ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAPark Güell Foto: Eva Putrová44 ALFA 4 ¦ 2012parkov začala byť v Nemecku podporovaná aj veľkýmizáhradnými výstavami. 18Svojrázny prístup k riešeniu mestskej zelene priniesolna začiatku 20. storočia katalánsky architektAnthoni Gaudí (1852 – 1926) v parku Güell (1900 –1914) v Barcelone. Tento park sa do určitej miery líšiod uvádzaných príkladov, lebo nebol navrhnutý akoverejný park. Pôvodný zámer vytvoriť bývanie v zelenisa však v plnom rozsahu nezrealizoval. v roku1923 sa toto územie stalo majetkom mesta a odvtedyplní funkciu parku. Gaudího osobitý organický štýljeho architektonických diel sa prejavil aj v parkovompriestore, v celkovom riešení úprav kopcovitého terénuaj vo vytváraní nových konštrukčných motívova tvarov stavebných prvkov. Inšpiroval sa motívmikatalánskeho umenia, prvkami náboženskej mystikya antickej poézie. Gaudí pod vplyvom Arts and Craftsa secesie vytvoril prírodné prostredie, jedinečné druhovouskladbou rastlín a architektúrou budov, chodníkov,terás a ďalších prvkov 19 . Preferoval domácedruhy rastlín, čím sa stal ideovým predchodcom ekologickýchhnutí. Park Güell sa považuje za prvý umeleckypojatý park 20. storočia, v ktorom architektúraa vegetácia splynuli do jedného celku.Hospodársky a sociálny rast v 20. storočí podnietilvznik veľkého množstva rozmanitých „moderných“umeleckých smerov. Vo vývoji parkovej tvorbysa východiskom stal jednak vývoj umenia, inšpiráciaobjavmi nových umeleckých foriem a modernýchforiem stavebnej architektúry, jednak inšpirácia vedeckýmiobjavmi a postupmi, ktoré umožňovali odhaliťpodstatu prírodných dejov. Prvé abstraktnénávrhy vznikli v rámci rezidenčných záhrad a stalisa impulzom aj pre tvorbu parkových areálov. Významnévzory po sebe zanechali Gabriel Guevrékian,Roberto Burle Marx, Thomas Church, ErnstCramer, Louis Barragán a mnohí ďalší a tiež GarrettEckbo, Ian McHarg, Lawrence Halprin, ktorí poskytliteoretické práce. Boli tu aj vplyvné modernistickédiela ako Skogskyrkogarden – Lesný cintorín(1932 – 1937) vo švédskom Štokholme od GunnaraAsplunda a Sigurda Lewrentza alebo diela odDána Carla Theodora Sørensena (1893 – 1979), ktorísa snažili zharmonizovať architektonické hodnotys krajinnými. Umelecké smery v krajinnej tvorbeboli v tomto období založené „na modernom umeníalebo na modernej vede“. 20 . Tvorba parkov začalabyť súčasťou plánovania miest a záhradná a krajinnátvorba tak začala zahŕňať riešenie nielen estetickýchproblémov, ale aj problémov, ktoré vyžadovalikooperáciu širšieho týmu odborníkov. Vo vývojimestského parku zohrali v tomto období významnúúlohu severské krajiny Švédsko a Holandsko, ktorénemuseli riešiť povojnovú obnovu krajiny ako ostatnékrajiny Európy.V Štokholme Holger Blom (1906 – 1996) 21 sformulovalprogramovú víziu parkov založenú na princípoch,ktoré majú stále aktuálnu platnosť:– parky otvárajú mesto – parky musia byť aktívnousúčasťou rozvoja miest, parky majú vytvárať sieťovúštruktúru mesta a nielen izolovanú oázu mesta– parky poskytujú priestor pre aktívny odpočinok– priestor pre pohyb a odpočinok mladých ajstarých…– park je miestom stretávania – park musí byť verejnýmpriestorom pre festivaly, koncerty, náboženskéaj politické manifestácie…– park zachováva prírodu a vychovávaŠtokholmské parky sa svojím stvárnením odkloniliod prevládajúcej tradície konca 19. storočia, ktorápresadzovala formalitu, sieť zakrivených chodníkova masívnu exotickú výsadbu pripomínajúcu záhradu.Estetickým východiskom sa stala miestna krajinav okolí jazera Mälaren, pôvodné rastliny, voľné jazeráa odhalené skaly. Nové parky boli vedené smeromk neformálnemu parkovému životu na rôzne využitievšetkými skupinami obyvateľov. Program bol zameranýaj na využitie parku ako miesta pre verejnéumenie. Štokholmské parky získali strategickú úlohuv urbanistickom plánovaní, vytvárali sieť zelenev meste, štruktúrovali a prepájali mestské obvody.Hlavné mesto Švédska si v tomto období vybudovaloprvý moderný systém parkov v Európe.Ekologické princípy v tvorbe využívali ako prvíHolanďania. Východiskom krajinnej tvorby sa stalotradičné rešpektovanie prirodzeného environmentua geometrická abstrakcia krajiny poldrov inšpirovanáPietom Mondrianom. V tridsiatych rokoch20. storočia preniesli tieto princípy aj do záhradneja krajinnej tvorby prostredníctvom parkov pre aktívnurekreáciu. Príkladom je Amsterdamský Bos Park(1934 – 1940) 22 , ktorý sa stal „pionierom modernéhoeurópskeho parku a priekopníkom medzinárodnéhoekologického dizajnu“. 23 Vznikol spoluprácou ekologickyzaložených vedcov (geológov, biológov, botanikov,zoológov) a moderných umelcov (architektov,mestských plánovačov) pod vedením Cornelis VanEesteren a Jacop Mulder. Tento rozsiahly park založenýna okraji Amsterdamu bol plánovaný ako súčasťurbanistického rozvoja mesta. Bol založený ako lesnákrajina so širokou ponukou možností na šport a rekreáciu.Krajinné prvky boli realizované na základesúhrnných vedeckých analýz a nie podľa anglickéhoprincípu idealizovanej krajiny. V založenej vegetáciiboli jasne definované priestory pre aktivity. „Ekológiaformovala funkčnosť krajiny a moderné umenie