ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Závod Dynamit Nobel v Bratislaves hrajúcimi sa deťmi a spálne boli orientované do ulice.Z technickej stránky boli domy na vysokej úrovni,disponovali ústredným kúrením, etážovou šachtoupre odpad, akú môžeme vidieť v bytových domochv zahraničí. Konštrukčnou zaujímavosťou boli liatebetónové bezrámové stropy s celkovou hrúbokou len25 cm. Súčasťou kolónie bola občianska vybavenosť –obchody aj prvá panelová škola v Československu:„Na želanie námestníka ministra školstva profesoraHučka sme navrhli a realizovali prvú panelovú školuu nás v Mierovej kolónii v Bratislave. Mojím spoluautorombol opäť docent Harvančík. Škola prinieslaokrem konštrukčných aj rad ďalších noviniek – malau nás prvé, štvorcové učebne’ veľké 8,1 x 8,1 metrov,takzvane bilaterálne osvetlené z dvoch protiľahlýchstrán, s oknami a nadsvetlíkom na strednej chodbe.Dvojstranné osvetlenie bolo potrebné vzhľadom naväčšiu šírku učebne. Podobnú myšlienku neskôr podľatohto vzoru použili na škole v štvrti Lesná v Brne. Vzalisi vzor z našej školy v Bratislave. 45 “Obytná kolónia Biely kríž (projekt 1946 – 1947)zrealizovaná o niečo neskôr ako Mierová kolóniabola riešená v podobnom duchu. Trojica trojsekciovýchdvojposchodových obytných domov je pôdorysnerozostavená do tvaru písmena U, ktorá podobneako Mierová kolónia nadviazala na už existujúcuzástavbu a využila súčasne vzrastlú zeleň v rámciúzemia. Každá sekcia má na poschodí tri byty, z ktorýchsú dva štvorizbové a jedna dvojgarsónka. Tukvalitu bývania dopĺňala okrem spomenutej zeleneaj vybavenosť: nachádzalo sa tu napríklad nákupnécentrum, detské jasle alebo lekárska ambulancia.„Kolónia Biely kríž ako jedna z prvých povojnovýchrealizácií na Slovensku rozvinula aplikáciu štandardizovanýchstavebných dielov a typizovaných projektovv obytnej výstavbe. 46 “ Karfíkov architektonický názor,vyprofilovaný skúsenosťami u Le Corbusiera, neskôru Wrighta v Spojených štátoch a tiež v Chicagu, dostalipriestor prejaviť sa vo forme modernej čistejfunkcionalistickej architektúry prostredníctvom prácepre priemyselníka Tomáša Baťu. V Bratislave sazlínska etapa Karfíkovej tvorby premietla na Slovenskopráve vďaka projektovaniu Závodu mieru. „Celýkomplex spolu s nadväzujúcimi investíciami do výstavbyobytných sídlisk pre zamestnancov, dosahujesolídnu architektonickú úroveň. Je dôkazom toho, žeaj priemyselná architektúra so zložitou prevádzkouchemického závodu, môže vytvoriť pôsobivý celok 47. “Konfrontácia dvoch etápZa obdobie takmer 140 rokov svojej existencie, prešielbývalý závod bývalej dynamitky 48 nespočetnýmmnožstvom transformácií: výrobných, majetkovo-právnycha spoločensko-hospodárskych. Obrovskákapacita výroby na rozľahlej pôdorysnej plochea množstvo ľudí, ktorí v ňom pracovali, sa výraznoumierou premietla v urbanizme mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorá má, pochopiteľne, širší dosahv celomestskom meradle. Odhliadnuc od toho,aký význam má závod z hľadiska chemického priemyslu,v ktorom počas viacerých etáp svojho fungovaniazaujímal poprednú úlohu, koncepcie jehopriestorového plánovania vykresľujú ďalšiu dimenziu.Na jednej strane tu stál výrobný areál, respektíveareály, na druhej strane robotnícke kolónie, ktoréboli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Dynamitka fungovalaako mesto v malom merítku, konkretizovalaurbanistické predstavy o zónovaní funkcií. Architektúravýrobnej časti formálne sledovala prevádzkovépožiadavky a v protipóle k nej robotnícke kolónie definovalipredstavy bývania pracujúcej vrstvy.Prvá z porovnávaných etáp je – v súčasnosti, žiaľ,už viac v dokumentácii ako v skutočnosti – ukážkouhistoricky významného areálu na našom území, ktoréhovýstavba sa odvíjala od určitých urbanistickýchpredpokladov. Napriek tomu, že A. Nobel pri jehovýstavbe neaplikoval jednoznačne konkrétny modelplánovania priemyselnej zóny, dá sa s istotou tvrdiť,že ho dobové tendencie a predstavy o vzťahu továrnea bývaní jej zamestnancov ovplyvnili. Owen,Ruskin, Morris, Fourier, Marx alebo Engels – filozofia myslitelia 19. storočia, prispeli k tomu, že sa vyvinulnový typ bývania pre pracujúcich, vzdialený odprvých nehygienických tmavých obydlí ilustrujúcichprvé roky nástupu priemyslu a nastavil sa hygienickýa sociálny štandard, od ktorého sa v 20. storočí vyvinulosociálne bývanie. Napriek tomu, že na našomúzemí nebola tradícia vo výstavbe robotníckeho bývaniaa vybavenosti, historické plány jasne dokladajúprvky – ako napríklad park, kasíno, škola, neskôrMierová kolónia, pred tým kolónia Vistra.Objekt od Vladimíra Karfíka. Súčasný stavFoto: Nina BartošováMierová kolónia, predtým kolónia Vistra.Objekt typu „B“ od Vladimíra Karfíka. Súčasný stavFoto: Nina BartošováVýkres juhovýchodnej fasády obytného domu kolónieBiely kríž, typ „B“ od architekta Vladimíra KarfíkaZdroj: Archív hlavného mesta SR Bratislavy, ÚHA –kr. 565 – Obytné domy CHZJD, TYP B, parc. č. 13175 – 7ALFA 4 ¦ 2012 33