ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Závod Dynamit Nobel v Bratislave1848 – 1849 a s ňou spojené zrušenie poddanstva,rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, dali sícepredpoklad rozvoju priemyslu, ale oneskorenie nášhoúzemia v urbanizačnom procese poznamenalo formovaniemiest. Vyspelejšia západná spoločnosť už v tomčase poznala negatívne aspekty priemyselnej výrobya jej dopadu na spoločnosť a životné prostredie miesta snažila sa ich eliminovať. Plošný nárast sídel a masívnypríliv obyvateľov z vidieka, podnietili vznik koncepciíurbanistického plánovania.Známym európskym príkladom je prestavba Paríža(1853 – 1869), zrealizovaná prefektom Haussmanomza vlády Napoleona III., práca ktorého, akopíše významná teoretička v oblasti urbanizmu, FrançoiseChoay 5 , ovplyvnila španielskeho inžiniera IldefonsaCerdu, autora projektu rozšírenia Barcelony(1859). Cerdà použil termín urbanización (urbanizácia)vôbec prvýkrát v roku 1867 v diele Teoria generalde l’urbanización. Nové urbanistické riešeniasa podpísali napríklad aj na obraze Viedne či Budapešti.Cerdà však okrem realizovaného projektu zanechalpo sebe aj významné teoretické dielo, ktorýmdal tvorbe a plánovaniu miest vedecký štatútsamostatnej disciplíny. Veľká transformácia miest,ktorá sa diala v Európe v 19. storočí, načrtla formu,ktorú majú dnes. Charakteristických typov bolo niekoľko,pričom sa používali tri hlavné princípy a ichkombinácie: „Systém navzájom sa križujúcich bulvárovs veľkými námestiami, kolonizačný typ pravouhlejurbanistickej osnovy a koncept vytvorenia veľkejokružnej triedy. Ak by sme však u nás hľadali modelovéuplatnenie aspoň jedného z nich, ostali by smeasi sklamaní. Periférnosť nášho územia k centrámmonarchie spôsobila, že sa tu veľké urbanistické konceptyv čistej podobe neuplatnili. 6 “ Skutočnosť, že saBratislava v súčasnosti vyrovnáva s mnohými urbanistickýmiproblémami súvisí s tým, že kedysi provinčnémesto, z hľadiska svojej historickej štruktúry,dostalo sa do pozície veľkomesta, bez realizácie ucelenejšejkoncepcie celoplošného rázu.Stavebnú aktivitu sprevádzajúcu príchod priemysludo sídiel na našom území približujú JanaPohaničová a Elena Lukáčová: „Explozívna stavebnáčinnosť najmä na sklonku 19. storočia menila siluetumiest i štruktúru zástavby bývalých historickýchjadier, nebola však výsledkom plánovanej urbanizácie.Voľné plochy za hradbami sa živelne parcelovali.Priemyselné podniky pôvodne umiestňované mimoobytných štvrtí neskoršia zástavba rýchlo pohltila, čoznehodnocovalo osídlenie a vstupné časti do miest.Lokalizáciu novej výstavby riadili mestskí zememeračskíinžinieri, ktorí – česť výnimkám – nemali potrebnéskúsenosti ani vzdelanie na veľkorysé a predvídavéplánovanie, preto vypracovali zväčša lenčiastočné regulačné urbanistické zásahy. 7 “ Napriektomu, že v Bratislave k plánovanému urbanistickémuzásahu s nástupom priemyslu nedošlo, existujú návrhybudapeštianskeho profesora Antona Palóczyho 8 ,ktorý v rokoch 1909 a 1917 vypracoval pomerne pokrokovékoncepcie rozvoja mesta implikujúce zavedenievodného kanála vedeného z Dunaja do mestskejzástavby a s lokalizovaním priemyselných zón. Lenžev roku 1873, keď Alfred Nobel v Bratislave továreňna dynamit zakladal, sa nepredpokladalo, že by sasídlo raz rozrástlo až sem, po niekdajšie územie Holzwurm9 , k močaristej parcele pomerne ďaleko vzdialenejod historickej Bratislavy.Alfred Nobel a jeho vynálezyBližšia predstava o Alfredovi Nobelovi do určitej mieryprináša odpovede na to, prečo boli jeho továrnena výbušniny koncipované nejednotným spôsobom.Alfred Nobel (1833–1896) sa narodil v Štokholme,ale roky mladosti strávil v Petrohrade, kam jeho otec,Immanuel Nobel, odišiel za prácou po finančnomkrachu, ktorý ho postihol vo Švédsku. Ako uvádza UlfLarsson 10 , životná dráha, ktorou sa A. Nobel vydal,bola vo veľkej miere ovplyvnená osobnosťou jehootca, ktorý bol sám vynálezcom a priemyselníkom,mal skúsenosti s námorníctvom, zaujímal sa o technológiua konštrukcie, študoval architektúru, a čo jedôležité, orientoval sa aj v chémii. Kariéra ImmanuelaNobela alternovala obdobia úspechov a bankrotov.Mnohé zo svojich schopností využil v Petrohrade, kdeSkupina tovární Dynamit Nobel, akciová spoločnosť, z konca19. storočia – pohľad zo západnej strany Zdroj: Istrochem, a. s.ALFA 4 ¦ 2012 27