stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ZÁPADNÝ BALKÁN<br />
POTREBUJE STABILITU A ROZVOJ<br />
MARIÁN BABIC<br />
Región západného Balkánu, ako sa<br />
dnes vznešene hovorí krajinám bývalej<br />
Juhoslávie, sa už len sporadicky<br />
dostáva na prvé stránky svetovej tlače.<br />
Je to preto, že situácia v ňom sa<br />
postupne upokojuje, vojnové konflikty<br />
z obdobia po rozpade bývalej federatívnej<br />
Juhoslávie v roku 1991 sa<br />
stávajú vzďaľujúcou sa minulosťou.<br />
Za posledných päť rokov totiž krajiny<br />
západného Balkánu urobili výrazný<br />
pokrok na ceste k demokracii, tolerancii<br />
a stabilite. Ešte stále to však<br />
nie je proces nezvratný, lebo existuje<br />
veľa nebezpečenstiev, ktoré môžu<br />
celý región alebo aspoň niektoré jeho<br />
časti uvrhnúť do nového násilia a vojen.<br />
Aj preto sa v Bratislave konala<br />
v máji medzinárodná konferencia<br />
pod názvom Vývoj na západnom Balkáne<br />
– Problémy súčasnosti, námety pre budúcnosť,<br />
ktorú zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej<br />
spoločnosti pre zahraničnú politiku.<br />
Z prednesených vystúpení i diskusie bolo<br />
možné vysledovať dva hlavné línie. Prvou je túžba<br />
krajín západného Balkánu zúročiť pozitívny<br />
vývoj na získanie členstva v Európskej únii a Severoatlantickej<br />
aliancii, ako predpokladu na<br />
hospodársky <strong>rozvoj</strong>, zlepšovanie kvality života<br />
občanov a získanie bezpečnostných záruk. Rečníci<br />
však potvrdili rozdielne reakcie obyvateľov<br />
na členstvo v EÚ a NATO. Predrag Boškovič,<br />
námestník ministra zahraničných vecí Srbska<br />
a Čiernej Hory, zdôraznil, že ak by sa aj v jeho<br />
krajine hlasovalo o Európskej ústavnej zmluve,<br />
mala by väčšiu podporu než vo Francúzsku.<br />
V Bosne a Hercegovine sa podľa prieskumov<br />
68% opýtaných vyslovilo za členstvo v únii. Na<br />
druhej strane, Romana Vlahutinová z chorvátskeho<br />
veľvyslanectva v Belehrade zdôraznila, že<br />
Chorvátsko je kritické voči rozhodnutiu Európskej<br />
únie nezačať s ním prístupové rokovania.<br />
Dôsledkom je, že členstvo podľa prieskumov<br />
podporuje menej než 50 percent opýtaných,<br />
čo pred troma rokmi nebolo. Srbsko a Čierna<br />
Horu, ako aj Bosnu a Hercegovinu zasa rozčarovalo,<br />
že Severoatlantická aliancia ich dosiaľ<br />
nepozvala ani do programu Partnerstvo za<br />
mier, hoci sa na ňom zúčastňujú aj Bielorusko<br />
a Azerbajdžan kritizované pre porušovanie ľudských<br />
práv a deficit demokracie.<br />
Druhou líniou zasa boli neustále obavy zahraničných<br />
expertov z ďalšieho vývoja, z neplnenia<br />
záväzkov, najmä pokiaľ ide o spoluprácu<br />
s Medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu<br />
v snahe dostať pred neho hľadané osoby<br />
obvinené z vojnových zločinov. Pritom treba<br />
zdôrazniť, že na konferencii sa nikto nezastával<br />
hľadaných bývalých politických a vojenských<br />
lídrov, vrátane niekdajšieho prezidenta Re-<br />
publiky srbskej v Bosne Radovana Karadžiča,<br />
generála Ratka Mladiča či chorvátskeho generála<br />
Gotovinu, ktorí sa skrývajú. Všetci si totiž<br />
uvedomujú, že priblíženie sa k Európskej únii<br />
a Severoatlantickej armády nie je možné bez<br />
tohto kroku.<br />
Hoci sa to nezdôrazňovalo až príliš, stále je<br />
evidentný problém imidžu západobalkánskych<br />
krajín, najmä Srbska a Čiernej Hory, Bosny<br />
a Hercegoviny a napokon aj Macedónska.<br />
Pre mnohých je to sústredenie sa svetových<br />
médií len na dva problémy: Haag a Kosovo.<br />
Poklonu dostávajú medzinárodní podnikatelia,<br />
ktorí oceňujú pozitívny vývoj a začínajú na<br />
západnom Balkáne podnikať. Tí najodvážnejší<br />
si dokonca kladú otázku, či sa západný Balkán<br />
nestane novou strednou Európou pre priame<br />
zahraničné investície. Pravda, aj oni si uvedomujú,<br />
že imidž má vplyv na hospodársky <strong>rozvoj</strong>.<br />
Najlepšie vidieť práve na príklade Bosny a Hercegoviny.<br />
V minulom roku bol hospodársky rast<br />
v chorvátsko-moslimskej federácii 23,3 percenta<br />
a v Republike srbskej len 9,7 percenta, lebo<br />
má stále problémy s imidžom, ktorý zhoršujú aj<br />
najnovšie spory okolo reformy bosnianskej polície<br />
a pokusy o predčasné parlamentné voľby,<br />
hoci riadny termín je v októbri budúceho roku.<br />
Najväčšie a aj najtvrdšia diskusia sa však na<br />
bratislavskej konferencii viedla okolo Kosova,<br />
hoci zástupcovia kosovských Albáncov neboli<br />
prítomní. Srbský pohľad na Kosovo predniesol<br />
znalec na slovo vzatý – Aleksandar Simič,<br />
poradca srbského premiéra. Bol totiž jediným<br />
Srbom, ktorý sa zúčastnil na príprave rezolúcie<br />
Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, prijatej v júni<br />
1999 po skončení leteckých náletov NATO proti<br />
vtedajšej Juhoslávii kvôli konfliktu v Kosove.<br />
Simič podčiarkol, že už vtedy upozorňoval,<br />
že rezolúcia sa nebude dať realizovať, čo<br />
sa aj potvrdilo. Podľa Simiča je to preto, že<br />
rozdelenie medzi etnickými skupinami je také<br />
silné, že sa ho nepodarilo urovnať ani<br />
medzinárodným silám vytvoreným<br />
na základe tejto rezolúcie. Pritom už<br />
v lete by mala OSN zhodnotiť, či je<br />
Kosovo pripravené na sľúbené rozhovory<br />
o konečnom štatúte, ktoré by<br />
sa mali začať na jeseň. Postoje oboch<br />
hlavných strán v Kosove sú pritom<br />
protikladné. Vodcovia kosovských<br />
Albáncov, ktorý tvoria 90 percent<br />
celého obyvateľstva, trvajú na úplnej<br />
nezávislosti Kosova. Alexandar Simič<br />
zopakoval srbské odmietavé stanovisko<br />
k nezávislosti Kosova, lebo by<br />
vraj destabilizovalo krehkú stabilitu<br />
Srbska a regiónu a vyslovil sa za<br />
riešenie vo forme jeho rozšírenej autonómie<br />
v rámci Srbska a únie Srbska<br />
a Čiernej Hory.<br />
Zaujímavejší súboj sa však odohral medzi<br />
dvoma zahraničnými účastníkmi konferencie.<br />
Borut Grgič, riaditeľ Inštitútu pre strategické<br />
štúdia v slovinskej Ľubľane, sa jednoznačne<br />
postavil za vyhlásenie nezávislosti Kosova. Dokonca<br />
vyhlásil, že Belehrad by len získal, keby<br />
Kosovo pustil z rúk. Judy Battová z Inštitútu Európskej<br />
únie pre bezpečnostné štúdia so sídlom<br />
v Paríži však položila otázku, či Kosovo môže<br />
ako samostatný štát prežiť. Zdôraznila, že je<br />
ďaleko za štandardmi vyžadujúci pre rokovania<br />
s Európskou úniou. Podčiarkla, že Srbi nemajú<br />
možnosť pohybu ani práce, stabilitu narúšajú<br />
súkromné bezpečnostné služby predstaviteľov<br />
kosovských Albáncov. Neuplatňuje sa pritom<br />
právo, je rozsiahla korupcia, pôsobia mafie,<br />
takže nezávislé Kosovo by bolo veľkým nebezpečenstvom<br />
aj pre Európu. Súčasne vysoko<br />
ocenila Srbsko, lebo má veľký ekonomický potenciál<br />
a bez neho nie je možné žiadne riešenie<br />
v regióne. Zdôraznila, že Srbsko má legitímny<br />
nárok na Kosovo, ale sa musí zmeniť z národného<br />
štátu na multinacionálny.<br />
Najpokojnejšia situácia je však v Macedónsku,<br />
v ktorom ako v poslednej krajine západného<br />
Balkánu prepukol ozbrojený konflikt. Stalo sa tak<br />
v roku 2001. Ako zdôraznil Michael Sahlin, osobitný<br />
predstaviteľ Európskej únie v Skopje, od<br />
jesene 2003 nedošlo v Macedónsku k vážnemu<br />
bezpečnostnému incidentu. Postupne sa napĺňa<br />
rámcová dohoda z Ohridu. Výsledkom je, že<br />
ústava sa zmenila a prijalo sa vyše 70 zákonov<br />
alebo novelizácií. Rastie aj ekonomika, aj keď<br />
pomaly. Je to aj zásluha misie Európskej únie,<br />
ktorá v Macedónsku uskutočnila svoju prvú<br />
vojenskú misiu. Aj v Macedónsku sa ukázalo,<br />
že stabilita a <strong>rozvoj</strong> sú základnými predpokladmi<br />
na riešenie citlivých etnických<br />
otázok a na premenu západného Balkánu<br />
na pásmo mieru, bezpečnosti,<br />
<strong>rozvoj</strong>a a blahobytu. �<br />
49<br />
KOMENTÁR
Change language