ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAZachovaný pôvodný obytný objekt z konca19. storočia, evidovaný v zozname kultúrnychpamiatok. Súčasný stav Foto: Nina Bartošovávšak disponuje dokumentmi z neskoršieho obdobia,ktorých autorom je synovec Ignatza Feiglera, AlexanderFeigler, ktorý ako uvádzajú J. Pohaničová a E. Lukáčová,od konca osemdesiatych rokov 19. storočianastupuje do rodinnej firmy a Ignatz Feigler sa ďalejvenuje najmä stavebnému podnikaniu.Výstavba areálu, ktorý sa dnes rozprestiera na územío rozlohe 158,806 ha (1 588 060 m 2 ) sa dá rozdeliťna niekoľko etáp. Z politicko-hospodárskehohľadiska je dôležité obdobie od založenia továrne dokonca prvej svetovej vojny, medzi dvoma svetovýmivojnami, počas okupácie krajiny nacistickým Nemeckom,po druhej svetovej vojne a napokon obdobiepo revolúcii a zmene spoločenských pomerov v roku1989. Z hľadiska výstavby, vychádzajúc podľa F. Zervana29 , zásadné etapy predstavuje obdobie od roku1873 – 1892 – štádium prvej výstavby továrne, obdobiemedzi rokmi 1892 – 1910, keď nastáva útlmspôsobený hospodárskou situáciou a po roku 1910,keď opäť silnie dopyt po výbušninách, ožíva stavebnýrozvoj. Ďalšie stavebné obdobia úzko súviseli s politicko-hospodárskousituáciou, ktorá zásadne ovplyvňovalavýrobnú náplň podniku a tým aj jeho stavebnýrozvoj. V nasledujúcom texte sa orientujeme na dveobdobia: 1873 – 1918, keď závod plnil prvý výrobnýplán, a obdobie rokov 1946 – 1951, keď bol vybudovanýZávod mieru s príslušnými obytnými kolóniamiVistra (Mierová kolónia) a Biely kríž. Napriek tomu,že výstavba v období druhej svetovej vojny nebolasvojím rozsahom bezvýznamná, v texte sa jej zvlášťnevenujeme, lebo neponúka také komplexné architektonicko-urbanisticképorovnanie so zreteľom napresah lokálneho významu do širších súvislostí tak,ako to umožňujú dve vyššie spomenuté obdobia.Obdobie 1873 – 1892Najstarší zachovaný – plán uvádzaný Jánom Turiničom,situačná schéma z roku 1873 – je v skladbe objektovtakmer totožná s plánom z roku 1889, nachádzajúcomsa v Archíve hlavného mesta SR Bratislavy.Zo situovania jednotlivých objektov, ktoré zodpovedalovýrobným požiadavkám, je možné zreteľne odčítaťvýrobu v závode. Bezpečnosť, technická efektivitaa ekonomické hľadisko hrali prioritnú úlohu. Koncipovaniezástavby v areáli bolo predovšetkým funkčnéa logicky sledovalo tok výroby, ktorej smer saodvíjal od hlavného vstupu, umiestnenému čo najvýhodnejšievzhľadom na tepnu železnice. Na hmotovúkompozíciu malo veľký vplyv vysoké nebezpečenstvoexplózií, ktoré v Nobelových dynamitkáchneboli výnimočným javom. Z toho dôvodu bolo nevyhnutnéjednotlivé výrobné etapy od seba oddeľovaťa zabezpečiť medzi nimi dostatočné vzdialenosti.Ešte prísnejšie kritéria, a teda väčšie rozstupovépolomery kružníc platili pre obytné, administratívneobjekty a výrobu. Na vyznačenie potrebných odstupovnachádzajúcich sa v situačných plánoch upozorňujeViera Obuchová: „Podľa situačného plánu z roku1887 podpísaného M. Sprinzlom, sa výrobné objektydynamitky nachádzali v priestore medzi dnešnou Račianskoua Vajnorskou cestou. Na tomto pláne je tiežvyznačený kružnicou s polomerom 570 metrov od prvejbudovy, kde sa pravdepodobne vyrábali výbušniny,obytný objekt pre robotníkov. 30 “ Podľa situácie z roku1889 išlo o objekt nitračnej stanice, kde prebiehalaextrémne nebezpečná fáza výroby nitroglycerínu,potrebného k výrobe dynamitu a ďalších výbušnín.V prvej stavebnej etape pozostával areál z objektovna destiláciu glycerínu, výrobňu kyseliny sírovej, kyselinyliadkovej, výrobne nitrocelulózy, čiže strelnejbavlny, výrobne nitrobenzolu a nitroglycerínu, nachádzalasa tu továreň zápalných hmôt, objekty pre plneniepatrónov, baliarne, ďalej laboratóriá, sklady, vodnáveža, jednotlivé sklady, požiarna zbrojnica, pivnice,nákladná rampa, vodná nádrž a tiež jazero. Bola tu ajkotolňa a strojovňa. „Roku 1891 závod postavil aj kasínoa päť jednoizbových bytov pre robotníkov. 31 “ Kasínodnes ešte stojí, hoci, s výnimkou interiéru zrkadlovejsály, je celkom pozbavené svojho autentického výrazu.Administratívno-obytná časť bola doplnená o park,ktorý dnes ešte existuje a nachádza sa v ňom i pôvodnázeleň. Ako presne vyzerali pôvodné výrobné objektyv dynamitke, nie je úplne isté, keďže obraz prvýchstavieb, okrem pôdorysných stôp v situačnom pláne,sa nezachoval. Podľa objektov dynamitky v Zámkoch,sa dá posudzovať, že išlo o objekty jednopodlažnéa pomerne jednoduché. Výrobné budovy boli pravdepodobnemurované a sklady nehorľavých materiálovz dreva. Obytné objekty pôvodných kolónií boli zbúrané,až v „70. a 80. rokoch 20. storočia 32 .“Ako uvádzajú Viera Obuchová a Marta Janovíčková,prvou obytnou stavbou bol prízemný objekt pri dnešnejNobelovej ulici, postupne pribudol ďalší ktorý sanaň napojil a vytvorili jeden dlhý objekt. „Za týmtoobjektom postavila firma na konci 19. storočia ďalšierobotnícke domy určené pre kvalifikovaných robotníkov.[…] V rokoch 1880 a 1890 to bolo 9 objektov,ktoré tvorili tzv. Starú kolóniu, v roku 1913 len o kúsokzápadnejšie postavili ďalších 10 objektov a tietotvorili tzv. Novú kolóniu. Objekty postavené v rokoch1880 a 1890 mali betónové základy, murované 45 cmhrubé steny, sedlovú strechu, drevený krov, lepenkovúkrytinu, drevenú podlahu, vápenné omietky, drevenéokná a dvere. Dĺžka budov bola 17,15, respektíve19,70 m, šírka 10,20, respektíve 10,30 m. Objekty bolijednoposchodové. K Starej kolónii patrili aj prízemnéhospodárske stavby – drevárne, sklady – pivnice. […]Vieme, že tam boli dva typy bytov. Menšie, ktoré maliiba kuchyňu a jednu izbu, pričom v predstavenej murovanejjednoposchodovej časti bol vstupný priestora na prízemí i poschodí boli dva záchody 33 .“Výrobné stavby dynamitiek mali v rôznych krajináchpodobnú typológiu, z prostého dôvodu, že išloo množstvo väčších a menších stavieb čisto utilitárnehorazenia. Väčšie rozdiely súviseli s nitráciou.Spôsob stavebného riešenia objektu nitračnej stanicemohol mať viacero podôb. Dôležité bolo, aby poslúžilnasledujúcim chemickým procesom: nitrácii, separácii,umývaniu a filtrovaniu. „V štádiu nitrácie sa glycerínzmiešava so sírou a kyselinou dusičnou za kontinuálnehomiešania. Získaný nitroglycerín musí byťoddelený od zvyšnej kyseliny a ďalej umytý roztokomsódy a prefiltrovaný. Výroba dynamitu a trhacej želatínymá ešte dve prídavné fázy. Prvou je miešanie. V prípade,hlinkového dynamitu ide o zmiešanie nitroglycerínua infuzoriovej hlinky, u želatínového dynamitusa mieša nitroglycerín a nitrocelulóza. Druhou z prídavnýchfáz je vytvarovanie materiálu do patrónov. 34 “Rozdiely nitračných staníc spočívali v spôsobe, ako30 ALFA 4 ¦ 2012