stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
18.11.2012 • Views
Share Embed Flag

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

Cena 69 Sk<br />

Jún<br />

2005<br />

Č A S O P I S N A P O D P O R U I N T E G R Á C I E S L O V E N S K A D O E U R Ó P S K E J Ú N I E<br />

STAVEBNÍCTVO,<br />

VÝSTAVBA<br />

A REGIONÁLNY<br />

ROZVOJ<br />

ISSN 1335-9762

����������<br />

�������������������������<br />

�����������

Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r. o.<br />

v spolupráci s Kanceláriou<br />

prezidenta SR, Vládou SR, NR SR<br />

a Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR<br />

Adresa redakcie: Panská 9, 811 01 Bratislava 1<br />

tel./fax: +421 2 544 34 107<br />

tel.: +421 2 544 33 896<br />

tel.: +421 2 546 40 687-89<br />

euroreport@stonline.sk, kincelova@ba.telecom.sk<br />

www.euroreport.sk<br />

Reg. č. MKSR 1880/98<br />

KVALITNÉ PROJEKTY SÚ ZÁKLADOM<br />

ROZVOJA REGIÓNOV<br />

(str. 6)<br />

Stavebníctvo a architektúra (Ľ. Jurík)<br />

Záhradná slávnosť<br />

Kvalitné projekty sú základom <strong>rozvoj</strong>a regiónov (Rozhovor s. L. Gyurovszkym)<br />

Viac záujemcov ako peňazí (Rozhovor s Zs. Lukáčom)<br />

V posledných rokoch bytová výstavba naberá nový dych (Rozhovor s Š. Kužmom)<br />

Vláda zabúda, že Slovensko je aj ďalej od Bratislavy (Rozhovor Ľ. Vážnym)<br />

Dôvera a spokojnosť klientov nás zaväzuje (Rozhovor s J. Lelkesom)<br />

Bratislava má novú dominantu Apollo Business Center<br />

Zodpovedná samospráva neignoruje názory občanov (Rozhovor s M. Paškovou)<br />

Clearwater, s.r.o.<br />

Stav bývania v centre pozornosti štátu (Rozhovor s E. Szolgayovou)<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Stavebníctvo zaznamenáva rozmach kvality a kvantity (Rozhovor s A. Ohradzanskou)<br />

Byť cementárenským lídrom je inšpirujúce<br />

V architektúre ide o symbiózu (Rozhovor s M. Marcinkom)<br />

Bratislava – mesto na vode? (Rozhovor s M. Bajanom)<br />

Novus – drevené parkety a podlahy<br />

Súťaž najlepších posúva architektúru vpred (Rozhovor s M. Brichtovou)<br />

Náš úspech sa nezačína a nekončí predajom (Rozhovor s Š. Šmajdom)<br />

Hodnoty kamenárskeho remesla a diela (Rozhovor s J. Csöngleim)<br />

Tm samt spol. s r.o.<br />

Informačná sieť nielen pre rezort, ale i pre <strong>rozvoj</strong> regiónov<br />

(Rozhovor s V. Dziubanom, L. Földessym, Ľ. Gašparíkom)<br />

Orga Trade<br />

Šéfredaktor: Ľuboš Jurík<br />

Zástupkyňa šéfredaktora: Emília Kincelová<br />

Summary: Mária Vrabcová<br />

Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková<br />

Redakčná rada: Jozef Banáš<br />

Pál Csáky<br />

Pavel Kandráč<br />

Ľudovít Kaník<br />

Eduard Kukan<br />

Ľubomír Lintner, Daniel Lipšic<br />

Juraj Liška, Pavol Rusko<br />

V ARCHITEKTÚRE IDE O SYMBIÓZU<br />

(str. 26)<br />

O B S A H<br />

4<br />

5<br />

6<br />

8<br />

10<br />

12<br />

14<br />

16<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

24<br />

26<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

42<br />

44<br />

46<br />

48<br />

49<br />

50<br />

52<br />

54<br />

55<br />

56<br />

58<br />

61<br />

62<br />

63<br />

64<br />

66<br />

68<br />

70<br />

71<br />

Výroba: REPUBLICA<br />

Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica<br />

Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných<br />

materiálov.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.<br />

Cena jedného výtlačku: 69 Sk<br />

Jún 2005, Ročník VIII<br />

Foto na titulnej strane: archív<br />

AKO SA ROZHODNEME,<br />

TAK BUDEME ŽIŤ<br />

(str. 52)<br />

Iniciatíva regiónov predstihuje očakávania (Rozhovor s M. Jávorkovou)<br />

Slovensko má dostatok dobrých projektov (Rozhovor s J. Slovákom)<br />

Vzhľad a stav regiónov je tiež vizitkou aktivity podnikateľov (Rozhovor s A. Tóthovou)<br />

Bývanie v drevenom dome je trvalý a nenahraditeľný zážitok (Rozhovor s Ľ. Jančom)<br />

Čo je to regionálny <strong>rozvoj</strong>? Drina! (O. Šimúny)<br />

3 otázky euroREPORTU 6 komentátorom slovenských novín (E. Kincelová)<br />

Nijaké prázdne sľuby – k prosperite vedú reálne ciele (Rozhovor s A. F. Zvrškovcom)<br />

Ústava pre Európu: francúzska facka, holandské K.O.(S. Motusová)<br />

Kedy bolo referendum o nás? (P. Weiss)<br />

Západný Balkán potrebuje stabilitu a <strong>rozvoj</strong> (M. Babic)<br />

Digitálna vláda (A. Hykisch)<br />

Ako sa rozhodneme , tak budeme žiť (E. Kincelová)<br />

Nové knihy (D. Janiaková)<br />

Krásne zlaté beštie Andreja Smoláka (R. Čižmárik)<br />

Koľko ovsa a sena do Štrasburgu (Bruselu) a koľko do Varieté WaterHill? (L. Andrášik)<br />

Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska)<br />

Architektúra musí byť ako dobrá a krásna socha (M. Augustín)<br />

V podpore vzdelávania a výskumu je Slovensko veľmi slabé (Rozhovor s J. Figeľom)<br />

Európska ústava a jej kultúrno-civilizačné aspekty (Rozhovor s J. M. Rydlom)<br />

Európsky parlament<br />

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Infoservis NR SR<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Summary

ÚVODNÍK<br />

4<br />

TÉMA<br />

BUDÚCEHO ČÍSLA:<br />

INFORMAČNÉ<br />

TECHNOLÓGIE,<br />

ŠKOLSTVO, KULTÚRA<br />

STAVEBNÍCTVO A ARCHITEKTÚRA,<br />

ale aj regionálny <strong>rozvoj</strong> sú vďačnými<br />

témami, najmä ak vezmeme<br />

do úvahy prudký <strong>rozvoj</strong> výstavby,<br />

aktivity v oblasti architektúry a urbanistiky,<br />

ale aj nebývalú ponuku<br />

a nárast sortimentu moderných<br />

stavebných materiálov. Úmerne<br />

k tomu sme zaznamenali aj širokú<br />

ponuku nábytku a rôznych doplnkov<br />

do domácností či kancelárií,<br />

činnosť dizajnových štúdií, prílev<br />

ďalších zahraničných investícií aj<br />

do oblasti výstavby a stavebníctva.<br />

Je neodškriepiteľnou skutočnosťou,<br />

že podoba slovenských miest, ale<br />

aj mestečiek a dedín, sa predsa len<br />

zmenila: aj napriek nespočetným<br />

problémom, napriek rastúcim sociálnym<br />

rozdielom a stále stagnujúcej<br />

životnej úrovni, sa na Slovensku stavia.<br />

Aj keď Bratislava nie je typickým<br />

príkladom a už teraz je údajne nad<br />

priemerom EÚ, podoba tohto mesta<br />

sa mení doslova pred očami. Priam<br />

raketovým tempom pribúdajú nové<br />

stavby, celé administratívne i obytné<br />

štvrte, budovy v centre mesta sú<br />

už takmer všetky zrenovované, v tzv.<br />

prelukách vyrastajú nové budovy,<br />

veľké zmeny sa chystajú v Petržalke<br />

smerom k rakúskym hraniciam.<br />

Pohyb je očividný. A tento pohyb je<br />

aj odrazom celkového pozitívneho<br />

nárastu v ekonomike, dokonca sa<br />

rozhýbali aj tradične opatrné a konzervatívne<br />

banky a sporiteľne, ktoré<br />

sa zrazu predbiehajú v poskytovaní<br />

hypotekárnych pôžičiek. To už naozaj<br />

môže byť signál, že tento trend je<br />

dlhodobý a perspektívny.<br />

Rozvoj sa nevzťahuje iba na Bratislavu,<br />

v menšej miere to platí aj<br />

o ostatných mestách, viac sa stavia<br />

v regiónoch a lokalitách, kam prichádzajú<br />

veľkí zahraniční investori.<br />

Hoci pomaly, predsa len nastáva oživenie<br />

na vidieku, už opäť sa začína<br />

stavať – najmä tam, kde je práca<br />

a kde sa poľnohospodári začínajú<br />

zviechať. Analytici a odborníci však<br />

upozorňujú na nerovnomerný <strong>rozvoj</strong><br />

regiónov, ktorý sa okrem markantných<br />

rozdielov v sociálnej sfére<br />

prejavuje aj v nezáujme investorov,<br />

a tým sa redukuje aj výstavba.<br />

Treba však pripomenúť aj negatívny<br />

dopad otvoreného trhu na slovenských<br />

výrobcov: na jednej strane ich<br />

liberalizácia obchodu núti prispôsobiť<br />

sa tvrdej konkurencii a prijať výzvu<br />

otvorenej súťaže, na druhej strane<br />

stavebné materiály z cudziny síce<br />

rozširujú sortiment, no vytláčajú aj<br />

tradičných domácich producentov.<br />

Týka sa to, povedzme, drevospracujúcich<br />

a nábytkárskych firiem, tehliarstva,<br />

producentov keramických<br />

a iných stavebných materiálov. Je<br />

to však trend, ktorý so sebou prináša<br />

globalizácia a otvorené trhy EÚ<br />

a s ktorým sa musia naši výrobcovia<br />

i obchodníci vyrovnať.<br />

Rozvoj regiónov sa čoraz viac<br />

presúva na plecia samosprávy. Decentralizácia<br />

kompetencií, povinností<br />

a právomoci síce v mnohých<br />

ohľadoch samosprávam pomohla,<br />

no ako sa ukazuje, regióny majú<br />

problémy s financovaním základných<br />

činností. Inými slovami, regiónom<br />

a samosprávam pribudli úlohy,<br />

no nepribudli financie. Takto pochopená<br />

„samosprávnosť“ je skôr<br />

nesvojprávnosť a dáva k dispozícii<br />

len polovičaté riešenia. Regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong> nie je len agroturistika či cezhraničná<br />

spolupráca, ale aj výstavba<br />

priemyselných parkov, budovanie<br />

infraštruktúry, údržba či budovanie<br />

školských a zdravotných zariadení,<br />

<strong>rozvoj</strong> kultúry či športu.<br />

A pokiaľ ide o samotný cestovný<br />

ruch – ako sa ukazuje – tu spolupráca<br />

regiónov skutočne prináša uspokojivé<br />

výsledky. Veľké perspektívy<br />

má nielen turistika a obchod medzi<br />

regiónmi rôznych krajín, ale čoraz<br />

zaujímavejšia je napríklad spolupráca<br />

medzi Viedňou a Bratislavou,<br />

ktorá patrí medzi najdynamickejšie<br />

v Európe. V tomto ohľade je to príležitosť,<br />

ktorej sa právom hovorí historická:<br />

už aj vzhľadom na spoločnú<br />

históriu. Bola by škoda ju nevyužiť.<br />

Ľuboš Jurík<br />

šéfredaktor

ZÁHRADNÁ SLÁVNOSŤ<br />

Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej Vzdelanie a zdravie pre všetkých usporiadala v priestoroch Prezidentského palá-<br />

ca 4. ročník záhradnej slávnosti 2005 v spolupráci so združením Zahraničné obchodné komory na Slovensku. Prvá časť bola<br />

venovaná Medzinárodnému dňu detí, na ktorej sa zúčastnili aj deti z detských domovov Slovenska. Pre deti bola návšteva<br />

prezidentskej záhrady skutočným zážitkom: boli pripravené zaujímavé programy, vystúpenia súborov a známych osobností,<br />

príťažlivá bola aj prehliadka časti paláca. Druhá časť sa potom niesla v duchu vzájomnej spolupatričnosti a spolupráce Zahra-<br />

ničných obchodných komôr so štátnymi i neštátnymi subjektmi a podnikateľskými spoločnosťami, ktorí mali príležitosť nadvia-<br />

zať nové či prehĺbiť jestvujúce kontakty, ale aj hovoriť s osobnosťami politického života. Výťažok z tohto podujatia je určený na<br />

charitatívne ciele.<br />

O rok bude tradícia záhradných slávností určite pokračovať.<br />

Silvia Gašparovičová pri otvorení druhej časti Záhradnej slávnosti v záhrade<br />

prezidentského paláca.<br />

Prezident Ivan Gašparovič aktivity svojej manželky podporuje a ak mu to<br />

povinnosti dovolia, zúčastňuje sa na akciách, ktoré usporiada.<br />

Foto: M. Košírer<br />

Divákov zaujali pôsobivé tanečné kreácie...<br />

Najviac sa zabávala mládež, ktorej záhradná slávnosť bola<br />

určená predovšetkým.<br />

5

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

6<br />

KVALITNÉ PROJEKTY SÚ ZÁKLADOM<br />

ROZVOJA REGIÓNOV<br />

„Regióny dnes už dokážu presne formulovať svoje požiadavky. Úroveň žiadostí o nenávratné finančné prostriedky zo<br />

zdrojov štrukturálnych fondov sa mimoriadne zvýšila a navyše sú dobre stanovené podmienky, takže by sme vlastne<br />

dokázali rozdeliť viac peňazí ako máme k dispozícii,“ hovorí László Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a SR. Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.<br />

Na čo ste hrdý, čo ste dosiahli v rámci<br />

úloh, ktoré ste si dali za cieľ na poste ministra<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a<br />

a čo by ste ešte chceli do konca volebného<br />

obdobia stihnúť?<br />

Som hrdý na to, že sa nám podarilo schváliť<br />

dobré dokumenty na obdobie rokov 2004 až<br />

2006 a takisto na rozpracované <strong>rozvoj</strong>ové<br />

programy na roky 2006 až 2009. Zároveň<br />

som hrdý na to, že sme zvládli zmeny súvisiace<br />

s novou organizačnou štruktúrou ministerstva,<br />

vybudovali sme funkčný informačný<br />

systém a v neposlednom rade na to, že máme<br />

dostatočný počet kvalitných projektov. Na<br />

tieto úspechy nášho tímu na ministerstve som<br />

naozaj pyšný.<br />

V súčasnosti pred nami stojí finalizácia operačných<br />

programov, pripravujeme Národný<br />

strategický referenčný rámec, v ktorom definujeme<br />

požiadavky na rozpočet pre štrukturálne<br />

fondy a Kohézny fond.<br />

Funkčný informačný systém je predpokladom<br />

úspechu. Pre aké potreby ste ho<br />

vyvinuli a prečo?<br />

Ide o kvalitný informačný monitorovací systém<br />

nášho ministerstva pre štrukturálne fondy<br />

a Kohézny fond, tzv. ITMS. Náš informačný<br />

systém vysoko ohodnotila nezávislá odborná<br />

porota, ktorá mu na medzinárodnej konferencii<br />

ITAPA 2004 v kategórii Zlepšovanie procesov<br />

udelila prvé miesto. Tým sa nám podarilo<br />

definitívne vyvrátiť tvrdenia o tom, že náš<br />

rezort nedokáže registrovať a evidovať došlé<br />

projekty uchádzajúce sa o podporu z fondov<br />

EÚ. Dokonca v kategórii Nové služby bol na tej<br />

istej akcii ako tretí najlepší v rámci republiky<br />

vyhodnotený aj náš ďalší projekt z oblasti informačných<br />

technológií – projekt nadrezortného<br />

informačného portálu Štrukturálne fondy<br />

pre Slovensko (www.strukturalnefondy.sk).<br />

Informatizácia spoločnosti je dnes často<br />

pertraktovaná, myslím si, že aj Európska<br />

únia venuje tejto téme dostatok pozornosti...<br />

Informatizácia, ktorá spadá pod pojem znalostná<br />

ekonomika, má svoje miesto v rámci<br />

troch hlavných priorít a strategických cieľov<br />

spoločnosti. Informatizácia patrí k pilierom,<br />

na ktorých spoločnosť môže ďalej stavať, spolu<br />

so vzdelávaním a <strong>rozvoj</strong>om regiónov. Tieto<br />

priority spolu súvisia a dopĺňajú sa.<br />

Takže máme už jasno v základných<br />

strategických plánoch<br />

<strong>rozvoj</strong>a výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a a stretávame sa<br />

Foto: M. Nemec<br />

s prioritami, ktoré určuje aj Európska<br />

únia?<br />

Samozrejme. Európska únia stanovuje<br />

rámcový plán, nedefinuje, neurčuje krajinám,<br />

čomu by mali dať prioritu. To je záležitosťou<br />

jednotlivých krajín. V rámci krajín, ktoré sú<br />

novými členmi Európskej únie sa predsa len<br />

dáva zvýšený dôraz na projekty, ktoré spolufinancuje<br />

Európska únia zo štrukturálnych<br />

fondov. V súčasnosti sa zameriavame na infraštruktúru,<br />

ktorá podporuje projekty spojené<br />

s infraštruktúrou bývania.<br />

Odkiaľ prichádza najviac požiadaviek,<br />

v ktorých krajoch boli najlepšie pripravení<br />

na čerpanie finančných prostriedkov<br />

zo štrukturálnych fondov?<br />

Začiatok bol síce rozpačitý, asi ako pri každej<br />

inej akcii, ale dnes sa celý proces už dobre,<br />

priam výborne rozbehol a možno povedať, že<br />

neexistujú výrazné rozdiely medzi regiónmi,<br />

čo sa týka formulovania požiadaviek a počtu<br />

žiadostí. Projekty prichádzajú sústavne a pravidelne<br />

a myslím, že väčšina ľudí už chápe možnosti,<br />

ktoré im štrukturálne fondy ponúkajú.<br />

Ak by sme tie projekty mohli charakterizovať,<br />

čoho sa najviac týkajú?<br />

Pre nás je podstatné stanoviť také témy<br />

projektov, o ktoré je najväčší záujem a ktoré<br />

sme schopní aj splniť. Ak by sme totiž prijali<br />

napríklad všetky projekty, ktoré sa týkajú<br />

infraštruktúry z oblasti zdravotníctva a školstva,<br />

tak by sme minuli všetky prostriedky<br />

odsúhlasené pre Slovensko iba na tieto dve<br />

témy. To samozrejme svedčí aj o tom, že táto<br />

oblasť infraštruktúry bola doposiaľ výrazne<br />

zanedbávaná pričom tieto vnútorné dlhy<br />

treba raz splatiť... V oblasti malého a stredného<br />

podnikania máme takisto k dispozícii<br />

toľko žiadostí a projektov, že by sme mohli<br />

vyčerpať celý balík finančných prostriedkov,<br />

ktorý máme k dispozícii. Na druhej strane<br />

však treba povedať, že sa nájdu aj také témy,<br />

v ktorých sa neobjavila ani jedna žiadosť na<br />

čerpanie prostriedkov.<br />

Občania by možno viac privítali, prípadne<br />

viac a citlivejšie vnímajú ako prioritu<br />

obnovu miest a obcí.<br />

Náš rezort v prvom štvrťroku evidoval<br />

skoro šesťsto požiadaviek na dotácie v rámci<br />

našich troch programov bývania s celkovo<br />

požadovanou sumou takmer 1,6 miliardy Sk.<br />

Občania od nás očakávajú, že sa skvalitní<br />

obnova a revitalizácia sídlisk. Prioritou pre<br />

zlepšenie podmienok bývania je výstavba chýbajúcej<br />

a obnova jestvujúcej infraštruktúry.<br />

Ak nemáte vodovod, darmo sa budete chváliť<br />

trojposchodovým domom...<br />

Finančné prostriedky z Európskej únie,<br />

ktoré teraz máme k dispozícii, nerátajú<br />

s revitalizáciou bytových domov?<br />

Pokyny pre čerpanie prostriedkov z únie<br />

nemajú reštriktívny charakter. Všetko závisí<br />

od negociácií. V tomto období sú stanovené<br />

kritériá a priority pre základnú infraštruktúru,<br />

ale v budúcom sa to môže zmeniť. Do konca<br />

júna by sme mali mať k dispozícii strategické<br />

pokyny pre čerpanie ďalších finančných<br />

prostriedkov. Európska únia projekty revitalizácie<br />

sídlisk zatiaľ priamo nepodporuje, avšak<br />

spoluprácou v rámci krajín bývalej V 4 by sme<br />

radi túto tému znova načali...<br />

Ešte stále dotujeme výstavbu nájomných<br />

bytov?<br />

Tradične najväčší záujem žiadateľov o dotácie<br />

bol v rámci programu výstavby nájomných<br />

bytov. V minulom roku sme v rámci Programu<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania poskytli dotácie na výstavbu<br />

2540 nájomných bytov. Najvyššie dotácie na<br />

výstavbu nájomných bytov sme poskytli pre<br />

Nitriansky, Prešovský, Trnavský a Žilinský kraj.<br />

Ich záujem súvisí predovšetkým s etablovaním<br />

sa alebo avizovaným príchodom zahraničných<br />

investorov a následným otváraním nových<br />

pracovných miest v spomínaných regiónoch.<br />

Zrejme sú v rámci dotácií na bývanie aj<br />

iné položky...<br />

Napríklad program podpory odstraňovania<br />

systémových porúch bytových domov. O dotá-

ciu požiadalo do polovice mája 245 subjektov.<br />

Celkovo požadujú sumu vo výške 210,6 milióna<br />

Sk. Kým v dopyte o podporu na výstavbu<br />

nájomných bytov Bratislavský kraj zaostáva,<br />

aj keď by nájomné byty tiež potreboval, v titule<br />

Odstraňovanie systémových porúch je<br />

na prvom mieste. Vzhľadom na to, že bytové<br />

domy postavené panelovou technológiou,<br />

ktoré potrebujú obnovu majú aj ďalšie mestá,<br />

požiadavku v rovnakej veci adresovali nášmu<br />

rezortu aj subjekty z ostatných krajov.<br />

Poskytujú sa aj štátne dotácie na infraštruktúru,<br />

alebo to nechávame iba na<br />

zdroje z Európskej únie?<br />

V rámci Programu <strong>rozvoj</strong>a bývania sme na<br />

prípravu územia a výstavbu technickej vybavenosti<br />

k polovici mája evidovali 168 žiadostí.<br />

Uchádzači o podporu potrebnú sumu dotácií<br />

vyčíslili približne na 257,4 milióna Sk, z čoho<br />

najväčšie finančné objemy požadujú subjekty<br />

z Trnavského, Žilinského a Trenčianskeho<br />

kraja. Zaevidované žiadosti o dotácie rezort<br />

výstavby priebežne posudzuje, a to z hľadiska<br />

stanovených kritérií a výšky akceptovaných<br />

zdrojov na stavbu.<br />

Koľko máte žiadostí o nenávratnú pôžičku<br />

zo štrukturálnych fondov?<br />

Tie čísla sa menia doslova z hodiny na<br />

hodinu. V súčasnosti máme vyše 5000 žiadostí<br />

a hodnota projektov, na financovanie<br />

ktorých prispeje aj únia, sa vyšplhala na 105<br />

miliárd Sk. Zatiaľ najväčší záujem je o sektorový<br />

operačný program Poľnohospodárstvo<br />

a <strong>rozvoj</strong> vidieka, hneď za ním nasleduje podľa<br />

počtu žiadostí operačný program Základná<br />

infraštruktúra. V súčasnosti sa už veľké percento<br />

projektov tohto programu aj realizuje.<br />

Našou prioritou je, aby sme prostriedky<br />

čerpali dobre, aby financie išli na projekty<br />

s vysokou ekonomickou návratnosťou. Pritom<br />

vychádzame z reálnych potrieb a z reálneho<br />

života. Ide nám o to, aby sme správne stanovili<br />

ciele.<br />

Ak už hovoríme o sídliskách... Ako to<br />

vlastne v súčasnosti vyzerá s výstavbou<br />

bytov, má ešte ministerstvo výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a plány v tejto oblasti<br />

a je vôbec ešte záujem stavať byty?<br />

Nedávno sme publikovali správu, že v tomto<br />

roku sa začalo stavať vôbec najviac bytov od<br />

roku 1990. To je odpoveď na vašu otázku.<br />

Počet dokončených bytov sa zvyšuje a počet<br />

začatých stavieb vykazuje významný nárast, je<br />

ich skoro o tretinu viac. Takže ak to zrátame,<br />

stavia sa zhruba o polovicu viac ako v predchádzajúcom<br />

roku.<br />

Takže naďalej sa bude podporovať aj<br />

výstavba nájomných bytov?<br />

Samozrejme, na podporu výstavby nájomných<br />

bytov sme navrhli presunúť finančné<br />

prostriedky určené pôvodne na štátny príspevok<br />

k hypotekárnym úverom. Takže do Štátneho<br />

fondu <strong>rozvoj</strong>a bývania sa takto presunie<br />

suma cca 300 miliónov Sk. A to znamená, že<br />

pre štát je podpora bývania naďalej jednou<br />

z priorít.<br />

Suma zostáva iba sa mení príjemca?<br />

Doposiaľ bola štátna podpora bytovej<br />

výstavby plošná, získali ju aj tí, ktorí neboli<br />

odkázaní na takúto formu pomoci. V súlade<br />

s bytovou politikou štátu sa finančná pomoc<br />

poskytuje predovšetkým sociálne slabším<br />

vrstvám obyvateľstva. V minulosti sme vychádzali<br />

z toho, že poskytnutím štátneho<br />

príspevku k hypotékam sa oživí hypotekárne<br />

úverovanie a zvýši sa tak dostupnosť hypoték.<br />

S rastom dostupnosti hypotekárneho úverovania<br />

sa znižovala bonifikácia úrokovej miery<br />

hypoték. A to je pre nás signál, že sa máme<br />

v rámci štátnej podpory orientovať na iné skupiny<br />

obyvateľstva.<br />

Myslíte napríklad aj rómske sídla?<br />

Áno. Vo viacerých osadách staviame nájomné<br />

byty a infraštruktúru. Zdôrazňujem, že<br />

budeme podporovať výstavbu, ale nebudeme<br />

ju financovať celú. Podmienky podpory sa každý<br />

rok aktualizujú, práve teraz sme v štádiu<br />

vyhodnocovania získaných poznatkov. Podpora<br />

bývania sa bude jednoznačne presúvať<br />

k slabším sociálnym skupinám. V dnešnej<br />

dobe má stredná vrstva obyvateľstva skutočne<br />

viacero možností ako si zabezpečiť adekvátne<br />

bývanie za prijateľných podmienok, veď<br />

hypotéky sú z roka na rok výhodnejšie. Našou<br />

povinnosťou je podporovať tie skupiny obyvateľstva,<br />

ktoré si samé nedokážu zaobstarať<br />

zodpovedajúce byty.<br />

Nedávno ministerstvo predkladalo vláde<br />

SR <strong>rozvoj</strong>ový program priorít verejných<br />

prác na ďalšie roky. Čo všetko si pod<br />

pojmom verejné práce možno predstaviť?<br />

Občania viac poznajú tento termín<br />

z rezortu ministerstva práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny. Tu však, vo vašom rezorte<br />

ide zrejme o iné...<br />

Aby sme si rozumeli, čo sú stavby vo verejnom<br />

záujme. Do tejto kategórie radíme stavebné<br />

diela financované z verejných prostriedkov,<br />

ktorých cena je vyššia ako dvesto miliónov<br />

korún. Takáto stavba je vždy posudzovaná, či<br />

sú prostriedky na jej financovanie vynaložené<br />

adekvátne a či nie sú požiadavky nadnesené.<br />

Ministerstvo však neurčuje kde bude postavený<br />

most, prípadne kadiaľ pôjde cesta.<br />

Čo je to teda štátna expertíza?<br />

Ide o posudzovanie stavebného zámeru<br />

s cieľom hodnotiť optimálne využitie verejných<br />

investícií. Expertíza sleduje, či je<br />

navrhované riešenie optimálne. Ako som už<br />

spomenul, hodnotia sa všetky stavby nad<br />

dvesto miliónov korún, ktoré spadajú pod<br />

tzv. verejné práce. Nerozhodujeme my, čo<br />

je prioritou. Iní rozhodli, kde a aká stavba vo<br />

verejnom záujme by mala stáť a na základe<br />

toho sa robí štátna expertíza. Takže garde je<br />

opačné.<br />

Aké sú naše priority vo verejných prácach<br />

na ďalšie obdobie, ktoré by sa<br />

zmestili aj do tém a priorít Európskej<br />

únie, ktorá nám v súčasnosti poskytuje<br />

niekoľko miliárd korún?<br />

Môžem vám ich vymenovať všetky, ale<br />

v podstate ide o základnú infraštruktúru,<br />

ako sú vodovody, kanalizáciu, rekonštrukcie<br />

čističiek odpadových vôd, stavby pre rezort<br />

ministerstva zdravotníctva, ale aj cesty a diaľničné<br />

úseky a skládky priemyselného odpadu.<br />

Operačný program nášho rezortu má dobre<br />

stanovené priority, pretože infraštruktúra je<br />

nevyhnutná pre kvalitný život a <strong>rozvoj</strong> spoločnosti.<br />

Koncom minulého roka ste vyzvali na<br />

predkladanie žiadostí o nenávratný<br />

finančný príspevok pre program cezhraničnej<br />

spolupráce INTERREG, na základe<br />

programu Iniciatívy spoločenstva, ktorú<br />

prijala Európska komisia. V čom spočíva<br />

táto spolupráca?<br />

Ani jedna hranica neprispieva k <strong>rozvoj</strong>u<br />

regiónu, práve naopak, hranica <strong>rozvoj</strong> brzdí.<br />

„Informatizácia, ktorá spadá pod pojem znalostná ekonomika, má<br />

svoje miesto v rámci troch hlavných priorít a strategických cieľov<br />

spoločnosti. Informatizácia patrí k pilierom, na ktorých spoločnosť<br />

môže ďalej stavať, spolu so vzdelávaním a <strong>rozvoj</strong>om regiónov.“<br />

Napríklad Spiš a Gemer sú hranicami rozdelené<br />

územia a neprospieva im to. Preto verím<br />

a dúfam, že aj vďaka tomuto programu sa<br />

budú tieto regióny rozvíjať. Podstatným cieľom<br />

cezhraničnej spolupráce v rámci programu<br />

INTERREG je zlepšiť kooperáciu medzi<br />

susednými krajinami. Ide o <strong>rozvoj</strong> cezhraničných<br />

ekonomických a sociálnych centier<br />

prostredníctvom spoločných stratégií a projektov<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a. Podporíme všetky<br />

projekty, ktoré preukážu svoj prínos a budú<br />

mať „cezhraničný“ účinok. Cieľom programu<br />

je obnovovať prirodzené väzby regiónov, ktoré<br />

boli narušené a nám ide o to, aby regióny žili<br />

svojim prirodzeným životom, aby ich hranice<br />

neobmedzovali.<br />

Dokumenty súvisiace s predložením projektových<br />

žiadostí sú prístupné na internetových<br />

stránkach ministerstva – www.build.gov.sk<br />

a www.strukturalnefondy.sk.<br />

Rozdiely medzi regiónmi Slovenska sú<br />

dosť značné. Ak sa pozeráte do budúcnosti,<br />

myslíte si, že sa čoskoro významné<br />

rozdiely zotrú?<br />

O to sa práve snažíme a máme podporu<br />

aj Európskej únie. Povedzme že postavenie<br />

Bratislavy je voči iným regiónom asi jedna<br />

k dvom. Ale ak by sme porovnávali niektoré<br />

regióny, tak by sme mohli povedať, že<br />

rozdiel medzi nimi je jedna ku jedna celá<br />

dva a podobne. Štrukturálne fondy smerujú<br />

k vyrovnávaniu, zotieraniu rozdielov medzi<br />

regiónmi. Prostriedky z Európskej únie<br />

máme k dispozícii, dokážeme predložiť<br />

dobré projekty a preto si<br />

myslím, že by sa nám to mohlo<br />

podariť. �<br />

7<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Dlho očakávané a želané peniaze z fondov<br />

Európskej únie sú už k dispozícii.<br />

Ktoré regióny Slovenska sú prioritou<br />

pre Slovenskú republiku a ktoré pre Európsku<br />

úniu, je v náhľadoch na <strong>rozvoj</strong><br />

regiónov rozdiel?<br />

Áno, máme rozdielne pohľady. Európska<br />

únia vyhodnocuje smerovanie podpory<br />

podľa štatistickej jednotky a na Slovensku sú<br />

teraz štyri štatistické celky – východ, západ,<br />

stred a Bratislavský kraj. Takže detailnejšie<br />

sa z pohľadu únie sledujú práve tieto samostatné<br />

celky a pre rok 2004 až 2006 boli<br />

určené štyri prioritné celky, a to všetky kraje<br />

okrem Bratislavského.<br />

V počiatočnom štádiu pomoci ide totiž<br />

o to, aby sa stierali rozdiely medzi regiónmi<br />

a pomáha sa tým zaostalejším, alebo lepšie<br />

povedané zaostávajúcim. Bratislavský kraj<br />

príde na rad v druhom pláne.<br />

Samozrejme, že aj my si uvedomujem, že<br />

práve regióny Košický, Prešovský potrebujú<br />

výraznú pomoc. Takisto by sme veľmi radi<br />

podporili najzaostalejšie regióny na juhu<br />

stredného Slovenska, avšak my predsa len<br />

máme aj iné požiadavky a predstavy, ale<br />

predpokladám, že tie prídu na rad neskôr.<br />

Myslím si, že v prvých rokoch je to veľmi dobre<br />

zvolená tematika a nemáme s ňou žiadne<br />

problémy, práve naopak.<br />

Európska únia vychádza najmä zo štatistík<br />

o nezamestnanosti, veľkosti príjmov obyvateľstva,<br />

vzdelanostnej úrovne a tie, ktoré sú<br />

teraz na ťahu, v týchto štatistikách vykazujú<br />

značné odlišnosti od Bratislavského kraja.<br />

Takže aj projekty z týchto regiónov sa<br />

uprednostňujú?<br />

Samozrejme, majú prednosť a tak sú stanovené<br />

aj podmienky a kritériá.<br />

Máme záujem o to, aby sa v rámci každého<br />

regiónu, ktorému Európska únia poskytuje<br />

zo svojich fondov finančné zdroje pripravili<br />

dobré projekty, aby sme tie financie aj skutočne<br />

účelne využili. Je predsa aj v našom<br />

záujme, aby projekty boli realizovateľné.<br />

Mnohé z nich financujeme v kombinácii<br />

s inými zdrojmi či už lokálnymi, regionálnymi<br />

alebo štátnymi.<br />

Aká je úroveň žiadostí, a uplatňuje sa<br />

zásada „väčší, alebo šikovnejší“ berie?<br />

Sú viac na ťahu mestá, alebo obce?<br />

Úroveň žiadostí je v porovnaní s predvstupovými<br />

žiadosťami omnoho lepšia. Projekty<br />

a žiadosti o finančnú podporu zo štrukturálnych<br />

fondov sú výrazne lepšie spracované<br />

a to z viacerých dôvodov.<br />

Jednak sme dosť úsilia venovali na<br />

propagáciu a informovanosť verejnosti<br />

a potenciálnych žiadateľov.<br />

Intenzívne sme sa na tieto témy<br />

8<br />

VIAC ZÁUJEMCOV AKO PEŇAZÍ<br />

„Keby sme mali viac finančných prostriedkov k dispozícii, vedeli by sme ich účelne a zodpovedne využiť. Žiadateľov<br />

a projektov je dva až tri razy viac než objem určených finančných prostriedkov,“ hovorí Zsolt Lukáč, štátny tajomník<br />

Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR. Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

pripravovali, skutočne sme urobili veľmi veľa<br />

práce a teraz žneme úspechy<br />

Jednak ešte musím spomenúť ďalší moment,<br />

takisto dôležitý, že všetky projekty sú<br />

pripravované v súlade so slovenskou legislatívou<br />

a to je dosť podstatný fakt. Pretože<br />

v predvstupových projektoch sa museli dodržiavať<br />

iné legislatívne predlohy a pravidlá<br />

hry boli takisto iné.<br />

Dnes už je to oveľa jednoduchšie, napríklad<br />

aj preto, že žiadosti a projekty sa predkladajú<br />

v slovenčine a nemusia sa prekladať<br />

do angličtiny, čo je výrazne zjednodušujúci<br />

prístup.<br />

Naozaj je to všetko také jednoduché?<br />

Viacero predkladateľov je napriek všetkým<br />

tým možnostiam sklamaných, alebo lepšie<br />

povedané sťažujú sa na mnoho byrokracie<br />

s tým spojenej a proces sa im vidí značne<br />

zložitý. Avšak nič nejde ľahko. Napokon<br />

v rámci prvého roku nášho členstva v EÚ<br />

sme sa aj my snažili nerobiť zbytočne veľa<br />

chýb a radšej poistiť projekty kompatibilitou<br />

s európskymi pravidlami a najmä takými nariadeniami,<br />

aby nik nemohol spochybňovať<br />

transparentnosť celého procesu.<br />

Takže nie je možné priateľsky sa dohodnúť?<br />

V žiadnom prípade. A ešte k tej vašej poznámke<br />

„väčší berie“ – vôbec nerobíme rozdiely<br />

v rámci hodnotenia projektov. Všetko<br />

predsa závisí od vypísaných kritérií, dokonca<br />

aj to, kto môže byť uchádzačom o podporu.<br />

Tie kritériá sú jasné a už žiadateľ, predkladateľ<br />

projektu podľa tých kritérií vie, či má alebo<br />

nemá šancu. Napríklad sú programy, ktoré sú<br />

určené iba pre obce čo nemajú štatút mesta.<br />

Niektorí tieto kritériá chápu ako obmedzenia,<br />

ale v tom s nimi nesúhlasím. Práve preto<br />

sú tam tie prísne kritériá, aby sa pomoc dostala<br />

na správne miesto, cielene.<br />

Ako vlastne prebieha celý proces schvaľovania<br />

projektov a odsúhlasovania, naozaj<br />

je to transparentné? A je napríklad<br />

aj také zabezpečenie, aby sa na jeden<br />

projekt nemíňali finančné prostriedky<br />

z viacerých rezortov naraz?<br />

Systém funguje takto: Za určité, vopred určené<br />

obdobia príde na ministerstvo množstvo<br />

žiadostí a projektov, ktoré sú zaradené<br />

do akýchsi zásobární. Následne sa každý<br />

projekt zhodnotí, či má všetky formálne<br />

záležitosti, ktoré musí mať, skompletizuje<br />

sa a preverí. Po tejto iba formálnej kontrole<br />

sa projekt odosiela odborným hodnotiteľom<br />

a tí už preverujú, či projekt je v súlade s pravidlami<br />

a stanovenými prioritami. Takisto sa<br />

hodnotí projekt z technického hľadiska, či<br />

spĺňa všetky požadované náležitosti a potom<br />

sa hodnotí aj z finančného hľadiska – a síce,<br />

či podnikateľský plán alebo finančný plán<br />

inštitúcie „znesie“ záťaž, či je projekt realizovateľný<br />

a či má šancu na prežitie, ale aj to,<br />

či naozaj daný subjekt má dostatok finančných<br />

prostriedkov, pretože financie z únie sú<br />

len doplnkovým zdrojom, neuhrádzajú celý<br />

projekt.<br />

Už sa stalo, že by niektoré projekty<br />

z predvstupových fondov žili iba krátko?<br />

Nuž, áno. Stalo sa a práve tomu sa chceme<br />

vyhnúť. Viac sa nám to nestane, že by sme<br />

podporili projekt, ktorý vydrží iba do toho<br />

času, kým mu prispieva únia, prípadne kým<br />

neminie finančné prostriedky, ktoré dostal.<br />

Takže dnes sledujeme najmä to, či je<br />

projekt udržateľný a či má daný subjekt<br />

preukázateľný dostatok finančných zdrojov,<br />

či už vlastných alebo zložených z viacerých<br />

„prameňov“.<br />

A kto má vlastne konečné a rozhodné<br />

slovo, kto schvaľuje finančné prostriedky<br />

pre daný projekt?<br />

Po všetkých hodnoteniach sa projekt znova<br />

vracia na kontrolu na ministerstvo. Hodnotitelia<br />

nie sú zamestnancami ministerstva, ale<br />

sú to odborníci, ktorí pre nás pracujú externe<br />

a takisto máme zmluvy aj s jednotlivými<br />

krajskými úradmi a VÚC-kami, ktoré zase<br />

hodnotia projekt z hľadiska regionálneho – či<br />

je vlastne ten-ktorý projekt pre daný región<br />

opodstatnený, či sa tam uživí.<br />

Každý hodnotiteľ dáva samozrejme vyjadrenie<br />

a potom ministerstvo dá stanovisko,<br />

ako riadiaci orgán, ktorý má na zodpovednosti<br />

tieto projekty a samotné odsúhlasenie

už potom podpisuje minister výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a SR L. Gyurovszký, on je<br />

zodpovedný a má kompetenciu rozhodnúť.<br />

Predtým však ešte zasadá výberová komisia<br />

a tá je vždy zložená z piatich zástupcov<br />

dotknutých rezortov, ktoré sú kompetentné<br />

k danému projektu sa vyjadrovať. Ak ide<br />

napríklad o infraštruktúru, ktorá sa týka školstva,<br />

tak je v komisii zodpovedný zástupca<br />

Ministerstva školstva SR.<br />

Ako fungujú Regionálne <strong>rozvoj</strong>ové<br />

agentúry – ako vstupujú do procesu<br />

prípravy projektov?<br />

Regionálne <strong>rozvoj</strong>ové agentúry fungujú<br />

už od roku 2000, a myslím, že to bol dobrý<br />

nápad, nie však preto, že sme tieto agentúry<br />

uviedli do života my, teda náš úrad. Ministerstvo<br />

čiastočne financovalo ich činnosť a to<br />

práve z tohto dôvodu aby sa do regiónov dostalo<br />

know-how a patričné informácie, a najmä<br />

aby aj verejná sféra mala dostupnosť ku<br />

všetkým informáciám a aby<br />

ju to veľa nestálo.<br />

Agentúry sú čiastočne<br />

financované z našich ministerských<br />

zdrojov a my<br />

od nich očakávame, že<br />

verejnému sektoru budú pomáhať<br />

zdarma. Veľmi oceňujem<br />

prístup <strong>rozvoj</strong>ových<br />

agentúr, ony totiž zohrali<br />

významnú úlohu pre kvalitu<br />

podaní, žiadostí.<br />

Ide o kvalifikovaných ľudí<br />

a ukazuje sa, že v miestach<br />

a okresoch, kde pôsobí<br />

agentúra, sa aj dobre „množia“<br />

projekty a každý, kto<br />

hľadá potrebné informácie<br />

tak ich má k dispozícii.<br />

Takže tie reči o tom, že<br />

nie sme pripravení na<br />

čerpanie z fondov Európskej<br />

únie a mnoho<br />

eur prepadne, boli iba<br />

planým poplachom?<br />

Ak by sme neboli robili<br />

takú masívnu kampaň, a to<br />

najmä v posledných dvoch<br />

rokoch, tak by sa možno<br />

predpovede splnili. Určitá<br />

hrozba, že regióny nebudú<br />

schopné zužitkovať pomoc<br />

tu iste bola. Avšak musím povedať,<br />

že Operačný program<br />

Základná infraštruktúra<br />

jednoznačne vyvracia všetky<br />

pôvodné obavy. A myslím, že<br />

to platí aj pre ďalšie operačné<br />

programy.<br />

Naopak, na ministerstvo<br />

prišlo toľko žiadostí, že prevyšujú<br />

naše možnosti. Dokonca<br />

aj všetky možnosti,<br />

ktoré nám ponúka trojročné<br />

obdobie.<br />

A to je dobre, lebo je<br />

z čoho vyberať a navyše<br />

k finančným prostriedkom sa dostanú<br />

len tí, ktorí naozaj predložili dobrý projekt,<br />

či nie?<br />

Presne tak, lebo tam už sú stanovené jasné<br />

kritériá. Z pohľadu Európskej únie je orientácia<br />

detailnejšia a takisto sa berie ohľad na<br />

prierezové kritériá. Spomeniem ako príklad<br />

iba dve témy: v súčasnosti ide o podporu<br />

a účinnosť smerom na marginalizované skupiny<br />

obyvateľstva a v druhom prípade o <strong>rozvoj</strong><br />

informatizácie v spoločnosti. Obe tieto<br />

témy sú pre Slovensko dosť významné.<br />

O akých peniazoch, o akom objeme<br />

financií vlastne hovoríme?<br />

V rámci operačného programu Základná<br />

infraštruktúra máme k dispozícii 566 mil. eur.<br />

Spolu pre Slovenskú republiku únia vyčlenila<br />

1,7 miliárd eur. Pričom na štrukturálne fondy<br />

je k dispozícii niečo cez miliardu eur.<br />

V krátkosti by som to rád uviedol – žiadateľov<br />

bolo zhruba 1500 a to iba v našom re-<br />

„Každý má šancu, avšak musí to byť dobrý projekt, musí<br />

byť dobre spracovaný a najmä musí byť schopný udržať<br />

sa, čiže musí to byť dlhodobý projekt, ktorý zodpovedá<br />

kritériám. A ešte by som rád zdôraznil, že všetko nájdete<br />

na internete.“<br />

zorte a ich požiadavky až trojnásobne prevyšujú<br />

objem financií, ktoré máme k dispozícii.<br />

V rámci operačného programu Základná infraštruktúra<br />

sú požiadavky asi na 37 miliárd<br />

Sk a zatiaľ sme schválili 180 projektov v hodnote<br />

5,2 miliardy korún s tým, že priebežne<br />

sa ďalšie projekty vyhodnocujú a tie čísla sa<br />

prakticky stále menia.<br />

Nuž, a ako sa vám ich darí distribuovať<br />

pre potrebné ciele? Vlastne aký z toho<br />

máte pocit?<br />

Ak mám hovoriť o pocitoch, tak tie sú<br />

vskutku dobré. Som rád, že sa obce a mestá,<br />

ale aj podnikatelia „chytili“, že sa procesy<br />

spustili a naozaj sa nám darí schvaľovať<br />

dobré projekty. Ešte kým sme neboli členmi<br />

Európskej únie som mal pocit, že si musíme<br />

počkať práve na tieto úlohy a témy. Predpokladal<br />

som, že obce a mestá už mali<br />

skúsenosti s <strong>rozvoj</strong>ovými programami a plánovaním<br />

a tak som veril, že nebude problém<br />

s cieľmi.<br />

Keďže sme už vopred<br />

zriaďovali regionálne agentúry,<br />

veril som, že dokážeme<br />

formulovať projekty<br />

a ciele tak, aby sme splnili<br />

literu kritérií a zosúladili<br />

všetko s našimi zámermi<br />

a požiadavkami. V rámci<br />

operačného programu Základná<br />

infraštrukúra sme<br />

sa stretli na istom úseku<br />

cesty, v jednom bode<br />

a spoločne dokážeme realizovať<br />

zámery.<br />

Mnoho podnikateľov má<br />

pocit, že teraz nastal<br />

ten čas, keď sa rozdávajú<br />

peniaze a treba to<br />

využiť. Naozaj má každý<br />

šancu, aby bol podporený<br />

jeho projekt?<br />

A prečo nie? Na to by som<br />

priam všetkých vyzval, aj<br />

vás. Každý má šancu, avšak<br />

musí to byť dobrý projekt,<br />

musí byť dobre spracovaný<br />

a najmä musí byť schopný<br />

udržať sa, čiže musí to byť<br />

dlhodobý projekt, ktorý<br />

zodpovedá kritériám. A ešte<br />

by som rád zdôraznil, že<br />

všetko nájdete na internete,<br />

na našej webovej stránke,<br />

www.build.gov.sk. Jediné,<br />

čo k tomu treba navyše,<br />

je trpezlivosť. A mimochodom,<br />

my peniaze nerozdávame,<br />

my iba poskytujeme<br />

účelovo viazané finančné<br />

prostriedky na dobré a trvalo<br />

udržateľné projekty a je<br />

na každom žiadateľovi,<br />

aby o tom dobrým<br />

projektom presvedčilodborníkov<br />

a komisiu. �<br />

9<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Ako vnímate <strong>rozvoj</strong> výstavby bytov na<br />

Slovensku? Podľa oficiálnych štatistík<br />

bytov veľmi nepribúda, práve naopak,<br />

zaznamenáva sa reálny pokles výstavby,<br />

avšak podľa iných kritérií stavebníctvo<br />

práve v tomto období zaznamenáva<br />

boom...<br />

Stavebníctvo naozaj ako sa hovorí „ide<br />

hore,“ ale v tichosti. Nehovorí sa o ňom tak<br />

často ako napríklad o <strong>rozvoj</strong>i automobilového<br />

priemyslu na Slovensku, a možno aj preto pocit<br />

mnohých ľudí je práve opačný, alebo lepšie<br />

povedané, nie sú o tom až tak často dobre<br />

informovaní.<br />

Asi preto, že okolo neho niet toľko škandálov<br />

a ak, tak sa o nich skoro prestane<br />

hovoriť...<br />

Pocity občanov sú mnoho ráz dosť subjektívne.<br />

Na druhej strane, mnoho ľudí si pamätá<br />

ten ohromný boom výstavby nájomných<br />

bytov v sedemdesiatych a osemdesiatych<br />

rokoch a porovnáva. Dnes však žijeme v inej<br />

dobe a máme iné požiadavky.<br />

Nie je to v tom, že sa o výstavbe menej<br />

hovorí a píše, lebo je to už záležitosť<br />

súkromných firiem a nie štátu?<br />

Viete, že máte tak trošku pravdu? Hovorí sa<br />

o veľkých priemyselných stavbách, automobilový<br />

priemysel je veľmi dobrý príklad v tomto<br />

prípade, neprejde deň, kedy by sa aspoň<br />

raz nespomenula výstavba priemyselných<br />

areálov pre automobilové závody. Celkom<br />

nedávno som sa stretol s predstaviteľmi<br />

Zväzu stavebníctva na Slovensku a dozvedel<br />

som sa, že o výučbu na stredných priemyselných<br />

školách so zameraním na stavebníctvo<br />

a príbuzné odbory je čoraz menší záujem,<br />

zatiaľ čo o dopravné učilištia rastie. Aj to<br />

svedčí o tom, že aj rodičia a ich deti, ktoré sa<br />

pripravujú na povolanie, reagujú podľa toho,<br />

o čom sa hovorí.<br />

Je v súčasnosti dostatok bytov na Slovensku?<br />

Približujeme sa k priemeru Európskej<br />

únie?<br />

V ostatných rokoch sa bytová výstavba<br />

rozbehla, možno nie na plné obrátky, ale<br />

uvedomte si, že každý developer postaví len<br />

toľko bytov, koľko je schopný predať a táto<br />

skutočnosť ho limituje.<br />

Napriek tomu, podľa posledných údajov v minulom<br />

roku sa na Slovensku dokončilo oveľa<br />

viac bytov ako v tom predchádzajúcom a mnohé<br />

bytové domy sú ešte rozostavané.<br />

V štatistikách sme na nižších priečkach<br />

ako iné krajiny Európskej únie,<br />

ale to súvisí najmä s plochou bytu,<br />

počtom izieb a podobne. Avšak<br />

10<br />

V POSLEDNÝCH ROKOCH BYTOVÁ<br />

VÝSTAVBA NABERÁ NOVÝ DYCH<br />

„O vlastné bývanie by sa v každom prípade mal starať sám občan,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR Štefan Kužma. Zhovárala sa s ním Dagmar Krištofičová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

štatistiky treba vedieť čítať. V mnohých oblastiach<br />

máme väčšie či početnejšie domácnosti,<br />

a preto aj bytový fond treba vnímať v týchto<br />

súvislostiach.<br />

Sociálny, ekonomický aj celospoločenský<br />

rozmer majú aj rómske osady, biľag,<br />

ktorý Slovensko nedokáže už dlhé roky<br />

riešiť.<br />

Štatistiky najmä na východnom Slovensku<br />

skresľujú rómske osady, takže potom sa niekedy<br />

uvádzajú anomálie, že napríklad v obci,<br />

ktorá má tristo domov žije dvetisíc ľudí. Aj<br />

v rómskej osade sú obydlia, ale do štatistík<br />

sa nezapočítavajú, lebo na papieri neexistujú,<br />

zatiaľ čo ich obyvatelia v štatistike figurujú.<br />

Nuž iste, poniektorí majú viacero bytov,<br />

najmä v mestách je mnoho voľných bytov,<br />

ktoré sa prenajímajú a mnoho ráz<br />

aj načierno.<br />

Tak to je ďalší problém štatistík. Pretože<br />

tieto byty sú síce obývané, ale v štatistikách<br />

nefigurujú ako nájomné byty. Štatistiky zaznamenávajú<br />

ako nájomné byty iba komunálne<br />

byty a to je trochu skresľujúce. Veď desiatky,<br />

stovky ľudí bývajú v nájme u niekoho v byte,<br />

čiže majú zmluvu o prenájme s majiteľom<br />

bytu. Tie byty sú v osobnom vlastníctve a ak<br />

sa ten byt prenajíma, tak je to taký istý prenájom,<br />

ako v komunálnom byte. Ibaže ten komunálny<br />

patrí obci a tá ho prenajíma. Všetky<br />

tieto tzv. voľné byty určené na prenájom sa<br />

nedostanú do štatistík a pritom všetci vieme,<br />

že takýchto bytov určených na prenájom je<br />

neskutočne veľa. Ak by sme teda presne pomenovali<br />

a definovali, čo je to nájomný byt,<br />

možno by sme v štatistikách vyzerali oveľa<br />

lepšie. A pozrieť sa dôkladnejšie na túto aktivitu<br />

niektorých občanov by sme sa mali aj<br />

z hľadiska daňových povinností, pretože mnohí<br />

majitelia bytov nepriznávajú nájomníkov,<br />

aby nemuseli platiť dane z príjmu. Navyše<br />

táto oblasť podnikania takisto skresľuje štatistiky<br />

počtu občanov v jednotlivých mestách<br />

a obciach. Státisíce ľudí, najmä mladých má<br />

trvalý pobyt u rodičov a pritom býva a pracuje<br />

v inom meste.<br />

V čom dnes vlastne spočíva podpora<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania, ako sme ju poznali<br />

ešte nedávno? Priemerne zarábajúci<br />

občan si dnes ťažko nasporí na dobré<br />

bývanie...<br />

Nenasporí, ale môže si zobrať hypotéku<br />

a to za také úroky, o ktorých sa nám pred rokmi<br />

iba snívalo. Byt nie je práčka, je to nehnuteľnosť<br />

a tú máte na roky rokúce, prípadne<br />

vždy ju môžete výhodne speňažiť a zadovážiť<br />

si lepšie bývanie, podľa vlastných potrieb. Je<br />

to dlhodobá investícia, preto je potrebné počítať<br />

s dlhodobým zadĺžením. Pre tých, ktorí<br />

nemajú ani na takéto dlhodobé splácanie,<br />

existujú štátne formy podpory bývania, napríklad<br />

dotácia na obecné nájomné byty, Štátny<br />

fond <strong>rozvoj</strong>a bývania a podobne.<br />

Ako sa podľa vás k problematike výstavby<br />

nájomných bytov stavajú obce? Majú<br />

záujem o výstavbu nájomných bytov?<br />

Dnes majú omnoho lepšie podmienky ako<br />

kedykoľvek predtým. Dnes obec, ktorá nemá<br />

v obecnej kase ani halier, môže začať s výstavbou<br />

nájomných bytov. Dostane na túto stavbu<br />

nenávratnú pôžičku tridsať percent, a na sedemdesiat<br />

percent výhodný úver zo ŠFRB. Do<br />

výstavby obecných bytov dnes prúdia stovky<br />

miliónov korún. Mestá a obce stavajú mnoho<br />

bytov.<br />

Uvedomte si, že v súčasnosti nerastie počet<br />

obyvateľov Slovenska takým tempom ako napríklad<br />

v sedemdesiatych rokoch. Nemôžeme<br />

výstavbu porovnávať.<br />

Je to správne, že niekto dostane byt od<br />

obce, či mesta a iní za neho musia platiť<br />

milión, až tri?<br />

Podľa môjho osobného názoru by sa každý<br />

mal postarať o svoje bývanie sám. Vtedy si to<br />

bývanie aj viac váži. Cez hypotekárne úvery<br />

sa viac stavajú byty do osobného vlastníctva.<br />

V programe výstavby obecných nájomných<br />

bytov by sme sa viac mali zamerať na odpovede<br />

na otázku, aké byty stavať. Každý občan<br />

má iné nároky, veď to je samozrejmé. Ale ak<br />

my dvaja napríklad máme požiadavku bývať<br />

v trojizbovom byte, prečo jeden z nás by ten

yt mal dostať zadarmo, za symbolické<br />

nájomné a ten druhý si ho musí<br />

kúpiť. Prečo má jeden občan výhodu<br />

nájomného bytu a druhý nie? Takže si<br />

myslím, že štandard bytov, ktoré sú<br />

poskytované občanom ako sociálne,<br />

komunálne byty, by mal byť jednoznačne<br />

nižší, aby ten človek, čo ho<br />

dostane, bol motivovaný hľadať lepšie<br />

bývanie, ktoré si už bude ochotný alebo<br />

bude môcť zaplatiť.<br />

O akých bytoch hovoríme, koľko<br />

metrov štvorcových majú tzv. sociálne<br />

byty?<br />

Nuž, kedysi mali až deväťdesiat<br />

metrov štvorcových, dnes je maximálna<br />

hranica osemdesiat metrov štvorcových.<br />

Pôsobil som samospráve a poviem<br />

vám, že mnoho ľudí, ktorí tieto<br />

byty získali, vôbec neboli motivovaní<br />

opustiť ich, keď sa zlepšila ich ekonomická<br />

situácia, veď prečo aj... Preto si<br />

myslím, že by sme sa mohli viac zamerať<br />

pri výstavbe komunálnych bytov<br />

na tých, čo na bývanie, strechu nad<br />

hlavou naozaj nemajú. Ale i štandard<br />

by mal byť tomu primeraný. A dnes už<br />

tento pocit majú aj obce.<br />

Skutočne, mnohé obce riešia komunálnu<br />

výstavbu týmto smerom,<br />

v poslednom období<br />

sa najmä na východnom<br />

území republiky<br />

významne venujeme<br />

výstavbe obydlí pre<br />

občanov z rómskych<br />

osád.<br />

Všetci poznáme<br />

problém sídliska Luník IX. v Košiciach.<br />

Občania nezamestnaní, alebo s veľmi<br />

nízkymi príjmami získali byty, za ktoré<br />

neplatia o ktoré sa nestarajú. Neskončí<br />

aj táto iniciatíva a pomoc podobne?<br />

V takom prípade by bolo vhodné, keby sa<br />

mesto stalo osobitným príjemcom sociálnych<br />

„Stavebníctvo naozaj ako sa hovorí „ide hore,“ ale v tichosti. Nehovorí<br />

sa o ňom tak často ako napríklad o <strong>rozvoj</strong>i automobilového<br />

priemyslu na Slovensku, a možno aj preto pocit mnohých ľudí<br />

je práve opačný, alebo lepšie povedané, nie sú o tom až tak často<br />

dobre informovaní.“<br />

dávok a náklady na bývanie by si rovno strhávalo.<br />

Kým Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania donedávna<br />

dotoval tých, čo na to majú,<br />

podmienky sa medzičasom zmenili, ale<br />

neviem , či v tom smere, že bude podporovať<br />

tých, čo na vlastné bývanie nemajú...<br />

Určite áno. Podmienky určuje zákon.<br />

Fond dnes skutočne pracuje podľa<br />

prísnych štandardov, nie je možná<br />

korupcia, nik sa nemôže predbiehať<br />

v žiadostiach o podporu a každý má<br />

istotu, že ak má právo na podporu, tak<br />

ju aj dostane. Dnes sa všetky žiadosti<br />

evidujú podľa dátumu podania, nie je<br />

možné uprednostniť žiadosť, ktorá na<br />

fond prišla neskôr a pod.<br />

Myslím si, že každý návštevník,<br />

ale aj obyvateľ, ktorý sa vyberie<br />

na potulky Slovenskom, vidí, že<br />

sa stavia dosť a mestá a obce<br />

získavajú novú tvár. Niekedy je<br />

však pošpinená „svojskou architektúrou“.<br />

Chýba pohľad urbanistu<br />

a v mnohých prípadoch aj<br />

architekta. Kto by mal mať pod<br />

palcom urbanizmus krajiny. Nie<br />

vaše ministerstvo?<br />

Napríklad Bratislava donedávna<br />

nemala obsadenú funkciu hlavného<br />

architekta a veru nepoznám taký<br />

prípad, mesto, ktoré by tento post<br />

v miestnej správe nemalo. Pracoval<br />

som v samosprávnych orgánoch<br />

mesta Prešov a tam bol hlavný architekt<br />

dôležitou funkciou. Navyše<br />

Prešov je mestská pamiatková re-<br />

zervácia, čiže tam<br />

do výstavby hovoria<br />

nielen architekti ale<br />

aj pamiatkari. A tí<br />

sú dosť ortodoxní,<br />

aspoň mne sa tak<br />

niekedy javí.<br />

Ak hovoríme o stavbách,<br />

nemôžeme nespomenúť ohromnú<br />

tortúru, ktorú musí každý stavebník prekonať,<br />

kým sa dostane k prvým výkopovým<br />

prácam. Získať stavebné povolenie<br />

znamená obísť asi sto úradov a úradníkov.<br />

Je to beh za pečiatkami, mnoho ráz<br />

úplne zbytočnými…<br />

Tak toto práve riešime novelou stavebného<br />

zákona a táto novela podstatne zjednodušuje<br />

stavebné konanie. Mnohé rozhodnutia,<br />

ktoré si musel stavebník vybavovať<br />

sám, budú teraz medzi sebou vybavovať<br />

jednotlivé úrady, ktoré budú vzájomne komunikovať,<br />

už nebude treba toľko rozhodnutí<br />

ale iba záväzné vyjadrenia, podstatne<br />

zjednodušujeme stavebné konanie. Zákon<br />

je pripravený na rokovanie parlamentu<br />

v júni tohto roka. Novela stavebného zákona<br />

a zjednodušenie povoľovania stavieb je<br />

našou iniciatívou a radi by sme to v parlamente<br />

presadili.<br />

Vzhľadom na to, že mnoho poslancov<br />

nedávno stavalo alebo stavia domy,<br />

asi nebude problém so schvaľovaním,<br />

však?<br />

Verím, že áno. Okrem Ministerstva<br />

životného prostredia SR zatiaľ nik<br />

nemal v rámci pripomienkového<br />

konania podstatné výhrady. �<br />

11<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

NÁRODNÁ RADA SR<br />

VLÁDA ZABÚDA, ŽE SLOVENSKO JE AJ<br />

ĎALEJ OD BRATISLAVY<br />

V Národnej rade Slovenskej republiky zastupuje opozičnú stranu Smer, kde je tieňovým ministrom dopravy, výstavby<br />

a informačných technológií. Spomedzi poslancov patrí medzi najaktívnejších predkladateľov noviel zákonov a aj preto je<br />

aj nekompromisným kritikom hospodárskej politiky súčasnej vládnej koalície. S podpredsedom parlamentného Výboru<br />

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ing. Ľubomírom Vážnym hovoril publicista František Meliš.<br />

Výbor, ktorého ste podpredsedom, má<br />

veľmi široký záber. Okrem iného mu prináleží<br />

venovať sa aj problematike výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a. Do akej miery<br />

tejto oblasti na zasadaniach výboru venujete<br />

pozornosť?<br />

Patronujeme tri ministerstvá. Ministerstvo<br />

dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo<br />

hospodárstva a ministerstvo výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a. Vzhľadom na tento široký<br />

záber sa nedá každej problematike venovať<br />

do takej hĺbky, ako by si to prax vyžadovala.<br />

Zaoberali sme sa aj problematikou výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a, hoci musím kriticky<br />

poznamenať, že obe oblasti zaostávajú za<br />

očakávaniami. Výkonná moc štátu má v tejto<br />

oblasti obrovské rezervy. Výstavba sa obmedzila<br />

iba na budovanie bytov. Podľa nášho názoru<br />

treba podstatne väčší akcent venovať prerozdeleniu<br />

7 miliárd korún, ktorými sa vláda pýši,<br />

pretože viac ide o dotácie bánk ako o priame<br />

dotácie do výstavby. Neustále upozorňujem na<br />

časovanú bombu, ktorou sa treba oveľa viac<br />

zaoberať, a to je dvadsať až päťdesiatročná<br />

bytová výstavba. Vlastníci či nájomníci týchto<br />

bytov si sami nepomôžu a podpora štátu je<br />

mizivá. Ani veľmi nepreženiem, keď poviem,<br />

že o pár rokov nám stará bytová výstavba<br />

doslova padne na hlavu. Nedokážem si totiž<br />

predstaviť 60-ročný manželský pár, ktorý by sa<br />

zaťažil vysokým úverom na statické vylepšenie<br />

svojho dvojizbového bytu. Toto je úloha štátu,<br />

s ktorou sa musí vysporiadať. Súvisí to najmä<br />

so zateplením objektu a výmenou okien, čo by<br />

mohlo priniesť veľké energetické úspory, ale aj<br />

s odstránením statických defektov.<br />

V tejto oblasti však štát poskytuje istú<br />

podporu.<br />

Je však veľmi nízka a aj preto sa využíva len<br />

minimálne Preto sa domnievam, že vláda by<br />

sa tým mala zaoberať, aby sa prijali akčnejšie<br />

opatrenia a aby sa viac dostal do života tento<br />

podporný program. Už pri schvaľovaní zákona<br />

o štátnom rozpočte i na zasadaniach výboru<br />

som viackrát inicioval podstatne väčšiu akcentáciu<br />

tohto problému zo strany vlády a ministerstva<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a.<br />

Je všeobecne známe, že rozdiely medzi<br />

regiónmi sú veľmi veľké. Ako vidíte perspektívu<br />

ich zmenšovania?<br />

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími regionálnymi<br />

rozdielmi. Vláda a ani príslušné<br />

ministerstvá sa týmto problémom<br />

dostatočne nezaoberajú. Slovensko<br />

je v tejto oblasti neštandardná<br />

krajina, a preto aj vláda musí prijať<br />

12<br />

Foto: M. Nemec<br />

neštandardné riešenia na vyrovnanie týchto<br />

rozdielov, pretože v opačnom prípade sa nám<br />

môže stať to, čo v nemeckých Drážďanoch, kde<br />

jednoducho klesol podiel obyvateľstva o 27<br />

– 30 percent. Takéto vyľudnenie napríklad na<br />

stred alebo východ Slovenska je veľmi nebezpečné.<br />

Veľkí investori síce priniesli pracovné<br />

príležitosti, avšak nevyriešili to, čo stále zdôrazňovala<br />

vláda a jednotlivé ministerstvá, najmä<br />

ministerstvo hospodárstva, že hravo vyriešia aj<br />

otázku malých a stredných podnikateľov. Tento<br />

stav je stále potieraný, nemá takú náplň svojej<br />

činnosti, ako by mal mať, inými slovami na Slovensku<br />

sú malí a strední vygumovaní z povrchu<br />

zemského. Bude obrovským problémom tento<br />

stav znovu oživiť aj nejakými neštandardnými<br />

riešeniami, pritom vláda o nich vôbec neuvažuje.<br />

Treba urýchlene prijať akčný plán na<br />

pozdvihnutie malých a stredných podnikateľov<br />

a ich zaradenie do podnikateľského prostredia.<br />

Ekonomické analýzy z európskych krajín hovoria<br />

o tom, že 20 percent tvoria veľkí investori<br />

a 80 percent malí a strední podnikatelia. U nás<br />

je tento pomer opačný, čo je žalostná situácia<br />

pre <strong>rozvoj</strong> Slovenska.<br />

Na Slovensku je cena bytov neúmerne<br />

vysoká, pritom však ani údržba bytov predovšetkým<br />

v panelákoch nebude lacná.<br />

Zdá sa, že mnohí ich vlastníci, ktorí tieto<br />

byty pred rokmi kupovali za lacné peniaze,<br />

si to ešte stále neuvedomujú. Pritom<br />

štát na tieto výdavky nemá peniaze.<br />

Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania na takéto účely<br />

neslúži. Je to návratný program, teda je to pô-<br />

žička. Pre mnohých ľudí je tento návratný spôsob<br />

riešenia teda neprijateľný, pretože slúži iba<br />

na novú bytovú výstavbu. Jestvuje však aj druhý<br />

program ministerstva výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a, tzv. dotačný, ktorý je nenávratný. Je určený<br />

na také účely, ako sú statické poruchy, na<br />

zateplenie a iné opravy. Domnievam sa však,<br />

že sa oň dosť nedbá. Prispieva sa z neho na<br />

spomínané účely, ale iba 10 percentami, takže<br />

ak má niekto na opravy zložiť 150-tisíc a štát<br />

mu dá len 15-tisíc, tak je to málo. Garde by sa<br />

malo otočiť. Nech občan dá 15-tisíc, aby bol<br />

závislý od toho, že chce robiť opravy, a štát by<br />

dal ten zvyšok, lebo to pomôže aj jemu. Nesúhlasím<br />

s tou praxou, ktorú realizujú v Nemecku,<br />

presnejšie v bývalej Nemeckej demokratickej<br />

republike, kde panelové domy rúcajú, pretože<br />

u nás je ich potrebné zhodnotiť. Ich životnosť<br />

je 100 – 120 rokov. Samozrejme, že aj panelový<br />

dom potrebuje po 30 – 40 rokoch určitú<br />

repasáciu, čo sa deje, a preto by bolo nevhodné<br />

paneláky po tretine životnosti búrať. Nech<br />

sa plnohodnotne využije ich životnosť, nech<br />

sa prerobia typologické a dispozičné danosti<br />

týchto bytov, nech sa vymenia inžinierske siete<br />

v domoch, pretože dom bude staticky vyhovovať<br />

ešte ďalších šesťdesiat rokov.<br />

Najväčšie problémy so získaním bytu<br />

majú mladé rodiny, aspoň teda väčšina<br />

z nich. Je to aj kvôli už spomínanej nedostatočnej<br />

podpore štátu, ktorá bola<br />

v minulosti oveľa citeľnejšia.<br />

Na ich podporu máme niektoré nástroje, ako<br />

je už spomínaný Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania,<br />

stavebné sporiteľne a hypotekárne banky.<br />

K týmto trom zdrojom sa môže mladý človek<br />

dostať. Napriek tomu je potrebné tento systém<br />

opraviť, odstrániť z neho problémy, aby sa<br />

výstavba bytov pre mladé rodiny masívnejšie<br />

rozbehla. Súvisí to však s celkovou klímou na<br />

Slovensku, v ktorej sa odzrkadľujú aj obrovské<br />

regionálne rozdiely. Napríklad v Bratislave<br />

dopyt po bytoch 30-krát prevyšuje možnosti,<br />

oproti tomu vo Svidníku nikto z mladých bývať<br />

nechce. Čiže musíme naštartovať systém<br />

odstraňovania regionálnych rozdielov a potom<br />

sa bude zlepšovať aj situácia v zaobstarávaní<br />

si bytov mladými rodinami. Nesmieme však<br />

zabudnúť na už spomínanú časovanú bombu<br />

s panelákmi. Lenže tento problém si viem predstaviť<br />

aj pri rodinných domoch. Prečo by mali<br />

byť ich vlastníci diskriminovaní v porovnaní<br />

s vlastníkom bytu v panelovom dome? Veď rodinný<br />

dom si jeho užívateľ postavil viac-menej<br />

za vlastné peniaze – alebo za požičané, ktoré<br />

už splatil. Aj tu však musí byť príspevok štátu.<br />

Ak štát v tom-ktorom byte či dome usporí na

energiách 30 – 40 percent, ktoré tam aj tak<br />

musí dodať, mal by mať väčší záujem o pomoc<br />

na ich šetrení. Každý štát by mal mať záujem<br />

na nižších environmentálnych záťažiach.<br />

Ak hovoríme o regionálnych rozdieloch,<br />

tak nepochybne najhoršie na tom je<br />

východ republiky. V čom vidíte hlavné<br />

príčiny tohto stavu?<br />

Je to súhrn problémov. Sčasti je jedným<br />

z problémov infraštruktúra. Mám osobné<br />

skúsenosti s potenciálnymi investormi v stredoslovenskom<br />

regióne, z ktorého pochádzam,<br />

a neraz krútili nosom nad tým, ako budú budovať<br />

svoje centrá pri takých cestách, na ktorých<br />

sa vždy dostali do nejakej zápchy. Práve preto<br />

by v týchto regiónoch mala byť väčšia podpora<br />

malých a stredných podnikateľov, ktorí by sa<br />

dokázali vysporiadať s tou infraštruktúrou<br />

a s dopravou v malom. Lenže tento proces<br />

nepostupuje tak, ako by to bolo potrebné, pretože<br />

vláda stále ignoruje regionálne rozdiely<br />

a zakrýva ich pod fiktívne štatistické údaje<br />

ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta<br />

Kaníka o nezamestnanosti a Štatistického<br />

úradu Slovenskej republiky. Ďalším problémom<br />

je podkapitalizovanie regionóv. Treba tam<br />

priviesť veľkých investorov, ktorí by podporili<br />

aj tých malých a stredných podnikateľov, aby<br />

sa tento stav zmenil k normálu v kapitalizácii<br />

regiónu a v poskytovaní pracovných príležitostí.<br />

Obávam sa, že čoraz viac sa to v regiónoch<br />

začína orientovať na služby a do výrobnej sféry<br />

ide veľmi málo. Tretím a obrovským problémom<br />

sú dane, pretože zdaňovanie subjektov,<br />

pôsobiacich na Slovensku, sa realizuje v Bratislave,<br />

kde z toho ostáva profit a do regiónov sa<br />

nedostáva nič. Strana Smer už podala viacero<br />

pozmeňujúcich návrhov, aby zdaňovanie bolo<br />

korektnejšie voči regiónov, lenže nedeje sa tak.<br />

Vláda však do parlamentu predkladá<br />

správy o regionálnom <strong>rozvoj</strong>i.<br />

Musíme zmysluplnejšie realizovať regionálnu<br />

politiku v krajoch, pretože ľudia nám tam prestanú<br />

pracovať. Nie je predsa možné, aby všetci<br />

odišli do Bratislavy. Vláda tomu neprikladá<br />

veľký dôraz a zasa sa to zvrhlo do nešťastného<br />

riešenia. Predložil som na rokovanie národnej<br />

rady návrh uznesenia, ktorý bol schválený, aby<br />

vláda každého pol roka predkladala správu<br />

o regionálnych rozdieloch. Boli predložené dve<br />

takéto správy, obe však také sprofanované, že<br />

vlastne nič nepovedali. Zdá sa, že vláda túto<br />

úlohu chápe ako príťaž, pretože sa o regióny<br />

nestará. Vláda je poplatná Bratislave a zabúda,<br />

že Slovensko nekončí pri Stupave a Ivanke<br />

pri Dunaji, ale pokračuje aj ďalej.<br />

Nie je toto aj výzva pre Združenie miest<br />

a obcí Slovenska, aby pomáhali malému<br />

a strednému podnikaniu?<br />

Nemyslím si, že Združenie miest a obcí Slovenska<br />

by zvládlo <strong>rozvoj</strong> malého a stredného<br />

podnikania a podkapitalizovania svojich regiónov.<br />

Zdá sa mi to pre nich veľký koláč. Obce<br />

a mestá môžu tomu pomáhať, ale prvé husle<br />

hrať nebudú. Toto je úloha pre vládu Slovenskej<br />

republiky, ktorá má na starosti hospodársky<br />

<strong>rozvoj</strong> Slovenska.<br />

Foto: archív<br />

„Neustále upozorňujem na časovanú bombu, ktorou sa treba oveľa<br />

viac zaoberať, a to je dvadsať až päťdesiatročná bytová výstavba.<br />

Vlastníci či nájomníci týchto bytov si sami nepomôžu a podpora<br />

štátu je mizivá. Ani veľmi nepreženiem, keď poviem, že o pár rokov<br />

nám stará bytová výstavba doslova padne na hlavu.“<br />

Aj keď ste uviedli, že v regiónoch sa<br />

podnikanie väčšinou orientuje na služby,<br />

predsa len taký cestovný ruch je nielen<br />

veľmi dobrým zdrojom príjmov, ale aj<br />

možnosťou na zníženie nezamestnanosti.<br />

Poznatky však svedčia o tom, že v tejto<br />

oblasti máme ešte dosť rezerv.<br />

Isteže, máme veľké rezervy aj v službách<br />

cestovného ruchu, problémov je však viac. Sú<br />

to napríklad neštandardné riešenia podpory<br />

v oblasti cestovného ruchu. Mám na mysli<br />

daňové nástroje a stimuly. Podnikatelia, ktorí<br />

chcú v tejto oblasti podnikať, sú zasa odkázaní<br />

sami na seba, aby si niečo vytvorili. Ani tu<br />

necítim takú podporu vlády a štátu, aby sa<br />

tento sektor mohol plnohodnotne rozvíjať.<br />

Druhý problém vidím v geografii Slovenska,<br />

ktorá nie je taká, aby mohla súťažiť s Českou<br />

republikou, kde vyrába až 60 percent príjmov<br />

z cestovného ruchu Praha. My ju nemáme.<br />

Ak ju porovnáte s Bratislavou, uvidíte tie obrovské<br />

rozdiely. Možno sa s Čechmi môžeme<br />

porovnávať v oblasti prírody, kde sme na tom<br />

lepšie, len je potrebné tieto danosti lepšie využívať.<br />

Je to však aj v ľuďoch, pretože sa odučili<br />

poskytovať služby na príslušnej úrovni. Napríklad<br />

v Rakúsku sa majiteľ penziónu síce vozí<br />

na mercedese, lenže služby poskytuje s úklonom<br />

a včas, dokonca mu nie je cudzie ani<br />

obsluhovanie hostí, len aby mal plný penzión.<br />

Na Slovensku majiteľ penziónu nemá nijaký<br />

majetok, pritom sa tvári k hosťovi tak, ako by<br />

mu bol na príťaž. Tento obrat v myslení sa dá<br />

dosiahnuť tak, že štát prijme neštandardné<br />

riešenia, aby profitovali tí, čo sa dokážu starať<br />

o ľudí tak, že majú plné penzióny na rozdiel<br />

od tých nepodnikavých.<br />

Nezanedbateľnou súčasťou <strong>rozvoj</strong>a regiónov<br />

je aj doprava. Svojho času vláda<br />

rušila viacero regionálnych tratí, niektorí<br />

župani zvažovali aj zrušenie spojov, ktoré<br />

zabiehali na územie iného vyššieho<br />

územného celku. Napokon sa veci vrátili<br />

do starých koľají, pretože by to tiež malo<br />

negatívny dopad na život v regiónoch.<br />

Ako hodnotíte súčasnú situáciu?<br />

Ako nezmenenú, pretože vláda si ďalej<br />

hovie v spokojnosti. Usmievam sa nad tým<br />

nezmyselným krokom, ktorým vláda zrušila<br />

regionálne trate a o štyri mesiace ich znovu<br />

obnovila. Je to nekoncepčné riešenie ministerstva<br />

dopravy, spojov a telekomunikácií a Železníc<br />

Slovenskej republiky. Štát preniesol na<br />

vyššie územné celky zodpovednosť za osobnú<br />

autobusovú dopravu a vyzerá to tak, že tento<br />

krok bude chcieť urobiť aj v osobnej železničnej<br />

doprave tvrdiac, že sú to lepší gazdovia<br />

a budú lepšie vplývať na tieto oblasti. Nemyslím<br />

si to, iba sa pýtam ministerstva dopravy,<br />

čo robilo, keď za šesť rokov kontinuálneho<br />

vládnutia nevyriešilo koncepciu štátnej dopravnej<br />

politiky a harmonizáciu dopravy? Štát<br />

stále platí súbežne za výkony vo verejnom<br />

záujme autobusárom za 40 hláv v autobuse,<br />

hoci sa v ňom vezú iba dve, rovnako platí<br />

železničiarom za dvesto cestujúcich,<br />

hoci je ich vo vlaku iba šesť. Pokiaľ<br />

si v tomto neurobíme poriadok, tak<br />

sa nepohneme z miesta. �<br />

13<br />

NÁRODNÁ RADA SR

DÔVERA A SPOKOJNOSŤ KLIENTOV<br />

NÁS ZAVÄZUJE<br />

Konkurencia na poistnom trhu EÚ je čoraz tvrdšia. Platí to najmä o starších členských krajinách únie. Asi aj preto<br />

poisťovacie spoločnosti smerujú do strednej a východnej Európy. Stopercentným vlastníkom poisťovne KOOPERATIVA<br />

je Wiener Städtische Allgemeine Versicherung. Rozhovor s generálnym riaditeľom poisťovne Jurajom Lelkesom<br />

sprostredkoval publicista Stanislav Tománek.<br />

Je jedným z dôvodov rýchleho rastu spoločnosti<br />

KOOPERATIVA aj skutočnosť,<br />

že za vami stojí člen silnej európskej<br />

skupiny?<br />

Je známou skutočnosťou, že akcionárom<br />

poisťovne KOOPERATIVA je jedna z najvýznamnejších<br />

poisťovní v Rakúsku – Wiener<br />

Städtische, ktorá má zastúpenie po celom<br />

území strednej a východnej Európy. Wiener<br />

Städtische pôsobí v 15 krajinách Európy a táto<br />

jej silná konkurenčná pozícia jej poskytuje<br />

možnosť podieľať sa na vysokom potenciáli<br />

rastu a na hospodárskom úspechu krajín, kde<br />

má svoje dcérske spoločnosti. Koncern Wiener<br />

Städtische pozostáva z 25 poisťovacích<br />

spoločností.<br />

Základný kameň expanzie a dlhodobého<br />

rastu skupiny Wiener Städtische bol položený<br />

už začiatkom 90. rokov, keď práve Wiener<br />

Städtische bola zakladateľom prvej súkromnej<br />

poisťovne KOOPERATIVA krátko po páde<br />

železnej opony v bývalom Československu.<br />

Transfer know-how, organizačné, produktové<br />

a odbytové stratégie Wiener Städtische,<br />

ktorá má za sebou viac ako 180 rokov<br />

skúseností a úspechov, dlhodobé investície<br />

a investovanie ziskov v krajine, z ktorej zisk<br />

pochádza, tvoria základné piliere úspechu<br />

skupiny. Potrebný <strong>rozvoj</strong> obchodnej činnosti<br />

je v rámci celého koncernu podporovaný<br />

včasnou inováciou produktov a orientáciou<br />

na kvalitné služby zákazníkom.<br />

Výsledkom uvedenej stratégie je, že<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. patrí dnes<br />

k najúspešnejším podnikom skupiny Wiener<br />

Städtische.<br />

Čo by mala verejnosť vedieť o poisťovni<br />

KOOPERATIVA?<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. bola založená<br />

30. októbra 1990 ako prvá súkromná poisťovacia<br />

spoločnosť na miestnom trhu. Wiener<br />

Städtische sa postupne stala 100-percentným<br />

akcionárom poisťovne KOOPERATIVA, ktorá<br />

sa začlenila do silnej európskej skupiny Wiener<br />

Städtische.<br />

Za 15 rokov pôsobenia na slovenskom poistnom<br />

trhu dosiahol počet klientov poisťovne<br />

750 000 a počet poistných zmlúv prekročil<br />

hranicu 1 milióna kusov. KOOPERATIVA zamestnáva<br />

vyše 900 interných zamestnancov.<br />

KOOPERATIVA zaznamenáva v posledných<br />

rokoch prudký nárast svojho podielu na trhu<br />

a rozširovanie svojich podnikateľských<br />

aktivít, v rámci ktorých získala Komunálnu<br />

poisťovňu, a. s. a majoritný<br />

podiel v poisťovni KONTINUITA.<br />

Skupina Wiener Städtische na<br />

14<br />

Slovensku tak už pozostáva z 3 poisťovní<br />

– lídrom a materskou spoločnosťou je KO-<br />

OPERATIVA, ďalšími poisťovňami skupiny sú<br />

Komunálna poisťovňa a KONTINUITA.<br />

Ing. Juraj Lelkes – predseda predstavenstva<br />

a generálny riaditeľ<br />

Môžete priblížiť vašu stratégiu, vízie a zámery?<br />

Čím chcete získať klientov v prostredí<br />

rastúcej konkurencie? Môžete priblížiť<br />

vaše prednosti z pohľadu klientov?<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. je moderná<br />

spoločnosť, ktorá má jasne vymedzené poslanie,<br />

základné hodnoty zamestnancov, víziu<br />

a strategické zámery.<br />

KOOPERATIVA deklaruje poskytovanie poisťovacích<br />

služieb na vysokej profesionálnej<br />

úrovni a uspokojovanie potrieb a očakávaní<br />

akcionárov, klientov, obchodných partnerov<br />

a zamestnancov.<br />

Poslaním poisťovne KOOPERATIVA je byť<br />

poisťovňou pre všetkých občanov, firmy a inštitúcie.<br />

Snahou zamestnancov je, aby klienti<br />

cítili, že sme voči ich požiadavkám a očakávaniam<br />

otvorení, a že každý z nich je pre našu<br />

spoločnosť dôležitý.<br />

Základnou hodnotou, aktívom a budúcnosťou<br />

poisťovne KOOPERATIVA je klient.<br />

Aj napriek silnejúcej konkurencii na poistnom<br />

trhu si KOOPERATIVA posilňuje pozíciu<br />

stabilnej a úspešnej poisťovne práve vďaka<br />

dôvere svojich klientov, ktorí oceňujú jej<br />

prednosti, ako je univerzálnosť, finančné<br />

zázemie so silným zahraničným akcionárom,<br />

finančnú silu, rastové trendy, flexibilita, profesionálny<br />

prístup zamestnancov, dlhoročné<br />

skúsenosti, výhodné uloženie finančných<br />

prostriedkov a rozsiahla sieť pobočiek po<br />

celom území Slovenska.<br />

Strategickou víziou poisťovne KOOPERATI-<br />

VA je aj pre budúcnosť udržanie si statusu<br />

najdynamickejšie sa rozvíjajúcej poisťovne<br />

na trhu. Odborné znalosti a skúsenosti medzinárodnej<br />

skupiny Wiener Städtische bude<br />

spoločnosť aj naďalej využívať na to, aby<br />

napĺňala požiadavky klientov a prekračovala<br />

ich očakávania.<br />

V 15. roku pôsobenia na slovenskom poistnom<br />

trhu bude KOOPERATIVA poisťovňa,<br />

a.s. naďalej pokračovať v trende zvyšovania<br />

trhového podielu vo všetkých poistných odvetviach.<br />

V rámci dlhodobého výhľadu primárnym<br />

cieľom ostáva rozširovanie dlhodobého<br />

poistného kmeňa prostredníctvom životných<br />

a dôchodkových poistení, poistení majetku<br />

občanov, firiem, podnikateľov a zodpovednostných<br />

poistení. Pre zabezpečenie dlhodobého<br />

a progresívneho <strong>rozvoj</strong>a spoločnosti,<br />

s ohľadom na plnenie stanovených cieľov,<br />

KOOPERATIVA bude i naďalej podporovať<br />

<strong>rozvoj</strong> vlastných aj externých predajných<br />

štruktúr, internej informačnej siete, bankopoisťovníctva<br />

a ďalších súvisiacich oblastí.<br />

Naďalej budeme rozširovať obchodné vzťahy<br />

s najväčšou bankou na slovenskom trhu,<br />

ktorou je Slovenská sporiteľňa, a.s. patriaca<br />

do významnej európskej skupiny Erste a s jej<br />

dcérskymi spoločnosťami.<br />

V záujme úspešnej realizácie stanovených<br />

cieľov je prvoradá kvalitná marketingová<br />

podpora zameraná na posilňovanie imidžu<br />

spoločnosti, znalosti značky a jej produktov<br />

s cieľom zvyšovať sympatie verejnosti<br />

a klientov. KOOPERATIVA smeruje svoje aktivity<br />

k rozširovaniu a inováciám produktového<br />

portfólia na základe príležitostí a požiadaviek<br />

trhu.<br />

S ohľadom na vývoj nárokov klienta KOOPE-<br />

RATIVA každoročne venuje zvýšenú pozornosť<br />

manažmentu vzťahov so zákazníkmi. Všetky<br />

aktivity spoločnosti sú a naďalej budú orientované<br />

na skvalitňovanie ponúkaných služieb.<br />

KOOPERATIVA – líder skupiny Wiener Städtische<br />

na Slovensku bude pokračovať v spolupráci<br />

so svojimi dcérskymi spoločnosťami<br />

– Komunálnou poisťovňou, a.s. a Kontinuitou<br />

poisťovňou, a.s. v racionalizácii procesov spoločného<br />

back-office, s maximálnym využitím

synergických efektov. Súčasne bude kladený<br />

dôraz na potreby a rešpektovanie osobitostí<br />

slovenského klienta, pri využití medzinárodného<br />

know-how koncernu.<br />

Technologický <strong>rozvoj</strong> poisťovne KOOPERA-<br />

TIVA spolu s investíciami, podpora silnej materskej<br />

spoločnosti Wiener Städtische a <strong>rozvoj</strong><br />

obchodných sietí sú predpokladom pre ďalší<br />

rast a finančnú stabilitu spoločnosti.<br />

Vaše výsledky v roku 2004 a od začiatku<br />

roka 2005. Ako vnímate už 3. ocenenie<br />

„Poisťovňa roka“?<br />

Rok 2004 bol pre poisťovňu KOOPERA-<br />

TIVA ďalším úspešným rokom v histórii jej<br />

podnikateľskej činnosti. Predpísané poistné<br />

k 31.12.2004 dosiahlo 9,37 mld. Sk, čo<br />

predstavuje medziročný nárast o 27,3<br />

percenta v porovnaní s rovnakým obdobím<br />

minulého roka, zatiaľ čo celý poistný trh na<br />

Slovensku zaznamenal celkový nárast vo<br />

výške len 14,7 percenta oproti roku 2003.<br />

Obchodný plán bol splnený na 112 percent,<br />

s prekročením predpísaného poistného o 1<br />

mld. Sk.<br />

Trhový podiel poisťovne KOOPERATIVA podľa<br />

výsledkov Slovenskej asociácie poisťovní za<br />

rok 2004 dosiahol úroveň 19,5 percenta, čo<br />

predstavuje medziročný nárast o 2 percentuálne<br />

body. Za posledné štyri roky sa činnosť<br />

poisťovne značne zdynamizovala, o čom svedčí<br />

aj skutočnosť, že spoločnosť zvýšila trhový<br />

podiel za toto obdobie o 10 percentuálnych<br />

bodov.<br />

Jasným potvrdením úspešnosti poisťovne<br />

KOOPERATIVA na poistnom trhu bolo opätovné<br />

získanie ocenenie „Poisťovňa roka“,<br />

ktoré tentokrát získala KOOPERATIVA s jasným<br />

náskokom.<br />

Dosiahnuté úspechy poisťovne KOOPERA-<br />

TIVA predstavujú pre všetkých zamestnancov<br />

spoločnosti záväzok v očiach našich klientov<br />

byť stále lepší, ponúkať kvalitnejšie produkty<br />

a služby, neustále prichádzať na trhu s novými,<br />

atraktívnymi podnetmi a nápadmi. Naše<br />

úsilie však bude korunované úspechom len<br />

vtedy, ak budú spokojní naši klienti.<br />

Výzvou pre napredovanie a splnenie náročných<br />

cieľov je aj skutočnosť, že KOOPE-<br />

RATIVA je širokou verejnosťou vnímaná ako<br />

„Poisťovňa roka“.<br />

Ku koncu prvého štvrťroka 2005 dosiahla<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. predpísané<br />

poistné vo výške 3,63 mld. Sk, čo predstavuje<br />

medziročný nárast o 5,3 percenta. Podľa<br />

oficiálnych výsledkov Slovenskej asociácie poisťovní<br />

zvýšila tak KOOPERATIVA svoj trhový<br />

podiel na úroveň 22,4 percenta z celého<br />

poistného trhu SR.<br />

Obchodné výsledky spoločnosti boli v prvom<br />

kvartáli roka ovplyvnené situáciou na<br />

trhu povinného zmluvného poistenia motorových<br />

vozidiel, keď sa presadil silný tlak na<br />

zníženie cien. Táto situácia mala za následok,<br />

že I. štvrťrok roka skončil s poklesom predpísaného<br />

poistného celého poistného trhu SR<br />

na úroveň 96,6 percent výsledkov predchádzajúceho<br />

roka.<br />

Skupina Wiener Städtische na Slovensku,<br />

ktorú tvoria 3 poisťovne – KOOPERATIVA, Ko-<br />

munálna poisťovňa a KONTINUITA dosiahla<br />

k 31.3.2005 predpísané poistné vo výške 4,41<br />

mld. Sk a dosiahla tak trhový podiel na úrovni<br />

27,2 percenta, čo predstavuje nárast o viac<br />

ako 3 percentuálne body v porovnaní so stavom<br />

k 31.12.2004.<br />

V odbornej aj klientskej verejnosti pozitívne<br />

rezonuje vaša spolupráca so Slovenskou<br />

sporiteľňou, najmä nadštandardná<br />

starostlivosť o klientov.<br />

Už v priebehu roka 2004 sa naplno rozvinula<br />

úspešná strategická spolupráca so<br />

Slovenskou sporiteľňou pri vzájomnom predaji<br />

produktov bankopoisťovníctva. KOOPE-<br />

RATIVA reagovala na celosvetový trend vzájomného<br />

partnerstva finančných inštitúcií,<br />

s cieľom poskytnúť klientom komplexný balík<br />

služieb. KOOPERATIVA nadviazala úspešnú<br />

spoluprácu aj s dcérskymi spoločnosťami Slovenskej<br />

sporiteľne – Asset Management SLSP,<br />

Poisťovňou SLSP, Lízingom SLSP a v druhej<br />

polovici roka 2004 aj s Prvou dôchodkovou<br />

sporiteľňou, a. s., d.d.s.<br />

Aj v roku 2005 táto strategicky významná<br />

spolupráca naďalej veľmi úspešne napreduje<br />

a prekonáva všetky očakávania.<br />

Ktoré nové produkty, prístupy a služby<br />

ponúkate pre zvýšenie konkurencieschopnosti<br />

na trhu?<br />

V oblasti vývoja poistných produktov bolo<br />

za posledný rok inovovaných a aktualizovaných<br />

viacero produktov z oblasti neživotného<br />

aj životného poistenia, zameraných na občianske<br />

cieľové skupiny.<br />

V oblasti neživotného poistenia boli inovované<br />

poistné produkty, ako havarijné<br />

poistenie motorových vozidiel EUROKASKO,<br />

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú<br />

pri výkone povolania, poistenie zodpovednosti<br />

za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej<br />

činnosti, poistenie elektroniky, poistenie zodpovednosti<br />

za škodu, poistenie výstav a cestovné<br />

poistenia Assist Card Clasic a Assist<br />

Card Premium.<br />

Dôvodom na inováciu týchto produktov<br />

bola potreba zmien v poistných podmienkach,<br />

v sadzbách poistného, v rozsahu poistenia<br />

vzhľadom k požiadavkám trhu a taktiež<br />

s ohľadom na legislatívne zmeny.<br />

Zároveň došlo k rozšíreniu portfólia produktov<br />

neživotného poistenia – ide o produkty,<br />

ako poistenie zdopovednosti za škodu pri<br />

výkone povolania štátnych zamestnancov,<br />

poistenie prerušenia prevádzky osôb podnikajúcich<br />

na základe živnostenského oprávnenia<br />

alebo na základe osobitného právneho<br />

predpisu, celoročné poistenie liečebných<br />

nákladov, cestovné poistenie EUROTRAVEL,<br />

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú<br />

pri výkone činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa<br />

a cestovné poistenie k medzinárodnej<br />

platobnej karte vydávanej Slovenskou<br />

sporiteľňou, a. s.<br />

Veľmi atraktívne je komplexné poistenie<br />

drobných a stredných podnikateľov, ktoré<br />

okrem iného pokrýva aj prerušenie prevádzky.<br />

V oblasti životného poistenia bolo významným<br />

krokom vytvorenie produktu mi-<br />

moriadneho jednorazového poistného, ktorý<br />

umožňuje mimoriadne vkladanie voľných<br />

finančných prostriedkov v priebehu dojednaného<br />

životného poistenia a ich úplný alebo<br />

čiastočný výber. Výhodou tohto produktu je<br />

vyššie zhodnotenie finančných prostriedkov<br />

v porovnaní s produktmi bankového sektora,<br />

navyše produkt poskytuje aj poistnú ochranu.<br />

Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky<br />

do EÚ sa poisťovňa KOOPERATIVA rozhodla<br />

rozšíriť platnosť produktu denné odškodné za<br />

pobyt v nemocnici na celú Európu pre existujúce<br />

a novodojednané zmluvy, a poskytnúť<br />

tak svojim klientom geograficky rozšírené<br />

poistné krytie za nezmenenú cenu.<br />

V súvislosti s dôchodkovou reformou<br />

KOOPERATIVA pripravila nový produkt<br />

DÔCHODOK PLUS. Poistenie umožňuje<br />

výplatu doživotného dôchodku s garantovanou<br />

dobou výplaty a s vrátením poistného<br />

v prípade smrti poisteného pred začiatkom<br />

výplaty dôchodku. Výhodou produktu je možnosť<br />

výplaty jednorazovej sumy namiesto<br />

splatného doživotného dôchodku, zmena<br />

začiatku výplaty dôchodku, skrátenie doby<br />

výplaty dôchodku, ako aj možnosť uplatniť si<br />

nezdaniteľnú časť základu dane z príjmu až<br />

do výšky 12 000 Sk.<br />

Okrem iného zaujal aj váš centrálny<br />

dispečing škôd, ktorý je na Slovensku<br />

unikátom...<br />

Máte pravdu, KOOPERATIVA poisťovňa, a.<br />

s. zaviedla nový systém likvidácie poistných<br />

udalostí. Zriadením centrálneho dispečingu<br />

škôd KOOPERATIVA zásadne zmenila systém<br />

likvidácie poistných udalostí v oblasti poistenia<br />

majetku, motorových vozidiel a poistenia<br />

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou<br />

motorového vozidla. Hlavným prínosom<br />

zriadenia tohto špičkovo vybaveného pracoviska,<br />

ktoré je unikátom na slovenskom<br />

poistnom trhu, je úspora času pre klienta<br />

a možnosť efektívneho manažovania postupu<br />

likvidácie.<br />

Zriadením centrálneho dispečingu škôd<br />

máme možnosť poskytnúť klientovi väčší<br />

komfort pri hlásení škody a jeho informovaní<br />

o priebehu likvidácie poistnej udalosti na<br />

jednom mieste. Súčasne boli vytvorené predpoklady<br />

pre ďalšie skvalitnenie a zrýchlenie<br />

vybavovania škôd.<br />

V prípade vzniku škody na majetku alebo<br />

motorovom vozidle, klient telefonicky nahlási<br />

poistnú udalosť na čísle 0850 111 577 a KO-<br />

OPERATIVA následne začne proces likvidácie.<br />

Centrálny dispečing škôd má 12-hodinovú<br />

prevádzku, klient má možnosť telefonicky<br />

kontaktovať poisťovňu v pracovných dňoch<br />

v čase od 7,00 do 19,00 hod.<br />

Cieľom nového systému je v prvom rade<br />

spokojnosť klientov a minimalizácia časového<br />

úseku od nahlásenia poistnej udalosti po<br />

vyplatenie náhrady na účet poškodeného.<br />

A na záver...<br />

Dôvera našich klientov je pre nás<br />

zaväzujúca, urobíme všetko pre<br />

ich spokojný život. Vieme, že „bez<br />

starostí je život krajší“. �<br />

15

BRATISLAVA MÁ NOVÚ DOMINANTU<br />

APOLLO BUSINESS CENTER<br />

Vedúca developerská skupina HB Reavis Group pôsobí na slovenskom trhu nehnuteľností od roku 1993. V rokoch 1995 – 1999<br />

realizovala prvý moderný administratívny komplex na Slovensku – Bratislava Business Center a postupne poskytla priestory<br />

významným medzinárodným a slovenským spoločnostiam na ploche vyše 33-tisíc m 2 . V rokoch 2000 – 2001 pokračovala<br />

výstavbou najväčšieho slovenského nákupno-zábavného centra Aupark s celkovou prenajímateľnou plochou 43-tisíc m 2 . Tento<br />

mimoriadne úspešný koncept dnes patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie shopping centrá na Slovensku.<br />

V marci tohto roku slávnostne otvorila<br />

prestížne priestory doteraz najväčšieho<br />

administratívneho centra, Apollo Business<br />

Center, čím obohatila hlavné mesto o novú<br />

dominantu. Zakomponovaním množstva<br />

zelene v exteriéri a interiéri objektu, atraktívnymi<br />

vzdušnými a slnečnými priestormi pre<br />

ľudí, širokou ponukou obchodov a služieb,<br />

ktoré sú priamo súčasťou centra, sa podarilo<br />

vytvoriť humánne pracovné prostredie<br />

pre približne 2500 zamestnancov. Komplex<br />

s celkovou podlahovou plochou vyše 70-tisíc<br />

m2 a prenajímateľnou plochou 43 440 m2 zaberá<br />

1,1-hektárový samostatný pozemok. Je<br />

súčasťou ľahko dostupného a rozvíjajúceho<br />

sa administratívno-obchodného<br />

centra Bratislavy medzi<br />

ulicami Prievozská, Dostojevského<br />

rad a Bajkalská, ktoré sa postupne<br />

rozrastie až k dunajskému nábrežiu.<br />

Nachádza sa v tesnej blízkosti<br />

novovybudovaného piateho mosta<br />

cez Dunaj a centra hlavného mesta.<br />

Apollo zabezpečuje maximálnu<br />

variabilitu a flexibilitu prenajatých<br />

priestorov. Rozsah a riešenie budovy<br />

ponúka možnosť zmeny veľkosti<br />

a dispozície prenajatých priestorov<br />

bez zmeny adresy. Apollo Business<br />

Center predstavuje sedempodlažný<br />

komplex, s plošnými nárokmi<br />

od 50 až do niekoľko tisíc metrov<br />

štvorcových. Priestrannosť preskleného<br />

centra umocňuje átrium po celej výške<br />

budovy (52x22x26 metrov). V kancelárskej<br />

časti centra s celkovou rozlohou 37 440 m2 majú sídla napríklad poradensko-konzultačné<br />

spoločnosti Delloitte & Touche a Accenture,<br />

Citibank, Poštová banka, chemický koncern<br />

BASF, petrolejárska spoločnosť Shell, automobilky<br />

General Motors a Suzuki, farmaceutické<br />

spoločnosti Merck Sharp & Dohme Idea a Bo-<br />

City Business Center<br />

ehringer Ingelheim Pharma, informačno-technologické<br />

spoločnosti S&T, Telenor Networks,<br />

Nextra, Landis&Gyr a ďalšie. Obchodné<br />

pasáže na prízemí na ploche takmer 6000<br />

metrov štvorcových ponúkajú návštevníkom<br />

supermarket, poštu, drogériu, lekáreň, noviny<br />

a tabak, predaj a servis mobilných telefónov.<br />

Okrem toho môžu navštíviť suši bar, kaviarne,<br />

samoobslužnú reštauráciu, regeneračné<br />

centrum, lekársku kozmetiku, čistiareň, kaderníctvo,<br />

kvetinárstvo, parfumériu a kozmetiku,<br />

predajňu výpočtovej techniky a multimédií,<br />

fotoslužbu či požičovňu DVD, cestovnú kanceláriu,<br />

autopožičovňu, bankové expozitúry,<br />

Apollo Business Center<br />

hypotekárne centrum a iné služby a obchody.<br />

V budove taktiež nechýba notár. Prevádzky<br />

obchodov a služieb sú voľne prístupné nielen<br />

okolitej verejnosti.<br />

V apríli tohto roku ukončila spoločnosť<br />

HB Reavis Group výstavbu 15-hektárového<br />

logistického centra Bratislava-Rača. Ponúka<br />

skladové, distribučné, výrobné a kancelárske<br />

priestory s celkovou prenajímateľnou plochou<br />

viac ako 66 000 m 2 . Celý areál centra prešiel<br />

rozsiahlou revitalizáciou, ktorá sa rozdelila na<br />

dve etapy. Prvou bola kompletná rekonštrukcia<br />

bývalého mäsokombinátu Kabát s výmerou<br />

27 000 m 2 . V druhej fáze spoločnosť vybudovala<br />

novopostavené haly s výmerou približne<br />

40 000 m 2 . Logistické centrum sa nachádza<br />

v blízkosti diaľnice D1 (Bratislava – Žilina,<br />

Viedeň, Budapešť) a cestnej komunikácie Bratislava<br />

– Pezinok – Modra a je vzdialené len 6<br />

minút od medzinárodného letiska M. R. Štefánika<br />

v Bratislave.<br />

Okrem iných významných projektov spoločnosť<br />

plánuje výstavbu približne 20 administratívnych<br />

budov v Bratislave<br />

s celkovou prenajímateľnou plochou<br />

vyše 250 000 m 2 , ktoré zrealizuje<br />

postupne v najbližších 10 rokoch.<br />

V súčasnosti začala s prvou etapou<br />

výstavby prestížneho kancelárskeho<br />

centra City Business Center I, II<br />

s prenajímateľnou plochou 38 500<br />

metrov štvorcových. Zámerom celého<br />

2,1-hektárového projektu City<br />

Business Center je vytvoriť moderný<br />

mestský bulvár predstavujúci päť<br />

samostatných objektov tvoriacich<br />

prirodzenú hranicu mestskej časti<br />

Staré Mesto. V rámci maloobchodu<br />

a zábavy spoločnosti plánuje<br />

vybudovať sieť nákupno-zábavných<br />

centier Aupark v Žiline, Košiciach,<br />

Trenčíne, Piešťanoch a Ružomberku.<br />

V rámci industriálnych projektov plánuje výstavbu<br />

logistického parku Svätý Jur na 10 hektároch<br />

pozemkov, ktorý sa nachádza približne<br />

6 km od Bratislavy s celkovou prenajímateľnou<br />

plochou viac ako 33-tisíc m 2 a 20-hektárový<br />

industriálny development v Malackách s celkovou<br />

prenajímateľnou plochou 56-tisíc m 2 ,<br />

ktorý je súčasťou industriálneho a technologického<br />

parku Eurovalley. �

����������<br />

�������������������������������<br />

�����������<br />

���������������������������������<br />

������������������������<br />

�����������������������<br />

����������������������<br />

����������������������������<br />

���������������

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

18<br />

Mohli by ste priblížiť čitateľom zameranie<br />

oddelenia, ktoré vediete?<br />

Oddelenie územného plánovania vykonáva<br />

činnosti ústredného orgánu územného plánovania.<br />

Medzi najdôležitejšie činnosti patrí príprava<br />

nového zákona – novej právnej úpravy<br />

územného plánovania a jeho vykonávacích<br />

vyhlášok, metodické usmerňovanie činností<br />

obcí a samosprávnych krajov ako orgánov<br />

územného plánovania, zabezpečovanie spracovania<br />

a prerokúvanie Koncepcie územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a Slovenska a udržiavanie jej aktuálneho<br />

stavu, posudzovanie územných plánov samosprávnych<br />

krajov či sú obsahovo a postupom<br />

pri obstarávaní v súlade s Koncepciou<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska a s platnými<br />

právnymi predpismi. Oddelenie zabezpečuje<br />

aj bilaterálnu spoluprácu so všetkými susediacimi<br />

štátmi, kde riešia problémy územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a dôležité pre oboch partnerov a zabezpečuje<br />

aj spoluprácu s Európskou úniou, EHK<br />

OSN, Radou Európy a s Pracovným spoločenstvom<br />

podunajských krajín.<br />

Územný plán je vraj kreslená a písaná<br />

dohoda občanov, spoločenských skupín,<br />

odborných organizácií a štátnych<br />

orgánov o <strong>rozvoj</strong>i mesta alebo jeho<br />

časti, dohodnutá na demokratických<br />

princípoch. Laikovi sa však – obrazne<br />

povedané – vidí, že reálnou výslednicou<br />

je niekedy skôr zmaľovaná a načarbaná<br />

dohoda, pod ktorú sa podpísali lobistické<br />

skupiny.<br />

Po schválení územného plánu sa jeho záväzná<br />

časť vyhlasuje všeobecne záväzným<br />

nariadením obce, mesta alebo samosprávneho<br />

kraja, čo je miestny právny predpis,<br />

ktorý je záväzný pre všetkých, čo chcú vykonávať<br />

činnosti v určitom území. Ak má mesto<br />

územný plán, nové stavby môžu byť povolené<br />

iba také, ktoré zodpovedajú z hľadiska ich<br />

funkcie a priestorových regulatívov tomuto<br />

územnému plánu. Keď je potrebné začleniť<br />

do územného plánu novú činnosť/stavbu,<br />

možno tak urobiť cestou zmien a doplnkov<br />

územného plánu. Aj zmeny a doplnky je<br />

potrebné verejne prerokovať, teda každý má<br />

právo vyjadriť sa k navrhovanej zmene. Zmeny<br />

musia byť dohodnuté s orgánmi štátnej<br />

správy. Keď obec alebo mesto pripomienky<br />

občanov nezohľadní, musí im vysvetliť dôvod<br />

neakceptovania. Je teda aj na občanoch, či<br />

sa zaujímajú o zmeny územného plánu<br />

a vyjadrujú svoje postoje počas ich<br />

prerokovania. Zodpovedná samospráva<br />

neignoruje názory svojich<br />

občanov. Zmeny a doplnky schva-<br />

ZODPOVEDNÁ SAMOSPRÁVA<br />

NEIGNORUJE NÁZORY OBČANOV<br />

Takí sme my ľudia – často sa durdíme nad tým, ako sa u nás stavia lárom-fárom, aké monštrum narušilo vzhľad našej<br />

ulice, čože to zasa postavili práve v našom meste či vieske. Keď by sme si však svoje mohli povedať, vtedy väčšinou<br />

mlčíme. Aj o tomto, ale aj o mnohom inom sa zhováral náš spolupracovník JUDr. Jaroslav Gründler s Miloslavou<br />

Paškovou, vedúcou oddelenia územného plánovania Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR.<br />

Foto: M. Košírer<br />

ľuje zastupiteľstvo a jeho členov volíme my<br />

– obyvatelia miest a obcí.<br />

V oblasti výstavby stále u nás pretrváva<br />

tendencia zahusťovania zastavaných<br />

častí atraktívnych lokalít v mestách<br />

a na sídliskách, čo je z rôznych dôvodov<br />

pochopiteľné. Rátajú s touto situáciou<br />

jednotlivé územnoplánovacie dokumentácie,<br />

alebo tu zohráva svoju rolu teória<br />

spontánnosti, daná silnejšími lakťami<br />

investora?<br />

Územné plánovanie má nástroj na regulovanie<br />

zahusťovania zástavby. Prostredníctvom<br />

územného plánu zóny (t.j. časti obce<br />

či mesta) možno regulovať napríklad aj<br />

zastavanie pozemkov. Problémom však je, že<br />

mnohé mestá územné plány zón nemajú alebo<br />

ich majú len pre centrálnu mestskú zónu.<br />

Územný plán zóny zjednodušuje aj povoľovacie<br />

konania. Podľa stavebného zákona sa nevyžaduje<br />

územné rozhodnutie, ak podmienky<br />

umiestnenia stavieb podrobne rieši územný<br />

plán zóny.<br />

Obráťme pozornosť na legislatívu. Zákon<br />

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní<br />

a stavebnom poriadku má za sebou,<br />

aj so svojimi mnohými doplnkami, dlhý<br />

kus života. Aké hlavné ciele sleduje nový<br />

stavebný zákon a v čom by mal byť jeho<br />

najväčší prínos?<br />

Návrhom zákona sa sleduje zámer racionalizovať<br />

proces a znížiť administratívnu náročnosť<br />

povoľovania výstavby. Cieľom navrhova-<br />

ných zmien je odstrániť alebo minimalizovať<br />

administratívne procedúry, ktoré by mohli<br />

neprimerane predlžovať výstavbu. Navrhované<br />

zmeny v stavebnom zákone a osobitných<br />

predpisoch neovplyvňujú obsah a záväznosť<br />

stanovísk vydávaných dotknutými orgánmi<br />

podľa osobitných predpisov a nezasahujú do<br />

ich vecných kompetencií. Výhradne zjednodušujú<br />

administratívnu náročnosť procesných<br />

postupov, ktoré predchádzajú povoľovacím<br />

konaniam. Zavádzajú efektívnejšie riešenia<br />

postupov ich súčinnosti v uvedených konaniach<br />

na základe toho, že procesné postupy<br />

ustanovené osobitnými predpismi boli vo<br />

väčšej miere zosúladené s postupmi podľa<br />

stavebného zákona. Novelizáciou osobitných<br />

predpisov sa vytvárajú podmienky pre efektívnejší<br />

procesný postup znížením množstva<br />

správnych konaní, ktoré doposiaľ predchádzajú<br />

konaniam nasledujúcim podľa stavebného<br />

zákona. Vyňatím z režimu správneho<br />

konania boli na záväzné stanovisko zmenené<br />

rozhodnutia vydávané podľa zákona o ochrane<br />

zdravia ľudí, o zdravotnej starostlivosti,<br />

o veterinárnej starostlivosti, o lesoch. Na<br />

záväzné stanovisko vydávané mimo režimu<br />

správneho konania boli transformované aj<br />

niektoré rozhodnutia vydávané podľa zákona<br />

o pozemných komunikáciách, o dráhach,<br />

o vnútrozemskej plavbe, ďalej podľa banského<br />

zákona, zákona o vodách a o ochrane<br />

ovzdušia. V zákone o ochrane prírody a krajiny<br />

sa zjednodušili postupy s dôrazom na<br />

priority mimo zastavaného územia, v zákone<br />

o odpadoch sa spresnili postupy vo vzťahu<br />

k stavebnému zákonu. Novelizáciou stavebného<br />

zákona sa rozširujú možnosti realizácie<br />

stavieb na základe ohlásenia stavebnému<br />

úradu, t.j. bez stavebného konania. Zároveň<br />

sa riešia niektoré nepresnosti spochybňujúce<br />

výklad zákona, ktoré sú dôsledkom jeho<br />

viacnásobnej novelizácie a niektoré potrebné<br />

odchýlky od všeobecnej úpravy správneho<br />

konania zjednodušujúce procesné postupy<br />

a použitie stavebného zákona v praxi.<br />

Ak by sme zrekapitulovali obdobie od<br />

spomínaného roku 1976, čo dobré nám<br />

priniesol predmetný zákon a čoho by<br />

sme sa mali do budúcnosti vyvarovať?<br />

Predovšetkým vytvoril a uviedol do praxe<br />

vzájomne previazaný systém územného<br />

plánovania a stavebného poriadku v kódexovej<br />

forme zákona. V územnom plánovaní<br />

zaviedol princípy komplexnosti, koordinácie<br />

a sústavnosti, zaviedol systém verejného<br />

prerokúvania územných plánov. Negatívom<br />

bola priama previazanosť na ekonomické

plánovanie a byrokratické postupy, zrušené<br />

novelami až po roku 1989. Mať územný plán<br />

by malo byť v budúcnosti samozrejmosťou<br />

– ako podmienka prípravy územia pre výstavbu,<br />

právna istota vlastníkov nehnuteľností,<br />

istota právnych vzťahov, ale aj ako ochrana<br />

životného prostredia ľudí.<br />

Existujú v súčasnosti ešte rozpory, prípadne<br />

nesúlad s právnymi predpismi<br />

a postupmi Slovenskej republiky s predpismi<br />

a postupmi Európskej únie? Ak<br />

áno, v akej polohe a čoho sa dotýkajú?<br />

Územné plánovanie je vo výlučnej kompetencii<br />

národných štátov. V Európskej únii<br />

jedným z dokumentov spolupráce v tejto<br />

oblasti je Európska perspektíva priestorového<br />

<strong>rozvoj</strong>a a pripravuje sa dokument Stav<br />

územia a perspektívy EÚ. Táto spolupráca má<br />

nezáväzný, odporúčací charakter. Celoštátny<br />

územnoplánovací dokument – Koncepcia<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska 2001 zohľadňuje<br />

základné ciele európskeho dokumentu.<br />

Súčasný stavebný zákon je v súlade s právom<br />

Európskej únie.<br />

V súvislosti so zabezpečením územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a regiónov zákon ukladá<br />

obciam, ktoré majú nad dvetisíc obyvateľov,<br />

do konca tohto mesiaca mať<br />

pripravené vlastné územné plány. Aká<br />

je realita?<br />

Podľa poslednej aktualizácie stavu územnoplánovacej<br />

dokumentácie z decembra<br />

minulého roka vyplýva, že z celkového počtu<br />

2920 obcí (z toho 138 miest) je 389 obcí<br />

s počtom obyvateľov nad 2000 a z nich má<br />

schválený územný plán 73 percent obcí, t.j.<br />

286 obcí z toho 110 miest. Rozpracovaný<br />

územný plán má 14 percent obcí, t. j. 55 obcí,<br />

z toho 9 miest.<br />

Naše hlavné mesto síce má svojho šéfzáhradníka,<br />

ale kreslo hlavného architekta<br />

je stále prázdne. Nemyslíte si, že<br />

aj tento fakt je brzdou pri zrode nového<br />

územného plánu Bratislavy, ktorý by<br />

nanovo definoval napríklad aj charak-<br />

ter pamiatkového územia? Neboli by<br />

žiaduce podobné opatrenia aj v iných,<br />

historických mestách Slovenska?<br />

Bratislava obstaráva nový územný plán už<br />

deviaty rok. Podľa môjho názoru naše hlavné<br />

mesto má dostatočné odborné kapacity svojej<br />

administratívy, aby zvládlo náročné obstarávanie<br />

územného plánu v kratšom období<br />

Firma CLEARWATER, s.r.o.<br />

sa zaoberá dodávkou upravenej<br />

pitnej vody a je pripravená<br />

pomôcť vám riešiť<br />

pitný režim.<br />

Prečo ponúkame našu vodu?<br />

V krajinách západnej Európy, v súčasnosti<br />

už aj u nás, sa stupňuje dopyt po<br />

zdravých potravinách a najnovšie aj<br />

dopyt po zdravej vode. Bežne dostupná<br />

pitná voda v dnešnej dobe nespĺňa<br />

zdravotné odporúčania na zvýšený<br />

denný prísun pitnej vody.<br />

Upravená voda Clearwater je výsledkom<br />

najmodernejšej filtračnej technológie<br />

na svetovom trhu. Z pitnej vody<br />

sa odstráni chlór a procesom filtrácie<br />

osmotickým filtrom sa odstránia<br />

z vody všetky nečistoty, nežiaduce<br />

chemikálie, ťažké kovy a ostatné<br />

zdraviu škodlivé látky. Prečistená<br />

voda je slabomineralizovaná, obsahuje<br />

potrebné minerály vápnik, horčík<br />

a draslík a môže sa konzumovať v neobmedzenom<br />

množstve.<br />

Prečo piť vodu Clearwater? Na to je<br />

niekoľko dôvodov:<br />

1. voda, ktorá rieši pitný režim naraz vo<br />

dvoch smeroch:<br />

a) zdravá - čistá pitná voda – voda<br />

zdokonalená pre život,<br />

b) voda obohatená o minerály (vápnik,<br />

horčík, draslík) v optimálnom<br />

pomere,<br />

2. voda na priamu konzumáciu a dennodenné<br />

použitie,<br />

3. voda s neutrálnou chuťou, vhodná aj<br />

na prípravu kávy, čaju, instantných<br />

polievok, riedenie ovocných štiav<br />

4. voda, dodaná so zariadením s možnosťou<br />

sýtenia oxidom uhličitým vo<br />

dvoch koncentráciách,<br />

5. voda lepšie skladovateľná, s prínosom<br />

v znížení počtu použitých<br />

plastových fliaš,<br />

a obsadenie funkcie hlavného architekta by<br />

tento proces mohlo urýchliť. Dôležité však<br />

je, aby hlavný architekt mal pre výkon svojej<br />

funkcie aj zodpovedajúce kompetencie. Zásady<br />

ochrany pamiatkového územia sa stanovujú<br />

postupmi podľa zákona o ochrane pamiatkového<br />

fondu a premietajú sa do územného<br />

plánu v procese jeho spracovania.<br />

Aké sú priority v pôsobnosti oddelenia<br />

pre najbližšie obdobie?<br />

Pripravujeme novú právnu úpravu územného<br />

plánovania v súvislosti s prípravou nových<br />

zákonov o územnom plánovaní, stavebnom<br />

poriadku a vyvlastnení. Na rokovanie vlády<br />

SR spracúvame správu o stave Koncepcie<br />

„Návrhom zákona sa sleduje zámer racionalizovať proces a znížiť<br />

administratívnu náročnosť povoľovania výstavby. Cieľom navrhovaných<br />

zmien je odstrániť alebo minimalizovať administratívne procedúry,<br />

ktoré by mohli neprimerane predlžovať výstavbu.“<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska 2001. V súčinnosti<br />

s Výborom pre ľudské sídla EHK OSN<br />

zabezpečujeme prípravu konferencie, zameranú<br />

na prepojenie výskumu a riadenia v oblasti<br />

urbanizmu a územného <strong>rozvoj</strong>a, ktorá sa<br />

uskutoční na budúci rok v Bratislave. Pokračujeme<br />

v dvojstrannej spolupráci so susednými<br />

štátmi a s Francúzskom. �<br />

6. voda, ktorú dodáme priamo k Vám!<br />

Ako možno získať našu vodu?<br />

Keďže nám ide o maximálnu spokojnosť<br />

klienta a o to, aby mal dostatok<br />

informácií na správne rozhodnutie,<br />

ponúkame najprv 14-dňové bezplatné<br />

testovanie.<br />

Sme schopní dodať Vám bezplatne<br />

dve 19 l fľaše upravenej vody a tiež<br />

automat na studenú a teplú vodu.<br />

V ponuke máme aj automat na sýtenie<br />

CW vody oxidom uhličitým v dvoch<br />

koncentráciách. Počas 14 dní máte<br />

takto možnosť bezplatne testovať chuť<br />

a kvalitu zdraviu prospešnej vody.<br />

Prajeme vám pekný deň a nezabudnite:<br />

„Nie je voda ako voda!“<br />

CLEARWATER, s.r.o., Galvaniho 10, 823 64 Bratislava<br />

Tel.: 02/ 4342 1949, 0915 731 214, 0910 980 617, e-mail: info@clearwater.sk<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

STAV BÝVANIA V CENTRE POZORNOSTI ŠTÁTU<br />

Bytový fond Slovenska nepríjemne poznačilo obdobie socializmu a postupne sa ocitá vo vážnej kríze, ktorú sa Vláda<br />

SR rozhodla riešiť. Ako, odpovedá riaditeľka Odboru bytovej politiky Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a<br />

Slovenskej republiky Ing. arch. Elena Szolgayová publicistke Márii Šišulákovej.<br />

Problematikou bytovej politiky sa vláda<br />

zaoberala už viackrát. Na rokovanie<br />

v lete tohto roku chystáte dva nové materiály.<br />

Čomu sa venujú?<br />

Na schválenie sa pripravuje rámcový<br />

dokument Koncepcia štátnej bytovej politiky<br />

do roku 2010, ktorý v súčasnosti prechádza<br />

medzirezortným pripomienkovým konaním.<br />

Vyjadruje komplexné zámery pre sféru <strong>rozvoj</strong>a<br />

bývania a nástroje na ich dosiahnutie<br />

v období 5 rokov. Návrh koncepcie vychádza<br />

zo základných medzinárodných dokumentov<br />

a nadväzuje na koncepcie štátnej bytovej<br />

politiky tvorené od roku 1994, ktoré vláda<br />

SR schválila v predchádzajúcom období.<br />

Dokument má 7 základných kapitol: na vymedzenie<br />

pôsobností v oblasti <strong>rozvoj</strong>a bývania,<br />

podmienky <strong>rozvoj</strong>a bývania, hospodárenie<br />

s bytovým fondom, situáciu s pozemkami<br />

a technickou infraštruktúrou, zaoberá sa<br />

požiadavkami na sociálnu politiku v bývaní<br />

a bývaním marginalizovaných skupín, vytváraním<br />

vhodných nástrojov podpory <strong>rozvoj</strong>a<br />

bývania a problematikou bývania v súvislosti<br />

s členstvom SR v EÚ.<br />

Vypracovali sme aj materiál Analýza stavu<br />

a potreby finančných zdrojov na obnovu bytového<br />

fondu v rokoch 2007 – 2013. Týka sa<br />

situácie v bytových domoch, predovšetkým panelových.<br />

Nevenuje sa problematike rodinných<br />

domov. Konštatuje, že komplexnú obnovu je<br />

potrebné uskutočniť na celom bytovom fonde<br />

postavenom do roku 1983, čiže na vyše 600<br />

tisíc bytoch a cyklickú údržbu a opravu na 175<br />

tisíc bytoch, čiže spolu vyše 775 tisíc bytoch,<br />

pričom celkové náklady na ich údržbu, opravu<br />

a obnovu sú vyčíslené na 396 mld. Sk. Priemerné<br />

náklady vychádzajú okolo 580 tisíc Sk/byt.<br />

Známy je nedostatok najmä malometrážnych<br />

bytov. Pamätá sa aj tu na konkrétne<br />

riešenie?<br />

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov,<br />

ktoré sa uskutočnilo v máji 2001, bolo vtedy<br />

123 396 jednoizbových bytov a 327 605<br />

dvojizbových bytov. Spolu ich bolo 27,1%<br />

z celkového trvalo obývaného bytového<br />

fondu. Veľkostné zloženie bytového fondu<br />

nie celkom zodpovedalo veľkostnej skladbe<br />

domácností. Regulovanie tohto problému je<br />

však predovšetkým v pôsobnosti obcí, ktoré<br />

zabezpečujú výstavbu nových nájomných bytov<br />

so zreteľom na konkrétne potreby svojich<br />

obyvateľov. Ministerstvo, v snahe prispôsobiť<br />

veľkostnú skladbu novostavaných bytov potrebám<br />

domácností, poskytuje v rámci Programu<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania na obstaranie nájomných<br />

bytov dotácie len do presne stanovenej<br />

výšky podlahovej plochy bytu. Pod<br />

týmto vplyvom podiel malometrážnych<br />

jednoizbových a dvojizbových<br />

bytov postavených v rokoch 2002<br />

20<br />

Foto: M. Košírer<br />

až 2004 tvoril až 60,7% zo všetkých nových<br />

bytov postavených obcami.<br />

Týmto sme sa dotkli tiež kvantitatívneho<br />

stavu bytového fondu. Môžete doplniť<br />

aký je?<br />

Ako preukázali výsledky sčítania v roku<br />

2001, bytový fond SR tvorilo 1 884 846 bytov,<br />

z čoho bolo 1 665 536 trvalo obývaných.<br />

Takmer 12% bytov teda nebolo trvalo obývaných.<br />

Byty v rodinných domoch tvorili 49%<br />

z celkového trvalo obývaného bytového fondu.<br />

Trvalo obývaný bytový fond za 10 rokov<br />

od roku 1991 narástol takmer o 3%.<br />

Základným kvantitatívnym ukazovateľom,<br />

ktorý charakterizuje vybavenosť obyvateľstva<br />

bytmi, je počet bytov na tisíc obyvateľov. K dátumu<br />

sčítania pripadalo na 1000 obyvateľov<br />

celkom 350 bytov, resp. 310 trvalo obývaných.<br />

V minulých rokoch drvivá väčšina ľudí<br />

odkúpila nájomné byty do osobného<br />

vlastníctva, ale vlastnícke vzťahy k bytovému<br />

fondu nie sú ideálne, podobne<br />

ako vzťahy medzi vlastníkmi, užívateľmi<br />

a správcami.<br />

V priebehu 90. rokov sa vo viacerých etapách<br />

transformovalo vlastníctvo bytového fondu.<br />

Vplyvom reštitúcie, privatizácie a transformácie<br />

bytových družstiev nastala výrazná zmena<br />

vo vlastníckej štruktúre bytového fondu, čo<br />

dokumentoval podiel bytov v súkromnom vlastníctve<br />

na celom bytovom fonde. V roku 1991<br />

dosahoval cca 50%, v roku 2001 už cca 73%.<br />

Na základe zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve<br />

bytov a nebytových priestorov, ktorý<br />

umožnil nájomníkom obecných nájomných bytov<br />

získať nimi obývaný byt do vlastníctva, ešte<br />

stále prebieha proces prevodu vlastníctva na<br />

pôvodných nájomníkov. Citovaný zákon upravuje<br />

nielen spôsob a podmienky nadobudnutia<br />

vlastníctva bytov v bytovom dome, ale aj práva<br />

a podmienky vlastníkov týchto bytových domov<br />

a bytov a ich vzájomné vzťahy. Zákon prešiel<br />

od svojho vzniku viacerými zmenami, ktorými<br />

aktuálne reagoval na situáciu v oblasti bývania<br />

tak, aby vytváral vhodné podmienky pre<br />

hospodárenie s bytovým fondom a stanovoval<br />

jasné pravidlá pre vlastníkov bytov a správcov<br />

bytových domov a ich práva a povinnosti.<br />

Súčasné problémy sa týkajú najmä zabezpečovania<br />

potrebných opráv a obnovy bytových<br />

domov a súvisia najmä so špecifikovaním povinností<br />

a jasnou úpravou vzťahov vlastníkov<br />

a správcov bytových domov.<br />

Aktuálna je tiež otázka regulácie nájomného<br />

a poplatkov spojených s bývaním.<br />

Ako a dokedy?<br />

Je rozdiel medzi nájomným, ktoré prešlo<br />

procesom liberalizácie, platbami do fondu<br />

prevádzky, údržby a opráv a poplatkami spojenými<br />

s bývaním. Nájomné sa týka nájomného<br />

sektora, obecných nájomných bytov a bytov<br />

v reštituovaných objektoch, kde zostali pôvodní<br />

nájomníci. V súlade s Koncepciou štátnej<br />

bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do<br />

roku 2010 prebiehala od roku 2000 postupná<br />

deregulácia nájomného za tieto byty. Jej základným<br />

cieľom bolo nespôsobovať vlastníkom<br />

bytov ekonomické straty z dôvodu cenovej regulácie<br />

nájmu bytu a zabezpečiť im potrebné<br />

prostriedky na pokrytie nákladov spojených so<br />

správou, prevádzkou a údržbou nájomného<br />

bytového fondu. Pre budúce obdobie NR SR<br />

vo februári 2005 rozhodla o ukončení cenovej<br />

regulácie pri nájme bytov s účinnosťou od 1.<br />

júla 2007. Podobnou platbou je tvorba fondu<br />

prevádzky, údržby a opráv v privatizovanom<br />

bytovom fonde s rovnakou úlohou – zabezpečiť<br />

prostriedky na potrebnú údržbu a opravy<br />

spoločných častí bytových domov.<br />

Tretiu položku predstavujú platby za služby<br />

spojené s bývaním. Aj tu prebieha už niekoľko<br />

rokov v jednotlivých postupových krokoch zvyšovanie<br />

nákladov, ktorého cieľom je dosiahnuť<br />

ceny zodpovedajúce skutočným nákladom.<br />

V roku 2001 vznikol Úrad pre reguláciu<br />

sieťových odvetví, ktorého poslaním je štátna<br />

regulácia v sieťových odvetviach. Tým sa rozumie<br />

výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny,<br />

plynu, tepla, výroba a dodávka pitnej vody<br />

a odvedenie a čistenie odpadovej vody.<br />

Aké má štát ekonomické a podporné<br />

mechanizmy pre <strong>rozvoj</strong> bývania?<br />

V pôsobnosti MVRR SR je to Štátny fond<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania a program <strong>rozvoj</strong>a bývania.<br />

Podrobnosti o ŠFRB, ako aj dotačných<br />

programoch možno nájsť na našej stránke<br />

www.build.gov.sk. �

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Rozvoj výstavby na Slovensku, budovanie konštrukcií regionálneho, celoslovenského aj európskeho významu,<br />

vstup zahraničných investorov a v neposlednom rade aj výrazne lepšia možnosť spoznávania nových technológií<br />

je výzvou pre všetkých, ktorí sa v oblasti stavebníctva pohybujú.<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o. ako dcérska<br />

spoločnosť švajčiarskeho koncernu SIKA<br />

sa už od jej etablovania na slovenskom<br />

stavebnom trhu v roku 1993 spolupodieľa<br />

na tomto <strong>rozvoj</strong>i. Širokou paletou<br />

materiálov stavebnej chémie a odborne<br />

zdatným technickým poradenstvom sa<br />

stala partnerom pre odborníkov – projektantov,<br />

investorov, stavebné firmy,<br />

technické univerzity.<br />

Z najvýznamnejších projektov, na ktorých<br />

boli v uplynulom období použité materiály<br />

Sika, by sme radi spomenuli automobilky<br />

VW Bratislava, VW Martin a PSA Peugeot<br />

Citroen, kde sú výrobné linky položené<br />

na podlahových systémoch Sikafloor.<br />

Obchodné reťazce TESCO, Hyperno-<br />

Sika – výrobca a dodávateľ produktov<br />

stavebnej chémie a hydroizolačných<br />

systémov na novostavby i rekonštrukcie<br />

stavieb občianskeho vybavenia,<br />

priemyselných objektov, obchodných<br />

centier a pod.<br />

Výber z ponuky produktov:<br />

• Prísady do betónov a do mált<br />

• Malty sa opravu betónových konštrukcií<br />

• Podlahové nátery a povlaky na rôzne<br />

zaťaženie<br />

• Tesniace tmely a lepidlá<br />

• Ochranné nátery na betón a oceľ<br />

• Systém na dodatočné zosilňovanie<br />

konštrukcií<br />

• Hydroizolačné fólie na strechy i spodnú<br />

stavbu<br />

• Špeciálne systémy<br />

O výbere najvhodnejších materiálov<br />

sa poraďte s pracovníkmi technických<br />

kancelárií<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Sídlo firmy a Technická kancelária Bratislava:<br />

Rybničná 38/e, 831 07 Bratislava<br />

Tel.: 02 / 49 20 04 41 – 42<br />

Fax: 02 / 49 20 04 44<br />

va, Baumax, mnohé významné výrobné<br />

závody sú na druhej strane zastrešené<br />

hydroizolačnými fóliami Sika-Trocal. Toto<br />

symbolické porovnanie ponuky materiálov<br />

od spodnej stavby až po jej zastrešenie<br />

sa netýka iba podobných výrobných<br />

a obchodných prevádzok, ale aj mnohých<br />

občianskych budov, polyfunkčných<br />

objektov, historických stavieb.<br />

Z projektov, ktoré momentálne pútajú<br />

pozornosť nielen odbornej verejnosti Sika<br />

Slovensko participuje na dodávke materiálov<br />

pre Most Apollo, preložku železničnej<br />

trate pri Šenkviciach, diaľnicu D1,<br />

či už v Bratislave alebo v úseku Ladce<br />

– Sverepec, priemyselné parky po celom<br />

území Slovenska.<br />

Technická kancelária Žilina:<br />

Závodská cesta 10, 012 36 Žilina<br />

Tel + Fax: 041 / 7233 516<br />

Vstupom Slovenska do Európskej únie<br />

sa zaujímame aj o problémy slovenských<br />

výrobcov, ktorí svoje prevádzky musia prispôsobovať<br />

európskym normám. Kvalita<br />

našich technických riešení tým participuje<br />

na lepšej možnosti uplatnenia ich<br />

kvalitných výrobkov na európskom trhu.<br />

Sika Slovensko chce svojou nemalou<br />

mierou prispieť k pozitívnemu vnímaniu<br />

Slovenska zahraničím. Je pre nás cťou<br />

byť spolutvorcom architektonicky, projekčne<br />

a stavebne významných konštrukcií,<br />

ponúknuť svetu okrem prírodných krás<br />

a bohatej histórie aj vysokú odbornosť.<br />

Ing. Zuzana Ždanská<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Technické oddelenie<br />

Technická kancelária Košice:<br />

Mlynárska 16, 040 01 Košice<br />

Tel + Fax: 055 / 6789 147<br />

www.sika.sk

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

STAVEBNÍCTVO ZAZNAMENÁVA ROZMACH<br />

KVALITY AJ KVANTITY<br />

Po rokoch stagnácie sa slovenské stavebníctvo opäť intenzívne rozhýbava a jeho úlohou nie je len vyhovieť požiadavkám<br />

kvality, technickej normalizácie a metrológie v rezorte, ale byť konkurencieschopným odvetvím hospodárstva rámci<br />

Európskej únie Ako sa to darí zabezpečiť, sa opýtala publicistka Mária Šišuláková Ing. Aleny Ohradzanskej, poverenej<br />

zastupovaním riaditeľa odboru stavebníctva, Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR.<br />

Takže do akej miery je naše dnešné stavebníctvo<br />

z hľadiska <strong>rozvoj</strong>a stavebnej<br />

výroby schopné konkurovať zahraničným<br />

firmám, ktoré už krátko po novembri<br />

1989 obsadzovali slovenský trh?<br />

Bezprostredne po roku 1989 zahraničné<br />

firmy vycítili nové možnosti predovšetkým<br />

v oblasti priemyslu stavebných látok. Oblasť<br />

priamej realizácie stavebných prác bola<br />

spočiatku v pozadí ich záujmov. Postupne<br />

však dochádzalo k zmene. Politická situácia<br />

sa stabilizovala, realizovali sa ekonomické reformy,<br />

odstránili sa mnohé prekážky podnikania,<br />

vytvorili sa nové možnosti financovania.<br />

Pripraviť sa na konkurenciu, t.j. osvojiť si úlohy<br />

a postupy zabezpečujúce schopnosť konkurencie,<br />

nie je krátkodobý proces. Jeho úspech<br />

závisí od zvolenej stratégie a intenzity jej<br />

plnenia. Veľké spoločnosti sú už v súčasnosti<br />

konkurencieschopné, používanými technológiami<br />

i certifikáciou spĺňajú požiadavky domácich<br />

i zahraničných investorov a dosahujú<br />

produktivitu práce porovnateľnú s úrovňou<br />

v EÚ. Aj ich kvalita je väčšinou porovnateľná<br />

so zahraničnými firmami a dočasne, vzhľadom<br />

na súčasnú nižšiu cenu práce i cenovo<br />

výhodnejšia. Výhodou našich firiem na tuzemskom<br />

trhu je samozrejme aj dobrá znalosť<br />

domáceho prostredia a slovenských právnych<br />

noriem ako i relatívne vysoká kvalifikovanosť<br />

pracovníkov.<br />

Vo výstavbe podobne ako v iných oblastiach<br />

hrajú významnú rolu peniaze,<br />

ktoré do značnej miery pred rokmi<br />

obmedzovali rozmach stavebníctva.<br />

22<br />

Ako vyzerá súčasný stav stavebných<br />

investícií?<br />

Aj keď sa situácia postupne zlepšuje,<br />

čoho výsledkom je i rast objemu stavebnej<br />

produkcie a zamestnanosti, kapacitné možnosti<br />

tohto odvetvia nie sú úplne využité.<br />

Predpokladáme, že už v tomto roku budú<br />

do stavebníctva vo zvýšenej miere plynúť<br />

zahraničné investície, finančné prostriedky<br />

z fondov EÚ, ako aj domáce zdroje do budovania<br />

dopravnej infraštruktúry, stavieb zabezpečujúcich<br />

ochranu životného prostredia,<br />

priemyselných stavieb, občianskej a bytovej<br />

výstavby a ostatných stavieb vyrovnávajúcich<br />

regionálnu nerovnomernosť. Postupne<br />

sa zlepšuje i dostupnosť úverových zdrojov<br />

pre investorov. Okrem využitia stavebných investícií<br />

v novej výstavbe, rekonštrukciách<br />

a modernizáciách väčší dôraz bude<br />

treba klásť na obnovu existujúcich<br />

stavebných fondov. Toto všetko<br />

bude mať pozitívny vplyv na výšku<br />

Foto: M. Košírer<br />

stavebných investícií, a tým aj na ďalší <strong>rozvoj</strong><br />

stavebníctva.<br />

A s akou perspektívou počítate v najbližších<br />

piatich rokoch, teda do roka 2010?<br />

Po vstupe Slovenska do EÚ sa zvýšil záujem<br />

zahraničných investorov o našu krajinu.<br />

Predpokladáme, že v nasledujúcich rokoch<br />

vzrastie podiel zahraničných investícií hlavne<br />

do priemyselných odvetví, do malých a stredných<br />

podnikov, ktoré vytvárajú podstatnú<br />

časť hrubého domáceho produktu. Z pohľadu<br />

stavebníctva to znamená výstavbu nových<br />

výrobných závodov, priemyselných parkov,<br />

obchodných a zábavných centier a objektov<br />

rekreačných služieb. Záujem zahraničných<br />

investorov podmieňuje kvalitná dopravná<br />

infraštruktúra, v ktorej budovaní nájdu stavebné<br />

firmy už v roku 2005 široké uplatnenie<br />

a súčasne prispejú k <strong>rozvoj</strong>u regiónov. Ďalej<br />

je to oblasť environmentálnej infraštruktúry<br />

a ostatných stavieb v oblasti životného<br />

prostredia, výstavba bytov a údržba, opravy<br />

a modernizácia stavebných fondov s cieľom<br />

predĺžiť životnosť a zlepšiť ich štandard na<br />

požiadavky súčasnosti. Predpokladáme, že<br />

v najbližších 5-6 rokoch sa zvýši stavebná<br />

produkcia v stálych cenách roka 2000 oproti<br />

roku 2004 o 20-30 %, čo v cenách bežného<br />

roka predstavuje v absolútnom vyjadrení<br />

zvýšenie o takmer 50 mld. Sk na 150 mld. Sk<br />

v roku 2010. To sa priaznivo prejaví aj v raste<br />

zamestnanosti v stavebníctve zo súčasných<br />

133 tis. na 150 tis. osôb, t. j. o 17 tis. zamestnancov.<br />

Ktoré sú nástroje pre oživenie tohto priemyselného<br />

odvetvia?<br />

Pozitívne tendencie vo vývoji ekonomiky,<br />

zavádzanie reforiem a legislatívnych zmien,<br />

vytvorili predpoklady pre zdravý ekonomický<br />

rast aj v stavebníctve. Teraz môžeme hovoriť<br />

o postupnom <strong>rozvoj</strong>i tohto odvetvia. Za<br />

dôležitý nástroj ďalšieho rastu stavebníctva<br />

považujeme zníženie daňového a odvodového<br />

zaťaženia právnických a fyzických osôb. Za<br />

predpokladu, že vývoj ekonomiky umožní znížiť<br />

daňové a odvodové povinnosti, vytvorí sa<br />

tým u investorov priestor aj pre investovanie<br />

v stavebníctve.<br />

Nie zanedbateľný je tiež export stavebných<br />

prác. Ako sa rozvíja, expandujeme<br />

ďalej na východ alebo nás predbehli<br />

šikovnejší?<br />

Po našom vstupe do EÚ sa podmienky pre<br />

slovenské stavebníctvo podstatne zmenili<br />

v prospech našich firiem, ktoré sa uchádzajú<br />

o prácu nielen v členských krajinách, ale<br />

aj v nečlenských krajinách únie. Odpadlo<br />

množstvo problémov a prekážok, jednak pri<br />

nevyhnutných administratívnych krokoch,<br />

ako vybavovanie víz, pracovných povolení,<br />

colných záležitostí, prepravy materiálov, ubytovania<br />

až po samotnú realizáciu na mieste<br />

stavby. Na zavedenie voľného pohybu pracovníkov<br />

je medzi Slovenskom a niektorými<br />

pôvodnými krajinami EÚ vyhlásené prechodné<br />

obmedzené obdobie, ktoré nesmie trvať<br />

dlhšie ako 7 rokov. Slovenské stavebné firmy<br />

aj po vstupe do EÚ naďalej potrebujú pracovné<br />

povolenia. Zavedenie prechodných<br />

obmedzení na voľný pohyb pracovných<br />

síl nie je ničím zvláštnym, boli zavedené<br />

pri rozširovaní aj voči Grécku, Španielsku<br />

a Portugalsku, ktoré boli značne skrátené,<br />

resp. úplne odstránené. Každý štát si môže<br />

samostatne určiť, či použije prechodné obdobie<br />

alebo nie. Pokiaľ ide o expandovanie<br />

na východ treba povedať, že z východných<br />

trhov nás postupne vytlačili ekonomicky silné<br />

zahraničné firmy, ktoré využili možnosti<br />

podnikania na tomto obrovskom trhu. Vďaka<br />

ekonomickej stabilite Ruska za posledné dva<br />

roky je významný nárast bytovej a občianskej<br />

výstavby. V súčasnej priemyselnej výstavbe<br />

Ruska sú široko používané zahraničné materiály<br />

a technológie. Podľa výsledkov marketingového<br />

prieskumu sú najvyhľadávanejšie<br />

európske produkty a technológie.<br />

Môžete porovnať vývoj exportu a importu<br />

stavebných kapacít a stavebných<br />

výrobkov?

Pozitívny obrat v exporte stavebných<br />

prác nastal v roku 2003, keď oproti roku<br />

2000 vzrástol objem prác v zahraničí<br />

v stálych cenách roku 2000 o takmer<br />

64 %, čo v absolútnej hodnote predstavovalo<br />

sumu 4,4 mld. Sk v bežných cenách.<br />

V roku 2004, ako aj v roku 2005 sa zásadne<br />

nemení export stavebných prác<br />

oproti roku 2003. Na vývoze stavebných<br />

prác sa zúčastnili najproduktívnejšie<br />

slovenské firmy, a to: Doprastav, a.s.<br />

Bratislava, Banské stavby, a.s. Prievidza,<br />

ZIPP, s.r.o. Bratislava, Inžinierske stavby,<br />

a.s. Košice, Váhostav, a.s. Žilina a rad<br />

ďalších firiem s nižším objemom stavebných<br />

prác. Najvyšší medziročný nárast<br />

exportu stavebných prác zaznamenali<br />

Váhostav – Tunely a špeciálne zakladania,<br />

a.s. Bratislava a Banské stavby, a.s.<br />

Prievidza. MVRR SR import stavebných<br />

prác na Slovensku nesleduje. Export<br />

a import stavebných výrobkov patrí do<br />

kompetencií MH SR.<br />

Do akej miery sa slovenské stavebníctvo<br />

dokázalo zapojiť do jednotného<br />

stavebného trhu EÚ a ako ho<br />

tam prijali?<br />

Už v roku 1994 bol<br />

Zväz stavebných podnikateľov<br />

slovenská<br />

prijatý do Európskej<br />

federácie stavebného<br />

priemyslu FIEC<br />

v Bruseli. Veľkou<br />

poctou pre slovenské<br />

stavebníctvo bolo z poverenia valného zhromaždenia<br />

Kongresu FIEC 98, ktorý sa konal<br />

v Portugalsku uskutočnenie nasledujúceho<br />

Kongresu FIEC 1999 v Bratislave. Bolo to veľké<br />

uznanie pre celé slovenské stavebníctvo,<br />

ale aj pre ZSPS, že sa Kongres uskutočnil po<br />

prvý raz od vzniku FIEC, t. j. od roku 1905 na<br />

teritóriu štátov strednej a východnej Európy.<br />

Slovenské stavebné firmy aktívne pracovali<br />

ešte pred vstupom do EÚ na nemeckom trhu,<br />

kde boli rovnako akceptované ako domáce<br />

a zo strany investorov vládla spokojnosť<br />

s prácami a kvalitou v bytovej, občianskej<br />

a inžinierskej výstavbe. Podľa doterajších<br />

poznatkov a skúsenosti sa slovenské stavebníctvo<br />

aktívne zapája do jednotného trhu EÚ<br />

a je akceptované nielen na nemeckom, ale<br />

aj holandskom, francúzskom a postupne sa<br />

začínajú slovenskí stavbári presadzovať aj na<br />

írskom, anglickom a švédskom trhu.<br />

Čo všetko sme museli okrem prijatia legislatívnych<br />

a technických noriem prijať<br />

a zmeniť v systéme práce, spolupracuje<br />

ministerstvo na týchto zmenách?<br />

Aby v EÚ bola používaná jednotná legislatíva<br />

a technické normy v oblasti stavebníctva<br />

je gestorským orgánom Stály výbor pre stavebníctvo.<br />

Vznikol pred 15 rokmi ako výbor na<br />

usmernenie pravidiel jednotného uvádzania<br />

stavebných výrobkov na trh. Vydal 14 usmernení<br />

a viac ako 70 rozhodnutí, ale zriadil aj<br />

mnohé horizontálne skupiny, tak napr. pre<br />

požiarnu ochranu, pitnú vodu, eurokódy,<br />

„Aj keď sa situácia postupne zlepšuje, čoho výsledkom je i rast objemu<br />

stavebnej produkcie a zamestnanosti, kapacitné možnosti tohto<br />

odvetvia nie sú úplne využité. Predpokladáme, že už v tomto roku<br />

budú do stavebníctva vo zvýšenej miere plynúť zahraničné investície,<br />

finančné prostriedky z fondov EÚ.“<br />

nebezpečné látky v stavebníctve a pripravuje<br />

sa ich rozšírenie na riešenie o vnútorné<br />

prostredie, technológie stavebných prác<br />

a pod. Každá pracovná skupina má zámer<br />

zjednotiť rôznorodé požiadavky na stavby<br />

v EÚ, a tým aj ovplyvniť národné stavebno-<br />

-technické požiadavky. Oblasť legislatívnych<br />

a technických noriem je pre stavebníctvo najdôležitejšia<br />

a stále otvorená. Smernice vytyčujú<br />

len regulatívne pravidlá EÚ, ale ich obsah<br />

stanovujú európske harmonizované normy<br />

a ich príprava a schvaľovanie zaostáva. Z viac<br />

ako 500 pre stavebné výrobky je v súčasnosti<br />

k dispozícii len jedna tretina, ale i k tým je<br />

ešte žiaduce formulovať národné požiadavky<br />

a ako tzv. legálne požiadavky ich notifikovať<br />

v EÚ. No a to je dlhodobá úloha. Podobná<br />

situácia je i pri preberaní európskych noriem<br />

pre navrhovanie stavebných konštrukcií tzv.<br />

eurokódov. Tieto normy musia byť v EÚ zavedené<br />

do konca roka 2010. Preto sa od našich<br />

zástupcov v pracovných skupinách Stáleho<br />

výboru pre stavebníctvo v EÚ vyžaduje veľmi<br />

aktívny prístup hlavne z hľadiska akceptovania<br />

slovenských požiadaviek pre túto oblasť.<br />

Koľko času sme mali na harmonizáciu<br />

technických predpisov v stavebníctve<br />

s predpismi EÚ napríklad v montáži<br />

elektrických rozvodov, ale aj v kominárstve?<br />

Čo sa týka harmonizácie predpisov v stavebníctve<br />

s predpismi EÚ a času na postupné<br />

zvládanie tohto procesu je potrebné spome-<br />

núť predovšetkým smernicu 89/106/EHS<br />

o stavebných výrobkoch. Túto smernicu<br />

do práva SR sme prevzali zákonom č.<br />

90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch,<br />

ktorý novelizujeme už druhýkrát hlavne<br />

z dôvodu zosúladenia s novými usmerneniami<br />

a rozhodnutiami EÚ pre túto<br />

oblasť. Veľmi dôležitým procesom je preberanie<br />

eurokódov – európskych noriem<br />

pre navrhovanie stavebných konštrukcií<br />

s cieľom zjednotiť pravidlá navrhovania<br />

najmä z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti<br />

stavieb. Povinnosťou členských<br />

krajín je prevziať eurokódy do národnej<br />

sústavy a pripraviť Národnú prílohu, ktorá<br />

umožňuje zvoliť úroveň bezpečnosti,<br />

hľadiská trvanlivosti a hospodárnosti tzv.<br />

národne definované parametre. Smernica<br />

č. 2002/91/EHS stanovuje požiadavky<br />

v súvislosti s uplatňovaním minimálnych<br />

požiadaviek na energetickú hospodárnosť<br />

budov. K definovaniu minimálnych<br />

požiadaviek v súlade s požiadavkami EÚ<br />

bol posudzovaný súbor 57 nových, resp.<br />

novelizovaných európskych noriem.<br />

A čo bude so stavbami, ktoré tieto<br />

predpisy zatiaľ nespĺňajú a takých<br />

je veľa, mapujú sa<br />

ich počty a stav?<br />

Stavby sú vždy<br />

stavané na úrovni<br />

poznania doby vyjadrenej<br />

v technických<br />

predpisoch a normách.<br />

Pri ich obnove,<br />

čo by malo byť po 25 až 30 rokoch, sa musia<br />

dodržať už nové požiadavky a stavby musia<br />

pritom rešpektovať plošný a vybavenostný<br />

štandard súčasnosti. Smernica o energetickej<br />

hospodárnosti budov 2002/91/ES, ktorú v súčasnosti<br />

pripravujeme na prevzatie do práva<br />

SR formou zákona bude stanovovať kvalifikáciu<br />

takýchto bytových i nebytových budov cez<br />

energetické certifikáty a tie budú slúžiť pre<br />

posúdenie kvality nehnuteľnosti z hľadiska<br />

energetickej hospodárnosti. Toto je jeden<br />

z možných spôsobov mapovania stavieb,<br />

ktoré boli postavené pred účinnosťou nových<br />

technických predpisov v stavebníctve.<br />

Tým už zasahujeme aj do skúšobníctva<br />

a metrológie, pretože niekto musí dodržiavanie<br />

predpisov kontrolovať. Mali<br />

sme dostatok odborne zdatných ľudí<br />

a kontrolnej techniky?<br />

V oblasti stavebných výrobkov výkon skúšobníctva<br />

a preukazovanie zhody stavebných<br />

výrobkov zabezpečujú naše autorizované<br />

osoby a osvedčovacie miesta, ktoré sú aj notifikované<br />

v EÚ. Štátny dozor nad ich činnosťou<br />

vykonáva naše ministerstvo. Pokiaľ však ide<br />

o dozor nad uvádzaním výrobkov na trh, tento<br />

dohľad vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia<br />

(SOI). Samozrejme, že účinnosť kontroly,<br />

odborných pracovníkov a ich vybavenie<br />

na túto činnosť je potrebné priebežne<br />

zlepšovať a rezervy v tejto oblasti si<br />

uvedomujeme. No tie sú aj v celej<br />

Európe. �<br />

23<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Úvod<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce sa realizáciou<br />

významných investícií stala jednou<br />

z najmodernejších cementární v stredoeurópskom<br />

regióne. Dôraz na inovácie v technickej<br />

oblasti technologických procesov a produktov<br />

jej zabezpečili viaceré prvenstvá a konkurenčné<br />

výhody. To všetko sa v posledných<br />

rokoch zúročilo v rekordných hospodárskych<br />

výsledkoch.<br />

Komerčný úspech cementu na náročných<br />

stredoeurópskych trhoch je stále viac závislý<br />

nielen od úrovne plnenia technických parametrov<br />

výrobku, ale aj od splnenia požiadaviek<br />

vyplývajúcich z hygienických predpisov.<br />

Cement s ekologickými parametrami<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce sa začala<br />

venovať problematike obsahu škodlivého<br />

chrómu v cementoch už v roku 1999, ako<br />

prvá cementáreň na Slovensku. Ministerstvo<br />

hospodárstva SR pripravilo na základe<br />

smernice 76/769/EHS novelizáciu vyhlášky<br />

MH SR č. 67/2002 Z.z., ktorá obmedzuje<br />

alebo zakazuje použitie alebo uvedenie na<br />

trh niektorých vybraných chemických látok<br />

a prípravkov v znení vyhlášky č. 180/2003<br />

Z.z., s dôrazom uplatňovania pre cement od<br />

17. 1. 2005. V súlade s týmto nariadením<br />

je v SR novou požiadavkou pre cementárov<br />

dodržiavanie bezpečnostného obsahu vo<br />

vode rozpustných chrómanov limit 2 ppm<br />

(2 mg CrVI na 1 kg cementu). Vyšší obsah pri<br />

priamom kontakte s pokožkou môže vyvolať<br />

precitlivelé a alergické reakcie.<br />

Výsledkom aktivity vývojových pracovníkov<br />

PCLA už v predchádzajúcich rokoch bolo<br />

vlastné v súčasnosti už patentom chránené<br />

riešenie, ktoré zabezpečilo plnenie tejto ekologickej<br />

požiadavky. Toto riešenie umožnilo produkciu<br />

nízkochrómového cementu, na trhoch<br />

ponúkaného pod značkou CHROMATMIN so<br />

stabilným chemickým a fázovým zložením,<br />

ktorý vyhovuje nielen súčasným cementárenským<br />

normám, ale aj hygienickým a ekologickým<br />

predpisom.<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce vyrába<br />

celú produkciu baleného cementu v kvalite<br />

CHROMATMIN. Kvalita výrobku bola ocenená<br />

Zlatou plaketou Coneco 2003.<br />

Prezídium Nadácie Slovak Gold rozhodlo<br />

o udelení certifikátu a zlatej medaily Slovak<br />

Gold výrobku z produkcie Považskej cementárne,<br />

a.s. Ladce – CHROMATMIN, portlandský<br />

cement CEM I 42,5 N a CEM II/B-S 32,5 R.<br />

Slávnostné odovzdávanie ocenení bolo<br />

28. apríla 2005 v bratislavskom hoteli<br />

Bôrik. K získaným oceneniam sa vyjadril<br />

Ing. Pavel Martauz, riaditeľ<br />

pre kvalitu a stratégiu spoločnosti.<br />

24<br />

BYŤ CEMENTÁRENSKÝM LÍDROM<br />

JE INŠPIRUJÚCE<br />

„Pre nás to znamená potvrdenie<br />

dynamiky vývoja a významu inovácií<br />

Považskej cementárne v oblasti výroby<br />

cementu. Tieto produkty okrem<br />

splnenia všetkých cementárenských<br />

kritérií zvyšujú stupeň ochrany zdravia<br />

pracovníkov na stavbách. Zároveň<br />

sú aj výzvou pre konkurenciu, pretože<br />

Považská cementáreň ich na trhu ponúka<br />

už siedmy rok.“<br />

V tomto roku rozširuje PCLA výrobu<br />

nízkochrómového cementu v základných<br />

kvalitatívnych sortimentoch CEM

I 42,5 R, CEM I 42,5 N a CEM II/B-S 32,5 R<br />

pre potreby trhu a vzhľadom na platné legislatívne<br />

zákony aj vo voľnoloženom vyhotovení.<br />

Výrobky ocenia hlavne výrobcovia suchých<br />

omietkových zmesí, murovacích cementových<br />

mált a cementových lepidiel.<br />

Novinka vo výrobnom programe<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce predstavila<br />

na výstave Coneco 2005 nový druh vysokopecného<br />

cementu CEM III/A 32,5 N, ktorým<br />

rozširuje výrobný program svojich kvalitných<br />

cementov a zároveň reaguje na požiadavky<br />

zákazníkov. Nový druh cementu s nízkym<br />

obsahom chrómu bude na trhu ponúkať<br />

voľnoložený aj balený (25 kg vrecia). Cement<br />

CEM III/A 32,5 N je určený pre masívne<br />

stavby, základy budov, na podkladové vrstvy<br />

vozoviek, podklady z kameniva stabilizovaného<br />

betónom. Je vhodný najmä pre betóny<br />

proti agresívnym vodám a veľkoobjemové<br />

betonáže.<br />

Stúpajúci tred výkonnosti<br />

Rast produkcie cementu podporila výstavba<br />

novej modernej mlecej linky cementu.<br />

Nová mlecia linka pozitívne ovplyvní zníženie<br />

prašnosti, vzrastie merný výkon mletia. Nominálny<br />

výkon mlynice bude 110 t/hod. cementu,<br />

čo predstavuje podstatné zvýšenie oproti<br />

predchádzajúcej linke.<br />

Významnou investíciou bola aj rekonštrukcia<br />

baliacej a paletizačnej linky. V rámci<br />

tejto rekonštrukcie bola inštalovaná moderná<br />

baliaca linka od renomovanej firmy HAVER<br />

& BOECKER, pričom výkon baličky sa oproti<br />

pôvodnej linke zvýšil o viac ako 100%. Balička<br />

vriec je 12-hubicová s plnoautomatizovanou<br />

zmenou sortimentu 25kg/50kg, s najmodernejším<br />

systémom váženia vriec. Bola inštalovaná<br />

nová odprašovacia technológia.<br />

Zmodernizovaná baliaca a paletizačná<br />

linka spĺňa v maximálnej miere predpoklady<br />

pre uspokojenie požiadaviek a potrieb našich<br />

terajších aj budúcich zákazníkov na najvyššej<br />

úrovni.<br />

V špecifickej oblasti ochrany životného<br />

prostredia je iniciatíva cementárne zameraná<br />

na oblasť likvidácie tuhých alternatívnych<br />

palív, ako sú plasty, guma, papier, textil.<br />

Nová linka na odstraňovanie týchto odpadov,<br />

ktoré by inak devastovali životné prostredie<br />

SR, bola uvedená do skúšobnej prevádzky<br />

v januári 2005.<br />

Z aktivít cementárne v Ladcoch je zrejmá<br />

dlhodobá snaha byť lídrom vo viacerých oblastiach,<br />

ktoré sa dotýkajú výroby cementu,<br />

čo sa preukazuje nielen v histórii, ale najmä<br />

v súčasnosti zmenou myslenia a firemnej<br />

kultúry. Inovácie majú strategický význam pri<br />

raste spoločnosti. Budúcnosť cementárne sa<br />

opiera o tvorivé myslenie, flexibilný prístup<br />

a nové riešenia pri uspokojovaní budúcich<br />

potrieb našich zákazníkov. �

ARCHITEKTÚRA<br />

Aké „zhody okolností“ v čase rozhodovania<br />

o budúcom povolaní spôsobili, že<br />

ste sa stali architektom? Ako sa vyvíjala<br />

vaša profesijná dráha?<br />

Asi preto, že som sa učil poznávať a páčili<br />

sa mi pekné veci vôkol mňa. Pekné látky<br />

a odevy, topánky, pekné priemyselné výrobky,<br />

pekná príroda a ľudia, pekná grafika, nábytok<br />

a interiéry, pekné domy v peknom prostredí<br />

atď. Prvé desaťročie po skončení vysokej školy<br />

(približne v rokoch 1957 – 1967) som sa zapodieval<br />

najmä stavbami základných, stredných<br />

a vysokých škôl a iných školských zariadení.<br />

V ďalšom desaťročí som projektoval a realizoval<br />

zväčša stavby pre základný a priemyselný<br />

výskum a vedu. V rokoch 1978 až 1983 som<br />

sa zapodieval najmä koncepciou integrácie<br />

školských, kultúrnych, telovýchovných a stravovacích<br />

zariadení a od spomínaného roku<br />

1983 dodnes sa venujem prevažne kultúrnym<br />

stavbám a rekonštrukcii pamiatkových<br />

objektov.<br />

Ako veľmi mladý architekt ste presadili<br />

inovatívny prístup pri návrhu školy do<br />

bratislavského Prievozu. Stavba sa stala<br />

príkladom a reprezentatívnym dielom<br />

slovenskej architektúry 60. rokov 20. storočia.<br />

Ako si spomínate na jej vznik, vplyv<br />

na neskorší vývoj a najmä, aký je váš názor<br />

na túto architektonickú tvorbu?<br />

V prievozskej škole som vtedy pre 48 rokmi<br />

v projekte uplatnil pedagogicko-didaktické,<br />

psychologické, hygienické a architektonicko-<br />

-prevádzkové princípy, aké sa u nás dovtedy<br />

nerealizovali. Napríklad učebne štvorcového<br />

tvaru s kratšou vzdialenosťou posledných radov<br />

lavíc od tabule, vybavené ľahkým nábytkom,<br />

ktorý mohli na rôzne vyučovacie úkony<br />

premiestňovať aj deti, dvojstranné osvetlenie<br />

učební na zabezpečenie rovnomernosti<br />

26<br />

osvetlenia plôch žiackych stolíkov, priečne<br />

vetranie učební nad hlavami detí. Využil som<br />

princíp skupinovej dislokácie, čím sa zabezpečila<br />

izolácia detí po podestách schodísk<br />

s cieľom znížiť kontakty medzi jednotlivými<br />

vekovými skupinami detí a zabrániť rozširovaniu<br />

vekových chorôb a chorôb dýchacích<br />

ciest. Kmeňové a špeciálne učebne boli diferencované<br />

v rozčlenenom monobloku, na<br />

„čistú“ a „nečistú“, tichú a hlučnú prevádzku<br />

a pod. Priestory školy sa zariadili novými<br />

jedno- a dvojmiestnymi farebnými stolíkmi<br />

a samostatnými stoličkami s nastaviteľnou<br />

výškou, skrinkovým nábytkom, špeciálne<br />

učebne dostali novokoncipovaný nábytok,<br />

pásové, listové a výsuvné tabule<br />

boli zelenej farby, miestnosti mali<br />

prstencové svietidlá, aby neosl-<br />

V ARCHITEKTÚRE IDE O SYMBIÓZU<br />

Slovenský spolok architektov udeľuje každý rok Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Tohtoročným<br />

laureátom sa stal Ing. arch. Marián Marcinka. Jeho azda najznámejšie dielo je základná škola v Bratislave-Prievoze<br />

(1958 – 1961), ktorá sa v čase politického „odmäku“ stala ukážkou skĺbenia architektonickej funkčnosti a nových<br />

tendencií v pedagogike. Jej význam ocenil popri iných prestížny časopis Medzinárodnej únie architektov L´architecture<br />

d´aujourd´hui v tematickom čísle o školách (máj 1963). Žiaľ, normalizačný proces 70. rokov 20. storočia tvrdo zasiahol<br />

aj do života tohto architekta… Aj o tom sa s ním zhovárala Beáta Vrzgulová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

ňovali zrak. Maľovka interiérov zodpovedala<br />

princípom psychológie pre malé i väčšie deti.<br />

V učebniach i telocvični boli korkové podlahy<br />

zabezpečujúce nižšiu prevádzkovú hlučnosť<br />

a podobne. Celá škola bola vybavená vývojovými<br />

pomôckami domácej výroby ako aj<br />

takmer zo všetkých európskych štátov. Finančne<br />

prispeli rezorty školstva aj kultúry.<br />

Získať povolenie od investorov na projektovanie<br />

takejto tzv. atypickej školy bolo dosť<br />

ťažké a pristali až pod podmienkou, že sa<br />

„vojdem“ do finančných nákladov typovej ško-<br />

ly, ktorá sa v tej lokalite mala pôvodne postaviť.<br />

Porušil som tzv. typizačnú disciplínu, čo už<br />

dnešní ľudia – a ani architekti – nepoznajú.<br />

V šesťdesiatych až deväťdesiatych rokoch<br />

20. storočia vzniklo a realizovalo<br />

sa mnoho vašich významných projektov.<br />

Mohli by ste spomenúť niektoré z nich?<br />

Zo šesťdesiatych spomeniem malé školy<br />

v Harichovciach a Hôrke, vysokoškolské domovy<br />

v Žiline-Vlčinciach, urbanistické riešenie<br />

<strong>rozvoj</strong>a areálu výskumných ústavov SAV na<br />

Patrónke v Bratislave. V sedemdesiatych<br />

budovu správy areálu SAV (teraz Ústav na<br />

výskum srdca), ďalej Centrálne výpočtové<br />

stredisko a Ústav experimentálnej kybernetiky<br />

SAV, Štátny drevársky výskumný ústav,<br />

Výskumný ústav papiera a celulózy (všetko<br />

na Patrónke), budovu okresnej odborovej rady<br />

v Prievidzi, koželužne v Etiópii. V 80. rokoch<br />

napr. Mestské kultúrne stredisko Vysoké Tatry<br />

v Starom Smokovci (ešte nedobudované),<br />

v 90. Divadlo JGT vo Zvolene, rekonštrukciu<br />

Grassalkovichovho paláca na stále sídlo<br />

prezidenta SR, obnovu a rekonštrukciu barokovej<br />

záhrady tohto paláca… A mohol by<br />

som vymenúvať rad ďalších budov, interiérov,<br />

návrhov, projektov, štúdií, koncepcií, súťaží.<br />

V roku 1968 ste pracovali v Združení<br />

projektových ateliérov pri ZSA, ktoré<br />

v prajnom politickom ovzduší začalo<br />

výrazne ovplyvňovať architektonické<br />

smerovania na Slovensku. Normalizačný<br />

proces však tvrdo zasiahol do tvorby<br />

architektov. Na celé desaťročia akoby<br />

sa architekti vo všeobecnosti stali akousi<br />

nežiaducou súčasťou spoločnosti.<br />

Ako ste ľudsky i tvorivo prežívali toto<br />

obdobie?<br />

Vtedajší režim ma nemal príliš v láske, lebo<br />

okrem myslenia som si dovolil aj nahlas a verejne<br />

povedať to, čo si myslím. Nasledovali<br />

rôzne represie – nerád na to spomínam. Sú ľudia,<br />

ktorí si kopli do človeka, keď mohli. Nebol<br />

som však sám, i keď ma v rebríčku dôležitosti<br />

viedli na druhom mieste. No na rozdiel od spisovateľov<br />

či novinárov sme však my architekti<br />

mohli projektovať. Nie všetko, ale mohli. Asi<br />

preto, že iniciátori zla sa hrnuli po funkciách,<br />

nie po robote.<br />

Patríte k zakladajúcim členom združenia<br />

českých a slovenských výtvarníkov<br />

a architektov Blok, ktoré pôsobí aktívne<br />

aj dnes. Ako sa pozeráte na spoluprácu<br />

Slovákov a Čechov v minulosti, čo dnes<br />

prináša Blok našej architektúre a kultúre<br />

vo všeobecnosti?<br />

Blok sme založili v Prahe s kolegami<br />

Prágrom, Masákom, Rullerom, Gűpfertom<br />

a ďalším, neskôr aj v Bratislave s Kramárom,<br />

Svetkom a Šlachtom. Je výbornou profesionálnou<br />

a spoločenskou inštitúciou s odborným<br />

programom, diskusiami, výstavami, exkurziami<br />

u nás i v zahraničí. Prežil všetky zemetrasenia,<br />

vrátane nezmyselného nadávania na<br />

Čechov… Pripomínam si M. R. Štefánika,<br />

ktorý študoval v Prahe, pracoval v Paríži, na<br />

Tahiti, v Ekvádore, bol v Rusku, Anglicku… Na<br />

Mont Blancu napísal, že chce byť občanom<br />

sveta, pôsobil ako francúzsky letec a zasnúbil<br />

sa s talianskou grófkou. Po svete nechodil<br />

s valaškou ani fujarou. V Paríži nepresadzoval<br />

slovenčinu a domov sa vracal v uniforme francúzskeho<br />

generála. V časoch, keď vo svete nik<br />

o Slovensku nevedel, nás príkladne zviditeľnil…<br />

Alebo slová slávneho Kolomana Sokola:<br />

Som svetobežníkom, občanom tejto planéty.<br />

Hviezdoslav mal otca Maďara a najväčší maďarský<br />

básnik Petőfi matku Slovenku. A o tom<br />

to je – musíme sa porovnávať, poznávať, kontaktovať<br />

so susedmi – a nielen s nimi. Pretože

náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú<br />

veci odohrávajúce sa v Európe a vo svete. Bez<br />

informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia<br />

iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie<br />

súčasníka obmedzené a v odbornej sfére nepredstaviteľné.<br />

Z myšlienok v predchádzajúcej odpovedí<br />

vyplýva, že ste euro-optimista. Pred<br />

rokom sme sa stali členmi<br />

Európskej únie, náš parlament<br />

schválil Európsku<br />

ústavu. Ako vnímate hlasy<br />

o tom, že je to na úkor našej<br />

identity?<br />

Som rád, že som sa dožil<br />

nášho členstva v EÚ. Niektorí<br />

naši politici nám síce radosť<br />

„osladzujú“ radikálnymi požiadavkami<br />

vložiť do euroústavy<br />

text o Bohu a kresťanskej tradícii,<br />

akoby na svete neboli<br />

iné tradície… Stačí spomenúť<br />

grécku filozofiu, rímske právo,<br />

oveľa staršiu židovskú tradíciu<br />

etiky a poslušnosti k božiemu<br />

zákonu, ale aj reformačnú tradíciu<br />

vnútornej slobody, osvietenskú<br />

tradíciu slobody myslenia,<br />

tolerancie a svetského štátu, či<br />

veľmi staré pohanské tradície…<br />

Podmienky typu: ak tam nebudú<br />

naše požiadavky, nepodporíme<br />

euroústavu, neobstoja.<br />

Takmer tí istí politici sa ponosujú,<br />

že ubudne z našej suverenity.<br />

Ja však väčšiu suverenitu<br />

nepotrebujem, a vonkoncom<br />

netúžim, aby väčšou disponovali<br />

naši politici. Ba skôr naopak.<br />

Nik ma zatiaľ nepresvedčil, že<br />

naši parlamentári sú lepší ako<br />

inde, že naše právo, súdnictvo<br />

a spravodlivosť sú lepšie, že<br />

ekonomika, životná úroveň<br />

vrátane príjmov sú lepšie ako<br />

v ostatných európskych kra-<br />

jinách. Osobne sa<br />

netajím, že práve<br />

pevnejšie zväzky<br />

európskych štátov<br />

alebo vznik superštátu<br />

vidím ako riešenie<br />

v budúcnosti.<br />

Vráťme sa ešte k architektúre. Od mladosti<br />

žijete a tvoríte v Bratislave. V jej<br />

vzhľade sa v posledných rokoch veľa<br />

zmenilo. Ako vnímate tieto radikálne<br />

zmeny a čo by sa žiadalo uskutočniť,<br />

aby bolo naše hlavné mesto skutočne<br />

európskou metropolou?<br />

Skutočné európske metropoly navštevujem<br />

často. V poslednom čase ma priťahuje Berlín,<br />

je to najväčšie stavenisko na svete, realizujú<br />

sa tu projekty špičkových architektov sveta.<br />

Je sa tam čo učiť. Z istého časového odstupu<br />

pozorujem, že vo väčšine miest ide o súžitie,<br />

symbiózu ľudí rôznych jazykov, kultúr,<br />

civilizácií, o spolužitie histórie a tradície so<br />

súčasnosťou i budúcnosťou, o komplexný<br />

pohľad na plánovanie, projektovanie i realizáciu,<br />

o optimalizáciu rovnováhy meniacich<br />

sa, komplikovaných a neustále sa vyvíjajúcich<br />

spoločenských, ekonomických, kultúrnych,<br />

technických a ďalších väzieb. Voľakedy vznikali<br />

mestá z jednotlivých domov s vlastnou<br />

individualitou, no mali aj spoločné prvky<br />

– materiál, štýl atď. Vznikali ulice, viedli na ná-<br />

„Náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú veci odohrávajúce sa<br />

v Európe a vo svete. Bez informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia<br />

iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie súčasníka obmedzené<br />

a v odbornej sfére nepredstaviteľné.“<br />

mestie, kde bol trh, kostol alebo radnica, teda<br />

zariadenia spoločné pre všetkých obyvateľov<br />

mesta. Námestie tak dostalo vyššiu hodnotu,<br />

stalo sa symbolom.<br />

Objaviteľ kybernetiky Norbert Wiener tvrdí,<br />

že všetky spojenia možno zaradiť do jednej<br />

z dvoch kategórií: do energetického (fyzického)<br />

alebo informatívneho (nefyzického)<br />

spojenia. Podľa mňa je pre architektúru a urbanizmus<br />

dôležité nájsť spôsob navrhovať na<br />

podstate fyzickej a informatívnej štruktúry.<br />

Štruktúra si vyžaduje vzájomné vzťahy v mikro<br />

(meniteľných) a makro (dlhodobejších)<br />

štruktúrach spojených so symbolmi. To všetko<br />

vidieť oddávna v Paríži, ale napríklad aj v novospájanom<br />

Berlíne.<br />

Z tohto hľadiska sa stane Bratislave európskou<br />

metropolou, keď sa jej výstavba bude<br />

riadiť súčasnými a budúcimi modernými princípmi<br />

výstavby miest s rešpektovaním danosti<br />

genia loci. Musí to robiť skupina kvalitných<br />

odborníkov, architektov-urbanistov s plnými<br />

právomocami a tímom vysokokvalifikovaných<br />

spolupracovníkov. Bez zasahovania poslancov,<br />

investorov, bez klientelizmu a korupcie.<br />

Profesionálne.<br />

Aby som nezabudol: agentúra<br />

Mercer v Londýne sa<br />

zaoberá problematikou kvality<br />

života v mestách. Vyhodnocuje<br />

39 ukazovateľov (dostupnosť<br />

dopravy, úroveň vzdelania,<br />

politické a sociálne prostredie,<br />

rekreačné zariadenia, zdravotnícke<br />

služby, kvalitu škôl, hlučnosť,<br />

čistotu ovzdušia…). Nie je<br />

to len o vzhľade. Minulý rok sa<br />

vo svetovom rebríčku umiestnili<br />

na 1. mieste Ženeva a Zűrich,<br />

na 3. Viedeň a Vancouver, na 5.<br />

mieste Kodaň a Sydney, na 10.<br />

Mníchov a Amsterdam…, na 79.<br />

Praha, 86. Budapešť. Tá Viedeň<br />

na 3. mieste svetového rebríčka<br />

v kvalite života obyvateľov nie je<br />

až taká vzdialená od Bratislavy.<br />

Na inšpiráciu a poučenie.<br />

O architektúre sa zvykne<br />

hovoriť ako o matke umení.<br />

Vzťah spoločnosti a verejnosti<br />

k nej je však dodnes<br />

skôr macošský. Čo by mali<br />

urobiť architekti, aby sa ich<br />

odbornému názoru a dielam<br />

dostala vážnosť, aká<br />

im skutočne prináleží?<br />

O nedocenení architektúry<br />

v našej spoločnosti sa hovorí<br />

desiatky rokov. Architektúra však<br />

všade vyjadruje materiálne a duchovné<br />

sily spoločnosti. Pod materiálnymi<br />

silami myslím financie,<br />

techniku, technológiu,<br />

hmoty a výrobky na<br />

výstavbu a podobne.<br />

V duchovných ide<br />

o úroveň a kvalitu architekta<br />

a ostatných<br />

projektantov diela,<br />

kvalitu investora a užívateľa, kvalitu organizátorov<br />

a ostatných riadiacich pracovníkov,<br />

ako aj úroveň a vkus verejnosti. Je to otázka<br />

vzdelania, kultúry a kultúrnosti, vyspelosti, civilizovanosti.<br />

Preto si myslím, že problém je oveľa<br />

širší ako sa na prvá pohľad zdá, a dotýka sa<br />

celej spoločnosti. Čo majú v tomto ohľade robiť<br />

architekti? Všetci na svojom poste – či v školách<br />

a úradoch, projektových kanceláriách až po realizátorov<br />

– musia byť takí kvalitní vo svojej práci<br />

a najmä jej výsledkoch, kvalitní aj ako ľudia,<br />

aby si ich názory, výsledky práce a diela<br />

spomínanú vážnosť zaslúžili. Súčasne<br />

by to bol aj najlepší spôsob osvety,<br />

aby celá naša spoločnosť vedela, čo<br />

je to architektúra. �<br />

27<br />

ARCHITEKTÚRA

ROZVOJ BRATISLAVY<br />

Čím menej v okolí Bratislavy hranice<br />

štátov územia rozdeľujú, tým viac narastajú<br />

možnosti využitia oblastí v ich<br />

blízkosti. Čo to znamená pre Petržalku<br />

a pre naše hlavné mesto?<br />

Potenciálnym územím <strong>rozvoj</strong>a sa stáva predovšetkým<br />

Petržalka-Juh a Západ. Dokonca je<br />

spracovaná štúdia, v ktorej je overený možný<br />

<strong>rozvoj</strong> budúcej urbanizácie a pretvárania<br />

územia morfologicky prislúchajúceho k Bratislave<br />

na komplexný <strong>rozvoj</strong> mesta – jeho tzv.<br />

štvrtého kvadrantu, ako jedného organizmu<br />

bez členenia do dvoch samostatných štátov<br />

umelo vytvorenou hranicou. Prelínanie funkcií,<br />

architektúry, územného <strong>rozvoj</strong>a je možné<br />

aj cez hranice. Tieto úvahy prebiehajú v súčinnosti<br />

s predstaviteľmi rakúskych<br />

obcí Wolfsthalu, Bergu a Kittsee.<br />

Projektovanie IV. kvadrantu ráta<br />

s medzinárodnou koordináciou<br />

a spoluprácou.<br />

Výsledkom týchto myšlienok je<br />

aj štúdia o odvedení časti toku<br />

Dunaja obtokovým ramenom,<br />

začínajúcim približne oproti<br />

Karloveskému ramenu, v mieste<br />

medzi súčasnou hranicou s Rakúskom<br />

a Mostom Lafranconi.<br />

Sústava hlavného a vedľajších<br />

ramien by mala viacero funkcií.<br />

Jednou je protipovodňová<br />

ochrana mesta. Bratislava je<br />

zatiaľ mesto pri vode a nie na<br />

vode. Z histórie vieme, ako Dunaj<br />

tiekol a dodnes vidno pozo-<br />

statky bývalých ramien. V súvis-<br />

losti s južným smerom <strong>rozvoj</strong>a<br />

mesta, snahou magistrátu a mestskej časti je<br />

urbanizácia súčasných poľnohospodárskych<br />

plôch medzi Petržalkou a štátnou hranicou.<br />

Je to zatiaľ perspektívna štúdia – v súčinnosti<br />

s geológmi, vodohospodármi, ochranármi<br />

a ďalšími odborníkmi sa overujú pozitívne aj<br />

negatívne vplyvy na prírodu a na obyvateľov.<br />

Finančne je projekt ohromne náročný, sčasti<br />

ide aj po rakúskom území. Rakúska strana<br />

je projektu naklonená aj preto, že vysychá<br />

Neziderské jazero a realizácia obtokového<br />

ramena by umožnila dotovať ho vodou.<br />

Na juhu a západe Petržalky nastanú<br />

zmeny, pribudne veľa nového. Váš ateliér<br />

participuje na niektorých konkrétnych<br />

realizáciách. Aké sú to projekty<br />

a čo je pre ne typické?<br />

Veľmi dôležité je skĺbenie predstáv investorov<br />

s potrebami mesta a mestskej časti.<br />

Často prichádzame do konfliktu, pretože<br />

investor vidí iba svoje ekonomické<br />

predstavy – vie, že momentálne sú<br />

na trhu žiadané byty, tak tlačí na<br />

bytové domy, monofunkčné objek-<br />

28<br />

BRATISLAVA – MESTO NA VODE?<br />

Perspektíva <strong>rozvoj</strong>a Bratislavy už nemieri ďalej za Biskupice, či Raču, ani za Devínsku Novú Ves, ale plánuje sa so smerovaním<br />

na juh. O aktuálnych projektoch, aj o víziách do budúcnosti hovoril s autorizovaným architektom Ing. Mariánom<br />

Bajanom, hlavným inžinierom architektonického ateliéru BAJOPROJEKT redaktor Milan Moravčík.<br />

Foto: archív<br />

ty, ktoré predá. Sú to komerčne úspešné projekty,<br />

ale majú aj negatívnu stránku pre život<br />

v sídle. Hrozí, že pri realizácii satelitných častí<br />

na juhu Petržalky, napríklad v Janíkovom dvore,<br />

sa rapídne zvýši počet obyvateľov, ale nevzrastie<br />

úmerne počet pracovných príležitostí.<br />

Nastane situácia, že tu pribudne povedzme<br />

20 tisíc ľudí a budeme ich hnať tými štyrmi<br />

mostmi za prácou cez Dunaj. Ustrážiť tieto<br />

nežiaduce trendy bude jednou z hlavných<br />

úloh mestskej časti a magistrátu.<br />

Janíkov dvor, polia pri čističke, pri umelom<br />

vrchu, spravuje spoločnosť Propper Development.<br />

Vydala sa cestou spracovania územnej<br />

dokumentácie na celú plochu a zároveň<br />

sa jej podarilo dobrým projektom presadiť<br />

zmenu územného plánu v tejto lokalite, zatiaľ<br />

v Miestnom zastupiteľstve Petržalka . Teraz<br />

dokonca vypísala architektonickú súťaž už na<br />

detailnejšie riešenie lokality. Súťaž je zaujímavá<br />

aj z toho dôvodu, čo sa v Bratislave málo<br />

stáva, že prebieha v súčinnosti s Komorou<br />

architektov, dokonca sa do poroty dostali<br />

zástupcovia nielen z Komory, ale i zahraniční<br />

architekti.<br />

Ďalšie dominantné lokality sú medzi starým<br />

a prístavným mostom a lokalita nového<br />

centra Petržalky v priestore Námestia hraničiarov<br />

a Chorvátskeho ramena. Náš ateliér<br />

sa snaží parciálne napĺňať niektoré lokality<br />

investorskými zámermi, ktoré boli doteraz<br />

v schválenom územnom pláne. Napríklad<br />

sme sa venovali tri roky projektu Aquaparku.<br />

Záujemcov bolo niekoľko, všetci postupne<br />

z projektu vycúvali. Zdá sa však, že aj v tomto<br />

prípade sa dočkáme. Rokovania so zahraničným<br />

investorom – nemeckou investičnou<br />

skupinou – sú v záverečnej fáze, pred podpisom<br />

zmluvy. V tom prípade by Aquapark<br />

mohol do dvoch rokov fungovať. My sme tu<br />

pre zahraničného investora zabezpečovali<br />

projekty a inžiniering. To je náplňou práce<br />

nášho ateliéru.<br />

V Petržalke pribudnú noví obyvatelia<br />

– v prvej fáze výstavby Janíkovho dvora<br />

asi 10 tisíc – a teda nové byty na ploche,<br />

kde doteraz nebolo nič. Ako sa bude<br />

stavať?<br />

Počíta sa so satelitným sídliskom, nebude<br />

to klasická zmes bytových domov alebo jednotiek,<br />

ale väčší podiel individuálnej bytovej<br />

výstavby. Navyše, investor sľubuje aj vybavenosť<br />

vrátane obchodov, škôl a vybudovanie<br />

infraštruktúry – teda kompletný satelit so<br />

všetkými vlastným službami. Uvažuje sa tu<br />

s depom pre rýchloelektričkovú dráhu – to<br />

územie je už definované, hoci,<br />

paradoxne, ešte nie je definovaný<br />

typ rýchlej dopravy.<br />

Ako bude táto lokalita korešpondovať<br />

s aktivitami<br />

voľného času a s prírodným<br />

prostredím a ako<br />

z toho vyplývajúce kritériá<br />

ovplyvňujú vašu prácu<br />

a tvorbu?<br />

Aquapark bude odtiaľ<br />

v pešej vzdialenosti. Väzba<br />

na prírodné prostredie súvisí<br />

aj s projektom vodného<br />

ramenného systému. Ak sa<br />

schváli, uvažuje sa s vytvorením<br />

ramenného systému<br />

a výstavbou mesta prakticky<br />

na vode. Výhodou projektu je,<br />

že ide o zelenú lúku. Snahou<br />

nášho ateliéru je vyhovieť investorom, ktorých<br />

pohľad je na čisto komerčnej báze, zároveň<br />

však ustrážiť lokalitu tak, aby nepriniesla<br />

negatíva. Páči sa mi prístup mestskej časti, že<br />

tvrdo bojuje proti tzv. zahusťovačkám – keď<br />

má nejaký panelák pred sebou parkovisko,<br />

nepustí investora, aby na tom parkovisku<br />

vyrástol ďalší bytový dom.<br />

Sme projekčný ateliér. Robíme od štúdií<br />

cez územné rozhodnutie, stavebné povolenie,<br />

realizačný projekt, interiéry, návrhy, vrátane<br />

inžinierskej činnosti, ak si to investor želá.<br />

Rešpektujeme, že mestská časť presadzuje<br />

zeleň, samotní Petržalčania už hovoria, že<br />

je to zelené mesto. Každého investora presvedčujeme,<br />

aby na tento fakt reagoval vo<br />

svojom projekte. Mestská časť si to stráži<br />

– sú veľmi prísne postihy za výruby a každý<br />

investor musí počítať s tým, že bude mať aj<br />

výdavky, s ktorými nerátal, lebo zeleň treba<br />

rozvíjať, ak nie priamo na území, ktoré zastavia,<br />

tak sa mu určí iná lokalita. Investori na<br />

to už pristúpili. Treba si pozrieť erb Petržalky,<br />

v ktorom sú stromy, zeleň a zosúladiť to<br />

s praxou. �

SÚŤAŽ STAVBA ROKA<br />

Stavebníctvo sa na Slovensku v ostatných<br />

rokoch opäť úspešne oživilo. Koľko<br />

architektonicky a technicky zaujímavých<br />

stavieb sa hlási o titul Stavba roka?<br />

O najvyšší titul Stavba roka 2005 sa<br />

uchádza až 27 súťažných návrhov. Z nich sú<br />

skoro všetky zaujímavé či už z hľadiska ich<br />

architektonického, resp. stavebno-technického<br />

riešenia. Začnem napríklad kategóriou<br />

výstavby, ktorá už prinajmenej 5 rokov nebola<br />

obsadená žiadnou stavbou, a to vodohospodárskou<br />

v Trenčíne: pravobrežná čistiareň<br />

odpadových vôd. Zníži znečistenie Váhu, čím<br />

prispeje k naplneniu smerníc EÚ a legislatívy<br />

SR. Vysokou kvalitou stavebnej realizácie sa<br />

v nej prezentuje Doprastav, a.s. Stavbu 50<br />

percentami z celkových investičných nákladov<br />

financovala Európska únia z fondov ISPA.<br />

V kategórii inžinierskych stavieb súťažiacich<br />

aj o titul Inžinierska stavba roka 2005,<br />

sú to tri zaujímavé projekty s veľkým ekonomickým<br />

prínosom pre Slovensko – cestný<br />

obchvat Čadce s tunelom Horelica, tunel Branisko<br />

a diaľnica D1 Fričovce – obchvat. Na ich<br />

stavebných realizáciách sa zúčastnili dodnes<br />

úspešné slovenské stavebné firmy, napr. Inžinierske<br />

stavby Košice, a.s., Váhostav, a.s., Váhostav-SK,<br />

a.s., Vodohospodárska výstavba,<br />

š.p., Banské stavby, a.s. atď.<br />

Pravidelne sa v súťaži objavujú veľmi<br />

špecifické stavby, ktoré môžu konkurovať<br />

vyspelému svetu. Je to aj teraz tak?<br />

Podľa môjho názoru, výrok medzinárodnej<br />

odbornej poroty ešte nie je v tomto čase<br />

známy, je tu naozaj niekoľko takýchto stavieb,<br />

ktoré sú v kvalite komplexnej realizácie<br />

nadštandardné. Napríklad opäť realizovaný<br />

veľký projekt Architektonickej kancelárie<br />

Jančina (bratislavský Aupark), s architektmi<br />

J. Jančinom, I. Mazúchom, O. Grossmannom<br />

a zhotoviteľom HB Reavis Management, spol.<br />

s r.o., bratislavské Apollo – Bussines Center.<br />

Charakterizuje ho dômyselne odvážne urbanistické<br />

a architektonické riešenie stavby ako<br />

uceleného bloku v mestskej zástavbe, „mesto<br />

v meste“, s vnútornými ulicami, námestím<br />

a vybavenosťou, komplexnosť a polyfunkcia.<br />

Ďalšou nie menej zaujímavou stavbou<br />

v súťaži je Bratislava Business Center 5.<br />

Autorom architektonického riešenia a projektantom<br />

je Ing. arch. I. Kubík, hlavným<br />

zhotoviteľom združenie ZIPP Bratislava,<br />

s.r.o. a Strabag, s.r.o. Bratislava. Polyfunkčný<br />

areál poskytuje širokú škálu<br />

prenajímateľných priestorov pre<br />

administratívu, služby a obchod.<br />

30<br />

SÚŤAŽ NAJLEPŠÍCH POSÚVA<br />

ARCHITEKTÚRU VPRED<br />

Celoštátna verejná neanonymná súťaž Stavba roka, ktorú organizuje Združenie pre <strong>rozvoj</strong> slovenskej architektúry<br />

a stavebníctva – ABF Slovakia sa z roka na rok úspešne rozvíja. Pretože prihlásené súťažné návrhy sú vizitkou kvality<br />

slovenského stavebného trhu, nedá nám neinformovať príslušnú odbornú, aj širokú laickú verejnosť o tom, čo nové priniesol<br />

jej tohtoročný jedenásty ročník. A o tom sa porozprávala publicistka Mária Šišuláková s prezidentkou združenia<br />

Ing. Máriou Brichtovou.<br />

Foto: archív<br />

Zakomponovaním zelene a vodných plôch na<br />

zastropení podzemného parkingu s výmerou<br />

niekoľko tisíc m 2 humanizuje prostredie. Na<br />

príprave a zhodnotení tejto stavby sa podieľali<br />

aj zahraniční konzultanti.<br />

Nedá mi nespomenúť i štyri naozaj vysoko<br />

nadštandardné rekonštrukcie národných kultúrnych<br />

pamiatok zo 16. a 17. storočia – Rekonštrukcia<br />

objektu č. 20 (Hrad) v ÚVTOS a ÚVV<br />

Leopoldov, Väznica v Leopoldove, s autormi ar-<br />

chitektonického riešenia Ing. arch. M. Pivkom,<br />

Ing. arch. I. Teplanom, hlavným projektantom<br />

Stavoprojekt International, a.s., hlavným zhotoviteľom<br />

a.s. Hílek a spol. Druhou je multifunkčné<br />

kultúrne a knižničné centrum – obnova<br />

a revitalizácia historických bodov Univerzitnej<br />

knižnice v Bratislave s autormi architektonického<br />

riešenia akad. arch. Ing. arch. J. Bahnom<br />

a Ing. arch. V. Šimkovičom, hlavný zhotoviteľ je<br />

a.s. Hornex. Dve ďalšie sú súkromnými investíciami<br />

rekonštrukcií architektúry 20. storočia<br />

– bratislavský Obchodný dom Alizé, s autormi<br />

architektmi P. Mrázekom, M. Šmotlákom, I.<br />

Rakovou, hlavným projektantom s.r.o. Partner-<br />

-Projekt, hlavným zhotoviteľom a.s. Tomstav<br />

a stavebníkom TM Bratislava, s.r.o. Obchodný<br />

dom na Hurbanovom námestí č. 6 v Bratislave<br />

bol postavený v roku 1930 ako exkluzívne<br />

obchodné zariadenie firmy Baťa. Autorom<br />

objektu a hlavným architektom bol profesor<br />

Vl. Karfík jeden z našich najvýznamnejších architektov.<br />

Objekt je reprezentantom modernej<br />

európskej architektúry tridsiatych rokov 20.<br />

storočia. Úlohou architektov bolo vytvoriť ex-<br />

kluzívne prenajímateľné obchodné priestory,<br />

pre obchodníkov s exkluzívnym sortimentom<br />

najmä v komoditách odevy, kozmetika, obuv<br />

a pod. s cieľom navrátenia jeho pôvodného exkluzívneho<br />

vzhľadu, ktorý sa v minulosti stratil.<br />

Druhou je rekonštrukcia administratívnej budovy<br />

Chirana Dental v Piešťanoch od Ing. arch.<br />

Br. Somoru, hlavného projektanta Proding<br />

Banská bystrica, s.r.o., hlavného zhotoviteľa Rekosta,<br />

s.r.o. a stavebníka Chirana Dental, s.r.o.<br />

Jej cieľom bolo vytvoriť imidžový objekt 21.<br />

storočia reprezentujúci pokrokovú výrobu tejto<br />

firmy – jemného sofistikovaného strojárstva so<br />

špičkovým priemyselným dizajnom.<br />

Zvyčajne architektonickým a stavebným<br />

súťažiam dominujú bratislavské realizácie.<br />

Opakuje sa táto situácia a čo prinášajú<br />

regióny?<br />

Je to v podstate pravda. Bratislava i naďalej<br />

zostáva najatraktívnejšou lokalitou pre<br />

domácich i zahraničných stavebníkov. Súťaží<br />

13 veľmi zaujímavých stavieb. Napríklad dve<br />

biznis-centrá, bytové či polyfunkčné budovy,<br />

veľmi zaujímavé a stavebno-technicky náročné<br />

rekonštrukcie. V tomto ročníku začína<br />

písať históriu ďalšia významná cena, a to<br />

Cena primátora hlavného mesta SR Bratislavy,<br />

ktorej zámerom je zviditeľniť zveľaďovanie<br />

a <strong>rozvoj</strong> hlavného mesta SR. A čo sa týka<br />

regiónov, v tomto ročníku sa prezentujú aj<br />

východoslovenské regióny Prešov a Košice.<br />

V Prešove je to budova obchodno-distribučného<br />

centra fy Unipharma, 1. slovenskej<br />

lekárnickej a.s., s autormi architektonického<br />

riešenia prof. Ing. arch. J. Kepplom, PhD,<br />

a doc. Ing. arch. V. Kohlmayerom, PhD, prešovským<br />

hlavným projektantom Ateliérom<br />

ARCHUS a zhotoviteľom ZIPP Bratislava,<br />

s.r.o. V Košiciach je to nový terminál Letiska<br />

Košice s autorom architektonického riešenia<br />

Ing. arch. J. Mihalovom, hlavným projektantom<br />

Stavoprojekt Prešov, a.s. a zhotoviteľom<br />

Bardejovské pozemné stavby, a.s. S týmto<br />

letiskom sa počíta ako s druhým hlavným letiskom<br />

pre civilnú leteckú dopravu vzhľadom<br />

na jeho osobitné postavenie v rámci územia<br />

Slovenska a prihraničných oblastí Maďarska,<br />

Poľska a Ukrajiny.<br />

Záhorie sa v súťaži prezentuje hneď dvoma<br />

verejnými investíciami, a to vydarenými<br />

novostavbami Základnou školou Malacky<br />

od architektov J. Peterku, J. Plencnerovej,<br />

a L. Simonyiovej, ako aj najväčším podnikateľským<br />

inkubátorom na Slovensku od<br />

architektov a projektantov M. Duchoňa a Z.<br />

Duchoňovej. �

NÁŠ ÚSPECH SA NEZAČÍNA<br />

A NEKONČÍ PREDAJOM<br />

Moderné automatické zariadenia na ovládanie vody, ktoré vyvíja a vyrába firma SENZOR, spájajú progresívny a ekonomický<br />

optoelektronický princíp činnosti s eleganciou a komfortom a ich užívateľom ponúkajú mnoho výhod. Snímačovou<br />

technikou a automatizáciou montážnych technológií sa spoločnosť intenzívne zaoberá už od roku 1982. Vďaka dôraznej<br />

snahe o udržanie vysokej kvality a prístupnými cenovými reláciami nachádzajú jej výrobky uplatnenie v čoraz širších<br />

oblastiach použitia. Firma s 85 pracovníkmi má dve samostatné divízie. Náplňou činnosti divízie montáže je projekcia,<br />

výroba a dodávky automatizovaných montážnych systémov a jednoúčelových strojov v oblasti montážnych technológií,<br />

v súčasnosti pre automobilový priemysel. Divízia snímačov sa zaoberá vývojom, výrobou a dodávkou automatických<br />

sanitárnych snímačov v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, cestovný ruch, potravinársky priemysel, verejné sociálne<br />

zariadenia, športové zariadenia, kúpele, hotely, kúpaliská, plavárne, sauny a mnohé iné. Rozhovor s obchodným riaditeľom<br />

firmy SENZOR, s.r.o. v Košiciach Ing. Štefanom Šmajdom pripravila Marta Szattlerová.<br />

Vďaka širokému záujmu užívateľov vašich<br />

výrobkov sa nosným programom<br />

stala výroba automatických zariadení na<br />

ovládanie vody. Dnes ste v situácii, keď<br />

váš výrobný program poskytuje možnosti<br />

riešenia akéhokoľvek zadania. Čo všetko<br />

zahrnuje výrobné zázemie na poskytovanie<br />

týchto služieb?<br />

Divízia snímače disponuje vlastnými vývojovými<br />

kapacitami v časti elektrickej i strojnej,<br />

má vlastné technologické zázemie, elektronické<br />

výrobné technológie, kooperuje s výrobnými kapacitami<br />

divízie montáže vo výrobe mechaniky<br />

a samozrejme, s celým radom osvedčených<br />

subdodávateľských firiem z iných oblastí, napríklad<br />

z výroby plastov, zlievarenskej technológie<br />

a pod. Náš výrobný proces sa vyznačuje<br />

stopercentnou výstupnou kontrolou. Pokiaľ ide<br />

o technické vlastnosti výrobkov, tu nás zaujíma<br />

prepracovanie každého detailu, pretože v konečnom<br />

efekte výrobku to môže byť rozhodujúce.<br />

Pre zákazníkov sú najdôležitejšie úžitkové<br />

vlastnosti výrobku, ktorý budú používať.<br />

Najväčší dôraz asi kladú na úsporu vody,<br />

ale vy im ponúkate oveľa viac výhod,<br />

ktoré môžu rozhodovať pri výbere vašich<br />

zariadení.<br />

Výrobky spoločnosti SENZOR spĺňajú celý rad<br />

výhodných hľadísk pre užívateľa. Rozhodujúcim<br />

je naozaj úspora vody a hygiena prostredia.<br />

Keďže ich hlavné použitie je vo verejných či poloverejných<br />

zariadeniach, vzhľadom na frekvenciu<br />

ich používania sa ekonomický prínos znásobuje.<br />

Doba návratnosti závisí od druhu zariadenia<br />

a od frekvencie používania a pohybuje sa od<br />

jedného do troch rokov. No my ponúkame ďalšie<br />

výhody: automatický princíp činnosti, dlhú<br />

životnosť, bezpečnosť prevádzky, odolnosť proti<br />

násilnému poškodeniu, montáž a údržbu.<br />

S tým úzko súvisí spôsob a filozofia predaja.<br />

Málokto by asi očakával takú detailne<br />

prepracovanú metodiku, akú má vaša<br />

firma. Čo je teda obsahom vety, ktorú ste<br />

zdôraznili v úvode nášho rozhovoru, že váš<br />

úspech sa nezačína a nekončí predajom?<br />

My totiž nepredávame len výrobky, ale<br />

kompletné služby. Tie sa začínajú už prácou<br />

s projektantmi, veľkoobchodom a inštalačnými<br />

firmami. Prvým krokom je poradenstvo, potom<br />

Foto: E. Szattler, ml.<br />

optimalizácia výberu zariadení prípadne ich<br />

prispôsobenie špeciálnym požiadavkám, ktoré<br />

sú pripravované do rôznych projektov a po<br />

realizácii predaja nasleduje inštalácia, servis<br />

a údržba týchto zariadení. Preto zdôrazňujeme,<br />

že náš úspech sa nezačína a nekončí predajom.<br />

To nás odlišuje od mnohých iných dodávateľov<br />

v tejto oblasti. Veľmi dobre si uvedomujeme, že<br />

spokojnosť zákazníka je možné dosiahnuť len<br />

uspokojením jeho očakávaní. Preto sú našimi<br />

ďalšími prioritami vývoj a inovácia výrobkov<br />

podľa požiadaviek zákazníkov, flexibilita vo vývoji<br />

a výrobe, promptné dodávky do skladov.<br />

V poslednom období sa vám podarilo<br />

spojiť hygienu prostredia s ekologickými<br />

parametrami, čo je ďalšie <strong>plus</strong> predovšetkým<br />

pre zahraničných zákazníkov.<br />

Šetrenie vody a energie sa v tomto prípade<br />

navzájom doplňuje s hygienou prostredia. Hygiena<br />

prostredia neznamená iba bezkontaktné<br />

zapnutie a vypnutie vody, ale aj optimálne nastavenie<br />

jej prietoku a množstva, obmedzenie<br />

tvorby legionell baktérií v odstátej vode alebo<br />

ochranu sifónov pred vysušovaním.<br />

V súčasnosti dodávame aj výrobky použiteľné<br />

v systémoch EIB (European Installation Bus),<br />

ktoré v rámci manažmentu budov ponúkajú<br />

ďalšie možnosti v projektovaní sanitárnych zariadení<br />

a ich optimálnom využití.<br />

Spomínali ste úspešnú kooperáciu vašej<br />

firmy vo výrobe, ale rovnako to platí v realizácii<br />

predaja a marketingu nielen doma,<br />

ale aj v zahraničí.<br />

Na Slovensku pôsobíme priamo a prostredníctvom<br />

firmy Aqua Senzor. Príkladom úspešnej<br />

spolupráce sú aj firmy Senzor Bohemia v Českej<br />

republike, Senzor Hungaria v Maďarsku, Senzor<br />

Polska v Poľskej republike. Troch silných partnerov<br />

máme v Nemecku, prostredníctvom ktorých<br />

dodávame naše výrobky do Slovinska, Chorvátska,<br />

Holandska. V Rakúsku spolupracujeme<br />

s dvoma partnermi. Takmer 70 percent snímačovej<br />

techniky predávame na export.<br />

Z toho teda logicky vyplýva, že vstup<br />

Slovenska do Európskej únie vás našiel<br />

pripravených, pretože európsky trh dobre<br />

poznáte.<br />

Naše výrobky dodávame na európsky trh<br />

vyše 15 rokov a môžem povedať, že sme<br />

zvládli všetky nástrahy, od colnej bariéry až<br />

po náročné komplexné požiadavky kvality.<br />

Naučili sme sa počúvať požiadavky našich<br />

zákazníkov a analyzovať ich problémy. Sme si<br />

vedomí našej pružnosti vo vývoji a výrobe, čo<br />

zahraničný zákazník vie oceniť. Naša cenová<br />

konkurencieschopnosť je vzhľadom na nižšiu<br />

cenu pracovnej sily na Slovensku prirodzená<br />

a očakávaná. Vstup do EÚ nám umožnil ľahšiu<br />

a efektívnejšiu prácu v širšom regióne.<br />

Každý rok prichádzate s novinkami. Čo<br />

aktuálne pripravil SENZOR na tento rok?<br />

Prezentácia našich noviniek sa začala prostredníctvom<br />

našich partnerov na výstavách ISH<br />

Frankfurt nad Mohanom, CONECO Bratislava,<br />

SHK Brno a Hungarotherm Budapešť na jar tohto<br />

roku. Predstavili sme tam nový rad automatických<br />

senzorových umývadlových batérií WBS 2.2<br />

EURORA, ktorý v novom šate prináša osvedčené,<br />

ale aj úplne nové parametre, a rozšírenie radu<br />

optoelektronických pisoárových splachovačov<br />

APIS 5 o skupinu ECO s novými dizajnovými<br />

a inštalačnými variantmi. Tieto výrobky<br />

majú veľmi dobrý ohlas vo viacerých<br />

európskych krajinách, dúfam, že<br />

budú aj obchodne úspešné. �<br />

31

Čo vás podnietilo k založeniu rodinnej<br />

firmy?<br />

Vyrastali sme štyria bratia v kamenárskej<br />

dielni nášho otca, ktorý pôsobil v Bratislave<br />

od roku 1935. Viac-menej mali sme to v krvi<br />

a nemuseli sme sa takmer nič učiť, ovládali<br />

sme remeslo už od detstva. Po zmene politických<br />

pomerov nastala mimoriadne priaznivá<br />

situácia, nastal kamenársky boom. V Bratislave<br />

sme realizovali 17 bánk. A po rozdelení<br />

republiky nakoniec aj Národnú banku Slovenska<br />

– zúčastňovali sme sa jej výstavby. Bolo<br />

treba dokončievať Národné divadlo, a tak<br />

sme pracovali aj na tom. Bolo treba osadiť<br />

dlažbu v Dóme sv. Martina a my sme to<br />

uskutočnili – v kaplnke sv. Jozefa, v kaplnke<br />

Panny Márie a v sakristii. Myslím si, že máloktorý<br />

kamenár realizoval vo svojom živote tri<br />

takéto dôležité veci, ako sa to podarilo nám.<br />

Boli sme významnými účastníkmi týchto troch<br />

stavieb, pričom mnohé iné štáty majú takéto<br />

úlohy, tieto starosti, už dávno za sebou. Na<br />

Slovensku sa to začalo v roku 1993.<br />

Išlo o náročné kamenárske riešenia<br />

rozsiahlych architektonických objektov,<br />

o veľkoplošné dlažby a obklady stien.<br />

Kde ste nabrali toľkých zdatných kamenárov?<br />

Na Slovensku je dobrých kamenárov veľmi<br />

veľa. Hlavne na východe Slovenska a v okolí<br />

Krupiny a v okolí Žiliny boli vynikajúci kamenári,<br />

len nemali príležitosť. A za tejto našej<br />

éry aj dlaždič, inak kvalitný kamenár, stal sa<br />

renomovaným pracovníkom, ktorý ak pôsobil<br />

tri roky v Rakúsku a v Nemecku, tak vynikol,<br />

lebo tú kvalitu a výkony, ktoré robili my slovenskí<br />

kamenári, Nemci nepoznali. Aj počas<br />

nášho pôsobenia v Rakúsku sme sa<br />

stali dominantnou firmou. To len podčiarkuje,<br />

čo v nás vlastne driemalo.<br />

V socializme sme boli považovaní<br />

32<br />

HODNOTY<br />

KAMENÁRSKEHO REMESLA A DIELA<br />

Rozhovor s Jozefom Csögleiom venovaný tradíciám bratislavskej rodinnej firmy Csöglei-Mramor pripravil Ladislav Skrak.<br />

za outsiderov, lebo v Nemecku sa vraj robí precízne<br />

a perfektne, nuž mali sme veľký rešpekt.<br />

No, keď sme tam boli tri týždne, diktovali sme<br />

tempo aj kvalitu, a skôr nás prestávali mať radi,<br />

pretože zhasínala ich sláva. Prinieslo to aj trenice,<br />

ale nám to ohromne zdvihlo sebavedomie.<br />

V prípade spomínaných realizácií išlo<br />

o výsledky vašej niekdajšej firmy Mramor.<br />

Medzitým došlo k vášmu osamostatneniu<br />

sa. V tomto období ste sa stali<br />

doslova rodinnou firmou.<br />

Po mojom odchode z firmy Mramor som<br />

založil firmu Csöglei – Mramor, čo je vyslovene<br />

rodinný podnik. Z päťdesiatich zamestnancov<br />

tam pracuje 12 Csögleiovcov. Z hľadiska výroby<br />

je nosná drobná architektúra, najmä vývoz<br />

kuchynských liniek do Ameriky, na tri miesta:<br />

Foto: M. Nemec<br />

Denver, Florida a Filadelfia. Nikdy sa nám ani<br />

len nesnívalo, že sa našou ručnou prácou presadíme<br />

na americkom trhu. Podarilo sa však a je<br />

to jedna z našich hlavných istôt, a popri tom je<br />

to aj pomníková tvorba, pretože na Slovensku,<br />

hlavne v Bratislave, sú už dosť bohatí ľudia, ktorí<br />

si dovolia dať si urobiť náročnejšie pomníky,<br />

neraz v spolupráci s architektmi a sochármi. Dá<br />

sa tam uplatniť naše remeslo v plnej hĺbke.<br />

Zúčastnili sme sa rekonštrukcie letiska<br />

v Bratislave, ako aj rekonštrukcie letiska vo<br />

Schwechate, a to za plnej prevádzky. Môžem<br />

sa popýšiť realizáciou námestia v rakúskom<br />

Salzburgu, ale aj v Košiciach, kde sme vytvorili<br />

pešiu zónu počas štyroch mesiacov – položili<br />

sme tam, a to číslo je veľmi zaujímavé, 31<br />

tisíc štvorcových metrov kameňa, dovezeného<br />

z Talianska 700 kamiónmi. Bol to heroický<br />

výkon a pamätám si, ku dňu košického maratónu<br />

sme boli hotoví.<br />

V Slávičom údolí je náhrobok Alexandra<br />

Dubčeka spolu s bustou autora Teodora<br />

Baníka. Ako na to spomínate?<br />

Keď nás oslovil docent Teodor Baník a Pavol<br />

Dubček, syn A. Dubčeka, aby sme vytvorili<br />

pomník pre jeho otca, bola to pre nás česť.<br />

Sochár Teodor Baník bol dlhoročným priateľom<br />

A. Dubčeka a dielo, ktoré nakoniec<br />

uzrelo svetlo sveta, je hodnotovo vzácne,<br />

situované na čestnom mieste v Slávičom údolí.<br />

Realizovali sme ho z fínskeho materiálu<br />

baumorál, z kameňa hnedasto-červenkavej<br />

farby, spolu s nádhernou bustou Alexandra<br />

Dubčeka. Považujem ho za dielo skutočne<br />

vydarené.<br />

Spomínali ste devätnáste storočie, skoršiu<br />

etapu vašej rodinnej firmy.<br />

Poznám rodinnú anabázu do roku 1860,<br />

keď pracovali ako majitelia lomov, ako lomoví<br />

kamenári. Ťažili kameň v čase rozvíjajúcej<br />

sa výstavby železníc, a to znamenalo tunely,<br />

viadukty, mosty, kde sa podpery a klenba<br />

tunelov robili z kameňa. Vyrábali sa oblé<br />

kopáky, ktoré sa potom osadzovali v tuneli,<br />

klenuli sa a vznikali tak doteraz funkčné,<br />

kvalitné, krásne kamenárske architektúry<br />

a diela.<br />

Nedávno ste otvárali v Bratislave nové<br />

sídlo vašej firmy. Máte aj svoje výrobné<br />

strediská a ponukové kúpnopredajné<br />

miesta. Kde všade sa nachádzajú?<br />

Máme obchod v Banskej Bystrici a nové<br />

sídlo v Bratislave na Tomášikovej ulici, kde<br />

je náš hlavný stan. Výroba kamenárskych<br />

prvkov je v mestečku Šamorín. Má to svoje<br />

výhody, pretože v Bratislave sú ľudia trošku<br />

rozmaznaní a kamenárstvo je predsa len<br />

práca veľmi ťažká, fyzicky namáhavá. Móda<br />

sa mení, ale kameň je trvácny materiál, výtvory<br />

z kameňa poznáme aj spred štyroch tisíc<br />

rokov, sú úžasné a udivujú nás aj ako profesionálov.<br />

Nás teší, že o štyritisíc rokov možno<br />

budú obdivovať naše práce. �

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

INFORMAČNÁ SIEŤ NIELEN PRE REZORT,<br />

ALE AJ PRE ROZVOJ REGIÓNOV<br />

Ministerstvo výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR po týždne trvajúcich prípravách v týchto dňoch prekonáva vrchol<br />

zmien vlastných pracovných podmienok. Je ním sťahovanie troch pracovísk na jedno miesto, do nových priestorov<br />

Apollo Business Centra na Prievozskej ulici v Bratislave. O rôznych súvislostiach tohto procesu sa rozprávala publicistka<br />

Mária Šišuláková s Ing. Vladimírom Dziubanom, povereným zastupovaním generálneho riaditeľa Sekcie legislatívy<br />

a podporných služieb MV RR SR, Ing. Ladislavom Földessym, povereným zastupovaním riaditeľa odboru podporných<br />

činností a Mgr. Ľubomírom Gašparíkom, povereným zastupovaním vedúceho oddelenia informatiky.<br />

Na úvod vari troška netradičnú otázku.<br />

Ako spolu súvisia legislatíva a informatika,<br />

nie je to troška neprirodzené spájanie<br />

nesúrodých činností?<br />

V. Dziuban: Nie. Je pravdou, že to je nový<br />

organizačný útvar, a bol zriadený na základe<br />

výsledkov personálneho auditu, ktorý si<br />

ministerstvo dalo urobiť. Z neho vyplynuli<br />

rozličné racionalizačné zmeny, aj nová organizačná<br />

štruktúra. Všetko súvisí s procesným<br />

riadením a z nášho hľadiska došlo k spojeniu<br />

činností, ktoré ministerstvo nevyhnutne potrebuje.<br />

Takto nevyhnutne potrebuje legislatívu,<br />

výskum, informatiku, rovnako hospodársku<br />

správu, bez ktorej by nemohlo existovať. Teda<br />

je to organické spojenie.<br />

Čo je potrebné na riadenie takejto rozsiahlej<br />

a rôznorodej sekcie?<br />

V. Dziuban: Predovšetkým treba povedať,<br />

že takto to nie je len na našom ministerstve,<br />

ale na mnohých ďalších inštitúciách štátnej<br />

správy, no i vo veľkých podnikoch. Nepochybne<br />

vysokoškolské vzdelanie, ktoré človeka<br />

istým spôsobom špecializuje, je základom na<br />

využitie manažérskych schopností, a získanie<br />

zručností selektovať hlavné strategické ciele<br />

od podružných. Treba však mať aj istý cit pre<br />

prácu s ľuďmi a aj vedieť vnímať a zužitkovať<br />

skúsenosti.<br />

Rezort je v štádiu sťahovania. Neobávate<br />

sa väčších komplikácií?<br />

V. Dziuban: Budova, ktorá bola doteraz<br />

hlavným sídlom ministerstva, je už niekoľko<br />

mesiacov v rekonštrukcii a preto sa naši pracovníci<br />

permanentne sťahovali, prakticky každé<br />

tri dni sme niekoho prenášali. Zvládli sme<br />

to všetci spoločne bez akýchkoľvek vážnejších<br />

technologických problémov. Plnenie úloh to<br />

neovplyvnilo. Vyrovnávať sme sa museli len<br />

s bežnými starosťami, napríklad keď nám<br />

presekli káble.<br />

Týka sa to tiež serverov?<br />

V. Dziuban: Vydržali dokonca i vtedy, keď<br />

nám z oboch serverovní zostal vonkajší plášť<br />

budovy s oknami. Špeciálne sme ich prikryli<br />

a nemali sme starosti.<br />

Elektronika je podľa odborníkov zvlášť<br />

citlivá na špinu a prach. To ste nepocítili?<br />

V. Dziuban: Veľmi málo. Počas<br />

dvoch mesiacov sme mali azda tri<br />

reálne výpadky.<br />

34<br />

Foto: M. Nemec<br />

Vladimír Dziuban Ladislav Földessy Ľubomír Gajdošík<br />

To znamená, že naozaj máte kvalitnú<br />

techniku?<br />

V. Dziuban: Preto sme sa rozhodli kompletne<br />

presťahovať hardvérovú aj softvérovú<br />

techniku. Predtým však všetko prejde riadnou<br />

profylaktikou. To znamená, že všetky počítače<br />

budú až potom nainštalované v nových<br />

priestoroch.<br />

Teda si všetko beriete so sebou?<br />

V. Dziuban: Všetko.<br />

Ako ste technicky pripravení na plynulý<br />

prechod ministerstva?<br />

V. Dziuban: Káble v Apollo Business<br />

Centre sú o dve až tri triedy vyššie ako sme<br />

používali v budove na Špitálskej ulici. Teda už<br />

to je dôvod, aby celá sieť bola rýchlejšia. Dokúpili<br />

sme rôzne technické zariadenia, ktoré<br />

tú rýchlosť umožnia a ešte ju posunú ďalej.<br />

Dve serverovne máme prepojené optickými<br />

káblami, lebo každá je na inom poschodí kvôli<br />

bezpečnosti.<br />

Hovoríte o kvalite vlastnej doterajšej informačnej<br />

siete. Na základe čoho?<br />

Ľ. Gašparík: Ministerstvo výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a vznikalo neskôr ako ostatné<br />

rezorty. Teda aj jeho vybavenie informačnými<br />

technológiami sa začalo budovať neskôr<br />

a postupne v priebehu 10 rokov. Preto disponujeme<br />

zariadeniami, ktoré stále zodpovedajú<br />

úrovni doby, hoci nie sú nové.<br />

Týka sa to aj bezpečnosti sieťových prepojení?<br />

Ľ. Gašparík: Jednoznačne. Naše zariadenia<br />

sú dvoj aj trojnásobne zabezpečené.<br />

Doteraz sme nezaznamenali ani jeden prípad<br />

nežiaduceho úniku informácií.<br />

Máte dlhodobú spoluprácu s dodávateľmi?<br />

Ľ. Gašparík: V zásade áno, na základe doterajších<br />

dobrých skúseností. Výberové konania<br />

však vypisujeme všade, kde túto povinnosť<br />

máme. Preto je dodávateľov viac.<br />

Spomínali ste, že sťahujete tri pracoviská.<br />

Ktoré?<br />

V. Dziuban: Okrem asi 200 pracovníkov<br />

ministerstva z doterajšieho sídla na Špitálskej<br />

sa Apollo stáva pracoviskom celej sekcie<br />

stavebníctva a bytovej politiky, ktorá bola<br />

doteraz na Lamačskej s niektorými útvarmi<br />

sekcie stratégie a <strong>rozvoj</strong>a regiónov a potom<br />

tam bolo tretie pracovisko na Dúbravskej<br />

ceste, kde sa hodnotili projekty podávané<br />

na čerpanie prostriedkov z fondov Európskej<br />

únie. Celé sťahovanie sa skončí prechodom<br />

posledného pracoviska niekedy uprostred júla.<br />

Tento proces prebieha.<br />

L. Földessy: Samozrejme, potom musíme<br />

fyzicky odovzdať doterajšie priestory ich majiteľom.<br />

Čo budete odovzdávať v oblasti informačných<br />

technológií?<br />

L. Földessy: Pasívnu časť kabeláže, ktorá<br />

je súčasťou budovy a tie zariadenia, ktoré sú<br />

klasifikované ako nadbytočný majetok a sme<br />

povinní ich dať do ponukového konania. Samozrejme,<br />

výsadné právo má na ne vlastník<br />

budovy, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR.<br />

Ľ. Gašparík: Ale do infraštruktúry v starých<br />

priestoroch sme v poslednom roku<br />

neinvestovali nič. Ak sme aj niečo kúpili,<br />

bolo to s vedomím použitia až v nových<br />

priestoroch.

No predsa, ak doterajšia kabeláž bola budovaná na 10 rokov,<br />

svoje si už odžila?<br />

L. Földessy: Kvôli tomu ani aktívnu časť počítačovej siete neberieme<br />

so sebou, pretože pasívna časť v Apolle je, ako sme už povedali, o dve<br />

až tri kategórie vyspelejšia a tej musíme prispôsobiť tiež aktívnu časť.<br />

Ten rozdiel kategórií znamená vyššie prenosové rýchlosti?<br />

L. Földessy: Áno a je to vďaka optickým káblom, ale aj metalickým.<br />

Sú také, že umožňujú niekoľko stonásobne vyššiu prenosovú<br />

rýchlosť.<br />

Ľ. Gašparík: Na porovnanie, v starej budove je kategória metalických<br />

káblov päť a v Apolle sedem. Medzi tým je ešte päť++ a šesť,<br />

preto sme hovorili o rozdiele troch kategórií. Samozrejme, kategória<br />

päť ešte spĺňa podmienky na prevádzku, preto majiteľ objektu nebude<br />

mať problémy s prenájmom doterajších priestorov.<br />

L. Földessy: Samozrejme, nové podmienky nám umožňujú vytvoriť<br />

homogénnu informačnú sieť, ktorú sme doteraz nemohli mať. Práve<br />

preto, že počítačová sieť sa budovala postupne a do aktívnych častí<br />

sa postupne kupovali súčasti na príslušnej úrovni doby. Takže nie<br />

každý mal rovnaký prístup do siete s rovnakými rýchlosťami a možnosťami.<br />

Toto sa už nestane.<br />

Ľ. Gašparík: Homogénnosť siete ovplyvnil fakt, že rezort začínal<br />

so 180 pracovníkmi, dnes ich je asi 300. Predtým sme boli na siedmich<br />

poschodiach, dnes sme na desiatich.<br />

Ako vám budú stačiť v Apolle len dve podlažia?<br />

V. Dziuban: Ideme prakticky do plošne rovnakých priestorov. Ale<br />

tým, že sústredíme tri pracoviská, bude nám stačiť jedna rozmnožovňa<br />

na miesto troch, takisto podateľňa, alebo serverovne. Teda budeme<br />

môcť efektívnejšie fungovať.<br />

Súčasťou vašej sekcie je aj knižnica. Existuje len v elektronickej<br />

podobe?<br />

V. Dziuban: Zatiaľ nie. Súčasťou sekcie je tiež oddelenie vedecko-technických<br />

informácií, ktoré pozostáva z dvoch súčastí. Jednou<br />

je výskum a vývoj, najmä jeho koordinácia. Výskum a vývoj slúži na<br />

prípravu vedecky zistených argumentov a analýz pre rozhodovanie<br />

a vypracovanie stratégií. Je tam aj výskum, ktorým podporujeme<br />

<strong>rozvoj</strong> niektorých technológií na zvýšenie konkurencieschopnosti<br />

podnikateľskej sféry. Druhú časť tvoria klasické vedecko-technické<br />

informácie, knižnica a knižničná služba, všetko, čo je s tým spojené.<br />

Máme veľmi dobrú knižnicu, ktorá je zaradená do siete odborných<br />

knižníc. Navštevuje ju množstvo študentov, vysokoškolských pedagógov,<br />

pracovníkov iných firiem, ktorí študujú literatúru zameranú<br />

hlavne na stavebníctvo a knižnicu rozširujeme aj o časť venovanú<br />

regionálnemu <strong>rozvoj</strong>u. Máme plány dostať knižnicu aj do elektronickej<br />

podoby, ale to je otázka financií. Túto službu robíme ako pridanú<br />

hodnotu pre verejnosť.<br />

Navštevujú ju aj záujemcovia o vypracovanie projektov na<br />

čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie?<br />

V. Dziuban: S týmito ľuďmi máme zatiaľ skôr také skúsenosti, že<br />

základné informácie hľadajú v regionálnych agentúrach a u našich<br />

kolegov, aby vedeli pochopiť výzvy, vyplniť tlačivá a zorientovali sa<br />

v administrovaní projektov.<br />

Ako funguje komunikácia s regionálnymi agentúrami v okresných<br />

sídlach, no aj v obciach, kde majú ešte problémy s internetovým<br />

spojením?<br />

Ľ. Gašparík: Túto otázku v súčasnosti rieši Ministerstvo dopravy,<br />

pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je garantom internetizácie Slovenska.<br />

To, čo bolo našou úlohou, sme urobili. Zriadili sme tiež informačnú<br />

kanceláriu zameranú na poskytovanie informácií pre čerpanie štrukturálnych<br />

fondov. Z prostriedkov EÚ sme kúpili asi sto počítačov, ktoré<br />

sme rozdistribuovali po celom Slovensku do informačných centier<br />

a agentúr, vybudovali sme informačný portál štrukturálnych fondov,<br />

ktorý prevádzkujeme a poskytuje relevantné informácie o poskytovaní<br />

financií z EÚ. �<br />

eXcellence in Communication<br />

RIE ENIA PRE INTERNET<br />

Úplné rie enia LAN a WAN<br />

Bezpe�nos� komunikácie v sie�ach<br />

Telekomunika�né zariadenia<br />

truktúrované kabelá ne systémy<br />

Podnikové informa�né systémy<br />

Robíme komunikáciu kvalitnej ou.<br />

www.orga.sk<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Aká je súčasná alokácia finančných zdrojov<br />

pre rok 2005 podľa regiónov zo schválených<br />

projektov štrukturálnych fondov a výzvy,<br />

v ktorých hodnotenie ešte neprebehlo?<br />

Monitorovací systém dokáže vygenerovať<br />

napríklad, koľko bolo podaných projektov, v ktorom<br />

regióne, počet schválených a realizovaných<br />

projektov a ich finančné alokácie. Z údajov k 13.<br />

máju 2005 vyplýva, že počet schválených projektov<br />

pre Slovensko je 1288 v celkovej čiastke<br />

približne 21,4 mld. Sk. Z toho v rámci VÚC Košice<br />

je ich 187 v hodnote 5,8 mld. Sk, pre Prešovský<br />

kraj 167 projektov asi za 5,9 mld. Sk, v rámci VÚC<br />

Banská Bystrica 211 projektov v hodnote 10,1<br />

mld. Sk, pre VÚC Žilina 143 projektov v hodnote<br />

5,4 mld. Sk, pre VÚC Trenčín bolo týchto schválení<br />

140 v hodnote 5,7 mld. Sk. V rámci VÚC Nitra<br />

341 projektov za 8,1 mld. Sk, pre VÚC Trnava 244<br />

v hodnote 7,2 mld. Sk a 66 projektov za 0,4 mld.<br />

Sk pre VÚC Bratislava.<br />

Nemožno hovoriť o projektoch, ktorých hodnotenie<br />

nie je ešte ukončené. No môžeme povedať,<br />

že v rámci VÚC Košice prišlo 712 žiadostí v celkovej<br />

hodnote približne 15,6 mld. Sk. Pre VÚC Prešov<br />

monitorovací systém zaevidoval 868 žiadostí<br />

za asi 21 mld. Sk. VÚC Banská Bystrica zaslal<br />

836 žiadostí v hodnote 20,7 mld. Sk, VÚC Žilina<br />

738 žiadostí za 20,2 mld. Sk, VÚC Trenčín 561<br />

žiadostí v hodnote 12,2 mld. Sk. Z nitrianskeho<br />

VÚC došlo 896 žiadostí v hodnote cca 19,1 mld.<br />

Sk, z VÚC Trnava 654 žiadostí v hodnote 18,9<br />

mld. Sk. V rámci VÚC Bratislava ide o 310 žia-<br />

dostí v hodnote 2,6 mld. Sk. Celkovo za Slovensko<br />

sme k 13. máju 2005 zaevidovali 5 033 žiadostí<br />

v celkovej hodnote 101,7 mld. Sk.<br />

Ako sa premieta požiadavka podporiť regióny<br />

do programových dokumentov?<br />

Pred vypracovaním národného <strong>rozvoj</strong>ového<br />

plánu pre programovacie obdobie 2004 – 2006<br />

a programových dokumentov bola ako prvotná<br />

vypracovaná sociálno-ekonomická analýza<br />

36<br />

stavu Slovenska a regiónov. Na jej základe boli<br />

definované ciele, ktoré treba dosiahnuť za<br />

pomoci štrukturálnych fondov a Kohézneho<br />

fondu na zlepšenie stavu regiónov. Hlavný tzv.<br />

globálny cieľ je definovaný v národnom <strong>rozvoj</strong>ovom<br />

pláne: „Zabezpečiť pri rešpektovaní trvalo<br />

udržateľného <strong>rozvoj</strong>a taký rast HDP, aby Slovenská<br />

republika do roku 2006 dosiahla úroveň<br />

54% z priemeru HDP na obyvateľa v krajinách<br />

EÚ,“ ktorý je napĺňaný cez jednotlivé operačné<br />

programy vo forme projektov. Operačné<br />

programy majú tiež svoje ciele, ktoré bezprostredne<br />

zapadajú do globálneho cieľa<br />

národného <strong>rozvoj</strong>ového plánu. Tieto<br />

programy sú zamerané na podporu<br />

zaostalých regiónov Slovenska.<br />

INICIATÍVA REGIÓNOV<br />

PREDSTIHUJE OČAKÁVANIA<br />

Sekcia stratégie <strong>rozvoj</strong>a regiónov Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR metodicky riadi regionálny <strong>rozvoj</strong>,<br />

koordinuje a vykonáva hodnotenia územného plánovania a programov na základe programových dokumentov. Ďalej<br />

vypracúva základné strategické a programové dokumenty v oblasti svojho hlavného poslania a riadi ich implementáciu.<br />

Generálnu riaditeľku sekcie Ing. Moniku Jávorkovú oslovila publicistka Mária Šišuláková.<br />

Foto: M. Košírer<br />

Je už naša legislatíva v oblasti regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a zosúladená s právnymi normami<br />

EÚ a čo s tými normami, ktoré únia<br />

priebežne prijíma?<br />

Áno, proces zosúladenia legislatívy prebieha<br />

priebežne. Od 1. januára 2007 vstúpia do platnosti<br />

nové nariadenia pre štrukturálne fondy<br />

a Kohézny fond na programovacie obdobie od<br />

2007 – 2013. Hneď po ich prijatí, ktoré očakávame<br />

v druhej polovici tohto roku, ich budeme<br />

analyzovať a navrhneme potrebné zmeny.<br />

Do akej miery spolupracujete pri riadení<br />

programov s inými rezortmi?<br />

Do oblasti riadenia štrukturálnych fondov<br />

a Kohézneho fondu je zapojených vrátane Ministerstva<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR 9<br />

rezortov, s ktorými spolupracujeme a z pozície<br />

riadiaceho orgánu Rámca podpory Spoločenstva<br />

a Kohézneho fondu koordinujeme. Ide o pravidelné<br />

stretnutia na úrovni generálnych riaditeľov,<br />

riaditeľov odborov alebo rôzne pracovné stretnutia<br />

k jednotlivým problémom. Ide o permanentný<br />

dialóg všetkých zúčastnených. Pre efektívne<br />

riadenie vznikli pracovné skupiny, alebo komisie,<br />

ktoré majú na starosti rôzne oblasti ako napríklad<br />

pre tzv. horizontálne téma – monitorovací<br />

systém, hodnotenie, publicita, rómska problematika,<br />

oprávnené výdavky atď.<br />

V jednotlivých fázach záujmu investorov<br />

o Slovensko zarezonujú s rôznou intenzitou<br />

rozličné nové potreby, ktoré sa kladú na<br />

úroveň nevyhnutných. Ale pretrvávajúcou<br />

potrebou sa javia rýchlostné komunikácie,<br />

napríklad južný ťah do Košíc, najnovšie je<br />

to spojenie medzi rýchlostnou komunikáciou<br />

od Zlatých Moraviec na priemyselný<br />

park Levice. Aký je priebeh riešenia takýchto<br />

požiadaviek?<br />

V systéme riadenia Operačného programu<br />

Základná infraštruktúra a programového dokumentu<br />

Stratégia SR pre Kohézny fond na roky<br />

2004 – 2006 boli všetky kompetencie pri výbere<br />

a stanovení priorít projektov dopravnej infraštruktúry<br />

delegované na ministerstvo dopravy, pôšt<br />

a telekomunikácií.<br />

Často cestujete po Slovensku, ktoré príklady<br />

by ste vyzdvihli ako hodné nasledovania<br />

z pohľadu samotnej iniciatívy ľudí, samospráv?<br />

Sme v období schvaľovania projektov a začiatku<br />

implementácie. Množstvo projektov niekoľkonásobne<br />

prekročilo aj najoptimistickejšie odhady,<br />

čo je znakom veľkej aktivity zo strany regiónov,<br />

miest a obcí, združení a samozrejme aj súkromných<br />

podnikov. Preto sa treba poďakovať všetkým<br />

zúčastneným za iniciatívu a pevne verím, že<br />

všetky vybrané projekty budú úspešné. Pracovníci<br />

našej sekcie budú samozrejme robiť všetko preto,<br />

aby prípadné prekážky, ktoré sa vyskytnú pri celkovom<br />

systéme riadenia projektov, odstránili.<br />

Zaoberáte sa aj územným plánovaním a do<br />

akej miery?<br />

Pôsobnosť územného plánovania prešla na<br />

naše ministerstvo v roku 2003. Oddelenie plní<br />

úlohy ústredného orgánu územného plánovania<br />

podľa stavebného zákona, t.j. koncepčné, legislatívne<br />

a ďalšie úlohy štátu v oblasti územného<br />

plánovania. Obstaráva a prerokúva aj Koncepciu<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska a jej aktualizáciu<br />

i územno-plánovacie podklady, metodicky riadi<br />

činnosti orgánov územného plánovania a zabezpečuje<br />

medzinárodnú spoluprácu v oblasti<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a.<br />

Čo je Národný strategický referenčný rámec,<br />

jeho obsah, na aké obdobie sa vypracúva<br />

a v akom je štádiu?<br />

Národný strategický referenčný rámec je<br />

termín, ktorý použila Európska komisia v návrhu<br />

všeobecných nariadení pre budúce programovacie<br />

obdobie 2007 – 2013. Ide o dokument, ktorý<br />

nahradí Národný <strong>rozvoj</strong>ový plán. Bude obsahovať<br />

zoznam operačných programov, finančnú<br />

čiastku pre operačný program, mechanizmy<br />

zabezpečenia koordinácie medzi operačnými<br />

programami, fondmi atď.<br />

Práve chystáme materiál do vlády o stave príprav<br />

tohto dokumentu a predstavy budúceho regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a Slovenska financovaného v rámci<br />

nasledujúceho programovacieho obdobia. �

SLOVENSKO<br />

MÁ DOSTATOK DOBRÝCH PROJEKTOV<br />

Agentúra na podporu regionálneho <strong>rozvoj</strong>a bola založená podľa Zákona o podpore regionálneho <strong>rozvoj</strong>a v roku 2001, krátko<br />

po vzniku Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR, na základe doporučenia Európskej komisie. Jej počiatočnou úlohou<br />

bolo prevziať implementáciu všetkých programov týkajúcich sa regionálneho <strong>rozvoj</strong>a od Centrálnej finančnej a kontraktačnej<br />

jednotky úradu vlády, teda programu cezhraničnej spolupráce PHARE CBC (orientovanej na poľskú, maďarskú a rakúsku hranicu)<br />

a v rámci národného program PHARE časť ekonomickej a sociálnej súdržnosti. O nových úlohách agentúry po našom vstupe<br />

do EÚ sa s jej generálnym riaditeľom Ing. Júliusom Slovákom pozhovárala spolupracovníčka redakcie Beata Vrzgulová.<br />

Charakterizujme stručne hlavné úlohy<br />

agentúry po jej vzniku. Ako sa vám darilo<br />

pri personálnom zriaďovaní inštitúcie?<br />

Spočiatku sa naša agentúra nezameriavala<br />

na programovanie, jej hlavná náplň spočívala<br />

v technickej a finančnej implementácii najmä<br />

investičných projektov po podpísaní finančných<br />

memoránd medzi SR a EÚ. Finančné memorandum<br />

bol konkrétny dokument, ktorý určoval celkový<br />

objem finančných prostriedkov a konkrétne<br />

projekty alebo grantové schémy. Posledné memorandum<br />

bolo podpísané v roku 2003, jeho<br />

čerpanie sa uzatvorí v roku 2006. Po vstupe<br />

do EÚ dostala agentúra nové úlohy – stala<br />

sa riadiacim orgánom operačného programu<br />

Základná infraštruktúra, program INTERREG III.<br />

A a Jednotný programový dokument cieľ 2.<br />

Personálne zabezpečenie fungovania agentúry<br />

bolo spočiatku veľmi zložité. Hlavným problémom<br />

bola bezpodmienečná znalosť angličtiny,<br />

pretože všetka komunikácia prebiehala v tomto<br />

jazyku. Tu si dovolím poznamenať, že táto<br />

požiadavka v istej miere ovplyvnila odbornosť<br />

prijímaných uchádzačov. Potrebovali sme skúsených<br />

stavbárov, ekonómov, ľudí vzdelaných<br />

v oblasti zahraničnej politiky. Do agentúry prichádzali<br />

zväčša mladí ľudia bez dostatočných<br />

znalostí overených praxou. Ďalším problémom<br />

boli nízke platy. Dnes je však situácia v agentúre<br />

stabilizovaná aj v tomto smere.<br />

Nedávno sa v rámci MVRR SR uskutočnil<br />

personálny audit, ktorého cieľom bolo<br />

optimalizovanie činnosti ministerstva.<br />

Ovplyvnila táto skutočnosť pôsobenie<br />

agentúry, ktorá je v rámci ministerstva<br />

zaradená na úroveň sekcie?<br />

Audit vyvolal isté presuny v činnosti v rámci<br />

celého ministerstva. Od 2. mája 2005 platí nová<br />

organizačná schéma. V súvislosti s regionálnym<br />

<strong>rozvoj</strong>om bola vytvorená sekcia ktorá sa zaoberá<br />

hlavne programovaním regionálneho <strong>rozvoj</strong>a,<br />

a naša agentúra je predovšetkým realizačná.<br />

Má 6 odborov a jedno oddelenie predbežnej<br />

a priebežnej kontroly, priamo podriadené generálnemu<br />

riaditeľovi. Musím poznamenať, že<br />

pôsobenie agentúry sa značne zjednodušilo od<br />

získania akreditácie EDIS v októbri 2004.<br />

Činnosť agentúry je zameraná na regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong>. Keďže ide o široký pojem,<br />

priblížme konkrétnejšie údaje.<br />

Naša agentúra sa venuje viacerým aktivitám.<br />

Upresním: konkrétne sme v rámci programu<br />

PHARE v rámci ekonomickej a sociálnej<br />

súdržnosti realizovali priemyselné parky (v Hu-<br />

Foto: M. Nemec<br />

mennom, Spišskej Novej Vsi), infraštruktúru pre<br />

cestovný ruch v oblastiach Domaše a Šíravy,<br />

v rámci cezhraničnej spolupráce zaujímavé projekty<br />

podnikateľských inkubátorov (Malacky),<br />

cestu na hraničný prechod v Plešivci (do Maďarska),<br />

množstvo čistiarní odpadových vôd,<br />

kanalizačných sietí a podobne. Momentálne<br />

sa z týchto prostriedkov buduje most v Moravskom<br />

Svätom Jáne (do Rakúska), a dokončuje<br />

sa cesta na poľské hranice Oravice – Zuberec.<br />

V rámci štrukturálnych fondov vyzdvihol by<br />

som aj realizáciu priority 3 (lokálna infraštruktúra),<br />

ktorá je súčasťou Operačného programu<br />

základná infraštruktúra – rekonštrukcie<br />

verejných budov (škôl, nemocníc, kultúrnych<br />

domov, sociálnych zariadení), v rámci opatrenia<br />

renovácie a <strong>rozvoj</strong>a vidieka môžu od nás<br />

dostať peniaze obce na prípravu plánovacích<br />

dokumentov a budovanie drobnej infraštruktúry.<br />

Popri týchto investičných aktivitách by<br />

som vyzdvihol <strong>rozvoj</strong> informačnej spoločnosti<br />

a inštitucionálny <strong>rozvoj</strong>.<br />

Agentúra sa zameriava <strong>rozvoj</strong> regiónov.<br />

Tu vzniká otázka, ako regióny spolupracujú<br />

s agentúrou, ako by ste mohli charakterizovať<br />

vzájomnú spätnú väzbu?<br />

Samozrejme, bez vzájomného partnerstva<br />

by sa určite nedarilo plniť programy a najmä<br />

využívať ponúknuté finančné prostriedky. Veľmi<br />

zaujímavá je spolupráca s vyššími územnými<br />

celkami, zástupcovia regiónov sú zapojení do<br />

opatrenia 3.4. Renovácia a <strong>rozvoj</strong> obcí. VÚC<br />

zhromažďujú projekty od jednotlivých obcí<br />

v svojom územnom celku a organizujú výberové<br />

konanie. Konečným príjemcom pomoci je obec.<br />

Pôsobenie je teda úplne decentralizované, avšak<br />

kontrolované. Podobne ako v systéme EK DIS pre<br />

program PHARE. Finančné riadenie zabezpečuje<br />

platobný orgán a platobná jednotka MVRR SR.<br />

Tvorba a realizácia projektov pravdepodobne<br />

neprebieha bez problémov.<br />

Spočiatku sa v rámci bežiaceho programu<br />

PHARE v našej agentúre projekty iba realizovali,<br />

schvaľovali sa v Bruseli. Postupom času sa zaviedli<br />

grantové schémy (rámcový opis, čo by sa<br />

malo realizovať), naša agentúra vypíše výzvu,<br />

projekty vypracúvajú jednotliví uchádzači na<br />

Slovensku a schvaľovací proces už prebieha tiež<br />

u nás. V súvislosti s prípravou projektov bolo<br />

Slovensko ešte pred cca dvoma rokmi veľmi kritizované,<br />

no dnes je situácia úplne iná. Regionálne<br />

<strong>rozvoj</strong>ové agentúry, ktorých je 32, pomáhajú<br />

pri tvorbe projektov, pomoc poskytujú aj odbory<br />

regionálneho <strong>rozvoj</strong>a VÚC, do procesu sa<br />

zapojilo aj množstvo súkromných firiem. Dnes<br />

nemáme problémy s vypracúvaním projektov,<br />

je ich nadbytok. V tomto smere vyvinulo značné<br />

úsilie MVRR SR, čo sa už dostatočne prejavilo<br />

aj v praxi. Skôr nastáva iný problém: uchádzači<br />

o finančné príspevky sa ponosujú, že investovali<br />

do projektov, no naša agentúra všetky momentálne<br />

nemôže pokryť. Je to však dobrý základ<br />

blízkej budúcnosti, pretože už od roku 2007, keď<br />

nastane nové programovacie obdobie s novým<br />

rozpočtom, projekty z „projektového zásobníka“<br />

môžu byť okamžite kontinuálne realizované.<br />

Keďže som bol od začiatku svedkom nového<br />

prístupu a zmien, postrehol som aj všeobecný<br />

obrat postoja zo strany EÚ k Slovensku, a to<br />

ma veľmi teší. Oproti nedávnej minulosti, keď<br />

nás prirovnávali k úrovni Rumunska, sme dnes<br />

hodnotení veľmi vysoko.<br />

Významnou súčasťou aktivít agentúry je<br />

cezhraničná spolupráca. Akú dôležitosť<br />

zohráva v súčasnej Európe bez hraníc?<br />

Ide vlastne o dokončenie programu PHARE<br />

CBC a od roku 2004 realizáciu projektu IN-<br />

TERREG III A, ktorý sa veľmi dobre plní. V jeho<br />

rámci sa plnia programy tradičnej cezhraničnej<br />

spolupráce (dvaja partneri). INTERREG III B sa<br />

zaoberá transregionálnou spoluprácou (viac<br />

partnerov má spoločné hranice) a INTERREGIII<br />

C interregionálnou (regióny nemajú žiadne<br />

spoločné hranice). V rámci nového<br />

programovacieho obdobia sa má<br />

prejsť na iný systém, súvisiaci s <strong>rozvoj</strong>om<br />

EÚ. �<br />

37<br />

AGENTÚRA NA PODPORU REGIONÁLNEHO ROZVOJA

BRATISLAVSKÁ REGIONÁLNA KOMORA<br />

38<br />

Zaujímal by ma význam regionálnych<br />

komôr ako pobočiek SOPK pre Slovensko<br />

a tiež pre jednotlivé regióny.<br />

Keď sa vrátime do histórie spred 14 rokov,<br />

keď SOPK vznikla ako prvá slovenská podnikateľská<br />

inštitúcia pol roka pred zrodom samostatnej<br />

Slovenskej republiky, už vtedy sme začali<br />

budovať komorové regióny. Vedenie komory<br />

veľmi správne a strategicky vhodne rozhodlo,<br />

aby sa aktivity a služby komory v regiónoch čo<br />

najviac priblížili tamojšej podnikateľskej verejnosti.<br />

Pri regionalizácii sme vychádzali najmä<br />

z historických skúseností, nakoľko obchodné<br />

komory majú niekoľko storočnú históriu nie len<br />

u nás, ale aj v celej Európe a na druhej strane<br />

z prirodzenej spádovosti jednotlivých oblastí.<br />

Náš zámer sa podaril a na Slovensku sme<br />

jedinou podnikateľskou inštitúciou s kompletne<br />

dobudovanou regionálnou infraštruktúrou,<br />

v rámci ktorej regionálne komory majú svoje<br />

sídla spravidla v centrách samosprávnych<br />

krajov. Spravidla preto, že v rozlohovo väčších<br />

regiónoch so vzdialenejšími centrami, ako je<br />

napríklad banskobystrický región, máme dve<br />

regionálne komory. V iných má regionálna komora<br />

svoju regionálnu kanceláriu práve tam,<br />

kde to podnikatelia potrebujú a nie iba v sídle<br />

samosprávneho kraja.<br />

Môžeme konštatovať, že sa nám veľmi<br />

osvedčila spolupráca so samosprávnymi<br />

krajmi. Tá sa týka najmä podpory podnikania<br />

v jednotlivých regiónoch. Zástupcovia komory<br />

spolupracujú s odbornými útvarmi samospráv-<br />

nych krajov v niektorých oblastiach podnikania<br />

a zaujímavých pre podnikateľskú verejnosť, napríklad<br />

cestovný ruch, obchod a služby, ale aj<br />

v rámci učňovského školstva, ktoré pripravuje<br />

kvalifikované sily pre priemysel a služby.<br />

Naznačili ste niekoľko odborov, kde spolupracujete<br />

so samosprávnym krajom, ale<br />

tieto odbory nepatria práve k najšťastnejším.<br />

Také je napríklad odborné školstvo?<br />

Na pôde komory už niekoľko rokov prebieha<br />

celoštátny experiment (so súhlasom ministerstva<br />

školstva) v oblasti učňovského školstva.<br />

Naša regionálna komora spolupracuje so samosprávnym<br />

krajom okrem iného aj v tejto oblasti<br />

a to na zásade, že vo vybraných stredných<br />

odborných učilištiach a združených odborných<br />

školách, ktoré sa rozhodli s nami spolupracovať,<br />

sa zástupcovia SOPK, v tomto prípade<br />

odborníci v danom odbore – zúčastňujú ako<br />

členovia hodnotiacich komisií na záverečných<br />

skúškach v oblasti praktickej výučby.<br />

VZHĽAD A STAV REGIÓNOV JE TIEŽ<br />

VIZITKOU AKTIVITY PODNIKATEĽOV<br />

K <strong>rozvoj</strong>u regiónov od svojho vzniku výrazne pomáha Slovenská obchodná a priemyselná komora so svojimi<br />

regionálnymi komorami. Jednou z nich a s bohatými skúsenosťami je Bratislavská regionálna komora. Jej riaditeľku<br />

Ing. Annu Tóthovú oslovila publicistka Mária Šišuláková.<br />

Teda sa staráte o dorast pre<br />

v súčasnosti zaujímavý automobilový<br />

priemysel?<br />

Foto: M. Nemec<br />

Chceli by sme. Preto som povedala, že ide<br />

o experiment, lebo nepokrýva celú oblasť<br />

a ide iba o vybrané učilištia, ktoré dobrovoľne<br />

pristúpili na túto spoluprácu. V našom regióne<br />

sú napríklad tri. Cieľom experimentu je vyústiť<br />

do určitej právnej normy, čo by zaviazalo štát<br />

na jednej a podnikateľov na druhej strane,<br />

aby spoločne zabezpečovali odborný dorast,<br />

ktorý bude naša ekonomika potrebovať. Veľmi<br />

iniciatívny je napríklad Dr. Jozef Uhrík, bývalý<br />

predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia<br />

a dlhoročný člen Predstavenstva SOPK, ktorý<br />

sa aj po odchode z tejto funkcie ako čelný<br />

predstaviteľ Asociácie priemyselných zväzov<br />

v tejto oblasti intenzívne angažuje, počnúc<br />

stredným odborným školstvom až po vysokoškolský<br />

stupeň.<br />

V tomto SOPK istým spôsobom supluje<br />

štátne aj podnikateľské inštitúcie svojou<br />

iniciatívou.<br />

Nemyslím, usilujeme sa iba dostať ministerstvo<br />

školstva do partnerského vzťahu<br />

s podnikateľmi práve v odbornom vzdelávaní,<br />

tak aby odborné školstvo zabezpečovalo<br />

takých odborníkov, akých potrebuje naše<br />

hospodárstvo. Keďže sme podnikateľská inštitúcia,<br />

považujeme to za svoju povinnosť.<br />

Pri podpore podnikania, ktoré nám vyplýva<br />

zo zákona, cítime istú zodpovednosť aj<br />

v rámci pomoci malému a strednému podnikaniu,<br />

lebo i tam je potrebná odborná, dobre<br />

kvalifikovaná a momentálne veľmi žiadaná<br />

pracovná sila.<br />

Našu činnosť posúvame aj do iných oblastí,<br />

napríklad obzvlášť pre malé a stredné firmy<br />

sme pripravili projekt, na základe ktorého<br />

ponúkame sprostredkovanie už uvoľnených<br />

priemyselných vzorov tzv. malých patentov,<br />

aby ich mohli malí a strední podnikatelia<br />

využívať. Teda diapazón našich činností je<br />

v rámci podpory podnikania veľmi široký.<br />

Vzdelávanie a prístup k informáciám<br />

sprostredkúvame tiež organizovaním seminárov,<br />

školení, workshopov, podnikateľských<br />

stretnutí s odborníkmi, ktorí oboznamujú<br />

podnikateľov so skutočnosťami, ktoré sa v oblasti<br />

podnikania neustále menia. Napríklad<br />

právne normy, pred vstupom a po vstupe<br />

Slovenska do EÚ a tiež určité techniky podnikania,<br />

manažérske zručnosti, moderné vedenie<br />

firmy atď. V tejto oblasti spolupráca so<br />

samosprávnym krajom, resp. v tomto prípade<br />

aj miestnou samosprávou prebieha tak, že<br />

v novovzniknutom podnikateľskom inkubátore<br />

v Malackách naša bratislavská regionálna<br />

komora organizuje vzdelávacie a informačné<br />

podujatia pre miestnych podnikateľov.<br />

Aká je vaša spolupráca so zahraničím?<br />

To je parketa, na ktorej sa nám aj zásluhou<br />

polohy nášho regiónu, ako aj dobrou<br />

spoluprácou so samosprávnym krajom<br />

veľmi dobre darí. Úspešne spolupracujeme<br />

s hospodárskymi komorami v susedných<br />

regiónoch. Dobrú spoluprácu máme v tomto<br />

aj s najvyššími predstaviteľmi nášho samosprávneho<br />

kraja ako aj mesta Bratislavy.<br />

Stalo sa pravidlom, že predseda BSK pán<br />

Roman prizýva našu regionálnu komoru k rokovaniam<br />

so zahraničnými delegáciami, najmä<br />

ak ich súčasťou sú predstavitelia komôr<br />

a podnikatelia. A to platí aj pri cestách do<br />

zahraničia. Sme zároveň priamo partnermi<br />

zahraničných komôr, prípadne podnikateľských<br />

zväzov, niekedy priamo významných<br />

podnikateľov a investorov, ktorí sa zaujímajú<br />

o hospodársku spoluprácu s naším regiónom.<br />

Tak vchádzame do rokovaní na princípe<br />

partnerstva.<br />

Na začiatku boli aj prípady, keď bratislavského<br />

župana niektorí zahraniční partneri<br />

oslovovali naším prostredníctvom po tom, čo<br />

sa dozvedeli o novom samosprávnom členení<br />

Slovenska. Nebolo to oficiálne, ale nás sa<br />

pýtali, o čo ide, pretože už máme dlhodobé<br />

dobré kontakty a vieme veľmi pružne reagovať<br />

a navzájom sa informovať o možnostiach<br />

spolupráce. Týka sa to najmä susedných<br />

regiónov. Príkladom môže byť aj naša spolupráca<br />

s Viedenskou hospodárskou komorou,<br />

s ktorou máme takpovediac každodennú<br />

spoluprácu a ročne organizujeme pre podnikateľov<br />

z našich regiónov množstvo podujatí,<br />

či už v Bratislave alebo vo Viedni. �

BÝVANIE V DREVENOM DOME JE TRVALÝ<br />

A NENAHRADITEĽNÝ ZÁŽITOK<br />

Na rozšírenom názore, že rodinný dom je niečím drahým až nedostupným, nesie svoj podiel<br />

častá snaha stavať skôr sídlo, ktoré by majiteľa dostatočne reprezentovalo než jednoduchý<br />

domov plný tepla. Obyčajné drevo je však to pravé čaro. Na Slovensku drevené rodinné domy<br />

a chaty produkuje firma WOOD–LIFE–PART, s.r.o. z Oravskej Lesnej. euroReport oslovil jej<br />

konateľa Bc. Ľubomíra Janča.<br />

Prečo ste sa rozhodli pre drevo ako stavebný<br />

materiál, súvisí to azda s tradíciou<br />

Oravy a jej lesov?<br />

Drevo má zvláštnu neopísateľnú moc. Pôsobí na<br />

ľudí prívetivo, priateľsky a teplo. Tak ako nás upokojuje<br />

pobyt v lese, tak je to aj v drevenom dome,<br />

ktorého interiér vytvára v porovnaní s murovanými<br />

stavbami úplne odlišnú atmosféru. V ľuďoch je hlboko<br />

zakorenený vzťah k všetkému, čo s prírodou<br />

súvisí. Človek až 90 percent času v živote trávi<br />

v uzavretých priestoroch. Aj z tohto dôvodu by mal<br />

byť domov nášmu zdraviu prospešný. Drevo tieto<br />

vlastnosti má. Biologické a ekologické parametre,<br />

tepelnoizolačné schopnosti, nízke vykurovacie náklady,<br />

samočinné regulovanie vlhkosti a nenapodobiteľná<br />

estetika – to sú pravé nefalšované fakty<br />

týkajúce sa rodinného domu z dreva.<br />

V minulosti nielen na Orave, ale na celom<br />

severnom Slovensku bolo drevo najdostupnejším<br />

stavebným materiálom. Stavali sa z neho domy<br />

– drevenice, hospodárske budovy. Na jeho opracovanie<br />

boli potrebné len jednoduché nástroje<br />

a zručnosť. Na túto tradíciu sme nadviazali aj<br />

my. Samozrejme, dnes sa už na spracovanie<br />

dreva používajú najmodernejšie technológie<br />

a výrobné postupy, čo zaručuje, že drevená stavba<br />

spĺňa aj najprísnejšie kritériá dneška.<br />

V poslednom období sa čoraz viac píše<br />

a hovorí o ekológii, zdravom životnom štýle<br />

a o zdravom bývaní. Akú prioritu zohrávajú<br />

tieto požiadavky vo vašich produktoch?<br />

Na tomto základe stavia aj naša firma<br />

WOOD–LIFE–PART, s.r.o. Naše drevené domy,<br />

uspokoja každého stavebníka, pretože sú ekologické,<br />

účelné, s nízkymi nákladmi na vykurovanie<br />

a na údržbu. Sú mimoriadne vhodné pre alergikov<br />

a astmatikov. Drevo nie je len vysoko estetické,<br />

elegantné, majestátne, ale hlavne je ekologické.<br />

Je to najzdravší a najprirodzenejší stavebný materiál.<br />

Je výborným konštrukčným materiálom,<br />

ľahko opracovateľným a jeho malá objemová<br />

hmotnosť uľahčuje montáž<br />

prvkov a dielov konštrukcie<br />

drevených stavieb. Slovenské<br />

stavebníctvo zaostávalo vo<br />

výstavbe drevených domov.<br />

Tento trh sa postupne rozvíja,<br />

a preto si dovoľujeme<br />

obohatiť ho našimi drevenými<br />

stavbami.<br />

Aké iné výhody majú vaše<br />

výrobky?<br />

Výhodou drevených stavieb<br />

je ich nízka energetická<br />

náročnosť, rýchla realizácia<br />

výstavby v priebehu 2 až 3<br />

mesiacov podľa veľkosti stavby a rozsahu dodávky.<br />

Suchý proces výstavby umožňuje budovať<br />

aj v zime. Nespornou výhodou je i okamžitá<br />

možnosť bývania. Stavebníkom ponúkame architektonické<br />

riešenie podľa ich vlastnej predstavy<br />

a výstavbu od hrubej stavby až po kľúč. Drevený<br />

dom už svojou podstatou vytvára priestor, kde<br />

môžeme bez problémov načerpať toľko potrebné<br />

zdravie, psychickú pohodu, pokoj a harmóniu.<br />

Môžete porovnať, o čo je energeticky výhodnejší<br />

rodinný dom postavený firmou<br />

WOOD–LIFE–PART, s.r.o., ako klasický tehlový<br />

či pórobetónový rodinný dom?<br />

Tepelným odporom stavieb na Slovensku sa<br />

zaoberá norma STN 73 0540-2, podľa ktorej sa<br />

odporúča koeficient tepelného odporu Rn = 3,0<br />

m 2 K/W. Naše drevené stavby majú tepelný odpor<br />

obvodovej steny Rn = 4,95 m 2 K/W. Z prepočtov<br />

energetických nákladov na vykurovanie môžeme<br />

potvrdiť, že náklady na vykurovanie v drevenom<br />

dome sú minimálne o 60% nižšie ako v klasickej<br />

murovanej stavbe. Okamžité tepelné straty sú<br />

veľmi nízke a nízka je aj spotreba energie na<br />

temperovanie. V drevených stavbách sa veľmi<br />

výrazne skracuje čas na dosiahnutie tepelnej<br />

pohody bývania. V murovaných stavbách<br />

je potrebné „zohriať“ aj steny, čo<br />

zvyšuje energetickú náročnosť. Stačí sa<br />

len dotknúť murovanej a drevenej steny<br />

a každý pocíti ten rozdiel.<br />

Čo musí urobiť záujemca o niektorý<br />

z vami ponúkaných drevených<br />

rodinných domov, aby ho získal?<br />

Stačí keď sa s nami skontaktuje<br />

a následne pri osobnom stretnutí si<br />

dohodneme všetky podmienky výstavby.<br />

Samozrejme musí mať chuť stavať,<br />

vlastniť stavebný pozemok a mať nejakú<br />

predstavu o dome svojich snov.<br />

Ak sa niekto rozhodne, že chce mať drevený<br />

domček podpivničený, poskytujete<br />

službu na zhotovenie takýchto základov,<br />

alebo sa o ne musí postarať stavebník<br />

sám?<br />

To závisí od požiadaviek stavebníka. Ako som<br />

už povedal, ponúkame rôzne stupne dodávky, od<br />

hrubej stavby až po stavbu domu na kľúč, kde<br />

základy sú súčasťou dodávky.<br />

Pre každého je dôležitá otázka bezpečnosti.<br />

Je známe, že na americkom kontinente,<br />

najmä v Kanade, sú samozrejmosťou<br />

drevené domčeky, ale ich najväčším postrachom<br />

je oheň. Čím sa líšia stavby firmy<br />

WOOD–LIFE–PART, od kanadských a ako<br />

sú zaistené proti zničeniu?<br />

Nie je pravda, že najväčším postrachom drevených<br />

stavieb je oheň. Veď akýkoľvek dom, teda aj<br />

drevený musí spĺňať najprísnejšie protipožiarne<br />

parametre, inak by sa nedal skolaudovať. Z vyhodnocovania<br />

požiarov rôznych stavieb u nás aj<br />

v zahraničí plynie, že správne navrhnutá a zhotovená<br />

drevená konštrukcia odoláva požiaru lepšie<br />

ako oceľová. Zuhoľnatená povrchová vrstva<br />

nosných prvkov z dreva chráni tieto prvky pred<br />

ďalším obhorievaním a ak sú dimenzované tak,<br />

aby zostávajúca neporušená časť zabezpečila<br />

ich únosnosť, sú schopné odolávať požiaru 30<br />

a viac minút. Nechránené oceľové konštrukcie<br />

sa obvykle po 15 minútach zrútia. Tak ako oheň<br />

znehodnotí drevenú stavbu, znehodnotí aj murovanú<br />

stavbu. Pri dodržaní všetkých noriem pri<br />

výstavbe a následne dodržiavaním bezpečnostných<br />

predpisov sa niet čoho obávať. �<br />

WOOD-LIFE-PART, s. r. o.<br />

Oravská Lesná č. 980<br />

tel.: 0907 309203, 0907 681381<br />

http://www.wlp.sk<br />

e-mail: info@wlp.sk<br />

39

REPORTÁŽ<br />

ČO JE TO REGIONÁLNY ROZVOJ? DRINA!<br />

Dnešný staroturiansky primátor Ján Kišš<br />

hovorí, že nešťastím mikroregiónov bolo, ak<br />

v nich dominovala jedna fabrika. Mesto Stará<br />

Turá má desaťtisíc obyvateľov, v Chirane<br />

robilo „v najlepších rokoch“ až 5400 ľudí.<br />

Mesto a fabrika boli v dobrom i v zlom doslova<br />

spojené nádoby. Po roku 1989 však prišla<br />

privatizácia. V tomto prípade naozaj doslova<br />

divoká. Ramenatí kukláči z bezpečnostnej<br />

služby obsadili fabriku a odborári bránili pracovné<br />

miesta vlastným telom. Dôsledok častých<br />

vlastníckych zmien? Výroba krachovala,<br />

nezamestnanosť priamo v meste vzrástla na<br />

23 percent. Ako po prvej svetovej vojne, keď<br />

prišla kríza...<br />

Kopaničiari tak po roku 1989 na vlastnej<br />

koži opäť spoznávali, čo to je „byť od cesty“<br />

– v krásnom lone prírody, s hrdými partizánskymi<br />

tradíciami takmer v každej rodine, so<br />

stovkami špecialistov na jemnú mechaniku,<br />

ale s malým krajcom chleba pre deti. Dobre<br />

preto vedia, čo to je v televízii toľkokrát spomínaný<br />

„regionálny <strong>rozvoj</strong>“: v prvom rade drina,<br />

ale oplatí sa!<br />

„Regionálny <strong>rozvoj</strong> je veľmi široký pojem,“<br />

mienil pri našom stretnutí primátor Kišš.<br />

„Nejde len o pracovné príležitosti, ale o celý<br />

komplex faktorov, ktoré utvárajú prostredie.<br />

Počnúc stavom a kvalitou celej infraštruktúry<br />

v meste a okolí cez aktivity nášho stavebníctva<br />

až po kultúrne či rekreačné možnosti na<br />

Dubníku a starostlivosť o tunajšie mestské<br />

lesy. Nič z toho nie je samospasiteľné ani<br />

nemôže byť dôležitejšie na úkor inej zložky.<br />

A zároveň nič z toho nemožno vynechať. Regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong> je v rozhodujúcej miere závislý<br />

od miestnych aktivít, podmienky však musí<br />

utvárať štát.<br />

Príklad prvý: bývanie<br />

Nad mestom je vŕšok, kde za pár rokov<br />

vyrástli desiatky rodinných domov, ale<br />

i obytný dom s 39 bytmi. Vďaka pestrým<br />

fasádam dostal milú prezývku „Lentilka“. Sú<br />

to nájomné byty, ktoré dalo postaviť mesto<br />

s podporou štátneho fondu. Časť nákladov<br />

znáša mesto, časť prostriedkov je zo štátnej<br />

dotácie a zvyšok z dlhodobého štátneho úveru.<br />

Ten vlastne splácajú nájomníci, garantuje<br />

ho však mestský rozpočet. Dobrá myšlienka,<br />

pekné bývanie, ibaže...<br />

Mladá trojčlenná rodina sa sem nasťahovala<br />

hneď po dokončení a boli radi, že ich komisia<br />

pri mestskom úrade vybrala spomedzi<br />

mnohých uchádzačov, nepáči sa im<br />

však výška mesačných platieb za bývanie.<br />

Tú práve ovplyvňuje nutnosť<br />

splácať dlhodobý úver. „Pritom,“<br />

40<br />

hovorí mladý muž, „podmienkou pre získanie<br />

nájmu bolo, aby náš príjem neprekročil 3,5<br />

násobok životného minima. Lenže po zaplatení<br />

nájomného nám zasa na to živobytie tak<br />

veľa nezostane,“ priznáva mladý muž, ktorý<br />

nechce byť menovaný. Má to logiku?<br />

Zástupca primátora Ján Mikláš o probléme<br />

vie a s názorom nájomníka súhlasí. „Podmienka<br />

je nezmyslom, vie o tom samospráva<br />

na celom Slovensku. Možno preto sa medzi<br />

ľuďmi zakorenil názor, že ide o sociálne byty,<br />

ale to nie je pravda. Azda pôvodná myšlienka<br />

na ministerstve bola taká, aby mohli bývať aj<br />

ľudia s nižšími príjmami, ktorí si nemôžu dovoliť<br />

kúpiť vlastný byt, lenže v praxi sú položky<br />

nájmu najmä kvôli úveru tak nastavené, že by<br />

im z príjmu naozaj veľa nezostalo. Nie je to<br />

vina samosprávy, ale štátom určených pravidiel,<br />

ktoré sa stále nedarí zmeniť. Pritom obce<br />

potrebujú mať v bytoch ľudí, ktorí budú platiť,<br />

pretože splácať úver sa musí...“<br />

Napriek tomu v Starej Turej pripravujú už<br />

výstavbu druhého domu s podporou štátu,<br />

ktorý bude mať 22 bytov. Budú však už len<br />

menšie, jedno- a dvojizbové, o ktoré je medzi<br />

ľuďmi najväčší záujem. Samozrejme, predovšetkým<br />

pre nižšie nájomné...<br />

Konečne!<br />

ONDREJ ŠIMÚNY<br />

Historické anály hovoria, že prvý priemysel prišiel do Starej Turej v roku 1935, keď mestečko podpísalo s bratislavským<br />

továrnikom Františkom Micherom dohodu. V tom istom roku postavil halu a spustil výrobu súčiastok do vodomerov. Tu<br />

kdesi je zárodok za socializmu slávnej Chirany...<br />

Primátor Starej Turej Ján Kišš je zápalistý rečník<br />

a veľký lokálpatriot.<br />

Skraja mesta sme si nemohli nevšimnúť<br />

výstavbu priemyselnej haly. Napreduje mimoriadnym<br />

tempom, stavbári začali v snehu<br />

ešte vo februári, na jeseň bude hotová.<br />

Pozemok poskytlo mesto, pribudne dvesto<br />

pracovných miest pri výrobe meracích prístrojov.<br />

Slovenská firma Prema gas dokázala<br />

Nájomný dom, zvaný Lentilka: zástupca primátora Ján Mikláš netají, že pre mladých ľudí je bývanie<br />

v ňom dosť drahé

Za pár mesiacov vznikne na poli za mestom 200 pracovných príležitostí. A potom<br />

ďalšie stovky. Konečne!<br />

presvedčiť nemeckého investora, aby nový závod<br />

postavili tu – a nie trebárs v Poľsku. Ďalší<br />

zahraniční investori sa už usadili v niektorých<br />

priestoroch pôvodnej Chirany a plánuje sa<br />

aj výstavba nových objektov v katastri mesta.<br />

Ide doslova o stovky nových pracovných<br />

príležitostí! Tempo príprav je úžasné a vďaka<br />

tomu sa problém nezamestnanosti pre Starú<br />

Turú zrejme stane minulosťou. „Som osobitne<br />

rád, že cez firmu Leoni i ďalšie dostanú prácu<br />

naše ženy. Chlapi predsa len boli zvyknutejší<br />

dochádzať aj ďalej, ženám to ich materské<br />

povinnosti nedovoľujú,“ pochvaľuje si primátor<br />

a ukazuje prstom plochy, kde budú stáť<br />

nové výrobné haly.<br />

Vyzerá to strašne jednoducho. Ale vysporiadať<br />

sa s desiatkami, niekedy so stovkami<br />

pôvodných vlastníkov, aby mal investor utvorené<br />

podmienky, vyžaduje neľudské úsilie. Stačí,<br />

aby sa jeden či dvaja z vlastníkov postavili proti<br />

a už sa celý proces predlžuje. „Vieme, ako<br />

zdĺhavo u nás beží vyvlastňovanie a aj celé<br />

pravidlá pri oceňovaní pozemkov sú čudné.<br />

Čo sa má napríklad považovať za primeranú<br />

cenu?“ rozohňuje sa primátor. „Niekomu stačí<br />

200 korún za meter, iný nedá ani za dvetisíc,<br />

a nechce ani vymeniť pozemok. V našom prípade<br />

bolo vyše sto vlastníkov, no ako jediná to,<br />

žiaľ, urobila katolícka cirkev, ktorá mala päťmetrový<br />

pás akurát uprostred poľa a nezlomil<br />

ju ani zahraničný investor. Kládli si neúnosne<br />

vysoké nároky, a tak sa musel projekt len kvôli<br />

nim prerábať, celé sa to zbytočne predĺžilo.“<br />

Podobných príkladov nedotiahnutosti pravidiel<br />

hry zo strany štátu by aj Staroturania<br />

mohli uviesť veľa. A každý z nich brzdí v <strong>rozvoj</strong>i,<br />

spomaľuje procesy, o ktoré sa samospráva<br />

usiluje. Vysvetľuj im potom, že to alebo ono sa<br />

nedalo, lebo... Ako, napríklad, zabezpečiť v zime<br />

zjazdnosť ciest na kopanice? Prejde tam<br />

len ťažká technika, mohli by pomôcť družstevníci<br />

svojim strojmi, radnica také nemá a ani<br />

by ich neuživila, poľnohospodáromn v zime<br />

stoja, ale nesmú pomôcť, pretože systém zelenej<br />

nafty im to neumožní, aj keby to radnica<br />

zaplatila. Alebo: ľudia frfľú, že sa museli zlúčiť<br />

dve základné školy do jednej, pretože tá druhá<br />

vyrábala ročne vyše milión korún stratu.<br />

Nuž sa ten milión musel usporiť, aby bolo na<br />

svietenie, lebo keby<br />

sa večer v meste<br />

nesvietilo, frfľali<br />

by tiež... Pritom na<br />

prevádzku verejného<br />

osvetlenia mesto<br />

potrebuje ročne 2,5<br />

milióna korún. Kde<br />

ich zobrať?<br />

Za všetkým sú peniaze<br />

A stále ich je málo.<br />

Veď len na novú čističku<br />

by podľa šéfa<br />

tunajších vodární,<br />

novozriadenej mestskej<br />

firmy Aquatur<br />

Ing. Deana Pašku<br />

bolo treba okolo sto<br />

miliónov korún. Viac vraj už len mieša, ako čistí.<br />

Na celkovú rekonštrukciu a predpokladané<br />

investície majetku vodární potrebuje Aquatur<br />

zohnať 250 miliónov korún. Pomôžu eurofondy?<br />

Mesto vynaloží v tomto smere maximum<br />

úsilia, čo sa dalo v príprave urobiť, sa už<br />

urobilo. Ale aj zo staroturianskej radnice zaznievajú<br />

hlasy, ktoré počúvame veľmi často:<br />

byrokracia únie, spojená s projektmi a žiadosťami,<br />

je nepredstaviteľná! A to sme si mysleli,<br />

že byrokraciu, spoznanú za socializmu, už nič<br />

nepredčí... Ale čo iné sa dá robiť?<br />

Dom na pivnici stál Petra Gažoviča a jeho rodinu už<br />

desať rokov úsilia. Ale nevzdá sa...<br />

Stará Turá žila v čase našej návštevy horúčkovitými<br />

prípravami na tradičný jarmok.<br />

Podľa Jána Mikláša sa prihlásilo už 350 záujemcov<br />

a do posledných chvíľ pribúdajú desiatky.<br />

Vyzerá to na rekord – ak bude počasie.<br />

Za nájom predajného miesta sa platí vopred.<br />

Pravda, nie rovnako. Tí, čo prinesú vlastné<br />

výrobky, platia podstatne menej. Je to určité<br />

zvýhodnenie pre drobných podnikateľov, poskytovateľov<br />

služieb a oživovateľov ľudových<br />

remesiel, pretože ani oni pri 19-percentnej<br />

dani nemajú na ružiach ustlaté.<br />

Bedákať však niet kedy, treba robiť...<br />

Pred zaujímavým, zjavne historicky cenným,<br />

ale čerstvo zrekonštruovaným domom<br />

sa zvŕtal chlap v montérkach. Na prízemí<br />

sme si všimli okienko s nápisom Predaj vína.<br />

Majiteľ domu Peter Gažovič nás spolu s manželkou<br />

Ivetou ochotne povodili po dome, ktorý,<br />

v tom nás inštinkt neklamal, je naozaj jednou<br />

z najcennejších historických pamiatok v Starej<br />

Turej. Vlastne: je aj nie je. Volajú ho Dom na<br />

pivnici a podľa histórie sa jeho vznik datuje do<br />

roku 1632. Boli to sklepy, kde tunajší pivovar<br />

skladoval akurátne vychladené sudy s pivom.<br />

Na sklepoch postavili dom, ktorý však už pred<br />

desiatimi rokmi vyzeral horšie ako čachtický<br />

hrad. „Vždy sme chceli mať niečo také, mám<br />

hotelovú školu a robila som vo fachu. Mojím<br />

snom bolo mať vlastnú vinárničku s peknou<br />

reštauráciou a dobrou kuchyňou,“ vyznáva<br />

sa pani domu. A tak sa pustili do práce. Dom<br />

kúpili od mesta, bol však v takom stave, že<br />

ho museli zbúrať – ale tak, aby sa zachovali<br />

historicky cenné pivnice. Na nich pod dohľadom<br />

pamiatkarov postavili dom: vernú<br />

repliku pôvodného. Chýbajú už len drobné<br />

úpravy a môžu spustiť prevádzku, na pivnice<br />

príde rad neskôr. „Dnes je všetko veľmi drahé,<br />

najmä zariadenie do kuchyne a také veci,<br />

postupne robíme, ako vládzeme,“ potvrdzuje<br />

Peter Gažovič. Pýtame sa ho na skúsenosti<br />

s úradmi. Kto stavia, vie svoje... „Spočiatku<br />

to išlo celkom hladko, nemal som problém<br />

s povoleniami,“ hovorí. „Lenže teraz, po tej<br />

takzvanej reforme, už ani jeden úrad nesídli<br />

tam, kde bol a treba ísť na viac miest. Čo bolo<br />

v Novom Meste nad Váhom, je teraz v Trenčíne<br />

– skrátka, človek sa viac nabehá. A veľmi<br />

sa menia predpisy, trebárs aj hygienické,<br />

vraj to vyžaduje Európska únia. Musím mať<br />

klimatizáciu, ventiláciu a mnohé ďalšie veci,<br />

je to veľmi nákladné,“ priznáva. Pomoc štátu,<br />

agentúra pre <strong>rozvoj</strong> podnikania, európske<br />

fondy? Pán Gažovič pripúšťa, že sa vo financiách<br />

spoľahli viac na vlastné sily a na rodinu.<br />

„Radil som sa aj s kolegami, ktorí už podnikajú<br />

v reštauračných službách a žiadali o podporu,<br />

ale nepresvedčili ma. Aspoň 50-tisíc zaplatíte<br />

firme za to, že vám vybaví celú agendu, lebo<br />

tam ako amatér nemám šancu celú administratívu<br />

zvládnuť. Ale ešte nemáte záruku, že<br />

vám projekt schvália. Pritom som počul, že tie<br />

firmy pýtajú po schválení ešte desať percent<br />

z poskytnutého úveru. Tak to teda nie...“<br />

Nuž, Gažovičovci veria, že keď prídeme o čosi<br />

neskôr, privítajú nás už vo funkčnej prevádzke.<br />

Kiežby, lebo takýchto pekných zariadení nie<br />

je nikdy dosť. A, nadväzujúc na úvodné slová<br />

primátora Kišša, sú stelesnením jedného z komplexu<br />

faktorov, chápaných pod pojmom<br />

regionálny <strong>rozvoj</strong>. Ten, ako sme si povedali,<br />

záleží v prvom rade na miestnej<br />

aktivite. Ale aj na podpore štátu. �<br />

Foto: P. Zahradník<br />

41<br />

REPORTÁŽ

ANKETA<br />

42<br />

Marek TETTINGER<br />

1. Spor medzi KDH a ANO je o percentách<br />

v prieskumoch verejnej mienky a tých, čo po voľbách<br />

rozdelia strany na úspešné a neúspešné.<br />

Liberáli minulú jeseň spadli pod hranicu zvoliteľnosti<br />

– niekoľkomesačný konflikt s kresťanskými<br />

demokratmi im pomohol preskočiť psychologickú<br />

hranicu piatich percent. Ak majú túto kampaň<br />

dobre načasovanú, máme sa do konca volebného<br />

obdobia na čo tešiť. KDH im v tomto divadle statočne<br />

asistuje.<br />

2. Aj keď si človek o riadení STV a personálnej<br />

politike vedenia môže myslieť svoje, možno by nebola<br />

od veci aj sebareflexia autorov protestu. Skôr ako<br />

protest mohla prísť diskusia, ktorá by dala odpoveď<br />

na pár otázok: Aká má byť televízia s prívlastkom<br />

„verejnoprávna“? Je dôležitejšia celoplošná sledovanosť,<br />

alebo fakt, že televízia vyčlení vysielací čas<br />

aj pre rôzne menšiny. Ak sa STV dáva za vzor najmä<br />

ČT – máme na to jej príklad nasledovať? Financie,<br />

personálne obsadenie, nezávislosť od politických<br />

tlakov... Rozdielov by sa našlo viac.<br />

3. Eurooptimisti veria, že sa nájde zázračné<br />

riešenie, skeptici stále hlasnejšie kričia: „My sme<br />

to hovorili!“ Euroústavu čakajú zmeny, čo prinesie<br />

otvorenie Pandorinej skrinky, si dnes nik netrúfne<br />

predpovedať. Aj keď chápem politické dôvody,<br />

prečo po neúspechu vo Francúzku a Holandsku<br />

chcú v ratifikácii pokračovať v ďalších krajinách,<br />

márne hľadám racionálne zdôvodnenia pre toto<br />

rozhodnutie.<br />

OTÁZKY <strong>EUROREPORT</strong>U<br />

KOMENTÁTOROM<br />

SLOVENSKÝCH NOVÍN<br />

Klára GROSMANNOVÁ Slavo KLIKUŠOVSKÝ<br />

1. Kdeže 90 poslancov! Žiaden z nich by<br />

nehlasoval za predčasné voľby, teda za<br />

skončenie bezstarostného, dobre plateného<br />

teplého miestečka s množstvom privilégií.<br />

Veď, čože by si poslanci pílili haluz, na ktorej<br />

sedia do riadnych parlamentných volieb? Za<br />

sporom KDH – ANO je presne to, čo za inými<br />

spormi medzi koaličnými partnermi: ukázať,<br />

že „naša“ agenda je lepšia, a tým ňou chceme<br />

zvýšiť vlastné preferencie. Takúto „filozofiu“<br />

si osvojili nielen KDH a ANO, ale aj SDKÚ<br />

a SMK.<br />

2. Na výzve mi prekážalo najviac to, že jej<br />

iniciátori a organizátori boli ešte nedávno<br />

aktívnymi spolupracovníkmi STV – čiže úmysel<br />

Verejnosť za verejnoprávnosť prekryla ich<br />

osobná snaha o akúsi odvetu. Netvrdím však,<br />

že niet proti čomu v STV protestovať. Cieľ bojkotu<br />

(nepozerať zopár minút vysielanie STV)<br />

sa však nedosiahol. Keďže v rôznych médiách<br />

sú rôzne manipulácie na dennom poriadku,<br />

výsledku, že STV v inkriminovanom čase mala<br />

viac divákov – neverím. Najmä preto, že to<br />

tvrdí STV.<br />

3. Riešenie sa nájde, Európska únia bude<br />

existovať, bude sa rozširovať, len – predbežne<br />

– bez euroústavy – na základe iných<br />

pravidiel.<br />

1. Ak sedia v jednej vláde liberáli a svätuškári,<br />

inak to ani dopadnúť nemôže. Je však<br />

vtipné sledovať ako kádeháci odmietajú podať<br />

si s ruskovcami čo i len ruku. V zákulisí si však<br />

nemá problém šéf KDH potriasť ruku s Lexom,<br />

lebo si myslí, že to nikto nevidí a potom v parlamente<br />

sa tvári, že bojuje za zrušenie Mečiarových<br />

amnestií. Hrozné pokrytectvo.<br />

2. Celé je to trápne a tendenčné. Ak ide<br />

hovoriť o kultúre lacný komediant Skrúcaný,<br />

ktorý si na chlieb zarába imitovaním opitého<br />

Slotu, nemám k tomu, čo dodať.<br />

3. Môže to ohroziť prijatie nových kandidátskych<br />

krajín. Myslím si však, že euroústava<br />

sa trochu upraví a do troch rokov vstúpi do<br />

platnosti.

1. KDH hrozí predčasnými voľbami kvôli nevysloveniu dôvery ministrovi školstva Martinovi Froncovi, ale<br />

takmer všetci sa zhodujú na tom, že 90 poslancov by za ne asi nehlasovalo. Možno je za sporom KDH<br />

– ANO aj niečo viac, ale to sa asi nedozvieme. Čo si však myslíte o týchto nezhodách v rámci koalície?<br />

2. Asi 200 umelcov sa vzbúrilo a vyzvalo na malý bojkot STV. Protestujú proti tomu akým smerom sa<br />

uberá program našej verejnoprávnej televízie. Iniciatíva výzvy verejnosť za verejnoprávnosť má viac<br />

zástancov ako odporcov. Aký je váš názor na túto výzvu a možno by stálo za reč aj za porovnanie<br />

s komerčnými médiami...<br />

3. Francúzi povedali NIE európskej ústave, čo rozhodne povzbudí euroskeptikov. Otázkou zostáva, či<br />

to vážne ohrozí vývoj EÚ alebo sa, ako vždy, nájde nejaké šalamúnske riešenie?<br />

Dagmar KRIŠTOFIČOVÁ<br />

1. Nezhody v rámci koalície sú samozrejmosťou,<br />

najmä ak je zložená z takých diametrálne<br />

odlišných strán ako tá naša – špecificky<br />

slovenská. Všetko to odvolávanie a vyhrážanie<br />

sa odvolávaním je iba taký obyčajný politický<br />

humbug a je za ním skryté to, čo vlastne robí<br />

politiku politikou a to, čo sa občan nikdy sa<br />

nikdy nedozvie, lebo by naozaj padla vláda.<br />

2. Vôbec by ma neprekvapilo, keby umelci<br />

vyzývali na bojkot sledovania všetkých slovenských<br />

televízií, lebo aj na správach TA 3 sa dá<br />

vždy niečo nájsť. To je zaujímavé, že si vzali<br />

na paškál práve STV a iné komerčné televízie,<br />

kde zrejme zarábajú, sú v poriadku, tam sú<br />

tie programy na úrovni? Verejnoprávnosť STV<br />

by mal myslím ktosi kontrolovať a sledovať.<br />

Viac ma trápi, že musím platiť koncesionárske<br />

poplatky aj napriek tomu, že STV nesledujem,<br />

takisto ako ani dve ďalšie komerčné televízie.<br />

3. Francúzi zrejme vedeli, čo v tej ústave<br />

vlastne je, o čom je. To, že ju medzičasom<br />

neprijali ani Holanďania zrejme svedčí o tom,<br />

že európske súštátie nie je snom všetkých Európanov.<br />

Naši poslanci euroústavu schválili za<br />

nás, a naozaj by som rada vedela, či si ju aspoň<br />

prečítali.<br />

Eleonóra BUJAČKOVÁ Norbert MOLNÁR<br />

1. Je to vec preferencií obidvoch vládnych<br />

strán. Ich súperenie je zákonité, pričom ANO<br />

musí „tvrdiť muziku“, lebo je občas aj pod prahom<br />

zvoliteľnosti do parlamentu.<br />

2. Kto má médiá, ten má moc. STV zvýšila<br />

svoju sledovanosť, to je O.K. Koniec-koncov za<br />

peniaze daňových poplatníkov. Podstatné je<br />

vedieť, kto má STV? Lebo je politická...<br />

3. Dalo sa to čakať. Nejde o euroskepsu, ale<br />

o to, že Francúzom a iným národom sa nepáči<br />

vývoj „maastrichtských“ myšlienok. Zosúladiť<br />

25 štátov a ich obyvateľstvo, na to treba vyššiu<br />

vzdelanosť, kultúrnosť a kus európanstva.<br />

1. Rozpory v koalícii existujú už od chvíle<br />

zrodu tejto vlády. Raz sú silnejšie, raz slabšie,<br />

ale existujú. Že sa tieto dve strany ťažko znášajú,<br />

tomu je pravdepodobne na príčine nielen<br />

zásadný svetonázorový rozpor, ale aj zrážka<br />

záujmov. Na ich zmiernenie vedie hádam jediná<br />

cesta, a to, aby Martin Fronc dobrovoľne<br />

odišiel. Ani KDH by sa necítilo byť porazeným<br />

a vzali by vietor aj z plachiet ANO.<br />

2. Korene problémov vidím v strachu súkromných<br />

televízií. Myslia si, že čím ďalej tým<br />

viac pozerateľná STV im ukrajuje z reklamy.<br />

K tejto iniciatíve sa však pridali takí umelci,<br />

o ktorých v STV nie je záujem, nemajú tam<br />

svoj piesoček. Je skutočne humorné, keď obchodne<br />

slabá, ba často až primitívna televízia<br />

JOJ žiada od STV verejnoprávnosť.<br />

3. Kapsa EÚ je vždy plná náhradných riešení.<br />

A nikto sa nemusí obávať, že niečo uviazne.<br />

Teraz všetci rozprávajú, trasú sa, povzbudzujú<br />

sa, ale o dva mesiace sa už politici nebudú<br />

pamätať ani na to, že bolo jedno nevydarené<br />

referendum vo Francúzsku a v Holandsku.<br />

43<br />

ANKETA

OSOBNOSTI<br />

NIJAKÉ PRÁZDNE SĽUBY – K PROSPERITE<br />

VEDÚ REÁLNE CIELE<br />

Nahlas kritizuje nedostatky v našom štáte, poukazuje na chyby vlády, a tých, ktorí o veciach rozhodujú. Nezostáva<br />

však iba pri kritike. Alexander František Zvrškovec prázdne reči nevedie. Je úspešným manažérom, majiteľom<br />

alebo spolumajiteľom 80 podnikov na Slovensku, v emigrácii vo Švédsku bol 5 rokov ekonomickým riaditeľom Úradu<br />

zahraničného obchodu Švédskeho kráľovstva. Všetko, čo sa naučil a pochopil, ponúka ako prostriedok na vybudovanie<br />

takých pomerov na Slovensku, v ktorých sa bude ľuďom lepšie žiť. O založení novej strany Prosperita Slovenska sa s ním<br />

rozprávala Tatiana Jaglová.<br />

Apelujete na ľudí: Urobme si poriadok!<br />

Kde treba začať?<br />

Vo verejnej správe. V podnikoch, ktoré prosperujú,<br />

poriadok je. Tie, v ktorých poriadok<br />

nebol, zanikli. Prestal som žasnúť ako je to<br />

možné, že hoci všetci cítime nefunkčnosť<br />

verejnej správy, nerobíme s tým poriadok.<br />

Asi preto, lebo sa spoliehame, že to za nás<br />

urobia iní. Pätnásť rokov, odkedy som sa<br />

vrátil na Slovensko, som veril,<br />

že za peniaze, ktoré platím ako<br />

daňovník, sa ten, koho platím,<br />

bude venovať veciam spoločným.<br />

Konečne mi je jasné, že ak sám<br />

neurobím razantné kroky, poriadok<br />

nebude.<br />

Na Slovensku žije 600 tisíc občanov<br />

na hranici biedy, v zlých<br />

ekonomických podmienkach.<br />

Máte predstavu, ako im pomôcť?<br />

Ak sa štátu nepodarí zabezpečiť<br />

vysokú zamestnanosť, je to jeho<br />

neúspech. Prevažná väčšina nezamestnaných<br />

ľudí žije v nedostatku<br />

buď preto, že má nejaký fyzický<br />

hendikep, alebo preto, že spoločenské<br />

prostredie im neumožňuje<br />

uplatniť sa. Je však povinnosťou<br />

politikov identifikovať tých ľudí,<br />

ktorí by mohli byť k dispozícii na<br />

trhu práce.<br />

Foto: M. Košírer<br />

V jednej debate ste povedali, že Slovensku<br />

chýba sociálna filozofia...<br />

Áno, treba politickú doktrínu, ktorá by<br />

definovala spoločné ambície. Nestačí na to<br />

len slovenský znak a mávanie slovenskou<br />

zástavou. Týmto symbolom musíme dať aj<br />

zodpovedajúci obsah. Nesmú to byť ilúzie, ani<br />

sľuby, že budeme úspešnejší, že sa ľudia budú<br />

mať lepšie a krajina bude prosperovať. To, čo<br />

chceme dosiahnuť, musí byť merateľné. Treba<br />

na to reálne parametre. Tie sa zatiaľ nikomu<br />

nepodarilo definovať.<br />

Vy sám však povzbudzujete ľudí, aby<br />

boli hrdí na to, že sú Slováci a aj preto<br />

niečo robíte...<br />

Jedným zo základných zámerov, ktoré politická<br />

strana Prosperita Slovenska má, je<br />

ponúknuť ľuďom, opodstatnenú hrdosť<br />

na svoju krajinu. Nechceme byť iba<br />

krikľúňmi, ponúkať slová a hrať na<br />

struny národovectva.<br />

44<br />

Sme však v EÚ a je otázne, či v európskom<br />

parlamente práve národovectvo<br />

nebude komplikovať spoločnú stratégiu...<br />

Súčasná kríza európskej štruktúry spočíva<br />

v tom, že celá EÚ definuje svoju opodstatnenosť<br />

iba reálnou potrebou spojenia. Ak<br />

nechceme vojnu musíme vytvoriť niečo<br />

spoločné. Aspoň ,,rozmer dverí“. Do európ-<br />

skeho parlamentu štáty delegovali (nahor)<br />

svojich zástupcov. Ako to však vyzerá s ich<br />

spojením smerom nadol – k ľuďom? Podľa<br />

mňa tí, čo zastupujú Slovensko v európskom<br />

parlamente, nezastupujú vlastne nikoho. Ja<br />

sám necítim súdržnosť s delegovanými ľuďmi.<br />

Časť vôbec nepoznám a o tých, čo poznám,<br />

si nemyslím nič dobré. A ak aj v iných štátoch<br />

zvolili svojich zástupcov do európskeho parlamentu<br />

najmä preto, aby sa ich zbavili, aby ich<br />

vyhnali z domácej politickej scény, potom to<br />

s EÚ nebude dobre vyzerať. Ak títo ľudia budú<br />

rozhodovať o našej budúcnosti, súhlasím<br />

s Francúzmi, ktorí povedali nie. Neželajú si totiž<br />

byrokratickú inštitúciu bez kontaktu s fundamentom.<br />

Podľa mňa sa spoločná Európa<br />

musí budovať zdola. Popri procese budovania<br />

centrálnej organizácie musíme mať proces<br />

budovania základnej demokratickej zložky,<br />

teda na najnižšom stupni. To sa preskočilo.<br />

Na základe administratívnych dohôd sme<br />

sa rozhodli vybudovať centrálny systém a na<br />

lokálny sme zabudli. A keď sa pozrieme ako<br />

funguje slovenské obecné zriadenie, musíme<br />

konštatovať, že to je katastrofa – máme obce<br />

bez ekonomického zázemia, bez obecného<br />

zákona, každý si tam všeličo vymýšľa – je to<br />

vlastne iba folklór. Začali sme stavbou strechy,<br />

pričom nemáme ani múry ani základy.<br />

Najprv musíme položiť demokratický spoločenský<br />

základ u nás doma ako aj vo všetkých<br />

krajinách Európy a až potom sa môžeme<br />

zaoberať spoločnými inštitúciami. My sme začali<br />

budovať spoločné inštitúcie,<br />

ale tie nemajú možnosť dialógu<br />

s niekým, kto je reprezentatívny<br />

na najnižšom stupni. Európa<br />

je založená na princípoch demokracie<br />

a subsidiarity. Ale<br />

subsidiarita hovorí o delegácii<br />

nadol. Avšak komu? Európsky<br />

parlament chce demokratickú<br />

Európu. Ale tá demokracia bude<br />

len patetická, keď neexistuje inštitút<br />

subsidiarity.<br />

Pokiaľ ide o demokraciu<br />

a sociálnu filozofiu je Švédsko<br />

vzorová krajina. Vy by<br />

ste mohli skúsenosti odtiaľ<br />

preniesť k nám.<br />

Vo Švédsku máme vybudovanú<br />

práve základnú demokraciu.<br />

V obecnom riadení došlo<br />

k reforme. Vo Švédsku žije 10<br />

miliónov ľudí a máme 270 obcí.<br />

V priemere každý švédsky občan platí obci zo<br />

zarobených 100 korún 30 korún.<br />

To by bola pre Slovákov pohroma.<br />

Isteže, je to dosť. Ale ľudia sú spokojní. Lebo<br />

vedia, že ich peniaze sa použijú na správne<br />

veci. Tvoria sa spoločné hodnoty. A ak to v nejakej<br />

obci nejde, potom štát, ktorý to všetko<br />

kontroluje, obec rozpustí a pričlení niekde tak,<br />

aby to fungovalo.<br />

Myslíte si, že je to model aj pre nás?<br />

Určite. Ale ľudia by museli mať možnosť<br />

kontrolovať využitie svojich peňazí.<br />

Na Slovensku máme okolo 2900 obcí na 5<br />

miliónov obyvateľov. Obecný politik by mal<br />

mať právo zdaniť obyvateľov obce, a tí budú<br />

mať potom záujem o kontrolu svojich peňazí<br />

– čo sa za ne urobilo. Na Slovensku obec<br />

nemá právo vyberať dane. Slovenskí starostovia<br />

a primátori sú iba prerozdeľovači peňazí<br />

a stále žiadajú, aby im ich niekto z centra dal.<br />

Nerobia nič, aby presvedčili ľudí v obci, že sa<br />

treba podieľať vlastnými prostriedkami na jej

udovaní. Taká neadresná lokálna politika nie<br />

je žiadna politika. A čo je najhoršie – úradníci,<br />

ktorí o niečom dôležitom rozhodujú, si vezmú<br />

5-10 ba aj 20 percent za to, že rozhodli v prospech<br />

záujmu nejakej osoby. To je kriminálne.<br />

Ale niektoré naše politické strany také vydieranie<br />

pokladajú za celkom normálne. Naša<br />

strana nikdy nesmie prepadnúť ilúzii, že toto<br />

je legitímne.<br />

Myslíte si, že vaša strana zvládne potlačiť<br />

túžbu ľudí rýchlo zbohatnúť aj<br />

takýmto spôsobom? Napokon, korupcia<br />

existuje aj v krajinách ako Nemecko, či<br />

Francúzsko...<br />

Túžba zbohatnúť sa potlačiť nedá. Dá sa<br />

však vytvoriť systém, ktorý zabráni možnosti<br />

korupcie. Štátny systém musí garantovať mechanizmy<br />

kontroly, ktoré korupcii zabránia.<br />

Ale keď sa politici boja rozhodnúť o zavedení<br />

kontrolného systému, to znamená, že korupcia<br />

je predznamenaná.<br />

Viete teda, čo nechcete. Ale viete aj ako<br />

dosiahnuť zmenu?<br />

Máme jasnú predstavu. Do našej strany si<br />

vyberáme ľudí, ktorí nie sú závislí na tom, aby<br />

z politiky žili.<br />

Ale svoje záujmy majú. A mohli by sa<br />

snažiť obhajovať ich.<br />

Nie. Sú to ľudia, ktorí jasne vidia, kde je<br />

v slovenskej politike chyba, a že treba systém<br />

zmeniť. Vedia, že sa im to napokon oplatí,<br />

lebo systém kontroly a právo bude chrániť<br />

aj ich. Politik by mal dozorovať, aby verejná<br />

správa fungovala. Vo voľbách volíme svojich<br />

zástupcov, ktorí majú ustrážiť neskorumpovateľnosť<br />

štátnych úradníkov a všetkých tých,<br />

ktorí rozhodujú.<br />

Chcete dať ľuďom garancie, že sa oplatí<br />

byť slušným a statočným človekom?<br />

Určite. Tí ľudia, ktorí spreneveria dôveru<br />

v seba samého si ani neuvedomujú, čo sa<br />

vlastne stalo. Napríklad v ázijskej kultúre<br />

stratiť tvár znamená vlastne nebyť. Radšej<br />

nesľúbiť ako nedodržať. My však máme inú<br />

tradíciu – 50 rokov rétoriky a sľubov. Kontroloval<br />

niekto, čo sa v päťročnici naozaj splnilo?<br />

Deväťdesiat percent energie šlo na to, aby sa<br />

vybudoval plán. Ale realizácia a kontrola? To<br />

už bolo slabšie. Na päť rokov sa ani plánovať<br />

nedá. Život beží, všeličo sa stane a my musíme<br />

veci za pochodu prispôsobovať. Treba<br />

vedieť prežiť v reálnom svete. Chceme garantovať,<br />

že čestní a statoční ľudia budú v štáte<br />

viditeľní, ocenení a ich zástupcovia budú mať<br />

rozhodujúce slovo.<br />

Verejnosť by mala vedieť, že za vaším<br />

programom stoja odborníci. Máte ich?<br />

Pätnásť rokov pracujem na Slovensku, komunikujem<br />

s ľuďmi, všímam si ich. A teraz im<br />

ponúkam spoluprácu. Mnohí sa chcú pridať.<br />

Do politickej strany, ktorá by mohla mať<br />

úspech, sa ľudia radi hrnú...<br />

Iste, ale my záujemcov podrobujeme prísnej<br />

analýze. Centrálne zodpovední ľudia mu-<br />

sia byť dobre prelustrovaní. Veď sa na nich<br />

musíme spoľahnúť. Nemôžeme sa predsa<br />

nechať ,,zastreliť“ zozadu. Pre nás je dôležité,<br />

aby tí ľudia, ktorí sú tvorcami politickej<br />

stratégie, boli schopní vysvetliť svoj program<br />

ostatným. Chceme ľudí, ktorí vedia nadchnúť,<br />

alebo, povedal by som, žiariť. Byť svetlom, za<br />

ktorým ostatní pôjdu.<br />

Máte takýchto ľudí aj v regiónoch?<br />

Po celom Slovensku máme asi 20 cieľových<br />

oblastí, kde chceme vybudovať organizácie<br />

strany. Musia mať svoj program, obsahové<br />

posolstvo. Počas tohto leta v odborných skupinách<br />

prediskutujeme, čo nás spája a zjednotíme<br />

sa na určitom názore.<br />

Slovensko sa snaží o <strong>rozvoj</strong> trhovej ekonomiky<br />

ale predstavy niektorých našich<br />

politikov o nej sú dosť zvláštne.<br />

Hospodárska politika, ktorú naša strana<br />

formuluje, je postavená na niekoľkých tézach.:<br />

Na vysokej zamestnanosti – bez nej<br />

nie je možné tvoriť sociálne systémy. Ak<br />

obyvateľstvo nezarába peniaze, štát nebude<br />

mať prostriedky na realizáciu spoločných<br />

cieľov a snov. Ďalším cieľom našej hospodárskej<br />

politiky je vysoká pridaná hodnota.<br />

Ak sa mám ako štát rozhodnúť, či podporím<br />

investíciu automobilky, alebo nemocnice,<br />

vyberiem si nemocnicu, lebo v nej mám ľudí,<br />

ktorí sú dvakrát tak zaplatení ako montéri<br />

v automobilke. Montážny závod je totiž tou<br />

najhoršou štátnou investíciou pretože tvorba<br />

hodnôt je minimálna.<br />

A my sa tešíme, že k nám prichádza jedna<br />

automobilka za druhou...<br />

To je hlboký omyl hospodárskej doktríny. Je<br />

to neúspech, mrhanie verejnými prostriedkami.<br />

Sú to akty zúfalcov, ekonomicky nevzdelaných<br />

ľudí. Napríklad: Jeden robotník v automobilke<br />

zarába 10-15 tisíc Sk. Ak by som<br />

si otvoril veľkú nemocnicu s 1000 lôžkami,<br />

potreboval by som množstvo zamestnancov,<br />

ktorí by zarábali oveľa viac ako robotník v automobilke.<br />

Kto viac zarába, dáva štátu vyššie<br />

dane. Ale naši politici musia ľuďom ukazovať,<br />

že niečo robia, že sú činní. Investujeme spoločenské<br />

prostriedky (naše penzie, úspory) do<br />

aktivít s najprimitívnejšou robotou a nie tam,<br />

kde by bol efekt najvyšší.<br />

Akadémia vied potrebuje 1,5 miliardy Sk<br />

ročne. Ale tí ľudia nevymysleli dokopy nič, čo<br />

by bolo spoločensky použiteľné. V každom<br />

švédskom podniku je minimálne desiatka patentov,<br />

ktorými sa zabezpečuje jedinečnosť<br />

a kvalita výroby. Tam nie sú štátne inštitúcie,<br />

ktoré by dotoval štát. Ak výsledkom výskumu<br />

sú nové pracovné príležitosti, či užitočné<br />

patenty, potom, nech sa páči! Napríklad<br />

– na Slovensku sa vyvinul robot na zváranie<br />

a k nemu ste museli zamestnať troch zváračov,<br />

aby sa zváralo. Mám na Slovensku<br />

tisíce zamestnancov a množstvo fabrík, ale<br />

nemôžem použiť ani jeden patent, ktorý sa<br />

tu vymyslel.<br />

Kde je podľa vás spoločenský efekt najvyšší?<br />

V službách a patentovo chránenej výrobe<br />

tovaru. Ale chceme podporovať aj priemysel,<br />

kde sa tvoria hodnoty, postavené na vlastnom<br />

rozume.<br />

Hovorievate, že treba udržiavať národnú<br />

kultúru a tradície a budovať na najlepších<br />

duchovných hodnotách.<br />

Politika je vlastne hľadanie spoločného menovateľa<br />

medzi ľuďmi. Kultúra a história ním<br />

je. Musíme urobiť všetko preto, aby opísanie<br />

našej histórie bolo pravdivé. Mám iné informácie<br />

o histórii Slovanov ako naši historici.<br />

Napríklad: V oblasti Komárna, ktoré bolo rímskou<br />

pevnosťou na severnom brehu Dunaja,<br />

žila kresťanská komunita. Bývali tu Kvádi.<br />

Prišli vraj z provincie Germania. Ale provincia<br />

Germania je pokrstená podľa Germanikusa,<br />

„Áno, treba politickú doktrínu, ktorá by definovala spoločné ambície.<br />

Nestačí na to len slovenský znak a mávanie slovenskou zástavou.<br />

Týmto symbolom musíme dať aj zodpovedajúci obsah.“<br />

ktorý bol rímskym veliteľom. Rimania potom<br />

každého v tej provincii nazývali Germánom.<br />

A my dnes z jazykového výskumu vieme, že<br />

Kvádi boli Slovania. Vo štvrtom storočí sa títo<br />

Germáni alebo teda vlastne Slovania dali dokopy<br />

s inými slovanskými kmeňmi a neprijali<br />

oficiálne rímske kresťanstvo. Na dnešnom slovenskom<br />

území sa vzbúrili pokrstené kmene<br />

proti rímskej predstave kresťanstva. Neuznávali<br />

totiž spojenie cirkvi a svetskej moci. Na<br />

slovanskú históriu a kultúru môžeme byť teda<br />

právom hrdí.<br />

Túžba cirkvi po svetskej moci je zreteľná<br />

stále. Aj v našej súčasnej politike...<br />

V našom základnom programe máme<br />

odluku cirkvi od štátu Pravá kresťanská viera<br />

hovorí o inom svete – o duševnom, o iných<br />

hodnotách. Ak kresťan žije podľa desatoro<br />

božích prikázaní, páči sa aj svetskej moci.<br />

Ale ja ako kresťan nechcem byť sluhom svetského<br />

pána.<br />

Ak sa kresťania snažia manipulovať štátom<br />

politikou, to je prekročenie božích prikázaní.<br />

To už nie je pravé kresťanstvo.<br />

Máte teda jasnú predstavu o tom, čo<br />

by vaša politická strana mohla zmeniť,<br />

a ako by pomohla dosiahnuť vyššiu životnú<br />

úroveň občanov...<br />

Politická strana by mala byť niečím dlhodobým,<br />

nie nejakou skupinou kamarátov. Niektoré<br />

politické strany už chceli s nami spolupracovať.<br />

Ale hneď začali rozprávať o peniazoch,<br />

o kampani a obsah, s ktorým by sme chceli<br />

prísť, ich nezaujímal. My chceme osloviť<br />

každého, kto cíti, že v tomto štáte nie<br />

je poriadok, spravodlivá kontrola<br />

a že budúcnosť je neistá. Nechceme<br />

dávať ľuďom zbytočné sľuby. �<br />

45<br />

OSOBNOSTI

KOMENTÁR<br />

Na prelome mája a júna vzrušili slovenskú<br />

verejnosť dve udalosti – únos slovenského multimilionára<br />

a vražda banskobystrickej právničky.<br />

Obe však boli iba policajnou hrou, v konečnom<br />

dôsledku nikoho nezabili, ba ani neuniesli,<br />

to len polícia obe osoby ukryla, pretože boli<br />

údajne skutočne ohrozené na živote. O akcii<br />

nevedeli rodiny „postihnutých“, iné zložky polície,<br />

ba ani novinári, hoci tí si kdečo domýšľali.<br />

Slovenská polícia dokonca už i zatkla údajného<br />

objednávateľa oboch vrážd, a tak očakávala<br />

od verejnosti vďaku, či aspoň ocenenie svojich<br />

úspechov. Stal sa však opak – ľudia dali najavo<br />

svoje znechutenie z tohto, že štátne orgány si<br />

„robia, čo chcú“, nekonzultujú s verejnosťou<br />

svoje zámery, ba ani ich nezaujíma názor verejnosti,<br />

keď vykonávajú to, čo oni považujú za<br />

najlepšie pre obyvateľstvo tejto krajiny. Márne<br />

už minister vnútra, či generálny prokurátor<br />

argumentovali tým, že podobné metódy policajnej<br />

práce sú štandardné a účinné, že sa používajú<br />

vo všetkých demokratických krajinách.<br />

Stupeň nedôvery sa len zvýšil.<br />

Aj keď len malou, mohli by byť tieto udalosti<br />

paralelou s neschválením ústavnej zmluvy pre<br />

Európu v dvoch zakladajúcich štátoch Európskej<br />

únie – vo Francúzsku a v Holandsku. Potvrdila<br />

sa stará pravda, že ľuďom nemožno robiť<br />

dobre proti ich vôli. Ani bez ich vedomia.<br />

Príčiny<br />

Dlhé mesiace vymýšľal a koncipoval Konvent<br />

pre budúcnosť Európy text budúcej ústavnej<br />

zmluvy Európskej únie. Vznikol dokument,<br />

ktorý je aj podľa euroodborníkov príliš dlhý,<br />

príliš zložitý a ťažko pochopiteľný. Je teda<br />

zrejmé, že väčšina voličov, ktorí sa k nemu mali<br />

vyjadriť v referendách, samotný text ústavnej<br />

zmluvy nečítala. Čo teda podnietilo Francúzov<br />

v poslednú májovú nedeľu a Holanďanov o tri<br />

dni neskôr, aby text odmietli? Politológovia i samotní<br />

politici sa predbiehajú v hodnoteniach.<br />

Hovorí sa o tom, že príčinou by mohol byť sociálny<br />

rozmer ústavy, prílišný etatizmus zo strany<br />

Bruselu, alebo obavy zo straty národných<br />

špecifík. Pristavme sa pri poslednom bode. Už<br />

od čias raného stredoveku presviedčali vladári<br />

svoje národy o tom, že práve národné špecifiká,<br />

národný štát je to najdôležitejšie (mať vlastný<br />

štát znamená život). Práve pod národnými<br />

insígniami mali mladí muži položiť život za<br />

kráľa, za vlasť, národná hrdosť mala pomôcť<br />

prekonať ťažké časy, národná identita viedla<br />

jednotlivcov k tomu, aby bojovali proti „cudzím<br />

prišelcom“. Na zdôraznení národného<br />

princípu bolo najjednoduchšie vyvolať<br />

i vojnu (a je dodnes, pripomeňme si<br />

len príklad Balkánu). Moderná spoločnosť,<br />

ktorá sa začala rodiť práve<br />

46<br />

ÚSTAVA PRE EURÓPU: FRANCÚZSKA<br />

FACKA, HOLANDSKÉ K. O.<br />

Foto: European Community<br />

v ranom stredoveku, znamenala aj vznik národných<br />

štátov. Stáročia pestovania národnej<br />

hrdosti nie sú pravda len špecifikom Európy,<br />

ale práve tu vznikali a tu aj zanechali najhlbšie<br />

stopy. Obavy, že európska ústava znamená<br />

vznik akéhosi superštátu, v ktorom sa národné<br />

špecifiká stratia a rozhodovať sa bude predovšetkým<br />

v Bruseli môžu byť jedným z dôvodov<br />

toho, že ústava neuspela. A ona podľa súčasných<br />

rozhodovacích mechanizmov musí uspieť<br />

vo všetkých 25 členských krajinách, aby vstúpila<br />

do platnosti. To sa už nestane.<br />

Hovorí sa, že Francúzi v referende potrestali<br />

skôr vlastnú vládu než Brusel. Ale kým vlastná<br />

vláda v Matignonskom paláci sa stihla zrekonštruovať<br />

bleskovou rýchlosťou, len za niekoľko<br />

dní, pred Bruselom vyvstali otázky oveľa naliehavejšie<br />

a predovšetkým ťažšie riešiteľné.<br />

Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin podal<br />

demisiu do rúk prezidenta Jacquesa Chiraca<br />

a ten povolal do tejto funkcie bývalého ministra<br />

zahraničných vecí Dominiqua de Villepin,<br />

druhým mužom kabinetu sa stal predseda<br />

vládnuceho Zväzu pre ľudové hnutie Nicolas<br />

Sarkozy a ďalšie posty obsadili členovia pôvodnej<br />

vlády len s malými presunmi. Predsa však<br />

55 percent NON a takmer 62 holandského<br />

NEE vzbudzuje obavy. Podľa všetkého ústavu<br />

už nemožno resuscitovať, ani reanimovať len<br />

– pochovať. Zaujímavé je však, že deň po búrlivom<br />

holandskom odmietnutí ratifikoval ústavu<br />

parlament Lotyšska. Je to tým, že takáto celoeurópska<br />

zmluva viac vyhovuje práve novým<br />

členským štátom?<br />

SOŇA MOTUSOVÁ<br />

Faktom je, že práve minuloročné historicky<br />

najväčšie rozširovanie Európskej únie môže<br />

byť ďalšou príčinou jej odmietnutia v dvoch zakladajúcich<br />

štátoch. Je nepochybné, že desať<br />

krajín, ktoré sa stali členmi únie 1. mája 2004<br />

nepatrí k tým bohatším, ba naopak. Sú to<br />

krajiny, ktoré rozhodne nebudú patriť k čistým<br />

platiteľom, väčšina z nich je naopak čistým<br />

prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu<br />

únie. Dnes, keď sa rozhoduje o finančnej<br />

perspektíve európskeho spoločenstva na roky<br />

2007 – 2013, by sa to mohlo stať rozhodujúcim<br />

faktom. Najbohatšie krajiny únie totiž ohlasujú<br />

úmysel znížiť svoj príspevok do rozpočtu, čo pochopiteľne<br />

novým členom nevyhovuje. Ústavu<br />

ale neodmietli bruselskí finanční experti, ale<br />

úplne bežní ľudia v Holandsku i Francúzsku.<br />

Tým megarozšírenie prinieslo zväčša iba obavy<br />

z prílevu lacnej pracovnej sily, navyše nenavyknutej<br />

na taký stupeň sociálnej ochrany, aký bol<br />

bežný v pôvodných členských krajinách. Preto<br />

ho ani nevyžadujú. Nemožno povedať, že by<br />

pracovníci zo strednej a východnej Európy hromadne<br />

obsadzovali pracovné trhy v západnej<br />

Európe, a ak odchádzajú, sú to ľudia jazykovo<br />

i odborne vybavení tak, že sú prínosom pre<br />

ekonomiky krajín, kde sa uplatňujú. Ak však<br />

ľudia neodchádzajú za prácou, je potrebné<br />

povedať, že práca prichádza za nimi. Rozsiahle<br />

investície v strednej a východnej Európe sú<br />

zaujímavé pre firmy práve pre vzdelanú, lacnú<br />

a čo sa týka sociálnej ochrany veľmi skromnú<br />

pracovnú silu. Napokon teda k ataku na sociálny<br />

systém v západnej Európe dochádza, no je

nevyhnutné pripomenúť, že on by sa uskutočnil<br />

aj bez rozširovania. Sociálny a dôchodkový systém<br />

v „starých“ členských krajinách je dlhodobo<br />

neudržateľný, a každý to vie. Európa starne,<br />

v záujme „udržania životného štandardu“ sa<br />

rodí stále menej detí, sociálny raj sedemdesiatych<br />

a osemdesiatych rokov 20. storočia mizne<br />

v histórii. Len politici na východe majú ďaleko<br />

jednoduchší postup v tom ako odmietnuť sociálny<br />

rozmer reforiem, pretože ich obyvateľstvo<br />

takúto sociálnu ochranu vlastne nikdy nezažilo<br />

a ani nevie, ako by ju vyžadovalo. Nie je to<br />

teda jasnozrivosť stredo a východoeurópskych<br />

politikov v tomto smere, ako sa to pokúšajú interpretovať<br />

v Bruseli – jednoducho na východe<br />

majú ľahšiu cestu a zažívajú menší odpor.<br />

Dôsledky<br />

Dvadsaťpäťka je už realitou, ale spory<br />

o ústavu a najmä finančnú perspektívu môžu<br />

zablokovať ďalšie rozširovanie. Myšlienka<br />

otca európskej integrácie Roberta Schumana<br />

o tom, že Európa bude povinná prijať aj<br />

národy zo stredu a východu kontinentu, ktoré<br />

sa oslobodia od komunistických diktatúr, je<br />

síce humanistická, ale súčasné udalosti môžu<br />

znamenať stop v ceste do únie práve pre Bulharsko,<br />

Rumunsko, Chorvátsko, ale napríklad<br />

aj Turecko, ktoré sa o to snaží už niekoľko desiatok<br />

rokov. Európa má dnes iné starosti.<br />

Ďalším dôsledkom dvojitého nie bol prirodzene<br />

pokles hodnoty<br />

jednotnej európskej<br />

meny. Euro klesá, nie<br />

síce dramaticky, ale<br />

predsa. Len niekoľko<br />

dní po francúzskom<br />

i holandskom referende<br />

kleslo na<br />

osemmesačné minimum, a hoci niektorí<br />

analytici tvrdili, že iba reaguje na zmeny úrokových<br />

mier v USA, je zrejmé, že aj neúspechy<br />

ústavnej zmluvy poklesu pridali. Horšie však je,<br />

že priame údery dostáva aj samotná spoločná<br />

mena ako pojem. Pri politických otrasoch v jednotlivých<br />

krajinách, pri prudkých zmenách, či<br />

politickej neistote sa vždy tento stav odráža<br />

aj na stave národnej meny. V prípade eura to<br />

nie je možné. Tak sa vyskytli aj úvahy – a tie sú<br />

v celom procese snáď najnebezpečnejšie, že<br />

európsky menový systém by sa mohol zásadne<br />

zmeniť. Totiž, že euro by mohlo zaniknúť.<br />

Prvé náznaky takéhoto nemysliteľného vývoja<br />

sa objavili po stretnutí nemeckého ministra<br />

financií Hansa Eichela s prezidentom nemeckej<br />

centrálnej banky Axelom Weberom . Hoci<br />

obaja predstavitelia označili takéto úvahy za<br />

absurdné, no pripustili, že hovorili o možnom<br />

kolapse hospodárskej a menovej únie. Eurozóna<br />

vlastne neprispela ku konvergencii jednotlivých<br />

ekonomík, naopak rozdiely posilňuje. Pre<br />

niektoré krajiny sú jednotné úroky privysoké,<br />

pre iné prinízke. Navyše oslabenie princípov<br />

Paktu stability a rastu tiež neprispieva k posilneniu<br />

jednotnej meny. Pretrvávajúce obavy<br />

obyvateľstva z narúšania sociálnych istôt<br />

(a tieto obavy budú rásť) môžu viesť niektorých<br />

politikov k tlaku na Európsku centrálnu banku,<br />

najmä na jej nezávislosť, a tak by eurozónu<br />

Foto: archív<br />

mohli začať niektoré krajiny opúšťať. Podobný<br />

hlas o návrate k líre už zaznel napríklad aj z Ríma.<br />

Krajiny, ktoré euro neprijali, ako napríklad<br />

Veľká Británia, či Švédsko, sa teraz vyhrievajú<br />

na slnku svojich národných mien. Zdá sa, že<br />

Slovensko bolo v tomto smere prezieravé, keď<br />

dalo prednosť sociálnym reformám pred prijatím<br />

eura, ktoré odložilo až na roku 2009. Práve<br />

sociálne reformy na Západe totiž môžu euru<br />

„Práve sociálne reformy na Západe totiž môžu euru ublížiť viac ako<br />

terajšie neprijatie spoločnej európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />

Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo byť zárukou, že<br />

krajina povedie rozumnú hospodársku politiku.“<br />

ublížiť viac ako terajšie neprijatie spoločnej<br />

európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />

Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo<br />

byť zárukou, že krajina povedie rozumnú hospodársku<br />

politiku.<br />

Rozpad eurozóny sa dnes vidí byť veľmi<br />

nepravdepodobný, no nie je nemožný. Ústava<br />

mala politicky zastrešiť ekonomickú integráciu<br />

na európskom kontinente rátajúcu sa už<br />

na desaťročia. Aj keď dnes počuť pohrebné<br />

reči o „dome bez strechy“, „konci európskej<br />

integrácie“, „pochovávaní ústavy“ a ďalšie, je<br />

to predsa len organizmus, ktorý sa formoval<br />

prakticky celé povojnové obdobie, má svoje<br />

pravidlá fungovania a môže, tak ako vyhlásil<br />

známy euroskeptik, český prezident Václav<br />

Klaus, fungovať tak ako dosiaľ aj bez ústavnej<br />

zmluvy.<br />

Riešenia<br />

Po francúzskom a následne holandskom<br />

šoku (Holanďania hlasovali v referende, ktoré<br />

nie je pre parlament záväzné, no politici im<br />

sľúbili, že záväzné bude) sa zdá byť hlasovanie<br />

v ďalších krajinách už zbytočné. Ak je kvórum<br />

pre prijatie ústavnej zmluvy 25:0, hoci by aj<br />

Francúzi a Holanďania zostali vo svojom názore<br />

osamotení – a to iste nezostanú, zdá sa<br />

byť bezpredmetným pokračovať v hlasovaní,<br />

či už v parlamentoch, alebo v plebiscitoch.<br />

Lotyši to napriek tomu urobili. Skóre teda teraz<br />

vyzerá 10 pre, dvaja proti a trinásť zatiaľ<br />

nehlasovalo. Objavil sa aj názor, ktorý by mal<br />

zmeniť pravidlá počas hry. Prišiel z Rakúska<br />

a hovorí sa v ňom o dvojitej väčšine, teda, že<br />

by ústavnú zmluvu schválila väčšina štátov<br />

a väčšina obyvateľstva. Napokon podobné<br />

ustanovenia o hlasovaní obsahoval práve aj<br />

sporný dokument. Nedostatkom tohto návrhu,<br />

ktorý ho zrejme pochová, je práve skutočnosť,<br />

že prichádza počas rozbehnutej hry. Predsa<br />

však európska ústava obsahuje ustanovenia,<br />

ktoré by mohli po rozšírení zabezpečiť hladšie<br />

rozhodovanie v orgánoch únie. Hovorí sa o „ultra<br />

light“ modeli, ktorý by obsahoval práv e len<br />

to, čo Európska únia pre rozhodovanie v najbližších<br />

rokoch bude potrebovať najviac.<br />

V prvom rade je to práve spomínané rozhodovanie<br />

dvojitou väčšinou. To by bol najväčší<br />

problém vyrokovať pre „ultra light“ verziu<br />

spoločného dokumentu, pretože bez ústavy si<br />

to vyžiadal zmenu dosiaľ platných zmlúv. Obsahuje<br />

citlivú otázku, pretože vzbudzuje obavy<br />

z rozhodovania „o nás bez nás“. S ťažkosťami,<br />

ale dalo by sa to dosiahnuť. Námietok naopak<br />

niet pri budovaní európskej diplomatickej služby,<br />

diplomatického aparátu Európskej únie.<br />

Zdržanlivé k spoločnej zahraničnej politike sú<br />

napríklad Dánsko a Veľká Británia, čo by spôsobilo<br />

problémy pri vytváraní postu ministra<br />

zahraničných vecí. Ten by mal byť zároveň podpredsedom<br />

Európskej<br />

komisie a mal by<br />

obhajovať spoločné<br />

stanoviská prijaté<br />

v Bruseli. Už postoj<br />

k zásahu v Iraku však<br />

naznačil, že viaceré<br />

veľké európske krajiny<br />

si žiarlivo strážia vlastnú zahraničnú politiku,<br />

a tak by bolo nesmierne ťažké dosiahnuť<br />

spoločné stanoviská. Aj ťažko by sa aj hľadal<br />

človek na post šéfa európskej diplomacie – nesmel<br />

by totiž zastávať národné stanoviská. Aj<br />

v tomto prípade by sa museli zmeniť európske<br />

zmluvy. Rovnaký postup by sa týkal prezidenta<br />

Európskej rady, ktorý by mohol v mene Európy<br />

byť pendantom napríklad prezidenta USA.<br />

Nahradil by terajšie šesťmesačné rotujúce<br />

predsedníctvo. Problémy by zrejme boli aj so<br />

„štíhlejšou“ Európskou komisiou. Hoci obyvateľstvu<br />

členských krajín prekáža prebujnelý<br />

aparát v Bruseli, predsa každá krajina chce<br />

mať „svojho“ komisára. Už Zmluva z Nice však<br />

predpokladala, že počet komisárov bude len<br />

2/3 z počtu členských krajín, hovorila o tom<br />

však až po rozšírení na 27 členov. Návrh ústavnej<br />

zmluvy šiel však ešte ďalej, skutočne každá<br />

krajina by nemusel mať svojho komisára.<br />

Čo sa z pôvodného návrhu ústavnej zmluvy<br />

podarí pre budúcnosť zachovať, či nanovo<br />

vyrokovať a aj presadiť u obyvateľstva jednotlivých<br />

členských krajín, je hudbou budúcnosti.<br />

V každom prípade si však politici musia<br />

uvedomiť, že hlasovanie vo Francúzsku<br />

a Holandsku znamenalo jasné varovanie:<br />

Nerozhodujte o Európanoch<br />

bez nich samých, čo ako dobre<br />

by ste to mysleli! �<br />

47<br />

KOMENTÁR

KOMENTÁR<br />

Strach z poľského inštalatéra bol podľa<br />

domácich a zahraničných komentátorov jednou<br />

z hlavných príčin odmietnutia európskej<br />

ústavnej zmluvy vo francúzskom referende.<br />

Spolu s ním pôsobil strach z invázie Turkov do<br />

Francúzska po prípadnom pristúpení Turecka<br />

do EÚ po 10 – 15 rokoch vyjednávania. Samozrejme,<br />

európska ústavná zmluva, ktorá mala<br />

za cieľ predovšetkým zefektívniť vnútorné pravidlá<br />

rozhodovanie v EÚ, tento strach vecne<br />

nemohla zapríčiniť. Stala sa však vhodným<br />

ventilom tohto strachu.<br />

Francúzski politici mali, pravdaže, predvídať,<br />

že tento strach môže byť faktorom,<br />

ktorý rozhodne o výsledku ratifikácie. Tak<br />

ako holandskí politici mali predvídať, že po<br />

vražde známeho holandského režiséra van<br />

Gogha islamskými extrémistami bude strach<br />

z islamských Turkov hrať významnú úlohu<br />

v ratifikačnom procese aj v ich krajine. Mali<br />

predvídať aj to, že občania bohatého Holandska<br />

už odmietajú, aby ich krajina patrila<br />

medzi najväčších čistých platcov do rozpočtu<br />

EÚ, a tým aj medzi hlavných nositeľov solidarity<br />

v zjednotenej Európe. Hoci ide iba<br />

o zhruba jedno percento hrubého domáceho<br />

produktu Holandska. Mali to predvídať tým<br />

skôr, že tento strach nebol iba spontánnou<br />

reakciou občanov na určité udalosti a zmeny,<br />

ale aj výsledkom toho, že niektorí ich kolegovia<br />

politici si z vyvolávania tohto strachu urobili<br />

v demokracii legitímnu agendu slúžiacu<br />

na zväčšenie svojho politického vplyvu.<br />

Pripomínam to nie preto, aby som spochybnil<br />

demokratickú procedúru ratifikačných<br />

referend vo Francúzsku a Holandsku a ich<br />

výsledok. Hovorím to preto, že tento strach<br />

a jeho inštrumentálne využívanie vo vnútropolitickom<br />

boji bol prítomný v „starých členských<br />

krajinách EÚ už pred rozšírením tohto<br />

integračného zoskupenia o krajiny zo strednej<br />

a východnej časti starého kontinentu.<br />

Odpoveďou na tento strach z návalu lacnej<br />

pracovnej sily z východu sa v predvstupových<br />

rokovaniach stalo zavedenie takzvaných prechodných<br />

období na voľný pohyb pracovnej<br />

sily v niektorých členských krajinách. Treba si<br />

spomenúť, ako aj tí slovenskí politici, komentátori<br />

a aktivisti mimovládnych organizácií,<br />

ktorí sa dnes zadúšajú od radosti nad výsledkami<br />

referend vo Francúzsku a Holandsku,<br />

vtedy planuli spravodlivým rozhorčením nad<br />

obmedzovaním jednej zo štyroch základných<br />

slobôd, na ktorých je postavený vnútorný trh,<br />

takými krajinami, ako sú napríklad Rakúsko<br />

či Nemecko. Dnes je pre týchto ľudí politické<br />

využitie toho istého strachu vo Francúzsku na<br />

zamietnutie Európskej ústavnej zmluvy<br />

chvályhodným politickým aktom, ktorí<br />

dal lekciu bruselským byrokratom<br />

a predsedom vlád 25 členských<br />

krajín, ktorí sa po 4 rokoch práce<br />

48<br />

KEDY BOLO REFERENDUM O NÁS?<br />

zhodli na kompromisnom znení ústavnej<br />

zmluvy.<br />

O tomto kompromise sa aj na Slovensku<br />

šíria ničím nepodložené chýry, že bol výsledkom<br />

akéhosi sprisahania tých, ktorí chceli<br />

prostredníctvo zložitých formulácií v texte<br />

európskej ústavnej zmluvy centralizovať moc<br />

v EÚ. Len sa už nehovorí, či Blair, Chirac,<br />

Schröder, Dzurinda, Rasmussen, Junkers<br />

a ďalší boli všetci tými sprisahancami, ktorí<br />

si chceli tú moc nad úbohými občanmi EÚ<br />

uzurpovať, alebo či sa Blair sprisahal proti<br />

Chiracovi alebo Chirac proti Blairovi.<br />

Keď čítame slová predsedu poslaneckej<br />

skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom<br />

parlamente Hansa-Gerta Pötteringa, že<br />

debakel zmluvy vo Francúzsku a Holandsku<br />

„je najväčšie sklamania môjho života“, sme<br />

náchylní uveriť, že obeťou sprisahania svojich<br />

európskych ľudáckych kolegov, ktorí v drvivej<br />

väčšine zahlasovali v Európskom parlamente<br />

za európsku ústavnú zmluvu, sa stali aj<br />

slovenskí kresťanskí demokrati, ktorí sa dnes<br />

radujú nad výsledkami francúzskeho a holandského<br />

referenda.<br />

Človek až začína ľutovať, keď vidí tú radosť<br />

chytených obetí temného sprisahania 25<br />

predsedov vlád a hláv štátov, ktorí sa perfídne<br />

dohodli na texte ústavnej zmluvy a schválili<br />

pravidlá jej ratifikácie, nad hlasom francúzskeho<br />

a holandského ľudu, ktorý prekukol toto<br />

sprisahanie, že sa vo všetkých 15 „starých“<br />

členských krajinách EÚ nekonalo referendum<br />

o vstupe nových členských krajín do EÚ. A najlepšie<br />

jednotlivo o každej kandidátskej krajine.<br />

Aká škoda, že manipulátorskí európski<br />

lídri a predstavitelia uzurpátorskej európ-<br />

PETER WEISS<br />

skej byrokracie nezodpovedne vynechali<br />

z rozhodovania občanov členských krajín EÚ<br />

a nespýtali sa ich, či chcú Slovensko ako dnes<br />

piatu najchudobnejšiu krajinu rozšírenej EÚ,<br />

s jednou absolútne najlacnejších pracovných<br />

síl a s obrovskými medzi regionálnymi rozdielmi<br />

a problémami s integráciou rómskeho<br />

etnika do spoločnosti – medzi seba ako<br />

rovnocenného partnera. Takéto rozhodnutie<br />

o rozšírení – cez povinné referendum v každej<br />

starej členskej krajine o každej pristupujúcej<br />

krajine s jej špecifikami, prednosťami i ťažkosťami<br />

– by nesporne bolo demokratické, férové<br />

a politicky nespochybniteľné. Veď akú slabú<br />

legitimitu oproti takémuto postupu má ratifikácia<br />

zmluvy o pristúpení 10 členských krajín<br />

v jednom balíku parlamentmi pôvodných<br />

členských krajín? Prečo len tí, chytrácki európski<br />

lídri zabránili Francúzom, Holanďanom<br />

či Írom slobodne si vybrať koho medzi seba<br />

chcú? Alebo takým Rakúšanom, ktorí podľa<br />

opakovaných výsledkov výskumov Eurobarometra<br />

boli jasnou väčšinou proti rozšíreniu<br />

EÚ. A neboli sami.<br />

Veď by to predsa bolo pre občanov<br />

„starých“ členských krajín veľmi zaujímavé<br />

uprednostniť napríklad Slovincov pred Slovákmi<br />

alebo naopak! Vari nikto nepochybuje<br />

o tom, že občania vyššie uvedených i ďalších<br />

krajín by vedeli zodpovedne posúdiť, ktorá<br />

z kandidátskych krajín je lepšie pripravená na<br />

vstup a ktorá bude znamenať väčšie riziko pre<br />

pracovný trh v podobe inštalatéra s dumpingovými<br />

cenami.<br />

Apropó – Írsko. Koľkože politického oportunizmu<br />

vtedy preukázala írska vláda, ale<br />

aj vlády ďalších členských a najmä kandidátskych<br />

krajín, keď pripustili, aby úbohí Íri<br />

hlasovali o zmluve z Nice aj druhý raz. Veď<br />

záujem kandidátskych krajín o rozšírenie EÚ<br />

mal z hľadiska formálnych demokratických<br />

kritérií ustúpiť výsledku írskeho referenda.<br />

Rozširovanie únie malo pokračovať, až kým<br />

sa 14 členských krajín EÚ, ktoré zmluvu z Nice<br />

ratifikovali, nedohodne s írskymi občanmi<br />

na novom znení tejto zmluvy, bez ktorej rozšírenie<br />

nebolo možné. Takto sme vďaka odpornému<br />

znásilneniu Írov apelmi, aby nenechali<br />

kandidátske krajiny „v štichu“ a išli znovu do<br />

referenda, dnes členskou krajinou EÚ. Bože<br />

chráň čo len uvažovať o tom, že aj Francúzi<br />

a Holanďania by predsa len mali prehodnotiť<br />

ich náhľad na budúcnosť Európy! Čo tam<br />

po rovnako demokraticky preukázanej vôli<br />

občanov iných štátov, ktorí sú za schválenie<br />

európskej ústavnej zmluvy! Veď predsa<br />

európsku demokraciu stačí zredukovať na<br />

právo veta. V nádeji, že neschválenie európskej<br />

ústavnej zmluvy zachráni Slovensko<br />

pred zhubným procesom sekularizácie a rozkladným<br />

vplyvom západného ľavicového<br />

liberalizmu... �

ZÁPADNÝ BALKÁN<br />

POTREBUJE STABILITU A ROZVOJ<br />

MARIÁN BABIC<br />

Región západného Balkánu, ako sa<br />

dnes vznešene hovorí krajinám bývalej<br />

Juhoslávie, sa už len sporadicky<br />

dostáva na prvé stránky svetovej tlače.<br />

Je to preto, že situácia v ňom sa<br />

postupne upokojuje, vojnové konflikty<br />

z obdobia po rozpade bývalej federatívnej<br />

Juhoslávie v roku 1991 sa<br />

stávajú vzďaľujúcou sa minulosťou.<br />

Za posledných päť rokov totiž krajiny<br />

západného Balkánu urobili výrazný<br />

pokrok na ceste k demokracii, tolerancii<br />

a stabilite. Ešte stále to však<br />

nie je proces nezvratný, lebo existuje<br />

veľa nebezpečenstiev, ktoré môžu<br />

celý región alebo aspoň niektoré jeho<br />

časti uvrhnúť do nového násilia a vojen.<br />

Aj preto sa v Bratislave konala<br />

v máji medzinárodná konferencia<br />

pod názvom Vývoj na západnom Balkáne<br />

– Problémy súčasnosti, námety pre budúcnosť,<br />

ktorú zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej<br />

spoločnosti pre zahraničnú politiku.<br />

Z prednesených vystúpení i diskusie bolo<br />

možné vysledovať dva hlavné línie. Prvou je túžba<br />

krajín západného Balkánu zúročiť pozitívny<br />

vývoj na získanie členstva v Európskej únii a Severoatlantickej<br />

aliancii, ako predpokladu na<br />

hospodársky <strong>rozvoj</strong>, zlepšovanie kvality života<br />

občanov a získanie bezpečnostných záruk. Rečníci<br />

však potvrdili rozdielne reakcie obyvateľov<br />

na členstvo v EÚ a NATO. Predrag Boškovič,<br />

námestník ministra zahraničných vecí Srbska<br />

a Čiernej Hory, zdôraznil, že ak by sa aj v jeho<br />

krajine hlasovalo o Európskej ústavnej zmluve,<br />

mala by väčšiu podporu než vo Francúzsku.<br />

V Bosne a Hercegovine sa podľa prieskumov<br />

68% opýtaných vyslovilo za členstvo v únii. Na<br />

druhej strane, Romana Vlahutinová z chorvátskeho<br />

veľvyslanectva v Belehrade zdôraznila, že<br />

Chorvátsko je kritické voči rozhodnutiu Európskej<br />

únie nezačať s ním prístupové rokovania.<br />

Dôsledkom je, že členstvo podľa prieskumov<br />

podporuje menej než 50 percent opýtaných,<br />

čo pred troma rokmi nebolo. Srbsko a Čierna<br />

Horu, ako aj Bosnu a Hercegovinu zasa rozčarovalo,<br />

že Severoatlantická aliancia ich dosiaľ<br />

nepozvala ani do programu Partnerstvo za<br />

mier, hoci sa na ňom zúčastňujú aj Bielorusko<br />

a Azerbajdžan kritizované pre porušovanie ľudských<br />

práv a deficit demokracie.<br />

Druhou líniou zasa boli neustále obavy zahraničných<br />

expertov z ďalšieho vývoja, z neplnenia<br />

záväzkov, najmä pokiaľ ide o spoluprácu<br />

s Medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu<br />

v snahe dostať pred neho hľadané osoby<br />

obvinené z vojnových zločinov. Pritom treba<br />

zdôrazniť, že na konferencii sa nikto nezastával<br />

hľadaných bývalých politických a vojenských<br />

lídrov, vrátane niekdajšieho prezidenta Re-<br />

publiky srbskej v Bosne Radovana Karadžiča,<br />

generála Ratka Mladiča či chorvátskeho generála<br />

Gotovinu, ktorí sa skrývajú. Všetci si totiž<br />

uvedomujú, že priblíženie sa k Európskej únii<br />

a Severoatlantickej armády nie je možné bez<br />

tohto kroku.<br />

Hoci sa to nezdôrazňovalo až príliš, stále je<br />

evidentný problém imidžu západobalkánskych<br />

krajín, najmä Srbska a Čiernej Hory, Bosny<br />

a Hercegoviny a napokon aj Macedónska.<br />

Pre mnohých je to sústredenie sa svetových<br />

médií len na dva problémy: Haag a Kosovo.<br />

Poklonu dostávajú medzinárodní podnikatelia,<br />

ktorí oceňujú pozitívny vývoj a začínajú na<br />

západnom Balkáne podnikať. Tí najodvážnejší<br />

si dokonca kladú otázku, či sa západný Balkán<br />

nestane novou strednou Európou pre priame<br />

zahraničné investície. Pravda, aj oni si uvedomujú,<br />

že imidž má vplyv na hospodársky <strong>rozvoj</strong>.<br />

Najlepšie vidieť práve na príklade Bosny a Hercegoviny.<br />

V minulom roku bol hospodársky rast<br />

v chorvátsko-moslimskej federácii 23,3 percenta<br />

a v Republike srbskej len 9,7 percenta, lebo<br />

má stále problémy s imidžom, ktorý zhoršujú aj<br />

najnovšie spory okolo reformy bosnianskej polície<br />

a pokusy o predčasné parlamentné voľby,<br />

hoci riadny termín je v októbri budúceho roku.<br />

Najväčšie a aj najtvrdšia diskusia sa však na<br />

bratislavskej konferencii viedla okolo Kosova,<br />

hoci zástupcovia kosovských Albáncov neboli<br />

prítomní. Srbský pohľad na Kosovo predniesol<br />

znalec na slovo vzatý – Aleksandar Simič,<br />

poradca srbského premiéra. Bol totiž jediným<br />

Srbom, ktorý sa zúčastnil na príprave rezolúcie<br />

Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, prijatej v júni<br />

1999 po skončení leteckých náletov NATO proti<br />

vtedajšej Juhoslávii kvôli konfliktu v Kosove.<br />

Simič podčiarkol, že už vtedy upozorňoval,<br />

že rezolúcia sa nebude dať realizovať, čo<br />

sa aj potvrdilo. Podľa Simiča je to preto, že<br />

rozdelenie medzi etnickými skupinami je také<br />

silné, že sa ho nepodarilo urovnať ani<br />

medzinárodným silám vytvoreným<br />

na základe tejto rezolúcie. Pritom už<br />

v lete by mala OSN zhodnotiť, či je<br />

Kosovo pripravené na sľúbené rozhovory<br />

o konečnom štatúte, ktoré by<br />

sa mali začať na jeseň. Postoje oboch<br />

hlavných strán v Kosove sú pritom<br />

protikladné. Vodcovia kosovských<br />

Albáncov, ktorý tvoria 90 percent<br />

celého obyvateľstva, trvajú na úplnej<br />

nezávislosti Kosova. Alexandar Simič<br />

zopakoval srbské odmietavé stanovisko<br />

k nezávislosti Kosova, lebo by<br />

vraj destabilizovalo krehkú stabilitu<br />

Srbska a regiónu a vyslovil sa za<br />

riešenie vo forme jeho rozšírenej autonómie<br />

v rámci Srbska a únie Srbska<br />

a Čiernej Hory.<br />

Zaujímavejší súboj sa však odohral medzi<br />

dvoma zahraničnými účastníkmi konferencie.<br />

Borut Grgič, riaditeľ Inštitútu pre strategické<br />

štúdia v slovinskej Ľubľane, sa jednoznačne<br />

postavil za vyhlásenie nezávislosti Kosova. Dokonca<br />

vyhlásil, že Belehrad by len získal, keby<br />

Kosovo pustil z rúk. Judy Battová z Inštitútu Európskej<br />

únie pre bezpečnostné štúdia so sídlom<br />

v Paríži však položila otázku, či Kosovo môže<br />

ako samostatný štát prežiť. Zdôraznila, že je<br />

ďaleko za štandardmi vyžadujúci pre rokovania<br />

s Európskou úniou. Podčiarkla, že Srbi nemajú<br />

možnosť pohybu ani práce, stabilitu narúšajú<br />

súkromné bezpečnostné služby predstaviteľov<br />

kosovských Albáncov. Neuplatňuje sa pritom<br />

právo, je rozsiahla korupcia, pôsobia mafie,<br />

takže nezávislé Kosovo by bolo veľkým nebezpečenstvom<br />

aj pre Európu. Súčasne vysoko<br />

ocenila Srbsko, lebo má veľký ekonomický potenciál<br />

a bez neho nie je možné žiadne riešenie<br />

v regióne. Zdôraznila, že Srbsko má legitímny<br />

nárok na Kosovo, ale sa musí zmeniť z národného<br />

štátu na multinacionálny.<br />

Najpokojnejšia situácia je však v Macedónsku,<br />

v ktorom ako v poslednej krajine západného<br />

Balkánu prepukol ozbrojený konflikt. Stalo sa tak<br />

v roku 2001. Ako zdôraznil Michael Sahlin, osobitný<br />

predstaviteľ Európskej únie v Skopje, od<br />

jesene 2003 nedošlo v Macedónsku k vážnemu<br />

bezpečnostnému incidentu. Postupne sa napĺňa<br />

rámcová dohoda z Ohridu. Výsledkom je, že<br />

ústava sa zmenila a prijalo sa vyše 70 zákonov<br />

alebo novelizácií. Rastie aj ekonomika, aj keď<br />

pomaly. Je to aj zásluha misie Európskej únie,<br />

ktorá v Macedónsku uskutočnila svoju prvú<br />

vojenskú misiu. Aj v Macedónsku sa ukázalo,<br />

že stabilita a <strong>rozvoj</strong> sú základnými predpokladmi<br />

na riešenie citlivých etnických<br />

otázok a na premenu západného Balkánu<br />

na pásmo mieru, bezpečnosti,<br />

<strong>rozvoj</strong>a a blahobytu. �<br />

49<br />

KOMENTÁR

ESEJ<br />

Chystáte sa na dovolenku? S hrôzou ste<br />

zistili, že vám vypršala platnosť cestovného<br />

pasu? Čítali ste, koľko hodín musíte stáť v rade,<br />

aby ste si mohli požiadať o nový doklad?<br />

Správa vecí verejných sa v našich krajoch<br />

opiera o tradičné piliere.<br />

Prvým pilierom štátnej správy je tvor zvaný<br />

úradník. Výzorom sa zväčša podobá na<br />

štandardného človeka. Už nenosí ani glotové<br />

rukávce, ani cviker, vie používať mobil, poväčšine<br />

aj počítač, ktorý tróni na jeho pracovnom<br />

stole ako nový symbol moci. Do rána do pol<br />

ôsmej sa správa ako normálny človek, počúva<br />

Dobré ráno alebo Rádio Expres, odvezie<br />

deti do jaslí alebo k babičke, je mu jasné,<br />

čo má poobede nakúpiť a má spísané, akému<br />

priateľovi či priateľke má zavolať ešte<br />

pred začiatkom úradných hodín. Otvorením<br />

okienka či odomknutím kancelárie s čarovnou<br />

vetou „Kto je na rade, prosím?“ sa však jeho<br />

človečia podstata transformuje na špecifický<br />

druh – na úradníka (-čku). V hlave mu naskakujú<br />

potrebné smernice (často má z nich<br />

výťah pod sklom na stole) a do žíl mu vteká<br />

osobitná energia, ktorá ho zázračne mení<br />

na živého vykonávateľa zákonov a nariadení<br />

štátu, rezortného ministerstva, miestnej štátnej<br />

správy či samosprávy. Táto energia mení<br />

úradníkovu fyziognómiu a koriguje niektoré<br />

vrodené návyky či gestá. Napríklad úradník<br />

sa nečervená, netrasie sa mu hlas, nerobí<br />

unáhlené pohyby, nepodáva ruku (len svojmu<br />

nadriadenému), vstáva zo stoličky (kresla) iba<br />

kvôli tomu, aby si zobral rýchloviazač alebo<br />

vybral nové tlačivo. Zmeny v psychike úradní-<br />

ka nie sú vedecky preskúmané. Psychické zme-<br />

ny sa však môžu prejaviť v styku s občanom<br />

strnulosťou tvárového svalstva.<br />

Druhým pilierom uplatňovania zákonov<br />

a správy verejných vecí je materiálny nosič<br />

legislatívnej ríše – obyčajný papier. Ak sú<br />

zákony, nariadenia a vykonávacie predpisy<br />

publikované na papieri ako na hodnovernom<br />

hmotnom substráte, rovnako všetky ďalšie<br />

akty, činy, prečiny, priestupky, zločiny, rozsudky,<br />

omeškania, pokuty, platby, schválenia, zamietnutia,<br />

sa musia vyhotoviť na papieri. Na<br />

papieri písmom, písacím strojom, sadzbou,<br />

počítačovým printerom. Hodnovernosť úradného<br />

aktu sa potvrdzuje dvoma ďalšími posvätnými<br />

úkonmi: vlastnoručným podpisom<br />

a pečiatkou.<br />

Papier, písmo, pečiatky – to je dedičstvo<br />

vládnej moci siahajúcej od čias starého Egypta.<br />

Dnešný úradník už zväčša nie je odkázaný<br />

na obsiahlu plechovú podušku s pečiatkovou<br />

farbou. Nahradzuje je menšia samofarbiaca<br />

pečiatka typu Trodat. Bez pečiatky však,<br />

jednoducho, úradné výkony nemôžu<br />

existovať. Až po druhej svetovej<br />

vojne vymreli predchodcovia<br />

dnešných pečiatok, voskové peča-<br />

50<br />

Foto: archív<br />

te. Poverený úradník nad horiacim plameňom<br />

roztápal ušľachtilo (zväčša krvavo červenú)<br />

hmotu, chvíľu počkal, kým primerane stuhne<br />

a potom ju zručne odkvapkal na koniec listiny.<br />

Svoje dielo zavŕšil primerane silným úderom<br />

kovového pečatidla do tuhnúceho vosku. Veľmi<br />

často musel riešiť aj zložitejšiu úlohu, ako<br />

dostať pod roztavený vosk povrázok spletený<br />

zo štátnych farieb, aby neprimeraná osoba<br />

nemohla úradnú listinu otvoriť či znehodnotiť.<br />

V týchto rituáloch sa prejavuje vážnosť<br />

a posvätnosť.<br />

Rituálny charakter úradníctva dnes môže<br />

vyvolávať úsmev či nostalgické spomienky.<br />

Bol však užitočný. Pestoval úctu k úradom,<br />

k predsunutým predstaviteľom štátu, a tým<br />

upevňoval spoločenskú štruktúru. Až obdobie<br />

supervlády štátu, realita fašistického štátu<br />

alebo komunistickej štátno-straníckej diktatúry<br />

prebudila v ľuďoch nechuť a nenávisť<br />

k zložitému a skostnatenému mechanizmu<br />

prevodu štátnej moci z vrcholu do poslednej<br />

dediny či osady. Byrokracia, vláda úradníkov,<br />

stala sa príšerou, ktorú kritizovali občania,<br />

novinári, satirici, ba aj samotní vládcovia.<br />

Čím dlhšia je cesta od prijatého zákona na<br />

vrchole moci až k jeho výkladu, uplatňovaniu<br />

a kontrole dole, na úrovni obyčajného človeka,<br />

tým väčšie bolo riziko deformácií, dezinformácií,<br />

prekrucovania a svojvôle štátneho<br />

aparátu.<br />

To čo dnes nazývame vládou, exekutívou,<br />

správou či vznešenejšie dobrým spravovaním<br />

(Good Governance) spoločných vecí<br />

bolo vždy základným problémom politiky.<br />

Ako preniesť informácie o prijatých opatreniach<br />

najvyššej moci (panovníka, diktátora,<br />

demokratického parlamentu) až k poddanému<br />

(občanovi)? Ako uviesť do praxe prijaté<br />

DIGITÁLNA VLÁDA<br />

ANTON HYKISCH<br />

zákony? Ako zisťovať, či sa zákony dodržujú?<br />

A nakoniec to najťažšie: Ako primäť ľudí, aby<br />

zákony dodržiavali?<br />

Na prvý pohľad sa zdá, že ide iba o to vybudovať<br />

poriadny informačný systém zhora<br />

dolu. Táto otázka sa riešila po tisícročia za<br />

pomoci našich dvoch pilierov: ľudí a papiera.<br />

Od počiatku dejín sa zákony spisovali<br />

v ctihodných zákonníkoch (Chamurappiho<br />

zákonník, Justiniánov kódex, Napoleonský<br />

kódex, Kódex kanonického práva atď.). Informácie<br />

o obsahu zákonníka sa vertikálne<br />

prenášali tak, ako to dovoľovali vtedajšie<br />

technológie: ústne (poslovia, legáti, kuriéri)<br />

a písomne, čo bez kníhtlače si vyžadovalo neustále<br />

kopírovanie pôvodného textu zákona,<br />

teda odpisovaním, prepisovaním, pripojeným<br />

komentárom. Znalosť čítania a písania bola<br />

dlho veľmi obmedzená. Prepis zákonov a ich<br />

výklad sa dial v stredoveku na „hodnoverných<br />

miestach“ (kráľovské zámky, biskupstvá<br />

a najmä kláštory). Až odtiaľ sa dostávali<br />

informácie na najnižšiu úroveň, k obyčajným<br />

ľuďom a to predovšetkým cez šľachtických<br />

sluhov, županov, kňazov. S týmto problémom<br />

zápasil celý stredovek. Prakticky až v 18. storočí<br />

sa v Európe vytvára osobitná úradnícka<br />

vrstva, ktorá mala tvoriť most medzi „vrchnosťou“<br />

a ľudom.<br />

Aký má by správny a čestný úradník?<br />

Tomasso Campanella v knihe Slnečný<br />

štát sníva o tom, že najvyššie úrady by mali<br />

strážiť hlavné cnosti: Statočnosť, Cudnosť,<br />

Štedrosť, Spravodlivosť, Dobročinnosť, Láskavosť,<br />

Striedmosť... Samozrejme, úradníci by<br />

mali byť majstrami v týchto čnostiach... Na<br />

počiatku 16. storočia Tomáš Morus v Utópii<br />

buduje celú pyramídu úradníctva. Každých<br />

tridsať rodín si každoročne volí úradníka, ktorého<br />

nazývaj syfograntom. Na čele desiatich<br />

syfograntov a ich rodín stojí prótofylarch, až<br />

nakoniec si tieto zbory volia tajným hlasovaním<br />

vladára, zo štyroch návrhov ľudu. Ešte<br />

podrobnejší systém priamej demokracie<br />

opisuje anglický filozof James Harrington<br />

v utopickom spise Republika Oceánia z r.<br />

1656, ktorý predložil Cromwellovi. Vysnená<br />

republika má 10 tisíc farností (obcí), každých<br />

sto obcí tvorí stovku (volebný obvod na úrovni<br />

okresu) a najvyšším samosprávnym celkom je<br />

päťdesiat tríbuí (niečo ako naše kraje či župy).<br />

Časť Harringtonových prívržencov zakladala<br />

prvé anglické osady na severoamerickom kontinente.<br />

Ani tam sa nepodarilo uskutočniť sen<br />

o tom, aby sa prijaté zákony spoľahlivo, bez<br />

deformácií, prekrucovania a korupcie úradníkov<br />

dostali do každodenného života občanov<br />

demokratického štátu.<br />

Jednoducho, ľudský faktor, ľudská prevodová<br />

páka sa javí ako veľmi nespoľahlivý nástroj<br />

na šírenie pravdy napísaného papiera, platného<br />

zákona.

Zrazu prichádza takmer neuveriteľná správa!<br />

Nespoľahlivých a korumpovateľných ľudí,<br />

ťarbavých a povýšeneckých byrokratov sa na<br />

prahu 21. storočia môžeme zbaviť. Nepôjdu<br />

do plynových komôr, ani do predčasného<br />

dôchodku. Ich doteraz nenahraditeľnú úlohu<br />

prevezmú čipy. Dobre ste počuli, tie tenučké<br />

miniatúrne doštičky s pavučinkou spojov.<br />

Revolúcia? Možno.<br />

Určite sa začala. Aj u nás. V podobe čipových<br />

kariet a všetkých nových identifikačných<br />

preukazov.<br />

ALE... Ale tieto hračky musí niekto uviesť<br />

do praxe... Ale, veď táto novota znova všetko<br />

skomplikuje! Úradníci, čo nám to strkajú do<br />

rúk, sa neveľmi zmenili od tých tereziánskych<br />

čias.<br />

Ale... Dajte sa prekvapiť. Volá sa<br />

to ALE: čiže Automatic Law Enforcement,<br />

po slovensky Automatizované<br />

posilňovanie zákona.<br />

Myšlienka vznikla v Holandsku.<br />

Prišla jednoducho a prirodzene pod<br />

vplyvom nových digitálnych technológií.<br />

Čo je obyčajný termostat, automatický<br />

regulátor teploty? Zapne<br />

alebo sa vypne pri zvolenej hodnote.<br />

Čoraz viac sme obklopení prístrojmi,<br />

ktoré reagujú na vložené hodnoty.<br />

Vyťukanie desaťmiestneho čísla na<br />

mobile stlačením jedného tlačidla je<br />

skutočnosťou. Slovom, do okolitých<br />

digitálnych hračiek, možno vkladať<br />

želané hodnoty, príkazy.<br />

Prečo by nebolo možné vkladať<br />

do senzorov okolo nás aj hodnoty,<br />

ktoré nás – alebo našich policajtov<br />

upozornia, že porušujeme nejaký<br />

predpis, nariadenie, zákon? Je to<br />

možné. Teoreticky i prakticky.<br />

Je možné zariadenie, ktoré nás<br />

– i dopravnú políciu – upozorní, že<br />

ste v obci pri jazde autom prekročili<br />

povolenú šesťdesiatku. Vhodná implantácia<br />

čipu na vašom tele umožní<br />

zistiť nedovolené promile alkoholu<br />

vo vašej krvi. Práve tak je možné<br />

sledovať temer všetko. Emisie nielen<br />

z výfuku vášho auta, ale aj z továrenského<br />

komína naproti.<br />

Holandský nadnárodný koncern Philips<br />

postavil experimentálny dom Homelab (domáce<br />

laboratórium). V dome je umiestnená<br />

sústava senzorov, ktoré návštevníka postupne<br />

informujú o najrôznejších aspektoch. Dom si<br />

otvárate čipovou kartou, len vy a vaša rodina.<br />

Ak vás identifikuje, privíta vás hlasom, oznámi<br />

aká je teplota na chodníku, a aká je teplota<br />

v obývačke. Potom sa môžete dozvedieť odkazy<br />

z pevnej linky aj z mobilu. Jednotlivé panely<br />

a gombíky vám umožnia zistiť spotrebu elektriny,<br />

vody, plynu, pripomenú vám mesačné<br />

inkaso, preskočia na stav vášho účtu v banke,<br />

aj termín priznania dane z príjmu či z nehnuteľnosti.<br />

Upozornia na vlhkosť vzduchu,<br />

dotykom si môžete zmerať hladinu tuku v tele,<br />

práve tak ako tlak krvi a podľa toho sa zrieknuť<br />

večernej šunky s vajcom.<br />

Z týchto holandských elektronických hračičiek<br />

však vyplýva zásadná myšlienka. Formu-<br />

loval ju holandský inovátor a technologický<br />

poradca Marcel Bullinga. Dnešné digitálne<br />

technológie nám umožňujú zvládnuť aj taký<br />

závažný problém, ako je implementácia práva<br />

občanov. Zákony, predpisy, nariadenia, normy<br />

možno „nahrať“ do objektov v našom fyzikálnom<br />

prostredí a tak dosiahnuť škálu informácií<br />

o ich dodržiavaní či porušovaní. Bullinga<br />

tvrdí, že čím viac digitálnych strážcov bude<br />

okolo nás, tým bude treba menej policajtov,<br />

vyšetrovateľov, prokurátorov. Kombinácia<br />

série senzorov s počítačovými systémami<br />

umožní nepretržitú kontrolu správania sa<br />

ľudí v najrôznejších situáciách. Vlastne naše<br />

digitálne okolie nás donúti dodržiavať platnú<br />

legislatívu.<br />

Dostať hodnoty všetkých zákonov a nariadení<br />

do expertných systémov fyzikálneho<br />

prostredia okolo nás (t.j. do dopravných<br />

prostriedkov, do dverí, vchodov, budov, mobilov,<br />

notebookov atď.) znamená, že naše<br />

fyzikálne prostredie uľahčí a zaručí každodenné<br />

uplatňovanie zákonnosti miliónov<br />

občanov. Bullinga predstavil tento systém<br />

„inteligentnej štátnej správy“ predstaviteľom<br />

26 krajín na 37. kongrese elektronického vládnutia<br />

v Estónsku v roku 2004. (Dočítal som sa<br />

o tom v americkom mesačníku The Futurist,<br />

júl – august 2004).<br />

Počiatkom roku 2004 Toyota predstavila<br />

„inteligentné auto“. Dvere auta sa otvoria<br />

iba registrovanému vlastníkovi s príslušným<br />

čipom. Auto nenaštartujete, kým si všetci<br />

nezapnú bezpečnostné pásy. Signalizuje<br />

vonkajšiu a vnútornú teplotu, rýchlosť, spotrebu.<br />

Rozozná povolenú rýchlosť pri vstupe<br />

na rýchlostnú komunikáciu alebo na diaľnicu.<br />

Automatizované riadenie na zvolenej trase<br />

je otázkou zatiaľ finančnou, nie technickou.<br />

Podobne je riešiteľné automatizované tankovanie<br />

a platba za benzín atď. Renault má vraj<br />

auto otvárateľné bez kľúča, reaguje na kartu,<br />

resp. na odtlačok prsta.<br />

Podobne, ako sa dá ponúknuť inteligentné<br />

auto, je technicky uskutočniteľná aj „inteligentná<br />

vláda“. Podľa holandských a amerických<br />

expertov si to vyžaduje multifunkčné<br />

identifikačné karty. Riešia nielen prastarú<br />

otázku vertikálneho informačného toku (od<br />

centra k občanovi), ale aj opačne, od občana<br />

k centru. Občan nebude iba objektom monitorovania<br />

„zhora“. Multifunkčný ovládací<br />

panel doma či v rodine mu umožní<br />

akúsi legislatívnu samoobslužnú<br />

sebakontrolu. Zrejme to bude iba<br />

zdokonalený terajší mobil s ďalšími<br />

pridanými funkciami a spojeniami<br />

(daňový úrad, polícia, banka, lekár,<br />

diagnostické centrum).<br />

Uplatnenie čipových kariet umožní<br />

identifikovať kvalifikáciu každého<br />

človeka. Nielen či má platný občiansky<br />

preukaz, ale aj platný lekársky<br />

diplom, či inú kvalifikáciu. Slovom,<br />

máme česť vstúpiť do digitálneho<br />

raja, v ktorom nás nikto nebude<br />

môcť ošudiť, dobehnúť, okradnúť.<br />

V tomto raji nepríjemní byrokrati<br />

(byrokratky) s nafučanými tvárami<br />

a zvýšeným hlasom už zmiznú z povrchu<br />

zemského. Dejinný obrat.<br />

–––––––––––––<br />

ALE... Automatizované posilňovanie<br />

zákona si bude vyžadovať dve<br />

maličkosti: ľudí a peniaze. A tretie<br />

najdôležitejšie: ľudskú ochotu. Vôľu<br />

podriadiť sa neviditeľnej kontrole.<br />

Vstupom do Európskej únie vstupujeme<br />

aj na cestu digitálneho vládnutia.<br />

Novými pasmi, preukazmi,<br />

neskôr novými eurami s čipmi.<br />

Nebudem meditovať o ľuďoch,<br />

ktorí nebudú ochotní pracovať na<br />

perspektívnom odbúraní klasickej<br />

byrokracie a „spríjemnia“ nám víziu<br />

digitálnej vlády dobre dlhými radmi<br />

na nevetraných chodbách úradov.<br />

Nebudem meditovať o peniazoch. Budovanie<br />

digitálnej vlády nám zase zoberie nejaký<br />

ten milión, ktorý by sme potrebovali, napr.<br />

v kultúre. Píšem síce nový román na počítači,<br />

ale žiadne digitálne senzory ešte nejestvujú,<br />

ktoré by upozornili našich budúcich čitateľov,<br />

že majú nízku hladinu emócií z dobrej literatúry.<br />

Ani odbúranie DPH na knihy sa v programe<br />

digitálneho vládnutia zatiaľ nenachádza.<br />

Bude však treba porozmýšľať, či ALE nebuduje<br />

základy vševládnej orwellovskej neviditeľnej<br />

kontroly, z ktorej nebude úniku. Stačí,<br />

aby sa objavil nejaký ten Veľký Brat a znova<br />

padneme do klepca. Tentoraz digitálneho.<br />

Potom naozaj neviem, či nám nebude<br />

ľúto za tými tereziánskymi úradníkmi<br />

s glotovými rukávmi a pečiatkovým<br />

stromčekom na zelenom plyšovom<br />

stole. �<br />

51<br />

ESEJ

KULTÚRA<br />

52<br />

AKO SA ROZHODNEME, TAK BUDEME ŽIŤ<br />

Zo spoločenskej stránky je medzinárodný filmový<br />

festival v Cannes vždy aj jednou z najväčších<br />

spoločenských udalostí v Európe. Noviny sú plné<br />

opisov rób hviezd a hviezdičiek, často oprávnene<br />

nešetriac ani kritikou, plné overených klebiet<br />

o idoloch strieborného plátna, ale aj diskusií<br />

o smerovaní svetového kina. To všetko však k festivalu<br />

patrí a nebolo to inak ani na tohtoročnom<br />

58. canneskom festivale. Výrok riaditeľa festivalu<br />

Gilesa Jacoba omieľam donekonečna preto, že<br />

je výstižný. Raz nedopatrením vyhlásil, že festival<br />

bez hviezd a modrého neba nestojí za nič.<br />

Tentoraz nechýbali hviezdy, ale nebo ho trochu<br />

zradilo. Nikdy som si ešte tak jasne neuvedomila,<br />

že okrem kinosál, sa vlastne celý festival odohráva<br />

na ulici, konkrétne na slávnej Croisette. A keď<br />

prší ,je po paráde. Nebolo to však až také tristné,<br />

lebo v prvé a posledné dni sa počasie umúdrilo.<br />

A tak mohol kráčať do kinosály po legendárnom<br />

červenom koberci, za vykrikovania nadšeného<br />

davu, slávny sarajevský rodák Emir Kusturica,<br />

tohtoročný predseda medzinárodnej poroty<br />

dlhometrážnych filmov so svojimi porotcami,<br />

v ktorej nielen ozdobou, ale aj pomocou bola<br />

napríklad herečka Salma Hayeková, herec Javier<br />

Bardem, známa francúzska režisérka Agnes<br />

Vardová a majster akčných filmov John Woo.<br />

Kusturica, o ktorom je známe, že o svoj imidž nedbá,<br />

možno práve vďaka ležérnosti vyplývajúcej<br />

z nekomformného životného postoja nespôsobil<br />

nijaký škandál a rozhodol o osudoch filmov spravodlivo.<br />

A dodržal slovo, že nebude preferovať<br />

politické námety. O tom však neskôr...<br />

Ozdoby festivalu<br />

Novou tvárou a ozdobou bola aj<br />

vtipná Belgičanka menom Cecile<br />

Festival v Cannes z pohľadu našej vyslanej redaktorky Emílie Kincelovej.<br />

de France, ktorá sa šarmantne ujala hostiteľskej<br />

úlohy slávnostného úvodného a záverečného<br />

večera. Diváci sa dočkali aj inovovanej Sharon<br />

Stoneovej. Má dlhé rovné vlasy, možno je aj<br />

o čosi chudšia, ale sluší jej to. Hrala aj v súťažných<br />

filmoch, ale neunúvala sa ukázať, skôr sa<br />

sústredila na úlohu domácej panej tradičného<br />

benefičného večera na podporu boja proti AIDS<br />

v Moulin de Mougins, kde za večeru tradične<br />

zaplatíte astronomickú sumu. To je však cieľ<br />

– vybrať čo najviac peňazí. Večera mala vlastne<br />

dve domáce panie – druhou bola u nás už<br />

odpísaná slávna Liza Minelliová. Prosím vás,<br />

neverte všetkému, čo sa popíše, Liza má možno<br />

problémy, ale troska nie je. Ba povedala by som,<br />

že prekypuje veselosťou.<br />

Meno Scarlett Johanssonovej sme si zapa-<br />

Morgan Freeman Tommy Lee Jones, G. Arriaga, January Jonesová Scarlett Johanssonová<br />

mätali z filmu Stratené v preklade ovenčeného<br />

oscarom a takisto aj meno hlavného hrdinu<br />

Billa Murraya. Scarlett padla do oka Woodymu<br />

Allenovi, vraj je jeho nová múza a vyhlásil, že<br />

v Amerike by takú herečku nenašiel. Woody svoj<br />

nesúťažný film Match Point, inšpirovaný Dostojevského<br />

Zločinom a trestom, nakrúcal v Anglicku<br />

s anglicko-írskymi hercami, s odôvodnením,<br />

že anglický prízvuk je pôvabný, v Kalifornii bolo<br />

príliš horúco, naopak v Anglicku stále zamračené<br />

a navyše mu tam nikto nekecal do toho, čo<br />

a ako má robiť. Jablko nepadne ďaleko od stromu<br />

a nepadla ani Bryce Dallasová Howardová,<br />

dcéra Rona Howarda, ktorej zveril po Nicole Kidmanovej<br />

v druhom dieli svojej trilógie Manderlay<br />

úlohu Grace dánsky tvorca Lars von Trier. Ten<br />

o filme na tému rasizmus a tiež, že na slobodu<br />

musí byť spoločnosť pripravená, inak je jej nanič,<br />

o hrdinke povedal: „Je to idealistka, chýba jej<br />

politický pragmatizmus, je veľmi emotívna a do<br />

politiky takí ľudia nepatria.“ Trocha na nepozna-<br />

nie bol Mickey Rourke, pribudli mu kilá, ale svoj<br />

part vo sfilmovanom komikse Franka Millera Sin<br />

City (Hriešne mesto) zahral bravúrne. O spomínanom<br />

Billovi Murrayovi možno konštatovať, že<br />

krása nie je všetko, byť sympatickým človekom<br />

a dobrým hercom je oveľa viac. Aj Morgana<br />

Freemana, ktorý si prišiel prevziať Osobitnú<br />

cenu canneského festivalu za doterajšiu tvorbu,<br />

prijalo Cannes mimoriadne srdečne. Najväčšou<br />

hviezdou však bol jeden z „Mužov v čiernom“<br />

Tommy Lee Jones. Predstavil v súťaži svoj režijný<br />

debut Tri pohreby Melquiadesa Estradu a odniesol<br />

si Cenu za najlepší mužský herecký výkon<br />

v tomto filme. Možno aj sám zvažuje či má viac<br />

stáť za kamerou alebo pred ňou, nazdávam sa,<br />

že to bude fifty-fifty.<br />

Nedá sa ešte nespomenúť krásnu a dohola<br />

ostrihanú Natalie Portmanovú, hviezdu Lucasových<br />

Hviezdnych vojen, oscarovú herečku Juliette<br />

Binocheovú, vychádzajúcu hviezdu Jessicu<br />

Albaovú, ktorá obdivuje herca Mickeyho Rourka,<br />

nestarnúcu Catherine Deneuveovú, ktorá tohto<br />

roku hovorila o svojom herectve v programe Hodina<br />

herectva a pre nás neznámu izraelskú herečku<br />

Hanu Laslovú (Cena za najlepší ženský herecký<br />

výkon vo filme Amosa Gitaia Voľná zóna),<br />

ktorú by ste si iste nevšimli, ale keď prehovorí,<br />

je jej plná miestnosť. Na otázku, či je pôvodom<br />

Maďarka, sa zamyslela a povedala: „Neviem.<br />

Isté je, že moji rodičia prišli z Poľska.“<br />

Ústredná téma: zodpovednosť<br />

Iste nie je náhoda, že tvorcovia z rôznych<br />

krajín nakrútili svoje súťažné filmy, najmä v hlavnej<br />

súťaži, takmer na tú istú tému v rôznych<br />

variáciách. Tou bola zodpovednosť za svoje<br />

činy, s dôrazom, že za všetko čo spôsobíme,

i keď neúmyselne, musíme zaplatiť. Zrejme doba<br />

plná násilia, nezodpovednosti a nepotrestaných<br />

činov, prekročila hranice únosnosti a umenie sa<br />

s tým začína vážne zaoberať. Ako príklad poslúžia<br />

takmer všetky ocenené filmy. Zlatú palmu<br />

dostali po Rosette už po druhý raz bratia Jean-<br />

-Pierre a Luc Dardennovci za sociálno-psychologickú<br />

drámu Dieťa (L´enfant). Mladý pár žije na<br />

pokraji spoločnosti. Ona práve porodí dieťa, on<br />

žije z drobných krádeží, a tak ako sa zbaví ukradnutého<br />

tovaru, tak predá aj dieťa. Matka skolabuje<br />

a po návrate z nemocnice, i keď druh dieťa<br />

odkúpi späť, nechce o ňom viac počuť. Mladík,<br />

ktorý ju má úprimne rád sa po nevydarenej<br />

lúpeži sám ohlási na polícii. Či majú títo dvaja<br />

majú ešte šancu, nevedno, jedno je isté, a to si<br />

uvedomia obaja, že ako budú ďalej žiť záleží len<br />

od nich. Film je pozoruhodný najmä v jednotlivostiach,<br />

v drobných postrehoch, oprostený od<br />

akejkoľvek didaktiky. Veľkou cenou (podľa mnohých<br />

rovnocenná so Zlatou palmou) odmenená<br />

tragikomédia Jima Jarmuscha Zlomené kvety<br />

(Broken Flowers), favorit festivalu, dá hrdinovi ,<br />

ktorého brilantne zahral Bill Murray, už len zistiť,<br />

ako si zbabral život, nielen sebe, ale aj ženám,<br />

ktoré mu vstúpili do života. Čo ho čaká? Samota.<br />

Rakúsky režisér Michael Haneke, držiteľ Ceny za<br />

réžiu filmu Utajený (Caché), ako vždy načrie do<br />

duše človeka až na dno. Rafinovane utkaný príbeh<br />

o šťastne ženatom intelektuálovi, ktorému<br />

niekto posiela kazety o okolí ich domu. Hrdina<br />

netuší prečo. Pátra a vráti sa až do detstva, keď<br />

raz nechtiac ublížil mladému Arabovi, ktorého<br />

rodičia pre jeho nepatričnú reakciu neadoptovali.<br />

Hrdina sa nikdy nedozvie, kto bol pôvodcom<br />

anonymných kaziet, zistí len to, že niekomu veľmi<br />

ublížil. Film je aj o sledovaní, aj o pocite viny,<br />

aj o zodpovednosti za svoje činy, aj o francúzsko-<br />

-arabskom probléme, aj o tom, že za všetko sa<br />

pyká. Nedozvieme či celý mechanizmus spustila<br />

len detská nerozvážnosť, či hlbšie spoločenské<br />

príčiny, isté je, že hrdina si ponesie svoj kríž<br />

do konca života. Nemusím hádam dodávať, že<br />

príbeh je nakrútený kultivovane, navyše s výbor-<br />

nými hereckými výkonmi Juliette Binocheovej<br />

a Daniela Auteuila.<br />

Hádam najďalej a najdrastickejšie sa k tejto<br />

téme vyjadril vo svojom režijnom debute Tommy<br />

Lee Jones Tri pohreby Melquiadesa Estradu<br />

(Three Burials of Melquiades Estrada). A práve<br />

ad absurdum vyhrotený príbeh, pri ktorom sme<br />

krútili hlavami nad tým, čo vidíme a na čo musíme<br />

sa pozerať, je nóvum. Tri pohreby... je film,<br />

z ktorého by ste najradšej odišli, ale čím máte od<br />

neho väčší odstup, tým viac vás núti uvažovať<br />

a zaujať stanovisko. Je to snímka, ktorá vás chytí<br />

do pasce a viac nepustí. Melquiades, chudobný<br />

mexický sedliak, je priateľom predáka ranča<br />

Peta Perkinsa. Jeden z pohraničiarov, netušiac<br />

na čo strieľa, Mexičana smrteľne zraní a zo<br />

strachu ukryje mŕtvolu v púšti, kde ju nájdu<br />

a rýchlo pochovajú. Keď sa Pete dozvie, kto mu<br />

zabil priateľa, donúti ho vykopať ho a v strašných<br />

podmienkach naprieč púšťou dopraviť do<br />

Mexika a tam pochovať. Priam antická tragédia<br />

sa odohrá počas tohto putovania, s jediným<br />

cieľom, prinútiť uvedomiť si mladého a aro-<br />

gantného strážcu zákona cenu ľudského života.<br />

Za tento novodobý western si odniesol Cenu<br />

za scenár aj mexický spisovateľ a scenárista<br />

Guillermo Arriaga. Wim Wenders síce nezískal<br />

nijakú trofej, ale zato prispel k téme v súťažnej<br />

snímke Nepríď s prosíkom ( Don´t Come Knocking),<br />

v ktorej spoluautorom scenára a zároveň<br />

hlavným predstaviteľom je známy scenárista,<br />

režisér a autor divadelných hier Sam Shepard.<br />

Téma podobná Jarmuschovmu filmu – muž sa<br />

po rokoch dozvie, že je otcom a vyhľadá svojho<br />

potomka. V Zlomených kvetoch už niet nádeje,<br />

v tomto bývalá hviezda westernov, pri hľadaní<br />

a pokuse zblížiť sa so synom, aspoň nájde sám<br />

seba a zistí prečo všetko spackal.<br />

Metaforický príbeh Voľná zóna (Free Zone)<br />

o konfrontácii troch kultúr vznikol v dielni izraelského<br />

režiséra Amosa Gitaia. V centre jeho<br />

pozornosti sú tri rôzne, inteligentné a svojím<br />

spôsobom aj tolerantné ženy – Američanka,<br />

Izraelčanka a Palestínčanka. Vo „voľnej zóne“<br />

sa snažia nájsť spoločnú reč, ale nejako to<br />

nejde. Američanka (možno ani Európanka) by<br />

nevedela, prečo stále omieľajú tú istú tému,<br />

veď to nikam nevedie. Pre Američanku je jediným<br />

riešením utiecť a nechať tie dve vadiť sa<br />

ďalej. Dokedy ešte? Nie je to práve optimistický<br />

film, cenný je však nadhľad na pálčivú tému<br />

a skutočne najbravúrnejši herecký výkon už<br />

spomínanej známej izraelskej komičky Hanny<br />

Láslovej. Ako sa do súťaže, ktorá priniesla<br />

veľmi veľa dobrých filmov, ale pravdu povediac<br />

ani jedno prelomové dielo, zatúlal sfilmovaný<br />

komiks Franka Millera Hriešne mesto (Sin City),<br />

ktorý si na realizáciu prizval režiséra Roberta<br />

Rodrigueza, zostane záhadou. Možno herecké<br />

obsadenie: Bruce Willis (tentoraz nechal Cannes<br />

v štichu), Mickey Rourke, Benicio Del Toro,<br />

Elijah Wood a krásna Jessica Albaová. Skrátim<br />

to: vizuálne efekty a výtvarná stránka filmu<br />

priam geniálna, ale to je všetko. Sám Robert<br />

Rodrigez povedal, že rád experimentuje a bola<br />

to pre neho dobrá príležitosť vyskúšať si sily aj<br />

v tomto žánri.<br />

Woody Allen s manželkou Sharon Stoneová Salma Hayeková<br />

Slovenská účasť<br />

Európska komisárka Vivianne Redingová<br />

a riaditeľ festivalu Giles Jacob už tradične dali<br />

priestor Dňu Európy, na ktorom sa stretli ministri<br />

kultúry krajín Európskej únie, aby si vymenili názory<br />

na stav európskej kinematografie a prijali<br />

závery na zlepšenie vzájomnej spolupráce. Tohto<br />

roku bolo témou číslo jeden využívanie nových<br />

technológií, aby sa filmy čo najskôr presadili na<br />

európskom trhu. A tiež, aby sa európsky film<br />

stal dôležitým ohnivkom pri využívaní internetu.<br />

Čestným hosťom stretnutia bol tentoraz britský<br />

tvorca Michael Winterbottom. Ani my, ani Česi<br />

sme na stretnutí ministra nemali, iba ich zástupcov<br />

a v spoločnom pavilóne s Čechmi a Poliakmi<br />

bolo neformálne stretnutie s režisérom<br />

Jiřím Menzlom. Nie veľa, ale predsa.<br />

A žiada sa mi dodať aj v nefilmovom<br />

kontexte, že tak, ako sme sa rozhodli,<br />

tak budeme žiť (aj vegetovať). �<br />

53<br />

KULTÚRA

NOVÉ KNIHY<br />

Ján Barica<br />

SLOVENSKÝ PANTEÓN VEDY A TECH-<br />

NIKY<br />

Úrad priemyselného vlastníctva SR, 132 s.<br />

A teraz<br />

úprimne: viete,<br />

kto bol Ladislav<br />

Dérer,<br />

po ktorom je<br />

pomenovaná<br />

jedna (zatiaľ)<br />

z nemocníc<br />

h l a v n é h o<br />

mesta, kto bol<br />

Jur Hronec<br />

(jeho meno<br />

nesie známe<br />

gymnázium),<br />

či po kom je<br />

pomenovaná<br />

S a s i n k o v a<br />

ulica? Mnohokrát<br />

nám zostáva len smutne konštatovať, že<br />

nevieme, nepoznáme, zabúdame na osobnosti,<br />

ktoré tu boli pred nami a zanechali hlbokú stopu<br />

v odboroch, v ktorých pôsobili.<br />

Pri spomienkach na to, kedy ho zaujali<br />

osudy významných vedcov a technikov, sa<br />

Ján Barica vracia až do roku 1955. Začínajúci<br />

novinár sa vtedy dostal do Národného technického<br />

múzea v Prahe, kde ho fascinovali<br />

fotokópie Murgašových patentov udelených<br />

v USA. Najskôr napísal seriál článkov pre<br />

Smenu s názvom Slávna, ale zabudnutá minulosť<br />

slovenskej vedy a techniky. Roku 1979<br />

vyšli v Mladých letách jeho Slávni priekopníci<br />

slovenskej vedy a techniky, roku 1984 v Smene<br />

encyklopédia Vede a národu. No a po<br />

dlhej prestávke, kedy historické postavy, ktoré<br />

sa zaslúžili o pokrok Slovenska, takmer nikoho<br />

nezaujímali, nedávno vyšiel Baricov Malý<br />

panteón slovenskej vedy a techniky, profily<br />

115 osobností európskeho, ba v mnohých prípadoch<br />

až svetového významu. Knihu vydal<br />

Úrad priemyselného vlastníctva v Banskej<br />

Bystrici, inštitúcia, ktorá má vo svojej náplni<br />

poskytovanie práv na patenty, úžitkové vzory,<br />

ochranné známky, teda práve predmety duševného<br />

vlastníctva.<br />

Baricov panteón uvádza „slovenský Guttenberg“<br />

Mikuláš Bakalár-Štetina, rodák pravdepodobne<br />

z Piešťan alebo z Trenčína, ktorý<br />

síce žil v Plzni, ale v tiráži svojich kníh písal<br />

„tlaczeno“ a nie „tištěno“. Nechýba vynálezca<br />

Kempelen, ani „ozdoba Uhorska“ Matej Bell,<br />

Segner či obaja Hellovci. Ale ani geológ Dionýz<br />

Štúr, astronóm F. X. Zach, spoluobjaviteľ<br />

fotografie J. M. Petzval. vynálezca padáka<br />

Š. Banič a vrtuľníka J. Bahýľ. Ženy sú tu<br />

iba dve: botanička Izabela Textorisová<br />

a astronómka Ľudmila Pajdušáková,<br />

ktorá objavila päť komét.<br />

54<br />

Anna Gavalda<br />

35 KÍL NÁDEJE<br />

SOFA, 215 s.<br />

Preložila Gabriela Uhlárová<br />

„Nenávidímškolu.<br />

Ničí mi<br />

život.“ Tak<br />

hovorí trinásťročný<br />

h r d i n a<br />

novej knihyfranc<br />

ú z s k e j<br />

prozaičky<br />

A n n y<br />

Gavaldy.<br />

Je to chlapec,<br />

ktorý<br />

má „deravú<br />

hlavu,<br />

zlaté ruky<br />

a obrov<br />

i t á n ske<br />

s r d c e , “<br />

manuálne zručný, žiaden intelektuál. Ako<br />

sedemročný vymyslel stroj na lúpanie banánov,<br />

no potom ho už nebavilo nič. V trinástich<br />

chce ísť do školy, kde majú remeselné dielne<br />

a skleník, jedinej školy, kde by ho mohli prijať.<br />

„Nie som veľký, vážim 35 kíl nádeje.“ Chvíľu<br />

si myslí, či neochorel, keď chce ísť do školy,<br />

on, ktorý dvakrát prepadol, a koho nechceli<br />

zobrať na žiadnu strednú školu, ale už je tak.<br />

A za tú zmenu môže skvelý starý otec, Veľký<br />

Léon.<br />

Anna Gavalda má 35 rokov, dve deti a za<br />

sebou profesionálne pomerne pestrý život.<br />

Bola učiteľku, prekladala do francúzštiny ľúbostné<br />

romány edície Harlequine, vymýšľala<br />

reklamu a písala články pre ženské časopisy.<br />

Jej štýl je ľahko rozpoznateľný: krátke,<br />

jednoduché vety a optimistické posolstvo.<br />

V slovenčine vyšli dve jej najpredávanejšie<br />

knihy – zbierka poviedok Chcela by som,<br />

aby ma niekto niekde čakal a novela Miloval<br />

som ju. Knižná novinka 35 kíl nádeje je určená<br />

všetkým problematickým deťom, ktoré<br />

nechcú čítať a nechcú sa učiť, ktoré poznajú<br />

jedinú „literatúru“ – komiksy a ktoré práve<br />

preto potrebujú mať chápavých rodičov,<br />

alebo dobrého starého otca: „V deťoch, aj<br />

v tých na prvý pohľad ťažko vzdelávateľných<br />

je potrebné vzbudiť zvedavosť. Chcela som<br />

napísať knihu, ktorú by zobrali do rúk aj deti,<br />

ktoré v škole trpia. Sprvu šlo o príbeh pre<br />

detský komiksový časopis, ale nakoniec, vďaka<br />

tlaku učiteľov aj rodičov, vyšiel aj knižne.“<br />

Na slovenský knižný trh sa príbeh malého<br />

chlapca, ktorý nakoniec našiel svoje vytúžené<br />

miesto pod slnkom, dostal v zaujímavej<br />

bilingválnej slovensko-francúzskej forme.<br />

NOVÉ KNIHY<br />

Denisa Fulmeková<br />

SOM TAKMER PREČ<br />

Vydavateľstvo Petrus, 62 s.<br />

Ilustrácie Theodor Lugs<br />

A k<br />

v dnešnej<br />

komerčnej<br />

a konzumnej<br />

dobe,<br />

ktorá je<br />

zameraná<br />

hlavne na<br />

„mať, nie<br />

byť“, vyjde<br />

útla zbierka<br />

poézie,<br />

d o k o n c a<br />

b á s n i c k ý<br />

d e b u t ,<br />

rovná sa<br />

to takmer<br />

zázraku. Vydavateľstvu Petrus sa taký malý<br />

zázrak podaril práve teraz, keď poslal za čitateľmi<br />

poézie, touto elitnou, ale predsa len ešte<br />

existujúcou skupinou, básne Denisy Fulmekovej<br />

pod názvom Som takmer preč.<br />

Ako prozaička už Denisa Fulmeková debutovala.<br />

Prvú knižku, zbierku literárnych fejtónov<br />

zo života súčasnej mladej ženy, vydala pod<br />

pseudonymom Nina Murrayová (Tak čo teda?,<br />

Petrus 2001), pretože chcela, aby jej tvorba<br />

hovorila sama za seba. Na malom pieskovisku<br />

slovenskej literárnej scény, či skôr scéničky<br />

sa však nedá utajiť, kto sa to vydal napospas<br />

čitateľom i ľuďom, „ktorí sa živia čítaním“ (ako<br />

sám seba nazval istý literárny kritik, jeden<br />

z tých, ktorí sú si aspoň vedomí, že literárna<br />

kritika sa u nás nachádza v zúfalom stave).<br />

V próze Fulmeková hýri zmyslom pre humor,<br />

v poézii dáva priechod tieňu, odvrátenej stránke<br />

svojej duše. Jemnosť kombinuje s vášňou<br />

(Bože,/ak si videl,/že ľúbim,/že dúfam,/že sa<br />

ponúkam/za milenku osudu,/prečo ma teraz/<br />

súdiš/milosrdnou lžou?), múdrosť milujúceho<br />

srdca s ezoterickým, zvnútorneným vnímaním<br />

sveta. Zdedila gény vedúce do sveta poézie<br />

i duchovna a s takým dedičstvom sa nedá robiť<br />

nič iné, len ho prijať ako dar, aj keď to bolí<br />

(Som rám/a vo mne stále nové obrazy./Cestu<br />

v labyrinte si/ako malá morská víla/značím<br />

krvou) a aj keď vďaka nim odhaľuje tento svet<br />

ako pokrytecký (naposledy aj v Klebetrománe,<br />

ktorý napísala spolu s Petrom Macsovszkým<br />

a v ktorom obaja indiskrétne demaskovali rádoby<br />

intelektuálsky svet bratislavských kaviarenských<br />

umelcov). Jedna z jej poviedok bola<br />

zaradená do antológie Sex po slovensky (Ikar,<br />

2004), v ktorej sa mladšia slovenská literárna<br />

generácia po svojom vyrovnáva s témou<br />

sexuality. �<br />

Danica Janiaková

KRÁSNE ZLATÉ BEŠTIE ANDREJA SMOLÁKA<br />

RUDOLF ČIŽMÁRIK<br />

Akademický maliar Andrej Smolák sa narodil 10. júla 1953 v Humennom. Detstvo prežil v Starine. V rokoch 1974<br />

– 1979 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a neskôr (1987 – 1989) absolvoval mimoriadne<br />

štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pospíšil). Andrej Smolák je nositeľom Zlatej európskej ceny Franza<br />

Kafku (1998), ceny Európskej únie umenia (200) a Európskej ceny Salvadora Dalího (2003). Venuje sa najmä olejomaľbe,<br />

akvarelu a kresbe. Ilustroval viacero kníh umeleckej prózy a poézie. Od roku 1982 usporiadal vyše päťdesiat samostatných<br />

výstav na Slovensku, v Česku, Nemecku a Poľsku. Jeho obrazy sú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých<br />

európskych štátoch, ale aj v USA, Japonsku a Austrálii. Je majiteľom a riaditeľom Galérie Andrej Smolák-MIRO<br />

v Bratislave na Košickej ulici 56 a v Snine. Žije a pracuje striedavo v obidvoch mestách.<br />

Maľuje „krásne zlaté beštie“ (parafráza<br />

názvu dvojjazyčnej knihy Ladislava Ťažkého,<br />

ilustrovanej Smolákovými obrazmi), ktoré<br />

hýbu svetom mužov, sú súčasťou jeho vášní,<br />

ale aj duchovným, zmyslovým, snovým odrazom.<br />

Dešifrovanie posolstva obrazov je mnohoznačné<br />

a subjektívne. Krása v jeho chápaní<br />

nie je abstraktnou ani teoretickou estetickou<br />

kategóriou, ale konkrétnou, dokonalou krivkou<br />

prírody, ktorá sa usídlila v tvaroch ženského<br />

tela. Vášne a sny (ako nazval cyklus svojich výstav<br />

v uplynulých rokoch) potvrdzujú nevyčerpateľné<br />

variácie toho, čo Johann Wolfgang.<br />

Goethe nazýval Das ewig Weibliche (to večne<br />

ženské). Táto téma bude v umení živá, pokým<br />

bude živé umenie, a teda aj človek. Andrej<br />

Smolák si v jednotlivých tvorivých etapách už<br />

roky ozrejmuje svoj vzťah k žene<br />

na obraze – na jednej strane je<br />

preňho metaforou nehy, lásky<br />

a sexu, na druhej strane je<br />

médiom na dialóg s odvrátenou<br />

stranou života a tušením<br />

nových horizontov.<br />

Nekonečný príbeh je názov<br />

jedného z maliarových obrazov<br />

a v istom zmysle ho možno preniesť<br />

na ťažisko jeho tvorby v posledných<br />

rokoch. Nekonečný<br />

príbeh sú jeho variácie na tému<br />

dialógu maliara s krásou, teda<br />

ženou vo všetkých jej metamorfózach.<br />

Vášne a sny sa premietajú<br />

do vízií, v ktorých tajomné<br />

ženy sledujú zvedavé a zmyselné<br />

pohľady mužov a každý z výjavov<br />

predstavuje samostatný<br />

príbeh. Český kunsthistorik prof. František<br />

Dvořák napísal, že „sugestívnosť jeho prejavu<br />

znásobuje štruktúra maľby, pôsobiaca ako<br />

samostatný obrazový dej“. Štruktúra obrazu je<br />

jedinečná, ona sama je obrazom, do ktorého<br />

maliar natrvalo vpisuje svoje predstavy. Na<br />

jednej strane je žena pre muža večným symbolom<br />

obnovovania života, božstvom, ktoré<br />

preklína alebo sa pred ním skláňa, na druhej<br />

strane metaforou podôb jej tela možno vizuálne<br />

znázorniť mnohé podobenstvá, aktualizovať<br />

ich v zmysle, aby korešpondovali s vnímaním<br />

súčasného človeka, nútili ho k zamysleniu. Nie<br />

je to číra oslava zmyselnosti, obrazy rozkrývajú<br />

ďalšie roviny súvisiace s názorom na existenciu,<br />

obavy i zvedavosť z možného stretnutia<br />

sa s mimozemskými bytosťami, uvažovanie<br />

nad duchovným v nás, pátranie<br />

po tom, kde sa stierajú hranice<br />

reálneho a ireálneho. Nevyspytateľné<br />

sú okamihy tvorby, keď<br />

záblesk vnuknutia prichádza<br />

odkiaľsi zhora, ale odkiaľ? A napriek<br />

predstave, že všetko to bol<br />

len sen, zostáva obraz, ktorý<br />

znovu kladie nástojčivé otázky.<br />

V každom prípade nás Smolákove<br />

obrazy môžu rozlične<br />

iritovať, ale nenechajú nás ľahostajnými.<br />

Veď aj nad vlastnými<br />

snami, aj keď si to nechceme<br />

priznať, rozmýšľame dlho po<br />

prebudení a pýtame sa, či<br />

sen nie je v skutočnosti<br />

druhým životom. �<br />

Foto: archív<br />

55<br />

KULTÚRA

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI<br />

KOĽKO OVSA A SENA DO ŠTRASBURGU<br />

(BRUSELU) A KOĽKO DO VARIETÉ WATERHILL?<br />

Občas mi niektorí čitatelia vyčítajú údajnú<br />

obľubu silných slov. Ba stalo sa, že mi vytkli<br />

prílišnú bojovnosť. Myslím si, (a nesmelo dúfam),<br />

že to naozaj nie je celkom tak. Chcel by<br />

som iba nastavovať zrkadlo. Nielen politikom:<br />

všetkým, teda aj sebe samému. Netrvám<br />

na tom, že moje zrkadlo je rovné, veď niečo<br />

naozaj rovné ani nemôže byť. Ak už, tak skôr<br />

o mne platí, že milujem metafory. Pokiaľ však<br />

ide o metafory, ak sa predsa len dostanú<br />

do nich aj silné slová, so zdanlivo útočným<br />

zafarbením, mám na tom síce tiež svoj podiel<br />

viny, ale v použití som len ten povestný druhý.<br />

V danom prípade predmetné poľnohospodárske<br />

produkty sú obľúbenou potravou koní<br />

a metafora je o výnimočnom koňovi jedného<br />

Rimana dosť pochybnej povesti.<br />

V mojich očiach je kôň obľúbené zviera,<br />

povedal by som dokonca, že ušľachtilé. Mám<br />

však isté pochybnosti o tom, či práve preto<br />

Caligula, lebo to je on, čo to všetko spôsobil,<br />

vymenoval svojho obľúbeného koňa za<br />

senátora. Na túto konskú kauzu rímskeho<br />

imperátora som si nespomenul v spojitosti so<br />

súčasnými senátormi ja, ale jeden slovenský<br />

novinár. Ako iste všetci vieme, teda všetci čo<br />

čítame novinárove noticky, kauzu Caligulovho<br />

senátora použil v spojitosti s ušľachtilým palivom<br />

do elektrární. Takže, ...zase len opakujem<br />

a ani neviem, koľký som v rade. Keď som bol<br />

prvý raz v Spojených arabských emirátoch<br />

spoznal som, že emirovi synovia, synovci,<br />

bratranci (je ich „ako maku“ ak mám použiť<br />

svoje vedomosti z japončiny) zbožňujú nielen<br />

arabské plnokrvníky, ale aj ťavy. Patria tiež do<br />

triedy ušľachtilých miláčikov , veď ako inak,<br />

každý(á) má svojho koníčka. A nedávajú im<br />

hocijaký ovos a seno, ale fajnové špecialitôčky<br />

z alpských lúk a strání.<br />

Jesť sa musí. To vedia aj menej školení<br />

ľudia. Dokonca jeden taký menej školený<br />

poslanec pred rokmi prehlásil, že „... z papierov<br />

a čísiel sa nenajeme...“(tento príklad<br />

opakujem dosť často a dobre viem prečo!).<br />

Čo školenejší ľudia vedia, že nebol ani trochu<br />

originálny (pripúšťam však, že o tom nemusel<br />

vedieť). Ešte väčšmi školení ľudia vedia, že<br />

celý živý svet je taký zvláštny systém, ktorý si<br />

práve za to zasluhuje úplne extravagantný názov<br />

„disipatívny systém“. Ale to vlastne nie je<br />

nič iné, než onakvejšie označenie spomínanej<br />

nevyhnutnosti: „Jesť sa musí!“. Veľmi vážny<br />

poznatok! Je tu však aj otázka: „Čo<br />

jesť?“. Istá francúzska kráľovná, na<br />

ponosy, že ľudia hladujú a nemajú<br />

ani chlieb náš každodenný po-<br />

56<br />

skytla skvelú kráľovskú radu: „Tak nech jedia<br />

koláče!“. Viktor Hugo vo svojich „Bedároch“<br />

v preslávenej scéne na brehu Luxemburského<br />

jazera dáva do úst svojho hrdinu vetu „Tu máš,<br />

hoď si to do flinty!“, potom, čo vylovil z vody<br />

briošku hodenú labutiam a rozdelil ju na dve<br />

polovice. Ale aj bohatí majú problémy s tým,<br />

čo majú jesť. Ba povedal by som, že majú obrovské<br />

problémy s rozhodovaním, či „kaviár<br />

alebo šošovicu“. Lenže potreby človeka sú aj<br />

onakvejšie. Bratia Česi na to: „Někdo má rád<br />

vdolky, a někdo holky“. Že prečo toľko citujem<br />

Čechov? Ale veď kto iný prišiel s ušľachtilým<br />

nápadom spaľovať semená husto siatych<br />

obilnín v elektrárenských kotloch, než jeden<br />

český génius? Notabene, nadbytočnými sa javiace<br />

množstvá tohto produktu sa vypestovali<br />

pomocou štedrých dotácií do poľnohospodárstva.<br />

Kurič z balady Jiřího Wolkra by nielen<br />

oslepol, ale by si aj dušu vyplakal od žiaľu.<br />

Na Slovensku však vo zvýšenej miere chceme<br />

(vraj) dotovať aj ťažbu ešte menej efektívneho<br />

paliva, a to ťažbu nízko výhrevného hnedého<br />

uhlia a lignitu. Ba veru, peniaze sa dajú konvertovať<br />

na všeličo! Čo už však narobíme, keď<br />

si u nás každý vykladá odborné pojmy po svojom,<br />

ba čo horšie, ako sa komu práve hodí.<br />

Jeden z hlavných makroekonomických poradcov<br />

ministra financií mi svätosväte tvrdil<br />

(uvádzam to len ako jeden z príkladov), že<br />

veru na Slovensku už dávno máme trhovú<br />

ekonomiku. Ba zazdalo sa mi, že tým dávnom<br />

mal na mysli „Hodinu po“... Národnej triede<br />

1989. Keď som sa mu pokúšal odporovať,<br />

dobre, že sa neurazil. Po pokračovaní debaty<br />

sa napokon rozhorčil, že „ako môžem<br />

učiť študentov“, keď ním vyslovené tvrdenia<br />

nepovažujem za identické s realitou, keď<br />

predsa všade vo svete to funguje. Celkom<br />

svätá pravda to čo povedal asi nie je, pretože<br />

niekde to funguje dobre, niekde menej dobre<br />

a inde ani nie. Preto treba veľmi rozlišovať<br />

medzi pomalými a rýchlymi evolučnými<br />

procesmi v hospodárstve a teda musíme<br />

brať do úvahy aj dlhšie obdobia. Sotva totiž<br />

môžeme pritakať skratkovitej interpretácii<br />

preslávenej vety Johna Maynarda Keynesa,<br />

že „... v dlhodobom horizonte aj tak budeme<br />

všetci mŕtvi...“. My iste, lebo... čo je istejšie<br />

ako smrť?, ale dúfam, že naši potomkovia<br />

a ich potomkovia, či ich detné deti, ako sa<br />

u nás na Slovensku hovorí budú žiť (ak pravda<br />

európske ženy budú chcieť rodiť deti aj v budúcnosti).<br />

Takže toto by asi mohli byť dôvody<br />

pre moje tvrdenie, že vyevolvovanie trhového<br />

hospodárstva v prísnejšom vymedzení tohto<br />

LADISLAV ANDRÁŠIK<br />

„Nula je lepšia než pôvodná 12-percentná sadzba...“<br />

(Argumentácia I. Mikloša prezentovaná na konferencii v Prahe, venovanej rovnej dani. Na tému zdraženie potravín, ktoré je dôsledkom<br />

zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty uviedol komentár, že na to „najviac nedoplácajú ani tak chudobní, ako skôr bohatí,<br />

ktorí kupujú viac potravín“. Prameň: ČTK).<br />

pojmu je záležitosťou mnohých desaťročí, ba<br />

storočí. Trhové hospodárstvo obsahuje v sebe<br />

aj niečo, čo môžeme nazvať trhovou kultúrou.<br />

A o niečom takom môžeme na Slovensku ešte<br />

aj dnes, rok po vstupe do EÚ iba ak snívať. Nezúfajme<br />

si však, pretože ak španielske a francúzske<br />

hospodárstvo sa považujú za trhové<br />

napriek masívnym zásahom štátu, napríklad<br />

do poľnohospodárstva v podobe enormných<br />

dotácií, tak potom škoda slov. Egoizmus, nemravnosť,<br />

to sú pojmy, ktoré príliš často počúvam<br />

a čítať v spojitosti s poľnohospodárskou<br />

a rybolovnou politikou EÚ.<br />

Povieme si, no dobre, veď aj starý dobrý<br />

Adam Smith staval na egoizmus. Ale ak egoizmus<br />

šakalov, hyen a supov chceme považovať<br />

za pravý orechový trh...?, tak neviem. Som presvedčený,<br />

že pojem trh používame na označenie<br />

evolučnej entity. Je subjektívnou vecou<br />

(a akiste aj osobným právom) každého nazvať<br />

si objektívnu realitu ako chce. Ale potom sa<br />

nedá vôbec hovoriť o intersubjektivite odborných<br />

pojmov a vedeckých kategórií už vôbec<br />

nie. Isteže, trhové sily nezaujímajú subjektívne<br />

názory kohokoľvek. Presadzujú sa ako slepá<br />

sila, prípadne pri tvrdých administratívnych<br />

zásahoch ako myopická sila. Ale trhové sily sa<br />

napokon vždy presadia (za socializmu napríklad<br />

tak, že za nedostatkový tovar, v dispozícii<br />

predavača ste si pod pultom museli priplatiť,<br />

či už priamo peniazmi alebo recipročným<br />

pôžitkom z vašej dispozície). Takže napokon<br />

mohlo prísť (svojho času) aj ku kresleniu kriviek<br />

dopytu a ponuky pred kamerami ČSTV<br />

vtedy ešte nádejným (budúcim?) nositeľom<br />

Nobelovej ceny za ekonómiu. Kto si však už<br />

aspoň raz dôkladnejšie zalistoval v povestnej<br />

svätej knihe Ekonómie od P. A. Samuelsona<br />

a W. Nordhausa dobre vie, že je veľký rozdiel,<br />

keď sa voči sebe posunú krivky ponuky a dopytu<br />

v nezmenenom tvare a naopak, keď sa<br />

nepohnú z miesta ale zmenia svoj tvar. Jedno<br />

i druhé si však vyžaduje čas, povedal by som<br />

dlhší čas, než sa na prvý pohľad zdá. Oba<br />

tieto procesy sú evolučné v tom zmysle, že sa<br />

v priebehu času spomínané krivky „učia“ novým<br />

tvarom a umiestneniu jednak na základe<br />

zmien v správaní ľudí na strane dopytu a na<br />

strane ponuky a jednak sa adaptujú na zmeny<br />

spôsobené externými zásahmi mocenských<br />

subjektov. Ponechávam na tvorivosť čitateľov<br />

rozhodnutie, aký vplyv majú vyššie spomínané<br />

dotácie, to znamená externé zásahy na klausovské<br />

krivky: či ich deformujú alebo posunujú,<br />

respektíve oboje. To nám pomôže pochopiť<br />

čo je v hospodárstve trhové (spontánne) a čo

netrhové (subjektívne, voluntaristické). Mohlo<br />

by nám to pomôcť k relevantnejšiemu uvažovaniu<br />

o tom či slovenské hospodárstvo je<br />

trhové a nakoľko a či je kultúrne a nakoľko.<br />

Iba našepkám, že dotácie samé osebe, a ich<br />

neprehľadné prideľovanie sú smrteľným nepriateľom<br />

trhu a kultúru podnikania doslova<br />

zabíjajú. Ostatne v minulom čísle EuroReportu<br />

sa k veci vyjadrila hviezda z najjagavejších<br />

– sám Milton Friedman. Môžeme len ľutovať,<br />

že fotóny emitované touto hviezdou nedopadajú<br />

na sietnice tých, čo by dačo mohli s uvedenými<br />

javmi a procesmi urobiť.<br />

„Neschopnosť nie je objektívna príčina! Je<br />

to zlyhanie politických strán, orgánov, inštitúcií<br />

a konkrétnych ľudí.“<br />

Ľudia, najmä vlastníci mocenských kresiel sa<br />

radi, ako dobre vieme skrývajú pod ochranné<br />

krídla „objektívnych príčin“. Najčastejšie vtedy,<br />

keď problémy vznikli<br />

z dôvodov ich subjektívneho<br />

pričinenia, nimi<br />

zapríčinených chýb, ich<br />

omylov, zanedbania,<br />

lajdáctva atď. Známe<br />

porekadlo hovorí, že<br />

„Dobrá výhovorka stojí<br />

groš!“. Lenže niektorí<br />

naši politici, funkcionári<br />

a iní hodnostári sa ani<br />

neobťažujú výhovorky<br />

hľadať, nieto chyby<br />

a nedostatky nimi<br />

zavinené odstraňovať.<br />

Príkladov by bolo možné<br />

uviesť toľko, že by<br />

sa nevmestili do celého<br />

tohto čísla euroREPOR-<br />

TU. Sú však medzi nimi<br />

aj také, ktoré korešpondujú<br />

s obsahovým<br />

zameraním tohto čísla.<br />

Vezmime si povedzme<br />

taký Kataster. Je všeobecne<br />

známou skutoč-<br />

nosťou, že v mnohých<br />

Foto: archív<br />

prípadoch neplní<br />

svoje úlohy kvalitne a včas, ba v mnohých<br />

prípadoch porušuje zákony napríklad tým,<br />

že niekoľkonásobne prekračuje predpísané<br />

lehoty na vybavenie agend. „Objektívnym dôvodom“<br />

na také prieťahy je to, že sú služobné<br />

útvary Katastra enormne zaťažené. Podobné<br />

výhovorky počúvame a čítame aj v súvislosti<br />

s prieťahmi na súdoch. Potom poškodený občan,<br />

ak naberie odvahu, obráti sa na Európsky<br />

súd pre ľudské práva a spravidla vyhrá spor so<br />

SR. Jasne, pretože prieťahy nie sú objektívne.<br />

S týmto pojmom „objektívne“ však neslobodno<br />

potmehúdsky manipulovať. Prieťahy sú objektívne<br />

v tom zmysle, že boli objektívne zistené<br />

a že ich teda môžeme považovať za fakty. Na<br />

druhej strane, prieťahy sú subjektívne, pretože<br />

ich zapríčinil subjektívny faktor – dalo sa im<br />

predísť, keby bola dobrá vôľa, zodpovednosť<br />

a odbornosť tých, v ktorých kompetencii tieto<br />

veci sú a ktorí za to zo zákona a ústavy zodpovedajú.<br />

A keď to nerobia, tak potom my da-<br />

ňovníci platíme za neschopnosť a pochybenia<br />

kohosi celkom konkrétneho, len preto, že štát<br />

nevie zabezpečiť nápravu a zosobniť finančné<br />

škody, ktoré vznikli nečinnosťou ľahko zistiteľných<br />

osôb zodpovedného orgánu (veď spravidla<br />

nejde, a ani nemôže ísť o akéhosi bájneho<br />

„neznámeho páchateľa“). Pritom však Ústava<br />

SR jasne definuje, že „Každý má právo, aby sa<br />

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných<br />

prieťahov“. V tomto zmysle o mnohých kauzách<br />

si oprávnene môžeme myslieť, že v SR<br />

sa hrubo porušujú nielen Ústava SR a mnohé<br />

zákony, ale aj všeobecné ľudské práva deklarované<br />

medzinárodnými dohodami, zmluvami<br />

a sú petrifikované kultúrou dobrých mravov.<br />

Nečudo potom, že v sporoch občanov SR s republikou<br />

Európsky súd pre ľudské práva vytrvalo<br />

odmieta akceptovať dôvody objektivizovania<br />

prieťahov v súdnom konaní. Veď ako by aj<br />

mohli uznať detinsky naivné dôvody vyhovárajúce<br />

sa na objektívne vysoký počet otvorených<br />

káuz, ktorými sú zavalené slovenské súdy<br />

a menovite tie, ktorých kauzy sa dostali pred<br />

Európsky súd pre ľudské práva. Patričný rezort<br />

mal pätnásť rokov na to, aby uviedol veci na<br />

poriadok, takže bolo „...naozaj dostatok času<br />

na prijatie rýchlych a efektívnych opatrení na<br />

odstránenie uvedeného stavu...“ , bolo počuť<br />

zo Štrasburgu. V daktorých novinách (zdá sa<br />

mi, že o tom písal M. Leško v SME) som sa<br />

dočítal, že „za to, že na okresných súdoch leží<br />

120-tisíc káuz márne čakajúcich na rozhodnutie,<br />

a na súdoch krajských je ich 13-tisíc, nie sú<br />

zodpovedné súdy, ale Slovenská republika“.<br />

Ďalší príklad by som mohol uviesť z oblasti<br />

sociálnej politiky, menovite z oblasti sociálnych<br />

dávok a najmä z politicko-ekonomickej<br />

oblasti starobných dôchodkov. Zlyhania na<br />

príslušnom rezorte a aj v Sociálnej poisťovni<br />

sú veľké a v jednotlivých prípadoch priam „do<br />

neba volajúce“ pochybenia konkrétnych a ani<br />

len trocha nie anonymných ľudí. Takýto vývoj<br />

udalostí v našej spoločnosti, ktorý politické<br />

strany a hnutia a ich nominanti do vládnych<br />

kresiel, úradov, inštitúcií atď. nevedia zvládnuť,<br />

či aspoň zmierniť už predlhých pätnásť<br />

rokov spôsobuje obrovské škody v spoločnosti,<br />

urážajúcu a ponižujúcu nespravodlivosť generovanú<br />

v konkrétnych sektoroch a odvetviach<br />

národného hospodárstva a osobitne práve<br />

v primárnom sektore, na vidieku. Veci sú to<br />

tak vážne, že sa z driemot začínajú preberať<br />

už aj niektorí poslanci. Škoda, že až potom,<br />

keď mlieko prekypelo a všade čpie spálený<br />

kazeín. Lebo, ak sa mám vrátiť späť ku caligulovským<br />

sentimentom oblasť mliekarenstva je<br />

ešte nemravnejšia záležitosť ako zrno z husto<br />

siatych obilnín.<br />

Vyššie spomínaný novinár nedávno ironicky<br />

napísal, že Spoločná poľnohospodárska<br />

politika EÚ (CAP – Common Agricultural<br />

Policy) „zaznamenáva prenikavé úspechy<br />

už aj v nových členských štátoch. Nadbytok<br />

nepredajného obilia v Česku vykúpia - elektrárne.<br />

Použijú ho ako palivo. Štát totiž nestíha<br />

vykupovať (ako predpisuje nariadenie<br />

Európskej komisie), roľníci dostanú zaplatené<br />

a Česi budú svietiť za lacné peniaze.“<br />

Typické rozuzlenie, v ktorom všetci vyhrávajú<br />

alebo prehrávajú? Prikláňam sa k tej druhej<br />

alternatíve.<br />

Predstava niektorých predstaviteľov poľnohospodárskej<br />

loby, že pomôcť našim podnikateľom<br />

v rastlinnej a živočíšnej výrobe možno<br />

tak, že sa budú slovenské subvencie približovať<br />

a postupne vyrovnávať so subvenciami v najbohatších<br />

krajinách EÚ je scestná a škodí práve<br />

tým, ktorým má pomôcť. K úspechu môže,<br />

a to z viacerých dôvodov viesť práve opačný<br />

lobistický a najmä politický cieľ – znižovanie<br />

subvencií v krajinách, v ktorých<br />

je ich hladina najvyššia (Francúzsko,<br />

Španielsko aj ďalšie bohaté krajiny<br />

pôvodnej pätnástky). �<br />

57<br />

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI

SLOVENSKÁ EKONOMIKA<br />

58<br />

EKONOMICKÉ UDALOSTI POHĽADOM<br />

ANALYTIKA<br />

Pavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosť<br />

Výhľad ekonomického vývoja eurozóny, ktorý prirodzene<br />

ovplyvňuje aj slovenské hospodárstvo, nie je práve najpriaznivejší.<br />

Nielen v reakcií na slabý ekonomický rast za prvý štvrťrok<br />

2005, zverejnený Eurostatom, boli pôvodné predpoklady<br />

oživenia celého zoskupenia prehodnotené smerom nadol (po<br />

koľkýkrát už), a to zo strany mnohých nadnárodných inštitúcií<br />

vrátane OECD či MMF. Problémom sa javí chabí domáci dopyt<br />

a naopak export z eurozóny je v dobrej kondícii. Ak má obyvateľstvo,<br />

v prostredí negatívnych správ, obavy o budúci vývoj,<br />

utrácať sa mu príliš nechce. A kvôli prepojeniu ekonomík to<br />

nie je dobrá správa ani pre slovenských exportérov resp. producentov.<br />

Slabý domáci dopyt v západnej Európe drží dynamiku zahraničného<br />

obchodu Slovenska na uzde. Navyše pokračuje prehlbovanie<br />

zahranično-obchodnej nerovnováhy, i keď jej miera zatiaľ<br />

nevyvoláva obavy. Podľa údajov Štatistického úradu rozdiel<br />

medzi vývozom a dovozom skončil za mesiac marec v zápornej<br />

hodnote 3,5 mld. korún, a teda mierne nižšom schodku ako za<br />

predchádzajúci mesiac (februárový deficit bol však revíziou<br />

prehĺbený). Dvanásťmesačné saldo sa prepadlo už na vyše 53<br />

mld. korún. Výrazne spomalila medziročná dynamika dovozu na<br />

4,6% (po vyše takmer 14% vo februári), avšak opätovne prevýšila<br />

tempo rastu vývozu (3,1%). Okrem spomínaného slabého<br />

dopytu zo strany eurozóny, výrazným faktorom v niekoľkých<br />

posledných mesiacoch je predovšetkým zníženie produkcie<br />

subjektov automobilového priemyslu na Slovensku, čo zároveň<br />

znamená aj nižšie nároky na dovoz vstupov. Na druhej strane<br />

medziročne vyššia cena ropy a zemného plynu tlačí na výšku<br />

dovozov, aj keď ich fyzický objem sa nemusí meniť. Silný rast<br />

maloobchodných tržieb (o vyše 9% za prvý kvartál) naznačuje,<br />

že aj zvýšené spotrebné dovozy sa čiastočne podpisujú pod<br />

schodky obchodnej bilancie krajiny. Výrazné zlepšenie bilancie<br />

zahraničného obchodu by malo priniesť až nábeh výroby vo<br />

Volkswagene, kľúčovom podniku na Slovensku.<br />

Prílev zahraničných investícií by sa mal stať motorom exportu<br />

Slovenska (samozrejme po určitom úvodnom nápore na dovoz)<br />

a následne akcelerácií ekonomického rastu. Zatiaľ však zverejňované<br />

dáta nepotvrdzujú, že by Slovensko bolo takmer zavalené<br />

prílevom zahraničných investorov, ako by sa mohlo zdať na<br />

základe medializovaných správ. Pomerne často možno naraziť<br />

na správy, že agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií<br />

(SARIO) rokuje s desiatkami zahraničnými investormi, ktorí<br />

spolu investujú stovky miliónov eur a vytvoria tisícky pracovných<br />

miest. Lenže publikované reálne čísla zatiaľ hovoria o niečom<br />

inom.<br />

Zo štruktúry platobnej bilancie, ktorú zverejňuje Národná<br />

banka Slovenska, vyplýva, že prílev priamych zahraničných investícií<br />

na Slovensko dosiahol za prvé dva mesiace tohto roka<br />

(posledný známy údaj) hodnotu 44 mil. USD. Avšak v rovnakom<br />

období minulého roka to bolo o vyše 300 mil. USD viac. Lepšiu<br />

vypovedaciu hodnotu má údaj za celý rok 2004, keď zahraniční<br />

investori investovali u nás 838 mil. USD (2% HDP), pričom v<br />

roku 2003 to bolo 973 mil. USD (3% HDP). A aby to bolo jednoznačné,<br />

aj objem neprivatizačných investícií sa medziročne<br />

znížil. Problém bude zrejme spočívať v nie štandardnom prístupe<br />

slovenských predstaviteľov zverejňovať ešte len rozpracované<br />

projekty a nie až konečné rozhodnutie investora. Veď<br />

investor komunikuje s príslušnými inštitúciami v rámci<br />

niekoľkých krajín naraz. A preto z ekonomického pohľa-<br />

Economic events in Slovakia at a glance<br />

Pavol Ondriska, ING d.s.s.<br />

The economic outlook of eurozone, which influences also the<br />

Slovak economy, is all but optimistic. Original expectations of<br />

recovery were once again downgraded by a lot of respected<br />

institutions (including OECD or IMF) and not only due to the weak<br />

growth of gross domestic product (GDP) for the first quarter of<br />

2005. Indeed, persisting weak domestic demand appears to be<br />

a problem, while exports from eurozone countries are solid. If<br />

citizens´ confidence is disrupted, influenced by various concerns<br />

and negative news, they do not incline to spending.<br />

Due to global economic relationships, the weak domestic<br />

demand in eurozone curbs also the results of Slovak foreign<br />

trade. The deepening in external imbalance continued also in<br />

March, although its level has not cast concerns over fragility so<br />

far. According to Statistical Office, a difference between exports<br />

and imports recorded a negative value of SKK 3.5 bn in March,<br />

but being slightly better than in the previous month (the deficit<br />

in February was deepened by revision). Twelve-months cumulative<br />

deficit sank already to SKK 53 bn. The YoY growth dynamic of<br />

imports slowed down pronouncedly to 4.6 per cent (after more<br />

than 14 per cent in February), however, it outstripped again<br />

the pace of export growth (3.1 per cent). Next to the mentioned<br />

weak demand in eurozone, a lower production in Slovak car<br />

manufacturing in the course of the last months is behind the<br />

worse foreign trade results. In addition, high prices of crude<br />

oil and natural gas created pressures on imports, although the<br />

physical amount did not have to be changed. Moreover, strong<br />

growth in retail sales (more than 9 per cent) indicates that also<br />

increased consumption imports have an effect on the deepening<br />

in country´s external imbalance. An improvement of foreign trade<br />

in this year is dependent on a production restoring in Volkswagen,<br />

the key industrial subject in Slovakia, and later in 2006 on a<br />

production commencement in the new car plants built by PSA<br />

Peugeot and KIA.<br />

Indeed, the inflows of foreign direct investments should<br />

become a driving force for the Slovak exports (logically after an<br />

initial surge of imports) and acceleration of economy growth<br />

consequently. However, the published data has not confirmed<br />

so far, that Slovakia would be inundated by inflows of foreign<br />

investors, as it appears on the basis of published news. One can<br />

relatively often comes across on information that the government<br />

agency for foreign investment support (SARIO) is negotiating with<br />

tenths of foreign investors, which will invest together hundreds<br />

million euros and create thousands of new jobs. However, actually<br />

released hard facts signal a different situation.<br />

According to balance of payment, released by the central bank,<br />

the inflow of foreign direct investments (FDI) in Slovakia reached<br />

USD 44 mil. for the first two months of this year (the last published<br />

data). But in the same period of last year it was by USD 300 mil<br />

higher. More reliable figure is for the entire year of 2004, when<br />

Slovakia attracted USD 838 mil (2 per cent of GDP), while in 2003<br />

it represented USD 973 mil (3 per cent of GDP). And being the<br />

comparison fully fair, also ex-privatisation FDI inflows declined<br />

in year on year comparison. The difference between hard figures<br />

and published news consists in a non-standard approach of Slovak<br />

representatives to reveal also projects, which are still in the course<br />

of negotiating and not only final and agreed decisions. From<br />

economic point of view, there is no reason for media presentation<br />

of such unfinished projects, particularly if it is not clear whether

du nie je príliš dôvod na mediálnu prezentáciu, ak nie je isté,<br />

či sa rozhodne pre Slovensko. Navyše je jasné, že medzi prvým<br />

kontaktom zahraničného investora s „krajinou“ a skutočným investovaním<br />

prvej koruny zvyčajne prejde výrazný časový úsek.<br />

Ostatným príkladom bola medializácia projektu Hankook<br />

Tires. Slovensko si bude musieť počkať na pozitívne efekty z<br />

rozhodnutia kórejského výrobcu pneumatík Hankook Tires realizovať<br />

investíciu u nás. Najskôr však bude „investovať“ štát,<br />

teda daňoví poplatníci, a to v podobe investičných stimulov.<br />

Iste, o investície Slovensko súťaží s okolitými krajinami, pričom<br />

každá poskytuje určité formy stimulov. A tak v snahe kompenzovať<br />

nedostatky - menší trh, nižšia kúpna sila, menej pozitívnych<br />

referencií a pod. – je Slovensko nútené stimuly v určitej forme<br />

poskytovať. Jednako, môžeme len špekulovať, aký by bol prílev<br />

investícií na Slovensko, ak by sme neposkytovali stimuly vybraným<br />

subjektom, ale o takto ušetrené prostriedky daňových<br />

poplatníkov by sme plošne znížili poistné odvody pre všetky<br />

podniky. Lenže problém stimulov však spočíva aj v tom, že investorovi<br />

pravdepodobne kompenzujeme aj výdavky, ktoré na<br />

Slovensku neskončia. Slovenskí daňoví poplatníci sa tak skladajú<br />

na pracovné miesta v zahraničí. Čo ak investícia firmy Hankook<br />

vo výške 500 mil. eur zahŕňa napr. aj nákup strojov v zahraničí,<br />

výdavky na logistiku, či právne služby, a to všetko poskytované<br />

firmami v zahraničí. A vráti investor časť stimulov, ak skutočný<br />

objem produkcie, alebo počet zamestnancov bude nižší ako<br />

pôvodné sľuby? A v neposlednom rade, čo ak po dobehnutí<br />

stimulov investor premiestni továreň do inej krajiny s nižšími<br />

nákladmi s ďalšími stimulmi?<br />

Investície smerované prevažne do automobilového priemyslu<br />

posilňujú obavy o závislosti celej ekonomiky na konjunkturálnych<br />

cykloch, ktorým výrazne podlieha práve automobilový priemysel.<br />

Na druhej strane Slovensko nie je v pozícií, že by si mohlo<br />

medzi investormi vyberať. Jednako vplyv dominancie jedného<br />

sektora (na kľúčový podnik v oblasti automobilového priemyslu<br />

je naviazaný systém subdodávateľov) na celú ekonomiku ilustrujú<br />

výsledky vyššie spomínaného zahraničného obchodu a s nimi<br />

prirodzene prepojený výkon domáceho priemyslu. Priemyselná<br />

produkcia už pol roka dosahuje slabé výsledky, keď za marec<br />

sa jej dynamika dokonca ponorila do červených čísiel (pokles o<br />

2,2% podľa údajov Štatistického úradu). Hoci vplyv výroby dopravných<br />

vozidiel (pokles o takmer 15%, avšak rast o 43% pred<br />

rokom) je na spracovateľský priemysel dominantný, nejde však<br />

len o výpadok jedného odvetvia, ale takmer celoplošnú záležitosť.<br />

Celkovo až sedem zo štrnástich odvetví spracovateľského<br />

priemyslu vykázalo v marci pokles. A z rastúcich štyri odvetvia<br />

spomalili. Slabý domáci dopyt v Európe je jednou z príčin. A že<br />

by aj dopad silnej koruny, ktorá práve v marci lámala rekordy?<br />

Jednako slabší výkon priemyslu bol pravdepodobne jednou<br />

z príčin spomalenia medziročného rastu hrubého domáceho<br />

produktu Slovenska za prvý štvrťrok. Podľa rýchleho odhadu<br />

Štatistického úradu jeho hodnota dosiahla rovných 5% po 5,8%<br />

v posledných troch mesiacoch minulého roka. Napriek spomaleniu,<br />

ktoré bolo očakávané, je dynamika rastu naďalej silná. Na<br />

detailné údaje z pohľadu štruktúry si však budeme ešte musieť<br />

počkať do polovice júna.<br />

Hoci produkčné výkony priemyslu nie sú v medziročnom<br />

porovnaní práve optimistické, podniky výrazne zvyšujú mzdu<br />

(takmer o 11% za prvý kvartál) a zároveň aj počet zamestnancov<br />

(o 17 tisíc osôb). Čiastočný problém je v tom, že mzdy sa<br />

adaptívne odvíjajú na základe už dosiahnutej minuloročnej (a<br />

pomerne vysokej miery inflácie), zatiaľ čo reálny rast miezd sa<br />

očisťuje aktuálnou (a nižším infláciou). Ale aj nominálny rast<br />

miezd je výrazný, takže podniky zrejme vidia svoju finančnú<br />

situáciu a vývoj produktivity optimisticky.<br />

Na mzdy si „posvietila“ aj centrálna banka vo svojej inflačnej<br />

správe, zverejnenej koncom apríla (pod názvom Strednodobá<br />

predikcia. Mimochodom išlo vôbec o prvú inflačnú správu<br />

Národnej banky Slovenska. V inflačnej správe NBS potvrdila, že<br />

medziročná miera inflácie, meraná harmonizovaným indexom<br />

an investor will choose Slovakia. In addition, a time lag exits<br />

between the first contact of an investor with respective country´s<br />

bodies in and an actual investment of the first dollar. Of course,<br />

political views on the problem are different.<br />

The recent disclosure of project Hankook Tires represented<br />

one example of the above mentioned. Slovakia will have to wait<br />

for positive effects resulting from the decision of South Korea´s<br />

tyres producer to invest in the country. However, first of all the<br />

state (tax payers respectively) will have to invest in the form of<br />

investments incentives. Of course, Slovakia competes for FDI with<br />

its neighbouring countries and every country offers some kinds<br />

of incentives. Thus due to an endeavour to attract investors and<br />

offset its limitations (smaller market, lower purchasing power or<br />

less positive references), Slovakia is forced to provide incentives.<br />

One can only speculate what FDI inflow would be, if the country<br />

did not provide incentives to only selected subjects but used<br />

such budget savings for a cut in social insurant payments for<br />

all companies. However, there are further problems related to<br />

incentives. Thanks to incentives an investor might be compensated<br />

even for investments, which will not be used in Slovakia. Hence,<br />

the Slovak taxpayers support working positions abroad. What<br />

if the investment of Hankook Tires (USD 500 EUR) includes<br />

also purchases of machines abroad, costs on logistical and law<br />

services, all provided by non-residents. And will the investor return<br />

a part of incentives if the actual amount of production or jobs is<br />

lower than it was promised? Last but not least, what if the investor<br />

will move its plant to a further country (with lower costs and new<br />

incentives) when the incentives in Slovakia expire?<br />

The investments oriented mainly to the manufacturing of<br />

transport vehicles and their parts strengthen concerns over a<br />

dependence of the entire economy on conjectural cycle, by which<br />

this very kind of manufacturing is influenced. On the other hand,<br />

Slovakia is not in a position that it could choose among investors.<br />

Nevertheless, a domination of one industrial branch (in Slovakia<br />

it relates to transport vehicles manufacturing and Volkswagen<br />

Slovakia respectively) on the entire economy is illustrated by the<br />

above mentioned negative results of foreign trade and industrial<br />

production. The industrial production has already posted weak<br />

results for half year, when in March its growth dynamic even<br />

dipped into the red figures (decline by 2.2 pre cent according<br />

to Statistical Office). Although transport vehicles manufacturing<br />

(drop by nearly 15 per cent, while 43 per cent growth a year<br />

earlier) has a crucial impact on the total manufacturing is crucial,<br />

the weak performance was not influenced only by one branch.<br />

It is a matter of the general situation. As much as seven out of<br />

fourteen manufacturing branches posted a negative growth in<br />

March and four out of the growing branches slowed down. The<br />

weak domestic demand in Europe represents one of the reasons.<br />

Does the impact of koruna represent a further reason, since it was<br />

the strongest in March?<br />

Nevertheless, the weak industry performance represented one<br />

of the reasons of slowing down in economy growth of the country<br />

for the first quarter. Based on the flash estimate of Statistical<br />

Office, the level of YoY GDP growth reached exactly 5 per cent in<br />

January-March 20005 after 5.8 per cent in the last three month of<br />

2004. Despite the deceleration, which was expected, its dynamic<br />

is still strong. Nevertheless, we have to wait for detail GDP figures<br />

until the midst of the June (when they will be published) to analyse<br />

the data.<br />

Although, industrial performance is not optimistic, firms<br />

increased pronouncedly wages (nearly 11 per cent for the<br />

first quarter of 2005) and also a number of employees (by 17<br />

thousand jobs). Partial problem consists in the fact that wages<br />

bargaining is based on an adaptive approach regarding inflation<br />

level (relatively high inflation in 2004), while real wages growth<br />

is adjusted by current levels of inflation (relatively low).<br />

Nevertheless, also nominal wages growth was strong.<br />

Firms likely see their financial situation and productivity<br />

optimistically.<br />

59<br />

SLOVENSKÁ EKONOMIKA

SLOVENSKÁ EKONOMIKA<br />

60<br />

spotrebiteľských cien (HICP) bude v decembri 2005 pod jej<br />

inflačným cieľom. A vzhľadom na najúčinnejší horizont menovej<br />

transmisie (rok až rok a pol) sa jej pozornosť presunula na<br />

koniec roka 2006, kde NBS očakáva rast spotrebiteľských cien<br />

(HICP) s priemerom na úrovni 1,9%. Je to síce v rámci inflačného<br />

cieľa pre rok 2006, ale pravdepodobne nižšie ako by NBS chcela<br />

túto hodnotu vidieť (cieľ je pod 2,5%). Zároveň centrálna banka<br />

avizovala, že vzhľadom na riziká vyplývajúce so silného rastu<br />

miezd a domáceho dopytu je priestor pre pokles referenčných<br />

úrokových sadzieb obmedzený, pokiaľ sa iné indikátory neodchýlia<br />

od svojho očakávaného vývoja. Domnievam sa, že uvolnenie<br />

úrokovej zložky menovej politiky si môže vynútiť len obnovenia<br />

výraznejšieho zhodnocovania sa koruny voči euru, vzhľadom na<br />

vyšší vplyv devízového kurzu ako úrokových sadzieb na malú a<br />

otvorenú ekonomiku, ktorá navyše nie je tvorcom svetových cien<br />

ale ich prijímateľom. Lenže tak ako čas plynie a domáca mena<br />

osciluje okolo svojho niekoľkomesačného minima voči referenčnému<br />

euru. Hoci pokles cien takmer všetkých druhov finančných<br />

aktív (ktorý začal v polovici marca) nielen v stredoeurópskom<br />

regióne sa pôvodne zdal len za krátkodobou záležitosťou, stále<br />

k obnoveniu rastu akcií a mien nedošlo. Zdá sa, že muselo by<br />

prísť skutočne silné zhodnotenie koruny, aby to vyprovokovalo<br />

centrálnu banku ešte znížiť svoje kľúčové úrokové sadzby. Skôr<br />

by sa dalo usudzovať, že cyklus znižovania úrokových sadzieb je<br />

na Slovensku v tejto chvíli u konca.<br />

V súlade s očakávaním Banková rada NBS ponechala koncom<br />

mája svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Základná<br />

sadzba, 2-týždňová repo sadzba, tak po februárovom znížení<br />

o celý percentuálny bod, naďalej prestavuje rovné 3 percentá.<br />

Centrálna banka zopakovala znepokojenie nad silným rastom<br />

miezd v jednotlivých odvetviach, aj po zohľadnení jednorázových<br />

faktorov, ktoré by mohli vybudovať v ekonomike dopytové<br />

inflačné tlaky v strednodobom horizonte. Zároveň „odobrila“<br />

priestor pre posilňovanie kurzu koruny vzhľadom na jej súčasné<br />

úrovne ako aj priaznivý vývoj ekonomických ukazovateľov.<br />

Domnievam sa, že zverejnenie dát za celú ekonomiku v polovici<br />

júna vnesie viac svetla na blízku budúcnosť nastavenia menovej<br />

politiky. Najbližší krok tak bude pravdepodobne zvýšenie základnej<br />

úrokovej sadby, otázkou je však načasovanie takéhoto<br />

kroku.<br />

V ostatných zverejnených inflačných číslach dopytové tlaky<br />

zatiaľ nie sú výrazné. Dynamika rastu spotrebiteľských cien<br />

poľavuje, i keď za apríl si takýto vývoj dočasne vybral prestávku.<br />

Podľa údajov Štatistického úradu, spotrebiteľské ceny<br />

vzrástli medzimesačne o 0,2%, pričom medziročná dynamika<br />

sa mierne zrýchlila na 2,7% (po 2,5% v marci). Aj za apríl<br />

možno konštatovať, že pod vývoj cien sa naďalej podpisujú<br />

tri najmenej stabilné a najťažšie odhadnuteľné faktory, a to<br />

kurz koruny, ceny potravín a cena ropy. Za apríl sa z týchto<br />

faktorov zviditeľnili najmä pohonné hmoty, ktoré medzimesačne<br />

zdražili o 5,9%, čo samo osebe posunulo celkovú cenovú<br />

hladinu o 0,2 percentuálneho bodu vyššie. Medziročné zdraženie<br />

pre motoristov však ani zďaleka nepredstavuje 50%, teda<br />

tempo ktorým sa medziročne zhruba zvýšila priemerná ceny<br />

barelu ropy typu Brent Oslabenie dolára ku korune, časové<br />

oneskorenie, a pravdepodobne umiernenejšia cenová politika<br />

dominantného rafinérskeho výrobcu a predajcu na Slovensku<br />

robia svoje. Treba spomenúť, že apríl zakončil ročné obdobie<br />

po vstupe Slovenska do EÚ a priemerné ceny potravín hlásia<br />

pokles o pol percenta. Hoci priemerné ceny potravín mierne<br />

klesajú, ceny stravovania v reštauráciách a jedálňach pokračujú<br />

už niekoľko mesiacov v raste. Keďže ceny energií sa pre<br />

podnikateľské subjekty výrazne nezvýšili, možno to pripísať na<br />

vrub rastúceho domáceho dopytu, ako odraz rastúcich miezd.<br />

Ako sa bude cenová hladina vyvíjať ďalej? Očakávam, že po<br />

aprílovej prestávke by sa mala dynamika inflácie opätovne<br />

znižovať až tesne pod hranicu dvoch percent v prázdninových<br />

mesiacoch, do konca roka však následne stúpne k<br />

trom percentám.<br />

The development of wages became a spotlight of the central<br />

banks´s inflation report, which was released at the end of<br />

April (under name Medium Term Prediction). By the way, it has<br />

represented the first inflation report by NBS ever. In the document,<br />

the central bank confirmed that YoY inflation rate, measured by<br />

harmonised index of consumer prices (HICP) would be below its<br />

2005 inflation target. And taking into account the most effective<br />

horizon of monetary policy transmission (four till six quarters),<br />

the attention of NBS moved towards the end of 2006, when the<br />

central bank expects inflation at a level of 1.9 per cent. Such level<br />

is within inflation target for 2006, but probably lower than NBS<br />

would like to see it (the target is below 2.5 per cent). Regarding<br />

the risks resulting from the strong wages growth and domestic<br />

demand, the central bank signalled that a room for additional<br />

monetary policy easing is limited, unless other indicators do not<br />

deflect from their currently expected development. I assume that<br />

only a resuming in a strong appreciation of the koruna can enforce<br />

an interest rate cut, because there is a higher impact of exchange<br />

rate than interest rates in the small and opened economy, which<br />

is not a price searcher but price taker. However time is passing<br />

and the domestic currency oscillates around its several months<br />

low against the euro. Although the recent decline in financial<br />

assets prices was originally judged as a short-term effect (started<br />

in the midst of March and not only in central Europe region), the<br />

recovery of the prices has not occurred yet. I think that a robust<br />

appreciation would have to appear which would motivate NBS to<br />

cut its rates. In summary, the monetary policy easing has already<br />

finished its current cycle and the next change will be likely a hike.<br />

The question is its timing.<br />

In line with broad expectations, the bank board of NBS left its<br />

key interest rates unchanged at the end of May. The basic rate,<br />

2-week repo rate, still represents 3 per cent after it was cut by 100<br />

bps at the end of February. The central bank repeated its concerns<br />

over strong wages growth in individual branches, also after<br />

adjustments by nonrecurring events, which could build up inflation<br />

demand pressures in the medium term horizon. In addition, NBS<br />

indicated that the koruna has a room for appreciation, which is<br />

justified by the current development of economic fundamentals. I<br />

assume that macro data related to the entire economy (which are<br />

scheduled to be released in the midst of June), could indicate a<br />

further step of the central bank.<br />

So far, inflation demand pressures have not been pronounced<br />

this year. The dynamic of consumer prices abated, although it<br />

“took one month off” in April. According to the Statistical Office<br />

data, consumer prices increased by 0.2 per cent (MoM) and its YoY<br />

dynamic accelerated slightly to 2.7 per cent (after 2.5 per cent).<br />

The consumer prices development was also in April influenced<br />

by three the least stable and most difficultly predictable factors<br />

consisting of the exchange rate and prices of foods as well as<br />

crude oil. In April, particularly fuel prices dominated showing a<br />

MoM growth of 5.9 per cent, which itself moved the total price<br />

level by two decimal points. But the YoY price rise in fuel prices<br />

for drivers did not reach 50 per cent being the pace by which the<br />

average prices of Brent crude oil grew in this respective month.<br />

Factors as the weaker dollar against koruna, time lags and also<br />

likely modest policy of key fuel producer and seller in Slovakia<br />

influenced positively this fact. It could be interesting that in April<br />

Slovakia completed one year of its membership in the European<br />

Union and food prices conveyed a decrease by half of per cent.<br />

Although average food prices went down in month on month<br />

comparison, alimentation prices in restaurants continued rising<br />

for several months. Since regulated energy prices for enterprise<br />

sector were not significantly raised this year, it might be attributed<br />

to rising domestic demand reflecting strongly growing wages.<br />

How will inflation develop in the upcoming months? I expect<br />

inflation dynamic to decline towards the level of 2 per cent over<br />

the summer months, but towards the end of the year the CPI<br />

dynamic will recover accelerating slightly to 3 per cent. Hence,<br />

there is no reason for consumers to be afraid

ARCHITEKTÚRA MUSÍ BYŤ AKO DOBRÁ<br />

A KRÁSNA SOCHA<br />

MILAN AUGUSTÍN<br />

Interiér reštaurácie Paparazzi v Bratislave<br />

Riadica veža letovej prevádzky na letisku M. R. Štefánika<br />

Interiér Café UFO<br />

Foto: archív<br />

Miloš Maličevič sa narodil v roku 1967<br />

v kúpeľnom meste Banja Luka v Bosne,<br />

otec Bogdan je akademický maliar, absolvent<br />

mníchovskej akadémie, matka<br />

Smilja učiteľkou. Absolvoval Fakultu<br />

architektúry v Belehrade, kde promoval<br />

v roku 1991 diplomovou prácou<br />

Urbanisticko-architektonické riešenie<br />

kúpeľného mesta Arendjelovac v Srbsku.<br />

O dva roky prišiel kvôli vojne v bývalej<br />

Juhoslávii na Slovensko, kde žije a pôsobí<br />

dodnes. Na Slovensku sa venoval<br />

najmä tvorbe bytových interiérov a rekonštrukcii<br />

historických bytových fondov.<br />

Vytvoril asi 60 bytových interiérov, je<br />

autorom Penziónu 77 v Pezinku, vily<br />

Dana v Záhorskej Bystrici či vily Bobo<br />

v Hanuliakove.<br />

Zaujímavým interiérom v Maličevičovej<br />

realizácii je Jednotka intenzívnej<br />

starostlivosti detského kardiocentra na<br />

Kramárach, ktorú financovali Leo a Mimi<br />

Danihelsovci z Los Angeles.<br />

„Obdivujem tvorbu Gaudího,“ vyznáva<br />

sa Miloš Maličevič, „architektúra musí<br />

byť ako dobrá a krásna socha.“ Slovensko<br />

malo v prvej polovici minulého storočia<br />

viac európskejších architektov ako<br />

dnes. Tým sa nechcem nikoho dotknúť, je<br />

to môj pohľad...Milujem detaily klasickej<br />

remeselnej práce, napríklad kováčsky<br />

vykuté strapce hrozna zakomponované<br />

v neosecesnom zábradlí, štruktúry<br />

vytvorené z kusov dlaždíc a keramiky.<br />

Detail v priestore ho oživí a dá mu neopakovateľnú<br />

atmosféru. Raz mi jeden<br />

architekt povedal, že ak dostane k dispozícii<br />

200 x 200 metrov, ukáže, čo je<br />

dobrá architektúra. Mne postačí jedna<br />

stotina toho priestoru, teda 2 x 2 metre<br />

a tiež sa o to pokúsim...“<br />

Do roku 1996 sa venoval projekcii,<br />

dnes už svoje návrhy realizuje s vlastným<br />

týmom. V súčasnosti pracuje na<br />

rekonštrukcii hotela Euro v Starej Lesnej,<br />

návrh polyfunkčného objektu a hotela<br />

v Banskej Štiavnici vybrali ako najlepší.<br />

Je spolutvorcom novej riadiacej veže<br />

letovej prevádzky na letisku M. R. Štefánika<br />

v Bratislave. Všetci traja autori<br />

boli vyznamenaní Jurkovičovou cenou<br />

a veža sa stala Objektom roku 1998.<br />

M. Maličevič je autorom interiéru známej<br />

reštaurácie Paparazzi a najnovšie<br />

interiéru Café UFO (predtým kaviareň<br />

Bystrica) v Bratislave.<br />

„Svet je krásny, neopakovateľný,<br />

stále sa meniaci, ale v našom vedomí<br />

a vnímaní akoby statický“ uvažuje Miloš<br />

Maličevič. „Slovensko je nádherná krajina,<br />

stredné Slovensko mi zalesnenými<br />

vrchmi, zrázmi a úvalmi pripomína rodnú<br />

Bosnu. Som svojim spôsobom tulák,<br />

v čase i priestore. Možno tu zapustím<br />

korene a možno sa vrátim k maľovaniu<br />

akvarelov alebo budem<br />

objavovať krásy Provence a pri<br />

dobrom víne vychutnávať<br />

slasti francúzskeho juhu...“ �<br />

61<br />

ARCHITEKTÚRA

EURÓPSKA KOMISIA<br />

V PODPORE VZDELÁVANIA A VÝSKUMU JE<br />

SLOVENSKO VEĽMI SLABÉ<br />

S komisárom Európskej komisie za Slovenskú republiku Jánom Figeľom hovoril publicista František Meliš.<br />

Keď sme hodnotili vstup Slovenska do<br />

Európskej únie, hovorili sme o tom,<br />

čo nám to prinieslo. Výskumy verejnej<br />

mienky hovoria o tom, že na Slovensku<br />

vládne spokojnosť.<br />

Slovensko v Európskej únii obstálo. Nie je to<br />

však dôvod na nejakú úľavu, ale na ešte väčšiu<br />

angažovanosť a schopnosť využívať tento<br />

nový právny, politický a ekonomický priestor<br />

na všestranný <strong>rozvoj</strong>. Som presvedčený, že<br />

Slovensko môže byť úspešným členom Európskej<br />

únie a rozvíjať sa tak dynamicky, ako<br />

dokázalo dostihnúť negociácie v prístupovom<br />

procese. Rozhodujúcim momentom pre takýto<br />

možný úspech je úloha vzdelávania v nadväznosti<br />

na vedu, výskum, inovácie a <strong>rozvoj</strong><br />

ľudského potenciálu. Investície do vzdelania<br />

sú najlepšími investíciami s najvyššou mierou<br />

návratnosti. Sú jednou z odpovedí na hospodárske<br />

a sociálne problémy v Európskej únii<br />

a na vysokú nezamestnanosť v nej, jej starnutie<br />

a slabú konkurencieschopnosť. Slovensko<br />

je stredom tohto kontinentu, a preto európske<br />

problémy sú aj naše a naše sú zasa podobné<br />

európskym.<br />

Nedávno ste sa stretli so zástupcami<br />

Slovenskej rektorskej konferencie. Ktoré<br />

témy rezonovali na tomto stretnutí?<br />

V dialógu so Slovenskou rektorskou konferenciou<br />

sme si povedali o niektorých súvislostiach,<br />

ktoré môžu takúto cestu formovať.<br />

Je o to lepšom a väčšom investovaní do<br />

vzdelávania. To lepšie znamená reformy, ktoré<br />

konvergujú s európskym priestorom, aby<br />

rástla mobilita, kompatibilita, využiteľnosť<br />

kvalifikácií slovenských škôl, hlavne univerzít,<br />

aby rástla atraktívnosť inštitúcií, ktoré v tejto<br />

krajine poskytujú vzdelávanie a aby zároveň<br />

rástla kvalita, ktorá to všetko podmieňuje.<br />

Druhou časťou zlepšenia je viac financií na<br />

vzdelávanie. Dvadsiateho apríla som predložil<br />

Európskej komisii dokumentáciu o úlohe<br />

univerzít v napĺňaní Lisabonskej stratégie.<br />

Jedným z odporúčaní tohto dokumentu pre intenzívnu<br />

vedomostnú ekonomiku je investovať<br />

dve percentá hrubého domáceho produktu<br />

do vzdelávania. Nie je to luxus, ukazuje sa to<br />

ako nevyhnutnosť aj pre porovnávanie Európy<br />

so Spojenými štátmi americkými, ale aj na<br />

porovnávanie medzi štátmi dvadsaťpäťky.<br />

Slovensko má čo v tejto oblasti pridávať. Je to<br />

o obnove infraštruktúry, ale aj o pozdvihnutí<br />

celého vzdelávacieho systému. Táto téma si<br />

zaslúži prioritnú pozornosť aj v budúcom<br />

finančnom rámci Európskej únie a pri definovaní<br />

slovenského národného <strong>rozvoj</strong>ového<br />

plánu, aby vzdelávanie, veda<br />

a výskum, inovácie mali svoj samostatný,<br />

jasný a prioritný operačný<br />

plán, ktorý zabezpečí aj možnosť<br />

62<br />

Foto: archív<br />

čerpať štrukturálne prostriedky práve na túto<br />

dôležitú oblasť.<br />

Je spoplatnenie vysokého školstva,<br />

o ktorom sa toľko na Slovensku diskutuje,<br />

jednou z ciest k týmto métam?<br />

Lepšie a viac investovať do školstva je<br />

jednou z odpovedí na súčasné problémy<br />

Slovenska, ale aj Európskej únie. Slovensko<br />

je súčasťou bolonského procesu, realizuje<br />

viaceré dôležité zmeny, ktoré ho kompatibilizujú<br />

a spájajú s rastúcim európskym<br />

priestorom vyššieho vzdelávania. Ak hovorím<br />

o európskom priestore, tak nemám na mysli<br />

iba Európsku úniu, ale od mája 45 krajín,<br />

ktoré prechádzajú týmito reformami. V súvislosti<br />

s objemom je priestor na zlepšovanie.<br />

Hovoria o tom viaceré európske i celosvetové<br />

porovnávania, a preto viac a lepšie investovať<br />

je veľmi dôležité aj na Slovensku. Zdroje<br />

príjmov sú verejné a súkromné. Európska<br />

komisia odporúča verejno-súkromné partnerstvá,<br />

povzbudzuje k ich vytváraniu, pretože<br />

sú veľmi aktuálne v období, keď Európa<br />

potrebuje mobilizovať svoje vnútorné zdroje<br />

a hľadať odpovede na vysokú nezamestnanosť,<br />

starnutie populácie, zaostávanie<br />

v konkurencieschopnosti. Školstvo je a zostane<br />

v kompetencii štátov, je to subsidiárna<br />

záležitosť, a tak je to správne a potrebné. Je<br />

vecou rozhodnutí slovenských orgánov, resp.<br />

spoločnosti, občanov a aj parlamentu, ako<br />

sa podarí stimulovať podnikovú či osobnú<br />

súkromnú sféru. Jednou z možností je školné<br />

kombinované s efektívnym systémom štipendií.<br />

V tomto čase v Európe na to pristupujú<br />

viaceré krajiny, iné o tom diskutujú a ďalšie<br />

zostávajú pri tradičných modeloch.<br />

Ešte sa v únii neurobilo všetko na vzájomné<br />

uznávanie kvalifikácie. Aký vývoj<br />

možno teda očakávať?<br />

Dôležité je, že vďaka konvergujúcim reformám<br />

sa v Európe vytvára priestor pre istú<br />

kompatibilitu a právny presah či už z hľadiska<br />

uznávania kvalifikácií a ich využitia, ale aj<br />

certifikácií a hodnotenia kvality. Dnes už viaceré<br />

európske krajiny uznávajú vyhodnotenú<br />

a prijatú kvalifikáciu zahraničnou agentúrou.<br />

Minulý rok Európska komisia prijala odporúčanie,<br />

ktoré určuje istý proces pre budúci<br />

európsky systém zaručovania kvality. Právne<br />

platné rozhodnutia v tomto zmysle však<br />

neboli prijaté. Je to odporúčanie, ktorým<br />

sa budú členské krajiny zaoberať na jeseň<br />

tohto roku. Už z hľadiska vypracovaných odporúčaní<br />

je postulovaný proces etablovania<br />

pravidiel, ktoré môžu umožniť práve takéto<br />

otvorenejšie prostredie uznávania certifikátov,<br />

resp. kvalifikácií a akreditácií udelených<br />

v zahraničí.<br />

Európa výrazne zaostáva za Spojenými<br />

štátmi americkými v nákladoch na vzdelanie<br />

a ostatné oblasti vedomostnej<br />

ekonomiky.<br />

O zaostávaní Európy za Spojenými štátmi<br />

americkými sa často diskutuje. Spojené štáty<br />

sú superštátom a superveľmocou z geopolitického<br />

hľadiska, ale aj z hľadiska vnútornej<br />

schopnosti vytvárať prajné prostredie pre<br />

podnikanie i pre ochranu intelektuálneho<br />

duševného vlastníctva. V Európe máme<br />

problém zadefinovať patent spoločenstva,<br />

vytvárať bezbariérovú Európu pre pohyb za<br />

prácou či kvalifikáciou. Potrebujeme reformy<br />

i financie. Európa každý rok zaostáva za USA<br />

zhruba o 150 miliárd eur. Spojené štáty investujú<br />

do vyššieho vzdelávania 2,7% hrubého<br />

domáceho produktu, zatiaľ čo Európa iba<br />

1,1% priemeru európskeho hrubého domáceho<br />

produktu. Slovensko je pod priemerom<br />

Európskej únie, čo je dôvodom na pridanie<br />

nielen vo vzťahu k únii, ale aj k cieľom a ambíciám,<br />

ku ktorým sme sa prihlásili. Rozdiel<br />

medzi Európou a USA je aj v oblasti výskumu,<br />

čo je ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim<br />

postavenie univerzít v Európe. Veľa<br />

z nich sa angažuje vo výskume, pretože 40%<br />

európskeho výskumu sa realizuje práve na<br />

univerzitách. Slovensko investuje zhruba iba<br />

jednu tretinu do výskumu v porovnaní s priemerom<br />

Európskej únie, ktorá je na tretinovej<br />

úrovni v porovnaní s USA. Ak sa podarí v júni<br />

schváliť finančnú perspektívu na sedem rokov<br />

a udržať prioritné postavenie vzdelávania, výskumu<br />

a ďalších oblastí, tak to môže výrazne<br />

napomôcť všetkým a osobitne tým, ktorí budú<br />

pripravení práve na využitie takéhoto finančného<br />

rámca. �

EURÓPSKA ÚSTAVA A JEJ<br />

KULTÚRNO-CIVILIZAČNÉ ASPEKTY<br />

Profesor Jozef M. Rydlo, člen Slovenského ústavu a nositeľ viacerých akademických titulov, patrí medzi najvzdelanejších<br />

Slovákov. Dlhé roky strávil v zahraničí (1968 – 1993) na univerzitách v Padove, Benátkach, Záhrebe, Skopje, Ríme,<br />

Vatikáne, Mníchove, Viedni, Toronte, Washingtone DC, Lausanne, Berne, Ženeve, Buenos Aires a Paríži. Je autorom<br />

množstva publikácií z oblasti literatúry, dejín a filozofie. Vo vydavateľskom družstve Lúč založil edíciu Libri Historiae<br />

Slovaciae. V súčasnosti pôsobí ako bibliograf v Univerzitnej knižnici v Bratislave a prednáša na Filozofickej fakulte UK.<br />

Rozhovor zaznamenal spolupracovník euroREPORTU Daniel Šmihula.<br />

Patríte k ľuďom, ktorí už boli občanmi<br />

Európskej únie v čase, keď sa o našom<br />

členstve v EÚ len hovorilo. Ako sa dívate<br />

na náš minuloročný vstup do EÚ?<br />

Aj kladne, aj záporne. Pozitívne je to, že<br />

obnovený národný štát Slovákov sa etabloval<br />

v rodine európskych štátov ako subjekt medzinárodného<br />

práva – keďže Slovensko nie je<br />

neutrálny štát, nemôže nebyť v tých medzinárodných<br />

štruktúrach, v ktorých sa nachádzajú<br />

jeho susedia. Záporné je to, že druhá Slovenská<br />

republika ako nový a mladý štát, prakticky bez<br />

tradície samostatnej štátnej existencie a bez<br />

vlastnej politickej skúsenosti samostatného<br />

štátneho života, nebola primerane pripravená<br />

na integračné pohyby, mnohé z nich podcenila<br />

a na viaceré z nich dopláca a bude ešte dlho<br />

doplácať. Slovenský politický establishement<br />

zabúda, že politiku určuje zemepis a Slovensko<br />

je geopoliticky malý štát.<br />

Aký je váš názor na diskusiu diskusiou<br />

o tzv. európskej ústave?<br />

Termín tzv. európska ústava nie je ani vhodný,<br />

ani náležitý. Na úrovni bežného občana<br />

diskusia o tzv. euroústave neprebehla prakticky<br />

nikde, v nijakom členskom štáte, ktorý poznám.<br />

Žiadna diskusia o tzv. euroústave vlastne<br />

nebola a ani parlamenty, ani voliči, ktorí sa<br />

majú vyjadriť v referendách, tzv. euroústavu<br />

nepoznajú. Zostala len predmetom profesionálneho<br />

záujmu relatívne úzkeho kruhu politikov,<br />

právnikov, diplomatov a mienkotvorných novinárov,<br />

prípadne akademických debát. Je to<br />

celkom pochopiteľné, pretože tzv. euroústava<br />

nevychádza z potrieb občanov, je dokumentom<br />

majúcim niekoľko tisíc strán a výsledok<br />

mocenských kompromisov. Tzv. euroústava je<br />

produktom Európskeho konventu, ale tento<br />

konvent bol zhromaždením, ktoré nemalo mandát.<br />

Aká bola jeho politická, odborná a mravná<br />

kvalifikácia? Aké boli národné konventy? Na<br />

Slovensku to boli výlučne mocenské, a nie<br />

intelektuálne elity, ktoré formulovali slovenské<br />

stanoviská. Tie diskusie, ktoré však prebehli boli<br />

veľmi živé a vystriedali sa v nich všetky možné<br />

náhľady. Prejavujú sa vážne, ba až podstatné<br />

rezervy najmä voči ideologickému charakteru<br />

tohto návrhu, ale aj voči stále širšiemu redukovaniu<br />

suverenity štátov.<br />

Diskusia o tzv. európskej ústave upozornila<br />

na viacero iných problémov, ktoré<br />

boli donedávna zametávané pod koberec.<br />

Jedným z nich je aj otázka definície<br />

európskych hodnôt, ktoré by mali Európu<br />

Foto: M. Košírer<br />

odlíšiť od iných civilizačno-kultúrnych oblastí.<br />

Dokážeme si tieto európske hodnoty<br />

nejako jasnejšie definovať?<br />

Pokiaľ sa nositelia tradičných európskych<br />

hodnôt kresťanstva, humanity, sociálnej spravodlivosti<br />

a rešpektovania ľudskej osoby, človeka,<br />

s jej prirodzenými právami a povinnosťami<br />

nedokážu tak spolčiť, aby mali prevahu v najvyšších<br />

orgánoch EÚ, bude sa možné iba sťa-<br />

žovať a prípadne aj verejne o tom diskutovať,<br />

ale skutočná zmena sa nebude môcť presadiť.<br />

Domnievam sa, že nie je problém definovať<br />

hodnoty európskej kresťanskej civilizácie, ale<br />

problémom je tieto hodnoty dodržiavať, riadiť<br />

sa nimi, budovať na ich základe sociálne<br />

a politické štruktúry. Emblematický je príklad<br />

tzv. kresťanských strán napríklad na Slovensku:<br />

čo je na nich kresťanské okrem slovíčka v ich<br />

názve? Ako môže byť kresťanskou taká strana,<br />

čo má za podpredsedu militantného ateistu<br />

navyše s eštebáckou minulosťou? Kým sa nezjednotia<br />

činy s vyhláseniami, EÚ sa naďalej<br />

bude topiť v mori klamstiev a blúdiť v labyrinte<br />

virtuálnej reality hodnotového zmätku.<br />

V súčasnosti reálne hrozí, že po tom, ako<br />

Ústavná zmluva nebola ratifikovaná vo<br />

Francúzsku a v Holandsku v roku 2006<br />

nevstúpi do platnosti a celý projekt zlyhá<br />

– čo bude potom? Neohrozí to celý proces<br />

európskej integrácie?<br />

Ak chce vedenie EÚ rešpektovať základné<br />

princípy demokratického poriadku, v prípade,<br />

že jeden alebo viac členských štátov nebude<br />

ratifikovať návrh tzv. euroústavy, môže to byť<br />

účinným stimulom na revidovanie doterajšieho<br />

smerovania EÚ a na realistickejšie formulovanie<br />

tohto návrhu na ústavnú zmluvu. V súčasnosti<br />

však, bohužiaľ, sila trhu dokáže viac, než<br />

akákoľvek ústava. EÚ je výhodný biznis pre<br />

mnohých jedincov a národy a tie nepripustia,<br />

aby prišli o túto jedinečnú príležitosť zbierať<br />

sliepky, čo znášajú zlaté vajcia a na ktorých<br />

stáli sociálne programy jednotlivých národov...<br />

Scenár neschválenia tzv. euroústavy je pravdepodobný,<br />

ba reálny všade tam, kde bude<br />

o nej ľudové referendum, teda kde sa uplatní<br />

tento zvrchovaný inštrument priamej demokracie<br />

a občania sa budú môcť slobodne vyjadriť.<br />

Ak však tzv. euroústava schválená nebude –<br />

nájsť požadovanú jednohlasnosť 25 európskych<br />

štátov sa mi zdá ilúziou, ba utópiou – vôbec nič<br />

sa nestane. Zopár eurofunkcionárov zanarieka<br />

pretože príde o svoje prerogatívy, ale EÚ bude<br />

fungovať podľa dohovoru z Nice a proces eurointegrácie<br />

bude pokračovať ďalej.<br />

Aká je vaša vízia budúcnosti Európskej<br />

únie?<br />

Na túto otázku možno dať jednoznačnú odpoveď:<br />

návrat ku prameňom. Robert Schuman,<br />

Konrad Adenauer a Alcide de Gasperi položili<br />

základy Európy, ktorá mala dušu. Štáty, ktoré ju<br />

vytvárali, ju budovali na kresťanských základoch.<br />

Európania, Taliani, Francúzi, Nemci, Angličania,<br />

Íri či Gréci sa s ňou identifikovali, lebo ich<br />

rešpektovala ako Talianov, Francúzov, Nemcov,<br />

Angličanov, Írov či Grékov. Bohatosť a budúcnosť<br />

spojenej Európy spočíva len v jej národnej rozmanitosti.<br />

EÚ môže byť len Európou národov.<br />

EÚ ohrozujú dva javy, ktoré doposiaľ ohrozovali<br />

všetky veľké štátne útvary: sociálna nerovnosť<br />

a rozpínavosť. Životnosť EÚ je podmienená<br />

tým, ako efektívne dokáže vyrovnávať veľké<br />

rozdiely v hospodárskom vývoji jednotlivých<br />

celkov (štátov, regiónov) a do akej miery dokáže<br />

eliminovať odstredivé tendencie štátov<br />

na „periférii“. Z tohto hľadiska nie je návrh<br />

bývalého švédskeho premiéra – premiestniť<br />

centrum EÚ do stredu Európy – nejakou extravaganciou,<br />

či akademickým rozjímaním, ale<br />

našepkávaním riešenia priam životne dôležitej<br />

otázky súdržnosti tohto celku. Pravda, popri<br />

tejto geografickej súdržnosti je potrebné mať<br />

neustále na mysli vnútornú súdržnosť, ktorá sa<br />

dá realizovať jedine cez formulovanie a dodržiavanie<br />

jasnej hodnotovej štruktúry,<br />

vzájomné poznanie a nahradenie<br />

súťaživosti vedomím spoločnej súdržnosti<br />

a odkázanosti. �<br />

63<br />

DISKUSIA O EURÓPSKEJ ÚSTAVE

EURÓPSKY PARLAMENT<br />

Budúcnosť Európy 60 rokov po skončení<br />

druhej svetovej vojny<br />

Predseda EP Josep BORRELL (PES, ES) otvoril<br />

v pondelok 9. mája 2005 o 17:00 májové<br />

zasadnutie EP v Štrasburgu, ktoré sa začalo<br />

v duchu osláv 60. výročia skončenia 2. svetovej<br />

vojny.<br />

Hneď v úvode predniesol svoj prejav k spomínanej<br />

udalosti, v ktorom pripomenul hroznú<br />

bilanciu tejto tragickej epochy svetových<br />

dejín, počas ktorej zahynulo viac než 60 miliónov<br />

ľudí, boli cielene vyhladzované menšiny<br />

a etniká a zničené rozsiahle regióny. Predseda<br />

BORREL pripomenul, že teraz, 60 rokov<br />

po jej skončení v Európe, musí nad celým<br />

kontinentom viať vlajka slobody a pripomínať<br />

mier, ktorý koniec vojny priniesol.<br />

Zdôraznil a pripomenul, že tento mier<br />

v skutočnej forme zavládol len pre polovicu<br />

Európy, keďže druhú časť kontinentu vzápätí<br />

po oslobodení postihla iná – totalitná nadvláda.<br />

Tá priniesla svetu bipolaritu a novú formu<br />

neslobody, „no dnes, keď je Európa znovu<br />

zjednotená, a bude nás čoskoro ešte viac, je<br />

skutočný dôvod oslavovať“.<br />

Josep BORRELL pripomenul, že názvy ulíc<br />

a námestí po celej Európe nám pripomínajú<br />

všetko, čo Európa zažila a dnes, keď už mier<br />

považujeme za samozrejmosť, by sme sa mali<br />

zaviazať k inej istote, ktorú európski občania<br />

očakávajú – k budovaniu prosperity a bezpečnosti<br />

v Európe, ako aj vo svete.<br />

Okrem toho vyzdvihol aj iný dôležitý moment<br />

spájajúci sa s 9. májom – každoročne<br />

oslavovaný Deň Európy.<br />

V rámci osláv a oficiálneho otvorenia<br />

plenárnej schôdze pred plénom EP vystúpila<br />

lotyšská huslistka Baiba SKRIDE, ktorá v roku<br />

2001 vyhrala prvú cenu prestížnej belgickej<br />

súťaže „Kráľovnej Alžbety“ a pred prítomnými<br />

v hemisfére Parlamentu zahrala slávne husľové<br />

dielo – Bachovu sonátu pre sólové husle.<br />

Poslanci sa k výročiu vyjadrili počas vyhlásení<br />

v stredu 11.mája popoludní. Spomínanej<br />

rozpravy sa zúčastnil aj Jean-Claude JUN-<br />

CKER za Radu a predseda Európskej komisie<br />

José Manuel BARROSO.<br />

Súčasný predseda Rady JUNCKER vo<br />

svojom emotívnom prejave, ktorým zožal<br />

veľký potlesk prítomných poslancov, vyslovil<br />

svoje presvedčenie, že pripomínať si kapituláciu<br />

Nemeckej ríše a hrôzy, ktoré európsky<br />

kontinent počas 2. svetovej vojny zažil, je<br />

povinnosťou, ba dokonca veľmi vážnou<br />

povinnosťou všetkých ľudí, najmä tých,<br />

ktorí sa narodili po jej skončení. „Je<br />

potrebné pripomínať si to, čo sa<br />

v Európe odohralo. Koncentračné<br />

64<br />

EURÓPSKY PARLAMENT<br />

MÁJOVÉ ZASADNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU<br />

tábory, kde boli mučení a likvidovaní ľudia,<br />

bojové polia, kde vyčíňala smrť a nekonečné<br />

pohrebné sprievody. My, narodení po 2. svetovej<br />

vojne, sme nemuseli byť s týmito drámami<br />

konfrontovaní a preto to, čo môžeme urobiť,<br />

je nezabúdať a pripomínať si tragédie, ktoré<br />

sa smutne zapísali do dejín.<br />

Spomínajúc na dni oslobodenia vyjadril<br />

vďačnosť všetkým, ktorí Európu oslobodili<br />

– americkým aj kanadským vojakom, a rovnako<br />

s vďakou a úctou vojakom ruskej Červenej<br />

armády.<br />

Obracajúc sa k nemeckým poslancom, ako<br />

zástupcom nemeckého ľudu, vyzdvihol fakt,<br />

že Nemci neboli nikdy tak dobrými susedmi,<br />

akými sú v súčasnosti.<br />

Pripomenul aj to, že po vojne nájdená sloboda<br />

nebola rovnakou slobodou pre všetkých<br />

– „My v západnej Európe sme mohli po roku<br />

1945 ďalej žiť v slobode, no ľudia v strednej<br />

a západnej Európe nepoznali tú istú slobodu,<br />

akú sme poznali my, ešte ďalších 50 rokov.<br />

Chcem ich preto privítať a povedať im, že<br />

sme veľmi hrdí na to, že ich tu znova máme.<br />

Až teraz po rozšírení sa naozaj skončila 2.<br />

svetová vojna. Nech žije rozšírenie. Európa už<br />

nikdy nesmie byť rozdelená.“<br />

Hovoriac v osobnejšom tóne predseda<br />

Rady povedal: „Ja som sa narodil po vojne<br />

a vyrastal som v atmosfére studenej vojny,<br />

keď nám hovorili, koho máme mať radi a koho<br />

nenávidieť, koho sa báť, a rovnako to bolo aj<br />

na druhej strane. Koľko času sme touto hroznou<br />

logikou stratili... To si musíme pamätať<br />

a ľudí už iba zbližovať.“<br />

José Manuel BARROSO zastupujúci<br />

Komisiu vo svojom prejave pripomenul najväčší<br />

konflikt 20. storočia, ktorý je ešte stále<br />

v spomienkach tých, čo ho prežili. Spomenul<br />

koniec 2. svetovej vojny a najmä to, že napriek<br />

slobode, ktorá nastúpila, boli milióny tých, pre<br />

ktorých svetlo nádeje vzápätí zhaslo a jedna<br />

nočná mora neslobody bola nahradená druhou.<br />

Citujúc Churchilla a zdôrazňujúc jeho odvahu<br />

vysloviť takúto myšlienku vo vtedajších<br />

časoch spomenul jeho výrok, v ktorom tento<br />

významný európsky politik po vojne povedal,<br />

že prvým krokom k znovuzjednoteniu európskej<br />

rodiny musí byť partnerstvo medzi<br />

Francúzskom a Nemeckom. Vzápätí vyzdvihol<br />

skutky veľkých Európanov, akými boli Robert<br />

Schuman, Jean Monnet, Konrad Adenauer, de<br />

Gasperi a iní, ktorí sa potom činmi podieľali<br />

na budovaní toho, čo je dnes v Európe skutočnosťou.<br />

Aj podľa Barrosa neprišla skutočná sloboda<br />

s koncom 2. svetovej vojny, ale s pádom Berlínskeho<br />

múra.<br />

„Nemali by sme zabúdať, čím bola Európa<br />

v minulosti – pred 60 rokmi sme zažili<br />

holokaust, pred približne 30 rokmi niektoré<br />

južné krajiny ešte stále žili v diktatúrach a až<br />

do času približne pred 15 rokmi si polovica<br />

Európy nemohla vychutnávať slobodu a demokraciu,“<br />

uviedol predseda Európskej komisie.<br />

„Našťastie,“ pokračoval, „história tým neskončila<br />

a ani tento príbeh týmto nekončí. To,<br />

čo európski lídri vytvorili v 40-tych a 50-tych<br />

rokoch bolo svetlom a magnetom – svetlom,<br />

čo svietilo cez tmavé roky tým, ktorí nemali<br />

taký mier, aký mali ostatní Európania a silnou<br />

príťažlivou silou ľuďom a krajinám, čo sa oslobodzovali<br />

a videli EÚ ako podnet na premenu<br />

svojich krajín. Pre mňa, moju generáciu, Európa<br />

znamená demokraciu.“<br />

Rozprava o tejto téme bola napokon zakončená<br />

prijatím rezolúcie vo štvrtok 12. mája,<br />

ktorú na základe vyhlásení Rady a Komisie<br />

predložil Parlamentu v mene Výboru pre<br />

zahraničné veci poslanec Elmar BROK (PPE/<br />

DE, DE). Rezolúcia bola schválená pomerom<br />

hlasov 463 za a 49 proti. 33 poslancov sa<br />

hlasovania zdržalo.<br />

Európsky parlament, si v nej pripomína výročie<br />

konca druhej svetovej vojny v Európe 8.<br />

mája 1945 ako dôsledok kapitulácie nacistického<br />

Nemecka, a vyjadruje smútok za všetkými<br />

obeťami nacistickej tyranie. Pripomína<br />

predovšetkým všetky obete holokaustu, smúti<br />

za stratou obetí vojny na všetkých stranách<br />

a vyjadruje vďačnosť tým, ktorí prispeli k oslobodeniu<br />

od národného socializmu, systému<br />

založeného na neľudskosti a tyranii.<br />

Uznesením Parlament osobitne vzdáva<br />

hold všetkým spojeneckým silám, ktoré obetovali<br />

svoje životy a tým národom, ktoré bojovali<br />

vo vojne proti nacizmu a fašizmu. Zároveň<br />

si pripomína, že pre niektoré národy koniec<br />

druhej svetovej vojny znamenal obnovenú<br />

tyraniu spôsobenú stalinistickým Sovietskym<br />

zväzom a uvedomuje si závažnosť utrpenia<br />

a nespravodlivosti, ktoré zažili národy zajaté<br />

na východnej strane železnej opony.<br />

Uznesenie tiež spomína úspech národov<br />

strednej a východnej Európy pri vytváraní<br />

právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv,<br />

ktoré nasledovali po demokratických revolúciách,<br />

v ktorých bol zvrhnutý komunistický<br />

režim.<br />

Hlavná časť uznesenia upozorňuje na<br />

dôležitosť uchovávania spomienok na<br />

minulosť, a zároveň zdôrazňuje, že len<br />

silná Európa môže poskytnúť prostriedky<br />

na prekonanie ukrutností z minulosti.<br />

Parlament v rezolúcii víta prvú príležitosť pripomenutia<br />

si výročia s poslancami zvolenými<br />

zo všetkých 25 krajín Európskej únie. Chápe ju

ako výraz ešte užšieho spojenia národov a občanov,<br />

ktorí prekonali delenia na agresorov<br />

a obete a na víťazov a porazených, a tiež ako<br />

príležitosť na zabránenie návratu nacionalizmu<br />

a totalitnej vlády.<br />

Taktiež zdôrazňuje, že proces európskej<br />

integrácie a ďalší vývoj Európskej únie sú<br />

príkladom mieru a výsledkom slobodného<br />

rozhodnutia ľudí určiť si ich vlastný osud a vyhlasuje,<br />

že podľa helsinských dohôd, žiadna<br />

krajina nemá právo rozhodnúť o osude inej<br />

krajiny. V závere Parlament rezolúciou vyzýva<br />

všetky krajiny, aby otvorili ich archívy týkajúce<br />

sa druhej svetovej vojny.<br />

Vo vysvetleniach hlasovaní, nasledujúcich<br />

po schválení uznesenia, vystúpila<br />

poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (PPE/DE,<br />

SK), ktorá vyslovila poďakovanie všetkým<br />

poslancom, ktorí ho podporili. Ako počas<br />

svojho príhovoru uviedla, „toto vyhlásenie<br />

je obrovským morálnym zadosťučinením<br />

pre všetkých, ktorí zažili útrapy 2.<br />

svetovej vojny a akéhokoľvek násilia po<br />

nej. Mnohí z nich už dnes nežijú a tí, čo<br />

žijú, ďakujú, že Európsky parlament nezabudol.“<br />

Pred plénom potom spomenula<br />

a poďakovala poslancom za uznesenie<br />

aj v mene svojho otca, Štefana Kanyaiho,<br />

ktorý prežil takmer 9-ročné peklo ruského<br />

gulagu. „Pre mladých, ktorí vďaka Bohu<br />

vojnu nezažili, bude podkladom poznania<br />

poučiť sa z minulosti pre vybudovanie<br />

slobodnej a mierovej budúcnosti Európy,“<br />

dodala slovenská poslankyňa.<br />

Kvalita vody na kúpanie<br />

Parlament sa v pondelok v druhom<br />

čítaní zaoberal návrhom novej legislatívy<br />

týkajúcej sa podmienok, ktoré musí<br />

spĺňať voda vhodná na kúpanie, pričom<br />

samotné hlasovanie sa uskutočnilo v utorok<br />

10.mája.<br />

V ňom Parlament schválil správu spravodajcu<br />

Julesa MAATENA (ALDE/ADLE,<br />

NL) v zmysle kompromisov dosiahnutých<br />

počas rokovaní s Radou (25 členskými<br />

štátmi), čím sa vzdal určitých požiadaviek<br />

pôvodne navrhnutých parlamentným<br />

Výborom pre životné prostredie.<br />

Úpravy smernice sa týkajú prírodných kúpalísk,<br />

ako sú jazerá, rieky, pobrežné morské<br />

vody atď. a ich prijatie bolo potrebné, pretože<br />

smernica z roku 1976, ktorá upravuje túto<br />

oblasť v súčasnosti, je už zastaraná a prekonaná<br />

novými vedeckými poznatkami.<br />

Návrh Komisie k tejto problematike rozdelil<br />

vody vhodné na kúpanie do troch kategórií<br />

• voda výbornej kvality<br />

• voda dobrej kvality<br />

• voda zlej kvality<br />

pričom zaradenie do týchto kategórií je<br />

určené detailnými mikrobiologickými parametrami,<br />

skúmajúcimi predovšetkým prítomnosť<br />

a množstvo baktérií typu enterococci<br />

a eschericchia coli. Rada ministrov navrhla<br />

štvrtú kategóriu vody, nazvanú<br />

• voda postačujúcej kvality<br />

tvrdiac, že všetky členské štáty by ju mali<br />

byť schopné implementovať najneskôr do<br />

roku 2015. Jej parametre mali byť podľa<br />

Rady identické s parametrami vody „dobrej<br />

kvality“, no metódy na jej hodnotenie mali<br />

byť o niečo menej prísne. Parlamentné plénum<br />

jej zahrnutie schválilo, a to na 8-ročné<br />

prechodné obdobie. Poslanci však odsúhlasili<br />

prísnejšie kritériá na jej hodnotenie, než boli<br />

tie, ktoré navrhovala Rada.<br />

Parlament tiež súhlasil s ďalšou požiadavkou<br />

Rady – tá rozhodla rozlišovať medzi<br />

vodami pobrežnými a vnútrozemskými a navrhla,<br />

aby hodnotenie mikrobiologických<br />

parametrov pri vnútrozemských vodách bolo<br />

iba spolovice také prísne, ako pri hodnotení<br />

vôd pobrežných.<br />

Naopak Parlament, aj napriek nesúhlasu<br />

Rady, schválil zavedenie detailných záväzných<br />

nariadení, ktoré budú musieť národné<br />

a regionálne úrady presne dodržiavať v prípade<br />

núdzových situácií.<br />

Kontaktná osoba:<br />

André Riche<br />

(Štrasburg) tel.: (33-3) 881 73840<br />

(Brusel) tel.: (32-2) 28 40992<br />

GSM 32(0)498 98 35 85<br />

e-mail: envi-press@europarl.eu.int<br />

Organizácia pracovného času<br />

Súlad medzi prácou a rodinným životom<br />

zamestnancov vytvára nielen lepšiu pracovnú<br />

atmosféru, ale takisto umožňuje lepšie sa prispôsobiť<br />

potrebám pracovníkov, hlavne tých,<br />

ktorí na sebe nesú zodpovednosť za rodinu.<br />

Možno ho teda považovať za jeden zo základných<br />

prvkov na dosiahnutie cieľov Únie,<br />

ktoré boli ustanovené v Lisabonskej stratégii.<br />

Regulácia pracovného času je z toho dôvodu<br />

fundamentálnou podmienkou vytvorenia rovnováhy<br />

medzi pracovným a rodinným životom<br />

zamestnancov.<br />

EÚ v súčasnosti prehodnocuje kľúčovú legislatívu<br />

v tejto oblasti, ktorá sa bytostne dotýka<br />

všetkých európskych občanov a preto sa<br />

Parlament v prvom čítaní v utorok 10. mája<br />

v rozprave zaoberal návrhom Komisie, ktorý<br />

mení a dopĺňa smernicu č. 2003/88/ES<br />

o niektorých aspektoch súvisiacich s organizáciou<br />

pracovného času.<br />

Hlasovanie o tomto návrhu sa uskutočnilo<br />

v stredu 11. mája. Poslanci v ňom počtom<br />

hlasov 355 za, 272 proti a 31 absencií<br />

schválili správu spravodajcu Alejandra<br />

CERCASA (PSE, ES), čím zamietli niektoré<br />

podstatné požiadavky z návrhu Komisie.<br />

Výsledok hlasovania: Koniec opt-outu<br />

a zarátavanie času pohotovosti do<br />

pracovného času<br />

Prijatím opatrení zameraných na zlepšenie<br />

pracovných podmienok zamestnancov<br />

poslanci rozhodli, že do troch rokov<br />

od vstupu novej smernice do platnosti<br />

zanikne právo jednotlivých zamestnancov<br />

zvoliť si „výnimku“ („opt-out“) z platnej<br />

legislatívy, teda možnosť rozhodnúť<br />

sa pracovať viac než 48 hodín týždenne<br />

(tento dodatok bol prijatý pomerom<br />

hlasov 378 za, 262 proti a 15 absencií)<br />

a takisto určili, že tzv. „čas pohotovosti“<br />

sa vo väčšine prípadov bude rátať ako<br />

riadny pracovný čas, a teda bude musieť<br />

byť aj riadne finančne ohodnotený.<br />

Schválením ďalších pozmeňujúcich<br />

návrhov poslanci v pléne súhlasili s kompromisom,<br />

podľa ktorého budú mať členské<br />

štáty právo vypočítavať neaktívne<br />

obdobie v čase pohotovosti osobitným<br />

spôsobom tak, aby bolo v súlade s maximálnym<br />

priemerným týždenným pracovným<br />

časom.<br />

Poslanci tiež definovali pojmy „čas pohotovosti“<br />

a „neaktívne obdobie v čase<br />

pohotovosti“, ktorých nejasná interpretácia<br />

doposiaľ spôsobovala veľké problémy.<br />

Podľa novoprijatej správy sa „čas pohotovosti“<br />

chápe ako „obdobie, počas ktorého<br />

pracovník nemôže voľne disponovať so svojím<br />

časom a je povinný zdržiavať sa na pracovisku,<br />

alebo na inom mieste práce určenom jeho<br />

zamestnávateľom, aby vykonával obvyklú<br />

prácu a/alebo určité činnosti a úlohy spojené<br />

s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />

právnymi predpismi a/alebo postupmi v príslušnom<br />

členskom štáte“.<br />

„Neaktívne obdobie v čase pohotovosti“ sa<br />

definuje ako „obdobie, počas ktorého je pracovník<br />

v pohotovosti, ale nevykonáva obvyklú<br />

prácu ani žiadne činnosti alebo úlohy spojené<br />

s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />

právnymi predpismi a/alebo postupmi<br />

v príslušnom členskom štáte.“<br />

Obe tieto obdobia budú musieť<br />

byť po vstupe smernice do platnosti<br />

chápané ako pracovný čas. �<br />

65<br />

EURÓPSKY PARLAMENT

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR<br />

66<br />

Tlačový a informačný odbor<br />

Úradu vlády Slovenskej republiky<br />

Námestie slobody 1<br />

813 70 Bratislava<br />

Tel: ++ 421 7 5729 5248<br />

Fax: ++ 421 7 5249 7625<br />

mmaruska@government.gov.sk<br />

jana.riskova@government.gov.sk<br />

Informácie z tohto InfoServisu<br />

a mnoho ďalších nájdete<br />

na internetových stránkach úradu<br />

vlády Slovenskej republiky<br />

na adrese www.vlada.gov.sk<br />

Z komuniké<br />

130. schôdza vlády SR<br />

(4. mája 2005)<br />

131. schôdza vlády SR<br />

(10. mája 2005)<br />

132. schôdza vlády SR<br />

(18. mája 2005)<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

4. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 130.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila návrh zákona o environmentálnom<br />

overovaní a registrácii organizácií v schéme<br />

Európskeho spoločenstva pre environmentálne<br />

manažérstvo a audit a o zmene a doplnení<br />

niektorých zákonov. Návrh zákona zabezpečuje<br />

úplnú zlučiteľnosť s Nariadením Európskeho<br />

Parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 zo dňa 19.<br />

marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná<br />

účasť organizácií v schéme spoločenstva pre<br />

environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú<br />

zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov<br />

pri výkone práce vo verejnom záujme.<br />

Návrh predložil minister práce, sociálnych vecí<br />

a rodiny SR Ľudovít Kaník.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

Legislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlas s návrhom<br />

na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou<br />

a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy<br />

medzi Československou socialistickou republikou<br />

a Rakúskou republikou o spoločných štátnych<br />

hraniciach z 21. decembra 1973, ktorá určuje<br />

priebeh slovensko-rakúskej štátnej hranice, spôsob<br />

jej správy a udržiavania. Návrh predložil<br />

minister vnútra SR Vladimír Palko.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

10. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 131.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie návrh<br />

opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia<br />

Národnej rady SR č. 1554/2005 prijatého na 41.<br />

schôdzi Národnej rady SR.<br />

Návrh predložil predseda vlády SR Mikuláš<br />

Dzurinda.<br />

INFOSERVIS<br />

Úradu vlády Slovenskej republiky<br />

Vláda SR prerokovala a neprijala stanovisko<br />

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej<br />

republiky na vydanie zákona o preukazovaní<br />

pôvodu majetku.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh zákona,<br />

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z.z.<br />

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania<br />

životného prostredia a o zmene a doplnení<br />

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov<br />

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou vzala<br />

na vedomie návrh vyhodnotenia základných téz<br />

koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych<br />

komunít za rok 2004 a priorít vlády SR v integrácii<br />

rómskych komunít za rok 2004.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR Pál<br />

Csáky.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

návrh definitívneho usporiadania majetku štátu<br />

podľa ústavného zákona č. 496/1990 Zb. o navrátení<br />

majetku Komunistickej strany Česko-<br />

-Slovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej<br />

republiky.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou schválila<br />

analýzu vyplácania dividend od spoločností<br />

s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného<br />

majetku SR.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

analýzu vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych<br />

pamiatok na <strong>rozvoj</strong> podnikateľského prostredia<br />

a cestovného ruchu.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila národný<br />

program oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ovej pomoci na rok<br />

2005. Národný program je kľúčovým strategickým<br />

dokumentom. Definuje finančnú štruktúru,<br />

výšku alokácií na jednotlivé komponenty slovenskej<br />

oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ové pomoci a špecifikuje zameranie<br />

slovenskej oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ovej pomoci<br />

v tomto roku. Národný program na rok 2005 je<br />

ďalším dôležitým krokom k tomu, aby sa <strong>rozvoj</strong>ová<br />

pomoc stala efektívnym nástrojom slovenskej<br />

zahraničnej politiky.

Predložil minister zahraničných vecí SR Eduard<br />

Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh koncepcie<br />

účasti ozbrojených síl Slovenskej republiky<br />

v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.<br />

Návrh predložili minister obrany SR Juraj Liška,<br />

minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan<br />

a podpredseda vlády SR a minister financií SR<br />

Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila národný akčný plán boja proti terorizmu.<br />

Vláda Slovenskej republiky považuje boj<br />

s terorizmom za jednu zo svojich hlavných priorít<br />

a bude mu aj naďalej venovať mimoriadnu<br />

pozornosť.<br />

Predložil minister vnútra SR Vladimír Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zrušenie úlohy č. 6 v mesiaci apríl z Plánu práce<br />

vlády Slovenskej republiky na rok 2005 pre ministra<br />

kultúry SR. Návrh predložil minister kultúry<br />

SR Rudolf Chmel.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových<br />

zariadení na území Slovenskej republiky a o<br />

činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky<br />

za rok 2004.<br />

Predložila predsedníčka Úradu jadrového dozoru<br />

SR Marta Žiaková.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh analýzy<br />

možností a návrh urýchlenia liberalizácie<br />

trhu s poštovými službami od 1. januára 2006.<br />

Hlavným zámerom materiálu je analyzovať stav<br />

liberalizácie v jednotlivých členských krajinách<br />

EÚ a vykonať analýzu možností urýchlenia liberalizácie<br />

v podmienkach Slovenskej republike.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila koncepciu<br />

osobnej autobusovej a železničnej dopravy, s dôrazom<br />

na systémové riešenie financovania výkonov<br />

vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch<br />

nasledujúcich. Základným princípom koncepcie<br />

je pokračovať v prenesení časti zodpovednosti<br />

štátu za dopravnú obslužnosť na jednotlivé regióny<br />

vrátane otázok jej financovania. Jedným<br />

z výsledkov tohto postupu je aj efektívnejšie a optimálnejšie<br />

vynakladanie prostriedkov verejných<br />

financií určených na verejnú osobnú dopravu.<br />

Predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

uskutočnenie cesty oficiálnej delegácie pod vedením<br />

predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša<br />

Dzurindu do Japonska a Kórejskej republiky<br />

v dňoch 22.-28. 5. 2005. Návrh predložil minister<br />

zahraničných vecí SR Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

uskutočnenie oficiálnej návštevy delegácie vlády<br />

Slovenskej republiky, vedenej predsedom vlády Slovenskej<br />

republiky Mikulášom Dzurindom, v Dánskom<br />

kráľovstve v dňoch 21. a 22. júna 2005.<br />

Návrh predložil minister zahraničných vecí SR<br />

Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na priznanie<br />

odmeny pri dosiahnutí 50 rokov veku.<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle<br />

§9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />

s návrhom skupiny poslancov Národnej rady<br />

Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery<br />

členovi vlády SR Martinovi Froncovi, poverenému<br />

riadením Ministerstva školstva SR.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie správu<br />

o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizovaného<br />

Komplexného programu boja so zločinnosťou.<br />

Správu predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

18. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 132.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,<br />

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej<br />

národnej rady č. 189/ 1992 Zb. o úprave niektorých<br />

pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými<br />

náhradami v znení neskorších predpisov.<br />

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť<br />

právo na bytovú náhradu pri zániku nájmu dohodnutého<br />

na určitý čas tak, aby sa zabezpečila<br />

väčšia návratnosť služobných bytov.<br />

Návrh predložil minister obrany SR Juraj<br />

Liška.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky o výkone zdrojov tepla<br />

na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej<br />

vody v nepriemyselných budovách.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú<br />

požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu<br />

rastlín na trh.<br />

Návrh predložil minister pôdohospodárstva SR<br />

Zsolt Simon.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

vyjadrila súhlas s vyčlenením prostriedkov z rozpočtovej<br />

rezervy vlády na zabezpečenie prípravy<br />

a pôsobenia Slovenskej republiky v Bezpečnostnej<br />

rade OSN, na technické zabezpečenie<br />

Vládneho výboru na obnovu a <strong>rozvoj</strong> Tatier, na<br />

odmeny členom Súdnej rady SR.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />

schválila rozpracovanie opatrení Akčného plánu<br />

rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky<br />

Slovenskej republiky. Cieľom správy je podporovať<br />

koordinované aktivity na európskej úrovni so<br />

zámerom stimulovať expanziu trhov rizikového<br />

kapitálu. Správa kladie dôraz na trhy rizikového<br />

kapitálu, ktoré poskytujú kapitál pre malé<br />

a stredné podniky (MSP) a rýchlo sa rozvíjajúce<br />

spoločnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri<br />

začatí podnikania a jeho <strong>rozvoj</strong>a, ako i tvorbe<br />

pracovných miest v rámci Európskej únie.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie priebeh<br />

realizácie a aktualizácia programu útlmu<br />

banskej činnosti a likvidácia hnedouhoľnej bane<br />

v a.s. Baňa Dolina Veľký Krtíš.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh Národného<br />

plánu za zvýšenie bezpečnosti cestnej<br />

premávky na II. polrok 2005 s výhľadom do roku<br />

2010. Materiál je základným dokumentom, ktorý<br />

obsahuje rámec aktivít a opatrení na minimalizovanie<br />

strát na ľudských životoch a zníženie materiálnych<br />

škôd následkom dopravných nehôd.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh účasti<br />

delegácie Slovenskej republiky na 64. zasadnutí<br />

Dunajskej komisie, ktoré sa uskutoční v dňoch 18.<br />

– 19. mája 2005 v Budapešti.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zvýšenie obstarávacej ceny stavby „Rozšírenie<br />

Kliniky rádioterapie a onkológie“ vo Východoslovenskom<br />

onkologickom ústave v Košiciach, u ktorej<br />

v priebehu realizácie skutočná obstarávacia<br />

cena dosiahla 100 mil. Sk.<br />

Návrh predložil minister zdravotníctva SR<br />

Rudolf Zajac.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s účasťou<br />

delegácie Slovenskej republiky na Druhom<br />

stretnutí Konferencie zmluvných strán k Dohovoru<br />

o biologickej diverzite plniacej úlohu stretnutia<br />

zmluvných strán ku Kartagenskému protokolu o<br />

biologickej bezpečnosti, 30. máj – 03. jún 2005<br />

v Montreale, Kanada. Predložili minister životného<br />

prostredia SR László Miklós a minister zahraničných<br />

vecí SR Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zmenu uznesenia vlády SR č. 365 z 10. mája<br />

2005 k analýze vyplácania dividend od<br />

spoločností s majetkovou účasťou štátu<br />

a Fondu národného majetku SR.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády<br />

SR a minister financií SR I. Mikloš. �<br />

67<br />

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

NÁRODNÁ RADA SR<br />

INFOSERVIS NR SR<br />

Štyridsiata druhá schôdza Národnej rady Slovenskej republiky<br />

V piatok 13. mája pokračovala 42. schôdza<br />

Národnej rady Slovenskej republiky druhým<br />

čítaním návrhu zákona o študentských pôžičkách.<br />

Túto právnu normu sa pokúšal už po<br />

druhýkrát v pléne presadiť minister školstva<br />

Martin Fronc.<br />

Rudolf Chmel opäť poslancom<br />

Do poslaneckého kresla opäť zasadol Rudolf<br />

Chmel po tom, čo prezident republiky<br />

Ivan Gašparovič oficiálne prijal jeho demisiu.<br />

Z parlamentu odišiel Vlastimil Ondrejka,<br />

ktorý bol jeho náhradníkom. Predseda parlamentu<br />

Pavol Hrušovský mu zaželal, aby<br />

sa v národnej rade cítil lepšie ako vo vláde.<br />

Exminister kultúry sa stal členom výboru pre<br />

ľudské práva, národnosti a postavenie žien.<br />

Jeho stranícky kolega Stanislav Kropilák bude<br />

pracovať v ústavnoprávnom výbore.<br />

Z rozpravy k zákonu o študentských<br />

pôžičkách<br />

Smer-sociálna demokracia odmieta spoplatnenie<br />

vysokoškolského štúdia. Za poslanecký<br />

klub to v rozprave zdôraznil Dušan Čaplovič.<br />

Predložený vládny návrh je podľa neho<br />

namierený proti študentom z chudobnejších<br />

regiónov. Dodal, že v budúcnosti si vie predstaviť<br />

nejaké priplácanie za štúdium, teraz,<br />

„keď doliehajú ďalšie reformy na peňaženky<br />

občanov, to považujeme za neprípustné“.<br />

Dôvodom na spoplatnenie vysokého školstva<br />

nie je sociálna spravodlivosť či zvýšenie<br />

jeho kvality. Spoplatňovať sa musí, pretože<br />

na školstvo nie sú peniaze, povedal v mene<br />

klubu Komunistickej strany Slovenska Karol<br />

Ondriáš. Dodal, že komunisti chcú iba jedno,<br />

aby zákon nebránil mladým ľuďom študovať<br />

tým, že budú musieť za štúdium platiť.<br />

Doktorandi by nemali platiť školné, povedala<br />

poslankyňa Strany maďarskej koalície<br />

Erzsébet Dolník. Predložila preto pozmeňujúci<br />

návrh na vypustenie tých ustanovení z návrhu<br />

zákona, ktoré upravovali platenie za túto formu<br />

štúdia. Mladí odborníci sú prínosom pre<br />

univerzity a ďalšia finančná záťaž by bola pre<br />

nich demotivujúca, dodala poslankyňa.<br />

Poslanec za Smer-sociálnu demokraciu Milan<br />

Murgaš navrhol vypustiť z návrhu zákona<br />

ustanovenia, ktoré hovoria o povinnom financovaní<br />

súkromných vysokých škôl zo štátneho<br />

rozpočtu. Ďalej povedal, že vytváranie celoštátneho<br />

registra vysokoškolských učiteľov je<br />

neopodstatnené, a preto navrhol príslušné<br />

ustanovenia vypustiť.<br />

Zákon o študentských pôžičkách nerieši<br />

to podstatné, a to je skvalitňovanie<br />

vysokoškolského štúdia, uviedla poslankyňa<br />

Slobodného fóra Zuzana<br />

Martináková. „Premyslíme ešte<br />

68<br />

túto reformu, nič nie je stratené, ani keď príde<br />

o rok, o dva, ale nastavme ju tak, aby vyhovovala<br />

a presvedčila väčšinu,“ dodala Zuzana<br />

Martináková.<br />

Za štúdium na vysokých školách sa platiť<br />

nebude<br />

Vysokoškolské štúdium bude naďalej bezplatné.<br />

Tak rozhodla národná rada, ktorá<br />

v záverečnom hlasovaní nepodporila zákon<br />

o študentských pôžičkách. Za zákon hlasovalo<br />

62 zo 146 prítomných poslancov, proti<br />

bolo 79 a štyria sa hlasovania zdržali. Jeden<br />

poslanec nehlasoval. Za zákon hlasovali koaličné<br />

kluby Kresťanskodemokratického hnutia,<br />

Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie,<br />

Strany maďarskej koalície a niektorí nezávislí<br />

poslanci. Normu podporila aj Eva Antošová<br />

z Ľudovej strany–HZDS. Tá sa však za svoje<br />

hlasovanie ospravedlnila, lebo podľa nej išlo<br />

o omyl a chcela hlasovať proti norme. Proti<br />

nej hlasovali poslanci KSS, Ľudovej strany-<br />

-HZDS a Smeru. Z ich klubu sa hlasovania<br />

nezúčastnil Bohumil Hanzel. Časť nezávislých<br />

poslancov sa hlasovania zdržala.<br />

Odmietnuté poslanecké legislatívne<br />

iniciatívy<br />

Podporu parlamentu nezískala novela zákona<br />

o podmienkach prevádzky v premávke na<br />

pozemných komunikáciách z dielne poslanca<br />

Smeru-sociálnej demokracie Ľubomíra Vážneho.<br />

Chcel, aby sa majiteľ alebo prevádzkovateľ<br />

auta musel pred absolvovaním technickej<br />

kontroly vozidla preukázať zaplateným povinným<br />

zmluvným poistením.<br />

Do ďalšieho legislatívneho procesu parlament<br />

nepostúpil ani novelu stavebného<br />

zákona z dielne poslancov Slobodného fóra.<br />

Podporu nezískal ani ich návrh novely zákona<br />

o starobnom dôchodkovom sporení. Poslanci<br />

Slobodného fóra neboli úspešní ani v prípade<br />

návrhu zákona na transformáciu literárneho,<br />

hudobného a výtvarného fondu na nadácie.<br />

Poslanci nechcú, aby financovanie politických<br />

strán kontroloval Najvyšší kontrolný<br />

úrad Slovenskej republiky. Rozhodli o tom hlasovaním,<br />

keď nepodporili novelu ústavy a zákona<br />

o politických stranách, ktorú predkladal<br />

Smer-sociálna demokracia. Poslanci Smeru<br />

chceli, aby najvyšší kontrolný úrad kontroloval<br />

výročné správy politických strán.<br />

Poslanci odmietli ďalej diskutovať o možnosti<br />

zjednodušiť rozvody. Skupina poslancov<br />

za Alianciu nového občana a Smeru vo svojom<br />

návrhu chcela dať možnosť rozviesť sa<br />

dohodou. Ak sa manželia dohodnú na rozvode<br />

a jeho podmienkach, súd mal podľa návrhu<br />

novely manželstvo rozviesť bez zisťovania<br />

príčin rozpadu vzťahu.<br />

Do druhého čítania neprešla ani ďalšia poslanecká<br />

iniciatíva. Nezávislý poslanec Rudolf<br />

Žiak v novele volebného zákona navrhol zaviesť<br />

na Slovensku zmiešaný volebný systém.<br />

Polovica zo 150-členného parlamentu mala<br />

byť volená pomerným systémom a zvyšných<br />

75 zákonodarcov väčšinovým.<br />

Národná rada sa nebude zaoberať ani<br />

zmenou v Zákonníku práce, ktorú chcel presadiť<br />

Smer. Novela pracovného kódexu mala<br />

posilniť ochranu zamestnanca pred jeho<br />

neodôvodneným prepustením a obmedziť<br />

obchádzanie pracovnoprávnych vzťahov cez<br />

uzatváranie obchodných zmlúv.<br />

Novelizovať sa nebude ani zákon o sociálnom<br />

poistení. Podľa návrhu, ktorý vypracoval<br />

poslanec Karol Ondriáš (KSS), by sa za invalidného<br />

občana považovala osoba, ktorej schopnosť<br />

vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku<br />

pracovného úrazu a choroby z povolania je<br />

dlhodobo znížená o viac ako 50 percent.<br />

Neúspešne skončil aj návrh novely zákona<br />

o dani z príjmov, ktorá mala zabezpečiť, aby si<br />

pracujúci dôchodcovia mohli znížiť základ dane<br />

z príjmu o nezdaniteľnú časť základu dane vo<br />

výške 19,2-násobku sumy životného minima.<br />

Návrh predložil poslanec Smeru Igor Šulaj.<br />

Spolu so straníckym kolegom Robertom Ficom<br />

predložili aj novelu zákona o spotrebnej<br />

dani z minerálneho oleja. Podľa nej sa mala<br />

znížiť spotrebná daň spolu s daňou z pridanej<br />

hodnoty, ktorá by pri jednom litri benzínu 95<br />

klesla o 1,07 koruny. Zníženie daňového zaťaženia<br />

by v prípade nafty predstavovalo 2,14<br />

koruny na liter.<br />

Poslanci nepostúpili do druhého čítania<br />

normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.<br />

V prípade platenia koncesionárskych poplatkov<br />

neschválili zmenu, ktorú navrhovala skupina<br />

poslancov v zákone o poplatkoch za služby<br />

verejnosti poskytované Slovenskou televíziou<br />

a Slovenským rozhlasom.<br />

Plénum nepodporilo ani novelu zákona<br />

o STV, ktorú predložil Karol Ondriáš z KSS. Do<br />

druhého čítania neposunuli ani jeho ďalšiu novelu<br />

o službách zamestnanosti. Podporu nezískala<br />

ani novela zákona o súdoch a ani novela<br />

zákona o dani z príjmov, ktorú predložil Igor<br />

Šulaj zo Smeru. Národná rada tiež nepodporila<br />

novelu zákona o STV, ktorá mala umožniť<br />

jasnejšie definovať jej verejnoprávnosť.<br />

Národná rada schválila Trestný zákon<br />

Schválená právna norma, ktorá nahradí<br />

zákon z roku 1961, nanovo formuluje základy

trestného práva a prináša viacero noviniek.<br />

Nový Trestný zákon bude účinný od 1. januára<br />

2006. Najdiskutovanejšie ustanovenie<br />

nového zákona – trestnú zodpovednosť<br />

právnických osôb – poslanci z návrhu vypustili.<br />

Trestný zákon prináša nové rozdelenie<br />

trestných činov na prečiny a zločiny. Nanovo<br />

sú definované krajná núdza, nutná obrana<br />

a oprávnené použitie zbrane. Vychádza sa pri<br />

nich z princípu, že riziko útoku by mal znášať<br />

útočník a nie napadnutý.<br />

Zavádzajú sa aj nové druhy trestov. Trest<br />

domáceho väzenia by sa mohol ukladať pri<br />

prečinoch až na jeden rok. V prípade trestu<br />

povinnej práce bude môcť byť odsúdenému<br />

uložené pracovať vo voľnom čase a bez nároku<br />

na odmenu od 40 do 300 hodín. Novinkou<br />

je aj podmienečný odklad trestu s probačným<br />

dohľadom. Zásada trikrát a dosť pri obzvlášť<br />

závažných trestných činoch je zachovaná aj<br />

v novom Trestnom zákone. V prípade páchateľov<br />

úkladnej vraždy sa zavádza zásada<br />

dvakrát a dosť. Znamená to, že ak bol niekto<br />

odsúdený za úkladnú vraždu už druhýkrát,<br />

bude mu hroziť výlučne trest odňatia slobody<br />

na doživotie. Páchatelia mafiánskych vrážd<br />

dostanú výlučne doživotie.<br />

V texte zákona sú už zapracované paragrafy<br />

týkajúce sa verbálnych deliktov. Trestné by<br />

teda malo byť verejné popieranie, spochybňovanie,<br />

schvaľovanie alebo ospravedlňovanie<br />

holokaustu. Trestný zákon obsahuje aj trestný<br />

čin hanobenia národa, rasy, etnika alebo presvedčenia.<br />

Poslanci doplnili zákon aj o skutkovú<br />

podstatu porušenia dôvernosti ústneho<br />

prejavu. Zverejnenie neverejne prednesených<br />

slov či iného prejavu osobnej povahy by malo<br />

byť trestné, ak bola dotknutej osobe spôsobená<br />

vážna ujma.<br />

Nový Trestný poriadok podporila ústavná<br />

väčšina poslancov<br />

Národná rada schválila 90 hlasmi nový<br />

Trestný poriadok, ktorý by mal zefektívniť,<br />

zjednodušiť a zrýchliť celý trestný proces.<br />

Trestný poriadok zakotvuje osobitnú formu<br />

skráteného vyšetrovania. Ak bude páchateľ<br />

prečinu pristihnutý priamo pri čine alebo na<br />

úteku, mal by byť odovzdaný súdu do 48 hodín.<br />

Novinkou je aj možnosť obmedziť osobnú<br />

slobodu svedka najviac na 72 hodín, a to<br />

vtedy, ak sa po predvolaní nedostaví pred súd<br />

bez riadneho ospravedlnenia a jeho prítomnosť<br />

nebude možné zabezpečiť inak. Podľa<br />

schválenej normy väzba pri prečine nebude<br />

môcť presiahnuť rok. Norma posilňuje kontradiktórnosť<br />

konania. Znamená to, že hlavné<br />

pojednávanie bude vedené formou sporu<br />

a svedkov budú zásadne vypočúvať procesné<br />

strany – prokurátor a advokát. Poslanci<br />

upravili aj postavenie agenta, ktorý musí<br />

konať v súlade s Trestným zákonom. Nesmie<br />

iniciatívne navádzať na spáchanie trestného<br />

činu, čo neplatí, ak ide o korupciu verejného<br />

činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že<br />

páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by<br />

príkaz na použitie agenta nebol vydaný.<br />

Norma zavádza aj inštitút sudcu pre<br />

prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať<br />

o zásahoch do základných ľudských práv<br />

a slobôd v prípravnom konaní. Upravili aj<br />

problematiku používania informačno-technických<br />

prostriedkov. Vecná príslušnosť sa<br />

posúva na okresné súdy, čím vzniká klasická<br />

trojstupňová sústava. Veci, ktoré rozhodoval<br />

v prvom stupni krajský súd, tak bude rozhodovať<br />

okresný súd v sídle kraja. Odvolací súd<br />

bude mať povinnosť doplniť dokazovanie.<br />

Vec bude môcť zrušiť a vrátiť iba vtedy, ak<br />

by doplnenie bolo spojené s neprimeranými<br />

ťažkosťami. Rekodifikácia Trestného poriadku<br />

podriaďuje tiež ozbrojené zbory pod vojenskú<br />

justíciu.<br />

Ďalšie prijaté zákony, respektíve ich<br />

novely<br />

Jasnejšie pravidlá na udeľovanie štátneho<br />

občianstva stanovuje novela zákona o štátnom<br />

občianstve. Bude ho možné udeliť iba<br />

žiadateľovi, ktorý má na Slovensku nepretržitý<br />

trvalý pobyt aspoň päť rokov pred podaním<br />

žiadosti. Novela hovorí aj o tom, že občianstvo<br />

môže byť udelené len osobe, ktorá ovláda slovenský<br />

jazyk v základnom rozsahu. Za základný<br />

rozsah sa považuje schopnosť porozumieť<br />

otázke a odpovedať na ňu. Tieto podmienky<br />

nemusí spĺňať cudzinec, ktorý žije na území<br />

Slovenska v spoločnej domácnosti v manželstve<br />

so štátnym občanom Slovenska najmenej<br />

tri roky. Občianstvo môže získať bez spomínaných<br />

podmienok aj osoba, ktorá sa významne<br />

zaslúžila o prínos pre Slovensko v oblasti<br />

ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej či<br />

športovej. Občianstvo budú môcť ľahšie získať<br />

aj cudzinci, ktorým bol udelený azyl, a osoby,<br />

ktoré sa narodili na Slovensku a najmenej tri<br />

roky pred podaním žiadosti o občianstvo mali<br />

na Slovensku trvalý pobyt. Zahraniční Slováci<br />

budú môcť získať občianstvo iba v prípade<br />

dvojročného pobytu na Slovensku.<br />

Národná rada schválila zákon o ochrane<br />

spotrebiteľa pri finančných službách na<br />

diaľku. Upravuje ochranu spotrebiteľa pri<br />

finančných službách poskytovaných prostredníctvom<br />

diaľkovej komunikácie, napríklad<br />

elektronickou poštou, telefónom a faxom. Dodávateľ<br />

bude môcť ponúknuť finančné služby<br />

spotrebiteľovi týmito prostriedkami len s jasným<br />

a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa.<br />

Poslanci tiež schválili zákon o krmivách.<br />

Predpis zosúlaďuje platný zákon s predpismi<br />

Európskej únie. Schválený zákon upravuje<br />

schvaľovanie, resp. registráciu výrobcov<br />

a sprostredkovateľov. Súčasný register krmív<br />

sa pretransformuje na registráciu schválených<br />

alebo registrovaných prevádzkovateľov<br />

krmivárskych podnikov.<br />

Ďalšou schválenou právnou normou je<br />

novela zákona o štátnej službe colníkov.<br />

Počty colníkov zaradených do platových tried<br />

v služobných úradoch bude od júla na návrh<br />

generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva<br />

Slovenskej republiky určovať minister financií.<br />

Predpis tiež ruší ďalší služobný plat a zároveň<br />

zavádza nový inštitút, a to odmenu za kvalitné<br />

plnenie úloh.<br />

Národná rada po vyše roku nášho členstva<br />

v Európskej únii schválila pravidlá fungo-<br />

vania parlamentného výboru pre európske<br />

záležitosti. Na základe schválenej novely<br />

rokovacieho poriadku bude výbor schvaľovať<br />

stanoviská Slovenska k právne záväzným<br />

aktom a iným aktom Európskej únie. Novela<br />

upravuje aj zloženie výboru a zavádza aj funkciu<br />

tzv. náhradného člena.<br />

Novelou zákona o prevencii závažných priemyselných<br />

havárií, ktorú plénum schválilo, sa<br />

okrem iného upravujú pravidlá zriadenia informačného<br />

systému prevencie v prípade takýchto<br />

havárií. Systém bude obsahovať register<br />

podnikov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Obsahovať<br />

by mal aj informácie o minulých závažných<br />

haváriách v podniku a o kontrolách.<br />

Pri významných investíciách a výstavbe<br />

diaľnic budú pri vyvlastňovacom konaní<br />

namiesto samosprávy rozhodovať krajské stavebné<br />

úrady. Vyplýva to z novely stavebného<br />

zákona, ktorú schválil parlament. Súd bude<br />

môcť predbežným opatrením naďalej pozastaviť<br />

vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení,<br />

ktoré vydá správny orgán. Bude však<br />

musieť rozhodnúť o žalobe do troch mesiacov<br />

od jej podania.<br />

Vláda bude môcť rozhodovať za zákonom<br />

stanovených podmienok o rozdelení obcí aj<br />

bez ich súhlasu. Takto bude môcť postupovať<br />

v prípade, ak ide o odčlenenie časti obce, ktorá<br />

bola pôvodne obcou. Rozhodli o tom poslanci<br />

schválením novely zákona o obecnom<br />

zriadení. Ďalšou podmienkou je, že nová obec<br />

má samostatné katastrálne územie, alebo súbor<br />

katastrálnych území tvoriacich celok.<br />

Národná rada schválila aj novelu zákona<br />

o sociálnej pomoci, ktorú predložila poslankyňa<br />

za Kresťanskodemokratické hnutie Mária<br />

Sabolová. Novela upravuje poskytovanie adresnej<br />

pomoci pri odstraňovaní alebo zmierňovaní<br />

sociálnych dôsledkov zdravotného<br />

postihnutia pri cystickej fibróze.<br />

Parlament schválil nový zákon o lesoch, ktorý<br />

vymedzuje lesné pozemky a ich ochranu,<br />

vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie<br />

lesov ako aj odborné hospodárenie v lesoch.<br />

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva<br />

môže rozhodnúť o trvalom vyňatí lesných<br />

pozemkov z plnenia funkcie lesov, dočasnom<br />

vyňatí na najviac 20 rokov a o obmedzení ich<br />

využívania.<br />

Od 1. júla nebudú môcť televízie používať<br />

v upútavkách na filmy či iné programy scény<br />

z násilia. Rozhodli o tom poslanci schválením<br />

zákona o vysielaní a retransmisii. Rozšírili tak<br />

podmienky toho, čo sa v rámci ochrany ľudskej<br />

dôstojnosti a základných práv a slobôd<br />

nesmie pri propagácii programu objaviť.<br />

Výrazne sa znižujú spodné hranice pokút pre<br />

regionálnych a lokálnych vysielateľov.<br />

Parlament schválil nový zákon o sociálnoprávnej<br />

ochrane detí a sociálnej kuratele.<br />

Zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí<br />

a sociálnu kuratelu na predchádzanie vzniku<br />

krízových situácií v rodine, ako aj ochranu práv<br />

a právom chránených záujmov detí. Definuje<br />

tiež výkon opatrovníctva a poručníctva,<br />

ako aj sprostredkovanie pestúnskej<br />

starostlivosti alebo osvojenia. �<br />

Pripravil: František Meliš<br />

69<br />

NÁRODNÁ RADA SR

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE<br />

70<br />

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE<br />

11. mája – streda<br />

13.00 – Výstavné a kongresové centrum Incheba<br />

Prezident SR sa zúčastní na XV. Sneme<br />

ZMOS<br />

15.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra kultúry<br />

Rudolfa Chmela<br />

13. mája – piatok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

Študentskej rady vysokých škôl<br />

a Štrajkového výboru študentov<br />

16. – 17. mája – pondelok, utorok<br />

Prezident SR sa zúčastní na 3. summite hláv<br />

štátov a vlád krajín Rady Európy vo Varšave.<br />

Prezidenta SR na ceste sprevádza minister<br />

zahraničných vecí Eduard Kukan.<br />

16. mája - pondelok<br />

9.50 – príchod prezidenta SR s delegáciou<br />

do Kráľovského zámku vo Varšave<br />

10.15 – účasť na prvom plenárnom zasadnutí<br />

summitu. Téma: Európska jednota,<br />

európske hodnoty<br />

13.00 – obed podávaný poľským premiérom<br />

Marekom Belkom<br />

15.00 – účasť na druhom plenárnom zasadnutí<br />

summitu. Téma: Výzvy pre<br />

európsku spoločnosť<br />

16.45 – bilaterálne stretnutie s prezidentom<br />

Arménskej republiky Robertom Kočarianom<br />

18.15 – ceremoniál odovzdania ratifikačnej<br />

listiny k Protokolu č. 14 k Európskemu<br />

dohovoru o ľudských právach<br />

20.00 – večera podávaná poľským prezidentom<br />

Aleksandrom Kwasniewskim<br />

v Prezidentskom paláci<br />

17. mája – utorok<br />

9.30 – účasť na treťom plenárnom zasadnutí<br />

v Kráľovskom zámku. Téma: Európska<br />

architektúra<br />

12.35 – prijatie Akčného plánu a Politickej<br />

deklarácie Rady Európy<br />

12.40 – slávnostné odovzdanie predsedníctva<br />

RE Portugalsku<br />

12.45 – ukončenie 3. summitu RE poľským<br />

prezidentom A. Kwasniewskim<br />

13.00 – obed podávaný generálnym tajomníkom<br />

RE Terrym Davisom<br />

18. mája – streda<br />

16.00 – Prezidentský palác, Zimná záhrada<br />

Prezident SR sa zúčastní na vernisáži<br />

výstavy akademického sochára Tibora<br />

Bártfaya<br />

19. mája – štvrtok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra za-<br />

Rámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 11. mája do 9. júna 2005<br />

hraničných vecí Bosny a Hercegoviny<br />

Mladena Ivaniča<br />

23. mája – pondelok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu strany<br />

ANO Pavla Ruska<br />

24. mája – utorok<br />

9.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra kultúry<br />

Rudolfa Chmela a podpredsedu vlády<br />

a ministra financií Ivana Mikloša<br />

Približne od 11. – 12.00 Nitra, výstavisko<br />

Agrokomplex<br />

Prezident SR navštívi 12. medzinárodný<br />

strojársky veľtrh<br />

Pracovný výjazd do Košického a Prešovského<br />

kraja:<br />

26. mája – štvrtok<br />

9.30 – Regionálne pracovisko KP SR, Košice<br />

Prezident SR prijme:<br />

-starostu mestskej časti Košice-Staré<br />

mesto Jána Sulliho<br />

-spoluorganizátora Rallye Matador<br />

Púchov Petra Kočiho<br />

-predstaviteľky ženského klubu Soroptimist<br />

11.10 – Stretnutie prezidenta SR s médiami<br />

–krátky brífing<br />

12.10 – Obecný úrad obce Kechnec<br />

Prezident SR sa stretne s predstaviteľmi<br />

obce a s občanmi<br />

15.15 – Prehliadka priemyselného parku<br />

Kechnec<br />

16.00 – Obecný úrad obce Čaňa<br />

Prezident SR sa stretne so starostami<br />

Mikroregiónu Hornád<br />

16.45 – Stretnutie prezidenta SR s občanmi<br />

pred Obecným úradom<br />

19.00 – Štátne divadlo, Košice<br />

Návšteva baletného predstavenia<br />

27. mája – piatok<br />

9.20 – Prešovská univerzita, Prešov (Filozofická<br />

fakulta, ul. 17. novembra)<br />

Prezident SR sa stretne s predstaviteľmi<br />

univerzity a študentmi politológie<br />

11.00 – Prešov, Mestský úrad<br />

Stretnutie s predstaviteľmi mesta<br />

13.30 – Prešov, sídlo VÚC<br />

Stretnutie s predsedom Prešovského<br />

samosprávneho kraja a s predstaviteľmi<br />

regiónu<br />

30. mája – pondelok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR odovzdá menovací<br />

dekrét podpredsedníčke Najvyššieho<br />

súdu SR Daniele Švecovej<br />

2. júna - štvrtok<br />

9.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR odovzdá menovací<br />

dekrét predsedovi Slovenskej akadémie<br />

vied Štefanovi Lubymu<br />

12.00 – Žilina, Hlinkovo námestie<br />

Prezident SR sa zúčastní na 11. Staromestských<br />

slávnostiach v Žiline<br />

3. júna – piatok<br />

9.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu Slovenského<br />

zväzu protifašistických bojovníkov<br />

Karola Pitku<br />

10.30 – Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť<br />

4. júna - sobota<br />

10.00 – Sliač, letisko<br />

Prezident SR sa zúčastní na 1. ročníku<br />

Leteckého dňa Slovak Air Fest<br />

6. júna – pondelok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra zahraničných<br />

vecí Eduarda Kukana<br />

11.00 – Prezident SR prijme ministra spravodlivosti<br />

Daniela Lipšica<br />

15.00 – Prezident SR prijme podpredsedu<br />

vlády a ministra financií Ivana Mikloša<br />

7. júna – utorok<br />

9.20 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu vlády<br />

Českej republiky Jiřího Paroubka<br />

13.00 – Prezident SR navštívi Vojenský výcvikový<br />

priestor Lešť<br />

9. júna – štvrtok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme bývalého prezidenta<br />

Poľskej republiky Lecha<br />

Walesu

SUMMARY<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Minister of Construction and Regional<br />

Development of the Slovak Republic,<br />

László Gyurovszky<br />

Are you proud of what have you<br />

reached within the framework of tasks<br />

outlined as target in the position of the<br />

construction and regional development<br />

minister and what do you intend<br />

to catch up by the end of electoral<br />

period?<br />

I am proud that we succeeded to approve<br />

right documents for period of time from<br />

2004 to 2006 and development programmes<br />

developed for years 2006 to 2009. Next,<br />

we handled the changes concerning new<br />

ministerial logistical structure; we developed<br />

functioning information system and finally,<br />

we‘ve got available sufficient number of high<br />

standard projects. They are of success achieved<br />

by our ministerial team I am really proud of.<br />

At the present time we face finalization of<br />

operation programmes; we are preparing<br />

the National strategic reference framework<br />

within the scope of which we define the<br />

requirements for budget related to structural<br />

funds and Cohesion Fund.<br />

Functioning information system is<br />

supposed to be grounds for success.<br />

For what needs have you developed it<br />

and why?<br />

The matter is high standard information<br />

technology monitoring system at the ministry<br />

for structural funds and Cohesion Fund,<br />

so-called ITMS. Our information system<br />

has been highly evaluated by independent<br />

professional jury of specialists at the<br />

ITAPA 2004 international conference in the<br />

category of Amelioration of Procedures and<br />

it won the first place. We definitely succeeded<br />

to prove by this that the ministry is able<br />

to file and register the submitted projects<br />

applied for support from the European<br />

Union funds. We have to emphasize that<br />

the project of supra-ministerial information<br />

portal Structural Funds for the Slovak<br />

Republic is our next project in the field of<br />

information technologies which has been<br />

granted the third place within the framework<br />

of the ITAPA 2004 event in the category of<br />

New Services.<br />

Informatization of the society is utmost<br />

topical nowadays. The European Union<br />

pays a special attention to the topic. Is<br />

that so?<br />

Informatization plays a significant<br />

role within the framework of three main<br />

priorities and strategic goals in the society.<br />

Informatization belongs to the pillars of<br />

advantage jointly with education and<br />

development of regions. The said priorities<br />

are mutually interlinked and intervowen.<br />

Don‘t the funds from the European<br />

Union, we have currently available,<br />

count on revitalization of housing<br />

estates?<br />

Instructions for withdrawing the funds<br />

from the European Union are of no restrictive<br />

character. Everything may depend on the<br />

negotiations held. In this period of time<br />

there are criteria and priorities determined<br />

for the basic infrastructure but in near future<br />

it may prospectively get changed. By the end<br />

of June we should have available strategic<br />

instructions for withdrawing further funds.<br />

For the time being, the European Union<br />

does not back up directly the projects<br />

related to revitalization of housing estates.<br />

Notwithstanding we‘d like to re-open the<br />

issue in the form of co-operation within the<br />

framework of former V4 Group countries...<br />

Do we still subsidize the construction of<br />

rental apartments?<br />

The biggest number of applicants<br />

for subsidies was obviously within the<br />

framework of programme related to<br />

construction of rental apartments. We<br />

allocated the subsidies for construction<br />

of two thousand, five hundred and forty<br />

rental apartments within the scope of the<br />

Housing Development Programme last year.<br />

We provided the districts of Nitra, Prešov,<br />

Trnava and Žilina with the highest amounts<br />

of allocated subsidies aimed at construction<br />

of rental apartments. The said districts are<br />

interested first of all in establishment of new<br />

entities and announced arrival of foreign<br />

investors, and subsequently in creating new<br />

vacancies in the mentioned regions.<br />

Recently, the SR Ministry for Construction<br />

and Regional Development submitted a<br />

development programme of priorities<br />

for public works for further years to the<br />

Government. What can be understood<br />

under public works, widely known<br />

sofar within the scope of the Ministry<br />

of Labour, Social Affairs and Family?<br />

What extent of public works is being<br />

covered by the Ministry of Construction<br />

and Regional Development?<br />

Let me explain what do constructions in<br />

public interest really mean. In this category<br />

there are comprised works of construction<br />

financed from public funds price for which is<br />

amounting to more then two hundred million<br />

Slovak crowns. Such a construction is always<br />

being classified from the viewpoint whether the<br />

funds designed for financing it, have been spent<br />

adequately and whether the requirements<br />

were not overestimated. Notwithstanding, the<br />

ministry does not specify the location where to<br />

build up a bridge or a road.<br />

Thus, what does state expert‘s opinion<br />

mean in fact?<br />

The matter is to review building plan<br />

with the aim to evaluate optimally the use<br />

of public investments. The expert‘s opinion<br />

observes whether the proposed layout is<br />

optimal. All constructions exceeding two<br />

hundred million Slovak crowns are being<br />

estimated which relate to so-called public<br />

works. It is not us who decide what is priority.<br />

Other entities are competent to decide where<br />

and what construction should be built up in<br />

public interest on the basis of which the state<br />

expert‘s opinion is being processed. Thus,<br />

this is the way how to proceed.<br />

By the end of last year you called<br />

for submitting the applications for<br />

non-returnable subsidies for the<br />

INTERREG trans-border co-operation<br />

on the basis of the Community Initiative<br />

programme adopted by the European<br />

Commission. What is the co-operation<br />

about?<br />

None of the borders is the contribution<br />

to development of a region; just on the<br />

contrary, any border is harm to development.<br />

For example, regions of Spiš and Gemer are<br />

territories separated by borders and it is not<br />

in favour of any of each. Therefore, thanks<br />

to the programme the said regions may get<br />

developed. The substantional target of transborder<br />

co-operation within the framework<br />

of INTERREG programme is to improve<br />

co-operation between the neighbouring<br />

countries. The matter is development of<br />

trans-border economic and social centres<br />

through the mediation of joint strategies<br />

and projects of territorial development. We<br />

shall back up any project which may be of<br />

contribution and effect beyond any limits.<br />

The aim of the programme is to renew<br />

obvious interlinks between the regions which<br />

were disturbed. It is our wish to make regions<br />

living their own lives being not limited by any<br />

borders. Documents related to submitting the<br />

project applications are available on internet<br />

websites of the ministry - www.build.gov.sk<br />

and www.strukturalnefondy.sk.<br />

Diversity between Slovakia‘s regions is<br />

rather significant. Viewing near future<br />

prospectively, do you think that important<br />

differences will be erased soon?<br />

We make any endeavours to achieve<br />

the goal being supported by the European<br />

Union. Let‘s say that position of Bratislava<br />

towards other regions refers to one to two.<br />

But if we compare some regions we could say<br />

that difference between them corresponds to<br />

one to one point two, etc. Structural funds<br />

lead to equalizing, erasing the differences<br />

between the regions. The European<br />

Union funds are available; we are<br />

able to submit right projects and<br />

that is why I think that we could<br />

succeed to manage it.<br />

71<br />

SUMMARY

SUMMARY<br />

Excerpt from an Interview with State<br />

Secretary of the Ministry of Construction<br />

and Regional Development of the<br />

Slovak Republic, Zsolt Lukáč<br />

The European Union funds being so<br />

much expected are avaliable at last.<br />

Which Slovakia’s regions are of priority<br />

for the Slovak Republic and which<br />

are for the European Union? Is the<br />

development of regions viewed in a<br />

different way?<br />

We do not share the same viewpoints. The<br />

European Union is evaluating the destination<br />

of support in compliance with statistical unit<br />

and in Slovakia there are four statistical<br />

units at the present, i.e., the east, the west,<br />

central area and the district of Bratislava.<br />

There were four units of priority determined<br />

for 2004 to 2006, notably all regions except<br />

of Bratislava region.<br />

Under the starting stage of support, the<br />

matter is to liquidate differences between<br />

the regions and those being mostly in behind<br />

are backed up first. District of Bratislava<br />

takes the second place after.<br />

It goes without saying that regions of<br />

Košice and Prešov are extraordinarily in<br />

need. Next, we’d like to back up the regions<br />

mostly in behind in the south of central<br />

Slovakia. Notwithstanding, our requirements<br />

and ideas still differ. First comes first.<br />

The European Union follows primarily the<br />

statistics on unemployment rate, scope<br />

of income of inhabitants, standards of<br />

education and those which are on the move<br />

now report significant differences from<br />

district of Bratislava.<br />

In other words, projects of these regions<br />

are of priority and this is the way how terms<br />

and conditions and criteria have been<br />

determined. We are interested in preparing<br />

sound projects within the framework of each<br />

region being provided with the European<br />

Union funds in order to use the funds<br />

accordingly. We intend to have the projects<br />

applicable. Many of them are being financed<br />

in combination with other local, regional<br />

and/or state resources.<br />

What is the application standard<br />

like? What sort of principle is being<br />

applicable? Towns or villages are on<br />

the move?<br />

Application standard is much better in<br />

comparison with those of pre-accession.<br />

Projects and applications for financial<br />

support from the structural funds have been<br />

developed better due to numerous reasons.<br />

We made every endeavours to promotion<br />

and awareness of public and potential<br />

applicants. We have been preparing the<br />

themes being fully involved in any aspect of<br />

the projects. And we really did a huge job.<br />

Let me mention that any project is being<br />

developed in compliance with the Slovak<br />

legislation. In pre-accession projects<br />

there had to be followed other<br />

legislative standards and legal<br />

rules than in current ones.<br />

72<br />

How is the entire procedure of<br />

approving the projects functioning? Is<br />

it really transparent?<br />

The system is functioning as follows: For<br />

a certain period of time there is a specific<br />

amount of applications and projects<br />

submitted to the ministry, being classified<br />

afterwards. Subsequently, each project is<br />

being assessed whether it has got all the<br />

requested formal essential elements, it is<br />

being completed and reviewed. Afterwards,<br />

the project will be sent to specialised<br />

assessment experts who will review whether<br />

the project is in compliance with the rules<br />

and determined priorities. In the same<br />

way each project is being reviewed from<br />

technical point of view whether it complies<br />

with all the required essential elements and<br />

then it is also evaluated from the financial<br />

viewpoint, notably whether the business<br />

plan and/or financial plan of the institution<br />

is covering the burden, whether the project<br />

can be implemented and also whether<br />

the respective entity is solvent sufficiently<br />

because the European Union funds are just<br />

the complementary resources and they do<br />

not cover the project in its entirety.<br />

Has it already happened that some<br />

projects from pre-accession funds were<br />

of short existence?<br />

Yes, it has. And that is why we want to<br />

avoid it. Thus, we follow mainly whether<br />

the project is sustainable and whether the<br />

respective entity has sufficient amount of<br />

funds available, either resources of their own<br />

or combined of numerous funds.<br />

How are the Regional development<br />

agencies functioning? How do they<br />

enter the procedure of project<br />

preparation?<br />

Regional development agencies have been<br />

functioning since 2000 and I think that it was<br />

a smart idea. And not because of the fact<br />

that it was our ministry which has introduced<br />

them. The ministry has financed partially<br />

their activities with the aim to introduce<br />

know-how and relevant information in the<br />

regions. And notably with the aim to make<br />

any information available to public sfere.<br />

The agencies are partially financed from<br />

ministerial resources and the ministries<br />

expect that the agencies will support public<br />

sector free of charge. I appreciate very much<br />

an approach of development agencies as<br />

they played an important role in quality<br />

standard of filed motions and applications.<br />

Respective staff is highly qualified and in<br />

locations and districts where the agency<br />

performs there were sound projects born<br />

and anybody is satisfied who is seeking for<br />

required information.<br />

So thus, it was just the plain hullaballoo<br />

that we were not ready to withdraw<br />

the European Union funds and huge<br />

amount of Eur would be of waste?<br />

If we did not launch such a vast campaign<br />

notably in last two years, the forecasts<br />

would come true most probably. There was<br />

a certain threat that regions would not be<br />

able to apply the existing support. But I have<br />

to say that the Operation programme Basic<br />

Infrastructure erased any original frights. And<br />

I may say that it is valid for further operation<br />

programmes as well. There were so many<br />

applications submitted to the ministry that<br />

they are exceeding our possibilities foreseen<br />

for a period of three years.<br />

That is good as just the best of the<br />

best will be given the opportunity to<br />

be allocated the funds on the basis of a<br />

sound project submitted.<br />

Exactly. There are precisely determined<br />

criteria there. From the viewpoint of the<br />

European Union the focus is more detailed<br />

and cross criteria are also taken into account<br />

accordingly. Let me mention the two topics<br />

only: first, the matter is the support and<br />

efficiency towards the marginalized groups<br />

of inhabitants at the present and second, the<br />

matter is the development of informatization<br />

of a society. Both topics are of importance<br />

for Slovakia.<br />

What amount of money do we actually<br />

speak about? What is the volume of<br />

finance?<br />

Within the framework of the operation<br />

programme Basic Infrastructure, we have<br />

566 million Eur available. Globally, the<br />

European Union has allocated 1.7 billion Eur<br />

for the Slovak Republic. There is an amount<br />

of more than one billion Eur available for the<br />

structural funds.<br />

Let me sum up: there was roughly<br />

1,500 applicants in our ministry and<br />

their requirements exceeded a volume of<br />

finance available in three times. Within the<br />

framework of the Operation programme<br />

Basic Infrastructure, the requirements are<br />

amounting to ca 37 billion Slovak crowns and<br />

for the time being, there were one hundred<br />

and eighty projects approved amounting<br />

to 5.2 billion Slovak crowns, regarding the<br />

fact that concurrently the further projects<br />

are being assessed, so thus, the figures are<br />

changing all the time, to be exact.<br />

Excerpt from an Interview with State<br />

Secretary of the Ministry of Construction<br />

and Regional Development of the<br />

Slovak Republic, Štefan Kužma<br />

How do you classify housing estate<br />

development in the Slovak Republic?<br />

Official statistical data say that<br />

there are less new apartments built<br />

up and decline in construction of<br />

housing estate is obvious although<br />

civil engineering is reporting boom<br />

according to some other criteria...<br />

Right you are. We may really speak about<br />

boom in civil engineering but the topic is<br />

not widely spoken as for example the topic<br />

of development in automobile industry in<br />

Slovakia. The reason is that people are not<br />

well informed about the issue and that is why

they treat it not adequately. Many people can<br />

remember a tremendous boom in construction<br />

of rental apartments in the seventies and in<br />

the eighties, so thus, they may compare it<br />

with these days. Notwithstanding, nowadays<br />

we may experience completely different era<br />

having completely different requirements.<br />

The reason is that housing estate<br />

construction is less discussed in mass<br />

media and second, it is the matter of private<br />

companies and not the State anymore.<br />

Huge industrial constructions are often<br />

spoken about, notably construction of huge<br />

industrial parks for automobile enterprises.<br />

The automobile industry relates to topic<br />

number one. Recently I met representatives<br />

with the Civil Engineering Union in Slovakia<br />

and I have learned that there are less and<br />

less applicants interested in studies of civil<br />

engineering and related specialisation at<br />

secondary vocational schools while there<br />

are more and more applicants registered<br />

for studies at secondary apprentice schools<br />

specialised in transport.<br />

Is there sufficient amount of flats in<br />

Slovakia at the present? Do we achieve<br />

average of the European Union?<br />

It‘s obvious that housing estate<br />

construction has been launched in Slovakia<br />

although not at full speed. But that‘s true that<br />

any developer will build up just particular<br />

amount of flats he is able to sell, so thus, he<br />

is motivated by the numeric limits. Despite<br />

this fact recent statistical data say that in<br />

Slovakia there was construction of much<br />

more apartments completed last year than<br />

in preceding year and there are still many<br />

housing estates under construction for the<br />

time being. With respect to statistics we are<br />

far from standards when being compared to<br />

other European Union countries. We do not<br />

comply with the EU standards related to flat<br />

surface, number of rooms, etc.<br />

Romany settlements are of<br />

socio-economic and country-wide<br />

dimensions. Slovakia is unable to solve<br />

out the Romany issue for many years.<br />

Statistical data related especially to<br />

eastern Slovakia are distorted due to<br />

the Romany settlements, so thus, there<br />

are anomalies reported saying that in a<br />

village of three hundred houses there are<br />

two thousand inhabitants who live there.<br />

In Romany settlement there are dwellings<br />

being not incorporated in statistical data as<br />

they do not exist on paper despite the fact<br />

that their inhabitants have been reported in<br />

the statistics.<br />

Another aspect relates to the fact that<br />

some of inhabitants have more than<br />

one flat available; notably in towns<br />

there is a great number of vacant<br />

apartments which are being rented<br />

even unofficially for money under the<br />

table.<br />

Well, it is another problematic viewpoint<br />

of statistics. The problem is that such<br />

apartments are occupied but in statistics they<br />

are not registered as rental flats. Statistical<br />

data just report communal apartments as<br />

rental ones, so thus, they are distorted data.<br />

Tens, hundreds of people live as tenants at<br />

someone in a flat, i.e., they signed a contract<br />

of the leased flat with the owner of a flat. The<br />

respective flats are owned and if they are<br />

rented, the renting is the very same as in a<br />

communal flat. Although such a communal<br />

flat belongs to a community and it is the<br />

community which may let it lease. All these<br />

so-called vacant apartments determined to<br />

be rented are not comprised in statistics and<br />

we all of us know perfectly well that there is<br />

a tremendous amount of such apartments<br />

designed for renting.<br />

Thus, if we are to define precisely what is<br />

it a rental flat we might get more favourable<br />

score in statistics. Such activities of some<br />

citizens should be better zoomed just from<br />

the viewpoint of tax obligations as many<br />

owners of flats do not report tenants in order<br />

not to pay tax levies from rental income.<br />

Moreover, the said enterprising distorts<br />

statistics concerning numbers of citizens in<br />

respective towns, villages and communities.<br />

Hundreds and thousands of people, notably<br />

young people report permanent address at<br />

their parents‘ place while they live and work<br />

in some other place in some other town.<br />

The paradox is that the State Fund<br />

of Housing Development subsidized<br />

solvent people being capable to pay for<br />

a flat construction in housing estate.<br />

Terms and conditions have changed<br />

for the time being; will the State Fund<br />

of Housing Development back up<br />

insolvent people being unable to pay<br />

for construction of own flat?<br />

Definitely yes. Terms and conditions are<br />

being determined by law. The State Fund of<br />

Housing Development has to follow strict<br />

standards; bribery is not being allowed,<br />

nobody may skip the turn in filing the<br />

application for support and everybody is<br />

sure that if they have the right for being<br />

allocated the support they will be surely<br />

granted it. That‘s for sure. Nowadays, all the<br />

applications are being registered according<br />

to date of submittance and it is impossible<br />

to favourize an application being delivered<br />

to the State Fund of Housing Development<br />

later, etc.<br />

I think that everybody who visits<br />

Slovakia and also local inhabitants<br />

travelling accross Slovakia can see a<br />

lot of construction sites in towns and<br />

villages which are changing their look.<br />

But the architecture is being spoiled<br />

frequently by a lack of urbanism<br />

and many times by an architect<br />

himself. Who should be responsible<br />

for urbanism of a country? Isn‘t the<br />

Ministry of Construction and Regional<br />

Development competent for it?<br />

The City of Bratislava did not have the<br />

position of chief architect appointed recently<br />

and I really do not know such a case when<br />

a town did not have the position of chief<br />

architect appointed in respective local<br />

administration. I was performing my job in<br />

self-governmental bodies of town of Prešov<br />

and the position of chief architect was an<br />

important position there. Moreover, town of<br />

Prešov is municipal cultural heritage, i.e., any<br />

construction is discussed and consulted by<br />

both architects and monument preservation<br />

experts. And they are rather ortodox in my<br />

opinion.<br />

Before any developer launches the<br />

starting excavation works he has to<br />

obtain building permit, i.e., to approach<br />

hundred of respective authorities,<br />

bodies and officers chasing the<br />

approvals, seals, stamps...<br />

This aspect is being solved by amendment<br />

to Building Act, significantly simplifying the<br />

building permit procedure. Many decisions<br />

which were subject to be handled by any<br />

developer turned to be subject to be handled<br />

by respective authorities between each<br />

other communicating, so thus, not so many<br />

decisions and approvals will be needed, but<br />

just the binding standpoints. In other words,<br />

building permit procedure is going to be<br />

simplified. The Bill will be considered on floor<br />

of Parliament this June. The amendment to<br />

Building Act and simplification of building<br />

permit procedure for constructions is our<br />

initiative and it is our wish to push the<br />

alteration to Building Law on Parliamentary<br />

session.<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Vice-Chair of Parliamentary Committee<br />

for Economy, Privatisation and<br />

Enterprising, Ľubomír Vážny<br />

The Parliamentary Committee for<br />

Economy, Privatisation and Enterprising<br />

covers a rather wide range of issues.<br />

Apart from others the Committee<br />

deals with construction and regional<br />

development. To what extent do you<br />

pay attention to these aspects on floor<br />

of Parliament?<br />

We patronize the three ministries:<br />

the Ministry of Transport, Post and<br />

Telecommunications, the Ministry of<br />

Economy and the Ministry of Construction<br />

and Regional Development. With respect to<br />

such a wide scope it is impossible to pay a<br />

deep attention to every issue as the practice<br />

would request it. We dealt with the issue<br />

of construction and regional development<br />

although I have to admit that both aspects<br />

are behind with expectations. There are huge<br />

gaps in executive power of the State in this<br />

field. Construction has been limited just to<br />

erection of apartments. In our opinion special<br />

attention has to be paid to allocation of an<br />

amount of seven billion Slovak crowns<br />

the Government has available as<br />

the matter is more to subsidize<br />

the banks than to allocate direct<br />

subsidies to construction. I keep<br />

73<br />

SUMMARY

SUMMARY<br />

on pointing out the twenty to fifty year old<br />

housing estate that is a time bomb which<br />

is subject to be discussed more frequently.<br />

The owners of flats and/or tenants of rental<br />

flats are helpless to deal with the issue and<br />

support of the State is of peanuts. I don’t<br />

exaggerate saying that in a few years the old<br />

housing estate will litterary bury us.<br />

It is generally known that there are<br />

rather huge differences between<br />

the regions. In what respect can<br />

you foresee to diminish them<br />

prospectively?<br />

The Slovak Republic belongs to the<br />

countries of vast regional differences.<br />

Neither the Government nor respective<br />

competent ministries pay sufficient<br />

attention to the issue accordingly. Slovakia<br />

may be treated as non-standard country<br />

with respect to it, and therefore, the<br />

Government has to adopt non-standard<br />

measures aimed at equalizing the<br />

differences. Otherwise, we may experience<br />

the same situation as in Dresden,<br />

Germany, where share of inhabitants got<br />

decreased by twenty-seven to thirty per<br />

cent. Such a depopulation for instance in<br />

Central or Eastern Slovakia could be rather<br />

dangerous.<br />

Although significant investors have<br />

brough and created vacancies they still<br />

did not solve out the issue related to small<br />

and medium businesses, being stressed by<br />

the Government and respective ministries,<br />

notably the Ministry of Economy. This<br />

aspect is being neglected and does not<br />

comprise such an activity within the objects’<br />

clause as it should have. In other words, in<br />

Slovakia there are small and medium-sized<br />

businessmen completely erased and any<br />

authority does not give a damn about<br />

this phenomenon. It will be a tough job<br />

to revive the issue applying non-standard<br />

measures to be taken but as a matter of<br />

fact the Government really does not think<br />

of treating the hot issue. There has to be an<br />

action plan adopted urgently with the aim<br />

to back up small and medium businessmen<br />

and to involve them into business arena.<br />

Economic analysis of European countries<br />

say that twenty per cent is represented by<br />

huge investors and eighty per cent relates<br />

to small and medium businessmen. In the<br />

Slovak Republic the ratio between the said<br />

businessmen is on the contrary reverse<br />

what can reflect a sorrowful phenomenon<br />

in Slovakia’s development.<br />

Speaking about regional diversity, the<br />

worst situation can be found in eastern<br />

Slovakia. Where can you see the main<br />

reasons of this phenomenon?<br />

It is a combination of problems. Partially,<br />

infrastructure is one of the problems. I<br />

gained valuable experience in person with<br />

potential investors in Central Slovakia’s<br />

region I come from by the way, and they<br />

were often dissatisfied how to build up<br />

their centres there situated close to roads<br />

of heavy traffic. Therefore, in the said<br />

regions there should be small and medium<br />

businessmen more supported who could<br />

handle both infrastructure and transport<br />

to the small and medium extent.<br />

But the procedure does not proceed as it<br />

should due to the fact that the Government<br />

still neglect and ignore regional diversity,<br />

hiding hot problems under fictitious<br />

statistical data about unemployment<br />

produced by the minister of labour, social<br />

affairs and family, Ľudovít Kaník, and the<br />

Statistical Office of the Slovak Republic.<br />

Another hot problem relates to insolvency<br />

O B J E D N Á V K A<br />

na predplatné časopisu euroREPORT na rok 2005<br />

Záväzne si objednávame predplatné časopisu euroREPORT<br />

pre rok 2005 od čísla 1 - 12/2005 v cene 815 Sk vrátane poštovného<br />

Meno a priezvisko (firma):<br />

IČO/IČ DPH:<br />

Adresa:<br />

tel./fax:<br />

Adresa na zasielanie časopisu:<br />

pečiatka a podpis<br />

of regions. There have to be brought<br />

significant investors who would back up<br />

small and medium businessmen in order<br />

that the current state would get changed<br />

as close to standard capitalization of<br />

the region as possible, while creating<br />

and providing the openings. I am afraid<br />

that services are favourized in regions to<br />

detriment of manufacture.<br />

The third problem is immense of all: taxes<br />

as taxation of entities existing in Slovakia,<br />

is being implemented in Bratislava where<br />

there is profit remaining as a matter of fact<br />

to detriment of regions reporting no profit.<br />

Transport is significant part of<br />

development of regions. The<br />

Government cancelled numerous<br />

regional routes some time ago, some<br />

heads of district administrations<br />

were even considering to cancel<br />

connections overlapping the territory<br />

of other territorial unit. Finally, things<br />

were put back as they used to be as<br />

it would have a negative impact on<br />

life in regions. How do you assess the<br />

current situation?<br />

I classify it as unchanged as the<br />

Government does not give a damn about<br />

it further. I really treat it funny when the<br />

Government cancelled regional routes and<br />

in four months the Cabinet re-introduced<br />

them again. It is a conceptless solution of<br />

the Ministry of Transport, Communication<br />

and the Telecommunications and the<br />

Railways of the Slovak Republic. The State<br />

has made the higher territorial units<br />

responsible for bus transport and it seems<br />

that this year it is going to do the same<br />

with railway transport saying that they<br />

are better landlords who will manage it<br />

better.<br />

V prípade, že ste predplatiteľom žiadame o potvrdenie objednávky na rok 2005.<br />

V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať časopis, oznámte nám túto skutočnosť<br />

písomne alebo telefonicky na tel./fax: 02/544 34 107, tel.: 02/546 40 687-9<br />

Adresa na zasielanie písomných objednávok:<br />

AKTUAL PRESS s.r.o., Panská 9, 811 01 Bratislava<br />

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s.,<br />

Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranična.tlac@slposta.sk

������������� ������������������<br />

�����������������������<br />

��������������������������������<br />

��������������������������������������������<br />

����������� ��������������������������������������������������<br />

���������<br />

������������������ ������� �<br />

��������������� �������� �<br />

���������� ������� �<br />

����������� ������� �<br />

����������������������������������������<br />

�������������� ����������<br />

�������������<br />

������������������ �������� �<br />

��������������� �������� �<br />

���������� �������� �<br />

����������� ������� �<br />

����������������������������������������<br />

�������������� �����������<br />

���������������������� �������������������������<br />

��������������������� ����������������������������<br />

���������������<br />

����������<br />

����������<br />

���������������<br />

� ������������������������������<br />

� ������������������������������<br />

��������������������������������<br />

����������������� ��������������� ������������������ ��������������������<br />

��������������������������������������������������������������

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!