stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Za pár mesiacov vznikne na poli za mestom 200 pracovných príležitostí. A potom<br />
ďalšie stovky. Konečne!<br />
presvedčiť nemeckého investora, aby nový závod<br />
postavili tu – a nie trebárs v Poľsku. Ďalší<br />
zahraniční investori sa už usadili v niektorých<br />
priestoroch pôvodnej Chirany a plánuje sa<br />
aj výstavba nových objektov v katastri mesta.<br />
Ide doslova o stovky nových pracovných<br />
príležitostí! Tempo príprav je úžasné a vďaka<br />
tomu sa problém nezamestnanosti pre Starú<br />
Turú zrejme stane minulosťou. „Som osobitne<br />
rád, že cez firmu Leoni i ďalšie dostanú prácu<br />
naše ženy. Chlapi predsa len boli zvyknutejší<br />
dochádzať aj ďalej, ženám to ich materské<br />
povinnosti nedovoľujú,“ pochvaľuje si primátor<br />
a ukazuje prstom plochy, kde budú stáť<br />
nové výrobné haly.<br />
Vyzerá to strašne jednoducho. Ale vysporiadať<br />
sa s desiatkami, niekedy so stovkami<br />
pôvodných vlastníkov, aby mal investor utvorené<br />
podmienky, vyžaduje neľudské úsilie. Stačí,<br />
aby sa jeden či dvaja z vlastníkov postavili proti<br />
a už sa celý proces predlžuje. „Vieme, ako<br />
zdĺhavo u nás beží vyvlastňovanie a aj celé<br />
pravidlá pri oceňovaní pozemkov sú čudné.<br />
Čo sa má napríklad považovať za primeranú<br />
cenu?“ rozohňuje sa primátor. „Niekomu stačí<br />
200 korún za meter, iný nedá ani za dvetisíc,<br />
a nechce ani vymeniť pozemok. V našom prípade<br />
bolo vyše sto vlastníkov, no ako jediná to,<br />
žiaľ, urobila katolícka cirkev, ktorá mala päťmetrový<br />
pás akurát uprostred poľa a nezlomil<br />
ju ani zahraničný investor. Kládli si neúnosne<br />
vysoké nároky, a tak sa musel projekt len kvôli<br />
nim prerábať, celé sa to zbytočne predĺžilo.“<br />
Podobných príkladov nedotiahnutosti pravidiel<br />
hry zo strany štátu by aj Staroturania<br />
mohli uviesť veľa. A každý z nich brzdí v <strong>rozvoj</strong>i,<br />
spomaľuje procesy, o ktoré sa samospráva<br />
usiluje. Vysvetľuj im potom, že to alebo ono sa<br />
nedalo, lebo... Ako, napríklad, zabezpečiť v zime<br />
zjazdnosť ciest na kopanice? Prejde tam<br />
len ťažká technika, mohli by pomôcť družstevníci<br />
svojim strojmi, radnica také nemá a ani<br />
by ich neuživila, poľnohospodáromn v zime<br />
stoja, ale nesmú pomôcť, pretože systém zelenej<br />
nafty im to neumožní, aj keby to radnica<br />
zaplatila. Alebo: ľudia frfľú, že sa museli zlúčiť<br />
dve základné školy do jednej, pretože tá druhá<br />
vyrábala ročne vyše milión korún stratu.<br />
Nuž sa ten milión musel usporiť, aby bolo na<br />
svietenie, lebo keby<br />
sa večer v meste<br />
nesvietilo, frfľali<br />
by tiež... Pritom na<br />
prevádzku verejného<br />
osvetlenia mesto<br />
potrebuje ročne 2,5<br />
milióna korún. Kde<br />
ich zobrať?<br />
Za všetkým sú peniaze<br />
A stále ich je málo.<br />
Veď len na novú čističku<br />
by podľa šéfa<br />
tunajších vodární,<br />
novozriadenej mestskej<br />
firmy Aquatur<br />
Ing. Deana Pašku<br />
bolo treba okolo sto<br />
miliónov korún. Viac vraj už len mieša, ako čistí.<br />
Na celkovú rekonštrukciu a predpokladané<br />
investície majetku vodární potrebuje Aquatur<br />
zohnať 250 miliónov korún. Pomôžu eurofondy?<br />
Mesto vynaloží v tomto smere maximum<br />
úsilia, čo sa dalo v príprave urobiť, sa už<br />
urobilo. Ale aj zo staroturianskej radnice zaznievajú<br />
hlasy, ktoré počúvame veľmi často:<br />
byrokracia únie, spojená s projektmi a žiadosťami,<br />
je nepredstaviteľná! A to sme si mysleli,<br />
že byrokraciu, spoznanú za socializmu, už nič<br />
nepredčí... Ale čo iné sa dá robiť?<br />
Dom na pivnici stál Petra Gažoviča a jeho rodinu už<br />
desať rokov úsilia. Ale nevzdá sa...<br />
Stará Turá žila v čase našej návštevy horúčkovitými<br />
prípravami na tradičný jarmok.<br />
Podľa Jána Mikláša sa prihlásilo už 350 záujemcov<br />
a do posledných chvíľ pribúdajú desiatky.<br />
Vyzerá to na rekord – ak bude počasie.<br />
Za nájom predajného miesta sa platí vopred.<br />
Pravda, nie rovnako. Tí, čo prinesú vlastné<br />
výrobky, platia podstatne menej. Je to určité<br />
zvýhodnenie pre drobných podnikateľov, poskytovateľov<br />
služieb a oživovateľov ľudových<br />
remesiel, pretože ani oni pri 19-percentnej<br />
dani nemajú na ružiach ustlaté.<br />
Bedákať však niet kedy, treba robiť...<br />
Pred zaujímavým, zjavne historicky cenným,<br />
ale čerstvo zrekonštruovaným domom<br />
sa zvŕtal chlap v montérkach. Na prízemí<br />
sme si všimli okienko s nápisom Predaj vína.<br />
Majiteľ domu Peter Gažovič nás spolu s manželkou<br />
Ivetou ochotne povodili po dome, ktorý,<br />
v tom nás inštinkt neklamal, je naozaj jednou<br />
z najcennejších historických pamiatok v Starej<br />
Turej. Vlastne: je aj nie je. Volajú ho Dom na<br />
pivnici a podľa histórie sa jeho vznik datuje do<br />
roku 1632. Boli to sklepy, kde tunajší pivovar<br />
skladoval akurátne vychladené sudy s pivom.<br />
Na sklepoch postavili dom, ktorý však už pred<br />
desiatimi rokmi vyzeral horšie ako čachtický<br />
hrad. „Vždy sme chceli mať niečo také, mám<br />
hotelovú školu a robila som vo fachu. Mojím<br />
snom bolo mať vlastnú vinárničku s peknou<br />
reštauráciou a dobrou kuchyňou,“ vyznáva<br />
sa pani domu. A tak sa pustili do práce. Dom<br />
kúpili od mesta, bol však v takom stave, že<br />
ho museli zbúrať – ale tak, aby sa zachovali<br />
historicky cenné pivnice. Na nich pod dohľadom<br />
pamiatkarov postavili dom: vernú<br />
repliku pôvodného. Chýbajú už len drobné<br />
úpravy a môžu spustiť prevádzku, na pivnice<br />
príde rad neskôr. „Dnes je všetko veľmi drahé,<br />
najmä zariadenie do kuchyne a také veci,<br />
postupne robíme, ako vládzeme,“ potvrdzuje<br />
Peter Gažovič. Pýtame sa ho na skúsenosti<br />
s úradmi. Kto stavia, vie svoje... „Spočiatku<br />
to išlo celkom hladko, nemal som problém<br />
s povoleniami,“ hovorí. „Lenže teraz, po tej<br />
takzvanej reforme, už ani jeden úrad nesídli<br />
tam, kde bol a treba ísť na viac miest. Čo bolo<br />
v Novom Meste nad Váhom, je teraz v Trenčíne<br />
– skrátka, človek sa viac nabehá. A veľmi<br />
sa menia predpisy, trebárs aj hygienické,<br />
vraj to vyžaduje Európska únia. Musím mať<br />
klimatizáciu, ventiláciu a mnohé ďalšie veci,<br />
je to veľmi nákladné,“ priznáva. Pomoc štátu,<br />
agentúra pre <strong>rozvoj</strong> podnikania, európske<br />
fondy? Pán Gažovič pripúšťa, že sa vo financiách<br />
spoľahli viac na vlastné sily a na rodinu.<br />
„Radil som sa aj s kolegami, ktorí už podnikajú<br />
v reštauračných službách a žiadali o podporu,<br />
ale nepresvedčili ma. Aspoň 50-tisíc zaplatíte<br />
firme za to, že vám vybaví celú agendu, lebo<br />
tam ako amatér nemám šancu celú administratívu<br />
zvládnuť. Ale ešte nemáte záruku, že<br />
vám projekt schvália. Pritom som počul, že tie<br />
firmy pýtajú po schválení ešte desať percent<br />
z poskytnutého úveru. Tak to teda nie...“<br />
Nuž, Gažovičovci veria, že keď prídeme o čosi<br />
neskôr, privítajú nás už vo funkčnej prevádzke.<br />
Kiežby, lebo takýchto pekných zariadení nie<br />
je nikdy dosť. A, nadväzujúc na úvodné slová<br />
primátora Kišša, sú stelesnením jedného z komplexu<br />
faktorov, chápaných pod pojmom<br />
regionálny <strong>rozvoj</strong>. Ten, ako sme si povedali,<br />
záleží v prvom rade na miestnej<br />
aktivite. Ale aj na podpore štátu. �<br />
Foto: P. Zahradník<br />
41<br />
REPORTÁŽ
Change language