ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

VÝSKUM NAVRHOVANIAEnergetická kooperatívnosťurbánnych štruktúrPeter MorgensteinMusím vám povedať, (…) že vy a predovšetkýmcivilizácia ste v smrteľnom nebezpečenstve. (…)a skôr, než sa skončí toto storočie, miliardy nászahynú a tých niekoľko párov ľudí, udržiavajúcichľudský rod, bude prežívať v Arktíde, kde podnebieostane prijateľné. (…) Najskôr si musíme byť vedomíhrozivého tempa zmien a uvedomiť si, ako máločasu ostáva na reakciu, a potom každá komunita,každý národ musí nájsť najlepšie využitie dostupnýchzdrojov, aby udržal civilizáciu tak dlho, ako len môže. 1James Lovelock10 ALFA 4 ¦ 2012Stojí svet na prahu novej civilizácie, tak ako o tompíšu manželia Tofflerovci? (TOFFLER a iní, 1995) Alebonemá ani zmysel pýtať sa na budúcnosť ľudstva,pretože sme už prekročili okraj priepasti a naša inteligentnáexistencia sa skutočne rúti v ústrety svojmuneodvratnému koncu, ako to predpokladá český filozofFunda? (FUNDA, 2002) Človek dnešnej doby jezmätený, častokrát, prežívajúc dezilúziu spôsobenúhlbokým sklamaním z plytkosti reality, blúdi, hľadátú pravú terapiu, ktorá by mu umožnila pohnúť saz miesta. (TOFFLER a iní, 1995) Zavalený katastrofickýmiscenármi, brodiac sa „tirerovskou melanchóliou“,asi by ťažko zaujímal pozitívny postoj k tomu, čosa okolo neho deje. Radšej sa snaží závažnosť situáciezľahčovať a degradovať nekonzistentné apely morálnejekológie prichádzajúce z rôznych strán. Je všakpotrebné si uvedomiť, že záchrana životného prostredianie je len otázkou ohľaduplnejších technológií,ale predovšetkým ohľaduplnejších ľudských postojova prístupov k prírode. (DUBNIČKA, 2003)Niektorí autori v súvislosti s ekologickou krízouvolajú po zmene spoločenských štruktúr, snažiacsa o nastolenie novej kultúry. Filozofia dobrovoľnejskromnosti sa vo svojej podstate môže javiť racionálna,avšak nemožno očakávať jej presadeniev súčasnom svete. Vyspelé národy nie sú ochotnéobetovať svoje bohatstvo a blahobyt s cieľom dosiahnuťrovnovážny stav na úkor zlepšenia životachudobných. Skôr naopak, dalo by sa očakávať, žeobetujú chudobné a vykorisťované krajiny, ktorédlhé roky držali v biede, aby sa pokúsili zachrániťzvyšky svojej existencie.V očiach západného sveta je stále väčším problémomsnaha rozvojových krajín dosiahnuť životnúúroveň ekonomicky vyspelých krajín. Za poslednéroky ekonomika Číny rástla na úrovni 8 % a viac zarok, to znamená, že sa viac ako zdvojnásobuje približnekaždých deväť rokov. Číňania dnes spotrebujú viacnež dvakrát toľko uhlia ako pred desaťročím a rovnakonarástla aj spotreba železnej rudy a ropy. Majúaj štyrikrát viac diaľnic a takmer päťkrát viac automobilov.(HEINBERG, 2010)Ak by sme sa pokúsili na základe štatistických informáciínamodelovať situáciu, keď by Čína dosahovalaekvivalentný životný štandard a spôsob životaako USA, znamenalo by to napríklad, že Čínaby desaťnásobne prekročila ozrutnú spotrebu energieSpojených štátov a v Číne by pribudlo približne567 000 000 osobných automobilov, čo je štvornásobokpočtu osobných vozidiel v USA. Pokiaľ si tietozákladné prepočty spojíme s faktom, že Spojené štátyamerické sú zodpovedné približne za tretinu svetovýchemisií CO 2, vieme si (a možno si ani nevieme) predstaviť,čo by to urobilo s globálnym ekosystémom.Vo svetle Kantovho kategorického imperatívu, ktorýhovorí: „Konaj tak, aby si mohol chcieť, aby sa zásadatvojho konania stala univerzálnym zákonom.“(PIAČEK a iní, 1999) uvedené skutočnosti jasne poukazujúna to, že životný štýl vyspelých krajín je neudržateľný.Pokiaľ si chceme zachovať svoj životnýštandard, pričom zároveň nemôžeme brániť legitímnejsnahe rozvojových krajín dosahovať vyššiu kvalituživota, musíme hľadať možnosti, ako zredukovaťnielen dosah nášho každodenného konania na životnéprostredie, ale ponúknuť relevantné cesty aj krajinám,nachádzajúcim sa vo fáze industriálneho rozmachu.Z jeho kolaterálnej devastácie prostredia preživot sme si už prešli, nemali by sme sa preto len prizeraťa dopustiť zvyšku sveta rovnaké pochybenia.V určitom bode narazí stále rastúca spotreba ľudstvana veľmi reálne limity planéty s konečným množstvomprírodných zdrojov. (HEINBERG, 2010) Ajnapriek viacerým správam Rímskemu klubu o limitochrastu 2 ľudstvo naďalej nekompromisne tlačína reálne limity Zeme. O tom, že planéte už dochádzas ľuďmi trpezlivosť, hovorí i Lovelockova knihaThe Revenge of Gaia (Gaia vracia úder, kde Gaiuprirovnáva k starej pani, ktorá sa začína hnevať,pretože musí bývať v dome so stále väčšou tlupoudeštruktívnych tínedžerov a vysťahuje ich, keď sanezačnú správať slušne. James Lovelock nesúhlasíani s filozofiou trvalej udržateľnosti. Naznačuje, ženaša civilizácia by sa mala dať na udržateľný ústup(sustainable retreat) a zabezpečiť si tak lepšie šancena prežitie. (LOVELOCK, 2008) V každom prípadeje potrebné znižovať energetickú závislosť od fosílnychzdrojov a hľadať možnosti na zvyšovanie energetickejefektívnosti. 3