stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ESEJ<br />
Chystáte sa na dovolenku? S hrôzou ste<br />
zistili, že vám vypršala platnosť cestovného<br />
pasu? Čítali ste, koľko hodín musíte stáť v rade,<br />
aby ste si mohli požiadať o nový doklad?<br />
Správa vecí verejných sa v našich krajoch<br />
opiera o tradičné piliere.<br />
Prvým pilierom štátnej správy je tvor zvaný<br />
úradník. Výzorom sa zväčša podobá na<br />
štandardného človeka. Už nenosí ani glotové<br />
rukávce, ani cviker, vie používať mobil, poväčšine<br />
aj počítač, ktorý tróni na jeho pracovnom<br />
stole ako nový symbol moci. Do rána do pol<br />
ôsmej sa správa ako normálny človek, počúva<br />
Dobré ráno alebo Rádio Expres, odvezie<br />
deti do jaslí alebo k babičke, je mu jasné,<br />
čo má poobede nakúpiť a má spísané, akému<br />
priateľovi či priateľke má zavolať ešte<br />
pred začiatkom úradných hodín. Otvorením<br />
okienka či odomknutím kancelárie s čarovnou<br />
vetou „Kto je na rade, prosím?“ sa však jeho<br />
človečia podstata transformuje na špecifický<br />
druh – na úradníka (-čku). V hlave mu naskakujú<br />
potrebné smernice (často má z nich<br />
výťah pod sklom na stole) a do žíl mu vteká<br />
osobitná energia, ktorá ho zázračne mení<br />
na živého vykonávateľa zákonov a nariadení<br />
štátu, rezortného ministerstva, miestnej štátnej<br />
správy či samosprávy. Táto energia mení<br />
úradníkovu fyziognómiu a koriguje niektoré<br />
vrodené návyky či gestá. Napríklad úradník<br />
sa nečervená, netrasie sa mu hlas, nerobí<br />
unáhlené pohyby, nepodáva ruku (len svojmu<br />
nadriadenému), vstáva zo stoličky (kresla) iba<br />
kvôli tomu, aby si zobral rýchloviazač alebo<br />
vybral nové tlačivo. Zmeny v psychike úradní-<br />
ka nie sú vedecky preskúmané. Psychické zme-<br />
ny sa však môžu prejaviť v styku s občanom<br />
strnulosťou tvárového svalstva.<br />
Druhým pilierom uplatňovania zákonov<br />
a správy verejných vecí je materiálny nosič<br />
legislatívnej ríše – obyčajný papier. Ak sú<br />
zákony, nariadenia a vykonávacie predpisy<br />
publikované na papieri ako na hodnovernom<br />
hmotnom substráte, rovnako všetky ďalšie<br />
akty, činy, prečiny, priestupky, zločiny, rozsudky,<br />
omeškania, pokuty, platby, schválenia, zamietnutia,<br />
sa musia vyhotoviť na papieri. Na<br />
papieri písmom, písacím strojom, sadzbou,<br />
počítačovým printerom. Hodnovernosť úradného<br />
aktu sa potvrdzuje dvoma ďalšími posvätnými<br />
úkonmi: vlastnoručným podpisom<br />
a pečiatkou.<br />
Papier, písmo, pečiatky – to je dedičstvo<br />
vládnej moci siahajúcej od čias starého Egypta.<br />
Dnešný úradník už zväčša nie je odkázaný<br />
na obsiahlu plechovú podušku s pečiatkovou<br />
farbou. Nahradzuje je menšia samofarbiaca<br />
pečiatka typu Trodat. Bez pečiatky však,<br />
jednoducho, úradné výkony nemôžu<br />
existovať. Až po druhej svetovej<br />
vojne vymreli predchodcovia<br />
dnešných pečiatok, voskové peča-<br />
50<br />
Foto: archív<br />
te. Poverený úradník nad horiacim plameňom<br />
roztápal ušľachtilo (zväčša krvavo červenú)<br />
hmotu, chvíľu počkal, kým primerane stuhne<br />
a potom ju zručne odkvapkal na koniec listiny.<br />
Svoje dielo zavŕšil primerane silným úderom<br />
kovového pečatidla do tuhnúceho vosku. Veľmi<br />
často musel riešiť aj zložitejšiu úlohu, ako<br />
dostať pod roztavený vosk povrázok spletený<br />
zo štátnych farieb, aby neprimeraná osoba<br />
nemohla úradnú listinu otvoriť či znehodnotiť.<br />
V týchto rituáloch sa prejavuje vážnosť<br />
a posvätnosť.<br />
Rituálny charakter úradníctva dnes môže<br />
vyvolávať úsmev či nostalgické spomienky.<br />
Bol však užitočný. Pestoval úctu k úradom,<br />
k predsunutým predstaviteľom štátu, a tým<br />
upevňoval spoločenskú štruktúru. Až obdobie<br />
supervlády štátu, realita fašistického štátu<br />
alebo komunistickej štátno-straníckej diktatúry<br />
prebudila v ľuďoch nechuť a nenávisť<br />
k zložitému a skostnatenému mechanizmu<br />
prevodu štátnej moci z vrcholu do poslednej<br />
dediny či osady. Byrokracia, vláda úradníkov,<br />
stala sa príšerou, ktorú kritizovali občania,<br />
novinári, satirici, ba aj samotní vládcovia.<br />
Čím dlhšia je cesta od prijatého zákona na<br />
vrchole moci až k jeho výkladu, uplatňovaniu<br />
a kontrole dole, na úrovni obyčajného človeka,<br />
tým väčšie bolo riziko deformácií, dezinformácií,<br />
prekrucovania a svojvôle štátneho<br />
aparátu.<br />
To čo dnes nazývame vládou, exekutívou,<br />
správou či vznešenejšie dobrým spravovaním<br />
(Good Governance) spoločných vecí<br />
bolo vždy základným problémom politiky.<br />
Ako preniesť informácie o prijatých opatreniach<br />
najvyššej moci (panovníka, diktátora,<br />
demokratického parlamentu) až k poddanému<br />
(občanovi)? Ako uviesť do praxe prijaté<br />
DIGITÁLNA VLÁDA<br />
ANTON HYKISCH<br />
zákony? Ako zisťovať, či sa zákony dodržujú?<br />
A nakoniec to najťažšie: Ako primäť ľudí, aby<br />
zákony dodržiavali?<br />
Na prvý pohľad sa zdá, že ide iba o to vybudovať<br />
poriadny informačný systém zhora<br />
dolu. Táto otázka sa riešila po tisícročia za<br />
pomoci našich dvoch pilierov: ľudí a papiera.<br />
Od počiatku dejín sa zákony spisovali<br />
v ctihodných zákonníkoch (Chamurappiho<br />
zákonník, Justiniánov kódex, Napoleonský<br />
kódex, Kódex kanonického práva atď.). Informácie<br />
o obsahu zákonníka sa vertikálne<br />
prenášali tak, ako to dovoľovali vtedajšie<br />
technológie: ústne (poslovia, legáti, kuriéri)<br />
a písomne, čo bez kníhtlače si vyžadovalo neustále<br />
kopírovanie pôvodného textu zákona,<br />
teda odpisovaním, prepisovaním, pripojeným<br />
komentárom. Znalosť čítania a písania bola<br />
dlho veľmi obmedzená. Prepis zákonov a ich<br />
výklad sa dial v stredoveku na „hodnoverných<br />
miestach“ (kráľovské zámky, biskupstvá<br />
a najmä kláštory). Až odtiaľ sa dostávali<br />
informácie na najnižšiu úroveň, k obyčajným<br />
ľuďom a to predovšetkým cez šľachtických<br />
sluhov, županov, kňazov. S týmto problémom<br />
zápasil celý stredovek. Prakticky až v 18. storočí<br />
sa v Európe vytvára osobitná úradnícka<br />
vrstva, ktorá mala tvoriť most medzi „vrchnosťou“<br />
a ľudom.<br />
Aký má by správny a čestný úradník?<br />
Tomasso Campanella v knihe Slnečný<br />
štát sníva o tom, že najvyššie úrady by mali<br />
strážiť hlavné cnosti: Statočnosť, Cudnosť,<br />
Štedrosť, Spravodlivosť, Dobročinnosť, Láskavosť,<br />
Striedmosť... Samozrejme, úradníci by<br />
mali byť majstrami v týchto čnostiach... Na<br />
počiatku 16. storočia Tomáš Morus v Utópii<br />
buduje celú pyramídu úradníctva. Každých<br />
tridsať rodín si každoročne volí úradníka, ktorého<br />
nazývaj syfograntom. Na čele desiatich<br />
syfograntov a ich rodín stojí prótofylarch, až<br />
nakoniec si tieto zbory volia tajným hlasovaním<br />
vladára, zo štyroch návrhov ľudu. Ešte<br />
podrobnejší systém priamej demokracie<br />
opisuje anglický filozof James Harrington<br />
v utopickom spise Republika Oceánia z r.<br />
1656, ktorý predložil Cromwellovi. Vysnená<br />
republika má 10 tisíc farností (obcí), každých<br />
sto obcí tvorí stovku (volebný obvod na úrovni<br />
okresu) a najvyšším samosprávnym celkom je<br />
päťdesiat tríbuí (niečo ako naše kraje či župy).<br />
Časť Harringtonových prívržencov zakladala<br />
prvé anglické osady na severoamerickom kontinente.<br />
Ani tam sa nepodarilo uskutočniť sen<br />
o tom, aby sa prijaté zákony spoľahlivo, bez<br />
deformácií, prekrucovania a korupcie úradníkov<br />
dostali do každodenného života občanov<br />
demokratického štátu.<br />
Jednoducho, ľudský faktor, ľudská prevodová<br />
páka sa javí ako veľmi nespoľahlivý nástroj<br />
na šírenie pravdy napísaného papiera, platného<br />
zákona.
Change language