ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Eva PutrováVÝSKUM NAVRHOVANIAMestský park vznikol ako druh verejnej zelene sídla cesty, ktorá túto prechádzku pozdvihla nad obyčajnéna prelome 18. a 19. storočia, v období intenzívnehorozvoja miest a budovania verejných mestských riek, na miestach po zbúraných opevneniach, pri pre-prechádzanie ulicami…“ 2 . Promenády vznikali pozdĺžpriestorov. Vzniku mestského parku predchádzalo stavbách miest. Vznik promenád s alejami stromovdlhé obdobie vývoja formovania zelene v sídle, prevažnesúkromnej. Tvorba záhrad a neskôr aj parkov Prvým krokom k vytvoreniu verejných parkovnásledne podnietil vznik verejných parkových plôch.sa vyvíjala spolu s architektúrou a umením a bola a záhrad bolo sprístupňovanie súkromných (šľachtických,cisárskych a kráľovských) záhrad. Napríklad voovplyvňovaná geografickými, hospodárskymi a spoločenskýmipodmienkami v jednotlivých obdobiach. Viedni boli otvorené Prater (1776), Augarten (1775),Prvé verejné priestory a záhrady tvorené pre diskusiu,zábavu, lov, športové aktivity sú známe ešte itská záhrada (1786), neskôr prvý verejný park v Če-Belvedere (1776), v Brne park Lužánky, bývalá jezu-z čias Grécka a Ríma, v ďalších obdobiach boli záhradyvýhradne súkromné.li vznik botanických záhrad. Objavuje sa požiadavkachách. Mnohé súkromné zbierkové záhrady podnieti-V dlhom období stredoveku boli verejné priestory budovania ľudových sadov pre všetko obyvateľstvo 2 .bez zelene, avšak hradobné a kláštorné záhrady zohralivo vývoji tiež významnú úlohu, najmä vo formotýchv Anglicku a v Nemecku. Vzorom pre zakladanieVerejné parky boli zakladané podľa vzorov vyvinuvaní,symbolike a používaní rastlinných druhov. v obdobínovoveku v súvislosti s výstavbou šľachtických St. James's Park a Regent's Park, ktoré boli uprave-verejných parkov sa stali kráľovské parky v Londýne,sídiel sa budovali zámocké, palácové, vilové záhrady. né do romantických parkov a v tridsiatych rokochZáhrada vzhľadom na svoju plochu a veľkosť počas 19. storočia boli otvorené pre verejnosť 3 . Prvý park,svojho vývoja postupne nadobúdala charakter parku. ktorý bol v roku 1843 vybudovaný z verejných finančnýchprostriedkov, bol Birkenhead Park (1845 –Patrila určitému vlastníkovi, prislúchala architektonickémuobjektu, bola však prístupná len určitým 1847) 4 . Prvý ľudový sad (pôvodne priestor na rekreáciuvojakov) bol založený v Mníchove najskôr podskupinám návštevníkov. Súkromné záhrady narastalina veľkosti a svojím stvárnením sa neskôr stali názvom Theodore Park, neskôr sa ujal názov Anglickávýchodiskom pre tvorbu parkov. Pri výstavbe alebo záhrada (1789 – 1800) podľa štýlu anglickej záhrady,prestavbe mestských zámkov a palácov sa upravovalii priľahlé časti mesta ako súčasť repezentačného Búranie hradieb uvoľnilo priestory pre novú výs-do podoby ktorej bol sformovaný 5 .predpriestoru napríklad Verssailles (1661 – 1689), tavbu mesta vrátane výsadby zelene. Pred opevneniamisa ešte v stredoveku z obranných dôvodovDrážďany (1730 – 1749), Paríž (1755 – 1763) s Placede la Concorde, Place des Vosges, Place Royal. 1 V obdobíbaroka a klasicizmu záhrada prekročila svoj rá-boli využívané aj ako rekreačné plochy na zábavnéudržiavali voľné nezastavané plochy – glacis, ktorémec a s rozsiahlym priestorom záhrady sa formoval a športové aktivity. Po zrušení hradieb sa na týchtoaj priestor mesta a okolitej krajiny.plochách vybudovali nielen stavebné objekty ale ajV druhej polovici 18. storočia a najmä v 19. storočízačali vznikať nové druhy zelených plôch, a to budov, parkové námestia, parky. Príkladom je Ring-plochy zelene – promenády, reprezentačné priestorynajmä v súvislosti s prestavbou a rozvojom miest. strasse (1857 – 1855) vo Viedni. „Promenády s niekoľkoradovýmialejami, predpriestory reprezentač-Rozvoj priemyslu, dopravy, nové stavebné konštrukcieumožnili na jednej strane vznik nových druhov ných objektov, parkové námestia boli riešené podľastavieb – priemyslu, obchodu, bankovníctva a podobne,čo sa prejavilo rýchlym rozvojom miest, na ľa princípov krajinného štýlu.“ 6klasicistických princípov, väčšie parkové plochy pod-druhej strane sa výrazne zhoršili životné podmienky Ďalším príkladom je Hausmannova prestavba Paríža(1852 – 1870) 7 , ktorá vniesla nový rozmer verej-obyvateľov mesta. Jedným z prostriedkov, ako zlepšiťnepriaznivé podmienky mesta, sa stalo zakladanieverejnej zelene. Predchodcami mestského parku 19. storočia vznikol v Paríži systém promenád, ronýchpriestorov do stredovekého mesta. V polovicia prvými verejnými priestormi so zeleňou boli promenády.„Prechádzka mestom ako mešťanská zábahostia prísnosti nových Haussmannových bulvárovmantických parkov a squerov – ako protiváha strovapatrila podľa hesla ‚vidieť a byť videný‘ k verejnémuživotu a vyžadovala zvláštny typ reprezentačnej žený park Buttes de Chaumont (1864 – 1869) 8pre vojenskú bezpečnosť. V tomto období bol zalo-parkPark Buttes ChaumontZdroj: en.wikipedia.org/wiki/File:Sibil_Temple,_Buttes_Chaumont.jpgMonceau z pôvodnej záhrady (1852 – 1862), parkMontsouris (1868 – 1878), Square du Temple (1867)a ďalšie námestia a promenády. Boli založené ajveľké prímestské parky na mieste pôvodných lesnýchporastov – park Bois de Boulogne (1852 – 1865) 9a Bois de Vincennes (1860).Verejné parky boli v 19. storočí zakladané na miestachstarých záhrad, na miestach zrušených cintorínov,na miestach po zrušených opevneniach, ale aj naokrajoch sídiel na lesných plochách, loveckých oborácha na poľnohospodársky využívaných plochách.Prostredníctvom zelene sa tak začal meniť vnútornýpriestor aj priľahlé okolie mesta. Zakladanieparkov a ďalších druhov verejnej zelene (na promenádach,námestiach, nábrežiach atď.) sa stalo začiatkompremeny rázu miest a veľkomiest. Takmerv každom väčšom meste vznikol verejný park: Viedeň– Volksgarten (1820), Berlín – Volkspark (Friedrichshain1846), Paríž – Buttes de Chaumont (1864 –1869), Budapešt – Városliget (Mestský park 1896),Praha – Chotkovy sady (1833). Boli formované akoprírodno-krajinárske parky, ich náklady na založeniea údržbu boli nižšie ako pri formálnych barokovýchzáhradách, ale ich rekreačné využitie bolo lepšiea variabilnejšie.Stvárnenie zakladaných parkov vychádzalo z prelínanianeoklasicizmu a romantizmu. Ideálna podobaparkovej krajiny Lancelota Browna bola formovanáprostredníctvom viacerých štýlov, protagonistamiktorých boli J. C. Loudon, H. Repton, na konci 19. storočiaW. Robinson. Od polovice 19. storočia boli doverejných parkov vnášané pestré kobercové záhonykvetov a stavby skleníkov na pestovanie exotickýchrastlín. Pitoreskná teória a prax Humpryho Reptonabola v priebehu 19. storočia modifikovaná krajinnýmidizajnérmi, ako boli Joseph Paxton, ktorý prostredníctvomsvojich úprav vo verejných parkoch rozšírilReptonovu víziu pre širokú verejnosť, J. C. AdolphAlphand s dramatickou topografiou a výsadbou jehoparížskych parkov, Calvert Vau a Frederic Law Olmstedso svojimi koncepciami rozsiahlych parkov.Prvenstvo v zakladaní verejných parkov v strednejEurópe však patrí Bratislave. Sad Janka Kráľa bol založenýv rokoch 1774 – 1776 v štýle barokového klasicizmu.Vo svojom vývoji prešiel rôznymi podobami,od prvých priesekov – klasicistných osí s vysadenýmialejami (1776) v pôvodnom lužnom lese cez anglickýpark (1832) k jeho súčasnej podobe (1970). 10 Životv parku ovplyvňovala výstavba viacerých objektov:pontónový most cez Dunaj v roku 1825, výletná kaviareňSad (Au-Café), letné divadlo Aréna. v roku1902 bol park dejiskom poľnohospodárskej výstavy.K jeho podobe prispeli viaceré osobnosti mesta (ŠtefanLumnitzer, Florián Romer, Rudolf Limbacher). Oddruhej polovice 19. storočia sa o park starali členoviaBratislavského okrášľovacieho spolku. Veľkou rekonštrukciouv sedemdesiatych 20. storočia bol parkupravený do súčasnej podoby. Vývoj a budovaniemestských parkov u nás pripravila až polovica 19. storočia,a to legislatívne napríklad nariadením o mestskýchokrášľovacích komisiách a fondoch, z ktorýchbolo možné budovanie zelených plôch financovať.Tak vznikol aj Bratislavský okrášľovací spolok, ktorýsa podieľal na vzniku viacerých parkov v Bratislave.Pre ďalšie smerovanie vývoja mestského parkuvýrazne prispela americká krajinárska škola. V NewYorku Frederick Law Olmsted (1822 – 1903) 11 a CalvinVaux (? – 1895) vytvorili novú koncepciu krajinno-urbanistickéhopriestoru v podobe Central Parku(1853 – 1873). 12 Park bol založený s cieľom zlepšiťkvalitu života obyvateľov vo veľkomeste. Išlo o veľkolepýprojekt tak rozlohou a nákladmi na založenie,ako aj obsahom. Tvorcovia predbehli svoju dobua vytvorili priestor, v ktorom skĺbili malebnosť krajinnéhoštýlu s prevádzkou a využitím územia. Keďžepark bol založený na pôvodne obývanom a zdevastovanomúzemí, podstatnú úlohu zohrala príprava prácvrátane úprav a výmeny pôdneho podložia. Veľkolepámalebná krajina vyžadovala adekvátnu výsadbudrevín. Pri výbere boli uprednostňované domácedruhy, ktoré boli pre väčšiu rozmanitosť dopĺňanécudzokrajnými rastlinami, vhodnými pre dané podmienky.Central Park priniesol obyvateľom mesta výhoduživota v krajine. Anglický park, z predlohy ktoréhovychádzal, bol v americkom chápaní obohatenýo širokú škálu športových a rekreačných aktivít prístupnýchvšetkým občanom zo všetkých sociálnychvrstiev. Inovatívnym prvkom v parku bol návrh a realizáciaoddeleného systému chodníkov pre chodcov,cyklistov, jazdcov na koňoch a vozidlá a zahĺbenýchpriečnych komunikácií, ktoré riešili problém dopravy,pričom vizuálne neporušovali súvislosť parku.Americká škola upriamila pozornosť aj na chápaniemestského parku ako súčasti systému zelene a budovanietzv. parkways 13 , systému parkov spojených parkovýmicestami.Do vývoja formy a funkcie mestského parku zaznamenalavýznamný prínos nemecká krajinárska škola,Mestský park – od vzniku po súčasnosťv ktorej sa počas 19. storočia postupne formovalinázory na podobu parku. Od princípov tvorby krajinárskehoparku autorov Princa von Pückler-Muskau(1785 – 1871) 14 , F. L. Sckella (1750 – 1823), P. J.Lenného (1789 – 1866) a G. Mayera (1816 – 1877) 15 ,k funkcionalistickým návrhom parkov L. Miggeho(1881 – 1935) a M. Wagnera (1885 – 1957). Príkladomparku s dlhou históriou, počas ktorej bol prispôsobovanýaktuálnym potrebám a štýlom je Tiergarten16 najväčší park v Berlíne, často označovaný aj za„berlínsky central park“.V 20. storočí sa stala fenoménom moderná architektúra.Filozofiu moderny rozvíjali a propagovalivýlučne stavební architekti. Architekti nemeckéhoBauhausu prostredníctvom svojich diel proklamovalinové myšlienky založené na princípoch funkcionalizmu.Architektúra dominovala nad záhradami a parkmi,ktoré boli formované len v náznakoch prirodzenéhousporiadania. Architekti venovali pozornosťpredovšetkým umiestneniu architektúry a vzťahommedzi vnútorným a vonkajším prostredím. Urbanistickévízie rozvoja miest mali riešiť vhodné podmienkypre bývanie s dostatkom slnka a zelene. Adekvátnepostavenie verejnej zelene v dimenzii sídla bolouplatnené v urbanistických víziách Le Corbusieraa víziách záhradného mesta E. Howarda, v ktorých saverejné parkové priestory stali organickou súčasťounavrhovanej štruktúry mesta.Pre tvorbu mestskej zelene vrátane parkov sa takstalo dôležitým impulzom riešenie sociálnych a hygienickýchproblémov miest spojeného s neúnosnýmipodmienkami veľkej časti chudobného robotníckehoobyvateľstva a povojnová obnova miest.Leberecht Migge v Nemecku pod vplyvom modernyreagoval na moderný štýl funkcionalistickými návrhmiso sociálne ekonomickým obsahom. Presadzovalvíziu reformy záhrady 17 s úmyslom zlepšenia zdraviaa morálneho pozdvihnutia obyvateľstva. Reformaľudového parku Volkspark mala viesť „k primeraneja modernej forme všeobecného využitia záhrad“. Presadzovalisa parky so športoviskami a ihriskami preodpočinok a športové vyžitie sa chudobnejších spoločenskýchvrstiev, do ktorých mali voľný a neobmedzenýprístup všetci občania. V parkových priestorochsa hľadali nové, čo najvýhodnejšie spôsobyčlenenia a úprav pre rôzne spôsoby využitia. Výsledkombola jednoduchosť a čistota záhradnej formy,ktorá umožňovala multifunkčné využitie parkovéhopriestoru. Tradícia budovania moderných mestských42 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 43Sad Janka KráľaFoto: Eva PutrováCentral ParkZdroj: www.google.sk/imgres?imgur/=http“blogs.villagevoice.comENGLISH SUMMARYMestský park –od vzniku po súčasnosťThe rubber factory MATADOR is theoldest part of the city district of Petržalka,which is situated on the left sideof the river Danube. Most of the buildingsin this are of the town were destroyedand many blocks of flats werebuilt instead. The contour of the factoryhas a sharp shape created by saw-toothroofs on the production halls. Anunusual production hall with a double-roundedform is placed in this silhouette.The whole factory is madeof iron, concrete, and a typical ochrebrick. This combination of materialscreates a characteristic decor used oneach building of the factory.The Danubius factory was designedby Julius Mayreder, one of the Viennaarchitects, who was part of the Secessionclub. Therefore the building hasa decoration influenced by secessionarchitectural style. The form of themain building which is protected bythe state is created from a large maincontent with added towers. This formwith decorations creates one of themost interesting industrial buildingsin Bratislava.The architecture of Bratislava at theend of 19th century and the beginningof 20th century was influencedby nonresident architects and ownersof factories, who had a lot of experiencefrom the past. These sorts of impactcreated an attractive mixture of industrialarchitecture in one of the mostindustrial towns of that period.An Urban Park –from Past to PresentBy Eva Putrovᦦ¦¦¦The article deals with the developmentof urban parks, from the turnof the 18th and 19th centuries up topresent, and it tries to type the approachesin the contemporary park designin Europe.Park and garden design reflected theprogress in architecture and art; theirforms and functions were influencedby geographical, industrial and socialconditions during the time. Gardenswere first to become objects of aestheticinterpretation and an inspirationfor park design.The opening up of private gardens tothe public was the first step on the wayto the establishing of public parks andgardens. Later, the necessity for publicparks and communal orchards for theentire public appeared. Public parkswere created on the sites with suitableconditions – past gardens, closeddown grave yards, old town fortifications,but also at woodlands on the settlementedges, game hunting groundsand farmland. Public parks followedthe patterns of those in England andGermany as an English natural andlandscape park. The picturesque theoryand practice of Humphry Reptonduring the 19th century, was later onmodified by landscape architects likeJoseph Paxton, who spread Repton’svision among the general public viahis design of public parks; next J. C.Adolph Alphand with his dramatic topographyand planting of parks in Paris;as well as Calvert Vau and FredericLaw Olmsted, who further developedconcepts of extensive parks.However, the first place in startingpublic parks in central Europe belongsto Bratislava. The Sad Janka Kráľa wascreated between 1774 – 1776 in the BaroqueClassicism style, and since thenit has undergone many design changes.Many personalities and movementshave contributed to the developmentof urban parks. American landscapeschool brought in a new conceptof ’landscape urbanism’ space in theCentral Park in New York; Germanlandscape school with its concept ofa community park of Volkspark; Scandinavianschool via the new structureof urban parks in Stockholm. By designingPark Güel in Barcelona, AnthoniGaudi contributed to the developmentof form with only one work,but really significant one. His originaldesign contained new constructionalideas and building components,as well as the planting of local plantspecies. a unique approach of a painter,sculptor and a botanist was that ofthe Brazilian Roberto Burle Marx whomatched his landscape frame of abstractcompositions with that of architecturalmodernism. The AmsterdamseBos park in Amsterdam is an influentialpioneer of ecological design and ofthe modern park design – where manylandscape elements were based onscientific analyses, and spatial designcomes from abstract schemes.During the functionalism and modernismperiods, the parks were basedon the knowledge of natural laws, natureelements and balanced relationbetween the man and the nature. Atthe end of 20th century, abstract modernismwas on the decline. Function,which determined the primary form,became less important and an expressiveform become more significant.Ecological trends influenced the importanceof natural environment protection;however, many authors preferredthe art in new, post-abstract form.Currently, the landscape design ispluralistic, employing diverse sourcesand disciplines. This is reflected in variedcreative approaches and diverseforms of current parks. Parks whichwere designed abroad feature highcreative invention, generous conceptsand individual internal philosophy.The Parc de la Villete is one of the firstpublic parks containing postmodernideas. Since then, many parks havebeen created in the countries wherefocus of attention is on so called ’greenprojects’.The article presents examples ofpark visits in France, Spain, Swedenand Germany. In each country, thegarden design followed its individualapproach, taking into considerationits individual historical development.The selection of parks coversvaried approaches in garden planning.The conclusion of the article triesto sort out approaches in the designand draw an attention to the unfavourablesituation of Slovak parks.62 ALFA 4 ¦ 2012