ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAZávod Dynamit Nobel v BratislaveKľúčové aspekty architektonicko-urbanistického vývojaNina Bartošová26 ALFA 4 ¦ 2012Chemický závod Dynamit Nobel v Bratislave (ďalejdynamitka), založený v roku 1873 1 má osobitý význampresahujúci lokálny kontext, ktorý nesúvisílen s rozvojom priemyslu v 19. a 20. storočí. Nie jesíce celkom terrou incognitou, ale stojí, napriek jehonespochybniteľným hodnotám, na okraji záujmu.Ak má byť význam dynamitky naplno pochopený, doúvahy treba brať oveľa širšie súvislosti než doteraz.Vďaka strategickému postaveniu z politicko-hospodárskehoa historického hľadiska a z hľadiska vývojachemického priemyslu už bola predmetom viacerýchvedeckých prác 2 .Napriek tomu, že ani pamiatkovéhodnoty jej priemyselnej architektúry nie sú celkomopomínané, komplexnejší záber, ktorý by sa zaoberalanalýzou jeho architektonicko-urbanistického významu,stále chýba.S najväčšou pravdepodobnosťou je to tak preto, žečitateľnosť územia priemyselného areálu je z tejtostránky pomerne nejednoznačná, jeho jednotlivé hodnotysa strácajú, a preto mu odborníci z oblasti architektúrynevenovali takú pozornosť, akú by si zaslúžil.Súčasný roztrieštený ráz územia, ktoré sa nachádzav mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, značnekomplikuje celistvé uchopenie mnohých vrstiev jehovýznamových aspektov. Dôvodov nečitateľnosti priemyselnéhoareálu, ako urbanizovaného územia, jeniekoľko a súvisia s jeho kontinuálnou stavebnoutransformáciou postihujúcou veľký počet menšíchobjektov na rozľahlom území a reflektujúcou meniacesa požiadavky výroby a jej rozvoj. Z pôvodnýchobjektov z obdobia založenia továrne sa zachoval užlen nepatrný zlomok a väčšina z nich o svoj autentickývýraz prišla. Najstaršie výrobné objekty sú ažzo začiatku 20. storočia 3 , pričom objemovo najvýznamnejšiučasť výroby výbušnín predstavujú stavbyz obdobia, keď podnik patril pod nemecký koncernI. G. Farben, čím sa do značnej miery, stigmou nacistickejminulosti, zatlačil význam predošlého, historickyvýznamného obdobia. Skutočnosť, že ide o závodzaložený Alfredom Nobelom a mal významnépostavenie medzi desiatkami tovární 4 , ktoré známyšvédsky vynálezca postavil po celom svete, je prepamäť miesta dôležitá a z hľadiska ďalšieho rozvojaúzemia môže mať svoj význam.Stavebná evolúcia areálu, ktorý bol súčasťou jednéhoz prvých, celosvetových priemyselných impérií,nahráva dôvodom zaujímať sa oň aj z hľadiska urbanizmua architektúry. Éra industrializácie a s ňousúvisiaca výstavba priemyselných areálov a nadväzujúcichrobotníckych kolónií vtlačila výraznou mierouráz súčasným mestám, Bratislavu nevynímajúc.Zvláštnosťou dynamitky je, že nám jej stavebnýa historický vývoj po druhej svetovej vojne, ktorý jenemenej zaujímavý ako prvé historické obdobie trvajúcedo roku 1918, dovoľuje sledovať ďalšie významnétrendy v architektúre a urbanizme. Zásluhuna tom má príchod a tvorba významného architektaVladimír Karfíka, pričinením ktorého dynamitka opätovneprekonáva hranice miestneho významu. Pozornosťsa v tom čase vo veľkej miere preniesla, poprivýrobnej časti priemyselných areálov, aj na koncepcieobytných zón a typizáciu architektúry. Môže sa javiťako paradoxné, že sa tak nestalo v čase, keď závodpatril do širokej siete Nobelových tovární – hoci, akosa ukáže, sú dôvody, ktoré k tomu viedli. Prvok dvoch,rovnako zásadných etáp plánovania priemyselnéhoareálu, ktorý môžeme v Bratislave sledovať, je opäťniečím, čo stavia dynamitku, i v kontexte desiatok zachovanýchNobelových tovární, na osobitné miesto.Priebeh urbanizácie podnietenej industrializáciouv západnej Európe a u násZohľadnenie histórie a okolností súvisiace s vznikomdynamitky, ako aj konfrontácia s ďalšími Nobelovýmitovárňami, môžu poukázať na dosiaľ prehliadané súvislostia napomôcť sformulovaniu jej architektonicko-historickémuvýznamu. V 70. rokoch 19. storočia,keď továreň budovali, patrilo územie Uhorsku, tedazaostalejšej, prevažne agrárnej časti rakúsko-Uhorskejmonarchie. Napriek tomu Bratislava vďaka svojejpolohe značne pocítila rozvoj mesta súvisiaci s industrializáciou,hoci s oneskorením oproti západnej Európe,z dôvodu dlhšieho pretrvávania feudálnych pomerov,ako aj politickou situáciou. Revolúcia v rokoch