ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníhistorické svedectvo priemyselnej architektúry, napriektomu, že pamiatkovo chránené sú len niektorésolitéry. V samotných areáloch sa nachádza rozmanitáskupina stavieb, ktoré absorbovali množstvonielen domácich, ale aj importovaných podnetov.Vplyvov, ktoré súviseli s tvorbou priemyselnýchstavieb v prihraničnej Bratislave, bolo niekoľko.Okrem importu podnetov zo zahraničia, čo súviselonajmä s polohou mesta, sa tu prejavila aj tendenciapoužívať mnohé architektonické štýly, ktoré sav danom období pripisovali k určitej funkcii, či tvoriťv niektorom z nových prúdov, ktoré začali vznikaťnajmä na sklonku 19. storočia. „Podnety z krajínbezprostredných susedov, ale i z krajín vzdialenýchsa tak spolupodieľali na pluralitnom charaktere architektúry,ktorá zväčša hľadala vzory v minulosti,opierajúc sa o tradície, ale v mnohých ohľadoch bolai novátorská, inovačná aj invenčná zároveň či jednoduchomoderná.“ 7Bratislavské fabriky zakladali v tomto období najmäzahraniční investori, čo sa nepriamo prejavilo ajv ich architektúre. Neraz zohrali nemalú úlohu nakonečnom výzore stavieb aj ich objednávatelia – továrnicia architekti či stavitelia. „Éra rozvoja priemyslua dopravy sa tak spájala s finančne silnýmiinvestormi, ktorí síce priamo nezasahovali do architektonickéhoprocesu, ale stavby predovšetkýmštedro financovali. Na druhej strane náročnosťa novosť ich požiadaviek na samotnú architektúrusa stala permanentnou výzvou pre architektov, ktorýmsa otvorilo široké pole pôsobnosti a priestor nainováciu a modernizáciu v používaní progresívnychstavebných materiálov, konštrukcií či stavebnýchpostupov.“ 8 Továrne majú známeho objednávateľa,no architekti a stavitelia ostávajú často neznámoupremennou v procese identifikácie okolností vznikujednotlivých stavieb. Úzky vzťah medzi architektoma staviteľom, ako aj spojenie projekčnej a staviteľskejčinnosti firiem sa stali jedným z významnýchdeterminantov tvorby priemyselnej architektúrya jej štýlových prvkov.Pri bádaní po okolnostiach, ovplyvňujúcich návrhtovárne, a podnetov, ktoré mohli ovplyvniť jej architektonickústránku, sú nápomocné najmä historickéarchívne pramene, ktoré dokladujú vývoj areálu.Z archívov samotných podnikov sa často nezachovaloveľa z pôvodných dokumentov, čo bolo najčastejšiespôsobené požiarom, sťahovaním či zánikomtovárne a následne samotnou stratou dokumentov,ktoré sa zväčša len ťažko hľadajú. Napriek tomu saniektoré čiastkové spisy či ojedinele i celé dokumentácienachádzajú v archíve mesta Bratislavy a v archívochv Maďarsku. Z pôvodných plánov sa dá vyčítaťnielen dispozícia a výraz fasád, ale aj možnéautorstvo stavieb či meno stavebnej firmy, ktoráprojekt realizovala.Druhým zdrojom informácií je podniková literatúra(časopisy, výročné knihy a i.), ktoré informujúo modernizácii závodu, prípadne podávajú svedectvopomocou historických fotografií a výpovedí dlhoročnýchzamestnancov o dianí vo fabrike. Nápomocnésú aj mapové pramene pri určovaní a spresňovaníetapizácie výstavby, ktorá v závode prebiehala a taksa často stávajú jediným dokladom datovania vznikujednotlivých budov.Mlyn s výrobnou halou v závode MATADORZdroj: autorka, 2010ALFA 4 ¦ 2012 37