ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIALandschaftspark Riem Foto: Eva PutrováRiem Park, situáciaZdroj: Catherine Szántó, júl 2006 / epiteszforum.hu/node/5348priestorom, vďaka svojej forme získal tiež názov„park bez hraníc“.Adlershof Park (1998 – 2000, Büro Kiefer) vznikalpostupne na bývalej ploche letiska, ktoré malo veľkývýznam pri vývoji leteckej dopravy. Po jej zrušení plochanebola využívaná, preto tu prirodzeným spôsobomv priebehu niekoľkých rokov vznikol ekologickycenný biotop suchých tráv, ktorý bol zahrnutý doďalšieho plánovania ako prírodná rezervácia. Formatrojuholníkového tvaru parku je založená na priestorovejkoncepcii troch zón: 1. voľný otvorený priestorprírodnej rezervácie – rozmanitá a ohrozená faunaa flóra, udržiavaná pasením oviec, 2. pravidelne kosenélúčne priestory so skupinami vysokej vegetáciena okrajoch – priestory voľných aktivít (piknik, púšťaniešarkanov, modelárskych lietadiel…),3. pásma aktivít po obvode parku rozdelené na „komory“– tematické záhrady (skate areál, športové ihriská,detské ihriská, experimentálna záhrada, košiarpre ovce…). Vhodné ohraničenie chráni biotop predvstupom návštevníkov na plochu a zároveň je súčasťoupohľadu na vytvorenú scenériu.V podobnom duchu, ale oveľa intímnejší priestorpredstavuje Natürpark Südgelände (2000, AGOekoCon/Planland, Berlin). Umožňuje ponoriť sauprostred mesta do zdanlivo opustenej divočiny.Südgelände bolo v nedávnej minulosti súčasťou radiacehonádražia Tempelhof. Posledný vlak ním prešielroku 1952. Odvtedy sa tu mohla nerušene vyvíjaťpestrá skladba fauny a flóry. Od roku 1999 má totoúzemie štatút ochrany. Záujmové spoločenstvo združenína ochranu prírody, občianskych iniciatív, vedcovuchránilo vnútromestský železničný úhor predplánovaným klčovaním pre novú nákladnú stanicu.Založenie krajinného parku bolo konfrontované s náročnouúlohou, skĺbiť nároky na ochranu s požiadavkamiužívateľov. Hlavná pozornosť spočíva v udržanímimoriadneho, svojského rázu lokality, v prienikutechniky a prírody. Návrh je postavený na integráciiexistujúcich štruktúr a koexistencii rozličných štádiísukcesie. Preberá jestvujúcu priestorovú štruktúruotvorených čistín, lesných štruktúr a hustých porastov,pričom zásahy sú vedené len minimálne preorientáciu v priestore. Rámcový obraz parku a rovnakopožiadavky ochrany územia vyžadujú pravidelnékosenie a presvetľovanie drevnatých porastov. Spontánnemuvývoju sú ponechané husté lesnaté porasty.Základná schéma ciest sa riadi polohou starých koľajíska doplňuje priečne spojenia. Skupina výtvarníkovOdious navrhla lávky z oceľových roštov, ktoré s citlivýmodstupom spájajú priestory a súčasne držia návštevníkav odstupe 36 .Park Moabit (2007) alebo „park dejín“ nie je tradičnýhistorický park, ale historické miesto bývaléhoväzenia Moabit, ktoré získalo nový význam ako verejnýa voľne prístupný park. Krajinný architekt UdoDagenbach bol postavený pred veľmi špecifickú úlohuzachrániť históriu miesta, zveriť tomuto miestudôstojnosť a význam, ktoré sú po takej dlhej históriiprimerané a súčasne riešiť oddychové plochy preobyvateľov z blízkeho okolia. V parku sa nachádzaveľa symbolov, ktoré majú pripomínať minulosť tohtomiesta. Použité symboly sprostredkúvajú skúsenostiz väzenia – uzavretosť od spoločnosti a mestav podobe vysokého zrekonštruovaného múra obkolesujúcehopark, predimenzované tyče mreží, kvadratickáskulptúra z betónových kvádrov na mieste popráv,replika väzenskej cely v skutočnej veľkosti, dotrávnika vložené stopy po zmiznutých väzenských objektoch.Forma parku je tak založená na symboloch,ktoré nepôsobia pochmúrnym dojmom, ale vyžadujúurčitú dávku fantázie predstaviť si minulosť. Vďakatomu sa park stáva tichým meditačným priestorom,v ktorom sa nachádzajú trochu zredukované oddychovémiesta pre obyvateľov z blízkeho okolia, ale ajmiesta pre hry detí.ZáverVychádzajúc z poznania vývoja záhradnej a krajinnejarchitektúry sa možno stotožniť s nasledujúcimvyjadrením. Prvotné názory na záhradnú a krajinnútvorbu formoval vzťah záhrady k budove, neskôrvzťah zelených plôch k sídlu, k uzavretému mestua napokon otvorenie sa sídla do krajiny. Druhú názorovúplatformu vytváral vzťah k formovaniu kompozíciepriestoru od jednoduchej geometrie cez pravidelnúkompozíciu a ornament k napodobňovaniuprírody, jej idealizáciu a štylizáciu. Tretiu názorovúplatformu vytváral rozsah disponibilného priestoru,od ktorého sa odvíjajú východiská tvorby. Vo vzťahuk týmto priestorovým dimenziám sa vyvíjala aj diferenciáciaprístupov k záhradnej a parkovej tvorbe 37 .O určitú typizáciu prístupov sa pokúsili holandskíkrajinári. Za vhodný rámec na odkrývanie alternatívzamerania tvorby určili tri typy (modely) základnýchprístupov, ktoré označili ako tradičný, moderný a postmoderný38 . Tradičná tvorba parkov je koncipovanáako umenie tvoriť nové prostredie. Vychádza z kompozičnýchprincípov záhradného umenia overenýchhistorickým vývojom. Dôraz sa kladie na estetickústránku komponovaného priestoru a obsah je určovanýosobnosťou tvorcu. Moderná tvorba parkov vychádzaz analýz územia zameraných na opis stavua potrieb. Dôraz sa kladie na funkčnosť jednotlivýchplôch, ako aj celého parkového areálu. Prevádzka jejasne štruktúrovaná, lokalizácia prvkov je zvažovanávo vzťahu k rôznym faktorom (oslneniu, hlučnosti).v postmodernej tvorbe parkov sa park chápe akopriestor, v ktorom sa zohľadňujú meniace sa potrebyužívateľov. Dôležitú úlohu zohráva ich zapojeniedo plánovania a tvorby, čím sa posilňuje stotožneniesa užívateľov s vytváraným prostredím. Obsah a do48 ALFA 4 ¦ 2012