VÝSKUM NAVRHOVANIASecesná továreň na výrobu munície Foto: Nina BartošováElektrocentrála bývalého cukrovaru, neskôr starejvýrobne Vistry z roku 1943, stavebná firma Pittela Braussewetter. Súčasný stav Foto: Nina Bartošovákúpalisko – vypovedajúce o vyspelosti koncepcie zástavby.Historická dynamitka bola príkladom, v ktoromdobové predstavy o formovaní priemyselnýchareálov realizovali miestni stavitelia, pridávajúci doarchitektúry vrstvu domáceho vplyvu. Rovnako, akoto bolo v Nobelových továrňach inde vo svete.Druhá etapa je neoddeliteľná od osobnosti VladimíraKarfíka, ktorému vďačí za svoj význam. Karfík,architekt pracujúci dlhé roky pre Baťu, mal jasnépredstavy o koncipovaní továrne aj robotníckych kolónií.Aj v Baťových závodoch možno odčítať svetovévplyvy. V tomto prípade je vzor jasnejší – Záhradnémesto Ebenezera Howarda. „Na obytných sídliskáchnadväzujúcich na chemické závody – VISTRA, Mierovákolónia, Biely kríž – v malom uplatňuje konceptzeleného mesta, podobne ako to bolo v Zlíne. Ideo súbory funkcionalistickej architektúry s parkovýmprostredím vo verejných dvoroch, so športoviskamivnútri blokov, s tichým oddychovým parkom a detskýmiihriskami, zväčša medzi riadkovou alebo blokovouzástavbou. 49 “ Karfík vďaka skúsenostiam odBaťu uskutočnil v dynamitke to, čo za Nobelovej érybolo len prevzatím dobových štandard a výrobnýchnadväzností – zrealizoval jasnú koncepciu výrobnéhozávodu, ako aj robotníckych kolónií. Na rozdiel odprvej z porovnávaných etáp, corbusierovským spôsobomaplikuje univerzálne platné formy bývania,predtým použité v Zlíne.Vývoj závodu je z urbanistického hľadiska nesmiernezaujímavý, umožňuje sledovať tendencie vývojapriemyselných podnikov a s nimi súvisiacimi obytnýmikolóniami, spôsobom, akým nám to asi žiadeniný závod na našom území neponúka. Dnes vo veľkejmiere chátrajúci areál sa, bez poznania vrstiev rôznorodýchsúvislostí, javí ako územie poznačené toxickýmichemikáliami, ktoré doň dlhé roky vsakovali. Prezhodnotenie súčasného stavu a hodnôt je príhodnejšievidieť v ňom územie, ktoré dlhé roky vstrebávalorôzne vplyvy a názory na priestorové a tvarové tendencie,a v jeho histórii sa objavila nie jedna, ale dvevýznamné etapy architektonicko-urbanistických koncepcií,kde na jednej strane stojí výroba priemyselnéhopodniku a na druhej obytné zóny. Skutočnosť,že sa z pôvodného Nobelovho závodu už veľa nezachovalo,nie je z hodnotového hľadiska úplne negatívnymprvkom, ale typickým znakom ustavične satransformujúceho – či už progresom výroby, aleboaj občasnými explóziami – areálu na výbušniny a nienutne straty jeho hodnôt. Možno teda tvrdiť, že svojvýznam majú všetky vývojové etapy, ako súčasť súvisléhovývoja a doklad jeho kontinuity, ktorá bolaukončená až po revolúcii, od kedy areál v malej mierevyužitý chátra.Súčasná situácia, keď v areáli prebiehajú búraciepráce a hmotné doklady historicky významnéhopodniku sa veľmi rýchlo nenávratne strácajú, jekategorizácia a analýza zachovaných fyzických hodnôtprioritná – je možné, že reálna možnosť podchyteniavýznamu areálu, v takej miere, ako je to eštev súčasnosti možné, nebude už dlho aktuálna. Aby saznížilo riziko, že určité vývojové etapy areálu budú nazáklade jednosmerného hodnotenia, či už z hľadiskahodnoty veku, typológie architektúry a i., potlačené,je podnetné podporiť výsledky výskumu zahraničnýmipríkladmi Nobelových dynamitiek, ktoré spolupredstavujú továrne stojace pri zrode nového typupriemyslu moderných výbušnín. Napriek tomu, žejednotlivé areály založené Nobelom koncom 19. storočiasa transformovali rôznymi smermi, z porovnaniasituačných plánov je zrejmé, o akú významnú prevádzkuv prípade Bratislavy šlo. Z hľadiska ďalšiehovyužitia chemicky zaťažených areálov sú prijateľnédve možnosti, buď, ako v príklade továrne v Ardeer(Škótsko) sa vyrábajú výbušniny a chemické látkydodnes, alebo – ako dynamitka v Paulilles (Francúzsko)alebo v Aviglinana (Taliansko), areály fungujúako múzeá. V prípade dnešného územia Istrochemuby bolo možné zvážiť kombináciu obidvoch funkcií,ktoré by mohli využiť potenciál závodu a konvertovaťobjekty, ktorých rôznorodá škála sa dodnes zachovala,na ďalšie využitie – napríklad aj tak, ako touž navrhol ateliér BKPŠ projektom kancelárie v jednejz vodných veží, z ktorých druhá naďalej chátrav rámci územia továrne.Výskum bol financovaný grantom Programuna podporu mladých výskumníkov <strong>STU</strong>.34 <strong>ALFA</strong> 4 ¦ <strong>2012</strong>
Závod Dynamit Nobel v BratislavePohľad na bývalý areál Dynamit Nobel, dnesIstrochem z roku 2010, pred demolačnými prácamiprebiehajúcimi v súčasnosti Foto: Nina Bartošová1SCHÜCK, Henrik – SOHLMAN, Ragnar: Nobel. Dynamit/Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 125 (Tento údajrovnako dokladá aj zápis magistrátnom protokole mestaz 23. 10. 1873, nachádzajúci sa v Archíve hl. mesta).2Zo súčasných odborníkov treba spomenúť prof. FiF UK, RomanHolca, ktorý sa orientuje na význam z pohľadu politickosociálnehoa hospodárskeho. Na zachovaní všeobecnýchpoznatkov týkajúcich sa histórie podniku pracuje bývalý archivára historik závodu, Ján Turinič a v neposlednom rade trebaspomenúť historičku Vieru Obuchovú z MÚOP, ktorá vydalaniekoľko publikácií orientovaných na hodnoty priemyselnéhodedičstva. Jana Šulcová z PÚ SR, pracovala v spoluprácis Jánom Turiničom na pamiatkovom výskume areálu, s cieľomzapísať najvýznamnejšie stavebné objekty do zoznamukultúrnych pamiatok. O zhodnotenie významu dynamitkyako chemického závodu, sa v minulosti zaslúžil niekdajšíriaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV, Mikuláš Gregor.3S výnimkou jednej až dvoch drobných stavieb.Pretože momentálne prebiehajú v areáli rozsiahlebúracie práce, nie je isté, či ešte stoja.4Niektoré zdroje uvádzajú až 80 továrnípostavených po celom svete.5CHOAY, Françoise: Urbanisme. In: MERLIN, Pierre, CHOAY,Françoise (ed.), Dictionnaire de l‘urbanisme et de l‘aménagement,Paris, PUF, coll, 2009, éd. revue et augmentée, s. 855.6LUKÁČOVÁ, Elena – POHANIČOVÁ, Jana: Rozmanité19. storočie. Bratislava, Perfekt 2008. s. 100.7LUKÁČOVÁ, Elena – POHANIČOVÁ, Jana: Rozmanité19. storočie. Bratislava, Perfekt 2008. s. 100.8BARTA, Eugent: Regulácia mesta. In: Bratislava –hlavné mesto Slovenska. Basel 1943, s. 23 – 36.9Názvy uvádza mapa Bratislavy z rokov 1894 – 1895(Zdroj: Archív GKU Bratislava).10LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008.11SACCO, Sergio – GIGI Richetto: Il DinamitificioNobel di Avigliana. Valle di Susa, P. Melli 1991.12Samotná výroba nitroglycerínu v menšom množstveje pomerme jednoduchá, problematickejšou nastáva priveľkovýrobe, nakoľko je táto chemická látka veľmi výbušná.13SCHÜCK, Henrik – SOHLMAN, Ragnar: Nobel.Dynamit/ Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 101.14Na výrobu nitroglycerínu je potrebná kyselina dusičná,kyselina sírová a glycerín. Kyselina dusičná sa získava z liadku(soľ kyseliny dusičnej). Glycerín je veľajší produkt, ktorývzniká pri výrobe sviečok, získava sa so živočíšneho tuku.15Ulf Larsson uvádza, že Nobel neraz cestovals príručnou batožinou plnou vzoriek dynamitu, ktorépredvádzal potenciálnym obchodným partnerom.16LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 93.17LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation. ScienceHistory Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 102.18BARTOŠOVÁ, Nina. 2011. Nobelova dynamitka v Paulilles –Prikrášlená spomienka? [DVD-ROM] In: BARTOŠOVÁ,Nina – HOŘICKÁ, Jana (eds.). 2011. Průmyslové dědictvína hraně. Zborník konferencie. Praha, ČVUT, 2011.19LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 130.20LUNDSTRÖM Ragnhild: Alfred Nobel‘s Dynamite Companies[online]. 27. 5. 2003 [cit. <strong>2012</strong>-03-10]. Dostupné na: http://www.nobelprize.org/alfred_nobel/biographical/articles/lundstrom/21GREGOR, Mikuláš. Technické dejiny bratislavskejdynamitky. In: Technický obzor slovenský, IX. 1945, str. 36.22ZERVAN, František. Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 11.23Parná železničná doprava fungovalav Bratislave už od roku 1848.24TURINIČ, Ján: Dynamit Nobel. Zbierka dokumentovz histórie spoločnosti Dynamit Nobel Bratislavaz rokov 1873 – 1951. Bratislava: Istrochem, 2000.Lokácia: Univerzitná knižnica v Bratislave.25Výzkumné centrum průmyslového dědictví. DynamitkaNobel. Databáze objektů [online]. FA ČVUT v Praze,<strong>2012</strong> [<strong>2012</strong>-02-15]. Dostupné na: https://registr.cvut.cz/registr/karta.php?zaznam=V00409126SCHÜCK, Henrik, SOHLMAN, Ragnar: Nobel. Dynamit/Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 107.27SZOJKA, Ladislav. Bratislava a železnice. Železnicev Bratislave do roku 1918. Bratislava, HMH 201. s. 228.28OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009.29ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 11.30OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009.31ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 18.32OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009, s. 200.33OBUCHOVÁ, Viera – JANOVÍČKOVÁ, Marta.Každodenný život a bývanie v Bratislavev 19. a 20. storočí. Bratislava, Marenčin <strong>2012</strong>.34LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 70.35GREGOR, Mikuláš. Technické dejiny bratislavskejdynamitky. In: Technický obzor slovenský, IX. 1945, s. 37.36Explózie zažila dynamitka až v polovici 20. storočia.37ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 20.38HRDINA, Miroslav: Architektúra na Slovenskuv 40. rokoch 20. storočia. [príloha dizertačnejpráce] FiF UK, Bratislava 2008, s. 65.39KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 140.40HRDINA, Miroslav: Architektúra na Slovensku v 40. rokoch20. storočia. [príloha dizertačnej práce] FiF UK, Bratislava 200841KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 141.42SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.43MRÁZOVÁ, Dobroslava: Architektúra Vladimíra Karfíkapo 2. svetovej vojne. In: Projekt, XLIII, 2011, č. 4, s. 19 – 28.44HRUBÝ, Josef et al. Poznámky k bytové dvouletce. In:Architektura ČSR, roč. IX., 1950, č. 5/6, s. 144 – 149, tu s. 148.45KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 145.46DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: ArchitektúraSlovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 410.47SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.48v súčasnosti patrí podniku Duslo, a. s., Šaľa,ako odštepný závod Istrochem. Predtým malnázov Chemické závody Juraja Dimitrova.49SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.<strong>ALFA</strong> 4 ¦ <strong>2012</strong> 35