ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Závod Dynamit Nobel v BratislaveVýkres objektov súvisiacich s výrobou elektriny s typickýmizemnými valmi z roku 1911, podpísaný Sándor FeiglerZdroj: Archív hlavného mesta SR Bratislavy, Plány ÚHA, kr. 2316bol vyriešený proces nitrácie, ktorý využíval gravitáciu.Továreň v Ardeer, mala napríklad vybudované tzv.nitroglycerínové vŕšky. Nitračný dom sa nachádzal navrchu, z ktorého boli potrubím vedené nitroglycerína zvyškové kyseliny do odstredivky a čističky. Rovnakoaj továreň v Paulilles využívala svahovitý terén natento proces. Plány továrne v Nórsku zasa dokumentujú,že nitrácia prebiehala v rámci dvoch objektov,prvý mal tri úrovne – samotná nitrácia prebehla nanajvyššej úrovni, nižšie boli dve odstredivky a podnimi bezpečnostné záchytné nádrže.Z neskoršej dokumentácie, ktorú uvádza MikulášGregor, vyplýva 35 , že spôsob nitrácie bol podobný príkladuz Nórska, čo je logické v súvislosti s rovinatýmterénom. Najstaršie zachované plány výrobu, nachádzajúcesa v Archíve hlavného mesta SR Bratislavy,predstavuje napríklad výrobňa kyseliny sírovej, z roku1892, podpísaná Ľudovítom Eremitom. Znázorňujeobjekt kombinujúci tehlové murivo v prízemnej časti,na ktorú nadväzuje ľahká latová konštrukcia. Objektje zastrešený drevenou sedlovou strechou. Priestorovézobrazenie z deväťdesiatych rokov 19. storočiazobrazuje celý výrobný areál zo severozápadného pohľadu.Väčšina objektov dokumentovaných na záberesa už nezachovala, ale v pravom dolnom rohu vidieťobjekt bývalého kasína. Okrem jednoduchej drevenejkonštrukcie skladu liadku, dokumentovaná ajvýkresom z roku 1891, je väčšina objektov murovanáa minimálne architektonicky členitá. Siluetu továrnedopĺňa niekoľko komínov a vodná veža. Detailnejšiefotografie z konca 19. storočia, ktoré patrili archívuzávodu, zobrazujú stavby s fasádou z pohľadovéhomuriva, v osiach vertikálne členenou vystupujúcimmurivom, s oblúkovito ukončenými vysokými oknami,s tabuľkovou výplňou. Ďalšie, tvarovo podobné stavbysú omietnuté. Doteraz sa nezachovali. Pod jednotlivýmiplánmi je okrem Ľudovíta Eremita podpísanýi Moritz Sprinzl. Dokumentácia potvrdzuje, že išloo továreň významnú, ktorá bola v tejto etape pomernejasne koncipovaná a jej architektúra vykazovalatypické znaky priemyselnej architektúry, v ktorej našidomáci stavitelia nezaostávali za zahraničnými, určiteaspoň, čo sa Nobelových tovární týka. Vyspelosťzávodu dokazuje aj to, že dynamitka mala svoju vlastnúzávodnú elektráreň (plán z roku 1893, podpísanýMoritzom Sprinzlom), ale aj to, že v historickej tlačisa nevyskytujú, na rozdiel od mnohých zahraničnýchdynamitiek, správy o ničivých explóziách 36 .Typický prvok, ktorý môžeme pozorovať pri továrňachna výbušniny všade vo svete, je ochrana v podobenásypu zemného valu, prípadne čiastočné zahĺbenieobjektov, ktorý chráni pred prípadnou explóziou okolietak, že tlakovú vlnu spôsobenú výbuchom smeruje nahornie do strán. V dynamitke je použitá ochrana zemnéhovalu rozoznateľná už v najstarších situačnýchplánoch pri objektoch nitračnej stanice, miešiarne,výrobne nitrocelulózy, pričom niektoré menšie objektysú do zeme priamo zahĺbené. Výroba rozdelená doniekoľkých menších stavieb je z bezpečnostného hľadiskamenej riziková. Detailné výkresy znázorňujúcapôdorysy a rezy objektov s ochranným prvkom zeminydokumentujú výkresy: výroba strelného prachu,1892 (Eremit), sklad dynamitu, 1885 a objekt baliarne,1891 (oboje Sprinzl). „V období prvej svetovej vojnyboli výrobne Dynamit-Nobel, úč. spol. plne zamestnanéplnením vojnových dodávok pre tzv. Hindenburgovplán. v tomto období výrobným programom dynamitkyboli hlavne výbušniny. Po skončení prvej svetovej vojnya po rozpadnutí rakúsko-uhorskej monarchie zostali naSlovensku dva závody na výrobu výbušnín v Bratislavea v Trenčíne – a jeden závod na výrobu streliva – bratislavskáPatrónka. Krátko po prevrate sa výroba výbušninepreniesla do Semtína a na Slovensku sa postupnerušila. 37 “ V medzivojnovom období a aj v období druhejsvetovej vojny pribudlo niekoľko významnejšíchstavieb, vybudovaných významnou stavebnou firmouPittel a Brausewetter, ktorá sa významne podieľala ajna betónových konštrukciách. Z nich treba spomenúťdodnes stojaci objekt cukrovaru z roku 1924 (neskôrVistra) a silocentrálu z roku 1941. Pittel a Brausewetterboli podpísaní pod mnohými objektmi z obdobiadruhej svetovej vojny, tiež pod starou kolóniou Vistryz roku 1941. Počas vojny bola tiež postavená obytnákolónia pre úradníkov, ktorá bola typológiou objektovinšpirovanou kolóniami v Hamburgu a v Kolíne nadRýnom, ako uvádza Miroslav Hrdina 38 .ALFA 4 ¦ 2012 31