ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU - Slovenská technická ...

1135 2679ARCHITEKTONICKÉ LISTY FAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERS OF THE FACULTY OF ARCHITECTURE STU4 ¦ 20121 €

Obsah ¦ Contents3 ¦ EditoriálEditorialMaria TopolčanskáVÝSKUM NAVRHOVANIA DESIGN RESEARCH4 ¦ Úspešná školaSuccessful SchoolBranislav Jelenčik10 ¦ Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrEnergy Cooperativeness of Urban StructuresPeter Morgenstein18 ¦ Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyRecycling as a Tool of Creative DesignKatarína Lauková-Zajíčková26 ¦ Závod Dynamit Nobel v BratislaveKľúčové aspekty architektonicko-urbanistického vývojaThe Dynamit Nobel Plant in BratislavaKey Aspects of Architectural and Urban Planning DevelopmentNina Bartošová36 ¦ Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníArchitektúra vybraných tovární z prelomu 19. – 20. storočiaArchitectural Form and Decoration of the Bratislava factoriesArchitecture of the Selected Factories from the Turn of the 19th and 20th CenturiesVeronika Kvardová42 ¦ Mestský park – od vzniku po súčasnosťAn Urban Park – from Past to PresentEva PutrováRECENZIA REVIEW52 ¦ Hľadanie zmyslu architektúrySearch for Architecture MeaningMagdaléna KvasnicováŠTUDENTSKÉ REFLEXIE STUDENTS’ REFLECTIONS54 ¦ Charakteristické trendy súčasného urbanizmu „osud”Characteristic Trends In the Current Urban Planning, "a Destiny"Igor Hianik55 ¦ Problémy pamiatkovej ochrany modernyConservation Problems of Modernist Heritage SitesPaulína Šujanová56 ¦ Anotácie obhájených dizertačných prácSummaries of Approved PhD Theses60 ¦ Anglické abstraktyEnglish Summary63 ¦ AutoriAuthors2 ALFA 4 ¦ 2012

EditoriálEditoriálMaria TopolčanskáMyslím na meno tejto školy, Fakulty architektúry STU v Bratislave. Aj tento časopis je iniciatívou to menoznova formulovať, prekladať a zapisovať. Od svojho návratu zo štúdia v zahraničí sa neviem zbaviť dvojitéhopohľadu na našu školu, fakultu, na ktorej som sama kedysi získala univerzitné vzdelanie a teraz v ňom externepodporujem mladších budúcich architektov. Na rozdiel od väčšiny dnešných študentov Fakulty architektúrySTU som cele šesťročné štúdium absolvovala zviazaná so školou v Bratislave, čo je dnes už asi známkabuď veľkej spokojnosti s miestom, kde človek študuje, alebo až prílišnej pasivity, absencie zvedavosti, ako savzdeláva v architektúre inde. Žiadne programy Erasmus pred vstupom Slovenska do Európskej únie pre násešte neboli garantované a všetky štipendiá na svoje pobyty som musela ustáť v medzinárodných konkurzochna ambasádach či priamo na zahraničnej univerzite. Bolo to až v priebehu doktorandského štúdia, keď sa mipodarilo začať hľadať väčšiu motiváciu a unikať na postgraduálne štúdium inde. Kratší pobyt v Rotterdamea neskôr niekoľkoročný v Barcelone mi už navždy vzali možnosť vidieť túto fakultu už len zvnútra, zblízka.Obrala ma o istoty, ktoré som si o tejto škole niesla so sebou von. Skúsenosť vôbec nie je vždy ľahko prenosnánaspäť do bodu, odkiaľ študent či architekt vyjde. Tou stratou pohľadu, ktorý je naklonený mať pochopeniepre problémy tradične zviazané s domácou školou, s touto architektonickou scénou, som súčasne prišlao schopnosť byť v koži tých, ktorí touto peripetiou neprešli a majú právo zotrvávať vo svojich istotách. Byťuž navždy jednou nohou v inom prostredí a tou druhou sa snažiť udržať pozíciu v tom lokálnom je prekážkouna úplné pochopenie pohľadu druhých na súčasný stav tejto školy. Najmä tých, ktorých prácu vykonanú naškole si vážim už od čias, keď vzdelávali mňa a pritom aj s mnohými z nich mávam k problémom tejto školyveľmi rozdielny postoj.Stereotypy postupov, ktoré škola používa rovnako pri výbere tímu pedagógov ako pri výbere zadaní ateliérov,sú pre mňa ľahšie predmetom kritického pohľadu práve preto, že som mala možnosť zažiť podobné pedagogickéosobnosti v omnoho otvorenejšom systéme univerzitného školstva – a to na školách s rovnakýmtechnickým zameraním a dokonca dlhšou tradíciou, ktorá vždy zvádza k istému konzervativizmu. Všade tamsom, naopak, bola vtiahnutá do nekonzervatívnych štruktúr vždy závislých od osobných koncepcií výučbypredmetov (rovnako teoretických ako ateliérov), ktoré si každý z pedagógov dobrovoľne ako otázku vlastnejprestíže vždy rád konfrontoval pohľadmi kritikov zvonka, a tak budoval meno svojho ateliéru, ústavu či celejškoly. Pozícia vedúcich ateliérov a ústavov, ktorá by bola výsledkom svedomitého hľadania takýchto osobnostímedzi architektmi na škole aj v praxi ochotných a otvorených verejne predniesť svoje projekty, knihy,súťaže a filozofiu výučby, by bola natoľko silná, aby akýmikoľvek štruktúrami konzervativizmu a zotrvačnostiterajšej Fakulty architektúry STU zatriasla a z anonymity a zotrvačnosti ich vyslobodila. Stretávam a učím naškole rovnako študentov zo zahraničných škôl, ako aj tých, čo sa rozhodli študovať u nás trvalo. Tí hosťujúcio našej škole veľa nevedia, pozorujú a zisťujú, aká škola to vlastne sme, nemá svoje vyhranené meno, ktoréby ju – ako školy v Prahe, Liberci či Budapešti – niečím špecifickým charakterizovali. Tí lokálni bývajú častoskeptickí, že by sa tak ešte počas ich štúdia mohlo stať. Myslím, že áno. Ten optimizmus som si sem totiž tiežpriniesla z tej diaľky.ALFA 4 ¦ 2012 3

VÝSKUM NAVRHOVANIAÚspešná školaBranislav Jelenčík4 ALFA 4 ¦ 2012Ak dnes hľadáme skutočne zodpovedne odpoveď naotázku, ako čo najlepšie pripraviť našich absolventovpre prax, musíme preskúmať kritériá, ktorými hodnotíúroveň školy spoločnosť a trh so vzdelaním. Oprávnenemožno namietnuť, že takéto kritériá už dávnopostavili inštitucionálne akreditácie a validácie. Ktoobstojí v náročných podmienkach monitorovanýchpredovšetkým štátom, prípadne nezávislými akademickýmiratingmi u nás i v zahraničí, má dostatočnekvalitnú spätnú väzbu o svojom potenciáli. Nezávisléagentúry vytvárajú nadnárodné rebríčky úspešnýchškôl, a preto sme sa nedávno dozvedeli, že STU patrímedzi 500 najlepších vysokých škôl na svete. Možnoto nie je najhoršie! Prečo však potom majú naši absolventiproblém získať prácu?Tesne po nežnej revolúcii sa začalo pátrať po osudochbývalých absolventov školy, ktorí emigrovalinajmä v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Veľaz nich sa po otvorení hraníc prišlo pozrieť nielenna domovinu, ale zastavili sa aj na svojich školách.Bolo úžasné počúvať „success stories“, ako efektívnesa z „bezdomovcov“ stávali lídri odboru. Bielovlasédámy a elegáni takmer unisono zdôrazňovali, žeškola im bola v najťažších chvíľach bezpečným základom.Ak odchádzali s hmotným majetkom pozostávajúcimz plaviek a gitary, tak v hlave mali nehmotnýmajetok reálne ocenený budúcimi miliónmi dolárov,mariek či frankov, ktoré počas plodného života zarobili.Iste, odchádzali odvážni a talentovaní bojovníci.Tak to už zväčša chodí. Nepochybne by boli úspešnejšíako priemer aj doma. Udivuje však ich štatistickyvýznamný pomer. Ide skutočne nielen o zaujímavýpočet úspešných, ale aj o kvalitu diela, ktorézanechali (alebo, našťastie, ešte zanechávajú). Bolivynikajúcim nechceným vývozným artiklom. Prenesenemôžeme konštatovať, že škola bola vtedy obsahomi formou vzdelávania alebo lepšie – výchovy nasvetovej úrovni. Jej absolventi (dokonca v mnohýchprípadoch len kandidáti na absolventov) dokázali obstáťv zložitých podmienkach voľného trhu napriektomu, že s ním nemohli mať vo svojom veku praktickéskúsenosti. Aký rozdiel oproti dnešku? Bolo byjednoduché zmiesť otázku našej aktuálnej kvality naglobalizáciu, krízu, ekonomický vývoj. Z tohto uhlapohľadu robíme všetko bezchybne, len svet sa námubral nečakane zlým smerom. Stačí takýto postoj?Čo keď sa nám pomaly, ale isto uberú „nečakane zlýmsmerom“ naši potenciálni študenti. Smerom na inéškoly, univerzity – do sveta.V týchto dňoch sú opäť plné auly. Fotografie s náručamikvetov. Šťastní rodičia, v obálkach pár eur naveselšie vykročenie do života.Po roku uvidíme! Robím si súkromné prieskumy,kde nemonitorujem len binárny kód, 0 – nezamestnaný,1 – zamestnaný. Robím si prieskumy, ktorýchvýsledky obrazne popierajú fyziku. Učili nás predsa,že energiu nemožno získať z ničoho ani ju zničiť.Energia šesťročného univerzitného štúdia, ateliérov,medzinárodných grantov a prezentačných úspechov,nespochybniteľného talentu až prekvapivo masovomizne v čiernej diere rôznych kúpeľňových štúdií, copycentier,barov s obsluhou alebo kutíc, kde šestnásťhodín denne drú otroci vizualizácií a reklamnýchprintov. Stala sa chyba?Cieľom tohto príspevku je zmapovať problematikuúspešnosti školy (fakulty) cez prizmu exaktných,objektívnych kritérií a ovplyvňujúcich faktorov. Opätovnepripomínam, nepôjde o kritériá akademickéhosveta či kritériá z formulárov štátnych inštitúcií, ktorémusí naša administratíva donekonečna spracúvať.Pokúsim sa problém analyzovať metodikami súčasnéhomarketingu vzdelávania. Jednak preto, že inýuhoľ pohľadu nemôže uškodiť a jednak preto, že užniekoľko rokov sme súčasťou globalizovaného trhus inými pravidlami a myslením, ako si občas pripúšťame.Komplexnosť poznania, strategická prevahaa včasná iniciatíva sú najprirodzenejšími defenzívnymiprostriedkami proti nemilým prekvapeniam!Kto je užitočný?Ľudia i organizácie majú POTREBY a ŽELANIA. Potrebysú univerzálne a svojím spôsobom ľahko predvídateľné.Odborne povedané ide o tzv. HARD PROB-LEM. Pri ich rozpoznaní budeme mať menej prácea pochybností, lebo sú dobre identifikovateľné, logické,racionálne a vymedzené – v čase i priestore.Naopak, ŽELANIA môžu predstavovať zložitý SOFTPROBLEM, lebo sú akoby amorfné, neraz iracionálne,ťažšie vymedziteľné, opísateľné. Keď si však subjektnaplní POTREBY a ŽELANIA, získa ÚŽITOK. VeľkosťÚŽITKU hodnotí komplexnosťou uspokojenia POT-RIEB a ŽELANÍ. S tým však súvisia nasledujúce dôležitéotázky:• Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah?• Existujú exaktné kritériá na zhodnotenie uvedenejkomplexnosti?• Musia byť potreby a želania pre úžitok uspokojenéúplne a proporcionálne?• Kto je teda užitočný – čo je užitočné? Osobitne prihodnotení školy!Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah? Úžitok,alebo tiež prínos, je pomer nadobudnutých očakávanýchhodnôt k vynaloženým zdrojom na ich získanie.Kto (čo) poskytuje úžitok je užitočný(é) = účelný(é).Účelnosť znamená robiť SPRÁVNE VECI – tie, ktorésú očakávané – ktoré vytvárajú hodnoty 1 . Účelné jenapríklad podporovať Kľúčové alebo Kritické faktoryúspechu 2 (organizácie – prenesene školy), ktoré definujú,čo pomáha subjektu (škole) prežiť za danýchokolností v konkrétnom prostredí, čo umožňuje rasta naplnenie misie (poslania, prípadne cieľov). Z nichmožno odvodiť Kľúčové indikátory výkonnosti 3 , teda

Úspešná školapraktické ukazovatele, kvantifikujúce celkovú výkonnosťsubjektu (školy) v nadväznosti na príslušný globálnycieľ či Kritický faktor úspechu.Škola je súčasťou trhu vzdelávania. Pre organizáciepôsobiace na trhu platí tzv. Princíp trhovej orientácie,teda vytvorenia si predpokladov prežitia a úspechuna trh 4 . Podrobnejšie obrázok 1.To je vhodné východisko aj pre Kľúčové alebo Kritickéfaktory úspechu.Jednoduchou interpretáciou tohto modelu je požiadavkana vyvážený záujem (orientáciu pozornosti)o externého zákazníka, o vnímanie zodpovednosti zaúspech celej organizácie interným zákazníkom (zamestnancami)a napokon o konkurentov a o ich spôsoby,ako sa stávajú lepšími od nás. Keď som v úvodepripomenul, že školy sú dnes subjektmi tvoriacimitrh vzdelávania, tak táto schéma jednoznačne platí ajpre náš organizačný rámec.Čo pomôže škole prežiť, rásť (rozvíjať sa)a naplniť misiu?Na prvom mieste sú to SPOKOJNÍ ZÁKAZNÍCI. Tejtoproblematike sa venuje osobitná kapitola. Ako druhév poradí je NASTAVENIE PREVÁDZKY (PROCE-SOV) tak, aby reálne podporovalo trhovú orientáciu.Transformačný proces v každej organizácií, školu nevynímajúc,možno znázorniť aj pomocou vzájomnýchvzťahov medzi ZDROJOVÝMI VSTUPMI, TRANSFOR-MAČNÝM PROCESOM, VÝSTUPMI a PODMIENKA-MI, ktoré limitujú ÚSPORNOSŤ, ÚČINNOSŤ, ÚČEL-NOSŤ, ETICKOSŤ A KVALITU. Pozri schému naobrázku 2.Prevádzka (Procesy) budú podporovať úspech školy,ak budú ÚSPORNÉ – do procesu pôjde minimumZdrojových vstupov alebo využije relatívne (na základeceny) výhodnejšie vstupy ako iní. Nemusí toznamenať vždy len úsporu za každú cenu. Prichádzami na um paralela so známym porekadlom: Nie smetak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacnéveci. Je to skôr výzva k ekonomickému mysleniua prehodnocovaniu každého prevádzkového (procesného)kroku. Automobilka TOYOTA vyznačila vo svojejprodukčnej politike úspor sedem zdrojov plytvania.Nemá zmysel uvádzať na tomto mieste všetky,no v súvislosti s akademickým procesom mi predsalen nedá vymenovať aspoň niekoľko: nepodarky =množstvo informácií, ktoré študenti vstrebajú, alenevidia v nich súvislosti, kompatibilitu s ostatnoulátkou ani inšpiráciu; nadprodukcia = každý talentovanýa úspešný študent, ktorý sa napriek nášmu pedagogickémuúsiliu nedokáže integrovať do profesijnejsféry; nepotrebné aktivity, ktoré nesmerujú k cieľu= (a teraz budem veľmi kontroverzný) svetový trendodklonu školy od vzdelávania a výchovy k vedeckovýskumnejbáze – pri aktuálnom rozvoji vedeckýchaktivít (špecializácia, zdrojové nároky), udržanie siuž minimálnej svetovej úrovne výskumu je v mnohýchoblastiach takmer nemožné. Stačiť popritomešte učiť a rozvíjať si svoj „core business“, teda pedagogickézručnosti (kompetentnosti), tvoriť učebnépomôcky, udržiavať si profesijne návyky – už ani nepotrebujekomentár. Nestačilo by, aby k akademickejhodnosti pedagóga patril široký prehľad, schopnosťdávať vzdelaniu zmysel a rozširovať diapazón reakciíbudúceho absolventa na prichádzajúce podnety (zadania)?Schopnosť vzdelávať a vychovávať? Základnýmúžitkom, ergo primárnym cieľom školy je pripraviťpre spoločnosť v konkrétnych podmienkach (čas,kvalita, náklady) primeraný počet profesionálov. Toje dokonca naša etická povinnosť spoločnosti (Kant,1797) 6 . Veda a výskum určite znamenajú náskok, noich výsledky pre našich kľúčových odberateľov = zákazníkovnie sú identifikátormi diferenciácie od konkurencie(alebo ak, len pre tých informovanejších).Nechcem zbytočne víriť polemiku. Vnímajte tentonázor ako jeden z pohľadov na problém. Môj postojk nemu je inšpirovaný univerzitou, kde už od roku1997 prednášam (Open University Business School,GB – ďalej len OUBS). Všetko, čo v mojom príspevkus odvolaním na uvedenú univerzitu uvádzam,nie je motivované porovnávaním s našimi štátnymi1 ¦ Model aktivít organizácie orientovanej na trh© Branislav Jelenčík, 2012(upravené podľa Margolis J., 2004)školami ani nekritickým vychvaľovaním jej systémuvzdelávania. Ide o celkom obyčajný benchmarking,ktorý by mohol záujemcov o zvýšenie efektívnostinašej práce – doma inšpirovať. V profile jej pedagógaje daný imperatív: tzv. tútor (lecturer) musí byťúspešný profesionál z praxe, najlepšie ak súbežneprax živo vykonáva a sústavne dosahuje minimálneprofesijne pozoruhodné výsledky. Je veľmi kritickyperiodicky hodnotený podľa výsledkov svojichštudentov. Študenti sú pritom nezávisle hodnotení(monitorovaní) systémom anonymného známkovaniasupervízormi ich prác a známka je porovnávanáso známkou vlastného pedagóga. V prípade rozdielusa pátra po príčinách.Prevádzka (Procesy) budú ÚČINNÉ, ak hodnotavýstupov presiahne vložené Zdrojové vstupy. „Robiťúčinne“ znamená robiť veci správne! Eliminovať ekonomickéstraty a prinášať synergický efekt.Prevádzka (Procesy) budú ÚČELNÉ, ak Výstupyspätne podporujú Prevádzku (Proces) – potvrdzujújej správnosť. Práve Účelnosť, neraz interpretovanáako Užitočnosť má najväčší vplyv na napĺňanieKľúčových faktorov úspechu. „Robiť účelne“ znamenárobiť správne veci. Treba sa sústrediť na dokonalérealizovanie tých aktivít, ktoré prinášajú najvyššíALFA 4 ¦ 2012 5

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Schéma 5E (ÚSPORNOSŤ = economy, ÚČINNOSŤ =effectiveness, ÚČELNOSŤ = expediency, ETICKOSŤ = ethics,KVALITA = quality – excellence© Branislav Jelenčík, 2012(upravené autorom podľa konceptu 4E 5 )osoh a nepredražujú Zdrojové vstupy. Samozrejme,problémom je ich správne vytipovanie. To je kapitolasama osebe. Koho by to zaujímalo, celou problematikousa už po druhej svetovej vojne zaoberal talianskyekonóm Vilfredo F. D. Pareto vo svojom princípe (niekedyoznačovanom aj za pravidlo) 80 : 20 7 .Prevádzka (Procesy) budú ETICKÉ, keď sa budúdôsledne riadiť morálkou a priebežným hodnotením,čo je z pohľadu humánnosti dobré a čo zlé. Okremuž známeho: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robilitebe!“ majú v oblasti korporátnej etiky významnejšiemiesto iné dve proklamácie: „Konaj tak, aby si zabezpečilčo najviac dobra, pre čo najviac dotknutých,po čo najdlhší čas!“ a „Konaj vždy tak, aby mohli byťmaximá (výsledok) tvojho konania považované za riadiacepravidlá alebo zákon spoločnosti!“ Najlepšoucestou, ako naplniť tieto výzvy, je riadenie prevádzkyzaložené na:• systematickosti• metodickosti• korektnosti – výhody z možného bezrizikovéhoopakovania rozhodnutí a postupov• spravodlivosti – Distribučnej/Procedurálnej/Zaobchádzania/a z Následkov• nespravodlivosti – čo pre proces znamená potenciálnaodchýlka od spravodlivého konania.V tejto súvislosti si spomína, ako nám na OUBS zdôrazňovali,že pri efektívnom zisťovaní úrovne študentovýchkompetentností nemáme objavovať, čo nevie,ale pomáhať mu objaviť, čo už vie a čo si dokáže z nadobudnutýchvedomostí odvodiť. Jeho učenie týmdostáva zmysel. Ak by študent vedel vo svojej zrelostia veku všetko, čo vie jeho pedagóg, bolo by vhodnejšie,aby si vymenili miesto, pretože vo veku pedagógabude určite ešte ďalej. Prirodzene, mali, a mámaj ja na mysli, študentov usilovných, zanietených,zodpovedných. Flákači, špekulanti, darebáci – nebojmesa hovoriť otvorene, si beztak vyložia Spravodlivosťzaobchádzania po svojom.Prevádzka (Procesy) budú KVALITNÉ, keď dokážuvytvoriť VÝSTUPY považované za KVALITNÉ.„Robiť kvalitne“ znamená potom produkovať kvalitnéveci = správne veci, správnym spôsobom, na prvýpokus. Zastavme sa pri otázke posudzovania kvalitydetailnejšie. Čo je kvalitné a čo nie v prostredí školy?Tak ako pri ostatných kritériách nezostanem v rovinesubjektívneho posúdenia. Už roky slúži na tento účelteória Medzier (štrbín) v kvalite od A. Parasuramanaa kol. (1985) 8 . Podľa jeho teórie by sme mali našehodnotenia kvality objektivizovať podľa disproporcií(medzier, štrbín) medzi:1. Očakávaniami zákazníkov a tým, čo si myslíme, žeočakávajú2. Špecifikáciou výstupu – produktu (v prípade školymá produkt viac ráz služby) a tým, čo si myslíme,že očakávajú od produktu zákazníci3. Špecifikáciou výstupu – produktu a skutočnýmiskúsenosťami zákazníkov s produktom4. Tým, čo zákazníci mohli pochopiť z našej ponuky(externej komunikácie) a skutočnými skúsenosťamizákazníkov s produktom5. Skutočnými skúsenosťami zákazníkov s produktoma očakávaniami zákazníkovVždy, keď sa zaoberám Parasurmanovým nazeranímna kvalitu, pocítim na chrbte zimomriavky. Najmäz toho, na čo všetko nedávame dôraz, keď hodnotímevlastné výstupy, či ako robustne sme zameranína individuálne osobné kritériá kvality. I keď červenébodky na predmetových posteroch Noci architektúrymôžu mať diskutabilnú interpretáciu, predsa somvšak po otvorenej výmene názorov medzi študentmiÚstavu dizajnu a pedagógmi, ale aj pri iných osobnýchrozhovoroch opatrný. Zodpovedne vyhlasujem:naši zákazníci – minimálne segment reprezentujúcištudentskú obec – majú mimoriadne komplexné vnímaniekvality (v celom spektre Parasurmanových štrbín)a kedykoľvek môžu, tak nami produkovanú kvalituverejne alebo latentne hodnotia. Nepochybne torobia aj iní účastníci trhu (pozri nasledujúcu kapitolu),pričom sa nám väčšina výsledkov pravdepodobnenedostáva do uší.Vrátim sa k pedagogickej konferencii pri príležitostiDňa učiteľov (28. 3. 2012). Úprimne sme sa pobavilina sérií fotografií z kuloárov našej Alma Mater.Odrané sedačky, dorýpaný nábytok, kde kade črepníkys podivnou vegetáciou, nechutné lištovanie rozvodovmoderných médií. Optimisticky znelo presvedčenie,že mnohé by mohlo zmiznúť do rána. Zázraky savšak nedejú – zemetrasenie neprišlo! Spomínam tolen preto, že keby som bol uchádzač o štúdium či jehorodič a „dotrepal“ by som sa po prvýkrát na fakultu300 km do Bratislavy očakávajúc úžasné zážitkya noblesu školy architektúry, interiéru, dizajnu (taksa pokúšame verejnosti prezentovať), pravdepodobneby som zostal minimálne prekvapený. Spomínamzámerne len akési, nazvime to povrchné znaky. Keďžechodím do budovy z rodinných dôvodov už vyše50 rokov, mohol by som hovoriť o miznúcom duchuškoly, o strate nenapodobiteľnej atmosféry a iskreníkreativity, intelektu či optimistickej akademickejslobode (ktoré sa tu veselo preháňali po chodbáchaj keď vonku bujnel normalizovaný socializmus). Pozreliste si niekedy kritickými očami našu webovústránku? Skúste sa prepnúť na http://portail.univ-stetienne.fr/bienvenue/universite-jean-monnet-welcomes-you-204691.kjsp?RH=ACCUEIL,keď sme tuuž kolegov nedávno mali. Porovnajte! Možno si potompoviete: Pán Parasuraman by bol nadšený, lebonaša stránka verne zrkadlí prostredie fakulty. „Jednastránka, jeden fungujúci výťah!“ „Jej nepríťažlivýgrafický dizajn, frustrujúci fakultný bufet.“ „Neaktualizovanéinformácie, neaktuálne…“ Domyslime si!6 ALFA 4 ¦ 2012

VÝSKUM NAVRHOVANIAEnergetická kooperatívnosťurbánnych štruktúrPeter MorgensteinMusím vám povedať, (…) že vy a predovšetkýmcivilizácia ste v smrteľnom nebezpečenstve. (…)a skôr, než sa skončí toto storočie, miliardy nászahynú a tých niekoľko párov ľudí, udržiavajúcichľudský rod, bude prežívať v Arktíde, kde podnebieostane prijateľné. (…) Najskôr si musíme byť vedomíhrozivého tempa zmien a uvedomiť si, ako máločasu ostáva na reakciu, a potom každá komunita,každý národ musí nájsť najlepšie využitie dostupnýchzdrojov, aby udržal civilizáciu tak dlho, ako len môže. 1James Lovelock10 ALFA 4 ¦ 2012Stojí svet na prahu novej civilizácie, tak ako o tompíšu manželia Tofflerovci? (TOFFLER a iní, 1995) Alebonemá ani zmysel pýtať sa na budúcnosť ľudstva,pretože sme už prekročili okraj priepasti a naša inteligentnáexistencia sa skutočne rúti v ústrety svojmuneodvratnému koncu, ako to predpokladá český filozofFunda? (FUNDA, 2002) Človek dnešnej doby jezmätený, častokrát, prežívajúc dezilúziu spôsobenúhlbokým sklamaním z plytkosti reality, blúdi, hľadátú pravú terapiu, ktorá by mu umožnila pohnúť saz miesta. (TOFFLER a iní, 1995) Zavalený katastrofickýmiscenármi, brodiac sa „tirerovskou melanchóliou“,asi by ťažko zaujímal pozitívny postoj k tomu, čosa okolo neho deje. Radšej sa snaží závažnosť situáciezľahčovať a degradovať nekonzistentné apely morálnejekológie prichádzajúce z rôznych strán. Je všakpotrebné si uvedomiť, že záchrana životného prostredianie je len otázkou ohľaduplnejších technológií,ale predovšetkým ohľaduplnejších ľudských postojova prístupov k prírode. (DUBNIČKA, 2003)Niektorí autori v súvislosti s ekologickou krízouvolajú po zmene spoločenských štruktúr, snažiacsa o nastolenie novej kultúry. Filozofia dobrovoľnejskromnosti sa vo svojej podstate môže javiť racionálna,avšak nemožno očakávať jej presadeniev súčasnom svete. Vyspelé národy nie sú ochotnéobetovať svoje bohatstvo a blahobyt s cieľom dosiahnuťrovnovážny stav na úkor zlepšenia životachudobných. Skôr naopak, dalo by sa očakávať, žeobetujú chudobné a vykorisťované krajiny, ktorédlhé roky držali v biede, aby sa pokúsili zachrániťzvyšky svojej existencie.V očiach západného sveta je stále väčším problémomsnaha rozvojových krajín dosiahnuť životnúúroveň ekonomicky vyspelých krajín. Za poslednéroky ekonomika Číny rástla na úrovni 8 % a viac zarok, to znamená, že sa viac ako zdvojnásobuje približnekaždých deväť rokov. Číňania dnes spotrebujú viacnež dvakrát toľko uhlia ako pred desaťročím a rovnakonarástla aj spotreba železnej rudy a ropy. Majúaj štyrikrát viac diaľnic a takmer päťkrát viac automobilov.(HEINBERG, 2010)Ak by sme sa pokúsili na základe štatistických informáciínamodelovať situáciu, keď by Čína dosahovalaekvivalentný životný štandard a spôsob životaako USA, znamenalo by to napríklad, že Čínaby desaťnásobne prekročila ozrutnú spotrebu energieSpojených štátov a v Číne by pribudlo približne567 000 000 osobných automobilov, čo je štvornásobokpočtu osobných vozidiel v USA. Pokiaľ si tietozákladné prepočty spojíme s faktom, že Spojené štátyamerické sú zodpovedné približne za tretinu svetovýchemisií CO 2, vieme si (a možno si ani nevieme) predstaviť,čo by to urobilo s globálnym ekosystémom.Vo svetle Kantovho kategorického imperatívu, ktorýhovorí: „Konaj tak, aby si mohol chcieť, aby sa zásadatvojho konania stala univerzálnym zákonom.“(PIAČEK a iní, 1999) uvedené skutočnosti jasne poukazujúna to, že životný štýl vyspelých krajín je neudržateľný.Pokiaľ si chceme zachovať svoj životnýštandard, pričom zároveň nemôžeme brániť legitímnejsnahe rozvojových krajín dosahovať vyššiu kvalituživota, musíme hľadať možnosti, ako zredukovaťnielen dosah nášho každodenného konania na životnéprostredie, ale ponúknuť relevantné cesty aj krajinám,nachádzajúcim sa vo fáze industriálneho rozmachu.Z jeho kolaterálnej devastácie prostredia preživot sme si už prešli, nemali by sme sa preto len prizeraťa dopustiť zvyšku sveta rovnaké pochybenia.V určitom bode narazí stále rastúca spotreba ľudstvana veľmi reálne limity planéty s konečným množstvomprírodných zdrojov. (HEINBERG, 2010) Ajnapriek viacerým správam Rímskemu klubu o limitochrastu 2 ľudstvo naďalej nekompromisne tlačína reálne limity Zeme. O tom, že planéte už dochádzas ľuďmi trpezlivosť, hovorí i Lovelockova knihaThe Revenge of Gaia (Gaia vracia úder, kde Gaiuprirovnáva k starej pani, ktorá sa začína hnevať,pretože musí bývať v dome so stále väčšou tlupoudeštruktívnych tínedžerov a vysťahuje ich, keď sanezačnú správať slušne. James Lovelock nesúhlasíani s filozofiou trvalej udržateľnosti. Naznačuje, ženaša civilizácia by sa mala dať na udržateľný ústup(sustainable retreat) a zabezpečiť si tak lepšie šancena prežitie. (LOVELOCK, 2008) V každom prípadeje potrebné znižovať energetickú závislosť od fosílnychzdrojov a hľadať možnosti na zvyšovanie energetickejefektívnosti. 3

Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrNevyhnutnosť zmeny životného štýluVšeobecná zmena spôsobu života sa javí ako nevyhnutnýkrok pre udržanie civilizácie. Súvisí s tým ajpotrebná zmena princípov tvorby architektúry a urbanizmu,pre ktorú je potrebné reformovať zmýšľaniei požiadavky ľudí a na základe reálnych skúsenostízaviesť regionálne či globálne nástroje, implikujúceudržateľnú výstavbu.V rámci Európskej únie je snaha o nastavenie jednotnýchenergetických parametrov novej výstavbyprostredníctvom Smernice Európskeho parlamentua Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.Táto smernica je súčasťou európskej stratégie20 – 20 – 20 pre rok 2020, ktorá pre územie európskejdvadsaťsedmičky stanovuje tri základné ciele:– 20 % nižšie emisie skleníkových plynov v porovnanís rokom 1990– 20 % redukcia celkovej spotreby energie– 20 % spotreby energie bude pokrytých z obnoviteľnýchenergetických zdrojovTieto ciele chce EÚ dosahovať okrem iného aj napĺňanímpožiadaviek formulovaných v článku 9 uvedenejsmernice o budovách takmer s nulovou spotrebouenergie:1. Členské štáty zabezpečia, aby:a) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovamitakmer s nulovou spotrebou energie ab) po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorýchsídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami takmers nulovou spotrebou energie. (Smernica EÚ, 2010)Pojem budova takmer s nulovou spotrebou energiedefinuje uvedená smernica EÚ v čl. 2/2 a znamenábudovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou(…). Požadované takmer nulové alebo veľmimalé množstvo energie (na jej prevádzku) by sa malovo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľnýchzdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenejpriamo na mieste alebo v blízkosti; (SmernicaEÚ, 2010).Predpokladáme, že vývoj udržateľnej výstavby sabude postupne posúvať od zamerania na architektúrua súbor budov smerom k udržateľnému urbanistickémucelku. Medzi odborníkmi platí, že v súčasnosti,pri dodržaní určitých parametrov, je návrha stavba domu v pasívnom štandarde (prípadne i vyššom,)relatívne bežnou a preverenou záležitosťou. 4Pasívny dom teda môžeme považovať za hotový produkt,dostupný na trhu.V našej práci sa chceme orientovať práve na rozšírenierelevantného rámca pre určovanie energetickejefektívnosti výstavby – od sledovania energetickejefektívnosti jednotlivých budov na komplexnéposudzovanie urbanistických celkov – a zameraťsa na dosahovanie takmer nulovej spotreby energiev urbanistickej mierke. Radi by sme prostredníctvomnašej práce ponúkli princíp kooperatívnehofungovania urbánnych štruktúr ako nový pohľadna možnosti organizovania urbanistických celkov.Domnievame sa, že takýmto spôsobom bude možnéracionálnejšie využívať možnosti obnoviteľnýchenergetických zdrojov, predovšetkým solárnej energiea zároveň zodpovednejšie napĺňať požiadavky EÚdefinované uvedenou smernicou.Využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizmepodporujú aj architekti v dokumente Charterfor Solar Energy in Architecture and Urban Planning(Charta pre slnečnú energiu v architektúre a urbanizme).Charta vyzdvihuje potenciál slnečnej energiea žiada, aby forma nášho urbanizovaného prostrediabola založená na (…) využívaní nevyčerpateľnéhoenergetického potenciálu slnka. (…) V budúcnostimusia mať architekti, v porovnaní s minulosťou, oveľarozhodujúcejší vplyv na koncepciu a usporiadanieurbánnych štruktúr a budov, na použitie materiálova stavebných komponentov, a tým pádom aj naspotrebu energie. Účel našej (architektonickej) prácev budúcnosti preto musí byť v navrhovaní budova urbánnych priestorov takým spôsobom, aby prírodnézdroje boli zachované a obnoviteľné energetickézdroje – predovšetkým solárna energia – boli využitév maximálnej možnej miere (…) 5 . Mestá, budovy a ichrôzne elementy musia byť vnímané ako komplexnýsystém materiálových a energetických tokov. 6 (HER-ZOG, 2008)Architektúra a urbanizmus nepochybne smerujúk zákonitému prerodu, ktorý bude pravdepodobneznamenať zmenu princípov myslenia a tvorby v porovnanís vývojom z konca 20. storočia. Považujeme1 ¦ Príklad kooperatívneho usporiadania urbánnych štruktúr –štruktúry s vyšším energetickým potenciálom pomáhajúštruktúram s nižším potenciálom Autor: Peter MorgensteinALFA 4 ¦ 2012 11

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Kooperácia medzi budovou a automobilomZdroj: (autor: autoblog.gr) dostupné na internete: [dátum: 28. 1. 2012]za potrebné využiť nevyhnutnosť zmien v prospechnových urbanistických východísk a princípov, ktoréby boli v súlade nielen so súčasným stavom sveta,ale aj s jeho očakávateľným budúcim vývojom.Kooperácia urbánnych štruktúrFilozofickým východiskom práce je predstava urbánnehocelku, založeného na princípe kooperatívnehozískavania (elektrickej) energie zo slnečnej radiácie.Vďaka kooperatívnosti umožňuje vyššiu energetickúefektívnosť a stabilitu ako samostatné objekty.Štruktúry s väčším solárnym potenciálom vypomáhajúobjektom, ktoré dokážu zo slnečného žiareniazachytiť len menšie množstvo energie – napríkladnákupné centrum, škola, komunitné centrum, aleboskladové objekty s väčším množstvom fotovoltaickyaktívnych plôch, sa o energetické zisky delia s menejproduktívnymi (napr. obytnými) budovami v okolí.Energia, získaná zo solárnych článkov, integrovanýchdo objektov urbánnej štruktúry, sa využíva okamžitea lokálne. Jej prebytky sa ukladajú v špeciálnych akumulátorocha používajú sa v noci alebo v čase nižšíchenergetických ziskov (v zimnom období). Urbánny celokfunguje prakticky autonómne, neovplyvňuje stabilituverejnej elektrickej siete. Môže k nej však byťpripojený pre prípad núdzového stavu alebo s cieľomširšej kooperácie.Cieľom je vytvorenie energeticky rovnovážneho urbánnehopriestoru, kde sa vyrobí toľko energie, koľkosa na danom mieste spotrebuje, respektíve spotrebujesa len toľko energie, koľko možno z daného prostrediaaktuálne získať. Život podľa takéhoto modelu,podnecuje ľudí k využívaniu energie najmä v časejej vysokej dostupnosti a prispieva k obnove stratenejharmónie človeka a prírody. S energiou sa tu narábauvedomelo a šetrne, budovy sú vybavené úspornýmispotrebičmi. Inteligentné spotrebiče môžu využívaťenergetické prebytky a spúšťať svoju činnosť v súlades aktuálnym množstvom slnečnej radiácie. Okrembudov samotných sú z fotovoltaických panelovzásobované aj elektromobily, ktorých batéria slúžipre obydlia v prípade potreby ako prídavný/záložnýa dokonca mobilný zdroj energie. Na svoje dobíjanievyužívajú predovšetkým výrobnú energetickú špičkuv kombinácii s časmi minimálneho odberu elektrinyzo siete. Vzťah budovy, poskytujúcej plochu pre fotovoltaikua elektromobilu, ktorý je z nej napájaný, jepríkladom kooperácie na inej úrovni.Aktívne solárne systémy sa využívajú aj na ohrevvody a môžu byť nápomocné aj pri vykurovaní. Solárnesystémy sú podľa možností a potreby dopĺňanéinými obnoviteľnými zdrojmi energie.Na optimalizovanie tepelného komfortu v budováchv letnom aj v zimnom období sa dbalo už vofáze urbanistického návrhu rovnako ako aj na dostatokprirodzeného denného svetla, vďaka čomu možnoušetriť ďalšiu energiu. V zimnom období, je priabsencii slnečného žiarenia zabezpečené doplnenietepelnej aj elektrickej energie z kogeneračných zdrojov,respektíve obnoviteľných zdrojov.Podľa uvedenej schémy približne, avšak v menšejmierke, fungujú pasívne alebo takmer nulové budovy.Pri predstave, že urbanistická zóna, prípadne celámestská štvrť by využila možnosti, ktoré ponúka kooperatívnosťniekoľkých desiatok takmer nulovýchbudov, návratnosť investície, stabilita systému akoi jeho efektívnosť by mali byť zákonite na oveľa lepšejúrovni.Samozrejmou súčasťou popísaného urbanistickéhocelku musí byť aj rozmanité a inšpiratívne obytnéprostredie, ktoré má najlepšie možnosti vznikaťprostredníctvom participácie obyvateľov, transparentnostia komplexnej kvality procesov, sprevádzajúcichvznik urbánneho priestoru. Nápomocná tumôže byť priebežná evaluácia prostredníctvom certifikačnýchsystémov (napr. DGNB).Takýto kooperatívne fungujúci celok, s optimálnouhustotou osídlenia, predstavuje udržateľný urbánnypriestor, ktorý má ambíciu ponúkať ľuďom kvalitnéprostredie pre život a napĺňať stále naliehavejšiepožiadavky na minimalizáciu emisií CO 2, znižovanieenergetickej spotreby a na zbavovanie sa závislostiod fosílnych palív. Urbanistické štruktúry, formovanépodľa načrtnutých princípov, môžu predstavovaťtiež riešenie pre prudko sa zvyšujúci životný štandardv ľudnatých ázijských krajinách a môžu byť jednouz ciest, ako prispieť k formovaniu miest takmer s nulovouspotrebou energie.12 ALFA 4 ¦ 2012

Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrĎalšie pozitívum ponúka koncept kooperatívnostiurbánnych štruktúr z hľadiska rozmanitosti urbanistickejkompozície. Vďaka spolupôsobeniu jednotlivýchtypov štruktúr, nie je nevyhnutné, abyvšetky urbanistické hmoty mali optimálnu orientáciu.Štruktúry s nižším energetickým potenciálombudú podporované štruktúrami s vyšším potenciálom.Okrem tohto aspektu bude rôznorodá orientáciaenergeticky aktívnych plôch zabezpečovať rovnomernejšiezisky počas dňa.Cieľom našej práce je preskúmať potenciál využívaniasolárnej energie danými typologickými druhmiobytných, prípadne zmiešaných urbánnych štruktúr,fungujúcich vo vzájomnej energetickej kooperáciiv prospech urbanistického celku. Nazdávame sa, ževďaka kooperatívnym princípom bude možné dosiahnuťpri organizovaní územia väčšiu mieru rozmanitostia vyššiu kvalitu pobytových priestorov. Niektoréštruktúry sa nebudú musieť nevyhnutne sústrediťlen na dosahovanie vysokých energetických ziskovprostredníctvom fotovoltaiky, pretože iné, ktorébudú mať lepšie podmienky, vyvážia ich deficit.Z hľadiska optimalizácie energetickej bilancie územia,je potrebné disponovať určitou mierou usmerňujúcichpoznatkov už vo fáze urbánneho návrhu,pretože vo fáze riešenia samotných architektonickýchobjektov je často zlepšenie energetického potenciálumožné len veľmi ťažko, prípadne vôbec.V priebehu výskumu chceme postupne prostredníctvomsimulácií zadefinovať energetické charakteristikyskúmaných typov urbanistických štruktúra možnosti ich kooperatívneho fungovania. Princípykooperácie chceme preskúmať v oblasti aktívnehozískavania, distribúcie a uskladnenia elektrickej a tepelnejenergie zo slnečnej radiácie v rámci vymedzenéhourbánneho útvaru. Doplnkovo sa chceme zameraťaj na možnosti kooperácie v oblasti dopravy.Na základe dosiahnutých výsledkov chceme prezentovaťenergetické charakteristiky skúmaných typovurbanistických štruktúr a možnosti ich kooperatívnehofungovania. Predpokladáme, že výstup budespracovaný ako grafický typologický prehľad – katalógskúmaných typov mestskej zástavby s priradenýmizistenými výsledkami, popisom urbanistickýchukazovateľov a komentárom. Vznikne tak prehľadrôznych najčastejšie uplatňovaných typov štruktúr,ktoré budú môcť byť na základe zistených hodnôta energetického potenciálu s väčšou istotou skladanédo širšej urbánnej skladby. Takýto prehľad môžebyť tiež podnetný z hľadiska cieleného vytvárania urbanistickýchštruktúr na základe typologických znakovso zreteľom na ich všeobecné energetické zákonitosti.Už vo fáze plánovania urbánnych celkov satak bude dať nahrubo sledovať, kontrolovať a reagovaťna energetický potenciál, respektíve energetickúbilanciu návrhu. Dôležitosť možnosti predbežnýchodhadov uvedených hodnôt v začiatočných fázachnávrhu je príznačná pre výstavbu s ambíciou vysokejenergetickej efektívnosti, a na tomto prístupe súzaložené aj mnohé kvalitné environmentálne certifikačnénástroje (DGNB, LEED a pod.).Čiastkovým cieľom našej práce je definovanie urbanistickýchsolárnych ukazovateľov, s cieľom ponúknuťich implementáciu do procesov územnéhoplánovania, územnej regulácie, prípadne iných nástrojovna usmerňovanie tvorby územia. Medzi ukazovatele,ktoré chceme definovať, patrí solárny indexurbánnej štruktúry vyjadrujúci jej relatívny energetickýpotenciál a je definovaný ako podiel solárnehopotenciálu štruktúry a solárneho potenciálu plochy(charakteristického terénu) s veľkosťou 1 ha. Solárnympotenciálom rozumieme celkové množstvo dopadajúcehoglobálneho slnečného žiarenia počasobdobia charakteristického roka (prípadne jeho relevantnejčasti). Ďalším ukazovateľom je kooperačnýindikátor vyjadrujúci na základe simulácií a výpočtovpotenciál danej štruktúry kooperovať s okolitýmištruktúrami. Tento indikátor bude vyjadrený alternatívnev energetickej hodnote nadprodukcie,respektíve nedostatku, a vo výpočtovom množstvedomácností (základných jednotiek), ktorých spotrebumožno prostredníctvom nadprodukcie energiepokryť, respektíve naopak, koľko takýchto jednotiekje nevyhnutné pokryť z okolitých zdrojov.V dizertačnej práci máme ambíciu sa zamerať nakooperatívnosť štruktúr pri využívaní tak elektrickej,ako aj tepelnej energie, a aj na zohľadneniepasívnych slnečných ziskov. Chceme načrtnúť síceALFA 4 ¦ 2012 13

VÝSKUM NAVRHOVANIAzjednodušený, ale napriek tomu komplexný pohľadna energetické nároky urbánnych celkov. Len vďakatakémuto prístupu bude možné zodpovedne ponúknuťverejnosti presadzovanie princípov kooperatívnostis cieľom neustúpiť z požiadaviek súčasnéhokomfortu života a priblížiť sa modelom urbánnychštruktúr, ktoré podľa nariadení EÚ budú po roku2020 jednou z možných ciest pri plnení našich záväzkov(nielen voči EÚ, ale najmä voči planetárnemuekosystému a pre zachovanie životného prostredia).Výskum solárneho potenciáluJednotlivé typy skúmaných urbánnych štruktúr smeodvodili z dánskeho výskumu Sustainable CompactCity (PEDERSEN a iní, 2009). Na základe neho bolištruktúry, (považované za obytné), osádzané do pôdorysnéhoštvorcového rastra s hranou 100 m a uličnousieťou šírky 25 m, pričom pre účely nášho výskumuboli umiestňované do homogénneho prostrediatvoreného identickými urbánnymi hmotami.Simulačný proces prebieha vo virtuálnom prostredísoftvéru Autodesk Ecotect Analysis 2011, kde simulujemepriemernú dennú globálnu ožiarenosť povrchupredmetného objektu dopadajúcou solárnouenergiou. Povrch abstrahovaného modelu urbánnejštruktúry je rozdelený na plochy 3 × 3 m (prípadnemenšie). (Rozmer vychádza z približnej konštrukčnejvýšky jedného podlažia.) Dopadajúca solárna energiaje počítaná pre stred týchto plôch a je simulovanáv hodinových intervaloch počas každého dňa v rokupre lokalitu Bratislava 7 . Výsledné priemerné dennéhodnoty radiácie každej plochy sú potom sumarizovanév tabuľkovom editore podľa umiestneniaa orientácie konkrétnej plochy v rámci urbanistickéhocelku. Následne je vypočítané celkové množstvosolárnej energie, ktorá za záujmové obdobie dopadlana povrch urbánnej štruktúry, respektíve časť povrchov(napr. fasáda, strecha). Vyhodnocované a porovnávanéboli sledované parametre jednotlivýchštruktúr (okrem urbanistických ukazovateľov najmäsolárny index a kooperačný indikátor).Samostatne sa zbierajú údaje z jednotlivých fasáda striech. Potenciál využitia konkrétnych plôch fotovoltaikouje charakterizovaný vyťažiteľnosťou jednotlivýchplôch, ktorú počítame zo získaných hodnôtich znížením na základe účinnosti solárnych článkov(v súčasnej fáze sme uvažovali s 13 % účinnosťou).V tabuľke predkladáme výsledky čiastkového výskumu,ktoré potvrdzujú predpokladanú značnú závislosťefektívneho fungovania celku od správaniaužívateľov. Na základe sledovaného energetickéhopotenciálu sme chceli zistiť, ktoré typy štruktúrdokážu pokryť energetické nároky na ich prevádzku.Zamerali sme sa na elektrickú energiu a jej výrobupomocou fotovoltaických panelov, umiestnených nastreche štruktúr. Nároky spotrebiteľov sme odvodiliz oficiálnych štatistických údajov o spotrebe priemernejslovenskej domácnosti 8 .Schopnosť štruktúry pokryť nároky jej užívateľovje daná jednak fyzikálnymi a geometrickými limitáciami,ktoré vyjadruje parameter solárneho potenciáluštruktúry 9 a jednak energetickou spotrebou, ktorúmožno optimalizovať. V tabuľke je naznačený posunv hodnotách kooperačného indikátora pri zníženíelektrickej spotreby priemernej domácnosti o jednutretinu.V slovenských publikáciách sa záujem o solárny urbanizmusvyskytuje relatívne málo. Pritom energetickýpotenciál solárneho žiarenia, vyjadrený na obrázkuje značný, čo dokumentuje aj európska štúdiapotenciálu obnoviteľných energetických zdrojov. 103 ¦ Slnečné globálne horizontálnežiarenie na území SlovenskaZdroj: (autor: GeoModel Solar) dostupné na internete: [dátum: 22. 4. 2012]14 ALFA 4 ¦ 2012

Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrZlepšenie kooperačného indikátora pri zníženej priemernej dennej spotrebe účelovej jednotky na 4 kWhPosúdenie kooperačného indikátora pri stanovenej priemernej dennej spotrebe účelovej jednotky 6 kWhALFA 4 ¦ 2012 15

VÝSKUM NAVRHOVANIAZ nasmerovania zahraničných publikácií 11 je zrejmé,že v súčasnosti sa vo vedeckých kruhoch začínanazerať na mesto – zhluk urbánnych celkov, tvorenýchrôznymi typologickými druhmi urbánnychštruktúr, ako na sústavu s veľkým potenciálom zberua využívania solárnej energie. Mnohé štúdie naznačujú,že vývoj urbánnej tvorby sa bude uberať smeromk solárnemu urbanizmu, kedy slnečné žiareniea jeho charakteristika bude ovplyvňovať budovy nielen z hľadiska hygienických predpisov, ale predovšetkýmz pohľadu využívania aktívnych solárnych systémovintegrovaných do urbánnej (architektonickej)hmoty. Z toho dôvodu je potrebné, aby na výskumv tejto oblasti nadviazali aj urbanisti a zástupcoviav mestských orgánoch a požadovali postupné presadzovanieúzemného rozvoja v duchu solárneho urbanizmua využívanie nových územnoplánovacích nástrojova prístupov.Význam práce vnímame v dvoch rovinách – praktickeja teoretickej. Z praktického hľadiska chcemenašou prácou ponúknuť prístupy a nástroje preuplatňovanie aktívnych solárnych systémov na získavanieenergie zo slnečnej radiácie. Naša práca ponúkneurbanistom a architektom posúdenie rôznychurbánnych štruktúr z hľadiska ich energetickej náročnostii solárneho potenciálu na lokálne získavanieenergie. Tieto budú môcť byť uplatnené jednak prinavrhovaní nových urbánnych celkov, založených nakooperatívnosti, ale tiež pri posudzovaní jestvujúcejzástavby, napríklad v procese rehabilitácie panelákovýchsídlisk, prípadne aj pri revitalizácii historickýchurbánnych celkov. Práca by mohla mať praktický dosahaj na procesy územného plánovania, do ktorýchmá ambíciu vniesť nové ukazovatele a ponúknuť východiskovéprincípy urbánnej tvorby, založené naaktívnej práci so slnečným žiarením a energetickouefektívnosťou na úrovni takmer nulovej spotreby.V teoretickej oblasti naša práca môže prispieťk podnieteniu živšej diskusie o potrebe transformácieurbánnych princípov 20. storočia smeromk udržateľnosti miest a urbánnych celkov v slovenskomprostredí. Je potrebné, aby odborníci, tvoriaciurbánne celky a územné plány sídel, disponovalipotrebnou kvalifikáciou z hľadiska udržateľnosti,ekologických princípov a aby tak vedeli reagovať napožiadavky, ktoré kladie nie len doba a globálne environmentálneproblémy, ale tiež orgány, ktoré majúreálny záujem na zvrátenie smerovania ľudstvaa chcú podporovať posun aj v oblasti urbánnej tvorbysmerom k udržateľnosti života. Je potrebné sa pripraviťna legislatívne požiadavky Európskej únie prenasledujúce roky, počas ktorých majú členské štátyperiodicky vykazovať činnosť a postupy pre reálnuimplementáciu požiadaviek EÚ, a nie len pre samotnýrok 2020, keď už má byť vidno výsledky na štátnejúrovni. Rovnako je z tohto hľadiska nevyhnutnépriniesť diskusiu aj do prostredia vzdelávacích inštitúciía pripravovať budúce generácie tak, aby ich odbornévedomosti z oblasti architektúry a urbanizmuneostali nepoužiteľné len z dôvodu, že sa pozabudlona ich vzdelanie v oblasti udržateľnosti. Ak nechceme,aby z tvorby miest či architektúry samotnej vymizlihodnoty estetiky a architektonickej poézie, musímeučiť študentov architektúry a urbanizmu novýmestetickým paradigmám a klásť dôraz na schopnostiprepojiť požiadavky na vysokú energetickú efektívnosťa environmentálnu previazanosť s tvorbou estetickéhoa kvalitného prostredia pre život ľudí.16 ALFA 4 ¦ 2012

Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúr1i have to tell you, as members of the Earth‘s family and anintimate part of it, that you and especially civilisation are ingrave danger. (…) and before this century is over billions of uswill die and the few breeding pairs of people that survive willbe in the Arctic where the climate remains tolerable. First, wehave to keep in mind the awesome pace of change and realisehow little time is left to act; and then each community andnation must find the best use of the resources they have tosustain civilisation for as long as they can. (LOVELOCK, 2006)2Už v roku 1972 spôsobila rozruch kniha Limits to Growth(Limity rastu), ktorej autori (D. Meadows a kol.) sa pokúsilipreskúmať dôsledky exponenciálneho rastu populácie,industrializácie, znečisťovania, produkcie a vyčerpaniazdrojov. Bola to prvá správa Rímskemu klubu a sumarizovalavýsledky prvej vedeckej štúdie spochybňujúcej neobmedzenosťekonomického rastu. Vývoj situácie za posledné štyri dekádypredpoklady vedcov vo veľkej miere potvrdil, pričom inflexnýbod, ktorým v roku 1972 bol podľa vedcov rok 1975, smedávno prekročili a neprijali sme náležité opatrenia.3Správy Rímskemu klubu pred pätnástimi rokmi hovorilio faktore 4. Výskumný tím Ernsta von Weizsäckera v publikáciiFactor Four: Doubling Wealth, Halving Resource Use (Faktorštyri: Zdvojnásobenie bohatstva, zredukovanie využívaniazdrojov na polovicu) tvrdil, že vtedajší životný štandardby sme si mohli udržať, ak by sme naše zdroje využívalištyrikrát efektívnejšie. Profesor Friedrich Schmidt-Bleekposunul toto tvrdenie ešte ďalej a zaviedol pojem Faktor10, ktorý požaduje desaťnásobne vyššiu efektivitu prinakladaní s energetickými a materiálovými zdrojmi.4Dokazuje to napríklad aj experimentálna séria realizovanýchmodelových domov pre rok 2020 Model Home 2020 (projektfirmy Velux), ktoré dokonca prevyšujú požiadavky predmetnejeurópskej smernice a dostávajú sa do polohy energetickya uhlíkovo neutrálnych stavieb. Dostupné na internete: [Dátum: 6. 1. 2012]5The form of our future built environment must be basedon a responsible approach to nature and the use of theinexhaustible energy potential of the sun. The role ofarchitecture as a responsible profession is of far-reachingsignificance in this respect. In future, architects must exerta far more decisive influence on the conception and layout ofurban structures and buildings on the use of materials andconstruction components, and thus on the use of energy, thanthey have in the past. The aim of our work in the future must,therefore, be to design buildings and urban spaces in such a waythat natural resources will be conserved and renewable forms ofenergy – especially solar energy – will be used as extensively aspossible, thus avoiding many these undesirable developments.6Cities, buildings and their various elements must beinterpreted as a complex system of material and energy flows.7Pre lokalitu Bratislava, ktorá je predmetnou pre našuprácu, sme získali hodinové meteorologické údaje zo zdrojaASHRAE – International Weather for Energy Calculations(IWEC), primárne určené pre simulačný softvér EnergyPlus,ktoré sme následne transformovali pre použitie v programeAutodesk Ecotect Analysis. Dáta pochádzajú z meteorologickejstanice Bratislava-letisko, (WMO Station 118160) a sú z rokov1987 až 1998. Softvér na výpočet dopadajúceho množstvaslnečného žiarenia na danú plochu používa údaje získanéz reálnych meraní globálneho žiarenia dopadajúceho nahorizontálnu rovinu, priameho normálového slnečnéhožiarenia a difúzneho žiarenia, dopadajúceho na horizontálnurovinu. Výsledkom simulácie sú podrobné grafické i textovévýstupy podľa definovaných parametrov simulácie.8Údaje o energetickej spotrebe pochádzajú z verejnedostupných štatistických zdrojov Odysee a Eurostat (EEA,2007), (Odyssee, 2009) a boli transformované pre použitiev našej práci. Pri výpočtoch vychádzame z priemernej dennejelektrickej spotreby domácnosti, ktorú pokrývame energiouzískavanou z fotovoltaiky. Pri fotovoltaike predpokladáme(v prípravnej fáze projektu) 13 % účinnosť, a pre jednoduchosťvýpočtu používame ako referenčný PV panel SunTech;STP280-24/Vd; 280 Watt, 24 Volt; Polycrystalline SolarPanel s plochou cca 2 m 2 a maximálnym výkonom 280 W.9V súvislosti so solárnym potenciálom štruktúry vstupujedo procesu účinnosť aktívnych solárnych zariadení,ovplyvňujúca konečné množstvo energie, ktoré možno získaťpremenou z dopadajúcej energie slnečného žiarenia.10V rámci európskeho projektu Intelligent Energy Europebola v roku 2011 za spolupráce viacerých významnýchvýskumných inštitútov vypracovaná štúdia RE-Shaping –Renewable Energy Policy – Country Profiles, ktorá hodnotípotenciál obnoviteľných energetických zdrojov členskýchštátov EÚ vo vzťahu k implementácii nariadenia 2009/28/ ES.Z časti štúdie, venovanej Slovensku, vyplýva, že v oblastivýroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, najväčšípotenciál s výhľadom na roky 2020 a 2030 má právefotovoltaika (117 v roku 2020; 442 v roku 2030). V oblastizískavania tepla je potenciál slnečnej energie na druhommieste (za geotermálnou energiou). (RAGWITZ, 2011)11Uplatnením solárnej energie v urbanistickýchdimenziách, simuláciou dopadajúcej slnečnej radiácieprostredníctvom softvérových nástrojov a výpočtamifotovoltaického potenciálu striech budov sa zaoberali ajúčastníci medzinárodnej konferencie (SEUS – Solar Energy AtUrban Scale, 2010). Potenciálu fotovoltaiky v urbanizovanomprostredí sa venovali aj Everding a Lindner z inštitútu Ecofys,Germany vo viacerých dostupných internetových zdrojoch(LINDNER, 2007), (EVERDING, 2007) alebo (LINDNER, 2008).Obsiahlu publikáciu s prípadovými štúdiami miest v Európskychpodmienkach zostavil kolektív autorov (GAIDDON a iní, 2009).Prístupy k územnému plánovaniu a fotovoltaike v urbánnychcelkoch v európskom prostredí boli zhrnuté aj v brožúre (POLIS,2010). Ďalšou prínosnou publikáciou v segmente uplatneniaalternatívnych energetických zdrojov je práca Hofierku a Kaňuka(HOFIERKA a iní, 2009), ktorá sa zaoberá potenciálom mestaBardejov z hľadiska výroby fotovoltaickej energie vztiahnutejna reálnu urbanistickú situáciu (obrázok. 7 a 8). Výsledkomvýskumu, pri ktorom prostredníctvom modelovej simulácieautori preskúmali fotovoltaické predpoklady 2/3 mesta,dospeli k záveru, že Bardejov by bol pri využití dostupnýchplôch na budovách schopný pokryť približne 2/3 z celkovejceloročnej spotreby elektriny. Je to významný východiskovýbod, ktorý pre našu prácu potvrdzuje reálnosť predpokladanýchcieľov a možnosť autonómneho kooperatívneho fungovaniaurbánnych štruktúr – a to predovšetkým v podmienkachSlovenska. Predpokladom je zníženie spotrebúvanéhomnožstva elektrickej energie týmito štruktúrami.DUBNIČKA, Ivan: Kulturológia a environmentalistika a ichvýchovné aspekty: dizertačná práca. Bratislava, FF UK 2003.EEA. Households’ energy consumption per capita in EEAmember countries, 1990 and 2007. European EnvironmentAgency. [Online] 2007. [Citace: 29. 11. 2011.] dostupnéna internete: .EnergyBandgap.com. Efficiency of solar panels.EnergyBandgap.com. [Online] 2011. [Citace: 6. 1. 2012.]Dostupné na internete: .EVERDING, Dagmar: Solarer Städtebau – Pilotprojekte,Lösungsmodelle, Potenziale. dbu. [Online] Ecofys 2007. [Citace:22. 1. 2012.] http://www.dbu.de/media/240506032901da6f.pdf.FUNDA, Otakar Anton.: Znavená Evropaumírá. Praha, Karolinum 2002. 180 s.GAIDDON, Bruno – KAAN, Henk – MUNRO, Donna:Photovoltaics in the Urban Environment – Lessons Learntfrom Large-scale Projects. London, Earthscan 2009.HEINBERG, Richard: Post Carbon Institute. Beyondthe Limits to Growth. [Online] 2010. [Citace: 18. 11.2011.] Dostupné na internete: .HERZOG, Thomas: Charter for Solar Energy in Architectureand Urban Planning. Mníchov, Prestel 2008. 126 s.HOFIERKA, Jaroslav – KAŇUK, Ján: Assessment of photovoltaicpotential in urban areas using open-source solar radiationtools. Renewable Energy. 2009, 34, stránky 2206 – 2214.LINDNER, Sigrid: Solar Urban Planning – PV in UrbanEnvironment, Germany. PV Upscale. [Online] 2007. [Citace: 20.1 2012.] Dostupné na internete: .—. 2008. Solar Urban Planning Berlin. PV Upscale.[Online] 2008. [Citace: 20. 1. 2012.] Dostupné na internete:.LOVELOCK, James: Gaia vrací úder. Praha, Academia 2008. 200 s.—. 2006. The Earth is about to catch a morbid fever thatmay last as long as 100,000 years. The Independent. [Online]16. 01. 2006. [Citace: 17. 11. 2011.] Dostupné na intrenete:.Odyssee. Energy Efficiency Indicators in Europe. Odyssee.[Online] 2009. [Citace: 29. 11. 2011.] dostupné na: .PEDERSEN – BAEK, Poul: Sustainable CompactCity. København, Arkitektens Forlag 2009.PIAČEK, Jozef – KRAVČÍK, Miloš: FILIT. Otvorenáfilozofická encyklopédia. [Online] 1999. [Citace: 19. 11.2011.] Dostupné na internete: .POLIS. Solar Urban Planning – Manual of Best Practices.[Online] 2010. [Citace: 20. 1. 2012.] Dostupné na internete:.RAGWITZ, Mario a kol.: Renewable Energy Policy – CountryProfiles. [Online] Intelligent Energy Europe, 2011. [Citace:11. 1. 2012.] Dostupné na internete: .Smernica EÚ. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU a RADY2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnostibudov (prepracované znenie). Štrasburg, autor neznámý, 2010.TOFFLER, Alvin – TOFFLER, Heidi: Utváranie novej civilizácie:Politika tretej vlny. Bratislava, Open Windows 1995.ALFA 4 ¦ 2012 17

VÝSKUM NAVRHOVANIARecyklovanie ako nástrojdizajnérskej tvorbyKatarína Lauková-Zajíčková18 ALFA 4 ¦ 2012Recyklovanie v dizajne má mnoho podôb. V súčasnomponímaní sa pomerne úzko viaže s ekologickýmitendenciami, avšak spektrum rozmanitých aplikáciídáva tušiť jeho bohaté kultúrno-historické korenea v mnohorakosti tvorivých princípov prezrádza nejednoznačnosťa komplexnosť problematiky.Kým na jednej strane sa zdá byť recyklovaniea znovupoužívanie materiálov a prvkov novou témou,opak je pravdou. „Počas celej histórie, znovupoužívanie materiálov malo rôzne významy v mnohýchkultúrach. Niekedy znovupoužívanie materiálovukazovalo dominanciu jednej kultúry nad druhou.Vojnová korisť bola zapracovaná do budov akomemento víťazstva. Inokedy mali znovu použité materiálynadviazať na antickú kultúru. Klasické stĺpyv bazilike Svätého Petra v Ríme sú určené na načúvanieveľkoleposti antického Ríma. V neposlednomrade je azda najdôležitejšou stránkou znovupoužitiamateriálov šetrnosť. Antické kultúry od Egypta po Indiupravidelne „recyklovali“ ďalej nevhodné a nepotrebnébudovy, sochy, a objekty. Kedykoľvek sa zdrojestali vzácne, kreatívne znovupoužitie im prinieslonovú podstatu.“ 1Na druhej strane za pomerne novú možno považovaťmyšlienku „odpadu“, ak ho definujeme v zmyslemorálneho zastarania ako objekt, alebo materiál,ktorý považuje spotrebiteľ z rôznych dôvodov za nepotrebný,hoci jeho úžitkové vlastnosti (fyzická životnosťvýrobku) ešte neboli spotrebované. „Morálnaživotnosť je doba určená aktuálnosťou tvarového riešeniavýrobku. Tejto určenej životnosti by mali zodpovedaťnielen použité materiály, konštrukcie, kovania,povrchové úpravy, ale aj tvarovo-funkčné riešenie –dizajn, aby nebolo nutné vyraďovať technicky eštedokonalé výrobky pre ich predčasné morálne zastaranie– teda ich krátku morálnu životnosť.“ 2 Okremtvarového riešenia, morálnu životnosť ovplyvňuje ajcelková zmena trendu, ktorej zákonitosti odhaľujememetika a jej základná jednotka mem, ktorá predstavujenákazlivú informáciu ľahko ovplyvňujúcuľudské správanie. 3Pestrosť súčasného recyklovania ako dizajnérskehonástroja sa tak zdá logickým dôsledkom kombináciestáročnej tradície kreatívneho znovu prerábaniaobjektov so vznikom „nového materiálu“ – odpadus výbornými fyzickými vlastnosťami.Bližšie určenie spektra aplikácií princípov opätovnéhopoužitia a recyklácie, ktoré tvoria centrum záujmutejto štúdie objasňuje obrázok 1. Medzníky grafutvoria pojmy zo známeho výroku: reduce, reuse, recycle.Definície hraničných princípov znovupoužitiaa recyklovania sú vymedzené podľa California‘s Departmentof Resources Recycling and Recovery 4 ako:Znovupoužitie (reuse): znovupoužívanie objektualebo materiálu na jeho pôvodný alebo príbuznýúčel, bez výraznej zmeny fyzickej formy objektu alebomateriálu.Recyklovanie (recycle): používanie odpadu ako materiáluna výrobu nového produktu. Recyklovanie zahŕňazmenu fyzickej formy objektu alebo materiálua výrobu nového objektu zo zmeneného (recyklovaného)materiálu.Prvkovú recykláciu definuje prvýkrát Daniel P.(2009) 5 ako recykláciu prvkov so zmenou použitia;teda „úpravy jednotlivých častí zaniknutých nábytkov,ale aj prvky ktoré menia svoje funkčné využitie(ad hoc dizajn).“ Na rozdiel od materiálovej, charakterizujeprvkovú recykláciu ako individualizovanú:“Vyžaduje tvorcu s primeranou dávkou predstavivostia remeselnej zručnosti, čo výrazne ovplyvňuje dosiahnutývýsledok. Novovzniknutý produkt nie vždyrezignuje na výtvarnú stránku, no v prevažnej miereje výsledkom „obyčajné“ funkčné riešenie. Prvkovárecyklácia sa časom stala v niektorých krajinách typickýmfolklórnym prejavom, ktorý individuálne rozvíjajúmiestni remeselníci – dizajnéri, ale dosahuje ajrozmery spriemyselnenej výroby s charakterom ľudovejtradície.”Ukazuje sa, že práve charakter individualizovanejvýroby prináša mnohé sporné otázky. Kým na jednejstrane poskytuje takmer absolútnu slobodu dizajnérovi,na strane druhej je kvalita výsledného produktuobrazom znalostí (posúdenie kvality materiálu, jehokultúrnych hodnôt, ergonomických predispozíciía pod.) a zručností jednotlivca. Prvková recyklácia naSlovensku prebieha prevažne vo forme prototypov,kde výmena už nadobudnutých poznatkov medzi jednotlivýmivýrobcami je takmer nulová.

Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyRedizajnHybridná recykláciaREUSEZnovu používaniePrvková recykláciaRECYCLEMateriálová recyklácia1 ¦ Recyklácia v dizajne podľa vzrastajúcej miery zásahu do objektu predmet štúdiePreto je potrebné vytvoriť nový postoj k recyklovaniua rozšíriť ho okrem už zohľadňovaných ekologickýchaspektov tvorby aj o psychologické, sociologické,a ekonomické východiská, nevynímajúc otázkuetiky a autenticity.Predmetom tejto štúdie je hľadanie odpovedí nakľúčové body, ktoré by mohli pomôcť objasniť uždefinované problémy a poskytnúť nový pohľad naexistujúci spôsob navrhovania za pomoci aplikáciesúčasných teórií udržateľného dizajnu. Zaoberá satiež objasnením nedostatkov a identifikáciou pozitívnycha negatívnych aspektov v súčasnej tvorbe akoaj zhodnotením významu prvkovej recyklácie z definovanýchhľadísk.TEÓRIE UDRŽATEĽNÉHO DIZAJNUTermíny ako zelený, udržateľný alebo ekologický dizajnsa stali diskutovanými témami a venuje sa imviacero publikácií. Kde je medzi nimi priestor pre prvkovérecyklovanie v dizajne a aká je jeho pozícia v ichvzájomných vzťahoch?Stratégie pre dizajn interiérov v duchu udržateľnéhorozvoja sú pomerne jasne stanovené. Recyklovaniesa zaraďuje medzi nástroje pri tvorbe ekologickyzodpovedného návrhu 6 . Dôvody prečo a ako sa musízmeniť súčasný náhľad na architektúru a dizajn vysvetľujeprincíp tvorby s nízkym ekologickým dopadom:znížením neobnoviteľných zdrojov a plynulomznovupoužívaní materiálov ich recyklovaním tak, abypo doslúžení mohli byť neprerušovane reintegrovanédo prírodného prostredia 7 .McDonough, W., Braungart, M. (2002) 8 vytvoriliucelenú teóriu známu pod názvom Cradle to Cradle,ktorá vo svojom jadre nielenže učí inovatívnemu chápaniumateriálov a hospodáreniu s nimi, no venujesa tiež potrebe vývoja, doslovne „evolúcii dizajnu“.Tá je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj. Recyklovaniev zmysle súčasného chápania interpretujú hlbšie,rozdeľujú ho podľa možnosti ďalšieho zhodnocovaniaproduktov a materiálov na tzv. „upcycling“a „downcycling“.V súčasnom recyklovaní, tak ako ho poznáme, idezväčša o downcycling, kde dochádza k zníženiu kvalityvlastností sekundárneho produktu z dôvoduzmiešania nesúrodých materiálov už pri výrobe navrhovanéhoprvku z prvotných surovín.Dôležité je preto špecifikovať dvojakú materiálovúbázu:• biologická (rozložiteľná v prírode,biodegradovateľná),• technická (kontinuálne cirkulujúce materiályv rámci uzavretého priemyselného cyklu).Pri dodržiavaní možnosti separácie týchto dvoch typovje možné hospodáriť s materiálmi v rámci uzavretýchživotných cyklov. Ide tak o upcycling. Odpadsa stáva materiálom, ktorý si zachováva stálu kvalitu(technický cyklus), alebo je biodegradovateľný, čiževoľne rozložiteľný v prírodných podmienkach.V certifikácii ekologicky šetrných výrobkov sauplatňuje stratégia cradle to gate, ktorá zahŕňa čiastočnéhodnotenie životného cyklu výrobkov a jehovplyvu na životné prostredie: od ťažby suroviny(kolísky) po bránu výroby. Fázy využívania výrobkua jeho odstraňovania sú v tomto prípade vynechané.Teória Natural capitalism 9 prináša širší pohľad naproblematiku. Okrem prírodného kapitálu zohľadňujeaj ľudský a ekonomický kapitál. Kniha predstavuještyri hlavné stratégie (zvýšenie využiteľnosti zdrojov,biomimicry – eliminovanie myšlienky odpadu,zmena tokov ekonomiky, investovanie do prírodnéhokapitálu), ktoré umožňujú správať sa krajinám, spoločnostiama komunitám tak, aby boli všetky formykapitálu ocenené. Zohľadnenie cenných sociálnycha prírodných procesov považujú vzhľadom na narastajúcusvetovú populáciu nie za rozumnú investíciu,ale za absolútne nevyhnutnú potrebu, ktorá môže zabrániťnedostatku, udržať hojnosť a poskytnúť pevnýzáklad pre sociálny rozvoj. Teória tiež porovnáva prírodnýkapitalizmus s tradičným, kde prírodné a sociálneprocesy nemajú žiadnu trhovú hodnotu.Prírodný kapitalizmus uznáva vzájomnú závislosťmedzi produkciou, zdrojmi vyrobenými človekom,jeho údržbou a dodávkou prírodného kapitálu. Tradičnéchápanie kapitálu ako „nahromadeného bohatstvavo forme investície, závodov a zariadení“autori Hawken, P., Lowins, A.H., Lowins, A. rozširujúna štyri skupiny nevyhnutné pre správne fungovanieekonomiky:– ľudský kapitál vo forme práce a inteligencie, kultúrya organizácie,–finančný kapitál, skladajúci sa z peňažných prostriedkov,investícií a peňažných nástrojov,– výrobný kapitál, vrátane infraštruktúry, zariadení,nástrojov a závodov,– prírodný kapitál, zložený zo zdrojov, živých systémova ekosystémových služieb. 10Ďalšou významnou inovačnou teóriou je prírodou inšpirovanýprincíp Biomimicry 11 , ktorý vychádza z pozorovaniaa napodobňovania prírodných procesov,vzorov a stratégií. Teória predstavuje stratégiu prepodniky ale aj samostatných tvorcov ako nastaviťnávrh a výrobu produktov, aby boli udržateľné, dobrepracovali, šetrili energiu, znížili materiálové náklady,prehodnotili a eliminovali odpad. Taktiež sa zaoberáinováciou v zmysle zvyšovania kategórií existujúcichproduktov a definovania nových, čo môže viesťk zvýšeniu tržby a pomáha budovaniu firemnej značky12 . Inšpirácia prírodou je namieste aj v hospodárenís odpadom: v prírodnom prostredí nevzniká žiadenodpad, každý materiál je spracovaný a slúži v rovnakejalebo zmenenej podobe pre ďalšie procesy.Napriek bohatej teoretickej základni o ktorú sa dáoprieť dizajn s použitím recyklácie na Slovensku akoaj v Európe v súčasnosti prebieha živelne, bez jasnýchpravidiel. Publikácie a výstavy sa zameriavajú predovšetkýmna dokumentáciu a prezentáciu jednotlivýchvýrobkov bez snahy odôvodniť princípy a cielerecyklovania. Chýba aj hlbší kritický pohľad na technológiuvýroby, pôvod materiálov a možností ďalšiehospracovania recyklovaných produktov.KULTÚRNY A SOCIOLOGICKÝ KONTEXTRECYKLOVANIA V DIZAJNEPrvková recyklácia v sebe ukrýva okrem ekologickýchaspektov aj potenciál pre nadviazanie na kultúrnua regionálnu pamäť ( predovšetkým pri používanílokálnych zdrojov), oživovanie remesiel pričiastkových opravách či renovácii povrchu, vyjadreniespomienkovej hodnoty. Typickým príkladomsú nábytkové a interiérové prvky z dielne skupinyDroog, kde dizajnér Tejo Remy vytvoril niekoľkopozoruhodných kusov (Milkbottle Lapm, Chest ofALFA 4 ¦ 2012 19

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Tejo Remy pre Droog (1991): Milkbottle LampDrawers, Rug Chair) pohrávajúc sa práve so spomínanýmirovinami tvorby.Lampa vyrobená z 12 pieskovaných fliaš od mlieka,pričom usporiadanie odkazuje na spôsob, akým bolokedysi v prepravkách dodávané mlieko.Náhľady na prvkovú recykláciu je preto nutné rozšíriťo psychologické, kulturologické a sociologickéštúdie, ktoré môžu priniesť hlbšie poznatky prepochopenie psyché človeka v pozícii tvorcu, ale ajspotrebiteľa.Albert O. Hirschman (1988) psychologicky popísalprežívanie pri získavaní vecí, keď vďaka akvizičným,teda nadobúdacím pudom pociťujeme pri nákupe radosť.„Ve fázi nabytí stojíme nad rozbaleným předmětem,přístroj si spustíme a očekáváme, že se dostavíten pocit štěstí. …Dál se už neodvratně plíží fázezklamání, v níž se představa, že jako majitel věci buduna tomto světě šťastnější, rozplynula.“ 13 Hirschmantaktiež definuje klasifikáciu predmetov podľa mierysklamania, ktoré pocítime po ich získaní. Najmenšiemuriziku sme vystavení pri predmetoch, ktorési úplne alebo čiastočne vyrobíme sami, alebo ktoréaktívne užívame. Tieto poznatky podporujú súčasnétrendy v dizajne, ktoré sa snažia zapojiť spotrebiteľado procesu výroby už v návrhovej fáze s možnosťouprispôsobenia finálneho produktu tak, aby vzniklaurčitá emočná väzba. Tá by mohla dopomôcť okreminých dôsledkov aj k dlhšiemu užívaniu objektu.Sociologička Hana Librová (2003) definuje dvarysy postmodernej doby: prchavosť a individualizmus.„Pevný vztah jedince k věcem však může být proekologicky příznivý životní způsob i určitou nadějí.Psychologické a kulturologické studie zdůrazňuji, ževedle bezprostředně instrumentální, utilitární funkiemohou věci mít symbolický a expresívní význam.“Predmety tak majú statusotvornú funkciu, prostredníctvomktorej sa ľudia zaraďujú do spoločenskejštruktúry. 14 Tu sa objavuje možnosť reagovať v tvorbeprvkovej recyklácie na neutíchajúcu túžbu jednotlivcavyjadriť svoju jedinečnú osobnosť cez individuálny,osobný výrobok.Avšak túžba odlíšiť sa – vyjadriť svoju osobnosťje i na strane samotného dizajnéra. Martina Pachmanováa kol. (2008) rozoberá pohľad na zbieranieako na kumuláciu i obsesiu. Charakteristiku zberačova zberateľov (kam nepochybne patria aj dizajnérizaoberajúci sa prvkovou recykláciou) vyjadruje cezzberateľstvo ako také, ktoré „něco vypovídá nejeno předmětech, ale také o vztazích a lidech. Jinými slovy,sběratelství je způsob, jak člověk může skrze předměty– nebo i zpředmětněné osoby – definovat sebesama.” 15 Otázne je, koľko priestoru dokáže silná individualitaumelca – dizajnéra prvkovej recyklácie, prenechaťspotrebiteľovi v záujme predĺženia životnostiuž takpovediac „spoločného“ výrobku.Tieto motívy vstupujú do dizajnu prvkovej recykláciepredovšetkým pri kultúrno-spoločenských a estetickýchdôvodoch tvorby. Spolu s ekologickýmia sociálno-ekonomickými dôvodmi tvoria komplexmotívov, ktoré sa málokedy vyskytujú samostatne,skôr sa v rôznej miere prekrývajú. 16Recyklovanie prvkov v dizajnérskej praxi dnes užnemožno chápať ako samostatný akt použitia odpaduna iný účel alebo predĺženie jeho životnosti na základeurčitých kvalít. Celý proces návrhu produktu odprvej škice po finalizáciu musí byť sústredený a uvedomelýbez ohľadu na to, či ide o tvorbu z recyklovanýchalebo prvotných materiálov.PRIESKUM NÁZOROV NA VÝSTAVE„RECYKLOVANÉ BÝVANIE“ 2011 17Uplatnenie princípov prvkovej recyklácie je na Slovenskuživá téma, na ktorú sa uskutočnilo niekoľkovýstav (obrázok. 3). Za vyvrcholenie možno považovaťRecyklované bývanie (Kurátorky: Katarína Hubová,Adriena Pekárová), ktoré sa konalo v rámci FóraDizajnu v marci 2011, veľtrh Nábytok a bývanie.Fórum Dizajnu na ploche vyše 300 m 2 odhalilo súčasnúscénu „recyklovaného bývania“ od mnohýchtvorcov, dizajnérov zo škôl ale aj z praxe. Prezentovanédiela sa stali doteraz najkomplexnejším prierezomaktuálnej tvorby v tejto oblasti na Slovensku.3 ¦ Časová os výstav s tematikou recyklovania a znovupoužitia a významovo príbuzných výstav v rokoch 2009 – 2011re-use a prvková recyklácia v dizajne tematicky príbuzné výstavy13.10. – 28.11.zapnuté – vypnuté –zabudnuté, tesla08.03. – 13.03.recyklované bývaniefórum dizajnu30.09. – 01.10.nový životstarých vecí2009 2012 2011 201209.09. – 11.10.recyklovaťreparovaťrešpektvať02.12. – 10.01.starý začiatoknový koniec16.09. – 19.09.redesignnetwork award(viedeň)04.11. – 07.12.recyklus23.02. – 20.03.redesignnetwork award16.07. – 22.07.duo záježová02.11. – 11.11.suistanablepackaging20 ALFA 4 ¦ 2012

Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyVýstava vytvorila platformu na diskusiu a vzájomnéporovnanie rôznych prístupov a poskytla priestor nahľadanie nových východísk v recyklovaní ako nástrojadizajnérskej tvorby.S týmto zámerom bol na výstave Nábytok a bývanie2011 v Nitre, v dňoch 7. a 8. marca 2011, v samostatnejsekcii Fórum Dizajnu 2011 s tematicky zameranouexpozíciou s názvom „Recyklované bývanie“realizovaný prieskum názorov na vystavené produktynábytkovej tvorby s prvkami recyklovania a znovupoužitia.Prieskum sa realizoval formou rozhovorovs respondentmi na vopred určené otázky podľa zostavenéhodotazníka spolu s doplňujúcimi otázkami,ktoré vyplynuli zo vzájomnej komunikácie.a) Kúpili by ste si recyklovaný nábytok?Jedným z hlavných cieľov prieskumu bola analýza trhovéhopriestoru pre tvorbu recyklovaného nábytkua získanie objektívnejšieho pohľadu na schopnosťpresadiť sa na slovenskom trhu. Ďalšou úlohou bolozistiť akceptáciu takejto nábytkovej tvorby širšouverejnosťou (potenciálnymi zákazníkmi), pričom sapredpokladalo, že takýto nábytok bude akceptovanýpredovšetkým mladšími vekovými skupinami.Napriek skresleniu výsledkov, ktoré treba brať doúvahy, sa potvrdilo, že tento dizajn je výrazne akceptovanýv nižších vekových skupinách, pričom záujemklesá od 35 rokov vyššie. Z rozhovorov ďalej vyplynulo,že by sa jednalo skôr o kúpu jedného až dvoch kusov.Najstaršia veková skupina (nad 55 rokov) označovalatento typ nábytku za dočasný, vhodný premladých ľudí pri zakladaní domácnosti.b) Charakteristika vlastnostía dôvodov nákupu.Pochopiť psychologické pôsobenie na zákazníkaa tak bližšie určiť charakter recyklovaného nábytkubolo úlohou ďalšej časti, kde si respondenti vyberaliponúknuté prívlastky, ktoré mali priradiť k vystavenýmnábytkom. Predpokladom bola predovšetkýmrôznorodosť názorov na estetickú a funkčnú stránkurecyklovaného nábytku v určitými rozdielmi podľavekových skupín.Z menovaných prívlastkov oslovení ľudia jasne reagovalina slová: originálny, nápaditý; zdôrazňovalivtipné použitie materiálov a prvkov v netradičnomprevedení. Výrazne sa objavuje aj prívlastok ekologický,ktorý dopĺňa trojicu hlavných charakteristík.Napriek tvorbe z odpadových materiálov, zastaranýchkusov nábytku, či iných prvkov s úplne iným pôvodnýmvyužitím, prívlastok nevkusný sa objavil ojedinelea takisto len v malej miere sa objavuje prívlastoknepraktický. Starý, nemoderný, drahý boli ďalšiemožnosti, ktoré sa však v odpovediach vôbec nevyskytli.Možno teda povedať, že produkty boli vnímanév pozitívnom svetle a ich netradičnosť im pridala naatraktivite v očiach zákazníka.Kvalitné prevedenie bolo diskutovanou otázkou.V dôvodoch a motívoch nákupu však napokon, v porovnanís ostatnými, nie je rozhodujúcim faktorom.Mnohokrát bol vyslovený názor, že hoci kvalita spracovaniaa technického detailu nie je rovnaká ako kvalitabežne ponúkaného nábytku na trhu, vtip a originalitavýrobkov ju v celkovom meradle nahrádzajú.Len ojedinele sa vyskytol názor zníženej estetickejstránky, a to práve v skupine nad 55 rokov, kde bolvyslovený názor: „Určite je to ekologicky motivovanátvorba, pokiaľ by tak nebolo, mala by som vyššie estetickénároky.“ (verejnosť, nad 65 rokov)c) Kvalita spracovania verzus očakávaná cenaSamostatnou časťou dotazníka bolo zisťovanie očakávaníspotrebiteľov, ktoré sú súčasťou sociálnychkritérií hodnotenia, a sú vyjadrené hlavne cenou zaprodukt. Súčasne sa skúmalo aj očakávanie kvalityspracovania výrobkov. Predpoklad, že jej vnímanie saprejaví na očakávanej cene sa v podstate nepotvrdil.Kvalita vyhotovenia bola nakoniec vnímaná prevažnepozitívne. Ťažko zhodnotiť, nakoľko ovplyvnilaúčastníkov dotazníka spomínaná originalitaa nápaditosť recyklovaného nábytku, ktorá jasnerezonuje vo vnímaní výrobkov a ich celkovej kvalitatívnejhodnoty. Spojitosť vnímania ceny a kvalityvyhotovenia sa v prieskume teda nepotvrdila. Jevšak takisto možné, že bola len prekrytá zásadnejšímiotázkami v tvorbe cien, ktoré výrazne dominovaliuž pri vedení rozhovorov.Výsledky ukazujú (graf 3), že zákazníci si jednakuvedomujú zvýšené náklady pri výrobe jednotlivého,originálneho kusu – prototypu. Na druhej strane ichzvádza myšlienka znovu využitia už vyrobeného materiálua následne očakávajú nízku cenu. Na otázku„Vadilo by Vám, že výrobok je z recyklovaných – starýchmateriálov a bol už niekým používaný?“ odpovedalipozitívne, teda „áno, vadilo“, len traja z 36zúčastnených respondentov. Otázka „starého“ materiálusa napokon ukázala ako nepodstatná už pricharakteristike výrobkov, kde prívlastok „starý“ nebolpridelený ani raz.d) Riešenie problému s vlastníctvom nábytkuPrieskum bol tiež zameraný na zistenie potenciálunábytku z 50. – 60. rokov 20. storočia, ktorý eštenedosahuje kvality starožitnosti, ale už je vzhľadovozastaraný. Ukázal sa možný trend znovupoužitias opravami do pôvodného stavu či nového vzhľadu –redizajnu. Svojpomocné úpravy sú stále výraznouzložkou v jeho celkovom objeme odpovedí.Motiváciou ľudí k ponechaniu si „starého nábytku“je predovšetkým jeho spomienková hodnota. Privoľbe ako s ním naložiť sa rozhodujú v závislosti od100 %90 %80 %70 %60 %50 %40 %30 %20 %10 %0 %do 25 25 – 35 35 – 55 nad 55 rokováno nieGraf 1 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku:„Kúpili by ste si recyklovaný nábytok ?“áno, skôr ánozávisí od konkrétneho výrobkunie, skôr nienedokážem zaradiťGraf 2 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku:„Je podľa vás kvalita spracovania porovnateľnás bežnými výrobkami na trhu?“nízkaporovnateľnávysokáGraf 3 ¦ Znázornenie odpovedí na otázku: „Akú cenuočakávate oproti štandardným výrobkom na trhu?“ALFA 4 ¦ 2012 21

VÝSKUM NAVRHOVANIA4 ¦ Jens Praet pre Droog (2008):One Day Paper Waste, kancelársky stôlsubjektívneho zhodnotenia jeho kvality a účelnosti.„Spomienka na minulosť“ ako jedna z možnostípri charakterizovaní recyklovaného nábytku nebolavýrazným prívlastkom. Ako však vyplynulo z rozhovorovmimo dotazníkových otázok, pri rozhodovanío osude vlastného nábytku, naopak, zohráva významnúúlohu. Nábytok v sekcii recyklované bývanie bolvnímaný ako nový, moderný, jeho spomienková hodnotazostala skôr v rukách svojho tvorcu.e) Psychologické východiskáRozpoznanie odlišností v spotrebiteľskom správaníumožňuje dizajnérovi pracovať takým spôsobom,aby budúci produkt prekonal nežiaduce psychologickébariéry spotrebiteľov. Napriek tomu, že výsledkymôžu byť skreslené tým, že respondenti boli návštevníkmišpecializovanej výstavy, a teda išlo o ľudí so záujmomo bývanie a nábytok (taktiež je potrebné vziaťdo úvahy dobré meno sekcie Fórum dizajnu, ktorábola niektorými oslovenými ľuďmi špeciálne vyhľadanás úmyslom „pozrieť si nové trendy“), prieskumpriniesol širokú paletu názorov, ktorá je východiskompre lepšie pochopenie vnímania a možného potenciálutohto špecifického nábytkového trendu.Z výsledkov možno konštatovať, že cieľovou skupinousú predovšetkým mladšie vekové kategórie(do 35 rokov). Tie oceňujú výraznú originalitu a jedinečnosťdaného produktu, ktoré by boli hlavnýmidôvodmi nákupu spolu s ekologickými motívmi. Jednaloby sa o kúpu jedného až dvoch kusov v polohevýrazných interiérových solitérov alebo o dočasnúformu bytového zariadenia. Podľa toho sa odvíja ajcena, ktorú zákazníci očakávajú. Pri výbere originálnehosolitéru sa brali do úvahy náklady na výrobujedinečného remeselného kusu, kým v polohe dočasnéhozariadenia je očakávaná nízka až porovnateľnácena s bežnými výrobkami. Ukázalo sa, že produktyrecyklovaného dizajnu by na trhu boli žiadané právepre svoj nevšedný vzhľad a vtip. Na druhej strane naSlovensku stále pretrváva silná tendencia domácehoprerábania starého nábytku alebo jeho znovu využívaniebez úprav. To je síce pozitívnym vplyvom z hľadiskaekológie, no negatívom v zmysle tvorby cienrecyklovaného nábytku, čo je jedným z hlavných dôvodovbrzdiacich rozvoj tejto tvorby na profesionálnejúrovni.KRITICKÉ BODY SÚČASNEJ TVORBYDizajn s prvkovou recykláciou je veľmi komplexnátéma. Nemožno od seba oddeliť skúmanie kultúrnehokontextu z hľadiska nadväznosti na remeselnétradície či uchovávania kultúrnej regionálnejpamäte v čitateľných prvkoch nového objektu odiných aspektov. V súčasnosti sa na Slovensku tešízáujmu umelcov a verejnosti predovšetkým kvôlivzrastajúcim ekologickým tendenciám, s ktorými jeautomaticky spájaný.Kateřina Kotalová v autorskej stati: Odpad pokladem:Garbage design 18 , definuje dizajn s použitím recyklovania(pod názvom garbage dizajn) takto:„Garbage design, tedy design z odpadu, vznikajícínikoli z recyklovaných materiálů, jež jsou výsledkemčasto složitých technologických postupů, ale přímoz věcí ze skládky, bazaru, či kontejneru, je jednouz alternativ, jak se lze podílet na redukci odpadků,jak apelovat na ekologické a etické chování spotřebitelůi výrobců a jak pomáhat řešit problémy spojenés chudobou, bezdomovectvím a jinými sociálnímiproblémy dneška. Design z odpadu nespasí svět, alemůže zásadně přispět k nastolení nové perspektivyv designu a v architektuře a k efektivnějšímu řešenísociálních a ekologických problémů.“Jedná sa o veľmi komplexnú definíciu, ktorá je natoľkoambiciózna, že je nutné ju podrobiť hlbšej analýzea konfrontácii s reálnou praxou, alebo naopak,konfrontovať prax s teóriou a cieľmi, ktoré definuje.Rozdelenie definície na charakteristické časti poskytnezákladňu pre kritické skúmanie problematiky.Materiálová stratégia„Garbage design je jednou z alternativ, jak se lze podíletna redukci odpadků, jak apelovat na ekologickéa etické chování spotřebitelů i výrobců… Designz odpadu nespasí svět, ale může zásadně přispět k nastolenínové perspektivy v designu a v architektuře.“a) Výber materiálu a životný cyklus výrobkuDefinícia vychádza z predpokladu, že spracovanímodhodených materiálov sa eliminuje množstvo odpadukončiaceho na skládkach alebo v spaľovniach,pretože „recyklácia zabraňuje mrhaniu zdrojov, redukujespotrebu surových prírodných materiálov, redukujemnožstvo uskladnených odpadov a redukujespotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkovýchplynov oproti použitiu surových materiálov.“19 Na splnenie tejto požiadavky je potrebné použiť„novú perspektívu“ a novú schému výroby, ktoráby mala vychádzať z princípov teoretických poznatkovo udržateľnom dizajne. Jedným z riešení je aplikovaťprincíp cradle to cradle – teda od „kolísky kukolíske“, v maximálnej možnej miere. Súčasnémucradle to grave princípu (ktorý je stále používaný ajpri výrobe dizajnu s recyklovaným podielom) vďačímenielen za hromadiaci sa odpad, ale takisto za ťažkúseparáciu ešte hodnotných materiálov. Preto jenutné zvážiť nielen výber a kombináciu materiálov,no i technológiu spracovania tak, aby sa nový dizajnpochádzajúci z recyklácie prvkov alebo materiálovnestal tzv. „superodpadom“, ktorý po skončení jehoživotnosti už nevieme ďalej spracovať.22 ALFA 4 ¦ 2012

Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyNa výstave Salone del Mobile, Miláno 2008 v sekcii„A Touch of Green“ 20 prezentovala dizajnérskaskupina Droog niekoľko produktov, kde dizajnériuplatnili vybrané princípy zeleného dizajnu. Výstavanemala tendenciu dať absolútnu odpoveď na uplatnenieprincípov udržateľnosti v dizajne, chcela hlavneukázať rôzne aspekty a možnosti riešenia tejtoproblematiky.Jednou z vystavujúcich bola dizajnérka Jens Praets jej dielom One Day Paper Waste – kancelárskymstolom odliatym zo zmesi skartovaného kancelárskehopapiera a syntetickej živice. Hlavná myšlienka –upozorniť na enormnú spotrebu papiera – je silnouumeleckou výpoveďou a z tohto hľadiska je unikátnymprojektom. Ale zaradiť takýto produkt medziekologické je veľmi kontroverzné.Pri recyklovaní papiera (hoci z pohľadu teórie sajedná o tzv. downcycling) patrí kancelársky papiermedzi najkvalitnejšie suroviny. Kvalita recyklovanéhopapiera závisí od kvality a triedy zberového papiera.Biely kancelársky papier vyrobený z čistej celulózypredstavuje papier najvyššej triedy a môže byťrecyklovaný znova na kancelársky papier. 21 Problémsa takto javí skôr v nedostatočnom zbere a triedeníako v možnosti jeho spracovania. 22Spojením papiera a syntetickej živice vzniká zlepenec,ktorý zabraňuje ďalšiemu spracovaniu kvalitnejsuroviny, a bráni i možnej biodegradácii materiálov.Koniec životného cyklu takéhoto výrobku nenastoľuje„novú perspektívu“ v dizajne, práve naopak, riadisa zaužívaným spôsobom myslenia. Taktiež poukazujena fakt, aké následky môže mať zúženie perspektívyna vybraný aspekt ekologického dizajnu. Namiestoželaného výsledku – zníženia odpadu na skládke – sadostaví opak: vytvorenie dlho a ťažko sa rozkladajúcehoodpadu.Iný prístup predstavuje kolekcia jedálenského nábytkuMade in Packham, ktorý vyrábajú dizajnériHanzel + Hunt zo zozbieraného dreva a viktoriánskejpodlahoviny z okolia sídla vlastnej firmy v okrskuSE15. Drevo je spájané tradičným spôsobom bezpoužitia kovových prvkov, čo predpokladá jednoduchéspracovanie materiálu po dožití výrobku, keďženie sú pri výrobe zmiešavané rôzne materiálovézákladne.Ak dizajnér zmení svoje myslenie a o výrobku začneuvažovať v celom jeho životnom cykle, len vtedymožno prispieť k redukcii odpadu a len vtedy môžedizajnér cez svoje dielo apelovať na ekologické a etickésprávanie sa spotrebiteľa.b) Obsah škodlivých prvkovVeľkú časť objemu prác pri výrobe produktov z recyklovanýchprvkov a materiálov tvorí zbieranie a triedenie.Dizajnéri a zberači zhromažďujú materiál preďalšie spracovanie na základe rozpoznaných zachovanýchkvalít podľa vlastného úsudku a znalostí.Pri zbieraní materiálu na spracovanie je jeho výberponechaný výlučne na zberačovi. Preto je nevyhnutné,aby sa dizajnér zaoberajúci sa týmto druhom dizajnuzaoberal objektmi svojho záujmu nielen z umelecko-výtvarnéhohľadiska, ale aj o jeho materiálovézloženie a predchádzajúci „život“.b)1 Zjavný obsah škodlivých prvkovOkrem potenciálu daného prvku k recyklácii musí dizajnérprebádať aj zloženie výrobku pri jeho pôvodnejvýrobe. Obsah škodlivých prvkov alebo ťažkých kovovv pôvodnom výrobku je nutné rozpoznať a zvážiť, čia za akých podmienok je takýto predmet vhodný prenový život v recyklovanom dizajne.Kanadský dizajnéri Castor Design (do roku 2012Castor Canadensis) predstavili na trhu v roku 2006tienidlo zo starých lineárnych žiariviek RecycledLight Tube. Lineárne žiarivky obsahujú ortuť. Vtipnázmena využitia vypálenej žiarivky zo zdroja svetlana jeho tienidlo však prináša so sebou zvýšené rizikorozbitia. Kým ako zdroj svetla je žiarivka chránenáobalom – tienidlom, v polohe obalu je priamo vystavenánárazom. Do hry vstupuje aj opotrebovanie materiáluv predošlom využití (ktorého dĺžku je ťažkopri zbere odhadnúť), zvyšujúca sa krehkosť a poloharecyklovaného tienidla v priestore interiéru. RecycledLight Tube sú lineárne svietidlá v polohách samostatnestojacej a ležatej lampy vo verzii z kratšíchžiariviek alebo závesnej lampy z dlhších žiariviek.Všetky tieto faktory zvyšujú riziko priamej kontaminácieinteriéru ortuťou.b)2 Skrytý obsah škodlivých prvkovPri tvorbe zdravého interiéru sa berie do úvahy ajkvalita vnútorného ovzdušia. Nábytok je jednýmz kľúčových faktorov 23 , ktoré ovplyvňujú zloženiea koncentráciu škodlivých látok v interiéri. Jedná sao prchavé organické látky (Volatine Organic CompoundsVOCs), poloprchavé organické látky (Semivolatine Compounds SVOCs) a ťažké kovy. Emisie prchavýchorganických látok z pevných materiálov, akosú napr. podlahy, látky, nábytok a interiérové zariadenie,vyprchávajú pomalšie na začiatku (v porovnanís emisiami VOC zo stavených konštrukcií a chemikálií,ktoré majú najvyššiu koncentráciu pri inštaláciia táto klesá časom – napríklad pri procese schnutia)a udržujú nižšiu úroveň emisií počas dlhšej časovejperiódy. 24Z tohto hľadiska sa javí využívanie „starých“ materiálovako výhodné. Problém môže nastať ale prisledovaní biologického znečistenia 25 – teda obsahuplesní, húb a mikroorganizmov, ktoré môžu vzniknúťako pri zlom skladovaní, tak pri používaní výrobkupredošlým majiteľom.5 ¦ Hanzel + Hunt (2010):Made in Peckham. The Range. Stolička.6 ¦ Castor Design (2006): Recycled Light TubeALFA 4 ¦ 2012 23

VÝSKUM NAVRHOVANIA7 ¦ Tejo Remy pre Droog (1991):Chest of Drawers: ‘You Can’t Lay Down Your Memory’.Hmotnosť: 180 kg. Cena: na vyžiadanie.„Pre proces zhodnocovania sú jednotlivé znovu použiteľnévýrobky, slúžiace ako surovinová základňa,charakteristické svojou rozmanitosťou, neurčitým zloženíma rôznorodosťou kvality.“ 26Riziko biologického znečistenia je preto takmer nemožnérozoznať pre budúceho spotrebiteľa, ale aj presamotného dizajnéra.Cenová politika„Garbage design je jednou z alternativ jak pomáhatřešit problémy spojené s chudobou, bezdomovectvíma jinými sociálními problémy dneška.”Tento široko formulovaný predpoklad je na jednejstrane spĺňaný rôznymi projektmi za účasti tretiehosektora, na druhej strane pokiaľ dizajn s použitím recyklovanianie je predmetom projektov pre tretí svetalebo chránené dielne, nastáva paradoxná situáciavysokej predajnej ceny. Pri tvorbe dizajnérskych skupínči jednotlivcov je táto cena taká vysoká, že produktysa stávajú luxusnými dizajnérskymi kúskamipre vyššiu triedu. 27V roku 2007 sa v New Yorku konala diskusia „ReclaimingDesign“, ktorá hľadala odpovede na rôzne aspekty,ktoré zo sebou znovu používanie prináša 28 . Jednouz tém bola aj vysoká cena dizajnérskych prvkov.Sam Grawe, šéfredaktor časopisu Dwell, sa spoluso zúčastnenými zhodol na tom, že „myšlienka jezadarmo, to za čo platíte je remeslo.“ Taktiež uznávaprávo umelca a dizajnéra stanoviť si cenu za svojedielo, keďže takéto produkty sú jedinečné a vynikajúsvojou originalitou a vtipom.Na tejto panelovej diskusii sa napokon sami dizajnérizhodli, že takýto dizajn je často aj o inšpirácii.Tejo Remy z dizajnérskej skupiny Droog, NL doslovahovorí o „vytvorení si raja z toho, čo je dostupné“a pokiaľ má niekto potrebné zručnosti a čas, môže sinápad na výrobu požičať a zhotoviť sám z lokálnychzdrojov. Dokonca k tomuto činu priamo ľudí vyzýva.Napokon Droog predáva veľa výrobkov s prvkami „doit yourself“.V tomto zmysle možno hovoriť o aspekte podporyremesla, či už v polohe inšpirácie pre jednotlivcaalebo stanovenia spravodlivej ceny pre zhotoviteľavýrobku. Tá zahŕňa okrem zbierania, skladovaniaa výroby aj veľký diel ručnej výroby a vytváraniavlastného know-how.Napriek tomu vysoká cena je a zostáva jednýmz najvýraznejších brzdiacich vplyvov uplatnenia savýrobkov prvkovej recyklácie na slovenskom trhu.Užívateľský komfortUžívateľský komfort, výborné ergonomické vlastnostivýrobku a kvalita sú zásadnými kritériami ajz hľadiska ekologickej koncepcie. Nepredaný alebonespotrebovaný produkt sa totiž stáva odpadom.Taktiež je potvrdené, že človek si vytvára ku krásnyma kvalitným predmetom vzťah a snaží sa ich uchovaťčo najdlhšie v dobrom stave. Dlhodobé používanietoho istého produktu, v tomto prípade nábytkovéhoprvku, je jedným z kľúčových kritérií udržateľnéhorozvoja. Dôkazom sú napríklad stoličky dizajnérskehopáru Eamsovcov, ktoré – pokiaľ je známe – nebolinikdy doteraz vyhodené, ale kolujú medzi používateľmiuž asi 60 rokov.Ergonómia v prvkovej recyklácii má však pomerneobmedzené možnosti, riadi sa predovšetkým uždaným tvarom, ktorý pri zmene funkcie nemusí korešpondovaťs novým účelom. „Pretože pretváranýprvok je už definovaný svojim tvarom, rozmerom,množstvom alebo konštrukciou, musí byť pretváranýv zmysle funkcia sleduje formu.“ 29 Zmena výrobkovna úplne iné využitie prináša v tomto zmysle veľaprekážok a vyžaduje si veľmi citlivý prístup s ohľadomna bezchybné budúce využitie, aby nedošlo k ergonomickýmdisproporciám.Ďalšími kritickými vlastnosťami býva vysokáhmotnosť výrobku a následne zlá manipulácia s objektom,alebo tiež náročné čistenie produktu, ktoréautomaticky navádza na krátkodobé či dokonca jednorazovépoužitie.Takto znížené kvality vedú k užívateľskému diskomfortu,ktorého následkom býva spravidla výmenanábytkového kusu za iný. „ A vysoká fyzická a morálnaživotnosť patria ku najdôležitejším ekologickýmkritériám.“ 30DOBRÝ DIZAJN A NOVÝ TRHPracovať a navrhovať s použitým materiálom a odpadmivšeobecne je omnoho náročnejšie ako s novýmimateriálmi. Napriek všetkým pozitívam recykláciev dizajne, silnej umeleckej výpovedi, podpore inakvymierajúceho remesla a ekologickým aspektom, stáleplatí, že aj dizajn s použitím recyklácie musí byťv prvom rade dobrý dizajn. V opačnom prípade sastane len módnou záležitosťou, ktorá časom vyprchá.Avšak vzhľadom na komplexnosť načrtnutýchproblémov sa zdá, že splnenie všetkých hodnotiacichkritérií „dobrého recyklovaného dizajnu“, je len prvouúlohou. Omnoho závažnejší problém sa objavujev podobe dosiahnutia rozumnej ekonomickej bilanciepredajnej ceny vo vzťahu k cieľovému zákazníkovia vytvorenia samotného trhu.Dizajn s použitím recyklovania sa vyrába častov malých sériách, alebo dokonca v jedinečných kusoch.Už pri výrobe vzniká mnoho nákladov (zbieranie,skladovanie, opravy…), ktoré sa vzhľadom nakonečné výrobné množstvo výrazne odzrkadľujú pricenotvorbe spolu s umeleckým prístupom dizajnéra,ktorý si vytvára svoje vlastné know-how pri vývojialebo oživení zabudnutých remeselných postupov.Druhou stránkou mince je samotný predaj, ktorýneprebieha bežným spôsobom. Výrobky sú spravidla24 ALFA 4 ¦ 2012

Recyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbydistribuované cez internetové obchody, vybrané dizajnérskepredajne a výstavné showroomy, alebo výstavya galérie. Takto sa opäť dostáva nábytok a dizajndo polohy umeleckého artefaktu, ktorý si prídepozrieť len úzka skupina ľudí. Na výstavách a v galériáchje dokonca opomenutá najzákladnejšia potrebazákazníka pri výbere nábytku: potreba vyskúšať si ho.Recyklovaný nábytok sa stále vzďaľuje svojej pôvodnejmyšlienke. Stáva sa z neho umelecké dielo, ktoréneslúži praktickým účelom, na ktoré bolo stvorené.Vytvorenie nového modelu trhu, cez ktorý by moholbyť predávaný alebo distribuovaný je teda kľúčovouotázkou v riešení problematiky.Čiastočným riešením sa ukazuje vtiahnutie zákazníkado procesu návrhu alebo výroby a vytvorenieemočnej väzby na produkt. Ale rovnako zaujímavévýsledky by prinieslo aplikovanie ekologických princípov,kde je produkt vnímaný v polohe služby, ktorúposkytujeme zákazníkovi s možnosťou zobrať výrobokspäť. Spojenie týchto dvoch princípov za podporyHirschmanovej teórie vytvára nový druh trhu prerecyklovaný dizajn ako služby upraviť, predizajnovať,zmeniť práve tie výrobky, ktoré sú žiadané. Pri aplikáciiuvážlivého spôsobu zásahov, by sa mohlo jednaťo úpravy nielen v druhom, ale aj v treťom živote výrobkov.Takýto systém tvorby by mohol znížiť nielenvýrobné náklady spolu s nižšou nutnosťou skladovania,ale predpokladá aj zachovanie lepšieho pôvodnéhostavu upravovaného prvku, a schopnosť zákazníkaovplyvniť záverečnú cenu cez možnosť odpracovať sičasť výrobných nákladov. Tento prístup si najprv alevyžaduje určitú osvetu, pretože dnešná spoločnosť„nie je ničím ohrozená viac ako tým, že ľudia vyjadriaspokojnosť s tým, čo majú.” 311JOHNSON, Garth: 1000 ideas for creative reuse. Massachusetts,QuarryBooks 2009. 320 s.2KOTRÁDYOVÁ, Veronika: Ekologické aspekty tvorbyinteriérových prvkov. Zvolen, Technická Univerzita vo Zvolene2004. 119 s.3mem – “memory gene” je nákazlivý vzor informácie, ktorý saľahko šíri- replikuje medzi ľuďmi a tým mení ich správanie.Individuálne slogany, frázy, melódie, vynálezy, módne trendy,ale často aj významné diela sú typické memy. Nápad, alebo vzornie je mem, pokiaľ sa na niekomu nereplikuje, aby sa mohol šíriťďalej. Základy memetiky položil: DAWKINS Richard: The selfishgene. New York, Oxford University Press Inc. 1976. 384 s.4CALRECYCLE, (1995-2012): Waste Prevention Terms. Availableat: http://www.calrecycle.ca.gov/ReduceWaste/Define.htmAccessed 12. december 20115DANIEL, Peter: Recyklácia a nábytková tvorba. Zborník:Interiér 2009: Princípy tvorby bytového nábytku. Bratislava,Nakladateľstvo STU 2009. 213 s.6FOSTER, Kari, STELMACK, Annette, HINDMAN, Debbie:Sustanaible residential interiors. New Jersey, John Wiley & Sons,Inc. 2007. 430 s.7YEANG, Ken : Ecodesign: a Manual for Ecological Design.New York, John Wiley & Sons, Inc. 2006. 500 s.8MCDONOUGH, William, BRAUNGART, Michael: Cradle toCradle: Remaking the Way We Make Things. New York, NorthPoint Press 2002. 196 s.9HAWKEN, Paul, LOVINS, Amory, LOVINS, L.Hunter: NaturalCapitalism: Creating the next industrial revolution. New York,Back Bay Books 2008. 419 s.10Termín ekosystémové služby bol formulovaný v štúdiiMillennium Ecosystem Assessment (2004), USA, a zahŕňavýhody plynúce z prírodných ekosystémov vo forme produktov(napr. čistá pitná voda), alebo procesov (napr. rozklad odpadov).Available at: http://www.maweb.org/en/About.aspx Acceced12.10.201111BENYUS, Janine M.: Biomimicry: Innovation Inspired by Nature.New York, Perennial 2002. 308. s.12BIOMIMICRY GUILT: What is biomimicry? [on-line]. 12.12.2011.Available at: http://www.biomimicryguild.com/guild_biomimicry.html Accessed 12 december 201113HIRSCHMAN, Albert Otto: Engagement undEnttäuschung.1988, Zdroj: Librová, Hana: 2003)14LIBROVÁ, Hana: Vlažní a váhaví: Kapitoly o ekologickémluxusu. Brno, Doplňek 2003. 320 s.15PACHMANOVÁ, Martina, ed.: Mít a být: sběratelství jakokumulace, recyklace a obsese. Praha, VŠUP 2008. 224 s.16DANIEL, Peter: Recyklácia a nábytková tvorba. Zborník:Interiér 2009: Princípy tvorby bytového nábytku. Bratislava,Nakladateľstvo STU 2009. 214 s.17Táto časť štúdie čerpá z textov publikovaných pod názvomVýznam psychologických aspektov pri recyklácii nábytku(Daniel,P.,Zajíčková,K.,2011) Zborník : Zdravé domy, Zdravýinteriér 2011. Bratislava, Nakladateľstvo STU 2011. 50 s.18PACHMANOVÁ, Martina, ed.: Mít a být: sběratelství jakokumulace, recyklace a obsese. Praha, VŠUP 2008. 224 s.19PORRITT, Jonathon: PM&#39s advisor hails recycling asclimate change action, 8. November, 2006 Available at: http://www.letsrecycle.com/news/latest-news/legislation/pm-39sadvisor-hails-recycling-as-climate-change-actionAccessed06.03.201120DROOG: Touch of green. Available at: http://www.drooglab.com/projects/events/a-touch-of-green/ Accessed 06.03.201221SIEGLE, Lucy: Recycle: The essential guide. London, Black DogPublishing, 2.vydanie 2010. 288 s.22Zaujímavá je aj stratégia DirektRecycling, ktorá recyklujepapier bez náročných technologických procesov len zmenouspôsobu použitia suroviny v novom kontexte. Available at: http://www.direktrecycling.de/ Accessed 03.05.201223Zdroje znečistenia vzduchu v interiéri sú: konštrukčnémateriály a chemikálie, povrchové úpravy stien a podláh,nábytok a látky uvoľnené vo fáze používania interiéru (fajčenie,čistenie, nedostatočné vetranie…) BELAZZI, Thomas: Manažmentproduktov a chemikálií. Zborník: Zdravé domy, Zdravý interiér2011. Bratislava, Nakladateľstvo STU 2011. 50 s.24TOXIC CHEMICALS IN BUILDING PRODUCTS, máj 2008.Available at: http://www.healthybuilding.net/healthcare/Toxic%20Chemicals%20in%20Building%20Materials.pdfAccessed 07.01.201225Pojem „biologické znečistenie“ použil Pifko, H. pri sledovanímnožstva obsahu spór plesní vo vnútornom vzduchu v závislostiod spôsobu vetrania. In: PIFKO, Henrich: Kvalita vnútornéhoprostredia v domoch s riadeným vetraním s rekuperácioutepla. Zborník : Zdravé domy, Zdravý interiér 2011. Bratislava,Nakladateľstvo STU 2011. 50 s.26Plán nulového odpadu regiónu Del Norte v Kalifornii (USA),preložila Vávrová, V., 2008 Available at: http://hnutiduha.cz/uploads/media/Del_Norte_plan_nuloveho_odpadu.pdf Accessed08.01.201227v špeciálnych prípadoch, napríklad pri dizajne nábytkuz častí starých lietadiel, ide o vysoko luxusné výrobky len prenajvyššiu triedu. Available at: http://www.motoart.com/ Accessed04.05.201228RECLAIMING DESIGN, New York, 2007, videozáznam. Availableat: http://inhabitat.com/reclaiming-design-in-video/sam-grawedwell/Accessed 03.09.201129Pozri literatúra z poznámky 16.30Pozri literatúra z poznámky 2.31SEABROOK, Jeremy: The race for Riches: The Human Cost ofWealth. Basingstoke, Hunts, Marshall Pickering 1988. 182 s.ALFA 4 ¦ 2012 25

VÝSKUM NAVRHOVANIAZávod Dynamit Nobel v BratislaveKľúčové aspekty architektonicko-urbanistického vývojaNina Bartošová26 ALFA 4 ¦ 2012Chemický závod Dynamit Nobel v Bratislave (ďalejdynamitka), založený v roku 1873 1 má osobitý význampresahujúci lokálny kontext, ktorý nesúvisílen s rozvojom priemyslu v 19. a 20. storočí. Nie jesíce celkom terrou incognitou, ale stojí, napriek jehonespochybniteľným hodnotám, na okraji záujmu.Ak má byť význam dynamitky naplno pochopený, doúvahy treba brať oveľa širšie súvislosti než doteraz.Vďaka strategickému postaveniu z politicko-hospodárskehoa historického hľadiska a z hľadiska vývojachemického priemyslu už bola predmetom viacerýchvedeckých prác 2 .Napriek tomu, že ani pamiatkovéhodnoty jej priemyselnej architektúry nie sú celkomopomínané, komplexnejší záber, ktorý by sa zaoberalanalýzou jeho architektonicko-urbanistického významu,stále chýba.S najväčšou pravdepodobnosťou je to tak preto, žečitateľnosť územia priemyselného areálu je z tejtostránky pomerne nejednoznačná, jeho jednotlivé hodnotysa strácajú, a preto mu odborníci z oblasti architektúrynevenovali takú pozornosť, akú by si zaslúžil.Súčasný roztrieštený ráz územia, ktoré sa nachádzav mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, značnekomplikuje celistvé uchopenie mnohých vrstiev jehovýznamových aspektov. Dôvodov nečitateľnosti priemyselnéhoareálu, ako urbanizovaného územia, jeniekoľko a súvisia s jeho kontinuálnou stavebnoutransformáciou postihujúcou veľký počet menšíchobjektov na rozľahlom území a reflektujúcou meniacesa požiadavky výroby a jej rozvoj. Z pôvodnýchobjektov z obdobia založenia továrne sa zachoval užlen nepatrný zlomok a väčšina z nich o svoj autentickývýraz prišla. Najstaršie výrobné objekty sú ažzo začiatku 20. storočia 3 , pričom objemovo najvýznamnejšiučasť výroby výbušnín predstavujú stavbyz obdobia, keď podnik patril pod nemecký koncernI. G. Farben, čím sa do značnej miery, stigmou nacistickejminulosti, zatlačil význam predošlého, historickyvýznamného obdobia. Skutočnosť, že ide o závodzaložený Alfredom Nobelom a mal významnépostavenie medzi desiatkami tovární 4 , ktoré známyšvédsky vynálezca postavil po celom svete, je prepamäť miesta dôležitá a z hľadiska ďalšieho rozvojaúzemia môže mať svoj význam.Stavebná evolúcia areálu, ktorý bol súčasťou jednéhoz prvých, celosvetových priemyselných impérií,nahráva dôvodom zaujímať sa oň aj z hľadiska urbanizmua architektúry. Éra industrializácie a s ňousúvisiaca výstavba priemyselných areálov a nadväzujúcichrobotníckych kolónií vtlačila výraznou mierouráz súčasným mestám, Bratislavu nevynímajúc.Zvláštnosťou dynamitky je, že nám jej stavebnýa historický vývoj po druhej svetovej vojne, ktorý jenemenej zaujímavý ako prvé historické obdobie trvajúcedo roku 1918, dovoľuje sledovať ďalšie významnétrendy v architektúre a urbanizme. Zásluhuna tom má príchod a tvorba významného architektaVladimír Karfíka, pričinením ktorého dynamitka opätovneprekonáva hranice miestneho významu. Pozornosťsa v tom čase vo veľkej miere preniesla, poprivýrobnej časti priemyselných areálov, aj na koncepcieobytných zón a typizáciu architektúry. Môže sa javiťako paradoxné, že sa tak nestalo v čase, keď závodpatril do širokej siete Nobelových tovární – hoci, akosa ukáže, sú dôvody, ktoré k tomu viedli. Prvok dvoch,rovnako zásadných etáp plánovania priemyselnéhoareálu, ktorý môžeme v Bratislave sledovať, je opäťniečím, čo stavia dynamitku, i v kontexte desiatok zachovanýchNobelových tovární, na osobitné miesto.Priebeh urbanizácie podnietenej industrializáciouv západnej Európe a u násZohľadnenie histórie a okolností súvisiace s vznikomdynamitky, ako aj konfrontácia s ďalšími Nobelovýmitovárňami, môžu poukázať na dosiaľ prehliadané súvislostia napomôcť sformulovaniu jej architektonicko-historickémuvýznamu. V 70. rokoch 19. storočia,keď továreň budovali, patrilo územie Uhorsku, tedazaostalejšej, prevažne agrárnej časti rakúsko-Uhorskejmonarchie. Napriek tomu Bratislava vďaka svojejpolohe značne pocítila rozvoj mesta súvisiaci s industrializáciou,hoci s oneskorením oproti západnej Európe,z dôvodu dlhšieho pretrvávania feudálnych pomerov,ako aj politickou situáciou. Revolúcia v rokoch

Závod Dynamit Nobel v Bratislave1848 – 1849 a s ňou spojené zrušenie poddanstva,rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, dali sícepredpoklad rozvoju priemyslu, ale oneskorenie nášhoúzemia v urbanizačnom procese poznamenalo formovaniemiest. Vyspelejšia západná spoločnosť už v tomčase poznala negatívne aspekty priemyselnej výrobya jej dopadu na spoločnosť a životné prostredie miesta snažila sa ich eliminovať. Plošný nárast sídel a masívnypríliv obyvateľov z vidieka, podnietili vznik koncepciíurbanistického plánovania.Známym európskym príkladom je prestavba Paríža(1853 – 1869), zrealizovaná prefektom Haussmanomza vlády Napoleona III., práca ktorého, akopíše významná teoretička v oblasti urbanizmu, FrançoiseChoay 5 , ovplyvnila španielskeho inžiniera IldefonsaCerdu, autora projektu rozšírenia Barcelony(1859). Cerdà použil termín urbanización (urbanizácia)vôbec prvýkrát v roku 1867 v diele Teoria generalde l’urbanización. Nové urbanistické riešeniasa podpísali napríklad aj na obraze Viedne či Budapešti.Cerdà však okrem realizovaného projektu zanechalpo sebe aj významné teoretické dielo, ktorýmdal tvorbe a plánovaniu miest vedecký štatútsamostatnej disciplíny. Veľká transformácia miest,ktorá sa diala v Európe v 19. storočí, načrtla formu,ktorú majú dnes. Charakteristických typov bolo niekoľko,pričom sa používali tri hlavné princípy a ichkombinácie: „Systém navzájom sa križujúcich bulvárovs veľkými námestiami, kolonizačný typ pravouhlejurbanistickej osnovy a koncept vytvorenia veľkejokružnej triedy. Ak by sme však u nás hľadali modelovéuplatnenie aspoň jedného z nich, ostali by smeasi sklamaní. Periférnosť nášho územia k centrámmonarchie spôsobila, že sa tu veľké urbanistické konceptyv čistej podobe neuplatnili. 6 “ Skutočnosť, že saBratislava v súčasnosti vyrovnáva s mnohými urbanistickýmiproblémami súvisí s tým, že kedysi provinčnémesto, z hľadiska svojej historickej štruktúry,dostalo sa do pozície veľkomesta, bez realizácie ucelenejšejkoncepcie celoplošného rázu.Stavebnú aktivitu sprevádzajúcu príchod priemysludo sídiel na našom území približujú JanaPohaničová a Elena Lukáčová: „Explozívna stavebnáčinnosť najmä na sklonku 19. storočia menila siluetumiest i štruktúru zástavby bývalých historickýchjadier, nebola však výsledkom plánovanej urbanizácie.Voľné plochy za hradbami sa živelne parcelovali.Priemyselné podniky pôvodne umiestňované mimoobytných štvrtí neskoršia zástavba rýchlo pohltila, čoznehodnocovalo osídlenie a vstupné časti do miest.Lokalizáciu novej výstavby riadili mestskí zememeračskíinžinieri, ktorí – česť výnimkám – nemali potrebnéskúsenosti ani vzdelanie na veľkorysé a predvídavéplánovanie, preto vypracovali zväčša lenčiastočné regulačné urbanistické zásahy. 7 “ Napriektomu, že v Bratislave k plánovanému urbanistickémuzásahu s nástupom priemyslu nedošlo, existujú návrhybudapeštianskeho profesora Antona Palóczyho 8 ,ktorý v rokoch 1909 a 1917 vypracoval pomerne pokrokovékoncepcie rozvoja mesta implikujúce zavedenievodného kanála vedeného z Dunaja do mestskejzástavby a s lokalizovaním priemyselných zón. Lenžev roku 1873, keď Alfred Nobel v Bratislave továreňna dynamit zakladal, sa nepredpokladalo, že by sasídlo raz rozrástlo až sem, po niekdajšie územie Holzwurm9 , k močaristej parcele pomerne ďaleko vzdialenejod historickej Bratislavy.Alfred Nobel a jeho vynálezyBližšia predstava o Alfredovi Nobelovi do určitej mieryprináša odpovede na to, prečo boli jeho továrnena výbušniny koncipované nejednotným spôsobom.Alfred Nobel (1833–1896) sa narodil v Štokholme,ale roky mladosti strávil v Petrohrade, kam jeho otec,Immanuel Nobel, odišiel za prácou po finančnomkrachu, ktorý ho postihol vo Švédsku. Ako uvádza UlfLarsson 10 , životná dráha, ktorou sa A. Nobel vydal,bola vo veľkej miere ovplyvnená osobnosťou jehootca, ktorý bol sám vynálezcom a priemyselníkom,mal skúsenosti s námorníctvom, zaujímal sa o technológiua konštrukcie, študoval architektúru, a čo jedôležité, orientoval sa aj v chémii. Kariéra ImmanuelaNobela alternovala obdobia úspechov a bankrotov.Mnohé zo svojich schopností využil v Petrohrade, kdeSkupina tovární Dynamit Nobel, akciová spoločnosť, z konca19. storočia – pohľad zo západnej strany Zdroj: Istrochem, a. s.ALFA 4 ¦ 2012 27

VÝSKUM NAVRHOVANIASituačný plán dynamitky datovaný rokom 1889Zdroj: Archív hlavného mesta SR Bratislavy, ÚHA – kr. 2130Situácia historickej dynamitky. Výrez mapy Bratislavy z rokov 1894 – 1895Zdroj: Archív GKÚ Bratislavasa mu podarilo uplatniť svoju technológiu námornýchmín. Mladý Alfred dostal počas tohto obdobiasúkromné vzdelanie, kde ho do problematiky chémieuviedol jeden z najprominentnejších ruských chemikov– Nikolaj Zinin. Alfredov záujem bol zaostrený ajna literatúru. V tomto období napísal niekoľko básnía je zrejmé, že mal talent na jazyky. Okrem rodnejšvédčiny ovládal už v tom čase francúzštinu, angličtinu,nemčinu a ruštinu. Jeho otec ho však smerovalk technickej dráhe.Začiatky, ktoré doviedli A. Nobela k dynamitu, siahajúdo obdobia začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia,keď sa spolu s otcom a bratmi začali bližšie zaujímaťo výbušnú tekutinu – nitroglycerín, na ktorýich ešte v Rusku upozornil Nikolaj Zinin s domnienkou,že by mohol mať vlastnosti pre vojenské účely.Prvé pokusy s touto látkou bratov Ludviga, Robertaa Alfreda Nobela sa odohrali pri rieke Neve. Z Ruskavšak pre nepokoje čoskoro odišli späť do Švédska.Ďalšie experimenty vykonával Alfred Nobel užso svojím otcom v rodinnej továrni v Helenborgu priŠtokholme, v ktorej nešťastím v roku 1864 zahynulnajmladší z bratov, Emil. Tragédia neodradila A. Nobelaod ďalších experimentov a v práci pokračovalďalej. A tak mu 19. storočie vďačí za niekoľko významnýchvynálezov v oblasti chémie. Kľúčovú úlohupri nich hral nitroglycerín, ktorý vyvinul už v roku1846 taliansky chemik Ascanio Sobrer 11 . A. Nobel neboljediný, kto s nitroglycerínom experimentoval, alebol prvým, ktorý si ho dal patentovať a vyrábal hopriemyselne 12 . Ďalšími jeho významnými vynálezmisú palivový olej, balistit a v neposlednom rade dynamit,ktorý si dal patentovať v roku 1867 13 a neskôrtrhacia želatína, s lepšími technickými vlastnosťami,produkovaná rovnako pod názvom dynamit.K svojmu najznámejšiemu vynálezu prišiel Nobelv období, ktorému predchádzalo viacero tragickýchnehôd v súvislosti s nitroglycerínom – v New Yorku,Nemecku aj v Austrálii. V tom čase žil Nobel v Krümeli,kde pracoval na svojich pokusoch ešte v pomerneprovizórnych podmienkach. Nehody mohli mať negatívnydosah na vývoj jeho podnikania. Preto sa snažilvyvinúť látku, ktorá by bola bezpečnejšia na manipuláciui transport. Zmiešanie nitroglycerínu s infuzoriovouhlinkou, pórovitým pieskom, ktorého veľkémnožstvo sa nachádzalo v okolí továrne, ho priviedlok riešeniu. Napriek tomuto úspechu začiatky novéhotypu priemyslu, za ktorým slávny švédsky vedec stojí,neboli jednoduché. Komplikovaná byrokracia patentovýchúradov, rozdielna legislatíva v jednotlivýchkrajinách, pretrvávajúca obľúbenosť čierneho strelnéhoprachu, ktorý na tomto poli dominoval vyše400 rokov a tiež finančné náklady súvisiace so získavanímmateriálu 14 potrebným na výrobu si vyžiadali,aby sa z Nobela stal nielen vedec, ale aj obchodník.28 ALFA 4 ¦ 2012

Závod Dynamit Nobel v BratislaveGlobálne impériumBudovanie Nobelovho impéria nebolo priamočiarea organizácia jednotlivých závodov bola pomernenáročná. Začiatky Nobelovho podnikania sprevádzalzákaz na výrobu nitroglycerínu, ktorý bol kľúčovoulátkou vo výrobe dynamitu, platiacim vo viacerýchkrajinách. Táto skutočnosť komplikovala mohutnejšíštart výroby a A. Nobel bol nútený hľadať aj ilegálnespôsoby, ako tomu čeliť 15 . Najrozsiahlejšie uplatneniepre dynamit predstavovali stavebné práce pri budovaníželezníc, rovnako ako práce v baniach. Nie jejasné, nakoľko sa Nobelovi vojenské využitie jeho vynálezovpriečilo, hoci list A. Nobela, ktorý písal bratoviRobertovi roku 1883 16 , dokladuje, že sa obávalprípadov, keď bol dynamit využitý na teroristické ciele.Viaceré dynamitové továrne boli založené nielenz dôvodu rozvoja stavebného či baníckeho priemyslu,ale aj s cieľom zásobovania vojenských armád. Tak tobolo vo francúzskej zátoke Paulilles a aj v prípade dynamitky,hoci v obidvoch prípadoch boli výbušninyvyužité na stavebné práce ciest a železníc.Okrem zákazu vzťahujúcim sa na nitroglycerín muselNobel riešiť aj otázku financovania tovární. Továreňv Helenborgu založil za podpory francúzskejspoločnosti Crédit Mobilier, ktorá financovala viacerotechnických projektov po Európe. Prvou účastinárskouspoločnosťou bola Nitroglycerin Aktie Bolaget(Nitroglycerín, registrovaná spol.), ktorej akcionárombol aj Alfredov otec. A. Nobel svoje svetové impériumbudoval postupne a pomaly – sám veľa cestoval,počas ciest písal množstvo listov, a tak rozširovalkontakty, vďaka ktorým získaval v jednotlivých krajináchobchodných partnerov, ktorí mu umožnili financovaťvýrobu. Druhú spoločnosť sa mu podarilozriadiť v roku 1865 v Nórsku, čoskoro však práva napatent predal a v tomto prípade sa nestal dokoncaani spoločníkom. Prvú významnejšiu spoločnosť, AlfredNobel & Co., založil v Hamburgu v roku 1865.Vlastníkmi boli A. Nobel, bratia Winklerovi a právnikCh. Bandmann 17 . Bola to práve nemecká spoločnosť,ktorá stála za výstavbou továrne v Zámkoch pri Prahe(1868) a továrne v Bratislave (1873).Nobel mal záujem preniknúť s výrobou dynamituaj do Spojených štátov. V roku 1865 Nobel požiadalo americký patent na palivový olej a rozbušku, aledostal sa do konfliktu s miestnymi záujmami. Aj keďsa mu podarilo nadviazať spoluprácu s miestnymispoločnosťami, ktoré mali o jeho patent záujem, Nobelovoobchodovanie v Amerike nebolo veľmi úspešnéz dôvodu silnej domácej konkurencie. V Európea vďaka dcérskym spoločnostiam sa mu však začalopostupne dariť, napriek tomu, že obchod sa spočiatkurozvíjal pomaly z dôvodu hospodárskej situácie.V roku 1870 stavia továreň, vo Francúzsku (Paulilles),o rok neskôr v škótskom meste Ardeer a v ďalšíchkrajinách a v roku 1887 ich organizáciu preberajúprvé medzinárodné účastinárske spoločnosti „la SociétéCentrale de Dynamite v Paríži pre Francúzsko,Švajčiarsko a Taliansko a Nobel-Dynamite Trust Co.o sídlom v Londýne pre Anglicko, Španielsko, Nemeckoa Ameriku. 18 “Nobel je často opisovaný ako skvelý obchodník, alepodľa korešpondencie z roku 1886, ktorú uvádza UlfLarsson 19 , vyplýva, že mu riadenie jeho tovární robiloproblém. „Rozmanitosť foriem, ktorými bola výrobadynamitu v rôznych krajinách organizovaná – súkromnéfirmy, partnerstvo, s.r.o. – odráža vtedajší prechodmedzi starou a novou formou priemyselného podnikania.Na finančníkoch jednotlivých dynamitovýchspoločností, ktorí boli skupinou tak heterogénnouako samotné formy spoločností, neniesli žiadne veľkériziká. Celkový kapitál investovaný do všetkých týchtospoločností nerobil ani 50 000 libier 20 .“ Napriek ťažkostiam,ktorým bol Nobel nútený čeliť v súvislostis riadením desiatok tovární, produkujúcimi výbušninypo celom svete, sa mu podarilo za svoj život získaťnemalý zisk, ktorý ako je známe, odkázal na účelyudeľovania cien, ktoré sú odmenou jednotlivcom zaprínos ľudstvu. Napriek majetku, ktorý A. Nobel získal,nemožno za jeho medzinárodnou sieťou továrnívidieť jednotný premyslený systém organizačnéhoriadenia, ktorý by sa mohol premietnuť aj do priestorovéhoplánovania závodov – ako to môžeme neskôrvidieť napríklad u Tomáša Baťu. Meno Baťu mávýznam špeciálne spomenúť, v súvislosti s neskoršímpríchodom jeho dvorného architekta, Vladimíra Karfíka,do dynamitky v Bratislave. A. Nobel riadil svojeimpérium – napriek množstvu spoločníkov, ktorýchmal, ale ktorým nemohol väčšinou celkom dôverovať– celý život takmer sám.Založenie továrne na dynamit v BratislaveAko už bol spomenuté, továreň v Bratislave, bola založenáv roku 1873 hamburskou spoločnosťou AlfredNobel & Co., pričom v roku 1880 nastala transakciana Dynamit Nobel AG 21 , so sídlom vo Viedni.Dôvodom na výstavbu továrne v rámci územia Rakúsko-Uhorskabol narastajúci dopyt po dynamite,ktorý dynamitka v Zámkoch pri Prahe (v súčasnostiPraha-Bohnice), už nestačila pokryť. Voľba padla naBratislavu, čomu napomohli jej výhodné zemepisnépodmienky a dobré dopravné napojenie – vďaka križovatkeželezníc a možnosti lodnej dopravy. Hlavnýmcieľom podniku bolo zásobovanie dynamitom a inýmivýbušninami východných častí monarchie, akouvádza František Zervan. 22 Zatiaľ čo továreň v Zámkochbola postavená pri rieke, v úzkej rokline, parcelazvolená pre prvú uhorskú továreň na dynamit malageograficky odlišný ráz. Situovaná bola v dostatočnejvzdialenosti, na severovýchod od mesta a súčasnev tesnej blízkosti železničnej trate Považskej železnice23 dnes Bratislava III – Nové Mesto. V súčasnosti jeúzemie ohraničené z juhovýchodu Vajnorskou ulicou,z juhozápadu Odborárskou, zo severozápadu Nobelovoua z východu Bojnickou ulicou. Zo severu ho ukončujetrasa železnice smer Nové Zámky.Keď sa začala stavať dynamitka, Nobelovo impériumbolo ešte len v začiatkoch. Napriek tomu, že sapriemysel rozbiehal, nedarilo sa mu zatiaľ vykazovaťvýznamnejšie zisky. Tento fakt sa podpísal aj na charaktereprvej fázy výstavby, ktorá je podľa situačnéhoplánu z roku 1873 24 pomerne skromná. Nobel bolvšak po katastrofe v Zámkoch, kde bola v roku 1870zničená prvotná zástavba tvorená desiatkou narýchlopostavených zrubových dielní, na základe novýchúradných predpisov nútený stavať solídnejšie stavebnékonštrukcie 25 . Pôdorysné usporiadanie výrobnýchobjektov vychádzalo z plánov českej dynamitky,čo s najväčšou pravdepodobnosťou nebol úplne Nobelovzámer o aplikovanie jednotného pôdorysnéhovzoru, ale skutočnosť, že sa rakúsky dôstojník IsidorTrauzl 26 , pôvodne riaditeľ dynamitky v Zámkoch, angažovalaj vo výstavbe bratislavskej továrne, v ktorejneskôr tiež vykonával funkciu riaditeľa. Výrobnákapacita bratislavskej továrne niekoľkonásobneprevyšovala výrobu v Zámkoch. Situovanie jednotlivýchobjektov kopírovalo postup výroby, ale niektorétechnologické procesy sa v jednotlivých továrňach vosvete líšili, kontinuálne sa vyvíjali a tým, že jednotlivéfázy výroby prebiehali v samostatných stavbách,v podstate nevznikla potreba unifikácie pôdorysnejschémy výroby, ktorú by malo význam aplikovať všeobecne.Pre všetky areály bolo veľmi dôležité riešeniedopravy. Nielen umožnenie medzimestskéhonapojenia, ktoré ako uvádza Ladislav Szojka 27 , bolozrealizované traťou StEG Marchegg – Budapešť a severnesmerom na Trnavu 28 pričom obsluha továrnesa spočiatku vykonávala z trate úseku Preßburg Blumental– Rača, ale aj koľajová doprava v rámci závodu.V roku 1891 si továreň vybudovala vlastnú vlečku,ktorá bola do roku 1892, kým nezaviedli parné rušne,ťahaná volskými záprahmi.Najstarší písomný dokument dokladajúci dátumzaloženia závodu na výrobu dynamitu v Bratislavepredstavuje zápis z magistrátu, zo dňa 23. októbra1873, povoľujúci výstavbu továrne, nachádzajúci sav Archíve hlavného mesta SR Bratislavy. Ten udeľujepovolenie miestnemu staviteľovi Ignácovi Feiglerovi,ako zastupiteľovi dynamitovej továrne, k jej výstavbe.Ignác Feigler bol členom rodiny Feiglerovcov,významných bratislavských staviteľov a stavebnýchpodnikateľov, ktorí počas viacerých generácií vytvoriliv Bratislave veľké množstvo stavieb, na ktorýchautorstve sa podpísali aj z architektonickej stránky.Okrem množstvu obytných domov, boli poverení ajstavbou mestského divadla a z priemyselných podnikov,je významná hlavne DN. Pôvodné plány zo začiatkuvýstavby sa v archíve, žiaľ, nezachovali, archívALFA 4 ¦ 2012 29

VÝSKUM NAVRHOVANIAZachovaný pôvodný obytný objekt z konca19. storočia, evidovaný v zozname kultúrnychpamiatok. Súčasný stav Foto: Nina Bartošovávšak disponuje dokumentmi z neskoršieho obdobia,ktorých autorom je synovec Ignatza Feiglera, AlexanderFeigler, ktorý ako uvádzajú J. Pohaničová a E. Lukáčová,od konca osemdesiatych rokov 19. storočianastupuje do rodinnej firmy a Ignatz Feigler sa ďalejvenuje najmä stavebnému podnikaniu.Výstavba areálu, ktorý sa dnes rozprestiera na územío rozlohe 158,806 ha (1 588 060 m 2 ) sa dá rozdeliťna niekoľko etáp. Z politicko-hospodárskehohľadiska je dôležité obdobie od založenia továrne dokonca prvej svetovej vojny, medzi dvoma svetovýmivojnami, počas okupácie krajiny nacistickým Nemeckom,po druhej svetovej vojne a napokon obdobiepo revolúcii a zmene spoločenských pomerov v roku1989. Z hľadiska výstavby, vychádzajúc podľa F. Zervana29 , zásadné etapy predstavuje obdobie od roku1873 – 1892 – štádium prvej výstavby továrne, obdobiemedzi rokmi 1892 – 1910, keď nastáva útlmspôsobený hospodárskou situáciou a po roku 1910,keď opäť silnie dopyt po výbušninách, ožíva stavebnýrozvoj. Ďalšie stavebné obdobia úzko súviseli s politicko-hospodárskousituáciou, ktorá zásadne ovplyvňovalavýrobnú náplň podniku a tým aj jeho stavebnýrozvoj. V nasledujúcom texte sa orientujeme na dveobdobia: 1873 – 1918, keď závod plnil prvý výrobnýplán, a obdobie rokov 1946 – 1951, keď bol vybudovanýZávod mieru s príslušnými obytnými kolóniamiVistra (Mierová kolónia) a Biely kríž. Napriek tomu,že výstavba v období druhej svetovej vojny nebolasvojím rozsahom bezvýznamná, v texte sa jej zvlášťnevenujeme, lebo neponúka také komplexné architektonicko-urbanisticképorovnanie so zreteľom napresah lokálneho významu do širších súvislostí tak,ako to umožňujú dve vyššie spomenuté obdobia.Obdobie 1873 – 1892Najstarší zachovaný – plán uvádzaný Jánom Turiničom,situačná schéma z roku 1873 – je v skladbe objektovtakmer totožná s plánom z roku 1889, nachádzajúcomsa v Archíve hlavného mesta SR Bratislavy.Zo situovania jednotlivých objektov, ktoré zodpovedalovýrobným požiadavkám, je možné zreteľne odčítaťvýrobu v závode. Bezpečnosť, technická efektivitaa ekonomické hľadisko hrali prioritnú úlohu. Koncipovaniezástavby v areáli bolo predovšetkým funkčnéa logicky sledovalo tok výroby, ktorej smer saodvíjal od hlavného vstupu, umiestnenému čo najvýhodnejšievzhľadom na tepnu železnice. Na hmotovúkompozíciu malo veľký vplyv vysoké nebezpečenstvoexplózií, ktoré v Nobelových dynamitkáchneboli výnimočným javom. Z toho dôvodu bolo nevyhnutnéjednotlivé výrobné etapy od seba oddeľovaťa zabezpečiť medzi nimi dostatočné vzdialenosti.Ešte prísnejšie kritéria, a teda väčšie rozstupovépolomery kružníc platili pre obytné, administratívneobjekty a výrobu. Na vyznačenie potrebných odstupovnachádzajúcich sa v situačných plánoch upozorňujeViera Obuchová: „Podľa situačného plánu z roku1887 podpísaného M. Sprinzlom, sa výrobné objektydynamitky nachádzali v priestore medzi dnešnou Račianskoua Vajnorskou cestou. Na tomto pláne je tiežvyznačený kružnicou s polomerom 570 metrov od prvejbudovy, kde sa pravdepodobne vyrábali výbušniny,obytný objekt pre robotníkov. 30 “ Podľa situácie z roku1889 išlo o objekt nitračnej stanice, kde prebiehalaextrémne nebezpečná fáza výroby nitroglycerínu,potrebného k výrobe dynamitu a ďalších výbušnín.V prvej stavebnej etape pozostával areál z objektovna destiláciu glycerínu, výrobňu kyseliny sírovej, kyselinyliadkovej, výrobne nitrocelulózy, čiže strelnejbavlny, výrobne nitrobenzolu a nitroglycerínu, nachádzalasa tu továreň zápalných hmôt, objekty pre plneniepatrónov, baliarne, ďalej laboratóriá, sklady, vodnáveža, jednotlivé sklady, požiarna zbrojnica, pivnice,nákladná rampa, vodná nádrž a tiež jazero. Bola tu ajkotolňa a strojovňa. „Roku 1891 závod postavil aj kasínoa päť jednoizbových bytov pre robotníkov. 31 “ Kasínodnes ešte stojí, hoci, s výnimkou interiéru zrkadlovejsály, je celkom pozbavené svojho autentického výrazu.Administratívno-obytná časť bola doplnená o park,ktorý dnes ešte existuje a nachádza sa v ňom i pôvodnázeleň. Ako presne vyzerali pôvodné výrobné objektyv dynamitke, nie je úplne isté, keďže obraz prvýchstavieb, okrem pôdorysných stôp v situačnom pláne,sa nezachoval. Podľa objektov dynamitky v Zámkoch,sa dá posudzovať, že išlo o objekty jednopodlažnéa pomerne jednoduché. Výrobné budovy boli pravdepodobnemurované a sklady nehorľavých materiálovz dreva. Obytné objekty pôvodných kolónií boli zbúrané,až v „70. a 80. rokoch 20. storočia 32 .“Ako uvádzajú Viera Obuchová a Marta Janovíčková,prvou obytnou stavbou bol prízemný objekt pri dnešnejNobelovej ulici, postupne pribudol ďalší ktorý sanaň napojil a vytvorili jeden dlhý objekt. „Za týmtoobjektom postavila firma na konci 19. storočia ďalšierobotnícke domy určené pre kvalifikovaných robotníkov.[…] V rokoch 1880 a 1890 to bolo 9 objektov,ktoré tvorili tzv. Starú kolóniu, v roku 1913 len o kúsokzápadnejšie postavili ďalších 10 objektov a tietotvorili tzv. Novú kolóniu. Objekty postavené v rokoch1880 a 1890 mali betónové základy, murované 45 cmhrubé steny, sedlovú strechu, drevený krov, lepenkovúkrytinu, drevenú podlahu, vápenné omietky, drevenéokná a dvere. Dĺžka budov bola 17,15, respektíve19,70 m, šírka 10,20, respektíve 10,30 m. Objekty bolijednoposchodové. K Starej kolónii patrili aj prízemnéhospodárske stavby – drevárne, sklady – pivnice. […]Vieme, že tam boli dva typy bytov. Menšie, ktoré maliiba kuchyňu a jednu izbu, pričom v predstavenej murovanejjednoposchodovej časti bol vstupný priestora na prízemí i poschodí boli dva záchody 33 .“Výrobné stavby dynamitiek mali v rôznych krajináchpodobnú typológiu, z prostého dôvodu, že išloo množstvo väčších a menších stavieb čisto utilitárnehorazenia. Väčšie rozdiely súviseli s nitráciou.Spôsob stavebného riešenia objektu nitračnej stanicemohol mať viacero podôb. Dôležité bolo, aby poslúžilnasledujúcim chemickým procesom: nitrácii, separácii,umývaniu a filtrovaniu. „V štádiu nitrácie sa glycerínzmiešava so sírou a kyselinou dusičnou za kontinuálnehomiešania. Získaný nitroglycerín musí byťoddelený od zvyšnej kyseliny a ďalej umytý roztokomsódy a prefiltrovaný. Výroba dynamitu a trhacej želatínymá ešte dve prídavné fázy. Prvou je miešanie. V prípade,hlinkového dynamitu ide o zmiešanie nitroglycerínua infuzoriovej hlinky, u želatínového dynamitusa mieša nitroglycerín a nitrocelulóza. Druhou z prídavnýchfáz je vytvarovanie materiálu do patrónov. 34 “Rozdiely nitračných staníc spočívali v spôsobe, ako30 ALFA 4 ¦ 2012

Závod Dynamit Nobel v BratislaveVýkres objektov súvisiacich s výrobou elektriny s typickýmizemnými valmi z roku 1911, podpísaný Sándor FeiglerZdroj: Archív hlavného mesta SR Bratislavy, Plány ÚHA, kr. 2316bol vyriešený proces nitrácie, ktorý využíval gravitáciu.Továreň v Ardeer, mala napríklad vybudované tzv.nitroglycerínové vŕšky. Nitračný dom sa nachádzal navrchu, z ktorého boli potrubím vedené nitroglycerína zvyškové kyseliny do odstredivky a čističky. Rovnakoaj továreň v Paulilles využívala svahovitý terén natento proces. Plány továrne v Nórsku zasa dokumentujú,že nitrácia prebiehala v rámci dvoch objektov,prvý mal tri úrovne – samotná nitrácia prebehla nanajvyššej úrovni, nižšie boli dve odstredivky a podnimi bezpečnostné záchytné nádrže.Z neskoršej dokumentácie, ktorú uvádza MikulášGregor, vyplýva 35 , že spôsob nitrácie bol podobný príkladuz Nórska, čo je logické v súvislosti s rovinatýmterénom. Najstaršie zachované plány výrobu, nachádzajúcesa v Archíve hlavného mesta SR Bratislavy,predstavuje napríklad výrobňa kyseliny sírovej, z roku1892, podpísaná Ľudovítom Eremitom. Znázorňujeobjekt kombinujúci tehlové murivo v prízemnej časti,na ktorú nadväzuje ľahká latová konštrukcia. Objektje zastrešený drevenou sedlovou strechou. Priestorovézobrazenie z deväťdesiatych rokov 19. storočiazobrazuje celý výrobný areál zo severozápadného pohľadu.Väčšina objektov dokumentovaných na záberesa už nezachovala, ale v pravom dolnom rohu vidieťobjekt bývalého kasína. Okrem jednoduchej drevenejkonštrukcie skladu liadku, dokumentovaná ajvýkresom z roku 1891, je väčšina objektov murovanáa minimálne architektonicky členitá. Siluetu továrnedopĺňa niekoľko komínov a vodná veža. Detailnejšiefotografie z konca 19. storočia, ktoré patrili archívuzávodu, zobrazujú stavby s fasádou z pohľadovéhomuriva, v osiach vertikálne členenou vystupujúcimmurivom, s oblúkovito ukončenými vysokými oknami,s tabuľkovou výplňou. Ďalšie, tvarovo podobné stavbysú omietnuté. Doteraz sa nezachovali. Pod jednotlivýmiplánmi je okrem Ľudovíta Eremita podpísanýi Moritz Sprinzl. Dokumentácia potvrdzuje, že išloo továreň významnú, ktorá bola v tejto etape pomernejasne koncipovaná a jej architektúra vykazovalatypické znaky priemyselnej architektúry, v ktorej našidomáci stavitelia nezaostávali za zahraničnými, určiteaspoň, čo sa Nobelových tovární týka. Vyspelosťzávodu dokazuje aj to, že dynamitka mala svoju vlastnúzávodnú elektráreň (plán z roku 1893, podpísanýMoritzom Sprinzlom), ale aj to, že v historickej tlačisa nevyskytujú, na rozdiel od mnohých zahraničnýchdynamitiek, správy o ničivých explóziách 36 .Typický prvok, ktorý môžeme pozorovať pri továrňachna výbušniny všade vo svete, je ochrana v podobenásypu zemného valu, prípadne čiastočné zahĺbenieobjektov, ktorý chráni pred prípadnou explóziou okolietak, že tlakovú vlnu spôsobenú výbuchom smeruje nahornie do strán. V dynamitke je použitá ochrana zemnéhovalu rozoznateľná už v najstarších situačnýchplánoch pri objektoch nitračnej stanice, miešiarne,výrobne nitrocelulózy, pričom niektoré menšie objektysú do zeme priamo zahĺbené. Výroba rozdelená doniekoľkých menších stavieb je z bezpečnostného hľadiskamenej riziková. Detailné výkresy znázorňujúcapôdorysy a rezy objektov s ochranným prvkom zeminydokumentujú výkresy: výroba strelného prachu,1892 (Eremit), sklad dynamitu, 1885 a objekt baliarne,1891 (oboje Sprinzl). „V období prvej svetovej vojnyboli výrobne Dynamit-Nobel, úč. spol. plne zamestnanéplnením vojnových dodávok pre tzv. Hindenburgovplán. v tomto období výrobným programom dynamitkyboli hlavne výbušniny. Po skončení prvej svetovej vojnya po rozpadnutí rakúsko-uhorskej monarchie zostali naSlovensku dva závody na výrobu výbušnín v Bratislavea v Trenčíne – a jeden závod na výrobu streliva – bratislavskáPatrónka. Krátko po prevrate sa výroba výbušninepreniesla do Semtína a na Slovensku sa postupnerušila. 37 “ V medzivojnovom období a aj v období druhejsvetovej vojny pribudlo niekoľko významnejšíchstavieb, vybudovaných významnou stavebnou firmouPittel a Brausewetter, ktorá sa významne podieľala ajna betónových konštrukciách. Z nich treba spomenúťdodnes stojaci objekt cukrovaru z roku 1924 (neskôrVistra) a silocentrálu z roku 1941. Pittel a Brausewetterboli podpísaní pod mnohými objektmi z obdobiadruhej svetovej vojny, tiež pod starou kolóniou Vistryz roku 1941. Počas vojny bola tiež postavená obytnákolónia pre úradníkov, ktorá bola typológiou objektovinšpirovanou kolóniami v Hamburgu a v Kolíne nadRýnom, ako uvádza Miroslav Hrdina 38 .ALFA 4 ¦ 2012 31

VÝSKUM NAVRHOVANIAVýrobný objekt továrne Vistra. Architekt Vladimír KarfíkFoto: Ateliér BKPŠPríchod Karfíka a výstavba Závodu mieruNapriek značným stavebným transformáciám, ktorépočas druhej svetovej vojny dynamitku sprevádzali,zameriame sa až na ďalšiu etapu stavebnéhovývoja, ktorá nastala po konci vojny. Svojou komplexnosťouaplikácie dobových trendov, dovoľuje voväčšej miere zdôrazniť význam prvej vývojovej etapy(1873 – 1918). Po znárodnení v roku 1945 nastalaďalšia významná etapa v histórii závodu. Spustilasa veľkoplošná obnova, súvisiaca s rekonštrukciouzariadenia a plánovaním novej výstavby. Výroba sarozdelila na výrobu výbušnín, ktorá prebiehala v objektochpostavených počas vojny, keď podnik patrilkoncernu I. G. Farben, ďalej výrobu agrochemikálií,chemikálií pre gumárenský priemysel a výrobu základnýchchemických produktov. Osobitné postaveniemala výroba viskózového závodu – Závodu mieru(predtým závod Vistra), na výstavbe ktorého mázásluhu jeden z najvýznamnejších československýcharchitektov moderny, Vladimír Karfík (1901 – 1996).Ako sám Karfík spomína 39 , do Bratislavy sa dostalvďaka pozvaniu Ing. Ríšu, riaditeľa DN, ktorý predtým pôsobil ako riaditeľ u Baťu v Batizovciach. Ing.Ríša ponúkol Karfíkovi projektovať nový podnik. Karfíkovmurozhodnutiu uprednostniť Bratislavu predponukami z Prahy prispel aj Ing. Franc, jeho priateľešte z čias pobytu v Chicagu, ktorý bol riaditeľomveľkej stavebnej firmy Skorkovksý v Bratislave a Kafríkoviponúkol, že preňho vytvorí vo firme projekčnéoddelenie. Bolo to pred znárodnením stavebníctva,keď ešte (1946) neexistovali projekčné ústavy.Výrobný areál Závodu mieru, realizovaný v rokoch1947 – 1951, bol postavený na samostatnej parceleo rozlohe 20,46 ha, ktorá nie je súčasťou ucelenéhobloku územia bývalej dynamitky, v rámci ktoréhosa nachádzal aj starý závod Vistra. Od ostatnéhoúzemia je oddelený Vajnorskou ulicou, ktorá hoohraničuje zo severnej strany. Z východu a juhu areáldefinuje Elektrárenská ulica a zo západu ulica Za stanicou.Severnú časť areálu tvoria objekty využívanéna administratívne a logistické účely, v južnej častiareálu prevládala výrobná funkcia spolu s logistikoufunkciou. Architektonické stvárnenie vychádza zreteľnez architektúry, ktorú projektoval pre Baťu v Zlíne.Tektonika železobetónovej konštrukcie je vizuálneznázornená farebne odlíšenou omietkou na fasáde.„Šesťuholníkový tvar okien hlavného schodiska výškovejbudovy symbolicky odkazuje k benzénovým jadrám,jednému zo základných stavebných prvkov organickejchémie. 40 “ Karfík vo svojej životopisnej knihespomína, že stavba, ktorá prebiehala v rámci dvojročnéhoplánu, bola vtedy najväčšou priemyselnouinvestíciou v Bratislave. Železobetónové konštrukcienavrhoval Karfíkov priateľ, Bechyňe: „Použil neobyčajnezaujímavé a ľahké konštrukcie, tzv. škrupinovésystémy pre strechy veľkých výrobných hál. 41 “Architektúra súboru výrobných objektov umeléhohodvábu je zhmotnením čistej koncepcie priemyselnéhoareálu, ktorej rozdielne stvárnené objektyspoluvytvárajú pôsobivú ucelenú kompozíciu. „Nadvojpodlažnú vstupnú časť areálu nadväzuje trojpodlažnýobjekt s administratívou a laboratóriami,za vstupnou a administratívnou časťou sa nachádzajúprízemné haly. Ich rovné zastrešenie sa strieda sozaujímavými ľahkými konštrukciami oblúkových a šedovýchstriech. Dominantou celého areálu je výškovášesťpodlažná budova prevádzky chemickej homogenizácie,na streche ktorej je umiestnená vodná veža. 42 “v súčasnosti je, žiaľ, pre vysokú kontamináciu areálz veľkej časti nevyužívaný. Pre Chemické závodyDynamit Nobel navrhol Karfík aj budovu administratívy(1947 – 1951) 43 – v súčasnosti Stredná chemickáškola, ktorá stojí na Račianskej ulici.Obytná kolónia nesúca názov Vistra, neskôr Mierovákolónia, bola vybudovaná neďaleko od závodu,smerom na západ. Projekt z roku 1946, realizovanýv rokoch 1947 – 1950, nadviazal na spomínanú kolóniuz obdobia druhej svetovej vojny. Urbanistickákoncepcia aj samotná architektúra typologicky vychádzaz bytových domov, ktoré Karfík navrhol v Zlíne,s tým rozdielom, že namiesto pohľadového murivaje aplikovaná omietka. Bola modernou predstavouo bývaní – v dvoch radoch zástavby v niekoľkých typoch,ktoré lemujú ústredný dvor, sa nachádza 208bytových jednotiek 44 . Čistá funkcionalistická architektúras detailom typických, na jednej strane zaoblenýchbalkónov, ukončená plochou strechou,poskytovala možnosti dvoj-, troj- a štvorizbovýchbytov. Kuchyne a hlavné obývacie miestnosti boliorientované do dvora, aby sa zaistil kontakt rodičov32 ALFA 4 ¦ 2012

Závod Dynamit Nobel v Bratislaves hrajúcimi sa deťmi a spálne boli orientované do ulice.Z technickej stránky boli domy na vysokej úrovni,disponovali ústredným kúrením, etážovou šachtoupre odpad, akú môžeme vidieť v bytových domochv zahraničí. Konštrukčnou zaujímavosťou boli liatebetónové bezrámové stropy s celkovou hrúbokou len25 cm. Súčasťou kolónie bola občianska vybavenosť –obchody aj prvá panelová škola v Československu:„Na želanie námestníka ministra školstva profesoraHučka sme navrhli a realizovali prvú panelovú školuu nás v Mierovej kolónii v Bratislave. Mojím spoluautorombol opäť docent Harvančík. Škola prinieslaokrem konštrukčných aj rad ďalších noviniek – malau nás prvé, štvorcové učebne’ veľké 8,1 x 8,1 metrov,takzvane bilaterálne osvetlené z dvoch protiľahlýchstrán, s oknami a nadsvetlíkom na strednej chodbe.Dvojstranné osvetlenie bolo potrebné vzhľadom naväčšiu šírku učebne. Podobnú myšlienku neskôr podľatohto vzoru použili na škole v štvrti Lesná v Brne. Vzalisi vzor z našej školy v Bratislave. 45 “Obytná kolónia Biely kríž (projekt 1946 – 1947)zrealizovaná o niečo neskôr ako Mierová kolóniabola riešená v podobnom duchu. Trojica trojsekciovýchdvojposchodových obytných domov je pôdorysnerozostavená do tvaru písmena U, ktorá podobneako Mierová kolónia nadviazala na už existujúcuzástavbu a využila súčasne vzrastlú zeleň v rámciúzemia. Každá sekcia má na poschodí tri byty, z ktorýchsú dva štvorizbové a jedna dvojgarsónka. Tukvalitu bývania dopĺňala okrem spomenutej zeleneaj vybavenosť: nachádzalo sa tu napríklad nákupnécentrum, detské jasle alebo lekárska ambulancia.„Kolónia Biely kríž ako jedna z prvých povojnovýchrealizácií na Slovensku rozvinula aplikáciu štandardizovanýchstavebných dielov a typizovaných projektovv obytnej výstavbe. 46 “ Karfíkov architektonický názor,vyprofilovaný skúsenosťami u Le Corbusiera, neskôru Wrighta v Spojených štátoch a tiež v Chicagu, dostalipriestor prejaviť sa vo forme modernej čistejfunkcionalistickej architektúry prostredníctvom prácepre priemyselníka Tomáša Baťu. V Bratislave sazlínska etapa Karfíkovej tvorby premietla na Slovenskopráve vďaka projektovaniu Závodu mieru. „Celýkomplex spolu s nadväzujúcimi investíciami do výstavbyobytných sídlisk pre zamestnancov, dosahujesolídnu architektonickú úroveň. Je dôkazom toho, žeaj priemyselná architektúra so zložitou prevádzkouchemického závodu, môže vytvoriť pôsobivý celok 47. “Konfrontácia dvoch etápZa obdobie takmer 140 rokov svojej existencie, prešielbývalý závod bývalej dynamitky 48 nespočetnýmmnožstvom transformácií: výrobných, majetkovo-právnycha spoločensko-hospodárskych. Obrovskákapacita výroby na rozľahlej pôdorysnej plochea množstvo ľudí, ktorí v ňom pracovali, sa výraznoumierou premietla v urbanizme mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorá má, pochopiteľne, širší dosahv celomestskom meradle. Odhliadnuc od toho,aký význam má závod z hľadiska chemického priemyslu,v ktorom počas viacerých etáp svojho fungovaniazaujímal poprednú úlohu, koncepcie jehopriestorového plánovania vykresľujú ďalšiu dimenziu.Na jednej strane tu stál výrobný areál, respektíveareály, na druhej strane robotnícke kolónie, ktoréboli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Dynamitka fungovalaako mesto v malom merítku, konkretizovalaurbanistické predstavy o zónovaní funkcií. Architektúravýrobnej časti formálne sledovala prevádzkovépožiadavky a v protipóle k nej robotnícke kolónie definovalipredstavy bývania pracujúcej vrstvy.Prvá z porovnávaných etáp je – v súčasnosti, žiaľ,už viac v dokumentácii ako v skutočnosti – ukážkouhistoricky významného areálu na našom území, ktoréhovýstavba sa odvíjala od určitých urbanistickýchpredpokladov. Napriek tomu, že A. Nobel pri jehovýstavbe neaplikoval jednoznačne konkrétny modelplánovania priemyselnej zóny, dá sa s istotou tvrdiť,že ho dobové tendencie a predstavy o vzťahu továrnea bývaní jej zamestnancov ovplyvnili. Owen,Ruskin, Morris, Fourier, Marx alebo Engels – filozofia myslitelia 19. storočia, prispeli k tomu, že sa vyvinulnový typ bývania pre pracujúcich, vzdialený odprvých nehygienických tmavých obydlí ilustrujúcichprvé roky nástupu priemyslu a nastavil sa hygienickýa sociálny štandard, od ktorého sa v 20. storočí vyvinulosociálne bývanie. Napriek tomu, že na našomúzemí nebola tradícia vo výstavbe robotníckeho bývaniaa vybavenosti, historické plány jasne dokladajúprvky – ako napríklad park, kasíno, škola, neskôrMierová kolónia, pred tým kolónia Vistra.Objekt od Vladimíra Karfíka. Súčasný stavFoto: Nina BartošováMierová kolónia, predtým kolónia Vistra.Objekt typu „B“ od Vladimíra Karfíka. Súčasný stavFoto: Nina BartošováVýkres juhovýchodnej fasády obytného domu kolónieBiely kríž, typ „B“ od architekta Vladimíra KarfíkaZdroj: Archív hlavného mesta SR Bratislavy, ÚHA –kr. 565 – Obytné domy CHZJD, TYP B, parc. č. 13175 – 7ALFA 4 ¦ 2012 33

VÝSKUM NAVRHOVANIASecesná továreň na výrobu munície Foto: Nina BartošováElektrocentrála bývalého cukrovaru, neskôr starejvýrobne Vistry z roku 1943, stavebná firma Pittela Braussewetter. Súčasný stav Foto: Nina Bartošovákúpalisko – vypovedajúce o vyspelosti koncepcie zástavby.Historická dynamitka bola príkladom, v ktoromdobové predstavy o formovaní priemyselnýchareálov realizovali miestni stavitelia, pridávajúci doarchitektúry vrstvu domáceho vplyvu. Rovnako, akoto bolo v Nobelových továrňach inde vo svete.Druhá etapa je neoddeliteľná od osobnosti VladimíraKarfíka, ktorému vďačí za svoj význam. Karfík,architekt pracujúci dlhé roky pre Baťu, mal jasnépredstavy o koncipovaní továrne aj robotníckych kolónií.Aj v Baťových závodoch možno odčítať svetovévplyvy. V tomto prípade je vzor jasnejší – Záhradnémesto Ebenezera Howarda. „Na obytných sídliskáchnadväzujúcich na chemické závody – VISTRA, Mierovákolónia, Biely kríž – v malom uplatňuje konceptzeleného mesta, podobne ako to bolo v Zlíne. Ideo súbory funkcionalistickej architektúry s parkovýmprostredím vo verejných dvoroch, so športoviskamivnútri blokov, s tichým oddychovým parkom a detskýmiihriskami, zväčša medzi riadkovou alebo blokovouzástavbou. 49 “ Karfík vďaka skúsenostiam odBaťu uskutočnil v dynamitke to, čo za Nobelovej érybolo len prevzatím dobových štandard a výrobnýchnadväzností – zrealizoval jasnú koncepciu výrobnéhozávodu, ako aj robotníckych kolónií. Na rozdiel odprvej z porovnávaných etáp, corbusierovským spôsobomaplikuje univerzálne platné formy bývania,predtým použité v Zlíne.Vývoj závodu je z urbanistického hľadiska nesmiernezaujímavý, umožňuje sledovať tendencie vývojapriemyselných podnikov a s nimi súvisiacimi obytnýmikolóniami, spôsobom, akým nám to asi žiadeniný závod na našom území neponúka. Dnes vo veľkejmiere chátrajúci areál sa, bez poznania vrstiev rôznorodýchsúvislostí, javí ako územie poznačené toxickýmichemikáliami, ktoré doň dlhé roky vsakovali. Prezhodnotenie súčasného stavu a hodnôt je príhodnejšievidieť v ňom územie, ktoré dlhé roky vstrebávalorôzne vplyvy a názory na priestorové a tvarové tendencie,a v jeho histórii sa objavila nie jedna, ale dvevýznamné etapy architektonicko-urbanistických koncepcií,kde na jednej strane stojí výroba priemyselnéhopodniku a na druhej obytné zóny. Skutočnosť,že sa z pôvodného Nobelovho závodu už veľa nezachovalo,nie je z hodnotového hľadiska úplne negatívnymprvkom, ale typickým znakom ustavične satransformujúceho – či už progresom výroby, aleboaj občasnými explóziami – areálu na výbušniny a nienutne straty jeho hodnôt. Možno teda tvrdiť, že svojvýznam majú všetky vývojové etapy, ako súčasť súvisléhovývoja a doklad jeho kontinuity, ktorá bolaukončená až po revolúcii, od kedy areál v malej mierevyužitý chátra.Súčasná situácia, keď v areáli prebiehajú búraciepráce a hmotné doklady historicky významnéhopodniku sa veľmi rýchlo nenávratne strácajú, jekategorizácia a analýza zachovaných fyzických hodnôtprioritná – je možné, že reálna možnosť podchyteniavýznamu areálu, v takej miere, ako je to eštev súčasnosti možné, nebude už dlho aktuálna. Aby saznížilo riziko, že určité vývojové etapy areálu budú nazáklade jednosmerného hodnotenia, či už z hľadiskahodnoty veku, typológie architektúry a i., potlačené,je podnetné podporiť výsledky výskumu zahraničnýmipríkladmi Nobelových dynamitiek, ktoré spolupredstavujú továrne stojace pri zrode nového typupriemyslu moderných výbušnín. Napriek tomu, žejednotlivé areály založené Nobelom koncom 19. storočiasa transformovali rôznymi smermi, z porovnaniasituačných plánov je zrejmé, o akú významnú prevádzkuv prípade Bratislavy šlo. Z hľadiska ďalšiehovyužitia chemicky zaťažených areálov sú prijateľnédve možnosti, buď, ako v príklade továrne v Ardeer(Škótsko) sa vyrábajú výbušniny a chemické látkydodnes, alebo – ako dynamitka v Paulilles (Francúzsko)alebo v Aviglinana (Taliansko), areály fungujúako múzeá. V prípade dnešného územia Istrochemuby bolo možné zvážiť kombináciu obidvoch funkcií,ktoré by mohli využiť potenciál závodu a konvertovaťobjekty, ktorých rôznorodá škála sa dodnes zachovala,na ďalšie využitie – napríklad aj tak, ako touž navrhol ateliér BKPŠ projektom kancelárie v jednejz vodných veží, z ktorých druhá naďalej chátrav rámci územia továrne.Výskum bol financovaný grantom Programuna podporu mladých výskumníkov STU.34 ALFA 4 ¦ 2012

Závod Dynamit Nobel v BratislavePohľad na bývalý areál Dynamit Nobel, dnesIstrochem z roku 2010, pred demolačnými prácamiprebiehajúcimi v súčasnosti Foto: Nina Bartošová1SCHÜCK, Henrik – SOHLMAN, Ragnar: Nobel. Dynamit/Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 125 (Tento údajrovnako dokladá aj zápis magistrátnom protokole mestaz 23. 10. 1873, nachádzajúci sa v Archíve hl. mesta).2Zo súčasných odborníkov treba spomenúť prof. FiF UK, RomanHolca, ktorý sa orientuje na význam z pohľadu politickosociálnehoa hospodárskeho. Na zachovaní všeobecnýchpoznatkov týkajúcich sa histórie podniku pracuje bývalý archivára historik závodu, Ján Turinič a v neposlednom rade trebaspomenúť historičku Vieru Obuchovú z MÚOP, ktorá vydalaniekoľko publikácií orientovaných na hodnoty priemyselnéhodedičstva. Jana Šulcová z PÚ SR, pracovala v spoluprácis Jánom Turiničom na pamiatkovom výskume areálu, s cieľomzapísať najvýznamnejšie stavebné objekty do zoznamukultúrnych pamiatok. O zhodnotenie významu dynamitkyako chemického závodu, sa v minulosti zaslúžil niekdajšíriaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV, Mikuláš Gregor.3S výnimkou jednej až dvoch drobných stavieb.Pretože momentálne prebiehajú v areáli rozsiahlebúracie práce, nie je isté, či ešte stoja.4Niektoré zdroje uvádzajú až 80 továrnípostavených po celom svete.5CHOAY, Françoise: Urbanisme. In: MERLIN, Pierre, CHOAY,Françoise (ed.), Dictionnaire de l‘urbanisme et de l‘aménagement,Paris, PUF, coll, 2009, éd. revue et augmentée, s. 855.6LUKÁČOVÁ, Elena – POHANIČOVÁ, Jana: Rozmanité19. storočie. Bratislava, Perfekt 2008. s. 100.7LUKÁČOVÁ, Elena – POHANIČOVÁ, Jana: Rozmanité19. storočie. Bratislava, Perfekt 2008. s. 100.8BARTA, Eugent: Regulácia mesta. In: Bratislava –hlavné mesto Slovenska. Basel 1943, s. 23 – 36.9Názvy uvádza mapa Bratislavy z rokov 1894 – 1895(Zdroj: Archív GKU Bratislava).10LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008.11SACCO, Sergio – GIGI Richetto: Il DinamitificioNobel di Avigliana. Valle di Susa, P. Melli 1991.12Samotná výroba nitroglycerínu v menšom množstveje pomerme jednoduchá, problematickejšou nastáva priveľkovýrobe, nakoľko je táto chemická látka veľmi výbušná.13SCHÜCK, Henrik – SOHLMAN, Ragnar: Nobel.Dynamit/ Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 101.14Na výrobu nitroglycerínu je potrebná kyselina dusičná,kyselina sírová a glycerín. Kyselina dusičná sa získava z liadku(soľ kyseliny dusičnej). Glycerín je veľajší produkt, ktorývzniká pri výrobe sviečok, získava sa so živočíšneho tuku.15Ulf Larsson uvádza, že Nobel neraz cestovals príručnou batožinou plnou vzoriek dynamitu, ktorépredvádzal potenciálnym obchodným partnerom.16LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 93.17LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation. ScienceHistory Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 102.18BARTOŠOVÁ, Nina. 2011. Nobelova dynamitka v Paulilles –Prikrášlená spomienka? [DVD-ROM] In: BARTOŠOVÁ,Nina – HOŘICKÁ, Jana (eds.). 2011. Průmyslové dědictvína hraně. Zborník konferencie. Praha, ČVUT, 2011.19LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 130.20LUNDSTRÖM Ragnhild: Alfred Nobel‘s Dynamite Companies[online]. 27. 5. 2003 [cit. 2012-03-10]. Dostupné na: http://www.nobelprize.org/alfred_nobel/biographical/articles/lundstrom/21GREGOR, Mikuláš. Technické dejiny bratislavskejdynamitky. In: Technický obzor slovenský, IX. 1945, str. 36.22ZERVAN, František. Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 11.23Parná železničná doprava fungovalav Bratislave už od roku 1848.24TURINIČ, Ján: Dynamit Nobel. Zbierka dokumentovz histórie spoločnosti Dynamit Nobel Bratislavaz rokov 1873 – 1951. Bratislava: Istrochem, 2000.Lokácia: Univerzitná knižnica v Bratislave.25Výzkumné centrum průmyslového dědictví. DynamitkaNobel. Databáze objektů [online]. FA ČVUT v Praze,2012 [2012-02-15]. Dostupné na: https://registr.cvut.cz/registr/karta.php?zaznam=V00409126SCHÜCK, Henrik, SOHLMAN, Ragnar: Nobel. Dynamit/Petroleum/ Pazifismus. Lipsko 1928, s. 107.27SZOJKA, Ladislav. Bratislava a železnice. Železnicev Bratislave do roku 1918. Bratislava, HMH 201. s. 228.28OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009.29ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 11.30OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009.31ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 18.32OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava,Bratislava, Albert Marenčin PT 2009, s. 200.33OBUCHOVÁ, Viera – JANOVÍČKOVÁ, Marta.Každodenný život a bývanie v Bratislavev 19. a 20. storočí. Bratislava, Marenčin 2012.34LARSSON, Ulf: Alfred Nobel – Networks of Innovation.Science History Publications/USA, Massachusetts 2008, s. 70.35GREGOR, Mikuláš. Technické dejiny bratislavskejdynamitky. In: Technický obzor slovenský, IX. 1945, s. 37.36Explózie zažila dynamitka až v polovici 20. storočia.37ZERVAN, František: Od Dynamitky poDimitrovku. Bratislava, Obzor 1973, s. 20.38HRDINA, Miroslav: Architektúra na Slovenskuv 40. rokoch 20. storočia. [príloha dizertačnejpráce] FiF UK, Bratislava 2008, s. 65.39KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 140.40HRDINA, Miroslav: Architektúra na Slovensku v 40. rokoch20. storočia. [príloha dizertačnej práce] FiF UK, Bratislava 200841KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 141.42SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.43MRÁZOVÁ, Dobroslava: Architektúra Vladimíra Karfíkapo 2. svetovej vojne. In: Projekt, XLIII, 2011, č. 4, s. 19 – 28.44HRUBÝ, Josef et al. Poznámky k bytové dvouletce. In:Architektura ČSR, roč. IX., 1950, č. 5/6, s. 144 – 149, tu s. 148.45KARFÍK, Vladimír: Architekt si spomína. Bratislava.Spolok architektov Slovenska 1993, s. 145.46DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: ArchitektúraSlovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 410.47SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.48v súčasnosti patrí podniku Duslo, a. s., Šaľa,ako odštepný závod Istrochem. Predtým malnázov Chemické závody Juraja Dimitrova.49SLABEYOVÁ, Michaela: Architekt Vladimír Karfík.Symbol modernej československej architektúry. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.ALFA 4 ¦ 2012 35

VÝSKUM NAVRHOVANIATvaroslovie a dekoráciabratislavských továrníArchitektúra vybraných tovární z prelomu 19. – 20. storočiaVeronika Kvardová36 ALFA 4 ¦ 2012Za najdôležitejšie pamiatkové hodnoty priemyselných(t. j. výrobných) objektov a areálov môžemevo všeobecnej rovine pokladať hodnotu historickéhodokumentu, spoločenskú či primárne technickúhodnotu. Vychádza to z predpokladu, že v priemyselnýchareáloch je možné odvnímať technologickýtok výroby, ktorý dokladuje technickú vyspelosťdanej spoločnosti v určitom čase. Aj konštrukčnáči materiálová realizácia jednotlivých stavieb námpodáva svedectvo o technickom pokroku na polistavebníctva. Pamiatky výroby sú podľa etnografaLadislava Mlynku definované „… ako výsledok a súčasneaj zdroj technickej práce, ktorých hodnota jevyjadrená v strojovom a inom technickom zariadeníobjektu (tzv. priemyselné pamiatky)“. 1 V poslednýchrokoch je priemysel na ústupe a s ním sa stráca ajnajhodnotenejšia súčasť mnohých priemyselnýchstavieb, ktorou je technické a technologické zariadenieobjektu. Mlynka sa súčasne zamýšľa nad objektmi,v ktorých sa nezachovalo strojové vybavenie,prípadne bolo viackrát modernizované a s objektomtvorí nesúrodý celok. Dospel k záveru, že „… tietopamiatky je totiž vo väčšine prípadov potrebné chápaťako pamiatky architektonické, prípadne historickéa o technickej hodnote možno hovoriť ako o sekundárnej“.2 Samotné priemyselné stavby tak majúsvoje nezameniteľné hodnoty aj z architektonickoumeleckéhohľadiska, teda „… umeleckého zámerua jeho vyjadrenia, slohovosti, štýlovosti, kvalitykompozične artikulačných vlastností“. 3 Práve toutostránkou priemyselnej architektúry, ktorá doterazstála na okraji odborného záujmu, sa bude zaoberaťnasledujúci príspevok.Definovanie pojmov tvaroslovie a dekoráciaVýrazová stránka historickej priemyselnej architektúrysa posudzuje najmä cez tvaroslovie a dekoráciu.Dekorácia je „… vyzdobenie; výraz obecne označujecelkovú zdobenú predstavu a realizáciu tejto predstavyna ploche, telese, v priestore a podobne. Dekoráciamôže byť uplatnená napríklad na fasádach…“ 4 ,zjednodušene ju môžeme nazvať ako „… súhrn všetkýchozdobných systémov na určitej ploche alebopriestore“. 5 Dekorácia sa zameriava na ozdobnosť,ktorá nie je nutne podmienená symbolickou zložkou.S ňou sa úzko spája aj výraz architektonické tvaroslovie,ktoré predstavuje„… súhrn tvarov a názvov článkovania architektúr;je možno rozoznávať tvaroslovie podľa rôznych architektonickýchslohov…“ 6 Na konci 19. storočia až doprvej svetovej vojny nie je možné hovoriť o prevládajúcomslohu alebo architektonickom smere, keďže napoli architektúry panovala mnohoštýlovosť. Je všakmožné vyjadrovať sa k jednotlivým tvaroslovnýmčlánkom architektúr a ich zakomponovaniu do celku,ktoré vytvárajú autorovu predstavu, či odzrkadľujúaktuálny architektonický názor.Vplyvy a podnetyBratislava – ako jedno z najpriemyselnejších centieruhorskej časti monarchie – predstavuje reprezentujemesto, ktoré zažilo veľký stavebný rozmach na prelome19. a 20. storočia najmä vďaka priemyslu a doprave.Dodnes sa tu nachádza široká škála zachovanýchindustriálnych stavieb z tohto obdobia, ktoréprinieslo niekoľko významných továrenských areálovdo urbanizmu mesta. Tie sú dnes pokladané za

Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníhistorické svedectvo priemyselnej architektúry, napriektomu, že pamiatkovo chránené sú len niektorésolitéry. V samotných areáloch sa nachádza rozmanitáskupina stavieb, ktoré absorbovali množstvonielen domácich, ale aj importovaných podnetov.Vplyvov, ktoré súviseli s tvorbou priemyselnýchstavieb v prihraničnej Bratislave, bolo niekoľko.Okrem importu podnetov zo zahraničia, čo súviselonajmä s polohou mesta, sa tu prejavila aj tendenciapoužívať mnohé architektonické štýly, ktoré sav danom období pripisovali k určitej funkcii, či tvoriťv niektorom z nových prúdov, ktoré začali vznikaťnajmä na sklonku 19. storočia. „Podnety z krajínbezprostredných susedov, ale i z krajín vzdialenýchsa tak spolupodieľali na pluralitnom charaktere architektúry,ktorá zväčša hľadala vzory v minulosti,opierajúc sa o tradície, ale v mnohých ohľadoch bolai novátorská, inovačná aj invenčná zároveň či jednoduchomoderná.“ 7Bratislavské fabriky zakladali v tomto období najmäzahraniční investori, čo sa nepriamo prejavilo ajv ich architektúre. Neraz zohrali nemalú úlohu nakonečnom výzore stavieb aj ich objednávatelia – továrnicia architekti či stavitelia. „Éra rozvoja priemyslua dopravy sa tak spájala s finančne silnýmiinvestormi, ktorí síce priamo nezasahovali do architektonickéhoprocesu, ale stavby predovšetkýmštedro financovali. Na druhej strane náročnosťa novosť ich požiadaviek na samotnú architektúrusa stala permanentnou výzvou pre architektov, ktorýmsa otvorilo široké pole pôsobnosti a priestor nainováciu a modernizáciu v používaní progresívnychstavebných materiálov, konštrukcií či stavebnýchpostupov.“ 8 Továrne majú známeho objednávateľa,no architekti a stavitelia ostávajú často neznámoupremennou v procese identifikácie okolností vznikujednotlivých stavieb. Úzky vzťah medzi architektoma staviteľom, ako aj spojenie projekčnej a staviteľskejčinnosti firiem sa stali jedným z významnýchdeterminantov tvorby priemyselnej architektúrya jej štýlových prvkov.Pri bádaní po okolnostiach, ovplyvňujúcich návrhtovárne, a podnetov, ktoré mohli ovplyvniť jej architektonickústránku, sú nápomocné najmä historickéarchívne pramene, ktoré dokladujú vývoj areálu.Z archívov samotných podnikov sa často nezachovaloveľa z pôvodných dokumentov, čo bolo najčastejšiespôsobené požiarom, sťahovaním či zánikomtovárne a následne samotnou stratou dokumentov,ktoré sa zväčša len ťažko hľadajú. Napriek tomu saniektoré čiastkové spisy či ojedinele i celé dokumentácienachádzajú v archíve mesta Bratislavy a v archívochv Maďarsku. Z pôvodných plánov sa dá vyčítaťnielen dispozícia a výraz fasád, ale aj možnéautorstvo stavieb či meno stavebnej firmy, ktoráprojekt realizovala.Druhým zdrojom informácií je podniková literatúra(časopisy, výročné knihy a i.), ktoré informujúo modernizácii závodu, prípadne podávajú svedectvopomocou historických fotografií a výpovedí dlhoročnýchzamestnancov o dianí vo fabrike. Nápomocnésú aj mapové pramene pri určovaní a spresňovaníetapizácie výstavby, ktorá v závode prebiehala a taksa často stávajú jediným dokladom datovania vznikujednotlivých budov.Mlyn s výrobnou halou v závode MATADORZdroj: autorka, 2010ALFA 4 ¦ 2012 37

VÝSKUM NAVRHOVANIA38 ALFA 4 ¦ 2012Posledným, ale veľmi významným zdrojom informáciio možných podnetoch, ktoré vplývali na tvorbupriemyselnej architektúry v Bratislave, sú zahraničnépríklady. Investori, ktorí si tu založili továrne, častopochádzali z krajín, kde bol priemysel už dávno etablovanýmodvetvím výroby. Úspešné firmy si zakladalisvoje pobočky aj na území Uhorska, kde našli nielenvýhodnú polohu, ale najmä odberné miesto svojichproduktov. Architektúru často ovplyvňovala stavebnáfirma, architekt či aj objednávateľ, ktorí neboli z domácehoprostredia a často mali za sebou už realizáciunejednej podobnej fabriky vo svojej domovskej krajineči po celom svete. Tieto poznatky tvoria významnýprvok pri možnom analogickom porovnávaní priemyselnejarchitektúry a pôvodu jej tvaroslovných prvkov.Dôležitou premennou v procese tvorby priemyselnejarchitektúry je aj jej konštrukčná a materiálovástránka, ktorá vytvára a determinuje tvarfasád a samotných detailov na stavbe. Všetky tietovplyvy je dôležité sledovať a zohľadniť pri analýzetvaroslovia a dekorácie priemyselných staviebv areáloch Bratislavy.Vybrané priemyselné areály v BratislaveV Bratislave sa zachovalo niekoľko príkladov továrníz konca 19. a začiatku 20. storočia, kde je zachovanýcelý rad budov, ktoré dokladujú samotnú prevádzkuv závode, avšak niekde s nedostatkom ucelenej možnostijej prezentácie. V nasledujúcom texte sa budemvenovať najmä fabrikám, ktoré sú významnými reprezentantmiarchitektúry spred prvej svetovej vojny:továreň na patróny, Uhorská cvernová továreň, závodMATADOR a továreň Danubius.Továreň na patróny Georg RothTováreň na patróny v Bratislave bola založená GeorgomRothom v roku 1870 ako pobočný závod materskejrakúskej fabriky. Firma Georga Rotha vzniklav roku 1867 a po smrti jej zakladateľa sa transformovalana spoločnosť G. Roth AG, ktorá mala vo svojomportfóliu viedenskú muničnú fabriku s oceliarňoua zlievarňou, fabriky na pušný prach vo Lichtenwörtea Felixdorfe 9 . Bratislavská pobočka vznikla na okrajimesta, na mieste jedného z najväčších mlynov na potokuVydrica (v súčasnosti Dúbravská cesta), a pretobol vodný zdroj energie najskôr jediným v závode.Podobu najstarších budov vieme dnes odčítať z dobovéhovyobrazenia 10 , ktoré zaznamenáva závod približnezo stavu z prvej tretiny 20. storočia, keď malatováreň najvyššiu produktivitu vďaka prvej svetovejvojne. Zo zobrazenia vyplýva tvar stavieb, ktorémali prevažne sedlovú strechu veľkorozmerové bočnépresvetlenie a výrobné haly veľkých rozmerov ajpresvetlenie svetlíkmi na streche. Väčšina stavieb,ktoré neslúžili administratíve a bývaniu, boli jednopodlažné,čo súviselo najmä s funkciou muničnejtovárne. Z dochovaných stavieb, ktoré sa nachádzajúdodnes na tomto mieste, si vieme urobiť predstavuo zdobnosti fasád výrobných objektov. „Neomietanétehlové murivo, kontrastujúce s omietanou fasádou,špecifický tehlový ornament na štítoch a v podstreší,pripomínajúci oblúčkový vlys, spolu s veľkými presklenýmiplochami okien sa stali základom modernéhofeiglerovského dizajnu priemyselných budova v rôznych variáciách sa objavovali i na ich ďalšíchrealizáciách.“ 11 Práve známej staviteľskej rodine Feiglerovcovsa pripisuje autorstvo mnohých výrobnýchstavieb v závode.Konštrukčný systém najväčšej výrobnej haly, ktorábola z väčšej časti narušená pri bombardovaní, tvorínosný systém veľmi štíhlych liatinových stĺpovs jednoduchou pätkou, na ktorej je položené profilovanésedlo a drevený prievlak. Všetky prvky spolutvoria vývojovú etapu medzi používaním klasickéhomurovaného systému s drevenou strešnou konštrukcioua moderným systémom, ktorý bol celý zo železa.Kombinácia dvoch materiálov poukazuje na používanienových techník a materiálov s využitím znalostía tradície spracovania dreva.Z fasád výrobných stavieb dodnes zachovanýchvieme odčítať, že boli dekorované bohatým kombinovanímkladenia tehál, ktoré vytváralo charakteristickúčrtu priemyselných stavieb tohto obdobia.Podobné príklady sa nachádzajú v Rakúsku, odkiaľpochádza aj zakladateľ továrne. Tento „priemyselnýštýl“ vychádzal z konštrukčného systému, ktoréhonosné prvky vystupovali na fasáde vo forme tehlovýchpilastrov a nenosné tenšie steny boli omietanébledým náterom. Zároveň autori stavieb vedeli rôznymusporiadaním tehál vytvoriť jemnú dekoráciuv oblasti podstrešných ríms a štítov. Spolu so zvýraznenýmtehlovým nadpražím a parapetom otvorovtvorili kompozíciu fasády, ktorá zjemňovala industriálnyráz areálu.CvernovkaPôvodnými zakladateľmi továrne boli dve spoločnosti– viedenská firma Richter & Salcher (Juraj Richtera Jozef Salcher) a anglická spoločnosť na výrobu nitíJ. & P. Coats. Tieto spoločnosti sa spolu nestretli prvýraz, v roku 1889 sa obe firmy stali vlastníkmi textilnejtovárne vo Wilhelmsburgu. Uhorská cvernová továreňbola 26. továreň založená firmou J. & P. Coats.mimo územia Veľkej Británie a zároveň bola jedinouvo vtedajšom Uhorsku (Richter & Salcher vlastnili50 % podiel a J. & P. Coats. 25 % podiel spoločnosti).J. & P. Coats. založili až 53 tovární po celomsvete mimo svojej domovskej krajiny a predstavovalina trhu jednu z najväčších textilných spoločností. Odroku 1923 sa spoločnosť J. & P. Coats. stala vlastníkomfirmy Richter & Salcher. 12 Samotná Uhorskácvernová továreň v Bratislave sa rozprestiera medziulicami Páričková, Svätoplukova a Košická ulica, nabývalom území mnohých dunajských ramien.

Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníPôvodné plány továrne spracovala firma David ValentinJunk z Viedne v roku 1900, ktorá už mala skúsenostis podobným typom závodu. V roku 1886 vytvorilaprojekt a návrh textilnej továrne v neďalekommestečku Marienthal v Dolnom Rakúsku 13 . Na dokumentáciik Uhorskej cvernovej továrni je podpísanáaj bratislavská stavebná spoločnosť Haerlin a Soós.Na stavbe továrne sa tak podieľali skúsenosti z neďalekéhozahraničia, domáci stavitelia a v neposlednomrade etablovaní továrnici z Anglicka a Rakúska.Tieto vplyvy sa odzrkadľujú aj v ďalších etapách budovaniafabriky, do ktorých výrazne zasiahla produkciadomácej spoločnosti Pittel a Braussewetter.V prvej etape výstavby závodu vznikli menšie stavbyadministratívy, čistiarne vody, farbiarne a hlavnejvýrobnej budovy pradiarne, ku ktorej bola pričlenenástrojovňa. Pôvodná koncepcia samotnej hlavnej výrobnejbudovy pozostávala z často využívaného konštrukčnéhosystému pochádzajúceho z Anglicka 14 .Podľa výkresovej dokumentácie z roku 1900 malastavba pradiarne pôsobiť ako reprezentatívna budovazávodu. Výber mohol spočívať nielen v tom, že sa v nejvykonávali hlavné výrobné práce, ale aj z jej hmoty,ktorá predstavovala v areáli najväčšiu stavbu. Na pôvodnomvýkrese z roku 1900 sú umiestnené na vežovitejhmote schodiska, ktorá výrazne prevyšuje hlavnúbudovu, hodiny smerom do Páričkovej ulice. Vežamala okrem informatívneho rázu pôsobiť aj ako mestotvornýprvok, aký sa v tom čase dal nájsť nielen naradniciach, ale aj na vlakových staniciach, kde presnýčas mal dôležitú úlohu. Podobné riešenie sa nachádzana viacerých továrenských budovách v zahraničí, ktorétvorili vstupný alebo najvýraznejší objekt továrne 15 .Pôvodná fasáda mala byť tvorená dekoratívnou rytmizáciou16 , ktorá pravidelne kladenými prvkami vytváralaraster vyvýšených tehlových vystúpení, okiena kovových prvkov. v súčasnosti tento raster nie jeodlíšený v materiáli, ale len vo vystúpení omietanýchlizén medzi oknami. Kotviace prvky, aj bez ukončeniaozdobným dekoratívnym motívom, majú na hlavnejfasáde svoj účinok, čím poukazujú na vnútorné rozvrhnutiepriestoru a skeletovú konštrukciu.Dvojhalie v závode MATADORZdroj: autroka, 2011ALFA 4 ¦ 2012 39

VÝSKUM NAVRHOVANIASchodiskové rizality stratili svoje ukončenie prvkomcimburia. Namiesto toho ich profilovaná atikas náznakom malých vežičiek, ktoré vyplývajú z vystúpenýchnároží po celej dĺžke hmoty, stavia do výraznedominantnej polohy. Hoci ich z ulice nevidno,v areáli tvoria orientačný bod, najmä vďaka ich prevýšenejhmote a zvýraznenému ukončeniu. Prachovéveže a rezervoáre vody vždy tvorili dominantný prvoktextilnej továrne. Preto niesli nielen poznávacie prvky,ako logo firmy 17 či hodiny, no mali často výraznéukončenie strechy či dekoratívne stvárnenie atikyv materiáli, ako aj v tvare.Interiér bol veľmi jednoducho navrhnutý, so zámeromčo najmenej obmedzovať prevádzku. Dekoratívnosťsa prejavila len na nosných konštrukciách, a tonajmä na hlaviciach liatinových stĺpov. Ak by sme ichzosumarizovali s inými liatinovými stĺpmi priemyselnýchobjektov v Bratislave 18 , dostali by sme štýlovýprehľad, ktorý začína dekoratívne profilovaným stĺpomaž po zjednodušený čisto funkčný tvar. Plochétehlové klenby a čisté línie oceľových nosníkov dotvárajújednoduchosť priemyselného priestoru. Tentoraster doplňujú okenné otvory, ktoré sú zaklenutésegmentovým tehlovým nadpražím. Dalo by sa povedať,že obdobie vzniku objektu je lepšie vnímateľnézvnútra skrz jednotlivé prvky konštrukčného systémuako zvonka, kde prešla budova mnohými úpravami.Štýlové či slohové zaradenie nevieme jasne identifikovaťna terajšej podobe stavby. Dá sa predpokladať,že budova bola navrhnutá pod vplyvom racionalizačnýchtendencií. Na stavbe sa objavuje ajhistorizujúci námet, najmä stvárnením veže s cimburím,čo mohlo dodať pradiarni akýsi nádych reprezentačnejarchitektúry, stredovekej obrannej veže. Tietosnahy dekorovať priemyselné objekty prvkami, ktorésa využívali na iných typologických druhoch, nie súatypické. Takýto námet mohol pochádzať z Anglicka,kde tehlové neomietané továrenské budovy bolimnohokrát ukončené atikou s dekoratívnym stvárneníma odkiaľ sa aj rozšíril typologický druh, textilnejtovárne, do celého sveta.Menšie stavby v Uhorskej cvernovej továrni majúrozdielny architektonický výraz, ktorý vychádzal z neskoršejtvorby nových architektov a staviteľov v závode.V krátkosti spomeniem len najdekoratívnejšiestvárnenú stavbu, ktorou je nízka budova úpravnepri Košickej ulici. Nesie na sebe prvky spomínanéhopriemyselného štýlu. Striedanie neomietanýchpilastrov, ktoré prezentujú konštrukčný systém nafasáde, a omietaného výplňového muriva je častopoužívaným spôsobom dekorovania najmä jednopodlažnýchrozľahlých výrobných hál. Podobný systémsa nachádzal na budovách Kabla, tvoráne naPatróny, Mestskej elektrárne či v mnohých továrňachv Rakúsko-Uhorsku.MATADORTováreň na smaltovaný riad SFINX Petra Westenastála na území bývalého závodu Matador od roku1899 19 . Neskôr sa stala súčasťou závodu MATADOR,ktorý bol na tomto území založený v roku 1905 podnázvom „MATADOR, ruggyánta és Balata művek, r.t.“(v preklade továreň na gumené a kaučukové výrobky,a. s.). 20 Prvé budovy sa začali stavať už v roku 1905a onedlho bola spustená aj výroba. v súčasnosti sa tunachádza niekoľko stavieb z prvej etapy výstavby, akoaj z predošlého podniku na smaltovaný riad.Typy stavieb, postavené na prelome storočí, môžemerozdeliť do dvoch základných skupín, ktoré zapadajúdo dvoch rozličných podnikov. Staršou skupinousú výrobné budovy so stavbou mlyna na západeúzemia a druhou mladšou skupinou sú tehlové výrobnébudovy z neomietaných tehál. Zároveň totorozdelenie ponúka aj dva odlišné tvaroslovné prístupyk priemyselnej architektúre. Staršie stavby majújednoduchú fasádu delenú len rastrom väčších okiena priebežných lizén. Sú ukončené manzardovou alebosedlovou strechou, pod ktorou je nenápadne profilovanápodstrešná rímsa.Zvyšné stavby majú neomietanú fasádu z okrovýchtehál, ktoré pravdepodobne pochádzajú z neďalekejDurvayovej tehelne. Výrazná silueta závodubola tvorená rastrom schedových striech, ktoréboli funkčne tvarované a podporovali tak lepšiesvetelné podmienky vo výrobných halách. Opäť sastretávame s artikulovaním oporného systému voforme pilastrov a lizén, ktoré sú ukončené v podstrešnomprebiehajúcom orámovaní každého štítu.Aj keď systém vytvárania fasád je podobný s princípmi,ktoré boli spomínané pri tzv. priemyselnomštýle, ktorý strieda neomietané pilastre s omietanýmiplochami výplňového muriva, tu sa tentoprincíp pravdepodobne neuplatnil a fasády ostaliv neomietnutom murive. Napriek tomu plasticitajednotlivých priečelí dodáva stavbám dekoratívnyvzhľad a zjemňuje ich dlhé priebežné steny. Keďžeosvetlenie bolo primárne riešené strešnými oknami,v stenách sa nachádzajú len dverné otvory, ktorénemajú výrazne vystúpené nadpražia, ako to bolov predošlých príkladoch.Do ostrej siluety schedových striech bolo vloženédvojhalie, ktoré malo celkovú hmotu tvorenújemným betónovým dvojoblúkom. Použitie novéhomateriálu ako výrazného nosného a artikulovanéhoprvku bolo zjemnené odstupňovaným profilovanímoblúkov pod ukončením strechy. Presvetlenie dlhýchhál opäť zabezpečujú strešné svetlíky, ktoré vystupujúz oblúkovej strechy. Na ukončujúcich priečeliachsa nachádzajú otvory zasadené do neomietnutej steny.Z pohľadnice, ktorá vznikla okolo roku 1910 21 , vidímednes už zamurované otvory dlhej južnej steny.Z pohľadu sa dá ťažko určiť, či dlhá fasáda mohla byť40 ALFA 4 ¦ 2012

Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníopäť tvorená striedaním neomietnutého nosnéhosystému s omietnutými plochami výplňového muriva.v súčasnosti sú fasády stavieb po mnohých úpravácha vo veľkej časti ponechané v podobe s viditeľnýmtehlovým murivom.DanubiusArchitektúra Bratislavy na začiatku 20. storočiabola ovplyvnená aj dvoma výraznými smermi – rakúskousecesiou pod vedením Otta Wagnera, ako ajprvkami maďarskej secesie z Budapešti, ktorej hlavnouosobnosťou bol Ödön Lechner. Obidva štýly súv Bratislave zastúpené viacerými stavbami, ktoré vytvorilinajmä zahraniční architekti. Ani priemyselnúarchitektúru neobišiel tento moderný smer, ktorý sak nám dostal cez autora návrhu hlavných budov továrneDanubius.Továreň Danubius bola „v r. 1907 založená maďarskouKomerčnou bankou a niekoľkými českýmipriemyselníkmi,“ 22 ku ktorým sa neskôr pridali Angličania.V Bratislave predstavuje jednu z mála priemyselnýchstavieb, pri ktorých je známe autorstvoarchitektonického návrhu. Julius Mayreder (1860 –1911), viedenský architekt, ktorý bol od roku 1897členom spolku Secession 23 , vytvoril návrh ovplyvnenýpráve dianím vo Viedni a novým štýlom, ktorý siaj v priemyselnej architektúre našiel svoje miesto.v súčasnosti je v závode zachovaná jeho dominantnástavba pradiarne, na ktorej sa prejavujú secesné princípy.Tie vieme rozoznať najmä v použití modernéhonosného betónového systému od známej firmy Pittela Brausewetter a účelnej dispozície, ktoré sú doplnenéo fasádu s dekoratívnymi prvkami, ktoré zjemňujúpriemyselný ráz budovy. Na rozdiel od pradiarne v závodeUhroskej cvernovej továrni na Páričkovej ulici,tu už neboli použité liatinové nosné konštrukcie,ktoré dlho tvorili zaužívaný systém pre niekoľkopodlažnépradiarenské budovy.Hlavná výrobná budova v závode Danubius predstavujedominantnú stavbu, ktorá je vytvorená z jednoduchejkubickej hmoty, ku ktorej sú na nárožiachpristavané veže rôznych pôdorysných rozmerov.Usporiadanie hmoty vychádzalo z dispozície, keďžebolo nevyhnutné zachovať hlavné podlažia voľné prevýrobu, všetky ostatné prevádzky sa tak dostávali nakraj stavby do veží. Prevýšením ich hmoty a ihlanovitýmči valbovým zakončením striech sa vyzdvihloich pôsobenie na objekte. Na fasáde sa prejavuje horizontálnečlenenie stavby rímsami a výrazné ukončeniezvlnenou atikou. Raster okien je prerušovanýdekoračnými prvkami lizén, geometrických zrkadielči nadokenných a podokenných vystúpených ríms.Spolu s bosážou a plastickými prvkami, ktoré bohatočlenia fasádu, vytvára stavba reprezentanta priemyselnejarchitektúry umiernenej vetvy viedenskejsecesie u nás.Priemyselné areály – sľubná budúcnosťZ krátkeho opisu niekoľkých stavieb z Bratislavy, ktorévznikali na prelome storočí, v súčasnosti vieme posúdiť,že mnohotvárnosť tejto časti architektúry je v urbanizmemesta prekvapujúcou neznámou. Mnohé areálysa skrývajú za uzavretými plotmi alebo svoju krajšiutvár ukazujú závodnému dvoru, do ktorého nie každýobyvateľ mesta zavíta. Početné prestavby, ktoré tvoriatypický znak modernizácie priemyslu, sa podpísali ajna výraznej premene fasád zaujímavých industriálnychobjektov, do ktorých tvorcovia a stavitelia vložili najmodernejšietrendy príslušného obdobia. Pozoruhodným,v súčasnosti už takmer zabudnutým faktom je,že továrenské areály poukazovali na prosperitu mesta,a hrdí na ne boli občania, ktorým dávali prácu, a továrnici,ktorí tak dokazovali svoju prosperitu. Na začiatku20. storočia „Prešporok už nie je rekreačné miesto, Penzionopolis,ale rozvíjajúce sa priemyselné, súťaže schopnémesto, ktoré čaká sľubná budúcnosť.“ 24 Vtedajšíhistorik Tivadar Ortvay vyjadril tento názor po úvaheo rozrastaní sa priemyslu v meste, ktorý na prelomestoročí reprezentoval mesto a tým poukazoval na jehoprosperitu, čo dokazuje aj architektonicko-umeleckéstvárnenie najvýznamnejších továrenských budov.1MLYNKA, Ladislav: Technické pamiatky a ich výberdo štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. In: zost.SCHWARCZOVÁ, Anna: Zborník MSPSOP č. 8. Technicképamiatky Bratislavy. Bratislava, Príroda 1985, s. 275 – 280.2MLYNKA, 1985, s. 277.3GREGOR, Pavel: Kultúrnohistorické hodnoty architektonickýchobjektov, ich charakter a interpretácia. In: Metodológia obnovyarchitektonického dedičstva: Vedecký seminár. Bratislava,Slovenská technická univerzita v Bratislave 2000, s. 17.4BALEKA, Jan: Výtvarné umění: Výkladovýslovník. Praha, Academia 1997, s. 78.5DUDÁK, Vladislav – POŠVA, Rudolf – NEŠKUDLA,Bořek: Encyklopedie světové architektury: od menhiruk dekonstruktivismu. 1. vyd. Praha, Miloš Uhlíř – Baset 2000.6DUDÁK, Vladislav – POŠVA, Rudolf – NEŠKUDLA,Bořek: Encyklopedie světové architektury: od menhiruk dekonstruktivismu. 1. vyd. Praha, Miloš Uhlíř – Baset 2000.7POHANIČOVÁ, Jana: Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.8POHANIČOVÁ, Jana: Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.9STADLER, Gerhard A.: Das industrielle ErbeNiederösterreichs: Geschichte, Technik, Architectur.Böhlau Verlag Wien, 2006. 1020 s., tu s. 178.10KŘIVANEC, Karel: Pamätnica bratislavského odboruspolku čsl. inžinierov 1919 – 1927. Bratislava 1929. 150 s.11POHANIČOVÁ, Jana. Niektoré aspekty modernosti v tvorbeFeiglerovcov alebo… moderná architektúra svojej doby. In:Architektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 –2, s. 21 – 42.12KIM, Dong-Woon. J.&P. Coats as a Multinationalbefore 1914. In: Business and Economic Histor,vol. 26, no. 2. Glasgow 1997, s. 526 – 539.13Architektenlixikon, Wien 1770 – 1945. [20.2.2012] dostupné nahttp://agso.uni-graz.at/museum_marienthal/bilder/plaene/0.htm14Schéma konštrukčného systému je uverejnená v PALMER,Marilyn – NEAVERSON, Peter. Industrial archeology: Principlesand practice. 1. vyd. New York: Routledge, 2005. 180 s. str.6615Napríklad vstupný objekt továrne J&P CoatsFerguslie cvernová továreň v Paisley.16J. Fergusson ju vyvodzuje z konštrukcie a nepokladá začíru aplikáciu ľubovoľného množstva ornamentov (zdrojKRUFT, Hanno-Walter: Dejiny teórie architektúry: odantiky po súčasnosť. Bratislava, Pallas 1993, s. 370. )17Ako to bolo na pradiarni továrne Danubius.18Napríklad tabakovej továrne z výskumu GOJDIČ, Ivan –ZVEDELOVÁ, Kristína: Tabaková továreň v Bratislave – jej vývoj,zánik či záchrana? In: edit. KRÁĽOVÁ, Eva Stopy priemyselnéhodedičstva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava, Slovenská technickáuniverzita 2010. s. 116 – 123. Alebo z projektu GREGOROVÁ,Jana: Druhá šanca pre stĺpy z kefovej továrne. [online], 2011.[23.10.2011], http://www.earch.cz/clanek/6642-druha-sancapre-stlpy-z-kefovej-tovarne.aspx?galleryID=19572#fotogalerie a ďalej v texte uvedenými nosnými liatinovými stĺpmiv továrni na patróny na Dúbravskej ceste v Bratislave.19Zlatá kniha mesta Bratislavy. Bratislava 1928. 392 s., tu s. 198.20TURINIČ, Ján 100 rokov Matadora. Bratislava,Slovart 2005. 112 s., tu s. 24.21ČOMAJ, Ján: Petržalka – Engerau – Ligetfalu. 1. vyd.Bratislava, Marenčin PT 2008. 206 s., tu s. 44.22Zlatá kniha mesta Bratislavy. Bratislava 1928. 392 s., tu s. 200.23MORAVÁNSKY, Ákos: Competiting visions: Aestetic Invenitonand Social Imagination in Central European Architecture, 1867 –1918. 1. vyd. London, The MIT Press 1998. 524 s., tu s. 130.24ORTVAY, Tivadar: Ulice a námestia Bratislavy: mesto FrantiškaJozefa. 1. vyd. Bratislava, Marenčin PT 2005. 158 s., tu s.12.ALFA 4 ¦ 2012 41

VÝSKUM NAVRHOVANIAMestský park –od vzniku po súčasnosťEva Putrová42 ALFA 4 ¦ 2012Mestský park vznikol ako druh verejnej zelene sídlana prelome 18. a 19. storočia, v období intenzívnehorozvoja miest a budovania verejných mestskýchpriestorov. Vzniku mestského parku predchádzalodlhé obdobie vývoja formovania zelene v sídle, prevažnesúkromnej. Tvorba záhrad a neskôr aj parkovsa vyvíjala spolu s architektúrou a umením a bolaovplyvňovaná geografickými, hospodárskymi a spoločenskýmipodmienkami v jednotlivých obdobiach.Prvé verejné priestory a záhrady tvorené pre diskusiu,zábavu, lov, športové aktivity sú známe eštez čias Grécka a Ríma, v ďalších obdobiach boli záhradyvýhradne súkromné.V dlhom období stredoveku boli verejné priestorybez zelene, avšak hradobné a kláštorné záhrady zohralivo vývoji tiež významnú úlohu, najmä vo formovaní,symbolike a používaní rastlinných druhov. v obdobínovoveku v súvislosti s výstavbou šľachtickýchsídiel sa budovali zámocké, palácové, vilové záhrady.Záhrada vzhľadom na svoju plochu a veľkosť počassvojho vývoja postupne nadobúdala charakter parku.Patrila určitému vlastníkovi, prislúchala architektonickémuobjektu, bola však prístupná len určitýmskupinám návštevníkov. Súkromné záhrady narastalina veľkosti a svojím stvárnením sa neskôr stalivýchodiskom pre tvorbu parkov. Pri výstavbe aleboprestavbe mestských zámkov a palácov sa upravovalii priľahlé časti mesta ako súčasť repezentačnéhopredpriestoru napríklad Verssailles (1661 – 1689),Drážďany (1730 – 1749), Paríž (1755 – 1763) s Placede la Concorde, Place des Vosges, Place Royal. 1 V obdobíbaroka a klasicizmu záhrada prekročila svoj rámeca s rozsiahlym priestorom záhrady sa formovalaj priestor mesta a okolitej krajiny.V druhej polovici 18. storočia a najmä v 19. storočízačali vznikať nové druhy zelených plôch, a tonajmä v súvislosti s prestavbou a rozvojom miest.Rozvoj priemyslu, dopravy, nové stavebné konštrukcieumožnili na jednej strane vznik nových druhovstavieb – priemyslu, obchodu, bankovníctva a podobne,čo sa prejavilo rýchlym rozvojom miest, nadruhej strane sa výrazne zhoršili životné podmienkyobyvateľov mesta. Jedným z prostriedkov, ako zlepšiťnepriaznivé podmienky mesta, sa stalo zakladanieverejnej zelene. Predchodcami mestského parkua prvými verejnými priestormi so zeleňou boli promenády.„Prechádzka mestom ako mešťanská zábavapatrila podľa hesla ‚vidieť a byť videný‘ k verejnémuživotu a vyžadovala zvláštny typ reprezentačnejcesty, ktorá túto prechádzku pozdvihla nad obyčajnéprechádzanie ulicami…“ 2 . Promenády vznikali pozdĺžriek, na miestach po zbúraných opevneniach, pri prestavbáchmiest. Vznik promenád s alejami stromovnásledne podnietil vznik verejných parkových plôch.Prvým krokom k vytvoreniu verejných parkova záhrad bolo sprístupňovanie súkromných (šľachtických,cisárskych a kráľovských) záhrad. Napríklad voViedni boli otvorené Prater (1776), Augarten (1775),Belvedere (1776), v Brne park Lužánky, bývalá jezuitskázáhrada (1786), neskôr prvý verejný park v Čechách.Mnohé súkromné zbierkové záhrady podnietilivznik botanických záhrad. Objavuje sa požiadavkabudovania ľudových sadov pre všetko obyvateľstvo 2 .Verejné parky boli zakladané podľa vzorov vyvinutýchv Anglicku a v Nemecku. Vzorom pre zakladanieverejných parkov sa stali kráľovské parky v Londýne,St. James's Park a Regent's Park, ktoré boli upravenédo romantických parkov a v tridsiatych rokoch19. storočia boli otvorené pre verejnosť 3 . Prvý park,ktorý bol v roku 1843 vybudovaný z verejných finančnýchprostriedkov, bol Birkenhead Park (1845 –1847) 4 . Prvý ľudový sad (pôvodne priestor na rekreáciuvojakov) bol založený v Mníchove najskôr podnázvom Theodore Park, neskôr sa ujal názov Anglickázáhrada (1789 – 1800) podľa štýlu anglickej záhrady,do podoby ktorej bol sformovaný 5 .Búranie hradieb uvoľnilo priestory pre novú výstavbumesta vrátane výsadby zelene. Pred opevneniamisa ešte v stredoveku z obranných dôvodovudržiavali voľné nezastavané plochy – glacis, ktoréboli využívané aj ako rekreačné plochy na zábavnéa športové aktivity. Po zrušení hradieb sa na týchtoplochách vybudovali nielen stavebné objekty ale ajplochy zelene – promenády, reprezentačné priestorybudov, parkové námestia, parky. Príkladom je Ringstrasse(1857 – 1855) vo Viedni. „Promenády s niekoľkoradovýmialejami, predpriestory reprezentačnýchobjektov, parkové námestia boli riešené podľaklasicistických princípov, väčšie parkové plochy podľaprincípov krajinného štýlu.“ 6Ďalším príkladom je Hausmannova prestavba Paríža(1852 – 1870) 7 , ktorá vniesla nový rozmer verejnýchpriestorov do stredovekého mesta. V polovici19. storočia vznikol v Paríži systém promenád, romantickýchparkov a squerov – ako protiváha strohostia prísnosti nových Haussmannových bulvárovpre vojenskú bezpečnosť. V tomto období bol založenýpark Buttes de Chaumont (1864 – 1869) 8 park

Mestský park – od vzniku po súčasnosťPark Buttes ChaumontZdroj: en.wikipedia.org/wiki/File:Sibil_Temple,_Buttes_Chaumont.jpgSad Janka KráľaFoto: Eva PutrováCentral ParkZdroj: www.google.sk/imgres?imgur/=http“blogs.villagevoice.comMonceau z pôvodnej záhrady (1852 – 1862), parkMontsouris (1868 – 1878), Square du Temple (1867)a ďalšie námestia a promenády. Boli založené ajveľké prímestské parky na mieste pôvodných lesnýchporastov – park Bois de Boulogne (1852 – 1865) 9a Bois de Vincennes (1860).Verejné parky boli v 19. storočí zakladané na miestachstarých záhrad, na miestach zrušených cintorínov,na miestach po zrušených opevneniach, ale aj naokrajoch sídiel na lesných plochách, loveckých oborácha na poľnohospodársky využívaných plochách.Prostredníctvom zelene sa tak začal meniť vnútornýpriestor aj priľahlé okolie mesta. Zakladanieparkov a ďalších druhov verejnej zelene (na promenádach,námestiach, nábrežiach atď.) sa stalo začiatkompremeny rázu miest a veľkomiest. Takmerv každom väčšom meste vznikol verejný park: Viedeň– Volksgarten (1820), Berlín – Volkspark (Friedrichshain1846), Paríž – Buttes de Chaumont (1864 –1869), Budapešt – Városliget (Mestský park 1896),Praha – Chotkovy sady (1833). Boli formované akoprírodno-krajinárske parky, ich náklady na založeniea údržbu boli nižšie ako pri formálnych barokovýchzáhradách, ale ich rekreačné využitie bolo lepšiea variabilnejšie.Stvárnenie zakladaných parkov vychádzalo z prelínanianeoklasicizmu a romantizmu. Ideálna podobaparkovej krajiny Lancelota Browna bola formovanáprostredníctvom viacerých štýlov, protagonistamiktorých boli J. C. Loudon, H. Repton, na konci 19. storočiaW. Robinson. Od polovice 19. storočia boli doverejných parkov vnášané pestré kobercové záhonykvetov a stavby skleníkov na pestovanie exotickýchrastlín. Pitoreskná teória a prax Humpryho Reptonabola v priebehu 19. storočia modifikovaná krajinnýmidizajnérmi, ako boli Joseph Paxton, ktorý prostredníctvomsvojich úprav vo verejných parkoch rozšírilReptonovu víziu pre širokú verejnosť, J. C. AdolphAlphand s dramatickou topografiou a výsadbou jehoparížskych parkov, Calvert Vau a Frederic Law Olmstedso svojimi koncepciami rozsiahlych parkov.Prvenstvo v zakladaní verejných parkov v strednejEurópe však patrí Bratislave. Sad Janka Kráľa bol založenýv rokoch 1774 – 1776 v štýle barokového klasicizmu.Vo svojom vývoji prešiel rôznymi podobami,od prvých priesekov – klasicistných osí s vysadenýmialejami (1776) v pôvodnom lužnom lese cez anglickýpark (1832) k jeho súčasnej podobe (1970). 10 Životv parku ovplyvňovala výstavba viacerých objektov:pontónový most cez Dunaj v roku 1825, výletná kaviareňSad (Au-Café), letné divadlo Aréna. v roku1902 bol park dejiskom poľnohospodárskej výstavy.K jeho podobe prispeli viaceré osobnosti mesta (ŠtefanLumnitzer, Florián Romer, Rudolf Limbacher). Oddruhej polovice 19. storočia sa o park starali členoviaBratislavského okrášľovacieho spolku. Veľkou rekonštrukciouv sedemdesiatych 20. storočia bol parkupravený do súčasnej podoby. Vývoj a budovaniemestských parkov u nás pripravila až polovica 19. storočia,a to legislatívne napríklad nariadením o mestskýchokrášľovacích komisiách a fondoch, z ktorýchbolo možné budovanie zelených plôch financovať.Tak vznikol aj Bratislavský okrášľovací spolok, ktorýsa podieľal na vzniku viacerých parkov v Bratislave.Pre ďalšie smerovanie vývoja mestského parkuvýrazne prispela americká krajinárska škola. V NewYorku Frederick Law Olmsted (1822 – 1903) 11 a CalvinVaux (? – 1895) vytvorili novú koncepciu krajinno-urbanistickéhopriestoru v podobe Central Parku(1853 – 1873). 12 Park bol založený s cieľom zlepšiťkvalitu života obyvateľov vo veľkomeste. Išlo o veľkolepýprojekt tak rozlohou a nákladmi na založenie,ako aj obsahom. Tvorcovia predbehli svoju dobua vytvorili priestor, v ktorom skĺbili malebnosť krajinnéhoštýlu s prevádzkou a využitím územia. Keďžepark bol založený na pôvodne obývanom a zdevastovanomúzemí, podstatnú úlohu zohrala príprava prácvrátane úprav a výmeny pôdneho podložia. Veľkolepámalebná krajina vyžadovala adekvátnu výsadbudrevín. Pri výbere boli uprednostňované domácedruhy, ktoré boli pre väčšiu rozmanitosť dopĺňanécudzokrajnými rastlinami, vhodnými pre dané podmienky.Central Park priniesol obyvateľom mesta výhoduživota v krajine. Anglický park, z predlohy ktoréhovychádzal, bol v americkom chápaní obohatenýo širokú škálu športových a rekreačných aktivít prístupnýchvšetkým občanom zo všetkých sociálnychvrstiev. Inovatívnym prvkom v parku bol návrh a realizáciaoddeleného systému chodníkov pre chodcov,cyklistov, jazdcov na koňoch a vozidlá a zahĺbenýchpriečnych komunikácií, ktoré riešili problém dopravy,pričom vizuálne neporušovali súvislosť parku.Americká škola upriamila pozornosť aj na chápaniemestského parku ako súčasti systému zelene a budovanietzv. parkways 13 , systému parkov spojených parkovýmicestami.Do vývoja formy a funkcie mestského parku zaznamenalavýznamný prínos nemecká krajinárska škola,v ktorej sa počas 19. storočia postupne formovalinázory na podobu parku. Od princípov tvorby krajinárskehoparku autorov Princa von Pückler-Muskau(1785 – 1871) 14 , F. L. Sckella (1750 – 1823), P. J.Lenného (1789 – 1866) a G. Mayera (1816 – 1877) 15 ,k funkcionalistickým návrhom parkov L. Miggeho(1881 – 1935) a M. Wagnera (1885 – 1957). Príkladomparku s dlhou históriou, počas ktorej bol prispôsobovanýaktuálnym potrebám a štýlom je Tiergarten16 najväčší park v Berlíne, často označovaný aj za„berlínsky central park“.V 20. storočí sa stala fenoménom moderná architektúra.Filozofiu moderny rozvíjali a propagovalivýlučne stavební architekti. Architekti nemeckéhoBauhausu prostredníctvom svojich diel proklamovalinové myšlienky založené na princípoch funkcionalizmu.Architektúra dominovala nad záhradami a parkmi,ktoré boli formované len v náznakoch prirodzenéhousporiadania. Architekti venovali pozornosťpredovšetkým umiestneniu architektúry a vzťahommedzi vnútorným a vonkajším prostredím. Urbanistickévízie rozvoja miest mali riešiť vhodné podmienkypre bývanie s dostatkom slnka a zelene. Adekvátnepostavenie verejnej zelene v dimenzii sídla bolouplatnené v urbanistických víziách Le Corbusieraa víziách záhradného mesta E. Howarda, v ktorých saverejné parkové priestory stali organickou súčasťounavrhovanej štruktúry mesta.Pre tvorbu mestskej zelene vrátane parkov sa takstalo dôležitým impulzom riešenie sociálnych a hygienickýchproblémov miest spojeného s neúnosnýmipodmienkami veľkej časti chudobného robotníckehoobyvateľstva a povojnová obnova miest.Leberecht Migge v Nemecku pod vplyvom modernyreagoval na moderný štýl funkcionalistickými návrhmiso sociálne ekonomickým obsahom. Presadzovalvíziu reformy záhrady 17 s úmyslom zlepšenia zdraviaa morálneho pozdvihnutia obyvateľstva. Reformaľudového parku Volkspark mala viesť „k primeraneja modernej forme všeobecného využitia záhrad“. Presadzovalisa parky so športoviskami a ihriskami preodpočinok a športové vyžitie sa chudobnejších spoločenskýchvrstiev, do ktorých mali voľný a neobmedzenýprístup všetci občania. V parkových priestorochsa hľadali nové, čo najvýhodnejšie spôsobyčlenenia a úprav pre rôzne spôsoby využitia. Výsledkombola jednoduchosť a čistota záhradnej formy,ktorá umožňovala multifunkčné využitie parkovéhopriestoru. Tradícia budovania moderných mestskýchALFA 4 ¦ 2012 43

VÝSKUM NAVRHOVANIAPark Güell Foto: Eva Putrová44 ALFA 4 ¦ 2012parkov začala byť v Nemecku podporovaná aj veľkýmizáhradnými výstavami. 18Svojrázny prístup k riešeniu mestskej zelene priniesolna začiatku 20. storočia katalánsky architektAnthoni Gaudí (1852 – 1926) v parku Güell (1900 –1914) v Barcelone. Tento park sa do určitej miery líšiod uvádzaných príkladov, lebo nebol navrhnutý akoverejný park. Pôvodný zámer vytvoriť bývanie v zelenisa však v plnom rozsahu nezrealizoval. v roku1923 sa toto územie stalo majetkom mesta a odvtedyplní funkciu parku. Gaudího osobitý organický štýljeho architektonických diel sa prejavil aj v parkovompriestore, v celkovom riešení úprav kopcovitého terénuaj vo vytváraní nových konštrukčných motívova tvarov stavebných prvkov. Inšpiroval sa motívmikatalánskeho umenia, prvkami náboženskej mystikya antickej poézie. Gaudí pod vplyvom Arts and Craftsa secesie vytvoril prírodné prostredie, jedinečné druhovouskladbou rastlín a architektúrou budov, chodníkov,terás a ďalších prvkov 19 . Preferoval domácedruhy rastlín, čím sa stal ideovým predchodcom ekologickýchhnutí. Park Güell sa považuje za prvý umeleckypojatý park 20. storočia, v ktorom architektúraa vegetácia splynuli do jedného celku.Hospodársky a sociálny rast v 20. storočí podnietilvznik veľkého množstva rozmanitých „moderných“umeleckých smerov. Vo vývoji parkovej tvorbysa východiskom stal jednak vývoj umenia, inšpiráciaobjavmi nových umeleckých foriem a modernýchforiem stavebnej architektúry, jednak inšpirácia vedeckýmiobjavmi a postupmi, ktoré umožňovali odhaliťpodstatu prírodných dejov. Prvé abstraktnénávrhy vznikli v rámci rezidenčných záhrad a stalisa impulzom aj pre tvorbu parkových areálov. Významnévzory po sebe zanechali Gabriel Guevrékian,Roberto Burle Marx, Thomas Church, ErnstCramer, Louis Barragán a mnohí ďalší a tiež GarrettEckbo, Ian McHarg, Lawrence Halprin, ktorí poskytliteoretické práce. Boli tu aj vplyvné modernistickédiela ako Skogskyrkogarden – Lesný cintorín(1932 – 1937) vo švédskom Štokholme od GunnaraAsplunda a Sigurda Lewrentza alebo diela odDána Carla Theodora Sørensena (1893 – 1979), ktorísa snažili zharmonizovať architektonické hodnotys krajinnými. Umelecké smery v krajinnej tvorbeboli v tomto období založené „na modernom umeníalebo na modernej vede“. 20 . Tvorba parkov začalabyť súčasťou plánovania miest a záhradná a krajinnátvorba tak začala zahŕňať riešenie nielen estetickýchproblémov, ale aj problémov, ktoré vyžadovalikooperáciu širšieho týmu odborníkov. Vo vývojimestského parku zohrali v tomto období významnúúlohu severské krajiny Švédsko a Holandsko, ktorénemuseli riešiť povojnovú obnovu krajiny ako ostatnékrajiny Európy.V Štokholme Holger Blom (1906 – 1996) 21 sformulovalprogramovú víziu parkov založenú na princípoch,ktoré majú stále aktuálnu platnosť:– parky otvárajú mesto – parky musia byť aktívnousúčasťou rozvoja miest, parky majú vytvárať sieťovúštruktúru mesta a nielen izolovanú oázu mesta– parky poskytujú priestor pre aktívny odpočinok– priestor pre pohyb a odpočinok mladých ajstarých…– park je miestom stretávania – park musí byť verejnýmpriestorom pre festivaly, koncerty, náboženskéaj politické manifestácie…– park zachováva prírodu a vychovávaŠtokholmské parky sa svojím stvárnením odkloniliod prevládajúcej tradície konca 19. storočia, ktorápresadzovala formalitu, sieť zakrivených chodníkova masívnu exotickú výsadbu pripomínajúcu záhradu.Estetickým východiskom sa stala miestna krajinav okolí jazera Mälaren, pôvodné rastliny, voľné jazeráa odhalené skaly. Nové parky boli vedené smeromk neformálnemu parkovému životu na rôzne využitievšetkými skupinami obyvateľov. Program bol zameranýaj na využitie parku ako miesta pre verejnéumenie. Štokholmské parky získali strategickú úlohuv urbanistickom plánovaní, vytvárali sieť zelenev meste, štruktúrovali a prepájali mestské obvody.Hlavné mesto Švédska si v tomto období vybudovaloprvý moderný systém parkov v Európe.Ekologické princípy v tvorbe využívali ako prvíHolanďania. Východiskom krajinnej tvorby sa stalotradičné rešpektovanie prirodzeného environmentua geometrická abstrakcia krajiny poldrov inšpirovanáPietom Mondrianom. V tridsiatych rokoch20. storočia preniesli tieto princípy aj do záhradneja krajinnej tvorby prostredníctvom parkov pre aktívnurekreáciu. Príkladom je Amsterdamský Bos Park(1934 – 1940) 22 , ktorý sa stal „pionierom modernéhoeurópskeho parku a priekopníkom medzinárodnéhoekologického dizajnu“. 23 Vznikol spoluprácou ekologickyzaložených vedcov (geológov, biológov, botanikov,zoológov) a moderných umelcov (architektov,mestských plánovačov) pod vedením Cornelis VanEesteren a Jacop Mulder. Tento rozsiahly park založenýna okraji Amsterdamu bol plánovaný ako súčasťurbanistického rozvoja mesta. Bol založený ako lesnákrajina so širokou ponukou možností na šport a rekreáciu.Krajinné prvky boli realizované na základesúhrnných vedeckých analýz a nie podľa anglickéhoprincípu idealizovanej krajiny. V založenej vegetáciiboli jasne definované priestory pre aktivity. „Ekológiaformovala funkčnosť krajiny a moderné umenie

Mestský park – od vzniku po súčasnosťjej formu. Výsledkom je fungujúci ekosystém s modernýmiabstraktnými tvarmi …“ 24Nezávislé vyjadrenie brazílskeho abstraktného modernizmuv krajinnej tvorbe predstavuje tvorba RobertaBurle Marxa (1909 – 1994). Podarilo sa muvytvoriť rovnocenný krajinný rámec architektonickejmoderne Oscara Niemayera a Lucia Costu. Do vývojaprispel svojím špecifickým prístupom maliara,sochára, naturalistu a záhradného architekta, ktorýpredstavuje syntézu maliarskych abstrakcií a systematickýchvedeckých prieskumov bohatej brazílskejflóry. Východiskom formy sa stala dôsledná analýzajednotlivých prvkov, ktoré mali byť uvedené do vzájomnýchvzťahov a poznatky získané vlastnou maliarskoutvorbou, ovplyvnenou abstraktným umeníma kubizmom. Priestor parkov je formovaný ako monumentálnadynamická kompozícia abstraktných obrazovvytvorených z vodných plôch, záhonov, tvarovstromov a kríkov. Výtvarne sú mimoriadne hodnotnégeometrické kompozície vytvárané dvojfarebnýmtrávnikom alebo mozaikovou dlažbou. FlamengoPark v Riu de Janeiro (1961 – 1965) predstavuje parkovýpriestor, ktorý je vytvorený s rešpektom pre atmosférumiesta, podtrhnutou silnou väzbou na špecifickéznaky okolitej krajiny.Vývoj parkov 20. storočia je na jednej strane pokračovanímvývoja parkov založených v 19. storočí, nadruhej strane sú zakladané nové parky, ktoré odrážajúproblémy doby spojené s rozvojom miest. v obdobífunkcionalizmu a moderny vznikali parkové dielaz poznania prírodných zákonov, uprednostňovaniaprirodzenosti a vyváženého vzťahu medzi človekoma prírodným prostredím. Estetická forma parku bolapodriadená účelu, funkčnosti a prírodným podmienkamprostredia. V poslednej štvrtine 20. storočianastal odklon od abstraktného modernizmu, umelciobnovili svoj záujem o metaforické témy, architektisa začali zaujímať o nové narábanie s klasickýmipravidlami. Funkcia, ktorá určovala primárnu formu,ustúpila do úzadia a do popredia sa posunula významováforma. Charakteristickým znakom sa staloopustenie tradičných pravidiel a usporiadania a ichnáhrada novými formálnymi črtami inšpirovanýminajmä výtvarným umením. Súčasťou formy sa staloprekrývanie rôznych systémov s použitím rôznychzámerne rušivých prvkov. Pre tvorbu postmodernýchparkových priestorov je príznačný kontextuálny prístupa viacvýznamovosť vnútorného obsahu. Vnútornýobsah priestoru je na jednej strane čitateľný prevšetkých prostredníctvom viditeľných primárnychznakov, na druhej strane obsahuje historický, literárnyalebo vedecký odkaz len pre zasvätených. Príkladomje tvorba Charlesa Jencksa, ktorý sa inšpirovalpredlohami prírody od meteorologických efektov poteóriu chaosu. Jeho parková Záhrada kozmickej špekulácieGarden of Cosmic Speculation (1939) 25 poskytujepozorovateľovi mnoho impulzov na zamysleniesa o úlohe a postavení človeka v systéme príroda.Záhrada je súborom území, ktoré boli tvarované naoslavu toho, čo vieme o prírodných formách a prírodnýchsilách. Jej zmyslom je podnietiť dialóg prírody,človeka a univerza.Na konci šesťdesiatych rokov Ian McHarg 27 rozvinulmyšlienku krajinnej tvorby ako fungujúcehoekosystému. Pod vplyvom ekologického hnutia, ktorév tomto období vzniklo ako protest proti ničeniuprírodných zdrojov, sa dôležitou témou stala ochranaživotného prostredia a opäť sa proklamoval návratk prírode. Na druhej strane mnohí autori uprednostniliumenie v novej postabstraktnej podobe. Podvplyvom Land artu vzniká množstvo inovatívnych návrhov,ktorých obsahom je snaha o riešenie symbiózyumeleckých artefaktov a krajinných prvkov. Výsledkomtohto snaženia sa stala aplikácia princípov Landartu jednak v záhradných areáloch, ako je napríklad„sculptural garden“ Little Sparta (založená v roku1966 –? ) 28 od I. H. Finlaya (1925 – 2006), aj v otvorenýchkrajinných priestoroch, ako je Axe Majeur(1980 – 2009) 29 od Daniho Karavana (1930). Tietošpecifické príklady síce nie sú priestormi mestskýchparkov, ale vďaka nim a podobným dielam dávajúnové impulzy aj pre tvorbu parkov.Prvý verejný park realizovaný v duchu ideí postmodernyje Parc de la Villette (1982 – 1998) 30 v Paríži.Bol navrhnutý ako súčasť plánu na obnovu mesta namieste bývalého trhu s mäsom a bitúnkom. Zo súťaževyšiel víťazne návrh architekta Bernarda Tschumiho(1944), ktorý za podpory filozofa Jacquesa Derriduvytvoril novú koncepciu parku, ktorá čerpala z dekonštruktivistickejfilozofie. Forma parku predchádzalafunkciu, čo bol antimodernistický obrat oproti tradičnémuspôsobu navrhovania. Priestorová koncepciazaložená na navrstvení troch systémov – bodovlínií a plôch predstavuje organizáciu nového typupriestoru, v ktorej je zohľadnená pluralita názorovna spôsob trávenia voľného času rôznorodého mestskéhoobyvateľstva. Princíp vrstvenia dovoľuje, abyna jednej strane atrakcie a zaujímavosti zodpovedalitypu verejnosti, na druhej strane umožňuje miešaniea prenikanie rôznych funkcií a tým rôznych vekovýchkategórií návštevníkov.Systém bodov tvoria priestorové konštrukcieumiestnené na ploche parku v štvorcovom rastri.Predstavujú malé dekonštruktivistické objekty, ktorésú spojené s programovou neurčitosťou, čo umožňujepodľa potreby vytvárať zmeny v ich využití. SystémFlamengo ParkZdroj: www.mraggett.co.uk/rbm/Flamengo/index.htmlDetail návrhu Roberto Burle Marxa, Safra Bank, Saõ PauloZdroj: www.tumbir.com/tagged/roberto-burle-marxALFA 4 ¦ 2012 45

VÝSKUM NAVRHOVANIAPark La Villette Foto: Eva Putrová46 ALFA 4 ¦ 2012línií je systémom pohybu návštevníkov. Tvoria hopriame línie – pergola, galéria a aleje stromov – ktorédefinujú tvary trávnikov (kruh, trojuholník) a krivka– sínusoida, ktorá spája tematické záhrady. Systémplôch – je systémom aktivít a povrchov. Povrchyvšeobecné pre pohyb návštevníkov a automobilov,povrchy zvláštne pre aktivity návštevníkov. Realizáciatohto parku bola pozoruhodná aj v tom, že tubol daný priestor viacerým projektantom a firmámv realizácii rôznych tematických záhrad a zvláštnych„Folies“.Prestížne projekty Paríža, ku ktorým patria aj tzv.zelené projekty, iniciujú už tradične predstaviteliaštátu. Tak park La Villette bol vybudovaný pod záštitouF. Mitterranda, park André-Citröen a Bercy podzáštitou J. Chiraca. Všetky tri parky vznikli pri prestavbeparížskych štvrtí, v ktorých tvorili podstatnúčasť staré priemyselné a skladové objekty.Na konci 20. storočia sa mnohí autori vracajúk téme moderny, avšak v inej podobe. Vznikajú diela,ktoré mnohí začínajú označovať pojmom nová moderna,napríklad Village of Yorkville Park v Toronte, MonteLaar Central Park vo Viedni od Marthy SchwartzPartners, Chiswick Park v Londýne od Adriaana GeuzeWEST 8, Parc des Cormailles od Agence Ter a ďalšie.Pre tieto parky je príznačná snaha udržať rovnováhumedzi environmentálnou a estetickou tvorbou.Súčasná tvorba parkovSúčasná záhradná a krajinná tvorba je pluralistická,ťažiaca z veľkej diverzifikácie zdrojov a disciplín.Súčasné parky sa vyznačujú vysokou tvorivou invenciou,veľkorysou koncepciou a vlastnou vnútornoufilozofiou. Nové parky v zahraničí vznikajú najmäv súvislosti s prestavbou a revitalizáciou častí miesta zakladajú sa:– na zaniknutých dopravných plochách: zaniknutýchletiskách, na zastaraných vojenských základniach,zaniknutých železničných prekladiskách – na odstavnýchnádražiach (Adlershof park, park Südgelände,Gleisdreieck….)– na nábrežiach, v starých prístavoch– na miestach po zaniknutej priemyselnej výrobe(Bercy, Duisburg Nord…)– na strechách (viacpodlažná garáž Hector Malot, železničnástanica Gare Montparnas)Parc de Bercy (1992 – 1997) 31 v Paríži je menej monumentálnya viac „záhradný“. Bol vytvorený na miestevínnych skladov. Na začiatku 19. storočia bolo Bercyjedným z hlavných trhov vína a liehovín. Zostalipo ňom sklady, pivnice a koľajnice, po ktorých saod Seiny prevážali sudy s vínom. Autorský tím architektov(B. Huet, M. Ferrand, J. P. Feugas, B. LeRoy) a krajinných architektov (I. Le Caisne, Ph. Raguin)považovali tento park za príspevok k mestskejarcheológii, ktorého podstatou malo byť pragmatickésprostredkovanie medzi pamäťou a modernosťou.Park má geometrickú osnovu, ktorá sa javila ako najlogickejšiavzhľadom na podmienky (lineárny tvar,ortogonálna sieť ulíc, zachovanie asi 200 vzrastlýchstromov). Forma „mriežky“ je definovaná trasovanímdláždených chodníkov a zjednocuje celé územieparku. Umožnila elegantným spôsobom vyrovnať sas požiadavkou zachovania stromov. Je prekrytá ďalšoutematickou úrovňou, s tromi rôznymi časťami:Grande Priairie Veľká lúka s vodnou kaskádou, JardinTematique Tématické záhrady (rozárium, vinice,bylinková záhrada…), Jardin Romantique Romantickázáhrada s vodnou plochou a modeláciou terénu.Všetky tri priestory ponúkajú možnosti na realizáciuiných aktivít. Na pripomenutie si minulosti miestaboli do obsahu parku začlenené ovocný sad, vinicaaj jedna z pôvodných pivníc, ako aj fragmenty staréhodláždenia a koľajníc. Forma parku je založenána geometrickej osnove komunikácií a vytvára zaujímavýkontrast k starým, voľne rastúcim stromom.Španielsko je ďalším zdrojom tvorby inovatívnychnávrhov zelených plôch. Inšpiračným zdrojom budovaniaverejných priestorov vrátane mestských parkovsa pre mnohé európske mestá stala Barcelona, ktorádlhodobo presadzuje politiku budovania verejnýchpriestorov s vysokou kvalitou pre ľudí a pre chodcov.Priestory mimo historického centra a na okrajimesta, ktorým chýbalo vymedzenie a identita, dostalizelenú pre ich nekonvenčné stvárnenie. K takýmtoúzemiam patrilo aj industriálne územie na juhovýchodemesta, na konci známej osi Avenue Diagonal.Nová urbanistická štruktúra s výrazným kultúrnympotenciálom bola v roku 2004 dejiskom Svetovéhofóra kultúr a Svetového festivalu umenia, čo zrejmeovplyvnilo aj netradičné úpravy verejných parkovýchpriestorov. V tomto priestore sa nachádzajú dva zaujímavéparky, Park Diagonal Mar (2002) a SoutheastCoastal Park (2003), ktoré sa vyznačujú výraznýmvýtvarným nábojom.V centre novej štruktúry na pôvodnom industriálnomúzemí získal priestor tretí najväčší park v Barcelone– Diagonal Mar Park. Architekt Enrico Mirallesnavrhol park ako otvorený priestor, bránu medzimestom a morom. Ústredný motív tvorí vodný prvokv tvare symbolického stromu. Znázorňuje rôzne cesty,ktorými ľudia kráčajú životom. Priestorová konštrukciaz oceľových rúrok pripomínajúca vlniacu sapergolu spája vodné plochy, herné plochy, chodníkya odpočívadlá. Pergola vystupujúca z vody je súčasnefontánou, ktorá osviežuje priestor jemnou vodnou

Mestský park – od vzniku po súčasnosťhmlou. V priestoroch bez stromov drží obrovské kvetináče,ktoré dominujú nad vegetáciou. Tak ako tobýva vo väčšine parkov Barcelony aj tu je pomerneveľký priestor ponechaný pre hry detí a šport prestaršiu mládež. Forma parku je kombináciou geometrickýcha prírodných tvarov, so silným výtvarným nábojom,čo sa prejavuje tak v kompozícii celku, akoaj v tvarovom a materiálovom riešení detailov. Parkpredstavuje priestor s veľkou scénickou rekreačnoua spoločenskou hodnotou.Southeast Coastal Park je situovaný na nábreží, napôvodnom mieste skládky odpadkov. Záhradná architektkaTeresa Galí-Izard prisúdila tomuto parkuzvláštnu dynamickú formu zvlneného reliéfu. Formaparku bola inšpirovaná geometriou pobrežných pieskovýchdún, ktoré vedia odporovať morskému vetrua súčasne chránia flóru a faunu. Je alternatívougeometrie, ktorá sa snaží reprodukovať malebnosťa farebnosť prírody. Celý park je členený umelými vlnami,ich prúdenie a vlnenie má znázorňovať morsképobrežie. Vlny boli vytvorené na základe analýztvaru, výšky, akustiky a výhľadov vzhľadom na usporiadaniepódií a sedadiel amfiteátrov. Táto umelá topografiapotom predurčila zóny na rôzne druhy aktivít.Ponúka priestory na rôzne podujatia a aktivity,ochranu pred prevládajúcim vetrom a prostredie prevegetáciu. Svahy dún boli zo strany mora pokrytédvojfarebnou dlažbou, zo strany mesta vysadené vegetáciou.Osnova parku bola založená na analýze rôznychšportov a voľnočasových aktivít, ktoré možnorealizovať v tomto priestore, ako aj na analýze prírodnýchpodmienok tejto exponovanej lokality 32 .Príspevok Švédska do súčasnej tvorby parkov stojína tradíciách naturalisticky zameranej tvorby. Jedenz príkladov súčasnej tvorby predstavuje Anchor park(Ankar park) v novom urbanistickom komplexe v Malmö,ktorý sa postupne vybudoval na území staréhoprístavného areálu. Anchor park, vnútri komplexu,(autori S. L. Andersson, H. Kragh) predstavuje novýtyp parku s tematikou trvalej udržateľnosti. Formaparku je kompozíciou povrchov a biotopov vzájomnepospájaných rozličnými cirkulačnými systémami.Biotopy zahŕňajú štyri rôzne typy krajín – jelšovýmočiar, dubový lesík, vŕbový lesík a bukový lesík,pričom každý podporuje existenciu svojich vlastnýchmikroorganických procesov. Tieto biotopy vytvárajúakési ostrovy na trávnatom povrchu parku, oddelenéako monokultúry a ohraničené pásom z cor-tenovejocele. Sú domovom pre žaby, hmyz a vtáctvo. Najväčšiuplochu zaberajú zvlnené plochy rôznych druhovtráv – sýtozelené, vysoké, lúčne, vlhké, rýchlorastúce,ktoré formujú tvarovo odlišné plochy. Nie sú len jednoduchoupokrývkou povrchu, ale otvárajú možnostiich pôsobenia vyzdvihujúc ich individuálne texturálnevariácie a kvality 33 .Progresívny smer vo vývoji mestského parku prinášaNemecko. Nové inovatívne riešenia sú podporovanétradíciou národných záhradných výstav, ktorév súčasnosti sledujú prístupnosť udržateľnéhorozvoja miest a zahrnutie ekologických požiadaviekdo návrhov. Spravidla ide o územia, ktoré stratili pôvodnúfunkčnú náplň, zanedbané a málo udržiavanéúzemia alebo zdevastované územia. Uplatňujú sarôzne koncepcie, buď s odkazom na minulosť, v ktorýchforma parkov je založená na zachovaní prvkovalebo znakov, ktoré pripomínajú históriu miesta, akoje napríklad Moabit park dejín v Berlíne, Riem parkv Mníchove alebo Gleisdreick Park v Berlíne, alebokoncepcie zamerané na postupné zmeny prostredníctvomsukcesného vývoja rastlín. Niektoré územia,na ktorých dospel dlhodobý samovoľný vývoj až k relatívnecenným spoločenstvám rastlín, sú pomocoujednoduchých opatrení sprístupnené návštevníkom.Aj ich ďalší manažment je založený na využívaní dynamikyprírodných procesov 34 . Známym príkladomtohto prístupu je Natürpark Südgelende alebo AdlershofPark v Berlíne.Landschaftspark Riem (1998 – 2005, Büro LatitudeNord, Paríž) bol navrhnutý ako súčasť novejmestskej štvrte na východe Mníchova so špecifickoufunkciou veľtrhového areálu a bývania. Park vznikolna mieste po zrušenom letisku. Realizoval sa v rámcipríprav konania záhradnej výstavy BUGA 2005v Mníchove. Autor celkovej koncepcie Gilles Vexlardnavrhol otvorený priestor, ktorý má sprostredkovávaťpocit slobody a potrebu pohybu. Koncepcia parkuje založená na hierarchickom usporiadaní vrstiev –topografie, vegetácie a komunikácií. Dlhé cesty vedenénad aj pod úrovňou terénu neboli navrhnuté podľaideí prírodno-krajinárskeho parku. Rozdiel medziideou anglického parku, ktorý prezentuje návštevníkomvzdialené krajinné prvky počas ich cesty, tentopark dovoľuje ľuďom nadviazať kontakt s ich krajinou,vojsť dovnútra a napokon stať sa jej súčasťou 35 .V parku dominujú lúčne plochy, členené pásmi vegetáciea nepravidelne tvarovanými lesnými plochami.Prevláda diagonálny smer výsadby, ktorý sa opierao historické poznatky smerovania polí a pastvín z obdobiapred vznikom letiska, existujúcu infraštruktúrua hlavný smer prúdenia vetra. Výber druhov drevínvyšiel z prirodzenej vegetácie tejto krajinnej oblasti,čo sa stáva už záväzným kritériom tvorby pri väčšineparkov. V kontakte s obytnou štruktúrou lokalizovanýpás aktivít nadobudol ráz mestského parku, vzdialenejšiačasť má krajinný ráz. Forma parku je charakterizovanálinearitou, veľkým rozsahom, otvorenýmPark Andrè CitröenPark BercyPark Diagonal MarSoutheast Coastal ParkAnchor Park Foto: Eva PutrováALFA 4 ¦ 2012 47

VÝSKUM NAVRHOVANIALandschaftspark Riem Foto: Eva PutrováRiem Park, situáciaZdroj: Catherine Szántó, júl 2006 / epiteszforum.hu/node/5348priestorom, vďaka svojej forme získal tiež názov„park bez hraníc“.Adlershof Park (1998 – 2000, Büro Kiefer) vznikalpostupne na bývalej ploche letiska, ktoré malo veľkývýznam pri vývoji leteckej dopravy. Po jej zrušení plochanebola využívaná, preto tu prirodzeným spôsobomv priebehu niekoľkých rokov vznikol ekologickycenný biotop suchých tráv, ktorý bol zahrnutý doďalšieho plánovania ako prírodná rezervácia. Formatrojuholníkového tvaru parku je založená na priestorovejkoncepcii troch zón: 1. voľný otvorený priestorprírodnej rezervácie – rozmanitá a ohrozená faunaa flóra, udržiavaná pasením oviec, 2. pravidelne kosenélúčne priestory so skupinami vysokej vegetáciena okrajoch – priestory voľných aktivít (piknik, púšťaniešarkanov, modelárskych lietadiel…),3. pásma aktivít po obvode parku rozdelené na „komory“– tematické záhrady (skate areál, športové ihriská,detské ihriská, experimentálna záhrada, košiarpre ovce…). Vhodné ohraničenie chráni biotop predvstupom návštevníkov na plochu a zároveň je súčasťoupohľadu na vytvorenú scenériu.V podobnom duchu, ale oveľa intímnejší priestorpredstavuje Natürpark Südgelände (2000, AGOekoCon/Planland, Berlin). Umožňuje ponoriť sauprostred mesta do zdanlivo opustenej divočiny.Südgelände bolo v nedávnej minulosti súčasťou radiacehonádražia Tempelhof. Posledný vlak ním prešielroku 1952. Odvtedy sa tu mohla nerušene vyvíjaťpestrá skladba fauny a flóry. Od roku 1999 má totoúzemie štatút ochrany. Záujmové spoločenstvo združenína ochranu prírody, občianskych iniciatív, vedcovuchránilo vnútromestský železničný úhor predplánovaným klčovaním pre novú nákladnú stanicu.Založenie krajinného parku bolo konfrontované s náročnouúlohou, skĺbiť nároky na ochranu s požiadavkamiužívateľov. Hlavná pozornosť spočíva v udržanímimoriadneho, svojského rázu lokality, v prienikutechniky a prírody. Návrh je postavený na integráciiexistujúcich štruktúr a koexistencii rozličných štádiísukcesie. Preberá jestvujúcu priestorovú štruktúruotvorených čistín, lesných štruktúr a hustých porastov,pričom zásahy sú vedené len minimálne preorientáciu v priestore. Rámcový obraz parku a rovnakopožiadavky ochrany územia vyžadujú pravidelnékosenie a presvetľovanie drevnatých porastov. Spontánnemuvývoju sú ponechané husté lesnaté porasty.Základná schéma ciest sa riadi polohou starých koľajíska doplňuje priečne spojenia. Skupina výtvarníkovOdious navrhla lávky z oceľových roštov, ktoré s citlivýmodstupom spájajú priestory a súčasne držia návštevníkav odstupe 36 .Park Moabit (2007) alebo „park dejín“ nie je tradičnýhistorický park, ale historické miesto bývaléhoväzenia Moabit, ktoré získalo nový význam ako verejnýa voľne prístupný park. Krajinný architekt UdoDagenbach bol postavený pred veľmi špecifickú úlohuzachrániť históriu miesta, zveriť tomuto miestudôstojnosť a význam, ktoré sú po takej dlhej históriiprimerané a súčasne riešiť oddychové plochy preobyvateľov z blízkeho okolia. V parku sa nachádzaveľa symbolov, ktoré majú pripomínať minulosť tohtomiesta. Použité symboly sprostredkúvajú skúsenostiz väzenia – uzavretosť od spoločnosti a mestav podobe vysokého zrekonštruovaného múra obkolesujúcehopark, predimenzované tyče mreží, kvadratickáskulptúra z betónových kvádrov na mieste popráv,replika väzenskej cely v skutočnej veľkosti, dotrávnika vložené stopy po zmiznutých väzenských objektoch.Forma parku je tak založená na symboloch,ktoré nepôsobia pochmúrnym dojmom, ale vyžadujúurčitú dávku fantázie predstaviť si minulosť. Vďakatomu sa park stáva tichým meditačným priestorom,v ktorom sa nachádzajú trochu zredukované oddychovémiesta pre obyvateľov z blízkeho okolia, ale ajmiesta pre hry detí.ZáverVychádzajúc z poznania vývoja záhradnej a krajinnejarchitektúry sa možno stotožniť s nasledujúcimvyjadrením. Prvotné názory na záhradnú a krajinnútvorbu formoval vzťah záhrady k budove, neskôrvzťah zelených plôch k sídlu, k uzavretému mestua napokon otvorenie sa sídla do krajiny. Druhú názorovúplatformu vytváral vzťah k formovaniu kompozíciepriestoru od jednoduchej geometrie cez pravidelnúkompozíciu a ornament k napodobňovaniuprírody, jej idealizáciu a štylizáciu. Tretiu názorovúplatformu vytváral rozsah disponibilného priestoru,od ktorého sa odvíjajú východiská tvorby. Vo vzťahuk týmto priestorovým dimenziám sa vyvíjala aj diferenciáciaprístupov k záhradnej a parkovej tvorbe 37 .O určitú typizáciu prístupov sa pokúsili holandskíkrajinári. Za vhodný rámec na odkrývanie alternatívzamerania tvorby určili tri typy (modely) základnýchprístupov, ktoré označili ako tradičný, moderný a postmoderný38 . Tradičná tvorba parkov je koncipovanáako umenie tvoriť nové prostredie. Vychádza z kompozičnýchprincípov záhradného umenia overenýchhistorickým vývojom. Dôraz sa kladie na estetickústránku komponovaného priestoru a obsah je určovanýosobnosťou tvorcu. Moderná tvorba parkov vychádzaz analýz územia zameraných na opis stavua potrieb. Dôraz sa kladie na funkčnosť jednotlivýchplôch, ako aj celého parkového areálu. Prevádzka jejasne štruktúrovaná, lokalizácia prvkov je zvažovanávo vzťahu k rôznym faktorom (oslneniu, hlučnosti).v postmodernej tvorbe parkov sa park chápe akopriestor, v ktorom sa zohľadňujú meniace sa potrebyužívateľov. Dôležitú úlohu zohráva ich zapojeniedo plánovania a tvorby, čím sa posilňuje stotožneniesa užívateľov s vytváraným prostredím. Obsah a do48 ALFA 4 ¦ 2012

Mestský park – od vzniku po súčasnosťurčitej miery aj forma sú určované potrebami rôznychužívateľov. Táto diferenciácia je síce založenána určitom zjednodušení problematiky, avšak umožňujepochopiť podstatu postupov.Tvorbu parkov aj v súčasnosti ovplyvňuje vývoj architektúry(nové smery, nové materiály), ako aj silnátradícia záhradného umenia v niektorých krajinách(Francúzsko, Anglicko, Taliansko…), ekologické hnutiaa nové rekultivácie krajiny (Nemecko, Holandsko…).Pod vplyvom ekológie, environmentálnychvied, environmentálneho plánovania sa objavujúnové prístupy a stratégie, ktoré by mali viesť k udržateľnémuhumánnejšiemu rozvoju. Aplikácia týchtoprincípov je do určitej miery závislá aj od veľkostiparku. V parkoch menších rozmerov, to jest v urbanizovanomprostredí, sú ekologické štruktúry nahrádzanéfragmentáciou habitatov, redukciou a zjednodušovaním39 , príklad parku Anchor.Verejný park možno diferencovať z mnohých hľadísk,napríklad z hľadiska polohy, plochy, rázu krajinnéhoprostredia. Vychádzajúc z poznania konkrétnychrealizácií, diverzitu tvorby súčasných parkov odzrkadľujeaj obsah, respektíve program parku, napríklad:– park ako kultúrny a spoločenský priestor (La Villette)– park ako relaxačný a náučný priestor – spojenie oddychus poznávaním (Park André-Citröen, Park Bercy)– park ako prírodná rezervácia – spojenie potriebobyvateľov s ochranou prírody, prístup k tvorbe –ochranársky (Adlershof, Natürpark Südgelände)– park ako vzdelávací priestor (Anchor Park)– park ako spomienka na minulosť – priestor opätovnéhozískavania a interpretácie dávnych príbehovdaného miesta (Park Moabit, LandschaftsparkDuisburg Nord)– park ako scénický a spoločenský priestor – (ParkDiagonal Mar)– park ako priestor aktivít – priestor, v ktorom sú zohľadnenémeniace sa potreby užívateľov park akopriestor pre mestské farmárčenie – priestor parkudáva obyvateľom možnosti získať poznatky o pestovaníúžitkových rastlín atď.Samostatným problémom sú historické parky soslohovými hodnotami. Ich forma by nemala byťovplyvnená módnymi trendmi. Je založená na periodickejobnove, ktorej predchádza dlhá prípravnáetapa analýz pre správnu voľbu metód obnovy slohovýchprvkov.Na základe poznania súčasných realizácií, ich obsahua formy, pri zjednodušení danej problematikya modifikácii uvedeného rozdelenia prístupov na tradičný,moderný a postmoderný, možno na základevonkajších znakov formy rozpoznať nasledujúce základnéprístupy:– architektonický prístup – forma geometrická alebokombinácia geometrickej a prírodno- krajinárskej– naturalistický až ekologický prístup – forma blízkaprírode a forma postindustriálnej krajiny (konverziapostindustrálnej krajiny v park)– ochranársky prístup – forma „divokej“ prírody– prírodno-krajinársky prístup – forma založená natradičných hodnotách prírodno-krajinárskeho parkuNa Slovensku zatiaľ ťažko môžeme hovoriť o rôznychprístupoch k tvorbe parkov. Nové parky sa nezakladajú,historické parky sa postupne a dlhodobo plánujúrekonštruovať (Sad Janka Kráľa v Bratislave, Sad AndrejaKmeťa v Piešťanoch). Väčšina parkových plôchv našich mestách sa však nachádza v neuspokojivomstave. Ich stav a program, ktorý bolo koncipovaný napodmienky minulých období vyžaduje zmeny vzhľadomna potreby a požiadavky súčasných obyvateľov.Podpora zakladania nových parkov je vo vyspelýchkrajinách veľmi vysoká. Obnovený alebo novo založenýpark sa využíva aj ako základný atribút „dobrejadresy“ a identity novo prestavovaných mestskýchčastí. Park je dokončený ako jedna z prvých stavieb,a tak zhodnocuje bytové a kancelárske domy, ktoréokolo neho postupne vyrastajú, napríklad Park DiagonalMar v Barcelone, Thames Barrier Park v Londýne,Oerliker Park v Zürichu Landschaftspark Riemv Mníchove atď 40 . Preto dobre plánované, navrhnutéa dobre udržiavateľné parky sú neoceniteľnou súčasťouobývateľných a pohostinných miest.Adlershof ParkNatürpark SüdgeländePark Moabit Foto: Eva PutrováALFA 4 ¦ 2012 49

VÝSKUM NAVRHOVANIA1ŠUBR, Jaroslav: Století stromu – dlouhé století. In:Čas v živote, zahradě, krajině. Dny zahradní a krajinářskétvorby. Luhačovice, SZKT 2005, s. 13 – 16.2„Najskôr sa na promenáde nechodilo pešo, ale saprechádzalo širokými alejami v kočiaroch. Tým sa voFrancúzsku hovorilo Cours-La-Reine, pretože módne večernéprechádzky v kočiaroch do Paríža údajne priviezla z TalianskaMária de Medici. Už v 17. storočí boli preto zakladanéširoké bulváre lemované stromami. Súčasťou plánov bolipriestorné námestia, na ktorých sa kočiare mali otáčaťa z nich hviezdicovito vychádzali aleje.“ KALUSOK, Michaela:Zahradní architektura. Brno, Computer Press 2004, s. 120.3Záhradný teoretik Ch. C. L. Hirschfeld (1742 – 1792) už nakonci 18. storočia požaduje zriadenie ľudových sadov pre všetkoobyvateľstvo: „Pohyb, pôžitok zo zdravého vzduchu, odpočinokod pracovných záležitostí, družná zábava je poslaním takýchtomiest a tomuto poslaniu musí byť primerané aj ich vybaveniea výsadba. Tieto ľudové sady majú byť pokladané za dôležitúsúčasť potrieb obyvateľov mesta.“ Zdroj: KALUSOK, Michaela:Zahradní architektura. Brno, Computer Press 2004, s. 116.4Obidva parky majú bohatú históriu a ich podobu ovplyvnilistriedajúci sa panovníci. Do podoby krajinárskych parkovich upravil kráľovský architekt John Nash (1752 – 1835).5Park leží na západ od brehu rieky Mersey pri Liverpoole.Výstavba bola financovaná z predaja vytvorených obytnýchpozemkov. Park navrhol hortikulturista, inžinier, politikJoseph Paxton (1803 – 1865), ktorý sa preslávil najmä stavbouKryštálového paláca z veľkej Londýnskej výstavy z roku 1851.Birkenhead park navštívil Frederik Law Olmsted (1822 – 1903),ktorý sa inšpiroval týmto parkom pri návrhu Central parku.Ashville road slúžila ako inšpirácia pre Olmsted-Vauxoveznížené cesty. Podobne Regent’s Park v Londýne bol upravovanýpriamo podľa Birkenhead parku. Zdroj: TATE, Alan: Great CityParks. London, New York, Spon Press 2001, 2004, s. 73.6Zakladateľom bol Carl Theodor v roku 1789, park realizovalFriedrich Ludwig von Sckell (1750 – 1823). Prezentovalvlastný záhradný štýl, ktorý bol úzko orientovaný naanglické krajinárske parky Lancelota Browna.7ŠUBR, Jaroslav: Století stromu – dlouhé století. In:Čas v živote, zahradě, krajině. Dny zahradní a krajinářskétvorby. Luhačovice, SZKT 2005, s. 13 – 16.8Prestavba Paríža bola komplexná modernizácia mestav rokoch 1852 – 1870, ktorú nariadil cisár Napoleon III.a prefekta Georga Eugèna Hausmanna poveril dohľadom nadjej priebehom. Súčasťou bolo rozširovanie ulíc a bulvárov,úpravy fasád, budovanie mestskej zelene, kanalizácie,zásobovanie vodou, budovanie verejných objektov a pamiatok.Stanovené pravidlá a povinnosti pre staviteľov umožnilivytvoriť jednotnú zástavbu s charakteristickými fasádamibudov. Okrem skrášlenia a ozdravenia mesta bola dôležitá ajobrana proti sociálnym revoltám a nepokojom silnejúcehoproletariátu. Z jednej križovatky bulvárov bolo možné ovládaťniekoľkými delami všetky priame triedy. Verejné parky bolirealizované pod vedením Jeana-Charlesa Adolpha Alphanda.9Park Buttes de Chaumont bol založený na mieste ťažbystavebného kameňa, v súčasnom chápaní prvé brownfieldspremenené na anglický park. Park je výsledkom prácetímu vedeného inžinierom Jeanom-Charlesom AdolphomAlphandom: záhradník Jean-Pierre Barillet-Dechamps,architekt Gabriel Davioud, krajinný architekt Éduard-FrancoisAndre. Park bol formovaný pod vplyvom neskoréhoromantizmu. Forma a vybavenie parku boli inšpirovanéexistujúcimi miestnymi podmienkami a technickýmivynálezmi. Charakteristickým znakom parku je reliéf, ktorýumožňuje návštevníkom výhľady na panorámu mesta.10Bois de Boulogne (1852 – 1865), pôvodne to bol dubovýles, ktorý bol využívaný ako kráľovský poľovnícky revír. Zavlády Napoleona III. bol postupne upravený pod vedenímJ. C. A. Alphanda na verejný park v duchu Reptonovhopicturesques. Získal formu anglického parku so serpentínovýmikomunikáciami, otvorenými trávnikmi, jazerami, hrabovými,bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými, brestovými lesmia exotickými sekvojami. Okrem formy je zaujímavý svojímobsahom. Medzi lúkami a lesným porastom sa nachádzajúparkové priestory s rôznymi aktivitami: Jardin d'Acclimation,zábavný park so zoologickou záhradou pre deti a skleníkmi,ktorý bol otvorený v roku 1860; Parc de Bagatelle realizovanýv anglicko-čínskom štýle so zbierkami botanickej záhrady,s neoklasicistickým zámkom Château Bagatelle; La Pre-Catelan,lúka a historická záhrada zámku La Muette, pomenovaná podľakapitána lovu Ľudovíta XIV., Théophila Catelana, jej súčasťouje Shakespearova záhrada s otvoreným divadlom; jazdeckéareály Hippodrom de Longchamp a Hippodrome d'Auteuil…11Vo svojom vývoji mal aj rôzne pomenovania: začiatok18. storočia – polovica 19. storočia nem. Bruck(en)au,Bruck(en)-Au(g)e(r)l – „(medzi)mostový lužný les(ík)“;polovica 19. storočia nem. in der Au – „v lužnomlese“ ;cca 1867 – cca 1921 nem. Aupark – „lužný/nivskýpark“, maď. Ligeti díszkert; cca 1921 – 1932 Petržalskésady; 1932 – 1945 Tyršove sady) zdroj: wikipédia12Frederik Law Olmsted sa stal významným krajinnýmarchitektom na základe pracovných skúseností. Bol farmárom,novinárom, obdivovateľom parkov. Jeho záujem o parkyvýznamným spôsobom ovplyvnili študijné cesty do Francúzska,Anglicka, Škótska a Írska. Jeho najznámejšie práce sú CentralPark a Prospect Park v New Yorku, najstarší koordinovanýsystém verejných parkov a parkových ciest v Buffale a NewYorku, Niagarská rezervácia a mnohé ďalšie. Založil prvú a dnesnajstaršiu Asociáciu záhradných a krajinných architektov (ASLA1899) a je považovaný za zakladateľa tohto odboru v Spojenýchštátoch. Calvin Vaux je anglický architekt, v Central Parkunavrhol 36 mostov, pričom ani jeden nebol rovnaký. Ďalšímispolupracovníkmi zodpovednými za realizáciu parku boli: rakúskyzáhradník Ignaz Anton Pilát, inžinier Georg Waring, architektJacob Wrey Mould, politik Andrew Haswell Green. Princípompráce Olmsteda bola snaha o zlepšenie americkej spoločnosti.Jeho predstavou boli parky, ktoré by neboli len prázdnymi lúkami,ale miestami rekreácie, kultúrneho zážitku, harmónie, ktoré byposkytovali možnosť uniknutia z mesta a z bežného života.13Central Park svojou veľkosťou 3,41 km 2 (4 km x 800 m) patrík najväčším mestským parkom. Tvorcovia vnímali park nielenako prírodný priestor, ktorý má zlepšiť životné prostredie,ale aj ako umelecké dielo komponované tak v celku, akoaj v detaile. Odrazilo sa to v pláne zaoblených chodníkov,otvorených trávnikov, vodných plôch, v rastlinných kulisáchbohatých na tvary, ktoré mali izolovať park od mesta. Parkobsahuje niekoľko jazier, v zime využívané klziská, trávnatéplochy na neformálne športové využitie, detské ihriská,zoologické záhrady, prírodnú rezerváciu, amfiteáter pre letnéfestivaly, Sheep Meadow lúku pôvodne určenú pre pasenieoviec, od roku 1934 priestor pre zhromaždenia, protesty a rôznespoločenské udalosti. Park je oázou pre migrujúce vtáky.14Parkways parkové cesty prepájajúce parky. Predstavovalikrajinnú úpravu, ktorej stredom bola komunikácia.Boli zámerne budované s ohľadom na schopnosť vnímaniapriestorových kvalít okolia. Známy je Bostonský systémparkových ciest navrhnutý Olmstedom v roku 1887.15Knieža Hermann Ludwig Heinrich von Puckler – Hermannvon Puckler – Muskau formuloval princípy tvorby podľa tradíciíanglického krajinárstva, ktoré uplatnil vo svojom sídle Muskau.16Friedrich Ludwig von Sckell bol najvýznamnejšímnemeckým krajinárom, ktorý zhrnul praktické skúsenostiv roku 1818 do diela Príspevky k záhradnému výtvarnémuumeniu. Peter Joseph Lenné je známy svojím „Plánom naskrášlenie okolia Postupimi“, ktorý realizoval len čiastočne.Jeho krajinárske parky v okolí Berlína a Postupimi obopínalimestá ako zelený pás – stali sa impulzom pre plánovanie50 ALFA 4 ¦ 2012

Mestský park – od vzniku po súčasnosťmestskej zelene a starostlivosť o krajinu v Nemecku. Spoluso svojím žiakom Gustavom Meyerom vytvorili záhradnýštýl, ktorý bol zásadný pre 19. storočie v Nemecku a ktorý sanazýva Lenné-Mayerovou školou. Zdroj: KALUSOK, Michaela:Zahradní architektura. Brno, Computer Press 2004, s.125.17Založený v 16. storočí ako poľovnícky revír panovníkomFriedrichom Wilhelmom II., od roku 1695 boli vykonávanéúpravy. v 18. storočí úpravy podľa Georga von WenzeslausKnobelsdorfa, v 19. storočí úpravy podľa Petra JosephaLenného. V roku 1844 otvorená zoo. v 20. storočí úpravyarchitekta Speera. Počas druhej svetovej vojny vyrúbanáväčšina stromov. Po páde berlínskeho múru sa v kontaktes parkom uskutočnila intenzívna stavebná činnosť –vybudovanie vládnych budov, rekonštrukcia Reichstagua rekonštrukcia parku v zmysle úprav Lenného z roku 1940.18Vízia reformy záhrady a ľudového parku sa stala základomvšeobecného ekonomického plánu pre reformu nemeckejspoločnosti. Vyšla z potreby riešiť ekonomickú situáciuv povojnových rokoch. Zakladanie mestských parkov sa stalosúčasťou politického programu. Migge vydal Zelený manifest,v ktorom proklamoval, že návrat k prírode je tajomstvom pre20. storočie, kde krajina bude prostriedkom na záchranu mestaa jeho transformáciu na nové záhradné mesto Stadtland.19Záhradnícke výstavy v Düsseldorfe (1904, 1926) proklamovaliGesundheit, Sociale Fürsorge und Leibesübung – Ge SoLei – zdravie, sociálna starostlivosť a telesná výchova – čosa stalo mottom programovej koncepcie záhradnej tvorby nazačiatku 20. storočia. Zdroj: KALUSOK, Michaela: Zahradníarchitektura. Brno, Computer Press 2004, s. 141.20Z pôvodného plánu záhradného mesta sa zrealizovali lendva domy. Ústredným miestom parku je vyhliadková terasa –otvorené grécke divadlo, obklopené lavicou v tvare morskéhohada. Pod terasou sa nachádza stĺpová hala, pôvodne plánovanáako trhovisko. Táto architektúra je prepojená s hlavným vchodomprostredníctvom veľkého schodiska s bohatou sochárskoua mozaikovou výzdobou. Vchod lemujú dve budovy s nevšednetvarovanými strechami. Ústredný priestor je plný mozaík zúlomkov dlaždíc a kameniny, ktoré vytvárajú pestrofarebnéobklady na múroch a laviciach (technika trecadis). Meandrechodníkov podopreté bizarne tvarovanými stĺpmi preklenujúnerovnosti terénu a sprístupňujú strmý kopec. Na stavbuoporných múrov, stien a stĺpov bol použitý miestny kameňoriginálnym spôsobom, vďaka ktorému stavby splývajú s krajinou.21VREŠTIAK, Richard: Vývoj krajiny v rokoch1900 – 1945. DDP 2002, SPU FZKI Nitra.22Holger Blom pracoval ako vedúci správy parkov v rokoch1938 – 1971. Vymyslel a zrealizoval rozsiahly programobnovy a výstavby verejných priestorov v Štokholme.Naplánoval systém parkov, ktorý sa rozšíril z centra mesta,pozdĺž jazera Mälaren do celej oblasti Štokholmu. Blombol veľkým zástancom detských ihrísk, spolupracovals umelcami, skulptúry sa stali súčasťou parkov aj detskýchihrísk. Blomov dizajn pre Norr Mälastrand a Fredhällpark sastal známym aj mimo Švédska. Parky boli navrhnuté v štýlefunkcionalistickej moderny. Nový štýl bol neskôr označenýako Stockholm School of ParkDesign alebo stockholm style.23Najskôr bol zrealizovaný špeciálny systém odvodneniapozemkov jednak prostredníctvom odvodňovacích rúr, jednakprostredníctvom vysadenej vegetácie, ktorá z čiastočneodvodnených pozemkov odčerpala zostávajúcu vodu.Následne sa zalesnilo územie, potom sa sformovali plochy dorôznych tvarov pre športové aktivity. V centrálnej časti parkubol vybudovaný kopec s lyžiarskymi vlekmi a sánkarskýmia bobovými dráhami. Bola založená okrasná škôlka s produkcioudrevín pre potreby parku, arborétum s exotickými rastlinami,zoopark. Park obsahuje športový komplex s veľkým futbalovýmštadiónom, jazerá a vodný kanál pre realizáciu vodných športov,hipodróm, školu tenisu, hokeja, kriketu a jazdenia, otvorenédivadlo, priestory pre detské hry, camping. Celé územie jeveľmi rozmanité, lesné porasty sa striedajú s otvorenýmilúkami. Zdroj: VREŠTIAK, Richard 2002, s. 100, upravené.24VREŠTIAK, Richard: Vývoj krajiny v rokoch 1900 –1945. DDP 2002, SPU FZKI Nitra, s. 100.25VREŠTIAK, Richard: Vývoj krajiny v rokoch 1900 –1945. DDP 2002, SPU FZKI Nitra, s. 97.26O tejto záhrade bola vydaná samostatná publikácia:JENCKS, Charles: The Garden of Cosmic Speculation.Frances Lincoln Limited, London, october 2003.27Profesor krajinnej tvorby na Pensylvánskej univerzite.V roku 1971 publikoval štúdiu Design with Nature.28Little Sparta v Pentland Hills pri Edinburgu je najväčšieumelecké dielo I. H. Finlaya, ktoré sa vyvíjalo približne 25rokov. Záhrada je vytvorená z umeleckej fúzie poetických,sochárskych a prírodných prvkov na rôzne filozofickéa morálne témy. Obsahuje množstvo odkazov na klasickúliteratúru aj mytológiu. K najznámejším prvkom tejto záhradypatrí konkrétna poézia – vytesané myšlienky a básne dokamenných blokov, ktorým poetický rámec vytvára krajina.29Axe Majeur v Cergy Pontoise na okraji Paríža jenajambicióznejší projekt, ktorý bol tvorený po etapách.Dlhý úzky areál vznikol ako promenáda, ktorá je na spôsobbarokových osí pretiahnutá do diaľky. Os spája najvyšší bodtejto oblasti s najnižším bodom, prebieha cez centrum mestaa spája krajinu s novým okolím mesta. Na dĺžke 3,23 km sanachádza 12 zastavení, bodov – počet, ktorý určuje životnýrytmus ľudí, pre ktorých je os vytvorená. Číslo 12 predstavujedvanásť hodín dňa a noci, dvanásť mesiacov v roku, dvanásťastrologických znamení, dvanásť kmeňov Izraela, dvanásťapoštolov … predstavuje spojenie prírody a kultúry, budovrastúceho mesta a prírodnej vegetácie sa pretvára na fascinujúcukombináciu geometrického minimalizmu a druh biomorfizmua necháva návštevníkov premýšľať o základných predstavách časua priestoru alebo konečnosti a nekonečnosti. Zdroj: Dani Karavan:Retrospektíva, Martin-Grupius-Bau, Berliner Fotogaleri, 2008.30Park má rozlohu 55 ha. Ponúka komplex kultúrnycha zábavných programov vrátane open-air divadiel, reštaurácií,galérií, hudobných a maliarskych dielní, detských ihrísk,prostredníctvom objektov, ktoré samy osebe sú zaujímavouarchitektúrou (múzeum vedy a techniky, rocková koncertnáhala, veľká hala na rôzne výstavy, konzervatórium hudby atď.)Vďaka svojej forme a obsahu získal pomenovanie „mestský park21. storočia“. Sínusoida sprístupňuje 11 tematických záhrad, ktoréponúkajú miesta mnohých objavov a nečakaných stretnutí.31Vznikol ako súčasť prestavby starej štvrte Bercy, ktorejsúčasťou bola aj výstavba známych budov ako ministerstvafinancií, amerického centra, športovej haly Omnisport. Cieľomvýstavby novej štvrte na východe Paríža bolo ukončeniemestského plánovania začatého Haussmannom ešte v minulomstoročí. Park o rozlohe 13 ha poskytuje priestory na relaxobyvateľom novej obytnej štruktúry aj ostatným návštevníkom.Rozkladá sa pozdĺž Seiny a viacprúdovej komunikácie, odktorej je chránený zemným valom. Park je obľúbeným miestomstretávania sa obyvateľov pre svoje komorné prostredie aj dobrúprístupnosť. Prispela k tomu aj lávka pre peších (2001), ktoráprepája park s Národnou knižnicou na ľavom brehu rieky Seiny.32REED, Peter: Groundswell, constructing thecontemporary landscape. The Museum of Modern Art.Birkhäuser, New York 2005, s. 102 – 109, upravené.33MOSTAEDI, Arian: Landscape Design Todey. Publishers: CarlesBroto & Josep Maria Minguet, Barcelona, s. 150, upravené.34PEJCHAL, Miloš: Rostliny a čas v zahradní a krajinářskéarchitektuře. In: Čas v životě, zahradě, krajině. Dny zahradnía krajinářské tvorby. Luhačovice, SZKT 2005, s. 20.35THOMPSON, Ian H.: European landscape architecture: bestpractice in detailing. Routledge 2007, s. 83 – 106, upravené.36UHRING, Nicole: Berlin. Ein begleiter zuneuer Landschaftsarchitektur. Verlag GeorgD.W.Calwey 2005, s. 12 – 15, upravené.37SUPUKA, Ján – SCHLAMPOVÁ, Tatiana – JANČURA,Peter: Krajinárska tvorba. TU Zvolen 1999, s. 46.38Vychádzajúc zo zdroja definovanie troch prístupovautorka upravila. Zdroj: MÍCHAL, Igor: Tři typyholandské krajinářské architektury. In: Územníplánovaní a urbanizmus, ročník XVIII/1991.39Nina-Marie Lister diferencuje medzi stratégiami,ktorých výsledky sa zameriavajú na symbolickú aleboedukačnú stránku a na tie, ktoré uľahčujú objavovaniesamostatne sa organizujúcich a pružných ekologickýchsystémov. Zdroj: LISTER, Nina-Marie: Sustainable LargeParks: Ecological design or designer ecology? s. 35 – 54. In:CZERNIAK, Julia and HARGREAVES, George: Large Parks.Princenton Architectural Press, 2007, New York, 256 s.40PEJCHAL, Miloš: Rostliny a čas v zahradní a krajinářskéarchitektuře. In: Čas v životě, zahradě, krajině. Dny zahradnía krajinářské tvorby. Luhačovice, SZKT 2005, s. 20.ALFA 4 ¦ 2012 51

RECENZIAHľadanie zmyslu architektúryMagdaléna KvasnicováV marci 2012 sa na pulty českých a slovenskýchkníhkupectiev dostala knihaamerického filozofa a teoretika architektúrynemeckého pôvodu KarstenaHarriesa (1937), ocenená v roku 1998Americkým architektonickým inštitútomv kategórii architektonická teóriaa kritika. v teórii architektúry na prelome20. a 21. storočia je už dnes považovanáza klasiku. Kniha predstavujefenomenologickú líniu uvažovaniao architektúre ako nástroji porozumeniasvetu, slovenskému čitateľovi sprostredkovanúčeskými prekladmi MartinaHeideggera, Georga Gadammera,Christiana Norberg-Schulza; DaliboraVeselého; Petra Kratochvíla, respektívepôvodnými teoretickými prácamičeských filozofov Jana Patočku, ZdeňkaNeubauera, historikov umenia VáclavaRichtera Mojmíra Horynu, teoretikovarchitektúry Petra Rezka.Kniha Etická funkce architektury,inšpirovaná Heideggerovou a Gadamerovoufilozofiou nepojednáva o architektúre,ako by sme si to na prvýpohľad predstavovali. Nečakajte moralizovanieokolo štýlovej voľby architektonickéhojazyka, pravdivého výrazuarchitektúry, vyjadrenia konštrukciea materiálu či vzťahu klient – architekta podobne. Pojem etickej funkcie, ktorúHarries používa, má bližšie k gréckemu„éthos“ ako k súčasnému chápaniuetiky. Étosu ako spoločne zdieľanémusúboru eticko-morálnych noriem,cieľov a hodnôt ľudského spoločenstva.Hoci podľa Harriesa „architekturauž nějakou dobu neví, jakou cestouse dát“ (s. 11), je presvedčený, že úlohouarchitektúry je pomáhať človekovinájsť svoje miesto a svoju cestu v súčasnom,hodnotovo atomizovanoma dezorientovanom svete.V prvej kapitole Ozdobený přístřešek(s. 24 – 90) sa Harries kriticky vyrovnávas estetickým prístupom k architektúrea skúma niektoré dôsledky tejtokritiky pre architektúru. Istá skepsaa neistota, ktorú pociťoval voči modernémuumeniu ho primäla preskúmaťniektoré jeho ústredné predpoklady.V knihe Smysl moderního umění(Brno, Host 2010) chcel spochybniťestetický postoj, ktorý už dlho vládnenad vývojom umenia. „Architekturamně zajímala právě proto, že z hlediskaestetického postoje se jednáo umění bytostně nečisté, potŕísněnétím, že musí zaujmout místo ve světěřízeném jinými záujmy a ohledy, čímždaný postoj spochybňuje a vyžaduje siodlišný přístup – nejenom k architektuře,ale nakonec k veškerému umění.“(s. 9) Odmieta pristupovať k architektúrelen ako k estetickému objektu, čojej umožňuje byť umeleckým dieloma tak sa odlíšiť od stavby (polemikas N. Pevsnerom). Pokiaľ bude v teóriiarchitektúry vládnuť estetický prístup,bude táto teória chápať architektonickédielo predovšetkým v zhode s Kantomako funkčnú stavbu s doplnenouestetickou zložkou. Preto sa Harrieszameral najmä na problém dekorácies spojil ho s pozoruhodnou interpretáciouikonického Loosovho manifestuOrnament a zločin (1910).V druhej kapitole Reprezentace a reprezentace(s. 91 – 142) sa venuje problémuarchitektonického jazyka, ktorýsa vynoril v kritike architektúry akoreakcia na jazykovú krízu modernej architektúry.Jazykový prístup k architektúrestavia na predpoklade, že medziarchitektúrou a jazykom existuje skutočnáanalógia. (s. 94)V tretej kapitole Prostor, čas a přebývání(s. 143 – 277) vychádzajúc zmyšlienok Martina Heideggera skúmavzťah stavania k podstate a nárokomprebývania: „… z bydlení se stávájeden základní rys bytí člověkem,primárně chápaného nikoli jako vrženostdo ničím neomezeného prostoru,nýbrž jako zabydlenost ve svétě,v nemž jsme doma“. (s. 162) PodľaHarriesa sa teória architektúry nemôžeobísť bez snov a príbehov o ideálnejarchitektúre. Takýto sen u Heideggerapredstavuje hospodársky statok v Schwarzwaldereprezentujúci relikt životaešte nepoznačeného technikou (Bauenwohnen denken, 1951). Okrem Heideggeračerpá Harries poučenie z neviditeľnéhodomu Gastona Bachelarda,ktorý predviedol topoanalýzu snovéhoideálneho domu v Poetike priestoru(1957, slov. 1990). Na príklade obochHarries vyvodzuje primárne prirodzenépotreby človeka, ktoré môže naplniťarchitektúra. „Pokud lze architekturuchápat jako výstavbu hranic v prostoru,pak je tento prostor nutné chápatjako prostor běžného života, prostor,který nese určité významy a promlouvák nám dlouho předtím, než se architektpustí do práce. Architekt samozřejměmůže stavět způsobem, který na tytovýznamy nedbá anebo je dokonce vědoměpopírá. Ale může jim také býtotevřený, a tak je odhalovat.“ (s. 187)Harries skúma sémantiku prirodzenéhojazyka v priestore, pričom si je vedomý,že jazykom priestoru nevyhnutneprestupuje i jazyk dejín a krajiny.Sústredenú pozornosť venuje „prirodzenýmsymbolom, uloženým hlbokov ľudskej psychike a nevyžadujúcimautoritu konvencií či vysvetľujúcichtextov. (Vybíral, s. 423)V súčasnej diskurzívnej postmodernejatmosfére je pre Harriesovouvažovanie príznačná snaha vyslovenénázory preverovať a objektivizovaťautoritou rozumu, prirodzenostiči minulosti. Uvedomuje si však, že„… pokud nám má historie poskytnoutautoritativní vedení, musíme ji vnímatnikoli jako rezervoár tu zajímavějších,tu méňě zajímavých motivů, kterémůžemem jednoduše vybírat neboje zahazovat, jak se nám zachce, alejako tradici, která určuje místo a nášosud, v níž jsme zasazeni a ke které patříme“.(s. 217)V štvrtej kapitole Architektura a společenství(s. 278 – 368) tematizuje etickúfunkciu architektúry cez vzťah architektúrya spoločnosti a všíma si najmäpolitickú dimenziu tohto vzťahu.Zaujímavá je podkapitola Sny o utopii,v ktorej odhaľuje skryté ideovéspojitosti utopického krídla modernejarchitektúry s totalitarizmom.Architektúru ako odpoveď na túžbupo novom náboženstve odhaľujetak u protagonistov moderny (WalterGropius), ako aj protagonistov52 ALFA 4 ¦ 2012

Hľadanie zmyslu architektúrynacionálno-socialistickej utópie (AlbertSpeer). Keď Gropius vyhlasujegotickú architektúru za predchodcuvlastnej utopickej architektúry, pričítatým aj modernej architektúre náboženskývýznam „V situaci nevíry se seno obrodě architektury víry stáva snemo uměleckém stmelení života,“ píšeHarries, avšak „… riziko, jemuž čelívšechny snahy proměnit vybudovanéprostředí v celistvé umělecké dílo,v gesamtkunstwerk, tkví v tom, že se tuarchitekt stává svého druhu diktátorem,který projektem architektonickéhoprostředí podrobuje druhé lidi svévizi, jak mají správně žít. V požadavkuzavršené stavby jsou nutně skryty totalitnítendence.“ (s. 348)V závere: Moderní situace a budoucnostarchitektury (s. 369 – 386) si Harriesuvedomuje, že „… dnes se samotnámyšlenka architektury jako výrazu‚nejhlubších zájmu člověka a nejobsáhlejšíchpravd ducha‘ jeví jako cosi, co neladís duchem doby, a u myšlenky, že architekturamá svou etickou funkci, to jestejné. Se způsobem, jak dnes uvažujemeo umění a architektuře, podle všeholépe ladí některá verze estetického postoje,podle něhož – jak to činí Pevsnera Venturi – bychom měli architektonickádíla chápat jako ozdobné přístřeškyv nejširším smyslu slova“. (s. 373) Navzdorytomu, že hovoriť o hlbšom chápaníarchitektúry z pozície étosu môžepôsobiť dnes ako anachronizmus, Harrriessa odvažuje na túto cestu. Problematikuprebývania a bývania považujepredovšetkým za etickú, nie architektonickú.V súčasnej dobe individualizmusa Harries dovoláva nevyhnutnostispoločne zdieľaného étosu: „… pokudchceme vést smysluplný život a přebývatv uvedeném silném smyslu, musímese považovat za části širšího a trvaléhospolečenství, jehož existence zasezávisí na jistých sdílených hodnotách.(s. 381) Dnes je zapotřebí něčeho odlišného,totiž architektury, která nerezignujena svou etickou funkci, ačkoli ví, žepostrádá autoritu a nemůže ani nesmíposkytovat víc než vratká tušení ideálníhopříbytku“. (s. 383)„Čím tedy může filozofie přispětk architektuře a k architektonickémuvzdělávání,?“ pýta sa Karsten Harriesv úvode svoje knihy. A hneď odpovedá:„V určitém smyslu tu může poskytnoutjen velmi málo: nestanoví žádnýsměr, dá jen několik poukazů a předevšímsi bude klást otázky – zpochybnípředpoklady našeho postoje k architektuře,předpoklady často přijímanéjako samozřejmost, a takto před námiotevře nové možnosti. Zpochybněnímmap, na které architekti a teoretikovéarchitektury dlouho spoléhali a kteréjsou pramenem přetrvávajícich zmatků,však filozofie může přispět k nutněváhavému zakreslení nových map.“(s. 23) Kniha autorovu skromnú ambíciuvrchovato naplnila. Je dielom, ktorépomáha architektovi sa v súčasnomchaose hodnotovo zakotviť a orientovať.Navyše – svojím etickým pohľadomna architektúru posilňuje jehovedomie spoluzodpovednosti za stavsúčasného, respektíve budúceho sveta.Vrele odporúčam prečítať.Karsten Harries: Etická funkce architektury.6. svazek edice Texty o architektuře. Praha,Arbor vitae 2011. 440 s., preklad MartinPokorný; ISBN 978-80-87164-97-6a ISBN 978-80-868663-95-5 (VŠUP)Anglické vydanie The Ethical Function ofArchitecture, Cambridge (Mass.) – London 1998.ALFA 4 ¦ 2012 53

ŠTUDENTSKÉ REFLEXIECharakteristické trendysúčasného urbanizmu „osud”Igor HianikMestská oblasť a centrálna mestská oblasť zmeniasvoju tvár v najbližšom období možno až drastickýmspôsobom. Môžeme ešte stále považovať človeka zapravdivú mierku mestského priestoru a jeho neoddeliteľnúsúčasť? Keby som mal rozdeliť formovaniemesta, verejných priestorov do dvoch línií, mohol bysom to podľa mňa spraviť úplne jednoducho, a to:a) americká a b) talianska línia. Týmito dvoma smermisa dajú úplne lapidárne vyjadriť aj dva rozdielnespôsoby života ľudí, čo priamoúmerne ovplyvňujerozvoj miest, ich charakter a spôsob urbanizácie čipridelenia hodnôt k hierarchii jednotlivých priestorova funkcií. Kam smerujeme my, Slovensko?Nebudem opisovať americký alebo taliansky spôsobživota, určite ich každý poznáte. Stačí len povedať, žerozvoj slovenských miest a centier ovplyvňuje, a tedaaj formuje ekonomický marketing, spotrebný a konzumnýživot, veľká a najmä neosobná mierka. Týmtosme si aj odpovedali, a teda vieme, kam sa rútime.Aký je teda charakteristický trend dnešného urbanizmuna Slovensku? Z mestských centier sa stavajúbiznis centrá, z voľných zelených plôch sa stávajúparkoviská alebo garážové domy, industriálnea technické dedičstvá sa nám rúcajú šmahom ruky,v mestách zostávajú už len čierne diery a po dávnychdobách veľakrát už ani stopa nezostane. Ľudia sa sťahujúdo novovytvorených suburbií na okrajoch mesta.Do takzvaných nových urbanizmov, kde každý mátu svoju uzamknutú uličku a kde je „šťastný”. Mestáa ich centrá zostávajú prázdne, preferujeme individuálnuosobnú dopravu pred mestskou hromadnoudopravou, ulice sú vyprázdnené a keď, tak sú tam lenuponáhľaní otroci tejto doby. To všetko má dosah nanové dimenzovanie ulíc, komunikácií a na dopravnétepny a uzly.Dalo by sa povedať, že sa uzatvárame a odosobňujemeod všetkých pravých verejných priestorova spôsobu života v nich. Teraz sa všetci stretávajúna FB (facebook), alebo vo veľkých nákupných centrách,kde všetko máme pod jednou strechou. Tusme všetci monitorovaní a pod dohľadom kamier,dobrovoľne o sebe rozširujeme všetky súkromné informáciea vôbec nám to neprekáža. Na druhej stranev meste, v uliciach, na námestiach, kde je zrazu tichoa mŕtvolný pocit ničoty, zrazu sa otvára priestor nakriminalitu. Potom to musíme strážiť a riešiť kamerovýmisystémami, ktoré všetkým prekážajú a každémusa naburávajú do súkromia, hoci paradoxom je,že na tých záznamoch len ťažko detailne rozoznátetváre – je to smiešne.Naozaj v evolúcii ľudstva dôjde k tomu, že mestobude len dopravný systém a časom ani to nie? Ževšetok náš čas a život sa odohrá kdesi, len nie v exteriéri,čiže vo verejnom priestore? Všetko už bude54 ALFA 4 ¦ 2012len súkromné? Ulice, námestia, prieluky, pasáže, aleje,parky naozaj natoľko „stvrdnú”, že budú pripomínaťlen deliace priečky medzi obytnými štruktúramia administratívnymi masívmi či biznis monopolmi?Je toto všetko naozaj trend? Nazval by som ho trochulepšie – pretrvávajúci trend. Bohužiaľ, určitý čas eštepretrvá, ale čo mňa osobne teší, je to, že cítim určitéprúdy, ktoré prinesú zmenu.Keďže politicko-ekonomická situácia vždy ovplyvňovalaspoločenskú situáciu, a teda neoddeliteľne ajurbanizmus a architektúru, môžeme sa tešiť na zmenu.Aká bude? To ukáže morálka ľudí. Prečo je tentotrend, ktorý tak tvrdošíjne pretrváva, taký silný?Lebo ho určujú ľudia a skupiny, ktoré majú záujmyúplné v iných sférach, teda konštruuje sa „urbanizmus”diametrálne iný ako ten ideálny (v sociálnomponímaní), a preto ide o uspokojovanie jednotlivcova nie o verejné blaho. O tento status sa možno usilujepár ľudí, ktorým by to prinieslo nespočítateľnézisky. Ale, našťastie, nie všetci sú slepými otrokmitejto doby, a aj keby... Príroda nás usmerní samaa nekompromisne.Osud – alebo matematicky sa opakujúci rad? V čomto je, že v niektorých krajinách neprerazil až tak silnoekonomický marketing a biznismánia natoľko, že byovplyvnila alebo nebodaj až zmenila charakter urbanistickýchštruktúr? Je to v ľuďoch. Práve ľudia dávajúživot mestám. Urbanista môže navrhnúť územný plánalebo regulatívy, a teda aj základnú koncepciu rozvojači transformovania mesta. Ale jedine ľudia dajú tomumestu či miestu tvár a život. Dá sa teda smelo uvažovať,že, bohužiaľ, v súčasnosti a najmä u nás na Slovenskupojem verejný priestor stratil zmysel, náplňa tak aj mesto stráca svoju tvár a vážnosť. Ale určitepríde k náprave, lebo je to normálny prirodzený cyklusživota, že raz sme hore a raz dolu ako na sínusoide.Bohužiaľ – alebo našťastie – urbanizmus a morálkaľudí sú dva aspekty úzko späté, ktoré sa navzájom prekrývajú,doplňujú a ovplyvňujú. Ak absentuje morálkaľudí, dochádza nie vždy k správnemu rozvoju miest.Ak sa mestá rozvíjajú nie sociálnym smerom, zanedbávajúsa verejné priestory. Urbanizmus neučí ľudíspolu komunikovať, ale ich separuje, či už dopravne,alebo po spoločenských vrstvách. Dochádza k agresiia odosobneniu k takýmto miestam a priestorom. Ľuďomje zrazu cudzie riešiť bežné konflikty s úsmevomna tvári, lebo ich mesto im to nedovolí tak často, akoby malo, a preto to nevedia.Mesto je živý organizmus, ktorý sa rozrastá, mení,zahusťuje a v niektorých prípadoch aj zmršťuje. To,čo ho robí živým, je človek. Teda mesto a mestskáštruktúra je veľmi pevne spätá s človekom a jeho návykmi.Preto by sme sa mali snažiť, aby uličky, ulice,promenády, mestské triedy, bulváre, nábrežia,námestíčka, námestia a voľné priestranstvá boli živé,aktívne a pulzujúce. Je to presne ako cievna sústavav našom tele. Tam musí prúdiť život, človek ako molekula,ktorá behá sem a tam a aktívne sa podieľa najeho tvorbe, dotváraní a ovplyvňovaní. Ľudia by samali stretávať, hrať, spoznávať, diskutovať a oslavovaťv mestách a verejných priestoroch, veď kto inýnám dá také krásne priestory plné slobody a voľnosti,keď nie naše mesto? Ľudia sa musia naučiť cítiťlásku k svojmu prostrediu a okoliu. Mali by si ho vedieťceniť a podporovať. Som presvedčený, že pomalyto k tomu aj speje. Toto by sa malo stať trendomv urbanizme. Myslenie ľudí a nie cielené formovaniekrajiny či prostredia podľa nejakej úzkej skupiny„vyvolených”.Esej vznikla vrámci predmetu Trendy modernejarchitektúry a urbanizmu 2011-2012.

Problémy pamiatkovejochrany modernyPavlína ŠujanováHrady, zámky, kaštiele, morové stĺpy, katedrály, kostoly,domy ľudovej architektúry, to všetko prirodzenevnímame ako kultúrne dedičstvo a bohatstvo násvšetkých, ktoré nám zanechala história. Prezentujemesa ním svetu, ale aj sami pred sebou. Čo všaks modernou históriou, modernými pamiatkami, ktorénám doslova zanechali naši otcovia a starí otcovia?Kde sa začína hranica písania histórie a tvorby kultúrnehodedičstva?Pojem pamiatkaPamiatka ako pojem sa bežnému človeku spája s ťažkopádnosťoua obštrukciami. Len čo je niečo vyhlásenéza pamiatku, pre majiteľa alebo užívateľa z tohovyplýva mnoho záväzkov a pridaná kultúrna hodnotaje pre laika príliš nehmatateľnou hodnotou. Niekedypráve absencia kultúrneho povedomia má za následoknenapraviteľné straty.Architektúra modernyProblém pamiatkovej ochrany moderny je ešte zložitejší.Lebo absentuje najčitateľnejšia a najpozorovateľnejšiahodnota – hodnota veku. Pocit bezprostrednostia samozrejmosti týchto objektov navonokdegraduje ich hodnotu. Ľudia prechádzajú okolotýchto objektov a neuvedomujú si ich hodnotu. Prítomnosťtýchto objektov sa berie ako samozrejmosťa pokrokové myšlienky a technológie často ostávajúnepovšimnuté a chátrajú.Špecifický problémom na Slovensku je mylné spájaniesi týchto objektov s obdobím socializmu. Mnohédiela sú neprávom označené za poplatné režimu,a tak považované za nehodnotné. K takýmto stavbámpatrí napríklad hotel Kyjev s obchodným domomPrior, obchodný dom Slimák v Bratislave a pamätníkSlovenského národného povstania v BanskejBystrici. Ďalším z problémov je zamieňanie si stupňanovosti – spustnutosti so stupňom kvality. Takétoobjekty sú príliš „mladé” na to, aby sa dala čítaťhistória z ich vizuálneho pôsobenia. Preto sú jednoduchooznačené za „opotrebované a nemoderné”, bezakejkoľvek hodnoty.Duch dobyVznik mnohých z týchto diel sa spája s negatívnymijavmi, ako napríklad demolácia židovskej štvrte pristavbe Mosta SNP alebo dostavba kontroverznéhopremostenia krídel Vodných kasární, v ktorom v súčasnostisídli Slovenská národná galéria. Hoci modernanám zachovala pozoruhodné dedičstvo, právevďaka tejto kontroverznosti sú tieto objekty mnohokrátzatracované. Treba brať do úvahy obdobie,v ktorom vznikli, pre ktoré boli typické veľké gestá,ktoré si často vyžiadali negatívne obete. Tietoobjekty sú však dokumentom doby a tvoria našu históriu,za ktorou sa skrývajú osudy ľudí a ktorých súčasťousme aj my.Strata pamiatok modernyNegatívny postoj k architektúre tohto obdobia máza následok nešetrné zaobchádzanie, ako aj unáhlenévyhodnotenie ich celkového prínosu spoločnosti.Diela, „ktoré rozhodne stoja za povšimnutie nielensamotným príbehom vzniku, ale v prvom rade ichoriginalitou, končia ich nešťastnou devastáciou podtaktovkou dnešných dní.“ K tomuto prispieva nielennedostatok informovanosti a záujmu verejnosti, aleaj nedostupnosť alternatívnych riešení adaptácie nasúčasné potreby používateľa zo strany odborníkov.Autorské právaAko pre každý autorský návrh aj pre architektonickénávrhy a ich realizácie platia autorské práva, a topočas obdobia šesťdesiatich rokov. Nanešťastie, architektisi toto právo neuplatňujú, či skôr používateliaarchitektúry si tieto práva neuvedomujú. Boloby nemysliteľné, keby si kurátor pre potreby výstavyna Picassov obraz Ženy domaľoval uši. Je však prirodzené,zamurovať si, či vybúrať nový otvor, tzv.„na vlastnú päsť“ bez toho, aby sme sa kohokoľvekpýtali. Pretváranie architektúry je prirodzené, leboide o živý organizmus, ktorý podlieha potrebámdoby. Preto istý stupeň obmeny a práce s objektomje nevyhnutný, malo by však k nemu dochádzať poddohľadom odborníkov, ktorí by mali poskytnúť kompromisnériešenia.Architektúra a človekArchitektúra slúži, participuje na ľudskej každodennosti.Od iných diel tvorivej činnosti sa odlišujepráve svojím špecifickým vzťahom s človekom.Má výsadu aktívnej participácie na ľudskom živote.Prostredie nielen dotvára, ale priamo vytvára priestorya podmienky pre život. Či už ide o chatrč, aleboo hrad, vždy ide o architektúru. Strecha nad hlavouje jednou zo základných potrieb človeka. Pretoje pretváranie architektúry prirodzené. Architektúramusí byť schopná prispôsobiť sa aktuálnym požiadavkám,musí byť schopná dýchať v rytme ľudskéhoživota. Zásahy do architektúry sú však vždy problematickéa o to viac otázne, ak sú tvorené laicky, bezdohľadu odborníka. Keďže pri architektúre modernyvo väčšine prípadov nejde o objekty zaradené do zoznamukultúrnych pamiatok, neexistuje spôsob, akozabezpečiť celistvosť a neporušenosť týchto diel, najmäak ide o malé objekty ako rodinné domy, ktoré sanachádzajú v súkromnom vlastníctve. Takéto objektyčasto ostávajú verejnosťou nepovšimnuté a tak niktonepripomienkuje zásahy do týchto objektov. Toto jeprípad Červenej ulice v Partizánskom, kde robotníckedomy z červenej neomietnutej tehly majú dnes rôzne,poväčšine nevhodné, prístavby rôznych tvarov, farieba materiálov, čím sa nenahraditeľne stráca doterazucelený architektonický aj urbanistický unikátna Slovensku.Pamiatková ochrana modernyDnešnej dobe nestačí len označiť niečo za pamiatku.Treba zvýšiť informovanosť verejnosti, a tak napomôcťvzťahu medzi ľuďmi a pamiatkou. Jednýmz prvých krokov by malo byť vyvrátenie mylného názoru,„čo je nové, je dobré“. To staré mnohokrát ponúkaoveľa viac. Opadaná omietka nevypovedá o kvalitediela a ani dátum vzniku nie je tvorcom hodnoty.Takisto si treba vytvoriť odstup od obdobia ich vznikua objektívne posúdiť ich prínos spoločnosti v podobenových technológií či novátorských myšlienok.„Doma nikto nie je prorokom.“ Aj pre architektúruplatí niečo obdobné. Vlastná doba nedokáže plnedoceniť jej prínosy a taktiež tí, pre ktorých bola určená,nepoznajú jej hodnotu. Preto veľkým myšlienkamtreba nechať čas, aby sa naplno rozvinul ichpotenciál.Esej vznikla v rámci predmetu Trendy modernejarchitektúry a urbanizmu 2011 – 2012.1TARNÓCYOVÁ, Bronislava: Masívne prítomná moderna. DinersClub Magazine 4/2007, s. 3. [online] 04/2007[cit. 2012-01-14]dostupné na internete ALFA 4 ¦ 2012 55

AnotácieobhájenýchdizertačnýchprácDizajn vizuálnych komunikáciív programe rozvoja obceMgr. art. Barbora Kopnická, ArtD.Dizertačná práca sa snaží objasniť úlohu dizajnu vizuálnychkomunikácií v procesoch vedúcich k trvaloudržateľnému rozvoju na území obce. Východiskávýskumu sú stanovené na základe analýzy používaniadizajn manuálu v štruktúre subjektov privátnehoa neziskového sektora a v samosprávnych jednotkáchštátu. Získané vedomosti a informácie sú doplnenédefiníciami vybraných kľúčových pojmov z oblastíprogramu rozvoja a dizajnu vizuálnych komunikácií.Prepojenie týchto poznatkov stanovuje predpokladprogramu rozvoja, ako prostriedku pre spoločenskúa priestorovú integráciu rodín do štruktúry privátnychsubjektov zhotovujúcich produkty alebo poskytujúcichslužby na území obce. Riadenie týchto činnostízhodnocovania majetku sa v koncepcii trvaloudržateľného rozvoja deje prostredníctvom riadeniacyklu produktov, ktorý môže byť vizualizovaný dizajnmanuálom. V práci sa preto uvažuje nad využitím dizajnmanuálu ako kľúčového nástroja pre celoživotnévzdelávanie sa v procesoch pre trvalo udržateľný rozvojúzemia. Táto možnosť sa overuje počas realizáciemodelového postupu zhotovenia dizajn manuálupre malý rodinný podnik pôsobiaci na území obce.Súčasne sa v šiestich doplnkových prípadových štúdiáchskúmajú možnosti používania dizajn manuáluv aktivitách partnerov – samosprávneho kraja, miestnejakčnej skupiny, kultúrnej inštitúcie, vedeckovýskumnéhocentra, neziskovej organizácie a umelca.Súbor zistení je aplikovaný v modelových schémachtvorby dizajn manuálu, integrácie rodiny a súčinnostipartnerov v programe trvalo udržateľného rozvojaobce. Cieľom je upozorniť na prínos, ktorý môžu grafickídizajnéri priniesť do procesov riadenia rozvojaúzemia a podnietiť vytvorenie nových možností spoluprácedizajnérov a miestneho privátneho sektora.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájená vštudijnom programe Dizajn.Produkcia jedinečnosti – Výrazové prostriedkydizajnu, reklamy a médií vlastné jazykusúčasného sochárstvaMgr. art. Katarína Galovič Gáspár, ArtD.Umelecké praktiky súčasného sochárstva, ktorým jevenovaná dizertačná práca sú formálne veľmi rôznorodé,ale ich spoločným znakom je používanie užraz vytvorených foriem, postupov a technológií produkciez oblasti dizajnu, reklamy a médií. Zameriavasa na umelcov, ktorí vytvárajú svoje diela použitímvšetkých foriem vyskytujúcich sa v každodennomprostredí predávaných výrobkov. Sú to tzv. umelcipostprodukcie, pracujúci s objektmi, ktoré už obiehajúna kultúrnom trhu. Narábajú s interpretáciou,reprodukovaním, novým vystavením produktov alebodiel iných umelcov. Práca pojednáva o recykláciiforiem, kultúrnom prisvojovaní, rušení hraníc medziprodukciou a konzumáciou, medzi tvorbou a kopírovaním,medzi ready-made a pôvodným dielom.Rozsah práce je zameraný na proces prisvojovania odjeho prvého konceptualizovaného prejavu premyslenéhov súvislosti s dejinami umenia, generačnýma štýlovým vývinom tohto fenoménu až po jeho súčasnéšírenie v sochárstve.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájená vštudijnom programe Dizajn.56 ALFA 4 ¦ 2012

Anotácie obhájených dizertačných prácUniverzálny dizajn a automobilMgr. art. Martin Baláž, ArtD.V dizertačnej práci Univerzálny dizajn a automobilriešim problematiku univerzálneho dizajnu vo vzťahuk automobilovému dizajnu a mojím cieľom jenájsť priesečník dizajnu, konštrukcie a ergonómieosobného automobilu s princípmi a filozofiou univerzálnehodizajnu. Predstaviť a zhodnotiť osobnýautomobil z pohľadu univerzálneho dizajnu a bezhmotného, finančného a technického obmedzenianačrtnúť vlastnú víziu automobilu navrhnutého s filozofiouuniverzálneho dizajnu. Univerzálny dizajnzabezpečuje integráciu fyzicky, zmyslovo, mentálneči inak limitovaných jednotlivcov do spoločnosti a dokaždodenného normálneho života a vyvinul sa z koncepciebezbariérového navrhovania, ktoré sa zaoberáriešením problémov v oblasti architektúry, urbanizmu,dopravnej štruktúry, ale hovorí aj o bezbariérovomnavrhovaní produktov a informačných systémov.Ide teda o navrhovanie v životnom priestore človeka.Automobil je priestorom pre život, tak ako jeho okolie,no bezbariérové navrhovanie u nás sa ho priamonetýka. A preto je mojím priestorom výskumu a aplikovaniaprincípov univerzálneho dizajnu. Sťaženímpodmienok v prostredí dochádza k zvýhodneniu určitýchskupín populácie a, naopak, k znevýhodneniuiných, teda k ich hendikepu. Previesť kategorizáciutelesného postihnutia je veľmi náročné vzhľadom najeho rôznorodosť a mieru a často možnosť ich vzájomnýchkombinácií. K postupným, pomalým, nezvratným,ale prirodzeným zmenám v živote človekapatrí proces starnutia. Oliver Hervig vo svojej kniheUniversal Design spája univerzálny dizajn skôr so seniormiako s telesne postihnutými. Univerzálny dizajnzvyšuje kvalitu života, a to nielen z pohľadu hendikepovanýchužívateľov, ale všetkých. Budúcnosť jev jednoduchosti a komforte pre všetkých. Univerzálneprodukty, vybavenie, inteligencia a komfort sícecelkom nenahradia potreby užívateľov, ale ich výrazneuľahčia. Automobil je spojením vedeckého, technického,umeleckého a estetického talentu človeka,stimulujúci našu prirodzenú túžbu po kráse a dynamike.Je jedným zo spoločenských priestorov, a tiežmateriálnym a hmatateľným prejavom pohybu akojedného zo základných aspektov života na zemi. Vďakasvojim úžitkovým a symbolickým vlastnostiam jevecou verejného záujmu každodenného života. Je zaňv budúcnosti rovnocenná náhrada? Vo svojej prácisom sa pozrel na možnosti uspokojenia potrieb človekav oblasti univerzálneho dizajnu a automobiluporovnaním ponuky na Slovensku aj v zahraničí. Prihodnotení náročnosti potrieb a ich uspokojenia somsa pridŕžal Maslowovej pyramídy ľudských potrieb,ich hierarchie, ktorú predstavuje. Mojím cieľom jesyntéza týchto zistení s mojou osobnou intuitívnou,umeleckou, predvedeckou úvahou dizajnéra o prienikuuniverzálneho a automobilového dizajnu a výsledokv náznaku vízie vlastného dizajnérskeho návrhupodľa princípov univerzálneho dizajnu, produkt preosobnú dopravu, komfort pre všetkých a zhmotneniekrásy a túžby človeka po dynamike. Automobilv univerzálnom prostredí, univerzálne využiteľnýa univerzálne ovládateľný. Podľa mojej analýzy súčasnéhostavu poznania som sa rozhodol zameraťsa na seniorov, ako skupinu prirodzene limitovanúprocesom starnutia, ktorú aj spomínaný autor OliverHervig vo svojej knihe Universal Design označujeza najväčšiu cieľovú skupinu univerzálneho dizajnu.Univerzálny dizajn zvyšuje kvalitu života. Budúcnosťautomobilu je teda v jeho jednoduchosti a komforte,prístupnosti a zrozumiteľnosti, a preto ho konfrontujemso siedmimi princípmi univerzálneho navrhovania.Automobil správne navrhnutý v duchu univerzálnehodizajnu pomáha užívateľovi integrovať sa dosvojho životného prostredia bez straty privátnej sféry.Dizajn je mostom medzi predmetom a človekom.Poslaním dizajnu je súlad človeka s jeho životnýmprostredím v biosfére a jeho cieľom je uchovať základnúkvalitu života. V mojom dizajnérskom návrhu„Unicrossoveru“ chcem na základe interakcie podľaschémy hmota, energia (pohyb, inteligencia), informáciav autobiosfére naplniť aspoň čiastočne princípyuniverzálneho dizajnu.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájenáv študijnom programe Dizajn.Voľná grafika, grafický dizajn a ich súvislostiIng. Peter Jakab, ArtD.Každý tvorivý proces nám prináša nielen emocionálnuhodnotu, ale aj uspokojenie. Každá tvorivá osobasa s týmto faktom vyrovnáva po svojom. Umeniev celom svojom priereze, či už historickom, alebo vyjadrovacomdokazuje mnohotvárnosť pocitov a osobnostnejreakcie, pretransformovanej do diela najmäs estetickou hodnotou. Tak ako človek vníma transformáciua rozvoj prostredia (priestoru) okolo seba,tak sa aj vyvolané emócie odrážajú v tvorivých procesoch.V skratke môžeme tvrdiť, že samotné umeniereaguje na tieto podnety a spolu s nimi sa rozvíja.Niektoré umelecké smery reagujú flexibilnejšiea niektoré zasa naopak, držia sa tradičných princípov,z ktorých vzišli. Cieľom tejto práce je nazrieťdo problematiky voľnej grafiky, grafického dizajnua ich súvislostí. Hľadanie súvislostí, ich definovaniea reflexia zistenia, založená najmä na empirickompoznaní, má v konečnej podobe za cieľ opäť len vytvoriťdielo. Domnievam sa, že len týmto spôsobommožno najvernejšie poukázať na celý proces tvorbya preukázať súvislosti voľnej grafiky a grafického dizajnu.Ako prienik týchto foriem vyjadrenia sa bolvybraný samotný priestor. Hoci na prvý pohľad jepojednávanie o plošnom prejave v trojdimenzionálnompriestore ako nezmyselné, v priereze práce zistíme,že priestor aj tu zohráva svoju úlohu. V prvommomente ho môžeme považovať za neutrálnu pôdu,kde v skratke smieme pojednávať o týchto dvoch formách(prejavoch) umenia ako o rovnocenných. Prácahľadá súvislosti v celom procese (priestore) tvorby,na ktoré sa v závere snaží reflektovať. Tento cieľ jetransformovaný do všetkých častí práce, aby poskytolkomplexný pohľad na problematiku. Paradoxnek analytickým disciplínam je v tomto prípade cieľomuž samotný proces tvorby, nielen výsledok. Dielo máposkytnúť tvorivú radosť nielen tvorcovi, ale najmäcez osobitý odkaz stimulovať pozorovateľa k interakcii.Myšlienka má široký filozofický záber, čo umožňujevtiahnuť percipienta nielen do deja, ale umožniťmu pomyselný grafický tvorivý priestor. Každá takátointerakcia s dielom je jednoznačným potvrdenímúmyslu a predovšetkým celkového zmyslu tejto práce.Týmto spôsobom chcem poukázať aj na stále sarozvíjajúci proces a smerovanie umenia a dizajnu akonevyčerpateľnú „studňu“ motivácie, kreativity a výtvarnéhoprejavu človeka.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájenáv študijnom programe Dizajn.ALFA 4 ¦ 2012 57

Dizajn v soche, socha v dizajne a dematerializácia– fenomén súčasnosti; od prvého použitiaprincípu ready-made po súčasnosťMgr. art. Roman Hrčka, ArtD.Autori viacerých súčasných odborných publikácií,zaoberajúci sa, či už teóriou, alebo dejinami dizajnua ktorých je na knižnom trhu pomenej nielen u nása u našich českých susedov, ale takpovediac v celejeuroatlantickej časti sveta, v úvodných textoch kritizujúdeficit dostupnej vedeckej literatúry zaoberajúcejsa problematikou priemyselného dizajnu právez teoreticko-metodického hľadiska. Hoci dizajn akotaký musíme chápať v celej jeho širokej škále pôsobnosti,lebo v súčasnosti postihuje všetky stránky nášhoživota, úlohou tejto dizertačnej práce nie je skúmaťvšetky tieto aspekty. Keďže mi však nie je známaexistencia žiadnej odbornej literatúry, ktorá by vedeckyanalyzovala a zhodnocovala korelácie, presahya prieniky medzi dizajnérskou produkciou (dizajnom3D predmetov – výrobkov) a voľnou sochárskou tvorbou(sochárskym artefaktom – objektom a inštaláciou),je mojím cieľom preskúmať a analyzovať tietoich vzájomné pozitívne i negatívne vplyvy. Analýzouviacerých problematík, ako sú forma a funkcia,proces tvorby a sériovej výroby – multiplikát, unikáta duplikát; koncepcia diela a reč produktu, či hľadanímopodstatnenosti remeselných a materiálnychprincípov popri súčasných dematerializačných tendenciáchv tvorbe tak dizajnu, ako aj sochy, je mojímzámerom v časovom rozmedzí od prvého použitiaprincípu ready-made až po súčasnosť, ozrejmiť príčinyvedúce k dôsledkom straty potreby striktne vymedzovaťhranice spomínaných oblastí. Keďže vstup dizajnérskychvýrazových prostriedkov a tvaroslovnýchprvkov cez princíp ready-made rozšíril možnosti výpovedesochárskeho média, je potrebné vykresliť vývojsochárskeho názoru v kontexte dizajnu od prvéhopoužitia tohto Duchampovho princípu po súčasnosť.Väčšinou sú tieto vzájomné väzby medzi dizajnoma sochárstvom len okrajovo spomenuté v rôznych vedeckýchtextoch o teórii umenia či dizajnu a v publikáciáchmapujúcich ich historický vývoj. Médiumsochy je však často ponímané ako jedno z mnohýchmédií integrovaných do konglomerátu vizuálnychumení. Ak chce niekto pomenovať konkrétne súvislostiminimálne dvoch oblastí ľudskej činnosti, musípredovšetkým vedieť pomenovať aj odlišnosti. Akýje vlastne rozdiel medzi sochárstvom a dizajnom 3Dproduktov, aj keď obidva odbory historici umeniačasto zaraďujú do „rodiny“ výtvarných umení?Onen sporný prvok funkčnosti stavia medzi sochárstvoa architektúru aj moderný britský sochárHenry Moore. Ak teda hodnotíme vzťahy medzi dizajnoma sochárstvom cez prizmu modernistov, musímekonštatovať zásadné rozdielnosti. Ak sa všakpozrieme na daný problém cez prizmu súčasnej postmodernejdizajnérskej praxe, kde je hlavným kritériommyšlienkový odkaz, musíme konštatovať, že sútu zjavné súvislosti. Veď práve voľné vizuálne umenienarába s obsahom diela počas celej svojej histórienepretržite. To, že pozornosť dizajnérov sa čorazväčšmi sústreďuje skôr na obsah ako na samotnúfunkciu produktu, že je pre používateľa nositeľomposolstva prostredníctvom využívania jazyka znakova symbolov, povyšuje dizajn na médium schopné komunikovať.Ďalším problémom v hľadaní súvislostímedzi sochárstvom a dizajnom 3D produktov bymohol byť rozdiel medzi procesom priemyselnej výrobya výtvarnou tvorbou. Priemysel zaviedol automatizovanévýrobné linky pre sériovú výrobu, ktorúumožnila práve funkcionalistická estetika. Sochárskatvorba je vo všeobecnosti považovaná za autonómnučinnosť sochára autora a „výrobcu“ sochárskeho dielav jednej osobe. Na súčasnej výtvarnej scéne však existujemnoho sochárov, ktorí pracujú podobným spôsobomako ich kolegovia dizajnéri a už nepovažujúza potrebné, aby dielo, ktoré „navrhli“, aby aj vlastnoručnevyrobili. Pop-artoví výtvarníci, ako napríkladAndy Warhol či Arman prijali ako princíp tvorby tzv.sériovosť a zmnožovaním motívov vytvárali celé cyklysochárskych objektov. Trendy v súčasnom dizajnesú také, že pozornosť dizajnérov sa okrem sériovejvýroby začína sústreďovať aj na limitované série čidokonca na unikát, čo mu pridáva na hodnote. Problematikadematerializácie umeleckého diela vo vizuálnomumení dnes už preniká aj do sfér dizajnu.K tejto strate záujmu o materiálnu stránku diela dospelikonceptuálni výtvarní umelci už v polovici šesťdesiatychrokov 20. storočia. Dovtedajšie chápaniediela ako komplexného celku zahrnujúceho myšlienku,ktorá je za pomoci remeselnej práce zhmotňovanáv materiáli, rozdelili na myšlienku a hmotu. Jefaktom, že si tieto dva umelecké odbory – socha a dizajn,vždy, keď to bolo pre ich existenciu nevyhnutné,navzájom prepožičiavali tvaroslovné vyjadrovacieznaky, obsahovú zložku diela či materiálno-technologicképracovné postupy. Z uvedených faktov tedaexplicitne vyplýva, že tieto korelácie medzi sochárskymumením a dizajnérskou praxou majú vo svojejpodstate prirodzený pôvod vyplývajúci z ich trojdimenzionálno-materiálnejentity.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájenáv študijnom programe Dizajn.Migrácia a jej potenciály v architektúre.Scenáre rozvoja subkultúrIng. arch. Viktória Horečná, PhD.Fenomén medzinárodnej migrácie a následnej inklúziemigrantov do majoritnej spoločnosti sa v súčasnostijaví ako vysoko aktuálna politická a spoločenskátéma odbornej aj laickej verejnosti. Teóriaarchitektúry a urbanizmu sa napriek tomu tejtoproblematike dosiaľ dostatočne nevenovala, ak vôbec.Dizertačná práca preto vo svojej teoretickej rovineobjasňuje dôsledky migračného procesu prikonštitúcií domova a tvorbe hmotnej väzby na novémiesto. Poukazuje na mnohé formy a podobu, ktorúmôže nová architektúra nadobudnúť v súlade s potrebamirôznych cieľových skupín vstupujúcich dotohto (migračného) procesu. Takisto sa zameriavana významnú úlohu migračnej politiky ako internéhofaktora ovplyvňujúceho výslednú podobu stavebnýchpočinov etnických priestorových koncentráciívo svete aj na Slovensku v priebehu dejín. Analýzaproblémov, ktoré zahraničná migrácia prináša, dokázala,že otázka identity mestských oblastí a identityjednotlivcov v procese reteritorializácie je omnohonaliehavejšia než otázka etnicity, respektíve skupinovejidentity – donedávna považovanej za stred pozornosti.Praktická rovina dizertačnej práce sa z tohtodôvodu sústredí na perspektívne odstránenie negatívnychdosahov spôsobených fenoménom migráciev mestskej štruktúre. Sústredí sa aj na zachovaniediverzifikovaného mestského prostredia a architektúry,ktorá je prejavom prirodzenej individuality občanovmiest. S týmto zámerom prinášajú výsledkyvýskumnej časti koncepcie a základné kritériá tvorbyregulačného nástroja, nazvaného Scenáre rozvojasubkultúr, ktoré sú určené pre aplikáciu v rovine architektúry.Úlohou scenárov je pôsobiť na architektúrumestských oblastí tak, aby táto v čase nadobudlaráz tematických celkov, a tak aby korešpondovalas diferencovanými potrebami a preferenciami svojichobčanov. Scenáre rozvoja vo svojej podstate vychádzajúa priamo nadväzujú na poznatky z vedeckovýskumnéhoprojektu EÚ Ecocity a na výsledky vedeckovýskumnéhoprojektu Pamiatkovej starostlivostiv PZ CMO v Bratislave. Dôležitou súčasťou dizertačnejpráce je preto aj jej ekologický rozmer, propagáciamyšlienky trvalo udržateľného rozvoja a kultúrnohistorickejkontinuity.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájenáv študijnom programe Architektúra.58 ALFA 4 ¦ 2012

Anotácie obhájených dizertačných prácNeinvazívne spôsoby prezentácie ruínarchitektúry (virtuálna prezentáciazanikajúcej architektúry)Ing. arch. Viktoria Kyjovská, PhD.V kontexte rastúcej globalizácie čoraz viac národova spoločenstiev pociťuje význam svojho kultúrnehodedičstva, či už hmotného, alebo nehmotného, akosúčasť svetovej kultúrnej diverzity. Kultúrne dedičstvozohráva kľúčovú úlohu v uvedomení si vlastnejidentity a je našou povinnosťou zabezpečiť jehoochranu, a tak prispieť k udržaniu kultúrnej kontinuity.Ak chce pamiatková starostlivosť zotrvať v povedomíspoločnosti, musí v dnešnom svete dočasnýchhodnôt priniesť nový, živý a atraktívny spôsob sprístupneniakultúrneho dedičstva, ktorý uspeje v bojiglobalizačných tendencií a prinavráti stabilitu hodnôtprameniacu v tradícii a skúsenostiach našichpredkov. Pamiatky torzálnej architektúry, ktorým jecieľovo venovaná dizertačná práca, sa čoraz častejšievnímajú ako exponáty zachované vo svojom prirodzenomprostredí, čomu zodpovedá aj pietny prístupk ich architektonickému dotváraniu. Aktuálnerealizácie na pôde pamiatkovej starostlivosti čorazviac naznačujú, že dnešným trendom sa stáva virtuálnaprezentácia na pozadí zakonzervovaného torza.V ekonomicky vyspelých krajinách sa čoraz viacskloňuje pojem virtual heritage (virtuálne dedičstvo).Využitie virtuálnej reality nachádza progresívneuplatnenie v expozíciách múzeí, pri prezentáciiarcheologických lokalít in situ alebo propagáciikultúrneho dedičstva prostredníctvom internetu,čím napomáha neformálnemu vzdelávaniu širokéhookruhu spoločnosti. Početné literárne zdroje naznačujú,že súčasné digitálne technológie otvárajú novéa efektívne možnosti dokumentácie, archivácie, ochranya medializácie kultúrneho dedičstva. Celkovýdosah ich integrovania v procese obnovy a prezentáciearchitektonického dedičstva však ešte stále nieje komplexne zmapovaný, najmä z pohľadu naplneniapotrieb širokej verejnosti. Rozhodli sme sa pretootvoriť túto problematiku. Na základe aplikovanéhovýskumu na vybranej archeologickej lokalite Kostolec-Ducovésme monitorovali nároky a požiadavkyvirtuálneho návštevníka, vzhľadom na jeho vzdelanie,vek, PC skúsenosti a osobné preferencie. Dizertačnápráca v teoretickej rovine objasňuje problematikuvirtuálneho dedičstva a súvisiacich pojmov, jehodefinície, výhody, riziká a podobu v polohe konkrétnychrealizácií. Najdôležitejšie poznatky sa premietlido koncepcie, ktorá sa stala východiskom pre vytvorenievirtuálnej prezentácie predmetnej lokality,sprístupnenej prostredníctvom internetu. Prezentáciasa prioritne zakladá na troch diferencovanýchspôsoboch sprostredkovania kultúrnej informácie;prostredníctvom interaktívne mapy, audiovizuálnouanimáciou alebo textovým libretom. Výskumná polohadizertačnej práce preveruje výpovednú hodnotustanovených transferov vo vzťahu k rôznym skupinámrespondentov a usiluje sa tak verifikovať kľúčovú hypotézudizertačnej práce: vyšší stupeň interaktivitya s ním spojené individuálne skúmanie vo virtuálnomprostredí, smeruje k lepšiemu vnímaniu, pochopeniua zapamätaniu si kultúrnej informácie, než jeto v prípade pasívneho pozorovania prezentovanéhojavu. Výsledky výskumu, ktoré priniesli zaujímavézistenia aj vo vzťahu k ďalším hypotézam a požiadavkámrespondentov, sú v závere práce sumarizovanéformou odporúčaní, ktorých cieľom je regulovaťa nasmerovať vplyv PC technológií v oblasti pamiatkovejstarostlivosti tak, aby tvorili adekvátne formyna spoznávanie kultúrnych koreňov, minulosti a tradícienašich predkov.Dizertačná práca na Fakulte architektúry STUv Bratislave bola obhájená v študijnom programeObnova architektonického dedičstva.Verejné urbánne priestoryIng. Zuzana Hudeková, PhD.V súčasnosti žije 75 % Európanov v mestských sídlach,v roku 2020 sa odhaduje zvýšenie tohto percentaaž na 80 %. V tejto súvislosti nadobúdajú mestskéverejné priestory mimoriadne dôležitú úlohu. Majúpriamy vplyv na to, ako miestni obyvatelia vnímajúprostredie, v ktorom žijú, ako sa vedia s ním identifikovaťa ako uspokojuje ich sociálno-spoločenskéfunkcie. Mestské verejné priestory môžu významneovplyvniť ekonomický rozvoj miest, ako aj ich prosperitu.Ich dôležitosť sa zvyšuje aj v súvislosti s niektorýmivýzvami, s ktorými je potrebné zaoberať a riešiťuž v súčasnosti, lebo ich dosahy sa plne prejavia v nasledujúcichdesaťročiach. Predovšetkým sú to hroziacenegatívne prejavy zmeny klímy, ktoré sa v mestáchprejavia ešte vypuklejšie ako v okolitej krajine. Dizertačnápráca sa zaoberá legislatívnymi a rozvojovýmidokumentmi, inštitucionálnym rámcom, aktérmia rozdelením zodpovedností na národnej, regionálneja lokálnej úrovni vo vzťahu k verejným urbánnympriestorom. Osobitne sa sústreďuje na environmentálnefunkcie verejných urbánnych priestorov, ktorémajú priamy vplyv na kvalitu životného prostrediav meste. Predstavuje problematiku zmeny klímy,možnosti vyhodnotenia zraniteľnosti vo vzťahu k urbánnymverejným priestorom. Teoretické poznatky sav práci aplikovali na hodnotení zraniteľnosti obyvateľstvaMestskej časti Bratislava-Staré Mesto k vlnámletných horúčav vo vzťahu ku kvantite a environmentálnejkvalite verejných urbánnych priestorov. Nazáklade výsledkov výstupu sú v záverečnej časti navrhnutéadaptačné opatrenia. Práca má široký potenciálvyužitia v praxi. Zoznam navrhnutých environmentálnychkritérií verejných priestorov by mal nastaviť rámecpri aplikácii práce do praxe. Navrhnuté opatreniasa v praxi môžu premietnuť do prijatých opatrenína lokálnej, ale aj na celomestskej úrovni. Dizertačnápráca, získané poznatky a dosiahnuté výsledky budúvyužité vo viacerých významných dokumentoch, napríkladpri príprave kapitoly o územnom plánovaní vovzťahu k zmene klímy do Národnej stratégie adaptácieSR, ale aj do spracovania kapitoly funkčnej zložky„zeleň“ do pripravovaných aktualizovaných Princípova pravidiel územného plánovania. Urbanizmus akovedný odbor, ale zároveň aj ako praktická činnosť bymal vychádzať z progresívnych poznatkov spoločenskýcha prírodných vied. V dizertačnej práci sme sasústredili na niektoré nové výzvy, s ktorými sa budemusieť tento vedný odbor zaoberať pri riešení otázokochrany a tvorby životného prostredia a pri praktickejúzemnoplánovacej činnosti – pri územnom plánovaní.Osobitne problematika zmeny klímy by mala začaťvstupovať nielen ako záväzný ukazovateľ pre dimenzovanievšetkých subsystémov územného plánu, akoje napríklad doprava, energetika, voda, ale súčasne ajdo návrhov návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázanáfunkcia), ako aj do priestorovej regulácie.Dizertačná práca na Fakulte architektúrySTU v Bratislave bola obhájenáv študijnom programe Urbanizmus.ALFA 4 ¦ 2012 59

ENGLISH SUMMARYSuccessful SchoolBy Branislav Jelenčík¦¦¦¦¦¦The aim of this paper is to map the issueof the success of a school (faculty)through the prism of exact, objectivecriteria and other influencing factors.Those criteria result not only from theacademic world, or from the regulationsof state institutions. i analyze thisproblem by means of current marketingin education. i use this approachin order to show a different point ofview and involving the fact that we area part of the globalized world with therules and attitudes we sometimes donot want to admit.The complexity of knowledge, strategicsuperiority and initiative formthe best defence against unpleasantsurprises. There exist certain parallelsin understanding success in the past,nowadays and in the future, but theyare definitely not identical. The secretof success is in details, complexityand diversity of views. Success needsto be developed systematically andmethodically. We have to monitor andmeasure its growth and changes. Wecould enter confrontation with thosewho are concerned, but especiallywith those who are affected by it. Successis a part of corporate culture andonly so it can be perceived as somethingrelevant for the organization,school, and faculty.Energy Cooperativenessof Urban StructuresBy Peter Morgenstein¦¦¦¦¦An obvious characteristic feature ofcurrent architectural projects shouldbe their energetic economy and sophistication.Such trend is in the longterm run required the European Union.The architectural point of viewwill certainly not be sufficient to accomplishthe targets of the 20-20-20strategy envisioned for the year 2020.It will be inevitable to push the conceptof the energetic economy into theurban architectural context.The current architecture as well asurban planning aim at logical transformationthat will most likely meanthe alternation of principles in thinkingand design compared to their developmentat the end of 20th century.The indispensable transformationshould induce new urban basis andprinciples which would be in harmonywith the today’s state of the world andits expected future development.The principle of energetic cooperativenessof urban structures is one ofthe possible ways for rational whole-European strategy of emission reduction,energy consumption and use ofrenewable energy resources. The principlestresses the use of locally accessibleresources, above all the energy ofsolar radiation in its form of thermalcollectors and photovoltaic cells.The doctoral thesis research of theauthor is based on software simulationof the incident solar radiation tosurfaces of the defined types of urbanstructures with the aim to examinetheir solar potential. The simulationsare based on hourly data throughouta typical year for the locality of thecity of Bratislava. For the purpose ofenergetic characteristics of the researchedstructures, new urban indicatorswere introduced: a cooperativeindicator describing the potential ofenergetic cooperation of the givenstructure, and a solar index expressingthe structure’s relative potential ofuse of the solar radiation.The partial results of the energeticcooperativeness of urban structuresare presented in the table. They confirma striking dependence of energeticconsumption on demands of theend user.Recycling as a Toolof Creative DesignBy Katarína Lauková-Zajíčkovᦦ¦¦¦Recycling in design activities has manyforms. In its current understanding, itis related to ecological tendencies, howeverthe spectrum of its applicationsindicates its abundant and rich culturaland historical roots. The multiplicityof its creative principles indicatesa non-univocality and complexity ofthe topic.It has the nature of individualisedproduction when speaking about singleproduct recycling. This indicatesnumerous controversial aspects. Onone side, it provides total freedom tothe designer, however, on the otherside the quality of the final productrepresents the mastery and skills ofthe producer. The individualised productionin Slovakia is done mainly inthe form of prototypes. Here, the exchangeof knowledge between individualproducers is more or less zero.In spite of the rich theoretical basis,represented by the current theories ofsustainable design (Cradle to cradle,Biomimicry, Natural Capitalism) thecreative production is spontaneous,without any clear rules. Publicationsand exhibitions are aimed at documentationand presentation of individualproducts without any effortto indicate the principles and goalsof recycling. a deeper critical assessmentof the used technology, originof the used materials and the opportunitiesfor the further recycling aremissing as well.Single product recycling incorporatesapart from ecological aspects thepossibility to establish the connectionto cultural and regional memory, revivalof trades at partial repairs or reconstructions.It also provides expressionof remembrance values. Thereforit is important to broaden the understandingof such design and includethe cultural, psychological and sociologicalstudies that can provide60 ALFA 4 ¦ 2012EnglishSummaryÚspešná školaVÝSKUM NAVRHOVANIA4 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 5Úspešná školaBranislav JelenčíkAk dnes hľadáme skutočne zodpovedne odpoveď naotázku, ako čo najlepšie pripraviť našich absolventovpre prax, musíme preskúmať kritériá, ktorými hodnotíúroveň školy spoločnosť a trh so vzdelaním. Oprávnenemožno namietnuť, že takéto kritériá už dávnopostavili inštitucionálne akreditácie a validácie. Ktoobstojí v náročných podmienkach monitorovanýchpredovšetkým štátom, prípadne nezávislými akademickýmiratingmi u nás i v zahraničí, má dostatočnekvalitnú spätnú väzbu o svojom potenciáli. Nezávisléagentúry vytvárajú nadnárodné rebríčky úspešnýchškôl, a preto sme sa nedávno dozvedeli, že STU patrímedzi 500 najlepších vysokých škôl na svete. Možnoto nie je najhoršie! Prečo však potom majú naši absolventiproblém získať prácu?Tesne po nežnej revolúcii sa začalo pátrať po osudochbývalých absolventov školy, ktorí emigrovalinajmä v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Veľaz nich sa po otvorení hraníc prišlo pozrieť nielenna domovinu, ale zastavili sa aj na svojich školách.Bolo úžasné počúvať „success stories“, ako efektívnesa z „bezdomovcov“ stávali lídri odboru. Bielovlasédámy a elegáni takmer unisono zdôrazňovali, žeškola im bola v najťažších chvíľach bezpečným základom.Ak odchádzali s hmotným majetkom pozostávajúcimz plaviek a gitary, tak v hlave mali nehmotnýmajetok reálne ocenený budúcimi miliónmi dolárov,mariek či frankov, ktoré počas plodného života zarobili.Iste, odchádzali odvážni a talentovaní bojovníci.Tak to už zväčša chodí. Nepochybne by boli úspešnejšíako priemer aj doma. Udivuje však ich štatistickyvýznamný pomer. Ide skutočne nielen o zaujímavýpočet úspešných, ale aj o kvalitu diela, ktorézanechali (alebo, našťastie, ešte zanechávajú). Bolivynikajúcim nechceným vývozným artiklom. Prenesenemôžeme konštatovať, že škola bola vtedy obsahomi formou vzdelávania alebo lepšie – výchovy nasvetovej úrovni. Jej absolventi (dokonca v mnohýchprípadoch len kandidáti na absolventov) dokázali obstáťv zložitých podmienkach voľného trhu napriektomu, že s ním nemohli mať vo svojom veku praktickéskúsenosti. Aký rozdiel oproti dnešku? Bolo byjednoduché zmiesť otázku našej aktuálnej kvality naglobalizáciu, krízu, ekonomický vývoj. Z tohto uhlapohľadu robíme všetko bezchybne, len svet sa námubral nečakane zlým smerom. Stačí takýto postoj?Čo keď sa nám pomaly, ale isto uberú „nečakane zlýmsmerom“ naši potenciálni študenti. Smerom na inéškoly, univerzity – do sveta.V týchto dňoch sú opäť plné auly. Fotografie s náručamikvetov. Šťastní rodičia, v obálkach pár eur naveselšie vykročenie do života.Po roku uvidíme! Robím si súkromné prieskumy,kde nemonitorujem len binárny kód, 0 – nezamestnaný,1 – zamestnaný. Robím si prieskumy, ktorýchvýsledky obrazne popierajú fyziku. Učili nás predsa,že energiu nemožno získať z ničoho ani ju zničiť.Energia šesťročného univerzitného štúdia, ateliérov,medzinárodných grantov a prezentačných úspechov,nespochybniteľného talentu až prekvapivo masovomizne v čiernej diere rôznych kúpeľňových štúdií, copycentier,barov s obsluhou alebo kutíc, kde šestnásťhodín denne drú otroci vizualizácií a reklamnýchprintov. Stala sa chyba?Cieľom tohto príspevku je zmapovať problematikuúspešnosti školy (fakulty) cez prizmu exaktných,objektívnych kritérií a ovplyvňujúcich faktorov. Opätovnepripomínam, nepôjde o kritériá akademickéhosveta či kritériá z formulárov štátnych inštitúcií, ktorémusí naša administratíva donekonečna spracúvať.Pokúsim sa problém analyzovať metodikami súčasnéhomarketingu vzdelávania. Jednak preto, že inýuhoľ pohľadu nemôže uškodiť a jednak preto, že užniekoľko rokov sme súčasťou globalizovaného trhus inými pravidlami a myslením, ako si občas pripúšťame.Komplexnosť poznania, strategická prevahaa včasná iniciatíva sú najprirodzenejšími defenzívnymiprostriedkami proti nemilým prekvapeniam!Kto je užitočný?Ľudia i organizácie majú POTREBY a ŽELANIA. Potrebysú univerzálne a svojím spôsobom ľahko predvídateľné.Odborne povedané ide o tzv. HARD PROB-LEM. Pri ich rozpoznaní budeme mať menej prácea pochybností, lebo sú dobre identifikovateľné, logické,racionálne a vymedzené – v čase i priestore.Naopak, ŽELANIA môžu predstavovať zložitý SOFTPROBLEM, lebo sú akoby amorfné, neraz iracionálne,ťažšie vymedziteľné, opísateľné. Keď si však subjektnaplní POTREBY a ŽELANIA, získa ÚŽITOK. VeľkosťÚŽITKU hodnotí komplexnosťou uspokojenia POT-RIEB a ŽELANÍ. S tým však súvisia nasledujúce dôležitéotázky: Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah? Existujú exaktné kritériá na zhodnotenie uvedenejkomplexnosti? Musia byť potreby a želania pre úžitok uspokojenéúplne a proporcionálne? Kto je teda užitočný – čo je užitočné? Osobitne prihodnotení školy!Čo je to vlastne úžitok – aký je jeho obsah? Úžitok,alebo tiež prínos, je pomer nadobudnutých očakávanýchhodnôt k vynaloženým zdrojom na ich získanie.Kto (čo) poskytuje úžitok je užitočný(é) = účelný(é).Účelnosť znamená robiť SPRÁVNE VECI – tie, ktorésú očakávané – ktoré vytvárajú hodnoty 1 . Účelné jenapríklad podporovať Kľúčové alebo Kritické faktoryúspechu 2 (organizácie – prenesene školy), ktoré definujú,čo pomáha subjektu (škole) prežiť za danýchokolností v konkrétnom prostredí, čo umožňuje rasta naplnenie misie (poslania, prípadne cieľov). Z nichmožno odvodiť Kľúčové indikátory výkonnosti 3 , tedapraktické ukazovatele, kvantifikujúce celkovú výkonnosťsubjektu (školy) v nadväznosti na príslušný globálnycieľ či Kritický faktor úspechu.Škola je súčasťou trhu vzdelávania. Pre organizáciepôsobiace na trhu platí tzv. Princíp trhovej orientácie,teda vytvorenia si predpokladov prežitia a úspechuna trh 4 . Podrobnejšie obrázok 1.To je vhodné východisko aj pre Kľúčové alebo Kritickéfaktory úspechu.Jednoduchou interpretáciou tohto modelu je požiadavkana vyvážený záujem (orientáciu pozornosti)o externého zákazníka, o vnímanie zodpovednosti zaúspech celej organizácie interným zákazníkom (zamestnancami)a napokon o konkurentov a o ich spôsoby,ako sa stávajú lepšími od nás. Keď som v úvodepripomenul, že školy sú dnes subjektmi tvoriacimitrh vzdelávania, tak táto schéma jednoznačne platí ajpre náš organizačný rámec.Čo pomôže škole prežiť, rásť (rozvíjať sa)a naplniť misiu?Na prvom mieste sú to SPOKOJNÍ ZÁKAZNÍCI. Tejtoproblematike sa venuje osobitná kapitola. Ako druhév poradí je NASTAVENIE PREVÁDZKY (PROCE-SOV) tak, aby reálne podporovalo trhovú orientáciu.Transformačný proces v každej organizácií, školu nevynímajúc,možno znázorniť aj pomocou vzájomnýchvzťahov medzi ZDROJOVÝMI VSTUPMI, TRANSFOR-MAČNÝM PROCESOM, VÝSTUPMI a PODMIENKA-MI, ktoré limitujú ÚSPORNOSŤ, ÚČINNOSŤ, ÚČEL-NOSŤ, ETICKOSŤ A KVALITU. Pozri schému naobrázku 2.Prevádzka (Procesy) budú podporovať úspech školy,ak budú ÚSPORNÉ – do procesu pôjde minimumZdrojových vstupov alebo využije relatívne (na základeceny) výhodnejšie vstupy ako iní. Nemusí toznamenať vždy len úsporu za každú cenu. Prichádzami na um paralela so známym porekadlom: Nie smetak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacnéveci. Je to skôr výzva k ekonomickému mysleniua prehodnocovaniu každého prevádzkového (procesného)kroku. Automobilka TOYOTA vyznačila vo svojejprodukčnej politike úspor sedem zdrojov plytvania.Nemá zmysel uvádzať na tomto mieste všetky,no v súvislosti s akademickým procesom mi predsalen nedá vymenovať aspoň niekoľko: nepodarky =množstvo informácií, ktoré študenti vstrebajú, alenevidia v nich súvislosti, kompatibilitu s ostatnoulátkou ani inšpiráciu; nadprodukcia = každý talentovanýa úspešný študent, ktorý sa napriek nášmu pedagogickémuúsiliu nedokáže integrovať do profesijnejsféry; nepotrebné aktivity, ktoré nesmerujú k cieľu= (a teraz budem veľmi kontroverzný) svetový trendodklonu školy od vzdelávania a výchovy k vedeckovýskumnejbáze – pri aktuálnom rozvoji vedeckýchaktivít (špecializácia, zdrojové nároky), udržanie siuž minimálnej svetovej úrovne výskumu je v mnohýchoblastiach takmer nemožné. Stačiť popritomešte učiť a rozvíjať si svoj „core business“, teda pedagogickézručnosti (kompetentnosti), tvoriť učebnépomôcky, udržiavať si profesijne návyky – už ani nepotrebujekomentár. Nestačilo by, aby k akademickejhodnosti pedagóga patril široký prehľad, schopnosťdávať vzdelaniu zmysel a rozširovať diapazón reakciíbudúceho absolventa na prichádzajúce podnety (zadania)?Schopnosť vzdelávať a vychovávať? Základnýmúžitkom, ergo primárnym cieľom školy je pripraviťpre spoločnosť v konkrétnych podmienkach (čas,kvalita, náklady) primeraný počet profesionálov. Toje dokonca naša etická povinnosť spoločnosti (Kant,1797) 6 . Veda a výskum určite znamenajú náskok, noich výsledky pre našich kľúčových odberateľov = zákazníkovnie sú identifikátormi diferenciácie od konkurencie(alebo ak, len pre tých informovanejších).Nechcem zbytočne víriť polemiku. Vnímajte tentonázor ako jeden z pohľadov na problém. Môj postojk nemu je inšpirovaný univerzitou, kde už od roku1997 prednášam (Open University Business School,GB – ďalej len OUBS). Všetko, čo v mojom príspevkus odvolaním na uvedenú univerzitu uvádzam,nie je motivované porovnávaním s našimi štátnymiškolami ani nekritickým vychvaľovaním jej systémuvzdelávania. Ide o celkom obyčajný benchmarking,ktorý by mohol záujemcov o zvýšenie efektívnostinašej práce – doma inšpirovať. V profile jej pedagógaje daný imperatív: tzv. tútor (lecturer) musí byťúspešný profesionál z praxe, najlepšie ak súbežneprax živo vykonáva a sústavne dosahuje minimálneprofesijne pozoruhodné výsledky. Je veľmi kritickyperiodicky hodnotený podľa výsledkov svojichštudentov. Študenti sú pritom nezávisle hodnotení(monitorovaní) systémom anonymného známkovaniasupervízormi ich prác a známka je porovnávanáso známkou vlastného pedagóga. V prípade rozdielusa pátra po príčinách.Prevádzka (Procesy) budú ÚČINNÉ, ak hodnotavýstupov presiahne vložené Zdrojové vstupy. „Robiťúčinne“ znamená robiť veci správne! Eliminovať ekonomickéstraty a prinášať synergický efekt.Prevádzka (Procesy) budú ÚČELNÉ, ak Výstupyspätne podporujú Prevádzku (Proces) – potvrdzujújej správnosť. Práve Účelnosť, neraz interpretovanáako Užitočnosť má najväčší vplyv na napĺňanieKľúčových faktorov úspechu. „Robiť účelne“ znamenárobiť správne veci. Treba sa sústrediť na dokonalérealizovanie tých aktivít, ktoré prinášajú najvyšší1 ¦ Model aktivít organizácie orientovanej na trh© Branislav Jelenčík, 2012(upravené podľa Margolis J., 2004)Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúrVÝSKUM NAVRHOVANIA10 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 11Energetická kooperatívnosťurbánnych štruktúrPeter MorgensteinStojí svet na prahu novej civilizácie, tak ako o tompíšu manželia Tofflerovci? (TOFFLER a iní, 1995) Alebonemá ani zmysel pýtať sa na budúcnosť ľudstva,pretože sme už prekročili okraj priepasti a naša inteligentnáexistencia sa skutočne rúti v ústrety svojmuneodvratnému koncu, ako to predpokladá český filozofFunda? (FUNDA, 2002) Človek dnešnej doby jezmätený, častokrát, prežívajúc dezilúziu spôsobenúhlbokým sklamaním z plytkosti reality, blúdi, hľadátú pravú terapiu, ktorá by mu umožnila pohnúť saz miesta. (TOFFLER a iní, 1995) Zavalený katastrofickýmiscenármi, brodiac sa „tirerovskou melanchóliou“,asi by ťažko zaujímal pozitívny postoj k tomu, čosa okolo neho deje. Radšej sa snaží závažnosť situáciezľahčovať a degradovať nekonzistentné apely morálnejekológie prichádzajúce z rôznych strán. Je všakpotrebné si uvedomiť, že záchrana životného prostredianie je len otázkou ohľaduplnejších technológií,ale predovšetkým ohľaduplnejších ľudských postojova prístupov k prírode. (DUBNIČKA, 2003)Niektorí autori v súvislosti s ekologickou krízouvolajú po zmene spoločenských štruktúr, snažiacsa o nastolenie novej kultúry. Filozofia dobrovoľnejskromnosti sa vo svojej podstate môže javiť racionálna,avšak nemožno očakávať jej presadeniev súčasnom svete. Vyspelé národy nie sú ochotnéobetovať svoje bohatstvo a blahobyt s cieľom dosiahnuťrovnovážny stav na úkor zlepšenia životachudobných. Skôr naopak, dalo by sa očakávať, žeobetujú chudobné a vykorisťované krajiny, ktorédlhé roky držali v biede, aby sa pokúsili zachrániťzvyšky svojej existencie.V očiach západného sveta je stále väčším problémomsnaha rozvojových krajín dosiahnuť životnúúroveň ekonomicky vyspelých krajín. Za poslednéroky ekonomika Číny rástla na úrovni 8 % a viac zarok, to znamená, že sa viac ako zdvojnásobuje približnekaždých deväť rokov. Číňania dnes spotrebujú viacnež dvakrát toľko uhlia ako pred desaťročím a rovnakonarástla aj spotreba železnej rudy a ropy. Majúaj štyrikrát viac diaľnic a takmer päťkrát viac automobilov.(HEINBERG, 2010)Ak by sme sa pokúsili na základe štatistických informáciínamodelovať situáciu, keď by Čína dosahovalaekvivalentný životný štandard a spôsob životaako USA, znamenalo by to napríklad, že Čínaby desaťnásobne prekročila ozrutnú spotrebu energieSpojených štátov a v Číne by pribudlo približne567 000 000 osobných automobilov, čo je štvornásobokpočtu osobných vozidiel v USA. Pokiaľ si tietozákladné prepočty spojíme s faktom, že Spojené štátyamerické sú zodpovedné približne za tretinu svetovýchemisií CO 2 , vieme si (a možno si ani nevieme) predstaviť,čo by to urobilo s globálnym ekosystémom.Vo svetle Kantovho kategorického imperatívu, ktorýhovorí: „Konaj tak, aby si mohol chcieť, aby sa zásadatvojho konania stala univerzálnym zákonom.“(PIAČEK a iní, 1999) uvedené skutočnosti jasne poukazujúna to, že životný štýl vyspelých krajín je neudržateľný.Pokiaľ si chceme zachovať svoj životnýštandard, pričom zároveň nemôžeme brániť legitímnejsnahe rozvojových krajín dosahovať vyššiu kvalituživota, musíme hľadať možnosti, ako zredukovaťnielen dosah nášho každodenného konania na životnéprostredie, ale ponúknuť relevantné cesty aj krajinám,nachádzajúcim sa vo fáze industriálneho rozmachu.Z jeho kolaterálnej devastácie prostredia preživot sme si už prešli, nemali by sme sa preto len prizeraťa dopustiť zvyšku sveta rovnaké pochybenia.V určitom bode narazí stále rastúca spotreba ľudstvana veľmi reálne limity planéty s konečným množstvomprírodných zdrojov. (HEINBERG, 2010) Ajnapriek viacerým správam Rímskemu klubu o limitochrastu 2 ľudstvo naďalej nekompromisne tlačína reálne limity Zeme. O tom, že planéte už dochádzas ľuďmi trpezlivosť, hovorí i Lovelockova knihaThe Revenge of Gaia (Gaia vracia úder, kde Gaiuprirovnáva k starej pani, ktorá sa začína hnevať,pretože musí bývať v dome so stále väčšou tlupoudeštruktívnych tínedžerov a vysťahuje ich, keď sanezačnú správať slušne. James Lovelock nesúhlasíani s filozofiou trvalej udržateľnosti. Naznačuje, ženaša civilizácia by sa mala dať na udržateľný ústup(sustainable retreat) a zabezpečiť si tak lepšie šancena prežitie. (LOVELOCK, 2008) V každom prípadeje potrebné znižovať energetickú závislosť od fosílnychzdrojov a hľadať možnosti na zvyšovanie energetickejefektívnosti. 3Nevyhnutnosť zmeny životného štýluVšeobecná zmena spôsobu života sa javí ako nevyhnutnýkrok pre udržanie civilizácie. Súvisí s tým ajpotrebná zmena princípov tvorby architektúry a urbanizmu,pre ktorú je potrebné reformovať zmýšľaniei požiadavky ľudí a na základe reálnych skúsenostízaviesť regionálne či globálne nástroje, implikujúceudržateľnú výstavbu.V rámci Európskej únie je snaha o nastavenie jednotnýchenergetických parametrov novej výstavbyprostredníctvom Smernice Európskeho parlamentua Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.Táto smernica je súčasťou európskej stratégie20 – 20 – 20 pre rok 2020, ktorá pre územie európskejdvadsaťsedmičky stanovuje tri základné ciele:– 20 % nižšie emisie skleníkových plynov v porovnanís rokom 1990– 20 % redukcia celkovej spotreby energie– 20 % spotreby energie bude pokrytých z obnoviteľnýchenergetických zdrojovTieto ciele chce EÚ dosahovať okrem iného aj napĺňanímpožiadaviek formulovaných v článku 9 uvedenejsmernice o budovách takmer s nulovou spotrebouenergie:1. Členské štáty zabezpečia, aby:a) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovamitakmer s nulovou spotrebou energie ab) po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorýchsídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami takmers nulovou spotrebou energie. (Smernica EÚ, 2010)Pojem budova takmer s nulovou spotrebou energiedefinuje uvedená smernica EÚ v čl. 2/2 a znamenábudovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou(…). Požadované takmer nulové alebo veľmimalé množstvo energie (na jej prevádzku) by sa malovo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľnýchzdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenejpriamo na mieste alebo v blízkosti; (SmernicaEÚ, 2010).Predpokladáme, že vývoj udržateľnej výstavby sabude postupne posúvať od zamerania na architektúrua súbor budov smerom k udržateľnému urbanistickémucelku. Medzi odborníkmi platí, že v súčasnosti,pri dodržaní určitých parametrov, je návrha stavba domu v pasívnom štandarde (prípadne i vyššom,)relatívne bežnou a preverenou záležitosťou. 4Pasívny dom teda môžeme považovať za hotový produkt,dostupný na trhu.V našej práci sa chceme orientovať práve na rozšírenierelevantného rámca pre určovanie energetickejefektívnosti výstavby – od sledovania energetickejefektívnosti jednotlivých budov na komplexnéposudzovanie urbanistických celkov – a zameraťsa na dosahovanie takmer nulovej spotreby energiev urbanistickej mierke. Radi by sme prostredníctvomnašej práce ponúkli princíp kooperatívnehofungovania urbánnych štruktúr ako nový pohľadna možnosti organizovania urbanistických celkov.Domnievame sa, že takýmto spôsobom bude možnéracionálnejšie využívať možnosti obnoviteľnýchenergetických zdrojov, predovšetkým solárnej energiea zároveň zodpovednejšie napĺňať požiadavky EÚdefinované uvedenou smernicou.Využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizmepodporujú aj architekti v dokumente Charterfor Solar Energy in Architecture and Urban Planning(Charta pre slnečnú energiu v architektúre a urbanizme).Charta vyzdvihuje potenciál slnečnej energiea žiada, aby forma nášho urbanizovaného prostrediabola založená na (…) využívaní nevyčerpateľnéhoenergetického potenciálu slnka. (…) V budúcnostimusia mať architekti, v porovnaní s minulosťou, oveľarozhodujúcejší vplyv na koncepciu a usporiadanieurbánnych štruktúr a budov, na použitie materiálova stavebných komponentov, a tým pádom aj naspotrebu energie. Účel našej (architektonickej) prácev budúcnosti preto musí byť v navrhovaní budova urbánnych priestorov takým spôsobom, aby prírodnézdroje boli zachované a obnoviteľné energetickézdroje – predovšetkým solárna energia – boli využitév maximálnej možnej miere (…) 5 . Mestá, budovy a ichrôzne elementy musia byť vnímané ako komplexnýsystém materiálových a energetických tokov. 6 (HER-ZOG, 2008)Architektúra a urbanizmus nepochybne smerujúk zákonitému prerodu, ktorý bude pravdepodobneznamenať zmenu princípov myslenia a tvorby v porovnanís vývojom z konca 20. storočia. PovažujemeMusím vám povedať, (…) že vy a predovšetkýmcivilizácia ste v smrteľnom nebezpečenstve. (…)a skôr, než sa skončí toto storočie, miliardy nászahynú a tých niekoľko párov ľudí, udržiavajúcichľudský rod, bude prežívať v Arktíde, kde podnebieostane prijateľné. (…) Najskôr si musíme byť vedomíhrozivého tempa zmien a uvedomiť si, ako máločasu ostáva na reakciu, a potom každá komunita,každý národ musí nájsť najlepšie využitie dostupnýchzdrojov, aby udržal civilizáciu tak dlho, ako len môže. 1James Lovelock1 ¦ Príklad kooperatívneho usporiadania urbánnych štruktúr –štruktúry s vyšším energetickým potenciálom pomáhajúštruktúram s nižším potenciálom Autor: Peter MorgensteinRecyklovanie ako nástroj dizajnérskej tvorbyVÝSKUM NAVRHOVANIA18 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 19Recyklovanie ako nástrojdizajnérskej tvorbyKatarína Lauková-ZajíčkováRecyklovanie v dizajne má mnoho podôb. V súčasnomponímaní sa pomerne úzko viaže s ekologickýmitendenciami, avšak spektrum rozmanitých aplikáciídáva tušiť jeho bohaté kultúrno-historické korenea v mnohorakosti tvorivých princípov prezrádza nejednoznačnosťa komplexnosť problematiky.Kým na jednej strane sa zdá byť recyklovaniea znovupoužívanie materiálov a prvkov novou témou,opak je pravdou. „Počas celej histórie, znovupoužívanie materiálov malo rôzne významy v mnohýchkultúrach. Niekedy znovupoužívanie materiálovukazovalo dominanciu jednej kultúry nad druhou.Vojnová korisť bola zapracovaná do budov akomemento víťazstva. Inokedy mali znovu použité materiálynadviazať na antickú kultúru. Klasické stĺpyv bazilike Svätého Petra v Ríme sú určené na načúvanieveľkoleposti antického Ríma. V neposlednomrade je azda najdôležitejšou stránkou znovupoužitiamateriálov šetrnosť. Antické kultúry od Egypta po Indiupravidelne „recyklovali“ ďalej nevhodné a nepotrebnébudovy, sochy, a objekty. Kedykoľvek sa zdrojestali vzácne, kreatívne znovupoužitie im prinieslonovú podstatu.“ 1Na druhej strane za pomerne novú možno považovaťmyšlienku „odpadu“, ak ho definujeme v zmyslemorálneho zastarania ako objekt, alebo materiál,ktorý považuje spotrebiteľ z rôznych dôvodov za nepotrebný,hoci jeho úžitkové vlastnosti (fyzická životnosťvýrobku) ešte neboli spotrebované. „Morálnaživotnosť je doba určená aktuálnosťou tvarového riešeniavýrobku. Tejto určenej životnosti by mali zodpovedaťnielen použité materiály, konštrukcie, kovania,povrchové úpravy, ale aj tvarovo-funkčné riešenie –dizajn, aby nebolo nutné vyraďovať technicky eštedokonalé výrobky pre ich predčasné morálne zastaranie– teda ich krátku morálnu životnosť.“ 2 Okremtvarového riešenia, morálnu životnosť ovplyvňuje ajcelková zmena trendu, ktorej zákonitosti odhaľujememetika a jej základná jednotka mem, ktorá predstavujenákazlivú informáciu ľahko ovplyvňujúcuľudské správanie. 3Pestrosť súčasného recyklovania ako dizajnérskehonástroja sa tak zdá logickým dôsledkom kombináciestáročnej tradície kreatívneho znovu prerábaniaobjektov so vznikom „nového materiálu“ – odpadus výbornými fyzickými vlastnosťami.Bližšie určenie spektra aplikácií princípov opätovnéhopoužitia a recyklácie, ktoré tvoria centrum záujmutejto štúdie objasňuje obrázok 1. Medzníky grafutvoria pojmy zo známeho výroku: reduce, reuse, recycle.Definície hraničných princípov znovupoužitiaa recyklovania sú vymedzené podľa California‘s Departmentof Resources Recycling and Recovery 4 ako:Znovupoužitie (reuse): znovupoužívanie objektualebo materiálu na jeho pôvodný alebo príbuznýúčel, bez výraznej zmeny fyzickej formy objektu alebomateriálu.Recyklovanie (recycle): používanie odpadu ako materiáluna výrobu nového produktu. Recyklovanie zahŕňazmenu fyzickej formy objektu alebo materiálua výrobu nového objektu zo zmeneného (recyklovaného)materiálu.Prvkovú recykláciu definuje prvýkrát Daniel P.(2009) 5 ako recykláciu prvkov so zmenou použitia;teda „úpravy jednotlivých častí zaniknutých nábytkov,ale aj prvky ktoré menia svoje funkčné využitie(ad hoc dizajn).“ Na rozdiel od materiálovej, charakterizujeprvkovú recykláciu ako individualizovanú:“Vyžaduje tvorcu s primeranou dávkou predstavivostia remeselnej zručnosti, čo výrazne ovplyvňuje dosiahnutývýsledok. Novovzniknutý produkt nie vždyrezignuje na výtvarnú stránku, no v prevažnej miereje výsledkom „obyčajné“ funkčné riešenie. Prvkovárecyklácia sa časom stala v niektorých krajinách typickýmfolklórnym prejavom, ktorý individuálne rozvíjajúmiestni remeselníci – dizajnéri, ale dosahuje ajrozmery spriemyselnenej výroby s charakterom ľudovejtradície.”Ukazuje sa, že práve charakter individualizovanejvýroby prináša mnohé sporné otázky. Kým na jednejstrane poskytuje takmer absolútnu slobodu dizajnérovi,na strane druhej je kvalita výsledného produktuobrazom znalostí (posúdenie kvality materiálu, jehokultúrnych hodnôt, ergonomických predispozíciía pod.) a zručností jednotlivca. Prvková recyklácia naSlovensku prebieha prevažne vo forme prototypov,kde výmena už nadobudnutých poznatkov medzi jednotlivýmivýrobcami je takmer nulová.Preto je potrebné vytvoriť nový postoj k recyklovaniua rozšíriť ho okrem už zohľadňovaných ekologickýchaspektov tvorby aj o psychologické, sociologické,a ekonomické východiská, nevynímajúc otázkuetiky a autenticity.Predmetom tejto štúdie je hľadanie odpovedí nakľúčové body, ktoré by mohli pomôcť objasniť uždefinované problémy a poskytnúť nový pohľad naexistujúci spôsob navrhovania za pomoci aplikáciesúčasných teórií udržateľného dizajnu. Zaoberá satiež objasnením nedostatkov a identifikáciou pozitívnycha negatívnych aspektov v súčasnej tvorbe akoaj zhodnotením významu prvkovej recyklácie z definovanýchhľadísk.TEÓRIE UDRŽATEĽNÉHO DIZAJNUTermíny ako zelený, udržateľný alebo ekologický dizajnsa stali diskutovanými témami a venuje sa imviacero publikácií. Kde je medzi nimi priestor pre prvkovérecyklovanie v dizajne a aká je jeho pozícia v ichvzájomných vzťahoch?Stratégie pre dizajn interiérov v duchu udržateľnéhorozvoja sú pomerne jasne stanovené. Recyklovaniesa zaraďuje medzi nástroje pri tvorbe ekologickyzodpovedného návrhu 6 . Dôvody prečo a ako sa musízmeniť súčasný náhľad na architektúru a dizajn vysvetľujeprincíp tvorby s nízkym ekologickým dopadom:znížením neobnoviteľných zdrojov a plynulomznovupoužívaní materiálov ich recyklovaním tak, abypo doslúžení mohli byť neprerušovane reintegrovanédo prírodného prostredia 7 .McDonough, W., Braungart, M. (2002) 8 vytvoriliucelenú teóriu známu pod názvom Cradle to Cradle,ktorá vo svojom jadre nielenže učí inovatívnemu chápaniumateriálov a hospodáreniu s nimi, no venujesa tiež potrebe vývoja, doslovne „evolúcii dizajnu“.Tá je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj. Recyklovaniev zmysle súčasného chápania interpretujú hlbšie,rozdeľujú ho podľa možnosti ďalšieho zhodnocovaniaproduktov a materiálov na tzv. „upcycling“a „downcycling“.V súčasnom recyklovaní, tak ako ho poznáme, idezväčša o downcycling, kde dochádza k zníženiu kvalityvlastností sekundárneho produktu z dôvoduzmiešania nesúrodých materiálov už pri výrobe navrhovanéhoprvku z prvotných surovín.Dôležité je preto špecifikovať dvojakú materiálovúbázu: biologická (rozložiteľná v prírode,biodegradovateľná), technická (kontinuálne cirkulujúce materiályv rámci uzavretého priemyselného cyklu).Pri dodržiavaní možnosti separácie týchto dvoch typovje možné hospodáriť s materiálmi v rámci uzavretýchživotných cyklov. Ide tak o upcycling. Odpadsa stáva materiálom, ktorý si zachováva stálu kvalitu(technický cyklus), alebo je biodegradovateľný, čiževoľne rozložiteľný v prírodných podmienkach.V certifikácii ekologicky šetrných výrobkov sauplatňuje stratégia cradle to gate, ktorá zahŕňa čiastočnéhodnotenie životného cyklu výrobkov a jehovplyvu na životné prostredie: od ťažby suroviny(kolísky) po bránu výroby. Fázy využívania výrobkua jeho odstraňovania sú v tomto prípade vynechané.Teória Natural capitalism 9 prináša širší pohľad naproblematiku. Okrem prírodného kapitálu zohľadňujeaj ľudský a ekonomický kapitál. Kniha predstavuještyri hlavné stratégie (zvýšenie využiteľnosti zdrojov,biomimicry – eliminovanie myšlienky odpadu,zmena tokov ekonomiky, investovanie do prírodnéhokapitálu), ktoré umožňujú správať sa krajinám, spoločnostiama komunitám tak, aby boli všetky formykapitálu ocenené. Zohľadnenie cenných sociálnycha prírodných procesov považujú vzhľadom na narastajúcusvetovú populáciu nie za rozumnú investíciu,ale za absolútne nevyhnutnú potrebu, ktorá môže zabrániťnedostatku, udržať hojnosť a poskytnúť pevnýzáklad pre sociálny rozvoj. Teória tiež porovnáva prírodnýkapitalizmus s tradičným, kde prírodné a sociálneprocesy nemajú žiadnu trhovú hodnotu.Prírodný kapitalizmus uznáva vzájomnú závislosťmedzi produkciou, zdrojmi vyrobenými človekom,jeho údržbou a dodávkou prírodného kapitálu. Tradičnéchápanie kapitálu ako „nahromadeného bohatstvavo forme investície, závodov a zariadení“autori Hawken, P., Lowins, A.H., Lowins, A. rozširujúna štyri skupiny nevyhnutné pre správne fungovanieekonomiky:– ľudský kapitál vo forme práce a inteligencie, kultúrya organizácie,– finančný kapitál, skladajúci sa z peňažných prostriedkov,investícií a peňažných nástrojov,– výrobný kapitál, vrátane infraštruktúry, zariadení,nástrojov a závodov,– prírodný kapitál, zložený zo zdrojov, živých systémova ekosystémových služieb. 10Ďalšou významnou inovačnou teóriou je prírodou inšpirovanýprincíp Biomimicry 11 , ktorý vychádza z pozorovaniaa napodobňovania prírodných procesov,vzorov a stratégií. Teória predstavuje stratégiu prepodniky ale aj samostatných tvorcov ako nastaviťnávrh a výrobu produktov, aby boli udržateľné, dobrepracovali, šetrili energiu, znížili materiálové náklady,prehodnotili a eliminovali odpad. Taktiež sa zaoberáinováciou v zmysle zvyšovania kategórií existujúcichproduktov a definovania nových, čo môže viesťk zvýšeniu tržby a pomáha budovaniu firemnej značky12 . Inšpirácia prírodou je namieste aj v hospodárenís odpadom: v prírodnom prostredí nevzniká žiadenodpad, každý materiál je spracovaný a slúži v rovnakejalebo zmenenej podobe pre ďalšie procesy.Napriek bohatej teoretickej základni o ktorú sa dáoprieť dizajn s použitím recyklácie na Slovensku akoaj v Európe v súčasnosti prebieha živelne, bez jasnýchpravidiel. Publikácie a výstavy sa zameriavajú predovšetkýmna dokumentáciu a prezentáciu jednotlivýchvýrobkov bez snahy odôvodniť princípy a cielerecyklovania. Chýba aj hlbší kritický pohľad na technológiuvýroby, pôvod materiálov a možností ďalšiehospracovania recyklovaných produktov.KULTÚRNY A SOCIOLOGICKÝ KONTEXTRECYKLOVANIA V DIZAJNEPrvková recyklácia v sebe ukrýva okrem ekologickýchaspektov aj potenciál pre nadviazanie na kultúrnua regionálnu pamäť ( predovšetkým pri používanílokálnych zdrojov), oživovanie remesiel pričiastkových opravách či renovácii povrchu, vyjadreniespomienkovej hodnoty. Typickým príkladomsú nábytkové a interiérové prvky z dielne skupinyDroog, kde dizajnér Tejo Remy vytvoril niekoľkopozoruhodných kusov (Milkbottle Lapm, Chest ofRedizajnHybridná recykláciaREUSEZnovu používanieRECYCLEMateriálová recykláciaPrvková recyklácia1 ¦ Recyklácia v dizajne podľa vzrastajúcej miery zásahu do objektu predmet štúdie

Nina BartošováVÝSKUM NAVRHOVANIAChemický závod Dynamit Nobel v Bratislave (ďalejdynamitka), založený v roku 1873 1 má osobitý význampresahujúci lokálny kontext, ktorý nesúvisílen s rozvojom priemyslu v 19. a 20. storočí. Nie jesíce celkom terrou incognitou, ale stojí, napriek jehonespochybniteľným hodnotám, na okraji záujmu.Ak má byť význam dynamitky naplno pochopený, doúvahy treba brať oveľa širšie súvislosti než doteraz.Vďaka strategickému postaveniu z politicko-hospodárskehoa historického hľadiska a z hľadiska vývojachemického priemyslu už bola predmetom viacerýchvedeckých prác 2 .Napriek tomu, že ani pamiatkovéhodnoty jej priemyselnej architektúry nie sú celkomopomínané, komplexnejší záber, ktorý by sa zaoberalanalýzou jeho architektonicko-urbanistického významu,stále chýba.S najväčšou pravdepodobnosťou je to tak preto, žečitateľnosť územia priemyselného areálu je z tejtostránky pomerne nejednoznačná, jeho jednotlivé hodnotysa strácajú, a preto mu odborníci z oblasti architektúrynevenovali takú pozornosť, akú by si zaslúžil.Súčasný roztrieštený ráz územia, ktoré sa nachádzav mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, značnekomplikuje celistvé uchopenie mnohých vrstiev jehovýznamových aspektov. Dôvodov nečitateľnosti priemyselnéhoareálu, ako urbanizovaného územia, jeniekoľko a súvisia s jeho kontinuálnou stavebnoutransformáciou postihujúcou veľký počet menšíchobjektov na rozľahlom území a reflektujúcou meniacesa požiadavky výroby a jej rozvoj. Z pôvodnýchobjektov z obdobia založenia továrne sa zachoval užlen nepatrný zlomok a väčšina z nich o svoj autentickývýraz prišla. Najstaršie výrobné objekty sú ažzo začiatku 20. storočia 3 , pričom objemovo najvýznamnejšiučasť výroby výbušnín predstavujú stavbyz obdobia, keď podnik patril pod nemecký koncernI. G. Farben, čím sa do značnej miery, stigmou nacistickejminulosti, zatlačil význam predošlého, historickyvýznamného obdobia. Skutočnosť, že ide o závodzaložený Alfredom Nobelom a mal významnépostavenie medzi desiatkami tovární 4 , ktoré známyšvédsky vynálezca postavil po celom svete, je prepamäť miesta dôležitá a z hľadiska ďalšieho rozvojaúzemia môže mať svoj význam.Stavebná evolúcia areálu, ktorý bol súčasťou jednéhoz prvých, celosvetových priemyselných impérií,nahráva dôvodom zaujímať sa oň aj z hľadiska urbanizmua architektúry. Éra industrializácie a s ňousúvisiaca výstavba priemyselných areálov a nadväzujúcichrobotníckych kolónií vtlačila výraznou mierouráz súčasným mestám, Bratislavu nevynímajúc.Zvláštnosťou dynamitky je, že nám jej stavebnýa historický vývoj po druhej svetovej vojne, ktorý jenemenej zaujímavý ako prvé historické obdobie trvajúcedo roku 1918, dovoľuje sledovať ďalšie významnétrendy v architektúre a urbanizme. Zásluhuna tom má príchod a tvorba významného architektaVladimír Karfíka, pričinením ktorého dynamitka opätovneprekonáva hranice miestneho významu. Pozornosťsa v tom čase vo veľkej miere preniesla, poprivýrobnej časti priemyselných areálov, aj na koncepcieobytných zón a typizáciu architektúry. Môže sa javiťako paradoxné, že sa tak nestalo v čase, keď závodpatril do širokej siete Nobelových tovární – hoci, akosa ukáže, sú dôvody, ktoré k tomu viedli. Prvok dvoch,rovnako zásadných etáp plánovania priemyselnéhoareálu, ktorý môžeme v Bratislave sledovať, je opäťniečím, čo stavia dynamitku, i v kontexte desiatok zachovanýchNobelových tovární, na osobitné miesto.Priebeh urbanizácie podnietenej industrializáciouv západnej Európe a u násZohľadnenie histórie a okolností súvisiace s vznikomdynamitky, ako aj konfrontácia s ďalšími Nobelovýmitovárňami, môžu poukázať na dosiaľ prehliadané súvislostia napomôcť sformulovaniu jej architektonicko-historickémuvýznamu. V 70. rokoch 19. storočia,keď továreň budovali, patrilo územie Uhorsku, tedazaostalejšej, prevažne agrárnej časti rakúsko-Uhorskejmonarchie. Napriek tomu Bratislava vďaka svojejpolohe značne pocítila rozvoj mesta súvisiaci s industrializáciou,hoci s oneskorením oproti západnej Európe,z dôvodu dlhšieho pretrvávania feudálnych pomerov,ako aj politickou situáciou. Revolúcia v rokoch1848 – 1849 a s ňou spojené zrušenie poddanstva,rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, dali sícepredpoklad rozvoju priemyslu, ale oneskorenie nášhoúzemia v urbanizačnom procese poznamenalo formovaniemiest. Vyspelejšia západná spoločnosť už v tomčase poznala negatívne aspekty priemyselnej výrobya jej dopadu na spoločnosť a životné prostredie miesta snažila sa ich eliminovať. Plošný nárast sídel a masívnypríliv obyvateľov z vidieka, podnietili vznik koncepciíurbanistického plánovania.Známym európskym príkladom je prestavba Paríža(1853 – 1869), zrealizovaná prefektom Haussmanomza vlády Napoleona III., práca ktorého, akopíše významná teoretička v oblasti urbanizmu, FrançoiseChoay 5 , ovplyvnila španielskeho inžiniera IldefonsaCerdu, autora projektu rozšírenia Barcelony(1859). Cerdà použil termín urbanización (urbanizácia)vôbec prvýkrát v roku 1867 v diele Teoria generalde l’urbanización. Nové urbanistické riešeniasa podpísali napríklad aj na obraze Viedne či Budapešti.Cerdà však okrem realizovaného projektu zanechalpo sebe aj významné teoretické dielo, ktorýmdal tvorbe a plánovaniu miest vedecký štatútsamostatnej disciplíny. Veľká transformácia miest,ktorá sa diala v Európe v 19. storočí, načrtla formu,ktorú majú dnes. Charakteristických typov bolo niekoľko,pričom sa používali tri hlavné princípy a ichkombinácie: „Systém navzájom sa križujúcich bulvárovs veľkými námestiami, kolonizačný typ pravouhlejurbanistickej osnovy a koncept vytvorenia veľkejokružnej triedy. Ak by sme však u nás hľadali modelovéuplatnenie aspoň jedného z nich, ostali by smeasi sklamaní. Periférnosť nášho územia k centrámmonarchie spôsobila, že sa tu veľké urbanistické konceptyv čistej podobe neuplatnili. 6 “ Skutočnosť, že saBratislava v súčasnosti vyrovnáva s mnohými urbanistickýmiproblémami súvisí s tým, že kedysi provinčnémesto, z hľadiska svojej historickej štruktúry,dostalo sa do pozície veľkomesta, bez realizácie ucelenejšejkoncepcie celoplošného rázu.Stavebnú aktivitu sprevádzajúcu príchod priemysludo sídiel na našom území približujú JanaPohaničová a Elena Lukáčová: „Explozívna stavebnáčinnosť najmä na sklonku 19. storočia menila siluetumiest i štruktúru zástavby bývalých historickýchjadier, nebola však výsledkom plánovanej urbanizácie.Voľné plochy za hradbami sa živelne parcelovali.Priemyselné podniky pôvodne umiestňované mimoobytných štvrtí neskoršia zástavba rýchlo pohltila, čoznehodnocovalo osídlenie a vstupné časti do miest.Lokalizáciu novej výstavby riadili mestskí zememeračskíinžinieri, ktorí – česť výnimkám – nemali potrebnéskúsenosti ani vzdelanie na veľkorysé a predvídavéplánovanie, preto vypracovali zväčša lenčiastočné regulačné urbanistické zásahy. 7 “ Napriektomu, že v Bratislave k plánovanému urbanistickémuzásahu s nástupom priemyslu nedošlo, existujú návrhybudapeštianskeho profesora Antona Palóczyho 8 ,ktorý v rokoch 1909 a 1917 vypracoval pomerne pokrokovékoncepcie rozvoja mesta implikujúce zavedenievodného kanála vedeného z Dunaja do mestskejzástavby a s lokalizovaním priemyselných zón. Lenžev roku 1873, keď Alfred Nobel v Bratislave továreňna dynamit zakladal, sa nepredpokladalo, že by sasídlo raz rozrástlo až sem, po niekdajšie územie Holzwurm9 , k močaristej parcele pomerne ďaleko vzdialenejod historickej Bratislavy.Alfred Nobel a jeho vynálezyBližšia predstava o Alfredovi Nobelovi do určitej mieryprináša odpovede na to, prečo boli jeho továrnena výbušniny koncipované nejednotným spôsobom.Alfred Nobel (1833–1896) sa narodil v Štokholme,ale roky mladosti strávil v Petrohrade, kam jeho otec,Immanuel Nobel, odišiel za prácou po finančnomkrachu, ktorý ho postihol vo Švédsku. Ako uvádza UlfLarsson 10 , životná dráha, ktorou sa A. Nobel vydal,bola vo veľkej miere ovplyvnená osobnosťou jehootca, ktorý bol sám vynálezcom a priemyselníkom,mal skúsenosti s námorníctvom, zaujímal sa o technológiua konštrukcie, študoval architektúru, a čo jedôležité, orientoval sa aj v chémii. Kariéra ImmanuelaNobela alternovala obdobia úspechov a bankrotov.Mnohé zo svojich schopností využil v Petrohrade, kdeZávod Dynamit Nobel v BratislaveSkupina tovární Dynamit Nobel, akciová spoločnosť, z konca19. storočia – pohľad zo západnej strany Zdroj: Istrochem, a. s.26 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 27Veronika KvardováVÝSKUM NAVRHOVANIAZa najdôležitejšie pamiatkové hodnoty priemyselných(t. j. výrobných) objektov a areálov môžeme Výrazová stránka historickej priemyselnej architek-Definovanie pojmov tvaroslovie a dekoráciavo všeobecnej rovine pokladať hodnotu historickéhodokumentu, spoločenskú či primárne technickú Dekorácia je „… vyzdobenie; výraz obecne označujetúry sa posudzuje najmä cez tvaroslovie a dekoráciu.hodnotu. Vychádza to z predpokladu, že v priemyselnýchareáloch je možné odvnímať technologicstavyna ploche, telese, v priestore a podobne. Deko-celkovú zdobenú predstavu a realizáciu tejto predkýtok výroby, ktorý dokladuje technickú vyspelosť rácia môže byť uplatnená napríklad na fasádach…“ 4 ,danej spoločnosti v určitom čase. Aj konštrukčná zjednodušene ju môžeme nazvať ako „… súhrn všetkýchozdobných systémov na určitej ploche aleboči materiálová realizácia jednotlivých stavieb námpodáva svedectvo o technickom pokroku na poli priestore“. 5 Dekorácia sa zameriava na ozdobnosť,stavebníctva. Pamiatky výroby sú podľa etnografa ktorá nie je nutne podmienená symbolickou zložkou.Ladislava Mlynku definované „… ako výsledok a súčasneaj zdroj technickej práce, ktorých hodnota je vie, ktoré predstavujeS ňou sa úzko spája aj výraz architektonické tvaroslo-vyjadrená v strojovom a inom technickom zariadení „… súhrn tvarov a názvov článkovania architektúr;objektu (tzv. priemyselné pamiatky)“. 1 V posledných je možno rozoznávať tvaroslovie podľa rôznych architektonickýchslohov…“ 6 Na konci 19. storočia až dorokoch je priemysel na ústupe a s ním sa stráca ajnajhodnotenejšia súčasť mnohých priemyselných prvej svetovej vojny nie je možné hovoriť o prevládajúcomslohu alebo architektonickom smere, keďže nastavieb, ktorou je technické a technologické zariadenieobjektu. Mlynka sa súčasne zamýšľa nad objektmi,v ktorých sa nezachovalo strojové vybavenie, možné vyjadrovať sa k jednotlivým tvaroslovnýmpoli architektúry panovala mnohoštýlovosť. Je všakprípadne bolo viackrát modernizované a s objektom článkom architektúr a ich zakomponovaniu do celku,tvorí nesúrodý celok. Dospel k záveru, že „… tieto ktoré vytvárajú autorovu predstavu, či odzrkadľujúpamiatky je totiž vo väčšine prípadov potrebné chápaťako pamiatky architektonické, prípadne histo-aktuálny architektonický názor.rické a o technickej hodnote možno hovoriť ako o sekundárnej“.2 Samotné priemyselné stavby tak majú Bratislava – ako jedno z najpriemyselnejších centierVplyvy a podnetysvoje nezameniteľné hodnoty aj z architektonickoumeleckéhohľadiska, teda „… umeleckého záme-mesto, ktoré zažilo veľký stavebný rozmach na pre-uhorskej časti monarchie – predstavuje reprezentujeru a jeho vyjadrenia, slohovosti, štýlovosti, kvality lome 19. a 20. storočia najmä vďaka priemyslu a doprave.Dodnes sa tu nachádza široká škála zachova-kompozične artikulačných vlastností“. 3 Práve toutostránkou priemyselnej architektúry, ktorá doteraz ných industriálnych stavieb z tohto obdobia, ktoréstála na okraji odborného záujmu, sa bude zaoberať prinieslo niekoľko významných továrenských areálovdo urbanizmu mesta. Tie sú dnes pokladané nasledujúci príspevok.zahistorické svedectvo priemyselnej architektúry, napriektomu, že pamiatkovo chránené sú len niektorésolitéry. V samotných areáloch sa nachádza rozmanitáskupina stavieb, ktoré absorbovali množstvonielen domácich, ale aj importovaných podnetov.Vplyvov, ktoré súviseli s tvorbou priemyselnýchstavieb v prihraničnej Bratislave, bolo niekoľko.Okrem importu podnetov zo zahraničia, čo súviselonajmä s polohou mesta, sa tu prejavila aj tendenciapoužívať mnohé architektonické štýly, ktoré sav danom období pripisovali k určitej funkcii, či tvoriťv niektorom z nových prúdov, ktoré začali vznikaťnajmä na sklonku 19. storočia. „Podnety z krajínbezprostredných susedov, ale i z krajín vzdialenýchsa tak spolupodieľali na pluralitnom charaktere architektúry,ktorá zväčša hľadala vzory v minulosti,opierajúc sa o tradície, ale v mnohých ohľadoch bolai novátorská, inovačná aj invenčná zároveň či jednoduchomoderná.“ 7Bratislavské fabriky zakladali v tomto období najmäzahraniční investori, čo sa nepriamo prejavilo ajv ich architektúre. Neraz zohrali nemalú úlohu nakonečnom výzore stavieb aj ich objednávatelia – továrnicia architekti či stavitelia. „Éra rozvoja priemyslua dopravy sa tak spájala s finančne silnýmiinvestormi, ktorí síce priamo nezasahovali do architektonickéhoprocesu, ale stavby predovšetkýmštedro financovali. Na druhej strane náročnosťa novosť ich požiadaviek na samotnú architektúrusa stala permanentnou výzvou pre architektov, ktorýmsa otvorilo široké pole pôsobnosti a priestor nainováciu a modernizáciu v používaní progresívnychstavebných materiálov, konštrukcií či stavebnýchpostupov.“ 8 Továrne majú známeho objednávateľa,no architekti a stavitelia ostávajú často neznámoupremennou v procese identifikácie okolností vznikujednotlivých stavieb. Úzky vzťah medzi architektoma staviteľom, ako aj spojenie projekčnej a staviteľskejčinnosti firiem sa stali jedným z významnýchdeterminantov tvorby priemyselnej architektúrya jej štýlových prvkov.Pri bádaní po okolnostiach, ovplyvňujúcich návrhtovárne, a podnetov, ktoré mohli ovplyvniť jej architektonickústránku, sú nápomocné najmä historickéarchívne pramene, ktoré dokladujú vývoj areálu.Z archívov samotných podnikov sa často nezachovaloveľa z pôvodných dokumentov, čo bolo najčastejšiespôsobené požiarom, sťahovaním či zánikomtovárne a následne samotnou stratou dokumentov,ktoré sa zväčša len ťažko hľadajú. Napriek tomu saniektoré čiastkové spisy či ojedinele i celé dokumentácienachádzajú v archíve mesta Bratislavy a v archívochv Maďarsku. Z pôvodných plánov sa dá vyčítaťnielen dispozícia a výraz fasád, ale aj možnéautorstvo stavieb či meno stavebnej firmy, ktoráprojekt realizovala.Druhým zdrojom informácií je podniková literatúra(časopisy, výročné knihy a i.), ktoré informujúo modernizácii závodu, prípadne podávajú svedectvopomocou historických fotografií a výpovedí dlhoročnýchzamestnancov o dianí vo fabrike. Nápomocnésú aj mapové pramene pri určovaní a spresňovaníetapizácie výstavby, ktorá v závode prebiehala a taksa často stávajú jediným dokladom datovania vznikujednotlivých budov.Tvaroslovie a dekorácia bratislavských továrníMlyn s výrobnou halou v závode MATADORZdroj: autorka, 201036 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 37Závod Dynamit Nobel v BratislaveKľúčové aspekty architektonicko-urbanistického vývojaTvaroslovie a dekoráciabratislavských továrníArchitektúra vybraných tovární z prelomu 19. – 20. storočiaa deeper knowledge of man in his positionof a creator or consumer. Thiswould no doubt evoke new solutionfor the controversial topics.The recognition of the consumer’sdivergent behaviour can be understoodby deeper knowledge of psychologyintroduced into the designprocess. That may enable the designerto work in the way that would overcomethe possible consumer barriersin acceptance of the product.Today, it is no more possible to characteriserecycling in product design assimple reuse of the previous product.Such definition would be impreciseand would not indicate the essenceof this process. It also induces wideopportunities for incorrect interpretationof both artistic and designerworks of art. It would also enable anundesired infiltration of abridged objectsto be exposed on exhibitions pretendingthe ecological concept.The many years of single product recyclingpractice provide opportunityfor evaluation and summarization ofthe so far obtained knowledge. Theyalso give us opportunity to avoid thenegatives or further examine the nonhomogenousaspects presented byreal life.The Dynamit Nobel Plantin BratislavaKey Aspects of Architecturaland Urban Planning DevelopmentBy Nina Bartošovᦦ¦Today the plan called Istrochem previouslyknown as the Chemical Plantof Juraj Dimitrov, located in northeastpart of the city of Bratislavaknown as The New City, has overcomea complicated development since itsestablishment.Apart from the production plant,the former dynamite and other explosivesproducing factory, based in 1873by a Swede Alfred Nobel, other neighbouringsites belong to the historicallydeveloping region. The area of theformer factory for artificial fibres knownas Závod mieru (The Piece Plant1947-1951) is separated by a road (VajnorskéSt.) from the main area. Thesites of several neighbouring residentialdistricts belong to the main areaas well. They provided accommodationfor the factory workers.Unlike the other more than ten Nobeldynamite factories throughoutEurope, the Bratislava factory wentthrough radical change in its urbanarchitectural setting. Its present stateonly very vaguely indicates that itis a follower of one of the most importantAustro Hungarian explosive factories.Barely anything has been leftout of the oldest structures designedby the Feiglers, a notable Bratislavafamily of master builders. There wereleft only few of the structures builtby Pittel and Brausewette, an Austriancompany based in Bratislava atthat time. The both world wars meanta prosperous time for the factory.Most structures that have been preservedare from the period of the SecondWorld War.The last upturn of production andthe related urban and architecturaldevelopment are linked with the arrivalof Professor Vladimír Karfík toSlovakia. He is the author of the architecturaldesign of Závod mieru (ThePiece Plant). Through constructionof the new factory and the connectedhousing estates Vistra (Mierová kolónia)and White Cross (Biely kríž) Karfíkbrought not only modern industrialarchitecture but a quality standard ofliving as well. This was a model thathad been taken over from the functioningmodel of the Bata’s shoe factories.What we find interesting on theformer Nobel factories is the fact thatin spite of building factories all overthe world Nobel did not use a unifiedurban scheme or standardized architecturaldesign. His factories logicallyfollowed production requirements butthe different local conditions, continualtransformation and development inbuilding construction have negativelymarked the clarity of urban setting. Incomparison to this, the Karfík’s stylerepresents a clear concept as to the productionand complementary services.Architectural Formand Decoration of theBratislava FactoriesArchitecture of the SelectedFactories from the Turn of the19th and 20th CenturiesBy Veronika Kvardová¦Industrial areas built at the turn ofthe 19th and 20th centuries representa significant part of the society and itscultural heritage. Classifying the valuesof industrial buildings, many findthe values of historical documents, thetechnical, social and scientific ones asthe most important, while the architecturalartistic value stands apart.This report focuses on this aspect ofindustrial architecture. Examinationof architectural forms and decorationof the particular industrial objects isthe main topic. The paper is focusedon decoration as a specific value of industrialheritage. Selected for the researchwere the Hungarian municipalthread factory of G. Roth, the rubberfactory MATADOR and the thread factoryDanubius in Bratislava.The municipal factory of G. Roth representsthe style of decoration whichwas used at the end of 19th centuryand is known as industrial style. Thebuildings are usually one floor high,with a facade, where the bearing structureis represented by brick pilastersbetween plastered walls. Such typesof building can be found in many Austrianand Hungarian cities. In Bratislava,this style was used by the famousarchitects from the Feigler family.There are many different types ofbuildings in the area of the Hungarianthread factory on Parickova Street. Themost dominant one is the spinninghouse, whose design was influencedby the English type of thread factories.The Hungarian thread factoryhad a decorative facade, but after thereconstruction the spirit disappeared.The other buildings in the factory haveinteresting details, forms and functionsas well. One of the more decorativefacades is on the single-storey buildingof the finishing house, which isa representative of industrial style.ALFA 4 ¦ 2012 61

Eva PutrováVÝSKUM NAVRHOVANIAMestský park vznikol ako druh verejnej zelene sídla cesty, ktorá túto prechádzku pozdvihla nad obyčajnéna prelome 18. a 19. storočia, v období intenzívnehorozvoja miest a budovania verejných mestských riek, na miestach po zbúraných opevneniach, pri pre-prechádzanie ulicami…“ 2 . Promenády vznikali pozdĺžpriestorov. Vzniku mestského parku predchádzalo stavbách miest. Vznik promenád s alejami stromovdlhé obdobie vývoja formovania zelene v sídle, prevažnesúkromnej. Tvorba záhrad a neskôr aj parkov Prvým krokom k vytvoreniu verejných parkovnásledne podnietil vznik verejných parkových plôch.sa vyvíjala spolu s architektúrou a umením a bola a záhrad bolo sprístupňovanie súkromných (šľachtických,cisárskych a kráľovských) záhrad. Napríklad voovplyvňovaná geografickými, hospodárskymi a spoločenskýmipodmienkami v jednotlivých obdobiach. Viedni boli otvorené Prater (1776), Augarten (1775),Prvé verejné priestory a záhrady tvorené pre diskusiu,zábavu, lov, športové aktivity sú známe ešte itská záhrada (1786), neskôr prvý verejný park v Če-Belvedere (1776), v Brne park Lužánky, bývalá jezu-z čias Grécka a Ríma, v ďalších obdobiach boli záhradyvýhradne súkromné.li vznik botanických záhrad. Objavuje sa požiadavkachách. Mnohé súkromné zbierkové záhrady podnieti-V dlhom období stredoveku boli verejné priestory budovania ľudových sadov pre všetko obyvateľstvo 2 .bez zelene, avšak hradobné a kláštorné záhrady zohralivo vývoji tiež významnú úlohu, najmä vo formotýchv Anglicku a v Nemecku. Vzorom pre zakladanieVerejné parky boli zakladané podľa vzorov vyvinuvaní,symbolike a používaní rastlinných druhov. v obdobínovoveku v súvislosti s výstavbou šľachtických St. James's Park a Regent's Park, ktoré boli uprave-verejných parkov sa stali kráľovské parky v Londýne,sídiel sa budovali zámocké, palácové, vilové záhrady. né do romantických parkov a v tridsiatych rokochZáhrada vzhľadom na svoju plochu a veľkosť počas 19. storočia boli otvorené pre verejnosť 3 . Prvý park,svojho vývoja postupne nadobúdala charakter parku. ktorý bol v roku 1843 vybudovaný z verejných finančnýchprostriedkov, bol Birkenhead Park (1845 –Patrila určitému vlastníkovi, prislúchala architektonickémuobjektu, bola však prístupná len určitým 1847) 4 . Prvý ľudový sad (pôvodne priestor na rekreáciuvojakov) bol založený v Mníchove najskôr podskupinám návštevníkov. Súkromné záhrady narastalina veľkosti a svojím stvárnením sa neskôr stali názvom Theodore Park, neskôr sa ujal názov Anglickávýchodiskom pre tvorbu parkov. Pri výstavbe alebo záhrada (1789 – 1800) podľa štýlu anglickej záhrady,prestavbe mestských zámkov a palácov sa upravovalii priľahlé časti mesta ako súčasť repezentačného Búranie hradieb uvoľnilo priestory pre novú výs-do podoby ktorej bol sformovaný 5 .predpriestoru napríklad Verssailles (1661 – 1689), tavbu mesta vrátane výsadby zelene. Pred opevneniamisa ešte v stredoveku z obranných dôvodovDrážďany (1730 – 1749), Paríž (1755 – 1763) s Placede la Concorde, Place des Vosges, Place Royal. 1 V obdobíbaroka a klasicizmu záhrada prekročila svoj rá-boli využívané aj ako rekreačné plochy na zábavnéudržiavali voľné nezastavané plochy – glacis, ktorémec a s rozsiahlym priestorom záhrady sa formoval a športové aktivity. Po zrušení hradieb sa na týchtoaj priestor mesta a okolitej krajiny.plochách vybudovali nielen stavebné objekty ale ajV druhej polovici 18. storočia a najmä v 19. storočízačali vznikať nové druhy zelených plôch, a to budov, parkové námestia, parky. Príkladom je Ring-plochy zelene – promenády, reprezentačné priestorynajmä v súvislosti s prestavbou a rozvojom miest. strasse (1857 – 1855) vo Viedni. „Promenády s niekoľkoradovýmialejami, predpriestory reprezentač-Rozvoj priemyslu, dopravy, nové stavebné konštrukcieumožnili na jednej strane vznik nových druhov ných objektov, parkové námestia boli riešené podľastavieb – priemyslu, obchodu, bankovníctva a podobne,čo sa prejavilo rýchlym rozvojom miest, na ľa princípov krajinného štýlu.“ 6klasicistických princípov, väčšie parkové plochy pod-druhej strane sa výrazne zhoršili životné podmienky Ďalším príkladom je Hausmannova prestavba Paríža(1852 – 1870) 7 , ktorá vniesla nový rozmer verej-obyvateľov mesta. Jedným z prostriedkov, ako zlepšiťnepriaznivé podmienky mesta, sa stalo zakladanieverejnej zelene. Predchodcami mestského parku 19. storočia vznikol v Paríži systém promenád, ronýchpriestorov do stredovekého mesta. V polovicia prvými verejnými priestormi so zeleňou boli promenády.„Prechádzka mestom ako mešťanská zábahostia prísnosti nových Haussmannových bulvárovmantických parkov a squerov – ako protiváha strovapatrila podľa hesla ‚vidieť a byť videný‘ k verejnémuživotu a vyžadovala zvláštny typ reprezentačnej žený park Buttes de Chaumont (1864 – 1869) 8pre vojenskú bezpečnosť. V tomto období bol zalo-parkPark Buttes ChaumontZdroj: en.wikipedia.org/wiki/File:Sibil_Temple,_Buttes_Chaumont.jpgMonceau z pôvodnej záhrady (1852 – 1862), parkMontsouris (1868 – 1878), Square du Temple (1867)a ďalšie námestia a promenády. Boli založené ajveľké prímestské parky na mieste pôvodných lesnýchporastov – park Bois de Boulogne (1852 – 1865) 9a Bois de Vincennes (1860).Verejné parky boli v 19. storočí zakladané na miestachstarých záhrad, na miestach zrušených cintorínov,na miestach po zrušených opevneniach, ale aj naokrajoch sídiel na lesných plochách, loveckých oborácha na poľnohospodársky využívaných plochách.Prostredníctvom zelene sa tak začal meniť vnútornýpriestor aj priľahlé okolie mesta. Zakladanieparkov a ďalších druhov verejnej zelene (na promenádach,námestiach, nábrežiach atď.) sa stalo začiatkompremeny rázu miest a veľkomiest. Takmerv každom väčšom meste vznikol verejný park: Viedeň– Volksgarten (1820), Berlín – Volkspark (Friedrichshain1846), Paríž – Buttes de Chaumont (1864 –1869), Budapešt – Városliget (Mestský park 1896),Praha – Chotkovy sady (1833). Boli formované akoprírodno-krajinárske parky, ich náklady na založeniea údržbu boli nižšie ako pri formálnych barokovýchzáhradách, ale ich rekreačné využitie bolo lepšiea variabilnejšie.Stvárnenie zakladaných parkov vychádzalo z prelínanianeoklasicizmu a romantizmu. Ideálna podobaparkovej krajiny Lancelota Browna bola formovanáprostredníctvom viacerých štýlov, protagonistamiktorých boli J. C. Loudon, H. Repton, na konci 19. storočiaW. Robinson. Od polovice 19. storočia boli doverejných parkov vnášané pestré kobercové záhonykvetov a stavby skleníkov na pestovanie exotickýchrastlín. Pitoreskná teória a prax Humpryho Reptonabola v priebehu 19. storočia modifikovaná krajinnýmidizajnérmi, ako boli Joseph Paxton, ktorý prostredníctvomsvojich úprav vo verejných parkoch rozšírilReptonovu víziu pre širokú verejnosť, J. C. AdolphAlphand s dramatickou topografiou a výsadbou jehoparížskych parkov, Calvert Vau a Frederic Law Olmstedso svojimi koncepciami rozsiahlych parkov.Prvenstvo v zakladaní verejných parkov v strednejEurópe však patrí Bratislave. Sad Janka Kráľa bol založenýv rokoch 1774 – 1776 v štýle barokového klasicizmu.Vo svojom vývoji prešiel rôznymi podobami,od prvých priesekov – klasicistných osí s vysadenýmialejami (1776) v pôvodnom lužnom lese cez anglickýpark (1832) k jeho súčasnej podobe (1970). 10 Životv parku ovplyvňovala výstavba viacerých objektov:pontónový most cez Dunaj v roku 1825, výletná kaviareňSad (Au-Café), letné divadlo Aréna. v roku1902 bol park dejiskom poľnohospodárskej výstavy.K jeho podobe prispeli viaceré osobnosti mesta (ŠtefanLumnitzer, Florián Romer, Rudolf Limbacher). Oddruhej polovice 19. storočia sa o park starali členoviaBratislavského okrášľovacieho spolku. Veľkou rekonštrukciouv sedemdesiatych 20. storočia bol parkupravený do súčasnej podoby. Vývoj a budovaniemestských parkov u nás pripravila až polovica 19. storočia,a to legislatívne napríklad nariadením o mestskýchokrášľovacích komisiách a fondoch, z ktorýchbolo možné budovanie zelených plôch financovať.Tak vznikol aj Bratislavský okrášľovací spolok, ktorýsa podieľal na vzniku viacerých parkov v Bratislave.Pre ďalšie smerovanie vývoja mestského parkuvýrazne prispela americká krajinárska škola. V NewYorku Frederick Law Olmsted (1822 – 1903) 11 a CalvinVaux (? – 1895) vytvorili novú koncepciu krajinno-urbanistickéhopriestoru v podobe Central Parku(1853 – 1873). 12 Park bol založený s cieľom zlepšiťkvalitu života obyvateľov vo veľkomeste. Išlo o veľkolepýprojekt tak rozlohou a nákladmi na založenie,ako aj obsahom. Tvorcovia predbehli svoju dobua vytvorili priestor, v ktorom skĺbili malebnosť krajinnéhoštýlu s prevádzkou a využitím územia. Keďžepark bol založený na pôvodne obývanom a zdevastovanomúzemí, podstatnú úlohu zohrala príprava prácvrátane úprav a výmeny pôdneho podložia. Veľkolepámalebná krajina vyžadovala adekvátnu výsadbudrevín. Pri výbere boli uprednostňované domácedruhy, ktoré boli pre väčšiu rozmanitosť dopĺňanécudzokrajnými rastlinami, vhodnými pre dané podmienky.Central Park priniesol obyvateľom mesta výhoduživota v krajine. Anglický park, z predlohy ktoréhovychádzal, bol v americkom chápaní obohatenýo širokú škálu športových a rekreačných aktivít prístupnýchvšetkým občanom zo všetkých sociálnychvrstiev. Inovatívnym prvkom v parku bol návrh a realizáciaoddeleného systému chodníkov pre chodcov,cyklistov, jazdcov na koňoch a vozidlá a zahĺbenýchpriečnych komunikácií, ktoré riešili problém dopravy,pričom vizuálne neporušovali súvislosť parku.Americká škola upriamila pozornosť aj na chápaniemestského parku ako súčasti systému zelene a budovanietzv. parkways 13 , systému parkov spojených parkovýmicestami.Do vývoja formy a funkcie mestského parku zaznamenalavýznamný prínos nemecká krajinárska škola,Mestský park – od vzniku po súčasnosťv ktorej sa počas 19. storočia postupne formovalinázory na podobu parku. Od princípov tvorby krajinárskehoparku autorov Princa von Pückler-Muskau(1785 – 1871) 14 , F. L. Sckella (1750 – 1823), P. J.Lenného (1789 – 1866) a G. Mayera (1816 – 1877) 15 ,k funkcionalistickým návrhom parkov L. Miggeho(1881 – 1935) a M. Wagnera (1885 – 1957). Príkladomparku s dlhou históriou, počas ktorej bol prispôsobovanýaktuálnym potrebám a štýlom je Tiergarten16 najväčší park v Berlíne, často označovaný aj za„berlínsky central park“.V 20. storočí sa stala fenoménom moderná architektúra.Filozofiu moderny rozvíjali a propagovalivýlučne stavební architekti. Architekti nemeckéhoBauhausu prostredníctvom svojich diel proklamovalinové myšlienky založené na princípoch funkcionalizmu.Architektúra dominovala nad záhradami a parkmi,ktoré boli formované len v náznakoch prirodzenéhousporiadania. Architekti venovali pozornosťpredovšetkým umiestneniu architektúry a vzťahommedzi vnútorným a vonkajším prostredím. Urbanistickévízie rozvoja miest mali riešiť vhodné podmienkypre bývanie s dostatkom slnka a zelene. Adekvátnepostavenie verejnej zelene v dimenzii sídla bolouplatnené v urbanistických víziách Le Corbusieraa víziách záhradného mesta E. Howarda, v ktorých saverejné parkové priestory stali organickou súčasťounavrhovanej štruktúry mesta.Pre tvorbu mestskej zelene vrátane parkov sa takstalo dôležitým impulzom riešenie sociálnych a hygienickýchproblémov miest spojeného s neúnosnýmipodmienkami veľkej časti chudobného robotníckehoobyvateľstva a povojnová obnova miest.Leberecht Migge v Nemecku pod vplyvom modernyreagoval na moderný štýl funkcionalistickými návrhmiso sociálne ekonomickým obsahom. Presadzovalvíziu reformy záhrady 17 s úmyslom zlepšenia zdraviaa morálneho pozdvihnutia obyvateľstva. Reformaľudového parku Volkspark mala viesť „k primeraneja modernej forme všeobecného využitia záhrad“. Presadzovalisa parky so športoviskami a ihriskami preodpočinok a športové vyžitie sa chudobnejších spoločenskýchvrstiev, do ktorých mali voľný a neobmedzenýprístup všetci občania. V parkových priestorochsa hľadali nové, čo najvýhodnejšie spôsobyčlenenia a úprav pre rôzne spôsoby využitia. Výsledkombola jednoduchosť a čistota záhradnej formy,ktorá umožňovala multifunkčné využitie parkovéhopriestoru. Tradícia budovania moderných mestských42 ALFA 4 ¦ 2012 ALFA 4 ¦ 2012 43Sad Janka KráľaFoto: Eva PutrováCentral ParkZdroj: www.google.sk/imgres?imgur/=http“blogs.villagevoice.comENGLISH SUMMARYMestský park –od vzniku po súčasnosťThe rubber factory MATADOR is theoldest part of the city district of Petržalka,which is situated on the left sideof the river Danube. Most of the buildingsin this are of the town were destroyedand many blocks of flats werebuilt instead. The contour of the factoryhas a sharp shape created by saw-toothroofs on the production halls. Anunusual production hall with a double-roundedform is placed in this silhouette.The whole factory is madeof iron, concrete, and a typical ochrebrick. This combination of materialscreates a characteristic decor used oneach building of the factory.The Danubius factory was designedby Julius Mayreder, one of the Viennaarchitects, who was part of the Secessionclub. Therefore the building hasa decoration influenced by secessionarchitectural style. The form of themain building which is protected bythe state is created from a large maincontent with added towers. This formwith decorations creates one of themost interesting industrial buildingsin Bratislava.The architecture of Bratislava at theend of 19th century and the beginningof 20th century was influencedby nonresident architects and ownersof factories, who had a lot of experiencefrom the past. These sorts of impactcreated an attractive mixture of industrialarchitecture in one of the mostindustrial towns of that period.An Urban Park –from Past to PresentBy Eva Putrovᦦ¦¦¦The article deals with the developmentof urban parks, from the turnof the 18th and 19th centuries up topresent, and it tries to type the approachesin the contemporary park designin Europe.Park and garden design reflected theprogress in architecture and art; theirforms and functions were influencedby geographical, industrial and socialconditions during the time. Gardenswere first to become objects of aestheticinterpretation and an inspirationfor park design.The opening up of private gardens tothe public was the first step on the wayto the establishing of public parks andgardens. Later, the necessity for publicparks and communal orchards for theentire public appeared. Public parkswere created on the sites with suitableconditions – past gardens, closeddown grave yards, old town fortifications,but also at woodlands on the settlementedges, game hunting groundsand farmland. Public parks followedthe patterns of those in England andGermany as an English natural andlandscape park. The picturesque theoryand practice of Humphry Reptonduring the 19th century, was later onmodified by landscape architects likeJoseph Paxton, who spread Repton’svision among the general public viahis design of public parks; next J. C.Adolph Alphand with his dramatic topographyand planting of parks in Paris;as well as Calvert Vau and FredericLaw Olmsted, who further developedconcepts of extensive parks.However, the first place in startingpublic parks in central Europe belongsto Bratislava. The Sad Janka Kráľa wascreated between 1774 – 1776 in the BaroqueClassicism style, and since thenit has undergone many design changes.Many personalities and movementshave contributed to the developmentof urban parks. American landscapeschool brought in a new conceptof ’landscape urbanism’ space in theCentral Park in New York; Germanlandscape school with its concept ofa community park of Volkspark; Scandinavianschool via the new structureof urban parks in Stockholm. By designingPark Güel in Barcelona, AnthoniGaudi contributed to the developmentof form with only one work,but really significant one. His originaldesign contained new constructionalideas and building components,as well as the planting of local plantspecies. a unique approach of a painter,sculptor and a botanist was that ofthe Brazilian Roberto Burle Marx whomatched his landscape frame of abstractcompositions with that of architecturalmodernism. The AmsterdamseBos park in Amsterdam is an influentialpioneer of ecological design and ofthe modern park design – where manylandscape elements were based onscientific analyses, and spatial designcomes from abstract schemes.During the functionalism and modernismperiods, the parks were basedon the knowledge of natural laws, natureelements and balanced relationbetween the man and the nature. Atthe end of 20th century, abstract modernismwas on the decline. Function,which determined the primary form,became less important and an expressiveform become more significant.Ecological trends influenced the importanceof natural environment protection;however, many authors preferredthe art in new, post-abstract form.Currently, the landscape design ispluralistic, employing diverse sourcesand disciplines. This is reflected in variedcreative approaches and diverseforms of current parks. Parks whichwere designed abroad feature highcreative invention, generous conceptsand individual internal philosophy.The Parc de la Villete is one of the firstpublic parks containing postmodernideas. Since then, many parks havebeen created in the countries wherefocus of attention is on so called ’greenprojects’.The article presents examples ofpark visits in France, Spain, Swedenand Germany. In each country, thegarden design followed its individualapproach, taking into considerationits individual historical development.The selection of parks coversvaried approaches in garden planning.The conclusion of the article triesto sort out approaches in the designand draw an attention to the unfavourablesituation of Slovak parks.62 ALFA 4 ¦ 2012

Autori ¦ AuthorsIng. arch. Nina Bartošová, PhD.Ústav dejín a teórie architektúrya obnovy pamiatokFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavanina.bartosova@stuba.skIng. arch. Igor HianikÚstav urbanizmu a územného plánovaniaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaigor.hianik@stuba.skIng. Branislav Jelenčík, ArtD., Dipl. Mgmt.Ústav dizajnuFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavabranislav.jelencik@stuba.skIng. arch. Eva Putrová, CSc.Ústav krajinnej a záhradnej architektúryFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaputrova@fa.stuba.skBc. Paulína ŠujanováFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaxsujanova@stuba.skIng. arch., M. Arch. Maria Topolčanská, PhD.Ústav architektúry občianskych budovFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavamaria.topolcanska@stuba.skIng. arch. Veronika KvardováÚstav dejín a teórie architektúrya obnovy pamiatokFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaveronika.kvardova@stuba.skdoc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.Ústav dejín a teórie architektúrya obnovy pamiatokFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavamagdalena.kvasnicova@stuba.skIng. arch. Katarína Lauková-ZajíčkováÚstav interiéru a výstavníctvaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakatarina.zajickova@stuba.skIng. arch. Peter MorgensteinÚstav ekologickej a experimentálnejarchitektúryFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavapeter.morgenstein@stuba.skALFA 4 ¦ 2012 63

ARCHITEKTONICKÉ LISTYFAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERSOF THE FACULTY OF ARCHITECTURE, STUročník volume 17rok year 2012číslo number 4Redakčná rada Editorial boarddoc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíkovápredsedníčka redakčnej rady chair of the editorial boarddoc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.Ing. arch. Maria Topolčanská, PhD.Šéfredaktorka Chef editorIng. arch. Irena DorotjakováJazyková redaktorka Editorprom. fil. Blažena MoravčíkováAnglický preklad a korektúra English translations and editingPhDr. Danica Brečková, Mgr. Zuzana Motešická, PhD., Mgr. Jarmila ArchlebováVšetky texty boli recenzované. All texts have been reviewed.Grafická koncepcia a layout Graphic concept and layoutMgr. art. Matúš LelovskýMgr. art. Juraj Blaško, ArtD.Fotografie PhotosArchív FA STU, archív autorovFA STU and authors’ archivesVydáva Published byFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavawww.fa.stuba.sktel.: + 421 918 665 026, + 421 2 57 27 61 78e-mail: dorotjakova@fa.stuba.skTlač Printed byBIND print, s. r. o.Amurská 36, 821 06 BratislavaVychádza štvrťročne Published quarterlyISSN 1135-2679Evidenčné číslo MK SR: EV 4209/10Cena: 1 €Toto číslo vychádza s podporou Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.

ALFA 4 ¦ 2012ISSN 1135-2679