ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIA38 ALFA 4 ¦ 2012Posledným, ale veľmi významným zdrojom informáciio možných podnetoch, ktoré vplývali na tvorbupriemyselnej architektúry v Bratislave, sú zahraničnépríklady. Investori, ktorí si tu založili továrne, častopochádzali z krajín, kde bol priemysel už dávno etablovanýmodvetvím výroby. Úspešné firmy si zakladalisvoje pobočky aj na území Uhorska, kde našli nielenvýhodnú polohu, ale najmä odberné miesto svojichproduktov. Architektúru často ovplyvňovala stavebnáfirma, architekt či aj objednávateľ, ktorí neboli z domácehoprostredia a často mali za sebou už realizáciunejednej podobnej fabriky vo svojej domovskej krajineči po celom svete. Tieto poznatky tvoria významnýprvok pri možnom analogickom porovnávaní priemyselnejarchitektúry a pôvodu jej tvaroslovných prvkov.Dôležitou premennou v procese tvorby priemyselnejarchitektúry je aj jej konštrukčná a materiálovástránka, ktorá vytvára a determinuje tvarfasád a samotných detailov na stavbe. Všetky tietovplyvy je dôležité sledovať a zohľadniť pri analýzetvaroslovia a dekorácie priemyselných staviebv areáloch Bratislavy.Vybrané priemyselné areály v BratislaveV Bratislave sa zachovalo niekoľko príkladov továrníz konca 19. a začiatku 20. storočia, kde je zachovanýcelý rad budov, ktoré dokladujú samotnú prevádzkuv závode, avšak niekde s nedostatkom ucelenej možnostijej prezentácie. V nasledujúcom texte sa budemvenovať najmä fabrikám, ktoré sú významnými reprezentantmiarchitektúry spred prvej svetovej vojny:továreň na patróny, Uhorská cvernová továreň, závodMATADOR a továreň Danubius.Továreň na patróny Georg RothTováreň na patróny v Bratislave bola založená GeorgomRothom v roku 1870 ako pobočný závod materskejrakúskej fabriky. Firma Georga Rotha vzniklav roku 1867 a po smrti jej zakladateľa sa transformovalana spoločnosť G. Roth AG, ktorá mala vo svojomportfóliu viedenskú muničnú fabriku s oceliarňoua zlievarňou, fabriky na pušný prach vo Lichtenwörtea Felixdorfe 9 . Bratislavská pobočka vznikla na okrajimesta, na mieste jedného z najväčších mlynov na potokuVydrica (v súčasnosti Dúbravská cesta), a pretobol vodný zdroj energie najskôr jediným v závode.Podobu najstarších budov vieme dnes odčítať z dobovéhovyobrazenia 10 , ktoré zaznamenáva závod približnezo stavu z prvej tretiny 20. storočia, keď malatováreň najvyššiu produktivitu vďaka prvej svetovejvojne. Zo zobrazenia vyplýva tvar stavieb, ktorémali prevažne sedlovú strechu veľkorozmerové bočnépresvetlenie a výrobné haly veľkých rozmerov ajpresvetlenie svetlíkmi na streche. Väčšina stavieb,ktoré neslúžili administratíve a bývaniu, boli jednopodlažné,čo súviselo najmä s funkciou muničnejtovárne. Z dochovaných stavieb, ktoré sa nachádzajúdodnes na tomto mieste, si vieme urobiť predstavuo zdobnosti fasád výrobných objektov. „Neomietanétehlové murivo, kontrastujúce s omietanou fasádou,špecifický tehlový ornament na štítoch a v podstreší,pripomínajúci oblúčkový vlys, spolu s veľkými presklenýmiplochami okien sa stali základom modernéhofeiglerovského dizajnu priemyselných budova v rôznych variáciách sa objavovali i na ich ďalšíchrealizáciách.“ 11 Práve známej staviteľskej rodine Feiglerovcovsa pripisuje autorstvo mnohých výrobnýchstavieb v závode.Konštrukčný systém najväčšej výrobnej haly, ktorábola z väčšej časti narušená pri bombardovaní, tvorínosný systém veľmi štíhlych liatinových stĺpovs jednoduchou pätkou, na ktorej je položené profilovanésedlo a drevený prievlak. Všetky prvky spolutvoria vývojovú etapu medzi používaním klasickéhomurovaného systému s drevenou strešnou konštrukcioua moderným systémom, ktorý bol celý zo železa.Kombinácia dvoch materiálov poukazuje na používanienových techník a materiálov s využitím znalostía tradície spracovania dreva.Z fasád výrobných stavieb dodnes zachovanýchvieme odčítať, že boli dekorované bohatým kombinovanímkladenia tehál, ktoré vytváralo charakteristickúčrtu priemyselných stavieb tohto obdobia.Podobné príklady sa nachádzajú v Rakúsku, odkiaľpochádza aj zakladateľ továrne. Tento „priemyselnýštýl“ vychádzal z konštrukčného systému, ktoréhonosné prvky vystupovali na fasáde vo forme tehlovýchpilastrov a nenosné tenšie steny boli omietanébledým náterom. Zároveň autori stavieb vedeli rôznymusporiadaním tehál vytvoriť jemnú dekoráciuv oblasti podstrešných ríms a štítov. Spolu so zvýraznenýmtehlovým nadpražím a parapetom otvorovtvorili kompozíciu fasády, ktorá zjemňovala industriálnyráz areálu.CvernovkaPôvodnými zakladateľmi továrne boli dve spoločnosti– viedenská firma Richter & Salcher (Juraj Richtera Jozef Salcher) a anglická spoločnosť na výrobu nitíJ. & P. Coats. Tieto spoločnosti sa spolu nestretli prvýraz, v roku 1889 sa obe firmy stali vlastníkmi textilnejtovárne vo Wilhelmsburgu. Uhorská cvernová továreňbola 26. továreň založená firmou J. & P. Coats.mimo územia Veľkej Británie a zároveň bola jedinouvo vtedajšom Uhorsku (Richter & Salcher vlastnili50 % podiel a J. & P. Coats. 25 % podiel spoločnosti).J. & P. Coats. založili až 53 tovární po celomsvete mimo svojej domovskej krajiny a predstavovalina trhu jednu z najväčších textilných spoločností. Odroku 1923 sa spoločnosť J. & P. Coats. stala vlastníkomfirmy Richter & Salcher. 12 Samotná Uhorskácvernová továreň v Bratislave sa rozprestiera medziulicami Páričková, Svätoplukova a Košická ulica, nabývalom území mnohých dunajských ramien.