ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Schéma 5E (ÚSPORNOSŤ = economy, ÚČINNOSŤ =effectiveness, ÚČELNOSŤ = expediency, ETICKOSŤ = ethics,KVALITA = quality – excellence© Branislav Jelenčík, 2012(upravené autorom podľa konceptu 4E 5 )osoh a nepredražujú Zdrojové vstupy. Samozrejme,problémom je ich správne vytipovanie. To je kapitolasama osebe. Koho by to zaujímalo, celou problematikousa už po druhej svetovej vojne zaoberal talianskyekonóm Vilfredo F. D. Pareto vo svojom princípe (niekedyoznačovanom aj za pravidlo) 80 : 20 7 .Prevádzka (Procesy) budú ETICKÉ, keď sa budúdôsledne riadiť morálkou a priebežným hodnotením,čo je z pohľadu humánnosti dobré a čo zlé. Okremuž známeho: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robilitebe!“ majú v oblasti korporátnej etiky významnejšiemiesto iné dve proklamácie: „Konaj tak, aby si zabezpečilčo najviac dobra, pre čo najviac dotknutých,po čo najdlhší čas!“ a „Konaj vždy tak, aby mohli byťmaximá (výsledok) tvojho konania považované za riadiacepravidlá alebo zákon spoločnosti!“ Najlepšoucestou, ako naplniť tieto výzvy, je riadenie prevádzkyzaložené na:• systematickosti• metodickosti• korektnosti – výhody z možného bezrizikovéhoopakovania rozhodnutí a postupov• spravodlivosti – Distribučnej/Procedurálnej/Zaobchádzania/a z Následkov• nespravodlivosti – čo pre proces znamená potenciálnaodchýlka od spravodlivého konania.V tejto súvislosti si spomína, ako nám na OUBS zdôrazňovali,že pri efektívnom zisťovaní úrovne študentovýchkompetentností nemáme objavovať, čo nevie,ale pomáhať mu objaviť, čo už vie a čo si dokáže z nadobudnutýchvedomostí odvodiť. Jeho učenie týmdostáva zmysel. Ak by študent vedel vo svojej zrelostia veku všetko, čo vie jeho pedagóg, bolo by vhodnejšie,aby si vymenili miesto, pretože vo veku pedagógabude určite ešte ďalej. Prirodzene, mali, a mámaj ja na mysli, študentov usilovných, zanietených,zodpovedných. Flákači, špekulanti, darebáci – nebojmesa hovoriť otvorene, si beztak vyložia Spravodlivosťzaobchádzania po svojom.Prevádzka (Procesy) budú KVALITNÉ, keď dokážuvytvoriť VÝSTUPY považované za KVALITNÉ.„Robiť kvalitne“ znamená potom produkovať kvalitnéveci = správne veci, správnym spôsobom, na prvýpokus. Zastavme sa pri otázke posudzovania kvalitydetailnejšie. Čo je kvalitné a čo nie v prostredí školy?Tak ako pri ostatných kritériách nezostanem v rovinesubjektívneho posúdenia. Už roky slúži na tento účelteória Medzier (štrbín) v kvalite od A. Parasuramanaa kol. (1985) 8 . Podľa jeho teórie by sme mali našehodnotenia kvality objektivizovať podľa disproporcií(medzier, štrbín) medzi:1. Očakávaniami zákazníkov a tým, čo si myslíme, žeočakávajú2. Špecifikáciou výstupu – produktu (v prípade školymá produkt viac ráz služby) a tým, čo si myslíme,že očakávajú od produktu zákazníci3. Špecifikáciou výstupu – produktu a skutočnýmiskúsenosťami zákazníkov s produktom4. Tým, čo zákazníci mohli pochopiť z našej ponuky(externej komunikácie) a skutočnými skúsenosťamizákazníkov s produktom5. Skutočnými skúsenosťami zákazníkov s produktoma očakávaniami zákazníkovVždy, keď sa zaoberám Parasurmanovým nazeranímna kvalitu, pocítim na chrbte zimomriavky. Najmäz toho, na čo všetko nedávame dôraz, keď hodnotímevlastné výstupy, či ako robustne sme zameranína individuálne osobné kritériá kvality. I keď červenébodky na predmetových posteroch Noci architektúrymôžu mať diskutabilnú interpretáciu, predsa somvšak po otvorenej výmene názorov medzi študentmiÚstavu dizajnu a pedagógmi, ale aj pri iných osobnýchrozhovoroch opatrný. Zodpovedne vyhlasujem:naši zákazníci – minimálne segment reprezentujúcištudentskú obec – majú mimoriadne komplexné vnímaniekvality (v celom spektre Parasurmanových štrbín)a kedykoľvek môžu, tak nami produkovanú kvalituverejne alebo latentne hodnotia. Nepochybne torobia aj iní účastníci trhu (pozri nasledujúcu kapitolu),pričom sa nám väčšina výsledkov pravdepodobnenedostáva do uší.Vrátim sa k pedagogickej konferencii pri príležitostiDňa učiteľov (28. 3. 2012). Úprimne sme sa pobavilina sérií fotografií z kuloárov našej Alma Mater.Odrané sedačky, dorýpaný nábytok, kde kade črepníkys podivnou vegetáciou, nechutné lištovanie rozvodovmoderných médií. Optimisticky znelo presvedčenie,že mnohé by mohlo zmiznúť do rána. Zázraky savšak nedejú – zemetrasenie neprišlo! Spomínam tolen preto, že keby som bol uchádzač o štúdium či jehorodič a „dotrepal“ by som sa po prvýkrát na fakultu300 km do Bratislavy očakávajúc úžasné zážitkya noblesu školy architektúry, interiéru, dizajnu (taksa pokúšame verejnosti prezentovať), pravdepodobneby som zostal minimálne prekvapený. Spomínamzámerne len akési, nazvime to povrchné znaky. Keďžechodím do budovy z rodinných dôvodov už vyše50 rokov, mohol by som hovoriť o miznúcom duchuškoly, o strate nenapodobiteľnej atmosféry a iskreníkreativity, intelektu či optimistickej akademickejslobode (ktoré sa tu veselo preháňali po chodbáchaj keď vonku bujnel normalizovaný socializmus). Pozreliste si niekedy kritickými očami našu webovústránku? Skúste sa prepnúť na http://portail.univ-stetienne.fr/bienvenue/universite-jean-monnet-welcomes-you-204691.kjsp?RH=ACCUEIL,keď sme tuuž kolegov nedávno mali. Porovnajte! Možno si potompoviete: Pán Parasuraman by bol nadšený, lebonaša stránka verne zrkadlí prostredie fakulty. „Jednastránka, jeden fungujúci výťah!“ „Jej nepríťažlivýgrafický dizajn, frustrujúci fakultný bufet.“ „Neaktualizovanéinformácie, neaktuálne…“ Domyslime si!6 ALFA 4 ¦ 2012