stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
stavebnÃctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Pozitívny obrat v exporte stavebných<br />
prác nastal v roku 2003, keď oproti roku<br />
2000 vzrástol objem prác v zahraničí<br />
v stálych cenách roku 2000 o takmer<br />
64 %, čo v absolútnej hodnote predstavovalo<br />
sumu 4,4 mld. Sk v bežných cenách.<br />
V roku 2004, ako aj v roku 2005 sa zásadne<br />
nemení export stavebných prác<br />
oproti roku 2003. Na vývoze stavebných<br />
prác sa zúčastnili najproduktívnejšie<br />
slovenské firmy, a to: Doprastav, a.s.<br />
Bratislava, Banské stavby, a.s. Prievidza,<br />
ZIPP, s.r.o. Bratislava, Inžinierske stavby,<br />
a.s. Košice, Váhostav, a.s. Žilina a rad<br />
ďalších firiem s nižším objemom stavebných<br />
prác. Najvyšší medziročný nárast<br />
exportu stavebných prác zaznamenali<br />
Váhostav – Tunely a špeciálne zakladania,<br />
a.s. Bratislava a Banské stavby, a.s.<br />
Prievidza. MVRR SR import stavebných<br />
prác na Slovensku nesleduje. Export<br />
a import stavebných výrobkov patrí do<br />
kompetencií MH SR.<br />
Do akej miery sa slovenské stavebníctvo<br />
dokázalo zapojiť do jednotného<br />
stavebného trhu EÚ a ako ho<br />
tam prijali?<br />
Už v roku 1994 bol<br />
Zväz stavebných podnikateľov<br />
slovenská<br />
prijatý do Európskej<br />
federácie stavebného<br />
priemyslu FIEC<br />
v Bruseli. Veľkou<br />
poctou pre slovenské<br />
stavebníctvo bolo z poverenia valného zhromaždenia<br />
Kongresu FIEC 98, ktorý sa konal<br />
v Portugalsku uskutočnenie nasledujúceho<br />
Kongresu FIEC 1999 v Bratislave. Bolo to veľké<br />
uznanie pre celé slovenské stavebníctvo,<br />
ale aj pre ZSPS, že sa Kongres uskutočnil po<br />
prvý raz od vzniku FIEC, t. j. od roku 1905 na<br />
teritóriu štátov strednej a východnej Európy.<br />
Slovenské stavebné firmy aktívne pracovali<br />
ešte pred vstupom do EÚ na nemeckom trhu,<br />
kde boli rovnako akceptované ako domáce<br />
a zo strany investorov vládla spokojnosť<br />
s prácami a kvalitou v bytovej, občianskej<br />
a inžinierskej výstavbe. Podľa doterajších<br />
poznatkov a skúsenosti sa slovenské stavebníctvo<br />
aktívne zapája do jednotného trhu EÚ<br />
a je akceptované nielen na nemeckom, ale<br />
aj holandskom, francúzskom a postupne sa<br />
začínajú slovenskí stavbári presadzovať aj na<br />
írskom, anglickom a švédskom trhu.<br />
Čo všetko sme museli okrem prijatia legislatívnych<br />
a technických noriem prijať<br />
a zmeniť v systéme práce, spolupracuje<br />
ministerstvo na týchto zmenách?<br />
Aby v EÚ bola používaná jednotná legislatíva<br />
a technické normy v oblasti stavebníctva<br />
je gestorským orgánom Stály výbor pre stavebníctvo.<br />
Vznikol pred 15 rokmi ako výbor na<br />
usmernenie pravidiel jednotného uvádzania<br />
stavebných výrobkov na trh. Vydal 14 usmernení<br />
a viac ako 70 rozhodnutí, ale zriadil aj<br />
mnohé horizontálne skupiny, tak napr. pre<br />
požiarnu ochranu, pitnú vodu, eurokódy,<br />
„Aj keď sa situácia postupne zlepšuje, čoho výsledkom je i rast objemu<br />
stavebnej produkcie a zamestnanosti, kapacitné možnosti tohto<br />
odvetvia nie sú úplne využité. Predpokladáme, že už v tomto roku<br />
budú do stavebníctva vo zvýšenej miere plynúť zahraničné investície,<br />
finančné prostriedky z fondov EÚ.“<br />
nebezpečné látky v stavebníctve a pripravuje<br />
sa ich rozšírenie na riešenie o vnútorné<br />
prostredie, technológie stavebných prác<br />
a pod. Každá pracovná skupina má zámer<br />
zjednotiť rôznorodé požiadavky na stavby<br />
v EÚ, a tým aj ovplyvniť národné stavebno-<br />
-technické požiadavky. Oblasť legislatívnych<br />
a technických noriem je pre stavebníctvo najdôležitejšia<br />
a stále otvorená. Smernice vytyčujú<br />
len regulatívne pravidlá EÚ, ale ich obsah<br />
stanovujú európske harmonizované normy<br />
a ich príprava a schvaľovanie zaostáva. Z viac<br />
ako 500 pre stavebné výrobky je v súčasnosti<br />
k dispozícii len jedna tretina, ale i k tým je<br />
ešte žiaduce formulovať národné požiadavky<br />
a ako tzv. legálne požiadavky ich notifikovať<br />
v EÚ. No a to je dlhodobá úloha. Podobná<br />
situácia je i pri preberaní európskych noriem<br />
pre navrhovanie stavebných konštrukcií tzv.<br />
eurokódov. Tieto normy musia byť v EÚ zavedené<br />
do konca roka 2010. Preto sa od našich<br />
zástupcov v pracovných skupinách Stáleho<br />
výboru pre stavebníctvo v EÚ vyžaduje veľmi<br />
aktívny prístup hlavne z hľadiska akceptovania<br />
slovenských požiadaviek pre túto oblasť.<br />
Koľko času sme mali na harmonizáciu<br />
technických predpisov v stavebníctve<br />
s predpismi EÚ napríklad v montáži<br />
elektrických rozvodov, ale aj v kominárstve?<br />
Čo sa týka harmonizácie predpisov v stavebníctve<br />
s predpismi EÚ a času na postupné<br />
zvládanie tohto procesu je potrebné spome-<br />
núť predovšetkým smernicu 89/106/EHS<br />
o stavebných výrobkoch. Túto smernicu<br />
do práva SR sme prevzali zákonom č.<br />
90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch,<br />
ktorý novelizujeme už druhýkrát hlavne<br />
z dôvodu zosúladenia s novými usmerneniami<br />
a rozhodnutiami EÚ pre túto<br />
oblasť. Veľmi dôležitým procesom je preberanie<br />
eurokódov – európskych noriem<br />
pre navrhovanie stavebných konštrukcií<br />
s cieľom zjednotiť pravidlá navrhovania<br />
najmä z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti<br />
stavieb. Povinnosťou členských<br />
krajín je prevziať eurokódy do národnej<br />
sústavy a pripraviť Národnú prílohu, ktorá<br />
umožňuje zvoliť úroveň bezpečnosti,<br />
hľadiská trvanlivosti a hospodárnosti tzv.<br />
národne definované parametre. Smernica<br />
č. 2002/91/EHS stanovuje požiadavky<br />
v súvislosti s uplatňovaním minimálnych<br />
požiadaviek na energetickú hospodárnosť<br />
budov. K definovaniu minimálnych<br />
požiadaviek v súlade s požiadavkami EÚ<br />
bol posudzovaný súbor 57 nových, resp.<br />
novelizovaných európskych noriem.<br />
A čo bude so stavbami, ktoré tieto<br />
predpisy zatiaľ nespĺňajú a takých<br />
je veľa, mapujú sa<br />
ich počty a stav?<br />
Stavby sú vždy<br />
stavané na úrovni<br />
poznania doby vyjadrenej<br />
v technických<br />
predpisoch a normách.<br />
Pri ich obnove,<br />
čo by malo byť po 25 až 30 rokoch, sa musia<br />
dodržať už nové požiadavky a stavby musia<br />
pritom rešpektovať plošný a vybavenostný<br />
štandard súčasnosti. Smernica o energetickej<br />
hospodárnosti budov 2002/91/ES, ktorú v súčasnosti<br />
pripravujeme na prevzatie do práva<br />
SR formou zákona bude stanovovať kvalifikáciu<br />
takýchto bytových i nebytových budov cez<br />
energetické certifikáty a tie budú slúžiť pre<br />
posúdenie kvality nehnuteľnosti z hľadiska<br />
energetickej hospodárnosti. Toto je jeden<br />
z možných spôsobov mapovania stavieb,<br />
ktoré boli postavené pred účinnosťou nových<br />
technických predpisov v stavebníctve.<br />
Tým už zasahujeme aj do skúšobníctva<br />
a metrológie, pretože niekto musí dodržiavanie<br />
predpisov kontrolovať. Mali<br />
sme dostatok odborne zdatných ľudí<br />
a kontrolnej techniky?<br />
V oblasti stavebných výrobkov výkon skúšobníctva<br />
a preukazovanie zhody stavebných<br />
výrobkov zabezpečujú naše autorizované<br />
osoby a osvedčovacie miesta, ktoré sú aj notifikované<br />
v EÚ. Štátny dozor nad ich činnosťou<br />
vykonáva naše ministerstvo. Pokiaľ však ide<br />
o dozor nad uvádzaním výrobkov na trh, tento<br />
dohľad vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia<br />
(SOI). Samozrejme, že účinnosť kontroly,<br />
odborných pracovníkov a ich vybavenie<br />
na túto činnosť je potrebné priebežne<br />
zlepšovať a rezervy v tejto oblasti si<br />
uvedomujeme. No tie sú aj v celej<br />
Európe. �<br />
23<br />
MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR
Change language