ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAPark La Villette Foto: Eva Putrová46 ALFA 4 ¦ 2012línií je systémom pohybu návštevníkov. Tvoria hopriame línie – pergola, galéria a aleje stromov – ktorédefinujú tvary trávnikov (kruh, trojuholník) a krivka– sínusoida, ktorá spája tematické záhrady. Systémplôch – je systémom aktivít a povrchov. Povrchyvšeobecné pre pohyb návštevníkov a automobilov,povrchy zvláštne pre aktivity návštevníkov. Realizáciatohto parku bola pozoruhodná aj v tom, že tubol daný priestor viacerým projektantom a firmámv realizácii rôznych tematických záhrad a zvláštnych„Folies“.Prestížne projekty Paríža, ku ktorým patria aj tzv.zelené projekty, iniciujú už tradične predstaviteliaštátu. Tak park La Villette bol vybudovaný pod záštitouF. Mitterranda, park André-Citröen a Bercy podzáštitou J. Chiraca. Všetky tri parky vznikli pri prestavbeparížskych štvrtí, v ktorých tvorili podstatnúčasť staré priemyselné a skladové objekty.Na konci 20. storočia sa mnohí autori vracajúk téme moderny, avšak v inej podobe. Vznikajú diela,ktoré mnohí začínajú označovať pojmom nová moderna,napríklad Village of Yorkville Park v Toronte, MonteLaar Central Park vo Viedni od Marthy SchwartzPartners, Chiswick Park v Londýne od Adriaana GeuzeWEST 8, Parc des Cormailles od Agence Ter a ďalšie.Pre tieto parky je príznačná snaha udržať rovnováhumedzi environmentálnou a estetickou tvorbou.Súčasná tvorba parkovSúčasná záhradná a krajinná tvorba je pluralistická,ťažiaca z veľkej diverzifikácie zdrojov a disciplín.Súčasné parky sa vyznačujú vysokou tvorivou invenciou,veľkorysou koncepciou a vlastnou vnútornoufilozofiou. Nové parky v zahraničí vznikajú najmäv súvislosti s prestavbou a revitalizáciou častí miesta zakladajú sa:– na zaniknutých dopravných plochách: zaniknutýchletiskách, na zastaraných vojenských základniach,zaniknutých železničných prekladiskách – na odstavnýchnádražiach (Adlershof park, park Südgelände,Gleisdreieck….)– na nábrežiach, v starých prístavoch– na miestach po zaniknutej priemyselnej výrobe(Bercy, Duisburg Nord…)– na strechách (viacpodlažná garáž Hector Malot, železničnástanica Gare Montparnas)Parc de Bercy (1992 – 1997) 31 v Paríži je menej monumentálnya viac „záhradný“. Bol vytvorený na miestevínnych skladov. Na začiatku 19. storočia bolo Bercyjedným z hlavných trhov vína a liehovín. Zostalipo ňom sklady, pivnice a koľajnice, po ktorých saod Seiny prevážali sudy s vínom. Autorský tím architektov(B. Huet, M. Ferrand, J. P. Feugas, B. LeRoy) a krajinných architektov (I. Le Caisne, Ph. Raguin)považovali tento park za príspevok k mestskejarcheológii, ktorého podstatou malo byť pragmatickésprostredkovanie medzi pamäťou a modernosťou.Park má geometrickú osnovu, ktorá sa javila ako najlogickejšiavzhľadom na podmienky (lineárny tvar,ortogonálna sieť ulíc, zachovanie asi 200 vzrastlýchstromov). Forma „mriežky“ je definovaná trasovanímdláždených chodníkov a zjednocuje celé územieparku. Umožnila elegantným spôsobom vyrovnať sas požiadavkou zachovania stromov. Je prekrytá ďalšoutematickou úrovňou, s tromi rôznymi časťami:Grande Priairie Veľká lúka s vodnou kaskádou, JardinTematique Tématické záhrady (rozárium, vinice,bylinková záhrada…), Jardin Romantique Romantickázáhrada s vodnou plochou a modeláciou terénu.Všetky tri priestory ponúkajú možnosti na realizáciuiných aktivít. Na pripomenutie si minulosti miestaboli do obsahu parku začlenené ovocný sad, vinicaaj jedna z pôvodných pivníc, ako aj fragmenty staréhodláždenia a koľajníc. Forma parku je založenána geometrickej osnove komunikácií a vytvára zaujímavýkontrast k starým, voľne rastúcim stromom.Španielsko je ďalším zdrojom tvorby inovatívnychnávrhov zelených plôch. Inšpiračným zdrojom budovaniaverejných priestorov vrátane mestských parkovsa pre mnohé európske mestá stala Barcelona, ktorádlhodobo presadzuje politiku budovania verejnýchpriestorov s vysokou kvalitou pre ľudí a pre chodcov.Priestory mimo historického centra a na okrajimesta, ktorým chýbalo vymedzenie a identita, dostalizelenú pre ich nekonvenčné stvárnenie. K takýmtoúzemiam patrilo aj industriálne územie na juhovýchodemesta, na konci známej osi Avenue Diagonal.Nová urbanistická štruktúra s výrazným kultúrnympotenciálom bola v roku 2004 dejiskom Svetovéhofóra kultúr a Svetového festivalu umenia, čo zrejmeovplyvnilo aj netradičné úpravy verejných parkovýchpriestorov. V tomto priestore sa nachádzajú dva zaujímavéparky, Park Diagonal Mar (2002) a SoutheastCoastal Park (2003), ktoré sa vyznačujú výraznýmvýtvarným nábojom.V centre novej štruktúry na pôvodnom industriálnomúzemí získal priestor tretí najväčší park v Barcelone– Diagonal Mar Park. Architekt Enrico Mirallesnavrhol park ako otvorený priestor, bránu medzimestom a morom. Ústredný motív tvorí vodný prvokv tvare symbolického stromu. Znázorňuje rôzne cesty,ktorými ľudia kráčajú životom. Priestorová konštrukciaz oceľových rúrok pripomínajúca vlniacu sapergolu spája vodné plochy, herné plochy, chodníkya odpočívadlá. Pergola vystupujúca z vody je súčasnefontánou, ktorá osviežuje priestor jemnou vodnou