stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

ÚVODNÍK
4
TÉMA
BUDÚCEHO ČÍSLA:
INFORMAČNÉ
TECHNOLÓGIE,
ŠKOLSTVO, KULTÚRA
STAVEBNÍCTVO A ARCHITEKTÚRA,
ale aj regionálny rozvoj sú vďačnými
témami, najmä ak vezmeme
do úvahy prudký rozvoj výstavby,
aktivity v oblasti architektúry a urbanistiky,
ale aj nebývalú ponuku
a nárast sortimentu moderných
stavebných materiálov. Úmerne
k tomu sme zaznamenali aj širokú
ponuku nábytku a rôznych doplnkov
do domácností či kancelárií,
činnosť dizajnových štúdií, prílev
ďalších zahraničných investícií aj
do oblasti výstavby a stavebníctva.
Je neodškriepiteľnou skutočnosťou,
že podoba slovenských miest, ale
aj mestečiek a dedín, sa predsa len
zmenila: aj napriek nespočetným
problémom, napriek rastúcim sociálnym
rozdielom a stále stagnujúcej
životnej úrovni, sa na Slovensku stavia.
Aj keď Bratislava nie je typickým
príkladom a už teraz je údajne nad
priemerom EÚ, podoba tohto mesta
sa mení doslova pred očami. Priam
raketovým tempom pribúdajú nové
stavby, celé administratívne i obytné
štvrte, budovy v centre mesta sú
už takmer všetky zrenovované, v tzv.
prelukách vyrastajú nové budovy,
veľké zmeny sa chystajú v Petržalke
smerom k rakúskym hraniciam.
Pohyb je očividný. A tento pohyb je
aj odrazom celkového pozitívneho
nárastu v ekonomike, dokonca sa
rozhýbali aj tradične opatrné a konzervatívne
banky a sporiteľne, ktoré
sa zrazu predbiehajú v poskytovaní
hypotekárnych pôžičiek. To už naozaj
môže byť signál, že tento trend je
dlhodobý a perspektívny.
Rozvoj sa nevzťahuje iba na Bratislavu,
v menšej miere to platí aj
o ostatných mestách, viac sa stavia
v regiónoch a lokalitách, kam prichádzajú
veľkí zahraniční investori.
Hoci pomaly, predsa len nastáva oživenie
na vidieku, už opäť sa začína
stavať – najmä tam, kde je práca
a kde sa poľnohospodári začínajú
zviechať. Analytici a odborníci však
upozorňujú na nerovnomerný rozvoj
regiónov, ktorý sa okrem markantných
rozdielov v sociálnej sfére
prejavuje aj v nezáujme investorov,
a tým sa redukuje aj výstavba.
Treba však pripomenúť aj negatívny
dopad otvoreného trhu na slovenských
výrobcov: na jednej strane ich
liberalizácia obchodu núti prispôsobiť
sa tvrdej konkurencii a prijať výzvu
otvorenej súťaže, na druhej strane
stavebné materiály z cudziny síce
rozširujú sortiment, no vytláčajú aj
tradičných domácich producentov.
Týka sa to, povedzme, drevospracujúcich
a nábytkárskych firiem, tehliarstva,
producentov keramických
a iných stavebných materiálov. Je
to však trend, ktorý so sebou prináša
globalizácia a otvorené trhy EÚ
a s ktorým sa musia naši výrobcovia
i obchodníci vyrovnať.
Rozvoj regiónov sa čoraz viac
presúva na plecia samosprávy. Decentralizácia
kompetencií, povinností
a právomoci síce v mnohých
ohľadoch samosprávam pomohla,
no ako sa ukazuje, regióny majú
problémy s financovaním základných
činností. Inými slovami, regiónom
a samosprávam pribudli úlohy,
no nepribudli financie. Takto pochopená
„samosprávnosť“ je skôr
nesvojprávnosť a dáva k dispozícii
len polovičaté riešenia. Regionálny
rozvoj nie je len agroturistika či cezhraničná
spolupráca, ale aj výstavba
priemyselných parkov, budovanie
infraštruktúry, údržba či budovanie
školských a zdravotných zariadení,
rozvoj kultúry či športu.
A pokiaľ ide o samotný cestovný
ruch – ako sa ukazuje – tu spolupráca
regiónov skutočne prináša uspokojivé
výsledky. Veľké perspektívy
má nielen turistika a obchod medzi
regiónmi rôznych krajín, ale čoraz
zaujímavejšia je napríklad spolupráca
medzi Viedňou a Bratislavou,
ktorá patrí medzi najdynamickejšie
v Európe. V tomto ohľade je to príležitosť,
ktorej sa právom hovorí historická:
už aj vzhľadom na spoločnú
históriu. Bola by škoda ju nevyužiť.
Ľuboš Jurík
šéfredaktor