stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
KOMENTÁR<br />
Na prelome mája a júna vzrušili slovenskú<br />
verejnosť dve udalosti – únos slovenského multimilionára<br />
a vražda banskobystrickej právničky.<br />
Obe však boli iba policajnou hrou, v konečnom<br />
dôsledku nikoho nezabili, ba ani neuniesli,<br />
to len polícia obe osoby ukryla, pretože boli<br />
údajne skutočne ohrozené na živote. O akcii<br />
nevedeli rodiny „postihnutých“, iné zložky polície,<br />
ba ani novinári, hoci tí si kdečo domýšľali.<br />
Slovenská polícia dokonca už i zatkla údajného<br />
objednávateľa oboch vrážd, a tak očakávala<br />
od verejnosti vďaku, či aspoň ocenenie svojich<br />
úspechov. Stal sa však opak – ľudia dali najavo<br />
svoje znechutenie z tohto, že štátne orgány si<br />
„robia, čo chcú“, nekonzultujú s verejnosťou<br />
svoje zámery, ba ani ich nezaujíma názor verejnosti,<br />
keď vykonávajú to, čo oni považujú za<br />
najlepšie pre obyvateľstvo tejto krajiny. Márne<br />
už minister vnútra, či generálny prokurátor<br />
argumentovali tým, že podobné metódy policajnej<br />
práce sú štandardné a účinné, že sa používajú<br />
vo všetkých demokratických krajinách.<br />
Stupeň nedôvery sa len zvýšil.<br />
Aj keď len malou, mohli by byť tieto udalosti<br />
paralelou s neschválením ústavnej zmluvy pre<br />
Európu v dvoch zakladajúcich štátoch Európskej<br />
únie – vo Francúzsku a v Holandsku. Potvrdila<br />
sa stará pravda, že ľuďom nemožno robiť<br />
dobre proti ich vôli. Ani bez ich vedomia.<br />
Príčiny<br />
Dlhé mesiace vymýšľal a koncipoval Konvent<br />
pre budúcnosť Európy text budúcej ústavnej<br />
zmluvy Európskej únie. Vznikol dokument,<br />
ktorý je aj podľa euroodborníkov príliš dlhý,<br />
príliš zložitý a ťažko pochopiteľný. Je teda<br />
zrejmé, že väčšina voličov, ktorí sa k nemu mali<br />
vyjadriť v referendách, samotný text ústavnej<br />
zmluvy nečítala. Čo teda podnietilo Francúzov<br />
v poslednú májovú nedeľu a Holanďanov o tri<br />
dni neskôr, aby text odmietli? Politológovia i samotní<br />
politici sa predbiehajú v hodnoteniach.<br />
Hovorí sa o tom, že príčinou by mohol byť sociálny<br />
rozmer ústavy, prílišný etatizmus zo strany<br />
Bruselu, alebo obavy zo straty národných<br />
špecifík. Pristavme sa pri poslednom bode. Už<br />
od čias raného stredoveku presviedčali vladári<br />
svoje národy o tom, že práve národné špecifiká,<br />
národný štát je to najdôležitejšie (mať vlastný<br />
štát znamená život). Práve pod národnými<br />
insígniami mali mladí muži položiť život za<br />
kráľa, za vlasť, národná hrdosť mala pomôcť<br />
prekonať ťažké časy, národná identita viedla<br />
jednotlivcov k tomu, aby bojovali proti „cudzím<br />
prišelcom“. Na zdôraznení národného<br />
princípu bolo najjednoduchšie vyvolať<br />
i vojnu (a je dodnes, pripomeňme si<br />
len príklad Balkánu). Moderná spoločnosť,<br />
ktorá sa začala rodiť práve<br />
46<br />
ÚSTAVA PRE EURÓPU: FRANCÚZSKA<br />
FACKA, HOLANDSKÉ K. O.<br />
Foto: European Community<br />
v ranom stredoveku, znamenala aj vznik národných<br />
štátov. Stáročia pestovania národnej<br />
hrdosti nie sú pravda len špecifikom Európy,<br />
ale práve tu vznikali a tu aj zanechali najhlbšie<br />
stopy. Obavy, že európska ústava znamená<br />
vznik akéhosi superštátu, v ktorom sa národné<br />
špecifiká stratia a rozhodovať sa bude predovšetkým<br />
v Bruseli môžu byť jedným z dôvodov<br />
toho, že ústava neuspela. A ona podľa súčasných<br />
rozhodovacích mechanizmov musí uspieť<br />
vo všetkých 25 členských krajinách, aby vstúpila<br />
do platnosti. To sa už nestane.<br />
Hovorí sa, že Francúzi v referende potrestali<br />
skôr vlastnú vládu než Brusel. Ale kým vlastná<br />
vláda v Matignonskom paláci sa stihla zrekonštruovať<br />
bleskovou rýchlosťou, len za niekoľko<br />
dní, pred Bruselom vyvstali otázky oveľa naliehavejšie<br />
a predovšetkým ťažšie riešiteľné.<br />
Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin podal<br />
demisiu do rúk prezidenta Jacquesa Chiraca<br />
a ten povolal do tejto funkcie bývalého ministra<br />
zahraničných vecí Dominiqua de Villepin,<br />
druhým mužom kabinetu sa stal predseda<br />
vládnuceho Zväzu pre ľudové hnutie Nicolas<br />
Sarkozy a ďalšie posty obsadili členovia pôvodnej<br />
vlády len s malými presunmi. Predsa však<br />
55 percent NON a takmer 62 holandského<br />
NEE vzbudzuje obavy. Podľa všetkého ústavu<br />
už nemožno resuscitovať, ani reanimovať len<br />
– pochovať. Zaujímavé je však, že deň po búrlivom<br />
holandskom odmietnutí ratifikoval ústavu<br />
parlament Lotyšska. Je to tým, že takáto celoeurópska<br />
zmluva viac vyhovuje práve novým<br />
členským štátom?<br />
SOŇA MOTUSOVÁ<br />
Faktom je, že práve minuloročné historicky<br />
najväčšie rozširovanie Európskej únie môže<br />
byť ďalšou príčinou jej odmietnutia v dvoch zakladajúcich<br />
štátoch. Je nepochybné, že desať<br />
krajín, ktoré sa stali členmi únie 1. mája 2004<br />
nepatrí k tým bohatším, ba naopak. Sú to<br />
krajiny, ktoré rozhodne nebudú patriť k čistým<br />
platiteľom, väčšina z nich je naopak čistým<br />
prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu<br />
únie. Dnes, keď sa rozhoduje o finančnej<br />
perspektíve európskeho spoločenstva na roky<br />
2007 – 2013, by sa to mohlo stať rozhodujúcim<br />
faktom. Najbohatšie krajiny únie totiž ohlasujú<br />
úmysel znížiť svoj príspevok do rozpočtu, čo pochopiteľne<br />
novým členom nevyhovuje. Ústavu<br />
ale neodmietli bruselskí finanční experti, ale<br />
úplne bežní ľudia v Holandsku i Francúzsku.<br />
Tým megarozšírenie prinieslo zväčša iba obavy<br />
z prílevu lacnej pracovnej sily, navyše nenavyknutej<br />
na taký stupeň sociálnej ochrany, aký bol<br />
bežný v pôvodných členských krajinách. Preto<br />
ho ani nevyžadujú. Nemožno povedať, že by<br />
pracovníci zo strednej a východnej Európy hromadne<br />
obsadzovali pracovné trhy v západnej<br />
Európe, a ak odchádzajú, sú to ľudia jazykovo<br />
i odborne vybavení tak, že sú prínosom pre<br />
ekonomiky krajín, kde sa uplatňujú. Ak však<br />
ľudia neodchádzajú za prácou, je potrebné<br />
povedať, že práca prichádza za nimi. Rozsiahle<br />
investície v strednej a východnej Európe sú<br />
zaujímavé pre firmy práve pre vzdelanú, lacnú<br />
a čo sa týka sociálnej ochrany veľmi skromnú<br />
pracovnú silu. Napokon teda k ataku na sociálny<br />
systém v západnej Európe dochádza, no je
Change language