ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAzjednodušený, ale napriek tomu komplexný pohľadna energetické nároky urbánnych celkov. Len vďakatakémuto prístupu bude možné zodpovedne ponúknuťverejnosti presadzovanie princípov kooperatívnostis cieľom neustúpiť z požiadaviek súčasnéhokomfortu života a priblížiť sa modelom urbánnychštruktúr, ktoré podľa nariadení EÚ budú po roku2020 jednou z možných ciest pri plnení našich záväzkov(nielen voči EÚ, ale najmä voči planetárnemuekosystému a pre zachovanie životného prostredia).Výskum solárneho potenciáluJednotlivé typy skúmaných urbánnych štruktúr smeodvodili z dánskeho výskumu Sustainable CompactCity (PEDERSEN a iní, 2009). Na základe neho bolištruktúry, (považované za obytné), osádzané do pôdorysnéhoštvorcového rastra s hranou 100 m a uličnousieťou šírky 25 m, pričom pre účely nášho výskumuboli umiestňované do homogénneho prostrediatvoreného identickými urbánnymi hmotami.Simulačný proces prebieha vo virtuálnom prostredísoftvéru Autodesk Ecotect Analysis 2011, kde simulujemepriemernú dennú globálnu ožiarenosť povrchupredmetného objektu dopadajúcou solárnouenergiou. Povrch abstrahovaného modelu urbánnejštruktúry je rozdelený na plochy 3 × 3 m (prípadnemenšie). (Rozmer vychádza z približnej konštrukčnejvýšky jedného podlažia.) Dopadajúca solárna energiaje počítaná pre stred týchto plôch a je simulovanáv hodinových intervaloch počas každého dňa v rokupre lokalitu Bratislava 7 . Výsledné priemerné dennéhodnoty radiácie každej plochy sú potom sumarizovanév tabuľkovom editore podľa umiestneniaa orientácie konkrétnej plochy v rámci urbanistickéhocelku. Následne je vypočítané celkové množstvosolárnej energie, ktorá za záujmové obdobie dopadlana povrch urbánnej štruktúry, respektíve časť povrchov(napr. fasáda, strecha). Vyhodnocované a porovnávanéboli sledované parametre jednotlivýchštruktúr (okrem urbanistických ukazovateľov najmäsolárny index a kooperačný indikátor).Samostatne sa zbierajú údaje z jednotlivých fasáda striech. Potenciál využitia konkrétnych plôch fotovoltaikouje charakterizovaný vyťažiteľnosťou jednotlivýchplôch, ktorú počítame zo získaných hodnôtich znížením na základe účinnosti solárnych článkov(v súčasnej fáze sme uvažovali s 13 % účinnosťou).V tabuľke predkladáme výsledky čiastkového výskumu,ktoré potvrdzujú predpokladanú značnú závislosťefektívneho fungovania celku od správaniaužívateľov. Na základe sledovaného energetickéhopotenciálu sme chceli zistiť, ktoré typy štruktúrdokážu pokryť energetické nároky na ich prevádzku.Zamerali sme sa na elektrickú energiu a jej výrobupomocou fotovoltaických panelov, umiestnených nastreche štruktúr. Nároky spotrebiteľov sme odvodiliz oficiálnych štatistických údajov o spotrebe priemernejslovenskej domácnosti 8 .Schopnosť štruktúry pokryť nároky jej užívateľovje daná jednak fyzikálnymi a geometrickými limitáciami,ktoré vyjadruje parameter solárneho potenciáluštruktúry 9 a jednak energetickou spotrebou, ktorúmožno optimalizovať. V tabuľke je naznačený posunv hodnotách kooperačného indikátora pri zníženíelektrickej spotreby priemernej domácnosti o jednutretinu.V slovenských publikáciách sa záujem o solárny urbanizmusvyskytuje relatívne málo. Pritom energetickýpotenciál solárneho žiarenia, vyjadrený na obrázkuje značný, čo dokumentuje aj európska štúdiapotenciálu obnoviteľných energetických zdrojov. 103 ¦ Slnečné globálne horizontálnežiarenie na území SlovenskaZdroj: (autor: GeoModel Solar) dostupné na internete: [dátum: 22. 4. 2012]14 ALFA 4 ¦ 2012