ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIATvaroslovie a dekoráciabratislavských továrníArchitektúra vybraných tovární z prelomu 19. – 20. storočiaVeronika Kvardová36 ALFA 4 ¦ 2012Za najdôležitejšie pamiatkové hodnoty priemyselných(t. j. výrobných) objektov a areálov môžemevo všeobecnej rovine pokladať hodnotu historickéhodokumentu, spoločenskú či primárne technickúhodnotu. Vychádza to z predpokladu, že v priemyselnýchareáloch je možné odvnímať technologickýtok výroby, ktorý dokladuje technickú vyspelosťdanej spoločnosti v určitom čase. Aj konštrukčnáči materiálová realizácia jednotlivých stavieb námpodáva svedectvo o technickom pokroku na polistavebníctva. Pamiatky výroby sú podľa etnografaLadislava Mlynku definované „… ako výsledok a súčasneaj zdroj technickej práce, ktorých hodnota jevyjadrená v strojovom a inom technickom zariadeníobjektu (tzv. priemyselné pamiatky)“. 1 V poslednýchrokoch je priemysel na ústupe a s ním sa stráca ajnajhodnotenejšia súčasť mnohých priemyselnýchstavieb, ktorou je technické a technologické zariadenieobjektu. Mlynka sa súčasne zamýšľa nad objektmi,v ktorých sa nezachovalo strojové vybavenie,prípadne bolo viackrát modernizované a s objektomtvorí nesúrodý celok. Dospel k záveru, že „… tietopamiatky je totiž vo väčšine prípadov potrebné chápaťako pamiatky architektonické, prípadne historickéa o technickej hodnote možno hovoriť ako o sekundárnej“.2 Samotné priemyselné stavby tak majúsvoje nezameniteľné hodnoty aj z architektonickoumeleckéhohľadiska, teda „… umeleckého zámerua jeho vyjadrenia, slohovosti, štýlovosti, kvalitykompozične artikulačných vlastností“. 3 Práve toutostránkou priemyselnej architektúry, ktorá doterazstála na okraji odborného záujmu, sa bude zaoberaťnasledujúci príspevok.Definovanie pojmov tvaroslovie a dekoráciaVýrazová stránka historickej priemyselnej architektúrysa posudzuje najmä cez tvaroslovie a dekoráciu.Dekorácia je „… vyzdobenie; výraz obecne označujecelkovú zdobenú predstavu a realizáciu tejto predstavyna ploche, telese, v priestore a podobne. Dekoráciamôže byť uplatnená napríklad na fasádach…“ 4 ,zjednodušene ju môžeme nazvať ako „… súhrn všetkýchozdobných systémov na určitej ploche alebopriestore“. 5 Dekorácia sa zameriava na ozdobnosť,ktorá nie je nutne podmienená symbolickou zložkou.S ňou sa úzko spája aj výraz architektonické tvaroslovie,ktoré predstavuje„… súhrn tvarov a názvov článkovania architektúr;je možno rozoznávať tvaroslovie podľa rôznych architektonickýchslohov…“ 6 Na konci 19. storočia až doprvej svetovej vojny nie je možné hovoriť o prevládajúcomslohu alebo architektonickom smere, keďže napoli architektúry panovala mnohoštýlovosť. Je všakmožné vyjadrovať sa k jednotlivým tvaroslovnýmčlánkom architektúr a ich zakomponovaniu do celku,ktoré vytvárajú autorovu predstavu, či odzrkadľujúaktuálny architektonický názor.Vplyvy a podnetyBratislava – ako jedno z najpriemyselnejších centieruhorskej časti monarchie – predstavuje reprezentujemesto, ktoré zažilo veľký stavebný rozmach na prelome19. a 20. storočia najmä vďaka priemyslu a doprave.Dodnes sa tu nachádza široká škála zachovanýchindustriálnych stavieb z tohto obdobia, ktoréprinieslo niekoľko významných továrenských areálovdo urbanizmu mesta. Tie sú dnes pokladané za