stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

Čo vás podnietilo k založeniu rodinnej
firmy?
Vyrastali sme štyria bratia v kamenárskej
dielni nášho otca, ktorý pôsobil v Bratislave
od roku 1935. Viac-menej mali sme to v krvi
a nemuseli sme sa takmer nič učiť, ovládali
sme remeslo už od detstva. Po zmene politických
pomerov nastala mimoriadne priaznivá
situácia, nastal kamenársky boom. V Bratislave
sme realizovali 17 bánk. A po rozdelení
republiky nakoniec aj Národnú banku Slovenska
– zúčastňovali sme sa jej výstavby. Bolo
treba dokončievať Národné divadlo, a tak
sme pracovali aj na tom. Bolo treba osadiť
dlažbu v Dóme sv. Martina a my sme to
uskutočnili – v kaplnke sv. Jozefa, v kaplnke
Panny Márie a v sakristii. Myslím si, že máloktorý
kamenár realizoval vo svojom živote tri
takéto dôležité veci, ako sa to podarilo nám.
Boli sme významnými účastníkmi týchto troch
stavieb, pričom mnohé iné štáty majú takéto
úlohy, tieto starosti, už dávno za sebou. Na
Slovensku sa to začalo v roku 1993.
Išlo o náročné kamenárske riešenia
rozsiahlych architektonických objektov,
o veľkoplošné dlažby a obklady stien.
Kde ste nabrali toľkých zdatných kamenárov?
Na Slovensku je dobrých kamenárov veľmi
veľa. Hlavne na východe Slovenska a v okolí
Krupiny a v okolí Žiliny boli vynikajúci kamenári,
len nemali príležitosť. A za tejto našej
éry aj dlaždič, inak kvalitný kamenár, stal sa
renomovaným pracovníkom, ktorý ak pôsobil
tri roky v Rakúsku a v Nemecku, tak vynikol,
lebo tú kvalitu a výkony, ktoré robili my slovenskí
kamenári, Nemci nepoznali. Aj počas
nášho pôsobenia v Rakúsku sme sa
stali dominantnou firmou. To len podčiarkuje,
čo v nás vlastne driemalo.
V socializme sme boli považovaní
32
HODNOTY
KAMENÁRSKEHO REMESLA A DIELA
Rozhovor s Jozefom Csögleiom venovaný tradíciám bratislavskej rodinnej firmy Csöglei-Mramor pripravil Ladislav Skrak.
za outsiderov, lebo v Nemecku sa vraj robí precízne
a perfektne, nuž mali sme veľký rešpekt.
No, keď sme tam boli tri týždne, diktovali sme
tempo aj kvalitu, a skôr nás prestávali mať radi,
pretože zhasínala ich sláva. Prinieslo to aj trenice,
ale nám to ohromne zdvihlo sebavedomie.
V prípade spomínaných realizácií išlo
o výsledky vašej niekdajšej firmy Mramor.
Medzitým došlo k vášmu osamostatneniu
sa. V tomto období ste sa stali
doslova rodinnou firmou.
Po mojom odchode z firmy Mramor som
založil firmu Csöglei – Mramor, čo je vyslovene
rodinný podnik. Z päťdesiatich zamestnancov
tam pracuje 12 Csögleiovcov. Z hľadiska výroby
je nosná drobná architektúra, najmä vývoz
kuchynských liniek do Ameriky, na tri miesta:
Foto: M. Nemec
Denver, Florida a Filadelfia. Nikdy sa nám ani
len nesnívalo, že sa našou ručnou prácou presadíme
na americkom trhu. Podarilo sa však a je
to jedna z našich hlavných istôt, a popri tom je
to aj pomníková tvorba, pretože na Slovensku,
hlavne v Bratislave, sú už dosť bohatí ľudia, ktorí
si dovolia dať si urobiť náročnejšie pomníky,
neraz v spolupráci s architektmi a sochármi. Dá
sa tam uplatniť naše remeslo v plnej hĺbke.
Zúčastnili sme sa rekonštrukcie letiska
v Bratislave, ako aj rekonštrukcie letiska vo
Schwechate, a to za plnej prevádzky. Môžem
sa popýšiť realizáciou námestia v rakúskom
Salzburgu, ale aj v Košiciach, kde sme vytvorili
pešiu zónu počas štyroch mesiacov – položili
sme tam, a to číslo je veľmi zaujímavé, 31
tisíc štvorcových metrov kameňa, dovezeného
z Talianska 700 kamiónmi. Bol to heroický
výkon a pamätám si, ku dňu košického maratónu
sme boli hotoví.
V Slávičom údolí je náhrobok Alexandra
Dubčeka spolu s bustou autora Teodora
Baníka. Ako na to spomínate?
Keď nás oslovil docent Teodor Baník a Pavol
Dubček, syn A. Dubčeka, aby sme vytvorili
pomník pre jeho otca, bola to pre nás česť.
Sochár Teodor Baník bol dlhoročným priateľom
A. Dubčeka a dielo, ktoré nakoniec
uzrelo svetlo sveta, je hodnotovo vzácne,
situované na čestnom mieste v Slávičom údolí.
Realizovali sme ho z fínskeho materiálu
baumorál, z kameňa hnedasto-červenkavej
farby, spolu s nádhernou bustou Alexandra
Dubčeka. Považujem ho za dielo skutočne
vydarené.
Spomínali ste devätnáste storočie, skoršiu
etapu vašej rodinnej firmy.
Poznám rodinnú anabázu do roku 1860,
keď pracovali ako majitelia lomov, ako lomoví
kamenári. Ťažili kameň v čase rozvíjajúcej
sa výstavby železníc, a to znamenalo tunely,
viadukty, mosty, kde sa podpery a klenba
tunelov robili z kameňa. Vyrábali sa oblé
kopáky, ktoré sa potom osadzovali v tuneli,
klenuli sa a vznikali tak doteraz funkčné,
kvalitné, krásne kamenárske architektúry
a diela.
Nedávno ste otvárali v Bratislave nové
sídlo vašej firmy. Máte aj svoje výrobné
strediská a ponukové kúpnopredajné
miesta. Kde všade sa nachádzajú?
Máme obchod v Banskej Bystrici a nové
sídlo v Bratislave na Tomášikovej ulici, kde
je náš hlavný stan. Výroba kamenárskych
prvkov je v mestečku Šamorín. Má to svoje
výhody, pretože v Bratislave sú ľudia trošku
rozmaznaní a kamenárstvo je predsa len
práca veľmi ťažká, fyzicky namáhavá. Móda
sa mení, ale kameň je trvácny materiál, výtvory
z kameňa poznáme aj spred štyroch tisíc
rokov, sú úžasné a udivujú nás aj ako profesionálov.
Nás teší, že o štyritisíc rokov možno
budú obdivovať naše práce. �