G r EC o I n te rnational â€“ VÃ Å PA RT NERVPODNIKAN Ã

Č A S O P I S N A P O D P O R U I N T E G R Á C I E S L O V E N S K A D O E U R Ó P S K E J Ú N I E 

ISSN 1335-9762 

Cena 69 Sk 

Jún 2004 

VÝSTAVBA 

REGIONÁLNY ROZVOJ 

InfoSERVIS 

KANCELÁRIA PREZIDENTA SR, ÚRAD VLÁDY SR, NR SR 

A KANCELÁRIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU V SR

PANEL 

MIRROR 

Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r. o. 

v spolupráci s Kanceláriou 

prezidenta SR, Vládou SR, NR SR 

a Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR 

Adresa redakcie: Panská 9, 811 01 Bratislava 1 

tel./fax: +421 2 544 34 107 

tel.: +421 2 544 33 896 

tel.: +421 2 546 40 687-89 

euroreport@stonline.sk, kincelova@ba.telecom.sk 

www.euroreport.sk 

Reg. č. MKSR 1880/98 

SME JEDEN Z NAJLEPŠIE 

PRIPRAVENÝCH ČLENOV ÚNIE 

(str. 5) 

Výstavba a rozvoj regiónov (Ľ. Jurík) 

Sme jedným z najlepšie pripravených nových členov únie (Rozhovor L. Gyurovszkým) 

V priebehu roka sme urobili obrovský skok vpred (Rozhovor s Zs. Lukáčom) 

Vzhľad našich sídiel je v rukách obcí (Rozhovor s J. Hurným) 

Cieľom reformy verejnej správy bolo jej skvalitnenie (Rozhovor s M. Hortom) 

Priebojní ľudia uskutočnia víziu lepšieho života (Rozhovor s E. Jamrichom) 

V bývaní k európskemu priemeru (Rozhovor s E. Szolgayovou) 

Program „Mladá rodina“ 

Slovenskí stavbári sa už onedlho môžu presadiť aj v celoeurópskom meradle 

(Rozhovor A. Novotným) 

Na strechu patrí pálená škridla 

Máme predpoklady na čerpanie 100 percent zo štrukturálnych fondov 

(Rozhovor s J. Slovákom) 

OTP banka ponúka Eurobalík (Rozhovor s K. Hodossym) 

Kreslená a písaná dohoda občanov (Rozhovor s P. Kováčikom) 

Súťaž Stavba roka v jubilejnom 10. ročníku (Rozhovor s M. Brichtovou) 

Nové tromfy cementárne v Ladcoch – ekologické cementy (Rozhovor s A. Barcíkom) 

Bez infraštruktúry nie sme schopní rovnomerne rozvíjať hospodárstvo v regiónoch 

(Rozhovor s F. Slávikom) 

Architektúra potrebuje primerané spoločenské postavenie (Rozhovor s Š. Šlachtom) 

Bývanie snov môže byť pre vás skutočnosťou 

Od malých stavieb po významné ocenenia za vysokú kvalitu (Rozhovor s J. Hlinkom) 

Kanadské zrubové domy 

Fiškálna decentralizácia je predmetom politického dialógu (Rozhovor s M. Sýkorom) 

E-Government je o spoločných riešeniach pre občana (Rozhovor s P. Prónayom) 

Greco International – váš partner v podnikaní 

Dejiny Európy ovplyvní aj Bratislava (Rozhovor s Ľ. Romanom) 

Európa by mala byť Európou regiónov (Rozhovor s P. Tomečkom) 

Postavme diaľnicu do Komárna (Rozhovor s M. Belicom) 

Druhý najlepší (Rozhovor so Š. Štefancom) 

Šéfredaktor: Ľuboš Jurík 

Zástupkyňa šéfredaktora: Emília Kincelová 

Summary: Mária Vrabcová 

Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková 

Redakčná rada: Pál Csáky 

Pavel Kandráč 

Ľudovít Kaník 

Eduard Kukan 

Ľubomír Lintner 

Daniel Lipšic 

Pavol Rusko 

ARCHITEKTÚRA POTREBUJE PRIME- 

RANÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE 

(str. 28) 

O B S A H 

4 

5 

8 

10 

12 

14 

16 

17 

18 

19 

20 

21 

22 

23 

24 

26 

28 

30 

32 

32 

33 

34 

35 

36 

37 

38 

39 

40 

41 

42 

43 

44 

45 

46 

47 

48 

49 

50 

52 

54 

56 

58 

59 

60 

62 

63 

64 

66 

68 

70 

71 

74 

75 

76 

77 

80 

83 

Výroba: 

MSJ Creative, s.r.o. Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen 

Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica 

Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame 

Cena jedného výtlačku: 69 Sk 

Jún 2004 

Ročník VII 

Foto v čísle: Miro Nemec 

Foto na titulnej strane archív 

ZMENA JE ŽIVOT, A TO CANNES VIE 

(str. 54) 

Žilinský samosprávny kraj očakáva rozvoj priemyslu (Rozhovor s J. Dreisigom) 

Kvalitnému rozvoju regiónu chýba infraštruktúra (Rozhovor s M. Marčokom) 

Stratégia a projekty na spoločné aktivity (Rozhovor s R. Bauerom) 

Prešov? Veď to je Slovensko! (Rozhovor s P. Chudíkom) 

Tripartita sú traja alebo viacerí? (Rozhovor s S. Hatinom) 

Veľká cena Slovenské zlato ako výzva do budúcnosti (Rozhovor s V. Göczeovou) 

Využijeme otvorený europriestor? 

Meranie výkonnosti vo verejnom sektore je trendom, ktorý sa stáva realitou... 

Politické zoskupenia v Európskom parlamente (P. Greguš) 

Na Slovensko sa budem vždy rád vracať (Rozhovor s J. Figeľom) 

Rozširovanie moci musí pokračovať (M. Turanský) 

Už sme naozaj v európskej rodine (T. Stužková) 

Zmena je život, a to Cannes vie (E. Kincelová) 

Všetko vonkajšie je pominuteľné... (I. Tomečková) 

Nové knihy (D. Janiaková) 

Cena Michala Bosáka 2004 

Umenie v záhrade (A. Hykisch) 

Májové arabesky v tvare médií (T. Ferko) 

Anima Europae (M. Havran ml.) 

3 otázky euroREPORTU 6 komentátorom slovenských novín (E. Kincelová) 

My vo svete a svet okolo nás (M. Janek) 

Poľnohospodárstvo v perinke dotácií (L. Andrášik) 

Letná módotéka (D. Lapšanská) 

Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) 

Aurum golf cup opäť v zlatistých lúčoch 

Európsky parlament 

Infoservis prezidentskej kancelárie 

Infoservis vlády Slovenskej republiky 

Infoservis NR SR 

Summary

ÚVODNÍK 

TÉMA 

BUDÚCEHO ČÍSLA: 

• ŠKOLSTVO 

• INFORMATIZÁCIA 

SPOLOČNOSTI 

• KULTÚRA 

VÝSTAVBA A ROZVOJ REGIÓNOV SME JEDEN Z NAJLEPŠIE 

PRIPRAVENÝCH NOVÝCH ČLENOV ÚNIE 

sú hlavnými témami júnového vydania 

euroREPORTU. Ako sa môžete 

presvedčiť, sú to témy nanajvýš 

aktuálne. 

Problematika výstavby v sebe zahŕňa 

vskutku širokú oblasť: rozvoj 

stavebníctva vo všeobecnosti, výrobu 

a predaj stavebných hmôt a materiálov, 

výstavbu bytov či rodinných 

domov a budov, infraštruktúru, 

inžinierske siete, výstavbu diaľnic 

a ciest, architektúru, urbanizmus, 

rekonštrukcie pamiatok, tvorbu interiérov, 

a s tým spojenú výrobu a predaj 

nábytku či doplnkov. Už chronicky 

a dlhodobo je problémom bytová 

výstavba, ktorá je napriek viacerým 

štátnym finančným impulzom a zahraničným 

investorom stále v útlme, 

respektíve je nedostatočná. Zdanlivo 

paradoxne však na nestranného 

pozorovateľa pôsobí impozantná 

výstavba rodinných domov, nových 

bytových objektov či celých komplexov: 

stavia sa, no dostupných bytov 

je stále málo. K lepšiemu sa menia 

aj historické jadrá miest, je vidno, 

že objekty majú svojich majiteľov, 

taktiež je sympatická iniciatíva Obnovme 

si svoj dom. Fondy (aj ten 

na podporu bývania) sú vyčerpané, 

a to brzdí najmä mladé rodiny, ktoré 

si chcú riešiť problém s bývaním. 

Je zbytočné prízvukovať, že takto 

vzniká aj problém sociálny. Ďalšou 

vážnou témou je výstavba diaľnic, 

cestnej a vo všeobecnosti komplexnej 

infraštruktúry, na ktorú je naviazaný 

rozvoj regiónov, čiže rozvoj 

priemyslu, príchod zahraničných 

investorov, a tým opäť spojený reálny 

rast životnej úrovne. Vážnym problémom 

zostáva aj rekonštrukcia 

jestvujúceho bytového fondu, najmä 

panelových obytných domov, ktoré 

dožívajú a skôr či neskôr bude nevyhnutné 

počítať s nemalými finančnými 

čiastkami na ich obnovu. Do 

širokého záberu tejto problematiky 

patrí aj vývoj v oblasti architektúry 

a urbanizmu: veľké mestá – osobitne 

Bratislava – menia podobu, pribúdajú 

výškové stavby, vznikajú celé 

štvrte obytných a polyfunkčných 

komplexov. Namieste je však otázka, 

či tento vývoj nie je živelný, neko- 

ordinovaný a nepodlieha záujmom 

rôznych skupín; zdá sa, že zrušenie 

útvarov hlavného architekta bolo 

nedomysleným krokom. 

Témou dňa sú aj regióny, ich rozvoj, 

spolupráca euroregiónov, činnosť 

samosprávnych celkov (VÚC), 

cezhraničná spolupráca, rozvoj cestovného 

ruchu: všetky tieto aktivity 

dostali novú dimenziu po rozšírení 

Európskej únie. Práve Európska 

únia akcentuje význam tejto spolupráce, 

pretože v nej vidí lokálny, 

respektíve regionálny zmysel: inými 

slovami, prenos kompetencií z centra 

na miesta, kde sám život určuje 

potreby a prílev financií. Je to cenné 

poznanie a pre náš ďalší vývoj bude 

nesmierne dôležité. Vyššie územné 

celky prechádzajú, takpovediac, zaťažkávacou 

skúškou, formujú nové 

pravidlá a zvyklosti, utvárajú zmysel 

a podstatu svojho pôsobenia, hľadajú 

cestu k občanovi, čiže občan 

hľadá cestu k nim. Až čas postupne 

ukáže, kde sú slabosti a kde prednosti 

nových VÚC a ako prispejú 

k rozvoju regiónov. Stále aktuálnou 

zostáva aj spolupráca regiónov 

v rámci krajín V4: zmenené pravidlá 

Európskej únie by mali túto spoluprácu 

ešte posilniť a zefektívniť. 

Pravdou zostáva, že rozdiely medzi 

regiónmi na Slovensku – v tomto 

prípade medzi VÚC – sú stále značné 

a tak skoro sa nevyrovnajú. Práve 

preto treba opakovane zdôrazňovať: 

rozvoj regiónov je priamo 

závislý od dopravnej infraštruktúry, 

od cestných a železničných komunikácií, 

ale aj od pripravenosti na 

poskytovanie priestorov pre investorov, 

či vytváranie priemyselných 

parkov. Kruh sa teda uzatvára: 

rozvoj regiónov je závislý od výstavby, 

výstavba prináša rozvoj regiónov. 

Zdanlivo jednoduché poznanie, 

no na jeho naplnenie je potrebné 

množstvo systematickej a trpezlivej 

činnosti. 

Aj preto sa k rozvoju regiónov 

budeme v euroREPORTE pravidelne 

vracať. 

ĽUBOŠ JURÍK 

šéfredaktor 

Kritika pripravenosti SR na vstup do EÚ pred rokom a v uplynulú jeseň zo strany Európskej komisie zasiahla a zároveň 

zmobilizovala Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR na čele s ministrom Lászlom Gyurovszkým. V rozhovore 

s publicistkou Máriou Šišulákovou hodnotil naše súčasné postavenie a možnosti člena európskeho spoločenstva. 

Čo všetko možno rozumieť pod verejnými 

prácami, ktoré sú aj v názve rezortu 

výstavby, keď teraz si verejnosť väčšmi 

uvedomuje verejnoprospešné práce, 

patriace pod ministerstvo práce, sociálnych 

vecí a rodiny? 

Verejné práce sa riadia Zákonom o verejných 

prácach z roku 1998 a naše ministerstvo 

zodpovedá za jeho vykonávanie. Ide 

o to, že vláda schvaľuje na 3 roky rozvojový 

program verejných prác v projektoch nad 40 

mil. korún, kde je podiel verejných zdrojov. 

Pri týchto prácach sa musí robiť posúdenie 

investičného zámeru, pri časti z nich sa musí 

urobiť štátna expertíza, treba postupovať 

presne v intenciách spomínaného zákona. 

Štátna expertíza pri zámeroch nad 200 mil. 

Sk hodnotí celý postup, cenovú úroveň a celý 

komplex informácií, ktoré súvisia s projektom 

investičného charakteru. 

Minulý mesiac ste predložili na pripomienkové 

konanie Súhrnnú správu 

o stave zabezpečenia a plnení Rozvojového 

programu a priorít verejných prác 

na roky 2004 – 2006. Aký ten stav je? 

Práce, ktoré sa dostali do tohto súhrnného 

programu, sú pripravené dobre. Ale správa 

nehovorí o finančnom zabezpečení prác, 

ale len o tom, že sú pripravené na realizáciu. 

To už závisí od rozhodnutia Národnej rady 

SR v prípade štátneho rozpočtu alebo od rozhodnutia 

ministerstiev a ďalších ústredných 

či miestnych orgánov štátnej správy prípadne 

samosprávy, ktoré práce začnú naozaj realizovať. 

Toto je len zoznam, kde je predpoklad, 

že dokumenty a všetky náležitosti budú v poriadku. 

Ak sa nájde dostatok zdrojov, práce 

možno uskutočniť. 

Ide o zoznam projektov alebo prác, ktoré 

sú z vášho pohľadu veľmi prospešné 

pre ďalší rozvoj SR? 

Myslím si, že každý takýto projekt je prospešný 

a dobrý, ale to je otázka na konkrétnych 

ministrov, samosprávy alebo vyšší územný 

celok, ktorí navrhli projekty do zoznamu. 

Sú to väčšinou cesty, budovy, premostenia, 

environmentálne projekty alebo veľké priemyselné 

parky, železničné prepojenia. Ide 

vzväčša o infraštrukturálne projekty, ktoré 

nepochybne pomáhajú rozvoju krajiny. My 

ich však nehodnotíme podľa dôležitosti. To je 

úlohou ich navrhovateľov. Našou povinnosťou 

je skontrolovať, či v rámci realizácie jednotlivých 

projektov budú štátne zdroje účelne 

vynakladané v súlade s dokumentáciou, 

s hlavným cieľom projektu alebo s technickou 

dokumentáciou. Aby nedošlo k prehnaniu alebo 

podhodnoteniu ceny. Ale potrebnosť nejakej 

školy či nemocnice je vecou mesta, VÚC 

alebo ministerstva. 

Hovoríte, že tieto projekty by sa mali financovať 

z verejných zdrojov. Ide o také 

návrhy, ktoré by sa nedali riešiť z fondov 

EÚ? 

Súčasne so vstupom SR do EÚ sa príjmy 

zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fon- 

du stávajú príjmami štátneho rozpočtu. To 

znamená, že aj na projekty podávané v rámci 

žiadostí o finančnú pomoc z fondov únie sa 

vzťahuje Zákon o verejných prácach. Je jedno, 

či je podiel na financovaní z verejných zdrojov 

20, 50 alebo 100 percent. Neskúmame veľkosť 

verejných zdrojov v projekte, ale veľkosť 

projektu ako takého, to znamená či presahuje 

200 mil. korún. Teda ak sa voľakto uchádza 

o verejné zdroje na financovanie zo štrukturálnych 

fondov vo výške 25%, čo je bežným 

javom, tento projekt musí prejsť svojím procesom 

od projektového zámeru až po vydanie 

správneho povolenia územného rozhodnutia. 

A v rámci celého procesu, ktorý je súbehom 

niekoľkých konaní, je aj štátna expertíza. To 

všetko sa uskutočňuje paralelne, takže je mylné 

myslieť si, že najskôr niekto pripraví kompletnú 

dokumentáciu a odovzdá nám projekt 

na štátnu expertízu. Je to súbežná cesta rôznych 

skúmaní, či samotný projekt je efektívny. 

Takže áno, vzťahuje sa táto procesná povinnosť 

aj na požiadavky čerpania zdrojov z EÚ 

nad 200 mil. korún. 

Dá sa to nazvať globálnou kontrolou investičných 

zámerov? 

Áno. Preto je aj ten názov verejné práce. 

Tie sa vykonávajú zo zdrojov miest, VÚC, štátu 

a samozrejme aj EÚ. 

Obce a mestá dostali samosprávne 

kompetencie. Nedostali však peniaze 

a mnohé na ďalší rozvoj môžu iba myslieť 

s veľkorysými plánmi. Akú perspektívu 

im viete načrtnúť a za akých podmienok? 

Štrukturálne fondy im každopádne poskytujú 

možnosti financovania rozvojových 

plánov. V súčasnosti vyhodnocujeme projekty 

v rámci operačného programu Základná infraštruktúra, 

časť regionálna infraštruktúra, 

kde sme dostali skoro tisíc projektov na obnovu 

budov v oblasti školstva, zdravotníctva, 

sociálnych vecí a kultúry. Je vidieť, že VÚC 

ako i obce a mestá poznajú tento spôsob získavania 

zdrojov na svoje zámery a pristupujú 

k nemu veľmi aktívne. Vypracúvajú dostatočné 

množstvo veľmi kvalitných projektov, ktorými 

chcú zlepšiť stav, o ktorom hovoríte. 

Podobná možnosť je napríklad v oblasti 

turistického ruchu, informatizácie, rozvoja 

vidieka. Je množstvo programov na rekvalifikácie 

v rámci Operačného programu Ľudské 

zdroje. Takže tieto príležitosti tu sú v programovom 

období 2004 – 2006. Programy, ktoré 

budú úspešné, určite pobežia aj po roku 2006 

až do roku 2013 a stále s väčším balíkom peňazí. 

Z toho plynie dôležité ponaučenie: Ide 

o programy, ktoré tu budú aj 10 rokov. Znamená 

to, že šanca tu je a treba ju využiť. Ale 

vyžaduje si to rozmýšľať v desaťročnom horizonte, 

rozhodnúť sa, čo, kedy a ako možno 

urobiť. 

Podľa vás všetko závisí len od príslušných 

funkcionárov v regiónoch, starostov 

obcí a miest a od iniciatívy občanov? 

Určite ten, kto nič nerobí, nič nedosiahne. 

Kto však je aktívny a koná premyslene, nie 

tak, že sa vrhne na 25 projektov, lebo to ani 

finančne nebude stíhať, ale postupuje cieľavedome, 

získa dobré informácie, kvalitne zhodnotí 

svoje finančné možnosti, na svoje projekty 

v horizonte 10 rokov dostane peniaze. 

Na vašom ministerstve sa koncentrujú 

aj žiadosti ďalších rezortov. Aká je 

s nimi spolupráca? 

Kolegovia vo vláde veľmi dobre 

chápu, akou veľkou výzvou je 

čerpanie fondov z EÚ. Majú svo- 

4 5 

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR 

je skúsenosti z predvstupových fondov. Aj 

z chýb, ktoré sa v predchádzajúcom období 

v rámci toho procesu urobili. Nazdávam sa, 

že každý z nich pristupuje k riešeniu tejto úlohy 

zodpovedne. V poslednom čase sa veľmi 

výrazne zlepšila úroveň pracovníkov ministerstiev, 

ktorí sa zaoberajú problematikou čerpania 

prostriedkov z fondov EÚ. 

Dnes môžem s čistým svedomím vyhlásiť, 

že sme jednou z najlepšie pripravených krajín 

spomedzi 10 nových členov únie. Samozrejme, 

vyskytnú sa bežné pracovné problémy, 

ktoré sa priebežne riešia, ale žiadnu veľkú 

systémovú chybu nevidím a aj spolupráca je 

na zodpovedajúcej úrovni. 

Konštatujete zlepšenie kvality pracovníkov 

v jednotlivých rezortoch. Aj vaše ministerstvo 

zápasí s nedostatkom kvalifikovaných 

a jazykovo veľmi dobre vybavených 

zamestnancov. Pritom Slovensko má 

stále problém aj s pracovníkmi pre EÚ. Čo 

treba urobiť, aby sme lepšie zvládali personálnu 

politiku? 

Z hľadiska domáceho pracovného trhu je 

dôležité dávať zamestnancom jasné úlohy, aby 

vedeli, k čomu smerujeme a čo sa od nich očakáva. 

Dôležitou podmienkou je úroveň ich hodnotenia. 

Trošku to zdôrazňujem, lebo nie je možné 

na našom trhu práce nájsť ľudí, od ktorých 

chceme, aby dobre ovládali 1 – 2 svetové jazyky, 

prácu s počítačom, mali skúsenosti z čerpania 

predvstupových nástrojov alebo iných špecifických 

odborných činností a pracovali aj cez víkend 

za 12 tisíc korún. 

Samozrejme, za primeranejšie vyššie ohodnotenie, 

čo je už dnes na takýchto postoch celkom 

bežné, sa nájdu ľudia ochotní vykonávať 

požadovanú prácu v primeranej kvalite. Myslím, 

že už v Bratislave nemáme akútny problém 

s nachádzaním ľudí, ktorí spĺňajú spomínané 

nároky. Dochádzajú za prácou na ministerstvá. 

Pracovníci pribúdajú postupne s nárastom úloh 

v rezorte. 

Čo sa týka pracovníkov pre EK, to nie až tak 

naším problémom, to si musia riešiť sami a ťažko 

sa mi vyjadriť k tomu, aká je kvalita ľudí, ktorí 

sa tam zo Slovenska hlásia. Navyše ísť pracovať 

do Bruselu znamená opustiť rodinu, domáce zázemie 

s cieľom získať vyšší plat a možno nejaké 

iné výhody. Je isté, že práca tam nezodpovedá 

každému, možno niektorí nechcú pracovať ako 

referenti, možno za vyšší plat, ale chcú riadiť 

kolektív, na čo majú na Slovensku azda väčšie 

možnosti. 

vaný hranicou, ktorá sa v minulosti ťažšie dala 

prekročiť. 

Dokumenty pre program Interreg sú v Bruseli 

pred konečným schválením. Ak sa tak stane, 

začneme s ich implementáciou. Samozrejme, 

potom podobne ako pri štrukturálnych fondoch 

rozhodnutia už padnú na Slovensku v slovenskom 

jazyku. Pravdaže, pri týchto programoch 

musíme brať do úvahy aj druhú stranu, teda 

bude to rozhodnutie slovensko-rakúskych, slovensko-poľských 

alebo našich a iných susedných 

orgánov. 

S čím nie som spokojný, je výška zdrojov vyčlenených 

na tieto projekty a nazdávam sa, že 

SR by bola schopná absorbovať v rámci Interregu 

oveľa viac peňazí. Ide o niekoľko miliónov 

eur na jednotlivé hranice, čo je žalostne málo. 

Aké obojstranne optimálne využitie by ste 

videli s ohľadom na to, že je to malá suma 

a ide o prihraničnú spoluprácu? 

Mohlo by ísť o menšie projekty v oblasti 

cestovného ruchu, v oblasti dostupnosti obcí, 

vzdelávania, výmeny skúseností, kultúrnej spolupráce 

alebo menšie infraštrukturálne riešenia. 

Ich cieľom by malo byť, aby niektorý mikroregión 

sa stal pre ľudí dostupnejší z jednej i z druhej 

strany. 

Typickým príkladom, kde treba pomôcť, 

sú napríklad obce Veľký a Malý Selemenc na 

východe Slovenska, cez ktoré vedie hranica 

s Ukrajinou. Po roku 1945 boli rozdelené tak, že 

jednoducho sa cez ne urobila čiara, väčšia časť 

zostala na Slovensku a menšia pripadla Ukrajine. 

Rodiny, otec a dieťa boli rozdelení kvôli 

tomu, že hranica viedla cez dvory, domy a ulicu. 

Práve program Interreg by mohol uľahčiť postihnutým 

Selemenčanom sa znova vzájomne 

navštevovať bez toho, aby museli obchádzať 

približne 85 km. Aby mohli udržiavať dôstojné 

rodinné styky prekonávaním iba dvadsaťmetrovej 

vzdialenosti. 

V ostatných mesiacoch sa sústavne znižuje 

nezamestnanosť. Ale to neznamená zastavenie 

úpadku regiónov opäť najmä na 

východe krajiny. Existuje zámer, aby tieto 

oblasti žili? 

Určite. Na druhej strane treba vidieť, že 

ľudia odtiaľ budú odchádzať za prácou. Naším 

cieľom je, aby samotný región ponúkal 

vhodné pracovné príležitosti. Teda v prvom 

rade tam treba dobudovať dopravnú infraštruktúru, 

inžinierske siete, čističky odpadových 

vôd a podobne, aby tam bolo možné 

dostať investorov. Pokiaľ pre nich nevytvoríme 

vhodné podmienky, nikto tam nepríde. No 

darmo by prišiel akýkoľvek investor do krásne 

vybudovanej dedinky s dobrou dostupnosťou, 

ak tam nenájde kvalifikovanú pracovnú silu. 

Nestačí len deklarovať záujem o prácu, ale 

treba povedať aj akú, opýtať sa, čo tí ľudia 

vedia. V tom môže pomôcť OP Ľudské zdroje, 

aby nezamestnaní, ktorí stratili pracovné 

návyky alebo ich kvalifikácia nestačí na modernú 

dobu, aktívnou politikou práce zmenili 

svoje návyky, získali potrebné zručnosti 

a kvalifikáciu. Napríklad sa vďaka tomu môže 

rozvíjať časť malého a stredného podnikania, 

turistický ruch. Ale to závisí v prvom rade od 

rozhodnutia predstaviteľov dotknutých regiónov. 

Štrukturálne fondy dávajú možnosť, no 

túto šancu využívajú iba tí, ktorí sa jej chopia. 

Pochopili ju, sú aktívni? 

Osobne som napísal list každému starostovi 

a primátorovi na území SR a informoval 

som ich o možnostiach, ktoré ponúkajú štrukturálne 

fondy. Nie každý s týmito informáciami 

naložil tak, ako som si predstavoval. Niektorí 

to hodili do koša, iní to využívajú. Opäť 

sme pri tom, že tí, ktorí za možnosťami idú, 

skôr či neskôr peniaze dostanú. A tí, čo nad 

nimi mávnu rukou, nedostanú nič. 

Na konci minulého roka ste predložili 

návrh rozsiahlych zmien v zákone o Štátnom 

fonde rozvoja bývania (ŠFRB) vláda 

i parlament ich schválili. Zmenil sa rozsah 

aj spôsob poskytovania pomoci. Zdá 

sa, že tieto opatrenia boli efektívne... 

Áno, peniaze sa využívajú efektívnejšie 

ako v minulosti. Prispela k tomu aj lepšia situácia 

na finančnom trhu, zníženie úrokových 

sadzieb a zvýšenie dostupnosti úverov. V minulosti 

bol pomer dotácií a úveru zo ŠFRB 

50:50. Teraz sme už mohli pristúpiť aj k tomu, 

že už dávame len 30% dotácií a 70% úveru zo 

ŠFRB. Samozrejme, s nižším úrokom. To značí, 

že z toho istého balíka financií sme dokázali 

podporiť väčší počet bytov ako predtým. Dokonca 

mnohé obce a mestá už vedia čerpať 

úver zo ŠFRB aj bez toho, aby dostali dotácie 

a zvyšné prostriedky si dokážu zaistiť z vlastných 

alebo iných zdrojov. 

Došlo aj k výraznej zmene manažovania 

týchto prostriedkov. Zrušili sa okresné úrady, 

vznikli krajské stavebné úrady. My sme časť 

ich kompetencií presunuli na obce a okresné 

mestách a ďalej ich chceme presunúť tak, aby 

služby boli bližšie k občanovi, k fyzickým osobám 

a aby ľudia nemuseli s každou faktúrou 

behať do krajského mesta. 

Kým vlani o takomto čase bolo v ŠFRB 

ešte veľa prostriedkov, teraz je jeho pokladnica 

už za pol roka vyčerpaná. Na 

druhej strane je známa napríklad vysoká 

energetická náročnosť a katastrofálny 

stav sídliskových bytov, čo si vyžaduje 

riešenie... 

Za byt zodpovedá vlastník. Toto sa týka 

aj obytných domov postavených v minulosti 

a byty v nich si bývalí nájomníci už odkúpili. 

Či ich zateplia alebo v nich vymenia spoločné 

inžinierske siete, je ich vecou. Ja im vrelo 

odporúčam, aby do toho investovali, lebo tým 

môžu veľmi výrazne predĺžiť životnosť svojich 

bytov, domov, svojho majetku a znižujú prevádzkové 

náklady. Sledujeme, že o to je zvýšený 

záujem a registrujú ho aj banky a stavebné 

sporiteľne. Prispôsobujú sa tomu a ponúkajú 

dosť dobré produkty pre vlastníkov bytov aj 

pre spoločenstvá vlastníkov. Dokonca registrujeme 

návrhy na zmenu legislatívy v záujme 

spružnenia tohto procesu, aby mohli byť 

formy financovania skvalitňovania obytných 

domov prístupnejšie. 

Ministerstvo poskytuje dotácie na tzv. 

systémové poruchy, ktoré nie sú spôsobené 

nedbalosťou vlastníkov, ale už pôvodne zlou 

technológiou stavby, zlými použitými materiálmi 

alebo postupmi. Týchto porúch je okolo 

20, sú zmapované a na ich odstránenie možno 

dostať peniaze. Sú to napríklad skorodované 

balkóny, ktoré hrozia zrútením, trhliny 

a plesnivenie v dôsledku použitia nekvalitných 

materiálov. V tomto prípade možno odstrániť 

nedostatky utesnením, ale aj zateplením 

domu. 

Vypracovali sme dosť podrobnú metodiku, 

ktorá je aj na internete a hovorí, v prípade 

akých konštrukčných prvkov asi v akom časovom 

horizonte treba urobiť bežnú opravu, generálnu 

opravu, výmenu pre každý typ domu 

a skoro pre každý druh konštrukčného prvku. 

Na základe toho môžu vlastníci alebo spoločenstvá 

domu plánovať, čo všetko je potrebné 

vykonať. Toto je pomoc, ktorú sme schopní 

poskytnúť zo štátneho rozpočtu a v oblasti 

legislatívy rokujeme s vlastníkmi a s bankami, 

ako možno situáciu tak zmeniť a uľahčiť, aby 

tok financií bol čo najjednoduchší. 

Ešte by sa najmä v rámci financovania dali 

nejaké veci zmeniť v prospech správcov a spoločenstiev 

vlastníkov obytných domov. Zatiaľ sme 

v štádiu zbierania skúseností a ku konkrétnym 

krokom pristúpime až po ich overení. 

Národný rozvojový plán už má svoje dva 

platné dodatky. Jeden je pre Kraj Bratislava 

a druhý, dôležitejší z pohľadu hrubého domáceho 

produktu a jeho stimulácie, pre zvyšok 

Slovenska. 

Čo je cieľom týchto dodatkov? 

Plán mapuje celú oblasť Slovenska s výnimkou 

Bratislavského kraja. Delí sa na 4 OP 

a k nim boli vypracované dodatky, ktoré dopodrobna 

rozoberajú hlavné ciele obsiahnuté 

v pláne, podrobnejšie v OP a napokon dodatky 

dopĺňajú príručky pre žiadateľa s komplexným 

návodom čo treba urobiť. Pre Bratislavský kraj 

je zvolený iný typ programovania, tzv. jednotný 

programový dokument (JPD), ktorý sa nečlení 

ďalej na OP. Obsahuje všetky ciele a opatrenia. 

K nim je pripravený podrobnejší programový 

doplnok. 

URČITE TEN, KTO 

NIČ NEROBÍ, NIČ 

NEDOSIAHNE. KTO 

VŠAK JE AKTÍVNY A 

KONÁ PREMYSLENE, 

KVALITNE ZHODNO- 

TÍ SVOJE FINANČNÉ 

MOŽNOSTI, NA SVO- 

JE PROJEKTY V HO- 

RIZONTE 10 ROKOV 

DOSTANE PENIAZE 

štrukturálne fondy. Môžete povedať, kedy 

odtiaľ odídu prvé peniaze? 

Najskôr by som rád konštatoval, že moja 

spolupráca s opozíciou je celkom dobrá a na 

odbornej úrovni nemám s ňou problémy, ba 

som občas vďačný za niektoré konštruktívne 

kritické podnety. Horšie je, ak sa stretnem s kritikou, 

ktorá nevychádza z reality, a samotného 

kritika strápňuje. Toto je aj tento prípad. Tak 

ako fungoval predchádzajúci systém čerpania 

predvstupových fondov, funguje aj súčasný systém. 

Teda konštatovanie pani Beňovej vyplýva 

len z nedostatočných informácií, hoci stačilo 

sa nás opýtať. Už v súčasnosti čerpáme peniaze 

na projekty zo štrukturálnych fondov. Predpokladám, 

že ministerstvo práce, sociálnych 

vecí a rodiny bude do konca roka čerpať zdroje 

alokované na tento rok vo výške asi 90%, ministerstvo 

dopravy vo výške 100% atď. Teda už 

teraz vieme, koľko vyčerpáme. Preto vyhlásenia 

takého typu len znižuje vážnosť tých, ktorí ich 

hovoria. 

Pozrime sa ešte na rozvoj agroturistiky 

a našu schopnosť konkurencie so susedmi, 

s Rakúskom, Poľskom, Maďarskom, 

kde je úroveň služieb aj tých, ktoré si nevyžadujú 

peniaze, len dobrú vôľu, na oveľa 

vyššej úrovni... 

Slovensko svoj potenciál cestovného ruchu 

čerpá iba na 20 možno 30%. Upozorňuje na to 

každá štúdia, ktorá sa týmto zaoberá. Z hľadiska 

HDP je to významná vec, pretože by mohol 

tvoriť 6% a viac, no tvorí sotva 1%. Naši susedia 

sú naozaj ďaleko pred nami. Stačí prejsť 

hranice a presvedčiť sa, aký je tam prístup ku 

klientovi, ktorý chce dostať nejakú službu. Je to 

chyba, lebo sa oberáme o dosť veľké peniaze 

zo zahraničia a miestni obyvatelia sa oberajú 

o zisk. Práve na cestovný ruch je zameraná veľká 

časť OP Priemysel a služby v dvoch cieľoch. 

Vo vytváraní infraštrukturálnych predpokladov, 

kde sú príjemcami VÚC, mestá a obce, prípadne 

združenia a na druhej strane podpora pre 

podnikateľov v cestovnom ruchu. Tu sa ponúkaná 

šanca musí využiť. 

Na základe čoho dodatky vznikali? 

Dajú sa peniaze EÚ použiť aj na rekvalifikáciu 

pracovníkov v cestovnom ruchu, 

Na základe OP a JPD. Neobsahujú nové cie- aby boli schopní vyhovieť požiadavkám 

le, nové opatrenia, ale ich spresnenie, spôsoby hostí? 

dosiahnutia. Všetky rezorty už majú túto fázu To je vecou najmä majiteľov zariadení, aby 

rozpracovania za sebou, už je zverejnených asi mali pracovníkov, ktorí sa ku klientom správajú 

30 výziev, zbierajú sa projekty. Už sme vo fáze tak, aby vyhoveli ich požiadavkám a tvorili tak 

ich realizácie. 

zisk. Rekvalifikáciu a výchovu pracovníkov pre 

cestovný ruch možno financovať z OP Ľudské 

Ešte pred rokom ste konštatovali, že Slo- 

S jej priebehom ste spokojný? 

zdroje. Rozvoj turizmu je dobrým príkladom 

vensku by veľmi pomohla v rozvoji cezhra- 

Bol by som spokojnejší, keby to išlo rýchlej- možnosti financovania z rozličných programov 

ničná spolupráca. Od januára tohto roka 

šie, ale nechcem to tlačiť takým tempom, aby to cez rôznych príjemcov. To je princíp partner- 

v únii existuje nový program Interreg. Je 

bolo na úkor kvality. Zdá sa, že prípravné práce stva, keď spolupracujú rôzne zložky v regióne 

šitý na splnenie tohto cieľa a čo všetko 

prebiehajú celkom dobre. Pre nás je dôležité, tak, aby prekvital. Možno dobudovať prístu- 

ponúka? 

aby sme vyčerpali peniaze, ktoré sú určené do povú cestu, zrekonštruovať súčasne turisticky 

Môže to pomôcť a dokonca sa mi vidí, že 

roku 2006. Počítali sme, že tento rok bude sku- atraktívny objekt, podporovať miestny folklórny 

je to troška lepší program, ako bol Phare CBC. 

šobný. Niekde to ide lepšie, inde pomalšie, no súbor, ktorý tam bude pripravovať program 

Ten vždy obsahoval niektoré väčšie infraštruktu- 

kde sú nejaké ťažkosti, tam prijmeme potrebné a podnikateľa, ktorý bude ponúkať služby klienrálne 

projekty, napríklad cesty a podobne, 

opatrenia. 

tom, aj vybudovať čističku a rekvalifikovať 

kým Interreg je orientovaný na projekty 

pracovníkov, ktorí to všetko budú robiť. 

menšieho charakteru, ktoré uľahčia 

Už ste verejne reagovali na osočenie Sme- To je komplexný program a nie osa- 

život v prihraničnom regióne, výme- 

Teda pripravujete ďalšie legislatívne ru z toho, že do konca roka zo štátnej plamelý projekt bez šance na prežitie. 

6 

nu informácií, styk ľudí obmedzo- 

opatrenia? 

tobnej agentúry neodíde ani koruna na O tom je regionálny rozvoj. 

7 



V PRIEBEHU ROKA 

SME UROBILI OBROVSKÝ SKOK VPRED 

Čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie bolo pred rokom významným cieľom 

Slovenskej republiky, ktorý svietil kdesi na konci dlhého tunela plného prekážok v podobe objektívnych i subjektívnych 

skutočností. Ťažisko ich prekonania ležalo vo vzťahu k únii na vláde a najmä na Ministerstve výstavby a regionálneho 

rozvoja SR, kde sa problematikou fondov EÚ zaoberá štátny tajomník Zsolt Lukáč. O rozhovor ho požiadala publicistka 

Mária Šišuláková. 

Pred rokom ste v súvislosti s predvstupovou 

pomocou Európskej únie Slovenskej 

republike konštatovali, že nestačí len pomoc, 

ak sami nebudeme chcieť viac. Ako 

hľadíte na to úsilie chcieť viac, keď Brusel 

nám stále pripomína, že sme čosi nedotiahli 

a v niečom sme slabší ako naši partneri 

spomedzi nových členských štátov 

únie? 

Nemôžem súhlasiť s takouto formuláciou, 

pretože v súčasnosti, keď sme už členskou krajinou 

EÚ, Brusel pristupuje ku všetkým štátom 

spoločenstva rovnako, s rovnakým kritickým 

okom alebo mechanizmom určitých obáv ohľadne 

svojho rozpočtu, čo je v poriadku. Môj názor 

je, že príslušné krajiny vždy musia ústredie pod 

názvom Brusel alebo Európska komisia, teda 

zodpovedný orgán EÚ presvedčiť o tom, že 

v rámci svojich území európsky rozpočet zabezpečujú 

a realizujú úplne bez problémov a akýchkoľvek 

iregulácií. 

Z tohto dôvodu sa vždy bude musieť vyvíjať 

určitý tlak a zabezpečovať kontrolný mechanizmus 

voči každej členskej krajine a aj voči Slovensku. 

Tu sme za posledný rok prešli istým veľmi 

dynamickým a podľa mojej mienky veľmi pozitívnym 

vývojom. V porovnaní s predchádzajúcim 

obdobím aj vďaka mediálnym tlakom vo vnútri 

štátu i vzhľadom k pochybnostiam mnohých európskych 

úradníkov, či SR je naozaj schopná zabezpečiť 

isté dobiehanie svojich partnerov a vyrovnať 

sa okolitým štátom ešte pred vstupom 

do únie, sme toho naozaj dokázali veľa a do 

spoločenstva sme vstupovali bez restov. Dokázali 

sme odstrániť tie kritizované miesta, ktoré 

nám Európska komisia vyčítala – administratívne 

kapacity, programové dokumenty, jednotlivé 

témy, ktoré Slovensko definovalo a budeme ich 

v súčasnosti aj v budúcnosti riešiť. 

Teda ste sa presvedčili a Slovensko presvedčilo 

svet, že musíme chcieť, aby pomoc, 

ktorú nám Európa ponúka, bola plne 

efektívna? 

Áno, tak ako sme to vlani hovorili. Európska 

komisia má svoje prostriedky, nástroje pomoci, 

to sú štrukturálne fondy, Kohézny fond, rôzne 

iniciatívy, ktoré majú pomôcť regiónom, prípadne 

členským krajinám. Avšak aj Slovensko ako 

hociktorá iná krajina muselo dokázať nie len nastrčiť 

ruku so žiadosťou o pomoc, ale naozaj splniť 

všetky podmienky, aby ju aj dostalo a mohlo 

efektívne využívať. 

siacimi negatívnymi javmi, predovšetkým 

odtiaľ by mala prichádzať iniciatíva čerpať 

finančnú pomoc EÚ. Zodpovedá úsilie 

týchto regiónov miere podávanej pomocnej 

ruky? 

Jednoznačne súhlasím, že regióny, ktoré sociálne, 

štrukturálne z rôznych aspektov v rámci 

vývoja zaostávajú, či už v porovnaní s EÚ alebo 

ostatnými regiónmi v rámci Slovenska, mali by 

mať o fondy únie najväčší záujem. Samozrejme, 

on musí byť podporovaný tiež centrálnymi or- 

gánmi, zodpovednými ministerstvami za všetky 

administratívne kroky, ktoré SR musela zabezpečiť, 

aby sa tieto zaostalé regióny mohli o pomoc 

uchádzať a mali na to vytvorené podmienky. 

Štrukturálna zaostalosť charakterizovaná vysokou 

nezamestnanosťou, minimom vytvárania 

pracovných miest tu bezpochyby existuje a vieme 

ju identifikovať – hlavne sú to kraje na východe 

Slovenska, Košický, Prešovský alebo Banskobystrický 

kraj. Tam si organizácie, jednotliví občania 

alebo samosprávy môžu pripravovať podmienky 

na uchádzanie sa o takýto druh pomoci. 

Aj to robia? 

Áno, myslím, že za posledné obdobie informačné 

aktivity jednotlivých ministerstiev prešli 

až do takej úrovne, že záujem o finančnú pomoc 

z EÚ i v týchto oblastiach je enormný. Celkove, 

no aj v týchto regiónoch prevyšuje možnosti, ktoré 

máme. 

predbežný záujem o tieto peniaze? 

Ako som povedal, je veľmi veľký. Mohol by 

som ako príklad spomenúť, že v rámci Operačného 

programu (OP) Základná infraštruktúra 

bolo zverejnených niekoľko výziev. Prvá bola 

v januári s termínom do 31. marca s tým, že sme 

dostali vyše 530 projektov, ktoré sa uchádzajú 

o pomoc zo štrukturálnych fondov. Najviac ich 

prišlo z Prešovského a Nitrianskeho kraja, ktoré 

sú veľmi postihnuté nezamestnanosťou. V druhom 

kole k 29. 4. prišlo 354 žiadostí. 

V akom objeme peňazí projekty sú? 

Zatiaľ sa nedá hovoriť o objeme financií, 

lebo tieto projekty sú práve v štádiu hodnotenia. 

Teraz sa vyhodnocujú štatistiky, aby sme vedeli 

jednoznačne povedať, v akej výške nám projekty 

vykryjú tohtoročnú ponuku. 

A tá je... 

Rozčlenená je do 3 rokov s tým, že napríklad 

v rámci OP Základná infraštruktúra pomoc z EÚ 

prevyšuje 422, 363 mil. eur a spolu s domácimi 

verejnými zdrojmi presiahne 565,866 mil. eur. 

V rámci jednotlivých OP pôjde celkom vyše o 1 

423,870 mil. eur. 

Nazdávate sa, že projekty pokryjú tieto 

financie alebo by mohlo byť peňazí ešte 

viac? 

Keď to hodnotím z pohľadu spred roka 

a z pohľadu súčasnosti, môžem povedať, že 

pred rokom sme mali isté obavy o plné čerpanie. 

Teraz na základe už podaných projektov aj 

kontaktov s regiónmi konštatujem, že dopyt výrazne 

prevyšuje ponuku. To značí, že ak všetko 

prebehne bez problémov, mali by sme vyčerpať 

maximum prostriedkov. 

V akej kvalite sú predkladané projekty? 

Ich úroveň sa výrazne zlepšila. Nedostatky 

z minulosti, napr. nevysporiadanie pozemkových 

náležitostí, nedodržanie legislatívy a podobne 

sa už nevyskytujú. 

Je to zásluha rozsiahlej siete pomoci aj 

regionálnych rozvojových agentúr (RRA) 

alebo sa už ľudia poučili? 

Jadro úspechu je určite v mravčej práci. Rezorty 

urobili všetko, aby transformovali všetky 

informácie, programové dokumenty smerom od 

EK do regiónov aj do odborných kruhov, vyvolali 

záujem verejnosti. Tomu pomáha i sieť RRA, 

centrá prvého kontaktu takisto financované 

z verejných prostriedkov a celý rad podporných 

aktivít, inštitúcií prenosu know-how smerom do 

regiónov, aby si každý mohol už v rámci vlastného 

bydliska a pôsobiska zabezpečiť maximum 

informácií. Vďaka všetkým opatreniam vlády 

a rezortov sa informovanosť verejnosti v priebehu 

posledného roka významne skvalitnila. 

Vznikol tiež rad súkromných agentúr, ktoré 

ponúkajú vypracovanie projektov v najrozličnejších 

odvetviach. Je to pre ne dobrý 

obchod. Súhlasíte s takýmito aktivitami, 

neodčerpáva to veľa prostriedkov, ktoré 

by sa dali využiť na rozvoj v regiónoch? 

Môj postoj k nim nie je negatívny. Myslím, že 

v tomto období je potrebné podporovať každý 

pozitívny prenos informácií ich používateľom. 

A to zabezpečujú aj takéto súkromné spoločnosti. 

Ministerstvo sa nesnaží preferovať tú či inú 

spoločnosť. Propagujeme tie inštitúcie, ktoré 

vláda schválila a poskytujeme im v rámci rezortov 

dotácie. Ale každá súkromná spoločnosť je 

založená na tvorbe istého zisku a toto si musia 

uvedomiť aj budúci príjemcovia pomoci, ktorí si 

u takejto spoločnosti objednajú vypracovanie 

svojho projektu. 

Ministerstvo vypracovalo množstvo príručiek 

a manuálov, ako spracovať takúto dokumentáciu, 

ako vyplniť formulár, ktorý je predmetom 

žiadosti. Je vecou potencionálneho príjemcu pomoci, 

či si vytvorí vlastný tím alebo zadá úlohu 

niektorej poradenskej organizácii. 

Od 1. mája sa dajú čerpať aj prostriedky z 

Kohézneho fondu (KF). Aké sú podmienky 

a predpoklady na využitie týchto peňazí? 

V rámci príslušných členských krajín, kde 

hrubý domáci produkt nepresahuje 90 % prie- 

meru EÚ, je možné tento fond čerpať na dva 

účely. Jedným je doprava a dopravná infraštruktúra 

a druhým je životné prostredie. Tento fond 

musí byť vždy na území príslušného členského 

štátu čerpaný v pomere 50:50. To sú základné 

podmienky. Ďalej minimálna veľkosť rozpočtu 

musí byť 10 mil. eur. Teda ide naozaj o riešenie 

veľkých problémov, zabezpečiť väčšie územia 

ako 1 členský štát. Z hľadiska perspektívy KF v SR 

máme opodstatnený predpoklad, že v priebehu 

tohto roka sa nám podarí naprogramovať všetky 

projekty, ktoré v plnej miere vyčerpajú alokáciu 

KF na najbližšie 3 roky. 

Znamená to nie len budovanie diaľnic, 

ale aj rýchlostnú komunikáciu na južnom 

ťahu SR? 

Diaľnicu áno. Ale v prípade rýchlostnej komunikácie 

KF nemožno využiť, lebo je určený na 

diaľnice, ktoré spájajú jednotlivé štáty Európy. 

No spomínanú rýchlostnú komunikáciu Slovensko 

jednoznačne potrebuje. Možno ju však budovať 

v rámci OP Základná infraštruktúra zo 

JEDNOZNAČNE 

SÚHLASÍM, ŽE 

REGIÓNY, KTORÉ 

SOCIÁLNE, ŠTRUK- 

TURÁLNE Z RÔZ- 

NYCH ASPEKTOV 

ZAOSTÁVAJÚ BY 

MALI MAŤ O FON- 

DY ÚNIE NAJVÄČŠÍ 

ZÁUJEM 

štrukturálnych fondov, ktoré podporujú transregionálne 

komunikácie. KF podporuje veľkorysejšie 

dopravné riešenia. 

Aj Dunaj? 

Pokiaľ je zadefinované v stratégii KF, že sa 

dopravné transnárodné komunikácie podporujú, 

tak áno, aj Dunaj. 

SR intenzívne komunikuje o využívaní finančnej 

pomoci s EK. Čo považujete za 

náš úspech? 

Vyjednávanie o financovaní niektorých 

druhov projektov. Takých, ktoré sú aj pre EK 

v súčasnosti opodstatnené. Napríklad rómska 

problematika. Tu sme zadefinovali 6 opatrení 

v sociálnej oblasti no i v rámci infraštruktúry, pri 

ktorých sa nám podarilo vyjednať pomoc až do 

výšky 80 % oproti všeobecne povoleným 75 %. 

Teda sme zlacnili spoločné financovanie minimálne 

o 5 %. 

komunitných škôl pre rómsku mládež. Ako 

vidíte perspektívu takéhoto riešenia horúceho 

problému? 

Je to jedna z alternatív riešenia, založená 

na dobrovoľnosti, ochote rómskych rodičov 

a zreteľnom záujme takto zabezpečiť výchovu 

a vzdelávanie svojich detí. To je však len jedna 

možnosť. Dôležité je priniesť osvetu do osád, 

tam, kde je najväčšia chudoba, zaostalosť, nezamestnanosť. 

Priniesť tam motiváciu, aby si 

sami Rómovia vedeli a mohli zabezpečiť lepšie, 

dôstojnejšie podmienky života, ktoré by ich v budúcnosti 

mohli zvýhodniť. 

Nazdávate sa, že im treba umožniť, aby si 

sami zabezpečili napríklad vodovod, kanalizáciu, 

bazálne hygienické podmienky, 

lebo sú medzi nimi takí, ktorí to vedia, no 

vzhľadom k dlhodobej nezamestnanosti 

stratili pracovné návyky? 

Rómovia boli tradične šikovní remeselníci, 

drobní podnikatelia. Socializmus ich ochudobnil 

o túto tému a to, čo je pre nich vlastné, by sa 

malo opäť oživiť, podporiť. Aby aj mladý rómsky 

občan mal možnosť získať tieto návyky a zručnosti. 

Ak ich nevie nadobudnúť od otca, nech mu 

v tom pomôžu učitelia, aby sa mohol uplatniť 

na pracovnom trhu. To neznamená, že musí ísť 

do Bruselu či inej krajiny únie, no aby sa doma 

uplatnil so svojím fortieľom. To by sme mali jednoznačne 

podporiť. 

Nie je tu však prekážkou latentný, skrytý, 

ale aj otvorený rasizmus, xenofóbia väčšinového 

obyvateľstva, ktorá je v nie jednom 

prípade brzdou aj pre vysokoškolsky vzdelaného 

Róma nájsť si zamestnanie? 

Žiaľ, v našej spoločnosti tieto predsudky ozaj 

existujú a dôkazom je, že najviac nezamestnaných 

je práve Rómov. Tu však treba, aby oni prestali 

nešťastne natŕčať ruky o pomoc, ale aby sa 

o riešenie sami pričinili. 

Vráťme sa ešte k čerpaniu finančnej pomoci 

z únie. Ako je zabezpečené, aby tu, 

vulgárne povedané, nedochádzalo k nejakým 

zlodejstvám? 

Po slovensky sú to zlodejstvá, po európsky sú 

to iregularity, ktoré môžu vzniknúť v rámci celého 

procesu a potom oprávňujú EK, aby žiadala späť 

príspevok, ktorý príslušnej krajine prisľúbila. 

V tomto smere dôverujem európskemu kontrolnému 

mechanizmu, ktorý existuje a v priebehu 

radu rokov bol odskúšaný v členských krajinách. 

Systém auditovania je veľmi sofistikovaný 

a zavádzame ho aj v rámci jednotlivých OP na 

Slovensku. Okrem toho, aby sme vedeli v každom 

okamihu, v akom štádiu čerpania sme, 

existuje monitorovací systém v rámci výpočtovej 

techniky. Prostredníctvom neho môžeme tiež 

identifikovať iregularity, ohrozenia zlodejstvom. 

Keď sa pozrieme na jednotlivé re- 

Zatiaľ ste sa s niečím takým nestretli? 

Nie, takýto prípad zatiaľ nenastal. Všade 

sme sa snažili zdôrazniť, že tieto prostriedky nie 

sú určené na zbohatnutie v priebehu noci, 

ale majú zabezpečiť trvalo udržateľný 

gióny, ktoré aj my považujeme za Viaceré rezorty už uverejnili výzvy na pred- 

rast a rozvoj pre toho, kto ich získa- 

hendikepované vysokou mierou kladanie projektov na čerpanie finančnej 

Nedávno verejnosť rozvíril návrh Erica van va. Pre osoby, firmy, komunity alebo 

8 

nezamestnanosti, a s tým súvi- pomoci zo štrukturálnych fondov. Aký je 

der Lindena na zriaďovanie internátnych obce, mestá či regióny. 

9 



VZHĽAD NAŠICH SÍDIEL JE V RUKÁCH OBCÍ 

Rozlúčka Slovenska s minulosťou pred 15 rokmi priniesla so sebou aj silné utlmenie výstavby bytov a domov, ale i stavebných 

činností vo všeobecnosti. Tie sa nanovo rozbiehajú len veľmi pomaly. Bytov je napriek štatistickému prebytku 

stále nedostatok a ich cenová dostupnosť sa tiež výrazne znížila. Cieľom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 

SR je okrem iného aj rozvoj kvalitnej výstavby a urbanizmu. Práve touto oblasťou a spôsobmi aj možnosťami naplnenia 

jej cieľov sa zaoberá štátny tajomník Ján Hurný, ktorý odpovedal na otázky publicistky Márie Šišulákovej. 

Pre nezamestnanosťou najviac postihnuté 

regióny existuje program de 

minimis. Môžete vysvetliť, ako funguje, 

čo je jeho podstatou? 

Program pomoci de minimis na rozvoj 

okresov s vysokou mierou nezamestnanosti 

a kritériá na realizáciu programu vláda 

schválila uznesením vlády č 201/2003 

z 19. marca 2003. 

Predmetom programu je poskytnutie 

dotácie zo štátneho rozpočtu na obstaranie 

investičného majetku potrebného na 

začatie výroby (poskytovania služieb) novovzniknutým 

podnikateľom alebo na rozširovanie 

výroby (poskytovania služieb) alebo 

na činnosti, ktoré vyžadujú zmeny vyrábaných 

tovarov (služieb) alebo výrobného 

procesu podnikateľa. 

Pomoc de minimis sa poskytuje malým 

podnikateľom, ktorých predmetom podnikania 

je výroba alebo služby (ďalej len 

„žiadateľ“). Pomoc de minimis sa poskytne 

žiadateľovi za podmienky, že sa písomne 

zaviaže využívať obstaraný majetok najmenej 

počas piatich rokov a zabezpečí vytvorenie 

minimálne troch nových pracovných 

miest v roku podania žiadosti zmluvne 

uzatvorených na dobu neurčitú. Žiadateľ 

je povinný novovytvorené pracovné miesta 

udržať najmenej päť rokov. 

Máme už viditeľné výsledky existencie 

tohto programu? 

Pre rok 2003 bola na program pomoci 

de minimis schválená suma vo výške 98, 

857 milióna korún. Na naše ministerstvo 

sa do 23. mája 2003 doručilo 508 projektov. 

Minister do 25. júla 2003 schválil 

114 projektov na rok 2003. Pomocou tohto 

programu podľa predložených pracovných 

zmlúv bolo vytvorených celkovo 470 nových 

pracovných miest. 

Poskytuje rezort nejakú pomoc obciam 

a mestám, ktoré sa snažia stavať 

komunálne byty? 

Ministerstvo výstavby a regionálneho 

rozvoja má pre oblasť podpory rozvoja 

bývania vo svojej pôsobnosti Program rozvoja 

bývania, v ktorého rámci sa poskytujú 

dotácie zamerané na obstarávanie nájomných 

bytov a prípravu územia a výstavbu 

technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu 

a užívanie novostavaných bytov. 

Podmienky poskytnutia dotácií 

v rámci Programov rozvoja bývania 

upravujú rezortné predpisy Ministerstva 

výstavby a regionálneho 

rozvoja SR. V súčasnosti najvý- 

raznejší podiel podpory je smerovaný do 

obstarávania obecných nájomných bytov. 

V rámci stanovených podmienok podiel dotácie 

na úhradu časti obstarávacích nákladov 

bytu je závislý od výšky obstarávacích 

nákladov na 1m 2 podlahovej plochy bytu, 

a to tak, že pri nižších nákladoch podiel 

príspevku môže dosiahnuť výšku až 30% 

obstarávacích nákladov stavby. 

Kto môže takúto pomoc dostať? 

Žiadateľom o poskytnutie podpory 

môže byť iba obec, mesto, mestská časť 

alebo nezisková organizácia založená štátom 

alebo obcou, ktorá zabezpečuje obstarávanie 

nájomných bytov. Nájomcom týchto 

bytov môže byť občan, ktorého príjem 

a príjem osôb s ním bývajúcich nepresahuje 

trojnásobok životného minima. 

Ďalšou oblasťou podpory je poskytovanie 

dotácií na prípravu územia a na 

výstavbu technickej vybavenosti, ktorá 

predstavuje vytváranie podmienok 

aj pre výstavbu nájomných bytov... 

Áno, dotáciu je možné poskytnúť obci, 

mestu, mestskej časti alebo neziskovej organizácii 

založenej štátom alebo obcou na 

výstavbu technickej infraštruktúry, ktorou 

je verejný vodovod, verejná kanalizácia 

vrátane čistiarne odpadových vôd a miestne 

komunikácie. Dotácia môže byť do výšky 

až 80% obstarávacích nákladov stavby, 

pričom nesmie prekročiť limitovanú výšku 

tejto dotácie stanovenú pre jednotlivé druhy 

technickej infraštruktúry. 

V roku 2003 bolo v rámci realizácie 

Programu rozvoja bývania ukončených 

206 bytových stavieb so 4464 obecnými 

nájomnými bytmi a 232 stavieb technickej 

vybavenosti, ktorými sa podporila výstavba, 

resp. užívanie 6690 bytov. 

Ako je to v tomto roku? 

V roku 2004 bolo vyčlenených zo štátneho 

rozpočtu 845 miliónov korún na obstarávanie 

nájomných bytov a 140 miliónov 

korún na prípravu územia a výstavbu 

technickej vybavenosti. 

Z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja 

bývania môže obec získať výhodný úver 

na výstavbu obecného nájomného bytu 

do výšky až 80% obstarávacích nákladov 

stavby maximálne však 1 miliónov korún 

na byt, s úrokovou mierou vo výške 20 % 

zo základnej úrokovej sadzby NBS platnej 

k 1. januáru 2004, t.j. vo výške 1,2%, 

s maximálnou lehotou splatnosti 30 rokov. 

Takáto výstavba môže byť financovaná aj 

dotáciou, ktorú poskytuje Ministerstvo výstavby 

a regionálneho rozvoja SR. 

V roku 2004 boli na tento účel vyčlenené 

prostriedky vo výške 1400 miliónov 

avšak k 6.máju 2004 ŠFRB evidoval 150 

žiadostí o poskytnutie úveru na výstavbu 

obecných nájomných bytov s požiadavkou 

vo výške cca 2 233 miliónov korún. Z toho 

vyplýva, že záujem výrazne prevyšuje možnosti 

zdrojov fondu, a preto bolo potrebné 

vypracovať návrh na zabezpečenie financovania 

výstavby nájomných bytov, v rámci 

ktorého vznikla požiadavka na posilnenie 

zdrojov fondu o cca 833 miliónov korún. 

Návrh je v štádiu rokovaní. 

Akiste veľa cestujete po Slovensku, 

ktorého vzhľad sa dosť rýchlo mení. 

Ste s týmito zmenami spokojný, čo by 

ste vytkli stavebným úradom, ktoré 

udeľujú povolenia na rekonštrukcie 

a výstavbu? 

Na Slovensku sa postupne mení vzhľad 

krajiny a najmä tvár našich miest a obcí. 

Vďaka novým technológiám, materiálom 

a väčšej voľnosti pri navrhovaní stavieb sa 

obohacuje tvarová a farebná škála. Zlepšuje 

sa dopravné prepojenie sídiel. Na druhej 

strane v súčasnosti vzniká množstvo negatívnych 

príkladov, a to nielen z hľadiska 

architektúry stavieb, ale najmä veľké škody 

vznikajú pri celkovom urbanizme miest 

a obcí, využívajú sa pozemky na úkor zelene, 

nárastom motorizácie dochádza k požiadavkám 

na odstavné plochy, výstavbou 

hypermarketov dochádza k suburbanizá- 

cii, nevyužívajú sa existujúce priemyselné 

plochy, uprednostňujú sa investície na tzv. 

zelených plochách. V tejto súvislosti je potrebné 

upozorniť, že vzhľad sídiel je v rukách 

obcí, ktoré zákonnými prostriedkami 

môžu usmerňovať svoj obraz aj vzhľad 

krajiny. Predovšetkým je to územný plán 

obce a prípadne zóny, ktorý svojimi právne 

záväznými regulatívmi môže usmerňovať 

priestorové usporiadanie a funkčné využitie 

plôch. Ide o to, aby obce takúto územno- 

-plánovaciu dokumentáciu mali a dôsledne 

ju uplatňovali aj pri povoľovaní výstavby. 

Prečo treba meniť zákon o architektoch 

a autorizovaných stavebných inžinieroch? 

Návrh novely zákona o autorizovaných 

architektoch a autorizovaných stavebných 

inžinieroch Ministerstvo výstavby 

a regionálneho rozvoja SR pripravilo na 

podklade úlohy, ktorá vyplýva z Plánu legislatívnych 

úloh vlády SR na rok 2004. 

Novelizáciou sa zabezpečuje, aby právna 

úprava postavenia autorizovaných architektov 

a autorizovaných stavebných inžinierov 

a ich samospráv (Slovenská komora architektov 

a Slovenská komora stavebných 

inžinierov) v celom rozsahu zodpovedala 

zásadám novelizácie zákonov upravujúcich 

komôr, ktoré schválila vláda SR uznesením 

č. 830 z 3.septembra 2003. Súčasne 

nanovo rieši aj postavenie autorizovaných 

krajinných architektov s cieľom vytvoriť pre 

uvedených odborníkov predpoklady na vykonávanie 

odborných činností vo výstavbe, 

vyžadujúcich osobitné oprávnenie – autorizáciu. 

Zároveň sa navrhuje zrušenie úlohy, 

ktorá vyplýva z uvedeného uznesenia vo 

vzťahu k ministrovi výstavby a regionálneho 

rozvoja. Totiž zámery sledované uvedeným 

uznesením vlády k návrhu zásad 

novelizácie zákonov upravujúcich komory 

možno splniť novelizáciou zákona o autorizovaných 

architektoch a autorizovaných 

NA SLOVENSKU SA 

POSTUPNE MENÍ 

VZHĽAD KRAJINY A 

NAJMÄ TVÁR NAŠICH 

MIEST A OBCÍ. ZLEP- 

ŠUJE SA DOPRAVNÉ 

PREPOJENIE SÍDIEL. 

NA DRUHEJ STRANE 

VZNIKÁ MNOŽSTVO 

NEGATÍVNYCH 

PRÍKLADOV 

stavebných inžinieroch v intenciách prijatých 

zásad, bez zrušenia komôr a ich transformácie 

na dobrovoľné združenia. 

Ministerstvo so zámerom plnenia tejto 

úlohy analyzovalo úpravu uvedených profesijných 

komôr v zákone o architektoch 

a inžinieroch vo väzbe na príslušné ustanovenia 

stavebného zákona a porovnalo ju s 

kritériami nevyhnutnosti regulácie komôr 

uvedenými v Zásadách činnosti profesijných 

komôr, ktoré sú obsahom materiálu 

schváleného vládou. 

K akým výsledkom ste dospeli? 

Na základe vyhodnotenia jednotlivých 

kritérií nevyhnutnosti regulácie komôr bolo 

preukázané, že 

• regulácia vybraných činností vo výstavbe 

je nevyhnutná z dôvodov ochrany 

verejných záujmov v oblasti výstavby (zabezpečenie 

kvality stavieb pri ich navrhovaní 

a ochrany záujmov stavebníkov, pre ktorých 

sú odborné činnosti vo výstavbe ako 

regulované profesijné služby vykonávané), 

• štát zákonom preniesol na komory 

výkon verejnej moci v oblasti registrácie 

fyzických osôb vykonávajúcich vybrané činnosti 

vo výstavbe (projektová činnosť a vedenie 

uskutočňovania stavieb) a profesijný 

dohľad nad kvalitou a etikou výkonu regulovaného 

povolania, 

• tieto komory vykonávajú funkcie, 

ktoré by nemohli vykonávať ako dobrovoľné 

združenie, 

• je v záujme štátu, aby ich vykonávali, 

pretože ich výkon odbornými samosprávami 

je z hľadiska celkových nákladov a z hľadiska 

sledovaných cieľov efektívnejší, 

• na udelenie autorizácie a zapísanie 

do zoznamu autorizovaných osôb vzniká 

právny nárok za predpokladu splnenia 

zákonom ustanovených podmienok; podmienky 

sú objektivizované a primerané požiadavkám 

na výkon odborných činností vo 

výstavbe; 

Možno konštatovať, že 

• existencia týchto komôr zodpovedá 

podmienkam na zriadenie komôr ustanoveným 

v kritériách nevyhnutnosti regulácie 

komôr, 

• výkon verejnej moci v predmetnej 

oblasti komorami je efektívnejší, 

• neexistujú riziká, pre ktoré by si právomoc 

mal ponechať výhradne štát, aj so 

zreteľom na to, že by sa tým zvýšili výdavky 

štátu na štátnu správu. 

Ide teda o istú liberalizáciu postavenia 

architektov a autorizovaných 

stavebných inžinierov a tiež o zosúladenie 

s európskou legislatívou? 

Závery z tejto analýzy zároveň preukázali 

opodstatnenosť novelizácie 

zákona o architektoch a inžinieroch 

v intenciách uvedených zásad s tým, že 

navrhované zmeny sa dotýkajú najmä 

týchto okruhov riešení: 

• nahradenie odbornej skúšky autorizačnou 

skúškou s upresnením spôsobu 

jej vykonania v zákone (písomný test 

a verejná rozprava), 

• ustanovenie obsahu autorizačnej 

skúšky (vedomosti z právnych predpisov 

vzťahujúcich sa na odbornú činnosť) 

s tým, že ho určí MVRR SR, 

• prehĺbenie práva ministerstva vykonávať 

dohľad nad komorami v rámci 

dozoru nad dodržiavaním zákonnosti. 

V týchto súvislostiach je potrebné pripomenúť, 

že poslednou novelou zákona 

o autorizovaných architektoch a autorizovaných 

stavebných inžinieroch, ktorá 

v časti nadobudla účinnosť 1.januára 

2004 a v časti nadobudla účinnosť 

dňom nadobudnutia zmluvy o pristúpení 

Slovenskej republiky k Európskej únii 

(1.mája 2004), sa zabezpečila úplná 

zhoda právnej úpravy v oblasti vzájomného 

uznávania odborných kvalifikácii 

v Slovenskej republike s príslušnými 

smernicami Európskych spoločenstiev. 

Návrh novely sa už 

nedotýka práva Európskych 

spoločenstiev a EÚ. 

10 11 


NÁRODNÁ RADA SR 

CIEĽOM REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY 

BOLO JEJ SKVALITNENIE 

Je naštartovaná reforma verejnej správy. 

Čo bolo a je jej podstatou? 

Reforma verejnej správy sa začala ešte 

roku 1990, keď bol prijatý zákon o obecnom 

zriadení. Boli zrušené národné výbory a ustanovené 

obecné a mestské zastupiteľstvá. 

Pokračovala po vzniku Slovenskej republiky 

v roku 1992. Novovzniknutý štát bol riadený 

ešte podľa komunistického modelu a reforma 

mala jeho centralistické riadenie decentralizovať 

predovšetkým pri rešpektovaní princípu 

subsidiarity. Na každom stupni riadenia mali 

byť vyčlenené tie kompetencie, ktoré bolo 

možné zabezpečiť, a iba to, čo nie je možné, 

malo byť posunuté hore, a nie naopak. 

Takto postupovali všetky demokratické štáty 

od druhej svetovej vojny. Centralisticky štát 

riadený jednou politickou stranou deklaroval 

neschopnosť riadiť veci verejné v prospech 

občanov. Bolo potrebné postupne pripraviť 

model, ktorý bude vyhovovať Slovensku pri 

rešpektovaní jeho regionalizmu a motivovať 

občanov, aby sa zaujímali o veci verejné. Ďalším 

cieľom malo byť aj zefektívnenie verejnej 

správy, aby sa na jej činnosť vynakladali iba 

nevyhnutné prostriedky. 

Tento proces však trvá príliš dlho. 

Je pred záverom, pretože nás čaká iba 

fiškálna decentralizácia a ja ho považujem za 

úspešný. Obce a mestá si oveľa efektívnejšie 

spravujú svoje záležitosti ako to bolo v minulosti. 

Ten, kto prejde Slovenskom, vidí, ako 

sa tváre našich obcí a miest zmenili, ako sa 

znížil civilizačný dlh v plynofikácii, v budovaní 

vodovodov, kanalizácii, ako sme dokázali 

zachrániť historické jadrá našich miest. To 

všetko sú skutočnosti, ktoré tu pred pätnástimi 

rokmi neboli. Kto má oči otvorené a zmysel 

pre objektivitu, musí konštatovať, že cesta, po 

ktorej sme sa vydali po roku 1990, bola správna. 

Máme za sebou decentralizáciu v podobe 

vážneho posilnenia kompetencií obcí a miest 

a vytvorenie samosprávnych regiónov na Slovensku. 

Aj keď podľa môjho názoru sa k tejto 

problematike ešte raz vrátime. Na Slovensku 

sa prirodzene historicky vyvinuli regióny, na 

základe ktorých sme prežili, pretože nikdy 

predtým sme nemali vlastný štát. 

Máte napríklad na mysli kauzu Spiša? 

Nielen tu, ale aj model šestnástich žúp, 

ktorý sa napokon zmenil na dvanásť. Z hľadiska 

všetkých princípov, ktoré je treba zohľadňovať 

pri tvorbe máp a regiónov, by to bol 

najoptimálnejší variant. Vzhľadom na 

to, že sa nám to nepodarilo uskutočniť 

v minulom a ani v tomto volebnom 

období, vyslovujem nádej, že 

S predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu 

Ing. Milanom Hortom hovoril publicista František Meliš. 

z budúcich volieb vyjde taká politická reprezentácia, 

ktorá sa k tomu vráti. 

To znamená, že v tomto volebnom období 

to už neprichádza do úvahy. 

V každom volebnom období sa kladie dôraz 

na niektoré otázky. V predchádzajúcom 

volebnom období to bolo úsilie vrátiť Slovensko 

do rodiny civilizovaných krajín, odstrániť 

problémy, ktoré nás deklasovali, a posilniť 

demokraciu. V tomto volebnom období riešime 

nielen reformu verejnej správy, ale aj 

daňového systému, zdravotníctva, školstva 

a sociálnej sféry. 

Nezdá sa vám, že reforma verejnej správy 

po počiatočných problémoch nabrala 

príliš rýchly, až nekontrolovateľný 

vývoj? 

Máme za sebou zákony, ktoré deklarovali 

spôsob financovania a majetky, ktorými 

môžu obce a mestá disponovať na garantovanie 

svojho rozvoja. Máme za sebou aj veľký 

kompetenčný zákon, ktorý posunul vyše tristo 

kompetencií z miestnej štátnej správy na 

samosprávu. Máme za sebou rozhodovanie 

o legislatíve, ktorá jasne v rámci duálneho 

systému pomenovala originálne kompetencie 

samosprávy a prenesený výkon štátnej správy. 

Sme iba na začiatku tejto zásadnej zmeny, 

keď sme všetky nevyhnutné kompetencie zákonom 

presunuli na obce a mestá, čím sme 

priblížili správu veci verejných čo najviac k občanovi. 

A to, čo si štát nemôže pustiť z rúk, na 

miestnej úrovni realizuje špecializovaná štátna 

správa, ktorá vznikla ako zatiaľ posledná 

etapa reformy verejnej správy. Niekedy mám 

dokonca pocit, že tých zmien, ktoré súvisia 

s demokratizáciou nášho života, je tak veľa, 

že ich normálny človek ani nevie stráviť. Vývoj 

zmien k subsidiarite a decentralizácii sa uberá 

takým tempom, že často aj tí, ktorí v minulosti 

volali po týchto krokoch, by boli radšej, 

aby sa toto tempo pribrzdilo. 

Napriek tomu sa predovšetkým z radov 

predstaviteľov Združenia miest a obcí 

Slovenska ozývajú hlasy, že reforma nebola 

dobre pripravená a že štátne orgány 

ju doslova „odflákli“. 

S reformou verejnej správy sa začalo v roku 

1990, jej podstatu však reprezentuje až 

obdobie po roku 2000. Vtedy bol prijatý zákon 

o samospráve vyšších územných celkov, 

kompetenčný zákon, ktorý jasne definoval, 

čo bude robiť obec, mesto, región a štát. Nepoznám 

krajinu, ktorá by takéto vážne kroky 

zvládla za taký krátky čas. Vieme, že nijaká 

reforma nie je dobrá, ak sa príliš dlho naťahuje 

alebo je polovičatá. Mali sme skúsenosti od 

roku 1990 do roku 2000, a tak sme si povedali, 

že, ak sa do toho pustíme, tak to musí mať 

tempo. Nepripravenosť je preto silné slovo. 

Ak by niekto poznal recept na to, ako urobiť 

reformu prekonaného a na čo už nemáme 

finančné prostriedky, tak by to bolo oveľa jednoduchšie. 

Pri reforme vždy budú hlasy pre 

aj proti, vždy bude nespokojnosť dotknutých 

strán, pretože sa vytvárajú úplne nové systémy, 

ktoré treba jednoznačne pomenovať. Ak 

si niekto myslí, že balík peňazí po prechode 

kompetencií zo štátu na samosprávu v oblasti 

školstva, zdravotníctva a sociálnych potrieb 

bude stále narastať, tak to nebude. Nedá sa 

v jednom volebnom období urobiť reformu 

a aj splatiť civilizačný dlh. Veľmi dobre vieme, 

že koľko sa nedávalo na konci bývalého 

režimu do škôl, nemocníc, zdravotných stredísk, 

ktoré dnes pýtajú peniaze. Do školstva 

nepôjde menej peňazí ako vtedy, keď patrili 

štátu. Chcem vyjadriť presvedčenie, že starostovia 

a primátori budú vedieť pri riešení 

týchto problémov používať aj slovo solidarita. 

Jedného voči druhému a schopnosť dohodnúť 

sa. Ak by sme chceli pod reformou rozumieť 

stále narastanie finančných prostriedkov na 

sanovanie sieti týchto zariadení tak, ako to 

bolo dovtedy, tak sme nemuseli hovoriť o nijakej 

reforme. Reforma je to o tom, že to, čo treba 

v sieti školstva a zdravotníckych zariadení 

urobiť, tak to urobia tí, ktorí už v súčasnosti 

plnia zriaďovateľskú funkciu. 

Kritika Združenia miest a obcí Slovenska 

však smeruje k tomu, že s kompetenciami 

neprešli na samosprávu zo štátu aj 

financie. 

Na obce a mestá prešlo toľko peňazí na 

prevádzkové potreby týchto zariadení, ako 

to bolo vtedy, keď patrili pod štát. Teraz ide 

o to, aby sa toho, čomu sa hovorí reforma 

siete týchto zariadení, obce a mestá zhostili. 

Potom, keď bude naštartovaná fiškálna decentralizácia, 

by si každá obec a mesto z tých 

peňazí, ktoré dostanú, mali financovať priority 

aj v tom, čomu sa hovorí civilizačný dlh a aj 

z hľadiska potrieb, vyplývajúcich z vývoja natality 

a mortality v tom-ktorom regióne. Veď 

napríklad žiakov je v súčasnosti o 20 percent 

menej ako ich bolo v roku 1990. A peňazí nie 

je menej, ako vtedy. Napriek tomu, že žiakov 

ubúda, a nie je to jav, ktorý by sme vítali, sa 

stále hovorí, že peňazí je málo. Je ich toľko, 

koľko dokáže vyprodukovať ekonomika štátu. 

Práve preto sme začali s reformami a som 

presvedčený, že v tejto oblasti máme rezervy. 

Reformou verejnej správy sme chceli umožniť, 

aby tieto rezervy hľadali tí, čo sa dennodenne 

stretávajú s problémami a aby ich nemusel 

riešiť niekto z Bratislavy či z kraja. 

To je všetko pekné, ale bez peňazí to nejde. 

Veď vláda napríklad samosprávam 

nedala ešte ani peniaze na školstvo za 

minulý rok. 

Bolo niekoľko etáp oddlžovania školstva 

a vždy sa vláde podarilo dlhy základných 

a stredných škôl splatiť. Tie dlhy však budú 

stále narastať dovtedy, kým niekto nenájde 

odvahu povedať, že ak chcem zachrániť neefektívnu 

školu, tak musím na to vziať z niečoho 

iného. Alebo sa dokážem s niekým spojiť 

na preferovanie školských autobusov a riešiť 

tento problém takpovediac regionálne. To je 

to, čo nás čaká a čo bude musieť samospráva 

na Slovensku zvládnuť, pretože opakovane 

tvrdím, že peňazí nie je menej. Tak ako v sociálnej 

sfére a zdravotníctve bude treba pristúpiť 

k reforme, ktorá síce bude bolieť, ale je 

nevyhnutná, pretože neúplných škôl je na Slovensku 

veľmi veľa a kvalita vzdelania je oveľa 

vyššia v tzv. úplnej škole, do ktorej síce budú 

žiaci dochádzať z väčších vzdialeností, ale 

budú lepšie pripravení. Treba nabrať odvahu, 

že to, na čo sme si zvykli za socializmu, aby 

som mal dvesto metrov do školy, kilometer do 

nemocnice a päť kilometrov na súd sa v nijakej 

krajine nepodarí zabezpečiť. 

Ak však občan má cestovať na súd napríklad 

šesťdesiat alebo sedemdesiat kilometrov, 

možno to nazvať približovanie 

sa reformy verejnej správy občanovi? 

Ak kompetencie, ktoré vykonával štát 

prostredníctvom okresných úradov, prešli na 

obce a mestá, je to priblíženie sa verejnej správy 

k občanovi. Pokiaľ ide o súdy, tak sa uskutočňuje 

reforma súdnictva, ktorú pripravilo 

ministerstvo spravodlivosti, a to, čo deklaruje 

minister, je absolútnou snahou o skvalitnenie 

súdnictva, po čom všetci voláme. 

V parlamente však v súvislosti so zákonom 

o sídlach súdov bolo toľko návrhov 

na ich zriadenie, že z toho vznikol galimatiáš, 

kvôli čomu bol zákon vrátený 

späť do druhého čítania. Zdalo sa, akoby 

každý poslanec chcel mať súd čo najbližšie 

k bydlisku. 

OBCE A MESTÁ SI 

OVEĽA EFEKTÍVNEJ- 

ŠIE SPRAVUJÚ SVOJE 

ZÁLEŽITOSTI AKO TO 

BOLO V MINULOSTI. 

TEN, KTO PREJDE SLO- 

VENSKOM, VIDÍ, AKO 

SME DOKÁZALI ZA- 

CHRÁNIŤ HISTORICKÉ 

JADRÁ NAŠICH MIEST 

Každý poslanec pochádza z nejakého regiónu 

a chce sa predviesť, že mu vybavil či 

zachránil súd. Nejde o to, aby občan trpel 

a aby sme robili umelo niečo pre vzďaľovanie 

riešenia vecí od občana, ale aby sme dokázali 

zvýšiť kvalitu aj v takej citlivej oblasti, akou je 

súdnictvo. Parlament je aj o lobingu. Nevidel 

som v ňom pri hlasovaní o miestach súdov občanov, 

iba ľudí, ktorí sa cítili byť ohrození ako 

zamestnanci konkrétnych okresných súdov. 

Reformou verejnej správy sa malo ušetriť 

mnoho pracovných miest. Pritom sa však 

objavili informácie, že počet úradníkov 

sa naopak zvýšil a v súčasnosti je ich už 

4400. 

Neviem túto informáciu ani potvrdiť a ani 

vyvrátiť, pretože sa kreujú úrady špecializovanej 

štátnej správy či už z hľadiska umiestnenia 

a aj počtu pracovníkov. Treba počkať, 

ako sa tejto úlohy zhostia jednotlivé rezorty. 

Prostriedkom na to, aby sme sa nedopracovali 

k zvýšeniu byrokracie, sú limity, ktoré jednotliví 

ministri dostali od ministra financií prostredníctvom 

kapitol konkrétnych rezortov. V tomto 

je veľká zodpovednosť ministrov, ktorým špecializovaná 

štátna správa patrí, a aj ministerstva 

financií. Chcem upozorniť na skutočnosť, 

že hlavným cieľom reformy verejnej správy 

nebola zásadná úspora finančných prostriedkov, 

ale jej skvalitnenie, aby boli jasne zadefinované 

kompetencie volených orgánov a povinnosti 

štátu a aby občan dokázal ovplyvniť 

to, čo mu znepríjemňuje život. Aby tak mohol 

vo voľbách vystaviť účet tým, ktorých si zvolil, 

a aby v budúcnosti mohol dať šancu novým 

a lepším. 

Vaši bývalí kolegovia v Slovenskej demokratickej 

a kresťanskej únii, teraz zdužení 

v Slobodnom fóre si za jednu z podmienok 

podpory vládnej koalície určili 

odpolitizovanie verejnej správy. Zdá sa, 

že táto požiadavka je nereálna, pretože 

koalícia trvá na politickej nominácii. 

Ak niekto nevidí, čo sa od roku 1990 v tejto 

oblasti podarilo vykonať, tak mi je to ľúto, 

pretože potom to už nie je len otázka neznalosti, 

ale ani dobrého úmyslu. Pamätáme si, že 

po každej zmene vlády boli vo verejnej správy 

čistky odhora dolu. Tým, že sa jasne definovali 

kompetencie obcí a miest, tak už viac ako päťdesiat 

percent z toho, čo vykonávali politicky 

nominované osoby, realizujú volení zástupcovia 

občanov. Tým, že sme vytvorili špecializovanú 

štátnu správu, sme dokázali zrušiť 

dvojité vedenie tých úradov, kde bol politický 

nominant vládnej koalície a potom šéfovia 

odborov, ktorí podliehali jednotlivým ministerstvám. 

V súčasnosti každý orgán špecializovanej 

štátnej správy má len jedno riadenie. 

Odstránili sme to politikum. A ak sme pri tvorbe 

zákonov o menovaní šéfov týchto úradov 

neurobili to, čo by pre niekoho ako jediné bolo 

znamenalo ich odpolitizovanie, tak musím 

povedať, že nepoznám ani jedného ministra, 

ktorý by nebol urobil výberové konanie. A nepoznám 

ani ministra, ktorý má priamu zodpovednosť 

za výkon verejnej správy v obvodných 

úradoch, aby nevybral toho najlepšieho, pretože 

sám sebe by vystavoval zle vysvedčenie. 

Ak neprešiel návrh, aby šéfovia úradov boli 

menovaní vládou a nie ministrami, tak to nebol 

problém Slovenskej demokratickej a kresťanskej 

únie. A to hovorím nielen ako predseda 

výboru národnej radý pre verejnú správu, 

ale aj ako podpredseda SDKÚ pre komunálnu 

a regionálnu politiku. Na druhej strane si nepamätám, 

že ak niekoho minister navrhol, aby 

vláda neakceptovala jeho návrh, ktorý vzišiel 

z výberového konania. Zo všetkých zákonov, 

ktoré sa týkali špecializovanej štátnej správy, 

si práve ministri presadili pomerne tvrdé kritéria 

na kvalifikačné predpoklady, ktoré takmer 

vylúčili, aby sa na miesta šéfov úradov miestnej 

štátnej správy dostali neodborníci. Ak sa 

to predsa len v niektorých prípadoch stalo, 

tak skôr alebo neskôr sa to ukáže. Ak si uvedomíme, 

čo všetko sa v odpolitizovaní 

štátnej správy doteraz urobilo, tak 

si nemyslím, že práve toto by malo 

byť témou, ktorá by mala deklasovať 

reformu verejnej správy. 

12 13 

NÁRODNÁ RADA SR


PRIEBOJNÍ ĽUDIA 

USKUTOČNIA VÍZIU ZLEPŠENIA ŽIVOTA 

Hlavným cieľom Národného rozvojového plánu je zvýšenie hrubého domáceho produktu na hlavu. Ekonomická situácia 

Slovenska by sa mohla zlepšiť do roku 2006, hovorí Ing. Emil Jamrich, generálny riaditeľ sekcie regionálnej politiky 

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zhovárala sa s ním redaktorka Tatiana Jaglová. 

Aké je ekonomické postavenie SR v EÚ 

v rámci krajín, ktoré do nej pristúpili? 

Európsky priemer v miere nezamestnanosti 

je 7,5%. Na Slovensku je miera nezamestnanosti 

19,4% (z dostupných údajov 

z roku 2002). Je teda na druhom najhoršom 

mieste, hneď za Poľskom, kde je nezamestnanosť 

najvyššia, až 20,0%. 

V miere inflácie (údaje z roku 2002) 

je Slovensko s 3,3 percentami na štvrtom 

mieste za Slovinskom (7,5%) Maďarskom 

(5,2%) a Estónskom (3,6%), pričom európsky 

priemer je 2,1%. Dôležitým ukazovateľom 

je hrubý domáci produkt na hlavu 

(takisto údaje z roku 2002), v ktorom je 

Slovensko so 4700 eurami na ôsmom mieste. 

Za nami je už len Litva – 4200 eur a Lotyšsko 

3800 eur. Európsky priemer je však 

24 060 eur. V ukazovateli ročného hospodárskeho 

rastu sa Slovensko nachádza na 

siedmom mieste s ročným hospodárskym 

priemerom 3,3%. Po nás nasleduje Slovinsko 

(3,0%), Poľsko (1,1%) a Malta (-0,8%). 

Európsky priemer v ročnom hospodárskom 

raste je 1,5 percent. 

Pozitívnym faktom je, že Slovensko zaviedlo 

ako jediné (spolu s pobaltskými štátmi) 

z rozšírenej EÚ rovnú devätnásťpercentnú 

daň, ktorá bude dôležitým impulzom na 

pritiahnutie investícií na Slovensko. Do 

roku 2006 by sme sa mali stať v prepočte 

na jedného obyvateľa najväčšími výrobcami 

automobilov na svete. 

regionálnych centier (Bratislava, Košice, 

Prešov, Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, 

Nitra, Trnava). Sú na hlavných dopravných 

komunikáciách Slovenska a vzhľadom na 

rozvinutosť priemyslu priťahujú dostatočné 

množstvo kvalifikovanej pracovnej sily. 

Do druhej skupiny patria kraje s pomerne 

stabilizovanou ekonomikou, pozdĺž 

hraníc s Českou republikou a v tradičných 

regiónoch Považia a Liptova. Vyznačujú 

sa priemyselnou tradíciou a dostatočným 

množstvom vlastných zdrojov. Diverzifiká- 

zamestnanosti, trhu práce, bývania, vzdelávania 

a zdravotnej starostlivosti. Takéto 

projekty by mali vznikať na základe spolupráce 

samosprávnych krajov, mimovládnych 

organizácií, krajských úradov, úradov 

práce, zamestnávateľov a inštitúcií ako 

škola a cirkev. 

V súlade s Národným rozvojovým plánom 

boli rozpracované princípy regionálnej 

politiky s ohľadom na znevýhodnené 

skupiny rómskeho obyvateľstva. Vo vzťahu 

k rómskym komunitám vláda SR prijala 

uznesenie č. 397/ 2004 pod názvom Priority 

vlády SR v integrácii rómskych komunít 

na rok 2004, ktoré zaväzuje k štatútu fondu 

a programového rámca pôsobenia fondu 

na podporu rozvoja rómskych komunít. 

Zároveň zaväzuje k podporovaniu zvyšovania 

zamestnanosti v marginalizovaných 

regiónoch, napríklad v Prešovskom, Košickom 

a Banskobystrickom kraji. 

kov z fondov EÚ úradníkov na ministerstvách. 

Experti, ktorí pracovali na 

projektoch, vidia aj nedostatky v pripravenosti 

samospráv... 

Celý proces je zatiaľ iba na začiatku. 

Ešte nie sú vytipované problémy, ktoré by 

mohli ohroziť projekty a čerpanie z eurofondov. 

Myslím si však, že úradníci na ministerstvách 

sú už dostatočne pripravení, 

hoci v minulosti sme nemali dostatočný 

počet kvalifikovaných a kvalitných ľudí. 

Jedným z problémov je aj to, že mladí, 

kvalifikovaní ľudia, ktorí k nám prídu, získajú 

určité skúsenosti, naučia sa pracovať 

s projektmi a potom ich súkromná sféra 

odláka. Vláda sa však s týmto problémom 

zaoberala a na ministerstvách sa zvýšilo 

finančné ohodnotenie zamestnancov. 

Ako sa k víziám regionálneho rozvoja 

stavajú vlastní občania? 

Prijatie vízie regionálneho rozvoja obyvateľmi 

je veľmi dôležitá podmienka. Keďže 

ide o to, aby sa zvýšila životná úroveň 

ľudí, je v ich záujme, aby spolupracovali. 

Preto by priority jednotlivých regiónov 

mali sledovať také ciele, ktoré by v konečnom 

dôsledku pomohli dosiahnuť vyššiu 

životnú úroveň obyvateľstva, vyššiu vzdelanostnú 

úroveň a konkurencieschopnosť 

regiónu. Informácií je dostatok, treba len 

použiť aktívny prístup, vyhľadávať informácie 

a nielen pasívne čakať na impulzy 

zhora. Napokon, kto má prístup k internetu, 

má aj prístup k informáciám. 

riešiť túto situáciu.. Tvorba pracovných 

príležitostí pre mladých ľudí je jednou zo 

základných priorít. Preto musia regióny, čo 

najkvalitnejšie spracovať vlastné strategické 

programy. 

Aké sú projekty na podporu intelektuálnej 

infraštruktúry v regiónoch? 

Veľmi dôležité je, aby sme u nás udržali 

intelektuálny potenciál, ktorý máme vo 

vzdelaných a schopných ľuďoch a využili 

ho v prospech Slovenska. Súčasťou Národného 

rozvojového plánu sú projekty, zamerané 

na rozvoj vzdelávania a prípravy 

uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť 

ich možnosti na trhu práce. Ide napríklad 

o opatrenie Prispôsobenie odbornej 

prípravy a vzdelávania požiadavkám spoločnosti 

založenej na vedomostiach. Ďalej 

sú to opatrenia Zvýšenie rozsahu, zlepšenie 

a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania 

s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu 

zamestnancov, ako aj Rozvoj poradenstva 

jového plánu a budú mať možnosť znovu 

vstupovať do procesu jeho tvorby. 

V jednotlivých vypracovaných eurodokumentoch 

sa stanovili priority a opatrenia 

plošného charakteru. V rámci jednotlivých 

programov môžu príslušné regióny 

predkladať projekty na základe vlastných 

potrieb s ohľadom na špecifiká jednotlivých 

regiónov. Výber projektov závisí od 

samotných regiónov. 

Budú vedieť naše regióny komunikovať 

s inými európskymi regiónmi ako 

plnohodnotní partneri? 

Myslím si, že áno. Svedčí o tom aj otvorenie 

kancelárií v Bruseli Bratislavského 

a Košického kraja. Už od roku 1999 vláda 

SR podporuje inštitucionalizovanie euroregionálnych 

aktivít a finančne podporuje 

aktivity euroregionálnych združení. Súčasťou 

poskytnutia finančných prostriedkov 

na projekty v rámci podpory euroregionálnych 

aktivít je sledovanie realizácie projektov. 

POZITÍVNYM FAKTOM 

Ako sa bude v regiónoch podporovať 

rozvoj slovenskej kultúry? 

JE, ŽE SLOVENSKO 

ZAVIEDLO AKO JEDINÉ 

(SPOLU S POBALTSKÝMI 

Rozvoj slovenskej kultúry bude zabezpečený 

aj v rámci Operačného programu 

Základná infraštruktúra v priorite Lokálna 

infraštruktúra. Rozvoj bude zameraný na 

budovanie a rozvoj občianskej infraštruk- 

Vytvorené pracovné miesta a investície 

sa musia udržať v určitom, minimálne 

stanovenom období. Nebude 

to pre niektoré regióny problém? 

Ako motivovať ľudí, aby sa cítili zod- 

ŠTÁTMI) Z ROZŠÍRENEJ 

EÚ ROVNÚ DEVÄTNÁSŤ- 

PERCENTNÚ DAŇ, KTOtúry 

v regiónoch a budovanie a rozvoj kultúrnej 

infraštruktúry. Konečnými príjemcami 

pomoci budú samosprávne kraje, obce 

a mestá, združenia miest a obcí, štátna 

správa, neziskové organizácie a nadácie. 

Regióny jednotlivých transformujúcich 

sa krajín, medzi ktoré patrí aj Slovenská 

republika, navzájom súťažia o pritiahnutie 

kapitálu, ekonomických aktivít, pracovných 

príležitostí, infraštruktúry a podobne. Je 

povednými za svoj osud a osud svojho 

regiónu? Nejde zatiaľ iba o pasívne 

prizeranie sa občanov? 

Naši ľudia neboli zvyknutí na priebojnosť. 

Ale menia sa. Je to už badať v obrov- 

RÁ BUDE DÔLEŽITÝM 

IMPULZOM NA PRITIA- 

HNUTIE INVESTÍCIÍ NA 

Ďalej, rozvoj slovenskej kultúry bude 

zabezpečený i prostredníctvom Jednotného 

programového dokumentu NUTS II 

– Bratislava Cieľ 2 v opatrení “Obnova 

a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho de- 

to proces, ktorý je jedným z hlavných impulzov 

riadiacich rozvoj regiónov. Na to, 

skom záujme o podporu zo štrukturálnych 

fondov, a predtým podpory programov pre 

SLOVENSKO 

dičstva” . 

Konečnými príjemcami pomoci budú 

aby sa investície stali hlavným impulzom 

malých podnikateľov (do 50 zamestnan- 

mestá, obce, samosprávne kraje, združe- 

Teda situácia sa dovtedy zlepší? 

regiónov, tieto musia spĺňať určité pravicov). 

Dostávali sme stovky a stovky žiadosnia 

miest a obcí, neziskové organizácie 

Ťažko konkretizovať, kedy. Ako pristucia ekonomiky týchto krajov je dostatočná dlá. Medzi ne patrí aj časové ohraničenie, 

tí. Vidno teda, že záujem bol a stále je. o povolaniach a zamestnaniach a systé- a združenia nevytvárajúce vedľajší čistý 

pujúca krajina sme boli povinní vypracovať a vytvára vhodné predpoklady pre budúci respektíve tvorba pracovných miest. Naprí- 

Dôležité však je, aby každé rozhodnumov na predvídanie zmien kvalifikačných príjem. 

Národný rozvojový plán, na základe kto- rozvoj. 

klad existujú malé programy, ktoré malých 

tie v procese strategického plánovania potrieb trhu práce. Rozvoj intelektuálnej inrého 

budeme môcť čerpať prostriedky zo Do tretej skupiny patria kraje silne po- a stredných podnikateľov zaväzujú (pri 

bolo výsledkom dohody partnerov. Princíp fraštruktúry v Bratislavskom kraji bude za- Ktoré mestá okrem Bratislavy a Košíc 

štrukturálnych fondov EÚ. Hlavným cieľom značené štrukturálnymi problémami s vyso- čerpaní finančných prostriedkov zo štátne- 

partnerstva je významným aj pri tvorbe bezpečený i prostredníctvom Jednotného majú šance stať sa lídrami regiónov? 

tohto plánu je zvýšenie HDP. Tomuto cieľu kou mierou nezamestnanosti. Nedostatok ho rozpočtu) vytvoriť a udržať určitý počet 

strategických dokumentov na úrovni obce programového dokumentu NUTS II – Bra- Okrem spomínaných dvoch miest aj 

je podriadené všetko. Očakávame, že na pracovných príležitostí je zväčša dôsled- pracovných miest – minimálne na tri až päť 

a samosprávneho kraja. Pri strategickom tislava Cieľ 3 v rámci priority Rozvoj celo- Prešov, Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, 

konci roku 2006 sa situácia bude zlepšokom úpadku istých druhov priemyslu (na- rokov. 

plánovaní kľúčovú úlohu zohráva spätná životného vzdelávania a podpora rozvoja Nitra a Trnava. Predpokladom je najmä 

vať.príklad 

na strednom Slovensku zbrojársky 

väzba vo forme informácií o účinnosti jed- výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvalifikovaný ľudský potenciál (dostatočné 

priemysel). Do tejto skupiny možno zaradiť Sú malé regióny vôbec schopné samonotlivých 

opatrení a aktivít, čo je dôležité kvality ľudských zdrojov prostredníctvom množstvo vysokých škôl, výskumné a ve- 

Veľké ekonomické rozdiely sú aj me- i tie oblasti východného Slovenska a juhu statnej úspešnosti? 

preto, aby sa systém riadenia podpory re- opatrenia Stimulovanie a skvalitňovanie decké pracoviská a iné), rozvinutý priemydzi 

regiónmi Slovenska. K rozvoju eko- stredného Slovenska, ktoré sa nachádzajú Ak sa malé obce združia do mikroregiógionálneho 

rozvoja mohol v čase rozvíjať vzdelávania pre potreby zamestnávateľov sel, služby a dopravná infraštruktúra. 

nomiky najslabších má prispieť regio- mimo regionálnych centier, a preto dlhonov, aby spoločne vypracovávali dokumen- 

a prispôsobovať potrebám jednotlivých a podnikateľského sektora. 

nálna pomoc. Ktoré oblasti majú najdobo zaostávajú v rozvoji. Sú prioritnými ty potrebné na čerpanie zo štrukturálnych 

aktérov. 

Nebude regionalizácia napomáhať 

ťažšie a ktoré najlepšie podmienky? oblasťami z hľadiska regionálneho rozvoja fondov, celkový rozvoj územia má dobrú 

Určili si už naše regióny svoju ,,zlatú rastu korupcie? 

Regióny Slovenskej republiky možno pre čerpanie zo štrukturálnych fondov EÚ. perspektívu. Už odovzdali asi 800 projek- 

Ako si región udrží schopných mla- hus“, teda špecifikum, prinášajúce Cieľom je minimalizovať mieru korup- 

rozdeliť do niekoľkých skupín: Do prvej 

tov, ktoré možno dobre hodnotiť, sú naozaj 

dých ľudí? Nebudú sa z menej úspeš- profit? 

cie na čo najnižšiu úroveň. Od mája tohto 

patria rozvinuté kraje s pomerne širokou Ako sa bude riešiť situácia v regió- kvalitne vypracované. Preto nebude probných 

regiónov sťahovať do perspek- Jednotlivé mestá a obce, všetci tí, čo roku funguje IT monitorovací systém, ktorý 

škálou rôznych druhov priemyslu a slunoch, kde je najviac Rómov? 

lém s čerpaním peňazí zo štrukturálnych 

tívnejších, kde rýchlejšie zarobia? mali záujem, mali možnosť vstupovať do sleduje každé minuté euro. Súčasťou čeržieb. 

V týchto krajoch je dosť vysoká Na Slovensku, žiaľ, existujú mnohoná- fondov. Je to oveľa viac projektov ako sme 

Väčšie mestá nemajú problémy. Posky- procesu prípravy dokumentov Národného pania štrukturálnych fondov je zabez- 

tvorba hrubého domáceho prosobne znevýhodnené územia, kde žijú so- čakali. 

tujú veľa príležitostí na prácu aj na kultúru. rozvojového plánu. Zároveň môžu navrhpečenie permanentného procesu 

duktu na obyvateľa a nízka miera ciálne vylúčené skupiny obyvateľstva. Na 

Tento problém bude riešený prostrednícnúť, čo v rámci svojho regiónu pokladajú kontroly, hodnotenia a monito- 

nezamestnanosti. K takémuto oživenie týchto regiónov treba vypracovať Samosprávy vraj považujú za najväčtvom 

Sektorového operačného programu za potrebné. V súčasnosti sa začínajú prárovania, ktoré znižujú možnosť 

14 

typu patria spádové územia regionálne projekty hospodárskej politiky, šiu prekážku pri získavaní prostried- 

Ľudské zdroje, ktorý by mal napomôcť ce na príprave nového Národného rozvo- korupcie na minimum. 

15 



V BÝVANÍ K EURÓPSKEMU PRIEMERU 

Podľa štatistických údajov sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny Európy s pomerne nízkym počtom 2,6 začatých 

i dokončených bytov na 1000 obyvateľov v posledných dvoch rokoch. V krajinách západnej Európy sa tento ukazovateľ 

pohybuje v priemere okolo 4 – 5 bytov na 1000 obyvateľov. Nielen o hlavných bariérach bytovej výstavby a trhu s bytmi 

sa s Ing. arch. Elenou Szolgayovou, generálnou riaditeľkou Sekcie bytovej politiky na Ministerstve výstavby a 

regionálneho rozvoja SR, zhovárala publicistka Eleonóra Bujačková. 

Hoci sa výstavba bytov čiastočne 

pohla a podľa ostatného sčítania sa 

nielen podarilo dosiahnuť stanovený 

cieľ – zachovať kvantitatívnu úroveň 

307 trvalo obývaných bytov na 1000 

obyvateľov, ale ju dokonca mierne 

prekročiť (310 bytov na 1000 obyvateľov), 

situácia ešte stále nie je ideálna. 

Aké sú teda prioritné úlohy ministerstva? 

Úlohy rezortu, ako aj ďalších aktérov 

pri rozvoji bývania, sú definované v rámcovom 

dokumente Koncepcia štátnej bytovej 

politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 

2010. Sme v období, keď budeme robiť 

odpočet dosiahnutých cieľov. Štát a obce 

podľa tohto dokumentu majú hlavnú zodpovednosť 

pri vytváraní podmienok pre 

rozvoj bývania. Náš rezort sa podieľa na 

vytváraní vhodných nástrojov a metód na 

dosiahnutie tohto cieľa v oblasti legislatívy, 

ekonomického inštrumentária i inštitucionálneho 

usporiadania. V transformačnom 

období nastal zásadný posun vo vnímaní 

úloh jednotlivých hráčov, ktorých sa bývanie 

dotýka. To niekedy vyvoláva medzi jednotlivými 

aktérmi napätie. 

Kde sú korene tohto napätia? 

Predovšetkým v nerešpektovaní elementárnych 

ekonomických pravidiel a súvislostí 

v uplynulých desaťročiach pred nástupom 

transformácie. Za niekoľko desiatok rokov 

štátneho opatrovníctva v bytovej výstavbe 

a rozsiahlych subvencií v oblasti nájomného 

a bytových služieb si obyvatelia zvykli 

na lacné bývanie. Generácie našich ľudí 

žili v podmienkach, keď dostať sa k bytu 

bolo síce ťažké, ale nie nereálne. Dnešná 

situácia je v porovnaní s touto dlhoročnou 

skúsenosťou hodne odlišná. 

Čím sme si teda ,,zarobili“ na problémy? 

Treba zdôrazniť, že nereálne alebo nerealistické 

boli podmienky, za ktorých sa dalo 

k bytu prísť. Pretože obdobie socializmu 

nieslo so sebou ako jeden z dominantných 

faktorov deformáciu cien. Aj cien bytov. A 

byt je tiež tovar, aj keď veľmi špecifický. 

Pretože jeho charakter je dlhodobý, má 

veľmi vysokú nadobúdaciu cenu. Bývanie 

je aktivitou, o ktorej sa nedá predpokladať, 

že ju možno ponechať iba na trhové sily. 

Nie je to tak nikde v Európe, dokonca 

aj Spojené štáty, ktoré sú jednou z 

najliberálnejších ekonomík na svete, 

majú veľmi prepracovaný a 

veľmi masívny spôsob regulácie 

zo strany štátu. My dnes ešte stále zápasíme 

s vedomím ľudí. Najťažšie je uvedomiť 

a osvojiť si, že občan sa z pasívnej úlohy 

dostal do pozície, keď je v prvom rade sám 

zodpovedný za zabezpečenie svojho bývania. 

A že bývanie predstavuje jednu z dominantných 

položiek rozpočtu domácnosti. 

V Európe je to bežne 25 – 30% rodinného 

príjmu, často však, najmä pri nižších príjmových 

skupinách i viac. 

Občan sa však v tejto novej situácii 

niekedy cíti podvedený a má pocit, že 

štát až prirýchlo a bez serióznej analýzy 

hodil na jeho plecia balvan, ktorý 

nie je schopný uniesť. 

Zaužívaná predstava z minulých rokov 

sa v súčasnosti stretáva s realitou nedostatku 

bytov a ich neustále rastúcich cien, 

ako aj nákladov na ich používanie. Treba 

si uvedomiť, že každý z nás je občan a každého 

sa v rôznych súvislostiach dotýkajú 

všetky reformy, ktorými spoločnosť prechádza. 

Nemáme čas na prirodzený evolučný 

proces. My sme z noci na ráno vstúpili z 

jedného systému do celkom iného. Tie naše 

očakávania boli možno niekedy príliš idealistické, 

či dokonca až naivné. Musíme si 

uvedomiť, že v prvom rade od našej ekonomickej 

výkonnosti sa odvíja aj možnosť 

podporných zásahov zo strany štátu alebo 

obcí pri zabezpečovaní bývania. 

Existujú vôbec mechanizmy, ktoré rešpektujú 

ekonomické reálie? 

Našou snahou je vytvoriť optimál- 

ne podmienky na rozvoj bývania. Lenže 

aj my sa pohybujeme v reálnom svete. V 

tom ekonomickom prostredí, v akom sa 

nachádzame, sa snažíme vytvárať čo najlepšie 

podmienky. Keď máme takú vysokú 

nezamestnanosť, keď máme taký HDP aký 

máme, tak môžeme hrať iba s tými kartami, 

ktoré máme k dispozícii. V rámci našich 

možností sa naozaj snažíme podmienky 

prispôsobovať potrebám našich ľudí. 

Aké ste si teda stanovili ciele? 

Našou prioritou je, aby sa situácia v 

bývaní nezhoršovala, ale postupne sa posúvala 

k európskemu priemeru. Týka sa to 

tak novej výstavby, ako aj obnovy bytového 

fondu. Musím však povedať, že niekedy 

sme ako jednotlivci, tak aj spoločnosť 

príliš nároční. Že naše očakávania niekedy 

presahujú naše reálne možnosti. Prebehol 

proces privatizácie, je samozrejme možná 

diskusia o tom, či prebehol správne, či sa 

dostatočne zrozumiteľne dalo najavo širokej 

verejnosti, čo sa vlastne odohráva, čo 

to znamená a aká zodpovednosť sa prenáša 

na plecia tých, ktorí získali za pomerne 

nízku sumu do vlastníctva byt. Keby sme 

sa pozreli na štruktúru bytového fondu povedzme 

v západnej Európe a porovnali to 

s vlastníckou štruktúrou v transformujúcich 

sa krajinách, tak by sme videli priepastný 

rozdiel. U nás je viac ako 90% bytov obývaných 

vlastníkmi. Podiel bytov vo verejnom 

nájomnom sektore od roku 1990 klesol u 

nás na 3-4 percentá z celkového bytového 

fondu. V Európe to tak vôbec nie je. To je 

absolútne neudržateľný stav už aj preto, že 

to znižuje mobilitu pracovnej sily a negatívne 

ovplyvňuje dostupnosť bývania. Preto 

je jedným z našich hlavných cieľov zvýšenie 

podielu týchto bytov v bytovom fonde, 

preto dávame dôraz na program výstavby 

nájomných bytov, ktorý získal počas niekoľkých 

rokov svojej existencie značnú popularitu 

a mrzí nás, že limitované prostriedky 

zo štátneho rozpočtu neumožňujú jeho 

väčší rozsah. Záujem zo strany miest a obcí 

je veľký. 

Akými cestami sa bude v bytovej politike 

rezort uberať? 

Od zániku komplexnej bytovej výstavby 

sa ťažisko presunulo na individuálnu výstavbu 

domov a bytov. To kladie vysoké nároky 

na aktivitu jednotlivcov a obcí a miest. 

Pripravili sme rôzne nástroje, ktoré túto 

aktivitu podporujú a zjednodušujú. Snažíme 

sa reagovať na potreby všetkých príjmových 

skupín obyvateľov a naše nástroje 

v oblasti financovania výstavby a obnovy 

bytového fondu zameriavať na tých, ktorí 

to najviac potrebujú. Pre tie najnižšie príjmové 

skupiny je snaha zabezpečiť bývanie 

z nášho už spomenutého programu podpory 

výstavby nájomných bytov, ktoré stavajú 

obce. Prostriedky, ktoré sú na tento účel 

alokované, sa každý rok okamžite spotrebujú. 

V súčasnosti naše ministerstvo už pozastavilo 

prijímanie nových žiadostí práve 

na tento program. 

Teším sa však, že sa 

výstavba nájomných 

obecných bytov rozbehla, 

lebo jedným 

z našich dlhodobých 

cieľov je, aby 

sa podiel verejného 

nájomného sektora 

pomaly znova začal 

približovať európskym 

parametrom. 

Čo by bolo ideálne? 

Ideálne by bolo 

keby sme sa dopracovali 

aspoň k 20%. 

Boli by sme veľmi 

radi, keby sa určité 

aktivity v oblasti nájomného 

začali rozvíjať 

aj v súkromnom sektore. Začínajú sa objavovať 

prvé lastovičky, a čo je zaujímavé, 

nie u našich investorov, ale zo zahraničia. 

Niektoré rakúske a holandské neziskové 

organizácie sa pokúšajú hľadať cesty aj k 

nám a ponúkajú svoje skúsenosti. Pripravuje 

sa vznik prvých neziskových organizácií 

na Slovensku a v štádiu dokončovania je 

pilotný projekt s holandskými partnermi. 

Tento vývoj sa snažíme podporovať aj kon- 

PROGRAM MLADÁ RODINA 

MIROSLAV LEBL, FINANČNÝ ANALYTIK ES 

Jednoznačne najúspešnejší 

program financovania. 

Pracuje s dlhodobým 

financovaním 20 – 25 

rokov. V tomto programe 

používame len malú hotovosť 

klienta 170 000 

Sk, a to pre všetky typy 

domov. Hlavnou dominantou 

tohto programu 

je efektívne čerpanie štát- 

nych podpôr a tým 

zníženie mesačnej 

splátky klienta. V tomto 

programe majú 

klienti domy 4+1 už 

za 13 500 Sk mesačne. 

A dom 5+1+G za 

18 100 Sk mesačne. 

Obidva výpočty sú pri 

splatnosti 25 rokov 

a hotovosti len 170 

000 Sk. 

Jadrom programu 

MLADÁ RODINA 

je hypotekárny úver 

s možnosťou splácania 

od 5 do 30 rokov. 

Ako úverový analytik 

presne poznám situáciu 

každého klienta. 

Podľa podrobnej analýzy 

vytvorím model 

financovania, ktorý vyberie 

jeden z desiatich 

možných bankových 

domov a určí nastavenie 

samotného úveru. 

Takáto detailná analýza 

vám môže počas dl- 

krétnymi vecnými opatreniami. Napríklad 

už spomenutý program podpory výstavby 

nájomných bytov, ktorý je veľmi populárny, 

bol donedávna viazaný iba na obce. 

Žiadateľom aj investorom teda mohla byť 

doteraz iba obec. Vo vláde prešla novela 

zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, 

kde sa táto možnosť rozširuje aj na neziskové 

organizácie. V súvislosti s tým došlo 

aj k technickej úprave. Už sa nehovorí o 

obecných nájomných bytoch, ale nahradili 

to všeobecne pojmom nájomné byty. 

Čo do budúcnosti? 

Zjednodušene možno hovoriť o dvoch 

najväčších výzvach štátnej bytovej politiky. 

Ďalej odstraňovať bariéry pri rozvoji bývania 

a hľadať ešte účinnejšie mechanizmy 

na podporu obnovy existujúceho bytového 

fondu. V praxi to znamená, že budeme 

ďalej zdokonaľovať už existujúce nástroje 

v oblasti úverovej, dotačnej a prípadne i 

daňovej politiky, ďalej sa budeme usilovať 

o zdokonalenie právneho rámca pre fungovanie 

sektora bývania a v neposlednom 

rade sa budeme snažiť o skvalitnenie našej 

komunikácie a metodickej podpory smerovanej 

na obce a mestá, ako aj občanov. Tí 

totiž, či sa nám to páči, alebo nie, nakoniec 

svojím uvažovaním a konaním rozhodnú o 

tom, či sa zámery štátnej bytovej politiky 

naplnia. 

hej lehoty splácania úveru ušetriť 

mnoho peňazí. 

Čo teda dokážem. Dokážem 

získať úvery. Dokážem zabezpečiť 

financovanie stavby pre väčšinu z 

vás. Úspešnosť, akú pri vybavovaní 

úverov dosahujem za posledné tri 

roky je 97,3%. Často riešim úvery 

pre klientov, ktorí sami v banke 

neuspeli. Často riešim úvery pre 

klientov s nedostatočnou hotovosťou 

v programe CESTA. Riešim financovanie 

pre klientov s malou 

hotovosťou – program MLADÁ RO- 

DINA. 

Jedinou podmienkou k tejto 

možnosti je vlastníctvo stavebného 

pozemku. Ak teda vlastníte stavebný 

pozemok a disponujete hotovosťou 

170 000 Sk, dokážeme pre vás 

vyriešiť zvyšok financií potrebných 

na stavbu. 

Ekonomické stavby s.r.o. 

Farská 22, 

949 01 Nitra 

037/6559 911, 6559 912 

0903/741 472 

www.ekonomicke-stavby.sk 

16 17 



SLOVENSKÍ STAVBÁRI SA UŽ ONEDLHO MÔŽU 

PRESADIŤ AJ V CELOEURÓPSKOM MERADLE 

Stavebníctvo má za sebou dobrý rok. Celková produkcia vlani prekročila 91 miliárd korún, čo je nominálny rast o 5,9% 

za rok, resp. 10% za posledné dva roky. Expanzia obchodných reťazcov, prílev zahraničných investorov, rozvoj infraštruktúry 

prispeli k najlepšiemu výsledku stavebníctva za posledné tri roky. O tom, kde sú ešte rezervy a či je šanca dlhodobo 

nadviazať na dobré výsledky sa Richard Kvasňovský porozprával s generálnym riaditeľom sekcie stavebníctva Ministerstva 

výstavby a regionálneho rozvoja SR Antonom Novotným. 

Boľavým miestom v rámci stavebníctva 

sa ukazuje bytová výstavba. Jedna 

z analýz vášho ministerstva poukázala 

na to, že na Slovensku chýba viac ako 

250 tisíc bytov. V posledných rokoch sa 

v priemere u nás ročne dokončilo 14 tisíc 

nových bytov. Kde vidíte možnosti zníženia 

deficitu, v posilnení budovania novostavieb, 

či dôraze na obnovu starších 

domov a bytov? 

Je to evidentný deficit v novej výstavbe. 

Štatistiky hovoria, že kým u nás je 320 bytov 

na tisíc obyvateľov, v Európskej únii je to až 

450 bytov v priemere. Hoci ako vidieť, tie čísla 

týkajúce sa EÚ sú vysoké, v bytovej výstavbe 

pokračujú a stavajú nové byty. Na základe tohoto 

i predpokladaného demografického vývoja, 

rozvoja urbanizácie územia možno očakávať 

rozmach bytovej výstavby aj u nás. Lenže 

ponúknem vám aj inú štatistiku. V Nemecku je 

38 miliónov bytov a z toho je jeden milión neobývaných. 

Preto dochádza k demontáži panelákov. 

Jednoducho si prepočítali, že náklady na 

spravovanie neobývaných bytov sú nesmierne 

vysoké a pohlcujú peniaze neefektívne. 

Týka sa takýto problém aj Slovenska? 

U nás je opačný problém. My nemáme 

presne zistené, čo je v malom rozdiele medzi 

skutočne postavenými a štatisticky obývanými 

bytmi. To sú jednotky, zrejme určené na prenájom, 

z ktorých sa však nevracajú financie do 

štátneho rozpočtu vo forme daní. Náš číselne 

pomerne nízky bytový fond nebol kvalitne udržiavaný, 

z hľadiska fyzického stavu je o niečo 

horší ako jeho vek a je potrebná veľká starostlivosť 

o jeho stav. Na Slovensku sa za posledných 

30 rokov postavilo približne 750 tisíc 

bytov. Nasledujú po sebe po desaťročniciach 

a rovnaké tempo by sme mali zvoliť pri ich 

obnove. Už v súčasnosti musíme mať istotu, 

že dokážeme obnoviť 250 tisíc bytov za desať 

rokov, to znamená 25 tisíc bytov ročne. Aká 

je realita? Možno obnovíme desatinu z týchto 

čísel ročne. Navyše bytový fond musíme obnovovať 

za chodu a tomuto faktu prispôsobiť 

aj technológie. Tu nejde o nosné konštrukcie. 

Tie majú životnosť 80 až 100 rokov, ale najmä 

o zateplenie obvodových a strešných plášťov a 

vnútorné rozvody. Sú to rozvody kúrenia, elektroinštalácie, 

teplej a studenej vody. Tie majú 

životnosť 25 až 40 rokov a mnohé veci už túto 

hranicu prekročili. Obnovu bytov i budov 

vidím do budúcnosti ako mimoriadne 

náročnú úlohu. V rámci štrukturálnych 

fondov na roky 2004 až 2006 

máme možnosť získať necelé tri mi- 

liardy korún na obnovu budov. To sú injekcie 

pre mestá a obce, pretože 80% zdrojov poskytne 

EÚ, 15% štát a len zvyšok, 5%, musia 

zabezpečiť sami. Ak sa samospráva rozhodne 

pre 100 miliónovú investíciu, vždy musí nájsť 

vlastných 5 miliónov korún a za tieto peniaze 

opraví nemocnicu, alebo niekoľko základných 

škôl. My sme prijali koncepciu obnovy budov 

s dôrazom na bytový fond pred piatimi rokmi. 

Na tento účel sa našli financie, ktoré chýbali 

môže podporiť. To napríklad pri hromadnej 

výstavbe pri Žiline pre potreby automobilky 

Hyundai Kia nestačí, pretože majú záujem 

o vyššiu úžitkovú plochu bytu ako 90 metrov 

štvorcových. 

Ktoré oblasti stavebnej produkcie považujete 

v najbližšom období za najperspektívnejšie? 

Veľký boom zaznamenali 

napríklad v poslednom čase obchodné 

reťazce. 

Slovensku chýbali v minulosti veľké obchodné 

prevádzky, a tak logicky krátkodobo 

vzrástol dopyt po tomto druhu výstavby. Vo 

všeobecnosti je známe, že veľká expanzia obchodných 

reťazcov trvá približne päť rokov. 

Keďže my už sme v štvrtom, piatom roku, očakávam 

v krátkom čase nasýtenie trhu. V žiadnom 

prípade však nejde o všeliek pre stavebníctvo 

a majú z pohľadu výstavby aj viaceré 

negatíva. Splnili však svoj účel a dokázali sme 

v krátkom čase realizovať investične náročné 

veci. 

Mnohí zahraniční investori i domáce firmy 

hovoria o probléme, ktorým je prepojenie 

vzdelávania kádrov a praxe. Chýbajú 

predovšetkým absolventi učňovských 

profesií. Aká je v tomto smere situácia 

v stavebníctve? 

Existuje viacero faktorov, ktoré to ovplyvňujú. 

Počet učňov však každoročne klesá, čo 

je veľmi závažný fenomén. Máme vážne obavy, 

že nám budú chýbať odborné kádre do 

budúcnosti. Nie je to však len rýdzo slovenský 

jav. Objavil sa prakticky v celej Európe. 

My nemáme problém pripraviť kvalifikovaných 

ľudí, ale skôr získať ich dostatočný počet. 

V tejto súvislosti nemožno obísť, že stavebníctvo 

je fyzicky náročná profesia, v často 

neľahkých klimatických podmienkach. Za 

týchto okolností už najbližšom období musíme 

prijať viacero opatrení, ktoré by mali povzbudiť 

záujem rodičov i žiakov o tieto stavbárske 

profesie. Nedarí sa kvôli ekonomickej 

situácií naplno zapojiť do tohto procesu podniky. 

Zdá sa, že pomoc štátu v tomto smeru 

bude nevyhnutná a musíme nájsť model ako 

podporiť rozvoj remeselných odborov. Podnikateľská 

sféra si musí uvedomiť, že dostatok 

kvalifikovaných remeselníkov je aj v jej záujme. 

To však netýka len stavebníctva, ale aj 

oveľa úspešnejších odvetví, ako je automobilový 

priemysel, kde sa doteraz nepodarilo 

dosiahnuť, aby si úspešný podnik vzal pod 

svoje krídla nejakú odbornú školu a vychovával 

vlastný dorast. 

NA STRECHU PATRÍ PÁLENÁ ŠKRIDLA 

Spoločnosť Tondach Slovensko je lídrom v predaji pálených škridiel na slovenskom trhu. O situácii na trhoch 

so strešnou krytinou na Slovensku i v zahraničí a takisto o plánoch v súvislosti s rekonštrukciou výrobného 

závodu Tondach v Nitrianskom Pravne sme sa porozprávali s Vladimírom Šablicom, konateľom Tondach 

Slovensko, a s Mgr. Martinom Olbrichom, asistentom predstavenstva spoločnosti Tondach 

Gleinstätten AG so sídlom v Rakúsku. 

Na verejnosť už prenikli informácie o rozbiehajúcej 

sa rekonštrukcii vášho výrobného závodu 

v Nitrianskom Pravne. Prečo sa koncern 

pre spomenutú rekonštrukciu rozhodol? 

M. Olbrich: Dôvody boli strategické, investíciou 

do rekonštrukcie závodu v Nitrianskom Pravne 

Tondach pokračuje v kontinuálnom posilňovaní 

svojho medzinárodného postavenia. Naša cielená 

expanzia na európske trhy začala už v roku 1992 kúpou 

českého závodu v Hraniciach a maďarského závodu 

v Csorne, a zatiaľ skončila pred rokom kúpou 

výrobných závodov v Rumunsku a v Srbsku.“ 

V. Šablica: V Nitrianskom Pravne sme pôvodne 

vyrábali pálené škridly ťahanou technológiou, 

partnera. Môžete nám v krátkosti priblížiť 

koncern Tondach? 

M. Olbrich: Koncern TONDACH v súčasnosti 

vlastní 28 závodov v 10 krajinách Európy a má viac 

ako 3400 zamestnancov. Konsolidovaný obrat skupiny 

Tondach predstavoval v roku 2003 165 miliónov 

eur. Tondach Slovensko, s.r.o. je 100%-nou dcérskou 

spoločnosťou koncernu Tondach Gleinstätten AG. 

Čo sa histórie koncernu týka, prvá výroba pálených 

škridiel v Gleinstättene začala už v roku 1881. Roku 

1989 po páde komunizmu začal Tondach plánovať 

svoj vstup na trhy východnej Európy. Prvými lastovičkami 

v tomto smere boli akvizícia závodu Krytina 

Hranice v Českej republike v roku 1992, nasledovali 

výrobné závody Csorna/Beled 

a Jamina/Békéscsaba v Maďarsku 

v roku 1993 a o rok neskôr ešte 

jeden český závod Krytina Šlapanice. 

Z ďalších ešte nespomenutých 

zaujímavých investícií môžem spomenúť 

kúpu závodu francúzskeho 

koncernu Imetal v Jirčanoch pri 

Prahe v roku 1999 či kúpu závodu 

Vinica v Macedónsku v roku 2001. 

Aká je história pôsobenia koncernu 

Tondach na Slovensku? 

V. Šablica: Na slovenský trh 

koncern vstúpil v roku 1996. V januári 

1998 sa stal Tondach 100%- 

-ným vlastníkom závodu na výrobu 

škridiel v Nitrianskom Pravne, 

v ktorom vyrábal škridly až do roku 

2001 a ktorý teraz teda rekonštruuje... 

Od roku 1998 firma pôsobí 

na Slovensku pod obchodným 

menom Tondach Slovensko, s.r.o. V roku 2001 sme 

zriadili centrálny sklad pre slovenský trh v Stupave. 

Tu sa nachádza aj Poradenské centrum, v ktorom 

poskytujú odborníci Tondachu bezplatný servis pre 

zákazníkov, architektov a projektantov. V roku 2003 

dosiahol Tondach na Slovensku s 30 pracovníkmi 

obrat 290 miliónov Sk. V porovnaní s rokom 2002 

to predstavovalo nárast o viac ako 10%. 

nosť, mrazuvzdornosť a vysoká pevnosť. Aj vďaka 

spomenutým vlastnostiam môžeme zákazníkom sľúbiť 

až 33-ročnú záruku na všetky naše produkty. 

Ktoré typy strešných krytín patria do produktového 

portfólia spoločnosti Tondach Slovensko? 

V. Šablica: Do našej základnej ponuky patrí 

skupina výrobkov, ktoré vďaka priaznivej cene a 

dlhodobého záujmu zákazníkov dostali prednosť 

v sortimente pálených škridiel Tondach. Patria sem 

škridly Jirčanka, Brnenka, Polka 13 (novinka), Francúzska 

12, Univerzál, Románska a Bobrovka Bližejov. 

Základná ponuka je dispozícii prakticky okamžite 

v prírodnom vyhotovení aj vo farebných úpravách. 

Ponuku na objednávku tvorí bohatá škála škridiel zo 

zahraničných závodov, v nových zaujímavých tvaroch 

a v širšom výbere farebných úprav – engobách 

a glazúrach. 

Čo ponúka Tondach stavebníkom na strechy 

pri ich rekonštrukciách? 

V. Šablica: Na výmenu pôvodnej strešnej 

krytiny Tondach ponúka niekoľko typov škridiel – ide 

o najmä posúvateľné škridly, napríklad Polka alebo 

Brnenka. Polka je záujemcom k dispozícii vo farebných 

úpravách engoba červená a hnedá, Brnenka 

v prírodnom vyhotovení a v engobe červenej, hnedej 

a antracit. 

v prípade nebytových budov. Tam ponúkla pomocnú 

ruku Európska únia. Ako jediní z kandi- 

tzv. bobrovky. Keďže sme nechceli už viac investovať 

Spoločnosť Tondach je sa podieľala na rekondátskych 

krajín sme dokázali presvedčiť Bru- 

do tamojšej zastaranej technológie, a zaznamenáštrukciách 

niektorých historických objektov. 

sel, že máme koncepciu a že je to dôležité pre 

vali sme stúpajúci dopyt po našich výrobkoch, padlo 

Môžete niektoré takéto referenčné stavby 

rozvoj regiónov, aby nám vyčlenil prostriedky 

rozhodnutie o rekonštrukcii. 

spomenúť? 

na tento účel. Je to evidentne výhodná orien- 

V. Šablica: Strecha z pálenej škridly Tondach 

tácia programov na ďalších sedem rokov na 

Ako dlho bude rekonštrukcia závodu v Nit- 

je strechou na niekoľko generácií. Synergicky s tým- 

pripravované roky 2007 – 2013. 

rianskom Pravne prebiehať a aká je výška 

to sloganom sme prispeli k úspešnej rekonštruk- 

investície? Čo od rekonštrukcie a spustenia 

cii striech zaujímavých historických pamiatok na 

Na Slovensku je podiel nájomných by- 

výroby očakávate? 

Slovensku. Ide napríklad o Bohosloveckú fakultu a 

tov na celkovom bytovom fonde najniž- 

M. Olbrich: Rekonštrukciu by sme chceli Na niektorých trhoch v Európe sa vyskytujú Segnerovu kúriu v Bratislave, kostol sv. Margity Anší 

z krajín EÚ, pod 5%. Ide dominantný 

ukončiť na jar 2005. Do modernizácie fabriky ide- veľké konkurenčné súboje o trhový podiel tiochitskej na Záhorí v Kopčanoch (najstarší kostol 

trend u nás? Budú ľudia aj v budúcnosti 

me ako koncern investovať sumu okolo pol miliardy medzi výrobcami pálenej a betónovej streš- na Slovensku z čias Veľkej Moravy), kaštieľ v Topoľ- 

preferovať získanie bytu do osobného 

korún. Závod bude kapacitne nastavený na výrobu nej krytiny. V čom vy vidíte najväčšiu pridanú čiankach, Kostol sv. Jakuba v Levoči alebo najnovšie 

vlastníctva? 

12 mil. kusov pálenej škridly ročne, z toho asi tretina hodnotu pálenej škridly pre zákazníka? Bojnický zámok. 

Ak vezmeme do úvahy, že sa u nás ročne 

kusov škridly pôjde na export – do Česka, Maďarska, V. Šablica: Pálená škridla sa vyznačuje niekoľ- 

postaví 14 tisíc bytov, z nich maximálne tri a 

Rakúska, Ukrajiny a Ruska... 

kými nezameniteľnými vlastnosťami, ktoré betóno- Tondach Slovensko, s.r.o. 

pol až štyri tisíce nájomných bytov. Aj z toho 

V. Šablica: Po spustení výroby počítame s tridvej strešnej krytine chýbajú. Ide najmä o tisícročiami Poradenské centrum, 

možno vydedukovať istý trend. Štát má záusaťpercentným 

nárastom predaja, pričom do troch overený 100% prírodný materiál hlinu. Pri výrobe obchod a marketing 

jem prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja 

rokov chceme na Slovensku ovládať štvrtinu trhu so takto nevzniká žiadny odpad, nevyhovujúce výrob- Železničná 53, 900 31 Stupava 

bývania podporovať výstavbu nájomných by- 

strešnými krytinami. 

ky sa vracajú späť do suroviny. Ďalšou vlastnosťou Infolinka: 02/60 30 13 28 

tov, pretože je potrebné aby ich bolo viac. Na- 

pálenej škridly je jej prirodzenosť, vďaka ktorej môže Fax: 02/65 93 50 26 

rážame však na istý problém, pretože fond má 

Spomenuté vyjadrenia sú veľmi odvážne, ur- sprostredkovávať pocit tepla domova. K dôležitým Mail: stupava@tondach.sk 

18 

zákonom stanovené požiadavky, aký typ bytu 

čite si splnenie týchto cieľov žiada aj silného vlastnostiam pálenej škridly patria aj stálofareb- 

19


MÁME PREDPOKLADY NA ČERPANIE 100 

PERCENT ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV 

Minulý rok sa niesol v znamení kritiky pripravenosti a schopnosti Slovenska čerpať financie zo štrukturálnych fondov. 

Tieň pochybností sa vznášal nad dostatkom a kvalitou projektov i administratívnych kapacít. Prvé výzvy na predkladanie 

projektov však ukazujú, že katastrofický scenár sa nenaplnil, práve naopak. O dôvodoch pozitívneho vývoja sa 

Richard Kvasňovský porozprával s generálnym riaditeľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ministerstva 

výstavby a regionálneho rozvoja SR Júliusom Slovákom. 

Prvá výzva na predkladanie projektov zo 

štrukturálnych fondov sa týkala samospráv 

a ich potrieb v oblasti lokálnej infraštruktúry. 

Prečo ste zvolili práve túto 

oblasť? 

Vychádzali sme z jednoznačného zistenia 

po prechode kompetencií zo štátu na samosprávy, 

že nastal veľký investičný deficit týkajúci sa 

mnohých verejných budov. Príkladom sú najmä 

školy a nemocnice, ktoré sú vo všeobecnosti vo 

veľmi zlom stave. Finančné zdroje chýbali, a tak 

sme chceli pomôcť samosprávam. V pozadí je 

ešte jeden dôležitý faktor. Európska komisia by 

nikdy neposkytla prostriedky na opravu a údržbu 

budov, ak by to neprispelo k úspore energie. 

V súčasnosti kvôli ich zlému stavu idú peniaze 

takpovediac „von oknom“, čo veľmi zaťažuje 

štátny rozpočet. Ak dokážeme budovy komplexne 

zrekonštruovať, získame tým minimálne 30 

percentnú úsporu energie a preto sa budeme 

usilovať, aby tento program pokračoval ďalej, 

čo najdlhšie. 

Sme jediná z nových členských krajín, ktorá 

dostane od Európskej komisie financie 

na obnovu lokálnej infraštruktúry, budov. 

Čím sme presvedčili Brusel? 

Najsilnejším argumentom bol ekonomický 

efekt. Ušetríme na energiách a dosiahneme tak 

ekonomickú a sociálnu kohéziu. Mnohé obce sa 

zaujímali o to, prečo neprispejeme na obnovu 

obecných úradov. Nedá sa to. Preferujeme školy, 

lebo vzdelaním a výchovou mladých ľudí, vytvoria 

most k zapojeniu sa do reálneho života. 

Každý projekt musí preukázať v širšom zmysle 

ekonomickú opodstatnenosť. 

Samosprávy v tejto súvislosti zaplavili ministerstvo 

žiadosťami. Prevýšil ich počet 

vaše očakávania? 

Jednoznačne áno. Záujem najmä o obnovu 

škôl je enormný. Pri budúcom programovaní na 

roky 2007 až 2013 by sa toto opatrenie malo 

prioritne týkať obnovy škôl. Dopyt v tomto smere 

výrazne prevyšuje ponuku. 

Ako ste spokojný s kvalitou projektov? 

Aké nedostatky ste v nich ešte objavili? 

Ak to mám porovnať s programovacím obdobím 

PHARE, nastal kvalitatívny skok vpred. 

V rámci PHARE sme mali náročné projekty 

týkajúce sa priemyselných parkov, budovania 

infraštruktúry či cestovného ruchu, ktoré 

v procese schvaľovania neboli často 

dotiahnuté do finálneho štádia, to 

znamená, že neboli vysporiadané 

pozemky alebo chýbalo stavebné 

povolenie. Poučili sme sa. Momentálne musí byť 

súčasťou každého projektu stavebné povolenie. 

Ak chýba, projekt je už od začiatku rizikový, že 

nestihneme lehoty a stratíme peniaze. Okrem 

toho ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja 

urobilo v jednotlivých regiónoch masívnu 

propagačnú kampaň. Vidieť aj veľkú aktivitu 

špecializovaných poradenských firiem. Projekty 

pripravujú na dobrej úrovni, lepšie ako v minulosti. 

Možno povedať, že program PHARE bol 

v tomto smere pre nás dobrou prípravou. Teraz 

sme latku nastavili vysoko. Výsledkom je veľa 

projektov na kvalitatívne vysokej úrovni. 

Kedy ich vyhodnotíte a uskutočníte výber? 

Náš interný zámer je, aby sme prvé zmluvy 

podpisovali začiatkom júla. Paradoxne celý proces 

nám „skomplikoval“ veľký záujem. Reagovali 

sme však na neho a personálne sme sa posilnili. 

Prišli noví ľudia na hodnotenie projektov. 

O aký celkový finančný balík ide v tomto 

opatrení? 

Ide o sumu 68,5 milióna eur. 

Môžu tí, čo neuspejú, očakávať, že v budúcnosti 

sa na tento účel budú môcť opäť 

uchádzať o peniaze zo štrukturálnych 

fondov? 

Všetko nasvedčuje tomu, že nedokážeme 

uspokojiť všetkých záujemcov. Rozhodnutie, čo 

s tými, ktorí neuspejú padne v najbližšom období. 

Pre samosprávy i mimovládne organizácie 

pripravujeme ďalšie výzvy, týkajúce sa budovania 

informačnej spoločnosti, inštitucionálneho 

rozvoja a rozvoja vidieka. Pre podnikateľov 

v tomto smere nemáme čo ponúknuť, pretože 

nemáme vypracované schémy štátnej pomoci. 

Samosprávam v týchto programoch prispeje 

95 percentami EÚ a štátny rozpočet. 

Zvyšok by mali zabezpečiť z vlastných 

zdrojov. Dokážu obce tento relatívne malý, 

5 percentný podiel nákladov získať? 

Vzhľadom na skúsenosti z pôsobenia 

v miestnej samospráve môžem povedať, že to 

nie je jednoduché. Mnohé obce a mestá sú zadĺžené, 

či dokonca v nútenej správe. 5 percent 

však nie je veľa a verím, že väčšina miest tieto 

podmienky dokáže využiť. Napríklad mnohé 

banky sú pripravené poskytnúť pôžičku. 

Ako je s administratívnou vybavenosťou 

Agentúry? Nepociťujete nedostatok odborníkov? 

Nedávno sme prijali viacero nových zamestnancov, 

čím sme reagovali na veľký počet 

projektov. Je to prirodzený proces. Navyše, 

v porovnaní s minulosťou nebude pri štrukturálnych 

fondoch jazyková vybavenosť zamestnancov 

taká dôležitá ako v prípade programu 

PHARE. Teraz potrebujeme najmä dobrých 

odborníkov v oblasti stavebníctva, ktorí vedia 

pracovať s projektmi. V minulosti bol často 

neriešiteľný problém nájsť pre potreby štátnej 

správy stavebného inžiniera s dobrými znalosťami 

anglického jazyka. V súčasnosti nie je už 

pre naše potreby nevyhnutná angličtina, skôr 

skúsenosti a odbornosť. 

Viete po týchto prvých skúsenostiach odhadnúť, 

či dokážeme vyčerpať väčšinu 

z peňazí EÚ vyčlenených pre Slovensko? 

Hovorí sa, že na 100 percent to nedokáže 

nikto. 

Ak hodnotíme operačné programy v kompetencii 

Ministerstva výstavby a regionálneho 

rozvoja SR tak verím, že budeme úspešní. 

V prípade základnej infraštruktúry, budovania 

ciest, je už celá suma rozdelená a v súčasnosti 

sú výberové konania. V oblasti životného 

prostredia takisto dlhodobo záujem o budovanie 

napríklad čistiarní odpadových vôd dlhodobo 

prevyšuje možnosti. Pri lokálnej infraštruktúre 

sme takisto úspešní. Tento program má 

predpoklady, aby sa vyčerpalo 100 percent 

vyčlenených financií. Hra na percentá je však 

politickou záležitosťou. Pri hodnotení programu 

je kľúčovým to, ako efektívne dokážeme 

naplniť jeho ciele. 

OTP BANKA PONÚKA EUROBALÍK 

OTP Banka Slovensko, a.s. a jej partneri začali spoluprácu na spoločnom projekte, ktorý je zameraný na čerpanie 

finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Spoločná ponuka oboch spoločností je cielená na segment 

firemných klientov – najmä malých a stredných podnikateľov (fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby podnikatelia), 

komunálny sektor (vyššie územné celky, mestá a obce), ale aj na podnikateľov z ďalších segmentov pre ktorých sú 

určené zdroje z fondov EÚ (nezisková sféra). Do projektu zapadá aj nový produkt OTP Banky EUROBALÍK. O vstupe SR 

do EÚ a o možnosti využitia služieb banky v súvislosti s fondmi EÚ sme sa pozhovárali s prezidentom banky Károlyom 

Hodossym. 

Ako vnímate 

prínos vstupu 

SR do EÚ 

z pohľadu 

bankára? 

Ako bankára 

ma pochopiteľne 

zaujíma- 

jú ekonomické 

súvislosti nášho 

vstupu do EÚ 

– obrovský 

otvorený trh, možnosť konfrontácie so špičkovými 

firmami. Samozrejme, je v tom aj riziko, 

že mnohé slovenské firmy budú musieť 

prehodnotiť svoje ďalšie pôsobenie, prípadne 

preorientovať svoju ponuku. Myslím si však, 

že väčšina slovenských podnikov sa v rámci 

európskeho trhu presadí. Aj z tohto pohľadu 

vnímam vstup SR na tento trh skôr ako výzvu 

a nie hrozbu konkurencie. 

Čo sa pre banky vstupom do EÚ zmení? 

Zosilnie konkurenčný tlak. Tento fakt bude 

vplývať aj na marže bánk. Sme si vedomí tejto 

skutočnosti a sme na ňu pripravení, preto 

od začiatku svojho pôsobenia na slovenskom 

trhu hľadáme inovatívne riešenia. Podarilo 

sa nám ich nájsť v co-brandovaných produktoch 

a lojalitných programoch, ktoré postupne 

rozbiehame. Prirodzene, máme veľký 

záujem o rast v retailovej oblasti, ale veľmi 

dôsledne sa venujeme aj podnikateľom. Úverovanie 

mikro-, malých- a stredných podnikateľov 

je pre nás jednou z priorít. Práve preto 

sme začiatkom roka uviedli na trh kreditnú 

Solvent Biznis Kartu s úverovým limitom až 

1 mil. Sk. Výhodou je prístup k peniazom 24 

hodín denne a skutočnosť, že na zabezpečenie 

úveru stačí záruka SZRB a vlastná bianko 

zmenka. Ďalším novým produktom, ktorý 

máme v ponuke sú rýchle úvery. Pri tvorbe 

obchodných podmienok sme si dali záležať, 

aby sme odbúrali zbytočnú administratívu. 

Uvedomujeme si, že podnikateľ na prefinancovanie 

prevádzkových potrieb potrebuje 

úver na počkanie. Dôležitým segmentom sú 

pre nás aj samosprávy. Pre tieto subjekty 

sme dnes schopní prefinancovať prakticky 

čokoľvek, primárna je samozrejme kvalita 

projektu. 

Banka začala spolupracovať so svojimi 

partnermi na spoločnom projekte, zameranom 

na čerpanie peňazí z fondov 

EÚ. Čo môže klient od tejto spolupráce 

očakávať? 

Predovšetkým rýchlosť jednotlivých úkonov, 

vrátane spracovania žiadosti o grant z 

EÚ, keďže všetky sú realizované v elektronickej 

podobe a komplexný servis. Prostredníctvom 

tohto projektu vie banka v spolupráci 

s partnermi pomôcť jednotlivým záujemcom 

nielen poradenstvom, pomocou pri vypracovaní 

projektu, ale aj pri jeho prefinancovaní. 

Na tento účel OTP Banka vyvinula a uviedla 

na trh EUROBALÍK, ktorý umožňuje klientovi 

komfortným spôsobom získať všetky potrebné 

služby, ktoré súvisia so štrukturálnymi 

operáciami v jednom balíku. 

Čo všetko EUROBALÍK obsahuje? 

Eurobalík obsahuje všetko, čo podnikateľ 

k úspešnému čerpaniu z fondov EÚ 

potrebuje. Ponúka klientom možnosť získať 

bankové produkty, služby i poradenstvo za 

výhodných podmienok, respektíve v rámci 

balíka bezplatne. V základnej ponuke Eurobalíka 

klient získava bezplatne vystavenie 

indikatívneho vyhlásenia, čiže záväzného 

úverového prísľubu pre potreby riadiaceho 

orgánu, dve medzinárodné platobné 

karty, elektronické bankovníctvo OTPdirekt 

a ako bonus kartu výhod Sphere. Ďalej mu 

ponúkame v rámci Eurobalíka za výhodných 

podmienok vedenie bežného účtu, ako aj 

špeciálnych účtov potrebných na prijímanie 

finančných príspevkov z fondov EÚ a rôzne 

ďalšie služby. Zakúpením Eurobalíka zároveň 

banka klientovi umožní poskytnutie úverových 

produktov so zľavou a odpustením 

poplatku za spracovanie žiadosti. Ide najmä 

o krátkodobé úvery na preklenutie časového 

nesúladu, ktorý môže vzniknúť medzi skutočným 

vynaložením nákladov a ich úhradou 

z fondov EÚ – bridge financing. Banka má 

pripravené i ďalšie produkty ako nadstavbu 

k Eurobalíku – napríklad úverové produkty 

na spolufinancovanie projektov, poisťovacie 

produkty a ďalšie špeciálne produkty ušité 

na mieru, resp. prispôsobené individuálnym 

požiadavkám klientov. 

Zároveň OTP Banka sprostredkuje klientom 

kontakty na odborné poradenské a konzultačné 

spoločnosti, ktoré im poskytnú odborné 

poradenstvo na vysokej profesionálnej 

úrovni, pomôžu klientom vypracovať žiadosť 

o grant vrátane projektu, ako aj realizovať 

a implementovať projekt tak, aby spĺňal požiadavky 

EÚ. 

Aké úverové produkty možno v OTP 

Banke v rámci EUROBALÍKA na prefinancovanie 

projektu získať? 

Podľa individuálnych požiadaviek klienta 

vieme ponúknuť 

• OTP EURO-PROMPT – krátkodobý 

preklenovací úver 

• OTP EURO-PRIEMYSEL A SLUŽBY 

– strednodobý investičný úver 

• OTP EURO-PROSPERITA – dlhodobý 

investičný úver 

• OTP EURO-KOM-PROJEKT – dlhodobý 

investičný úver najmä pre komunálnu sféru 

• OTP EURO-HYPOÚVER – hypotekárny 

úver pre podnikateľov a komunálnu sféru 

V rámci balíka vieme takisto ponúknuť 

bankové záruky, dokumentárne obchody, ale 

aj poistné produkty našej dcérskej spoločnosti 

OTP Garancia. 

Pomerne veľkým problémom pre podnikateľov 

je častokrát úvodná fáza, tzn. 

podanie žiadosti o grant a pod. Mnohí 

nevedia ako začať. 

Toto bol jeden z dôvodov, prečo sa OTP 

Banka rozhodla pre spoluprácu s partnermi. 

Naši partneri majú bohaté skúsenosti v tejto 

oblasti, stačí ak záujemca o grant zo štrukturálnych 

fondov EÚ bude kontaktovať ktorúkoľvek 

pobočku našej banky. OTP Banka 

je pripravená spolupracovať s klientmi, ktorí 

sa nachádzajú v ktorejkoľvek etape pred prípravou 

projektu alebo počas prípravy 

projektu na čerpanie prostriedkov 

zo zdrojov EÚ. 

20 21 

Foto: archív


KRESLENÁ A PÍSANÁ DOHODA OBČANOV 

Niektorí ľudia územné plány považujú za zhluk „čiar a farebných fľakov”, niektorí za prekážku, ktorú im kladú 

úradníci aby nemohli využiť svoje vlastníctvo, niektorí za hlavný problém, že sa ničí príroda a krajina. Na druhej strane 

sú ľudia, ktorí územný plán považujú za jedinú garanciu rozvoja územia a odborníkov, ktorí ho spracujú za podvodníkov, 

ak sa tieto ich návrhy okamžite nerealizujú. Najmä o stavebnom poriadku a územnom plánovaní sa s Ing. arch. 

Petrom Kováčikom, generálnym riaditeľom sekcie územného plánovania a stavebného poriadku Ministerstva výstavby 

a regionálneho rozvoja SR zhovárala publicistka Eleonóra Bujačková. 

SÚŤAŽ STAVBA ROKA 

V JUBILEJNOM 10. ROČNÍKU 

V tomto roku slávi celoštátna verejná neanonymná súťaž STAVBA ROKA, ktorú organizuje Združenie pre rozvoj slovenskej 

architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia, už desiate výročie. Je to dôvod na malé obzretie sa späť, ktoré na 

otázku publicistky Márie Šišulákovej začala prezidentka združenia Ing. Mária Brichtová takto: 

Jednoznačne ide o veľmi úspešnú Spomeniem len niektoré. K 12 výtormi jej súčasného architektonického 

Mnohí vnímajú územné plánovanie ako veľa. V snahe urýchliť celý proces rozhodne ne- Prečo je územné plánovanie také dô- 

históriu súťaže. Stala sa významnou znamným vyhlasovateľom pribudol tri- riešenia sú: Ing. arch. K. Šlachta, Ing. 

fikciu, iní za prekážku. Definujte teda to zanedbávame úlohu štátu z hľadiska bezpečležité? súčasťou dnes už nielen slovenského násty, a to Technický a skúšobný ústav arch. I. Kočan, Ing. arch. S. Beňačka, 

najdôležitejšie... 

nosti stavby ako takej. Nejde nám to, aby sa Pre jeho preventívne účinky. Je to otvo- 

stavebného trhu, ale propaguje vysokú stavebný, n.o. (TSÚS), ktorý aj vyhlásil hlavným projektantom Architektonická 

Málokto si uvedomuje, že územný plán je ustúpilo od prísnych požiadaviek bezpečnosti rený proces, ktorý musí byť verejne prero- 

kvalitu stavebných diel pod drobnohľa- cenu za optimálne použitie progresív- kancelária Ing. arch. K. Šlachta a hlav- 

kreslená a písaná dohoda občanov, spoločen- stavieb, ale aby bol celý proces produktívny. kovaný. Na rozdiel od stavebného povoledom 

príslušnej odbornej verejnosti, ktonych stavebných materiálov, výrobkov ným zhotoviteľom Euro-Building, a.s. 

ských skupín, odborných organizácií, štátnych Znova opakujem, cieľom nie je znížiť celkovú nia, ktorého proces sa odohráva v zásade 

rú v plnom rozsahu zastupuje odborná alebo systémov v stavbe. Táto cena, 

orgánov o rozvoji mesta alebo jeho časti do- úroveň rozhodovania a povoľovania, ale raci- medzi úradom, dotknutými účastníkmi ko- 

porota, ako aj široká laická verejnosť. s ďalšou novou cenou Slovenského zvä- Dnes už sme členmi EÚ. Prejavuje 

hodnutá na demokratických princípoch. Predonalizovať ju. 

nania a príslušným stavebníkom. 

Vďačí za to aj dobrej organizácii, kvazu stavebných inžinierov Inžinierska sa to napríklad vo výskyte zahrastavuje 

miestne kodifikovaný názor občanov 

litnej a širokej medializácii, kvalitným stavba roka, zvýšila počet cien vyhlasoničných stavebníkov, ktorí si dali 

na rozvoj mesta a krajiny pre oblasť kultúrno- Dajú sa definovať najkontroverznejšie Ako by ste hodnotili našu úroveň? 

súťažným návrhom, významným vyhlavateľov z 8 na 10. Súčasne sa upravila postaviť stavbu podľa projektu na- 

-spoločenského rozvoja, problematiku hospo- situácie, ktoré môžu vzniknúť v procese Sme veľmi schopní, odborne zdatní aj 

sovateľom, ale aj zahraničným investo- cena Slovenskej komory stavebných inšich či cudzích architektov slovendársko-ekonomického 

rozvoja, funkčných sys- 

kreatívni. Myslím si, že vieme robiť špičkovú 

rom, respektíve zahraničným stavebžinierov na Cenu za osobitné architekskou firmou? 

témov bývania, ekológie a iných oblastí života. 

dokumentáciu. Kvalita územných plánov je 

ným firmám. Súťaž sa v zmysle štatútu tonické riešenie stavebných konštrukč- Je dobrou vizitkou pre Slovensko a je- 

Keď máme použiť základnú interpretáciu záko- 

dobrá, celý cyklus povoľovania, bezpečnos- 

týka všetkých stavebných diel postavených prvkov. 

ho intelektuálny potenciál v odvetví výna 

o územnom plánovaní, územné plánovanie 

ti, samotnej výstavby - to má u nás vysokú 

ných na území SR, bez ohľadu na štátnu Navyše, počnúc týmto ročníkom, zastavby a stavebníctva, že ešte sme ani 

má utvárať predpoklady pre zabezpečenie 

kultúru. Čo je problémom, je nedostatok fi- 

príslušnosť autora jej architektonického čala súťažné návrhy posudzovať medzi- neboli členmi EÚ a už naši architekti 

trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačnancií. 

Tretina obcí, ktoré zo zákona musia 

riešenia, hlavného projektanta, hlavnárodná porota. V tomto ročníku to sú a projektanti pracovali nielen pre výných 

a kultúrnych hodnôt v území, najmä so 

mať do 30. júna 2005 územný plán obce 

ného zhotoviteľa či stavebníka. Cieľom Maria Ada Weber, Dipl. Arch. SIA NDS znamných európskych stavebníkov. Spo- 

zreteľom na starostlivosť o životné prostredie 

- už taký má, tretina obcí a miest ho pripra- 

bolo tiež naučiť súťažiť slovenské sta- ETH zo Švajčiarska a český architekt meniem len niektorých zo súťaže Stavba 

a ochranu jeho hlavných zložiek, pôdy, vody a 

vuje a posledná tretina to sú obce, ktoré sa 

vebné firmy (architekti majú tiež rad Ing. arch. Jan Melichar. Obaja majú roka, napr. Ing. arch. D. Fischer, a.a., 

ovzdušia. 

dopredu hýbu len veľmi pomaly. 

vysokokvalitných súťaží s oveľa dlhšou rad stavebných realizácií dokonca aj Ing. M. Kvasnica, a.a., Ing. V. Kohút, 

históriou). Najdôležitejšie však bolo na- na Slovensku. Bude naozaj veľmi zaují- autor. inž. SKSI, Ing. Z. Fáborová, au- 

Čo je vo vašej ,,pracovnej náplni“ ako or- 

Pamätá na to legislatíva? 

učiť najmä širokú laickú verejnosť, že mavé počkať si na konečný verdikt tejto tor. inž. SKSI, Ing. arch. J. Jančina, a.a., 

gánu ústrednej štátnej správy? 

Zákon hovorí, že nie všetky obce musia 

každé stavebné dielo má svojho autora poroty, v ktorej okrem nich bude aj 7 vý- Ing. arch. I. Mazúch, a.a., Ing. arch. K. 

Ministerstvo predovšetkým koordinuje 

mať územný plán. Povinný je pre tie, ktoré 

architektonického riešenia, projektanta, znamných odborníkov osobností zo SR: Šlachta, a.a., Ing. arch. I. Kočan, a.a., 

činnosť ústredných orgánov štátnej správy, 

majú viac ako 2 tisíc obyvateľov. Pravda, 

zhotoviteľa a stavebníka, bez ktorých by prof. Ing. Fr. Ohrablo, PhD., Ing. A. No- Ing. arch. V. Vršanský, a.a. atď. 

krajských stavebných úradov, samosprávnych 

niekedy dvojtisícová obec v kontakte s chrá- 

sa nikdy nerealizovalo. 

votný, doc. Ing. Ľ. Naď, PhD., Ing. J. Ral- Pre zahraničných stavebníkov sta- 

krajov a obcí na úseku územného plánovania. 

neným prírodným prostredím by rozhodne 

bovský, autor. inž. SKSI, akad. arch. Ing. vajú na Slovensku najmä veľké sloven- 

Vypracúvame metodiku obstarávania územ- 

územný plán mala mať. Na úrovni územné- 

Koľko súťažných návrhov bude K. Gregor, a.a., Ing. arch. V. Kohlmayer, ské stavebné firmy, ako napríklad spol. 

ných plánov regiónov, územných plánov obcí 

ho plánu regiónu sa plánuje infraštruktúra, 

v tomto ročníku porota posudzo- a.a., Ing. J. Burda, autor. inž. SKSI. s r.o. ZIPP Bratislava, a.s. Doprastav, 

a územných plánov zón a metodicky usmer- 

využitie územia v makroštruktúre toho-ktovať? 

žilinská a.s. Váhostav (dnes Váhostavňujeme 

všetky orgány územného plánovania. 

rého regiónu. Dá sa predpokladať, že v bu- 

Odborná porota bude v dvoch ko- Vďačnými súťažnými návrhmi naj- -SK), košické Inžinierske stavby, a.s. atď. 

Pripravujeme Koncepciu územného rozvoja 

dúcnosti sa väčšina aktivít bude riešiť nie 

lách posudzovať 19 súťažných návrhov. mä z hľadiska záujmu príslušnej (prezentovali sa spolu s nimi aj v súťaži 

Slovenska a jej aktualizáciu a predkladáme ju 

vo vzťahu obec – štát, ale obec – región. 

Je otázkou či je to dosť a či málo... V mi- odbornej i laickej verejnosti, ale Stavba roka). 

vláde na schválenie. Okrem toho posudzujeme územného plánovania? 

nulých ročníkoch ich bolo už aj 38. Ale aj pre nedostatok finančných zdro- Teda všeobecne aj u nás už 15 ro- 

návrhy územných plánov regiónov, alebo ich Najväčším problém stále zostáva otázka Čo vás čaká v najbližšom období? 

z roka na rok sa sprísňujú kritériá súťajov na stavebné investície sú pakov známe a tvrdo odskúšané pravi- 

zmeny a doplnky. A napokon, ako ústredný or- územnoplánovacej dokumentácie – a jej je Najaktuálnejším cieľom je činnosť druže, 

čo jednoznačne prospieva jej kvalite. miatkové objekty. Sú v tomto ročdlo, že zdravé a stabilné podnikateľské 

gán štátnej správy zabezpečujeme spoluprácu venovaná takmer celá prvá časť stavebného hostupňových stavebných úradov, ktoré 

Aj teraz sú stavebné diela už tradične níku takéto stavebné objekty a kto prostredie pritiahne na Slovensko viac 

s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami zákona. Lebo väčšina výstavby sa neviaže na prešli transformáciou, teraz sú nimi kraj- 

až nadštandardnej kvality komplexnej financuje ich rekonštrukciu? zahraničných investícií do inžinierskych 

a s orgánmi Európskej únie v oblasti územného šíre polia, ale na aktívne časti väčších miest ské stavebné úrady. Tie musia naplno za- 

realizácie. Na druhej strane nás veľmi V každom ročníku súťaže boli prihlá- či priemyselných, alebo ekologických 

plánovania. 

alebo sídlisk. Ak nie je pripravená územnoplápadnúť do celého systému. Každá reorga- 

mrzí, že nie je v nej ani jedno stavebné sené takéto vysoko náročné na kvalitu stavieb, sa konečne začína pozitívne 

novacia dokumentácia, tak je činnosť stavebnizácia prináša aj problémy, chvíľu trvá, 

dielo z východného Slovenska. Najďalej realizácie a prácne rekonštrukcie pa- prejavovať aj na Slovensku jeho realizá- 

Je súčasná legislatíva dostačujúca? ného úradu skutočne nezávideniahodná. Pre- kým sa veci stabilizujú. Dlhodobou našou 

je to Aquapark Tatralandia v Liptovskom miatkových objektov. Súťažná porota im ciou. Zaujímavým poznatkom z devia- 

Okrem metodických otázok máme na statože rozhodnúť o takýchto dôležitých veciach úlohou je zmeniť myslenie starostov. Už 

Mikuláši, ktorý realizovala východoslo- udelila aj najvyššie ocenenia. Dnes je tich ročníkov súťaže je, že prinajmenej 

rosti vývoj legislatívy. Dnes platné zákony sú bez existencie územného plánu zóny, ktorý by dnes tu máme generáciu, ktorá nevníma 

venská stavebná firma a.s. Chemkostav situácia iná, no napriek tomu je v tomto polovica stavebných diel – súťažných 

plne kompatibilné s právom EÚ. Teraz však podrobne definoval regulatívy výstavby, to je územný plán ako niečo, čo je pre nich ne- 

z Michaloviec. Keď sme pátrali po dô- ročníku výsostne zaujímavá rekonštruk- návrhov – bola na Slovensku od roku 

musíme pokračovať ďalej. Ešte v tomto roku odborne náročná a zložitá činnosť. 

zaujímavé. Isto, lepšie sa prezentuje nový 

vode, na magistrátoch, profesijných kocia, a to bratislavská Nemocnica s po- 1994 realizovaná prostredníctvom za- 

by sme radi pripravili novelu stavebného zá- 

chodník než územný plán, ktorý visí na 

morách či spolkoch, znela jednoduchá liklinikou Hospitálskej rehole sv. Jána hraničných investícií, a to o stabilnom 

kona, predovšetkým v časti stavebný poriadok. Existujú? 

stene. Bez územného plánu to však nepôj- 

strohá odpoveď, respektíve odpovede: z Boha – Milosrdní bratia (Nám. SNP). podnikateľskom prostredí sa len teore- 

Existuje tu totiž silný tlak na zrýchlenie celého Musím povedať, že až na výnimky, sa územné de. Je to dlhodobý dokument, ktorý pred- 

„... na Východe sa, žiaľ, nestavia...,“ „... Túto vysoko náročnú rekonštrukciu a dotizovalo, respektíve sa hľadali jeho op- 

rozhodovacieho procesu. Stavebníkom sa zdá, plány zón nerobia. Ani zo zákona nie sú povinné. určuje budúce fungovanie mesta, obce. 

niet diaľnic, niet investícií, ani zahraničstavbu financovala práve táto rehoľa so timálne varianty na podmienky sloven- 

že je neúmerne dlhý. My sme si urobili rozbor a Ale dnes obec, mesto nie je len stavebným úra- Treba vedieť prečo sme urobili územný 

ných...“. Chceme však veriť, že schopné sídlom v Rakúsku (cca 420,0 mil. Sk) skej trhovej ekonomiky. A napriek tomu, 

zistili sme, že až na výnimky, predlžovanie času dom, ale sú aj orgánom územného plánovania. plán a ako sa aplikuje v praxi. To je moje 

východoslovenské stavebné firmy doká- z milodarov rakúskych veriacich. Pôvod- zahraniční stavebníci majú veľmi dobré 

nemá na svedomí stavebný úrad. Ten ob- To je ako dve ruky na tom istom tele. Jedna ruka želanie, aby sa takto správal každý stažu 

prežiť, a tým aj iným pomôžu prežiť i ný nemocničný a kláštorný komplex sa skúsenosti nielen so slovenskými 

vykle dodržuje časové limity. Prestoje pripravuje podklady pre druhú. Orgán územnérosta. Dokumentácia nie je samoúčelná, 

tieto „neúrodné“ roky. 

staval od roku 1669 až do 20. rokov 18. stavebnými firmami, ale aj ar- 

vznikajú úmorným získavaním poho plánovania zabezpečuje územnoplánovaciu ale jednoznačne potrebná, lebo upravuje 

storočia podľa predlohy viedenského chitektmi a projektantmi, ktotrebných 

rozhodnutí dotknutých or- dokumentáciu. Prečo? No preto, aby druhá ruka podmienky života. 

Prináša nejaké novinky aj desiaty materského kláštora (kombinácia barorým s dôverou zverujú svoje 

22 

gánov štátnej správy a tých je veľmi - stavebný úrad z nej čerpal a využíval ju. 

jubilejný ročník súťaže? 

kového a funkcionalistického štýlu). Au- investície. 

23 

ZDRUŽENIE PRE ROZVOJ SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRY A STAVEBNÍCTVA

NOVÉ TROMFY CEMENTÁRNE V LADCOCH 

– EKOLOGICKÉ CEMENTY 

Považská cementáreň, a.s. Ladce v 115. roku svojej existencie dosahuje historicky najlepšie hospodárske výsledky. 

V rámci realizovaných inovácií v oblasti technologických procesov a produktov dosiahla cementáreň významný predstih 

pred konkurenciou v orientácii na výrobu nových ekologických cementov. O nových ekologických cementoch CHROMAT- 

MIN a BIOCEMENT sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Ing. Antonom Barcíkom. 

Vaším významným tromfom na 

trhu baleného cementu je rad 

produktov CHROMATMIN s výraznými 

ekologickými prednosťami. 

Prečo tak „zabodoval“ 

u našich stavebníkov? 

Ide o cement s výrazne nízkym 

obsahom škodlivých zlúčenín chrómu 

Cr VI. Komerčný úspech cementu 

je čoraz viac závislý nielen od plnenia 

technických parametrov, ale aj 

od čo najlepšieho plnenia čoraz prísnejších 

požiadaviek, vyplývajúcich 

z hygienických predpisov. Cementáreň 

v Ladcoch vyrába celú produkciu 

baleného cementu v kvalite CHRO- 

MATMIN. 

Problematika obsahu chrómu 

v cemente je dnes všade vo svete 

vysoko aktuálna a ostro sledovaná. 

V mnohých štátoch EÚ obsah chrómu 

vo vode rozpustných chrómanov 

nesmie prekročiť bezpečnostný limit 

2 ppm, t.j. 2 mg Cr VI na 1 kg cementu, 

vyšší obsah by totiž mohol 

vyvolať precitlivené reakcie a alergické 

ekzémy. Keďže však vysoko 

účinné riešenie zníženia chrómanov 

bolo patentované zahraničnými vynálezcami, 

pristúpili sme u nás v Považskej 

cementárni k vlastnému riešeniu 

problematiky. Naše riešenie, 

ktoré je tiež už patentovo chránené, 

vyhovuje nielen súčasným cementárenským 

normám, ale aj hygienickým 

a ekologickým predpisom. Kvalita 

výrobku bola ocenená Zlatou medailou 

Slovak Gold a Zlatou plaketou 

CONECO 2003. Nás teší, že CHRO- 

MATMIN oceňujú hlavne naši zákazníci, 

ktorým zabezpečuje prevenciu 

pred rôznymi kožnými alergiami. 

Považská cementáreň, a.s. Ladce 

predstavila na tohtoročnej 

stavebnej výstave CONECO nový 

výrobok BIOCEMENT. Aké sú 

úžitkové vlastnosti tohto nového 

produktu oproti tradičným portlandským 

a troskoportlandským 

cementom? 

Biocement tlmí rast mikroorganizmov 

a zaručuje dlhodobé antibakteriálne 

a protiplesňové vlastnosti. 

Všetky ostatné kvalitatívne 

a úžitkové vlastnosti cementov 

sú samozrejme zachované. 

Použitie BIOCEMENTU 

Foto: archív 

znamená odstránenie zdravotných, 

úžitkových, respektíve estetických 

problémov, ktoré so sebou prináša 

výskyt rôznych plesňových húb. 

Kde odporúčate ako výrobca 

používať nový produkt BIOCE- 

MENT? 

Biocement je vhodný na použitie 

všade tam, kde je prítomná 

voda a vodné pary, resp. pre všetky 

prostredia, ktoré vyžadujú mikrobiologickú 

čistotu. Ak mám byť konkrétnejší, 

BIOCEMENT je vhodný na 

kúpaliská, plavárne, čističky odpadových 

vôd, v skladoch ovocia a zeleniny, 

vínnych pivniciach, chladiarňach, 

potravinárskej výrobe, kafilériách, 

biochemických laboratóriách, operačných 

sálach a podobne. 

BIOCEMENT je ďalej vhodný na 

sanáciu starých a vlhkých murív, pri 

domoch poškodených záplavami, 

prasknutou kanalizáciou atď. 

V dlhodobej trhovej stratégii predpokladáme, 

že BIOCEMENT bude využívaný 

pri výrobe antibakteriálnej 

a protiplesňovej jadrovej omietky, 

murovacej malty, cementového tmelu, 

sanačnej látky a iných produktov, 

ktoré sú využívané v mikrobiologicky 

agresívnom prostredí. 

Kedy a kde si budú môcť kúpiť 

stavebníci v SR váš nový výrobok 

BIOCEMENT? 

Ukončili sa práce s certifikáciou, 

spracovaním návodov na použitie 

a s prípravou marketingovej prezentácie 

BIOCEMENTU pre jeho 

uvedenie na trh. PCLA už vlastní, 

na základe vykonaných skúšok, certifikát 

skúšobného ústavu TASUS 

Bratislava o preukázaní zhody so 

zákonom o stavebných výrobkoch. 

Nový cement ponúkneme našim odberateľom 

v 2. polroku tohto roka. 

To znamená BIOCEMENT bude 

v prvej etape k dispozícii u všetkých 

väčších predajcov stavebných materiálov. 

A čo sa týka ďalších originálnych 

ekologických riešení a objemových 

ukazovateľov? 

V špecifickej oblasti ochrany životného 

prostredia bude naša iniciatíva 

zameraná na oblasť likvidácie 

najmä tuhých odpadov, ako sú 

plasty, guma, papier, textil, ktoré 

produkujú iné výrobné odvetvia. 

Prekročením trištvrte milióna ton 

vyrobenej a predanej produkcie za 

minulý rok vyslala naša cementáreň 

signál, že jej ďalšou ambicióznou 

métou do ďalších rokov bude 

výroba smerujúca k objemu milión 

ton cementov ročne. To prinesie 

zvýšenie trhového podielu pre 

našu produkciu a upevnenie 

našej konkurencieschopnosti 

v stredoeurópskom 

regióne. 

24 25

ZVÄZ STAVEBNÝCH PODNIKATEĽOV SLOVENSKA 

BEZ INFRAŠTRUKTÚRY NIE SME SCHOPNÍ 

ROVNOMERNE ROZVÍJAŤ HOSPODÁRSTVO 

Slovenský stavebný priemysel má za sebou lepší rok 2003 oproti rokom 1999 – 2002, no problémom ostáva celkovo 

nízky podiel stavebnej produkcie na tvorbe hrubého domáceho produktu krajiny. Zmeniť to môžu v najbližších rokoch 

jedine výrazne vyššie investície do budovania infraštruktúry. Aj o tom hovoril Richard Kvasňovský s prezidentom Zväzu 

stavebných podnikateľov Slovenska Františkom Slávikom. 

Slovensko naplniť záväzok dokončiť 

posledný úsek do roku 2006? 

Šanca je vždy, no podmienkou je výrazné 

zrýchlenie celej prípravy i nadväzujúcich 

prác. Z piatich úsekov sa v súčasnosti naplno 

pracuje len na jednom. Náklady by mali 

dosiahnuť približne 22 a pol miliardy korún. 

Ten jediný úsek, na ktorom sa v súčasnosti 

pracuje, mal byť už dávno v prevádzke, ale 

nebolo dosť peňazí. Najvážnejší problém je 

úsek Sverepec – Vrtižer cez Považskú Bystricu, 

kde chýba územné rozhodnutie. Až 

potom nasleduje príprava stavebného povolenia 

a samotná realizácia stavby, ktorá 

bude veľmi náročná kvôli poldruha kilometrovému 

úseku budovania estakády ponad 

Považskú Bystricu. Pokiaľ nebude územné 

rozhodnutie, ktoré jasne stanoví, kde bude 

viadukt začínať, kde končiť, ťažko prognózovať, 

či niekto dokáže včas dokončiť túto časť 

diaľnice. Ďalší úsek Vrtižer – Hričovské Podhradie 

je zmluvne zabezpečený už niekoľko 

rokov. Doprastav už formálne začal práce, 

no chýbajúce prostriedky bránia pokračovaniu 

výstavby. Ďalšie dva úseky, dohromady 

ide o necelých sedem kilometrov, nie sú 

náročné, no takisto sa na nich nepracuje. 

Pokiaľ sa tento rok na spomínaných piatich 

úsekoch nepreinvestuje aspoň tri a štyri miliárd 

korún, termín dokončenia diaľnice do 

Žiliny v roku 2006 nemôže byť reálny. 

Podobné je to so zámerom dokončiť 

diaľnicu do Košíc do roku 2010. Úseky, ktoré 

sa mali začať stavať vlani, sa posunuli 

na tento rok. Tohtoročné plány sa posunuli 

na ďalší rok. Z toho vyplýva, že uznesenie 

vlády nemá takú váhu, akú by malo mať. 

Najväčšia príčiny sú chýbajúce financie. 

sa buduje pre domácu produkciu, ktorá by 

mala zabezpečiť aspoň 90 až 95 percentné 

vyťaženie kapacít. Preto nie je možné, aby 

slovenský stavebný priemysel zachránili 

zahraničné zákazky. Na druhej strane stavebný 

trh sme otvorili prakticky hneď po 

roku 1990 a dnes na neho môže vstúpiť, kto 

chce. Veľké zahraničné firmy, ako Skanska, 

či Strabag sú už dlhší čas na Slovensku aktívne. 

Vzhľadom na kapitálové vybavenie 

domácich firiem musíme počítať s tým, že 

ich šancou, ako zostať konkurencieschopnými 

je spojiť so strategickým zahraničným 

partnerom. Pracovné miesta sa však nestratia, 

pretože zahraničné stavebné firmy 

neprichádzajú so svojimi robotníkmi. Prinesú 

manažment, know-how, riadiace postupy 

a zaujíma ich zisk dosiahnutý na našom 

trhu, ktorý presmerujú do zahraničia. Pre 

naše firmy je zahraničný partner zaujímavý 

z hľadiska lepšej komunikácie na tretích 

trhoch. Jediným rizikom môže byť rast nákladov 

na našu pracovnú silu, čo by mohlo 

podnietiť zahraničné firmy k dovozu vlastných 

lacnejších robotníkov z tretích zemí. 

To nám však, myslím si, momentálne nehrozí. 

Rizikom je, že sa u nás začína vytrácať 

odborne zdatná pracovná sila pre nekoncepčné 

riešenie systému stredných odborných 

učilíšť. V najbližšom období môžeme 

očakávať, že stavebných prác na rozdiel od 

minulosti bude dosť, no odborná pracovná 

sila bude chýbať. 

Po krízovom období sa zdá, že slovenlezníc, dobudovanie letísk a v neposlednom nájomných bytov, hoci projekty boli pripra- 

Aký vývoj možno očakávať v slovenskom 

stavebníctve v najbližšom obdoský 

stavebný priemysel sa pomaly sta- rade aj riečna doprava. Zahraniční investori vené. Tie sa môžu začať realizovať až teraz. 

bí v rokoch 2004 až 2006? 

via na nohy. Dôkazom toho je aj vlaňajší jasne deklarujú, že podmienkou ich prícho- O tom, že záujem je veľký svedčí vyčerpanie 

V najbližších troch až piatich rokoch 

nominálny rast produkcie o viac ako 11 du je v mnohých prípadoch dobré, rýchle a tohtoročného rozpočtu v Štátnom fonde roz- 

by mohol stavebný priemysel každoročne 

percent. Kde vidíte príčiny vzostupu? bezpečné dopravné spojenie. Ďalšou dôlevoja bývania už po necelom polroku. 

rásť o osem až desať percent. Prečo si to 

Rok 2003 potvrdil, že slovenský stavebný žitou oblasťou je bytová výstavba. Dnes už 

myslím? Ak sa dodržia zámery a uznese- 

priemysel potrebuje rásť. Zaznamenali sme je štandard podpory výstavby vďaka Štát- Ak sa vrátim k infraštruktúre, k diaľninia 

vlády v oblasti budovania infraštruktú- 

slušný výsledok nielen v nominálnom, ale nemu fondu rozvoja bývania, stavebnému cam, vládne uznesenie hovorí o prepory, 

pôjde o dostavbu diaľnice D1 do Košíc, 

aj v reálnom vyjadrení, rast o šesť percent sporeniu a hypotekárnemu financovaniu, na jení Bratislavy a Košíc do roku 2010. Je 

výstavbu rýchlostnej komunikácie južným 

v stálych cenách. Ak sa však pozrieme na slušnej úrovni. Jedinou prekážkou rýchlejšej to z vášho pohľadu reálny cieľ? 

smerom i otvorenie nového smeru na Nové 

stavebný priemysel ako celok a všimneme výstavby je stále nízka kúpyschopnosť oby- Problém financovania by neexistoval, ak 

Zámky, Veľký Krtíš. Za predpokladu, že ka- 

si jeho podporu tvorby hrubého domáceho vateľstva. 

by si vláda nedala za cieľ prijať euro, najskôr 

binet zámery dodrží, ide o jednu z veľkých 

produktu (HDP), potom sú na mieste úvahy, 

ako to bude možné, čo je dôsledok znižova- 

šancí slovenských stavbárov a teda aj ná- 

či vytvára dostatočný objem produkcie. Odpoveď 

je jednoznačná. Nevytvára, pretože 

jeho podiel na HDP sú približne štyri percentá. 

Bežným výsledkom vo vyspelej ekonomike 

je osem až dvanásť percent. Konkrétne, priemer 

bývalej pätnástky EÚ je 9,9 percenta. 

O tom, že skutočne nie je dôvod na jasanie, 

hovorí i ďalší údaj. Pred jedenástimi rokmi, 

v čase rozdelenie federácie predstavovala 

slovenská stavebná produkcia 50 percent 

z českej. V súčasnosti je to už len 25 percent. 

Prečo je podľa vás podiel stavebnej 

produkcie na tvorbe HDP taký nízky? 

Dôvodom je zníženie kapacít v stavebníctve 

po roku 1990 až o 60 percent. V Českej 

republike bol pokles omnoho nižší, išlo o 10 

percent. Každá slovenská vláda tvrdila, že 

nia schodku ŠR pod 3%. Peniaze by sa našli, 

napríklad Európska investičná banka by ročne 

investovalo do infraštruktúry 30 miliárd 

korún. Samozrejme, za predpokladu štátnych 

garancií. Je potom na rozhodnutí vlády, 

či pôjde cestou znižovania schodku rozpočtu 

aj za cenu vyššej nezamestnanosti alebo sa 

zameria skôr na rozvoj. Opäť si pomôžem 

českým príkladom. Kým na Slovensku ide 

ročne do výstavby diaľnic približne deväť miliárd 

korún, v Českej republike to bolo vyše 

30 miliárd českých korún. Na druhej strane 

v Česku majú nepomerne vyšší schodok verejných 

financií. Tempo budovania diaľnic 

nás však môže neskôr mrzieť kvôli transeurópskym 

sieťam. Súčasťou európskeho spojenia 

sever – juh bol vždy aj úsek Bratislava 

– Žilina v smere na Poľsko. Kým práce na 

trase Žilina – štátna hranica s Poľskom sú 

Ako ovplyvní vstup Slovenska do Európskej 

únie postavenie stavebných 

podnikateľov na trhu? Aké šance alebo 

riziká prinesie? 

V každom európskom štáte existuje do- 

KAŽDÁ SLOVENSKÁ 

VLÁDA TVRDILA, ŽE 

K NÁM PRÍDE ZA- 

HRANIČNÝ KAPITÁL 

A INVESTÍCIÍ BUDE 

DOSŤ. TÁTO PRED- 

STAVA SA HÁDAM 

ZAČÍNA NAPĹŇAŤ AŽ 

V SÚČASNOSTI 

rastu stavebnej produkcie. Druhou veľmi 

dôležitou oblasťou je bytová výstavba. Vychádzam 

z predpokladu, že podpora každý 

rok vo výške približne 7 miliárd korún by sa 

mala zachovať aj naďalej. V prípade vstupu 

súkromných investorov do nájomného 

bývania by sme mohli objem dokončených 

bytov zvýšiť na úroveň 20 tisíc ročne. Veľmi 

aktuálnou i nevyhnutnou otázkou v tomto 

smere je revitalizácia a zatepľovania panelových 

domov. To je časovaná bomba, hoci 

sa nikto nemusí obávať, že panelové domy, 

ktoré majú 30-40 rokov, začnú o pár rokov 

padať. To skutočne nehrozí. Ak sa však 

neodstránia niektoré závady z realizácie 

a prevádzky a nezohľadní sa energetická 

náročnosť, tak sa obnova bude každým 

rokom predražovať. V tejto oblasti chýbajú 

desiatky miliárd korún investícií, ktoré 

k nám príde zahraničný kapitál a investícií 

prakticky pozastavené už tretí rok, Česká 

statok stavebných kapacít. Stavebníctvo 

by vytvorili množstvo nových pracovných 

bude dosť. Táto predstava sa hádam začína 

republika stavia severojužné prepojenie na- 

miest. Bez podpory a angažovanosti sa- 

napĺňať až v súčasnosti. Okrem toho menej 

plno, čo môže spôsobiť, že aj tento koridor 

mospráv, občanov ale aj štátu to však ne- 

investícií smerovalo do budovania infraštruk- 

obíde Slovenskú republiku. V aktuálnych 

pôjde. Doteraz sa na tento účel vynakladá 

túry. Dramatický pokles zaznamenala byto- V posledných rokoch sa ustálil v byto- transeurópskych tratiach už úsek Bratislava 

100 – 200 miliónov korún ročne, čo je len 

vá výstavba. Roku 1995 Slovensko dosiahlo vej výstavbe priemer približne 14 tisíc – Žilina nie je zaevidovaný. 

kvapka v mori. Tretia perspektívna oblasť 

azda najnižší možný počet dokončených by- dokončených bytov ročne. Aký je však 

sa týka zahraničných investícií. Vstup PSA 

tov po druhej svetovej vojne – 6157. Na dru- skutočný slovenský potenciál v produk- Z vašich slov vyplýva, že vyššie tempo 

Peugeot Citroen a Hyundai Kia na náš trh 

hej strane aj nižšia kúpyschopnosť obyvateľcii nových bytov? 

budovania diaľnic aj za cenu vyššieho 

by mal pritiahnuť ďalších investorov, niestva 

prispela k tomu, že do bytovej výstavby Podľa analýzy Ministerstva výstavby a schodku verejných financií sa ekonolen 

z radov ich subdodávateľov. Dôležitá je 

sa neinvestovalo toľko, koľko by bolo treba. regionálneho rozvoja SR v priebehu desiamike vráti v podobe príchodu nových 

oblasť využitia štrukturálnych fondov a Ko- 

Tretím dôvodom je transformácia a privatitich rokov by mala ročná výstavba vzrásť investorov a vo vytvorení nových prahézneho 

fondu. Počnúc budúcim rokom by 

zácia podnikov, ktorá na dlhý čas znížila ich až na 27 tisíc dokončených bytov. Nie je to covných miest? 

tieto prostriedky mali výrazne podporiť 

reálnu možnosť rozvíjať sa a investovať. nereálne, no podmienkou je, aby mali obča- Jednoznačne. Dôkazom je investícia au- 

rekonštrukcie nebytových domov, financie 

nia ako užívatelia bytov dostatok finančných tomobilky Hyundai Kia, ktorá príde do Žili- 

z Kohézneho fondu výstavbu infraštruktú- 

Naznačili ste, že v súčasnosti už cíti prostriedkov. Je ešte jedna možnosť ako dony, no s podmienkou dobudovania diaľnice 

ry i projekty v oblasti životného prostre- 

stavebný priemysel pozitívny vplyv prísiahnuť také vysoké číslo, vstup súkromných a dnes je z tohto záväzku veľká nervozita. 

dia. Predpokladáme, že sa vzhľadom na 

chodu zahraničných investorov, ktorí investorov do budovania nájomných bytov. Chýbajúci 40 kilometrový úsek zanedbali 

súčasnú podobu daňovej sústavy vytvorí 

zvyšujú dopyt. Ktoré oblasti sú na Slo- Zatiaľ sa tieto projekty realizujú v réžii samo- v príprave a dnes sa hľadajú schodné cesty, 

priestor na investovanie priemyselných 

vensku z hľadiska stavebnej produkcie správ s podporou štátu, no o tento segment ako ho za dva roky dokončiť. Bez infraštruk- 

podnikov napríklad do modernizácií a ob- 

momentálne najperspektívnejšie? sa už začínajú zaujímať i viacerí investori zo túry nie sme schopní na Slovensku primeranovy 

budov. Tieto základné oblasti by mali 

Zlepšiť pozíciu stavebného priemys- Slovenska, ale aj zahraničia. Ak ste spomínane regionálne rozvíjať hospodárstvo. Kde sú 

v najbližších rokoch priniesť oživenie 

lu v ekonomike i zvýšiť jeho podiel na li priemer 14 tisíc dokončených bytov vlani diaľnice, dobré cesty, nechýbajú investori. 

stavebného priemyslu a zabezpe- 

HDP môže jednoznačne infraštruk- a predvlani, tento rok predpokladám, že ten 

čiť väčší podiel stavebníctva na 

túra. To znamená budovanie diaľ- počet bude nižší. V roku 2003 nešla ani ko- Napriek problémom, ktoré sprevádzajú 

tvorbe hrubého domáceho pro- 

26 

nic, program modernizácie žeruna zo ŠR na podporu začínania výstavby dobudovanie diaľnice do Žiliny, dokáže 

duktu a zamestnanosti. 

27 

ZVÄZ STAVEBNÝCH PODNIKATEĽOV SLOVENSKA

SLOVENSKÁ ARCHITEKTÚRA 

ARCHITEKTÚRA POTREBUJE PRIMERANÉ 

SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE 

Prestížnu Cenu Emila Belluša udeľuje od roku 1990 Spolok architektov Slovenska (SAS) významným architektom za celoživotné 

dielo. Tohtoročným laureátom sa stal prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD., ktorý sa tak ocitol v spoločnosti 

napríklad Vladimíra Karfíka, Eugena Kramára, Ladislava Foltýna či Martina Kusého. O mieste architektúry v spoločnosti, 

zaradení slovenskej architektúry do európskeho kontextu, aktivitách Spolku slovenských architektov, absencii kultúry 

v tom najširšom zmysle slova a iných aktuálnych otázkach sa pozhováral s redaktorkou Beatou Vrzgulovou. 

Udelením Ceny Emila Belluša ste sa 

začlenili do vynikajúcej spoločnosti 

architektov Slovenska. Ako sa v nej 

cítite, čo pre vás osobne znamená 

toto vyznamenanie? 

Moja generácia bola tridsať rokov odstrkovaná. 

Až do roku 1989 sme boli generáciou, 

na ktorú starší zabúdali a mladším 

sme zavadzali. Oni totiž mali stranícke 

knižky a my, poznačení päťdesiatymi rokmi, 

sme k nim pociťovali skôr averziu. Ďakujem 

však osudu aj za týchto posledných 

15 slobodných rokov, keď sme sa predsa 

len mohli začať uplatňovať vďaka vlastnej 

práci. 

Bellušova cena, samozrejme, tiež nemohla 

vzniknúť prv, iba po roku 1989. 

Som rád, že som bol pri jej založení. Vytvára 

akýsi panteón slovenskej architektúry 

druhej polovice 20. storočia. Dostávali 

ju naozaj vynikajúce osobnosti, ktoré mali 

za sebou rozsiahle životné dielo. Nie som 

si istý, či už medzi ne patrím. Mám ešte 

veľa plánov, ktoré by som chcel realizovať. 

Osobne vnímam túto cenu skôr ako 

impulz k ďalšej práci, aby som si raz sám 

sebe v duchu mohol povedať, že som si 

toto ocenenie zaslúžil. 

V jednom z rozhovorov ste spomenuli, 

že architektúra je náročná milenka. 

Milenky sú však zvyčajne krátkodobou 

záležitosťou, no vy ste architektúre 

verný od mladosti. Čím si vás 

získala? 

Architektúra je krásne povolanie, ktoré, 

ak človek chce, ho nesmierne obohacuje. 

Je to, ako sa hovorí, spojenie techniky 

a umenia, ale nielen to. Dobrý architekt 

musí byť trocha aj filozofom, sociológom, 

ekológom, samozrejme, aj ekonómom, 

musí byť presvedčivým rečníkom, no musí 

vedieť aj písať, mal by mať silné výtvarné 

a sociálne cítenie. Mal by vedieť počúvať, 

ale aj presvedčivo argumentovať. Ak má 

dnes na stole projekt školy, zajtra to môže 

byť napríklad kostol, potom zasa plaváreň 

či horská chata. Práve táto mnohorakosť, 

rozmanitosť riešených úloh bolo to, čo ma 

k architektúre priťahovalo. Nemám rád 

nudu a jednotvárnosť. No ak človek s riešeným 

problémom nežije, nemá ho v hlave 

celých 24 hodín denne, neobetuje mu 

všetko, veľmi ťažko nájde optimálne 

riešenie. O to väčšmi, že prácu 

architekta ovplyvňuje veľmi 

veľa faktorov, ktoré je potrebné 

zohľadniť v projekte – od smeru prevládajúcich 

vetrov, svetových strán, základovej 

pôdy až po peniaze, lokalitný program, 

požiadaviek hasičov či politický nátlak… 

Ak si však človek architektúru zamiluje, 

tak sa jej nevzdá a je ochotný obetovať 

skutočne veľa, azda aj všetko. 

V minulom volebnom období ste ako 

poslanec Národnej rady Slovenskej 

republiky okúsili aj chuť politiky. Hovorí 

sa, že kto sa už raz dostane do 

vysokej politiky, drží sa jej silou mocou. 

Vy ste sa však vrátili k architektúre. 

Prečo? 

Nikdy predtým som v politike nebol a 

preto som naivne veril, že ak chceme veci 

posunúť k lepšiemu, treba sa na tom spoločne 

aktívne podieľať. Až neskôr som pochopil, 

že do politiky sa vstupuje zväčša 

preto, aby sa presadzovali osobné záujmy 

či záujmy určitých skupín, a nie záujmy 

Slovenska. Spravidla teda nejde o vec, ale 

o moc a peniaze. Sklamalo ma tiež poznanie, 

že od poslanca sa vyžaduje, aby 

bol poslušným panákom plniacim príkazy 

straníckych šéfov, a vlastný názor, rozum 

a svedomie by mal nechať doma. Naša 

politika je ešte stále taká, že morálka a 

charakter v nej nemajú miesto. Médiá 

tomu veľmi napomáhajú a ich sila je skutočne 

obrovská – v manipulovaní s verejnou 

mienkou, s myslením čitateľov a divákov. 

Áno, mnohí sa politiky držia, lebo ide 

o veľmi výhodný „džob“. Stačí zostať poslušný 

a na kandidátke sa ocitnete opäť. 

Keď budete tárať, primerane flexibilne 

meniť názory, vyrábať škandály, stanete 

sa mediálnou hviezdou a úspech máte zaručený. 

Aj tu však hviezdy rýchlo hasnú… 

Kto si už dnes spomenie na mnohých, ktorí 

boli o sebe presvedčení, že Slovensko je 

bez nich stratené, že sú len oni? Politika 

je vecou zopár vyvolených. Architektúra je 

problémom nás všetkých. Pocit užitočnosti 

je neporovnateľný. 

Ako prezident SAS sa veľmi aktívne 

podieľate na propagácii a prezentácii 

našej architektúry doma i v zahraničí. 

Významnou kultúrnou udalosťou 

jesene 2003 vo Viedni bola výstava 

Architektúra Slovenska 20. storočia, 

ktorú ste kurátorsky pripravili. Nedávno 

mala vernisáž v Zürichu, na jeseň 

poputuje do Mníchova. Naša architektúra 

teda vykročila do Európy, 

ako v tejto súvislosti vnímate jej obraz 

vo svete? 

Nie je to prvý krok do Európy. Štyridsať 

rokov sme boli viac-menej mimo európskeho 

architektonického diania vlastnou zásluhou, 

pretože sme odmietali to, čím sme 

sa mohli chváliť – architektúru 20., 30. a 

40. rokov. Na druhej strane tu bola železná 

opona, ktorá bránila toku informácií smerom 

von i smerom k nám. Vybrané delegácie 

sa zúčastňovali na kongresoch UIA, 

vybrané kolektívy mohli súťažiť, mohli sme 

ísť na Interarch do bulharskej Sofie, ale to 

bolo všetko. Bolo preto prirodzené a samozrejmé, 

že už v roku 1992 sme usporiadali 

medzinárodnú konferenciu v Piešťanoch 

na tému Regionálna moderna, že v roku 

1996 sa uskutočnil na Sliači IV. kongres 

DOMOMO, že sme s menšími výstavami 

zavítali do Švajčiarska, Nemecka či Talianska, 

že sme o našej architektúre prednášali 

na rôznych inštitúciách v západnej i 

východnej Európe, že sme pripravili mnohé 

zaujímavé materiály aj s anglickým a 

nemeckým textom. Výstava v galérii Im 

Ringtum vo Viedni bola však predsa len 

výnimočná. Išlo o prvý prierez architektúrou 

Slovenska celým 20. storočím, od secesie 

a Jurkoviča až po súčasnosť. Výstava 

bolo podelená na štyri etapy: do 1918, do 

1945, do 1989 a súčasnosť. Pre rakúsku 

verejnosť boli viaceré stavby objavom. 

Najmä povojnová architektúra, ktorá bola 

totálne neznáma. Poznali naše panelové 

sídliská, no nič viac. Preto diela F. Milučkého, 

I. Matušíka, Š. Svetka, D. Kuzmu a 

ďalších boli pre nich prekvapením. 

Obraz našej súčasnej architektúry je 

v Európe zatiaľ ešte nejasný. Nezaznamenali 

sme dosiaľ výrazný medzinárodný 

úspech, nemáme medzinárodne známe a 

uznávané osobnosti tvorivých architektov, 

nemáme žiadne výnimočné stavby – mám 

na mysli kvalitu, nie dĺžku výstavby. Naša 

architektonická produkcia je veľmi malá. 

Nemáme šance experimentovať. Naši architekti 

majú málo príležitostí a chýbajú 

nám investori, ktorí chápu, že architektúra 

môže byť najlepšou reklamou. Na Slovensku 

ešte ani štát ani spoločnosť nechcú, 

alebo – presnejšie povedané –nepotrebujú 

architektonickú kvalitu. Naopak, množia 

sa prípady, keď súkromní investori presadzujú 

svoje úzke ekonomické záujmy. Súťaže 

sú u nás skôr výnimkou ako pravidlom, 

a zasa sú viac pre splnenie podmienok, 

než pre skutočné hľadanie optimálneho 

riešenia. 

Spolok architektov nedávno organizoval 

konferenciu Povojnová architektúra 

a jej hodnoty, ktorej ste boli 

iniciátorom a jedným z prednášajúcich. 

Aký bol zámer tejto konferencie? 

Spolok architektov Slovenska v posledných 

rokoch organizoval viaceré konferencie, 

napr. o problematike súčasného 

rodinného domu na Slovensku, o riešení 

peších zón a verejných priestorov v mestách, 

naposledy o hodnotách povojnovej 

architektúry. Boli to podujatia smerované 

len čiastočne k architektom. Prvoradou 

cieľovou skupinou boli pracovníci štátnej 

správy a miestnej samosprávy, t.j. stavebných 

úradov, odborov životného prostredia, 

pamiatkových úradov, ako aj VÚC a 

ministerstiev. Žiaľ, tieto inštitúcie podobné 

podujatia v prevažnej miere ignorujú 

v duchu „kto má moc, má aj rozum“. Je to 

trocha smutné, pretože my vo svojom voľnom 

čase suplujeme práve tieto inštitúcie, 

ktoré by to mali robiť ako svoju povinnosť. 

Kvalita rodinnej výstavby či peších zón totiž 

vôbec nie je záležitosťou iba architektov. 

Situácia tzv. povojnovej architektúry a 

jej kultúrnych hodnôt je dnes veľmi vážna. 

Na jednej strane ju verejnosť sčasti vníma 

ako dedičstvo socializmu, na druhej strane 

nikto z kompetentných si akosi neuvedomuje, 

že tieto diela treba chrániť. Agresivita 

a, žiaľ, aj absencia kultúry väčšiny 

súčasných investorov ohrozuje aj veľmi 

cenné stavby. Názorným príkladom bola 

snaha rekonštruovať bratislavské krematórium 

– možno najlepšiu povojnovú architektúru 

– spôsobom, ktorý by úplne zničil 

jej hodnoty. Chvalabohu, podarila sa nám 

tieto plány zastaviť. Obchodné centrum 

Slimák na Hostinského ulici v Bratislave 

je však nadstavbami úplne zničené, hoci 

bez pochybností tiež patrilo k špičkovým 

povojnovým dielam. Podobné nebezpe- 

čenstvo hrozí v Novej Dubnici, liečebnému 

domu v Lúčkach, zlikvidované boli viaceré 

cenné bankové interiéry, Dom umenia 

v Piešťanoch či Dom kultúry v Trnave ovládli 

butiky a hracie automaty. Našou konferenciou 

sme chceli upozorniť na tento 

problém, ktorý doteraz „nevzrušuje“ ani 

kultúrnu verejnosť. Prednáška profesora 

de Bruyna zo Stuttgartu nám ukázala, o 

koľko vpredu sú Nemci a čo pre nich diela 

povojnovej architektúry znamenajú. Zásahy 

do Scharounovej budovy berlínskej 

filharmónie či Eiermannovho kostola na 

Ku´damme sú nepredstaviteľné. 

Prednedávnom navštívila Bratislavu 

skupina architektov a umelcov z Holandska 

s cieľom zoznámiť sa s Petržalkou. 

Sprevádzali ste ich, takže iste 

môžete povedať, ako toto najväčšie 

slovenské sídlisko vnímali a hodnotili? 

Holandskí kolegovia majú problém Bi- 

POLITIKA JE 

VECOU ZOPÁR 

VYVOLENÝCH. 

ARCHITEKTÚRA JE 

PROBLÉMOM NÁS 

VŠETKÝCH. POCIT 

UŽITOČNOSTI 

JE NEPOROV- 

NATEĽNÝ 

jlemeeru, stotisícového sídliska východne 

od Amsterdamu. Preto sa rozhodli podrobne 

oboznámiť s podobným sídliskom Marzahn 

v Berlíne a rovnako s našou Petržalkou. 

Bol som prekvapený ich pozitívnymi 

reakciami. Oni boli prekvapení bohatou a 

vyrastenou zeleňou po 20 rokoch, kvitovali 

úpravy fasád pri zatepľovaní a novú farebnosť, 

páčila sa im rozvoľnenosť zástavby. 

Na druhej strane boli kritickí k množstvu 

parkujúcich áut, chýbali im cesty pre cyklistov 

a zvedaví boli na to, kde sú v jednotlivých 

domoch spoločenské (nie spoločné) 

priestory. Našli sme aj spoločné problémy 

– rozvodovosť, drogy a kriminalita. 

Zaoberáte sa predovšetkým históriou 

architektúry, zoznamujete verejnosť 

s osobnosťami, ktorých dielo je 

takmer nepoznané. Rezonuje téma 

židovskej architektúry. Prečo? 

Dlhší čas boli objektom môjho výskumu 

najmä medzivojnové roky. Vtedajšia slovenská 

architektúra bola veľmi silno spätá 

so židovskými architektmi. Možno by sme 

o tom ani nevedeli, keby v dôsledku rasových 

zákonov neboli týmto architektom 

zatvorené ich projektové kancelárie, keby 

niektorí neboli prinútení emigrovať, aby 

sa zachránili pred fašizmom, a keby mnohí 

z nich neboli zahynuli v koncentračných 

táboroch. Väčšina z nich bola nositeľmi 

a propagátormi najmodernejších prúdov 

vtedajšieho architektonického myslenia 

a preto zanechali v slovenskej architektúre 

mimoriadnu stopu. Po druhej svetovej 

vojne nastala situácia, že následkom odmietania 

funkcionalistickej architektúry 

ako buržoáznej, sa na týchto tvorcov postupne 

zabúdalo. Napríklad o architektovi 

Quastlerovi, ktorý postavil v Bratislave desiatky 

obytných domov, ešte v roku 1985 

na Fakulte architektúry STU nikto nič nevedel. 

Viac-menej boli zabudnuté osudy a 

dielo F. Weinwurma, V. Donnera, O. Singera, 

F. Silbersteina, E. Brülla, E. Steinera, A. 

Skuteckého, P. Weisza. Dodnes vieme ešte 

veľmi málo o I. Geyduschekovi, Ľ. Weissovi, 

V. Bustinovi, I. Vécseim, Z. Wertheimmerovi, 

L. Becherovi a ďalších. Je to jedna 

z tragických kapitol našich architektonických 

dejín, je však mimoriadne dôležitá a 

mali by sme ju čo najlepšie poznať. 

Pôsobíte ako pedagóg na VŠVU, vyjadrujete 

sa veľmi otvorene a bez 

„servítky“ k viacerým verejným otázkam, 

najmä ak súvisia s architektúrou. 

Čo najväčšmi chýba našej architektúre? 

Architektúra je vec verejná a dotýka sa 

denno-denne nás všetkých. Navyše sú jej 

výsledky úzko späté s ekonomikou, spoločenskou 

klímou a aj politikou štátu. Môj 

názor je, že architekti by sa mali v oveľa 

väčšej miere podieľať na fungovaní najmä 

komunálnej politiky krajiny a ovplyvňovať 

ju. Nie však v záujme vlastného prospechu, 

ako to, žiaľ, mnohí robili. Jedna z dôležitých 

rovín, ktorá v našej architektúre 

chýba, je profesijná etika. Presviedčam 

sa o tom často a dosť ma takéto poznanie 

deprimuje. Samozrejme, sú tu aj iné 

veci. Architektúra je služba. Neznamená 

to však slepé slúženie hocikomu pre akýkoľvek 

dôvod. Mnohé z gýčových rodinných 

domov či kostolov, ktoré obklopujú 

všetkých, navrhli aj architekti. Pod mnohými 

spornými rozhodnutiami z magistrátov, 

pamiatkových či stavebných úradov 

sú aj podpisy architektov. To je zlá služba 

svojej profesii. Chýbajú korektné architektonické 

súťaže, vopred dobre pripravené, 

s férovým hodnotením. Nie tak ako napríklad 

súťaž týkajúca sa Slovenskej národnej 

galérie, ktorá sa skončila fiaskom, či 

Kollárovho námestia v Bratislave, kde sa 

zdá, že si z 94 architektonických kolektívov 

urobili kanadský žartík. Situácia je 

taká aj preto, že architektúre chýba 

primerané spoločenské postavenie. 

Myslím si preto, že najmä 

na poli osvety nás čaká ešte 

veľmi veľa práce. 

28 29 

SLOVENSKÁ ARCHITEKTÚRA

BÝVANIE SNOV 

MÔŽE BYŤ PRE VÁS SKUTOČNOSŤOU 

Približne pred polrokom sme čitateľov euroREPORTU informovali o tom, že aj v Bratislave sa už v najbližších mesiacoch 

stane realitou vysokokvalitné bývanie poskytujúce maximálne pohodlie, bezpečnosť a prekrásny výhľad na dominanty 

mesta i kopce, ktoré ho obklopujú. V tom čase však byty snov boli ešte len v pamätiach počítačov. No dnes je to už inak. 

Prvá etapa výstavby obytného 

komplexu Rozadol sa rozbehla 

očakávaným tempom a pochmúrne 

pôsobiaci areál bývalých mliekarní 

v bratislavskej štvrti Ružinov 

zásluhou spoločnosti EAST-WEST 

Development pomaly mení svoju 

tvár. Investori realizujú veľkorysý 

projekt známej dvojice mladých architektov 

Moravčík & Šujan. Podľa 

slov čelného reprezentanta staviteľa 

Martina Hudeca v Bratislave, 

dlhodobý hlad po bytoch s vysokým 

komfortom bývania, aké už v 

okolitom svete dávno nie sú ničím 

výnimočným, bol pre EAST-WEST 

Development výzvou. Jednoducho 

sa jej nedalo odolať. Dopyt ich 

vyprovokoval k vytvoreniu ponuky 

z každej stránky nadštandardného 

bývania, porovnateľného s hociktorým 

vo svete. 

Pripomeňme si, že ide o oblasť, 

ktorú vymedzujú ulice Trenčianska, 

Mliekarenská, Priemyselná a Ružová 

dolina. Už v decembri tohto 

roka budú hotové prvé z celkom 

260 nadštandardných jednoúrovňových 

bytov s výmerou 80 – 110 

m2 , aj dvojúrovňových s obytnou 

plochou až 180 m2 v moderných 

pavlačových domoch s označením 

A1, A2 a A3. Ako povedal Martin 

Hudec, vežiak Rozadolu s vysokou 

bezpečnosťou, najmodernejšou 

technikou a službami bude základom 

pohodlia budúcich obyvateľov. 

„Dokonca som presvedčený, že 

s oveľa krajším výhľadom na historické 

dominanty mesta a úbočia 

Malých Karpát ako mimoriadne 

príjemnú pridanú hodnotu kvality 

života v Rozadole,“ hovorí. 

S presvedčením staviteľov sa 

zrejme stotožňujú obyvatelia existujúcich 

bytov v najbližšom okolí 

stavby. Nijako ich práce na nej nerušia, 

hoci sa ani v noci nezastavujú. 

Tak to hovorí jedna z tamojších 

vlastníčok Stanislava Bartóková. 

Spolu so svojimi susedmi na pozorne 

sledujú priebeh prác Rozadole 

a naozaj sa z nich tešia. Očakávajú 

totiž, že obytný súbor nepochybne 

zvýši kvalitu aj ich bývania. 

Vravia, že sa predovšetkým 

skultúrni tamojšia mikroštvrť 

Ružinova a výrazne 

sa zlepšia služby v okolí. 

Súčasní obyvatelia okolitých 

domov tak nepriamo potvrdzujú 

názor tvorcov architektonického 

návrhu Rozadolu. „Možnosť podieľať 

sa na vytvorení novej mikroštvrte 

Bratislavy v duchu bývania 

tretieho tisícročia považujem za 

skvelú z viacerých 

hľadísk,“ hovorí architekt 

Moravčík 

a vzápätí dodáva: 

“Oceňujem odvahu 

investora EAST-West 

Developmentu prebudovaťnepríťažlivú, 

takpovediac, 

mŕtvu priemyselnú 

oblasť mesta na modernúnadštandardnú 

časť. Jej vysokú 

ž i v o t a s c h o p n o s ť 

bude podčiarkovať 

množstvo zelených 

plôch nielen v bezprostrednom 

okolí 

šiestich blokov a výškového 

domu, ale 

aj na ich terasách 

a strechách. Na druhej strane je 

pre mňa významným faktom, že 

predstavy investora o architektonickom 

riešení exteriérov aj interiérov 

Rozadolu umožnili pripraviť 

vysoko estetické, výtvarne veľmi 

čisté projekty bývania, ktoré budú 

napĺňať aj jednu z významných 

úloh architektúry – kultivovať verejnosť, 

pestovať v nej vkus.“ 

V čase, keď na väčšine bratislavských 

ulíc zúri každodenný boj 

o parkovacie miesto, budú mať 

obyvatelia tento problém vyriešený. 

V podzemných garážach a na 

externých parkoviskách bude spolu 

726 miest pre osobné autá. Na 

svoje si prídu tiež používatelia čoraz 

dômyselnejších informačných 

technológií, ktoré budú prirodzenou 

súčasťou života budúcich obyvateľov 

nového obytného súboru 

na všetkých úrovniach. Od stráženia 

bytov a garáží až po možnosť 

hrať najnovšie počítačové hry, študovať 

alebo komunikovať so susedmi 

bez osobného kontaktu. Je teda 

celkom pochopiteľné, že pomerná 

časť chystaných bytov v Rozadole 

už má svojich majiteľov. 

Najväčší komfort bude sústredený 

vo vrcholnom objekte 

Rozadolu, v osemdesiatosem 

metrov vysokom obytnom dome 

s 22 podlažiami. Polyfunkčný vežový 

dom bude mať 2 suterénne 

podlažia s domovou vybavenosťou. 

Okrem garáží s umývaním 

áut tam budú umiestnené aj squashové 

dvorce. Na prvých 3 nadzemných 

podlažiach nájdete obchodnú 

vybavenosť, reštauráciu, 

fitnesscentrum, čistiareň, galériu, 

notára, obchody, banku a služby, 

ktoré obyvateľom Rozadolu a jeho 

okolia ušetria množstvo drahocenného 

času. Priamo v dome bude 

kaderníctvo, kozmetika, pedikúra, 

čistiareň a mnoho ďalších. 

Tu si možno vybrať svoje bývanie 

na niektorom z osemnástich bytových 

podlaží s veľkosťou od 75 cez 

150 až po 300 m 2 . Základom stavebného 

riešenia objektu je nosné 

stĺporadie s rozponom 7,5 m, čo 

je jednou z osobitostí budovy. Znamená 

to, že sa budúci majitelia 

bytu môžu individuálne rozhodnúť, 

či chcú mať v ňom nejaké priečky, 

kde si ich predstavujú, aké veľké 

chcú mať jednotlivé izby. Možné je 

dokonca aj horizontálne alebo vertikálne 

spájanie bytov. Stavebné 

riešenie súčasne umožňuje napríklad 

aj želanie, koľko priečok chcú. 

Teda obyvatelia si nevyberajú veľkosť 

bytu podľa počtu izieb, ale 

podľa jeho rozlohy. Jeho riešenie 

môže byť naozaj veľkorysé. 

Čipový vstup pre obyvateľov a 

recepcia s diskrétnym recepčným 

na prízemí výškového domu spolu 

s ďalším bezpečnostným prvkom 

v podobe videotelefónneho 

spojenia so vstupom do domu na 

želanie majiteľa bytu je už dnes 

samozrejmou požiadavkou, ktorá 

ľuďom zaisťuje pokoj. Okrem 

toho, že vrátnik telefonicky zistí či 

návštevník je u obyvateľa vítaným 

hosťom a uvedie ho, je teda štandardným 

vybavením každého bytu 

aj kamerový telefón. Zároveň majiteľovi 

nič nebude prekážať v požiadavke 

prenosu alarmových stavov 

na strážnu službu. Tá bude kamerovým 

systémom sledovať aj byty, 

verejné a firemné priestory, čiže i 

vstup do podzemnej garáže bude 

dôkladne kontrolovaný a zaistený. 

Spomenuli sme naozaj len malú 

časť vymožeností (jej súčasťou 

bude celoročne využívaný bazén 

na najvyššom podlaží výškového 

domu), ktoré budú mať majitelia 

bytov v obytnom komplexe Rozadol 

v nedávno ešte bohom zabudnutej 

časti Bratislavy. 

Ak sa niekomu zazdá, že bývanie 

v Rozadole je pre neho nedostupným 

snom, veľmi sa mýli. Finančným 

partnerom spoločnosti 

EAST-WEST Development, investora 

projektu Rozadol, je UniBanka, 

a.s. Pre tento projekt pripravila 

zvýhodnený hypotekárny úver, čo 

znamená, že počas výstavby stačí, 

aby klient zaplatil len prvý preddavok 

vo výške 30 – 40 % ceny 

bytu. Zvyšok uhradí z hypotekárneho 

úveru UniBanky s najnižšou 

úrokovou sadzbou na slovenskom 

trhu so štátnym príspevkom až potom, 

keď sa stane vlastníkom bytu 

a už nemusí ručiť žiadnou dodatočnou 

nehnuteľnosťou. 

Splatnosť úveru je 4 – 25 

rokov. 

Mária Šišuláková 

30 31

Ešte pred novembrom 89 začala na stavebnom trhu ponúkať svoje služby súkromná stavebná firma Širila, a.s. Spišská 

Nová Ves. V priebehu nasledujúcich rokov nielen odolala konkurenčným tlakom, ale sa ďalej rozvíjala. To je dôvod, pre 

ktorý euroREPORT oslovil riaditeľa spoločnosti Ing. Jozefa HLINKU. 

Širila, a.s. Spišská Nová Ves patrí medzi popredné 

stavebné podniky na Slovensku. Napriek tomu je vo 

verejnosti málo známa. Môžete krátko priblížiť jej 

históriu? 

Akciová spoločnosť Širila, a.s., Spišská Nová Ves vznikla 

1.1.1997. Predchodcom akciovej spoločnosti bola súkromná 

Stavebno-obchodná firma Ján Širila, Spišská Nová Ves, ktorú 

založil v roku 1988 Ján Širila ako súkromný podnikateľ. 

Prvého marca 1997 prešiel celý odborný, technický, 

profesijný a ľudský potenciál do akciovej spoločnosti, aby 

bola zabezpečená kontinuita činnosti. Činnosť spoločnosti 

je postavená na riadení mladým, odborne zdatným a ambicióznym 

kolektívom vedúcich pracovníkov a kvalifikovanými 

robotníkmi, ktorí disponujú zručnosťou a precíznosťou svojej 

práce. 

Vo svojej činnosti sa zameriavame na uplatňovanie nových 

technológií pri realizácii stavieb a stavebných prácach, 

na poznávanie a používanie nových materiálov v technologických 

procesoch, s cieľom zvyšovania kvality konečného 

produktu. 

Spoločnosť možno porovnať z hľadiska ročného obratu 

cca 250 mil. Sk, rozsahu stavieb a počtu vyše 

200 zamestnancov s najvýznamnejšími podnikmi 

na slovenskom trhu. Ktoré známe veľké stavby sú 

výsledkom umu a zručnosti vašich pracovníkov? 

V súčasnosti máme za sebou celý rad hotových stavieb, 

ktoré sa realizovali pre náročných investorov, ku ktorým 

patria: Sociálna poisťovňa Bratislava, Východoslovenská 

Drevodom Rajec je spoločnosť s 

dlhoročnými skúsenosťami v oblasti 

spracovania dreva. Radí sa medzi 

najväčšie spoločnosti v spomínanej 

oblasti na území Európy. Vznikla v 

roku 1992 a venuje sa najmä výstavbe 

celoročne obývateľných kanadských 

zrubových domov, rekreačných chát, 

hotelov a reštaurácií. Zrubové domy sú 

stavané z najekologickejšieho prírodného 

materiálu – dreva. Konkrétne ide 

o smrekovú guľatinu, ktorá je na tento 

účel vyberaná na základe dôkladnej 

kvalitatívnej kontroly, následne je ručne 

opracovaná a ošetrená potrebným 

spôsobom. Každý produkt spoločnosti 

Drevodom Rajec je originál, pretože 

ponuka sa plne prispôsobuje prianiam 

a požiadavkam zákazníkov. 

Všetky výrobky, ktoré 

vstupujú do procesu výroby, majú certifikát 

kvality. Záruka na statickú únosnosť je 

garantovaná po dobu 30 rokov. 

OD MALÝCH STAVIEB PO VÝZNAMNÉ 

OCENENIA ZA VYSOKÚ KVALITU 

energetika, a.s. Košice, Národný úrad práce Bratislava, 

Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, Ministerstvo 

spravodlivosti SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo 

kultúry SR, bankové inštitúcie, obchodné organizácie 

a mnoho ďalších objednávateľov. 

Medzi najzaujímavejšie realizácie z posledného obdobia 

patrí statické zabezpečenie múrov románskeho paláca 

a spevnenie skalného brala Spišského hradu, ktoré narušil 

blesk. Bola to náročná práca v extrémnych podmienkach. 

Po „hladných“ rokoch stavebníctva sa postupne nanovo 

rozbehla činnosť v tomto odvetví. Na ktorých 

objednávkach v súčasnosti pracujete? 

Dlhodobá recesia stavebníctva, hlavne na východnom 

Slovensku spomalila viacerým stavebným firmám pôsobiacim 

v tomto regióne rozvoj a rýchlejšie napredovanie. My 

sa s týmto problémom vysporiadavame tak, že naše stavebné 

kapacity presúvame aj do iných regiónov Slovenska. 

V súčasnosti máme rozpracovanú rozsiahlu rekonštrukciu 

Detskej psychiatrickej liečebne v Hrani, rekonštrukciu Liečebného 

domu Strand vo Vyšných Ružbachoch a mnoho 

iných. Samozrejme, pripravujeme i ďalšie zákazky, formou 

verejných súťaží, ale aj osobnými rokovaniami s obchodnými 

partnermi. 

Môže sa Širila, a.s. Spišská Nová Ves pochváliť oceneniami 

za svoje výkony a akými? 

Dlhodobá stratégia spoločnosti v oblasti uplatňovania 

systému riadenia kvality, ktorý sme v roku 2003 pretransformovali 

na systém manažérstva kvality podľa novej normy 

STN ISO 9001:2002, sa nám podarilo udržať dobrú úroveň 

kvality pri odovzdávaných stavbách. Svedčia o tom aj 

výsledky súťaže Fasáda roka, kde sme v kategórii sanácia 

a obnova obsadili 3. miesto za fasádu múzea v Spišskej Novej 

Vsi. Ďalším významným ocenením bol titul Projekt roka 

2002 za zateplenú odvetrávanú fasádu Sociálnej poisťovne 

v Poprade, vyhlásený spoločnosťou A-Keramika Group. 

Za úspech považujeme aj čestné uznanie Ministerstva 

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v súťaži 

Progresívne, cenovo dostupné bývanie 2002, kategória A. 

I ďalšie ocenenia, ako je Top realizačná firma od viacerých 

obchodných partnerov, sú výsledkom trvalého úsilia celého 

kolektívu našej akciovej spoločnosti. 

KANADSKÉ ZRUBOVÉ DOMY 

Zrubové domy sa vyznačujú charakteristikami ako 

stabilita, vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti, dlhá 

životnosť a odolnosť proti starnutiu. 

Bývanie v kanadských 

zrubových domoch je príťažlivé 

nielen kvôli technickým a 

kvalitatívnym parametrom, ale 

samozrejme i kvôli romantickej 

atmosfére, jedinečnosti dispozičných 

riešení, štýlovosti bývania 

a ozdravujúcemu vplyvu, 

ktorý má drevo na človeka. 

www.zruby.sk 

tel.: +421 (0)41 5423 165 

fax: +421 (0)41 5422 703 

mobil: +421 (0)903501364 

e-mail: broncek@zruby.sk 

FIŠKÁLNA DECENTRALIZÁCIA 

JE PREDMETOM POLITICKÉHO DIALÓGU 

S predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Michalom Sýkorom sa pre euroREPORT zhováral Ladislav Skrak. 

Naša spoločnosť, žiaľ, nepozná záväzný 

odpočet skúseností spojených s decentralizáciou, 

respektíve presunom kompetencií 

na formujúcu sa verejnú správu. 

Náročný proces, ktorého rušivé sprievodné 

znaky rieši vláda, sa stáva predmetom 

protestných akcií. Všeobecne ide o oživenie 

verejného života, o riešenie značných 

sociálnych problémov obyvateľstva, o 

regenerovanie slovenského vidieka. Ako 

hodnotíte tieto trendy? 

Domnievam sa, že pravá demokracia je vo 

svojom obsahu neustále postupujúcou demokratizáciou, 

preto nepochybujem o tom, že to musí 

byť trendom Slovenska. Reforma verejnej správy 

iste tiež obsahuje v sebe tieto prvky – preto sme 

ju ako ZMOS podporovali. V podstate rovnako 

podporný je aj náš postoj k revitalizácii slovenského 

vidieka. Obe tieto témy však výrazne 

prekračujú sféru miestnej územnej samosprávy 

a nie sú jej vlastnými silami dosiahnuteľné. Podmienkou 

ich realizácie je cielená a sústredená 

činnosť na všetkých úrovniach, centrálnou začínajúc 

a miestnou končiac. Sú to veľmi zložité 

procesy, ktoré síce možno „oklamať“, ale len 

čiastočne a neskôr prejavené následky môžu byť 

veľmi negatívne a nepríjemné. Praktická realizácia 

a zavedenie zmien je vždy veľmi zložité, ale 

ZMOS doteraz najväčšmi kritizovalo fakt, že objektívna 

zložitosť reforiem sa stala dôvodom na 

pasivitu aj pri riešení bežných organizačných, 

prevádzkových a iných problémov v rámci reformy 

verejnej správy. 

Ústrednou témou rokovania snemu ZMOS 

sa stala problematika tzv. fiškálnej decentralizácie. 

Mnohí predstavitelia miest a 

obcí Slovenska vyjadrovali v nedávnom období 

svoje angažované verejné stanoviská 

a protesty. Došlo k precizovaniu stanovísk 

vlády, respektíve ministerstva financií, alebo 

opätovne vzniká priestor na politickú 

licitáciu a spory? 

K niektorým pozitívnym posunom prišlo na 

úrovni MF SR a na úrovni vlády SR. Fiškálna decentralizácia 

je veľmi vážne, zásadné rozhodnutie, 

ktoré s definitívnou platnosťou schváli parlament, 

preto je isté, že sa musí stať predmetom 

politického dialógu. Ja ako občan by som vlastne 

nechcel žiť v štáte, kde by sa takáto zmena 

mohla udiať bez zainteresovanosti relevantných 

politických síl. Druhá vec je úroveň toho politického 

dialógu – či sa stane fiškálna decentralizácia 

aj predmetom politických licitácií a sporov, 

to ukáže čas. 

Ako ste spokojný s istým pokrokom v samospráve? 

Aká je situácia vo financovaní 

základného školstva? Aké iniciatívy by ste 

uvítali pri vývoji rómskej komunity? 

Kontrola samosprávy je dosť mýtizovanou 

témou a najväčším mýtom je tvrdenie, že je 

nekontrolovaná a nekontrolovateľná... Nie je to 

pravda a nebola to pravda ani pred prijatím posledným 

zákonných noriem. Mestá a obce podliehajú 

vonkajšej kontrole, vrátane Najvyššieho 

kontrolného úradu, ústredných orgánov štátnej 

správy; vnútornej kontrole a kontrole občanmi, 

o regulácii početnými zákonmi ani nehovorím. 

Je zaujímavé, že ak sa isté demokratické princípy 

uplatňujú vo vzťahu k predsedovi NKÚ, 

spoločnosť to vníma pozitívne, ale ak sa tie isté 

mechanizmy uplatňujú voči hlavnému kontrolórovi, 

spoločnosti ich spochybňuje. 

Financovanie školstva – na úrovni miest a 

obcí ide o základné školy a školské zariadenia – 

nie je v poriadku. Problém má dve roviny – pred 

a po zavedení normatívneho financovania, ktoré 

sa uplatňuje od januára 2004. 

Azda nepotrebuje komentár informácia, 

že vo financovaní školstva nie sú uzavreté záležitosti 

z roku 2002 ani z roku 2003... Novozavedený 

systém normatívneho financovania 

sa overuje a z nášho pohľadu bude potrebovať 

jednoznačne korekcie. Problémy sú vo viacerých 

základných školách, ale dramatické sú 

problémy školských zariadení a najmä mater- 

ských škôl. Vo vzťahu k nim sú normatívy doslova 

ohrozujúce. 

A iniciatívy? Vo viacerých oblastiach chýba 

ucelená koncepcia, ktorá by zreteľne definovala 

úlohy, ciele a priority. Vidno to trebárs aj 

na absencii politiky štátu vo vzťahu k rozsahu 

siete škôl a školských zariadení. To isté platí 

v oblasti rómskej politiky. 

Boli ste na kongrese CLRAE. Ako vidíte 

z vášho pohľadu pripravenosť Slovenska 

na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych 

fondov EÚ? 

Kongres CLRAE sa už uskutočnil v posledný 

májový týždeň. Delegácia SR má v ňom 10 

zástupcov z miestnej a regionálnej samosprávy, 

pričom celý kongres sa venoval hlavným 

tematickým ťažiskám Rady Európy – napríklad 

lokálnej demokracii, dodržiavaniu Európskej 

charty miestnej samosprávy, účasti občanov 

na rozhodovaní územnej samosprávy. Zloženie 

Kongresu sa pravidelne mení, obnovuje a tento 

rok bola značná časť rokovania venovaná mandátnym 

a volebným záležitostiam. 

Stav lokálnej demokracie na Slovensku bol 

naposledy prerokovaný v roku 1998, fakticky 

pred začatím reformy verejnej správy. Stručnejšia 

monitorovacia správa bola spracovaná 

tesne pred vznikom regionálnej samosprávy a 

v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne zopakuje. 

Spravodajcovia však zatiaľ nie sú určení. 

Pokiaľ ide o pripravenosť Slovenska na čerpanie 

eurofondov – veľa sa o tom už popísalo a 

pohovorilo. Za mestá a obce sme presvedčení, 

že majú a budú mať o tieto možnosti záujem 

a že ich budú využívať, ak im to ich finančná a 

personálna situácia čo len trošku umožní. 

Ako sa darí mestám a obciam pri reprezentácii 

Slovenska v zahraničí? 

Reprezentácia obcí a miest a reprezentácia 

Slovenska sú dve odlišné veci, aj keď prvky sa 

prelínajú. Zastávam názor, že mestá a obce 

majú propagovať seba, a že na propagáciu 

Slovenska musí štátna reprezentácia nájsť iné 

zdroje a mechanizmy. 

V živote miest a obcí nepovažujem za opodstatnené 

fungovanie vôbec nijakých doktrín, 

nielen pravičiarskych. Vzhľadom na to, že nepoznám 

ani jednu-jedinú politickú stranu, ktorá 

by sa seriózne venovala fenoménu komunálnej 

politiky, doterajšie vplyvy v tomto zmysle boli 

v drvivej väčšine veľmi negatívne. Oceňujem 

väčšinový volebný systém v miestnej územnej 

samospráve a osobne by som ho rád videl aj 

na úrovni parlamentu. No o základ komunikácie? 

Vari poznanie a presvedčenie, 

že funkcie nemajú prinášať 

primárne osoh ich nositeľom, ale 

komunite, v ktorej pôsobia. 

32 33 

ZDRUŽENIE MIEST A OBCÍ SLOVENSKA

E-GOVERNMENT JE O SPOLOČNÝCH 

RIEŠENIACH PRE OBČANA 

Slovensko z hľadiska informatizácie spoločnosti patrí na chvost členských krajín Európskej únie. Napriek tomu 

aj u nás už niekoľko rokov badať snahu o vybudovanie elektronického systému styku občanov s orgánmi štátnej správy 

„e-government“. O jeho možnostiach i prínose pre občanov sa Richard Kvasňovský porozprával s výkonným riaditeľom 

spoločnosti Siemens Bussiness Services, s.r.o. Petrom Prónayom. 

Slovensko je na konci poradia európskej 

dvadsaťpäťky v jednom 

z fenoménov posledných rokov, 

penetrácie internetu. Nebude 

to mať negatívny vplyv na rozvoj 

e-governmentu? 

Hlavný problém vidím v tom, že inštitúcie 

štátnej a verejnej správy nie 

sú zvyknuté otvorene komunikovať so 

svojimi klientmi: občanmi alebo právnickými 

osobami. Nízka penetrácia 

internetu na Slovensku nie je rozhodujúca. 

Keby štátne a verejné inštitúcie 

ponúkali atraktívne služby, ktoré občan 

dokáže využívať prostredníctvom 

internetu, tak by aj záujem vzrástol 

a pomohlo by to ďalšiemu rozšíreniu 

internetu. Koniec koncov na jednej 

strane je penetrácia internetu v domácnostiach 

a na druhej strane mnohí 

ľudia majú prístup k nemu v práci 

a veľmi často si tak vybavia úradné 

záležitosti. Problémom je však chýbajúca 

ponuka. Naša spoločnosť sa 

usiluje vytvoriť atraktívny produkt. 

V minulom roku sme prezentovali 

portál obcan.sk, kde sme sa snažili 

sústrediť informačnú ponuku štátnej 

a verejnej správy pre občana a dať 

mu do ruky štruktúrovaný nástroj, 

ako sa ľahko dostať k správnej informácií. 

Koncept je založený na takzvaných 

životných situáciách, kde občan 

podľa aktuálnej potreby vie nájsť 

relevantnú informáciu. Čo však chýba 

a chceme doplniť, najskôr ako to 

bude možné, sú transakcie medzi občanom 

alebo firmou na jednej strane 

a inštitúciou štátnej alebo verejnej 

správy na strane druhej. To znamená, 

aby to nebolo len o tom, že občan 

si nájde istú informáciu, napríklad čo 

k vybaveniu určitej úradnej záležitosti 

potrebujem a kedy sú úradné hodiny, 

ale aby mohol prostredníctvom 

osobného počítača celú záležitosť realizovať 

a v reálnom čase dostať odpoveď, 

s akým výsledkom bola jeho 

záležitosť vybavená. 

Spomínali ste absentujúcu ponuku. 

Nie je problém aj na strane 

dopytu? Mnohé právne normy 

uľahčujúce elektronické komunikovanie 

či obchod veľmi dlho 

chýbali a napokon zákon 

o elektronickom podpise 

platí len krátko. 

To síce pravda, no na 

druhej strane, ak majú napríklad 

firmy atraktívnu ponuku, tam ju aj 

občania využívajú. Elektronické bankovníctvo 

funguje bez problémov a 

občania s ním veľmi radi pracujú. 

Som presvedčený, že aj možnosť podať 

si elektronickou formou daňové 

priznanie bude pre ľudí atraktívnejšie, 

ako si vystáť dlhý rad na úrade. 

Je to len otázka nájsť vhodné služby 

a následne niečo urobiť v prospech 

toho, aby sa dostali na internet. Aso- 

ciácia IT firiem na Slovensku (ITAS), 

ktorej sme členmi, si v tejto súvislosti 

myslí, že chýba kompetenčné 

doriešenie tejto otázky. Nestačí, aby 

príslušná inštitúcia danú službu sprístupnila 

na internete, ale je potrebné 

hľadať spoločné riešenia s cieľom 

zjednodušiť pre občana komunikáciu 

a prístup k informáciám. Vláda sa v 

posledných dňoch dohodla na vytvorení 

funkcie vládneho splnomocnenca 

pre informatizáciu. Teraz pôjde o 

to, dať mu dostatočné kompetencie, 

aby boli spoločné projekty zastrešené 

a finančne zabezpečené. Nie v réžií 

jedného rezortu, ale horizontálne, 

pre všetky rezorty naraz. 

Vláda síce nedávno rozhodla o vytvorení 

samostatnej sekcie informatizácie 

v rámci ministerstva dopravy, 

pôšt a telekomunikácií, no stále je to 

z hľadiska inštitucionálnej podpory 

pozícia Popolušky spomedzi všetkých 

nových členov Európskej únie. V čom 

sú vo výhode krajiny ako Estónsko, 

Maďarsko či Česká republika, kde 

majú samostné rezorty informatizácie, 

či podpory informačnej spoločnosti? 

Jednoznačne to musí byť spojené 

s tým, že funkcionár, minister, disponuje 

istým rozpočtom. Následne existujú 

témy, ktorú sú fundamentálne, 

aby sa e-government rozbehol. To sú 

základné registre, kde sa budú zhromažďovať 

informácie a ktoré budú 

nevyhnutné pri každej transakcii. 

V mnohých prípadoch bude potrebné 

deklarovať identitu občana, čiže 

súčasťou musí byť register obyvateľov. 

Dôležité bude verifikovať identitu 

právnických společnosti, čo sa nezaobíde 

bez zapojenia obchodného 

registra. Identifikácia nehnuteľností 

podmieňuje zapojenie sa katastra. 

Kým získame elektronické certifikáty 

ako podmienku elektronického podpisu, 

niekto nás bude musieť s nimi 

stotožniť, napríklad notár. Toto sú 

základné veci a bez ich vzájomného 

prepojenia systém nebude fungovať. 

Ďalej sa musí naplno spustiť systém 

certifikačných autorít, kde vidím potenciálny 

problém. Na to, aby boli 

úspešné, potrebujú veľké množstvo 

transakcií. Také sú skúsenosti väčších 

krajín ako je Slovensko. Otvorená je 

otázka, či by do toho, aspoň na začiatku, 

nemal vstúpiť štát a podporiť 

nový systém. 

Tento systém by mal pracovať 

s množstvom osobných údajov 

občana. Môžete vylúčiť riziko ich 

zneužitia? 

To je veľmi senzitívna otázka a je 

ťažké na ňu dať autoritatívnu odpoveď. 

Ani priemysel nemôže dať inú 

než pozitívnu odpoveď. Áno, dá sa 

to technickými prostriedkami zabezpečiť. 

Realita je taká, že hekeri sú 

veľmi často o krôčik pred nami. Preto 

musia byť spomínané veľké systémy 

s množstvom dát podrobené dôkladnému 

skúšaniu. Projekty sa nesmú 

robiť v zhone, na poslednú chvíľu, ale 

v pokoji a s nadhľadom. 

Vrátim sa ešte k portálu obcan. 

sk. Aké sú doterajšie skúsenosti 

s jeho pôsobením? 

Má pomerne slušnú návštevnosť. 

Sme radi, že sa nám tento krok podaril, 

pretože sme ukázali, že obsah 

atraktívny pre občana možno nájsť a 

zhromaždiť na jednom mieste. Českí 

kolegovia, ktorí sa pod hlavičkou 

Českého Telecomu pokúšajú o niečo 

podobné, majú problémy s obsahom. 

Preto si myslím, že sme zvolili 

správnu cestu, ak nás najskôr zaujímal 

obsah a až následne sa dopĺňajú 

chýbajúce komponenty, ako sú už 

spomínané transakcie. Bol to štastný 

ťah vytvoriť portál obcan.sk a sme na 

dobrej ceste. 

Rovina komunikácie – občan 

– štátne inštitúcie je veľmi dôležitá, 

no na význame získava aj 

nižšia úroveň, občan – miestna 

samospráva. Čo v tejto oblasti 

môžete ponúknuť? 

Existuje portál mesto.sk, ktorý je 

v tomto smere veľmi užitočný. Rokujeme 

a budeme hľadať cesty, ako 

portál obcan.sk a mesto.sk prepojiť. 

Tak, aby obyvatelia mesta, či obce 

takisto našli odpovede na riešenie 

svojich životných situácií a aby sme 

transakcie posúvali na systémy sa- 

mosprávy. To je jednoznačne náš cieľ 

a som presvedčený, že sa nájde veľa 

atraktívnych služieb pre občana. 

V akom smere chcete zlepšiť 

služby pre občana do budúcnosti? 

Je to najmä už spomínané doplnenie 

transakcií do celej komunikácie 

v rámci e-government. Opierame sa 

o skúsenosti, ktoré máme z iných krajín. 

Chceme u nás replikovať isté postupy 

z Veľkej Británie a z Českej republiky, 

kde naša spoločnosť pôsobí 

v podobnom projekte. Portál obcan. 

sk vytvára dôležitý rámec, do ktorého 

doplníme túto technológiu. Zatiaľ takýto 

projekt nie je spustený, no snažíme 

sa ho slovenskej vláde predať. 

Aké hlavné výhody vyplývajú 

z koncepcie e-government pre 

občana? 

Je to v prvom rade pohodlie, pretože 

nemusí navštevovať rad radom jeden 

úrad za druhým, ale môže si svoju 

žiadosť vybaviť formou „one stop 

shopping“, teda na jedno posedenie 

pri počítači. Ide však o vzdialený cieľ, 

G r E C o I n t e r n a t i o n a l , s p o l . s r. o . 

p o i s ť o v a c i a m a k l é r s k a s p o l o č n o s ť 

N á m . s l o b o d y 11 , 8 11 0 6 B r a t i s l a v a 

t e l . : 0 2 5 7 1 0 3 8 1 2 - 2 0 , f a x . : 0 2 5 7 1 0 3 8 3 3 

e - m a i l : s . j u r i k o v a @ g r e c o . s k 

w w w. g r e c o - i n t e r n a t i o n a l . c o m 

pretože inštitúcie, ktoré podania občanov 

vybavujú, musia upraviť svoje 

procesy a stať sa priateľskými voči 

klientovi. Tým, že sa inštitúcie otvoria 

občanovi cez internet alebo call 

centrá, budú intenzívnejšie porovnávané 

s inými podobnými inštitúciami 

a budú nesporne pod veľkým tlakom. 

Okrem toho si nemyslíme, že internet 

je jediným kanálom e-government. 

Hlasová komunikácia, prostredníctvom 

telefónov, bude zohrávať čoraz 

väčšiu úlohu. Tieto dve cesty sa 

dajú veľmi účinne spájať. Penetrácia 

mobilných telefónov je mnohonásobne 

vyššia ako penetrácia internetu, 

takže by bolo chybou nevyužiť 

tento kanál. Vieme v tejto súvislosti 

realizovať technológiu kontaktných 

centier. Skĺbením oboch kanálov sa 

dá dosiahnuť optimálny účinok. Ak 

by občan nerozumel tomu, čo zistil 

na informačnom portáli, musí mať 

možnosť paralelne zavolať niekomu, 

kto mu kvalifikovane poradí. Je to 

všeobecná celosvetová skúsenosť, že 

niekedy majú ľudia problém komunikovať 

čisto elektronicky a potrebujú 

počuť aj ľudský hlas. 

G r E C o I n t e r n a t i o n a l – VÁ Š PA R T N E R V P O D N I K A N Í 

V súčasnosti napreduje výstavba polyfunkčných aj bytových objektov. Rozmáha sa výstavba 

a rekonštrukcia priemyselných parkov, samostatných závodov, ciest a komunikácií. 

Všetky tieto stavebné diela je vhodné poistiť v zmysle ochrany vysokej hodnoty majetku, 

ochrany zdravia a ochrany životného prostredia. Ide predovšetkým o hnuteľný a nehnuteľný 

majetok, stavebné stroje, prístroje a mechanizmy, zariadenie staveniska, skladové zásoby, 

vozidlá a podobne. 

Naša spoločnosť GrECo International je pripravená poskytnúť klientom vysokoodborné 

služby pre danú oblasť poistenia. 

V prípade požiadavky klienta vám zabezpečíme aj výberové konanie na poisťovateľa. 

Pracujeme nezávisle od poisťovní, vždy v prospech klienta. 

Pre klientov zabezpečíme: 

• vysokú kapacitu pokrytia rizík (poistná suma v miliardách Sk, EU) 

• selektovanie poistných rizík, predkladanie podkladov – Dotazníkov – do poisťovní 

• odbornú spolusúčinnosť pri tvorbe špeciálneho poistného programu 

• spoluprácu pri likvidácii poistných udalostí 

• poradenstvo a nové informácie z danej oblasti. 

POISTENIE STAVEBNO-MONTÁŽNYCH PRÁC a ďalšie vhodné pripoistenia 

Prečo je výhodné uzatvoriť stavebno-montážne poistenie 

Stavebno-montážne poistenie môže uzatvoriť investor, dodávateľ stavby, hlavný aj ďalší 

subdodávateľ, všetci ostatní účastníci stavby (stavebný dozor a pod.). Poistenie sa uzatvára 

na obdobie od dňa začatia stavby až po jej odovzdanie do používania. Potom poistenie 

prechádza do poistenia majetku a prevádzky. 

Predmetom poistenia sú riziká, ktoré môžu vzniknúť pri: 

• príprave • realizácii • počas garančného obdobia (záručná lehota) 

Rozsah poistenia 

Poistením sú kryté všetky nepredvídané a náhle škody na poistných veciach, vzniknuté z 

akýchkoľvek príčin, ktoré nie sú v poistných podmienkach poisťovne alebo priamo v poistnej 

zmluve vylúčené. Poistenie stavebno-montážnych prác je koncipované ako „poistenie proti 

všetkým rizikám“ (tzv. All risks). Znamená to, že poistením sú kryté všetky základné živelné 

riziká (FLEXA), rozšírené o živelné riziká (víchrica, krupobitie, povodeň, záplava), odcudzenie 

s prekonaním prekážky, škody s pôsobené zavinením alebo aj z nedostatku zručnosti, miestnou 

dopravou na stavenisku, nehodami na stavenisku – pád predmetov, zrútenie lešenia a 

podobne. 

Ďalej je možné poistiť sa proti rizikám: neodborné zaobchádzanie, neskúsenosť personálu 

(nešikovnosť, nedbanlivosť), vandalizmus (škoda zapríčinená nezisteným páchateľom), 

chyba pri príprave projektu, chyba pri montáži, výrobná vada, poistenie prepravy, ušlý zisk v 

dôsledku poistnej udalosti, kontaminácia zeminy a vody a ďalšie riziká .... 

Zodpovednosť za škody 

Vzhľadom na to, že poistenie všeobecnej zodpovednosti sa vzťahuje len na činnosti, 

ktoré má poistený uvedené v Obchodnom registri, je možné počas výstavby v rámci stavebno-montážneho 

poistenia rozšíriť poistenie zodpovednosti na uplatnené a preukázané 

nároky na náhradu škody, ktoré vzniknú s konaním pred súdom a tiež špecifické riziká, ktoré 

podľa konkrétnej situácie môžu poistenému hroziť. Napríklad: 

• zodpovednosť za škodu voči tretím osobám 

• zodpovednosť za výrobok 

• krížová zodpovednosť viacerých subjektov na stavbe. 

Predmet poistenia dojednáme v zmysle potrieb a požiadaviek klienta. 

V prípade dotazov alebo požiadaviek sme vám k dispozícii 

na horeuvedených kontaktoch. 

34 35

VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY 

DEJINY EURÓPY OVPLYVNÍ AJ BRATISLAVA EURÓPA BY MALA BYŤ 

EURÓPOU REGIÓNOV 

Pred pätnástimi rokmi stál pri ostnatom plote na Devíne chlapec a pýtal sa otca: Kto je za tým plotom? 

My, syn môj, odpovedal otec. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman týmto vtipom 

charakterizoval minulosť. Dnes verí, že na tomto území vznikne región, ktorý bude ovplyvňovať politickú 

a hospodársku situáciu v strednej Európe. Zhovárala sa s ním Tatiana Jaglová. 

Aké je postavenie Bratislavského samosprávneho 

kraja vzhľadom na jeho geopolitické 

podmienky po vstupe do EÚ? 

Ako sa zmenili možnosti? 

Má najlepšiu polohu a aj najlepšie podmienky 

začať v EÚ prosperovať. Od 1. mája 

sa Bratislavský kraj stal vlastne euroregiónom, 

do ktorého patrí Viedeň, Niederosterreich, 

Burgenland, Juhomoravský kraj, Györ, 

Sopron, Mosonmagyaróvár, a Trnavský kraj. 

Možno predpokladať, že v budúcnosti bude 

výrazne ovplyvňovať politickú a hospodársku 

situáciu v strednej a východnej Európe. 

Viedeň sa stáva vedúcim mestom strednej 

Európy a Rakúsko by malo prevziať úlohu, 

ktorú malo v minulosti, keď bolo integrátorom 

tohto regiónu. Spolupráca začala 

veľmi dobre. Pozitívne je, že Bratislavský kraj 

pripravuje aj infraštruktúrne projekty – prepojenie 

na Viedeň, spoločné letisko, spoločnú 

železničnú dopravu, mosty na Morave 

a prepojenie na Györsku župu. 

Bude Bratislava opäť trojjazyčným mestom, 

ako za Rakúska-Uhorska? S výbornými 

kontaktmi medzi obyvateľmi týchto 

krajín? 

Celý región bude trojjazyčný. Ale nie je to 

nejaký návrat do Rakúska-Uhorska. Tam sa 

totiž nikdy so Slovenskom nerátalo. Chceme 

niečo iné – podobné ako v roku 1830, keď 

v Európe neexistovali hranice. Vtedy bola 

akýmsi jednotným priestorom, používala sa 

latinčina, ale každý národ mal svoj jazyk. 

Dnes je Slovensko v stredoeurópskom regióne 

silným partnerom. Keď som začal pred 

dvoma rokmi rokovať s najbližšími zahraničnými 

partnermi, zväzky medzi Maďarskom 

a Rakúskom boli už veľmi silné a ja som sa 

na prvých stretnutiach cítil ako cudzinec. A 

dnes sa už nedá bez Bratislavského kraja nič 

rozhodnúť. To znamená, že Slovensko sa vo 

svojom okolí naozaj emancipovalo. Slovensko 

sa v EÚ môže presadiť práve cez Bratislavu. 

Čo je v Bratislavskom kraji z hľadiska 

vstupu do EÚ najcennejšou devízou? 

Bratislava a Bratislavský kraj má s Bruselom 

a Bruselskou krajinou zmluvu o spolupráci. 

Jej výhoda je v tom, že ministri bruselskej 

krajinskej vlády sú aj vysokopostavení 

členovia komisií v EÚ. Preto sa nám oveľa 

lepšie lobuje v Bruseli, ako ostatným našim 

krajom. Pocítil to aj Košický kraj, ktorý s nami 

už má v Bruseli spoločnú kanceláriu. Zistil, 

že cez Bratislavu sa omnoho rýchlejšie 

presadzuje. Veď aj Maďarsko 

sa prezentuje cez Budapešť a Rakúsko 

cez Viedeň. Napríklad, Györ 

má spoločnú kanceláriu s Budapešťou a preto 

za hranicami každý vie, kam patrí. 

Bratislava nadväzuje styky aj s Krakovom. 

S krakovským županom (maršálkom) 

hovoríme o tom, že sa musíme spojiť v rámci 

Visegrádskej štvorky, lebo individuálne nič 

nepresadíme. Preto sme iniciovali stretnutie 

regiónov z V4. Potrebujeme veľké infraštruktúrne 

projekty – cesty, letiská a podobne. 

Rozvojové plány východnej časti EÚ budeme 

preto presadzovať spoločne, tak vlastne reprezentujeme 

60 miliónov obyvateľov. A ta- 

kýto tlak v Bruseli alebo v Rade regiónov je 

už ohromný – vyrovná sa nemeckým, francúzskym, 

či španielskym regiónom. 

Nekazí napríklad Rakúšanom trochu 

náladu, že sa veci takto vyvinuli a my 

začíname ovplyvňovať dejiny strednej 

Európy? 

Ťažko to posúdiť. Dosť dlho sme nemali 

dobrý imidž. Považovali nás za krajinu, kde 

ľudia behali v krojoch a kradli autá. Prvé 

obavy zo Slovenska mali naši západní susedia 

najmä preto, že o nás neboli k dispozícii 

správne informácie. Keď sa rozdelilo Československo, 

naša pozícia bola dosť zlá. Nepovažujem 

za korektné to, čo nám Česi urobili. 

Mali by mať určité výčitky svedomia. Ale aj 

napriek tomu, výsledky, ktoré Slovensko dosiahlo 

dokázali, že si aj sami vieme vládnuť 

a postarať sa o seba. Za dva a pol roka sa 

nám našu povesť podarilo zmeniť. A to vďaka 

našim občanom. Preto, že ekonomický 

zvrat je dielom ľudí, ktorí reformu vydržali 

tak statočne. 

Čo teraz treba v Bratislave najrýchlejšie 

budovať? 

Musíme sa rozhodnúť ako má Bratislava 

a Bratislavský kraj v budúcnosti vyzerať. 

Lebo v minulosti sa iba hovorilo, že sa buduje 

Bratislava či Brno, budovala sa však Praha. 

Až teraz sme začali rozvíjať naše hlavné 

mesto. Musíme sa dohodnúť, aké bude, či ho 

budovať dovnútra, či von. Moderné hlavné 

mestá sa rozvíjajú ako aglomerácie a nie ako 

city. Tendencia na bratislavskom magistráte 

je však budovať city. Ale to je preceňovanie, 

lebo mesto, ktoré má 450 tisíc obyvateľov, 

je z hľadiska Európy málo významné. Keď 

sa rozhodneme pre koncepciu – napríklad 

obslužného centra – tak, že koľajová doprava 

pôjde aj cez okresy Malacky, Senec 

a Pezinok, vybudujeme územie, v ktorom sa 

ľudia budú dobre cítiť, kde budú mať dobré 

životné podmienky na bývanie, štúdium, na 

kultúru a šport. A keď tu bude dobré vzájomné 

infraštruktúrne spojenie a prepojenie 

na Viedeň, vznikne aglomerácia, ktorá bude 

poskytovať kultivované a príjemné životné 

prostredie. O tomto sa snažím bratislavského 

primátora presvedčiť... Myslím si, že Bratislava 

a Bratislavský kraj by mali byť kvalitným 

oddychovým centrom. Ale je tu ešte iná 

otázka: Či budeme takým pokojným zázemím, 

povedzme pre Viedeň, alebo či chceme 

z Bratislavy budovať megametropolu. Myslím 

si, že by to malo byť mesto so zázemím, 

kde sa dobre žije. Vďaka nášmu daňovému 

systému sa do Bratislavy začína sťahovať 

mnoho vrcholových manažérov a investorov, 

a ak budeme mať kvalitné cestné spojenie, 

bude ich ešte viac. Treba však myslieť na 

celé Slovensko, na spojenie s Košicami a Prešovom. 

Je škoda začať stavať cesty, či tunel 

a potom nepokračovať. 

Sú kompetencie samospráv VÚC dostatočne 

kryté finančnými zdrojmi? Má 

kraj možnosť priameho získavania finančných 

zdrojov? 

Zatiaľ ešte nie. Samospráva je mladá 

organizácia. Mne sa vidí správny systém, 

že preberáme kompetencie aj so zodpovednosťou 

za peniaze. Musíme sa naučiť s nimi 

hospodáriť. Ak teraz urobíme fiškálnu decentralizáciu, 

vytvoria sa dobré podmienky. Získame 

,,balíky“, ktoré potrebujeme a potom 

môžeme začať racionalizovať. No, a dane už 

budú naše. A ďalej – ak ušetrím, povedzme 

400 miliónov, tak mi zostanú, nikto mi ich 

nevezme a môžem ich vyčleniť na rozvoj. My, 

ako jediný kraj, od tretieho marca tohto roku 

vieme, koľko máme peňazí, ako ich môžeme 

čerpať. 

Trnavský samosprávny kraj má špecifické postavenie v slovenskej histórii i súčasnosti. Je poznačený významnými 

dejinnými udalosťami rovnako ako dynamickým ekonomickým rastom v najživšej prítomnosti a smelými 

perspektívami do budúcnosti. O tomto sa s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Ing. Petrom Tomečkom 

v mene euroREPORTU zhováral publicista Miroslav Janek. 

Môžete stručne charakterizovať 

doterajšie výsledky, ktoré Trnavský 

samosprávny kraj dosiahol od 

svojho etablovania sa po dnešok 

pod vaším osobným manažérskym 

vedením? 

Konštituovanie úradu samosprávneho 

kraja a zavádzanie princípu subsidiarity 

sú obrovským zásahom do 

chodu štátu, preto sa výsledky práce 

prejavia až v ďalších rokoch. Podstatnou 

úlohou dneška je stabilizácia úradu 

samosprávneho kraja, aby sme boli 

schopní vnímať zmeny v regióne a na 

ich základe mohli navrhovať a riešiť priority 

rozvoja kraja. 

V čom vidíte najvýraznejší pokrok 

a v čom zase isté zaostávanie za 

vytýčenými plánmi, alebo, ako sa 

hovorí – kde ležia rezervy v rozvoji 

vášho kraja? 

Do funkcie som nielen ja, ale aj ostatní 

predsedovia samosprávnych krajov 

vstupovali s inými predstavami ďalšieho 

vývoja decentralizácie, než je dnešná realita. 

Predpokladali sme, že regionálne 

samosprávy budú mať vlastný majetok, 

vlastné finančné prostriedky a legislatívne 

právomoci. Zatiaľ v takomto štádiu 

nie sme a predpokladám, že rozvoj 

samosprávneho kraja a určenie rezerv 

bude definované až v strategických plá- 

noch rozvoja EÚ na roky 2007 – 2013, 

kedy by sem mali čerpať hlavnú časť finančných 

prostriedkov z fondov EÚ. 

Oblasť Trnavského samosprávneho 

kraja už dávnejšie umožnila 

etablovanie sa významných zahraničných 

subjektov, ako Sony, Vitana 

a ďalších. Preto nás veľmi zaujíma 

aktuálna situácia pri zabezpečovaní 

podmienok pre urýchlené konštituovanie 

priemyselného parku s 

účasťou významného francúzskeho 

partnera. Aké sú reálne perspektívny 

vzniku tohto parku? 

Priemyselné parky a s tým súvisiace 

prilákanie zahraničných investorov nie 

sú v kompetencii samosprávnych krajov, 

pretože táto právomoc je rozdelená 

medzi štátnu správu a miestnu samosprávu. 

Regionálna samospráva môže 

byť nápomocná iba čiastočne, v rámci 

svojich možností a kompetencií, ktoré 

doteraz prevzala. 

V tejto súvislosti bude zaujímavé 

a možno aj podnetné dozvedieť sa 

viac o spolupráci vás ako vrcholového 

predstaviteľa VÚC s vrcholovým 

predstaviteľom samosprávneho 

orgánu mesta, ktoré poskytlo 

svoj názov aj celému vyššiemu 

územnému celku – teda s primátorom 

mesta Trnava. Aká bola doteraz, 

ako prebieha v súčasnosti a v 

akej podobe by sa mala profilovať 

v budúcnosti? 

V terajšom stupni úrovne legislatívy 

nie je vzťah medzi regionálnou a miestnou 

samosprávou dostatočne upravený. 

Najväčším styčným bodom spolupráce 

je regionálny rozvoj. Z tohto hľadiska 

môžem hodnotiť vzťah a spoluprácu 

medzi mestom Trnava a nami ako štandardnú. 

Predpokladám, že v budúcnosti 

bude spolupráca bližšia a bude prinášať 

obom väčší osoh, to však bude závisieť 

aj od prijatia zákonov, ktoré budú 

vzťah medzi regionálnou a miestnou samosprávou 

upravovať a rozširovať. 

Regióny, vzdialenejšie od Bratislavy, 

zvyknú používať kritické vyjadrenia 

o akomsi bližšie nedefinovanom 

„bratislavocentrizme“. Ako 

tento pojem – alebo skôr jeho obsah 

– vníma váš kraj, ktorý je k Bratislave 

veľmi blízko? Váš VÚC sa 

pravdepodobne s vrcholovými štátnymi 

(koncepčnými, plánovacími, 

regulačnými a najmä finančnými) 

orgánmi dokáže už len vzhľadom 

na neveľkú vzdialenosť dohodnúť 

operatívnejšie – alebo aj vy sa domnievate, 

že bratislavocentrizmus 

existuje? 

Prijatím a zavedením princípom subsidiarity 

a vzniku decentralizovanej Európy, 

Európy regiónov, stratí bratislavocentralizmus 

na význame. Domnievam 

sa, že nie práve štandardný a spravodlivý 

spôsob posudzovania a prideľovania 

štátnych finančných prostriedkov vychádza 

aj z toho, že takmer všetky ústredné 

orgány štátnej správy sídlia v Bratislave. 

Princíp priority hlavného mesta 

je viditeľný, čo je možné dokumentovať 

aj na tom, že Bratislavský samosprávny 

kraj ako jediný v rámci Slovenska dosahuje 

priemer HDP na obyvateľa na 

rovnakej úrovni, ako iné regióny Európy, 

hoci iné kraje Slovenska dosahujú len 

30 percent úrovne regiónov EÚ. 

S akými pocitmi a najmä perspektívami 

ste privítali vstup Slovenska 

do EÚ (keďže sa hovorí, že Európska 

únia je aj združením jednotlivých 

regiónov, nielen kompletných 

štátnych útvarov) a čo máte v pláne 

podniknúť v tom smere, aby sa 

o Trnavskom samosprávnom kraji 

dozvedeli viac v členských štátoch 

EÚ – čo by mohlo následne podnietiť 

aj záujem konkrétnych podnikateľských 

subjektov o spoluprácu s 

partnermi, pôsobiacimi na území 

vášho VÚC? 

Predpokladám, že EÚ začne razantnejšie 

monitorovať členské štáty hlavne 

nových pristupujúcich krajín v zmysle 

subsidiarity a decentralizácie s dôrazom 

na posilnenie právomocí jednotlivých 

regionálnych samospráv. Nielen 

z pohľadu Slovenska, ale aj z pohľadu 

EÚ je potrebné, aby sa týmto problémom 

začali v EÚ zaoberať, pretože nie 

všetky nové krajiny majú stupeň decentralizácie 

a subsidiarity nastavený na 

rovnakú úroveň. Ak má byť Európa Európou 

regiónov, musia mať regióny aspoň 

v principiálnych krokoch, ktoré sa 

týkajú legislatívy, financovania a kompetencií 

rovnakú úroveň, inak by 

medzi sebou nemohli kooperovať. 

Až potom budeme môcť 

hovoriť o konkrétnych projektoch. 

36 37 

Foto: archív 

VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY


POSTAVME DIAĽNICU DO KOMÁRNA DRUHÝ NAJLEPŠÍ 

Nitriansky samosprávny kraj leží v západnej časti Slovenska, ktorá sa všeobecne považuje za ekonomicky 

najrozvinutejšiu. Napriek tomu, jeho situácia nie je jednoduchá. O tom, ako chce krajská samospráva využívať výhody 

a eliminovať nevýhody regiónu, ale aj o ďalšej decentralizácii verejnej správy sa náš spolupracovník Juraj Filin 

zhováral s predsedom NSK doc. Ing. Milanom Belicom, PhD. 

Ktoré danosti vášho kraja sú rozhodujúce 

z hľadiska jeho ekonomického a sociálneho 

rozvoja a čo brzdí tento rozvoj? 

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Nitriansky 

samosprávny kraj je alokovaný v relatívne 

prosperujúcej ekonomickej zóne. Pravda je 

však taká, že jeho ekonomická výkonnosť je 

slabšia a trpí relatívne vysokou nezamestnanosťou. 

Jednou z hlavných príčin je nedobudovaná 

dopravná, hlavne cestná infraštruktúra. 

To nedávno priznala aj vláda SR, keď zaradila 

tento kraj medzi regióny vyžadujúce väčšiu 

starostlivosť, teda medzi tie, ktoré potrebujú 

viac investícií, a tým aj väčšiu podporu mobility 

pracovnej sily. Dodávam, že náš kraj patrí 

medzi najväčšie kraje na Slovensku, rozlohou 

aj počtom obyvateľov prevyšuje susedné kraje 

na západe. 

Skutočnosť, že jeden zo západoslovenských 

krajov, ktorý je aj geograficky 

blízko k trhom vyspelých európskych 

krajín, má také problémy s nedostatkom 

investícií a s nezamestnanosťou, možno 

považovať za paradox. 

Súhlasím. Súvisí to však s historickým vývojom. 

Ako člen Výboru regiónov Európskej 

únie v Bruseli sa zúčastňujem na diskusiách 

o tom, ako riešiť problémy regiónov a s partnermi 

sa zhodujeme v názore, že základom je 

budovanie infraštruktúry. Stretávam sa aj s investormi 

a viem, že by chceli na územie kraja 

prísť, dostanú sa však najďalej po Nitru. Lebo 

len po Nitru je dokončená rýchlostná komuni- 

kácia R1 a za ňou nasleduje cestný „lievik“ a 

veľký hluchý priestor z hľadiska infraštruktúry. 

Snažíme sa presadiť, aby sa táto situácia riešila, 

a to nielen v záujme Nitrianskeho kraja, 

ale aj ďalších krajov a osobitne Banskej Bystrice. 

Vlastný rozvoj teda vidíte v spojení s rozvojom 

iných regiónov. 

Áno, vidím v tom veľkú ekonomickú synergiu. 

Zlepšením dopravných možností sa oživia 

ekonomické aktivity pozdĺž hlavných osí, pretože 

investori vedia, že je tam kvalifikovaná 

pracovná sila a potom prídu aj bez nejakej 

osobitnej podpory. 

Chcem ešte upozorniť, že Výbor regiónov 

predložil Európskemu parlamentu návrh, v 

ktorom vytýčil 32 základných dopravných koridorov. 

Dva z nich sú zaujímavé aj pre nás: 

kombinovaný koridor z Bratislavy do Žiliny a 

ďalej do poľského Gdaňska a dunajská vodná 

cesta. Na cestný ťah hore Považím je 

Nitra napojená spomínaným privádzačom, 

jej slabinou je však železničná 

doprava - ako jediné krajské 

mesto nemá elektrifikovanú trať 

Foto: archív 

a aj na mape železničnej siete je prakticky 

„vygumovaná“. Železničným uzlom sú však 

Nové Zámky. Pokiaľ ide ešte o pomery v Európe: 

dostupné analýzy hovoria o výraznom, 

až niekoľkonásobnom zvýšení intenzity dopravy 

cez strednú Európu v najbližších 10 – 15 

rokoch. Jasné je aj to, že doprava severojužnými 

koridormi v Rakúsku a Švajčiarsku bude 

čoraz viac problematická z dôvodu ochrany 

prostredia vo veľhorách. Preto sa nazdávam, 

že význam slovenského územia sa z tohto hľadiska 

zvýši. 

V poslednom čase sa veľa hovorí aj o 

dobudovaní cestného ťahu cez južné 

Slovensko, čo sa priamo týka aj Nitrianskeho 

kraja. Aká je v tomto vaša predstava? 

Som jednoznačne presvedčený, že túto 

časť nášho kraja treba podporiť aj vybudovaním 

takzvanej južnej diaľnice. Ale na rozdiel 

od niektorých politikov, najmä z SMK, nemám 

predstavu, že tam má byť ďalšia cesta vedúca 

súbežne s existujúcimi ťahmi. Najmä oblasti 

Komárna by veľmi pomohlo prepojenie diaľnice 

D1 cez Hlohovec, Nitru a Nové Zámky do 

Komárna. Tu sú z hľadiska hustoty obyvateľstva 

aj z hľadiska základných ekonomických 

daností lokality, ktoré najviac potrebujú toto 

prepojenie. Navyše, ohromne by tým získala 

aj Bratislava, od ktorej by sa odklonila tranzitná 

kamiónová doprava smerom dolu na 

Maďarsko a na Balkán. Tieto kamióny by už 

nemuseli chodiť na juh veľkým oblúkom cez 

Bratislavu. Takéto prepojenie by určite privítalo 

aj Maďarsko, veď Komárom na druhej 

strane hranice predstavuje jednu z najpriemy- 

selnejších zón. Chcem ešte dodať, že výstavba 

rýchlostnej komunikácie na našom juhu – nemusela 

by to byť priamo diaľnica – by bola 

vďaka dobrým terénnym podmienkam investične 

menej náročná ako inde. Jeden kilometer 

by stál troj- až štvornásobne menej ako v 

horských oblastiach Slovenska. 

Nitra je okrem iného aj významným strediskom 

slovenského poľnohospodárstva 

a celý kraj je výrazne orientovaný na tento 

sektor. V akej situácii sa nachádza v 

súčasnosti a aké sú perspektívy? 

Práve preto, že ide o poľnohospodársku 

oblasť, Nitriansky kraj bol najviac postihnutý 

ekonomickou transformáciou a reštrukturalizáciou. 

Na rozdiel od reštrukturalizácie 

priemyslu v iných regiónoch, tu išlo totiž o 

celoplošný proces, nielen o jednotlivé lokality. 

Na také veľké zmeny, aké sa udiali, nebol 

kraj hlavne v južnej časti pripravený. Pritom 

pracovná sila, vzdelávacia sústava - všetko 

bolo prioritne zamerané práve na tento sektor. 

V súčasnosti sa však niektoré parametre, 

v porovnaní s obdobím spred štyroch, piatich 

rokov, už zlepšujú. Šancou a veľkou výzvou 

pre Nitru, aj z hľadiska investícií, sú biotechnológie. 

Akú úlohu hrá pri rozvoji regiónu a riešení 

jeho problémov samosprávne usporiadanie? 

Úlohou samosprávnych krajov v zmysle 

zákona č. 302/2001 je v prvom rade spoluvytvárať 

sociálnoekonomické podmienky pre 

lepší život občanov. Regionálna samospráva 

funguje v SR niečo viac ako dva roky a za dva 

roky sa taký zložitý systém perfektne vybudovať 

nedá. Máme však aj kritické výhrady v 

tom zmysle, že niektoré dôležité procesy bolo 

možné urýchliť a na druhej strane, iné procesy 

sa zbytočne urýchľovali. Myslím si, že aj vo 

vzťahu k nášmu kraju a jeho problémom sa 

mohlo postupovať zo strany centra senzitívnejšie. 

Oblasti postihnuté nezamestnanosťou, 

ktoré sú sociálne citlivejšie, by podľa mňa 

mali dostávať viac peňazí. 

Treba objektívne priznať, že Bratislava s 

okolím je celkom prirodzene lídrom v oblasti 

prílevu investícií na Slovensko, a to je dôvod, 

prečo tam prichádzajú a ďalej budú prichádzať 

ľudia z ostatných regiónov. Na druhej 

strane, ak sa na to pozeráme z hľadiska celej 

krajiny, máme iba dve možnosti. Prvou je podporiť 

obrovskú migráciu obyvateľstva do tých 

časí, ktoré sú investíciami už dosť nasýtené, 

druhou je urobiť reálne kroky práve v oblasti 

infraštruktúry na motiváciu pohybu kapitálu, 

pričom pracovná sila bude mobilná v rámci 

regiónov a mikroregiónov. 

Priemyselné stredné Považie s prirodzeným centrom v Trenčíne tvorí dnes spolu s Hornou Nitrou a priľahlými okresmi 

jednotný administratívny celok s historicky novými hranicami. Po reforme uskutočnenej v deväťdesiatych rokoch dostal 

kraj na prahu nového tisícročia aj vlastnú samosprávu. Za jej predsedu zvolili občania Ing. Štefana Štefanca, s ktorým 

sa rozprával náš spolupracovník Juraj Filin. 

Trenčiansky samosprávny kraj predstavuje 

jeden z ekonomicky najúspešnejších 

regiónov v SR. Jeho priemysel 

zaznamenal oživenie – aj vďaka príchodu 

investorov, mzdová úroveň je 

nad slovenským priemerom a nezamestnanosť 

je druhá najnižšia, hneď 

po Bratislave. To vám iné kraje môžu 

závidieť. 

My sa s tým neuspokojujeme. Je pravda, 

že miera nezamestnanosti 10,5% je 

relatívne – na slovenské pomery – nižšia, 

ale v našom kraji to predstavuje asi 35 000 

ľudí, a to je akoby celé jedno mesto. Navyše, 

ekonomická výkonnosť nie je v kraji 

rovnomerne rozložená, ale niektoré oblasti 

sú výraznejšie postihnuté dopadmi transformácie. 

Je to predovšetkým okres Prievidza, 

ktorý trpí útlmom banskej činnosti, ale aj kopaničiarska 

Myjava. Snažíme sa riešiť tieto 

problémy aj podporou investorov, ktorí na 

území kraja otvárajú svoje výrobné závody. 

Vážime si každú investíciu, ktorá sem príde, 

no na druhej strane si myslím, že nastal 

čas, aby sme kládli väčší dôraz na produkciu 

s vysokou pridanou hodnotou. Hľadáme 

už prioritne takých výrobcov, ktorí budú 

lepšie využívať a zhodnocovať našu vysokokvalifikovanú 

a veľmi kvalitnú pracovnú silu. 

Máme už „prvé lastovičky“. 

Neďaleko hraníc vášho kraja – v Trnave 

a v Žiline – sa usídľujú dve veľké investície 

svetových automobilových vý- 

robcov. Aký vplyv budú mať na rozvoj 

aj vášho regiónu? Čo chcete urobiť pre 

optimálne využitie tejto šance a pre 

prilákanie nových investorov? 

Na jednej strane nás trochu mrzí, že 

vláda nebola naklonená tomu, aby jedna 

z týchto veľkých investícií neprišla do nášho 

kraja, kde sú veľmi dobré podmienky na výrobu 

automobilov, napríklad v oblasti Dubnice. 

Zároveň však sme optimistickí v tom, 

že práve v Trenčianskom kraji sa bude realizovať 

veľký objem subdodávok pre obidva 

tieto výrobné celky. Už dnes vieme, 

ktoré z existujúcich firiem budú partnermi 

Peugoetu a spoločnosti KIA. Možnosti sa 

otvárajú podnikom strojárskeho, gumárenského 

a elektrotechnického priemyslu. Veríme, 

že v žilinská automobilka bude mať aj 

priamy vplyv na zamestnanosť v severných 

okresoch nášho kraja – v Považskej Bystrici 

a v Púchove. Navyše, v lokalite Dubnice 

nad Váhom vznikne logistické centrum pre 

Kiu, v ktorom sa budú sústreďovať niektoré 

komponenty pred ich montážou v hlavnom 

závode. 

Investorom máme stále čo ponúknuť 

a ďalej pracujeme na zlepšovaní podmienok. 

K dispozícii majú napríklad vyčlenené 

pozemky pre priemyselný park pri Novej 

Dubnici, Dubnici nad Váhom a podobné 

možnosti rozvíjame v lokalitách pri Bánovciach 

nad Bebravou a v novom Meste nad 

Váhom. 

Stredné Považie figurovalo už viackrát 

v úvahách o umiestnení veľkej investície 

nielen pre jeho strojárske tradície, 

ale aj dobrú dostupnosť a dopravnú 

infraštruktúru. V tom ste tiež mali väč- 

šie šťastie ako niektorí vaši susedia. 

Aj tu sú rezervy, ktoré sa snažíme riešiť 

vo svojich rozvojových zámeroch. Je pravda, 

že Považím prechádza diaľnica aj železničný 

koridor. Nemáme však dostatočné prepojenie 

medzi krajským mestom a hornou 

Nitrou a ani smerom na Českú republiku. 

V tom máme dosť veľké ambície, pretože 

by sme chceli dosiahnuť vybudovanie rýchlostnej 

komunikácie od hraníc cez Bánovce 

a Prievidzu až do Žiaru nad Hronom, kde by 

sa napojila na južný ťah. 

Na ekonomické aktivity a kvalitu života 

v regióne má vplyv nielen to, aká je 

cestná a železničná sieť, ale aj aké sú 

autobusové a vlakové spoje. K tým sa 

súčasná vláda nechovala vždy žičlivo 

a je známe, že aj vo vašom kraji boli 

„zrušené“ niektoré trate. 

Áno, konkrétne išlo o zastavenie osobnej 

premávky na štyroch regionálnych tratiach, 

proti čomu sme protestovali. Napokon sa 

obnovila premávka aspoň na trati Trenčín – 

Chynorany. Verím, že problém by sa dal riešiť, 

keby regionálne trate prevádzkovali samosprávne 

kraje, platná legislatíva to však 

neumožňuje. V oblasti autobusovej dopravy 

mala pre kraj veľký význam privatizácia 

SAD Prievidza, ktorá v súčasnosti funguje 

veľmi dobre. SAD Trenčín zatiaľ na podobný 

krok čaká. Ešte by som rád spomenul aj 

leteckú dopravu. Je menej známym faktom, 

že dráha letiska v Trenčíne umožňuje pristávať 

aj stredne veľkým dopravným lietadlám. 

Máme záujem zmeniť ho na civilné letisko 

regionálneho významu, zamerané najmä 

na nákladnú dopravu. 

Ďalším prvkom nového fiškálneho systému 

SR bude štátna pokladnica, ktorá 

by mala spravovať aj peniaze krajov. 

To je ďalší veľký problém. Myšlienka 

riadiť finančné toky pre kraje ústrednou inštitúciou 

ide podľa môjho názoru proti duchu 

samosprávnosti. Ponúkli nám ústupok 

v otázke termínu zavedenia nového systému 

a aj v tom, že štátna pokladnica bude mať 

svoje tzv. organizačné centrá v krajoch. Podľa 

tejto predstavy by sme si sami sledovali 

výdavky na svoje organizácie – školy, domovy 

dôchodcov – a výstup by sme poskytli 

štátnej pokladnici. V konečnom dôsledku tak 

bude štátny úradník rozhodovať o tom, ktorú 

faktúru kedy uhradí a či dá na to súhlas. 

Toho sa obávame a v tom vidíme potlačenie 

princípu samosprávnosti. Najlepšie by bolo, 

keby boli samosprávne kraje z tohto systému 

vyňaté. Teraz už aj ministerstvo financií 

hovorí o „redizajne“ štátnej pokladnice, ale 

tieto prvky v nej chce ponechať. 

Zdá sa, že ste veľmi kritický k vládnym 

reformám. Jednou z nich sa rozčlenila 

aj štátna správa na rezortnom princípe. 

Ovplyvnilo to nejakým spôsobom aj 

vašu prácu? 

Ovorene vám poviem, že táto decentralizácia 

štátne správy sa minula účinkom. 

Mal sa ňou znížiť počet štátnych úradníkov 

a priblížiť výkon štátnej správy občanovi, 

ale nastal skôr opak. Napríklad kým ja ako 

predseda kraja som mal pred touto zmenou 

jedného partnera – krajského prednostu, teraz 

ich mám sedem. Predtým občan našiel 

na jednom okresnom úrade všetky služby, 

teraz sú na rôznych miestach a navyše nekopírujú 

územné usporiadanie. Napríklad 

väčšina okresných kompetencií pre okres 

Ilava sa vykonáva v Trenčíne, ale lesný 

úrad majú v Považskej Bystrici. 

Potom, aj veľkosť obvodov je nerovnomerná, 

niekedy vďaka priamym 

zásahom politických strán. 

38 39 

Foto: archív 



Reforma verejnej správy, ktorej výsledkom 

bolo aj vytvorenie ôsmich VÚC, 

mala priniesť zásadný krok k usporiadaniu 

predovšetkým ekonomického a sociálneho 

života na Slovensku. Ako tento 

krok hodnotíte dnes? 

Koncepcia decentralizácie a modernizácie 

verejnej správy je jednoznačne správne 

nastúpenou cestou. No spôsob reformy a jej 

odbornú stránku zatiaľ ťažko hodnotiť dobrou 

známkou. Každá reforma je zmena. Manažovanie 

zmien je odborná disciplína, ktorá vyžaduje, 

aby ju robili odborníci a aby mala svoje 

vyjednávacie etapy, ktoré tlak reformy a odpor 

proti nej budú eliminovať na minimálnu možnú 

mieru. To by umožnilo jej realizáciu s konsenzom 

aj so zraneniami, ale nie s obeťami, 

alebo nenahraditeľnými finančnými stratami. 

Táto reforma mi pripadá ako zbavenie sa zodpovednosti 

zo strany štátu pre nedostatky odbornej 

spôsobilosti pri riadení chodu štátu. 

S akými podmienkami vstupoval do reformy 

Žilinský samosprávny kraj ? Čo sa 

už podarilo zmeniť? 

Aj keď ŽSK od roku 1989 značne postihla 

konverzia zbrojárskej výroby, ale aj ťažké otrasy 

v poľnohospodárstve, ľudia a podnikateľský 

sektor spolu so samosprávami veľmi rýchlo 

preukázali svoju životaschopnosť. Diverzifikovali 

sa riziká veľkých firiem a potvrdením 

správnosti nastúpenej cesty, je aj fakt, že zahraniční 

investori na celom území ŽSK hľadajú 

priestor pre svoje firmy. Nemám strach o ďalší 

vývoj úspešnosti a zvyšovanie životnej úrovne 

obyvateľstva. To však nie je v šťastí, ako mnohí 

tvrdia, ale v tom, že ľudia využívajú každú príležitosť, 

ktorú zmena po roku 1989 priniesla. 

Vďaka tomu sa mnohé fabriky, začínajú opäť 

oživovať. 

V súčasnosti spravuje ŽSK už naozaj 

takmer celé hospodárstvo kraja, ale aj 

podstatnú časť zdravotníctva a kultúru. 

Ako sa darí nakladať s týmto bremenom? 

Riešenie problémov v zdravotníctve je ťažké 

aj preto, lebo riešiteľov je veľa. Sú s rôznym 

stupňom odbornosti, ale o to viac s cieľom 

rýchlo zdravotníctvo privatizovať a zbohatnúť. 

Je to možno prehnané povedať, ale ten postup 

evokuje zamyslenie, či zdravotníctvo po skončení 

reformy bude mať ešte pacienta, ktorý 

si ho bude môcť dovoliť. V ŽSK sme schválili 

v zastupiteľskom orgáne transformáciu 

všetkých polikliník, lebo sme sa dostali 

len do pozície správcu budov. Navyše 

takého správcu, ktorý spravuje 

prevzaté dlhy a budovy a ktorý ich 

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ 

OČAKÁVA ROZVOJ PRIEMYSLU 

O cieľoch rozvoja Žilinského samosprávneho kraja sa s riaditeľom Úradu ŽSK Ing. Jánom Dreisigom 

zhovárala Gabriela Paulusová 

Foto: archív 

nedokáže z príjmov za nájomné od súkromných 

lekárov splatiť. Navyše nezostáva ani na 

malú reprodukciu, a to už nehovorím o veľkej, 

ktorá je nevyhnutná. Transformácia polikliník 

problém zdravotníctva pomôže riešiť. Dlhšia 

cesta bude pri oddlžení a uplatnení racionalizačných 

opatrení v našich štyroch nemocniciach. 

Neviem však, či nám konkurencia zo 

strany ministra Zajaca a exekútorov dá čas 

na realizáciu efektívneho prevádzkovania nemocníc. 

Ak áno, samospráva tento problém 

vyrieši. 

Na poli kultúry je potrebné povedať, že 

túto oblasť nášho života zanedbali už aj porevoluční 

ministri kultúry. Rozoberať tento problém 

v rovine, kto je vinný, je však dnes scestné. 

Treba ho riešiť v rozpočte zákonom. Ak poznáme 

finančné potreby pre zachovanie hodnôt 

kultúrneho dedičstva a kultúry súčasnej, potom 

je morálnou povinnosťou zákonodarcov 

pomoc kultúre uzákoniť. 

Žilinský samosprávny kraj má najviac 

problémov v školstve. Darí sa riešiť ich? 

Problémy v školstve sa nám darí riešiť. Som 

presvedčený, že v ŽSK sa nenájde študent, 

ktorý by nemohol študovať pre nedostatok 

priestorov, pre nevykúrené miestnosti, zatekajúce 

strechy alebo nekvalitný učiteľský zbor. Je 

to cesta ešte dlhá, ale vieme ktorým smerom 

vedie a aké technické prostriedky, financie 

a kvalitné ľudské zdroje potrebujeme na dosiahnutie 

cieľa. V kraji máme všetky typy škôl 

vrátane štyroch vysokých. Žilinská univerzita 

má už sedem fakúlt, v Martine sídli Jeséniova 

lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bra- 

tislave a fakultnou nemocnicou, v Liptovskom 

Mikuláši Vojenská akadémia so štyrmi fakultami 

a v Ružomberku Katolícka univerzita. 

Sme už riadnymi členmi Európskej únie. 

Ako ste pripravení na čerpanie fondov 

z EÚ? 

Nielen náš kraj, ale z poznania aj iné fyzické 

osoby a organizácie reagovali absolútne 

fundovane a v termínoch. Ako nezodpovedný 

však hodnotím prístup príslušných ministerstiev, 

ktoré nie sú kapacitne pripravené všetky 

projekty objektívne vyhodnotiť. Zo strany predkladateľov 

bude veľká nespokojnosť a sklamanie. 

Panuje názor, že klientelizmus zohráva pri 

vyhodnotení alebo nevyhodnotení projektov 

veľkú úlohu. Nezodpovedná je aj diskriminácia 

vyspelejších regiónov, ktoré podľa niektorých 

vyhlásení budú vyradené zo súťaže práve len 

preto, že sú už vyspelejšie. 

Ako je kraj pripravený na rozvoj cestovného 

ruchu? 

V Žilinskom kraji sú veľmi dobré podmienky 

na rozvoj cestovného ruchu. Kvalita podmienok 

je daná horskými masívmi s podmienkami 

pre horské športy, ale aj zdrojmi termálnych 

a liečivých vôd, jaskyňami, vodnými plochami 

a tokmi, kultúrnymi a historickými pamiatkami. 

Mimoriadne priaznivá je poloha kraja 

blízko dôležitých trhov v Poľsku a v Českej republike 

a tak prevažnú časť kraja tvorí územie 

medzinárodného významu pre cestovný ruch. 

Je tu bezmála 620 ubytovacích zariadení s vyše 

19 400 posteľami, množstvo stravovacích 

a reštauračných zariadení. Otázkou však zostáva 

kvalita služieb. 

Na aprílovom zastupiteľstve samosprávneho 

kraja bola schválená Koncepcia rozvoja 

cestovného ruchu v ŽSK. Za významné na 

margo tohto materiálu pokladám aj vyjadrenie 

doc. Ing. Petra Patuša, PhD z Katedry 

cestovného ruchu a spoločného stravovania 

Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. 

Citujem: „...uvedený materiál hodnotím vysoko 

pozitívne. Je dôkazom, že Žilinský samosprávny 

kraj má skutočne záujem o podporu rozvoja 

cestovného ruchu na svojom území. Aj napriek 

niektorým pripomienkam predstavuje existujúci 

materiál dobrý východiskový podklad pre 

koordináciu rozvoja cestovného ruchu v ŽSK, 

obsahuje tiež množstvo cenných informácií 

pre podnikateľské a ostatné subjekty cestovného 

ruchu, ako aj štátnu správu a samosprávu“. 

Sú pripravené aj iné aktivity na podporu 

rozvoja cestovného ruchu, súvisia s prírodnými 

danosťami, ktoré sú ideálne a neopakovateľné 

v priestore Európy. Ako sa podarí naplniť tieto 

ciele záleží len na ľuďoch. 

KVALITNÉMU ROZVOJU REGIÓNU 

CHÝBA INFRAŠTRUKTÚRA 

S predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja prof. RNDr. Milanom Marčokom, DrSc. sa zhovárala naša 

spolupracovníčka Gabriela Paulusová. 

Banskobystrický samosprávny kraj vstupoval 

do nových podmienok s nie veľmi lichotivými 

prívlastkami. V tom čase mal vysoké 

percento nezamestnanosti, krachujúci 

strojárenský priemysel, zadĺžené mestá a 

obce. Čo sa podarilo zmeniť? 

Vyššie územné celky boli zriadené zákonom 

k 1. januáru 2002. K dnešnému dňu je to necelých 

dva a pol roka, čo je krátky čas na to, aby 

sa situácia v regióne výrazne zmenila. Napríklad 

strata trhov na východe, konverzia zbrojárskej výroby, 

netransparentná privatizácia, nedostatočná 

podpora malého a stredného podnikania ako 

dynamizujúcej zložky ekonomiky, nedostatočný 

prílev zahraničného kapitálu pre zlú dopravnú 

dostupnosť regiónu, je dôsledkom mnohých faktorov, 

ktoré ovplyvňovali vývoj ekonomiky kraja 

po roku 1989. Tendencie k oživeniu v priemysle, 

ktoré v niektorých oblastiach nesporne nastali 

– nárast produktivity, nárast tržieb i exportu 

– boli negatívne ovplyvňované drahými úverovými 

zdrojmi, čo malo za následok ich nedostupnosť 

pre podniky. Toto sú všetko faktory, ktoré 

sa z krajskej úrovne nedali ovplyvniť. A nedokončená 

fiškálna decentralizácia znovu ani vyšším 

územným celkom neumožňuje vyrovnávať tie 

najvýraznejšie disparity v regióne. To však neznamená, 

že nerobíme kroky na zmenu tohto 

stavu. Poslanci BBSK v novembri 2002 prijali 

Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho 

rozvoja BBSK, ktorým sa samosprávny kraj riadi 

pri výkone svojej činnosti a zároveň zabezpečuje 

všestranný rozvoj svojho územia. 

Sme už riadnymi členmi Európskej únie. 

Ako je kraj pripravený na čerpanie fondov 

z EÚ? 

Banskobystrický samosprávny kraj a väčšina 

jeho partnerov sú pripravení na čerpanie 

týchto prostriedkov. Už doteraz sme napríklad 

realizovali veľmi úspešný projekt Poradensko- 

-sprostredkovateľské a monitorovacie stredisko 

pre podporu absolventov pri uplatnení sa na 

trhu práce. Prostriedky na jeho financovanie 

sme získali z Grantovej schémy rozvoja ľudských 

zdrojov Phare 2000. Vlani bolo z predvstupových 

fondov EÚ podporených 34 projektov, ktoré boli 

zamerané práve na riešenie nezamestnanosti. 

Ich predkladateľmi boli mestá a obce, neziskové 

organizácie a vzdelávacie inštitúcie pôsobiace 

na území Banskobystrického kraja. 

Pripravenosť potvrdzuje aj množstvo projektov 

podaných v rámci grantových schém Phare a 

projekty podané v rámci prvej výzvy Operačného 

programu Základná infraštruktúra, ako aj projektové 

zámery v tzv. zásobníku projektov. Ten sme 

pripravili v spolupráci s mestami, obcami a podnikateľskými 

subjektmi pre všetky operačné 

programy. V oblasti priemyslu máme pripravené 

zámery na vytvorenie nových a rozšírenie existujúcich 

podnikov a na obstaranie nových progresívnych 

technológií. Okrem odvetví drevospracujúceho 

a strojárskeho priemyslu, máme projekty 

na úspory energie a na využitie obnoviteľných 

energetických zdrojov. Sústreďujeme sa na rozvoj 

elektrotechnického priemyslu a informačných 

technológií, rozvoj cestovného ruchu s dôrazom 

na dobudovanie kvalitných ubytovacích a reštauračných 

zariadení, poľnohospodárskej prvovýroby 

a spracovateľských kapacít potravinárskeho 

priemyslu. Banskobystrický samosprávny kraj sa 

aktívne zapája do činnosti rôznych organizácií 

Európskej únie. Ako prvý zo Slovenska sme sa 

stali členom Združenia európskych regiónov. 

Aké sú perspektívy vstupu zahraničného 

kapitálu a podpora priemyselných parkov? 

BBSK v spolupráci s miestnymi samosprávami 

pripravuje vybrané priemyselné zóny pre 

výstavbu priemyselných a vedecko-technologických 

parkov. Tieto zóny sú vytypované tak, aby 

boli proporcionálne rozmiestnené po území celého 

kraja. Vzhľadom na tradíciu v strojárskej 

výrobe máme ambície pritiahnuť subdodávateľov 

pre automobilový priemysel, a to hlavne do 

existujúcich výrobných podnikov. Tento spôsob 

je zatiaľ najoptimálnejšou formou začlenia priemyselných 

podnikov regiónu do organizačných 

štruktúr veľkých nadnárodných spoločností a ich 

nepriamym vstupom na svetové trhy. Zároveň rokujeme 

s potenciálnymi investormi, o ktorých sa 

zatiaľ podrobnejšie nebudem hovoriť. Sú to dôverné 

informácie. Po dlhej dobe, keď zahraniční 

investori obchádzali náš kraj zdá sa, že si už našli 

cestu i k nám. Za dôležité považujeme komunikáciu 

a pomoc miestnej samospráve, aby sme 

spoločne zabezpečili pre potenciálnych investorov 

atraktívne a konkurencieschopné podmienky. 

Opatrením na podporu malých a stredných 

podnikateľov bude podpora budovania podnikateľských 

inkubátorov a vytvorenie podmienok pre 

celoživotné vzdelávanie živnostníkov. 

Aká je podpora cestovného ruchu v kraji? 

Rozvoj cestovného ruchu je jednou z našich 

najdôležitejších priorít. Náš kraj má pre tento 

sektor ideálne podmienky. Najvýznamnejší potenciál 

pre rozvoj domáceho, ako aj zahraničného 

cestovného ruchu je v severnej časti kraja. 

Na letnú rekreáciu je zas predurčená najmä 

južná časť regiónu. Množstvo minerálnych a 

termálnych vôd dáva veľmi dobré predpoklady 

pre rozvoj kúpeľníctva. Krásy nášho regiónu objavili 

aj zahraniční investori, ktorí majú záujem 

investovať do vybudovania komplexných stredísk 

cestovného ruchu. 

Ešte z predvstupovej pomoci sme sa uchádzali 

o grant na spracovanie Stratégie rozvoja 

cestovného ruchu v BBSK, v ktorej budú vytýčené 

smery rozvoja CR v našom kraji. Či tento 

projekt uspel, by sme sa mali dozvedieť už 

v najbližších dňoch. Projektové zámery, pripravené 

na Sektorový operačný program Priemysel 

a služby, na ktorých spolupracovali s podnikateľmi 

a samosprávami aj naši pracovníci z oddelenia 

cestovného ruchu, sú v hodnote vyše 

100 mil. EUR. Zamerané sú najmä na dobudovanie 

stredísk cestovného ruchu, vybudovanie 

cykloturistických trás naväzujúcich na európske 

cyklomagistrály, na rozvoj kúpeľníctva, vidieckej 

turistiky a agroturistiky a dobudovanie priestorového 

informačného systému a funkčnú sieť 

turistických informačných kancelárií prepojených 

jednotným databázovým programom. Na 

rozvoj kúpeľno-relaxačného cestovného ruchu 

sú už konkrétne projektové zámery ako speleosanatórium 

a wellness centrum rekondično- 

-rehabilitačných aktivít SVEJAN Bystrá, rekonštrukcia 

a dostavba kúpeľného areálu Sklené 

Teplice, zvýšenie a skvalitnenie prevádzkových 

kapacít v kúpeľoch Brusno, Číž, Dudince, Kováčová 

a Sliač. Veľké rezervy vidíme vo využití vinárskych 

tradícií, vo vidieckej turistike a agroturistike. 

Chceme prispieť i k rozvoju a ďalšiemu 

využitiu lazníckych oblastí ako krajinotvorného 

prvku, podporiť región Hontu, iniciovať rozvoj 

zóny oddychu v regióne Detva, Podpoľanie, Poltár. 

V oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky 

sa otvára priestor pre zapojenie málo 

kvalifikovanej pracovnej sily, čo by 

prispelo k zabráneniu vysídľovania 

z niektorých oblastí. 

40 41 

Foto: archív 



S Rudolfom Bauerom, predsedom VÚC Košického samosprávneho kraja, sa rozpráva publicista Tibor Ferko. 

Košický a Prešovský samosprávny kraj 

dali na známosť svoje obavy, či investičné 

stimuly pre Hyundai – Kia nevyčerpajú aktuálny 

potenciál vlády a východ Slovenska 

nezostane sedieť na lavičke náhradníkov. 

Môže dnes ponúknuť Košický kraj také 

projekty na investície, ktoré by si vyžadovali 

spolufinancovanie štátu? 

Osobne sa teším, že taká veľká investícia 

prišla na Slovensko a na Považí sa umiestnila 

silná investícia na automobilové závody. Pomôže 

to slovenskej ekonomike k dynamickejšiemu 

rozvoju, na druhej strane má to taký dôsledok, 

že rozdiely medzi regiónmi krajiny sa zväčšujú 

a, žiaľ, budú sa zväčšovať aj v najbližších 

rokoch. Preto je samozrejmé, že chceme, aby 

centrálna vláda venovala väčšiu pozornosť vyrovnávaniu 

regionálnych rozdielov, pretože je to 

jeden z hlavných cieľov národného rozvojového 

programu, ide však aj o solidaritu. Takmer žiadne 

nástroje na regionálne vyrovnávanie centrálna 

vláda dnes nepoužíva a nie je v našich silách 

riešiť to len na úrovni regiónu. Máme pripravené 

projekty, máme niekoľko miest, kde sa môžu 

priemyselné parky rozvíjať, sú už pripravené 

lokality, kam by mohol prísť aj väčší investor, 

pravda, nie taký, ktorý vyžaduje prítomnosť 

diaľnice, lebo nie je v našich silách, aby sme ich 

postavili. Snažíme sa, aby malo väčšiu prioritu 

napojenie Košice – Miškovec respektíve Košice 

a štátna hranica s Maďarskom. Týmto smerom 

by sme boli skôr napojení na diaľničnú sieť nielen 

zo západu. Odtiaľto už k nám už rýchlejšie 

spojenie prichádza. Robíme marketing kraja 

v zahraničí, naposledy sme boli vo Viedni. Spolu 

s Agentúrou pre rozvoj cestovného ruchu sme 

prezentovali možnosti rozvoja turistiky v kraji 

pre rakúskych touroperátorov a novinárov. Bolo 

o to veľký záujem. Robíme takéto aktivity, aby 

sa o nás vedelo. Nie je to len cestovný ruch, ale 

aj strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky 

priemysel. Chceme budovať celky, ktoré by boli 

k dispozícii nielen pre priemysel, ale aj pre služby. 

V takýchto celkoch by sme vedeli zabezpečiť 

podporné aktivity pre väčších podnikateľov na 

území Slovenska, ale aj okolie. Subdodávateľské 

subjekty by boli v ich tesnej blízkosti. 

V ktorých lokalitách uvažujete o priemyselných 

parkoch? 

Najviac je pripravená lokalita v Kechneci, 

dobre sa pripravuje a rozbieha priemyselný 

park v Spišskej Novej Vsi, takisto v Michalovciach. 

V Strážskom ponúkame priestory, ktoré 

už tam sú z čias, keď sa pripravoval park, žiaľ, 

veľmi sa to spomalilo. Pre Rožňavu boli vyčlenené 

prostriedky z Phare, ale sa to pozdržalo. 

Pripravujeme tiež lokalitu medzi Košicami 

a Prešovom, ktorá by pomohla 

spojeniu medzi týmito mestami. 

Mesto Košice pripravuje podmienky 

Foto: archív 

STRATÉGIA A PROJEKTY 

NA SPOLOČNÉ AKTIVITY 

na výstavbu parku na Pereši. Valaliky sú ďalšou 

lokalitou na takýto zámer. 

Nebola však možnosť sa uchádzať o podobnú 

investíciu, ako je Hyundai – Kia, 

keď najväčšia ťarcha na financovanie 

bude spočívať na stavbe 40 km diaľnice 

do Žiliny? Z pozície Košíc bude diaľnica 

prístupná od Miškovca už tohto roku. 

Z Košíc na hranicu treba postaviť len 20 

kilometrov rýchlostnej cesty po ideálnej 

rovine a z maďarskej strany je do Miškovca 

tiež rovina. Pre akúkoľvek fabriku je 

celkom jedno, či sa jej otvorí cesta na eu- 

rópske trhy cez hornaté Slovensko alebo 

iný susedný štát. 

To je síce pravda, ale my sme do procesu 

rokovania s Hunday-Kia nevstupovali, lebo tam 

musí krajina vystupovať jednotne ako celok 

a nemám ani informácie o tom, akým spôsobom 

bol ponúkaný košický región. Pokiaľ my by 

sme mali vládnu garanciu, že v roku 2008 bude 

dokončená diaľnica a Košice – Prešov budú prepojené 

na diaľničnú sieť smerom na Miškovec, 

potom by určite bol iný záujem aj takých veľkých 

investorov a Košický kraj by bol v inej pozícii. 

Bola by to obrovská výhoda pre dynamizovanie 

rozvoja Košického aj Prešovského kraja. 

Nakoľko sú produktívne regionálne kontakty 

medzi Košickým a Prešovským krajom 

osobitne, ale medzi ostatnými krajmi 

na Slovensku? 

Špeciálne s Prešovským krajom máme viacero 

spoločných aktivít. Máme podpísanú dlhodobú 

zmluvu o spolupráci. Viac spoločných akcií 

je v zahraničí, podali sme napríklad projekt pod 

názvom Poker, ktorý po analýze chce ponúknuť 

aj konkrétny návrh, akým spôsobom má tento 

východoslovenský región vystupovať spoločne. 

V odpadovom hospodárstve máme spolu aktivity 

a spoločnú stratégiu vo viacerých oblastiach. 

Máme záujem o veľmi exkluzívnu spoluprácu 

s Prešovským samosprávnym krajom. Čo sa 

týka iných krajov: s Banskobystrickým a s dvoma 

maďarskými župami sú pripravené alebo už 

aj dohodnuté zmluvy. Som v stálom kontakte aj 

s inými predsedami VÚC. Spoločnú kanceláriu 

máme v Bruseli s Bratislavským samosprávnym 

krajom. 

Ako pokročila spolupráca so severomaďarskou 

župou? 

Pracujú podobné skupiny aj na tejto úrovni. 

Jeden projekt sa veľmi dobre rozvíja na Gemeri, 

kde sa usilujeme urýchliť rozvoj tohto regiónu. 

Týka sa to časti na slovenskej strane a Agteleku 

v Maďarsku. Máme spoločné aktivity aj v kultúrnej 

oblasti. Tohto roku máme byť pozvaní na 

tokajský festival. 

Máte informácie, ako postupuje výstavba 

rýchlostnej cesty z Miškovca na naše hranice? 

Táto cesta sa stavia, dokonca ju stavujú košické 

Inžinierske stavby, ktoré robia hlavne obchvaty 

obcí a podľa posledných informácií budú 

v roku 2008 na slovenskej hranici. 

Aké sú konkrétny výstupy zo spoločnej regionálnej 

kancelárie v Bruseli? 

Aktivity vyvrcholili počas slovenského týždňa 

v Bruseli. Zúčastnili sme sa na troch aktivitách: 

výstava obrazov maliarov KSK, seminár pre regionalistov 

a v záverečný deň sme rozdali materiály 

o našom regióne a prezentovali sme sa 

aj tokajským vínom a slovenskými jedlami. Táto 

kancelária pravidelne poskytuje informácie v písomnej 

podobe o tom, čo sa deje v Bruseli, čo 

je práve zaujímavé a aké sú aktuálne možnosti. 

Nedávno sa náš zástupca sa zúčastnil konferencie, 

na ktorej sa špecificky hľadali projekty 

na medziregionálnu spoluprácu. 

Registrujete už aj konkrétny záujem o región? 

Mali sme pracovné rokovania s tými, ktorí 

mali záujem prísť k nám. Ale potom už títo 

záujemcovia idú vlastnou cestou, prídu si najprv 

prostredie otestovať a niečo aj vyskúšať. 

Nedávno tu bola jedna belgická strojárenská 

firma, ktorá chce vytvoriť 85 pracovných príležitostí 

a už sa v Košiciach aj zaregistrovala. Na 

základnú infraštruktúru sme podali šesť projektov 

v hodnote 140 miliónov korún. V spolupráci 

s Technickou univerzitou máme zámer vybudovať 

vedecko-výskumné centrum. Je to relatívne 

veľký projekt. Je toho dosť, na čo sa zameriavame. 

PREŠOV? VEĎ TO JE SLOVENSKO! 

S predsedom Prešovského samosprávneho kraja Petrom Chudíkom hovorí o aktivitách na zviditeľnenie regiónu 

redaktor Jozef Jurčišin. 

Na začiatku roka 2004 ste si dali predsavzatie, 

že po období budovania úradu 

Prešovského samosprávneho kraja 

začnete ho, ale aj celý vyšší samosprávny 

celok zviditeľňovať predovšetkým v 

zahraničí. Darí sa vám v tomto smere? 

Či sa myšlienku darí napĺňať, to musí 

povedať občan, volič. Z môjho pohľadu vykonali 

sme už dosť. Prešovský samosprávny 

kraj urobil viac prezentácií v Bruseli, Írsku, 

Poľsku, Česku. Základom je zviditeľňovať 

kraj cez Brusel, cez štruktúry Európskej 

únie. Založili sme v máji 2003 v Bruseli zastúpenie 

nášho kraja a stal som sa členom 

Výboru regiónov EÚ. Aj to sú nejaké výsledky. 

Chceme byť partnerom pre každého v 

únii. V Bruseli som občas zachytil chabé 

vedomosti o Slovensku, o Prešovskom kraji. 

Len na základe drobnej mravčej práce sa to 

môže zmeniť. A môžem povedať, že sa to 

mení k lepšiemu. Dnes už sú aj také reakcie 

– Prešov? Veď je to Slovensko. V takomto 

ponímaní celého problému si myslím, že 

napredujeme. Akékoľvek rozvojové aktivity 

sú nemysliteľné bez toho, aby región nebol 

v povedomí zahraničia. V tom je to práca 

ťažká a na dlhé obdobie. Iný spôsob však 

ani neexistuje. 

Ako vnímate celú problematiku regionálneho 

rozvoja? 

Ide o hlavné zameranie činnosti úradu 

a verím, že aj celého zastupiteľstva, poslancov. 

Veľmi sa spoliehame na to, že medziregionálne 

vyrovnanie pôjde cez fondy EÚ 

a, samozrejme, chceme z nich čo najviac 

získať. Cesta k nim vedie len cez túto oblasť. 

Práve sme v období, keď čakáme na 

prvé zdroje zo štrukturálnych fondov. Zatiaľ 

boli len dve výzvy na lokálnu infraštruktúru. 

Teraz sú už vypísané ministerstvom hospodárstva 

aj ďalšie výzvy do operačného 

programu priemysel a služby. Prvé peniaze 

môžu prísť ku koncu tohto roka, ale skôr 

ich očakávam až na budúci rok. Chceme, 

aby tých schválených projektov bolo z Prešovského 

kraja čo najviac. Nemusia byť 

všetky len tie, ktoré robila „vúcka“. Ide aj 

o také, pri ktorých spolupracujeme s inými, 

alebo podajú ich iné právnické subjekty a 

my ich podporíme. Zriadili sme od 1. septembra 

2003 Rozvojovú agentúru Prešovského 

samosprávneho kraja. Pripravila asi 

20 projektov a ak by boli všetky schválené, 

tak by prišlo do kraja okolo 450 miliónov 

Sk. Naopak, nešťastný som z toho, že nám 

nevychádza typ na vedúceho odboru regionálneho 

rozvoja na úrade. Chvalabohu, že 

agentúra šliape, chceme ju rozšíriť a v budúcom 

období premeniť na implementačnú. 

Nebude to mať ľahké, pretože pôsobí vo veľ- 

mi konkurenčnom prostredí už aj súkromných 

agentúr. Na druhej strane, agentúra 

PSK má veľa nespochybniteľných predností. 

Bol by som rád, keby prichádzali podnety aj 

od predstaviteľov miest a obcí v pôsobnosti 

našej vúcky. Mojím hlbokým presvedčením 

je, že regionálny rozvoj musíme začať spustením 

realizácie projektu priemyselného 

parku medzi Prešovom a Košicami. Spolu 

s miestnou samosprávou sme už podnikli 

niekoľko konkrétnych krokov, uskutočnili sa 

rokovania. 

Pred rokom vstúpil Prešovský samo- 

správny kraj do Bruselu vytvorením 

svojho zastúpenia. Naplnili sa vaše 

predstavy o jeho fungovaní a čo ste 

vlastne chceli ním dosiahnuť? 

Keď sme otvárali zastúpenie v Bruseli, 

mali sme informáciu, že je to v poradí 172. 

región, ktorý niečo také otvára. Dnes je regionálnych 

misií viac ako 200. To je jasný 

príklad, že zastúpenia majú svoje opodstatnenie. 

Ide o zviditeľnenie regiónu a v prvom 

rade o skoré informácie z Bruselu. Vo 

svete platí, že dobrá a skorá informácia je 

na nezaplatenie. Navyše nás zastúpenie v 

Bruseli vychádza veľmi lacno. Začínali sme 

s jedným pracovníkom, veľmi skúseným Svenom 

D´Orom, ale začiatkom tohto roka dal 

prednosť lukratívnej ponuke a odišiel mimo 

Belgicka. Chceli sme tam mať dvoch pracovníkov, 

ale zostala opäť len jedna osoba. 

Zastúpenie bude rozhodne potrebné rozšíriť. 

Som rád, že o takomto kroku uvažujú aj 

iné kraje. Hovoríme aj o vzniku Slovenského 

domu, v ktorom by boli všetky slovenské 

zastúpenia. Mohlo by to byť od 1. januára 

2005. Bol by to dobré a správne rozhodnutie. 

Môžeme pomôcť cennými skúsenosťami. 

Vďaka zastúpeniu som už mohol byť 

štyrikrát na zasadnutí DG Regio – Generálneho 

riaditeľstva pre regionálnu politiku 

Európskej komisie a rozprávať s pánmi Wolfom, 

Backleym, Rasmussenom, teda s ľuďmi, 

ktorí o niečom v únii rozhodujú, majú na 

starosti fondy. Vymenili sme si názory, čo by 

sme my chceli, oni povedali, čo sa dá, čo 

sa nedá. Je to množstvo už drobných akcií. 

Slovensko sa rozhodlo ísť cestou členstva v 

únii. Je našou povinnosťou ako regiónu, ako 

kraja etablovať sa a kancelária v Bruseli je 

toho nevyhnutnou súčasťou. Ak chceme napredovať, 

musíme spolupracovať s regiónmi 

EÚ. Už máme zmluvy s talianskym Abruzzo, 

s českými Pardubicami, s Malopoľským vojvodstvom. 

Ideme však aj za naše východné 

hranice a v najbližšom období uzavrieme 

deklaráciu o spolupráci medzi PSK a Ivanofrankovskou 

oblasťou. V máji som bol v 

Krakove pripravovať konferenciu na vznik 

výboru regiónov v samotnej Visegrádskej 

štvorke. Podpora projektu je, a tak v októbri 

2004 by sa fórum mohlo zísť. Obyvateľov 

krajín V4 je viac ako 65 miliónov Sk. A drvivá 

väčšina sú Slovania, čo je nová dimenzia 

v EÚ. 

Vaším významným osobným úspechom 

je, že ste sa stali členom Výboru pre regióny, 

poradného orgánu EÚ. 

Za stálych členov výboru s hlasom rozhodujúcim 

boli 11. mája schválení deviati 

zástupcovia Slovenska. Z toho sú šiesti (piati 

predsedovia krajov) za regionálnu samosprávu. 

Som veľmi rád, že som medzi nimi, 

pretože môžem veľa urobiť pre zviditeľňovanie 

Prešovského kraja v zahraničí a v Bruseli. 

Množstvo týchto aktivít je hradené z fondov 

EÚ, mne samému napríklad cestovné a všetky 

náklady s výkonom funkcie. Zasadnutia 

výboru spájame so stretnutím v Bruseli. Chcem 

sa etablovať a ukázať sa v Bruseli. A 

nielen tam. Naposledy 14. mája sme sa tak 

prezentovali v Írsku na zasadnutí politickej 

skupiny výboru Európska aliancia. Prezentácia 

nášho kraja sa všetkým členom veľmi 

páčila a došlo to až do záveru, že ďalšie zasadnutie 

skupiny bude v Prešovskom kraji. 

Možno sú to maličkosti, možno väčšie veci, 

ale v každom prípade treba postupovať ďalej. 

Vrcholom bolo moje prijatie ministrom Írska 

pre zahraničie Dickom Rocheom. Vieme, 

že v prvom polroku 2004 je predsedajúcou 

krajinou EÚ Írsko. Keby nebolo môjho 

členstva vo výbore, nebolo by takého 

stretnutia. Želám si, aby čoskoro 

osoh z takýchto aktivít pocítili 

aj občania Prešovského kraja. 

42 43 

Foto: archív 


TRIPARTITA SÚ TRAJA ALEBO VIACERÍ? 

Problematika tripartity – to znamená trojuholníka, ktorý by mal harmonicky a efektívne pôsobiť v priesečníku vláda SR 

– organizácia zamestnávateľov a organizácia zamestnancov – došlo v poslednom období k dramatickým zmenám, a 

to nielen na úrovni koncepčného uvažovania o zmysle takéhoto mechanizmu, ale aj v rámci organizácie zamestnávateľských 

zväzov. Od doterajšej unitárnej organizácie zamestnávateľov – AZZZ sa rozhodlo odčleniť viacero jej významných 

členov, ktorí založili novú organizáciu – Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ). S jej viceprezidentom a zároveň 

predsedom predstavenstva Slovnaft, a.s. Ing. Slavomírom Hatinom sa o novovzniknutej situácii zhováral spolupracovník 

euroREPORTU Miroslav Janek. 

Čo bolo hlavným dôvodom na založenie 

novej organizácie zamestnávateľov 

– Republikovej únie zamestnávateľov? 

Bola to určitá nespokojnosť s činnosťou 

AZZZ SR alebo iné dôvody a ako vy osobne 

vnímate tento vývoj, ktorý vyústil do 

založenia vašej únie? 

Do vzniku Republikovej únie zamestnávateľov 

koncom marca tohto roka sa väčšina 

jej členov zúčastňovala na činnosti Asociácie 

zamestnávateľských zväzov a združení 

SR – AZZZ. Na pozitívach činnosti AZZZ SR 

bude RÚZ, samozrejme, pokračovať, chceme 

sa však vyvarovať určitých nedostatkov, súvisiacich 

napríklad so zbytočným zaťažovaním 

orgánov zamestnávateľskej organizácie veľmi 

širokým spektrom problémov. 

Alternatívna organizácia RÚZ vznikala 

z podnetu viacerých zamestnávateľských 

zväzov, ako sú: Zväz obchodu, Drevárske 

združenie, Lesnícke združenie, Zväz dopravy 

a spojov a iné. Zväzy nadobudli presvedčenie, 

že AZZZ SR nie je reformovateľná, pretože sa 

o to už dlhší čas usilovali a k žiaducim zmenám 

stále nedochádzalo. Nebola spokojnosť 

najmä so štýlom práce, s presadzovaním partikulárnych 

záujmov, často sa odchádzalo pri 

rokovaniach od prvoradej zamestnávateľskej 

politiky. 

Postupne sa k iniciatíve vytvoriť novú organizáciu 

pridali ďalšie zväzy, predovšetkým 

zo Združenia priemyselných zväzov SR, družstevné 

zväzy a samostatne aj niektoré podnikateľské 

subjekty – napríklad Slovnaft, a.s., čo 

sa nakoniec stalo predpokladom pre reálne 

založenie RÚZ ako novej, silnej zamestnávateľskej 

organizácie. 

RÚZ sa pri svojom vzniku deklarovala ako 

organizácia zamestnávateľov, ktorej cieľmi je 

chrániť spoločné zamestnávateľské záujmy, 

ochraňovať členov pred obmedzovaním ich 

podnikateľských práv a slobôd, podieľať sa 

aktívne na trvalom zlepšovaní podnikateľského 

prostredia. Svoju činnosť bude vykonávať 

na princípoch dobrovoľnosti, slobody názoru, 

prejavu a slobody politickej príslušnosti. 

mechanizmu v SR vznikla požiadavka, aby 

každý sociálny partner mal v tripartite jedného 

zástupcu. Tu kdesi je začiatok vytvorenia, 

ako sám uvádzate, hybridnej, mamutej zamestnávateľskej 

organizácie. 

Po určitom čase splynul do AZZZ SR aj 

vtedajší Zväz priemyslu SR, ktorý sa snažil 

zastrešovať svojimi aktivitami agendu kvality 

podnikateľského prostredia a problematiku 

hospodárskej a priemyselnej politiky. Neskôr 

sa ukázalo toto splynutie ako nie príliš vhodné 

pre potreby priemyselnej praxe. 

Pod jednou strechou AZZZ SR sa takto 

ocitli organizácie podnikateľské i verejného 

sektora. Podnikateľské organizácie – a to je 

jedno, či majú charakter priemyselný, dopravný, 

obchodný, alebo poskytujú rôzne služby 

– sú tvorcami zdrojov verejného rozpočtu, 

zatiaľ čo druhý sektor ich predovšetkým spotrebúva. 

Odlišnosti sú aj v oblasti zamestnávateľskej, 

napríklad pri uplatňovaní zákonníka 

práce a zákonníka o verejnej službe. 

návateľskej asociácie a takto matematicky 

– nie politicky – tento problém logicky 

uzavrieť? 

Keďže nedávno bola predstaviteľmi vlády 

SR oznámená príprava nového zákona 

o uplatňovaní tripartitného mechanizmu, radšej 

spoločne počkajme na formuláciu nového 

zákona. RÚZ sa bude pochopiteľne usilovať, 

aby sa mohla k návrhu zákona vyjadriť. Rozhodujúce 

slovo bude mať vláda a parlament. 

Pokiaľ sa týka účinkovania RÚZ v tripartite 

v súčasnosti, navrhli sme prerozdelenie členov 

tripartity za zamestnávateľov s tým, že 

časť z nich by zastupovala RÚZ a to bez zmeny 

personálneho obsadenia. Bohužiaľ nedošlo 

ku konsenzu s AZZZ SR. 

Nie je celkom jasné, prečo po včlenení 

bývalého Zväzu priemyslu SR do AZZZ 

SR opätovne pôsobí podobná organizácia, 

čím sa zaoberá? 

Po splynutí bývalého Zväzu priemyslu SR 

s AZZZ SR, tento zväz prestal pôsobiť. V roku 

1999 na podnet niektorých priemyselných 

zväzov – členov AZZZ SR – však vzniklo Združenie 

priemyselných zväzov SR. Členmi tohto 

ZPZ SR sú napríklad zväzy automobilového 

priemyslu, strojárskeho priemyslu, hutníckeho, 

ťažobného priemyslu a geológie, elektrotechnického 

priemyslu a ďalšie. Jeho hlavné 

zameranie bolo a je v oblasti tvorby kvalitného 

podnikateľského prostredia a problematika 

hospodárskej a priemyselnej politiky, 

pričom má úzku súčinnosť aj s ministerstvami 

hospodárstva a financií. Ďalšou aktivitou 

združenia je aj nedávno ohlásené vytvorenie 

Priemyselného fóra, kde okrem ZPZ SR participuje 

ministerstvo hospodárstva, Slovenská 

rektorská konferencia a Slovenská obchodná 

a priemyselná komora. Zamestnávateľským 

organizáciám RÚZ a AZZZ SR sa týmto vytvára 

väčší priestor pre otázky bipartity. 

Toto nie je náš problém. Myslím si, že je to 

otázka pre zástupcov KOZ. RÚZ sa uchádza 

o členstvo v tripartite, avšak nemá v pláne 

zaoberať sa vnútornými aktivitami sociálneho 

partnera a v žiadnom prípade si nenárokujeme 

úlohu arbitra. RÚZ sa snaží vystupovať 

nepoliticky. Budeme sa usilovať, aby všetky tri 

strany hľadali a nachádzali riešenia problémov 

cez prizmu partnerstva. 

Ak budeme optimistami, to znamená, 

predpokladáme víťazstvo zdravého 

rozumu prejavené kvantifikáciou počtu 

zamestnancov, združených vo vašej 

únii v porovnaní s AZZZ, ktoré rozhodne 

o tom, kto má v budúcej forme možnej 

tripartity reprezentovať zamestnávateľský 

segment, aký bude potom program 

vašej únie pre najbližšie obdobie, 

zohľadňujúci už aj zložité podmienky 

a parametre Európskej únie, ktoré nás 

stavajú pred nové a náročné úlohy? 

RÚZ je za pomerný systém obsadenia 

miest zamestnávateľov v tripartite tak, aby 

tam boli všetci tí, ktorí spĺňajú zákonné kritériá 

reprezentatívnosti. Hlavným cieľom RÚZ je 

zlepšovanie podnikateľského prostredia, na to 

sa musíme zamerať aj z hľadiska novej situácie 

– nášho členstva v EÚ. Prvky zlepšovania 

Čo pre vašu spoločnosť znamená ocenenie 

od Nadácie Slovak Gold? 

V poradí III. ročník tejto prestížnej súťaže 

bol pre našu spoločnosť úspechom. 

Získaním ocenenia sa potvrdil rozvoj zvyšovania 

kultúrnosti, kvality a etiky podnikania 

našej spoločnosti. Sme preto právom hrdí 

na dosiahnutie tohto úspechu a zároveň to 

chápeme ako výzvu do budúcnosti. 

budeme hľadať nielen s domácimi, ale aj so 

zahraničnými partnermi. 

Vo svojej činnosti sa RÚZ zameria na spoločné 

prierezové záujmy zamestnávateľskej 

agendy a na zlepšovanie podnikateľského 

prostredia. Nebudeme riešiť brandžové a vyslovene 

odborné problémy svojich členov. RÚZ 

nebude nahrádzať činnosť zväzov, naopak, 

bude zvýrazňovať ich postavenie a usmerňovať 

ich k väčšej samostatnosti a akcieschopnosti. 

Ste významnou a oceňovanou osobnosťou 

slovenskej a medzinárodnej 

podnikateľskej sféry a vaše meno 

bude neodmysliteľne spojené s rozvojom 

ponovembrového Slovnaftu a s jeho 

ďalším dynamickým rastom. Preto 

pre mnohých etablovaných, ale vari 

ešte viac pre začínajúcich podnikateľov, 

môžu byť zaujímavé podnetné a 

inšpiratívne vaše osobné rady na tému 

podnikania v období vstupu do EÚ. Čo 

by ste v skratke záujemcom o podnikanie 

odkázali alebo poradili? 

V prvom rade chcel by som zdôrazniť 

moje presvedčenie, že SR ako nový plnoprávny 

člen Európskej únie má dobrú perspektívu 

svojej prosperity popri silných ekonomi- 

VEĽKÁ CENA SLOVENSKÉ ZLATO 

AKO VÝZVA DO BUDÚCNOSTI 

kách zakladateľských krajín. Predovšetkým 

od nás samotných bude závisieť, ako budeme 

napredovať, čo dokážeme ponúknuť únii 

tak, aby sme boli prínosom integrovanej Európy 

a súčasne sme sa dokázali i usilovne 

učiť. Nepotrebujeme objavovať už objavené 

a strácať čas prešľapovaním na mieste. 

Veľmi dôležité je si uvedomiť, že dosiahnutie 

žiaducej úrovne prosperity i životnej 

úrovne ľudí nie je behom na krátku trať, ale 

že je to náročný proces, ktorým musíme prejsť 

počas niekoľkých desiatok rokov. 

Osvedčí sa nám trpezlivosť a triezvy pohľad, 

pretože aj v tomto prípade platí známe: 

nič nedostaneme zadarmo. Rozhodujúca 

je vlastná tvrdá a poctivá práca. Navyše 

neexistuje jednotný recept ako dosiahnuť 

úspechy, nedá sa to naučiť v škole, bolo by 

to, pravda, veľmi jednoduché. 

Každý jednotlivec si preto musí nájsť 

svoju vlastnú cestu, aby sa presadil v stále 

silnejúcej konkurencii. Dôležitá je však aj 

dôvera vo vlastné sily a schopnosti, pretože 

len silné osobnosti dokážu správnym smerom 

meniť spoločnosť. Tieto osobnosti sa 

ale celkom prirodzene formujú v určitom 

reálnom prostredí. Vytvárajme preto podmienky, 

aby ich bolo čo najviac na prospech 

nás všetkých. 

Pri príležitosti 10. Galavečera Slovak Gold, prezident nadácie Mgr. Jozef Sitko odovzdal Veľkú Cenu Slovenské Zlato 

spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE, a.s. za zvyšovanie kultúrnosti, etiky a kvality podnikateľského prostredia. Generálnu 

riaditeľku Ing. Valériu Göczeovú oslovil Richard Kvasňovský. 

šovaní kvalifikácie zamestnancov a využíva 

rôzne formy zvyšovania odbornosti a kvalifikácie 

pre všetky oblasti riadenia spoločnosti. 

Prostredníctvom osobnej motivácie 

každého zamestnanca sa vedenie snaží 

u všetkých zamestnancov vzbudiť pocit spolupatričnosti 

na kontinuálnom rozvoji pre 

dosahovanie úspechov na domácej pôde 

a v zahraničí. 

Zaradili ste sa približne k dvojstovke 

kvality produkcie. Akými medzinárodnými 

certifikátmi sa môžete pochváliť? 

Aké investície chystáte do budúcnosti 

slovenských spoločností, ktoré prispie- Naša spoločnosť získala certifikát mana zlepšenie výrobného programu? 

vajú k zlepšovaniu podnikateľského nažmentu kvality, podľa uznávaných medzi- LEVICKÉ MLIEKARNE, a.s. vynakla- 

prostredia. Jeho boľavým miestom je národných pravidiel v odvetví spracovania dajú značné investičné prostriedky do 

V súčasnosti je u nás pozoruhodná a ne- 

vo všeobecnosti plnenie záväzkov. Ako mlieka a výroby mliečnych produktov. Prvý rekonštrukčných a inovačných prác, s cieopakovateľná 

situácia, keď organizácia, 

je to v prípade spoločnosti LEVICKÉ certifikát systému manažérstva kvality ľom zvyšovať kvalitu a ochranu životné- 

združujúca zamestnancov a obhajujúca 

MLIEKARNE, a.s.? 

nám bol vystavený 14. júla 1999 a odvteho prostredia. Príkladom je rekonštrukcia 

Dnes v dôsledku tohto vývoja na Sloven- ich práva a záujmy – teda Konfederácia 

Jedným z kritérií, ktoré pri hodnotení dy ho úspešne obhajujeme. Bol schválený pôvodného chladiaceho systému ľadovej 

Keď sa však ponoríme trocha hlbšie do sku de facto oficiálne existujú dve orga- odborových zväzov (KOZ) – sa jedno- 

spoločnosti malo veľký význam, bolo aj pl- spoločnosťou Lloyd’s Register Quality As- vody na báze čpavku, na chladiaci systém 

minulosti, priam sa vnucuje otázka, či nizácie, združujúce zamestnávateľov značne nadviaže na jednu z existujúcich 

nenie záväzkov voči dodávateľom a iným surance podľa nasledujúcich noriem. ISO s použitím environmentálne vhodného chla- 

nebolo základným omylom vytvorenie – doterajší AZZZ a vaša nová únia, čo vy- politických strán, čím výrazne poruší 

zmluvným partnerom. Napriek zložitej eko- 9001:2001, zahŕňa činnosti – Výroba mliečdiaceho média. Realizuje sa zavádzanie no- 

takejto hybridnej mamutej univerzálnej voláva, pochopiteľne, problémy v uplat- platné, ale najmä nepísané etické prinnomickej 

situácii na slovenskom trhu, naša nych výrobkov. 

vých technológií pri výrobe prírodných syrov 

organizácie zamestnávateľov, do ktorej ňovaní mechanizmu tripartity, ako aj cípy politickej nezávislosti odborov. Ako 

spoločnosť dokázala udržať priemernú 

eidamského a ementálskeho typu, ktorá 

sa napríklad musel – i keď s veľkou vedie k diskusiám o kompetentnosti vnímate túto situáciu, ktorá rovnako 

splatnosť suroviny, ktorá tvorí 70% vstupov Dôležitou súčasťou firemnej kultúry je predstavuje špičkovú úroveň v tejto 

neochotou – začleniť vtedajší každého z týchto dvoch subjektov. Nie je dramaticky môže ovplyvniť možné budú- 

na úrovni 20 dní a pri ostatných záväzkoch aj sociálny program. Do akej miery je oblasti. Ďalej plánujeme zavedenie 

Zväz priemyslu SR? 

tu možné veľmi jednoduché pragmaticce kreovanie tripartity, ak sa podarí na 

to je cca 15 dní. 

pre úspech firmy dôležité stotožnenie novej obalovej techniky, ktorá spĺ- 

Začiatkom 90. rokov minulého ké riešenie: zrátať počty zamestnancov jej systéme, vzťahoch a kompetenciách 

sa zamestnancov s jej cieľmi? 

ňa najprísnejšie kritériá ochrany 

44 

storočia pri budovaní tripartitného v organizáciách jednej a druhej zamest- dohodnúť? 

V záujme každej firmy je zvyšovanie Spoločnosť sa aktívne podieľa na zvy- životného prostredia. 

45

INTRACO 2004 

VYUŽIJEME OTVORENÝ EUROPRIESTOR? 

Vzdelávanie predstavuje základný kameň, 

na ktorom sa dá stavať vo všetkých 

oblastiach národného hospodárstva. 

Často sa podceňuje, no vstup do európskeho 

priestoru a silnejúca konkurencia 

pomôžu pozdvihnúť a posilniť význam 

vzdelávacích projektov. „Možnosti, ktoré 

sa ponúkajú spoločnostiam poskytujúcim 

vzdelávanie formou konferencií, sú na spoločnom 

európskom trhu značné. Pokiaľ si 

už v predvstupovej fáze boli firmy vedomé, 

že sa treba zamerať na budovanie kvality 

svojej značky, teraz budú mať možnosť 

spolupracovať s lídrami svojho druhu na 

európskom trhu. Môžu tak ponúkať projekty, 

ktoré svojím významom presiahnu 

hranice Slovenska. Na druhej strane, ich 

lokálny význam môže vzrásť aj preto, že sú 

špecialistami na slovenský trh a ich know- 

-how má preto vysokú cenu,“ vysvetľuje 

Ing. Bohumila Tauchmannová, Managing 

Director, INCOMA Slovakia, s.r.o. 

Sústredenie, financie a čas 

Nadnárodné reťazce majú možnosť sledovať 

dianie na európskom trhu inak ako 

slovenské spoločnosti. Prácu slovenských 

výrobcov oceňujú vysoko a vidia priestor, 

ktorý môže priniesť šikovným prospech. 

Podľa Ing. Petra Varmužu, obchodného 

riaditeľa pre čerstvé potraviny, TESCO Stores 

SR, na Slovensku je množstvo výrobcov, 

ktorí sú stopercentne konkurencieschopní 

a majú dobré výrobky za dobré ceny. „Tento 

jav so sebou nesie hneď dve príležitosti. 

Prvou je udržanie súčasného, slovenského 

trhu. Druhou príležitosťou je získanie nových 

trhov. Pri zachovaní súčasného trhu 

majú naši dodávatelia ešte jednu veľkú 

výhodu. Je ňou etablovanosť ich výrobkov 

na trhu a zvyk zákazníka na ich výrobky,“ 

uvádza P. Varmuža. Importéri, ktorí budú 

chcieť preraziť na slovenský trh budú musieť 

čeliť viacerým prekážkam. Prečo? V prvom 

rade preto, že slovenská produkcia je 

lacnejšia. V druhom rade preto, že zákazníci 

majú už dnes na slovenskom trhu širokú 

ponuku výrobkov, s ktorou sú spokojní 

a majú vybudované svoje zvyklosti. Zmena 

týchto zvyklostí si vyžaduje sústredenie, 

financie a čas. „Tento fakt mnoho dovozcov 

podceňuje a očakáva rast predaja bez 

toho, aby si na Slovensku založili samostatné 

vysunuté pracovisko disponujúce 

ľuďmi, ktorí chápu slovenského zákazníka 

a konkurenčnú situáciu a na základe svojich 

poznatkov sú schopní správne 

rozhodovať. Na začiatku je nevyhnutné 

investovať do marketingu. 

Neznamená to však, že sa 

výsledky dostavia ihneď. Treba 

Tohtoročná konferencia INTRACO 2004 sa niesla v duchu definovania plusov a mínusov účasti 

v európskom spoločenstve. Aký priestor na rozvoj a nové možnosti predstavuje európsky trh 

pre Slovensko a obchodníkov v rôznych oblastiach? 

Foto: archív 

mať dostatok financií na dlhé obdobie,“ 

upozorňuje P. Varmuža. 

Kľúčom sú aj vstupné zľavy a akcie 

Príležitosťou pre slovenských výrobcov 

v rámci európskeho trhu je možnosť preniknúť 

na nové trhy. Nie je to však jednoduché. 

„Na to, aby slovenskí obchodníci 

prelomili zvyky a silne etablované značky 

národných trhov, musia urobiť veľa krokov. 

Otvoriť plnohodnotnú pobočku v danej 

krajine, pochopiť zvyky a očakávania 

miestneho zákazníka, porozumieť konkurenčnej 

situácii, vhodne upraviť a prispôsobiť 

výrobok situácii na danom trhu. 

Veľmi dôležitá je výrazná a dobre cielená 

marketingová komunikácia,“ hovorí P. Varmuža. 

Výrobcovia by podľa jeho slov nemali 

zabudnúť ani na investície do vstupu 

do sietí a do obchodných zástupcov, ak 

chcú figurovať aj v menších sieťach. Ako 

veľmi významný sa črtá i sektor HORE- 

CA. Nemali by zabúdať ani na investície 

do vstupných zliav a akcií. „Jednoducho, 

vyžaduje si to vysokú mieru sústredenia, 

inteligencie, investícií a času,“ dodáva P. 

Varmuža. Existuje však ešte jedna cesta, 

ktorá si nevyžaduje spomínané kroky. 

Vlastná značka veľkého reťazca. „Myslím 

si, že pre slovenskú výrobu predstavuje 

vlastná značka jednu z najväčších príležitostí 

a je výborným nástrojom na vývoz. V 

prípade, že sa slovenskému výrobcovi podarí 

získať takúto možnosť, otvorí sa mu 

trh, ktorého sila je úplne iná ako sila slovenského 

trhu,“ hovorí P. Varmuža. 

Blízkosť Viedne príležitosťou 

Potravinársky sektor (FMCG) je oblasťou, 

kde globalizácia v maloobchode 

a veľkoobchode dosiahla internacionalizáciu 

už dávnejšie. Inak vnímajú rozšírenie 

Európy nadnárodné reťazce, inak lokálne 

slovenské spoločnosti. „Z môjho pohľadu 

– pohľadu regionálneho dodávateľa do 

maloobchodu a gastronómie – k veľkým 

zmenám nedôjde. To sa týka rovnako distribúcie 

i logistiky. Blízkosť Viedne však ponúka 

určité možnosti rozšíriť veľkoobchodné 

aktivity týmto smerom,“ konštatuje Ing. 

Pavol Konštiak, CSc., majiteľ spoločnosti 

KON-RAD a prezident ZO SR. 

Európa vyžaduje šikovnosť 

a operatívny prístup 

Má Slovensko predpoklady obstáť v 

konkurenčnom boji na európskom trhu? 

Kde sú skryté rezervy konkurencie schopnosti 

slovenských podnikateľov? „Odpoveď 

treba hľadať hlavne v príprave na vstup 

do EÚ. Kto nie je regionálne silný, nemôže 

pôsobiť nadregionálne. Pričom región 

chápem ako časť, či celé 

Slovensko. Rezervy sa 

mali hľadať skôr, aj keď 

tento proces je nepretržitý. 

Len v špecializácii 

a dobrej kvalite je konkurencieschopnosťslovenských 

podnikateľov. Kde 

konkrétne, musí vedieť 

každý vo svojom odbore,“ 

konštatuje P. Konštiak. 

Pripomenul však i to, že 

všetky tieto možnosti 

majú aj Maďari, Poliaci, 

Česi i Rakúšania. Kto 

bude držať štafetu, nie je 

v rukách osudu, ale šikovnosti, 

operatívnosti a prispôsobivosti. 

Podľa B. Tauchmannovej, 

konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov 

je vysoká. „Som presvedčená, že 

predchádzajúci ‚tréning‘, ktorým podnikatelia 

prešli po roku 1989, keď sa museli 

prispôsobovať mnohým radikálnym zmenám, 

im ‚prospel‘ a pozitívne sa odrazí na 

ich úspechu. Verím, že tí, ktorí sa snažia 

zotrvajú a budú expandovať. Pozitívne 

vidím i možnosť selekcie tých „podnikateľov“, 

ktorí boli úspešní vďaka nie celkom 

spravodlivo nastavenému podnikateľskému 

prostrediu v rodiacom sa trhovom 

hospodárstve po roku 1989. Výhodu bude 

mať aj ten, kto prepracuje svoje myslenie, 

zažité zvyklosti, postupy a bude ich vedieť 

pružne meniť v závislosti od meniacich sa 

podmienok v prostredí, v ktorom podniká,“ 

hovorí B. Tauchmannová, Managing 

Director, INCOMA Slovakia, s.r.o. 

Jana Bokorová 

INCOMA Slovakia, s.r.o. 

bokorova@incoma.sk 

MERANIE VÝKONNOSTI 

VO VEREJNOM SEKTORE JE TRENDOM, 

KTORÝ SA STÁVA REALITOU... 

Od deväťdesiatych rokov 

20. storočia pokračuje 

aj na Slovensku rozvoj občianskej 

spoločnosti. Jeho 

súčasťou je i zmena chápania 

vzťahu občanov a verejného 

sektora. Zatiaľ čo sa 

občan stáva uvedomelým 

zákazníkom, úrady a inštitúcie 

sa posúvajú od administratívnej 

roly k role verejnej 

služby. Prispieva k tomu 

i otvorenosť spoločnosti a 

možnosti občanov porovnávať 

„doma“ a „vonku“. Je tu 

i konkurenčný tlak na verejnú 

správu, ktorá je konfrontovaná 

so službami v súkromnom 

sektore. 

Rastie tlak na efektivitu 

využívania verejných zdrojov 

a prehľadnosť hospodárenia. 

K tomu sa pridáva i 

potreba účelne spolupracovať 

s komerčnou sférou. 

V neposlednom rade tieto 

trendy posilňuje stále rastúca 

potreba držať krok s verejným 

sektorom EÚ. 

Inštitúcie hľadajú spôsob, 

ako uspieť a ponúknuť občanom 

lepší servis a zároveň 

svoju efektivitu demonštrovať. 

Prechádzajú podobnou 

„cestou“ akou prešiel sektor 

komerčných služieb a výrobný 

priemysel. Hľadajú sa op- 

timálne modely fungovania, 

zavádzajú sa systémy pre 

zvýšenie efektivity správy 

verejného majetku. Pritom 

sa ukazuje potreba merať 

zlepšenie, ktoré bolo dosiahnuté. 

Tu sa vývoj vo verejnej 

správe dostáva na rovnakú 

platformu so sektorom komerčným. 

Pretože v oboch 

prípadoch, pokiaľ nie je 

možné merať, nie je možné 

ani preukázať, že dané úsilie 

prinieslo zlepšenie. Platí všeobecná 

pravda, čo nemôžme 

merať, nemôžme efektívne 

riadiť. Týmto trendom 

prechádzala a prechádza 

verejná správa v mnohých 

štátoch Európskej únie a nie 

sú pochybnosti o tom, že je 

správny. Verejné rozpočty vo 

vyspelých krajinách tvoria 

desiatky percent HDP. Efektivita 

verejného sektora tak 

významne ovplyvňuje úspešnosť 

celej spoločnosti, ktorá 

od inštitúcií štátu očakáva, 

že budú vytvárať, udržiavať 

a rozvíjať svoju schopnosť 

poskytovať služby, kvôli ktorým 

boli zriadené. 

Konzultanti LogicaCMG 

pripravili metodiku zavádzania 

merania výkonnosti 

do verejného sektoru. LogicaCMG 

túto službu ponúka 

svojím partnerom a klientom 

z radov verejných inštitúcií 

i regionálnej samosprávy. 

V súčasnosti je v obehu projekt 

na meranie a riadenie 

výkonnosti na Ministerstve 

Financií SR. Výsledkom bude 

nastavenie a naštartovanie 

procesu merania výkonnosti 

a predovšetkým dlhodobý 

trend trvalého 

zlepšovania. 

46 47

KOMENTÁR 

Od roku 1990, keď sme mali možnosť 

po prvý raz zažiť predvolebnú kampaň 

k slobodným voľbám, bola tá posledná 

pred voľbami do Európskeho parlamentu, 

asi tá najslabšia. Kandidáti sa 

unisono zhodovali v tom, že budú hájiť 

záujmy našej krajiny (respektíve maďarskej 

menšiny žijúcej u nás) na pôde tohto 

parlamentu. Žiaľ, hoci sme už od 1. mája 

tohto roku členmi Európskej únie, podstatná 

časť verejnosti (vrátane aj mnohých 

politikov) nebola a dokonca ani po 

voľbách do Európskeho parlamentu nie 

je dostatočne oboznámená s fungovaním 

únie a jej inštitúcií. Navyše Európska 

únia nemá ústavu – jej úlohy zatiaľ plnia 

komplikované dokumenty, ktoré navyše 

ešte nie sú zväčša preložené do slovenčiny. 

Zatiaľ sa uvažuje o dvoch variantoch 

Európskej ústavnej zmluvy a keď dôjde 

k dohode o konečnom znení začne sa 

(pravdepodobne zdĺhavý) schvaľovací 

proces. 

Slovensko sa stalo členom Európskej 

únie 1. mája 2004 na základe zmluvy o 

pristúpení k Európskej únii, ktorú podpísalo 

16. apríla 2003 v Aténach. Táto 

zmluva zavŕšila celý integračný proces 

Slovenska do EÚ, pričom zo strany EÚ boli 

záverečnými medzníkmi hlavne – zmluva 

z Nice z roku 2001, ktorá menila a prispôsobovala 

zloženie európskych inštitúcií 

vstupu nových členov, a predovšetkým 

rozhodnutie Európskej rady, ktorá na zasadnutí 

13. decembra 2002 rozhodla o 

rozšírení Európskej únie k 1. máju 2004 o 

10 nových členov. 

Kľúčová analógia 

V zmluve z Nice sa členské štáty EÚ 

dohodli aj na zložení Európskeho parlamentu, 

teda koľko kresiel pripadne jednotlivým 

členským štátom po rozšírení 

únie. Na základe tejto dohody slovenskí 

občania zvolili 14 zástupcov z celkových 

732 poslancov Európskeho parlamentu. 

Treba zdôrazniť, že medzi parlamentmi 

jednotlivých členských krajín EÚ a Európskym 

parlamentom existuje jedna kľúčová 

analógia. Volič nevolí (až na výnimky 

v niektorých krajinách, ktoré v tomto 

prípade naozaj potvrdzujú pravidlo) konkrétnu 

osobnosť, ale svoj hlas dáva politickej 

strane. Aj volebné výsledky do EP 

sú predovšetkým výsledkami pre konkrétnu 

politickú stranu v členskej krajine 

EÚ. Treba si však uvedomiť, že 

hoci Sekretariát Európskeho parlamentu 

sídli v Luxembursku, 

počas parlamentného roka sa 

POLITICKÉ ZOSKUPENIA 

V EURÓPSKOM PARLAMENTE 

konajú raz za mesiac týždňové plenárne 

zasadania v Štrasburgu; poslanci EP 

majú tiež zasadacie priestory v Bruseli. 

Politické skupiny 

Hneď ako sa poslanci zvolení za istú 

krajinu ujmú svojho mandátu, v rokovacích 

miestnostiach nezasadnú podľa 

krajiny svojho pôvodu, ale budú si musieť 

vybrať jednu z politických skupín, na 

ktoré sa EP delí, čo sú fakticky európske 

politické strany. 

Je to jednak Strana európskych socialistov 

(PES: Party of European Socialists): 

zjednodušene je to akási európska sociálnodemokratická 

strana, ktorej programové 

ciele sú totožne s moderne chápanou 

socialistickou politikou. Zo Slovenska 

sa k nej hlási strana SMER. 

Ďalej je to Európska ľudová strana 

– Kresťansko-demokratická skupina (EPP 

CD: European People’s Party – Christian- 

-Democratic Group). Aj v tomto prípade 

ide o „čitateľnú“ politickú stranu. Program 

a ciele kresťanských demokratov sú aj 

v tomto rámci zrejmé. Zo Slovenska sa 

k nim hlási nielen Kresťansko-demokratické 

hnutie, ale aj Strana maďarskej koalície 

a aj Slovenská demokratická a kresťanská 

únia, ktorá sa programovo hlásia 

nielen ku kresťansko-demokratickým, ale 

aj liberálnym hodnotám. 

Aj program a ciele Európskej liberálnej, 

demokratickej a reformistickej skupiny 

(ELDR: European Liberal, Democratic 

and Reform Party) sú zrejmé podľa názvu 

poslaneckej skupiny, z našej krajiny sa 

k nej hlási strana ANO, no tej sa nepodarilo 

získať dôveru slovenských voličov 

v eurovoľbách. 

Také zrejmé to už nie je v prípade 

Konfederálnej skupiny Zjednotenej európskej 

ľavice/Severská zelená ľavica (GUE/ 

NGL: Confederal Group of the European 

United Left/Nordic Green Left ). Na rozdiel 

od Strany európskych socialistov ide 

o radikálnejšie orientovanú ľavicu, ktorej 

členovia historicky alebo aj programovo 

nadväzujú na komunistické strany. Pravda, 

ak by sme pozornejšie sledovali vyhlásenia 

tejto skupiny, zistili by sme, že 

sa naozaj snaží dištancovať od negatívnych 

stránok svojej minulosti. Došlo k zaujímavej 

situácii. Po rozpade Československa 

zo všetkých parlamentných strán 

majú k sebe najbližšie Komunistická 

strana Slovenska a Komunistická strana 

Čiech a Moravy. Hoci v eurovoľbách slovenskí 

komunisti neuspeli, českí komunistickí 

poslanci v Európskom parlamente 

PETER GREGUŠ 

sa považujú aj za zástupcov slovenských 

komunistických voličov (menovite mi to 

potvrdil Miloslav Ransdorf). 

Najsilnejšou politickou frakciou v Európskom 

parlamente (EP) zostávajú po 

tohtoročných voľbách európski ľudovci 

(EPP-ED), ktorým bude podľa najnovších 

odhadov patriť 272 kresiel. Európski socialisti 

(PSE) si udržia druhé miesto s 201 

kreslami a tretí budú aj ďalšie volebné 

obdobie európski liberáli (ELDR), ktorí 

získali 66 kresiel. Zastúpenie socialistov 

pokleslo asi o 30 mandátov. Príčina tkvie 

asi predovšetkým v tom, že občania krajín, 

kde sú pri moci sociálnodemokratické 

vlády sú nespokojní s ich vnútornou i zahraničnou 

politikou. 

Dvom najsilnejším frakciám prispeje 

svojimi europoslancami aj Slovensko. 

Podľa predbežných výsledkov z Bratislavy 

bude osem slovenských poslancov 

pôsobiť v radoch ľudovcov (po troch za 

SDKÚ a KDH, dvaja za SMK), traja medzi 

socialistami (Smer), zvyšní traja poslanci 

za Slovensko, ktorých zvolili na kandidátke 

ĽS-HZDS predbežne zostávajú mimo 

poslaneckých skupín, no ľudia blízki tejto 

strane ma informovali, že sa stanú členmi 

novej stredovej frakcie, ktorú by mal 

založiť Romano Prodi. Novozvolený EP sa 

prvýkrát zíde 20. júla. 

Alarmujúci je však iný výsledok volieb. 

V 50 volebných obvodoch bolo zapísaných 

do voličských zoznamov 4 210 463 

občanov. K volebným urnám prišlo a hlasovacie 

obálky prevzalo 714 508 z nich, 

čo predstavuje 16,96-percentnú účasť. 

Znamená to, že sa Slovensko v účasti 

na eurovoľbách ocitlo na mimoriadne 

nelichotivom mieste. Príčinu sme už naznačili 

v úvode, predvolebná kampaň nedokázala 

voličov zmobilizovať k účasti, 

hoci určite padnú výhovorky, že sa voľby 

u nás ešte nekonali v nedeľu, prípade, 

že ľudia boli už unavení z predchádzajúcich 

volieb. Lenže naše postavenie v EÚ 

radový občan nemôže priamo ovplyvniť 

inak, než voľbou svojho poslanca. Akosi 

sa pozabudlo, že vstupom do Európskej 

únie sme sa vzdali časti našej suverenity, 

čo možno kompenzovať iba tak, že nami 

zvolení poslanci budú kontrolovať orgány 

Európskej únie. Ich pravicoví i ľavicoví 

kritici sa totiž zhodujú v jednom kľúčovom 

bode; európske orgány sú príliš zbyrokratizované 

a namiesto koncepčných 

problémov sa sústreďujú na často až 

komické detaily (flagrantne to ilustruje 

okolnosť, že na základe europredpisov sa 

náš tuzemský rum musel premenovať na 

tuzemský um). 

NA SLOVENSKO SA BUDEM VŽDY RÁD VRACAŤ 

Od polovice mája má Slovenská republika prvého eurokomisára. Je ním 44-ročný Ing. Ján Figeľ, bývalý predseda 

Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia 

pre zahraničnú politiku. Do tejto funkcie ho schválil Európsky parlament vedno s ostatnými 29 zástupcami Európskej 

komisie, ktorá bude v tomto zložení pracovať len do 31. októbra. Schválenie rozšírenej eurokomisie patrilo k posledným 

krokom starého europarlamentu. Rozhovor s Jánom Figeľom o jeho prvých krokoch v novej funkcii pripravil publicista 

František Meliš. 

Po vašom prvom vypočutí v europarlamente 

sa objavili voči vám výhrady, ktoré 

tlmočila predsedníčka výboru Caroline 

Jacksonová, že ste na niektoré otázky odpovedali 

len všeobecne. Absolvovali ste 

pred schválením Európskym parlamentom 

za eurokomisára aj druhú skúšku? 

Cieľom vypočutí, tzv. híringov nebolo odpovedať 

na jednotlivé otázky do hĺbky. Každý kandidát 

mal predovšetkým prezentovať svoju politickú 

víziu, s ktorou vstupuje do svojho nového 

úradu. Pod rozdielnosť hodnotení sa nepochybne 

podpísala aj skutočnosť, že každého kandidáta 

hodnotili vždy iní poslanci. Preukázaním 

skutočného stupňa dôvery bolo až hlasovanie 

Európskeho parlamentu, ktorý novú Európsku 

komisiu presvedčivo schválil. Výhrady, ktoré 

sa objavili na moju adresu, už nikto nezopakoval 

a aj Caroline Jacksonová zmenila svoje 

stanovisko. Plnú podporu mi vyjadril predseda 

Európskej komisie Romano Prodi i fínsky komisár 

Erkki Liikanen. Druhé vypočutie sa ešte 

len chystá. Uskutoční sa koncom septembra, 

respektíve začiatkom októbra podľa definitívneho 

rozhodnutia novozvoleného Európskeho 

parlamentu. 

Ako vás prijali služobne starší kolegovia? 

Prijatie bolo pozitívne. Osobne cítim, že sa 

medzi nami vytvoril dobrý základ pre potrebnú 

pracovnú dôveru. Bol som pridelený k fínskemu 

kolegovi Erkki Liikanenovi. Je otvorený pre úzku 

spoluprácu. Nesiem zodpovednosť za niektoré 

dôležité direktoriáty z oblasti Generálneho 

riaditeľstva Podnikanie a Generálneho riaditeľstva 

Informačná spoločnosť. Je to strategická 

oblasť pre budúcnosť Európskej únie a zaujímavá 

práca. Verím, že moje budúce pôsobenie 

bude pokračovať v podobnom duchu. 

Skladali ste pred prijatím nejaký sľub či 

prísahu? 

Prísaha je právne záväzným aktom, a preto 

je povinnou súčasťou menovacej procedúry. 

Pre nás – nových členov Európskej komisie – je 

naplánovaná na 28. júna pred Európskym súdnym 

dvorom v Luxemburgu. 

Vaším „učiteľom“, ako ste už spomenuli, 

je a mal byť fínsky kolega Erkki Liikanen. 

Ten však odchádza na post guvernéra 

fínskej centrálnej banky. Čo to pre vás 

znamená? Budete pôsobiť samostatne 

alebo dostanete iného patróna? 

Odchod Erkkiho Liikanena po desiatich rokoch 

pôsobenia na poste komisára tesne pred 

vypršaním mandátu súčasnej Európskej komisie 

na významný post guvernéra centrálnej 

banky je pochopiteľný. Pre mňa osobne to zrej- 

me bude z hľadiska odbornej spolupráce nová 

situácia. Z Fínska zrejme príde nový dezignovaný 

komisár. Riešenie kontinuity alebo zmena je 

v rukách predsedu Európskej komisie Romana 

Prodiho. Som presvedčený, že zvolí pre vyriešenie 

tejto situácie najlepšie možné riešenie. 

Brusel je drahé mesto, tobôž už pre ľudí 

z najnovších štátov. V akej štvrti Bruselu 

sídli váš kabinet? 

Minimálne do začatia mandátu novej Európskej 

komisie je naším sídlom Generálne ria- 

diteľstvo Podnikanie na ulici Rue de la Science 

15, sídliace v centre Bruselu. Každý záujemca 

o kontakt so mnou alebo členmi kabinetu nás 

však, bez ohľadu na naše sídlo, vždy nájde 

na internetovej adrese: http://europa.eu.int/ 

comm/commissioners/figel/index_sk.htm 

V kabinete máte aj jedného člena, ktorý 

nie je občanom Slovenskej republiky. Ide 

o Nemca Bernda Bierverta. Prečo ste si 

vybrali práve jeho? 

Kabinet komisára musí podľa pravidiel pozostávať 

z pracovníkov najmenej troch národností. 

Zároveň musí mať isté proporcionálne zastúpenia 

tzv. stálych zamestnancov, ktorí majú v jednej 

z inštitúcií trvalý pracovný pomer, a tzv. dočasných 

zamestnancov, ktorí nastupujú a končia 

svoj zamestnanecký pomer spolu s komisárom. 

Pán Bernd Biervert okrem toho, že spĺňal uvedené 

kritériá, pracoval v slovenskom tíme v Generálnom 

riaditeľstve pre rozšírenie Európskej 

únie. Jeho skúsenosti a vedomosti sú pre kabinet 

zaiste prínosom. Výhodou pri práci v kabinete je 

aj jeho výborná znalosť slovenského jazyka. 

Okrem neho máte v kabinete ešte ďalších 

členov – Petra Javorčíka, Evu Wenigovú, 

Mariána Šúplatu a Petra Sandlera. 

Čo je náplňou ich práce? 

Bernd Biervert a ďalší traja menovaní 

tvoria tzv. minikabinet. Peter Sandler, ktorý 

tiež nie je Slovák, je spoločným hovorcom pre 

kabinet Erkkiho Liikanena i môj. Minikabinet 

bude po vymenovaní novej komisie v novembri 

rozšírený o ďalších členov. Rovnako bude 

osobitne pridelený jeden hovorca. Hlavnou 

úlohou kabinetu je napomáhať pri výkone 

spoločnej zodpovednosti kolégia komisie, 

teda poskytovať komisárovi odborné zázemie 

aj v oblastiach, ktoré nie sú v jeho priamej 

zodpovednosti a ku ktorým prijíma kolégium 

ako celok spoločné rozhodnutia. Členovia kabinetu 

majú byť spojovacím článkom medzi 

komisárom a jednotlivými odbornými útvarmi 

príslušného generálneho riaditeľstva. 

Ktorú krajinu ste ako eurokomisár navštívili 

ako prvú a o čom bola vaša návšteva? 

Prvú návštevu som absolvoval 20. – 21. 

mája na Slovensku. Zúčastnil som sa v Bratislave 

dvoch medzinárodných konferencií, 

ktoré patria do oblasti mojej pôsobnosti. Prijal 

ma prezident republiky a predseda vlády. 

Stretol som sa aj s predstaviteľmi Slovensko- 

-francúzskej obchodnej komory a prijal viacero 

občanov na pôde Informačného úradu 

Európskej komisie. Súčasťou návštevy bolo 

aj stretnutie s vedením Slovenskej národnej 

knižnice v Martine za účasti primátora mesta. 

O čom ste hovorili s prezidentom republiky 

Rudolfom Schusterom? 

O zložení budúcej Európskej komisie, o 

niektorých legislatívnych návrhoch a o vývoji 

rozšírenej Európskej únie. Išlo o zdvorilostnú 

návštevu v mojej novej funkcii. Považujem za 

potrebné, aby komunikácia z mojej strany so 

slovenským prostredím pokračovala, pretože 

rozšírená Európska únia je našou úniou. Slovensko 

je a zostane prvou krajinou, kde sa 

budem vždy rád vracať. Skutočná domovina 

je len jedna. 

Končí sa írske predsedníctvo v únii. Čo 

sa ešte do jeho konca udeje? 

Aktuálnou témou je výber nového predsedu 

Európskej komisie, ktorá by mala začať 

fungovať od jesene tohto roku. Formovanie 

novej Európskej komisie bude 

dôležité pre Európsku úniu, aby dokázala 

dobre sformovať kolégium 

pre nasledujúcich päť rokov. 

48 49 

EURÓPSKA ÚNIA

KOMENTÁR 

Európska únia má po poslednom 

rozšírení dvadsaťpäť členov. Rozruch 

a oslavy už utíchli, spoločenstvo sa 

vrátilo k starým problémom a pribudlo 

mu veľa nových. Nakoniec, tak to má 

byť. Britský premiér Tony Blair trvá na 

referende o európskej ústave, čo Brusel 

prijíma s nevôľou. Veď odmietnutie 

jediného členského štátu by znamenalo 

odloženie prijatia európskeho ústavného 

zákona na neurčito, čo by mohlo byť 

aj navždy. Európski lídri zatiaľ stále dúfajú, 

že sa na ústave dohodnú už tento 

mesiac. 

Bratislava ako čerstvý člen Severoatlantickej 

aliancie a Európskej únie hostila 

zasadnutie Parlamentného zhromaždenia 

NATO. V domácom mediálnom 

rozruchu zbytočných rečí o prehnaných 

(?) bezpečnostných opatreniach sa akosi 

stratil obsah schôdzky. 

Tony Blair dlhé mesiace odmietal 

myšlienku na referendum o európskej 

ústave. No nastala zmena. Britský premiér 

oznámil, že voliči by predsa len 

mali možnosť povedať svoj názor a definitívne 

tak v ľudovom hlasovaní odobriť 

či odmietnuť návrh ústavného zákona. 

Veľká Británia sa teda zapísala na čoraz 

dlhší zoznam členských krajín EÚ, 

ktoré uvažujú o referende o európskej 

ústave – Česká republika, Dánsko, Írsko, 

Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, 

takmer určite Španielsko, pravdepodobne 

Poľsko a po vyhlásení premiéra Blaira 

možno aj Francúzsko. 

Rozhodnutie Tonyho Blaira odráža 

predovšetkým domácu politickú atmosféru. 

Roku 1975 predchádzajúca labouristická 

vláda tiež z vnútropolitických 

dôvodov vyhlásila referendum o novovyjednaných 

podmienkach vstupu 

Británie do Európskej únie. No zatiaľ 

nebolo nikdy usporiadané referendum 

o niektorej európskej zmluve. Dokonca 

ani o Jednotnom európskom akte z roku 

1986, ani o Maastrichtskej zmluve z roku 

1992, pričom obidva spomínané dokumenty 

významne prehlbujú európsku 

integráciu. Britské referendum výrazne 

zvyšuje risk, že európska ústavná zmluva 

nikdy nenadobudne účinnosť. Tony 

Blair je však presvedčený, že koná správne, 

a to z dvoch dôvodov. 

Prvým je ten, že je stále čas na úpravu, 

teda vylepšenie navrhovaného textu. 

Samozrejme, ide aj o zapracovanie britských 

požiadaviek, ako je zachovanie 

národného veta v daňovej oblasti, 

sociálne istoty, zahraničná politika 

a obrana. No nemenej dôležité 

sú aj oblasti trestného 

a občianskeho práva či otáz- 

ROZŠIROVANIE MUSÍ POKRAČOVAŤ 

ka európskej verejnej obžaloby. Británii 

záleží tiež na vynechaní, či aspoň na 

úprave zapracovanej Charty základných 

práv, ale to bude zrejme nad sily 

premiéra Blaira. 

Veľký priestor na úpravy a zlepšenia 

je v oblasti subsidiarity. Tento krkolomný 

bruselský termín vyjadruje jednoduchú 

skutočnosť, že moc sa najlepšie vykonáva 

na úrovni čo najbližšej občanovi. No 

samotná európska ústava zatiaľ tento 

princíp popiera, je totiž taká zložitá, že 

občan Európskej únie jej neporozumie 

bez pomoci právnika, ktorý však môže 

mať rovnaký problém. Text ústavy potrebuje 

posilniť aj v časti, týkajúcej sa rozdelenia 

právomocí medzi centrom únie 

a jej členskými štátmi. Pomôcť by mohla 

navrhovaná „červená vlajočka“. 

Eurooptimisti často vystupujú proti 

referendu o európskej ústave. Dôvod 

je jasný. Obávajú sa, že by ju občania 

mohli odmietnuť. V skutočnosti by práve 

tento strach mohol byť hnacím motorom 

preklenutia priepasti, ktorá vznikla 

medzi predstavami a návrhmi bruselskej 

elity a medzi občanmi Európskej 

únie. Kvalitná predreferendová kampaň 

o únii by mohla zvýšiť záujem ľudí o európske 

otázky, a následne ich priviesť 

k rozhodnutiu, či chcú alebo nechcú 

spoločnú ústavu. 

Ak povedia nie, nikto celkom presne 

nevie, čo ďalej. Právo hovorí jasne 

– všetky zmluvy o Európskej únii, teda aj 

ústavnú, musia ratifikovať všetky členské 

štáty. Potom zmluva nadobudne 

platnosť. Ak čo len jediná krajina zmluvu 

odmietne, odmietne ju pre všetkých 

členov. Skúsenosti z ľudových hlasovaní 

v Dánsku a Írsku však ukázali, že voličov 

možno presvedčiť a referendum o rovnakej 

otázke zopakovať. Ak sa presvedčiť 

nedajú, alebo ak nie povedia vo viacerých 

štátoch, potom sa celá európska 

ústava zosype. 

Na vyhlásenie britského premiéra 

Blaira o plánovanom referende zareagoval 

Brusel obvinením Británie zo zrady. 

Oficiálne je rozhodnutie vnútornou 

záležitosťou Veľkej Británie a vôľu ľudu 

treba rešpektovať. Neoficiálne vypukla 

v Bruseli panika. Fakt, že jedna krajina 

môže anulovať celý proces prijímania 

európskej ústavy je sotva vzpruhou pre 

vyjednávačov, ktorí sa pokúšajú doriešiť 

detaily a pripraviť Európu na nový 

ústavný dokument už teraz v júni. 

No nie všetci zástancovia európskej 

ústavy vidia referendum o tejto otázke 

ako prekážku. Existuje výrazne proeurópsky 

zameraná skupina, ktorá dokonca 

lobuje za simultánne ľudové hlasovania 

v členských štátoch Európskej únie. Pod- 

MICHAL TURANSKÝ 

ľa nej je to jediný spôsob, ako neodvolateľne 

a nespochybniteľne legitimizovať 

ústavu. Zároveň by súbežné predreferendové 

kampane prirodzene vyústili do 

paneurópskej politickej diskusie. 

Je to pekná myšlienka, no realita je 

oveľa chaotickejšia. Zatiaľ je referendum 

o európskej ústave s určitosťou naplánované 

v štyroch krajinách: v Dánsku, 

Írsku, Holandsku a Veľkej Británii. 

V ďalších štyroch ich možno očakávať 

s najväčšou pravdepodobnosťou. Ide 

o Českú republiku, Luxembursko, Portugalsko 

a Španielsko. Možno sa pripojí 

Poľsko a Francúzsko. Ostatné členské 

štáty možnosť vypísania referenda stále 

zvažujú. Napriek tomu sa sotva začne 

paneurópska debata. Hlasovania sa 

uskutočnia v rôznych časoch a rozličné 

stránky predlhého a komplexného 

ústavného textu iba potvrdia rozpory 

v jednotlivých krajinách. 

Napríklad holandská kampaň sa zrejme 

zameria na pakt stability a rastu, 

ktorý stanovuje fiškálne pravidlá pre členov 

eurozóny. Íri sa v predreferendovej 

kampani určite zamerajú na iné otázky, 

napríklad obranu, dane a trestné právo. 

Odporcovia ústavy určite zdôraznia 

spoločnú obrannú politiku a garantovanú 

spoločnú obranu, čiže oblasti, ktoré 

podľa Írov ohrozujú ich neutralitu. Nezabudnú 

pohroziť ani možnosťou, že 

dane spoločností by v budúcnosti mohlo 

určovať väčšinové hlasovanie. Britské 

a dánske referendum budú mať svoju 

vlastnú príchuť. Oponenti postrašia ľudí 

budovaním európskeho superštátu. Prominentný 

dánsky euroskeptik Jens-Peter 

Bonde vyhlasuje, že európska ústava 

bude právnym základom európskeho 

štátu, podľa ktorého sa akékoľvek národné 

právo po prvýkrát prísne podriadi 

európskemu. Britskí euroskeptici použijú 

podobné argumenty a nájdu čím 

viac príkladov dokazujúcich, že európska 

ústava je len spôsob Bruselu, ako 

si uzurpovať čo najviac moci a funkcií 

národného štátu. Naopak eurooptimisti 

tvrdia, že text ústavy je len kodifikáciou 

v praxi už existujúcich a fungujúcich 

pravidiel. Skutočne, napríklad časť 

o zahraničnej politike je len opakovaním 

Maastrichtskej zmluvy, ktorú podpísal 

britský konzervatívny kabinet. 

Kým Íri sú si už teraz potichu istí výsledkom 

jedného referenda, Poliaci sú 

potichu hysterickí z výsledku druhého. 

Ešte donedávna poľská vláda bojovala 

ako lev proti návrhom obmedziť nepomerne 

veľkú váhu hlasov, ktorú má 

v súčasnosti Poľsko a Španielsko. Po 

enormnom tlaku Francúzska a Nemecka 

sa Poliaci začínajú sťahovať zo svo- 

jich pozícií. No aj poľskí eurooptimisti 

sú pesimistami pokiaľ ide o šance, že 

sa domácim voličom zapáči myšlienka 

obmedzenia moci ich krajiny v rámci Európskej 

únie, skombinovaného s hlbšou 

integráciou. Aj Španielsko musí urobiť 

bolestivé rozhodnutie o váhe hlasov, no 

tam je situácia iná. Nová vláda socialistov 

obrátila kormidlo výrazne smerom 

do Európy. 

Francúzi stavia v kampani – ako vždy 

– na národnú hrdosť. Poslednou kvapkou 

bude obava, že ich krajina i jazyk 

strácajú v mohutne rozšírenej Európskej 

únii na dôležitosti. Európsku ústavu asi 

napadne krajná pravica aj krajná ľavica, 

gaullisti aj socialisti. Pravica vypichne 

stratu národnej suverenity a vplyvu 

v únii, a vytiahne strašiaka – možné 

členstvo Turecka. Od ľavice možno očakávať 

varovanie, že európska ústava inštitucionalizuje 

anglosaský neoliberálny 

poriadok. 

Pre krajiny, ktoré sa rozhodli vypísať 

referendum o európskej ústave, 

bude dôležitá aj otázka načasovania. 

Niektoré vlády sú presvedčené o víťazstve, 

teda kladnej odpovedi, a tie pravdepodobne 

usporiadajú hlasovanie ako 

prvé. Ide o Írsko, Portugalsko a Španielsko. 

Tie, ktoré môžu právom očakávať 

nie, sa s referendom ponáhľať nebudú 

– Dánsko, Veľká Británia, možno Poľsko 

a Francúzsko. Naopak budú vyčkávať, 

kým niekto iný pred nimi povie nie. Má 

to iba malý háčik. Nie každý môže hlasovať 

posledný. 

Ešte koncom mája sa ministri zahraničných 

vecí členských krajín Európskej 

únie pokúsili dohodnúť o otázkach európskej 

ústavy. Hovorili o spôsobe hlasovania, 

keďže práve od neho sa bude 

odvíjať ďalší osud ústavy. Predsedajúca 

krajina Írsko navrhla zmenu hlasovania 

dvojitou väčšinou. Ide o hlasovanie 

väčšinou štítov a väčšinou obyvateľov. 

Írsko navrhlo zvýšiť prahy oboch hľadísk. 

Návrh ústavy predpokladá 50 

percent štátov a 60 percent populácie, 

čo odmietli Poľsko a Španielsko. Írsko 

navrhuje 55 a 65, čo sa zasa nepáči 

malým a stredným krajinám. Stretnutie 

šéfov diplomacií žiadny výrazný posun 

neprinieslo, skôr bolo len vyjasňovaním 

pozícií. O naozajstných kompromisoch 

bude reč až na ministerskej schôdzke 

tesne pred summitom, ktorý by mal 18. 

júna dospieť k dohode o európskej ústave. 

Dovtedy sú pozície členských krajín 

príliš vzdialené. 

V posledných májových dňoch bola 

Bratislava hostiteľským mestom zasadnutia 

Parlamentného zhromaždenia 

NATO. Deň pred začiatkom schôdze 

neďaleko miesta jej konania polícia 

našla a zneškodnila nástražný výbušný 

systém. Pravdepodobne išlo o výbušniny 

nelegálne dovezené z krajín bývalej 

Juhoslávie. Odborníci pochybujú, že za 

bombami boli bojoví teroristi, skôr sa 

prikláňajú k verzii, že išlo o provokáciu 

alebo demonštratívny akt. V prospech 

tejto verzie svedčí aj fakt, že tajná služba 

mala presné informácie o umiestnení 

náloží, a teda išlo o to, aby boli 

bomby objavené. Tajné-netajné, azda 

práve nález výbušnín spôsobil, že už 

od začiatku zhromaždenia viedli médiá 

mnoho hysterických a zbytočných rečí 

o bezpečnostných opatreniach súvisiacich 

so schôdzkou. V skutočnosti bola 

bezpečnosť vzhľadom na úroveň podujatia 

štandardná. Slováci azda len na 

podobné udalosti medzinárodného formátu 

nie sú zvyknutí. Zahraničných politikov, 

zvyknutých na summity i hrozby, 

ani nález výbušnín príliš nevzrušil. 

Do Bratislavy prišlo vyše 350 delegátov 

zo 44 krajín. Šéf zhromaždenia, 

americký kongresman Dough Bereuter, 

formuloval hlavné témy rokovaní – Afganistan 

a Irak. Parlamentné zhromaž- 

EURÓPSKA ÚNIA 

NEBUDE NAOZAJ 

„EURÓPOU“, KÝM 

SA K NEJ NEPRI- 

POJA VŠETKY KRA- 

JINY KONTINENTU, 

KTORÉ O TO MAJÚ 

ZÁUJEM 

denie sa začalo stretnutím zástupcov 

členských krajín Severoatlantickej aliancie 

a Ruska. 

Pokiaľ ide o Afganistan, Dough Bereuter 

sa vyjadril jasne: „Dvadsaťšesť 

členských krajín sa musí rozhodnúť, ako 

budú v rámci NATO v Afganistane pôsobiť.“ 

„Mnohé členské štáty totiž v tomto 

smere nespĺňajú svoje záväzky,“ pokračoval 

Bereuter. NATO umiestnilo v Afganistane 

6500 vojakov, ktorí však dokážu 

kontrolovať iba hlavné mesto Kábul 

a jeho okolie. S momentálnym počtom 

vojakov a techniky nie je aliancia schopná 

kontrolovať zvyšok krajiny a úloha 

doviesť Afganistan k slobodným voľbám 

je v nedohľadne. 

O možnej účasti NATO na akcii v Iraku 

sa podľa Bereutera nerozhodne skôr, 

ako Bezpečnostná rada OSN prijme príslušnú 

rezolúciu a moc prejde po 30. 

júni do rúk Iračanov. 

Najmä krajiny ašpirujúce na členstvo 

v aliancii zaujímala otázka ďalšie- 

ho kola rozšírenia. Podľa Dougha Bereutera 

by malo byť do roku 2007, ale 

len v prípade, že Chorvátsko, Albánsko, 

Macedónsko, prípadne iní záujemcovia, 

budú dostatočne pripravení. 

Predseda Parlamentného zhromaždenia 

NATO a predseda Európskeho 

podvýboru Výboru pre medzinárodné 

vzťahy Snemovne reprezentantov USA 

privítal v Severoatlantickej aliancii nových 

členov. Bratislavská schôdza bola 

podľa jeho vyhlásenia predovšetkým 

oslavou vstupu Slovenska a šiestich ďalších 

krajín do aliancie. Okrem toho bola 

aj fórom, na ktorom zákonodarcovia 

členských a partnerských krajín debatovali 

aj o kontroverzných témach od Afganistanu 

až po vzťahy NATO a Európskej 

únie. 

Rozhodnutie asistovať bývalým komunistickým 

krajinám strednej a východnej 

Európy a prijať ich do NATO bolo podľa 

Dougha Bereutera jedným z veľkých 

úspechov politiky aliancie od skončenia 

studenej vojny. Významnú úlohu pritom 

hralo aj parlamentné zhromaždenie. 

Roku 1989 oslovilo a pozvalo členov 

vtedy ešte komunistických parlamentov 

z Poľska, Maďarska a Česko-Slovenska, 

aby mohli pozorovať prácu zhromaždenia 

a stretávať sa so svojimi západnými 

kolegami. 

Parlamentné zhromaždenie NATO 

v čase rozpadu komunizmu už udržiavalo 

kontakty s parlamentmi strednej Európy 

a opakovane deklarovalo podporu 

rozšíreniu Aliancie. 

Tohtoročné jarné zasadnutie bolo prvým 

stretnutím nového, rozšíreného Parlamentného 

zhromaždenia NATO s 248 

členmi a 26 členskými parlamentmi. „Je 

úplne prirodzené a správne, že sa koná 

v Bratislave,“ povedal Dough Bereuter. 

„Krásne mesto na Dunaji, ktoré bolo po 

stáročia sídlom parlamentov a korunovačným 

mestom, nám pripomína, aké 

neprirodzené a dočasné bolo bolestné 

povojnové rozdelenie Európy.“ Podľa 

predsedu parlamentného zhromaždenia 

však treba ešte veľa vykonať. Európska 

únia nebude naozaj „Európou“, kým sa 

k nej nepripoja všetky krajiny kontinentu, 

ktoré o to majú záujem. Na to treba 

nielen otvorenosť EÚ, ale aj odhodlanie 

na ekonomické a politické reformy v krajinách 

ašpirujúcich na členstvo. 

Podobne aj dvere NATO musia zostať 

otvorené pre všetky európske krajiny, 

ktoré si želajú vstúpiť do aliancie a splnia 

kritériá členstva. Dough Bereuter 

vyzval lídrov členských krajín NATO, aby 

na istanbulskom summite naplánovali 

ďalšiu rozširujúcu vrcholnú schôdzku 

„niekedy do roku 2007“. Na nej by mali 

posúdiť kandidatúru Albánska, Chorvátska 

a Macedónska. Lebo aj to 

je jeden z odkazov bratislavskej 

schôdze – proces rozširovania 

aliancie musí pokračovať. 

50 51 

KOMENTÁR

KOMENTÁR 

UŽ SME NAOZAJ V EURÓPSKEJ RODINE 

Tak sme si zvolili europoslancov. 

Štrnásť našich zástupcov v 732- 

-člennom zbore sa však predovšetkým 

musí zaradiť do frakcií, 

ktoré v EP pôsobia, a najmä presadzovať 

agendu týchto frakcií. Aj 

preto sa vyskytli medzi slovenskými 

kandidátmi na tento nesporne 

lukratívny post (a nielen slovenskými, 

ale aj v ostatných nových členských 

krajinách) úvahy na tému, že 

práve noví členovia zrejme budú 

potrebovať akúsi vlastnú frakciu, 

ktorá by zastupovala ich záujmy. 

Rozšírená 25-členná únia je príliš 

veľkým spoločenstvom, takým 

veľkým, že hneď v úvode tohto 

megarozšírenia sa objavili prvé 

problémy. Napríklad v oblasti prekladateľstva 

a tlmočníctva. Málokto 

z nás si vie predstaviť tie tony 

papiera, keď sa každý návrh, každé 

schválené uznesenie musí prekladať 

do jazykov všetkých členských 

krajín. Prekladatelia už jednoducho 

nestíhajú. V tomto smere nie sú 

noví poslanci z nových členských 

krajín žiadnym veľkým prínosom. 

Na margo svoje slabej jazykovej 

pripravenosti síce argumentujú 

tým, že aj jazyky nových členov sú 

už oficiálnymi a rokovacími, no zaujímavé 

bude sledovať ako sa dohodnú 

so svojimi spolupracovníkmi 

z iných krajín únie napríklad len 

v rámci spomínaných frakcií. Máloktorý 

z nových europoslancov 

podrobne pozná prácu a agendu 

únie, nehovoriac o frakciách. Najprv 

sa budú musieť učiť. 

Volebná účasť vo voľbách do europarlamentu 

býva tradične nízka. 

Toto číslo mali zvýšiť noví členovia, 

azda aj preto, že ich obyvatelia mali 

historicky túto možnosť po prvý 

raz, no nepodarilo sa. Nepochybne 

dôvodom bolo, najmä u nás na 

Slovensku rastúce presvedčenie voličov, 

že národný parlament je nástrojom 

na presadzovanie záujmov 

samotných poslancov, ich priateľov, 

obchodných partnerov a ich 

vlastných rodín a nie nástrojom na 

presadzovanie záujmov ľudu. K tomu 

prispelo nešťastne načasované 

zvyšovanie platov poslancov národných 

parlamentov, ba i vášnivé 

diskusie o budúcich platoch našich 

zástupcov v Bruseli a Štrasburgu. 

Pravda, kandidáti sa už 

v bezzubej volebnej kampani 

oháňali tým, že život 

v Bruseli a časté cestova- 

nie do francúzskeho Štrasburgu 

stojí pekné peniaze, ale máloktorý 

z nich potenciálnym voličom vysvetlil, 

čo za tieto „pekné peniaze“ 

pre Slovensko mieni urobiť. Ak ich 

prvé prezentácie na pôde EP budú 

podobné ako prezentácia nášho 

eurokomisára Jána Figeľa, teda 

príliš všeobecné (hovoríme tomu aj 

prázdne frázy), tak toho skutočne 

veľa nevybavia. 

Ani myšlienka o spoločnom 

postupe nových členov nie je najšťastnejšia. 

Starí členovia vedia, že 

spočiatku budú takmer všetky nové 

členské krajiny čistými príjemcami 

z rozpočtu EÚ. Lakonicky to vysvetlil 

jeden z kandidátov, Sergej Kozlík, 

keď povedal, že pre Slovensko bude 

Európska únia v prvých dvoch rokoch 

len o peniazoch. Budú to teda 

jednosmerné toky a nesmieme byť 

v pozícii príjemcu príliš dlho. Aj 

o tom je Európska únia – aby sa 

ekonomiky členských krajín pohli 

dopredu a podľa tzv. lisabonskej 

stratégie sa toto spoločenstvo stalo 

najdynamickejšie sa rozvíjajúcim 

ekonomickým obrom planéty. 

Prvé spory 

Napriek všetkým vyhláseniam 

o výborných makroekonomických 

ukazovateľoch, napriek stále silnejúcej 

korune, kvôli čomu už intervenuje 

aj Národná banka, Slovensko 

dnes dosahuje sotva 51 percent 

hrubého domáceho produktu na 

obyvateľa z priemeru EÚ. To však 

neznamená, že rovnaký pomer je 

aj medzi peňaženkou „priemerného“ 

obyvateľa únie a tou našou, 

tu je rozdiel vyšší. Aj spomínaných 

51 percent je len efektom z rozšírenia 

únie, pred vstupom to bolo 47 

percent. Do únie však naraz vstúpilo 

viacero chudobnejších krajín, 

a tak aj „priemerný“ obyvateľ únie 

dnes zaznamenáva nižší HDP. Nemohli 

sme sa a ani nemôžeme porovnávať 

s najbohatšou krajinou 

únie Luxemburskom (208 percent), 

ani s Írskom (131), či Dánskom 

(123). Nad priemerom sú aj Rakúsko, 

Holandsko, Veľká Británia, 

Belgicko, Švédsko, Francúzsko, 

Nemecko, Fínsko a Taliansko. Podpriemerní, 

ale stále lepší ako my sú 

Španieli, Gréci, či Portugalci. Z nových 

členských krajín sú na tom 

najlepšie Cyprus a Slovinsko, o niečo 

lepšie ako my je na tom i Česko 

TÁŇA STUŽKOVÁ 

a Maďarsko. Niet sa čo čudovať, že 

práve Írsko, kedysi jedna z najchudobnejších 

krajín únie, by sa malo 

stať naším vzorom. 

Ale objavili sa už aj prvé spory. 

Tým najvážnejším je azda spor 

o dane. Kým u nás sme zaviedli 

jednotnú 19-percentnú daň, v Maďarsku 

majú pre podnikateľov 16 

percent a niektoré pobaltské krajiny 

dokonca 15-percentnú daň. To 

vyvolalo obavy bohatších krajín 

únie, ktoré sú vlastne čistými prispievateľmi 

do celkového rozpočtu. 

Podnikateľ v Nemecku zaplatí 26,5 

percentnú daň, francúzsky dokonca 

viac ako 35 percent. Je teda 

možné, že najmä veľké nadnárodné 

firmy sa presťahujú na východ, 

nielen kvôli lacnejšej pracovnej 

sile, ale aj kvôli nižšiemu daňovému 

zaťaženiu. Obyvatelia nových 

členských krajín tak nebudú musieť 

odchádzať za prácou do „starých“ 

štátov únie, kde sa im napokon aj 

tak kladú prekážky. Voľný pohyb 

pracovných síl pre občanov nových 

krajín zatiaľ neplatí. Ale nič to. Práca 

príde za nimi. Bolo by však naivné 

myslieť si, že nás zachránia len 

veľké zahraničné investície. Tie sa 

napokon v najbližších rokoch presťahujú 

ešte ďalej – rozširovanie sa 

totiž naším vstupom nekončí. Staré 

členské krajiny na margo rozdielnych 

daní tvrdia, že sa treba usilovať 

o daňovú harmonizáciu, noví 

členovia sa bránia, pretože práve 

menšie daňové povinnosti by im 

mali pomôcť k rozsiahlym zahraničným 

investíciám. Jedni hovoria 

o zdravej konkurencii, druhí o „daňovom 

dumpingu“. Európska komisia 

je zatiaľ v problematike daní na 

strane slobody určovať si ich výšku. 

Do sporu sa však zapája aj Organizácia 

pre hospodársku spoluprácu 

a rozvoj (OECD), ktorá stojí takisto 

na strane harmonizácie, alebo aspoň 

oznamovacej povinnosti. Zatiaľ. 

Ďalší spor sa rozhára okolo jadrových 

elektrární. Tie vzbudzujú na 

západe Európy obavy, najmä ak 

disponujú reaktormi tzv. voronežského 

typu (taký vybuchol v Černobyle). 

Náš sused Rakúsko je známe 

absolútne odmietavým postojom 

k jadrovej energetike, koniec-koncov 

jediný reaktor, ktorý si kedy Rakúšania 

postavili v Zwentendorfe 

nikdy nepoškvrnil ani gram jadrového 

paliva, nikdy nezačal fungo- 

vať. Protesty teda rozhodne možno 

očakávať a už sa ani voči českému 

Temelínu, ani proti slovenským 

Mochovciam neobmedzujú len 

na občianske blokády a podobne, 

odohrávajú sa na politickej pôde 

a možno ich očakávať aj v Európskej 

komisii. 

Prípad Sapard 

a poučenie z neho 

Často sme u nás nariekali, že 

málo čerpáme z predvstupových 

fondov a ktovie ako budeme vedieť 

čerpať prostriedky zo fondov 

štrukturálnych a Kohézneho fondu. 

Nájdu sa u nás dokonca aj politici, 

ktorí tvrdia, že sa nám nepodarí nakontrahovať 

nič. To je jeden mantinel, 

ale treba povedať, že nikomu 

sa ešte nikdy nepodarilo vyčerpať 

všetko to, čo by teoreticky mohol 

dostať. Ani rozpočet EÚ sa pravidelne 

nemíňa celý. Pravda, vyskytol 

sa u nás aj problém z čerpaním 

z predvstupových fondov, ktorý dokonca 

vyvolal búrku na politickej 

scéne a dočasne vzbudil dojem, že 

sa fondy EÚ zneužívajú, ale napokon 

išlo len o búrku v pohári vody. 

Ale podobné veci sa nepochybne 

stávajú – pred niekoľkými rokmi 

kvôli podobným podozreniam odstúpila 

celá Európska komisia. 

Najnovší príklad je však z Poľska. 

Naši severní susedia, tiež nový 

člen únie, musia vrátiť do Bruseli 

17,6 milióna eur, t.j. asi 700 miliónov 

korún, ktoré neoprávnene 

vyčerpali z fondu Sapard. Poľská 

štátna agentúra pre poľnohospodárstvo 

vlani poľským roľníkom 

v rozpore s pravidlami programu 

Sapard hradila aj daň z pridanej 

hodnoty ich investícií, ktorú si aj 

tak mohli odpočítať. Okamžite sa 

aj v iných nových členských krajinách 

začalo skúmať, či nepoužili 

voči svojim farmárom podobné zakázané 

nástroje v snahe aspoň trocha 

vyrovnať rozdiely, ktoré vznikajú 

agrárnemu sektoru, keď priame 

platby z Bruselu nedosahujú rovnakú 

úroveň ako v starých členských 

krajinách. Treba si teda zapamätať 

poučenie z poľského lapsusu – európske 

orgány si vedia lepšie ustrážiť 

finančné toky, a tak je vcelku 

zbytočné nariekať nad kompetenciami 

odovzdanými novými členmi 

do Bruselu. Zrejme sa tak s tými 

kompetenciami narába lepšie. Aj 

samotný Európsky parlament bude 

mať po schválení ústavnej zmluvy 

pre Európu väčšie kompetencie ako 

dnes, europoslanec sa dočká väčšej 

vážnosti. Dnes EP iba schvaľuje 

šéfa Európskej komisie (čo však nie 

je málo), schvaľuje rozpočet a vy- 

jadruje sa k návrhom noriem, ktoré 

komisia predkladá. Stále častejšie 

sa však vyžaduje aj priamy súhlas 

parlamentu. Práve preto by sme 

si mali vyberať – už pri budúcich 

voľbách skutočne kvalitných ľudí, 

ktorí nás budú v Bruseli a Štrasburgu 

zastupovať. Už dnes sa etablujú 

mnohí slovenskí euroúradníci, ktorí 

majú šancu pochopiť mechanizmy 

pôsobiace v celej únii a v budúcnosti 

sa vyšvihnúť aj na dôležitejšie 

miesta nielen v administratíve, 

ale aj napríklad v Európskom parlamente. 

Rodinná záležitosť 

Spomínali sme, že súčasné megarozšírenie 

nie je posledné. Na 

dvere únie klopú Rumunsko, Bulharsko, 

krajiny bývalej Juhoslávie 

(okrem Slovinska, ktoré sa 1. mája 

MÁLOKTORÝ 

Z NOVÝCH EURO- 

POSLANCOV 

PODROBNE POZNÁ 

PRÁCU A AGENDU 

ÚNIE, NEHOVORIAC 

O FRAKCIÁCH. 

NAJPRV SA BUDÚ 

MUSIEŤ UČIŤ 

stalo členom), záujem prejavuje 

Ukrajina. Spolu s nami vstúpil do 

európskej rodiny aj Cyprus – no iba 

jeho grécka časť. Severoturecká cyperská 

republika nie. A to sa o členstvo 

v únii uchádza aj samotné 

Turecko, hrdiac sa tým, že od čias 

Atatürka je modernou demokratickou 

krajinou. Napokon malo už aj 

premiérku, na univerzite v Ankare 

študujú aj ženy... Turecko je však 

v Európe vnímané ako moslimská 

krajina a islam je dnes nepochybne 

na vzostupe. Moslim sa však 

stal po teroristických útokoch, po 

činnosti Džihádu, Brigády mučeníkov 

Al-Aksá, Al-káidy, ale aj Organizácie 

pre oslobodenie Palestíny 

pre západnú Európu synonymom 

nenávistného teroristu, ktorý má 

vo vzťahu k západným hodnotám 

jediný úmysel – zničiť ich. Či sa tak 

stalo právom či neprávom, je ťažké 

hodnotiť. Korán však predpisu- 

je svojim veriacim ctiť iné hodnoty 

než kresťanstvo. Aj toto je možno 

jeden z motívov, pre ktoré viaceré 

štáty a osobnosti trvajú na zmienke 

o kresťanských hodnotách v preambule 

spoločnej európskej ústavy. 

Iné osobnosti, myslitelia, filozofi 

hovoria o troch koreňoch európskej 

civilizácie, z ktorých je kresťanstvo 

len jedným. Ďalší ho chápu ako 

bariéru proti militantnému islamu. 

Turecko má problém. Hoci o tureckej 

prihláške má rozhodovať až decembrový 

summit, už dnes vyvoláva 

táto otázka značné vášne. Tak 

ako sa povrávalo po smrti britskej 

princeznej Diany o jej tehotenstve 

s moslimom Dodim al-Fayedom, ak 

aj o príčine jej údajne zinscenovanej 

smrti (následník britského trónu 

predsa nemôže mať nevlastného 

brata moslima), tak sa dnes „Európa 

kresťanských hodnôt“ bráni 

prístupu moslimskej krajiny do svojho 

spoločenstva. Najvypuklejšie sa 

problém prejavuje v Nemecku, kde 

žije 2,5 milióna Turkov, pozvaných 

pôvodne na špinavé práce ako gastarbeiteri, 

ale aj vo Francúzsku, 

kde sa početná moslimská enkláva 

usadila po strate kolónií, najmä Alžírska. 

V Nemecku Kresťanskodemokratická 

únia dokonca zamerala 

svoju kampaň proti prijatiu Turecka 

do EÚ a jej šéfka Angela Merkelová 

dokonca navrhla Ankare, aby 

sa Turecko uspokojilo s „privilegovaným 

partnerstvom“ a o vstup sa 

neusilovalo. Sociálni demokrati sú 

naopak za prijatie Turecka, a tak 

prípadné prijatie krajiny, ktorá ešte 

ani nedostala pozvánku, sa stalo 

predmetom politického boja. Ale 

Merkelovej slová veľmi radi počúvajú 

aj napríklad vo Francúzsku 

– väčšinový Zväz za ľudové hnutie, 

či predstavitelia Rakúskej ľudovej 

strany. Najmä pravica si odrazu 

ešte naliehavejšie zakladá na kresťanských 

hodnotách a tvári sa, že 

Európa je takpovediac „rodinnou 

záležitosťou“. 

Napokon tak to aj je. Pociťujú 

to noví členovia, ktorí zatiaľ ešte 

nie sú plnoprávni, nie sú členmi 

schengenského priestoru, neplatia 

eurom a o životnej úrovni 

starších členov rodiny môžu len 

snívať. Vedia, že väčšie slovo pri 

rozhodovaní o spoločných veciach 

si musia zaslúžiť. V európskej, tak 

ako v každej rodine sa prejavujú 

nezriedka aj spory, prvé sme zažili 

už aj my, každý člen sa snaží 

čo najlepšie presadzovať svoje záujmy, 

no je to možné len pri 

súčasnej obhajobe záujmu 

spoločného. Aj problém 

neželaného ženícha treba 

riešiť spolu. 

52 53 

KOMENTÁR

KULTÚRA 

Čože je to päťdesiat sedem rokov? Nič, 

najmä keď je reč o najprestížnejšom filmovom 

festivale v Cannes. Usporiadatelia sa 

neboja novôt a každý rok sa snažia o menšiu 

či väčšiu inováciu. Tohto roku to bola snaha 

dať súťaži nový vietor, priestor ešte neznámym 

tvorcom. A podporiť tento nový trend 

zverili americkému režisérovi, známemu svojou 

nevypočitateľnosťou, ale aj nevšedným 

talentom, predsedovi medzinárodnej poroty 

– Quentinovi Tarantinovi. Ten sa po prvé neskrýval, 

ale všade bol a výborne sa zabával 

a po druhé rozhodol sa udeliť Zlatú palmu 

v súťaži celovečerných hraných filmov dokumentu 

a svoje rozhodnutie vášnivo obhajoval. 

Faktom teda ostáva, že si najväčšiu trofej 

odniesla snímka amerického rebela Michaela 

Moora Fahrenheit 9/11. Môže sa to niekomu 

ZMENA JE ŽIVOT, A TO CANNES VIE 

Festival v Cannes očami našej vyslanej redaktorky Emílie Kincelovej 

opodstatnené, niekedy nie a štrajky, z ktorých 

najmä ten posledný, si mohli odpustiť. Letisko 

v Nice sa rozlúčilo s odchádzajúcimi hosťami 

štrajkom 200 zamestnancov Swissportu. Kto 

by povedal, že to budú práve Švajčiari, ktorí 

sa po zrušení 33 liniek budú snažiť presvedčiť 

3000 rozzúrených pasažierov (niektorým sa 

ušiel hotel, podaktorým len pláž), že to všetko 

robia len pre ich dobro a bezpečnosť. Nuž, 

nepresvedčili... Táto nepríjemnosť však nezatienila 

dobrý dojem z inak veselého festivalu. 

Napriek zaručeným bulvárnym správam, že 

v manželstve Antonia Banderasa a Melanie 

Griffithovej to škrípe, sme videli len za ruky 

sa držiacich spokojných manželov. Pokojným 

dojmom pôsobili aj ďalšie hviezdne páry ako 

Brad Pitt s Jennifer Anistonovou, Tom Hanks 

s manželkou, herečkou a producentkou Ritou 

Wilsonovou, známa francúzska 

režisérka a herečka Agnes Jaouiová 

s večne sa škádliacim Jean- 

-Pierom Bacrim, ktorý napriek 

zákazom bez cigarety neurobí ani 

krok a Eddie Murphy s manželkou 

Nicole. Billy Bob Thorton síce svojej 

exmanželke Angeline Jolieovej 

nerobil spoločnosť, ale nevyzeralo 

to, že by sa išli pozabíjať, celkom 

veselo pôsobila aj Penelope Cruzová 

bez Toma Cruisea. Hriešnik 

Justin Timberlake nenápadne 

sprevádzal ozdobu festivalu Cameron 

Diazovú a predseda mezinárodnej 

jury Quentin Tarantino 

okato zabával svoju najobľúbenejšiu 

herečku Umu Thurmanovú. 

Síce sama, ale svojou krásou 

najviac zaujala čerstvá držiteľka 

Oscara Charlize Theronová, rodáčka 

z Juhoafrickej republiky. 

týka materiálov dôkladne, len mi je ľúto, že 

na Slovensku nemáme filmové centrum, ktoré 

by systémovo a komplexne mapovalo situáciu 

a predávalo našu krajinu ako atraktívnu. 

Najväčší prínos pavilónu však vidím v tom, že 

sa stal kontaktným miestom pre rôzne rokovania, 

vrátane obchodných aktivít.“ 

Pamflet na Busha a tí druhí 

Víťazom festivalu sa teda stal celovečerný 

dokument známeho režiséra a provokatéra z 

USA Michaela Moora Fahrenheit 9/11. Ak vynechám 

fakty, že tvorca agituje voličov, aby 

nepodceňovali blížiace sa novembrové voľby 

prezidenta a išli voliť (aj v Amerike sú s tým 

problémy), že súčasného prezidenta nepredstavuje 

lichotivo, že nálada vo Francúzsku je 

protibushovská, že to bolo politické rozhodnutie, 

tak musím pripustiť, že Moorov dokument 

je remeselne dobre zvládnutý, adresný, 

vtipný a nechýba mu ani dostatočný nadhľad. 

Kritika na Georga W. Busha a jeho postoj 

k vojne v Iraku a teroristickým útokom z 11. 

septembra 2001 na New York a Washington, 

i jeho možné prepojenie na saudskoarabskú 

oligarchiu, vrátane Usámu bin Ládina, je 

nekompromisné a sugestívne. Väčšia časť 

publika bola nadšená, menšia zdržanlivejšia 

i odmietajúca toto dielo. Nepochopiteľné je 

skôr, prečo zaradili do hlavnej súťaže pozostávajúcej 

z 18 filmov, dva dokumentárne a 

dva animované filmy. Veď je to precedens. 

Akceptovateľný je len v prípade, ak je celosvetový 

film skutočne v kríze a nebolo z čoho 

vyberať. Ako sa s tým festival v budúcnosti 

vyrovná však nie je naším problémom. 

Ak mám porovnávať tohtoročnú súťaž 

z vlaňajšou, nemôžem povedať, že bola neporovnateľne 

lepšia, isté však je, že bolo 

menej depresívnych filmov, možno aj menej 

krvi, celkovo menej násilia, až na malé výnimky. 

Tou bola snímka juhokórejského režiséra 

Park Chan-wooka Old Boy, o ktorej sa 

povrávalo, že ju zaradili do súťaže pre potešenie 

Quentina Tarantina. Film skutočne 

nešetril kečupom, krutosťou v mene pomsty 

až za hrob. Old Boy je druhým dielom trilógie 

o pomste. Prvý nazval režisér Sympatie 

pre Pána Pomstiteľa a tretí bude mať názov 

Sympatie pre pani Pomstiteľku. Za Old Boya 

sa tvorcovi porota pomstila Veľkou cenou! 

Škoda, že sa táto „pomsta“neušla brazílskemu 

režisérovi Walterovi Sallesovi za 

snímku Denník motorkára. Ak by si niekto 

myslel, že chcel ňou vzdať hold legendárnemu 

revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi, 

tak sa mýli. Road movie 23-ročného študenta 

medicíny Ernesta Guevaru de la Sernu 

a 29-ročného Alberta Granadu naprieč Latinskou 

Amerikou, je cestou poznania krásy, 

biedy a rozporov tohto kontinentu. Najvýstižnejšie 

charakterizoval film Guevarrov syn 

Camillo, že je o Guevarovi, kým sa z neho 

stal Che. O revolúcii nepadne ani slovo, ale 

prečo sa Ernesto, ťažký astmatik, neskôr pridal 

k revolúcii na Kube, presvedčivo stvárnil 

v konfrontácii s realitou mimoriadne tvárny 

Gael Garcia Bernal, ktorý bol kandidátom 

na hereckú cenu. Dobrým partnerom mu bol 

v tomto plnokrvnom a moderne snímanom 

filme Rodrigo de la Serna, inak vzdialená rodina 

Guevaru. 

Väčšie šťastie mal už 

nakrúcaniu sa musel učiť, ale po telefonáte 

s režisérom prijal poctu ako zadosťučinenie. 

Téma filmu je veľmi aktuálna a naliehavá 

– opustené deti. Matka deti opustí a jej štyri 

ratolesti žijú izolovane v tokijskom vežiaku. 

Všetko zvládajú až do chvíle, keď sa nevyhnutne 

musia konfrontovať s realitou. Žiaľ, 

prípadov neustále pribúda a film upozorní, 

že je to celosvetový problém, a to je jeho najväčší 

klad. 

Kým sa thajský režisér s ťažko vysloviteľným 

menom Apichatpong Weerasethakul vo 

svojej Tropickej chorobe (Cena poroty) vznáša 

medzi snom a realitou, zatiaľ sa Tony 

Gatlif, Francúz rómskeho pôvodu, narodený 

v Alžírsku, zamýšľa ako sa zbaviť frustrácie 

z veľkomesta v snímke Exil (Cena za réžiu). 

Liekom pre režiséra, ktorý priznal, že je dušou 

nomád, je cestovanie a poznávanie nových 

krajín a kultúr. Naprázdno obišli dvaja 

horúci favoriti – čínsky režisér Wong Kar-wai 

a svetobežník Emir Kusturica. Film Wong 

Kar-waia 2046 meškal, prišiel na poslednú 

chvíľu, v noci sa robili titulky. Pripravoval ho 

štyri roky, jeho hrdina, spisovateľ, sa zdĺhavo 

viac vyrovnáva so svojím vzťahom k ženám 

než hľadá zmysel života. Dielo je akoby nedokončené. 

Kusturica sa vo filme Život je zázrak, 

žiaľ, až priveľmi držal už svojich overených 

filmových postupov a snímka priveľmi 

pripomínala jeho slávny film Underground. 

Mimoriadne adresne sa nemecký režisér 

Hans Wingartner vo filme Bohaté roky sú už 

preč, zamýšľa nad pocitom viny, rebélie, chudoby 

a bohatstva a naliehavo sa pýta, ako 

ďaleko môže človek beztrestne zájsť vo svojom 

hľadaní pravdy a spravodlivosti. Aj festival 

sa pýtal a čaká na odpoveď, ako ďalej so 

súťažou. Za prvý krôčik, viac roztvoriť svoje 

dvere, si popri výhradách nesporne zaslúži 

pochvalu. 

Najkrajšou herečkou bola Chalize Theronová 

z Juhoafrickej republiky, čerstvá držiteľka Oscara. 

Gael Garcia Bernal, 

ktorý hral Che Guevaru a skutočný, vyše 82-ročný Alberto Granado. 

francúzsky tvorca Olivier 

Assayas s filmom Čistá 

kultúry Rudolf Chmel, ktorý potvrdil, že dis- 

v hlavnej úlohe s talentovakusia 

sa sústredila najmä na výchovu novénou 

hongkonskou herečkou 

ho filmového dorastu a väčšiu mobilitu štu- 

Maggie Cheungovou (Cena 

dentov umeleckých a filmových škôl, čím by 

za ženský herecký výkon). Pre potešenie – 

sa zároveň zabezpečila aj väčšia výmena už 

Strastiplnú cestu hrdinky, filmy, ohňostroj a muzika 

hotových filmových diel. A tiež sa uvažovalo 

byť čistou od drog, nájsť Všeobecne sa za najlepší film považo- 

o tom, ako upraviť nelichotivý pomer premie- 

stratenú sebaúctu, uspieť vala mimosúťažná čierna melodráma Zlá 

taných filmov, lebo 70 percent je z americkej 

v speváckej kariére a v ne- výchova, v ktorom sa zaskvel už spomínaný 

produkcie, 20 robí pôvodná domáca tvorba 

poslednom rade získať mexický herec Gael Garcia Bernal. Intímny 

(u nás ani to nie) a len 10 percent cirkuluje 

späť svojho syna, zahrala a podľa režiséra nie doslova autobiografic- 

Zázraky sa dejú... 

medzi európskymi krajinami. 

Maggie mimoriadne suký film o láske, výchove strachu a obdivu 

K festivalu neodmysliteľne Zázrakom však možno označiť fakt, že 

gestívne. Jej výkon vysoko k filmu, nemal konkurenta. Veľkofilm Trója 

patria aj sprievodné akcie. Jednou po prvý raz v dejinách canneského festivalu 

vyčnieval nad ostatnými, Wolfganga Petersena, inšpirovaný Homéro- 

z najdôležitejších bolo stretnutie sme mali spoločný pavilón s Čechmi a Poliak- 

ale muži mali tohto roku vou Iliadou, v hlavnej úlohe s Bradom Pittom 

25 ministrov kultúry už rozšírenej mi. To, že sme sa (konečne!) mohli v Cannes 

viac adeptov na hereckú ako Achillom, sa tým, že odsunul z príbehu 

Európskej únie. Komisárka EÚ Vi- takto prezentovať vďačíme Slovenskej asoci- 

cenu ako dámy. Napríklad bohov, stal až priveľmi ľudským a miestami 

viane Redingová, zodpovedná za ácii producentov v audiovízii, ktorá to zabez- 

Tom Hanks v nie najlepšom nudným. Festival v Cannes však s pompou 

rezort vzdelávania a kultúry, mala pečila v spolupráci so Slovenským filmovým 

filme bratov Coenovcov, re- ukončil mimosúťažný film De Lovely Irwina 

opäť patronát nad týmto stretnu- ústavom a s podporou ministerstva kultúry. 

maku The Ladykillers, by bol Winklera o živote amerického skladateľa 

tím, ktoré sa venovalo oživeniu Prekvapením bolo aj to, že návštevníci hojne 

stál za úvahu, Cenu poroty Cola Portera. V tomto divácky vďačnom, 

Antonio Banderas a Melanie Griffithová pri pózovaní fotografom. európskej kinematografie. Hľadali navštevovaného pavilónu mali k dispozícii Ka- 

(doteraz neudeľovanú) však ale priemernom filme zaznie veľa pekných 

sa nové cesty, nové kontakty aj na talóg slovenského filmu za roky 1993–2003, 

dostala herečka Irma P. a známych melódií a vynikne predovšetkým 

páčiť, niekomu nie, to nič nemení na fakte, poli školstva, teda čo najefektívnejšie stmeliť Slovenského sprievodcu a tiež Správu o stave 

Hallová. Porota prekvapivo herecký výkon Kevina Klinea, ktorému bola 

že v dnešnom prepolitizovanom svete aj na spoluprácu na tomto úseku. Francúzsky he- slovenskej audiovízie za rok 2003. Prácu za 

rozhodla dať Cenu za herec- vhodnou partnerkou pekná Ashley Juddová. 

festivale zvíťazilo viac politické, ako umelecké rec a scenárista Jean-Claude Carriere mode- Slovensko koordinovala Ľubica Mistríková, 

ký výkon malému chlapcovi Mohutný ohňostroj, vystúpenie spevákov z 

hľadisko. A medzi víťazmi triumfovala Ázia. roval diskusiu mladých filmárov s Milošom ktorá povedala: „Mali sme veľa záujemcov, 

(opäť precedens) za úlohu filmu na nočnom koncerte na brehu mora 

Kým v ostatných častiach Európy Formanom, anglickým režisérom Stephenom najmä zástupcov medzinárodných filmových 

v japonskom filme Nobody – Sheryl Crowovej, Nathalie Coleovej, 

bola zima a pršalo dva májové týždne Frearsom, rakúskym režisérom Michaelom festivalov, ktorí sa zaujímali o našu tvorbu. Po- 

Knows režiséra Kore-Eda Lary Fabianovej, Alanis Morisettovej 

v Cannes boli bez mráčka. Ak ne- Hanekem a francúzskymi tvorcami Ericom tom to boli zástupcovia firiem, ktorí by chceli 

Hirokazu, Yagirovi Yuuyao- a tiež duet hlavných predstavirátame 

večné demonštrácie za Zoncom a Claire Denisovou. Na stretnutí na Slovensku nakrúcať a využiť našu krajinu 

vi. Dieťa v Cannes nebolo, teľov Kline – Juddová – festival 

54 

všetko a proti všetkému, niekedy ministrov nemohol chýbať ani náš minister ako filmovú lokáciu. Pripravili sme sa, čo sa 

pre zhoršený prospech kvôli slávnostne ukončil. 

55 

KULTÚRA

KULTÚRA 

VŠETKO VONKAJŠIE JE POMINUTEĽNÉ... 

,,Maľujem tak, ako keď starenky pletú ponožky,“ zveril sa Ladislav Mednyánszky svojmu viedenskému priateľovi, tiež 

maliarovi Gyulovi Kláberovi. Priekopník moderného umenia nežartoval, hoci jeho poznámka môže vyvolať úsmev. 

Skôr azda myslel na šikovnosť rúk, ktoré dôverne prenikli do tajomstiev remesla. Ladislav Mednyánszky totiž naozaj 

vedel vynikajúco maľovať. Najrukolapnejším dôkazom je veľká retrospektíva v priestoroch Slovenskej národnej galérie 

v Bratislave, na ktorú pozýva publicistka Ina Tomečková. 

Starý muž je pohrúžený do seba. 

Spod cylindra mu vidno len kus sivej 

brady. Vo fotografickom ateliéri 

sklonil hlavu, nerád stával pred 

objektívom. V hlbokom predklone 

sa opiera o vychádzkovú paličku, 

akoby uvažoval o novom obraze. 

Veľké plátno s reprodukciou starej 

čiernobielej fotografie je výzvou 

pre okoloidúcich, aby sa zoznámili 

s dielom veľkého maliara Ladislava 

Mednyánszkeho (1852 – 1919), 

patriaceho k najvýznamnejším 

osobnostiam, ktoré sa narodili, žili 

a tvorili na území Slovenska. 

Viac ako stodvadsaťtisíc 

návštevníkov prilákala od 

polovice októbra minulého 

roka výstavná premié- 

ra v Budapešti. Jedinečná 

výstava totiž vznikla ako 

historicky prvý spoločný 

projekt Slovenskej národnej 

galérie a Maďarskej 

národnej galérie. Prvý raz 

sa v jedinej expozícii stretávajú 

klenoty z maďarských 

aj slovenských zbierok 

– inštitucionálnych i 

súkromných. V Bratislave 

možno obdivovať takmer 

štyristo plátien a kresieb 

do 29. augusta. V októbri 

sa výstava presťahuje 

do Viedne. Aj preto vyšiel 

reprezentatívny katalóg v 

štyroch jazykoch: maďarčine, 

slovenčine, nemčine 

a angličtine. 

... predsa byť bez vlasti 

,,Byť všade a zároveň 

nikde nebyť cudzincom, 

predsa byť bez vlasti,“ 

zaznamenal si v denníku 

svetobežník, ktorý bol 

doma všade. Na panstve 

šľachtickej rodiny Mednyánszkych 

v Beckove strávilo 

chudorľavé chlapča kus 

svojho detstva. Mal deväť 

rokov, keď sa po smrti starého 

otca presťahovala 

celá rodina do kaštieľa v 

Strážkach. Tam ho začal 

zasväcovať do tajov kreslenia 

viedenský krajinkár 

Thomas Ender. Neskôr mu posielal 

sadrové modely, ich kopírovanie 

však malého Ladislava vôbec 

netešilo. Ale zvládol ich 

na výbornú. Návštevníci 

výstavy sa o tom môžu 

presvedčiť na vlastné oči 

– úvodným akordom expozície 

sú tri detské kresbičky. 

,,Až teraz si naozaj začínam 

vážiť kraje našej 

krásnej vlasti. Cítim, že v 

nej vidím viac pôvabu a 

oveľa lepšie ju dokážem 

precítiť,“ zveril sa stránkam 

svojho najdôvernejšieho 

spovedníka zrelý 

muž, ktorý mal za sebou 

štúdiá v Mníchove aj v Paríži. Prenajímal 

si ateliéry podľa toho, kde 

práve chcel maľovať a žiť. Raz v Paríži, 

inokedy v Ríme, potom v Budapešti, 

vo Viedni... Podľahol vizuálnej 

mágii ostrých tatranských končiarov, 

hornatej Oravy aj Liptova, rovnako 

ako nekonečným diaľavám 

maďarskej pusty. A nikdy neodolal 

volaniu prírodných katastrof, ktoré 

nutkavo zvečňoval istými ťahmi 

ceruzky či štetca, akoby v boľavom 

smútku krajiny nachádzal všetky 

bolesti vlastnej utrápenej duše. 

Ani v pokročilom veku šesťdesiatich 

dvoch rokov neodolal volaniu 

hrôzy a povinnosti. Vybavil si 

zvláštne povolenie na front, aby 

ako kreslič novín Budapesti Hírlap 

a Új Idök ukázal svetu, čo sa na 

frontoch prvej svetovej vojny deje. 

V roku 1915 mal vo viedenskom 

Kunsthalle veľkú výstavu obrazov s 

vojnovou tematikou. 

Všetko namaľovať je nemožné 

,,Musíme všetko vkladať do 

nášho vnútra, lebo všetko vonkajšie 

je pominuteľné, a preto sa nemáme 

pridržiavať ani miesta, ani predmetov,“ 

prezrádza ďalší z denníkových 

zápiskov. A nasledujúci zasa: ,,Jasne 

cítim, akým spôsobom a v akej 

miere som spojený so svetom, a 

preto si musím držať od tela všetko 

cudzie a rušivé. Mednyánszky cestoval 

za vnemami, za pocitmi, za 

krajinou, za ľuďmi. A bolo mu jedno, 

či je to na juhu Talianska, na severe 

Francúzska, v Rumunsku alebo 

pod Vysokými Tatrami. 

,Bol dieťaťom svojej spoločen- 

skej vrstvy a občanom rakúsko- 

-uhorskej monarchie. V mnohom 

bol nekonformný a rebel. Nie však 

v hlasnom prejave, ale v spôsobe života 

a hľadania si vlastného miesta 

pod slnkom,“ hovorí jedna z kurátoriek 

výstavy Alexandra Homoľová. 

A druhá kurátorka, Katarína Beňová, 

jej slová dopĺňa: ,,Kontrasty 

Mednyánszkeho tvorby vychádzali 

z jeho osobnosti tuláka, ktorý nikdy 

nevydržal dlho na jednom mieste. 

A keďže bol maliarsky mimoriadne 

zručný, mohol experimentovať 

a skúšať nové spôsoby maľovania 

buď nočnej krajiny alebo nálady a 

atmosféry videného.“ 

Keďže vedel, že všetko namaľovať 

je nemožné, určil si smer. ,,Čo 

hľadám v krajine? Určité zmeny farieb 

a nálady. Čo hľadám vo figúre? 

Určité efekty a vášne.“ Stačí chvíľu 

postáť pred veľkými plátnami či 

drobnými kresbami, a slová autora 

vám zážitok sám rozmení na drobné. 

Vtiahne vás do spodných prameňov 

nálad, aj do vírov vášní... 

Umelec sa do nich ponáral sústredene 

a odvážne. Možno až kruto. 

,,Dnes som zistil, že ak chcem prejaviť 

súcit, musím hľadieť na ľudí 

ako na zvieratá,“ zveril sa denníku. 

Vymaňme sa zo sveta preludov 

V Benátkach stretol Mednyánszky 

známeho budapeštianskeho 

fabrikanta, ktorému sa nepáčil 

umelcov umastený klobúk. 

,,Pán barón, naozaj 

by ste si mohli dovoliť 

nový,“ povedal vyčítavo. 

,,Načo, veď tu ma nikto 

nepozná,“ odvetil Mednyánszky. 

O niekoľko dní 

neskôr sa stretli znovu, 

pre zmenu v Budapešti. 

Maliar mal zasa na hlave ten príšerný 

klobúk. ,,Ale teraz si už kúpite 

nový,“ pokúšal podnikateľ. ,,Ani 

nápad! Načo? Tu ma aj tak pozná 

každý,“ nenechal sa zlomiť šetrný 

šľachtic. 

Podobných anekdot kolovalo o 

Mednyánszkom neúrekom. Osvetľovali 

aj jeho vzťah k materiálnym 

statkom a peniazom, ktoré často 

a rád rozdával. Ale aj jeho relativizmus 

vo vzťahu k umeniu. Netajil 

očarenie Milletovým realizmom, 

priznával inšpiráciu symbolizmom 

a mystikou, neprekrýval stopy expresionizmu. 

K anekdotám o sebe pridával aj 

vlastné vtipkovanie. ,,Ako pravý a 

nefalšovaný darebák, začínam sám 

seba považovať za pekného. Darebák 

je pekný, presnejšie povedané 

elementárny, ešte presnejšie povedané 

silný. Kto chce byť silný, nech 

je médiom silných.“ 

Každý deň žitia je plný božstiev 

Nielen plátna a kresby rozprávajú 

o ťaživom osude veľkého umelca. 

Čriepky neľahkého života Ladislava 

Mednyánszkeho skladajú na 

výstave ukážky z denníkov, ktoré si 

písal po maďarsky a nemecky, ale 

písmenami gréckej abecedy, aby im 

nevítaný čitateľ nerozumel. A dobovou 

atmosférou dýchajú fotografie, 

sprítomňujúce všedné i sviatočné 

okamihy maliara a jeho najbližších. 

,,Celé umenie žiť spočíva v tom, 

že bytosti, ktoré nám spôsobujú 

bolesť používame ako stupne, 

prostredníctvom nich získame prístup 

k ich božskej forme, a tým pádom 

je každý deň nášho žitia plný 

božstiev. Podstata je stelesnená 

v znameniach lásky, deje sa však 

nevyhnutne sériovo, čiže vo všeobecnej 

rovine,“ zhrnul poznanie 

sveta maliar sužovaný chorobami, 

magnetizovaný smrťou a putujúci 

životom osamote. Z bolesti sa 

zvyčajne rodí veľké umenie. 

Prinajmenšom v prípade 

Ladislava Mednyánszkeho 

to platí stopercentne. 

56 57 

KULTÚRA

NOVÉ KNIHY 

NOVÉ KNIHY 

Dana Podracká 

JAZYKY Z DRAKA 

Mytológia slovenských rozprávok 

Martin : Matica slovenská 

340 s. 

Edíciu Knižnica 

Slovenských pohľadov 

založil 

roku 1922 Štefan 

Krčméry s 

jediným cieľom 

– aby prinášala 

k slovenským 

čitateľom literárne 

lahôdky 

od domácich aj 

zahraničných 

autorov. V päťdesiatychrokoch 

sa edícia nútene „odmlčala“, 

dnes chce znovu nadviazať na dobré 

meno z minulosti. Medzi titulmi, 

ktoré dosiaľ vyšli (ČAS PRED NE- 

SMRTEĽNOSŤOU Tomáša Winklera, 

ODTAJNENÉ TREZORY SLOV 

Šimona Ondruša, PRINCÍP HRY V 

SLOVENSKEJ POÉZII autorov Františka 

Štrausa a Štefana Moravčíka 

a iné) sa zaskvela originálna publikácia 

Dany Podrackej JAZYKY Z 

DRAKA. Dana Podracká, dlhoročná 

redaktorka Literárneho týždenníka 

píše – dobrú – poéziu, knihy pre deti 

a eseje. V roku 1994 vyšiel jej preklad 

spisu Ľudovíta Štúra STARÝ A 

NOVÝ VEK SLOVÁKOV, ktorý preložila 

zo staročeštiny do modernej slovenčiny. 

Dana Podracká skúmala 153 rozprávok, 

ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. 

Jeho texty považuje – právom 

– za to najlepšie, čo na Slovensku 

máme. Rozprávka v každej kultúre 

poskytovala a poskytuje návod 

možných ciest pre život. Aký je teda 

hrdina slovenských rozprávok? Čo 

prezrádza o nás samých, o našich 

koreňoch, i o tom, čo stále sme? Aké 

sú hodnoty, kvôli ktorým je ochotný 

vstať spoza tej svojej pece, odísť 

do sveta a nasadiť vlastný život? 

Všetko, čo sme do rozprávok vložili, 

je spiritus slovacus, slovenský 

duch. Napriek vplyvom ostatných 

kultúr, najmä gréckej, germánskej 

a arabskej, výsledná forma vytvára 

našu národnú kultúru, našu identitu. 

Múdreli sme vďaka vlastnému 

nešťastiu, vydávali sme sa do sveta 

za svojou pravdou, chceli sme, aby 

svet s nami rátal. Nechajme sa 

pozvať do mytologického sveta 

ľudových rozprávok, ktoré 

o nás tak veľa prezrádzajú. 

Horacio Quiroga 

PRÍBEHY Z PRALESA 

Slovenský spisovateľ, 2003 

Preložila Eva Palkovičová 

Ak sa u nás 

povie „juhoamerická 

literatúra“, 

automaticky každému 

naskočí 

meno Marquez 

a slovo „magický 

realizmus“. 

To, čo však k čitateľomprichádza 

od uruguajského 

básnika, 

románopisca a 

dramatika v útlej 

zbierke poviedok PRÍBEHY Z PRALE- 

SA, je trochu „iné kafe“, sugestívne a 

veľmi silné. Horatio Quiroga stavia 

hrdinov svojich pätnástich poviedok 

pred jedinú životnú lekciu – rýchle, 

kruté a zbytočné umieranie. Odchádzajú 

príliš skoro, žiaden z nich 

neumiera na starobu, ani v posteli, 

smrť ich zastihne nečakane, plných 

síl a plánov do budúcnosti. Prales, v 

ktorom chceli žiť, im ukáže obe svoje 

tváre: tú nádhernú, životodarnú 

a fascinujúcu, aj tú druhú – nebezpečnú 

pascu, kde v každej sekunde 

môže život dieťaťa, mladej ženy krátko 

po svadbe či otca, ktorý sa sám 

stará o malé deti, vyhasiť uhryznutie 

hada, hmyzu, choroba z vlhka alebo 

neznesiteľnej horúčavy. 

Stredoškolský profesor, novinár, 

filmár, fotograf a farmár Horatio 

Quiroga (1878 – 1937) často tvrdil, 

že fakt, že smrť na nás striehne na 

každom kroku a že život máva aj 

temné a odpudivé podoby, nemáme 

skrývať ani pred deťmi, pretože by 

ich potom, až vyrastú, mohlo toto 

poznanie zaskočiť. Odkiaľ čerpal 

svoj čierny pohľad na svet? Keď roku 

1902 nešťastnou náhodou zastrelil 

svojho priateľa, odišiel do Argentíny 

a tam začal písať pre renomovaný 

časopis Caras y Caretas. Po celý život 

ho fascinovali témy vyhrotených 

situácií, nespravodlivosť a tragickosť 

smrti, ktorá prichádza náhle a zákerne 

zasiahne do osudu človeka, ktorý 

tak veľmi chce žiť. Vedel o tom svoje: 

jeho otec tragicky zahynul pri poľovačke, 

otčim sa po záchvate mozgovej 

mŕtvice zastrelil, samovraždu 

spáchala aj Quirogova manželka 

Ana María. A keď Horatio Quiroga 

zistil, že je chorý na rakovinu, aj on 

si v Buenos Aires sám vzal život. 

Kolektív 

EUROKNIHA – ŠTÁTY A MINCE 

Bratislava : Mladé letá, 2004 

Oblé písmeno 

E s dvojitou 

čiarou v strede, 

symbol stabilnej 

meny spoločnej 

únie európskych 

štátov. Už sme 

si zvykli na to, 

že od 1. januára 

2002 nahradila 

nemeckú marku, 

rakúsky šiling, 

francúzsky frank 

či španielsku 

pesetu a ďalšie stáročia používané 

peniaze. Menovú úniu založilo 

dohromady dvanásť štátov, nezaškodí 

si pripomenúť, že to boli Francúzsko, 

Nemecko, Taliansko, Holandsko, 

Belgicko, Luxembursko, Írsko, Fínsko, 

Rakúsko, Grécko, Španielsko a 

Portugalsko, zatiaľ čo Veľká Británia sa 

rozhodla euro nezaviesť a Dánsko so 

Švédskom zatiaľ opatrne vyčkávajú. Aj 

čerství nováčikovia v eurozóne musia 

ešte splniť náročné kritériá, aby mohli 

používať euro. Možno neviete, že právo 

vyraziť obmedzený počet euromincí 

získali aj tri európske miništáty – San 

Marino, Vatikán a Monako. Keďže 

ich však bolo vyrazených len málo, 

sú príliš vzácne na to, aby sa bežne 

používali v obchodoch a stali sa 

predmetom zberateľského záujmu. V 

eurozóne hneď na začiatku roku 2002 

vymenili 40 miliárd mincí a 9 miliárd 

bankoviek za eurá. Dnes už obieha 100 

miliárd mincí. Vydavateľstvo Mladé 

letá práve vydalo túto zaujímavú knihu 

vhodnú do každej rodinnej knižnice. 

Encyklopedicky predstavuje štáty 

eurozóny a zároveň slúži aj ako album 

všetkých euromincí s ich spoločnou 

„európskou“ a odlišnou domácou 

stranou. Namiesto pretlačených 

papierových mincí si do albumu môžete 

vkladať ozajstné mince. 

Vydavateľstvo Mladé letá prináša na 

knižný trh aj štvrtý diel reprezentatívnej 

encyklopédie výnimočných osobností 

politiky, kultúry, ekonomiky, vedy 

TVORCOVIA SVETOVÝCH DEJÍN – Od 1. 

svetovej vojny po súčasnosť. Od Charlie 

Chaplina po Nelsona Mandelu, profily 

ďalšej stovky nezabudnuteľných ľudí, 

bez ktorých by naša súčasnosť nebola 

taká, aká je – a to v jej pozitívnych, i 

tých negatívnych stránkach. 

CENA MICHALA BOSÁKA 2004 

PROPOZÍCIE SÚŤAŽE 

IV. ročník „Cena Michala Bosáka 2004“ 

je vyhlásený v roku 135. výročia narodenia Michala Bosáka (1869-1937) 

Záštitu nad súťažou má minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan 

Vyhlasovateľ súťaže: 

Spoločnosť Michala Bosáka (SMB), Masarykova 10, 080 01 Prešov 

Na základe organizačného poriadku, ktorý je registrovaný na Ministerstve školstva SR pod číslom 

1348/2000-42 

Kontaktné osoby: 

Ing. Martin Bosák, PhD., tel.: 055-6022793, 0908 996 314 

Ing. Rudolf Bosák, tel.: 0905 906 532 

info@bosak.sk, martin.bosak@tuke.sk, www.bosak.sk 

Téma: 

Ľubovoľný ekonomický projekt, podnikateľský plán, zámer, ktorého realizáciou sa predpokladá 

finančný prínos a je možné aplikovať ho v praxi. 

Rozsah práce: 

nie je limitovaný (optimálne 15 strán A4), vítané sú praktické produkty, 

prezentácie na multimédiách a pod. 

Práca musí obsahovať: summary a stručný životopis v slovenčine a aj v angličtine. 

Účastníci súťaže: 

Študenti stredných škôl a gymnázií – jednotlivci. Projekt, ktorého autormi sú viacerí študenti, nebude 

akceptovaný. Vedúcim práce musí byť učiteľ danej školy. 

Školské kolo vyhlasuje riaditeľ školy. 

Termín vyhodnotenia školského kola je do 31. mája 2004. 

Termín zaslania víťazného projektu so všetkými prílohami spolu so záväznou 

prihláškou do celoslovenského kola je do 15.júna 2004 na adresu SMB 

Najlepších dvadsať študentov spolu s vedúcimi prác bude pozvaných na slávnostné 

vyhodnotenie súťaže do Národnej banky Slovenska v Bratislave v septembri 2004, 

kde odborná komisia s predsedom Prof. em. Philipom R. Tuhym, Wilkes University, Pa, 

USA určí víťaza súťaže. 

Pre víťaza súťaže „Cena Michala Bosáka 2004“ je pripravený 

týždenný pobyt v USA. 

Prví dvadsiati študenti budú ocenení vecnými cenami. 

Ing. Rudolf Bosák 

prezident SMB 

Cena Michala Bosáka 2004 sa realizuje v spolupráci so sesterskou organizáciou 

Slovak Heritage Society, N.E. Pa, USA 

SMB si vyhradzuje právo zmeny propozícií 

58 

Danica Janiaková 

59

ESEJ 

UMENIE V ZÁHRADE 

Zažil som už dve takéto nedeľné po- voľný čas ako ho trávia milióny iných radovánok nás normálnych ľudí. Bez 

poludnia s umením. Bez filharmónie, ľudí. Cítia sa skvele. Nielen vďaka pa- kravát, bez saka, bez lodičiek a kos- 

bez miliardových investícií do techniky, gáčikom, vínu a známosti s niektorým týmčekov. 

ANTON HYKISCH 

čo sa pre nedostavanie v termíne musí 

opätovne vyraďovať. Bez novej divadel- 

umelcom, o ktorom iba kdesi čítali, počuli 

v rozhlase, a naisto menej na ob- 

Čas, keď možno pozvať suseda, 

susedku, aj tých na konci, na druhej 

nej budovy, bez štúdia, bez nápaditej razovke. Cítia sa skvele, lebo si otvorili strane kopca, aj primátora, starostku, 

výtvarnej galérie. (Niekedy stačí piv- dušu, odkryli bazén, do ktorého napúš- pána farára, no a – o to mi ide – aj 

Čo robíte večer po práci? Tiež sa vlastných úsudkov. Pojem svedomia je rá by ho mala zregenerovať, omladiť, 

nička pri chalupe alebo u susedov). ťame čerstvú vodu na najbližší týždeň. tu letujúceho maliara, sochára, básni- 

vložíte do kresla alebo na sedačku už neznámy miliónom ľudí, čo sa inak oživiť, zblížiť s rodinou či vôbec s ľuď- 

Dvojica, ktorá sa takto raz za rok Poznám skupinu chalupárov na ka, kybernetika. Keby ľudia na našich 

a dívate sa až do zaspatia do všeovlá- hrdia, že žijú v najvyspelejších krajimi, s okolitým svetom, jeho živým a ne- 

zabáva umením pre seba a pre svojich strednom Slovensku v malej baníckej dedinách a mestečkách videli a vedeli, 

dajúcej skrinky? Ako trávite svoje víkennách sveta. Ľuďom odchovaným mediživým bohatstvom, vrátane kultúry, 

priateľov, nazvala toto podujatie prí- osade. Kraj s malebnými svahmi, úžľa- koho všetkého majú okolo seba v čady? 

Povinným nástupom do záhradky, álnym priemyslom môžu šikovní politici umenia. 

značne HORTUS ARTIS, čiže – pre tých binami, krivolakými chodníčkami, kdese letného prázdninového sťahovania, 

na chalupu? Veď napršalo vyše práva, a mágovia ľahko nahovoriť, že agresia Čo robíme pred svoj rast? Ako sa 

čo nevedia nič z latinčiny – ZÁHRADA si ešte polozapadnutý vchod do dáv- žasli by. Akí zaujímaví ľudia sa tu zrazu 

treba pokosiť, vyplieť, opraviť zatečené je preventívna obrana, vražda je od- bránime systematickému ohlupovaniu 

UMENIA. Pokiaľ ma pamäť neklame, je nej šachty. Tam sa zo traja chalupári motajú v rifliach a teplákoch, radost- 

strechy. A telesná práca je taká zdravetné opatrenie, násilie je spôsob pre- a otupovaniu? 

to azda názov daktorého starého ob- dohodli, že raz ročne zozbierajú kresne zarastení a s odretými hánkami. 

vá.žitia, 

demokracia vláda všetkých (a nie Kultúra, umenie sú od počiatku ľudrazu 

Hieronyma Boscha alebo iného by a maľby svojich detí, vystavia ich Navyše, čerstvo sme v Európe, azda 

Je skvelé starať sa o svoje telo, te- niekoľkých), voľby voľbou najschopnejstva významnými obrannými reakcia- 

nizozemského maliara. 

ostatným, každému, kto príde z dediny už v toto leto príde sem k nám mnoho 

líčko. Sú na to nespočetné recepty. Staších, smrť nášho človeka je zločinom, mi na biedu celodenného, celoročného 

Záhrada umenia. Prakticky je to a chce si ich pozrieť. V čarovnom zákutí rôznych cudzincov. Zastavia sa, zarostlivosť 

o dušu, o svoje city a pocity, smrť „toho druhého“ je zanedbateľným zápasu ľudí o holú existenciu. Skutoč- 

dvor dedinskej chalupy, vyzametaný na trávniku, opreté o svahy stoja dosky kotvia v niektorom slovenskom meste, 

to akosi stále ponechávame na náho- omylom, láska je pohlavným stykom, ne veľké národy, veľké civilizácie to po- 

a upravený na to, aby mohol prijať zo starej kôlne a na nich výtvory mlá- mestečku, v dedinke. Budú vidieť inými 

du. Kedy ste boli posledne v divadle? týranie väzňa metódou efektívneho výchopili a zanechali aj trvalé hodnoty 

niekoľkých priateľov. Pod bránou je deže. Kúsok ďalej má chalupu výtvarný očami krajinu a ľudí, ktorú my vníma- 

Pravdaže, sú problémy so vstupenkasluchu atď. Pričom každý normálny člo- umenia. 

improvizované javisko (ak by náhodou teoretik. Ten poskytne výklad, otvorí výme ako „domorodci“ oveľa plošnejšie 

mi. Treba kamsi zájsť do predpredaja, vek so zdravým rozumom vie, že opak Na vstup do sveta umenia netre- 

zapršalo) aj výstavná sieň zároveň. Na stavu a je z toho vernisáž ako sa patrí. a nezaujímavejšie. 

niekde sa postaviť do radu. Zvyčajne to 

ba vždy iba drahá vstupenka na kon- 

stenách, na múriku, či na ploty sa dajú Príde aj pani starostka, aj predsedovia V Banskej Štiavnici sa už po druhý 

býva v pondelok doobeda. Ktože nato 

cert, do divadla, do kina. Nevyžaduje 

zavesiť obrazy. Môže to byť hoci aj bý- miestnych spolkov a strán, koaličných raz koncom augusta odštartuje umelec- 

má čas? Podobne je to s koncertmi. 

si to miliardové dotácie štátu na sieť 

valý zaslúžilý umelec alebo iba priateľ i opozičných. Umeniu neškodí, ak sa ký festival Cesta na východ, skoro týž- 

Ak si nekúpite abonentky (často ich 

divadiel, koncertných sál, výtvarných 

informačný technik, ktorý vo voľnom nad ním ľudia spoznajú a spriatelia. deň divadelných a literárnych večerov 

nemožno využiť,) neuvidíte koncert- 

galérií. Na zoznámenie sa s úžasnou 

čase maľuje klasicky tak, že vytláča Aj s vínkom, aj s dobrotami chalupár- vo francúzštine a slovenčine v čarovnú 

sieň roky. Kedy ste boli naposledy 

knihou netreba vždy štátu odovzdať 

olejovú farbu z túb a rozmiešava ju na skych mamičiek. Niekoľko kultúrnych ných priestoroch stredovekého mesta. 

v kine? Urobte si malý prieskum medzi 

exkluzívne vysokú 19% DPH, rovnako 

palete. (Počítačové grafiky a maľby sa ľudí z celého Slovenska pozdvihlo se- Riaditeľ parížskeho divadielka na pod- 

známymi. Návštevnosť kina sa dnes 

ani na nákup CD s Mozartom, Beetho- 

už vopchali do úradných galérií a do bavedomie nielen ich samých, ale aj net slovenskej priateľky (Cherchez la 

v strednej či staršej generácii ráta nie 

venom či Suchoňom. 

akčných filmov, to už nie je také vzác- „domorodcov“ v osade. Sú hrdí, že sú femme!) raz navštívil Banskú Štiavnicu. 

na mesiace, ale doslova na roky. Načo 

Sú ľudia, národy, spoločenstvá, 

ne.). Vzácne je umenie, kumšt, skúška svedkami nielen vernisáží, ale aj toho Gurmánsky Francúz si zamiloval toto 

by sme chodili do kina, keď máme 

spolky, združenia, ktoré si poskytujú 

schopností. Vieš namaľovať obraz? zvláštneho, ťažko definovateľného mesto a spoločnými silami sa rozbehol 

doma perfektné kino v papučiach? 

radosť z umenia len tak, z lásky, priro- 

Vieš zaspievať áriu? Dokážeš napísať ovzdušia, v ktorom sa človek oslobo- frankofónny festival, z ktorého majú ra- 

Mnohí ľudia z mojej generácie by boli 

dzene. Ako keď sa ráno naraňajkujeme. 

napínavú poviedku? 

dzuje od každodennosti a chystá sa dosť – i osoh všetci. My Slováci, lebo 

prekvapení, ako prepychovo dnes vy- 

Nepotrebujú na to granty z minister- 

Môžeš ju prečítať naživo, s lacným tvoriť. Niečo sám namaľovať, povedať, sa o nás vie vo Francúzsku, Francúzi, 

zerá kino (povedzme multikiná niekde 

stva kultúry. Iba chuť a zdravý rozum. 

mikrofónom alebo i bez neho, ak je zaspievať, zahrať. Mnohí z nich neskôr lebo objavili čarovný kút v strednej Eu- 

v nákupných centrách.) Tiež by boli 

Túžbu potešiť seba a svojich známych. 

vás menej na dvore. A medzitým môže iste neodmietnu prísť na koncert, literópe, Štiavničania, lebo sa im zvýši nie- 

prekvapení cenou dnešných vstupe- 

Mám na stole farebnú pozvánku 

zahrať vaša dcérka na flaute. Ak máte rárny večer, besedu aj na „profesionállen sláva, ale aj príjmy z turizmu – a tí 

niek. Nakoniec celkom intímna otázka. 

z počítača. Oznamuje, že pani X. a pán 

kamaráta, čo hrá v nejakom orchestri ne“ podujatie kdesi v kultúrnom dome všetci, čo počujú francúzsku a sloven- 

Kedy ste prečítali nejakú knihu, celú, 

Y. pozývajú svojich priateľov a známych 

alebo spieva čo i len v zbore u profe- alebo osvetovom centre. 

skú poéziu a tá v nich zapáli niečo iné, 

celučičkú? Nie kuchársku, nie o kozme- 

na muzikálno-literárno-výtvarné nedeľsionálov, 

prečo by nezahral, nezaspie- Robiť umenie nie je iba o penia- čo im telenovely neposkytnú. 

tike, nie o vylodení v Normandii alebo 

né popoludnie 30. mája 2004 o 15.00 

val nám tu, dnes, v sobotu či v nedeľu zoch. Robiť umenie je najmä o otvorení 

o pretekoch formuly 1. Ale, povedzme, 

hod. do (mestečka, dediny) do domu č. 

poobede? 

srdca. 

Bohatstvo ľudí, ale aj národov a štá- 

poriadny román od poriadneho auto- 

244/a (povedzme pri kostole). Program 

Čo za to? Určite nie prachy, lebo 

tom pochádza z dvoch veľkých zdrora. 

Svetového či nebodaj slovenského. týchto tvrdení je pravdou. 

je tento: Sláčikové trio (hrá klasickú 

v sobotu a v nedeľu medzi normálnymi Prichádza leto, čas oddychu a dovojov. Na jednej strane, človek musí za- 

Na to, či si čítavate pred spaním po- Svet jednostranného konzumu mé- hudbu z diel W.A. Mozarta, J. Haydna, 

ľuďmi sa neobchoduje, nezháňa biznis, leniek. Čas veľkého miešania ľudí, nábezpečiť svoj trvalo udržateľný rozvoj 

éziu, sa ani neodvážim opýtať. Ani, či dií vnútorne ohrozuje slobodu človeka, W. Glucka ). Návštevníci zároveň uvidia 

ale poskytujeme si radosť. Navzájom. rodov. Ľudia z veľkých miest sa sťahu- v materiálnej sfére. To je obsahom eko- 

ste dcéru alebo syna počuli recitovať jeho vnímanie, jeho schopnosť rozo- výstavku obrazov (povedzme maliarka 

Ty mne, ja tebe, ty nám všetkým. Mojú na chalupy, chaty, nastáva invázia nomickej a technickej činnosti. Tomu 

slovenskú klasiku. 

znať dobro a zlo a podľa toho sa aj zo susedného Rakúska a slovenský majim 

kamarátom, čo som ich pozval. Aj z miest na vidiek. Na tisíckach chalúp, venujeme veľkú časť dňa. Na druhej 

Médiá, elektronické i printové, nás správať. Je spoľahlivou metódou ako liar zo susednej chalupy), drevorezov 

ich kamarátom a známym. Čo za to? chát a chatiek, záhradných domče- strane, bohatstvo človeka tvoria jeho 

denne ubezpečujú, že najlepšie urobíte zbaviť ešte nedávno politicky oslobo- (tiež kamoš). Medzitým si účastníci po- 

Po skončení programu môžete naliať kov, na pozemkoch pred či za nimi, duchovné statky, jeho vedomie, hodno- 

pre seba (a najmä pre ich majiteľov), deného občana jeho zdravého úsudku, sadajú a v malých dávkach, aby im to 

vínko, biele i červené, všetkým účast- cez deň pristanú tisíce ich vlastníkov. tový systém, jeho schopnosť vychádzať 

ak sa spoľahnete na denno-dennú, celo- duchovnej sily a schopnosti správne neuškodilo, si vypočujú básne poetky, 

níkom, motorizovaným niečo nealko- Budú kopať, hriadkovať, polievať, plieť, s ľuďmi, kultivácia citov. Večná ľudská 

týždenné a mesačnú masáž vizuálnych konať. 

ktorá je náhodou na návšteve z Franholické. 

Neraz sa stane, že demižónik vysádzať, presádzať. Príde však ne- túžba presiahnuť samého seba. Vytvo- 

zážitkov a pre životné šťastie vôbec nič Každý človek má k dispozícii iba obcúzska (preklad zariadi pani domu ale- 

prinesie sused, susedka, chalupár, skoré popoludnie, večer, tie nádherné riť nové dielo. Zanechať svedectvo o se- 

iného nepotrebujete. Orwellovská vízia medzený počet rokov života. Je na kažbo jej kamoška). A kamarát z Bratisla- 

či miestny vinár, lebo je rád, že spo- večery, keď pálivé slnko zapadne nie be. To je veľká sféra duchovných akti- 

dokonale zmanipulovaného človeka, dom z nás, ako využije svoj čas života. vy, inak románopisec, prečíta naživo 

znal nových ľudí. Ak sú čerstvé pagá- za paneláky, ale za najbližšie kopce vít. Veľká ríša umenia, záhrada rozkoší, 

ktorýsi vo svojom voľnom čase nič ne- Okrem práce (na zmysluplnú tvorbu a sám ukážku z knihy, ktorú iba začal 

čiky a niektorá mamina prinesie ešte či rozkošatené stromy. Vtedy každého ktoré si poskytujeme sami sebe. 

vyberá, ale konzumuje len úzky okruh alebo iba na prežitie) má každý človek písať. Alebo pokúsi sa pútavo prečítať 

chrumkavú štrúdľu, makovník či ore- popadne túžba stráviť tento čas dáko Záhrada umenia. Záhrada, kde sa 

výrobkov informačného a zábavného k dispozícii ešte aj svoj voľný čas. Rok svoju staršiu ľúbostnú poviedku. Keďže 

chovník, aký honorár by si hociktorý inak, krajšie, lepšie, príjemnejšie. Je to dobre cítia kultúrni a vnímaví ľudia. 

priemyslu, už nie je vecou budúcnosti, má nielen 365 rán a dopoludní, ale aj ide o nedeľné popoludnie, úbor nie je 

účinkujúci ešte žiadal? 

čas ohňov, ohníkov, grilov či barbecue, Skúsme v toto leto navštíviť túto zá- 

ale celosvetovou realitou. Jednostran- 365 večerov. Rok má 64 víkendových predpísaný. Nemusíte byť v motýliku 

Záhrada umenia. Koná sa na tom plynových, elektrických, lávových či hradu. Neláka vás, pozvať niekoľkých 

ná mediálna výživa spôsobuje zakrpa- dní, ktoré si môžeme zariadiť podľa (ale nevylučuje sa, je sloboda). Azda 

dlhom sedliackom dvore už po piaty takých normálnych na drevené uhlie, priateľov a známych do záhrady, na 

tenie základných pocitov človeka. vlastnej vôle. Každý má právo na voľný pánom dobre padne, ak niektorá náv- 

rok. Pomaly o nej budú písať aj tie ag- čas rozvoniavajúcich jedál, vymýšľania chalupu? Predviesť UMENIE V ZÁ- 

Zbavuje ho vedomia súvislostí. čas. Každý má právo využiť tento voľný števníčka príde v nejakej trocha príresívne 

médiá. Ktovie. V tomto prípade marinád, grilovacích receptov, fínt. Aké HRADE? Skúste to čo najskôr. 

Zbavuje ho pocitu, že je zod- čas ako sám chce. Vo svoj prospech, jemne dráždivej dlhej róbe, pravdaže 

to nie je podstatné. Podstatné je, že sa víno, či máme dosť piva, akým aperi- Uvidíte, zapáči sa vám to. 

povedný za seba, za svoj ná- pre svoj rast a nie pre svoju skazu. letnej a nemusia hľadieť iba na stereo- 

stretne a nájde skupina ľudí, čo chcú tívom začneme. Koho pozveme a kam 

60 

rod, štát, Európu. Zbavuje ho Každý má právo na dovolenku, ktotypne riflami obtiahnuté zadôčky. 

uniknúť stereotypu, volia inak stráviť pôjdeme my nabudúce. Slastný čas (Jún 2004) 

61 

ESEJ

NADORAZ 

Propagandistická paráda okolo 

nášho vstupovania do EÚ pred a 

1.mája nemohla konkurovať spontánnemu 

záujmu občanov o majstrovstvá 

sveta v hokeji. Oznamy o MS na 

rôznych stupňoch vysielacích blokov a 

v rôznom čase boli však len daromne 

míňané sekundy, lebo aj bez nich by 

bola atmosféra plná hokejového ozónu. 

Hokej nie je iba priamy prenos 

zápasu 

Hoci v štúdiových blokoch počas 

prestávok zápasov MS v hokeji boli 

reflexie prítomných expertov a redaktora 

STV uspokojivé, v Českej televízii 

si za prestávkové bloky zasluhujú podstatne 

vyšší rating. Hry súperov po 

každej tretine analyzovali aj pomocou 

grafických prvkov, krokové fázy hokejistov 

smerujúce ku gólu demonštrovala 

grafická ilustrácia s výkladom. 

Kým v slovenskom štúdiu redaktor 

a reportéri v hale tiež sa uspokojili 

konštatovaním „škoda“, že sa Bartečko 

zranil, českí analytici boli schopní 

ísť pod kožu tejto „škody“: keď hráč 

stojí oproti puku, nesmie zdvihnúť 

nohu, ako to urobil Ľubomír Bartečko, 

a preto dostal puk do priehlavkuu a už 

sa do zápasu nevrátil. Samostatnou 

kapitolou sú mladí slovenskí reportéri, 

u ktorých prevažujú emócie nad 

raciom. Reportér nemá byť studený, 

neboli kedysi ani Polák a Zelenay, ale 

aj emóciami nabití musí vedieť čítať 

hru. Ako to robiť, predviedli českí reportéri. 

U našich frázistov prevládajú 

slovné balasty „škoda“ (aj stokrát počas 

zápasu), „verme, že“ a podobne. 

V STV nevynikali ani čerstvým spravodajstvom. 

Markíza 4. mája v závere 

správ pred 19,30 už oznámila, že 

play off budeme hrať so Švajčiarskom 

a v STV o polhodinu neskôr začínali 

športové správy avízom, že ešte nevieme 

s kým sa stretneme v najbližšom 

zápase. Až v závere športových 

správ (a to už zrejme na živo) Ján 

Plesník zvestoval, že to bude Švajčiarsko. 

Podľa tejto schémy to vyzerá tak, 

že avízo robia v športovej redakcii už 

na poludnie. Nič nové v STV. 

Keď tušenie supluje pravosť 

MÁJOVÉ ARABESKY V TVARE MÉDIÍ 

Z printových médií pohotovo zvládol 

aktuálne spravodajské povinnosti 

z predchádzajúceho dňa 

(až na pár výnimiek) iba denník 

SME. No veď, ako jediný 

tlačí svoje noviny aj v Koši- 

ciach, takže stíha aj udalosti krátko 

po 22 h, ba aj po 23 h. Na Slovensku 

s doručovaním posledných aktualít 

na vzdialený vidiek si centrálny noviny 

nerobia ťažkú hlavu. Supluje ich 

rozhlas a noviny môžu byť ráno už aj 

staré. Denník Pravda (ostatné denníky 

detto) notoricky nestíha posledné 

udalosti, a tak nemohla priniesť ani 

výsledok zápasu SR – Švédsko, ale bez 

ostychu publikovala rozhovor, v ktorom 

Ľubomír Bartečko odpovedá na 

otázku, ktorý zápas bol najnáročnejší 

takto: „Z môjho pohľadu zápas proti 

Amerike a včerajší proti Švédsku. 

Spoločné mali to, že nás obaja súperi 

dôrazne napádali a hrali aj tvrdo.“ 

(Pravda 4.máj ´04). Ale podľa toho, 

čo hráč hovorí , by bol musel robiť 

rozhovor Pavol Komár až po zápase 

so Švédskom, ktorého výsledok v novinách 

chýba. No ani nemusel, lebo 

bola to len taká predzápasová rutina, 

fikcia či tušenie vydávané za skutočnosť. 

Miluj blížneho svojho, 

ale hlavne svoje alibi 

Dňa 24. mája mohli vidieť aj normálni 

smrteľníci v role divákov STV to, 

čo im vybraný tím schvaľovateľov týždeň 

predtým odoprel. Veta, pre ktorú 

dokumentárny film Dušana Hudeca 

nebol pustený bez obáv do obehu, je 

dostatočne známa. Známe sú aj reflexie 

účastníkov trojhodinového diškurzu 

po premietnutí. Bez mimoriadneho 

vydania rozhovorov Pod lampou 

by občan nemal právo vidieť a počuť 

to, čo je dovolené len expertom. Ani 

repríza nebola, a ďalšia nebude, bez 

dovetkov „znalcov“. Argument, že to 

robia aj televízne stanice v štátoch, 

ktoré skôr nadobudli demokraciu, je 

scestný. Žiadnej inej televízii by takáto 

pridaná didaktika neslúžila za alibi 

vysielateľovi, ktorý v našom prípade 

nemal inú starosť ani Pod lampou, 

ako nevidieť ďalej než na svoje práva 

a „zodpovednosť“. 

Kým Štefan Hríb spravuje túto reláciu 

v inom formáte, ako bol predchádzajúci 

zákaz, kuriózne by sa javili 

jeho posolstvá spod lucerničky, keby 

Rybníčkovým zákazom nebola zatriasla 

verejná mienka. Bol by ochotný vo 

firme s ručením obmedzeným ďalej 

vegetovať na exteritoriálnom ostrovčeku 

pre vyvolených demokratov 

? No veď o tom je táto kauza a Ján 

Čarnogurský s Richardom Rybníčkom 

si v debate veľmi dobre rozumeli. Aj 

tí, ktorí boli s nimi v zásadnom spore 

TIBOR FERKO 

o výklade filmu a prístupu k nemu, 

dojemne sa zhodli na tom, ako je fajn, 

že sa o veci diskutuje. S pridaním štipky 

irónie by sa dá aj s ostatnými nezhodnúť, 

lebo meritórne nejde vôbec 

o to, či sa má a dá sa o vôbec nie kontroverznom 

filme diskutovať, lebo to, 

čo Rybníček a jeho ostrí chlapci predviedli, 

je o nedôvere voči súdnosti diváka 

a vlastnej zbabelosti, keď ráčili 

dovoliť divákovi, aby mohol nazrieť do 

xenofóbneho excesu jedného respondenta 

iba výhradne s vysvetľujúcimi 

traktátmi povolaných. 

Komu zvoní umieráčik ? 

V Košickom večeri vyšiel 3.mája 

oznam Alexeja Fulmeka, generálneho 

riaditeľa Petit Pressu, a.s. o tom, 

že týmto dňom prevzalo toto vydavateľstvo 

vydávanie denníka Košický 

večer a denník Korzár začne postupne 

z večerníka preberať najlepšie 

stránky a texty, začne sa tak proces 

zbližovania oboch titulov. Košický 

večer bude od 1. júna (predbežne) 

pokračovať ďalej vo vychádzaní ako 

týždenník. V pondelok (31.5.) už vyšiel 

Korzár prvýkrát s nadtitulom Košický 

večer, ale z bývalého periodika v ňom 

bol iba zlučovací oznam. Okrem štyroch 

pracovníkov, ktorých predbežne 

prevzal vydavateľ na dokončenie 

zlučovacieho procesu, ostatní dostali 

výpoveď. Druhý najstarší večerník na 

Slovensku zanikol po 35 rokoch nepretržitej 

existencie! To, čo eufemisticky 

naformuloval nový vydavateľ, má aj 

drsnejšiu verziu: Fulmekov vydavateľský 

dom potrebuje vyčistiť trh. Krátky 

čas mal denník Sme v podtitule aj 

názov denníka Práca, inou technikou 

„zachraňoval“ Roľnícke noviny a teraz 

má v područí o. i. už aj Košický večer 

v zjavnom očakávaní synergického 

efektu aj na reklamnom trhu. Košický 

večer spravoval starý vydavateľ 

tak, aby titul mohol vo vhodnom čase 

predať. Nič nové. Väčšina regionálnych 

denníkov je už v dŕžave jedného 

impéria. Kým sa titul zachraňuje, nič 

proti tomu, ale záchranná misia trvá 

iba po úplné splynutie s dominujúcim 

titulom. Upevní sa monopol vydavateľa 

a ním aj orientácia prevzatých 

abonentov a čitateľov na dominujúci 

„svetonázor“ často iba jediného ručiteľa 

správneho názoru. Takáto konštrukcia 

môže síce dominovať v marketingu, 

ale môže aj ohroziť pluralitu 

printových denníkov. Zostanú už len 

unifikované regionálne produkty bez 

vône a chuti ich jedinečnosti. 

ANIMA EUROPAE 

MICHAL HAVRAN ML. 

Romano Prodi, odchádzajúci prezident 

Európskej komisie dnes vie, čo 

európskemu projektu chýba: anima 

– duša, alebo duch, v jungovskom 

zmysle. Teda podstata čo oživuje, 

hýbe a uvádza entitu do aristotelovského 

pohybu, ktorý bol podľa starých 

Grékov podstatou bytia. 

Romano Prodi vojde do dejín kontinentu 

ako najambicióznejší šéf komisie, 

ktorý sa ako prvý správal postačujúco 

suverénne na to, aby prekonal 

odpor niektorých národných vlád k 

prvému zjednoteniu Európy. Pod jeho 

vedením zaviedlo 12 krajín euromenu, 

ktorá sa stala prvým hmatateľným 

dôkazom pádu hraníc vnútri 

únie. Centrálna európska banka riadi 

ekonomicky život únie. 

Romano však vie, že Európa potrebuje 

viac než spoločnú menu a 

neexistujúce hranice. Minulý rok sa 

preto začal diskrétne obklopovať politickými 

poradcami. Na rozdiel od poradcov, 

ktorých nájdeme vo väčšine 

západných kabinetov, v Prodiho Skupine 

múdrych (ako sa jeho poradný 

zbor nazýva), nájdeme viac filozofov, 

intelektuálov a básnikov než inžinierov 

a konzultantov v manažérskom 

zmysle. Prezident končiacej komisie, 

ktorá presvedčila Európanov, že bez 

strednej a východnej Európy sú stále 

iba poloviční, svojím gestom potvrdil 

dramatický nedostatok civilizačnej 

podstaty európskeho projektu. 

Noví poradcovia sú najviditeľnejšími 

a najvplyvnejšími humanistickými 

intelektuálmi súčasnosti. Umberto 

Eco, Bronislaw Geremek, profesor 

Michalski a ďalší predstavujú fyzicky 

to, čo Európe chýba – ducha. 

Prodiho platónska vláda filozofov 

má za úlohu definovať duchovné 

a kultúrne dedičstvo únie tak, aby 

oživilo výkonného golema európskej 

integrácie. Členovia poradenského 

zboru majú niekoľko spoločných čŕt: 

pre všetkých Európanov predstavujú 

univerzálne dedičstvo paneurópskej 

vzdelanosti. Ecove romány sa môžu 

odohrávať kdekoľvek na kontinente 

a vždy budeme mať pocit, že čítame 

domácu literatúru. Podobne, 

Geremekove historické štúdie o žobrákoch 

a sektároch sa prihovoria 

podvedomej imaginácii všetkých Európanov 

bez ohľadu na to, či bývajú 

v Lisabone alebo Rige. Romano Prodi 

dnes od nich zdvorilo žiada, aby prezradili 

únii tajomstvo univerzalizmu, 

ktorým dokazujú, že európsky duch 

a kultúra stále existujú. 

Prirodzene, vieme si predstaviť, 

že Umbertovi Ecovi sa jednoduchšie 

hľadajú hermetické zápletky v najbohatšej 

súkromnej knižnici v Európe 

(u neho doma) než na poradách v 

Bruseli. Prodi však od svojich radcov 

nežiada, aby napísali manuál, ako 

spirituálne fedrovať moderných Európanov. 

Niečo také ani nie je možné. 

Mnohí kritici Romana Prodiho a jeho 

Skupiny múdrych dnes tvrdia, že ich 

projekt je zbytočný, a to najmenej z 

dvoch príčin. Prvým dôvodom ma byť 

fakt, že ako substancia nám dnes stačí 

konsezuálne minimum spoločných 

hodnôt: demokracia, slobodný trh, 

a mier, ktoré sme si definovali v Kodanských 

kritériách. Druhá výčitka je 

priamejšia, tvrdí totiž, že schopnosť 

zjednocovať národy v politickom projekte 

majú iba náboženstvá. No a 

vzhľadom na to, že Európska ústava 

celkom určite nebudete obsahovať 

invocatio Dei, ale iba pedagogickú 

spomienku na kresťanské dedičstvo 

únie, by bolo nezmyselné a protieuroústavné, 

postaviť ducha Európy na 

spirituálnej minulosti, ktorú mnohí 

právom nepovažujú za nevyhnutne 

dedičstvo. 

Čo môže pracovná skupina poľského 

profesora Michalského a jej 

členovia Prodimu ponúknuť bez toho, 

aby neurazila laický fetišizmus Francúzov 

či apoliticko-teologické tradície 

Talianov alebo Poliakov? Skutočným 

problémom európskeho projektu je, 

že utópia, ktorá ho oživovala po vojne, 

sa stala realitou. Únia je dnes 

morálnou entitou štátov, ktoré sa 

pred viac ako polstoročím vyvražďovali. 

Vo svete pôsobí ako model zmierenia, 

ľudských práv a ekonomického 

komfortu. Pôvodná vízia otcov únie 

je totálne prekonaná, pretože sa stala 

každodennosťou. V 50. rokoch by 

sa nikto neodvážil snívať o tom, že 

raz budeme diskutovať o federálnej 

alebo národnej podobe spoločenstva. 

Všetci boli právom spokojní, že 

sa im podarilo udržať mier. Prodiho 

ľudia dnes majú ponúknuť spoločenstvu 

novú utópiu, aby na ďalších 50 

rokov zabezpečila morálnu prevahu 

únie ako civilizačného projektu. Európania 

dnes hľadajú paralelu k historickej 

legitimite a kontinuite, ktorú 

im v stredoveku zabezpečoval prenos 

imperiálnej moci. Vďaka adopcii 

titulu Rex Romanorum sa Karol Veľký 

stal legitímnym pokračovateľom 

Rímskeho impéria. 

Hľadanie absolútnej legitimity je 

v Európe obsesiou, ktorú sme zdedili 

z antických mystérií. Európski pa- 

novníci mali všetci autoritu zoslanú 

Stvoriteľom, čím sa problém legitimity 

teologicky vysvetľoval mystickým 

spojením politickej moci vyžarujúcej 

od zdroja všetkej moci. Dnes takáto 

montáž nie je prirodzene možná. 

Prodiho tím nepotrebuje dokazovať 

legitimitu európskeho projektu, 

aj keď kritici naďalej poukazujú na 

otáznu konštrukciu fungovania inštitúcií. 

Parlament v Štrasburgu je síce 

volený a reprezentatívny, no jeho 

právomoci sú stále príliš obmedzené, 

podľa niektorých hlasov nemá 

komisia žiadnu legitimitu, no národným 

vládam predsa len môže diktovať 

požiadavky. 

Okrem problémov spojených s 

nemožnosťou použiť argumentáciu 

historického dedičstva v delikátnej 

otázke ducha Európy však eurointelektuáli 

narážajú na ďalší problém. 

Prvou ambíciou únie je snaha preorientovať 

smer civilizačných trendov. 

V ekonomike oslobodzujeme 

trh direktívne, čo vyvoláva v Európe 

zmätok. Vo financiách je situácia podobná. 

Môžeme direktívne, aj keď 

iba formou konzultácií, ovplyvniť duchovný 

obsah európskeho projektu 

bez toho, aby sme neskĺzli do totalitného 

pokušenia? 

Niektorí členovia Európskej komisie 

sú presvedčení, že únia žije v 

pohybe, ktorý chápu ako neustále 

rozširovanie sa smerom do Ázie a 

severnej Afriky, až nás nakoniec presvedčia, 

že Európa nesiaha od Atlantiku 

po Ural, ale po Eufrat. Michalského 

kruh prekliatych básnikov nemá v 

skutočnosti inú možnosť, než použiť 

z európskej histórie napätia medzi 

náboženskými prúdmi, filozofickými 

predstavami a zvykmi na teoretizáciu 

jedinej možnej črty ducha Európy 

– tolerancie. Európania zaplatili príliš 

vysokú cenu za poznanie náboženského 

prenasledovania, rasovej 

nenávisti a národnostnej neznášanlivosti 

na to, aby si dnes mohli, dovoliť 

luxus ilúzie jedinej pravdy. Istým 

spôsobom duch tolerancie Európy 

definitívne zmieri rozhodujúce tradície 

myslenia kontinentu. Kresťanský 

ideál intelektuálnej pokory zdedený 

zo starého Izraela a grécke poznanie, 

ktoré artikuloval Herakleitos, 

o tom, že pravda sa rada zahaľuje. 

Pravda nám umožňuje hľadať ju, 

no nie zmocniť sa jej, ako si to 

pyšne predstavovali apokalyptickí 

proroci národného 

socializmu a revolučného 

marxizmu. 

62 63 

KOMENTÁR

ANKETA 

KOMENTÁTOROM 

SLOVENSKÝCH NOVÍN 

Alena GOTTWEISOVÁ Peter KRČ Slavo KLIKUŠOVSKÝ 

1. Že má zásadná reforma odporcov, ale aj zástancov 

je normálne. Dokonca aj to, že budú z radov 

lekárov. Dôležité je, aký bude mať dopad na 

pacientov. 

2. Riaditeľ Rybníček si skomplikoval situáciu a 

vystavil sa podozreniu, že zasahuje do vysielania 

a podlieha tlaku niektorých politických síl, ktorým 

nie je príliš pochuti pripomínanie skutočností, spojených 

s rokmi 1939 až 1945, alebo aj s tými neskoršími. 

Treba dodať, že následná debata ich asi 

uspokojila ešte menej. 

3. Súdy sa nerušia (to by sa musel znížiť aj počet 

sudcov), ale sa koncentrujú. Preto si nemyslím, že by 

to malo spôsobiť prieťahy v súdnom konaní. 

OTÁZKY euroREPORTU 

1. Nesporné je, že so zdravotníctvom, ako s čiernou 

dierou pohlcujúcou miliardy, už bol najvyšší čas 

niečo urobiť. Nikomu v strednej Európe sa nepodarilo 

vypracovať taký komplex zákonov ako ministrovi 

Zajacovi. Až prax však ukáže, či sa stav kolabujúceho 

rezortu zlepší, alebo sa potvrdia prognózy opozície 

a zdravotníctvo ovládnu finančné žraloky. Potom 

bude malým rybám amen … 

2. Správne bolo dokument odvysielať. Komická 

zasa snaha obhájiť jeho odvysielanie v následnej 

„diskusnej“ relácii so špeciálne pozvanými hosťami. 

3. Rýchlejší prístup k spravodlivosti by ma veľmi 

potešil. Tisícky spisov zo zrušených súdov si však 

budú musieť noví sudcovia odznova naštudovať, navyše 

im pribudne agenda. Zdravý sedliacky rozum 

mi začína našepkávať, že to žiadne závratné zrýchlenie 

nebude. Recept by bol skôr v dôslednom postihovaní. 

1. Myšlienka tzv. Zajacovaj reformy je dobrá. Čudesná 

jej však jej realizácia v podobe pretláčania 

noviel zákonov, ktoré je často až na hrane zákona a 

nemá nič spoločné so štandardným lobizmom. 

2. Richard Rybníček v tomto prípade zlyhal na 

celej čiare a ešte to napokon vydával za svoje víťazstvo. 

Dokument najprv cenzuroval a potom pod 

mediálnym tlakom rozhodol o jeho odvysielaní. Prečo 

sa bál odvysielať ho tak, ako bol nakrútený? Veď 

napríklad aj dokument o skínoch, ktorý má divákovi 

priniesť ucelený pohľad by nemal byť nakrútený bez 

ich rasistických vyjadrení. 

3. Určite kvôli tomu nastanú problémy. Veď viacerí 

sudcovia už avizovali, že radšej vyzlečú sudcovský 

talár akoby mali prestúpiť na iný súd, cestovať 

za prácou desiatky kilometrov. Budú sa živiť radšej 

advokáciou. Logicky teda budú súdy zavalené prípadmi 

zo zrušených 10 súdov a vybavovanie sporov 

sa predĺži, lebo bude nedostatok sudcov. 

1. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac môže byť spokojný, reforma zdravotníctva sa dostala v parlamente do 

druhého čítania. Reforma má veľa odporcov, ale aj zástancov, dokonca aj v radoch lekárov. Aký je váš názor? 

2. Dokument o pogrome na Židov v Topoľčanoch počas socializmu Miluj blížneho svojho vyvolal obrovský 

ohlas. Zásah riaditeľa STV Richarda Rybníčka stiahnuť ho pred odvysielaním pre jednu antisemitskú vetu vyvolal 

ešte väčšiu polemiku. Bolo jeho počínanie správne? 

3. Ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi sa ako prvý krok k reforme justície podarilo dosiahnuť zrušenie 

10 okresných súdov. Že justícia naliehavo potrebuje reformu je každému nad slnko jasné. Je však zrušenie 

súdov pri zdĺhavom vybavovaní sporov tou najlepšou cestou 

Klára GROSMANNOVÁ Eleonóra BUJAČKOVÁ Norbert MOLNÁR 

1. Každý návrh, každý zákon, každá zmena má 

zástancov i odporcov. Veľké zmeny, teda aj reformy, 

ich teda tiež vždy majú a budú mať. A práve hlasy 

tých, ktorí sú proti reformám, sú vždy hlasnejšie. 

Počuli sme ich na adresu ekonomických reforiem, 

sociálnej i dôchodkovej reformy, zdravotnícka nie 

je výnimkou. Zvyčajne poukazujú na ich bolestivú 

stránku a zabúdajú na oveľa negatívnejšie dôsledky 

bez reforiem. Môžu však priniesť aj niektoré dobré 

návrhy. 

2. Riaditeľ STV Richard Rybníček mal odvysielať 

dokument s besedou v pôvodnom termíne. Dokonca 

ani keby po dokumente nenasledovala beseda 

ihneď (mohla byť avizovaná po odvysielaní dokumentu), 

nik by STV neobviňoval z antisemitizmu. 

3. Zrušenie 10 súdov nie je prvým krokom v reforme 

súdnictva, ale prvým polienkom na jeho ceste. 

Hromadenie nevybavenej agendy, čo bude zákonitý 

následok menšieho počtu súdov, nie je totiž na prospech 

justičnej reformy. 

1. Zo šiestich zákonov najmä jeden – novela zákona 

o zdravotnom poistení – zasiahne slovenského 

občana veľmi citeľne. Ak nemocnice budú viazané 

tvorbou zisku, zápas oň môže mať dôsledky v nezmyselnom 

šetrení. Nie je problém definovať, čo 

všetko by mal štát poskytnúť a koľko na to potrebuje 

peňazí. A potom porovnať s tým, čo sa na tento 

účel vynakladá. 

2. Myslím si, že nebolo. Slovenská televízia je 

opäť populárna, tentoraz vďaka neštandardnému 

prístupu k dokumentu, ktorý si sama objednala. 

Schopnosť či neschopnosť očistiť sa pohľadom pravde 

do očí – o čom celý film je – je viac o emóciách 

ako faktoch. 

3. Za nečinnosť sudcov platíme všetci, preto je 

nad slnko jasnejšie, že justícia reformu potrebuje. 

Schválená optimalizácia súdnej sústavy, ktorá sa 

má stať základom reformy má slabé miesta, a tak 

sa dala čakať britká kritika. Minister Lipšic uspel, 

pravda s podmienkou. 

1. To čo nefunguje, to treba zreformovať. O čo 

je reforma radikálnejšia, o to je bolestivejšia, ale aj 

účinnejšia. Verím, že reformu zdravotníctva parlament 

prijme a za jeden-dva roky ľudia budú brať 

zmenené podmienky ako samozrejmosť. Keď sa to 

nestane, tak budeme pred sebou tlačiť niečo s čím 

si nevieme rady a potom sa znovu pokúsime zaviesť 

reformu. Nie je lepšie urobiť to skôr? 

2. Keby to nebol urobil, boli by ho kritizovali preto. 

Nakoniec film sme videli, a to je podstatné. 

3. Nemyslím si, že zrušenie súdov je pre reformu 

justície tá správna cesta, Spory sa aj tak predlžujú 

a na európskych fórach Slovensko už kvôli tomu prehralo 

nejeden spor. 

64 65 

ANKETA

ÚVAHA 

Tvorba životného prostredia je mnohotvárny, 

multidimenzionálny a zložitý proces, 

ktorý si vyžaduje medziodborové tímové 

riešenia na národnej i medzinárodnej báze. 

Pri realizácii týchto zámerov – popri významných 

ekonomických, ekologických, ergonomických 

a ďalších faktoroch – zohráva jednu 

z významných a nezastupiteľných úloh aj estetický 

činiteľ, odrážajúci sa v cieľavedomom 

formovaní povrchu krajiny, pri projektovaní 

stavieb, dotváraní obytných zón i interiérových 

riešení budov, ale aj pri tvorbe a výrobe 

predmetov každodenného úžitku, s ktorými 

človek 21. storočia prichádza do styku bez 

ohľadu na to, či v nich rezonujú spomienky 

na umelecko-remeselnú produkciu 19. a 

prvej polovice 20. storočia, alebo sú výsledkom 

technických a technologických výdobytkov, 

ktorými ľudskú civilizáciu tak výrazne a 

neopakovateľne poznačila druhá polovica 

20. storočia, vyznačujúca sa dominanciou 

moderných technológií a vyslovene dramatického 

rozvoja technického myslenia. 

Práve preto ako neodmysliteľný dôsledok 

či následok rozvoja techniky a technológií 

musí sa neodmysliteľne dostávať k slovu 

environmentalistika – teda ochrana životného 

prostredia a prirodzených zdrojov ľudského 

života, ktoré predstavujú ovzdušie, voda 

a pôda (zjednodušene povedané slnko, zem 

a more) a rovnako aj estetika ako teoretická, 

ale aj praktická disciplína, ochraňujúca 

základné vizuálne, vnímacie a predstavivost- 

né hodnoty tisícročiami formovanej ľudskej 

psychiky. 

Na tvorbe životného prostredia sa zúčastňujú 

početné profesie, pričom by však 

ani jedna nemala mať postavenie dominanta, 

ale mali harmonicky a v organickom súzvuku 

(pri ktorom sa nemožno vyhnúť istým 

prirodzeným napätiam, diskusiám, či vecným 

konfliktom) spolupôsobiť, podriaďujúc 

výsledné dielo funkčným, ekonomickým, ekologickým 

i estetickým požiadavkám. 

Tvorcovia materiálnych hodnôt súčasnosti 

mali by preto neustále pamätať, že 

nimi vytvorené diela nebudú slúžiť len potrebám 

dneška či zajtrajška, ale že s odstupom 

istého času stanú sa už istým historickým artefaktom, 

dokazujúcim materiálovo-technické, 

finančné a ďalšie možnosti danej epochy, 

ale najmä kultivovovanosť, rozhľadenosť, 

kultúrnosť, odvahu, statočnosť a rovnako aj 

cit pre mieru tvorcov, ktorí tieto materiálové 

hodnoty vytvárali, aby do nich inkorporovali 

aj istú časť svojho talentu a 

osobnej invencie. 

V prvých rokoch po vstupe 

do tretieho tisícročia si ľudstvo – 

MY VO SVETE A SVET OKOLO NÁS 

Ochrancom, spolutvorcom a zároveň i konzumentom životného prostredia, vo všeobecnosti i v jednotlivých 

detailoch, je človek. Jeho mnohotvárny život a diferencované potreby si vyžadujú aj bohatosť a kultivovanú pestrosť 

životného prostredia a jeho jednotlivých zložiek, čo vedie k dynamickej a veľa ráz nepredvídateľnej interakcii - vzťahu 

človeka k hmotnému životnému prostrediu a k jeho aktívnej účasti na jeho rozvoji alebo premene... O vzťahu 

človeka k hmotnému životnému prostrediu v rámci súčasných európskych trendov a požiadaviek ochrany 

hodnôt minulosti uvažuje Miroslav Janek. 

Foto: archív 

presnejšie povedané, elity, ktoré o budúcom 

vývoji rozhodujú - uvedomili, že treba razantnejšie, 

ale aj premyslenejšie a zodpovednejšie, 

riešiť globálne rovnako ako regionálne 

problémy v oblasti životného prostredia, 

pretože hoci akýmikoľvek novými technickými 

vynálezmi by sme sa snažili odpútať od 

prírody a stať sa od nej nezávislými, vždy 

zostaneme jej súčasťou i závislou entitou – v 

podobe našej ľudskej existencie i vo forme 

výsledkov ľudskej práce. 

Možnosti, zásady, zásahy a opatrenia na 

zlepšenie situácie v oblasti tvorby a ochrany 

životného prostredia (pre túto oblasť sa zaužíval 

v posledných rokoch aj pojem environmentálne 

prostredie alebo environmentalistika) 

a na zabezpečenie trvalo udržateľného 

rozvoja sú zahrnuté v dokumentoch Konferencie 

OSN o životnom prostredí a rozvoji, 

prijatom v Rio de Janeiro v roku 1992, osobitne 

v sekcii Agenda 21. 

V nadväznosti na toto medzinárodné rokovanie 

prijala aj Národná rada SR už v roku 

1993 dokument, týkajúci sa stratégie, zásad 

a priorít štátnej environmentálnej politiky, a 

neskôr prvý Národný environmentálny akčný 

program (1996), na ktorý nadviazal druhý 

program v roku 1999 a nakoniec Národná 

stratégia trvalo udržateľného rozvoja z roku 

2001, vypracovaná s podporou Rozvojového 

programu OSN (UNDP). 

Jedným z cieľov tohto širokokoncipovaného 

programu je dosiahnuť pozitívne riešenia, 

z ktorých bude mať úžitok ekonomika, 

životné prostredie, sociálna sféra, kultúra, 

spoločnosť ako celok i každý jednotlivec. 

Následne sa princípy trvalo udržateľného 

rozvoja a zlepšenia životného prostredia 

dostali sa do programového vyhlásenia vlád 

Slovenskej republiky. 

Kultúrne dedičstvo národa predstavuje 

** nehmotné (duchovné) kultúrne dedičstvo 

a 

** hmotné kultúrne dedičstvo. To tvoria: 

* archívne dokumenty 

* historické knižničné fondy a dokumenty 

* zbierky múzeí a galérií 

Platná legislatíva pozná termíny ako sú 

predmety múzejnej hodnoty a predmety galerijnej 

hodnoty, plniace funkciu sprostredkovane 

vypovedať o vývoji krajiny a spoločnosti, 

ako sú: 

* diela hudby a dramatických umení 

* oblasť filmu a audiovízie 

* diela výtvarného umenia, úžitkového 

umenia, dizajnu a architektúry 

* diela ľudového umenia a ľudovej umeleckej 

výroby 

* pamiatkový fond 

Ministerstvo kultúry SR navrhuje vybudovanie 

umelecko-priemyselného múzea 

(galérie) s cieľom komplexne zdokumentovať 

vývoj dizajnu v SR. Poslaním tejto špecializovanej 

inštitúcie by bolo identifikovať, evidovať, 

chrániť a prezentovať diela úžitkového 

umenia, architektúry a dizajnu ako súčasti 

novodobého kultúrneho dedičstva, pričom 

by oblasť priemyselného dizajnu v strojárenstve 

a elektrotechnike naďalej zostala v 

gescii Slovenského technického múzea v Košiciach. 

Významnou súčasťou životného a prírodného 

prostredia sú práve jednotlivé artefakty, 

tvoriace náplň pamiatkového fondu 

– stavby a objekty, ktoré vznikali v časovom 

plynutí minulých storočí a vznikajú aj dnes. 

Kultúrne dedičstvo ako vzácny odkaz minulosti 

je vlastníctvom celého ľudstva, nech by 

sa konkrétna kultúrno-hsitorická pamiatka 

nachádzala na území ktorejkoľvek krajiny. 

Spomeňme si, akú vlnu rozhorčenia svetovej 

verejnosti vyvolalo ničenie kultúrnych pamiatok 

v Afganistane, ktorého sa dopustili 

príslušníci Talibanu, ktorí vtedy určovali tamojšiu 

„kultúrnu politiku“. Bolo to v príkrom 

rozpore napríklad so snažením svetovej kultúrnej 

verejnosti, zameraným na záchranu 

kultúrnych pamiatok Egypta pri budovaní 

Assuánskej priehrady. 

Slovensko môže byť právom hrdé na diela, 

ktoré sa dnes klasifikujú ako kultúrno-historické 

pamiatky a ktoré vytvárali príslušníci 

minulých generácií na našom území. 

Hodnoty neopakovateľného a nenahra- 

diteľného kultúrneho významu však ohrozujú 

nielen prirodzené dôsledky chátrania a rozkladu, 

ale aj zmeny životného štýlu, transformácia 

spoločenských a ekonomických podmienok, 

úpadok a zánik tradičných remesiel 

a techník, a uplatňovania technológií často 

nezlučiteľných s podstatou a charakterom 

týchto hodnôt. 

Je mimoriadne dôležité, aby aj v nových 

civilizačno-kultúrnych a rozvojových podmienkach 

pretrvali a v neporušenom stave 

sa zachovali neopakovateľné kultúrne hodnoty, 

vytvárané v priebehu minulých stáročí 

na dnešnom územní Slovenska. 

Ochrana pamiatkového fondu je preto 

jednou z najvýznamnejších zložiek činnosti v 

oblasti kultúrneho dedičstva. 

Na ochranu pamiatok sa vzťahujú početné 

právne predpisy medzinárodného i 

národného dosahu, ktorými sa zabezpečuje 

výkon pamiatkovej starostlivosti ako prejav 

úcty ku kultúrnemu dedičstvu minulosti. 

Medzi najvýznamnejšie dokumenty patria: 

1. Aténska charta z roku 1931, ktorá je 

prvým dokumentom s medzinárodným dosahom 

o formulovaní aktuálnych úloh pri 

ochrane a obnove architektonických diel 

2. Dokument UNESCO o ochrane charakteru 

a krásy krajiny a historických miest 

z roku 1962, v ktorom sa odsudzuje ničenie 

a znehodnocovanie kultúrneho dedičstva a 

ktorý vyzýva na ochranu vidieckeho i mestského 

prostredia a krajiny, vytvorenej prirodzeným 

prírodným procesom a ľudskou aktivitou 

v minulosti. 

3. Benátska charta z roku 1964 rozširuje 

hodnotu kultúrneho dedičstva a charakterizuje 

ho ako objekt všeobecného úžitku, 

zároveň zakazujúc jeho využívanie z čisto 

komerčných dôvodov. 

4. Sympózium, konané v jadranskom 

Splite v roku 1970 zaväzuje signatárov, aby 

sa do systému výchovy architektov začlenil 

aj predmet „ochrana pamiatok“. 

5. Medzinárodné rokovanie, konané v 

Belehrade v roku 1972 sa zaoberalo prob- 

lémami ochrany a obnovy architektonických 

komplexov v mestách a zaviazalo účastníkov, 

zachovávať stanovené normy a kritériá. 

6. V Amsterdame sa uskutočnil v roku 

1975 kongres o európskom architektonickom 

dedičstve, v ktorého závere sa prijala 

deklarácia na túto tému. 

7. Haagska konvencia o ochrane kultúrnych 

statkov v prípade ozbrojeného konfliktu 

z roku 1954 považuje útok na kultúrne dedičstvo 

ktorejkoľvek krajiny za útok na kultúrne 

vlastníctvo celého ľudstva. 

Slovenská republika podpísala 22.12. 

1999 Druhý dodatok k tejto konvencii. 

Pre Slovenskú republiku sú v oblasti 

ochrany pamiatkového fondu záväzné aj tieto 

medzinárodné dohovory: 

8. Dohovor na ochranu kultúrnych statkov 

za ozbrojeného konfliktu – UNESCO, 

Haag, 1954 

9. Dohovor o opatreniach zákazu a 

zabránenia nedovoleného dovozu, vývozu 

a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov 

– UNESCO, Paríž, 1970 

10. Dohovor o ochrane svetového kultúrneho 

a prírodného dedičstva - UNESCO, 

Paríž, 1972. 

11. Európsky dohovor o ochrane archeologického 

dedičstva 

12. Dohovor o ochrane architektonického 

dedičstva Európy. 

13. Vláda SR na zasadnutí 9.10.2002 

vyslovila súhlas s pristúpením Slovenska k 

Dohovoru UNIDROIT o odcudzených alebo 

nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch. 

Základnou slovenskou právnou normou 

o kultúrnych pamiatkach na Slovensku bol 

** Zákon SNR č. 7/58 Zb. zo dňa 

29.8.1958, 

ktorý v úvodnom ustanovení okrem iného 

hovorí, že pamiatky sú chránené štátom a je 

občianskou povinnosťou každého byť nápomocným 

pri ochrane kultúrnych pamiatok. 

Novšími právnymi normami v tejto oblasti 

sú 

** Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 

č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov 

a o výkone reštaurátorskej činnosti 

jej členov 

** Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho 

dedičstva č. 91/2001 Z.z., 

** Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane 

pamiatkového fondu, ktorým sa zmenil aj 

systém evidencie. Zákon nahradil pôvodne 

platný zákon SNR č.27/1987 Zb. o štátnej 

pamiatkovej starostlivosti. Jednou z významných 

zmien, vyplývajúcou z nového zákona, 

je zriadenie Pamiatkového úradu SR ako špecializovaného 

orgánu štátnej správy. 

** Vyhláška č.16/2003 Z.z., ktorou sa 

vykonáva zákon o ochrane pamiatkového 

fondu. 

Čo sú kultúrne pamiatky a ako sa evidujú? 

Čo treba rozumieť pod pojmom pamiatky? 

Za pamiatky sa považujú zachované doklady 

(či už v celku, alebo vo fragmentoch) 

o historickom vývoji spoločnosti, artefakty 

umenia, diela techniky, vedy a ďalších odborov 

a oblastí ľudskej práce a tvorivej činnosti, 

ako aj doklady, majúce vzťah k významným 

osobám a udalostiam z dejín a z oblasti kultúrneho 

vývoja, ktorých zachovanie je v záujme 

celej spoločnosti. V podstate všetky veci, 

ktoré nám pripomínajú minulosť, nazývame 

pamiatkami. Dokonca sa zaužívalo také vnímanie 

tohto pojmu, že listinné materiály alebo 

predmety každodenného úžitku, staršie 

ako 25 rokov možno už charakterizovať ako 

historické dokumenty či pamiatky. 

Za kultúrne pamiatky (KP sa vyhlasujú 

také nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne 

súbory, ktoré a) sú významnými dokladmi 

historického vývoja, životného spôsobu a 

prostredia spoločnosti od najstarších dôb po 

súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností 

a práce človeka, z najrôznejších odborov 

ľudskej činnosti pre ich revolučné, historické, 

umelecké, vedecké a technické hodnoty, 

b) majú priamy vzťah k výrazným 

osobnostiam a historických udalostiam. 

66 67 

Foto: archív 

ÚVAHA

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI 

Je nezmyselné, absurdné a nemravné, 

že bohatí euroúnioví farmári dostávajú 

peniaze aby chránili svoje poľnohospodárstvo, 

za cenu nivočenia najchudobnejších 

výrobcov potravín v ostatnom svete. 

Veta z preambuly jednej švédskej 

petície proti spoločnej poľnohospodárskej 

politike EÚ 

Nevyhlasujem po prvý raz, že CAP EU 

(Common Agricultural Policy of the EU), 

teda predovšetkým jej kľúčová časť – dotačná 

politika EÚ, je v niektorých svojich 

prvkoch dláždením cesty do pekla. Teraz, 

keď sa aj SR spolu s ďalšími deviatimi krajinami 

stala riadnym členom EÚ, pocítia 

noví poľnohospodári, čo to bude pre nich 

znamenať, ak sa táto politika veľmi rýchlo 

nezmení, či ešte lepšie úplne nezruší. Je 

naozaj absurdné, keď na jednej strane sa 

chŕlia chválospevy o slobodnom trhovom 

hospodárstve a na druhej sa sloními tlapami 

šliape po jej základných atribútoch. 

Kto tomu nechce rozumieť, tak tomu pripomínam 

elementárny poznatok, že vďaka 

hviezdne vysokým dotáciám môžu výrobcovia 

EÚ 15 znižovať svoje ceny nielen 

všeobecne, ale, samozrejme, aj na trhoch 

nových členských štátov. To má za následok, 

že krajiny s chudobným rozpočtom 

nemôžu konkurovať vo výške dotácií bohatším 

členským krajinám. Tým sa umelo 

zavádza nerovnosť a diskriminujú sa 

najchudobnejší členovia. Inými slovami, 

podľa elementárnej logiky by to malo byť 

naopak: dotácie by mali dostávať najchudobnejšie 

krajiny. Nerád by som maľoval 

čerta na stenu a tvrdil, že v dôsledku poľnohospodárskej 

politiky EÚ, najmä pokiaľ 

ide o nezmyselne vysoké dotácie, musí 

v nových krajinách zakrátko po vstupe 

vypuknúť dominový efekt rúcania poľnohospodárskych 

podnikov. Tak dramatické 

a osudové to asi nebude, ale tlak na poľnohospodárov 

z nových členských krajín 

bude prisilný na to, aby sa s tým mohla 

prevažná väčšina vyrovnať. 

Spoločná poľnohospodárska politika 

EÚ: možné dôsledky po rozšírení 

Vývoj pred vstupom nových krajín do 

EÚ ukázal, že ak sa v krátkom čase Spoločná 

poľnohospodárska politika EÚ (SPP 

EÚ) zásadne nezmení, narobí rozvoju 

EÚ 25 veľké problémy. Teraz, po 

vstupe nových krajín, je najdôležitejšou 

úlohou, ktorú musí riešiť 

EÚ, ak odhliadneme od kompli- 

Foto: archív 

POĽNOHOSPODÁRSTVO 

V PERINKE DOTÁCIÍ 

kovaného problému spoločnej meny, úloha 

ich ústrojnej integrácie do väčšieho, 

25-členného celku. Tento proces ešte navyše 

komplikuje neakceptovateľný obsah 

SPP EÚ. Konflikty zakotvené v SPP EÚ sú 

však obojstranné. Neiritujú len vstupujúce 

krajiny, ale aj poľnohospodárov pôvodnej 

pätnástky. Tí sú popudení tým, že celkový 

podporný systém bude ustanovený v 

prospech viacerých chudobnejších krajín, 

v ktorých sú rozsiahlejšie poľnohospodárske 

sektory, t.j. s vysokým podielom poľ- 

nohospodárstva na celom hospodárstve 

týchto krajín. 

Najnovšie odhady dotácií pre 10 nových 

členov EÚ naznačujú, že bez reformy 

by mohli zvýšiť rozpočet EÚ asi o 20 mld. 

. Pravda, v podkladoch slúžiacich na odhady 

sú značné rozdiely, takže aj odhady 

týchto rozpočtových nákladov treba brať 

s určitou, možno aj dosť veľkou rezervou. 

Zrejme možno celkom opodstatnene spochybniť 

vôľu daňovníkov a poplatníkov 

z pôvodnej pätnástky zúčastňovať sa na 

takomto „veľkopriemerovom peňazovode“, 

keď navyše vedia, že ich dostávajú 

málo efektívni výrobcovia. Je všeobecne 

známe, že najhrubšie peňazovody vedú 

do Maďarska a Poľska, pričom práve Poľsko 

je preslávené nízkou efektívnosťou 

svojich poľnohospodárskych podnikov. 

V dôsledku toho by mohli rozhodnutia 

pri „nafázovaní“ poľnohospodárov z nových 

členských krajín na CAP viesť k podstatnému 

kráteniu platieb založených na 

CAP-e. 

LADISLAV ANDRÁŠIK 

Dotačné práva (CAP subsidy rights) 

pre nové krajiny sú rozfázované veľmi 

jednoduchým lineárnym spôsobom na 

obdobie rokov 2004 až 2013, s výnimkou 

toho, že v období rokov 2004–2007 bude 

medziročná sadzba 5% a v období 2007– 

2013 10%. Nafázovacia schéma pre nové 

členské krajiny EÚ začne skokom na 25% 

v roku 2004 s predpokladanými rozpočtovými 

nákladmi 1,211 mld. , v roku 2005 

30% s nákladmi 1,464 mld. a v roku 

2006 35% a nákladmi 1,743 mld. . Podľa 

naozajstných trhových princípov by však 

logickejšie bolo, keby sa terajšia pätnástka 

nafázovala na percentuálnu dotačnú 

čiastku z HDP tej novej členskej krajiny, 

ktorá má túto percentuálnu čiastku najnižšiu. 

Tým by sa nielenže ušetrili obrovské 

prostriedky, ktoré by sa dali použiť 

na rozumnejšie ciele, napríklad na rozvoj 

vzdelania, vedy a výskumu, ale by sa zároveň 

lepšie napĺňala zatiaľ iba verbálna 

deklarácia, že v EÚ panuje mechanizmus 

trhovej ekonomiky. Keďže eurobyrokrati 

to vidia v inej polohe, ani sa nemožno čudovať, 

že predstavitelia nových členských 

krajín majú čoraz vážnejšie výhrady k spoločnej 

poľnohospodárskej politike Bruselskej 

centrály na čele s pánom Fischlerom. 

Tým však zároveň nechcem tvrdiť, že protiargumentácie 

týchto predstaviteľov sú 

správne. Napokon, aj oni sú motivovaní 

len pragmatickými, utilitárnymi, či prakticistickými 

cieľmi. Je napríklad známe, že 

tie krajiny strednej a východnej Európy, 

ktoré sa už od 1. mája stali členmi EÚ, 

alebo tie, ktoré sú v pozícii čakateľov, 

neustále kritizujú nové návrhy Európskej 

komisie na číre gradualistické sfázovanie 

poľnohospodárskych dotácií a regionálnej 

pomoci novým členským štátom, ako 

je to zrejmé z vyššie opísaného harmonogramu. 

Aj návrhy komisie odporúčajúce 

rozfázovať regionálnu pomoc novým 

členským krajinám na tri roky a obmedzovanie 

pomoci pre každú jednu krajinu na 

4% jeho HDP, čo je limit bežne ukladaný 

na členov EÚ. Aj malé dieťa si však vie 

spočítať, že percentá z nízkeho DPH nových 

členov dávajú v euročíslach menšie 

absolútne hodnoty, ako tie isté percentá 

z viacnásobne veľkých HDP najbohatších 

krajín terajšej pätnástky. 

Pri realistickom prístupe k vývoju v EÚ 

25 možno predpokladať rozšírené vplyvy 

zmien vyplývajúcich z rozšírenia na obchodovanie 

s poľnohospodárskymi produktmi. 

Obchodné dohody z obdobia rokov 

2000 až 2003 vypovedajú o značnej 

liberalizácii ak nie úplne liberalizovanom 

vzájomnom obchode. Odstránili sa clá na 

mnohé tovary a vytvorili sa dovozné kvóty 

na mnohé ďalšie položky oslobodené 

od ciel. Tieto dohody však vylúčili zo zoznamu 

tovary, ktoré boli na trhu EÚ 15 

dotované (obilie, mliekarenské výrobky, 

cukor, hovädzie mäso a podobne). Dohoda 

o ziskoch tieto obmedzenia odstránila, 

takže niektoré nové členské krajiny majú 

obchod úplne liberalizovaný. 

Stručný pohľad dovnútra daktorých 

poľnohospodárskych dokumentov 

EÚ 

Predposledná novelizácia poľnohospodárskych 

dokumentov EÚ prebehla pred 

štyrmi rokmi a je známa pod názvom 

Agenda 2000 CAP. V júni minulého roku 

bola odsúhlasená ďalšia zásadná reforma 

tohto dokumentu. Novela je úplnou zmenou 

v spôsobe podpory poľnohospodárskeho 

sektora v EÚ. Odlišné prvky reformy 

vstúpia do platnosti v roku 2004 a 2005 a 

znamenajú istý pozitívny posun v tom, že 

poskytujú väčšiu voľnosť poľnohospodárskym 

výrobcom a zároveň lepšie chránia 

vidiek. Čiastočne sa uvoľňuje direktívnosť 

byrokratického riadenia a poľnohospodári 

sa môžu podľa tohto dokumentu lepšie 

adaptovať na požiadavky trhu, pričom sa 

pokročilo aj v zosúlaďovaní záujmov spotrebiteľov 

na jednej strane a daňovníkov 

a poplatníkov na strane druhej. Zámerom 

je, aby sa v budúcnosti prevažujúca väčšina 

podporných platieb poskytovala nezávisle 

od rozsahu produkcie. V minulosti 

to bolo tak, že čím viac podnik vyrobil, 

tým viac dotačných platieb obdržal. Prax 

ukázala, že to bol nezmyselný a škodlivý 

prístup z mnohých dôvodov. Ani zmenený 

systém však nie je úplne logický a najmä 

nie je prirodzený. Bude síce viac dbať na 

ochranu a rozvoj životného prostredia, 

potravinovú bezpečnosť a chce zlepšiť aj 

štandardy ochrany hospodárskych zvierat, 

ale vo svojej podstate naďalej deformuje 

prirodzené, a teda efektívne trhové 

správanie farmárov a družstiev. Administratívne 

postrkovanie výrobcov nemôže 

suplovať sily prirodzeného trhového vývoja, 

najmä nemožno očakávať, že úradníci 

v centre vedia riadiť dokonalejšie než trh, 

že vedia lepšie, ako výrobcovia čo a ako 

treba vyrábať a tiež, že lepšie poznajú 

„dušu“ spotrebiteľa ako on sám a teda, 

že mu môžu naoktrojovať spôsob, akým 

má byť šťastný. Čo starší, máme s takýmito 

prístupmi svoje štyridsaťročné nemilé 

skúsenosti. Byrokrat je vo svojej bytostnej 

podstate vždy len byrokratom, bez ohľadu 

na to, či sedí v Bruseli, alebo sedel v 

sídle RVHP. Spoločnosť a jej ekonomika, 

do ktorej musí prirodzene zapadať aj poľnohospodárstvo, 

je komplexný adaptívny 

systém, ktorý sa ustavične učí riešiť vznikajúce 

problémy, a tým, že ich rieši produkuje 

nové problémy a ďalšie úlohy, ktoré 

treba zase len riešiť evolučným učením sa 

v komplexnej jednote celku s jej autonómnymi 

a autentickými podsystémami až po 

jednotlivcov. Vyňať poľnohospodárstvo z 

tohto samo sa učiaceho komplexného organizmu 

je neprirodzené a škodlivé. Preto 

riešenia, ktoré by mohli mať ambíciu byť 

lepšie ako tie minulé, nemôžu ísť cestou 

zdokonaľovania tých starých, ktoré život 

zavrhol, ale otvorením koridoru pre prirodzené 

trhové správanie aj v sektore poľnohospodárstva. 

Dotácie, nech sú akokoľvek 

„dokonalé“ v očiach ich tvorcov, vždy 

budú zavádzať nerovnosť medzi tými, ktorých 

sa dotýkajú, pričom príčina nerovnosti 

je umelo zavedená do systému byrokratickým 

subjektom, ktorý je vo svojich 

zámeroch producentom neprirodzených 

zásahov do chodu ústrojného komplexného 

systému. 

Predpokladaný vývoj poľnohospodárstva 

EÚ do roku 2010 

Pre budúcnosť slovenského poľnohospodárstva, 

ale aj pre spotrebiteľov 

poľnohospodárskej produkcie je dôležité 

vedieť „čo nás čaká a čo nás neminie“ 

v 25-člennej rodine rozšírenej EÚ, aspoň 

s minimálnym časovým predstihom. 

Keďže vo svete a najmä v EÚ existujú 

odborné pracoviská, ktoré sa zaoberajú 

rozličnými prognózami vývoja, slovenská 

verejnosť nemusí byť úplne bez informácií 

napriek tomu, že orgány k tomu určené 

neprekypujú v tejto činnosti priveľkou 

usilovnosťou. Občania ovládajúci jazyky, 

čo majú prístup na internet, či k odborným 

materiálom, ktoré vydáva bruselská 

centrála, sú informovaní lepšie ako iní. 

Napríklad sa môžu dozvedieť, že odborné 

orgány EÚ pripravili na začiatku leta 

2003 strednodobý výhľad produkcie 

hlavných poľnohospodárskych produktov 

jednak pre EÚ 15 ako aj pre rozšírenú EÚ 

25 pre interval 2003–2010. Tento dokument 

sa opiera o štatistické údaje, ktoré 

boli k dispozícii na začiatku mája 2003. 

Pre pochopenie zložitostí vývoja v období 

poľnohospodárstva EÚ po 1. máji 2004 

bude účelné pripomenúť si základné 

predpoklady a východiská tejto strednodobej 

prognózy. Najdôležitejšie úvahy sa 

týkali vnútorných poľnohospodárskych a 

obchodných politík, ako aj výhľad vývoja 

makroekonomického prostredia. Samozrejme 

do úvahy sa brali aj tendencie na 

svetových trhoch poľnohospodárskej produkcie. 

V uvedenom dokumente sa brali 

do úvahy tieto kľúčové predpoklady: 

• očakávania týkajúce sa opatrení a 

nástrojov pri činnostiach v bežnom rámci 

ustanovených pravidiel, ako aj zmien vnesených 

do systému zmenami obsiahnutými 

v predmetnom výhľade do roku 2010, 

(zmeny sa týkajú dokumentu „Agenda 

2000“, jej reformy vzťahujúcej sa k obsahu 

spoločnej hospodárskej politiky EÚ 

(CAP) so zvláštnym zreteľom na špecifické 

podmienky vzniknuté rozšírením o 10 

nových členských štátov, čo bolo odsúhla- 

sené na summite v decembri 2002); 

• dodržanie zásad Dohody o poľnohospodárstve 

v rámci Uruguajského kola, 

pričom sa predpokladá, že predmetná 

dohoda zostane bez zmien v celom intervale 

2003 až 2010; 

• obchodné dohody, menovite s najmenej 

rozvinutými krajinami a pristupujúcimi 

krajinami strednej a východnej 

Európy sa budú brať do úvahy v predmetných 

výhľadoch trhov; 

• budú zohľadnené slabé výsledky 

konjunktúry v predchádzajúcich rokoch, 

pričom sa predpokladalo, že sa bude 

možné vyhnúť recesii (v dokumente sa 

zohľadňujú konkrétne vývojové tendencie 

a berú sa do úvahy dosiahnuté rastové 

veličiny HDP v strednodobom horizonte 

krajín EÚ 15, ako aj ďalšie kľúčové hospodárske 

veličiny); 

• budú sa brať do úvahy krátkodobé 

vzostupy na svetových poľnohospodárskych 

trhoch s predpokladom, že 

zostanú v prevahe nad vyskytujúcimi sa 

špičkami svetových cien obilia spôsobenými 

nepriaznivými klimatickými vplyvmi 

v krajinách hlavných producentov, či 

krátkodobými poklesmi v mliekarenskom 

priemysle vyvolanými vysokou ponukou a 

slabým globálnym dopytom, ako aj ďalšie 

vplyvy podobného druhu v strednodobom 

horizonte. 

Z uvedeného, aj keď len selektívneho výťahu 

z prognostických dokumentov si možno 

predstaviť určité vývinové trendy v poľnohospodárstve, 

ktoré budú ovplyvňovať 

prvé roky existencie v rozšírenej EÚ. Predvídanie 

podobných vývinových trendov však 

nie je dôležité len pre EÚ ako celok, ale aj 

pre také malé členské krajiny, ako je Slovensko. 

Pre správne politické rozhodovanie 

o budúcom rozvoji poľnohospodárstva 

každej krajiny v rozšírenej EÚ sú fundované 

informácie a profesionálne prognózy úplne 

nevyhnutné. Pri tom sa nemožno spoliehať 

len na tradičné prístupy, metódy a 

nástroje, ale treba využiť najnovšie výsledky 

v oblasti analytických a prognostických 

odborov, najmä možnosti, ktoré ponúkajú 

virtuálne simulačné laboratóriá pre umelé 

experimentovanie s budúcimi vývojovými 

trendmi. Také experimenty, spolu so závermi 

expertov môžu pomerne úspešne 

znížiť riziká omylov a z nich vyplývajúcich 

ekonomických, sociálnych, psychologických 

a v konečnom dôsledku aj politických 

strát, ktoré vznikajú pri experimentovaní v 

objektívnej realite. To iste neznamená, že 

by sme mali odmietať staršie osvedčené 

metódy, alebo rezignovať na využívanie 

dostupných materiálov z centrálnych orgánov 

EÚ. Ale potreba disponovať vlastnými 

závermi z fundovaných analýz, prognóz a 

simulácií nemôže pri politickom rozhodovaní 

nič nahradiť, najmä nie ad hoc nápady 

a predstavy nekompetentných, 

ba niekedy priam diletantských politikov, 

alebo osôb, ktoré vďaka 

svojej politickej sile títo politici 

presadili do funkcií. 

68 69 

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTI

ŠTÝL 

Leto 2004 rozohráva všetky módne impulzy 

skutočne naplno. Svoju prvú veľkú partiu 

má rozohranú s džínsovinou a toto leto akoby 

džínsománia vrcholila. Kontrastne štepované, 

vyšívané, vyšisované do obnosenej podoby, pásikavé 

– to je, ako sa zdá víťazná hra tohto leta. 

K džínsom a džínsovým bundičkám a sukniam 

sa radia rovnako úspešné tričká zdobené logami, 

kvetmi, figúrkami, nápismi a srdiečkami. 

Všetko v štýle rebelskej generácie hippies. 

Druhým víťazným ťažením letnej módy 

je zmodernizovaná čierno-biela kombinácia 

na výrazne športovom odeve. 

Ultramoderné materiály ponúkajú 

jedinečnú možnosť variovať nohavice, sukne a 

bundičky do originálov v čierno-bielej kombinácii, 

doplnené jednoduchými tielkami a tričkami, 

vypožičanými z pánskej módy. Zipsy a patenty 

sú nielen funkčnými, ale aj módnymi doplnkovými 

detailmi. 

Pri hľadaní nových inšpirácií móda rada 

cestuje a objavuje rôzne etnické prvky, ktoré 

hravo preberá pre svoju potrebu. Pre toto leto 

si zacestovala nielen do Indie, ale aj do Japonska. 

Indické tuniky nosené k nohaviciam a znaky 

japonského písma na tričkách letnú módnu 

náladu dochutia tým správnym exotickým korením. 

Do tohtoročnej letnej módnej hry vstupuje 

opätovne baby boom, respektíve návrat k mini 

šesťdesiatych rokov, Šaty a sukničky v dĺžke do 

polovice stehien, našívané vrecká – to všetko 

už tu bolo a bola to tá najväčšia módna revolúcia 

minulého storočia, nuž a dnes je to opätovne 

výzva byť šik, ísť s duchom doby, vyzerať 

mlado. 

Do hry s materiálmi, dĺžkami, formami a 

líniami veľmi výrazne zasahujú aj farby. Popri 

už spomínanej čierno-bielej kombinácii a zemitým 

tónom vo farebnosti sa uplatnia aj ostré, 

sýte tóny červenej, oranžovej, ružovej, zelenej 

a žltej. 

V plavkovej móde rovnako ako v odevoch 

vládnu moderné, tzv. inteligentné materiály, 

vo farebnosti sýte dynamické tóny, v potlačiach 

kvety. Vo formách na prvom mieste stoja 

celkom maličké bikiny, teda tie zázračné trojuholníky, 

čo pred päťdesiatimi rokmi dvíhali 

adrenalín mnohým moralistom na svete. Dnes 

si bikiny svoje absolútne víťazstvo doslova vychutnávajú 

a užívajú. 

Všetky módne štýly súčasného leta – etnický, 

športový, romantický i retroštýl sedemdesiatych 

a šesťdesiatych rokov – do svojej 

hry s detailmi veľmi výrazne zapojili módne 

doplnky. Tie stoja, takrečeno, v prvej línii a 

majú všetky predpoklady každej žene pomôcť 

LETNÁ MÓDOTÉKA 

cizelovať a k dokonalosti priviesť zvolený štýl. 

Tenisky s guľatou špičkou, najlepšie oranžové 

alebo červené sú určené k športovému štýlu a 

džínsam. Strieborné retiazkové opasky s príveskami, 

srdiečka, srdiečka a ešte raz srdiečka sú 

najhorúcejším hitom, čo doslova páli na tele a 

sandále z jemných farebných pásikov kože letnú 

atmosféru završujú. 

Krásne letné dni. 

Dana Lapšanská 

EKONOMICKÉ UDALOSTI 

POHĽADOM ANALYTIKA 

Pavol Ondriska, Slavia Capital 

Politické oslavy vstupu Slovenska do Európskej únie už pominuli 

a na rad prichádzajú praktické záležitosti. Veď byť súčasťou 

tohto spoločenstva prináša, okrem iných vecí, aj povinnosti. Slovensko, 

ako člen EÚ s povinnosťou zaviesť jednotnú menu euro, 

je zároveň už teraz povinné plniť aj Pakt stability a rastu (PSR), 

hoci do samotného členstva v eurozóne máme ešte ďaleko. PSR 

vyžaduje od členských krajín udržovať v strednodobom horizonte 

svoje rozpočtové pozície vyrovnané, až prebytkové. Hoci o samotnej 

nominálnej hranici rozpočtového deficitu (3% HDP) možno 

polemizovať, PSR ekonomický význam jednoznačne má. Zmyslom 

je prinútiť členské štáty k dodržiavaniu prísnej fiškálnej disciplíny, 

ktorá by vytvorila podmienky pre udržateľný a neinflačný ekonomický 

rast v eurozóne. Paradoxne, práve takýto ekonomický rast, 

ale aj fiškálna rovnováha, akosi chýba. Zároveň však treba dodať, 

že nakoľko Slovensko ešte nie je členom eurozóny, sankcie 

za nedodržanie PSR nás zatiaľ nečakajú, hoci schodok v roku 

2003 dosiahol 3,5% HDP. Avšak Slovensko s deficitom verejných 

financií prevyšujúcim hranicu 3% HDP rozhodne nie je medzi novými 

členskými krajinami výnimkou, skôr pravidlom. Výnimkou 

sme však v tom, že ako jeden z mála „hriešnikov“ realizujeme 

ekonomické reformy, zabezpečujúce znižovanie fiškálnej nerovnováhy. 

Reformný apetít vo vládnej koalícii však klesá, pomaly sa 

zvolebnieva, takže splnenie cieľa znížiť deficit rozpočtu verejnej 

správy pod kľúčovú hranicu 3% HDP do roku 2006 (bez nákladov 

na dôchodkovú reformu) nie je v tejto chvíli isté. Už dlhšie 

trvajúca neistota okolo schválenia zákonov upravujúcich systém 

zdravotnej starostlivosti, ktorý zatiaľ stále vytvára nové dlhy, je 

toho príkladom. Alebo, že by Slovensko reformu zdravotníctva 

nepotrebovalo? 

A práve pokračovanie v ekonomických reformách, napriek 

dočasnému negatívnemu dopadu na životnú úroveň väčšiny obyvateľstva, 

je nutnosťou a zároveň predpokladom znižovania zaostávania 

ekonomickej úrovne Slovenska za vyspelou Európou. Ale 

to už je známy fakt. Šancu Slovensko má. Sme krajina s vysokým 

rastovým potenciálom, ktorý je založený nielen na nízkych nákladoch 

práce pri relatívne vysokej produktivite práce, ale aj na 

dôsledkoch reformného procesu v podobe znižujúcej sa fiškálnej 

nerovnováhy a atraktívnejšieho podnikateľského prostredia. 

Atraktívne podnikateľské prostredie môže byť lákadlom pre zahraničných 

investorov, kompenzujúc menší rozsah domáceho trhu, 

nižšiu kúpnu silu, či menej pozitívnych referencií. Ak sa podarí zvýšiť 

žiaduci prílev zahraničných investícií do nových produkčných 

kapacít, dôjde k tvorbe nových pracovných miest, čo prispeje v boji 

proti druhej najvyššej nezamestnanosti v rámci EÚ25. Boj však 

môže byť úspešný len vtedy, ak aj sektor služieb, resp. malí podnikatelia, 

dokáže výraznejšie vytvárať nové pracovné miesta. To však 

záleží od rastu kúpnej sily obyvateľstva a tá porastie len postupne. 

Takže dvojciferná miera nezamestnanosti bude ešte dlhé roky 

naším spoločníkom. Podľa údajov Ústredia práce dosiahla miera 

nezamestnanosti za apríl 15,25%. Za medzimesačným poklesom 

nezamestnanosti stoja najmä priaznivé sezónne faktory, za medziročným 

poklesom (tento krát už len miernym o 2 desatiny percenta) 

prevažne rast ekonomiky. Efekty administratívnych opatrení, 

ktoré zlepšovali mieru nezamestnanosti najmä v priebehu roka 

2003, už vyprchali. Jednako miera nezamestnanosti, vyjadrená 

ako ročný kĺzavý priemer (za apríl sa dostala tesne pod hranicou 

15%), už klesá 28 mesiacov v rade (s jednou výnimkou), čo je rozhodne 

pozitívne. A mierny pokles by mal aj naďalej pokračovať. 

Macroeconomic Events through a Glance 

of Slavia Capital, Processed by Pavol Ondriska 

The political celebrations of the accession into European Union 

passed in Slovakia and practical issues have materialised. Indeed, 

the membership in EU is connected also with duties. Slovakia, 

being a EU member with a duty of the euro adoption, is obligated 

to meet the criteria of the Stability and Growth Pact (SGP), 

although the country is not a Eurozone member. The SGP requires 

that member countries maintain their budget position balanced 

or even in a surplus. Although, the nominal border of fiscal deficit 

(set at 3% of GDP) itself is a subject of discussions, the SGP 

has definitely its clear economic importance. It is aimed to induce 

member countries to the compliance with strict fiscal discipline, 

which would create conditions for a sustained and non-inflation 

economic growth in the Eurozone. However, the mentioned sustained 

economic growth has been absent recently. Since Slovakia is 

not a member of Eurozone, sanctions cannot be imposed on the 

country, although the fiscal deficit reached 3.5% of GDP in 2003. 

It is worth noticing, that Slovakia is not the only new EU member 

state with its deficit over 3% of GDP. A majority of the members 

broke the deficit rule in 2003. However, Slovakia is nearly the only 

country, which implements fundamental reforms to decrease the 

fiscal imbalance. Nevertheless, the recent reform “appetite” of the 

government is declining and thus a goal of the fiscal deficit below 

3% of GDP in 2006 (without pension reform costs) is endangered. 

The prolonging uncertainty over an approval of acts organising the 

new system of health care proves the point. 

However, just a follow-up in economic reforms, despite temporary 

negative impacts on living standards of the citizens, represents 

a key prerequisite how to narrow a lag of the Slovak economic 

performance behind the developed Europe. But this is a 

well-known fact. Slovakia has a chance. The country has a strong 

growth potential, which is based on low labour costs together with 

relatively high productivity growth, but also on economic reform results 

in the form of fiscal imbalance narrowing and more attractive 

business environment. 

The favourable business environment can represent the decisive 

factor, which could attract a higher amount of foreign investors, 

compensating a lower scope of the Slovak market, lower 

purchasing power of the citizens and less positive references. If the 

country succeeds in an increasing of FDI inflows into new production 

capacities, it will generate new working positions contributing 

to a fight against the second highest unemployment rate among 

the EU25 countries. However, the struggle will be successful only 

if also the service sector (or small entrepreneurs) generates a higher 

number of new working positions. This favourable prospect 

depends on a growth in purchasing power of the citizens. But 

unfortunately, the purchasing power will rise only softly. Hence, 

double-digit unemployment rate will characterise Slovakia also in 

the upcoming years. As the labour statistics headquarter released, 

the unemployment rate posted 15.25% in April. Mainly favourable 

seasonal effects caused the m-o-m decline while y-o-y decrease 

(this time only a soft decrease representing only 0.2 bps.) was 

influenced predominantly by the economy growth. Positive effects 

of administrative measures, which were improving the unemployment 

rate particularly in the course of 2003, have already nearly 

vanished. Nevertheless, the unemployment rate expressed as 

a 12 month moving average (tightly below a 15% border 

in April) has been decreasing for 28 consecutive months 

(with one exemption), which is definitely positive. 

70 71 

SLOVENSKÁ EKONOMIKA

SLOVENSKÁ EKONOMIKA 

Jednou z najdiskutovanejších tém medzi občanmi súvislosti 

so vstupom do EÚ je obava z prudkého rastu cien. Je táto obava 

reálna? Pravdou je, že celková cenová hladina je na Slovensku 

výrazne nižšia ako priemerná cenová hladina už starej európskej 

pätnástky a predstavuje menej ako polovicu (zhruba 44% za rok 

2003). Avšak aj v rámci starých členských štátov sú veľké rozdiely, 

takže žiadne skokové vyrovnanie v cenách Slovensku nehrozí. 

Zbližovanie cenových hladín bude trvať desiatky rokov, spôsobené 

inflačným diferenciálom, aj nominálnym zhodnotením koruny. 

Slovensko bude vykazovať vyššiu mieru inflácie ako krajiny EÚ15. 

Najmä vyšší ekonomický rast, dopady rozdielneho rastu produktivity 

práce a mzdových požiadaviek v jednotlivých sektoroch ekonomiky, 

či dopyt v prihraničných regiónoch bude držať infláciu na 

vyšších úrovniach. Navyše uvidíme, ako do vývoja inflácie prehovorí 

spoločná poľnohospodárska a colná politika, a v neposlednom 

rade aj snaha obchodníkov vyvolať očakávania o raste cien 

niektorých potravín. 

Aktuálne údaje vývoja inflácie na Slovensku, viažuce sa zatiaľ 

na obdobie pred vstupom do EÚ, hovoria o cenovej stabilite 

s tendenciou k poklesu. Po vysokom raste zo začiatku tohto roka 

sa rast spotrebiteľských cien na Slovensku za apríl zastavil. Podľa 

údajov Štatistického úradu zostala cenová hladina na Slovensku 

medzimesačne nezmenená, pričom v medziročnom porovnaní 

dynamika inflácia poklesla na rovných 8% po 8,2% v marci. Dezinflačným 

faktorom boli predovšetkým ceny potravín, ktoré nad 

očakávanie poklesli (-1%). Stál za tým výpredaj nadnormatívnych 

zásob predovšetkým spracovaných potravín pred vstupom do EÚ, 

čo spolu s poklesom cien mäsa prevážilo začínajúce zdraženie 

zeleniny kvôli novej úrode (čo je občas nazývané ako „zemiakový 

efekt“). Zároveň však presun preferencií spotrebiteľov v prospech 

lacnejších potravín pravdepodobne núti maloobchod znižovať 

svoje marže. Vzhľadom na svetové ceny ropy neprekvapuje, že na 

druhej strane barikády, teda s proinflačným tlakom, dominoval 

najmä rast cien pohonných hmôt. Čistá inflácia, ktorá je očistená 

aj o administratívne vplyvy aj o ceny potravín, síce mierne vzrástla, 

ale jej medziročný index zostal nezmenený, takže z menového 

pohľadu je inflácia stabilizovaná. Očakávam, že po miernom 

raste inflácie za máj a jej následnom prepade v auguste, by sa 

v decembri mala dostať mierne pod hranicu 7%. 

Ceny ropy cez ceny pohonných hmôt ovplyvnili infláciu za 

apríl a bude sa tak diať aj za mesiac máj. Skutočne, svetové ceny 

ropy v priebehu mája dosiahli úroveň, ktorá je obvyklá v období 

vojenských konfliktov. Hoci v nominálnom vyjadrení cena ropy na 

svetových trhoch presiahla rekordy z obdobia ropných šokov zo 

začiatku 80. rokov ako aj v roku 1990, v reálnom vyjadrení, berúc 

do úvahy vývoj inflácie, má cena ropy ešte „výrazne čo doháňať“. 

Čo je príčinou tohto globálneho fenoménu? Dôsledky globálneho 

ekonomického oživenia a vysoký ekonomický rast v Číne, čo 

generuje silný dopyt po tejto komodite (v skutočnosti nielen po 

rope), situácia v Iraku a z toho prameniace obavy z prerušenia 

dodávok, nízke zásoby pohonných hmôt u najväčšieho dovozcu 

a spotrebiteľa ropy t.j. USA a z toho vyplývajúce špekulatívne 

nákupy ropy na svetových trhoch, to všetko sa spolu podpisuje 

na vysokých cenách čierneho zlata. Zatiaľ sa nezdá, že by ceny 

ropy zamierili výraznejšie nadol, ale skôr naopak, nahor k hranici 

50 dolárov za barel, takže sa vynárajú obavy z ekonomických 

dôsledkov. Tým najpriamejším je možné spomalenie celosvetového 

ekonomického rastu, zvýšenie nákladovej inflácie, či tlaky na 

prehĺbenie deficitu obchodnej bilancie u dovozcov v závislosti od 

výmenného kurzu dolára. Bežný človek je samozrejme primárne 

konfrontovaný najmä rekordnými cenami pohonných hmôt. 

Vzhľadom na časové oneskorenie v publikovaní údajov o zahraničnom 

obchode si budeme musieť ešte počkať na dopad vysokých 

cien ropy na obchodnú bilanciu Slovenska. Zatiaľ zahraničný 

obchod pokračuje vo svojom priaznivom vývoji. Dáta viažuce sa 

na apríl neboli výnimkou. Za mesiac apríl bol dosiahnutý schodok 

zahraničného obchodu na úrovni 2,3 mld. Sk. V súlade 

s očakávaním tak došlo k medzimesačnému prehĺbeniu 

záporného salda (vyše 1 mld. Sk za marec), avšak stále 

In connection with the EU accession, the citizens’ attention has 

been focused on a potential price growth. Is this concern justified? 

The entire price level in Slovakia is significantly lower than the average 

price level of the original member countries (approximately 

44% in 2003). However, differences exist also in these fifteen countries, 

so any jump in the domestic prices will not materialise. The 

Slovak price level will align with the EU average in tens of years resulting 

from inflation differential and nominal koruna appreciation 

as well. Nevertheless, Slovakia will post higher inflation dynamics 

than the old member countries. Predominantly, higher economy 

growth, impacts of different growth in labour productivity and wages 

in individual branches of the economy or increased demand 

in regions near the borders will represent driving forces for higher 

inflation dynamics. In addition, also the common agriculture and 

custom policies as well as endeavours of tradesmen invoking fames 

about a steep price growth of foods will influence inflation in 

the upcoming months. 

The current inflation data in Slovakia, being still relevant to the 

period prior the EU accession (the latest published figures), indicated 

price stability with declining tendency. After a high inflation 

figures at the beginning of this year the price level growth stopped. 

According to the Statistical Office, the entire price level remained 

unchanged in m-o-m comparison, but y-o-y inflation dynamics declined 

to 8% from 8.2% in March. Mainly food prices (decreasing by 

-1% and more than expectations) represented the key disinflation 

factor. The clearance sales of high stocks of several processed food 

items before the EU accession were behind the entire food prices 

decline. This factor together with meat prices decrease outweighed 

a starting seasonal growth in vegetable prices (sometimes it is called 

the potatoes effect). Simultaneously, a move in consumers’ preferences 

towards cheaper products likely forced the retail sector to 

cut its profit margins. Taking the high crude oil prices into account, 

it was not a surprise that fuel prices represented the most significant 

pro-inflation factor. Net inflation, adjusted from administrative 

measured as well as food prices, posted a soft m-o-m growth but 

its y-o-y dynamics remained unchanged. It proves that inflation, as 

the monetary category, is stabilised. I expect the inflation dynamics 

to show a level tightly below the 7% border at the end of this year, 

although in May it will grow but followed by a drop in August. 

The crude oil prices by means of fuel prices influenced inflation 

in April and the same picture will be conveyed also in May. Indeed, 

the crude oil prices in global markets reached levels, which are 

usual in periods of war conflicts. Nominal crude oil prices have 

already exceeded their records during crude oil shocks at the beginning 

of 1980s as well as in the year of 1990. However, taking 

the inflation development into account, the real prices of crude oil 

lagged behind the mention records. What represents the driving 

force for this global phenomenon? Firstly, the current global economy 

recovery (and particularly strong growth in China) generates 

an expanded demand for crude oil, but also for other mineral 

products. Secondly, the uncertain safety situation in Iraq and the 

entire region induces concerns over a cut off in delivers of crude 

oil. And last but not least, low levels of fuel stocks in the USA, the 

largest importer and consumers of crude oil derivates, keep the 

global markets strained. All these factors are highlighted by speculative 

purchases in commodity markets. Hence, at present crude oil 

prices do not seem to decline but to head for a USD 50 level. Such 

levels raise concerns over potential negative economic consequences. 

The most evident effects could represent a new deceleration 

in the global economy growth, additional costs inflation pressures 

or pressures on trade deficit in crude oil importers, but depending 

also due to the exchange rate of the dollar. Nevertheless, people in 

any country face particularly record prices of fuels. 

Regarding the usual time lag in the trade data release, the 

current high crude oil prices did not materialise in the published 

statistical figures of Slovakia. So far, foreign trade has continued 

in its quite favourable trend. And the data relating to April did not 

represent an exemption. In April an SKK 2.3 bn. deficit was posted. 

In line with expectations the deficit worsened in m-o-m compari- 

predstavujúc medziročné zlepšenie (o takmer 40%). Komoditná 

štruktúra sa nemení. Hlavnými ťahúňmi priaznivých výsledkov sú 

dopravné vozidlá a ich časti, stroje a zariadenia a kovy. Aprílové 

dáta boli samé o sebe zaujímavé, keďže časť subjektov pozdržalo 

resp. naopak urýchlilo svoje importné alebo exportné aktivity 

tesne pred vstupom do EÚ (týkalo sa to najmä obchodu z ČR). 

Aj tento dôvod sa podpísal na vysokom raste exportu a importu 

(30,5% resp. 22,4%), zatiaľ najvyššom v tomto roku. Predpokladám, 

že v najbližších mesiacoch dôjde k ďalšiemu miernemu prehĺbeniu 

schodkov. Za celý rok 2004 očakávam mierne nominálne 

prehĺbenie deficitu zahraničného obchodu, ale vďaka rastu HDP 

bude relatívna úroveň tohto schodku naopak mierne lepšia. Je 

dobré pripomenúť, že za prvý štvrťrok tohto roka Slovensko vykazuje 

dokonca prebytok vyše 0,6 mld. Sk, zatiaľ čo v rovnakom období 

minulého roka to bol schodok vyše 5.9 mld. Sk Práve priaznivé 

výsledky zahraničného obchodu, oživenie v maloobchodných 

tržbách a silný rast priemyselnej produkcie vytvárajú optimizmus 

pre viac ako slušný ekonomický rast 1Q04. 

Skutočne, dáta z oblasti reálnej ekonomiky zadávajú dôvod 

pre optimizmus. Medziročný rast priemyselnej produkcie za 

marec sa zrýchlil na hodnotu 9,6% (priemer za prvý štvrťrok 

predstavuje 6,2%), najmä zásluhou silného rastu spracovateľského 

priemyslu. Po dlhšom období prispelo k celkovému rastu 

priemyselnej produkcie aj odvetvie výroby a rozvodu elektriny, 

plynu a vody. Pri pohľade do odvetvovej štruktúry sa ponúka 

už viac menej typický obrázok, keď je ťahúňom celkového rastu 

najmä výroba dopravných prostriedkov, elektrických a optických 

zariadení, ako aj výroba strojov. Ide všetko o odvetvia prevažne 

vlastnené či kontrolované zahraničnými investormi. Zamestnanosť 

v priemysle síce mierne poklesla, avšak príčinou je znižovanie 

zamestnancov v odvetví ťažby nerastných surovín, zatiaľ čo 

v spracovateľskom priemysle sa situácia medziročne nezmenila. 

Priestor na tvorbu nových pracovných miest v priemysle je však 

obmedzený a závislý (tak ako je spomínané vyššie) najmä od nových 

investícií. Medziročný rast, i keď len mierny, si drží aj stavebná 

produkcia, vykazujúc dynamiku 3,4% za marec (priemer 

za prvý štvrťrok predstavoval 2,8%). Pozitívny vývoj v stavebníctve 

dokazuje aj pretrvajúci medziročný rast zamestnanosti, ktorý 

za prvé tri mesiace dosiahol 3,8%. Očakávaná zvýšená výstavba 

infraštrukturálnych projektov, ktoré budú spolufinancované aj 

finančnými prostriedkami z EÚ fondov, by mohla pomôcť zrýchliť 

dynamiky rastu stavebnej produkcie. Pozitívne čísla priniesol 

aj vývoj v maloobchode, ktorý čiastočne indikuje vývoj spotreby 

domácností. Tržby v maloobchode za marec medziročne vzrástli 

o 7,1% (priemer za prvý štvrťrok predstavoval 3,9%), čo je najvyšší 

rast od decembra 2002. Jednako na oživení sa podieľala aj 

nízka porovnávacia základňa. Avšak hoci celkové maloobchodné 

tržby vzrástli, maloobchod s potravinami je stále v červených číslach, 

čo zrejme súvisí s presunom preferencií spotrebiteľov od obchodov 

čisto zameraných na potraviny k hypermarketom, ktoré 

sú schopné ponúkať tovar v nižšej cenovej hladine. 

Po znížení kľúčových úrokových sadzieb zo strany NBS koncom 

apríla sa koruna stále drží nad hranicou 40 SKK/EUR. Zatiaľ 

nejasné východisko z dlhodobo neudržateľnej súčasnej situácie 

v koalícií je určitou brzdou pre pokračovanie v zhodnocovaní sa 

koruny, hoci samotné ekonomické podmienky priestor pre apreciáciu 

vytvárajú. Zníženie vonkajšej nerovnováhy (zásluhou akcelerácie 

exportu) a predpoklady na zníženie fiškálnej nerovnováhy 

(zásluhou aplikovaných reformných krokov) spolu so stále zaujímavým 

úrokovým diferenciálom stoja za očakávaním posilňovania 

sa koruny. Za súčasnej situácie oslabených špekulatívnych 

tlakov na korunu NBS naplnila široké očakávania a ponechala 

koncom mája svoje úrokové sadzby nezmenené. Avšak vzhľadom 

na očakávaný pokles dynamiky inflácie v druhom polroku, ako aj 

pravdepodobnému obnoveniu tlakov na posilňovanie sa meny, 

existuje priestor pre ďalší mierny pokles základných sadzieb do 

konca tohto roka. Samozrejme, ak „škrt cez rozpočet“ neurobí 

vyššie spomínaná politická situácia. 

son (SKK 1.0 bn in March), but showing a y-o-y improvement (by 

nearly 40%). The April result was specific due to one extraordinary 

effect. Some domestic corporate subjects hastened (or on the contrary 

kept back) their exports (or imports) tightly before the EU 

accession, which related particularly to the Czech Republic. Both, 

y-o-y export and import in April have recoded the highest dynamics 

this year. The commodity structure has not changed. Passenger 

vehicles and their parts, machines and equipment and base metals 

represented the key driving forces of the exports. For the entire 

year 2004 I expect only a soft nominal deepening in foreign trade 

deficit, but thanks to the decent economy growth its relative level 

will reach an improvement. Nevertheless, Slovakia reached even a 

surplus (SKK 0.6 bn.) in the first quarter of 2004, while in the same 

period of the last year it represented as much as SKK 5.8 bn. These 

very favourable external trade results together with a recovery in 

retail sales and high growth in industrial production pose optimism 

for a more than decent economy growth in the first quarter of the 

year. 

Indeed, the recent data from the real economy created a room 

for optimism. The y-o-y growth of industrial production in March accelerated 

to a 9.6% level (the average for the first quarter represented 

6.2%), predominantly thanks to a strong growth in manufacturing. 

In addition, after a longer period also utilities contributed to 

the total growth. Nevertheless, the structure of industrial production 

provided also in March a typical picture, because key engines 

for the total rise included manufacture of transport vehicles, manufacture 

of electrical and optical equipment as well as manufacture 

of machines. All these manufacturing branches are characterised 

by dominant corporate subjects, which are controlled by foreign 

investors. Although, the employment in industry declined in March, 

the reason lay in the branch of mining and quarrying (shedding redundant 

employees), while the employment in manufacturing was 

stabilised. Nevertheless, a room for creation of new working positions 

in total industry is limited and depends on new investments 

(as it is mentioned above). Also construction production kept its 

positive growth, although with a lower pace than industry, posting 

3.4% in March (the average for the first quarter represents 2.8%). 

The positive development in this sector is accompanied by a persistent 

y-o-y increase in employment, which recorded 3.8% in the first 

three months of the year. Positive figures were connected also with 

the category of retail sales, which partially indicates household 

consumption. The retail sales in March increased by 7.1% (the average 

for the first quarter represents 3.9%), which has represented 

the highest pace since December 2002. Nevertheless, a low comparison 

base was also behind the favourable result. Although, the 

total retail sales increased, the retail sales from foods decreased 

again, which is likely connected with a shift in citizens´ preferences 

from classic food shops towards hypermarkets offering commodities 

with lower price levels. 

Following the interest rates cut by NBS at the end of April, the 

domestic currency has remained over a level of 40 SKK/EUR, breaking 

the level only temporarily. Although, the economy outlook 

of the country provides a room for a long-term appreciation trend 

of the koruna, uncertain current situation in the government coalition 

represents a stay for continuing in this trend. The decrease 

in external imbalance (thanks to acceleration in exports) and prerequisites 

for fiscal imbalance narrowing (thanks to implemented 

reform steps) together with a still attractive interest rate differential 

are behind the expected firming of the koruna against the euro. 

Under the current situation of dampened speculative pressures on 

the koruna, the central bank met broad expectations at the end of 

May and kept its key interest rates on hold. However, with regard 

to the forecasted decline in inflation dynamics in the second half 

of the year as well as likely renewal in pressures on the koruna 

appreciation, a room for a next mild cut in key rates exists by the 

end of the year. However, the mentioned development in the 

Slovak political scene could negatively influence the koruna 

development. 

72 73 

SLOVENSKÁ EKONOMIKA

AURUM GOLF CUP 

OPÄŤ V ZLATISTÝCH LÚČOCH 

aby účastníkom turnaja ukázal svoje majstrovstvo. Škoda, že 

u nás platí, keď si lepší ako iní musíš odísť preč ! 

3. Počas turnaja sa hráči maximálne sústreďovali na odpal. 

Svedčí o tom aj táto snímka, na ktorej vidno pri údere Jána Jakuba 

z firmy Marbo Slovakia. Vedľa ho pozorne sleduje víťaz 

Aurum golf cup 2004 Radoslav Jenčuš. 

4. Turnaj už tradične otvorili tanečnice z košického Bobaletu 

so svojimi kreáciami. 

Agentúra Aurum, spol. s r.o. 

Bajkalská 25 

827 18 Bratislava 

Tel.: 02/5341 7201, 5341 9110 

Fax: 02/5341 7201 

aurum@aurum.sk 

EURÓPSKY PARLAMENT 

Májové zasadanie 

Európskeho parlamentu 

Prvé plenárne zasadanie 

rozšíreného Európskeho 

parlamentu 

Predseda EP Pat Cox vyjadril 

svoje potešenie nad príjemnou 

povinnosťou otvoriť plenárne zasadanie 

a privítať v mene 626 poslancov 

nových 162 poslancov z 

desiatich nových členských krajín. 

Je to podľa slov Pata Coxa špeciálny 

a výnimočný moment, ku ktorému 

zacitoval slová držiteľa Nobelovej 

ceny za literatúru, írskeho 

básnika Seasusa Heaneyho: „ 

V deň, keď prídu noví členovia, 

nech je tento deň vnímaný ako 

návrat domov.“ A toto zasadanie 

bolo práve návratom domov, povedal 

Pat Cox. Bol to podľa neho 

aj moment nádeje, ktorá ukázala, 

čo všetko sa dá dosiahnuť odhodlanou 

vôľou. Rozšírenie je výhrou 

pre všetkých zainteresovaných v 

tomto procese. Dnešné udalosti 

by sa zdali neuskutočniteľným 

snom na začiatku roku 1989, ale 

tieto sny sa predsa uskutočnili. 

Predseda EP Pat Cox na záver tlmočil 

prejav úcty zástupcom parlamentov, 

vlád, predsedníctiev 

EÚ, ako aj odhodlanému vedeniu 

Európskej komisie, najmä však 

Günterovi Verheugenovi, za všetku 

ich prácu, ktorá viedla až k tomuto 

dňu. 

tikov návrhu zmluvy. Vyjadril sa, 

že od temných dní decembra, keď 

sa zdala byť dohoda o návrhu 

ústavnej zmluvy nemožná, sa darí 

napredovať. 

Podľa Rocheho životaschopný 

systém hlasovania musí byť založený 

na princípe kvalifikovanej 

väčšiny, ale dúfa, že sa podarí 

nájsť také riešenie hlasovania, 

ktoré naplní potreby každého. 

Rozhodnutia prijaté kvalifikovanou 

väčšinou budú viesť k väčšej 

efektívnosti, no bude potrebné 

nájsť uspokojivý kompromis. Problematika 

efektívnosti Európskej 

komisie so spravodlivým zložením 

by mohla byť azda vyriešená pokračovaním 

so zastúpením jedna 

krajina – jeden komisár. 

Pán Roche by rád videl dohodu 

ešte pred eurovoľbami, ale 

vyzerá to až na dohodu počas 

stretnutia Európskej rady koncom 

júna. Ústava bude dobrá pre EÚ, 

pre členské štáty, ale nadovšetko 

bude dobrá pre obyvateľov EÚ. 

Rozšírenie je úžasným úspechom 

a ústava bude ďalším krokom. 

kandidáti sa zúčastnili na vypočutí 

pred parlamentným výborom 

pre kontrolu rozpočtu. 

Desiatimi nominovanými 

členmi boli: 

Jan KIN_T (Česká Republika) 

Kersti KALJULAID (Estónsko) 

Constantinos KARMIOS 

(Cyprus) 

Igors LUDBORZS (Lotyšsko) 

Irena PETRUŠKEVIČIENĖ 

(Litva) 

Gejza Zsolt HALÁSZ 

(Maďarsko) 

Josef BONNICI (Malta) 

Jacek UCZKIEWICZ (Poľsko) 

Vojko A. ANTONČIČ 

(Slovinsko) 

Július MOLNÁR (Slovensko) 

Záverečný prejav predsedu 

parlamentu Pata Coxa 

Európsky parlament hlasoval 

Pat Cox predniesol prejav k 

Európskemu parlamentu poslednýkrát 

ako jeho predseda a prezradil, 

že sa nebude uchádzať o 

zvolenie v júnových euovoľbách: 

„Dozrel čas na reflexiu a na 

to, aby som sa pozrel spätne na 

mandát, ktorý mi dnešným hla- 

o schválení rozšírenej sovaním končí. Vďaka odhod- 

Európskej komisii 

lanému vedeniu výborov a ich 

predsedov môžete byť právom 

Poslanci Európskeho parlamen- hrdí na pevnú evidenciu legislatu 

hlasovali o schválení novej zotívneho úspechu. Som si istý, že 

stavy Európskej komisie (531 za, sa vám podarilo zaradiť dôležitú 

18 proti, 39 sa zdržalo), kde sú rýchlostnú páku, a tak ste počas 

zahrnutí aj desiati komisári z no- vášho mandátu podávali extrémvých 

členských krajín a noví komine dobré pracovné výkony v par- 

Diskusia o budúcnosti sári z Francúzska a Španielska. lamente. Vaša práca dokazuje, 

rozšírenej Únie 

Desiatimi novými komisármi že Európsky parlament, ktorému 

z nových členských štátov sú: bola daná zodpovednosť, koná 

1. Na VI. ročníku Aurum golf cupu 2004 v Košiciach na 

Hrabine sa tohto roku opäť zišla zaujímavá spoločnosť. Silná 

konkurencia prišla znova z Čiech. Svedčí o tom aj tento záber, 

Dick Roche, T.D., ktorý na zasadaní 

zastupoval írske predsedníctvo, 

vyzdvihol prácou Konventu 

o budúcnosti Európy za vytvore- 

Markos KYPRIANOU (Cyprus) 

Siim KALLAS (Estónsko) 

Péter BALÁZS (Maďarsko) 

Sandra KALNIETE (Lotyšsko) 

zodpovedne. Rozsah nášho legislatívneho 

angažovania sa 

- angažovanosť v európskych inštitúciách, 

ktoré prispievajú ku 

na ktorom vidno zľava tradičného medailistu Aurum golf cupu 

nie návrhu ústavnej zmluvy, ako Dalia GRYBAUSKAITE (Litva) klíme dôvery a poskytujú zákon- 

Tada Patleviča z Music boxu, ktorý tentoraz získal „len“ tretie 

miesto. Vedľa neho stojí riaditeľ poriadajúcej agentúry Aurum, 

s.r.o. Ing. Ľubomír Olach. Strieborný Pavel Miloš, riaditeľ firmy 

Marbo Slovakia, s.r.o., získal druhé miesto aj v Aurum tenis 

cupe. Víťazom tohtoročného turnaja sa stal Mgr. Radoslav Jenčuš 

z Prahy, prvý sprava, predstaviteľ firmy Blue Media Consul- 

rámca pre budúcu ústavu, ktorá 

bude dobre slúžiť Európe, a bude 

slúžiť aj ako skúška času. Návrh 

Konventu prispel najmä k transparentnejšiemu 

rozdeleniu úloh, 

k objasneniu princípu subsidiarity 

a rozsahu kompetencií EÚ a 

Joe BORG (Malta) 

Danuta HÜBNER (Poľsko) 

Ján FIGEĽ (Slovensko) 

Janez POTOCNIK (Slovinsko) 

Pavel TELIČKA (Česká Republika) 

Európsky parlament vyjadruje 

nosť, efektívnosť a dôveru; jasná 

miera našej vysokej rýchlosti, 

týkajúca sa prijatia vyše osemdesiat 

správ na našom poslednom 

zasadaní - všetko toto je 

svedectvom celkového meradla 

smerom nahor, čo sa týka práce 

ting, s.r.o. 

k zvýšeniu zodpovednosti. Návrh svoje stanovisko k novým parlamentu v poslednom obdo- 

ústavy pripravil pôdu pre funkč- členom Dvora audítorov bí. Lekcia, ktorá z tohto plynie, a 

74 

2. Počas dňa, ako obyčajne na tomto turnaji, kraľovalo 

na modrej oblohe slnko. Hviezdou večera bol však 

jednoznačne svetoznámy mím Milan Sládek. Priletel 

špeciálne z Kolína nad Rýnom, kde v súčasnosti žije, 

nosť inštitúcií, ktoré budú schopné 

plniť potreby EÚ a jej občanov. 

Minister Roche bol v rozpakoch 

nad vyjadreniami kritikov a skep- 

Desať nových členských štátov 

nominovalo kandidátov do rozšíreného 

Dvora audítorov. Všetci 

ja dúfam, že jej porozumenú aj 

voliči pri nadchádzajúcich eurovoľbách, 

je, že Európsky parlament 

má význam.“ 

75 

EURÓPSKY PARLAMENT

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE 

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE INFOSERVIS 

20. mája – štvrtok 

9.00 – Prezidentský palác 

Prezident SR prijme profesora Bolonskej univerzity a riaditeľa Inštitútu pre 

východnú, strednú Európu a Balkán Stefana Bianchiniho 

10.00 – Prezident SR prijme prezidenta Asociácie francúzskych obchodných 

a priemyselných komôr Jeana-Francoisa Bernardina 

11.00 – Rudolf Schuster odovzdá ocenenia prezidenta SR: 

– Alešovi Mazáčovi (generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho 

podniku, š.p. Banská Štiavnica) 

– Karolovi Pádivému – in memoriam (hudobník) 


Prezident SR udelí štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy 

Sirovi Bernardovi Schreierovi zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného 

Írska za osobné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov 

15.00 – Prezident SR prijme komisára Európskej komisie Jána Figeľa 

22. mája – sobota 

Prezident SR s manželkou sa zúčastní na programe Stredoeurópskych 

katolíckych dní na pútnickom mieste Mariazell v Rakúskej republike 

Prítomní budú aj prezidenti Rakúskej republiky, Maďarskej republiky 

s manželkami a ďalší hostia 

9.45 – prehliadka Baziliky v Mariazell 

11.00 – začiatok sv. omše 

13.15 – slávnostná recepcia podávaná rakúskym prezidentom 

25. mája – utorok 

Prezident SR s manželkou odcestuje na dvojdňovú pracovnú návštevu ČR 

10.45 – stretnutie s predsedom poslaneckej snemovne Parlamentu ČR 

Lubomírom Zaorálkom v Prahe 

11.15 – presun na zámok v Lánoch 

12.00 – stretnutie prezidentských párov 

13.00 – spoločný obed 

15.00 – stretnutie so starostom obce Lány Janom Loskotom na radnici, 

návšteva v Lánskych oborách 

20.00 – slávnostná večera poriadaná prezidentom ČR Václavom Klausom 

s manželkou na počesť prezidenta SR s manželkou 

18.25 – bilaterálne stretnutie s prezidentom Moldavska Vladimirom 

Voroninom 

20.00 – slávnostná večera pre účastníkov summitu 

28. mája – piatok 


Prezident SR prijme vedúcich delegácií a najvyšších predstaviteľov, ktorí 

sú účastníkmi na Parlamentnom zhromaždení NATO v Bratislave 

1. júna – utorok 

Prezident SR prijme v Prezidentskom paláci: 

10.00 – hercov Juraja Slezáčka a Jozefa Kvietika, ktorým odovzdá ocenenia 

prezidenta SR 

11.00 – mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Talianskej republiky 

v SR Luca Del Balzo Di Presenzano na rozlúčkovej audiencii – Rudolf 

Schuster veľvyslancovi udelí štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža 

II. stupňa/triedy 

14.00 – členov predstavenstva a dozornej rady SOPK 

2. júna – streda 


Program prezidenta SR Rudolfa Schustera 

od 13. mája 15. júna 2004 

20.00 – Innsbruck, Rakúska republika 

Prezident SR s manželkou sa zúčastní na koncerte Slovenskej filharmónie 

v rámci 7. ročníka hudobného podujatia „Meisterkonzert“ v innsbruckom 

kongresovom centre 

6. júna – nedeľa 

Prezident SR sa v Caen a Arromanches vo Francúzskej republike zúčastní 

na oslavách 60. výročia vylodenia spojencov v Normandii 

7. júna – pondelok 

Prezident SR s manželkou na pracovnej návšteve Ukrajiny 

11.00 – stretnutie s prezidentom Ukrajiny Leonidom Kučmom v Mariinskom 

paláci v Kyjeve 

12.30 – návšteva Národnej pedagogickej univerzity M. P. Drahomanova 

v Kyjeve 

13.40 – obed s primátorom mesta Olexandrom Omeľčenkom 

15.30 – návšteva podniku Proviterm 


Prezident SR prijme v Prezidentskom paláci : 

9.00 – ministra zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory Vuka Draškoviča 

11.00 – predstaviteľov Strany maďarskej koalície 

14.00 – vedúcich diplomatických misií akreditovaných pre SR 

16.00 – Pállfyho palác, Zámocká ul. 

Prezident SR sa zúčastní na prezentácii knihy svojho osobného fotografa 

Patrika Jandáka „V objektíve prezident“ 

9. júna – streda 


Prezident SR prijme príslušníkov Vojenskej kancelárie KP SR a útvaru Čestnej 

stráže prezidenta SR 

10.00 – prezident SR prijme vedúcich funkcionárov a poslancov Národnej 

rady SR 

18.00 – Kníhkupectvo Pištek knihy, Obchodná ul. 2 

Prezident SR sa zúčastní na prezentácii knihy Petra Libu „Osobné 

a verejné v literárnom diele Rudolfa Schustera“ 

Úradu vlády Slovenskej republiky 

Zasadanie vlády 

Slovenskej republiky 

Z komuniké z rokovania vlády SR 

19. mája 2004 

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 

86. riadnej schôdzi a rokovala pod vedením 

predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. 

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas 

s návrhom skupiny poslancov Národnej 

rady Slovenskej republiky na vydanie 

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 

Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o 

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 

Návrh predložil minister vnútra SR Vladimír 

Palko. 

Vláda SR prerokovala a neprijala uznesenie 

k návrhu skupiny poslancov Národnej 

rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného 

zákona o spolupráci Národnej rady 

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky 

v záležitostiach Európskej únie. 

Návrh predložil minister zahraničných 

vecí SR Eduard Kukan. 

Vláda SR prerokovala a schválila návrh 

na zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 607/ 

2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania 

a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. 

z. o štátnej správe pre územné plánovanie, 

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a 

doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom 

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný 

zákon) v znení neskorších predpisov. 

Návrhu upravuje zmenu a doplnenie predmetných 

zákonov, ktoré rozširuje okruh žiadateľov 

pre možnosť získania podpory na 

výstavbu nájomných bytov, upravuje limit 

podlahovej plochy podporovaných bytov a 

upravuje výkon kontroly čerpania finančných 

prostriedkov u fyzických osôb. 

Návrh predložil minister výstavby a regionálneho 

rozvoja SR László Gyurovszky. 

a právom Európskej únie v oblasti hnojív, 

pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných 

látok. 

Návrh predložil minister pôdohospodárstva 

SR Zsolt Simon. 

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami 

schválila návrh zákona, ktorým sa mení 

a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 

51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách 

a o štátnej banskej správe v znení neskorších 

predpisov a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov a odporučila ho do ďalšieho 

ústavnoprávneho pokračovania. Návrh 

zákona vytvára rovnocenné a rovnoprávne 

postavenie všetkých podnikateľských subjektov 

v oblastiach výkonu banskej činnosti 

alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom 

čo znamená, že tak ako slovenské 

právnické a fyzické osoby tak aj zahraničné 

právnické a fyzické osoby budú môcť v oblasti 

ťažby nerastných surovín ako aj v oblasti 

výkonu činností vykonávanej banským 

spôsobom postupovať podľa rovnakých 

pravidiel. Rovnoprávne postavenie budú 

mať aj jednotliví zamestnanci či už slovenských 

právnických a fyzických osôb alebo 

zahraničných právnických a fyzických osôb. 

Návrh predložil podpredseda vlády SR a 

minister hospodárstva SR Pavol Rusko. 


schválila návrh zákona o mierovom využívaní 

jadrovej energie (atómový zákon) 

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Predmetom návrhu zákona je upresniť 

právny rámec mierového využívania jadrovej 

energie, práva a povinnosti fyzických 

osôb a právnických osôb v oblasti mierového 

využívania jadrovej energie a upresnenie 

kompetencií Úradu jadrového dozoru 

Slovenskej republiky ako orgánu štátneho 

dozoru v súlade s medzinárodnými odporúčaniami 

a praxou v krajinách Európskej 

únie. 

Návrh predložila predsedníčka Úradu 

jadrového dozoru SR Marta Žiaková. 

Tlačový a informačný odbor 

Úradu vlády Slovenskej republiky 

Námestie slobody 1 


Tel: ++ 421 7 5729 5248 

Fax: ++ 421 7 5249 7625 

mmaruska@government.gov.sk 

jana.riskova@government.gov.sk 

Informácie z tohto InfoServisu 

a mnoho ďalších nájdete 

na Internetových stránkach úradu vlády 


na adrese www.vlada.gov.sk 

26. mája – streda 

9.00 – oba prezidentské páry položia kytice kvetov k hrobu T. G. Masary- 

11. júna – piatok 

ka na cintoríne v Lánoch 


9.30 – presun do Prahy 

Prezident SR prijme predstaviteľov Nadácie Slovak Golda prevezme „Čest- 

10.30 – stretnutie s predsedom vlády ČR Vladimírom Špidlom v jeho 

sídle 

11.30 – stretnutie s predstaviteľmi slovenských spolkov a s predstaviteľmi 

Obce českých spisovateľov na ZÚ SR 

27. mája – štvrtok 

Prezident SR na 11. stretnutí hláv štátov strednej Európy v rumunskom 

letovisku Mamaia 

12.40 – bilaterálne stretnutie s prezidentom MR Ferencom Mádlom 

13.10 – bilaterálne stretnutie s prezidentom Chorvátskej republiky Stjepanom 

Mesičom 

14.30 – oficiálny privítací ceremoniál pred hotelom Rex v letovisku Mamaia 

15.10 – 1. zasadnutie hláv štátov v hoteli IAKI 

téma: Dôsledky rozšírenia EÚ pre prvú skupinu stredoeurópskych 

štátov, pokračovanie procesu rozširovania: 2007 a ďalej? 

17.10 – ukončenie zasadnutia 

17.25 – brífing prezidenta SR 

18.00 – stretnutie Rudolfa Schustera s prezidentom Rakúskej 

republiky Thomasom Klestilom a s novozvoleným 

prezidentom RR Heinzom Fischerom 

76 

Prezident SR prijme predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a členov vlády SR 

Prezidentovi SR odovzdajú na nástupnej audiencii svoje poverovacie 

listiny: 

10.00 – mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Burkiny Faso v SR so 

sídlom vo Viedni Noellie Béatrice Damiba 

11.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Indickej republiky v SR 

so sídlom v Bratislave Mysore Kapanaiah Lokesh 

14.00 – prezident SR prijme zástupcov KDH 

3. júna – štvrtok 

Prezidentovi SR odovzdajú na nástupnej audiencii svoje poverovacie 

listiny: 

9.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Sudánskej republiky v SR 

so sídlom vo Viedni Yousif Saeed Muhammad Ahmad 

10.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Vietnamskej socialistickej 

republiky v SR so sídlom vo Viedni Nguyen Truong Giang 

11.00 – mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva 

Veľkej Británie a Severného Írska v SR so sídlom v Bratislave Judith Anne 

Macgregor 

14.00 – prezident SR prijme veteránov západného odboja, ktorých ocení 

Medailami prezidenta SR 

nú cenu desaťročia Slovak Gold“ 

14. júna – pondelok 

Prezident SR si položením venca uctí pamiatku M.R. Štefánika, Ľudovíta 

Štúra a Alexandra Dubčeka: 

8.40 – mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle 

9. 45 – pamätník Ľudovíta Štúra v Modre 

10. 30 – hrob Alexandra Dubčeka na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave 

11. 00 – Prezidentský palác 

Prezident SR prijme vedúceho administratívy prezidenta Ukrajiny Viktora 

Volodymyroviča Medvedčuka a udelí mu štátne vyznamenanie Rad Bieleho 

dvojkríža II. triedy 

14. 00 – Prezident SR prijme predsedu krajinskej vlády Tirolska Herwiga 

van Staa a odovzdá mu ocenenie Kríž prezidenta SR II. triedy 

15. 00 – Prezident SR prijme prezidenta nadácie Slovak Gold Jozefa Sitka, 

ktorý prezidentovi SR odovzdá ocenenie „Čestná cena desaťročia Slovak 

Gold“ 


Prezident SR Rudolf Schuster sa zúčastní na inaugurácii novozvoleného 

prezidenta SR (Reduta, Dóm sv. Martina a Prezidentský palác) 


Legislatívnej rady vlády SR schválila návrh 


Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. 

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového 

vlastníctva, pozemkových úradoch, 

pozemkovom fonde a o pozemkových 

spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 

Predloženým návrhom zákona sa 

ustanovujú procesné a technické postupy 

s cieľom vytvoriť optimálne podmienky na 

realizáciu plánovaných spoločných zariadení 

a opatrení v projektoch pozemkových 

úprav. 




zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 

136/2000 Z. z. o hnojivách. Cieľom navrhovaného 

zákona je zosúladiť zákon o hnojivách 

s právom Európskych spoločenstiev 


schválila návrh nariadenia vlády Slovenskej 

republiky, ktorým sa ustanovujú katalógy 

pracovných činností pri výkone práce 

vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní. 

Návrh predložil minister práce, sociálnych 

vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník. 



nariadenia vlády Slovenskej republiky o požiadavkách 

na obchod s koňovitými zvieratami 

určenými na súťaženie a o ustanovení 

podmienok účasti na pretekoch. Návrhom 

nariadenia vlády Slovenskej republiky sa 

transponuje legislatíva Európskej únie v oblasti 

koňovitých zvierat, ktoré sú určené na 

súťaženie a stanovujú sa podmienky účasti 

na pretekoch. 



Vláda SR prerokovala a s pripomienka- 

Obsah 

Z komuniké 

86.schôdza vlády SR 

(19.mája 2004) 


(26.mája 2004) 


(2.júna 2004) 

77 

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR 

mi schválila návrh legislatívneho zámeru 

zákona o prírodných liečivých zdrojoch, 

zdrojoch prírodných minerálnych vôd, prírodných 

liečebných kúpeľoch a kúpeľných 

miestach. Prijatím zákona budú vytvorené 

priaznivé podmienky pre rozvoj liečebného 

kúpeľníctva a využívanie prírodných 

liečivých zdrojov. Súčasne sa zabezpečí 

ich odborná a dôsledná ochrana pred ich 

prípadným poškodením. Vláda Slovenskej 

republiky prijala túto koncepciu vyjadrenú 

predloženým legislatívnym zámerom a uložila 

ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky 

predložiť príslušný zákon v súlade s 

Rozpracovaním programového vyhlásenia 

vlády Slovenskej republiky na podmienky 

rezortu zdravotníctva 

Návrh predložil minister zdravotníctva 

SR Rudolf Zajac. 

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas 

s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky 

k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými 

stranami Severoatlantickej zmluvy, 

vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl 

(Londýn 19. júna 1951), (ďalej len „zmluva 

NATO SOFA“). Po vyslovení súhlasu Národnej 

rady Slovenskej republiky bude prezidentom 

Slovenskej republiky podpísaná 

listina o pristúpení Slovenskej republiky k 

zmluve NATO SOFA. Zmluva NATO SOFA 

je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou, 

ktorá tvorí tzv. právne acquis NATO a 

upravuje právne postavenie ozbrojených síl 

jedného členského štátu NATO nachádzajúcich 

sa na území druhého členského štátu 

NATO s jeho súhlasom. Slovenská republika 

sa musí ako nový členský štát NATO stať 

zmluvnou stranou Zmluvy NATO SOFA. 

Návrh predložil minister obrany SR Juraj 

Liška. 



k Protokolu o statuse medzinárodných 

vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej 

zmluvy (Paríž, 28. augusta 

1952). Po vyslovení súhlasu Národnej rady 

Slovenskej republiky bude prezidentom Slovenskej 

republiky podpísaná listina o pristúpení 

Slovenskej republiky k Parížskemu 

protokolu. Parížsky protokol je mnohostrannou 

medzinárodnou zmluvou, ktorá tvorí 

tzv. právne acquis NATO a upravuje právne 

postavenie medzinárodných vojenských 

veliteľstiev NATO a ich personálu. Slovenská 

republika sa musí ako nový členský štát 

NATO stať zmluvnou stranou Parížskeho 

protokolu. 


Liška. 

Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu 

zákona o hospodárskom partnerstve a sociálnom 

partnerstve (zákon o tripartite) a 

o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o 

kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších 

predpisov. 

Návrh predložili minister práce, sociálnych 

vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník a podpredseda 

vlády SR a minister hospodárstva 

SR Pavol Rusko. 

tému je očistenie jednotlivých subjektov od 

bremena ich doterajších dlhov. 

Návrh predložili minister zdravotníctva 

SR Rudolf Zajac a podpredseda vlády SR a 

minister financií SR Ivan Mikloš. 

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie 

informáciu o priebehu a výsledkoch 

zasadnutia Severoatlantickej rady a Rady 

NATO – Rusko na úrovni ministrov zahraničných 

vecí členských krajín NATO v Bruseli 

dňa 2. apríla 2004. 

Informáciu predložil minister zahraničných 


Poznámka: Materiál je vyhradený 




26. mája 2004 




Vláda SR prerokovala a s pripomienkou 

Legislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlas 


k Medzinárodnej zmluve o rastlinných 

genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo 

a s návrhom na uzavretie 

Dohody o založení Svetového zverenského 

fondu pre diverzitu plodín. Účelom Zmluvy 

je hlavne zachovanie a trvalo udržateľné 

využívanie rastlinných genetických zdrojov 

pre výživu a poľnohospodárstvo a spravodlivé 

delenie sa o výhody, ktoré vyplývajú z 

ich využívania pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo 

a potravinovú bezpečnosť v 

súlade s Dohovorom o biologickej diverzite. 

Návrh predložil minister pôdohospodár- 

stva SR Zsolt Simon. 


štátneho záverečného účtu SR za rok 

2003. 

Návrh predložil podpredseda vlády SR 

a minister financií SR Ivan Mikloš. 


schválila komplexnú analýzu zadlženosti 

sektora verejnej správy. 

Predložil podpredseda vlády SR a minister 

financií SR Ivan Mikloš. 


s novelami článkov 37 a 15 Stanov a §§ 13 

a 4 Finančných pravidiel Svetovej organizácie 

cestovného ruchu (WTO). 


a minister hospodárstva SR Pavol Rusko. 


na vyčlenenie vojakov ozbrojených síl SR na 

zabezpečenie ochrany verejného poriadku, 

ochrany strážených objektov a na sprevádzanie 

a ochranu osôb počas konania parlamentného 

zhromaždenia NATO v dňoch 

28. 5. až 1. 6. 2004 v Bratislave. Cieľom 

predkladaného návrhu je zabezpečenie 

ochrany verejného poriadku, ochrany strážených 

objektov a ochrana a sprevádzanie 

osôb počas parlamentného zhromaždenia 

NATO v dňoch 28. 5.až 1. 6. 2004 v Bratislave. 

Návrh predložili minister vnútra SR 

Vladimír Palko a minister obrany SR Juraj 

Liška. 

nancov rozpočtovej kapitoly Ministerstva 

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej 

republiky schválenej uznesením vlády SR č. 

974/2003. 




na zrušenie úlohy č. 19 v mesiaci marec 

2004 z Plánu legislatívnych úloh vlády 

Slovenskej republiky na rok 2004 - „Návrh 

zákona o štátnom programe podpory rozvoja 

bývania“, úlohy B.1 z uznesenia vlády 

Slovenskej republiky č. 543/2003 a úlohy 

B.1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky 

č. 952/2003. 




na doplnenie uznesenia č. 1189 z 11. 12. 

2003 k návrhu na uzavretie Dohody medzi 

vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej 

republiky o vzájomnej podpore národnostných 

menšín v oblasti vzdelávania 

a kultúry. 




schválila návrh plánu zahraničných 

stykov členov vlád, štátnych tajomníkov a 

predsedov ostatných ústredných orgánov 

štátnej správy SR na mesiac jún 2004. 




zákona o rozpočtových pravidlách územnej 

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov. Predmetom návrhu zákona 

je komplexná právna úprava o postavení a 

obsahu rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho 

územného celku, jednotlivých etapách rozpočtového 

procesu a pravidlách hospodárenia 

s rozpočtovými prostriedkami obcí a 

vyšších územných celkov. 




schválila návrh zákona o rozpočtovom 

určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve 

a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov. Predmetom návrhu zákona je nový 

systém financovania územných samospráv, 

ktorý posilní samostatnosť a zodpovednosť 

obcí a vyšších územných celkov pri rozhodovaní 

o použití verejných zdrojov na poskytovanie 

služieb občanovi. 




schválila návrh zákona o miestnych daniach. 





Trestného poriadku. 


a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic. 

nosti nielen v súdnych objektoch, ale aj vo 

všetkých objektoch prokuratúry. 




Legislatívnej rady vlády SR schválila 

návrh zákona o európskej spoločnosti a o 

zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom 

predkladaného návrhu zákona je vykonať 

Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 

z 8. októbra 2001 o stanovách európskej 

spoločnosti (SE) a Smernicu Rady č. 2001/ 

86/ES, ktorou sa dopĺňa štatút európskej 

spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov 

na riadení, ktoré do slovenského 

právneho poriadku vnášajú novú právnu 

formu podnikateľského subjektu nadnárodného 

charakteru. 






č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich 

a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení neskorších predpisov a o zmene a 

doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch 

a o právnych čakateľoch prokuratúry 

v znení neskorších predpisov. Cieľom 

je upraviť nároky sudcov spojené s prerušením 

funkcie sudcu z dôvodov odchodu 

na starobný dôchodok, predčasný starobný 

dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo 

z dôvodu zániku funkcie sudcu a nároky 

prokurátorov spojené s ich odchodom na 

dôchodok, alebo z dôvodov zániku služobného 

pomeru prokurátora. 




na zmenu podmienok Zmluvy o úvere so 

štátnou zárukou č. 3/2002, uzavretej dňa 

12.2.2002 medzi Všeobecnou úverovou 

bankou, a.s., ako veriteľom a METRO Bratislava 

a.s. ako dlžníkom o poskytnutí úveru 

vo výške 412 000 000,- Sk a návrh Dodatku 

č.1 k zmluve o úvere. Cieľom materiálu je 

umožniť predĺženie čerpania úveru METRO 

Bratislava a.s. určeného na odstránenie 

starej ekologickej záťaže v súvislosti s výstavbou 

„Mosta Košická“. 




na zabezpečenie splácania úveru za 

výstavbu Slovenského ústavu srdcových a 

cievnych chorôb Bratislava - Kramáre. 

Návrh predložil minister zdravotníctva 

SR Rudolf Zajac. 




2. júna 2004 




s návrhom na zmenu štruktúry čerpania 

úverov v úverových zmluvách medzi Kreditanstalt 

für Wiederaufbau, Frankfurt am 

Main (ďalej len “KfW”) a SZRB, a.s. Bratislava 

a návrh na uzavretie Dodatku č. 1 k 

Záručnej zmluve zo dňa 28. 12. 2000. 




s návrhom Dodatku č. 3 k Dohode medzi 

vládou SR a Ústredným zväzom židovských 

náboženských obcí v SR o čiastkovom finančnom 

odškodnení obetí holocaustu v 

SR, ktorým umožnila Ústrednému zväzu 

židovských náboženských obcí v SR použiť 

časť istiny na nákup štátnych cenných papierov 

Slovenskej republiky. 




schválila zámery a postup privatizácie a 

doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného 

majetku SR na podnikaní spoločnosti 

Západoslovenská energetika, a.s. 



Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v 

zmysle § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode 

informácií. 

Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu 

prechodu výkonu osobnej kontroly a kontroly 

prepravovaných vecí osôb zúčastnených 

na leteckej doprave z Policajného zboru na 

prevádzkovateľov letísk. 

Návrh predložil minister dopravy, pôšt 

a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič. 


schválila návrh štatútu, personálneho zabezpečenia 

a organizačného riešenia funkcie 

splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu 

spoločnosti pri Ministerstve dopravy, 

pôšt a telekomunikácií SR. 

Návrh predložil minister dopravy, pôšt 

a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič. 


na vymenovanie profesionálneho vojaka 

ozbrojených síl Slovenskej republiky do prvej 

generálskej hodnosti. 


Liška. 

Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v 

zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode 

informácií. 

Vláda prerokovala a s pripomienkami 

schválila správu o realizovaní cirkevnej politiky 

vlády SR a plnenie Základnej zmluvy 

medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou 

a Zmluvy medzi Slovenskou republikou 

a registrovanými cirkvami a náboženskými 

spoločnosťami. Uvedená správa komplexne 

hodnotí súčasný stav konfesnej legislatívy v 

Slovenskej republike a pomenováva možné 

riešenia vzťahu štátu a cirkví s cieľom zabezpečiť 

plnenie aktuálneho Programového 

vyhlásenie vlády SR v tejto oblasti. 

Návrh predložili minister kultúry SR Rudolf 

Chmel a minister zahraničných vecí SR 

Eduard Kukan. 

Návrh predložil minister kultúry SR Rudolf 

Chmel. 


schválila dodatok č. 1 k plánu zahraničných 

stykov členov vlády, štátnych tajomníkov a 

predsedov ostatných ústredných orgánov 

štátnej správy SR na mesiac jún 2004. 

Predložil minister zahraničných vecí SR 

Eduard Kukan. 

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas 

s návrhom poslanca Národnej rady 

Slovenskej republiky Róberta Madeja na 

vydanie zákona o náhradnom výživnom. 

Návrh predložil minister práce, sociálnych 

vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník. 


Legislatívnej rady vlády SR vyjadrila 

súhlas s návrhom poslanca Národnej rady 

Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie 


Slovenskej národnej rady č. 328/1991 

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších 

predpisov. 




Legislatívnej rady vlády SR schválila 

nariadenie vlády Slovenskej republiky o 

dostupnosti spotrebiteľských informácií o 

spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji 

a leasingu nových osobných automobilov. 

Týmto nariadením sa predajcom nových 

osobných automobilov ukladajú povinnosti 

úplne a pravdivo informovať spotrebiteľov 

o spotrebe paliva a emisiách CO2 každého 

nového osobného automobilu predávaného 

v Slovenskej republike, a to ešte pred 

kúpou osobného automobilu. Tieto spotrebiteľské 

informácie budú obsahovať štítok 

na každom predávanom osobnom automobile, 

príručka dostupná pre spotrebiteľov 

v mieste predaja, propagačná literatúra a 

ostatný propagačný materiál. Dozor nad 

dodržiavaním povinností podľa nariadenia 

bude vykonávať Slovenská obchodná 

inšpekcia. 




nariadenia vlády Slovenskej republiky 

o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov. 

Návrh predložil predseda Úradu pre 

štátnu službu SR Ľubomír Plai. 


vzala na vedomie správu o čerpaní verejných 

zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu 

SR do EÚ a NATO. 

Predložil podpredseda vlády SR Pál Csáky. 


vzala na vedomie správu o stave využívania 

predvstupových fondov a príprave na využívanie 

štrukturálnych fondov v Slovenskej republike 

na program revitalizácie kultúrnych 

pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, 

ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva 

Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo 

hospodárstva SR ako kompetentné orgány 

štátnej správy. Materiál obsahuje informácie 

z oblastí, ktoré sa týkajú pripravenosti 

Slovenskej republiky na efektívne čerpanie 

prostriedkov z predvstupových programov 

a štrukturálnych fondov na revitalizáciu 

kultúrnych pamiatok a 

rozvoja turizmu. 

Predložil podpredseda vlády 

SR Pál Csáky. 

Vláda SR prerokovala a s pripomienka- 


mi schválila návrh vysporiadania pohľadá- 


vok a.s. Veriteľ voči zdravotnému systému. 



V materiáli sa navrhuje postup vysporiada- 


nia pohľadávok a.s. Veriteľ voči zdravotné- 

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 

Vláda SR prerokovala a s pripomienkamu 

systému, ktorý súvisia s pripravovanou 

4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej 

mi schválila návrh zákona, ktorým sa mení 

transformáciou súčasných zdravotných 

stráže v znení neskorších prepisov a ktorým 

a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpo- Vláda SR prerokovala a s pripomienka- 

poisťovní a zdravotníckych zariade- 

sa mení Trestný poriadok. Predkladaný náre 

na zriadenie priemyselných parkov a o mi vyjadrila súhlas s návrhom na vyňatie 

ní na novú právnu formu podľa 

vrh zákona svojim obsahom zdôrazňuje, že 

doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. IV. etapy - Rekonštrukcia a modernizácia 

schválenej legislatívy. Nevyhnut- 

Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbroje- 

o niektorých opatreniach na usporiadanie Eszterházyho paláca z projektu rekonštrukným 

predpokladom pre riadne a 

ný a bezpečnostný zbor. Zbor bude pritom 

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších cie a modernizácie areálu Slovenskej ná- 

efektívne fungovanie nového sys- Vláda SR prerokovala a schválila návrh zabezpečovať ochranu poriadku a bezpeč- 

predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z. rodnej galérie v Bratislave. 

78 na zmenu v systemizácii štátnych zamest- 

79 

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

INFOSERVIS NR SR 

V utorok 11. mája krátko po 13. hodine 

otvoril predseda Národnej rady Slovenskej 

republiky Pavol Hrušovský jej 26. 

schôdzu. Hneď po otvorení ju však musel 

prerušiť. 

V parlamente strašil vírus 

Podľa prvej informácie predsedu parlamentu 

prenikol do softvéru vírus. Zákonodarcovia 

sa pokúšali po druhom výpadku 

hlasovacích tabulí pokračovať v rokovaní 

verejným hlasovaním, ale na návrh Roberta 

Fica (Smer), ktorý takéto hlasovanie 

označil za nedôstojné, nakoniec rokovanie 

prerušili. Ešte predtým poslanec 

Roman Vavrík (Slovenská demokratická 

a kresťanská únia) požiadal kolegov, aby 

odpojili z parlamentného systému svoje 

počítače. Podľa jeho informácií mohol 

byť vírus v niektorom z ich notebookov. 

Napokon sa zistilo, že príčinou poruchy 

bola pokazená grafická karta počítača 

riadiaceho zobrazovacie tabule hlasovaní 

v rokovacej sieni. Chyba sa prejavovala 

vypnutím riadiaceho počítača, čo pôsobilo 

ako efekt vírusu. Ani jeden server národnej 

rady nebol infikovaný vďaka skorému 

uplatneniu antivírovej ochrany. Dáta 

v systéme zostali zachované. 

Schvaľovanie programu 

Do programu 26. schôdze bol zaradený 

návrh Sergeja Kozlíka (Ľudová strana- 

-Hnutie za demokratické Slovensko), aby 

vláda predložila informácie týkajúce sa 

vyššej miery ochrany občanov a územia 

Slovenska vzhľadom na situáciu v Iraku 

a po madridských atentátoch. Na návrh 

Ladislava Polku (Klub nezávislých poslancov) 

zaradili do programu i správu 

o bezpečnostnej situácii na Slovensku 

a informáciu o vysvetlenie prvého viceprezidenta 

Policajného zboru Jaroslava 

Spišiaka o tom, že organizovaný zločin 

má chápadlá aj v národnej rade. Zákonodarcovia 

doplnili program schôdze aj 

o žiadosť, aby bola predložená správa 

o súčasnom stave sociálno-ekonomickej 

úrovne jednotlivých regiónov Slovenska 

a o pripravovaných opatreniach na odstránenie 

rozdielov medzi nimi. Tento 

bod programu navrhol poslanec 

Igor Šulaj (Smer). Poslanci zaviazali 

predsedu národnej rady 

Pavla Hrušovského rokovať so 

šéfom Ústavu pamäti národa Jánom Langošom 

o údajných informáciách, že ústav 

preveruje, či poslanci nespolupracovali 

s bývalou Štátnou bezpečnosťou. Poslanci 

súhlasili aj s návrhom Antona Blajska 

(ĽS-HZDS), aby vláda predložila správu 

o plnení národného programu na ochranu 

starších ľudí. Zákonodarcovia súhlasili 

aj s návrhom Dušana Jarjabka (ĽS-HZDS), 

aby podpredseda vlády Pál Csáky predložil 

správu o financovaní osláv vstupu Slovenska 

do NATO a Európskej únie. Podporili 

aj návrh, aby vládny kabinet predložil 

správu o projektoch podporujúcich Slovákov 

v zahraničí. Poslanci hlasovali aj za 

návrh Miroslava Maxona (ĽS-HZDS) na 

prijatie uznesenia, ktorým národná rada 

bude žiadať vládu predložiť správu o plnení 

jej uznesení, ktoré sa jej dotýkajú za 

toto volebné obdobie. 

Skrátené legislatívne konania 

a prvé čítania 

INFOSERVIS NR SR 

Dvadsiata šiesta schôdza Národnej rady Slovenskej republiky 

Poslanci súhlasili, že sa budú v skrátenom 

legislatívnom konaní zaoberať 

štyrmi návrhmi zákonov. Ide o tri návrhy, 

ktoré sú potrebné v súvislosti s voľbami 

do Európskeho parlamentu, predložené 

ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, 

a o návrh novely zákona o zdravotnom 

poistení z dielne ministerstva zdravotníctva. 

V súvislosti s naším členstvom 

v Európskej únii poslanci prerokovali 

v prvom čítaní poslanecký návrh ústavného 

zákona o spolupráci parlamentu 

a vlády v záležitostiach únie. Národná 

rada sa v prvom čítaní zaoberala aj návrhom 

zákona o odškodnom za bolesť 

a o náhrade za sťaženie spoločenského 

uplatnenia. Všetky tieto právne normy 

posunuli poslanci do druhého čítania. 

Súdne konanie v občianskych sporoch 

by sa malo urýchliť vďaka novele Občianskeho 

súdneho poriadku, ktorú poslanci 

posunuli do druhého čítania. Vydávanie 

obvinených osôb medzi členskými štátmi 

Európskej únie by sa malo zjednodušiť 

a zrýchliť na základe návrhu zákona 

o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý 

sa tiež dostal do ďalšieho legislatívneho 

procesu. Poslanci sa budú ďalej zaoberať 

aj novelou zákona o organizácii činnosti 

vlády a organizácii ústrednej štátnej 

správy. 

Zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia, 

zastaviť zadlžovanie inštitúcií verejného 

sektora a znížiť riziko prijímania rozpočtovo 

nekrytých návrhov vo vláde a parlamente 

by mal zákon o rozpočtových 

pravidlách verejnej správy, ktorý poslanci 

prerokovali v prvom čítaní. Novela zákona 

o ochrane spotrebiteľa, ktorú tiež 

poslanci prerokovali v prvom čítaní, rozširuje 

ochranu aj na výrobky, ktoré nie sú 

primárne určené spotrebiteľovi, ale za určitých 

okolností ich môže užívať. Poslanci 

prerokovali v prvom čítaní aj novelu Obchodného 

zákonníka, ktorý vzhľadom na 

naše členstvo v Európskej únii upravuje 

vznik niektorých nových právnych foriem 

ako európskeho zoskupenia hospodárskych 

záujmov, európskej akciovej spoločnosti 

a európskeho družstva. Všetky 

uvedené právne normy poslanci schválili 

do ďalšieho legislatívneho procesu. Väčšiu 

ochranu pre obete trestných činov 

a vyššie tresty pre páchateľov má zaručiť 

nový Trestný zákon, ktorý poslanci posunuli 

do druhého čítania. Tam sa dostala 

aj novela zákona o chemických látkach 

a chemických prípravkoch. 

Záujemcovia o súkromnú veterinárnu 

prax už nebudú musieť mať po schválení 

návrhu zákona o súkromných veterinárnych 

lekároch trvalý pobyt na území 

Slovenska. Podľa novej normy, ktorú poslanci 

posunuli do druhého čítania, budú 

môcť veterinárnu činnosť na Slovensku 

vykonávať aj občania ostatných štátov 

Európskej únie. Do ďalšieho legislatívneho 

procesu sa dostal aj vládny návrh zákona 

o ekologickom poľnohospodárstve. 

Touto normou sa má zriadiť Ústredný 

kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, 

ktorý bude okrem iného mať kontrolnú 

úlohu, ale bude aj vydávať súhlas 

na dovoz produktov z ekologického poľnohospodárstva. 

Bez diskusie posunuli 

poslanci do druhého čítania aj novelu 

zákona o odpadoch. Hlavným dôvodom 

tejto novely je, že po vstupe do Európskej 

únie začalo na našom území platiť nariadenie 

o kontrole a riadení pohybu zásielok 

odpadu v rámci Európskeho spoločenstva. 

Do druhého čítania prešiel aj návrh 

poslanca Jána Drgonca (ANO) na vydanie 

novely zákona o konkurze a vyrovnaní. 

Po jej schválení bude môcť konkurzný 

sudca, na ktorého bola podaná námietka 

zaujatosti, naďalej viesť schôdzu veriteľov 

a nebude musieť byť nečinný. 

V Liptovskom Mikuláši by mala vzniknúť 

Akadémia ozbrojených síl. Podľa 

návrhu zákona, ktorý posunuli poslanci 

do druhého čítania, by malo ísť o štátnu 

vysokú školu univerzitného typu. V Liptovskom 

Mikuláši by mala vzniknúť aj 

Národná akadémia obrany ako vzdelávacie 

a výcvikové centrum, kde budú 

pre vojakov kariérne a iné kurzy. Poslanci 

posunuli do druhého čítania aj Zákon 

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky 

a registri obyvateľstva Slovenskej 

republiky. Ak ho definitívne schvália, prihlásenie 

sa občana na trvalý pobyt mu 

nebude zakladať právo k budove alebo 

jej časti a ani k jej vlastníkovi. Podmienky 

začatia súdneho konania o navrátenie 

nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov 

z členských štátov Európskej únie 

na územie Slovenska upravuje novela zákona 

o ich navrátení. Poslanci posunuli 

túto vládnu novelu do druhého čítania. 

Všetkým dôchodcom by mal byť podľa 

návrhu zákona, ktorý predložil národnej 

rade v prvom čítaní minister práce, 

sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, 

vyplatený jednorázový príspevok vo výške 

1000 korún. Poberatelia všetkých druhov 

dôchodkov, ktorým bol priznaný dôchodok 

do konca júna, by mali dostať peniaze 

v júlovom termíne výplaty dôchodku. 

Ak si študent neplatil nemocenské poistenie 

a zo zdravotných dôvodov sa stal 

invalidom, tak mu bude aj po 1. januári 

2005 možné priznať invalidný dôchodok. 

Stať by sa tak malo na základe novely zákona 

o sociálnom poistení, ktorú poslanci 

prerokovali v prvom čítaní. Obe právne 

normy poslali do ďalšieho legislatívneho 

procesu. 

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny 

by mali podľa návrhu zákona o náhradnom 

výživnom povinne podať trestné 

oznámenie na rodiča, ktorý neplatí 

výživné a úrad by túto povinnosť musel 

prebrať na seba. Počíta s tým návrh zákona 

poslanca Roberta Madeja so Smeru, 

ktorý posunuli poslanci do druhého 

čítania. Skupina poslancov na čele s Jozefom 

Hurbanom zo Slobodného fóra sa 

opätovne snaží vyriešiť územný problém 

medzi Kežmarkom a Ľubicou. Do druhého 

čítania sa dostal ich návrh novely zákona 

o obecnom zriadení, ktorý počíta 

s tým, že o zmene územia obce aj bez 

jej súhlasu môže rozhodnúť vláda. Do 

druhého čítania sa dostal aj poslanecký 

návrh novely zákona o majetku obcí. Reaguje 

na diskrimináciu časti občanov pri 

nadobúdaní vlastníctva, keď napríklad 

starostovia a mestskí poslanci nemohli 

priamo od obce odkúpiť byty alebo pozemky. 

Do druhého čítania poslanci posunuli 

aj novelu zákona o hmotnej núdzi. 

Od augusta by sa mal rozšíriť okruh príjmov, 

z ktorých 25 percent sa na účely 

posudzovania hmotnej núdze nepovažuje 

za príjem. 

Do druhého čítania poslanci posunuli 

aj reformné zákony z dielne ministerstva 

zdravotníctva. Odmietli tak návrh strany 

Smer, aby parlament vrátil tieto právne 

normy na dopracovanie. Národná rada 

sa druhým čítaním zákonov reformujúcich 

zdravotníctvo bude zaoberať v septembri. 

Zo 142 prítomných poslancov za 

postup hlasovalo 77. Podobne to bolo aj 

v prípade zákona o rozsahu zdravotnej 

starostlivosti. Väčšinu získal aj návrh zákona 

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 

V druhom čítaní sa budú poslanci 

zaoberať aj zákonom o záchrannej zdravotnej 

službe a zákonom o zdravotnom 

poistení. 

Schválené právne normy 

Parlament opätovne schválil nový zákon 

o voľbách do národnej rady, ktorý 

vetoval prezident republiky Rudolf Schuster. 

Poslanci neakceptovali pripomienky 

prezidenta, ktorý mal okrem iného výhrady 

k polmiliónovej kaucii. Poslancom tiež 

prezident republiky navrhol nezvyšovať 

príspevok za hlasy stranám, ktoré získajú 

viac ako tri percentá, a ponechať príspevok 

vo výške 60 korún za hlas. Zákon 

bude platný od 1. októbra. Podľa neho 

územie Slovenska bude aj naďalej tvoriť 

jeden volebný kraj. Najbližšie parlamentné 

voľby, ktoré sa budú už riadiť touto 

normou, sa budú konať len v jeden deň 

– a to v sobotu od 7. do 22. hodiny. Volebná 

kampaň sa začne 21 dní pred voľbami 

a predvolebné 48-hodinové moratórium 

schválený zákon už nepozná. Do kampane 

sa budú môcť zapojiť aj súkromné médiá. 

Novinkou je už spomínaná kaucia vo 

výške 500-tisíc korún. Odhady výsledkov 

volieb bude možné zverejniť už po uzavretí 

volebných miestností od 22. hodiny. 

Občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na 

území Slovenska alebo sú dlhodobo odcestovaní, 

budú môcť voliť zo zahraničia. 

Zákonom sa tiež zvyšuje váha preferenčných 

hlasov, keď bude potrebné na posun 

na kandidátke získať tri percentá. Strany 

alebo koalície, ktoré vo voľbách získajú tri 

percentá, dostanú za každý získaný hlas 

zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 

jedného percenta priemernej nominálnej 

mesačnej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci 

kalendárny rok. 

Národná rada súhlasila s návrhom 

zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu. 

Jeho členovia zo Slovenska by 

mali mať tento rok plat 86 400 korún. 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 

navrhlo, aby europoslanci dostávali 

mzdu vo výške dvojnásobku platu poslanca 

slovenského parlamentu. Ten je tento 

rok 43 200 korún. Platy poslancov Európskeho 

parlamentu z ostatných štátov, 

ktoré sa stali členmi Európskej únie a jej 

dovtedajších členov, sú tiež odvodené od 

platov poslancov národných parlamentov 

a platov ministrov. Podľa medializovaných 

informácií bude napríklad plat europoslanca 

v Slovinsku 4074 eur, v Českej 

republike 1257 eur a Maďarsku 805 eur. 

Slovenský poslanec v prepočte zarobí približne 

2145 eur. 

Slovenská pošta, š. p. sa k 1. júlu pretransformuje 

na akciovú spoločnosť. Jej 

sídlom bude zo zákona Banská Bystrica 

tak ako v súčasnosti. Rozhodli o tom 

poslanci schválením zákona o jej transformácii. 

Jej súčasťou bude vnútorná 

reštrukturalizácia, v rámci ktorej sa zníži 

počet stupňov riadenia. Z terajších riaditeľstiev 

pôšt a stredísk poštovej prevádzky 

sa vytvorí jeden riadiaci stupeň, tzv. regionálne 

poštové centrá. Tie budú priamo 

riadiť jednotlivé pošty. 

Novela zákona o živnostenskom pod- 

nikaní, ktorú poslanci schválili, upravuje 

vzájomné uznávanie odbornej spôsobilosti 

našich občanov v ostatných krajinách 

Európskej únie a naopak. Touto novelou 

Slovensko zosúladí svoje právo v oblasti 

spôsobu uznávania dokladov o odbornej 

spôsobilosti na vykonávanie živnosti 

s právom Európskej únie. 

Zákon o vodách, ktorý upravuje práva 

a povinnosti fyzických a právnických 

osôb k vodám a nehnuteľnostiam s nimi 

súvisiacimi získal tiež definitívnu podporu 

pléna. Zákon by mal napomôcť zachovať 

a zlepšiť stav vôd ako aj ich hospodárne 

a trvalo udržateľné využívanie. Ide o novú 

komplexnú normu, ktorá má nahradiť 

doterajšie právne predpisy v tejto oblasti. 

Poslanci schválili aj novelu zákona o podpore 

regionálneho rozvoja, ktorá upravuje 

podmienky podpory regionálneho 

rozvoja a kompetencie orgánov štátnej 

správy a územnej samosprávy v tejto oblasti. 

O ústavnosti a zákonnosti volieb do 

Európskeho parlamentu bude rozhodovať 

Ústavný súd Slovenskej republiky. 

Rozhodli o tom poslanci, keď v skrátenom 

legislatívnom konaní podporili malú 

novelu ústavy. Poslanci do nej vložili aj 

ustanovenie o nezlučiteľnosti mandátu 

poslanca Národnej rady Slovenskej 

republiky s mandátom europoslanca. 

Zároveň poslanci upravili v zákone o organizácii 

ústavného súdu niektoré ustanovenia 

vzhľadom na to, že mu pribudla 

nová kompetencia. Pozmeňujúcim 

návrhom Jána Drgonca (ANO) rozhodli 

o zavedení elektronickej podateľne na 

Ústavnom súde Slovenskej republiky. Veci 

prerokúvané pred ústavným súdom budú 

teda prideľované náhodným výberom za 

pomoci výpočtovej techniky. 

Jednotné a záväzné pravidlá kontroly 

v územnej samospráve zavádza novela 

zákona o obecnom zriadení. Novela zjednotila 

postavenie hlavného kontrolóra 

na úrovni miest a obcí ako aj na úrovni 

vyšších územných celkov. Zákon upravil 

spôsob ustanovenia hlavných kontrolórov 

do funkcie, spôsob a dôvody odvolania, 

ako aj ich práva, povinnosti a platové 

podmienky. 

Podmienky na vznik, postavenie a pôsobnosť 

Slovenskej komory patentových 

zástupcov upravuje nový zákon o patentových 

zástupcoch, ktorý tiež poslanci 

schválili. Vymedzujú sa v ňom nevyhnutné 

podmienky pre zápis do zoznamu patentových 

zástupcov, ale aj skutočnosti, 

ktorými sa pozastavuje ich činnosť. 

Národná rada schválila antidiskriminačný 

zákon, ktorý komplexne upravuje 

uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. 

Doteraz zákaz diskriminácie bol 

v slovenskej legislatíve upravený v niekoľkých 

právnych predpisoch. Zákon po 

podpise prezidenta republiky by 

mal byť účinný od 1. júla. Zákon 

nerieši problematiku uzatvárania 

zväzku medzi homosexuál- 

80 81 

INFOSERVIS NR SR

NÁRODNÁ RADA SR 

nymi partnermi a ani adopciu detí medzi 

takýmito partnermi. Diskriminácia na 

základe sexuálnej orientácie je však zakázaná. 

Pozmeňujúcim návrhom poslanci 

umožnili pozitívnu diskrimináciu aj na základe 

rasového alebo etnického pôvodu. 

Zákon rozširuje úlohy Slovenského národného 

strediska pre ľudské práva. Poslanci 

podporili pozmeňujúci návrh Ľudmily 

Muškovej z ĽS-HZDS, ktorým sa zakazuje 

ovplyvňovanie sexuálnej orientácie v školách. 

Zároveň zakazuje v školách a školských 

zariadeniach nabádať k rasovej 

a etnickej nenávisti a náboženskej a národnostnej 

neznášanlivosti. 

Poslanci podporili aj pozmeňovacie 

návrhy Evy Rusnákovej z SDKÚ, ktorými 

sa novelizoval školský zákon. Odstránil 

tak legislatívnu medzeru pri preplácaní 

cestovného žiakom základných škôl so 

zdravotným postihnutím. Národná rada 

schválila aj novelu zákona o Najvyššom 

kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Tá 

rozširuje pôsobnosť úradu aj na kontrolu 

využívania peňazí z európskych fondov. 

Národná rada schválila obmedzenie 

exekúcií voči zdravotníckym zariadeniam 

a zdravotným poisťovniam. Zabezpečila 

to novela zákona o zdravotnom poistení, 

ktorá by mala platiť do konca roka, keďže 

od 1. januára sa očakáva prijatie nových 

reformných zákonov. 

Zákonodarcovia schválili novelu zákona 

o ochrane nefajčiarov, ktorá od 1. 

júla rozširuje zákaz fajčenia na verejných 

priestranstvách. Fajčenie obmedzuje najmä 

v reštauráciách, na autobusových zastávkach, 

staniciach a v priestoroch, kde 

sú tehotné ženy, deti a mladiství. Zákon 

určuje zväčšenie plochy na cigaretových 

škatuľkách, na ktorých bude umiestnené 

varovanie. Okrem už známeho Fajčenie 

škodí zdraviu, mali by sa objavovať nové: 

Fajčiari zomierajú mladší, Fajčenie môže 

spôsobiť pomalú a bolestnú smrť, Fajčenie 

môže znížiť prietok krvi a spôsobiť 

impotenciu, ale aj Fajčenie v tehotenstve 

škodí vášmu zdraviu. Poslanci odsúhlasili 

aj sprísňujúce pozmeňovacie návrhy 

Pavla Abrhana (KDH), podľa ktorých vek 

predávajúceho nesmie byť nižší ako 18 

rokov. Zakázaný je tiež predaj potravín 

alebo hračiek, ktoré by napodobňovali 

vzhľad tabakových výrobkov. 

Podmienky výkonu znaleckej činnosti 

ako aj tlmočenia a prekladania upravuje 

nový zákon o znalcoch, tlmočníkoch 

a prekladateľoch. Norma stanovuje aj 

práva a povinnosti ľudí, ktorí vykonávajú 

tieto povolania. Znalci, tlmočníci a prekladatelia 

budú okrem iného napríklad povinní 

zachovávať mlčanlivosť o všetkých 

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli 

pri výkone alebo v súvislosti s výkonom 

svojej činnosti. 

Najprísnejším trestom pre poslancov 

pri opakovanom porušení 

ústavného zákona o konflikte 

záujmov bude strata mandátu. 

U ostatných verejných funkcio- 

nárov to môže byť strata verejnej funkcie. 

Za porušenie tejto normy bude tiež možné 

ukladať finančné pokuty vo výške od 

mesačného platu až do 12-násobku platu 

verejného funkcionára. Vyplýva to zo 

schváleného ústavného zákona o konflikte 

záujmov, ktorý by mal začať platiť 1. 

októbra. Na začatie konania pri opakovanom 

nerešpektovaní zákona, ktoré môže 

viesť k postihom, bude potrebný súhlas 

trojpätinovej väčšiny príslušného parlamentného 

výboru a trojpätinovej väčšiny 

všetkých poslancov národnej rady. Právo 

preskúmať rozhodnutia pri podozreniach 

z porušenia zákona bude mať ústavný 

súd. V porovnaní s platným stavom zákon 

rozširuje okruh funkcií, zamestnaní 

alebo činností, ktoré nemôže verejný činiteľ 

vykonávať. 

Počet okresných súdov sa zníži na základe 

nového zákona o sídlach a obvodoch 

súdov iba o desať. Pôvodný vládny 

návrh počítal so znížením počtu o 13. 

V prípade sporov o sídla súdov vyhrala 

Senica nad Skalicou. Na Orave bude sídlo 

súdu v Dolnom Kubíne, a nie v Námestove. 

Zachované zostanú súdy v Ružomberku, 

Svidníku a Kežmarku. Celkovo bude 45 

okresných súdov. V činnosti budú naďalej 

pokračovať aj všetky krajské súdy, vrátane 

trenčianského a trnavského. Zákon nadobudne 

účnnosť 1. januára 2005. 

Národná rada schválila aj novelu zákona 

o vlastníctve bytov a nebytových 

priestorov, ktorá vstúpi do platnosti 1. 

júla. Novela umožňuje prevod vlastníctva 

bytov v rodinných domoch, ak je možné 

rodinný dom rozdeliť na reálne bytové 

jednotky. Rokovania parlamentného výboru 

pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych 

funkcionárov, ktoré sa budú týkať ochrany 

verejného záujmu a zamedzenia rozporu 

záujmov, budú otvorené pre verejnosť. 

Rozhodli o tom poslanci schválením 

novely zákona o rokovacom poriadku. 

Pravidlá a podmienky na šľachtenie, plemenitbu, 

označovanie a evidenciu hospodárskych 

zvierat chovaných na našom 

území upravuje novela zákona o šľachtení 

a plemenitbe hospodárskych zvierat. 

Parlament schválil aj zákon, ktorým ruší 

socialistický zákon z roku 1958 o trvalom 

usídlení kočujúcich osôb, ďalej novelu 

živnostenského zákona, ktorá skracuje lehotu 

na vydanie živnostenského listu z 15 

na sedem dní, novelu zákona o obchodovaní 

s vojenským materiálom, novelu 

zákona o podmienkach prevodu majetku 

štátu na iné osoby, ktorou sa zo zákona 

o veľkej privatizácii vypúšťa ustanovenie 

umožňujúce použiť prostriedky získané 

z privatizácie na investičné stimuly. 

Vznikol nový výbor a odvolacia 

komisia 

V parlamente vznikol ďalší výbor – 

Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti 

Národného bezpečnostného úradu. 

Zároveň poslanci odsúhlasili vznik odvo- 

lacej komisie voči rozhodnutiu Národného 

bezpečnostného úradu tak, ako to stanovuje 

nový zákon o ochrane utajovaných 

skutočností, ktorý vstúpil do platnosti 1. 

mája. Šéfom odvolacej komisie bol v tajných 

voľbách zvolený poslanec SDKÚ Roman 

Vavrík. Za členov komisie boli zvolení 

Dušan Jarjabek (ĽS-HZDS), Tibor Mikuš 

(ĽS-HZDS), .Robert Kaliňák (Smer), Robert 

Madej (Smer), Gábor Gál (Strana maďarskej 

koalície), Lajos Ladányi (SMK), Zoltán 

Horváth (SDKÚ), Pavol Minárik (Kresťanskodemokratické 

hnutie), Jirko Malchárek 

(Aliancia nového občana) a Dagmar Bollová 

(Komunistická strana Slovenska). 

Za predsedu novovytvoreného výboru 

poslanci tiež v tajnej voľbe zvolili Roberta 

Kaliňáka zo Smeru. .Jeho členmi sa v tajnej 

voľbe stali Eva Antošová (ĽS-HZDS), Tibor 

Cabaj (ĽS-HZDS), Jozef Buček (Smer), 

Iván Farkas (SMK), László Köteles (SMK), 

Ján Pataky (SDKÚ), Roman Vavrík (SDKÚ), 

Jozef Šimko (KDH), Vlastimil Ondrejka 

(ANO), Dagmar Bollová (KSS) a Ladislav 

Polka (KNP). 

Zo stanoviska vlády k obmedzeniu 

pohybu osôb na trhu práce 

Zavedenie recipročných opatrení voči 

krajinám Európskej únie, ktoré obmedzili 

pohyb osôb na svojich pracovných trhoch, 

podľa premiéra Mikuláša Dzurindu by 

bolo skôr nervóznym gestom ako reálnou 

potrebou. Vo vysvetlení stanoviska vlády 

Slovenskej republiky k tejto otázke pred 

poslancami konštatoval, že občania Slovenskej 

republiky majú aj dnes možnosť 

zamestnať sa v krajinách Európskej únie. 

Táto možnosť sa neobmedzuje, ale zvyšuje. 

Poukázal pritom, že premiéri Belgicka 

a Holandska ho napríklad ubezpečili, že 

kvóty na pracovné povolenia budú vyššie. 

Mikuláš Dzurinda očakáva, že niektoré 

krajiny neuplatnia celé obdobie na obmedzenie 

zamestnania osôb z nových krajín 

Európskej únie. 

Pre takýto krok sa vláda rozhodla aj 

preto, že neočakáva hromadný prílev 

pracovnej sily z Európskej únie, ktorý by 

ohrozil situáciu na slovenskom trhu práce. 

Mikuláš Dzurinda pritom uviedol, že 

napríklad ku koncu minulého roka na Slovensku 

pracovalo 29 Belgičanov a naopak 

229 Slovákov v Belgicku. V Írsku pracovalo 

485 slovenských občanov, kým v Slovenskej 

republike iba 18 Írov. V Nemecku 

pracovalo 11 304 občanov Slovenska, 

kým z tejto krajiny na Slovensku bolo zamestnaných 

373 osôb. Podobná situácia 

je aj s Rakúskom, keď na Slovensku pracovalo 

152 Rakúšanov a v tejto krajine 5817 

občanov zo Slovenska. Mikuláš Dzurinda 

poukázal aj na záujem prilákať na Slovensko 

čím viac zahraničných investícií a protiopatrenia 

by tu boli kontraproduktívne. 

Zároveň by narastali náklady na úradoch 

práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Pripravil František Meliš 

SUMMARY 

Excerpt from an Interview with the Minister 

of Construction and Regional Development of 

the Slovak Republic, László Gyurovszky 

What can be comprehended under public 

works comprised in the name of the Ministry 

you are the Head of, in order to get a better 

understanding of community service related 

to the Ministry of Labour, Social Affairs and 

Family? 

Public works are governed by the 1998 Act on 

public works and the Ministry headed by me is in 

charge to enforce it. The matter is that the government 

adopts a three-year development programme 

in projects exceeding forty million Slovak crowns 

where there is public resources’ share. Reviewing of 

investment design has to be done concerning these 

works, state expertise has to be implemented concerning 

part of those works, the above Act has to 

be entirely followed. State expertise done at designs 

exceeding SKK 200 million is evaluating the whole 

procedure, price bid and entire aggregate of data 

and information related to an investment project. 

Last month you submitted the Aggregate Report 

on how Development Programme and 

Priorities in Public Works for a period of 2004 

- 2006 is ensured and fulfilled. 

Works comprised in the Aggregate Programme 

have been prepared well. Notwithstanding, the Report 

does not say anything about financial coverage 

of the works. Just the fact that the works are ready 

to be implemented is mentioned in it. It depends 

on a decision to be made by the National Council 

of the Slovak Republic [NR SR] concerning the state 

budget or on a decision of ministries and other 

central and/or local bodies of state administration 

or self-administration which are to implement the 

works themselves. This is just a list where there is an 

assumption that documents and all essentials will be 

O.K. If there are sufficient resources found, the works 

can be implemented. 

Is it the list of projects or works the Slovak 

Republic may benefit from in its further development? 

In my opinion, any of such a project can be beneficial 

and worth, nevertheless it is the issue to be dealt 

with respective ministers, self-administration/local 

government or upper territorial unit /region who suggested 

the projects to be enlisted. It concerns mainly 

the roads, buildings, bridges, environmental projects 

or huge industrial parks, railways. They are mostly 

infrastructural projects that may admittedly help to 

develop the country. We don’t assess them according 

to its importance. It is the task for designers. 

Our task is to inspect whether within the scope of 

implementation of each respective project, there will 

be the state funds invested purposefully in compliance 

with documentation, main objective of the project 

and/or feasibility study and working documentation. 

With the aim not to over-estimate or under-estimate 

the price. The City, the upper territorial unit or ministry 

is in charge of decision-making concerning the 

necessity of a school or a hospital. 

You say these projects should be financed 

from public funds. Could not they be covered 

from the EU funds? 

Concurrently, with Slovakia‘s entry in the European 

Union, income from both structural funds and 

Cohesion fund become the state budget income. It 

means that the Act on public works relates also to projects 

submitted within the scope of applications for 

financial aid from the EU funds. No matter whether 

the share in financing from public funds amounts to 

twenty, fifty or 100 per cent. We don‘t review the size 

of public funds within a project but size of a project 

itself, i.e., whether it exceeds SKK 200 million. Thus, if 

anybody applies for public funds for financing from 

structural funds amounting to twenty-five per cent, 

that is common, this project has to pass all the procedural 

stages beginning with project design, plan 

up to the issuance of administrative permit to territorial 

decision. And within an entire procedure which 

is an aggregate of several proceedings there is also 

the state expertise. All this is to be implemented in 

parallel, so thus, it‘s wrong to conceive that a completed 

documentation is finalised first and project is 

submitted to us for state expertise. It‘s a concurrent 

approach to different kinds of reviewing whether the 

project is efficient. This is to say that this procedural 

duty also refers to requirements for drawing the EU 

funds exceeding SKK 200 million. 

Could this be called a global inspection of investment 

intents? 

Yes. Therefore, it is named public works. Those 

are performed from the funds of cities, upper territorial 

units, the State and of course, the EU. 

Communities and cities were given self-administrative 

competences. But not money and 

many of them may just think of further development 

having the generous plans. What 

kind of a prospect can you outline for them 

and under what conditions? 

Thanks to structural funds they are provided 

with options of financing the development plans at 

any rate. At the moment, we are evaluating the projects 

within the framework of operation programme 

Fundamental infrastructure, part of regional infrastructure 

where we have obtained almost one thousand 

projects for renewal of buildings in the system 

of education, health care, social affairs and culture. 

It’s obvious that the upper territorial units, communities 

and towns are familiar with this mode of acquiring 

the funds for their intents and they approach it 

rather frequently. They develop a sufficient quantity 

of high standard projects by which they want to improve 

the state you are speaking about. 

There is a similar opportunity in tourism trade, 

informatics, development of countryside, for instance. 

There is a lot of programmes for requalification 

within the framework of the Operation Programme 

Human Resources. So thus, there are the opportunities 

in the programme period of 2004 - 2006. 

Programmes which occur to be successful, will surely 

continue further also after 2006 up to 2013, being 

allocated with a package containing the more money. 

An important lesson results from it: They are 

the programmes which will last for ten years even. It 

means that it’s a challenge and it is to be used. But 

it is necessary to think prospectively within a period 

of ten years, to make a decision what can be done, 

when and how can it be performed. 

In your opinion, does everything depend on 

respective officers in regions, mayors of communities 

and towns and on the initiative of 

citizens only? 

That one who doesn’t do anything, that one 

won’t reach anything, that’s sure. But that one who 

acts in a premeditated way, purposefully and who 

intentionally, step by step, obtains favourable information, 

who will assess adequately his/her financial 

possibilities, that one will be allocated the funds for 

his/her projects within a period of ten years. 

At the end of last year you filed a motion of 

vast alterations in the Act on State Fund for 

Housing Development which have been adopted 

by both government and Parliament. Scope 

and mode of providing the aid have changed. 

These measures seem to be efficient. 

That’s true, money is used more efficiently than 

in the past. More favourable situation on a financial 

market, decreased interest rates and increased accessibility 

of loans contributed to it. In the past, ratio 

between subsidies and loan from the State Fund for 

Housing Development was 50:50. Currently, we could 

stick with an allocation amounting to thirty per 

cent of subsidies only and seventy per cent of loan 

from the State Fund for Housing Development. Of course, 

at a lower interest. It means that we proved to 

be able to back up a bigger number of apartments 

from one and the same package of funds than before. 

Many communities and towns are already able to 

draw a loan from the State Fund for Housing Development 

even without that they would be allocated 

the funds and they are able to ensure the remaining 

funds from either own resources or other ones. 

Management of these funds has been also remarkably 

changed. District offices were cancelled, 

district building offices were established. Part of their 

competences were delegated by us on communities 

and district towns. Further, we want to delegate competences 

in the way that services would be closer to 

citizens, private individuals and to enable people not 

to chase district town authorities with every invoice. 

Have you already reacted in public on Smer’s 

accusation of that by the end of year a crown 

won’t leave the state payment agency for 

structural funds? Can you tell when first money 

will leave it? 

First, I would like to say that my cooperation with 

an opposition is quite good and of high standard 

and I don’t face any problems in it, more than that I 

may say that I am thankful for some of constructive 

criticism stimuli. The worse is when I come accross 

criticism of no real grounds which makes a criticising 

person funny. And this is the case. 

In the same way as the previous system 

of drawing the pre-acceding funds has 

been functioning, the current system 

82 83 

SUMMARY

SUMMARY 

is functioning alike. To make it precise, statement 

made by Mrs. Beňová results just from incomplete 

information, even though we could be just asked. At 

the moment, we are already spending money from 

structural funds for projects. I assume that the Ministry 

of Labour, Social Affairs and Family will draw the 

funds by the end of this year allocated for this year in 

the amount of about ninety per cent, the Ministry of 

Transport in the amount of 100 %, etc. So thus, we 

are aware of how much we will spend. Therefore, the 

above statements are of no reasonable grounds and 

are beneath speaker‘s dignity. 

Just have a look at development of agrarian 

tourism and our competitiveness with neighbouring 

Austria, Poland, Hungary where 

there are much more high standard services, 

even those requiring not money but just a 

good will. 

Slovakia is drawing its potential in tourism trade 

at twenty per cent, perhaps 30 %. Any study dealing 

with it points out this fact. From the viewpoint of 

GDP it is a significant issue because it could create 

six per cent but at the moment it creates hardly one 

per cent. Neighbouring countries precede us indeed, 

there’s no doubt about it. Just cross the borders and 

you may get persuaded of just a completely different 

approach to clients eager to be provided with services. 

Our approach to customers is wrong because 

we’re losing a tremendous amount of money from 

abroad and local citizens don’t benefit from profit. 

Just a large portion of the Operation Programme 

related to Industry and services is aimed at tourism 

trade in two targets. First, in creating the infrastructural 

conditions where there are the upper territorial 

units, towns and communities or associations and 

second, back up for businessmen in tourism trade. 

This challenge has to be used. 

Excerpt from an Interview with State Secretary 

of the Ministry of Construction and Regional 

Development of the Slovak Republic, Zsolt 

Lukáč. 

A year ago you declared concerning the pre- 

-acceding EU aid to the Slovak Republic that 

just aid was not enough once we wouldn’t 

be demanding and we wouldn’t want to get 

more. How do you perceive it now when Brussels 

keeps on reminding us that we are not as 

good as our partners among new EU member 

States? 

I cannot agree with such an interpretation because 

currently when we are already the EU member 

country, Brussels is approaching every EC country 

equally. In my opinion, respective countries always 

have to convince the headquarters named Brussels 

and/or the European Commission, i.e., the responsible 

EU body, about that within the framework of 

their territories they ensure the European budget 

and implement it without any problems and any irregulations. 

That’s why a certain kind of pressure has to be 

always produced and also inspection towards any 

member country, i.e., towards Slovakia as well. We 

passed a very dynamic and a very positive development 

for the last year. In comparison 

with a previous period of time, despite 

mass media pressure within the State 

and doubts expressed by number of Eu- 

ropean officials concerning Slovakia’s capability to 

catch the neighbouring countries prior to the entry 

into the EU, we succeeded to substitute all issues the 

European Commission reproached and criticised us 

for, i.e., administrative capacities, programme documents, 

topics defined by Slovakia to be solved out in 

coming future, etc. 

So thus, you got persuaded and Slovakia has 

convinced the world that we have to really 

want that the aid provided to us by Europe 

would be entirely efficient? 

Absolutely. The European Commission has got 

available its funds, instructions, instruments of aid; 

they are the structural funds, Cohesion fund, different 

initiatives which are to back up the regions 

and/or member countries. But Slovakia as any other 

country had to justify its application for aid and to 

fulfil all the conditions in order to be allocated this 

aid and to use it efficiently accordingly. 

Just let us look at the regions affected with a 

high unemployment rate and relating negative 

side effects; an initiative to draw the EU 

financial aid should come from there first of 

all. Do the efforts of these regions correspond 

equally to a given hand? 

I agree that regions which are behind with social, 

structural development either in comparison with the 

EU or other Slovakia’s regions, should be interested 

in the EU funds the most. It goes without saying that 

it has to be supported by central bodies, respective 

ministries being in charge of any administrative 

steps Slovakia had to ensure in order these regions in 

behind could have applied for aid. Undoubtedly, there 

is a structural behindness existing, characterised 

by high unemployment rate, a minimum of created 

vacancies and we are able to identify it - these are 

notably the Eastern Slovakia’s regions, i.e., regions of 

towns of Košice, Prešov and Banská Bystrica. There 

is an utmost need for organisations, citizens and/or 

local governments to apply for this kind of aid and to 

get ready to specify requirements for aid. 

Do they even do that? 

I think so. The ministries were so active recently 

delivering the required information that there is an 

enormous interest in the EU financial aid in the above 

regions. Globally, it prevails the opportunities we 

have in these regions. 

Many private agencies originated, devoted 

to developing the projects in various fields. 

It’s a good deal for them. Do you agree with 

such activities? Don’t you think so that it costs 

much and that the spent funds could be used 

more reasonably for development in regions? 

I don’t treat them in a negative way. Well, any 

positive transmission of information to the users 

should be supported anyway. The Ministry promotes 

the institutions approved by the government and 

those are allocated the subsidies within respective 

ministries. Nevetheless, any private company is established 

on the basis of a certain profit-making and 

future recipients of aid will have to acknowledge it 

when they approach such a private company with an 

order to develop a project. 

The Ministry developed numbers of manuals 

and guide-books how to process such a documentation, 

how to fill in the questionnaire which is the sub- 

ject-matter of the application. It is up to a potential 

recipient of aid whether he/she will form his/her own 

team or he/she will approach any consulting and 

advisory organisation to develop the task. 

From 1 May, funds can be drawn also from Cohesion 

fund. What are the requirements for it 

and how those funds can be applied? 

Within the scope of respective member countries 

where GDP does not exceed 90 % of the EU average, 

these Cohesion funds can be drawn for two purposes. 

First, it is the transport and transport infrastructure 

and second, it is the environment. These Cohesion 

funds have to be always drawn on the territory 

of respective member country in ratio 50:50. These 

are fundamental requirements. Further, minimum 

budget has to amount to ten million Eur. So thus, it 

is obvious that huge topical issues are to be solved, 

larger territoritories than one member country is to 

be ensured. From the viewpoint of Cohesion fund 

prospect in the Slovak Republic there is a justified 

assumption that during this year we may succeed to 

programme all projects which will entirely draw the 

Cohesion fund allocation for next three years. 

Recently, motion filed by Eric van der Linden 

to establish the boarding community schools 

for Romany youth caused a stir. How can you 

foresee to deal with such a hot issue? 

It is one of the alternatives to solve the issue, 

based upon a voluntary approach, willingness of Romany 

parents and obvious interest in education and 

raising the kids. The matter is to bring an education 

into Romany settlements where there is an incredible 

poverty, backwardness, unemployment. The matter 

is to make these people motivated how to make their 

lives better and dignified. 

Do you mean that the matter is to enable them 

to ensure, for instance, water pipeline, sewage 

system, fundamental hygiene just because 

there are those of skills among them but regarding 

a long-term unemployment they have 

lost any working habits? 

Romanies used to be skillful artisans, craftsmen, 

small businessmen. Under socialism they weren’t 

given the conditions to undertake a business. The 

matter is to back up them and help them, especially 

young Romanies, to acquire these working habits 

and skills. If it is difficult for them to learn it from 

their fathers, let teachers guide and instruct the youngsters 

how to be active in a labour market. This 

does not mean that young Romanies have to inevitably 

leave for Brussels or other EU country, but they 

should be taught to apply their vocational work skills 

and implement their know-how at home. This is the 

purpose to back it up. 

Excerpt from an Interview with State Secretary 

of the Ministry of Construction and Regional 

Development of the Slovak Republic, Ján 

Hurný. 

There is a programme called de minimis 

programme focused on regions highly affected 

with unemployment. Can you explain how 

does it function and what are the essentials 

of it? 

The Aid Programme de minimis aimed at development 

of regions highly affected with unem- 

ployment rate and criteria for implementation of 

the programme were adopted by the Government 

Decree No. 201/2003 of 19 March 2003. 

Subject-matter of the programme is to provide 

subsidies from the state budget for procurement of 

investment property required for launching the manufacture 

(providing the services) to newly-established 

businessmen or for extending the manufacture 

(providing the services) or for activities requiring the 

changes of manufactured goods, products (services) 

or manufacturing procedure of any businessman. 

De minimis Aid is to be provided to small businessmen 

the objects’ clause of which is the manufacture 

or services (hereinafter the “applicant”). De 

minimis Aid will be provided to an applicant under 

the condition that he is obliged in writing to use the 

procured property at least during five years and he 

will ensure to create at minimum three new vacancies 

in the year of the submitted application, contractually 

concluded for an indefinite period of time. The 

applicant is obliged to keep newly-created vacancies 

at least five years. 

Can we already see any results of this 

programme achieved so far? 

An amount of SKK 98, 857 million was adopted 

for the aid programme de minimis for 2003. 

There were 508 projects delivered to the Ministry 

by 23 May 2003. By 25 July 2003, the Minister adopted 

114 projects for 2003. Thanks to this programme, 

there were 470 newly created vacancies pursuant to 

the submitted employment contracts. 

Does the Ministry provide communities and 

towns eager to construct communal/ municipal 

apartments with some kind of aid? 

The Ministry of Construction and Regional Development 

has the Housing Development Programme 

available in its competence for housing development 

support, in the framework of which there are subsidies 

provided aimed at procurement of rental apartments 

and territory preparation and construction 

of technical facilities conditioning both construction 

and the use of newly constructed apartments. 

Conditions for providing the subsidies within the 

Housing Development Programmes are governed by 

ministerial regulations of the Ministry of Construction 

and Regional Development of the Slovak Republic. 

At the moment, procurement of council rental 

flats is given the most remarkable support. Within 

the determined conditions, a share of subsidies for 

covering a portion of procurement costs for a flat depends 

on an amount of procurement costs per 1 sq 

m of floor surface of a flat, notably that at the lower 

costs a share of subsidies may amount up to thirty 

per cent of procurement costs for a construction. 

Who can be given such an aid? 

The applicant to be provided with aid can be 

only a community, town, municipality or non-profit 

organization established by the state or community 

which ensures procurement of council rental flats. Tenant 

of this council rental flat can be a citizen whose 

income and income of his/her cohabitating dependants 

does not exceed a triple life minimum. 

You seem to travel a lot across Slovakia 

image of which alters quite fast. Are you satisfied 

with these changes? What would you 

reprimand to the Building offices which grant 

building permits for reconstructions and constructions? 

In Slovakia, the country is changing its look 

gradually and notably the look of towns and communities 

is being changed. Thanks to new advanced 

technologies, materials and freedom of designing 

the constructions, scale of shapes and colours is 

getting enriched. Transport interlink between the 

settlements, seats, housing estates is getting improved. 

Notwithstanding, a great number of negative 

impacts occur at the moment, not only from the 

viewpoint of architecture of constructions but mainly 

within an entire urbanism of towns and communities 

huge damages occur, land is used to detriment of 

greenary, due to the increased number of vehicles 

there are tremendous requirements for parking 

areas, due to construction of hypermarkets there 

is suburbanisation occurring, the existing industrial 

surfaces are not used, investments on so-called greenary 

areas are of priorities. Regarding this it has 

to be emphasized that look of housing estates and 

dwellings is first of all in hands of communities which 

may guide their look and image of the country applying 

the lawful rules. It is the territorial planning of a 

community, town and country planning and zoning 

which may guide thanks to legally binding regulations, 

space arrangement and functional use of surfaces. 

The matter is that communities should have 

such a town and country planning documentation 

and they should implement it thoroughly when issuing 

the building permits for constructions allowed. 

Why the Act on architects and authorised developers 

and builders have to be altered? 

Draft of an amendment to the Act on authorised 

architects and authorised developers has been developed 

by the Ministry of Construction and Regional 

Development of the Slovak Republic based upon 

the task resulting from the Plan of legislative tasks 

of the Government of the Slovak Republic for 2004. 

The amendment will ensure that legal regulation, legislation 

of a position of authorised architects and 

authorised developers and their self-administrations 

(The Slovak Chamber of Architects and the Slovak 

Chamber of Developers) will correspond to the full 

extent to principles of amended laws regulating the 

chambers which were adopted by the Government 

of the Slovak Republic by its Decree No. 830 as of 3 

September 2003. Further, it newly re-solves the position 

of authorised country architects with the aim to 

create for the mentioned specialists the conditions 

for performing the technical specialised activities in 

construction requiring a special licence - authorisation. 

Next, it suggests a cancellation of the task 

which results from the above Decree in relation 

to the Minister of Construction and Regional 

Development. To be exact, intents followed 

by the above Governmental Decree to draft of 

principles of amended laws regulating the 

chambers may be fulfilled by amendment of 

the Act on authorised architects and authorised 

developers within intentions of the adopted 

principles, without cancellation of chambers 

and their transformation into voluntary 

associations. 

The Ministry analysed a regulation of the above 

professional chambers jointly with an intent to fulfil 

this task in the Act on architects and developers in 

relation to respective provisions of the Building Act 

and it compared it to criteria of inevitable regulation 

of chambers stipulated in the Principles of activities 

of professional chambers which are comprised in the 

document adopted by the government. 

Excerpt from an Interview with Chairman of 

the Slovak Parliamentary Committee for public 

administration, Milan Hort. 

Public administration reform has been launched. 

Can you specify it? 

Public administration reform began in 1990 already 

when the Act on local government was adopted. 

National committees were cancelled and local and 

municipal respresentations were established. The 

reform continued after origination of the Slovak Republic 

in 1992. Newly-established state was governed 

still according to a Communist model and the 

reform was to decentralize its centrally-controlled 

ruling first of all by respecting a principle of subsidiarity. 

At each stage of ruling there were to be assigned 

those competences which could be ensured 

and just what could not be managed it should have 

been postponed in a bottom up approach, not on the 

contrary. Any democratic State proceded alike since 

World War II. Centrally-controlled State governed by 

one political party declared an incapability to rule 

public affairs in favour of citizens. It was required to 

develop a model gradually which would comply with 

Slovakia and respecting its regionalism and to motivate 

citizens in order to make them being interested 

in public affairs. Further target was to make public 

administration more efficient in order to spend just 

the required funds for its activities. 

Notwithstanding, it is a long lasting procedure. 

It comes to its end as there is just fiscal decentralisation 

left and I consider it to be fruitful. Communities 

and towns administer their affairs more 

efficiently than they were used to do in the past. 

Whoever experiences Slovakia from the first hand 

he/she may see the altered look of Slovak communities 

and towns, how the civilization debt in gas 

industry decreased, in constructing water pipelines, 

sewage system, how we succeeded to save historical 

downtowns in our cities. All this is an evidence 

proving the facts not existing fifteen years ago. That 

one who keeps his eyes open and has a sense of perceiving 

the facts in not a distorted way, has to say 

that the way we chose and stick with after 1990 was 

correct. We passed decentralisation in the form of a 

strengthening of competences of communities and 

towns and creation of self-administrative regions in 

Slovakia. In my opinion we still may come back to 

this issue. In Slovakia, there were regions originated 

in a quite natural way from historical point of view, 

thanks to which we have survived as we have never 

had our own State before. 

Do you mean the case of Spiš? 

Not only here but also a model of sixteen district 

administrations which finally got changed into twelve. 

From the viewpoint of any principles which are 

to be taken into account when planning the 

maps and regions, it would be the most 

favourable option. Regarding the fact 

that we failed to implement it either in 

previous or in this electoral period, let 

84 85 

SUMMARY

SUMMARY 

86 

me express my hope that there will arise such a 

political representation from the next elections 

which will come back to this issue. 

Does it mean that in this electoral period it 

is out of the question? 

In any electoral period, there is an emphasis 

put on some issues. In previous electoral period it 

was an effort to put Slovakia back into a family of 

civilized countries, to remove the problems which 

debased us and to strengthen a democracy. In 

this electoral period we are solving not only a public 

administration reform but also a reform in tax 

system, health care system, system of education 

and social affairs. 

Don‘t you think so that after the commencement 

difficulties the public administration 

reform accelerated its too fast speed in development 

and made it even uncontrolled? 

Behind us there are the laws which declared 

the mode of financing and property and estates 

of which communities and towns may dispose in 

order to guarantee their own development. There 

is also a vast Act on competences which pushed 

more than three hundred competences from local 

state administration to self-administration. 

Further, there is a decision-making on legislation 

which clearly named within a dual system the original 

competences of self-administration and delegated 

enforcement of state administration. We 

are just at the beginning of this principal change 

once we delegated all inevitable competences via 

law onto communities and towns, so thus, we put 

an administration of public affairs towards citizens 

as closest as possible. And all what the State 

has to keep in its hands, is being implemented at 

a local level by specialised state administration 

which originated as the last stage of public administration 

reform so far. Sometimes I can even 

feel that there are so many of these changes and 

alterations related to democratization of our life 

that ordinary people can hardly ever chew them 

as they don‘t have guts for them. Development 

of changes towards subsidiarity and decentralisation 

is accelerating its speed in such a pace that 

most often also those who were calling for these 

steps to be taken in the past they would rather put 

the brake on this fast pace. 

Public administration reform should have 

saved many vacancies. Nevertheless, such 

information occurred that on the contrary, 

number of clerks, civil servants, officers has 

increased and currently there are already 

4,400 of them. 

I can neither confirm nor confute this information 

as there are offices of specialised state administration 

created from viewpoint of both placement 

and number of personnel. We have to wait, 

ministries will take their time. Respective ministers 

were given limits from the Finance Minister through 

mediation of particular ministerial chapters 

in order not to increase the red tapes. Ministers 

in charge of the specialised state administration 

and Ministry of Finance are notably responsible 

for it. I would like to point out that the main target 

of public administration reform was not a principal 

saving of the funds but to make a reform of 

higher standard in order the competences of the 

elected bodies and duties of the State would be 

clearly defined and citizens would be able to have 

an influence on anything what bothers them. In 

other words, to enable the citizens to issue a bill 

in elections to those ones they elected for and to 

enable the voters to vote for new and better candidates 

in future elections. 

Your former counterparts in the Slovak 

Democratic and Christian Union, currently 

associated in the Free Forum, defined one 

of the conditions for support of ruling coalition 

to depoliticize the public administration. 

This requirement seems to be unrea- 

O B J E D N Á V K A 

na predplatné časopisu euroREPORT 

na rok 2004 

Záväzne si objednávame predplatné časopisu euroREPORT 

pre rok 2004 od čísla 1 - 12/2004 v cene 815 Sk vrátane poštovného 

Meno a priezvisko (firma): 

IČO/DRČ: 

Adresa: 

tel./fax: 

Adresa na zasielanie časopisu: 

pečiatka a podpis 

listic as the coalition insists on a political 

nomination. 

If anybody cannot see what has been done in 

this field since 1990, nothing can be done. It can 

be neither the issue of ignorance nor of a good 

intent afterwards. We can remember quite well 

that under each new government there was a top 

down purge in public administration. By clearly 

defined competences of communities and towns, 

more than fifty per cent of job responsibilities 

performed by politically nominated persons, is 

being implemented by elected representatives 

of citizens. By creating a specialised state administration 

we have succeeded to cancel a dual 

management of those offices where there was 

a political nominee of ruling coalition and then 

management of trade unions who were subordinated 

to respective ministries. Currently, each 

body of the specialised state administration has 

got just one management. We removed a political 

background of it. 

Once a draft concerning the nomination of 

heads of offices by government and not by the 

ministries did not pass, so I may say it was not a 

problem of the Slovak Democratic and Christian 

Union. And I say it not only as a Chairman of the 

Parliamentary Committee for public administration 

but also as a Vice-Chairman of the Slovak 

Democratic and Christian Union for communal, 

municipal and regional policies. Out of all laws 

related to the specialised state administration, 

they were just the ministers who insisted on rather 

strict criteria for qualification, so thus, it was out 

of question that unprofessionals would be appointed 

for positions of heads of offices in local state 

administration. And if it even happened in some 

cases, time will show. Once we realize all what 

has been already done concerning depoliticization 

of state administration, I don‘t think that this 

would be a topic which should debase the public 

administration reform. 

V prípade, že ste predplatiteľom žiadame o potvrdenie objednávky na rok 2004. 

V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať časopis, oznámte nám túto skutočnosť písomne 

alebo telefonicky na tel./fax: 02/544 34 107, tel.: 02/546 40 687-9 

Adresa na zasielanie písomných objednávok: 

AKTUAL PRESS s.r.o., Panská 9, 811 01 Bratislava 

Rozvíjame kooperačné vzťahy 

so zahraničnými partnermi 

Firma DELTA-B, s.r.o. je etablovaná na slovenskom trhu predovšetkým v oblasti transferu výroby vojenskej techniky 

a rozvíjania kooperačných programov so zahraničnými partnermi. Svojim obchodným partnerom poskytuje služby 

zamerané na riešenie organizačných, legislatívnych a finančných otázok. Priamo sa podieľa na spolumananžovaní projektov 

realizovaných pre MO SR a poskytuje nevyhnutné poradenské služby. 

DELTA-B, s.r.o., je výhradným zástupcom na Slovensku 

pre významné zbrojárske firmy ako sú samostatné 

podniky nemeckého koncernu DIEHL Stiftung & Co., 

BGT Bodenseewerk Gerätetechnik GmbH, Junghans 

Feinwerktechnik GmbH & Co., Diehl Munitionssysteme 

GmbH& Co., Diehl Avionik GmbH, Diehl Remscheid GmbH 

& Co.,LOG Logistik-Systembetreungsgesellschaft mbH,. 

V projekte IFF zastupuje BAE Systems. 

K najvýznamnejším projektom patrí projekt 

Modernizácia raketometu RM 70/85 Modulár, 

v ktorom zastupuje záujmy nemeckej firmy Diehl 

Munitionssysteme GmbH& Co. 

Delta-B, spol. s r. o., 

Osuského 3/a, 

851 03 Bratislava, 

kancelária: Čajakova 18, 


Firma vlastní koncesiu a je oprávnená vykonávať aj klasickú 

obchodnú činnosť s vojenským materiálom a zbraňami, kde 

medzi významných obchodných partnerov patrí Egyptský 

Úrad pre ozbrojené sily zastupujúci MO Arabskej republiky 

Egypta. Doterajšia činnosť, získané skúsenosti, ako aj 

vytvorené vzťahy s obchodnými partnermi preferujú 

aktivity spojené s realizáciou projektov modernizácie 

zbraňových systémov, kooperácie a transferu výroby 

vojenskej techniky za účasti zahraničných partnerov. 

Pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky, pri 

výrobných schopnostiach slovenských zbrojárskych fabrík 

a možnostiach Ozbrojených síl SR je zvolená stratégia 

jedným z reálnych riešení budúceho obchodu. 

Kontakty: 

tel.: +421/2/57 201 001-7 

fax: +421/2/57 201 000 

e-mail: delta-b@gtinet.sk

l e p š i e b ý v a n i e 

Kupeckého 3 


Tel.: 02/50 20 11 63, 02/50 20 11 34 

Fax: 02/50 20 11 56 

Mobil: 0903 406 900 

e-mail: rozadol@asset.sk

G r EC o I n te rnational â€“ VÃ Å PA RT NERVPODNIKAN Ã

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

G r EC o I n te rnational â€“ VÃ Å PA RT NERVPODNIKAN Ã