ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Závod Dynamit Nobel v BratislaveGlobálne impériumBudovanie Nobelovho impéria nebolo priamočiarea organizácia jednotlivých závodov bola pomernenáročná. Začiatky Nobelovho podnikania sprevádzalzákaz na výrobu nitroglycerínu, ktorý bol kľúčovoulátkou vo výrobe dynamitu, platiacim vo viacerýchkrajinách. Táto skutočnosť komplikovala mohutnejšíštart výroby a A. Nobel bol nútený hľadať aj ilegálnespôsoby, ako tomu čeliť 15 . Najrozsiahlejšie uplatneniepre dynamit predstavovali stavebné práce pri budovaníželezníc, rovnako ako práce v baniach. Nie jejasné, nakoľko sa Nobelovi vojenské využitie jeho vynálezovpriečilo, hoci list A. Nobela, ktorý písal bratoviRobertovi roku 1883 16 , dokladuje, že sa obávalprípadov, keď bol dynamit využitý na teroristické ciele.Viaceré dynamitové továrne boli založené nielenz dôvodu rozvoja stavebného či baníckeho priemyslu,ale aj s cieľom zásobovania vojenských armád. Tak tobolo vo francúzskej zátoke Paulilles a aj v prípade dynamitky,hoci v obidvoch prípadoch boli výbušninyvyužité na stavebné práce ciest a železníc.Okrem zákazu vzťahujúcim sa na nitroglycerín muselNobel riešiť aj otázku financovania tovární. Továreňv Helenborgu založil za podpory francúzskejspoločnosti Crédit Mobilier, ktorá financovala viacerotechnických projektov po Európe. Prvou účastinárskouspoločnosťou bola Nitroglycerin Aktie Bolaget(Nitroglycerín, registrovaná spol.), ktorej akcionárombol aj Alfredov otec. A. Nobel svoje svetové impériumbudoval postupne a pomaly – sám veľa cestoval,počas ciest písal množstvo listov, a tak rozširovalkontakty, vďaka ktorým získaval v jednotlivých krajináchobchodných partnerov, ktorí mu umožnili financovaťvýrobu. Druhú spoločnosť sa mu podarilozriadiť v roku 1865 v Nórsku, čoskoro však práva napatent predal a v tomto prípade sa nestal dokoncaani spoločníkom. Prvú významnejšiu spoločnosť, AlfredNobel & Co., založil v Hamburgu v roku 1865.Vlastníkmi boli A. Nobel, bratia Winklerovi a právnikCh. Bandmann 17 . Bola to práve nemecká spoločnosť,ktorá stála za výstavbou továrne v Zámkoch pri Prahe(1868) a továrne v Bratislave (1873).Nobel mal záujem preniknúť s výrobou dynamituaj do Spojených štátov. V roku 1865 Nobel požiadalo americký patent na palivový olej a rozbušku, aledostal sa do konfliktu s miestnymi záujmami. Aj keďsa mu podarilo nadviazať spoluprácu s miestnymispoločnosťami, ktoré mali o jeho patent záujem, Nobelovoobchodovanie v Amerike nebolo veľmi úspešnéz dôvodu silnej domácej konkurencie. V Európea vďaka dcérskym spoločnostiam sa mu však začalopostupne dariť, napriek tomu, že obchod sa spočiatkurozvíjal pomaly z dôvodu hospodárskej situácie.V roku 1870 stavia továreň, vo Francúzsku (Paulilles),o rok neskôr v škótskom meste Ardeer a v ďalšíchkrajinách a v roku 1887 ich organizáciu preberajúprvé medzinárodné účastinárske spoločnosti „la SociétéCentrale de Dynamite v Paríži pre Francúzsko,Švajčiarsko a Taliansko a Nobel-Dynamite Trust Co.o sídlom v Londýne pre Anglicko, Španielsko, Nemeckoa Ameriku. 18 “Nobel je často opisovaný ako skvelý obchodník, alepodľa korešpondencie z roku 1886, ktorú uvádza UlfLarsson 19 , vyplýva, že mu riadenie jeho tovární robiloproblém. „Rozmanitosť foriem, ktorými bola výrobadynamitu v rôznych krajinách organizovaná – súkromnéfirmy, partnerstvo, s.r.o. – odráža vtedajší prechodmedzi starou a novou formou priemyselného podnikania.Na finančníkoch jednotlivých dynamitovýchspoločností, ktorí boli skupinou tak heterogénnouako samotné formy spoločností, neniesli žiadne veľkériziká. Celkový kapitál investovaný do všetkých týchtospoločností nerobil ani 50 000 libier 20 .“ Napriek ťažkostiam,ktorým bol Nobel nútený čeliť v súvislostis riadením desiatok tovární, produkujúcimi výbušninypo celom svete, sa mu podarilo za svoj život získaťnemalý zisk, ktorý ako je známe, odkázal na účelyudeľovania cien, ktoré sú odmenou jednotlivcom zaprínos ľudstvu. Napriek majetku, ktorý A. Nobel získal,nemožno za jeho medzinárodnou sieťou továrnívidieť jednotný premyslený systém organizačnéhoriadenia, ktorý by sa mohol premietnuť aj do priestorovéhoplánovania závodov – ako to môžeme neskôrvidieť napríklad u Tomáša Baťu. Meno Baťu mávýznam špeciálne spomenúť, v súvislosti s neskoršímpríchodom jeho dvorného architekta, Vladimíra Karfíka,do dynamitky v Bratislave. A. Nobel riadil svojeimpérium – napriek množstvu spoločníkov, ktorýchmal, ale ktorým nemohol väčšinou celkom dôverovať– celý život takmer sám.Založenie továrne na dynamit v BratislaveAko už bol spomenuté, továreň v Bratislave, bola založenáv roku 1873 hamburskou spoločnosťou AlfredNobel & Co., pričom v roku 1880 nastala transakciana Dynamit Nobel AG 21 , so sídlom vo Viedni.Dôvodom na výstavbu továrne v rámci územia Rakúsko-Uhorskabol narastajúci dopyt po dynamite,ktorý dynamitka v Zámkoch pri Prahe (v súčasnostiPraha-Bohnice), už nestačila pokryť. Voľba padla naBratislavu, čomu napomohli jej výhodné zemepisnépodmienky a dobré dopravné napojenie – vďaka križovatkeželezníc a možnosti lodnej dopravy. Hlavnýmcieľom podniku bolo zásobovanie dynamitom a inýmivýbušninami východných častí monarchie, akouvádza František Zervan. 22 Zatiaľ čo továreň v Zámkochbola postavená pri rieke, v úzkej rokline, parcelazvolená pre prvú uhorskú továreň na dynamit malageograficky odlišný ráz. Situovaná bola v dostatočnejvzdialenosti, na severovýchod od mesta a súčasnev tesnej blízkosti železničnej trate Považskej železnice23 dnes Bratislava III – Nové Mesto. V súčasnosti jeúzemie ohraničené z juhovýchodu Vajnorskou ulicou,z juhozápadu Odborárskou, zo severozápadu Nobelovoua z východu Bojnickou ulicou. Zo severu ho ukončujetrasa železnice smer Nové Zámky.Keď sa začala stavať dynamitka, Nobelovo impériumbolo ešte len v začiatkoch. Napriek tomu, že sapriemysel rozbiehal, nedarilo sa mu zatiaľ vykazovaťvýznamnejšie zisky. Tento fakt sa podpísal aj na charaktereprvej fázy výstavby, ktorá je podľa situačnéhoplánu z roku 1873 24 pomerne skromná. Nobel bolvšak po katastrofe v Zámkoch, kde bola v roku 1870zničená prvotná zástavba tvorená desiatkou narýchlopostavených zrubových dielní, na základe novýchúradných predpisov nútený stavať solídnejšie stavebnékonštrukcie 25 . Pôdorysné usporiadanie výrobnýchobjektov vychádzalo z plánov českej dynamitky,čo s najväčšou pravdepodobnosťou nebol úplne Nobelovzámer o aplikovanie jednotného pôdorysnéhovzoru, ale skutočnosť, že sa rakúsky dôstojník IsidorTrauzl 26 , pôvodne riaditeľ dynamitky v Zámkoch, angažovalaj vo výstavbe bratislavskej továrne, v ktorejneskôr tiež vykonával funkciu riaditeľa. Výrobnákapacita bratislavskej továrne niekoľkonásobneprevyšovala výrobu v Zámkoch. Situovanie jednotlivýchobjektov kopírovalo postup výroby, ale niektorétechnologické procesy sa v jednotlivých továrňach vosvete líšili, kontinuálne sa vyvíjali a tým, že jednotlivéfázy výroby prebiehali v samostatných stavbách,v podstate nevznikla potreba unifikácie pôdorysnejschémy výroby, ktorú by malo význam aplikovať všeobecne.Pre všetky areály bolo veľmi dôležité riešeniedopravy. Nielen umožnenie medzimestskéhonapojenia, ktoré ako uvádza Ladislav Szojka 27 , bolozrealizované traťou StEG Marchegg – Budapešť a severnesmerom na Trnavu 28 pričom obsluha továrnesa spočiatku vykonávala z trate úseku Preßburg Blumental– Rača, ale aj koľajová doprava v rámci závodu.V roku 1891 si továreň vybudovala vlastnú vlečku,ktorá bola do roku 1892, kým nezaviedli parné rušne,ťahaná volskými záprahmi.Najstarší písomný dokument dokladajúci dátumzaloženia závodu na výrobu dynamitu v Bratislavepredstavuje zápis z magistrátu, zo dňa 23. októbra1873, povoľujúci výstavbu továrne, nachádzajúci sav Archíve hlavného mesta SR Bratislavy. Ten udeľujepovolenie miestnemu staviteľovi Ignácovi Feiglerovi,ako zastupiteľovi dynamitovej továrne, k jej výstavbe.Ignác Feigler bol členom rodiny Feiglerovcov,významných bratislavských staviteľov a stavebnýchpodnikateľov, ktorí počas viacerých generácií vytvoriliv Bratislave veľké množstvo stavieb, na ktorýchautorstve sa podpísali aj z architektonickej stránky.Okrem množstvu obytných domov, boli poverení ajstavbou mestského divadla a z priemyselných podnikov,je významná hlavne DN. Pôvodné plány zo začiatkuvýstavby sa v archíve, žiaľ, nezachovali, archívALFA 4 ¦ 2012 29