ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Nina BartošováVÝSKUM NAVRHOVANIAChemický závod Dynamit Nobel v Bratislave (ďalejdynamitka), založený v roku 1873 1 má osobitý význampresahujúci lokálny kontext, ktorý nesúvisílen s rozvojom priemyslu v 19. a 20. storočí. Nie jesíce celkom terrou incognitou, ale stojí, napriek jehonespochybniteľným hodnotám, na okraji záujmu.Ak má byť význam dynamitky naplno pochopený, doúvahy treba brať oveľa širšie súvislosti než doteraz.Vďaka strategickému postaveniu z politicko-hospodárskehoa historického hľadiska a z hľadiska vývojachemického priemyslu už bola predmetom viacerýchvedeckých prác 2 .Napriek tomu, že ani pamiatkovéhodnoty jej priemyselnej architektúry nie sú celkomopomínané, komplexnejší záber, ktorý by sa zaoberalanalýzou jeho architektonicko-urbanistického významu,stále chýba.S najväčšou pravdepodobnosťou je to tak preto, žečitateľnosť územia priemyselného areálu je z tejtostránky pomerne nejednoznačná, jeho jednotlivé hodnotysa strácajú, a preto mu odborníci z oblasti architektúrynevenovali takú pozornosť, akú by si zaslúžil.Súčasný roztrieštený ráz územia, ktoré sa nachádzav mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, značnekomplikuje celistvé uchopenie mnohých vrstiev jehovýznamových aspektov. Dôvodov nečitateľnosti priemyselnéhoareálu, ako urbanizovaného územia, jeniekoľko a súvisia s jeho kontinuálnou stavebnoutransformáciou postihujúcou veľký počet menšíchobjektov na rozľahlom území a reflektujúcou meniacesa požiadavky výroby a jej rozvoj. Z pôvodnýchobjektov z obdobia založenia továrne sa zachoval užlen nepatrný zlomok a väčšina z nich o svoj autentickývýraz prišla. Najstaršie výrobné objekty sú ažzo začiatku 20. storočia 3 , pričom objemovo najvýznamnejšiučasť výroby výbušnín predstavujú stavbyz obdobia, keď podnik patril pod nemecký koncernI. G. Farben, čím sa do značnej miery, stigmou nacistickejminulosti, zatlačil význam predošlého, historickyvýznamného obdobia. Skutočnosť, že ide o závodzaložený Alfredom Nobelom a mal významnépostavenie medzi desiatkami tovární 4 , ktoré známyšvédsky vynálezca postavil po celom svete, je prepamäť miesta dôležitá a z hľadiska ďalšieho rozvojaúzemia môže mať svoj význam.Stavebná evolúcia areálu, ktorý bol súčasťou jednéhoz prvých, celosvetových priemyselných impérií,nahráva dôvodom zaujímať sa oň aj z hľadiska urbanizmua architektúry. Éra industrializácie a s ňousúvisiaca výstavba priemyselných areálov a nadväzujúcichrobotníckych kolónií vtlačila výraznou mierouráz súčasným mestám, Bratislavu nevynímajúc.Zvláštnosťou dynamitky je, že nám jej stavebnýa historický vývoj po druhej svetovej vojne, ktorý jenemenej zaujímavý ako prvé historické obdobie trvajúcedo roku 1918, dovoľuje sledovať ďalšie významnétrendy v architektúre a urbanizme. Zásluhuna tom má príchod a tvorba významného architektaVladimír Karfíka, pričinením ktorého dynamitka opätovneprekonáva hranice miestneho významu. Pozornosťsa v tom čase vo veľkej miere preniesla, poprivýrobnej časti priemyselných areálov, aj na koncepcieobytných zón a typizáciu architektúry. Môže sa javiťako paradoxné, že sa tak nestalo v čase, keď závodpatril do širokej siete Nobelových tovární – hoci, akosa ukáže, sú dôvody, ktoré k tomu viedli. Prvok dvoch,rovnako zásadných etáp plánovania priemyselnéhoareálu, ktorý môžeme v Bratislave sledovať, je opäťniečím, čo stavia dynamitku, i v kontexte desiatok zachovanýchNobelových tovární, na osobitné miesto.Priebeh urbanizácie podnietenej industrializáciouv západnej Európe a u násZohľadnenie histórie a okolností súvisiace s vznikomdynamitky, ako aj konfrontácia s ďalšími Nobelovýmitovárňami, môžu poukázať na dosiaľ prehliadané súvislostia napomôcť sformulovaniu jej architektonicko-historickémuvýznamu. V 70. rokoch 19. storočia,keď továreň budovali, patrilo územie Uhorsku, tedazaostalejšej, prevažne agrárnej časti rakúsko-Uhorskejmonarchie. Napriek tomu Bratislava vďaka svojejpolohe značne pocítila rozvoj mesta súvisiaci s industrializáciou,hoci s oneskorením oproti západnej Európe,z dôvodu dlhšieho pretrvávania feudálnych pomerov,ako aj politickou situáciou. Revolúcia v rokoch1848 – 1849 a s ňou spojené zrušenie poddanstva,rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, dali sícepredpoklad rozvoju priemyslu, ale oneskorenie nášhoúzemia v urbanizačnom procese poznamenalo formovaniemiest. Vyspelejšia západná spoločnosť už v tomčase poznala negatívne aspekty priemyselnej výrobya jej dopadu na spoločnosť a životné prostredie miesta snažila sa ich eliminovať. Plošný nárast sídel a masívnypríliv obyvateľov z vidieka, podnietili vznik koncepciíurbanistického plánovania.Známym európskym príkladom je prestavba Paríža(1853 – 1869), zrealizovaná prefektom Haussmanomza vlády Napoleona III., práca ktorého, akopíše významná teoretička v oblasti urbanizmu, FrançoiseChoay 5 , ovplyvnila španielskeho inžiniera IldefonsaCerdu, autora projektu rozšírenia Barcelony(1859). Cerdà použil termín urbanización (urbanizácia)vôbec prvýkrát v roku 1867 v diele Teoria generalde l’urbanización. Nové urbanistické riešeniasa podpísali napríklad aj na obraze Viedne či Budapešti.Cerdà však okrem realizovaného projektu zanechalpo sebe aj významné teoretické dielo, ktorýmdal tvorbe a plánovaniu miest vedecký štatútsamostatnej disciplíny. Veľká transformácia miest,ktorá sa diala v Európe v 19. storočí, načrtla formu,ktorú majú dnes. Charakteristických typov bolo niekoľko,pričom sa používali tri hlavné princípy a ichkombinácie: „Systém navzájom sa križujúcich bulvárovs veľkými námestiami, kolonizačný typ pravouhlejurbanistickej osnovy a koncept vytvorenia veľkejokružnej triedy. Ak by sme však u nás hľadali modelovéuplatnenie aspoň jedného z nich, ostali by smeasi sklamaní. Periférnosť nášho územia k centrámmonarchie spôsobila, že sa tu veľké urbanistické konceptyv čistej podobe neuplatnili. 6 “ Skutočnosť, že saBratislava v súčasnosti vyrovnáva s mnohými urbanistickýmiproblémami súvisí s tým, že kedysi provinčnémesto, z hľadiska svojej historickej štruktúry,dostalo sa do pozície veľkomesta, bez realizácie ucelenejšejkoncepcie celoplošného rázu.Stavebnú aktivitu sprevádzajúcu príchod priemysludo sídiel na našom území približujú JanaPohaničová a Elena Lukáčová: „Explozívna stavebnáčinnosť najmä na sklonku 19. storočia menila siluetumiest i štruktúru zástavby bývalých historickýchjadier, nebola však výsledkom plánovanej urbanizácie.Voľné plochy za hradbami sa živelne parcelovali.Priemyselné podniky pôvodne umiestňované mimoobytných štvrtí neskoršia zástavba rýchlo pohltila, čoznehodnocovalo osídlenie a vstupné časti do miest.Lokalizáciu novej výstavby riadili mestskí zememeračskíinžinieri, ktorí – česť výnimkám – nemali potrebnéskúsenosti ani vzdelanie na veľkorysé a predvídavéplánovanie, preto vypracovali zväčša lenčiastočné regulačné urbanistické zásahy. 7 “ Napriektomu, že v Bratislave k plánovanému urbanistickémuzásahu s nástupom priemyslu nedošlo, existujú návrhybudapeštianskeho profesora Antona Palóczyho 8 ,ktorý v rokoch 1909 a 1917 vypracoval pomerne pokrokovékoncepcie rozvoja mesta implikujúce zavedenievodného kanála vedeného z Dunaja do mestskejzástavby a s lokalizovaním priemyselných zón. Lenžev roku 1873, keď Alfred Nobel v Bratislave továreňna dynamit zakladal, sa nepredpokladalo, že by sasídlo raz rozrástlo až sem, po niekdajšie územie Holzwurm9 , k močaristej parcele pomerne ďaleko vzdialenejod historickej Bratislavy.Alfred Nobel a jeho vynálezyBližšia predstava o Alfredovi Nobelovi do určitej mieryprináša odpovede na to, prečo boli jeho továrnena výbušniny koncipované nejednotným spôsobom.Alfred Nobel (1833–1896) sa narodil v Štokholme,ale roky mladosti strávil v Petrohrade, kam jeho otec,Immanuel Nobel, odišiel za prácou po finančnomkrachu, ktorý ho postihol vo Švédsku. Ako uvádza UlfLarsson 10 , životná dráha, ktorou sa A. Nobel vydal,bola vo veľkej miere ovplyvnená osobnosťou jehootca, ktorý bol sám vynálezcom a priemyselníkom,mal skúsenosti s námorníctvom, zaujímal sa o technológiua konštrukcie, študoval architektúru, a čo jedôležité, orientoval sa aj v chémii. Kariéra ImmanuelaNobela alternovala obdobia úspechov a bankrotov.Mnohé zo svojich schopností využil v Petrohrade, kdeZávod Dynamit Nobel v BratislaveSkupina tovární Dynamit Nobel, akciová spoločnosť, z konca19. storočia – pohľad zo západnej strany Zdroj: Istrochem, a. s.26 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 27Veronika KvardováVÝSKUM NAVRHOVANIAZa najdôležitejšie pamiatkové hodnoty priemyselných(t. j. výrobných) objektov a areálov môžeme Výrazová stránka historickej priemyselnej architek-Definovanie pojmov tvaroslovie a dekoráciavo všeobecnej rovine pokladať hodnotu historickéhodokumentu, spoločenskú či primárne technickú Dekorácia je „… vyzdobenie; výraz obecne označujetúry sa posudzuje najmä cez tvaroslovie a dekoráciu.hodnotu. Vychádza to z predpokladu, že v priemyselnýchareáloch je možné odvnímať technologicstavyna ploche, telese, v priestore a podobne. Deko-celkovú zdobenú predstavu a realizáciu tejto predkýtok výroby, ktorý dokladuje technickú vyspelosť rácia môže byť uplatnená napríklad na fasádach…“ 4 ,danej spoločnosti v určitom čase. Aj konštrukčná zjednodušene ju môžeme nazvať ako „… súhrn všetkýchozdobných systémov na určitej ploche aleboči materiálová realizácia jednotlivých stavieb námpodáva svedectvo o technickom pokroku na poli priestore“. 5 Dekorácia sa zameriava na ozdobnosť,stavebníctva. Pamiatky výroby sú podľa etnografa ktorá nie je nutne podmienená symbolickou zložkou.Ladislava Mlynku definované „… ako výsledok a súčasneaj zdroj technickej práce, ktorých hodnota je vie, ktoré predstavujeS ňou sa úzko spája aj výraz architektonické tvaroslo-vyjadrená v strojovom a inom technickom zariadení „… súhrn tvarov a názvov článkovania architektúr;objektu (tzv. priemyselné pamiatky)“. 1 V posledných je možno rozoznávať tvaroslovie podľa rôznych architektonickýchslohov…“ 6 Na konci 19. storočia až dorokoch je priemysel na ústupe a s ním sa stráca ajnajhodnotenejšia súčasť mnohých priemyselných prvej svetovej vojny nie je možné hovoriť o prevládajúcomslohu alebo architektonickom smere, keďže nastavieb, ktorou je technické a technologické zariadenieobjektu. Mlynka sa súčasne zamýšľa nad objektmi,v ktorých sa nezachovalo strojové vybavenie, možné vyjadrovať sa k jednotlivým tvaroslovnýmpoli architektúry panovala mnohoštýlovosť. Je všakprípadne bolo viackrát modernizované a s objektom článkom architektúr a ich zakomponovaniu do celku,tvorí nesúrodý celok. Dospel k záveru, že „… tieto ktoré vytvárajú autorovu predstavu, či odzrkadľujúpamiatky je totiž vo väčšine prípadov potrebné chápaťako pamiatky architektonické, prípadne histo-aktuálny architektonický názor.rické a o technickej hodnote možno hovoriť ako o sekundárnej“.2 Samotné priemyselné stavby tak majú Bratislava – ako jedno z najpriemyselnejších centierVplyvy a podnetysvoje nezameniteľné hodnoty aj z architektonickoumeleckéhohľadiska, teda „… umeleckého záme-mesto, ktoré zažilo veľký stavebný rozmach na pre-uhorskej časti monarchie – predstavuje reprezentujeru a jeho vyjadrenia, slohovosti, štýlovosti, kvality lome 19. a 20. storočia najmä vďaka priemyslu a doprave.Dodnes sa tu nachádza široká škála zachova-kompozične artikulačných vlastností“. 3 Práve toutostránkou priemyselnej architektúry, ktorá doteraz ných industriálnych stavieb z tohto obdobia, ktoréstála na okraji odborného záujmu, sa bude zaoberať prinieslo niekoľko významných továrenských areálovdo urbanizmu mesta. Tie sú dnes pokladané nasledujúci príspevok.zahistorické svedectvo priemyselnej architektúry, napriektomu, že pamiatkovo chránené sú len niektorésolitéry. V samotných areáloch sa nachádza rozmanitáskupina stavieb, ktoré absorbovali množstvonielen domácich, ale aj importovaných podnetov.Vplyvov, ktoré súviseli s tvorbou priemyselnýchstavieb v prihraničnej Bratislave, bolo niekoľko.Okrem importu podnetov zo zahraničia, čo súviselonajmä s polohou mesta, sa tu prejavila aj tendenciapoužívať mnohé architektonické štýly, ktoré sav danom období pripisovali k určitej funkcii, či tvoriťv niektorom z nových prúdov, ktoré začali vznikaťnajmä na sklonku 19. storočia. „Podnety z krajínbezprostredných susedov, ale i z krajín vzdialenýchsa tak spolupodieľali na pluralitnom charaktere architektúry,ktorá zväčša hľadala vzory v minulosti,opierajúc sa o tradície, ale v mnohých ohľadoch bolai novátorská, inovačná aj invenčná zároveň či jednoduchomoderná.“ 7Bratislavské fabriky zakladali v tomto období najmäzahraniční investori, čo sa nepriamo prejavilo ajv ich architektúre. Neraz zohrali nemalú úlohu nakonečnom výzore stavieb aj ich objednávatelia – továrnicia architekti či stavitelia. „Éra rozvoja priemyslua dopravy sa tak spájala s finančne silnýmiinvestormi, ktorí síce priamo nezasahovali do architektonickéhoprocesu, ale stavby predovšetkýmštedro financovali. Na druhej strane náročnosťa novosť ich požiadaviek na samotnú architektúrusa stala permanentnou výzvou pre architektov, ktorýmsa otvorilo široké pole pôsobnosti a priestor nainováciu a modernizáciu v používaní progresívnychstavebných materiálov, konštrukcií či stavebnýchpostupov.“ 8 Továrne majú známeho objednávateľa,no architekti a stavitelia ostávajú často neznámoupremennou v procese identifikácie okolností vznikujednotlivých stavieb. Úzky vzťah medzi architektoma staviteľom, ako aj spojenie projekčnej a staviteľskejčinnosti firiem sa stali jedným z významnýchdeterminantov tvorby priemyselnej architektúrya jej štýlových prvkov.Pri bádaní po okolnostiach, ovplyvňujúcich návrhtovárne, a podnetov, ktoré mohli ovplyvniť jej architektonickústránku, sú nápomocné najmä historickéarchívne pramene, ktoré dokladujú vývoj areálu.Z archívov samotných podnikov sa často nezachovaloveľa z pôvodných dokumentov, čo bolo najčastejšiespôsobené požiarom, sťahovaním či zánikomtovárne a následne samotnou stratou dokumentov,ktoré sa zväčša len ťažko hľadajú. Napriek tomu saniektoré čiastkové spisy či ojedinele i celé dokumentácienachádzajú v archíve mesta Bratislavy a v archívochv Maďarsku. Z pôvodných plánov sa dá vyčítaťnielen dispozícia a výraz fasád, ale aj možnéautorstvo stavieb či meno stavebnej firmy, ktoráprojekt realizovala.Druhým zdrojom informácií je podniková literatúra(časopisy, výročné knihy a i.), ktoré informujúo modernizácii závodu, prípadne podávajú svedectvopomocou historických fotografií a výpovedí dlhoročnýchzamestnancov o dianí vo fabrike. Nápomocnésú aj mapové pramene pri určovaní a spresňovaníetapizácie výstavby, ktorá v závode prebiehala a taksa často stávajú jediným dokladom datovania vznikujednotlivých budov.Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníMlyn s výrobnou halou v závode MATADORZdroj: autorka, 201036 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 37Závod Dynamit Nobel v BratislaveKľúčové aspekty architektonicko-urbanistického vývojaTvaroslovie a dekoráciabratislavských továrníArchitektúra vybraných tovární z prelomu 19. – 20. storočiaa deeper knowledge of man in his positionof a creator or consumer. Thiswould no doubt evoke new solutionfor the controversial topics.The recognition of the consumer’sdivergent behaviour can be understoodby deeper knowledge of psychologyintroduced into the designprocess. That may enable the designerto work in the way that would overcomethe possible consumer barriersin acceptance of the product.Today, it is no more possible to characteriserecycling in product design assimple reuse of the previous product.Such definition would be impreciseand would not indicate the essenceof this process. It also induces wideopportunities for incorrect interpretationof both artistic and designerworks of art. It would also enable anundesired infiltration of abridged objectsto be exposed on exhibitions pretendingthe ecological concept.The many years of single product recyclingpractice provide opportunityfor evaluation and summarization ofthe so far obtained knowledge. Theyalso give us opportunity to avoid thenegatives or further examine the nonhomogenousaspects presented byreal life.The Dynamit Nobel Plantin BratislavaKey Aspects of Architecturaland Urban Planning DevelopmentBy Nina Bartošovᦦ¦Today the plan called Istrochem previouslyknown as the Chemical Plantof Juraj Dimitrov, located in northeastpart of the city of Bratislavaknown as The New City, has overcomea complicated development since itsestablishment.Apart from the production plant,the former dynamite and other explosivesproducing factory, based in 1873by a Swede Alfred Nobel, other neighbouringsites belong to the historicallydeveloping region. The area of theformer factory for artificial fibres knownas Závod mieru (The Piece Plant1947-1951) is separated by a road (VajnorskéSt.) from the main area. Thesites of several neighbouring residentialdistricts belong to the main areaas well. They provided accommodationfor the factory workers.Unlike the other more than ten Nobeldynamite factories throughoutEurope, the Bratislava factory wentthrough radical change in its urbanarchitectural setting. Its present stateonly very vaguely indicates that itis a follower of one of the most importantAustro Hungarian explosive factories.Barely anything has been leftout of the oldest structures designedby the Feiglers, a notable Bratislavafamily of master builders. There wereleft only few of the structures builtby Pittel and Brausewette, an Austriancompany based in Bratislava atthat time. The both world wars meanta prosperous time for the factory.Most structures that have been preservedare from the period of the SecondWorld War.The last upturn of production andthe related urban and architecturaldevelopment are linked with the arrivalof Professor Vladimír Karfík toSlovakia. He is the author of the architecturaldesign of Závod mieru (ThePiece Plant). Through constructionof the new factory and the connectedhousing estates Vistra (Mierová kolónia)and White Cross (Biely kríž) Karfíkbrought not only modern industrialarchitecture but a quality standard ofliving as well. This was a model thathad been taken over from the functioningmodel of the Bata’s shoe factories.What we find interesting on theformer Nobel factories is the fact thatin spite of building factories all overthe world Nobel did not use a unifiedurban scheme or standardized architecturaldesign. His factories logicallyfollowed production requirements butthe different local conditions, continualtransformation and development inbuilding construction have negativelymarked the clarity of urban setting. Incomparison to this, the Karfík’s stylerepresents a clear concept as to the productionand complementary services.Architectural Formand Decoration of theBratislava FactoriesArchitecture of the SelectedFactories from the Turn of the19th and 20th CenturiesBy Veronika Kvardová¦Industrial areas built at the turn ofthe 19th and 20th centuries representa significant part of the society and itscultural heritage. Classifying the valuesof industrial buildings, many findthe values of historical documents, thetechnical, social and scientific ones asthe most important, while the architecturalartistic value stands apart.This report focuses on this aspect ofindustrial architecture. Examinationof architectural forms and decorationof the particular industrial objects isthe main topic. The paper is focusedon decoration as a specific value of industrialheritage. Selected for the researchwere the Hungarian municipalthread factory of G. Roth, the rubberfactory MATADOR and the thread factoryDanubius in Bratislava.The municipal factory of G. Roth representsthe style of decoration whichwas used at the end of 19th centuryand is known as industrial style. Thebuildings are usually one floor high,with a facade, where the bearing structureis represented by brick pilastersbetween plastered walls. Such typesof building can be found in many Austrianand Hungarian cities. In Bratislava,this style was used by the famousarchitects from the Feigler family.There are many different types ofbuildings in the area of the Hungarianthread factory on Parickova Street. Themost dominant one is the spinninghouse, whose design was influencedby the English type of thread factories.The Hungarian thread factoryhad a decorative facade, but after thereconstruction the spirit disappeared.The other buildings in the factory haveinteresting details, forms and functionsas well. One of the more decorativefacades is on the single-storey buildingof the finishing house, which isa representative of industrial style.ALFA 4 ¦ 2012 61