stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
nevyhnutné pripomenúť, že on by sa uskutočnil<br />
aj bez rozširovania. Sociálny a dôchodkový systém<br />
v „starých“ členských krajinách je dlhodobo<br />
neudržateľný, a každý to vie. Európa starne,<br />
v záujme „udržania životného štandardu“ sa<br />
rodí stále menej detí, sociálny raj sedemdesiatych<br />
a osemdesiatych rokov 20. storočia mizne<br />
v histórii. Len politici na východe majú ďaleko<br />
jednoduchší postup v tom ako odmietnuť sociálny<br />
rozmer reforiem, pretože ich obyvateľstvo<br />
takúto sociálnu ochranu vlastne nikdy nezažilo<br />
a ani nevie, ako by ju vyžadovalo. Nie je to<br />
teda jasnozrivosť stredo a východoeurópskych<br />
politikov v tomto smere, ako sa to pokúšajú interpretovať<br />
v Bruseli – jednoducho na východe<br />
majú ľahšiu cestu a zažívajú menší odpor.<br />
Dôsledky<br />
Dvadsaťpäťka je už realitou, ale spory<br />
o ústavu a najmä finančnú perspektívu môžu<br />
zablokovať ďalšie rozširovanie. Myšlienka<br />
otca európskej integrácie Roberta Schumana<br />
o tom, že Európa bude povinná prijať aj<br />
národy zo stredu a východu kontinentu, ktoré<br />
sa oslobodia od komunistických diktatúr, je<br />
síce humanistická, ale súčasné udalosti môžu<br />
znamenať stop v ceste do únie práve pre Bulharsko,<br />
Rumunsko, Chorvátsko, ale napríklad<br />
aj Turecko, ktoré sa o to snaží už niekoľko desiatok<br />
rokov. Európa má dnes iné starosti.<br />
Ďalším dôsledkom dvojitého nie bol prirodzene<br />
pokles hodnoty<br />
jednotnej európskej<br />
meny. Euro klesá, nie<br />
síce dramaticky, ale<br />
predsa. Len niekoľko<br />
dní po francúzskom<br />
i holandskom referende<br />
kleslo na<br />
osemmesačné minimum, a hoci niektorí<br />
analytici tvrdili, že iba reaguje na zmeny úrokových<br />
mier v USA, je zrejmé, že aj neúspechy<br />
ústavnej zmluvy poklesu pridali. Horšie však je,<br />
že priame údery dostáva aj samotná spoločná<br />
mena ako pojem. Pri politických otrasoch v jednotlivých<br />
krajinách, pri prudkých zmenách, či<br />
politickej neistote sa vždy tento stav odráža<br />
aj na stave národnej meny. V prípade eura to<br />
nie je možné. Tak sa vyskytli aj úvahy – a tie sú<br />
v celom procese snáď najnebezpečnejšie, že<br />
európsky menový systém by sa mohol zásadne<br />
zmeniť. Totiž, že euro by mohlo zaniknúť.<br />
Prvé náznaky takéhoto nemysliteľného vývoja<br />
sa objavili po stretnutí nemeckého ministra<br />
financií Hansa Eichela s prezidentom nemeckej<br />
centrálnej banky Axelom Weberom . Hoci<br />
obaja predstavitelia označili takéto úvahy za<br />
absurdné, no pripustili, že hovorili o možnom<br />
kolapse hospodárskej a menovej únie. Eurozóna<br />
vlastne neprispela ku konvergencii jednotlivých<br />
ekonomík, naopak rozdiely posilňuje. Pre<br />
niektoré krajiny sú jednotné úroky privysoké,<br />
pre iné prinízke. Navyše oslabenie princípov<br />
Paktu stability a rastu tiež neprispieva k posilneniu<br />
jednotnej meny. Pretrvávajúce obavy<br />
obyvateľstva z narúšania sociálnych istôt<br />
(a tieto obavy budú rásť) môžu viesť niektorých<br />
politikov k tlaku na Európsku centrálnu banku,<br />
najmä na jej nezávislosť, a tak by eurozónu<br />
Foto: archív<br />
mohli začať niektoré krajiny opúšťať. Podobný<br />
hlas o návrate k líre už zaznel napríklad aj z Ríma.<br />
Krajiny, ktoré euro neprijali, ako napríklad<br />
Veľká Británia, či Švédsko, sa teraz vyhrievajú<br />
na slnku svojich národných mien. Zdá sa, že<br />
Slovensko bolo v tomto smere prezieravé, keď<br />
dalo prednosť sociálnym reformám pred prijatím<br />
eura, ktoré odložilo až na roku 2009. Práve<br />
sociálne reformy na Západe totiž môžu euru<br />
„Práve sociálne reformy na Západe totiž môžu euru ublížiť viac ako<br />
terajšie neprijatie spoločnej európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />
Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo byť zárukou, že<br />
krajina povedie rozumnú hospodársku politiku.“<br />
ublížiť viac ako terajšie neprijatie spoločnej<br />
európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />
Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo<br />
byť zárukou, že krajina povedie rozumnú hospodársku<br />
politiku.<br />
Rozpad eurozóny sa dnes vidí byť veľmi<br />
nepravdepodobný, no nie je nemožný. Ústava<br />
mala politicky zastrešiť ekonomickú integráciu<br />
na európskom kontinente rátajúcu sa už<br />
na desaťročia. Aj keď dnes počuť pohrebné<br />
reči o „dome bez strechy“, „konci európskej<br />
integrácie“, „pochovávaní ústavy“ a ďalšie, je<br />
to predsa len organizmus, ktorý sa formoval<br />
prakticky celé povojnové obdobie, má svoje<br />
pravidlá fungovania a môže, tak ako vyhlásil<br />
známy euroskeptik, český prezident Václav<br />
Klaus, fungovať tak ako dosiaľ aj bez ústavnej<br />
zmluvy.<br />
Riešenia<br />
Po francúzskom a následne holandskom<br />
šoku (Holanďania hlasovali v referende, ktoré<br />
nie je pre parlament záväzné, no politici im<br />
sľúbili, že záväzné bude) sa zdá byť hlasovanie<br />
v ďalších krajinách už zbytočné. Ak je kvórum<br />
pre prijatie ústavnej zmluvy 25:0, hoci by aj<br />
Francúzi a Holanďania zostali vo svojom názore<br />
osamotení – a to iste nezostanú, zdá sa<br />
byť bezpredmetným pokračovať v hlasovaní,<br />
či už v parlamentoch, alebo v plebiscitoch.<br />
Lotyši to napriek tomu urobili. Skóre teda teraz<br />
vyzerá 10 pre, dvaja proti a trinásť zatiaľ<br />
nehlasovalo. Objavil sa aj názor, ktorý by mal<br />
zmeniť pravidlá počas hry. Prišiel z Rakúska<br />
a hovorí sa v ňom o dvojitej väčšine, teda, že<br />
by ústavnú zmluvu schválila väčšina štátov<br />
a väčšina obyvateľstva. Napokon podobné<br />
ustanovenia o hlasovaní obsahoval práve aj<br />
sporný dokument. Nedostatkom tohto návrhu,<br />
ktorý ho zrejme pochová, je práve skutočnosť,<br />
že prichádza počas rozbehnutej hry. Predsa<br />
však európska ústava obsahuje ustanovenia,<br />
ktoré by mohli po rozšírení zabezpečiť hladšie<br />
rozhodovanie v orgánoch únie. Hovorí sa o „ultra<br />
light“ modeli, ktorý by obsahoval práv e len<br />
to, čo Európska únia pre rozhodovanie v najbližších<br />
rokoch bude potrebovať najviac.<br />
V prvom rade je to práve spomínané rozhodovanie<br />
dvojitou väčšinou. To by bol najväčší<br />
problém vyrokovať pre „ultra light“ verziu<br />
spoločného dokumentu, pretože bez ústavy si<br />
to vyžiadal zmenu dosiaľ platných zmlúv. Obsahuje<br />
citlivú otázku, pretože vzbudzuje obavy<br />
z rozhodovania „o nás bez nás“. S ťažkosťami,<br />
ale dalo by sa to dosiahnuť. Námietok naopak<br />
niet pri budovaní európskej diplomatickej služby,<br />
diplomatického aparátu Európskej únie.<br />
Zdržanlivé k spoločnej zahraničnej politike sú<br />
napríklad Dánsko a Veľká Británia, čo by spôsobilo<br />
problémy pri vytváraní postu ministra<br />
zahraničných vecí. Ten by mal byť zároveň podpredsedom<br />
Európskej<br />
komisie a mal by<br />
obhajovať spoločné<br />
stanoviská prijaté<br />
v Bruseli. Už postoj<br />
k zásahu v Iraku však<br />
naznačil, že viaceré<br />
veľké európske krajiny<br />
si žiarlivo strážia vlastnú zahraničnú politiku,<br />
a tak by bolo nesmierne ťažké dosiahnuť<br />
spoločné stanoviská. Aj ťažko by sa aj hľadal<br />
človek na post šéfa európskej diplomacie – nesmel<br />
by totiž zastávať národné stanoviská. Aj<br />
v tomto prípade by sa museli zmeniť európske<br />
zmluvy. Rovnaký postup by sa týkal prezidenta<br />
Európskej rady, ktorý by mohol v mene Európy<br />
byť pendantom napríklad prezidenta USA.<br />
Nahradil by terajšie šesťmesačné rotujúce<br />
predsedníctvo. Problémy by zrejme boli aj so<br />
„štíhlejšou“ Európskou komisiou. Hoci obyvateľstvu<br />
členských krajín prekáža prebujnelý<br />
aparát v Bruseli, predsa každá krajina chce<br />
mať „svojho“ komisára. Už Zmluva z Nice však<br />
predpokladala, že počet komisárov bude len<br />
2/3 z počtu členských krajín, hovorila o tom<br />
však až po rozšírení na 27 členov. Návrh ústavnej<br />
zmluvy šiel však ešte ďalej, skutočne každá<br />
krajina by nemusel mať svojho komisára.<br />
Čo sa z pôvodného návrhu ústavnej zmluvy<br />
podarí pre budúcnosť zachovať, či nanovo<br />
vyrokovať a aj presadiť u obyvateľstva jednotlivých<br />
členských krajín, je hudbou budúcnosti.<br />
V každom prípade si však politici musia<br />
uvedomiť, že hlasovanie vo Francúzsku<br />
a Holandsku znamenalo jasné varovanie:<br />
Nerozhodujte o Európanoch<br />
bez nich samých, čo ako dobre<br />
by ste to mysleli! �<br />
47<br />
KOMENTÁR
Change language