stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú
veci odohrávajúce sa v Európe a vo svete. Bez
informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia
iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie
súčasníka obmedzené a v odbornej sfére nepredstaviteľné.
Z myšlienok v predchádzajúcej odpovedí
vyplýva, že ste euro-optimista. Pred
rokom sme sa stali členmi
Európskej únie, náš parlament
schválil Európsku
ústavu. Ako vnímate hlasy
o tom, že je to na úkor našej
identity?
Som rád, že som sa dožil
nášho členstva v EÚ. Niektorí
naši politici nám síce radosť
„osladzujú“ radikálnymi požiadavkami
vložiť do euroústavy
text o Bohu a kresťanskej tradícii,
akoby na svete neboli
iné tradície… Stačí spomenúť
grécku filozofiu, rímske právo,
oveľa staršiu židovskú tradíciu
etiky a poslušnosti k božiemu
zákonu, ale aj reformačnú tradíciu
vnútornej slobody, osvietenskú
tradíciu slobody myslenia,
tolerancie a svetského štátu, či
veľmi staré pohanské tradície…
Podmienky typu: ak tam nebudú
naše požiadavky, nepodporíme
euroústavu, neobstoja.
Takmer tí istí politici sa ponosujú,
že ubudne z našej suverenity.
Ja však väčšiu suverenitu
nepotrebujem, a vonkoncom
netúžim, aby väčšou disponovali
naši politici. Ba skôr naopak.
Nik ma zatiaľ nepresvedčil, že
naši parlamentári sú lepší ako
inde, že naše právo, súdnictvo
a spravodlivosť sú lepšie, že
ekonomika, životná úroveň
vrátane príjmov sú lepšie ako
v ostatných európskych kra-
jinách. Osobne sa
netajím, že práve
pevnejšie zväzky
európskych štátov
alebo vznik superštátu
vidím ako riešenie
v budúcnosti.
Vráťme sa ešte k architektúre. Od mladosti
žijete a tvoríte v Bratislave. V jej
vzhľade sa v posledných rokoch veľa
zmenilo. Ako vnímate tieto radikálne
zmeny a čo by sa žiadalo uskutočniť,
aby bolo naše hlavné mesto skutočne
európskou metropolou?
Skutočné európske metropoly navštevujem
často. V poslednom čase ma priťahuje Berlín,
je to najväčšie stavenisko na svete, realizujú
sa tu projekty špičkových architektov sveta.
Je sa tam čo učiť. Z istého časového odstupu
pozorujem, že vo väčšine miest ide o súžitie,
symbiózu ľudí rôznych jazykov, kultúr,
civilizácií, o spolužitie histórie a tradície so
súčasnosťou i budúcnosťou, o komplexný
pohľad na plánovanie, projektovanie i realizáciu,
o optimalizáciu rovnováhy meniacich
sa, komplikovaných a neustále sa vyvíjajúcich
spoločenských, ekonomických, kultúrnych,
technických a ďalších väzieb. Voľakedy vznikali
mestá z jednotlivých domov s vlastnou
individualitou, no mali aj spoločné prvky
– materiál, štýl atď. Vznikali ulice, viedli na ná-
„Náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú veci odohrávajúce sa
v Európe a vo svete. Bez informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia
iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie súčasníka obmedzené
a v odbornej sfére nepredstaviteľné.“
mestie, kde bol trh, kostol alebo radnica, teda
zariadenia spoločné pre všetkých obyvateľov
mesta. Námestie tak dostalo vyššiu hodnotu,
stalo sa symbolom.
Objaviteľ kybernetiky Norbert Wiener tvrdí,
že všetky spojenia možno zaradiť do jednej
z dvoch kategórií: do energetického (fyzického)
alebo informatívneho (nefyzického)
spojenia. Podľa mňa je pre architektúru a urbanizmus
dôležité nájsť spôsob navrhovať na
podstate fyzickej a informatívnej štruktúry.
Štruktúra si vyžaduje vzájomné vzťahy v mikro
(meniteľných) a makro (dlhodobejších)
štruktúrach spojených so symbolmi. To všetko
vidieť oddávna v Paríži, ale napríklad aj v novospájanom
Berlíne.
Z tohto hľadiska sa stane Bratislave európskou
metropolou, keď sa jej výstavba bude
riadiť súčasnými a budúcimi modernými princípmi
výstavby miest s rešpektovaním danosti
genia loci. Musí to robiť skupina kvalitných
odborníkov, architektov-urbanistov s plnými
právomocami a tímom vysokokvalifikovaných
spolupracovníkov. Bez zasahovania poslancov,
investorov, bez klientelizmu a korupcie.
Profesionálne.
Aby som nezabudol: agentúra
Mercer v Londýne sa
zaoberá problematikou kvality
života v mestách. Vyhodnocuje
39 ukazovateľov (dostupnosť
dopravy, úroveň vzdelania,
politické a sociálne prostredie,
rekreačné zariadenia, zdravotnícke
služby, kvalitu škôl, hlučnosť,
čistotu ovzdušia…). Nie je
to len o vzhľade. Minulý rok sa
vo svetovom rebríčku umiestnili
na 1. mieste Ženeva a Zűrich,
na 3. Viedeň a Vancouver, na 5.
mieste Kodaň a Sydney, na 10.
Mníchov a Amsterdam…, na 79.
Praha, 86. Budapešť. Tá Viedeň
na 3. mieste svetového rebríčka
v kvalite života obyvateľov nie je
až taká vzdialená od Bratislavy.
Na inšpiráciu a poučenie.
O architektúre sa zvykne
hovoriť ako o matke umení.
Vzťah spoločnosti a verejnosti
k nej je však dodnes
skôr macošský. Čo by mali
urobiť architekti, aby sa ich
odbornému názoru a dielam
dostala vážnosť, aká
im skutočne prináleží?
O nedocenení architektúry
v našej spoločnosti sa hovorí
desiatky rokov. Architektúra však
všade vyjadruje materiálne a duchovné
sily spoločnosti. Pod materiálnymi
silami myslím financie,
techniku, technológiu,
hmoty a výrobky na
výstavbu a podobne.
V duchovných ide
o úroveň a kvalitu architekta
a ostatných
projektantov diela,
kvalitu investora a užívateľa, kvalitu organizátorov
a ostatných riadiacich pracovníkov,
ako aj úroveň a vkus verejnosti. Je to otázka
vzdelania, kultúry a kultúrnosti, vyspelosti, civilizovanosti.
Preto si myslím, že problém je oveľa
širší ako sa na prvá pohľad zdá, a dotýka sa
celej spoločnosti. Čo majú v tomto ohľade robiť
architekti? Všetci na svojom poste – či v školách
a úradoch, projektových kanceláriách až po realizátorov
– musia byť takí kvalitní vo svojej práci
a najmä jej výsledkoch, kvalitní aj ako ľudia,
aby si ich názory, výsledky práce a diela
spomínanú vážnosť zaslúžili. Súčasne
by to bol aj najlepší spôsob osvety,
aby celá naša spoločnosť vedela, čo
je to architektúra. �
27
ARCHITEKTÚRA