ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Mestský park – od vzniku po súčasnosťjej formu. Výsledkom je fungujúci ekosystém s modernýmiabstraktnými tvarmi …“ 24Nezávislé vyjadrenie brazílskeho abstraktného modernizmuv krajinnej tvorbe predstavuje tvorba RobertaBurle Marxa (1909 – 1994). Podarilo sa muvytvoriť rovnocenný krajinný rámec architektonickejmoderne Oscara Niemayera a Lucia Costu. Do vývojaprispel svojím špecifickým prístupom maliara,sochára, naturalistu a záhradného architekta, ktorýpredstavuje syntézu maliarskych abstrakcií a systematickýchvedeckých prieskumov bohatej brazílskejflóry. Východiskom formy sa stala dôsledná analýzajednotlivých prvkov, ktoré mali byť uvedené do vzájomnýchvzťahov a poznatky získané vlastnou maliarskoutvorbou, ovplyvnenou abstraktným umeníma kubizmom. Priestor parkov je formovaný ako monumentálnadynamická kompozícia abstraktných obrazovvytvorených z vodných plôch, záhonov, tvarovstromov a kríkov. Výtvarne sú mimoriadne hodnotnégeometrické kompozície vytvárané dvojfarebnýmtrávnikom alebo mozaikovou dlažbou. FlamengoPark v Riu de Janeiro (1961 – 1965) predstavuje parkovýpriestor, ktorý je vytvorený s rešpektom pre atmosférumiesta, podtrhnutou silnou väzbou na špecifickéznaky okolitej krajiny.Vývoj parkov 20. storočia je na jednej strane pokračovanímvývoja parkov založených v 19. storočí, nadruhej strane sú zakladané nové parky, ktoré odrážajúproblémy doby spojené s rozvojom miest. v obdobífunkcionalizmu a moderny vznikali parkové dielaz poznania prírodných zákonov, uprednostňovaniaprirodzenosti a vyváženého vzťahu medzi človekoma prírodným prostredím. Estetická forma parku bolapodriadená účelu, funkčnosti a prírodným podmienkamprostredia. V poslednej štvrtine 20. storočianastal odklon od abstraktného modernizmu, umelciobnovili svoj záujem o metaforické témy, architektisa začali zaujímať o nové narábanie s klasickýmipravidlami. Funkcia, ktorá určovala primárnu formu,ustúpila do úzadia a do popredia sa posunula významováforma. Charakteristickým znakom sa staloopustenie tradičných pravidiel a usporiadania a ichnáhrada novými formálnymi črtami inšpirovanýminajmä výtvarným umením. Súčasťou formy sa staloprekrývanie rôznych systémov s použitím rôznychzámerne rušivých prvkov. Pre tvorbu postmodernýchparkových priestorov je príznačný kontextuálny prístupa viacvýznamovosť vnútorného obsahu. Vnútornýobsah priestoru je na jednej strane čitateľný prevšetkých prostredníctvom viditeľných primárnychznakov, na druhej strane obsahuje historický, literárnyalebo vedecký odkaz len pre zasvätených. Príkladomje tvorba Charlesa Jencksa, ktorý sa inšpirovalpredlohami prírody od meteorologických efektov poteóriu chaosu. Jeho parková Záhrada kozmickej špekulácieGarden of Cosmic Speculation (1939) 25 poskytujepozorovateľovi mnoho impulzov na zamysleniesa o úlohe a postavení človeka v systéme príroda.Záhrada je súborom území, ktoré boli tvarované naoslavu toho, čo vieme o prírodných formách a prírodnýchsilách. Jej zmyslom je podnietiť dialóg prírody,človeka a univerza.Na konci šesťdesiatych rokov Ian McHarg 27 rozvinulmyšlienku krajinnej tvorby ako fungujúcehoekosystému. Pod vplyvom ekologického hnutia, ktorév tomto období vzniklo ako protest proti ničeniuprírodných zdrojov, sa dôležitou témou stala ochranaživotného prostredia a opäť sa proklamoval návratk prírode. Na druhej strane mnohí autori uprednostniliumenie v novej postabstraktnej podobe. Podvplyvom Land artu vzniká množstvo inovatívnych návrhov,ktorých obsahom je snaha o riešenie symbiózyumeleckých artefaktov a krajinných prvkov. Výsledkomtohto snaženia sa stala aplikácia princípov Landartu jednak v záhradných areáloch, ako je napríklad„sculptural garden“ Little Sparta (založená v roku1966 –? ) 28 od I. H. Finlaya (1925 – 2006), aj v otvorenýchkrajinných priestoroch, ako je Axe Majeur(1980 – 2009) 29 od Daniho Karavana (1930). Tietošpecifické príklady síce nie sú priestormi mestskýchparkov, ale vďaka nim a podobným dielam dávajúnové impulzy aj pre tvorbu parkov.Prvý verejný park realizovaný v duchu ideí postmodernyje Parc de la Villette (1982 – 1998) 30 v Paríži.Bol navrhnutý ako súčasť plánu na obnovu mesta namieste bývalého trhu s mäsom a bitúnkom. Zo súťaževyšiel víťazne návrh architekta Bernarda Tschumiho(1944), ktorý za podpory filozofa Jacquesa Derriduvytvoril novú koncepciu parku, ktorá čerpala z dekonštruktivistickejfilozofie. Forma parku predchádzalafunkciu, čo bol antimodernistický obrat oproti tradičnémuspôsobu navrhovania. Priestorová koncepciazaložená na navrstvení troch systémov – bodovlínií a plôch predstavuje organizáciu nového typupriestoru, v ktorej je zohľadnená pluralita názorovna spôsob trávenia voľného času rôznorodého mestskéhoobyvateľstva. Princíp vrstvenia dovoľuje, abyna jednej strane atrakcie a zaujímavosti zodpovedalitypu verejnosti, na druhej strane umožňuje miešaniea prenikanie rôznych funkcií a tým rôznych vekovýchkategórií návštevníkov.Systém bodov tvoria priestorové konštrukcieumiestnené na ploche parku v štvorcovom rastri.Predstavujú malé dekonštruktivistické objekty, ktorésú spojené s programovou neurčitosťou, čo umožňujepodľa potreby vytvárať zmeny v ich využití. SystémFlamengo ParkZdroj: www.mraggett.co.uk/rbm/Flamengo/index.htmlDetail návrhu Roberto Burle Marxa, Safra Bank, Saõ PauloZdroj: www.tumbir.com/tagged/roberto-burle-marxALFA 4 ¦ 2012 45