ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIASecesná továreň na výrobu munície Foto: Nina BartošováElektrocentrála bývalého cukrovaru, neskôr starejvýrobne Vistry z roku 1943, stavebná firma Pittela Braussewetter. Súčasný stav Foto: Nina Bartošovákúpalisko – vypovedajúce o vyspelosti koncepcie zástavby.Historická dynamitka bola príkladom, v ktoromdobové predstavy o formovaní priemyselnýchareálov realizovali miestni stavitelia, pridávajúci doarchitektúry vrstvu domáceho vplyvu. Rovnako, akoto bolo v Nobelových továrňach inde vo svete.Druhá etapa je neoddeliteľná od osobnosti VladimíraKarfíka, ktorému vďačí za svoj význam. Karfík,architekt pracujúci dlhé roky pre Baťu, mal jasnépredstavy o koncipovaní továrne aj robotníckych kolónií.Aj v Baťových závodoch možno odčítať svetovévplyvy. V tomto prípade je vzor jasnejší – Záhradnémesto Ebenezera Howarda. „Na obytných sídliskáchnadväzujúcich na chemické závody – VISTRA, Mierovákolónia, Biely kríž – v malom uplatňuje konceptzeleného mesta, podobne ako to bolo v Zlíne. Ideo súbory funkcionalistickej architektúry s parkovýmprostredím vo verejných dvoroch, so športoviskamivnútri blokov, s tichým oddychovým parkom a detskýmiihriskami, zväčša medzi riadkovou alebo blokovouzástavbou. 49 “ Karfík vďaka skúsenostiam odBaťu uskutočnil v dynamitke to, čo za Nobelovej érybolo len prevzatím dobových štandard a výrobnýchnadväzností – zrealizoval jasnú koncepciu výrobnéhozávodu, ako aj robotníckych kolónií. Na rozdiel odprvej z porovnávaných etáp, corbusierovským spôsobomaplikuje univerzálne platné formy bývania,predtým použité v Zlíne.Vývoj závodu je z urbanistického hľadiska nesmiernezaujímavý, umožňuje sledovať tendencie vývojapriemyselných podnikov a s nimi súvisiacimi obytnýmikolóniami, spôsobom, akým nám to asi žiadeniný závod na našom území neponúka. Dnes vo veľkejmiere chátrajúci areál sa, bez poznania vrstiev rôznorodýchsúvislostí, javí ako územie poznačené toxickýmichemikáliami, ktoré doň dlhé roky vsakovali. Prezhodnotenie súčasného stavu a hodnôt je príhodnejšievidieť v ňom územie, ktoré dlhé roky vstrebávalorôzne vplyvy a názory na priestorové a tvarové tendencie,a v jeho histórii sa objavila nie jedna, ale dvevýznamné etapy architektonicko-urbanistických koncepcií,kde na jednej strane stojí výroba priemyselnéhopodniku a na druhej obytné zóny. Skutočnosť,že sa z pôvodného Nobelovho závodu už veľa nezachovalo,nie je z hodnotového hľadiska úplne negatívnymprvkom, ale typickým znakom ustavične satransformujúceho – či už progresom výroby, aleboaj občasnými explóziami – areálu na výbušniny a nienutne straty jeho hodnôt. Možno teda tvrdiť, že svojvýznam majú všetky vývojové etapy, ako súčasť súvisléhovývoja a doklad jeho kontinuity, ktorá bolaukončená až po revolúcii, od kedy areál v malej mierevyužitý chátra.Súčasná situácia, keď v areáli prebiehajú búraciepráce a hmotné doklady historicky významnéhopodniku sa veľmi rýchlo nenávratne strácajú, jekategorizácia a analýza zachovaných fyzických hodnôtprioritná – je možné, že reálna možnosť podchyteniavýznamu areálu, v takej miere, ako je to eštev súčasnosti možné, nebude už dlho aktuálna. Aby saznížilo riziko, že určité vývojové etapy areálu budú nazáklade jednosmerného hodnotenia, či už z hľadiskahodnoty veku, typológie architektúry a i., potlačené,je podnetné podporiť výsledky výskumu zahraničnýmipríkladmi Nobelových dynamitiek, ktoré spolupredstavujú továrne stojace pri zrode nového typupriemyslu moderných výbušnín. Napriek tomu, žejednotlivé areály založené Nobelom koncom 19. storočiasa transformovali rôznymi smermi, z porovnaniasituačných plánov je zrejmé, o akú významnú prevádzkuv prípade Bratislavy šlo. Z hľadiska ďalšiehovyužitia chemicky zaťažených areálov sú prijateľnédve možnosti, buď, ako v príklade továrne v Ardeer(Škótsko) sa vyrábajú výbušniny a chemické látkydodnes, alebo – ako dynamitka v Paulilles (Francúzsko)alebo v Aviglinana (Taliansko), areály fungujúako múzeá. V prípade dnešného územia Istrochemuby bolo možné zvážiť kombináciu obidvoch funkcií,ktoré by mohli využiť potenciál závodu a konvertovaťobjekty, ktorých rôznorodá škála sa dodnes zachovala,na ďalšie využitie – napríklad aj tak, ako touž navrhol ateliér BKPŠ projektom kancelárie v jednejz vodných veží, z ktorých druhá naďalej chátrav rámci územia továrne.Výskum bol financovaný grantom Programuna podporu mladých výskumníkov STU.34 ALFA 4 ¦ 2012