ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníopäť tvorená striedaním neomietnutého nosnéhosystému s omietnutými plochami výplňového muriva.v súčasnosti sú fasády stavieb po mnohých úpravácha vo veľkej časti ponechané v podobe s viditeľnýmtehlovým murivom.DanubiusArchitektúra Bratislavy na začiatku 20. storočiabola ovplyvnená aj dvoma výraznými smermi – rakúskousecesiou pod vedením Otta Wagnera, ako ajprvkami maďarskej secesie z Budapešti, ktorej hlavnouosobnosťou bol Ödön Lechner. Obidva štýly súv Bratislave zastúpené viacerými stavbami, ktoré vytvorilinajmä zahraniční architekti. Ani priemyselnúarchitektúru neobišiel tento moderný smer, ktorý sak nám dostal cez autora návrhu hlavných budov továrneDanubius.Továreň Danubius bola „v r. 1907 založená maďarskouKomerčnou bankou a niekoľkými českýmipriemyselníkmi,“ 22 ku ktorým sa neskôr pridali Angličania.V Bratislave predstavuje jednu z mála priemyselnýchstavieb, pri ktorých je známe autorstvoarchitektonického návrhu. Julius Mayreder (1860 –1911), viedenský architekt, ktorý bol od roku 1897členom spolku Secession 23 , vytvoril návrh ovplyvnenýpráve dianím vo Viedni a novým štýlom, ktorý siaj v priemyselnej architektúre našiel svoje miesto.v súčasnosti je v závode zachovaná jeho dominantnástavba pradiarne, na ktorej sa prejavujú secesné princípy.Tie vieme rozoznať najmä v použití modernéhonosného betónového systému od známej firmy Pittela Brausewetter a účelnej dispozície, ktoré sú doplnenéo fasádu s dekoratívnymi prvkami, ktoré zjemňujúpriemyselný ráz budovy. Na rozdiel od pradiarne v závodeUhroskej cvernovej továrni na Páričkovej ulici,tu už neboli použité liatinové nosné konštrukcie,ktoré dlho tvorili zaužívaný systém pre niekoľkopodlažnépradiarenské budovy.Hlavná výrobná budova v závode Danubius predstavujedominantnú stavbu, ktorá je vytvorená z jednoduchejkubickej hmoty, ku ktorej sú na nárožiachpristavané veže rôznych pôdorysných rozmerov.Usporiadanie hmoty vychádzalo z dispozície, keďžebolo nevyhnutné zachovať hlavné podlažia voľné prevýrobu, všetky ostatné prevádzky sa tak dostávali nakraj stavby do veží. Prevýšením ich hmoty a ihlanovitýmči valbovým zakončením striech sa vyzdvihloich pôsobenie na objekte. Na fasáde sa prejavuje horizontálnečlenenie stavby rímsami a výrazné ukončeniezvlnenou atikou. Raster okien je prerušovanýdekoračnými prvkami lizén, geometrických zrkadielči nadokenných a podokenných vystúpených ríms.Spolu s bosážou a plastickými prvkami, ktoré bohatočlenia fasádu, vytvára stavba reprezentanta priemyselnejarchitektúry umiernenej vetvy viedenskejsecesie u nás.Priemyselné areály – sľubná budúcnosťZ krátkeho opisu niekoľkých stavieb z Bratislavy, ktorévznikali na prelome storočí, v súčasnosti vieme posúdiť,že mnohotvárnosť tejto časti architektúry je v urbanizmemesta prekvapujúcou neznámou. Mnohé areálysa skrývajú za uzavretými plotmi alebo svoju krajšiutvár ukazujú závodnému dvoru, do ktorého nie každýobyvateľ mesta zavíta. Početné prestavby, ktoré tvoriatypický znak modernizácie priemyslu, sa podpísali ajna výraznej premene fasád zaujímavých industriálnychobjektov, do ktorých tvorcovia a stavitelia vložili najmodernejšietrendy príslušného obdobia. Pozoruhodným,v súčasnosti už takmer zabudnutým faktom je,že továrenské areály poukazovali na prosperitu mesta,a hrdí na ne boli občania, ktorým dávali prácu, a továrnici,ktorí tak dokazovali svoju prosperitu. Na začiatku20. storočia „Prešporok už nie je rekreačné miesto, Penzionopolis,ale rozvíjajúce sa priemyselné, súťaže schopnémesto, ktoré čaká sľubná budúcnosť.“ 24 Vtedajšíhistorik Tivadar Ortvay vyjadril tento názor po úvaheo rozrastaní sa priemyslu v meste, ktorý na prelomestoročí reprezentoval mesto a tým poukazoval na jehoprosperitu, čo dokazuje aj architektonicko-umeleckéstvárnenie najvýznamnejších továrenských budov.1MLYNKA, Ladislav: Technické pamiatky a ich výberdo štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. In: zost.SCHWARCZOVÁ, Anna: Zborník MSPSOP č. 8. Technicképamiatky Bratislavy. Bratislava, Príroda 1985, s. 275 – 280.2MLYNKA, 1985, s. 277.3GREGOR, Pavel: Kultúrnohistorické hodnoty architektonickýchobjektov, ich charakter a interpretácia. In: Metodológia obnovyarchitektonického dedičstva: Vedecký seminár. Bratislava,Slovenská technická univerzita v Bratislave 2000, s. 17.4BALEKA, Jan: Výtvarné umění: Výkladovýslovník. Praha, Academia 1997, s. 78.5DUDÁK, Vladislav – POŠVA, Rudolf – NEŠKUDLA,Bořek: Encyklopedie světové architektury: od menhiruk dekonstruktivismu. 1. vyd. Praha, Miloš Uhlíř – Baset 2000.6DUDÁK, Vladislav – POŠVA, Rudolf – NEŠKUDLA,Bořek: Encyklopedie světové architektury: od menhiruk dekonstruktivismu. 1. vyd. Praha, Miloš Uhlíř – Baset 2000.7POHANIČOVÁ, Jana: Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.8POHANIČOVÁ, Jana: Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.9STADLER, Gerhard A.: Das industrielle ErbeNiederösterreichs: Geschichte, Technik, Architectur.Böhlau Verlag Wien, 2006. 1020 s., tu s. 178.10KŘIVANEC, Karel: Pamätnica bratislavského odboruspolku čsl. inžinierov 1919 – 1927. Bratislava 1929. 150 s.11POHANIČOVÁ, Jana. Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.12KIM, Dong-Woon. J.&P. Coats as a Multinationalbefore 1914. In: Business and Economic Histor,vol. 26, no. 2. Glasgow 1997, s. 526 – 539.13Architektenlixikon, Wien 1770 – 1945. [20.2.2012] dostupné nahttp://agso.uni-graz.at/museum_marienthal/bilder/plaene/0.htm14Schéma konštrukčného systému je uverejnená v PALMER,Marilyn – NEAVERSON, Peter. Industrial archeology: Principlesand practice. 1. vyd. New York: Routledge, 2005. 180 s. str.6615Napríklad vstupný objekt továrne J&P CoatsFerguslie cvernová továreň v Paisley.16J. Fergusson ju vyvodzuje z konštrukcie a nepokladá začíru aplikáciu ľubovoľného množstva ornamentov (zdrojKRUFT, Hanno-Walter: Dejiny teórie architektúry: odantiky po súčasnosť. Bratislava, Pallas 1993, s. 370. )17Ako to bolo na pradiarni továrne Danubius.18Napríklad tabakovej továrne z výskumu GOJDIČ, Ivan –ZVEDELOVÁ, Kristína: Tabaková továreň v Bratislave – jej vývoj,zánik či záchrana? In: edit. KRÁĽOVÁ, Eva Stopy priemyselnéhodedičstva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava, Slovenská technickáuniverzita 2010. s. 116 – 123. Alebo z projektu GREGOROVÁ,Jana: Druhá šanca pre stĺpy z kefovej továrne. [online], 2011.[23.10.2011], http://www.earch.cz/clanek/6642-druha-sancapre-stlpy-z-kefovej-tovarne.aspx?galleryID=19572#fotogalerie a ďalej v texte uvedenými nosnými liatinovými stĺpmiv továrni na patróny na Dúbravskej ceste v Bratislave.19Zlatá kniha mesta Bratislavy. Bratislava 1928. 392 s., tu s. 198.20TURINIČ, Ján 100 rokov Matadora. Bratislava,Slovart 2005. 112 s., tu s. 24.21ČOMAJ, Ján: Petržalka – Engerau – Ligetfalu. 1. vyd.Bratislava, Marenčin PT 2008. 206 s., tu s. 44.22Zlatá kniha mesta Bratislavy. Bratislava 1928. 392 s., tu s. 200.23MORAVÁNSKY, Ákos: Competiting visions: Aestetic Invenitonand Social Imagination in Central European Architecture, 1867 –1918. 1. vyd. London, The MIT Press 1998. 524 s., tu s. 130.24ORTVAY, Tivadar: Ulice a námestia Bratislavy: mesto FrantiškaJozefa. 1. vyd. Bratislava, Marenčin PT 2005. 158 s., tu s.12.ALFA 4 ¦ 2012 41