ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrNevyhnutnosť zmeny životného štýluVšeobecná zmena spôsobu života sa javí ako nevyhnutnýkrok pre udržanie civilizácie. Súvisí s tým ajpotrebná zmena princípov tvorby architektúry a urbanizmu,pre ktorú je potrebné reformovať zmýšľaniei požiadavky ľudí a na základe reálnych skúsenostízaviesť regionálne či globálne nástroje, implikujúceudržateľnú výstavbu.V rámci Európskej únie je snaha o nastavenie jednotnýchenergetických parametrov novej výstavbyprostredníctvom Smernice Európskeho parlamentua Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.Táto smernica je súčasťou európskej stratégie20 – 20 – 20 pre rok 2020, ktorá pre územie európskejdvadsaťsedmičky stanovuje tri základné ciele:– 20 % nižšie emisie skleníkových plynov v porovnanís rokom 1990– 20 % redukcia celkovej spotreby energie– 20 % spotreby energie bude pokrytých z obnoviteľnýchenergetických zdrojovTieto ciele chce EÚ dosahovať okrem iného aj napĺňanímpožiadaviek formulovaných v článku 9 uvedenejsmernice o budovách takmer s nulovou spotrebouenergie:1. Členské štáty zabezpečia, aby:a) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovamitakmer s nulovou spotrebou energie ab) po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorýchsídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami takmers nulovou spotrebou energie. (Smernica EÚ, 2010)Pojem budova takmer s nulovou spotrebou energiedefinuje uvedená smernica EÚ v čl. 2/2 a znamenábudovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou(…). Požadované takmer nulové alebo veľmimalé množstvo energie (na jej prevádzku) by sa malovo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľnýchzdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenejpriamo na mieste alebo v blízkosti; (SmernicaEÚ, 2010).Predpokladáme, že vývoj udržateľnej výstavby sabude postupne posúvať od zamerania na architektúrua súbor budov smerom k udržateľnému urbanistickémucelku. Medzi odborníkmi platí, že v súčasnosti,pri dodržaní určitých parametrov, je návrha stavba domu v pasívnom štandarde (prípadne i vyššom,)relatívne bežnou a preverenou záležitosťou. 4Pasívny dom teda môžeme považovať za hotový produkt,dostupný na trhu.V našej práci sa chceme orientovať práve na rozšírenierelevantného rámca pre určovanie energetickejefektívnosti výstavby – od sledovania energetickejefektívnosti jednotlivých budov na komplexnéposudzovanie urbanistických celkov – a zameraťsa na dosahovanie takmer nulovej spotreby energiev urbanistickej mierke. Radi by sme prostredníctvomnašej práce ponúkli princíp kooperatívnehofungovania urbánnych štruktúr ako nový pohľadna možnosti organizovania urbanistických celkov.Domnievame sa, že takýmto spôsobom bude možnéracionálnejšie využívať možnosti obnoviteľnýchenergetických zdrojov, predovšetkým solárnej energiea zároveň zodpovednejšie napĺňať požiadavky EÚdefinované uvedenou smernicou.Využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizmepodporujú aj architekti v dokumente Charterfor Solar Energy in Architecture and Urban Planning(Charta pre slnečnú energiu v architektúre a urbanizme).Charta vyzdvihuje potenciál slnečnej energiea žiada, aby forma nášho urbanizovaného prostrediabola založená na (…) využívaní nevyčerpateľnéhoenergetického potenciálu slnka. (…) V budúcnostimusia mať architekti, v porovnaní s minulosťou, oveľarozhodujúcejší vplyv na koncepciu a usporiadanieurbánnych štruktúr a budov, na použitie materiálova stavebných komponentov, a tým pádom aj naspotrebu energie. Účel našej (architektonickej) prácev budúcnosti preto musí byť v navrhovaní budova urbánnych priestorov takým spôsobom, aby prírodnézdroje boli zachované a obnoviteľné energetickézdroje – predovšetkým solárna energia – boli využitév maximálnej možnej miere (…) 5 . Mestá, budovy a ichrôzne elementy musia byť vnímané ako komplexnýsystém materiálových a energetických tokov. 6 (HER-ZOG, 2008)Architektúra a urbanizmus nepochybne smerujúk zákonitému prerodu, ktorý bude pravdepodobneznamenať zmenu princípov myslenia a tvorby v porovnanís vývojom z konca 20. storočia. Považujeme1 ¦ Príklad kooperatívneho usporiadania urbánnych štruktúr –štruktúry s vyšším energetickým potenciálom pomáhajúštruktúram s nižším potenciálom Autor: Peter MorgensteinALFA 4 ¦ 2012 11