stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus
18.11.2012 • Views
Share Embed Flag

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

stavebníctvo, výstavba a regionálny rozvoj - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Cena 69 Sk<br />

Jún<br />

2005<br />

Č A S O P I S N A P O D P O R U I N T E G R Á C I E S L O V E N S K A D O E U R Ó P S K E J Ú N I E<br />

STAVEBNÍCTVO,<br />

VÝSTAVBA<br />

A REGIONÁLNY<br />

ROZVOJ<br />

ISSN 1335-9762

����������<br />

�������������������������<br />

�����������

Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r. o.<br />

v spolupráci s Kanceláriou<br />

prezidenta SR, Vládou SR, NR SR<br />

a Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR<br />

Adresa redakcie: Panská 9, 811 01 Bratislava 1<br />

tel./fax: +421 2 544 34 107<br />

tel.: +421 2 544 33 896<br />

tel.: +421 2 546 40 687-89<br />

euroreport@stonline.sk, kincelova@ba.telecom.sk<br />

www.euroreport.sk<br />

Reg. č. MKSR 1880/98<br />

KVALITNÉ PROJEKTY SÚ ZÁKLADOM<br />

ROZVOJA REGIÓNOV<br />

(str. 6)<br />

Stavebníctvo a architektúra (Ľ. Jurík)<br />

Záhradná slávnosť<br />

Kvalitné projekty sú základom <strong>rozvoj</strong>a regiónov (Rozhovor s. L. Gyurovszkym)<br />

Viac záujemcov ako peňazí (Rozhovor s Zs. Lukáčom)<br />

V posledných rokoch bytová výstavba naberá nový dych (Rozhovor s Š. Kužmom)<br />

Vláda zabúda, že Slovensko je aj ďalej od Bratislavy (Rozhovor Ľ. Vážnym)<br />

Dôvera a spokojnosť klientov nás zaväzuje (Rozhovor s J. Lelkesom)<br />

Bratislava má novú dominantu Apollo Business Center<br />

Zodpovedná samospráva neignoruje názory občanov (Rozhovor s M. Paškovou)<br />

Clearwater, s.r.o.<br />

Stav bývania v centre pozornosti štátu (Rozhovor s E. Szolgayovou)<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Stavebníctvo zaznamenáva rozmach kvality a kvantity (Rozhovor s A. Ohradzanskou)<br />

Byť cementárenským lídrom je inšpirujúce<br />

V architektúre ide o symbiózu (Rozhovor s M. Marcinkom)<br />

Bratislava – mesto na vode? (Rozhovor s M. Bajanom)<br />

Novus – drevené parkety a podlahy<br />

Súťaž najlepších posúva architektúru vpred (Rozhovor s M. Brichtovou)<br />

Náš úspech sa nezačína a nekončí predajom (Rozhovor s Š. Šmajdom)<br />

Hodnoty kamenárskeho remesla a diela (Rozhovor s J. Csöngleim)<br />

Tm samt spol. s r.o.<br />

Informačná sieť nielen pre rezort, ale i pre <strong>rozvoj</strong> regiónov<br />

(Rozhovor s V. Dziubanom, L. Földessym, Ľ. Gašparíkom)<br />

Orga Trade<br />

Šéfredaktor: Ľuboš Jurík<br />

Zástupkyňa šéfredaktora: Emília Kincelová<br />

Summary: Mária Vrabcová<br />

Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková<br />

Redakčná rada: Jozef Banáš<br />

Pál Csáky<br />

Pavel Kandráč<br />

Ľudovít Kaník<br />

Eduard Kukan<br />

Ľubomír Lintner, Daniel Lipšic<br />

Juraj Liška, Pavol Rusko<br />

V ARCHITEKTÚRE IDE O SYMBIÓZU<br />

(str. 26)<br />

O B S A H<br />

4<br />

5<br />

6<br />

8<br />

10<br />

12<br />

14<br />

16<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

24<br />

26<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

42<br />

44<br />

46<br />

48<br />

49<br />

50<br />

52<br />

54<br />

55<br />

56<br />

58<br />

61<br />

62<br />

63<br />

64<br />

66<br />

68<br />

70<br />

71<br />

Výroba: REPUBLICA<br />

Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica<br />

Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných<br />

materiálov.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.<br />

Cena jedného výtlačku: 69 Sk<br />

Jún 2005, Ročník VIII<br />

Foto na titulnej strane: archív<br />

AKO SA ROZHODNEME,<br />

TAK BUDEME ŽIŤ<br />

(str. 52)<br />

Iniciatíva regiónov predstihuje očakávania (Rozhovor s M. Jávorkovou)<br />

Slovensko má dostatok dobrých projektov (Rozhovor s J. Slovákom)<br />

Vzhľad a stav regiónov je tiež vizitkou aktivity podnikateľov (Rozhovor s A. Tóthovou)<br />

Bývanie v drevenom dome je trvalý a nenahraditeľný zážitok (Rozhovor s Ľ. Jančom)<br />

Čo je to regionálny <strong>rozvoj</strong>? Drina! (O. Šimúny)<br />

3 otázky euroREPORTU 6 komentátorom slovenských novín (E. Kincelová)<br />

Nijaké prázdne sľuby – k prosperite vedú reálne ciele (Rozhovor s A. F. Zvrškovcom)<br />

Ústava pre Európu: francúzska facka, holandské K.O.(S. Motusová)<br />

Kedy bolo referendum o nás? (P. Weiss)<br />

Západný Balkán potrebuje stabilitu a <strong>rozvoj</strong> (M. Babic)<br />

Digitálna vláda (A. Hykisch)<br />

Ako sa rozhodneme , tak budeme žiť (E. Kincelová)<br />

Nové knihy (D. Janiaková)<br />

Krásne zlaté beštie Andreja Smoláka (R. Čižmárik)<br />

Koľko ovsa a sena do Štrasburgu (Bruselu) a koľko do Varieté WaterHill? (L. Andrášik)<br />

Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska)<br />

Architektúra musí byť ako dobrá a krásna socha (M. Augustín)<br />

V podpore vzdelávania a výskumu je Slovensko veľmi slabé (Rozhovor s J. Figeľom)<br />

Európska ústava a jej kultúrno-civilizačné aspekty (Rozhovor s J. M. Rydlom)<br />

Európsky parlament<br />

Infoservis Úradu vlády SR<br />

Infoservis NR SR<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Summary

ÚVODNÍK<br />

4<br />

TÉMA<br />

BUDÚCEHO ČÍSLA:<br />

INFORMAČNÉ<br />

TECHNOLÓGIE,<br />

ŠKOLSTVO, KULTÚRA<br />

STAVEBNÍCTVO A ARCHITEKTÚRA,<br />

ale aj regionálny <strong>rozvoj</strong> sú vďačnými<br />

témami, najmä ak vezmeme<br />

do úvahy prudký <strong>rozvoj</strong> výstavby,<br />

aktivity v oblasti architektúry a urbanistiky,<br />

ale aj nebývalú ponuku<br />

a nárast sortimentu moderných<br />

stavebných materiálov. Úmerne<br />

k tomu sme zaznamenali aj širokú<br />

ponuku nábytku a rôznych doplnkov<br />

do domácností či kancelárií,<br />

činnosť dizajnových štúdií, prílev<br />

ďalších zahraničných investícií aj<br />

do oblasti výstavby a stavebníctva.<br />

Je neodškriepiteľnou skutočnosťou,<br />

že podoba slovenských miest, ale<br />

aj mestečiek a dedín, sa predsa len<br />

zmenila: aj napriek nespočetným<br />

problémom, napriek rastúcim sociálnym<br />

rozdielom a stále stagnujúcej<br />

životnej úrovni, sa na Slovensku stavia.<br />

Aj keď Bratislava nie je typickým<br />

príkladom a už teraz je údajne nad<br />

priemerom EÚ, podoba tohto mesta<br />

sa mení doslova pred očami. Priam<br />

raketovým tempom pribúdajú nové<br />

stavby, celé administratívne i obytné<br />

štvrte, budovy v centre mesta sú<br />

už takmer všetky zrenovované, v tzv.<br />

prelukách vyrastajú nové budovy,<br />

veľké zmeny sa chystajú v Petržalke<br />

smerom k rakúskym hraniciam.<br />

Pohyb je očividný. A tento pohyb je<br />

aj odrazom celkového pozitívneho<br />

nárastu v ekonomike, dokonca sa<br />

rozhýbali aj tradične opatrné a konzervatívne<br />

banky a sporiteľne, ktoré<br />

sa zrazu predbiehajú v poskytovaní<br />

hypotekárnych pôžičiek. To už naozaj<br />

môže byť signál, že tento trend je<br />

dlhodobý a perspektívny.<br />

Rozvoj sa nevzťahuje iba na Bratislavu,<br />

v menšej miere to platí aj<br />

o ostatných mestách, viac sa stavia<br />

v regiónoch a lokalitách, kam prichádzajú<br />

veľkí zahraniční investori.<br />

Hoci pomaly, predsa len nastáva oživenie<br />

na vidieku, už opäť sa začína<br />

stavať – najmä tam, kde je práca<br />

a kde sa poľnohospodári začínajú<br />

zviechať. Analytici a odborníci však<br />

upozorňujú na nerovnomerný <strong>rozvoj</strong><br />

regiónov, ktorý sa okrem markantných<br />

rozdielov v sociálnej sfére<br />

prejavuje aj v nezáujme investorov,<br />

a tým sa redukuje aj výstavba.<br />

Treba však pripomenúť aj negatívny<br />

dopad otvoreného trhu na slovenských<br />

výrobcov: na jednej strane ich<br />

liberalizácia obchodu núti prispôsobiť<br />

sa tvrdej konkurencii a prijať výzvu<br />

otvorenej súťaže, na druhej strane<br />

stavebné materiály z cudziny síce<br />

rozširujú sortiment, no vytláčajú aj<br />

tradičných domácich producentov.<br />

Týka sa to, povedzme, drevospracujúcich<br />

a nábytkárskych firiem, tehliarstva,<br />

producentov keramických<br />

a iných stavebných materiálov. Je<br />

to však trend, ktorý so sebou prináša<br />

globalizácia a otvorené trhy EÚ<br />

a s ktorým sa musia naši výrobcovia<br />

i obchodníci vyrovnať.<br />

Rozvoj regiónov sa čoraz viac<br />

presúva na plecia samosprávy. Decentralizácia<br />

kompetencií, povinností<br />

a právomoci síce v mnohých<br />

ohľadoch samosprávam pomohla,<br />

no ako sa ukazuje, regióny majú<br />

problémy s financovaním základných<br />

činností. Inými slovami, regiónom<br />

a samosprávam pribudli úlohy,<br />

no nepribudli financie. Takto pochopená<br />

„samosprávnosť“ je skôr<br />

nesvojprávnosť a dáva k dispozícii<br />

len polovičaté riešenia. Regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong> nie je len agroturistika či cezhraničná<br />

spolupráca, ale aj výstavba<br />

priemyselných parkov, budovanie<br />

infraštruktúry, údržba či budovanie<br />

školských a zdravotných zariadení,<br />

<strong>rozvoj</strong> kultúry či športu.<br />

A pokiaľ ide o samotný cestovný<br />

ruch – ako sa ukazuje – tu spolupráca<br />

regiónov skutočne prináša uspokojivé<br />

výsledky. Veľké perspektívy<br />

má nielen turistika a obchod medzi<br />

regiónmi rôznych krajín, ale čoraz<br />

zaujímavejšia je napríklad spolupráca<br />

medzi Viedňou a Bratislavou,<br />

ktorá patrí medzi najdynamickejšie<br />

v Európe. V tomto ohľade je to príležitosť,<br />

ktorej sa právom hovorí historická:<br />

už aj vzhľadom na spoločnú<br />

históriu. Bola by škoda ju nevyužiť.<br />

Ľuboš Jurík<br />

šéfredaktor

ZÁHRADNÁ SLÁVNOSŤ<br />

Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej Vzdelanie a zdravie pre všetkých usporiadala v priestoroch Prezidentského palá-<br />

ca 4. ročník záhradnej slávnosti 2005 v spolupráci so združením Zahraničné obchodné komory na Slovensku. Prvá časť bola<br />

venovaná Medzinárodnému dňu detí, na ktorej sa zúčastnili aj deti z detských domovov Slovenska. Pre deti bola návšteva<br />

prezidentskej záhrady skutočným zážitkom: boli pripravené zaujímavé programy, vystúpenia súborov a známych osobností,<br />

príťažlivá bola aj prehliadka časti paláca. Druhá časť sa potom niesla v duchu vzájomnej spolupatričnosti a spolupráce Zahra-<br />

ničných obchodných komôr so štátnymi i neštátnymi subjektmi a podnikateľskými spoločnosťami, ktorí mali príležitosť nadvia-<br />

zať nové či prehĺbiť jestvujúce kontakty, ale aj hovoriť s osobnosťami politického života. Výťažok z tohto podujatia je určený na<br />

charitatívne ciele.<br />

O rok bude tradícia záhradných slávností určite pokračovať.<br />

Silvia Gašparovičová pri otvorení druhej časti Záhradnej slávnosti v záhrade<br />

prezidentského paláca.<br />

Prezident Ivan Gašparovič aktivity svojej manželky podporuje a ak mu to<br />

povinnosti dovolia, zúčastňuje sa na akciách, ktoré usporiada.<br />

Foto: M. Košírer<br />

Divákov zaujali pôsobivé tanečné kreácie...<br />

Najviac sa zabávala mládež, ktorej záhradná slávnosť bola<br />

určená predovšetkým.<br />

5

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

6<br />

KVALITNÉ PROJEKTY SÚ ZÁKLADOM<br />

ROZVOJA REGIÓNOV<br />

„Regióny dnes už dokážu presne formulovať svoje požiadavky. Úroveň žiadostí o nenávratné finančné prostriedky zo<br />

zdrojov štrukturálnych fondov sa mimoriadne zvýšila a navyše sú dobre stanovené podmienky, takže by sme vlastne<br />

dokázali rozdeliť viac peňazí ako máme k dispozícii,“ hovorí László Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a SR. Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.<br />

Na čo ste hrdý, čo ste dosiahli v rámci<br />

úloh, ktoré ste si dali za cieľ na poste ministra<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a<br />

a čo by ste ešte chceli do konca volebného<br />

obdobia stihnúť?<br />

Som hrdý na to, že sa nám podarilo schváliť<br />

dobré dokumenty na obdobie rokov 2004 až<br />

2006 a takisto na rozpracované <strong>rozvoj</strong>ové<br />

programy na roky 2006 až 2009. Zároveň<br />

som hrdý na to, že sme zvládli zmeny súvisiace<br />

s novou organizačnou štruktúrou ministerstva,<br />

vybudovali sme funkčný informačný<br />

systém a v neposlednom rade na to, že máme<br />

dostatočný počet kvalitných projektov. Na<br />

tieto úspechy nášho tímu na ministerstve som<br />

naozaj pyšný.<br />

V súčasnosti pred nami stojí finalizácia operačných<br />

programov, pripravujeme Národný<br />

strategický referenčný rámec, v ktorom definujeme<br />

požiadavky na rozpočet pre štrukturálne<br />

fondy a Kohézny fond.<br />

Funkčný informačný systém je predpokladom<br />

úspechu. Pre aké potreby ste ho<br />

vyvinuli a prečo?<br />

Ide o kvalitný informačný monitorovací systém<br />

nášho ministerstva pre štrukturálne fondy<br />

a Kohézny fond, tzv. ITMS. Náš informačný<br />

systém vysoko ohodnotila nezávislá odborná<br />

porota, ktorá mu na medzinárodnej konferencii<br />

ITAPA 2004 v kategórii Zlepšovanie procesov<br />

udelila prvé miesto. Tým sa nám podarilo<br />

definitívne vyvrátiť tvrdenia o tom, že náš<br />

rezort nedokáže registrovať a evidovať došlé<br />

projekty uchádzajúce sa o podporu z fondov<br />

EÚ. Dokonca v kategórii Nové služby bol na tej<br />

istej akcii ako tretí najlepší v rámci republiky<br />

vyhodnotený aj náš ďalší projekt z oblasti informačných<br />

technológií – projekt nadrezortného<br />

informačného portálu Štrukturálne fondy<br />

pre Slovensko (www.strukturalnefondy.sk).<br />

Informatizácia spoločnosti je dnes často<br />

pertraktovaná, myslím si, že aj Európska<br />

únia venuje tejto téme dostatok pozornosti...<br />

Informatizácia, ktorá spadá pod pojem znalostná<br />

ekonomika, má svoje miesto v rámci<br />

troch hlavných priorít a strategických cieľov<br />

spoločnosti. Informatizácia patrí k pilierom,<br />

na ktorých spoločnosť môže ďalej stavať, spolu<br />

so vzdelávaním a <strong>rozvoj</strong>om regiónov. Tieto<br />

priority spolu súvisia a dopĺňajú sa.<br />

Takže máme už jasno v základných<br />

strategických plánoch<br />

<strong>rozvoj</strong>a výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a a stretávame sa<br />

Foto: M. Nemec<br />

s prioritami, ktoré určuje aj Európska<br />

únia?<br />

Samozrejme. Európska únia stanovuje<br />

rámcový plán, nedefinuje, neurčuje krajinám,<br />

čomu by mali dať prioritu. To je záležitosťou<br />

jednotlivých krajín. V rámci krajín, ktoré sú<br />

novými členmi Európskej únie sa predsa len<br />

dáva zvýšený dôraz na projekty, ktoré spolufinancuje<br />

Európska únia zo štrukturálnych<br />

fondov. V súčasnosti sa zameriavame na infraštruktúru,<br />

ktorá podporuje projekty spojené<br />

s infraštruktúrou bývania.<br />

Odkiaľ prichádza najviac požiadaviek,<br />

v ktorých krajoch boli najlepšie pripravení<br />

na čerpanie finančných prostriedkov<br />

zo štrukturálnych fondov?<br />

Začiatok bol síce rozpačitý, asi ako pri každej<br />

inej akcii, ale dnes sa celý proces už dobre,<br />

priam výborne rozbehol a možno povedať, že<br />

neexistujú výrazné rozdiely medzi regiónmi,<br />

čo sa týka formulovania požiadaviek a počtu<br />

žiadostí. Projekty prichádzajú sústavne a pravidelne<br />

a myslím, že väčšina ľudí už chápe možnosti,<br />

ktoré im štrukturálne fondy ponúkajú.<br />

Ak by sme tie projekty mohli charakterizovať,<br />

čoho sa najviac týkajú?<br />

Pre nás je podstatné stanoviť také témy<br />

projektov, o ktoré je najväčší záujem a ktoré<br />

sme schopní aj splniť. Ak by sme totiž prijali<br />

napríklad všetky projekty, ktoré sa týkajú<br />

infraštruktúry z oblasti zdravotníctva a školstva,<br />

tak by sme minuli všetky prostriedky<br />

odsúhlasené pre Slovensko iba na tieto dve<br />

témy. To samozrejme svedčí aj o tom, že táto<br />

oblasť infraštruktúry bola doposiaľ výrazne<br />

zanedbávaná pričom tieto vnútorné dlhy<br />

treba raz splatiť... V oblasti malého a stredného<br />

podnikania máme takisto k dispozícii<br />

toľko žiadostí a projektov, že by sme mohli<br />

vyčerpať celý balík finančných prostriedkov,<br />

ktorý máme k dispozícii. Na druhej strane<br />

však treba povedať, že sa nájdu aj také témy,<br />

v ktorých sa neobjavila ani jedna žiadosť na<br />

čerpanie prostriedkov.<br />

Občania by možno viac privítali, prípadne<br />

viac a citlivejšie vnímajú ako prioritu<br />

obnovu miest a obcí.<br />

Náš rezort v prvom štvrťroku evidoval<br />

skoro šesťsto požiadaviek na dotácie v rámci<br />

našich troch programov bývania s celkovo<br />

požadovanou sumou takmer 1,6 miliardy Sk.<br />

Občania od nás očakávajú, že sa skvalitní<br />

obnova a revitalizácia sídlisk. Prioritou pre<br />

zlepšenie podmienok bývania je výstavba chýbajúcej<br />

a obnova jestvujúcej infraštruktúry.<br />

Ak nemáte vodovod, darmo sa budete chváliť<br />

trojposchodovým domom...<br />

Finančné prostriedky z Európskej únie,<br />

ktoré teraz máme k dispozícii, nerátajú<br />

s revitalizáciou bytových domov?<br />

Pokyny pre čerpanie prostriedkov z únie<br />

nemajú reštriktívny charakter. Všetko závisí<br />

od negociácií. V tomto období sú stanovené<br />

kritériá a priority pre základnú infraštruktúru,<br />

ale v budúcom sa to môže zmeniť. Do konca<br />

júna by sme mali mať k dispozícii strategické<br />

pokyny pre čerpanie ďalších finančných<br />

prostriedkov. Európska únia projekty revitalizácie<br />

sídlisk zatiaľ priamo nepodporuje, avšak<br />

spoluprácou v rámci krajín bývalej V 4 by sme<br />

radi túto tému znova načali...<br />

Ešte stále dotujeme výstavbu nájomných<br />

bytov?<br />

Tradične najväčší záujem žiadateľov o dotácie<br />

bol v rámci programu výstavby nájomných<br />

bytov. V minulom roku sme v rámci Programu<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania poskytli dotácie na výstavbu<br />

2540 nájomných bytov. Najvyššie dotácie na<br />

výstavbu nájomných bytov sme poskytli pre<br />

Nitriansky, Prešovský, Trnavský a Žilinský kraj.<br />

Ich záujem súvisí predovšetkým s etablovaním<br />

sa alebo avizovaným príchodom zahraničných<br />

investorov a následným otváraním nových<br />

pracovných miest v spomínaných regiónoch.<br />

Zrejme sú v rámci dotácií na bývanie aj<br />

iné položky...<br />

Napríklad program podpory odstraňovania<br />

systémových porúch bytových domov. O dotá-

ciu požiadalo do polovice mája 245 subjektov.<br />

Celkovo požadujú sumu vo výške 210,6 milióna<br />

Sk. Kým v dopyte o podporu na výstavbu<br />

nájomných bytov Bratislavský kraj zaostáva,<br />

aj keď by nájomné byty tiež potreboval, v titule<br />

Odstraňovanie systémových porúch je<br />

na prvom mieste. Vzhľadom na to, že bytové<br />

domy postavené panelovou technológiou,<br />

ktoré potrebujú obnovu majú aj ďalšie mestá,<br />

požiadavku v rovnakej veci adresovali nášmu<br />

rezortu aj subjekty z ostatných krajov.<br />

Poskytujú sa aj štátne dotácie na infraštruktúru,<br />

alebo to nechávame iba na<br />

zdroje z Európskej únie?<br />

V rámci Programu <strong>rozvoj</strong>a bývania sme na<br />

prípravu územia a výstavbu technickej vybavenosti<br />

k polovici mája evidovali 168 žiadostí.<br />

Uchádzači o podporu potrebnú sumu dotácií<br />

vyčíslili približne na 257,4 milióna Sk, z čoho<br />

najväčšie finančné objemy požadujú subjekty<br />

z Trnavského, Žilinského a Trenčianskeho<br />

kraja. Zaevidované žiadosti o dotácie rezort<br />

výstavby priebežne posudzuje, a to z hľadiska<br />

stanovených kritérií a výšky akceptovaných<br />

zdrojov na stavbu.<br />

Koľko máte žiadostí o nenávratnú pôžičku<br />

zo štrukturálnych fondov?<br />

Tie čísla sa menia doslova z hodiny na<br />

hodinu. V súčasnosti máme vyše 5000 žiadostí<br />

a hodnota projektov, na financovanie<br />

ktorých prispeje aj únia, sa vyšplhala na 105<br />

miliárd Sk. Zatiaľ najväčší záujem je o sektorový<br />

operačný program Poľnohospodárstvo<br />

a <strong>rozvoj</strong> vidieka, hneď za ním nasleduje podľa<br />

počtu žiadostí operačný program Základná<br />

infraštruktúra. V súčasnosti sa už veľké percento<br />

projektov tohto programu aj realizuje.<br />

Našou prioritou je, aby sme prostriedky<br />

čerpali dobre, aby financie išli na projekty<br />

s vysokou ekonomickou návratnosťou. Pritom<br />

vychádzame z reálnych potrieb a z reálneho<br />

života. Ide nám o to, aby sme správne stanovili<br />

ciele.<br />

Ak už hovoríme o sídliskách... Ako to<br />

vlastne v súčasnosti vyzerá s výstavbou<br />

bytov, má ešte ministerstvo výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a plány v tejto oblasti<br />

a je vôbec ešte záujem stavať byty?<br />

Nedávno sme publikovali správu, že v tomto<br />

roku sa začalo stavať vôbec najviac bytov od<br />

roku 1990. To je odpoveď na vašu otázku.<br />

Počet dokončených bytov sa zvyšuje a počet<br />

začatých stavieb vykazuje významný nárast, je<br />

ich skoro o tretinu viac. Takže ak to zrátame,<br />

stavia sa zhruba o polovicu viac ako v predchádzajúcom<br />

roku.<br />

Takže naďalej sa bude podporovať aj<br />

výstavba nájomných bytov?<br />

Samozrejme, na podporu výstavby nájomných<br />

bytov sme navrhli presunúť finančné<br />

prostriedky určené pôvodne na štátny príspevok<br />

k hypotekárnym úverom. Takže do Štátneho<br />

fondu <strong>rozvoj</strong>a bývania sa takto presunie<br />

suma cca 300 miliónov Sk. A to znamená, že<br />

pre štát je podpora bývania naďalej jednou<br />

z priorít.<br />

Suma zostáva iba sa mení príjemca?<br />

Doposiaľ bola štátna podpora bytovej<br />

výstavby plošná, získali ju aj tí, ktorí neboli<br />

odkázaní na takúto formu pomoci. V súlade<br />

s bytovou politikou štátu sa finančná pomoc<br />

poskytuje predovšetkým sociálne slabším<br />

vrstvám obyvateľstva. V minulosti sme vychádzali<br />

z toho, že poskytnutím štátneho<br />

príspevku k hypotékam sa oživí hypotekárne<br />

úverovanie a zvýši sa tak dostupnosť hypoték.<br />

S rastom dostupnosti hypotekárneho úverovania<br />

sa znižovala bonifikácia úrokovej miery<br />

hypoték. A to je pre nás signál, že sa máme<br />

v rámci štátnej podpory orientovať na iné skupiny<br />

obyvateľstva.<br />

Myslíte napríklad aj rómske sídla?<br />

Áno. Vo viacerých osadách staviame nájomné<br />

byty a infraštruktúru. Zdôrazňujem, že<br />

budeme podporovať výstavbu, ale nebudeme<br />

ju financovať celú. Podmienky podpory sa každý<br />

rok aktualizujú, práve teraz sme v štádiu<br />

vyhodnocovania získaných poznatkov. Podpora<br />

bývania sa bude jednoznačne presúvať<br />

k slabším sociálnym skupinám. V dnešnej<br />

dobe má stredná vrstva obyvateľstva skutočne<br />

viacero možností ako si zabezpečiť adekvátne<br />

bývanie za prijateľných podmienok, veď<br />

hypotéky sú z roka na rok výhodnejšie. Našou<br />

povinnosťou je podporovať tie skupiny obyvateľstva,<br />

ktoré si samé nedokážu zaobstarať<br />

zodpovedajúce byty.<br />

Nedávno ministerstvo predkladalo vláde<br />

SR <strong>rozvoj</strong>ový program priorít verejných<br />

prác na ďalšie roky. Čo všetko si pod<br />

pojmom verejné práce možno predstaviť?<br />

Občania viac poznajú tento termín<br />

z rezortu ministerstva práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny. Tu však, vo vašom rezorte<br />

ide zrejme o iné...<br />

Aby sme si rozumeli, čo sú stavby vo verejnom<br />

záujme. Do tejto kategórie radíme stavebné<br />

diela financované z verejných prostriedkov,<br />

ktorých cena je vyššia ako dvesto miliónov<br />

korún. Takáto stavba je vždy posudzovaná, či<br />

sú prostriedky na jej financovanie vynaložené<br />

adekvátne a či nie sú požiadavky nadnesené.<br />

Ministerstvo však neurčuje kde bude postavený<br />

most, prípadne kadiaľ pôjde cesta.<br />

Čo je to teda štátna expertíza?<br />

Ide o posudzovanie stavebného zámeru<br />

s cieľom hodnotiť optimálne využitie verejných<br />

investícií. Expertíza sleduje, či je<br />

navrhované riešenie optimálne. Ako som už<br />

spomenul, hodnotia sa všetky stavby nad<br />

dvesto miliónov korún, ktoré spadajú pod<br />

tzv. verejné práce. Nerozhodujeme my, čo<br />

je prioritou. Iní rozhodli, kde a aká stavba vo<br />

verejnom záujme by mala stáť a na základe<br />

toho sa robí štátna expertíza. Takže garde je<br />

opačné.<br />

Aké sú naše priority vo verejných prácach<br />

na ďalšie obdobie, ktoré by sa<br />

zmestili aj do tém a priorít Európskej<br />

únie, ktorá nám v súčasnosti poskytuje<br />

niekoľko miliárd korún?<br />

Môžem vám ich vymenovať všetky, ale<br />

v podstate ide o základnú infraštruktúru,<br />

ako sú vodovody, kanalizáciu, rekonštrukcie<br />

čističiek odpadových vôd, stavby pre rezort<br />

ministerstva zdravotníctva, ale aj cesty a diaľničné<br />

úseky a skládky priemyselného odpadu.<br />

Operačný program nášho rezortu má dobre<br />

stanovené priority, pretože infraštruktúra je<br />

nevyhnutná pre kvalitný život a <strong>rozvoj</strong> spoločnosti.<br />

Koncom minulého roka ste vyzvali na<br />

predkladanie žiadostí o nenávratný<br />

finančný príspevok pre program cezhraničnej<br />

spolupráce INTERREG, na základe<br />

programu Iniciatívy spoločenstva, ktorú<br />

prijala Európska komisia. V čom spočíva<br />

táto spolupráca?<br />

Ani jedna hranica neprispieva k <strong>rozvoj</strong>u<br />

regiónu, práve naopak, hranica <strong>rozvoj</strong> brzdí.<br />

„Informatizácia, ktorá spadá pod pojem znalostná ekonomika, má<br />

svoje miesto v rámci troch hlavných priorít a strategických cieľov<br />

spoločnosti. Informatizácia patrí k pilierom, na ktorých spoločnosť<br />

môže ďalej stavať, spolu so vzdelávaním a <strong>rozvoj</strong>om regiónov.“<br />

Napríklad Spiš a Gemer sú hranicami rozdelené<br />

územia a neprospieva im to. Preto verím<br />

a dúfam, že aj vďaka tomuto programu sa<br />

budú tieto regióny rozvíjať. Podstatným cieľom<br />

cezhraničnej spolupráce v rámci programu<br />

INTERREG je zlepšiť kooperáciu medzi<br />

susednými krajinami. Ide o <strong>rozvoj</strong> cezhraničných<br />

ekonomických a sociálnych centier<br />

prostredníctvom spoločných stratégií a projektov<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a. Podporíme všetky<br />

projekty, ktoré preukážu svoj prínos a budú<br />

mať „cezhraničný“ účinok. Cieľom programu<br />

je obnovovať prirodzené väzby regiónov, ktoré<br />

boli narušené a nám ide o to, aby regióny žili<br />

svojim prirodzeným životom, aby ich hranice<br />

neobmedzovali.<br />

Dokumenty súvisiace s predložením projektových<br />

žiadostí sú prístupné na internetových<br />

stránkach ministerstva – www.build.gov.sk<br />

a www.strukturalnefondy.sk.<br />

Rozdiely medzi regiónmi Slovenska sú<br />

dosť značné. Ak sa pozeráte do budúcnosti,<br />

myslíte si, že sa čoskoro významné<br />

rozdiely zotrú?<br />

O to sa práve snažíme a máme podporu<br />

aj Európskej únie. Povedzme že postavenie<br />

Bratislavy je voči iným regiónom asi jedna<br />

k dvom. Ale ak by sme porovnávali niektoré<br />

regióny, tak by sme mohli povedať, že<br />

rozdiel medzi nimi je jedna ku jedna celá<br />

dva a podobne. Štrukturálne fondy smerujú<br />

k vyrovnávaniu, zotieraniu rozdielov medzi<br />

regiónmi. Prostriedky z Európskej únie<br />

máme k dispozícii, dokážeme predložiť<br />

dobré projekty a preto si<br />

myslím, že by sa nám to mohlo<br />

podariť. �<br />

7<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Dlho očakávané a želané peniaze z fondov<br />

Európskej únie sú už k dispozícii.<br />

Ktoré regióny Slovenska sú prioritou<br />

pre Slovenskú republiku a ktoré pre Európsku<br />

úniu, je v náhľadoch na <strong>rozvoj</strong><br />

regiónov rozdiel?<br />

Áno, máme rozdielne pohľady. Európska<br />

únia vyhodnocuje smerovanie podpory<br />

podľa štatistickej jednotky a na Slovensku sú<br />

teraz štyri štatistické celky – východ, západ,<br />

stred a Bratislavský kraj. Takže detailnejšie<br />

sa z pohľadu únie sledujú práve tieto samostatné<br />

celky a pre rok 2004 až 2006 boli<br />

určené štyri prioritné celky, a to všetky kraje<br />

okrem Bratislavského.<br />

V počiatočnom štádiu pomoci ide totiž<br />

o to, aby sa stierali rozdiely medzi regiónmi<br />

a pomáha sa tým zaostalejším, alebo lepšie<br />

povedané zaostávajúcim. Bratislavský kraj<br />

príde na rad v druhom pláne.<br />

Samozrejme, že aj my si uvedomujem, že<br />

práve regióny Košický, Prešovský potrebujú<br />

výraznú pomoc. Takisto by sme veľmi radi<br />

podporili najzaostalejšie regióny na juhu<br />

stredného Slovenska, avšak my predsa len<br />

máme aj iné požiadavky a predstavy, ale<br />

predpokladám, že tie prídu na rad neskôr.<br />

Myslím si, že v prvých rokoch je to veľmi dobre<br />

zvolená tematika a nemáme s ňou žiadne<br />

problémy, práve naopak.<br />

Európska únia vychádza najmä zo štatistík<br />

o nezamestnanosti, veľkosti príjmov obyvateľstva,<br />

vzdelanostnej úrovne a tie, ktoré sú<br />

teraz na ťahu, v týchto štatistikách vykazujú<br />

značné odlišnosti od Bratislavského kraja.<br />

Takže aj projekty z týchto regiónov sa<br />

uprednostňujú?<br />

Samozrejme, majú prednosť a tak sú stanovené<br />

aj podmienky a kritériá.<br />

Máme záujem o to, aby sa v rámci každého<br />

regiónu, ktorému Európska únia poskytuje<br />

zo svojich fondov finančné zdroje pripravili<br />

dobré projekty, aby sme tie financie aj skutočne<br />

účelne využili. Je predsa aj v našom<br />

záujme, aby projekty boli realizovateľné.<br />

Mnohé z nich financujeme v kombinácii<br />

s inými zdrojmi či už lokálnymi, regionálnymi<br />

alebo štátnymi.<br />

Aká je úroveň žiadostí, a uplatňuje sa<br />

zásada „väčší, alebo šikovnejší“ berie?<br />

Sú viac na ťahu mestá, alebo obce?<br />

Úroveň žiadostí je v porovnaní s predvstupovými<br />

žiadosťami omnoho lepšia. Projekty<br />

a žiadosti o finančnú podporu zo štrukturálnych<br />

fondov sú výrazne lepšie spracované<br />

a to z viacerých dôvodov.<br />

Jednak sme dosť úsilia venovali na<br />

propagáciu a informovanosť verejnosti<br />

a potenciálnych žiadateľov.<br />

Intenzívne sme sa na tieto témy<br />

8<br />

VIAC ZÁUJEMCOV AKO PEŇAZÍ<br />

„Keby sme mali viac finančných prostriedkov k dispozícii, vedeli by sme ich účelne a zodpovedne využiť. Žiadateľov<br />

a projektov je dva až tri razy viac než objem určených finančných prostriedkov,“ hovorí Zsolt Lukáč, štátny tajomník<br />

Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR. Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

pripravovali, skutočne sme urobili veľmi veľa<br />

práce a teraz žneme úspechy<br />

Jednak ešte musím spomenúť ďalší moment,<br />

takisto dôležitý, že všetky projekty sú<br />

pripravované v súlade so slovenskou legislatívou<br />

a to je dosť podstatný fakt. Pretože<br />

v predvstupových projektoch sa museli dodržiavať<br />

iné legislatívne predlohy a pravidlá<br />

hry boli takisto iné.<br />

Dnes už je to oveľa jednoduchšie, napríklad<br />

aj preto, že žiadosti a projekty sa predkladajú<br />

v slovenčine a nemusia sa prekladať<br />

do angličtiny, čo je výrazne zjednodušujúci<br />

prístup.<br />

Naozaj je to všetko také jednoduché?<br />

Viacero predkladateľov je napriek všetkým<br />

tým možnostiam sklamaných, alebo lepšie<br />

povedané sťažujú sa na mnoho byrokracie<br />

s tým spojenej a proces sa im vidí značne<br />

zložitý. Avšak nič nejde ľahko. Napokon<br />

v rámci prvého roku nášho členstva v EÚ<br />

sme sa aj my snažili nerobiť zbytočne veľa<br />

chýb a radšej poistiť projekty kompatibilitou<br />

s európskymi pravidlami a najmä takými nariadeniami,<br />

aby nik nemohol spochybňovať<br />

transparentnosť celého procesu.<br />

Takže nie je možné priateľsky sa dohodnúť?<br />

V žiadnom prípade. A ešte k tej vašej poznámke<br />

„väčší berie“ – vôbec nerobíme rozdiely<br />

v rámci hodnotenia projektov. Všetko<br />

predsa závisí od vypísaných kritérií, dokonca<br />

aj to, kto môže byť uchádzačom o podporu.<br />

Tie kritériá sú jasné a už žiadateľ, predkladateľ<br />

projektu podľa tých kritérií vie, či má alebo<br />

nemá šancu. Napríklad sú programy, ktoré sú<br />

určené iba pre obce čo nemajú štatút mesta.<br />

Niektorí tieto kritériá chápu ako obmedzenia,<br />

ale v tom s nimi nesúhlasím. Práve preto<br />

sú tam tie prísne kritériá, aby sa pomoc dostala<br />

na správne miesto, cielene.<br />

Ako vlastne prebieha celý proces schvaľovania<br />

projektov a odsúhlasovania, naozaj<br />

je to transparentné? A je napríklad<br />

aj také zabezpečenie, aby sa na jeden<br />

projekt nemíňali finančné prostriedky<br />

z viacerých rezortov naraz?<br />

Systém funguje takto: Za určité, vopred určené<br />

obdobia príde na ministerstvo množstvo<br />

žiadostí a projektov, ktoré sú zaradené<br />

do akýchsi zásobární. Následne sa každý<br />

projekt zhodnotí, či má všetky formálne<br />

záležitosti, ktoré musí mať, skompletizuje<br />

sa a preverí. Po tejto iba formálnej kontrole<br />

sa projekt odosiela odborným hodnotiteľom<br />

a tí už preverujú, či projekt je v súlade s pravidlami<br />

a stanovenými prioritami. Takisto sa<br />

hodnotí projekt z technického hľadiska, či<br />

spĺňa všetky požadované náležitosti a potom<br />

sa hodnotí aj z finančného hľadiska – a síce,<br />

či podnikateľský plán alebo finančný plán<br />

inštitúcie „znesie“ záťaž, či je projekt realizovateľný<br />

a či má šancu na prežitie, ale aj to,<br />

či naozaj daný subjekt má dostatok finančných<br />

prostriedkov, pretože financie z únie sú<br />

len doplnkovým zdrojom, neuhrádzajú celý<br />

projekt.<br />

Už sa stalo, že by niektoré projekty<br />

z predvstupových fondov žili iba krátko?<br />

Nuž, áno. Stalo sa a práve tomu sa chceme<br />

vyhnúť. Viac sa nám to nestane, že by sme<br />

podporili projekt, ktorý vydrží iba do toho<br />

času, kým mu prispieva únia, prípadne kým<br />

neminie finančné prostriedky, ktoré dostal.<br />

Takže dnes sledujeme najmä to, či je<br />

projekt udržateľný a či má daný subjekt<br />

preukázateľný dostatok finančných zdrojov,<br />

či už vlastných alebo zložených z viacerých<br />

„prameňov“.<br />

A kto má vlastne konečné a rozhodné<br />

slovo, kto schvaľuje finančné prostriedky<br />

pre daný projekt?<br />

Po všetkých hodnoteniach sa projekt znova<br />

vracia na kontrolu na ministerstvo. Hodnotitelia<br />

nie sú zamestnancami ministerstva, ale<br />

sú to odborníci, ktorí pre nás pracujú externe<br />

a takisto máme zmluvy aj s jednotlivými<br />

krajskými úradmi a VÚC-kami, ktoré zase<br />

hodnotia projekt z hľadiska regionálneho – či<br />

je vlastne ten-ktorý projekt pre daný región<br />

opodstatnený, či sa tam uživí.<br />

Každý hodnotiteľ dáva samozrejme vyjadrenie<br />

a potom ministerstvo dá stanovisko,<br />

ako riadiaci orgán, ktorý má na zodpovednosti<br />

tieto projekty a samotné odsúhlasenie

už potom podpisuje minister výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a SR L. Gyurovszký, on je<br />

zodpovedný a má kompetenciu rozhodnúť.<br />

Predtým však ešte zasadá výberová komisia<br />

a tá je vždy zložená z piatich zástupcov<br />

dotknutých rezortov, ktoré sú kompetentné<br />

k danému projektu sa vyjadrovať. Ak ide<br />

napríklad o infraštruktúru, ktorá sa týka školstva,<br />

tak je v komisii zodpovedný zástupca<br />

Ministerstva školstva SR.<br />

Ako fungujú Regionálne <strong>rozvoj</strong>ové<br />

agentúry – ako vstupujú do procesu<br />

prípravy projektov?<br />

Regionálne <strong>rozvoj</strong>ové agentúry fungujú<br />

už od roku 2000, a myslím, že to bol dobrý<br />

nápad, nie však preto, že sme tieto agentúry<br />

uviedli do života my, teda náš úrad. Ministerstvo<br />

čiastočne financovalo ich činnosť a to<br />

práve z tohto dôvodu aby sa do regiónov dostalo<br />

know-how a patričné informácie, a najmä<br />

aby aj verejná sféra mala dostupnosť ku<br />

všetkým informáciám a aby<br />

ju to veľa nestálo.<br />

Agentúry sú čiastočne<br />

financované z našich ministerských<br />

zdrojov a my<br />

od nich očakávame, že<br />

verejnému sektoru budú pomáhať<br />

zdarma. Veľmi oceňujem<br />

prístup <strong>rozvoj</strong>ových<br />

agentúr, ony totiž zohrali<br />

významnú úlohu pre kvalitu<br />

podaní, žiadostí.<br />

Ide o kvalifikovaných ľudí<br />

a ukazuje sa, že v miestach<br />

a okresoch, kde pôsobí<br />

agentúra, sa aj dobre „množia“<br />

projekty a každý, kto<br />

hľadá potrebné informácie<br />

tak ich má k dispozícii.<br />

Takže tie reči o tom, že<br />

nie sme pripravení na<br />

čerpanie z fondov Európskej<br />

únie a mnoho<br />

eur prepadne, boli iba<br />

planým poplachom?<br />

Ak by sme neboli robili<br />

takú masívnu kampaň, a to<br />

najmä v posledných dvoch<br />

rokoch, tak by sa možno<br />

predpovede splnili. Určitá<br />

hrozba, že regióny nebudú<br />

schopné zužitkovať pomoc<br />

tu iste bola. Avšak musím povedať,<br />

že Operačný program<br />

Základná infraštruktúra<br />

jednoznačne vyvracia všetky<br />

pôvodné obavy. A myslím, že<br />

to platí aj pre ďalšie operačné<br />

programy.<br />

Naopak, na ministerstvo<br />

prišlo toľko žiadostí, že prevyšujú<br />

naše možnosti. Dokonca<br />

aj všetky možnosti,<br />

ktoré nám ponúka trojročné<br />

obdobie.<br />

A to je dobre, lebo je<br />

z čoho vyberať a navyše<br />

k finančným prostriedkom sa dostanú<br />

len tí, ktorí naozaj predložili dobrý projekt,<br />

či nie?<br />

Presne tak, lebo tam už sú stanovené jasné<br />

kritériá. Z pohľadu Európskej únie je orientácia<br />

detailnejšia a takisto sa berie ohľad na<br />

prierezové kritériá. Spomeniem ako príklad<br />

iba dve témy: v súčasnosti ide o podporu<br />

a účinnosť smerom na marginalizované skupiny<br />

obyvateľstva a v druhom prípade o <strong>rozvoj</strong><br />

informatizácie v spoločnosti. Obe tieto<br />

témy sú pre Slovensko dosť významné.<br />

O akých peniazoch, o akom objeme<br />

financií vlastne hovoríme?<br />

V rámci operačného programu Základná<br />

infraštruktúra máme k dispozícii 566 mil. eur.<br />

Spolu pre Slovenskú republiku únia vyčlenila<br />

1,7 miliárd eur. Pričom na štrukturálne fondy<br />

je k dispozícii niečo cez miliardu eur.<br />

V krátkosti by som to rád uviedol – žiadateľov<br />

bolo zhruba 1500 a to iba v našom re-<br />

„Každý má šancu, avšak musí to byť dobrý projekt, musí<br />

byť dobre spracovaný a najmä musí byť schopný udržať<br />

sa, čiže musí to byť dlhodobý projekt, ktorý zodpovedá<br />

kritériám. A ešte by som rád zdôraznil, že všetko nájdete<br />

na internete.“<br />

zorte a ich požiadavky až trojnásobne prevyšujú<br />

objem financií, ktoré máme k dispozícii.<br />

V rámci operačného programu Základná infraštruktúra<br />

sú požiadavky asi na 37 miliárd<br />

Sk a zatiaľ sme schválili 180 projektov v hodnote<br />

5,2 miliardy korún s tým, že priebežne<br />

sa ďalšie projekty vyhodnocujú a tie čísla sa<br />

prakticky stále menia.<br />

Nuž, a ako sa vám ich darí distribuovať<br />

pre potrebné ciele? Vlastne aký z toho<br />

máte pocit?<br />

Ak mám hovoriť o pocitoch, tak tie sú<br />

vskutku dobré. Som rád, že sa obce a mestá,<br />

ale aj podnikatelia „chytili“, že sa procesy<br />

spustili a naozaj sa nám darí schvaľovať<br />

dobré projekty. Ešte kým sme neboli členmi<br />

Európskej únie som mal pocit, že si musíme<br />

počkať práve na tieto úlohy a témy. Predpokladal<br />

som, že obce a mestá už mali<br />

skúsenosti s <strong>rozvoj</strong>ovými programami a plánovaním<br />

a tak som veril, že nebude problém<br />

s cieľmi.<br />

Keďže sme už vopred<br />

zriaďovali regionálne agentúry,<br />

veril som, že dokážeme<br />

formulovať projekty<br />

a ciele tak, aby sme splnili<br />

literu kritérií a zosúladili<br />

všetko s našimi zámermi<br />

a požiadavkami. V rámci<br />

operačného programu Základná<br />

infraštrukúra sme<br />

sa stretli na istom úseku<br />

cesty, v jednom bode<br />

a spoločne dokážeme realizovať<br />

zámery.<br />

Mnoho podnikateľov má<br />

pocit, že teraz nastal<br />

ten čas, keď sa rozdávajú<br />

peniaze a treba to<br />

využiť. Naozaj má každý<br />

šancu, aby bol podporený<br />

jeho projekt?<br />

A prečo nie? Na to by som<br />

priam všetkých vyzval, aj<br />

vás. Každý má šancu, avšak<br />

musí to byť dobrý projekt,<br />

musí byť dobre spracovaný<br />

a najmä musí byť schopný<br />

udržať sa, čiže musí to byť<br />

dlhodobý projekt, ktorý<br />

zodpovedá kritériám. A ešte<br />

by som rád zdôraznil, že<br />

všetko nájdete na internete,<br />

na našej webovej stránke,<br />

www.build.gov.sk. Jediné,<br />

čo k tomu treba navyše,<br />

je trpezlivosť. A mimochodom,<br />

my peniaze nerozdávame,<br />

my iba poskytujeme<br />

účelovo viazané finančné<br />

prostriedky na dobré a trvalo<br />

udržateľné projekty a je<br />

na každom žiadateľovi,<br />

aby o tom dobrým<br />

projektom presvedčilodborníkov<br />

a komisiu. �<br />

9<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Ako vnímate <strong>rozvoj</strong> výstavby bytov na<br />

Slovensku? Podľa oficiálnych štatistík<br />

bytov veľmi nepribúda, práve naopak,<br />

zaznamenáva sa reálny pokles výstavby,<br />

avšak podľa iných kritérií stavebníctvo<br />

práve v tomto období zaznamenáva<br />

boom...<br />

Stavebníctvo naozaj ako sa hovorí „ide<br />

hore,“ ale v tichosti. Nehovorí sa o ňom tak<br />

často ako napríklad o <strong>rozvoj</strong>i automobilového<br />

priemyslu na Slovensku, a možno aj preto pocit<br />

mnohých ľudí je práve opačný, alebo lepšie<br />

povedané, nie sú o tom až tak často dobre<br />

informovaní.<br />

Asi preto, že okolo neho niet toľko škandálov<br />

a ak, tak sa o nich skoro prestane<br />

hovoriť...<br />

Pocity občanov sú mnoho ráz dosť subjektívne.<br />

Na druhej strane, mnoho ľudí si pamätá<br />

ten ohromný boom výstavby nájomných<br />

bytov v sedemdesiatych a osemdesiatych<br />

rokoch a porovnáva. Dnes však žijeme v inej<br />

dobe a máme iné požiadavky.<br />

Nie je to v tom, že sa o výstavbe menej<br />

hovorí a píše, lebo je to už záležitosť<br />

súkromných firiem a nie štátu?<br />

Viete, že máte tak trošku pravdu? Hovorí sa<br />

o veľkých priemyselných stavbách, automobilový<br />

priemysel je veľmi dobrý príklad v tomto<br />

prípade, neprejde deň, kedy by sa aspoň<br />

raz nespomenula výstavba priemyselných<br />

areálov pre automobilové závody. Celkom<br />

nedávno som sa stretol s predstaviteľmi<br />

Zväzu stavebníctva na Slovensku a dozvedel<br />

som sa, že o výučbu na stredných priemyselných<br />

školách so zameraním na stavebníctvo<br />

a príbuzné odbory je čoraz menší záujem,<br />

zatiaľ čo o dopravné učilištia rastie. Aj to<br />

svedčí o tom, že aj rodičia a ich deti, ktoré sa<br />

pripravujú na povolanie, reagujú podľa toho,<br />

o čom sa hovorí.<br />

Je v súčasnosti dostatok bytov na Slovensku?<br />

Približujeme sa k priemeru Európskej<br />

únie?<br />

V ostatných rokoch sa bytová výstavba<br />

rozbehla, možno nie na plné obrátky, ale<br />

uvedomte si, že každý developer postaví len<br />

toľko bytov, koľko je schopný predať a táto<br />

skutočnosť ho limituje.<br />

Napriek tomu, podľa posledných údajov v minulom<br />

roku sa na Slovensku dokončilo oveľa<br />

viac bytov ako v tom predchádzajúcom a mnohé<br />

bytové domy sú ešte rozostavané.<br />

V štatistikách sme na nižších priečkach<br />

ako iné krajiny Európskej únie,<br />

ale to súvisí najmä s plochou bytu,<br />

počtom izieb a podobne. Avšak<br />

10<br />

V POSLEDNÝCH ROKOCH BYTOVÁ<br />

VÝSTAVBA NABERÁ NOVÝ DYCH<br />

„O vlastné bývanie by sa v každom prípade mal starať sám občan,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR Štefan Kužma. Zhovárala sa s ním Dagmar Krištofičová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

štatistiky treba vedieť čítať. V mnohých oblastiach<br />

máme väčšie či početnejšie domácnosti,<br />

a preto aj bytový fond treba vnímať v týchto<br />

súvislostiach.<br />

Sociálny, ekonomický aj celospoločenský<br />

rozmer majú aj rómske osady, biľag,<br />

ktorý Slovensko nedokáže už dlhé roky<br />

riešiť.<br />

Štatistiky najmä na východnom Slovensku<br />

skresľujú rómske osady, takže potom sa niekedy<br />

uvádzajú anomálie, že napríklad v obci,<br />

ktorá má tristo domov žije dvetisíc ľudí. Aj<br />

v rómskej osade sú obydlia, ale do štatistík<br />

sa nezapočítavajú, lebo na papieri neexistujú,<br />

zatiaľ čo ich obyvatelia v štatistike figurujú.<br />

Nuž iste, poniektorí majú viacero bytov,<br />

najmä v mestách je mnoho voľných bytov,<br />

ktoré sa prenajímajú a mnoho ráz<br />

aj načierno.<br />

Tak to je ďalší problém štatistík. Pretože<br />

tieto byty sú síce obývané, ale v štatistikách<br />

nefigurujú ako nájomné byty. Štatistiky zaznamenávajú<br />

ako nájomné byty iba komunálne<br />

byty a to je trochu skresľujúce. Veď desiatky,<br />

stovky ľudí bývajú v nájme u niekoho v byte,<br />

čiže majú zmluvu o prenájme s majiteľom<br />

bytu. Tie byty sú v osobnom vlastníctve a ak<br />

sa ten byt prenajíma, tak je to taký istý prenájom,<br />

ako v komunálnom byte. Ibaže ten komunálny<br />

patrí obci a tá ho prenajíma. Všetky<br />

tieto tzv. voľné byty určené na prenájom sa<br />

nedostanú do štatistík a pritom všetci vieme,<br />

že takýchto bytov určených na prenájom je<br />

neskutočne veľa. Ak by sme teda presne pomenovali<br />

a definovali, čo je to nájomný byt,<br />

možno by sme v štatistikách vyzerali oveľa<br />

lepšie. A pozrieť sa dôkladnejšie na túto aktivitu<br />

niektorých občanov by sme sa mali aj<br />

z hľadiska daňových povinností, pretože mnohí<br />

majitelia bytov nepriznávajú nájomníkov,<br />

aby nemuseli platiť dane z príjmu. Navyše<br />

táto oblasť podnikania takisto skresľuje štatistiky<br />

počtu občanov v jednotlivých mestách<br />

a obciach. Státisíce ľudí, najmä mladých má<br />

trvalý pobyt u rodičov a pritom býva a pracuje<br />

v inom meste.<br />

V čom dnes vlastne spočíva podpora<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania, ako sme ju poznali<br />

ešte nedávno? Priemerne zarábajúci<br />

občan si dnes ťažko nasporí na dobré<br />

bývanie...<br />

Nenasporí, ale môže si zobrať hypotéku<br />

a to za také úroky, o ktorých sa nám pred rokmi<br />

iba snívalo. Byt nie je práčka, je to nehnuteľnosť<br />

a tú máte na roky rokúce, prípadne<br />

vždy ju môžete výhodne speňažiť a zadovážiť<br />

si lepšie bývanie, podľa vlastných potrieb. Je<br />

to dlhodobá investícia, preto je potrebné počítať<br />

s dlhodobým zadĺžením. Pre tých, ktorí<br />

nemajú ani na takéto dlhodobé splácanie,<br />

existujú štátne formy podpory bývania, napríklad<br />

dotácia na obecné nájomné byty, Štátny<br />

fond <strong>rozvoj</strong>a bývania a podobne.<br />

Ako sa podľa vás k problematike výstavby<br />

nájomných bytov stavajú obce? Majú<br />

záujem o výstavbu nájomných bytov?<br />

Dnes majú omnoho lepšie podmienky ako<br />

kedykoľvek predtým. Dnes obec, ktorá nemá<br />

v obecnej kase ani halier, môže začať s výstavbou<br />

nájomných bytov. Dostane na túto stavbu<br />

nenávratnú pôžičku tridsať percent, a na sedemdesiat<br />

percent výhodný úver zo ŠFRB. Do<br />

výstavby obecných bytov dnes prúdia stovky<br />

miliónov korún. Mestá a obce stavajú mnoho<br />

bytov.<br />

Uvedomte si, že v súčasnosti nerastie počet<br />

obyvateľov Slovenska takým tempom ako napríklad<br />

v sedemdesiatych rokoch. Nemôžeme<br />

výstavbu porovnávať.<br />

Je to správne, že niekto dostane byt od<br />

obce, či mesta a iní za neho musia platiť<br />

milión, až tri?<br />

Podľa môjho osobného názoru by sa každý<br />

mal postarať o svoje bývanie sám. Vtedy si to<br />

bývanie aj viac váži. Cez hypotekárne úvery<br />

sa viac stavajú byty do osobného vlastníctva.<br />

V programe výstavby obecných nájomných<br />

bytov by sme sa viac mali zamerať na odpovede<br />

na otázku, aké byty stavať. Každý občan<br />

má iné nároky, veď to je samozrejmé. Ale ak<br />

my dvaja napríklad máme požiadavku bývať<br />

v trojizbovom byte, prečo jeden z nás by ten

yt mal dostať zadarmo, za symbolické<br />

nájomné a ten druhý si ho musí<br />

kúpiť. Prečo má jeden občan výhodu<br />

nájomného bytu a druhý nie? Takže si<br />

myslím, že štandard bytov, ktoré sú<br />

poskytované občanom ako sociálne,<br />

komunálne byty, by mal byť jednoznačne<br />

nižší, aby ten človek, čo ho<br />

dostane, bol motivovaný hľadať lepšie<br />

bývanie, ktoré si už bude ochotný alebo<br />

bude môcť zaplatiť.<br />

O akých bytoch hovoríme, koľko<br />

metrov štvorcových majú tzv. sociálne<br />

byty?<br />

Nuž, kedysi mali až deväťdesiat<br />

metrov štvorcových, dnes je maximálna<br />

hranica osemdesiat metrov štvorcových.<br />

Pôsobil som samospráve a poviem<br />

vám, že mnoho ľudí, ktorí tieto<br />

byty získali, vôbec neboli motivovaní<br />

opustiť ich, keď sa zlepšila ich ekonomická<br />

situácia, veď prečo aj... Preto si<br />

myslím, že by sme sa mohli viac zamerať<br />

pri výstavbe komunálnych bytov<br />

na tých, čo na bývanie, strechu nad<br />

hlavou naozaj nemajú. Ale i štandard<br />

by mal byť tomu primeraný. A dnes už<br />

tento pocit majú aj obce.<br />

Skutočne, mnohé obce riešia komunálnu<br />

výstavbu týmto smerom,<br />

v poslednom období<br />

sa najmä na východnom<br />

území republiky<br />

významne venujeme<br />

výstavbe obydlí pre<br />

občanov z rómskych<br />

osád.<br />

Všetci poznáme<br />

problém sídliska Luník IX. v Košiciach.<br />

Občania nezamestnaní, alebo s veľmi<br />

nízkymi príjmami získali byty, za ktoré<br />

neplatia o ktoré sa nestarajú. Neskončí<br />

aj táto iniciatíva a pomoc podobne?<br />

V takom prípade by bolo vhodné, keby sa<br />

mesto stalo osobitným príjemcom sociálnych<br />

„Stavebníctvo naozaj ako sa hovorí „ide hore,“ ale v tichosti. Nehovorí<br />

sa o ňom tak často ako napríklad o <strong>rozvoj</strong>i automobilového<br />

priemyslu na Slovensku, a možno aj preto pocit mnohých ľudí<br />

je práve opačný, alebo lepšie povedané, nie sú o tom až tak často<br />

dobre informovaní.“<br />

dávok a náklady na bývanie by si rovno strhávalo.<br />

Kým Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania donedávna<br />

dotoval tých, čo na to majú,<br />

podmienky sa medzičasom zmenili, ale<br />

neviem , či v tom smere, že bude podporovať<br />

tých, čo na vlastné bývanie nemajú...<br />

Určite áno. Podmienky určuje zákon.<br />

Fond dnes skutočne pracuje podľa<br />

prísnych štandardov, nie je možná<br />

korupcia, nik sa nemôže predbiehať<br />

v žiadostiach o podporu a každý má<br />

istotu, že ak má právo na podporu, tak<br />

ju aj dostane. Dnes sa všetky žiadosti<br />

evidujú podľa dátumu podania, nie je<br />

možné uprednostniť žiadosť, ktorá na<br />

fond prišla neskôr a pod.<br />

Myslím si, že každý návštevník,<br />

ale aj obyvateľ, ktorý sa vyberie<br />

na potulky Slovenskom, vidí, že<br />

sa stavia dosť a mestá a obce<br />

získavajú novú tvár. Niekedy je<br />

však pošpinená „svojskou architektúrou“.<br />

Chýba pohľad urbanistu<br />

a v mnohých prípadoch aj<br />

architekta. Kto by mal mať pod<br />

palcom urbanizmus krajiny. Nie<br />

vaše ministerstvo?<br />

Napríklad Bratislava donedávna<br />

nemala obsadenú funkciu hlavného<br />

architekta a veru nepoznám taký<br />

prípad, mesto, ktoré by tento post<br />

v miestnej správe nemalo. Pracoval<br />

som v samosprávnych orgánoch<br />

mesta Prešov a tam bol hlavný architekt<br />

dôležitou funkciou. Navyše<br />

Prešov je mestská pamiatková re-<br />

zervácia, čiže tam<br />

do výstavby hovoria<br />

nielen architekti ale<br />

aj pamiatkari. A tí<br />

sú dosť ortodoxní,<br />

aspoň mne sa tak<br />

niekedy javí.<br />

Ak hovoríme o stavbách,<br />

nemôžeme nespomenúť ohromnú<br />

tortúru, ktorú musí každý stavebník prekonať,<br />

kým sa dostane k prvým výkopovým<br />

prácam. Získať stavebné povolenie<br />

znamená obísť asi sto úradov a úradníkov.<br />

Je to beh za pečiatkami, mnoho ráz<br />

úplne zbytočnými…<br />

Tak toto práve riešime novelou stavebného<br />

zákona a táto novela podstatne zjednodušuje<br />

stavebné konanie. Mnohé rozhodnutia,<br />

ktoré si musel stavebník vybavovať<br />

sám, budú teraz medzi sebou vybavovať<br />

jednotlivé úrady, ktoré budú vzájomne komunikovať,<br />

už nebude treba toľko rozhodnutí<br />

ale iba záväzné vyjadrenia, podstatne<br />

zjednodušujeme stavebné konanie. Zákon<br />

je pripravený na rokovanie parlamentu<br />

v júni tohto roka. Novela stavebného zákona<br />

a zjednodušenie povoľovania stavieb je<br />

našou iniciatívou a radi by sme to v parlamente<br />

presadili.<br />

Vzhľadom na to, že mnoho poslancov<br />

nedávno stavalo alebo stavia domy,<br />

asi nebude problém so schvaľovaním,<br />

však?<br />

Verím, že áno. Okrem Ministerstva<br />

životného prostredia SR zatiaľ nik<br />

nemal v rámci pripomienkového<br />

konania podstatné výhrady. �<br />

11<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

NÁRODNÁ RADA SR<br />

VLÁDA ZABÚDA, ŽE SLOVENSKO JE AJ<br />

ĎALEJ OD BRATISLAVY<br />

V Národnej rade Slovenskej republiky zastupuje opozičnú stranu Smer, kde je tieňovým ministrom dopravy, výstavby<br />

a informačných technológií. Spomedzi poslancov patrí medzi najaktívnejších predkladateľov noviel zákonov a aj preto je<br />

aj nekompromisným kritikom hospodárskej politiky súčasnej vládnej koalície. S podpredsedom parlamentného Výboru<br />

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ing. Ľubomírom Vážnym hovoril publicista František Meliš.<br />

Výbor, ktorého ste podpredsedom, má<br />

veľmi široký záber. Okrem iného mu prináleží<br />

venovať sa aj problematike výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a. Do akej miery<br />

tejto oblasti na zasadaniach výboru venujete<br />

pozornosť?<br />

Patronujeme tri ministerstvá. Ministerstvo<br />

dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo<br />

hospodárstva a ministerstvo výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a. Vzhľadom na tento široký<br />

záber sa nedá každej problematike venovať<br />

do takej hĺbky, ako by si to prax vyžadovala.<br />

Zaoberali sme sa aj problematikou výstavby<br />

a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a, hoci musím kriticky<br />

poznamenať, že obe oblasti zaostávajú za<br />

očakávaniami. Výkonná moc štátu má v tejto<br />

oblasti obrovské rezervy. Výstavba sa obmedzila<br />

iba na budovanie bytov. Podľa nášho názoru<br />

treba podstatne väčší akcent venovať prerozdeleniu<br />

7 miliárd korún, ktorými sa vláda pýši,<br />

pretože viac ide o dotácie bánk ako o priame<br />

dotácie do výstavby. Neustále upozorňujem na<br />

časovanú bombu, ktorou sa treba oveľa viac<br />

zaoberať, a to je dvadsať až päťdesiatročná<br />

bytová výstavba. Vlastníci či nájomníci týchto<br />

bytov si sami nepomôžu a podpora štátu je<br />

mizivá. Ani veľmi nepreženiem, keď poviem,<br />

že o pár rokov nám stará bytová výstavba<br />

doslova padne na hlavu. Nedokážem si totiž<br />

predstaviť 60-ročný manželský pár, ktorý by sa<br />

zaťažil vysokým úverom na statické vylepšenie<br />

svojho dvojizbového bytu. Toto je úloha štátu,<br />

s ktorou sa musí vysporiadať. Súvisí to najmä<br />

so zateplením objektu a výmenou okien, čo by<br />

mohlo priniesť veľké energetické úspory, ale aj<br />

s odstránením statických defektov.<br />

V tejto oblasti však štát poskytuje istú<br />

podporu.<br />

Je však veľmi nízka a aj preto sa využíva len<br />

minimálne Preto sa domnievam, že vláda by<br />

sa tým mala zaoberať, aby sa prijali akčnejšie<br />

opatrenia a aby sa viac dostal do života tento<br />

podporný program. Už pri schvaľovaní zákona<br />

o štátnom rozpočte i na zasadaniach výboru<br />

som viackrát inicioval podstatne väčšiu akcentáciu<br />

tohto problému zo strany vlády a ministerstva<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a.<br />

Je všeobecne známe, že rozdiely medzi<br />

regiónmi sú veľmi veľké. Ako vidíte perspektívu<br />

ich zmenšovania?<br />

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími regionálnymi<br />

rozdielmi. Vláda a ani príslušné<br />

ministerstvá sa týmto problémom<br />

dostatočne nezaoberajú. Slovensko<br />

je v tejto oblasti neštandardná<br />

krajina, a preto aj vláda musí prijať<br />

12<br />

Foto: M. Nemec<br />

neštandardné riešenia na vyrovnanie týchto<br />

rozdielov, pretože v opačnom prípade sa nám<br />

môže stať to, čo v nemeckých Drážďanoch, kde<br />

jednoducho klesol podiel obyvateľstva o 27<br />

– 30 percent. Takéto vyľudnenie napríklad na<br />

stred alebo východ Slovenska je veľmi nebezpečné.<br />

Veľkí investori síce priniesli pracovné<br />

príležitosti, avšak nevyriešili to, čo stále zdôrazňovala<br />

vláda a jednotlivé ministerstvá, najmä<br />

ministerstvo hospodárstva, že hravo vyriešia aj<br />

otázku malých a stredných podnikateľov. Tento<br />

stav je stále potieraný, nemá takú náplň svojej<br />

činnosti, ako by mal mať, inými slovami na Slovensku<br />

sú malí a strední vygumovaní z povrchu<br />

zemského. Bude obrovským problémom tento<br />

stav znovu oživiť aj nejakými neštandardnými<br />

riešeniami, pritom vláda o nich vôbec neuvažuje.<br />

Treba urýchlene prijať akčný plán na<br />

pozdvihnutie malých a stredných podnikateľov<br />

a ich zaradenie do podnikateľského prostredia.<br />

Ekonomické analýzy z európskych krajín hovoria<br />

o tom, že 20 percent tvoria veľkí investori<br />

a 80 percent malí a strední podnikatelia. U nás<br />

je tento pomer opačný, čo je žalostná situácia<br />

pre <strong>rozvoj</strong> Slovenska.<br />

Na Slovensku je cena bytov neúmerne<br />

vysoká, pritom však ani údržba bytov predovšetkým<br />

v panelákoch nebude lacná.<br />

Zdá sa, že mnohí ich vlastníci, ktorí tieto<br />

byty pred rokmi kupovali za lacné peniaze,<br />

si to ešte stále neuvedomujú. Pritom<br />

štát na tieto výdavky nemá peniaze.<br />

Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania na takéto účely<br />

neslúži. Je to návratný program, teda je to pô-<br />

žička. Pre mnohých ľudí je tento návratný spôsob<br />

riešenia teda neprijateľný, pretože slúži iba<br />

na novú bytovú výstavbu. Jestvuje však aj druhý<br />

program ministerstva výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a, tzv. dotačný, ktorý je nenávratný. Je určený<br />

na také účely, ako sú statické poruchy, na<br />

zateplenie a iné opravy. Domnievam sa však,<br />

že sa oň dosť nedbá. Prispieva sa z neho na<br />

spomínané účely, ale iba 10 percentami, takže<br />

ak má niekto na opravy zložiť 150-tisíc a štát<br />

mu dá len 15-tisíc, tak je to málo. Garde by sa<br />

malo otočiť. Nech občan dá 15-tisíc, aby bol<br />

závislý od toho, že chce robiť opravy, a štát by<br />

dal ten zvyšok, lebo to pomôže aj jemu. Nesúhlasím<br />

s tou praxou, ktorú realizujú v Nemecku,<br />

presnejšie v bývalej Nemeckej demokratickej<br />

republike, kde panelové domy rúcajú, pretože<br />

u nás je ich potrebné zhodnotiť. Ich životnosť<br />

je 100 – 120 rokov. Samozrejme, že aj panelový<br />

dom potrebuje po 30 – 40 rokoch určitú<br />

repasáciu, čo sa deje, a preto by bolo nevhodné<br />

paneláky po tretine životnosti búrať. Nech<br />

sa plnohodnotne využije ich životnosť, nech<br />

sa prerobia typologické a dispozičné danosti<br />

týchto bytov, nech sa vymenia inžinierske siete<br />

v domoch, pretože dom bude staticky vyhovovať<br />

ešte ďalších šesťdesiat rokov.<br />

Najväčšie problémy so získaním bytu<br />

majú mladé rodiny, aspoň teda väčšina<br />

z nich. Je to aj kvôli už spomínanej nedostatočnej<br />

podpore štátu, ktorá bola<br />

v minulosti oveľa citeľnejšia.<br />

Na ich podporu máme niektoré nástroje, ako<br />

je už spomínaný Štátny fond <strong>rozvoj</strong>a bývania,<br />

stavebné sporiteľne a hypotekárne banky.<br />

K týmto trom zdrojom sa môže mladý človek<br />

dostať. Napriek tomu je potrebné tento systém<br />

opraviť, odstrániť z neho problémy, aby sa<br />

výstavba bytov pre mladé rodiny masívnejšie<br />

rozbehla. Súvisí to však s celkovou klímou na<br />

Slovensku, v ktorej sa odzrkadľujú aj obrovské<br />

regionálne rozdiely. Napríklad v Bratislave<br />

dopyt po bytoch 30-krát prevyšuje možnosti,<br />

oproti tomu vo Svidníku nikto z mladých bývať<br />

nechce. Čiže musíme naštartovať systém<br />

odstraňovania regionálnych rozdielov a potom<br />

sa bude zlepšovať aj situácia v zaobstarávaní<br />

si bytov mladými rodinami. Nesmieme však<br />

zabudnúť na už spomínanú časovanú bombu<br />

s panelákmi. Lenže tento problém si viem predstaviť<br />

aj pri rodinných domoch. Prečo by mali<br />

byť ich vlastníci diskriminovaní v porovnaní<br />

s vlastníkom bytu v panelovom dome? Veď rodinný<br />

dom si jeho užívateľ postavil viac-menej<br />

za vlastné peniaze – alebo za požičané, ktoré<br />

už splatil. Aj tu však musí byť príspevok štátu.<br />

Ak štát v tom-ktorom byte či dome usporí na

energiách 30 – 40 percent, ktoré tam aj tak<br />

musí dodať, mal by mať väčší záujem o pomoc<br />

na ich šetrení. Každý štát by mal mať záujem<br />

na nižších environmentálnych záťažiach.<br />

Ak hovoríme o regionálnych rozdieloch,<br />

tak nepochybne najhoršie na tom je<br />

východ republiky. V čom vidíte hlavné<br />

príčiny tohto stavu?<br />

Je to súhrn problémov. Sčasti je jedným<br />

z problémov infraštruktúra. Mám osobné<br />

skúsenosti s potenciálnymi investormi v stredoslovenskom<br />

regióne, z ktorého pochádzam,<br />

a neraz krútili nosom nad tým, ako budú budovať<br />

svoje centrá pri takých cestách, na ktorých<br />

sa vždy dostali do nejakej zápchy. Práve preto<br />

by v týchto regiónoch mala byť väčšia podpora<br />

malých a stredných podnikateľov, ktorí by sa<br />

dokázali vysporiadať s tou infraštruktúrou<br />

a s dopravou v malom. Lenže tento proces<br />

nepostupuje tak, ako by to bolo potrebné, pretože<br />

vláda stále ignoruje regionálne rozdiely<br />

a zakrýva ich pod fiktívne štatistické údaje<br />

ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta<br />

Kaníka o nezamestnanosti a Štatistického<br />

úradu Slovenskej republiky. Ďalším problémom<br />

je podkapitalizovanie regionóv. Treba tam<br />

priviesť veľkých investorov, ktorí by podporili<br />

aj tých malých a stredných podnikateľov, aby<br />

sa tento stav zmenil k normálu v kapitalizácii<br />

regiónu a v poskytovaní pracovných príležitostí.<br />

Obávam sa, že čoraz viac sa to v regiónoch<br />

začína orientovať na služby a do výrobnej sféry<br />

ide veľmi málo. Tretím a obrovským problémom<br />

sú dane, pretože zdaňovanie subjektov,<br />

pôsobiacich na Slovensku, sa realizuje v Bratislave,<br />

kde z toho ostáva profit a do regiónov sa<br />

nedostáva nič. Strana Smer už podala viacero<br />

pozmeňujúcich návrhov, aby zdaňovanie bolo<br />

korektnejšie voči regiónov, lenže nedeje sa tak.<br />

Vláda však do parlamentu predkladá<br />

správy o regionálnom <strong>rozvoj</strong>i.<br />

Musíme zmysluplnejšie realizovať regionálnu<br />

politiku v krajoch, pretože ľudia nám tam prestanú<br />

pracovať. Nie je predsa možné, aby všetci<br />

odišli do Bratislavy. Vláda tomu neprikladá<br />

veľký dôraz a zasa sa to zvrhlo do nešťastného<br />

riešenia. Predložil som na rokovanie národnej<br />

rady návrh uznesenia, ktorý bol schválený, aby<br />

vláda každého pol roka predkladala správu<br />

o regionálnych rozdieloch. Boli predložené dve<br />

takéto správy, obe však také sprofanované, že<br />

vlastne nič nepovedali. Zdá sa, že vláda túto<br />

úlohu chápe ako príťaž, pretože sa o regióny<br />

nestará. Vláda je poplatná Bratislave a zabúda,<br />

že Slovensko nekončí pri Stupave a Ivanke<br />

pri Dunaji, ale pokračuje aj ďalej.<br />

Nie je toto aj výzva pre Združenie miest<br />

a obcí Slovenska, aby pomáhali malému<br />

a strednému podnikaniu?<br />

Nemyslím si, že Združenie miest a obcí Slovenska<br />

by zvládlo <strong>rozvoj</strong> malého a stredného<br />

podnikania a podkapitalizovania svojich regiónov.<br />

Zdá sa mi to pre nich veľký koláč. Obce<br />

a mestá môžu tomu pomáhať, ale prvé husle<br />

hrať nebudú. Toto je úloha pre vládu Slovenskej<br />

republiky, ktorá má na starosti hospodársky<br />

<strong>rozvoj</strong> Slovenska.<br />

Foto: archív<br />

„Neustále upozorňujem na časovanú bombu, ktorou sa treba oveľa<br />

viac zaoberať, a to je dvadsať až päťdesiatročná bytová výstavba.<br />

Vlastníci či nájomníci týchto bytov si sami nepomôžu a podpora<br />

štátu je mizivá. Ani veľmi nepreženiem, keď poviem, že o pár rokov<br />

nám stará bytová výstavba doslova padne na hlavu.“<br />

Aj keď ste uviedli, že v regiónoch sa<br />

podnikanie väčšinou orientuje na služby,<br />

predsa len taký cestovný ruch je nielen<br />

veľmi dobrým zdrojom príjmov, ale aj<br />

možnosťou na zníženie nezamestnanosti.<br />

Poznatky však svedčia o tom, že v tejto<br />

oblasti máme ešte dosť rezerv.<br />

Isteže, máme veľké rezervy aj v službách<br />

cestovného ruchu, problémov je však viac. Sú<br />

to napríklad neštandardné riešenia podpory<br />

v oblasti cestovného ruchu. Mám na mysli<br />

daňové nástroje a stimuly. Podnikatelia, ktorí<br />

chcú v tejto oblasti podnikať, sú zasa odkázaní<br />

sami na seba, aby si niečo vytvorili. Ani tu<br />

necítim takú podporu vlády a štátu, aby sa<br />

tento sektor mohol plnohodnotne rozvíjať.<br />

Druhý problém vidím v geografii Slovenska,<br />

ktorá nie je taká, aby mohla súťažiť s Českou<br />

republikou, kde vyrába až 60 percent príjmov<br />

z cestovného ruchu Praha. My ju nemáme.<br />

Ak ju porovnáte s Bratislavou, uvidíte tie obrovské<br />

rozdiely. Možno sa s Čechmi môžeme<br />

porovnávať v oblasti prírody, kde sme na tom<br />

lepšie, len je potrebné tieto danosti lepšie využívať.<br />

Je to však aj v ľuďoch, pretože sa odučili<br />

poskytovať služby na príslušnej úrovni. Napríklad<br />

v Rakúsku sa majiteľ penziónu síce vozí<br />

na mercedese, lenže služby poskytuje s úklonom<br />

a včas, dokonca mu nie je cudzie ani<br />

obsluhovanie hostí, len aby mal plný penzión.<br />

Na Slovensku majiteľ penziónu nemá nijaký<br />

majetok, pritom sa tvári k hosťovi tak, ako by<br />

mu bol na príťaž. Tento obrat v myslení sa dá<br />

dosiahnuť tak, že štát prijme neštandardné<br />

riešenia, aby profitovali tí, čo sa dokážu starať<br />

o ľudí tak, že majú plné penzióny na rozdiel<br />

od tých nepodnikavých.<br />

Nezanedbateľnou súčasťou <strong>rozvoj</strong>a regiónov<br />

je aj doprava. Svojho času vláda<br />

rušila viacero regionálnych tratí, niektorí<br />

župani zvažovali aj zrušenie spojov, ktoré<br />

zabiehali na územie iného vyššieho<br />

územného celku. Napokon sa veci vrátili<br />

do starých koľají, pretože by to tiež malo<br />

negatívny dopad na život v regiónoch.<br />

Ako hodnotíte súčasnú situáciu?<br />

Ako nezmenenú, pretože vláda si ďalej<br />

hovie v spokojnosti. Usmievam sa nad tým<br />

nezmyselným krokom, ktorým vláda zrušila<br />

regionálne trate a o štyri mesiace ich znovu<br />

obnovila. Je to nekoncepčné riešenie ministerstva<br />

dopravy, spojov a telekomunikácií a Železníc<br />

Slovenskej republiky. Štát preniesol na<br />

vyššie územné celky zodpovednosť za osobnú<br />

autobusovú dopravu a vyzerá to tak, že tento<br />

krok bude chcieť urobiť aj v osobnej železničnej<br />

doprave tvrdiac, že sú to lepší gazdovia<br />

a budú lepšie vplývať na tieto oblasti. Nemyslím<br />

si to, iba sa pýtam ministerstva dopravy,<br />

čo robilo, keď za šesť rokov kontinuálneho<br />

vládnutia nevyriešilo koncepciu štátnej dopravnej<br />

politiky a harmonizáciu dopravy? Štát<br />

stále platí súbežne za výkony vo verejnom<br />

záujme autobusárom za 40 hláv v autobuse,<br />

hoci sa v ňom vezú iba dve, rovnako platí<br />

železničiarom za dvesto cestujúcich,<br />

hoci je ich vo vlaku iba šesť. Pokiaľ<br />

si v tomto neurobíme poriadok, tak<br />

sa nepohneme z miesta. �<br />

13<br />

NÁRODNÁ RADA SR

DÔVERA A SPOKOJNOSŤ KLIENTOV<br />

NÁS ZAVÄZUJE<br />

Konkurencia na poistnom trhu EÚ je čoraz tvrdšia. Platí to najmä o starších členských krajinách únie. Asi aj preto<br />

poisťovacie spoločnosti smerujú do strednej a východnej Európy. Stopercentným vlastníkom poisťovne KOOPERATIVA<br />

je Wiener Städtische Allgemeine Versicherung. Rozhovor s generálnym riaditeľom poisťovne Jurajom Lelkesom<br />

sprostredkoval publicista Stanislav Tománek.<br />

Je jedným z dôvodov rýchleho rastu spoločnosti<br />

KOOPERATIVA aj skutočnosť,<br />

že za vami stojí člen silnej európskej<br />

skupiny?<br />

Je známou skutočnosťou, že akcionárom<br />

poisťovne KOOPERATIVA je jedna z najvýznamnejších<br />

poisťovní v Rakúsku – Wiener<br />

Städtische, ktorá má zastúpenie po celom<br />

území strednej a východnej Európy. Wiener<br />

Städtische pôsobí v 15 krajinách Európy a táto<br />

jej silná konkurenčná pozícia jej poskytuje<br />

možnosť podieľať sa na vysokom potenciáli<br />

rastu a na hospodárskom úspechu krajín, kde<br />

má svoje dcérske spoločnosti. Koncern Wiener<br />

Städtische pozostáva z 25 poisťovacích<br />

spoločností.<br />

Základný kameň expanzie a dlhodobého<br />

rastu skupiny Wiener Städtische bol položený<br />

už začiatkom 90. rokov, keď práve Wiener<br />

Städtische bola zakladateľom prvej súkromnej<br />

poisťovne KOOPERATIVA krátko po páde<br />

železnej opony v bývalom Československu.<br />

Transfer know-how, organizačné, produktové<br />

a odbytové stratégie Wiener Städtische,<br />

ktorá má za sebou viac ako 180 rokov<br />

skúseností a úspechov, dlhodobé investície<br />

a investovanie ziskov v krajine, z ktorej zisk<br />

pochádza, tvoria základné piliere úspechu<br />

skupiny. Potrebný <strong>rozvoj</strong> obchodnej činnosti<br />

je v rámci celého koncernu podporovaný<br />

včasnou inováciou produktov a orientáciou<br />

na kvalitné služby zákazníkom.<br />

Výsledkom uvedenej stratégie je, že<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. patrí dnes<br />

k najúspešnejším podnikom skupiny Wiener<br />

Städtische.<br />

Čo by mala verejnosť vedieť o poisťovni<br />

KOOPERATIVA?<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. bola založená<br />

30. októbra 1990 ako prvá súkromná poisťovacia<br />

spoločnosť na miestnom trhu. Wiener<br />

Städtische sa postupne stala 100-percentným<br />

akcionárom poisťovne KOOPERATIVA, ktorá<br />

sa začlenila do silnej európskej skupiny Wiener<br />

Städtische.<br />

Za 15 rokov pôsobenia na slovenskom poistnom<br />

trhu dosiahol počet klientov poisťovne<br />

750 000 a počet poistných zmlúv prekročil<br />

hranicu 1 milióna kusov. KOOPERATIVA zamestnáva<br />

vyše 900 interných zamestnancov.<br />

KOOPERATIVA zaznamenáva v posledných<br />

rokoch prudký nárast svojho podielu na trhu<br />

a rozširovanie svojich podnikateľských<br />

aktivít, v rámci ktorých získala Komunálnu<br />

poisťovňu, a. s. a majoritný<br />

podiel v poisťovni KONTINUITA.<br />

Skupina Wiener Städtische na<br />

14<br />

Slovensku tak už pozostáva z 3 poisťovní<br />

– lídrom a materskou spoločnosťou je KO-<br />

OPERATIVA, ďalšími poisťovňami skupiny sú<br />

Komunálna poisťovňa a KONTINUITA.<br />

Ing. Juraj Lelkes – predseda predstavenstva<br />

a generálny riaditeľ<br />

Môžete priblížiť vašu stratégiu, vízie a zámery?<br />

Čím chcete získať klientov v prostredí<br />

rastúcej konkurencie? Môžete priblížiť<br />

vaše prednosti z pohľadu klientov?<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. je moderná<br />

spoločnosť, ktorá má jasne vymedzené poslanie,<br />

základné hodnoty zamestnancov, víziu<br />

a strategické zámery.<br />

KOOPERATIVA deklaruje poskytovanie poisťovacích<br />

služieb na vysokej profesionálnej<br />

úrovni a uspokojovanie potrieb a očakávaní<br />

akcionárov, klientov, obchodných partnerov<br />

a zamestnancov.<br />

Poslaním poisťovne KOOPERATIVA je byť<br />

poisťovňou pre všetkých občanov, firmy a inštitúcie.<br />

Snahou zamestnancov je, aby klienti<br />

cítili, že sme voči ich požiadavkám a očakávaniam<br />

otvorení, a že každý z nich je pre našu<br />

spoločnosť dôležitý.<br />

Základnou hodnotou, aktívom a budúcnosťou<br />

poisťovne KOOPERATIVA je klient.<br />

Aj napriek silnejúcej konkurencii na poistnom<br />

trhu si KOOPERATIVA posilňuje pozíciu<br />

stabilnej a úspešnej poisťovne práve vďaka<br />

dôvere svojich klientov, ktorí oceňujú jej<br />

prednosti, ako je univerzálnosť, finančné<br />

zázemie so silným zahraničným akcionárom,<br />

finančnú silu, rastové trendy, flexibilita, profesionálny<br />

prístup zamestnancov, dlhoročné<br />

skúsenosti, výhodné uloženie finančných<br />

prostriedkov a rozsiahla sieť pobočiek po<br />

celom území Slovenska.<br />

Strategickou víziou poisťovne KOOPERATI-<br />

VA je aj pre budúcnosť udržanie si statusu<br />

najdynamickejšie sa rozvíjajúcej poisťovne<br />

na trhu. Odborné znalosti a skúsenosti medzinárodnej<br />

skupiny Wiener Städtische bude<br />

spoločnosť aj naďalej využívať na to, aby<br />

napĺňala požiadavky klientov a prekračovala<br />

ich očakávania.<br />

V 15. roku pôsobenia na slovenskom poistnom<br />

trhu bude KOOPERATIVA poisťovňa,<br />

a.s. naďalej pokračovať v trende zvyšovania<br />

trhového podielu vo všetkých poistných odvetviach.<br />

V rámci dlhodobého výhľadu primárnym<br />

cieľom ostáva rozširovanie dlhodobého<br />

poistného kmeňa prostredníctvom životných<br />

a dôchodkových poistení, poistení majetku<br />

občanov, firiem, podnikateľov a zodpovednostných<br />

poistení. Pre zabezpečenie dlhodobého<br />

a progresívneho <strong>rozvoj</strong>a spoločnosti,<br />

s ohľadom na plnenie stanovených cieľov,<br />

KOOPERATIVA bude i naďalej podporovať<br />

<strong>rozvoj</strong> vlastných aj externých predajných<br />

štruktúr, internej informačnej siete, bankopoisťovníctva<br />

a ďalších súvisiacich oblastí.<br />

Naďalej budeme rozširovať obchodné vzťahy<br />

s najväčšou bankou na slovenskom trhu,<br />

ktorou je Slovenská sporiteľňa, a.s. patriaca<br />

do významnej európskej skupiny Erste a s jej<br />

dcérskymi spoločnosťami.<br />

V záujme úspešnej realizácie stanovených<br />

cieľov je prvoradá kvalitná marketingová<br />

podpora zameraná na posilňovanie imidžu<br />

spoločnosti, znalosti značky a jej produktov<br />

s cieľom zvyšovať sympatie verejnosti<br />

a klientov. KOOPERATIVA smeruje svoje aktivity<br />

k rozširovaniu a inováciám produktového<br />

portfólia na základe príležitostí a požiadaviek<br />

trhu.<br />

S ohľadom na vývoj nárokov klienta KOOPE-<br />

RATIVA každoročne venuje zvýšenú pozornosť<br />

manažmentu vzťahov so zákazníkmi. Všetky<br />

aktivity spoločnosti sú a naďalej budú orientované<br />

na skvalitňovanie ponúkaných služieb.<br />

KOOPERATIVA – líder skupiny Wiener Städtische<br />

na Slovensku bude pokračovať v spolupráci<br />

so svojimi dcérskymi spoločnosťami<br />

– Komunálnou poisťovňou, a.s. a Kontinuitou<br />

poisťovňou, a.s. v racionalizácii procesov spoločného<br />

back-office, s maximálnym využitím

synergických efektov. Súčasne bude kladený<br />

dôraz na potreby a rešpektovanie osobitostí<br />

slovenského klienta, pri využití medzinárodného<br />

know-how koncernu.<br />

Technologický <strong>rozvoj</strong> poisťovne KOOPERA-<br />

TIVA spolu s investíciami, podpora silnej materskej<br />

spoločnosti Wiener Städtische a <strong>rozvoj</strong><br />

obchodných sietí sú predpokladom pre ďalší<br />

rast a finančnú stabilitu spoločnosti.<br />

Vaše výsledky v roku 2004 a od začiatku<br />

roka 2005. Ako vnímate už 3. ocenenie<br />

„Poisťovňa roka“?<br />

Rok 2004 bol pre poisťovňu KOOPERA-<br />

TIVA ďalším úspešným rokom v histórii jej<br />

podnikateľskej činnosti. Predpísané poistné<br />

k 31.12.2004 dosiahlo 9,37 mld. Sk, čo<br />

predstavuje medziročný nárast o 27,3<br />

percenta v porovnaní s rovnakým obdobím<br />

minulého roka, zatiaľ čo celý poistný trh na<br />

Slovensku zaznamenal celkový nárast vo<br />

výške len 14,7 percenta oproti roku 2003.<br />

Obchodný plán bol splnený na 112 percent,<br />

s prekročením predpísaného poistného o 1<br />

mld. Sk.<br />

Trhový podiel poisťovne KOOPERATIVA podľa<br />

výsledkov Slovenskej asociácie poisťovní za<br />

rok 2004 dosiahol úroveň 19,5 percenta, čo<br />

predstavuje medziročný nárast o 2 percentuálne<br />

body. Za posledné štyri roky sa činnosť<br />

poisťovne značne zdynamizovala, o čom svedčí<br />

aj skutočnosť, že spoločnosť zvýšila trhový<br />

podiel za toto obdobie o 10 percentuálnych<br />

bodov.<br />

Jasným potvrdením úspešnosti poisťovne<br />

KOOPERATIVA na poistnom trhu bolo opätovné<br />

získanie ocenenie „Poisťovňa roka“,<br />

ktoré tentokrát získala KOOPERATIVA s jasným<br />

náskokom.<br />

Dosiahnuté úspechy poisťovne KOOPERA-<br />

TIVA predstavujú pre všetkých zamestnancov<br />

spoločnosti záväzok v očiach našich klientov<br />

byť stále lepší, ponúkať kvalitnejšie produkty<br />

a služby, neustále prichádzať na trhu s novými,<br />

atraktívnymi podnetmi a nápadmi. Naše<br />

úsilie však bude korunované úspechom len<br />

vtedy, ak budú spokojní naši klienti.<br />

Výzvou pre napredovanie a splnenie náročných<br />

cieľov je aj skutočnosť, že KOOPE-<br />

RATIVA je širokou verejnosťou vnímaná ako<br />

„Poisťovňa roka“.<br />

Ku koncu prvého štvrťroka 2005 dosiahla<br />

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. predpísané<br />

poistné vo výške 3,63 mld. Sk, čo predstavuje<br />

medziročný nárast o 5,3 percenta. Podľa<br />

oficiálnych výsledkov Slovenskej asociácie poisťovní<br />

zvýšila tak KOOPERATIVA svoj trhový<br />

podiel na úroveň 22,4 percenta z celého<br />

poistného trhu SR.<br />

Obchodné výsledky spoločnosti boli v prvom<br />

kvartáli roka ovplyvnené situáciou na<br />

trhu povinného zmluvného poistenia motorových<br />

vozidiel, keď sa presadil silný tlak na<br />

zníženie cien. Táto situácia mala za následok,<br />

že I. štvrťrok roka skončil s poklesom predpísaného<br />

poistného celého poistného trhu SR<br />

na úroveň 96,6 percent výsledkov predchádzajúceho<br />

roka.<br />

Skupina Wiener Städtische na Slovensku,<br />

ktorú tvoria 3 poisťovne – KOOPERATIVA, Ko-<br />

munálna poisťovňa a KONTINUITA dosiahla<br />

k 31.3.2005 predpísané poistné vo výške 4,41<br />

mld. Sk a dosiahla tak trhový podiel na úrovni<br />

27,2 percenta, čo predstavuje nárast o viac<br />

ako 3 percentuálne body v porovnaní so stavom<br />

k 31.12.2004.<br />

V odbornej aj klientskej verejnosti pozitívne<br />

rezonuje vaša spolupráca so Slovenskou<br />

sporiteľňou, najmä nadštandardná<br />

starostlivosť o klientov.<br />

Už v priebehu roka 2004 sa naplno rozvinula<br />

úspešná strategická spolupráca so<br />

Slovenskou sporiteľňou pri vzájomnom predaji<br />

produktov bankopoisťovníctva. KOOPE-<br />

RATIVA reagovala na celosvetový trend vzájomného<br />

partnerstva finančných inštitúcií,<br />

s cieľom poskytnúť klientom komplexný balík<br />

služieb. KOOPERATIVA nadviazala úspešnú<br />

spoluprácu aj s dcérskymi spoločnosťami Slovenskej<br />

sporiteľne – Asset Management SLSP,<br />

Poisťovňou SLSP, Lízingom SLSP a v druhej<br />

polovici roka 2004 aj s Prvou dôchodkovou<br />

sporiteľňou, a. s., d.d.s.<br />

Aj v roku 2005 táto strategicky významná<br />

spolupráca naďalej veľmi úspešne napreduje<br />

a prekonáva všetky očakávania.<br />

Ktoré nové produkty, prístupy a služby<br />

ponúkate pre zvýšenie konkurencieschopnosti<br />

na trhu?<br />

V oblasti vývoja poistných produktov bolo<br />

za posledný rok inovovaných a aktualizovaných<br />

viacero produktov z oblasti neživotného<br />

aj životného poistenia, zameraných na občianske<br />

cieľové skupiny.<br />

V oblasti neživotného poistenia boli inovované<br />

poistné produkty, ako havarijné<br />

poistenie motorových vozidiel EUROKASKO,<br />

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú<br />

pri výkone povolania, poistenie zodpovednosti<br />

za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej<br />

činnosti, poistenie elektroniky, poistenie zodpovednosti<br />

za škodu, poistenie výstav a cestovné<br />

poistenia Assist Card Clasic a Assist<br />

Card Premium.<br />

Dôvodom na inováciu týchto produktov<br />

bola potreba zmien v poistných podmienkach,<br />

v sadzbách poistného, v rozsahu poistenia<br />

vzhľadom k požiadavkám trhu a taktiež<br />

s ohľadom na legislatívne zmeny.<br />

Zároveň došlo k rozšíreniu portfólia produktov<br />

neživotného poistenia – ide o produkty,<br />

ako poistenie zdopovednosti za škodu pri<br />

výkone povolania štátnych zamestnancov,<br />

poistenie prerušenia prevádzky osôb podnikajúcich<br />

na základe živnostenského oprávnenia<br />

alebo na základe osobitného právneho<br />

predpisu, celoročné poistenie liečebných<br />

nákladov, cestovné poistenie EUROTRAVEL,<br />

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú<br />

pri výkone činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa<br />

a cestovné poistenie k medzinárodnej<br />

platobnej karte vydávanej Slovenskou<br />

sporiteľňou, a. s.<br />

Veľmi atraktívne je komplexné poistenie<br />

drobných a stredných podnikateľov, ktoré<br />

okrem iného pokrýva aj prerušenie prevádzky.<br />

V oblasti životného poistenia bolo významným<br />

krokom vytvorenie produktu mi-<br />

moriadneho jednorazového poistného, ktorý<br />

umožňuje mimoriadne vkladanie voľných<br />

finančných prostriedkov v priebehu dojednaného<br />

životného poistenia a ich úplný alebo<br />

čiastočný výber. Výhodou tohto produktu je<br />

vyššie zhodnotenie finančných prostriedkov<br />

v porovnaní s produktmi bankového sektora,<br />

navyše produkt poskytuje aj poistnú ochranu.<br />

Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky<br />

do EÚ sa poisťovňa KOOPERATIVA rozhodla<br />

rozšíriť platnosť produktu denné odškodné za<br />

pobyt v nemocnici na celú Európu pre existujúce<br />

a novodojednané zmluvy, a poskytnúť<br />

tak svojim klientom geograficky rozšírené<br />

poistné krytie za nezmenenú cenu.<br />

V súvislosti s dôchodkovou reformou<br />

KOOPERATIVA pripravila nový produkt<br />

DÔCHODOK PLUS. Poistenie umožňuje<br />

výplatu doživotného dôchodku s garantovanou<br />

dobou výplaty a s vrátením poistného<br />

v prípade smrti poisteného pred začiatkom<br />

výplaty dôchodku. Výhodou produktu je možnosť<br />

výplaty jednorazovej sumy namiesto<br />

splatného doživotného dôchodku, zmena<br />

začiatku výplaty dôchodku, skrátenie doby<br />

výplaty dôchodku, ako aj možnosť uplatniť si<br />

nezdaniteľnú časť základu dane z príjmu až<br />

do výšky 12 000 Sk.<br />

Okrem iného zaujal aj váš centrálny<br />

dispečing škôd, ktorý je na Slovensku<br />

unikátom...<br />

Máte pravdu, KOOPERATIVA poisťovňa, a.<br />

s. zaviedla nový systém likvidácie poistných<br />

udalostí. Zriadením centrálneho dispečingu<br />

škôd KOOPERATIVA zásadne zmenila systém<br />

likvidácie poistných udalostí v oblasti poistenia<br />

majetku, motorových vozidiel a poistenia<br />

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou<br />

motorového vozidla. Hlavným prínosom<br />

zriadenia tohto špičkovo vybaveného pracoviska,<br />

ktoré je unikátom na slovenskom<br />

poistnom trhu, je úspora času pre klienta<br />

a možnosť efektívneho manažovania postupu<br />

likvidácie.<br />

Zriadením centrálneho dispečingu škôd<br />

máme možnosť poskytnúť klientovi väčší<br />

komfort pri hlásení škody a jeho informovaní<br />

o priebehu likvidácie poistnej udalosti na<br />

jednom mieste. Súčasne boli vytvorené predpoklady<br />

pre ďalšie skvalitnenie a zrýchlenie<br />

vybavovania škôd.<br />

V prípade vzniku škody na majetku alebo<br />

motorovom vozidle, klient telefonicky nahlási<br />

poistnú udalosť na čísle 0850 111 577 a KO-<br />

OPERATIVA následne začne proces likvidácie.<br />

Centrálny dispečing škôd má 12-hodinovú<br />

prevádzku, klient má možnosť telefonicky<br />

kontaktovať poisťovňu v pracovných dňoch<br />

v čase od 7,00 do 19,00 hod.<br />

Cieľom nového systému je v prvom rade<br />

spokojnosť klientov a minimalizácia časového<br />

úseku od nahlásenia poistnej udalosti po<br />

vyplatenie náhrady na účet poškodeného.<br />

A na záver...<br />

Dôvera našich klientov je pre nás<br />

zaväzujúca, urobíme všetko pre<br />

ich spokojný život. Vieme, že „bez<br />

starostí je život krajší“. �<br />

15

BRATISLAVA MÁ NOVÚ DOMINANTU<br />

APOLLO BUSINESS CENTER<br />

Vedúca developerská skupina HB Reavis Group pôsobí na slovenskom trhu nehnuteľností od roku 1993. V rokoch 1995 – 1999<br />

realizovala prvý moderný administratívny komplex na Slovensku – Bratislava Business Center a postupne poskytla priestory<br />

významným medzinárodným a slovenským spoločnostiam na ploche vyše 33-tisíc m 2 . V rokoch 2000 – 2001 pokračovala<br />

výstavbou najväčšieho slovenského nákupno-zábavného centra Aupark s celkovou prenajímateľnou plochou 43-tisíc m 2 . Tento<br />

mimoriadne úspešný koncept dnes patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie shopping centrá na Slovensku.<br />

V marci tohto roku slávnostne otvorila<br />

prestížne priestory doteraz najväčšieho<br />

administratívneho centra, Apollo Business<br />

Center, čím obohatila hlavné mesto o novú<br />

dominantu. Zakomponovaním množstva<br />

zelene v exteriéri a interiéri objektu, atraktívnymi<br />

vzdušnými a slnečnými priestormi pre<br />

ľudí, širokou ponukou obchodov a služieb,<br />

ktoré sú priamo súčasťou centra, sa podarilo<br />

vytvoriť humánne pracovné prostredie<br />

pre približne 2500 zamestnancov. Komplex<br />

s celkovou podlahovou plochou vyše 70-tisíc<br />

m2 a prenajímateľnou plochou 43 440 m2 zaberá<br />

1,1-hektárový samostatný pozemok. Je<br />

súčasťou ľahko dostupného a rozvíjajúceho<br />

sa administratívno-obchodného<br />

centra Bratislavy medzi<br />

ulicami Prievozská, Dostojevského<br />

rad a Bajkalská, ktoré sa postupne<br />

rozrastie až k dunajskému nábrežiu.<br />

Nachádza sa v tesnej blízkosti<br />

novovybudovaného piateho mosta<br />

cez Dunaj a centra hlavného mesta.<br />

Apollo zabezpečuje maximálnu<br />

variabilitu a flexibilitu prenajatých<br />

priestorov. Rozsah a riešenie budovy<br />

ponúka možnosť zmeny veľkosti<br />

a dispozície prenajatých priestorov<br />

bez zmeny adresy. Apollo Business<br />

Center predstavuje sedempodlažný<br />

komplex, s plošnými nárokmi<br />

od 50 až do niekoľko tisíc metrov<br />

štvorcových. Priestrannosť preskleného<br />

centra umocňuje átrium po celej výške<br />

budovy (52x22x26 metrov). V kancelárskej<br />

časti centra s celkovou rozlohou 37 440 m2 majú sídla napríklad poradensko-konzultačné<br />

spoločnosti Delloitte & Touche a Accenture,<br />

Citibank, Poštová banka, chemický koncern<br />

BASF, petrolejárska spoločnosť Shell, automobilky<br />

General Motors a Suzuki, farmaceutické<br />

spoločnosti Merck Sharp & Dohme Idea a Bo-<br />

City Business Center<br />

ehringer Ingelheim Pharma, informačno-technologické<br />

spoločnosti S&T, Telenor Networks,<br />

Nextra, Landis&Gyr a ďalšie. Obchodné<br />

pasáže na prízemí na ploche takmer 6000<br />

metrov štvorcových ponúkajú návštevníkom<br />

supermarket, poštu, drogériu, lekáreň, noviny<br />

a tabak, predaj a servis mobilných telefónov.<br />

Okrem toho môžu navštíviť suši bar, kaviarne,<br />

samoobslužnú reštauráciu, regeneračné<br />

centrum, lekársku kozmetiku, čistiareň, kaderníctvo,<br />

kvetinárstvo, parfumériu a kozmetiku,<br />

predajňu výpočtovej techniky a multimédií,<br />

fotoslužbu či požičovňu DVD, cestovnú kanceláriu,<br />

autopožičovňu, bankové expozitúry,<br />

Apollo Business Center<br />

hypotekárne centrum a iné služby a obchody.<br />

V budove taktiež nechýba notár. Prevádzky<br />

obchodov a služieb sú voľne prístupné nielen<br />

okolitej verejnosti.<br />

V apríli tohto roku ukončila spoločnosť<br />

HB Reavis Group výstavbu 15-hektárového<br />

logistického centra Bratislava-Rača. Ponúka<br />

skladové, distribučné, výrobné a kancelárske<br />

priestory s celkovou prenajímateľnou plochou<br />

viac ako 66 000 m 2 . Celý areál centra prešiel<br />

rozsiahlou revitalizáciou, ktorá sa rozdelila na<br />

dve etapy. Prvou bola kompletná rekonštrukcia<br />

bývalého mäsokombinátu Kabát s výmerou<br />

27 000 m 2 . V druhej fáze spoločnosť vybudovala<br />

novopostavené haly s výmerou približne<br />

40 000 m 2 . Logistické centrum sa nachádza<br />

v blízkosti diaľnice D1 (Bratislava – Žilina,<br />

Viedeň, Budapešť) a cestnej komunikácie Bratislava<br />

– Pezinok – Modra a je vzdialené len 6<br />

minút od medzinárodného letiska M. R. Štefánika<br />

v Bratislave.<br />

Okrem iných významných projektov spoločnosť<br />

plánuje výstavbu približne 20 administratívnych<br />

budov v Bratislave<br />

s celkovou prenajímateľnou plochou<br />

vyše 250 000 m 2 , ktoré zrealizuje<br />

postupne v najbližších 10 rokoch.<br />

V súčasnosti začala s prvou etapou<br />

výstavby prestížneho kancelárskeho<br />

centra City Business Center I, II<br />

s prenajímateľnou plochou 38 500<br />

metrov štvorcových. Zámerom celého<br />

2,1-hektárového projektu City<br />

Business Center je vytvoriť moderný<br />

mestský bulvár predstavujúci päť<br />

samostatných objektov tvoriacich<br />

prirodzenú hranicu mestskej časti<br />

Staré Mesto. V rámci maloobchodu<br />

a zábavy spoločnosti plánuje<br />

vybudovať sieť nákupno-zábavných<br />

centier Aupark v Žiline, Košiciach,<br />

Trenčíne, Piešťanoch a Ružomberku.<br />

V rámci industriálnych projektov plánuje výstavbu<br />

logistického parku Svätý Jur na 10 hektároch<br />

pozemkov, ktorý sa nachádza približne<br />

6 km od Bratislavy s celkovou prenajímateľnou<br />

plochou viac ako 33-tisíc m 2 a 20-hektárový<br />

industriálny development v Malackách s celkovou<br />

prenajímateľnou plochou 56-tisíc m 2 ,<br />

ktorý je súčasťou industriálneho a technologického<br />

parku Eurovalley. �

����������<br />

�������������������������������<br />

�����������<br />

���������������������������������<br />

������������������������<br />

�����������������������<br />

����������������������<br />

����������������������������<br />

���������������

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

18<br />

Mohli by ste priblížiť čitateľom zameranie<br />

oddelenia, ktoré vediete?<br />

Oddelenie územného plánovania vykonáva<br />

činnosti ústredného orgánu územného plánovania.<br />

Medzi najdôležitejšie činnosti patrí príprava<br />

nového zákona – novej právnej úpravy<br />

územného plánovania a jeho vykonávacích<br />

vyhlášok, metodické usmerňovanie činností<br />

obcí a samosprávnych krajov ako orgánov<br />

územného plánovania, zabezpečovanie spracovania<br />

a prerokúvanie Koncepcie územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a Slovenska a udržiavanie jej aktuálneho<br />

stavu, posudzovanie územných plánov samosprávnych<br />

krajov či sú obsahovo a postupom<br />

pri obstarávaní v súlade s Koncepciou<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska a s platnými<br />

právnymi predpismi. Oddelenie zabezpečuje<br />

aj bilaterálnu spoluprácu so všetkými susediacimi<br />

štátmi, kde riešia problémy územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a dôležité pre oboch partnerov a zabezpečuje<br />

aj spoluprácu s Európskou úniou, EHK<br />

OSN, Radou Európy a s Pracovným spoločenstvom<br />

podunajských krajín.<br />

Územný plán je vraj kreslená a písaná<br />

dohoda občanov, spoločenských skupín,<br />

odborných organizácií a štátnych<br />

orgánov o <strong>rozvoj</strong>i mesta alebo jeho<br />

časti, dohodnutá na demokratických<br />

princípoch. Laikovi sa však – obrazne<br />

povedané – vidí, že reálnou výslednicou<br />

je niekedy skôr zmaľovaná a načarbaná<br />

dohoda, pod ktorú sa podpísali lobistické<br />

skupiny.<br />

Po schválení územného plánu sa jeho záväzná<br />

časť vyhlasuje všeobecne záväzným<br />

nariadením obce, mesta alebo samosprávneho<br />

kraja, čo je miestny právny predpis,<br />

ktorý je záväzný pre všetkých, čo chcú vykonávať<br />

činnosti v určitom území. Ak má mesto<br />

územný plán, nové stavby môžu byť povolené<br />

iba také, ktoré zodpovedajú z hľadiska ich<br />

funkcie a priestorových regulatívov tomuto<br />

územnému plánu. Keď je potrebné začleniť<br />

do územného plánu novú činnosť/stavbu,<br />

možno tak urobiť cestou zmien a doplnkov<br />

územného plánu. Aj zmeny a doplnky je<br />

potrebné verejne prerokovať, teda každý má<br />

právo vyjadriť sa k navrhovanej zmene. Zmeny<br />

musia byť dohodnuté s orgánmi štátnej<br />

správy. Keď obec alebo mesto pripomienky<br />

občanov nezohľadní, musí im vysvetliť dôvod<br />

neakceptovania. Je teda aj na občanoch, či<br />

sa zaujímajú o zmeny územného plánu<br />

a vyjadrujú svoje postoje počas ich<br />

prerokovania. Zodpovedná samospráva<br />

neignoruje názory svojich<br />

občanov. Zmeny a doplnky schva-<br />

ZODPOVEDNÁ SAMOSPRÁVA<br />

NEIGNORUJE NÁZORY OBČANOV<br />

Takí sme my ľudia – často sa durdíme nad tým, ako sa u nás stavia lárom-fárom, aké monštrum narušilo vzhľad našej<br />

ulice, čože to zasa postavili práve v našom meste či vieske. Keď by sme si však svoje mohli povedať, vtedy väčšinou<br />

mlčíme. Aj o tomto, ale aj o mnohom inom sa zhováral náš spolupracovník JUDr. Jaroslav Gründler s Miloslavou<br />

Paškovou, vedúcou oddelenia územného plánovania Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR.<br />

Foto: M. Košírer<br />

ľuje zastupiteľstvo a jeho členov volíme my<br />

– obyvatelia miest a obcí.<br />

V oblasti výstavby stále u nás pretrváva<br />

tendencia zahusťovania zastavaných<br />

častí atraktívnych lokalít v mestách<br />

a na sídliskách, čo je z rôznych dôvodov<br />

pochopiteľné. Rátajú s touto situáciou<br />

jednotlivé územnoplánovacie dokumentácie,<br />

alebo tu zohráva svoju rolu teória<br />

spontánnosti, daná silnejšími lakťami<br />

investora?<br />

Územné plánovanie má nástroj na regulovanie<br />

zahusťovania zástavby. Prostredníctvom<br />

územného plánu zóny (t.j. časti obce<br />

či mesta) možno regulovať napríklad aj<br />

zastavanie pozemkov. Problémom však je, že<br />

mnohé mestá územné plány zón nemajú alebo<br />

ich majú len pre centrálnu mestskú zónu.<br />

Územný plán zóny zjednodušuje aj povoľovacie<br />

konania. Podľa stavebného zákona sa nevyžaduje<br />

územné rozhodnutie, ak podmienky<br />

umiestnenia stavieb podrobne rieši územný<br />

plán zóny.<br />

Obráťme pozornosť na legislatívu. Zákon<br />

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní<br />

a stavebnom poriadku má za sebou,<br />

aj so svojimi mnohými doplnkami, dlhý<br />

kus života. Aké hlavné ciele sleduje nový<br />

stavebný zákon a v čom by mal byť jeho<br />

najväčší prínos?<br />

Návrhom zákona sa sleduje zámer racionalizovať<br />

proces a znížiť administratívnu náročnosť<br />

povoľovania výstavby. Cieľom navrhova-<br />

ných zmien je odstrániť alebo minimalizovať<br />

administratívne procedúry, ktoré by mohli<br />

neprimerane predlžovať výstavbu. Navrhované<br />

zmeny v stavebnom zákone a osobitných<br />

predpisoch neovplyvňujú obsah a záväznosť<br />

stanovísk vydávaných dotknutými orgánmi<br />

podľa osobitných predpisov a nezasahujú do<br />

ich vecných kompetencií. Výhradne zjednodušujú<br />

administratívnu náročnosť procesných<br />

postupov, ktoré predchádzajú povoľovacím<br />

konaniam. Zavádzajú efektívnejšie riešenia<br />

postupov ich súčinnosti v uvedených konaniach<br />

na základe toho, že procesné postupy<br />

ustanovené osobitnými predpismi boli vo<br />

väčšej miere zosúladené s postupmi podľa<br />

stavebného zákona. Novelizáciou osobitných<br />

predpisov sa vytvárajú podmienky pre efektívnejší<br />

procesný postup znížením množstva<br />

správnych konaní, ktoré doposiaľ predchádzajú<br />

konaniam nasledujúcim podľa stavebného<br />

zákona. Vyňatím z režimu správneho<br />

konania boli na záväzné stanovisko zmenené<br />

rozhodnutia vydávané podľa zákona o ochrane<br />

zdravia ľudí, o zdravotnej starostlivosti,<br />

o veterinárnej starostlivosti, o lesoch. Na<br />

záväzné stanovisko vydávané mimo režimu<br />

správneho konania boli transformované aj<br />

niektoré rozhodnutia vydávané podľa zákona<br />

o pozemných komunikáciách, o dráhach,<br />

o vnútrozemskej plavbe, ďalej podľa banského<br />

zákona, zákona o vodách a o ochrane<br />

ovzdušia. V zákone o ochrane prírody a krajiny<br />

sa zjednodušili postupy s dôrazom na<br />

priority mimo zastavaného územia, v zákone<br />

o odpadoch sa spresnili postupy vo vzťahu<br />

k stavebnému zákonu. Novelizáciou stavebného<br />

zákona sa rozširujú možnosti realizácie<br />

stavieb na základe ohlásenia stavebnému<br />

úradu, t.j. bez stavebného konania. Zároveň<br />

sa riešia niektoré nepresnosti spochybňujúce<br />

výklad zákona, ktoré sú dôsledkom jeho<br />

viacnásobnej novelizácie a niektoré potrebné<br />

odchýlky od všeobecnej úpravy správneho<br />

konania zjednodušujúce procesné postupy<br />

a použitie stavebného zákona v praxi.<br />

Ak by sme zrekapitulovali obdobie od<br />

spomínaného roku 1976, čo dobré nám<br />

priniesol predmetný zákon a čoho by<br />

sme sa mali do budúcnosti vyvarovať?<br />

Predovšetkým vytvoril a uviedol do praxe<br />

vzájomne previazaný systém územného<br />

plánovania a stavebného poriadku v kódexovej<br />

forme zákona. V územnom plánovaní<br />

zaviedol princípy komplexnosti, koordinácie<br />

a sústavnosti, zaviedol systém verejného<br />

prerokúvania územných plánov. Negatívom<br />

bola priama previazanosť na ekonomické

plánovanie a byrokratické postupy, zrušené<br />

novelami až po roku 1989. Mať územný plán<br />

by malo byť v budúcnosti samozrejmosťou<br />

– ako podmienka prípravy územia pre výstavbu,<br />

právna istota vlastníkov nehnuteľností,<br />

istota právnych vzťahov, ale aj ako ochrana<br />

životného prostredia ľudí.<br />

Existujú v súčasnosti ešte rozpory, prípadne<br />

nesúlad s právnymi predpismi<br />

a postupmi Slovenskej republiky s predpismi<br />

a postupmi Európskej únie? Ak<br />

áno, v akej polohe a čoho sa dotýkajú?<br />

Územné plánovanie je vo výlučnej kompetencii<br />

národných štátov. V Európskej únii<br />

jedným z dokumentov spolupráce v tejto<br />

oblasti je Európska perspektíva priestorového<br />

<strong>rozvoj</strong>a a pripravuje sa dokument Stav<br />

územia a perspektívy EÚ. Táto spolupráca má<br />

nezáväzný, odporúčací charakter. Celoštátny<br />

územnoplánovací dokument – Koncepcia<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska 2001 zohľadňuje<br />

základné ciele európskeho dokumentu.<br />

Súčasný stavebný zákon je v súlade s právom<br />

Európskej únie.<br />

V súvislosti so zabezpečením územného<br />

<strong>rozvoj</strong>a regiónov zákon ukladá<br />

obciam, ktoré majú nad dvetisíc obyvateľov,<br />

do konca tohto mesiaca mať<br />

pripravené vlastné územné plány. Aká<br />

je realita?<br />

Podľa poslednej aktualizácie stavu územnoplánovacej<br />

dokumentácie z decembra<br />

minulého roka vyplýva, že z celkového počtu<br />

2920 obcí (z toho 138 miest) je 389 obcí<br />

s počtom obyvateľov nad 2000 a z nich má<br />

schválený územný plán 73 percent obcí, t.j.<br />

286 obcí z toho 110 miest. Rozpracovaný<br />

územný plán má 14 percent obcí, t. j. 55 obcí,<br />

z toho 9 miest.<br />

Naše hlavné mesto síce má svojho šéfzáhradníka,<br />

ale kreslo hlavného architekta<br />

je stále prázdne. Nemyslíte si, že<br />

aj tento fakt je brzdou pri zrode nového<br />

územného plánu Bratislavy, ktorý by<br />

nanovo definoval napríklad aj charak-<br />

ter pamiatkového územia? Neboli by<br />

žiaduce podobné opatrenia aj v iných,<br />

historických mestách Slovenska?<br />

Bratislava obstaráva nový územný plán už<br />

deviaty rok. Podľa môjho názoru naše hlavné<br />

mesto má dostatočné odborné kapacity svojej<br />

administratívy, aby zvládlo náročné obstarávanie<br />

územného plánu v kratšom období<br />

Firma CLEARWATER, s.r.o.<br />

sa zaoberá dodávkou upravenej<br />

pitnej vody a je pripravená<br />

pomôcť vám riešiť<br />

pitný režim.<br />

Prečo ponúkame našu vodu?<br />

V krajinách západnej Európy, v súčasnosti<br />

už aj u nás, sa stupňuje dopyt po<br />

zdravých potravinách a najnovšie aj<br />

dopyt po zdravej vode. Bežne dostupná<br />

pitná voda v dnešnej dobe nespĺňa<br />

zdravotné odporúčania na zvýšený<br />

denný prísun pitnej vody.<br />

Upravená voda Clearwater je výsledkom<br />

najmodernejšej filtračnej technológie<br />

na svetovom trhu. Z pitnej vody<br />

sa odstráni chlór a procesom filtrácie<br />

osmotickým filtrom sa odstránia<br />

z vody všetky nečistoty, nežiaduce<br />

chemikálie, ťažké kovy a ostatné<br />

zdraviu škodlivé látky. Prečistená<br />

voda je slabomineralizovaná, obsahuje<br />

potrebné minerály vápnik, horčík<br />

a draslík a môže sa konzumovať v neobmedzenom<br />

množstve.<br />

Prečo piť vodu Clearwater? Na to je<br />

niekoľko dôvodov:<br />

1. voda, ktorá rieši pitný režim naraz vo<br />

dvoch smeroch:<br />

a) zdravá - čistá pitná voda – voda<br />

zdokonalená pre život,<br />

b) voda obohatená o minerály (vápnik,<br />

horčík, draslík) v optimálnom<br />

pomere,<br />

2. voda na priamu konzumáciu a dennodenné<br />

použitie,<br />

3. voda s neutrálnou chuťou, vhodná aj<br />

na prípravu kávy, čaju, instantných<br />

polievok, riedenie ovocných štiav<br />

4. voda, dodaná so zariadením s možnosťou<br />

sýtenia oxidom uhličitým vo<br />

dvoch koncentráciách,<br />

5. voda lepšie skladovateľná, s prínosom<br />

v znížení počtu použitých<br />

plastových fliaš,<br />

a obsadenie funkcie hlavného architekta by<br />

tento proces mohlo urýchliť. Dôležité však<br />

je, aby hlavný architekt mal pre výkon svojej<br />

funkcie aj zodpovedajúce kompetencie. Zásady<br />

ochrany pamiatkového územia sa stanovujú<br />

postupmi podľa zákona o ochrane pamiatkového<br />

fondu a premietajú sa do územného<br />

plánu v procese jeho spracovania.<br />

Aké sú priority v pôsobnosti oddelenia<br />

pre najbližšie obdobie?<br />

Pripravujeme novú právnu úpravu územného<br />

plánovania v súvislosti s prípravou nových<br />

zákonov o územnom plánovaní, stavebnom<br />

poriadku a vyvlastnení. Na rokovanie vlády<br />

SR spracúvame správu o stave Koncepcie<br />

„Návrhom zákona sa sleduje zámer racionalizovať proces a znížiť<br />

administratívnu náročnosť povoľovania výstavby. Cieľom navrhovaných<br />

zmien je odstrániť alebo minimalizovať administratívne procedúry,<br />

ktoré by mohli neprimerane predlžovať výstavbu.“<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska 2001. V súčinnosti<br />

s Výborom pre ľudské sídla EHK OSN<br />

zabezpečujeme prípravu konferencie, zameranú<br />

na prepojenie výskumu a riadenia v oblasti<br />

urbanizmu a územného <strong>rozvoj</strong>a, ktorá sa<br />

uskutoční na budúci rok v Bratislave. Pokračujeme<br />

v dvojstrannej spolupráci so susednými<br />

štátmi a s Francúzskom. �<br />

6. voda, ktorú dodáme priamo k Vám!<br />

Ako možno získať našu vodu?<br />

Keďže nám ide o maximálnu spokojnosť<br />

klienta a o to, aby mal dostatok<br />

informácií na správne rozhodnutie,<br />

ponúkame najprv 14-dňové bezplatné<br />

testovanie.<br />

Sme schopní dodať Vám bezplatne<br />

dve 19 l fľaše upravenej vody a tiež<br />

automat na studenú a teplú vodu.<br />

V ponuke máme aj automat na sýtenie<br />

CW vody oxidom uhličitým v dvoch<br />

koncentráciách. Počas 14 dní máte<br />

takto možnosť bezplatne testovať chuť<br />

a kvalitu zdraviu prospešnej vody.<br />

Prajeme vám pekný deň a nezabudnite:<br />

„Nie je voda ako voda!“<br />

CLEARWATER, s.r.o., Galvaniho 10, 823 64 Bratislava<br />

Tel.: 02/ 4342 1949, 0915 731 214, 0910 980 617, e-mail: info@clearwater.sk<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

STAV BÝVANIA V CENTRE POZORNOSTI ŠTÁTU<br />

Bytový fond Slovenska nepríjemne poznačilo obdobie socializmu a postupne sa ocitá vo vážnej kríze, ktorú sa Vláda<br />

SR rozhodla riešiť. Ako, odpovedá riaditeľka Odboru bytovej politiky Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a<br />

Slovenskej republiky Ing. arch. Elena Szolgayová publicistke Márii Šišulákovej.<br />

Problematikou bytovej politiky sa vláda<br />

zaoberala už viackrát. Na rokovanie<br />

v lete tohto roku chystáte dva nové materiály.<br />

Čomu sa venujú?<br />

Na schválenie sa pripravuje rámcový<br />

dokument Koncepcia štátnej bytovej politiky<br />

do roku 2010, ktorý v súčasnosti prechádza<br />

medzirezortným pripomienkovým konaním.<br />

Vyjadruje komplexné zámery pre sféru <strong>rozvoj</strong>a<br />

bývania a nástroje na ich dosiahnutie<br />

v období 5 rokov. Návrh koncepcie vychádza<br />

zo základných medzinárodných dokumentov<br />

a nadväzuje na koncepcie štátnej bytovej<br />

politiky tvorené od roku 1994, ktoré vláda<br />

SR schválila v predchádzajúcom období.<br />

Dokument má 7 základných kapitol: na vymedzenie<br />

pôsobností v oblasti <strong>rozvoj</strong>a bývania,<br />

podmienky <strong>rozvoj</strong>a bývania, hospodárenie<br />

s bytovým fondom, situáciu s pozemkami<br />

a technickou infraštruktúrou, zaoberá sa<br />

požiadavkami na sociálnu politiku v bývaní<br />

a bývaním marginalizovaných skupín, vytváraním<br />

vhodných nástrojov podpory <strong>rozvoj</strong>a<br />

bývania a problematikou bývania v súvislosti<br />

s členstvom SR v EÚ.<br />

Vypracovali sme aj materiál Analýza stavu<br />

a potreby finančných zdrojov na obnovu bytového<br />

fondu v rokoch 2007 – 2013. Týka sa<br />

situácie v bytových domoch, predovšetkým panelových.<br />

Nevenuje sa problematike rodinných<br />

domov. Konštatuje, že komplexnú obnovu je<br />

potrebné uskutočniť na celom bytovom fonde<br />

postavenom do roku 1983, čiže na vyše 600<br />

tisíc bytoch a cyklickú údržbu a opravu na 175<br />

tisíc bytoch, čiže spolu vyše 775 tisíc bytoch,<br />

pričom celkové náklady na ich údržbu, opravu<br />

a obnovu sú vyčíslené na 396 mld. Sk. Priemerné<br />

náklady vychádzajú okolo 580 tisíc Sk/byt.<br />

Známy je nedostatok najmä malometrážnych<br />

bytov. Pamätá sa aj tu na konkrétne<br />

riešenie?<br />

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov,<br />

ktoré sa uskutočnilo v máji 2001, bolo vtedy<br />

123 396 jednoizbových bytov a 327 605<br />

dvojizbových bytov. Spolu ich bolo 27,1%<br />

z celkového trvalo obývaného bytového<br />

fondu. Veľkostné zloženie bytového fondu<br />

nie celkom zodpovedalo veľkostnej skladbe<br />

domácností. Regulovanie tohto problému je<br />

však predovšetkým v pôsobnosti obcí, ktoré<br />

zabezpečujú výstavbu nových nájomných bytov<br />

so zreteľom na konkrétne potreby svojich<br />

obyvateľov. Ministerstvo, v snahe prispôsobiť<br />

veľkostnú skladbu novostavaných bytov potrebám<br />

domácností, poskytuje v rámci Programu<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania na obstaranie nájomných<br />

bytov dotácie len do presne stanovenej<br />

výšky podlahovej plochy bytu. Pod<br />

týmto vplyvom podiel malometrážnych<br />

jednoizbových a dvojizbových<br />

bytov postavených v rokoch 2002<br />

20<br />

Foto: M. Košírer<br />

až 2004 tvoril až 60,7% zo všetkých nových<br />

bytov postavených obcami.<br />

Týmto sme sa dotkli tiež kvantitatívneho<br />

stavu bytového fondu. Môžete doplniť<br />

aký je?<br />

Ako preukázali výsledky sčítania v roku<br />

2001, bytový fond SR tvorilo 1 884 846 bytov,<br />

z čoho bolo 1 665 536 trvalo obývaných.<br />

Takmer 12% bytov teda nebolo trvalo obývaných.<br />

Byty v rodinných domoch tvorili 49%<br />

z celkového trvalo obývaného bytového fondu.<br />

Trvalo obývaný bytový fond za 10 rokov<br />

od roku 1991 narástol takmer o 3%.<br />

Základným kvantitatívnym ukazovateľom,<br />

ktorý charakterizuje vybavenosť obyvateľstva<br />

bytmi, je počet bytov na tisíc obyvateľov. K dátumu<br />

sčítania pripadalo na 1000 obyvateľov<br />

celkom 350 bytov, resp. 310 trvalo obývaných.<br />

V minulých rokoch drvivá väčšina ľudí<br />

odkúpila nájomné byty do osobného<br />

vlastníctva, ale vlastnícke vzťahy k bytovému<br />

fondu nie sú ideálne, podobne<br />

ako vzťahy medzi vlastníkmi, užívateľmi<br />

a správcami.<br />

V priebehu 90. rokov sa vo viacerých etapách<br />

transformovalo vlastníctvo bytového fondu.<br />

Vplyvom reštitúcie, privatizácie a transformácie<br />

bytových družstiev nastala výrazná zmena<br />

vo vlastníckej štruktúre bytového fondu, čo<br />

dokumentoval podiel bytov v súkromnom vlastníctve<br />

na celom bytovom fonde. V roku 1991<br />

dosahoval cca 50%, v roku 2001 už cca 73%.<br />

Na základe zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve<br />

bytov a nebytových priestorov, ktorý<br />

umožnil nájomníkom obecných nájomných bytov<br />

získať nimi obývaný byt do vlastníctva, ešte<br />

stále prebieha proces prevodu vlastníctva na<br />

pôvodných nájomníkov. Citovaný zákon upravuje<br />

nielen spôsob a podmienky nadobudnutia<br />

vlastníctva bytov v bytovom dome, ale aj práva<br />

a podmienky vlastníkov týchto bytových domov<br />

a bytov a ich vzájomné vzťahy. Zákon prešiel<br />

od svojho vzniku viacerými zmenami, ktorými<br />

aktuálne reagoval na situáciu v oblasti bývania<br />

tak, aby vytváral vhodné podmienky pre<br />

hospodárenie s bytovým fondom a stanovoval<br />

jasné pravidlá pre vlastníkov bytov a správcov<br />

bytových domov a ich práva a povinnosti.<br />

Súčasné problémy sa týkajú najmä zabezpečovania<br />

potrebných opráv a obnovy bytových<br />

domov a súvisia najmä so špecifikovaním povinností<br />

a jasnou úpravou vzťahov vlastníkov<br />

a správcov bytových domov.<br />

Aktuálna je tiež otázka regulácie nájomného<br />

a poplatkov spojených s bývaním.<br />

Ako a dokedy?<br />

Je rozdiel medzi nájomným, ktoré prešlo<br />

procesom liberalizácie, platbami do fondu<br />

prevádzky, údržby a opráv a poplatkami spojenými<br />

s bývaním. Nájomné sa týka nájomného<br />

sektora, obecných nájomných bytov a bytov<br />

v reštituovaných objektoch, kde zostali pôvodní<br />

nájomníci. V súlade s Koncepciou štátnej<br />

bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do<br />

roku 2010 prebiehala od roku 2000 postupná<br />

deregulácia nájomného za tieto byty. Jej základným<br />

cieľom bolo nespôsobovať vlastníkom<br />

bytov ekonomické straty z dôvodu cenovej regulácie<br />

nájmu bytu a zabezpečiť im potrebné<br />

prostriedky na pokrytie nákladov spojených so<br />

správou, prevádzkou a údržbou nájomného<br />

bytového fondu. Pre budúce obdobie NR SR<br />

vo februári 2005 rozhodla o ukončení cenovej<br />

regulácie pri nájme bytov s účinnosťou od 1.<br />

júla 2007. Podobnou platbou je tvorba fondu<br />

prevádzky, údržby a opráv v privatizovanom<br />

bytovom fonde s rovnakou úlohou – zabezpečiť<br />

prostriedky na potrebnú údržbu a opravy<br />

spoločných častí bytových domov.<br />

Tretiu položku predstavujú platby za služby<br />

spojené s bývaním. Aj tu prebieha už niekoľko<br />

rokov v jednotlivých postupových krokoch zvyšovanie<br />

nákladov, ktorého cieľom je dosiahnuť<br />

ceny zodpovedajúce skutočným nákladom.<br />

V roku 2001 vznikol Úrad pre reguláciu<br />

sieťových odvetví, ktorého poslaním je štátna<br />

regulácia v sieťových odvetviach. Tým sa rozumie<br />

výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny,<br />

plynu, tepla, výroba a dodávka pitnej vody<br />

a odvedenie a čistenie odpadovej vody.<br />

Aké má štát ekonomické a podporné<br />

mechanizmy pre <strong>rozvoj</strong> bývania?<br />

V pôsobnosti MVRR SR je to Štátny fond<br />

<strong>rozvoj</strong>a bývania a program <strong>rozvoj</strong>a bývania.<br />

Podrobnosti o ŠFRB, ako aj dotačných<br />

programoch možno nájsť na našej stránke<br />

www.build.gov.sk. �

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Rozvoj výstavby na Slovensku, budovanie konštrukcií regionálneho, celoslovenského aj európskeho významu,<br />

vstup zahraničných investorov a v neposlednom rade aj výrazne lepšia možnosť spoznávania nových technológií<br />

je výzvou pre všetkých, ktorí sa v oblasti stavebníctva pohybujú.<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o. ako dcérska<br />

spoločnosť švajčiarskeho koncernu SIKA<br />

sa už od jej etablovania na slovenskom<br />

stavebnom trhu v roku 1993 spolupodieľa<br />

na tomto <strong>rozvoj</strong>i. Širokou paletou<br />

materiálov stavebnej chémie a odborne<br />

zdatným technickým poradenstvom sa<br />

stala partnerom pre odborníkov – projektantov,<br />

investorov, stavebné firmy,<br />

technické univerzity.<br />

Z najvýznamnejších projektov, na ktorých<br />

boli v uplynulom období použité materiály<br />

Sika, by sme radi spomenuli automobilky<br />

VW Bratislava, VW Martin a PSA Peugeot<br />

Citroen, kde sú výrobné linky položené<br />

na podlahových systémoch Sikafloor.<br />

Obchodné reťazce TESCO, Hyperno-<br />

Sika – výrobca a dodávateľ produktov<br />

stavebnej chémie a hydroizolačných<br />

systémov na novostavby i rekonštrukcie<br />

stavieb občianskeho vybavenia,<br />

priemyselných objektov, obchodných<br />

centier a pod.<br />

Výber z ponuky produktov:<br />

• Prísady do betónov a do mált<br />

• Malty sa opravu betónových konštrukcií<br />

• Podlahové nátery a povlaky na rôzne<br />

zaťaženie<br />

• Tesniace tmely a lepidlá<br />

• Ochranné nátery na betón a oceľ<br />

• Systém na dodatočné zosilňovanie<br />

konštrukcií<br />

• Hydroizolačné fólie na strechy i spodnú<br />

stavbu<br />

• Špeciálne systémy<br />

O výbere najvhodnejších materiálov<br />

sa poraďte s pracovníkmi technických<br />

kancelárií<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Sídlo firmy a Technická kancelária Bratislava:<br />

Rybničná 38/e, 831 07 Bratislava<br />

Tel.: 02 / 49 20 04 41 – 42<br />

Fax: 02 / 49 20 04 44<br />

va, Baumax, mnohé významné výrobné<br />

závody sú na druhej strane zastrešené<br />

hydroizolačnými fóliami Sika-Trocal. Toto<br />

symbolické porovnanie ponuky materiálov<br />

od spodnej stavby až po jej zastrešenie<br />

sa netýka iba podobných výrobných<br />

a obchodných prevádzok, ale aj mnohých<br />

občianskych budov, polyfunkčných<br />

objektov, historických stavieb.<br />

Z projektov, ktoré momentálne pútajú<br />

pozornosť nielen odbornej verejnosti Sika<br />

Slovensko participuje na dodávke materiálov<br />

pre Most Apollo, preložku železničnej<br />

trate pri Šenkviciach, diaľnicu D1,<br />

či už v Bratislave alebo v úseku Ladce<br />

– Sverepec, priemyselné parky po celom<br />

území Slovenska.<br />

Technická kancelária Žilina:<br />

Závodská cesta 10, 012 36 Žilina<br />

Tel + Fax: 041 / 7233 516<br />

Vstupom Slovenska do Európskej únie<br />

sa zaujímame aj o problémy slovenských<br />

výrobcov, ktorí svoje prevádzky musia prispôsobovať<br />

európskym normám. Kvalita<br />

našich technických riešení tým participuje<br />

na lepšej možnosti uplatnenia ich<br />

kvalitných výrobkov na európskom trhu.<br />

Sika Slovensko chce svojou nemalou<br />

mierou prispieť k pozitívnemu vnímaniu<br />

Slovenska zahraničím. Je pre nás cťou<br />

byť spolutvorcom architektonicky, projekčne<br />

a stavebne významných konštrukcií,<br />

ponúknuť svetu okrem prírodných krás<br />

a bohatej histórie aj vysokú odbornosť.<br />

Ing. Zuzana Ždanská<br />

Sika Slovensko, spol. s r.o.<br />

Technické oddelenie<br />

Technická kancelária Košice:<br />

Mlynárska 16, 040 01 Košice<br />

Tel + Fax: 055 / 6789 147<br />

www.sika.sk

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

STAVEBNÍCTVO ZAZNAMENÁVA ROZMACH<br />

KVALITY AJ KVANTITY<br />

Po rokoch stagnácie sa slovenské stavebníctvo opäť intenzívne rozhýbava a jeho úlohou nie je len vyhovieť požiadavkám<br />

kvality, technickej normalizácie a metrológie v rezorte, ale byť konkurencieschopným odvetvím hospodárstva rámci<br />

Európskej únie Ako sa to darí zabezpečiť, sa opýtala publicistka Mária Šišuláková Ing. Aleny Ohradzanskej, poverenej<br />

zastupovaním riaditeľa odboru stavebníctva, Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR.<br />

Takže do akej miery je naše dnešné stavebníctvo<br />

z hľadiska <strong>rozvoj</strong>a stavebnej<br />

výroby schopné konkurovať zahraničným<br />

firmám, ktoré už krátko po novembri<br />

1989 obsadzovali slovenský trh?<br />

Bezprostredne po roku 1989 zahraničné<br />

firmy vycítili nové možnosti predovšetkým<br />

v oblasti priemyslu stavebných látok. Oblasť<br />

priamej realizácie stavebných prác bola<br />

spočiatku v pozadí ich záujmov. Postupne<br />

však dochádzalo k zmene. Politická situácia<br />

sa stabilizovala, realizovali sa ekonomické reformy,<br />

odstránili sa mnohé prekážky podnikania,<br />

vytvorili sa nové možnosti financovania.<br />

Pripraviť sa na konkurenciu, t.j. osvojiť si úlohy<br />

a postupy zabezpečujúce schopnosť konkurencie,<br />

nie je krátkodobý proces. Jeho úspech<br />

závisí od zvolenej stratégie a intenzity jej<br />

plnenia. Veľké spoločnosti sú už v súčasnosti<br />

konkurencieschopné, používanými technológiami<br />

i certifikáciou spĺňajú požiadavky domácich<br />

i zahraničných investorov a dosahujú<br />

produktivitu práce porovnateľnú s úrovňou<br />

v EÚ. Aj ich kvalita je väčšinou porovnateľná<br />

so zahraničnými firmami a dočasne, vzhľadom<br />

na súčasnú nižšiu cenu práce i cenovo<br />

výhodnejšia. Výhodou našich firiem na tuzemskom<br />

trhu je samozrejme aj dobrá znalosť<br />

domáceho prostredia a slovenských právnych<br />

noriem ako i relatívne vysoká kvalifikovanosť<br />

pracovníkov.<br />

Vo výstavbe podobne ako v iných oblastiach<br />

hrajú významnú rolu peniaze,<br />

ktoré do značnej miery pred rokmi<br />

obmedzovali rozmach stavebníctva.<br />

22<br />

Ako vyzerá súčasný stav stavebných<br />

investícií?<br />

Aj keď sa situácia postupne zlepšuje,<br />

čoho výsledkom je i rast objemu stavebnej<br />

produkcie a zamestnanosti, kapacitné možnosti<br />

tohto odvetvia nie sú úplne využité.<br />

Predpokladáme, že už v tomto roku budú<br />

do stavebníctva vo zvýšenej miere plynúť<br />

zahraničné investície, finančné prostriedky<br />

z fondov EÚ, ako aj domáce zdroje do budovania<br />

dopravnej infraštruktúry, stavieb zabezpečujúcich<br />

ochranu životného prostredia,<br />

priemyselných stavieb, občianskej a bytovej<br />

výstavby a ostatných stavieb vyrovnávajúcich<br />

regionálnu nerovnomernosť. Postupne<br />

sa zlepšuje i dostupnosť úverových zdrojov<br />

pre investorov. Okrem využitia stavebných investícií<br />

v novej výstavbe, rekonštrukciách<br />

a modernizáciách väčší dôraz bude<br />

treba klásť na obnovu existujúcich<br />

stavebných fondov. Toto všetko<br />

bude mať pozitívny vplyv na výšku<br />

Foto: M. Košírer<br />

stavebných investícií, a tým aj na ďalší <strong>rozvoj</strong><br />

stavebníctva.<br />

A s akou perspektívou počítate v najbližších<br />

piatich rokoch, teda do roka 2010?<br />

Po vstupe Slovenska do EÚ sa zvýšil záujem<br />

zahraničných investorov o našu krajinu.<br />

Predpokladáme, že v nasledujúcich rokoch<br />

vzrastie podiel zahraničných investícií hlavne<br />

do priemyselných odvetví, do malých a stredných<br />

podnikov, ktoré vytvárajú podstatnú<br />

časť hrubého domáceho produktu. Z pohľadu<br />

stavebníctva to znamená výstavbu nových<br />

výrobných závodov, priemyselných parkov,<br />

obchodných a zábavných centier a objektov<br />

rekreačných služieb. Záujem zahraničných<br />

investorov podmieňuje kvalitná dopravná<br />

infraštruktúra, v ktorej budovaní nájdu stavebné<br />

firmy už v roku 2005 široké uplatnenie<br />

a súčasne prispejú k <strong>rozvoj</strong>u regiónov. Ďalej<br />

je to oblasť environmentálnej infraštruktúry<br />

a ostatných stavieb v oblasti životného<br />

prostredia, výstavba bytov a údržba, opravy<br />

a modernizácia stavebných fondov s cieľom<br />

predĺžiť životnosť a zlepšiť ich štandard na<br />

požiadavky súčasnosti. Predpokladáme, že<br />

v najbližších 5-6 rokoch sa zvýši stavebná<br />

produkcia v stálych cenách roka 2000 oproti<br />

roku 2004 o 20-30 %, čo v cenách bežného<br />

roka predstavuje v absolútnom vyjadrení<br />

zvýšenie o takmer 50 mld. Sk na 150 mld. Sk<br />

v roku 2010. To sa priaznivo prejaví aj v raste<br />

zamestnanosti v stavebníctve zo súčasných<br />

133 tis. na 150 tis. osôb, t. j. o 17 tis. zamestnancov.<br />

Ktoré sú nástroje pre oživenie tohto priemyselného<br />

odvetvia?<br />

Pozitívne tendencie vo vývoji ekonomiky,<br />

zavádzanie reforiem a legislatívnych zmien,<br />

vytvorili predpoklady pre zdravý ekonomický<br />

rast aj v stavebníctve. Teraz môžeme hovoriť<br />

o postupnom <strong>rozvoj</strong>i tohto odvetvia. Za<br />

dôležitý nástroj ďalšieho rastu stavebníctva<br />

považujeme zníženie daňového a odvodového<br />

zaťaženia právnických a fyzických osôb. Za<br />

predpokladu, že vývoj ekonomiky umožní znížiť<br />

daňové a odvodové povinnosti, vytvorí sa<br />

tým u investorov priestor aj pre investovanie<br />

v stavebníctve.<br />

Nie zanedbateľný je tiež export stavebných<br />

prác. Ako sa rozvíja, expandujeme<br />

ďalej na východ alebo nás predbehli<br />

šikovnejší?<br />

Po našom vstupe do EÚ sa podmienky pre<br />

slovenské stavebníctvo podstatne zmenili<br />

v prospech našich firiem, ktoré sa uchádzajú<br />

o prácu nielen v členských krajinách, ale<br />

aj v nečlenských krajinách únie. Odpadlo<br />

množstvo problémov a prekážok, jednak pri<br />

nevyhnutných administratívnych krokoch,<br />

ako vybavovanie víz, pracovných povolení,<br />

colných záležitostí, prepravy materiálov, ubytovania<br />

až po samotnú realizáciu na mieste<br />

stavby. Na zavedenie voľného pohybu pracovníkov<br />

je medzi Slovenskom a niektorými<br />

pôvodnými krajinami EÚ vyhlásené prechodné<br />

obmedzené obdobie, ktoré nesmie trvať<br />

dlhšie ako 7 rokov. Slovenské stavebné firmy<br />

aj po vstupe do EÚ naďalej potrebujú pracovné<br />

povolenia. Zavedenie prechodných<br />

obmedzení na voľný pohyb pracovných<br />

síl nie je ničím zvláštnym, boli zavedené<br />

pri rozširovaní aj voči Grécku, Španielsku<br />

a Portugalsku, ktoré boli značne skrátené,<br />

resp. úplne odstránené. Každý štát si môže<br />

samostatne určiť, či použije prechodné obdobie<br />

alebo nie. Pokiaľ ide o expandovanie<br />

na východ treba povedať, že z východných<br />

trhov nás postupne vytlačili ekonomicky silné<br />

zahraničné firmy, ktoré využili možnosti<br />

podnikania na tomto obrovskom trhu. Vďaka<br />

ekonomickej stabilite Ruska za posledné dva<br />

roky je významný nárast bytovej a občianskej<br />

výstavby. V súčasnej priemyselnej výstavbe<br />

Ruska sú široko používané zahraničné materiály<br />

a technológie. Podľa výsledkov marketingového<br />

prieskumu sú najvyhľadávanejšie<br />

európske produkty a technológie.<br />

Môžete porovnať vývoj exportu a importu<br />

stavebných kapacít a stavebných<br />

výrobkov?

Pozitívny obrat v exporte stavebných<br />

prác nastal v roku 2003, keď oproti roku<br />

2000 vzrástol objem prác v zahraničí<br />

v stálych cenách roku 2000 o takmer<br />

64 %, čo v absolútnej hodnote predstavovalo<br />

sumu 4,4 mld. Sk v bežných cenách.<br />

V roku 2004, ako aj v roku 2005 sa zásadne<br />

nemení export stavebných prác<br />

oproti roku 2003. Na vývoze stavebných<br />

prác sa zúčastnili najproduktívnejšie<br />

slovenské firmy, a to: Doprastav, a.s.<br />

Bratislava, Banské stavby, a.s. Prievidza,<br />

ZIPP, s.r.o. Bratislava, Inžinierske stavby,<br />

a.s. Košice, Váhostav, a.s. Žilina a rad<br />

ďalších firiem s nižším objemom stavebných<br />

prác. Najvyšší medziročný nárast<br />

exportu stavebných prác zaznamenali<br />

Váhostav – Tunely a špeciálne zakladania,<br />

a.s. Bratislava a Banské stavby, a.s.<br />

Prievidza. MVRR SR import stavebných<br />

prác na Slovensku nesleduje. Export<br />

a import stavebných výrobkov patrí do<br />

kompetencií MH SR.<br />

Do akej miery sa slovenské stavebníctvo<br />

dokázalo zapojiť do jednotného<br />

stavebného trhu EÚ a ako ho<br />

tam prijali?<br />

Už v roku 1994 bol<br />

Zväz stavebných podnikateľov<br />

slovenská<br />

prijatý do Európskej<br />

federácie stavebného<br />

priemyslu FIEC<br />

v Bruseli. Veľkou<br />

poctou pre slovenské<br />

stavebníctvo bolo z poverenia valného zhromaždenia<br />

Kongresu FIEC 98, ktorý sa konal<br />

v Portugalsku uskutočnenie nasledujúceho<br />

Kongresu FIEC 1999 v Bratislave. Bolo to veľké<br />

uznanie pre celé slovenské stavebníctvo,<br />

ale aj pre ZSPS, že sa Kongres uskutočnil po<br />

prvý raz od vzniku FIEC, t. j. od roku 1905 na<br />

teritóriu štátov strednej a východnej Európy.<br />

Slovenské stavebné firmy aktívne pracovali<br />

ešte pred vstupom do EÚ na nemeckom trhu,<br />

kde boli rovnako akceptované ako domáce<br />

a zo strany investorov vládla spokojnosť<br />

s prácami a kvalitou v bytovej, občianskej<br />

a inžinierskej výstavbe. Podľa doterajších<br />

poznatkov a skúsenosti sa slovenské stavebníctvo<br />

aktívne zapája do jednotného trhu EÚ<br />

a je akceptované nielen na nemeckom, ale<br />

aj holandskom, francúzskom a postupne sa<br />

začínajú slovenskí stavbári presadzovať aj na<br />

írskom, anglickom a švédskom trhu.<br />

Čo všetko sme museli okrem prijatia legislatívnych<br />

a technických noriem prijať<br />

a zmeniť v systéme práce, spolupracuje<br />

ministerstvo na týchto zmenách?<br />

Aby v EÚ bola používaná jednotná legislatíva<br />

a technické normy v oblasti stavebníctva<br />

je gestorským orgánom Stály výbor pre stavebníctvo.<br />

Vznikol pred 15 rokmi ako výbor na<br />

usmernenie pravidiel jednotného uvádzania<br />

stavebných výrobkov na trh. Vydal 14 usmernení<br />

a viac ako 70 rozhodnutí, ale zriadil aj<br />

mnohé horizontálne skupiny, tak napr. pre<br />

požiarnu ochranu, pitnú vodu, eurokódy,<br />

„Aj keď sa situácia postupne zlepšuje, čoho výsledkom je i rast objemu<br />

stavebnej produkcie a zamestnanosti, kapacitné možnosti tohto<br />

odvetvia nie sú úplne využité. Predpokladáme, že už v tomto roku<br />

budú do stavebníctva vo zvýšenej miere plynúť zahraničné investície,<br />

finančné prostriedky z fondov EÚ.“<br />

nebezpečné látky v stavebníctve a pripravuje<br />

sa ich rozšírenie na riešenie o vnútorné<br />

prostredie, technológie stavebných prác<br />

a pod. Každá pracovná skupina má zámer<br />

zjednotiť rôznorodé požiadavky na stavby<br />

v EÚ, a tým aj ovplyvniť národné stavebno-<br />

-technické požiadavky. Oblasť legislatívnych<br />

a technických noriem je pre stavebníctvo najdôležitejšia<br />

a stále otvorená. Smernice vytyčujú<br />

len regulatívne pravidlá EÚ, ale ich obsah<br />

stanovujú európske harmonizované normy<br />

a ich príprava a schvaľovanie zaostáva. Z viac<br />

ako 500 pre stavebné výrobky je v súčasnosti<br />

k dispozícii len jedna tretina, ale i k tým je<br />

ešte žiaduce formulovať národné požiadavky<br />

a ako tzv. legálne požiadavky ich notifikovať<br />

v EÚ. No a to je dlhodobá úloha. Podobná<br />

situácia je i pri preberaní európskych noriem<br />

pre navrhovanie stavebných konštrukcií tzv.<br />

eurokódov. Tieto normy musia byť v EÚ zavedené<br />

do konca roka 2010. Preto sa od našich<br />

zástupcov v pracovných skupinách Stáleho<br />

výboru pre stavebníctvo v EÚ vyžaduje veľmi<br />

aktívny prístup hlavne z hľadiska akceptovania<br />

slovenských požiadaviek pre túto oblasť.<br />

Koľko času sme mali na harmonizáciu<br />

technických predpisov v stavebníctve<br />

s predpismi EÚ napríklad v montáži<br />

elektrických rozvodov, ale aj v kominárstve?<br />

Čo sa týka harmonizácie predpisov v stavebníctve<br />

s predpismi EÚ a času na postupné<br />

zvládanie tohto procesu je potrebné spome-<br />

núť predovšetkým smernicu 89/106/EHS<br />

o stavebných výrobkoch. Túto smernicu<br />

do práva SR sme prevzali zákonom č.<br />

90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch,<br />

ktorý novelizujeme už druhýkrát hlavne<br />

z dôvodu zosúladenia s novými usmerneniami<br />

a rozhodnutiami EÚ pre túto<br />

oblasť. Veľmi dôležitým procesom je preberanie<br />

eurokódov – európskych noriem<br />

pre navrhovanie stavebných konštrukcií<br />

s cieľom zjednotiť pravidlá navrhovania<br />

najmä z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti<br />

stavieb. Povinnosťou členských<br />

krajín je prevziať eurokódy do národnej<br />

sústavy a pripraviť Národnú prílohu, ktorá<br />

umožňuje zvoliť úroveň bezpečnosti,<br />

hľadiská trvanlivosti a hospodárnosti tzv.<br />

národne definované parametre. Smernica<br />

č. 2002/91/EHS stanovuje požiadavky<br />

v súvislosti s uplatňovaním minimálnych<br />

požiadaviek na energetickú hospodárnosť<br />

budov. K definovaniu minimálnych<br />

požiadaviek v súlade s požiadavkami EÚ<br />

bol posudzovaný súbor 57 nových, resp.<br />

novelizovaných európskych noriem.<br />

A čo bude so stavbami, ktoré tieto<br />

predpisy zatiaľ nespĺňajú a takých<br />

je veľa, mapujú sa<br />

ich počty a stav?<br />

Stavby sú vždy<br />

stavané na úrovni<br />

poznania doby vyjadrenej<br />

v technických<br />

predpisoch a normách.<br />

Pri ich obnove,<br />

čo by malo byť po 25 až 30 rokoch, sa musia<br />

dodržať už nové požiadavky a stavby musia<br />

pritom rešpektovať plošný a vybavenostný<br />

štandard súčasnosti. Smernica o energetickej<br />

hospodárnosti budov 2002/91/ES, ktorú v súčasnosti<br />

pripravujeme na prevzatie do práva<br />

SR formou zákona bude stanovovať kvalifikáciu<br />

takýchto bytových i nebytových budov cez<br />

energetické certifikáty a tie budú slúžiť pre<br />

posúdenie kvality nehnuteľnosti z hľadiska<br />

energetickej hospodárnosti. Toto je jeden<br />

z možných spôsobov mapovania stavieb,<br />

ktoré boli postavené pred účinnosťou nových<br />

technických predpisov v stavebníctve.<br />

Tým už zasahujeme aj do skúšobníctva<br />

a metrológie, pretože niekto musí dodržiavanie<br />

predpisov kontrolovať. Mali<br />

sme dostatok odborne zdatných ľudí<br />

a kontrolnej techniky?<br />

V oblasti stavebných výrobkov výkon skúšobníctva<br />

a preukazovanie zhody stavebných<br />

výrobkov zabezpečujú naše autorizované<br />

osoby a osvedčovacie miesta, ktoré sú aj notifikované<br />

v EÚ. Štátny dozor nad ich činnosťou<br />

vykonáva naše ministerstvo. Pokiaľ však ide<br />

o dozor nad uvádzaním výrobkov na trh, tento<br />

dohľad vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia<br />

(SOI). Samozrejme, že účinnosť kontroly,<br />

odborných pracovníkov a ich vybavenie<br />

na túto činnosť je potrebné priebežne<br />

zlepšovať a rezervy v tejto oblasti si<br />

uvedomujeme. No tie sú aj v celej<br />

Európe. �<br />

23<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Úvod<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce sa realizáciou<br />

významných investícií stala jednou<br />

z najmodernejších cementární v stredoeurópskom<br />

regióne. Dôraz na inovácie v technickej<br />

oblasti technologických procesov a produktov<br />

jej zabezpečili viaceré prvenstvá a konkurenčné<br />

výhody. To všetko sa v posledných<br />

rokoch zúročilo v rekordných hospodárskych<br />

výsledkoch.<br />

Komerčný úspech cementu na náročných<br />

stredoeurópskych trhoch je stále viac závislý<br />

nielen od úrovne plnenia technických parametrov<br />

výrobku, ale aj od splnenia požiadaviek<br />

vyplývajúcich z hygienických predpisov.<br />

Cement s ekologickými parametrami<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce sa začala<br />

venovať problematike obsahu škodlivého<br />

chrómu v cementoch už v roku 1999, ako<br />

prvá cementáreň na Slovensku. Ministerstvo<br />

hospodárstva SR pripravilo na základe<br />

smernice 76/769/EHS novelizáciu vyhlášky<br />

MH SR č. 67/2002 Z.z., ktorá obmedzuje<br />

alebo zakazuje použitie alebo uvedenie na<br />

trh niektorých vybraných chemických látok<br />

a prípravkov v znení vyhlášky č. 180/2003<br />

Z.z., s dôrazom uplatňovania pre cement od<br />

17. 1. 2005. V súlade s týmto nariadením<br />

je v SR novou požiadavkou pre cementárov<br />

dodržiavanie bezpečnostného obsahu vo<br />

vode rozpustných chrómanov limit 2 ppm<br />

(2 mg CrVI na 1 kg cementu). Vyšší obsah pri<br />

priamom kontakte s pokožkou môže vyvolať<br />

precitlivelé a alergické reakcie.<br />

Výsledkom aktivity vývojových pracovníkov<br />

PCLA už v predchádzajúcich rokoch bolo<br />

vlastné v súčasnosti už patentom chránené<br />

riešenie, ktoré zabezpečilo plnenie tejto ekologickej<br />

požiadavky. Toto riešenie umožnilo produkciu<br />

nízkochrómového cementu, na trhoch<br />

ponúkaného pod značkou CHROMATMIN so<br />

stabilným chemickým a fázovým zložením,<br />

ktorý vyhovuje nielen súčasným cementárenským<br />

normám, ale aj hygienickým a ekologickým<br />

predpisom.<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce vyrába<br />

celú produkciu baleného cementu v kvalite<br />

CHROMATMIN. Kvalita výrobku bola ocenená<br />

Zlatou plaketou Coneco 2003.<br />

Prezídium Nadácie Slovak Gold rozhodlo<br />

o udelení certifikátu a zlatej medaily Slovak<br />

Gold výrobku z produkcie Považskej cementárne,<br />

a.s. Ladce – CHROMATMIN, portlandský<br />

cement CEM I 42,5 N a CEM II/B-S 32,5 R.<br />

Slávnostné odovzdávanie ocenení bolo<br />

28. apríla 2005 v bratislavskom hoteli<br />

Bôrik. K získaným oceneniam sa vyjadril<br />

Ing. Pavel Martauz, riaditeľ<br />

pre kvalitu a stratégiu spoločnosti.<br />

24<br />

BYŤ CEMENTÁRENSKÝM LÍDROM<br />

JE INŠPIRUJÚCE<br />

„Pre nás to znamená potvrdenie<br />

dynamiky vývoja a významu inovácií<br />

Považskej cementárne v oblasti výroby<br />

cementu. Tieto produkty okrem<br />

splnenia všetkých cementárenských<br />

kritérií zvyšujú stupeň ochrany zdravia<br />

pracovníkov na stavbách. Zároveň<br />

sú aj výzvou pre konkurenciu, pretože<br />

Považská cementáreň ich na trhu ponúka<br />

už siedmy rok.“<br />

V tomto roku rozširuje PCLA výrobu<br />

nízkochrómového cementu v základných<br />

kvalitatívnych sortimentoch CEM

I 42,5 R, CEM I 42,5 N a CEM II/B-S 32,5 R<br />

pre potreby trhu a vzhľadom na platné legislatívne<br />

zákony aj vo voľnoloženom vyhotovení.<br />

Výrobky ocenia hlavne výrobcovia suchých<br />

omietkových zmesí, murovacích cementových<br />

mált a cementových lepidiel.<br />

Novinka vo výrobnom programe<br />

Považská cementáreň, a.s. Ladce predstavila<br />

na výstave Coneco 2005 nový druh vysokopecného<br />

cementu CEM III/A 32,5 N, ktorým<br />

rozširuje výrobný program svojich kvalitných<br />

cementov a zároveň reaguje na požiadavky<br />

zákazníkov. Nový druh cementu s nízkym<br />

obsahom chrómu bude na trhu ponúkať<br />

voľnoložený aj balený (25 kg vrecia). Cement<br />

CEM III/A 32,5 N je určený pre masívne<br />

stavby, základy budov, na podkladové vrstvy<br />

vozoviek, podklady z kameniva stabilizovaného<br />

betónom. Je vhodný najmä pre betóny<br />

proti agresívnym vodám a veľkoobjemové<br />

betonáže.<br />

Stúpajúci tred výkonnosti<br />

Rast produkcie cementu podporila výstavba<br />

novej modernej mlecej linky cementu.<br />

Nová mlecia linka pozitívne ovplyvní zníženie<br />

prašnosti, vzrastie merný výkon mletia. Nominálny<br />

výkon mlynice bude 110 t/hod. cementu,<br />

čo predstavuje podstatné zvýšenie oproti<br />

predchádzajúcej linke.<br />

Významnou investíciou bola aj rekonštrukcia<br />

baliacej a paletizačnej linky. V rámci<br />

tejto rekonštrukcie bola inštalovaná moderná<br />

baliaca linka od renomovanej firmy HAVER<br />

& BOECKER, pričom výkon baličky sa oproti<br />

pôvodnej linke zvýšil o viac ako 100%. Balička<br />

vriec je 12-hubicová s plnoautomatizovanou<br />

zmenou sortimentu 25kg/50kg, s najmodernejším<br />

systémom váženia vriec. Bola inštalovaná<br />

nová odprašovacia technológia.<br />

Zmodernizovaná baliaca a paletizačná<br />

linka spĺňa v maximálnej miere predpoklady<br />

pre uspokojenie požiadaviek a potrieb našich<br />

terajších aj budúcich zákazníkov na najvyššej<br />

úrovni.<br />

V špecifickej oblasti ochrany životného<br />

prostredia je iniciatíva cementárne zameraná<br />

na oblasť likvidácie tuhých alternatívnych<br />

palív, ako sú plasty, guma, papier, textil.<br />

Nová linka na odstraňovanie týchto odpadov,<br />

ktoré by inak devastovali životné prostredie<br />

SR, bola uvedená do skúšobnej prevádzky<br />

v januári 2005.<br />

Z aktivít cementárne v Ladcoch je zrejmá<br />

dlhodobá snaha byť lídrom vo viacerých oblastiach,<br />

ktoré sa dotýkajú výroby cementu,<br />

čo sa preukazuje nielen v histórii, ale najmä<br />

v súčasnosti zmenou myslenia a firemnej<br />

kultúry. Inovácie majú strategický význam pri<br />

raste spoločnosti. Budúcnosť cementárne sa<br />

opiera o tvorivé myslenie, flexibilný prístup<br />

a nové riešenia pri uspokojovaní budúcich<br />

potrieb našich zákazníkov. �

ARCHITEKTÚRA<br />

Aké „zhody okolností“ v čase rozhodovania<br />

o budúcom povolaní spôsobili, že<br />

ste sa stali architektom? Ako sa vyvíjala<br />

vaša profesijná dráha?<br />

Asi preto, že som sa učil poznávať a páčili<br />

sa mi pekné veci vôkol mňa. Pekné látky<br />

a odevy, topánky, pekné priemyselné výrobky,<br />

pekná príroda a ľudia, pekná grafika, nábytok<br />

a interiéry, pekné domy v peknom prostredí<br />

atď. Prvé desaťročie po skončení vysokej školy<br />

(približne v rokoch 1957 – 1967) som sa zapodieval<br />

najmä stavbami základných, stredných<br />

a vysokých škôl a iných školských zariadení.<br />

V ďalšom desaťročí som projektoval a realizoval<br />

zväčša stavby pre základný a priemyselný<br />

výskum a vedu. V rokoch 1978 až 1983 som<br />

sa zapodieval najmä koncepciou integrácie<br />

školských, kultúrnych, telovýchovných a stravovacích<br />

zariadení a od spomínaného roku<br />

1983 dodnes sa venujem prevažne kultúrnym<br />

stavbám a rekonštrukcii pamiatkových<br />

objektov.<br />

Ako veľmi mladý architekt ste presadili<br />

inovatívny prístup pri návrhu školy do<br />

bratislavského Prievozu. Stavba sa stala<br />

príkladom a reprezentatívnym dielom<br />

slovenskej architektúry 60. rokov 20. storočia.<br />

Ako si spomínate na jej vznik, vplyv<br />

na neskorší vývoj a najmä, aký je váš názor<br />

na túto architektonickú tvorbu?<br />

V prievozskej škole som vtedy pre 48 rokmi<br />

v projekte uplatnil pedagogicko-didaktické,<br />

psychologické, hygienické a architektonicko-<br />

-prevádzkové princípy, aké sa u nás dovtedy<br />

nerealizovali. Napríklad učebne štvorcového<br />

tvaru s kratšou vzdialenosťou posledných radov<br />

lavíc od tabule, vybavené ľahkým nábytkom,<br />

ktorý mohli na rôzne vyučovacie úkony<br />

premiestňovať aj deti, dvojstranné osvetlenie<br />

učební na zabezpečenie rovnomernosti<br />

26<br />

osvetlenia plôch žiackych stolíkov, priečne<br />

vetranie učební nad hlavami detí. Využil som<br />

princíp skupinovej dislokácie, čím sa zabezpečila<br />

izolácia detí po podestách schodísk<br />

s cieľom znížiť kontakty medzi jednotlivými<br />

vekovými skupinami detí a zabrániť rozširovaniu<br />

vekových chorôb a chorôb dýchacích<br />

ciest. Kmeňové a špeciálne učebne boli diferencované<br />

v rozčlenenom monobloku, na<br />

„čistú“ a „nečistú“, tichú a hlučnú prevádzku<br />

a pod. Priestory školy sa zariadili novými<br />

jedno- a dvojmiestnymi farebnými stolíkmi<br />

a samostatnými stoličkami s nastaviteľnou<br />

výškou, skrinkovým nábytkom, špeciálne<br />

učebne dostali novokoncipovaný nábytok,<br />

pásové, listové a výsuvné tabule<br />

boli zelenej farby, miestnosti mali<br />

prstencové svietidlá, aby neosl-<br />

V ARCHITEKTÚRE IDE O SYMBIÓZU<br />

Slovenský spolok architektov udeľuje každý rok Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Tohtoročným<br />

laureátom sa stal Ing. arch. Marián Marcinka. Jeho azda najznámejšie dielo je základná škola v Bratislave-Prievoze<br />

(1958 – 1961), ktorá sa v čase politického „odmäku“ stala ukážkou skĺbenia architektonickej funkčnosti a nových<br />

tendencií v pedagogike. Jej význam ocenil popri iných prestížny časopis Medzinárodnej únie architektov L´architecture<br />

d´aujourd´hui v tematickom čísle o školách (máj 1963). Žiaľ, normalizačný proces 70. rokov 20. storočia tvrdo zasiahol<br />

aj do života tohto architekta… Aj o tom sa s ním zhovárala Beáta Vrzgulová.<br />

Foto: M. Nemec<br />

ňovali zrak. Maľovka interiérov zodpovedala<br />

princípom psychológie pre malé i väčšie deti.<br />

V učebniach i telocvični boli korkové podlahy<br />

zabezpečujúce nižšiu prevádzkovú hlučnosť<br />

a podobne. Celá škola bola vybavená vývojovými<br />

pomôckami domácej výroby ako aj<br />

takmer zo všetkých európskych štátov. Finančne<br />

prispeli rezorty školstva aj kultúry.<br />

Získať povolenie od investorov na projektovanie<br />

takejto tzv. atypickej školy bolo dosť<br />

ťažké a pristali až pod podmienkou, že sa<br />

„vojdem“ do finančných nákladov typovej ško-<br />

ly, ktorá sa v tej lokalite mala pôvodne postaviť.<br />

Porušil som tzv. typizačnú disciplínu, čo už<br />

dnešní ľudia – a ani architekti – nepoznajú.<br />

V šesťdesiatych až deväťdesiatych rokoch<br />

20. storočia vzniklo a realizovalo<br />

sa mnoho vašich významných projektov.<br />

Mohli by ste spomenúť niektoré z nich?<br />

Zo šesťdesiatych spomeniem malé školy<br />

v Harichovciach a Hôrke, vysokoškolské domovy<br />

v Žiline-Vlčinciach, urbanistické riešenie<br />

<strong>rozvoj</strong>a areálu výskumných ústavov SAV na<br />

Patrónke v Bratislave. V sedemdesiatych<br />

budovu správy areálu SAV (teraz Ústav na<br />

výskum srdca), ďalej Centrálne výpočtové<br />

stredisko a Ústav experimentálnej kybernetiky<br />

SAV, Štátny drevársky výskumný ústav,<br />

Výskumný ústav papiera a celulózy (všetko<br />

na Patrónke), budovu okresnej odborovej rady<br />

v Prievidzi, koželužne v Etiópii. V 80. rokoch<br />

napr. Mestské kultúrne stredisko Vysoké Tatry<br />

v Starom Smokovci (ešte nedobudované),<br />

v 90. Divadlo JGT vo Zvolene, rekonštrukciu<br />

Grassalkovichovho paláca na stále sídlo<br />

prezidenta SR, obnovu a rekonštrukciu barokovej<br />

záhrady tohto paláca… A mohol by<br />

som vymenúvať rad ďalších budov, interiérov,<br />

návrhov, projektov, štúdií, koncepcií, súťaží.<br />

V roku 1968 ste pracovali v Združení<br />

projektových ateliérov pri ZSA, ktoré<br />

v prajnom politickom ovzduší začalo<br />

výrazne ovplyvňovať architektonické<br />

smerovania na Slovensku. Normalizačný<br />

proces však tvrdo zasiahol do tvorby<br />

architektov. Na celé desaťročia akoby<br />

sa architekti vo všeobecnosti stali akousi<br />

nežiaducou súčasťou spoločnosti.<br />

Ako ste ľudsky i tvorivo prežívali toto<br />

obdobie?<br />

Vtedajší režim ma nemal príliš v láske, lebo<br />

okrem myslenia som si dovolil aj nahlas a verejne<br />

povedať to, čo si myslím. Nasledovali<br />

rôzne represie – nerád na to spomínam. Sú ľudia,<br />

ktorí si kopli do človeka, keď mohli. Nebol<br />

som však sám, i keď ma v rebríčku dôležitosti<br />

viedli na druhom mieste. No na rozdiel od spisovateľov<br />

či novinárov sme však my architekti<br />

mohli projektovať. Nie všetko, ale mohli. Asi<br />

preto, že iniciátori zla sa hrnuli po funkciách,<br />

nie po robote.<br />

Patríte k zakladajúcim členom združenia<br />

českých a slovenských výtvarníkov<br />

a architektov Blok, ktoré pôsobí aktívne<br />

aj dnes. Ako sa pozeráte na spoluprácu<br />

Slovákov a Čechov v minulosti, čo dnes<br />

prináša Blok našej architektúre a kultúre<br />

vo všeobecnosti?<br />

Blok sme založili v Prahe s kolegami<br />

Prágrom, Masákom, Rullerom, Gűpfertom<br />

a ďalším, neskôr aj v Bratislave s Kramárom,<br />

Svetkom a Šlachtom. Je výbornou profesionálnou<br />

a spoločenskou inštitúciou s odborným<br />

programom, diskusiami, výstavami, exkurziami<br />

u nás i v zahraničí. Prežil všetky zemetrasenia,<br />

vrátane nezmyselného nadávania na<br />

Čechov… Pripomínam si M. R. Štefánika,<br />

ktorý študoval v Prahe, pracoval v Paríži, na<br />

Tahiti, v Ekvádore, bol v Rusku, Anglicku… Na<br />

Mont Blancu napísal, že chce byť občanom<br />

sveta, pôsobil ako francúzsky letec a zasnúbil<br />

sa s talianskou grófkou. Po svete nechodil<br />

s valaškou ani fujarou. V Paríži nepresadzoval<br />

slovenčinu a domov sa vracal v uniforme francúzskeho<br />

generála. V časoch, keď vo svete nik<br />

o Slovensku nevedel, nás príkladne zviditeľnil…<br />

Alebo slová slávneho Kolomana Sokola:<br />

Som svetobežníkom, občanom tejto planéty.<br />

Hviezdoslav mal otca Maďara a najväčší maďarský<br />

básnik Petőfi matku Slovenku. A o tom<br />

to je – musíme sa porovnávať, poznávať, kontaktovať<br />

so susedmi – a nielen s nimi. Pretože

náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú<br />

veci odohrávajúce sa v Európe a vo svete. Bez<br />

informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia<br />

iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie<br />

súčasníka obmedzené a v odbornej sfére nepredstaviteľné.<br />

Z myšlienok v predchádzajúcej odpovedí<br />

vyplýva, že ste euro-optimista. Pred<br />

rokom sme sa stali členmi<br />

Európskej únie, náš parlament<br />

schválil Európsku<br />

ústavu. Ako vnímate hlasy<br />

o tom, že je to na úkor našej<br />

identity?<br />

Som rád, že som sa dožil<br />

nášho členstva v EÚ. Niektorí<br />

naši politici nám síce radosť<br />

„osladzujú“ radikálnymi požiadavkami<br />

vložiť do euroústavy<br />

text o Bohu a kresťanskej tradícii,<br />

akoby na svete neboli<br />

iné tradície… Stačí spomenúť<br />

grécku filozofiu, rímske právo,<br />

oveľa staršiu židovskú tradíciu<br />

etiky a poslušnosti k božiemu<br />

zákonu, ale aj reformačnú tradíciu<br />

vnútornej slobody, osvietenskú<br />

tradíciu slobody myslenia,<br />

tolerancie a svetského štátu, či<br />

veľmi staré pohanské tradície…<br />

Podmienky typu: ak tam nebudú<br />

naše požiadavky, nepodporíme<br />

euroústavu, neobstoja.<br />

Takmer tí istí politici sa ponosujú,<br />

že ubudne z našej suverenity.<br />

Ja však väčšiu suverenitu<br />

nepotrebujem, a vonkoncom<br />

netúžim, aby väčšou disponovali<br />

naši politici. Ba skôr naopak.<br />

Nik ma zatiaľ nepresvedčil, že<br />

naši parlamentári sú lepší ako<br />

inde, že naše právo, súdnictvo<br />

a spravodlivosť sú lepšie, že<br />

ekonomika, životná úroveň<br />

vrátane príjmov sú lepšie ako<br />

v ostatných európskych kra-<br />

jinách. Osobne sa<br />

netajím, že práve<br />

pevnejšie zväzky<br />

európskych štátov<br />

alebo vznik superštátu<br />

vidím ako riešenie<br />

v budúcnosti.<br />

Vráťme sa ešte k architektúre. Od mladosti<br />

žijete a tvoríte v Bratislave. V jej<br />

vzhľade sa v posledných rokoch veľa<br />

zmenilo. Ako vnímate tieto radikálne<br />

zmeny a čo by sa žiadalo uskutočniť,<br />

aby bolo naše hlavné mesto skutočne<br />

európskou metropolou?<br />

Skutočné európske metropoly navštevujem<br />

často. V poslednom čase ma priťahuje Berlín,<br />

je to najväčšie stavenisko na svete, realizujú<br />

sa tu projekty špičkových architektov sveta.<br />

Je sa tam čo učiť. Z istého časového odstupu<br />

pozorujem, že vo väčšine miest ide o súžitie,<br />

symbiózu ľudí rôznych jazykov, kultúr,<br />

civilizácií, o spolužitie histórie a tradície so<br />

súčasnosťou i budúcnosťou, o komplexný<br />

pohľad na plánovanie, projektovanie i realizáciu,<br />

o optimalizáciu rovnováhy meniacich<br />

sa, komplikovaných a neustále sa vyvíjajúcich<br />

spoločenských, ekonomických, kultúrnych,<br />

technických a ďalších väzieb. Voľakedy vznikali<br />

mestá z jednotlivých domov s vlastnou<br />

individualitou, no mali aj spoločné prvky<br />

– materiál, štýl atď. Vznikali ulice, viedli na ná-<br />

„Náš slovenský život čoraz väčšmi ovplyvňujú veci odohrávajúce sa<br />

v Európe a vo svete. Bez informácií, kontaktov, znalostí a pochopenia<br />

iných ľudí, krajín, civilizácií, kultúr, je myslenie súčasníka obmedzené<br />

a v odbornej sfére nepredstaviteľné.“<br />

mestie, kde bol trh, kostol alebo radnica, teda<br />

zariadenia spoločné pre všetkých obyvateľov<br />

mesta. Námestie tak dostalo vyššiu hodnotu,<br />

stalo sa symbolom.<br />

Objaviteľ kybernetiky Norbert Wiener tvrdí,<br />

že všetky spojenia možno zaradiť do jednej<br />

z dvoch kategórií: do energetického (fyzického)<br />

alebo informatívneho (nefyzického)<br />

spojenia. Podľa mňa je pre architektúru a urbanizmus<br />

dôležité nájsť spôsob navrhovať na<br />

podstate fyzickej a informatívnej štruktúry.<br />

Štruktúra si vyžaduje vzájomné vzťahy v mikro<br />

(meniteľných) a makro (dlhodobejších)<br />

štruktúrach spojených so symbolmi. To všetko<br />

vidieť oddávna v Paríži, ale napríklad aj v novospájanom<br />

Berlíne.<br />

Z tohto hľadiska sa stane Bratislave európskou<br />

metropolou, keď sa jej výstavba bude<br />

riadiť súčasnými a budúcimi modernými princípmi<br />

výstavby miest s rešpektovaním danosti<br />

genia loci. Musí to robiť skupina kvalitných<br />

odborníkov, architektov-urbanistov s plnými<br />

právomocami a tímom vysokokvalifikovaných<br />

spolupracovníkov. Bez zasahovania poslancov,<br />

investorov, bez klientelizmu a korupcie.<br />

Profesionálne.<br />

Aby som nezabudol: agentúra<br />

Mercer v Londýne sa<br />

zaoberá problematikou kvality<br />

života v mestách. Vyhodnocuje<br />

39 ukazovateľov (dostupnosť<br />

dopravy, úroveň vzdelania,<br />

politické a sociálne prostredie,<br />

rekreačné zariadenia, zdravotnícke<br />

služby, kvalitu škôl, hlučnosť,<br />

čistotu ovzdušia…). Nie je<br />

to len o vzhľade. Minulý rok sa<br />

vo svetovom rebríčku umiestnili<br />

na 1. mieste Ženeva a Zűrich,<br />

na 3. Viedeň a Vancouver, na 5.<br />

mieste Kodaň a Sydney, na 10.<br />

Mníchov a Amsterdam…, na 79.<br />

Praha, 86. Budapešť. Tá Viedeň<br />

na 3. mieste svetového rebríčka<br />

v kvalite života obyvateľov nie je<br />

až taká vzdialená od Bratislavy.<br />

Na inšpiráciu a poučenie.<br />

O architektúre sa zvykne<br />

hovoriť ako o matke umení.<br />

Vzťah spoločnosti a verejnosti<br />

k nej je však dodnes<br />

skôr macošský. Čo by mali<br />

urobiť architekti, aby sa ich<br />

odbornému názoru a dielam<br />

dostala vážnosť, aká<br />

im skutočne prináleží?<br />

O nedocenení architektúry<br />

v našej spoločnosti sa hovorí<br />

desiatky rokov. Architektúra však<br />

všade vyjadruje materiálne a duchovné<br />

sily spoločnosti. Pod materiálnymi<br />

silami myslím financie,<br />

techniku, technológiu,<br />

hmoty a výrobky na<br />

výstavbu a podobne.<br />

V duchovných ide<br />

o úroveň a kvalitu architekta<br />

a ostatných<br />

projektantov diela,<br />

kvalitu investora a užívateľa, kvalitu organizátorov<br />

a ostatných riadiacich pracovníkov,<br />

ako aj úroveň a vkus verejnosti. Je to otázka<br />

vzdelania, kultúry a kultúrnosti, vyspelosti, civilizovanosti.<br />

Preto si myslím, že problém je oveľa<br />

širší ako sa na prvá pohľad zdá, a dotýka sa<br />

celej spoločnosti. Čo majú v tomto ohľade robiť<br />

architekti? Všetci na svojom poste – či v školách<br />

a úradoch, projektových kanceláriách až po realizátorov<br />

– musia byť takí kvalitní vo svojej práci<br />

a najmä jej výsledkoch, kvalitní aj ako ľudia,<br />

aby si ich názory, výsledky práce a diela<br />

spomínanú vážnosť zaslúžili. Súčasne<br />

by to bol aj najlepší spôsob osvety,<br />

aby celá naša spoločnosť vedela, čo<br />

je to architektúra. �<br />

27<br />

ARCHITEKTÚRA

ROZVOJ BRATISLAVY<br />

Čím menej v okolí Bratislavy hranice<br />

štátov územia rozdeľujú, tým viac narastajú<br />

možnosti využitia oblastí v ich<br />

blízkosti. Čo to znamená pre Petržalku<br />

a pre naše hlavné mesto?<br />

Potenciálnym územím <strong>rozvoj</strong>a sa stáva predovšetkým<br />

Petržalka-Juh a Západ. Dokonca je<br />

spracovaná štúdia, v ktorej je overený možný<br />

<strong>rozvoj</strong> budúcej urbanizácie a pretvárania<br />

územia morfologicky prislúchajúceho k Bratislave<br />

na komplexný <strong>rozvoj</strong> mesta – jeho tzv.<br />

štvrtého kvadrantu, ako jedného organizmu<br />

bez členenia do dvoch samostatných štátov<br />

umelo vytvorenou hranicou. Prelínanie funkcií,<br />

architektúry, územného <strong>rozvoj</strong>a je možné<br />

aj cez hranice. Tieto úvahy prebiehajú v súčinnosti<br />

s predstaviteľmi rakúskych<br />

obcí Wolfsthalu, Bergu a Kittsee.<br />

Projektovanie IV. kvadrantu ráta<br />

s medzinárodnou koordináciou<br />

a spoluprácou.<br />

Výsledkom týchto myšlienok je<br />

aj štúdia o odvedení časti toku<br />

Dunaja obtokovým ramenom,<br />

začínajúcim približne oproti<br />

Karloveskému ramenu, v mieste<br />

medzi súčasnou hranicou s Rakúskom<br />

a Mostom Lafranconi.<br />

Sústava hlavného a vedľajších<br />

ramien by mala viacero funkcií.<br />

Jednou je protipovodňová<br />

ochrana mesta. Bratislava je<br />

zatiaľ mesto pri vode a nie na<br />

vode. Z histórie vieme, ako Dunaj<br />

tiekol a dodnes vidno pozo-<br />

statky bývalých ramien. V súvis-<br />

losti s južným smerom <strong>rozvoj</strong>a<br />

mesta, snahou magistrátu a mestskej časti je<br />

urbanizácia súčasných poľnohospodárskych<br />

plôch medzi Petržalkou a štátnou hranicou.<br />

Je to zatiaľ perspektívna štúdia – v súčinnosti<br />

s geológmi, vodohospodármi, ochranármi<br />

a ďalšími odborníkmi sa overujú pozitívne aj<br />

negatívne vplyvy na prírodu a na obyvateľov.<br />

Finančne je projekt ohromne náročný, sčasti<br />

ide aj po rakúskom území. Rakúska strana<br />

je projektu naklonená aj preto, že vysychá<br />

Neziderské jazero a realizácia obtokového<br />

ramena by umožnila dotovať ho vodou.<br />

Na juhu a západe Petržalky nastanú<br />

zmeny, pribudne veľa nového. Váš ateliér<br />

participuje na niektorých konkrétnych<br />

realizáciách. Aké sú to projekty<br />

a čo je pre ne typické?<br />

Veľmi dôležité je skĺbenie predstáv investorov<br />

s potrebami mesta a mestskej časti.<br />

Často prichádzame do konfliktu, pretože<br />

investor vidí iba svoje ekonomické<br />

predstavy – vie, že momentálne sú<br />

na trhu žiadané byty, tak tlačí na<br />

bytové domy, monofunkčné objek-<br />

28<br />

BRATISLAVA – MESTO NA VODE?<br />

Perspektíva <strong>rozvoj</strong>a Bratislavy už nemieri ďalej za Biskupice, či Raču, ani za Devínsku Novú Ves, ale plánuje sa so smerovaním<br />

na juh. O aktuálnych projektoch, aj o víziách do budúcnosti hovoril s autorizovaným architektom Ing. Mariánom<br />

Bajanom, hlavným inžinierom architektonického ateliéru BAJOPROJEKT redaktor Milan Moravčík.<br />

Foto: archív<br />

ty, ktoré predá. Sú to komerčne úspešné projekty,<br />

ale majú aj negatívnu stránku pre život<br />

v sídle. Hrozí, že pri realizácii satelitných častí<br />

na juhu Petržalky, napríklad v Janíkovom dvore,<br />

sa rapídne zvýši počet obyvateľov, ale nevzrastie<br />

úmerne počet pracovných príležitostí.<br />

Nastane situácia, že tu pribudne povedzme<br />

20 tisíc ľudí a budeme ich hnať tými štyrmi<br />

mostmi za prácou cez Dunaj. Ustrážiť tieto<br />

nežiaduce trendy bude jednou z hlavných<br />

úloh mestskej časti a magistrátu.<br />

Janíkov dvor, polia pri čističke, pri umelom<br />

vrchu, spravuje spoločnosť Propper Development.<br />

Vydala sa cestou spracovania územnej<br />

dokumentácie na celú plochu a zároveň<br />

sa jej podarilo dobrým projektom presadiť<br />

zmenu územného plánu v tejto lokalite, zatiaľ<br />

v Miestnom zastupiteľstve Petržalka . Teraz<br />

dokonca vypísala architektonickú súťaž už na<br />

detailnejšie riešenie lokality. Súťaž je zaujímavá<br />

aj z toho dôvodu, čo sa v Bratislave málo<br />

stáva, že prebieha v súčinnosti s Komorou<br />

architektov, dokonca sa do poroty dostali<br />

zástupcovia nielen z Komory, ale i zahraniční<br />

architekti.<br />

Ďalšie dominantné lokality sú medzi starým<br />

a prístavným mostom a lokalita nového<br />

centra Petržalky v priestore Námestia hraničiarov<br />

a Chorvátskeho ramena. Náš ateliér<br />

sa snaží parciálne napĺňať niektoré lokality<br />

investorskými zámermi, ktoré boli doteraz<br />

v schválenom územnom pláne. Napríklad<br />

sme sa venovali tri roky projektu Aquaparku.<br />

Záujemcov bolo niekoľko, všetci postupne<br />

z projektu vycúvali. Zdá sa však, že aj v tomto<br />

prípade sa dočkáme. Rokovania so zahraničným<br />

investorom – nemeckou investičnou<br />

skupinou – sú v záverečnej fáze, pred podpisom<br />

zmluvy. V tom prípade by Aquapark<br />

mohol do dvoch rokov fungovať. My sme tu<br />

pre zahraničného investora zabezpečovali<br />

projekty a inžiniering. To je náplňou práce<br />

nášho ateliéru.<br />

V Petržalke pribudnú noví obyvatelia<br />

– v prvej fáze výstavby Janíkovho dvora<br />

asi 10 tisíc – a teda nové byty na ploche,<br />

kde doteraz nebolo nič. Ako sa bude<br />

stavať?<br />

Počíta sa so satelitným sídliskom, nebude<br />

to klasická zmes bytových domov alebo jednotiek,<br />

ale väčší podiel individuálnej bytovej<br />

výstavby. Navyše, investor sľubuje aj vybavenosť<br />

vrátane obchodov, škôl a vybudovanie<br />

infraštruktúry – teda kompletný satelit so<br />

všetkými vlastným službami. Uvažuje sa tu<br />

s depom pre rýchloelektričkovú dráhu – to<br />

územie je už definované, hoci,<br />

paradoxne, ešte nie je definovaný<br />

typ rýchlej dopravy.<br />

Ako bude táto lokalita korešpondovať<br />

s aktivitami<br />

voľného času a s prírodným<br />

prostredím a ako<br />

z toho vyplývajúce kritériá<br />

ovplyvňujú vašu prácu<br />

a tvorbu?<br />

Aquapark bude odtiaľ<br />

v pešej vzdialenosti. Väzba<br />

na prírodné prostredie súvisí<br />

aj s projektom vodného<br />

ramenného systému. Ak sa<br />

schváli, uvažuje sa s vytvorením<br />

ramenného systému<br />

a výstavbou mesta prakticky<br />

na vode. Výhodou projektu je,<br />

že ide o zelenú lúku. Snahou<br />

nášho ateliéru je vyhovieť investorom, ktorých<br />

pohľad je na čisto komerčnej báze, zároveň<br />

však ustrážiť lokalitu tak, aby nepriniesla<br />

negatíva. Páči sa mi prístup mestskej časti, že<br />

tvrdo bojuje proti tzv. zahusťovačkám – keď<br />

má nejaký panelák pred sebou parkovisko,<br />

nepustí investora, aby na tom parkovisku<br />

vyrástol ďalší bytový dom.<br />

Sme projekčný ateliér. Robíme od štúdií<br />

cez územné rozhodnutie, stavebné povolenie,<br />

realizačný projekt, interiéry, návrhy, vrátane<br />

inžinierskej činnosti, ak si to investor želá.<br />

Rešpektujeme, že mestská časť presadzuje<br />

zeleň, samotní Petržalčania už hovoria, že<br />

je to zelené mesto. Každého investora presvedčujeme,<br />

aby na tento fakt reagoval vo<br />

svojom projekte. Mestská časť si to stráži<br />

– sú veľmi prísne postihy za výruby a každý<br />

investor musí počítať s tým, že bude mať aj<br />

výdavky, s ktorými nerátal, lebo zeleň treba<br />

rozvíjať, ak nie priamo na území, ktoré zastavia,<br />

tak sa mu určí iná lokalita. Investori na<br />

to už pristúpili. Treba si pozrieť erb Petržalky,<br />

v ktorom sú stromy, zeleň a zosúladiť to<br />

s praxou. �

SÚŤAŽ STAVBA ROKA<br />

Stavebníctvo sa na Slovensku v ostatných<br />

rokoch opäť úspešne oživilo. Koľko<br />

architektonicky a technicky zaujímavých<br />

stavieb sa hlási o titul Stavba roka?<br />

O najvyšší titul Stavba roka 2005 sa<br />

uchádza až 27 súťažných návrhov. Z nich sú<br />

skoro všetky zaujímavé či už z hľadiska ich<br />

architektonického, resp. stavebno-technického<br />

riešenia. Začnem napríklad kategóriou<br />

výstavby, ktorá už prinajmenej 5 rokov nebola<br />

obsadená žiadnou stavbou, a to vodohospodárskou<br />

v Trenčíne: pravobrežná čistiareň<br />

odpadových vôd. Zníži znečistenie Váhu, čím<br />

prispeje k naplneniu smerníc EÚ a legislatívy<br />

SR. Vysokou kvalitou stavebnej realizácie sa<br />

v nej prezentuje Doprastav, a.s. Stavbu 50<br />

percentami z celkových investičných nákladov<br />

financovala Európska únia z fondov ISPA.<br />

V kategórii inžinierskych stavieb súťažiacich<br />

aj o titul Inžinierska stavba roka 2005,<br />

sú to tri zaujímavé projekty s veľkým ekonomickým<br />

prínosom pre Slovensko – cestný<br />

obchvat Čadce s tunelom Horelica, tunel Branisko<br />

a diaľnica D1 Fričovce – obchvat. Na ich<br />

stavebných realizáciách sa zúčastnili dodnes<br />

úspešné slovenské stavebné firmy, napr. Inžinierske<br />

stavby Košice, a.s., Váhostav, a.s., Váhostav-SK,<br />

a.s., Vodohospodárska výstavba,<br />

š.p., Banské stavby, a.s. atď.<br />

Pravidelne sa v súťaži objavujú veľmi<br />

špecifické stavby, ktoré môžu konkurovať<br />

vyspelému svetu. Je to aj teraz tak?<br />

Podľa môjho názoru, výrok medzinárodnej<br />

odbornej poroty ešte nie je v tomto čase<br />

známy, je tu naozaj niekoľko takýchto stavieb,<br />

ktoré sú v kvalite komplexnej realizácie<br />

nadštandardné. Napríklad opäť realizovaný<br />

veľký projekt Architektonickej kancelárie<br />

Jančina (bratislavský Aupark), s architektmi<br />

J. Jančinom, I. Mazúchom, O. Grossmannom<br />

a zhotoviteľom HB Reavis Management, spol.<br />

s r.o., bratislavské Apollo – Bussines Center.<br />

Charakterizuje ho dômyselne odvážne urbanistické<br />

a architektonické riešenie stavby ako<br />

uceleného bloku v mestskej zástavbe, „mesto<br />

v meste“, s vnútornými ulicami, námestím<br />

a vybavenosťou, komplexnosť a polyfunkcia.<br />

Ďalšou nie menej zaujímavou stavbou<br />

v súťaži je Bratislava Business Center 5.<br />

Autorom architektonického riešenia a projektantom<br />

je Ing. arch. I. Kubík, hlavným<br />

zhotoviteľom združenie ZIPP Bratislava,<br />

s.r.o. a Strabag, s.r.o. Bratislava. Polyfunkčný<br />

areál poskytuje širokú škálu<br />

prenajímateľných priestorov pre<br />

administratívu, služby a obchod.<br />

30<br />

SÚŤAŽ NAJLEPŠÍCH POSÚVA<br />

ARCHITEKTÚRU VPRED<br />

Celoštátna verejná neanonymná súťaž Stavba roka, ktorú organizuje Združenie pre <strong>rozvoj</strong> slovenskej architektúry<br />

a stavebníctva – ABF Slovakia sa z roka na rok úspešne rozvíja. Pretože prihlásené súťažné návrhy sú vizitkou kvality<br />

slovenského stavebného trhu, nedá nám neinformovať príslušnú odbornú, aj širokú laickú verejnosť o tom, čo nové priniesol<br />

jej tohtoročný jedenásty ročník. A o tom sa porozprávala publicistka Mária Šišuláková s prezidentkou združenia<br />

Ing. Máriou Brichtovou.<br />

Foto: archív<br />

Zakomponovaním zelene a vodných plôch na<br />

zastropení podzemného parkingu s výmerou<br />

niekoľko tisíc m 2 humanizuje prostredie. Na<br />

príprave a zhodnotení tejto stavby sa podieľali<br />

aj zahraniční konzultanti.<br />

Nedá mi nespomenúť i štyri naozaj vysoko<br />

nadštandardné rekonštrukcie národných kultúrnych<br />

pamiatok zo 16. a 17. storočia – Rekonštrukcia<br />

objektu č. 20 (Hrad) v ÚVTOS a ÚVV<br />

Leopoldov, Väznica v Leopoldove, s autormi ar-<br />

chitektonického riešenia Ing. arch. M. Pivkom,<br />

Ing. arch. I. Teplanom, hlavným projektantom<br />

Stavoprojekt International, a.s., hlavným zhotoviteľom<br />

a.s. Hílek a spol. Druhou je multifunkčné<br />

kultúrne a knižničné centrum – obnova<br />

a revitalizácia historických bodov Univerzitnej<br />

knižnice v Bratislave s autormi architektonického<br />

riešenia akad. arch. Ing. arch. J. Bahnom<br />

a Ing. arch. V. Šimkovičom, hlavný zhotoviteľ je<br />

a.s. Hornex. Dve ďalšie sú súkromnými investíciami<br />

rekonštrukcií architektúry 20. storočia<br />

– bratislavský Obchodný dom Alizé, s autormi<br />

architektmi P. Mrázekom, M. Šmotlákom, I.<br />

Rakovou, hlavným projektantom s.r.o. Partner-<br />

-Projekt, hlavným zhotoviteľom a.s. Tomstav<br />

a stavebníkom TM Bratislava, s.r.o. Obchodný<br />

dom na Hurbanovom námestí č. 6 v Bratislave<br />

bol postavený v roku 1930 ako exkluzívne<br />

obchodné zariadenie firmy Baťa. Autorom<br />

objektu a hlavným architektom bol profesor<br />

Vl. Karfík jeden z našich najvýznamnejších architektov.<br />

Objekt je reprezentantom modernej<br />

európskej architektúry tridsiatych rokov 20.<br />

storočia. Úlohou architektov bolo vytvoriť ex-<br />

kluzívne prenajímateľné obchodné priestory,<br />

pre obchodníkov s exkluzívnym sortimentom<br />

najmä v komoditách odevy, kozmetika, obuv<br />

a pod. s cieľom navrátenia jeho pôvodného exkluzívneho<br />

vzhľadu, ktorý sa v minulosti stratil.<br />

Druhou je rekonštrukcia administratívnej budovy<br />

Chirana Dental v Piešťanoch od Ing. arch.<br />

Br. Somoru, hlavného projektanta Proding<br />

Banská bystrica, s.r.o., hlavného zhotoviteľa Rekosta,<br />

s.r.o. a stavebníka Chirana Dental, s.r.o.<br />

Jej cieľom bolo vytvoriť imidžový objekt 21.<br />

storočia reprezentujúci pokrokovú výrobu tejto<br />

firmy – jemného sofistikovaného strojárstva so<br />

špičkovým priemyselným dizajnom.<br />

Zvyčajne architektonickým a stavebným<br />

súťažiam dominujú bratislavské realizácie.<br />

Opakuje sa táto situácia a čo prinášajú<br />

regióny?<br />

Je to v podstate pravda. Bratislava i naďalej<br />

zostáva najatraktívnejšou lokalitou pre<br />

domácich i zahraničných stavebníkov. Súťaží<br />

13 veľmi zaujímavých stavieb. Napríklad dve<br />

biznis-centrá, bytové či polyfunkčné budovy,<br />

veľmi zaujímavé a stavebno-technicky náročné<br />

rekonštrukcie. V tomto ročníku začína<br />

písať históriu ďalšia významná cena, a to<br />

Cena primátora hlavného mesta SR Bratislavy,<br />

ktorej zámerom je zviditeľniť zveľaďovanie<br />

a <strong>rozvoj</strong> hlavného mesta SR. A čo sa týka<br />

regiónov, v tomto ročníku sa prezentujú aj<br />

východoslovenské regióny Prešov a Košice.<br />

V Prešove je to budova obchodno-distribučného<br />

centra fy Unipharma, 1. slovenskej<br />

lekárnickej a.s., s autormi architektonického<br />

riešenia prof. Ing. arch. J. Kepplom, PhD,<br />

a doc. Ing. arch. V. Kohlmayerom, PhD, prešovským<br />

hlavným projektantom Ateliérom<br />

ARCHUS a zhotoviteľom ZIPP Bratislava,<br />

s.r.o. V Košiciach je to nový terminál Letiska<br />

Košice s autorom architektonického riešenia<br />

Ing. arch. J. Mihalovom, hlavným projektantom<br />

Stavoprojekt Prešov, a.s. a zhotoviteľom<br />

Bardejovské pozemné stavby, a.s. S týmto<br />

letiskom sa počíta ako s druhým hlavným letiskom<br />

pre civilnú leteckú dopravu vzhľadom<br />

na jeho osobitné postavenie v rámci územia<br />

Slovenska a prihraničných oblastí Maďarska,<br />

Poľska a Ukrajiny.<br />

Záhorie sa v súťaži prezentuje hneď dvoma<br />

verejnými investíciami, a to vydarenými<br />

novostavbami Základnou školou Malacky<br />

od architektov J. Peterku, J. Plencnerovej,<br />

a L. Simonyiovej, ako aj najväčším podnikateľským<br />

inkubátorom na Slovensku od<br />

architektov a projektantov M. Duchoňa a Z.<br />

Duchoňovej. �

NÁŠ ÚSPECH SA NEZAČÍNA<br />

A NEKONČÍ PREDAJOM<br />

Moderné automatické zariadenia na ovládanie vody, ktoré vyvíja a vyrába firma SENZOR, spájajú progresívny a ekonomický<br />

optoelektronický princíp činnosti s eleganciou a komfortom a ich užívateľom ponúkajú mnoho výhod. Snímačovou<br />

technikou a automatizáciou montážnych technológií sa spoločnosť intenzívne zaoberá už od roku 1982. Vďaka dôraznej<br />

snahe o udržanie vysokej kvality a prístupnými cenovými reláciami nachádzajú jej výrobky uplatnenie v čoraz širších<br />

oblastiach použitia. Firma s 85 pracovníkmi má dve samostatné divízie. Náplňou činnosti divízie montáže je projekcia,<br />

výroba a dodávky automatizovaných montážnych systémov a jednoúčelových strojov v oblasti montážnych technológií,<br />

v súčasnosti pre automobilový priemysel. Divízia snímačov sa zaoberá vývojom, výrobou a dodávkou automatických<br />

sanitárnych snímačov v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, cestovný ruch, potravinársky priemysel, verejné sociálne<br />

zariadenia, športové zariadenia, kúpele, hotely, kúpaliská, plavárne, sauny a mnohé iné. Rozhovor s obchodným riaditeľom<br />

firmy SENZOR, s.r.o. v Košiciach Ing. Štefanom Šmajdom pripravila Marta Szattlerová.<br />

Vďaka širokému záujmu užívateľov vašich<br />

výrobkov sa nosným programom<br />

stala výroba automatických zariadení na<br />

ovládanie vody. Dnes ste v situácii, keď<br />

váš výrobný program poskytuje možnosti<br />

riešenia akéhokoľvek zadania. Čo všetko<br />

zahrnuje výrobné zázemie na poskytovanie<br />

týchto služieb?<br />

Divízia snímače disponuje vlastnými vývojovými<br />

kapacitami v časti elektrickej i strojnej,<br />

má vlastné technologické zázemie, elektronické<br />

výrobné technológie, kooperuje s výrobnými kapacitami<br />

divízie montáže vo výrobe mechaniky<br />

a samozrejme, s celým radom osvedčených<br />

subdodávateľských firiem z iných oblastí, napríklad<br />

z výroby plastov, zlievarenskej technológie<br />

a pod. Náš výrobný proces sa vyznačuje<br />

stopercentnou výstupnou kontrolou. Pokiaľ ide<br />

o technické vlastnosti výrobkov, tu nás zaujíma<br />

prepracovanie každého detailu, pretože v konečnom<br />

efekte výrobku to môže byť rozhodujúce.<br />

Pre zákazníkov sú najdôležitejšie úžitkové<br />

vlastnosti výrobku, ktorý budú používať.<br />

Najväčší dôraz asi kladú na úsporu vody,<br />

ale vy im ponúkate oveľa viac výhod,<br />

ktoré môžu rozhodovať pri výbere vašich<br />

zariadení.<br />

Výrobky spoločnosti SENZOR spĺňajú celý rad<br />

výhodných hľadísk pre užívateľa. Rozhodujúcim<br />

je naozaj úspora vody a hygiena prostredia.<br />

Keďže ich hlavné použitie je vo verejných či poloverejných<br />

zariadeniach, vzhľadom na frekvenciu<br />

ich používania sa ekonomický prínos znásobuje.<br />

Doba návratnosti závisí od druhu zariadenia<br />

a od frekvencie používania a pohybuje sa od<br />

jedného do troch rokov. No my ponúkame ďalšie<br />

výhody: automatický princíp činnosti, dlhú<br />

životnosť, bezpečnosť prevádzky, odolnosť proti<br />

násilnému poškodeniu, montáž a údržbu.<br />

S tým úzko súvisí spôsob a filozofia predaja.<br />

Málokto by asi očakával takú detailne<br />

prepracovanú metodiku, akú má vaša<br />

firma. Čo je teda obsahom vety, ktorú ste<br />

zdôraznili v úvode nášho rozhovoru, že váš<br />

úspech sa nezačína a nekončí predajom?<br />

My totiž nepredávame len výrobky, ale<br />

kompletné služby. Tie sa začínajú už prácou<br />

s projektantmi, veľkoobchodom a inštalačnými<br />

firmami. Prvým krokom je poradenstvo, potom<br />

Foto: E. Szattler, ml.<br />

optimalizácia výberu zariadení prípadne ich<br />

prispôsobenie špeciálnym požiadavkám, ktoré<br />

sú pripravované do rôznych projektov a po<br />

realizácii predaja nasleduje inštalácia, servis<br />

a údržba týchto zariadení. Preto zdôrazňujeme,<br />

že náš úspech sa nezačína a nekončí predajom.<br />

To nás odlišuje od mnohých iných dodávateľov<br />

v tejto oblasti. Veľmi dobre si uvedomujeme, že<br />

spokojnosť zákazníka je možné dosiahnuť len<br />

uspokojením jeho očakávaní. Preto sú našimi<br />

ďalšími prioritami vývoj a inovácia výrobkov<br />

podľa požiadaviek zákazníkov, flexibilita vo vývoji<br />

a výrobe, promptné dodávky do skladov.<br />

V poslednom období sa vám podarilo<br />

spojiť hygienu prostredia s ekologickými<br />

parametrami, čo je ďalšie <strong>plus</strong> predovšetkým<br />

pre zahraničných zákazníkov.<br />

Šetrenie vody a energie sa v tomto prípade<br />

navzájom doplňuje s hygienou prostredia. Hygiena<br />

prostredia neznamená iba bezkontaktné<br />

zapnutie a vypnutie vody, ale aj optimálne nastavenie<br />

jej prietoku a množstva, obmedzenie<br />

tvorby legionell baktérií v odstátej vode alebo<br />

ochranu sifónov pred vysušovaním.<br />

V súčasnosti dodávame aj výrobky použiteľné<br />

v systémoch EIB (European Installation Bus),<br />

ktoré v rámci manažmentu budov ponúkajú<br />

ďalšie možnosti v projektovaní sanitárnych zariadení<br />

a ich optimálnom využití.<br />

Spomínali ste úspešnú kooperáciu vašej<br />

firmy vo výrobe, ale rovnako to platí v realizácii<br />

predaja a marketingu nielen doma,<br />

ale aj v zahraničí.<br />

Na Slovensku pôsobíme priamo a prostredníctvom<br />

firmy Aqua Senzor. Príkladom úspešnej<br />

spolupráce sú aj firmy Senzor Bohemia v Českej<br />

republike, Senzor Hungaria v Maďarsku, Senzor<br />

Polska v Poľskej republike. Troch silných partnerov<br />

máme v Nemecku, prostredníctvom ktorých<br />

dodávame naše výrobky do Slovinska, Chorvátska,<br />

Holandska. V Rakúsku spolupracujeme<br />

s dvoma partnermi. Takmer 70 percent snímačovej<br />

techniky predávame na export.<br />

Z toho teda logicky vyplýva, že vstup<br />

Slovenska do Európskej únie vás našiel<br />

pripravených, pretože európsky trh dobre<br />

poznáte.<br />

Naše výrobky dodávame na európsky trh<br />

vyše 15 rokov a môžem povedať, že sme<br />

zvládli všetky nástrahy, od colnej bariéry až<br />

po náročné komplexné požiadavky kvality.<br />

Naučili sme sa počúvať požiadavky našich<br />

zákazníkov a analyzovať ich problémy. Sme si<br />

vedomí našej pružnosti vo vývoji a výrobe, čo<br />

zahraničný zákazník vie oceniť. Naša cenová<br />

konkurencieschopnosť je vzhľadom na nižšiu<br />

cenu pracovnej sily na Slovensku prirodzená<br />

a očakávaná. Vstup do EÚ nám umožnil ľahšiu<br />

a efektívnejšiu prácu v širšom regióne.<br />

Každý rok prichádzate s novinkami. Čo<br />

aktuálne pripravil SENZOR na tento rok?<br />

Prezentácia našich noviniek sa začala prostredníctvom<br />

našich partnerov na výstavách ISH<br />

Frankfurt nad Mohanom, CONECO Bratislava,<br />

SHK Brno a Hungarotherm Budapešť na jar tohto<br />

roku. Predstavili sme tam nový rad automatických<br />

senzorových umývadlových batérií WBS 2.2<br />

EURORA, ktorý v novom šate prináša osvedčené,<br />

ale aj úplne nové parametre, a rozšírenie radu<br />

optoelektronických pisoárových splachovačov<br />

APIS 5 o skupinu ECO s novými dizajnovými<br />

a inštalačnými variantmi. Tieto výrobky<br />

majú veľmi dobrý ohlas vo viacerých<br />

európskych krajinách, dúfam, že<br />

budú aj obchodne úspešné. �<br />

31

Čo vás podnietilo k založeniu rodinnej<br />

firmy?<br />

Vyrastali sme štyria bratia v kamenárskej<br />

dielni nášho otca, ktorý pôsobil v Bratislave<br />

od roku 1935. Viac-menej mali sme to v krvi<br />

a nemuseli sme sa takmer nič učiť, ovládali<br />

sme remeslo už od detstva. Po zmene politických<br />

pomerov nastala mimoriadne priaznivá<br />

situácia, nastal kamenársky boom. V Bratislave<br />

sme realizovali 17 bánk. A po rozdelení<br />

republiky nakoniec aj Národnú banku Slovenska<br />

– zúčastňovali sme sa jej výstavby. Bolo<br />

treba dokončievať Národné divadlo, a tak<br />

sme pracovali aj na tom. Bolo treba osadiť<br />

dlažbu v Dóme sv. Martina a my sme to<br />

uskutočnili – v kaplnke sv. Jozefa, v kaplnke<br />

Panny Márie a v sakristii. Myslím si, že máloktorý<br />

kamenár realizoval vo svojom živote tri<br />

takéto dôležité veci, ako sa to podarilo nám.<br />

Boli sme významnými účastníkmi týchto troch<br />

stavieb, pričom mnohé iné štáty majú takéto<br />

úlohy, tieto starosti, už dávno za sebou. Na<br />

Slovensku sa to začalo v roku 1993.<br />

Išlo o náročné kamenárske riešenia<br />

rozsiahlych architektonických objektov,<br />

o veľkoplošné dlažby a obklady stien.<br />

Kde ste nabrali toľkých zdatných kamenárov?<br />

Na Slovensku je dobrých kamenárov veľmi<br />

veľa. Hlavne na východe Slovenska a v okolí<br />

Krupiny a v okolí Žiliny boli vynikajúci kamenári,<br />

len nemali príležitosť. A za tejto našej<br />

éry aj dlaždič, inak kvalitný kamenár, stal sa<br />

renomovaným pracovníkom, ktorý ak pôsobil<br />

tri roky v Rakúsku a v Nemecku, tak vynikol,<br />

lebo tú kvalitu a výkony, ktoré robili my slovenskí<br />

kamenári, Nemci nepoznali. Aj počas<br />

nášho pôsobenia v Rakúsku sme sa<br />

stali dominantnou firmou. To len podčiarkuje,<br />

čo v nás vlastne driemalo.<br />

V socializme sme boli považovaní<br />

32<br />

HODNOTY<br />

KAMENÁRSKEHO REMESLA A DIELA<br />

Rozhovor s Jozefom Csögleiom venovaný tradíciám bratislavskej rodinnej firmy Csöglei-Mramor pripravil Ladislav Skrak.<br />

za outsiderov, lebo v Nemecku sa vraj robí precízne<br />

a perfektne, nuž mali sme veľký rešpekt.<br />

No, keď sme tam boli tri týždne, diktovali sme<br />

tempo aj kvalitu, a skôr nás prestávali mať radi,<br />

pretože zhasínala ich sláva. Prinieslo to aj trenice,<br />

ale nám to ohromne zdvihlo sebavedomie.<br />

V prípade spomínaných realizácií išlo<br />

o výsledky vašej niekdajšej firmy Mramor.<br />

Medzitým došlo k vášmu osamostatneniu<br />

sa. V tomto období ste sa stali<br />

doslova rodinnou firmou.<br />

Po mojom odchode z firmy Mramor som<br />

založil firmu Csöglei – Mramor, čo je vyslovene<br />

rodinný podnik. Z päťdesiatich zamestnancov<br />

tam pracuje 12 Csögleiovcov. Z hľadiska výroby<br />

je nosná drobná architektúra, najmä vývoz<br />

kuchynských liniek do Ameriky, na tri miesta:<br />

Foto: M. Nemec<br />

Denver, Florida a Filadelfia. Nikdy sa nám ani<br />

len nesnívalo, že sa našou ručnou prácou presadíme<br />

na americkom trhu. Podarilo sa však a je<br />

to jedna z našich hlavných istôt, a popri tom je<br />

to aj pomníková tvorba, pretože na Slovensku,<br />

hlavne v Bratislave, sú už dosť bohatí ľudia, ktorí<br />

si dovolia dať si urobiť náročnejšie pomníky,<br />

neraz v spolupráci s architektmi a sochármi. Dá<br />

sa tam uplatniť naše remeslo v plnej hĺbke.<br />

Zúčastnili sme sa rekonštrukcie letiska<br />

v Bratislave, ako aj rekonštrukcie letiska vo<br />

Schwechate, a to za plnej prevádzky. Môžem<br />

sa popýšiť realizáciou námestia v rakúskom<br />

Salzburgu, ale aj v Košiciach, kde sme vytvorili<br />

pešiu zónu počas štyroch mesiacov – položili<br />

sme tam, a to číslo je veľmi zaujímavé, 31<br />

tisíc štvorcových metrov kameňa, dovezeného<br />

z Talianska 700 kamiónmi. Bol to heroický<br />

výkon a pamätám si, ku dňu košického maratónu<br />

sme boli hotoví.<br />

V Slávičom údolí je náhrobok Alexandra<br />

Dubčeka spolu s bustou autora Teodora<br />

Baníka. Ako na to spomínate?<br />

Keď nás oslovil docent Teodor Baník a Pavol<br />

Dubček, syn A. Dubčeka, aby sme vytvorili<br />

pomník pre jeho otca, bola to pre nás česť.<br />

Sochár Teodor Baník bol dlhoročným priateľom<br />

A. Dubčeka a dielo, ktoré nakoniec<br />

uzrelo svetlo sveta, je hodnotovo vzácne,<br />

situované na čestnom mieste v Slávičom údolí.<br />

Realizovali sme ho z fínskeho materiálu<br />

baumorál, z kameňa hnedasto-červenkavej<br />

farby, spolu s nádhernou bustou Alexandra<br />

Dubčeka. Považujem ho za dielo skutočne<br />

vydarené.<br />

Spomínali ste devätnáste storočie, skoršiu<br />

etapu vašej rodinnej firmy.<br />

Poznám rodinnú anabázu do roku 1860,<br />

keď pracovali ako majitelia lomov, ako lomoví<br />

kamenári. Ťažili kameň v čase rozvíjajúcej<br />

sa výstavby železníc, a to znamenalo tunely,<br />

viadukty, mosty, kde sa podpery a klenba<br />

tunelov robili z kameňa. Vyrábali sa oblé<br />

kopáky, ktoré sa potom osadzovali v tuneli,<br />

klenuli sa a vznikali tak doteraz funkčné,<br />

kvalitné, krásne kamenárske architektúry<br />

a diela.<br />

Nedávno ste otvárali v Bratislave nové<br />

sídlo vašej firmy. Máte aj svoje výrobné<br />

strediská a ponukové kúpnopredajné<br />

miesta. Kde všade sa nachádzajú?<br />

Máme obchod v Banskej Bystrici a nové<br />

sídlo v Bratislave na Tomášikovej ulici, kde<br />

je náš hlavný stan. Výroba kamenárskych<br />

prvkov je v mestečku Šamorín. Má to svoje<br />

výhody, pretože v Bratislave sú ľudia trošku<br />

rozmaznaní a kamenárstvo je predsa len<br />

práca veľmi ťažká, fyzicky namáhavá. Móda<br />

sa mení, ale kameň je trvácny materiál, výtvory<br />

z kameňa poznáme aj spred štyroch tisíc<br />

rokov, sú úžasné a udivujú nás aj ako profesionálov.<br />

Nás teší, že o štyritisíc rokov možno<br />

budú obdivovať naše práce. �

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

INFORMAČNÁ SIEŤ NIELEN PRE REZORT,<br />

ALE AJ PRE ROZVOJ REGIÓNOV<br />

Ministerstvo výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR po týždne trvajúcich prípravách v týchto dňoch prekonáva vrchol<br />

zmien vlastných pracovných podmienok. Je ním sťahovanie troch pracovísk na jedno miesto, do nových priestorov<br />

Apollo Business Centra na Prievozskej ulici v Bratislave. O rôznych súvislostiach tohto procesu sa rozprávala publicistka<br />

Mária Šišuláková s Ing. Vladimírom Dziubanom, povereným zastupovaním generálneho riaditeľa Sekcie legislatívy<br />

a podporných služieb MV RR SR, Ing. Ladislavom Földessym, povereným zastupovaním riaditeľa odboru podporných<br />

činností a Mgr. Ľubomírom Gašparíkom, povereným zastupovaním vedúceho oddelenia informatiky.<br />

Na úvod vari troška netradičnú otázku.<br />

Ako spolu súvisia legislatíva a informatika,<br />

nie je to troška neprirodzené spájanie<br />

nesúrodých činností?<br />

V. Dziuban: Nie. Je pravdou, že to je nový<br />

organizačný útvar, a bol zriadený na základe<br />

výsledkov personálneho auditu, ktorý si<br />

ministerstvo dalo urobiť. Z neho vyplynuli<br />

rozličné racionalizačné zmeny, aj nová organizačná<br />

štruktúra. Všetko súvisí s procesným<br />

riadením a z nášho hľadiska došlo k spojeniu<br />

činností, ktoré ministerstvo nevyhnutne potrebuje.<br />

Takto nevyhnutne potrebuje legislatívu,<br />

výskum, informatiku, rovnako hospodársku<br />

správu, bez ktorej by nemohlo existovať. Teda<br />

je to organické spojenie.<br />

Čo je potrebné na riadenie takejto rozsiahlej<br />

a rôznorodej sekcie?<br />

V. Dziuban: Predovšetkým treba povedať,<br />

že takto to nie je len na našom ministerstve,<br />

ale na mnohých ďalších inštitúciách štátnej<br />

správy, no i vo veľkých podnikoch. Nepochybne<br />

vysokoškolské vzdelanie, ktoré človeka<br />

istým spôsobom špecializuje, je základom na<br />

využitie manažérskych schopností, a získanie<br />

zručností selektovať hlavné strategické ciele<br />

od podružných. Treba však mať aj istý cit pre<br />

prácu s ľuďmi a aj vedieť vnímať a zužitkovať<br />

skúsenosti.<br />

Rezort je v štádiu sťahovania. Neobávate<br />

sa väčších komplikácií?<br />

V. Dziuban: Budova, ktorá bola doteraz<br />

hlavným sídlom ministerstva, je už niekoľko<br />

mesiacov v rekonštrukcii a preto sa naši pracovníci<br />

permanentne sťahovali, prakticky každé<br />

tri dni sme niekoho prenášali. Zvládli sme<br />

to všetci spoločne bez akýchkoľvek vážnejších<br />

technologických problémov. Plnenie úloh to<br />

neovplyvnilo. Vyrovnávať sme sa museli len<br />

s bežnými starosťami, napríklad keď nám<br />

presekli káble.<br />

Týka sa to tiež serverov?<br />

V. Dziuban: Vydržali dokonca i vtedy, keď<br />

nám z oboch serverovní zostal vonkajší plášť<br />

budovy s oknami. Špeciálne sme ich prikryli<br />

a nemali sme starosti.<br />

Elektronika je podľa odborníkov zvlášť<br />

citlivá na špinu a prach. To ste nepocítili?<br />

V. Dziuban: Veľmi málo. Počas<br />

dvoch mesiacov sme mali azda tri<br />

reálne výpadky.<br />

34<br />

Foto: M. Nemec<br />

Vladimír Dziuban Ladislav Földessy Ľubomír Gajdošík<br />

To znamená, že naozaj máte kvalitnú<br />

techniku?<br />

V. Dziuban: Preto sme sa rozhodli kompletne<br />

presťahovať hardvérovú aj softvérovú<br />

techniku. Predtým však všetko prejde riadnou<br />

profylaktikou. To znamená, že všetky počítače<br />

budú až potom nainštalované v nových<br />

priestoroch.<br />

Teda si všetko beriete so sebou?<br />

V. Dziuban: Všetko.<br />

Ako ste technicky pripravení na plynulý<br />

prechod ministerstva?<br />

V. Dziuban: Káble v Apollo Business<br />

Centre sú o dve až tri triedy vyššie ako sme<br />

používali v budove na Špitálskej ulici. Teda už<br />

to je dôvod, aby celá sieť bola rýchlejšia. Dokúpili<br />

sme rôzne technické zariadenia, ktoré<br />

tú rýchlosť umožnia a ešte ju posunú ďalej.<br />

Dve serverovne máme prepojené optickými<br />

káblami, lebo každá je na inom poschodí kvôli<br />

bezpečnosti.<br />

Hovoríte o kvalite vlastnej doterajšej informačnej<br />

siete. Na základe čoho?<br />

Ľ. Gašparík: Ministerstvo výstavby a regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a vznikalo neskôr ako ostatné<br />

rezorty. Teda aj jeho vybavenie informačnými<br />

technológiami sa začalo budovať neskôr<br />

a postupne v priebehu 10 rokov. Preto disponujeme<br />

zariadeniami, ktoré stále zodpovedajú<br />

úrovni doby, hoci nie sú nové.<br />

Týka sa to aj bezpečnosti sieťových prepojení?<br />

Ľ. Gašparík: Jednoznačne. Naše zariadenia<br />

sú dvoj aj trojnásobne zabezpečené.<br />

Doteraz sme nezaznamenali ani jeden prípad<br />

nežiaduceho úniku informácií.<br />

Máte dlhodobú spoluprácu s dodávateľmi?<br />

Ľ. Gašparík: V zásade áno, na základe doterajších<br />

dobrých skúseností. Výberové konania<br />

však vypisujeme všade, kde túto povinnosť<br />

máme. Preto je dodávateľov viac.<br />

Spomínali ste, že sťahujete tri pracoviská.<br />

Ktoré?<br />

V. Dziuban: Okrem asi 200 pracovníkov<br />

ministerstva z doterajšieho sídla na Špitálskej<br />

sa Apollo stáva pracoviskom celej sekcie<br />

stavebníctva a bytovej politiky, ktorá bola<br />

doteraz na Lamačskej s niektorými útvarmi<br />

sekcie stratégie a <strong>rozvoj</strong>a regiónov a potom<br />

tam bolo tretie pracovisko na Dúbravskej<br />

ceste, kde sa hodnotili projekty podávané<br />

na čerpanie prostriedkov z fondov Európskej<br />

únie. Celé sťahovanie sa skončí prechodom<br />

posledného pracoviska niekedy uprostred júla.<br />

Tento proces prebieha.<br />

L. Földessy: Samozrejme, potom musíme<br />

fyzicky odovzdať doterajšie priestory ich majiteľom.<br />

Čo budete odovzdávať v oblasti informačných<br />

technológií?<br />

L. Földessy: Pasívnu časť kabeláže, ktorá<br />

je súčasťou budovy a tie zariadenia, ktoré sú<br />

klasifikované ako nadbytočný majetok a sme<br />

povinní ich dať do ponukového konania. Samozrejme,<br />

výsadné právo má na ne vlastník<br />

budovy, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR.<br />

Ľ. Gašparík: Ale do infraštruktúry v starých<br />

priestoroch sme v poslednom roku<br />

neinvestovali nič. Ak sme aj niečo kúpili,<br />

bolo to s vedomím použitia až v nových<br />

priestoroch.

No predsa, ak doterajšia kabeláž bola budovaná na 10 rokov,<br />

svoje si už odžila?<br />

L. Földessy: Kvôli tomu ani aktívnu časť počítačovej siete neberieme<br />

so sebou, pretože pasívna časť v Apolle je, ako sme už povedali, o dve<br />

až tri kategórie vyspelejšia a tej musíme prispôsobiť tiež aktívnu časť.<br />

Ten rozdiel kategórií znamená vyššie prenosové rýchlosti?<br />

L. Földessy: Áno a je to vďaka optickým káblom, ale aj metalickým.<br />

Sú také, že umožňujú niekoľko stonásobne vyššiu prenosovú<br />

rýchlosť.<br />

Ľ. Gašparík: Na porovnanie, v starej budove je kategória metalických<br />

káblov päť a v Apolle sedem. Medzi tým je ešte päť++ a šesť,<br />

preto sme hovorili o rozdiele troch kategórií. Samozrejme, kategória<br />

päť ešte spĺňa podmienky na prevádzku, preto majiteľ objektu nebude<br />

mať problémy s prenájmom doterajších priestorov.<br />

L. Földessy: Samozrejme, nové podmienky nám umožňujú vytvoriť<br />

homogénnu informačnú sieť, ktorú sme doteraz nemohli mať. Práve<br />

preto, že počítačová sieť sa budovala postupne a do aktívnych častí<br />

sa postupne kupovali súčasti na príslušnej úrovni doby. Takže nie<br />

každý mal rovnaký prístup do siete s rovnakými rýchlosťami a možnosťami.<br />

Toto sa už nestane.<br />

Ľ. Gašparík: Homogénnosť siete ovplyvnil fakt, že rezort začínal<br />

so 180 pracovníkmi, dnes ich je asi 300. Predtým sme boli na siedmich<br />

poschodiach, dnes sme na desiatich.<br />

Ako vám budú stačiť v Apolle len dve podlažia?<br />

V. Dziuban: Ideme prakticky do plošne rovnakých priestorov. Ale<br />

tým, že sústredíme tri pracoviská, bude nám stačiť jedna rozmnožovňa<br />

na miesto troch, takisto podateľňa, alebo serverovne. Teda budeme<br />

môcť efektívnejšie fungovať.<br />

Súčasťou vašej sekcie je aj knižnica. Existuje len v elektronickej<br />

podobe?<br />

V. Dziuban: Zatiaľ nie. Súčasťou sekcie je tiež oddelenie vedecko-technických<br />

informácií, ktoré pozostáva z dvoch súčastí. Jednou<br />

je výskum a vývoj, najmä jeho koordinácia. Výskum a vývoj slúži na<br />

prípravu vedecky zistených argumentov a analýz pre rozhodovanie<br />

a vypracovanie stratégií. Je tam aj výskum, ktorým podporujeme<br />

<strong>rozvoj</strong> niektorých technológií na zvýšenie konkurencieschopnosti<br />

podnikateľskej sféry. Druhú časť tvoria klasické vedecko-technické<br />

informácie, knižnica a knižničná služba, všetko, čo je s tým spojené.<br />

Máme veľmi dobrú knižnicu, ktorá je zaradená do siete odborných<br />

knižníc. Navštevuje ju množstvo študentov, vysokoškolských pedagógov,<br />

pracovníkov iných firiem, ktorí študujú literatúru zameranú<br />

hlavne na stavebníctvo a knižnicu rozširujeme aj o časť venovanú<br />

regionálnemu <strong>rozvoj</strong>u. Máme plány dostať knižnicu aj do elektronickej<br />

podoby, ale to je otázka financií. Túto službu robíme ako pridanú<br />

hodnotu pre verejnosť.<br />

Navštevujú ju aj záujemcovia o vypracovanie projektov na<br />

čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie?<br />

V. Dziuban: S týmito ľuďmi máme zatiaľ skôr také skúsenosti, že<br />

základné informácie hľadajú v regionálnych agentúrach a u našich<br />

kolegov, aby vedeli pochopiť výzvy, vyplniť tlačivá a zorientovali sa<br />

v administrovaní projektov.<br />

Ako funguje komunikácia s regionálnymi agentúrami v okresných<br />

sídlach, no aj v obciach, kde majú ešte problémy s internetovým<br />

spojením?<br />

Ľ. Gašparík: Túto otázku v súčasnosti rieši Ministerstvo dopravy,<br />

pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je garantom internetizácie Slovenska.<br />

To, čo bolo našou úlohou, sme urobili. Zriadili sme tiež informačnú<br />

kanceláriu zameranú na poskytovanie informácií pre čerpanie štrukturálnych<br />

fondov. Z prostriedkov EÚ sme kúpili asi sto počítačov, ktoré<br />

sme rozdistribuovali po celom Slovensku do informačných centier<br />

a agentúr, vybudovali sme informačný portál štrukturálnych fondov,<br />

ktorý prevádzkujeme a poskytuje relevantné informácie o poskytovaní<br />

financií z EÚ. �<br />

eXcellence in Communication<br />

RIE ENIA PRE INTERNET<br />

Úplné rie enia LAN a WAN<br />

Bezpe�nos� komunikácie v sie�ach<br />

Telekomunika�né zariadenia<br />

truktúrované kabelá ne systémy<br />

Podnikové informa�né systémy<br />

Robíme komunikáciu kvalitnej ou.<br />

www.orga.sk<br />

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR<br />

Aká je súčasná alokácia finančných zdrojov<br />

pre rok 2005 podľa regiónov zo schválených<br />

projektov štrukturálnych fondov a výzvy,<br />

v ktorých hodnotenie ešte neprebehlo?<br />

Monitorovací systém dokáže vygenerovať<br />

napríklad, koľko bolo podaných projektov, v ktorom<br />

regióne, počet schválených a realizovaných<br />

projektov a ich finančné alokácie. Z údajov k 13.<br />

máju 2005 vyplýva, že počet schválených projektov<br />

pre Slovensko je 1288 v celkovej čiastke<br />

približne 21,4 mld. Sk. Z toho v rámci VÚC Košice<br />

je ich 187 v hodnote 5,8 mld. Sk, pre Prešovský<br />

kraj 167 projektov asi za 5,9 mld. Sk, v rámci VÚC<br />

Banská Bystrica 211 projektov v hodnote 10,1<br />

mld. Sk, pre VÚC Žilina 143 projektov v hodnote<br />

5,4 mld. Sk, pre VÚC Trenčín bolo týchto schválení<br />

140 v hodnote 5,7 mld. Sk. V rámci VÚC Nitra<br />

341 projektov za 8,1 mld. Sk, pre VÚC Trnava 244<br />

v hodnote 7,2 mld. Sk a 66 projektov za 0,4 mld.<br />

Sk pre VÚC Bratislava.<br />

Nemožno hovoriť o projektoch, ktorých hodnotenie<br />

nie je ešte ukončené. No môžeme povedať,<br />

že v rámci VÚC Košice prišlo 712 žiadostí v celkovej<br />

hodnote približne 15,6 mld. Sk. Pre VÚC Prešov<br />

monitorovací systém zaevidoval 868 žiadostí<br />

za asi 21 mld. Sk. VÚC Banská Bystrica zaslal<br />

836 žiadostí v hodnote 20,7 mld. Sk, VÚC Žilina<br />

738 žiadostí za 20,2 mld. Sk, VÚC Trenčín 561<br />

žiadostí v hodnote 12,2 mld. Sk. Z nitrianskeho<br />

VÚC došlo 896 žiadostí v hodnote cca 19,1 mld.<br />

Sk, z VÚC Trnava 654 žiadostí v hodnote 18,9<br />

mld. Sk. V rámci VÚC Bratislava ide o 310 žia-<br />

dostí v hodnote 2,6 mld. Sk. Celkovo za Slovensko<br />

sme k 13. máju 2005 zaevidovali 5 033 žiadostí<br />

v celkovej hodnote 101,7 mld. Sk.<br />

Ako sa premieta požiadavka podporiť regióny<br />

do programových dokumentov?<br />

Pred vypracovaním národného <strong>rozvoj</strong>ového<br />

plánu pre programovacie obdobie 2004 – 2006<br />

a programových dokumentov bola ako prvotná<br />

vypracovaná sociálno-ekonomická analýza<br />

36<br />

stavu Slovenska a regiónov. Na jej základe boli<br />

definované ciele, ktoré treba dosiahnuť za<br />

pomoci štrukturálnych fondov a Kohézneho<br />

fondu na zlepšenie stavu regiónov. Hlavný tzv.<br />

globálny cieľ je definovaný v národnom <strong>rozvoj</strong>ovom<br />

pláne: „Zabezpečiť pri rešpektovaní trvalo<br />

udržateľného <strong>rozvoj</strong>a taký rast HDP, aby Slovenská<br />

republika do roku 2006 dosiahla úroveň<br />

54% z priemeru HDP na obyvateľa v krajinách<br />

EÚ,“ ktorý je napĺňaný cez jednotlivé operačné<br />

programy vo forme projektov. Operačné<br />

programy majú tiež svoje ciele, ktoré bezprostredne<br />

zapadajú do globálneho cieľa<br />

národného <strong>rozvoj</strong>ového plánu. Tieto<br />

programy sú zamerané na podporu<br />

zaostalých regiónov Slovenska.<br />

INICIATÍVA REGIÓNOV<br />

PREDSTIHUJE OČAKÁVANIA<br />

Sekcia stratégie <strong>rozvoj</strong>a regiónov Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR metodicky riadi regionálny <strong>rozvoj</strong>,<br />

koordinuje a vykonáva hodnotenia územného plánovania a programov na základe programových dokumentov. Ďalej<br />

vypracúva základné strategické a programové dokumenty v oblasti svojho hlavného poslania a riadi ich implementáciu.<br />

Generálnu riaditeľku sekcie Ing. Moniku Jávorkovú oslovila publicistka Mária Šišuláková.<br />

Foto: M. Košírer<br />

Je už naša legislatíva v oblasti regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a zosúladená s právnymi normami<br />

EÚ a čo s tými normami, ktoré únia<br />

priebežne prijíma?<br />

Áno, proces zosúladenia legislatívy prebieha<br />

priebežne. Od 1. januára 2007 vstúpia do platnosti<br />

nové nariadenia pre štrukturálne fondy<br />

a Kohézny fond na programovacie obdobie od<br />

2007 – 2013. Hneď po ich prijatí, ktoré očakávame<br />

v druhej polovici tohto roku, ich budeme<br />

analyzovať a navrhneme potrebné zmeny.<br />

Do akej miery spolupracujete pri riadení<br />

programov s inými rezortmi?<br />

Do oblasti riadenia štrukturálnych fondov<br />

a Kohézneho fondu je zapojených vrátane Ministerstva<br />

výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR 9<br />

rezortov, s ktorými spolupracujeme a z pozície<br />

riadiaceho orgánu Rámca podpory Spoločenstva<br />

a Kohézneho fondu koordinujeme. Ide o pravidelné<br />

stretnutia na úrovni generálnych riaditeľov,<br />

riaditeľov odborov alebo rôzne pracovné stretnutia<br />

k jednotlivým problémom. Ide o permanentný<br />

dialóg všetkých zúčastnených. Pre efektívne<br />

riadenie vznikli pracovné skupiny, alebo komisie,<br />

ktoré majú na starosti rôzne oblasti ako napríklad<br />

pre tzv. horizontálne téma – monitorovací<br />

systém, hodnotenie, publicita, rómska problematika,<br />

oprávnené výdavky atď.<br />

V jednotlivých fázach záujmu investorov<br />

o Slovensko zarezonujú s rôznou intenzitou<br />

rozličné nové potreby, ktoré sa kladú na<br />

úroveň nevyhnutných. Ale pretrvávajúcou<br />

potrebou sa javia rýchlostné komunikácie,<br />

napríklad južný ťah do Košíc, najnovšie je<br />

to spojenie medzi rýchlostnou komunikáciou<br />

od Zlatých Moraviec na priemyselný<br />

park Levice. Aký je priebeh riešenia takýchto<br />

požiadaviek?<br />

V systéme riadenia Operačného programu<br />

Základná infraštruktúra a programového dokumentu<br />

Stratégia SR pre Kohézny fond na roky<br />

2004 – 2006 boli všetky kompetencie pri výbere<br />

a stanovení priorít projektov dopravnej infraštruktúry<br />

delegované na ministerstvo dopravy, pôšt<br />

a telekomunikácií.<br />

Často cestujete po Slovensku, ktoré príklady<br />

by ste vyzdvihli ako hodné nasledovania<br />

z pohľadu samotnej iniciatívy ľudí, samospráv?<br />

Sme v období schvaľovania projektov a začiatku<br />

implementácie. Množstvo projektov niekoľkonásobne<br />

prekročilo aj najoptimistickejšie odhady,<br />

čo je znakom veľkej aktivity zo strany regiónov,<br />

miest a obcí, združení a samozrejme aj súkromných<br />

podnikov. Preto sa treba poďakovať všetkým<br />

zúčastneným za iniciatívu a pevne verím, že<br />

všetky vybrané projekty budú úspešné. Pracovníci<br />

našej sekcie budú samozrejme robiť všetko preto,<br />

aby prípadné prekážky, ktoré sa vyskytnú pri celkovom<br />

systéme riadenia projektov, odstránili.<br />

Zaoberáte sa aj územným plánovaním a do<br />

akej miery?<br />

Pôsobnosť územného plánovania prešla na<br />

naše ministerstvo v roku 2003. Oddelenie plní<br />

úlohy ústredného orgánu územného plánovania<br />

podľa stavebného zákona, t.j. koncepčné, legislatívne<br />

a ďalšie úlohy štátu v oblasti územného<br />

plánovania. Obstaráva a prerokúva aj Koncepciu<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a Slovenska a jej aktualizáciu<br />

i územno-plánovacie podklady, metodicky riadi<br />

činnosti orgánov územného plánovania a zabezpečuje<br />

medzinárodnú spoluprácu v oblasti<br />

územného <strong>rozvoj</strong>a.<br />

Čo je Národný strategický referenčný rámec,<br />

jeho obsah, na aké obdobie sa vypracúva<br />

a v akom je štádiu?<br />

Národný strategický referenčný rámec je<br />

termín, ktorý použila Európska komisia v návrhu<br />

všeobecných nariadení pre budúce programovacie<br />

obdobie 2007 – 2013. Ide o dokument, ktorý<br />

nahradí Národný <strong>rozvoj</strong>ový plán. Bude obsahovať<br />

zoznam operačných programov, finančnú<br />

čiastku pre operačný program, mechanizmy<br />

zabezpečenia koordinácie medzi operačnými<br />

programami, fondmi atď.<br />

Práve chystáme materiál do vlády o stave príprav<br />

tohto dokumentu a predstavy budúceho regionálneho<br />

<strong>rozvoj</strong>a Slovenska financovaného v rámci<br />

nasledujúceho programovacieho obdobia. �

SLOVENSKO<br />

MÁ DOSTATOK DOBRÝCH PROJEKTOV<br />

Agentúra na podporu regionálneho <strong>rozvoj</strong>a bola založená podľa Zákona o podpore regionálneho <strong>rozvoj</strong>a v roku 2001, krátko<br />

po vzniku Ministerstva výstavby a regionálneho <strong>rozvoj</strong>a SR, na základe doporučenia Európskej komisie. Jej počiatočnou úlohou<br />

bolo prevziať implementáciu všetkých programov týkajúcich sa regionálneho <strong>rozvoj</strong>a od Centrálnej finančnej a kontraktačnej<br />

jednotky úradu vlády, teda programu cezhraničnej spolupráce PHARE CBC (orientovanej na poľskú, maďarskú a rakúsku hranicu)<br />

a v rámci národného program PHARE časť ekonomickej a sociálnej súdržnosti. O nových úlohách agentúry po našom vstupe<br />

do EÚ sa s jej generálnym riaditeľom Ing. Júliusom Slovákom pozhovárala spolupracovníčka redakcie Beata Vrzgulová.<br />

Charakterizujme stručne hlavné úlohy<br />

agentúry po jej vzniku. Ako sa vám darilo<br />

pri personálnom zriaďovaní inštitúcie?<br />

Spočiatku sa naša agentúra nezameriavala<br />

na programovanie, jej hlavná náplň spočívala<br />

v technickej a finančnej implementácii najmä<br />

investičných projektov po podpísaní finančných<br />

memoránd medzi SR a EÚ. Finančné memorandum<br />

bol konkrétny dokument, ktorý určoval celkový<br />

objem finančných prostriedkov a konkrétne<br />

projekty alebo grantové schémy. Posledné memorandum<br />

bolo podpísané v roku 2003, jeho<br />

čerpanie sa uzatvorí v roku 2006. Po vstupe<br />

do EÚ dostala agentúra nové úlohy – stala<br />

sa riadiacim orgánom operačného programu<br />

Základná infraštruktúra, program INTERREG III.<br />

A a Jednotný programový dokument cieľ 2.<br />

Personálne zabezpečenie fungovania agentúry<br />

bolo spočiatku veľmi zložité. Hlavným problémom<br />

bola bezpodmienečná znalosť angličtiny,<br />

pretože všetka komunikácia prebiehala v tomto<br />

jazyku. Tu si dovolím poznamenať, že táto<br />

požiadavka v istej miere ovplyvnila odbornosť<br />

prijímaných uchádzačov. Potrebovali sme skúsených<br />

stavbárov, ekonómov, ľudí vzdelaných<br />

v oblasti zahraničnej politiky. Do agentúry prichádzali<br />

zväčša mladí ľudia bez dostatočných<br />

znalostí overených praxou. Ďalším problémom<br />

boli nízke platy. Dnes je však situácia v agentúre<br />

stabilizovaná aj v tomto smere.<br />

Nedávno sa v rámci MVRR SR uskutočnil<br />

personálny audit, ktorého cieľom bolo<br />

optimalizovanie činnosti ministerstva.<br />

Ovplyvnila táto skutočnosť pôsobenie<br />

agentúry, ktorá je v rámci ministerstva<br />

zaradená na úroveň sekcie?<br />

Audit vyvolal isté presuny v činnosti v rámci<br />

celého ministerstva. Od 2. mája 2005 platí nová<br />

organizačná schéma. V súvislosti s regionálnym<br />

<strong>rozvoj</strong>om bola vytvorená sekcia ktorá sa zaoberá<br />

hlavne programovaním regionálneho <strong>rozvoj</strong>a,<br />

a naša agentúra je predovšetkým realizačná.<br />

Má 6 odborov a jedno oddelenie predbežnej<br />

a priebežnej kontroly, priamo podriadené generálnemu<br />

riaditeľovi. Musím poznamenať, že<br />

pôsobenie agentúry sa značne zjednodušilo od<br />

získania akreditácie EDIS v októbri 2004.<br />

Činnosť agentúry je zameraná na regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong>. Keďže ide o široký pojem,<br />

priblížme konkrétnejšie údaje.<br />

Naša agentúra sa venuje viacerým aktivitám.<br />

Upresním: konkrétne sme v rámci programu<br />

PHARE v rámci ekonomickej a sociálnej<br />

súdržnosti realizovali priemyselné parky (v Hu-<br />

Foto: M. Nemec<br />

mennom, Spišskej Novej Vsi), infraštruktúru pre<br />

cestovný ruch v oblastiach Domaše a Šíravy,<br />

v rámci cezhraničnej spolupráce zaujímavé projekty<br />

podnikateľských inkubátorov (Malacky),<br />

cestu na hraničný prechod v Plešivci (do Maďarska),<br />

množstvo čistiarní odpadových vôd,<br />

kanalizačných sietí a podobne. Momentálne<br />

sa z týchto prostriedkov buduje most v Moravskom<br />

Svätom Jáne (do Rakúska), a dokončuje<br />

sa cesta na poľské hranice Oravice – Zuberec.<br />

V rámci štrukturálnych fondov vyzdvihol by<br />

som aj realizáciu priority 3 (lokálna infraštruktúra),<br />

ktorá je súčasťou Operačného programu<br />

základná infraštruktúra – rekonštrukcie<br />

verejných budov (škôl, nemocníc, kultúrnych<br />

domov, sociálnych zariadení), v rámci opatrenia<br />

renovácie a <strong>rozvoj</strong>a vidieka môžu od nás<br />

dostať peniaze obce na prípravu plánovacích<br />

dokumentov a budovanie drobnej infraštruktúry.<br />

Popri týchto investičných aktivitách by<br />

som vyzdvihol <strong>rozvoj</strong> informačnej spoločnosti<br />

a inštitucionálny <strong>rozvoj</strong>.<br />

Agentúra sa zameriava <strong>rozvoj</strong> regiónov.<br />

Tu vzniká otázka, ako regióny spolupracujú<br />

s agentúrou, ako by ste mohli charakterizovať<br />

vzájomnú spätnú väzbu?<br />

Samozrejme, bez vzájomného partnerstva<br />

by sa určite nedarilo plniť programy a najmä<br />

využívať ponúknuté finančné prostriedky. Veľmi<br />

zaujímavá je spolupráca s vyššími územnými<br />

celkami, zástupcovia regiónov sú zapojení do<br />

opatrenia 3.4. Renovácia a <strong>rozvoj</strong> obcí. VÚC<br />

zhromažďujú projekty od jednotlivých obcí<br />

v svojom územnom celku a organizujú výberové<br />

konanie. Konečným príjemcom pomoci je obec.<br />

Pôsobenie je teda úplne decentralizované, avšak<br />

kontrolované. Podobne ako v systéme EK DIS pre<br />

program PHARE. Finančné riadenie zabezpečuje<br />

platobný orgán a platobná jednotka MVRR SR.<br />

Tvorba a realizácia projektov pravdepodobne<br />

neprebieha bez problémov.<br />

Spočiatku sa v rámci bežiaceho programu<br />

PHARE v našej agentúre projekty iba realizovali,<br />

schvaľovali sa v Bruseli. Postupom času sa zaviedli<br />

grantové schémy (rámcový opis, čo by sa<br />

malo realizovať), naša agentúra vypíše výzvu,<br />

projekty vypracúvajú jednotliví uchádzači na<br />

Slovensku a schvaľovací proces už prebieha tiež<br />

u nás. V súvislosti s prípravou projektov bolo<br />

Slovensko ešte pred cca dvoma rokmi veľmi kritizované,<br />

no dnes je situácia úplne iná. Regionálne<br />

<strong>rozvoj</strong>ové agentúry, ktorých je 32, pomáhajú<br />

pri tvorbe projektov, pomoc poskytujú aj odbory<br />

regionálneho <strong>rozvoj</strong>a VÚC, do procesu sa<br />

zapojilo aj množstvo súkromných firiem. Dnes<br />

nemáme problémy s vypracúvaním projektov,<br />

je ich nadbytok. V tomto smere vyvinulo značné<br />

úsilie MVRR SR, čo sa už dostatočne prejavilo<br />

aj v praxi. Skôr nastáva iný problém: uchádzači<br />

o finančné príspevky sa ponosujú, že investovali<br />

do projektov, no naša agentúra všetky momentálne<br />

nemôže pokryť. Je to však dobrý základ<br />

blízkej budúcnosti, pretože už od roku 2007, keď<br />

nastane nové programovacie obdobie s novým<br />

rozpočtom, projekty z „projektového zásobníka“<br />

môžu byť okamžite kontinuálne realizované.<br />

Keďže som bol od začiatku svedkom nového<br />

prístupu a zmien, postrehol som aj všeobecný<br />

obrat postoja zo strany EÚ k Slovensku, a to<br />

ma veľmi teší. Oproti nedávnej minulosti, keď<br />

nás prirovnávali k úrovni Rumunska, sme dnes<br />

hodnotení veľmi vysoko.<br />

Významnou súčasťou aktivít agentúry je<br />

cezhraničná spolupráca. Akú dôležitosť<br />

zohráva v súčasnej Európe bez hraníc?<br />

Ide vlastne o dokončenie programu PHARE<br />

CBC a od roku 2004 realizáciu projektu IN-<br />

TERREG III A, ktorý sa veľmi dobre plní. V jeho<br />

rámci sa plnia programy tradičnej cezhraničnej<br />

spolupráce (dvaja partneri). INTERREG III B sa<br />

zaoberá transregionálnou spoluprácou (viac<br />

partnerov má spoločné hranice) a INTERREGIII<br />

C interregionálnou (regióny nemajú žiadne<br />

spoločné hranice). V rámci nového<br />

programovacieho obdobia sa má<br />

prejsť na iný systém, súvisiaci s <strong>rozvoj</strong>om<br />

EÚ. �<br />

37<br />

AGENTÚRA NA PODPORU REGIONÁLNEHO ROZVOJA

BRATISLAVSKÁ REGIONÁLNA KOMORA<br />

38<br />

Zaujímal by ma význam regionálnych<br />

komôr ako pobočiek SOPK pre Slovensko<br />

a tiež pre jednotlivé regióny.<br />

Keď sa vrátime do histórie spred 14 rokov,<br />

keď SOPK vznikla ako prvá slovenská podnikateľská<br />

inštitúcia pol roka pred zrodom samostatnej<br />

Slovenskej republiky, už vtedy sme začali<br />

budovať komorové regióny. Vedenie komory<br />

veľmi správne a strategicky vhodne rozhodlo,<br />

aby sa aktivity a služby komory v regiónoch čo<br />

najviac priblížili tamojšej podnikateľskej verejnosti.<br />

Pri regionalizácii sme vychádzali najmä<br />

z historických skúseností, nakoľko obchodné<br />

komory majú niekoľko storočnú históriu nie len<br />

u nás, ale aj v celej Európe a na druhej strane<br />

z prirodzenej spádovosti jednotlivých oblastí.<br />

Náš zámer sa podaril a na Slovensku sme<br />

jedinou podnikateľskou inštitúciou s kompletne<br />

dobudovanou regionálnou infraštruktúrou,<br />

v rámci ktorej regionálne komory majú svoje<br />

sídla spravidla v centrách samosprávnych<br />

krajov. Spravidla preto, že v rozlohovo väčších<br />

regiónoch so vzdialenejšími centrami, ako je<br />

napríklad banskobystrický región, máme dve<br />

regionálne komory. V iných má regionálna komora<br />

svoju regionálnu kanceláriu práve tam,<br />

kde to podnikatelia potrebujú a nie iba v sídle<br />

samosprávneho kraja.<br />

Môžeme konštatovať, že sa nám veľmi<br />

osvedčila spolupráca so samosprávnymi<br />

krajmi. Tá sa týka najmä podpory podnikania<br />

v jednotlivých regiónoch. Zástupcovia komory<br />

spolupracujú s odbornými útvarmi samospráv-<br />

nych krajov v niektorých oblastiach podnikania<br />

a zaujímavých pre podnikateľskú verejnosť, napríklad<br />

cestovný ruch, obchod a služby, ale aj<br />

v rámci učňovského školstva, ktoré pripravuje<br />

kvalifikované sily pre priemysel a služby.<br />

Naznačili ste niekoľko odborov, kde spolupracujete<br />

so samosprávnym krajom, ale<br />

tieto odbory nepatria práve k najšťastnejším.<br />

Také je napríklad odborné školstvo?<br />

Na pôde komory už niekoľko rokov prebieha<br />

celoštátny experiment (so súhlasom ministerstva<br />

školstva) v oblasti učňovského školstva.<br />

Naša regionálna komora spolupracuje so samosprávnym<br />

krajom okrem iného aj v tejto oblasti<br />

a to na zásade, že vo vybraných stredných<br />

odborných učilištiach a združených odborných<br />

školách, ktoré sa rozhodli s nami spolupracovať,<br />

sa zástupcovia SOPK, v tomto prípade<br />

odborníci v danom odbore – zúčastňujú ako<br />

členovia hodnotiacich komisií na záverečných<br />

skúškach v oblasti praktickej výučby.<br />

VZHĽAD A STAV REGIÓNOV JE TIEŽ<br />

VIZITKOU AKTIVITY PODNIKATEĽOV<br />

K <strong>rozvoj</strong>u regiónov od svojho vzniku výrazne pomáha Slovenská obchodná a priemyselná komora so svojimi<br />

regionálnymi komorami. Jednou z nich a s bohatými skúsenosťami je Bratislavská regionálna komora. Jej riaditeľku<br />

Ing. Annu Tóthovú oslovila publicistka Mária Šišuláková.<br />

Teda sa staráte o dorast pre<br />

v súčasnosti zaujímavý automobilový<br />

priemysel?<br />

Foto: M. Nemec<br />

Chceli by sme. Preto som povedala, že ide<br />

o experiment, lebo nepokrýva celú oblasť<br />

a ide iba o vybrané učilištia, ktoré dobrovoľne<br />

pristúpili na túto spoluprácu. V našom regióne<br />

sú napríklad tri. Cieľom experimentu je vyústiť<br />

do určitej právnej normy, čo by zaviazalo štát<br />

na jednej a podnikateľov na druhej strane,<br />

aby spoločne zabezpečovali odborný dorast,<br />

ktorý bude naša ekonomika potrebovať. Veľmi<br />

iniciatívny je napríklad Dr. Jozef Uhrík, bývalý<br />

predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia<br />

a dlhoročný člen Predstavenstva SOPK, ktorý<br />

sa aj po odchode z tejto funkcie ako čelný<br />

predstaviteľ Asociácie priemyselných zväzov<br />

v tejto oblasti intenzívne angažuje, počnúc<br />

stredným odborným školstvom až po vysokoškolský<br />

stupeň.<br />

V tomto SOPK istým spôsobom supluje<br />

štátne aj podnikateľské inštitúcie svojou<br />

iniciatívou.<br />

Nemyslím, usilujeme sa iba dostať ministerstvo<br />

školstva do partnerského vzťahu<br />

s podnikateľmi práve v odbornom vzdelávaní,<br />

tak aby odborné školstvo zabezpečovalo<br />

takých odborníkov, akých potrebuje naše<br />

hospodárstvo. Keďže sme podnikateľská inštitúcia,<br />

považujeme to za svoju povinnosť.<br />

Pri podpore podnikania, ktoré nám vyplýva<br />

zo zákona, cítime istú zodpovednosť aj<br />

v rámci pomoci malému a strednému podnikaniu,<br />

lebo i tam je potrebná odborná, dobre<br />

kvalifikovaná a momentálne veľmi žiadaná<br />

pracovná sila.<br />

Našu činnosť posúvame aj do iných oblastí,<br />

napríklad obzvlášť pre malé a stredné firmy<br />

sme pripravili projekt, na základe ktorého<br />

ponúkame sprostredkovanie už uvoľnených<br />

priemyselných vzorov tzv. malých patentov,<br />

aby ich mohli malí a strední podnikatelia<br />

využívať. Teda diapazón našich činností je<br />

v rámci podpory podnikania veľmi široký.<br />

Vzdelávanie a prístup k informáciám<br />

sprostredkúvame tiež organizovaním seminárov,<br />

školení, workshopov, podnikateľských<br />

stretnutí s odborníkmi, ktorí oboznamujú<br />

podnikateľov so skutočnosťami, ktoré sa v oblasti<br />

podnikania neustále menia. Napríklad<br />

právne normy, pred vstupom a po vstupe<br />

Slovenska do EÚ a tiež určité techniky podnikania,<br />

manažérske zručnosti, moderné vedenie<br />

firmy atď. V tejto oblasti spolupráca so<br />

samosprávnym krajom, resp. v tomto prípade<br />

aj miestnou samosprávou prebieha tak, že<br />

v novovzniknutom podnikateľskom inkubátore<br />

v Malackách naša bratislavská regionálna<br />

komora organizuje vzdelávacie a informačné<br />

podujatia pre miestnych podnikateľov.<br />

Aká je vaša spolupráca so zahraničím?<br />

To je parketa, na ktorej sa nám aj zásluhou<br />

polohy nášho regiónu, ako aj dobrou<br />

spoluprácou so samosprávnym krajom<br />

veľmi dobre darí. Úspešne spolupracujeme<br />

s hospodárskymi komorami v susedných<br />

regiónoch. Dobrú spoluprácu máme v tomto<br />

aj s najvyššími predstaviteľmi nášho samosprávneho<br />

kraja ako aj mesta Bratislavy.<br />

Stalo sa pravidlom, že predseda BSK pán<br />

Roman prizýva našu regionálnu komoru k rokovaniam<br />

so zahraničnými delegáciami, najmä<br />

ak ich súčasťou sú predstavitelia komôr<br />

a podnikatelia. A to platí aj pri cestách do<br />

zahraničia. Sme zároveň priamo partnermi<br />

zahraničných komôr, prípadne podnikateľských<br />

zväzov, niekedy priamo významných<br />

podnikateľov a investorov, ktorí sa zaujímajú<br />

o hospodársku spoluprácu s naším regiónom.<br />

Tak vchádzame do rokovaní na princípe<br />

partnerstva.<br />

Na začiatku boli aj prípady, keď bratislavského<br />

župana niektorí zahraniční partneri<br />

oslovovali naším prostredníctvom po tom, čo<br />

sa dozvedeli o novom samosprávnom členení<br />

Slovenska. Nebolo to oficiálne, ale nás sa<br />

pýtali, o čo ide, pretože už máme dlhodobé<br />

dobré kontakty a vieme veľmi pružne reagovať<br />

a navzájom sa informovať o možnostiach<br />

spolupráce. Týka sa to najmä susedných<br />

regiónov. Príkladom môže byť aj naša spolupráca<br />

s Viedenskou hospodárskou komorou,<br />

s ktorou máme takpovediac každodennú<br />

spoluprácu a ročne organizujeme pre podnikateľov<br />

z našich regiónov množstvo podujatí,<br />

či už v Bratislave alebo vo Viedni. �

BÝVANIE V DREVENOM DOME JE TRVALÝ<br />

A NENAHRADITEĽNÝ ZÁŽITOK<br />

Na rozšírenom názore, že rodinný dom je niečím drahým až nedostupným, nesie svoj podiel<br />

častá snaha stavať skôr sídlo, ktoré by majiteľa dostatočne reprezentovalo než jednoduchý<br />

domov plný tepla. Obyčajné drevo je však to pravé čaro. Na Slovensku drevené rodinné domy<br />

a chaty produkuje firma WOOD–LIFE–PART, s.r.o. z Oravskej Lesnej. euroReport oslovil jej<br />

konateľa Bc. Ľubomíra Janča.<br />

Prečo ste sa rozhodli pre drevo ako stavebný<br />

materiál, súvisí to azda s tradíciou<br />

Oravy a jej lesov?<br />

Drevo má zvláštnu neopísateľnú moc. Pôsobí na<br />

ľudí prívetivo, priateľsky a teplo. Tak ako nás upokojuje<br />

pobyt v lese, tak je to aj v drevenom dome,<br />

ktorého interiér vytvára v porovnaní s murovanými<br />

stavbami úplne odlišnú atmosféru. V ľuďoch je hlboko<br />

zakorenený vzťah k všetkému, čo s prírodou<br />

súvisí. Človek až 90 percent času v živote trávi<br />

v uzavretých priestoroch. Aj z tohto dôvodu by mal<br />

byť domov nášmu zdraviu prospešný. Drevo tieto<br />

vlastnosti má. Biologické a ekologické parametre,<br />

tepelnoizolačné schopnosti, nízke vykurovacie náklady,<br />

samočinné regulovanie vlhkosti a nenapodobiteľná<br />

estetika – to sú pravé nefalšované fakty<br />

týkajúce sa rodinného domu z dreva.<br />

V minulosti nielen na Orave, ale na celom<br />

severnom Slovensku bolo drevo najdostupnejším<br />

stavebným materiálom. Stavali sa z neho domy<br />

– drevenice, hospodárske budovy. Na jeho opracovanie<br />

boli potrebné len jednoduché nástroje<br />

a zručnosť. Na túto tradíciu sme nadviazali aj<br />

my. Samozrejme, dnes sa už na spracovanie<br />

dreva používajú najmodernejšie technológie<br />

a výrobné postupy, čo zaručuje, že drevená stavba<br />

spĺňa aj najprísnejšie kritériá dneška.<br />

V poslednom období sa čoraz viac píše<br />

a hovorí o ekológii, zdravom životnom štýle<br />

a o zdravom bývaní. Akú prioritu zohrávajú<br />

tieto požiadavky vo vašich produktoch?<br />

Na tomto základe stavia aj naša firma<br />

WOOD–LIFE–PART, s.r.o. Naše drevené domy,<br />

uspokoja každého stavebníka, pretože sú ekologické,<br />

účelné, s nízkymi nákladmi na vykurovanie<br />

a na údržbu. Sú mimoriadne vhodné pre alergikov<br />

a astmatikov. Drevo nie je len vysoko estetické,<br />

elegantné, majestátne, ale hlavne je ekologické.<br />

Je to najzdravší a najprirodzenejší stavebný materiál.<br />

Je výborným konštrukčným materiálom,<br />

ľahko opracovateľným a jeho malá objemová<br />

hmotnosť uľahčuje montáž<br />

prvkov a dielov konštrukcie<br />

drevených stavieb. Slovenské<br />

stavebníctvo zaostávalo vo<br />

výstavbe drevených domov.<br />

Tento trh sa postupne rozvíja,<br />

a preto si dovoľujeme<br />

obohatiť ho našimi drevenými<br />

stavbami.<br />

Aké iné výhody majú vaše<br />

výrobky?<br />

Výhodou drevených stavieb<br />

je ich nízka energetická<br />

náročnosť, rýchla realizácia<br />

výstavby v priebehu 2 až 3<br />

mesiacov podľa veľkosti stavby a rozsahu dodávky.<br />

Suchý proces výstavby umožňuje budovať<br />

aj v zime. Nespornou výhodou je i okamžitá<br />

možnosť bývania. Stavebníkom ponúkame architektonické<br />

riešenie podľa ich vlastnej predstavy<br />

a výstavbu od hrubej stavby až po kľúč. Drevený<br />

dom už svojou podstatou vytvára priestor, kde<br />

môžeme bez problémov načerpať toľko potrebné<br />

zdravie, psychickú pohodu, pokoj a harmóniu.<br />

Môžete porovnať, o čo je energeticky výhodnejší<br />

rodinný dom postavený firmou<br />

WOOD–LIFE–PART, s.r.o., ako klasický tehlový<br />

či pórobetónový rodinný dom?<br />

Tepelným odporom stavieb na Slovensku sa<br />

zaoberá norma STN 73 0540-2, podľa ktorej sa<br />

odporúča koeficient tepelného odporu Rn = 3,0<br />

m 2 K/W. Naše drevené stavby majú tepelný odpor<br />

obvodovej steny Rn = 4,95 m 2 K/W. Z prepočtov<br />

energetických nákladov na vykurovanie môžeme<br />

potvrdiť, že náklady na vykurovanie v drevenom<br />

dome sú minimálne o 60% nižšie ako v klasickej<br />

murovanej stavbe. Okamžité tepelné straty sú<br />

veľmi nízke a nízka je aj spotreba energie na<br />

temperovanie. V drevených stavbách sa veľmi<br />

výrazne skracuje čas na dosiahnutie tepelnej<br />

pohody bývania. V murovaných stavbách<br />

je potrebné „zohriať“ aj steny, čo<br />

zvyšuje energetickú náročnosť. Stačí sa<br />

len dotknúť murovanej a drevenej steny<br />

a každý pocíti ten rozdiel.<br />

Čo musí urobiť záujemca o niektorý<br />

z vami ponúkaných drevených<br />

rodinných domov, aby ho získal?<br />

Stačí keď sa s nami skontaktuje<br />

a následne pri osobnom stretnutí si<br />

dohodneme všetky podmienky výstavby.<br />

Samozrejme musí mať chuť stavať,<br />

vlastniť stavebný pozemok a mať nejakú<br />

predstavu o dome svojich snov.<br />

Ak sa niekto rozhodne, že chce mať drevený<br />

domček podpivničený, poskytujete<br />

službu na zhotovenie takýchto základov,<br />

alebo sa o ne musí postarať stavebník<br />

sám?<br />

To závisí od požiadaviek stavebníka. Ako som<br />

už povedal, ponúkame rôzne stupne dodávky, od<br />

hrubej stavby až po stavbu domu na kľúč, kde<br />

základy sú súčasťou dodávky.<br />

Pre každého je dôležitá otázka bezpečnosti.<br />

Je známe, že na americkom kontinente,<br />

najmä v Kanade, sú samozrejmosťou<br />

drevené domčeky, ale ich najväčším postrachom<br />

je oheň. Čím sa líšia stavby firmy<br />

WOOD–LIFE–PART, od kanadských a ako<br />

sú zaistené proti zničeniu?<br />

Nie je pravda, že najväčším postrachom drevených<br />

stavieb je oheň. Veď akýkoľvek dom, teda aj<br />

drevený musí spĺňať najprísnejšie protipožiarne<br />

parametre, inak by sa nedal skolaudovať. Z vyhodnocovania<br />

požiarov rôznych stavieb u nás aj<br />

v zahraničí plynie, že správne navrhnutá a zhotovená<br />

drevená konštrukcia odoláva požiaru lepšie<br />

ako oceľová. Zuhoľnatená povrchová vrstva<br />

nosných prvkov z dreva chráni tieto prvky pred<br />

ďalším obhorievaním a ak sú dimenzované tak,<br />

aby zostávajúca neporušená časť zabezpečila<br />

ich únosnosť, sú schopné odolávať požiaru 30<br />

a viac minút. Nechránené oceľové konštrukcie<br />

sa obvykle po 15 minútach zrútia. Tak ako oheň<br />

znehodnotí drevenú stavbu, znehodnotí aj murovanú<br />

stavbu. Pri dodržaní všetkých noriem pri<br />

výstavbe a následne dodržiavaním bezpečnostných<br />

predpisov sa niet čoho obávať. �<br />

WOOD-LIFE-PART, s. r. o.<br />

Oravská Lesná č. 980<br />

tel.: 0907 309203, 0907 681381<br />

http://www.wlp.sk<br />

e-mail: info@wlp.sk<br />

39

REPORTÁŽ<br />

ČO JE TO REGIONÁLNY ROZVOJ? DRINA!<br />

Dnešný staroturiansky primátor Ján Kišš<br />

hovorí, že nešťastím mikroregiónov bolo, ak<br />

v nich dominovala jedna fabrika. Mesto Stará<br />

Turá má desaťtisíc obyvateľov, v Chirane<br />

robilo „v najlepších rokoch“ až 5400 ľudí.<br />

Mesto a fabrika boli v dobrom i v zlom doslova<br />

spojené nádoby. Po roku 1989 však prišla<br />

privatizácia. V tomto prípade naozaj doslova<br />

divoká. Ramenatí kukláči z bezpečnostnej<br />

služby obsadili fabriku a odborári bránili pracovné<br />

miesta vlastným telom. Dôsledok častých<br />

vlastníckych zmien? Výroba krachovala,<br />

nezamestnanosť priamo v meste vzrástla na<br />

23 percent. Ako po prvej svetovej vojne, keď<br />

prišla kríza...<br />

Kopaničiari tak po roku 1989 na vlastnej<br />

koži opäť spoznávali, čo to je „byť od cesty“<br />

– v krásnom lone prírody, s hrdými partizánskymi<br />

tradíciami takmer v každej rodine, so<br />

stovkami špecialistov na jemnú mechaniku,<br />

ale s malým krajcom chleba pre deti. Dobre<br />

preto vedia, čo to je v televízii toľkokrát spomínaný<br />

„regionálny <strong>rozvoj</strong>“: v prvom rade drina,<br />

ale oplatí sa!<br />

„Regionálny <strong>rozvoj</strong> je veľmi široký pojem,“<br />

mienil pri našom stretnutí primátor Kišš.<br />

„Nejde len o pracovné príležitosti, ale o celý<br />

komplex faktorov, ktoré utvárajú prostredie.<br />

Počnúc stavom a kvalitou celej infraštruktúry<br />

v meste a okolí cez aktivity nášho stavebníctva<br />

až po kultúrne či rekreačné možnosti na<br />

Dubníku a starostlivosť o tunajšie mestské<br />

lesy. Nič z toho nie je samospasiteľné ani<br />

nemôže byť dôležitejšie na úkor inej zložky.<br />

A zároveň nič z toho nemožno vynechať. Regionálny<br />

<strong>rozvoj</strong> je v rozhodujúcej miere závislý<br />

od miestnych aktivít, podmienky však musí<br />

utvárať štát.<br />

Príklad prvý: bývanie<br />

Nad mestom je vŕšok, kde za pár rokov<br />

vyrástli desiatky rodinných domov, ale<br />

i obytný dom s 39 bytmi. Vďaka pestrým<br />

fasádam dostal milú prezývku „Lentilka“. Sú<br />

to nájomné byty, ktoré dalo postaviť mesto<br />

s podporou štátneho fondu. Časť nákladov<br />

znáša mesto, časť prostriedkov je zo štátnej<br />

dotácie a zvyšok z dlhodobého štátneho úveru.<br />

Ten vlastne splácajú nájomníci, garantuje<br />

ho však mestský rozpočet. Dobrá myšlienka,<br />

pekné bývanie, ibaže...<br />

Mladá trojčlenná rodina sa sem nasťahovala<br />

hneď po dokončení a boli radi, že ich komisia<br />

pri mestskom úrade vybrala spomedzi<br />

mnohých uchádzačov, nepáči sa im<br />

však výška mesačných platieb za bývanie.<br />

Tú práve ovplyvňuje nutnosť<br />

splácať dlhodobý úver. „Pritom,“<br />

40<br />

hovorí mladý muž, „podmienkou pre získanie<br />

nájmu bolo, aby náš príjem neprekročil 3,5<br />

násobok životného minima. Lenže po zaplatení<br />

nájomného nám zasa na to živobytie tak<br />

veľa nezostane,“ priznáva mladý muž, ktorý<br />

nechce byť menovaný. Má to logiku?<br />

Zástupca primátora Ján Mikláš o probléme<br />

vie a s názorom nájomníka súhlasí. „Podmienka<br />

je nezmyslom, vie o tom samospráva<br />

na celom Slovensku. Možno preto sa medzi<br />

ľuďmi zakorenil názor, že ide o sociálne byty,<br />

ale to nie je pravda. Azda pôvodná myšlienka<br />

na ministerstve bola taká, aby mohli bývať aj<br />

ľudia s nižšími príjmami, ktorí si nemôžu dovoliť<br />

kúpiť vlastný byt, lenže v praxi sú položky<br />

nájmu najmä kvôli úveru tak nastavené, že by<br />

im z príjmu naozaj veľa nezostalo. Nie je to<br />

vina samosprávy, ale štátom určených pravidiel,<br />

ktoré sa stále nedarí zmeniť. Pritom obce<br />

potrebujú mať v bytoch ľudí, ktorí budú platiť,<br />

pretože splácať úver sa musí...“<br />

Napriek tomu v Starej Turej pripravujú už<br />

výstavbu druhého domu s podporou štátu,<br />

ktorý bude mať 22 bytov. Budú však už len<br />

menšie, jedno- a dvojizbové, o ktoré je medzi<br />

ľuďmi najväčší záujem. Samozrejme, predovšetkým<br />

pre nižšie nájomné...<br />

Konečne!<br />

ONDREJ ŠIMÚNY<br />

Historické anály hovoria, že prvý priemysel prišiel do Starej Turej v roku 1935, keď mestečko podpísalo s bratislavským<br />

továrnikom Františkom Micherom dohodu. V tom istom roku postavil halu a spustil výrobu súčiastok do vodomerov. Tu<br />

kdesi je zárodok za socializmu slávnej Chirany...<br />

Primátor Starej Turej Ján Kišš je zápalistý rečník<br />

a veľký lokálpatriot.<br />

Skraja mesta sme si nemohli nevšimnúť<br />

výstavbu priemyselnej haly. Napreduje mimoriadnym<br />

tempom, stavbári začali v snehu<br />

ešte vo februári, na jeseň bude hotová.<br />

Pozemok poskytlo mesto, pribudne dvesto<br />

pracovných miest pri výrobe meracích prístrojov.<br />

Slovenská firma Prema gas dokázala<br />

Nájomný dom, zvaný Lentilka: zástupca primátora Ján Mikláš netají, že pre mladých ľudí je bývanie<br />

v ňom dosť drahé

Za pár mesiacov vznikne na poli za mestom 200 pracovných príležitostí. A potom<br />

ďalšie stovky. Konečne!<br />

presvedčiť nemeckého investora, aby nový závod<br />

postavili tu – a nie trebárs v Poľsku. Ďalší<br />

zahraniční investori sa už usadili v niektorých<br />

priestoroch pôvodnej Chirany a plánuje sa<br />

aj výstavba nových objektov v katastri mesta.<br />

Ide doslova o stovky nových pracovných<br />

príležitostí! Tempo príprav je úžasné a vďaka<br />

tomu sa problém nezamestnanosti pre Starú<br />

Turú zrejme stane minulosťou. „Som osobitne<br />

rád, že cez firmu Leoni i ďalšie dostanú prácu<br />

naše ženy. Chlapi predsa len boli zvyknutejší<br />

dochádzať aj ďalej, ženám to ich materské<br />

povinnosti nedovoľujú,“ pochvaľuje si primátor<br />

a ukazuje prstom plochy, kde budú stáť<br />

nové výrobné haly.<br />

Vyzerá to strašne jednoducho. Ale vysporiadať<br />

sa s desiatkami, niekedy so stovkami<br />

pôvodných vlastníkov, aby mal investor utvorené<br />

podmienky, vyžaduje neľudské úsilie. Stačí,<br />

aby sa jeden či dvaja z vlastníkov postavili proti<br />

a už sa celý proces predlžuje. „Vieme, ako<br />

zdĺhavo u nás beží vyvlastňovanie a aj celé<br />

pravidlá pri oceňovaní pozemkov sú čudné.<br />

Čo sa má napríklad považovať za primeranú<br />

cenu?“ rozohňuje sa primátor. „Niekomu stačí<br />

200 korún za meter, iný nedá ani za dvetisíc,<br />

a nechce ani vymeniť pozemok. V našom prípade<br />

bolo vyše sto vlastníkov, no ako jediná to,<br />

žiaľ, urobila katolícka cirkev, ktorá mala päťmetrový<br />

pás akurát uprostred poľa a nezlomil<br />

ju ani zahraničný investor. Kládli si neúnosne<br />

vysoké nároky, a tak sa musel projekt len kvôli<br />

nim prerábať, celé sa to zbytočne predĺžilo.“<br />

Podobných príkladov nedotiahnutosti pravidiel<br />

hry zo strany štátu by aj Staroturania<br />

mohli uviesť veľa. A každý z nich brzdí v <strong>rozvoj</strong>i,<br />

spomaľuje procesy, o ktoré sa samospráva<br />

usiluje. Vysvetľuj im potom, že to alebo ono sa<br />

nedalo, lebo... Ako, napríklad, zabezpečiť v zime<br />

zjazdnosť ciest na kopanice? Prejde tam<br />

len ťažká technika, mohli by pomôcť družstevníci<br />

svojim strojmi, radnica také nemá a ani<br />

by ich neuživila, poľnohospodáromn v zime<br />

stoja, ale nesmú pomôcť, pretože systém zelenej<br />

nafty im to neumožní, aj keby to radnica<br />

zaplatila. Alebo: ľudia frfľú, že sa museli zlúčiť<br />

dve základné školy do jednej, pretože tá druhá<br />

vyrábala ročne vyše milión korún stratu.<br />

Nuž sa ten milión musel usporiť, aby bolo na<br />

svietenie, lebo keby<br />

sa večer v meste<br />

nesvietilo, frfľali<br />

by tiež... Pritom na<br />

prevádzku verejného<br />

osvetlenia mesto<br />

potrebuje ročne 2,5<br />

milióna korún. Kde<br />

ich zobrať?<br />

Za všetkým sú peniaze<br />

A stále ich je málo.<br />

Veď len na novú čističku<br />

by podľa šéfa<br />

tunajších vodární,<br />

novozriadenej mestskej<br />

firmy Aquatur<br />

Ing. Deana Pašku<br />

bolo treba okolo sto<br />

miliónov korún. Viac vraj už len mieša, ako čistí.<br />

Na celkovú rekonštrukciu a predpokladané<br />

investície majetku vodární potrebuje Aquatur<br />

zohnať 250 miliónov korún. Pomôžu eurofondy?<br />

Mesto vynaloží v tomto smere maximum<br />

úsilia, čo sa dalo v príprave urobiť, sa už<br />

urobilo. Ale aj zo staroturianskej radnice zaznievajú<br />

hlasy, ktoré počúvame veľmi často:<br />

byrokracia únie, spojená s projektmi a žiadosťami,<br />

je nepredstaviteľná! A to sme si mysleli,<br />

že byrokraciu, spoznanú za socializmu, už nič<br />

nepredčí... Ale čo iné sa dá robiť?<br />

Dom na pivnici stál Petra Gažoviča a jeho rodinu už<br />

desať rokov úsilia. Ale nevzdá sa...<br />

Stará Turá žila v čase našej návštevy horúčkovitými<br />

prípravami na tradičný jarmok.<br />

Podľa Jána Mikláša sa prihlásilo už 350 záujemcov<br />

a do posledných chvíľ pribúdajú desiatky.<br />

Vyzerá to na rekord – ak bude počasie.<br />

Za nájom predajného miesta sa platí vopred.<br />

Pravda, nie rovnako. Tí, čo prinesú vlastné<br />

výrobky, platia podstatne menej. Je to určité<br />

zvýhodnenie pre drobných podnikateľov, poskytovateľov<br />

služieb a oživovateľov ľudových<br />

remesiel, pretože ani oni pri 19-percentnej<br />

dani nemajú na ružiach ustlaté.<br />

Bedákať však niet kedy, treba robiť...<br />

Pred zaujímavým, zjavne historicky cenným,<br />

ale čerstvo zrekonštruovaným domom<br />

sa zvŕtal chlap v montérkach. Na prízemí<br />

sme si všimli okienko s nápisom Predaj vína.<br />

Majiteľ domu Peter Gažovič nás spolu s manželkou<br />

Ivetou ochotne povodili po dome, ktorý,<br />

v tom nás inštinkt neklamal, je naozaj jednou<br />

z najcennejších historických pamiatok v Starej<br />

Turej. Vlastne: je aj nie je. Volajú ho Dom na<br />

pivnici a podľa histórie sa jeho vznik datuje do<br />

roku 1632. Boli to sklepy, kde tunajší pivovar<br />

skladoval akurátne vychladené sudy s pivom.<br />

Na sklepoch postavili dom, ktorý však už pred<br />

desiatimi rokmi vyzeral horšie ako čachtický<br />

hrad. „Vždy sme chceli mať niečo také, mám<br />

hotelovú školu a robila som vo fachu. Mojím<br />

snom bolo mať vlastnú vinárničku s peknou<br />

reštauráciou a dobrou kuchyňou,“ vyznáva<br />

sa pani domu. A tak sa pustili do práce. Dom<br />

kúpili od mesta, bol však v takom stave, že<br />

ho museli zbúrať – ale tak, aby sa zachovali<br />

historicky cenné pivnice. Na nich pod dohľadom<br />

pamiatkarov postavili dom: vernú<br />

repliku pôvodného. Chýbajú už len drobné<br />

úpravy a môžu spustiť prevádzku, na pivnice<br />

príde rad neskôr. „Dnes je všetko veľmi drahé,<br />

najmä zariadenie do kuchyne a také veci,<br />

postupne robíme, ako vládzeme,“ potvrdzuje<br />

Peter Gažovič. Pýtame sa ho na skúsenosti<br />

s úradmi. Kto stavia, vie svoje... „Spočiatku<br />

to išlo celkom hladko, nemal som problém<br />

s povoleniami,“ hovorí. „Lenže teraz, po tej<br />

takzvanej reforme, už ani jeden úrad nesídli<br />

tam, kde bol a treba ísť na viac miest. Čo bolo<br />

v Novom Meste nad Váhom, je teraz v Trenčíne<br />

– skrátka, človek sa viac nabehá. A veľmi<br />

sa menia predpisy, trebárs aj hygienické,<br />

vraj to vyžaduje Európska únia. Musím mať<br />

klimatizáciu, ventiláciu a mnohé ďalšie veci,<br />

je to veľmi nákladné,“ priznáva. Pomoc štátu,<br />

agentúra pre <strong>rozvoj</strong> podnikania, európske<br />

fondy? Pán Gažovič pripúšťa, že sa vo financiách<br />

spoľahli viac na vlastné sily a na rodinu.<br />

„Radil som sa aj s kolegami, ktorí už podnikajú<br />

v reštauračných službách a žiadali o podporu,<br />

ale nepresvedčili ma. Aspoň 50-tisíc zaplatíte<br />

firme za to, že vám vybaví celú agendu, lebo<br />

tam ako amatér nemám šancu celú administratívu<br />

zvládnuť. Ale ešte nemáte záruku, že<br />

vám projekt schvália. Pritom som počul, že tie<br />

firmy pýtajú po schválení ešte desať percent<br />

z poskytnutého úveru. Tak to teda nie...“<br />

Nuž, Gažovičovci veria, že keď prídeme o čosi<br />

neskôr, privítajú nás už vo funkčnej prevádzke.<br />

Kiežby, lebo takýchto pekných zariadení nie<br />

je nikdy dosť. A, nadväzujúc na úvodné slová<br />

primátora Kišša, sú stelesnením jedného z komplexu<br />

faktorov, chápaných pod pojmom<br />

regionálny <strong>rozvoj</strong>. Ten, ako sme si povedali,<br />

záleží v prvom rade na miestnej<br />

aktivite. Ale aj na podpore štátu. �<br />

Foto: P. Zahradník<br />

41<br />

REPORTÁŽ

ANKETA<br />

42<br />

Marek TETTINGER<br />

1. Spor medzi KDH a ANO je o percentách<br />

v prieskumoch verejnej mienky a tých, čo po voľbách<br />

rozdelia strany na úspešné a neúspešné.<br />

Liberáli minulú jeseň spadli pod hranicu zvoliteľnosti<br />

– niekoľkomesačný konflikt s kresťanskými<br />

demokratmi im pomohol preskočiť psychologickú<br />

hranicu piatich percent. Ak majú túto kampaň<br />

dobre načasovanú, máme sa do konca volebného<br />

obdobia na čo tešiť. KDH im v tomto divadle statočne<br />

asistuje.<br />

2. Aj keď si človek o riadení STV a personálnej<br />

politike vedenia môže myslieť svoje, možno by nebola<br />

od veci aj sebareflexia autorov protestu. Skôr ako<br />

protest mohla prísť diskusia, ktorá by dala odpoveď<br />

na pár otázok: Aká má byť televízia s prívlastkom<br />

„verejnoprávna“? Je dôležitejšia celoplošná sledovanosť,<br />

alebo fakt, že televízia vyčlení vysielací čas<br />

aj pre rôzne menšiny. Ak sa STV dáva za vzor najmä<br />

ČT – máme na to jej príklad nasledovať? Financie,<br />

personálne obsadenie, nezávislosť od politických<br />

tlakov... Rozdielov by sa našlo viac.<br />

3. Eurooptimisti veria, že sa nájde zázračné<br />

riešenie, skeptici stále hlasnejšie kričia: „My sme<br />

to hovorili!“ Euroústavu čakajú zmeny, čo prinesie<br />

otvorenie Pandorinej skrinky, si dnes nik netrúfne<br />

predpovedať. Aj keď chápem politické dôvody,<br />

prečo po neúspechu vo Francúzku a Holandsku<br />

chcú v ratifikácii pokračovať v ďalších krajinách,<br />

márne hľadám racionálne zdôvodnenia pre toto<br />

rozhodnutie.<br />

OTÁZKY <strong>EUROREPORT</strong>U<br />

KOMENTÁTOROM<br />

SLOVENSKÝCH NOVÍN<br />

Klára GROSMANNOVÁ Slavo KLIKUŠOVSKÝ<br />

1. Kdeže 90 poslancov! Žiaden z nich by<br />

nehlasoval za predčasné voľby, teda za<br />

skončenie bezstarostného, dobre plateného<br />

teplého miestečka s množstvom privilégií.<br />

Veď, čože by si poslanci pílili haluz, na ktorej<br />

sedia do riadnych parlamentných volieb? Za<br />

sporom KDH – ANO je presne to, čo za inými<br />

spormi medzi koaličnými partnermi: ukázať,<br />

že „naša“ agenda je lepšia, a tým ňou chceme<br />

zvýšiť vlastné preferencie. Takúto „filozofiu“<br />

si osvojili nielen KDH a ANO, ale aj SDKÚ<br />

a SMK.<br />

2. Na výzve mi prekážalo najviac to, že jej<br />

iniciátori a organizátori boli ešte nedávno<br />

aktívnymi spolupracovníkmi STV – čiže úmysel<br />

Verejnosť za verejnoprávnosť prekryla ich<br />

osobná snaha o akúsi odvetu. Netvrdím však,<br />

že niet proti čomu v STV protestovať. Cieľ bojkotu<br />

(nepozerať zopár minút vysielanie STV)<br />

sa však nedosiahol. Keďže v rôznych médiách<br />

sú rôzne manipulácie na dennom poriadku,<br />

výsledku, že STV v inkriminovanom čase mala<br />

viac divákov – neverím. Najmä preto, že to<br />

tvrdí STV.<br />

3. Riešenie sa nájde, Európska únia bude<br />

existovať, bude sa rozširovať, len – predbežne<br />

– bez euroústavy – na základe iných<br />

pravidiel.<br />

1. Ak sedia v jednej vláde liberáli a svätuškári,<br />

inak to ani dopadnúť nemôže. Je však<br />

vtipné sledovať ako kádeháci odmietajú podať<br />

si s ruskovcami čo i len ruku. V zákulisí si však<br />

nemá problém šéf KDH potriasť ruku s Lexom,<br />

lebo si myslí, že to nikto nevidí a potom v parlamente<br />

sa tvári, že bojuje za zrušenie Mečiarových<br />

amnestií. Hrozné pokrytectvo.<br />

2. Celé je to trápne a tendenčné. Ak ide<br />

hovoriť o kultúre lacný komediant Skrúcaný,<br />

ktorý si na chlieb zarába imitovaním opitého<br />

Slotu, nemám k tomu, čo dodať.<br />

3. Môže to ohroziť prijatie nových kandidátskych<br />

krajín. Myslím si však, že euroústava<br />

sa trochu upraví a do troch rokov vstúpi do<br />

platnosti.

1. KDH hrozí predčasnými voľbami kvôli nevysloveniu dôvery ministrovi školstva Martinovi Froncovi, ale<br />

takmer všetci sa zhodujú na tom, že 90 poslancov by za ne asi nehlasovalo. Možno je za sporom KDH<br />

– ANO aj niečo viac, ale to sa asi nedozvieme. Čo si však myslíte o týchto nezhodách v rámci koalície?<br />

2. Asi 200 umelcov sa vzbúrilo a vyzvalo na malý bojkot STV. Protestujú proti tomu akým smerom sa<br />

uberá program našej verejnoprávnej televízie. Iniciatíva výzvy verejnosť za verejnoprávnosť má viac<br />

zástancov ako odporcov. Aký je váš názor na túto výzvu a možno by stálo za reč aj za porovnanie<br />

s komerčnými médiami...<br />

3. Francúzi povedali NIE európskej ústave, čo rozhodne povzbudí euroskeptikov. Otázkou zostáva, či<br />

to vážne ohrozí vývoj EÚ alebo sa, ako vždy, nájde nejaké šalamúnske riešenie?<br />

Dagmar KRIŠTOFIČOVÁ<br />

1. Nezhody v rámci koalície sú samozrejmosťou,<br />

najmä ak je zložená z takých diametrálne<br />

odlišných strán ako tá naša – špecificky<br />

slovenská. Všetko to odvolávanie a vyhrážanie<br />

sa odvolávaním je iba taký obyčajný politický<br />

humbug a je za ním skryté to, čo vlastne robí<br />

politiku politikou a to, čo sa občan nikdy sa<br />

nikdy nedozvie, lebo by naozaj padla vláda.<br />

2. Vôbec by ma neprekvapilo, keby umelci<br />

vyzývali na bojkot sledovania všetkých slovenských<br />

televízií, lebo aj na správach TA 3 sa dá<br />

vždy niečo nájsť. To je zaujímavé, že si vzali<br />

na paškál práve STV a iné komerčné televízie,<br />

kde zrejme zarábajú, sú v poriadku, tam sú<br />

tie programy na úrovni? Verejnoprávnosť STV<br />

by mal myslím ktosi kontrolovať a sledovať.<br />

Viac ma trápi, že musím platiť koncesionárske<br />

poplatky aj napriek tomu, že STV nesledujem,<br />

takisto ako ani dve ďalšie komerčné televízie.<br />

3. Francúzi zrejme vedeli, čo v tej ústave<br />

vlastne je, o čom je. To, že ju medzičasom<br />

neprijali ani Holanďania zrejme svedčí o tom,<br />

že európske súštátie nie je snom všetkých Európanov.<br />

Naši poslanci euroústavu schválili za<br />

nás, a naozaj by som rada vedela, či si ju aspoň<br />

prečítali.<br />

Eleonóra BUJAČKOVÁ Norbert MOLNÁR<br />

1. Je to vec preferencií obidvoch vládnych<br />

strán. Ich súperenie je zákonité, pričom ANO<br />

musí „tvrdiť muziku“, lebo je občas aj pod prahom<br />

zvoliteľnosti do parlamentu.<br />

2. Kto má médiá, ten má moc. STV zvýšila<br />

svoju sledovanosť, to je O.K. Koniec-koncov za<br />

peniaze daňových poplatníkov. Podstatné je<br />

vedieť, kto má STV? Lebo je politická...<br />

3. Dalo sa to čakať. Nejde o euroskepsu, ale<br />

o to, že Francúzom a iným národom sa nepáči<br />

vývoj „maastrichtských“ myšlienok. Zosúladiť<br />

25 štátov a ich obyvateľstvo, na to treba vyššiu<br />

vzdelanosť, kultúrnosť a kus európanstva.<br />

1. Rozpory v koalícii existujú už od chvíle<br />

zrodu tejto vlády. Raz sú silnejšie, raz slabšie,<br />

ale existujú. Že sa tieto dve strany ťažko znášajú,<br />

tomu je pravdepodobne na príčine nielen<br />

zásadný svetonázorový rozpor, ale aj zrážka<br />

záujmov. Na ich zmiernenie vedie hádam jediná<br />

cesta, a to, aby Martin Fronc dobrovoľne<br />

odišiel. Ani KDH by sa necítilo byť porazeným<br />

a vzali by vietor aj z plachiet ANO.<br />

2. Korene problémov vidím v strachu súkromných<br />

televízií. Myslia si, že čím ďalej tým<br />

viac pozerateľná STV im ukrajuje z reklamy.<br />

K tejto iniciatíve sa však pridali takí umelci,<br />

o ktorých v STV nie je záujem, nemajú tam<br />

svoj piesoček. Je skutočne humorné, keď obchodne<br />

slabá, ba často až primitívna televízia<br />

JOJ žiada od STV verejnoprávnosť.<br />

3. Kapsa EÚ je vždy plná náhradných riešení.<br />

A nikto sa nemusí obávať, že niečo uviazne.<br />

Teraz všetci rozprávajú, trasú sa, povzbudzujú<br />

sa, ale o dva mesiace sa už politici nebudú<br />

pamätať ani na to, že bolo jedno nevydarené<br />

referendum vo Francúzsku a v Holandsku.<br />

43<br />

ANKETA

OSOBNOSTI<br />

NIJAKÉ PRÁZDNE SĽUBY – K PROSPERITE<br />

VEDÚ REÁLNE CIELE<br />

Nahlas kritizuje nedostatky v našom štáte, poukazuje na chyby vlády, a tých, ktorí o veciach rozhodujú. Nezostáva<br />

však iba pri kritike. Alexander František Zvrškovec prázdne reči nevedie. Je úspešným manažérom, majiteľom<br />

alebo spolumajiteľom 80 podnikov na Slovensku, v emigrácii vo Švédsku bol 5 rokov ekonomickým riaditeľom Úradu<br />

zahraničného obchodu Švédskeho kráľovstva. Všetko, čo sa naučil a pochopil, ponúka ako prostriedok na vybudovanie<br />

takých pomerov na Slovensku, v ktorých sa bude ľuďom lepšie žiť. O založení novej strany Prosperita Slovenska sa s ním<br />

rozprávala Tatiana Jaglová.<br />

Apelujete na ľudí: Urobme si poriadok!<br />

Kde treba začať?<br />

Vo verejnej správe. V podnikoch, ktoré prosperujú,<br />

poriadok je. Tie, v ktorých poriadok<br />

nebol, zanikli. Prestal som žasnúť ako je to<br />

možné, že hoci všetci cítime nefunkčnosť<br />

verejnej správy, nerobíme s tým poriadok.<br />

Asi preto, lebo sa spoliehame, že to za nás<br />

urobia iní. Pätnásť rokov, odkedy som sa<br />

vrátil na Slovensko, som veril,<br />

že za peniaze, ktoré platím ako<br />

daňovník, sa ten, koho platím,<br />

bude venovať veciam spoločným.<br />

Konečne mi je jasné, že ak sám<br />

neurobím razantné kroky, poriadok<br />

nebude.<br />

Na Slovensku žije 600 tisíc občanov<br />

na hranici biedy, v zlých<br />

ekonomických podmienkach.<br />

Máte predstavu, ako im pomôcť?<br />

Ak sa štátu nepodarí zabezpečiť<br />

vysokú zamestnanosť, je to jeho<br />

neúspech. Prevažná väčšina nezamestnaných<br />

ľudí žije v nedostatku<br />

buď preto, že má nejaký fyzický<br />

hendikep, alebo preto, že spoločenské<br />

prostredie im neumožňuje<br />

uplatniť sa. Je však povinnosťou<br />

politikov identifikovať tých ľudí,<br />

ktorí by mohli byť k dispozícii na<br />

trhu práce.<br />

Foto: M. Košírer<br />

V jednej debate ste povedali, že Slovensku<br />

chýba sociálna filozofia...<br />

Áno, treba politickú doktrínu, ktorá by<br />

definovala spoločné ambície. Nestačí na to<br />

len slovenský znak a mávanie slovenskou<br />

zástavou. Týmto symbolom musíme dať aj<br />

zodpovedajúci obsah. Nesmú to byť ilúzie, ani<br />

sľuby, že budeme úspešnejší, že sa ľudia budú<br />

mať lepšie a krajina bude prosperovať. To, čo<br />

chceme dosiahnuť, musí byť merateľné. Treba<br />

na to reálne parametre. Tie sa zatiaľ nikomu<br />

nepodarilo definovať.<br />

Vy sám však povzbudzujete ľudí, aby<br />

boli hrdí na to, že sú Slováci a aj preto<br />

niečo robíte...<br />

Jedným zo základných zámerov, ktoré politická<br />

strana Prosperita Slovenska má, je<br />

ponúknuť ľuďom, opodstatnenú hrdosť<br />

na svoju krajinu. Nechceme byť iba<br />

krikľúňmi, ponúkať slová a hrať na<br />

struny národovectva.<br />

44<br />

Sme však v EÚ a je otázne, či v európskom<br />

parlamente práve národovectvo<br />

nebude komplikovať spoločnú stratégiu...<br />

Súčasná kríza európskej štruktúry spočíva<br />

v tom, že celá EÚ definuje svoju opodstatnenosť<br />

iba reálnou potrebou spojenia. Ak<br />

nechceme vojnu musíme vytvoriť niečo<br />

spoločné. Aspoň ,,rozmer dverí“. Do európ-<br />

skeho parlamentu štáty delegovali (nahor)<br />

svojich zástupcov. Ako to však vyzerá s ich<br />

spojením smerom nadol – k ľuďom? Podľa<br />

mňa tí, čo zastupujú Slovensko v európskom<br />

parlamente, nezastupujú vlastne nikoho. Ja<br />

sám necítim súdržnosť s delegovanými ľuďmi.<br />

Časť vôbec nepoznám a o tých, čo poznám,<br />

si nemyslím nič dobré. A ak aj v iných štátoch<br />

zvolili svojich zástupcov do európskeho parlamentu<br />

najmä preto, aby sa ich zbavili, aby ich<br />

vyhnali z domácej politickej scény, potom to<br />

s EÚ nebude dobre vyzerať. Ak títo ľudia budú<br />

rozhodovať o našej budúcnosti, súhlasím<br />

s Francúzmi, ktorí povedali nie. Neželajú si totiž<br />

byrokratickú inštitúciu bez kontaktu s fundamentom.<br />

Podľa mňa sa spoločná Európa<br />

musí budovať zdola. Popri procese budovania<br />

centrálnej organizácie musíme mať proces<br />

budovania základnej demokratickej zložky,<br />

teda na najnižšom stupni. To sa preskočilo.<br />

Na základe administratívnych dohôd sme<br />

sa rozhodli vybudovať centrálny systém a na<br />

lokálny sme zabudli. A keď sa pozrieme ako<br />

funguje slovenské obecné zriadenie, musíme<br />

konštatovať, že to je katastrofa – máme obce<br />

bez ekonomického zázemia, bez obecného<br />

zákona, každý si tam všeličo vymýšľa – je to<br />

vlastne iba folklór. Začali sme stavbou strechy,<br />

pričom nemáme ani múry ani základy.<br />

Najprv musíme položiť demokratický spoločenský<br />

základ u nás doma ako aj vo všetkých<br />

krajinách Európy a až potom sa môžeme<br />

zaoberať spoločnými inštitúciami. My sme začali<br />

budovať spoločné inštitúcie,<br />

ale tie nemajú možnosť dialógu<br />

s niekým, kto je reprezentatívny<br />

na najnižšom stupni. Európa<br />

je založená na princípoch demokracie<br />

a subsidiarity. Ale<br />

subsidiarita hovorí o delegácii<br />

nadol. Avšak komu? Európsky<br />

parlament chce demokratickú<br />

Európu. Ale tá demokracia bude<br />

len patetická, keď neexistuje inštitút<br />

subsidiarity.<br />

Pokiaľ ide o demokraciu<br />

a sociálnu filozofiu je Švédsko<br />

vzorová krajina. Vy by<br />

ste mohli skúsenosti odtiaľ<br />

preniesť k nám.<br />

Vo Švédsku máme vybudovanú<br />

práve základnú demokraciu.<br />

V obecnom riadení došlo<br />

k reforme. Vo Švédsku žije 10<br />

miliónov ľudí a máme 270 obcí.<br />

V priemere každý švédsky občan platí obci zo<br />

zarobených 100 korún 30 korún.<br />

To by bola pre Slovákov pohroma.<br />

Isteže, je to dosť. Ale ľudia sú spokojní. Lebo<br />

vedia, že ich peniaze sa použijú na správne<br />

veci. Tvoria sa spoločné hodnoty. A ak to v nejakej<br />

obci nejde, potom štát, ktorý to všetko<br />

kontroluje, obec rozpustí a pričlení niekde tak,<br />

aby to fungovalo.<br />

Myslíte si, že je to model aj pre nás?<br />

Určite. Ale ľudia by museli mať možnosť<br />

kontrolovať využitie svojich peňazí.<br />

Na Slovensku máme okolo 2900 obcí na 5<br />

miliónov obyvateľov. Obecný politik by mal<br />

mať právo zdaniť obyvateľov obce, a tí budú<br />

mať potom záujem o kontrolu svojich peňazí<br />

– čo sa za ne urobilo. Na Slovensku obec<br />

nemá právo vyberať dane. Slovenskí starostovia<br />

a primátori sú iba prerozdeľovači peňazí<br />

a stále žiadajú, aby im ich niekto z centra dal.<br />

Nerobia nič, aby presvedčili ľudí v obci, že sa<br />

treba podieľať vlastnými prostriedkami na jej

udovaní. Taká neadresná lokálna politika nie<br />

je žiadna politika. A čo je najhoršie – úradníci,<br />

ktorí o niečom dôležitom rozhodujú, si vezmú<br />

5-10 ba aj 20 percent za to, že rozhodli v prospech<br />

záujmu nejakej osoby. To je kriminálne.<br />

Ale niektoré naše politické strany také vydieranie<br />

pokladajú za celkom normálne. Naša<br />

strana nikdy nesmie prepadnúť ilúzii, že toto<br />

je legitímne.<br />

Myslíte si, že vaša strana zvládne potlačiť<br />

túžbu ľudí rýchlo zbohatnúť aj<br />

takýmto spôsobom? Napokon, korupcia<br />

existuje aj v krajinách ako Nemecko, či<br />

Francúzsko...<br />

Túžba zbohatnúť sa potlačiť nedá. Dá sa<br />

však vytvoriť systém, ktorý zabráni možnosti<br />

korupcie. Štátny systém musí garantovať mechanizmy<br />

kontroly, ktoré korupcii zabránia.<br />

Ale keď sa politici boja rozhodnúť o zavedení<br />

kontrolného systému, to znamená, že korupcia<br />

je predznamenaná.<br />

Viete teda, čo nechcete. Ale viete aj ako<br />

dosiahnuť zmenu?<br />

Máme jasnú predstavu. Do našej strany si<br />

vyberáme ľudí, ktorí nie sú závislí na tom, aby<br />

z politiky žili.<br />

Ale svoje záujmy majú. A mohli by sa<br />

snažiť obhajovať ich.<br />

Nie. Sú to ľudia, ktorí jasne vidia, kde je<br />

v slovenskej politike chyba, a že treba systém<br />

zmeniť. Vedia, že sa im to napokon oplatí,<br />

lebo systém kontroly a právo bude chrániť<br />

aj ich. Politik by mal dozorovať, aby verejná<br />

správa fungovala. Vo voľbách volíme svojich<br />

zástupcov, ktorí majú ustrážiť neskorumpovateľnosť<br />

štátnych úradníkov a všetkých tých,<br />

ktorí rozhodujú.<br />

Chcete dať ľuďom garancie, že sa oplatí<br />

byť slušným a statočným človekom?<br />

Určite. Tí ľudia, ktorí spreneveria dôveru<br />

v seba samého si ani neuvedomujú, čo sa<br />

vlastne stalo. Napríklad v ázijskej kultúre<br />

stratiť tvár znamená vlastne nebyť. Radšej<br />

nesľúbiť ako nedodržať. My však máme inú<br />

tradíciu – 50 rokov rétoriky a sľubov. Kontroloval<br />

niekto, čo sa v päťročnici naozaj splnilo?<br />

Deväťdesiat percent energie šlo na to, aby sa<br />

vybudoval plán. Ale realizácia a kontrola? To<br />

už bolo slabšie. Na päť rokov sa ani plánovať<br />

nedá. Život beží, všeličo sa stane a my musíme<br />

veci za pochodu prispôsobovať. Treba<br />

vedieť prežiť v reálnom svete. Chceme garantovať,<br />

že čestní a statoční ľudia budú v štáte<br />

viditeľní, ocenení a ich zástupcovia budú mať<br />

rozhodujúce slovo.<br />

Verejnosť by mala vedieť, že za vaším<br />

programom stoja odborníci. Máte ich?<br />

Pätnásť rokov pracujem na Slovensku, komunikujem<br />

s ľuďmi, všímam si ich. A teraz im<br />

ponúkam spoluprácu. Mnohí sa chcú pridať.<br />

Do politickej strany, ktorá by mohla mať<br />

úspech, sa ľudia radi hrnú...<br />

Iste, ale my záujemcov podrobujeme prísnej<br />

analýze. Centrálne zodpovední ľudia mu-<br />

sia byť dobre prelustrovaní. Veď sa na nich<br />

musíme spoľahnúť. Nemôžeme sa predsa<br />

nechať ,,zastreliť“ zozadu. Pre nás je dôležité,<br />

aby tí ľudia, ktorí sú tvorcami politickej<br />

stratégie, boli schopní vysvetliť svoj program<br />

ostatným. Chceme ľudí, ktorí vedia nadchnúť,<br />

alebo, povedal by som, žiariť. Byť svetlom, za<br />

ktorým ostatní pôjdu.<br />

Máte takýchto ľudí aj v regiónoch?<br />

Po celom Slovensku máme asi 20 cieľových<br />

oblastí, kde chceme vybudovať organizácie<br />

strany. Musia mať svoj program, obsahové<br />

posolstvo. Počas tohto leta v odborných skupinách<br />

prediskutujeme, čo nás spája a zjednotíme<br />

sa na určitom názore.<br />

Slovensko sa snaží o <strong>rozvoj</strong> trhovej ekonomiky<br />

ale predstavy niektorých našich<br />

politikov o nej sú dosť zvláštne.<br />

Hospodárska politika, ktorú naša strana<br />

formuluje, je postavená na niekoľkých tézach.:<br />

Na vysokej zamestnanosti – bez nej<br />

nie je možné tvoriť sociálne systémy. Ak<br />

obyvateľstvo nezarába peniaze, štát nebude<br />

mať prostriedky na realizáciu spoločných<br />

cieľov a snov. Ďalším cieľom našej hospodárskej<br />

politiky je vysoká pridaná hodnota.<br />

Ak sa mám ako štát rozhodnúť, či podporím<br />

investíciu automobilky, alebo nemocnice,<br />

vyberiem si nemocnicu, lebo v nej mám ľudí,<br />

ktorí sú dvakrát tak zaplatení ako montéri<br />

v automobilke. Montážny závod je totiž tou<br />

najhoršou štátnou investíciou pretože tvorba<br />

hodnôt je minimálna.<br />

A my sa tešíme, že k nám prichádza jedna<br />

automobilka za druhou...<br />

To je hlboký omyl hospodárskej doktríny. Je<br />

to neúspech, mrhanie verejnými prostriedkami.<br />

Sú to akty zúfalcov, ekonomicky nevzdelaných<br />

ľudí. Napríklad: Jeden robotník v automobilke<br />

zarába 10-15 tisíc Sk. Ak by som<br />

si otvoril veľkú nemocnicu s 1000 lôžkami,<br />

potreboval by som množstvo zamestnancov,<br />

ktorí by zarábali oveľa viac ako robotník v automobilke.<br />

Kto viac zarába, dáva štátu vyššie<br />

dane. Ale naši politici musia ľuďom ukazovať,<br />

že niečo robia, že sú činní. Investujeme spoločenské<br />

prostriedky (naše penzie, úspory) do<br />

aktivít s najprimitívnejšou robotou a nie tam,<br />

kde by bol efekt najvyšší.<br />

Akadémia vied potrebuje 1,5 miliardy Sk<br />

ročne. Ale tí ľudia nevymysleli dokopy nič, čo<br />

by bolo spoločensky použiteľné. V každom<br />

švédskom podniku je minimálne desiatka patentov,<br />

ktorými sa zabezpečuje jedinečnosť<br />

a kvalita výroby. Tam nie sú štátne inštitúcie,<br />

ktoré by dotoval štát. Ak výsledkom výskumu<br />

sú nové pracovné príležitosti, či užitočné<br />

patenty, potom, nech sa páči! Napríklad<br />

– na Slovensku sa vyvinul robot na zváranie<br />

a k nemu ste museli zamestnať troch zváračov,<br />

aby sa zváralo. Mám na Slovensku<br />

tisíce zamestnancov a množstvo fabrík, ale<br />

nemôžem použiť ani jeden patent, ktorý sa<br />

tu vymyslel.<br />

Kde je podľa vás spoločenský efekt najvyšší?<br />

V službách a patentovo chránenej výrobe<br />

tovaru. Ale chceme podporovať aj priemysel,<br />

kde sa tvoria hodnoty, postavené na vlastnom<br />

rozume.<br />

Hovorievate, že treba udržiavať národnú<br />

kultúru a tradície a budovať na najlepších<br />

duchovných hodnotách.<br />

Politika je vlastne hľadanie spoločného menovateľa<br />

medzi ľuďmi. Kultúra a história ním<br />

je. Musíme urobiť všetko preto, aby opísanie<br />

našej histórie bolo pravdivé. Mám iné informácie<br />

o histórii Slovanov ako naši historici.<br />

Napríklad: V oblasti Komárna, ktoré bolo rímskou<br />

pevnosťou na severnom brehu Dunaja,<br />

žila kresťanská komunita. Bývali tu Kvádi.<br />

Prišli vraj z provincie Germania. Ale provincia<br />

Germania je pokrstená podľa Germanikusa,<br />

„Áno, treba politickú doktrínu, ktorá by definovala spoločné ambície.<br />

Nestačí na to len slovenský znak a mávanie slovenskou zástavou.<br />

Týmto symbolom musíme dať aj zodpovedajúci obsah.“<br />

ktorý bol rímskym veliteľom. Rimania potom<br />

každého v tej provincii nazývali Germánom.<br />

A my dnes z jazykového výskumu vieme, že<br />

Kvádi boli Slovania. Vo štvrtom storočí sa títo<br />

Germáni alebo teda vlastne Slovania dali dokopy<br />

s inými slovanskými kmeňmi a neprijali<br />

oficiálne rímske kresťanstvo. Na dnešnom slovenskom<br />

území sa vzbúrili pokrstené kmene<br />

proti rímskej predstave kresťanstva. Neuznávali<br />

totiž spojenie cirkvi a svetskej moci. Na<br />

slovanskú históriu a kultúru môžeme byť teda<br />

právom hrdí.<br />

Túžba cirkvi po svetskej moci je zreteľná<br />

stále. Aj v našej súčasnej politike...<br />

V našom základnom programe máme<br />

odluku cirkvi od štátu Pravá kresťanská viera<br />

hovorí o inom svete – o duševnom, o iných<br />

hodnotách. Ak kresťan žije podľa desatoro<br />

božích prikázaní, páči sa aj svetskej moci.<br />

Ale ja ako kresťan nechcem byť sluhom svetského<br />

pána.<br />

Ak sa kresťania snažia manipulovať štátom<br />

politikou, to je prekročenie božích prikázaní.<br />

To už nie je pravé kresťanstvo.<br />

Máte teda jasnú predstavu o tom, čo<br />

by vaša politická strana mohla zmeniť,<br />

a ako by pomohla dosiahnuť vyššiu životnú<br />

úroveň občanov...<br />

Politická strana by mala byť niečím dlhodobým,<br />

nie nejakou skupinou kamarátov. Niektoré<br />

politické strany už chceli s nami spolupracovať.<br />

Ale hneď začali rozprávať o peniazoch,<br />

o kampani a obsah, s ktorým by sme chceli<br />

prísť, ich nezaujímal. My chceme osloviť<br />

každého, kto cíti, že v tomto štáte nie<br />

je poriadok, spravodlivá kontrola<br />

a že budúcnosť je neistá. Nechceme<br />

dávať ľuďom zbytočné sľuby. �<br />

45<br />

OSOBNOSTI

KOMENTÁR<br />

Na prelome mája a júna vzrušili slovenskú<br />

verejnosť dve udalosti – únos slovenského multimilionára<br />

a vražda banskobystrickej právničky.<br />

Obe však boli iba policajnou hrou, v konečnom<br />

dôsledku nikoho nezabili, ba ani neuniesli,<br />

to len polícia obe osoby ukryla, pretože boli<br />

údajne skutočne ohrozené na živote. O akcii<br />

nevedeli rodiny „postihnutých“, iné zložky polície,<br />

ba ani novinári, hoci tí si kdečo domýšľali.<br />

Slovenská polícia dokonca už i zatkla údajného<br />

objednávateľa oboch vrážd, a tak očakávala<br />

od verejnosti vďaku, či aspoň ocenenie svojich<br />

úspechov. Stal sa však opak – ľudia dali najavo<br />

svoje znechutenie z tohto, že štátne orgány si<br />

„robia, čo chcú“, nekonzultujú s verejnosťou<br />

svoje zámery, ba ani ich nezaujíma názor verejnosti,<br />

keď vykonávajú to, čo oni považujú za<br />

najlepšie pre obyvateľstvo tejto krajiny. Márne<br />

už minister vnútra, či generálny prokurátor<br />

argumentovali tým, že podobné metódy policajnej<br />

práce sú štandardné a účinné, že sa používajú<br />

vo všetkých demokratických krajinách.<br />

Stupeň nedôvery sa len zvýšil.<br />

Aj keď len malou, mohli by byť tieto udalosti<br />

paralelou s neschválením ústavnej zmluvy pre<br />

Európu v dvoch zakladajúcich štátoch Európskej<br />

únie – vo Francúzsku a v Holandsku. Potvrdila<br />

sa stará pravda, že ľuďom nemožno robiť<br />

dobre proti ich vôli. Ani bez ich vedomia.<br />

Príčiny<br />

Dlhé mesiace vymýšľal a koncipoval Konvent<br />

pre budúcnosť Európy text budúcej ústavnej<br />

zmluvy Európskej únie. Vznikol dokument,<br />

ktorý je aj podľa euroodborníkov príliš dlhý,<br />

príliš zložitý a ťažko pochopiteľný. Je teda<br />

zrejmé, že väčšina voličov, ktorí sa k nemu mali<br />

vyjadriť v referendách, samotný text ústavnej<br />

zmluvy nečítala. Čo teda podnietilo Francúzov<br />

v poslednú májovú nedeľu a Holanďanov o tri<br />

dni neskôr, aby text odmietli? Politológovia i samotní<br />

politici sa predbiehajú v hodnoteniach.<br />

Hovorí sa o tom, že príčinou by mohol byť sociálny<br />

rozmer ústavy, prílišný etatizmus zo strany<br />

Bruselu, alebo obavy zo straty národných<br />

špecifík. Pristavme sa pri poslednom bode. Už<br />

od čias raného stredoveku presviedčali vladári<br />

svoje národy o tom, že práve národné špecifiká,<br />

národný štát je to najdôležitejšie (mať vlastný<br />

štát znamená život). Práve pod národnými<br />

insígniami mali mladí muži položiť život za<br />

kráľa, za vlasť, národná hrdosť mala pomôcť<br />

prekonať ťažké časy, národná identita viedla<br />

jednotlivcov k tomu, aby bojovali proti „cudzím<br />

prišelcom“. Na zdôraznení národného<br />

princípu bolo najjednoduchšie vyvolať<br />

i vojnu (a je dodnes, pripomeňme si<br />

len príklad Balkánu). Moderná spoločnosť,<br />

ktorá sa začala rodiť práve<br />

46<br />

ÚSTAVA PRE EURÓPU: FRANCÚZSKA<br />

FACKA, HOLANDSKÉ K. O.<br />

Foto: European Community<br />

v ranom stredoveku, znamenala aj vznik národných<br />

štátov. Stáročia pestovania národnej<br />

hrdosti nie sú pravda len špecifikom Európy,<br />

ale práve tu vznikali a tu aj zanechali najhlbšie<br />

stopy. Obavy, že európska ústava znamená<br />

vznik akéhosi superštátu, v ktorom sa národné<br />

špecifiká stratia a rozhodovať sa bude predovšetkým<br />

v Bruseli môžu byť jedným z dôvodov<br />

toho, že ústava neuspela. A ona podľa súčasných<br />

rozhodovacích mechanizmov musí uspieť<br />

vo všetkých 25 členských krajinách, aby vstúpila<br />

do platnosti. To sa už nestane.<br />

Hovorí sa, že Francúzi v referende potrestali<br />

skôr vlastnú vládu než Brusel. Ale kým vlastná<br />

vláda v Matignonskom paláci sa stihla zrekonštruovať<br />

bleskovou rýchlosťou, len za niekoľko<br />

dní, pred Bruselom vyvstali otázky oveľa naliehavejšie<br />

a predovšetkým ťažšie riešiteľné.<br />

Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin podal<br />

demisiu do rúk prezidenta Jacquesa Chiraca<br />

a ten povolal do tejto funkcie bývalého ministra<br />

zahraničných vecí Dominiqua de Villepin,<br />

druhým mužom kabinetu sa stal predseda<br />

vládnuceho Zväzu pre ľudové hnutie Nicolas<br />

Sarkozy a ďalšie posty obsadili členovia pôvodnej<br />

vlády len s malými presunmi. Predsa však<br />

55 percent NON a takmer 62 holandského<br />

NEE vzbudzuje obavy. Podľa všetkého ústavu<br />

už nemožno resuscitovať, ani reanimovať len<br />

– pochovať. Zaujímavé je však, že deň po búrlivom<br />

holandskom odmietnutí ratifikoval ústavu<br />

parlament Lotyšska. Je to tým, že takáto celoeurópska<br />

zmluva viac vyhovuje práve novým<br />

členským štátom?<br />

SOŇA MOTUSOVÁ<br />

Faktom je, že práve minuloročné historicky<br />

najväčšie rozširovanie Európskej únie môže<br />

byť ďalšou príčinou jej odmietnutia v dvoch zakladajúcich<br />

štátoch. Je nepochybné, že desať<br />

krajín, ktoré sa stali členmi únie 1. mája 2004<br />

nepatrí k tým bohatším, ba naopak. Sú to<br />

krajiny, ktoré rozhodne nebudú patriť k čistým<br />

platiteľom, väčšina z nich je naopak čistým<br />

prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu<br />

únie. Dnes, keď sa rozhoduje o finančnej<br />

perspektíve európskeho spoločenstva na roky<br />

2007 – 2013, by sa to mohlo stať rozhodujúcim<br />

faktom. Najbohatšie krajiny únie totiž ohlasujú<br />

úmysel znížiť svoj príspevok do rozpočtu, čo pochopiteľne<br />

novým členom nevyhovuje. Ústavu<br />

ale neodmietli bruselskí finanční experti, ale<br />

úplne bežní ľudia v Holandsku i Francúzsku.<br />

Tým megarozšírenie prinieslo zväčša iba obavy<br />

z prílevu lacnej pracovnej sily, navyše nenavyknutej<br />

na taký stupeň sociálnej ochrany, aký bol<br />

bežný v pôvodných členských krajinách. Preto<br />

ho ani nevyžadujú. Nemožno povedať, že by<br />

pracovníci zo strednej a východnej Európy hromadne<br />

obsadzovali pracovné trhy v západnej<br />

Európe, a ak odchádzajú, sú to ľudia jazykovo<br />

i odborne vybavení tak, že sú prínosom pre<br />

ekonomiky krajín, kde sa uplatňujú. Ak však<br />

ľudia neodchádzajú za prácou, je potrebné<br />

povedať, že práca prichádza za nimi. Rozsiahle<br />

investície v strednej a východnej Európe sú<br />

zaujímavé pre firmy práve pre vzdelanú, lacnú<br />

a čo sa týka sociálnej ochrany veľmi skromnú<br />

pracovnú silu. Napokon teda k ataku na sociálny<br />

systém v západnej Európe dochádza, no je

nevyhnutné pripomenúť, že on by sa uskutočnil<br />

aj bez rozširovania. Sociálny a dôchodkový systém<br />

v „starých“ členských krajinách je dlhodobo<br />

neudržateľný, a každý to vie. Európa starne,<br />

v záujme „udržania životného štandardu“ sa<br />

rodí stále menej detí, sociálny raj sedemdesiatych<br />

a osemdesiatych rokov 20. storočia mizne<br />

v histórii. Len politici na východe majú ďaleko<br />

jednoduchší postup v tom ako odmietnuť sociálny<br />

rozmer reforiem, pretože ich obyvateľstvo<br />

takúto sociálnu ochranu vlastne nikdy nezažilo<br />

a ani nevie, ako by ju vyžadovalo. Nie je to<br />

teda jasnozrivosť stredo a východoeurópskych<br />

politikov v tomto smere, ako sa to pokúšajú interpretovať<br />

v Bruseli – jednoducho na východe<br />

majú ľahšiu cestu a zažívajú menší odpor.<br />

Dôsledky<br />

Dvadsaťpäťka je už realitou, ale spory<br />

o ústavu a najmä finančnú perspektívu môžu<br />

zablokovať ďalšie rozširovanie. Myšlienka<br />

otca európskej integrácie Roberta Schumana<br />

o tom, že Európa bude povinná prijať aj<br />

národy zo stredu a východu kontinentu, ktoré<br />

sa oslobodia od komunistických diktatúr, je<br />

síce humanistická, ale súčasné udalosti môžu<br />

znamenať stop v ceste do únie práve pre Bulharsko,<br />

Rumunsko, Chorvátsko, ale napríklad<br />

aj Turecko, ktoré sa o to snaží už niekoľko desiatok<br />

rokov. Európa má dnes iné starosti.<br />

Ďalším dôsledkom dvojitého nie bol prirodzene<br />

pokles hodnoty<br />

jednotnej európskej<br />

meny. Euro klesá, nie<br />

síce dramaticky, ale<br />

predsa. Len niekoľko<br />

dní po francúzskom<br />

i holandskom referende<br />

kleslo na<br />

osemmesačné minimum, a hoci niektorí<br />

analytici tvrdili, že iba reaguje na zmeny úrokových<br />

mier v USA, je zrejmé, že aj neúspechy<br />

ústavnej zmluvy poklesu pridali. Horšie však je,<br />

že priame údery dostáva aj samotná spoločná<br />

mena ako pojem. Pri politických otrasoch v jednotlivých<br />

krajinách, pri prudkých zmenách, či<br />

politickej neistote sa vždy tento stav odráža<br />

aj na stave národnej meny. V prípade eura to<br />

nie je možné. Tak sa vyskytli aj úvahy – a tie sú<br />

v celom procese snáď najnebezpečnejšie, že<br />

európsky menový systém by sa mohol zásadne<br />

zmeniť. Totiž, že euro by mohlo zaniknúť.<br />

Prvé náznaky takéhoto nemysliteľného vývoja<br />

sa objavili po stretnutí nemeckého ministra<br />

financií Hansa Eichela s prezidentom nemeckej<br />

centrálnej banky Axelom Weberom . Hoci<br />

obaja predstavitelia označili takéto úvahy za<br />

absurdné, no pripustili, že hovorili o možnom<br />

kolapse hospodárskej a menovej únie. Eurozóna<br />

vlastne neprispela ku konvergencii jednotlivých<br />

ekonomík, naopak rozdiely posilňuje. Pre<br />

niektoré krajiny sú jednotné úroky privysoké,<br />

pre iné prinízke. Navyše oslabenie princípov<br />

Paktu stability a rastu tiež neprispieva k posilneniu<br />

jednotnej meny. Pretrvávajúce obavy<br />

obyvateľstva z narúšania sociálnych istôt<br />

(a tieto obavy budú rásť) môžu viesť niektorých<br />

politikov k tlaku na Európsku centrálnu banku,<br />

najmä na jej nezávislosť, a tak by eurozónu<br />

Foto: archív<br />

mohli začať niektoré krajiny opúšťať. Podobný<br />

hlas o návrate k líre už zaznel napríklad aj z Ríma.<br />

Krajiny, ktoré euro neprijali, ako napríklad<br />

Veľká Británia, či Švédsko, sa teraz vyhrievajú<br />

na slnku svojich národných mien. Zdá sa, že<br />

Slovensko bolo v tomto smere prezieravé, keď<br />

dalo prednosť sociálnym reformám pred prijatím<br />

eura, ktoré odložilo až na roku 2009. Práve<br />

sociálne reformy na Západe totiž môžu euru<br />

„Práve sociálne reformy na Západe totiž môžu euru ublížiť viac ako<br />

terajšie neprijatie spoločnej európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />

Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo byť zárukou, že<br />

krajina povedie rozumnú hospodársku politiku.“<br />

ublížiť viac ako terajšie neprijatie spoločnej<br />

európskej ústavy v dvoch krajinách eurozóny.<br />

Euro v čase jeho zavedenia, ba aj dnes malo<br />

byť zárukou, že krajina povedie rozumnú hospodársku<br />

politiku.<br />

Rozpad eurozóny sa dnes vidí byť veľmi<br />

nepravdepodobný, no nie je nemožný. Ústava<br />

mala politicky zastrešiť ekonomickú integráciu<br />

na európskom kontinente rátajúcu sa už<br />

na desaťročia. Aj keď dnes počuť pohrebné<br />

reči o „dome bez strechy“, „konci európskej<br />

integrácie“, „pochovávaní ústavy“ a ďalšie, je<br />

to predsa len organizmus, ktorý sa formoval<br />

prakticky celé povojnové obdobie, má svoje<br />

pravidlá fungovania a môže, tak ako vyhlásil<br />

známy euroskeptik, český prezident Václav<br />

Klaus, fungovať tak ako dosiaľ aj bez ústavnej<br />

zmluvy.<br />

Riešenia<br />

Po francúzskom a následne holandskom<br />

šoku (Holanďania hlasovali v referende, ktoré<br />

nie je pre parlament záväzné, no politici im<br />

sľúbili, že záväzné bude) sa zdá byť hlasovanie<br />

v ďalších krajinách už zbytočné. Ak je kvórum<br />

pre prijatie ústavnej zmluvy 25:0, hoci by aj<br />

Francúzi a Holanďania zostali vo svojom názore<br />

osamotení – a to iste nezostanú, zdá sa<br />

byť bezpredmetným pokračovať v hlasovaní,<br />

či už v parlamentoch, alebo v plebiscitoch.<br />

Lotyši to napriek tomu urobili. Skóre teda teraz<br />

vyzerá 10 pre, dvaja proti a trinásť zatiaľ<br />

nehlasovalo. Objavil sa aj názor, ktorý by mal<br />

zmeniť pravidlá počas hry. Prišiel z Rakúska<br />

a hovorí sa v ňom o dvojitej väčšine, teda, že<br />

by ústavnú zmluvu schválila väčšina štátov<br />

a väčšina obyvateľstva. Napokon podobné<br />

ustanovenia o hlasovaní obsahoval práve aj<br />

sporný dokument. Nedostatkom tohto návrhu,<br />

ktorý ho zrejme pochová, je práve skutočnosť,<br />

že prichádza počas rozbehnutej hry. Predsa<br />

však európska ústava obsahuje ustanovenia,<br />

ktoré by mohli po rozšírení zabezpečiť hladšie<br />

rozhodovanie v orgánoch únie. Hovorí sa o „ultra<br />

light“ modeli, ktorý by obsahoval práv e len<br />

to, čo Európska únia pre rozhodovanie v najbližších<br />

rokoch bude potrebovať najviac.<br />

V prvom rade je to práve spomínané rozhodovanie<br />

dvojitou väčšinou. To by bol najväčší<br />

problém vyrokovať pre „ultra light“ verziu<br />

spoločného dokumentu, pretože bez ústavy si<br />

to vyžiadal zmenu dosiaľ platných zmlúv. Obsahuje<br />

citlivú otázku, pretože vzbudzuje obavy<br />

z rozhodovania „o nás bez nás“. S ťažkosťami,<br />

ale dalo by sa to dosiahnuť. Námietok naopak<br />

niet pri budovaní európskej diplomatickej služby,<br />

diplomatického aparátu Európskej únie.<br />

Zdržanlivé k spoločnej zahraničnej politike sú<br />

napríklad Dánsko a Veľká Británia, čo by spôsobilo<br />

problémy pri vytváraní postu ministra<br />

zahraničných vecí. Ten by mal byť zároveň podpredsedom<br />

Európskej<br />

komisie a mal by<br />

obhajovať spoločné<br />

stanoviská prijaté<br />

v Bruseli. Už postoj<br />

k zásahu v Iraku však<br />

naznačil, že viaceré<br />

veľké európske krajiny<br />

si žiarlivo strážia vlastnú zahraničnú politiku,<br />

a tak by bolo nesmierne ťažké dosiahnuť<br />

spoločné stanoviská. Aj ťažko by sa aj hľadal<br />

človek na post šéfa európskej diplomacie – nesmel<br />

by totiž zastávať národné stanoviská. Aj<br />

v tomto prípade by sa museli zmeniť európske<br />

zmluvy. Rovnaký postup by sa týkal prezidenta<br />

Európskej rady, ktorý by mohol v mene Európy<br />

byť pendantom napríklad prezidenta USA.<br />

Nahradil by terajšie šesťmesačné rotujúce<br />

predsedníctvo. Problémy by zrejme boli aj so<br />

„štíhlejšou“ Európskou komisiou. Hoci obyvateľstvu<br />

členských krajín prekáža prebujnelý<br />

aparát v Bruseli, predsa každá krajina chce<br />

mať „svojho“ komisára. Už Zmluva z Nice však<br />

predpokladala, že počet komisárov bude len<br />

2/3 z počtu členských krajín, hovorila o tom<br />

však až po rozšírení na 27 členov. Návrh ústavnej<br />

zmluvy šiel však ešte ďalej, skutočne každá<br />

krajina by nemusel mať svojho komisára.<br />

Čo sa z pôvodného návrhu ústavnej zmluvy<br />

podarí pre budúcnosť zachovať, či nanovo<br />

vyrokovať a aj presadiť u obyvateľstva jednotlivých<br />

členských krajín, je hudbou budúcnosti.<br />

V každom prípade si však politici musia<br />

uvedomiť, že hlasovanie vo Francúzsku<br />

a Holandsku znamenalo jasné varovanie:<br />

Nerozhodujte o Európanoch<br />

bez nich samých, čo ako dobre<br />

by ste to mysleli! �<br />

47<br />

KOMENTÁR

KOMENTÁR<br />

Strach z poľského inštalatéra bol podľa<br />

domácich a zahraničných komentátorov jednou<br />

z hlavných príčin odmietnutia európskej<br />

ústavnej zmluvy vo francúzskom referende.<br />

Spolu s ním pôsobil strach z invázie Turkov do<br />

Francúzska po prípadnom pristúpení Turecka<br />

do EÚ po 10 – 15 rokoch vyjednávania. Samozrejme,<br />

európska ústavná zmluva, ktorá mala<br />

za cieľ predovšetkým zefektívniť vnútorné pravidlá<br />

rozhodovanie v EÚ, tento strach vecne<br />

nemohla zapríčiniť. Stala sa však vhodným<br />

ventilom tohto strachu.<br />

Francúzski politici mali, pravdaže, predvídať,<br />

že tento strach môže byť faktorom,<br />

ktorý rozhodne o výsledku ratifikácie. Tak<br />

ako holandskí politici mali predvídať, že po<br />

vražde známeho holandského režiséra van<br />

Gogha islamskými extrémistami bude strach<br />

z islamských Turkov hrať významnú úlohu<br />

v ratifikačnom procese aj v ich krajine. Mali<br />

predvídať aj to, že občania bohatého Holandska<br />

už odmietajú, aby ich krajina patrila<br />

medzi najväčších čistých platcov do rozpočtu<br />

EÚ, a tým aj medzi hlavných nositeľov solidarity<br />

v zjednotenej Európe. Hoci ide iba<br />

o zhruba jedno percento hrubého domáceho<br />

produktu Holandska. Mali to predvídať tým<br />

skôr, že tento strach nebol iba spontánnou<br />

reakciou občanov na určité udalosti a zmeny,<br />

ale aj výsledkom toho, že niektorí ich kolegovia<br />

politici si z vyvolávania tohto strachu urobili<br />

v demokracii legitímnu agendu slúžiacu<br />

na zväčšenie svojho politického vplyvu.<br />

Pripomínam to nie preto, aby som spochybnil<br />

demokratickú procedúru ratifikačných<br />

referend vo Francúzsku a Holandsku a ich<br />

výsledok. Hovorím to preto, že tento strach<br />

a jeho inštrumentálne využívanie vo vnútropolitickom<br />

boji bol prítomný v „starých členských<br />

krajinách EÚ už pred rozšírením tohto<br />

integračného zoskupenia o krajiny zo strednej<br />

a východnej časti starého kontinentu.<br />

Odpoveďou na tento strach z návalu lacnej<br />

pracovnej sily z východu sa v predvstupových<br />

rokovaniach stalo zavedenie takzvaných prechodných<br />

období na voľný pohyb pracovnej<br />

sily v niektorých členských krajinách. Treba si<br />

spomenúť, ako aj tí slovenskí politici, komentátori<br />

a aktivisti mimovládnych organizácií,<br />

ktorí sa dnes zadúšajú od radosti nad výsledkami<br />

referend vo Francúzsku a Holandsku,<br />

vtedy planuli spravodlivým rozhorčením nad<br />

obmedzovaním jednej zo štyroch základných<br />

slobôd, na ktorých je postavený vnútorný trh,<br />

takými krajinami, ako sú napríklad Rakúsko<br />

či Nemecko. Dnes je pre týchto ľudí politické<br />

využitie toho istého strachu vo Francúzsku na<br />

zamietnutie Európskej ústavnej zmluvy<br />

chvályhodným politickým aktom, ktorí<br />

dal lekciu bruselským byrokratom<br />

a predsedom vlád 25 členských<br />

krajín, ktorí sa po 4 rokoch práce<br />

48<br />

KEDY BOLO REFERENDUM O NÁS?<br />

zhodli na kompromisnom znení ústavnej<br />

zmluvy.<br />

O tomto kompromise sa aj na Slovensku<br />

šíria ničím nepodložené chýry, že bol výsledkom<br />

akéhosi sprisahania tých, ktorí chceli<br />

prostredníctvo zložitých formulácií v texte<br />

európskej ústavnej zmluvy centralizovať moc<br />

v EÚ. Len sa už nehovorí, či Blair, Chirac,<br />

Schröder, Dzurinda, Rasmussen, Junkers<br />

a ďalší boli všetci tými sprisahancami, ktorí<br />

si chceli tú moc nad úbohými občanmi EÚ<br />

uzurpovať, alebo či sa Blair sprisahal proti<br />

Chiracovi alebo Chirac proti Blairovi.<br />

Keď čítame slová predsedu poslaneckej<br />

skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom<br />

parlamente Hansa-Gerta Pötteringa, že<br />

debakel zmluvy vo Francúzsku a Holandsku<br />

„je najväčšie sklamania môjho života“, sme<br />

náchylní uveriť, že obeťou sprisahania svojich<br />

európskych ľudáckych kolegov, ktorí v drvivej<br />

väčšine zahlasovali v Európskom parlamente<br />

za európsku ústavnú zmluvu, sa stali aj<br />

slovenskí kresťanskí demokrati, ktorí sa dnes<br />

radujú nad výsledkami francúzskeho a holandského<br />

referenda.<br />

Človek až začína ľutovať, keď vidí tú radosť<br />

chytených obetí temného sprisahania 25<br />

predsedov vlád a hláv štátov, ktorí sa perfídne<br />

dohodli na texte ústavnej zmluvy a schválili<br />

pravidlá jej ratifikácie, nad hlasom francúzskeho<br />

a holandského ľudu, ktorý prekukol toto<br />

sprisahanie, že sa vo všetkých 15 „starých“<br />

členských krajinách EÚ nekonalo referendum<br />

o vstupe nových členských krajín do EÚ. A najlepšie<br />

jednotlivo o každej kandidátskej krajine.<br />

Aká škoda, že manipulátorskí európski<br />

lídri a predstavitelia uzurpátorskej európ-<br />

PETER WEISS<br />

skej byrokracie nezodpovedne vynechali<br />

z rozhodovania občanov členských krajín EÚ<br />

a nespýtali sa ich, či chcú Slovensko ako dnes<br />

piatu najchudobnejšiu krajinu rozšírenej EÚ,<br />

s jednou absolútne najlacnejších pracovných<br />

síl a s obrovskými medzi regionálnymi rozdielmi<br />

a problémami s integráciou rómskeho<br />

etnika do spoločnosti – medzi seba ako<br />

rovnocenného partnera. Takéto rozhodnutie<br />

o rozšírení – cez povinné referendum v každej<br />

starej členskej krajine o každej pristupujúcej<br />

krajine s jej špecifikami, prednosťami i ťažkosťami<br />

– by nesporne bolo demokratické, férové<br />

a politicky nespochybniteľné. Veď akú slabú<br />

legitimitu oproti takémuto postupu má ratifikácia<br />

zmluvy o pristúpení 10 členských krajín<br />

v jednom balíku parlamentmi pôvodných<br />

členských krajín? Prečo len tí, chytrácki európski<br />

lídri zabránili Francúzom, Holanďanom<br />

či Írom slobodne si vybrať koho medzi seba<br />

chcú? Alebo takým Rakúšanom, ktorí podľa<br />

opakovaných výsledkov výskumov Eurobarometra<br />

boli jasnou väčšinou proti rozšíreniu<br />

EÚ. A neboli sami.<br />

Veď by to predsa bolo pre občanov<br />

„starých“ členských krajín veľmi zaujímavé<br />

uprednostniť napríklad Slovincov pred Slovákmi<br />

alebo naopak! Vari nikto nepochybuje<br />

o tom, že občania vyššie uvedených i ďalších<br />

krajín by vedeli zodpovedne posúdiť, ktorá<br />

z kandidátskych krajín je lepšie pripravená na<br />

vstup a ktorá bude znamenať väčšie riziko pre<br />

pracovný trh v podobe inštalatéra s dumpingovými<br />

cenami.<br />

Apropó – Írsko. Koľkože politického oportunizmu<br />

vtedy preukázala írska vláda, ale<br />

aj vlády ďalších členských a najmä kandidátskych<br />

krajín, keď pripustili, aby úbohí Íri<br />

hlasovali o zmluve z Nice aj druhý raz. Veď<br />

záujem kandidátskych krajín o rozšírenie EÚ<br />

mal z hľadiska formálnych demokratických<br />

kritérií ustúpiť výsledku írskeho referenda.<br />

Rozširovanie únie malo pokračovať, až kým<br />

sa 14 členských krajín EÚ, ktoré zmluvu z Nice<br />

ratifikovali, nedohodne s írskymi občanmi<br />

na novom znení tejto zmluvy, bez ktorej rozšírenie<br />

nebolo možné. Takto sme vďaka odpornému<br />

znásilneniu Írov apelmi, aby nenechali<br />

kandidátske krajiny „v štichu“ a išli znovu do<br />

referenda, dnes členskou krajinou EÚ. Bože<br />

chráň čo len uvažovať o tom, že aj Francúzi<br />

a Holanďania by predsa len mali prehodnotiť<br />

ich náhľad na budúcnosť Európy! Čo tam<br />

po rovnako demokraticky preukázanej vôli<br />

občanov iných štátov, ktorí sú za schválenie<br />

európskej ústavnej zmluvy! Veď predsa<br />

európsku demokraciu stačí zredukovať na<br />

právo veta. V nádeji, že neschválenie európskej<br />

ústavnej zmluvy zachráni Slovensko<br />

pred zhubným procesom sekularizácie a rozkladným<br />

vplyvom západného ľavicového<br />

liberalizmu... �

ZÁPADNÝ BALKÁN<br />

POTREBUJE STABILITU A ROZVOJ<br />

MARIÁN BABIC<br />

Región západného Balkánu, ako sa<br />

dnes vznešene hovorí krajinám bývalej<br />

Juhoslávie, sa už len sporadicky<br />

dostáva na prvé stránky svetovej tlače.<br />

Je to preto, že situácia v ňom sa<br />

postupne upokojuje, vojnové konflikty<br />

z obdobia po rozpade bývalej federatívnej<br />

Juhoslávie v roku 1991 sa<br />

stávajú vzďaľujúcou sa minulosťou.<br />

Za posledných päť rokov totiž krajiny<br />

západného Balkánu urobili výrazný<br />

pokrok na ceste k demokracii, tolerancii<br />

a stabilite. Ešte stále to však<br />

nie je proces nezvratný, lebo existuje<br />

veľa nebezpečenstiev, ktoré môžu<br />

celý región alebo aspoň niektoré jeho<br />

časti uvrhnúť do nového násilia a vojen.<br />

Aj preto sa v Bratislave konala<br />

v máji medzinárodná konferencia<br />

pod názvom Vývoj na západnom Balkáne<br />

– Problémy súčasnosti, námety pre budúcnosť,<br />

ktorú zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej<br />

spoločnosti pre zahraničnú politiku.<br />

Z prednesených vystúpení i diskusie bolo<br />

možné vysledovať dva hlavné línie. Prvou je túžba<br />

krajín západného Balkánu zúročiť pozitívny<br />

vývoj na získanie členstva v Európskej únii a Severoatlantickej<br />

aliancii, ako predpokladu na<br />

hospodársky <strong>rozvoj</strong>, zlepšovanie kvality života<br />

občanov a získanie bezpečnostných záruk. Rečníci<br />

však potvrdili rozdielne reakcie obyvateľov<br />

na členstvo v EÚ a NATO. Predrag Boškovič,<br />

námestník ministra zahraničných vecí Srbska<br />

a Čiernej Hory, zdôraznil, že ak by sa aj v jeho<br />

krajine hlasovalo o Európskej ústavnej zmluve,<br />

mala by väčšiu podporu než vo Francúzsku.<br />

V Bosne a Hercegovine sa podľa prieskumov<br />

68% opýtaných vyslovilo za členstvo v únii. Na<br />

druhej strane, Romana Vlahutinová z chorvátskeho<br />

veľvyslanectva v Belehrade zdôraznila, že<br />

Chorvátsko je kritické voči rozhodnutiu Európskej<br />

únie nezačať s ním prístupové rokovania.<br />

Dôsledkom je, že členstvo podľa prieskumov<br />

podporuje menej než 50 percent opýtaných,<br />

čo pred troma rokmi nebolo. Srbsko a Čierna<br />

Horu, ako aj Bosnu a Hercegovinu zasa rozčarovalo,<br />

že Severoatlantická aliancia ich dosiaľ<br />

nepozvala ani do programu Partnerstvo za<br />

mier, hoci sa na ňom zúčastňujú aj Bielorusko<br />

a Azerbajdžan kritizované pre porušovanie ľudských<br />

práv a deficit demokracie.<br />

Druhou líniou zasa boli neustále obavy zahraničných<br />

expertov z ďalšieho vývoja, z neplnenia<br />

záväzkov, najmä pokiaľ ide o spoluprácu<br />

s Medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu<br />

v snahe dostať pred neho hľadané osoby<br />

obvinené z vojnových zločinov. Pritom treba<br />

zdôrazniť, že na konferencii sa nikto nezastával<br />

hľadaných bývalých politických a vojenských<br />

lídrov, vrátane niekdajšieho prezidenta Re-<br />

publiky srbskej v Bosne Radovana Karadžiča,<br />

generála Ratka Mladiča či chorvátskeho generála<br />

Gotovinu, ktorí sa skrývajú. Všetci si totiž<br />

uvedomujú, že priblíženie sa k Európskej únii<br />

a Severoatlantickej armády nie je možné bez<br />

tohto kroku.<br />

Hoci sa to nezdôrazňovalo až príliš, stále je<br />

evidentný problém imidžu západobalkánskych<br />

krajín, najmä Srbska a Čiernej Hory, Bosny<br />

a Hercegoviny a napokon aj Macedónska.<br />

Pre mnohých je to sústredenie sa svetových<br />

médií len na dva problémy: Haag a Kosovo.<br />

Poklonu dostávajú medzinárodní podnikatelia,<br />

ktorí oceňujú pozitívny vývoj a začínajú na<br />

západnom Balkáne podnikať. Tí najodvážnejší<br />

si dokonca kladú otázku, či sa západný Balkán<br />

nestane novou strednou Európou pre priame<br />

zahraničné investície. Pravda, aj oni si uvedomujú,<br />

že imidž má vplyv na hospodársky <strong>rozvoj</strong>.<br />

Najlepšie vidieť práve na príklade Bosny a Hercegoviny.<br />

V minulom roku bol hospodársky rast<br />

v chorvátsko-moslimskej federácii 23,3 percenta<br />

a v Republike srbskej len 9,7 percenta, lebo<br />

má stále problémy s imidžom, ktorý zhoršujú aj<br />

najnovšie spory okolo reformy bosnianskej polície<br />

a pokusy o predčasné parlamentné voľby,<br />

hoci riadny termín je v októbri budúceho roku.<br />

Najväčšie a aj najtvrdšia diskusia sa však na<br />

bratislavskej konferencii viedla okolo Kosova,<br />

hoci zástupcovia kosovských Albáncov neboli<br />

prítomní. Srbský pohľad na Kosovo predniesol<br />

znalec na slovo vzatý – Aleksandar Simič,<br />

poradca srbského premiéra. Bol totiž jediným<br />

Srbom, ktorý sa zúčastnil na príprave rezolúcie<br />

Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, prijatej v júni<br />

1999 po skončení leteckých náletov NATO proti<br />

vtedajšej Juhoslávii kvôli konfliktu v Kosove.<br />

Simič podčiarkol, že už vtedy upozorňoval,<br />

že rezolúcia sa nebude dať realizovať, čo<br />

sa aj potvrdilo. Podľa Simiča je to preto, že<br />

rozdelenie medzi etnickými skupinami je také<br />

silné, že sa ho nepodarilo urovnať ani<br />

medzinárodným silám vytvoreným<br />

na základe tejto rezolúcie. Pritom už<br />

v lete by mala OSN zhodnotiť, či je<br />

Kosovo pripravené na sľúbené rozhovory<br />

o konečnom štatúte, ktoré by<br />

sa mali začať na jeseň. Postoje oboch<br />

hlavných strán v Kosove sú pritom<br />

protikladné. Vodcovia kosovských<br />

Albáncov, ktorý tvoria 90 percent<br />

celého obyvateľstva, trvajú na úplnej<br />

nezávislosti Kosova. Alexandar Simič<br />

zopakoval srbské odmietavé stanovisko<br />

k nezávislosti Kosova, lebo by<br />

vraj destabilizovalo krehkú stabilitu<br />

Srbska a regiónu a vyslovil sa za<br />

riešenie vo forme jeho rozšírenej autonómie<br />

v rámci Srbska a únie Srbska<br />

a Čiernej Hory.<br />

Zaujímavejší súboj sa však odohral medzi<br />

dvoma zahraničnými účastníkmi konferencie.<br />

Borut Grgič, riaditeľ Inštitútu pre strategické<br />

štúdia v slovinskej Ľubľane, sa jednoznačne<br />

postavil za vyhlásenie nezávislosti Kosova. Dokonca<br />

vyhlásil, že Belehrad by len získal, keby<br />

Kosovo pustil z rúk. Judy Battová z Inštitútu Európskej<br />

únie pre bezpečnostné štúdia so sídlom<br />

v Paríži však položila otázku, či Kosovo môže<br />

ako samostatný štát prežiť. Zdôraznila, že je<br />

ďaleko za štandardmi vyžadujúci pre rokovania<br />

s Európskou úniou. Podčiarkla, že Srbi nemajú<br />

možnosť pohybu ani práce, stabilitu narúšajú<br />

súkromné bezpečnostné služby predstaviteľov<br />

kosovských Albáncov. Neuplatňuje sa pritom<br />

právo, je rozsiahla korupcia, pôsobia mafie,<br />

takže nezávislé Kosovo by bolo veľkým nebezpečenstvom<br />

aj pre Európu. Súčasne vysoko<br />

ocenila Srbsko, lebo má veľký ekonomický potenciál<br />

a bez neho nie je možné žiadne riešenie<br />

v regióne. Zdôraznila, že Srbsko má legitímny<br />

nárok na Kosovo, ale sa musí zmeniť z národného<br />

štátu na multinacionálny.<br />

Najpokojnejšia situácia je však v Macedónsku,<br />

v ktorom ako v poslednej krajine západného<br />

Balkánu prepukol ozbrojený konflikt. Stalo sa tak<br />

v roku 2001. Ako zdôraznil Michael Sahlin, osobitný<br />

predstaviteľ Európskej únie v Skopje, od<br />

jesene 2003 nedošlo v Macedónsku k vážnemu<br />

bezpečnostnému incidentu. Postupne sa napĺňa<br />

rámcová dohoda z Ohridu. Výsledkom je, že<br />

ústava sa zmenila a prijalo sa vyše 70 zákonov<br />

alebo novelizácií. Rastie aj ekonomika, aj keď<br />

pomaly. Je to aj zásluha misie Európskej únie,<br />

ktorá v Macedónsku uskutočnila svoju prvú<br />

vojenskú misiu. Aj v Macedónsku sa ukázalo,<br />

že stabilita a <strong>rozvoj</strong> sú základnými predpokladmi<br />

na riešenie citlivých etnických<br />

otázok a na premenu západného Balkánu<br />

na pásmo mieru, bezpečnosti,<br />

<strong>rozvoj</strong>a a blahobytu. �<br />

49<br />

KOMENTÁR

ESEJ<br />

Chystáte sa na dovolenku? S hrôzou ste<br />

zistili, že vám vypršala platnosť cestovného<br />

pasu? Čítali ste, koľko hodín musíte stáť v rade,<br />

aby ste si mohli požiadať o nový doklad?<br />

Správa vecí verejných sa v našich krajoch<br />

opiera o tradičné piliere.<br />

Prvým pilierom štátnej správy je tvor zvaný<br />

úradník. Výzorom sa zväčša podobá na<br />

štandardného človeka. Už nenosí ani glotové<br />

rukávce, ani cviker, vie používať mobil, poväčšine<br />

aj počítač, ktorý tróni na jeho pracovnom<br />

stole ako nový symbol moci. Do rána do pol<br />

ôsmej sa správa ako normálny človek, počúva<br />

Dobré ráno alebo Rádio Expres, odvezie<br />

deti do jaslí alebo k babičke, je mu jasné,<br />

čo má poobede nakúpiť a má spísané, akému<br />

priateľovi či priateľke má zavolať ešte<br />

pred začiatkom úradných hodín. Otvorením<br />

okienka či odomknutím kancelárie s čarovnou<br />

vetou „Kto je na rade, prosím?“ sa však jeho<br />

človečia podstata transformuje na špecifický<br />

druh – na úradníka (-čku). V hlave mu naskakujú<br />

potrebné smernice (často má z nich<br />

výťah pod sklom na stole) a do žíl mu vteká<br />

osobitná energia, ktorá ho zázračne mení<br />

na živého vykonávateľa zákonov a nariadení<br />

štátu, rezortného ministerstva, miestnej štátnej<br />

správy či samosprávy. Táto energia mení<br />

úradníkovu fyziognómiu a koriguje niektoré<br />

vrodené návyky či gestá. Napríklad úradník<br />

sa nečervená, netrasie sa mu hlas, nerobí<br />

unáhlené pohyby, nepodáva ruku (len svojmu<br />

nadriadenému), vstáva zo stoličky (kresla) iba<br />

kvôli tomu, aby si zobral rýchloviazač alebo<br />

vybral nové tlačivo. Zmeny v psychike úradní-<br />

ka nie sú vedecky preskúmané. Psychické zme-<br />

ny sa však môžu prejaviť v styku s občanom<br />

strnulosťou tvárového svalstva.<br />

Druhým pilierom uplatňovania zákonov<br />

a správy verejných vecí je materiálny nosič<br />

legislatívnej ríše – obyčajný papier. Ak sú<br />

zákony, nariadenia a vykonávacie predpisy<br />

publikované na papieri ako na hodnovernom<br />

hmotnom substráte, rovnako všetky ďalšie<br />

akty, činy, prečiny, priestupky, zločiny, rozsudky,<br />

omeškania, pokuty, platby, schválenia, zamietnutia,<br />

sa musia vyhotoviť na papieri. Na<br />

papieri písmom, písacím strojom, sadzbou,<br />

počítačovým printerom. Hodnovernosť úradného<br />

aktu sa potvrdzuje dvoma ďalšími posvätnými<br />

úkonmi: vlastnoručným podpisom<br />

a pečiatkou.<br />

Papier, písmo, pečiatky – to je dedičstvo<br />

vládnej moci siahajúcej od čias starého Egypta.<br />

Dnešný úradník už zväčša nie je odkázaný<br />

na obsiahlu plechovú podušku s pečiatkovou<br />

farbou. Nahradzuje je menšia samofarbiaca<br />

pečiatka typu Trodat. Bez pečiatky však,<br />

jednoducho, úradné výkony nemôžu<br />

existovať. Až po druhej svetovej<br />

vojne vymreli predchodcovia<br />

dnešných pečiatok, voskové peča-<br />

50<br />

Foto: archív<br />

te. Poverený úradník nad horiacim plameňom<br />

roztápal ušľachtilo (zväčša krvavo červenú)<br />

hmotu, chvíľu počkal, kým primerane stuhne<br />

a potom ju zručne odkvapkal na koniec listiny.<br />

Svoje dielo zavŕšil primerane silným úderom<br />

kovového pečatidla do tuhnúceho vosku. Veľmi<br />

často musel riešiť aj zložitejšiu úlohu, ako<br />

dostať pod roztavený vosk povrázok spletený<br />

zo štátnych farieb, aby neprimeraná osoba<br />

nemohla úradnú listinu otvoriť či znehodnotiť.<br />

V týchto rituáloch sa prejavuje vážnosť<br />

a posvätnosť.<br />

Rituálny charakter úradníctva dnes môže<br />

vyvolávať úsmev či nostalgické spomienky.<br />

Bol však užitočný. Pestoval úctu k úradom,<br />

k predsunutým predstaviteľom štátu, a tým<br />

upevňoval spoločenskú štruktúru. Až obdobie<br />

supervlády štátu, realita fašistického štátu<br />

alebo komunistickej štátno-straníckej diktatúry<br />

prebudila v ľuďoch nechuť a nenávisť<br />

k zložitému a skostnatenému mechanizmu<br />

prevodu štátnej moci z vrcholu do poslednej<br />

dediny či osady. Byrokracia, vláda úradníkov,<br />

stala sa príšerou, ktorú kritizovali občania,<br />

novinári, satirici, ba aj samotní vládcovia.<br />

Čím dlhšia je cesta od prijatého zákona na<br />

vrchole moci až k jeho výkladu, uplatňovaniu<br />

a kontrole dole, na úrovni obyčajného človeka,<br />

tým väčšie bolo riziko deformácií, dezinformácií,<br />

prekrucovania a svojvôle štátneho<br />

aparátu.<br />

To čo dnes nazývame vládou, exekutívou,<br />

správou či vznešenejšie dobrým spravovaním<br />

(Good Governance) spoločných vecí<br />

bolo vždy základným problémom politiky.<br />

Ako preniesť informácie o prijatých opatreniach<br />

najvyššej moci (panovníka, diktátora,<br />

demokratického parlamentu) až k poddanému<br />

(občanovi)? Ako uviesť do praxe prijaté<br />

DIGITÁLNA VLÁDA<br />

ANTON HYKISCH<br />

zákony? Ako zisťovať, či sa zákony dodržujú?<br />

A nakoniec to najťažšie: Ako primäť ľudí, aby<br />

zákony dodržiavali?<br />

Na prvý pohľad sa zdá, že ide iba o to vybudovať<br />

poriadny informačný systém zhora<br />

dolu. Táto otázka sa riešila po tisícročia za<br />

pomoci našich dvoch pilierov: ľudí a papiera.<br />

Od počiatku dejín sa zákony spisovali<br />

v ctihodných zákonníkoch (Chamurappiho<br />

zákonník, Justiniánov kódex, Napoleonský<br />

kódex, Kódex kanonického práva atď.). Informácie<br />

o obsahu zákonníka sa vertikálne<br />

prenášali tak, ako to dovoľovali vtedajšie<br />

technológie: ústne (poslovia, legáti, kuriéri)<br />

a písomne, čo bez kníhtlače si vyžadovalo neustále<br />

kopírovanie pôvodného textu zákona,<br />

teda odpisovaním, prepisovaním, pripojeným<br />

komentárom. Znalosť čítania a písania bola<br />

dlho veľmi obmedzená. Prepis zákonov a ich<br />

výklad sa dial v stredoveku na „hodnoverných<br />

miestach“ (kráľovské zámky, biskupstvá<br />

a najmä kláštory). Až odtiaľ sa dostávali<br />

informácie na najnižšiu úroveň, k obyčajným<br />

ľuďom a to predovšetkým cez šľachtických<br />

sluhov, županov, kňazov. S týmto problémom<br />

zápasil celý stredovek. Prakticky až v 18. storočí<br />

sa v Európe vytvára osobitná úradnícka<br />

vrstva, ktorá mala tvoriť most medzi „vrchnosťou“<br />

a ľudom.<br />

Aký má by správny a čestný úradník?<br />

Tomasso Campanella v knihe Slnečný<br />

štát sníva o tom, že najvyššie úrady by mali<br />

strážiť hlavné cnosti: Statočnosť, Cudnosť,<br />

Štedrosť, Spravodlivosť, Dobročinnosť, Láskavosť,<br />

Striedmosť... Samozrejme, úradníci by<br />

mali byť majstrami v týchto čnostiach... Na<br />

počiatku 16. storočia Tomáš Morus v Utópii<br />

buduje celú pyramídu úradníctva. Každých<br />

tridsať rodín si každoročne volí úradníka, ktorého<br />

nazývaj syfograntom. Na čele desiatich<br />

syfograntov a ich rodín stojí prótofylarch, až<br />

nakoniec si tieto zbory volia tajným hlasovaním<br />

vladára, zo štyroch návrhov ľudu. Ešte<br />

podrobnejší systém priamej demokracie<br />

opisuje anglický filozof James Harrington<br />

v utopickom spise Republika Oceánia z r.<br />

1656, ktorý predložil Cromwellovi. Vysnená<br />

republika má 10 tisíc farností (obcí), každých<br />

sto obcí tvorí stovku (volebný obvod na úrovni<br />

okresu) a najvyšším samosprávnym celkom je<br />

päťdesiat tríbuí (niečo ako naše kraje či župy).<br />

Časť Harringtonových prívržencov zakladala<br />

prvé anglické osady na severoamerickom kontinente.<br />

Ani tam sa nepodarilo uskutočniť sen<br />

o tom, aby sa prijaté zákony spoľahlivo, bez<br />

deformácií, prekrucovania a korupcie úradníkov<br />

dostali do každodenného života občanov<br />

demokratického štátu.<br />

Jednoducho, ľudský faktor, ľudská prevodová<br />

páka sa javí ako veľmi nespoľahlivý nástroj<br />

na šírenie pravdy napísaného papiera, platného<br />

zákona.

Zrazu prichádza takmer neuveriteľná správa!<br />

Nespoľahlivých a korumpovateľných ľudí,<br />

ťarbavých a povýšeneckých byrokratov sa na<br />

prahu 21. storočia môžeme zbaviť. Nepôjdu<br />

do plynových komôr, ani do predčasného<br />

dôchodku. Ich doteraz nenahraditeľnú úlohu<br />

prevezmú čipy. Dobre ste počuli, tie tenučké<br />

miniatúrne doštičky s pavučinkou spojov.<br />

Revolúcia? Možno.<br />

Určite sa začala. Aj u nás. V podobe čipových<br />

kariet a všetkých nových identifikačných<br />

preukazov.<br />

ALE... Ale tieto hračky musí niekto uviesť<br />

do praxe... Ale, veď táto novota znova všetko<br />

skomplikuje! Úradníci, čo nám to strkajú do<br />

rúk, sa neveľmi zmenili od tých tereziánskych<br />

čias.<br />

Ale... Dajte sa prekvapiť. Volá sa<br />

to ALE: čiže Automatic Law Enforcement,<br />

po slovensky Automatizované<br />

posilňovanie zákona.<br />

Myšlienka vznikla v Holandsku.<br />

Prišla jednoducho a prirodzene pod<br />

vplyvom nových digitálnych technológií.<br />

Čo je obyčajný termostat, automatický<br />

regulátor teploty? Zapne<br />

alebo sa vypne pri zvolenej hodnote.<br />

Čoraz viac sme obklopení prístrojmi,<br />

ktoré reagujú na vložené hodnoty.<br />

Vyťukanie desaťmiestneho čísla na<br />

mobile stlačením jedného tlačidla je<br />

skutočnosťou. Slovom, do okolitých<br />

digitálnych hračiek, možno vkladať<br />

želané hodnoty, príkazy.<br />

Prečo by nebolo možné vkladať<br />

do senzorov okolo nás aj hodnoty,<br />

ktoré nás – alebo našich policajtov<br />

upozornia, že porušujeme nejaký<br />

predpis, nariadenie, zákon? Je to<br />

možné. Teoreticky i prakticky.<br />

Je možné zariadenie, ktoré nás<br />

– i dopravnú políciu – upozorní, že<br />

ste v obci pri jazde autom prekročili<br />

povolenú šesťdesiatku. Vhodná implantácia<br />

čipu na vašom tele umožní<br />

zistiť nedovolené promile alkoholu<br />

vo vašej krvi. Práve tak je možné<br />

sledovať temer všetko. Emisie nielen<br />

z výfuku vášho auta, ale aj z továrenského<br />

komína naproti.<br />

Holandský nadnárodný koncern Philips<br />

postavil experimentálny dom Homelab (domáce<br />

laboratórium). V dome je umiestnená<br />

sústava senzorov, ktoré návštevníka postupne<br />

informujú o najrôznejších aspektoch. Dom si<br />

otvárate čipovou kartou, len vy a vaša rodina.<br />

Ak vás identifikuje, privíta vás hlasom, oznámi<br />

aká je teplota na chodníku, a aká je teplota<br />

v obývačke. Potom sa môžete dozvedieť odkazy<br />

z pevnej linky aj z mobilu. Jednotlivé panely<br />

a gombíky vám umožnia zistiť spotrebu elektriny,<br />

vody, plynu, pripomenú vám mesačné<br />

inkaso, preskočia na stav vášho účtu v banke,<br />

aj termín priznania dane z príjmu či z nehnuteľnosti.<br />

Upozornia na vlhkosť vzduchu,<br />

dotykom si môžete zmerať hladinu tuku v tele,<br />

práve tak ako tlak krvi a podľa toho sa zrieknuť<br />

večernej šunky s vajcom.<br />

Z týchto holandských elektronických hračičiek<br />

však vyplýva zásadná myšlienka. Formu-<br />

loval ju holandský inovátor a technologický<br />

poradca Marcel Bullinga. Dnešné digitálne<br />

technológie nám umožňujú zvládnuť aj taký<br />

závažný problém, ako je implementácia práva<br />

občanov. Zákony, predpisy, nariadenia, normy<br />

možno „nahrať“ do objektov v našom fyzikálnom<br />

prostredí a tak dosiahnuť škálu informácií<br />

o ich dodržiavaní či porušovaní. Bullinga<br />

tvrdí, že čím viac digitálnych strážcov bude<br />

okolo nás, tým bude treba menej policajtov,<br />

vyšetrovateľov, prokurátorov. Kombinácia<br />

série senzorov s počítačovými systémami<br />

umožní nepretržitú kontrolu správania sa<br />

ľudí v najrôznejších situáciách. Vlastne naše<br />

digitálne okolie nás donúti dodržiavať platnú<br />

legislatívu.<br />

Dostať hodnoty všetkých zákonov a nariadení<br />

do expertných systémov fyzikálneho<br />

prostredia okolo nás (t.j. do dopravných<br />

prostriedkov, do dverí, vchodov, budov, mobilov,<br />

notebookov atď.) znamená, že naše<br />

fyzikálne prostredie uľahčí a zaručí každodenné<br />

uplatňovanie zákonnosti miliónov<br />

občanov. Bullinga predstavil tento systém<br />

„inteligentnej štátnej správy“ predstaviteľom<br />

26 krajín na 37. kongrese elektronického vládnutia<br />

v Estónsku v roku 2004. (Dočítal som sa<br />

o tom v americkom mesačníku The Futurist,<br />

júl – august 2004).<br />

Počiatkom roku 2004 Toyota predstavila<br />

„inteligentné auto“. Dvere auta sa otvoria<br />

iba registrovanému vlastníkovi s príslušným<br />

čipom. Auto nenaštartujete, kým si všetci<br />

nezapnú bezpečnostné pásy. Signalizuje<br />

vonkajšiu a vnútornú teplotu, rýchlosť, spotrebu.<br />

Rozozná povolenú rýchlosť pri vstupe<br />

na rýchlostnú komunikáciu alebo na diaľnicu.<br />

Automatizované riadenie na zvolenej trase<br />

je otázkou zatiaľ finančnou, nie technickou.<br />

Podobne je riešiteľné automatizované tankovanie<br />

a platba za benzín atď. Renault má vraj<br />

auto otvárateľné bez kľúča, reaguje na kartu,<br />

resp. na odtlačok prsta.<br />

Podobne, ako sa dá ponúknuť inteligentné<br />

auto, je technicky uskutočniteľná aj „inteligentná<br />

vláda“. Podľa holandských a amerických<br />

expertov si to vyžaduje multifunkčné<br />

identifikačné karty. Riešia nielen prastarú<br />

otázku vertikálneho informačného toku (od<br />

centra k občanovi), ale aj opačne, od občana<br />

k centru. Občan nebude iba objektom monitorovania<br />

„zhora“. Multifunkčný ovládací<br />

panel doma či v rodine mu umožní<br />

akúsi legislatívnu samoobslužnú<br />

sebakontrolu. Zrejme to bude iba<br />

zdokonalený terajší mobil s ďalšími<br />

pridanými funkciami a spojeniami<br />

(daňový úrad, polícia, banka, lekár,<br />

diagnostické centrum).<br />

Uplatnenie čipových kariet umožní<br />

identifikovať kvalifikáciu každého<br />

človeka. Nielen či má platný občiansky<br />

preukaz, ale aj platný lekársky<br />

diplom, či inú kvalifikáciu. Slovom,<br />

máme česť vstúpiť do digitálneho<br />

raja, v ktorom nás nikto nebude<br />

môcť ošudiť, dobehnúť, okradnúť.<br />

V tomto raji nepríjemní byrokrati<br />

(byrokratky) s nafučanými tvárami<br />

a zvýšeným hlasom už zmiznú z povrchu<br />

zemského. Dejinný obrat.<br />

–––––––––––––<br />

ALE... Automatizované posilňovanie<br />

zákona si bude vyžadovať dve<br />

maličkosti: ľudí a peniaze. A tretie<br />

najdôležitejšie: ľudskú ochotu. Vôľu<br />

podriadiť sa neviditeľnej kontrole.<br />

Vstupom do Európskej únie vstupujeme<br />

aj na cestu digitálneho vládnutia.<br />

Novými pasmi, preukazmi,<br />

neskôr novými eurami s čipmi.<br />

Nebudem meditovať o ľuďoch,<br />

ktorí nebudú ochotní pracovať na<br />

perspektívnom odbúraní klasickej<br />

byrokracie a „spríjemnia“ nám víziu<br />

digitálnej vlády dobre dlhými radmi<br />

na nevetraných chodbách úradov.<br />

Nebudem meditovať o peniazoch. Budovanie<br />

digitálnej vlády nám zase zoberie nejaký<br />

ten milión, ktorý by sme potrebovali, napr.<br />

v kultúre. Píšem síce nový román na počítači,<br />

ale žiadne digitálne senzory ešte nejestvujú,<br />

ktoré by upozornili našich budúcich čitateľov,<br />

že majú nízku hladinu emócií z dobrej literatúry.<br />

Ani odbúranie DPH na knihy sa v programe<br />

digitálneho vládnutia zatiaľ nenachádza.<br />

Bude však treba porozmýšľať, či ALE nebuduje<br />

základy vševládnej orwellovskej neviditeľnej<br />

kontroly, z ktorej nebude úniku. Stačí,<br />

aby sa objavil nejaký ten Veľký Brat a znova<br />

padneme do klepca. Tentoraz digitálneho.<br />

Potom naozaj neviem, či nám nebude<br />

ľúto za tými tereziánskymi úradníkmi<br />

s glotovými rukávmi a pečiatkovým<br />

stromčekom na zelenom plyšovom<br />

stole. �<br />

51<br />

ESEJ

KULTÚRA<br />

52<br />

AKO SA ROZHODNEME, TAK BUDEME ŽIŤ<br />

Zo spoločenskej stránky je medzinárodný filmový<br />

festival v Cannes vždy aj jednou z najväčších<br />

spoločenských udalostí v Európe. Noviny sú plné<br />

opisov rób hviezd a hviezdičiek, často oprávnene<br />

nešetriac ani kritikou, plné overených klebiet<br />

o idoloch strieborného plátna, ale aj diskusií<br />

o smerovaní svetového kina. To všetko však k festivalu<br />

patrí a nebolo to inak ani na tohtoročnom<br />

58. canneskom festivale. Výrok riaditeľa festivalu<br />

Gilesa Jacoba omieľam donekonečna preto, že<br />

je výstižný. Raz nedopatrením vyhlásil, že festival<br />

bez hviezd a modrého neba nestojí za nič.<br />

Tentoraz nechýbali hviezdy, ale nebo ho trochu<br />

zradilo. Nikdy som si ešte tak jasne neuvedomila,<br />

že okrem kinosál, sa vlastne celý festival odohráva<br />

na ulici, konkrétne na slávnej Croisette. A keď<br />

prší ,je po paráde. Nebolo to však až také tristné,<br />

lebo v prvé a posledné dni sa počasie umúdrilo.<br />

A tak mohol kráčať do kinosály po legendárnom<br />

červenom koberci, za vykrikovania nadšeného<br />

davu, slávny sarajevský rodák Emir Kusturica,<br />

tohtoročný predseda medzinárodnej poroty<br />

dlhometrážnych filmov so svojimi porotcami,<br />

v ktorej nielen ozdobou, ale aj pomocou bola<br />

napríklad herečka Salma Hayeková, herec Javier<br />

Bardem, známa francúzska režisérka Agnes<br />

Vardová a majster akčných filmov John Woo.<br />

Kusturica, o ktorom je známe, že o svoj imidž nedbá,<br />

možno práve vďaka ležérnosti vyplývajúcej<br />

z nekomformného životného postoja nespôsobil<br />

nijaký škandál a rozhodol o osudoch filmov spravodlivo.<br />

A dodržal slovo, že nebude preferovať<br />

politické námety. O tom však neskôr...<br />

Ozdoby festivalu<br />

Novou tvárou a ozdobou bola aj<br />

vtipná Belgičanka menom Cecile<br />

Festival v Cannes z pohľadu našej vyslanej redaktorky Emílie Kincelovej.<br />

de France, ktorá sa šarmantne ujala hostiteľskej<br />

úlohy slávnostného úvodného a záverečného<br />

večera. Diváci sa dočkali aj inovovanej Sharon<br />

Stoneovej. Má dlhé rovné vlasy, možno je aj<br />

o čosi chudšia, ale sluší jej to. Hrala aj v súťažných<br />

filmoch, ale neunúvala sa ukázať, skôr sa<br />

sústredila na úlohu domácej panej tradičného<br />

benefičného večera na podporu boja proti AIDS<br />

v Moulin de Mougins, kde za večeru tradične<br />

zaplatíte astronomickú sumu. To je však cieľ<br />

– vybrať čo najviac peňazí. Večera mala vlastne<br />

dve domáce panie – druhou bola u nás už<br />

odpísaná slávna Liza Minelliová. Prosím vás,<br />

neverte všetkému, čo sa popíše, Liza má možno<br />

problémy, ale troska nie je. Ba povedala by som,<br />

že prekypuje veselosťou.<br />

Meno Scarlett Johanssonovej sme si zapa-<br />

Morgan Freeman Tommy Lee Jones, G. Arriaga, January Jonesová Scarlett Johanssonová<br />

mätali z filmu Stratené v preklade ovenčeného<br />

oscarom a takisto aj meno hlavného hrdinu<br />

Billa Murraya. Scarlett padla do oka Woodymu<br />

Allenovi, vraj je jeho nová múza a vyhlásil, že<br />

v Amerike by takú herečku nenašiel. Woody svoj<br />

nesúťažný film Match Point, inšpirovaný Dostojevského<br />

Zločinom a trestom, nakrúcal v Anglicku<br />

s anglicko-írskymi hercami, s odôvodnením,<br />

že anglický prízvuk je pôvabný, v Kalifornii bolo<br />

príliš horúco, naopak v Anglicku stále zamračené<br />

a navyše mu tam nikto nekecal do toho, čo<br />

a ako má robiť. Jablko nepadne ďaleko od stromu<br />

a nepadla ani Bryce Dallasová Howardová,<br />

dcéra Rona Howarda, ktorej zveril po Nicole Kidmanovej<br />

v druhom dieli svojej trilógie Manderlay<br />

úlohu Grace dánsky tvorca Lars von Trier. Ten<br />

o filme na tému rasizmus a tiež, že na slobodu<br />

musí byť spoločnosť pripravená, inak je jej nanič,<br />

o hrdinke povedal: „Je to idealistka, chýba jej<br />

politický pragmatizmus, je veľmi emotívna a do<br />

politiky takí ľudia nepatria.“ Trocha na nepozna-<br />

nie bol Mickey Rourke, pribudli mu kilá, ale svoj<br />

part vo sfilmovanom komikse Franka Millera Sin<br />

City (Hriešne mesto) zahral bravúrne. O spomínanom<br />

Billovi Murrayovi možno konštatovať, že<br />

krása nie je všetko, byť sympatickým človekom<br />

a dobrým hercom je oveľa viac. Aj Morgana<br />

Freemana, ktorý si prišiel prevziať Osobitnú<br />

cenu canneského festivalu za doterajšiu tvorbu,<br />

prijalo Cannes mimoriadne srdečne. Najväčšou<br />

hviezdou však bol jeden z „Mužov v čiernom“<br />

Tommy Lee Jones. Predstavil v súťaži svoj režijný<br />

debut Tri pohreby Melquiadesa Estradu a odniesol<br />

si Cenu za najlepší mužský herecký výkon<br />

v tomto filme. Možno aj sám zvažuje či má viac<br />

stáť za kamerou alebo pred ňou, nazdávam sa,<br />

že to bude fifty-fifty.<br />

Nedá sa ešte nespomenúť krásnu a dohola<br />

ostrihanú Natalie Portmanovú, hviezdu Lucasových<br />

Hviezdnych vojen, oscarovú herečku Juliette<br />

Binocheovú, vychádzajúcu hviezdu Jessicu<br />

Albaovú, ktorá obdivuje herca Mickeyho Rourka,<br />

nestarnúcu Catherine Deneuveovú, ktorá tohto<br />

roku hovorila o svojom herectve v programe Hodina<br />

herectva a pre nás neznámu izraelskú herečku<br />

Hanu Laslovú (Cena za najlepší ženský herecký<br />

výkon vo filme Amosa Gitaia Voľná zóna),<br />

ktorú by ste si iste nevšimli, ale keď prehovorí,<br />

je jej plná miestnosť. Na otázku, či je pôvodom<br />

Maďarka, sa zamyslela a povedala: „Neviem.<br />

Isté je, že moji rodičia prišli z Poľska.“<br />

Ústredná téma: zodpovednosť<br />

Iste nie je náhoda, že tvorcovia z rôznych<br />

krajín nakrútili svoje súťažné filmy, najmä v hlavnej<br />

súťaži, takmer na tú istú tému v rôznych<br />

variáciách. Tou bola zodpovednosť za svoje<br />

činy, s dôrazom, že za všetko čo spôsobíme,

i keď neúmyselne, musíme zaplatiť. Zrejme doba<br />

plná násilia, nezodpovednosti a nepotrestaných<br />

činov, prekročila hranice únosnosti a umenie sa<br />

s tým začína vážne zaoberať. Ako príklad poslúžia<br />

takmer všetky ocenené filmy. Zlatú palmu<br />

dostali po Rosette už po druhý raz bratia Jean-<br />

-Pierre a Luc Dardennovci za sociálno-psychologickú<br />

drámu Dieťa (L´enfant). Mladý pár žije na<br />

pokraji spoločnosti. Ona práve porodí dieťa, on<br />

žije z drobných krádeží, a tak ako sa zbaví ukradnutého<br />

tovaru, tak predá aj dieťa. Matka skolabuje<br />

a po návrate z nemocnice, i keď druh dieťa<br />

odkúpi späť, nechce o ňom viac počuť. Mladík,<br />

ktorý ju má úprimne rád sa po nevydarenej<br />

lúpeži sám ohlási na polícii. Či majú títo dvaja<br />

majú ešte šancu, nevedno, jedno je isté, a to si<br />

uvedomia obaja, že ako budú ďalej žiť záleží len<br />

od nich. Film je pozoruhodný najmä v jednotlivostiach,<br />

v drobných postrehoch, oprostený od<br />

akejkoľvek didaktiky. Veľkou cenou (podľa mnohých<br />

rovnocenná so Zlatou palmou) odmenená<br />

tragikomédia Jima Jarmuscha Zlomené kvety<br />

(Broken Flowers), favorit festivalu, dá hrdinovi ,<br />

ktorého brilantne zahral Bill Murray, už len zistiť,<br />

ako si zbabral život, nielen sebe, ale aj ženám,<br />

ktoré mu vstúpili do života. Čo ho čaká? Samota.<br />

Rakúsky režisér Michael Haneke, držiteľ Ceny za<br />

réžiu filmu Utajený (Caché), ako vždy načrie do<br />

duše človeka až na dno. Rafinovane utkaný príbeh<br />

o šťastne ženatom intelektuálovi, ktorému<br />

niekto posiela kazety o okolí ich domu. Hrdina<br />

netuší prečo. Pátra a vráti sa až do detstva, keď<br />

raz nechtiac ublížil mladému Arabovi, ktorého<br />

rodičia pre jeho nepatričnú reakciu neadoptovali.<br />

Hrdina sa nikdy nedozvie, kto bol pôvodcom<br />

anonymných kaziet, zistí len to, že niekomu veľmi<br />

ublížil. Film je aj o sledovaní, aj o pocite viny,<br />

aj o zodpovednosti za svoje činy, aj o francúzsko-<br />

-arabskom probléme, aj o tom, že za všetko sa<br />

pyká. Nedozvieme či celý mechanizmus spustila<br />

len detská nerozvážnosť, či hlbšie spoločenské<br />

príčiny, isté je, že hrdina si ponesie svoj kríž<br />

do konca života. Nemusím hádam dodávať, že<br />

príbeh je nakrútený kultivovane, navyše s výbor-<br />

nými hereckými výkonmi Juliette Binocheovej<br />

a Daniela Auteuila.<br />

Hádam najďalej a najdrastickejšie sa k tejto<br />

téme vyjadril vo svojom režijnom debute Tommy<br />

Lee Jones Tri pohreby Melquiadesa Estradu<br />

(Three Burials of Melquiades Estrada). A práve<br />

ad absurdum vyhrotený príbeh, pri ktorom sme<br />

krútili hlavami nad tým, čo vidíme a na čo musíme<br />

sa pozerať, je nóvum. Tri pohreby... je film,<br />

z ktorého by ste najradšej odišli, ale čím máte od<br />

neho väčší odstup, tým viac vás núti uvažovať<br />

a zaujať stanovisko. Je to snímka, ktorá vás chytí<br />

do pasce a viac nepustí. Melquiades, chudobný<br />

mexický sedliak, je priateľom predáka ranča<br />

Peta Perkinsa. Jeden z pohraničiarov, netušiac<br />

na čo strieľa, Mexičana smrteľne zraní a zo<br />

strachu ukryje mŕtvolu v púšti, kde ju nájdu<br />

a rýchlo pochovajú. Keď sa Pete dozvie, kto mu<br />

zabil priateľa, donúti ho vykopať ho a v strašných<br />

podmienkach naprieč púšťou dopraviť do<br />

Mexika a tam pochovať. Priam antická tragédia<br />

sa odohrá počas tohto putovania, s jediným<br />

cieľom, prinútiť uvedomiť si mladého a aro-<br />

gantného strážcu zákona cenu ľudského života.<br />

Za tento novodobý western si odniesol Cenu<br />

za scenár aj mexický spisovateľ a scenárista<br />

Guillermo Arriaga. Wim Wenders síce nezískal<br />

nijakú trofej, ale zato prispel k téme v súťažnej<br />

snímke Nepríď s prosíkom ( Don´t Come Knocking),<br />

v ktorej spoluautorom scenára a zároveň<br />

hlavným predstaviteľom je známy scenárista,<br />

režisér a autor divadelných hier Sam Shepard.<br />

Téma podobná Jarmuschovmu filmu – muž sa<br />

po rokoch dozvie, že je otcom a vyhľadá svojho<br />

potomka. V Zlomených kvetoch už niet nádeje,<br />

v tomto bývalá hviezda westernov, pri hľadaní<br />

a pokuse zblížiť sa so synom, aspoň nájde sám<br />

seba a zistí prečo všetko spackal.<br />

Metaforický príbeh Voľná zóna (Free Zone)<br />

o konfrontácii troch kultúr vznikol v dielni izraelského<br />

režiséra Amosa Gitaia. V centre jeho<br />

pozornosti sú tri rôzne, inteligentné a svojím<br />

spôsobom aj tolerantné ženy – Američanka,<br />

Izraelčanka a Palestínčanka. Vo „voľnej zóne“<br />

sa snažia nájsť spoločnú reč, ale nejako to<br />

nejde. Američanka (možno ani Európanka) by<br />

nevedela, prečo stále omieľajú tú istú tému,<br />

veď to nikam nevedie. Pre Američanku je jediným<br />

riešením utiecť a nechať tie dve vadiť sa<br />

ďalej. Dokedy ešte? Nie je to práve optimistický<br />

film, cenný je však nadhľad na pálčivú tému<br />

a skutočne najbravúrnejši herecký výkon už<br />

spomínanej známej izraelskej komičky Hanny<br />

Láslovej. Ako sa do súťaže, ktorá priniesla<br />

veľmi veľa dobrých filmov, ale pravdu povediac<br />

ani jedno prelomové dielo, zatúlal sfilmovaný<br />

komiks Franka Millera Hriešne mesto (Sin City),<br />

ktorý si na realizáciu prizval režiséra Roberta<br />

Rodrigueza, zostane záhadou. Možno herecké<br />

obsadenie: Bruce Willis (tentoraz nechal Cannes<br />

v štichu), Mickey Rourke, Benicio Del Toro,<br />

Elijah Wood a krásna Jessica Albaová. Skrátim<br />

to: vizuálne efekty a výtvarná stránka filmu<br />

priam geniálna, ale to je všetko. Sám Robert<br />

Rodrigez povedal, že rád experimentuje a bola<br />

to pre neho dobrá príležitosť vyskúšať si sily aj<br />

v tomto žánri.<br />

Woody Allen s manželkou Sharon Stoneová Salma Hayeková<br />

Slovenská účasť<br />

Európska komisárka Vivianne Redingová<br />

a riaditeľ festivalu Giles Jacob už tradične dali<br />

priestor Dňu Európy, na ktorom sa stretli ministri<br />

kultúry krajín Európskej únie, aby si vymenili názory<br />

na stav európskej kinematografie a prijali<br />

závery na zlepšenie vzájomnej spolupráce. Tohto<br />

roku bolo témou číslo jeden využívanie nových<br />

technológií, aby sa filmy čo najskôr presadili na<br />

európskom trhu. A tiež, aby sa európsky film<br />

stal dôležitým ohnivkom pri využívaní internetu.<br />

Čestným hosťom stretnutia bol tentoraz britský<br />

tvorca Michael Winterbottom. Ani my, ani Česi<br />

sme na stretnutí ministra nemali, iba ich zástupcov<br />

a v spoločnom pavilóne s Čechmi a Poliakmi<br />

bolo neformálne stretnutie s režisérom<br />

Jiřím Menzlom. Nie veľa, ale predsa.<br />

A žiada sa mi dodať aj v nefilmovom<br />

kontexte, že tak, ako sme sa rozhodli,<br />

tak budeme žiť (aj vegetovať). �<br />

53<br />

KULTÚRA

NOVÉ KNIHY<br />

Ján Barica<br />

SLOVENSKÝ PANTEÓN VEDY A TECH-<br />

NIKY<br />

Úrad priemyselného vlastníctva SR, 132 s.<br />

A teraz<br />

úprimne: viete,<br />

kto bol Ladislav<br />

Dérer,<br />

po ktorom je<br />

pomenovaná<br />

jedna (zatiaľ)<br />

z nemocníc<br />

h l a v n é h o<br />

mesta, kto bol<br />

Jur Hronec<br />

(jeho meno<br />

nesie známe<br />

gymnázium),<br />

či po kom je<br />

pomenovaná<br />

S a s i n k o v a<br />

ulica? Mnohokrát<br />

nám zostáva len smutne konštatovať, že<br />

nevieme, nepoznáme, zabúdame na osobnosti,<br />

ktoré tu boli pred nami a zanechali hlbokú stopu<br />

v odboroch, v ktorých pôsobili.<br />

Pri spomienkach na to, kedy ho zaujali<br />

osudy významných vedcov a technikov, sa<br />

Ján Barica vracia až do roku 1955. Začínajúci<br />

novinár sa vtedy dostal do Národného technického<br />

múzea v Prahe, kde ho fascinovali<br />

fotokópie Murgašových patentov udelených<br />

v USA. Najskôr napísal seriál článkov pre<br />

Smenu s názvom Slávna, ale zabudnutá minulosť<br />

slovenskej vedy a techniky. Roku 1979<br />

vyšli v Mladých letách jeho Slávni priekopníci<br />

slovenskej vedy a techniky, roku 1984 v Smene<br />

encyklopédia Vede a národu. No a po<br />

dlhej prestávke, kedy historické postavy, ktoré<br />

sa zaslúžili o pokrok Slovenska, takmer nikoho<br />

nezaujímali, nedávno vyšiel Baricov Malý<br />

panteón slovenskej vedy a techniky, profily<br />

115 osobností európskeho, ba v mnohých prípadoch<br />

až svetového významu. Knihu vydal<br />

Úrad priemyselného vlastníctva v Banskej<br />

Bystrici, inštitúcia, ktorá má vo svojej náplni<br />

poskytovanie práv na patenty, úžitkové vzory,<br />

ochranné známky, teda práve predmety duševného<br />

vlastníctva.<br />

Baricov panteón uvádza „slovenský Guttenberg“<br />

Mikuláš Bakalár-Štetina, rodák pravdepodobne<br />

z Piešťan alebo z Trenčína, ktorý<br />

síce žil v Plzni, ale v tiráži svojich kníh písal<br />

„tlaczeno“ a nie „tištěno“. Nechýba vynálezca<br />

Kempelen, ani „ozdoba Uhorska“ Matej Bell,<br />

Segner či obaja Hellovci. Ale ani geológ Dionýz<br />

Štúr, astronóm F. X. Zach, spoluobjaviteľ<br />

fotografie J. M. Petzval. vynálezca padáka<br />

Š. Banič a vrtuľníka J. Bahýľ. Ženy sú tu<br />

iba dve: botanička Izabela Textorisová<br />

a astronómka Ľudmila Pajdušáková,<br />

ktorá objavila päť komét.<br />

54<br />

Anna Gavalda<br />

35 KÍL NÁDEJE<br />

SOFA, 215 s.<br />

Preložila Gabriela Uhlárová<br />

„Nenávidímškolu.<br />

Ničí mi<br />

život.“ Tak<br />

hovorí trinásťročný<br />

h r d i n a<br />

novej knihyfranc<br />

ú z s k e j<br />

prozaičky<br />

A n n y<br />

Gavaldy.<br />

Je to chlapec,<br />

ktorý<br />

má „deravú<br />

hlavu,<br />

zlaté ruky<br />

a obrov<br />

i t á n ske<br />

s r d c e , “<br />

manuálne zručný, žiaden intelektuál. Ako<br />

sedemročný vymyslel stroj na lúpanie banánov,<br />

no potom ho už nebavilo nič. V trinástich<br />

chce ísť do školy, kde majú remeselné dielne<br />

a skleník, jedinej školy, kde by ho mohli prijať.<br />

„Nie som veľký, vážim 35 kíl nádeje.“ Chvíľu<br />

si myslí, či neochorel, keď chce ísť do školy,<br />

on, ktorý dvakrát prepadol, a koho nechceli<br />

zobrať na žiadnu strednú školu, ale už je tak.<br />

A za tú zmenu môže skvelý starý otec, Veľký<br />

Léon.<br />

Anna Gavalda má 35 rokov, dve deti a za<br />

sebou profesionálne pomerne pestrý život.<br />

Bola učiteľku, prekladala do francúzštiny ľúbostné<br />

romány edície Harlequine, vymýšľala<br />

reklamu a písala články pre ženské časopisy.<br />

Jej štýl je ľahko rozpoznateľný: krátke,<br />

jednoduché vety a optimistické posolstvo.<br />

V slovenčine vyšli dve jej najpredávanejšie<br />

knihy – zbierka poviedok Chcela by som,<br />

aby ma niekto niekde čakal a novela Miloval<br />

som ju. Knižná novinka 35 kíl nádeje je určená<br />

všetkým problematickým deťom, ktoré<br />

nechcú čítať a nechcú sa učiť, ktoré poznajú<br />

jedinú „literatúru“ – komiksy a ktoré práve<br />

preto potrebujú mať chápavých rodičov,<br />

alebo dobrého starého otca: „V deťoch, aj<br />

v tých na prvý pohľad ťažko vzdelávateľných<br />

je potrebné vzbudiť zvedavosť. Chcela som<br />

napísať knihu, ktorú by zobrali do rúk aj deti,<br />

ktoré v škole trpia. Sprvu šlo o príbeh pre<br />

detský komiksový časopis, ale nakoniec, vďaka<br />

tlaku učiteľov aj rodičov, vyšiel aj knižne.“<br />

Na slovenský knižný trh sa príbeh malého<br />

chlapca, ktorý nakoniec našiel svoje vytúžené<br />

miesto pod slnkom, dostal v zaujímavej<br />

bilingválnej slovensko-francúzskej forme.<br />

NOVÉ KNIHY<br />

Denisa Fulmeková<br />

SOM TAKMER PREČ<br />

Vydavateľstvo Petrus, 62 s.<br />

Ilustrácie Theodor Lugs<br />

A k<br />

v dnešnej<br />

komerčnej<br />

a konzumnej<br />

dobe,<br />

ktorá je<br />

zameraná<br />

hlavne na<br />

„mať, nie<br />

byť“, vyjde<br />

útla zbierka<br />

poézie,<br />

d o k o n c a<br />

b á s n i c k ý<br />

d e b u t ,<br />

rovná sa<br />

to takmer<br />

zázraku. Vydavateľstvu Petrus sa taký malý<br />

zázrak podaril práve teraz, keď poslal za čitateľmi<br />

poézie, touto elitnou, ale predsa len ešte<br />

existujúcou skupinou, básne Denisy Fulmekovej<br />

pod názvom Som takmer preč.<br />

Ako prozaička už Denisa Fulmeková debutovala.<br />

Prvú knižku, zbierku literárnych fejtónov<br />

zo života súčasnej mladej ženy, vydala pod<br />

pseudonymom Nina Murrayová (Tak čo teda?,<br />

Petrus 2001), pretože chcela, aby jej tvorba<br />

hovorila sama za seba. Na malom pieskovisku<br />

slovenskej literárnej scény, či skôr scéničky<br />

sa však nedá utajiť, kto sa to vydal napospas<br />

čitateľom i ľuďom, „ktorí sa živia čítaním“ (ako<br />

sám seba nazval istý literárny kritik, jeden<br />

z tých, ktorí sú si aspoň vedomí, že literárna<br />

kritika sa u nás nachádza v zúfalom stave).<br />

V próze Fulmeková hýri zmyslom pre humor,<br />

v poézii dáva priechod tieňu, odvrátenej stránke<br />

svojej duše. Jemnosť kombinuje s vášňou<br />

(Bože,/ak si videl,/že ľúbim,/že dúfam,/že sa<br />

ponúkam/za milenku osudu,/prečo ma teraz/<br />

súdiš/milosrdnou lžou?), múdrosť milujúceho<br />

srdca s ezoterickým, zvnútorneným vnímaním<br />

sveta. Zdedila gény vedúce do sveta poézie<br />

i duchovna a s takým dedičstvom sa nedá robiť<br />

nič iné, len ho prijať ako dar, aj keď to bolí<br />

(Som rám/a vo mne stále nové obrazy./Cestu<br />

v labyrinte si/ako malá morská víla/značím<br />

krvou) a aj keď vďaka nim odhaľuje tento svet<br />

ako pokrytecký (naposledy aj v Klebetrománe,<br />

ktorý napísala spolu s Petrom Macsovszkým<br />

a v ktorom obaja indiskrétne demaskovali rádoby<br />

intelektuálsky svet bratislavských kaviarenských<br />

umelcov). Jedna z jej poviedok bola<br />

zaradená do antológie Sex po slovensky (Ikar,<br />

2004), v ktorej sa mladšia slovenská literárna<br />

generácia po svojom vyrovnáva s témou<br />

sexuality. �<br />

Danica Janiaková

KRÁSNE ZLATÉ BEŠTIE ANDREJA SMOLÁKA<br />

RUDOLF ČIŽMÁRIK<br />

Akademický maliar Andrej Smolák sa narodil 10. júla 1953 v Humennom. Detstvo prežil v Starine. V rokoch 1974<br />

– 1979 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a neskôr (1987 – 1989) absolvoval mimoriadne<br />

štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pospíšil). Andrej Smolák je nositeľom Zlatej európskej ceny Franza<br />

Kafku (1998), ceny Európskej únie umenia (200) a Európskej ceny Salvadora Dalího (2003). Venuje sa najmä olejomaľbe,<br />

akvarelu a kresbe. Ilustroval viacero kníh umeleckej prózy a poézie. Od roku 1982 usporiadal vyše päťdesiat samostatných<br />

výstav na Slovensku, v Česku, Nemecku a Poľsku. Jeho obrazy sú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých<br />

európskych štátoch, ale aj v USA, Japonsku a Austrálii. Je majiteľom a riaditeľom Galérie Andrej Smolák-MIRO<br />

v Bratislave na Košickej ulici 56 a v Snine. Žije a pracuje striedavo v obidvoch mestách.<br />

Maľuje „krásne zlaté beštie“ (parafráza<br />

názvu dvojjazyčnej knihy Ladislava Ťažkého,<br />

ilustrovanej Smolákovými obrazmi), ktoré<br />

hýbu svetom mužov, sú súčasťou jeho vášní,<br />

ale aj duchovným, zmyslovým, snovým odrazom.<br />

Dešifrovanie posolstva obrazov je mnohoznačné<br />

a subjektívne. Krása v jeho chápaní<br />

nie je abstraktnou ani teoretickou estetickou<br />

kategóriou, ale konkrétnou, dokonalou krivkou<br />

prírody, ktorá sa usídlila v tvaroch ženského<br />

tela. Vášne a sny (ako nazval cyklus svojich výstav<br />

v uplynulých rokoch) potvrdzujú nevyčerpateľné<br />

variácie toho, čo Johann Wolfgang.<br />

Goethe nazýval Das ewig Weibliche (to večne<br />

ženské). Táto téma bude v umení živá, pokým<br />

bude živé umenie, a teda aj človek. Andrej<br />

Smolák si v jednotlivých tvorivých etapách už<br />

roky ozrejmuje svoj vzťah k žene<br />

na obraze – na jednej strane je<br />

preňho metaforou nehy, lásky<br />

a sexu, na druhej strane je<br />

médiom na dialóg s odvrátenou<br />

stranou života a tušením<br />

nových horizontov.<br />

Nekonečný príbeh je názov<br />

jedného z maliarových obrazov<br />

a v istom zmysle ho možno preniesť<br />

na ťažisko jeho tvorby v posledných<br />

rokoch. Nekonečný<br />

príbeh sú jeho variácie na tému<br />

dialógu maliara s krásou, teda<br />

ženou vo všetkých jej metamorfózach.<br />

Vášne a sny sa premietajú<br />

do vízií, v ktorých tajomné<br />

ženy sledujú zvedavé a zmyselné<br />

pohľady mužov a každý z výjavov<br />

predstavuje samostatný<br />

príbeh. Český kunsthistorik prof. František<br />

Dvořák napísal, že „sugestívnosť jeho prejavu<br />

znásobuje štruktúra maľby, pôsobiaca ako<br />

samostatný obrazový dej“. Štruktúra obrazu je<br />

jedinečná, ona sama je obrazom, do ktorého<br />

maliar natrvalo vpisuje svoje predstavy. Na<br />

jednej strane je žena pre muža večným symbolom<br />

obnovovania života, božstvom, ktoré<br />

preklína alebo sa pred ním skláňa, na druhej<br />

strane metaforou podôb jej tela možno vizuálne<br />

znázorniť mnohé podobenstvá, aktualizovať<br />

ich v zmysle, aby korešpondovali s vnímaním<br />

súčasného človeka, nútili ho k zamysleniu. Nie<br />

je to číra oslava zmyselnosti, obrazy rozkrývajú<br />

ďalšie roviny súvisiace s názorom na existenciu,<br />

obavy i zvedavosť z možného stretnutia<br />

sa s mimozemskými bytosťami, uvažovanie<br />

nad duchovným v nás, pátranie<br />

po tom, kde sa stierajú hranice<br />

reálneho a ireálneho. Nevyspytateľné<br />

sú okamihy tvorby, keď<br />

záblesk vnuknutia prichádza<br />

odkiaľsi zhora, ale odkiaľ? A napriek<br />

predstave, že všetko to bol<br />

len sen, zostáva obraz, ktorý<br />

znovu kladie nástojčivé otázky.<br />

V každom prípade nás Smolákove<br />

obrazy môžu rozlične<br />

iritovať, ale nenechajú nás ľahostajnými.<br />

Veď aj nad vlastnými<br />

snami, aj keď si to nechceme<br />

priznať, rozmýšľame dlho po<br />

prebudení a pýtame sa, či<br />

sen nie je v skutočnosti<br />

druhým životom. �<br />

Foto: archív<br />

55<br />

KULTÚRA

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI<br />

KOĽKO OVSA A SENA DO ŠTRASBURGU<br />

(BRUSELU) A KOĽKO DO VARIETÉ WATERHILL?<br />

Občas mi niektorí čitatelia vyčítajú údajnú<br />

obľubu silných slov. Ba stalo sa, že mi vytkli<br />

prílišnú bojovnosť. Myslím si, (a nesmelo dúfam),<br />

že to naozaj nie je celkom tak. Chcel by<br />

som iba nastavovať zrkadlo. Nielen politikom:<br />

všetkým, teda aj sebe samému. Netrvám<br />

na tom, že moje zrkadlo je rovné, veď niečo<br />

naozaj rovné ani nemôže byť. Ak už, tak skôr<br />

o mne platí, že milujem metafory. Pokiaľ však<br />

ide o metafory, ak sa predsa len dostanú<br />

do nich aj silné slová, so zdanlivo útočným<br />

zafarbením, mám na tom síce tiež svoj podiel<br />

viny, ale v použití som len ten povestný druhý.<br />

V danom prípade predmetné poľnohospodárske<br />

produkty sú obľúbenou potravou koní<br />

a metafora je o výnimočnom koňovi jedného<br />

Rimana dosť pochybnej povesti.<br />

V mojich očiach je kôň obľúbené zviera,<br />

povedal by som dokonca, že ušľachtilé. Mám<br />

však isté pochybnosti o tom, či práve preto<br />

Caligula, lebo to je on, čo to všetko spôsobil,<br />

vymenoval svojho obľúbeného koňa za<br />

senátora. Na túto konskú kauzu rímskeho<br />

imperátora som si nespomenul v spojitosti so<br />

súčasnými senátormi ja, ale jeden slovenský<br />

novinár. Ako iste všetci vieme, teda všetci čo<br />

čítame novinárove noticky, kauzu Caligulovho<br />

senátora použil v spojitosti s ušľachtilým palivom<br />

do elektrární. Takže, ...zase len opakujem<br />

a ani neviem, koľký som v rade. Keď som bol<br />

prvý raz v Spojených arabských emirátoch<br />

spoznal som, že emirovi synovia, synovci,<br />

bratranci (je ich „ako maku“ ak mám použiť<br />

svoje vedomosti z japončiny) zbožňujú nielen<br />

arabské plnokrvníky, ale aj ťavy. Patria tiež do<br />

triedy ušľachtilých miláčikov , veď ako inak,<br />

každý(á) má svojho koníčka. A nedávajú im<br />

hocijaký ovos a seno, ale fajnové špecialitôčky<br />

z alpských lúk a strání.<br />

Jesť sa musí. To vedia aj menej školení<br />

ľudia. Dokonca jeden taký menej školený<br />

poslanec pred rokmi prehlásil, že „... z papierov<br />

a čísiel sa nenajeme...“(tento príklad<br />

opakujem dosť často a dobre viem prečo!).<br />

Čo školenejší ľudia vedia, že nebol ani trochu<br />

originálny (pripúšťam však, že o tom nemusel<br />

vedieť). Ešte väčšmi školení ľudia vedia, že<br />

celý živý svet je taký zvláštny systém, ktorý si<br />

práve za to zasluhuje úplne extravagantný názov<br />

„disipatívny systém“. Ale to vlastne nie je<br />

nič iné, než onakvejšie označenie spomínanej<br />

nevyhnutnosti: „Jesť sa musí!“. Veľmi vážny<br />

poznatok! Je tu však aj otázka: „Čo<br />

jesť?“. Istá francúzska kráľovná, na<br />

ponosy, že ľudia hladujú a nemajú<br />

ani chlieb náš každodenný po-<br />

56<br />

skytla skvelú kráľovskú radu: „Tak nech jedia<br />

koláče!“. Viktor Hugo vo svojich „Bedároch“<br />

v preslávenej scéne na brehu Luxemburského<br />

jazera dáva do úst svojho hrdinu vetu „Tu máš,<br />

hoď si to do flinty!“, potom, čo vylovil z vody<br />

briošku hodenú labutiam a rozdelil ju na dve<br />

polovice. Ale aj bohatí majú problémy s tým,<br />

čo majú jesť. Ba povedal by som, že majú obrovské<br />

problémy s rozhodovaním, či „kaviár<br />

alebo šošovicu“. Lenže potreby človeka sú aj<br />

onakvejšie. Bratia Česi na to: „Někdo má rád<br />

vdolky, a někdo holky“. Že prečo toľko citujem<br />

Čechov? Ale veď kto iný prišiel s ušľachtilým<br />

nápadom spaľovať semená husto siatych<br />

obilnín v elektrárenských kotloch, než jeden<br />

český génius? Notabene, nadbytočnými sa javiace<br />

množstvá tohto produktu sa vypestovali<br />

pomocou štedrých dotácií do poľnohospodárstva.<br />

Kurič z balady Jiřího Wolkra by nielen<br />

oslepol, ale by si aj dušu vyplakal od žiaľu.<br />

Na Slovensku však vo zvýšenej miere chceme<br />

(vraj) dotovať aj ťažbu ešte menej efektívneho<br />

paliva, a to ťažbu nízko výhrevného hnedého<br />

uhlia a lignitu. Ba veru, peniaze sa dajú konvertovať<br />

na všeličo! Čo už však narobíme, keď<br />

si u nás každý vykladá odborné pojmy po svojom,<br />

ba čo horšie, ako sa komu práve hodí.<br />

Jeden z hlavných makroekonomických poradcov<br />

ministra financií mi svätosväte tvrdil<br />

(uvádzam to len ako jeden z príkladov), že<br />

veru na Slovensku už dávno máme trhovú<br />

ekonomiku. Ba zazdalo sa mi, že tým dávnom<br />

mal na mysli „Hodinu po“... Národnej triede<br />

1989. Keď som sa mu pokúšal odporovať,<br />

dobre, že sa neurazil. Po pokračovaní debaty<br />

sa napokon rozhorčil, že „ako môžem<br />

učiť študentov“, keď ním vyslovené tvrdenia<br />

nepovažujem za identické s realitou, keď<br />

predsa všade vo svete to funguje. Celkom<br />

svätá pravda to čo povedal asi nie je, pretože<br />

niekde to funguje dobre, niekde menej dobre<br />

a inde ani nie. Preto treba veľmi rozlišovať<br />

medzi pomalými a rýchlymi evolučnými<br />

procesmi v hospodárstve a teda musíme<br />

brať do úvahy aj dlhšie obdobia. Sotva totiž<br />

môžeme pritakať skratkovitej interpretácii<br />

preslávenej vety Johna Maynarda Keynesa,<br />

že „... v dlhodobom horizonte aj tak budeme<br />

všetci mŕtvi...“. My iste, lebo... čo je istejšie<br />

ako smrť?, ale dúfam, že naši potomkovia<br />

a ich potomkovia, či ich detné deti, ako sa<br />

u nás na Slovensku hovorí budú žiť (ak pravda<br />

európske ženy budú chcieť rodiť deti aj v budúcnosti).<br />

Takže toto by asi mohli byť dôvody<br />

pre moje tvrdenie, že vyevolvovanie trhového<br />

hospodárstva v prísnejšom vymedzení tohto<br />

LADISLAV ANDRÁŠIK<br />

„Nula je lepšia než pôvodná 12-percentná sadzba...“<br />

(Argumentácia I. Mikloša prezentovaná na konferencii v Prahe, venovanej rovnej dani. Na tému zdraženie potravín, ktoré je dôsledkom<br />

zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty uviedol komentár, že na to „najviac nedoplácajú ani tak chudobní, ako skôr bohatí,<br />

ktorí kupujú viac potravín“. Prameň: ČTK).<br />

pojmu je záležitosťou mnohých desaťročí, ba<br />

storočí. Trhové hospodárstvo obsahuje v sebe<br />

aj niečo, čo môžeme nazvať trhovou kultúrou.<br />

A o niečom takom môžeme na Slovensku ešte<br />

aj dnes, rok po vstupe do EÚ iba ak snívať. Nezúfajme<br />

si však, pretože ak španielske a francúzske<br />

hospodárstvo sa považujú za trhové<br />

napriek masívnym zásahom štátu, napríklad<br />

do poľnohospodárstva v podobe enormných<br />

dotácií, tak potom škoda slov. Egoizmus, nemravnosť,<br />

to sú pojmy, ktoré príliš často počúvam<br />

a čítať v spojitosti s poľnohospodárskou<br />

a rybolovnou politikou EÚ.<br />

Povieme si, no dobre, veď aj starý dobrý<br />

Adam Smith staval na egoizmus. Ale ak egoizmus<br />

šakalov, hyen a supov chceme považovať<br />

za pravý orechový trh...?, tak neviem. Som presvedčený,<br />

že pojem trh používame na označenie<br />

evolučnej entity. Je subjektívnou vecou<br />

(a akiste aj osobným právom) každého nazvať<br />

si objektívnu realitu ako chce. Ale potom sa<br />

nedá vôbec hovoriť o intersubjektivite odborných<br />

pojmov a vedeckých kategórií už vôbec<br />

nie. Isteže, trhové sily nezaujímajú subjektívne<br />

názory kohokoľvek. Presadzujú sa ako slepá<br />

sila, prípadne pri tvrdých administratívnych<br />

zásahoch ako myopická sila. Ale trhové sily sa<br />

napokon vždy presadia (za socializmu napríklad<br />

tak, že za nedostatkový tovar, v dispozícii<br />

predavača ste si pod pultom museli priplatiť,<br />

či už priamo peniazmi alebo recipročným<br />

pôžitkom z vašej dispozície). Takže napokon<br />

mohlo prísť (svojho času) aj ku kresleniu kriviek<br />

dopytu a ponuky pred kamerami ČSTV<br />

vtedy ešte nádejným (budúcim?) nositeľom<br />

Nobelovej ceny za ekonómiu. Kto si však už<br />

aspoň raz dôkladnejšie zalistoval v povestnej<br />

svätej knihe Ekonómie od P. A. Samuelsona<br />

a W. Nordhausa dobre vie, že je veľký rozdiel,<br />

keď sa voči sebe posunú krivky ponuky a dopytu<br />

v nezmenenom tvare a naopak, keď sa<br />

nepohnú z miesta ale zmenia svoj tvar. Jedno<br />

i druhé si však vyžaduje čas, povedal by som<br />

dlhší čas, než sa na prvý pohľad zdá. Oba<br />

tieto procesy sú evolučné v tom zmysle, že sa<br />

v priebehu času spomínané krivky „učia“ novým<br />

tvarom a umiestneniu jednak na základe<br />

zmien v správaní ľudí na strane dopytu a na<br />

strane ponuky a jednak sa adaptujú na zmeny<br />

spôsobené externými zásahmi mocenských<br />

subjektov. Ponechávam na tvorivosť čitateľov<br />

rozhodnutie, aký vplyv majú vyššie spomínané<br />

dotácie, to znamená externé zásahy na klausovské<br />

krivky: či ich deformujú alebo posunujú,<br />

respektíve oboje. To nám pomôže pochopiť<br />

čo je v hospodárstve trhové (spontánne) a čo

netrhové (subjektívne, voluntaristické). Mohlo<br />

by nám to pomôcť k relevantnejšiemu uvažovaniu<br />

o tom či slovenské hospodárstvo je<br />

trhové a nakoľko a či je kultúrne a nakoľko.<br />

Iba našepkám, že dotácie samé osebe, a ich<br />

neprehľadné prideľovanie sú smrteľným nepriateľom<br />

trhu a kultúru podnikania doslova<br />

zabíjajú. Ostatne v minulom čísle EuroReportu<br />

sa k veci vyjadrila hviezda z najjagavejších<br />

– sám Milton Friedman. Môžeme len ľutovať,<br />

že fotóny emitované touto hviezdou nedopadajú<br />

na sietnice tých, čo by dačo mohli s uvedenými<br />

javmi a procesmi urobiť.<br />

„Neschopnosť nie je objektívna príčina! Je<br />

to zlyhanie politických strán, orgánov, inštitúcií<br />

a konkrétnych ľudí.“<br />

Ľudia, najmä vlastníci mocenských kresiel sa<br />

radi, ako dobre vieme skrývajú pod ochranné<br />

krídla „objektívnych príčin“. Najčastejšie vtedy,<br />

keď problémy vznikli<br />

z dôvodov ich subjektívneho<br />

pričinenia, nimi<br />

zapríčinených chýb, ich<br />

omylov, zanedbania,<br />

lajdáctva atď. Známe<br />

porekadlo hovorí, že<br />

„Dobrá výhovorka stojí<br />

groš!“. Lenže niektorí<br />

naši politici, funkcionári<br />

a iní hodnostári sa ani<br />

neobťažujú výhovorky<br />

hľadať, nieto chyby<br />

a nedostatky nimi<br />

zavinené odstraňovať.<br />

Príkladov by bolo možné<br />

uviesť toľko, že by<br />

sa nevmestili do celého<br />

tohto čísla euroREPOR-<br />

TU. Sú však medzi nimi<br />

aj také, ktoré korešpondujú<br />

s obsahovým<br />

zameraním tohto čísla.<br />

Vezmime si povedzme<br />

taký Kataster. Je všeobecne<br />

známou skutoč-<br />

nosťou, že v mnohých<br />

Foto: archív<br />

prípadoch neplní<br />

svoje úlohy kvalitne a včas, ba v mnohých<br />

prípadoch porušuje zákony napríklad tým,<br />

že niekoľkonásobne prekračuje predpísané<br />

lehoty na vybavenie agend. „Objektívnym dôvodom“<br />

na také prieťahy je to, že sú služobné<br />

útvary Katastra enormne zaťažené. Podobné<br />

výhovorky počúvame a čítame aj v súvislosti<br />

s prieťahmi na súdoch. Potom poškodený občan,<br />

ak naberie odvahu, obráti sa na Európsky<br />

súd pre ľudské práva a spravidla vyhrá spor so<br />

SR. Jasne, pretože prieťahy nie sú objektívne.<br />

S týmto pojmom „objektívne“ však neslobodno<br />

potmehúdsky manipulovať. Prieťahy sú objektívne<br />

v tom zmysle, že boli objektívne zistené<br />

a že ich teda môžeme považovať za fakty. Na<br />

druhej strane, prieťahy sú subjektívne, pretože<br />

ich zapríčinil subjektívny faktor – dalo sa im<br />

predísť, keby bola dobrá vôľa, zodpovednosť<br />

a odbornosť tých, v ktorých kompetencii tieto<br />

veci sú a ktorí za to zo zákona a ústavy zodpovedajú.<br />

A keď to nerobia, tak potom my da-<br />

ňovníci platíme za neschopnosť a pochybenia<br />

kohosi celkom konkrétneho, len preto, že štát<br />

nevie zabezpečiť nápravu a zosobniť finančné<br />

škody, ktoré vznikli nečinnosťou ľahko zistiteľných<br />

osôb zodpovedného orgánu (veď spravidla<br />

nejde, a ani nemôže ísť o akéhosi bájneho<br />

„neznámeho páchateľa“). Pritom však Ústava<br />

SR jasne definuje, že „Každý má právo, aby sa<br />

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných<br />

prieťahov“. V tomto zmysle o mnohých kauzách<br />

si oprávnene môžeme myslieť, že v SR<br />

sa hrubo porušujú nielen Ústava SR a mnohé<br />

zákony, ale aj všeobecné ľudské práva deklarované<br />

medzinárodnými dohodami, zmluvami<br />

a sú petrifikované kultúrou dobrých mravov.<br />

Nečudo potom, že v sporoch občanov SR s republikou<br />

Európsky súd pre ľudské práva vytrvalo<br />

odmieta akceptovať dôvody objektivizovania<br />

prieťahov v súdnom konaní. Veď ako by aj<br />

mohli uznať detinsky naivné dôvody vyhovárajúce<br />

sa na objektívne vysoký počet otvorených<br />

káuz, ktorými sú zavalené slovenské súdy<br />

a menovite tie, ktorých kauzy sa dostali pred<br />

Európsky súd pre ľudské práva. Patričný rezort<br />

mal pätnásť rokov na to, aby uviedol veci na<br />

poriadok, takže bolo „...naozaj dostatok času<br />

na prijatie rýchlych a efektívnych opatrení na<br />

odstránenie uvedeného stavu...“ , bolo počuť<br />

zo Štrasburgu. V daktorých novinách (zdá sa<br />

mi, že o tom písal M. Leško v SME) som sa<br />

dočítal, že „za to, že na okresných súdoch leží<br />

120-tisíc káuz márne čakajúcich na rozhodnutie,<br />

a na súdoch krajských je ich 13-tisíc, nie sú<br />

zodpovedné súdy, ale Slovenská republika“.<br />

Ďalší príklad by som mohol uviesť z oblasti<br />

sociálnej politiky, menovite z oblasti sociálnych<br />

dávok a najmä z politicko-ekonomickej<br />

oblasti starobných dôchodkov. Zlyhania na<br />

príslušnom rezorte a aj v Sociálnej poisťovni<br />

sú veľké a v jednotlivých prípadoch priam „do<br />

neba volajúce“ pochybenia konkrétnych a ani<br />

len trocha nie anonymných ľudí. Takýto vývoj<br />

udalostí v našej spoločnosti, ktorý politické<br />

strany a hnutia a ich nominanti do vládnych<br />

kresiel, úradov, inštitúcií atď. nevedia zvládnuť,<br />

či aspoň zmierniť už predlhých pätnásť<br />

rokov spôsobuje obrovské škody v spoločnosti,<br />

urážajúcu a ponižujúcu nespravodlivosť generovanú<br />

v konkrétnych sektoroch a odvetviach<br />

národného hospodárstva a osobitne práve<br />

v primárnom sektore, na vidieku. Veci sú to<br />

tak vážne, že sa z driemot začínajú preberať<br />

už aj niektorí poslanci. Škoda, že až potom,<br />

keď mlieko prekypelo a všade čpie spálený<br />

kazeín. Lebo, ak sa mám vrátiť späť ku caligulovským<br />

sentimentom oblasť mliekarenstva je<br />

ešte nemravnejšia záležitosť ako zrno z husto<br />

siatych obilnín.<br />

Vyššie spomínaný novinár nedávno ironicky<br />

napísal, že Spoločná poľnohospodárska<br />

politika EÚ (CAP – Common Agricultural<br />

Policy) „zaznamenáva prenikavé úspechy<br />

už aj v nových členských štátoch. Nadbytok<br />

nepredajného obilia v Česku vykúpia - elektrárne.<br />

Použijú ho ako palivo. Štát totiž nestíha<br />

vykupovať (ako predpisuje nariadenie<br />

Európskej komisie), roľníci dostanú zaplatené<br />

a Česi budú svietiť za lacné peniaze.“<br />

Typické rozuzlenie, v ktorom všetci vyhrávajú<br />

alebo prehrávajú? Prikláňam sa k tej druhej<br />

alternatíve.<br />

Predstava niektorých predstaviteľov poľnohospodárskej<br />

loby, že pomôcť našim podnikateľom<br />

v rastlinnej a živočíšnej výrobe možno<br />

tak, že sa budú slovenské subvencie približovať<br />

a postupne vyrovnávať so subvenciami v najbohatších<br />

krajinách EÚ je scestná a škodí práve<br />

tým, ktorým má pomôcť. K úspechu môže,<br />

a to z viacerých dôvodov viesť práve opačný<br />

lobistický a najmä politický cieľ – znižovanie<br />

subvencií v krajinách, v ktorých<br />

je ich hladina najvyššia (Francúzsko,<br />

Španielsko aj ďalšie bohaté krajiny<br />

pôvodnej pätnástky). �<br />

57<br />

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI

SLOVENSKÁ EKONOMIKA<br />

58<br />

EKONOMICKÉ UDALOSTI POHĽADOM<br />

ANALYTIKA<br />

Pavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosť<br />

Výhľad ekonomického vývoja eurozóny, ktorý prirodzene<br />

ovplyvňuje aj slovenské hospodárstvo, nie je práve najpriaznivejší.<br />

Nielen v reakcií na slabý ekonomický rast za prvý štvrťrok<br />

2005, zverejnený Eurostatom, boli pôvodné predpoklady<br />

oživenia celého zoskupenia prehodnotené smerom nadol (po<br />

koľkýkrát už), a to zo strany mnohých nadnárodných inštitúcií<br />

vrátane OECD či MMF. Problémom sa javí chabí domáci dopyt<br />

a naopak export z eurozóny je v dobrej kondícii. Ak má obyvateľstvo,<br />

v prostredí negatívnych správ, obavy o budúci vývoj,<br />

utrácať sa mu príliš nechce. A kvôli prepojeniu ekonomík to<br />

nie je dobrá správa ani pre slovenských exportérov resp. producentov.<br />

Slabý domáci dopyt v západnej Európe drží dynamiku zahraničného<br />

obchodu Slovenska na uzde. Navyše pokračuje prehlbovanie<br />

zahranično-obchodnej nerovnováhy, i keď jej miera zatiaľ<br />

nevyvoláva obavy. Podľa údajov Štatistického úradu rozdiel<br />

medzi vývozom a dovozom skončil za mesiac marec v zápornej<br />

hodnote 3,5 mld. korún, a teda mierne nižšom schodku ako za<br />

predchádzajúci mesiac (februárový deficit bol však revíziou<br />

prehĺbený). Dvanásťmesačné saldo sa prepadlo už na vyše 53<br />

mld. korún. Výrazne spomalila medziročná dynamika dovozu na<br />

4,6% (po vyše takmer 14% vo februári), avšak opätovne prevýšila<br />

tempo rastu vývozu (3,1%). Okrem spomínaného slabého<br />

dopytu zo strany eurozóny, výrazným faktorom v niekoľkých<br />

posledných mesiacoch je predovšetkým zníženie produkcie<br />

subjektov automobilového priemyslu na Slovensku, čo zároveň<br />

znamená aj nižšie nároky na dovoz vstupov. Na druhej strane<br />

medziročne vyššia cena ropy a zemného plynu tlačí na výšku<br />

dovozov, aj keď ich fyzický objem sa nemusí meniť. Silný rast<br />

maloobchodných tržieb (o vyše 9% za prvý kvartál) naznačuje,<br />

že aj zvýšené spotrebné dovozy sa čiastočne podpisujú pod<br />

schodky obchodnej bilancie krajiny. Výrazné zlepšenie bilancie<br />

zahraničného obchodu by malo priniesť až nábeh výroby vo<br />

Volkswagene, kľúčovom podniku na Slovensku.<br />

Prílev zahraničných investícií by sa mal stať motorom exportu<br />

Slovenska (samozrejme po určitom úvodnom nápore na dovoz)<br />

a následne akcelerácií ekonomického rastu. Zatiaľ však zverejňované<br />

dáta nepotvrdzujú, že by Slovensko bolo takmer zavalené<br />

prílevom zahraničných investorov, ako by sa mohlo zdať na<br />

základe medializovaných správ. Pomerne často možno naraziť<br />

na správy, že agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií<br />

(SARIO) rokuje s desiatkami zahraničnými investormi, ktorí<br />

spolu investujú stovky miliónov eur a vytvoria tisícky pracovných<br />

miest. Lenže publikované reálne čísla zatiaľ hovoria o niečom<br />

inom.<br />

Zo štruktúry platobnej bilancie, ktorú zverejňuje Národná<br />

banka Slovenska, vyplýva, že prílev priamych zahraničných investícií<br />

na Slovensko dosiahol za prvé dva mesiace tohto roka<br />

(posledný známy údaj) hodnotu 44 mil. USD. Avšak v rovnakom<br />

období minulého roka to bolo o vyše 300 mil. USD viac. Lepšiu<br />

vypovedaciu hodnotu má údaj za celý rok 2004, keď zahraniční<br />

investori investovali u nás 838 mil. USD (2% HDP), pričom v<br />

roku 2003 to bolo 973 mil. USD (3% HDP). A aby to bolo jednoznačné,<br />

aj objem neprivatizačných investícií sa medziročne<br />

znížil. Problém bude zrejme spočívať v nie štandardnom prístupe<br />

slovenských predstaviteľov zverejňovať ešte len rozpracované<br />

projekty a nie až konečné rozhodnutie investora. Veď<br />

investor komunikuje s príslušnými inštitúciami v rámci<br />

niekoľkých krajín naraz. A preto z ekonomického pohľa-<br />

Economic events in Slovakia at a glance<br />

Pavol Ondriska, ING d.s.s.<br />

The economic outlook of eurozone, which influences also the<br />

Slovak economy, is all but optimistic. Original expectations of<br />

recovery were once again downgraded by a lot of respected<br />

institutions (including OECD or IMF) and not only due to the weak<br />

growth of gross domestic product (GDP) for the first quarter of<br />

2005. Indeed, persisting weak domestic demand appears to be<br />

a problem, while exports from eurozone countries are solid. If<br />

citizens´ confidence is disrupted, influenced by various concerns<br />

and negative news, they do not incline to spending.<br />

Due to global economic relationships, the weak domestic<br />

demand in eurozone curbs also the results of Slovak foreign<br />

trade. The deepening in external imbalance continued also in<br />

March, although its level has not cast concerns over fragility so<br />

far. According to Statistical Office, a difference between exports<br />

and imports recorded a negative value of SKK 3.5 bn in March,<br />

but being slightly better than in the previous month (the deficit<br />

in February was deepened by revision). Twelve-months cumulative<br />

deficit sank already to SKK 53 bn. The YoY growth dynamic of<br />

imports slowed down pronouncedly to 4.6 per cent (after more<br />

than 14 per cent in February), however, it outstripped again<br />

the pace of export growth (3.1 per cent). Next to the mentioned<br />

weak demand in eurozone, a lower production in Slovak car<br />

manufacturing in the course of the last months is behind the<br />

worse foreign trade results. In addition, high prices of crude<br />

oil and natural gas created pressures on imports, although the<br />

physical amount did not have to be changed. Moreover, strong<br />

growth in retail sales (more than 9 per cent) indicates that also<br />

increased consumption imports have an effect on the deepening<br />

in country´s external imbalance. An improvement of foreign trade<br />

in this year is dependent on a production restoring in Volkswagen,<br />

the key industrial subject in Slovakia, and later in 2006 on a<br />

production commencement in the new car plants built by PSA<br />

Peugeot and KIA.<br />

Indeed, the inflows of foreign direct investments should<br />

become a driving force for the Slovak exports (logically after an<br />

initial surge of imports) and acceleration of economy growth<br />

consequently. However, the published data has not confirmed<br />

so far, that Slovakia would be inundated by inflows of foreign<br />

investors, as it appears on the basis of published news. One can<br />

relatively often comes across on information that the government<br />

agency for foreign investment support (SARIO) is negotiating with<br />

tenths of foreign investors, which will invest together hundreds<br />

million euros and create thousands of new jobs. However, actually<br />

released hard facts signal a different situation.<br />

According to balance of payment, released by the central bank,<br />

the inflow of foreign direct investments (FDI) in Slovakia reached<br />

USD 44 mil. for the first two months of this year (the last published<br />

data). But in the same period of last year it was by USD 300 mil<br />

higher. More reliable figure is for the entire year of 2004, when<br />

Slovakia attracted USD 838 mil (2 per cent of GDP), while in 2003<br />

it represented USD 973 mil (3 per cent of GDP). And being the<br />

comparison fully fair, also ex-privatisation FDI inflows declined<br />

in year on year comparison. The difference between hard figures<br />

and published news consists in a non-standard approach of Slovak<br />

representatives to reveal also projects, which are still in the course<br />

of negotiating and not only final and agreed decisions. From<br />

economic point of view, there is no reason for media presentation<br />

of such unfinished projects, particularly if it is not clear whether

du nie je príliš dôvod na mediálnu prezentáciu, ak nie je isté,<br />

či sa rozhodne pre Slovensko. Navyše je jasné, že medzi prvým<br />

kontaktom zahraničného investora s „krajinou“ a skutočným investovaním<br />

prvej koruny zvyčajne prejde výrazný časový úsek.<br />

Ostatným príkladom bola medializácia projektu Hankook<br />

Tires. Slovensko si bude musieť počkať na pozitívne efekty z<br />

rozhodnutia kórejského výrobcu pneumatík Hankook Tires realizovať<br />

investíciu u nás. Najskôr však bude „investovať“ štát,<br />

teda daňoví poplatníci, a to v podobe investičných stimulov.<br />

Iste, o investície Slovensko súťaží s okolitými krajinami, pričom<br />

každá poskytuje určité formy stimulov. A tak v snahe kompenzovať<br />

nedostatky - menší trh, nižšia kúpna sila, menej pozitívnych<br />

referencií a pod. – je Slovensko nútené stimuly v určitej forme<br />

poskytovať. Jednako, môžeme len špekulovať, aký by bol prílev<br />

investícií na Slovensko, ak by sme neposkytovali stimuly vybraným<br />

subjektom, ale o takto ušetrené prostriedky daňových<br />

poplatníkov by sme plošne znížili poistné odvody pre všetky<br />

podniky. Lenže problém stimulov však spočíva aj v tom, že investorovi<br />

pravdepodobne kompenzujeme aj výdavky, ktoré na<br />

Slovensku neskončia. Slovenskí daňoví poplatníci sa tak skladajú<br />

na pracovné miesta v zahraničí. Čo ak investícia firmy Hankook<br />

vo výške 500 mil. eur zahŕňa napr. aj nákup strojov v zahraničí,<br />

výdavky na logistiku, či právne služby, a to všetko poskytované<br />

firmami v zahraničí. A vráti investor časť stimulov, ak skutočný<br />

objem produkcie, alebo počet zamestnancov bude nižší ako<br />

pôvodné sľuby? A v neposlednom rade, čo ak po dobehnutí<br />

stimulov investor premiestni továreň do inej krajiny s nižšími<br />

nákladmi s ďalšími stimulmi?<br />

Investície smerované prevažne do automobilového priemyslu<br />

posilňujú obavy o závislosti celej ekonomiky na konjunkturálnych<br />

cykloch, ktorým výrazne podlieha práve automobilový priemysel.<br />

Na druhej strane Slovensko nie je v pozícií, že by si mohlo<br />

medzi investormi vyberať. Jednako vplyv dominancie jedného<br />

sektora (na kľúčový podnik v oblasti automobilového priemyslu<br />

je naviazaný systém subdodávateľov) na celú ekonomiku ilustrujú<br />

výsledky vyššie spomínaného zahraničného obchodu a s nimi<br />

prirodzene prepojený výkon domáceho priemyslu. Priemyselná<br />

produkcia už pol roka dosahuje slabé výsledky, keď za marec<br />

sa jej dynamika dokonca ponorila do červených čísiel (pokles o<br />

2,2% podľa údajov Štatistického úradu). Hoci vplyv výroby dopravných<br />

vozidiel (pokles o takmer 15%, avšak rast o 43% pred<br />

rokom) je na spracovateľský priemysel dominantný, nejde však<br />

len o výpadok jedného odvetvia, ale takmer celoplošnú záležitosť.<br />

Celkovo až sedem zo štrnástich odvetví spracovateľského<br />

priemyslu vykázalo v marci pokles. A z rastúcich štyri odvetvia<br />

spomalili. Slabý domáci dopyt v Európe je jednou z príčin. A že<br />

by aj dopad silnej koruny, ktorá práve v marci lámala rekordy?<br />

Jednako slabší výkon priemyslu bol pravdepodobne jednou<br />

z príčin spomalenia medziročného rastu hrubého domáceho<br />

produktu Slovenska za prvý štvrťrok. Podľa rýchleho odhadu<br />

Štatistického úradu jeho hodnota dosiahla rovných 5% po 5,8%<br />

v posledných troch mesiacoch minulého roka. Napriek spomaleniu,<br />

ktoré bolo očakávané, je dynamika rastu naďalej silná. Na<br />

detailné údaje z pohľadu štruktúry si však budeme ešte musieť<br />

počkať do polovice júna.<br />

Hoci produkčné výkony priemyslu nie sú v medziročnom<br />

porovnaní práve optimistické, podniky výrazne zvyšujú mzdu<br />

(takmer o 11% za prvý kvartál) a zároveň aj počet zamestnancov<br />

(o 17 tisíc osôb). Čiastočný problém je v tom, že mzdy sa<br />

adaptívne odvíjajú na základe už dosiahnutej minuloročnej (a<br />

pomerne vysokej miery inflácie), zatiaľ čo reálny rast miezd sa<br />

očisťuje aktuálnou (a nižším infláciou). Ale aj nominálny rast<br />

miezd je výrazný, takže podniky zrejme vidia svoju finančnú<br />

situáciu a vývoj produktivity optimisticky.<br />

Na mzdy si „posvietila“ aj centrálna banka vo svojej inflačnej<br />

správe, zverejnenej koncom apríla (pod názvom Strednodobá<br />

predikcia. Mimochodom išlo vôbec o prvú inflačnú správu<br />

Národnej banky Slovenska. V inflačnej správe NBS potvrdila, že<br />

medziročná miera inflácie, meraná harmonizovaným indexom<br />

an investor will choose Slovakia. In addition, a time lag exits<br />

between the first contact of an investor with respective country´s<br />

bodies in and an actual investment of the first dollar. Of course,<br />

political views on the problem are different.<br />

The recent disclosure of project Hankook Tires represented<br />

one example of the above mentioned. Slovakia will have to wait<br />

for positive effects resulting from the decision of South Korea´s<br />

tyres producer to invest in the country. However, first of all the<br />

state (tax payers respectively) will have to invest in the form of<br />

investments incentives. Of course, Slovakia competes for FDI with<br />

its neighbouring countries and every country offers some kinds<br />

of incentives. Thus due to an endeavour to attract investors and<br />

offset its limitations (smaller market, lower purchasing power or<br />

less positive references), Slovakia is forced to provide incentives.<br />

One can only speculate what FDI inflow would be, if the country<br />

did not provide incentives to only selected subjects but used<br />

such budget savings for a cut in social insurant payments for<br />

all companies. However, there are further problems related to<br />

incentives. Thanks to incentives an investor might be compensated<br />

even for investments, which will not be used in Slovakia. Hence,<br />

the Slovak taxpayers support working positions abroad. What<br />

if the investment of Hankook Tires (USD 500 EUR) includes<br />

also purchases of machines abroad, costs on logistical and law<br />

services, all provided by non-residents. And will the investor return<br />

a part of incentives if the actual amount of production or jobs is<br />

lower than it was promised? Last but not least, what if the investor<br />

will move its plant to a further country (with lower costs and new<br />

incentives) when the incentives in Slovakia expire?<br />

The investments oriented mainly to the manufacturing of<br />

transport vehicles and their parts strengthen concerns over a<br />

dependence of the entire economy on conjectural cycle, by which<br />

this very kind of manufacturing is influenced. On the other hand,<br />

Slovakia is not in a position that it could choose among investors.<br />

Nevertheless, a domination of one industrial branch (in Slovakia<br />

it relates to transport vehicles manufacturing and Volkswagen<br />

Slovakia respectively) on the entire economy is illustrated by the<br />

above mentioned negative results of foreign trade and industrial<br />

production. The industrial production has already posted weak<br />

results for half year, when in March its growth dynamic even<br />

dipped into the red figures (decline by 2.2 pre cent according<br />

to Statistical Office). Although transport vehicles manufacturing<br />

(drop by nearly 15 per cent, while 43 per cent growth a year<br />

earlier) has a crucial impact on the total manufacturing is crucial,<br />

the weak performance was not influenced only by one branch.<br />

It is a matter of the general situation. As much as seven out of<br />

fourteen manufacturing branches posted a negative growth in<br />

March and four out of the growing branches slowed down. The<br />

weak domestic demand in Europe represents one of the reasons.<br />

Does the impact of koruna represent a further reason, since it was<br />

the strongest in March?<br />

Nevertheless, the weak industry performance represented one<br />

of the reasons of slowing down in economy growth of the country<br />

for the first quarter. Based on the flash estimate of Statistical<br />

Office, the level of YoY GDP growth reached exactly 5 per cent in<br />

January-March 20005 after 5.8 per cent in the last three month of<br />

2004. Despite the deceleration, which was expected, its dynamic<br />

is still strong. Nevertheless, we have to wait for detail GDP figures<br />

until the midst of the June (when they will be published) to analyse<br />

the data.<br />

Although, industrial performance is not optimistic, firms<br />

increased pronouncedly wages (nearly 11 per cent for the<br />

first quarter of 2005) and also a number of employees (by 17<br />

thousand jobs). Partial problem consists in the fact that wages<br />

bargaining is based on an adaptive approach regarding inflation<br />

level (relatively high inflation in 2004), while real wages growth<br />

is adjusted by current levels of inflation (relatively low).<br />

Nevertheless, also nominal wages growth was strong.<br />

Firms likely see their financial situation and productivity<br />

optimistically.<br />

59<br />

SLOVENSKÁ EKONOMIKA

SLOVENSKÁ EKONOMIKA<br />

60<br />

spotrebiteľských cien (HICP) bude v decembri 2005 pod jej<br />

inflačným cieľom. A vzhľadom na najúčinnejší horizont menovej<br />

transmisie (rok až rok a pol) sa jej pozornosť presunula na<br />

koniec roka 2006, kde NBS očakáva rast spotrebiteľských cien<br />

(HICP) s priemerom na úrovni 1,9%. Je to síce v rámci inflačného<br />

cieľa pre rok 2006, ale pravdepodobne nižšie ako by NBS chcela<br />

túto hodnotu vidieť (cieľ je pod 2,5%). Zároveň centrálna banka<br />

avizovala, že vzhľadom na riziká vyplývajúce so silného rastu<br />

miezd a domáceho dopytu je priestor pre pokles referenčných<br />

úrokových sadzieb obmedzený, pokiaľ sa iné indikátory neodchýlia<br />

od svojho očakávaného vývoja. Domnievam sa, že uvolnenie<br />

úrokovej zložky menovej politiky si môže vynútiť len obnovenia<br />

výraznejšieho zhodnocovania sa koruny voči euru, vzhľadom na<br />

vyšší vplyv devízového kurzu ako úrokových sadzieb na malú a<br />

otvorenú ekonomiku, ktorá navyše nie je tvorcom svetových cien<br />

ale ich prijímateľom. Lenže tak ako čas plynie a domáca mena<br />

osciluje okolo svojho niekoľkomesačného minima voči referenčnému<br />

euru. Hoci pokles cien takmer všetkých druhov finančných<br />

aktív (ktorý začal v polovici marca) nielen v stredoeurópskom<br />

regióne sa pôvodne zdal len za krátkodobou záležitosťou, stále<br />

k obnoveniu rastu akcií a mien nedošlo. Zdá sa, že muselo by<br />

prísť skutočne silné zhodnotenie koruny, aby to vyprovokovalo<br />

centrálnu banku ešte znížiť svoje kľúčové úrokové sadzby. Skôr<br />

by sa dalo usudzovať, že cyklus znižovania úrokových sadzieb je<br />

na Slovensku v tejto chvíli u konca.<br />

V súlade s očakávaním Banková rada NBS ponechala koncom<br />

mája svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Základná<br />

sadzba, 2-týždňová repo sadzba, tak po februárovom znížení<br />

o celý percentuálny bod, naďalej prestavuje rovné 3 percentá.<br />

Centrálna banka zopakovala znepokojenie nad silným rastom<br />

miezd v jednotlivých odvetviach, aj po zohľadnení jednorázových<br />

faktorov, ktoré by mohli vybudovať v ekonomike dopytové<br />

inflačné tlaky v strednodobom horizonte. Zároveň „odobrila“<br />

priestor pre posilňovanie kurzu koruny vzhľadom na jej súčasné<br />

úrovne ako aj priaznivý vývoj ekonomických ukazovateľov.<br />

Domnievam sa, že zverejnenie dát za celú ekonomiku v polovici<br />

júna vnesie viac svetla na blízku budúcnosť nastavenia menovej<br />

politiky. Najbližší krok tak bude pravdepodobne zvýšenie základnej<br />

úrokovej sadby, otázkou je však načasovanie takéhoto<br />

kroku.<br />

V ostatných zverejnených inflačných číslach dopytové tlaky<br />

zatiaľ nie sú výrazné. Dynamika rastu spotrebiteľských cien<br />

poľavuje, i keď za apríl si takýto vývoj dočasne vybral prestávku.<br />

Podľa údajov Štatistického úradu, spotrebiteľské ceny<br />

vzrástli medzimesačne o 0,2%, pričom medziročná dynamika<br />

sa mierne zrýchlila na 2,7% (po 2,5% v marci). Aj za apríl<br />

možno konštatovať, že pod vývoj cien sa naďalej podpisujú<br />

tri najmenej stabilné a najťažšie odhadnuteľné faktory, a to<br />

kurz koruny, ceny potravín a cena ropy. Za apríl sa z týchto<br />

faktorov zviditeľnili najmä pohonné hmoty, ktoré medzimesačne<br />

zdražili o 5,9%, čo samo osebe posunulo celkovú cenovú<br />

hladinu o 0,2 percentuálneho bodu vyššie. Medziročné zdraženie<br />

pre motoristov však ani zďaleka nepredstavuje 50%, teda<br />

tempo ktorým sa medziročne zhruba zvýšila priemerná ceny<br />

barelu ropy typu Brent Oslabenie dolára ku korune, časové<br />

oneskorenie, a pravdepodobne umiernenejšia cenová politika<br />

dominantného rafinérskeho výrobcu a predajcu na Slovensku<br />

robia svoje. Treba spomenúť, že apríl zakončil ročné obdobie<br />

po vstupe Slovenska do EÚ a priemerné ceny potravín hlásia<br />

pokles o pol percenta. Hoci priemerné ceny potravín mierne<br />

klesajú, ceny stravovania v reštauráciách a jedálňach pokračujú<br />

už niekoľko mesiacov v raste. Keďže ceny energií sa pre<br />

podnikateľské subjekty výrazne nezvýšili, možno to pripísať na<br />

vrub rastúceho domáceho dopytu, ako odraz rastúcich miezd.<br />

Ako sa bude cenová hladina vyvíjať ďalej? Očakávam, že po<br />

aprílovej prestávke by sa mala dynamika inflácie opätovne<br />

znižovať až tesne pod hranicu dvoch percent v prázdninových<br />

mesiacoch, do konca roka však následne stúpne k<br />

trom percentám.<br />

The development of wages became a spotlight of the central<br />

banks´s inflation report, which was released at the end of<br />

April (under name Medium Term Prediction). By the way, it has<br />

represented the first inflation report by NBS ever. In the document,<br />

the central bank confirmed that YoY inflation rate, measured by<br />

harmonised index of consumer prices (HICP) would be below its<br />

2005 inflation target. And taking into account the most effective<br />

horizon of monetary policy transmission (four till six quarters),<br />

the attention of NBS moved towards the end of 2006, when the<br />

central bank expects inflation at a level of 1.9 per cent. Such level<br />

is within inflation target for 2006, but probably lower than NBS<br />

would like to see it (the target is below 2.5 per cent). Regarding<br />

the risks resulting from the strong wages growth and domestic<br />

demand, the central bank signalled that a room for additional<br />

monetary policy easing is limited, unless other indicators do not<br />

deflect from their currently expected development. I assume that<br />

only a resuming in a strong appreciation of the koruna can enforce<br />

an interest rate cut, because there is a higher impact of exchange<br />

rate than interest rates in the small and opened economy, which<br />

is not a price searcher but price taker. However time is passing<br />

and the domestic currency oscillates around its several months<br />

low against the euro. Although the recent decline in financial<br />

assets prices was originally judged as a short-term effect (started<br />

in the midst of March and not only in central Europe region), the<br />

recovery of the prices has not occurred yet. I think that a robust<br />

appreciation would have to appear which would motivate NBS to<br />

cut its rates. In summary, the monetary policy easing has already<br />

finished its current cycle and the next change will be likely a hike.<br />

The question is its timing.<br />

In line with broad expectations, the bank board of NBS left its<br />

key interest rates unchanged at the end of May. The basic rate,<br />

2-week repo rate, still represents 3 per cent after it was cut by 100<br />

bps at the end of February. The central bank repeated its concerns<br />

over strong wages growth in individual branches, also after<br />

adjustments by nonrecurring events, which could build up inflation<br />

demand pressures in the medium term horizon. In addition, NBS<br />

indicated that the koruna has a room for appreciation, which is<br />

justified by the current development of economic fundamentals. I<br />

assume that macro data related to the entire economy (which are<br />

scheduled to be released in the midst of June), could indicate a<br />

further step of the central bank.<br />

So far, inflation demand pressures have not been pronounced<br />

this year. The dynamic of consumer prices abated, although it<br />

“took one month off” in April. According to the Statistical Office<br />

data, consumer prices increased by 0.2 per cent (MoM) and its YoY<br />

dynamic accelerated slightly to 2.7 per cent (after 2.5 per cent).<br />

The consumer prices development was also in April influenced<br />

by three the least stable and most difficultly predictable factors<br />

consisting of the exchange rate and prices of foods as well as<br />

crude oil. In April, particularly fuel prices dominated showing a<br />

MoM growth of 5.9 per cent, which itself moved the total price<br />

level by two decimal points. But the YoY price rise in fuel prices<br />

for drivers did not reach 50 per cent being the pace by which the<br />

average prices of Brent crude oil grew in this respective month.<br />

Factors as the weaker dollar against koruna, time lags and also<br />

likely modest policy of key fuel producer and seller in Slovakia<br />

influenced positively this fact. It could be interesting that in April<br />

Slovakia completed one year of its membership in the European<br />

Union and food prices conveyed a decrease by half of per cent.<br />

Although average food prices went down in month on month<br />

comparison, alimentation prices in restaurants continued rising<br />

for several months. Since regulated energy prices for enterprise<br />

sector were not significantly raised this year, it might be attributed<br />

to rising domestic demand reflecting strongly growing wages.<br />

How will inflation develop in the upcoming months? I expect<br />

inflation dynamic to decline towards the level of 2 per cent over<br />

the summer months, but towards the end of the year the CPI<br />

dynamic will recover accelerating slightly to 3 per cent. Hence,<br />

there is no reason for consumers to be afraid

ARCHITEKTÚRA MUSÍ BYŤ AKO DOBRÁ<br />

A KRÁSNA SOCHA<br />

MILAN AUGUSTÍN<br />

Interiér reštaurácie Paparazzi v Bratislave<br />

Riadica veža letovej prevádzky na letisku M. R. Štefánika<br />

Interiér Café UFO<br />

Foto: archív<br />

Miloš Maličevič sa narodil v roku 1967<br />

v kúpeľnom meste Banja Luka v Bosne,<br />

otec Bogdan je akademický maliar, absolvent<br />

mníchovskej akadémie, matka<br />

Smilja učiteľkou. Absolvoval Fakultu<br />

architektúry v Belehrade, kde promoval<br />

v roku 1991 diplomovou prácou<br />

Urbanisticko-architektonické riešenie<br />

kúpeľného mesta Arendjelovac v Srbsku.<br />

O dva roky prišiel kvôli vojne v bývalej<br />

Juhoslávii na Slovensko, kde žije a pôsobí<br />

dodnes. Na Slovensku sa venoval<br />

najmä tvorbe bytových interiérov a rekonštrukcii<br />

historických bytových fondov.<br />

Vytvoril asi 60 bytových interiérov, je<br />

autorom Penziónu 77 v Pezinku, vily<br />

Dana v Záhorskej Bystrici či vily Bobo<br />

v Hanuliakove.<br />

Zaujímavým interiérom v Maličevičovej<br />

realizácii je Jednotka intenzívnej<br />

starostlivosti detského kardiocentra na<br />

Kramárach, ktorú financovali Leo a Mimi<br />

Danihelsovci z Los Angeles.<br />

„Obdivujem tvorbu Gaudího,“ vyznáva<br />

sa Miloš Maličevič, „architektúra musí<br />

byť ako dobrá a krásna socha.“ Slovensko<br />

malo v prvej polovici minulého storočia<br />

viac európskejších architektov ako<br />

dnes. Tým sa nechcem nikoho dotknúť, je<br />

to môj pohľad...Milujem detaily klasickej<br />

remeselnej práce, napríklad kováčsky<br />

vykuté strapce hrozna zakomponované<br />

v neosecesnom zábradlí, štruktúry<br />

vytvorené z kusov dlaždíc a keramiky.<br />

Detail v priestore ho oživí a dá mu neopakovateľnú<br />

atmosféru. Raz mi jeden<br />

architekt povedal, že ak dostane k dispozícii<br />

200 x 200 metrov, ukáže, čo je<br />

dobrá architektúra. Mne postačí jedna<br />

stotina toho priestoru, teda 2 x 2 metre<br />

a tiež sa o to pokúsim...“<br />

Do roku 1996 sa venoval projekcii,<br />

dnes už svoje návrhy realizuje s vlastným<br />

týmom. V súčasnosti pracuje na<br />

rekonštrukcii hotela Euro v Starej Lesnej,<br />

návrh polyfunkčného objektu a hotela<br />

v Banskej Štiavnici vybrali ako najlepší.<br />

Je spolutvorcom novej riadiacej veže<br />

letovej prevádzky na letisku M. R. Štefánika<br />

v Bratislave. Všetci traja autori<br />

boli vyznamenaní Jurkovičovou cenou<br />

a veža sa stala Objektom roku 1998.<br />

M. Maličevič je autorom interiéru známej<br />

reštaurácie Paparazzi a najnovšie<br />

interiéru Café UFO (predtým kaviareň<br />

Bystrica) v Bratislave.<br />

„Svet je krásny, neopakovateľný,<br />

stále sa meniaci, ale v našom vedomí<br />

a vnímaní akoby statický“ uvažuje Miloš<br />

Maličevič. „Slovensko je nádherná krajina,<br />

stredné Slovensko mi zalesnenými<br />

vrchmi, zrázmi a úvalmi pripomína rodnú<br />

Bosnu. Som svojim spôsobom tulák,<br />

v čase i priestore. Možno tu zapustím<br />

korene a možno sa vrátim k maľovaniu<br />

akvarelov alebo budem<br />

objavovať krásy Provence a pri<br />

dobrom víne vychutnávať<br />

slasti francúzskeho juhu...“ �<br />

61<br />

ARCHITEKTÚRA

EURÓPSKA KOMISIA<br />

V PODPORE VZDELÁVANIA A VÝSKUMU JE<br />

SLOVENSKO VEĽMI SLABÉ<br />

S komisárom Európskej komisie za Slovenskú republiku Jánom Figeľom hovoril publicista František Meliš.<br />

Keď sme hodnotili vstup Slovenska do<br />

Európskej únie, hovorili sme o tom,<br />

čo nám to prinieslo. Výskumy verejnej<br />

mienky hovoria o tom, že na Slovensku<br />

vládne spokojnosť.<br />

Slovensko v Európskej únii obstálo. Nie je to<br />

však dôvod na nejakú úľavu, ale na ešte väčšiu<br />

angažovanosť a schopnosť využívať tento<br />

nový právny, politický a ekonomický priestor<br />

na všestranný <strong>rozvoj</strong>. Som presvedčený, že<br />

Slovensko môže byť úspešným členom Európskej<br />

únie a rozvíjať sa tak dynamicky, ako<br />

dokázalo dostihnúť negociácie v prístupovom<br />

procese. Rozhodujúcim momentom pre takýto<br />

možný úspech je úloha vzdelávania v nadväznosti<br />

na vedu, výskum, inovácie a <strong>rozvoj</strong><br />

ľudského potenciálu. Investície do vzdelania<br />

sú najlepšími investíciami s najvyššou mierou<br />

návratnosti. Sú jednou z odpovedí na hospodárske<br />

a sociálne problémy v Európskej únii<br />

a na vysokú nezamestnanosť v nej, jej starnutie<br />

a slabú konkurencieschopnosť. Slovensko<br />

je stredom tohto kontinentu, a preto európske<br />

problémy sú aj naše a naše sú zasa podobné<br />

európskym.<br />

Nedávno ste sa stretli so zástupcami<br />

Slovenskej rektorskej konferencie. Ktoré<br />

témy rezonovali na tomto stretnutí?<br />

V dialógu so Slovenskou rektorskou konferenciou<br />

sme si povedali o niektorých súvislostiach,<br />

ktoré môžu takúto cestu formovať.<br />

Je o to lepšom a väčšom investovaní do<br />

vzdelávania. To lepšie znamená reformy, ktoré<br />

konvergujú s európskym priestorom, aby<br />

rástla mobilita, kompatibilita, využiteľnosť<br />

kvalifikácií slovenských škôl, hlavne univerzít,<br />

aby rástla atraktívnosť inštitúcií, ktoré v tejto<br />

krajine poskytujú vzdelávanie a aby zároveň<br />

rástla kvalita, ktorá to všetko podmieňuje.<br />

Druhou časťou zlepšenia je viac financií na<br />

vzdelávanie. Dvadsiateho apríla som predložil<br />

Európskej komisii dokumentáciu o úlohe<br />

univerzít v napĺňaní Lisabonskej stratégie.<br />

Jedným z odporúčaní tohto dokumentu pre intenzívnu<br />

vedomostnú ekonomiku je investovať<br />

dve percentá hrubého domáceho produktu<br />

do vzdelávania. Nie je to luxus, ukazuje sa to<br />

ako nevyhnutnosť aj pre porovnávanie Európy<br />

so Spojenými štátmi americkými, ale aj na<br />

porovnávanie medzi štátmi dvadsaťpäťky.<br />

Slovensko má čo v tejto oblasti pridávať. Je to<br />

o obnove infraštruktúry, ale aj o pozdvihnutí<br />

celého vzdelávacieho systému. Táto téma si<br />

zaslúži prioritnú pozornosť aj v budúcom<br />

finančnom rámci Európskej únie a pri definovaní<br />

slovenského národného <strong>rozvoj</strong>ového<br />

plánu, aby vzdelávanie, veda<br />

a výskum, inovácie mali svoj samostatný,<br />

jasný a prioritný operačný<br />

plán, ktorý zabezpečí aj možnosť<br />

62<br />

Foto: archív<br />

čerpať štrukturálne prostriedky práve na túto<br />

dôležitú oblasť.<br />

Je spoplatnenie vysokého školstva,<br />

o ktorom sa toľko na Slovensku diskutuje,<br />

jednou z ciest k týmto métam?<br />

Lepšie a viac investovať do školstva je<br />

jednou z odpovedí na súčasné problémy<br />

Slovenska, ale aj Európskej únie. Slovensko<br />

je súčasťou bolonského procesu, realizuje<br />

viaceré dôležité zmeny, ktoré ho kompatibilizujú<br />

a spájajú s rastúcim európskym<br />

priestorom vyššieho vzdelávania. Ak hovorím<br />

o európskom priestore, tak nemám na mysli<br />

iba Európsku úniu, ale od mája 45 krajín,<br />

ktoré prechádzajú týmito reformami. V súvislosti<br />

s objemom je priestor na zlepšovanie.<br />

Hovoria o tom viaceré európske i celosvetové<br />

porovnávania, a preto viac a lepšie investovať<br />

je veľmi dôležité aj na Slovensku. Zdroje<br />

príjmov sú verejné a súkromné. Európska<br />

komisia odporúča verejno-súkromné partnerstvá,<br />

povzbudzuje k ich vytváraniu, pretože<br />

sú veľmi aktuálne v období, keď Európa<br />

potrebuje mobilizovať svoje vnútorné zdroje<br />

a hľadať odpovede na vysokú nezamestnanosť,<br />

starnutie populácie, zaostávanie<br />

v konkurencieschopnosti. Školstvo je a zostane<br />

v kompetencii štátov, je to subsidiárna<br />

záležitosť, a tak je to správne a potrebné. Je<br />

vecou rozhodnutí slovenských orgánov, resp.<br />

spoločnosti, občanov a aj parlamentu, ako<br />

sa podarí stimulovať podnikovú či osobnú<br />

súkromnú sféru. Jednou z možností je školné<br />

kombinované s efektívnym systémom štipendií.<br />

V tomto čase v Európe na to pristupujú<br />

viaceré krajiny, iné o tom diskutujú a ďalšie<br />

zostávajú pri tradičných modeloch.<br />

Ešte sa v únii neurobilo všetko na vzájomné<br />

uznávanie kvalifikácie. Aký vývoj<br />

možno teda očakávať?<br />

Dôležité je, že vďaka konvergujúcim reformám<br />

sa v Európe vytvára priestor pre istú<br />

kompatibilitu a právny presah či už z hľadiska<br />

uznávania kvalifikácií a ich využitia, ale aj<br />

certifikácií a hodnotenia kvality. Dnes už viaceré<br />

európske krajiny uznávajú vyhodnotenú<br />

a prijatú kvalifikáciu zahraničnou agentúrou.<br />

Minulý rok Európska komisia prijala odporúčanie,<br />

ktoré určuje istý proces pre budúci<br />

európsky systém zaručovania kvality. Právne<br />

platné rozhodnutia v tomto zmysle však<br />

neboli prijaté. Je to odporúčanie, ktorým<br />

sa budú členské krajiny zaoberať na jeseň<br />

tohto roku. Už z hľadiska vypracovaných odporúčaní<br />

je postulovaný proces etablovania<br />

pravidiel, ktoré môžu umožniť práve takéto<br />

otvorenejšie prostredie uznávania certifikátov,<br />

resp. kvalifikácií a akreditácií udelených<br />

v zahraničí.<br />

Európa výrazne zaostáva za Spojenými<br />

štátmi americkými v nákladoch na vzdelanie<br />

a ostatné oblasti vedomostnej<br />

ekonomiky.<br />

O zaostávaní Európy za Spojenými štátmi<br />

americkými sa často diskutuje. Spojené štáty<br />

sú superštátom a superveľmocou z geopolitického<br />

hľadiska, ale aj z hľadiska vnútornej<br />

schopnosti vytvárať prajné prostredie pre<br />

podnikanie i pre ochranu intelektuálneho<br />

duševného vlastníctva. V Európe máme<br />

problém zadefinovať patent spoločenstva,<br />

vytvárať bezbariérovú Európu pre pohyb za<br />

prácou či kvalifikáciou. Potrebujeme reformy<br />

i financie. Európa každý rok zaostáva za USA<br />

zhruba o 150 miliárd eur. Spojené štáty investujú<br />

do vyššieho vzdelávania 2,7% hrubého<br />

domáceho produktu, zatiaľ čo Európa iba<br />

1,1% priemeru európskeho hrubého domáceho<br />

produktu. Slovensko je pod priemerom<br />

Európskej únie, čo je dôvodom na pridanie<br />

nielen vo vzťahu k únii, ale aj k cieľom a ambíciám,<br />

ku ktorým sme sa prihlásili. Rozdiel<br />

medzi Európou a USA je aj v oblasti výskumu,<br />

čo je ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim<br />

postavenie univerzít v Európe. Veľa<br />

z nich sa angažuje vo výskume, pretože 40%<br />

európskeho výskumu sa realizuje práve na<br />

univerzitách. Slovensko investuje zhruba iba<br />

jednu tretinu do výskumu v porovnaní s priemerom<br />

Európskej únie, ktorá je na tretinovej<br />

úrovni v porovnaní s USA. Ak sa podarí v júni<br />

schváliť finančnú perspektívu na sedem rokov<br />

a udržať prioritné postavenie vzdelávania, výskumu<br />

a ďalších oblastí, tak to môže výrazne<br />

napomôcť všetkým a osobitne tým, ktorí budú<br />

pripravení práve na využitie takéhoto finančného<br />

rámca. �

EURÓPSKA ÚSTAVA A JEJ<br />

KULTÚRNO-CIVILIZAČNÉ ASPEKTY<br />

Profesor Jozef M. Rydlo, člen Slovenského ústavu a nositeľ viacerých akademických titulov, patrí medzi najvzdelanejších<br />

Slovákov. Dlhé roky strávil v zahraničí (1968 – 1993) na univerzitách v Padove, Benátkach, Záhrebe, Skopje, Ríme,<br />

Vatikáne, Mníchove, Viedni, Toronte, Washingtone DC, Lausanne, Berne, Ženeve, Buenos Aires a Paríži. Je autorom<br />

množstva publikácií z oblasti literatúry, dejín a filozofie. Vo vydavateľskom družstve Lúč založil edíciu Libri Historiae<br />

Slovaciae. V súčasnosti pôsobí ako bibliograf v Univerzitnej knižnici v Bratislave a prednáša na Filozofickej fakulte UK.<br />

Rozhovor zaznamenal spolupracovník euroREPORTU Daniel Šmihula.<br />

Patríte k ľuďom, ktorí už boli občanmi<br />

Európskej únie v čase, keď sa o našom<br />

členstve v EÚ len hovorilo. Ako sa dívate<br />

na náš minuloročný vstup do EÚ?<br />

Aj kladne, aj záporne. Pozitívne je to, že<br />

obnovený národný štát Slovákov sa etabloval<br />

v rodine európskych štátov ako subjekt medzinárodného<br />

práva – keďže Slovensko nie je<br />

neutrálny štát, nemôže nebyť v tých medzinárodných<br />

štruktúrach, v ktorých sa nachádzajú<br />

jeho susedia. Záporné je to, že druhá Slovenská<br />

republika ako nový a mladý štát, prakticky bez<br />

tradície samostatnej štátnej existencie a bez<br />

vlastnej politickej skúsenosti samostatného<br />

štátneho života, nebola primerane pripravená<br />

na integračné pohyby, mnohé z nich podcenila<br />

a na viaceré z nich dopláca a bude ešte dlho<br />

doplácať. Slovenský politický establishement<br />

zabúda, že politiku určuje zemepis a Slovensko<br />

je geopoliticky malý štát.<br />

Aký je váš názor na diskusiu diskusiou<br />

o tzv. európskej ústave?<br />

Termín tzv. európska ústava nie je ani vhodný,<br />

ani náležitý. Na úrovni bežného občana<br />

diskusia o tzv. euroústave neprebehla prakticky<br />

nikde, v nijakom členskom štáte, ktorý poznám.<br />

Žiadna diskusia o tzv. euroústave vlastne<br />

nebola a ani parlamenty, ani voliči, ktorí sa<br />

majú vyjadriť v referendách, tzv. euroústavu<br />

nepoznajú. Zostala len predmetom profesionálneho<br />

záujmu relatívne úzkeho kruhu politikov,<br />

právnikov, diplomatov a mienkotvorných novinárov,<br />

prípadne akademických debát. Je to<br />

celkom pochopiteľné, pretože tzv. euroústava<br />

nevychádza z potrieb občanov, je dokumentom<br />

majúcim niekoľko tisíc strán a výsledok<br />

mocenských kompromisov. Tzv. euroústava je<br />

produktom Európskeho konventu, ale tento<br />

konvent bol zhromaždením, ktoré nemalo mandát.<br />

Aká bola jeho politická, odborná a mravná<br />

kvalifikácia? Aké boli národné konventy? Na<br />

Slovensku to boli výlučne mocenské, a nie<br />

intelektuálne elity, ktoré formulovali slovenské<br />

stanoviská. Tie diskusie, ktoré však prebehli boli<br />

veľmi živé a vystriedali sa v nich všetky možné<br />

náhľady. Prejavujú sa vážne, ba až podstatné<br />

rezervy najmä voči ideologickému charakteru<br />

tohto návrhu, ale aj voči stále širšiemu redukovaniu<br />

suverenity štátov.<br />

Diskusia o tzv. európskej ústave upozornila<br />

na viacero iných problémov, ktoré<br />

boli donedávna zametávané pod koberec.<br />

Jedným z nich je aj otázka definície<br />

európskych hodnôt, ktoré by mali Európu<br />

Foto: M. Košírer<br />

odlíšiť od iných civilizačno-kultúrnych oblastí.<br />

Dokážeme si tieto európske hodnoty<br />

nejako jasnejšie definovať?<br />

Pokiaľ sa nositelia tradičných európskych<br />

hodnôt kresťanstva, humanity, sociálnej spravodlivosti<br />

a rešpektovania ľudskej osoby, človeka,<br />

s jej prirodzenými právami a povinnosťami<br />

nedokážu tak spolčiť, aby mali prevahu v najvyšších<br />

orgánoch EÚ, bude sa možné iba sťa-<br />

žovať a prípadne aj verejne o tom diskutovať,<br />

ale skutočná zmena sa nebude môcť presadiť.<br />

Domnievam sa, že nie je problém definovať<br />

hodnoty európskej kresťanskej civilizácie, ale<br />

problémom je tieto hodnoty dodržiavať, riadiť<br />

sa nimi, budovať na ich základe sociálne<br />

a politické štruktúry. Emblematický je príklad<br />

tzv. kresťanských strán napríklad na Slovensku:<br />

čo je na nich kresťanské okrem slovíčka v ich<br />

názve? Ako môže byť kresťanskou taká strana,<br />

čo má za podpredsedu militantného ateistu<br />

navyše s eštebáckou minulosťou? Kým sa nezjednotia<br />

činy s vyhláseniami, EÚ sa naďalej<br />

bude topiť v mori klamstiev a blúdiť v labyrinte<br />

virtuálnej reality hodnotového zmätku.<br />

V súčasnosti reálne hrozí, že po tom, ako<br />

Ústavná zmluva nebola ratifikovaná vo<br />

Francúzsku a v Holandsku v roku 2006<br />

nevstúpi do platnosti a celý projekt zlyhá<br />

– čo bude potom? Neohrozí to celý proces<br />

európskej integrácie?<br />

Ak chce vedenie EÚ rešpektovať základné<br />

princípy demokratického poriadku, v prípade,<br />

že jeden alebo viac členských štátov nebude<br />

ratifikovať návrh tzv. euroústavy, môže to byť<br />

účinným stimulom na revidovanie doterajšieho<br />

smerovania EÚ a na realistickejšie formulovanie<br />

tohto návrhu na ústavnú zmluvu. V súčasnosti<br />

však, bohužiaľ, sila trhu dokáže viac, než<br />

akákoľvek ústava. EÚ je výhodný biznis pre<br />

mnohých jedincov a národy a tie nepripustia,<br />

aby prišli o túto jedinečnú príležitosť zbierať<br />

sliepky, čo znášajú zlaté vajcia a na ktorých<br />

stáli sociálne programy jednotlivých národov...<br />

Scenár neschválenia tzv. euroústavy je pravdepodobný,<br />

ba reálny všade tam, kde bude<br />

o nej ľudové referendum, teda kde sa uplatní<br />

tento zvrchovaný inštrument priamej demokracie<br />

a občania sa budú môcť slobodne vyjadriť.<br />

Ak však tzv. euroústava schválená nebude –<br />

nájsť požadovanú jednohlasnosť 25 európskych<br />

štátov sa mi zdá ilúziou, ba utópiou – vôbec nič<br />

sa nestane. Zopár eurofunkcionárov zanarieka<br />

pretože príde o svoje prerogatívy, ale EÚ bude<br />

fungovať podľa dohovoru z Nice a proces eurointegrácie<br />

bude pokračovať ďalej.<br />

Aká je vaša vízia budúcnosti Európskej<br />

únie?<br />

Na túto otázku možno dať jednoznačnú odpoveď:<br />

návrat ku prameňom. Robert Schuman,<br />

Konrad Adenauer a Alcide de Gasperi položili<br />

základy Európy, ktorá mala dušu. Štáty, ktoré ju<br />

vytvárali, ju budovali na kresťanských základoch.<br />

Európania, Taliani, Francúzi, Nemci, Angličania,<br />

Íri či Gréci sa s ňou identifikovali, lebo ich<br />

rešpektovala ako Talianov, Francúzov, Nemcov,<br />

Angličanov, Írov či Grékov. Bohatosť a budúcnosť<br />

spojenej Európy spočíva len v jej národnej rozmanitosti.<br />

EÚ môže byť len Európou národov.<br />

EÚ ohrozujú dva javy, ktoré doposiaľ ohrozovali<br />

všetky veľké štátne útvary: sociálna nerovnosť<br />

a rozpínavosť. Životnosť EÚ je podmienená<br />

tým, ako efektívne dokáže vyrovnávať veľké<br />

rozdiely v hospodárskom vývoji jednotlivých<br />

celkov (štátov, regiónov) a do akej miery dokáže<br />

eliminovať odstredivé tendencie štátov<br />

na „periférii“. Z tohto hľadiska nie je návrh<br />

bývalého švédskeho premiéra – premiestniť<br />

centrum EÚ do stredu Európy – nejakou extravaganciou,<br />

či akademickým rozjímaním, ale<br />

našepkávaním riešenia priam životne dôležitej<br />

otázky súdržnosti tohto celku. Pravda, popri<br />

tejto geografickej súdržnosti je potrebné mať<br />

neustále na mysli vnútornú súdržnosť, ktorá sa<br />

dá realizovať jedine cez formulovanie a dodržiavanie<br />

jasnej hodnotovej štruktúry,<br />

vzájomné poznanie a nahradenie<br />

súťaživosti vedomím spoločnej súdržnosti<br />

a odkázanosti. �<br />

63<br />

DISKUSIA O EURÓPSKEJ ÚSTAVE

EURÓPSKY PARLAMENT<br />

Budúcnosť Európy 60 rokov po skončení<br />

druhej svetovej vojny<br />

Predseda EP Josep BORRELL (PES, ES) otvoril<br />

v pondelok 9. mája 2005 o 17:00 májové<br />

zasadnutie EP v Štrasburgu, ktoré sa začalo<br />

v duchu osláv 60. výročia skončenia 2. svetovej<br />

vojny.<br />

Hneď v úvode predniesol svoj prejav k spomínanej<br />

udalosti, v ktorom pripomenul hroznú<br />

bilanciu tejto tragickej epochy svetových<br />

dejín, počas ktorej zahynulo viac než 60 miliónov<br />

ľudí, boli cielene vyhladzované menšiny<br />

a etniká a zničené rozsiahle regióny. Predseda<br />

BORREL pripomenul, že teraz, 60 rokov<br />

po jej skončení v Európe, musí nad celým<br />

kontinentom viať vlajka slobody a pripomínať<br />

mier, ktorý koniec vojny priniesol.<br />

Zdôraznil a pripomenul, že tento mier<br />

v skutočnej forme zavládol len pre polovicu<br />

Európy, keďže druhú časť kontinentu vzápätí<br />

po oslobodení postihla iná – totalitná nadvláda.<br />

Tá priniesla svetu bipolaritu a novú formu<br />

neslobody, „no dnes, keď je Európa znovu<br />

zjednotená, a bude nás čoskoro ešte viac, je<br />

skutočný dôvod oslavovať“.<br />

Josep BORRELL pripomenul, že názvy ulíc<br />

a námestí po celej Európe nám pripomínajú<br />

všetko, čo Európa zažila a dnes, keď už mier<br />

považujeme za samozrejmosť, by sme sa mali<br />

zaviazať k inej istote, ktorú európski občania<br />

očakávajú – k budovaniu prosperity a bezpečnosti<br />

v Európe, ako aj vo svete.<br />

Okrem toho vyzdvihol aj iný dôležitý moment<br />

spájajúci sa s 9. májom – každoročne<br />

oslavovaný Deň Európy.<br />

V rámci osláv a oficiálneho otvorenia<br />

plenárnej schôdze pred plénom EP vystúpila<br />

lotyšská huslistka Baiba SKRIDE, ktorá v roku<br />

2001 vyhrala prvú cenu prestížnej belgickej<br />

súťaže „Kráľovnej Alžbety“ a pred prítomnými<br />

v hemisfére Parlamentu zahrala slávne husľové<br />

dielo – Bachovu sonátu pre sólové husle.<br />

Poslanci sa k výročiu vyjadrili počas vyhlásení<br />

v stredu 11.mája popoludní. Spomínanej<br />

rozpravy sa zúčastnil aj Jean-Claude JUN-<br />

CKER za Radu a predseda Európskej komisie<br />

José Manuel BARROSO.<br />

Súčasný predseda Rady JUNCKER vo<br />

svojom emotívnom prejave, ktorým zožal<br />

veľký potlesk prítomných poslancov, vyslovil<br />

svoje presvedčenie, že pripomínať si kapituláciu<br />

Nemeckej ríše a hrôzy, ktoré európsky<br />

kontinent počas 2. svetovej vojny zažil, je<br />

povinnosťou, ba dokonca veľmi vážnou<br />

povinnosťou všetkých ľudí, najmä tých,<br />

ktorí sa narodili po jej skončení. „Je<br />

potrebné pripomínať si to, čo sa<br />

v Európe odohralo. Koncentračné<br />

64<br />

EURÓPSKY PARLAMENT<br />

MÁJOVÉ ZASADNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU<br />

tábory, kde boli mučení a likvidovaní ľudia,<br />

bojové polia, kde vyčíňala smrť a nekonečné<br />

pohrebné sprievody. My, narodení po 2. svetovej<br />

vojne, sme nemuseli byť s týmito drámami<br />

konfrontovaní a preto to, čo môžeme urobiť,<br />

je nezabúdať a pripomínať si tragédie, ktoré<br />

sa smutne zapísali do dejín.<br />

Spomínajúc na dni oslobodenia vyjadril<br />

vďačnosť všetkým, ktorí Európu oslobodili<br />

– americkým aj kanadským vojakom, a rovnako<br />

s vďakou a úctou vojakom ruskej Červenej<br />

armády.<br />

Obracajúc sa k nemeckým poslancom, ako<br />

zástupcom nemeckého ľudu, vyzdvihol fakt,<br />

že Nemci neboli nikdy tak dobrými susedmi,<br />

akými sú v súčasnosti.<br />

Pripomenul aj to, že po vojne nájdená sloboda<br />

nebola rovnakou slobodou pre všetkých<br />

– „My v západnej Európe sme mohli po roku<br />

1945 ďalej žiť v slobode, no ľudia v strednej<br />

a západnej Európe nepoznali tú istú slobodu,<br />

akú sme poznali my, ešte ďalších 50 rokov.<br />

Chcem ich preto privítať a povedať im, že<br />

sme veľmi hrdí na to, že ich tu znova máme.<br />

Až teraz po rozšírení sa naozaj skončila 2.<br />

svetová vojna. Nech žije rozšírenie. Európa už<br />

nikdy nesmie byť rozdelená.“<br />

Hovoriac v osobnejšom tóne predseda<br />

Rady povedal: „Ja som sa narodil po vojne<br />

a vyrastal som v atmosfére studenej vojny,<br />

keď nám hovorili, koho máme mať radi a koho<br />

nenávidieť, koho sa báť, a rovnako to bolo aj<br />

na druhej strane. Koľko času sme touto hroznou<br />

logikou stratili... To si musíme pamätať<br />

a ľudí už iba zbližovať.“<br />

José Manuel BARROSO zastupujúci<br />

Komisiu vo svojom prejave pripomenul najväčší<br />

konflikt 20. storočia, ktorý je ešte stále<br />

v spomienkach tých, čo ho prežili. Spomenul<br />

koniec 2. svetovej vojny a najmä to, že napriek<br />

slobode, ktorá nastúpila, boli milióny tých, pre<br />

ktorých svetlo nádeje vzápätí zhaslo a jedna<br />

nočná mora neslobody bola nahradená druhou.<br />

Citujúc Churchilla a zdôrazňujúc jeho odvahu<br />

vysloviť takúto myšlienku vo vtedajších<br />

časoch spomenul jeho výrok, v ktorom tento<br />

významný európsky politik po vojne povedal,<br />

že prvým krokom k znovuzjednoteniu európskej<br />

rodiny musí byť partnerstvo medzi<br />

Francúzskom a Nemeckom. Vzápätí vyzdvihol<br />

skutky veľkých Európanov, akými boli Robert<br />

Schuman, Jean Monnet, Konrad Adenauer, de<br />

Gasperi a iní, ktorí sa potom činmi podieľali<br />

na budovaní toho, čo je dnes v Európe skutočnosťou.<br />

Aj podľa Barrosa neprišla skutočná sloboda<br />

s koncom 2. svetovej vojny, ale s pádom Berlínskeho<br />

múra.<br />

„Nemali by sme zabúdať, čím bola Európa<br />

v minulosti – pred 60 rokmi sme zažili<br />

holokaust, pred približne 30 rokmi niektoré<br />

južné krajiny ešte stále žili v diktatúrach a až<br />

do času približne pred 15 rokmi si polovica<br />

Európy nemohla vychutnávať slobodu a demokraciu,“<br />

uviedol predseda Európskej komisie.<br />

„Našťastie,“ pokračoval, „história tým neskončila<br />

a ani tento príbeh týmto nekončí. To,<br />

čo európski lídri vytvorili v 40-tych a 50-tych<br />

rokoch bolo svetlom a magnetom – svetlom,<br />

čo svietilo cez tmavé roky tým, ktorí nemali<br />

taký mier, aký mali ostatní Európania a silnou<br />

príťažlivou silou ľuďom a krajinám, čo sa oslobodzovali<br />

a videli EÚ ako podnet na premenu<br />

svojich krajín. Pre mňa, moju generáciu, Európa<br />

znamená demokraciu.“<br />

Rozprava o tejto téme bola napokon zakončená<br />

prijatím rezolúcie vo štvrtok 12. mája,<br />

ktorú na základe vyhlásení Rady a Komisie<br />

predložil Parlamentu v mene Výboru pre<br />

zahraničné veci poslanec Elmar BROK (PPE/<br />

DE, DE). Rezolúcia bola schválená pomerom<br />

hlasov 463 za a 49 proti. 33 poslancov sa<br />

hlasovania zdržalo.<br />

Európsky parlament, si v nej pripomína výročie<br />

konca druhej svetovej vojny v Európe 8.<br />

mája 1945 ako dôsledok kapitulácie nacistického<br />

Nemecka, a vyjadruje smútok za všetkými<br />

obeťami nacistickej tyranie. Pripomína<br />

predovšetkým všetky obete holokaustu, smúti<br />

za stratou obetí vojny na všetkých stranách<br />

a vyjadruje vďačnosť tým, ktorí prispeli k oslobodeniu<br />

od národného socializmu, systému<br />

založeného na neľudskosti a tyranii.<br />

Uznesením Parlament osobitne vzdáva<br />

hold všetkým spojeneckým silám, ktoré obetovali<br />

svoje životy a tým národom, ktoré bojovali<br />

vo vojne proti nacizmu a fašizmu. Zároveň<br />

si pripomína, že pre niektoré národy koniec<br />

druhej svetovej vojny znamenal obnovenú<br />

tyraniu spôsobenú stalinistickým Sovietskym<br />

zväzom a uvedomuje si závažnosť utrpenia<br />

a nespravodlivosti, ktoré zažili národy zajaté<br />

na východnej strane železnej opony.<br />

Uznesenie tiež spomína úspech národov<br />

strednej a východnej Európy pri vytváraní<br />

právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv,<br />

ktoré nasledovali po demokratických revolúciách,<br />

v ktorých bol zvrhnutý komunistický<br />

režim.<br />

Hlavná časť uznesenia upozorňuje na<br />

dôležitosť uchovávania spomienok na<br />

minulosť, a zároveň zdôrazňuje, že len<br />

silná Európa môže poskytnúť prostriedky<br />

na prekonanie ukrutností z minulosti.<br />

Parlament v rezolúcii víta prvú príležitosť pripomenutia<br />

si výročia s poslancami zvolenými<br />

zo všetkých 25 krajín Európskej únie. Chápe ju

ako výraz ešte užšieho spojenia národov a občanov,<br />

ktorí prekonali delenia na agresorov<br />

a obete a na víťazov a porazených, a tiež ako<br />

príležitosť na zabránenie návratu nacionalizmu<br />

a totalitnej vlády.<br />

Taktiež zdôrazňuje, že proces európskej<br />

integrácie a ďalší vývoj Európskej únie sú<br />

príkladom mieru a výsledkom slobodného<br />

rozhodnutia ľudí určiť si ich vlastný osud a vyhlasuje,<br />

že podľa helsinských dohôd, žiadna<br />

krajina nemá právo rozhodnúť o osude inej<br />

krajiny. V závere Parlament rezolúciou vyzýva<br />

všetky krajiny, aby otvorili ich archívy týkajúce<br />

sa druhej svetovej vojny.<br />

Vo vysvetleniach hlasovaní, nasledujúcich<br />

po schválení uznesenia, vystúpila<br />

poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (PPE/DE,<br />

SK), ktorá vyslovila poďakovanie všetkým<br />

poslancom, ktorí ho podporili. Ako počas<br />

svojho príhovoru uviedla, „toto vyhlásenie<br />

je obrovským morálnym zadosťučinením<br />

pre všetkých, ktorí zažili útrapy 2.<br />

svetovej vojny a akéhokoľvek násilia po<br />

nej. Mnohí z nich už dnes nežijú a tí, čo<br />

žijú, ďakujú, že Európsky parlament nezabudol.“<br />

Pred plénom potom spomenula<br />

a poďakovala poslancom za uznesenie<br />

aj v mene svojho otca, Štefana Kanyaiho,<br />

ktorý prežil takmer 9-ročné peklo ruského<br />

gulagu. „Pre mladých, ktorí vďaka Bohu<br />

vojnu nezažili, bude podkladom poznania<br />

poučiť sa z minulosti pre vybudovanie<br />

slobodnej a mierovej budúcnosti Európy,“<br />

dodala slovenská poslankyňa.<br />

Kvalita vody na kúpanie<br />

Parlament sa v pondelok v druhom<br />

čítaní zaoberal návrhom novej legislatívy<br />

týkajúcej sa podmienok, ktoré musí<br />

spĺňať voda vhodná na kúpanie, pričom<br />

samotné hlasovanie sa uskutočnilo v utorok<br />

10.mája.<br />

V ňom Parlament schválil správu spravodajcu<br />

Julesa MAATENA (ALDE/ADLE,<br />

NL) v zmysle kompromisov dosiahnutých<br />

počas rokovaní s Radou (25 členskými<br />

štátmi), čím sa vzdal určitých požiadaviek<br />

pôvodne navrhnutých parlamentným<br />

Výborom pre životné prostredie.<br />

Úpravy smernice sa týkajú prírodných kúpalísk,<br />

ako sú jazerá, rieky, pobrežné morské<br />

vody atď. a ich prijatie bolo potrebné, pretože<br />

smernica z roku 1976, ktorá upravuje túto<br />

oblasť v súčasnosti, je už zastaraná a prekonaná<br />

novými vedeckými poznatkami.<br />

Návrh Komisie k tejto problematike rozdelil<br />

vody vhodné na kúpanie do troch kategórií<br />

• voda výbornej kvality<br />

• voda dobrej kvality<br />

• voda zlej kvality<br />

pričom zaradenie do týchto kategórií je<br />

určené detailnými mikrobiologickými parametrami,<br />

skúmajúcimi predovšetkým prítomnosť<br />

a množstvo baktérií typu enterococci<br />

a eschericchia coli. Rada ministrov navrhla<br />

štvrtú kategóriu vody, nazvanú<br />

• voda postačujúcej kvality<br />

tvrdiac, že všetky členské štáty by ju mali<br />

byť schopné implementovať najneskôr do<br />

roku 2015. Jej parametre mali byť podľa<br />

Rady identické s parametrami vody „dobrej<br />

kvality“, no metódy na jej hodnotenie mali<br />

byť o niečo menej prísne. Parlamentné plénum<br />

jej zahrnutie schválilo, a to na 8-ročné<br />

prechodné obdobie. Poslanci však odsúhlasili<br />

prísnejšie kritériá na jej hodnotenie, než boli<br />

tie, ktoré navrhovala Rada.<br />

Parlament tiež súhlasil s ďalšou požiadavkou<br />

Rady – tá rozhodla rozlišovať medzi<br />

vodami pobrežnými a vnútrozemskými a navrhla,<br />

aby hodnotenie mikrobiologických<br />

parametrov pri vnútrozemských vodách bolo<br />

iba spolovice také prísne, ako pri hodnotení<br />

vôd pobrežných.<br />

Naopak Parlament, aj napriek nesúhlasu<br />

Rady, schválil zavedenie detailných záväzných<br />

nariadení, ktoré budú musieť národné<br />

a regionálne úrady presne dodržiavať v prípade<br />

núdzových situácií.<br />

Kontaktná osoba:<br />

André Riche<br />

(Štrasburg) tel.: (33-3) 881 73840<br />

(Brusel) tel.: (32-2) 28 40992<br />

GSM 32(0)498 98 35 85<br />

e-mail: envi-press@europarl.eu.int<br />

Organizácia pracovného času<br />

Súlad medzi prácou a rodinným životom<br />

zamestnancov vytvára nielen lepšiu pracovnú<br />

atmosféru, ale takisto umožňuje lepšie sa prispôsobiť<br />

potrebám pracovníkov, hlavne tých,<br />

ktorí na sebe nesú zodpovednosť za rodinu.<br />

Možno ho teda považovať za jeden zo základných<br />

prvkov na dosiahnutie cieľov Únie,<br />

ktoré boli ustanovené v Lisabonskej stratégii.<br />

Regulácia pracovného času je z toho dôvodu<br />

fundamentálnou podmienkou vytvorenia rovnováhy<br />

medzi pracovným a rodinným životom<br />

zamestnancov.<br />

EÚ v súčasnosti prehodnocuje kľúčovú legislatívu<br />

v tejto oblasti, ktorá sa bytostne dotýka<br />

všetkých európskych občanov a preto sa<br />

Parlament v prvom čítaní v utorok 10. mája<br />

v rozprave zaoberal návrhom Komisie, ktorý<br />

mení a dopĺňa smernicu č. 2003/88/ES<br />

o niektorých aspektoch súvisiacich s organizáciou<br />

pracovného času.<br />

Hlasovanie o tomto návrhu sa uskutočnilo<br />

v stredu 11. mája. Poslanci v ňom počtom<br />

hlasov 355 za, 272 proti a 31 absencií<br />

schválili správu spravodajcu Alejandra<br />

CERCASA (PSE, ES), čím zamietli niektoré<br />

podstatné požiadavky z návrhu Komisie.<br />

Výsledok hlasovania: Koniec opt-outu<br />

a zarátavanie času pohotovosti do<br />

pracovného času<br />

Prijatím opatrení zameraných na zlepšenie<br />

pracovných podmienok zamestnancov<br />

poslanci rozhodli, že do troch rokov<br />

od vstupu novej smernice do platnosti<br />

zanikne právo jednotlivých zamestnancov<br />

zvoliť si „výnimku“ („opt-out“) z platnej<br />

legislatívy, teda možnosť rozhodnúť<br />

sa pracovať viac než 48 hodín týždenne<br />

(tento dodatok bol prijatý pomerom<br />

hlasov 378 za, 262 proti a 15 absencií)<br />

a takisto určili, že tzv. „čas pohotovosti“<br />

sa vo väčšine prípadov bude rátať ako<br />

riadny pracovný čas, a teda bude musieť<br />

byť aj riadne finančne ohodnotený.<br />

Schválením ďalších pozmeňujúcich<br />

návrhov poslanci v pléne súhlasili s kompromisom,<br />

podľa ktorého budú mať členské<br />

štáty právo vypočítavať neaktívne<br />

obdobie v čase pohotovosti osobitným<br />

spôsobom tak, aby bolo v súlade s maximálnym<br />

priemerným týždenným pracovným<br />

časom.<br />

Poslanci tiež definovali pojmy „čas pohotovosti“<br />

a „neaktívne obdobie v čase<br />

pohotovosti“, ktorých nejasná interpretácia<br />

doposiaľ spôsobovala veľké problémy.<br />

Podľa novoprijatej správy sa „čas pohotovosti“<br />

chápe ako „obdobie, počas ktorého<br />

pracovník nemôže voľne disponovať so svojím<br />

časom a je povinný zdržiavať sa na pracovisku,<br />

alebo na inom mieste práce určenom jeho<br />

zamestnávateľom, aby vykonával obvyklú<br />

prácu a/alebo určité činnosti a úlohy spojené<br />

s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />

právnymi predpismi a/alebo postupmi v príslušnom<br />

členskom štáte“.<br />

„Neaktívne obdobie v čase pohotovosti“ sa<br />

definuje ako „obdobie, počas ktorého je pracovník<br />

v pohotovosti, ale nevykonáva obvyklú<br />

prácu ani žiadne činnosti alebo úlohy spojené<br />

s náplňou práce, v súlade s vnútroštátnymi<br />

právnymi predpismi a/alebo postupmi<br />

v príslušnom členskom štáte.“<br />

Obe tieto obdobia budú musieť<br />

byť po vstupe smernice do platnosti<br />

chápané ako pracovný čas. �<br />

65<br />

EURÓPSKY PARLAMENT

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR<br />

66<br />

Tlačový a informačný odbor<br />

Úradu vlády Slovenskej republiky<br />

Námestie slobody 1<br />

813 70 Bratislava<br />

Tel: ++ 421 7 5729 5248<br />

Fax: ++ 421 7 5249 7625<br />

mmaruska@government.gov.sk<br />

jana.riskova@government.gov.sk<br />

Informácie z tohto InfoServisu<br />

a mnoho ďalších nájdete<br />

na internetových stránkach úradu<br />

vlády Slovenskej republiky<br />

na adrese www.vlada.gov.sk<br />

Z komuniké<br />

130. schôdza vlády SR<br />

(4. mája 2005)<br />

131. schôdza vlády SR<br />

(10. mája 2005)<br />

132. schôdza vlády SR<br />

(18. mája 2005)<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

4. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 130.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila návrh zákona o environmentálnom<br />

overovaní a registrácii organizácií v schéme<br />

Európskeho spoločenstva pre environmentálne<br />

manažérstvo a audit a o zmene a doplnení<br />

niektorých zákonov. Návrh zákona zabezpečuje<br />

úplnú zlučiteľnosť s Nariadením Európskeho<br />

Parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 zo dňa 19.<br />

marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná<br />

účasť organizácií v schéme spoločenstva pre<br />

environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú<br />

zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov<br />

pri výkone práce vo verejnom záujme.<br />

Návrh predložil minister práce, sociálnych vecí<br />

a rodiny SR Ľudovít Kaník.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

Legislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlas s návrhom<br />

na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou<br />

a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy<br />

medzi Československou socialistickou republikou<br />

a Rakúskou republikou o spoločných štátnych<br />

hraniciach z 21. decembra 1973, ktorá určuje<br />

priebeh slovensko-rakúskej štátnej hranice, spôsob<br />

jej správy a udržiavania. Návrh predložil<br />

minister vnútra SR Vladimír Palko.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

10. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 131.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie návrh<br />

opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia<br />

Národnej rady SR č. 1554/2005 prijatého na 41.<br />

schôdzi Národnej rady SR.<br />

Návrh predložil predseda vlády SR Mikuláš<br />

Dzurinda.<br />

INFOSERVIS<br />

Úradu vlády Slovenskej republiky<br />

Vláda SR prerokovala a neprijala stanovisko<br />

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej<br />

republiky na vydanie zákona o preukazovaní<br />

pôvodu majetku.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh zákona,<br />

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z.z.<br />

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania<br />

životného prostredia a o zmene a doplnení<br />

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov<br />

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou vzala<br />

na vedomie návrh vyhodnotenia základných téz<br />

koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych<br />

komunít za rok 2004 a priorít vlády SR v integrácii<br />

rómskych komunít za rok 2004.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR Pál<br />

Csáky.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

návrh definitívneho usporiadania majetku štátu<br />

podľa ústavného zákona č. 496/1990 Zb. o navrátení<br />

majetku Komunistickej strany Česko-<br />

-Slovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej<br />

republiky.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou schválila<br />

analýzu vyplácania dividend od spoločností<br />

s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného<br />

majetku SR.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

analýzu vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych<br />

pamiatok na <strong>rozvoj</strong> podnikateľského prostredia<br />

a cestovného ruchu.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila národný<br />

program oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ovej pomoci na rok<br />

2005. Národný program je kľúčovým strategickým<br />

dokumentom. Definuje finančnú štruktúru,<br />

výšku alokácií na jednotlivé komponenty slovenskej<br />

oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ové pomoci a špecifikuje zameranie<br />

slovenskej oficiálnej <strong>rozvoj</strong>ovej pomoci<br />

v tomto roku. Národný program na rok 2005 je<br />

ďalším dôležitým krokom k tomu, aby sa <strong>rozvoj</strong>ová<br />

pomoc stala efektívnym nástrojom slovenskej<br />

zahraničnej politiky.

Predložil minister zahraničných vecí SR Eduard<br />

Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh koncepcie<br />

účasti ozbrojených síl Slovenskej republiky<br />

v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.<br />

Návrh predložili minister obrany SR Juraj Liška,<br />

minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan<br />

a podpredseda vlády SR a minister financií SR<br />

Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila národný akčný plán boja proti terorizmu.<br />

Vláda Slovenskej republiky považuje boj<br />

s terorizmom za jednu zo svojich hlavných priorít<br />

a bude mu aj naďalej venovať mimoriadnu<br />

pozornosť.<br />

Predložil minister vnútra SR Vladimír Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zrušenie úlohy č. 6 v mesiaci apríl z Plánu práce<br />

vlády Slovenskej republiky na rok 2005 pre ministra<br />

kultúry SR. Návrh predložil minister kultúry<br />

SR Rudolf Chmel.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových<br />

zariadení na území Slovenskej republiky a o<br />

činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky<br />

za rok 2004.<br />

Predložila predsedníčka Úradu jadrového dozoru<br />

SR Marta Žiaková.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh analýzy<br />

možností a návrh urýchlenia liberalizácie<br />

trhu s poštovými službami od 1. januára 2006.<br />

Hlavným zámerom materiálu je analyzovať stav<br />

liberalizácie v jednotlivých členských krajinách<br />

EÚ a vykonať analýzu možností urýchlenia liberalizácie<br />

v podmienkach Slovenskej republike.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila koncepciu<br />

osobnej autobusovej a železničnej dopravy, s dôrazom<br />

na systémové riešenie financovania výkonov<br />

vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch<br />

nasledujúcich. Základným princípom koncepcie<br />

je pokračovať v prenesení časti zodpovednosti<br />

štátu za dopravnú obslužnosť na jednotlivé regióny<br />

vrátane otázok jej financovania. Jedným<br />

z výsledkov tohto postupu je aj efektívnejšie a optimálnejšie<br />

vynakladanie prostriedkov verejných<br />

financií určených na verejnú osobnú dopravu.<br />

Predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

uskutočnenie cesty oficiálnej delegácie pod vedením<br />

predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša<br />

Dzurindu do Japonska a Kórejskej republiky<br />

v dňoch 22.-28. 5. 2005. Návrh predložil minister<br />

zahraničných vecí SR Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

uskutočnenie oficiálnej návštevy delegácie vlády<br />

Slovenskej republiky, vedenej predsedom vlády Slovenskej<br />

republiky Mikulášom Dzurindom, v Dánskom<br />

kráľovstve v dňoch 21. a 22. júna 2005.<br />

Návrh predložil minister zahraničných vecí SR<br />

Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na priznanie<br />

odmeny pri dosiahnutí 50 rokov veku.<br />

Návrh predložil minister životného prostredia<br />

SR László Miklós.<br />

Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle<br />

§9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />

s návrhom skupiny poslancov Národnej rady<br />

Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery<br />

členovi vlády SR Martinovi Froncovi, poverenému<br />

riadením Ministerstva školstva SR.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie správu<br />

o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizovaného<br />

Komplexného programu boja so zločinnosťou.<br />

Správu predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Z komuniké z rokovania vlády SR<br />

18. mája 2005<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 132.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,<br />

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej<br />

národnej rady č. 189/ 1992 Zb. o úprave niektorých<br />

pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými<br />

náhradami v znení neskorších predpisov.<br />

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť<br />

právo na bytovú náhradu pri zániku nájmu dohodnutého<br />

na určitý čas tak, aby sa zabezpečila<br />

väčšia návratnosť služobných bytov.<br />

Návrh predložil minister obrany SR Juraj<br />

Liška.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky o výkone zdrojov tepla<br />

na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej<br />

vody v nepriemyselných budovách.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou Legislatívnej<br />

rady vlády SR schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú<br />

požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu<br />

rastlín na trh.<br />

Návrh predložil minister pôdohospodárstva SR<br />

Zsolt Simon.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

vyjadrila súhlas s vyčlenením prostriedkov z rozpočtovej<br />

rezervy vlády na zabezpečenie prípravy<br />

a pôsobenia Slovenskej republiky v Bezpečnostnej<br />

rade OSN, na technické zabezpečenie<br />

Vládneho výboru na obnovu a <strong>rozvoj</strong> Tatier, na<br />

odmeny členom Súdnej rady SR.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

financií SR Ivan Mikloš.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />

schválila rozpracovanie opatrení Akčného plánu<br />

rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky<br />

Slovenskej republiky. Cieľom správy je podporovať<br />

koordinované aktivity na európskej úrovni so<br />

zámerom stimulovať expanziu trhov rizikového<br />

kapitálu. Správa kladie dôraz na trhy rizikového<br />

kapitálu, ktoré poskytujú kapitál pre malé<br />

a stredné podniky (MSP) a rýchlo sa rozvíjajúce<br />

spoločnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri<br />

začatí podnikania a jeho <strong>rozvoj</strong>a, ako i tvorbe<br />

pracovných miest v rámci Európskej únie.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie priebeh<br />

realizácie a aktualizácia programu útlmu<br />

banskej činnosti a likvidácia hnedouhoľnej bane<br />

v a.s. Baňa Dolina Veľký Krtíš.<br />

Predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

hospodárstva SR Pavol Rusko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh Národného<br />

plánu za zvýšenie bezpečnosti cestnej<br />

premávky na II. polrok 2005 s výhľadom do roku<br />

2010. Materiál je základným dokumentom, ktorý<br />

obsahuje rámec aktivít a opatrení na minimalizovanie<br />

strát na ľudských životoch a zníženie materiálnych<br />

škôd následkom dopravných nehôd.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh účasti<br />

delegácie Slovenskej republiky na 64. zasadnutí<br />

Dunajskej komisie, ktoré sa uskutoční v dňoch 18.<br />

– 19. mája 2005 v Budapešti.<br />

Návrh predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

SR Pavol Prokopovič.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zvýšenie obstarávacej ceny stavby „Rozšírenie<br />

Kliniky rádioterapie a onkológie“ vo Východoslovenskom<br />

onkologickom ústave v Košiciach, u ktorej<br />

v priebehu realizácie skutočná obstarávacia<br />

cena dosiahla 100 mil. Sk.<br />

Návrh predložil minister zdravotníctva SR<br />

Rudolf Zajac.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s účasťou<br />

delegácie Slovenskej republiky na Druhom<br />

stretnutí Konferencie zmluvných strán k Dohovoru<br />

o biologickej diverzite plniacej úlohu stretnutia<br />

zmluvných strán ku Kartagenskému protokolu o<br />

biologickej bezpečnosti, 30. máj – 03. jún 2005<br />

v Montreale, Kanada. Predložili minister životného<br />

prostredia SR László Miklós a minister zahraničných<br />

vecí SR Eduard Kukan.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

zmenu uznesenia vlády SR č. 365 z 10. mája<br />

2005 k analýze vyplácania dividend od<br />

spoločností s majetkovou účasťou štátu<br />

a Fondu národného majetku SR.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády<br />

SR a minister financií SR I. Mikloš. �<br />

67<br />

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

NÁRODNÁ RADA SR<br />

INFOSERVIS NR SR<br />

Štyridsiata druhá schôdza Národnej rady Slovenskej republiky<br />

V piatok 13. mája pokračovala 42. schôdza<br />

Národnej rady Slovenskej republiky druhým<br />

čítaním návrhu zákona o študentských pôžičkách.<br />

Túto právnu normu sa pokúšal už po<br />

druhýkrát v pléne presadiť minister školstva<br />

Martin Fronc.<br />

Rudolf Chmel opäť poslancom<br />

Do poslaneckého kresla opäť zasadol Rudolf<br />

Chmel po tom, čo prezident republiky<br />

Ivan Gašparovič oficiálne prijal jeho demisiu.<br />

Z parlamentu odišiel Vlastimil Ondrejka,<br />

ktorý bol jeho náhradníkom. Predseda parlamentu<br />

Pavol Hrušovský mu zaželal, aby<br />

sa v národnej rade cítil lepšie ako vo vláde.<br />

Exminister kultúry sa stal členom výboru pre<br />

ľudské práva, národnosti a postavenie žien.<br />

Jeho stranícky kolega Stanislav Kropilák bude<br />

pracovať v ústavnoprávnom výbore.<br />

Z rozpravy k zákonu o študentských<br />

pôžičkách<br />

Smer-sociálna demokracia odmieta spoplatnenie<br />

vysokoškolského štúdia. Za poslanecký<br />

klub to v rozprave zdôraznil Dušan Čaplovič.<br />

Predložený vládny návrh je podľa neho<br />

namierený proti študentom z chudobnejších<br />

regiónov. Dodal, že v budúcnosti si vie predstaviť<br />

nejaké priplácanie za štúdium, teraz,<br />

„keď doliehajú ďalšie reformy na peňaženky<br />

občanov, to považujeme za neprípustné“.<br />

Dôvodom na spoplatnenie vysokého školstva<br />

nie je sociálna spravodlivosť či zvýšenie<br />

jeho kvality. Spoplatňovať sa musí, pretože<br />

na školstvo nie sú peniaze, povedal v mene<br />

klubu Komunistickej strany Slovenska Karol<br />

Ondriáš. Dodal, že komunisti chcú iba jedno,<br />

aby zákon nebránil mladým ľuďom študovať<br />

tým, že budú musieť za štúdium platiť.<br />

Doktorandi by nemali platiť školné, povedala<br />

poslankyňa Strany maďarskej koalície<br />

Erzsébet Dolník. Predložila preto pozmeňujúci<br />

návrh na vypustenie tých ustanovení z návrhu<br />

zákona, ktoré upravovali platenie za túto formu<br />

štúdia. Mladí odborníci sú prínosom pre<br />

univerzity a ďalšia finančná záťaž by bola pre<br />

nich demotivujúca, dodala poslankyňa.<br />

Poslanec za Smer-sociálnu demokraciu Milan<br />

Murgaš navrhol vypustiť z návrhu zákona<br />

ustanovenia, ktoré hovoria o povinnom financovaní<br />

súkromných vysokých škôl zo štátneho<br />

rozpočtu. Ďalej povedal, že vytváranie celoštátneho<br />

registra vysokoškolských učiteľov je<br />

neopodstatnené, a preto navrhol príslušné<br />

ustanovenia vypustiť.<br />

Zákon o študentských pôžičkách nerieši<br />

to podstatné, a to je skvalitňovanie<br />

vysokoškolského štúdia, uviedla poslankyňa<br />

Slobodného fóra Zuzana<br />

Martináková. „Premyslíme ešte<br />

68<br />

túto reformu, nič nie je stratené, ani keď príde<br />

o rok, o dva, ale nastavme ju tak, aby vyhovovala<br />

a presvedčila väčšinu,“ dodala Zuzana<br />

Martináková.<br />

Za štúdium na vysokých školách sa platiť<br />

nebude<br />

Vysokoškolské štúdium bude naďalej bezplatné.<br />

Tak rozhodla národná rada, ktorá<br />

v záverečnom hlasovaní nepodporila zákon<br />

o študentských pôžičkách. Za zákon hlasovalo<br />

62 zo 146 prítomných poslancov, proti<br />

bolo 79 a štyria sa hlasovania zdržali. Jeden<br />

poslanec nehlasoval. Za zákon hlasovali koaličné<br />

kluby Kresťanskodemokratického hnutia,<br />

Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie,<br />

Strany maďarskej koalície a niektorí nezávislí<br />

poslanci. Normu podporila aj Eva Antošová<br />

z Ľudovej strany–HZDS. Tá sa však za svoje<br />

hlasovanie ospravedlnila, lebo podľa nej išlo<br />

o omyl a chcela hlasovať proti norme. Proti<br />

nej hlasovali poslanci KSS, Ľudovej strany-<br />

-HZDS a Smeru. Z ich klubu sa hlasovania<br />

nezúčastnil Bohumil Hanzel. Časť nezávislých<br />

poslancov sa hlasovania zdržala.<br />

Odmietnuté poslanecké legislatívne<br />

iniciatívy<br />

Podporu parlamentu nezískala novela zákona<br />

o podmienkach prevádzky v premávke na<br />

pozemných komunikáciách z dielne poslanca<br />

Smeru-sociálnej demokracie Ľubomíra Vážneho.<br />

Chcel, aby sa majiteľ alebo prevádzkovateľ<br />

auta musel pred absolvovaním technickej<br />

kontroly vozidla preukázať zaplateným povinným<br />

zmluvným poistením.<br />

Do ďalšieho legislatívneho procesu parlament<br />

nepostúpil ani novelu stavebného<br />

zákona z dielne poslancov Slobodného fóra.<br />

Podporu nezískal ani ich návrh novely zákona<br />

o starobnom dôchodkovom sporení. Poslanci<br />

Slobodného fóra neboli úspešní ani v prípade<br />

návrhu zákona na transformáciu literárneho,<br />

hudobného a výtvarného fondu na nadácie.<br />

Poslanci nechcú, aby financovanie politických<br />

strán kontroloval Najvyšší kontrolný<br />

úrad Slovenskej republiky. Rozhodli o tom hlasovaním,<br />

keď nepodporili novelu ústavy a zákona<br />

o politických stranách, ktorú predkladal<br />

Smer-sociálna demokracia. Poslanci Smeru<br />

chceli, aby najvyšší kontrolný úrad kontroloval<br />

výročné správy politických strán.<br />

Poslanci odmietli ďalej diskutovať o možnosti<br />

zjednodušiť rozvody. Skupina poslancov<br />

za Alianciu nového občana a Smeru vo svojom<br />

návrhu chcela dať možnosť rozviesť sa<br />

dohodou. Ak sa manželia dohodnú na rozvode<br />

a jeho podmienkach, súd mal podľa návrhu<br />

novely manželstvo rozviesť bez zisťovania<br />

príčin rozpadu vzťahu.<br />

Do druhého čítania neprešla ani ďalšia poslanecká<br />

iniciatíva. Nezávislý poslanec Rudolf<br />

Žiak v novele volebného zákona navrhol zaviesť<br />

na Slovensku zmiešaný volebný systém.<br />

Polovica zo 150-členného parlamentu mala<br />

byť volená pomerným systémom a zvyšných<br />

75 zákonodarcov väčšinovým.<br />

Národná rada sa nebude zaoberať ani<br />

zmenou v Zákonníku práce, ktorú chcel presadiť<br />

Smer. Novela pracovného kódexu mala<br />

posilniť ochranu zamestnanca pred jeho<br />

neodôvodneným prepustením a obmedziť<br />

obchádzanie pracovnoprávnych vzťahov cez<br />

uzatváranie obchodných zmlúv.<br />

Novelizovať sa nebude ani zákon o sociálnom<br />

poistení. Podľa návrhu, ktorý vypracoval<br />

poslanec Karol Ondriáš (KSS), by sa za invalidného<br />

občana považovala osoba, ktorej schopnosť<br />

vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku<br />

pracovného úrazu a choroby z povolania je<br />

dlhodobo znížená o viac ako 50 percent.<br />

Neúspešne skončil aj návrh novely zákona<br />

o dani z príjmov, ktorá mala zabezpečiť, aby si<br />

pracujúci dôchodcovia mohli znížiť základ dane<br />

z príjmu o nezdaniteľnú časť základu dane vo<br />

výške 19,2-násobku sumy životného minima.<br />

Návrh predložil poslanec Smeru Igor Šulaj.<br />

Spolu so straníckym kolegom Robertom Ficom<br />

predložili aj novelu zákona o spotrebnej<br />

dani z minerálneho oleja. Podľa nej sa mala<br />

znížiť spotrebná daň spolu s daňou z pridanej<br />

hodnoty, ktorá by pri jednom litri benzínu 95<br />

klesla o 1,07 koruny. Zníženie daňového zaťaženia<br />

by v prípade nafty predstavovalo 2,14<br />

koruny na liter.<br />

Poslanci nepostúpili do druhého čítania<br />

normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.<br />

V prípade platenia koncesionárskych poplatkov<br />

neschválili zmenu, ktorú navrhovala skupina<br />

poslancov v zákone o poplatkoch za služby<br />

verejnosti poskytované Slovenskou televíziou<br />

a Slovenským rozhlasom.<br />

Plénum nepodporilo ani novelu zákona<br />

o STV, ktorú predložil Karol Ondriáš z KSS. Do<br />

druhého čítania neposunuli ani jeho ďalšiu novelu<br />

o službách zamestnanosti. Podporu nezískala<br />

ani novela zákona o súdoch a ani novela<br />

zákona o dani z príjmov, ktorú predložil Igor<br />

Šulaj zo Smeru. Národná rada tiež nepodporila<br />

novelu zákona o STV, ktorá mala umožniť<br />

jasnejšie definovať jej verejnoprávnosť.<br />

Národná rada schválila Trestný zákon<br />

Schválená právna norma, ktorá nahradí<br />

zákon z roku 1961, nanovo formuluje základy

trestného práva a prináša viacero noviniek.<br />

Nový Trestný zákon bude účinný od 1. januára<br />

2006. Najdiskutovanejšie ustanovenie<br />

nového zákona – trestnú zodpovednosť<br />

právnických osôb – poslanci z návrhu vypustili.<br />

Trestný zákon prináša nové rozdelenie<br />

trestných činov na prečiny a zločiny. Nanovo<br />

sú definované krajná núdza, nutná obrana<br />

a oprávnené použitie zbrane. Vychádza sa pri<br />

nich z princípu, že riziko útoku by mal znášať<br />

útočník a nie napadnutý.<br />

Zavádzajú sa aj nové druhy trestov. Trest<br />

domáceho väzenia by sa mohol ukladať pri<br />

prečinoch až na jeden rok. V prípade trestu<br />

povinnej práce bude môcť byť odsúdenému<br />

uložené pracovať vo voľnom čase a bez nároku<br />

na odmenu od 40 do 300 hodín. Novinkou<br />

je aj podmienečný odklad trestu s probačným<br />

dohľadom. Zásada trikrát a dosť pri obzvlášť<br />

závažných trestných činoch je zachovaná aj<br />

v novom Trestnom zákone. V prípade páchateľov<br />

úkladnej vraždy sa zavádza zásada<br />

dvakrát a dosť. Znamená to, že ak bol niekto<br />

odsúdený za úkladnú vraždu už druhýkrát,<br />

bude mu hroziť výlučne trest odňatia slobody<br />

na doživotie. Páchatelia mafiánskych vrážd<br />

dostanú výlučne doživotie.<br />

V texte zákona sú už zapracované paragrafy<br />

týkajúce sa verbálnych deliktov. Trestné by<br />

teda malo byť verejné popieranie, spochybňovanie,<br />

schvaľovanie alebo ospravedlňovanie<br />

holokaustu. Trestný zákon obsahuje aj trestný<br />

čin hanobenia národa, rasy, etnika alebo presvedčenia.<br />

Poslanci doplnili zákon aj o skutkovú<br />

podstatu porušenia dôvernosti ústneho<br />

prejavu. Zverejnenie neverejne prednesených<br />

slov či iného prejavu osobnej povahy by malo<br />

byť trestné, ak bola dotknutej osobe spôsobená<br />

vážna ujma.<br />

Nový Trestný poriadok podporila ústavná<br />

väčšina poslancov<br />

Národná rada schválila 90 hlasmi nový<br />

Trestný poriadok, ktorý by mal zefektívniť,<br />

zjednodušiť a zrýchliť celý trestný proces.<br />

Trestný poriadok zakotvuje osobitnú formu<br />

skráteného vyšetrovania. Ak bude páchateľ<br />

prečinu pristihnutý priamo pri čine alebo na<br />

úteku, mal by byť odovzdaný súdu do 48 hodín.<br />

Novinkou je aj možnosť obmedziť osobnú<br />

slobodu svedka najviac na 72 hodín, a to<br />

vtedy, ak sa po predvolaní nedostaví pred súd<br />

bez riadneho ospravedlnenia a jeho prítomnosť<br />

nebude možné zabezpečiť inak. Podľa<br />

schválenej normy väzba pri prečine nebude<br />

môcť presiahnuť rok. Norma posilňuje kontradiktórnosť<br />

konania. Znamená to, že hlavné<br />

pojednávanie bude vedené formou sporu<br />

a svedkov budú zásadne vypočúvať procesné<br />

strany – prokurátor a advokát. Poslanci<br />

upravili aj postavenie agenta, ktorý musí<br />

konať v súlade s Trestným zákonom. Nesmie<br />

iniciatívne navádzať na spáchanie trestného<br />

činu, čo neplatí, ak ide o korupciu verejného<br />

činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že<br />

páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by<br />

príkaz na použitie agenta nebol vydaný.<br />

Norma zavádza aj inštitút sudcu pre<br />

prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať<br />

o zásahoch do základných ľudských práv<br />

a slobôd v prípravnom konaní. Upravili aj<br />

problematiku používania informačno-technických<br />

prostriedkov. Vecná príslušnosť sa<br />

posúva na okresné súdy, čím vzniká klasická<br />

trojstupňová sústava. Veci, ktoré rozhodoval<br />

v prvom stupni krajský súd, tak bude rozhodovať<br />

okresný súd v sídle kraja. Odvolací súd<br />

bude mať povinnosť doplniť dokazovanie.<br />

Vec bude môcť zrušiť a vrátiť iba vtedy, ak<br />

by doplnenie bolo spojené s neprimeranými<br />

ťažkosťami. Rekodifikácia Trestného poriadku<br />

podriaďuje tiež ozbrojené zbory pod vojenskú<br />

justíciu.<br />

Ďalšie prijaté zákony, respektíve ich<br />

novely<br />

Jasnejšie pravidlá na udeľovanie štátneho<br />

občianstva stanovuje novela zákona o štátnom<br />

občianstve. Bude ho možné udeliť iba<br />

žiadateľovi, ktorý má na Slovensku nepretržitý<br />

trvalý pobyt aspoň päť rokov pred podaním<br />

žiadosti. Novela hovorí aj o tom, že občianstvo<br />

môže byť udelené len osobe, ktorá ovláda slovenský<br />

jazyk v základnom rozsahu. Za základný<br />

rozsah sa považuje schopnosť porozumieť<br />

otázke a odpovedať na ňu. Tieto podmienky<br />

nemusí spĺňať cudzinec, ktorý žije na území<br />

Slovenska v spoločnej domácnosti v manželstve<br />

so štátnym občanom Slovenska najmenej<br />

tri roky. Občianstvo môže získať bez spomínaných<br />

podmienok aj osoba, ktorá sa významne<br />

zaslúžila o prínos pre Slovensko v oblasti<br />

ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej či<br />

športovej. Občianstvo budú môcť ľahšie získať<br />

aj cudzinci, ktorým bol udelený azyl, a osoby,<br />

ktoré sa narodili na Slovensku a najmenej tri<br />

roky pred podaním žiadosti o občianstvo mali<br />

na Slovensku trvalý pobyt. Zahraniční Slováci<br />

budú môcť získať občianstvo iba v prípade<br />

dvojročného pobytu na Slovensku.<br />

Národná rada schválila zákon o ochrane<br />

spotrebiteľa pri finančných službách na<br />

diaľku. Upravuje ochranu spotrebiteľa pri<br />

finančných službách poskytovaných prostredníctvom<br />

diaľkovej komunikácie, napríklad<br />

elektronickou poštou, telefónom a faxom. Dodávateľ<br />

bude môcť ponúknuť finančné služby<br />

spotrebiteľovi týmito prostriedkami len s jasným<br />

a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa.<br />

Poslanci tiež schválili zákon o krmivách.<br />

Predpis zosúlaďuje platný zákon s predpismi<br />

Európskej únie. Schválený zákon upravuje<br />

schvaľovanie, resp. registráciu výrobcov<br />

a sprostredkovateľov. Súčasný register krmív<br />

sa pretransformuje na registráciu schválených<br />

alebo registrovaných prevádzkovateľov<br />

krmivárskych podnikov.<br />

Ďalšou schválenou právnou normou je<br />

novela zákona o štátnej službe colníkov.<br />

Počty colníkov zaradených do platových tried<br />

v služobných úradoch bude od júla na návrh<br />

generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva<br />

Slovenskej republiky určovať minister financií.<br />

Predpis tiež ruší ďalší služobný plat a zároveň<br />

zavádza nový inštitút, a to odmenu za kvalitné<br />

plnenie úloh.<br />

Národná rada po vyše roku nášho členstva<br />

v Európskej únii schválila pravidlá fungo-<br />

vania parlamentného výboru pre európske<br />

záležitosti. Na základe schválenej novely<br />

rokovacieho poriadku bude výbor schvaľovať<br />

stanoviská Slovenska k právne záväzným<br />

aktom a iným aktom Európskej únie. Novela<br />

upravuje aj zloženie výboru a zavádza aj funkciu<br />

tzv. náhradného člena.<br />

Novelou zákona o prevencii závažných priemyselných<br />

havárií, ktorú plénum schválilo, sa<br />

okrem iného upravujú pravidlá zriadenia informačného<br />

systému prevencie v prípade takýchto<br />

havárií. Systém bude obsahovať register<br />

podnikov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Obsahovať<br />

by mal aj informácie o minulých závažných<br />

haváriách v podniku a o kontrolách.<br />

Pri významných investíciách a výstavbe<br />

diaľnic budú pri vyvlastňovacom konaní<br />

namiesto samosprávy rozhodovať krajské stavebné<br />

úrady. Vyplýva to z novely stavebného<br />

zákona, ktorú schválil parlament. Súd bude<br />

môcť predbežným opatrením naďalej pozastaviť<br />

vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení,<br />

ktoré vydá správny orgán. Bude však<br />

musieť rozhodnúť o žalobe do troch mesiacov<br />

od jej podania.<br />

Vláda bude môcť rozhodovať za zákonom<br />

stanovených podmienok o rozdelení obcí aj<br />

bez ich súhlasu. Takto bude môcť postupovať<br />

v prípade, ak ide o odčlenenie časti obce, ktorá<br />

bola pôvodne obcou. Rozhodli o tom poslanci<br />

schválením novely zákona o obecnom<br />

zriadení. Ďalšou podmienkou je, že nová obec<br />

má samostatné katastrálne územie, alebo súbor<br />

katastrálnych území tvoriacich celok.<br />

Národná rada schválila aj novelu zákona<br />

o sociálnej pomoci, ktorú predložila poslankyňa<br />

za Kresťanskodemokratické hnutie Mária<br />

Sabolová. Novela upravuje poskytovanie adresnej<br />

pomoci pri odstraňovaní alebo zmierňovaní<br />

sociálnych dôsledkov zdravotného<br />

postihnutia pri cystickej fibróze.<br />

Parlament schválil nový zákon o lesoch, ktorý<br />

vymedzuje lesné pozemky a ich ochranu,<br />

vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie<br />

lesov ako aj odborné hospodárenie v lesoch.<br />

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva<br />

môže rozhodnúť o trvalom vyňatí lesných<br />

pozemkov z plnenia funkcie lesov, dočasnom<br />

vyňatí na najviac 20 rokov a o obmedzení ich<br />

využívania.<br />

Od 1. júla nebudú môcť televízie používať<br />

v upútavkách na filmy či iné programy scény<br />

z násilia. Rozhodli o tom poslanci schválením<br />

zákona o vysielaní a retransmisii. Rozšírili tak<br />

podmienky toho, čo sa v rámci ochrany ľudskej<br />

dôstojnosti a základných práv a slobôd<br />

nesmie pri propagácii programu objaviť.<br />

Výrazne sa znižujú spodné hranice pokút pre<br />

regionálnych a lokálnych vysielateľov.<br />

Parlament schválil nový zákon o sociálnoprávnej<br />

ochrane detí a sociálnej kuratele.<br />

Zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí<br />

a sociálnu kuratelu na predchádzanie vzniku<br />

krízových situácií v rodine, ako aj ochranu práv<br />

a právom chránených záujmov detí. Definuje<br />

tiež výkon opatrovníctva a poručníctva,<br />

ako aj sprostredkovanie pestúnskej<br />

starostlivosti alebo osvojenia. �<br />

Pripravil: František Meliš<br />

69<br />

NÁRODNÁ RADA SR

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE<br />

70<br />

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE<br />

11. mája – streda<br />

13.00 – Výstavné a kongresové centrum Incheba<br />

Prezident SR sa zúčastní na XV. Sneme<br />

ZMOS<br />

15.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra kultúry<br />

Rudolfa Chmela<br />

13. mája – piatok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

Študentskej rady vysokých škôl<br />

a Štrajkového výboru študentov<br />

16. – 17. mája – pondelok, utorok<br />

Prezident SR sa zúčastní na 3. summite hláv<br />

štátov a vlád krajín Rady Európy vo Varšave.<br />

Prezidenta SR na ceste sprevádza minister<br />

zahraničných vecí Eduard Kukan.<br />

16. mája - pondelok<br />

9.50 – príchod prezidenta SR s delegáciou<br />

do Kráľovského zámku vo Varšave<br />

10.15 – účasť na prvom plenárnom zasadnutí<br />

summitu. Téma: Európska jednota,<br />

európske hodnoty<br />

13.00 – obed podávaný poľským premiérom<br />

Marekom Belkom<br />

15.00 – účasť na druhom plenárnom zasadnutí<br />

summitu. Téma: Výzvy pre<br />

európsku spoločnosť<br />

16.45 – bilaterálne stretnutie s prezidentom<br />

Arménskej republiky Robertom Kočarianom<br />

18.15 – ceremoniál odovzdania ratifikačnej<br />

listiny k Protokolu č. 14 k Európskemu<br />

dohovoru o ľudských právach<br />

20.00 – večera podávaná poľským prezidentom<br />

Aleksandrom Kwasniewskim<br />

v Prezidentskom paláci<br />

17. mája – utorok<br />

9.30 – účasť na treťom plenárnom zasadnutí<br />

v Kráľovskom zámku. Téma: Európska<br />

architektúra<br />

12.35 – prijatie Akčného plánu a Politickej<br />

deklarácie Rady Európy<br />

12.40 – slávnostné odovzdanie predsedníctva<br />

RE Portugalsku<br />

12.45 – ukončenie 3. summitu RE poľským<br />

prezidentom A. Kwasniewskim<br />

13.00 – obed podávaný generálnym tajomníkom<br />

RE Terrym Davisom<br />

18. mája – streda<br />

16.00 – Prezidentský palác, Zimná záhrada<br />

Prezident SR sa zúčastní na vernisáži<br />

výstavy akademického sochára Tibora<br />

Bártfaya<br />

19. mája – štvrtok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra za-<br />

Rámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 11. mája do 9. júna 2005<br />

hraničných vecí Bosny a Hercegoviny<br />

Mladena Ivaniča<br />

23. mája – pondelok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu strany<br />

ANO Pavla Ruska<br />

24. mája – utorok<br />

9.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra kultúry<br />

Rudolfa Chmela a podpredsedu vlády<br />

a ministra financií Ivana Mikloša<br />

Približne od 11. – 12.00 Nitra, výstavisko<br />

Agrokomplex<br />

Prezident SR navštívi 12. medzinárodný<br />

strojársky veľtrh<br />

Pracovný výjazd do Košického a Prešovského<br />

kraja:<br />

26. mája – štvrtok<br />

9.30 – Regionálne pracovisko KP SR, Košice<br />

Prezident SR prijme:<br />

-starostu mestskej časti Košice-Staré<br />

mesto Jána Sulliho<br />

-spoluorganizátora Rallye Matador<br />

Púchov Petra Kočiho<br />

-predstaviteľky ženského klubu Soroptimist<br />

11.10 – Stretnutie prezidenta SR s médiami<br />

–krátky brífing<br />

12.10 – Obecný úrad obce Kechnec<br />

Prezident SR sa stretne s predstaviteľmi<br />

obce a s občanmi<br />

15.15 – Prehliadka priemyselného parku<br />

Kechnec<br />

16.00 – Obecný úrad obce Čaňa<br />

Prezident SR sa stretne so starostami<br />

Mikroregiónu Hornád<br />

16.45 – Stretnutie prezidenta SR s občanmi<br />

pred Obecným úradom<br />

19.00 – Štátne divadlo, Košice<br />

Návšteva baletného predstavenia<br />

27. mája – piatok<br />

9.20 – Prešovská univerzita, Prešov (Filozofická<br />

fakulta, ul. 17. novembra)<br />

Prezident SR sa stretne s predstaviteľmi<br />

univerzity a študentmi politológie<br />

11.00 – Prešov, Mestský úrad<br />

Stretnutie s predstaviteľmi mesta<br />

13.30 – Prešov, sídlo VÚC<br />

Stretnutie s predsedom Prešovského<br />

samosprávneho kraja a s predstaviteľmi<br />

regiónu<br />

30. mája – pondelok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR odovzdá menovací<br />

dekrét podpredsedníčke Najvyššieho<br />

súdu SR Daniele Švecovej<br />

2. júna - štvrtok<br />

9.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR odovzdá menovací<br />

dekrét predsedovi Slovenskej akadémie<br />

vied Štefanovi Lubymu<br />

12.00 – Žilina, Hlinkovo námestie<br />

Prezident SR sa zúčastní na 11. Staromestských<br />

slávnostiach v Žiline<br />

3. júna – piatok<br />

9.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu Slovenského<br />

zväzu protifašistických bojovníkov<br />

Karola Pitku<br />

10.30 – Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť<br />

4. júna - sobota<br />

10.00 – Sliač, letisko<br />

Prezident SR sa zúčastní na 1. ročníku<br />

Leteckého dňa Slovak Air Fest<br />

6. júna – pondelok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra zahraničných<br />

vecí Eduarda Kukana<br />

11.00 – Prezident SR prijme ministra spravodlivosti<br />

Daniela Lipšica<br />

15.00 – Prezident SR prijme podpredsedu<br />

vlády a ministra financií Ivana Mikloša<br />

7. júna – utorok<br />

9.20 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedu vlády<br />

Českej republiky Jiřího Paroubka<br />

13.00 – Prezident SR navštívi Vojenský výcvikový<br />

priestor Lešť<br />

9. júna – štvrtok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme bývalého prezidenta<br />

Poľskej republiky Lecha<br />

Walesu

SUMMARY<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Minister of Construction and Regional<br />

Development of the Slovak Republic,<br />

László Gyurovszky<br />

Are you proud of what have you<br />

reached within the framework of tasks<br />

outlined as target in the position of the<br />

construction and regional development<br />

minister and what do you intend<br />

to catch up by the end of electoral<br />

period?<br />

I am proud that we succeeded to approve<br />

right documents for period of time from<br />

2004 to 2006 and development programmes<br />

developed for years 2006 to 2009. Next,<br />

we handled the changes concerning new<br />

ministerial logistical structure; we developed<br />

functioning information system and finally,<br />

we‘ve got available sufficient number of high<br />

standard projects. They are of success achieved<br />

by our ministerial team I am really proud of.<br />

At the present time we face finalization of<br />

operation programmes; we are preparing<br />

the National strategic reference framework<br />

within the scope of which we define the<br />

requirements for budget related to structural<br />

funds and Cohesion Fund.<br />

Functioning information system is<br />

supposed to be grounds for success.<br />

For what needs have you developed it<br />

and why?<br />

The matter is high standard information<br />

technology monitoring system at the ministry<br />

for structural funds and Cohesion Fund,<br />

so-called ITMS. Our information system<br />

has been highly evaluated by independent<br />

professional jury of specialists at the<br />

ITAPA 2004 international conference in the<br />

category of Amelioration of Procedures and<br />

it won the first place. We definitely succeeded<br />

to prove by this that the ministry is able<br />

to file and register the submitted projects<br />

applied for support from the European<br />

Union funds. We have to emphasize that<br />

the project of supra-ministerial information<br />

portal Structural Funds for the Slovak<br />

Republic is our next project in the field of<br />

information technologies which has been<br />

granted the third place within the framework<br />

of the ITAPA 2004 event in the category of<br />

New Services.<br />

Informatization of the society is utmost<br />

topical nowadays. The European Union<br />

pays a special attention to the topic. Is<br />

that so?<br />

Informatization plays a significant<br />

role within the framework of three main<br />

priorities and strategic goals in the society.<br />

Informatization belongs to the pillars of<br />

advantage jointly with education and<br />

development of regions. The said priorities<br />

are mutually interlinked and intervowen.<br />

Don‘t the funds from the European<br />

Union, we have currently available,<br />

count on revitalization of housing<br />

estates?<br />

Instructions for withdrawing the funds<br />

from the European Union are of no restrictive<br />

character. Everything may depend on the<br />

negotiations held. In this period of time<br />

there are criteria and priorities determined<br />

for the basic infrastructure but in near future<br />

it may prospectively get changed. By the end<br />

of June we should have available strategic<br />

instructions for withdrawing further funds.<br />

For the time being, the European Union<br />

does not back up directly the projects<br />

related to revitalization of housing estates.<br />

Notwithstanding we‘d like to re-open the<br />

issue in the form of co-operation within the<br />

framework of former V4 Group countries...<br />

Do we still subsidize the construction of<br />

rental apartments?<br />

The biggest number of applicants<br />

for subsidies was obviously within the<br />

framework of programme related to<br />

construction of rental apartments. We<br />

allocated the subsidies for construction<br />

of two thousand, five hundred and forty<br />

rental apartments within the scope of the<br />

Housing Development Programme last year.<br />

We provided the districts of Nitra, Prešov,<br />

Trnava and Žilina with the highest amounts<br />

of allocated subsidies aimed at construction<br />

of rental apartments. The said districts are<br />

interested first of all in establishment of new<br />

entities and announced arrival of foreign<br />

investors, and subsequently in creating new<br />

vacancies in the mentioned regions.<br />

Recently, the SR Ministry for Construction<br />

and Regional Development submitted a<br />

development programme of priorities<br />

for public works for further years to the<br />

Government. What can be understood<br />

under public works, widely known<br />

sofar within the scope of the Ministry<br />

of Labour, Social Affairs and Family?<br />

What extent of public works is being<br />

covered by the Ministry of Construction<br />

and Regional Development?<br />

Let me explain what do constructions in<br />

public interest really mean. In this category<br />

there are comprised works of construction<br />

financed from public funds price for which is<br />

amounting to more then two hundred million<br />

Slovak crowns. Such a construction is always<br />

being classified from the viewpoint whether the<br />

funds designed for financing it, have been spent<br />

adequately and whether the requirements<br />

were not overestimated. Notwithstanding, the<br />

ministry does not specify the location where to<br />

build up a bridge or a road.<br />

Thus, what does state expert‘s opinion<br />

mean in fact?<br />

The matter is to review building plan<br />

with the aim to evaluate optimally the use<br />

of public investments. The expert‘s opinion<br />

observes whether the proposed layout is<br />

optimal. All constructions exceeding two<br />

hundred million Slovak crowns are being<br />

estimated which relate to so-called public<br />

works. It is not us who decide what is priority.<br />

Other entities are competent to decide where<br />

and what construction should be built up in<br />

public interest on the basis of which the state<br />

expert‘s opinion is being processed. Thus,<br />

this is the way how to proceed.<br />

By the end of last year you called<br />

for submitting the applications for<br />

non-returnable subsidies for the<br />

INTERREG trans-border co-operation<br />

on the basis of the Community Initiative<br />

programme adopted by the European<br />

Commission. What is the co-operation<br />

about?<br />

None of the borders is the contribution<br />

to development of a region; just on the<br />

contrary, any border is harm to development.<br />

For example, regions of Spiš and Gemer are<br />

territories separated by borders and it is not<br />

in favour of any of each. Therefore, thanks<br />

to the programme the said regions may get<br />

developed. The substantional target of transborder<br />

co-operation within the framework<br />

of INTERREG programme is to improve<br />

co-operation between the neighbouring<br />

countries. The matter is development of<br />

trans-border economic and social centres<br />

through the mediation of joint strategies<br />

and projects of territorial development. We<br />

shall back up any project which may be of<br />

contribution and effect beyond any limits.<br />

The aim of the programme is to renew<br />

obvious interlinks between the regions which<br />

were disturbed. It is our wish to make regions<br />

living their own lives being not limited by any<br />

borders. Documents related to submitting the<br />

project applications are available on internet<br />

websites of the ministry - www.build.gov.sk<br />

and www.strukturalnefondy.sk.<br />

Diversity between Slovakia‘s regions is<br />

rather significant. Viewing near future<br />

prospectively, do you think that important<br />

differences will be erased soon?<br />

We make any endeavours to achieve<br />

the goal being supported by the European<br />

Union. Let‘s say that position of Bratislava<br />

towards other regions refers to one to two.<br />

But if we compare some regions we could say<br />

that difference between them corresponds to<br />

one to one point two, etc. Structural funds<br />

lead to equalizing, erasing the differences<br />

between the regions. The European<br />

Union funds are available; we are<br />

able to submit right projects and<br />

that is why I think that we could<br />

succeed to manage it.<br />

71<br />

SUMMARY

SUMMARY<br />

Excerpt from an Interview with State<br />

Secretary of the Ministry of Construction<br />

and Regional Development of the<br />

Slovak Republic, Zsolt Lukáč<br />

The European Union funds being so<br />

much expected are avaliable at last.<br />

Which Slovakia’s regions are of priority<br />

for the Slovak Republic and which<br />

are for the European Union? Is the<br />

development of regions viewed in a<br />

different way?<br />

We do not share the same viewpoints. The<br />

European Union is evaluating the destination<br />

of support in compliance with statistical unit<br />

and in Slovakia there are four statistical<br />

units at the present, i.e., the east, the west,<br />

central area and the district of Bratislava.<br />

There were four units of priority determined<br />

for 2004 to 2006, notably all regions except<br />

of Bratislava region.<br />

Under the starting stage of support, the<br />

matter is to liquidate differences between<br />

the regions and those being mostly in behind<br />

are backed up first. District of Bratislava<br />

takes the second place after.<br />

It goes without saying that regions of<br />

Košice and Prešov are extraordinarily in<br />

need. Next, we’d like to back up the regions<br />

mostly in behind in the south of central<br />

Slovakia. Notwithstanding, our requirements<br />

and ideas still differ. First comes first.<br />

The European Union follows primarily the<br />

statistics on unemployment rate, scope<br />

of income of inhabitants, standards of<br />

education and those which are on the move<br />

now report significant differences from<br />

district of Bratislava.<br />

In other words, projects of these regions<br />

are of priority and this is the way how terms<br />

and conditions and criteria have been<br />

determined. We are interested in preparing<br />

sound projects within the framework of each<br />

region being provided with the European<br />

Union funds in order to use the funds<br />

accordingly. We intend to have the projects<br />

applicable. Many of them are being financed<br />

in combination with other local, regional<br />

and/or state resources.<br />

What is the application standard<br />

like? What sort of principle is being<br />

applicable? Towns or villages are on<br />

the move?<br />

Application standard is much better in<br />

comparison with those of pre-accession.<br />

Projects and applications for financial<br />

support from the structural funds have been<br />

developed better due to numerous reasons.<br />

We made every endeavours to promotion<br />

and awareness of public and potential<br />

applicants. We have been preparing the<br />

themes being fully involved in any aspect of<br />

the projects. And we really did a huge job.<br />

Let me mention that any project is being<br />

developed in compliance with the Slovak<br />

legislation. In pre-accession projects<br />

there had to be followed other<br />

legislative standards and legal<br />

rules than in current ones.<br />

72<br />

How is the entire procedure of<br />

approving the projects functioning? Is<br />

it really transparent?<br />

The system is functioning as follows: For<br />

a certain period of time there is a specific<br />

amount of applications and projects<br />

submitted to the ministry, being classified<br />

afterwards. Subsequently, each project is<br />

being assessed whether it has got all the<br />

requested formal essential elements, it is<br />

being completed and reviewed. Afterwards,<br />

the project will be sent to specialised<br />

assessment experts who will review whether<br />

the project is in compliance with the rules<br />

and determined priorities. In the same<br />

way each project is being reviewed from<br />

technical point of view whether it complies<br />

with all the required essential elements and<br />

then it is also evaluated from the financial<br />

viewpoint, notably whether the business<br />

plan and/or financial plan of the institution<br />

is covering the burden, whether the project<br />

can be implemented and also whether<br />

the respective entity is solvent sufficiently<br />

because the European Union funds are just<br />

the complementary resources and they do<br />

not cover the project in its entirety.<br />

Has it already happened that some<br />

projects from pre-accession funds were<br />

of short existence?<br />

Yes, it has. And that is why we want to<br />

avoid it. Thus, we follow mainly whether<br />

the project is sustainable and whether the<br />

respective entity has sufficient amount of<br />

funds available, either resources of their own<br />

or combined of numerous funds.<br />

How are the Regional development<br />

agencies functioning? How do they<br />

enter the procedure of project<br />

preparation?<br />

Regional development agencies have been<br />

functioning since 2000 and I think that it was<br />

a smart idea. And not because of the fact<br />

that it was our ministry which has introduced<br />

them. The ministry has financed partially<br />

their activities with the aim to introduce<br />

know-how and relevant information in the<br />

regions. And notably with the aim to make<br />

any information available to public sfere.<br />

The agencies are partially financed from<br />

ministerial resources and the ministries<br />

expect that the agencies will support public<br />

sector free of charge. I appreciate very much<br />

an approach of development agencies as<br />

they played an important role in quality<br />

standard of filed motions and applications.<br />

Respective staff is highly qualified and in<br />

locations and districts where the agency<br />

performs there were sound projects born<br />

and anybody is satisfied who is seeking for<br />

required information.<br />

So thus, it was just the plain hullaballoo<br />

that we were not ready to withdraw<br />

the European Union funds and huge<br />

amount of Eur would be of waste?<br />

If we did not launch such a vast campaign<br />

notably in last two years, the forecasts<br />

would come true most probably. There was<br />

a certain threat that regions would not be<br />

able to apply the existing support. But I have<br />

to say that the Operation programme Basic<br />

Infrastructure erased any original frights. And<br />

I may say that it is valid for further operation<br />

programmes as well. There were so many<br />

applications submitted to the ministry that<br />

they are exceeding our possibilities foreseen<br />

for a period of three years.<br />

That is good as just the best of the<br />

best will be given the opportunity to<br />

be allocated the funds on the basis of a<br />

sound project submitted.<br />

Exactly. There are precisely determined<br />

criteria there. From the viewpoint of the<br />

European Union the focus is more detailed<br />

and cross criteria are also taken into account<br />

accordingly. Let me mention the two topics<br />

only: first, the matter is the support and<br />

efficiency towards the marginalized groups<br />

of inhabitants at the present and second, the<br />

matter is the development of informatization<br />

of a society. Both topics are of importance<br />

for Slovakia.<br />

What amount of money do we actually<br />

speak about? What is the volume of<br />

finance?<br />

Within the framework of the operation<br />

programme Basic Infrastructure, we have<br />

566 million Eur available. Globally, the<br />

European Union has allocated 1.7 billion Eur<br />

for the Slovak Republic. There is an amount<br />

of more than one billion Eur available for the<br />

structural funds.<br />

Let me sum up: there was roughly<br />

1,500 applicants in our ministry and<br />

their requirements exceeded a volume of<br />

finance available in three times. Within the<br />

framework of the Operation programme<br />

Basic Infrastructure, the requirements are<br />

amounting to ca 37 billion Slovak crowns and<br />

for the time being, there were one hundred<br />

and eighty projects approved amounting<br />

to 5.2 billion Slovak crowns, regarding the<br />

fact that concurrently the further projects<br />

are being assessed, so thus, the figures are<br />

changing all the time, to be exact.<br />

Excerpt from an Interview with State<br />

Secretary of the Ministry of Construction<br />

and Regional Development of the<br />

Slovak Republic, Štefan Kužma<br />

How do you classify housing estate<br />

development in the Slovak Republic?<br />

Official statistical data say that<br />

there are less new apartments built<br />

up and decline in construction of<br />

housing estate is obvious although<br />

civil engineering is reporting boom<br />

according to some other criteria...<br />

Right you are. We may really speak about<br />

boom in civil engineering but the topic is<br />

not widely spoken as for example the topic<br />

of development in automobile industry in<br />

Slovakia. The reason is that people are not<br />

well informed about the issue and that is why

they treat it not adequately. Many people can<br />

remember a tremendous boom in construction<br />

of rental apartments in the seventies and in<br />

the eighties, so thus, they may compare it<br />

with these days. Notwithstanding, nowadays<br />

we may experience completely different era<br />

having completely different requirements.<br />

The reason is that housing estate<br />

construction is less discussed in mass<br />

media and second, it is the matter of private<br />

companies and not the State anymore.<br />

Huge industrial constructions are often<br />

spoken about, notably construction of huge<br />

industrial parks for automobile enterprises.<br />

The automobile industry relates to topic<br />

number one. Recently I met representatives<br />

with the Civil Engineering Union in Slovakia<br />

and I have learned that there are less and<br />

less applicants interested in studies of civil<br />

engineering and related specialisation at<br />

secondary vocational schools while there<br />

are more and more applicants registered<br />

for studies at secondary apprentice schools<br />

specialised in transport.<br />

Is there sufficient amount of flats in<br />

Slovakia at the present? Do we achieve<br />

average of the European Union?<br />

It‘s obvious that housing estate<br />

construction has been launched in Slovakia<br />

although not at full speed. But that‘s true that<br />

any developer will build up just particular<br />

amount of flats he is able to sell, so thus, he<br />

is motivated by the numeric limits. Despite<br />

this fact recent statistical data say that in<br />

Slovakia there was construction of much<br />

more apartments completed last year than<br />

in preceding year and there are still many<br />

housing estates under construction for the<br />

time being. With respect to statistics we are<br />

far from standards when being compared to<br />

other European Union countries. We do not<br />

comply with the EU standards related to flat<br />

surface, number of rooms, etc.<br />

Romany settlements are of<br />

socio-economic and country-wide<br />

dimensions. Slovakia is unable to solve<br />

out the Romany issue for many years.<br />

Statistical data related especially to<br />

eastern Slovakia are distorted due to<br />

the Romany settlements, so thus, there<br />

are anomalies reported saying that in a<br />

village of three hundred houses there are<br />

two thousand inhabitants who live there.<br />

In Romany settlement there are dwellings<br />

being not incorporated in statistical data as<br />

they do not exist on paper despite the fact<br />

that their inhabitants have been reported in<br />

the statistics.<br />

Another aspect relates to the fact that<br />

some of inhabitants have more than<br />

one flat available; notably in towns<br />

there is a great number of vacant<br />

apartments which are being rented<br />

even unofficially for money under the<br />

table.<br />

Well, it is another problematic viewpoint<br />

of statistics. The problem is that such<br />

apartments are occupied but in statistics they<br />

are not registered as rental flats. Statistical<br />

data just report communal apartments as<br />

rental ones, so thus, they are distorted data.<br />

Tens, hundreds of people live as tenants at<br />

someone in a flat, i.e., they signed a contract<br />

of the leased flat with the owner of a flat. The<br />

respective flats are owned and if they are<br />

rented, the renting is the very same as in a<br />

communal flat. Although such a communal<br />

flat belongs to a community and it is the<br />

community which may let it lease. All these<br />

so-called vacant apartments determined to<br />

be rented are not comprised in statistics and<br />

we all of us know perfectly well that there is<br />

a tremendous amount of such apartments<br />

designed for renting.<br />

Thus, if we are to define precisely what is<br />

it a rental flat we might get more favourable<br />

score in statistics. Such activities of some<br />

citizens should be better zoomed just from<br />

the viewpoint of tax obligations as many<br />

owners of flats do not report tenants in order<br />

not to pay tax levies from rental income.<br />

Moreover, the said enterprising distorts<br />

statistics concerning numbers of citizens in<br />

respective towns, villages and communities.<br />

Hundreds and thousands of people, notably<br />

young people report permanent address at<br />

their parents‘ place while they live and work<br />

in some other place in some other town.<br />

The paradox is that the State Fund<br />

of Housing Development subsidized<br />

solvent people being capable to pay for<br />

a flat construction in housing estate.<br />

Terms and conditions have changed<br />

for the time being; will the State Fund<br />

of Housing Development back up<br />

insolvent people being unable to pay<br />

for construction of own flat?<br />

Definitely yes. Terms and conditions are<br />

being determined by law. The State Fund of<br />

Housing Development has to follow strict<br />

standards; bribery is not being allowed,<br />

nobody may skip the turn in filing the<br />

application for support and everybody is<br />

sure that if they have the right for being<br />

allocated the support they will be surely<br />

granted it. That‘s for sure. Nowadays, all the<br />

applications are being registered according<br />

to date of submittance and it is impossible<br />

to favourize an application being delivered<br />

to the State Fund of Housing Development<br />

later, etc.<br />

I think that everybody who visits<br />

Slovakia and also local inhabitants<br />

travelling accross Slovakia can see a<br />

lot of construction sites in towns and<br />

villages which are changing their look.<br />

But the architecture is being spoiled<br />

frequently by a lack of urbanism<br />

and many times by an architect<br />

himself. Who should be responsible<br />

for urbanism of a country? Isn‘t the<br />

Ministry of Construction and Regional<br />

Development competent for it?<br />

The City of Bratislava did not have the<br />

position of chief architect appointed recently<br />

and I really do not know such a case when<br />

a town did not have the position of chief<br />

architect appointed in respective local<br />

administration. I was performing my job in<br />

self-governmental bodies of town of Prešov<br />

and the position of chief architect was an<br />

important position there. Moreover, town of<br />

Prešov is municipal cultural heritage, i.e., any<br />

construction is discussed and consulted by<br />

both architects and monument preservation<br />

experts. And they are rather ortodox in my<br />

opinion.<br />

Before any developer launches the<br />

starting excavation works he has to<br />

obtain building permit, i.e., to approach<br />

hundred of respective authorities,<br />

bodies and officers chasing the<br />

approvals, seals, stamps...<br />

This aspect is being solved by amendment<br />

to Building Act, significantly simplifying the<br />

building permit procedure. Many decisions<br />

which were subject to be handled by any<br />

developer turned to be subject to be handled<br />

by respective authorities between each<br />

other communicating, so thus, not so many<br />

decisions and approvals will be needed, but<br />

just the binding standpoints. In other words,<br />

building permit procedure is going to be<br />

simplified. The Bill will be considered on floor<br />

of Parliament this June. The amendment to<br />

Building Act and simplification of building<br />

permit procedure for constructions is our<br />

initiative and it is our wish to push the<br />

alteration to Building Law on Parliamentary<br />

session.<br />

Excerpt from an Interview with the<br />

Vice-Chair of Parliamentary Committee<br />

for Economy, Privatisation and<br />

Enterprising, Ľubomír Vážny<br />

The Parliamentary Committee for<br />

Economy, Privatisation and Enterprising<br />

covers a rather wide range of issues.<br />

Apart from others the Committee<br />

deals with construction and regional<br />

development. To what extent do you<br />

pay attention to these aspects on floor<br />

of Parliament?<br />

We patronize the three ministries:<br />

the Ministry of Transport, Post and<br />

Telecommunications, the Ministry of<br />

Economy and the Ministry of Construction<br />

and Regional Development. With respect to<br />

such a wide scope it is impossible to pay a<br />

deep attention to every issue as the practice<br />

would request it. We dealt with the issue<br />

of construction and regional development<br />

although I have to admit that both aspects<br />

are behind with expectations. There are huge<br />

gaps in executive power of the State in this<br />

field. Construction has been limited just to<br />

erection of apartments. In our opinion special<br />

attention has to be paid to allocation of an<br />

amount of seven billion Slovak crowns<br />

the Government has available as<br />

the matter is more to subsidize<br />

the banks than to allocate direct<br />

subsidies to construction. I keep<br />

73<br />

SUMMARY

SUMMARY<br />

on pointing out the twenty to fifty year old<br />

housing estate that is a time bomb which<br />

is subject to be discussed more frequently.<br />

The owners of flats and/or tenants of rental<br />

flats are helpless to deal with the issue and<br />

support of the State is of peanuts. I don’t<br />

exaggerate saying that in a few years the old<br />

housing estate will litterary bury us.<br />

It is generally known that there are<br />

rather huge differences between<br />

the regions. In what respect can<br />

you foresee to diminish them<br />

prospectively?<br />

The Slovak Republic belongs to the<br />

countries of vast regional differences.<br />

Neither the Government nor respective<br />

competent ministries pay sufficient<br />

attention to the issue accordingly. Slovakia<br />

may be treated as non-standard country<br />

with respect to it, and therefore, the<br />

Government has to adopt non-standard<br />

measures aimed at equalizing the<br />

differences. Otherwise, we may experience<br />

the same situation as in Dresden,<br />

Germany, where share of inhabitants got<br />

decreased by twenty-seven to thirty per<br />

cent. Such a depopulation for instance in<br />

Central or Eastern Slovakia could be rather<br />

dangerous.<br />

Although significant investors have<br />

brough and created vacancies they still<br />

did not solve out the issue related to small<br />

and medium businesses, being stressed by<br />

the Government and respective ministries,<br />

notably the Ministry of Economy. This<br />

aspect is being neglected and does not<br />

comprise such an activity within the objects’<br />

clause as it should have. In other words, in<br />

Slovakia there are small and medium-sized<br />

businessmen completely erased and any<br />

authority does not give a damn about<br />

this phenomenon. It will be a tough job<br />

to revive the issue applying non-standard<br />

measures to be taken but as a matter of<br />

fact the Government really does not think<br />

of treating the hot issue. There has to be an<br />

action plan adopted urgently with the aim<br />

to back up small and medium businessmen<br />

and to involve them into business arena.<br />

Economic analysis of European countries<br />

say that twenty per cent is represented by<br />

huge investors and eighty per cent relates<br />

to small and medium businessmen. In the<br />

Slovak Republic the ratio between the said<br />

businessmen is on the contrary reverse<br />

what can reflect a sorrowful phenomenon<br />

in Slovakia’s development.<br />

Speaking about regional diversity, the<br />

worst situation can be found in eastern<br />

Slovakia. Where can you see the main<br />

reasons of this phenomenon?<br />

It is a combination of problems. Partially,<br />

infrastructure is one of the problems. I<br />

gained valuable experience in person with<br />

potential investors in Central Slovakia’s<br />

region I come from by the way, and they<br />

were often dissatisfied how to build up<br />

their centres there situated close to roads<br />

of heavy traffic. Therefore, in the said<br />

regions there should be small and medium<br />

businessmen more supported who could<br />

handle both infrastructure and transport<br />

to the small and medium extent.<br />

But the procedure does not proceed as it<br />

should due to the fact that the Government<br />

still neglect and ignore regional diversity,<br />

hiding hot problems under fictitious<br />

statistical data about unemployment<br />

produced by the minister of labour, social<br />

affairs and family, Ľudovít Kaník, and the<br />

Statistical Office of the Slovak Republic.<br />

Another hot problem relates to insolvency<br />

O B J E D N Á V K A<br />

na predplatné časopisu euroREPORT na rok 2005<br />

Záväzne si objednávame predplatné časopisu euroREPORT<br />

pre rok 2005 od čísla 1 - 12/2005 v cene 815 Sk vrátane poštovného<br />

Meno a priezvisko (firma):<br />

IČO/IČ DPH:<br />

Adresa:<br />

tel./fax:<br />

Adresa na zasielanie časopisu:<br />

pečiatka a podpis<br />

of regions. There have to be brought<br />

significant investors who would back up<br />

small and medium businessmen in order<br />

that the current state would get changed<br />

as close to standard capitalization of<br />

the region as possible, while creating<br />

and providing the openings. I am afraid<br />

that services are favourized in regions to<br />

detriment of manufacture.<br />

The third problem is immense of all: taxes<br />

as taxation of entities existing in Slovakia,<br />

is being implemented in Bratislava where<br />

there is profit remaining as a matter of fact<br />

to detriment of regions reporting no profit.<br />

Transport is significant part of<br />

development of regions. The<br />

Government cancelled numerous<br />

regional routes some time ago, some<br />

heads of district administrations<br />

were even considering to cancel<br />

connections overlapping the territory<br />

of other territorial unit. Finally, things<br />

were put back as they used to be as<br />

it would have a negative impact on<br />

life in regions. How do you assess the<br />

current situation?<br />

I classify it as unchanged as the<br />

Government does not give a damn about<br />

it further. I really treat it funny when the<br />

Government cancelled regional routes and<br />

in four months the Cabinet re-introduced<br />

them again. It is a conceptless solution of<br />

the Ministry of Transport, Communication<br />

and the Telecommunications and the<br />

Railways of the Slovak Republic. The State<br />

has made the higher territorial units<br />

responsible for bus transport and it seems<br />

that this year it is going to do the same<br />

with railway transport saying that they<br />

are better landlords who will manage it<br />

better.<br />

V prípade, že ste predplatiteľom žiadame o potvrdenie objednávky na rok 2005.<br />

V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať časopis, oznámte nám túto skutočnosť<br />

písomne alebo telefonicky na tel./fax: 02/544 34 107, tel.: 02/546 40 687-9<br />

Adresa na zasielanie písomných objednávok:<br />

AKTUAL PRESS s.r.o., Panská 9, 811 01 Bratislava<br />

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s.,<br />

Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranična.tlac@slposta.sk

������������� ������������������<br />

�����������������������<br />

��������������������������������<br />

��������������������������������������������<br />

����������� ��������������������������������������������������<br />

���������<br />

������������������ ������� �<br />

��������������� �������� �<br />

���������� ������� �<br />

����������� ������� �<br />

����������������������������������������<br />

�������������� ����������<br />

�������������<br />

������������������ �������� �<br />

��������������� �������� �<br />

���������� �������� �<br />

����������� ������� �<br />

����������������������������������������<br />

�������������� �����������<br />

���������������������� �������������������������<br />

��������������������� ����������������������������<br />

���������������<br />

����������<br />

����������<br />

���������������<br />

� ������������������������������<br />

� ������������������������������<br />

��������������������������������<br />

����������������� ��������������� ������������������ ��������������������<br />

��������������������������������������������������������������

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!