SbornÃk abstraktů a pÅÃspÄvku z 20. kartografické konference
SbornÃk abstraktů a pÅÃspÄvku z 20. kartografické konference SbornÃk abstraktů a pÅÃspÄvku z 20. kartografické konference
Úvod Kartografická tvorba prebieha veľkými zmenami, ktoré súvisia s rozvojom a zmenou reprezentácie informačných technológií, ktorými sú hlavne geografické informačné systémy, vizualizácia v počítačových médiách a virtuálna realita (VR) [1]. Výsledkom spolupôsobenia uvedených vedeckých metód je vznik georeferenčných dát, geodatabázy, ktorá umožňuje, prostredníctvom svojej reprezentácie, objektívnejší pohľad na zobrazovanú realitu. Jednou z vedných disciplín, zaoberajúcou sa počítačovou reprezentáciou georeferenčných dát je Geografická vizualizácia (GVis), ktorá sa riadi princípmi a metódami kartografickej reprezentácie údajov, ako súčasti hlavných kartografických interpretačných metód [2]. Takže kartografia, so svojimi presne definovanými kartografickými metódami, by mala riadiť a zastrešovať vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú vedeckou interpretáciou poznatkov a získaných údajov o svete, čoho výsledkom je vzájomné spolupôsobenie, rozvoj a obohatenie uvedených vedných odborov [3]. Príspevok je venovaný práve vzájomnému prepojeniu vedných disciplín ako je kartografia, kataster nehnuteľností a geografické informačné systémy a ich aplikácii v kartografickej interpretácii geodatabázy, vytvorenej v rámci tvorby geografických informačných systémov miest a obcí (GIS MaO), kde podkladové mapy tvoria mapy veľkých mierok, a to hlavne mapy katastra. 28
1 Základné podkladové mapy Základnou súčasťou reprezentácie javov o svete, teda kartografických javov v GIS, GVis a VR je mapa, ktorá, či už vo forme digitálnej alebo analógovej obsahuje geodetické a kartografické údaje o polohe a charakteristikách georeferenčných dát. Kvalita mapy sa posudzuje podľa jej vlastností, ktoré súvisia s funkciou mapy, teda schopnosťou mapy splniť požiadavky na ňu kladené. Vlastnosti mapy definuje najmä jej obsah, presnosť, spoľahlivosť, úplnosť, kartografická zrozumiteľnosť, schopnosť splniť účel, pre ktorý bola vytvorená a spôsob a vhodnosť kartografickej interpretácie. Vytvorenie kvalitných digitálnych máp ako základných referenčných podkladov, je jedna z najdôležitejších etáp tvorby geografických informačných systémov. Takmer pre všetky geografické informačné systémy sa geografické údaje pripravujú v CAD systémoch, odkiaľ sa jednotlivé objekty exportujú v potrebnom formáte do príslušného informačného systému. Z pohľadu geografických informačných systémov pre mestá a obce sa najčastejšie využívajú nasledovné mapové podklady veľkých a stredných mierok: ˆ Mapy katastra nehnuteľností, ZM SR VM ˆ Základná mapa SR 1 : 10 000 – 1 : 25 000 ˆ Technická mapa mesta, obce ˆ Mapy správcov inžinierskych sietí (SeVaK, SEE, SPP, . . . ) 29
- Page 5 and 6: 20. kartografická konference sborn
- Page 7 and 8: Obsah Programový výbor konference
- Page 9 and 10: Vondráková, A. Význam netechnolo
- Page 11 and 12: Programový výbor konference Doc.
- Page 13 and 14: Úvodní slovo Společná setkává
- Page 15 and 16: Rozumíme mapám? Pojetí kartograf
- Page 17 and 18: Historicko-kartografický výzkum b
- Page 19 and 20: Benefits of the developed applicati
- Page 21 and 22: Obrazová a znaková složka v konc
- Page 23 and 24: Atlasová kartografie v České rep
- Page 25 and 26: Kartografické práce na Akademick
- Page 27 and 28: OpenWebGlobe - virtuální glóbus
- Page 29 and 30: descriptive data, situation is a bi
- Page 31: Kartografická tvorba v prostredí
- Page 35 and 36: skenovaných mapových listov je mo
- Page 37 and 38: Obr. 2 Sieťová mapa mesta a tabu
- Page 39 and 40: Podobne ako objekt OSOBA aj objekt
- Page 41 and 42: 3 Kartografické spracovanie geodat
- Page 43 and 44: Obr. 4 Umiestnenie kartodiagramu do
- Page 45 and 46: Obr. 6 Druhy pozemkov vo vektorovej
- Page 47 and 48: Ak sa zobrazuje kvalitatívny alebo
- Page 49 and 50: Vnímání barevných stupnic v kar
- Page 51 and 52: Aplikace tematických map - Atlas O
- Page 53 and 54: z roku 1568, Aretinovu mapu Čech z
- Page 55 and 56: Georeferencování map III. vojensk
- Page 57 and 58: Robustní metoda lokalizace speciá
- Page 59 and 60: Mapové znaky na starých mapách a
- Page 61 and 62: Participativní mapování jako ná
- Page 63 and 64: slední době v Evropě rozšířen
- Page 65 and 66: Národní topografická databáze D
- Page 67 and 68: Nové možnosti tvorby mapových v
- Page 69 and 70: Vybrané aspekty tvorby vrstevnic z
- Page 71 and 72: Geoinformatická východiska pro de
- Page 74: 20. kartografická konference sborn
1 Základné podkladové mapy<br />
Základnou súčasťou reprezentácie javov o svete, teda kartografických<br />
javov v GIS, GVis a VR je mapa, ktorá, či už<br />
vo forme digitálnej alebo analógovej obsahuje geodetické a<br />
kartografické údaje o polohe a charakteristikách georeferenčných<br />
dát. Kvalita mapy sa posudzuje podľa jej vlastností,<br />
ktoré súvisia s funkciou mapy, teda schopnosťou mapy splniť<br />
požiadavky na ňu kladené. Vlastnosti mapy definuje najmä<br />
jej obsah, presnosť, spoľahlivosť, úplnosť, kartografická zrozumiteľnosť,<br />
schopnosť splniť účel, pre ktorý bola vytvorená<br />
a spôsob a vhodnosť kartografickej interpretácie.<br />
Vytvorenie kvalitných digitálnych máp ako základných<br />
referenčných podkladov, je jedna z najdôležitejších etáp tvorby<br />
geografických informačných systémov. Takmer pre všetky<br />
geografické informačné systémy sa geografické údaje pripravujú<br />
v CAD systémoch, odkiaľ sa jednotlivé objekty exportujú<br />
v potrebnom formáte do príslušného informačného systému.<br />
Z pohľadu geografických informačných systémov pre<br />
mestá a obce sa najčastejšie využívajú nasledovné mapové<br />
podklady veľkých a stredných mierok:<br />
ˆ Mapy katastra nehnuteľností, ZM SR VM<br />
ˆ Základná mapa SR 1 : 10 000 – 1 : 25 000<br />
ˆ Technická mapa mesta, obce<br />
ˆ Mapy správcov inžinierskych sietí (SeVaK, SEE, SPP,<br />
. . . )<br />
29
Change language