VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Tejo Remy pre Droog (1991): Milkbottle LampDrawers, Rug Chair) pohrávajúc sa práve so spomínanýmirovinami tvorby.Lampa vyrobená z 12 pieskovaných fliaš od mlieka,pričom usporiadanie odkazuje na spôsob, akým bolokedysi v prepravkách dodávané mlieko.Náhľady na prvkovú recykláciu je preto nutné rozšíriťo psychologické, kulturologické a sociologickéštúdie, ktoré môžu priniesť hlbšie poznatky prepochopenie psyché človeka v pozícii tvorcu, ale ajspotrebiteľa.Albert O. Hirschman (1988) psychologicky popísalprežívanie pri získavaní vecí, keď vďaka akvizičným,teda nadobúdacím pudom pociťujeme pri nákupe radosť.„Ve fázi nabytí stojíme nad rozbaleným předmětem,přístroj si spustíme a očekáváme, že se dostavíten pocit štěstí. …Dál se už neodvratně plíží fázezklamání, v níž se představa, že jako majitel věci buduna tomto světě šťastnější, rozplynula.“ 13 Hirschmantaktiež definuje klasifikáciu predmetov podľa mierysklamania, ktoré pocítime po ich získaní. Najmenšiemuriziku sme vystavení pri predmetoch, ktorési úplne alebo čiastočne vyrobíme sami, alebo ktoréaktívne užívame. Tieto poznatky podporujú súčasnétrendy v dizajne, ktoré sa snažia zapojiť spotrebiteľado procesu výroby už v návrhovej fáze s možnosťouprispôsobenia finálneho produktu tak, aby vzniklaurčitá emočná väzba. Tá by mohla dopomôcť okreminých dôsledkov aj k dlhšiemu užívaniu objektu.Sociologička Hana Librová (2003) definuje dvarysy postmodernej doby: prchavosť a individualizmus.„Pevný vztah jedince k věcem však může být proekologicky příznivý životní způsob i určitou nadějí.Psychologické a kulturologické studie zdůrazňuji, ževedle bezprostředně instrumentální, utilitární funkiemohou věci mít symbolický a expresívní význam.“Predmety tak majú statusotvornú funkciu, prostredníctvomktorej sa ľudia zaraďujú do spoločenskejštruktúry. 14 Tu sa objavuje možnosť reagovať v tvorbeprvkovej recyklácie na neutíchajúcu túžbu jednotlivcavyjadriť svoju jedinečnú osobnosť cez individuálny,osobný výrobok.Avšak túžba odlíšiť sa – vyjadriť svoju osobnosťje i na strane samotného dizajnéra. Martina Pachmanováa kol. (2008) rozoberá pohľad na zbieranieako na kumuláciu i obsesiu. Charakteristiku zberačova zberateľov (kam nepochybne patria aj dizajnérizaoberajúci sa prvkovou recykláciou) vyjadruje cezzberateľstvo ako také, ktoré „něco vypovídá nejeno předmětech, ale také o vztazích a lidech. Jinými slovy,sběratelství je způsob, jak člověk může skrze předměty– nebo i zpředmětněné osoby – definovat sebesama.” 15 Otázne je, koľko priestoru dokáže silná individualitaumelca – dizajnéra prvkovej recyklácie, prenechaťspotrebiteľovi v záujme predĺženia životnostiuž takpovediac „spoločného“ výrobku.Tieto motívy vstupujú do dizajnu prvkovej recykláciepredovšetkým pri kultúrno-spoločenských a estetickýchdôvodoch tvorby. Spolu s ekologickýmia sociálno-ekonomickými dôvodmi tvoria komplexmotívov, ktoré sa málokedy vyskytujú samostatne,skôr sa v rôznej miere prekrývajú. 16Recyklovanie prvkov v dizajnérskej praxi dnes užnemožno chápať ako samostatný akt použitia odpaduna iný účel alebo predĺženie jeho životnosti na základeurčitých kvalít. Celý proces návrhu produktu odprvej škice po finalizáciu musí byť sústredený a uvedomelýbez ohľadu na to, či ide o tvorbu z recyklovanýchalebo prvotných materiálov.PRIESKUM NÁZOROV NA VÝSTAVE„RECYKLOVANÉ BÝVANIE“ 2011 17Uplatnenie princípov prvkovej recyklácie je na Slovenskuživá téma, na ktorú sa uskutočnilo niekoľkovýstav (obrázok. 3). Za vyvrcholenie možno považovaťRecyklované bývanie (Kurátorky: Katarína Hubová,Adriena Pekárová), ktoré sa konalo v rámci FóraDizajnu v marci 2011, veľtrh Nábytok a bývanie.Fórum Dizajnu na ploche vyše 300 m 2 odhalilo súčasnúscénu „recyklovaného bývania“ od mnohýchtvorcov, dizajnérov zo škôl ale aj z praxe. Prezentovanédiela sa stali doteraz najkomplexnejším prierezomaktuálnej tvorby v tejto oblasti na Slovensku.3 ¦ Časová os výstav s tematikou recyklovania a znovupoužitia a významovo príbuzných výstav v rokoch 2009 – 2011re-use a prvková recyklácia v dizajne tematicky príbuzné výstavy13.10. – 28.11.zapnuté – vypnuté –zabudnuté, tesla08.03. – 13.03.recyklované bývaniefórum dizajnu30.09. – 01.10.nový životstarých vecí2009 <strong>2012</strong> 2011 <strong>2012</strong>09.09. – 11.10.recyklovaťreparovaťrešpektvať02.12. – 10.01.starý začiatoknový koniec16.09. – 19.09.redesignnetwork award(viedeň)04.11. – 07.12.recyklus23.02. – 20.03.redesignnetwork award16.07. – 22.07.duo záježová02.11. – 11.11.suistanablepackaging20 <strong>ALFA</strong> 4 ¦ <strong>2012</strong>
Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyVýstava vytvorila platformu na diskusiu a vzájomnéporovnanie rôznych prístupov a poskytla priestor nahľadanie nových východísk v recyklovaní ako nástrojadizajnérskej tvorby.S týmto zámerom bol na výstave Nábytok a bývanie2011 v Nitre, v dňoch 7. a 8. marca 2011, v samostatnejsekcii Fórum Dizajnu 2011 s tematicky zameranouexpozíciou s názvom „Recyklované bývanie“realizovaný prieskum názorov na vystavené produktynábytkovej tvorby s prvkami recyklovania a znovupoužitia.Prieskum sa realizoval formou rozhovorovs respondentmi na vopred určené otázky podľa zostavenéhodotazníka spolu s doplňujúcimi otázkami,ktoré vyplynuli zo vzájomnej komunikácie.a) Kúpili by ste si recyklovaný nábytok?Jedným z hlavných cieľov prieskumu bola analýza trhovéhopriestoru pre tvorbu recyklovaného nábytkua získanie objektívnejšieho pohľadu na schopnosťpresadiť sa na slovenskom trhu. Ďalšou úlohou bolozistiť akceptáciu takejto nábytkovej tvorby širšouverejnosťou (potenciálnymi zákazníkmi), pričom sapredpokladalo, že takýto nábytok bude akceptovanýpredovšetkým mladšími vekovými skupinami.Napriek skresleniu výsledkov, ktoré treba brať doúvahy, sa potvrdilo, že tento dizajn je výrazne akceptovanýv nižších vekových skupinách, pričom záujemklesá od 35 rokov vyššie. Z rozhovorov ďalej vyplynulo,že by sa jednalo skôr o kúpu jedného až dvoch kusov.Najstaršia veková skupina (nad 55 rokov) označovalatento typ nábytku za dočasný, vhodný premladých ľudí pri zakladaní domácnosti.b) Charakteristika vlastnostía dôvodov nákupu.Pochopiť psychologické pôsobenie na zákazníkaa tak bližšie určiť charakter recyklovaného nábytkubolo úlohou ďalšej časti, kde si respondenti vyberaliponúknuté prívlastky, ktoré mali priradiť k vystavenýmnábytkom. Predpokladom bola predovšetkýmrôznorodosť názorov na estetickú a funkčnú stránkurecyklovaného nábytku v určitými rozdielmi podľavekových skupín.Z menovaných prívlastkov oslovení ľudia jasne reagovalina slová: originálny, nápaditý; zdôrazňovalivtipné použitie materiálov a prvkov v netradičnomprevedení. Výrazne sa objavuje aj prívlastok ekologický,ktorý dopĺňa trojicu hlavných charakteristík.Napriek tvorbe z odpadových materiálov, zastaranýchkusov nábytku, či iných prvkov s úplne iným pôvodnýmvyužitím, prívlastok nevkusný sa objavil ojedinelea takisto len v malej miere sa objavuje prívlastoknepraktický. Starý, nemoderný, drahý boli ďalšiemožnosti, ktoré sa však v odpovediach vôbec nevyskytli.Možno teda povedať, že produkty boli vnímanév pozitívnom svetle a ich netradičnosť im pridala naatraktivite v očiach zákazníka.Kvalitné prevedenie bolo diskutovanou otázkou.V dôvodoch a motívoch nákupu však napokon, v porovnanís ostatnými, nie je rozhodujúcim faktorom.Mnohokrát bol vyslovený názor, že hoci kvalita spracovaniaa technického detailu nie je rovnaká ako kvalitabežne ponúkaného nábytku na trhu, vtip a originalitavýrobkov ju v celkovom meradle nahrádzajú.Len ojedinele sa vyskytol názor zníženej estetickejstránky, a to práve v skupine nad 55 rokov, kde bolvyslovený názor: „Určite je to ekologicky motivovanátvorba, pokiaľ by tak nebolo, mala by som vyššie estetickénároky.“ (verejnosť, nad 65 rokov)c) Kvalita spracovania verzus očakávaná cenaSamostatnou časťou dotazníka bolo zisťovanie očakávaníspotrebiteľov, ktoré sú súčasťou sociálnychkritérií hodnotenia, a sú vyjadrené hlavne cenou zaprodukt. Súčasne sa skúmalo aj očakávanie kvalityspracovania výrobkov. Predpoklad, že jej vnímanie saprejaví na očakávanej cene sa v podstate nepotvrdil.Kvalita vyhotovenia bola nakoniec vnímaná prevažnepozitívne. Ťažko zhodnotiť, nakoľko ovplyvnilaúčastníkov dotazníka spomínaná originalitaa nápaditosť recyklovaného nábytku, ktorá jasnerezonuje vo vnímaní výrobkov a ich celkovej kvalitatívnejhodnoty. Spojitosť vnímania ceny a kvalityvyhotovenia sa v prieskume teda nepotvrdila. Jevšak takisto možné, že bola len prekrytá zásadnejšímiotázkami v tvorbe cien, ktoré výrazne dominovaliuž pri vedení rozhovorov.Výsledky ukazujú (graf 3), že zákazníci si jednakuvedomujú zvýšené náklady pri výrobe jednotlivého,originálneho kusu – prototypu. Na druhej strane ichzvádza myšlienka znovu využitia už vyrobeného materiálua následne očakávajú nízku cenu. Na otázku„Vadilo by Vám, že výrobok je z recyklovaných – starýchmateriálov a bol už niekým používaný?“ odpovedalipozitívne, teda „áno, vadilo“, len traja z 36zúčastnených respondentov. Otázka „starého“ materiálusa napokon ukázala ako nepodstatná už pricharakteristike výrobkov, kde prívlastok „starý“ nebolpridelený ani raz.d) Riešenie problému s vlastníctvom nábytkuPrieskum bol tiež zameraný na zistenie potenciálunábytku z 50. – 60. rokov 20. storočia, ktorý eštenedosahuje kvality starožitnosti, ale už je vzhľadovozastaraný. Ukázal sa možný trend znovupoužitias opravami do pôvodného stavu či nového vzhľadu –redizajnu. Svojpomocné úpravy sú stále výraznouzložkou v jeho celkovom objeme odpovedí.Motiváciou ľudí k ponechaniu si „starého nábytku“je predovšetkým jeho spomienková hodnota. Privoľbe ako s ním naložiť sa rozhodujú v závislosti od100 %90 %80 %70 %60 %50 %40 %30 %20 %10 %0 %do 25 25 – 35 35 – 55 nad 55 rokováno nieGraf 1 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku:„Kúpili by ste si recyklovaný nábytok ?“áno, skôr ánozávisí od konkrétneho výrobkunie, skôr nienedokážem zaradiťGraf 2 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku:„Je podľa vás kvalita spracovania porovnateľnás bežnými výrobkami na trhu?“nízkaporovnateľnávysokáGraf 3 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku: „Akú cenuočakávate oproti štandardným výrobkom na trhu?“<strong>ALFA</strong> 4 ¦ <strong>2012</strong> 21