stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
KOMENTÁR<br />
Strach z poľského inštalatéra bol podľa<br />
domácich a zahraničných komentátorov jednou<br />
z hlavných príčin odmietnutia európskej<br />
ústavnej zmluvy vo francúzskom referende.<br />
Spolu s ním pôsobil strach z invázie Turkov do<br />
Francúzska po prípadnom pristúpení Turecka<br />
do EÚ po 10 – 15 rokoch vyjednávania. Samozrejme,<br />
európska ústavná zmluva, ktorá mala<br />
za cieľ predovšetkým zefektívniť vnútorné pravidlá<br />
rozhodovanie v EÚ, tento strach vecne<br />
nemohla zapríčiniť. Stala sa však vhodným<br />
ventilom tohto strachu.<br />
Francúzski politici mali, pravdaže, predvídať,<br />
že tento strach môže byť faktorom,<br />
ktorý rozhodne o výsledku ratifikácie. Tak<br />
ako holandskí politici mali predvídať, že po<br />
vražde známeho holandského režiséra van<br />
Gogha islamskými extrémistami bude strach<br />
z islamských Turkov hrať významnú úlohu<br />
v ratifikačnom procese aj v ich krajine. Mali<br />
predvídať aj to, že občania bohatého Holandska<br />
už odmietajú, aby ich krajina patrila<br />
medzi najväčších čistých platcov do rozpočtu<br />
EÚ, a tým aj medzi hlavných nositeľov solidarity<br />
v zjednotenej Európe. Hoci ide iba<br />
o zhruba jedno percento hrubého domáceho<br />
produktu Holandska. Mali to predvídať tým<br />
skôr, že tento strach nebol iba spontánnou<br />
reakciou občanov na určité udalosti a zmeny,<br />
ale aj výsledkom toho, že niektorí ich kolegovia<br />
politici si z vyvolávania tohto strachu urobili<br />
v demokracii legitímnu agendu slúžiacu<br />
na zväčšenie svojho politického vplyvu.<br />
Pripomínam to nie preto, aby som spochybnil<br />
demokratickú procedúru ratifikačných<br />
referend vo Francúzsku a Holandsku a ich<br />
výsledok. Hovorím to preto, že tento strach<br />
a jeho inštrumentálne využívanie vo vnútropolitickom<br />
boji bol prítomný v „starých členských<br />
krajinách EÚ už pred rozšírením tohto<br />
integračného zoskupenia o krajiny zo strednej<br />
a východnej časti starého kontinentu.<br />
Odpoveďou na tento strach z návalu lacnej<br />
pracovnej sily z východu sa v predvstupových<br />
rokovaniach stalo zavedenie takzvaných prechodných<br />
období na voľný pohyb pracovnej<br />
sily v niektorých členských krajinách. Treba si<br />
spomenúť, ako aj tí slovenskí politici, komentátori<br />
a aktivisti mimovládnych organizácií,<br />
ktorí sa dnes zadúšajú od radosti nad výsledkami<br />
referend vo Francúzsku a Holandsku,<br />
vtedy planuli spravodlivým rozhorčením nad<br />
obmedzovaním jednej zo štyroch základných<br />
slobôd, na ktorých je postavený vnútorný trh,<br />
takými krajinami, ako sú napríklad Rakúsko<br />
či Nemecko. Dnes je pre týchto ľudí politické<br />
využitie toho istého strachu vo Francúzsku na<br />
zamietnutie Európskej ústavnej zmluvy<br />
chvályhodným politickým aktom, ktorí<br />
dal lekciu bruselským byrokratom<br />
a predsedom vlád 25 členských<br />
krajín, ktorí sa po 4 rokoch práce<br />
48<br />
KEDY BOLO REFERENDUM O NÁS?<br />
zhodli na kompromisnom znení ústavnej<br />
zmluvy.<br />
O tomto kompromise sa aj na Slovensku<br />
šíria ničím nepodložené chýry, že bol výsledkom<br />
akéhosi sprisahania tých, ktorí chceli<br />
prostredníctvo zložitých formulácií v texte<br />
európskej ústavnej zmluvy centralizovať moc<br />
v EÚ. Len sa už nehovorí, či Blair, Chirac,<br />
Schröder, Dzurinda, Rasmussen, Junkers<br />
a ďalší boli všetci tými sprisahancami, ktorí<br />
si chceli tú moc nad úbohými občanmi EÚ<br />
uzurpovať, alebo či sa Blair sprisahal proti<br />
Chiracovi alebo Chirac proti Blairovi.<br />
Keď čítame slová predsedu poslaneckej<br />
skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom<br />
parlamente Hansa-Gerta Pötteringa, že<br />
debakel zmluvy vo Francúzsku a Holandsku<br />
„je najväčšie sklamania môjho života“, sme<br />
náchylní uveriť, že obeťou sprisahania svojich<br />
európskych ľudáckych kolegov, ktorí v drvivej<br />
väčšine zahlasovali v Európskom parlamente<br />
za európsku ústavnú zmluvu, sa stali aj<br />
slovenskí kresťanskí demokrati, ktorí sa dnes<br />
radujú nad výsledkami francúzskeho a holandského<br />
referenda.<br />
Človek až začína ľutovať, keď vidí tú radosť<br />
chytených obetí temného sprisahania 25<br />
predsedov vlád a hláv štátov, ktorí sa perfídne<br />
dohodli na texte ústavnej zmluvy a schválili<br />
pravidlá jej ratifikácie, nad hlasom francúzskeho<br />
a holandského ľudu, ktorý prekukol toto<br />
sprisahanie, že sa vo všetkých 15 „starých“<br />
členských krajinách EÚ nekonalo referendum<br />
o vstupe nových členských krajín do EÚ. A najlepšie<br />
jednotlivo o každej kandidátskej krajine.<br />
Aká škoda, že manipulátorskí európski<br />
lídri a predstavitelia uzurpátorskej európ-<br />
PETER WEISS<br />
skej byrokracie nezodpovedne vynechali<br />
z rozhodovania občanov členských krajín EÚ<br />
a nespýtali sa ich, či chcú Slovensko ako dnes<br />
piatu najchudobnejšiu krajinu rozšírenej EÚ,<br />
s jednou absolútne najlacnejších pracovných<br />
síl a s obrovskými medzi regionálnymi rozdielmi<br />
a problémami s integráciou rómskeho<br />
etnika do spoločnosti – medzi seba ako<br />
rovnocenného partnera. Takéto rozhodnutie<br />
o rozšírení – cez povinné referendum v každej<br />
starej členskej krajine o každej pristupujúcej<br />
krajine s jej špecifikami, prednosťami i ťažkosťami<br />
– by nesporne bolo demokratické, férové<br />
a politicky nespochybniteľné. Veď akú slabú<br />
legitimitu oproti takémuto postupu má ratifikácia<br />
zmluvy o pristúpení 10 členských krajín<br />
v jednom balíku parlamentmi pôvodných<br />
členských krajín? Prečo len tí, chytrácki európski<br />
lídri zabránili Francúzom, Holanďanom<br />
či Írom slobodne si vybrať koho medzi seba<br />
chcú? Alebo takým Rakúšanom, ktorí podľa<br />
opakovaných výsledkov výskumov Eurobarometra<br />
boli jasnou väčšinou proti rozšíreniu<br />
EÚ. A neboli sami.<br />
Veď by to predsa bolo pre občanov<br />
„starých“ členských krajín veľmi zaujímavé<br />
uprednostniť napríklad Slovincov pred Slovákmi<br />
alebo naopak! Vari nikto nepochybuje<br />
o tom, že občania vyššie uvedených i ďalších<br />
krajín by vedeli zodpovedne posúdiť, ktorá<br />
z kandidátskych krajín je lepšie pripravená na<br />
vstup a ktorá bude znamenať väčšie riziko pre<br />
pracovný trh v podobe inštalatéra s dumpingovými<br />
cenami.<br />
Apropó – Írsko. Koľkože politického oportunizmu<br />
vtedy preukázala írska vláda, ale<br />
aj vlády ďalších členských a najmä kandidátskych<br />
krajín, keď pripustili, aby úbohí Íri<br />
hlasovali o zmluve z Nice aj druhý raz. Veď<br />
záujem kandidátskych krajín o rozšírenie EÚ<br />
mal z hľadiska formálnych demokratických<br />
kritérií ustúpiť výsledku írskeho referenda.<br />
Rozširovanie únie malo pokračovať, až kým<br />
sa 14 členských krajín EÚ, ktoré zmluvu z Nice<br />
ratifikovali, nedohodne s írskymi občanmi<br />
na novom znení tejto zmluvy, bez ktorej rozšírenie<br />
nebolo možné. Takto sme vďaka odpornému<br />
znásilneniu Írov apelmi, aby nenechali<br />
kandidátske krajiny „v štichu“ a išli znovu do<br />
referenda, dnes členskou krajinou EÚ. Bože<br />
chráň čo len uvažovať o tom, že aj Francúzi<br />
a Holanďania by predsa len mali prehodnotiť<br />
ich náhľad na budúcnosť Európy! Čo tam<br />
po rovnako demokraticky preukázanej vôli<br />
občanov iných štátov, ktorí sú za schválenie<br />
európskej ústavnej zmluvy! Veď predsa<br />
európsku demokraciu stačí zredukovať na<br />
právo veta. V nádeji, že neschválenie európskej<br />
ústavnej zmluvy zachráni Slovensko<br />
pred zhubným procesom sekularizácie a rozkladným<br />
vplyvom západného ľavicového<br />
liberalizmu... �
Change language