ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

ENGLISH SUMMARYSuccessful SchoolBy Branislav Jelenčík¦¦¦¦¦¦The aim of this paper is to map the issueof the success of a school (faculty)through the prism of exact, objectivecriteria and other influencing factors.Those criteria result not only from theacademic world, or from the regulationsof state institutions. i analyze thisproblem by means of current marketingin education. i use this approachin order to show a different point ofview and involving the fact that we area part of the globalized world with therules and attitudes we sometimes donot want to admit.The complexity of knowledge, strategicsuperiority and initiative formthe best defence against unpleasantsurprises. There exist certain parallelsin understanding success in the past,nowadays and in the future, but theyare definitely not identical. The secretof success is in details, complexityand diversity of views. Success needsto be developed systematically andmethodically. We have to monitor andmeasure its growth and changes. Wecould enter confrontation with thosewho are concerned, but especiallywith those who are affected by it. Successis a part of corporate culture andonly so it can be perceived as somethingrelevant for the organization,school, and faculty.Energy Cooperativenessof Urban StructuresBy Peter Morgenstein¦¦¦¦¦An obvious characteristic feature ofcurrent architectural projects shouldbe their energetic economy and sophistication.Such trend is in the longterm run required the European Union.The architectural point of viewwill certainly not be sufficient to accomplishthe targets of the 20-20-20strategy envisioned for the year 2020.It will be inevitable to push the conceptof the energetic economy into theurban architectural context.The current architecture as well asurban planning aim at logical transformationthat will most likely meanthe alternation of principles in thinkingand design compared to their developmentat the end of 20th century.The indispensable transformationshould induce new urban basis andprinciples which would be in harmonywith the today’s state of the world andits expected future development.The principle of energetic cooperativenessof urban structures is one ofthe possible ways for rational whole-European strategy of emission reduction,energy consumption and use ofrenewable energy resources. The principlestresses the use of locally accessibleresources, above all the energy ofsolar radiation in its form of thermalcollectors and photovoltaic cells.The doctoral thesis research of theauthor is based on software simulationof the incident solar radiation tosurfaces of the defined types of urbanstructures with the aim to examinetheir solar potential. The simulationsare based on hourly data throughouta typical year for the locality of thecity of Bratislava. For the purpose ofenergetic characteristics of the researchedstructures, new urban indicatorswere introduced: a cooperativeindicator describing the potential ofenergetic cooperation of the givenstructure, and a solar index expressingthe structure’s relative potential ofuse of the solar radiation.The partial results of the energeticcooperativeness of urban structuresare presented in the table. They confirma striking dependence of energeticconsumption on demands of theend user.Recycling as a Toolof Creative DesignBy Katarína Lauková-Zajíčkovᦦ¦¦¦Recycling in design activities has manyforms. In its current understanding, itis related to ecological tendencies, howeverthe spectrum of its applicationsindicates its abundant and rich culturaland historical roots. The multiplicityof its creative principles indicatesa non-univocality and complexity ofthe topic.It has the nature of individualisedproduction when speaking about singleproduct recycling. This indicatesnumerous controversial aspects. Onone side, it provides total freedom tothe designer, however, on the otherside the quality of the final productrepresents the mastery and skills ofthe producer. The individualised productionin Slovakia is done mainly inthe form of prototypes. Here, the exchangeof knowledge between individualproducers is more or less zero.In spite of the rich theoretical basis,represented by the current theories ofsustainable design (Cradle to cradle,Biomimicry, Natural Capitalism) thecreative production is spontaneous,without any clear rules. Publicationsand exhibitions are aimed at documentationand presentation of individualproducts without any effortto indicate the principles and goalsof recycling. a deeper critical assessmentof the used technology, originof the used materials and the opportunitiesfor the further recycling aremissing as well.Single product recycling incorporatesapart from ecological aspects thepossibility to establish the connectionto cultural and regional memory, revivalof trades at partial repairs or reconstructions.It also provides expressionof remembrance values. Thereforit is important to broaden the understandingof such design and includethe cultural, psychological and sociologicalstudies that can provide60 ALFA 4 ¦ 2012EnglishSummaryÚspešná školaVÝSKUM NAVRHOVANIA4 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 5Úspešná školaBranislav JelenčíkAk dnes hľadáme skutočne zodpovedne odpoveď naotázku, ako čo najlepšie pripraviť našich absolventovpre prax, musíme preskúmať kritériá, ktorými hodnotíúroveň školy spoločnosť a trh so vzdelaním. Oprávnenemožno namietnuť, že takéto kritériá už dávnopostavili inštitucionálne akreditácie a validácie. Ktoobstojí v náročných podmienkach monitorovanýchpredovšetkým štátom, prípadne nezávislými akademickýmiratingmi u nás i v zahraničí, má dostatočnekvalitnú spätnú väzbu o svojom potenciáli. Nezávisléagentúry vytvárajú nadnárodné rebríčky úspešnýchškôl, a preto sme sa nedávno dozvedeli, že STU patrímedzi 500 najlepších vysokých škôl na svete. Možnoto nie je najhoršie! Prečo však potom majú naši absolventiproblém získať prácu?Tesne po nežnej revolúcii sa začalo pátrať po osudochbývalých absolventov školy, ktorí emigrovalinajmä v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Veľaz nich sa po otvorení hraníc prišlo pozrieť nielenna domovinu, ale zastavili sa aj na svojich školách.Bolo úžasné počúvať „success stories“, ako efektívnesa z „bezdomovcov“ stávali lídri odboru. Bielovlasédámy a elegáni takmer unisono zdôrazňovali, žeškola im bola v najťažších chvíľach bezpečným základom.Ak odchádzali s hmotným majetkom pozostávajúcimz plaviek a gitary, tak v hlave mali nehmotnýmajetok reálne ocenený budúcimi miliónmi dolárov,mariek či frankov, ktoré počas plodného života zarobili.Iste, odchádzali odvážni a talentovaní bojovníci.Tak to už zväčša chodí. Nepochybne by boli úspešnejšíako priemer aj doma. Udivuje však ich štatistickyvýznamný pomer. Ide skutočne nielen o zaujímavýpočet úspešných, ale aj o kvalitu diela, ktorézanechali (alebo, našťastie, ešte zanechávajú). Bolivynikajúcim nechceným vývozným artiklom. Prenesenemôžeme konštatovať, že škola bola vtedy obsahomi formou vzdelávania alebo lepšie – výchovy nasvetovej úrovni. Jej absolventi (dokonca v mnohýchprípadoch len kandidáti na absolventov) dokázali obstáťv zložitých podmienkach voľného trhu napriektomu, že s ním nemohli mať vo svojom veku praktickéskúsenosti. Aký rozdiel oproti dnešku? Bolo byjednoduché zmiesť otázku našej aktuálnej kvality naglobalizáciu, krízu, ekonomický vývoj. Z tohto uhlapohľadu robíme všetko bezchybne, len svet sa námubral nečakane zlým smerom. Stačí takýto postoj?Čo keď sa nám pomaly, ale isto uberú „nečakane zlýmsmerom“ naši potenciálni študenti. Smerom na inéškoly, univerzity – do sveta.V týchto dňoch sú opäť plné auly. Fotografie s náručamikvetov. Šťastní rodičia, v obálkach pár eur naveselšie vykročenie do života.Po roku uvidíme! Robím si súkromné prieskumy,kde nemonitorujem len binárny kód, 0 – nezamestnaný,1 – zamestnaný. Robím si prieskumy, ktorýchvýsledky obrazne popierajú fyziku. Učili nás predsa,že energiu nemožno získať z ničoho ani ju zničiť.Energia šesťročného univerzitného štúdia, ateliérov,medzinárodných grantov a prezentačných úspechov,nespochybniteľného talentu až prekvapivo masovomizne v čiernej diere rôznych kúpeľňových štúdií, copycentier,barov s obsluhou alebo kutíc, kde šestnásťhodín denne drú otroci vizualizácií a reklamnýchprintov. Stala sa chyba?Cieľom tohto príspevku je zmapovať problematikuúspešnosti školy (fakulty) cez prizmu exaktných,objektívnych kritérií a ovplyvňujúcich faktorov. Opätovnepripomínam, nepôjde o kritériá akademickéhosveta či kritériá z formulárov štátnych inštitúcií, ktorémusí naša administratíva donekonečna spracúvať.Pokúsim sa problém analyzovať metodikami súčasnéhomarketingu vzdelávania. Jednak preto, že inýuhoľ pohľadu nemôže uškodiť a jednak preto, že užniekoľko rokov sme súčasťou globalizovaného trhus inými pravidlami a myslením, ako si občas pripúšťame.Komplexnosť poznania, strategická prevahaa včasná iniciatíva sú najprirodzenejšími defenzívnymiprostriedkami proti nemilým prekvapeniam!Kto je užitočný?Ľudia i organizácie majú POTREBY a ŽELANIA. Potrebysú univerzálne a svojím spôsobom ľahko predvídateľné.Odborne povedané ide o tzv. HARD PROB-LEM. Pri ich rozpoznaní budeme mať menej prácea pochybností, lebo sú dobre identifikovateľné, logické,racionálne a vymedzené – v čase i priestore.Naopak, ŽELANIA môžu predstavovať zložitý SOFTPROBLEM, lebo sú akoby amorfné, neraz iracionálne,ťažšie vymedziteľné, opísateľné. Keď si však subjektnaplní POTREBY a ŽELANIA, získa ÚŽITOK. VeľkosťÚŽITKU hodnotí komplexnosťou uspokojenia POT-RIEB a ŽELANÍ. S tým však súvisia nasledujúce dôležitéotázky: Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah? Existujú exaktné kritériá na zhodnotenie uvedenejkomplexnosti? Musia byť potreby a želania pre úžitok uspokojenéúplne a proporcionálne? Kto je teda užitočný – čo je užitočné? Osobitne prihodnotení školy!Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah? Úžitok,alebo tiež prínos, je pomer nadobudnutých očakávanýchhodnôt k vynaloženým zdrojom na ich získanie.Kto (čo) poskytuje úžitok je užitočný(é) = účelný(é).Účelnosť znamená robiť SPRÁVNE VECI – tie, ktorésú očakávané – ktoré vytvárajú hodnoty 1 . Účelné jenapríklad podporovať Kľúčové alebo Kritické faktoryúspechu 2 (organizácie – prenesene školy), ktoré definujú,čo pomáha subjektu (škole) prežiť za danýchokolností v konkrétnom prostredí, čo umožňuje rasta naplnenie misie (poslania, prípadne cieľov). Z nichmožno odvodiť Kľúčové indikátory výkonnosti 3 , tedapraktické ukazovatele, kvantifikujúce celkovú výkonnosťsubjektu (školy) v nadväznosti na príslušný globálnycieľ či Kritický faktor úspechu.Škola je súčasťou trhu vzdelávania. Pre organizáciepôsobiace na trhu platí tzv. Princíp trhovej orientácie,teda vytvorenia si predpokladov prežitia a úspechuna trh 4 . Podrobnejšie obrázok 1.To je vhodné východisko aj pre Kľúčové alebo Kritickéfaktory úspechu.Jednoduchou interpretáciou tohto modelu je požiadavkana vyvážený záujem (orientáciu pozornosti)o externého zákazníka, o vnímanie zodpovednosti zaúspech celej organizácie interným zákazníkom (zamestnancami)a napokon o konkurentov a o ich spôsoby,ako sa stávajú lepšími od nás. Keď som v úvodepripomenul, že školy sú dnes subjektmi tvoriacimitrh vzdelávania, tak táto schéma jednoznačne platí ajpre náš organizačný rámec.Čo pomôže škole prežiť, rásť (rozvíjať sa)a naplniť misiu?Na prvom mieste sú to SPOKOJNÍ ZÁKAZNÍCI. Tejtoproblematike sa venuje osobitná kapitola. Ako druhév poradí je NASTAVENIE PREVÁDZKY (PROCE-SOV) tak, aby reálne podporovalo trhovú orientáciu.Transformačný proces v každej organizácií, školu nevynímajúc,možno znázorniť aj pomocou vzájomnýchvzťahov medzi ZDROJOVÝMI VSTUPMI, TRANSFOR-MAČNÝM PROCESOM, VÝSTUPMI a PODMIENKA-MI, ktoré limitujú ÚSPORNOSŤ, ÚČINNOSŤ, ÚČEL-NOSŤ, ETICKOSŤ A KVALITU. Pozri schému naobrázku 2.Prevádzka (Procesy) budú podporovať úspech školy,ak budú ÚSPORNÉ – do procesu pôjde minimumZdrojových vstupov alebo využije relatívne (na základeceny) výhodnejšie vstupy ako iní. Nemusí toznamenať vždy len úsporu za každú cenu. Prichádzami na um paralela so známym porekadlom: Nie smetak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacnéveci. Je to skôr výzva k ekonomickému mysleniua prehodnocovaniu každého prevádzkového (procesného)kroku. Automobilka TOYOTA vyznačila vo svojejprodukčnej politike úspor sedem zdrojov plytvania.Nemá zmysel uvádzať na tomto mieste všetky,no v súvislosti s akademickým procesom mi predsalen nedá vymenovať aspoň niekoľko: nepodarky =množstvo informácií, ktoré študenti vstrebajú, alenevidia v nich súvislosti, kompatibilitu s ostatnoulátkou ani inšpiráciu; nadprodukcia = každý talentovanýa úspešný študent, ktorý sa napriek nášmu pedagogickémuúsiliu nedokáže integrovať do profesijnejsféry; nepotrebné aktivity, ktoré nesmerujú k cieľu= (a teraz budem veľmi kontroverzný) svetový trendodklonu školy od vzdelávania a výchovy k vedeckovýskumnejbáze – pri aktuálnom rozvoji vedeckýchaktivít (špecializácia, zdrojové nároky), udržanie siuž minimálnej svetovej úrovne výskumu je v mnohýchoblastiach takmer nemožné. Stačiť popritomešte učiť a rozvíjať si svoj „core business“, teda pedagogickézručnosti (kompetentnosti), tvoriť učebnépomôcky, udržiavať si profesijne návyky – už ani nepotrebujekomentár. Nestačilo by, aby k akademickejhodnosti pedagóga patril široký prehľad, schopnosťdávať vzdelaniu zmysel a rozširovať diapazón reakciíbudúceho absolventa na prichádzajúce podnety (zadania)?Schopnosť vzdelávať a vychovávať? Základnýmúžitkom, ergo primárnym cieľom školy je pripraviťpre spoločnosť v konkrétnych podmienkach (čas,kvalita, náklady) primeraný počet profesionálov. Toje dokonca naša etická povinnosť spoločnosti (Kant,1797) 6 . Veda a výskum určite znamenajú náskok, noich výsledky pre našich kľúčových odberateľov = zákazníkovnie sú identifikátormi diferenciácie od konkurencie(alebo ak, len pre tých informovanejších).Nechcem zbytočne víriť polemiku. Vnímajte tentonázor ako jeden z pohľadov na problém. Môj postojk nemu je inšpirovaný univerzitou, kde už od roku1997 prednášam (Open University Business School,GB – ďalej len OUBS). Všetko, čo v mojom príspevkus odvolaním na uvedenú univerzitu uvádzam,nie je motivované porovnávaním s našimi štátnymiškolami ani nekritickým vychvaľovaním jej systémuvzdelávania. Ide o celkom obyčajný benchmarking,ktorý by mohol záujemcov o zvýšenie efektívnostinašej práce – doma inšpirovať. V profile jej pedagógaje daný imperatív: tzv. tútor (lecturer) musí byťúspešný profesionál z praxe, najlepšie ak súbežneprax živo vykonáva a sústavne dosahuje minimálneprofesijne pozoruhodné výsledky. Je veľmi kritickyperiodicky hodnotený podľa výsledkov svojichštudentov. Študenti sú pritom nezávisle hodnotení(monitorovaní) systémom anonymného známkovaniasupervízormi ich prác a známka je porovnávanáso známkou vlastného pedagóga. V prípade rozdielusa pátra po príčinách.Prevádzka (Procesy) budú ÚČINNÉ, ak hodnotavýstupov presiahne vložené Zdrojové vstupy. „Robiťúčinne“ znamená robiť veci správne! Eliminovať ekonomickéstraty a prinášať synergický efekt.Prevádzka (Procesy) budú ÚČELNÉ, ak Výstupyspätne podporujú Prevádzku (Proces) – potvrdzujújej správnosť. Práve Účelnosť, neraz interpretovanáako Užitočnosť má najväčší vplyv na napĺňanieKľúčových faktorov úspechu. „Robiť účelne“ znamenárobiť správne veci. Treba sa sústrediť na dokonalérealizovanie tých aktivít, ktoré prinášajú najvyšší1 ¦ Model aktivít organizácie orientovanej na trh© Branislav Jelenčík, 2012(upravené podľa Margolis J., 2004)Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrVÝSKUM NAVRHOVANIA10 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 11Energetická kooperatívnosťurbánnych štruktúrPeter MorgensteinStojí svet na prahu novej civilizácie, tak ako o tompíšu manželia Tofflerovci? (TOFFLER a iní, 1995) Alebonemá ani zmysel pýtať sa na budúcnosť ľudstva,pretože sme už prekročili okraj priepasti a naša inteligentnáexistencia sa skutočne rúti v ústrety svojmuneodvratnému koncu, ako to predpokladá český filozofFunda? (FUNDA, 2002) Človek dnešnej doby jezmätený, častokrát, prežívajúc dezilúziu spôsobenúhlbokým sklamaním z plytkosti reality, blúdi, hľadátú pravú terapiu, ktorá by mu umožnila pohnúť saz miesta. (TOFFLER a iní, 1995) Zavalený katastrofickýmiscenármi, brodiac sa „tirerovskou melanchóliou“,asi by ťažko zaujímal pozitívny postoj k tomu, čosa okolo neho deje. Radšej sa snaží závažnosť situáciezľahčovať a degradovať nekonzistentné apely morálnejekológie prichádzajúce z rôznych strán. Je všakpotrebné si uvedomiť, že záchrana životného prostredianie je len otázkou ohľaduplnejších technológií,ale predovšetkým ohľaduplnejších ľudských postojova prístupov k prírode. (DUBNIČKA, 2003)Niektorí autori v súvislosti s ekologickou krízouvolajú po zmene spoločenských štruktúr, snažiacsa o nastolenie novej kultúry. Filozofia dobrovoľnejskromnosti sa vo svojej podstate môže javiť racionálna,avšak nemožno očakávať jej presadeniev súčasnom svete. Vyspelé národy nie sú ochotnéobetovať svoje bohatstvo a blahobyt s cieľom dosiahnuťrovnovážny stav na úkor zlepšenia životachudobných. Skôr naopak, dalo by sa očakávať, žeobetujú chudobné a vykorisťované krajiny, ktorédlhé roky držali v biede, aby sa pokúsili zachrániťzvyšky svojej existencie.V očiach západného sveta je stále väčším problémomsnaha rozvojových krajín dosiahnuť životnúúroveň ekonomicky vyspelých krajín. Za poslednéroky ekonomika Číny rástla na úrovni 8 % a viac zarok, to znamená, že sa viac ako zdvojnásobuje približnekaždých deväť rokov. Číňania dnes spotrebujú viacnež dvakrát toľko uhlia ako pred desaťročím a rovnakonarástla aj spotreba železnej rudy a ropy. Majúaj štyrikrát viac diaľnic a takmer päťkrát viac automobilov.(HEINBERG, 2010)Ak by sme sa pokúsili na základe štatistických informáciínamodelovať situáciu, keď by Čína dosahovalaekvivalentný životný štandard a spôsob životaako USA, znamenalo by to napríklad, že Čínaby desaťnásobne prekročila ozrutnú spotrebu energieSpojených štátov a v Číne by pribudlo približne567 000 000 osobných automobilov, čo je štvornásobokpočtu osobných vozidiel v USA. Pokiaľ si tietozákladné prepočty spojíme s faktom, že Spojené štátyamerické sú zodpovedné približne za tretinu svetovýchemisií CO 2 , vieme si (a možno si ani nevieme) predstaviť,čo by to urobilo s globálnym ekosystémom.Vo svetle Kantovho kategorického imperatívu, ktorýhovorí: „Konaj tak, aby si mohol chcieť, aby sa zásadatvojho konania stala univerzálnym zákonom.“(PIAČEK a iní, 1999) uvedené skutočnosti jasne poukazujúna to, že životný štýl vyspelých krajín je neudržateľný.Pokiaľ si chceme zachovať svoj životnýštandard, pričom zároveň nemôžeme brániť legitímnejsnahe rozvojových krajín dosahovať vyššiu kvalituživota, musíme hľadať možnosti, ako zredukovaťnielen dosah nášho každodenného konania na životnéprostredie, ale ponúknuť relevantné cesty aj krajinám,nachádzajúcim sa vo fáze industriálneho rozmachu.Z jeho kolaterálnej devastácie prostredia preživot sme si už prešli, nemali by sme sa preto len prizeraťa dopustiť zvyšku sveta rovnaké pochybenia.V určitom bode narazí stále rastúca spotreba ľudstvana veľmi reálne limity planéty s konečným množstvomprírodných zdrojov. (HEINBERG, 2010) Ajnapriek viacerým správam Rímskemu klubu o limitochrastu 2 ľudstvo naďalej nekompromisne tlačína reálne limity Zeme. O tom, že planéte už dochádzas ľuďmi trpezlivosť, hovorí i Lovelockova knihaThe Revenge of Gaia (Gaia vracia úder, kde Gaiuprirovnáva k starej pani, ktorá sa začína hnevať,pretože musí bývať v dome so stále väčšou tlupoudeštruktívnych tínedžerov a vysťahuje ich, keď sanezačnú správať slušne. James Lovelock nesúhlasíani s filozofiou trvalej udržateľnosti. Naznačuje, ženaša civilizácia by sa mala dať na udržateľný ústup(sustainable retreat) a zabezpečiť si tak lepšie šancena prežitie. (LOVELOCK, 2008) V každom prípadeje potrebné znižovať energetickú závislosť od fosílnychzdrojov a hľadať možnosti na zvyšovanie energetickejefektívnosti. 3Nevyhnutnosť zmeny životného štýluVšeobecná zmena spôsobu života sa javí ako nevyhnutnýkrok pre udržanie civilizácie. Súvisí s tým ajpotrebná zmena princípov tvorby architektúry a urbanizmu,pre ktorú je potrebné reformovať zmýšľaniei požiadavky ľudí a na základe reálnych skúsenostízaviesť regionálne či globálne nástroje, implikujúceudržateľnú výstavbu.V rámci Európskej únie je snaha o nastavenie jednotnýchenergetických parametrov novej výstavbyprostredníctvom Smernice Európskeho parlamentua Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.Táto smernica je súčasťou európskej stratégie20 – 20 – 20 pre rok 2020, ktorá pre územie európskejdvadsaťsedmičky stanovuje tri základné ciele:– 20 % nižšie emisie skleníkových plynov v porovnanís rokom 1990– 20 % redukcia celkovej spotreby energie– 20 % spotreby energie bude pokrytých z obnoviteľnýchenergetických zdrojovTieto ciele chce EÚ dosahovať okrem iného aj napĺňanímpožiadaviek formulovaných v článku 9 uvedenejsmernice o budovách takmer s nulovou spotrebouenergie:1. Členské štáty zabezpečia, aby:a) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovamitakmer s nulovou spotrebou energie ab) po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorýchsídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami takmers nulovou spotrebou energie. (Smernica EÚ, 2010)Pojem budova takmer s nulovou spotrebou energiedefinuje uvedená smernica EÚ v čl. 2/2 a znamenábudovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou(…). Požadované takmer nulové alebo veľmimalé množstvo energie (na jej prevádzku) by sa malovo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľnýchzdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenejpriamo na mieste alebo v blízkosti; (SmernicaEÚ, 2010).Predpokladáme, že vývoj udržateľnej výstavby sabude postupne posúvať od zamerania na architektúrua súbor budov smerom k udržateľnému urbanistickémucelku. Medzi odborníkmi platí, že v súčasnosti,pri dodržaní určitých parametrov, je návrha stavba domu v pasívnom štandarde (prípadne i vyššom,)relatívne bežnou a preverenou záležitosťou. 4Pasívny dom teda môžeme považovať za hotový produkt,dostupný na trhu.V našej práci sa chceme orientovať práve na rozšírenierelevantného rámca pre určovanie energetickejefektívnosti výstavby – od sledovania energetickejefektívnosti jednotlivých budov na komplexnéposudzovanie urbanistických celkov – a zameraťsa na dosahovanie takmer nulovej spotreby energiev urbanistickej mierke. Radi by sme prostredníctvomnašej práce ponúkli princíp kooperatívnehofungovania urbánnych štruktúr ako nový pohľadna možnosti organizovania urbanistických celkov.Domnievame sa, že takýmto spôsobom bude možnéracionálnejšie využívať možnosti obnoviteľnýchenergetických zdrojov, predovšetkým solárnej energiea zároveň zodpovednejšie napĺňať požiadavky EÚdefinované uvedenou smernicou.Využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizmepodporujú aj architekti v dokumente Charterfor Solar Energy in Architecture and Urban Planning(Charta pre slnečnú energiu v architektúre a urbanizme).Charta vyzdvihuje potenciál slnečnej energiea žiada, aby forma nášho urbanizovaného prostrediabola založená na (…) využívaní nevyčerpateľnéhoenergetického potenciálu slnka. (…) V budúcnostimusia mať architekti, v porovnaní s minulosťou, oveľarozhodujúcejší vplyv na koncepciu a usporiadanieurbánnych štruktúr a budov, na použitie materiálova stavebných komponentov, a tým pádom aj naspotrebu energie. Účel našej (architektonickej) prácev budúcnosti preto musí byť v navrhovaní budova urbánnych priestorov takým spôsobom, aby prírodnézdroje boli zachované a obnoviteľné energetickézdroje – predovšetkým solárna energia – boli využitév maximálnej možnej miere (…) 5 . Mestá, budovy a ichrôzne elementy musia byť vnímané ako komplexnýsystém materiálových a energetických tokov. 6 (HER-ZOG, 2008)Architektúra a urbanizmus nepochybne smerujúk zákonitému prerodu, ktorý bude pravdepodobneznamenať zmenu princípov myslenia a tvorby v porovnanís vývojom z konca 20. storočia. PovažujemeMusím vám povedať, (…) že vy a predovšetkýmcivilizácia ste v smrteľnom nebezpečenstve. (…)a skôr, než sa skončí toto storočie, miliardy nászahynú a tých niekoľko párov ľudí, udržiavajúcichľudský rod, bude prežívať v Arktíde, kde podnebieostane prijateľné. (…) Najskôr si musíme byť vedomíhrozivého tempa zmien a uvedomiť si, ako máločasu ostáva na reakciu, a potom každá komunita,každý národ musí nájsť najlepšie využitie dostupnýchzdrojov, aby udržal civilizáciu tak dlho, ako len môže. 1James Lovelock1 ¦ Príklad kooperatívneho usporiadania urbánnych štruktúr –štruktúry s vyšším energetickým potenciálom pomáhajúštruktúram s nižším potenciálom Autor: Peter MorgensteinRecyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyVÝSKUM NAVRHOVANIA18 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 19Recyklovanie ako nástrojdizajnérskej tvorbyKatarína Lauková-ZajíčkováRecyklovanie v dizajne má mnoho podôb. V súčasnomponímaní sa pomerne úzko viaže s ekologickýmitendenciami, avšak spektrum rozmanitých aplikáciídáva tušiť jeho bohaté kultúrno-historické korenea v mnohorakosti tvorivých princípov prezrádza nejednoznačnosťa komplexnosť problematiky.Kým na jednej strane sa zdá byť recyklovaniea znovupoužívanie materiálov a prvkov novou témou,opak je pravdou. „Počas celej histórie, znovupoužívanie materiálov malo rôzne významy v mnohýchkultúrach. Niekedy znovupoužívanie materiálovukazovalo dominanciu jednej kultúry nad druhou.Vojnová korisť bola zapracovaná do budov akomemento víťazstva. Inokedy mali znovu použité materiálynadviazať na antickú kultúru. Klasické stĺpyv bazilike Svätého Petra v Ríme sú určené na načúvanieveľkoleposti antického Ríma. V neposlednomrade je azda najdôležitejšou stránkou znovupoužitiamateriálov šetrnosť. Antické kultúry od Egypta po Indiupravidelne „recyklovali“ ďalej nevhodné a nepotrebnébudovy, sochy, a objekty. Kedykoľvek sa zdrojestali vzácne, kreatívne znovupoužitie im prinieslonovú podstatu.“ 1Na druhej strane za pomerne novú možno považovaťmyšlienku „odpadu“, ak ho definujeme v zmyslemorálneho zastarania ako objekt, alebo materiál,ktorý považuje spotrebiteľ z rôznych dôvodov za nepotrebný,hoci jeho úžitkové vlastnosti (fyzická životnosťvýrobku) ešte neboli spotrebované. „Morálnaživotnosť je doba určená aktuálnosťou tvarového riešeniavýrobku. Tejto určenej životnosti by mali zodpovedaťnielen použité materiály, konštrukcie, kovania,povrchové úpravy, ale aj tvarovo-funkčné riešenie –dizajn, aby nebolo nutné vyraďovať technicky eštedokonalé výrobky pre ich predčasné morálne zastaranie– teda ich krátku morálnu životnosť.“ 2 Okremtvarového riešenia, morálnu životnosť ovplyvňuje ajcelková zmena trendu, ktorej zákonitosti odhaľujememetika a jej základná jednotka mem, ktorá predstavujenákazlivú informáciu ľahko ovplyvňujúcuľudské správanie. 3Pestrosť súčasného recyklovania ako dizajnérskehonástroja sa tak zdá logickým dôsledkom kombináciestáročnej tradície kreatívneho znovu prerábaniaobjektov so vznikom „nového materiálu“ – odpadus výbornými fyzickými vlastnosťami.Bližšie určenie spektra aplikácií princípov opätovnéhopoužitia a recyklácie, ktoré tvoria centrum záujmutejto štúdie objasňuje obrázok 1. Medzníky grafutvoria pojmy zo známeho výroku: reduce, reuse, recycle.Definície hraničných princípov znovupoužitiaa recyklovania sú vymedzené podľa California‘s Departmentof Resources Recycling and Recovery 4 ako:Znovupoužitie (reuse): znovupoužívanie objektualebo materiálu na jeho pôvodný alebo príbuznýúčel, bez výraznej zmeny fyzickej formy objektu alebomateriálu.Recyklovanie (recycle): používanie odpadu ako materiáluna výrobu nového produktu. Recyklovanie zahŕňazmenu fyzickej formy objektu alebo materiálua výrobu nového objektu zo zmeneného (recyklovaného)materiálu.Prvkovú recykláciu definuje prvýkrát Daniel P.(2009) 5 ako recykláciu prvkov so zmenou použitia;teda „úpravy jednotlivých častí zaniknutých nábytkov,ale aj prvky ktoré menia svoje funkčné využitie(ad hoc dizajn).“ Na rozdiel od materiálovej, charakterizujeprvkovú recykláciu ako individualizovanú:“Vyžaduje tvorcu s primeranou dávkou predstavivostia remeselnej zručnosti, čo výrazne ovplyvňuje dosiahnutývýsledok. Novovzniknutý produkt nie vždyrezignuje na výtvarnú stránku, no v prevažnej miereje výsledkom „obyčajné“ funkčné riešenie. Prvkovárecyklácia sa časom stala v niektorých krajinách typickýmfolklórnym prejavom, ktorý individuálne rozvíjajúmiestni remeselníci – dizajnéri, ale dosahuje ajrozmery spriemyselnenej výroby s charakterom ľudovejtradície.”Ukazuje sa, že práve charakter individualizovanejvýroby prináša mnohé sporné otázky. Kým na jednejstrane poskytuje takmer absolútnu slobodu dizajnérovi,na strane druhej je kvalita výsledného produktuobrazom znalostí (posúdenie kvality materiálu, jehokultúrnych hodnôt, ergonomických predispozíciía pod.) a zručností jednotlivca. Prvková recyklácia naSlovensku prebieha prevažne vo forme prototypov,kde výmena už nadobudnutých poznatkov medzi jednotlivýmivýrobcami je takmer nulová.Preto je potrebné vytvoriť nový postoj k recyklovaniua rozšíriť ho okrem už zohľadňovaných ekologickýchaspektov tvorby aj o psychologické, sociologické,a ekonomické východiská, nevynímajúc otázkuetiky a autenticity.Predmetom tejto štúdie je hľadanie odpovedí nakľúčové body, ktoré by mohli pomôcť objasniť uždefinované problémy a poskytnúť nový pohľad naexistujúci spôsob navrhovania za pomoci aplikáciesúčasných teórií udržateľného dizajnu. Zaoberá satiež objasnením nedostatkov a identifikáciou pozitívnycha negatívnych aspektov v súčasnej tvorbe akoaj zhodnotením významu prvkovej recyklácie z definovanýchhľadísk.TEÓRIE UDRŽATEĽNÉHO DIZAJNUTermíny ako zelený, udržateľný alebo ekologický dizajnsa stali diskutovanými témami a venuje sa imviacero publikácií. Kde je medzi nimi priestor pre prvkovérecyklovanie v dizajne a aká je jeho pozícia v ichvzájomných vzťahoch?Stratégie pre dizajn interiérov v duchu udržateľnéhorozvoja sú pomerne jasne stanovené. Recyklovaniesa zaraďuje medzi nástroje pri tvorbe ekologickyzodpovedného návrhu 6 . Dôvody prečo a ako sa musízmeniť súčasný náhľad na architektúru a dizajn vysvetľujeprincíp tvorby s nízkym ekologickým dopadom:znížením neobnoviteľných zdrojov a plynulomznovupoužívaní materiálov ich recyklovaním tak, abypo doslúžení mohli byť neprerušovane reintegrovanédo prírodného prostredia 7 .McDonough, W., Braungart, M. (2002) 8 vytvoriliucelenú teóriu známu pod názvom Cradle to Cradle,ktorá vo svojom jadre nielenže učí inovatívnemu chápaniumateriálov a hospodáreniu s nimi, no venujesa tiež potrebe vývoja, doslovne „evolúcii dizajnu“.Tá je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj. Recyklovaniev zmysle súčasného chápania interpretujú hlbšie,rozdeľujú ho podľa možnosti ďalšieho zhodnocovaniaproduktov a materiálov na tzv. „upcycling“a „downcycling“.V súčasnom recyklovaní, tak ako ho poznáme, idezväčša o downcycling, kde dochádza k zníženiu kvalityvlastností sekundárneho produktu z dôvoduzmiešania nesúrodých materiálov už pri výrobe navrhovanéhoprvku z prvotných surovín.Dôležité je preto špecifikovať dvojakú materiálovúbázu: biologická (rozložiteľná v prírode,biodegradovateľná), technická (kontinuálne cirkulujúce materiályv rámci uzavretého priemyselného cyklu).Pri dodržiavaní možnosti separácie týchto dvoch typovje možné hospodáriť s materiálmi v rámci uzavretýchživotných cyklov. Ide tak o upcycling. Odpadsa stáva materiálom, ktorý si zachováva stálu kvalitu(technický cyklus), alebo je biodegradovateľný, čiževoľne rozložiteľný v prírodných podmienkach.V certifikácii ekologicky šetrných výrobkov sauplatňuje stratégia cradle to gate, ktorá zahŕňa čiastočnéhodnotenie životného cyklu výrobkov a jehovplyvu na životné prostredie: od ťažby suroviny(kolísky) po bránu výroby. Fázy využívania výrobkua jeho odstraňovania sú v tomto prípade vynechané.Teória Natural capitalism 9 prináša širší pohľad naproblematiku. Okrem prírodného kapitálu zohľadňujeaj ľudský a ekonomický kapitál. Kniha predstavuještyri hlavné stratégie (zvýšenie využiteľnosti zdrojov,biomimicry – eliminovanie myšlienky odpadu,zmena tokov ekonomiky, investovanie do prírodnéhokapitálu), ktoré umožňujú správať sa krajinám, spoločnostiama komunitám tak, aby boli všetky formykapitálu ocenené. Zohľadnenie cenných sociálnycha prírodných procesov považujú vzhľadom na narastajúcusvetovú populáciu nie za rozumnú investíciu,ale za absolútne nevyhnutnú potrebu, ktorá môže zabrániťnedostatku, udržať hojnosť a poskytnúť pevnýzáklad pre sociálny rozvoj. Teória tiež porovnáva prírodnýkapitalizmus s tradičným, kde prírodné a sociálneprocesy nemajú žiadnu trhovú hodnotu.Prírodný kapitalizmus uznáva vzájomnú závislosťmedzi produkciou, zdrojmi vyrobenými človekom,jeho údržbou a dodávkou prírodného kapitálu. Tradičnéchápanie kapitálu ako „nahromadeného bohatstvavo forme investície, závodov a zariadení“autori Hawken, P., Lowins, A.H., Lowins, A. rozširujúna štyri skupiny nevyhnutné pre správne fungovanieekonomiky:– ľudský kapitál vo forme práce a inteligencie, kultúrya organizácie,– finančný kapitál, skladajúci sa z peňažných prostriedkov,investícií a peňažných nástrojov,– výrobný kapitál, vrátane infraštruktúry, zariadení,nástrojov a závodov,– prírodný kapitál, zložený zo zdrojov, živých systémova ekosystémových služieb. 10Ďalšou významnou inovačnou teóriou je prírodou inšpirovanýprincíp Biomimicry 11 , ktorý vychádza z pozorovaniaa napodobňovania prírodných procesov,vzorov a stratégií. Teória predstavuje stratégiu prepodniky ale aj samostatných tvorcov ako nastaviťnávrh a výrobu produktov, aby boli udržateľné, dobrepracovali, šetrili energiu, znížili materiálové náklady,prehodnotili a eliminovali odpad. Taktiež sa zaoberáinováciou v zmysle zvyšovania kategórií existujúcichproduktov a definovania nových, čo môže viesťk zvýšeniu tržby a pomáha budovaniu firemnej značky12 . Inšpirácia prírodou je namieste aj v hospodárenís odpadom: v prírodnom prostredí nevzniká žiadenodpad, každý materiál je spracovaný a slúži v rovnakejalebo zmenenej podobe pre ďalšie procesy.Napriek bohatej teoretickej základni o ktorú sa dáoprieť dizajn s použitím recyklácie na Slovensku akoaj v Európe v súčasnosti prebieha živelne, bez jasnýchpravidiel. Publikácie a výstavy sa zameriavajú predovšetkýmna dokumentáciu a prezentáciu jednotlivýchvýrobkov bez snahy odôvodniť princípy a cielerecyklovania. Chýba aj hlbší kritický pohľad na technológiuvýroby, pôvod materiálov a možností ďalšiehospracovania recyklovaných produktov.KULTÚRNY A SOCIOLOGICKÝ KONTEXTRECYKLOVANIA V DIZAJNEPrvková recyklácia v sebe ukrýva okrem ekologickýchaspektov aj potenciál pre nadviazanie na kultúrnua regionálnu pamäť ( predovšetkým pri používanílokálnych zdrojov), oživovanie remesiel pričiastkových opravách či renovácii povrchu, vyjadreniespomienkovej hodnoty. Typickým príkladomsú nábytkové a interiérové prvky z dielne skupinyDroog, kde dizajnér Tejo Remy vytvoril niekoľkopozoruhodných kusov (Milkbottle Lapm, Chest ofRedizajnHybridná recykláciaREUSEZnovu používanieRECYCLEMateriálová recykláciaPrvková recyklácia1 ¦ Recyklácia v dizajne podľa vzrastajúcej miery zásahu do objektu predmet štúdie