Ako vybrať „základ“ počítača? - Vitajte na stránkach www.einsty ...
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

Ako vybrať „základ“ počítača? - Vitajte na stránkach www.einsty ...

Ako vybrať „základ“ počítača? - Vitajte na stránkach www.einsty ...

Ako vybrať „základ“ počítača? - Vitajte na stránkach www.einsty ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

e d i t o r i a l<br />

Poèas posledných pár rokov som zaregistroval s<strong>na</strong>hu ve¾kých výrobcov zmeni koncept typického kance−<br />

lárskeho poèítaèa. Väèšinou sa toti <strong>na</strong> <strong>na</strong>še pracovné stoly dostávali univerzálne konfigurácie, ktoré sa<br />

rov<strong>na</strong>ko ako <strong>na</strong> spracovanie excelovských tabuliek, wordovských dokumentov a elektronickej pošty hodia<br />

<strong>na</strong> domáci poèítaè, hernú zostavu èi DTP pracovisko. Nie je iadnym tajomstvom, e dnešné zostavy<br />

s výnimkou nároèných grafických aplikácií, ako je <strong>na</strong>pr. renderovanie a vizualizácie komplexných 3D<br />

scén, vyuívajú svoj výkon len <strong>na</strong> pár desiatok percent. Okrem toho sú aj vybavené rozhraniami, zberni−<br />

cami, slotmi a ve¾kým vnútorým priestorom, akoby mali by pripravené <strong>na</strong> hociktorú z moností <strong>na</strong>sa−<br />

denia. Niektorí výrobcovia síce prišli s konceptom zredukovania moností rozširovania, poètu slotov,<br />

resp. vyhodenia všetkých starých rozhraní a zberníc a zmenšenia celej skrinky a jej zabalenia do<br />

vzh¾adného dizajnu, ale koncepcia zostáva principiálne rov<strong>na</strong>ká.<br />

Doteraz som neprišiel <strong>na</strong> to, preèo pre ve¾ké podniky, ktoré kupujú a ma<strong>na</strong>ujú stovky a tisíce kancelár−<br />

skych poèítaèov, výrobcovia nevymysleli u dávno efektívnejší systém ich <strong>na</strong>sadenia a vyuívania. Napríklad<br />

distribuovaný komputing, t. j. zdie¾anie výkonu viacerých od seba vzdialených supervýkonných poèítaèov<br />

pri jednej spoloènej výpoètovo nároènej úlohe, rozdelenej <strong>na</strong> menšie èiastky, vyuívajú akademické centrá<br />

a výskumné ústavy u roky. Neviem, preèo by podobný princíp nemohli vyuíva podstatne menej výkonné<br />

kancelárske poèítaèe, hoci vo väèšom poète. Staèí „len“ prepísa operaèný systém, aplikácie a prispôsobi<br />

vnútornú architektúru poèítaèov a odpadá problém pravidelného upgrade starých zostáv vdy, keï <strong>na</strong> trh<br />

príde nový operaèný systém alebo nároènejšia aplikácia. Treba však vyrieši to „len“...<br />

Druhá monos je presunú spracovanie výkonu z pracovnej dosky kancelárskeho stola do jedného cen−<br />

tralizovaného miesta. Nieeby to bola originál<strong>na</strong> myšlienka, veï architektúry typu klient/server èi main−<br />

frame/terminál tu boli dlhé roky, len neboli dotiahnuté celkom do dôsledkov... Preèo by <strong>na</strong> pracovnom<br />

stole nemohol zosta len monitor, klávesnica a myš? Zabudova CD mechaniku, „flopinu“ èi sieovku<br />

a ïalší potrebný HW do klávesnice èi monitora nie je predsa a taký problém. Staèí prenáša údaje zo<br />

vstupných zariadení a <strong>na</strong> monitor prenáša len zmeny obrazovky. Rov<strong>na</strong>ko ani teraz nejde o originálny<br />

nápad. Grafické terminálové stanice a terminálové servery u takisto poznáme roky. Opä však táto myš−<br />

lienka nebola dotiahnutá úplne do doko<strong>na</strong>losti tak, aby bola dostatoène univerzál<strong>na</strong>, podporovaná zo<br />

strany výrobcov HW, operaèného systému èi tvorcov aplikácií. Ak <strong>na</strong>rastie poèet pouívate¾ov v podniku<br />

a výkon èi disková kapacita u nestaèí, pridá sa ïalší procesor alebo diskový priestor do centrálneho ser−<br />

vera a ide sa ïalej. Takýto model komputingu sa jednoduchšie spravuje, ma<strong>na</strong>uje, zálohuje, lepšie sa<br />

stráia veci okolo bezpeènosti, úniku dát atï. Keby sa ho chytili ve¾kí výrobcovia poèítaèov, v rámci kon−<br />

kurenèného boja by ce<strong>na</strong> grafických terminálov klesla pod hranicu univerzálnych PC a takýto model by<br />

bol aj cenovo efektívnejší. Staèí „len“ dohodnú sa <strong>na</strong> rozhraniach, štandardoch, podpore atï.<br />

Ak zájdem vo svojich úvahách ïalej, celkom si viem predstavi aj tretí model, keby sa spracovaním poèí−<br />

taèových úloh zaoberali špecializované metropolitné výpoètové centrá, ktoré by svoju kapacitu poskyto−<br />

vali a pre<strong>na</strong>jímali za poplatok podnikom, školám èi domácnostiam <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom princípe ako elektrárne<br />

èi vodárne. Potrebujete väèší výkon <strong>na</strong> hranie hier, vizualizáciu 3D projektu èi håbkový datamining?<br />

iadny problém, stiahnite si ho zo zásuvky v stene. Staèí „len“, aby sa dohodli zainteresované strany:<br />

výrobcovia, vývojári, aby existovala zákazková podstata, aby sa vybudovala príslušná komunikaèná<br />

infraštruktúra a aby sa preko<strong>na</strong>la istá konzervatívnos a predsudky. Ale mohlo by to fungova, hoci je to<br />

skôr vízia dos ïalekej budúcnosti. Opä tu však zostáva to nešastné „len“.<br />

Je preto skôr pravdepodobné, e celé to dopadne úplne i<strong>na</strong>k. e <strong>na</strong>ïalej bude vývoj pokraèova rov<strong>na</strong>kým<br />

smerom ako doteraz, t. j. neustálym zmenšovaním rozmerov a zvyšovaním výpoètového výkonu a pa−<br />

mäovej kapacity <strong>na</strong> úrovni obyèajného desktopu pri èoraz niších nákladoch <strong>na</strong> jednotku výkonu èi<br />

kapacity, a tak nebude ma zmysel stara sa o efektívnejšie vyuívanie „strojového èasu“. Take staré<br />

známe béové skrinky budú s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou aj <strong>na</strong>ïalej „zdobi“ <strong>na</strong>še pracovné stoly.<br />

Tak èo? Tipnete si, ako to dopadne? Ak si netrúfate, èítajte pravidelne PCR a kontúry budúceho deskto−<br />

pového „písidla“ sa vám pokúsime poodhali. Zaujímavé èítanie marcového èísla vám elá

O B S A H<br />

36<br />

REVUE<br />

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

<strong>Ako</strong> vybra „základ“ poèítaèa?<br />

4 Novinky<br />

14 Prieskum trhu: Predaj poèítaèov <strong>na</strong> Slovensku<br />

v roku 2001<br />

16 Oracle AppsWorld Europe / Reportá<br />

18 Konferencia Lotusphere 2002: Proof Positive / Reportá<br />

19 Peter Weber / Compaq: Chce to zmenu myslenia / Interview<br />

21 Intel Pentium 4 Northwood<br />

24 <strong>Ako</strong> vybra „základ“ poèítaèa? / Preh¾ad trhu & trendy<br />

36 ACPI – prostriedok prístupu k správe <strong>na</strong>pájania<br />

HARDWARE<br />

38 Testovali sme: 16× skener pre domácnos<br />

a kancelárie<br />

52 HP DesignJet 10ps<br />

53 iTec USB CardReader 6 in 1<br />

54 iPod / Nový štandard pre hudobný prehrávaè<br />

56 Nikon CoolPix 5000<br />

59 BRAVE GoldLine 2200<br />

60 Pa<strong>na</strong>sonic GD95<br />

61 FuturePower 17" AIO Internet Computer<br />

62 Nafukovacie reproduktory Ellula<br />

67 Xerox DocuPrint P1210<br />

68 iTec MultiMedia DataBank<br />

69 Pa<strong>na</strong>sonic KX P7100<br />

70 Hewlett-Packard OmniBook xe3<br />

71 Umax ActionBook 780T<br />

73 Microbook 950T<br />

74 CD-RW mechanika LiteOn 24102b<br />

75 Nové tlaèiarne od Kyocera Mita<br />

94 LinuxWare: Samba / 13. èas<br />

96 FreeBSD 4.5<br />

96 LinuxNews<br />

97 Rádiová karta SF64-PCR prax<br />

INFOWARE<br />

98 Novinky: Technológie a biznis<br />

101 Real Application Clusters (RAC)<br />

102 Budovanie dátových skladov V.<br />

104 IT seminár 2002<br />

105 Úvod do technológie PowerLine<br />

INTERNET<br />

106 Kauza „zdraovanie internetu“<br />

108 Vytvárame WWW stránky / 6. èas<br />

109 Komentár: /dev/null/007<br />

110 Na potulkách svetom WWW<br />

SERVIS<br />

112 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

114 Vírusový radar<br />

116 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 2. èas: Základná doska a procesor<br />

118 DVD okienko<br />

119 Poradòa<br />

120 Tipy a triky pre Windows<br />

134 Pošta<br />

PROGRAMUJEME<br />

121 Auto tools / 3. èas<br />

122 Assembler pod Windows / 15. èas: Menu II.<br />

124 C++ pod Windows / 20. èas: Serializácia SDI aplikácií I.<br />

126 Delphi v praxi / 12. èas: Poštové sluby<br />

127 Visual Basic II / 3. èas<br />

128 Malé ve¾ké databázy II. / 9. èas<br />

130 Nový seriál: 3D poèítaèová grafika / 1. èas: Bod – základný<br />

stavebný kameò<br />

131 Delfinárium / Záver seriálu: Systémové informácie II.<br />

133 ASP a databázy / 14. èas: Lúèenie s ASP, príprava <strong>na</strong> ASP.NET<br />

SOFTWARE<br />

76 <strong>Ako</strong> <strong>na</strong> to? / Strih videa vo Windows XP<br />

78 Symantec SystemWorks 2002<br />

79 Gamesy / Silent Hunter II, Medal of Honor, Novinky <strong>na</strong> obzore<br />

82 Sharewarové okienko<br />

88 Secure Notes Organizer 2.3.0 / Poznámkový blok, denník<br />

a plánovaè v jednom<br />

91 SuperCapture / ...snímanie obrázkov hraèkou<br />

92 S<strong>na</strong>gIT v6.0 / Snímanie obrázkov, textov a videa z obrazovky poèítaèa<br />

93 Customizer XP / ...tweakujeme Windows 2000 a XP<br />

38<br />

TESTOVALI SME<br />

16× skener pre domácnos<br />

a kancelárie<br />

2 PC REVUE 3/2002

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk<br />

Výber zo spravodajstva v titulkoch (15. 1. – 15. 2. 2002)<br />

ST budú tento rok prepúša hlavne stredných<br />

ma<strong>na</strong>érov<br />

CERT varuje pred SNMP<br />

Fi<strong>na</strong>nèný riadite¾ Nortelu rezignoval po zneuití<br />

informácií<br />

Visa predstavila bezpeèné platenie infraèerveným lúèom<br />

Èeský Mobil komerène spustil slubu GPRS<br />

Pa<strong>na</strong>sonic a Toshiba spolupracujú v oblasti LCD<br />

displejov<br />

Prvý Memory Stick Springboard modul pre<br />

Handspring Visor<br />

Patentový spor o hypertextové odkazy<br />

Samsung v predaji telefónov predbehol Sony Ericsson<br />

Colná správa SR smeruje k elektronizácii colných<br />

procesov<br />

Prístup k internetu má 143 miliónov Amerièanov<br />

120 GB externý disk z<strong>na</strong>èky Maxtor<br />

Deutsche Telekom plánuje preda sie káblovej televízie<br />

Je databáza Oracle <strong>na</strong>ozaj neprelomite¾ná?<br />

Pevnú linku odhlásilo v ÈR viac ako 50−tisíc klientov<br />

Morpheus neobsahuje iadne „závané“<br />

bezpeènostné diery<br />

ÈR chce za podiel v Èeskom Telecome aspoò 70 a<br />

80 mld. CZK<br />

V Microsofte sa prestane <strong>na</strong> mesiac programova<br />

Ovládaèe USB 2 pre WinXP<br />

Èeský Telecom zvýšil ceny v priemere o 3,7 %<br />

Vo Ve¾kej Británii má internet zavedených 45 %<br />

domácností<br />

Európska komisia schválila fúziu spoloèností HP<br />

a Compaq<br />

AMD a UMC spojili svoje sily!<br />

Nový CEO IBM<br />

Spolupráca Turbolinux – HP & Compaq<br />

Ceny pamätí – koneène stabilizácia?<br />

Mobil vlastnilo <strong>na</strong> konci decembra v Maïarsku<br />

48,3 % ¾udí<br />

3D Blaster 4 s technológiou GeForce4<br />

Pod¾a Šebeja zákon o e−podpise bude plati od<br />

marca alebo apríla<br />

Verizon prvým prevádzkovate¾om siete tretej<br />

generácie v USA<br />

Nintendo zaèalo cenovú vojnu<br />

Matshushita odkladá expanziu v ÈR<br />

Amazon u nie je v strate – otázkou je dokedy<br />

AMD uvádza Mobile Athlon 4 1500+<br />

Riadite¾ Unicomu povauje návrh záko<strong>na</strong><br />

o e−podpise za chybný<br />

Deutsche Telekom odštartuje sluby UMTS neskôr<br />

ako rivali<br />

Yahoo uvádza platby za vyh¾adávanie<br />

Adobe InDesign 2.0 CE <strong>na</strong> trhu<br />

Netscape aluje Redmond<br />

GiTy iada odklad odòatia licencie <strong>na</strong> sluby FWA<br />

26 GHz<br />

AT Computers predal 51 160 PC za rok 2001<br />

AOL zvauje kúpu distribútora Linuxu firmy Red Hat<br />

AMD uvádza 1,3 GHz Duron<br />

Internet do škôl zadarmo?<br />

Internet v ÈR zaèí<strong>na</strong> by dostupný v rade verejných miest<br />

Pa<strong>na</strong>sonic vyvíja SHG modrý laser<br />

3G vo Fínsku v testovacej prevádzke<br />

Intel má nového prezidenta<br />

Linux podporuje USB 2.0!<br />

Èí<strong>na</strong> bude do dvoch rokov druhým <strong>na</strong>jväèším trhom s PC!<br />

CES preko<strong>na</strong>l Comdex zo všetkých stránok<br />

Fujitsu definitívne konèí s diskami IDE<br />

Koniec grafických kariet ATI v Európe?<br />

FreeBSD mení „majite¾a“<br />

Na projekt Infovek v tomto roku 266 miliónov korún<br />

Nokia zaloí divíziu luxusných mobilných telefónov<br />

Globtel sa premenuje <strong>na</strong> Orange Slovensko<br />

Aliatel zaloil <strong>na</strong> Slovensku dcérsku spoloènos<br />

Úplné znenie týchto a mnoho ïalších správ nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.sk.<br />

Demokracia on line? Zatia¾ ešte nie. Posledné americké<br />

prezidentské vo¾by predovšetkým v štáte Florida rozprúdili<br />

diskusie o novom volebnom systéme. Do úvahy prichádza<br />

internet, optické skenovacie systémy alebo pamäové karty.<br />

S internetom sa v USA uvaovalo u pred rokom 2000, aka−<br />

demická obec plánovala skutoènú demokraciu on line.<br />

Problémy, ktoré spôsobil tradièný volebný systém so strate−<br />

nými volebnými lístkami, poruchami sèítavacích zariadení<br />

v štáte Florida pri zápase bez G. Bushom a A. Gorom, ešte<br />

viac posilnil tieto úvahy. Ak však reálne uvaujeme, z tech−<br />

nickej stránky veci internet – tak ako ho poznáme dnes – nie<br />

je tým pravým médiom.<br />

Prvým problémom sú hackeri. Volebný systém zaloený<br />

<strong>na</strong> internete by urèite vyvolal ich záujem a musela by by<br />

pouitá úplne nová generácia systémov <strong>na</strong> odrazenie ich<br />

útokov. Ïalším problémom je identifikácia osoby. V USA pri<br />

vstupe do volebnej miestnosti postaèuje <strong>na</strong>pr. aj vodièský<br />

preukaz, ale jeho overenie cez internet nie je jednoduché.<br />

<strong>Ako</strong> teda zabezpeèi identifikáciu? Pravdepodobne by sa<br />

musel poui systém s jedineèným identifikaèným èíslom pre<br />

kadého oprávneného volièa, èo pri poètoch takýchto osôb<br />

v USA nie je jednoduché ani lacné.<br />

Navyše aj po preko<strong>na</strong>ní týchto problémov ostáva otáz−<br />

ka, ako zabezpeèi anonymitu uskutoènenej vo¾by. Pri<br />

kadej osobe bude niekde v systéme presná informácia, kto<br />

a ako volil. Vcelku sa teda zdá, e internet v dnešnom vývo−<br />

ji nie je moné poui ako všeobecný volebný systém.<br />

Vo¾by cez internet pod¾a vyjadrenie niektorých politikov by<br />

však ešte viac zväèšili rozdiely medzi bohatými a chudobnými.<br />

Ïalší konkurenèný štandard pre Bluetooth? Mono ste sa<br />

u aj vy <strong>na</strong> internete stretli s termínom ZigBee. Ide o nový<br />

štandard „pomalých“ bezdrôtových prenosov, ktorý by sa<br />

mal uplatni <strong>na</strong>jmä v domácich zariadeniach, ako sú HiFi<br />

vee, mobilné telefóny, domáce kiná, domáce elektrospo−<br />

trebièe èi dia¾kové ovládania. Na prvý poh¾ad fajn, keby...<br />

Keby sa <strong>na</strong> tento úèel nedal vyui u jestvujúci štandard<br />

Bluetooth, ktorý bol aj <strong>na</strong> toto vyuitie <strong>na</strong>vrhnutý. Okrem<br />

názvu ZigBee je v niektorých materiáloch tento „lowendový<br />

Bluetooth“ oz<strong>na</strong>èovaný aj ako PURLnet, RF−Lite, Firefly<br />

a HomeRF Lite. Keïe sa o jeho presadenie nes<strong>na</strong>ia<br />

iadne neznáme firmy, ale Philips, Ericsson, Intel, Microchip<br />

a Motorola, bude asi potrebné o tomto štandarde poveda<br />

nieèo viac. Oficiálne sú <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšími dôvodmi jeho<br />

vzniku <strong>na</strong>sledujúce argumenty: Bluetooth je zbytoène drahý,<br />

rýchly, má malý dosah a ve¾kú spotrebu.<br />

Nu, aj tieto argumenty znejú celkom dobre, lene ceny<br />

ZigBee sú predpokladané <strong>na</strong> hranici 5 USD pri uvedení <strong>na</strong><br />

trh a 2 USD pri výrobe v miliónových sériách, ceny Blue−<br />

toothu sú však ve¾mi podobné! Navyše Bluetooth je tu, kým<br />

nástup ZigBee sa oèakáva v budúcom roku.<br />

Ve¾ká prenosová rýchlos, spotreba a nízky dosah <strong>na</strong>vzá−<br />

jom súvisia, ak však chceli spomenuté firmy nieèo rieši, mohli<br />

upravi existujúci Bluetooth a vytvori <strong>na</strong>príklad Bluetooth Lite,<br />

ktorý by disponoval zníenou prenosovou rýchlosou. Táto<br />

úprava by umonila zníi spotrebu a zvýši dosah zariadení,<br />

prièom teoreticky bolo moné aj <strong>na</strong> báze Bluetooth dosiahnu<br />

rov<strong>na</strong>ké parametre, ako ponúka ZigBee, <strong>na</strong>vyše by sme mali<br />

k dispozícii spätnú kompatibilitu s klasickým Bluetoothom.<br />

Preèo sa tak nestalo? V hre sú toti – ako i<strong>na</strong>k – zisky z li−<br />

cenèných poplatkov, marketing a záujmové skupiny.<br />

Vysokorýchlostné PCI <strong>na</strong> obzore. Vynovené PCI−X 2.0,<br />

ktoré je urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie do serverov a výkonných pra−<br />

covných staníc, má posunú priepustnos zbernice PCI.<br />

Vïaka implementácii podpory reimov Double Data Rate<br />

(DDR) a Quadruple Data Rate (QDR) a zvýšeniu pracovnej<br />

frekvencie sa podarí dosiahnu priepustnos <strong>na</strong> úrovni<br />

2,1 GB/s, respektíve 4,2 GB/s. Okrem rýchlosti je, samo−<br />

zrejme, v predpokladanom segmente <strong>na</strong>sadenia potrebná<br />

aj vysoká spo¾ahlivos, a tak neprekvapuje, e súèasou<br />

štandardu je aj implementácia Error Checking and<br />

Correction (ECC). PCI−X 2.0 sa tie môe pochváli výbor−<br />

nou spätnou kompatibilitu s existujúcimi riešeniami.<br />

Na vývoji PCI−X 2.0 sa podie¾al celý rad spoloèností,<br />

z tých <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších spomeòme AMD, Intel, HP, Com−<br />

paq, IBM, Siemens a Server Works.<br />

Nové rozhranie bude vyuívané <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> prídavných<br />

kartách s rozhraniami pre 10 Gigabit Ethernet, Ultra640<br />

SCSI, Serial SCSI a Serial ATA, ktoré by sa mali dosta do<br />

výroby v poslednom štvrroku.<br />

Multifunkèná vrecková videokamera Pa<strong>na</strong>sonic SV−AV10.<br />

Japonská spoloènos Matsushita Electric predstavila minia−<br />

túrnu videokameru SV−AV10 pouívajúcu ako záz<strong>na</strong>mové<br />

médium iba SD pamäovú kartu. Táto multifunkèná video−<br />

kamera môe takisto slúi ako digitálny fotoaparát, digitál−<br />

ny hlasový záz<strong>na</strong>mník a prenosný SD audioprehrávaè.<br />

Vïaka kompaktným rozmerom (28 × 50 × 87 mm) a<br />

ve¾mi nízkej hmotnosti (98 g bez batérie) je kamera porov−<br />

<strong>na</strong>te¾ná s mobilným telefónom, take pokia¾ ju chcete nosi<br />

vo vrecku, rozhodne vám nebude prekáa. SV−AV10<br />

umoòuje uloi <strong>na</strong> SD pamäovú kartu videozáz<strong>na</strong>m vo<br />

formáte MPEG−4 (320 × 240 pixelov) alebo jednotlivé<br />

snímky (640 × 480 pixelov). Vstavaný blesk u¾ahèí fotogra−<br />

fovanie i za saených svetelných podmienok. Kamera ïalej<br />

ponúka všetky základné funkcie hlasového záz<strong>na</strong>mníka a<br />

SD audioprehrávaèa, ktorý podporuje prehrávanie súborov<br />

vo formáte AAC (Advanced Audio Coding).<br />

Multifunkèná videokamera SV−AV10 sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

objaví v júni tohto roku za cenu okolo 26 000 Sk vrátane DPH.<br />

Intel zlacòoval. Dòa 27. januára 2002 Intel oznámil nové<br />

ceny svojich mikroprocesorov. Vzápätí sa objavili informá−<br />

cie o ich predpokladanom vývoji do konca mája tohto roku.<br />

Pod¾a dostupných informácií by sa ceny mali vyvíja tak, ako<br />

je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené v tabu¾ke:<br />

Pentium 4<br />

2,4 GHz 9,6 %<br />

2,2 GHz pribline 55 %<br />

2,6 GHz pribline 40 %<br />

menej ako 2 GHz pribline 15 %<br />

Celeron 5 %<br />

nVidia predstavila GeForce4. Spoloènos nVidia oficiálne<br />

predstavila novú generáciu svojich grafických èipov s náz−<br />

vom GeForce4.<br />

Na rozdiel od predpokladov však spoloènos uviedla <strong>na</strong><br />

trh nie dve, ale hneï tri kategórie èipov. Okrem plánova−<br />

ných GeForce4 Ti a GeForce4 MX toti predstavila aj èipy<br />

z kategórie GeForce4 Go.<br />

Základné technické parametre jednotlivých èipov vám<br />

prinášame v <strong>na</strong>sledujúcej tabu¾ke:<br />

Frekvencia jadra Frekvencia pamäte Typ pamäte Pamäová zbernica Šírka pásma pamäte Ce<strong>na</strong> [USD]<br />

GeForce4 Ti 4600 330 MHz 330 MHz DDR 128 bit 10,4 GB/s399<br />

GeForce4 Ti 4400 300 MHz 275 MHz DDR 128 bit 8,8 GB/s299<br />

GeForce4 MX 460 300 MHz 275 MHz DDR 128 bit 8,8 GB/s149<br />

GeForce4 MX 440 270 MHz 200 MHz DDR 128 bit 6,4 GB/s129<br />

GeForce4 MX 420 250 MHz 166 MHz SDRAM 64 bit 2,7 GB/s99<br />

GeForce4 440 GO 250 MHz 250 MHz DDR 64 bit 8 GB/s−<br />

GeForce4 420 GO 200 MHz 200 MHz DDR 64 bit 3,2 GB/s−<br />

4 PC REVUE 3/2002

N O V I N K Y<br />

Pre úplnos dodáme, e <strong>na</strong>jvýkonnejšie varianty èipov<br />

GeForce4 obsahujú 63 miliónov tranzistorov, èo je o 6 mi−<br />

liónov viac, ako má GeForce3 Ti500, a, samozrejme, viac,<br />

ako má Pentium 4 Northwood.<br />

Ide teda spolu o sedem nových èipov, dve verzie Ge−<br />

Force4 Ti sú urèené pre <strong>na</strong>jvýkonnejšie grafické karty, troji−<br />

ca èipov GeForce4 MX bude urèená ako náhrada niekto−<br />

rých doposia¾ dodávaných èipov a dvojica èipov GeForce4<br />

Go ponúkne doposia¾ netušené výkonnostné monosti vý−<br />

robcom notebookov.<br />

„Studený“ 5 GHz mikroprocesor od Intelu. Na konferencii<br />

ISSCC oznámila spoloènos Intel okrem iných noviniek aj<br />

fakt, e pod¾a jej predpokladov bude moné vïaka techno−<br />

lógii 0,13 mikrometra vyrobi mikroprocesory s taktovacou<br />

frekvenciou a 5 GHz. Spoloènos tie prezentovala infor−<br />

mácie, pod¾a ktorých budú ma mikroprocesory vyrábané<br />

novou technológiou nízku spotrebu. Zaujímavý je fakt, e<br />

pod¾a výskumníkov z laboratórií Intelu bude moné zvýši<br />

pracovnú frekvenciu niektorých èastí mikroprocesora <strong>na</strong>d<br />

spomenutú hranicu (5 GHz). Pod¾a jedného z prezentova−<br />

ných návrhov by malo by moné vytvori mikroprocesor,<br />

ktorý bude pracova <strong>na</strong> frekvencii 5 GHz, jeho ALU by však<br />

mala pracova <strong>na</strong> frekvencii a 6,5 GHz. Nemenej zaují−<br />

mavý je aj fakt, e pracovná teplota mikroprocesora by sa<br />

mala rov<strong>na</strong> izbovej teplote!<br />

O tom, e nejde o plané reèi, svedèí skutoènos, e Intel<br />

predstavil u spomenutú ALU s pracovnou frekvenciou<br />

6,5 GHz, ktorej <strong>na</strong>pájanie je 1,1 V a spotreba neuve−<br />

rite¾ných 120 mW! Ïalším základným blokom je 32−bitové<br />

jadro, obsahujúce hodiny, jednotku riadenia údajov, re−<br />

gistre, FIFO a jednotku kontroly. Prvok vyrobený 0,13−mik−<br />

rometrovou technológiou CMOS bude pracova <strong>na</strong> frek−<br />

vencii 5 GHz so spotrebou 267 mW.<br />

I keï jadro ešte nie je pripravené pre sériovú výrobu<br />

a ide iba o jednoduchú verziu, <strong>na</strong>jpodstatnejšia je demon−<br />

štrácia schopností 0,13−mikrometrovej výrobnej technológie.<br />

Poèítaè – chameleón. Víziou budúceho vývoja poèí−<br />

taèov vo výskumných laboratóriách IBM je zariadenie<br />

s pracovným názvom Meta Pad. Je <strong>na</strong>vrhnuté tak, aby sa<br />

dalo pouíva ako stolný poèítaè, notebook i vreckový<br />

poèítaè.<br />

Skutoèný poèítaè Meta Pad je o nieèo väèší ako zápal−<br />

ková škatu¾ka a jeho hmotnos je 255 gramov. V podstate<br />

obsahuje len základné bloky, ako je procesov, pamä,<br />

pevný disk a prepojovací konektor. Táto èas sa pripojuje<br />

k „príslušenstvu“ a vytvára tak vreckový poèítaè, notebook<br />

alebo stolný poèítaè. Pri pripájaní <strong>na</strong> toto „príslušenstvo“<br />

nie je potrebný reset.<br />

Z vývojových laboratórií IBM vyšlo u nieko¾ko vizionár−<br />

skych nápadov – PC, ktoré nosíte <strong>na</strong> sebe (Wearable PC),<br />

PC v náramkových hodinách alebo notebook s vkladaním<br />

textu a obrázkov cez papier (tento produkt bol však nedáv−<br />

no zastavený).<br />

Meta Pad by mal by zameraný <strong>na</strong> zákazníkov, ktorí<br />

potrebujú nosi svoju kanceláriu všade so sebou. V ïalšej<br />

verzii by mal umoòova aj príjem televízneho signálu.<br />

Prvý prototyp obsahuje procesor Transmeta Crusoe<br />

5800 s taktom 800 MHz, 128 MB RAM, 10 GB pevný disk<br />

a operaèný systém Microsoft Windows XP. Ïalšie aplikácie<br />

by mali tvori nástroje <strong>na</strong> rozpoznávanie textu písaného<br />

rukou, vkladanie textu pomocou písania <strong>na</strong> dotykovej obra−<br />

zovke a rozpoznávanie reèi.<br />

Odhadovaná predajná ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> americkom trhu je 1000<br />

USD. Príslušenstvo, ktoré premení základnú jednotku <strong>na</strong><br />

vreckový poèítaè, bude stá asi 50 USD.<br />

CAD pre vreckové poèítaèe? Výkon poèítaèov do vrecka èi<br />

dlane (PDA) sa radikálne zvyšuje. Zároveò pribúdajú aj<br />

nároènejšie aplikácie pre tento systém. Jedným z nich je aj<br />

systém CAD od firmy GiveMePower, ktorý je urèený pre<br />

vreckové poèítaèe s operaèným systémom Pocket PC. Na−<br />

zýva sa PowerCAD CE a vychádza z riešenia pre stolné<br />

poèítaèe. Dodáva sa v troch edíciách – prehliadaè<br />

(99 USD), štandardné balenie (249 USD) a profesionálne<br />

balenie (495 USD). Štandardné balenie obsahuje asi 200<br />

funkcií <strong>na</strong> <strong>na</strong>vrhovanie v 2D, profesionál<strong>na</strong> edícia predsta−<br />

vuje systém 2D/3D s monosou programovania v jazyku<br />

C/C++. Systém je optimalizovaný pre vreckové poèítaèe<br />

Compaq iPAQ a HP Jor<strong>na</strong>da.<br />

PowerCAD podporuje formáty AutoCAD (DWG, DXF,<br />

FLX). Výrobca pripravuje aj verziu tohto systému pre poèí−<br />

taèe triedy Tablet PC.<br />

Nový záz<strong>na</strong>mník a prehrávaè súborov MP3. Firma PoGo<br />

predstavila nový typ zariadenia <strong>na</strong> spracovanie hudobných<br />

súborov MP3 pod názvom RipFlash. Okrem prehrávaèa ide<br />

tentoraz aj o záz<strong>na</strong>mník, ktorý dokáe spracova hudobný<br />

signál z linkového vstupu alebo zo zabudovaného repro−<br />

duktora, a to bez nutnosti poui poèítaè. Z<strong>na</strong>mená to, e<br />

RipFlash môete priamo zapoji <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD prehrávaè,<br />

magnetofón, rádio, ale môete si <strong>na</strong>hra aj hlasovú kon−<br />

verzáciu. Prehrávanie zvuku je moné s vyuitím zabudova−<br />

ného reproduktora alebo cez slúchadlá.<br />

Štandardná kapacita záz<strong>na</strong>mníka je 128 MB, jej rozširo−<br />

vanie je moné pamäovými kartami Smart Media. RipFlash<br />

má hmotnos 66 gramov a jeho rozmery sú 59 × 89 × 17<br />

mm. O <strong>na</strong>pájanie sa starajú dve ceruzkové batérie, ktoré<br />

majú pod¾a výrobcu vystaèi <strong>na</strong> devä hodín prevádzky.<br />

Spojenie s poèítaèom triedy PC je moné pomocou portu<br />

USB. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> americkom trhu je 198 USD.<br />

Apple uvádza duálny 1 GHz Power Mac G4. Apple pred−<br />

stavil nový výkonný Po−<br />

werMac G4 pre kreatív−<br />

nych profesionálov, vy−<br />

bavený procesorom Po−<br />

werPC G4 s taktovacou<br />

frekvenciou 1 GHz, prvou<br />

grafickou kartou nVidia<br />

GeForce4 <strong>na</strong> trhu a me−<br />

chanikou SuperDrive s<br />

monosou <strong>na</strong>pa¾ovania<br />

DVD a CD.<br />

Vïaka výkonu 15 gi−<br />

gaflops dosahuje v pro−<br />

fesionálnych aplikáciách,<br />

ako <strong>na</strong>pr. Adobe Photoshop, o 72 % vyššiu rýchlos a kódo−<br />

vanie DVD videa je dokonca o 300 % rýchlejšie ako pri<br />

2 GHz Pentiu 4.<br />

Linuxové aplikácie <strong>na</strong> PlayStation2. Spoloènos Sony<br />

oznámila svoje zámery <strong>na</strong> podporu prevádzky linuxových<br />

aplikácií <strong>na</strong> hracej konzole PlayStation 2. Prakticky ide<br />

o zaèatie predaja linuxových balíèkov, ktorých obsahom<br />

bude okrem 40 GB interného pevného disku, USB rozhra−<br />

6 PC REVUE 3/2002

N O V I N K Y<br />

nia, klávesnice a myši disk s operaèným systémom Linux a nástrojmi <strong>na</strong> vývoj <strong>na</strong>tívnych<br />

aplikácií.<br />

Linuxový balíèek bude uvedený <strong>na</strong> japonský trh v máji tohto roku s cenou 188,30 USD.<br />

V európskych a amerických obchodoch bude k dispozícii v júni za cenu 215,00, resp.<br />

199,00 USD.<br />

AMD má zaregistrované nové mená. Spoloènos AMD má <strong>na</strong> tento rok pripravených<br />

nieko¾ko zmien. Prvou bude kompletný prechod <strong>na</strong> technológiu 0,13 mikrónu, druhou<br />

predstavenie novej generácie 64−bitových mikroprocesorov Hammer. Zdá sa, e práce<br />

finišujú, spoloènos si toti nechala zaregistrova ochranné známky <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce mená:<br />

AMD Forton, AMD Metatron, AMD Muletron, AMD Opetron, AMD Vanton.<br />

Nu, znejú zvláštne, ale tak zneli aj Athlon, Duron, Thunderbird, Palomino èi Apalosa.<br />

Po èase si zvykneme a hlavne uvidíme, ktoré z nich <strong>na</strong>pokon ponesú nové mikroproceso−<br />

ry tejto spoloènosti.<br />

Naèo je Intelu Yamhill? Intelu sa pritrafila dos ve¾ká nepríjem−<br />

nos. Na svetlo sveta sa toti dostali informácie o supertajnom<br />

projekte s názvom Yamhill. O existencii tohto projektu, <strong>na</strong> ktorom<br />

pracujú vývojári v oregonskej továrni spoloènosti Intel v Hillsboro,<br />

doposia¾ vedelo iba zopár ¾udí, zväèša tých, ktorí <strong>na</strong> òom priamo<br />

pracovali.<br />

Pod¾a informácií, ktoré sa objavili <strong>na</strong> internete, sa <strong>na</strong> vývoji<br />

Yamhillu pracuje v továrni Intelu v Hillsboro (štát Oregon) od roku<br />

2000, keï spoloènos AMD po prvý raz prezentovala informácie o vývoji 64−bitových mik−<br />

roprocesorov rodiny Hammer. V tom èase u mal Intel svoju 64−bitovú „partiu“ rozohratú<br />

a Itanium bolo doslova reálnym produktom. Myšlienka AMD, e vytvorí 64−bitovú archi−<br />

tektúru <strong>na</strong> základoch osvedèenej x86 architektúry, prièom nový mikroprocesor bude<br />

umoòova beh 64−bitových aplikácií, ako aj beh 32−bitových aplikácií, sa zapáèila aj nie−<br />

ktorým ¾uïom v Inteli. Navyše v èase, keï AMD po prvý raz prezentovala koncepciu mik−<br />

roprocesorov Hammer, Intel u vedel, e Itanium je v klasických 32−bitových aplikáciách<br />

slabé. V danom momente to síce nevyzeralo ako vány nedostatok, èasom sa však uhol<br />

poh¾adu menil. Napokon sa tím v Hillsboro pustil do práce. Jeho úlohou bolo vytvori 64−<br />

bitový mikroprocesor <strong>na</strong> báze Pentia, teda <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom princípe, ako to u robí AMD.<br />

Nový mikroprocesor by teda mal zvládnu beh 64−bitového i klasického 32−bitového kódu<br />

rov<strong>na</strong>ko efektívne a výkonne.<br />

Aj keï sa prvé informácie dostali <strong>na</strong> verejnos, Intel ešte ani zïaleka nie je v návrhu<br />

tak ïaleko, aby o novej architektúre mohol otvorene hovori. Technológie vyvinuté<br />

v rámci tohto programu by sa toti reálne mali objavi v mikroprocesore Prescott, ktorý<br />

by sa <strong>na</strong> trh mal dosta a v roku 2003 alebo 2004 (pravdepodobne však pôjde o druhý<br />

zo spomenutých termínov). Zaujímavá je aj skutoènos, e v plánoch Intelu je aj alter−<br />

<strong>na</strong>tíva, e Prescott bude uvedený <strong>na</strong> trh ako rýdzo 64−bitový mikroprocesor. U dnes<br />

toti oficiálne miesta Intelu uznávajú, e definitív<strong>na</strong> podoba bude závisie od toho, ako<br />

si bude poèí<strong>na</strong> Itanium a jeho nástupcovia a èi sa im podarí dosta aj do iného seg−<br />

mentu ako do high−end serverov, a aj od toho, aký úspech dosiahne AMD s mikropro−<br />

cesormi Hammer.<br />

Prvé moné vysvetlenie, preèo sa predstavite¾om Intelu <strong>na</strong> tému Yamhill nechce príliš<br />

rozpráva, je také, e projekt bol vytvorený ako náhrada za Itanium. Samozrejme, aj pre<br />

toto tvrdenie jestvuje opodstatnenie. Nástup Itania <strong>na</strong> trh toti nie je taký, ako si predsta−<br />

vovali mnohí a<strong>na</strong>lytici, a pravdepodobne je aj pomalší, ako si mysleli priamo v Inteli.<br />

Dobrou ivnou pôdou pre takéto tvrdenia je aj poh¾ad <strong>na</strong> niektoré parametre Itania<br />

a súèasných mikroprocesorov pre desktopy, ktoré Itanium nieko¾konásobne prekonávajú.<br />

Na druhej strane však treba vzia do úvahy skutoènos, e mnostvo predstavite¾ov Intelu<br />

v súèasnosti prezentuje Itanium ako vývojársky mikroprocesor, od ktorého masívne preda−<br />

je nik neoèakával. To vraj bude úlohou jeho nástupcu s kódovým menom McKinley, ktorý<br />

sa <strong>na</strong> trh dostane v druhom polroku tohto roka.<br />

Druhým moným vysvetlením existencie tajného projektu Yamhill je, e Intel sa po ohlá−<br />

sení Hammera od konkurenèného AMD chcel poisti a mono iba <strong>na</strong> vlastnej koi vyskúša,<br />

aký potenciál má technológia x86−64. Pod¾a tejto hypotézy by sa Yamhill mal sta pro−<br />

striedkom, ktorý prinesie 64−bitovú architektúru do normálnych poèítaèov. Pochopite¾ne,<br />

v prípade, e je to pravda, Intel sa bude intenzívne zaujíma, ako si bude <strong>na</strong> trhu poèí<strong>na</strong><br />

Hammer, a o osude Yamhillu rozhodne práve jeho úspech.<br />

Na rozdiel od predchádzajúcej hypotézy je táto ove¾a reálnejšia. Intel má z AMD a jeho<br />

Hammera celkom isto obavy. Ak sa toti splnia predpovede, AMD bude ma <strong>na</strong> sklonku<br />

tohto roka desktopový procesor, ktorý bude pri práci s 32−bitovým kódom disponova tak−<br />

mer dvojnásobným výkonom ako v súèasnosti <strong>na</strong>jvýkonnejšie Athlony. Navyše tento mik−<br />

roprocesor zvládne aj 64−bitové aplikácie. Je celkom jasné, e ani Pentium 4, ani Itanium<br />

v priamom súboji s takýmto mikroprocesorom nemajú šancu <strong>na</strong> úspech.<br />

Pamäte z „plastu“ od Intelu!? Pod¾a spomenutého oznámenia sa spoloènos Intel roz−<br />

hodla pre zvýšenie investícií a priamy vstup do vývoja tejto technológie <strong>na</strong>jmä s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> skutoènos, e pod¾a doterajších výskumov by sa mali výrobné náklady pohybova <strong>na</strong><br />

úrovni 10 percent nákladov <strong>na</strong> výrobu klasických polovodièov. Navyše nová technológia<br />

by mala v budúcnosti umoni výrobu integrovaných obvodov <strong>na</strong> báze polymérov aj<br />

v malých sériách „<strong>na</strong> pracovnom stole“.<br />

8 PC REVUE 3/2002

N O V I N K Y<br />

Výrazná úspora výrobných nákladov v porov<strong>na</strong>ní s výro−<br />

bou klasických integrovaných obvodov spoèíva v princípe<br />

výroby, ktorý je v porov<strong>na</strong>ní s doposia¾ pouívaným fotolito−<br />

grafickým procesom výrazne odlišný. Pod¾a informácií,<br />

ktoré sú <strong>na</strong>teraz k dispozícii, sa nový výrobný proces svojím<br />

princípom ve¾mi podobá <strong>na</strong> farebnú tlaè. Navyše proces<br />

výroby <strong>na</strong> rozdiel od litografického umoòuje implementá−<br />

ciu rádovo tisícok vrstiev, vïaka èomu je moné vytvára<br />

takzvané 3D èipy.<br />

Poma – PC z „ iného sveta“. Poma, ktorú <strong>na</strong> CES oficiál−<br />

ne uviedla <strong>na</strong> trh spoloènos Xyber<strong>na</strong>ut, je takzvané „nosi−<br />

te¾né internetové zariadenie“ (Wearable Internet Applian−<br />

ce), èo je vlastne špeciálny osobný poèítaè s prístupom<br />

k internetu, ktorý si jeho majite¾ „obleèie“ a môe ho vy−<br />

uíva prakticky <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste a pri ¾ubovo¾nej èin−<br />

nosti. Základom je 32−bitový mikroprocesor RISC Hitachi<br />

SuperH pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 128 MHz, ktorý je umiestne−<br />

ný v základnej jednotke, ten je doplnený 32 MB pamäte<br />

RAM a 32 MB pamäte ROM. V druhej menovanej je umiest−<br />

nený operaèný systém Microsoft Windows CE a základný<br />

balík aplikácií. Samozrejmosou je implementácia rozhraní,<br />

<strong>na</strong> základnej jednotke sú CompactFlash slot, port USB.<br />

Pokia¾ ide o zobrazovanie, tu je <strong>na</strong>sadený mini LCD displej,<br />

ktorý sa „pripevòuje“ pred oko. Prvé dodávky novinky sa<br />

zaènú realizova v prvom štvrroku a zariadenie je zatia¾<br />

urèené iba pre americký trh, ostatný svet bude pravdepo−<br />

dobne <strong>na</strong>sledova o nieèo neskôr.<br />

Ce<strong>na</strong> zariadenia je 1499 USD.<br />

Hudba <strong>na</strong> dlhé cesty autom. Spoloènos Pioneer prišla<br />

<strong>na</strong> trh s novým autorádiom, ktoré je plné vymoeností sú−<br />

èasných technológií. Oz<strong>na</strong>èuje sa DEH−P90HDD a bude<br />

stá okolo 2000 USD. <strong>Ako</strong> u názov hovorí, základom<br />

autorádia je pevný disk. Ïalším modulom je rádio s mo−<br />

nosou príjmu satelitných rádiostaníc a CD prehrávaè. Na<br />

pevný disk s kapacitou 10 GB môete umiestni hudobné<br />

súbory vo formáte MP3, WMA a ATRAC3. Na disk môete<br />

tieto súbory prenies z CD média alebo z karty Memory<br />

Stick.<br />

Pouívate¾ský displej umoòuje vytvára vlastné zoz<strong>na</strong>my<br />

prehrávania skladieb a vyui môete aj 13−pásmový ekva−<br />

lizér. Zo stránky hudobnej výbavy sa spolu s týmto zariade−<br />

ním dodáva 50 W zosilòovaè so štyrmi výstupmi.<br />

V budúcnosti bezdrôtové spojenie 10 Gb/s. Japonská<br />

telekomunikaèná spoloènos NTT tvrdí, e v laboratórnych<br />

podmienkach sa jej podarilo uskutoèni bezdrôtový prenos<br />

údajov 2,5 Gb/s (špièkovo). Doteraz sa podarilo uskutoè−<br />

ni prenos 1 Gb/s. Pod¾a vyjadrenia výskumníkov spoloè−<br />

nosti NTT bude èoskoro moné bezdrôtovo prenies a<br />

10 Gb/s. Na to však bude potrebné zvýši pouité frek−<br />

venèné spektrum.<br />

Pásmo 2,4 GHz a 5 GHz bude obsadené <strong>na</strong> vyuitie<br />

bezdrôtových sietí s protokolom 802.11x a Bluetooth. Pre<br />

lokálne poèítaèové siete sa zaèí<strong>na</strong> uvaova s frekvenciou<br />

20 a 40 GHz, nový štandard pre domáce multimediálne<br />

systémy bude pouíva frekvenciu 60 GHz, <strong>na</strong>vigaèné a in−<br />

formaèné systémy smerujú k frekvencii 76 GHz.<br />

Spoloènos NTT uvauje s vyuitím frekvencie 120 GHz,<br />

ktorá bude uvo¾nená <strong>na</strong> komerèné pouitie.<br />

Boj o formáty DVD. Poèas konferencie CES došlo k do−<br />

hode zdruenia DVD Forum o špecifikácii DVD Multi,<br />

prièom tento formát bude uvedený <strong>na</strong> trh ešte poèas tohto<br />

štvrroka. Bude schopný spracúva všetky tri formáty –<br />

DVD−R, DVD−RW i DVD−RAM. Hitachi oznámila, e<br />

mechaniku pre formát DVD Multi uvedie <strong>na</strong> trh v prvej<br />

polovici tohto roka.<br />

Pod¾a vyjadrenia zástupcu spoloènosti RiTek táto firma<br />

oèakáva pokles cien a nárast poètu predaných kusov. Ceny<br />

DVD−R diskov poklesnú z hodnoty 8 USD <strong>na</strong> 5 USD, DVD−<br />

RW sa zlacnia z 13 USD <strong>na</strong> 10 USD a DVD−RAM budú stá<br />

<strong>na</strong>miesto 15 USD len 12 USD. Pod¾a zástupcu firmy RiTek<br />

sa zvýši poèet predaných diskov zo skupiny DVD Forum z<br />

hodnoty 33,9 milió<strong>na</strong> v roku 2001 <strong>na</strong> 100 miliónov v roku<br />

2002 a 179 miliónov v roku 2003.<br />

Za DVD+RW Alliance sa vyjadril zástupca firmy HP.<br />

Pod¾a neho nový štandard nechráni investície zákazníkov,<br />

ktoré boli vy<strong>na</strong>loené v minulosti.<br />

Zo stránky pouívate¾ov sa disky DVD−RW pouívajú<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie videofilmov. Na ukladanie údajov nie sú<br />

ve¾mi vhodné, pretoe pred zápisom údajov vyadujú úplné<br />

zmazanie predchádzajúcich údajov. DVD+RW a DVD−RAM<br />

formáty diskov môu ¾udia pouíva ako pevný disk.<br />

Ktorý formát sa <strong>na</strong>ozaj presadí, to ukáe len budúcnos.<br />

Isté je však to, e DVD majú v tomto roku pred sebou skve−<br />

lé vyhliadky.<br />

Mira – nový typ poèítaèa. Má ís o poèítaè, ktorý bude<br />

tvori most medzi PC a televíznym prijímaèom. Jeho<br />

súèasou bude dia¾kové ovládanie, softvérové vybavenie<br />

bude tvori Microsoft Termi<strong>na</strong>l Server. Je to systém, ktorý<br />

zaisuje spoluprácu výpoètového zariadenia a centrálneho<br />

servera. Mira bude tvori bezkáblové zariadenie, ktoré bude<br />

obsahova pomerne ve¾kú obrazovku. Mira umoní jeho<br />

pouívate¾ovi sledova televízny program, pristupova k slu−<br />

bám, realizova nákupy a pod.<br />

Poèítaè Mira bude rozmerovo väèší ako bený vreckový<br />

poèítaè a bude sa podoba skôr <strong>na</strong> Tablet PC – typ poèítaèa,<br />

ktorý Bill Gates ohlásil <strong>na</strong> poslednej výstave Comdex Fall.<br />

3/2002 PC REVUE 11

N O V I N K Y<br />

Zatia¾ nie je jasné, ko¾ko bude Mira stá, kto bude vý−<br />

robcom a hlavne kedy bude k dispozícii. Pošuškáva sa, e<br />

zariadenie bude o nieèo lacnejšie ako Tablet PC (okolo<br />

2000 USD), pretoe jeho hardvérová výbava nebude prí−<br />

liš nároèná. Dôleité však je, e za poèítaèom Mira bude<br />

stá nová platforma Microsoft .Net a systém sluieb My<br />

Services. Tieto sluby sprístupní Microsoft poèas tohto<br />

roka, a to <strong>na</strong>jprv zadarmo, neskôr sa plánuje prechod <strong>na</strong><br />

predplatite¾skú bázu.<br />

S P O L O È E N S K É „ M I N I W I N D O W “<br />

<br />

Novoroèné stretnutie obchodných<br />

partnerov SAP 2002<br />

(Divadlo Aré<strong>na</strong>, Bratislava)<br />

Spor Lindows.com vs. Microsoft. Predmetom sporu je<br />

s<strong>na</strong>ha Redmondu zakáza pouíva oz<strong>na</strong>èenie LindowsOS<br />

a lindows.com. Start−up Lindows, za ktorým stojí zakladate¾<br />

MP3.com Michael Robertson, <strong>na</strong>padol alobu Redmondu<br />

s odôvodnením, e Lindows nespadá pod jurisdikciu prí−<br />

slušného súdu.<br />

Operaèný systém Lindows má by uvedený <strong>na</strong> jar 2002<br />

a za cenu 99 USD má ponúknu pouívate¾om monos pre−<br />

vádzkova aplikácie urèené pre Linux a Windows.<br />

1 GB v k¾úèenke? Koniec minulého roka bol v z<strong>na</strong>mení<br />

miniatúrnych pamätí s rozhraním USB. Spoloènos<br />

WiebeTech ohlásila nový rad zariadení tohto typu, ktoré<br />

však <strong>na</strong>miesto rozhrania USB disponujú rozhraním<br />

FireWire (IEEE1394). Ide o pamäové moduly vo forme<br />

k¾úèenky, ktoré ucho−<br />

vajú údaje bez nut−<br />

nosti <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>−<br />

pätia, pretoe sú za−<br />

loené <strong>na</strong> pamätiach<br />

flash. Momentálne fir−<br />

ma ponúka pamäte<br />

s kapacitami 64, 128,<br />

256, 512 MB a 1 GB.<br />

Rozmery zariadenia<br />

skutoène zodpovedajú<br />

k¾úèenke – 45 × 60 × 22 mm. Na vyuitie je však potreb−<br />

ný poèítaè s rozhraním FireWire, ktorým v súèasnosti dis−<br />

ponujú skôr notebooky, a operaèný systém Windows (po−<br />

èí<strong>na</strong>júc 98 SE cez ME, 2000 a po XP), prípadne MacOS<br />

8.6 a X.<br />

Novinky Cofaxu 2002. Tohtoroèný Cofax prinesie ïalšie<br />

novinky. Poèas výstavy budú návštevníci vidie nielen to <strong>na</strong>j−<br />

novšie, èo trh informaèných technológií ponúka, ale preijú<br />

aj dotyk s históriou. Usporiadatelia pre nich toti pripravili<br />

stánok Múzeum poèítaèov. Návštevníci uvidia <strong>na</strong>jzaujíma−<br />

vejšie poèítaèe, ktoré teraz síce u patria do minulosti, ale<br />

kedysi boli výz<strong>na</strong>mnými mí¾nikmi vo vývoji IT. Keïe sa<br />

Múzeum poèítaèov bude <strong>na</strong>chádza priamo v technologic−<br />

kom pavilóne, návštevníci budú môc porov<strong>na</strong>, kam sa<br />

vývoj dostal za ostatných 20 rokov.<br />

Múzeum poèítaèov nie je jedinou novinkou. Techno−<br />

logický pavilón Galéria High−Tech je jeho presným protipó−<br />

Medzinárodná konferencia<br />

Vyššia forma komunikácie 2002<br />

(hotel Radisson SAS Carlton Bratislava)<br />

Vyvrcholením programu II. roèníka bola pane−<br />

lová diskusia, kde si po prvýkrát verejne sadli<br />

za jeden stôl predstavitelia troch <strong>na</strong>jsilnejších<br />

hráèov <strong>na</strong> slovenskom telekomunikaènom trhu<br />

– Jozef Barta, generálny riadite¾ EuroTelu<br />

Bratislava, Ivan Marták, riadite¾ pre stratégiu<br />

a reguláciu spoloènosti Globtel, a Ladislav<br />

Mikuš, prezident Slovenských telekomunikácií.<br />

Panelovú diskusiu moderoval náš<br />

šéfredaktor Martin Drobný<br />

lom. Návštevník si bude môc vzia do ruky a „ohmata“<br />

<strong>na</strong>jnovšie poèítaèe, tlaèiarne, skenery, digitálne fotoapará−<br />

ty, mobilné telefóny, vyskúša <strong>na</strong>jnovšie verzie operaèných<br />

systémov èi softvérových aplikácií od <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších sve−<br />

tových dodávate¾ov. Atrakciou budú aj demonštrácie apli−<br />

kácií v zábavnom priemysle.<br />

V roku 2001 bola po prvýkrát vyhlásená IT osobnos a IT<br />

firma roka. U teraz tím 14 novinárov hodnotí 30 oslove−<br />

ných firiem a 30 osobností, z ktorých sa do ušieho výberu<br />

dostane vdy pä firiem a osobností. Vyhlásenie víazov sa<br />

uskutoèní priamo poèas Cofaxu.<br />

Neoddelite¾nou súèasou Cofaxu sú odborné podujatia<br />

a konferencie. Ústrednou témou v poradí ôsmeho roèníka<br />

konferencie Cofax – Telekomunikácie 2002 budú elektro−<br />

nické komunikácie a ich vplyv <strong>na</strong> rozvoj informaènej spo−<br />

loènosti.<br />

Program konferencií dopåòa Jarná konferencia poèítaèo−<br />

vej grafiky, ktorá je <strong>na</strong>jstarším kadoroèným stretnutím<br />

<br />

vedeckej verejnosti v oblasti poèítaèovej grafiky, súa pre<br />

stredoškolákov Programujem s Cofaxom a súa Poèítadlo<br />

2002, v rámci ktorej udelia zástupcovia odbornej tlaèe cenu<br />

za mieru prínosu a inovatívnosti.<br />

Cofax bude pre širokú verejnos otvorený od 24. do 26.<br />

apríla 2002 v priestoroch bratislavskej Incheby.<br />

Noticka: Ak máte doma, v škole alebo vo firme starý poèí−<br />

taè alebo iný hardvér, ktorý patrí do múzea, pošlite nám<br />

jeho technický opis a obrázok. Najviac sa potešíme<br />

muzeálnym kusom, ktoré boli vyrobené v bývalom Èesko−<br />

slovensku a ostatných krajinách bývalého RVHP. Z vašich<br />

ponúk vyberieme tie <strong>na</strong>jzaujímavejšie kusy, ktoré <strong>na</strong><br />

Cofaxe vystavíme. Informácie posielajte <strong>na</strong> emailovú<br />

adresu muzeum@ui42.sk. Viac informácií o Múzeu<br />

poèítaèov získate <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.cofax.sk.<br />

<br />

Generálny riadite¾ SAP Slovensko<br />

pán Milan Hán s manelkou, chrbtom<br />

je pán Miroslav Farkaš, obchodný<br />

riadite¾ spoloènosti HT Computers<br />

s manelkou.<br />

3/2002 PC REVUE 13

PRIESKUM TRHU<br />

R E V U E<br />

PREDAJ POÈÍTAÈOV<br />

<strong>na</strong> Slovensku v roku 2001<br />

Redakcia PC REVUE opätovne uskutoènila<br />

vlastný prieskum predaja poèítaèov <strong>na</strong><br />

slovenskom trhu. Cie¾om prieskumu bolo zisti<br />

poèty kusov poèítaèov predaných v roku 2001<br />

v štyroch kategóriách: stolové poèítaèe (desktopy),<br />

mobilné poèítaèe (notebooky), servery triedy PC,<br />

vreckové poèítaèe (handheldy a PDA). Oslovili sme<br />

obchodné zastúpenia zahranièných firiem, distribútorov<br />

aj výz<strong>na</strong>mnejších domácich výrobcov a predajcov<br />

poèítaèov. Získané údaje sme spracovali do tabu¾kovej<br />

podoby, z ktorej sme extrahovali podiel jednotlivých<br />

z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu, medziroèné nárasty jednotlivých<br />

z<strong>na</strong>èiek, ako aj produktových skupín.<br />

Zhodnotili sme výsledky prieskumu a pokúsili sme sa<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi vývojové trendy do budúcnosti.<br />

ZNAÈKOVÉ POÈÍTAÈE<br />

V roku 2001 došlo <strong>na</strong> èele rebríèka k menším zmenám,<br />

opä vedie Compaq v závese s IBM, <strong>na</strong> tretie<br />

miesto sa však prepracovalo HP, take prvé tri<br />

miesta s odstupom pred ostatnými obsadili svetové<br />

z<strong>na</strong>èky. Compaq <strong>na</strong> prvom mieste si <strong>na</strong>priek<br />

výborným výsledkom v roku 2000 udral vysoké<br />

tempo rastu <strong>na</strong> úrovni 65 %, vïaka èomu sa ešte<br />

viac zväèšil jeho náskok pred ostatnými z<strong>na</strong>èkami.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako v roku 2000 aj v minulom roku<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l Compaq rekord, keï sa ako prvý výrobca<br />

dostal cez hranicu 25-tisíc predaných poèítaèov.<br />

V roku 2001 Compaq predal spolu 26 199 zostáv,<br />

<strong>na</strong>jväèší nárast pritom dosiahol v kategórii desktopov<br />

– 50,9 % (6042 ks). Predaj v ïalších dvoch skupinách<br />

vzrástol len mierne (notebookov 821 ks, serverov<br />

469 ks). Na výraznom náraste sa však ve¾kou<br />

mierou podie¾al aj predaj vreckových poèítaèov iPaq,<br />

ktoré sú ve¾mi ob¾úbené, vïaka èomu sa ich Compaqu<br />

podarilo preda spolu 3015 ks. Najblišiemu<br />

konkurentovi v tejto oblasti sa ich podarilo pritom<br />

preda skoro 5-krát menej: Handspring 642 ks.<br />

Celkový nárast bol 10 347 ks (65,3 %), èo je viac ako<br />

súèet nárastov predaja firiem <strong>na</strong> ïalších troch miestach.<br />

Compaq si tak priebene udruje prvenstvo vo<br />

všetkých štyroch kategóriách.<br />

Spoloènos IBM po miernom náraste v roku 2000<br />

<strong>na</strong> úrovni 13,8 % razantne zvýšila dy<strong>na</strong>miku predaja<br />

<strong>na</strong> úroveò 59,8 %, keï predala 10 370 ks poèítaèov,<br />

èo jej zabezpeèilo druhé miesto. Podobne ako<br />

v prípade Compaqu sa <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>jviac podie¾al predaj<br />

desktopov, ktorých sa predalo o 3170 ks viac, èo<br />

predstavuje nárast o 64,3 %.<br />

Raketový nástup zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la spoloènos HP,<br />

ktorá sa umiestnila <strong>na</strong> treom mieste a vytlaèila<br />

z tejto pozície z<strong>na</strong>èku DTK, èím je „oplatila“ opaènú<br />

výmenu z roku 2000. HP predalo spolu 7769 poèítaèov,<br />

èo je o 4717 ks viac ako v roku 2000, a dosiahlo<br />

tak výnimoèný nárast <strong>na</strong> úrovni 154,6 %. Predaj<br />

desktopov pritom vzrástol o 112,1 % a serverov<br />

o 127,5 %. Najväèšmi však vzrástol predaj notebookov<br />

– a o 522,8 %! Pokia¾ by sa HP podarilo<br />

udra takúto dy<strong>na</strong>miku aj v tomto roku, môe ašpirova<br />

<strong>na</strong> ešte vyššie umiestnenie v rebríèku.<br />

Na štvrtom mieste sa umiestnila u tradiène<br />

domáca z<strong>na</strong>èka Libra s 4290 kusmi predaných poèítaèov,<br />

èo predstavuje pekný nárast o 37,1 %.<br />

Na piatom mieste sa umiestnila nová z<strong>na</strong>èka<br />

v <strong>na</strong>šom preh¾ade – Computer club – s predajom<br />

2430 ks, ktorá od tohto roku bude meni názov <strong>na</strong><br />

Zion. Poradie <strong>na</strong> ïalších miestach od tejto prieèky<br />

bolo u ve¾mi vyrov<strong>na</strong>né a v podstate o òom rozhodovali<br />

u len desiatky kusov. Hneï <strong>na</strong> ïalšom mieste<br />

sa umiestnila z<strong>na</strong>èka Acer, ktorá predala druhý<br />

<strong>na</strong>jväèší poèet notebookov po Compaqu (2309 ks)<br />

a zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la vôbec <strong>na</strong>jvyšší celkový rast zo všetkých<br />

z<strong>na</strong>èiek: 204,7 %.<br />

Opä z rôznych dôvodov nám niektoré firmy<br />

neposkytli údaje o predaji svetových z<strong>na</strong>èiek, ktoré<br />

<strong>na</strong> Slovensku zastupujú. Niektoré tak urobili u tradiène<br />

(Dell, ICL, Packard Bell, NEC, Gateway) a iné<br />

<strong>na</strong>novo (Siemens). Niektoré z<strong>na</strong>èky sa zo Slovenska<br />

úplne vytratili (<strong>na</strong>pr. Leo). V preh¾ade chýba, samozrejme,<br />

aj viacero lokálnych z<strong>na</strong>èiek, ktoré pôsobia<br />

buï <strong>na</strong> regionálnej úrovni, alebo nemajú záujem<br />

o poskytnutie údajov. Viaceré z nich by sa pritom<br />

umiestnili aj <strong>na</strong> ve¾mi slušných miestach. Napríklad<br />

firma Voyett, ktorá je „dvorným skladaèom“ firmy<br />

Agem, predala pod¾a <strong>na</strong>šich údajov za minulý rok<br />

viac ako 6000 poèítaèov, èím by sa umiestnila <strong>na</strong><br />

4. mieste. Bohuia¾, do preh¾adu môeme umiestni<br />

iba tie výsledky, ktoré získame oficiálnou cestou.<br />

Zo z<strong>na</strong>èiek, ktoré v tomto preh¾ade chýbajú, ale<br />

boli v preh¾ade za rok 2000, sa predalo minulý rok<br />

spolu 1174 kusov poèítaèov. Na druhej strane nám<br />

do preh¾adu pribudli niektoré „nové“ z<strong>na</strong>èky, <strong>na</strong>jmä<br />

z oblasti vreckových poèítaèov – Casio, Psion, Palm.<br />

Ak porovnáme výsledky predaja iba tých firiem,<br />

ktoré poskytli údaje aj v rokoch 2000 a 2001, dostaneme<br />

nárast predaja <strong>na</strong> úrovni 44,5 % (20 628 ks),<br />

èo je v porov<strong>na</strong>ní s nárastom 2000/1999 <strong>na</strong> úrovni<br />

11,4 % (4291 ks) z<strong>na</strong>èný rozdiel, veï ide o 300-percentný<br />

nárast! Ak porovnáme výsledky predaja aj<br />

Firma / z<strong>na</strong>èka desktop notebook server vreckové Spolu (ks) Podiel<br />

<strong>na</strong> trhu (%)<br />

Compaq 17917 3240 2027 3015 26 199 36,9<br />

IBM 8100 1445 635 190 10 370 14,6<br />

HP 5317 1906 546 7769 10,9<br />

IMC / Libra 4290 4290 6,0<br />

Computer club 2430 2430 3,4<br />

Acer 83 2309 2392 3,4<br />

Proca / Brave 2346 2346 3,3<br />

Autocont 1743 131 41 1915 2,7<br />

DTK 1887 7 6 1900 2,7<br />

Zero 1683 36 1719 2,4<br />

Toshiba 1555 1555 2,2<br />

Datalan / Qline 886 886 1,2<br />

Microbook 860 860 1,2<br />

Gamo 798 6 804 1,1<br />

Softip 732 36 768 1,1<br />

Axon Pro / Active 627 36 663 0,9<br />

Handspring 642 642 0,9<br />

Palm 640 640 0,9<br />

Apple 480 111 3 594 0,8<br />

K+K / Triline 527 527 0,7<br />

Umax 379 379 0,5<br />

Smart 378 378 0,5<br />

Softline Services / Intec 305 24 329 0,5<br />

K+K 280 280 0,4<br />

Psion 170 170 0,2<br />

Notestar 88 88 0,1<br />

Gericom 76 76 0,1<br />

Casio 60 60 0,1<br />

Twinhead 56 56 0,1<br />

Spolu 2001 (ks) 50 809 12 163 3396 4717 71 085 100,0<br />

Firma / z<strong>na</strong>èka Spolu 1998 Spolu 1999 Spolu 2000 Spolu 2001 medziroèný medziroèný<br />

nárast (ks) nárast (%)<br />

Compaq 7369 10064 15852 26199 10 347 65,3 %<br />

IBM 6420 5704 6489 10370 3881 59,8 %<br />

HP 6295 5655 3052 7769 4717 154,6 %<br />

IMC / Libra 2498 2960 3130 4290 1160 37,1 %<br />

Computer club 2430 2430<br />

Acer 367 589 785 2392 1607 204,7 %<br />

Proca / Brave 1090 1190 2346 1156 97,1 %<br />

Autocont 1335 1706 1915 209 12,3 %<br />

DTK 4061 4311 3244 1900 −1344 −41,4 %<br />

Zero 1319 1558 1826 1719 −107 −5,9 %<br />

Toshiba 1500 1030 2072 1555 −517 −25,0 %<br />

Datalan / Qline 900 910 662 886 224 33,8 %<br />

Microbook 240 350 860 510 145,7 %<br />

Gamo 804 804<br />

Softip 1100 912 768 −144 −15,8 %<br />

Axon Pro / Active 450 598 663 65 10,9 %<br />

Handspring 239 642 403 168,6 %<br />

Palm 640 640<br />

Apple 481 522 594 72 13,8 %<br />

K+K / Triline 262 527 265 101,1 %<br />

Umax 125 275 379 104 37,8 %<br />

Smart 890 650 590 378 −212 −35,9 %<br />

Softline Services / Intec 646 769 474 329 −145 −30,6 %<br />

K+K/ 620 280 −340 −54,8 %<br />

Psion 170 170<br />

Notestar 383 165 98 88 −10 −10,2 %<br />

Gericom 110 130 156 76 −80 −51,3 %<br />

Casio 60 60<br />

Twinhead 285 74 75 56 −19 −25,3 %<br />

Fujitsu Siemens 624 797 801<br />

Leo 948 754 373<br />

Spolu (ks) 34 615 40 941 46 353 71 085 24 732 53,4 %<br />

14 PC REVUE 3/2002

R E V U E<br />

desktop notebook server vreckové spolu medziroèný medziroèný<br />

nárast (ks) nárast (%)<br />

Spolu 1998 (ks) 29797 6145 1324 37 266<br />

Spolu 1999 (ks) 34784 5476 2496 42 756 5490 14,7<br />

Spolu 2000 (ks) 35 339 8090 2617 307 46 353 3597 8,4<br />

Spolu 2001 (ks) 50 809 12 163 3 396 4 717 71 085 24732 53,4<br />

tých firiem, ktoré poskytli svoje údaje iba v roku 2001, ale<br />

neboli v preh¾ade za rok 2000, dosiahol medziroèný predaj<br />

nárast dokonca a 53,4 % (24 732 ks).<br />

Spolu sa v roku 2001 predalo 50 809 desktopov (nárast<br />

o 43,8 %), 12 163 notebookov (nárast o 50,3 %), 3396 serverov<br />

triedy PC (nárast o 29,8 %) a 4717 vreckových poèítaèov.<br />

Spolu sa v roku 2001 predalo 71 085 kusov z<strong>na</strong>èkových<br />

poèítaèov. Z 29 z<strong>na</strong>èiek, ktoré poskytli údaje za<br />

posledné dva roky, 19 dosiahlo v minulom roku nárast a 10<br />

z<strong>na</strong>èiek pokles predaja. Z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> prvých 8 miestach<br />

rebríèka, teda tie, ktoré mali <strong>na</strong>jväèší vplyv <strong>na</strong> dosiahnuté<br />

celkové výsledky, však dosiahli nárast.<br />

Hoci niektoré z<strong>na</strong>èky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li pokles predaja, netreba<br />

z toho robi unáhlené závery, pretoe èasto o výslednej<br />

bilancii rozhoduje zopár nevydarených projektov alebo<br />

momentál<strong>na</strong> absencia kompetitívneho modelu.<br />

K validite výsledkov treba uvies, e väèši<strong>na</strong> ve¾kých firiem<br />

si dáva <strong>na</strong> svoje obchodné výsledky robi audit<br />

a zvláš pri svetových z<strong>na</strong>èkách platí, e si nemôu dovoli<br />

poskytova nepravdivé údaje. Koniec koncov regionálne<br />

zahranièné centrály majú presné údaje o odbere jednotlivými<br />

lokálnymi distribútormi. Rov<strong>na</strong>ko však treba uvies,<br />

e <strong>na</strong>priek tomu nie je moné skontrolova a ošetri prípadný<br />

reexport mimo územia Slovenska.<br />

Výsledky celého minulého roku prevýšili oèakávania<br />

pravdepodobne aj <strong>na</strong>jväèších optimistov. Pokia¾ v predchádzajúcich<br />

rokoch sa nárast predaja pohyboval <strong>na</strong> úrovni 10<br />

– 20 %, v minulom roku dosiahol <strong>na</strong>jväèšiu dy<strong>na</strong>miku<br />

vôbec (53,4 %), ak, samozrejme, neberieme do úvahy búrlivé<br />

obdobie zaèiatku 90. rokov, keï sa s dovozom osobných<br />

poèítaèov ešte len zaèí<strong>na</strong>lo. Navyše z tohto obdobia aj tak<br />

nie sú k dispozícii iadne relevantné údaje.<br />

Najväèšiu zásluhu <strong>na</strong> tom majú výsledky firiem <strong>na</strong> prvých<br />

troch miestach: Compaq, IBM a HP, ktorých podiel <strong>na</strong> celkovom<br />

predaji predstavoval a 62,4 %. Rov<strong>na</strong>ko sa výsledky<br />

týchto troch firiem <strong>na</strong>jviac podie¾ali <strong>na</strong> dosiahnutej dy<strong>na</strong>mike<br />

nárastu predaja, keï ich podiel dosiahol a 76,6 %. Pod¾a<br />

týchto ukazovate¾ov by sa zdalo, e svetové z<strong>na</strong>èky úspešne<br />

odráajú útok lokálnych z<strong>na</strong>èiek a e ich predaj zaz<strong>na</strong>menáva<br />

podstatne väèšiu dy<strong>na</strong>miku ako predaj domácich skladaèiek.<br />

To je pravda, ale len do urèitej miery, pretoe to skôr<br />

odráa skutoènos, e vo ve¾kých dodávkach do štátneho èi<br />

výrobného sektora s ve¾kou prevahou dominujú svetové<br />

z<strong>na</strong>èky a lokálne sa a tak nepresadili. To môe by dané priblíením<br />

ceny z<strong>na</strong>èkových poèítaèov k cenám skladaných<br />

poèítaèov, ako aj úrovòou podpory a servisu, v ktorých lokálne<br />

firmy predávajúce skladané poèítaèe okrem výnimiek<br />

zatia¾ nemajú šancu súperi so zastúpeniami svetových z<strong>na</strong>èiek.<br />

Lokálne z<strong>na</strong>èky sa však <strong>na</strong> druhej strane lepšie presadzujú<br />

v segmente menších firiem èi domácností.<br />

Vyhliadky predaja z<strong>na</strong>èkových poèítaèov <strong>na</strong> tento rok<br />

môu by mierne optimistické. Pravdepodobne bude<br />

pokraèova <strong>na</strong>stúpený rast, aj keï ten sa asi neudrí a do<br />

konca roku. Do z<strong>na</strong>ènej miery môe ovplyvni tento trend<br />

fenomén jesenných volieb, keï tradiène kvartál pred<br />

a kvartál po vo¾bách predaj do štátneho sektora z<strong>na</strong>ène<br />

zoslabne. Tento rok by však vplyv volieb <strong>na</strong> celoroèný predaj<br />

mohol by o nieèo menší ako v predchádzajúcich obdobiach<br />

aj vzh¾adom <strong>na</strong> privatizáciu, keï viacero ve¾kých podnikov<br />

(banky, poisovne, ST, Slov<strong>na</strong>ft, VS, Transpetrol atï.)<br />

sa dostalo mimo priameho vplyvu štátu. Predaj lokálnych<br />

z<strong>na</strong>èiek do segmentu menších firiem a domácností bude<br />

podmienený celkovým rastom ekonomiky, ktorý by tento<br />

rok mal dosiahnu tempo 3 – 4 %.<br />

Na druhej strane tu budú pôsobi vplyvy, ktoré nie celkom<br />

súvisia s ekonomickými podmienkami. Jedným z nich je vysoký<br />

nárast výkonnosti nových poèítaèov,<br />

ktorá postaèuje pouívate¾om teraz aj<br />

v blízkej budúcnosti. To z<strong>na</strong>mená, e<br />

cyklus výmeny starších poèítaèov za nové<br />

sa z obdobia 2-3 rokov bude predlova<br />

<strong>na</strong> 3-4 roky. Treba však súèasne<br />

poveda, e slovenský trh ešte zïaleka nie je saturovaný, tak-<br />

e tento vplyv nebude v <strong>na</strong>šom prostredí a taký výrazný ako<br />

vo svete. Treba však poèíta s výmenou generácie poèítaèov<br />

kupovaných koncom roku 1999 v súvislosti s obavami prechodu<br />

<strong>na</strong> nový letopoèet (fenomén Y2K), ktorým sa konèí ivotný<br />

cyklus. Celkový odhad rastu predaja z<strong>na</strong>èkových poèítaèov<br />

oèakávame <strong>na</strong> úrovni 20 – 30 %. Netreba však zabúda<br />

<strong>na</strong> vplyv politickej situácie, ktorá je u nás dos nepredvídate¾ná<br />

a sekundárne môe z<strong>na</strong>ène ovplyvni vývoj aj <strong>na</strong> trhu IT.<br />

SKLADANÉ POÈÍTAÈE<br />

Objem predaja vlastných skladaných poèítaèov, ktoré predávajú<br />

menšie firmy v menších mnostvách a väèšinou len<br />

v rámci svojho regiónu, nie je moné presne vyèísli, je<br />

však moné aspoò èiastoène ho odhadnú. Tieto firmy<br />

<strong>na</strong>kupujú komponenty od ve¾kých distribútorov, skladajú z<br />

nich vlastné poèítaèe a predávajú ich pod vlastnou z<strong>na</strong>èkou.<br />

Súhrnný objem týchto poèítaèov sa dá len odhadnú<br />

<strong>na</strong> základe údajov od <strong>na</strong>jväèších distribútorov komponentov<br />

(Agem, Asbis, BGS Distribution, IMC, Proca, Westech,<br />

Sofos, Datalan) <strong>na</strong> slovenskom trhu.<br />

Vstupnými informáciami boli poèty predaných typov<br />

komponentov (skrinky, základné dosky, procesory, pamäte,<br />

pevné disky, klávesnice, monitory, myši, CDR/W, DVD mechaniky,<br />

grafické a zvukové karty). Údaje o poètoch predaných<br />

komponentov, získané od distribútorov, sme oèistili<br />

o tú èas, ktorú distribútori odkúpia vzájomne medzi sebou<br />

alebo ide <strong>na</strong> reexport. Objem takejto výmeny sa pohyboval<br />

v rozpätí 12 – 20 %. Rov<strong>na</strong>ko sme odpoèítali tú èas skladaných<br />

zostáv, ktorá bola predaná domácimi firmami, u uvedenými<br />

medzi z<strong>na</strong>èkovými predajcami (16 808 ks).<br />

Z predaných komponentov urèitá èas bola pouitá <strong>na</strong> upgrade,<br />

modernizáciu starších poèítaèov, ale väèšia èas sa pouila<br />

<strong>na</strong> poskladanie nových poèítaèových zostáv. Pri výpoète<br />

predaja tej èasti komponentov, ktorá bola pouitá <strong>na</strong> poskladanie<br />

nových zostáv, sme sa opierali o tie komponenty,<br />

pri ktorých je <strong>na</strong>jväèší predpoklad, e sa predali ako súèas nového<br />

poèítaèa: základné dosky, procesory, klávesnice a skrinky.<br />

Vedúca štvorica <strong>na</strong>jväèších distribútorov predala pribline<br />

176-tisíc procesorov, 126-tisíc základných dosiek, 117-tisíc<br />

klávesníc, 120-tisíc skriniek, 105-tisíc floppy mechaník èi 198-<br />

tisíc myší. Oproti minulému roku sme rozšírili poèet distribútorov<br />

aj o firmy ako Westech (Elko), Sofos èi Proca. Po pripoèítaní<br />

ich údajov by sa nám èísla upravili takto: 240-tisíc procesorov,<br />

143-tisíc základných dosiek, 128-tisíc klávesníc, 125-<br />

tisíc skriniek, 132-tisíc floppy mechaník èi 221-tisíc myší.<br />

Na základe týchto informácií odhadujeme, e po oèistení,<br />

celkový poèet nových skladaných poèítaèov predaných prostredníctvom<br />

tohto segmentu firiem sa v roku 2001 pohyboval<br />

<strong>na</strong> úrovni 125 000 kusov.<br />

ZHRNUTIE<br />

Aj tento rok sme pouili diferencovaný prístup k údajom<br />

o celkovom predaji poèítaèov. Pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèoch má<br />

zmysel a je potrebné uvádza presné èísla o predaji. Pri<br />

„nez<strong>na</strong>èkových“ skladaných poèítaèoch nie je moné a nemá<br />

zmysel uvádza presné èísla. Ak zhrnieme uvedené, dospejeme<br />

k <strong>na</strong>sledujúcemu stanovisku:<br />

Pod¾a prieskumu PC REVUE sa <strong>na</strong> Slovensku predalo<br />

v roku 2000 spolu 71 085 kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov triedy<br />

PC. Poèet skladaných „nez<strong>na</strong>èkových“ poèítaèov sa<br />

pohyboval <strong>na</strong> úrovni 125 000 kusov. Celkový poèet všetkých<br />

poèítaèov po sèítaní sa pod¾a odhadu PC REVUE preto<br />

pohybuje <strong>na</strong> úrovni 196 000 kusov poèítaèov.<br />

Martin Drobný

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

Oracle AppsWorld Europe<br />

Spoloènos Oracle organizuje pravidelne softvérovú<br />

konferenciu AppsWorld. Pod¾a organizátorov sa poèet<br />

úèastníkov <strong>na</strong> tohtoroènej konferencii pohyboval okolo 6000,<br />

prièom sa <strong>na</strong> nej zúèastnila aj 20−èlenná skupi<strong>na</strong> odborníkov<br />

zo Slovenska. Motto konferencie znelo: Získa profit je<br />

jednoduché.<br />

ÏALŠIE NOVÉ RIEŠENIA<br />

Pre spoloènos Oracle je konferencia takéhoto<br />

typu zároveò príleitosou <strong>na</strong> ohlásenie nových<br />

riešení. Išlo o nové produkty <strong>na</strong> riadenie dodávate¾skej<br />

siete Enterprise Asset Ma<strong>na</strong>gement a modul<br />

<strong>na</strong> integráciu informácií o zákazníkovi z aplikácií<br />

tretích strán Oracle Customers Online. Nové<br />

iniciatívy boli ohlásené aj pre partnerov v programe<br />

Oracle Partners Online a v monostiach zaškolenia.<br />

Novinkou je aj monos finálneho prispôsobenia<br />

aplikácií od spoloènosti Oracle v konkrétnom<br />

<strong>na</strong>sadení u zákazníka. Pôjde o iniciatívu Oracle's<br />

Open Information Architecture, v rámci ktorej<br />

bude sprístupnený dátový model. To umoní<br />

partnerom i zákazníkom jednoducho pripoji<br />

vlastné aplikácie alebo aplikácie tretích strán.<br />

ORACLE E−BUSINESS SUITE<br />

Prvý deò podujatia sa niesol v z<strong>na</strong>mení prednášky<br />

viceprezidenta pre Európu, Stredný východ<br />

a Afriku Sergia Giacoletta. Ten uviedol jednu<br />

z nových súèastí riešenia Oracle E-Business Suite.<br />

Sergio Giacoletto sa vo svojej prednáške dotkol aj<br />

úlohy a výz<strong>na</strong>mu internetu v súèasnom obchodnom<br />

procese. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov a 83 percent spoloèností<br />

v minulom roku oèakávalo, e <strong>na</strong> internete<br />

zarobí. V skutoènosti sa to však podarilo len<br />

6 percentám spoloèností. Aby sa to podarilo viacerým,<br />

je pod¾a Giacoletta nevyhnutné <strong>na</strong>plno<br />

vyui internet a pomocou neho prepoji zákazníkov<br />

a dodávate¾ov. Ïalšou podmienkou je lepší<br />

ma<strong>na</strong>ment ¾udských zdrojov a, prirodzene, radikálne<br />

zníenie nákladov. Spoloènos Oracle povauje<br />

za jedno z moných riešení <strong>na</strong>sadenie balíka<br />

Oracle E-Business Suite. V prednáške zaznelo<br />

nieko¾ko príkladov spoloèností, v ktorých bol<br />

tento balík implementovaný za ve¾mi krátky èas.<br />

Napríklad v prípade elektrárne v Maïarsku bol<br />

celý balík <strong>na</strong>sadený za menej ako 5 mesiacov.<br />

Toto riešenie sa presadzuje v novootvárajúcich<br />

sa krajinách, spomenuli sa <strong>na</strong>pr. krajiny Blízkeho<br />

východu alebo Island.<br />

DAILY BUSINESS CLOSE<br />

Ïalší deò konferencie sa niesol v z<strong>na</strong>mení detailnej<br />

prezentácie nových nástrojov. Asi <strong>na</strong>jlepšie<br />

ich prezentoval Mark Javis, ktorý je zodpovedný<br />

za marketing spoloènosti Oracle. Jadrom jeho<br />

prednášky bol rýchly prístup k podnikovým informáciám.<br />

Je samozrejmé, e vo ve¾kom mnostve<br />

informácií, ktoré sú uloené <strong>na</strong> podnikových<br />

databázach, je ve¾mi aké sa vyz<strong>na</strong>. Riešenie od<br />

firmy Oracle Daily Business Close sa s<strong>na</strong>í extrahova<br />

fragmentované informácie pre konkrétnych<br />

pouívate¾ov. Iné informácie v podniku tak<br />

dostáva vedúci marketingu, iné pracovník zodpovedný<br />

za plánovanie výroby. Podstatné je, e<br />

tieto informácie sa k pouívate¾om dostávajú<br />

aktualizované kadý deò. Pod¾a zástupcov firmy<br />

Oracle je Daily Business Close jediným nástrojom

R E V U E<br />

pracujúcim s dennou èasovou bázou. Doterajším štandardom<br />

bolo skôr vyhodnocovanie takýchto informácií<br />

štvrroène. Daily Business Close tak <strong>na</strong>pr. umoní<br />

okamité vyhodnocovanie reklamnej kampane vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> predaj špecifických produktov. Rov<strong>na</strong>ko tento nástroj<br />

poslúi pri h¾adaní príèin poklesu predaja, <strong>na</strong>pr. z dôvodu<br />

nišej spokojnosti zákazníkov.<br />

PRENAJÍMANIE SOFTVÉRU<br />

Ve¾mi èastou problematikou <strong>na</strong> konferencii AppsWorld<br />

bolo aj pre<strong>na</strong>jímanie softvéru. Pod¾a predstavite¾ov firmy<br />

Oracle je tento spôsob výhodný tak pre pouívate¾ov, ako i<br />

pre samotnú firmu. Kadý z modulov spoloènosti Oracle je<br />

moné pouíva on line pomocou internetu. Pritom samotná<br />

aplikácia môe v skutoènosti bea <strong>na</strong>pr. v sídle firmy<br />

Oracle. Pouívatelia ušetria akvizièné náklady <strong>na</strong> nákup<br />

aplikácií a firma môe rýchlejšie a jednoduchšie opravova<br />

prípadné chyby v softvéri. Pod¾a<br />

oèakávania zástupcov firmy Oracle<br />

sa do piatich rokov bude väèši<strong>na</strong> softvérových<br />

aplikácií pouíva práve vo<br />

forme sluby. Doterajšie skúsenosti<br />

s takýmto spôsobom však nie sú celkom<br />

pod¾a predstáv spoloènosti<br />

Oracle. V skutoènosti pracuje takýmto<br />

spôsobom len okolo 150 zákazníkov,<br />

a to prevane z USA. Jednoducho<br />

spoloènosti si svoje dáta<br />

chránia a aj <strong>na</strong>priek istým výhodám<br />

sa pre tento spôsob práce príliš nerozhodujú.<br />

LARRY ELLISON<br />

A JEHO PREKVAPENIA<br />

Vrcholnou udalosou konferencie<br />

bola urèite prezentácia šéfa firmy<br />

Oracle Larryho Elliso<strong>na</strong>. Ten priletel<br />

z USA v podstate len <strong>na</strong> túto konferenciu<br />

a jeho príchod sprevádzali<br />

prísne bezpeènostné opatrenia.<br />

L. Ellison sa prekvapivo venoval<br />

vo svojom vystúpení konkurencii.<br />

Spomí<strong>na</strong>l hlavne riešenia od SAP,<br />

o nieèo menej PeopleSoft. Pod¾a neho<br />

nemajú tieto firmy v dnešnom<br />

databázovom svete jednoduchú situáciu. Obe pouívajú<br />

vlastný programovací jazyk, a ak zákazník potrebuje prispôsobi<br />

dodané riešenie, musí sa uèi okrem pouívania<br />

programu aj príslušný jazyk.<br />

Všetky aplikácie od firmy Oracle sú postavené <strong>na</strong> otvorených<br />

štandardoch HTML, XML a Java. Z<strong>na</strong>mená to, e po<br />

sprístupnení dátového modelu databáz Oracle pre partnerov<br />

je moné ve¾mi jednoducho vytvára a pouíva aplikácie<br />

od tretích strán. Integrácia vlastných aplikácií do<br />

prostredia Oracle by tak mohla by v ideálnom prípade<br />

hotová za jeden deò. Týka sa to aj existujúcich riešení od<br />

hlavnej konkurencie – SAP, Siebel Systems a PeopleSoft.<br />

Spoloènos Oracle pod¾a Elliso<strong>na</strong> v minulosti investovala<br />

ve¾a peòazí i èasu do prechodu <strong>na</strong> tvorbu všetkých<br />

nástrojov <strong>na</strong> otvorených štandardoch. V riešení konkurenèných<br />

firiem je <strong>na</strong>vyše pod¾a Elliso<strong>na</strong> ve¾ká medzera<br />

medzi modulom oz<strong>na</strong>èovaným ako CRM (správa vzahov<br />

so zákazníkom) a ERP (plánovanie podnikových zdrojov).<br />

Databázu Oracle 9i L. Ellison oz<strong>na</strong>èil pojmom „neprelomite¾ná“.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e je vylúèený neoprávnený prístup<br />

k údajom v databáze a jej prevádzka je stabilná.<br />

Larry Ellison pri svojej prednáške<br />

Spoloènos Oracle demonštruje tento prípad <strong>na</strong> prepojení<br />

klienta elektronickej pošty Microsoft Outlook a databázy<br />

Oracle. Namiesto systému MS Exchange Server sa teda <strong>na</strong><br />

uskladnenie elektronických správ pouíva databáza<br />

Oracle 9i. Bení pouívatelia pritom nezbadajú prakticky<br />

iadnu zmenu.<br />

Oznámenie „neprelomite¾nosti“ bolo v skutoènosti<br />

ohlásením kampane s názvom Oracle Unbreakable, ktorú<br />

Ellison uviedol <strong>na</strong> ostatnom Comdexe. Po verejnom ohlásení<br />

<strong>na</strong>sadenia takéhoto neprelomite¾ného riešenia elektronickej<br />

pošty pre celú firmu Oracle sa zvýšil poèet útokov<br />

<strong>na</strong> webovú stránku z doterajších 3000 týdenne a <strong>na</strong><br />

30 000. Zatia¾ sa pod¾a Elliso<strong>na</strong> nikomu nepodarilo preniknú<br />

do databázy. <strong>Ako</strong> ïalšie plus pre podnikové riešenie<br />

od firmy Oracle Ellison oz<strong>na</strong>èil klastrovanie. Výhodou<br />

riešenia od firmy Oracle je monos pridávania podnikových<br />

klastrov bez nevyhnutnosti zmeni softvér.<br />

Na následnej tlaèovej konferencii<br />

Ellison úplne neèakane oznámil<br />

zjednodušenie cenotvorby predaja<br />

aplikácií. Kompletné riešenie<br />

E-Business Suite bude stá pre beného<br />

pouívate¾a 400 USD a pre<br />

tzv. power pouívate¾a (správcu)<br />

4000 USD. Oproti minulosti je to<br />

rozhodne jednoduchšie a firmy si<br />

môu lepšie spoèíta, ko¾ko ich bude<br />

riešenie stá.<br />

Trendom budúcnosti je však pouívanie<br />

softvéru ako sluby. Ellison<br />

vyhlásil, e spoloènos Oracle je<br />

pripravená pre doterajších pouívate¾ov<br />

konkurenèných aplikácií<br />

ponúknu riešenie, v ktorom bude<br />

poskytova všetok softvér, <strong>na</strong>stavenie,<br />

konzultaèné sluby i hardvér <strong>na</strong><br />

spracovanie podnikových údajov<br />

v podstate zadarmo. Ide o spôsob,<br />

pri ktorom budú podnikové informácie<br />

umiestnené v stredisku firmy<br />

Oracle. Spoloènos pritom garantuje,<br />

e doterajší celkový rozpoèet pre<br />

takúto spoloènos poklesne roène<br />

o 5 percent. Z<strong>na</strong>mená to, e zákazník<br />

bude spoloènosti Oracle plati<br />

o 5 percent nišiu sumu, ne je doterajší rozpoèet, a celé<br />

riešenie dodá firma ako slubu.<br />

O SPOLOÈNOSTI ORACLE<br />

Spoloènos Oracle v tomto roku oslavuje 25. výroèie svojho<br />

zaloenia. Dnes má 12 000 aplikaèných zákazníkov,<br />

z toho okolo 3400 v Európe. Aplikaèný balík E-Business<br />

Suite 11i pouíva 1100 zákazníkov. Zákazníci pochádzajú<br />

hlavne zo sféry telekomunikácií, výroby, dopravy a vládnych<br />

organizácií. Poèet zamest<strong>na</strong>ncov je celosvetovo<br />

43 000, sídlo vedenia spoloènosti je v blízkosti San Francisca.<br />

Trby vo fi<strong>na</strong>nènom roku 2001 (skonèil sa 31. mája<br />

2001) boli v hodnote 10,9 miliardy USD.<br />

Slovenská poboèka bola zriadená u v roku 1994 a medzi<br />

jej hlavných klientov dnes patria ve¾ké spoloènosti<br />

z oblasti telekomunikácií, bankovníctva, poisovníctva<br />

a priemyslu. Poèet jej zamest<strong>na</strong>ncov je 60, trby v minulom<br />

roku sa odhadujú <strong>na</strong> 500 mil. Sk (presné èíslo firma<br />

nezverejòuje).<br />

Ondrej Macko, Amsterdam

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

KONFERENCIA LOTUSPHERE 2002<br />

Proof Positive<br />

Americká èas konferencie<br />

Lotusphere sa u tradiène<br />

koná v januári v komplexe Walt<br />

Disney World <strong>na</strong> Floride.<br />

Oproti minulým rokom bolo<br />

moné bada rozdiely <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad – poèet úèastníkov bol<br />

v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001<br />

takmer o polovicu niší,<br />

s bezpeènostnými opatreniami<br />

sme sa však stretli <strong>na</strong> kadom<br />

kroku. Napriek tomu Lotus<br />

predstavil jasnú víziu<br />

a v podstate lepšie umonil<br />

úèastníkom oboznámi sa<br />

s <strong>na</strong>stupujúcimi novinkami.<br />

Budúcnos Lotusu vychádza<br />

z vlajkovej lode – systému<br />

Notes/Domino, ako aj z faktu,<br />

e Lotus je dnes súèasou<br />

firmy IBM, konkrétne divízie<br />

IBM Software Group.<br />

ŠTANDARDOM BUDE J2EE<br />

S k¾úèovou prednáškou <strong>na</strong> Lotusphere vystúpil Al<br />

Zollar, generálny ma<strong>na</strong>ér samostatnej divízie firmy<br />

IBM – Lotus Software. Divízia bude pod¾a neho<br />

pokraèova v tom, kde sa jej darí <strong>na</strong>jlepšie – sú to<br />

nástroje <strong>na</strong> spoluprácu zamest<strong>na</strong>ncov a zhodnocovanie<br />

podnikových z<strong>na</strong>lostí. Pod¾a Zollara Lotus<br />

pracuje v oblasti spolupráce viac ako 15 rokov a má<br />

v tejto oblasti <strong>na</strong>jväèšie skúsenosti. Oproti minulosti<br />

však dôjde k prechodu <strong>na</strong> otvorené štandardy<br />

– budúcnosou v oblasti vývoja aplikácií sa pre<br />

Lotus stáva štandard J2EE (Java 2 Enterprise<br />

Edition). Vývojári tak získajú monos prístupu do<br />

systému i monos pouitia svojich aplikácií <strong>na</strong> viacerých<br />

platformách. Výhodou bude aj modulár<strong>na</strong><br />

povaha nástrojov od divízie Lotus, èo umoní ich<br />

priame zakomponovanie do ostatných riešení od<br />

IBM Software Group. Pritom tradièný nástroj <strong>na</strong><br />

vývoj aplikácií – Notes Designer – bude ïalej rozvíjaný<br />

z poh¾adu všetkých súèasných programovacích<br />

technológií.<br />

Al Zollar pri úvodnej prednáške<br />

VZAH LOTUS A IBM<br />

Na tlaèovej konferencii s predstavite¾mi divízie<br />

Lotus sa jej predstavitelia venovali hlavne vzahu<br />

bývalej firmy Lotus a spoloènosti IBM. IBM Software<br />

Group je pod¾a ich vyjadrenia druhou <strong>na</strong>jväèšou<br />

softvérovou firmou. Jej hlavným záberom je<br />

tzv. middleware – softvér, ktorý zaisuje spojenie<br />

rozlièných systémov, aplikácií a platforiem a vytvára<br />

základné stavebné bloky pre e-business. Z middleware<br />

pochádza 80 % všetkých príjmov softvérovej<br />

divízie IBM.<br />

Okrem softvéru prevzatého z firmy Lotus tvorí<br />

túto divíziu databázový systém DB2, aplikaèné prostredie<br />

WebSphere a ma<strong>na</strong>érsky systém Tivoli.<br />

Všetky tieto nástroje u dokáu <strong>na</strong>vzájom spolupracova.<br />

NOVÁ VERZIA LOTUS NOTES 6<br />

K¾úèovou udalosou <strong>na</strong> tohtoroènom podujatí boli<br />

ohlásenia týkajúce sa termínu uvedenia novej verzie<br />

systému Lotus Notes/Domino. Na stránke<br />

<strong>www</strong>.notes.net sa u v týchto dòoch <strong>na</strong>chádza jeho<br />

posledná beta verzia a finálne uvedenie tohto systému<br />

<strong>na</strong> trh sa oèakáva v treom štvrroku 2002.<br />

Nová verzia s kódovým menom RNext sa bude<br />

oz<strong>na</strong>èova názvom IBM Lotus Notes a IBM Lotus<br />

Domino 6. Súèasne bude <strong>na</strong> trh uvedená aj nová<br />

verzia tenkého klienta Lotus iNotes WebAcces<br />

a nová verzia vývojového prostredia pre systém<br />

Notes/Domino – Lotus Domino Designer.<br />

Pod¾a A. Zollara je nová verzia dobre pripravená<br />

<strong>na</strong> súboj s konkurenciou, ktorou urèite je Microsoft<br />

Exchange Server. Má by zameraná hlavne <strong>na</strong><br />

zníenie celkových nákladov <strong>na</strong> vlastníctvo, predovšetkým<br />

v èasti administrácie systému, ïalej <strong>na</strong><br />

zlepšenie produktivity práce koncových pouívate¾ov.<br />

Pritom sa zlepší spolupráca s vreckovými poèítaèmi,<br />

koncový pouívate¾ získa väèšiu monos<br />

upravova vzh¾ad inboxu, kalendára i plánovaèa<br />

úloh. Zo stránky vývoja aplikácií sa zlepší konektivita<br />

s externými dátami (v minulosti ju bolo potrebné<br />

zabezpeèova separátnymi aplikáciami)<br />

a pribudnú funkcie <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií. Zo<br />

stránky administrácie sa zvýši úroveò bezpeènosti<br />

a integrácia s inými softvérovými technológiami<br />

od firmy IBM (DB2, WebSphere, Tivoli). Kompletne<br />

má by prepracovaný aj systém <strong>na</strong> kvalitnú tlaè<br />

dokumentov a export dokumentov do všeobecných<br />

štandardov (XML, PDF).<br />

Al Zollar nezabudol spomenú aj výsledky a<strong>na</strong>lytickej<br />

spoloènosti IDC z apríla 2001, pod¾a ktorých<br />

je systém IBM Lotus Notes/Domino lídrom trhu<br />

v segmente softvérových riešení <strong>na</strong> komunikáciu,<br />

spoluprácu a zdie¾anie z<strong>na</strong>lostí, prièom má tento<br />

systém 50 % všetkého obratu a celosvetovo má 39-<br />

percentný podiel <strong>na</strong> trhu pred systémom Microsoft<br />

Exchange, ktorý má celosvetovo 34 percent. Ve¾mi<br />

dobre sa darí aj systému Sametime, ktorý je urèený<br />

<strong>na</strong> realizáciu on line mítingov s vyuitím videokonferencie.<br />

Len v samotnej firme IBM sa jeho <strong>na</strong>sadením<br />

zníili roèné výdavky <strong>na</strong> realizáciu stretnutí<br />

o 4 milióny dolárov.<br />

RIEŠENIE PRE MOBILNÝCH<br />

POUÍVATE¼OV<br />

Penetrácia mobilných telefónov a ich kombinácií<br />

s PDA má v USA raketové tempo. Lotus pritom vo<br />

svojich riešeniach podporuje 90 % všetkých mobilných<br />

zariadení. Konkrétne produkty sú urèené <strong>na</strong><br />

posielanie SMS správ, monos príjmu a posielania<br />

elektronických správ <strong>na</strong> PDA, ako i podporu kalendárových<br />

sluieb <strong>na</strong> týchto zariadeniach. Novinkou<br />

je aj kompletná synchronizácia údajov v systéme<br />

Lotus Notes <strong>na</strong> klientskom poèítaèi a mobilných<br />

zariadeniach (produkt Domino Everyplace). Pripravujú<br />

sa aj produkty <strong>na</strong> podporu skupinovej spolupráce<br />

zamest<strong>na</strong>ncov, ktorí sú aktuálne dostupní<br />

pomocou mobilných zariadení (produkt Sametime<br />

Everyplace). Všetky riešenia sú zamerané <strong>na</strong> bezpeènos<br />

prenášaných údajov, prièom ich pouívanie<br />

by malo by pre pouívate¾ov zvyknutých <strong>na</strong><br />

systém Lotus Notes jednoduché.<br />

ZÁVER<br />

Tohtoroèná konferencia Lotusphere potvrdila jednoz<strong>na</strong>ènú<br />

s<strong>na</strong>hu firmy IBM udra si prvenstvo vo vývoji<br />

softvérových nástrojov <strong>na</strong> komunikáciu a spoluprácu<br />

zamest<strong>na</strong>ncov firiem všetkých ve¾kostí. Ak sa<br />

firme IBM skutoène podarí plynule presunú aisko<br />

vývoja zákazníckych aplikácií do platformy J2EE,<br />

stanú sa riešenia Notes/Domino ešte atraktívnejšími,<br />

ako sú dnes. Bude pritom ve¾mi zaujímavé sledova,<br />

ako <strong>na</strong> tento fakt zareaguje konkurencia.<br />

Európska èas konferencie Lotusphere 2002 sa<br />

bude ko<strong>na</strong> v júni vo Viedni.<br />

Ondrej Macko<br />

Orlando, Florida, USA<br />

18 PC REVUE 3/2002

R E V U E<br />

INTERVIEW<br />

<br />

P E T E R W E B E R / C O M P A Q<br />

Chce to ZMENU<br />

MYSLENIA!<br />

Slovensko v tomto smere nie je <strong>na</strong>teraz destináciou èíslo<br />

jeden. Stále je tu istá rezervovanos, ale <strong>na</strong>priek tomu<br />

v minulom roku vïaka privatizácii aj vïaka zlepšenému<br />

imidu krajiny sem prišlo nieko¾konásobne viac zahranièných<br />

investícií ne v predchádzajúcich rokoch. Pevne<br />

verím, e táto tendencia bude pokraèova aj v roku 2002.<br />

To by mohlo obmedzi recesné vplyvy. Na druhej strane<br />

IDC výrazne zníilo vyhliadky rozvoja slovenského IT trhu<br />

<strong>na</strong> rok 2002. Zobralo oèividne do úvahy fakt volieb a u<br />

viackrát zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né oslabenie dy<strong>na</strong>miky trhu IT krátko<br />

pred vo¾bami a bezprostredne po vo¾bách. Je to dané stále<br />

pomerne silným verejným a štátnym sektorom.<br />

Peter Weber, generálny riadite¾ Compaq Computer Slovakia<br />

PCR: Svetový trh IT postihla tvrdá stagnácia. Kedy by<br />

pod¾a vás mohlo <strong>na</strong>sta ozdravenie v tomto segmente priemyslu?<br />

A <strong>na</strong> druhej strane, dokedy potrvá zdravý rast slovenského<br />

trhu IT, ktorého sa zatia¾ tento fenomén nedotkol?<br />

PW: Viackrát som komentoval informaèné technológie<br />

ako ve¾mi dobrý indikátor zdravia ekonomiky, a to z toho<br />

dôvodu, e informaèné technológie sú prítomné všade. Sú<br />

prítomné vo verejnom a vládnom sektore, vo výrobnej<br />

sfére, v telekomunikáciách, vo fi<strong>na</strong>nènom sektore. Sú prítomné<br />

aj v segmente malého a stredného podnikania a v<br />

domácnostiach. Rôznorodos spotrebite¾ov informaèných<br />

technológií ve¾mi dobre kopíruje celkový vývoj v ekonomike<br />

štátu. Keïe som o tom presvedèený, v zásade odpovedám,<br />

e dokia¾ bude trva ekonomická recesia v hlavných<br />

západných ekonomických centrách (to z<strong>na</strong>mená v<br />

Spojených štátoch, v Japonsku a do z<strong>na</strong>ènej miery aj v<br />

západnej Európe), do tých èias informaèné technológie<br />

ako celok celosvetovo nebudú ma priestor <strong>na</strong> osobitne<br />

dy<strong>na</strong>mický rast. Všeobecne sa oèakáva, e americká ekonomika<br />

by sa z recesie mala zaèa zotavova v druhej<br />

polovici tohto roka, hoci a<strong>na</strong>lytici sú ve¾mi opatrní pri<br />

predpovedaní tempa jej rastu. Európania takisto <strong>na</strong>dväzne<br />

oèakávajú, e po plytšej recesii by sa priemysel mohol<br />

zaèa oivova v tom èase aj v Európe.<br />

Èo sa týka Slovenska, <strong>na</strong>ša ekonomika je ove¾a krehkejšia.<br />

Tým, e viac ako 90 % exportu smeruje do krajín<br />

OECD, je u dnes takisto jednoz<strong>na</strong>ène viazaná <strong>na</strong> západnú<br />

ekonomiku. Ale, prirodzene, sú tu zvláštnosti, ktoré sú dané<br />

jed<strong>na</strong>k vnútorným rozvojom, jed<strong>na</strong>k niektorými protismernými<br />

pohybmi. Keï je vo svete recesia, kadý h¾adá<br />

cestu, ako zníi náklady. Pritom sa stredná Európa vníma<br />

ako oblas s nišou štruktúrou nákladov. To z<strong>na</strong>mená, e<br />

niektorí investori, reagujúc <strong>na</strong> recesiu, prichádzajú do<br />

strednej Európy a prinášajú sem svoje výrobné kapacity.<br />

PCR: Je tu pod¾a vás riziko, e vplyv volieb <strong>na</strong> biznis bude<br />

rov<strong>na</strong>ko silný, ako to bolo pred štyrmi rokmi, alebo bude<br />

trošku menší?<br />

PW: Som presvedèený, e bude menší. Práve preto, e<br />

štátny sektor je u dnes výz<strong>na</strong>mne menší. Vypadli z neho<br />

vedúce banky. Pravdepodobne bude dokonèená privatizácia<br />

aj v niektorých podnikoch energetiky. Domnievam sa,<br />

e by mal by slabší. Napriek tomu IDC predpokladá dokonca<br />

mierny pokles trhu PC a intelovských serverov<br />

a oèakáva celkový rast IT len <strong>na</strong> úrovni 8,5 %.<br />

PCR: Spomenuli ste viazanos trhu IT <strong>na</strong> rast ekonomiky. Slovensko<br />

sa vlastne v tomto smere trošku vymyká, lebo rast trhu<br />

IT je stále vyšší ako rast hrubého domáceho produktu. Môeme<br />

teda v tejto súvislosti zhodnoti slovenský IT trh: jeho slabiny,<br />

nevyzretos, penetráciu, výhody, èi sa ho v budúcnosti nedotkne<br />

takáto recesia... Lebo recesia, ktorá sa dotkla hlavne Ameriky,<br />

urèite súvisí s recesiou hospodárstva, istotne sa ho dotkli aj udalosti<br />

z 11. septembra. Ale urèite je tu súvislos aj s tým, e niektoré<br />

IT neprinášajú zákazníkom takú výz<strong>na</strong>mnú úitkovú<br />

hodnotu ako kedysi. Ak si v PC biznise kedysi podniky vymieòali<br />

svoje staré zostavy za nové kadé dva roky, teraz sú to u<br />

kadé tri-štyri roky. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> recesiu má vplyv azda<br />

aj to, e sa trošku zniuje hlad po nových technológiách.<br />

PW: Sp¾asnutie bubliny dot.com bolo dané tým, e v rokoch<br />

1999 – 2000 sa extrémne <strong>na</strong>dhodnotil vplyv internetu<br />

a vplyv elektronického biznisu. Pochopite¾ne, a<strong>na</strong>lytici<br />

správne urèili, e internetové aplikácie budú nosnou tendenciou<br />

a <strong>na</strong>d nimi bude pribúda èoraz viac sluieb,<br />

ktoré budú pre komerèný sektor zaujímavé. Vyvolali však<br />

nereálny optimizmus, èo sa týka rýchlosti uplatnenia<br />

tohoto trendu.<br />

PCR: Take skúsme zhodnoti slovenský trh IT – jeho<br />

potenciál, budúcnos atï.<br />

PW: Základná odlišnos Slovenska a ekonomicky vyspelých<br />

krajín je miera prieniku IT do národnej ekonomiky.<br />

Ïalšou z nich je skutoènos, e <strong>na</strong> Slovensku nikdy dot.com<br />

bubli<strong>na</strong> vlastne nebola. Pretoe to bol fenomén poháòaný<br />

burzou a do istej miery aj špekulatívnym prístupom k<br />

dot.com firmám. Investori vloili do dot.com prive¾a<br />

peòazí, o ktoré potom prišli. A ako kadý, kto sa popáli,

INTERVIEW<br />

R E V U E<br />

stiahli sa spä. Viac ako rok bol hi-tech sektor<br />

prepadnutý, pretoe z neho odišli investorské<br />

peniaze. Na Slovensku nebol takýto problém.<br />

A preto sme sa vyhli aj dôsledkom, ktoré zasiahli<br />

osobitne silne Spojené štáty. Navyše sú tu<br />

zvláštnosti, dané stupòom ekonomického rozvoja.<br />

Slovenská ekonomika má HDP <strong>na</strong> hlavu pribline<br />

<strong>na</strong> úrovni 40 % priemeru Európskej únie.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e zïaleka tu nie je taký silný segment<br />

osobnej spotreby informaèných technológií.<br />

Segment malého a stredného podnikania<br />

a segment SOHO je nesmierne cenovo senzitívny.<br />

To vysvet¾uje, preèo „asemblánici“, ktorí<br />

lokálne skladajú „no <strong>na</strong>me“ poèítaèe, majú taký<br />

silný podiel <strong>na</strong> trhu. Je pravda, e kraji<strong>na</strong> je<br />

v rozvoji a hrubý domáci produkt rastie rýchlejšie<br />

ne v západoeurópskych krajinách, ale<br />

low-end produkty majú stále ve¾mi vysoký podiel<br />

a len pomalièky sa zahniezïujú myšlienky,<br />

ktoré sú nosné <strong>na</strong> Západe, ako <strong>na</strong>príklad outsourcing.<br />

Rozhodne tu máme ove¾a menej investièných<br />

zdrojov a zatia¾ ešte nedostatok ma<strong>na</strong>-<br />

érskeho myslenia typu: Áno, ja sa vo svojej<br />

výrobnej organizácii venujem základnému biznisu,<br />

t. j. <strong>na</strong>príklad výrobe. Ale informaèné technológie,<br />

ktoré sú pre mòa nevyhnutnou zlokou<br />

kadodenného ivota, tie si objednávam ako<br />

profesionálnu slubu. To sú základné odlišnosti.<br />

PCR: Take pokia¾ bude celá ekonomika zdravo<br />

rás, <strong>na</strong>jväèší problém vidíte v zmene myslenia<br />

¾udí, ktorí rozhodujú o smerovaní toho-ktorého<br />

podniku...<br />

PW: Vdy je to problém štýlu a zdrojov. Sme<br />

stále v prechodnom období, teda vo fáze transformácie<br />

ekonomiky. Stále sme nedosiahli<br />

ustálený reim, ešte stále ideme unikátnou cestou<br />

rozvoja ekonomiky, <strong>na</strong> ktorej sú, pochopite¾ne,<br />

aj chyby i národné zvláštnosti. Som presvedèený,<br />

e postupným zvyšovaním podielu<br />

strategických investorov v slovenských podnikoch<br />

a fi<strong>na</strong>nèných inštitúciách sa táto kraji<strong>na</strong><br />

stane štandardnou aj z h¾adiska vyuitia informaèných<br />

technológií. No a vo verejnom a štátnom<br />

sektore je problém zdrojov ešte vypuklejší.<br />

PCR: Keï sme si takto prešli svetový a slovenský<br />

trh IT, mohli by sme sa zamera <strong>na</strong> pozíciu Compaqu<br />

vo svete a <strong>na</strong> Slovensku. V èom spoèíva pod¾a<br />

vás konkurenèná výhoda Compaqu, ktoré sú silné<br />

stránky, prípadne aj rezervy?<br />

PW: Compaq historicky vyrástol z PC techniky<br />

a osobné poèítaèe z celosvetového h¾adiska<br />

stále tvoria viac ako 40 % obratu firmy. Trh<br />

osobných poèítaèov je extrémne kompetitívny<br />

a stlaèil mare <strong>na</strong> minimum. Modely sa obmieòajú<br />

po troch a piatich mesiacoch. V èasoch<br />

recesie sa zvyšuje tlak <strong>na</strong> ceny, a preto je táto<br />

èas biznisu <strong>na</strong>jzranite¾nejšia. Všetky ostatné<br />

segmenty pracujú z fi<strong>na</strong>nèného h¾adiska s ove¾a<br />

väèšími rezervami.<br />

Compaq sa pred štyrmi rokmi spojil s Digitalom,<br />

ktorý mu mal primárne u¾ahèi prienik do<br />

segmentu podnikových systémov. To sa aj udialo,<br />

ale orientácia Compaqu <strong>na</strong> PC biznis je stále<br />

ve¾mi silná. A to je dôvod, preèo v recesii, ktorá<br />

<strong>na</strong>stala, Compaq musel prekonáva mono väèšie<br />

problémy ne firmy s vyváenejším portfóliom.<br />

To je aj dôvod, preèo obrat v Compaqu –<br />

rov<strong>na</strong>ko ako vo väèšine ve¾kých IT firiem – medziroène<br />

poklesol. Aj keï vo štvrtom kvartáli dosiahol<br />

Compaq vynikajúce výsledky.<br />

Compaq Computer Slovakia je z h¾adiska štruktúry<br />

biznisu ove¾a vyváenejší, pretoe 41 % nášho<br />

biznisu sú práve servery a storage zariadenia, teda<br />

segment podnikových systémov. A 28 % nášho<br />

biznisu sú sluby a len 31 % tvoria osobné poèítaèe,<br />

prièom osobné poèítaèe <strong>na</strong> Slovensku stále<br />

realizujeme s dobrým ekonomickým výsledkom.<br />

Take my sme <strong>na</strong> rozdiel od celosvetového poklesu<br />

obratu firmy v minulom roku zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li rast<br />

o 11,6 % oproti roku 2000. Posilnili sme si pozíciu<br />

vedúcej firmy <strong>na</strong> trhu informaèných technológií a vo<br />

väèšine segmentov sme dosiahli rast: 63 % v oblasti<br />

storage zariadení, 44 % v segmente riskových serverov,<br />

51 % pri desktopoch. A aj v ostatných segmentoch<br />

sme vdy rástli <strong>na</strong> úrovni trhu alebo <strong>na</strong>d òou.<br />

Zachovali sme si vedenie vo všetkých segmentoch,<br />

v ktorých sme lídrom (intelovské servery, desktopy,<br />

notebooky, storage a technický servis).<br />

Toto sú zrejme zásadné odlišnosti medzi tým,<br />

ako sa správa IT trh vo vyspelom západnom svete<br />

a akú máme štruktúru biznisu <strong>na</strong> Slovensku.<br />

PCR: Ak hovoríme o úspechu Compaqu <strong>na</strong> Slovensku,<br />

je to skôr dôsledok technologickej výhody, marketingu,<br />

kompetencie, ¾udí, tradície alebo kombinácia toho<br />

všetkého? Zrejme mi odpoviete, e to posledné...<br />

PW: Áno. Ja si myslím, e je to <strong>na</strong>ozaj vïaka stabilnému<br />

a kompetentnému tímu, nášmu imidu <strong>na</strong> trhu<br />

a dôvere, ktorú zákazníci k nám chovajú. To sú pravdepodobne<br />

zdroje nášho úspechu. Prirodzene, e<br />

v tendroch je potrebné vyhráva kvalitou, tam u<br />

pozitívne vnímanie nestaèí. Treba ponúknu kvalitu<br />

a <strong>na</strong>jlepšiu cenu. V tom, e sme úspešní, sa odráa<br />

kvalita produktov Compaq i slovenského tímu.<br />

PCR: Keï sme u <strong>na</strong>èali túto problematiku, v èom<br />

vidíte problémovos výberových ko<strong>na</strong>ní <strong>na</strong> Slovensku?<br />

V èom spoèívajú <strong>na</strong>jväèšie nedostatky a slabiny, ktoré<br />

vyvolávajú rozlièné podozrenia a nekoneèné spochybòovanie<br />

výsledkov?<br />

PW: Je potrebné, aby zákon o verejnom obstarávaní<br />

reguloval procesy verejného obstarávania s cie-<br />

¾om zabezpeèi, aby štát a verejný sektor spotrebúvali<br />

peniaze daòových poplatníkov èo <strong>na</strong>jefektívnejšie.<br />

Nad týmto procesom musí dozera nezávislý<br />

orgán. Existencia Úradu pre verejné obstarávanie je<br />

teda nesporná. No reálne fungovanie záko<strong>na</strong> je<br />

pravdepodobne horšie ne v západnej Európe. Musíme<br />

sa pýta preèo. V zásade sa u viac-menej formujú<br />

iniciatívne skupiny, ako Asociácia zamestnávate¾ských<br />

zväzov a ITAS, ktoré chcú otvori diskusiu<br />

o tom, ako by tento zákon mal vyzera. V súèasnosti<br />

umoòuje, aby sa donekoneè<strong>na</strong> taktizovalo,<br />

aby v prípade, keï nevyhrám, som sa odvolal aspoò<br />

proti poradiu. Treba zaisti, aby sa procesy zrýchlili.<br />

Treba zabezpeèi, aby ten, kto sa odvolával bezdôvodne,<br />

bol pe<strong>na</strong>lizovaný. Inými slovami, kadý zloí<br />

pri odvolaní kauciu, a pokia¾ sa jeho odvolanie ukáe<br />

ako neopodstatnené, kaucia prepadne. Potom by firmy<br />

pravdepodobne pozornejšie zvaovali, èi sa odvolajú,<br />

alebo nie. Koneène ide o to, aby sa posudzovanie<br />

ÚVO nesústreïovalo <strong>na</strong> formálne atribúty, ako<br />

je to dnes, ale <strong>na</strong> podstatu veci.<br />

V jednom projekte sme <strong>na</strong> základe odporúèania<br />

ÚVO boli vylúèení z tendra, pretoe ÚVO došlo k záveru,<br />

e hoci <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej zmluve bolo vytlaèené logo aj<br />

s adresou, nesplnili sme podmienku, e zmluva mala<br />

by opatrená peèiatkou. Peèiatka je pritom právne<br />

nedefinovaný pojem. My sme informáciu, ktorá tam<br />

bola potrebná, mali vytlaèenú v súlade so zápisom<br />

v obchodnom registri, a teda dokument bol platný.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e z nášho poh¾adu sme podmienky splnili,<br />

ale ÚVO došlo k inému záveru a odporuèilo nás<br />

z tendra vylúèi. Pokia¾ sa tu dejú takéto veci, jednoducho<br />

ten systém nefunguje dobre. Som za to, aby sa<br />

otvorila diskusia o dikcii záko<strong>na</strong> a aj o procesoch,<br />

ktorými bude ÚVO uplatòova jeho kontrolu.<br />

PCR: A neprospelo by celej veci, keby sa to celé viacej<br />

stransparentilo? Aby bola verejne prístupná vyhodnocovacia<br />

metodológia výberovej komisie a v momente<br />

odovzdania projektov aj obsah jednotlivých ponúk?<br />

PW: Mono by <strong>na</strong>ozaj mala by sledovaná filozofia,<br />

ktorú uplatòuje PHARE. To z<strong>na</strong>mená, e sa zvláš<br />

posudzujú technické parametre a zvláš ce<strong>na</strong>. Ten,<br />

kto prejde cez technickú špecifikáciu, sa potom<br />

v druhom kole u posudzuje len <strong>na</strong> základe ceny. Tu,<br />

kde je to väèšinou pomiešané, to vytvára zloitejšiu<br />

pozíciu pre komisie aj pri vyhodnocovaní. Mono<br />

toto je jed<strong>na</strong> z vecí, ktorá by sa tam mohla objavi.<br />

PCR: Slovenská vláda sformulovala plán podpory<br />

rozvoja informatiky <strong>na</strong> Slovensku. Keby to bolo vo<br />

vašej kompetencii, aké kroky by ste podnikli, aby ste<br />

okrem verbálnej deklarácie podpory rozvoju informatiky<br />

<strong>na</strong>ozaj prakticky pomohli?<br />

PW: Pri riešení komplexných problémov je vdy<br />

dôleitá jasná stratégia, spôsob, akým sa celý proces<br />

riadi, a dôleité sú ¾udské a fi<strong>na</strong>nèné zdroje. Keï sa<br />

pozrieme <strong>na</strong> to, ako to fungovalo v uplynulom desaroèí,<br />

vidíme, e tu bol vládny orgán – Rada pre<br />

informatiku. Tá bola po prvé len dovnútra orientovaným<br />

orgánom (teda orgánom zloeným zo šéfov informatiky<br />

z jednotlivých ústredných orgánov) a po<br />

druhé, pretoe neexistovala iad<strong>na</strong> kapitola štátneho<br />

rozpoètu, ktorá by hovorila o informatike, nebolo<br />

moné zaisti záväznos rozhodnutí Rady. Kadé<br />

ministerstvo pod¾a vlastného uváenia pouívalo<br />

svoje zdroje, pretoe tu nebol záväzný program<br />

informatizácie. Úsilie nebolo koordinované a výsledky<br />

sú nevýrazné. Prvé, èo teda treba urobi, je zvýši<br />

váhu tohto programu. V Èechách má informatiku <strong>na</strong><br />

starosti minister bez kresla. Z<strong>na</strong>mená to, e jeden<br />

èlen vlády sa venuje primárne tomuto problému. Po<br />

druhé rozvoj informatiky musí ma charakter vyhlásených<br />

vládnych programov, <strong>na</strong> ktoré budú vyèlenené<br />

peniaze z rozpoètu, o ktoré sa projektovým spôsobom<br />

bude súai. Dnes je pozitívne, e v <strong>na</strong>dväznosti<br />

<strong>na</strong> program Európskej únie sa Slovensko s<strong>na</strong>í<br />

sformulova svoju stratégiu v oblasti informatiky vo<br />

verejnej a štátnej správe. Pokia¾ takýto dokument<br />

vznikne a bude reálne podporený zdrojmi, potom je<br />

to ve¾mi výz<strong>na</strong>mný obrat. A úplne <strong>na</strong>koniec: myslím,<br />

e treba, aby orgán, ktorý informatiku riadi, bol nielen<br />

interným orgánom vlády, ale aby bol otvorený aj<br />

pre zástupcov akademickej sféry a priemyslu. Aby<br />

to, èo sa tam sformuluje, vyjadrovalo <strong>na</strong>ozaj konsenzus<br />

z h¾adiska trendov vo svete aj z h¾adiska<br />

stavu rozvoja spoloènosti a cie¾ov rozvoja v strednodobom<br />

horizonte a aby sa bralo do úvahy, èo sa reálne<br />

dá za dané peniaze uskutoèni.<br />

PCR: Ïakujem za rozhovor.<br />

Martin Drobný<br />

20 PC REVUE 3/2002

R E V U E<br />

Intel Pentium 4<br />

Northwood<br />

Keï Intel predstavil „vynovené“<br />

Pentium 4, po dos dlhom období<br />

sa mu podarilo znovu si vydoby<br />

pozíciu výrobcu, ktorý ponúka<br />

aktuálne <strong>na</strong>jvýkonnejší desktopový<br />

mikroprocesor. Èo prevratné<br />

„ukrýva“ Pentium 4 Northwood?<br />

Aké technológie stoja za týmto<br />

úspechom? Aký je výkon tohto<br />

mikroprocesora? Uvedené otázky<br />

sa vám pokúsime zodpoveda<br />

v tomto èlánku...<br />

HISTÓRIA PENTIA 4<br />

Uvedenie mikroprocesora Intel Pentium 4 a jeho novej<br />

architektúry sa odohralo takmer pred pol druha rokom.<br />

Vtedy Intel predstavil mikroprocesory Pentium 4 pracujúce<br />

<strong>na</strong> frekvencii 1,3, 1,4 a 1,5 GHz. Súèasou uvedenia<br />

tohto produktu bolo mnostvo prezentácií, <strong>na</strong> ktorých sa<br />

pracovníci Intelu neú<strong>na</strong>vne s<strong>na</strong>ili prostredníctvom<br />

mnostva argumentov dokáza, e ide o <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

desktopový mikroprocesor, zaloený <strong>na</strong> revoluènej architektúre<br />

NetBurst. <strong>Ako</strong>ko¾vek dobré boli nové technológie,<br />

Pentium 4 neprinieslo Intelu to, èo oèakával – pozíciu<br />

výkonnostného lídra. Jedným z dôvodov bol fakt, e<br />

monosti mikroprocesorov Pentium 4 v èase uvedenia<br />

nevedeli vyui prakticky nijaké aplikácie (podobnú situáciu<br />

zailo aj AMD s mikroprocesormi K6-III so súpravou<br />

3Dnow!). Ani s pribúdajúcimi optimalizovanými aplikáciami<br />

sa však Intelu nedarilo výkonnostne pokori AMD.<br />

Intel zvyšoval pracovné frekvencie i náskok v tejto oblasti.<br />

V auguste minulého roka sa Intelu podarilo prekroèi<br />

hranicu 2 GHz. Rozdiel v pracovných frekvenciách medzi<br />

mikroprocesormi Athlon a Pentium 4 sa zvýšil <strong>na</strong> 500<br />

MHz, výkonnostne však boli rozdiely minimálne, <strong>na</strong>jmä<br />

po tom, èo AMD uviedlo mikroprocesory Athlon XP s jadrom<br />

Palomino, o ktorých sme podrobnejšie informácie<br />

priniesli v PC REVUE è. 12/2001.<br />

SOCKET 423 VERZUS SOCKET 478<br />

Vo vývoji Pentia 4 je však ešte jeden zaujímavý moment:<br />

ani nie po roku existencie novej platformy Intel uviedol<br />

tento mikroprocesor (ešte <strong>na</strong> báze starého jadra<br />

Willamette) v novej pätici Socket 478, ktorá má v porov<strong>na</strong>ní<br />

s pôvodnou Socket 423 nielen o 55 kontaktov viac,<br />

ale hlavne je menšia. Pri porov<strong>na</strong>ní mikroprocesorov<br />

Pentium 4 vo vyhotovení Socket 423 a Socket 478 je <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad jasné, e pôvodná pätica bola provizórnym<br />

riešením, Socket 423 je toti iba akousi redukciou<br />

a samotný mikroprocesor je „zapuzdrený“ do Socket 478.<br />

Dnes u je platforma Socket 423 definitívne màtva, Intel<br />

Miniatúrne puzdro<br />

Pentia 4 vo vyhotovení<br />

Socket 478<br />

kontrastuje s<br />

„maxichladièom“<br />

Výrobca Intel Intel AMD<br />

Mikroprocesor / Jadro Pentium 4 / Northwood Pentium 4 / Willamette Athlon XP / Palomino<br />

Dátum uvedenia 7. 1. 2002 20. 11. 2000 9. 10. 2001<br />

Frekvencie 2 GHz, 2,2 GHz 1,3 − 2,0 GHz 1,2 − 1,66 GHz<br />

Výrobný proces 0,13 µm 0,18 µm 0,18 µm<br />

Plocha jadra 146 mm 2 217 mm 2 128 mm 2<br />

Poèet tranzistorov 55 milliónov 42 milliónov 37,5 millió<strong>na</strong><br />

Platforma Socket 478 Socket 423, Socket 478 Socket 462<br />

Frekvencia FSB fyzicky / efektívne 100 MHz / 400 MHz 100 MHz / 400 MHz 133 MHz / 266 MHz<br />

L1 Execution Cache<br />

12 000 µ−Ops12 000 µ−Ops 64 KB<br />

Execution PreDecode áno áno nie<br />

L1 Data Cache 8 KB (nepotvrdené) 8 KB 64 KB<br />

Hardware Data Prefetch áno áno áno<br />

Frekvencia L1 Cache rov<strong>na</strong>ká ako jadro rov<strong>na</strong>ká ako jadro rov<strong>na</strong>ká ako jadro<br />

Šírka zbernice L1 Cache 256−bit. 256−bit. 64−bit.<br />

L2 Cache Size 512 KB 256 KB 256 KB<br />

Frekvencia L2 Cache rov<strong>na</strong>ká ako jadro rov<strong>na</strong>ká ako jadro rov<strong>na</strong>ká ako jadro<br />

Šírka údajovej zbernice 64−bit. 64−bit. 64−bit.

R E V U E<br />

zaèiatkom februára oznámil, e<br />

konèí s dodávkami mikroprocesorov<br />

v tomto puzdre.<br />

Z mechanického i ekonomického<br />

poh¾adu je Socket 478 celkom isto<br />

lepším riešením, hoci poh¾ad <strong>na</strong><br />

subtílny èip pri chladièi vyvoláva<br />

úsmev, je to však iba otázka zvyku.<br />

Neoddiskutovate¾ným prínosom<br />

novej pätice a s òou súvisiacej<br />

zmeny konštrukcie upevòovacieho<br />

mechanizmu chladièov je zjednodušená<br />

montá chladièa. A to ocení<br />

nejeden servisný technik èi amatér.<br />

NORTHWOOD A JEHO<br />

ZLEPŠENIA<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> to, èo prinášajú nové<br />

mikroprocesory Pentium 4 <strong>na</strong> báze jadra Northwood.<br />

Porovnáva budeme, samozrejme, s Pentiom<br />

4 Willamette. Prakticky všetky základné informácie<br />

nájdete v tabu¾ke. Pri poh¾ade <strong>na</strong> ne je zrejmé, e<br />

nejde o dramatické zmeny.<br />

Vnútri èipu boli realizované prakticky iba tri<br />

zmeny. „Kozmetických“ zlepšení sa doèkala architektúra<br />

NetBurst, konkrétne zmeny však Intel nešpecifikoval.<br />

Druhou, podstatne závanejšou zmenou<br />

je zdvojnásobenie kapacity sekundárnej pamäte<br />

cache, ktorá bola rozšírená z 256 KB <strong>na</strong> 512 KB.<br />

Ostatné „zlepšenia“ idú <strong>na</strong> vrub technologických<br />

zmien vo výrobe mikroprocesorov. Intel toti<br />

kompletne preniesol svoju výrobu mikroprocesorov<br />

z technológie 0,18 mikrometra <strong>na</strong> 0,13 mikrometra.<br />

Praktickým výsledkom tohto prechodu je<br />

z h¾adiska pouívate¾ov zmenšenie plochy jadra, u<br />

spomenuté zdvojnásobenie kapacity L2 cache,<br />

zníenie tepelného vyarovania a zvýšenie pracovných<br />

frekvencií.<br />

Pochopite¾ne, nová výrobná technológia prináša<br />

úitok aj výrobcovi. Vïaka prechodu z 0,18 <strong>na</strong> 0,13-<br />

mikrometrovú technológiu a súèasnému prechodu<br />

z 200 <strong>na</strong> 300 mm wafery sa Intelu podarila výz<strong>na</strong>mná<br />

redukcia výrobných nákladov. Wafer<br />

s priemerom 300 mm disponuje takmer dvojnásobnou<br />

plochou ako 200-milimetrový (70 688 mm 2<br />

Porov<strong>na</strong>nie jadier mikroprocesorov Pentium 4 – v¾avo Willamette, vpravo Northwood<br />

oproti 31 417 mm 2 ). K tomu mono prida rozdiel<br />

spôsobený „zmenšením“ plochy jadra jedného<br />

mikroprocesora, veï jadro vyrobené technológiou<br />

0,13 mikrometra má 146 mm 2 , èo je o viac ne štvrtinu<br />

menej ako jadro vyrobené technológiou 0,18<br />

mikrometra, ktoré má 217 mm 2 . Ak vezmeme do<br />

úvahy oba tieto rozdiely, dôjdeme k zaujímavému<br />

poz<strong>na</strong>tku: Intel za rov<strong>na</strong>ký èasový úsek dokáe vyrobi<br />

podstatne viac mikroprocesorov, <strong>na</strong> jeden<br />

wafer sa ich toti teraz zmestí 484 oproti predchádzajúcim<br />

144.<br />

ÈIPOVÉ SÚPRAVY A PAMÄTE<br />

Na poèiatku bola pre Pentium 4 k dispozícii jediná<br />

èipová súprava – i850, ktorá túto platformu <strong>na</strong> celý<br />

rok „pripútala“ k pamätiam Rambus (RDRAM). Dôsledkom<br />

boli drahé systémy a nízke predaje. V minulom<br />

roku uviedli niektorí nezávislí výrobcovia<br />

èipové súpravy dovo¾ujúce výrobcom základných<br />

dosiek ponúknu pouívate¾om alter<strong>na</strong>tívy v podobe<br />

spojenia Pentia 4 a pamätí SDRAM a neskôr aj<br />

DDRAM.<br />

Vlani sa <strong>na</strong>pokon pridal aj Intel, keï <strong>na</strong>jskôr<br />

uviedol èipovú súpravu i845 pre pamäte SDRAM.<br />

S príchodom Pentia 4 s jadrom Northwood Intel<br />

oficiálne predstavil aj èipovú súpravu i845D, ktorá<br />

umoòuje realizova systémy s týmto mikroprocesorom<br />

a pamäami typu DDR. Porov<strong>na</strong>nie<br />

jednotlivých èipových<br />

súprav a ich výkonnosti nájdete<br />

v èlánku Vyberáme základ poèítaèa.<br />

BUDÚCNOS PENTIA 4<br />

Intel dal u v minulom roku celkom<br />

jasne <strong>na</strong>javo, e Pentium 4 je preò<br />

„hlavnou“ architektúrou. V tomto<br />

roku nás v tejto platforme èakajú<br />

ešte dve výz<strong>na</strong>mné zmeny. Prvá sa<br />

viae k posunu výkonnosti systému<br />

ako celku. U v druhom štvrroku sa<br />

doèkáme uvedenia mikroprocesorov<br />

pracujúcich s rýchlejšou, 133-<br />

megahertzovou systémovou zbernicou.<br />

Pochopite¾ne, spomenuté<br />

èíslo predstavuje fyzickú rýchlos,<br />

tá efektív<strong>na</strong> je štvornásobná – 533 MHz – a je<br />

dosiahnutá vïaka technológii QDR (Quad Data<br />

Rate). Pokia¾ ide o nárast pracovnej frekvencie, je<br />

reálne oèakáva jej zvýšenie do konca roka <strong>na</strong> hranicu<br />

3 GHz. Teoretické maximum pre NetBurst síce<br />

nepoznáme, technológia 0,13 mikrometra by však<br />

mohla umoni a 5 GHz.<br />

Druhou zmenou, ktorej sa doèkáme v druhom<br />

polroku, bude „portácia“ Celeronov <strong>na</strong> jadrá Northwood.<br />

Z tejto oblasti zatia¾ niet ve¾a informácií. Na<br />

základe toho mála, èo máme k dispozícii, je zrejmé,<br />

e Celerony P4 budú podporova 400 MHz systémovú<br />

zbernicu. Z oblasti dohadov je potom monos,<br />

e by mali ma „menšiu“ L2 cache.<br />

ZÁVER<br />

Intel má teda v súèasnosti vïaka Pentiu 4 s jadrom<br />

Northwood a pracovnou frekvenciou 2,2 GHz výkonnostnú<br />

prevahu. Vzh¾adom <strong>na</strong> „frekvenèný“ náskok<br />

600 MHz a dvojnásobnú kapacitu L2 cache sa<br />

tento posun dal oèakáva. Náskok pred AMD však<br />

nie je z poh¾adu výkonnosti a taký ve¾ký a u <strong>na</strong><br />

zaèiatku druhého štvrroka nás èaká ïalšie kolo<br />

súboja, keï sa proti sebe postavia Northwoody<br />

s 533 MHz FSB a 0,13-mikrometrové Athlony XP!<br />

Peter Orviský<br />

3/2002 PC REVUE 23

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

R E V U E<br />

<strong>Ako</strong> vybra „ZÁKLAD“<br />

POÈÍTAÈA?<br />

PETER ORVISKÝ<br />

Podobne ako v minulosti aj<br />

dnes mnostvo vlastností<br />

i výkonnos poèítaèa rámcovo<br />

urèuje základná doska. Jej<br />

výber však v súèasnosti<br />

ovplyvòuje mnostvo ïalších<br />

otázok: pre akú platformu je<br />

daná základná doska urèená,<br />

akou èipovou súpravou<br />

disponuje, aký typ pamätí v nej<br />

bude moné poui a aké typy<br />

rozhraní podporuje. Pri<br />

pokuse zodpoveda zdanlivo<br />

jednoduchú otázku, akú<br />

základnú dosku zvoli pri<br />

stavbe èi kúpe nového<br />

poèítaèa, teda musíme<br />

vyrieši celý rad podotázok,<br />

aby sme sa mohli kvalifikovane<br />

rozhodnú. Navyše je<br />

v súèasnosti <strong>na</strong> trhu ve¾ké<br />

mnostvo rozmanitých<br />

variantov základných dosiek<br />

od ve¾kého poètu výrobcov,<br />

prièom niektoré rozdiely medzi<br />

nimi si èasto neuvedomujú<br />

alebo nepostrehnú ani<br />

odborníci.<br />

U v èlánku IT vízie <strong>na</strong> rok 2002 v PC REVUE<br />

è. 1/2002 sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, e vývoj v oblasti<br />

základných dosiek <strong>na</strong>bral v poslednom období <strong>na</strong><br />

dy<strong>na</strong>mike a tento trend bude pokraèova. Aj z toho<br />

dôvodu sme sa rozhodli poui iný prístup ako<br />

v predchádzajúcich rokoch, keï sme sa pokúšali<br />

dianie <strong>na</strong> trhu so základnými doskami priblíi prostredníctvom<br />

ve¾kých testov. Miesto jediného komplexného<br />

materiálu vám ponúkneme preh¾adný<br />

èlánok, zameraný <strong>na</strong> trendy v tejto oblasti, ktorý<br />

budeme v priebehu roka dopåòa o testy a recenzie,<br />

kde vám vdy predstavíme aktuálne novinky.<br />

Vïaka tomuto prístupu budete ma neustály<br />

preh¾ad o novinkách v tejto oblasti a v prípade, e<br />

sa budete rozhodova o kúpe základnej dosky,<br />

môete siahnu nielen po recenziách, ale aj po<br />

tomto materiáli.<br />

POH¼AD SPÄ<br />

Z historického h¾adiska sa nevrátime ïaleko, iba<br />

o necelých pä rokov. V tom èase, presnejšie<br />

2. apríla 1997, sa spoloènosti AMD po prvý raz<br />

podarilo preko<strong>na</strong> Intel vo výkonnosti mikroprocesora,<br />

keï spoloènos uviedla <strong>na</strong> trh mikroprocesor<br />

K6 s podporou MMX. Práve v èase, keï AMD zaútoèilo<br />

<strong>na</strong> výkonnostnú špièku, odpovedal Intel uvedením<br />

mikroprocesora Pentium II. Netrvalo mu to<br />

dlho, oficiálne tento mikroprocesor prišiel <strong>na</strong> trh<br />

30. apríla 1997. Výkonnostná „<strong>na</strong>dvláda“ AMD teda<br />

trvala iba o málo dlhšie ako tri týdne, spomenutý<br />

dátum však mal aj ïalší výz<strong>na</strong>m, keïe Pentium II<br />

prišlo v Slote I, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l tento deò definitívny koniec<br />

otvorenosti mikroprocesorových platforiem.<br />

Poèí<strong>na</strong>júc týmto dòom si kadá z firiem zaèala razi<br />

vlastnú cestu. ako je dnes hodnoti, aké boli reálne<br />

pohnútky Intelu, oficiálne stanovisko je však<br />

rov<strong>na</strong>ké ako bolo v danom èase – s oh¾adom <strong>na</strong><br />

technologické monosti nebola iná cesta zvyšovania<br />

výkonnosti. AMD však èasom dokázalo, e toto<br />

tvrdenie Intelu stálo <strong>na</strong> hlinených nohách a platformu<br />

Socket7 s drobnými úpravami a zlepšeniami<br />

dotiahla z poh¾adu výkonnnosti <strong>na</strong> úroveò platformy<br />

Slot I, prièom v rov<strong>na</strong>kom èase pracovala <strong>na</strong><br />

vývoji mikroprocesorov radu Athlon. Práve príchod<br />

Athlonu v auguste roku 1999 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l rozpútanie<br />

dovtedy nevídaných pretekov medzi AMD a Intelom.<br />

Podobne ako Intel aj AMD sa v poèiatkoch<br />

existencie Athlonov rozhodlo pre prechod k Slotu,<br />

obaja konkurenti však èasom dospeli k rov<strong>na</strong>kému<br />

poz<strong>na</strong>niu a v roku 2000 sa definitívne vrátili k päticiam.<br />

Samozrejme, kadý k svojej vlastnej. A to u<br />

sme takmer v súèasnosti. Práve tu sa toti zaèala<br />

písa história platforiem Socket A a Socket 370.<br />

PLATFORMY<br />

Socket A. Spoloènos AMD sa teda po uvedení<br />

druhej generácie mikroprocesorov Athlon s jadrom<br />

Thunderbird (5. 6. 2000) vrátila k pätici. Od tohto<br />

momentu sa síce u mnohé zmenilo, pätica však<br />

ostáva rov<strong>na</strong>ká a zmeny v tejto oblasti <strong>na</strong> nás neèakajú<br />

nielene v tomto roku, ale ani v budúcom. Pochopite¾ne,<br />

ak budeme hovori o mikroprocesoroch<br />

radu Athlon a Duron. Pod¾a niektorých informácií,<br />

ktoré sa objavili <strong>na</strong>jmä v Japonsku, toti AMD<br />

podobne ako Intel pracuje <strong>na</strong> novej pätici, ktorá má<br />

predbené oz<strong>na</strong>èenie Socket563, a teda má o plných<br />

101 pinov viac ako aktuálny SocketA. Pod¾a<br />

oficiálnych miest AMD však jej <strong>na</strong>sadenie prichádza<br />

do úvahy a v spojení s ïalšou generáciou mikroprocesorov,<br />

<strong>na</strong>zývanou Hammer. Pragmatici<br />

hovoria, e do tejto pätice budú puzdrené Athlony<br />

vyrábané technológiou 0,13 mikrometra, osobne si<br />

však myslím, e AMD si <strong>na</strong> rozdiel od Intelu zachováva<br />

v otázke <strong>na</strong>sadzovania pätíc podstatne triezvejší<br />

prístup a v ove¾a vyššej miere „chráni“ investície<br />

pouívate¾ov. Aj preto nemajú pouívatelia<br />

väèšiny starších základných dosiek problémy pri<br />

upgrade. Aj do starších základných dosiek toti bez<br />

problémov môete „usadi“ novšie mikroprocesory<br />

AMD. Samozrejme, v prípade prvej generácie základných<br />

dosiek pre SocketA sa môe objavi limit<br />

v podobe frekvencie systémovej zbernice. V takom<br />

prípade však pouívate¾ovi niè nebráni „siahnu“<br />

hoci po <strong>na</strong>jnovšom Durone, a ak prechádza povedzme<br />

zo 600 MHz verzie, má k dispozícii skutoène<br />

široké a aj z výkonnostného h¾adiska zaujímavé<br />

monosti. Veï aktuálny strop je pre Durony v súèasnosti<br />

<strong>na</strong> 1,3 GHz! V prípade, e sa uspokojíte<br />

s degradáciou výkonu, môete dokonca siahnu aj<br />

po Athlonoch XP, treba si však uvedomi, e tieto<br />

mikroprocesory budú 100 MHz systémovou zbernicou<br />

riadne „brzdené“. Pred AMD stojí v priebehu<br />

prvého polroka závaná úloha – prechod z technológie<br />

0,18 mikrometra <strong>na</strong> technológiu 0,13 mikrometra.<br />

Pochopite¾ne, za brá<strong>na</strong>mi dráïanského<br />

FAB30 sa <strong>na</strong> tejto zmene u pracuje a nejed<strong>na</strong> linka<br />

u <strong>na</strong> túto technológiu prešla. Výroba mikroprocesora<br />

toti netrvá deò a v momente ohlásenia<br />

zmeny musia by nové mikroprocesory dostupné.<br />

Na tom si AMD dáva poriadne zálea. Firemné<br />

zdroje <strong>na</strong>teraz mlèia o tom, èi sa technologická<br />

migrácia nejakým spôsobom prejaví <strong>na</strong> produktoch<br />

a ich spätnej kompatibilite. Aká bude realita,<br />

to sa dozvieme o pár mesiacov. Moje presvedèenie,<br />

e AMD nijakú dramatickú zmenu nepripravuje,<br />

zdôrazòuje aj postoj výrobcov èipových súprav<br />

a základných dosiek, ktorí zatia¾ neoznámili zámer<br />

dodáva nové modely svojich produktov špeciálne<br />

pre tieto mikroprocesory.<br />

Celkom iná však bude situácia <strong>na</strong> sklonku roka.<br />

Vtedy by sme sa mali doèka prvých modelov mikroprocesorov<br />

rodiny Hammer, zaloených <strong>na</strong> 64-<br />

bitovej architektúre x86. V súvislosti s týmto mikroprocesorom<br />

je však <strong>na</strong>teraz ešte mnostvo vecí<br />

zahalených tajomstvom, a hoci roadmap AMD hovorí<br />

jednoz<strong>na</strong>ène, môeme sa týchto mikroprocesorov<br />

reálne doèka s nejakým èasovým posunom<br />

24 PC REVUE 3/2002

26 PC REVUE 3/2002<br />

Aktuálne<br />

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

INTEL<br />

AMD<br />

Výrobca Intel VIA Intel Intel Silicon Integrated VIA AMD Acer Labs VIA VIA nVidia Silicon Integrated VIA Silicon Integrated<br />

Technologies Systems Technologies Technologies Technologies Systems Technologies Systems<br />

Èipová súprava i850 VIA P4X266 i845 i845D SiS 645 VIA Apollo KT133A AMD 760 ALi Magik 1 VIA Apollo KT266 VIA Apollo KT266A Nvidia nForce SiS 735 VIA Apollo KT266A SiS 745<br />

Termín uvedenia November 200 August 2001 September 2001 December 2001 Febuár 2002 Január 2001 Február 2001 Február 2001 Apríl 2001 Apríl 2001 September 2001 Máj 2001 September 2001 Február 2002<br />

Platforma Sockel 423/478 Sockel 423/478 Sockel 423/478 Sockel 423/478 Sockel 423/478 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462<br />

Podporované mikroprocesory Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon<br />

AthlonXP AthlonXP AthlonXP AthlonXP<br />

Northbridge Intel 82850 VIA VT8753 Intel 82845 Intel 82845 SiS 645 VIA VT8363A AMD 761 ALi M1647 VIA VT8366 VIA VT8366 nVidia IGP 128 SiS 735 VIA KT266A SiS 745<br />

Southbridge Intel 82801 BA VIA VT8233 Intel 82801 BA Intel 82801 BA Sis 691 VIA VT82C686B AMD 765 ALi M1535D+ VIA VT8233 VIA VT8233 nVidia MCP−D − VIA VT8233 −<br />

Fyzická frekvencia FSB [MHz] 100 100 100 100 100 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 66/100/133 100/133 100/133/166*<br />

Max. fyzická frekvencia FSB [MHz] 133 200 180 180 ? 180 150 150 166 200 150 150 200 ?<br />

Reim FSB QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×)<br />

Efektív<strong>na</strong> frekvencia FSB [MHz] 400 400 400 400 400 200/266 200/266 200/266 200/266 200/266 200/266 200/266 200/266 200/266/333*<br />

Fyzická frekvencia pamäte [MHz] 100 133 133 100 166 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 66/100/133 100/133 100/133/166*<br />

Reim pamäte QDR (4×) SDR / DDR (2×) SDR DDR (2×) DDR (2×) SDR DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×)<br />

Asynchrónne èasovanie pamäte F M F F F M M M M M M M M M<br />

Poèet pamäových modulov 4 4 4 4 3 4 4 4 4 4 3 3 4 3<br />

Max. kapacita pamäte 2048 MB 4096 MB 2048 MB 2048 MB 3072 MB 1536 MB 2048 MB 1024 MB 2048 MB 3072 MB 4096 MB 1536 MB 3072 MB 3072 MB<br />

Podpora SDRAM F M M M M M F M M M F M M F<br />

Podpora DDRAM F M M M M F M M M M M M M M<br />

Podpora Dual−channel DDRAM F F F F F F F F F F M F F F<br />

Podpora RDRAM (Rambus) M F F F F F F F F F F F F F<br />

Podpora Dual−channel RDRAM M F F F F F F F F F F F F F<br />

33 MHz PCI pri 133 MHz FSB F F F F F M M M M F F M F M<br />

Ultra−DMA / 33 / 66 / 100 / 133 M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F<br />

Number of USB Ports 4 6 6 6 6 4 4 6 6 6 6 6 6 6<br />

USB 2.0 F F M M F F F F F F F F F F<br />

Maximálny poèet slotov PCI 6 5 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6<br />

AGP 1× / 2× / 4× M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M M / M / M<br />

Podpora ACPI M M M M M M M M M M M M M M<br />

integrated Graphics F F F F F F F F F F M F F F<br />

integrated sound F F F F F F F F F M M F M F<br />

R E V U E<br />

Pripravované – INTEL<br />

Výrobca Acer Labs Acer Labs Acer Labs Acer Labs Intel Intel Intel Intel Intel Silicon Integrated Silicon Integrated Silicon Integrated VIA VIA VIA<br />

Systems Systems Systems Technologies Technologies Technologies<br />

Èipová súprava ALi M1671 ALi M1671A ALi M1672 ALi M1681 i845S i845E i845G i845GL i850E SiS 646 SiS 655 SiS 6xx VIA P4X266A P4X333 P4X600<br />

Platforma Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Socket 478 Sockel 423/478 Socket 478 Socket 478<br />

Podporované mikroprocesory Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4, Celeron Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium4 Pentium4<br />

Fyzická frekvencia FSB [MHz] 100 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100 100 / 133 100 / 133<br />

Reim FSB QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×)<br />

Efektív<strong>na</strong> frekvencia FSB [MHz] 400 400/533 400 400/533 400/533 400/533 400/533 400/533 400/533 400/533 400/533 400/533 400 400 / 533 400 / 533<br />

Fyzická frekvencia pamäte [MHz] 133/166 133/166 133 133/166 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 166 166/200 100/133 133 100 / 133 / 166 100 / 133 / 166<br />

Reim pamäte DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) SDR DDR (2×) QDR (4×) QDR (4×) QDR (4×) DDR (2×) DDR (2×) QDR (4×) SDR / DDR (2×) SDR / DDR (2×) SDR / DDR (2×)<br />

Asynchrónne èasovanie pamäte F F F F F F F F F F F F M M M<br />

Podpora SDRAM F F F F M F F F F F F F M M M<br />

Podpora DDRAM M M M M F M M M F M M F M M M<br />

Podpora Dual−channel DDRAM F F F F F F F F F F F F F F M<br />

Podpora RDRAM (Rambus) F F F F F F F F M F F M F F F<br />

Podpora Dual−channel RDRAM F F F F F F F F M F F M F F F<br />

Ultra−DMA 100/133 M / M M / M M / M M / M M / ? M / ? M / ? M / ? M / ? M / F M / M M / ? M / M M / M M / M<br />

Number of USB Ports ? ? ? 6 ? ? ? ? ? 4 4 4 4 4 4<br />

USB 2.0 F F M M M M M M M F M M M M M<br />

AGP 4× / 8× M / F M / F M / F int M / M M / ? M / ? M / F int M / F int M / M M / M M/ M M / M M / F M / M M / M<br />

FireWire F F F F F F F F F F M F F F F<br />

Legenda: M – áno, F – nie, ? – zatia¾ nešpecifikované, * – tento údaj nie je potvrdený, int – integrovaný

R E V U E<br />

Pripravované – AMD<br />

Výrobca Acer Labs Acer Labs Acer Labs Silicon Integrated Silicon Integrated VIA Technologies VIA Technologies VIA Technologies<br />

Systems<br />

Systems<br />

Èipová súprava Ali MAGiK 2 Ali M1687 Ali M1688 SiS 755 SiS 746 KT333 KT333A KT333A<br />

Platforma Socket 462 ? ? Socket 462 Socket 462 Socket 462 Socket 462 ?<br />

Podporované mikroprocesory Duron Athlon Hammer Hammer Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Duron Athlon Hammer<br />

AthlonXP AthlonXP AthlonXP AthlonXP AthlonXP<br />

Fyzická frekvencia FSB (MHz) 100 / 133 / 166* ? ? 100 / 133 / 166* 100 / 133 / 166* 100 / 133 100 / 133 ?<br />

Reim FSB DDR (2×) ? ? DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) ?<br />

Efektív<strong>na</strong> frekvencia FSB (MHz) 200 / 266 / 333* ? ? 200 / 266 / 333* 200 / 266 / 333* 200 / 266 200 / 266 ?<br />

Fyzická frekvencia pamäte (MHz) 100 / 133 / 166 166 166 100 / 133 / 166 100 / 133 / 166 100 / 133 / 166 100 / 133 / 166 166<br />

Reim pamäte DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×) DDR (2×)<br />

Asynchrónne èasovanie pamäte F ? ? M F M M ?<br />

Podpora SDRAM F F F F F F F F<br />

Podpora DDRAM M M M M M M M M<br />

Podpora Dual−channel DDRAM F F F F F F F F<br />

Podpora RDRAM (Rambus) F F F F F F F F<br />

Podpora Dual−channel RDRAM F F F F F F F F<br />

Ultra−DMA 100 / 133 M / M M / M M / M M / F M / M M / F M / M M / M<br />

Number of USB Ports 6 6 6 6 4 4 4 ?<br />

USB 2.0 M M M F M M M M<br />

AGP 4× / 8× M / M M / M M / M M / F M / M M / M M / M M / M<br />

FireWire M M M M M F F F<br />

Legenda: M – áno, F – nie, ? – zatia¾ nešpecifikované, * – tento údaj nie je potvrdený, int – integrovaný<br />

(<strong>na</strong>jneskôr však v prvom štvrroku budúceho roka).<br />

Zaujímavé bude sledova, akú úlohu <strong>na</strong>pokon AMD<br />

novému mikroprocesoru vo svojom produktovom<br />

portfóliu prisúdi. Ak sa splní to, èo má AMD <strong>na</strong>plá<strong>na</strong>vané,<br />

bude to viac ako zaujímavé...<br />

Socket 370 a Socket 370T. I keï pod¾a mnohých<br />

tejto platforme Intelu „zvoní umieraèik“, predstavitelia<br />

Intelu ju ešte nepochovávajú. Na trhu sú tak<br />

mikroprocesory, ako aj základné dosky so starším<br />

variantom (Socket 370 ), ako aj nové (Socket 370T).<br />

Rozdiel medzi nimi je v tom, e Socket 370T podporuje<br />

mikroprocesory Pentium III a Celeron <strong>na</strong><br />

báze jadier Tualatin, teda tých produkovaných<br />

technológiou 0,13 mikrometra. Aj tu teda vidno, e<br />

v poòatí Intelu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l prechod medzi technológiami<br />

zmeny vo viacerých oblastiach, „vïaka<br />

èomu“ do starých dosiek Socket 370 jednoducho<br />

mikroprocesory s jadrami <strong>na</strong> báze Tualatin<br />

nemono poui. Z tohto poh¾adu vyzerá zaujímavo<br />

roadmap spoloènosti Intel, v ktorom je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené,<br />

e kým platforma Socket 370 by sa <strong>na</strong> trhu mala<br />

udra aj v druhom polroku tohto roka, novšia platforma<br />

Socket 370T sa vytratí u v tomto štvrroku.<br />

Uvidíme, ako sa situácia vykryštalizuje, ale pravda<br />

je, e v kategórii Celeronov je posledným <strong>na</strong>plánovaným<br />

modelom ten s taktovacou frekvenciou 1,3<br />

GHz, ktorý by sa <strong>na</strong> trh mal dosta v druhom<br />

štvrroku. Potom èaká aj Celerony prechod <strong>na</strong> jadrá<br />

<strong>na</strong> báze Pentia 4. V prípade mikroprocesorov radu<br />

Pentium III je jasné takmer kadému, e tu u Intel<br />

skonèil, teda aspoò v oblasti desktopov (posledné<br />

dodávky pre partnerov sú <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> jún!),<br />

novinky sú v tejto rodine plánované ešte medzi<br />

mikroprocesormi pre notebooky a servery. Navyše<br />

aj cenová politika Intelu dáva jasne <strong>na</strong>javo, e<br />

Pentium III Tualatin je medzi desktopovými mikroprocesormi<br />

Intelu u iba „do poètu“.<br />

Tak èi o<strong>na</strong>k, Socket 370 v klasickej verzii èi verzii<br />

370T je dnes alter<strong>na</strong>tívou pre lacné systémy,<br />

zdatným konkurentom <strong>na</strong> tomto poli je však<br />

Duron. Ani skutoènos, e Celeron <strong>na</strong> báze jadra<br />

Tualatin je výkonnejší, k reinkarnácii tejto platformy<br />

nepovedie. Pri spomí<strong>na</strong>ní tejto platformy<br />

nemono zabudnú ani <strong>na</strong> mikroprocesory VIA<br />

Cyrix, ktoré síce z poh¾adu výkonnosti za oboma<br />

konkurentmi zaostávajú, ich prednosou je však<br />

nízka prevádzková teplota, vïaka ktorej vystaèia aj<br />

s pasívnym chladièom. Ich ïalšou výhodu je skutoènos,<br />

e pri <strong>na</strong>sadení v podnikových informaèných<br />

systémoch s prevahou kancelárskych aplikácií<br />

ich výkon úplne postaèuje. Stredobodom záujmu<br />

Intelu je však ïalšia platforma, ktorú spoloènos<br />

spojila so svojou <strong>na</strong>jnovšou generáciou desktopových<br />

mikroprocesorov – Pentiom 4.<br />

Socket 423 a Socket 478. Budúcnos Intelu je<br />

spojená s mikroprocesormi Pentium 4. Keï Intel<br />

tento mikroprocesor uvádzal <strong>na</strong> trh vo vyhotovení<br />

Socket 423, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, e táto platforma nebude ma<br />

dlhé trvanie a <strong>na</strong>jneskôr s prechodom <strong>na</strong> technológiu<br />

0,13 mikrometra sa Pentium 4 doèká aj novej<br />

verzie pätice. Tým tajomne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èeným kandidátom<br />

bolo puzdro mikro BGA, oz<strong>na</strong>èované ako<br />

Socket 478. Napokon sme sa prechodu <strong>na</strong> novú<br />

päticu doèkali ešte o nejaký mesiac skôr ne uvedenia<br />

mikroprocesorov Pentium 4 s jadrom<br />

Northwood. Ich januárové uvedenie iba potvrdilo,<br />

e v budúcnosti Intel ráta s päticou Socket 478.<br />

Ešte v minulom roku sa hovorilo o pravdepodobnom<br />

prechodnom období, v ktorom mala by k dispozícii<br />

redukcia Socket 478/Socket 423, ktorá mala<br />

umoni <strong>na</strong>sadenie nových mikroprocesorov<br />

v starších základných doskách. Napokon sa ukázalo,<br />

e Intel i výrobcovia ve¾mi rýchlo <strong>na</strong> platformu<br />

Socket 423 zabudli. Uvidíme, do akej miery sa<br />

potvrdia niektoré predpovede oh¾adne moného<br />

vyuitia tejto pätice pre mikroprocesory Celeron<br />

s jadrami Pentia 4, ktorých by sme sa mali doèka<br />

v druhom polroku.<br />

Z uvedených informácií je zrejmé, e kým v èase<br />

uvedenia a prvom polroku existencie bola platforma<br />

Pentium 4 jednoz<strong>na</strong>ène high-end riešením,<br />

v poslednom štvrroku sa pomaly, ale isto presunula<br />

do oblasti masového trhu a v <strong>na</strong>jblišom<br />

období by sme sa mali doèka aj prieniku do oblasti<br />

lacných systémov. Nie však <strong>na</strong>jlacnejších, tie<br />

ostanú ešte minimálne do konca tohto roka doménou<br />

architektúry Socket 370. Na prelome rokov u<br />

Intel ráta s <strong>na</strong>sadením Celeronov s jadrami<br />

Pentium 4 aj v tomto segmente. Pozrime sa však aj<br />

<strong>na</strong> opaèný koniec spektra. Presun Pentia 4 do hlavného<br />

prúdu síce <strong>na</strong>teraz súvisí s príchodom modelov<br />

s jadrami Northwood, v druhej polovici roka sa<br />

však doèkáme príchodu Pentií 4 pracujúcich so 133<br />

MHz systémovou zbernicou (533 MHz efektívne),<br />

ktoré zaujmú pozíciu mikroprocesorov urèených<br />

pre high-end systémy. Rozdiely medzi jednotlivými<br />

kategóriami budú, samozrejme, aj v pouívaných<br />

pamätiach.<br />

PAMÄTE<br />

Po mikroprocesoroch ïalším komponentom, ktorý<br />

má <strong>na</strong> vývoj v oblasti základných dosiek výz<strong>na</strong>mný<br />

vplyv, sú pamäte. Nemáme teraz <strong>na</strong> mysli ich kapacitu,<br />

ale technológie. Po rokoch <strong>na</strong>dvlády SDRAM<br />

sme sa toti v uplynulom roku stali svedkami súboja,<br />

ktorého výz<strong>na</strong>m pravdepodobne väèšine pouívate¾ov<br />

unikol podobne ako výz<strong>na</strong>m uvedenia mikroprocesora<br />

K6. Mono u tušíte, e reè je o súboji<br />

pamäových technológií RDRAM a DDR. Podrobne<br />

sme sa mu venovali v èlánku DDRAM verzus<br />

RDRAM (PC REVUE è. 7/2001). U v tomto materiáli<br />

sme predpovedali, e Intel, ako <strong>na</strong>jväèší spojenec<br />

Rambusu, bude zrejme vývojom <strong>na</strong> trhu prinútený<br />

poohliadnu sa aj po inej alter<strong>na</strong>tíve. Pred koncom<br />

minulého roka sa táto predpoveï splnila. Intel <strong>na</strong>jskôr<br />

oznámil podporu pamätí SDRAM a o nieko¾ko<br />

týdòov neskôr aj DDR.<br />

V konkurenènom AMD je situácia o nieèo jednoduchšia.<br />

Spoloènos podporuje technológie SDRAM<br />

a DDR. AMD stojí prakticky od poèiatku pri technológii<br />

DDR a z poh¾adu jej všeobecnej akceptácie <strong>na</strong><br />

trhu zohrala výz<strong>na</strong>mnú úlohu. Pochopite¾ne, zabudnú<br />

nemono ani <strong>na</strong> výrobcov èipových súprav,<br />

ktorí jej v tom výz<strong>na</strong>mne pomohli a <strong>na</strong>pokon<br />

k <strong>na</strong>sadeniu tohto typu pamätí „prinútili“ aj Intel.<br />

Na základe spomenutých udalostí si môeme<br />

dovoli isté zovšeobecnenie a vytvori <strong>na</strong>sledujúcu<br />

charakteristiku.<br />

SDRAM. Sluobne <strong>na</strong>jstaršie typy pamätí sú<br />

v súèasnosti podporované tak v AMD, ako aj v Inteli.<br />

Ich implementácia sa však odporúèa v kategórii<br />

lacných systémov, pri ktorých sa nevyaduje<br />

maximál<strong>na</strong> výkonnos. Pamäte sú v súèasnosti dostupné<br />

vo variantoch PC133 a PC150. Druhý z nich<br />

je však zriedkavosou, vyššia je ce<strong>na</strong> a praktické<br />

vyuitie <strong>na</strong>chádza iba u ladièov systémov, ktorí sa<br />

u však radšej orientujú <strong>na</strong> modernejšiu platformu.<br />

RDRAM. Rambus je doslova prepadákom minulého<br />

roka. Intel sa však tejto platformy nevzdáva<br />

a pod¾a slov svojich predstavite¾ov bude spoloènos<br />

tento typ pamätí aj <strong>na</strong>ïalej presadzova ako riešenie<br />

pre high-end systémy. V súèasnosti sú bene<br />

v predaji 800 MHz varianty týchto pamätí, koncom<br />

januára však Rambus oznámil, e zaène aj dodávky<br />

3/2002 PC REVUE 27

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

28 PC REVUE 3/2002<br />

INTEL<br />

AMD<br />

R E V U E<br />

Výrobca Asus Asus ECS Chaintech Intel Microstar Microstar Asus ECS Microstar<br />

Model P4B266 P4S333 P4VXAD CT−9BJD D845WN MSI−645 Ultra MSI−845 Pro2 A7A 133 KOB 735FSX K7N420<br />

Formát ATX (305×218) ATX (305×218) ATX (305×244) ATX ATX ATX (305×220) ATX (305×230) ATX (305×245) ATX ATX (305×225)<br />

Èipová súprava VIA 266 SiS 645 P4X266 i845D i845 SiS 645 i845 ALi MAGiK 1 SiS735 nForce 420D<br />

PODPOROVANÉ PROCESORY<br />

Athlon / AthlonXP/ Duron / Pentium 4 F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M M / M / M / F M / M / M / F M / M / M / F<br />

PAMÄ<br />

PC100 / PC133 F / F F / F F / F F / F M / M F / F M / M M / M M / M F / F<br />

DDR 200 / DDR 266 / DDR 333 M / M / F M / M / M M / M / F M / M / F F / F / F M / M / M F / F / F F / F / F M / M / F M / M / F<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita / Poèet slotov 3 GB / 3 3 GB / 3 3 GB / 3 2 GB / 2 1,5 GB / 3 3 GB / 3 3 GB / 3 3 GB / 3 1 GB / 2 1,5 GB / 3<br />

ZBERNICE<br />

AGP (interný/externý/AGP Pro/RM) F / M / F / M F / M / F / F F / M / F / M F / M / F / M F / M / F / F F / M / F / M F / M / F / M F / M / M / F F / M / F / F F / M / F / M<br />

PCI / ISA / AMR / CNR / ACR 6 / F / 1 / F / F 6 / F / F / F / 1 5 / F / F / 1 / F 5 / F / F / M / F 6 / F / F / F / F 5 / F / F / 1 / F 6 / F / F / 1 / F 5 / F / 1 / F / F 5 / F / 1 / F / F 5 / F / F / 1 / F<br />

PORTY / ROZHRANIA<br />

Sériové / Paralelný / PS/2 2 / 1 / 2 1+1k / 1 / 2 2 / 1 / 2 2 / 1 / 2 1+1k / 1 / 2 2 / 1 / 2 2 / 1 / 2 2 / 1 / 2 2 / 1 / 2 1+1k / 1 / 2<br />

USB 2+2k 2+4k 2+4k 2+2k 4 2+2k 2+2k 2+2k 2+2k 2+2k<br />

IrDa / Joystick / WOL / WOM / PC2PC M / M / M / M / F M / M / M / M / F M / M / M / M / F M / M / M / M / F F / F / F / F / F M / M / M / M / F M / M / M / M / F M / F / M / F / F M / M / M / F / F M / M / F / F / F<br />

Iné Memory Stick, Secure Disk Memory Stick, Secure Disk F SmartCard F D−bracket / k D−bracket + k F F D−bracket / k<br />

Napájanie ATX, +12V, FDD ATX, +12V, FDD ATX ATX, +12V ATX, +12V ATX, +12V ATX, +12V ATX ATX ATX<br />

INTEGROVANÉ ZARIADENIA<br />

IDE ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/100 ATA/133 ATA/100 ATA/100<br />

RAID F F F F F F F F F F<br />

Zvuk / Grafika / LAN M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / M M / F / F M / F / F F / F / F M / F / F M / M / M<br />

NASTAVENIE CPU<br />

CPU automaticky / BIOS / manuálne M / M / M M / M / M M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / M M / M / F M / M / F<br />

DODÁVKA<br />

Dokumentácia / CD ROM M / M M / M M / M M / M F / M M / M M / M M / M M / M M / M<br />

Káble IDE33 / IDE66−100 / FDD M / M / M M / M / M F / M / M M / M / M M / M / M F / M / M M / M / M M / M / M F / M / M F / M / M<br />

Iné káble USB (1) USB (1), sériový F USB sériový USB, D−bracket USB, D−bracket, SmartKey USB (1) − USB, D−bracket, C−video<br />

Programové vybavenie Ovládaèe, CyberLink, Ovládaèe, CyberLink, Ovládaèe, Language Ovládaèe, Adobe Active Ovládaèe, RealPlayer, Ovládaèe, Acrobat Ovládaèe, Acrobat Ovládaèe, CyberLink, Ovládaèe, PC−cillin, Ovládaèe, Acrobat Reader,<br />

PC−cillin, Asus PC Probe PC−cillin, Asus PC Probe genius, Recovery genius, Share, V Communications, NTI CD−Maker, SoundMax, Reader, DMI Browser, Reader, DMI Browser, Asus PC Probe, 3Deep Language genius, DMI Browser, FuzzyLogic,<br />

CD Ghost, Page ABC Acrobat Reader, Norton Norton Internet Security, Fuzzy Logic, Live Update, Fuzzy Logic, Live Update, Recovery genius, Live Update, PC−Alert,<br />

Antivirus, Ewalla, appio, Intel Active Monitor PC−Alert, PC−cillin PC−Alert, PC−cillin CD Ghost, Page ABC PC−cillin<br />

X−Stop, Imagemore<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Dodávate¾ BGS Distribution BGS Distribution Agem Computers Asbis Slovakia Asbis Slovakia Agem Computers Agem Computers BGS Distribution Agem ComputersAgem Computers<br />

HODNOTENIE<br />

Výkon – CPU 95 95 98 100 96 95 97 99 98 100<br />

Výkon – Grafika 92 96 98 100 95 97 97 96 99 100<br />

Výkon – Disky 93 93 95 96 98 93 100 92 100 95<br />

Výkon – Pamä 65 98 84 100 60 98 60 71 84 100<br />

Aplikácie 79 91 89 91 85 92 100 98 92 100<br />

Výkon – Celkovo OOOGG OOOOG OOOOG OOOOO OOOGG OOOOG OOOOG OOOOG OOOOG OOOOO<br />

Monosti pre ladenie výkonu výborné výborné priemerné výborné obmedzené výborné výborné výborné priemerné výborné<br />

Ideálne <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v kancelárske PC výkonné PC, ladiè kancelárske PC výkonné PC, ladiè kancelárske PC výkonné PC, ladiè výkonné PC, ladiè výkonné PC, ladiè kancelárske PC výkonné PC, ladiè

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

R E V U E<br />

1200 MHz verzií. Z poh¾adu výkonnosti sú síce<br />

tieto pamäte o nieèo lepšie ako DDRAM, ce<strong>na</strong><br />

však vraví v ich neprospech. Navyše <strong>na</strong> dosiahnutie<br />

vysokého výkonu je potrebné, aby bol systém<br />

vybavený dvoma pamäovými modulmi.<br />

DDRAM. Pamäte DDRAM koncepène vychádzajú<br />

z SDRAM, v porov<strong>na</strong>ní s RDRAM je ich ce<strong>na</strong><br />

priaznivejšia a aj otázka výkonnosti nie je a taká<br />

jednoz<strong>na</strong>èná. Momentálne sú <strong>na</strong> trhu dostupné<br />

moduly štandardu PC2100 (266 MHz zbernica),<br />

ktoré u úplne vytlaèili pôvodné PC1800 (200 MHz<br />

zbernica). Zhruba v rov<strong>na</strong>kom èase, ako oznámil<br />

Rambus uvedenie pamätí s pracovnou frekvenciou<br />

1200 MHz, prichádzali od výrobcov pamätí<br />

DDR správy o pripravovanom uvedení pamätí<br />

typu PC2700 (333 MHz zbernica). V èase dokonèovania<br />

tohto materiálu sa prvé demokusy objavili<br />

aj <strong>na</strong> Slovensku. Navyše Samsung jedným dychom<br />

s 333 MHz DDR ohlásil aj 400 MHz. Pod¾a niektorých<br />

konštruktérov je moné priepustnos pamäového<br />

subsystému zaloeného <strong>na</strong> tomto type<br />

pamätí zvýši podobne ako v prípade pamätí<br />

RAMBUS, teda vyuitím dvoch kanálov. Uvidíme,<br />

èi sa takéhoto riešenia doèkáme.<br />

ÈIPOVÉ SÚPRAVY<br />

Zatia¾ èo vlastnosti a monosti poèítaèa urèuje<br />

základná doska, jej monosti sú vo výraznej miere<br />

definované pouitou èipovou súpravou. Tá urèuje,<br />

aké mikroprocesory a aký typ pamäte bude základná<br />

doska podporova, aká bude jej maximál<strong>na</strong><br />

kapacita, maximálne pracovné frekvencie, aké diskové<br />

zariadenia a periférie budú podporované.<br />

Èipová súprava je obyèajne tvorená dvoma èipmi<br />

Northbridge a Southbridge. Northbridge je „mostom“,<br />

ktorý spája procesor so systémovou pamä-<br />

ou, grafickým adaptérom a Southbridge. Southbridge<br />

umoòuje pripoji do systému rozhrania<br />

PCI, IDE, USB a ïalšie.<br />

Po predchádzajúcom èlenení základných dosiek<br />

pod¾a platformy teda dochádzame k ïalšiemu èleneniu<br />

– pod¾a èipovej súpravy. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim<br />

èlenením je však toto podstatne rozsiahlejšie,<br />

veï iba poèet výrobcov èipových súprav<br />

je nieko¾konásobne vyšší ako poèet platforiem.<br />

Niektorí výrobcovia pritom ponúkajú viacero èipových<br />

súprav pre jednu platformu, èím sa poèet<br />

alter<strong>na</strong>tív zvyšuje. Šírku aktuálnej ponuky èipových<br />

súprav <strong>na</strong> trhu pomerne presne dokumentuje<br />

tabu¾ka, v ktorej sme sústredili technické parametre<br />

jednotlivých výrobkov. Zámerne sme do nej<br />

zahrnuli iba èipové súpravy, ktoré sa aktuálne<br />

<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> trhu. Aspoò v krátkosti vám predstavíme<br />

aj jednotlivých výrobcov.<br />

AMD. Spoloènos AMD sa zaèala zaobera vývojom<br />

èipových súprav v èase, keï vyvíjala mikroprocesor<br />

Athlon. V súèasnosti sa sústreïuje <strong>na</strong> vývoj<br />

a výrobu èipových súprav pre viacprocesorové systémy<br />

a <strong>na</strong> vývoj èipovej súpravy pre mikroprocesory<br />

Hammer.<br />

Acer Labs – ALi. Acer patrí medzi tradièných<br />

producentov èipových súprav. Jeho doménou sú<br />

však takzvané integrované èipové súpravy, teda<br />

tie, ktoré obsahujú aj grafický a zvukový adaptér.<br />

Výrobky tejto spoloènosti sa v základných doskách<br />

objavujú skôr sporadicky, o to väèšie je však ich<br />

zastúpenie v notebookoch.<br />

Intel. Najväèší výrobca mikroprocesorov patrí aj<br />

v oblasti produkcie èipových súprav k výz<strong>na</strong>mným<br />

hráèom. Jeho èipové súpravy boli a aj v súèasnosti<br />

sú synonymom kvality a stability, tomu však zodpovedajú<br />

aj ich ceny a ceny <strong>na</strong> nich zaloených<br />

základných dosiek. Navyše Intelu sa v ostatnom<br />

období niektoré produkty nie príliš vydarili, prípadne<br />

neodhadol správne smerovanie. V minulosti<br />

bol Intel <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším hráèom aj <strong>na</strong> tomto<br />

trhu, príchodom platformy AMD však prišlo k oslabeniu<br />

tejto pozície.<br />

nVidia. Úspech <strong>na</strong> trhu s grafickými èipmi bol<br />

štartovacím impulzom pre vstup spoloènosti aj do<br />

segmentu èipových súprav. Nateraz dostupné produkty<br />

sú síce drahšie ako u konkurencie, s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> krátke pôsobenie si však k výh¾adom tohto<br />

výrobcu do budúcnosti netrúfneme zauja zásadné<br />

stanovisko.<br />

Silicon Integrated Systems – SiS. Je to ïalší<br />

výrobca s tradíciou v èipových súpravách pre notebooky<br />

(podobne ako ALi). V porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou<br />

však má za sebou ve¾mi úspešný rok. Jeho<br />

podiel <strong>na</strong> trhu rástol a bude zaujímavé sledova,<br />

ako sa mu bude dari v tomto roku. Produkty, ktoré<br />

boli uvedené <strong>na</strong> trh v minulom roku, presvedèili<br />

nielen cenou, ale aj kvalitou a výkonom a to je<br />

kombinácia, ktorú akceptujú zákazníci <strong>na</strong> celom<br />

svete. Dokladom úspechu je nárast trhového podielu<br />

tejto spoloènosti v priebehu minulého roka. Kým<br />

<strong>na</strong> konci roka 2000 bol podiel SiS <strong>na</strong> všetkých segmentoch<br />

èipových súprav doved<strong>na</strong> necelých desa<br />

percent, <strong>na</strong> konci roka 2001 patrilo tejto spoloènosti<br />

u 17,4 %.<br />

VIA Technologies – VIA. Táto spoloènos sa<br />

v ostatnom období aj vïaka príchodu platformy<br />

AMD stala ványm hráèom <strong>na</strong> trhu s èipovými<br />

súpravami. Po rokoch, keï boli s èipovými súpravami<br />

tejto spoloènosti problémy, sú dnes jej produkty<br />

dostatoène kvalitné, stabilné a <strong>na</strong>jmä rozšírené.<br />

Zlepšila sa aj podpora zo strany výrobcu, bohuia¾,<br />

VIA patrí k producentom, ktorí svoje produkty<br />

„dorábajú“ doslova za pochodu, a tak sa z èasu <strong>na</strong><br />

èas vyskytnú aj nie práve <strong>na</strong>jvydarenejšie série.<br />

ÈO NÁS ÈAKÁ<br />

Prvá tabu¾ka vám síce ponúka poh¾ad <strong>na</strong> èipové<br />

súpravy, ktoré boli <strong>na</strong> trhu dostupné <strong>na</strong> zaèiatku<br />

tohto roka, u v priebehu januára sa však <strong>na</strong> trhu<br />

objavili novinky a informácie o niektorých pripravovaných<br />

èipových súpravách. Pochopite¾ne, v niektorých<br />

prípadoch neboli definitívne špecifikácie<br />

ani detaily súvisiace s uvedením viacerých produktov<br />

k dispozícii, aj <strong>na</strong>priek tomu vám však ponúkame<br />

aspoò struèný preh¾ad toho, èo nás v tomto<br />

roku <strong>na</strong> poli èipových súprav èaká. V struènosti by<br />

sa aktivity jednotlivých firiem dali zhrnú konštatovaním:<br />

podpora nových pamäových štandardov<br />

(<strong>na</strong>jmä DDR333 a 400), podpora novej špecifikácie<br />

rozhrania AGP (8×), podpora rozhrania Ultra<br />

ATA/133 a neskôr Serial ATA, podpora USB 2.0. U<br />

z tohto výpoètu je zrejmé, e tento rok nebude<br />

o niè chudobnejší ako ten predošlý.<br />

Acer Labs. Na tento rok nám ALi pripravil celú<br />

plejádu noviniek. Zatia¾ boli publikované informácie<br />

o <strong>na</strong>sledujúcich èipových súpravách, respektíve<br />

ich komponentoch (ako termín dostupnosti je uvádzaný<br />

predpokladaný termín, v ktorom bude spustená<br />

sériová výroba): Ešte v prvom štvrroku sa<br />

doèkáme dvojice Northbridge pre mikroprocesory<br />

Pentium 4 – M1671 a M1671A, oba budú podporova<br />

disky ATA/133 a 333 MHz pamäte DDR, prvý<br />

bude urèený pre 400 MHz systémovú zbernicu,<br />

druhý pre 533 MHz.<br />

Aj <strong>na</strong> druhý štvrrok má spoloènos <strong>na</strong>plánované<br />

dva Northbridge. Prvý bude urèený pre mikroprocesory<br />

Pentium 4 a bude ma oz<strong>na</strong>èenie M1672,<br />

bude síce podporova iba 400 MHz systémovú<br />

zbernicu, DDR266 a disky ATA/133, bude však disponova<br />

aj integrovanou grafikou <strong>na</strong> báze èipu<br />

Trident XP. Druhý bude urèený pre mikroprocesory<br />

AMD (Athlon XP, Duron), ponesie oz<strong>na</strong>èenie M1667<br />

(ALi MAGiK 2) a bude podporova DDR333, 8× AGP<br />

a zbernicu Hyper Transport.<br />

V treom štvrroku predpokladá SiS uvedenie<br />

jediného Northbridge, urèeného pre výkonné systémy<br />

<strong>na</strong> báze Pentia 4 – modelu M1681, ktorý bude<br />

podporova 533 MHz FSB, DDR333, 8× AGP a bude<br />

obsahova zbernicu Hyper Transport.<br />

Posledný štvrrok bude v ALi v z<strong>na</strong>mení AMD.<br />

V tomto období toti firma plánuje uvedenie dvoch<br />

Northbridge pre mikroprocesory Hammer. Prvým<br />

bude M1687 podporujúci DDR333, 8× AGP a zbernicu<br />

Hyper Transport, druhým potom M1688 s rov<strong>na</strong>kými<br />

vlastnosami a integrovanou grafikou.<br />

Samozrejme, v príprave sú aj nové Southbridge.<br />

Na tento rok sa pripravujú dva takéto èipy. Prvý<br />

bude uvedený v druhom štvrroku, ponesie oz<strong>na</strong>èenie<br />

M1563, bude podporova zbernicu Hyper<br />

Transport a disponova bude <strong>na</strong>sledujúcimi integrovanými<br />

komponentmi: USB 2.0, ATA/133, AC-<br />

Link, softvérový modem, sieový adaptér 10/100<br />

Ethernet, HomePNA a rozhranie pre Memory Stick.<br />

Ove¾a zaujímavejší je však èip s oz<strong>na</strong>èením M1564,<br />

aj ten bude podporova Hyper Transport a USB 2.0,<br />

novinkou je však podpora rozhrania Serial ATA.<br />

ATI Technologies. ATI sa pod¾a vzoru nVidie rozhodla<br />

vstúpi aj do tohto segmentu a ponúknu<br />

výrobcom základných dosiek vlastné èipové súpravy.<br />

Na rozdiel od nVidie však ATI disponuje v tejto<br />

oblasti aspoò akými-takými skúsenosami. Pracovníci<br />

jej vývojárskych tímov sa toti u v minulosti<br />

podie¾ali <strong>na</strong> zaèleòovaní grafických èipov do èipových<br />

súprav urèených pre notebooky. Hoci by sme<br />

sa prvých produktov mali doèka pravdepodobne<br />

u v druhom štvrroku, iadne podrobnosti sa nám<br />

zisti nepodarilo, a tak v tabu¾ke nijaký produkt<br />

tejto spoloènosti nefiguruje.<br />

Intel. Najväèší producent èipových súprav <strong>na</strong><br />

rozdiel od svojej konkurencie nemá termínovník<br />

pre svoje mikroprocesory obzvláš <strong>na</strong>bitý. Po<br />

januárovom „zoficiálnení“ èipovej súpravy 845D,<br />

teda podpory pamätí DDR má <strong>na</strong> druhý štvrrok<br />

pripravenú iba súpravu 845G, teda alter<strong>na</strong>tívu u<br />

jestvujúcej súpravy 845, doplnenú o integrovanú<br />

grafiku. Okrem grafiky bude súprava podporova aj<br />

533 MHz systémovú zbernicu DDR 200/266, Ultra<br />

ATA100 a USB 2.0. Ak sa pozrieme ku konkurencii,<br />

je zrejmé, e Intel zatia¾ neodkryl všetky karty,<br />

chýba toti nielen zmienka o Serial ATA, ale aj<br />

ATA/133. Rov<strong>na</strong>ko z doposia¾ dostupných informácií<br />

nemono vyèíta niè o prípadnej úprave súpravy<br />

i850, ktorá by si s oh¾adom <strong>na</strong> nové RDRAM<br />

a disky tie zaslúila inováciu.<br />

Silicon Integrated Systems. O pokroku, ktorý<br />

tento výrobca zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l za posledný polrok, sme<br />

sa u zmienili. Dôkazom tvrdenia, e s jedlom rastie<br />

chu, je aj poh¾ad <strong>na</strong> jeho plány.<br />

V èase, keï budete èíta tieto riadky, budú u <strong>na</strong><br />

trhu èipové súpravy SiS 646 a SiS 651, urèené pre<br />

mikroprocesory Intel Pentium 4. Ich parametre sú<br />

prakticky totoné s jestvujúcimi súpravami 645<br />

a 650, jediný rozdiel je v podpore vyššej pracovnej<br />

frekvencie systémovej zbernice (533 MHz). Tesne<br />

30 PC REVUE 3/2002

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

R E V U E<br />

pred uzávierkou tohto èísla sa objavila informácia,<br />

e SiS 646 bude pravdepodobne premenovaný<br />

<strong>na</strong> SiS 645DS, bohuia¾, potvrdenie tejto informácie<br />

sme nezískali.<br />

V pribline rov<strong>na</strong>kom èase sa <strong>na</strong> trhu objavia<br />

dve èipové súpravy pre platformu AMD. SiS 745,<br />

ktorá bude podporova 333 MHz pamäte DDR,<br />

bude disponova integrovaným rozhraním IEEE<br />

1394 a Southbridge SiS 961. Druhou súpravou<br />

bude SiS 755, ktorá bude odvodená od predchádzajúcej,<br />

<strong>na</strong> rozdiel od nej však bude disponova<br />

aj integrovaným grafickým adaptérom SiS330.<br />

Na zaèiatok druhého štvrroka je <strong>na</strong>plánovaná<br />

súprava SiS 746, ktorá je urèená pre platformu<br />

AMD a bude ïalším zlepšením èipovej súpravy SiS<br />

745. Zabudovaná bude podpora AGP 8×, Ultra<br />

ATA/133, USB 2.0 a, samozrejme, aj DDR333.<br />

V rov<strong>na</strong>kom èase prídu <strong>na</strong> trh aj èipové súpravy<br />

SiS 655 a SiS 660, urèené pre Pentium 4. Ani pri<br />

nich nebude chýba podpora AGP 8×, 533 MHz<br />

systémovej zbernice, podpora Ultra ATA/133, USB<br />

2.0 a IEEE 1394. Pod¾a niektorých informácií by<br />

mali by podporované aj pamäte DDR400.<br />

Poslednou èipovou súpravou tejto spoloènosti,<br />

o ktorej je však skutoène ve¾mi málo informácií,<br />

má by SiS 6xx, ktorá bude urèená rov<strong>na</strong>ko ako<br />

predošlé dve pre Pentium 4, podporova by mala<br />

pamäte RDRAM s technológiou Dual Channel. Ani<br />

èas uvedenia, ani ïalšie podrobnosti však zatia¾<br />

nepoznáme.<br />

VIA Technologies. Na úspech spoloènosti SiS<br />

v minulom roku <strong>na</strong>jviac doplatila VIA, a tak len èo<br />

sa objavili plány tohto konkurenta <strong>na</strong> nový rok, VIA<br />

zrevidovala tie svoje. Výsledok nie je vôbec prekvapujúci,<br />

VIA sa rozhodla urýchli uvedenie viacerých<br />

produktov – rozdiely medzi pôvodnými a novými<br />

plánmi sú a tri mesiace. A toto doslova vraedné<br />

tempo je prekvapujúce. Pozrime sa však <strong>na</strong> èipové<br />

súpravy.<br />

Najviac urýchlenou je KT333, ktorá je (tak ako<br />

všetky T-èka) urèená pre platformu AMD. Na trhu<br />

sa objavila tesne po uzávierke tohto èísla. V podstate<br />

je KT333 zlepšenou KT266A, <strong>na</strong>vyše je tu<br />

„iba“ podpora 333 MHz DDR, zmeny sa doèkal aj<br />

Southbridge, VT8233A podporuje ATA/133.<br />

Ove¾a lákavejším riešením však bude súprava<br />

KT333A, ktorá sa pravdepodobne <strong>na</strong> trhu objaví<br />

v èase vyjdenia tohto èísla. Tento variant bude<br />

okrem DDR333 disponova podporou AGP 8×, rozhranie<br />

<strong>na</strong> pripojenie Southbridge (V-link) bude ma<br />

priepustnos a 533 MB/s, èo celkom iste vyuije<br />

nový Southbridge VT8235, podporujúci nielen<br />

ATA/133, ale aj šes portov USB 2.0.<br />

V rov<strong>na</strong>kom èase by sa mali novej èipovej súpravy<br />

doèka aj priaznivci Intelu. Tým bude urèená<br />

súprava pre mikroprocesory Pentium 4 – P4X333,<br />

ktorá je obdobou KT333A. Okrem 333 MHz DDR<br />

bude èipová súprava podporova aj 533 MHz systémovú<br />

zbernicu, AGP 8× a bude vyuíva rov<strong>na</strong>ký<br />

Southbridge ako KT333A.<br />

Ïalšou èipovou súpravou pre Pentium 4 bude<br />

P4X600. Tá sa <strong>na</strong> trhu objaví pravdepodobne v máji<br />

a od zmienenej súpravy P4X333 sa bude odlišova<br />

128-bitovou pamäovou zbernicou, ktorá je vlastne<br />

dvojkanálovým usporiadaní pamäte (rov<strong>na</strong>ké doteraz<br />

vyuíva iba nForce). Ostatné parametre i Southbridge<br />

sú rov<strong>na</strong>ké ako pri P4X333.<br />

V oblasti èipových súprav s integrovanou grafikou<br />

má VIA v pláne tri èipové súpravy, jednu pre<br />

platformu AMD a dve pre Intel.<br />

<strong>Ako</strong> prvá príde <strong>na</strong> trh èipová súprava P4M266A,<br />

ktorá je iba úpravou jestvujúcej P4M266, prièom<br />

jedinou zmenou bude podpora 533 MHz systémovej<br />

zbernice.<br />

Zaèiatkom druhého štvrroka sa <strong>na</strong> trhu objaví<br />

aj ïalší variant èipovej súpravy KT333A – KM333,<br />

ktorý bude s integrovanou grafikou. Okrem noviniek,<br />

ktoré táto súprava zdedí po KT333A, dostane<br />

do vienka aj úplne nové grafické jadro – Zoetrope.<br />

Poslednou èipovou súpravou s integrovanou<br />

grafikou bude P4M333. Jej základom bude súprava<br />

P4X333 a podobne ako pri KM333 aj v prípade tejto<br />

bude integrovanou grafikou Zoetrope.<br />

Poslednou ohlásenou èipovou súpravou pre platformu<br />

AMD je K8HTB, ktorej úplný názov znie K8<br />

HyperTransport Bridge. U mono tušíte, ide vlastne<br />

o kombináciu Southbridge a radièa AGP 8×, ktorý je<br />

urèený <strong>na</strong> pouitie s x86-64 mikroprocesormi Hammer.<br />

Ak sa pýtate, kde je radiè pamäte a ostatné veci<br />

zvyèajne obsiahnuté v Northbridge, vedzte, e tie sú<br />

priamo v mikroprocesore!!! V súvislosti s touto èipovou<br />

súpravou je zaujímavá aj informácia, e jej vzorky<br />

budú k dispozícii u koncom marca, èo je takmer<br />

trištvrte roka pred uvedením prvých mikroprocesorov<br />

Hammer, <strong>na</strong>planánovaným AMD. Nu, uvidíme,<br />

mono predsa len prídu Hammery o nieèo skôr<br />

a mono si chce VIA s oh¾adom <strong>na</strong> úplne novú koncepciu<br />

èipovej súpravy dopria dostatok èasu <strong>na</strong> testovanie<br />

a lobovanie u výrobcov základných dosiek<br />

(demovzorky Hammerov budú celkom isto v obehu<br />

podstatne skôr).<br />

Nedá mi nevráti sa k Southbridge VT8235,<br />

ktorý nájde uplatnenie vo väèšine zo spomí<strong>na</strong>ných<br />

èipových súprav. Doslova <strong>na</strong> poslednú chví¾u sa<br />

nám podarilo zisti, e okrem u spomenutých<br />

vlastností bude èip podporova rozhranie IEEE<br />

802.11B a <strong>na</strong>jmä Serial ATA. Keïe v špecifikácii,<br />

ktorú sme dostali, sú <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené obe diskové rozhrania<br />

(ATA/133 i Serial ATA), sme <strong>na</strong>ozaj zvedaví,<br />

èi pôjde o ten istý èip alebo o dva rôzne varianty.<br />

Ne<strong>na</strong>šli sme ani informáciu o tom, kedy by mali by<br />

verzie so Serial ATA dostupné. Zaujímavosou je aj<br />

skutoènos, e VIA <strong>na</strong> rozdiel od SiS nebude do<br />

iadneho Southbridge integrova IEEE1394, miesto<br />

toho ponúka výrobcom základných dosiek vlastný<br />

radiè VT8306, ktorý podporuje tri porty IEEE1394.<br />

ZÁKLADNÁ DOSKA NA MIERU<br />

Tak teóriu a predstavenie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších trendov<br />

máme za sebou, je <strong>na</strong> èase pozrie sa <strong>na</strong> konkrétne<br />

odporúèania, ktoré by vám mali výber tej<br />

vašej základnej dosky u¾ahèi. Pochopite¾ne, zovšeobecòova<br />

poiadavky všetkých pouívate¾ov je dos<br />

aké, preto sme vytvorili tri vzorové konfikurácie<br />

PC, pre kadú z nich sme dali dohromady všeobecné<br />

odporúèania i špecifické odporúèania pre obe platformy<br />

– AMD i Intel (ide o abecedné poradie). Pochopite¾ne,<br />

ani v tejto èasti sa nebudeme vyjadrova<br />

k výberu základnej dosky pod¾a jej výrobcu.<br />

Základná doska<br />

pre kancelársky poèítaè<br />

Èo povaujeme za kancelársky poèítaè? Odpoveï je<br />

jednoduchá, poèítaè, ktorý je prevanú èas pracovného<br />

èasu vyuívaný <strong>na</strong> prácu s kancelárskymi<br />

aplikáciami, <strong>na</strong> vedenie úètovníctva, prístup k internetu<br />

a podobné èinnosti. Pochopite¾ne, aj v prípade<br />

poèítaèa z tejto kategórie je moné uvaova,<br />

e pouívate¾ bude vyuíva aj multimediálne aplikácie<br />

a poèítaèové hry.<br />

Všeobecne. V prípade kancelárskeho poèítaèa<br />

by ste v súèasnosti mali vystaèi s ¾ubovo¾nou<br />

základnou doskou, pokojne sa môete poohliadnu<br />

po riešení vyuívajúcom klasické pamäte SDRAM<br />

a rov<strong>na</strong>ko aj <strong>na</strong>teraz <strong>na</strong>jrozšírenejšie diskové rozhranie<br />

ATA/100 takisto bohato pokryje vaše po-<br />

iadavky. V oblasti grafiky je <strong>na</strong>mieste uvaova aj<br />

o <strong>na</strong>sadení základnej dosky s integrovanou grafikou,<br />

ktoré síce u nás nie sú a také populárne,<br />

pod¾a nášho názoru však neoprávnene. Èasto sú<br />

lepším riešením ako kombinácia lacná základná<br />

doska a <strong>na</strong>jlacnejšia grafická karta. Pri tejto kategórii<br />

poèítaèov si, samozrejme, treba všimnú aj<br />

vybavenos rozhraniami a monosti rozširovania;<br />

aj tu však platí, e väèši<strong>na</strong> dostupných dosiek – aj<br />

tých <strong>na</strong>jlacnejších – vyhovie. V prípade, e poèítaè<br />

bude pripojený k lokálnej sieti (myslím, e to u by<br />

<strong>na</strong>ozaj mala by samozrejmos), uvaujte aj o kúpe<br />

základnej dosky s integrovanou sieovou kartou.<br />

Rov<strong>na</strong>ko by sme pre toto vyuitie uprednostnili<br />

integrovanú zvukovú kartu pred klasickou rozširujúcou<br />

kartou. Všetky integrované komponenty sú<br />

toti lacnejšie a <strong>na</strong>vyše ich ovládaèe sú odladené<br />

výrobcom základnej dosky, výrazne sa tým zniuje<br />

riziko prípadných konfliktov. Pre tento segment<br />

vystaèíte so základnými doskami postavenými <strong>na</strong><br />

èipových súpravách uvedených <strong>na</strong> trh v minulom<br />

roku, prekákou celkom isto nebude ani absencia<br />

USB 2.0 èi FireWire (IEEE 1394).<br />

Alter<strong>na</strong>tíva prvá – AMD. V AMD zatia¾ nie je<br />

segmentácia produktového portfólia taká výz<strong>na</strong>mná<br />

ako v Inteli. Iste, AMD ponúka mikroprocesory<br />

Duron a Athlon XP (v èase písania týchto riadkov<br />

spoloènos ukonèila produkciu Athlonov s jadrami<br />

Thunderbird a Duronov s jadrami Spitfire). V priebehu<br />

druhého kvartálu sa objavia mikroprocesory<br />

vyrábané technológiou 0,13 mikrometra a tie sa<br />

stanú špièkou v ponuke radu Athlon XP. Pre poèítaèe<br />

tejto kategórie bude <strong>na</strong>jlepšou vo¾bou Duron.<br />

Výber základnej dosky nebude jednoduchý, Duron<br />

toti pracuje v rov<strong>na</strong>kých základných doskách ako<br />

Athlony XP. Osobne by som uprednostnil „integrované“<br />

riešenie, teda základnú dosku s grafikou,<br />

zvukovou kartou a sieovým rozhraním. Keïe cenové<br />

rozdiely medzi pamäami SDRAM a DDRAM,<br />

ako aj základnými doskami s podporou SDRAM<br />

a DDRAM sú minimálne, pre SDRAM sa rozhodnite<br />

skutoène iba v prípade maximalizácie úspor.<br />

Z poh¾adu prípadného neskoršieho upgrade sú<br />

dobrou vo¾bou dosky umoòujúce pouitie oboch<br />

typov pamätí.<br />

Alter<strong>na</strong>tíva druhá – Intel. V Inteli je situácia<br />

aspoò do uvedenia Celeronu <strong>na</strong> báze Pentia 4<br />

pomerne jednoduchá: kancelárske PC = Socket 370<br />

a Celeron v kombinácii s pamäami SDRAM, kadé<br />

iné riešenie je plytvaním peòazí. Ak však Intel zlacní<br />

pomalšie Pentiá 4 (èo bude v podstate to isté ako<br />

uvedenie Celeronov s týmto jadrom) a dole pôjdu aj<br />

ceny základných dosiek s èipovými súpravami pre<br />

SDRAM, budeme v tomto segmente svedkami presunu<br />

<strong>na</strong> novú platformu. S oh¾adom <strong>na</strong> uvedené<br />

fakty je aj tu potrebné poukáza <strong>na</strong> vhodnos i cenovú<br />

výhodnos integrovaných riešení.<br />

Základná doska<br />

pre pracovnú stanicu<br />

Èo povaujeme za pracovnú stanicu? Odpoveï <strong>na</strong><br />

túto otázku je takmer rov<strong>na</strong>ko jednoduchá ako<br />

v predošlom prípade. Mení sa však skladba aplikácií,<br />

ktoré <strong>na</strong> tomto type poèítaèa tvoria prevanú<br />

32 PC REVUE 3/2002

PREH¼AD TRHU & TRENDY<br />

R E V U E<br />

èas pracovnej záae. V tomto prípade ide o grafické<br />

aplikácie èi vývojové nástroje a v podstate<br />

je jedno, èi ide o vývoj softvéru, multimédií,<br />

o DTP èi spracovanie videa. Doplnkovými programami<br />

sú v tomto prípade kancelárske aplikácie<br />

a aplikácie <strong>na</strong> prácu s internetom.<br />

Základom takéhoto poèítaèa je výkonný mikroprocesor,<br />

systém s ve¾kou priepustnosou údajov,<br />

a to tak smerom do pamäte, ako aj do grafického<br />

a diskového subsystému. Týmto kritériám<br />

musí zodpoveda aj základná doska. Mala by to<br />

teda by doska s niektorou z <strong>na</strong>jnovších èi – ešte<br />

lepšie – pripravovaných èipových súprav. Z poh¾adu<br />

diskového subsystému by sme ako minimum<br />

odporúèali podporu Ultra ATA/133, v špecifických<br />

prípadoch, ako sú práca s databázami,<br />

editácia videa a iné, skúste zvái aj <strong>na</strong>sadenie<br />

základnej dosky s podporou RAID, zaloeného <strong>na</strong><br />

Ultra DMA/133, výsledok vás môe prekvapi iba<br />

príjemne. Z poh¾adu pamäových subsystémov je<br />

náš favorit jasný: DDRAM s pracovnou frekvenciou<br />

333 MHz pre AMD a 400 MHz pre Intel. V prípade<br />

potreby maximálneho výkonu, respektíve<br />

priepustnosti uvaujte o Dual Channel DDR! Pochopite¾ne,<br />

Intel bude aj v tomto roku v tejto<br />

kategórii presadzova RDRAM, k dispozícii bude<br />

u 1200 MHz variant.<br />

Alter<strong>na</strong>tíva prvá – AMD. Pre túto platformu je<br />

vo¾ba mikroprocesora jasná – Athlon XP. Rozhodnutie<br />

medzi maximom a fi<strong>na</strong>nène únosným variantom<br />

je <strong>na</strong> vás, ale ani mikroprocesor s nišou taktovacou<br />

frekvenciou v i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>dupanej zostave nie<br />

je zlým riešením. Niekedy je dokonca investícia<br />

peòazí ušetrených pri nákupe mikroprocesora do<br />

diskov, pamätí èi základnej dosky optimálnejšia.<br />

O diskoch u reè bola, tu sa šetri neoplatí – Ultra<br />

ATA/133 a 7200 otáèok, to by mala by samozrejmos.<br />

Pamäový subsystém je tie jasný: DDR333.<br />

Pre výkonnú pracovnú stanicu by mala by samozrejmosou<br />

podpora USB 2.0 a v prípade, e chcete<br />

spracúva video, uvaujte aj o riešení s integrovaným<br />

FireWire. Ak to všetko poskladáte do mozaiky,<br />

vyjde vám z nej ako základ poèítaèa základná doska<br />

s niektorou z èipových súprav, ktoré prídu <strong>na</strong><br />

trh v druhom a treom štvrroku, vtedy prídu aj<br />

nové 0,13-mikrónové Athlony. Tu sa pod¾a nás skutoène<br />

oplatí poèka.<br />

Alter<strong>na</strong>tíva druhá – Intel. Aj pri tejto platforme<br />

je odpoveï podobná, iba v hlavnej úlohe bude<br />

Pentium 4 Northwood a neskôr upravená verzia<br />

s 533 MHz systémovou zbernicou. Intel bude odporúèa<br />

ako pamä RDRAM, my pokojne stavíme <strong>na</strong><br />

DDR400.<br />

Ušetrené peniaky investujte do diskov a doplnkov.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako pri AMD aj tu je viac ako<br />

pravdepodobné, e sa oplatí èaka.<br />

Základná doska<br />

pre „ladièa výkonu“<br />

Výber v tomto prípade je u zloitejší. Ladièi výkonu<br />

sa toti síce rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúca skupi<strong>na</strong><br />

pouívate¾ov sústreïujú <strong>na</strong> maximálny výkon,<br />

obyèajne však vyadujú aj prítomnos špeciálnych<br />

doplnkov. Tie sa objavujú <strong>na</strong> základných doskách<br />

èoraz èastejšie a aj pre renomované firmy je „povinnosou“<br />

ma v ponuke model pre túto kategóriu<br />

pouívate¾ov.<br />

V prípade ladièov sa, samozrejme, opä mení<br />

skladba aplikácií, k tým uvedeným o kategóriu vyššie<br />

pribúdajú 3D aplikácie a hry.<br />

Skôr ako sa postavíte pred pult...<br />

<strong>Ako</strong>ko¾vek by sme vám chceli pri vašom rozhodovaní<br />

o výbere komponentov pre váš poèítaè by<br />

nápomocní, podobne ako v iných oblastiach aj tu<br />

je <strong>na</strong>pokon archa finálneho rozhodnutia <strong>na</strong> pleciach<br />

kupujúceho. Jed<strong>na</strong> vec je ma informácie,<br />

druhá vedie ich správne vyhodnoti a <strong>na</strong> ich<br />

základe sa aj rozhodnú. Aby ste toto rozhodnutie<br />

mohli realizova dostatoène zodpovedne, pripravili<br />

sme pre vás pomôcku v podobe nieko¾kých<br />

otázok, po ktorých zodpovedaní by ste mali ma<br />

pri výbere dosky jasno.<br />

1. Aký formát dosky zvoli?<br />

Dnes u prakticky jediným formátom je ATX. Pre<br />

špeciálne tvary skriniek sú dostupné základné<br />

dosky formátu mikroATX, ktorý je od predchádzajúceho<br />

odvodený. Dosky formátu AT a BabyAT<br />

u patria minulosti, niektorí výrobcovia<br />

však tento formát podporujú, aby umonili pouívate¾om<br />

upgrade starších systémov. Pouívate¾<br />

tak ušetrí prostriedky potrebné <strong>na</strong> nákup<br />

novej skrinky.<br />

2. Pre ktorú platformu sa rozhodnú?<br />

Monosti sú tri a odpoveï je závislá od skúseností<br />

jednotlivých pouívate¾ov a ich výkonnostných<br />

poiadaviek.<br />

Socket 370 by sme u ve¾mi neodporúèali, je to<br />

platforma, ktorá doíva.<br />

Socket 478 je perspektívnou platformou pre<br />

priaznivcov Intelu, jeho „prechodná“ fáza Socket<br />

423 je <strong>na</strong> tom podobne ako Socket 370.<br />

SocketA je platformou pre priaznivcov AMD,<br />

ktorá je zo všetkých momentálne dostupných<br />

architektúr tou, ktorá pouívate¾om zaruèuje<br />

dlhodobú stabilitu.<br />

3. Akú rozšírite¾nos potrebujete?<br />

Viac ako podstatná otázka pred kúpou základnej<br />

dosky. Monosti súèasných dosiek sa v tejto<br />

oblasti líšia dos podstatne. Preto si dobre zváte,<br />

ko¾ko a akých rozširujúcich kariet budete v budúcnosti<br />

chcie pouíva. Samozrejmosou je AGP<br />

a nieko¾ko slotov PCI. ISA je u zriedkavosou<br />

a nové CNR, AMR sa príliš nepresadzujú.<br />

4. Aký typ <strong>na</strong>stavovania uprednostòujete?<br />

Môete si vybra klasickú dosku, ktorej parametre<br />

budete <strong>na</strong>stavova jumpermi èi prepí<strong>na</strong>èmi.<br />

Tieto dosky sú vhodné <strong>na</strong>jmä pre pouívate¾ov<br />

s ve¾kým rozsahom z<strong>na</strong>lostí, v iadnom prípade<br />

by som ich neodporúèal zaèiatoèníkom.<br />

Pre tých, ktorí uprednostòujú <strong>na</strong>stavovanie<br />

parametrov prostredníctvom klávesnice, sú správnou<br />

vo¾bou dosky, ktorých parametre sa <strong>na</strong>stavujú<br />

v prostredí setupu. Aj tu však musíte ma aspoò<br />

základné z<strong>na</strong>losti, i keï samozrejmosou sú<br />

v BIOS-e vo¾by autodetekcie parametrov.<br />

Poslednou vo¾bou, ktorú <strong>na</strong>jviac ocenia pouívatelia<br />

bez z<strong>na</strong>lostí, ako aj systémoví integrátori,<br />

sú dosky obsahujúce BIOS-y podporujúce<br />

úplne automatickú konfiguráciu. Do nich iba<br />

vloíte komponenty. Doska ich automaticky deteguje<br />

a <strong>na</strong>staví ich parametre bez nutnosti zásahu<br />

pouívate¾a.<br />

Niektoré dosky sú tie dodávané so špeciálnym<br />

softvérom umoòujúcim zmenu niektorých parametrov<br />

(frekvencia systémovej zbernice) za chodu<br />

poèítaèa. Aj tu však platí, e toto riešenie je<br />

urèené skúsenejším pouívate¾om.<br />

5. Èo si ïalej všimnú?<br />

Dôleitými parametrami sú:<br />

maximál<strong>na</strong> podporovaná kapacita operaènej<br />

pamäte a jej typ<br />

podporovaná pracovná frekvencia FSB<br />

poèty a typy podporovaných rozhraní<br />

podporovaný typ <strong>na</strong>pájania<br />

kvalita ovládaèov (tu je lepšia rada z nezávislého<br />

zdroja ako otázka u predajcu)<br />

Aj základom takéhoto poèítaèa je výkonný mikroprocesor,<br />

prípadne „pretaktovaný variant priemerne<br />

výkonného modelu“. Systém musí disponova<br />

ve¾kou priepustnosou údajov do pamäte, do<br />

grafického i diskového subsystému. Pochopite¾ne,<br />

základná doska okrem týchto podmienok musí<br />

spåòa aj špeciálne poiadavky. Mala by disponova<br />

nástrojmi podporujúcimi ladenie systému, monosami<br />

dopåòa èi upravova chladenie. Aj tu by<br />

malo ís o základnú dosku s niektorou z <strong>na</strong>jnovších<br />

èi pripravovaných èipových súprav. V prípade tejto<br />

kategórie pouívate¾ov sú v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou<br />

o nieèo nišie nároky <strong>na</strong> diskový subsystém,<br />

tu vystaèíme s podporou Ultra ATA/133, RAID<br />

je <strong>na</strong>ozaj neopodstatnený luxus. Z poh¾adu pamä-<br />

ových subsystémov platí to, èo sme u uviedli, iba<br />

s tým rozdielom, e RDRAM by sme asi úplne<br />

vypustili. V prípade DDR by sme stavili <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

verzie a CL2.<br />

Pôvodne sme mali v pláne vytvori aj štvrtú<br />

kategóriu – poèítaè pre hráèa. V podstate je moné<br />

<strong>na</strong> túto kategóriu aplikova odporúèania pre pracovné<br />

stanice, skombinované s odporúèaniami pre<br />

ladièov výkonu. Nároky <strong>na</strong> výkonnos systému majú<br />

toti hráèi porov<strong>na</strong>te¾né s pouívate¾mi grafických<br />

aplikácií, i keï u hráèov je výz<strong>na</strong>mnejší výkon<br />

grafického subsystému v 3D operáciách, kým prevaná<br />

väèši<strong>na</strong> pracovných staníc pracuje s 2D grafikou.<br />

Konvergenciu k poslednej skupine v oblasti<br />

systémov pre hráèov zabezpeèuje skutoènos, e<br />

obe tieto skupiny poadujú v prvom rade extrémny<br />

výkon, <strong>na</strong>vyše mnostvo hráèov disponuje aj skúsenosami<br />

s hardvérom a spadá do kategórie ladièov<br />

výkonu.<br />

Ak ste sa ne<strong>na</strong>šli v <strong>na</strong>šich modelových kategóriách,<br />

nezúfajte, môete si vytvori vlastnú prostredníctvom<br />

vhodnej kombinácie vlastností. Pre<br />

technicky menej zdatných bude <strong>na</strong>jlepším spôsobom,<br />

ako sa pri kúpe rozhodnú, návod v podobe<br />

vloeného èlánku Skôr ako sa postavíte pred pult.<br />

Dúfame, e sme vám ponúkli dostatok informácií<br />

<strong>na</strong> to, aby ste sa pri kúpe novej základnej dosky<br />

alebo poèítaèa vedeli správne rozhodnú. Dobrý<br />

poèítaè toti bez dobrej základnej dosky so spo-<br />

¾ahlivými komponentmi, ovládaèmi a podporou nezískate.<br />

<br />

34 PC REVUE 3/2002

R E V U E<br />

ACPI – prostriedok prístupu<br />

k správe <strong>na</strong>pájania<br />

S neustálym zdoko<strong>na</strong>¾ovaním<br />

hardvéru prišli postupom èasu<br />

zo strany operaèných<br />

systémov poiadavky <strong>na</strong><br />

rozhranie, ktoré by im dovolilo<br />

priamo komunikova<br />

s mechanizmom pride¾ovania<br />

systémových prostriedkov<br />

a kontroly <strong>na</strong>pájacích reimov,<br />

ako aj úsporných reimov a ich<br />

ovládania. Preto uzrela svetlo<br />

sveta špecifikácia ACPI<br />

(Advanced Configuration and<br />

Power Interface).<br />

Vpodstate zahàòa rutiny BIOS-u pre správu<br />

<strong>na</strong>pájania, rozšírenú správu <strong>na</strong>pájania, aplikaèné<br />

rozhrania API, PNPBIOS API a prístup k multiprocesorovým<br />

špecifikáciám MPS. Všetky systémové<br />

prvky sú vytvárané s plnou podporou Plug and Play<br />

zariadení, take ACPI zahàòa podporu tohto štandardu<br />

robustným a ve¾mi efektívnym spôsobom.<br />

CIELE. Hlavných cie¾ov existencie tohto štandardu<br />

je viacero. Podstatou je zahrnú do všetkých systémov<br />

poènúc mobilnými zariadeniami, pokraèujúc pracovnými<br />

stanicami a po serverové systémy mechanizmus<br />

implementujúci monos prístupu ¾ubovo¾ného<br />

operaèného systému k funkciám správy <strong>na</strong>pájania,<br />

konfiguraèným parametrom základnej dosky a pride-<br />

¾ovaniu jednotlivých systémových prostriedkov. Prístup<br />

k správe <strong>na</strong>pájania má zabezpeèi ekonomickejšie<br />

vyuívanie energetických zdrojov v prípade nepouívania<br />

jednotlivých súèastí a pri neèinnosti k prechodu<br />

do rôznych módov uspania systému. Prístup<br />

k týmto slubám operaèným systémom má zabezpeèi<br />

lepšie vyuívanie týchto funkcií, pretoe pri súèasných<br />

implementáciách nie je moné tieto sluby v plnej<br />

miere zabezpeèi z pozície ROM BIOS-u. Navyše<br />

zbieranie informácií pre správu <strong>na</strong>pájania od pouívate¾ov,<br />

jednotlivých aplikácií a hardvéru môe zaruèi<br />

doko<strong>na</strong>lejší postoj k tejto problematike. Bez existencie<br />

ACPI by dnes nebol štandardom ani ATX, dokonca by<br />

ste <strong>na</strong> poèítaèi ne<strong>na</strong>šli ani tlaèidlo s funkciou SLEEP.<br />

STAVY SYSTÉMU. Pre jednotlivé definície<br />

ACPI je zadelená monos stavu systému v štyroch<br />

úrovniach, oz<strong>na</strong>èovaných G3 – G0, ktoré vyjadrujú<br />

36 PC REVUE 3/2002

R E V U E<br />

aktuálny operaèný atribút hardvérového systému.<br />

G3 – Mechanické vypnutie: Je stavom systému,<br />

ku ktorému došlo mechanickým vypnutím alebo<br />

prerušením <strong>na</strong>pájania. V tejto pozícii obvodmi<br />

hardvéru neprechádza nijaký elektrický prúd, systém<br />

je oddelený od <strong>na</strong>pájacích systémov, spotreba<br />

je nulová. V tomto stave je moné vykonáva servisné<br />

práce bez poškodenia systému. Jediným komponentom<br />

pracujúcim v tomto reime je iba RTC <strong>na</strong><br />

zabezpeèenie chodu interných hodín. Na prechod<br />

do pracujúceho stavu treba <strong>na</strong>novo štartova operaèný<br />

systém. Na zabezpeèenie tohto stavu nie je<br />

potrebná nijaká hardvérová úprava.<br />

G2/S5 – Softvérové vypnutie: Tento stav sa vyz<strong>na</strong>èuje<br />

minimálnou spotrebou energie, no iad<strong>na</strong><br />

èas kódu operaèného systému ani jednotlivých<br />

aplikácií v tomto móde nebeí. Na návrat z tohto<br />

módu do pracovného stavu je potrebný dlhší èas.<br />

Operaèný systém <strong>na</strong> uvedenie do prevádzky musí<br />

by znovu štartovaný.<br />

G1 – Sleep: V tomto stave je takisto minimál<strong>na</strong><br />

spotreba energie. Jednotlivé pouívate¾ské aplikácie<br />

nedostávajú pridelený operaèný èas procesora,<br />

systém sa z poh¾adu pouívate¾a zdá takisto nefunkèný.<br />

Èas potrebný <strong>na</strong> návrat do pracovného stavu<br />

sa líši pod¾a jednotlivých úrovní, ale <strong>na</strong> pokraèovanie<br />

v práci nie je potrebné zavádza operaèný systém<br />

<strong>na</strong>novo, po zobudení je moné pokraèova<br />

v práci <strong>na</strong> tom mieste, kde ste skonèili.<br />

G0 – Pracovný stav: V tomto stave je systém úplne<br />

aktívny a okrem operaèného systému beia aj jednotlivé<br />

pouívate¾ské aplikácie. Stav jednotlivých periférií<br />

sa dy<strong>na</strong>micky mení v závislosti od ich vyuitia.<br />

S4 – Nedeštrukèný sleep: Pri poiadavke <strong>na</strong> prechod<br />

do tohto módu zapíše operaèný systém všetky platformové<br />

dáta vrátane RAM do súboru <strong>na</strong> disku alebo do<br />

špeciálnej partície a prejde do stavu S4. Následne<br />

sa uskutoèní prechod do stavu G2 alebo G3. Èo sa však<br />

stane, ak systém neskôr prejde z tohto stavu do pracovného<br />

stavu? Zapísané dáta sa obnovia <strong>na</strong> pôvodné<br />

pozície a k dispozícii je systém v takom stave, v akom<br />

bol pred prechodom do módu S4, èie je pripravený<br />

<strong>na</strong> pouívanie práve <strong>na</strong> tom mieste, kde ste skonèili.<br />

STAVY PERIFÉRIÍ: Oproti stavu celého systému<br />

sú definované samostatné stavy pre jednotlivé periférie<br />

a zariadenia. Toto umoòuje pri rozšírenej<br />

správe <strong>na</strong>pájania ovplyvòova spotrebu jednotlivých<br />

zariadení v závislosti od aktuálneho vyuívania<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide o pevný disk, jednotku CD-<br />

ROM alebo zvukovú kartu, prípadne modem. Zasa sú<br />

definované jednotlivé stavy od D3 do D0.<br />

D3 OFF – tento stav indikuje úplné vypnutie<br />

daného zariadenia s nulovou spotrebou. V prípade<br />

obnovy <strong>na</strong>pájania daného zariadenia operaèný systém<br />

musí zabezpeèi jeho inicializáciu.<br />

D2 – táto úroveò definuje nišiu spotrebu ako<br />

úroveò D1. Na prechod zariadenia do stavu D0 nie<br />

je potrebná inicializácia. D2 však nemusí by definované<br />

pre všetky periférie.<br />

D1 – definuje prvú úroveò úspory <strong>na</strong>pájania.<br />

Takisto nie je potrebná reinicializácia zariadenia.<br />

D0 – vyjadruje plný operaèný stav. Zariadenie je<br />

úplne aktívne.<br />

SLEEP REIMY: Globálny reim sleep G1 sa delí<br />

<strong>na</strong> jednotlivé podkategórie definujúce presnejší stav<br />

s oz<strong>na</strong>èením S1 – S5. Ich stavy sú jednoz<strong>na</strong>èné.<br />

S1 – tento stav je urèený <strong>na</strong> rýchly návrat do<br />

pracovného stavu. Všetky systémové súèasti, ako<br />

CPU, RAM a èipová súprava, si uchovávajú svoje<br />

aktuálne dáta a stavy.<br />

S2 – tento stav sa vyz<strong>na</strong>èuje nišou spotrebou oproti<br />

S1, pretoe obsah cache a aktuálny stav procesora<br />

nie sú udriavané, take ich obnovenie po smerovaní<br />

CPU wake vektora zabezpeèuje sám operaèný systém.<br />

S3 – tento stav sa vyz<strong>na</strong>èuje tým, e okrem obsahu<br />

RAM a obnovenia stavu CPU a L2 cache je systém<br />

vo vypnutom stave. Po prebudení je potrebné,<br />

aby operaèný systém zabezpeèil <strong>na</strong>stavenie jednotlivých<br />

stavov. V praxi sa tento stav oz<strong>na</strong>èuje aj ako<br />

Suspend to RAM.<br />

S4 – v tomto reime je <strong>na</strong>jnišia spotreba z módov,<br />

ktoré nevyadujú reštart operaèného systému,<br />

ale doba <strong>na</strong> vedenie do stavu G0 je pomerne<br />

dlhá. Zabezpeèené je uloenie kompletného platformového<br />

kontextu. Príkladom môe by hibernácia<br />

s uloením <strong>na</strong> disk.<br />

S5 – stav S5 je podobný ako S4 s tým rozdielom,<br />

e operaèný systém nijaký platformový kontext<br />

neukladá. Po prepnutí do stavu G0 je potrebné operaèný<br />

systém znovu štartova.<br />

STAVY CPU A VÝKONU. Poslednými dvoma definovanými<br />

kategóriami sú stavy procesora a celkového<br />

výkonu systému, take pre procesor máme štyri<br />

úrovne, pre systém a šestnás. Úrovne pre stav procesora<br />

sa oz<strong>na</strong>èujú od C0 po C3, kde C0 z<strong>na</strong>mená plnú<br />

prevádzku CPU zniujúcu sa cez jednotlivé úrovne a<br />

<strong>na</strong> úroveò C3 s <strong>na</strong>jnišou spotrebou. A<strong>na</strong>logicky jednotlivé<br />

stavy výkonu systému sú oz<strong>na</strong>èované od P0 a<br />

po P16 so zniujúcim sa výkonom a spotrebou energie.<br />

ZHRNUTIE FUNKCIÍ. Z globálneho h¾adiska<br />

takto operaèný systém rozširuje funkcie hardvéru<br />

prostredníctvom funkcií, ktoré mu ACPI sprístupòuje.<br />

Okrem správy <strong>na</strong>pájania systému, jeho periférií<br />

a procesora sú to aj prístup k slubám PNP <strong>na</strong><br />

reinicializáciu zariadení po ich uvedení do aktívneho<br />

stavu zo stavu úplného vypnutia, správa batérií,<br />

tepelný ma<strong>na</strong>ment a prístup k udalostiam s monosou<br />

reakcie <strong>na</strong> ne, ktoré vznikajú pri zmene teplôt,<br />

zmene <strong>na</strong>pájania, pripájaní rôznych externých<br />

periférií poèas chodu systému, dockovaní a podobne.<br />

ACPI nájdete tak <strong>na</strong> prenosných zariadeniach,<br />

ako aj v serverových systémoch.<br />

APLIKAÈNÉ NASADENIE A ZÁVER. S nástupom<br />

generácie mobilných zariadení sa vynára<br />

otázka efektívneho šetrenia <strong>na</strong>pájacími zdrojmi <strong>na</strong><br />

zabezpeèenie èo <strong>na</strong>jdlhšej prevádzky. S príchodom<br />

smart batérií, ktoré vedia dodáva informácie<br />

o aktuálnom stave, je moné dy<strong>na</strong>micky meni<br />

stratégie jednotlivých šetriacich módov. Okrem<br />

iného práve tu sa darí dosahova dobré výsledky<br />

deaktivovaním jednotlivých periférií v èase ich nepouívania<br />

a zniovaním taktovacej frekvencie<br />

CPU. Green PC a Home PC s podporou ACPI dokáu<br />

poskytova teraz dodatoèné sluby, ako <strong>na</strong>príklad<br />

faxové a záz<strong>na</strong>mníkové, vïaka funkcii WAKE ON<br />

MODEM, ktorá zabezpeèí ich prechod do operaèného<br />

stavu v prípade potreby aj pri neprítomnosti<br />

obsluhy. Úspory energie boli dosiahnuté aj pri serverových<br />

systémoch. Teraz je moné urobi rozdiel<br />

medzi dennou a noènou prevádzkou, keï server<br />

cez pracovný deò vykonáva všetky potrebné úlohy<br />

a v noèných hodinách okrem zálohovania takmer<br />

celý èas môe by v niektorom zo sleep stavov. Jeho<br />

uvedenie do plnej prevádzky zasa zabezpeèí funkcia<br />

WAKE ON LAN pri príchode poiadavky.<br />

Doko<strong>na</strong>lou správou <strong>na</strong>pájania sa nielen zniujú<br />

energetické nároky a klesajú náklady <strong>na</strong> prevádzku,<br />

ale predluje sa aj ivotnos jednotlivých komponentov,<br />

èo má kladný dosah <strong>na</strong> ivotnos.<br />

Milan Gigel<br />

3/2002 PC REVUE 37

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

16×SKENER<br />

pre domácnos a kancelárie<br />

ONDREJ MACKO<br />

Skenery sme v PC REVUE skupinovo testovali<br />

v èísle 1/2001 a odvtedy sa v tomto<br />

segmente mnohé zmenilo. Predovšetkým sa <strong>na</strong><br />

trhu skenerov pre kancelárie objavili modely,<br />

ktoré majú skutoèné rozlíšenie vyššie ako 1200<br />

dpi, rozšírila sa ich výbava a výrazne sa zjednodušilo<br />

ich ovládanie. Na strane skenerov pre<br />

domácich pouívate¾ov sa bojuje predovšetkým<br />

cenou. Tá v porov<strong>na</strong>ní s minulosou<br />

poklesla a <strong>na</strong>jlacnejší skener z nášho testu<br />

teraz stojí 2390 Sk bez DPH. To je ce<strong>na</strong>,<br />

ktorú si môe dovoli kadý pouívate¾,<br />

ktorý potrebuje transformova papierové<br />

predlohy <strong>na</strong> elektronický obraz. V tomto<br />

teste preveríme funkciu 16 skenerov,<br />

kadý z nich opíšeme a pridelíme bodové<br />

hodnotenie.<br />

URÈENIE SKENEROV<br />

Základnou úlohou skenerov je transformácia<br />

„a<strong>na</strong>lógovej“ obrazovej predlohy <strong>na</strong> jej<br />

digitálnu podobu. Najèastejšie ide o prípad,<br />

e máte nejaké obrázky alebo texty <strong>na</strong><br />

papieri a potrebujete ich dosta do poèítaèa<br />

<strong>na</strong> ïalšie spracovanie. Skener vám tak <strong>na</strong>hradí<br />

nároèné prekres¾ovanie alebo prepisovanie dokumentov,<br />

ktoré nemáte v elektronickej podobe.<br />

Princíp èinnosti skenerov sme podrobne rozoberali<br />

v èísle 1/2001. Na tomto mieste preto len<br />

ve¾mi struène zhrnieme ich fungovanie. To spoèíva<br />

v snímaní obrazu optickými snímaèmi, následnej<br />

premene získaného a<strong>na</strong>lógového signálu<br />

<strong>na</strong> èíslicový a jeho finálnom spracovaní v skeneri.<br />

Pri skenovaní sa pritom vyuíva odraz svetla<br />

od skenovanej predlohy.<br />

Spracovanie priesvitných materiálov s pomocou dodaného<br />

adaptéra<br />

POUITÉ TECHNOLÓGIE<br />

Skenery sa hlavne pod¾a pouitého typu snímacích<br />

prvkov rozde¾ujú <strong>na</strong> modely s technológiou<br />

CCD (Charge Coupled Device) a technológiou CIS<br />

(Compact Image Sensor). V teste uverejnenom v PC<br />

REVUE è. 1/2001 sme mali z<strong>na</strong>ènú prevahu skenerov<br />

pracujúcich s technológiou CCD. Tie tvorili<br />

Skenery<br />

v umiestnení <strong>na</strong>šikmo<br />

šetria miesto <strong>na</strong> vašom<br />

pracovnom stole<br />

vtedy podstatnú èas produkcie týchto zariadení,<br />

pretoe v tom èase CCD skenery dosahovali<br />

v drvivej väèšine prípadov lepšiu kvalitu skenovania<br />

v porov<strong>na</strong>ní s technológiou CIS.<br />

Technológia CIS však pokroèila <strong>na</strong>to¾ko, e skenery<br />

s touto technológiou dnes zo stránky kvality<br />

skenovania môu konkurova modelom s technológiou<br />

CCD. Na druhej strane majú však skenery<br />

CIS podstatnú výhodu – môu by <strong>na</strong>pájané<br />

priamo z portu USB a nepotrebujú externý <strong>na</strong>pájací<br />

zdroj. Súvisí to s odberom skenerov CIS,<br />

ktorý je okolo 2,5 W, zatia¾ èo CCD skenery potrebujú<br />

okolo 14 W.<br />

Ich ïalšou výhodou je, e sú mimoriadne malé,<br />

a tak sa zmestia aj <strong>na</strong> preplnený pracovný stôl. Dokonca<br />

niektoré skenery je moné umiestni do šikmej<br />

polohy a takto šetri vzácne miesto <strong>na</strong> stole.<br />

V tomto prípade treba poui upevòovací mechanizmus,<br />

ktorý drí skener vo zvislej polohe. Overili<br />

sme, e sa v tejto polohe dá skenova. Nie je to<br />

však také pohodlné ako v prípade umiestnenia<br />

skenera vodorovne. V podstate si v šikmej polohe<br />

treba dobre <strong>na</strong>cvièi systém výmeny papiera.<br />

Technológia CCD si však <strong>na</strong>ïalej udriava urèité<br />

výhody. Predovšetkým je to monos kvalitného<br />

skenovania trojrozmerných objektov. S takýmito<br />

skenermi si môete do poèítaèa prenies<br />

podobu mobilu, k¾úèov, dobre budú <strong>na</strong>skenované<br />

aj písmená v ohybe strany (<strong>na</strong>pr. tam, kde je skenovaná<br />

kniha zošitá).<br />

Rov<strong>na</strong>ko môete skenery CCD poui <strong>na</strong> skenovanie<br />

priesvitných materiálov. Sú to <strong>na</strong>pr. pozitívne<br />

alebo negatívne diapozitívy, filmy a pod. <strong>Ako</strong><br />

sme u uviedli, pri skenovaní sa vyuíva princíp<br />

svetla odrazeného od predlohy. Priesvitné predlohy<br />

však nemajú schopnos dobre odráa<br />

svetlo a je potrebné poui dodatoèný<br />

zdroj svetla. Ten svieti <strong>na</strong> predlohu<br />

z opaènej strany, ako je skenovacia hlava,<br />

prièom svetlo prechádza cez predlohu.<br />

Týmto zdrojom sú adaptéry <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitných fólií, ktoré je moné<br />

k väèšine skenerov CCD prikúpi a niektoré<br />

skenery z nášho testu obsahujú<br />

tento adaptér u v štandardnej výbave.<br />

INŠTALÁCIA A PRIPOJENIE<br />

SKENEROV<br />

Na pripojenie skenerov sa v drvivej väèšine<br />

prípadov dnes pouíva port USB. Ten je toti<br />

benou výbavou všetkých modernejších poèítaèov<br />

(vyrobených od roku 1998) a umoòuje relatívne<br />

vysokú rýchlos prenosu údajov (12 Mb/s).<br />

Všetky dnes pouívané skenery vyuívajú port<br />

USB verzie 1.1, u teraz však prichádzajú prvé<br />

dodávky poèítaèov s portom USB 2.0, ktorý<br />

umoòuje rýchlos prenosu údajov a 480 Mb/s.<br />

Dá sa oèakáva, e do budúcnosti sa táto verzia<br />

stane štandardným zapojením pre skenery. Výhodou<br />

je, e <strong>na</strong> tento port je teoreticky moné<br />

pripoji a 256 zariadení.<br />

Hardvérová inštalácia skenera spoèíva v pripojení<br />

externého zdroja, dátového kábla, prípadne<br />

doplnkového vybavenia<br />

38 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

Okrem portu USB nezabudnite pri skeneroch<br />

CCD pripoji externý <strong>na</strong>pájací zdroj, prípadne adaptér<br />

<strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií (ak je ním skener<br />

vybavený).<br />

Inštalácia skenerov do operaèného systému Windows<br />

spoèíva v <strong>na</strong>inštalovaní programu a pripojení<br />

skenera. Vo všeobecnosti treba <strong>na</strong>jskôr <strong>na</strong>inštalova<br />

ovládací program a skener pripoji len potom, keï sa<br />

u <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádzajú príslušné ovládaèe. Väèši<strong>na</strong><br />

skenerov prichádza s ovládaèom urèeným pre operaèný<br />

systém Windows 98, Me a 2000. Operaèný systém<br />

Windows XP nie je zatia¾ priamo podporovaný,<br />

obyèajne treba <strong>na</strong>vštívi internetovú stránku výrobcu<br />

a ovládaè stiahnu stadia¾. O tejto problematike<br />

budeme ešte blišie hovori pri opise testovania skenerov.<br />

Niektoré skenery prichádzajú aj s podporou<br />

pre platformu Macintosh.<br />

ÏALŠIA VÝBAVA<br />

<strong>Ako</strong> ïalšiu výbavu je moné k niektorým typom<br />

skenerov prikúpi automatický podávaè strán. Ten<br />

sa uplatní hlavne v podnikovom <strong>na</strong>sadení. Jeho<br />

pouitie vás odbremení od nutnosti neustále otvára<br />

veko skenera a vklada listy. Strany, ktoré chcete<br />

skenova, staèí vloi do podávaèa a celý proces<br />

vkladania listov bude prebieha automaticky. To je<br />

výhodné <strong>na</strong>pr. pri hromadnom elektronickom spracúvaní<br />

došlej papierovej pošty v podnikoch. Skener<br />

HP ScanJet 7450 obsahuje takúto výbavu v štandardnej<br />

výbave.<br />

Automatický podávaè listov sa vám oplatí hlavne<br />

v masovom <strong>na</strong>sadení<br />

Predný panel skenerov je vybavený tlaèidlami s vyhradenými<br />

funkciami<br />

Ïalšiu výbavu môe tvori karta SCSI (Small Computer<br />

System Interface), ktorá umoní vyššiu rýchlos<br />

prenosu údajov medzi skenerom a poèítaèom – a<br />

550 kb/s. No táto karta je relatívne drahá a <strong>na</strong>vyše<br />

ju treba inštalova dovnútra poèítaèa.<br />

Výrobcovia skenerov boli sami prekvapení tým, e<br />

prioritným pouitím skenerov sa stala realizácia<br />

kópií. Skutoène s touto funkciou sa zo zaèiatku vlastne<br />

vôbec nepoèítalo a pouívatelia manuálne <strong>na</strong>skenovali<br />

predlohu, uloili ju do súboru a následne<br />

vytlaèili <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni. Výrobcovia sa však<br />

rýchlo prispôsobili tomuto trendu a zakomponovali<br />

<strong>na</strong> predný panel skenera vyhradené tlaèidlo. Realizácia<br />

kópie je potom jednoduchá – potlaèíte tlaèidlo,<br />

pomocou dialógového ok<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavíte ïalšie vo¾by<br />

(farebne/èiernobielo, mierka, poèet kópií) a celý ïalší<br />

proces je automatizovaný. Postupne sa pridávali vyhradené<br />

tlaèidlá aj <strong>na</strong> ïalšie úlohy (faxovanie predlohy,<br />

posielanie elektronickou poštou, umiestnenie <strong>na</strong><br />

web) a dnešné skenery u majú celkom prepracovaný<br />

predný panel.<br />

ROZLÍŠENIE<br />

Jedným z <strong>na</strong>jdôleitejších parametrov skenerov je<br />

rozlíšenie, ktoré býva ve¾mi èasto uvedené ako dpi<br />

(dots per inch – poèet bodov <strong>na</strong> palec). V skutoènosti<br />

je správnym údajom <strong>na</strong> vyjadrenie rozlíšenia ppi<br />

(pixel per inch – poèet pixelov <strong>na</strong> palec). Údaj dpi sa<br />

toti pouíva pri tlaèiaròach, kde skutoène ide o poèet<br />

vytlaèených bodov <strong>na</strong> jeden palec. Nasnímaný<br />

pixel však v prípade skenerov nesie viac informácií,<br />

ako je len umiestnenie, resp. neumiestnenie bodu.<br />

V skutoènosti sa toti sníma aj farebný odtieò snímaného<br />

bodu. Presnejšie, údaj v dpi sa rovná údaju<br />

v ppi len v prípade, e sa skenuje èiernobielo (tzv.<br />

reim LineArt).<br />

Horizontálne rozlíšenie skenovania súvisí s tým,<br />

ako je konštruovaná snímacia hlava. Èím vyšší je<br />

údaj o rozlíšení, tým presnejšie je moné sníma.<br />

Vertikálne rozlíšenie súvisí s pohybom snímacej<br />

hlavy. Èím jemnejšie sa môe pohybova skenovacia<br />

hlava, tým je vertikálne rozlíšenie vyššie.<br />

Marketingové materiály ku skenerom však z dôvodu<br />

lepšej prezentácie vdy uvádzajú hodnotu<br />

rozlíšenia v jednotkách dpi a z tohto dôvodu tak<br />

urobíme aj my.<br />

Okrem skutoèného rozlíšenia sa èasto udáva aj<br />

tzv. softvérové rozlíšenie. Ide vlastne o schopnos<br />

softvéru v elektronickom vybavení skenera dopoèíta<br />

body tak, aby došlo k zvýšeniu rozlíšenia. Treba<br />

si však uvedomi, e týmto spôsobom sa výsledný<br />

obraz len zjemòuje a novo vytvorené body sú èisto<br />

teoretické.<br />

FAREBNÁ HÅBKA<br />

Farebné skenery bývajú vyhotovené s farebnou håbkou<br />

24, 30, 36, 42 alebo 48 bitov. Táto farebná<br />

håbka súvisí s vlastnosami pouitého a<strong>na</strong>lógovoèíslicového<br />

(A/È) prevodníka, ktorý premieòa <strong>na</strong>snímaný<br />

signál z optických snímaèov <strong>na</strong> èíselný údaj.<br />

Skenery pracujú v reime RGB – t. j. obsahujú snímaèe<br />

pre èervenú (Red), zelenú (Green) a modrú<br />

(Blue) farbu. Ak teda uvaujeme o A/È prevodníku<br />

s rozlíšením 8 bitov, potom pri troch farbách získame<br />

3 × 8 = 24 bitov. A<strong>na</strong>logicky získame farebnú<br />

håbku 30, 36, 42 a 48 bitov pri A/È prevodníku s rozlíšením<br />

10, 12, 14 a 16 bitov.<br />

AKO JE TO V PRAXI?<br />

Je samozrejmé, e pouívatelia sa riadia jednoduchým<br />

pravidlom: èím vyššie èíslo, tým pravdepodobne<br />

lepšia kvalita. Tomu sa prispôsobujú aj výrobcovia<br />

a uvádzajú <strong>na</strong> trh skenery so skutoèným<br />

rozlíšením 2400 dpi a farebnou håbkou 48 bitov.<br />

Dnes sú to hranièné hodnoty, ktoré sa dajú súèasnou<br />

technológiou vyrobi za akceptovate¾nú cenu.<br />

V skutoènosti však tieto hodnoty pri skenovaní vyuije<br />

len málokto. Týka sa to predovšetkým rozlíšenia.<br />

Uvaujme <strong>na</strong>pr. o prípade, e potrebujeme<br />

3/2002 PC REVUE 39

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

<strong>na</strong>sníma farebnú fotografiu, nieèo <strong>na</strong> nej zmeni<br />

a upravený výsledok vytlaèi <strong>na</strong> farebnej atramentovej<br />

tlaèiarni. U rozlíšenie 600 dpi je<br />

v tomto prípade viac ako postaèujúce. Ak budete<br />

ïalej zvyšova rozlíšenie, v skutoènosti budete do<br />

tlaèiarne posiela viac údajov, ako dokáe spracova.<br />

Tým sa vlastne len predåi doba spracovania,<br />

ale kvalita výslednej tlaèe sa výraznejšie nezvýši.<br />

Na úèely skenovania textu s následným rozpoznávaním<br />

(OCR – Optical Characters Recognition)<br />

postaèuje 150 dpi, ak ide o skutoène malý text,<br />

pouite 300 dpi. V podstate tak v benej praxi<br />

nenájdete prípad, keby sme mali poui skutoèné<br />

rozlíšenie vyššie ako 600 dpi.<br />

Na èo sa teda vlastne má poui vyššie rozlíšenie?<br />

V podstate ide takmer výhradne o prípady,<br />

s obrazom s maximálne 24-bitovou farebnou håbkou.<br />

Vyššiu farebnú håbku pouívajú len profesionálne<br />

aplikácie, ako je <strong>na</strong>pr. Adobe Photoshop<br />

alebo Corel PhotoPaint. Takisto treba upozorni,<br />

e niektoré skenery pracujú s vyššou farebnou<br />

håbkou len interne a <strong>na</strong> výstupe zo skenera sa<br />

poskytuje len 24-bitová håbka.<br />

Aby sme priblíili výz<strong>na</strong>m rozlíšenia pre kvalitu<br />

<strong>na</strong>skenovanej podoby, uvádzame <strong>na</strong> obrázku<br />

podobu <strong>na</strong>skenovanú s rozlíšením postupne 150<br />

(37 KB), 300 (138 KB), 600 (539 KB) a 1200 (2110<br />

KB) dpi. <strong>Ako</strong> je zrejmé, <strong>na</strong>jväèší nárast kvality<br />

<strong>na</strong>stáva medzi spôsobom snímania 150 a 300 dpi,<br />

<strong>na</strong>opak, zvýšenie rozlíšenia zo 600 <strong>na</strong> 1200 dpi u<br />

neprináša prakticky nijaké zvýšenie výslednej<br />

kvality obrazu.<br />

Softvérový panel skenera Be@rPaw je moné získa<br />

s rozliènými motívmi<br />

pretoe automatická vo¾ba obyèajne niektoré detaily<br />

<strong>na</strong> okrajoch skenovanej plochy vynechá.<br />

Naskenovaný obrázok v rozlíšení (z¾ava) 150, 300, 600 a 1200 dpi<br />

keï sa <strong>na</strong>skenovaný obraz pri spracovaní zväèšuje.<br />

Ak <strong>na</strong>snímanú fotografiu zväèšujeme <strong>na</strong>pr.<br />

štvornásobne, príslušne klesá aj výsledné rozlíšenie.<br />

Tento prípad <strong>na</strong>stáva v praxi <strong>na</strong>jèastejšie pri<br />

spracúvaní obrazov dodaných <strong>na</strong> 35 mm diapozitívoch<br />

alebo pri skenovaní <strong>na</strong>jmenších detailov.<br />

Nieèo podobné <strong>na</strong>stáva aj v prípade farebnej<br />

håbky. Väèši<strong>na</strong> bených aplikácií dokáe pracova<br />

Program <strong>na</strong> správu <strong>na</strong>skenovaných predlôh<br />

Nástroj <strong>na</strong> spojenie <strong>na</strong>skenovaných predlôh umoní<br />

spracova aj formát A3 <strong>na</strong> skeneri pre A4<br />

ÚPRAVY NASKENOVANÉHO<br />

OBRAZU<br />

Ovládací softvér skenerov umoòuje obyèajne <strong>na</strong>stavi<br />

okrem farebnej håbky a rozlíšenia celý rad<br />

ïalších volieb. Najèastejšie ide o zastúpenie jednotlivých<br />

farieb (R, G, B), celkový kontrast a jas.<br />

Ïalšou monosou je pouitie filtrov – <strong>na</strong>pr. tzv.<br />

descreen. Niekedy toti, hlavne pri skenovaní<br />

predlôh z èasopisov, vzniká interferenèný<br />

jav, ktorého koneèným<br />

prejavom je mriekovanie <strong>na</strong>skenovanej<br />

predlohy (moiré).<br />

Väèši<strong>na</strong> skenerov umoòuje automatické<br />

<strong>na</strong>stavenie týchto volieb<br />

a odporúèame vám ho poui. Ïalšia<br />

z automatických volieb sa týka<br />

výberu skenovaného obrazu. Na<br />

skenovaciu plochu môete toti<br />

umiestni menší dokument a ukladanie<br />

maximálneho formátu by<br />

nebolo výhodné. Dá sa preto vybra<br />

len èas zo skenovanej plochy a túto<br />

èas môe vybra aj ovládací softvér<br />

skenera sám. Osvedèil sa nám<br />

však skôr manuálny výber plochy,<br />

Spôsob spracovania obrazu zo skenera prostriedkami operaèného systému<br />

Windows XP<br />

DOPLNKOVÉ SOFTVÉROVÉ<br />

VYBAVENIE<br />

<strong>Ako</strong> doplnok sa ku skenerom dodáva doplnkové<br />

softvérové vybavenie. V kadom prípade sa dodáva<br />

nejaký nástroj <strong>na</strong> kopírovanie dokumentov,<br />

k štandardu patrí aj nástroj <strong>na</strong> odosielanie <strong>na</strong>skenovaného<br />

dokumentu pomocou elektronickej pošty,<br />

jeho umiestòovanie <strong>na</strong> webové stránky a pod.<br />

Podobne sa dodáva aj nástroj <strong>na</strong> úpravu <strong>na</strong>skenovanej<br />

podoby – sú to riešenia od firmy ArcSoft,<br />

Ulead, MGI, ale aj Corel. Vhod príde aj softvér <strong>na</strong><br />

správu <strong>na</strong>skenovaných dokumentov, ktorý zabezpeèí<br />

jednoduché nájdenie všetkých predlôh.<br />

K zaujímavostiam patrí aj nástroj <strong>na</strong> skenovanie<br />

predlohy vo formáte A3 <strong>na</strong> skenery s maximálnym<br />

formátom A4 s názvom MergeMagic. Zaujali nás aj<br />

netradièné vyhotovenia softvérových ovládacích<br />

panelov – <strong>na</strong>pr. v prípade skenera Be@rPaw.<br />

Ku kadému skeneru bol dodaný aj program<br />

OCR, ktorý vám ušetrí prepisovanie <strong>na</strong>písaného<br />

textu. Dokáe toti sám rozpoznáva <strong>na</strong>skenovaný<br />

text. Je pre vás výhodné, ak program OCR podporuje<br />

všetky z<strong>na</strong>ky, ktoré pouíva slovenèi<strong>na</strong>,<br />

keïe sa predpokladá <strong>na</strong>sadenie tohto programu<br />

hlavne pri rozpoznávaní slovenského textu. Len<br />

pripomeòme, e v <strong>na</strong>šom teste programov OCR,<br />

ktorý sme zverejnili v PC REVUE è. 12/2001, s prevahou<br />

zvíazil program FineReader od firmy<br />

ABBYY. Tento nástroj (resp. mierne oklieštený<br />

variant Sprint) sa pritom <strong>na</strong>jèastejšie dodáva ako<br />

OCR výbava ku skenerom v <strong>na</strong>šom teste.<br />

SKENERY A OPERAÈNÝ SYSTÉM<br />

WINDOWS XP<br />

Operaèný systém Microsoft<br />

Windows XP ponúka vlastnú<br />

prácu so skenermi, ktorá<br />

je pre pouívate¾a ve¾mi jednoduchá.<br />

Postaèuje vybra<br />

poloku My Pictures (Moje<br />

obrázky) a v tejto poloke<br />

vznikne nástroj <strong>na</strong> prístup<br />

ku skeneru (a digitálnemu<br />

fotoaparátu). Sprievodca<br />

spracovania obrazu zo skenera<br />

umoòuje <strong>na</strong>èíta prvotný<br />

vzh¾ad skenovaného<br />

materiálu, <strong>na</strong>stavi príslušné<br />

vo¾by a <strong>na</strong>koniec aj <strong>na</strong>skenova<br />

predlohu.<br />

40 PC REVUE 2/2002

H A R D W A R E<br />

Znie to jednoducho a lákavo a prvé testy skenerov<br />

sme <strong>na</strong>ozaj zaèali realizova <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

Windows XP. Bohuia¾, súèasné skenery neboli<br />

v èase realizácie testu (druhá polovica januára) pripravené<br />

<strong>na</strong> operaèný systém Windows XP. Pri pouití<br />

ovládaèov z operaèného systému Windows<br />

2000 (necertifikovaných pre Windows XP) sme sa vo<br />

viacerých prípadoch doèkali pádu operaèného systému<br />

Windows XP a do modrej obrazovky. Pod¾a tvrdenia<br />

<strong>na</strong> takmer všetkých internetových stránkach<br />

výrobcov skenerov by sa táto situácia mala zlepši<br />

v prvom kvartáli tohto roka. V okamihu, keï èítate<br />

tieto riadky, budete teda pravdepodobne schopní<br />

úspešne poui všetky testované skenery aj pod<br />

operaèným systémom Windows XP.<br />

FILMOVÉ SKENERY<br />

Okrem klasických skenerov sa<br />

<strong>na</strong> trhu u dávnejšie objavili<br />

aj tzv. filmové skenery. Ide<br />

o špeciálne modely, urèené<br />

len <strong>na</strong> snímanie priesvitných<br />

materiálov. Pouívajú<br />

sa <strong>na</strong>pr. vtedy, ak chcete<br />

do elektronickej podoby prenies<br />

staršie fotografie, ktoré<br />

máte len <strong>na</strong> filme (pozitívnom<br />

alebo negatívnom). Práve z tohto<br />

dôvodu sa záujem o filmové skenery<br />

radikálne zvýšil.<br />

Špeciálne filmové<br />

skenery sú urèené výhradne<br />

<strong>na</strong> skenovanie prieh¾adných<br />

fólií<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

S kadým skenerom sme vyko<strong>na</strong>li rov<strong>na</strong>ké testy <strong>na</strong><br />

tej istej poèítaèovej zostave. Išlo o poèítaè s procesorom<br />

AMD 1,2 GHz, 128 MB RAM a rýchlym (7200<br />

ot./s) pevným diskom s kapacitou 40 GB. <strong>Ako</strong> operaèný<br />

systém sme <strong>na</strong>koniec pouili Windows 98 Second<br />

Edition v anglickej verzii.<br />

Do testu sme získali spolu 16 modelov skenerov od<br />

deviatich rôznych výrobcov v cene od 2390 Sk do<br />

29 190 Sk bez DPH. Technické a obchodné parametre<br />

všetkých testovaných skenerov sú uvedené v tabu¾ke.<br />

Pri testoch sme sa rozhodli postupova tak, e<br />

sme <strong>na</strong> skenovanie pouili rozhranie TWAIN,<br />

pomocou ktorého sme preberali <strong>na</strong>skenovaný<br />

obraz do aplikácie Adobe Photoshop 6.0. Skenovali<br />

sme dva druhy materiálov. Prvý obsahoval obchodnú<br />

grafiku a jeho ve¾kos bola totoná s formátom<br />

A4. Naskenovanú podobu tohto dokumentu sme<br />

pouili pri vyhodnocovaní presnosti skenovania,<br />

prièom sme sa zamerali hlavne <strong>na</strong> kvalitu <strong>na</strong>skenovania<br />

ruice. Podoba tohto dokumentu je zobrazená<br />

<strong>na</strong> obrázku.<br />

Podoba<br />

testovacieho<br />

dokumentu<br />

typu A<br />

Druhý skenovaný materiál tvorila fotografia vo<br />

ve¾kosti 178 × 126 mm. Je to vlastne kalibraèný<br />

dokument Q-60 od firmy Kodak. Pouíva sa pri profesionálnom<br />

vyhodnocovaní vernosti farieb a my<br />

sme ho pouili <strong>na</strong> vyhodnocovanie tohto parametra<br />

v prípade testovaných skenerov.<br />

Obidva dokumenty sme postupne skenovali s rozlíšením<br />

150, 300 a 600 dpi, prièom sme pouili farebnú<br />

håbku 24 bitov. Vypli sme všetky vo¾by filtrovania<br />

obrazu a pouili sme štandardné <strong>na</strong>stavenie<br />

farebného priestoru, jasu i kontrastu.<br />

Poèas testov sme si zaz<strong>na</strong>menávali doby skenovania,<br />

ktoré sme merali ako èasový interval od zadania<br />

povelu <strong>na</strong> skenovanie a po okamih zobrazenia<br />

<strong>na</strong>skenovanej podoby<br />

v aplikácii Adobe Photoshop<br />

6.0. Zaz<strong>na</strong>menávali<br />

sme aj dobu realizácie prvotného<br />

zobrazenia skenovanej<br />

podoby v ovládacom<br />

programe (tzv. preview).<br />

AKO SME HODNOTILI?<br />

Do bodového hodnotenia sme zahrnuli<br />

dobu realizácie prvotného náh¾adu,<br />

priemernú dobu skenovania dokumentu<br />

A i B <strong>na</strong> rozlíšení 150, 300 a 600<br />

dpi. V obidvoch prípadoch sme udelili<br />

bodové hodnotenie od 2 do 5 bodov<br />

pod¾a dosiahnutých rýchlostí. Najrýchlejší<br />

model pritom dostal 5 bodov.<br />

Namerané doby realizácie prvotného náh¾adu, ako<br />

i priemerné doby skenovania v sekundách sú v grafickej<br />

forme zobrazené <strong>na</strong> priloenom grafe.<br />

Ïalej sme hodnotili farebnú vernos a presnos<br />

skenovania. Na hodnotenie presnosti skenovania sme<br />

pouili dokument A, <strong>na</strong>skenovaný s rozlíšením 600<br />

dpi, a farebnú vernos sme hodnotili pod¾a <strong>na</strong>skenovanej<br />

podoby dokumentu B opä v rozlíšení 600 dpi.<br />

Hodnotenie prebiehalo tak, e sme si podoby príslušného<br />

dokumentu pre všetky testované skenery <strong>na</strong>raz<br />

zobrazili v programe Adobe Photoshop. Pritom sme<br />

pouili profesionálny monitor Philips Brilliance 109P,<br />

ktorý sme pred vyhodnocovaním kalibrovali <strong>na</strong><br />

aktuálne svetelné podmienky. Zobrazenie testovacej<br />

ruice v programe Adobe Photoshop z viacerých skenerov<br />

je uvedená <strong>na</strong> obrázku <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcej strane.<br />

Aj v tomto prípade sme ude¾ovali bodové hodnotenie<br />

od 2 do 5 bodov. Pripúšame, e hodnotenie<br />

kvality skenovania je subjektív<strong>na</strong> záleitos, ale bez<br />

skutoène špeciálnych prístrojov sa i<strong>na</strong>k takéto hodnotenie<br />

ani nedá realizova.<br />

Poslednou bodovanou kategóriou je nákupná<br />

ce<strong>na</strong> skenera. Ceny sme si overovali <strong>na</strong> konci januára<br />

a ide vdy o odporúèané koncové ceny, tak ako nám<br />

ich oznámili jednotliví dodávatelia. Najlacnejší skener<br />

dostal 5 bodov a <strong>na</strong>jdrahší 1 bod.<br />

Takto vyzeral<br />

testovací<br />

dokument B<br />

3/2002 PC REVUE 41

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Technické parametre a ceny testovaných skenerov<br />

Skenery do domácnosti a kancelárie Acer S2W Canon CanoScan Canon CanoScan Epson Perfection Epson Perfection Genius HP ScanJet<br />

3300U D646U N670U 1250 Photo 1650 ColorPage−Vivid3X 4470C<br />

Maximálne optické rozlíšenie [dpi] 600 × 1200 600 × 1200 600 × 1200 1200 × 2400 1600 × 3200 600 × 1200 1200 × 1200<br />

Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 9600 9600 12 800 19 200 neobmedzené<br />

Technológia skenovania CCD CCD CIS CCD CCD CCD CCD<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 36 (48 SW) 42 48 48 48 48 48<br />

Spôsob pripojenia USB USB USB USB USB USB USB, paralelné<br />

Priloený kábel, resp. SCSI adaptér USB USB USB USB USB USB USB, paralelný<br />

Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese skenera 0 0 3 4 4 2 10<br />

LCD panel <strong>na</strong> telese skenera F F F F F F M<br />

Inštalované moduly MiraScan, Copier, ScanGear Toolbox ScanGear Toolbox Epson Twain, Epson Twain, KeyScan HP PrecisionScan Pro,<br />

Scan Button, Page pre Win98, 2000 pre Win98, 2000 SmartPanel, Easy SmartPanel, Easy HP PhotoPrinting,<br />

Ma<strong>na</strong>ger a Macintosh a Macintosh Photo Print, Photo Print, Trelix Web<br />

Scan to Web Scan to Web<br />

Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie grafiky Ulead PhotoExpress ArcSoft PhotoStudio ArcSoft PhotoStudio AcrSoft AcrSoft Newsoft Presto! ArcSoft<br />

3.0, Adobe Active 2000, Adobe Acrobat 2000, ArcSoft PhotoImpression 3 PhotoImpression 3 PageMa<strong>na</strong>ger, PhotoImpression,<br />

Share PhotoBase, Adobe ImageFolio, Bridgewell ACDSee<br />

Acrobat<br />

Page abc, Mr. Photo<br />

Priloený OCR softvér FineReader 5.0, ScanSoft ScanSoft NewSoft NewSoft FineReader 4.0 ReadIris OCR<br />

Hang Wang OCR OmniPage Pro 9.0 OmniPage Pro 9.0 Presto! OCR Presto! OCR<br />

Podpora slovenèiny v OCR module M F F M M M M<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 412 × 73 × 258 258 × 61 × 431 256 × 34 × 383 278 × 67 × 438 276 × 93 × 450 258 × 95 × 415 305 × 72 × 505<br />

Hmotnos [kg] 2,1 2,0 1,5 2,5 2,6 2,4 2,9<br />

Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è F F F F F F F<br />

Moný pohyb veka vo vertikálnom smere M M M M M M M<br />

Aretácia snímacej mechaniky M M M M M M F<br />

Volite¾ná monos snímania priesvitných médií F F F súèas dodávky M F súèas dodávky<br />

Monos automatického podávaèa F F F M M F F<br />

Externý <strong>na</strong>pájací zdroj M M zaisuje USB M M M M<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 2490 3990 3670 6564 9032 2390 7065<br />

Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 3063 4908 4514 8074 11 109 2940 8690<br />

Zapoièala firma Agem European European Print Trade Print Trade Agem HP Slovensko<br />

Peripherals Peripherals<br />

Konkrétne bodové hodnotenie pre uvedené kategórie<br />

sme uviedli vdy pri opise príslušného modelu.<br />

Pri výslednom hodnotení skenerov sme <strong>na</strong>vyše<br />

brali do úvahy aj doplnkovú výbavu (adaptér <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitných materiálov, automatický podávaè<br />

dokumentov, bohatos dodaného softvéru a pod.).<br />

Rov<strong>na</strong>ko sme zoh¾adnili dizajn skenera, prispôsobenie<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli, zvaovali sme aj<br />

podporu slovenèiny v dodanom nástroji OCR atï.<br />

Zobrazenie výsledkov z rozlièných skenerov <strong>na</strong> úèely porov<strong>na</strong>nia presnosti skenovania<br />

VYHODNOTENIE<br />

Náš test dokázal, e skenery <strong>na</strong> dnešnom trhu sú<br />

pomerne vyrov<strong>na</strong>né. Svedèí o tom minimálny bodový<br />

rozdiel po sèítaní všetkých bodových hodnotení<br />

a zvaovaní doplnkovej výbavy. Navyše poskytovaná<br />

kvalita výsledkov je v prevanej väèšine prípadov<br />

akceptovate¾ná aj nároènejším pouívate¾om. Prirodzene,<br />

<strong>na</strong> skutoène profesionálne pouitie pri tvorbe<br />

ve¾kých výtlaèkov sú urèené iné typy skenerov.<br />

Po úvahe sme sa rozhodli udeli ocenenie <strong>na</strong>jlepší<br />

skener do domácnosti modelu Acer S2W<br />

3300U, a to hlavne pre výhodnú nákupnú cenu,<br />

dobrú rýchlos práce a akceptovate¾nú kvalitu. Zo<br />

skenerov s technológiou CIS sme sa rozhodli<br />

oceni model Canon N670U. Dôvodom sú minimálne<br />

rozmery, hmotnos, monos práce v šikmej<br />

polohe a výborná presnos farieb.<br />

V kategórii skenerov <strong>na</strong> kancelárske pouitie,<br />

kde poèítame skôr s nároènejším pouívate¾om,<br />

je situácia ešte vyrov<strong>na</strong>nejšia. Viacero skenerov<br />

predstavuje v takomto <strong>na</strong>sadení dobrú vo¾bu a<br />

koneèný výber závisí od toho, aké priority má<br />

konkrétny pouívate¾. Nakoniec sme sa rozhodli<br />

oceni skener Visioneer OneTouch 8700 USB.<br />

Dôvodom je vynikajúca rýchlos skenovania, dobré<br />

prispôsobenie <strong>na</strong> jednoduché zaobchádzanie,<br />

celkový dizajn skenera a dobrá kvalita skenovania.<br />

Pokia¾ vám ide o maximálnu kvalitu skenovania,<br />

potom vám odporúèame model Epson Perfection<br />

1650. Tento skener si prívlastok Perfection<br />

skutoène zaslúi, pretoe v <strong>na</strong>šom hodnotení<br />

vykázal <strong>na</strong>jlepšie výsledky pri hodnotení presnosti<br />

skenovania i vernosti farieb.<br />

Na skutoène masové skenovanie vo ve¾kom<br />

podniku odporúèame model HP ScanJet 7450c.<br />

V takomto <strong>na</strong>sadení sa uplatní zabudovaný podávaè,<br />

adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií v štandardnej<br />

dodávke, vynikajúca rýchlos realizácie<br />

prvotného náh¾adu, ako i technológia snímacej<br />

hlavy umoòujúca skutoèné rozlíšenie 2400 dpi.<br />

Ak plánujete pracova s priesvitnými materiálmi,<br />

nemal by vašej pozornosti ujs model UMAX<br />

Astra 4450. Ten obsahuje príslušný adaptér v štandardnej<br />

dodávke a poskytuje vyrov<strong>na</strong>né výkony v ob-<br />

42 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

HP ScanJet Microtek Microtek MUSTEK MUSTEK Visioneer Visioneer UMAX Astra UMAX<br />

7450c ScanMaker ScanMaker Be@rPaw ScanExpress OneTouch OneTouch 4450 AstraSlim<br />

3800USB 4800USB 1200TA 1200 UB Plus 4800 USB 8700 USB<br />

2400 × 2400 600 × 1200 1200 × 2400 600 × 1200 600 × 1200 600 × 1200 1200 × 4800 1200 × 2400 600 × 1200<br />

neobmedzené 9600 9600 19 200 19 200 9600 4800 × 4800 9600 9600<br />

CCD CCD CCD CCD CIS CCD CCD CCD CIS<br />

42 48 48 48 36 (48 SW) 48 48 48 36 (48 SW)<br />

USB, SCSI USB USB USB USB USB USB USB USB<br />

USB USB USB pevný USB USB pevný USB USB USB USB<br />

4 5 5 5 0 0 7 4 1<br />

M F F F F F F F<br />

PrecisionScan Pro, ScanWizard 5, ScanWizard 5, Panel Twain, Tellix Acrobat Reader, Visioneer Visioneer VistaScan, ScanMa<strong>na</strong>ger<br />

ScanJet Copy, Scanner Configurator, Scanner Configurator, Twain ScanMa<strong>na</strong>ger, ScanMa<strong>na</strong>ger, Copy utility, Test (kopírka, skenovanie<br />

Boomerang Internet PDF/WEB PDF/WEB ScanSoft PaperPort ScanSoft PaperPort do faxu, <strong>na</strong> tlaèiareò)<br />

DesignShop, Omni−<br />

Form, CardIRIS<br />

Corel Print Office Ulead PhotoExplorer, Ulead PhotoExplorer, Ulead PhotoExpress Ulead PhotoExpress MGI PhotoSuite III SE, MGI PhotoSuite III SE, MGI PhotoSuite III, Ulead PhotoExpress 3.0,<br />

2000 Adobe Photoshop 5.0 Adobe Photoshop 5.0 SE PictureWorks PictureWorks Acrobat Reader 4.0 Adobe Acrobat 4.0<br />

LE, Adobe PhotoDeluxe LE, Adobe PhotoDeluxe PhotoEnhancer, PhotoEnhancer,<br />

2.0 Win a Mac 2.0 Win a Mac WebPublisher Link WebPublisher Link<br />

ReadIris PRO OCR FineReader Sprint 4 FineReader Sprint 4 FineReader FineReader Xerox Xerox FineReader 5.0 ReadIris Pro 5.0<br />

Sprint 4.0 Sprint 4.0 TextBridge Pro 9.0 TextBridge Pro 9.0 Sprint<br />

M M M M M M M M M<br />

311 × 115 × 575 288 × 80 × 435 288 × 80 × 435 261 × 80 × 436 270 × 68 × 425 290 × 86 × 450 297 × 102 × 427 296 × 82 × 461 256 × 34 × 390<br />

4,4 2,7 2,7 2,3 2,0 2,5 2,7 2,8 2,3<br />

F M M F F F M F F<br />

M M M F F M M F F<br />

M F M F F F M F F<br />

súèas dodávky M M súèas dodávky F F M súèas dodávky F<br />

M F F F F F F F F<br />

M M M M zaisuje USB M M M zaisuje USB<br />

29 190 3990 7990 4017 2606 3324 6199 8490 3190<br />

35 904 4908 9828 4941 3205 4089 7625 10 443 3924<br />

HP Slovensko TS−Pro TS−Pro ATec ATec Euromedia Euromedia Conquest Slovakia Conquest Slovakia<br />

lasti rýchlosti i kvality skenovania. Ïalším z adeptov<br />

môe by aj Microtek ScanMaker 4800 USB,<br />

ktorým tie dosiahnete vynikajúcu vernos farieb.<br />

POH¼AD ZA OBZOR<br />

Domnievame sa, e ïalší vývoj skenerov sa bude<br />

ubera smerom k multifunkèným zariadeniam. U<br />

poèas tohto roka oèakávame skenery, ktoré budú<br />

schopné kopírova dokumenty <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni<br />

bez pouitia poèítaèa. Z<strong>na</strong>mená to, e celé<br />

spracovanie údajov sa presunie do elektronickej<br />

a softvérovej výbavy skenera. Na druhej strane<br />

oèakávame ïalší rast skutoèného rozlíšenia skenerov<br />

– pouívatelia to jednoducho chcú. Model HP<br />

ScanJet 7540c pouíva vo svojom snímacom mechanizme<br />

dve skenovacie hlavy (jednu pre nízke<br />

a jednu pre vysoké rozlíšenie), prièom oèakávame,<br />

e tento systém budú akceptova aj niektorí ïalší<br />

výrobcovia. V oblasti skenerov do domácnosti u<br />

ïalší pokles cien neoèakávame. Ceny <strong>na</strong>jniších<br />

modelov sa príliš priblíili k ich výrobným cenám<br />

a ïalší pokles cien (pod 2000 Sk bez DPH) by u asi<br />

nebol ekonomický.<br />

<br />

Doby realizácie prvotného náh¾adu a priemerná doba skutoèného skenovania dokumentov v sekundách<br />

3/2002 PC REVUE 43

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Vo¾ba<br />

pre<br />

domáceho<br />

pouívate¾a<br />

Acer S2W 3300U<br />

Ide o ve¾mi tenký skener, ktorý je svojimi parametrami<br />

urèený hlavne pre domáceho pouívate¾a.<br />

Softvérová výbava je prispôsobená predovšetkým<br />

publikovaniu obrázkov <strong>na</strong><br />

webe. Predný panel síce neobsahuje nijaké<br />

tlaèidlo, ale súèasou softvérovej<br />

výbavy je program, ktorý umoòuje jednoducho<br />

ovláda základné funkcie<br />

pomocou tlaèidiel. Aj ïalšia softvérová<br />

výbava je bohatá, nájdete tu osobný<br />

album, kopírovaciu utilitu i editovací program.<br />

Špecialitou je program OCR pre èínštinu. Interná<br />

farebná håbka je 36-bitová, technológia ACE ju<br />

rozširuje <strong>na</strong> 48 bitov.<br />

Skener poskytol: AGEM $ Výrobca: Benq Corp., <strong>www</strong>.acer.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH):<br />

Skener od firmy Benq (predtým Acer) dosiahol v<br />

<strong>na</strong>šom teste vynikajúcu presnos skenovania. O nieèo<br />

nišia je farebná vernos <strong>na</strong>skenovaného výsledku,<br />

prièom sme zaregistrovali hlavne menšiu schopnos<br />

skenovania slabých odtieòov farieb. Prvotný náh¾ad<br />

je hotový za 12 sekúnd, èo je <strong>na</strong> domáci skener<br />

dobrá hodnota. Spokojní sme boli aj so skutoènou<br />

rýchlosou skenovania s pouitím viacerých rozlíšení.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOGG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

2490 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

CanoScan D646U<br />

Je to jeden z <strong>na</strong>jlacnejších skenerov od firmy<br />

Canon. Celé riešenie je <strong>na</strong>priek tomu v elegantnej<br />

sivostriebornej farbe s tmavomodrým krytom.<br />

Veko je k základnej èasti prichytené pomocou premysleného<br />

mechanizmu Z-Lid, ktorý dobre<br />

prispôsobuje svoju polohu hrúbke skenovaného<br />

dokumentu. Z-Lid tie<br />

zaisuje, e pri skenovaní takýchto<br />

materiálov neprenikne <strong>na</strong> snímací<br />

prvok rušivé okolité svetlo. Zariadenie<br />

je zaloené <strong>na</strong> technológii CCD a pouíva<br />

externý <strong>na</strong>pájací zdroj. CanoScan D646U je<br />

moné poui v prostredí Windows i Macintosh.<br />

Návod <strong>na</strong> pouitie skenera je v èeštine, softvér<br />

OCR však nepodporuje slovenèinu.<br />

V <strong>na</strong>šom teste dosiahol tento skener vynikajúcu<br />

presnos skenovania, skenované èiary sú ve¾mi<br />

jasné a kontrastné. Rov<strong>na</strong>ko dobrá bola aj farebná<br />

vernos <strong>na</strong>skenovaného výsledku. Rýchlos<br />

skenovania však bola iba priemerná. Vcelku<br />

CanoScan D646U osloví hlavne pouívate¾a citlivého<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOG<br />

Skener poskytol: European Peripherals $ Výrobca: Canon, <strong>www</strong>.canon.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3990 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Najlepší<br />

dizajn<br />

a rozmery<br />

CanoScan N670U<br />

Spoloènos Canon u v minulosti úspešne aplikovala<br />

technológiu CIS a nový model N670U je toho<br />

dôkazom. Zaujímavá je monos pouívania skenera<br />

v šikmej polohe. Dizajn tohto modelu je<br />

ve¾mi efektný – lesklomodrý kryt pôsobí<br />

futuristicky. Na prednom paneli sú<br />

umiestnené tri vo¾ne programovate¾né<br />

tlaèidlá. Zabudovaný skenovací<br />

softvér umoòuje odstraòovanie<br />

škrabancov a automaticky vyrovná<br />

<strong>na</strong>šikmo uloené predlohy.<br />

Pri testoch nás skener presvedèil, e aj<br />

s technológiou CIS sa dajú dosiahnu kvalitné<br />

výsledky. Spokojní sme boli hlavne s presnosou<br />

skenovania. Pokia¾ ide o farebnú vernos, zaregistrovali<br />

sme trochu zníenú schopnos zachyti<br />

slabé odtiene farieb. Hodnotou rýchlosti skenovania<br />

sa tento model zaradil pribline v strede medzi<br />

testovanými skenermi.<br />

V celkovom hodnotení povaujeme toto zariadenie<br />

za dobré riešenie všade tam, kde je obèasná<br />

poiadavka <strong>na</strong> skenovanie. Výhodný je dizajn<br />

– skener zaberá ve¾mi málo miesta a zmestí sa aj<br />

<strong>na</strong> preplnený pracovný stôl.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOG<br />

Skener poskytol: European Peripherals $ Výrobca: Canon, <strong>www</strong>.canon.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3670 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Epson Perfection<br />

1250 Photo<br />

44 PC REVUE 3/2002<br />

Predný panel skenera od firmy Epson tvoria štyri<br />

tlaèidlá. Tlaèidlo <strong>na</strong>¾avo je podsvietené a slúi aj<br />

ako sig<strong>na</strong>lizácia èinnosti skenera. Vyvoláva sa<br />

ním dialógové okno, v ktorom sa jednoducho<br />

vyberajú jednotlivé èinnosti.<br />

Ïalšie tlaèidlá slúia <strong>na</strong> kopírovanie,<br />

odosielanie <strong>na</strong>skenovaného<br />

materiálu e-mailom a jeho umiestnenie<br />

<strong>na</strong> web. Zaujalo nás riešenie<br />

aretácie skenovacieho mechanizmu,<br />

ktoré je šikovne skombinované s monosou<br />

pripoji externý <strong>na</strong>pájací zdroj. Fólia <strong>na</strong><br />

porte USB zase jasne informuje, e <strong>na</strong>jprv<br />

musíte <strong>na</strong>inštalova softvér a a potom pripoji<br />

skener k poèítaèu.<br />

Koncovka Photo v prípade Epsonu z<strong>na</strong>mená, e<br />

štandardnou súèasou tohto skenera je aj adaptér<br />

<strong>na</strong> skenovanie priesvitných fólií.<br />

Pri testoch skener preukázal o nieèo dlhšiu<br />

dobu realizácie prvotného náh¾adu, s rýchlosou<br />

skutoèného skenovania sme však boli spokojní.<br />

Zo stránky farebnej vernosti i presnosti skenovania<br />

sme s týmto modelom tie dosiahli dobré<br />

výsledky.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

Skener poskytol: Print Trade $ Výrobca: Epson, <strong>www</strong>.epson.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 6564 Sk $ Záruka: 12 mesiacov

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Najlepšia<br />

kvalita<br />

skenovania<br />

Epson Perfection 1650<br />

Predný panel tohto skenera je totoný s modelom<br />

Epson Perfection 1250, samotný snímací mechanizmus<br />

je však zlepšený. Pritom dosahuje druhé <strong>na</strong>jvyššie<br />

skutoèné rozlíšenie v <strong>na</strong>šom teste – a<br />

1600×3200 dpi. Softvérové riešenie tohto skenera<br />

je totoné s modelom Perfection 1250.<br />

K tomto modelu je moné prikúpi aj adaptér<br />

<strong>na</strong> snímanie prieh¾adných materiálov,<br />

model Perfection 1650 Photo obsahuje tento<br />

adaptér v štandardnej dodávke.<br />

Pri testovaní tohto skenera sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

vynikajúce výsledky predovšetkým pri hodnotení<br />

kvality skenovania. Domnievame sa, e vysoká<br />

rozlišovacia schopnos skenovacej hlavy sa v tomto<br />

prípade podpísala <strong>na</strong> tom, e výsledky modelu<br />

Perfection 1650 povaujeme zo stránky kvality za<br />

<strong>na</strong>jlepšie v celom teste.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li druhú <strong>na</strong>jlepšiu dobu<br />

realizácie prvotného náh¾adu a spokojní sme<br />

boli aj s dobou skenovania. Nadobúdacia ce<strong>na</strong><br />

skenera je vyššia, ale ju povaujeme za primeranú<br />

poskytovanému výkonu.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOO<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOGGG<br />

Skener poskytol: Print Trade $ Výrobca: Epson, <strong>www</strong>.epson.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 9032 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Genius ColorPage−Vivid3X<br />

Tento skener sa vyrába vo vyhotovení pre USB<br />

i paralelný port. My sme mali k dispozícii vyhotovenie<br />

pre port USB. Na prednom paneli sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú dve ovládacie tlaèidlá. Jedno<br />

z nich je pouívate¾sky konfigurovate¾né<br />

(kopírovanie, uloenie <strong>na</strong> web, faxovanie,<br />

odoslanie e-mailom), druhé má pevný<br />

výz<strong>na</strong>m, prièom sa oskenuje predloha<br />

a uloí do súboru. Bohatá je priloená<br />

softvérová výbava. Nájdete tu nástroj <strong>na</strong><br />

prípravu webovej stránky z <strong>na</strong>skenovaných<br />

materiálov. Ïalej je to správcovský program <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>skenované výsledky, editovací nástroj, tvorba<br />

albumu atï.<br />

Genius ColorPage-Vivid3X je <strong>na</strong>jlacnejší skener z<br />

nášho testu a to sa odrazilo aj <strong>na</strong> dosiahnutých výsledkoch.<br />

Slabšiu kvalitu sme dosiahli hlavne v oblasti<br />

presnosti skenovania, získaný výsledok pritom<br />

nie je dostatoène kontrastný. O nieèo lepšie je to s farebnou<br />

vernosou. Zo stránky rýchlosti prvotného<br />

náh¾adu i skutoèného skenovania patrí Genius<br />

ColorPage-Vivid3X k pomalším zariadeniam.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOGGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

Skener poskytol: Agem $ Výrobca: Kye Systems, <strong>www</strong>.geniusnet.com.tw $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 2390 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

HP ScanJet 4470c<br />

Ide o skener, ktorý výrobca odporúèa skôr do domácnosti,<br />

<strong>na</strong> Slovensku sa však uplatní v kancelárskom<br />

<strong>na</strong>sadení. Na prednom paneli je a 10<br />

tlaèidiel (z toho jedno kombinované) a LCD displej<br />

so zobrazovaním dvoch èíslic.<br />

Displej sa vyuíva pri realizácii viacerých<br />

kópií dokumentu (<strong>na</strong>raz max.<br />

99). Tlaèidlá slúia <strong>na</strong> vykonávanie<br />

vybraných funkcií (kopírovanie,<br />

odosielanie e-mailom, faxom,<br />

otváranie skenovacieho programu).<br />

Tri tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong> manipuláciu<br />

s kópiami, prièom sa vyberá reim kopírovania<br />

a urèuje sa poèet kópií. Tento skener sa v spolupráci<br />

s poèítaèom a tlaèiaròou dá jednoducho poui<br />

ako kopírovacie zariadenie. Súèasou dodávky<br />

je aj adaptér <strong>na</strong> snímanie 35 mm priesvitných<br />

materiálov.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme boli vcelku spokojní<br />

s farebnou vernosou i presnosou skenovania.<br />

Na bené kancelárske úlohy tak kvalita skenovania<br />

postaèuje. Èakali sme však o nieèo kratšiu<br />

dobu realizácie prvotného náh¾adu i vyššiu rýchlos<br />

skutoèného skenovania.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

Skener poskytol: HP Slovensko $ Výrobca: HP, <strong>www</strong>.hp.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 7065 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

46 PC REVUE 3/2002<br />

Najlepšia príprava <strong>na</strong> masové<br />

spracovanie dokumentov<br />

HP ScanJet 7450c<br />

Ide o typický skener do podniku. Jeho integrálnou<br />

súèasou je podávaè vo¾ných listov, ako i adaptér<br />

<strong>na</strong> snímanie priesvitných materiálov zhruba do<br />

rozmeru 12 × 12 cm. Prepracovaný je predný<br />

panel, ktorý robí z tohto skenera jednoz<strong>na</strong>ène<br />

multifunkèné zariadenie.<br />

Tento skener ako jediný umoòuje<br />

skutoèné rozlíšenie 2400 dpi a pouíva<br />

systém dvoch skenovacích<br />

hláv. Rov<strong>na</strong>ko je profesionálnemu<br />

<strong>na</strong>sadeniu prispôsobená aj softvérová<br />

výbava. Tomuto vybaveniu však<br />

zodpovedá aj <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Zo stránky kvality skenovania sme dosiahli<br />

vynikajúce výsledky tak v oblasti presnosti skenovania,<br />

ako i vernosti farieb. Skener sa tak môe<br />

poui <strong>na</strong>pr. pri príprave profesionálnych dokumentov<br />

aj so zväèšovaním detailov, problém nerobia<br />

ani prieh¾adné médiá neštandardného<br />

tvaru. Rýchlos realizácie prvotného náh¾adu je<br />

<strong>na</strong>jlepšia zo všetkých testovacích modelov – štyri<br />

sekundy je doba takmer o polovicu lepšia ako pri<br />

konkurenèných modeloch. Rýchlos skutoèného<br />

skenovania je však u o nieèo nišia.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOO<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OGGGG<br />

Skener poskytol: HP Slovensko $ Výrobca: HP, <strong>www</strong>.hp.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 29 190 Sk $ Záruka: 12 mesiacov

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Microtek ScanMaker 3800<br />

Oproti minulosti sa podarilo výrobcovi zmenši rozmery<br />

nových skenerov. Microtek u tradiène pouíva<br />

aj aretáciu skenovacej hlavy. Veko skenera je<br />

vyhotovené zo sivej plastovej hmoty. Na<br />

prednom paneli ScanMaker 3800 sa <strong>na</strong>chádza<br />

pä tlaèidiel, ktorých výz<strong>na</strong>m mô-<br />

e pouívate¾ detailne <strong>na</strong>stavi, nie však<br />

zmeni. Softvérové vybavenie je urèené<br />

pre Windows i Macintosh. Výhodou je,<br />

e ovládací program je moné pouíva<br />

v jednoduchom alebo pokroèilom reime s detailnými<br />

vo¾bami <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie reimu skenovania.<br />

<strong>Ako</strong> doplnkové vybavenie mono zakúpi zariadenie<br />

<strong>na</strong> skenovanie prieh¾adných médií.<br />

Tento model v porov<strong>na</strong>ní so skenerom Scan-<br />

Maker 4800 dosahuje o nieèo nišiu presnos skenovania.<br />

Na druhej strane však vernos <strong>na</strong>skenovaných<br />

farieb patrila medzi <strong>na</strong>jlepšie zo všetkých<br />

posudzovaných modelov. Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu<br />

tohto skenera sme boli spokojní s dobou potrebnou<br />

<strong>na</strong> realizáciu prvotného náh¾adu i s rýchlosou<br />

skutoèného skenovania.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOG<br />

Skener poskytol: ts pro $ Výrobca: Microtek, <strong>www</strong>.microtekeurope.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3990 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Microtek ScanMaker 4800<br />

Na tomto skeneri je <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujímavý<br />

efektný vzh¾ad so strieborným vekom. Pä tlaèidiel<br />

a sig<strong>na</strong>lizaèná dióda sú domi<strong>na</strong>ntou predného<br />

panela skenera. Aj v tomto prípade je<br />

moné ovládací softvér pouíva v jednoduchom<br />

alebo v pokroèilom reime.<br />

V pokroèilom reime je k dispozícii<br />

viac typov filtrácie, dá sa posúva<br />

farebné podanie obrazu. Výsledkom<br />

skenovania môe by aj súbor vo formáte<br />

PDF. Pri skenovaní hrubších médií sa<br />

veko skenera dá jednoducho posúva.<br />

Skener dosiahol v teste takmer <strong>na</strong>jlepšiu<br />

farebnú vernos, v poriadku je skenovanie slabých<br />

odtieòov farieb i celkový farebný priestor<br />

výsledku. Presnos skenovania je <strong>na</strong> uspokojivej<br />

úrovni. Podobne ako pri modeli ScanMaker 3800<br />

sme boli spokojní s rýchlosou skutoèného skenovania<br />

i realizácie prvotného náh¾adu. Pokia¾<br />

ide o celkové hodnotenie, domnievame sa, e<br />

tento model predstavuje typické riešenie do<br />

bených kancelárií. Pouívatelia ocenia hlavne<br />

vysokú rýchlos práce, farebnú vernos a bohatú<br />

softvérovú výbavu.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOGGG<br />

Skener poskytol: ts pro $ Výrobca: Microtek, <strong>www</strong>.microtekeurope.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 7990 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Mustek Be@rPaw 1200 TA<br />

Tento skener je <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujímavý usporiadaním<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli v podobe medvedej<br />

stopy. Jeho súèasou je aj adaptér <strong>na</strong> snímanie<br />

prieh¾adných médií. Na stránke výrobcu<br />

nájdete niektoré hry a ïalšie usporiadania<br />

ovládacieho programu. Softvér umoòuje<br />

<strong>na</strong>pr. aj zmeni pomocou <strong>na</strong>skenovania<br />

vlastných obrázkov systémové logo<br />

v systéme Windows, štartovaciu alebo<br />

ukonèovaciu obrazovku. Zaujímavosou je<br />

prepojenie ovládacieho programu a zvukovej<br />

karty s generovaním zvukových efektov po povele<br />

<strong>na</strong> ukonèenie skenovania. Aj tento skener je moné<br />

uloi do šikmej polohy. Okrem tohto produktu je<br />

u <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu aj model Be@rPaw 2400 TA so<br />

skutoèným rozlíšením 2400 dpi a stojí 5739 Sk.<br />

Poèas <strong>na</strong>šich testov tento skener preukázal vynikajúce<br />

výsledky hlavne v oblasti farebnej vernosti.<br />

Spokojní sme boli aj so skenovaním slabých odtieòov<br />

farieb. Zo stránky doby realizácie prvotného<br />

náh¾adu i rýchlosti skenovania sme zaregistrovali<br />

hodnoty skôr v druhej èasti testovacieho po¾a.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOG<br />

Skener poskytol: ATec $ Výrobca: Mustek, <strong>www</strong>.mustek.com.tw $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 4017 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Mustek<br />

ScanExpress 1200 UB Plus<br />

Ide o malý šikovný skener s relatívne bohatou<br />

softvérovou výbavou. ScanExpress 1200 UB Plus<br />

je pritom moné pouíva v prostredí Microsoft<br />

Windows i Apple Macintosh. Pouíva technológiu<br />

CIS, a preto <strong>na</strong>pájanie zabezpeèuje port<br />

USB. Zaujímavosou je, e kábel USB je<br />

pevne prichytený ku skeneru, èo hodnotíme<br />

kladne. Na prednom paneli nie je<br />

iadne ovládacie tlaèidlo, všetko zaisuje<br />

softvérová výbava.<br />

V <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili nišiu presnos<br />

skenovania, so získaným výsledkom by asi bolo<br />

treba chví¾u popracova v priloenom editovacom<br />

programe. Na bené domáce skenovanie<br />

fotografií však poskytovaná kvalita postaèuje.<br />

Ove¾a spokojnejší sme boli s farebnou vernosou<br />

získaného výsledku. Pokia¾ ide o rýchlos, tento<br />

skener patrí skôr k pomalším. Pri domácom pouití,<br />

kde je tento model primárne zameraný, to<br />

však ve¾mi neprekáa. K jeho ve¾kým výhodám<br />

patrí <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> – je jednou z <strong>na</strong>jniších<br />

v celom teste.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOGGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

Skener poskytol: ATec $ Výrobca: Mustek, <strong>www</strong>.mustek.com.tw $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 2606 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

48 PC REVUE 3/2002

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Visioneer<br />

OneTouch 4800 USB<br />

Tento skener má tie pevne zabudovaný USB kábel.<br />

Na jeho prednom paneli sa ne<strong>na</strong>chádza nijaké<br />

tlaèidlo. Páèilo sa nám, e <strong>na</strong>pájací adaptér je<br />

<strong>na</strong> hornej strane oz<strong>na</strong>èený ikonou skenera,<br />

èo u¾ahèuje neskoršiu orientáciu v spleti<br />

adaptérov. Súèasou dodávky bol aj slovenský<br />

návod <strong>na</strong> pouitie skenera, ako<br />

i ovládaè pre Windows XP.<br />

Softvérovú výbavu tvorí ovládaè Twain,<br />

správcovský program PaperPort, editovací nástroj<br />

MGI PhotoSuite III, OCR TextBridge Pro 9.0<br />

a nástroj WebPublisher. Poèas testov sme zistili, e<br />

ide o mimoriadne rýchly skener, ktorý dosiahol v <strong>na</strong>šom<br />

teste jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepšiu rýchlos skutoèného<br />

skenovania. Je to dos prekvapujúce vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> jeho vyhotovenie i cenu. Na druhej strane sa<br />

však v tomto prípade prejavila o nieèo menšia presnos<br />

skenovania a hlavne nišia farebná vernos.<br />

V celkovom hodnotení ide jednoz<strong>na</strong>ène o skener,<br />

ktorý je urèený pre pouívate¾ov vyadujúcich<br />

od skenera rýchle výsledky. Svojou cenou<br />

osloví hlavne domácich pouívate¾ov.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Farebná vernos:<br />

OOGGG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

Skener poskytol: Euromedia $ Výrobca: Visioneer, <strong>www</strong>.visioneer.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3324 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

Vo¾ba<br />

pre kancelárske<br />

pouitie<br />

Visioneer<br />

OneTouch 8700 USB<br />

Ide o skener v netradiènom vyhotovení, pretoe<br />

ovládací panel sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> jeho dlhšej<br />

strane. Dizajn je prispôsobený<br />

umiestneniu <strong>na</strong> pracovnom stole<br />

a dôraz sa kladie <strong>na</strong> jednoduchos<br />

pouívania. Na prednom paneli sa<br />

tak <strong>na</strong>chádza a sedem ovládacích<br />

tlaèidiel, prièom vyhradené tlaèidlá sú urèené<br />

<strong>na</strong> bené úlohy (kopírovanie, odosielanie mailom,<br />

faxom a pod.). Ve¾ké oranové tlaèidlo slúi <strong>na</strong><br />

okamité ukonèenie práve prebiehajúceho skenovania<br />

a funguje presne pod¾a oèakávania. Visioneer<br />

OneTouch 8700 USB obsahuje aj vyhradené tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> odpojenie skenera od elektrického <strong>na</strong>pätia.<br />

V testovaní sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li vynikajúcu rýchlos<br />

skenovania (hneï po skeneri Visioneer One-<br />

Touch 4800 USB). Dôleité však je, e s pomocou<br />

tohto skenera dosiahnete ve¾mi dobrú farebnú<br />

vernos, v podstate aj s presnosou skenovania<br />

budete spokojní. Myslíme si, e tento skener <strong>na</strong>jlepšie<br />

spåòa poiadavky, ktoré sa kladú <strong>na</strong> kancelársky<br />

skener.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOO<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOO<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

Skener poskytol: Euromedia $ Výrobca: Visioneer, <strong>www</strong>.visioneer.com $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 6199 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

UMAX Astra 4450<br />

UMAX Astra 4450 predstavuje robustnejší model,<br />

ktorého súèasou je zariadenie <strong>na</strong> skenovanie priesvitných<br />

médií. Na prednom paneli sú štyri tlaèidlá<br />

a jed<strong>na</strong> informaèná LED dióda. Tri tlaèidlá<br />

majú vopred stanovený výz<strong>na</strong>m<br />

a funkciu posledného je moné pouívate¾sky<br />

<strong>na</strong>stavova. Vyhotovenie<br />

tohto skenera je precízne, týka sa to<br />

hlavne kvality tlaèidiel, ako i veka.<br />

Softvérová výbava zahàòa skenovací<br />

program VistaScan, nástroj <strong>na</strong> editovanie<br />

výsledkov a kopírovaciu utilitu. Po štarte systému<br />

Windows sú všetky nástroje dostupné z ikony<br />

<strong>na</strong> stavovom riadku. Priamo sa dá skenova do<br />

Wordu i Excelu. V hodnotení farebnej vernosti<br />

a presnosti skenovania sme s týmto skenerom dosiahli<br />

vyrov<strong>na</strong>né výsledky. Spokojní sme boli s dobou<br />

potrebnou <strong>na</strong> realizáciu prvotného náh¾adu,<br />

skutoèná rýchlos skenovania patrí k <strong>na</strong>jlepším<br />

v celom <strong>na</strong>šom teste. V celkovom hodnotení je to<br />

skôr skener do benej kancelárie, kde sa uplatní<br />

výhoda vysokej rýchlosti i dobrej kvality výstupov.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOOOG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOGGG<br />

Skener poskytol: Conquest Bratislava $ Výrobca: UMAX, <strong>www</strong>.umax.sk $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 8490 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

UMAX AstraSlim<br />

Firma UMAX v tomto modeli prezentovala technológiu<br />

CIS. Skener sa pohodlne zmestí <strong>na</strong> pracovný<br />

stôl, jednoducho sa prenáša i pouíva. Aj<br />

v tomto prípade sme kladne hodnotili<br />

kvalitu vyhotovenia. Jeho tmavšia<br />

farba pôsobí efektne. Výrobca zabudoval<br />

do skenera jediné ovládacie<br />

tlaèidlo. Po jeho stlaèení sa vyvolá<br />

program ScanMa<strong>na</strong>ger, prièom pouívate¾<br />

si môe vybra cie¾ skenovania – program<br />

elektronickej pošty, fax, súbor, program OCR<br />

alebo editovací program. Všetky tieto nástroje sú<br />

súèasou softvérovej výbavy. Výhodou je <strong>na</strong>pájanie<br />

priamo z portu USB.<br />

S presnosou skenovania sme boli v podstate<br />

spokojní. Ani voèi farebnej vernosti sme nemali<br />

väèšie výhrady. Z<strong>na</strong>mená to, e aj tomuto výrobcovi<br />

sa podarilo zvládnu technológiu CIS. Zo<br />

stránky rýchlosti skenovania však tento skener<br />

patrí k <strong>na</strong>jpomalším v teste. Výhodou je, <strong>na</strong>opak,<br />

nízka <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, ktorá bude pre domáceho<br />

pouívate¾a pravdepodobne <strong>na</strong>jdôleitejšia.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Rýchlos skenovania:<br />

OOGGG<br />

Farebná vernos:<br />

OOOOG<br />

Presnos skenovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

Skener poskytol: Conquest Bratislava $ Výrobca: UMAX, <strong>www</strong>.umax.sk $ Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3190 Sk $ Záruka: 12 mesiacov<br />

50 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

HP DesignJet 10ps<br />

Detail atramentových zásobníkov<br />

Rodi<strong>na</strong> DesignJet predstavuje zariadenia od firmy<br />

HP, ktoré sú urèené <strong>na</strong> tlaè dokumentov vo<br />

väèších formátoch. Od bených tlaèiarní sa odlišujú<br />

aj tým, e sú konštrukène prispôsobené <strong>na</strong> tlaè<br />

dokumentov s ve¾kým pokrytím. Ich atramentové<br />

náplne sú preto objemnejšie a obyèajne sa pouíva<br />

systém oddelených farebných náplní a tlaèových<br />

hláv. Ak sa pouijú špeciálne médiá (HP<br />

Proofing Matte a HP Proofing Semi-gloss), dosiahnete<br />

kvalitu zodpovedajúcu ofsetovej tlaèi.<br />

PRINCÍP PRÁCE. Tlaèiarne 10ps, 20ps a 50ps tvoria<br />

<strong>na</strong>jnovšie prírastky do rodiny DesignJet.<br />

Umoòujú tlaèi formáty do rozmeru A3+ (pokrytá<br />

môe by celá plocha formátu A3). Výrobca v<br />

nich zabudoval nový systém dia¾kového prenosu<br />

kalibrácie tlaèiarne, pomocou ktorého sa dosahuje<br />

skrátenie èasu <strong>na</strong> prípravu dokumentov. Pritom<br />

grafický dizajnér spolu s vytváraným dokumentom<br />

prenáša <strong>na</strong>pr. pomocou elektronickej pošty aj<br />

aktuálne <strong>na</strong>stavenie svojej tlaèiarne. Vytváraný<br />

obraz si teda úplne verne môe vytlaèi klient, pre<br />

ktorého sa návrh vytvára. Rov<strong>na</strong>ko sa môe presne<br />

vytlaèi aj pri finálnej výrobe dokumentu v<br />

tlaèiarni. Na prenos <strong>na</strong>stavenia tlaèiarne sa<br />

pouívajú formáty PDF (Adobe Portable Document<br />

Format) alebo JDF (Job Definition Format). Podmienkou<br />

však je, e všetci úèastníci schva¾ovacieho<br />

a výrobného procesu musia pouíva zariadenia<br />

z rodiny HP DesignJet. Konkurenèné modely<br />

nedokáu zaslanú kalibráciu spracova.<br />

Rodi<strong>na</strong> DesignJet pouíva šesfarebný tlaèový systém,<br />

prièom ide o ltý, èierny, purpurový, zoslabený<br />

purpurový, azúrový a zoslabený azúrový atrament.<br />

Náplne <strong>na</strong> azúrový a purpurový atrament majú v porov<strong>na</strong>ní<br />

s ostatnými polovièný objem. Pri pouití špeciálnych<br />

médií dosahuje <strong>na</strong>jvyššie farebné rozlíšenie<br />

2400 × 1200 dpi a minimálny generovaný objem<br />

kvapky atramentu 4 pl (1 pl = 10 -12 l). Do jedného<br />

tlaèového bodu je moné umiestni 20 kvapiek atramentu<br />

a miešaním atramentu rôznych farieb sa vytvára<br />

výsledná farba. Na farebnú stálos poskytuje<br />

výrobca garanciu 17 rokov. Aj z tohto dôvodu sa pri<br />

tlaèiaròach z rodiny DesignJet nepouíva pigmentový<br />

èierny atrament, ale atrament typu dye. Ide o atrament,<br />

ktorý prenikne hlbšie do štruktúry média a<br />

spolu s ostatnými farebnými atramentmi (takisto zaloenými<br />

<strong>na</strong> atramente typu dye) vytvára výsledný<br />

farebný odtieò.<br />

SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE. Softvérové vybavenie<br />

dodávané s rodinou DesignJet umoòuje pouíva<br />

platformu Windows i Macintosh. Môete poui buï<br />

štandardný ovládaè, keï tlaèíte priamo z konkrétnej<br />

aplikácie, alebo tlaè prostredníctvom softvéru Adobe<br />

Postscript Raster Image Processor (RIP).<br />

V prvom prípade sa pouíva DesignJet 10ps rov<strong>na</strong>ko<br />

ako bená tlaèiareò – vyberiete poloku <strong>na</strong> tlaè<br />

z aplikácie, <strong>na</strong>stavíte parametre a môete tlaèi. V<br />

tomto prípade však nemôete vyui celú šírku podporovaných<br />

farebných profilov.<br />

Na profesionálnu tlaè je urèený RIP, ktorý podporuje<br />

ofsetové farebné štandardy (SWOP, Euro-<br />

Scale, TOYO a DIC) a pomocou neho sa môe dosiahnu<br />

90 % všetkých farieb z celej farebnej<br />

škály Pantone. Tento program sa pouíva tak, e<br />

vytvorený súbor odošlete do RIP-u, kde <strong>na</strong>stavíte<br />

vo¾by vrátane farebného štandardu a kvality tlaèe.<br />

Po zadaní povelu <strong>na</strong> tlaè sa <strong>na</strong>jprv vykonáva<br />

spracovanie súboru a po jeho spracovaní sa zaène<br />

so skutoènou tlaèou. Dodaný RIP umoòuje aj také<br />

<strong>na</strong>stavenie, e súèasne so spracovaním obrazu<br />

dochádza aj k vysielaniu povelov <strong>na</strong> tlaè. Poèas<br />

<strong>na</strong>šich skúšok sme zistili, e tlaè sa v tomto prípade<br />

síce zaène skôr, ale celkový proces tlaèenia<br />

trvá dlhšie.<br />

URÈENIE NOVÝCH MODELOV HP DESIGNJET.<br />

HP DesignJet 10ps je riešením pre dizajnérov alebo<br />

architektov, ktorí potrebujú pri svojej tvorbe<br />

osobnú tlaèiareò. Túto tlaèiareò je moné k poèítaèu<br />

pripoji pomocou paralelného portu alebo<br />

portu USB.<br />

Pre pracovné skupiny so štyrmi a šiestimi úèastníkmi<br />

je urèený model HP DesignJet 20ps, prièom<br />

52 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

iTec USB CardReader 6 in 1<br />

softvér <strong>na</strong> spracovanie obrazu je<br />

umiestnený <strong>na</strong> serveri. DesignJet<br />

20ps má oproti základnému modelu<br />

aj ïalší vstupný podávaè <strong>na</strong> 250 listov.<br />

Model HP DesignJet 50ps obsahuje<br />

<strong>na</strong>vyše ïalšie softvérové vybavenie<br />

<strong>na</strong> tlaè digitálnych nátlaèkov<br />

(od firmy Heidelberg Druckmaschinen<br />

AG) a sieovú kartu.<br />

POZNATKY Z TESTOVANIA. Tlaèiareò<br />

obsahuje zabudovaný podsvietený<br />

displej, <strong>na</strong> ktorom je neustále<br />

zobrazený stav aktuálnej zásoby<br />

atramentu v jednotlivých zásobníkoch.<br />

V priestore displeja sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

tri tlaèidlá – zapí<strong>na</strong>nie, posuv<br />

papiera a okamité zrušenie tlaèe.<br />

Domnievame sa, e výrobcovi sa<br />

podarilo vyrieši ovládanie relatívne<br />

komplikovaného zariadenia celkom<br />

jednoducho. Systém vás vedie pri<br />

všetkých stavoch tlaèiarne a pouívate¾skú<br />

príruèku nemusíte vôbec<br />

èíta. Na hardvérovú èas inštalácie<br />

vám postaèuje dvojstranová ilustrovaná<br />

príruèka.<br />

Pri testovaní modelu HP DesignJet<br />

10ps sme si stanovili úlohu vytlaèi<br />

v profesionálnej kvalite obrázok vo<br />

formáte eps <strong>na</strong> kvalitnom médiu. Pri<br />

tlaèi sme pouili RIP, v ktorom sme<br />

<strong>na</strong>stavili príslušné vo¾by – ve¾kos<br />

strany, kvalitu tlaèe a <strong>na</strong>stavili sme<br />

emuláciu SWOP. Ešte predtým sme<br />

zadali povel <strong>na</strong> farebnú kalibráciu<br />

DesignJet 10ps pre konkrétne pouité<br />

médium (v <strong>na</strong>šom prípade HP<br />

Premium Plus Photo Paper Glossy).<br />

Tlaèiareò <strong>na</strong> toto médium vytlaèila<br />

vzorky nieko¾kých odtieòov zo všetkých<br />

šiestich základných farieb.<br />

Následne došlo k <strong>na</strong>snímaniu výsledkov<br />

tlaèe zabudovanými snímaèmi.<br />

O úspešnom výsledku kalibrácie<br />

sme boli informovaní.<br />

Vytlaèený výsledok bol kvalitný,<br />

subjektívnym porov<strong>na</strong>ním s kalibrovaným<br />

monitorom sme došli k záveru,<br />

e odtiene farieb sa zhodujú. Spracovanie<br />

tlaèeného obrazu trvalo jeden a<br />

pol minúty, samotná tlaè bola hotová<br />

za štyri minúty a desa sekúnd.<br />

VYHODNOTENIE. DesignJet 10ps nie<br />

je obyèajná tlaèiareò. Je urèená <strong>na</strong> profesionálne<br />

pouitie, èomu zodpovedá<br />

aj ce<strong>na</strong> základného modelu. Výhodou<br />

je relatívne rýchla tlaè a hlavne vysoká<br />

kvalita tlaèe pri pouití špeciálnych<br />

V èase, keï pouívate¾om poèítaèov<br />

pribúda <strong>na</strong>jrozliènejších digitálnych<br />

doplnkov, poèí<strong>na</strong>júc PDA cez mobilné<br />

telefóny, MP3 prehrávaèe, diktafóny<br />

a po digitálne fotoaparáty, nevyhnutnou<br />

súèasou výbavy osobných<br />

poèítaèov sa stávajú rôzne typy<br />

zariadení, ktoré umoòujú prenos<br />

údajov z pamäových kariet do poèítaèa.<br />

Doslova povinnou výbavou<br />

kancelárií, ale aj domácností sú èítaèky<br />

pamäových kariet. Pochopite¾ne,<br />

<strong>na</strong>jzvyèajnejším riešením je<br />

nákup èítaèky pamäových kariet<br />

podporujúcej <strong>na</strong>mi pouívané pamäové<br />

médiá. V niektorých prípadoch<br />

však nie je moné urèi dostatoène<br />

presne, aký typ pamäovej<br />

karty budeme vyuíva. V takom<br />

prípade by sa hodilo <strong>na</strong>sadenie èo<br />

<strong>na</strong>juniverzálnejšej èítaèky pamäových<br />

kariet. Doposia¾ boli <strong>na</strong> trhu<br />

obvyklé èítaèky, ktoré podporovali<br />

dva typy kariet.<br />

Spoloènos iTec teraz rozšírila<br />

svoju ponuku o „multièítaèku“ pamäových<br />

kariet. <strong>Ako</strong> <strong>na</strong>povedá názov,<br />

èítaèka podporuje a šes typov<br />

pamäových kariet, èo je momentálne<br />

maximum. V súèasnosti je iTec<br />

médií. Pokia¾ <strong>na</strong> vaše profesionálne výtlaèky<br />

postaèuje rozmer A3, predstavuje<br />

DesignJet 10ps zariadenie, <strong>na</strong>d ktorým<br />

by ste mali uvaova.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita výslednej tlaèe<br />

☺ Zabudovaná farebná kalibrácia<br />

a emulácia ofsetovej tlaèe<br />

☺/☹ Systém dia¾kovej kalibrácie, ten však<br />

vyaduje pouitie DesignJet u všetkých<br />

úèastníkov<br />

USB CardReader 6 in 1 jedinou èítaèkou<br />

pamäových kariet, ktorá súèasne<br />

podporuje všetky štandardy dostupné<br />

<strong>na</strong> trhu. V tomto zariadení<br />

sú toti implementované štyri rozhrania.<br />

Prvé z nich je urèené <strong>na</strong> spoluprácu<br />

s kartami CompactFlash I a<br />

II, druhé pre karty SmartMedia, tretie<br />

pre karty MultiMedia a Secure-<br />

Digital a posledné pre karty Memory<br />

Stick.<br />

K poèítaèu sa èítaèka pripája prostredníctvom<br />

portu USB. Súèasou<br />

dodávky je kábel USB, inštalaèný CD-<br />

ROM a príruèka pouívate¾a. Èítaèku<br />

je moné <strong>na</strong>pája z externého zdroja,<br />

zariadenie podporuje súèasné vloenie<br />

a simultánnu prácu s pamäovými<br />

médiami vo všetkých slotoch.<br />

V prípade, e je èítaèka <strong>na</strong>pájaná iba<br />

prostredníctvom portu USB, je moné<br />

pracova súèasne iba s tromi slotmi.<br />

Vïaka netradiènej konštrukcii èítaèka<br />

podporuje nielen prenos údajov<br />

z kariet do poèítaèa a opaène, ale aj<br />

prenos údajov medzi kartami <strong>na</strong>vzájom.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3390 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH):<br />

HP DesignJet 10ps: 45 000 Sk<br />

HP DesignJet 20ps: 80 000 Sk<br />

HP DesignJet 50ps: 155 000 Sk<br />

Záruka: 1 rok, monos rozšírenia <strong>na</strong> 3 roky<br />

Zapoièal: HP Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Metóda tlaèe: farebná, termál<strong>na</strong>, atramentová<br />

Spôsob vrstvenia farieb: HP PhotoREt III<br />

Farebný systém: 6−farebný, samostatné atra−<br />

mentové náplne, samostatné tlaèové hlavy<br />

Poèet dýz kadej tlaèovej hlavy: 304<br />

Najlepšie rozlíšenie tlaèe: pri èiernej tlaèi<br />

600 × 600 dpi, pri farebnej tlaèi<br />

2400 × 1200 dpi<br />

Maximál<strong>na</strong> tlaèená plocha: 330 × 482 mm<br />

Monos pouitia štandardných formátov médií:<br />

A4, A3, A3+<br />

Kapacita pamäte: 16 MB<br />

Tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera: automatická<br />

duplexná jednotka v štandardnej dodávke<br />

Tlaèový jazyk: Adobe Postscript 3, PLC 3 GUI<br />

Rýchlos tlaèe: pri špeciálnych médiách<br />

v <strong>na</strong>jlepšej kvalite jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> 13 × 19 pal−<br />

cov za 4 minúty, v štandardnom reime jed<strong>na</strong><br />

stra<strong>na</strong> 13 × 19 palcov za 2 minúty. Tlaè <strong>na</strong><br />

bený papier A4 v <strong>na</strong>jlepšej kvalite – 4 strany<br />

za minútu, v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime – 10 strán<br />

za minútu. Tlaè <strong>na</strong> bený papier A3+ v <strong>na</strong>jle−<br />

pšom reime – 3,4 strany za minútu<br />

Ovládaèe: RIP softvér pre Adobe Postscript,<br />

Windows 95, 98, Me, NT 4.0, 2000, XP,<br />

Mac OS 8.5.1 (Mac OS X v klasickom reime)<br />

Funkcie: Automatická kalibrácia Pantone, emu−<br />

lácia ofsetovej tlaèe – Euroscale, SWOP, DIC,<br />

TOYO, ICC profily pre Windows<br />

i Macintosh<br />

Rozhranie: USB, paralelné, s doplnkovou<br />

kartou moné aj sieové pripojenie<br />

s protokolom TCP/IP, Ethernet 10/100 Base TX,<br />

Lacal Talk<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> poèítaè: pre systém<br />

Windows procesor Intel Pentium II, kapacita<br />

pevného disku 1 GB, 64 MB RAM, CD−ROM<br />

mechanika; pre systém Macintosh Power MAC<br />

Apple System 8.5.1, 64 MB RAM, CD−ROM<br />

mechanika, pevný disk s priestorom 1 GB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 hárkov,<br />

v ruènom podávaèi 10 hárkov (monos<br />

prikúpenia podávaèa <strong>na</strong> 250 hárkov)<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 hárkov<br />

Rozmery (š × v × h): 724 × 223 ×<br />

542 mm (s duplexnou jednotkou)<br />

Hmotnos: 12,5 kg<br />

Hluènos: 62 dBA<br />

Spotreba energie poèas tlaèe: max. 65 W<br />

Ce<strong>na</strong> spotrebného materiálu (bez DPH):<br />

kadá z atramentových náplní pre èiernu,<br />

slaboazúrovú, slabopurpurovú 1850 Sk<br />

bez DPH, objem 69 ml. Atramentová náplò<br />

pre azúrový a purpurový atrament 1450 Sk<br />

bez DPH, objem 28 ml. Atramentová náplò<br />

pre ltú farbu 1700 Sk, objem 69 ml. Výdr<br />

v poète vytlaèených strán výrobca neuvádza<br />

(súvisí to s ve¾kým rozsahom pokrytia).<br />

ivotnos tlaèových hláv sa udáva <strong>na</strong> 200 ml<br />

atramentu.<br />

Ceny tlaèových hláv: pre èierny, svetloazúrový<br />

a slabopurpurový atrament 1650 Sk, pre ltý,<br />

purpurový a azúrový atrament 1500 Sk.<br />

Ce<strong>na</strong> špeciálnych médií vo formáte A3:<br />

HP Proofing Matte 100 hárkov – 2050 Sk bez<br />

DPH, HP Proofing Semi−gloss 50 hárkov –<br />

5500 Sk bez DPH, HP Proofing Gloss<br />

50 hárkov – 4250 Sk bez DPH<br />

3/2002 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

iPod<br />

Nový štandard pre hudobný prehrávaè<br />

Spoloènos Apple je známa predovšetkým do detailov<br />

vypracovaným dizajnom svojich zariadení. Tento<br />

trend potvrdila aj pri svojom novom produkte, ktorým<br />

je prehrávaè hudobných súborov iPod. Efektný<br />

dizajn tohto zariadenia umoòuje jeho pohodlné pouívanie.<br />

iPod má hmotnos 185 gramov, hrúbku<br />

necelé dva centimetre a pohodlne sa zmestí do vrecka.<br />

Pod¾a výrobcu môete v òom uschováva 1000<br />

hudobných skladieb a zabudované batérie vydria<br />

<strong>na</strong> 10 hodín nepretritého prehrávania.<br />

VYHOTOVENIE. Apple iPod je vytvorený kombináciou<br />

predného panela z bielej umelej hmoty a lešteného<br />

kovového puzdra. Predný panel obsahuje podsvietený<br />

LCD displej a systém ovládacích prvkov usporiadaných<br />

do kruhu. Zaujímavým ovládacím prvkom je<br />

otoèné koliesko, ktorým sa listuje v systéme menu a <strong>na</strong>stavuje<br />

sa hlasitos prehrávania. Ïalšie ovládacie prvky<br />

slúia <strong>na</strong> vyvolanie menu, posuv k ïalšej/predchádzajúcej<br />

skladbe, spustenie a zastavenie prehrávania.<br />

V hornej èasti iPodu sa <strong>na</strong>chádza konektor <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

port FireWire a prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> vyradenie všetkých<br />

ovládacích prvkov z èinnosti. Ten sa vyuíva<br />

vtedy, keï nechcete, aby sa <strong>na</strong>pr. náhodným dotykom<br />

<strong>na</strong> ovládací prvok prerušilo prehrávanie skladby.<br />

Základom iPodu je pevný disk s kapacitou 5 GB, <strong>na</strong><br />

ktorom sú uloené hudobné súbory. Ïalšou èasou je<br />

spracovanie súborov, zvukový zosilòovaè a slúchadlá.<br />

Aby nedošlo k poruchám prehrávania pri otrasoch<br />

iPodu, výrobca zabudoval do prístroja aj pamä RAM s<br />

kapacitou 32 MB. Táto pamä slúi ako cache a pod¾a<br />

výrobcu postaèí <strong>na</strong> uschovanie a 20 minút hudby.<br />

POUÍVANIE. Prv ako zaènete iPod pouíva, musíte<br />

doò nejakým spôsobom hudobné skladby dosta.<br />

Softvérové vybavenie zatia¾ umoòuje spoluprácu<br />

s operaèným systémom Macintosh a aplikáciou<br />

iTunes 2 (je súèasou dodávky). Do poèítaèa triedy Mac<br />

tak <strong>na</strong>pr. vloíte CD médium a pomocou iTunes 2 premiestnite<br />

všetky skladby do iPodu. Od tejto chvíle<br />

máte v iPode hudbu, ktorú môete prehráva kdeko¾vek.<br />

Pritom si vyberáte príslušnú skladbu zo zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Prirodzene, je pre vás výhodné, ak máte skladby<br />

oz<strong>na</strong>èené skutoèným názvom a viete aj názov albumu<br />

a meno umelca/skupiny. Na to staèí ma po vlo-<br />

ení CD média pripojenie <strong>na</strong> internet. Aplikácia iTunes<br />

2 sa spojí s príslušným serverom a zistí si príslušné<br />

identifikaèné údaje. V iPode potom môete vybera<br />

elanú skladbu pod¾a identifikaèných údajov – názvu<br />

albumu, umelca alebo názvu skladby. Všetky skladby<br />

sú tak kategorizované a v rámci kategórií sú poloky<br />

zoradené pod¾a abecedy. V aplikácii iTunes si môete<br />

vytvori hotové zoz<strong>na</strong>my prehrávaných skladieb.<br />

K poèítaèu sa iPod pripája pomocou portu Fire-<br />

Wire. Príjemné je, e tento port okrem dátového prenosu<br />

slúi aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie iPodu. Prístroj sa tak <strong>na</strong>bíja<br />

poèas prenosu údajov.<br />

Súèasou dodávky však<br />

Prepojenie iPod<br />

a poèítaèa iBook<br />

je aj externý <strong>na</strong>pájací zdroj, ktorý sa opä pripája k<br />

iPodu pomocou portu FireWire. Pouitý port umoòuje<br />

aj ve¾mi rýchly prenos údajov – pod¾a výrobcu by<br />

mal trva prenos 1000 skladieb vo formáte MP3 menej<br />

ako 10 minút.<br />

SOFTVÉROVÁ SYNCHRONIZÁCIA. Po <strong>na</strong>pojení<br />

iPodu <strong>na</strong> poèítaè od firmy Apple s aplikáciou iTunes<br />

2 <strong>na</strong>stane automatický prenos údajov. Vtedy sa prenesú<br />

všetky hudobné súbory z kninice v aplikácii<br />

iTunes do iPodu. Z<strong>na</strong>mená to, e hudobné súbory,<br />

ktoré boli v iPode, ale neboli v poèítaèi, sa zmaú.<br />

Ak tomu chcete zabráni, musíte poui manuálny<br />

spôsob prenosu údajov. Túto èinnos si vysvet¾ujeme<br />

s<strong>na</strong>hou výrobcu zabráni pirátskemu šíreniu hudobných<br />

<strong>na</strong>hrávok, pretoe hudobné záz<strong>na</strong>my z iPodu<br />

neprenesiete do iného poèítaèa.<br />

POZNATKY Z TESTOVANIA. iPod sme pouívali<br />

nieko¾ko dní. Pritom sme doò <strong>na</strong>hrali nieko¾ko hudobných<br />

CD a prehrávali sme hudbu v rôznych situáciách.<br />

Pri <strong>na</strong>šom pouívaní sme zistili ve¾mi dobrú<br />

kvalitu prehrávania hudobných záz<strong>na</strong>mov. Slúchadlá<br />

skutoène zaruèujú dostatoène široký frekvenèný rozsah.<br />

Ovládanie prístroja je jednoduché, organizácia<br />

záz<strong>na</strong>mov jasná a preh¾adná. Pri prehrávaní môete<br />

poui aj funkciu náhodného prehrávania alebo opakovania<br />

skladby. Škoda, e zoz<strong>na</strong>my prehrávania nie<br />

je moné vytvori pomocou iPodu. Túto èinnos musíte<br />

realizova len pomocou aplikácie iTunes. Nastavova<br />

však môete dobu podsvietenia, dobu <strong>na</strong> vypnutie<br />

celého displeja a pod. Okrem <strong>na</strong>stavenia hlasitosti<br />

prehrávania by sme si elali aj nejaký prvok, ktorým<br />

by sa dal <strong>na</strong>stavova zvuk, <strong>na</strong>pr. pomocou softvérového<br />

ekvalizéra (ako je to <strong>na</strong>pr. v aplikácii iTunes 2).<br />

Vzh¾ad prístroja je skutoène efektný – rados<br />

dra iPod v rukách. Jedinou chybièkou je, e spodný<br />

kovový kryt by mohol slúi aj <strong>na</strong> snímanie<br />

odtlaèkov prstov. Jednoducho vidíte <strong>na</strong> òom všetko<br />

a museli by ste neustále pretiera handrièkou, aby<br />

vyzeral bezchybne. Na prístroji sme ne<strong>na</strong>šli<br />

iadny osobitný prvok <strong>na</strong> jeho vypnutie.<br />

Vypí<strong>na</strong>nie je buï automatické,<br />

keï prístroj po istú dobu neprehráva<br />

iadnu hudbu, alebo ho mono<br />

vypnú podraním tlaèidla <strong>na</strong> prehrávanie<br />

skladieb dlhšie ako dve<br />

sekundy. Rov<strong>na</strong>ko existuje aj povel<br />

<strong>na</strong> resetovanie celého obsahu iPodu:<br />

potlaèíte súèasne tlaèidlá menu a prehrávanie<br />

dlhšie ako 10 sekúnd.<br />

iPod však nie je len zvukový prehrávaè. V podstate<br />

je to prenosný pevný disk a v tejto podobe<br />

sa dá aj pouíva. Z<strong>na</strong>mená to, e do iPodu si mô-<br />

ete uloi aplikácie alebo súbory, ktoré si zoberiete<br />

so sebou <strong>na</strong> cesty. Na disku môete ma <strong>na</strong>raz<br />

aj hudobné, aj ostatné dátové súbory (hudobné<br />

súbory prekopírované v reime dátového súboru<br />

sa však nedajú prehráva). Napokon by sme si<br />

elali, aby súèasou dodávky bol aj nejaký driak <strong>na</strong><br />

nosenie iPodu <strong>na</strong> opasku nohavíc.<br />

ZÁVER. iPod <strong>na</strong>ozaj definuje novú latku pre zvukové<br />

prehrávaèe. Platí to o dizajne, spôsobe ovládania,<br />

kapacite záz<strong>na</strong>mov i <strong>na</strong>pájania, ïalej<br />

monosti vyuitia prehrávaèa v reime<br />

pevného disku. Upgradovate¾ný firmware<br />

pritom zaruèuje, e bude môc s prístrojom<br />

rás – <strong>na</strong>pr. bude podporova ïalšie hudobné<br />

súbory a pod.<br />

iPod je moné zatia¾ poui len v spolupráci s<br />

poèítaèom od firmy Apple. Pod¾a oznámenia<br />

výrobcu sa plánuje verzia aj pre platformu Windows,<br />

konkrétny èasový termín však zatia¾ nebol<br />

ohlásený. Keïe iPod je v podstate pevný disk s<br />

pripojením FireWire, prepojenie s platformou<br />

Windows nie je a také komplikované. Napríklad<br />

<strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.mujmac.cz/art/sw/xplay.html nájdete<br />

nezávislé riešenie, ktoré umoní pouívanie<br />

iPodu v spolupráci s prehrávaèom Windows Media<br />

Player.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rýchla synchronizácia hudobných súborov pomocou portu<br />

FireWire<br />

☺ Kapacita a doba prevádzky <strong>na</strong> batérie<br />

☺ Monos pouitia ako prenosného pevného disku<br />

☺ Monos súèasného prenosu dát i <strong>na</strong>pájania prístroja<br />

☹ Neobsahuje <strong>na</strong>stavenie håbky a výšky zvuku<br />

☹ Natívne zatia¾ podporuje len poèítaèe z<strong>na</strong>èky Apple<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 23 400 Sk<br />

Zapoièal: Apcom Bratislava<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Kapacita: 5 GB pevný disk, 1000 skladieb MP3 vo formáte<br />

160 kb/s<br />

Rozmery (š × v × h): 61,8 × 102 × 19,9 mm<br />

Hmotnos: 185 g<br />

Vstup údajov: FireWire (IEEE 1394a)<br />

Hudobný výstup: 3,5 mm stereo jack<br />

Napájací systém: <strong>na</strong>bíjate¾ná lítiovo−polymérová 1200 mAh<br />

batéria. Doba prehrávania 10 hodín, <strong>na</strong>bíjanie poèas prenosu<br />

údajov cez FireWire alebo z <strong>na</strong>pájacieho adaptéra. Doba<br />

<strong>na</strong>bitia <strong>na</strong> 80 % kapacity: 1 hodi<strong>na</strong>. Doba <strong>na</strong>bitia <strong>na</strong> 100 %<br />

kapacity – 3 hodiny<br />

Audio: max. výkon 60 mW, frekvenèný rozsah 20 Hz ÷ 20 kHz<br />

Slúchadlá: frekvenèný rozsah 20 Hz ÷ 20 kHz, impedancia<br />

32 ohmov<br />

Podporované formáty: MP3 (a do 320 kb/s), WAV, AIFF<br />

Displej: uhloprieèka 2 palce, biele podsvietenie, rozlíšenie<br />

160 ÷ 128 bodov, podpora viacerých jazykov (anglièti<strong>na</strong>,<br />

nemèi<strong>na</strong>, francúzšti<strong>na</strong>, japonèi<strong>na</strong>, talianèi<strong>na</strong>, holandèi<strong>na</strong>)<br />

Ïalšie funkcie: umoòuje upgrade firmware<br />

Poiadavky <strong>na</strong> pripojený poèítaè: poèítaè od firmy Apple<br />

so zabudovaným portom FireWire, operaèný systém Mac OS<br />

9.2.1, Mac OS X 10.1 a vyšší, aplikácia iTunes 2<br />

(súèas dodávky)<br />

54 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

Nikon CoolPix 5000<br />

Ten, kto sa vánejšie zaujíma o fotografiu,<br />

sa u celkom isto stretol so<br />

z<strong>na</strong>èkou Nikon. Keïe však táto spoloènos<br />

nemá <strong>na</strong> Slovensku vlastné<br />

zastúpenie a doterajší distribútori sa<br />

sústreïovali skôr <strong>na</strong> klasické fotoaparáty,<br />

prípadne <strong>na</strong> profesionálnu<br />

techniku tejto z<strong>na</strong>èky, nemali sme<br />

ve¾a príleitostí oboznámi vás s produktmi<br />

tejto firmy. Ostatne aj my<br />

sme ich vídali iba <strong>na</strong> výstavách.<br />

Prvým náz<strong>na</strong>kom zlepšenia situácie<br />

je aj táto recenzia. Teší nás, e sme<br />

mali monos ako prvý z radu digitálnych<br />

prístrojov tejto spoloènosti<br />

otestova <strong>na</strong>jvýkonnejší digitálny<br />

kompakt. Model CoolPix 5000 bol <strong>na</strong><br />

trh uvedený iba v decembri minulého<br />

roka a v súèasnosti je vlajkovou<br />

loïou v ponuke digitálnych kompaktov.<br />

O jeho postavení svedèí nielen<br />

vyhotovenie, implementácia snímaèa<br />

s piatimi miliónmi snímacích bodov,<br />

ale aj ostatné parametre.<br />

DODÁVKA. Rozdiely v dodávke sú medzi<br />

jednotlivými výrobcami skutoène<br />

minimálne, a tak aj v dodávke tohto<br />

prístroja je okrem fotoaparátu aj pamäová<br />

karta, tentoraz typu CompactFlash<br />

s kapacitou 32 MB, kábel<br />

USB, videokábel, lítiovo-iónový akumulátor<br />

s kapacitou 680 mAh, popruh a<br />

dvojica diskov CD-ROM s programovým<br />

vybavením, CD Nikon Views 4,<br />

Adobe Photoshop Elements a Fotostation<br />

Easy. Prehliadku príslušenstva<br />

môeme zaèa pri mnostve optických<br />

prvkov, ktoré sa dajú s týmto prístrojom<br />

poui. Pod¾a nám dostupných<br />

údajov ide o sedem modelov. Za<br />

zmienku stojí skutoènos, e jednotlivé<br />

typy sú dokonca podporované priamo<br />

v menu prístroja, èo je skutoène jedineèná<br />

vlastnos, s ktorou sme sa doposia¾<br />

nestretli pri iadnom inom prístroji.<br />

Spomedzi ïalšieho príslušenstva je k<br />

dispozícii adaptér <strong>na</strong> „skenovanie“ diapozitívov,<br />

dia¾kový ovládaè (pripája sa<br />

do USB), clo<strong>na</strong> <strong>na</strong> LCD displej, náhradná<br />

LiIon batéria, ve¾kokapacitná batéria<br />

a puzdro.<br />

KONŠTRUKCIA A OVLÁDANIE. I keï<br />

má Nikon v oblasti digitálnej fotografie<br />

tradíciu (<strong>na</strong>jmä v profesionálnej<br />

oblasti), model CoolPix 5000<br />

dostal do vienka nielen nový snímaè<br />

CCD s <strong>na</strong>jvyšším rozlíšením momentálne<br />

dostupným <strong>na</strong> trhu, ale aj úplne<br />

nový objektív. V prípade snímaèa<br />

CCD ide o verziu s 5 miliónmi efektívnych<br />

snímacích bodov (spolu ich<br />

má snímaè 5,24 milió<strong>na</strong>). Pred snímaèom<br />

je objektív so svetelnosou<br />

F2,8, pochádzajúci z produkcie tejto<br />

spoloènosti. Zaujímavá je implementácia<br />

clony iris, vïaka ktorej je objektív<br />

schopný pracova v rozsahu F2,8<br />

a F10,3.<br />

Nikon Coolpix 5000 – vlajková loï<br />

medzi digitálnymi kompaktmi<br />

spoloènosti Nikon – ponúka nielen<br />

kvalitný snímaè CCD s ve¾kým<br />

rozlíšením, ale aj mnostvo špecialít,<br />

ktoré ocenia <strong>na</strong>jmä poloprofesionálni<br />

fotografi alebo skúsení fotoamatéri.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Ovládanie prístroja je kompromisom<br />

medzi extrémami, keï je buï<br />

všetko vyvedené <strong>na</strong> mnostve tlaèi-<br />

56 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

diel, alebo ukryté hlboko v menu prístroja.<br />

Vývojári Nikonu pre tento<br />

prístroj vytvorili ovládanie, ktoré<br />

dáva pouívate¾ovi dostatok vo¾nosti.<br />

Na prístroji je síce pätnás ovládacích<br />

prvkov, lahôdkou je však monos<br />

„programova“ ovládanie tak, aby<br />

vskutku sadlo pouívate¾ovi do ruky.<br />

Keïe nejde o zvyèajnú monos,<br />

stojí za zmienku. Prístroj toti podporuje<br />

preddefinovanie troch pouívate¾ských<br />

reimov, medzi ktorými<br />

je moné prepí<strong>na</strong> ve¾mi jednoducho<br />

a ktoré umoòujú <strong>na</strong>stavi prístroj<br />

vyslovene <strong>na</strong> mieru.<br />

Prístroj nedisponuje programovými<br />

reimami, èo sa vzh¾adom <strong>na</strong> skutoènos,<br />

e ide o digitál pre profíka,<br />

dalo predpoklada a nemono to<br />

povaova za hendikep. Na <strong>na</strong>stavovanie<br />

hodnôt slúi otoèné koliesko.<br />

Vïaka nemu si <strong>na</strong> mnostvo vecí<br />

zvyknete rýchlejšie, ne by ste oèakávali.<br />

Poïme sa však pozrie aj <strong>na</strong><br />

menu prístroja. To je aj <strong>na</strong>priek<br />

implementácii ve¾kého poètu ovládacích<br />

prvkov nesmierne bohaté. Jednu<br />

zo špecialít – vo¾bu optiky – som u<br />

spomenul, nie je však zïaleka jediná.<br />

Okrem klasickej funkcie bracketing (s<br />

mnostvom <strong>na</strong>stavení) má toti Nikon<br />

implementovanú aj funkciu Best<br />

Shot Selector. Aj v tomto prípade ide<br />

o postupné snímanie s rôznou expozíciou,<br />

prístroj však exponuje trojicu<br />

snímok, ktoré vyhodnotí za pomoci<br />

fuzzy logiky a uloí iba <strong>na</strong>jlepšiu z<br />

trojice. Ïalšou „parádou“ je redukcia<br />

šumu. Tá vyuíva funkciu Clear Image<br />

– exponujú sa dve snímky, ktoré<br />

sú doplnené o tzv. dark frame, získané<br />

údaje sú prepoèítané a vytvorí sa<br />

výsledný obrázok, ktorý má o nieèo<br />

niší šum.<br />

MONOSTI PRÍSTROJA. Netradiène<br />

je pri Nikone riešená kompenzácia<br />

vyváenia bielej farby. Podobne<br />

ako iní výrobcovia aj Nikon síce vyuíva<br />

pred<strong>na</strong>stavené hodnoty, automatický<br />

reim a monos manuálneho<br />

<strong>na</strong>stavenia bielej, ale oproti iným<br />

je v jednom z preddefinovaných re-<br />

imov (Fine) k dispozícii aj monos<br />

„jemne“ doladi pred<strong>na</strong>stavenú hodnotu<br />

v siedmich krokoch. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> moje skúsenosti sa však aj tak <strong>na</strong>jviac<br />

vyuívajú reimy automatického<br />

a manuálneho <strong>na</strong>stavenia tohto parametra.<br />

KVALITA SNÍMOK. Ku kvalite snímok<br />

vytvorených fotoaparátmi s piatimi<br />

miliónmi snímacích bodov som<br />

sa u vyjadril v predchádzajúcom èísle,<br />

keïe ide o aktuálnu špièku, nebudem<br />

sa teda opakova. Sústredím sa<br />

<strong>na</strong> ohodnotenie kvality optiky. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> svetelnos objektívu i výrobcom<br />

udávané parametre musím<br />

uz<strong>na</strong>, e ide o <strong>na</strong>ozaj vydarený kúsok.<br />

V <strong>na</strong>šom zvyèajnom teste tvarového<br />

skreslenia si táto optika poèí<strong>na</strong>la<br />

<strong>na</strong>jlepšie spomedzi všetkých doposia¾<br />

testovaných fotoaparátov. Pokia¾<br />

ide o výsledky fotoaparátu pri snímaní<br />

predlôh za zhoršených svetelných<br />

podmienok, Nikon si poèí<strong>na</strong>l<br />

viac ako dobre. Vzh¾adom <strong>na</strong> implementované<br />

technológie sa však takýto<br />

výsledok dal oèakáva. No ani<br />

tento prístroj sa nevyhol klasickému<br />

problému digitálov, a to kompenzácii<br />

vplyvu osvetlenia pri prechode<br />

medzi rôznymi typmi osvetlenia.<br />

Automatika je v tejto oblasti jednoducho<br />

„krátka“ a aj v prípade Nikonu<br />

je vhodnejšie siahnu po ruènom<br />

<strong>na</strong>stavení.<br />

ZÁVER. Nikon je <strong>na</strong>teraz posledným,<br />

štvrtým zo série digitálnych fotoaparátov<br />

so snímaèom CCD s piatimi<br />

miliónmi snímacích bodov, dostupných<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu (Minolta Dimage<br />

7 – PCR è. 10/2001, Sony Cyber-Shot<br />

DSC-F707 – PCR è. 1/2002, Olympus<br />

E-20 – PCR è. 2/2002). Spomedzi spomí<strong>na</strong>nej<br />

štvorice si <strong>na</strong>vzájom priamo<br />

konkurujú iba tri prístroje: recenzovaný<br />

Nikon, Minolta a Sony. Olympus<br />

je toti tak cenovo, ako aj koncepciou<br />

odlišný prístroj. Pod¾a môjho<br />

názoru ani porovnávanie tejto trojice<br />

nie je jednoduché a kadý z fotoaparátov<br />

má jed<strong>na</strong>k silné stránky,<br />

jed<strong>na</strong>k slabiny. Nikon je „lepší“ cenovo,<br />

ale aj z poh¾adu výbavy (tak<br />

základnej, ako aj doplnkovej) a funkcií.<br />

Slabinou tohto prístroja však pre<br />

niekoho môe by iba 3× optický<br />

zoom.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podpora optických prvkov v menu<br />

☺ Programovate¾né ovládanie<br />

☺ Výbava<br />

☹ 3× optický zoom<br />

Ce<strong>na</strong>: 77 990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Conquest Slovakia<br />

Peter Orviský<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca / Typ Nikon / CoolPix 5000<br />

Ohnisková vzdialenos/clo<strong>na</strong> 28 ÷ 85 mm / F2,8<br />

Rozsah ostrosti od štandardne/makro/ruèné ostrenie 50 cm/ 2 cm/ 2 cm<br />

Optický/digitálny zoom 3× / 4×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Krytka<br />

Blesk/poèet reimov/konektor<br />

i / 4 / M<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov/ efektívnych (v mil.) CCD / 5,24 / 5<br />

Rozlíšenia 2560 × 1920, 2560 × 1700,<br />

1600 × 1200, 1280 × 960,<br />

1024×768, 640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / M<br />

Formáty JPEG / TIFF / RAW<br />

M / M / F<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

M / M<br />

LCD/výklopný/otoèný<br />

1,8" / M / M<br />

Stavový displej<br />

M<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie<br />

M / F / M / F / M<br />

Vnútorná pamä<br />

M<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

M / F / F / F<br />

Mikrofón<br />

M<br />

Rozmery (mm) 101,5 × 81,5 × 67,5<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 414 / 464<br />

Preddefinované reimy expozície<br />

F<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3<br />

Priorita clony/èasu/nezávisle<br />

M / M / M<br />

Vyváenie bielej – preddefinované/automaticky/ruène 6 / M / M<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400, 800<br />

Kontinuálne fotografovanie<br />

M<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

3, 5 (0,3 ÷ 1 EV)<br />

Hlasový komentár snímok (dåka)<br />

F<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

M / M<br />

Zväèšenie pri prezeraní 1,2× ÷ 6×<br />

Špeciálne funkcie<br />

M<br />

Dodaná pamä/typ média/kapacita<br />

CF / 32 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

1×LiIon / 2×AA<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

F / M<br />

Káble<br />

USB, video<br />

Softvér<br />

Ovládaè, Adobe PhotoShop Elements,<br />

NikonView a QuickTime<br />

Legenda: Podporuje / Obsahuje – M<br />

Nepodporuje / Neobsahuje – F<br />

3/2002 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

BRAVE GoldLine 2200<br />

Do redakcie sme <strong>na</strong> konci januára dostali<br />

prvýkrát poèítaè, ktorého taktovacia<br />

frekvencia prekroèila hranicu 2 GHz.<br />

DIZAJN. Poèítaè je v netradiènej skrinke,<br />

ktorej predná èas je oblá. V hornej<br />

èasti skrinky je odklápací priestor,<br />

pod ktorým môu by ukryté niektoré<br />

rozširujúce mechaniky. So zabudovanou<br />

DVD mechanikou je však<br />

moné manipulova aj bez odklopenia<br />

veka. O chladenie sa starajú dva<br />

ventilátory – jeden <strong>na</strong> procesore a jeden<br />

v spodnej èasti skrinky. Osobitný<br />

ventilátor je aj v <strong>na</strong>pájacom zdroji.<br />

Súèasou dodávky poèítaèa bol operaèný<br />

systém Microsoft Windows<br />

Millennium Edition v slovenskej verzii,<br />

kvalitná klávesnica a myš s kolieskom.<br />

NOVÝ PROCESOR A ZÁKLAD−<br />

NÁ DOSKA. Procesor Intel Pentium<br />

4 s taktovacou frekvenciou<br />

2,2 GHz (kódové meno je Northwood)<br />

bol uvo¾nený <strong>na</strong> trh <strong>na</strong> zaèiatku<br />

januára. Je urèený predovšetkým<br />

<strong>na</strong> spracúvanie nároèných multimediálnych<br />

súborov. Pod¾a výrobcu sa<br />

uplatní pri spracovaní údajov z digitálnej<br />

videokamery, <strong>na</strong>hrávaní videosúborov<br />

<strong>na</strong> DVD médiá pri 3D grafike<br />

atï. Pri jeho výrobe sa pouíva 0,13-<br />

mikrónová technológia a prepojenia<br />

<strong>na</strong> báze medi (<strong>na</strong>miesto doterajšieho<br />

hliníka). Blišie o tomto procesore sa<br />

dozviete <strong>na</strong> inom mieste v tomto èísle.<br />

Táto technológia umoòuje umiestni<br />

<strong>na</strong> èip procesora a 55 miliónov<br />

tranzistorov. Procesor disponuje pamäou<br />

Cache druhej úrovne s kapacitou<br />

512 KB.<br />

Dodávate¾ pouil základnú dosku<br />

Intel D845BG. Tá obsahuje èipovú<br />

súpravu Intel 845 a podporuje aj<br />

pamäte typu DDR. Intel pritom ohlásil<br />

aj ïalšie nové základné dosky<br />

(D850MVSE a D845BGSE), ktoré budú<br />

podporova porty Hi-speed USB 2.0 s<br />

rýchlosou prenosu údajov 480 MB/s.<br />

Na základnej doske sú dva porty pre<br />

pamäové moduly, <strong>na</strong> zadný panel sú<br />

vyvedené štyri porty USB.<br />

TESTUJEME. Poèítaè sme testovali<br />

pomocou benej testovacej súpravy –<br />

BAPCo SysMark 2001, Ziff-Davis Business<br />

Winstone 2001, Content Creation<br />

Winstone 2001 a 3D WinMark.<br />

Namerané výsledky uvádzame v tabu¾ke.<br />

Na porov<strong>na</strong>nie sme do nej<br />

zahrnuli aj výsledky poèítaèa HP<br />

Vectra VL 420, ktorý sme predstavili<br />

v PC REVUE è. 11/2001. Ten obsahoval<br />

podobnú hardvérovú výbavu s<br />

výnimkou procesora (HP mal Intel<br />

Pentium 4/1,8 GHz) a grafickej karty<br />

(HP mal GeForce 2). Porov<strong>na</strong>ním výsledkov<br />

zistíme nárast výkonu predovšetkým<br />

v oblasti kancelárskych<br />

aplikácií, dobré výsledky sme zmerali<br />

aj pri 3D grafike. Bodový zisk pri hodnotení<br />

výkonu poèítaèa ProCa je tak o<br />

25 percent vyšší, ako to bolo v prípade<br />

poèítaèa HP Vectra VL420. Ïalšie<br />

zlepšenie výkonu by sa dosiahlo, ak<br />

by bol pouitý novší operaèný systém<br />

– <strong>na</strong>pr. Windows XP.<br />

Okrem toho sme vyskúšali prácu poèítaèa<br />

v nároèných multimediálnych<br />

hrách a práci programu Adobe Photoshop<br />

5.5 pri aplikácii filtrov. Pritom<br />

sme zistili ve¾mi dobrý výkon poèítaèa,<br />

nároèné hry beali s renderovanými<br />

scé<strong>na</strong>mi plynule a rýchlo.<br />

ZÁVER. Intel novým procesorom i základnou<br />

doskou dokázal, e sa bude s<br />

novými produktmi pre PC ponáh¾a.<br />

Zápas o zvyšovanie frekvencie procesorov<br />

sa tým, samozrejme nekonèí.<br />

Ce<strong>na</strong>: 66 900 Sk bez DPH<br />

HP Vectra ProCa<br />

Typ testu Názov špecifického testu VL420 GoldLine 200<br />

Kancelársky SYSMark2001/Office Productivity [skóre] 142 196<br />

ZD Winstone 2001/Business Winstone 2001 [skóre] 37 59<br />

Tvorba obsahu SYSMark2001/Internet Content Creation [skóre] 176 179<br />

Content Creation Winstone 2001 [skóre] 61 62<br />

Grafický Ziff Davis 3D WinMark 896 923<br />

Bodové hodnotenie<br />

Kancelársky SYSMark2001/Office Productivity 100 138<br />

ZD Winstone 2001/Business Winstone 2001 100 159<br />

Kancelársky výkon celkovo 200 297<br />

Tvorba obsahu SYSMark2001/Internet Content Creation 100 101<br />

Content Creation Winstone 2001 100 103<br />

Tvorba obsahu celkovo 200 204<br />

Grafický Ziff Davis 3D WinMark 100 103<br />

Výkon celkovo 500 604<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 55 900 66 900<br />

Pomer výkon/ce<strong>na</strong> 894 903<br />

Namerané hodnoty s testovacou súpravou a bodové hodnotenie výkonu<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

Zapoièal: ProCa, Tr<strong>na</strong>va<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel Pentium 4/2,2 GHz<br />

Základná doska: Intel D845BG<br />

Èipová súprava: Intel 845<br />

Pamä RAM: 256 MB DDRAM, výrobca PQI<br />

Grafická karta: ASUS V8200 (nVidia<br />

GeForce 3)<br />

Pevný disk: WD300BB, 30 GB, 7200 ot./min.<br />

DVD−ROM mechanika: Sony DVD−ROM<br />

DDU1621<br />

Sieová karta: 3Com EtherLink XL 10/100 PC<br />

Zvuková karta: Sound Blaster Live<br />

3/2002 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic GD95<br />

Zaèiatok tohto roka bol pre spoloènos Pa<strong>na</strong>sonic<br />

doslova raketový. V tomto období sa toti postupne<br />

dostali <strong>na</strong> trh tri modely mobilných telefónov.<br />

Tak ako v tejto spoloènosti býva zvykom, posledným<br />

v rade predstavených modelov bol high-end<br />

prístroj s oz<strong>na</strong>èením GD95.<br />

DIZAJN. Kým pri predchádzajúcom recenzovanom<br />

modeli (GD75) u Pa<strong>na</strong>sonic uplatnil koncepciu<br />

prístroja so „skrytou“ anténou, tomuto modelu anté<strong>na</strong><br />

ostala. GD95 je v porov<strong>na</strong>ní s GD75 síce o poz<strong>na</strong>nie<br />

väèší, jeho hmotnos je však takmer rov<strong>na</strong>ká.<br />

Prednému panelu prístroja dominuje priestranný<br />

displej, s akým sa <strong>na</strong> mobile iba tak ¾ahko<br />

nestretnete. Umoòuje toti zobrazi desa riadkov<br />

textu a okrem toho sú ešte k dispozícii dva riadky,<br />

v ktorých sa zobrazujú hlásenia a výz<strong>na</strong>m ovládacích<br />

tlaèidiel. Monosti displeja zvýrazòuje klasické<br />

zlepšenie Pa<strong>na</strong>sonicu – monos zmeny farby<br />

jeho podsvietenia. Tentoraz sú k dispozícii tri<br />

farby – sivá, zelená a oranová. Klávesy sú prieh¾adné<br />

a podsvietené zeleným svetlom. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> cie¾ovú skupinu pouívate¾ov však bude asi<br />

<strong>na</strong>jpouívanejšia sivá farba. Pri neèinnosti prístroja<br />

je moné vyui jeden z tridsiatich dvoch obrázkov.<br />

K dispozícii je <strong>na</strong>ozaj široká paleta, ktorá vyvái<br />

aj skutoènos, e Pa<strong>na</strong>sonic nepodporuje vytváranie<br />

vlastných „podkladov“. Medzi obrázkami<br />

sú toti motívy doslova z kadej oblasti: zvieratá,<br />

galaxia, planetárny systém, motoristické, športové<br />

èi hudobné motívy. Najzaujímavejšími motívmi sú<br />

však odtlaèok prsta, hodinky a kalendár. Hodinky<br />

sú k dispozícii tak v digitálnej, ako aj a<strong>na</strong>lógovej<br />

podobe a ich vyuitie – rov<strong>na</strong>ko ako vyuitie<br />

kalendára – je aj praktické. Ak si toti zvolíte niektorý<br />

z týchto motívov, budete ma <strong>na</strong> displeji<br />

mobilu stále aktuálny èas, prípadne mesiac so zvýrazneným<br />

dátumom a aktuálnym èasom. Prispôsobi<br />

si môete nielen èas podsvietenia displeja, ale<br />

aj jeho kontrast.<br />

Úvodné menu je kompletne grafické, ïalšie<br />

úrovne sú však s oh¾adom <strong>na</strong> svoju rozsiahlos a<br />

èlenenie riešené ako textové. Ovládanie menu zaisuje<br />

dvojica klávesov a joystickový ovládaè<br />

(zdruujúci pä tlaèidiel). Vcelku je moné menu<br />

tohto prístroja povaova za pomerne obsiahle,<br />

kombinácia grafického a klasického príkazového<br />

menu spoloène so systémom zobrazovania, priestranným<br />

displejom a ergonomickým rozloením<br />

klávesov ho však robia preh¾adným a pomerne<br />

¾ahko <strong>na</strong>uèite¾ným. Podobne ako GD75 aj model<br />

GD95 má tvarovo prispôsobenú klávesnicovú èas,<br />

ktorá doslova „ladí“ s ostatnými ovládacími prvkami.<br />

Na ¾avom boku prístroja je umiestnený konektor<br />

umoòujúci pripojenie súpravy handsfree. Samozrejmosou<br />

je systémový konektor, ktorý je umiestnený<br />

<strong>na</strong> spodnej stene prístroja a slúi nielen <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>pájanie prístroja a dobíjanie batérie, ale aj <strong>na</strong><br />

pripojenie k sériovému portu poèítaèa. Na zadnej<br />

strane je konektor <strong>na</strong> pripojenie externej antény.<br />

Napájanie telefónu zabezpeèuje LiIon batéria s<br />

kapacitou 650 mAh, ktorá prevzala vkladanie do<br />

prístroja od predchádzajúceho modelu.<br />

MONOSTI PRÍSTROJA. GD95 je ma<strong>na</strong>érsky<br />

model, ktorý má ve¾a spoloèného s modelom GD75.<br />

T E C H N I C K É<br />

Výrobca/Typ<br />

Pa<strong>na</strong>sonic/GD95<br />

Podporované GSM pásma<br />

900 MHz/1800 MHz<br />

Rozmery (mm)/hmotnos (g) 125 × 45 × 16/84<br />

Typ akumulátora, kapacita (mAh) Li−Ion, 650 mAh<br />

Doba pohotovosti/hovoru (maximálne) 150 hod./400 min.<br />

Nabíjaèka/doba <strong>na</strong>bíjania (h) cestovná/2<br />

Displej<br />

10+2 riadkov,<br />

16 z<strong>na</strong>kov<br />

WAP/data/fax<br />

M / M / M<br />

HSCSD/GPRS<br />

F / F<br />

Porty – IrDA/sériový<br />

F / M<br />

Pamä zoz<strong>na</strong>mu v telefóne/kapacita M / 200<br />

Pamä pre SMS/potvrdenie doruèenia F / M<br />

Hodiny/budík/dátum/kalkulaèka M / M / M / M<br />

Poèet zvonení/vibraèné/vlastné 23 / M / 3<br />

Konektor handsfree/ext. anté<strong>na</strong> M / M<br />

Prediktívne vkladanie textu/slovenèi<strong>na</strong> M / M<br />

Hlasitý odposluch/konvertor mien M / M<br />

Konferenèný hovor/blokovanie hovorov M / M<br />

Hlasové vytáèanie/prijatie/odmietnutie M / F / F<br />

Pevná/rýchla vo¾ba<br />

M / M<br />

Vypnutie mikrofónu (Mute)<br />

M<br />

Volané/prijaté/zmeškané hovory 10 / 10 / 10<br />

Hry/poèet M / 2<br />

SIM lock<br />

Pod¾a operátora<br />

Legenda: M – Áno<br />

F – Nie<br />

P A R A M E T R E<br />

Aj pri tomto modeli kládli návrhári dôraz <strong>na</strong> pohodlné<br />

spracovanie SMS správ a implementáciu<br />

mnostva funkcií. S oh¾adom <strong>na</strong> urèenie prístroja<br />

vypadli niektoré, ktoré svedèia skôr mladšej generácii.<br />

Aj tak disponuje prístroj zvyèajnou súpravou<br />

šablón <strong>na</strong> vytváranie textových správ, prediktívnym<br />

vkladaním textu, ktoré je zastúpené slovníkom<br />

T9 a inteligentným písaním (všetko dokonca<br />

s podporou slovenèiny). Na rozdiel od 75-ky však<br />

tento model nepodporuje takzvané dlhé SMS, ale<br />

„iba“ štandardné 160-z<strong>na</strong>kové. Aj v oblasti vyzváòacích<br />

melódií je <strong>na</strong> tom rov<strong>na</strong>ko ako model<br />

recenzovaný v predošlom èísle: má 20 preddefinovaných<br />

melódií, vibraèné zvonenie i monos<br />

<strong>na</strong>definova vlastné melódie. Tie môu by v<br />

prístroji súèasne maximálne tri, podobne ako pri<br />

75-ke ich však môete obmieòa, <strong>na</strong>vyše tieto<br />

melódie môu by viachlasné.<br />

Doslova lahôdkou je v tomto prístroji integrovaný<br />

emailový klient. Ten podporuje protokoly<br />

SMTP i POP3, podporované monosti sú rov<strong>na</strong>ké<br />

ako v prípade modelu GD93. Samotný klient je èo<br />

do podporovaných funkcií porov<strong>na</strong>te¾ný s klasickými<br />

„poèítaèovými“. Nejaký èas si síce vyiada<br />

jeho konfigurácia, ale èas, ktorý do tejto èinnosti<br />

investujete, sa vám bohato vráti v podobe prístupu<br />

k e-mailu. V porov<strong>na</strong>ní s desktopom si, samozrejme,<br />

musíte „necha zájs chu“ <strong>na</strong> prílohy a<br />

rozsiahle romány. Ve¾kos správy je obmedzená <strong>na</strong><br />

740 z<strong>na</strong>kov (takmer polovica normostrany). Pri benej<br />

komunikácii to však bohato pokryje potreby<br />

grafomanov. Pamä telefónu je schopná uchova 10<br />

odoslaných e-mailov a súèasne 40 prijatých, èo je<br />

tie viac ako postaèujúce.<br />

Podobne ako v prípade SMS aj tu prácu výrazne<br />

spríjemòuje priestranný displej, ktorý pravdepodobne<br />

nebude ma vo svojej kategórii konkurenciu.<br />

Samozrejmosou sú hodiny, budík a kalkulaèka<br />

(s konvertorom mien), ktoré by dnes nemali chýba<br />

<strong>na</strong>ozaj v iadnom mobilnom telefóne. Aj v tejto oblasti<br />

bude GD95 zrejme patri k špièke, okrem u<br />

vymenovaných klasických aplikácií sú tu toti k dispozícii<br />

aj kancelárske funkcie, ako záz<strong>na</strong>mník (20<br />

sekúnd hovoru alebo poznámok). Doslova lahôdkou<br />

je však prepracovaný kalendár, do ktorého je moné<br />

zada a sto udalostí, pre ich rýchle vytvorenie má<br />

mobil preddefinovaných pätnás textov, ktoré, samozrejme,<br />

nemusíte vyui. Aj pri práci s touto aplikáciou<br />

oceníte rozmery a kvalitu displeja. Podobne ako<br />

do modelov GD35 a GD75 aj do <strong>na</strong>jnovšieho prírastku<br />

zabudovali vývojári dvojicu hier.<br />

Azda jediné, èo tomuto prístroju z <strong>na</strong>jmodernejších<br />

vecí chýba, je podpora GPRS. Tú by mal prinies<br />

a model GD96 a jeho nástupca GD97.<br />

ZÁVER. Pa<strong>na</strong>sonic GD95 bude celkom isto obohatením<br />

ponuky ma<strong>na</strong>érskych mobilov aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu. Z poh¾adu <strong>na</strong> podporované funkcie toti jasne<br />

vyplýva, e prístroj ponúkne pouívate¾ovi viacero<br />

iadaných funkcií, ktoré v spojení s priestranným<br />

displejom, elegantným vyhotovením a prijate¾nou<br />

cenou budú argumentmi, ktoré budú potenciálnych<br />

zákazníkov presviedèa doslova samy.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Displej<br />

☺ E−mail<br />

☺ Ovládanie<br />

Zapoièal: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Peter Orviský<br />

60 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

FuturePower 17“ AIO Internet Computer<br />

S masovým <strong>na</strong>sadzovaním internetu<br />

tak v domácnostiach, ako aj <strong>na</strong> tých<br />

<strong>na</strong>jrôznejších miestach sa stáva<br />

aktuálnou otázka potrebného hardvérového<br />

vybavenia. Výrobcovia hardvéru<br />

sa u dlhý èas s<strong>na</strong>ia poskytnú<br />

<strong>na</strong> trh špecializované zariadenia,<br />

ktoré by slúili <strong>na</strong> tento úèel, ale uvedomujú<br />

si , e potreby pouívate¾ov a<br />

aplikaèných riešení sa rôznia, take je<br />

potrebná monos širšieho softvérového<br />

a hardvérového rozšírenia. To<br />

je moné iba <strong>na</strong> klasickej PC platforme,<br />

a tak sa mnoho projektov uberá<br />

práve týmto smerom.<br />

Prednedávnom prišla spoloènos<br />

OEone s ve¾mi dobre <strong>na</strong>vrhnutým<br />

exemplárom s patrièným názvom FuturePower<br />

17" AIO Internet Computer.<br />

Ide vlastne o kompletný produkt, zahàòajúci<br />

jed<strong>na</strong>k hardvérové, jed<strong>na</strong>k<br />

softvérové riešenie, vhodný do domácností<br />

a internetových kaviarní.<br />

PREDSTAVENIE. Ide o domáci poèítaè<br />

so zaujímavým dizajnovým riešením.<br />

Na prvý poh¾ad pripomí<strong>na</strong><br />

sériu pracovných staníc iMac. V kompaktnom<br />

šasi moderného dizajnu sa<br />

okrem 17-palcového monitora skrýva<br />

aj poèítaè zaloený <strong>na</strong> platforme Intel<br />

s príslušnými rozhraniami a mechanikami<br />

a reproduktorový stereosystém.<br />

Na interakciu slúia kompaktná<br />

ergonomická klávesnica a trojtlaèidlová<br />

myš s rolovacím kolieskom.<br />

U prvý poh¾ad poukazuje <strong>na</strong> jeho<br />

predurèenie do domácností. Minimálne<br />

mnostvo prepojovacích<br />

káblov, pomerne malé rozmery<br />

a úplne jednoduchá inštalácia<br />

vïaka predinštalovanému softvérovému<br />

vybaveniu umoòuje jeho<br />

uvedenie do prevádzky aj laikom<br />

pomocou podrobného, graficky pekne<br />

spracovaného návodu, ktorý krok<br />

za krokom vysvet¾uje oivenie systému.<br />

HARDVÉROVÉ RIEŠENIE. Pri blišom<br />

poh¾ade <strong>na</strong> systém je riešenie<br />

zrejmé. Ide o osobný poèítaè zalo-<br />

ený <strong>na</strong> procesore Pentium III, taktovanom<br />

<strong>na</strong> frekvencii 800 MHz, v základnej<br />

výbave je 128 MB operaènej<br />

pamäte, 20 GB pevný disk štandardu<br />

ultra ATA/66 a 24-rýchlostná CD-<br />

ROM mechanika. Nájdete tu však aj<br />

disketovú mechaniku pre monos<br />

prenášania údajov <strong>na</strong> klasických disketách.<br />

Základná doska integruje dva<br />

porty USB, dva sériové porty, paralelný<br />

port, sieové rozhranie štandardu<br />

10/100 BASE-T <strong>na</strong> pripojenie do lokálnej<br />

siete alebo<br />

priamo do internetu,<br />

modem štandardu 56k<br />

V.90 pre realizáciu dial-up<br />

spojenia k lokálnemu ISP, zvukový<br />

systém štandardu SB16 s wavetable<br />

syntézou a zobrazovací adaptér<br />

s frekvenèným rozsahom 110 MHz s<br />

maximálnym rozlíšením 1280 ×<br />

1024. Základná doska je vybavená<br />

jedným slotom PCI, ktorý je obsadený<br />

TV tunerom. Toto riešenie typu all-inone<br />

zniuje monos rozširovania<br />

systému, take nám zostáva iba<br />

monos pouitia dodatoèných zariadení<br />

USB, ktoré nám poadované rozšírenia<br />

umonia. Takisto je smutné riešenie<br />

grafického adaptéra priamo <strong>na</strong><br />

3/2002 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

základnej doske, èo nás oberá o monos<br />

rozšírenia o grafický akcelerátor.<br />

Ak však uváime, e ide o pracovnú<br />

stanicu urèenú <strong>na</strong> prácu s internetom<br />

a prehliadanie multimédií, hardvérová<br />

platforma a výkon sú viac ako vyhovujúce.<br />

Navyše televízny tuner rozširuje<br />

pôvodný úmysel a dodáva ïalšiu<br />

funkènos, èo je pri pouití v domácnosti<br />

viac ako zaujímavé. Poteší aj<br />

úplná podpora štandardov ACPI, ktoré<br />

umoòujú úsporu energie pri neèinnosti,<br />

hibernovanie systému a obnovu<br />

jeho stavu po zapnutí. Tým odpadá<br />

nevyhnutnos zdåhavého bootovania a<br />

vypí<strong>na</strong>nia a zapí<strong>na</strong>nia systému. K dispozícii<br />

je aj štart systému v definovaný<br />

èas.<br />

SOFTVÉR. <strong>Ako</strong> sme u spomí<strong>na</strong>li,<br />

pracovná stanica sa dodáva s predinštalovaným<br />

kompletným softvérovým<br />

vybavením. Ak oèakávate Microsoft<br />

Windows so súpravou podporných<br />

aplikácií, budete prekvapení,<br />

pretoe systém beí <strong>na</strong> operaènom<br />

systéme Linux. Mono vám pri predchádzajúcej<br />

vete <strong>na</strong>padne, e to nie<br />

je vhodné riešenie pre bených pouívate¾ov<br />

PC, opak je však pravdou.<br />

Prepracované pracovné prostredie je<br />

ove¾a intuitívnejšie ako ovládanie v<br />

prostrediach MacOS a Microsoft Windows,<br />

pretoe ide o úèelovo upravené<br />

prostredie <strong>na</strong> prácu, <strong>na</strong> ktorú bola<br />

táto pracovná stanica so zaujímavou<br />

architektúrou predurèená.<br />

Základom systému je linuxové jadro<br />

s grafickým X serverom, <strong>na</strong>d ktorým<br />

beí pracovné prostredie zaloené <strong>na</strong><br />

Mozille 0.9.3, v mnohých smeroch<br />

upravenej, ktorá ako webový prehliadaè<br />

tvorí celé pracovné prostredie.<br />

Všetky ovládacie prvky sú umiestnené<br />

<strong>na</strong>spodku obrazovky a sprístupòujú<br />

vám okrem webového prehliadaèa<br />

všetky integrované funkcie. Širokú<br />

súpravu aplikácií, ktoré sú v systéme<br />

zahrnuté, môeme rozdeli do viacerých<br />

skupín. V prvom rade ide o aplikácie<br />

pracujúce s internetom, a to<br />

webový prehliadaè, emailového klienta,<br />

ktorý podporuje viac pouívate¾ských<br />

profilov a všetky <strong>na</strong>jpouívanejšie<br />

komunikaèné profily, aplikácie pre<br />

chaty, ako <strong>na</strong>príklad irc, podporu newsových<br />

serverov a podobne. Druhú skupinu<br />

tvoria aplikácie <strong>na</strong> prácu s multimédiami,<br />

ktoré sú prezentované multimediálnym<br />

centrom urèeným pre<br />

audio- a videostreamy, take si prehráte<br />

vaše ob¾úbené zdigitalizované videá<br />

a súbory MP3. Samozrejmosou je aj<br />

monos prehráva audio CD a sledova<br />

televíziu. V ïalšej softvérovej revízii<br />

bude integrovaný aj softvér <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie<br />

videa z TV tunera, take vo<br />

vašej neprítomnosti si budete môc<br />

<strong>na</strong>stavi záz<strong>na</strong>m programu a prezrie<br />

si ho neskôr. Odpadne tak potreba klasického<br />

VCR <strong>na</strong> tento úèel a svoj program<br />

u nezameškáte. Do ïalšej skupiny<br />

môeme zaradi mnostvo aplikácií <strong>na</strong><br />

organizáciu<br />

vašich osobných<br />

údajov a<br />

plánovanie. Nájdete<br />

tu mnostvo<br />

aplikácií <strong>na</strong> sledovanie<br />

úloh, databázy kontaktov<br />

a podobne. V neposlednom<br />

rade sú pribalené aj<br />

rôzne hry <strong>na</strong> vo¾ný èas. Vysoká<br />

dostupnos linuxových aplikácií<br />

<strong>na</strong> internete vám umoní rozšírenie<br />

systému. Staèí jednoducho <strong>na</strong>inštalova<br />

¾ubovo¾ný kancelársky balík, <strong>na</strong>príklad<br />

StarOffice, a máte k dispozícii kancelársku<br />

pracovnú stanicu.<br />

ÏALŠIE VYMOENOSTI. Systém zahrnuje<br />

aj ïalšie nie ve¾mi štandardné<br />

sluby. Samozrejmosou je aktualizácia<br />

jednotlivých súèastí prostredníctvom<br />

internetu, a to automaticky alebo manuálne<br />

<strong>na</strong> základe vašich poiadaviek.<br />

Na serveroch výrobcu je pre kadú pracovnú<br />

skupinu vyhradený diskový<br />

priestor s kapacitou 100 MB, ktorý mô-<br />

Nafukovacie reproduktory Ellula<br />

ete pod-<br />

¾a ¾ubovôle<br />

vyuíva <strong>na</strong><br />

ukladanie dokumentov,<br />

ku ktorým<br />

chcete ma prístup<br />

z internetu. Mô-<br />

ete ho však vyui aj<br />

v spolupráci so zálohovacou<br />

utilitou <strong>na</strong> zálohovanie<br />

osobných dokumentov, ktoré<br />

vám po preinštalovaní systému<br />

zostanú k dispozícii. Ve¾mi zaujímavo<br />

je riešená aj technická podpora<br />

formou vzdialeného prístupu. Na<br />

spodnom paneli nájdete tlaèidlo, po<br />

ktorého aktivovaní uvo¾níte prístup<br />

pre technickú podporu a priamo, telefonujúc<br />

s operátorom, vidíte <strong>na</strong> obrazovke,<br />

akým spôsobom odstraòuje<br />

chybu. Sami sa teda rozhodnete, kedy<br />

je moné <strong>na</strong> váš poèítaè pristúpi<br />

zvonka.<br />

ZÁVER. <strong>Ako</strong> vidíte, ide o kompletné<br />

riešenie tak pre internet, ako aj pre mul-<br />

Je to skutoène tak, anglická firma<br />

Ellula vyrába reproduktory, ktoré<br />

pred pouitím treba <strong>na</strong>fúka. O tomto<br />

produkte sme informovali u <strong>na</strong><br />

stránke <strong>www</strong>.itnews.sk, neskôr sme<br />

poiadali výrobcu o monos ich vyskúšania.<br />

Celý systém sa skladá z dvoch<br />

<strong>na</strong>fukovacích reproduktorov a zosilòovaèa<br />

s monosou regulácie hlasitosti.<br />

Systém sa <strong>na</strong>pája z 9 V externého<br />

zdroja, <strong>na</strong> kratšiu dobu reprodukcie<br />

postaèuje aj 9 V batéria. Dizajn<br />

<strong>na</strong>fukovacích reproduktorov je moné<br />

zmeni – <strong>na</strong>pr. umiestni firemné<br />

logo, resp. upravi tvar. To platí, samozrejme,<br />

pre ve¾kých zákazníkov,<br />

pretoe v takomto prípade je minimál<strong>na</strong><br />

objednávka 1000 kusov.<br />

Reproduktorovú sústavu je moné<br />

pripoji k poèítaèu alebo benému<br />

zdroju hudobného signálu s výstupom<br />

<strong>na</strong> Jack 3,5 mm. Generovanie<br />

zvuku je v tomto prípade iné ako pri<br />

klasických reproduktoroch. Predovšetkým<br />

tu nie je klasická membrá<strong>na</strong>.<br />

Nahrádza ju celý povrch reproduktorov<br />

a vyuíva sa vzduch medzi<br />

dvoma plastovými plochami. Vnútorná<br />

plocha je rozochvievaná elektromagnetickou<br />

sústavou v spodnej<br />

èasti reproduktorov a jej pohyb sa<br />

timédiá a kanceláriu. Aj keï v <strong>na</strong>šich<br />

zemepisných šírkach sa riešenie zaloené<br />

<strong>na</strong> Linuxe zdá trochu netradièné,<br />

v tomto prípade je ve¾mi úèelné a<br />

lacné v dôsledku existencie ve¾kého<br />

mnostva aplikácií pre tento systém a<br />

monosti interakcie s inými systémami.<br />

Pretoe však ide o klasické PC, vo¾ba<br />

operaèného systému je <strong>na</strong> vás, a tak<br />

si môete zvoli systém, ktorý vám vyhovuje.<br />

Ce<strong>na</strong>: 799 USD<br />

Výrobca: OEone computers<br />

http://<strong>www</strong>.oeone.com<br />

Milan Gigel<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

CPU: Intel Pentium III – 800 MHz<br />

RAM: 128 MB<br />

HDD, výmenné médiá: HDD 20 GB Ultra<br />

ATA/66, CD−ROM 24×, FDD 1,4 MB<br />

Rozhrania: 2× USB, 2× Serial,<br />

1× Parallel<br />

Sie: 10/100 BASE−T<br />

Modem: 56 k V.90<br />

Videoadaptér: 1280 × 1024, horizontálne<br />

30−70 Hz, vertikálne 50−150 Hz<br />

Napájanie: 100−240 V, 50−60 Hz,<br />

EPA/VESA DPMS<br />

prenáša <strong>na</strong> vonkajšiu plochu. Výhodou<br />

takéhoto riešenia je, e zvuk sa<br />

rovnomerne šíri okolo celej plochy<br />

reproduktora.<br />

Pri <strong>na</strong>šich skúškach sme zistili, e<br />

kvalita zvuku je zhruba <strong>na</strong> úrovni lacných<br />

plastových reproduktorových<br />

súprav, ktoré sa bene dodávajú k<br />

poèítaèom. Problém je hlavne s hlbokými<br />

(basovými) tónmi. Frekvenèný<br />

signál sa v urèitej miere dá ovplyvni<br />

silou <strong>na</strong>fúkania, ale skutoène kvalitný<br />

zvuk touto sústavou nedosiahnete.<br />

Ellula Sounds sú tak reproduktory,<br />

ktoré sa dajú vyui skôr ako reklamný<br />

predmet s firemnou potlaèou.<br />

Ïalšou ich výhodou je, e si ich<br />

môete ¾ahko zobra so sebou, vo<br />

vypustenom stave zaberajú len ve¾mi<br />

malé miesto. Ich inštalácia aj s <strong>na</strong>fúkaním<br />

trvá asi dve minúty.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Výkon: 10 W RMS<br />

Frekvenèný rozsah: 50 Hz ÷ 20 kHz<br />

Ovládanie: hlasitos<br />

Vstupná citlivos: 350 mV<br />

Napájací adaptér: 9 V/850 mA<br />

Rozmery <strong>na</strong>fukovacích reproduktorov<br />

(š × v × h): 140 × 220 × 140 mm<br />

Hmotnos: 1,1 kg<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: v benom predaji 30 GBP<br />

(okolo 2100 Sk)<br />

Zariadenie zapoièal: Ellula Inc., Anglicko<br />

62 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

Xerox DocuPrint P1210<br />

Spoloènos Xerox prednedávnom<br />

ohlásila laserovú tlaèiareò DocuPrint<br />

P1210. Cie¾ovým zákazníkom týchto<br />

produktov je pouívate¾, ktorý potrebuje<br />

tlaèi ve¾ké mnostvo kancelárskych<br />

dokumentov a nepotrebuje farebné<br />

zvýraznenia. V štandardnej dodávke<br />

je moné pripojenie pomocou<br />

paralelného alebo USB portu. Pomocou<br />

doplnkovej výbavy sa však tlaèiareò<br />

dá rozšíri aj o sieové rozhranie,<br />

a tak ju môete priamo pripoji<br />

do poèítaèovej siete.<br />

OPIS TLAÈIARNE. Ovládací panel<br />

tvoria dve tlaèidlá a štyri sig<strong>na</strong>lizaèné<br />

LED. Prvé tlaèidlo slúi <strong>na</strong> zavedenie<br />

hárka pri manuálnej prevádzke,<br />

druhé <strong>na</strong> zrušenie práve prebiehajúcej<br />

tlaèe.<br />

S tlaèiaròou sa dodáva zásobník <strong>na</strong><br />

250 hárkov, do multifunkèného podávaèa<br />

v prednej èasti tlaèiarne môete<br />

umiestni ïalších 100 hárkov. <strong>Ako</strong> dodatkové<br />

príslušenstvo si môete obstara<br />

ïalší zásobník, ktorý vám umoní<br />

<strong>na</strong>raz vloi do tlaèiarne celý balík papiera<br />

(bene je balený po 500 hárkov).<br />

Xerox DocuPrint P1210 pouíva systém<br />

integrovanej tlaèovej kazety, ktorá<br />

obsahuje zásobník <strong>na</strong> toner a tlaèový<br />

valec. K dispozícii je štandardná a ve¾kokapacitná<br />

kazeta s dvojnásobnou ivotnosou<br />

(je cenovo výhodnejšia). Inštalácia<br />

tlaèiarne potom z<strong>na</strong>mená len<br />

vybalenie kazety, jej vloenie do tlaèiarne<br />

a inštaláciu softvérového ovládaèa.<br />

KONKRÉTNE SKÚSENOSTI. Tlaèiareò<br />

sme skúšali v zapojení so systémom<br />

Windows i Apple. V prípade systému<br />

Mac OS X je moné tlaèi okam-<br />

ite po zapojení, príslušný ovládaè je<br />

súèasou operaèného systému. Podobná<br />

situácia je aj v prípade operaèného<br />

systému Windows XP. Pre nišie<br />

verzie systému Windows musíte poui<br />

dodané CD médium <strong>na</strong> inštaláciu<br />

ovládaèa. Ovládaè zo systému Windows<br />

XP však umoòuje len základné<br />

pouitie, preto je aj v tomto systéme<br />

lepšie <strong>na</strong>inštalova dodaný ovládaè.<br />

Získate tak ve¾ké mnostvo volieb –<br />

plagátová tlaè, tlaè viacerých strán <strong>na</strong><br />

jeden hárok (max. 16), presné <strong>na</strong>stavenie<br />

kvality tlaèe vrátane optimalizácie<br />

<strong>na</strong> kvalitu kancelárskej grafiky alebo<br />

fotografií. Súèasou dodaného CD média<br />

je aj ïalší program <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie<br />

detailných parametrov. Ide <strong>na</strong>pr. o<br />

<strong>na</strong>stavenie doby, po ktorej prejde<br />

tlaèiareò do stavu šetriaceho elektrickú<br />

energiu.<br />

S vyhotovením tlaèiarne sme boli<br />

spokojní, <strong>na</strong>ša výhrada smeruje len<br />

k dizajnu ukazovate¾a zostávajúceho<br />

papiera v spodnom ovládaèi. Výrobca<br />

zvolil ukazovate¾ v modrej<br />

farbe, ktorý sa pohybuje <strong>na</strong>d tmavozeleným<br />

pozadím. Táto kombinácia<br />

nie je príliš šastná, pretoe sauje<br />

okamitú informáciu o ostávajúcej<br />

kapacite. Ove¾a lepší by bol ukazovate¾<br />

v ltej alebo svetloèervenej<br />

farbe.<br />

Pri kontrole rýchlosti sme tlaèili<br />

50 kópií textového dokumentu a 50<br />

strán komplikovanejšieho dokumentu,<br />

ktorý obsahoval tabu¾ky, grafické<br />

logá, grafy a fotografie. Overili sme<br />

si aj dobu tlaèe prvej strany a dobu<br />

potrebnú <strong>na</strong> inicializáciu tlaèiarne<br />

po jej zapnutí. Namerané výsledky<br />

sú zobrazené v priloenej tabu¾ke.<br />

Pre porov<strong>na</strong>nie sme do tejto tabu¾ky<br />

uviedli aj hodnoty <strong>na</strong>merané pri<br />

teste tlaèiarne HP LaserJet 1200 z<br />

testu v PC REVUE è. 4/2001. Porov<strong>na</strong>ním<br />

zistíme, e Xerox DocuPrint<br />

1210 dosahuje dos podobné hodnoty,<br />

ako to bolo v prípade riešenia od<br />

firmy HP. Tlaèiareò od firmy HP je<br />

síce o nieèo rýchlejšia, ale rozdiely<br />

nie sú ve¾ké. Výhodné je, e tlaèiareò<br />

je po zapnutí ve¾mi rýchlo pripravená<br />

<strong>na</strong> tlaè.<br />

S kvalitou tlaèe Xerox P1210 sme<br />

boli vcelku spokojní. Skutoèné rozlíšenie<br />

600 dpi postaèuje <strong>na</strong> drvivú<br />

väèšinu kancelárskych aplikácií. Text<br />

od ve¾kosti dvoch bodov je dostatoène<br />

kontrastný, v poriadku je aj kvalita<br />

tlaèe kancelárskej grafiky. Pouitie<br />

softvérového rozšírenia <strong>na</strong> 1200 dpi<br />

u výslednú kvalitu tlaèe príliš nezlepší.<br />

Pouitie špeciálnej optimalizácie<br />

èiarovej grafiky alebo fotografií je<br />

so štandardnou kapacitou pamäte<br />

(4 MB) moné len pri jednoduchších<br />

dokumentoch. Výhodou však je, e<br />

pamä môete rozšíri štandardnými<br />

typmi pamätí.<br />

Typ tlaèiarne: monochromatická, laserová<br />

Rýchlos tlaèe: 12 strán/min.<br />

Max. rozlíšenie: skutoèné 600 × 600 dpi,<br />

softvérovo rozšírené 1200 dpi, 144 úrovní sivej<br />

farby<br />

Tlaèový jazyk: PCL 6, PCL 5e, Epson,<br />

s doplnkovou výbavou aj PostScript Level 3<br />

(súèasou je 8 MB RAM)<br />

Funkcie ovládaèa: vodoz<strong>na</strong>ky, tlaè viacerých<br />

strán <strong>na</strong> jeden hárok, jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> <strong>na</strong> viac<br />

hárkov, tlaè vo forme zošita, manuál<strong>na</strong> tlaè<br />

<strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita: 350 hárkov (100 hárkov<br />

v multifunkènom zásobníku, 250 v spodnom<br />

podávaèi). V doplnkovej výbave ïalší<br />

zásobník s kapacitou 550 hárkov<br />

Rozsah rozmerov tlaèeného hárka: minimálne<br />

80 × 148 mm, max. 216 × 356 mm<br />

Hmotnos médií: v spodnom podávaèi<br />

VYHODNOTENIE. Xerox DocuPrint<br />

P1210 je tlaèiareò, ktorá sa pod¾a nášho<br />

názoru uplatní hlavne v kancelárskom<br />

<strong>na</strong>sadení. Pre tieto prípady<br />

odporúèame prikúpi sieové pripojenie<br />

a mierne rozšíri pamä<br />

RAM. S takouto výbavou získate plnohodnotnú<br />

tlaèiareò, ktorá dosahuje<br />

dobrú rýchlos tlaèe i kvalitu<br />

Model tlaèiarne/typ 50 kópií textového 50 strán komplikovaného Jed<strong>na</strong> textová stra<strong>na</strong> Inicializácia<br />

tlaèeného dokumentu dokumentu dokumentu<br />

Nameraný údaj Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe Doba prípravy<br />

[mm:ss] [ppm] [mm:ss] [ppm] prvej strany [s] <strong>na</strong> tlaè po zapnutí [s]<br />

Xerox DocuPrint P1210 04:26 11,28 04:28 11,19 15,3 5<br />

HP LaserJet 1200 03:41 13,57 03:56 12,71 14,8 15<br />

Namerané a vypoèítané doby tlaèe tlaèiarne Xerox DocuPrint P1210 a HP LaserJet 1200<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

60 ÷ 105 g/m 2 , v multifunkènom podávaèi 60<br />

÷ 163 g/m 2<br />

Procesor: 32−bitový RISC/66 MHz<br />

Zabudovaná pamä: 4 MB, rozšírite¾ná<br />

<strong>na</strong> 64 MB (moduly SIMM 72 pin)<br />

Spôsob pripojenia: paralelný, USB, v doplnkovej<br />

výbave sieové rozhranie 10 BaseT, pripojite¾né<br />

pomocou paralelného rozhrania<br />

Hluènos pri tlaèi: menšia ako 49 dBa<br />

Èas výstupu prvej strany: 14 sekúnd<br />

Rozmery (š × v × h): 360 × 249 ×407 mm<br />

Hmotnos: 11,2 kg<br />

Prevádzkové parametre: ce<strong>na</strong> štandardnej<br />

kazety – 3560 Sk bez DPH, výdr 3000 strán<br />

pri 5−percentnom pokrytí, ce<strong>na</strong> tlaèe jednej<br />

strany – 3560/3000 = 1,19 Sk bez DPH.<br />

Ve¾kokapacitná kazeta – 5510 Sk bez DPH,<br />

výdr 6000 strán pri 5−percentnom pokrytí,<br />

ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany 5510/6000 = 0,92 Sk<br />

v štandardnom kancelárskom <strong>na</strong>sadení.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výhod. nákupná ce<strong>na</strong> i prevádz. parametre<br />

☺ Monos rozširovania<br />

☺ Robustnos konštrukcie<br />

☹ Niektoré detaily dizajnu tlaèiarne<br />

☹ Štandardná kapacita pamäte RAM<br />

Ce<strong>na</strong> (pre koncového zákazníka):<br />

12 790 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: I. M. Computer, a. s.<br />

Ondrej Macko<br />

3/2002 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

iTec MultiMedia DataBank<br />

V predchádzajúcich èíslach sme vám<br />

predstavili dve zariadenia umoòujúce<br />

uchovávanie údajov bez pouitia notebooku<br />

<strong>na</strong> cestách. Na zaèiatku tohto<br />

roka sme sa doèkali tretieho zariadenia<br />

tohto typu. Najskôr sme tým neboli<br />

<strong>na</strong>dšení, ostatne recenzova tri mesiace<br />

po sebe takmer totoné zariadenie<br />

nie je iad<strong>na</strong> zábava... Napokon sme<br />

však museli zmeni názor. Výrobok<br />

spoloènosti iTec sa od predchádzajúcich<br />

modelov diametrálne odlišuje. U<br />

po prvom poh¾ade <strong>na</strong> špecifikáciu sme<br />

museli uz<strong>na</strong>, e ak traja robia to isté,<br />

výsledky sa môu výz<strong>na</strong>mne líši. <strong>Ako</strong>?<br />

Na to vám odpovieme v recenzii.<br />

DODÁVKA. Podobne ako v prípade<br />

predchádzajúcich prístrojov aj dodávka<br />

tohto zariadenia obsahuje všetko potrebné:<br />

samotný DataBank, prepojovacie<br />

káble umoòujúce pripojenie k portu<br />

USB poèítaèa, videovstupu televízneho<br />

prijímaèa a audiovstupu zvukovej<br />

aparatúry. Samozrejmosou je disketa<br />

obsahujúca ovládaèe pre operaèné systémy<br />

Windows okrem Windows XP<br />

(pod¾a údajov výrobcu by však mali by<br />

k dispozícii v polovici februára). Súèasou<br />

dodávky je aj dia¾kový ovládaè a<br />

príruèka pouívate¾a. Napájanie prístroja<br />

je moné tak zo sieového adaptéra,<br />

ako aj z LiIon batérie PowerBank (s kapacitou<br />

2000 mAh), ktorú je moné<br />

poui aj v spojení s viacerými typmi<br />

digitálnych fotoaparátov. Batéria nie je<br />

súèasou štandardnej dodávky, pouívate¾<br />

si ju musí doobjed<strong>na</strong>. V jej cene<br />

je zahrnutý kombinovaný adaptér <strong>na</strong> jej<br />

dobíjanie z elektrorozvodnej siete alebo<br />

palubnej siete automobilu.<br />

DATABANKA? NIE, PODSTATNE<br />

VIAC! Kým obidve predchádzajúce zariadenia,<br />

ktoré sme recenzovali, boli<br />

prioritne urèené <strong>na</strong> uchovanie digitálnych<br />

fotografií, prípadne ich bolo moné<br />

vyui ako prenosný pevný disk, výrobok<br />

iTecu je predsa len odlišný. Aj<br />

tento prístroj je zaloený <strong>na</strong> 2,5“ pevnom<br />

disku, štandardne urèenom <strong>na</strong><br />

pouitie v notebookoch, ktorý je doplnený<br />

riadiacou elektronikou, dvojicou<br />

slotov <strong>na</strong> pripojenie pamäových kariet<br />

a rozhraním USB umoòujúcim pripojenie<br />

k poèítaèu. Navyše však disponuje<br />

audio- a videovýstupom a dia¾kovým<br />

ovládaním.<br />

iTec MultiMedia DataBank toti ani<br />

zïaleka nie je len „skladom“, ale aj prehliadaèom<br />

obrazových a videosúborov,<br />

dokonca ho mono vyui aj ako<br />

prehrávaè MP3 súborov. Na to, aby sme<br />

prístroj mohli vyui v týchto netradièných<br />

funkciách, je potrebné pripoji<br />

prístroj k televíznemu prijímaèu a<br />

audiosústave. A samozrejme, v porov<strong>na</strong>ní<br />

s konkurenènými výrobkami sa<br />

mnostvo podporovaných funkcií odrazilo<br />

aj <strong>na</strong> poète ovládacích prvkov.<br />

OVLÁDANIE ZARIADENIA. Podobne<br />

ako pri predchádzajúcich prístrojoch<br />

je ve¾mi jednoduché. V prípade, e budete<br />

zariadenie pouíva iba ako databanku,<br />

máte k dispozícii plnoautomatický<br />

reim, ktorý umoòuje skopírovanie<br />

obsahu pamäovej karty do databanky.<br />

V prípade, e vám automatický<br />

reim nevyhovuje, môete niektoré<br />

operácie súvisiace s prenosom súborov<br />

riadi manuálne.<br />

Pri vyuití DataBanku v úlohe multimediálneho<br />

prehrávaèa sú vám k dispozícii<br />

nielen ovládacie prvky <strong>na</strong> hornom<br />

paneli prístroja, ale aj dia¾kové<br />

ovládanie, ktoré nájde vyuitie <strong>na</strong>príklad<br />

pri pouívaní prístroja pripojeného<br />

k televíznemu prijímaèu, ale <strong>na</strong>jmä<br />

pri prezentáciách.<br />

Pochopite¾ne, prehliadací reim<br />

mono vyui aj <strong>na</strong> prezentáciu fotografií<br />

èi prezeranie video<strong>na</strong>hrávok.<br />

V prípade pripojenia zvukovej aparatúry<br />

si môete aj <strong>na</strong> cestách odpoèinú<br />

pri vašej ob¾úbenej hudbe bez toho,<br />

aby ste so sebou vláèili celý archív.<br />

ZÁVER. iTec MultiMedia DataBank je<br />

zariadenie, ktoré svojim pouívate¾om<br />

ponúka podstatne širšie spektrum<br />

moností ako predchádzajúce dve „databanky“.<br />

Z poh¾adu funkènosti v opisovanom<br />

rozsahu nie je moné zariadeniu<br />

niè vyèíta. K doko<strong>na</strong>losti mu<br />

však chýba zopár malièkostí. Hoci zariadenie<br />

podporuje dlhé názvy súborov,<br />

pri pripojení k TV prijímaèu je zobrazovaná<br />

iba èas názvov, èo bude pre<br />

neskúseného pouívate¾a spoèiatku mätúce.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> zvýšenie rozsahu<br />

potenciálneho vyuitia by bolo vhodné<br />

doplni prístroj o LCD displej a prepracova<br />

koncepciu ovládania. Vïaka jeho<br />

zmene by <strong>na</strong>príklad bolo moné zariadenie<br />

vyuíva ako prehrávaè MP3<br />

aj bez nutnosti pripoji ho k TV prijímaèu.<br />

Pri spojení s externým zdrojom<br />

<strong>na</strong>pájania v podobe akumulátora PowerBank<br />

je tento prístroj príjemným<br />

spoloèníkom, <strong>na</strong>jmä ak si uvedomíme,<br />

e spomí<strong>na</strong>ný zdroj udrí Data-<br />

Bank v prevádzke o nieèo viac ako tri<br />

hodiny. S oh¾adom <strong>na</strong> podporovanú<br />

škálu funkcií je moné jeho cenu<br />

oz<strong>na</strong>èi za prijate¾nú.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Univerzálnos<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH):<br />

Multimedia DataBank: 13 990 Sk<br />

PowerBank: 2590 Sk<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Výrobca: itec<br />

Peter Orviský<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozhrania: USB, Audio Out, Video Out, IrDA<br />

Súborový systém: FAT 12/16/32<br />

Podporované karty: CFI, CFII, MS,<br />

Kapacita: 15 GB, volite¾ne 10 alebo 20 GB<br />

Prenosová rýchlos: 480 KB/s<br />

Ïalšie funkcie: prehliadanie fotografií,<br />

prehliadanie videa a prezentácií, prehrávanie<br />

súborov MP3<br />

Rozmery (mm): 125 × 95 × 25<br />

Hmotnos (gramov): 262<br />

68 PC REVUE 3/2002

Pa<strong>na</strong>sonic KX−P7100<br />

Na novú laserovú tlaèiareò od firmy<br />

Pa<strong>na</strong>sonic sme èakali u dlhší èas.<br />

Výsledok však stojí za to. KX-P7100<br />

je riešením do kancelárie s dobrou<br />

rýchlosou tlaèe, zabudovaným duplexom<br />

a prepracovaným ovládacím<br />

programom.<br />

OPIS. Celkové riešenie tejto tlaèiarne<br />

vychádza z kompaktného dizajnu,<br />

prièom obsahuje jednoduchý predný<br />

panel a v spodnej èasti je umiestnený<br />

vstupný zásobník. Vpredu sa <strong>na</strong>chádza<br />

ešte multifunkèný podávaè,<br />

urèený <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> manuálne zavádzanie<br />

papiera. Pripojenie k poèítaèu<br />

zabezpeèuje dvojica portov – USB<br />

a paralelný. Spotrebný materiál tvorí<br />

rozoberate¾ná kazeta <strong>na</strong> toner a optický<br />

valec. Obidve èasti môete tak<br />

vymieòa samostatne pod¾a toho,<br />

ako sa <strong>na</strong>ozaj spotrebujú. Èo sa týka<br />

spracovania údajov, ide o tlaèiareò<br />

typu GDI, a teda tlaèové údaje spracúva<br />

pripojený poèítaè. Zároveò to<br />

z<strong>na</strong>mená, e túto tlaèiareò môete<br />

poui len v operaènom systéme<br />

Windows.<br />

PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI. Inštalácia<br />

tlaèiarne nám nespôsobila iadny<br />

väèší problém. Na pripojenie sme<br />

pouili paralelný kábel a poèítaè s<br />

procesorom AMD 1,2 GHz a s operaèným<br />

systémom Windows XP.<br />

Na prednom paneli sa nám pozdával<br />

spôsob informácie o spotrebovanom<br />

toneri, resp. valci. Vyhradená<br />

LED pritom túto situáciu sig<strong>na</strong>lizuje<br />

s dostatoèným predstihom a máte<br />

èas zoh<strong>na</strong> si spotrebný materiál. Na<br />

druhej strane by sme privítali aj<br />

ïalšie tlaèidlo <strong>na</strong> okamité zrušenie<br />

práve prebiehajúcej tlaèe. Takto je<br />

moné zastavi tlaè len s vyuitím<br />

dodaného správcu tlaèových úloh.<br />

Výstup papiera je moný len do<br />

horného zásobníka, priama dráha<br />

<strong>na</strong>pr. hrubšieho papiera nie je preto<br />

moná.<br />

Výsledky testovania rýchlosti sú<br />

uvedené v tabu¾ke. Pa<strong>na</strong>sonic KX-<br />

P7100 sme porov<strong>na</strong>li s tlaèiaròou HP<br />

LaserJet 1200. Zistili sme, e model<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-P7100 je o nieèo rýchlejší,<br />

hlavne pri masovom kopírovaní<br />

rov<strong>na</strong>kých dokumentov, výstup prvej<br />

tlaèovej strany však trvá dlhšie.<br />

Kvalita tlaèe zodpovedá tlaèiaròam<br />

s rozlíšením 600 dpi – <strong>na</strong> bené<br />

kancelárske pouitie to s prevahou<br />

postaèuje.<br />

Na boku tlaèiarne sa <strong>na</strong>chádza<br />

priestor <strong>na</strong> rozširovanie pamäte RAM.<br />

Štandardná kapacita RAM nie je prive¾ká,<br />

ak teda chcete tlaèi touto tlaèiaròou<br />

<strong>na</strong>ozaj komplikované materiály,<br />

mali by ste <strong>na</strong>d takýmto rozšírením<br />

porozmýš¾a. Pre benú kancelársku<br />

agendu je však štandardné<br />

riešenie postaèujúce.<br />

Za hlavnú výhodu tejto tlaèiarne<br />

povaujeme zabudovanú duplexnú<br />

jednotku. S jej pomocou môete pohodlne<br />

tlaèi <strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

bez toho, aby ste museli hárok manuálne<br />

otáèa.<br />

Pri testoch sme boli spokojní s<br />

monosami ovládaèa – dá sa<br />

<strong>na</strong>stavi kontrast a jas, vhod<br />

príde aj úspora tonera, monos<br />

tlaèe viacerých strán <strong>na</strong> jeden<br />

hárok, ako i <strong>na</strong>stavenie mierky<br />

tlaèe. Pre pokroèilých je urèená tlaè<br />

vodoz<strong>na</strong>kov, rozlièných peèiatok<br />

<strong>na</strong> kadej tlaèenej strane alebo<br />

obálke dokumentu. Bohuia¾, tieto<br />

vo¾by sú vyhotovené pre anglický jazyk<br />

a zmeny musíte realizova vlastnými<br />

prostriedkami.<br />

ZÁVER. Pa<strong>na</strong>sonic KX-P7100 je tlaèiareò<br />

pre podnikových pouívate¾ov,<br />

ktorí pracujú v operaènom systéme<br />

Windows. S konkurenciou môe táto<br />

tlaèiareò bojova hlavne integrovanou<br />

duplexnou jednotkou a rýchlosou<br />

tlaèe. Prevádzkové náklady sú<br />

<strong>na</strong> úrovni konkurenèných modelov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rýchlos tlaèe<br />

☺ Duplexná jednotka v štandardnej dodávke<br />

☹ Chýba tlaèidlo <strong>na</strong> zrušenie tlaèe <strong>na</strong> paneli<br />

tlaèiarne<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 490 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos tlaèe: 14 strán za minútu<br />

Metóda tlaèe: laserová<br />

Emulácia: GDI<br />

Maximálne rozlíšenie: 600 × 600 dpi<br />

Automatický duplex: v štandardnej dodávke<br />

Kapacita zabudovanej pamäte: 2 MB<br />

Spôsob pripojenia: paralelný a USB<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 250 strán<br />

Kapacita manuálneho podávaèa: jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong><br />

Kapacita výstupného zásobníka: 150 strán<br />

Rozmery: 396 × 391 × 254 mm<br />

Hmotnos: 9,5 kg<br />

Ce<strong>na</strong> spotrebného materiálu bez DPH: toner<br />

v cene 3299 Sk s kapacitou 4000 strán<br />

pri pokrytí 5 %, optický valec v cene 4990 Sk<br />

s kapacitou 20 000 strán pre 5−percentné<br />

pokrytie. Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany<br />

3299/4000 + 4990/20 000 = 1,07 Sk<br />

bez DPH pri pokrytí 5 %.<br />

Model tlaèiarne/typ 50 kópií textového dokumentu 50 strán komplikovaného Jed<strong>na</strong> textová Inicializácia<br />

tlaèeného dokumentu dokumentu stra<strong>na</strong><br />

Nameraný údaj Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe prvej Doba prípravy<br />

[mm:ss] [ppm] [mm:ss] [ppm] strany [s] <strong>na</strong> tlaè po zapnutí [s]<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX−P7100 03:35 13,95 03:51 12,99 17,5 12<br />

HP LaserJet 1200 03:41 13,57 03:56 12,71 14,8 15<br />

Namerané a vypoèítané hodnoty rýchlosti tlaèe Pa<strong>na</strong>sonic KX-P7100 a porovanie s HP LaserJet 1200

H A R D W A R E<br />

Hewlett−Packard OmniBook xe3<br />

HP OmniBook xe3 – <strong>na</strong> prvý poh¾ad nenápadný elegán<br />

– ponúka vysoký výkon, dostatoènú výdr pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie a nieko¾ko <strong>na</strong>dštandardných funkcií, ktoré<br />

pouívate¾ovi spríjemnia kadodennú prácu. Nás<br />

upútala implementácia vypí<strong>na</strong>nia touchpadu<br />

tlaèidlom medzi ním a klávesnicou, ktoré príde vhod<br />

pri dlhšom písaní <strong>na</strong> klávesnici.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Cenovo dostupné notebooky u dávno nie sú zriedkavé<br />

ani v ponuke renomovaných spoloèností. V prípade<br />

spoloènosti Hewlett-Packard do tejto kategórie<br />

patria notebooky radu OmniBook xe3. Ide<br />

o prístroje zaloené <strong>na</strong> koncepcii všetko v jednom,<br />

prièom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu sú dostupné v troch konfiguráciách.<br />

V recenzii vám predstavíme „strednú“<br />

z nich, dodávanú pod oz<strong>na</strong>èením F3949H.<br />

DIZAJN. Notebooky u dávno nie sú neforemnými<br />

škaredými káèatkami. Jednotliví výrobcovia sa<br />

doslova predháòajú v h¾adaní èo <strong>na</strong>jatraktívnejšieho<br />

vzh¾adu a <strong>na</strong>jefektívnejšieho ergonomického usporiadania<br />

prvkov, aby upútali pozornos pouívate¾ov<br />

a èo <strong>na</strong>jviac im spríjemnili kadodenné pouívanie<br />

svojich produktov. Model xe3 upúta nielen<br />

farebnou kombináciou èier<strong>na</strong> – modrá a sympatickými<br />

oblými tvarmi, ale aj ovládacím panelom DVD<br />

prehrávaèa, ktorý disponuje vlastným LCD<br />

displejom s modrým podsvietením,<br />

zabudovaným v prednej<br />

hrane prístroja, a logom<br />

oz<strong>na</strong>mujúcim,<br />

e v útrobách prístroja<br />

sa ukrývajú<br />

reproduktory spoloènosti<br />

polk audio. Keï-<br />

e reproduktormi rov<strong>na</strong>kého<br />

výrobcu disponovala u<br />

docking station OmniBooku 500,<br />

zdá sa, e v HP definitívne stavili <strong>na</strong><br />

tohto renomovaného výrobcu. Doslova<br />

raritou je však pridanie jedného tlaèidla<br />

<strong>na</strong> plochu notebooku (medzi klávesnicu<br />

a touchpad), ktoré je podsvietené modrou LED diódou.<br />

Rov<strong>na</strong>ko zvláštny ako jeho vzh¾ad je aj výz<strong>na</strong>m<br />

tohto prvku – umoòuje zapnutie a vypnutie touchpadu.<br />

Ide o netradièné, ale ve¾mi efektívne riešenie.<br />

Jeho implementáciu iste ocenia všetci, ktorým sa podobne<br />

ako mne z èasu <strong>na</strong> èas pri písaní podarí „zavadi“<br />

o touchpad a posunú si kurzor. Zaujímavo sú vyriešené<br />

aj indikátory – <strong>na</strong>miesto zvyèajných LED diód<br />

a v ich blízkosti umiestnených piktogramov opisujúcich<br />

ich výz<strong>na</strong>m sú <strong>na</strong> tomto modeli piktogramy priamo<br />

podsvietené.<br />

KONFIGURÁCIA. Základom testovaného modelu<br />

bol mikroprocesor Intel Mobile Pentium III-M, ktorý<br />

pracoval <strong>na</strong> frekvencii 866 MHz a podporoval technológiu<br />

Intel SpeedStep. Mikroprocesor podporuje aj systémovú<br />

zbernicu pracujúcu <strong>na</strong> frekvencii 133 MHz.<br />

Systém sa štandardne dodáva so 128 MB operaènej<br />

pamäte, ktorú mono rozšíri maximálne <strong>na</strong> 526 MB.<br />

Diskový subsystém je tvorený 3,5" disketovou mechanikou,<br />

pevným diskom s kapacitou 20 GB a 8× DVD<br />

mechanikou. Základom grafického subsystému je èip<br />

S3 Savage X, doplnený 4 MB videopamäte a TFT displejom<br />

s uhloprieèkou 14". Podporovaný je nielen<br />

štandardný výstup VGA, ale aj kompozitný videovýstup.<br />

TFT displej pracuje v <strong>na</strong>tívnom rozlíšení 1024 ×<br />

768 bodov, pri vyuití externého monitora je moné<br />

pracova v rozlíšení a 1600 × 1200 bodov.<br />

Z poh¾adu implementovaných rozhraní ponúka<br />

OmniBook xe3 všetko, <strong>na</strong> èo sme v tejto kategórii notebookov<br />

zvyknutí. K dispozícii je port PS/2, dvojica<br />

portov USB, FIR (Fast InfraRed), klasický paralelný<br />

i sériový port. Konektor druhého z nich sme však <strong>na</strong><br />

tele h¾adali márne, sériový port je toti zastúpený<br />

redukciou USB/RS232! Samozrejmosou je implementácia<br />

dvojice slotov PC Card a podpora kariet PC Card<br />

Type II i Type III. Okrem spomenutých rozhraní však<br />

OmniBook xe3 ponúka pouívate¾ovi aj rozhranie<br />

umoòujúce pripojenie docking station alebo minireplikátora<br />

portov, èo je v tejto kategórii notebookov<br />

<strong>na</strong>ozaj nezvyèajné. Pre úplnos dodajme rozmery notebooku<br />

331 × 273 × 40 mm a jeho hmotnos 3,4<br />

kilogramu. Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon<br />

akumulátor s kapacitou 3900 mAh a sieový zdroj,<br />

ktorý pracuje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka batérie.<br />

Notebook sa dodáva s operaèným systémom Windows<br />

XP Home Edition a ïalšími programami, McAfee<br />

VirusScan, diagnostickým softvérom HP DiagTools,<br />

HP TopTools 4.1, MP3 prehrávaèom MusicMatch Jukebox,<br />

softvérovým DVD prehrávaèom Mediamatics<br />

DVD Express, programom Adobe Acrobat Reader 4.0<br />

a apikáciou <strong>na</strong> faxovanie QuickLink III.<br />

VÝKON. Výkon notebooku nás príliš neprekvapil, azda<br />

okrem grafického subsystému, ktorý v porov<strong>na</strong>ní<br />

s <strong>na</strong>ším oèakávaním dosiahol o nieèo lepší výkon. Podrobnejšie<br />

informácie o výsledkoch nájdete v tabu¾ke.<br />

Aj v oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batérie dosiahol<br />

notebook oèakávané výsledky a v testoch Battery-<br />

Mark 4.1 sme <strong>na</strong>merali èasy, ktoré zodpovedajú údajom<br />

uvádzaným výrobcom v technickej špecifikácii. V<br />

teste ConditioningRun sme <strong>na</strong>merali èas 2:04 a v LifeTest<br />

2:49. Tak ako je obvyklé, v prípade oboch hodnôt<br />

ide o priemer, vyrátaný z trojice meraní.<br />

70 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

ZÁVER. U v predošlej recenzii som <strong>na</strong>písal, e<br />

spoloènos Hewlett-Packard to s útokom <strong>na</strong> slovenský<br />

notebookový trh myslí celkom váne. Rad notebookov<br />

OmniBook xe3 je ïalším rukolapným dôkazom<br />

tohto tvrdenia. Testovaný model presvedèil, e<br />

kvalitné produkty sú k dispozícii aj v tejto kategórii<br />

notebookov. Výkon, výdr pri práci <strong>na</strong> batérie, záruka<br />

i ce<strong>na</strong>, to sú faktory, ktoré sa nedajú prehliadnu. Aj<br />

keï sa OmniBooku nepodarilo výkonnostne preko<strong>na</strong><br />

notebooky Satellite, pri poh¾ade <strong>na</strong> cenu i skutoènos,<br />

e sme testovali „strednú“ konfiguráciu, to nie je <strong>na</strong>jpodstatnejší<br />

fakt. Navyše si musíme uvedomi, e<br />

okrem <strong>na</strong>mi testovaného notebooku v tomto rade<br />

spoloènos ponúka aj ïalšie dva modely. Najlacnejším<br />

je F3944H, ktorý sa od testovaného modelu líši iba<br />

mikroprocesorom (1 GHz Celeron), pevným diskom<br />

s poloviènou kapacitou a implementáciou CD-ROM<br />

mechaniky miesto DVD. Spomenuté zmeny však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú<br />

pre pouívate¾a úsporu 26 000 Sk (pri porov<strong>na</strong>ní<br />

cien bez DPH). Naopak, pre nároènejších zákazníkov<br />

je urèený model s oz<strong>na</strong>èením F3965H, ktorý je<br />

vybavený 1 GHz verziou mikroprocesora Pentium III-<br />

M, 256 MB pamäte, 30 GB pevným diskom a 15" TFT<br />

displejom. Za tento model však zaplatíte o 24 000 Sk<br />

viac ako za testovaný. <strong>Ako</strong> vidie, dnes aj notebooky z<br />

kategórie Entry Level ponúkajú širokú škálu konfigurácií<br />

a nezvyèajné cenové rozpätie. Pouívate¾ si skutoène<br />

má z èoho vybera a koneèné rozhodnutie závisí<br />

iba od jeho preferencií.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Výkon/výdr <strong>na</strong> batérie<br />

Ce<strong>na</strong>: 75 900 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett−Packard Slovakia<br />

Umax ActionBook 780T<br />

Umax ActionBook 780T – plnohodnotná náhrada<br />

desktopu v notebooku vo vyhotovení all-in-one – poteší<br />

výkonom, výdrou pri práci <strong>na</strong> batérie i priestranným<br />

displejom. Cenou za to všetko je však hmotnos, ktorá<br />

robí tento prístroj ideálnym pre pouívate¾ov, ktorí<br />

ho budú vyuíva viac v práci a doma ako v teréne.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Spoloènosti Umax sa v minulom mesiaci podarilo<br />

dosta <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>m partnerov spoloènosti Intel<br />

v oblasti výroby notebookov. Toto postavenie si spoloènos<br />

vydobyla svojimi produktmi. Ostatne dôkazom<br />

môe by aj táto recenzia, v ktorej vám predstavíme<br />

aktuálne <strong>na</strong>jvyšší model z ponuky tejto<br />

spoloènosti, ktorý sa <strong>na</strong> náš trh dostal koncom<br />

januára a spoloènos ho prezentuje ako plnohodnotnú<br />

náhradu desktopu.<br />

DIZAJN. Umax 4200 doslova padne pouívate¾ovi<br />

do oka. Prispieva k tomu strieborné vyhotovenie,<br />

doplnené farebným plastovým doplnkom v prednej<br />

èasti, ktorého farbu si mono vybra zo<br />

štyroch variantov.<br />

Netradièné je aj vyhotovenie puzdra<br />

notebooku, ktorého veko je o poz<strong>na</strong>nie<br />

širšie ako podstava. Dôvodom takéhoto<br />

usporiadania je implementácia 15" LCD displeja,<br />

prièom konštruktéri sa rozhodli nezväèšova<br />

rozmery základne. Vcelku pôsobí konštrukcia tohto<br />

modelu masívnym dojmom, èo dokres¾ujú nielen<br />

jeho rozmery (312 × 273 × 37,2 mm), ale <strong>na</strong>jmä<br />

hmotnos (3,8 kg). K vyhotoveniu prístroja však<br />

máme jednu pripomienku: ozdobná lišta je pripevnená<br />

tak nešastne, e pri kadom vyberaní batérie<br />

budete musie zájs do servisu.<br />

KONFIGURÁCIA. Podobne ako <strong>na</strong>jvýkonnejšie modely<br />

iných výrobcov aj ActionBook 780T je vybudovaný<br />

<strong>na</strong> mikroprocesore Intel Mobile Pentium III-M<br />

s pracovnou frekvenciou 1 GHz (v <strong>na</strong>jblišom èase sa<br />

má objavi aj s 1,2 GHz). Mikroprocesor pracuje so 133<br />

MHz systémovou zbernicou a podporuje technológiu<br />

SpeedStep. Maximálne vyuitie jeho moností<br />

zaisuje pouitie èipovej súpravy Intel 830 MP. Tá<br />

okrem iného umoòuje implementáciu a 1 GB operaènej<br />

pamäte. Štandardne sa však tento model dodáva<br />

s 256 MB pamäte.<br />

Diskový subsystém má všetky komponenty<br />

zabudované a obsahuje 3,5" disketovú mechaniku,<br />

pevný disk s kapacitou 30 GB a takzvanú kombo<br />

mechaniku, teda DVD mechaniku s funkciami CD-R<br />

a CD-RW mechaniky. Grafický subsystém je zalo-<br />

ený <strong>na</strong> èipe ATI Mobility M6-P, ktorý je doplnený<br />

32 MB videopamäte a k systému je pripojený prostredníctvom<br />

rozhrania AGP 4×. Zobrazovanie<br />

zaisuje TFT LCD displej s uhloprieèkou 15" a <strong>na</strong>tívnym<br />

rozlíšením 1400 × 1050 bodov. K dispozícii je<br />

klasický výstup VGA a videovýstup (S-Video), ktoré<br />

je vïaka podpore reimu Dual-view moné pouíva<br />

aj súèasne s LCD displejom.<br />

Pri notebookoch, ktoré sú prezentované ako náhrady<br />

desktopov, je zvyèajné, e disponujú kompletnou<br />

súpravou rozhraní. I<strong>na</strong>k to nie je ani pri tomto modeli.<br />

K dispozícii je nielen klasický port PS/2, paralelný<br />

port a port IrDA, ale aj štvorica portov USB a port<br />

IEEE1394. Za samozrejmos mono povaova dvojicu<br />

slotov PC Card, podporujúcich karty typu II i III. Za<br />

<strong>na</strong>dštandardné mono celkom isto oz<strong>na</strong>èi vybavenie

H A R D W A R E<br />

notebooku dvoma èítaèkami pamäových kariet.<br />

V Umaxe sa však rozhodli pre podporu SD-Card<br />

a Memory Stick, ktorých zastúpenie je u nás zatia¾<br />

minoritné. Nadštandardná je aj komunikaèná výbava<br />

notebooku. Okrem 56 K modemu a sieovej karty<br />

10/100 je vybavený aj adaptérom bezdrôtovej siete<br />

802.11b. Keby vám to nestaèilo, volite¾ne je moné<br />

doplni aj adaptér Bluetooth.<br />

Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon batéria<br />

s kapacitou 5000 mAh a <strong>na</strong>pájací zdroj, ktorý slúi aj<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie batérie. Pod¾a údajov dovozcu by mala<br />

batéria udra notebook v prevádzke a štyri hodiny.<br />

Pre úplnos dodajme, e v cene notebooku je<br />

zahrnutá aj taška a operaèný systém Windows XP.<br />

VÝKON. Výkon notebooku zodpovedá jeho konfigurácii,<br />

doko<strong>na</strong>lú predstavu o jeho monostiach<br />

vám poskytne tabu¾ka. Nedá nám však nespomenú,<br />

e keby sme brali zrete¾ iba <strong>na</strong> výkonnos<br />

tohto modelu, nestratil by sa ani o kategóriu vyššie<br />

– medzi high-end modelmi.<br />

V oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batérie dosiahol<br />

notebook v testoch BatteryMark 4.1 èasy, ktoré sú<br />

síce o nieèo slabšie, ako bol údaj výrobcu, mono<br />

ich však pokojne oz<strong>na</strong>èi za viac ako uspokojivé.<br />

Ostatne posúïte sami: v teste ConditioningRun dosiahol<br />

notebook èas 2:54 a v teste LifeTest dokonca<br />

3:49, prièom v prípade oboch hodnôt ide o priemer<br />

z trojice meraní. Pri benej práci sa èasy pohybovali<br />

<strong>na</strong> pribline rov<strong>na</strong>kej úrovni ako v druhom zo<br />

spomí<strong>na</strong>ných testov a notebook nemal problém<br />

s batériou ani pri prehrávaní DVD filmu.<br />

ZÁVER. Umax ActionBook 780T je takmer zo všetkých<br />

stránok výborným riešením. No skôr ako chválu<br />

<strong>na</strong> tento notebook dokonèíme, musíme priz<strong>na</strong>, e v<br />

priebehu testovania sme <strong>na</strong>razili aj <strong>na</strong> nieko¾ko drobností,<br />

ktoré nám predsa len prekáali. Notebook nedisponuje<br />

zvyèajným „zapusteným“ tlaèidlom <strong>na</strong><br />

hardvérový reštart a pouívate¾ si nemôe pomôc ani<br />

vybratím batérie, pretoe tá je „schovaná“ pod ozdobným<br />

krytom. Ak sa teda nebodaj pritrafí „zatuhnutie“<br />

systému (èo síce pri Windows XP nie je ve¾mi èastý<br />

jav), bude si pouívate¾ musie poèka <strong>na</strong> to, kým sa<br />

vybije batéria, èo s oh¾adom <strong>na</strong> uvedené èasy nie je<br />

niè príjemné.<br />

Celkovo však mono poveda, e ActionBook 780T<br />

je tak z výkonnostnej stránky, ako i zo stránky výdre<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie èi vybavenosti a mnostva implementovaných<br />

rozhraní viac ako dobré riešenie. Ak<br />

k tomu pridáme atraktívnu cenu, dospejeme k záveru,<br />

e tento prístroj osloví pouívate¾ov preferujúcich prijate¾nú<br />

cenu a vysoký výkon.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výdr <strong>na</strong> batérie<br />

☺ Výkon<br />

☹ Reset a batéria<br />

☹ Hmotnos<br />

Ce<strong>na</strong>: 115 580 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Entry Level<br />

Výkonné notebooky<br />

Výrobca / Model HP OmniBook Acer TravelMate Toshiba Satellite Toshiba Satellite Umax Microbook Toshiba Satellite Acer TravelMate Microbook<br />

xe3 212TX 3000−400 2800−600 4200 950T 50000 529ATXV 950T<br />

Testované PCR 3/2002 PCR 1/2002 PCR 10/2001 PCR 9/2001 PCR 3/2002 PCR 3/2002 PCR 2/2002 PCR 1/2002 PCR 10/2001<br />

WinBench 99 CPUmark 71,0 58,1 60,9 83,4 95,0 82,1 91,268,268,2<br />

WinBench 99 FPUmark 4200 3210 3670 5290 5470 5150 5660 3670 4000<br />

Business Disk WinMark 99 4240 3100 2930 2860 651 3870 4060 4090 2090<br />

Busines Graphics WinMark 99 240 120 278 280 299 243 316 230 176<br />

High−End Disk WinMark 99 10 400 9200 9600 10 900 5310 9750 10 600 10 700 5180<br />

High−End Graphics WinMark 420 380 1030 1120 743 715 729 715 774<br />

CD−ROM WinMark 99 − − 1320 1320 − − − − 1220<br />

Business Winstone 2001 − − 25,6 25,8 − − − − 21,4<br />

3D WinMark 99 320 190 868 889 596 476 798 301 374<br />

3Dmark 2000 1441 538 4104 − 3740 2420 3890 1250 −<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 75 900 48 990 115 090 159 990 155 880 84 990 159 900 72 990 81 990<br />

72 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

Microbook 950T<br />

Microbook 950T je pokraèovate¾om „rodinnej“ tradície.<br />

Je to plnohodnotný multimediálny notebook, ktorý<br />

okrem ceny prekvapí aj výdrou pri práci <strong>na</strong> batérie.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Na jeseò sme v recenzii predstavili prvý notebook<br />

z tohto modelového radu, osadený mikroprocesorom<br />

Intel Pentium III s taktom 1 GHz. Evolúcia tohto<br />

radu priniesla nieko¾ko zlepšení, a tak sme sa <strong>na</strong><br />

notebook pozreli opä.<br />

KONFIGURÁCIA A DIZAJN. U v úvode sme sa<br />

zmienili, e základom notebooku je mikroprocesor<br />

Intel Pentium III s pracovnou frekvenciou 1 GHz.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s modelom recenzovaným v októbri kapacita<br />

operaènej pamäte ostala rov<strong>na</strong>ká – 320<br />

MB. Mono ju však rozšíri <strong>na</strong> 512 MB. Zme<strong>na</strong> je<br />

<strong>na</strong> „pozícii“ èipovej súpravy – v tomto modeli je<br />

VIA, ktorá má rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci SiS<br />

integrovanú grafiku. Tentoraz je <strong>na</strong> báze èipu<br />

Twister, prièom kapacitu videopamäte, ktorá je<br />

vyhradenou oblasou systémovej pamäte, je moné<br />

<strong>na</strong>stavi v rozsahu od 8 do 32 MB. Koncepcia notebooku<br />

„všetko v jednom“ sa zachovala. Disponuje teda<br />

kompletnou výbavou diskových zariadení, obsahujúcou<br />

v <strong>na</strong>šom prípade pevný disk s kapacitou 30 GB,<br />

teda dvojnásobnou v porov<strong>na</strong>ní so starším modelom,<br />

8× DVD mechanikou a 3,5" disketovou mechanikou,<br />

prièom všetky sú zabudované v tele prístroja.<br />

Grafický subsystém disponuje podporou 3D a MPEG<br />

II a okrem u spomenutého èipu ho tvorí 14,1" TFT<br />

displej, ktorý pracuje v rozlíšení XGA 1024 × 768/16.<br />

Napájanie notebooku zabezpeèuje akumulátor typu<br />

LiIon, ktorého kapacita je v porov<strong>na</strong>ní so starším<br />

modelom takisto vyššia (5400 mAh oproti 3600 mAh),<br />

alebo sieový zdroj, ktorý zároveò plní úlohu <strong>na</strong>bíjaèky<br />

(aj pri zapnutom notebooku). Z poh¾adu dizajnu je<br />

prístroj prakticky totoný so spomí<strong>na</strong>ným modelom.<br />

V priestore <strong>na</strong>d klávesnicou je vypí<strong>na</strong>è, pätica funkèných<br />

tlaèidiel, ktorých výz<strong>na</strong>m je programovate¾ný.<br />

Monosti notebooku boli rozšírené <strong>na</strong>jmä v oblasti<br />

rozhraní. Okrem tých, ktoré boli implementované u<br />

u jeho predchodcu, teda PS/2, dvojice USB, paralelného<br />

portu, sériového portu, LAN, VGA a IrDA, dostal<br />

aj ïalšie: modem, sieové rozhranie a <strong>na</strong>jmä port Fire-<br />

Wire (IEEE 1394).<br />

Sympatické je, e notebook je o nieèo „štíhlejší“<br />

ako predchodca. Jeho rozmery sú 313 × 263 × 30 mm<br />

a hmotnos 2,7 kilogramu.<br />

SOFTVÉR. Výbava v tomto smere patrí k tým skromnejším.<br />

Obsahuje operaèný systém Windows ME,<br />

softvérový DVD prehrávaè Win DVD, aplikáciu Win-<br />

Phone a ovládaèe.<br />

VÝKON. Výsledky testov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e notebook<br />

disponuje podobným výkonom ako jeho predchodca.<br />

Ten je vhodný pre bené kancelárske aplikácie<br />

a menej vhodný pre 3D aplikácie, i keï v porov<strong>na</strong>ní<br />

s èipom SiS si VIA poèí<strong>na</strong>la o poz<strong>na</strong>nie lepšie.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> zvýšenie kapacity batérie sme oèakávali<br />

aj predåenie jej výdre, èo sa v praxi overilo.<br />

V tomto parametri toti notebook svojho predchodcu<br />

preko<strong>na</strong>l o viac ako hodinu a dokázal pracova<br />

viac ako tri hodiny.<br />

ZÁVER. Notebooky z<strong>na</strong>èky Microbook sú alter<strong>na</strong>tívou<br />

pre pouívate¾ov, ktorí nepotrebujú „z<strong>na</strong>èkový“<br />

produkt. Najväèšou prednosou tohto modelu<br />

je ce<strong>na</strong>, minimálne rov<strong>na</strong>ko atraktívny je však aj<br />

výkon a výdr pri práci <strong>na</strong> batérie.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Zlepšená ivotnos batérie<br />

☺ Výkon<br />

Ce<strong>na</strong>: 84 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: TS PRO<br />

Peter Orviský<br />

3/2002 PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

CD−RW mechanika LiteOn 24102b<br />

LiteOn 24102b je ïalším<br />

zástupcom rodiny interných<br />

IDE CD-RW mechaník, ktorých<br />

rýchlos zápisu je 24-násobkom<br />

základnej rýchlosti 150 kb/s.<br />

Taiwanský výrobca LiteOn sa ním<br />

s<strong>na</strong>í konkurova <strong>na</strong> trhu osvedèeným<br />

z<strong>na</strong>èkám. To, e túto konkurenciu<br />

myslí <strong>na</strong>ozaj váne, potvrdzuje<br />

aj skutoènos, e nedávno ako prvý<br />

uviedol <strong>na</strong> trh mechaniku s 32-násobnou<br />

rýchlosou zápisu.<br />

Mechanika sa dodáva v balení retail,<br />

ktoré obsahuje samotnú mechaniku,<br />

prepojovací audiokábel, softvér<br />

<strong>na</strong> CD, skrutky <strong>na</strong> montá mechaniky,<br />

viacjazyèný montány návod a dve<br />

médiá. Médiá sú oz<strong>na</strong>èené logom výrobcu,<br />

obe sú v slim obaloch s poloviènou<br />

výškou. Príjemne prekvapilo,<br />

e CD-R médium má kapacitu 700 MB<br />

(80 minút, skutoèný výrobca Ritek),<br />

CD-RW médium má klasickú kapacitu<br />

650 MB (74 minút, skutoèný výrobca<br />

Plasmon Data).<br />

Priloené CD so softvérom obsahuje<br />

<strong>na</strong>pa¾ovací program Ahead Nero a<br />

program <strong>na</strong> paketový<br />

zápis InCD.<br />

Okrem nich CD obsahuje ešte<br />

Acrobat Reader, ovládaèe pre DOS<br />

a viac jazykových verzií príruèky k<br />

mechanike vo formáte pdf.<br />

Mechanika je urèená len <strong>na</strong> montá<br />

v horizontálnej polohe. Jej predný<br />

panel je úèelný a jednoduchý. Okrem<br />

tlaèidla slúiaceho <strong>na</strong> otváranie a<br />

zatváranie mechaniky sa tu <strong>na</strong>chádza<br />

ešte ovládaè hlasitosti, konektor <strong>na</strong><br />

slúchadlá, LED dióda indikujúca stav<br />

mechaniky a otvor slúiaci <strong>na</strong> núdzové<br />

otvorenie mechaniky. LED dióda pri<br />

zápise <strong>na</strong>èerveno bliká, pri kadej<br />

ostatnej èinnosti svieti <strong>na</strong>zeleno.<br />

Pri testovaní sme pouili médiá<br />

CD-R Imation s kapacitou 700 MB<br />

(skutoèný výrobca CMC Magnetics) a<br />

CD-RW médiá Intenso takisto s kapacitou<br />

700 MB. Mechanika mala povolený<br />

prístup DMA, pouitý bol<br />

firmware vo verzii 5S54.<br />

Vo všetkých prípadoch<br />

bolo vyko<strong>na</strong>ných pä pokusov<br />

a doba zápisu bola<br />

meraná od zadania povelu<br />

<strong>na</strong> zápis a po jeho ukonèenie<br />

vrátane zápisu Lead-in a<br />

Lead-out. Schopnos mechaniky<br />

èíta poškodené CD bola testovaná<br />

<strong>na</strong> starom, silne poškodenom<br />

hudobnom CD, pouívanom v aute,<br />

kde sa pova¾ovalo v priehradke <strong>na</strong><br />

rukavice bez obalu. Jeho celková<br />

dåka bola 68:13 min. èo predstavovalo<br />

705 198 KB. Pri teste zápisu<br />

dátového CD bol zapisovaný súbor s<br />

dåkou 468 169 KB.<br />

Formátovanie CD-RW média <strong>na</strong> paketový<br />

zápis trvalo 14:30 min. Zápis<br />

261 151 232 bajtov trval 3:30 min.<br />

Niektoré vlastnosti mechaniky príjemne<br />

prekvapia. Dokáe overburning<br />

a do 99 minút, má implementovanú<br />

ochranu proti podteèeniu<br />

buffera, poradí si aj so zálohovaním<br />

rozlièných CD s ochra<strong>na</strong>mi vrátane<br />

<strong>na</strong>jnovších. Dokáe èíta aj z<strong>na</strong>ène<br />

poškodené médiá, ale rýchlos èítania<br />

by mohla by vyššia. Drobným<br />

nedostatkom je aj to, e nedokáe<br />

zapisova <strong>na</strong> CD-R médiá menšou ako<br />

Typ média Audio CD Dátové CD<br />

Ve¾kos 705198 KB/68:13 min. 468169 KB/45:17 min<br />

Èítanie 8:38 min −<br />

Zápis 3:58 min. 2:49 min.<br />

Rýchlos èítania 1361,38 KB/s −<br />

Rýchlos zápisu 2963,01 KB/s 2770,23 KB/s<br />

8-násobnou rýchlosou, èo môe niekomu<br />

prekáa. Pre túto mechaniku<br />

hovorí vynikajúci pomer ce<strong>na</strong>/výkon,<br />

schopnos <strong>na</strong>pa¾ova bez problémov<br />

aj <strong>na</strong> necertifikované médiá, podpora<br />

DAO-RAW.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH):<br />

vrátane SW Ahead Nero a dvoch médií: 4800 Sk<br />

samotná mechanika: 4600 Sk<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: ALPHA TECH<br />

Peter Kováè<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Maximálne rýchlosti èítania/zápisu/prepisu:<br />

40/24/10<br />

Rozsah rýchlostí zápisu: 8/12/16/20/24<br />

Rozsah rýchlostí prepisu: 2/4/8/10<br />

Podpora formátov: CD−ROM/CD−ROM XA/<br />

CD−DA/Photo CD/ CD−I/CD−G/<br />

CD−TEXT/Karaoke CD CD−Extra/Video CD/CD<br />

plus/UDF<br />

Podpora módov: TAO/DAO (aj DAO−RAW!)/<br />

SAO<br />

Ve¾kos buffera: 2048 KB<br />

Ochra<strong>na</strong> média proti podteèeniu buffera:<br />

SMART−Burn<br />

Napa¾ovací softvér: Ahead Nero 5.5.4.2<br />

Softvér <strong>na</strong> paketový zápis: Ahead InCD<br />

2.30.1<br />

URL <strong>na</strong> download firmware:<br />

http://<strong>www</strong>.liteonit.com/e−down−f.asp<br />

CPU: Pentium 166 MHz a lepšie<br />

OS: Windows 95/98/Me/2000/NT 4.<br />

Pamä: minimálne 32 MB, odporúèa sa 64 MB<br />

Pevný disk: stredná prístupová doba 20 ms<br />

a menej, prenosová rýchlos 2 MB/s a viac<br />

100 MB vo¾ného priestoru<br />

74 PC REVUE 3/2002

H A R D W A R E<br />

Nové tlaèiarne FS−9100DN a FS−9500DN od KYOCERA Mita<br />

aj rýchlos kontinuálnej tlaèe: A4 stránky sú produkované rýchlosou 36 str./<br />

min. pri FS-9100DN a rýchlosou 50 str./min. pri FS-9500DN; stránky A3 sú<br />

produkované rýchlosou 19 str./min. pri FS-9100DN a rýchlosou 26 str./min.<br />

pri FS-9500DN.<br />

Obidve zariadenia pracujú štandardne pri rozlíšení 600 dpi a volite¾ný<br />

reim Fast1200 slúi <strong>na</strong> maximalizáciu kvality.<br />

Obidve tlaèiarne majú extrémne vysoké servisné intervaly – a do 500 000<br />

stránok. Maximálny výkon FS-9100DN a FS-9500DN je neuverite¾ných 180 000,<br />

resp. 240 000 strán za mesiac.<br />

FS-9100DN a FS-9500DN vïaka rýchlemu procesoru zaruèujú, e komplikované<br />

obrázky môu by rýchlo spracované a je tak zníená monos pre-<br />

aenia siete.<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Kyocera Mita predstavuje dve nové vysokorýchlostné tlaèiarne, urèené <strong>na</strong> tlaè<br />

vo ve¾kých strediskách a podnikoch. Modely FS-9100DN a FS-9500DN ponúkajú<br />

nové monosti <strong>na</strong> elektronickú správu a tlaè dokumentov v porov<strong>na</strong>ní<br />

s ostatnými protihráèmi vo svojej triede.<br />

V obidvoch modeloch bola zabudovaná technológia ECOSYS – bezzásobníková<br />

technológia Kyocera Mita, èím sa dosahujú mimoriadne nízke náklady <strong>na</strong><br />

tlaè strany.<br />

Pôsobivé sú aj èasy tlaèe prvej stránky pre FS-9100DN a FS-9500DN, a to<br />

sedem, resp. pä sekúnd. Vysokým rýchlostiam tlaèe prvej stránky zodpovedá<br />

FS−9100DN<br />

Rýchlos tlaèe: 36/19 A4/A3 strán za minútu<br />

Maximálny výkon: 180 000 strán za mesiac<br />

FS−9500DN<br />

Rýchlos tlaèe: 50/26 A4/A3 strán za minútu<br />

Maximálny výkon: 300 000 strán za mesiac<br />

Pre obe tlaèiarne<br />

Tlaèový jazyk: PCL6 a PostScript Level3<br />

(KPDL3)<br />

Štandardná kapacita pamäte: 32 MB RAM,<br />

max. 288 MB<br />

Štandardná kapacita zásobníkov: 200 strán,<br />

dve vstupné kazety po 500 strán, doplnkový<br />

podávaè <strong>na</strong> 3000 strán.<br />

Maximál<strong>na</strong> vstupná kapacita je tak a<br />

4200 strán<br />

Duplex: štandardne<br />

Pripojenie: vysokorýchlostný obojsmerný<br />

paralelný a sériový port a sieové pripojenie<br />

Fast Ethernet<br />

Ïalšie príslušenstvo: volite¾ná karta<br />

CompactFlash, volite¾ný pevný disk,<br />

dokonèovacie zariadenie, èítaèka èiarových<br />

kódov<br />

Softvérové vybavenie: monitorovací program<br />

Záruka: 2 roky, monos rozšírenia <strong>na</strong> 5 rokov<br />

Kontakt: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.,<br />

<strong>www</strong>.columbex.sk<br />

3/2002 PC REVUE 75

S O F T W A R E<br />

AKO NA TO?<br />

Strih videa vo Windows XP<br />

Obr. 1 Prepojenie a<strong>na</strong>lógovej kamery s grafickou kartou v poèítaèi. V tomto prípade<br />

bola monos prepojenia zvukového signálu cez grafickú kartu. Obyèajne sa<br />

však pripája tento signál <strong>na</strong> zvukovú kartu.<br />

Predstavenie špeciálnych programov<br />

a hardvérového vybavenia <strong>na</strong> spracovanie<br />

videa v poèítaèi máme <strong>na</strong>plánované<br />

do májového èísla PC REVUE.<br />

V tomto krátkom èlánku sa preto len<br />

ve¾mi struène vrátime k jednej z<br />

vlastností operaèného systému Windows<br />

XP, ktorá umoòuje skutoène<br />

základný strih videa.<br />

O ÈO IDE? Máte <strong>na</strong>toèené video <strong>na</strong><br />

a<strong>na</strong>lógovej alebo digitálnej kamere a<br />

chcete si z týchto záberov vytvori<br />

videosekvenciu, ktorá budete môc<br />

prehráva v poèítaèi. Pritom výsledný<br />

film pospájate zo záberov, ktoré<br />

ste <strong>na</strong>toèili kamerou. Strih videa<br />

umoòuje takýto film pouívate¾sky<br />

vytvori a archivova ho v digitálnej<br />

forme <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD alebo DVD nosièi.<br />

ÈO BUDEME POTREBOVA? Predovšetkým<br />

potrebujete nejakým spôsobom<br />

dosta videosignál z kamery<br />

do poèítaèa. Pokia¾ je vaša kamera<br />

digitál<strong>na</strong>, môete <strong>na</strong> vstup videosignálu<br />

poui port FireWire. Tento port<br />

môe by umiestnený <strong>na</strong> špeciálnej<br />

karte do poèítaèa alebo môe by súèasou<br />

videokarty. Ak máte a<strong>na</strong>lógovú<br />

kameru, potom si musíte obstara videokartu,<br />

ktorá dokáe zachytáva a<strong>na</strong>lógový<br />

videosignál. Pri <strong>na</strong>šom pokuse<br />

sme pouili kartu ATI Radeon, ktorá obsahuje<br />

a<strong>na</strong>lógový videovstup a výstup.<br />

<strong>Ako</strong> softvérové vybavenie v tomto<br />

jednoduchom prípade pouijeme operaèný<br />

systém Windows XP. Jeho súèasou<br />

je program Windows Movie Maker<br />

a aj Windows Media Player. Program<br />

Movie Maker pouijeme <strong>na</strong> strih<br />

videa a Media Player sa pouíva <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> premietanie vytvoreného filmu.<br />

Ïalej potrebujeme kameru, <strong>na</strong>toèené<br />

zábery a prepojovací kábel, ktorým<br />

spojíme videokameru s poèítaèom. Tieto<br />

káble bývajú èasto súèasou dodávky<br />

videokamery, v prípade a<strong>na</strong>lógovej<br />

Obr. 2<br />

Nastavenie dekodéra<br />

videosignálu<br />

kamery však musí súhlasi typ kábla s<br />

typom pouitých konektorov (môe ís<br />

o typ Cinch, Jack a pod.). Takéto káble<br />

kúpite aj v predajni s elektronikou,<br />

bývajú však dos drahé.<br />

Ak budete chcie zachyti a neskôr<br />

prehráva zvuk, musíte ma v poèítaèi<br />

zabudovanú zvukovú kartu. Zvukový<br />

výstup z a<strong>na</strong>lógovej kamery pri-<br />

76 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

Obr. 3 Prenos videosignálu<br />

do poèítaèa a vytvorenie<br />

jednotlivých klipov.<br />

Pri strihaní sa klipy<br />

umiestòujú do filmu<br />

v spodnej èasti ok<strong>na</strong>. Klipy<br />

môete pouívate¾sky<br />

rozde¾ova, ako je to<br />

realizované s klipom è. 3<br />

tom pripojíte <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávací vstup<br />

<strong>na</strong> zvukovej karte.<br />

AKO BUDEME POSTUPOVA?<br />

Prepojíme videokameru s poèítaèom.<br />

Pritom zapojíme výstup<br />

videosignálu so vstupom video<br />

<strong>na</strong> poèítaèi. Pri a<strong>na</strong>lógovej kamere<br />

nezabudneme ani <strong>na</strong> prepojenie<br />

kanála audio so vstupom<br />

<strong>na</strong> zvukovej karte. Spojenie<br />

a<strong>na</strong>lógovej kamery s poèítaèom<br />

je zobrazené <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Obr. 4<br />

Naštartujeme program Windows<br />

Media Player a <strong>na</strong> kamere<br />

zaèneme prehráva <strong>na</strong>toèené<br />

zábery. Na obrazovke by sa mal<br />

objavi prehrávaný signál. Ak je<br />

signál v nedostatoènej kvalite,<br />

prípade ide len o zrnenie, skúste<br />

zmeni typ dekodéra videosignálu.<br />

V programe Movie Maker je<br />

štandardne <strong>na</strong>stavená norma<br />

NTSC, ktorá sa pouíva v USA.<br />

V <strong>na</strong>šich podmienkach sa èasto<br />

pouíva norma PAL, preto skúste<br />

v <strong>na</strong>stavení zada túto vo¾bu, tak<br />

ako je to zobrazené <strong>na</strong> obr. 2. Ak<br />

sa stále nedarí získa uspokojivý<br />

obraz, prekontrolujete spôsob zapojenia<br />

a kvalitu prepojovacieho<br />

kábla.<br />

Po tom, èo ste získali uspokojivý<br />

obraz, môete pristúpi k<br />

jeho zaz<strong>na</strong>menávaniu. Pretoète<br />

pásku so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> zaèiatok<br />

Nastavenie volieb <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m súboru. Zároveò máte informáciu,<br />

ako dlho sa bude súbor <strong>na</strong>ahova pri rozlièných rýchlostiach<br />

pripojenia <strong>na</strong> internet.<br />

a v programe Movie Maker potlaète<br />

<strong>na</strong>hrávacie tlaèidlo. Obraz<br />

sa pritom zaène <strong>na</strong>hráva do<br />

poèítaèa. Movie Maker pracuje<br />

takým spôsobom, e sa s<strong>na</strong>í<br />

rozdeli <strong>na</strong> celý záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> kratšie<br />

bloky – klipy. Predvolený<br />

spôsob delenia súvisí so zmenou<br />

scény, <strong>na</strong>stavi je moné aj<br />

maximálnu dåku klipu, resp.<br />

zada monos nerozde¾ova<br />

scénu <strong>na</strong> klipy. Pri <strong>na</strong>hrávaní sa<br />

jednotlivé klipy objavia v prostredí<br />

programu Movie Maker,<br />

tak ako je to zobrazené <strong>na</strong> obr.<br />

3. Strihanie potom z<strong>na</strong>mená<br />

vlastne výber poradia zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných<br />

klipov a ich umiestnenie<br />

do filmu v spodnej èasti<br />

programu Movie Maker. Navyše<br />

máte monos jednotlivé klipy<br />

rozdeli <strong>na</strong> menšie èasti, prièom<br />

okamih rozdelenia si vyberáte<br />

sami. Na obr. 3 je takýmto spôsobom<br />

rozdelený klip è. 3.<br />

Vytvorený film si môete prezrie,<br />

a keï ste s výsledkom<br />

spokojní, <strong>na</strong>hráte si ho ako<br />

jeden súbor. Najprv však <strong>na</strong>stavte<br />

poadovanú kvalitu filmu –<br />

poèet snímok za sekundu a rozlíšenie.<br />

Štandardné <strong>na</strong>stavenie<br />

programu Movie Maker je však<br />

prispôsobené <strong>na</strong> minimálnu<br />

ve¾kos výsledného súboru, teda<br />

nízky poèet záberov za sekundu.<br />

Predpokladá sa toti, e vytvorený<br />

film budete zasiela ako<br />

prílohu elektronickej pošty. Treba<br />

si uvedomi, e nieko¾kominútový<br />

film v <strong>na</strong>jlepšej kvalite<br />

zaberá desiatky megabajtov.<br />

Na obr. 4 je zobrazené dialógové<br />

okno <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie kvality záz<strong>na</strong>mu,<br />

prièom sme vybrali strednú<br />

kvalitu.<br />

Výsledný súbor potom mô-<br />

ete prehráva <strong>na</strong>pr. v programe<br />

Windows Media Player a <strong>na</strong> to<br />

u nepotrebujete ïalšie hardvérové<br />

zariadenia. Film teda mô-<br />

ete skutoène posla svojim známym<br />

a oni si budú môc prezrie<br />

vaše dielo.<br />

Ondrej Macko<br />

3/2002 PC REVUE 77

S O F T W A R E<br />

Symantec SystemWorks 2002<br />

Systém SystemWorks vo verzii 2001 sme predstavili<br />

v PC REVUE è. 7/2001. Ide o systém nástrojov, ktoré<br />

sa starajú o bezchybnú prevádzku operaèného systému<br />

Windows a v podstate vás odbremeòujú od<br />

nevyhnutnosti reinštalácie operaèného systému po<br />

istej dobe prevádzky (ako to býva zvykom).<br />

Nástroj Process Viewer ukáe všetky spustené programy<br />

a ïalšie informácie<br />

Firma Symantec vydáva tento balík so eleznou<br />

pravidelnosou kadý rok, a tak sa u <strong>na</strong> zaèiatku<br />

tohto roka objavila <strong>na</strong> trhu verzia 2002. Symantec<br />

sa tento raz trochu poponáh¾al. Dôvod bol jednoduchý<br />

– verzia 2001 úplne odmietala spolupracova<br />

so systémom Microsoft Windows XP. Najdôleitejšou<br />

zmenou vo verzii 2002 je preto podpora tohto<br />

nového operaèného systému. Ïalšími zme<strong>na</strong>mi sú<br />

integrácia úplne nových nástrojov a zjednodušenie<br />

celého ovládania <strong>na</strong> stlaèenie jediného tlaèidla,<br />

prièom túto èinnos je moné èasovo <strong>na</strong>plánova.<br />

SystemWorks 2002 obsahuje nieko¾ko modulov –<br />

Norton Antivirus, Norton Utilities, CleanSweep, novinkami<br />

sú Roxio GoBack 3 a Process Viewer. Vlastnosami<br />

antivírusového programu Norton Antivirus sa<br />

v tomto èlánku nebudeme zaobera, sústredíme sa<br />

<strong>na</strong> ostatné nástroje.<br />

NORTON UTILITIES. Norton Utilities predstavujú<br />

vo všeobecnosti kolekciu nástrojov, ktoré vám pomôu<br />

pri problémoch s operaèným systémom Windows. Niektoré<br />

moduly je moné spusti bez inštalácie priamo z<br />

dodaného CD média. Ide o WinDoctor (kontrola systémových<br />

registrov), DiskDoctor (kontrola pevného disku),<br />

Fast&Save (zmazanie doèasných súborov) a Norton<br />

WipeInfo (súbory nie je moné nijako obnovi). Pri<br />

spúšaní týchto utilít z disku však nie je moné poui<br />

funkciu Undo. Je zaujímavé, e aplikácia DiskDoctor<br />

má k dispozícii ove¾a viac moností v prípade operaèného<br />

systému Windows 9x, ne je to v prípade Windows<br />

2000/XP. Napríklad chýba kompletný test povrchu<br />

disku, rôzne monosti pri opravách disku a pod.<br />

Po inštalácii celého balíka získate ïalšie aplikácie,<br />

ako i monos optimalizácie výkonu poèítaèa stlaèením<br />

jediného tlaèidla. V pozadí potom prebehne optimalizácia<br />

disku a kontrola registrov systému Windows,<br />

všetko automaticky, bez zásahu pouívate¾a. Pravdepodobne<br />

budete prekvapení, ko¾ko problémov odhalí<br />

tento systém – v <strong>na</strong>šom prípade sme zistili a 176<br />

problémov – a to sme <strong>na</strong> òom normálne pracovali.<br />

V <strong>na</strong>jnovšej verzii sa dá táto èinnos <strong>na</strong>plánova, a<br />

teda sa realizuje automaticky. Zaujímavou èasou je<br />

System Information, ktorý prezradí detailné informácie<br />

o vašom poèítaèi. Z nejakého dôvodu sa však<br />

tento modul u po nieko¾ko verzií dodáva bez nástroja<br />

<strong>na</strong> meranie výkonu poèítaèa.<br />

NORTON CLEANSWEEP. Tento nástroj sa stará<br />

predovšetkým o odinštalovanie nepotrebných programov.<br />

CleanSweep pritom pracuje <strong>na</strong> princípe monitorovania<br />

celého procesu inštalácie. Po spustení<br />

inštalaèného programu si systém poz<strong>na</strong>èí všetky prepísané<br />

alebo pozmenené súbory a pri odinštalovaní<br />

ich dokáe obnovi v pôvodnej podobe.<br />

PROCESS VIEWER. Úplnou novinkou je aplikácia<br />

Process Viewer, ktorá je urèená pre pokroèilých<br />

pouívate¾ov. Na rozdiel od štandardného Správcu<br />

úloh vám ukáe úplne všetky spustené aplikácie,<br />

máte monos <strong>na</strong>stavova ich priority, ako i zisti,<br />

ko¾kokrát bola príslušná aplikácia volaná prostriedkami<br />

operaèného systému.<br />

ROXIO GOBACK 3. Tento nástroj vytvorila firma<br />

Roxio a jeho recenziu sme uverejnili v PC REVUE è.<br />

12/2001. Ide v podstate o nástroj, ktorým sa môete<br />

vráti do minulosti – <strong>na</strong>pr. si obnovíte prepísané súbory,<br />

obnovíte si konfiguráciu vo vybranom èase a pod.<br />

Na druhej strane musíte poèíta s tým, e tento program<br />

vám zaberie dos ve¾ký priestor <strong>na</strong> pevnom disku.<br />

SYSTEMWORKS PROFESSIONAL EDITION. Profesionál<strong>na</strong><br />

verzia tohto systému obsahuje <strong>na</strong>vyše<br />

program Symantec WinFax <strong>na</strong> faxovanie z poèítaèa<br />

a Norton Ghost – systém <strong>na</strong> jednoduché klonovanie<br />

obsahu jedného disku <strong>na</strong> druhý. Profesionál<strong>na</strong><br />

verzia SystemWorks 2002 je v podstate kolekciou<br />

všetkých nástrojov, ktoré firma Symantec ponúka<br />

pre oblas kancelárskych riešení.<br />

Údrba celého systému stlaèením jedného tlaèidla<br />

CELKOVÝ DOJEM. Norton SystemWorks 2002 je<br />

nástroj, ktorý vám zaistí relatívne jednoduché<br />

riešenie rozlièných problémov v operaènom systéme<br />

Windows vrátane <strong>na</strong>jnovšej verzie XP. Zabudovaný<br />

je nástroj <strong>na</strong> automatický update celého<br />

nástroja <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu. Nové doplnkové programy<br />

hodnotíme kladne – <strong>na</strong>jmä GoBack 3 pova-<br />

ujeme za jeden z <strong>na</strong>jlepších systémov, ako zariadi,<br />

e o svoje údaje neprídete.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podpora Microsoft Windows XP<br />

☺ Zakomponovaný nástroj GoBack 3 a Proces Viewer<br />

☺ Monos jednoduchej údrby systému jedným tlaèidlom<br />

s monos <strong>na</strong>plánovania<br />

☹ Modul System Information neobsahuje meranie výkonu<br />

☹ DiskDoctor neobsahuje v prípade Windows 2000/XP kontrolu<br />

povrchu disku<br />

Ce<strong>na</strong>: štandardná verzia okolo 3990 Sk bez DPH<br />

Výrobca: Symantec Corp. USA, <strong>www</strong>.symantec.com<br />

Zapoièal: Symantec ÈR a SR<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Operaèný systém Windows 9x, Me, NT 4.0, 2000, XP. Procesor<br />

Pentium 133, 32 MB RAM (platí pre systém Windows 9x), 160<br />

MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciu. Systém GoBack 3 vyaduje<br />

ïalších 200 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> disku.<br />

78 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

GAMESY / RECENZIA<br />

Silent Hunter II<br />

Poškodený periskop,<br />

do konca opravy<br />

chýba tri<br />

a pol hodiny...<br />

Kapitán pozoruje výsledok útoku<br />

Hlavný<br />

ovládací panel<br />

Predstavte si svet, v ktorom je kadý<br />

nádych pôitkom. Predstavte si svet,<br />

v ktorom vám <strong>na</strong>d hlavou krúi náhla<br />

smr. Predstavte si svet, v ktorom je<br />

jediným východiskom teror. S takýmto<br />

sloganom bol do amerických kín<br />

uvedený legendárny nemecký film<br />

Das Boot od Wolfganga Peterse<strong>na</strong>.<br />

Úvodné vety by mohli uvádza aj doko<strong>na</strong>lý<br />

simulátor nemeckých ponoriek<br />

z obdobia druhej svetovej vojny<br />

– hru Silent Hunter II.<br />

Na vernosti atmosféry ponorkovej<br />

vojny si dali tvorcovia hry <strong>na</strong>ozaj<br />

zálea – technickým konzultantom<br />

bol skutoèný odborník – kontraadmirál<br />

vo výslube Erich Topp. Ten bol<br />

v èase druhej svetovej vojny jedným<br />

z <strong>na</strong>jväèších ponorkových es. Potopil<br />

36 lodí s celkovým výtlakom 198 658<br />

BRT a ïalšie štyri s výtlakom 32 317<br />

BRT poškodil. Na zaèiatku hry ho nájdete<br />

<strong>na</strong> piatom mieste v tabu¾ke<br />

s <strong>na</strong>jvyšším skóre. Na CD s hrou sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú aj autentické filmy, <strong>na</strong><br />

ktorých Topp hovorí o tom, ako<br />

ponorková voj<strong>na</strong> <strong>na</strong> mori vyzerala<br />

v skutoènosti. Oplatí sa ich vidie.<br />

Èo sa týka samotnej hry, miestami<br />

je zámerne štylizovaná s dobovou<br />

patinou. Pozadia jednotlivých menu<br />

vyvolávajú dojem, akoby boli vystrihnuté<br />

z dobových náborových a propagandistických<br />

plagátov. To, bohuia¾,<br />

niekedy pripomí<strong>na</strong> èasy poèítaèového<br />

dávnoveku a 16-farebnú grafiku<br />

z dôb <strong>na</strong>dupaných dvaosemšestiek.<br />

Silent Hunter II poskytuje monos<br />

hra jednotlivé misie alebo celé kampane.<br />

Pripravených je 8 historických<br />

misií a 3 tréningové. Tréningové misie<br />

slúia <strong>na</strong> oboznámenie sa s ovládaním<br />

ponorky a <strong>na</strong> získanie základov<br />

ponorkovej taktiky: vypracovanie<br />

pozície <strong>na</strong> odpálenie torpéd, nácvik<br />

stre¾by z palubného dela a gu¾ometu<br />

a únikov plavidlám eskorty. Ak uhráte<br />

pripravené misie, môete si ve¾mi<br />

¾ahko vytvori svoje vlastné. Staèí len<br />

zada príslušné parametre a o chví¾u<br />

ste uprostred boja. Pri tvorbe misie<br />

musíte zada charakter cie¾a (konvoj,<br />

hladinové bojové plavidlo, ponorka),<br />

oblas, v ktorej sa má misia uskutoèni,<br />

zvoli si obdobie vojny, poèasie,<br />

dennú dobu, ve¾kos cie¾a a jeho<br />

eskorty, typ vašej ponorky a vzájomnú<br />

pozíciu. Potom u záleí len <strong>na</strong><br />

vašej šikovnosti.<br />

Skôr èi neskôr si však kadý radšej<br />

zahrá celú kampaò. Zaèí<strong>na</strong>te v roku<br />

1939 ako velite¾ ponorky typu II, vyzbrojenej<br />

tromi torpédometmi a tromi<br />

rezervnými torpédami. Na zaèiatok<br />

niè zvláštne, ale ak budete úspešní,<br />

môete sa teši <strong>na</strong> väèšiu ponorku.<br />

Typ VIIB má štyri torpédomety vpredu<br />

a jeden vzadu – a to u je sila.<br />

Okrem toho disponuje aj delom kalibru<br />

88 mm a jedným protilietadlovým<br />

kanónom. S týmto plavidlom sa zúèastníte<br />

<strong>na</strong> blokáde Britských ostrovov,<br />

invázii do Nórska a bitke o Atlantik.<br />

V neskoršom období môete<br />

dosta aj ponorku typu IX a tesne<br />

pred koncom vojny aj geniálny typ<br />

XXI elekto, ktorý prišiel príliš neskoro.<br />

Za splnenie primárnych a sekundárnych<br />

cie¾ov misie vás môu vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>.<br />

A tak sa môete vypracova<br />

cez EK II, EK I, Nemecký krí v zlate<br />

a <strong>na</strong> nosite¾a cínovej kravaty – všetkými<br />

kapitánmi ponoriek ceneného<br />

Rytierskeho kría.<br />

Vývoj vašej ponorkovej kariéry<br />

však ve¾mi závisí od <strong>na</strong>stavenia realizmu<br />

v hre. Kým <strong>na</strong> ¾ahkej a strednej<br />

obanosti ešte máte šancu, pri<br />

<strong>na</strong>stavení realizmu <strong>na</strong> maximálnu<br />

úroveò je uhratie kadej jednotlivej<br />

misie, prepáète za výraz, dos „o<br />

hubu“. Ale to presne zodpovedá historickej<br />

realite – z viac ako 42 000 ponorkových<br />

námorníkov sa 34 000<br />

nevrátilo do domovského prístavu.<br />

Zo zvukovej stránky je hra doko<strong>na</strong>lá.<br />

Môete si vybra, èi posádka bude<br />

hovori po nemecky alebo po anglicky.<br />

Osobne odporúèam nemèinu, lebo<br />

iba potom má hra tú správnu atmosféru.<br />

Anglicky hovoriaca posádka<br />

nemá tie správne „grády“ a má hrozný<br />

prízvuk – asi ako anglicky hovoriaci<br />

Nemci v hollywoodskych filmoch.<br />

Zvukové efekty idú do <strong>na</strong>jmenších<br />

detailov – po príkaze <strong>na</strong> núdzové<br />

ponorenie poèu beh èlenov<br />

posádky do prednej èasti ponorky,<br />

aby sa rýchlejšie ponorila. Pri ponorení<br />

do håbok okolo 150 – 200 metrov<br />

poèu vodu, ako sa s<strong>na</strong>í ponorku<br />

rozdrvi ako plechovku od piva.<br />

Ponorka vyráa do útoku z hladiny<br />

Výbuchy håbkových bômb sú explozívne.<br />

Grafika, ako to u býva pri ponorkových<br />

simulátoroch, nie je to hlavné,<br />

o èo ide. Ale monos externých<br />

poh¾adov, preva¾ovanie sa vån rozbúreného<br />

mora cez palubu èi kamera<br />

z poh¾adu torpéda je spracovaná<br />

pekne a urèite poteší. Navigaèné<br />

mapy sú historicky verné, dokonca<br />

obsahujú aj údaje o håbke mora.<br />

Na záver u len konštatovanie – ak<br />

h¾adáte simulátor ponorky, práve ste<br />

ho <strong>na</strong>šli. Tento typ simulácie nemá<br />

obrovský okruh priaznivcov, no verní<br />

fanúškovia poh¾adajú <strong>na</strong> internete<br />

virtuálne flotily a vedú si tabu¾ky<br />

<strong>na</strong>júspešnejších misií. Fette Beute!!!<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Zvuky<br />

☺ Atmosféra<br />

☺ Hrate¾nos<br />

☺/☹ Brutál<strong>na</strong> nároènos pri <strong>na</strong>jvyššom<br />

realizme<br />

Zapozièal: CENEGA Slovakia, s. r. o.<br />

Peter Kováè<br />

3/2002 PC REVUE 79

GAMESY / RECENZIA<br />

Medal of Honor<br />

Táto hra, postavená <strong>na</strong> vojnovej tematike, vás zavedie<br />

do <strong>na</strong>jdôleitejších bitiek druhej svetovej vojny a<br />

vlastne aj ove¾a ïalej. Medal of Honor: Allied Assault<br />

pochádza z dielne spoloènosti 2015. Vïaka distribúcii<br />

svetovým gigantom Electronic Arts si hra získala<br />

ve¾mi slušnú reklamnú kampaò, a tak ju pod¾a názvu<br />

u mono viacerí poznáte. Mnohí ste urèite nevedeli,<br />

e Medal of Honor je vlastne séria. Èisto PC hráèom<br />

asi <strong>na</strong>ozaj hry s týmto názvom niè nemôu<br />

hovori, ale iná by mala by situácia u hráèov, ktorí<br />

sa aspoò trochu vyz<strong>na</strong>jú v hrách <strong>na</strong> Playstation. Na<br />

PS u toti jed<strong>na</strong> z hier s takýmto názvom vyšla a<br />

nieko¾ko sa ich ešte chystá – za všetky by som vymenoval<br />

tituly Medal of Honor: Frontline èi Medal Of<br />

Honor: Underground. Okrem iného sa pripravuje<br />

ešte nieko¾ko ïalších hier, ktorých názov sa zaèí<strong>na</strong><br />

slovami Medal of Honor. Pre nás PC hráèov je však<br />

<strong>na</strong>jzaujímavejší, pochopite¾ne, práve Medal of Honor:<br />

Allied Assault, o ktorom bude v tomto èlánku reè.<br />

MOH je 3D akèná strie¾aèka, videná z poh¾adu<br />

prvej osoby, ktorá vás zavedie do záveru prvej<br />

polovice 20. storoèia, presnejšie do obdobia druhej<br />

svetovej vojny. Ocitnete sa v koi poruèíka Mikea<br />

Powella, èle<strong>na</strong> ve¾mi známeho (a to predovšetkým<br />

historikom) 1. Ranger práporu. Práve v jeho úlohe<br />

sa musíte prebojova 20 úrovòami, ktoré sú zalo-<br />

ené <strong>na</strong> skutoèných udalostiach 2. svetovej vojny.<br />

Stretnete sa teda èisto s historicky doloenými<br />

operáciami. Vylodíte sa v Normandii, uskutoèníte<br />

sabotá <strong>na</strong> nemeckú ponorku v Trondheime a budete<br />

plni desiatky ïalších úloh. Ocitnete sa i v severnej<br />

Afrike èi v Nórsku. Pretoe sa vývojári s<strong>na</strong>-<br />

ili pri vývoji dra aspoò èiastoène skutoènosti,<br />

stretnete sa v hre so zbraòami, transportérmi èi<br />

tankami, ktoré sa <strong>na</strong>ozaj v druhej svetovej vojne<br />

pouívali (zo zbraní by som vymenoval samopaly<br />

Thompson èi granáty Mark II, tanky zastupuje<br />

<strong>na</strong>pr. typ Sherman, obrnené transportéry M3).<br />

Autori nezabudli ani <strong>na</strong> umelú inteligenciu, ktorá v<br />

hre zohráva ve¾kú úlohu, pretoe hra proti tupým<br />

nepriate¾om by asi nikoho príliš nebavilo. <strong>Ako</strong> som u<br />

spomenul, to sa tu nikomu nestane, vojaci reagujú <strong>na</strong><br />

kadé šuchnutie èi iný podozrivý zvuk a kadý reaguje<br />

<strong>na</strong> vzniknutú situáciu iným spôsobom. <strong>Ako</strong> príklad<br />

by som uviedol, e v kritickej situácii môu privola<br />

leteckú èi delostreleckú podporu. Preto je v kadej<br />

misii ve¾mi dôleité dobre odhadnú, ako danú úlohu<br />

splni. Spomenul som, e v hre sa vyskytujú i reálne<br />

dopravné prostriedky z 2. svetovej vojny, nespomenul<br />

som však to, e ich môete i ovláda. Vïaka tomu<br />

môete kdeko¾vek zvráti priebeh misie. To však zabránilo<br />

autorom <strong>na</strong>plánova presnú dejovú líniu, a<br />

tak sa v niektorých misiách môete doèka mnohých<br />

zvratov a nikdy nebude neskoro zmeni záporný priebeh<br />

akcie (práve priebeh akcie môe ovplyvni i poèasie,<br />

ktoré sa bude neustále meni). Cez všetky tieto<br />

vymoenosti si však MOH: AA uchováva predovšetkým<br />

tvár akènej 1st person strie¾aèky, a tak nechýbajú<br />

krvavé prestrelky a s tým súvisiace príslušné<br />

mnostvo màtvol. Dúfam, e vám je jasné, e autori<br />

nevytvorili èistokrvnú akènú strie¾aèku, v ktorej ide<br />

èisto o zabíjanie, pretoe okrem toho tu spojili i nieko¾ko<br />

faktorov zo ánrovo odlišných hier. A to je ve¾mi<br />

dobre.<br />

Interakcia s okolím sa okrem iného týka komunikácie<br />

s okolitými vojakmi, ktorí vám niekedy <strong>na</strong>pr.<br />

povedia presné súradnice cie¾a alebo vás varujú pred<br />

nepredpokladanou prekákou. Pokia¾ si niekto z vás<br />

spomí<strong>na</strong> <strong>na</strong> ob¾úbenú hru Hitman (druhý diel by mal<br />

by vonku èo nevidie), urèite vie, e ste v nej mali<br />

monos prezliec postavu hlavného hrdinu do<br />

obleèenia nepriate¾ov. Autori Medal of Honor sa<br />

nechali inšpirova, a preto vám i tu ponúkajú rov<strong>na</strong>kú<br />

monos. K väèšej realistickosti celej hry prispieva<br />

i grafika. Tá je vytvorená <strong>na</strong> engine Quake III,<br />

ktorý bol však riadne zlepšený, a pokia¾ si hru zahráte,<br />

dáte mi za pravdu. Hlavná pozornos však bola<br />

venovaná realistickému prostrediu jednotlivých<br />

misií. To je ve¾mi podobné realite (teda tomu, ako to<br />

vyzeralo v období druhej svetovej vojny), i keï autori<br />

stále pripomí<strong>na</strong>jú, e urobili hru pre hráèov, a nie<br />

pre historikov, a tak i preto bola pre nich realistickos<br />

a <strong>na</strong> druhom mieste. Celú hru dopåòa priestorový<br />

zvuk a hudba od skladate¾a Michaela Giacchi<strong>na</strong>.<br />

Èo by bol titul Medal of Honor: Allied Assault za hru,<br />

keby neposkytoval monos zahra si po internete èi<br />

sieti. Hra teda môete v tímoch (a to za obidve strany<br />

– za spojencov i Nemcov), stretnete sa aj s ostatnými<br />

ob¾úbenými módmi z hier podobného typu,<br />

ako je práve Medal of Honor.<br />

Celá hra vznikla aj vïaka spolupráci mnohých<br />

skutoèných úèastníkov druhej svetovej vojny. Tých<br />

v práci s vývojárskym tímom zastupovala organizácia<br />

Congressio<strong>na</strong>l Medal of Honor Society<br />

(CMOHS – <strong>www</strong>.cmohs.org), ktorých výpomoc si<br />

pod¾a slov spoloènosti Electronic Arts vývojári ve¾mi<br />

cenia. Medzi <strong>na</strong>jväèších odborníkov – úèastníkov<br />

vývoja hry – rozhodne patrí kapitán Dale Dye.<br />

Na prvý poh¾ad je mnoho herných prvkov spojených<br />

s populárnym Return To Castle Wolfenstein –<br />

druhá svetová voj<strong>na</strong>, s tým súvisiace dobové zbrane,<br />

hráèske modely, herné prostredie, zameranie štýlu<br />

hry, oz<strong>na</strong>èovanie Spojencov americkou vlajkou atï.<br />

80 PC REVUE 2/2002

Po chvíli hrania však <strong>na</strong>razíte pri porovnávaní obidvoch<br />

projektov <strong>na</strong> ve¾a odlišností. Najdôleitejšou z nich je<br />

ve¾ký rozdiel v úèinnosti zbraní. Zatia¾ èo Wolfenstein si<br />

zachováva arkádovejší štýl hlavne v úèinnosti, MOH: AA<br />

sa s tým nijako nepapre a ide <strong>na</strong> vec tvrdo. Ra<strong>na</strong> z pušky<br />

èi samopalu a bye-bye armáda. Rov<strong>na</strong>ko granát <strong>na</strong> rozdiel<br />

od WOLFa tu nie je <strong>na</strong> vystrašenie, ale <strong>na</strong> likvidáciu.<br />

Keï u som pri granátoch, ich hádzaniu síce chýba<br />

„vychytávka“ v podobe odistenia u v ruke ešte pred odhodením,<br />

zato sa s ním háde tak, ako mi pripadá prirodzené<br />

i praktické, a je moné mieri èi hodi granát do<br />

vzdialenosti viac-menej zodpovedajúcej skutoènosti. No a<br />

pri porovnávaní s Wolfensteinom si neodpustím pochvalu,<br />

e nemeckí vojaci tu hovoria KRÁSNOU nemèinou.<br />

Pri skúmaní zbraní som objavil, e pišto¾ou sa dá nielen<br />

strie¾a, ale i udrie „cez hubu“, èo je sekundárny spôsob<br />

jej pouitia ☺. Za zmienku iste stojí, e <strong>na</strong> rýchlos pohybu<br />

má vplyv to, s èím sa vleèiete. Pokia¾ nesiete samopal,<br />

budete pohyblivejší ne s akopádnym raketometom,<br />

ktorý vám však svoju daò vráti v okamihu, keï z neho<br />

vystrelíte viac-menej smerom k nepriate¾ovi. Engine hry<br />

má pri zbraniach zabudovaný vplyv pohybu pri strelbe <strong>na</strong><br />

ich presnos, rov<strong>na</strong>ko tak i strelba dávkami je nepresná a<br />

zbrane skáèu pod¾a mòa tak, ako majú. Nepresnos tu nie<br />

je indikovaná èasto pouívaným zväèšovaním zameriavacieho<br />

kurzora, ale klasickým trhaním, èo mi pripadá prirodzenejšie.<br />

Vcelku je MOH: AA perfektná 3D strie¾aèka, a pokia¾ si<br />

zahráte <strong>na</strong>príklad u tretiu misiu, urèite si spomeniete <strong>na</strong><br />

moje slová a mono si aj poviete nieèo v štýle „nieèo také<br />

úasné som ešte v ivote nevidel“. Je toti fakt, e semtam<br />

ma niektoré veci v hre <strong>na</strong>to¾ko udivovali, e mi chodili<br />

po rozume i také myšlienky ako „MOH: AA je <strong>na</strong>jlepšia<br />

3D akcia, akú som kedy hral“. Èi to <strong>na</strong>ozaj tak je, o tom<br />

sa u presvedète sami. Kadopádne však autorom MOH:<br />

AA patrí obrovská poklo<strong>na</strong> za ich neuverite¾ný výkon.<br />

Výrobca: EA<br />

Distribútor v SR: Cenega<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: Pentium II 400 MHz, 32 MB RAM<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: áno<br />

Verdikt: autorom MOH: AA patrí obrovská poklo<strong>na</strong> za ich<br />

neuverite¾ný výkon<br />

Hodnotenie: 92 %<br />

Ivo Ninja – ivoninja@gamesweb.sk<br />

GAMESY / NOVINKY NA OBZORE<br />

PROJECT XXL<br />

V Košiciach sa majstruje nová slovenská hra, a tak sa<br />

<strong>na</strong> òu pozrieme. Je to adventúra s plne renderovanou<br />

grafikou v reálnom èase. Ide o Projekt Philadelphia,<br />

ktorý sa má zopakova v súèasnosti pod názvom<br />

Project XXL. Tak sa hra volá. Pri Projekte Philadelphia<br />

Amerièania nechali zmiznú loï za pomoci elektromagnetických<br />

síl...<br />

Vy ste postava Frankie a ste <strong>na</strong> vojne <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Kamarát Cenky vám povie, e ste dostali list<br />

od dedka, ktorý je údajne u dávno màtvy... Musíte<br />

utiec z kasární, lebo vás nechce pusti generál, ktorý<br />

je takisto zapojený do Projectu XXL. Prejdete cez<br />

rôzne úrovne a dostanete sa k dedkovi, ktorý vám<br />

povie, ako máte postupova ïalej, aby ste zabránili<br />

Projectu XXL. Take to¾ko príbeh...<br />

Termín dokonèenia je predbene apríl 2002.<br />

Zatia¾. Môe sa však ešte všelièo sta, take je to relatívne...<br />

Výrobca: Blue Arts<br />

Systém: PC<br />

Typ: adventure<br />

Termín: apríl 2002<br />

WIN – win@gamesweb.sk<br />

SUMMONER 2<br />

THQ Inc. oznámilo vydanie hry Summoner 2 exkluzívne<br />

pre domáci hrací systém PlayStation 2.<br />

Výrobcom pokraèovania bude Volition, štúdio firmy<br />

THQ, známe <strong>na</strong>jmä svojou Red Faction. Summoner 2<br />

má šancu sta sa <strong>na</strong>jpredávanejšou RPG hrou pre PS<br />

dvojky. Bude postavený <strong>na</strong> zlepšenom engine so strhujúcou<br />

grafikou a doko<strong>na</strong>lým príbehom, pribliný<br />

èas vydania je jeseò 2002.<br />

Summoner 2 bude skutoène vyváená hra, ktorá<br />

oplýva <strong>na</strong>jmä rovnováhou medzi game play a dejovou<br />

líniou, aby priniesla skutoèný RPG záitok.<br />

Summoner 2 poskytne fantastické environmentálne<br />

detaily s úasnou grafikou, novým bojovým systémom<br />

a monosou zvoli si èlenov zo skupiny, kadého<br />

s osobitými atribútmi a schopnosami.<br />

V Summonerovi 2 bude hráè ovláda Pavu, krá-<br />

¾ovnú Halassaru, a hàstku unikátnych èlenov skupiny<br />

<strong>na</strong>prieè fantaskným svetom, inšpirovaným literatúrou,<br />

folklórom a mytológiou. Hráèi <strong>na</strong>vštívia viac<br />

ako 30 exotických a imaginárnych miest, poènúc<br />

tropickým ostrovom Teomura a konèiac bizarným<br />

mestom City of Masks (Mesto Masiek). Hráèi si budú<br />

môc <strong>na</strong>stavova svoju skupinu s ich vlastnými zruènosami<br />

a kúzlami. Viac informácií nájdete <strong>na</strong> oficiálnej<br />

stránke <strong>www</strong>.summoner2.com.<br />

Vydavate¾: THQ<br />

Systém: PC<br />

Typ: RPG<br />

Termín: 2002<br />

Logus – logus@gamesweb.sk

S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

DubIt v2.0.9<br />

Opis: je to multimediálny nástroj <strong>na</strong> ozvuèenie<br />

pohyblivých klipov a obrázkov v prostredí<br />

Windows 95/98/NT/Me/XP<br />

Vlastnosti:<br />

ozvuèuje súbory formátu BMP, JPEG, GIF, AVI alebo<br />

snímky vytvorené vlastným programom zvukom<br />

cez mikrofón alebo vloením súboru WAV, ako aj<br />

obrázky skopírované do schránky; ozvuèenie je v<br />

reálnom èase pri prezeraní obrázka alebo videa; je<br />

umonená úplná editácia pripojeného zvuku; vytvára<br />

štandardné súbory AVI a ASF, prehrate¾né vo Windows<br />

bez špeciálneho softvéru; pridáva zvuk do digitálnej<br />

kamery alebo oskenovaného obrázka; prispôsobuje<br />

ve¾kos videa alebo obrázka dåke zvuku<br />

pouíva dôverne známe rozhranie Media Player;<br />

<strong>na</strong>stavenie programu nie je vôbec komplikované –<br />

jednoducho sa otvorí videosúbor alebo obrázok a<br />

stlaèí sa záz<strong>na</strong>mové tlaèidlo; hoci je program malý<br />

a jednoduchý, je výkonný<br />

nástroj je integrovaný s programom S<strong>na</strong>gIt; v òom<br />

povelom Add Audio sa pridá zvuk pouitím nástroja<br />

DubIt<br />

shareware je úplne funkèný 30 dní, ale zobrazuje<br />

ubiehajúce dni a iados o registráciu; po skonèení<br />

povolenej doby zostanú všetky funkcie dostupné,<br />

no nemono uklada súbory AVI<br />

Autor: TechSmith<br />

Štatút programu: shareware 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 20 USD<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.techsmith.com<br />

Ve¾kos programu: .exe, 1,86 MB<br />

AXMAN v.3.12<br />

Opis: program rozde¾uje súbory <strong>na</strong> ve¾kos vhodnú<br />

pre 1,4 MB floppy disketu a pre e-mail v prostredí<br />

Windows 9.x, Windows Me, Windows 2000,<br />

Windows NT<br />

Vlastnosti:<br />

rozde¾uje súbory <strong>na</strong> segmenty bez oh¾adu <strong>na</strong> ich<br />

typ (.exe, .zip atï.), ve¾kos alebo názov (krátky, dlhý);<br />

ve¾kos segmentu je volite¾ná v bajtoch, kilobajtoch<br />

alebo megabajtoch; táto verzia umoòuje<br />

rozdeli súbor s ve¾kosou 4 GB; v priebehu rozde-<br />

¾ovania môe súbory zazipova a pri spájaní jednotlivých<br />

segmentov ich automaticky odzipuje; poškodený<br />

segment opraví bez potreby opakovaného<br />

rozdelenia pôvodného súboru; program umiestni<br />

segmenty <strong>na</strong> akúko¾vek disketu a tá nemusí by<br />

prázd<strong>na</strong> – jednoducho sa ve¾kos segmentu prispôsobí<br />

prázdnemu miestu<br />

-vl-<br />

segmenty spája do pôvodného súboru len program<br />

AxMan; v prípade, e príjemca, ktorému posielame<br />

rozdelený súbor, nemá <strong>na</strong>inštalovaný tento program,<br />

je umonené automaticky pripoji k rozdeleným<br />

súborom free verziu AxManRestor, to umoní<br />

príjemcovi spoji segmenty do pôvodného súboru<br />

program pouíva dva formáty rozdelenia súborov:<br />

štandardný a neštandardný; štandardný formát je<br />

predvolený a segment je doplnený informáciami o<br />

kontrolnom súète, názve súboru atï. a zaruèuje bezproblémové<br />

opätovné spojenie; pri neštandardnom<br />

formáte sú segmenty v „surovom stave“, neobsahujú<br />

prídavné informácie a originálny súbor sa obnoví jednoduchým<br />

spojením segmentov – to z<strong>na</strong>mená, e<br />

pôvodný súbor môe by obnovený aj <strong>na</strong> poèítaèi pod<br />

DOS, Windows 3.1, OS/2 povelom COPY (AxMan nie je<br />

potrebný); pri vytváraní tohto formátu treba v programe<br />

zvoli tieto povely: Split to non-axman format,<br />

Create batch file for restoring, Generate 8.3 compliant<br />

file <strong>na</strong>mes<br />

a<strong>na</strong>lyzuje segmenty a zisuje informácie o nich<br />

Autor: Mosaic Software Solutions<br />

Štatút: shareware, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 15 USD<br />

Domovská adresa: <strong>www</strong>.mosaicware.com<br />

Download URL: http://<strong>www</strong>.mosiacware.com/download.htm<br />

Ve¾kos súboru: .exe, 2,33 MB<br />

-vl-<br />

Digital Photo Librarian v.4.0<br />

Opis: utilita <strong>na</strong> vytváranie digitálneho fotoalbumu,<br />

zmenšenín a šetrièov obrazovky v prostredí<br />

Windows 95, 98, ME, 2000, NT a XP<br />

Vlastnosti:<br />

jednoducho vytvára a ovláda databázu vytvorenú<br />

ve¾kým mnostvom fotografií, ktoré môe ozvuèi<br />

(a do ve¾kosti 4 GB); podporuje import a export<br />

èastí albumov do iných<br />

triedi obrázky pod¾a dátumu, osôb, udalostí, miesta,<br />

poznámky alebo iného obsahu; filtruje ich pod¾a<br />

akéhoko¾vek kritéria<br />

82 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

pri editovaní umoòuje obrázok otáèa, orezáva,<br />

meni jas, kontrast a ostros pomocou funkcií programu<br />

alebo externým editorom<br />

vytvára ukáky zmenšenín z èastí albumu s monosou<br />

zobrazenia kritérií ako pri triedení; zmenšeniny<br />

ozvuèuje a umoòuje ich automatické alebo<br />

manuálne radenie v zoz<strong>na</strong>me<br />

kopíruje obrázok do schránky <strong>na</strong> pouitie v inej<br />

aplikácii<br />

umoòuje skenovanie obrázka z kamery alebo<br />

fotoaparátu a podporuje formáty .bmp, .gif, .jpg, .pcx,<br />

.png, a .tif<br />

pri vytváraní albumu pre prípad <strong>na</strong>pálenia <strong>na</strong> CD<br />

nosiè triedi a filtruje poradie obrázkov pod¾a kritérií,<br />

vytvára adresár s obrázkami spolu s vo¾ne šírite¾nou<br />

verziou programu Digital Photo Librarian len<br />

<strong>na</strong> prezeranie obrázkov<br />

podporuje drag and drop funkciu z Windows Explorera<br />

a pri posielaní správy s obrázkami cez<br />

e-mail<br />

jednoducho vytvára indexované webové stránky<br />

pri tlaèi pouíva špeciálne efekty ako funkciu drag<br />

and drop pri umiestnení obrázka <strong>na</strong> ploche papiera,<br />

zmenu rozmerov obrázka alebo jeho orezanie<br />

<strong>na</strong> poadovanú ve¾kos, pridanie textu, rámèekov,<br />

umeleckých èiar <strong>na</strong> ploche pred samotným vytlaèením<br />

a uloenie výtvoru <strong>na</strong> ïalšie pouitie<br />

inštalácia programu je jednoduchá a <strong>na</strong> oboznámenie<br />

s jeho monosami je pripojená vzorka albumu<br />

(samples.dpl); po oboznámení u ¾ahko zvládnete<br />

vytvorenie vlastného albumu cez ponuku File/<br />

New a <strong>na</strong>písaním me<strong>na</strong> a adresára<br />

Autor: O’Neil Software<br />

Štatút: free trial, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 25 USD<br />

Domovská adresa: <strong>www</strong>.oneilsoftware.com<br />

DownloadURL:<br />

http://<strong>www</strong>.pcworld.com/downloads/file_download/0,fid,7957,fil<br />

eidx,1,00.asp<br />

Ve¾kos súboru: .exe, 2,1 MB<br />

-vl-<br />

Download Accelerator v.5.0<br />

Opis: program zvyšuje rýchlos a zlepšuje ovládanie<br />

pri sahovaní súborov z internetu v prostredí<br />

Windows 95/98/NT/2000/Me; Internet Explorer<br />

4.0, Netscape 4.0 alebo Opera 4.0<br />

Vlastnosti:<br />

pri optimálnych podmienkach zvyšuje rýchlos pri<br />

sahovaní súborov a o 300 %; <strong>na</strong>stavuje optimálne<br />

parametre pri spojení dial-up <strong>na</strong> dosiahnutie èo<br />

<strong>na</strong>jväèšieho výkonu<br />

<strong>na</strong>inštalovaný program sa automaticky aktivuje<br />

pri sahovaní súborov typu EXE, ZIP, MP3, ARJ,<br />

RAR, LZH, Z, GZ, GZIP, TAR, BIN, MP3, AVI, MPG (pri<br />

iných typoch súborov podra ALT a CTRL poèas<br />

kliknutia <strong>na</strong> odkaz), podporuje HTTP a FTP proxy servery,<br />

je integrovaný s programom Internet Explorer<br />

4 a vyšším, Netscape 4 a vyšším (funkcia sa dá vypnú<br />

draním ALT poèas kliknutia <strong>na</strong> odkaz), umoòuje<br />

funkciu Drag and Drop pri prenesení odkazu sahovaného<br />

súboru <strong>na</strong> ikonu programu tzv. Download<br />

Basket; po skonèení sa automaticky vypne<br />

pri aktivácii funkcie AlwaysResume ukladá priebene<br />

sahované èasti súboru a pri prerušení spojenia,<br />

vypnutí PC a iných chybách plynulo <strong>na</strong>dväzuje<br />

v bode prerušenia a pokraèuje v sahovaní<br />

v priebehu procesu sahovania súboru informuje<br />

o detailoch kadej èasti súboru<br />

podporuje import a export stiahnutých súborov,<br />

<strong>na</strong>stavuje sprievodné zvuky, heslá a ukladanie do<br />

rôznych adresárov<br />

umoòuje prispôsobi <strong>na</strong>stavenie programu pod-<br />

¾a poiadaviek pouívate¾a vo¾bami v menu Configuration;<br />

<strong>na</strong>stavenie je rozdelené do štyroch oblastí:<br />

General, Connection, Proxy/Firewall, Advance<br />

je lokalizovaný do viacerých jazykov, nie však do<br />

slovenèiny<br />

odinštalovanie sa vykoná klasicky cez Ovládací panel/Odobra<br />

programy.<br />

Autor: SpeedBit<br />

Štatút programu: free<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.speedbit.com<br />

Ve¾kos súboru: .exe, 1,1 MB<br />

File Split Master 7.1<br />

Opis: komplexná utilita <strong>na</strong> rozdelovanie a spájanie<br />

súborov, kompresiu a odosielanie <strong>na</strong> floppy disk,<br />

pripojenie a odpojenie z internetu, rozdelovanie<br />

ve¾kých textových súborov a <strong>na</strong> riadenie sahovania<br />

súborov z internetu; pracuje v prostredí<br />

Win95, 98, NT, 2000, Me<br />

Vlastnosti:<br />

rozde¾uje súbor <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný poèet segmentov,<br />

ktoré môe zapakova a vytvori dávkový súbor, ktorý<br />

umoní príjemcovi spoji segmenty bez pouitia<br />

Split Master<br />

táto verzia má schopnos rozdeli dlhé textové<br />

súbory <strong>na</strong> prenos cez e-mail alebo <strong>na</strong> èítanie v textovom<br />

editore; sleduje informácie o konci riadka a<br />

odseku, take nerozdelí súbor uprostred vety<br />

spája segmenty do pôvodného súboru jednoduchým<br />

oz<strong>na</strong>èením prvého segmentu; umoòuje zmaza<br />

segmenty a otvori spojený súbor; program sa<br />

integruje do ponuky Posla do, èo z<strong>na</strong>mená, e staèí<br />

oz<strong>na</strong>èi prvý segment a pri kliknutí pravým tlaèidlom<br />

<strong>na</strong> myši vybra Posla do Split Master<br />

program ponúka monos kopírova rozdelené segmenty<br />

priamo <strong>na</strong> floppy disketu jednoduchým oz<strong>na</strong>èením<br />

prvého segmentu a jeho vloením <strong>na</strong> ikonu<br />

diskety; program segment skopíruje a poiada o<br />

vloenie ïalšej diskety a tak pokraèuje, kým nie je<br />

všetko skopírované; podobne to pracuje aj s mechanikou<br />

ZIP<br />

má zabudovaný ma<strong>na</strong>ér <strong>na</strong> sahovanie súborov,<br />

do ktorého mono pri prehliadaní WWW stránok<br />

-vl-<br />

3/2002 PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

pridáva adresy URL shareware, šetrièov obrazovky a podobne a potom stiahnu<br />

tieto súbory <strong>na</strong>raz vo vhodný èas; jednoduchým kliknutím pravým tlaèidlom<br />

myši <strong>na</strong> linku v prehliadaèi vybra Kopírova odkaz a ïalším kliknutím<br />

<strong>na</strong> ikonu glóbusu <strong>na</strong> systémovej lište vloi adresu URL zvolením Copied URL<br />

to download ma<strong>na</strong>ger; tým sa pridala úplná adresa do Split master a mono<br />

stiahnu poadovaný súbor kliknutím <strong>na</strong> Connect<br />

program má integrovaný prehliadaè obrázkov vo formáte Bitmap, GIF, JPEG;<br />

jednoduchým uchopením a vloením do programu presunieme obrázky a<br />

potom si vyberieme ten, ktorý chceme prezrie; kliknutím <strong>na</strong> Export sa súbor<br />

obrázkov prenesie do panela Split a File, kde môeme súbory rozdeli<br />

Autor: igosaur<br />

Štatút programu: shareware, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> produktu: 15 USD<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.igosaur.com/magic<br />

Ve¾kos súboru: .zip, 1,16 MB<br />

Windows Commander v5.0<br />

Opis: dvojpanelový súborový ma<strong>na</strong>ér pre Win95-XP; je k dispozícii aj 16-<br />

bitová verzia pre Win3.1<br />

-vl-<br />

vstavaný ZIP pakovaè; vstavaný odpakovaè archívov vo formáte ZIP, ARJ, LZH,<br />

RAR, UC2, TAR, GZIP, CAB a ACE; externé plug-in moduly umoòujú aj prácu s<br />

formátmi ISO, RPM, MSI a ïalšími<br />

kódovanie a dekódovanie formátu UUE, XXE a MIME<br />

prístup k sieovým diskom bez nutnosti ich mapovania<br />

funkcia prenosu medzi poèítaèmi spojenými cez paralelné porty<br />

vstavaný FTP klient s podporou FXP (priamy prenos medzi dvoma servermi)<br />

a HTTP proxy s monosou obojsmerného prenosu súborov pod¾a definovaného<br />

zoz<strong>na</strong>mu<br />

viacjazyèná podpora vrátane slovenèiny a èeštiny<br />

Novinky v tejto verzii:<br />

implementácia interného pakovaèa TAR a GZIP<br />

sahovanie súborov z internetu cez protokol FTP aj HTTP môe prebieha <strong>na</strong><br />

pozadí<br />

FTP klient podporuje u aj SOCK4 a 5 proxy server a funkciu automatického<br />

znovu<strong>na</strong>dviazania spojenia po jeho prerušení<br />

vytváranie a kontrola súborov CRC vo formáte SFV<br />

operácie FTP a HTTP prenosu (ako aj operácie kopírovania, pakovania a odpakovania)<br />

prebiehajúce <strong>na</strong> pozadí mono teraz pozastavi a opätovne spusti+<br />

<strong>na</strong>dviazanie spojenia a ukonèenie prenosu (ako aj procesu kopírovania,<br />

mazania, pakovania atï.) mono teraz oz<strong>na</strong>mova zvoleným zvukovým signálom<br />

Autor: Christian Ghisler, Švajèiarsko<br />

Štatút programu: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 40 CHF + DPH<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.ghisler.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/utilfile/wc32v500.exe (1377 KB)<br />

-ph-<br />

Vlastnosti:<br />

okrem bených funkcií program umoòuje porovnávanie súborov pod¾a obsahu,<br />

synchronizáciu adresárov (aj cez protokol FTP), vyh¾adávanie súborov<br />

v archívoch, hromadné premenúvanie súborov pod¾a definovaného vzoru a<br />

ïalšie<br />

vstavaný prezeraè textových, HTML, binárnych a bitmapových súborov, monos<br />

prezerania ïalších multimediálnych formátov v spolupráci s prehliadaèom<br />

IrfanView<br />

iaèik v1.2<br />

Opis: slovenský program pre Win95-2000, urèený <strong>na</strong> precvièovanie a domáce<br />

skúšanie iakov základných škôl z elementárnej matematiky, vybraných slov<br />

a ïalších èastí uèiva<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje precvièova iaka zo z<strong>na</strong>lostí sèítania, odèítania, násobenia<br />

a delenia; monos vo¾by rozsahu pouitých èísel (do 20 alebo do 100, len<br />

malá násobilka a pod.); zadanie príkladov vyaduje urèi buï výsledok, alebo<br />

chýbajúce èleny <strong>na</strong> ¾avej strane vzahu; výsledky sa buï vyberajú zo<br />

súboru ponúknutých moností (3 – 5), alebo sa správne riešenie zadáva èíselne<br />

program umoòuje iaka vyskúša z vybraných slov (zoz<strong>na</strong>m skúšaných slov<br />

je editovate¾ný) po zvolených písmenách formou vo¾by i (í) alebo y (ý)<br />

pre iakov vyšších tried je urèené obojsmerné skúšanie skratiek chemických<br />

prvkov, hlavných miest výz<strong>na</strong>mných aj menej výz<strong>na</strong>mných štátov z vybraných<br />

svetadielov a rímskych èíslic (vo zvolenom rozsahu); ïalšie moduly sú<br />

v príprave<br />

84 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

správnos riešenia je indikovaná jed<strong>na</strong>k vypí<strong>na</strong>te¾ným<br />

prehrávaním zvukových súborov, jed<strong>na</strong>k<br />

farebným grafickým oz<strong>na</strong>mom; <strong>na</strong> obrazovke je k<br />

dispozícii aj správne riešenie predchádzajúcej<br />

úlohy<br />

zo všetkých menovaných modulov je monos <strong>na</strong><br />

tlaèiarni vytlaèi zadaný poèet príkladov <strong>na</strong> skúšanie<br />

mimo poèítaèa, alter<strong>na</strong>tívne je moné vytlaèi<br />

<strong>na</strong> ïalšom papieri aj zadanie so správnymi riešeniami<br />

v prípade matematiky, vybraných slov a rímskych<br />

èíslic je moné aktivova èasovaè, ktorý po predvolenom<br />

èase (ktorého plynutie je znázoròované grafickým<br />

ståpcom) bez zadania odpovede príklad vyhodnotí<br />

ako nesplnený v stanovenej lehote<br />

je moné skúša neobmedzený poèet príkladov (pokým<br />

pouívate¾ program nevypne) alebo zadaný<br />

poèet príkladov, po ktorých ukonèení sa dá urèi<br />

poèet správne, resp. nesprávne vypoèítaných príkladov<br />

(v prípade aktivácie èasovaèa aj poèet príkladov<br />

nezrátaných v stanovenej lehote); registruje<br />

sa <strong>na</strong>jlepší dosiahnutý výsledok (rekord) aj s menom<br />

skúšaného (ako pri poèítaèových hrách)<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia programu je moné uzamknú<br />

<strong>na</strong> heslo, resp. je moné uzamknú <strong>na</strong> heslo aj<br />

monos predèasného ukonèenia programu; je<br />

moné aktivova funkciu zabezpeèujúcu zobrazovanie<br />

ok<strong>na</strong> programu vdy <strong>na</strong>vrchu<br />

Autor programu: Tomáš Páleník v spolupráci s RK Software, SR<br />

Štatút: shareware, skúšobná verzia má niektoré obmedzenia<br />

v súvislosti s konfiguráciou programu<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 200 Sk + DPH<br />

Registrácia programu: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.regino.host.sk/ziacik<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/sk_made/ziacik.zip<br />

(cca 400 KB)<br />

-ph-<br />

<strong>Ako</strong>ff Music Composer v2.0<br />

Opis: program pre Win95 a vyšší <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

polyfónnej hudby zo zvoleného zvukového<br />

zdroja a jej konverziu do formátu MIDI<br />

Vlastnosti:<br />

ako zdroj zvuku mono poui ¾ubovo¾ný vstup<br />

zvukovej karty (mikrofón, externé audiovizuálne<br />

zariadenie a pod.) alebo vopred vytvorený súbor<br />

WAVE so štandardnými parametrami 11 kHz, 8<br />

alebo 16 bit, mono (v prípade iného vstupného formátu<br />

si program súbor do štandardného formátu<br />

upraví sám)<br />

v rámci <strong>na</strong>stavenia vnútorných parametrov programu<br />

je moné <strong>na</strong>stavi typ nástroja (hlasu), ktorý<br />

si eláme rozpoz<strong>na</strong> (¾udský hlas, akustická gitara,<br />

klavír, dychový nástroj), èo zvyšuje úspešnos rozpoz<strong>na</strong>nia;<br />

je moné <strong>na</strong>stavi aj filtrovanie vyšších<br />

harmonických zloiek, oèakávaný rozsah rozpoznávaných<br />

tónov, automatické alebo manuálne urèenie<br />

prahu citlivosti<br />

mono aplikova funkciu transpozície oktáv, korekciu<br />

rozpoznávaných tónov do tónov zvolenej<br />

stupnice (je k dispozícii štatistika zhody rozpoznávanej<br />

melódie s jednotlivými stupnicami), zmenu<br />

programom urèeného zaèiatku rozpoznávanej<br />

skladby oproti fyzickému zaèiatku vstupného súboru,<br />

zmenu rýchlosti rozpoz<strong>na</strong>nej melódie oproti<br />

originálu a pod.<br />

pôvodný (WAVE) aj rozpoz<strong>na</strong>ný (MIDI) súbor je<br />

moné prehráva vstavaným prehrávaèom so štandardnými<br />

funkciami doplnenými o funkciu synchrónneho<br />

prehrávania oboch súborov; v rámci<br />

<strong>na</strong>stavenia MIDI prehrávaèa je moný výber nástrojov<br />

v súlade s definíciou General MIDI, resp. prehrávanie<br />

tónov v podobe úderov zvoleného bicieho<br />

nástroja; k vytvorenému súboru MIDI je moné postupne<br />

pridáva ïalšie hlasy získané z toho istého<br />

zdroja s inými <strong>na</strong>staveniami parametrov rozpoznávania<br />

(rozpoz<strong>na</strong>nie viacerých nástrojov a pod.)<br />

Autor: <strong>Ako</strong>ff Sound Labs, Rusko<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

(skúšobná verzia neumoòuje uloi rozpoz<strong>na</strong>ný súbor MIDI)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 29 USD<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.akoff.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/sound/composer.zip<br />

(208 KB) -ph-<br />

SortPics v1.9<br />

Opis: nástroj pre Win9x/Me/NT/2000/XP <strong>na</strong> triedenie<br />

a deduplikáciu zbierky grafických súborov<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje triedenie obrázkov do neobmedzeného<br />

poètu kategórií (adresárov); monos<br />

zoskupova rôzne kategórie do tzv. Bank; aktuálny<br />

zoz<strong>na</strong>m kategórií mono uloi <strong>na</strong> disk, resp. ho z<br />

disku obnovi<br />

pri triedení obrázkov je moné vyuíva ovládanie<br />

cez grafické menu alebo cez definované klávesové<br />

skratky; posúvanie sa medzi obrázkami môe by<br />

ruèné pomocou kurzorov alebo automatické so zvolenou<br />

rýchlosou (poèet sekúnd <strong>na</strong> zobrazenie jedného<br />

obrázka); v hornej lište programového ok<strong>na</strong> sa<br />

zobrazuje okrem cesty a názvu aktuálne spracúvaného<br />

obrázka aj jeho grafické rozlíšenie a ve¾kos v KB<br />

podpora formátov BMP, JPEG, GIF, TGA, FTS, WMF<br />

a EMF<br />

program je vybavený funkciou vyh¾adávania<br />

duplicitných obrázkov, ktorá umoòuje pracova<br />

<strong>na</strong> báze porovnávania mien a obsahu, resp. len<br />

mien alebo len obsahu, resp. aj ve¾kosti obrázka, èo<br />

umoòuje odhali aj èiastoène modifikované duplicitné<br />

súbory; uívate¾ vidí oba duplicitné obrázky<br />

<strong>na</strong> obrazovke a môe rozhodnú, ktorý súbor sa<br />

ponechá a ktorý vymae; pri vymazávaní mono<br />

zvoli, èi ide o skutoèné vymazanie alebo len presun<br />

do odpadkového koša<br />

Autor: SB Software, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba neobmedzená<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.sb−software.com/sortpics<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/graph/srtpic19.zip<br />

(683 KB) -ph-<br />

Column−Row Guides v1.1<br />

Opis: nástroj pre Win95 a vyššie <strong>na</strong> zobrazenie<br />

pomocných vertikálnych a horizontálnych pomocných<br />

liniek u¾ahèujúcich zoraïovanie štruktúrovaných<br />

textových dokumentov v aplikáciách, ktoré<br />

nie sú takouto funkciou vybavené<br />

Vlastnosti:<br />

aplikácia sa skladá z dvoch nezávislých modulov,<br />

slúiacich zvláš <strong>na</strong> zobrazovanie vertikálnych<br />

a horizontálnych liniek; je moné zobrazi 2 – 9<br />

ekvidištantne rozloených liniek<br />

je moné zvoli si farbu èiar (èervená alebo modrá);<br />

program umoòuje plynulo zvyšova, resp.<br />

zniova vzdialenos medzi èiarami s tým, e<br />

vzdialenos medzi krajnými èiarami, vyjadrená v<br />

poète obrazových bodov (pixelov), sa zobrazuje vo<br />

zvláštnom okne a je moné ju meni inkrementálne<br />

alebo plynule; maximálne mono aplikova rozmery<br />

1024 × 768 obrazových bodov<br />

vykreslenou sústavou èiar je moné vo¾ne pohybova<br />

po pracovnej ploche (buï inkrementálne ovládaním<br />

šípok <strong>na</strong> pohyb všetkými smermi, alebo<br />

uchopením myšou a jej posúvaním); dá sa aktivova<br />

funkcia vdy <strong>na</strong>vrchu<br />

Autor: Gulf Coastal Software, USA<br />

Štatút programu: freeware<br />

Domovská stránka: http://gulfcoastal.bizland.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/utiltext/column.zip<br />

(354 KB) -ph-<br />

Iconoid v3.0.5<br />

Opis: Ma<strong>na</strong>ér ikon <strong>na</strong> pracovnej ploche<br />

pre Win95 a vyššie<br />

Vlastnosti:<br />

je moné zmeni farbu textov pod iko<strong>na</strong>mi a<br />

farbu ich pozadia (vrátane transparentnej); príslušnú<br />

farbu si mono vybra jed<strong>na</strong>k z kompletnej fa-<br />

3/2002 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

rebnej palety, jed<strong>na</strong>k v zhode<br />

s vybraným bodom obrázka<br />

<strong>na</strong> pozadí pracovnej<br />

plochy<br />

všetky ikony <strong>na</strong> pracovnej<br />

ploche je moné ukry po<br />

predvolenom èase zotrvávania<br />

kurzora myši v rámci,<br />

resp. mimo pracovnej plochy,<br />

prièom sa dá <strong>na</strong>stavi<br />

aj oneskorenie opätovného<br />

zobrazenia sa ikon; je tie<br />

moné aktivova okamité a<br />

nepodmieneèné ukrytie všetkých<br />

ikon<br />

program tie umoòuje minimalizovanie všetkých otvorených okien pri pohybe<br />

kurzora myši do zvoleného rohu obrazovky (okamite, resp. po sekundovom<br />

oneskorení) alebo rýchlym pohybom smerom ku kraju pracovnej plochy<br />

ïalšou implementovanou funkciou je monos zálohovania aktuálneho rozmiestnenia<br />

ikon pracovnej plochy (buï pre dané rozlíšenie obrazovky, keï pri<br />

zmene rozlíšenia dôjde aj k zmene ich polohy, alebo sa ukladá ich relatív<strong>na</strong><br />

poloha pouite¾ná pre rôzne <strong>na</strong>stavenia rozlíšenia) s monosou jeho obnovy<br />

(ktorá môe by automaticky uskutoènená pri štarte programu, resp. pri zmene<br />

rozlíšenia obrazovky); jed<strong>na</strong> z funkcií programu umoòuje náhodne rozhádza<br />

ikony po pracovnej ploche (s monosou obnovy ich pôvodnej polohy)<br />

aktivita programu je sig<strong>na</strong>lizovaná ikonou v lište, ktorá však môe by ukrytá<br />

a program môe by aktivovaný len klávesovou skratkou<br />

Autor: SillySot Software, USA<br />

Štatút: sillyware (autor poaduje od pouívate¾ov zasielanie vtipov a iného zábavného materiálu)<br />

Domovská stránka: http://somebody.home.mindspring.com/sillysot<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/utilmisc/iconoid.zip (362 KB)<br />

-ph-<br />

Skinner<br />

Znudil sa vám u vzh¾ad Internet Explorera<br />

a chceli by ste aspoò malú zmenu?<br />

Je to moné vïaka programu Skinner.<br />

Pomocou neho toti môete do pozadia<br />

panelov s nástrojmi v Internet Exploreri<br />

<strong>na</strong>hra ¾ubovo¾ne zvolený obrázok, ktorý<br />

potom <strong>na</strong>hradí štandardnú sivú. Takto si<br />

aspoò trochu môete oivi nudné pracovné<br />

prostredie. Program vám <strong>na</strong>vyše umoní<br />

zmeni štandardne zobrazovaný text,<br />

ktorý sa objavuje v záhlaví Internet Explorera.<br />

Sám Skinner má atypické ovládacie prostredie. A aby ste sa nebáli, e skiny<br />

pre IE sa vám minú, program obsahuje aj link <strong>na</strong> stránku, kde môete vdy<br />

získa nové a nové motívy. Ak si teda chcete aspoò trochu oivi prácu s<br />

Internet Explorerom, neváhajte a pouite tento mierne šialený program.<br />

Názov: Skinner<br />

Ve¾kos: 999 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://progplace.com<br />

-mt-<br />

bude takisto moné prekopírova do schránky a odtia¾ ho poui ïalej.<br />

Program nemá iadne <strong>na</strong>stavenia, jediným je u spomí<strong>na</strong>ný èasovaè, ktorý<br />

môe ma hodnotu 5 alebo 10 sekúnd alebo môe by celkom vypnutý. Jediné<br />

podstatné, èo ešte budete musie pred odsnímaním <strong>na</strong>stavi, je farebná håbka<br />

– môete sa prepí<strong>na</strong> medzi 8 a 24-bitovým módom. Po úspešnom získaní<br />

obrázka ho môete uloi <strong>na</strong> disk buï vo formáte JPG, alebo BMP. Jednoduché,<br />

rýchle, pohodlné a zadarmo!<br />

Názov: Screen Grab Pro<br />

Ve¾kos: 1199 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.traction−software.co.uk/<br />

Super Cool Bookmark<br />

Aj vy máte v Internet Exploreri mnoho adries URL a ich prezeranie sa stáva<br />

èoraz menej preh¾adným? Tak práve pre vás je urèený program Super Cool<br />

Bookmark. Je to virtuálny správca bookmarkov, ktorý sa postará o triedenie<br />

adries a o ich preh¾adné uschovanie. Adresy do programu môete pridáva<br />

manuálne, ale rov<strong>na</strong>ko ich môete aj importova priamo z prostredia IE.<br />

Výhodou je, e v<br />

programe si mô-<br />

ete vytvori kategórie<br />

a do nich<br />

potom jednotlivé<br />

adresy triedi.<br />

Kadú URL <strong>na</strong>vyše<br />

môete ohodnoti,<br />

èo je ïalší<br />

aspekt, ktorý prispieva<br />

k preh¾adnosti.<br />

Program<br />

vám pomôe aj<br />

pri automatickom<br />

vypåòaní formulárov<br />

<strong>na</strong> stránkach.<br />

Aj pri väèšom<br />

poète záz<strong>na</strong>mov si v nich udríte preh¾ad, keïe program umoòuje vyh¾adávanie,<br />

ako aj radenie bookmarkov pod¾a vlastností. Navyše k nim môete<br />

pristupova aj pomocou kontextového menu <strong>na</strong> ikone programu v paneli úloh.<br />

A Super Cool Bookmark takisto podporuje zaevidovanie viacerých pouívate¾ov,<br />

prièom kadý má svoju vlastnú databázu, chránenú heslom. Údaje si<br />

takisto môete ve¾mi jednoducho uklada, zálohova a nechýba ani monos<br />

ich exportovania.<br />

Názov: Super Cool Bookmark<br />

Ve¾kos: 1429 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.supercoolbookmark.com<br />

Auto Desktop Wallpaper Changer<br />

Aj vy by ste radi obmieòali pozadie pracovnej plochy vo Windows, ale jednoducho<br />

<strong>na</strong> to nemáte pri práci èas? A <strong>na</strong>èo sa s tým babra ruène, keï to za vás<br />

môe spravi program Auto Desktop Wallpaper Changer? Ten funguje ve¾mi<br />

jednoducho. Do jeho zoz<strong>na</strong>mu obrázkov, ktoré sa budú pouíva ako tapety pre<br />

-mt-<br />

-mt-<br />

Screen Grab Pro<br />

Tento programèek bude vaším ideálnym pomocníkom, ak budete potrebova èo<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie vytvori snímku pracovnej plochy. Na ve¾mi jednoduchej lište<br />

programu iba vyberiete, èi chcete sníma priamo celú pracovnú plochu alebo<br />

len aktívne okno. Treou monosou je odsnímanie vybraného výrezu obrazovky.<br />

Potom u len potvrdíte, program sa minimalizuje a spustí sa èasovaè,<br />

ktorý po odrátaní èasového intervalu obrázok odsníma. Ten si potom budete<br />

môc v programe prezrie alebo ho priamo uloi <strong>na</strong> disk. Odsnímaný obrázok<br />

86 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

pozadie pracovnej plochy, <strong>na</strong>hráte všetky elané súbory z disku. Podporované<br />

formáty sú BMP, JPG a GIF. Keï u sú všetky iadané obrázky v zoz<strong>na</strong>me, je èas<br />

<strong>na</strong>stavi vlastnosti <strong>na</strong>èítavania nových súborov ako tapety. Môete vybra<br />

presný èasový interval (v hodinách alebo minútach), po ktorom sa má vdy<br />

<strong>na</strong>èíta nový obrázok. Takisto môete vybra, aby sa obrázky <strong>na</strong>èítavali buï<br />

zaradom zo zoz<strong>na</strong>mu, alebo v náhodnom poradí. Tapetu ešte môete ovplyvni<br />

tak, aby sa buï centrovala <strong>na</strong> stred obrazovky, aby sa násobila a pokryla<br />

celú plochu desktopu, alebo aby sa <strong>na</strong> jeho rozmery roztiahla. Keï ste toto<br />

všetko <strong>na</strong>stavili, staèí potvrdi a o zmenu tapety sa u nemusíte stara.<br />

Názov: Auto Desktop Wallpaper Changer<br />

Ve¾kos: 1280 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.toms−world.org/TomsPrograms<br />

-mt-<br />

CDCheck<br />

Pokia¾ <strong>na</strong>pa¾ujete CD, urèite by ste potrebovali nástroj, kto-rý po dokonèení<br />

CD skontroluje a podá vám správu o tom, èi je všetko v poriadku. A práve<br />

takým programom je CDCheck. Program jednoducho prekontroluje CD a<br />

podá vám hlásenie o poškodených súboroch alebo iných chybách. Program<br />

ARen<br />

Predstavte si situáciu, e máte <strong>na</strong>príklad 5000 obrázkov a potrebujete ich premenova.<br />

Keby ste to mali robi zaradom, asi by vás to èoskoro prestalo bavi.<br />

Preto príde vhod ma <strong>na</strong> disku takú utilitu, ako je ARen. Ide o program, ktorý<br />

je špeciálne urèený <strong>na</strong> hromadné premenúvanie súborov bez akéhoko¾vek<br />

zásahu do ich obsahu. Pri procese premenúvania sa v programe pouíva ve¾mi<br />

silný skriptovací jazyk, ktorý utilite dodáva obrovský výkon, no <strong>na</strong>priek tomu<br />

sa ARen ovláda maximálne jednoducho. Program takisto rozpoznáva nieko¾ko<br />

typov premenovania súborov, ako je <strong>na</strong>hradenie niektorých z<strong>na</strong>kov, doplnenie<br />

z<strong>na</strong>kov èi vytvorenie úplne nového názvu. Je to len <strong>na</strong> vás. V prvom rade do<br />

zoz<strong>na</strong>mu v programe <strong>na</strong>hráte všetky súbory, ktoré chcete spracova, a potom<br />

<strong>na</strong>stavíte vlastnosti premenovania. Práve tu sa pouije u spomí<strong>na</strong>ná skriptovacia<br />

metóda. Keï je všetko <strong>na</strong>stavené, staèí u len potvrdi a program všetky<br />

zmeny spracuje. Výsledkom sú nové názvy súborov, aj keï ich je hoci 5000.<br />

Chcel by som však upozorni, aby ste si pred zaèatím uívania tohto súboru<br />

poriadne preèítali postup, ako s programom pracova.<br />

Názov: ARen<br />

Ve¾kos: 746 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.hulubulu.dk/<br />

-mt-<br />

je <strong>na</strong>vyše aplikovate¾ný <strong>na</strong> akéko¾vek výmenné médium, ktoré systém Windows<br />

rozpozná. Okrem kontroly adresárov a dát dokáe program ve¾mi podrobne<br />

porov<strong>na</strong> dva rôzne zdroje dát (ide pritom bit za bitom), a tak <strong>na</strong>príklad<br />

zistí, èi vaše èerstvo vypálené CD je presnou kópiou toho, èo ste mali <strong>na</strong><br />

disku. Program <strong>na</strong>vyše dokáe vytvára súbory CRC, ktoré zaruèia autentifikáciu<br />

obsahu CD a aj fakt, e obsah sa nezmenil. CDCheck <strong>na</strong>vyše dokáe<br />

opravova niektoré chyby, ktoré sa <strong>na</strong> disku vyskytnú, a takto získa aj poškodené<br />

údaje. Výhodou je pritom rýchlos spracovania údajov, ktorá je v<br />

programe skutoène vysoká. Výsledkom práce programu sú ve¾mi preh¾adné<br />

štatistiky, v ktorých nájdete všetky poadované informácie. Skúste aj vy<br />

CDCheck, je to skvelá utilita!<br />

Názov: CDCheck<br />

Ve¾kos: 761 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://elpros.si/CDCheck/<br />

Autori: Peter Hubinský, Vladimír Luchava, Martin Turoò<br />

Registrácia shareware programov za slovenské koruny<br />

A w wVw . a v i r I. s k R<br />

-mt-<br />

3/2002 PC REVUE 87

S O F T W A R E<br />

Secure Notes Organizer 2.3.0<br />

Poznámkový blok, denník a plánovaè v jednom<br />

Keï sa raz Joh<strong>na</strong> Lenno<strong>na</strong> opýtali,<br />

ako píše knihy, pohotovo odvetil, e<br />

len èo ho nieèo <strong>na</strong>padne, <strong>na</strong>píše si to<br />

<strong>na</strong> papierik. Keï má dos papierikov,<br />

je z toho kniha.<br />

Aj v dnešnej dobe je ve¾a ¾udí, ktorí<br />

aj <strong>na</strong>priek vysoko pokroèilým technológiám<br />

zverujú svoje informácie rôznym<br />

cedu¾kám. S pribúdajúcim mnostvom<br />

informácií rastie mnostvo papierikov<br />

a s ním aj miera chaosu. Skôr<br />

èi neskôr si kadý uvedomí, e jediný<br />

spôsob, ako z pribúdajúceho mnostva<br />

informácií (a ceduliek) nezošalie,<br />

je preh¾adne si ich zorganizova.<br />

Presne túto funkciu plní program<br />

Secure Notes Organizer od firmy Secure<br />

Action Research. Spôsoby jeho<br />

vyuitia sú rôzne, môe slúi <strong>na</strong> evidenciu<br />

poznámok, písanie denníka,<br />

vytváranie to-do listov a podobne.<br />

V èase písania recenzie bol Secure Notes<br />

Organizer k dispozícii v dvadsiatich<br />

jazykových mutáciách (autorom<br />

slovenskej je autor tohto èlánku). Testovaná<br />

bola registrovaná verzia 2.3.0.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Secure<br />

Notes Organizer je urèený pre operaèné<br />

systémy Windows 9x/Me/NT/<br />

2000. Ve¾kos inštalaèného archívu je<br />

pribline 1,5 MB. Pri inštalácii je<br />

potrebné dba <strong>na</strong> to, aby poèas nej<br />

nebeala staršia verzia tohto programu.<br />

Inštalátor sa síce pokúša zisti,<br />

èi je Secure Notes Organizer u spustený,<br />

nie vdy sa mu to však podarí.<br />

Pod Windows 2000 dokonca inštalátor<br />

zahlási neznámu chybu, aplikácia<br />

však aj <strong>na</strong>priek tomu po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

pracuje bez problémov. Na vyskúšanie<br />

máte tridsa dní alebo sto<br />

spustení.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Secure<br />

Notes Organizer patrí medzi nenároèné<br />

programy, pod¾a autorov vystaèí<br />

s procesorom 80486 a 4 MB RAM. Na<br />

P133 s 32 MB RAM (Windows 95) pracuje<br />

program úplne bez problémov.<br />

PROSTREDIE PROGRAMU. <strong>Ako</strong> <strong>na</strong>povedá<br />

u názov, aplikácia je urèená<br />

<strong>na</strong> usporadúvanie poznámok rôzneho<br />

druhu. Program môe slúi ako<br />

denník, plánovaè, zoz<strong>na</strong>m kontaktov<br />

atï., všetko závisí iba od toho, akým<br />

spôsobom si pouívate¾ svoje údaje<br />

zorganizuje. Slovko secure figurujúce<br />

v názve nie je náhodné, program toti<br />

pouíva vlastný súborový formát<br />

(súbory majú príponu SEC), <strong>na</strong>d ktorého<br />

bezpeènosou bdie šifrovací<br />

algoritmus DES s dåkou k¾úèa 128<br />

bitov. Okrem toho poskytuje aplikácia<br />

aj ïalšie bezpeènostné funkcie,<br />

o ktorých si povieme neskôr.<br />

Všetky texty v programe sú usporiadané<br />

do zloiek. Tie sa zobrazujú v<br />

¾avej èasti ok<strong>na</strong>, zatia¾ èo pravá èas<br />

slúi ako textový editor. K dispozícii<br />

sú tri typy zloiek: štandardná, stromová<br />

a AutoKalendár. V štandardnej<br />

zloke je moné vytvára vnorené zloky,<br />

tzv. ikony (ako vidíte, autori zvolili<br />

pomerne akopádne pomenovanie,<br />

ktoré vyústilo do pomerne akopádneho<br />

prekladu). Stromová zloka<br />

umoòuje organizáciu dát do stromovej<br />

štruktúry. Jednotlivé vetvy môu<br />

ma neobmedzený poèet vnorených vetiev,<br />

prièom program poskytuje monos<br />

ich abecedného zoradenia.<br />

Posledným typom zloky je Auto-<br />

Kalendár. Struène by ju bolo moné<br />

charakterizova ako kalendár so stromovou<br />

štruktúrou. Od ostatných zlo-<br />

iek sa líši tým, e v jednom súbore<br />

SEC môete ma iba jednu zloku Auto-<br />

Kalendár. Ve¾mi praktická je monos<br />

vloenia aktuálneho dátumu a èasu<br />

do AutoKalendára pomocou kombinácie<br />

klávesov Ctrl + T. Pokia¾ je program<br />

minimalizovaný <strong>na</strong> systémovom<br />

paneli a pouívate¾ ho aktivuje,<br />

zloka AutoKalendár sa automaticky<br />

otvorí a do editora bude vloený<br />

aktuálny dátum a èas (automatické<br />

otváranie AutoKalendára je moné<br />

vypnú v dialógovom okne Monosti<br />

<strong>na</strong> karte Štart).<br />

Aj v <strong>na</strong>jlepšie zorganizovanej štruktúre<br />

dát sa obèas stane, e je potrebné<br />

èosi preorganizova, jednu poloku<br />

posunú vyššie, druhú zasa<br />

nišie atï. V takýchto prípadoch je<br />

ne<strong>na</strong>hradite¾ným pomocníkom technológia<br />

drag and drop. Jednotlivé<br />

prvky stromovej štruktúry môete<br />

bez problémov presúva do <strong>na</strong>dradených<br />

èi podradených vetiev, rov<strong>na</strong>ko<br />

je moné presúva aj ikony v štandardných<br />

zlokách.<br />

Dobrým príkladom organizácie<br />

údajov sú vstavané šablóny. Ich názvy<br />

hovoria samy za seba: Business<br />

Organizer, My Private Memoirs a<br />

Empty document. Dôrazne odporúèam,<br />

aby ste si ich prezreli, sú vlastne<br />

malým návodom, ako program<br />

pouíva.<br />

Ve¾mi dôleitým pomocníkom je<br />

podpora technológií OLE a ActiveX.<br />

V praxi to z<strong>na</strong>mená, e do súboru<br />

SEC môete vklada tabu¾ky MS<br />

Excelu alebo dokumenty MS Wordu.<br />

88 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

Takto vloené dokumenty je moné hneï aj upravova.<br />

Treba však podotknú, e vhodnejším riešením<br />

je dokument <strong>na</strong>jprv spracova a následne ho do<br />

Secure Notes Organizera vloi pomocou funkcie<br />

Vloi nový objekt. Úprava dokumentov OLE priamo<br />

v programe je toti dos akopád<strong>na</strong>, aj keï nie<br />

nemoná.<br />

Jednou z ve¾mi dôleitých funkcií je monos<br />

globálneho vyh¾adávania, ktorá umoòuje vyh¾adáva<br />

slová alebo ich èasti <strong>na</strong> základe zvolených parametrov.<br />

Táto funkcia však v neregistrovanej verzii<br />

nie je prístupná. Samozrejme, k dispozícii je aj <strong>na</strong>hradzovanie,<br />

ale iba v rámci aktuálneho textu (teda<br />

textu, ktorý je práve zobrazený v okne editora).<br />

Z èasu <strong>na</strong> èas sa stane, e budeme musie <strong>na</strong>še „supertajné“<br />

údaje doèasne odtajni. Samozrejme, mô-<br />

eme to urobi aj prostredníctvom Schránky, existujú<br />

však aj iné spôsoby. Tým prvým je monos generovania<br />

tlaèovej zostavy. Monosti sú tu pomerne bohaté.<br />

Najskôr si musíte vybra, ktoré zloky si eláte<br />

exportova. Aplikácia dokáe vygenerova obsah (table<br />

of contents), jednotlivé sekcie dokumentu patriène<br />

oèíslova, je tu monos zvoli si typ písma atï.<br />

Druhým spôsobom, ako dosta údaje z programu<br />

von, je export. Bohuia¾, v tomto prípade nie sú k dispozícii<br />

nijaké <strong>na</strong>stavenia; program jednoducho všetko<br />

vyexportuje do textového súboru. Štruktúra vygenerovaného<br />

textu je síce preh¾adná, ale vzh¾adom <strong>na</strong><br />

povahu dát by sa pod¾a môjho názoru viac hodil formát<br />

HTML. Veï uz<strong>na</strong>jte, <strong>na</strong>èo je vám podrobný<br />

obsah, keï sa k poadovanej sekcii aj tak budete<br />

musie dopracova pomocou klávesu Page Down?<br />

Hyperlinky sú v tomto smere ove¾a praktickejšie.<br />

Súbory SEC je moné odosiela prostredníctvom<br />

elektronickej pošty – Secure Notes Organizer k<br />

správe automaticky „pribalí“ aktuálny dokument.<br />

Program nemá vstavaného emailového klienta,<br />

miesto toho pouíva aplikácie zaloené <strong>na</strong> MAPI<br />

(v mojom prípade sa pri pokuse o odoslanie e-mailu<br />

vynoril Outlook Express).<br />

Pokia¾ budete do aplikácie vklada prive¾a dokumentov,<br />

ve¾kos súboru SEC môe pokojne <strong>na</strong>rás aj<br />

<strong>na</strong> 500 KB. Našastie tento problém je moné vyrieši<br />

prostredníctvom interného pakovaèa, ktorý ma svojím<br />

výkonom príjemne prekvapil, spomí<strong>na</strong>ných 500<br />

KB toti skomprimoval <strong>na</strong> 150 KB.<br />

Povinnosou pri takmer kadom slušnejšom<br />

programe je funkcia automatického ukladania.<br />

Secure Notes Organizer však okrem nej ponúka<br />

vytvorenie a troch záloných kópií, èo bezpochyby<br />

poteší tých, ktorých ivot je v pazúroch<br />

Murphyho zákonov. (Pokia¾ viem, zatia¾ ešte<br />

neexistuje Murphyho zákon v znení: „Všetky tri<br />

záloné súbory budú poškodené.“)<br />

EDITOR. Zabudovaný textový editor je, ia¾, ešte v<br />

plienkach a èasto neposlúcha. Dovolí vám <strong>na</strong>stavi<br />

si zarovnávanie, odráky, ve¾kos písma, zmeni farbu<br />

písma, ïalej zmeni písmo <strong>na</strong> kurzívu, polotuèné<br />

a podèiarknuté. Pouívate¾ má monos <strong>na</strong>stavi si<br />

tzv. predvolené písmo, prièom atribúty predvoleného<br />

písma je moné aplikova <strong>na</strong> vybraný text<br />

pomocou klávesovej skratky Ctrl + D.<br />

<strong>Ako</strong> som u spomenul, editor si pomerne èasto<br />

robí, èo chce. Ak má dobrú náladu, diakritika funguje<br />

bez problémov, no inokedy som jej vinou<br />

nemal ïaleko k zblázneniu. Program toti automaticky<br />

predpokladá, e predvolený skript písma je<br />

západný, nie stredoeurópsky. Po vyz<strong>na</strong>èení textu a<br />

prestavení skriptu sa síce obèas problém vyriešil,<br />

no inokedy zasa všetko ostalo po starom a písmo<br />

sa vôbec nezmenilo. Keï som sa potom pokúšal<br />

font prestavi ešte raz, zistil som, e program<br />

zmenu skriptu ignoroval. Najhoršie je, e toto správanie<br />

je nepredvídate¾né. Niekedy pomôe aplikovanie<br />

predvoleného fontu (ten však, pochopite¾ne,<br />

musí ma <strong>na</strong>stavený skript <strong>na</strong> stredoeurópsky),<br />

inokedy zase nie.<br />

Ak máte Secure Notes Organizer <strong>na</strong>inštalovaný<br />

<strong>na</strong> viacerých poèítaèoch s viacerými operaènými<br />

systémami, problémy s diakritikou budú takmer<br />

zaruèené. Diakritika „odíde“ pri prenose súborov<br />

SEC medzi Windows 2000 a Windows 95 a aj pri<br />

prenose súborov medzi Windows 98 a Windows<br />

95. Prenos súborov SEC medzi Windows 2000 a<br />

Windows 98 bol bezproblémový.<br />

Èo sa týka <strong>na</strong>stavenia farby textu, treba poveda,<br />

e tu môu <strong>na</strong>sta podobné problémy ako v prípade<br />

diakritiky. Text oz<strong>na</strong>èíte, zvolíte zmenu farby, no<br />

pokojne sa môe sta, e farba oz<strong>na</strong>èeného textu<br />

ostane nezmenená. Dosiahnutie poadovaného výsledku<br />

neraz vyaduje pomerne ve¾a trpezlivosti.<br />

BEZPEÈNOSTNÉ FUNKCIE. Nastal èas splni<br />

s¾ub, ktorý som dal <strong>na</strong> zaèiatku èlánku, a tak si<br />

teraz povieme nieèo o bezpeènostných funkciách<br />

programu.<br />

Súbory SEC sú šifrované 128-bitovým DES-om,<br />

èo je záruka dostatoènej bezpeènosti. Mnohí z vás<br />

si však teraz mono povedia: no dobre, ale èo ak<br />

budem ma v programe rozpracovaný dôleitý<br />

text a zrazu budem musie <strong>na</strong> chví¾u odbehnú?<br />

Potenciálny zvedavec má za týchto okolností všetky<br />

údaje pred sebou <strong>na</strong> obrazovke a tu nepomôe<br />

ani 128-bitový DES. Veï to je hotový des!<br />

Tento problém vyriešili autori ve¾mi pragmaticky –<br />

pomocou tzv. reimu neprítomnosti. Aplikáciu mô-<br />

ete <strong>na</strong>stavi tak, aby sa po uplynutí urèitého èasového<br />

intervalu minimalizovala <strong>na</strong> systémový panel a<br />

pri pokuse o prístup si vyiadala heslo. Takto je zaruèené,<br />

e sa iadne zvedavé oèi k vašim dátam<br />

nedostanú. Je však ve¾mi dôleité uvedomi si, e<br />

vyiadanie hesla a minimalizácia sú dve odlišné<br />

<strong>na</strong>stavenia. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e môete <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>stavi, aby si program vyiadal heslo u po troch<br />

minútach neèinnosti a minimalizoval sa a po<br />

ôsmich minútach neèinnosti. Takýto postup však<br />

ve¾mi neodporúèam, pretoe program si síce vypýta<br />

heslo, ale pokia¾ sa predtým neminimalizoval, potenciálny<br />

zvedavec uvidí text, <strong>na</strong> ktorom ste pred odchodom<br />

pracovali. Je preto vhodnejšie, keï tieto dva<br />

parametre <strong>na</strong>stavíte rov<strong>na</strong>ko. Pre úplnos dodávam,<br />

e reim neprítomnosti je moné aktivova pomocou<br />

klávesu F11.<br />

Pre prípad, e potrebujete nenávratne zmaza urèitý<br />

súbor, máte k dispozícii funkciu Skartovaè. Takto<br />

zmazaný súbor nebude moné obnovi iadnou „undelete“<br />

utilitou typu Norton UnErase. Okrem toho je<br />

k dispozícii funkcia Šifrova súbor, ktorej názov hovorí<br />

sám za seba. Rov<strong>na</strong>ko ako samotný Secure Notes<br />

Organizer aj táto funkcia pouíva osvedèený DES 128.<br />

ZÁVER. Aj <strong>na</strong>priek problémom s diakritikou sa stal<br />

Secure Notes Organizer mojím kadodenným pomocníkom.<br />

Ak máte radi vo veciach poriadok, celkom<br />

urèite ide o program, ktorý by ste mali vyskúša.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ 128−bitový DES<br />

☺ Reim neprítomnosti<br />

☹ Editor<br />

Ce<strong>na</strong>: shareware, registrácia 29,95 USD<br />

Download: <strong>www</strong>.notesorganizer.com<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

90 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

SuperCapture<br />

...snímanie obrázkov hraèkou<br />

Potrebujete utilitu, ktorá dokáe trochu<br />

viac ako len odsníma pár obrázkov<br />

a uloi ich <strong>na</strong> disk? Vytvárate<br />

ve¾a snímok a chýbal vám ten správny<br />

nástroj? Práve tu by mohol by<br />

dobrým riešením program SuperCapture,<br />

ktorý od svojich autorov dostal<br />

do vienka dostatok funkcií.<br />

OVLÁDANIE? ATYPICKÉ! Máloktorý<br />

grabovací program sa ovláda tak<br />

ako SuperCapture. Neviem preèo, ale<br />

táto utilita mi celý èas pripomí<strong>na</strong>la<br />

poštového klienta. Zrejme to bolo<br />

spôsobené rozmiestnením jednotlivých<br />

èastí programu v jeho okne. To<br />

Minitool, všetky potrebné funkcie <strong>na</strong> malom priestore<br />

je toti <strong>na</strong>vrhnuté tak, e v hornej<br />

èasti je menu s ponukami snímania,<br />

v¾avo je to potom zoz<strong>na</strong>m poloiek,<br />

kam sa ukladajú jednotlivé snímky.<br />

Pravú hornú èas vypåòa zoz<strong>na</strong>m<br />

odsnímaných poloiek vo vybranej<br />

kategórii a vpravo dole je v programe<br />

miesto venované náh¾adu <strong>na</strong> vybraný<br />

obrázok. Ovládanie je skutoène<br />

nezvyèajné, ale èlovek si <strong>na</strong>ò rýchlo<br />

zvykne a pracuje sa s ním dobre.<br />

SNÍMANIE? NIJAKÝ PROBLÉM!<br />

Ponúk a moností toho, èo sa dá pomocou<br />

programu sníma, je skutoène<br />

ve¾a. Poïme sa teda pozrie <strong>na</strong> ponúkané<br />

operácie.<br />

1. Capture full screen – sníma celú<br />

pracovnú plochu<br />

2. Capture active Window – sníma<br />

aktívne okno<br />

3. Capture screen object – sníma<br />

vybraný objekt v okne<br />

(<strong>na</strong>príklad panel s iko<strong>na</strong>mi<br />

menu, ponuku, tlaèidlo)<br />

4. Capture rectangle – odsníma<br />

vybraný obdånikový výsek<br />

obrazovky<br />

5. Capture polygon – <strong>na</strong> vaše<br />

zadanie odsníma <strong>na</strong>kreslený<br />

mnohouholník<br />

6. Capture round – odsníma kruh<br />

7. Capture ellipse – odsníma elipsu<br />

8. Capture menu – odsníma<br />

¾ubovo¾né vybrané menu<br />

9. Capture web-page – špeciálny<br />

postup, pri ktorom sa snímanie<br />

spúša cez kontextové menu<br />

priamo v Internet Exploreri<br />

a sníma sa buï len obsah ok<strong>na</strong>,<br />

alebo celé okno<br />

10. Capture web-images – sníma<br />

všetky obrázky <strong>na</strong> stránke;<br />

takisto sa spúša priamo<br />

v prostredí Internet Explorera<br />

11. Capture Timer – automatický<br />

èasovaè, ktorý je schopný<br />

sníma obrázky sám v zadanom<br />

èasovom intervale<br />

<strong>Ako</strong> vidíte, <strong>na</strong>stavení a moností<br />

je skutoène dos. Ktoréko¾vek snímanie<br />

z uvedených môete spusti buï<br />

cez menu, alebo cez tlaèidlo, prípadne<br />

pomocou pridelenej klávesovej<br />

skratky. Všetky odsnímané obrázky<br />

sa potom automaticky vkladajú do<br />

tela programu SuperCapture.<br />

ÈO ÏALEJ? ASI SPRACOVA...<br />

<strong>Ako</strong> som u spomenul, odsnímané<br />

obrázky sa automaticky ukladajú do<br />

tela programu, kde sú zoradené v<br />

preh¾adnom zoz<strong>na</strong>me. Kadý z nich<br />

môete, samozrejme, kedyko¾vek vymaza.<br />

Ïalšou monosou je jeho<br />

priama tlaè <strong>na</strong> vybranej tlaèiarni. Ak<br />

ste s obrázkom spokojní, je tu monos<br />

uloi ho definitívne <strong>na</strong> disk, a<br />

to vo formátoch JPG, PNG, TIF a BMP.<br />

¼ubovo¾ný obrázok, ktorý vyberiete<br />

v zoz<strong>na</strong>me, rov<strong>na</strong>ko môete opätovne<br />

<strong>na</strong>kopírova do schránky. Ïalšou<br />

monosou je, e priamo z prostredia<br />

programu ho budete aplikova<br />

ako tapetu pracovnej plochy vo<br />

Windows. Poslednou a dos zaujímavou<br />

monosou je odoslanie súboru<br />

do jedného z preddefinovaných editorov,<br />

ktoré si <strong>na</strong>stavíte v konfigurácii<br />

programu SuperCapture.<br />

NASTAVENIA? SAMOZREJME, A<br />

DOS PODROBNÉ... Nastavenia programu<br />

sú pomerne obšírne a presne<br />

urèujú niektoré vlastnosti aplikácie.<br />

Môete tu <strong>na</strong>príklad vybra, aby program<br />

štartoval automaticky pri štarte<br />

Windows, aby sa pri snímaní automaticky<br />

minimalizoval a aby sa do<br />

obrázkov zahàòal aj kurzor myši. Ïalej<br />

tu môete vybra klávesové skratky<br />

pre jednotlivé typy snímaní, predvoli<br />

sa dá aj výstup odsnímaných<br />

obrázkov, ktorý môe by do samotného<br />

programu, ale aj do aplikácií<br />

MS WORD, EXCEL a PowerPoint. Vybra<br />

môete aj formát a vlastnosti<br />

Hlavné okno programu<br />

automaticky ukladaných obrázkov.<br />

Ïalej môete <strong>na</strong>stavi vlastnosti<br />

Timera, u spomí<strong>na</strong>ný zoz<strong>na</strong>m editorov<br />

obrázkov, ako aj vlastnosti snímania<br />

webových stránok.<br />

DOJMY? VE¼MI KLADNÉ! A presne<br />

také sú! SuperCapture je jednoducho<br />

skvelý snímací program s dostatkom<br />

funkcií a <strong>na</strong>stavení. Aj keï<br />

neobsahuje priame editaèné schopnosti,<br />

poskytuje pri práci s vytvorenými<br />

obrázkami dostatok komfortu.<br />

Jeho vzh¾ad je <strong>na</strong> tento typ programu<br />

pomerne netradièný, ale program sa<br />

skvelo ovláda a je maximálne preh¾adný.<br />

Názov: SuperCapture<br />

Ve¾kos: 880 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.supercapture.com/<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnoho typov snímaní<br />

☺ Jednoduché ovládanie<br />

☺ Široké monosti <strong>na</strong>stavenia<br />

☹ Niè<br />

Martin Turoò<br />

3/2002 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

S<strong>na</strong>gIT v6.0<br />

Snímanie obrázkov, textov a videa z obrazovky poèítaèa<br />

Vlastnosti:<br />

sníma obrázky z webových stránok, aplikácií<br />

alebo zo všetkého, èo vidno <strong>na</strong> obrazovke; takisto<br />

sníma obrázky zo skenera a digitálnej kamery;<br />

exportuje obrázok do grafického súboru, tlaèiarne,<br />

katalógu alebo iného výstupu pod¾a uváenia;<br />

podporuje formáty GIF, JPEG, TGA, TIF, PCX, PNG,<br />

BMP a AVI<br />

sníma text zo všetkých aplikácií vo formáte<br />

ASCII a umoòuje jeho editáciu alebo manipuláciu<br />

v databázových alebo tabu¾kových aplikáciách<br />

sníma pohyby v aplikáciách vrátane videa a<br />

aktivity pouívate¾a; zaz<strong>na</strong>menáva pohyby myši a<br />

kurzora <strong>na</strong> urèenie príèin programových problémov,<br />

predvádza, ako rieši úlohu, alebo vytvára<br />

videozábery z aktivít <strong>na</strong> ploche<br />

umoòuje jednoduchú konfiguráciu vytvárania<br />

snímok z plochy, z celej obrazovky, výseku obrazovky,<br />

ok<strong>na</strong> alebo z programového menu<br />

sníma bitmapu, ikony, kurzory z programových<br />

súborov EXE, DLL<br />

ukladá snímky do súboru, schránky, <strong>na</strong> web<br />

alebo ako prílohu <strong>na</strong> e-mail; umoòuje simultánny<br />

prenos do viacerých výstupov<br />

umoòuje umiestni, prehliada a spracúva<br />

snímky v prehliadaèi zmenšenín; z vytvoreného<br />

katalógu môe snímky vytlaèi, premenova alebo<br />

zmaza a pracova so súborom individuálne alebo<br />

v dávkovom súbore<br />

funkcia AutoScroll umoòuje sníma aj to, èo<br />

nevidno <strong>na</strong> obrazovke v prípade ve¾kej tabu¾ky<br />

alebo webovej stránky; netreba kopírova obrazovku<br />

za obrazovkou; pri zmene ve¾kosti obrázka<br />

pre webovú stránku, záz<strong>na</strong>m alebo prezentáciu<br />

zachová kvalitu obrázka a èitate¾nos textu<br />

integrovaná funkcia DirectX do programu sníma<br />

obrázky z aplikácií pouívajúcich technológiu<br />

Direct X, DirectDraw a Direct 3D vrátane<br />

mnostva populárnych hier<br />

obsahuje nástroje <strong>na</strong> kreslenie pre modifikáciu<br />

a oz<strong>na</strong>èovanie snímok; mono vytvori a uloi<br />

vlastné komentáre s rôznymi šípkami, iko<strong>na</strong>mi,<br />

klipmi, poznámkami a prida ïalšie efekty, ako<br />

zosvetlenie èasti obrázka, pridanie rámèekov a<br />

okrajov a vytlaèenie viacerých obrázkov <strong>na</strong> jednej<br />

strane atï.<br />

program je úplne funkèný Windows Dy<strong>na</strong>mic<br />

Data Exchange (DDE) server; to umoní <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong>písa makro v Exceli <strong>na</strong> vytlaèenie èasti obrazovky<br />

pouitím S<strong>na</strong>gIt; pokroèilí pouívatelia<br />

môu vyuíva C++, Microsoft Visual Basic alebo<br />

Access <strong>na</strong> ovládanie S<strong>na</strong>gIt pomocou DDE príkazov<br />

Pouitie programu:<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní programu sa kliknutím <strong>na</strong><br />

Štart/Programy/ S<strong>na</strong>git6/S<strong>na</strong>git6 program spustí<br />

a zobrazí sa hlavný panel s ponukami a iko<strong>na</strong>mi.<br />

Pri umiestnení kurzora <strong>na</strong> ikony sa zobrazí ich<br />

názov.<br />

Najprv sa kliknutím <strong>na</strong> príslušnú ikonu vyberie<br />

typ snímky; môe sa sníma images, text, video<br />

Ïalej kliknutím <strong>na</strong> ponuku Input sa definuje, èo<br />

sa chce sníma; ak sa zvolí Screen, program urobí<br />

snímku celej obrazovky; pri vo¾be Window program<br />

urobí snímku ok<strong>na</strong>, <strong>na</strong> ktoré sa klikne, atï.<br />

(treba vyskúša ïalšie vo¾by a pohra sa s nimi);<br />

posledná z volieb je Properties, kde je monos<br />

<strong>na</strong>stavenia farby pozadia snímky, rozmerov Fixed<br />

Region, vlastností Scrolling a skenera<br />

Kliknutím <strong>na</strong> ponuku Output sa <strong>na</strong>staví výstupný<br />

formát snímky, ktorú mono odosla <strong>na</strong> tlaèiareò,<br />

schránku, súbor atï.; takisto je tam ponuka<br />

Properties, kde sa <strong>na</strong>stavuje typ tlaèiarne, formát<br />

obrázka, adresár katalógu, adresy <strong>na</strong> webovej<br />

stránke<br />

Stlaèením horúcich klávesov sa zaène snímkovanie;<br />

pred<strong>na</strong>stavené sú klávesy<br />

[CTRL]+[SHIFT]+[P]; zmeni sa môu v ponuke<br />

Options/ProgramPreferences/ Hotkeys; niektoré<br />

vo¾by v ponuke Input vyadujú výber toho, èo sa<br />

chce sníma; ak sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> Window kliknutím<br />

<strong>na</strong> urèené okno, to sa zosníma; kliknutím <strong>na</strong><br />

Region treba ohranièi oblas pohybom myši za<br />

súèasného drania jej ¾avého tlaèidla<br />

Ak je stlaèená iko<strong>na</strong> Preview Window, po snímkovaní<br />

sa zobrazí prehliadacie okno; stlaèením<br />

tlaèidla Finish sa snímka odošle <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavený<br />

výstup<br />

Zminimalizuje sa panel programu a mono<br />

zosníma ïalší obrázok alebo text<br />

Bolo to len krátke oboznámenie s pouitím programu.<br />

Vyskúšajte všetky jeho monosti, nebojte sa<br />

experimentova. Èo sa týka ovládania, program je<br />

jednoduchý.<br />

Autor: TechSmith<br />

Štatút programu: free trial 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 40 USD<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.techsmith.com<br />

Ve¾kos programu: .exe, 4 MB<br />

Podporované OS: W95/98/Me/NT 4.0/2000/XP<br />

Ing. Vladimír Luchava<br />

92 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

Customizer XP<br />

...tweakujeme Windows 2000 a XP<br />

Aj keï zmeny medzi systémami<br />

Windows 9x a Windows 200/XP sú<br />

viac ako oèividné a zlepšené boli <strong>na</strong>jmä<br />

parametre, ako sú stabilita a<br />

výkonnos, stále je èo doháòa. Aj vo<br />

Windows 2000 a XP toti existuje<br />

mnoho skrytých <strong>na</strong>stavení, ktoré<br />

dokáu výkon týchto systémov posunú<br />

ešte trochu ïalej. To, e sú tieto<br />

<strong>na</strong>stavenia skryté, z<strong>na</strong>mená, e bený<br />

pouívate¾ by ich asi len ako<br />

Optimalizovanie pamäte v podaní programu Customizer XP<br />

<strong>na</strong>šiel. A práve preto je uitoèná prítomnos<br />

programu Customizer XP vo<br />

vašom systéme. Jeho funkcie sú <strong>na</strong>ozaj<br />

zaujímavé a urèite sa vám budú<br />

pozdáva.<br />

Kadý správny tweakovací program<br />

zaèí<strong>na</strong> pri registroch, tej nepreh¾adnej<br />

spleti konfiguraèných<br />

<strong>na</strong>stavení a tisícov hodnôt, do ktorých<br />

bený pouívate¾ len ako vidí.<br />

Customizer XP však pouívate¾ovi<br />

neposkytne len zjednodušené monosti<br />

pohodlného editovania registrov,<br />

program má v sebe ove¾a viac<br />

<strong>na</strong>stavení, ktoré sú rozdelené do<br />

troch hlavných èastí, ktoré zaradom<br />

opíšeme.<br />

REGISTRY TWEAKS. Samozrejme,<br />

e prvé sú u spomí<strong>na</strong>né editaèné monosti<br />

registrov a aj tie sú ïalej rozdelené<br />

do nieko¾kých podkategórií.<br />

Tak <strong>na</strong>príklad v prvej, pomenovanej<br />

System, môete zakáza automatické<br />

prehrávanie CD diskov, môete detailne<br />

<strong>na</strong>stavi farebnú håbku pre<br />

ikonky èi povoli, aby sa pri kadom<br />

reštarte systému vyèistil stránkovací<br />

súbor. Nastavi môete aj automatické<br />

ukonèenie aplikácií, ktoré „zamrznú“,<br />

alebo automatické reštartovanie<br />

systému alebo Explorera pri ich páde.<br />

Druhou polokou je Explorer. V òom<br />

<strong>na</strong>príklad môete zakáza zobrazovanie<br />

šípky pri odkazoch, povoli mô-<br />

ete automatické otváranie neznámych<br />

súborov Notepadom èi odstavi<br />

funkcie Active Desktopu. Ak chcete,<br />

môete <strong>na</strong>stavi aj to, aby Explorer<br />

neotváral po reboote systému okná,<br />

ktoré ostali otvorené.<br />

Ïalšie <strong>na</strong>stavenia sa týkajú menu<br />

Štart, z ktorého môete <strong>na</strong>príklad<br />

odstráni poloky H¾ada, Spusti,<br />

Panel <strong>na</strong>stavení èi monos Vypnú.<br />

Rov<strong>na</strong>ko tu môete pre privysoké<br />

menu povoli rolovanie. Štvrtou v<br />

poradí je poloka Internet, ktorá vám<br />

pomocou spresneného <strong>na</strong>stavenia<br />

TCP/IP a ïalších prvkov umoní optimalizova<br />

vaše pripojenie do internetu.<br />

Nasleduje ïalšia sekcia s názvom IExplorer,<br />

v ktorej môete <strong>na</strong>príklad zmeni<br />

adresu vyh¾adávania v Internet<br />

Exploreri, môete zakáza automatickú<br />

aktualizáciu èi <strong>na</strong>stavi pozadie pre panel<br />

s nástrojmi, prípadne vloi text do<br />

záhlavia Internet Explorera.<br />

Šiesta a posledná sekcia obsahuje<br />

<strong>na</strong>stavenia pod názvom Miscellaneous.<br />

Nájdete tu <strong>na</strong>príklad monos<br />

zapnutia podpory funkcií DVD vo<br />

Windows Media Playeri, monos<br />

odstavenia zobrazovania záloiek Pozadie<br />

a Vzh¾ad vo vlastnostiach obrazovky.<br />

Ïalej priamo odtia¾to mô-<br />

ete necha vyèisti históriu <strong>na</strong>posledy<br />

otvorených dokumentov vo Word-<br />

Pade, PaintBrushi alebo môete<br />

necha systém, aby si refreshoval cache<br />

pre ikony a odstránil z nej tie<br />

<strong>na</strong>jmenej pouívané.<br />

SYSTEM TOOLS. Táto èas programu<br />

obsahuje nieko¾ko nástrojov, ktoré<br />

vám rov<strong>na</strong>ko pomôu zvýši celkový<br />

výkon systému.<br />

RAM OPTIMIZER. Táto utilitka sa<br />

ako súèas programu bude stara<br />

o to, aby ste mali vdy k dispozícii<br />

èo <strong>na</strong>jviac vo¾nej pamäte RAM. Priamo<br />

v okne je moné utilitu <strong>na</strong>konfigurova,<br />

kedy má zaèa s automatickou<br />

optimalizáciou. Nastavi môete<br />

takisto automatické vyèistenie pamäte<br />

pri štarte programu èi po stlaèení<br />

klávesovej skratky. Rov<strong>na</strong>ko sa môe<br />

spusti aj pri poklese vo¾nej kapacity<br />

pod stanovenú hranicu. Táto utilita<br />

môe bea samostatne <strong>na</strong> paneli<br />

úloh aj bez prítomnosti hlavnej aplikácie<br />

(teda Customizera XP). A priamo<br />

z jej kontextového menu môete<br />

<strong>na</strong>rýchlo uvo¾ni jednu z troch stanovených<br />

kapacít pamäte.<br />

CREATE SHORTCUT. Táto utilita je<br />

takisto spätá s optimalizovaním pamäte.<br />

S jej pomocou toti môete<br />

vytvori <strong>na</strong> pracovnú plochu (alebo<br />

kdeko¾vek inde) špeciálne odkazy<br />

<strong>na</strong> vybrané aplikácie. Tieto odkazy<br />

budú ma jednu špecifickú vlastnos<br />

– pri ich spustení sa <strong>na</strong>jprv program<br />

pokúsi uvo¾ni takú kapacitu pamäte,<br />

akú ste v <strong>na</strong>staveniach stanovili.<br />

Takisto môete takejto aplikácii<br />

v systéme <strong>na</strong>stavi vyššiu prioritu.<br />

Takto je moné maximalizova výkon<br />

pre ve¾mi nároèné aplikácie, ako<br />

sú <strong>na</strong>príklad hry alebo grafické editory.<br />

DISK CLEANER. Customizer XP vám<br />

pomocou tejto vstavanej utility umoní<br />

trošku preèisti pevné disky od<br />

neiaduceho odpadu. Vy len vyberiete<br />

disk a potom typy súborov, ktoré sa<br />

majú h¾ada. Môu to by <strong>na</strong>príklad<br />

doèasné súbory, súbory s nulovou ve¾kosou,<br />

LOG súbory, súbory s prípo<strong>na</strong>mi<br />

CHK, BAK, OLD, 1ST, NAV èi PRV.<br />

Medzi súbory, ktoré majú by odstránené,<br />

môete takisto zaradi obsah<br />

koša, ako aj doèasné internetové súbory.<br />

Potom u len necháte program vyh¾ada<br />

zvolené typy súborov a vybrané<br />

môete odstráni.<br />

OEM INFO. Táto utilita mono nebude<br />

a taká podstatná, ale niekomu<br />

sa môe zís. Pomocou nej môete do<br />

ok<strong>na</strong> s vlastnosami systému prida<br />

informácie o modeli poèítaèa, o spoloènosti,<br />

ako aj ïalšie poznámky a<br />

¾ubovo¾ný obrázok s rozmermi 179<br />

× 114 pixelov.<br />

SYSTEM INFO. Táto sekcia programu<br />

u má viac-menej informatívny<br />

charakter a rozde¾uje sa do piatich<br />

podsekcií. Prvou je System info, kde<br />

vám program poskytne informácie o<br />

vyuití pamäte RAM, o vyaení kapacity<br />

pevných diskov, o ve¾kosti swapovacieho<br />

systému, ako aj o dobe,<br />

po ktorú je systém zapnutý. Ïalšia<br />

sekcia má názov Special Folder a<br />

zobrazuje všetky adresáre, ktoré sú v<br />

systéme zadefinované ako východiskové<br />

pre niektoré èinnosti (Dokumenty,<br />

System, Temp...). Tu si môete<br />

prezrie ich zoz<strong>na</strong>m a, samozrejme,<br />

aj obsah jednotlivých adresárov.<br />

Ïalej je to poloka Process Info, v<br />

ktorej nájdete zoz<strong>na</strong>m práve be-<br />

iacich procesov. Potešujúca je monos<br />

<strong>na</strong>stavenia priority pre vybraný<br />

proces, ale chýbala tu monos okam-<br />

itého ukonèenia procesu. Startup<br />

Ma<strong>na</strong>ger sa volá predposledná èas,<br />

kde nájdete zoz<strong>na</strong>m aplikácií, ktoré<br />

sa automaticky spúšajú pri štarte<br />

systému. ¼ubovo¾nú poloku môete<br />

editova alebo vymaza. Piatou a<br />

poslednou èasou je Add/Remove,<br />

ktorá vám zobrazí zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>inštalovaných<br />

programov a vy môete odstráni<br />

neplatné záz<strong>na</strong>my.<br />

To by boli zhruba všetky funkcie a<br />

monosti, ktoré Customizer XP obsahuje.<br />

<strong>Ako</strong> vidíte, jeho schopnosti <strong>na</strong><br />

úpravu systému sú pomerne široké a k<br />

mnohým z nich by sa bený pouívate¾<br />

ináè ani nedostal. A práve tu je<br />

výhoda programu, ktorý vám všetky<br />

<strong>na</strong>stavenia prináša vo ve¾mi preh¾adnom<br />

ovládaní spolu s opisom kadej<br />

funkcie. Len mi tu chýbala monos<br />

zálohovania registrov, a teda aj monos<br />

kroku spä v prípade omylu.<br />

Názov: Customizer XP<br />

Ve¾kos: 1471 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.tweaknow.com<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnoho <strong>na</strong>stavení<br />

☺ Optimalizovanie pamäte<br />

☺ Èistiè disku<br />

☹ Chýba zálohovanie registrov<br />

Martin Turoò<br />

3/2002 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

LinuxWare<br />

Samba / 13. èas<br />

V predchádzajúcej èasti sme opísali, ako sa u klienta so systémom Windows 9x<br />

<strong>na</strong>inštalujú ovládaèe tlaèiarne, ktorá je pripojená k serveru Samba. Vytlaèili<br />

sme skúšobnú stránku a sme v pohode.<br />

Ak sme však správcami siete, ktorá má desiatky poèítaèov (u nás zhruba do 40<br />

kúskov), ktoré by tie chceli tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni v sieti (teda <strong>na</strong> tej pri serveri<br />

Samba), máme dve monosti – buï túto prácu urobíme sami u kadého klienta<br />

zvláš (a uchodíme si nohy!), alebo to necháme <strong>na</strong> samotného pouívate¾a.<br />

Nepreháòam, keï tvrdím, e nie všetci pouívatelia sú takí erudovaní, aby<br />

túto èinnos zvládli sami. Ja ako správca by som mal obavy, e nezaškolený<br />

pouívate¾ môe pri inštalácii tlaèiarne do systému Windows spôsobi viac<br />

škody ako úitku a <strong>na</strong>miesto toho, aby mi to u¾ahèil, mi pridá ešte robotu <strong>na</strong>vyše.<br />

A tak by som radšej kadého klienta obišiel a oddrel si to sám...<br />

Alebo nie? Neviem... Èo ak existuje akási tretia cesta? Taká èarovná, èo by to<br />

všetko trochu zautomatizovala. Našastie autori Samby tie boli kedysi správcami<br />

siete a ani im sa nechcelo obchádza jednotlivých klientov. Preto sa dá Samba<br />

<strong>na</strong>konfigurova tak, aby pre špecifickú tlaèiareò vyko<strong>na</strong>la inštaláciu a <strong>na</strong>stavenie<br />

ovládaèov automaticky.<br />

Samba obsahuje tri <strong>na</strong>stavenia, ktoré je moné poui <strong>na</strong> automatické <strong>na</strong>stavenie<br />

tlaèových ovládaèov pre klientov, ktorí sa pripojujú po prvýkrát. Konkrétne<br />

sú to <strong>na</strong>stavenia printer driver, printer driver file a printer driver<br />

location.<br />

Tentoraz si povieme o tom, ako poui tieto <strong>na</strong>stavenia tak, aby sa pri<br />

pouití Sprievodcu <strong>na</strong>stavením tlaèiarne pouívate¾om umonilo preskoèi nieko¾ko<br />

dialógových okien.<br />

AUTOMATICKÉ NASTAVENIE OVLÁDAÈOV TLAÈIARNE. Celý postup sa<br />

vykoná v týchto štyroch základných krokoch:<br />

1. Inštalácia ovládaèov tlaèiarne u klienta so systémom Windows (tlaèiareò<br />

nemusí by pripojená)<br />

2. Vytvorenie definièného súboru tlaèiarne z informácií <strong>na</strong> klientskom poèítaèi<br />

3. Vytvorenie zdie¾ania [PRINTER$], kde budú umiestnené výsledné súbory<br />

ovládaèov<br />

4. Vyko<strong>na</strong>nie príslušných úprav konfiguraèného súboru Samby<br />

Poïme sa teraz pozrie <strong>na</strong> jednotlivé kroky podrobnejšie:<br />

INŠTALÁCIA OVLÁDAÈOV U KLIENTA SO SYSTÉMOM WINDOWS. V tomto<br />

kroku vykonáme inštaláciu tak, ako je to pri Windows bené. Zaèneme zobrazením<br />

zloky Tlaèiarne z ovládacieho panela a klikneme <strong>na</strong> ikonu Prida tlaèiareò.<br />

Prejdeme jednotlivými dialógovými ok<strong>na</strong>mi Sprievodcu inštalácie tlaèiarne<br />

<strong>na</strong> výber výrobcu a modelu tlaèiarne. Pozor, pri otázke <strong>na</strong> tlaè z prostredia MS<br />

DOS treba zvoli poloku NIE! Nahráme príslušné ovládaèe, skúšobnú stránku<br />

tlaèi nebudeme. Dialógové okno Sprievodcom inštalácie tlaèiarne zavrieme.<br />

VYTVORENIE DEFINIÈNÉHO SÚBORU TLAÈIARNE. Definièný súbor tlaèiarne<br />

sa <strong>na</strong>zýva printers.def a ten je moné vytvori pomocou skriptu (Samby)<br />

make_printerdef, ktorý býva uloený v adresári /bin inštalácie Samby. V Sambe<br />

ver.2.2.2 v RH 7.1 sa <strong>na</strong>chádza v adresári /usr/bin.<br />

Najprv musíme skopírova z poèítaèa s klientom Windows tieto štyri súbory:<br />

C:\WINDOWS\INF\MSPRINT.INF<br />

C:\WINDOWS\INF\MSPRINT2.INF<br />

C:\WINDOWS\INF\MSPRINT3.INF<br />

C:\WINDOWS\INF\MSPRINT4.INF<br />

(Niektoré staršie verzie Windows 95 majú len prvé dva súbory!)<br />

Po skopírovaní týchto súborov <strong>na</strong> server Samba (niekde do pracovného adresára)<br />

je moné vytvori definièný súbor tlaèiarne printers.def pomocou ovládaèa<br />

tlaèiarne a zodpovedajúceho súboru .INF. V prípade, e názov ovládaèa tlaèiarne<br />

94 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

browsable = no<br />

guest ok = yes<br />

Po skopírovaní príslušných súborov do tohto<br />

zdie¾ania skopírujeme aj súbor printers.def.<br />

Pristúpime k poslednému kroku.<br />

ÚPRAVY KONFIGURAÈNÉHO SÚBORU SAMBY<br />

SMB.CONF. Do súboru smb.conf pridáme <strong>na</strong>sledujúce<br />

<strong>na</strong>stavenia:<br />

Obr. 1<br />

sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> písmeno A a K, pouijeme súbor<br />

MSPRINT.INF alebo MSPRINT3.INF. V prípade, e názov<br />

ovládaèa tlaèiarne sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> písmeno L a Z,<br />

pouijeme súbor MSPRINT2.INF alebo MSPRINT4.INF.<br />

Na vyh¾adanie príslušného ovládaèa v súboroch<br />

pouijeme tento un*xový príkaz grep:<br />

$grep “HP DeskJet 560C Printer”<br />

MSPRINT.INF MSPRINT3.INF<br />

Dostaneme odpoveï:<br />

MSPRINT3.INF: “HP DeskJet 560C<br />

Printer”=DESKJETC.DRV, HP_DeskJet_...<br />

Vidíme, e informácie o ovládaèi tlaèiarne boli nájdené<br />

v súbore MSPRINT3.INF.<br />

Teraz vytvoríme súbor printers.def:<br />

$make_printerdef MSPRINT3.INF “HP DeskJet<br />

560C Printer” > printers.def<br />

Výsledok (<strong>na</strong> obrazovke Linuxu so Sambou):<br />

FOUND: DESKJETC.DRV<br />

End of section found<br />

CopyFiles: DESKJETC,COLOR_ DESKJETC<br />

Datasection: (null)<br />

Datafile: DESKJETC.DRV<br />

Driverfile: DESKJETC.DRV<br />

Helpfile:HPVDJC.HLP<br />

LanguageMonitor: (null)<br />

Copy the following files to your printer$ share<br />

location:<br />

DESKJETC.DRV<br />

HPVCM.HPM<br />

HPVIOL.DLL<br />

HPVMON.DLL<br />

HPVRES.DLL<br />

HPCOLOR.DLL<br />

HPVUI.DLL<br />

HPVDJCC.HLP<br />

color\HPDESK.ICM<br />

Všimnime si zoz<strong>na</strong>m súborov, ktoré treba skopírova<br />

Je zrejmé, e pre kadú tlaèiareò bude tento<br />

zoz<strong>na</strong>m súborov rôzny. Pouijeme ho v ïalšom<br />

kroku.<br />

VYTVORENIE ZDIE¼ANIA [PRINTER$]. Táto<br />

èas je relatívne jednoduchá a èinnos, ktorú budeme<br />

robi, u dobre poznáme. V konfiguraènom<br />

súbore Samby smb.conf vytvoríme zdie¾anie [PRIN-<br />

TER$], ktoré ukazuje <strong>na</strong> prázdny adresár <strong>na</strong> serveri<br />

Samba. Potom do tohto adresára <strong>na</strong>kopírujeme<br />

tie súbory, ktoré vypísal program make_printerdef.<br />

Úprava smb.conf môe by takáto:<br />

[PRINTER$]<br />

path = /usr/local/samba/print<br />

read only = yes<br />

printer driver<br />

printer driver file<br />

printer driver location<br />

Nastavenie printer driver je globálne <strong>na</strong>stavenie,<br />

ktoré špecifikuje súbor printers.def. Toto <strong>na</strong>stavenie<br />

treba prida do sekcie [global]. Hodnota <strong>na</strong>stavenia<br />

printer driver by mala by zhodná s reazcom, ktorý<br />

sa zobrazuje v Sprievodcovi inštaláciou tlaèiarne systému<br />

Windows. Hodnotou printer driver location je<br />

cesta k vytvorenému zdie¾aniu [PRINTER$], nie však<br />

cesta k adresáru <strong>na</strong> serveri! Preto môeme poui toto<br />

<strong>na</strong>stavenie:<br />

[global]<br />

printer driver file =<br />

/usr/local/samba/print/printers.def<br />

[hpdeskjet]<br />

path = /var/spool/samba/printers<br />

printable = yes<br />

printer driver = HP DeskJet 560C<br />

Printer<br />

printer driver location = \\%L\PRINTER$<br />

Od tohto okamihu je moné všetko otestova.<br />

TESTOVANIE KONFIGURÁCIE. Najprv odstráòme<br />

tlaèiareò, ktorú sme inštalovali do Windows v<br />

prvom kroku. V prípade, e sa Windows spýta <strong>na</strong><br />

odstránenie nepotrebných súborov, toto potvrdíme.<br />

Budú toti zakrátko <strong>na</strong>hradené, pretoe v tomto<br />

okamihu u existujú <strong>na</strong> serveri Samba.<br />

Vykonáme reštart démonov Samby. Po opätovnom<br />

spustení vyh¾adáme zdie¾anie [hpdeskjet] v<br />

zloke Poèítaèe v sieti (Okolní poèítaèe). Po kliknutí<br />

<strong>na</strong> ikonu tlaèiarne by sa mal zaèa automatický<br />

proces inštalácie tlaèiarne a zobrazí sa dialógové<br />

okno podobné obrázku è. 1.<br />

Toto dialógové okno sa líši od dialógových okien,<br />

ktoré sme mali monos vidie pri inštalácii tlaèiarne,<br />

tak ako sme to opisovali v prvom bode (a v predošlej<br />

èasti). Na tomto okne je otázka, èi poui ovládaè,<br />

ktorý je u inštalovaný – inými slovami, ktorý je<br />

ponúkaný serverom Samba. Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Ïalší> a dokonèíme inštaláciu tlaèiarne.<br />

Vidíme, e je podstatne jednoduchšia, a preto ju<br />

môeme aplikova u ostatných klientov, zvládne ju<br />

aj priemerný pouívate¾ (aj zaèiatoèník pri telefonickom<br />

<strong>na</strong>vádzaní).<br />

Nabudúce si povieme, ako <strong>na</strong>konfigurova Sambu,<br />

aby bolo moné tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni, ktorá je pripojená<br />

ku klientovi s operaèným systémom Windows.<br />

Miroskav Oravec<br />

3/2002 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

FreeBSD 4.5<br />

Mnohí z vás iste aspoò poèuli o tomto systéme. Ide o jedného z priamych pokraèovate¾ov<br />

tradície Berkeley Unixu. Èo nám môe ponúknu? Hneï <strong>na</strong> zaèiatok<br />

musím poveda, e tu nemienim robi porovnávanie s Linuxom, dokonca neplánujem<br />

ani zïaleka písa objektívnu recenziu. Je to len súhrn mojich skúseností<br />

ako administrátora tohto systému, èo sa mi <strong>na</strong> òom páèi a èo nie.<br />

Asi hlavnou výhodou systému FreeBSD je jeho stabilita. Za tú vïaèí pekne premyslenému<br />

vývojovému modelu. FreeBSD nie je iba kernel (ako Linux), teda v<br />

podstate existuje jed<strong>na</strong> „distribúcia“ tohto systému. V CVS strome tohto systému<br />

sa teda okrem kernela <strong>na</strong>chádza aj základný systém (tzv. userland). Takto je<br />

zabezpeèené to, e ku kernelu máte vdy tie správne utility a kninice, a teda<br />

systém „drí“ lepšie ako mnoho linuxových distribúcií. Priamo vývojári sa starajú<br />

o správu jadra aj userlandu. FreeBSD ako systém je teda jeden projekt.<br />

RELEASY A SVET. Ve¾kou zaujímavosou a odlišnosou freebsd od iných systémov<br />

je èíslovanie verzií. Vdy existujú dve hlavné vetvy vývoja, <strong>na</strong>zvané<br />

-CURRENT a -STABLE. Vývoj prebieha <strong>na</strong> obidvoch týchto vetvách, prièom do<br />

-CURRENT sa pridávajú nové experimentálne veci a -STABLE sa s<strong>na</strong>í zosta<br />

stále stabilný. Raz za èas sa pripraví tzv. RELEASE, ktorý sa potom predáva aj<br />

<strong>na</strong> cédeèkách. Upgradovanie je moné podobne ako v Linuxe, ale ove¾a atraktívnejší<br />

spôsob je tzv. robenie sveta. To prebieha tak, e sa stiahnu rozdiely<br />

medzi zdrojovými textami <strong>na</strong>inštalovanej verzie a aktuálnej verzie (èi u<br />

–STABLE, alebo -CURRENT) a tie sa skompilujú a <strong>na</strong>inštalujú. V minulosti sa to<br />

robilo príkazom make world, v súèasnosti je táto fáza rozdelená <strong>na</strong> viac èastí<br />

(make buildkernel, make installkernel, make buildworld, make installworld,<br />

make mergemaster a pod.). Dôleité je, e takto je moné ma vdy stabilnú a<br />

zároveò up-to-date inštaláciu. Rov<strong>na</strong>ko je to <strong>na</strong>jjednoduchší spôsob, ako<br />

upgradova v prípade bezpeènostného problému. <strong>Ako</strong> ste si teda mohli všimnú,<br />

vo FreeBSD vládnu zdrojové texty. Aj keï s releasmi sa dodávajú aj binárne<br />

predkompilované balíky takmer všetkého, èo treba (KDE, GNOME, Apache,<br />

MySQL), preferovaný systém inštalovania je cez tzv. porty. Port je v podstate<br />

opis, ako sa má stiahnu a <strong>na</strong>inštalova balík. Príklad: cd /usr/ports/editors/vim ;<br />

make install ; make clean. Toto zabezpeèí, e sa zo siete stiahnu aktuálne zdrojové<br />

texty vimka, rozbalia, prípadne opatchujú (ak sú pre freebsd potrebné<br />

L I N U X N E W S<br />

nejaké patche), skonfigurujú, skompilujú a <strong>na</strong>inštalujú. V prípade, e balík je<br />

závislý od iného, ten sa automaticky tie stiahne. Okrem toho je moné zvoli<br />

rôzne ïalšie <strong>na</strong>stavenia (<strong>na</strong>príklad nekompilova GUI verziu a pod.). Ak máte<br />

aktuálny port strom (ktorý sa aktualizuje presne tak isto ako svet — t. j. programom<br />

cvsup), <strong>na</strong>inštalujete si vdy aktuálnu verziu balíka.<br />

ADMINISTRÁCIA A DOJMY. Musím poveda, e servery <strong>na</strong> FreeBSD sa spravujú<br />

krásne a jednoducho – v tom je asi ich <strong>na</strong>jväèšia výhoda. Osobne <strong>na</strong> desktope<br />

pouívam Linux, <strong>na</strong> serveroch je to rôzne, no FreeBSD sa pod¾a môjho<br />

názoru hodí práve tam. Pre zarytého linuxáka bude asi trošku zloitejšie <strong>na</strong>uèi<br />

sa v systéme orientova. Systém však <strong>na</strong>ozaj pôsobí ve¾mi uhladeným<br />

dojmom. Tu by som ešte spomenul rýchlos štartovania – tá je oproti mnohým<br />

súèasným linuxovým distribúciám rýchlejšia. Nebootuje sa síce farebne, graficky,<br />

ale štartovacie skripty sú optimalizované a zbytoène nezdrujú.<br />

Ve¾mi pekné sú niektoré rozšírenia zamerané <strong>na</strong> výkon. Príkladom môu by<br />

tzv. akceptaèné filtre, ktoré vie vyuíva <strong>na</strong>pr. webový server Apache. Tie zabezpeèia,<br />

e Apache zaène HTTP poiadavku obsluhova a vtedy, keï dorazí od<br />

klienta. Nemusí sa teda zaaova èakaním <strong>na</strong> poiadavky, rovno ich spracúva.<br />

PROBLÉMY. Kadý systém má problémy, FreeBSD nie je výnimkou. Momentálne<br />

azda <strong>na</strong>jväèším problémom -STABLE vetvy je ve¾mi slabá podpora SMP<br />

(Symmetrical Multiprocessing). Ak chcete ma pod FreeBSD databázový server<br />

s MySQL <strong>na</strong> dvoch procesoroch, rovno <strong>na</strong> to môete zabudnú. Problém je s<br />

tým, e FreeBSD viac threadov vidí ako jeden proces, a tak jednotlivé vlák<strong>na</strong><br />

nerozhadzuje medzi rôzne procesory (teda keby ste spustili dva mysql démony,<br />

tak by vyuívali obidva procesory, jeden však aj <strong>na</strong>priek tomu, e pouíva<br />

vlák<strong>na</strong>, viac procesorov vyuíva nevie). Ïalším menej závaným problémom<br />

je class based queuing, ktorý nie je <strong>na</strong> FreeBSD úplne dotiahnutý do konca<br />

(linuxová implementácia je pod¾a môjho názoru lepšia).<br />

Rov<strong>na</strong>ko mávam èasto problém rozbeha tam nový aktuálny softvér, ktorý<br />

vývojári testujú <strong>na</strong>jèastejšie len pod Linuxom (<strong>na</strong>príklad Apache 2.x + PHP sa<br />

mi v súèasnosti nepodarilo rozbeha, môj bug report u mesiac èaká v bug<br />

reporting systéme Apache aj PHP).<br />

ZÁVER. FreeBSD je silný a stabilný operaèný systém. Bude zaujímavé sledova,<br />

ktorým smerom sa bude ubera. V kadom prípade, ak máte chu a èas<br />

vyskúša nieèo nové a máte nejakú vo¾nú intelovskú jednoprocesorovú mašinku,<br />

urèite ho vyskúšajte. Keï u pre niè iné, aspoò uvidíte, e nie všetko sa<br />

musí robi takým spôsobom, ako sa to robí v Linuxe.<br />

Juraj Bednár<br />

Poèuli ste u Linux kernel? „Èo je to za hlúpu otázku?“ pýtate sa. Nie, tentoraz<br />

nemám <strong>na</strong> mysli cat /boot/vmlinuz > /dev/audio. Reè je o projekte<br />

Free Radio Linux (http://radioqualia.va.com.au/freeradiolinux/). Cie¾ projektu<br />

sa môe zda viac-menej šialený, no v budúcnosti môe dos pomôc –<br />

Free Radio Linux bude vysiela zdrojové texty jadra Linuxu v hovorenej podobe<br />

v angliètine cez internet aj cez niektoré normálne fungujúce rozhlasové stanice.<br />

Zvuk je vytvorený pomocou špeciálneho zvukového programu, vyvinutého<br />

práve <strong>na</strong> èítanie zdrojových textov. Cez internet je to celé streamované<br />

ako Ogg Stream (open source hudobný formát, ktorý má mnoho výhod oproti<br />

MP3). Ak stále neviete, <strong>na</strong> èo toto všetko bude, odpoveï je jednoduchá: Týmto<br />

sa <strong>na</strong>ozaj jadro Linuxu stane „reèou“ alebo vyjadrením myšlienok, a tak <strong>na</strong>ò<br />

budú plati všetky èasti ústavy, ktoré sa týkajú slobody prejavu. V podstate<br />

nebude moné vyda zákon, ktorý by zakazoval šírenie a pouívanie Linuxu,<br />

lebo by to bolo porušením ústavy, ktorá garantuje slobodu prejavu.<br />

V poslednom èase sa krásne stabilizovalo a urýchlilo jadro 2.4.x. V prípade,<br />

e chcete ma <strong>na</strong> desktope systém, ktorý rýchlo odpovedá, odporúèam<br />

jadro aspoò 2.4.17 a s preemptive a lock breaking patchmi, ktoré môete<br />

nájs <strong>na</strong> kernel.org. Moshe Bar kernel 2.4.18pre3 hodnotí vo svojich porovnávacích<br />

testoch ve¾mi kladne, èo sa týka stability aj rýchlosti.<br />

Do alfa štádia sa dostalo aj prostredie KDE 3.0, ktoré v novej verzii prináša<br />

ve¾a zlepšení, hlavne z oblasti office a tlaèenia. Celkom pekne sa vyvíja<br />

aj GNOME – zaujímavá je hlavne nová verzia Ximian GNOME, ktorá je<br />

pekne „pozliepaná“ dokopy a poskytuje veci ako automatický upgrade<br />

softvéru (aj toho od Ximianu, aj konkrétnej distribúcie Linuxu). Peknou<br />

novinkou je aj Ximian Evolution, èo je open source emailový klient, ve¾mi<br />

podobný Outlooku od Microsoftu (samozrejme bez vírusov). Produkt Ximian<br />

Connector (ktorý u nie je free) dovo¾uje Evolution pracova priamo s Outlook<br />

serverom <strong>na</strong> zdie¾aní úloh, plánovaèi a pod. (pozri obrázok).<br />

Zaujímavý projekt sa odohral v indickej provincii Goa. Po tom, èo sa tamojším<br />

predstavite¾om vzdelávacích inštitúcií nepodarilo dohodnú s Microsoftom<br />

rozumné ceny za Windows, rozhodli sa, e spravia úplne neoèakávaný<br />

krok – <strong>na</strong>miesto Windows prešli <strong>na</strong> Linux. Red Hat India ochotne<br />

dodala celé riešenie vrátane zaškolenia uèite¾ov a správcov systémov a podpory.<br />

Študenti i<strong>na</strong>k chudobnej krajiny budú ma obrovskú výhodu – z<strong>na</strong>los<br />

tohto systému momentálne z<strong>na</strong>mená monos pracovného uplatnenia<br />

doma aj v zahranièí.<br />

Juraj Bednár<br />

96 PC REVUE 3/2002

S O F T W A R E<br />

Rádiová karta SF64−PCR prax<br />

Obr. 1<br />

Rádiová karta Sound Forte SF64-PCR<br />

Obr. 2<br />

Keïe slot ISA sa <strong>na</strong> nových základných doskách pomaly vytráca, firma<br />

MediaForte sa po karte SF16-FMR2 rozhodla uvies <strong>na</strong> trh kartu pre slot PCI,<br />

tentoraz pod názvom SF64-PCR. Základné údaje o karte: Anté<strong>na</strong>: 75 ohmov,<br />

typ zbernice: PCI, Input/Output port: 6852- 6852, frekvenèný rozsah: VHF Band II<br />

(88 MHz – 108 MHz). Keïe som dospel k záveru, e zaèí<strong>na</strong>júci uívatelia OS Linux<br />

by mohli ma problémy uvies kartu do funkèného stavu, rozhodol som sa<br />

opísa postup, ktorým sa to podarilo mne.<br />

INŠTALÁCIA. Na dodanom CD v adresári Linux sa <strong>na</strong>chádza súbor pcinew.tar.<br />

Pomocou príkazu tar xvf pcinew.tar rozbalíte zdrojové kódy. V adresári pciproj<br />

nájdete adresáre: application (softvér k rádiokarte), bmp (skins pre GUI<br />

aplikáciu), driver (obsahuje driver rádiokarty) a adresár install obsahuje inštalaèný<br />

shell skript.<br />

I keï ovládaè pre rádiokartu v adresári driver je u skompilovaný, odporúèam<br />

ho znova skompilova, vyhnete sa tak prípadným problémom. Presuòte<br />

sa do adresára driver príkazom cd /driver a zadajte príkaz make. Po nejakých<br />

varovných hláseniach, ktoré nie sú podstatné, by ste mali dosta ovládaè rádiokarty<br />

sa názvom pcr.<br />

Ïalším krokom bude skompilovanie ovládacieho softvéru. Presuòte sa do<br />

adresára application príkazom cd ../application, táto èas u nebude taká jednoduchá<br />

a vyiada si aspoò minimálnu zruènos, ale i tak sa vám to pokúsim<br />

opísa èo <strong>na</strong>jpodrobnejšie. V prvom rade si skontrolujte, akú verziu kninice<br />

QT máte <strong>na</strong>inštalovanú, pomocou príkazu rpm -qa | grep qt. Ak dostanete<br />

odpoveï ako qt1x-1.44-4, qt1x-devel-1.44-4, tak je všetko v <strong>na</strong>jlepšom poriadku,<br />

v opaènom prípade si musíte <strong>na</strong>inštalova kninicu qt-1.44. Na mieste je<br />

otázka, èi je moné poui vyššiu verziu tejto kninice. Neviem, treba<br />

vyskúša. Urèite však program preloíte, ak budete ma kninicu qt-1.44.<br />

Ak máte kninicu <strong>na</strong>inštalovanú, skontrolujte, akú cestu obsahuje premenná<br />

prostredia QTDIR, pomocou príkazu env | grep QTDIR. V prípade, e obsahuje<br />

nesprávnu cestu, zmeòte túto hodnotu pomocou príkazu export QTDIR=/usr/l<br />

ib/qt-1.44, samozrejme, záleí <strong>na</strong> shelli, ktorý práve pouívate. Zmenu si overte<br />

príkazom echo $QTDIR, mala by sa vypísa hodnota zadaná v príkaze<br />

export.<br />

Ïalším krokom bude úprava súboru Makefile, otvorte súbor a 18. riadok<br />

upravte takto: MOC = $QTDIR/bin/moc. V kadom súbore (*.cpp a *.h) sa <strong>na</strong>chádza<br />

v príkazoch #include chybná cesta ku kninici QT, <strong>na</strong>pr. #include<br />

. Vo všetkých súboroch v adresári application vymate z príkazov<br />

#include z<strong>na</strong>ky ‘qt/’. Ak ste všetky tieto úpravy urobili, môete skompilova<br />

ovládací softvér rádiokarty. Zadajte príkaz make, výsledkom kompilácie by<br />

mal by program pcrappl. Teraz prejdite do adresára install a spustite skript<br />

./install. Tento skript zabezpeèí inštaláciu ovládacieho softvéru, ako aj ovládaèa<br />

rádiokarty. Pre istotu si však skontrolujte, èi sa v <strong>na</strong>sledujúcich adresároch<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>inštalovaný softvér. V adresári /usr/bin sa musí <strong>na</strong>chádza<br />

pcr (ovládaè) a pcrappl (aplikácia), v adresári /etc/rc.d/init.d/ sa musí <strong>na</strong>chádza<br />

skript pcr a v adresári /etc/pcr/ sa musia <strong>na</strong>chádza bitmap súbory z adresára<br />

bmp.<br />

Teraz pomocou Sys V Init editora (v KDE ho nájdete v menu System) umiestnite<br />

service pcr do runlevelu 5. Reštartujte poèítaè (príkaz reboot), resp.<br />

môete poui príkaz /etc/rc.d/init.d/pcr start.<br />

Ak sa ovládaè správne zaviedol do pamäte, mali by ste ho nájs vo výpise<br />

príkazom lsmod. Ïalej sa pozrite v KDE Control Center, èi poloka Information/IO-Ports<br />

obsahuje informáciu o portoch rádiovej karty. Mali by ste<br />

tam nájs údaje 6852-6852 : pcr. Informácie o pouívaných IO portoch nájdete<br />

aj v adresári /proc/ioports. Ovládací softvér k rádiokarte spustíte pomocou príkazu<br />

pcrappl. Ovládanie programu je dos podobné tomu z Windows, nemali<br />

by ste ma iadne problémy. Aplikácia si do súboru radio.dat ukladá aktuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie programu (t. j. staníc), súbor sa <strong>na</strong>chádza v domovskom adresári<br />

pouívate¾a. Nevýhodou však oproti iným rádiokartám je, e driver nesmeruje<br />

svoje poiadavky cez zariadenie radio0 v adresári /dev. Nemôete tak vyui<br />

takmer 20 programov u <strong>na</strong>písaných pre ovládanie rádiokariet. Azda by to išlo<br />

úpravou dodaných zdrojových kódov.<br />

Ešte tip pre tých, ktorým sa nepáèi vzh¾ad ovládacieho softvéru (obr. 2).<br />

Pouitím bitmap editora môete pôvodné skiny modifikova, nezabudnite však<br />

dodra pôvodnú ve¾kos obrázkov, pretoe potom by mohol <strong>na</strong>sta problém<br />

s ich zobrazením <strong>na</strong> obrazovke.<br />

ZÁVER. Trocha kritiky: <strong>na</strong> škatuli, v ktorej sa karta dodáva, je uvedené, e<br />

pracuje <strong>na</strong> Windows 2000, Windows 98, Windows 95, Windows NT, Windows<br />

ME, ale Linux tam chýba. Neviem, aký dôvod mala firma MediaForte, ale ovládaè<br />

dodaný <strong>na</strong> CD funguje, takze nevidím iadny dôvod neuvies informáciu o<br />

podpore Linuxu, mono by sa zvýšil aj predaj. I<strong>na</strong>k karta SF64-PCR pracovala<br />

bezchybne a je dobrým PCI riešením. Uvedená rádiová karta a softvér boli<br />

kompilované a testované <strong>na</strong> distribúcii RedHat 6.1 (Cartman) s verziou jadra<br />

2.2.12-20.<br />

Ing. Peter Gašparoviè<br />

Softvér k rádiovej karte SF64-PCR<br />

3/2002 PC REVUE 97

I N F O W A R E<br />

NOVINKY: Technológie & biznis<br />

Oracle uvádza ako prvý dennú uzávierku biznisu. Spo−<br />

loènos Oracle Corp. uviedla novú funkènos balíka E−Bu−<br />

siness Suite, ktorá spoloènostiam po prvýkrát umoní vyko−<br />

náva dennú uzávierku biznisu. Vedúci pracovníci môu<br />

teraz pomocou balíka Oracle E−Business Suite denne sledo−<br />

va k¾úèové fakty o èinnosti organizácie. Tie umoòujú pres−<br />

nejšie rozhodnutia a predstavujú základ pre iniciovanie<br />

zmien v organizácii.<br />

Najnovšia verzia balíka obsahuje aj zabudo−<br />

vaný podnikový portál s perso<strong>na</strong>lizáciou pod¾a<br />

pracovnej funkcie. Údaje uzávierky sa teraz rých−<br />

le doruèia vo forme prispôsobenej vyše dvadsia−<br />

tim pracovným funkciám v rámci organizácie.<br />

Údaje uzávierky zahàòajú k¾úèové meradlá výko−<br />

nu, fi<strong>na</strong>nèné ukazovatele, preh¾ady ziskov a strát<br />

a ïalšie indikátory, ktoré sa sumarizujú zo všet−<br />

kých aplikaèných modulov.<br />

SAS/ACCESS podporuje databázu Oracle9i. SAS<br />

Institute oznámil svoju podporu pre nedávno<br />

uvedenú databázu Oracle9i.<br />

Spoloènosti SAS a Oracle spolupracovali <strong>na</strong><br />

testovaní škálovate¾nosti databázy Oracle9i<br />

s clusterom Real Application Cluster, zaaenej<br />

softvérom SAS. V sérii testov vyuívajúcich vys−<br />

pelé a<strong>na</strong>lytické nástroje SAS beiace <strong>na</strong> dvoj−<br />

serverovej klastrovej databáze dokázali nástro−<br />

je SAS transformova údaje z databázy Oracle<br />

9i <strong>na</strong> vyuite¾né z<strong>na</strong>losti o 188 % rýchlejšie ako v prípade<br />

jednoserverového riešenia.<br />

Borland C++Builder 6. Spoloènos Borland Software<br />

oznámila produkt Borland C++Builder 6, vizuálne vývo−<br />

jové prostredie jazyka C++ pre rýchly vývoj aplikácií pre<br />

elektronické obchodovanie s webovými slubami. Borland<br />

C++Builder 6 umoòuje programátorom v C++, ktorých<br />

celosvetový poèet je odhadovaný <strong>na</strong> 2,6 milió<strong>na</strong>, vytvára<br />

a <strong>na</strong>sadzova do prevádzky aplikácie pripravené pre pro−<br />

stredie systémov Windows a Linux; vytvára sa dajú <strong>na</strong>prí−<br />

klad aplikácie s grafickým pouívate¾ským rozhraním,<br />

databázové aplikácie, webové servery a webové sluby.<br />

Prenos pod Linux umoní plánovaný rad produktov Bor−<br />

land C++ pre Linux.<br />

Borland C++Builder 6 bude v ÈR a SR dostupný v tretej<br />

dekáde 2/2002 v troch edíciách: Enterprise, Professio<strong>na</strong>l<br />

a Perso<strong>na</strong>l. Testovacia verzia produktu C++Builder 6<br />

Enterprise funkèná po dobu 60 dní bude zadarmo prístup−<br />

ná <strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.borland.com/down−<br />

loads/.<br />

Sun zvyšuje dostupnos svojich serverov. So zámerom<br />

dosiahnu novú úroveò produktivity a sluieb vo výpoèto−<br />

vých strediskách ohlásil Sun Microsystems, Inc., e jeho pro−<br />

duktový rad midframe serverov SunFire zaèí<strong>na</strong> ponúka<br />

výhody plynúce z vlastností dy<strong>na</strong>mickej rekonfigurácie.<br />

Dy<strong>na</strong>mická rekonfigurácia dáva novú dimenziu dostup−<br />

nosti vo výpoètových strediskách tým, e umoòuje<br />

pouívate¾om pripoji a odpoji systémové zdroje – CPU,<br />

pamä a vstupno/výstupné rozhrania za chodu bez <strong>na</strong>ruše−<br />

nia pracovného prostredia.<br />

Tento druh dostupnosti výrazne minimalizuje plánované,<br />

ako aj neplánové èasové prestoje, èím pomáha efektív−<br />

nejšie reflektova <strong>na</strong> poiadavky kladené <strong>na</strong> novú úroveò<br />

sluieb pri súèasnom udraní vysokej úrovne efektivity, zis−<br />

kovosti a zniovaní nákladov.<br />

Dy<strong>na</strong>mická rekonfigurácia je vlastnos operaèného pro−<br />

stredia, ktoré umoòuje IT ma<strong>na</strong>érom meni a rekonfigu−<br />

rova hardvérový systém za behu pri súèasnom poskytovaní<br />

ïalších výhod, ktorými sú: plynulá bezporuchová prevádz−<br />

ka, zjednodušenie ma<strong>na</strong>mentu zdrojov, flexibilita pre poèí−<br />

taèové zdroje, vysoký výkon a škálovate¾nos.<br />

Najvýkonnejší superpoèítaè <strong>na</strong> Slovensku. Spoloènos<br />

Compaq Computer Slovakia v spolupráci s centrom super−<br />

poèítaèových aplikácií CCMS (Center for Computatio<strong>na</strong>l<br />

Materials Science), ktoré pôsobí <strong>na</strong> pôde FEI STU v Bra−<br />

tislave, ohlásili otvorenie superpoèítaèového centra.<br />

Compaq – CCMS centrum je budované z prostriedkov<br />

výskumných grantových projektov s výz<strong>na</strong>mnou úèasou<br />

Páni František Janíèek, dekan Fakulty elektrotechniky<br />

a informatiky STU Bratislava, Peter Weber,<br />

generálny riadite¾ spoloènosti Compaq Computer<br />

Slovakia, a Ivan Štich, vedúci laboratória CCMS <strong>na</strong><br />

FEI STU Bratislava, v priestoroch superpoèítaèového<br />

centra<br />

spoloènosti Compaq Computer Slovakia, ktorá sponzorsky<br />

prispela <strong>na</strong> projekt sumou 150 000 USD vo forme dodávok<br />

<strong>na</strong>jmodernejších systémov AlphaServer a diskového po¾a<br />

s kapacitou 0,5 TB, zaloeného <strong>na</strong> báze technológie Fibre<br />

Channel.<br />

Z technickej stránky je architektúra centra riešená <strong>na</strong> báze<br />

<strong>na</strong>jmodernejších superpoèítaèových technológií, a to spája−<br />

ním menších systémov do tzv. Beowulf clustrov s operaèným<br />

AutoCont: rok 2001 – trby 2,319 mld. Kè, rast o 25 %<br />

Cisco: 2Q – zisk 664 mil. USD (vlani 1,3 mld. USD), trby<br />

– 4,8 mld. USD (−29 %)<br />

SAP: rok 2001 – trby 7,3 mld. eur (+ 17 %); prevádzko−<br />

vý zisk 1,47 mld. eur (nárast o 18 %)<br />

Fincom Group: rok 2001 – trby 340 mil. Kè (rast o 27 %<br />

oproti roku 2000)<br />

Microsoft: 4Q – obrat 7,74 mld. USD (rast 18 %)<br />

AT&T: 4Q – trby 12,59 mld. USD (pokles o 9,5 %)<br />

Borland: rok 2001 – príjmy 221,8 mil. USD (rast o 16 %);<br />

èistý zisk 23,1 mil. USD (rast o 12 %)<br />

Compaq: 4Q – obrat 8,5 mld. USD (rast o 14 %); èistý zisk<br />

92 mil. USD<br />

Citrix: rok 2001 – èistý príjem 105,3 mil. USD<br />

Xerox: 4Q – trby 4,3 mld. USD (pokles o 13 %), èistá stra−<br />

ta 4 mil. USD<br />

Ericsson: rok 2001 – strata 21,1 miliardy švédskych korún;<br />

pokles trieb o 5 %<br />

Nokia: 4Q – zisk pred zdanením 1,63 mld. eur (pokles o<br />

8 %); trby 8,79 mld. eur (pokles o 5 %)<br />

systémom LINUX. Systémy sú postavené <strong>na</strong> báze procesorov<br />

Alpha <strong>na</strong>jnovšej generácie. Výpoètovú kapacitu strediska tvo−<br />

ria dva klastre s celkovou kapacitou 18 x CPU Alpha s takto−<br />

vacou frekvenciou od 600 do 833 MHz, èím sa toto centrum<br />

stáva <strong>na</strong>jvýkonnejším superpoèítaèom vyuívaným <strong>na</strong> rieše−<br />

nie špecializovaných výpoètov <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Compaq <strong>na</strong> Slovensku rastie. Spoloènos Compaq pre−<br />

zentovala <strong>na</strong> tlaèovej konferencii svoje hospodárske výsled−<br />

ky za minulý rok. Celkový obrat spoloènosti dosiahol<br />

60,5 mil. USD (2,93 mld. Sk), èo je rast o 11,3 %.<br />

V oblasti stolových osobných poèítaèov<br />

spoloènos Compaq rástla dvakrát rých−<br />

lejšie ne celkový slovenský trh. Výsled−<br />

kom je trhový podiel <strong>na</strong> úrovni 19 %, èo<br />

je viac ne súèet ïalších troch firiem v po−<br />

radí dohromady. (Viac info pozri „Pries−<br />

kum predaja PC <strong>na</strong> slovenskom trhu“ v<br />

tomto èísle.)<br />

V predaji štandardných serverov (serve−<br />

ry <strong>na</strong> platforme Intel) zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la spolo−<br />

ènos Compaq nárast 29 % v poète pre−<br />

daných serverov. Rok 2001 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l aj<br />

pokraèovanie prieniku serverov ProLiant<br />

do oblasti ve¾kých podnikových systémov,<br />

èo sa prejavilo v <strong>na</strong>sadzovaní 4− a 8−pro−<br />

cesorových serverov ProLiant. Príkladom<br />

sú aj inštalácie 12 kusov 8−procesorových<br />

serverov ProLiant vo výz<strong>na</strong>mných fi<strong>na</strong>nè−<br />

ných inštitúciách.<br />

Ve¾ký úspech zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la aj rodi<strong>na</strong><br />

Alpha Serverov v kategórii RISC serverov,<br />

ktorá dokonca zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la nárast 44 % v dolárovom<br />

objeme. Výsledkom je inštalácia 9 kusov Alpha Serverov<br />

série GS u slovenských zákazníkov.<br />

V oblasti ukladania a zálohovania dát a špeciálne v ob−<br />

lasti riešení <strong>na</strong> báze SAN spoloènos Compaq zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>−<br />

la v roku 2001 <strong>na</strong> Slovensku nárast o 63 % v dolárovom<br />

objeme oproti roku 2000.<br />

Divízia Global Services do septembra roku 2001 pôsobi−<br />

la ako dve samostatné organizaèné jednotky – Zákaznícke<br />

sluby zabezpeèujúce hlavne inštalácie IT a podporu pre−<br />

vádzky a Profesionálne sluby zamerané <strong>na</strong> dodávku kom−<br />

plexných riešení formou projektov. Po viac ako 30 % raste<br />

v roku 2000 bol rok 2001 s rastom 14,2 % <strong>na</strong> úrovni rastu<br />

slovenského trhu IT sluieb. Výz<strong>na</strong>mné rozšírenie èinnosti<br />

H O S P O D Á R S K E V Ý S L E D K Y<br />

Motorola: 4Q – èistá strata 1,2 mil. USD; prevádzková<br />

strata 90 mil. USD<br />

Siemens: 1Q – zisk 538 mil. eur; trby 20,496 mld. eur<br />

(rast o 7 %)<br />

OKI: rok 2001 – obrat 255,9 mil. Kè (rast o 24 %), obrat<br />

v SR rok 2001 85 mil. Sk (nárast medziroène o 33 %)<br />

Nortel: 4Q – trby 3,46 mld. USD (pokles o 60 %); strata<br />

506 mil. USD, 1Q – oèakávaný pokles trieb o 10 %<br />

Apple: 1Q – zisk vo výške 38 mil. USD; obrat 1,38 mld.<br />

USD (rast o 37 %)<br />

Sun: 2Q – celková strata 431 mil. USD; obrat 3,1 mld.<br />

USD (pokles o 39 %). Strata bez opravných poloiek 99<br />

mil. USD; trby 22,8 mld. USD (pokles o 11 %)<br />

IBM: 4Q – èistý zisk 2,3 mld. USD, rok 2001 – trby 85,9<br />

mld. USD (v porov<strong>na</strong>ní s 88,4 mld. USD z roku 2000)<br />

AMD: 4Q – strata 15,8 mil. USD; trby 952 mil. USD<br />

(pokles)<br />

Intel: 4Q – príjmy 7,0 mld. USD (rast o 7 %); èistý zisk 998<br />

mil. USD<br />

Globtel: rok 2001 – obrat 10,183 mld. Sk; zisk pred zda−<br />

nením, úrokmi a odpismi (EBITDA) 3,697 mld. Sk<br />

98 PC REVUE 3/2002

I N F O W A R E<br />

Pripravovaná akvizícia HP−Compaq sa stáva èoraz viac<br />

osobnou záleitosou. Vystupujú v òom Carly Fiori<strong>na</strong> (CEO<br />

HP) a Walter Hewlett (syn zakladate¾a HP). <strong>Ako</strong> sme u infor−<br />

movali, Walter Hewlett spustil webovú stránku, kde vysvet¾uje<br />

negatíva 24−miliardového spojenia, prièom hlavnú èas<br />

stránky prekrýva banner Vote No on HP Compaq (nehlasuj−<br />

te za spojenie HP−Compaq). Vzápätí sa <strong>na</strong> internete objavi−<br />

la nová stránka, ktorú prevádzkuje spoloènos HP. Na nej sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú fi<strong>na</strong>nèné a<strong>na</strong>lýzy pripravovaného spojenia,<br />

výh¾ady do budúcnosti a vízie. U nieko¾ko týdòov prebieha<br />

aj reklamná kampaò v <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších amerických novi−<br />

nách, fi<strong>na</strong>ncovaná HP, za spojenie HP−Compaq. V niekto−<br />

rých spotoch sa vykres¾uje Walter Hewlett ako èlovek, ktorý<br />

nikdy vo firme HP nepracoval a v podstate ide skôr o hudob−<br />

níka a umelca ako o špecialistu <strong>na</strong> IT. Pod¾a W. Hewletta je<br />

nevyhnutné, aby sa spoloènos HP zameriavala <strong>na</strong> to, v èom<br />

je skutoèným technologickým lídrom. Sú to periférie, tlaè<br />

dokumentov a digitálne spracovanie obrazu. Rozširovanie<br />

produktov bude pod¾a neho kontraproduktívne.<br />

Pod¾a Waltera Hewletta po spojení HP−Compaq stratí<br />

HP pozíciu vo svojom <strong>na</strong>jziskovejšom segmente – tlaèi a<br />

spracovaní obrazu. W. Hewlett argumentuje tým, e po<br />

spojení s Compaq Computer sa bude musie HP vyrov<strong>na</strong><br />

s dnes málo ziskovým segmentom osobných poèítaèov.<br />

Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov a 70 % všetkých príjmov HP v súèasnos−<br />

ti pochádza zo spracovania obrazu a tlaèe, prièom 30 a<br />

35 % príjmov pochádza len z predaja spotrebného mate−<br />

KOMENTÁR: BOJ O SPOJENIE HP A COMPAQ VRCHOLÍ<br />

riálu. No mení sa aj segment tlaèe a jeho ziskovos sa<br />

zniuje. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov poèas decembra minulého roka<br />

poklesli ceny atramentových tlaèiarní v priemere o 9,6 %.<br />

Laserové tlaèiarne v priemere poklesli a o 10 %. Stabilné<br />

ceny si udriavajú len farebné laserové tlaèiarne. Èo je pre<br />

výrobcov tlaèiarní ešte horšie, klesajú aj ceny spotrebného<br />

materiálu pre atramentové tlaèiarne. Pre mnohých výrob−<br />

cov tlaèiarní práve tento spotrebný materiál tvorí základ ich<br />

existencie. Pokles je zatia¾ len 3−percentný a pre výrobcov<br />

to môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> ohrozenie existencie.<br />

Zástancovia spojenia argumentujú, e po spojení HP−<br />

CPQ môe HP rozšíri svoju pôsobnos predovšetkým do<br />

lukratívneho highendového segmentu tlaèiarní. Compaq<br />

sa pod¾a nich dá poui ako odrazový mostík pre prítom−<br />

nos zariadení HP v podnikoch, v ktorých spoloènos HP<br />

momentálne nie je prítomná.<br />

Na druhej strane W. Hewlett sa nemusí mýli v tom, e<br />

spoloènosti HP by sa viac darilo samostatne. HP si toti ako<br />

jediná spoloènos mohla v minulom roku dovoli nárast<br />

cien spotrebného materiálu a o 9 %. Pod¾a listu W.<br />

Hewletta pre akcionárov HP spojenie povedie v podstate k<br />

poškodeniu rodinného striebra firmy.<br />

Na druhej strane C. Fiori<strong>na</strong> zdôrazòuje, e treba rozší−<br />

ri spektrum produktov a sluieb a HP spojením s<br />

Compaqom získa rozhodujúci podiel v predajoch PC i<br />

notebookov koncovým zákazníkom. Nová firma HP−<br />

Compaq by tak bola schopná <strong>na</strong> jednej strane dobre kon−<br />

kurova spoloènosti Dell, ktorá momentálne vedie v tomto<br />

segmente. Na druhej strane by bola schopná v oblasti<br />

sluieb konkurova aj spoloènosti IBM.<br />

Skeptici pritom poukazujú <strong>na</strong> akvizíciu firmy Digital<br />

Equipment spoloènosou Compaq Computers v roku<br />

1998. Tá pochovala viacero vynikajúcich produktov firmy<br />

Digital Equipment a v podstate uvo¾nila priestor pre kon−<br />

kurenciu. Pod¾a a<strong>na</strong>lytika spoloènosti Merril Lynch však v<br />

tomto prípade zlyhala realizácia spojenia, prièom samotná<br />

myšlienka fúzie bola dobrá.<br />

Hlasovanie akcionárov spoloènosti HP sa uskutoèní<br />

19. marca 2002 v meste Cupertino v Kalifornii. Oprávnení<br />

<strong>na</strong> hlasovanie budú všetci majitelia akcií vzh¾adom k 28.<br />

januáru 2002. Dlho oèakávaný deò je teda známy. Ak<br />

dopadne pod¾a predstáv súèasného vedenia firmy HP,<br />

bude to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pravdepodobne jeden z <strong>na</strong>jväèších<br />

momentov v histórii IT biznisu. A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, e<br />

ak akcionári neodsúhlasia spojenie, šéfka HP Carly Fiori<strong>na</strong><br />

rezignuje zo svojej funkcie, a to spolu s celým predstaven−<br />

stvom firmy. Vedenie HP bude potrebova, aby za spojenie<br />

hlasovala <strong>na</strong>dpolovièná väèši<strong>na</strong> akcionárov. Navyše<br />

nehlasujúci akcionári sa poèítajú tak, ako keby hlasovali<br />

proti. Urèite to nebude jednoduchý deò pre Fiorinu, aj keï<br />

sa vyjadrila, e má prís¾ub od inštitucionálnych investorov.<br />

Míting spoloènosti Compaq je <strong>na</strong>plánovaný o deò neskôr,<br />

keï sa akcionári zídu v Houstone presne <strong>na</strong>poludnie miest−<br />

neho èasu.<br />

Global Services <strong>na</strong>stalo v SPP, kde bol odštartovaný projekt<br />

zákazníckeho informaèného systému. Rok 2001 bol pre<br />

Global Services prelomový z poh¾adu rozširovania portfólia<br />

sluieb v oblasti outsourcingu. K existujúcim globálnym zá−<br />

kazníkom, pre ktorých spoloènos Compaq poskytuje out−<br />

sourcing vo všetkých krajinách, kde pôsobia, pribudol<br />

výz<strong>na</strong>mný slovenský zákazník – Kappa Štúrovo.<br />

Celkový podiel Global Services <strong>na</strong> výnosoch poboèky<br />

dosiahol 27 %, èo je v súlade s dlhodobou stratégiou kor−<br />

porácie dosiahnu celkový podiel sluieb <strong>na</strong> výnosoch<br />

firmy 34 %.<br />

Bezplatný model prístupu k softvéru sa transformuje <strong>na</strong><br />

platený. Jednou z výhod internetu je, e pomocou neho sa<br />

mono dosta k softvéru zadarmo. Táto èrta internetu však<br />

zaèí<strong>na</strong> zanika. Ekonomické zákony platia stále a softvérová<br />

firma, ktorá poskytuje produkty zadarmo, jednoducho<br />

nemá z èoho i. Príkladom je startupová firma Babylon. Tá<br />

poskytovala zadarmo webový prekladaè medzi angliètinou<br />

a 55 ïalšími jazykmi. Na konci roka 2000 spustila firma<br />

model platených bannerov a platenej inzercie, ale v èase<br />

celosvetovej recesie to nemohlo staèi. Od nového roka<br />

firma prechádza <strong>na</strong> platený model, prièom roèný poplatok<br />

pre jedného pouívate¾a je 17,95 USD a èasovo neobme−<br />

dzený prístup je za 44,95 USD. Zadarmo je len 30−denný<br />

skúšobný prístup.<br />

Pod¾a predstavite¾ov portálu Babylon prijali pouívatelia<br />

túto zmenu väèšinou s pochopením. Celkový odliv klientov<br />

predstavoval len 20 % (13 % z podnikového segmentu a 7 %<br />

domácich pouívate¾ov). Zdá sa, e ¾udia radi zaplatia za sof−<br />

tvér, ktorý im šetrí èas a v koneènom dôsledku aj peniaze.<br />

Podobný prístup zvolila aj firma Bule Mountain, ktorá sa<br />

zameriava <strong>na</strong> internetové poh¾adnice. V novembri 2001 sa<br />

skonèil bezplatný prístup a zaviedol sa poplatok 20 USD.<br />

Pribudli však ïalšie sluby – kryptovanie správ, archivácia<br />

a pod. Podobne je to aj s niektorými servermi <strong>na</strong> posielanie<br />

elektronických správ, ktoré museli prejs <strong>na</strong> platený model.<br />

Globaltel kupuje èeské a slovenské Kiwwi. V piatok 18. 1.<br />

2002 spoloènos Globaltel, a. s., Praha odkúpila správcu<br />

konkurznej podstaty Kiwwi CEE Holding 100 % obchodné<br />

podiely s. r. o. Kiwwi Slovensko a Kiwwi Èeská republika.<br />

Pre Kiwwi z<strong>na</strong>mená vstup nového strategického investora<br />

ukonèenie nieko¾ko mesiacov trvajúcej neistoty vyplývajúcej<br />

z prebiehajúceho konkurzu bývalej materskej spoloènosti<br />

Kiwwi CEE Holding. Pod¾a pripravovanej stratégie dôjde<br />

v krátkom èase k zjednoteniu infraštruktúry oboch sietí a vznik−<br />

ne jednotná optická sie Mníchov – Praha – Bratislava – Viedeò<br />

s kapacitou 1 GB a asi 3500 podnikovými klientmi, desiatka−<br />

mi prípojných miest (POPs) v SR, ÈR, SRN a Rakúsku. Plá−<br />

nované je zjednotenie obchodného, technického a adminis−<br />

tratívneho oddelenia s jednotným ma<strong>na</strong>érskym vedením.<br />

Ceny za rýchly internet stúpajú. Pod¾a štúdie vypracovanej<br />

spoloènosou ARS stúpli za minulý rok ceny za rýchly káblo−<br />

vý internet o 12 %, èo v priemere predstavuje nárast paušál−<br />

neho mesaèného poplatku z 39,40 USD v januári 2001 <strong>na</strong><br />

44,20 USD v decembri toho istého roku. Ceny pre po−<br />

uívate¾ov DSL stúpli o 10 % (v priemere z 47,18 USD <strong>na</strong><br />

51,67 USD). Pod¾a štúdie je dôvodom <strong>na</strong>jmä spomalenie<br />

ekonomiky, ktorá núti poskytovate¾ov rýchleho internetu<br />

„pribrzdi“ výdavky smerujúce k získaniu, resp. prilákaniu<br />

nových zákazníkov a zamera sa <strong>na</strong> „zarábanie peòazí“.<br />

Ïalším faktorom podporujúcim nárast cien je krach viace−<br />

rých ISP, èo zniuje konkurenciu.<br />

Jarná konferencia poèítaèovej grafiky. Jarná konferencia<br />

poèítaèovej grafiky, známa aj pod z<strong>na</strong>èkou SCCG, sa stala<br />

<strong>na</strong>jstarším kadoroèným stretnutím vedeckej komunity<br />

z oblasti poèítaèovej grafiky v strednej Európe. V apríli 2002<br />

prebehne v rámci sprievodného programu COFAX u 18.<br />

roèník. Novým generálnym sponzorom konferencie sa stala<br />

spoloènos Compaq Computer Slovakia.<br />

Filozofiou konferencie je umoni <strong>na</strong>jlepším študentom<br />

a mladým výskumným pracovníkom stretnutie so špièkový−<br />

mi odborníkmi svetovej úrovne a zároveò prispie k plodnej<br />

výmene myšlienok. Profesor Kunii jarnú konferenciu vlani<br />

pozdvihol <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> svetovú úroveò tým, e zborník konfe−<br />

rencie sa podarilo vyda v jednom z <strong>na</strong>jrenomovanejších<br />

3/2002 PC REVUE 99

I N F O W A R E<br />

PRIESKUM: VYUÍVANIE BUSINESS INTELLIGENCE V RIADENÍ PODNIKOV<br />

Prieskumy v predchádzajúcich rokoch poukázali <strong>na</strong> skutoènos, e škála vyuitia informaè−<br />

ných technológií v slovenských firmách bola takpovediac zúená a implementovaná len <strong>na</strong><br />

pokrytie potrieb v oblasti zautomatizovania benej rutinnej administratívy riadenia a práce<br />

s obchodnými transakciami. Na základe tohto trendu vznikla široká základòa rôznorodých<br />

aplikácií, ktoré sa venovali automatizácii procesov (alebo ich èastí) v podniku (fi<strong>na</strong>ncie,<br />

logistika...). Tieto systémy boli èasom optimalizované s cie¾om spracova denne èo <strong>na</strong>jvy−<br />

šší poèet operatívnych transakcií, vznikalo ve¾ké mnostvo záz<strong>na</strong>mov o transakciách, ktoré<br />

vo svojej podstate neboli nièím iným ako dátami. Z týchto dát sa generovali výstupné zosta−<br />

vy pre riadenie podniku – èasto nepouite¾né pre akú orientáciu nájs potrebné informá−<br />

cie v okamihu rozhodnutia.<br />

Hoci pomaly, ale predsa sa u aj v <strong>na</strong>šich podmienkach zaèí<strong>na</strong>jú do riadenia malých<br />

a stredných firiem presadzova myšlienky Business intelligence (BI). Na základe tejto sku−<br />

toènosti pripravila Spoloènos pre controlling a informaèný ma<strong>na</strong>ment (SCIM) projekt<br />

<strong>na</strong>zvaný Business intelligence v riadení podnikov. Jeho úlohou je zmapova aktuálny stav<br />

vyuitia technológií a konceptov BI v riadení slovenských firiem a podnikov. Projekt bude<br />

pozostáva z dvoch nosných èastí. Prvou z nich je anketa, ktorá svojou štruktúrou otázok,<br />

poloených opýtaným, má poskytnú zdroj pre zmapovanie situácie <strong>na</strong> Slovensku. Po<br />

vyhodnotení ankety bude následne zrealizovaná druhá èas projektu – ucelená publikácia<br />

(akési kompendium) o vyuití business intelligence. Ak sa chcete aktívne podie¾a <strong>na</strong> rea−<br />

lizácii tohto zaujímavého projektu a tým poskytnú monos získania hodnoverných pod−<br />

kladov <strong>na</strong> efektívne zmapovanie situácie v slovenských firmách, zapojte sa aj vy do anke−<br />

ty: http://<strong>www</strong>.scim.sk/bi_anketa.<br />

Výhercom, vylosovaným spomedzi úèastníkov ankety, bude doruèený poukaz <strong>na</strong> jeden<br />

z pripravovaných internetových kurzov (poukaz venuje do súae SCIM) a súèasne aj prezen−<br />

taèné predmety od zúèastnených partnerov <strong>na</strong> projekte. Oslovenými partnermi projektu boli<br />

Microsoft, Business objects, SAS Institute, Oracle Slovensko a ïalší.<br />

Spoloènos pre controlling a informaèný ma<strong>na</strong>ment<br />

Spoloènos SCIM spája ¾udí so spoloèným zámerom vytvori platformu pre rozšírenie metód<br />

controllingu a podpory rozvoja informaèného poòatia riadenia podniku. Jej filozofia<br />

vychádza z <strong>na</strong>jhlbšieho presvedèenia, e budúcnos sa nesie v duchu vzájomnej komuni−<br />

kácie a spolupráce, v nájdení miesta pre kadého, kto je ochotný uèi sa od druhých<br />

a zdie¾a s nimi svoje skúsenosti. Stredobodom pozornosti tejto spoloènosti je predovšet−<br />

kým podnikovohospodárska náuka a z nej vychádzajúce oblasti controlling, strategický<br />

ma<strong>na</strong>ment, informaèný ma<strong>na</strong>ment a eLearning.<br />

svetových vydavate¾stiev IEEE Computer Society Press (CS Press). Vlani <strong>na</strong> vydanie prispel<br />

sponzor z Japonska. Vedecký program konferencie SCCG 2002 tento rok zostavuje a otvo−<br />

rí viceprezident ACM SIGGRAPH Dr. Alan CHALMERS (Bristol University, Ve¾ká Británia).<br />

Vlani viedol vrcholnú európsku konferenciu EUROGRAPHICS a okrem iného zodpovedá za<br />

integráciu americkej (ACM SIGGRAPH) a európskej (EUROGRAPHICS) grafickej komunity.<br />

Jeho odborné záujmy syntetizujú globálnu ilumináciu, dokázate¾ne presné výpoèty realistic−<br />

kého osvetlenia, patrí k priekopníkom virtuálnej archeológie…<br />

Dr. Chalmers bude ma <strong>na</strong> úvod Keynote Speach (zásadnú prednášku) Very−Realistic<br />

Graphics for Visualising Archaeological Site Reconstructions.<br />

Pán predseda Chalmers pozval do Budmeríc troch prednášate¾ov, popredných odborní−<br />

kov, ktorí patria k <strong>na</strong>jlepším z<strong>na</strong>lcom vo svojich špecializáciách, kadá z nich je pritom iným<br />

smerom <strong>na</strong> „hrane technológie budúcnosti“.<br />

Prof. Dr. Markus GROSS skúma okrem iného v projekte blue−c novú generáciu virtuál−<br />

nych návrhových a modelovacích prostredí so zameraním <strong>na</strong> interakciu medzi ¾uïmi a mo−<br />

delmi. Pracuje <strong>na</strong> slávnej ETH Zürich.<br />

Prof. Karol MYSZKOWSKI pôsobil donedáv<strong>na</strong> v Japonsku a teraz je v Max Planck Institute<br />

v Nemecku. Patrí k svetovej elite v oblasti perceptuálne optimalizovaného zobrazovania<br />

komplikovaných realistických scén, <strong>na</strong>zývaného aj perceptuálne adaptív<strong>na</strong> grafika.<br />

Doc. Dr. Ing. Pavel ZEMÈÍK okrem bohatej aktivity po svete pôsobí teraz aj <strong>na</strong> novo−<br />

ustanovenej fakulte (Faculty of Information Technology – FIT) Technickej univerzity v Brne.<br />

Jeho špecializáciou sú paralelné metódy spracovania a zobrazenia modelových dát pomo−<br />

Náplò práce:<br />

Vedenie týmu obchodníkov, ktorí sa starajú<br />

o beiace projekty u nemeckých zákazníkov,<br />

vyh¾adávanie nových moností <strong>na</strong> umiestnenie<br />

odborníkov z oblasti IT v SRN a vyh¾adávanie<br />

vhodných projektov.<br />

Poiadavky <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>nca:<br />

minimálne 3 roèné skúsenosti v IT oblasti<br />

ve¾mi dobrá z<strong>na</strong>los nemeckého jazyka<br />

dobrý preh¾ad a praktické skúsenosti v oblasti<br />

programovacích jazykov a technológií<br />

skúsenosti s riadením ¾udí<br />

Spoloènos s nieko¾koroènou skúsenosou s pôsobením <strong>na</strong><br />

nemeckom trhu informaèných technológií h¾adá kandidáta <strong>na</strong><br />

pozíciu Key Account Ma<strong>na</strong>gera.<br />

reprezentatívne vystupovanie<br />

asertívne správanie<br />

výhodou je ukonèené VŠ vzdelanie technického<br />

smeru<br />

vodièský preukaz<br />

ochota cestova do SRN<br />

Ponúkané podmienky:<br />

motivujúce fi<strong>na</strong>nèné ohodnotenie<br />

firemné auto<br />

odborný rast – školenia<br />

práca v mladom kolektíve<br />

atraktívny zamest<strong>na</strong>necký program<br />

Kontakt:<br />

Peter Januška, aliatic a.s., Metodova 7, 821 08 Bratislava, tel.: (+421 (0)2 5556 8903−4,<br />

fax: +421 (0)2 5556 8905, e−mail: peter.januska@aliatic.com, http://<strong>www</strong>.aliatic.com<br />

cou programovate¾ných polí FPGA (field−programmable gate arrays). Hodno poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,<br />

e doc. Zemèík patrí k prvým grafikom, ktorí presadzujú nástup nových metód expanzie sily<br />

PC aj s ich efektívnym vyuitím vo vizualizáciách viacrozmerných dát.<br />

Táto zostava profesorov a do budúcnosti zameraných tém priláka <strong>na</strong> SCCG 2002 elitu<br />

poèítaèových grafikov u nie iba z celej Európy, ako to bolo doteraz.<br />

Prvý „Blade“ server Compaqu. Spoloènos Compaq uviedla <strong>na</strong> trh prvý ultra „malý“ ser−<br />

ver z produktového radu BL. Server s oz<strong>na</strong>èením BL10e je osadený procesorom Intel Pentium<br />

III taktovaným 700 MHz s nízkou spotrebou elektrickej energie, dvoma ethernetovými por−<br />

tami, pevným diskom a operaènou pamäou a do kapacity 1GB. Dvadsa takýchto serve−<br />

rov je moné umiestni do racku montavate¾ného šasi s výškou len 5,25 palca. Ce<strong>na</strong> BL10e<br />

sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> 1599 USD za kus, prípadne 15 191 USD za 10−kusové balenie.<br />

Produktový rad BL10e je primárne urèený pre segment telekomunikácií a e−commerce,<br />

ktoré sú charakteristické potrebou vysokej hustoty technológie <strong>na</strong> meter štvorcový.<br />

HP uvádza Utility Data Center. Riešenie z dielne spoloènosti Hewlett−Packard – HP Utility<br />

Data Center (UDC) – spolu so svojím programovým vybavením <strong>na</strong> kontrolu vyuívania jed−<br />

notlivých sluieb rieši problémy prostredníctvom infraštruktúry výpoètových stredísk, ktorá sa<br />

zapojí len raz a následne umoòuje jednoduchú a dy<strong>na</strong>mickú rekonfiguráciu. Zníuje tak<br />

celkové IT náklady spojené s vlastníctvom príslušných zariadení v akomko¾vek ve¾kom pro−<br />

stredí prostredníctvom zmeny spôsobu, akým sa IT majetok pouíva a spravuje. HP UDC<br />

predstavuje prvé škálovate¾né „zapoj raz“ riešenie, ktoré výrazne zjednodušuje problém<br />

spravovania výpoètového strediska. Táto ponuka umoòuje, aby výpoètové strediská boli vir−<br />

tuálne zabezpeèované a spravované za chodu – dávajúc tak podnikom monos sprevádz−<br />

kova nové aplikácie a sluby rýchlejšie, aktivova nových zákazníkov za kratší èas a vytvori<br />

flexibilnú fakturáciu <strong>na</strong> základe mnostva vyuitých sluieb.<br />

Nový CA eTrust Directory. Spoloènos Computer Associates ohlásila novú verziu riešenia<br />

eTrust Directory, ktoré pod¾a nezávislých testov prekonáva všetky porov<strong>na</strong>te¾né produkty<br />

pracujúce <strong>na</strong> štandarde LDAP. Oproti doterajším riešeniam eTrust Directory podporuje tak<br />

X.500, ako aj LDAP štandardy. So zvýšenou výkonnosou u¾ahèuje eTrust Directory imple−<br />

mentáciu riešení v e−biznise, tvorbu adresárov a poskytovanie on line sluieb. Súèasne sa<br />

eTrust Directory vyz<strong>na</strong>èuje vysokou škálovate¾nosou a spo¾ahlivosou. Testovanie CA eTrust<br />

Directory sa uskutoènilo v spoloènosti JakobsRimmesl <strong>na</strong> zostave 400 MHz Sun E450 server.<br />

Na základe testov výkon eTrust Directory presahoval 2100 vyh¾adávaní za sekundu. Tento<br />

výkon vysoko presahuje riešenia LDAP, ktoré <strong>na</strong> tej istej zostave dosahovali výkon 850<br />

vyh¾adávaní za sekundu.<br />

Testy CA preukázali, e výkon eTrust Directory je lineárne úmerný rýchlosti procesora. Na<br />

multiprocesorovom serveri 400 MHz Sun E450 pouívajúcom štyri procesory dosahoval<br />

eTrust Directory rýchlos a 8800 vyh¾adávaní za sekundu.<br />

Intel oznámil detaily o mikroprocesore McKinley. V San Franciscu sa uskutoènila konfe−<br />

rencia ISSCC (Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Solid−State Circuits Conference), <strong>na</strong> ktorej predstavitelia Intelu<br />

uviedli ïalší mikroprocesor z rodiny IA−64 – McKinley. Pod¾a tam zverejnených údajov by sa<br />

McKinley mal <strong>na</strong> trh dosta presne pod¾a plánu, t. j. v druhej polovici tohto roka, a sériová<br />

výroba <strong>na</strong>behne u v druhom štvrroku.<br />

Novinka bude v porov<strong>na</strong>ní s Itaniom obsahova nieko¾ko výz<strong>na</strong>mných rozšírení. K <strong>na</strong>j−<br />

výz<strong>na</strong>mnejším patrí implementácia pamäte cache tretej úrovne. Tá by pod¾a zverejnených<br />

údajov mala ma kapacitu a 48 MB. Zvýši by sa mala aj pracovná frekvencia mikroproce−<br />

sora, ktorá by mala dosiahnu 1 GHz. Mikroprocesor McKinley bude obsahova 221 milió−<br />

nov tranzistorov. V porov<strong>na</strong>ní s Itaniom bude McKinley disponova nielen u spomenutou<br />

podstatne väèšou L3 cache (48 MB miesto 3 MB), ale aj rýchlejšou 400 MHz systémovou<br />

zbernicou (Itanium „iba“ 266 MHz), ktorá je rozšírená <strong>na</strong> 128 bitov (oproti 64 bitom Itania).<br />

100 PC REVUE 3/2002

I N F O W A R E<br />

Real Application Clusters (RAC)<br />

Pod¾a jedného z <strong>na</strong>jnovších prieskumov<br />

spoloènosti IDC vyplýva,<br />

e väèši<strong>na</strong> súèasných CIO (riadite¾<br />

IT) výz<strong>na</strong>mných amerických<br />

spoloèností oz<strong>na</strong>èuje vysokú<br />

bezpeènos a dostupnos podnikových<br />

informaèných systémov<br />

za hlavné priority.<br />

Spoloènos Oracle predstavila v polovici minulého<br />

roku databázu Oracle 9i a Real Application Clusters<br />

(RAC). RAC je revoluèným rozšírením databázy<br />

Oracle9i Database Enterprise Edition, pre ktoré<br />

v súèasnosti neexistuje porov<strong>na</strong>te¾né konkurenèné<br />

riešenie <strong>na</strong> otvorených platformách – UNIX, Windows.<br />

Poskytuje vysoko efektívne riešenie pre zákazníkov<br />

vyadujúcich vysoký výkon, škálovate¾nos,<br />

nízke prevádzkové náklady a nepretritú dostupnos<br />

systému.<br />

Pozn.: Na trhu sú dostupné tzv. certifikované konfigurácie,<br />

ktoré vytvárajú predpoklady <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

99,999 % dostupnosti IS.<br />

Obr. 1<br />

HISTÓRIA RAC<br />

Dòa 27. 2. 2001 bola ohlásená strategická spolupráca<br />

spoloèností Compaq a Oracle pri zlepšení paralelnej<br />

verzie databázy Oracle. Pre svoj nový produkt Oracle<br />

9i RAC spoloènos Oracle licencovala klastrovú unixovú<br />

technológiu spoloènosti Compaq – TruCluster.<br />

Niektoré prvky tejto technológie sú integrované<br />

v Oracle9i Real Application Clusters <strong>na</strong> vytvorenie<br />

prenosného klastrového riešenia, prièom Compaq je<br />

hlavným vývojárskym partnerom a Compaq Tru64<br />

UNIX vývojárskou a referenènou platformou pre<br />

Oracle 9i RAC. Okrem toho sa dohoda týka vývoja<br />

riešení, kde obe spoloènosti spolupracujú <strong>na</strong> vývoji<br />

predintegrovaných a predtestovaných konfigurácií<br />

Oracle9i Real Application Clusters <strong>na</strong> Compaq Tru64<br />

UNIX AlphaServeroch.<br />

Obr. 2 V zákazníckom centre Oracle je<br />

demonštrovaná 83 % škálovate¾nos <strong>na</strong> systéme SAP R/3<br />

(Standard SAP SD Light Benchmark) <strong>na</strong> 3-uzlovom<br />

klastri a 89 % škálovate¾nos balíka Oracle E-Business<br />

Suite 11i <strong>na</strong> 4-uzlovom klastri. Samozrejme, bez<br />

modifikácie aplikaèného vybavenia!<br />

ARCHITEKTÚRA<br />

Predpokladom <strong>na</strong>sadenia RAC je existencia HW klastra.<br />

V tejto konfigurácii dva alebo viacero uzlov<br />

(poèítaèov) dokáu súèasne pristupova k zdie¾aným<br />

diskovým priestorom, resp. spoloènému diskovému<br />

po¾u. Vïaka jedineènej architektúre RAC (Cache<br />

Fusion – vyuíva systém tzv. kolektívnej operaènej<br />

pamäte, t. j. výme<strong>na</strong> dát nemusí prebieha len <strong>na</strong><br />

úrovni diskových priestorov, ale pokia¾ je to moné,<br />

aj <strong>na</strong> úrovni operaèných pamätí) je moné dosahova<br />

takmer lineárnu škálovate¾nos ¾ubovo¾ných<br />

(SAP R/3, Oracle Fi<strong>na</strong>ncials...) aplikácií bez potreby<br />

modifikácie kódu.<br />

Systém dokáe dy<strong>na</strong>micky zabezpeèi vyváené vyuitie<br />

všetkých èlenov klastra. V prípade zlyhania jedného<br />

alebo viacerých zo serverov sa záa automaticky<br />

presmeruje <strong>na</strong> funkèné uzly. V prípade, e poklesne<br />

výkon informaèného systému z dôvodu rozšírenia<br />

funkcio<strong>na</strong>lity aplikaèného vybavenia alebo ako dôsledok<br />

nárastu poètu súèasne pracujúcich pouívate¾ov,<br />

je tento systém ve¾mi jednoduché rozšíri o ïalšie<br />

poèítaèe. Na rozdiel od konkurenèných riešení sa po<br />

pridaní servera zvyšuje nielen celkový výkon systému,<br />

ale aj dostupnos. A <strong>na</strong> rozdiel od týchto riešení<br />

nie je potrebné vyko<strong>na</strong> iadne prerozdelenie dát<br />

databázy! Celkový výkon systému zlepšuje aj fakt, e<br />

jednotlivé operácie SQL dokáu pracova paralelne <strong>na</strong><br />

úrovni viacerých procesorov jedného servera, dokonca<br />

aj <strong>na</strong> úrovni viacerých serverov (vlastnos vhodná<br />

<strong>na</strong> dávkové spracovanie, resp. systémy <strong>na</strong> podporu<br />

rozhodovania).<br />

VÝHODY ROZŠÍRENIA REAL<br />

APPLICATION CLUSTERS<br />

Vysoká dostupnos: RAC podporuje transparentné<br />

zotavenie z porúch (transparent application failover),<br />

t. j. v prípade poruchy jedného, resp. viacerých uzlov<br />

klastra umoòuje transparentné opätovné pripojenie<br />

pouívate¾a k funkènému serveru. Toto má, samozrejme,<br />

za následok zníenie výkonnosti klastra, pretoe<br />

<strong>na</strong> funkèných uzloch stúpne záa, ale neohrozí to<br />

dostupnos kritických dát. Táto architektúra nemá<br />

Obr. 3 Oracle9i RAC uvádza <strong>na</strong> trh revoluènú<br />

architektúru tzv. kolektívnej cache. V prípade<br />

poiadavky pouívate¾a <strong>na</strong> dáta sa uzol B <strong>na</strong>jprv<br />

pokúsi tieto dáta doda zo svojej operaènej pamäte,<br />

pokia¾ nevlastní aktuálnu kópiu, poiada o ne uzol A,<br />

pokia¾ ani tam neuspeje, dáta sa <strong>na</strong>èítajú z disku.<br />

Táto architektúra je jedným z tajomstiev vynikajúcej,<br />

takmer lineárnej škálovate¾nosti a umoòuje <strong>na</strong>sadenie<br />

¾ubovo¾nej aplikácie bez potreby úpravy kódu.<br />

konkurenciu medzi inými databázovými dodávate¾mi.<br />

Mnoho zákazníkov Oracle sa rozhoduje pre rozšírenie<br />

RAC <strong>na</strong> podporu svojich aplikácií, lebo dostupnos dát<br />

povaujú za kritickú.<br />

Škálovate¾nos: Pri RAC je moné vyui obrovský<br />

výpoètový výkon – z<strong>na</strong>ène presahujúci výkon samostatne<br />

pracujúcich poèítaèov, a to pri ve¾mi výhodnom<br />

pomere ce<strong>na</strong>/výkon, pretoe jeden výkonný server<br />

je spravidla neporov<strong>na</strong>te¾ne drahší ako viac menej<br />

výkonných serverov. To umoòuje existujúcim aplikáciám<br />

rás s potrebami organizácie a škálova spolu<br />

s celkovou pracovnou záaou pri nízkych celkových<br />

nákladoch a maximálnom vyuívaní existujúcej<br />

infraštruktúry. Keï výkon databázového servera prestáva<br />

postaèova, je moné rozšíri konfiguráciu<br />

o ïalší server. Vïaka patentovaným technológiám<br />

cache fusion výkon vzrastie takmer lineárne a úplne<br />

transparentne z poh¾adu aplikácie.<br />

Správa: Celý systém je moné spravova ako jedinú<br />

databázu. RAC sa spravuje z grafickej konzoly Oracle<br />

Enterprise Ma<strong>na</strong>gera cez zabudované rozšírenia,<br />

ktoré zjednodušujú celý rad úloh. Medzi tieto úlohy<br />

patrí inštalácia, vytváranie databázy, štart RAC a jeho<br />

zastavenie (shutdown), skrývajúc zloitos štartu<br />

správcu distribuovaných zámkov (DLM) <strong>na</strong> viacerých<br />

uzloch, pripojenie a štart viacerých inštancií <strong>na</strong> viacerých<br />

uzloch atï.<br />

Výkon: RAC zvyšuje výkon databázy rovnomerným<br />

rozde¾ovaním pracovnej záae <strong>na</strong> jednotlivé uzly<br />

klastra. Ideálne vyuitie jednotlivých podsystémov<br />

klastra je moné dosiahnu kombináciou RAC s Parallel<br />

Query (zahrnutý v Oracle Database Eneterprise<br />

Edition), ktorý umoòuje vykonávanie dopytu rozdeli<br />

medzi viacero CPU alebo viacero serverov, prípadne<br />

Oracle Partitioning, ktorý umoòuje paralelné vykonávanie<br />

DML príkazov (update, delete, insert).<br />

Monos výberu: RAC predstavuje otvorenú architektúru,<br />

ktorá podporuje celý rad klastrových technológií.<br />

V dôsledku tejto otvorenosti je moné si zvoli<br />

rôzne implementácie zaloené <strong>na</strong> poadovanom<br />

stupni dostupnosti, škálovate¾nosti a výkonu.<br />

COMPAQ DATABASE UTILITY<br />

SOLUTION<br />

Vïaka unikátnym vlastnostiam TruCluster technológie<br />

spoloènos Compaq ako jediná <strong>na</strong> trhu ponúka<br />

produkt s názvom Database Utility Solution. Zaloený<br />

je <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nom spoloènom vývoji predintegrovaných<br />

a predtestovaných riešení a je urèený<br />

pre <strong>na</strong>jkritickejšie podnikové prostredia. Vyuíva<br />

integráciu hardvéru <strong>na</strong> báze AlphaServerov, klaster<br />

softvéru a produktu Oracle 9i RAC pre monosti<br />

dy<strong>na</strong>mickej rozširovate¾nosti databázy. Zákazníci<br />

môu zvyšova výkon databázy a jej ve¾kos za behu<br />

bez nutnosti odstávky. Okrem efektu zvýšenia<br />

dostupnosti toto riešenie zjednodušuje ma<strong>na</strong>ment<br />

a implementáciu, èím redukuje komplexnos riešenia<br />

a zniuje náklady.<br />

ZÁVER<br />

Výhodami RAC sú škálovate¾nos, dostupnos, vyzretos,<br />

výkon a monos výberu. K <strong>na</strong>jväèším výhodám<br />

patrí prakticky neobmedzená škálovate¾nos výkonu,<br />

ktorá je zabezpeèená pridávaním serverov do klastra<br />

a ktorá je z poh¾adu aplikácie úplne transparentná.<br />

S pridávaním ïalších serverov do klastra sa nielen takmer<br />

lineárne zvyšuje výkon systému, ale dramaticky<br />

rastie aj dostupnos celého systému pri udraní nízkych<br />

nákladov <strong>na</strong> chod IT systému.<br />

<br />

Reklamný èlánok<br />

3/2002 PC REVUE 101

I N F O W A R E<br />

Budovanie DÁTOVÝCH SKLADOV V.<br />

Data Mining<br />

¼UBOSLAV LACKO<br />

V jednej z predchádzajúcich èastí tohto seriálu, ktorý bol venovaný ETL<br />

(Extrakcia, Transformácia, Loading), sme po prenose údajov pochádzajúcich<br />

z telefónnej ústredne z databázy Access do databázy SQL Servera neodolali<br />

a pokúsili sa o jednoduchý datamining <strong>na</strong>d týmito údajmi. Pokus sme prerušili,<br />

pretoe sme pracovali s údajmi, <strong>na</strong> ktoré sa vzahovalo obchodné tajomstvo.<br />

Preto sa k tejto téme vrátime a pokúsime sa o „vydolovanie“ súvislostí z cviènej<br />

databázy FoodMart, ktorá sa dodáva s MS SQL Serverom 2000.<br />

Treba upozorni <strong>na</strong> jednu podstatnú vec. Súvislosti, samozrejme, odhalíme len<br />

tam, kde sa <strong>na</strong>ozaj nejaké <strong>na</strong>chádzajú. Preto sa pre datamining hodia len príklady<br />

z reálneho ivota. Z umelo vytvorených tabuliek toho pravdepodobne ve¾a nevydolujeme.<br />

Výsledok bude buï stopercentný (to nám hrozí vtedy, ak sme sa s<strong>na</strong>ili<br />

vloi do tabu¾ky cvièné záz<strong>na</strong>my tak, e sme tieto súvislosti zoh¾adòovali), alebo<br />

<strong>na</strong>opak, neodhalíme niè (<strong>na</strong>príklad vtedy, ak sme niektoré cvièné údaje generovali<br />

pomocou generátora náhodných èísel), pretoe údaje v databáze jednoducho nijaké<br />

súvislosti neobsahujú. Výkladu teoretických náleitostí okolo dataminingu sa podrobnejšie<br />

venuje publikácia s názvom Datamining, ktorá vyšla nedávno vo vydavate¾stve<br />

Computerpress. Je to ve¾mi zaujímavá teória, no z priestorových dôvodov<br />

v tomto èlánku zvolíme iný, praktickejší prístup. Ukáeme si kompletný postup<br />

a, samozrejme, aj výsledky a<strong>na</strong>lýzy <strong>na</strong> základe tabu¾ky Customer (obsahuje údaje<br />

o zákazníkoch), ktorá skúma, ako závisí druh kreditnej karty (zlatá, strieborná...) od<br />

roèného príjmu jej majite¾a, poètu detí, stavu (e<strong>na</strong>tý, slobodný) a podobne.<br />

Pouijeme nástroj A<strong>na</strong>lysis Ma<strong>na</strong>ger, ktorý je súèasou MS SQL Servera 2000<br />

a <strong>na</strong>inštaluje sa pri inštalácii a<strong>na</strong>lytických sluieb. V predošlej èasti sme podrobne<br />

opísali vytvorenie a<strong>na</strong>lytickej databázy Supermarket, ktorá vyuíva ako zdroj<br />

údajov cviènú databázu FoodMart. V tejto èasti vytvoríme práve <strong>na</strong>d tabu¾kou<br />

tejto databázy „mining model“ s názvom <strong>na</strong>príklad UveroveKarty (obr. 1).<br />

Obr. 1 A<strong>na</strong>lysis Ma<strong>na</strong>ger<br />

Vyuijeme sprievodcu s názvom Data Mining Wizard, ktorý nám pri vytváraní<br />

modelu <strong>na</strong> dolovanie údajov výrazne pomôe.<br />

Celý postup rozdelíme do nieko¾kých krokov.<br />

Vo¾ba typu databázy<br />

V prvom kroku je potrebné zvoli si typ databázy, ktorá poslúi ako zdroj údajov<br />

pre a<strong>na</strong>lýzu. Máme k dispozícii dve monosti:<br />

Relatio<strong>na</strong>l Data<br />

OLAP Data<br />

ai údaje môeme z relaèných databáz, èo bude náš prípad, ale aj z multidimenzionálnych<br />

dátových štruktúr OLAP. Mnohé OLAP kocky toti skrývajú<br />

ve¾a zaujímavých súvislostí.<br />

Obr. 2<br />

Výber tabuliek<br />

zdrojovej<br />

databázy<br />

Výber tabuliek zdrojovej databázy<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom kroku vyberieme jednu alebo viac tabuliek, ktoré budú podkladom<br />

pre proces dataminingu. Pre náš cvièný príklad vyberieme tabu¾ku customer<br />

(obr. 2).<br />

Výber a<strong>na</strong>lytického algoritmu<br />

Nasleduje výber algoritmu, ktorý bude pouitý pri a<strong>na</strong>lýze. K dispozícii sú<br />

znovu dve monosti:<br />

Microsoft Clustering (viacrozmerné zhlukové diagramy) algoritmus sa<br />

pouíva <strong>na</strong> odha¾ovanie zhlukov dát v multidimenzionálnych priestoroch<br />

Microsoft Decision Trees (nevyváený rozpadový strom) odha¾uje závislosti<br />

a vyh¾adáva špecifické vlastnosti, ktoré potom môu slúi ako podklady <strong>na</strong><br />

predikciu<br />

Vyberieme algoritmus nevyváených rozpadových stromov, pretoe potrebujeme<br />

zisti nie to, aký majú údaje trend „zhlukova sa“, ale chceme odhali<br />

vplyvy jednotlivých atribútov <strong>na</strong> skúmanú závislos. Ak by sme mali monos<br />

zada problém a<strong>na</strong>lytickému serveru v ¾udskej reèi, otázka by znela asi takto:<br />

„Èo má hlavný vplyv <strong>na</strong> skutoènos, aký druh úverovej karty zákazník vlastní?“<br />

Na základe výsledkov a<strong>na</strong>lýzy vznikne urèitý model, ktorému môeme „podhodi“<br />

údaje o zákazníkoch, kde nevieme, aké úverové karty vlastnia, a necha si<br />

vytvori prognózu o tom, akú úverovú kartu ten-ktorý zákazník vlastní.<br />

Výber vstupných a predikovate¾ných ståpcov<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom jednoduchom dialógu je potrebné vybra k¾úèový ståpec (unikátny<br />

identifikátor pre kadý záz<strong>na</strong>m), v <strong>na</strong>šom prípade to bude identifikaèné<br />

èíslo zákazníka customer_id. Pokraèujeme ïalším dialógom, dalo by sa bez zvelièovania<br />

poveda <strong>na</strong>jdôleitejším dialógom, v ktorom špecifikujeme ståpce,<br />

ktoré chceme predikova, a ståpce, <strong>na</strong> základe hodnôt ktorých chceme predikciu<br />

uskutoèni. V <strong>na</strong>šom príklade budeme predikova druh úverovej karty member_card<br />

<strong>na</strong> základe vybraných údajov. Tabu¾ka customer sa skladá z pomerne<br />

ve¾a ståpcov, prièom vieme, e ve¾a z nich <strong>na</strong> to, akú úverovú (zákaznícku)<br />

kartu zákazník vlastní, ve¾ký vplyv nemá. Ak tieto ståpce vynecháme, zostanú<br />

nám tieto (obr. 3):<br />

birthdate<br />

num_children_at_home<br />

marital_status education<br />

yearly_income occupation<br />

gender<br />

houseowner<br />

total_children num_cars_owned<br />

Obr. 3<br />

Výber<br />

vstupných<br />

a predikovate¾ných<br />

ståpcov<br />

102 PC REVUE 3/2002

I N F O W A R E<br />

Keïe v USA neijeme, netrúfame si výber viac zúi, aj keï mono emancipácia<br />

pokroèila <strong>na</strong>to¾ko, e pravdepodobne nebude ve¾ký rozdiel medzi mumi<br />

a e<strong>na</strong>mi. Ale veï <strong>na</strong> to máme a<strong>na</strong>lytický server, tak preèo by sme sa mali<br />

v tejto etape zaaova veštením.<br />

Výsledkom budú preh¾adné stromové diagramy, ktoré si môeme necha<br />

zobrazi pre všetky hodnoty ståpca member_card, teda pre zlaté, strieborné,<br />

bronzové, normálne karty a, samozrejme, aj pre prípad, e zákazník úverovú<br />

kartu nevlastní. Èím je farba políèka tmavšia, tým je pravdepodobnos výskytu<br />

tejto vlastnosti u drite¾a príslušnej karty vyššia. U <strong>na</strong> základe prvej vetvy<br />

týchto stromových diagramov môeme odhali <strong>na</strong>jdôleitejšie súvislosti. Prvá<br />

vetva diagramu sa týka <strong>na</strong>jrozhodujúcejšieho faktora – roèného príjmu.<br />

ZLATÉ KARTY<br />

Najviac majite¾ov zlatých kariet sa grupuje zo skupiny zákazníkov s roèným<br />

príjmom <strong>na</strong>d 150-tisíc USD. Zákazníci (okrem pár výnimiek, ktorí mono nieèo<br />

zdedili) s príjmom 10 – 30-tisíc USD <strong>na</strong> vydanie takejto karty pravdepodobne<br />

nemajú ani nárok. Podobná situácia je v oblasti úverových kariet všade vo<br />

svete. Ak máte priemerný èistý mesaèný príjem pod 10 000 Sk, o úverovej kreditnej<br />

karte VISA môete len sníva (obr. 4).<br />

STRIEBORNÉ KARTY<br />

V tomto segmente je situácia prakticky rov<strong>na</strong>ká ako pri zlatých kartách. Najviac<br />

majite¾ov strieborných kariet sa aj tu grupuje zo skupiny zákazníkov s roèným<br />

príjmom <strong>na</strong>d 150-tisíc USD. Zákazníci s roèným príjmom 10 – 30-tisíc USD sú<br />

aj tu prakticky bez šance (obr. 5).<br />

Parametre pre tento nástroj <strong>na</strong>stavíme v troch zálokách aplikácie Data<br />

Mining Prediction Task. V prvej z nich sa pripojíme <strong>na</strong> príslušnú databázu a<strong>na</strong>lytického<br />

servera (FoodMart 2000) a vyberieme vhodný model pre datamining.<br />

My pouijeme <strong>na</strong>mi vytvorený model s názvom UveroveKarty (obr. 10).<br />

V druhej záloke špecifikujeme databázu, v ktorej budeme predikova, a takisto<br />

urèíme, ktorú velièinu a <strong>na</strong> základe ktorých vstupných velièín predikujeme.<br />

Príkaz <strong>na</strong> výber predikovaného ståpca a vstupných ståpcov bude pomerne<br />

zloitý, ale nemusíme sa obáva. Tento príkaz nemusíme toti písa sami, za<br />

tlaèidlom New Query sa skrýva sprievodca s názvom Prediction Query Builder.<br />

Urèíme tabu¾ku, ktorú budeme <strong>na</strong> základe vybraného modelu skúma, v <strong>na</strong>šom<br />

prípade customers, vyberieme príslušné ståpce, a zvyšok urobí tento nástroj<br />

sám. Vieme, e hlavný vplyv <strong>na</strong> druh úverovej karty, ktorú zákazník vlastní, má<br />

roèný príjem, poèet detí v domácnosti a manelský stav, preto budeme pre jednoduchos<br />

predikova druh úverovej karty len <strong>na</strong> základe týchto troch vlastností<br />

(obr. 11).<br />

Výsledkom je pomocná tabu¾ka PredictionResult. Názov a umiestnenie tejto<br />

tabu¾ky môeme urèi v tretej záloke s názvom Output. My sme túto tabu¾ku<br />

umiestnili do databázy SQL Servera s názvom pubs.<br />

Obr. 8<br />

Zobrazenie<br />

<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších<br />

závislostí<br />

BRONZOVÉ KARTY<br />

V tomto segmente je situácia úplne opaèná. K slovu sa dostávajú ostatné príjmové<br />

skupiny s výnimkou zákazníkov s príjmom 10 – 30-tisíc USD. Zákazníci<br />

s roèným príjmom <strong>na</strong>d 150-tisíc USD <strong>na</strong> druhej strane o takéto karty u nemajú<br />

záujem (obr. 6).<br />

ŠTANDARDNÉ KARTY<br />

Tieto karty sú prakticky doménou zákazníkov s príjmom 10 – 30-tisíc USD (obr. 7).<br />

Keby sme sa v stromovej štruktúre „zavàtali“ hlbšie, do ïalších úrovní, zistili by<br />

sme, e <strong>na</strong> typ úverovej karty, ktorú príslušný zákazník vlastní má vplyv ešte<br />

poèet detí v domácnosti a aj stav, teda èi zákazník alebo zákazníèka sú<br />

v manelskom zväzku. Vyskúšajme ešte silu vplyvu jednotlivých atribútov<br />

pomocou nástroja Dependency Network Browser. Práca s týmto nástrojom je<br />

ve¾mi jednoduchá. Po jeho spustení sa vo forme preh¾adného diagramu zobrazí,<br />

od èoho a v akej miere závisí predikovate¾ná velièi<strong>na</strong>. V <strong>na</strong>šom prípade závisí<br />

druh úverovej karty od vlastností zobrazených <strong>na</strong> obrázku 8.<br />

To, e <strong>na</strong> druh karty má <strong>na</strong>jväèší vplyv roèný príjem, sme urèite vedeli, <strong>na</strong> to<br />

datamining nepotrebujeme. Ale èo ostatné vplyvy? Všimnime si posuvný ovládací<br />

prvok v ¾avej èasti ok<strong>na</strong> aplikácie Relatio<strong>na</strong>l Mining Model editor. Ak ho<br />

budeme posúva smerom <strong>na</strong>dol, postupne „odpadnú“ symboly pre menej<br />

výz<strong>na</strong>mné vplyvy.<br />

PREDIKCIA NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV ANALÝZY<br />

<strong>Ako</strong> nástroj <strong>na</strong> predikciu <strong>na</strong>d „neznámou“ tabu¾kou pouijeme Data Mining<br />

Prediction Query Task, èo je vlastne job v DTS (Data Transformation Services).<br />

Táto zloka je dostupná z aplikácie SQL Server Enterprise Ma<strong>na</strong>ger. (Windows<br />

menu: Štart – MS SQL Server – Enterprise Ma<strong>na</strong>ger). Ak si pozrieme obrázok aplikácie<br />

DTS Package, je to posledná iko<strong>na</strong> v okne tasks (symbol murárskeho kladiva).<br />

Pre jednoduchos ju aplikujeme znovu <strong>na</strong> tabu¾ku customer (tú istú, ktorá<br />

bola predmetom a<strong>na</strong>lýzy) (obr. 9).<br />

Obr. 9<br />

Data Mining<br />

Prediction<br />

Task<br />

Obr. 4 Diagram<br />

pre zlaté karty<br />

Obr. 5 Diagram<br />

pre strieborné<br />

karty<br />

Obr. 6 Diagram<br />

pre bronzové<br />

karty<br />

Obr. 7 Diagram<br />

pre štandardné<br />

karty<br />

3/2002 PC REVUE 103

I N F O W A R E<br />

Obr. 11 Prediction Query Builder<br />

Obr. 10 Data Mining Prediction Query Task<br />

T1_Customer Id T1_Marital Status T1_Yearly Income T1_Num Children At Home ClenskeKarty<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

1 M $30K − $50K 2 Bronze<br />

2 S $70K − $90K 0 Bronze<br />

3 M $50K − $70K 1 Bronze<br />

4 M $10K − $30K 4 Normal<br />

5 S $30K − $50K 0 Bronze<br />

6 S $70K − $90K 0 Bronze<br />

7 M $30K − $50K 1 Bronze<br />

8 M $50K − $70K 2 Bronze<br />

9 M $10K − $30K 3 Normal<br />

10 S $30K − $50K 0 Bronze<br />

V tomto prípade nás nezaujíma ani tak samotná predikcia, ako skôr jej presnos.<br />

My toti vieme, akú úverovú kartu ten-ktorý zákazník skutoène vlastní.<br />

Porov<strong>na</strong> dve tabu¾ky je pre databázový server hraèka (samozrejme, musíme<br />

vytvori príslušný príkazový skript), take ¾ahko zistíme absolútnu aj percentuálnu<br />

úspešnos predikcie.<br />

Výsledok je pomerne uspokojivý. Z 10 281 záz<strong>na</strong>mov bolo správne predikovaných<br />

8512, èo percentuálne predstavuje 82,7 %.<br />

V budúcom pokraèovaní seriálu sa chceme venova a<strong>na</strong>lytickým monostiam<br />

aplikácií z dielne spoloènosti Oracle. Nie je isté, èi sa podarí oivi OLAP server,<br />

ktorý je dodávaný s novou databázovou platformou Oracle 9i pod operaèným<br />

systémom Windows XP <strong>na</strong> relatívne skromnom hardvéri, ktorý máme pre tento<br />

seriál momentálne k dispozícii (Notebook Compaq EVO N160 s procesorom PIII<br />

1000 MHz a 382 MB RAM) a <strong>na</strong>vyše v slovenskom regionálnom <strong>na</strong>stavení. Ak sa<br />

to nepodarí, vyuijeme osvedèený Oracle Express Server 6.3.2.<br />

Literatúra<br />

[1] Vieira, R.: SQL Server 2000. Programujeme profesionálne. Computerpress 2001.<br />

[2] Lacko, L.: Web a databáze. Computerpress 2001.<br />

[3] Chon S. Chua – Richard Green: Data Warehouse Method. Študijná literatúra firmy ORACLE. Oracle<br />

University 1999.<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com, <strong>www</strong>.oracle.com<br />

<br />

IT SEMINÁR 2002<br />

SEMINÁR INFORMAÈNÝCH TECHNOLÓGIÍ, ZAMERANÝ NA ŠTUDENTOV S MONOSOU ZAMESTNA SA V IT SEKTORE<br />

Projekt IT seminár vznikol <strong>na</strong> pôde medzinárodnej<br />

študentskej organizácie AIESEC, vytvorený študentmi<br />

a pre študentov. Seminár vznikol pri výraznom<br />

uvedomení si dôleitosti IT sektora pri jeho súèasnom<br />

dy<strong>na</strong>mickom <strong>na</strong>predovaní a pri uvedomení si<br />

skutoènosti, e plodným zdrojom nových nápadov a<br />

prístupu k danej problematike sú mladí ¾udia venujúci<br />

sa tejto oblasti, študenti. IT seminár je monosou<br />

pre študentov získa èasto i<strong>na</strong>k nedostupné<br />

informácie „z kuchyne“ popredných firiem, overi si<br />

svoje schopnosti, vedomosti a kreativitu a v neposlednom<br />

rade aj <strong>na</strong>uèi sa èi zlepši schopnos tímovej<br />

spolupráce a následnej prezentácie vlastného riešenia.<br />

Tí z nich, ktorí to zvládnu <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni,<br />

zároveò majú dobrú šancu získa miesto v niektorej<br />

z IT spoloèností, ktoré sú partnermi seminára a ktorých<br />

zástupcovia budú <strong>na</strong> seminári prítomní.<br />

A tak tento rok AIESEC organizuje IT seminár za<br />

generálneho partnerstva Slovenských telekomunikácií<br />

a spoloènosti Accenture, ktorá je vedúcou svetovou<br />

spoloènosou, poskytujúcou odborné sluby<br />

v oblasti riadenia a informaèných technológií. Seminár<br />

sa bude ko<strong>na</strong> v dòoch 11. – 14. apríla 2002<br />

v priestoroch hotela Hydrostav v Senci. Témou seminára<br />

je CRM – Customer Relationship Ma<strong>na</strong>gement,<br />

riadenie vzahov so zákazníkmi. Popredné firmy<br />

z oblasti IT, ako i vybraní študenti sa budú zaobera<br />

témou tvorby, zavádzania a prevádzkovania<br />

systémov CRM. Tento projekt je urèený predovšetkým<br />

študentom vyšších roèníkov škôl technického<br />

a ekonomického zamerania. Dvoma základnými piliermi<br />

seminára sú prednášky a riešenie prípadových<br />

štúdií, èo je zavàšené prezentáciou riešení.<br />

Potrebné informácie získajú študenti <strong>na</strong> odborných<br />

prednáškach a v následných diskusiách s prednášajúcimi.<br />

Ich praktickú aplikáciu si potom budú môc<br />

vyskúša pri riešení prípadových štúdií. Riešenie<br />

bude prebieha v 5 – 6-èlenných tímoch a budú ich<br />

facilitova zástupcovia partnerských spoloèností,<br />

ktorí prispejú kritickými postrehmi u poèas riešenia,<br />

aby sa riešenie neuberalo nereálnym smerom.<br />

Keïe si organizátori uvedomujú, e podobná<br />

kreatív<strong>na</strong> práca je skutoène nároèná, pripravujú<br />

delegátom i neodborný a neformálny veèerný program,<br />

v rámci ktorého budú moc pookria a obnovi<br />

svoje duševné sily a v rámci „coffee talks“ konzultova<br />

so zástupcami partnerských spoloèností<br />

a dozvedie sa viac aj o programe medzinárodných<br />

odborných stáí, ktorých organizácia je „core business“<br />

AIESEC-u v celosvetovom rozsahu.<br />

IT seminár <strong>na</strong> tému e-Commerce, ktorý sa uskutoènil<br />

minulý rok, zanechal dobrý dojem a nové<br />

poz<strong>na</strong>tky tak v partnerských IT spoloènostiach, ako<br />

i v delegátoch. Na záver nieko¾ko z ich hodnotení:<br />

...ïakujem za uitoène a pekne strávený èas,<br />

za vašu starostlivos a za prípravu IT seminára.<br />

Ve¾a som sa <strong>na</strong> òom <strong>na</strong>uèil, spoz<strong>na</strong>l som nových<br />

¾udí a zároveò som sa perfektne bavil. Bolo to<br />

spojenie príjemného s uitoèným...<br />

...tréning nám zabezpeèil prvé zoznámenie sa<br />

s teamworkom a bol to základ, <strong>na</strong> ktorom som<br />

stavala. Bol vynikajúci aj vïaka skvelej príprave<br />

trénerov...<br />

...všetky prednášky mali nieèo do seba a priniesli<br />

mi zopár nových informácií, ktoré nie sú<br />

bene dostupné v novinách a èasopisoch...<br />

...úèas <strong>na</strong> IT seminári mi priniesla mnoho nových<br />

poz<strong>na</strong>tkov a skúseností, dobrých kamarátov,<br />

monos pozorova, uèi sa, komunikova<br />

a pracova v tíme...<br />

...perfektné boli teambuildingové a veèerné<br />

aktivity, ktoré utuili celý kolektív...<br />

Ïalšie informácie, kontrakty a prihlášky je<br />

moné nájs <strong>na</strong> <strong>www</strong>.aiesec.sk/itsemi<strong>na</strong>r<br />

Prípadne priamo v sídlach AIESEC-u:<br />

! Ekonomická univerzita, Dolnozemská 1<br />

(stará budova), Bratislava<br />

! Univerzita Komenského, Fakulta<br />

ma<strong>na</strong>mentu, Odbojárov 10, Bratislava<br />

104 PC REVUE 3/2002

I N F O W A R E<br />

Úvod do technológie PowerLine<br />

Popri mnohých iných nových technológiách <strong>na</strong><br />

lepšie vyuitie u existujúcich káblových infraštruktúr,<br />

ako <strong>na</strong>príklad HPNA, xDSL a ISDN, sa nám<br />

stále otvárajú nové a nové monosti, ako vyui<br />

nové netradièné médiá <strong>na</strong> prenos digitálnych dát.<br />

Spoèiatku to boli bezdrôtové technológie štandardu<br />

802.11, dnes si však ve¾a spoloèností všimlo nevyuitos<br />

klasických elektrických rozvodov. Aj keï<br />

energetické závody u dlhší èas pouívali rozvody<br />

VVN <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie reimov denného a noèného<br />

odberu, ako aj rôznych prevádzkových parametrov,<br />

neskôr sa objavili pokusy o pouitie tohto média <strong>na</strong><br />

prenos dát špionánych a spravodajských sluieb,<br />

dnes sa u v komerènej sfére zaèí<strong>na</strong>jú spoloènosti<br />

vo svojom technologickom vývoji zaobera aj týmto<br />

nezanedbate¾ným médiom. Nemalé úspechy v tejto<br />

oblasti dosiahla spoloènos Siemens. Pozrime sa<br />

však blišie <strong>na</strong> problematiku takýchto riešení.<br />

NÁÈRT TECHNOLÓGIE. Z<strong>na</strong>ènú výhodu tejto<br />

technológie predurèuje existencia káblového rozvodu.<br />

Na prenos dát sa pouíva klasický elektrický<br />

rozvod, ktorý nájdete všade, staèí iba pripoji zariadenie<br />

cez vhodné rozhranie a máte po starostiach.<br />

Pokia¾ ide o pouitie a implementáciu, v princípe sa<br />

technológia ve¾mi podobá technológii PhoneLine.<br />

V kadej miestnosti nájdete mnostvo elektrických<br />

zásuviek, ktoré môete <strong>na</strong> prenos dát poui.<br />

Prenosové rýchlosti, ktoré je moné touto technológiou<br />

dosiahnu, sa pohybujú a do 10 Mb/s, èo nie<br />

je <strong>na</strong> zahodenie a úplne postaèuje svojou priepustnosou<br />

pre domáce siete, ako aj pre rôzne priemyselné<br />

komunikaèné okruhy <strong>na</strong> ovládanie v automatizovanej<br />

výrobe, <strong>na</strong> zber dát a podobne. Takisto<br />

náklady <strong>na</strong> zriadenie, realizáciu a správu okruhov<br />

PowerLine sú minimálne, take je moné oèakáva<br />

nástup technológie.<br />

ZA A PROTI. U od zaèiatku treba uvaova o prípadných<br />

výhodách a nevýhodách tejto technológie.<br />

Na jednej strane výhodou je existencia prípojných<br />

miest a dátových okruhov v podstate všade, kam sa<br />

pozriete. Elektrické zásuvky sú všade okolo nás.<br />

Technológia PowerLine je zaloená <strong>na</strong> vyuití vo¾nej<br />

prenosovej kapacity vodièov elektrického rozvodu,<br />

pretoe rezervy sú dostatoène ve¾ké, aby bolo moné<br />

takúto aplikáciu vytvori a s úspechom pouíva. Na<br />

druhej strane si však treba uvedomi aj nevýhody.<br />

Poèas dòa a v dôsledku zmeny zaaenia elektrického<br />

rozvodu sa prenosové parametre média menia.<br />

Nie je teda moné zaruèi konštantnú dátovú priepustnos<br />

sieového rozvodu. Takisto je tu mnostvo<br />

rušivých vplyvov, pre ktoré je nevyhnutné neustále<br />

adaptova kanálový prenos, aby sme dosiahli èo<br />

<strong>na</strong>jširšie prenosové pásmo.<br />

RUŠENIA. V podstate existujú štyri hlavné skupiny<br />

spotrebièov, ktoré nám prevádzku siete technológiou<br />

PowerLine rušia. V prvom prípade ide o pulzné<br />

zdroje, ktoré produkujú bohaté harmonické rušenia<br />

v rozsahu od 20 kHz do 1 MHz, ktorých frekvencie sa<br />

menia v závislosti od záae. Takéto zdroje sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj v osobných poèítaèoch. Ïalšou skupinou sú<br />

elektromotory, produkujúce opakujúce sa impulzy,<br />

aké nájdeme <strong>na</strong>príklad vo vysávaèoch, kuchynských<br />

spotrebièoch èi vàtaèkách. Tretiu skupinu tvoria<br />

stmievaèe pouívané <strong>na</strong> svietidlá. Svojou èinnosou<br />

produkujú ve¾ké impulzy s frekvenciou 100 – 120 Hz<br />

pri 20 – 50 V. Poslednou skupinou sú domáce interkomy<br />

s prenosom hlasu po elektrickom rozvode,<br />

ktoré vyuívajú frekvenèné pásmo od 150 do 400<br />

kHz, tie však v <strong>na</strong>šich konèinách a takým problémom<br />

nie sú. Keïe zdrojov rušenia je ve¾a, treba bra<br />

<strong>na</strong> ne zrete¾ pri rozhodovaní sa pre technológie rodiny<br />

PowerLine.<br />

TECHNOLÓGIE. Po dlhodobom vývoji jednotlivých<br />

aplikaèných riešení vzniklo viacero štandardov,<br />

z ktorých kadý sa vydal vlastným smerom.<br />

Priblíme si teda jednotlivé z nich.<br />

X10 – táto technológia je zaloená <strong>na</strong> kontroléroch<br />

X-10, ktoré odosielajú signály cez existujúcu<br />

kabelá pre striedavý prúd do prijímacích modulov.<br />

Technológia pouíva amplitúdovú modulaènú technológiu<br />

<strong>na</strong> enkódovanie binárnych dát.<br />

Intellon CEBus – táto technológia je vlastne otvoreným<br />

štandardom, ktorý poskytuje samostatné<br />

špecifikácie <strong>na</strong> fyzickom layeri <strong>na</strong> komunikáciu po<br />

elektrických rozvodoch a iných médiách. Dátové<br />

pakety sú vysielané za pomoci transceiverov s prenosovým<br />

pásmom okolo 10 kb/s s pouitím technológie<br />

Spread Spectrum. Implementovaný je protokol<br />

CSMA/CDCR pre spracovanie vzniknutých kolízií<br />

a znovuvyslanie daných paketov. Pre nízke prenosové<br />

hodnoty a širšie spektrum prenosových médií<br />

sa hodí hlavne <strong>na</strong> priemyselné riešenia, ktoré<br />

nevyadujú široké prenosové pásmo.<br />

Echelon LONWorks – táto technológia je zaloená<br />

<strong>na</strong> komunikácii typu peer-to-peer èie dvoch<br />

zariadení medzi sebou. Implementovaný protokol<br />

tejto technológie je<br />

CSMA, <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

poèítaèových sietí sa však ve¾mi nehodí.<br />

Adaptive Networks – alter<strong>na</strong>tívny prístup ku skupine<br />

PowerLine má technológia Adaptive Networks,<br />

ktorá pouíva hybridný prístup k médiu, podobný<br />

technológii token ring, kde sa prenecháva komunikácia<br />

v urèitom slede medzi jednotlivé zariadenia<br />

pripojené <strong>na</strong> komunikaèný okruh. Celá komunikácia<br />

má backend pod¾a štandardov CSMA/CDCR.<br />

APLIKÁCIE. Vyuitie technológií PowerLine <strong>na</strong><br />

komunikáciu môeme rozdeli do dvoch základných<br />

skupín. Prvou skupinou je priemyselné vyuitie,<br />

a to hlavne vo výrobe a celkovom monitoringu<br />

a meraní jednotlivých parametrov. Èrtajú sa<br />

monosti <strong>na</strong> riadenie výrobných liniek a vzájomnej<br />

komunikácie zariadení, meranie rôznych hodnôt<br />

a ich spracúvanie. Komerèné vyuitie oèakáva pouitie<br />

tejto technológie <strong>na</strong> tvorbu lokálnych sietí<br />

v rámci malých pracovných skupín a domácností,<br />

ako aj <strong>na</strong> komunikáciu prostriedkov elektrickej hromadnej<br />

dopravy, ako sú elektrièky, trolejbusy, metro<br />

a podobne.<br />

ZÁVER. Hoci technológia PowerLine <strong>na</strong> komunikáciu<br />

je pripravená <strong>na</strong> zavedenie do praktického<br />

pouitia, treba si uvedomi, e je zatia¾ iba v zaèiatoènom<br />

štádiu vývoja a môeme oèakáva nové a nové<br />

zlepšenia a rozšírenie priepustnosti. Vcelku je<br />

technológia závislá od interferencií rušenia a správania<br />

sa zariadení pripojených <strong>na</strong> elektrický rozvod, èo<br />

upravujú iné právne a technické normy ako tie, <strong>na</strong><br />

základe ktorých sa vytvára komunikaèný štandard<br />

PowerLine. Priaznivcov tejto technológie však stále<br />

pribúda a jej <strong>na</strong>sadenie môeme oèakáva. Èo sa týka<br />

ceny, pohybuje sa medzi ce<strong>na</strong>mi bezdrôtových technológií<br />

a technológie HPNA. Z<strong>na</strong>ènú èas výrobných<br />

nákladov tu tvorí systém bezpeènostnej izolácie od<br />

elektrickej siete, aby boli dodrané všetky bezpeènostné<br />

normy a nemohlo dôjs k úrazu elektrickým<br />

prúdom. Aj keï priemyselné <strong>na</strong>sadzovanie je v plnom<br />

prúde, <strong>na</strong> komerèné vyuitie si budeme musie<br />

ešte nejaký ten rok poèka.<br />

Milan Gigel<br />

Spoloènos s nieko¾koroènou skúsenosou s pôsobením <strong>na</strong><br />

nemeckom trhu informaèných technológií h¾adá odborníkov <strong>na</strong><br />

pozície SAP R/3 konzultantov <strong>na</strong> moduly FI, CO, MM, SD, HR, CS,<br />

PP, BW, IS−U.<br />

Náplò práce:<br />

Práca <strong>na</strong> projektoch u koncových klientov<br />

v Nemeckej spolkovej republike.<br />

Èo poadujeme?<br />

minimálne 2−roèné skúsenosti v oblasti imple−<br />

mentácie SAP R/3<br />

ve¾mi dobrá z<strong>na</strong>los nemeckého jazyka<br />

schopnos pracova v kolektíve a komunikova pri<br />

riešení problémov<br />

prunos<br />

ochota cestova a pracova <strong>na</strong> projekte v celej SRN<br />

asertívne správanie<br />

výhodou je ukonèené VŠ vzdelanie technického<br />

smeru<br />

vodièský preukaz<br />

ochota pracova v SRN<br />

Èo ponúkame?<br />

<strong>na</strong>dštandardné fi<strong>na</strong>nèné ohodnotenie<br />

ubytovanie v zariadenom byte v mieste projektu<br />

notebook<br />

mobilný telefón<br />

monos pouívania sluobného vozidla pri dlho−<br />

dobom projekte<br />

atraktívny zamest<strong>na</strong>necký program<br />

Kontakt:<br />

Peter Januška, aliatic a.s., Metodova 7, 821 08 Bratislava, tel.: (+421 (0)2 5556 8903−4,<br />

fax: +421 (0)2 5556 8905, e−mail: peter.januska@aliatic.com, http://<strong>www</strong>.aliatic.com<br />

3/2002 PC REVUE 105

I N T E R N E T<br />

Kauza „zdraovanie internetu“<br />

S príchodom nového roku sa <strong>na</strong> sloven−<br />

skom internete spustila mohutná kampaò<br />

proti pripravovaným úpravám cien za dial−<br />

up pripojenie <strong>na</strong> internet, ktorého jedi−<br />

ným poskytovate¾om sú Slovenské teleko−<br />

munikácie, a. s. (ST). Kampaò èoskoro<br />

prerástla prostredie internetu a dostala sa<br />

<strong>na</strong> rokovanie vlády, vyjadrili sa k nej pre−<br />

miér, ministri, predstavitelia telekomuni−<br />

kaèného úradu v úlohe regulátora sloven−<br />

ského telekomunikaèného trhu, predstavi−<br />

telia politických strán, ako aj ostatných<br />

oblastí verejného ivota.<br />

Zvyšovanie cien dial−up pripojenia <strong>na</strong><br />

internet odôvodòujú ST ako nevyhnutnos<br />

spojenú s nákladovou orientáciou cien<br />

sluieb. Pod¾a predstavite¾ov ST úplná<br />

liberalizácia v budúcom roku neumoòuje<br />

kríové fi<strong>na</strong>ncovanie, teda dotovanie jed−<br />

nej sluby výnosmi z druhej. Zvyšovanie<br />

cien bude teda pravdepodobne pokraèo−<br />

va ïalej po fázach.<br />

Vývoj celej kauzy, vyjadrenia zaintereso−<br />

vaných strán a následné reakcie sme pozor−<br />

ne monitorovali a publikovali <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

spravodajskom portáli <strong>www</strong>.itnews.sk, kde<br />

k tejto téme prebieha aj otvorená diskusia.<br />

Keïe však nie kadý má prístup <strong>na</strong> inter−<br />

net a medzi verejnosou je mnoho nejas−<br />

ností okolo pripravovaných cenových<br />

úprav, rozhodli sme sa urobi preh¾ad<br />

aktuálnych aj pôvodných cien dial−up pri−<br />

pojenia <strong>na</strong> internet, ako aj zmapova ich<br />

oèakávaný vývoj. Rov<strong>na</strong>ko sme sa pokúsili<br />

o zhodnotenie ich dosahu <strong>na</strong> výhodnos<br />

pouitia toho−ktorého spôsobu pripojenia.<br />

VYHODNOTENIE ZMENY<br />

V TARIFIKÁCII ST<br />

Zmeny, ktoré boli ohlásené ST ešte kon−<br />

com novembra minulého roku v súvislosti<br />

so zavedením sekundovej tarifikácie,<br />

zaènú v podstate plati a teraz. Nestane<br />

sa tak <strong>na</strong>raz, ale postupne poèas roku<br />

2002, keï bytoví aj nebytoví zákazníci<br />

postupne prejdú <strong>na</strong> systém úètovania <strong>na</strong><br />

základe sekundovej tarifikácie po uplynutí<br />

prvej minúty hovoru vo všetkých mesaè−<br />

ných programoch.<br />

Pokúsime sa vyhodnoti, èo to pre<br />

pouívate¾ov pripojených <strong>na</strong> internet<br />

pomocou klasického telefónu alebo ISDN<br />

linky z<strong>na</strong>mená. Budeme sa venova pripo−<br />

jeniu pomocou volania <strong>na</strong> èíslo vo formá−<br />

te 019XY a zvaova budeme hlavne <strong>na</strong>j−<br />

výhodnejší moný spôsob spojenia (tzv.<br />

tarifa A). Porov<strong>na</strong>nie cien za hodinu inter−<br />

netového pripojenia v období spred 1.<br />

júla 2001 cez súèasnos a s výh¾adom <strong>na</strong><br />

tretí kvartál tohto roka sa <strong>na</strong>chádza v ta−<br />

bu¾ke.<br />

ISDN LINKA<br />

Poèas prvého kvartálu vstúpi do platnosti<br />

sekundová tarifikácia po prvej minúte pre<br />

majite¾ov ISDN linky. Presný termín, keï sa<br />

tak stane, nebol v èase písania èlánku<br />

známy, uvauje sa však o 1. marci 2002.<br />

Od tohto termínu zároveò pre ISDN pre−<br />

stane plati systém tzv. zapoèítavacieho<br />

impulzu za úspešné pripojenie. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e systém vysielania impulzu s kaden−<br />

ciou 150 sekúnd v silnej a 540 sekúnd<br />

v slabej prevádzke sa skonèí. Namiesto<br />

neho sa zavedie poplatok 0,80 Sk bez DPH<br />

v silnej a 0,30 Sk bez DPH v slabej a víken−<br />

dovej prevádzke za minútu spojenia. Po<br />

prvej minúte spojenia sa bude úètova<br />

pod¾a sekúnd, prièom ce<strong>na</strong> za 1 sekundu<br />

bude tvori 1/60 ceny spojenia za minútu.<br />

Závislos „starej“ a novej ceny za spoje−<br />

nie sme zobrazili <strong>na</strong> obr. 1 pre silnú a <strong>na</strong><br />

obr. 2 pre slabú prevádzku. Z tohto grafu je<br />

zrejmé, e výhodnejším sa v silnej prevádz−<br />

ke stane krátke spojenie – konkrétne spoje−<br />

nie kratšie ako 6 minút. Dlhšie trvajúce spo−<br />

jenie bude však oproti minulosti drahšie.<br />

A<strong>na</strong>lýza situácie pri slabej prevádzke<br />

a cez víkendy je trochu komplikovanejšia.<br />

Od tretieho kvartálu tohto roka (pravdepo−<br />

dobne od 1. 7. 2002) toti ST ohlásili zvýše−<br />

nie minútového poplatku za pripojenie do<br />

internetu v slabej prevádzke a cez víkendy<br />

z 30 <strong>na</strong> 40 halierov bez DPH. Musíme teda<br />

uvaova dve obdobia – po zavedení se−<br />

kundovej tarifikácie a od tretieho kvartálu.<br />

V obidvoch prípadoch platí, e zlacnejú<br />

kratšie trvajúce pripojenia <strong>na</strong> úkor dlhšieho<br />

spojenia. Konkrétne od zavedenia sekun−<br />

dovej tarifikácie pre ISDN do tretieho kvar−<br />

tálu bude spojenie lacnejšie oproti minu−<br />

losti do doby pripojenia kratšej ako 12 mi−<br />

nút. Od tretieho kvartálu sa táto doba skrá−<br />

ti len <strong>na</strong> 6 minút.<br />

ST pravdepodobne po výraznom poklese<br />

záujmu o ISDN linku a po búrlivých reakciách<br />

<strong>na</strong> pripravované cenové úpravy ohlásili <strong>na</strong><br />

zaèiatku februára akènú z¾avu <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet v slabej prevádzke a cez víkendy.<br />

Pod¾a tlaèovej správy bude táto akcia spuste−<br />

ná <strong>na</strong>jneskôr od 1. mája 2002. V tom èase<br />

budú 4 hodiny pripojenia mesaène za 1 ko−<br />

runu. Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií túto dobu do−<br />

stanú pouívatelia v podobe kreditu, ktorý si<br />

môu rozdeli <strong>na</strong> celý mesiac. Ak uvaujeme<br />

o 30 dòoch v mesiaci, potom, ak ste pripoje−<br />

ní kadý deò menej ako 8 minút, túto akciu<br />

vyuijete <strong>na</strong>plno. Pod¾a nášho názoru ide<br />

o akciu, ktorá skutoène zvýhodòuje pouí−<br />

vate¾ov ISDN linky, ale v zásade ju ocenia<br />

hlavne tí, ktorí vyuívajú domáce pripojenie<br />

<strong>na</strong> kontrolu elektronickej pošty. Upozor−<br />

òujeme, e ide o akciu, ktorá sa jedného dòa<br />

skonèí (podobne, ako to bolo s cenou 2,50<br />

Sk s DPH za 1 hodinu pripojenia do interne−<br />

tu cez ISDN do 1. júla 2001).<br />

Historický vývoj cien za hodinu pripojenia do internetu pre klasickú telefónnu prípojku a pre ISDN<br />

TARIFA A, PRIPOJENIE POMOCOU KLASICKEJ TELEFÓNNEJ LINKY, CENY V SK S DPH<br />

Èasové pásmo (definícia ST pouívaná do 1. 7. 2001) Silná prevádzka Slabá prevádzka Noèná prevádzka Víkend, štátne sviatky<br />

(prac.dni od (prac.dni od 19. do 21. hod. (kadý prac. deò od<br />

7. do 19. hod.) a od 5. do 7. hod. 21. do 5. hod.)<br />

Do 1. 7. 2001 60,00 30,00 18,75 18,75<br />

Ce<strong>na</strong> za hodinu spojenia v Sk s DPH<br />

Od 1. 7. 2001 do 31. 12. 2001 60,52 23,62 19,80<br />

Od 1. 1. 2002 do 3. Q '02 60,52 23,62<br />

Od 3. Q '02 − program ST Standard 30 59,04 29,52<br />

Èasové pásmo (definícia ST pouívaná od 1. 7. 2001) Silná prevádzka Slabá prevádzka (prac. dni od 19. do 7. hod.) a víkendy<br />

(prac.dni od 7. do 19. hod.)<br />

TARIFA A, PRIPOJENIE POMOCOU LINKY ISDN 64, CENY V SK S DPH (PRE ISDN 128 SÚ CENY DVOJNÁSOBNÉ)<br />

Èasové pásmo (definícia ST pouívaná do 1. 7. 2001) Silná prevádzka Slabá prevádzka Noèná prevádzka Víkend, štátne sviatky<br />

(prac. dni od (prac. dni od 19. do 21. hod. (kadý deò od 21. do (od 5. do 21. hodiny)<br />

7. do 19. hod.) a od 5. do 7. hod. 5. hod.)<br />

Do 1. 7. 2001 37,50 10,00 2,50 ** 18,75<br />

Ce<strong>na</strong> za hodinu spojenia v Sk s DPH.<br />

Pre programy ST ISDN Klasik 30,<br />

Od 1. 7. 2001 do uvedenia sek. tarifikácie *** 36,90 11,32<br />

ST ISDN Komfort 30<br />

Od uvedenia sek. tarifikácie do 3. Q '02 * 59,04 22,14<br />

Od 3. Q '02 * 59,04 29,52<br />

Èasové pásmo (definícia ST pouívaná od 1. 7. 2001) Silná prevádzka Slabá prevádzka (prac. dni od 19. do 7. hod.) a víkendy<br />

(prac. dni od 7. do 19. hod.)<br />

* <strong>na</strong>jneskôr od 1. mája 2002 je <strong>na</strong>plánovaná akcia – 4 hodiny pripojenia <strong>na</strong> ISDN za 1 Sk v slabej prevádzke a poèas víkendov<br />

** akciová ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> zavedenie ISDN do prevádzky<br />

*** pravdepodobný termín uvedenia sekundovej tarifikácie je 1. marec 2002<br />

106 PC REVUE 3/2002

KLASICKÁ ANALÓ−<br />

GOVÁ LINKA<br />

Zmeny pre pouívate¾ov pri−<br />

pojených pomocou klasickej<br />

telefónnej linky sa zaènú a<br />

v treom štvrroku. Vtedy sa<br />

zavedie sekundová tarifiká−<br />

cia od prvej minúty aj v<br />

tomto segmente. Poplatky<br />

za minútu, resp. sekundu<br />

pripojenia do internetu bu−<br />

dú totoné s cenovou hladi−<br />

nou platnou pre ISDN (80<br />

halierov bez DPH v silnej, 40<br />

halierov bez DPH v slabej<br />

prevádzke a cez víkendy). Aj<br />

v tomto prípade sa <strong>na</strong>šastie<br />

konèí so systémom zapoèí−<br />

tavacieho poplatku za<br />

úspešné pripojenie.<br />

Èo to z<strong>na</strong>mená? Silná<br />

prevádzka v tomto prípade<br />

skutoène zlacnie, a to v prie−<br />

mere o 2,50 Sk poèas celej<br />

doby pripojenia. Aj v slabej<br />

prevádzke a cez víkendy dôj−<br />

de k zlacneniu – bohuia¾,<br />

len do istej doby pripojenia.<br />

Konkrétne zaplatíte oproti<br />

súèasnosti menej, ak vaše<br />

spojenie bude trva kratšie<br />

ako 18 minút. Pri dlhšie trvajúcom spojení<br />

bude nová ce<strong>na</strong> za pripojenie vyššia, a to<br />

tým viac, èím dlhšie budete pripojení. V po−<br />

rov<strong>na</strong>ní s ce<strong>na</strong>mi platnými pred 1. júlom<br />

2001 <strong>na</strong>jviac zdraie spojenie v bývalej noè−<br />

nej (od 21. do 5. hod.) a víkendovej pre−<br />

vádzke – z 18,75 Sk s DPH za hodinu spoje−<br />

nia a <strong>na</strong> 29,52 Sk s DPH, ktorá bude platná<br />

od tretieho kvartálu 2002.<br />

Uvedené poplatky sú platné pre prog−<br />

ram ST Standard 30 (<strong>na</strong>jbenejší program).<br />

Ak máte zavedený program ST Mini 20<br />

s niším mesaèným poplatkom, budete za<br />

internet plati ove¾a viac a mali by ste po−<br />

uvaova o prechode <strong>na</strong> ST Standard 30.<br />

CELKOVÉ VYHODNOTENIE<br />

POPLATKOV ZA PRIPOJENIE<br />

ST novým cenníkom urèite zamotali hlavu<br />

pouívate¾om, ktorí sú pripojení do interne−<br />

tu pomocou vytáèanej linky. Vo všeobec−<br />

nosti poklesnú ceny pri krátkodobom pri−<br />

pojení, ale podstatnejšie <strong>na</strong>rastú poplatky<br />

pri dlhšie trvajúcom pripojení. Bohuia¾,<br />

skutoèné vyuitie potenciálu internetu <strong>na</strong><br />

h¾adanie informácií by si jednoz<strong>na</strong>ène vy−<br />

Parameter ISDN xDSL/aDSL<br />

Vznik 80. roky 90. roky<br />

Rast trhu Mierny (zastaraná technológia, vysoké náklady Ve¾ký (2,2 milió<strong>na</strong> prípojok v Nemecku za posledné<br />

<strong>na</strong> pripojenie aj prevádzku)<br />

dva roky)<br />

Spôsob pouitia Telefónne ústredne, ISDN videokonferencia Domáca linka<br />

Úzkopásmový internet<br />

Širokopásmový internet<br />

Telefonovanie Minimálne 3 telefónne èísla, poèet sa zvyšuje Jedno telefónne èíslo, jednoduché riešenie<br />

pod¾a konfigurácie, tento poèet môe by<br />

pre domácnosti, a<strong>na</strong>lógový telefón<br />

viacnásobne vyšší, poboèkové ústredne,<br />

zloitejšie riešenie pre firmy, digitálny telefón<br />

Výhody/nevýhody Vhodné pre firmy, vyššia kvalita hlasu, viac Vhodné pre domácnosti, 1 telefónne èíslo, jed<strong>na</strong> linka<br />

hlasového systému telefónnych èísel, dve simultánne telefónne linky + internet riešený iným spôsobom, náklady ako <strong>na</strong><br />

(jed<strong>na</strong> <strong>na</strong> fax a druhá <strong>na</strong> telefón), vysoké náklady a<strong>na</strong>lógový telefón; DSL je <strong>na</strong>dstavba pre internet; nie je<br />

<strong>na</strong> zariadenia (potreba ISDN telefónu); vysoký paušál riešený v rámci hlasovej sluby<br />

Internet Súèasnos: 64 kb/s <strong>na</strong> jeden kanál, max.128 kb/s Súèasnos: Od 256 kb/s (minimum) do 768 kb/s;<br />

pri štandardnom zapojení, pre firmy násobky 64 kb/s xDSL a aDSL, existujú aj rýchlejšie varianty<br />

(pre domácnos neexistujú modemy podporujúce (do 2 Mbit/s)<br />

rýchlos vyššiu ako 128 kb/s a ani nebudú)<br />

Budúcnos: To isté (max. 128 kb/s)<br />

Budúcnos: 8 Mbit/s, pre iné varianty a 50 Mbit/s<br />

adovalo skôr opaènú stratégiu. Pripravo−<br />

vaná zme<strong>na</strong> tak príde vhod skôr pouí−<br />

vate¾om, ktorí pouívajú internet <strong>na</strong> elek−<br />

tronickú poštu a kontrolujú si ju obèas.<br />

V úvode sme zdôraznili, e tieto výpoèty<br />

platia pre spôsob volania <strong>na</strong> telefónne èíslo<br />

vo formáte 019XY a <strong>na</strong>jvýhodnejší moný<br />

spôsob pripojenia. Ak <strong>na</strong> pripojenie stále<br />

ešte pouívate klasické telefónne èíslo (teda<br />

nie vo formáte 019XY), potom pre vás pla−<br />

tia poplatky platné pre miestne hlasové<br />

volanie. Z<strong>na</strong>mená to, e platíte ove¾a viac,<br />

ako by ste mohli. Pre miestne volanie bude<br />

od tretieho kvartálu plati minútová ce<strong>na</strong><br />

pre silnú prevádzku 1,90 Sk bez DPH, pre<br />

slabú prevádzku 1,20 bez DPH a pre volanie<br />

cez víkend 1,00 Sk bez DPH. Hodinová ce<strong>na</strong><br />

pripojenia potom vychádza poriadne vyso−<br />

ká – 140,22 Sk s DPH pre silnú, 88,60 Sk<br />

s DPH pre slabú a 73,80 Sk s DPH pre víken−<br />

dovú prevádzku. Dobre si preto skontroluj−<br />

te, èi ste náhodou nezabudli prestavi tele−<br />

fónne èíslo <strong>na</strong> formát 019XY, ak takúto<br />

monos máte. Uvedené tarify platia pre<br />

program ST Standard 30. Podstatnou infor−<br />

máciou pre vás je aj to, èi vo vašom regióne<br />

Porov<strong>na</strong>nie technológie DSL a ISDN<br />

Výhody/nevýhody Internet je tarifikovaný, závislý od èasu; DSL je pevné pripojenie za paušál; neobmedzené<br />

Náklady <strong>na</strong> ISDN a DSL modem sú pribline rov<strong>na</strong>ké pripojenie, náklady <strong>na</strong> ISDN a DSL modem sú<br />

Kadý 64 kb/s kanál je tarifikovaný zvláš, ak máte pribline rov<strong>na</strong>ké, vysoká rýchlos pripojenia; DSL<br />

štandardný ISDN, pri zapojení <strong>na</strong> 128 kb/s sa k vám neblokuje telefónnu linku; riešené iným spôsobom<br />

nikto nedovolá, resp. sa vám rýchlos zníi <strong>na</strong> 64k ako ISDN; tzv. splitterom, ktorý odde¾uje frekvencie<br />

a po skonèení hovoru sa obnoví pripojenie druhého pre a<strong>na</strong>lógový telefón a DSL, nízke náklady; vysoká<br />

64k kanála, vysoké náklady; dial−up (a<strong>na</strong>lóg + ISDN) rýchlos; <strong>na</strong>jlacnejšia forma pripojenia <strong>na</strong> internet<br />

forma je <strong>na</strong>jdrahšia forma pripojenia <strong>na</strong> internet<br />

CENOVÉ POROVNANIA<br />

Paušál S ISP 1150 Sk (ce<strong>na</strong> s DPH) Nemecko 1600 Sk (s DPH) kompletne aj internet<br />

V Nemecku asi 1200 Sk aj s DPH bez internetu (DT) providerom<br />

Rýchlos 64 kb/s v oboch smeroch 768 kb/s download, 128 kb/s upload<br />

Tarifikácia ST: Tarifikácia za hodinu ST: neobmedzený poèet hodín pripojenia<br />

DT: Tarifikácia za hodinu<br />

DT: neobmedzene<br />

platí pre telefónne èíslo vo formáte 019XY<br />

tarifa A. Existuje toti nieko¾ko tarifikácií<br />

èísel vo formáte 019XY, prièom tarifa A je<br />

<strong>na</strong>jvýhodnejšia. To, èi pre vás platí <strong>na</strong>jvý−<br />

hodnejší spôsob spojenia, závisí od technic−<br />

kého vybavenia vášho poskytovate¾a inter−<br />

netových sluieb (ïalej len ISP). Odporú−<br />

èame vám zisti si od vášho ISP, èi skutoè−<br />

ne pre váš región platí tarifa A. Ak nie, ma−<br />

li by ste uvaova <strong>na</strong>d zmenou ISP –<br />

v kadom regióne Slovenska sa toti nájde<br />

ISP s tarifou A.<br />

Len pre porov<strong>na</strong>nie uveïme, e súèasná<br />

kadencia vysielania impulzu v slabej pre−<br />

vádzke a poèas víkendov v prípade spojenia<br />

a<strong>na</strong>lógovou linkou je pri tarife A 240 se−<br />

kúnd, zatia¾ èo pri tarife B je to 180 sekúnd<br />

a pri tarife C dokonca len 90 sekúnd.<br />

POPLATKY PLATENÉ<br />

ZA INTERNET ISP<br />

Poplatky za telefonické pripojenie tvoria<br />

síce podstatnú èas nákladov <strong>na</strong> vytáèané<br />

pripojenie <strong>na</strong> internet, ale nie sú jediné.<br />

Okrem toho sa platí poplatok ISP za<br />

monos skutoèného <strong>na</strong>pojenia do siete<br />

I N T E R N E T<br />

internet. Tieto poplatky opro−<br />

ti minulosti nezdraeli a <strong>na</strong><br />

tomto mieste ich spomenie−<br />

me len v hrubých odhadoch.<br />

Existujú viaceré programy<br />

pod¾a spôsobu obmedzenia<br />

alebo pod¾a komfortu dopln−<br />

kových sluieb. Najlacnejšie<br />

pripojenie pre jedného po−<br />

uívate¾a pripojeného <strong>na</strong> in−<br />

ternet pomocou vytáèanej lin−<br />

ky len veèer, resp. cez víkendy<br />

stojí typicky od 100 Sk do 200<br />

Sk s DPH mesaène. Ak potre−<br />

bujete by pripojení <strong>na</strong> inter−<br />

net aj cez deò, poèítajte me−<br />

saène so sumou od 300 Sk do<br />

500 Sk s DPH. Poplatky v prí−<br />

pade ISDN pripojenia bývajú<br />

ešte o nieèo drahšie.<br />

ZÁVER?<br />

Keïe celá „kauza“ sa ešte vy−<br />

víja, je ve¾mi predèasné robi<br />

závery. Pre pochopenie tejto<br />

problematiky v celej šírke od−<br />

porúèame do pozornosti èlán−<br />

ky <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe <strong>www</strong>.it−<br />

news.sk, kde nájdete aj stano−<br />

viská a reakcie všetkých zainte−<br />

resovaných strán. Isté je, e<br />

pouívate¾ov, ktorí sa pripájajú <strong>na</strong> internet<br />

vytáèanou, èi u klasickou a<strong>na</strong>lógovou,<br />

alebo digitálnou ISDN linkou, cenové úpravy<br />

príliš nepotešili. Aby sme však neskonèili<br />

ve¾mi pesimisticky, potešíme mono infor−<br />

máciou o pripravovanom spustení sluieb<br />

postavených <strong>na</strong> technológii ADSL, ktoré by<br />

sa do komerènej prevádzky mali dosta nie−<br />

kedy v polovici tohto roku. Hoci cenové relá−<br />

cie ešte nie sú známe (v USA sa pohybujú <strong>na</strong><br />

úrovni 40 – 50 USD mesaène), dá sa oèaká−<br />

va, e prinesú tak dlho oèakávané dosta−<br />

toène rýchle pevné pripojenie <strong>na</strong> internet aj<br />

pre domáceho pouívate¾a èi menšie firmy<br />

za rozumnú cenu. Pokia¾ by ce<strong>na</strong> za pripoje−<br />

nie bola pre beného domáceho pouívate¾a<br />

ešte stále privysoká, majú u teraz vïaka<br />

dostatoènej prenosovej kapacite monos<br />

spoji sa s inými pouívate¾mi v susedstve,<br />

spoji prostriedky a spoloène zdie¾a jedno<br />

pripojenie pre viacero domácností. Pre po−<br />

rov<strong>na</strong>nie prinášame tabu¾ku, v ktorej nájde−<br />

te hlavné charakteristiky, výhody, nevýhody<br />

a úèel vyuitia ISDN aj ADSL.<br />

Ondrej Macko, Martin Drobný<br />

3/2002 PC REVUE 107

I N T E R N E T<br />

Vytvárame WWW stránky / 6. èas<br />

Na zaèiatku tohtomesaèného pokraèovania nášho seriálu<br />

si povieme ešte o niektorých tagoch pouite¾ných v tabu¾−<br />

kách, o vyuití tabuliek pri formátovaní stránok a prejde−<br />

me k základom práce s formulármi.<br />

Tag Caption<br />

Tento párový tag urèuje titulok tabu¾ky a je pouite¾ný iba<br />

za tagom Table. Umiestnenie <strong>na</strong>dpisu sa definuje para−<br />

metrom align s týmito hodnotami:<br />

top – <strong>na</strong>dpis je umiestnený <strong>na</strong>d tabu¾kou<br />

bottom – <strong>na</strong>dpis je umiestnený pod tabu¾kou<br />

left – <strong>na</strong>dpis je umiestnený v¾avo od tabu¾ky<br />

right – <strong>na</strong>dpis je umiestnený vpravo od tabu¾ky<br />

Tagy THead TBody a TFoot<br />

Tieto tagy prišli a s HTML 4.0. Tag THead urèuje hlavièku<br />

tabu¾ky, tag Tbody telo tabu¾ky a tag TFoot pätu tabu¾ky.<br />

Tieto tagy slúia <strong>na</strong> zvýšenie preh¾adnosti vytváranej<br />

tabu¾ky. Pre ich zápis platí pravidlo hlava – päta – telo<br />

(THead – TFoot – TBody). Výsledok by mohol vyzera takto:<br />

Okrem zarovnávacích parametrov (vysvetlených v pre−<br />

chádzajúcom opise tagov) je moné pomocou atribútu<br />

width <strong>na</strong>stavi šírku ståpcov.<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Ovocie<br />

január<br />

február<br />

marec<br />

jablká1020<<br />

TD>15<br />

hrušky1525<br />

35<br />

slivky555<br />

marhule161820<br />

<br />

Ak chcete v tabu¾kách definova prázdne bunky, nikdy ne−<br />

pouívajte ani . Takéto bunky<br />

nezobrazia všetky prehliadaèe zhodne. Najlepšie je poui<br />

nevidite¾nú medzeru – &nbsp;<br />

Vyuitie tabuliek<br />

Základné vyuitie tabuliek je <strong>na</strong> presné umiestnenie textu<br />

a grafiky <strong>na</strong> stránke. Napríklad budeme chcie, aby sa text<br />

zaèí<strong>na</strong>l 50 pixelov od ¾avého okraja stránky a konèil 100<br />

pixelov od pravého okraja stránky. Najlepšie riešenie je<br />

vytvori tabu¾ky s ve¾kosou 100 % stránky a nulovou šír−<br />

kou okrajov.<br />

<br />

nbsp;tu bude<br />

text

I N T E R N E T<br />

action – urèuje adresu skriptu (CGI, PHP alebo<br />

ASP), ktorý formulár spracuje. Okrem toho<br />

môeme formulár aj odosla elektronickou<br />

poštou. Vyuijeme to <strong>na</strong>príklad vtedy, ak<br />

nemáme skriptovanie povolené. V tom prípade<br />

bude parameter action vyzera takto –<br />

action=mailto:adresa@server.sk.<br />

method – tento parameter má hodnoty get<br />

alebo post. Get je vhodný <strong>na</strong>jmä v prípadoch,<br />

e dáta z formulára nevyadujú iadne von−<br />

kajšie spracovanie. Príkladom je vyh¾adávanie<br />

v databáze. V ostatných prípadoch <strong>na</strong>stavíme<br />

parameter method <strong>na</strong> post. Pri get sa dáta<br />

z formulára pripájajú k adrese URL volaného<br />

skriptu, pri post sa odošlú priamo v HTTP.<br />

enctype – spôsob kódovania odosielaných<br />

dát. Ak budeme dáta získava pomocou elek−<br />

tronickej pošty, je <strong>na</strong>jlepšie poui vo¾bu<br />

text/plain.<br />

Príklad:<br />

<br />

.<br />

.<br />

.<br />

vlastný formulár<br />

.<br />

.<br />

.<br />

<br />

Základné ovládacie prvky<br />

Na konci formulára sa spravidla <strong>na</strong>chádzajú<br />

ovládacie prvky, ktoré zabezpeèujú odosielanie<br />

dát a zmazanie obsahu celého formulára. Zá−<br />

kladným stavebným kameòom väèšiny poloiek<br />

formulára je tag Input, ktorý sám osebe niè<br />

nez<strong>na</strong>mená, ale bez tohto elementu sa urèite<br />

nezaobídete. Parameter type urèuje, <strong>na</strong> èo sa<br />

dotyèná poloka premení. Pre odoslanie formu−<br />

lára to bude hodnota submit a pre zmazanie<br />

hodnota reset.<br />

Tlaèidlo <strong>na</strong> odoslanie formulára:<br />

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.arab.net<br />

http://yugop.com/ver3/stuff/03/fla.html<br />

<strong>www</strong>.pbs.org/wgbh/pages/frontline/<br />

shows/teenbrain<br />

Na tejto zaujímavej adrese nájdete ve¾mi prepracované<br />

informácie o krajinách Blízkeho a Ïalekého východu.<br />

Ve¾mi pekne sú tu spracované jednotlivé oblasti informá−<br />

cií, týkajúce sa krajiny, obyvate¾stva, ekonomiky, politiky<br />

a kultúry. Ak sa do niektorej z týchto krajín chystáte<br />

vycestova, môem len odporúèa!<br />

<strong>Ako</strong> stránka <strong>na</strong> pobavenie ve¾mi dobré! Po <strong>na</strong>èítaní 150<br />

kb ve¾kého flash súboru sa vám <strong>na</strong> stránke zobrazuje<br />

aktuálny dátum a èas. A to ve¾mi originálnym spôsobom<br />

– pomocou formátu flash. Jednoz<strong>na</strong>ène treba vidie.<br />

<strong>Ako</strong> funguje mozog „pubertiaka“? Ve¾mi dobre spracova−<br />

ný materiál o procesoch, ktoré sa odohrávajú v mozgu<br />

dospievajúceho èloveka, èo je odlišné, èo mozgu v tomto<br />

veku prospieva. Ideál<strong>na</strong> stránka pre rodièov, ktorí nechá−<br />

pu, èo sa to s ich ratolesou poèas puberty deje.<br />

<strong>www</strong>.tcel.com/~brownb/ZContent.htm<br />

<strong>www</strong>.mmworks.nl/typewritermuseum/<br />

index.html<br />

<strong>www</strong>.msnbc.com/news/666792.asp?cp1=1<br />

Chceli by ste si preèíta zaujímavú publikáciu o tom, ako<br />

vyzeral ivot priemernej rodiny v secesnej Ka<strong>na</strong>de okolo<br />

roku 1920? Na tejto adrese nájdete kompletné informácie<br />

opisujúce práve typickú rodinu, ktorá sa <strong>na</strong> prérii usadila.<br />

Ve¾mi pekné sú aj dobové fotografie.<br />

Virtuálne múzeum písacieho stroja. Nájdete tu opisy<br />

mnohých modelov, fotografie, ukáky, históriu písacieho<br />

stroja, ako aj mnohé odkazy a rýchleho sprievodcu týmto<br />

múzeom. Pomerne príjemné je aj grafické spracovanie.<br />

Pozrite sa teda do histórie „starého otca“ dnešných klá−<br />

vesníc...<br />

„Je to skutoène milý chlapec.“ Takto opísali rodièia Joh<strong>na</strong><br />

Walkera, Amerièa<strong>na</strong>, ktorý bol zajatý ako bojovník Talibanu<br />

v Afganistane. Na tejto stránke si môete preèíta rozsiahlu<br />

výpoveï jeho rodièov, ktorí tu opisujú Walkerovo detstvo,<br />

jeho dospievanie, ako aj udalosti, ktoré ho priviedli do<br />

Afganistanu (a neskôr k hnutiu Taliban).<br />

http://ask.yahoo.com/ask/20020129.html<br />

<strong>www</strong>.wherewereyou.org<br />

<strong>www</strong>.apple.com/ipod<br />

Len tak pre zaujímavos – viete, ako fungujú atómové<br />

hodiny? Nie? Tak si to rýchlo <strong>na</strong>mierte <strong>na</strong> túto adresu, kde<br />

sa dozviete <strong>na</strong>príklad to, e <strong>na</strong> meranie èasu pomocou<br />

týchto prístrojov sa vyuíva elektromagnetická radiácia,<br />

<strong>na</strong>príklad prvku cézium 133. Okrem iného tu nájdete<br />

odkazy URL <strong>na</strong> niektoré atómové hodiny vo svete.<br />

11. september 2001 sa medzièasom stal akousi fraškou,<br />

výsmechom USA. Z celosvetovej tragédie sa stala obrovská<br />

hádka o hlúpostiach, ako je podoba pamätníka, výška<br />

kompenzácií obetiam a pod. Aj tak je však dobré, e exis−<br />

tujú stránky, ako je <strong>na</strong>príklad táto, kde priami úèastníci<br />

tragických udalostí môu opísa situáciu z 11. septembra<br />

a z dní po tragédii, ktoré sami zaili.<br />

Ïalší perfektný produkt firmy Apple. Perfektne vyzerajúci<br />

MP3 prehrávaè, do ktorého údajne doslova „<strong>na</strong>tlaèíte“ a<br />

1000 pesnièiek, s výdrou 10 hodín <strong>na</strong> batérie a s mini−<br />

málnymi rozmermi a hmotnosou. Spoloènos Apple<br />

odjakiva išla svojou cestou, a preto je aj prehrávaè iPod,<br />

ako sa tento malý zázrak volá, krásny výtvor techniky.<br />

Cenu ani nechcite vedie, pokochajte sa radšej kvalitnou<br />

prezentáciou.<br />

110 PC REVUE 3/2002

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.putnici.sk<br />

V skutku zaujímavý web, vyboèujúci z akejko¾vek kon−<br />

cepcie. Asi <strong>na</strong>jlepšie ho charakterizujú sami autori v prí−<br />

hovore. Preèo pútnici? Pretoe: „Chceme by tak ve¾mi<br />

šastní, ale pochopili sme, e dobré jedlo, pitie, spá−<br />

nok, majetok a sex nám nestaèia, a tak h¾adáme. V i−<br />

vote toho toti preijeme príliš ve¾a, aby sme si <strong>na</strong>ò<br />

akali, a príliš málo, aby sme <strong>na</strong>plnili svoju túbu po<br />

poz<strong>na</strong>ní, upokojili svoju nepokojnú dušu, <strong>na</strong>sýtili zve−<br />

davos. Objavili zmysel <strong>na</strong>šej existencie.“<br />

Vskutku múdre slová a celá stránka sa nesie v ich<br />

duchu. Tematické zameranie nie je úzko špecializova−<br />

né, a predsa sa všetko, èo si tu môete preèíta,<br />

zaoberá tým nepoz<strong>na</strong>ným a záhadným. Rozoberajú sa<br />

tu základy náboenstiev, ako kresanstvo, budhizmus,<br />

taoizmus èi hinduizmus. Priestor je venovaný aj lieèe−<br />

niu, a to ¾udovému lieèite¾stvu, lieèite¾om alebo mies−<br />

tam, ktoré majú údajne takéto schopnosti. Ve¾mi<br />

odporúèam sekciu Alter<strong>na</strong>tívne vedy, kde sa mnoho<br />

dozviete <strong>na</strong>príklad o ezoterike, alchýmii èi alter<strong>na</strong>tív−<br />

nej medicíne. Rov<strong>na</strong>ko je tu dobre spracovaný mate−<br />

riál o paranormálnych javoch. Osobitné sekcie sú<br />

venované mágii a okultizmu, ako aj vešteniu.<br />

Jednoducho skvelý obsah pre kadého, kto sa v tomto<br />

smere chce vzdela. Myslím, e lepšie spracovaný web<br />

s touto tematikou som <strong>na</strong> slovenskom internete ešte<br />

nevidel.<br />

Aj keï pri takomto webe je dizajn v úzadí, je rov−<br />

<strong>na</strong>ký ako celé vyznenie stránky – temný. Ale ve¾mi<br />

pekne je spracované logo, takisto sa úzko viae <strong>na</strong><br />

námet stránky. Jediné, èo mi prekáalo, bolo neupra−<br />

vené pole <strong>na</strong> vyh¾adávanie a jeho tlaèidlo. Staèil by<br />

malý zásah a aj táto súèas by ove¾a lepšie zapadala do<br />

grafického konceptu stránky. Èo sa týka systému, ser−<br />

ver je prevádzkovaný <strong>na</strong> PHP a rýchlos je viac ako<br />

skvelá.<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOOOGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

<strong>www</strong>.zion.sk<br />

Keï som tento web videl spolu s priate¾kou (ktorá je<br />

výtvarníèkou) prvýkrát, povedala mi, e dizajn vyzerá<br />

ako vnútro alúdka... Keï sme si spolu pozreli nový<br />

(aktuálny dizajn), boli sme obaja jednoducho fascino−<br />

vaní: celkom „uletená“ a úplne geniál<strong>na</strong> koncepcia<br />

grafického stvárnenia stránky. Je to drzé, je to fareb−<br />

né, ale je to originálne a skvelé. Vcelku sa Zion.sk ve¾mi<br />

nedrí koncepcií. Obsah je jasne èlenený do štyroch<br />

èastí. Prvou je Hudba, kde nájdete mnoho hudobných<br />

recenzií, profilov hudobníkov, noviniek, ako aj nepre−<br />

ko<strong>na</strong>te¾ný zoz<strong>na</strong>m klubov a akcií, ktoré sa v nich budú<br />

ko<strong>na</strong>. Pokia¾ <strong>na</strong> internete h¾adáte sprievodcu klubo−<br />

vou scénou, tu ste ho <strong>na</strong>šli. Druhá èas servera má<br />

netradièný názov – Lístie. V nej nájdete všetko toèiace<br />

sa okolo literatúry: recenzie, ukáky, rozhovory aj<br />

ïalšie zaujímavosti zo sveta literatúry.<br />

Tretia èas servera Zion.sk nesie názov Cinematix<br />

a jej náplòou je, samozrejme, svet filmu. Preto tu náj−<br />

dete novinky, recenzie zo sveta strieborného plát<strong>na</strong>,<br />

ale rov<strong>na</strong>ko si tu budete môc prezrie programy fil−<br />

mových klubov v jednotlivých mestách a èlánky o po−<br />

dujatiach súvisiacich s filmom. Štvrtou èasou webu,<br />

tou totálne „uletenou“ (a tou, ktorá robí Zion Zionom<br />

:−), je PKMD – psie kusy medených drotoch. Názov<br />

èudný, obsah ešte viac. Nájdete tu poviedky, rozprá−<br />

vanie, skrátka texty, no pripravte sa <strong>na</strong> zvláštne a nie−<br />

kedy a vulgárne výrazy. <strong>Ako</strong> ve¾mi dobrý príklad obsa−<br />

hu uvádzam jednu poviedku, ktorá je <strong>na</strong> stránke pre−<br />

zentovaná. Znie: „Rodi<strong>na</strong> cestovala osobným autom<br />

do hôr. Sneilo a auto dostalo v zákrute šmyk. Spadlo<br />

do priepasti. Našastie nevybuchlo, ale aj tak všetci<br />

umreli.“ Nadštandardnou a ve¾mi uitoènou èasou<br />

webu je CG – culture guide, ktorého názov hovorí<br />

azda sám za seba.<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOOOOO<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

<strong>www</strong>.nemecko.sk<br />

Je a zaráajúce, ko¾ko Slovákov ije v Nemecku. Práve<br />

pre nich je urèená táto stránka. Prvá netradièná vec, <strong>na</strong><br />

ktorú <strong>na</strong>razíte, je fakt, e akýko¾vek obsah prezentácie<br />

získate len po zaregistrovaní sa do zoz<strong>na</strong>mu uí−<br />

vate¾ov. Pri registrácii <strong>na</strong>vyše môete vybra, aké infor−<br />

mácie zo stránky chcete dostáva do emailovej schrán−<br />

ky. A èo vlastne tvorí obsah? Ak sa zaregistrujete a ná−<br />

sledne <strong>na</strong> stránku prihlásite, <strong>na</strong>èíta sa vám automatic−<br />

ky sekcia Informácie, v ktorej nájdete všetky podklady,<br />

ktoré autorom dodali návštevníci. Sú to <strong>na</strong>príklad<br />

útrky z tlaèe, ankety, potrebné informácie èi reportáe<br />

z podujatí. Ïalšia sekcia má názov Kontakty. V nej náj−<br />

dete údaje všetkých registrovaných uívate¾ov, a tak je<br />

ove¾a ¾ahšie nájs si v Nemecku priate¾ov. Cestovanie je<br />

takisto ve¾mi uitoèná sekcia. V nej sa môete s niekým<br />

dohodnú v prípade, e h¾adáte odvoz do Nemecka<br />

alebo z neho èi, <strong>na</strong>opak, ponúkate vo¾né miesto. Aby<br />

sa Slováci v Nemecku nenudili, je tu pre nich sekcia<br />

Akcie, v ktorej môe kadý nájs zoz<strong>na</strong>m podujatí,<br />

ktoré sa so Slovákmi ko<strong>na</strong>jú v jeho okolí. Rov<strong>na</strong>ko<br />

môe nové podujatia ktoko¾vek pridáva. Na odreago−<br />

vanie zase dobre poslúi èas Debata, kde môete<br />

vyjadri svoj názor alebo sa zapoji do diskusie. Ïalšie<br />

sekcie servera, s ktorými sa však v èase testovania iba<br />

zaèí<strong>na</strong>lo, sú Jobs, Štúdium a Au Pair. Myslím si, e ich<br />

náplò netreba vysvet¾ova.<br />

Dizajn servera nedávno preko<strong>na</strong>l zmeny a aktuálne<br />

je ladený do fialovej farby, ktorá však nie je <strong>na</strong>jlepšou<br />

vo¾bou. No aj tak je grafika pomerne vkusná a dobre<br />

zladená. A <strong>na</strong>vyše sa neodráa <strong>na</strong> rýchlosti <strong>na</strong>èítania<br />

stránok, ktorá je viac ako slušná. <strong>Ako</strong> systém bola opä<br />

pouitá overená kombinácia Linux + PHP. Ak teda<br />

ijete v Nemecku alebo sa tam chystáte, mala by táto<br />

stránka by vo vašich bookmarkoch.<br />

Obsah: OOOOOOOOGG<br />

Dizajn: OOOOOOOGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGG<br />

Martin Turoò<br />

3/2002 PC REVUE 111

S E R V I S<br />

M E D I A K L U B P C R E V U E<br />

Uvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného<br />

objednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obchode <strong>www</strong>.itstore.sk,<br />

kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> ponúkané tituly.<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Plná polní pro kanceláø CD12000−82 399 Sk<br />

Osobnosti slovenských dejín CD1099−30 499 Sk<br />

Tomíkovo podmoøské dobrodruství CD1099−33 699 Sk<br />

Lingua Land: jazykové hry CD42000−56 1399 Sk<br />

Biologie èlovìka CD72000−61 710 Sk<br />

Zemìpis – Svìt CD72000−60 870 Sk<br />

Kronika ¾udstva CD12000−45 899 Sk<br />

Polda III. CD42001−113 699 Sk<br />

Artopedia CD22001−96 799 Sk<br />

Anglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000−76 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD102000−76B 999 Sk<br />

Druhá svìtová válka CD72000−64 1399 Sk<br />

Botanika a zoologie CD82000−65 870 Sk<br />

Modrý blesk: zlatý výbìr CD82000−68 399 Sk<br />

Grafika – skrz−<strong>na</strong>skrz 2 CD12001−89 399 Sk<br />

Sexuální výchova CD102000−75 1176 Sk<br />

Ochra<strong>na</strong> rastlín CD112000−81 300 Sk<br />

Eurotran 2000 – Prekladaè CD699−19 1169 Sk<br />

ang. internetových stránok<br />

Nemecká gramatika – cvièebnice CD42000−51 999 Sk<br />

Hry a vše o MP3 CD1299−36 379 Sk<br />

Staletí objevù CD122000−83 1399 Sk<br />

A<strong>na</strong>tomie...lidské tìlo CD122000−84 499 Sk<br />

Hudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299−37 379 Sk<br />

Hráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000−53B 399 Sk<br />

První svìtová válka CD22001−99 1199 Sk<br />

Valibuk + CD romik CD12001−87 499 Sk<br />

Fyzika – zebra pro školy CD22001−93 999 Sk<br />

Chemie II. – zebra pro školy CD22001−94 745 Sk<br />

Anglická gramatika & konverzace CD22001−95 999 Sk<br />

Slovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001−105A 999 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD42001−105B 999 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> 42001−105C 999 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001−106 l 1399 Sk<br />

Slavní generálové 20. století CD42001−111 1399 Sk<br />

Pohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001−98 699 Sk<br />

Knights & Merchants CD42001−112 299 Sk<br />

Lexicon 2002 Anglický ve¾ký slovník CD12002−23 2499 Sk<br />

Nemecký ve¾ký slovník CD12002−23D 2499 Sk<br />

Nejlepší shareware roku 2000 CD12001−88 l 399 Sk<br />

Kronika 20. století CD32001−101 699 Sk<br />

MS Excel 2000 CD42001−108 1049 Sk<br />

Stupid invaders CD82001−138 1099 Sk<br />

Baltík SGP 3 CD52001−114 885 Sk<br />

Hráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001−135 399 Sk<br />

Hráèùv ráj: sportovní hry CD72001−136 399 Sk<br />

Kamarád poèítaè CD62001−128 735 Sk<br />

MP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001−103 399 Sk<br />

Ka<strong>na</strong>dské ertíky CD72001−133 399 Sk<br />

Akimbo CD92001−141 299 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />

Operation FlashPoint CD72001−131 1099 Sk<br />

Anglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001−104A 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD32001−104B 999 Sk<br />

Heroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001−129 299 Sk<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Anglicko−slovenský, slovensko−anglický CD82000−66 699 Sk<br />

mul. slovník<br />

Francouzsky, španìlsky, italsky efektívnì:<br />

francúzšti<strong>na</strong> CD102000−78A 698 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD102000−78B 698 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> CD102000−78C 698 Sk<br />

Zak´s Wordgames CD52001−117 1199 Sk<br />

LangMaster Mean City CD52001−118 1799 Sk<br />

Language Teacher 9.0 CD52001−119 2337 Sk<br />

Memorary anglièti<strong>na</strong> CD52001−120A 1199 Sk<br />

Memorary nemèi<strong>na</strong> CD52001−120B 1199 Sk<br />

LangMaster english in action CD52001−122 3499 Sk (kompletné balenie),<br />

899 Sk (jednotlivé tituly)<br />

1999 Sk (2CD Royal Family)<br />

LangMaster the Heinemann TOEFL CD52001−123 3499 Sk (kompletné balenie)<br />

2299 Sk (jednotlivé tituly)<br />

Europlus + Reward CD52001−124 8499 Sk (kompletné balenie)<br />

3299 Sk (jednotlivé úrovne)<br />

6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)<br />

LangMaster millennium line CD52001−125 5799 Sk (kompletné balenie),<br />

2799 Sk (jednotlivé úrovne<br />

ako tzv. Pack)<br />

3499 Sk (v spojení so slovníkom<br />

ako tzv. Kit)<br />

1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)<br />

EuroPlus + Sprachkurs Deutsch: CD112001−151 6799 Sk<br />

Professio<strong>na</strong>l Pack<br />

Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001−126 1199 Sk<br />

Gordi v øíši her CD72000−62A 699 Sk<br />

Filmové dobrodrustvo CD72000−62B 699 Sk<br />

Kúzelné hraèky CD72000−62C 699 Sk<br />

Zábavné poèty CD72000−62D 699 Sk<br />

Logické hry CD72000−62E 699 Sk<br />

MS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001−127 1049 Sk<br />

Viniè hroznorodý CD102001−142 400 Sk<br />

The Longest Journey CD92001−139 1099 Sk<br />

Pharaoh CD92001−140 599 Sk<br />

Baldur´s gate – Game 4U CD62001−130 399 Sk<br />

Einstein Junior CD112001−152 799 Sk<br />

Ètyølístek CD Romek tajemství pyramidy CD112001−153 299 Sk<br />

TS Rozprávková matematika CD112001−150 649 Sk<br />

Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />

Tomb Raider – Game 4U CD102001−145 299 Sk<br />

Timoty CD122001−152 599 Sk<br />

Changes Beauty studio CD122001−153 699 Sk<br />

Atlantis – Game 4U CD112001−147 399 Sk<br />

Caesar 3 – Game 4U CD12002−154 299 Sk<br />

Game 4U pack 2 – Pod, Caesar II, CD82001−137 499 Sk<br />

Heroes of M&M 3<br />

Empire Earth CD12002−156 1499 Sk<br />

Domáci uèite¾ angliètiny 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />

2. diel CD52001−115A−2<br />

Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />

Èeské kliparty 1 CD22001−92A 592 Sk<br />

Èeské kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

Stratený ostrov CD102000−77 699 Sk<br />

Multimediál<strong>na</strong> kuchárka CD12001−86 199 Sk<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 1060 Sk<br />

Objed. kód: CD22001−92C<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 699 Sk<br />

Objed. kód: CD42001−2CD<br />

112 PC REVUE 3/2002

S E R V I S<br />

NAJIADANEJŠIE TITULY A NOVINKY<br />

MEDAL OF HONOR:<br />

ALLIED ASSAULT<br />

V tejto hre od Electronic<br />

Arts sa hráè vije do úlohy<br />

poruèíka Mikea Powella, prí−<br />

slušníka slávneho 1. práporu<br />

rangerov, ktorý bojuje v 20<br />

misiách, zaloených <strong>na</strong> histo−<br />

rických kampaniach z 2. sve−<br />

tovej vojny. Hráè bude musie prei vylodenie<br />

v Normandii, útok <strong>na</strong> Arzew, stretnutie s parti−<br />

zánskymi silami pri dedine St. Lo, prekroèenie<br />

ako opevnených hraníc Nemecka a obsadenie<br />

mostu v Remagene.<br />

SETTLERS 2 – GAME4U<br />

Settlers II – VENI, VIDI, VICI<br />

je skvelá strategická ekono−<br />

mická simulácia <strong>na</strong>dväzujú−<br />

ca <strong>na</strong> predchádzajúci<br />

bestseller – hru Settlers.<br />

Po boji a stratenej bitke<br />

s rozbúreným morom sa tí<br />

odváni ocitnú <strong>na</strong> brehu zrejme neobývaného<br />

ostrova. Ich loï je znièená. Tí, ktorí preili, sa<br />

musia spolieha <strong>na</strong> vašu pomoc, keï budú èeli<br />

<strong>na</strong>jašej skúške osudu.<br />

Novinka<br />

COMANCHE GOLD – GAME 4U<br />

Letový simulátor, ktorý<br />

obsahuje rozšírenú verziu<br />

<strong>na</strong>júspešnejšieho simuláto−<br />

ra vrtu¾níka – Comanche 3<br />

od Novalogic. A <strong>na</strong>vyše<br />

nové kampane a nové<br />

misie, v ktorých zastavíte<br />

biologické a chemické ohrozenie ¾udstva.<br />

LOGICKÉ HRY PRO CHYTRÉ<br />

HLAVIÈKY<br />

Novinka<br />

Máte radi logickú zába−<br />

vu? Baví vás lúštenie kví−<br />

zov, hádaniek a hlavola−<br />

mov? Chcete deom<br />

ponúknu hry bez násilia,<br />

<strong>na</strong> precvièenie ich šikov−<br />

nosti a dôvtipu? Práve pre vás je tento<br />

CD−ROM obsahujúci bohatú zásobu viac<br />

ako 250 logických hier.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD22002−157<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

CD22002−158<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

CD32002−159<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD32002−160<br />

NHL 2002<br />

HARRY POTTER<br />

HALF LIFE<br />

FIFA 2001<br />

Hra, ktorá obsahuje všet−<br />

ky NAJ..., prichádza<br />

tento rok opä <strong>na</strong> sloven−<br />

ský trh. Najpopulárnejší<br />

šport, <strong>na</strong>jrýchlejšia akcia<br />

– <strong>na</strong>jlepšie predávaná<br />

hra v celosvetovom roz−<br />

sahu. Najnovšie vydanie<br />

NHL <strong>na</strong> rok 2002 vám<br />

ponúka mnostvo noviniek a zlepšení.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD102001−143<br />

Akèná adventúra.<br />

Opuste svet bez mágie a<br />

prihláste sa do<br />

Hogwartskej školy èaro−<br />

dejníctva a kúzelníctva v<br />

hre Harry Potter and the<br />

Sorcerer´s Stone. Staòte<br />

sa Harrym Potterom,<br />

èarodejníckym uèòom,<br />

s<strong>na</strong>iacim sa ovládnu všetky zloky mágie vo<br />

svete plnom dobrodrustva, zábavy a nebez−<br />

peèenstva.<br />

Objednávkový kód: CD122001−151<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

Hra, ktorá sa po svojom<br />

vydaní zaradila do siene<br />

slávy po boku takých<br />

skvostov ako Doom èi<br />

Wolfenstein. Najlepšia<br />

akèná hra roku 1999 za<br />

skvelú cenu. Tejto hre<br />

nemono niè vytknú,<br />

len ju chváli.<br />

CD112001−148<br />

Najpopulárnejší šport <strong>na</strong> svete<br />

– futbal – v <strong>na</strong>jkomplexnejšej<br />

futbalovej hre všetkých èias –<br />

FIFA 2002. S novým systé−<br />

mom prihrávok má hráè<br />

väèšiu kontrolu <strong>na</strong>d loptou.<br />

FIFA 2002 ponúka viac licen−<br />

covaných ligových súaí,<br />

tímov a súperov ne akáko¾vek iná hra, spolu s<br />

novými prvkami hry pre jedného hráèa, unikát−<br />

nym systémom odmien a šancou kvalifikova sa<br />

za svoj tím <strong>na</strong> svetový šampionát 2002.<br />

Objednávkový kód: CD112001−146<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

PC ELEKTRO 2<br />

Tento titul tvorí<br />

základ pre komplet−<br />

nú kninicu progra−<br />

mov v oblasti elek−<br />

trotechniky.<br />

Obsahuje viac ako<br />

1000 MB <strong>na</strong>juitoè−<br />

nejších elektrotech−<br />

nických programov pre DOS, Windows<br />

a Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre kadého<br />

amatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD42000−59<br />

HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRY<br />

Tento titul vám<br />

pomôe pri tréningu<br />

a upevnení úsudku,<br />

bystrosti, kreativity<br />

a komunikácie a tým<br />

aj vašich mozgových<br />

buniek. Obsahuje<br />

sférické hry, pamä−<br />

ové a èíselné hry, hádanie farebných kódov,<br />

kríovkári si môu tvori aj vlastné kríovky.<br />

Zábavná 3D skladaèka. Precviète si koncentráciu,<br />

vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry pre<br />

malých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábava<br />

pre celú rodinu. Jazyk: èeský<br />

Objednávkový kód: CD42000−54<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

ÈESKÝ VÝBÌR 4<br />

Èeský výbìr 4 je dvoj−<br />

cédeèko, <strong>na</strong> ktorom<br />

nájdete azda všetko,<br />

èo bolo v poslednom<br />

èase v èeských kraji−<br />

nách vytvorené. To<br />

stojí za vašu pozor−<br />

nos. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi tex−<br />

tov a opismi programov. Programy sú výhrad−<br />

ne od èeských autorov alebo v èeštine. Pracujte<br />

a bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazyko−<br />

vých bariér.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD22001−97<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001−3CD<br />

RETURN TO CASTLE<br />

WOLFENSTEIN<br />

Dlho oèakávané pokraèo−<br />

vanie tej <strong>na</strong>jklasickejšej<br />

akènej hry. Wolfenstein<br />

3−D bola prvá akèná hra z<br />

poh¾adu vlastnými oèami<br />

a jej pokraèovanie má<br />

ambície sta sa ïalším<br />

medzníkom tohto ánru.<br />

V misiách pre jedného hráèa sa stretnete<br />

s diabolským Hitlerovým strojom alebo v<br />

reime hry pre viac hráèov bojujete s nepria−<br />

te¾om. Osud ¾udstva leí vo vašich rukách.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD12002−155<br />

KNIHY<br />

WORD 2002 – podrobný prùvodce<br />

zaèí<strong>na</strong>jícího uivatele<br />

Vydala: GRADA<br />

Autor: Vladimír Bøíza<br />

Poèet strán: 196<br />

Kniha si kladie za cie¾ zrozu−<br />

mite¾nou formou priblíi<br />

èitate¾om základnú i pokroèi−<br />

lejšiu prácu s textovým editorom Word 2002. Po<br />

úvodnom ucelenom výklade základných funkcií si<br />

rozšírite práve získané vedomosti a spoznáte rad<br />

funkcií, ktoré doplòujú postupy pri vkladaní a for−<br />

mátovaní textu. Autor upozoròuje i <strong>na</strong> odovzdá−<br />

vanie údajov medzi Wordom a inými programa−<br />

mi, ako i <strong>na</strong> prepojenos Wordu s internetom.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 275 Sk<br />

426K32002G<br />

ADMINISTRACE SYSTÉMU<br />

LINUX – podrobný prùvodce<br />

zaèí<strong>na</strong>jícího administrátora<br />

Vydala: GRADA<br />

Autor: Steve Shah<br />

Poèet strán: 536<br />

Druhé vydanie knihy vás uve−<br />

die do tajov správy populár−<br />

neho operaèného systému<br />

Linux. Odpovede <strong>na</strong> svoje<br />

otázky tu nájdu úplní zaèiatoèníci i stredne<br />

pokroèilí pouívatelia a správcovia. Autor opisuje<br />

správu jednopouívate¾ských staníc i celej siete.<br />

Kniha je prínosom <strong>na</strong>jmä pre správcov systémov<br />

Windows NT/2000 prechádzajúcich <strong>na</strong> Linux.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 762 Sk<br />

VISUAL BASIC .NET<br />

– programovací jazyk<br />

Vydavate¾: Kopp<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Autor: Pokorný Ján<br />

Poèet strán: 253<br />

Výhodná ce<strong>na</strong><br />

JAVA SERVLETY<br />

A STRÁNKY JSP<br />

Vydavate¾stvo: Neokortex<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Autor: Marty Hall<br />

Poèet strán: 586<br />

Visual Basic NET predstavuje<br />

Kniha podáva vyèerpávajúce<br />

novú generáciu Visual Basicu,<br />

informácie o servletoch 2.1 a<br />

ktoré bolo od základu prepracované pre moder−<br />

2.2, poskytuje návod pre JSP 1.0 a 1.1 vrátane<br />

nú vývojársku platformu .NET. Umoòuje rýchlo<br />

odporúèania, kedy poui servlety, JSP alebo ich<br />

vyvíja plnohodnotné aplikácie Windows, webo−<br />

kombináciu, zahàòa k¾úèové podporné technoló−<br />

vé sluby a aplikácie a budova viacvrstvové dis−<br />

gie: formuláre HTML, JDBCtm, pouívanie apletov<br />

tribuované systémy <strong>na</strong> úrovni korporácií. Kniha je<br />

pri komunikácii so servletmi. Poslúi ako praktický<br />

referenènou príruèkou tohto nového jazyka. Ku<br />

návod <strong>na</strong> pouitie platformy Java pre webovo<br />

knihe sa dá dokúpi disketa s príkladmi k jednot−<br />

orientované aplikácie a dy<strong>na</strong>mické webové stránky.<br />

livým prvkom.<br />

427K32002G Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 289 Sk<br />

428K32002AN Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 866 Sk<br />

429K32002AN<br />

3/2002 PC REVUE 113

S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

Dnes <strong>na</strong> zaèiatok len dve krátke správy. Prvá z nich je, e Eset<br />

sa presahoval do dôstojnejších priestorov pod Bratislavským<br />

hradom, a druhá je, e slovenský antivírusový softvér bude<br />

vystavovaný po prvýkrát v samostatnej expozícii <strong>na</strong> poèí−<br />

taèovom ve¾trhu CeBIT 2002 v Hannoveri. Budeme v hale 6,<br />

stánok D02. Ak tam náhodou budete, príïte sa pozrie. Pri<br />

poh¾ade <strong>na</strong> závratný poèet vystavovate¾ov zo Slovenska mi<br />

nejde do hlavy, èo vlastne všetky tie programátorské talenty,<br />

ktoré náš premiér Billovi Gatesovi spomí<strong>na</strong>l, robia. eby u<br />

všetci programovali pre Nemcov? Nechajme to tak a hor’ sa<br />

radšej <strong>na</strong> vírusy.<br />

Win32/Zoher.A (I.Worm.Zoher, W32/Sheer.A)<br />

Je to èerv šíriaci sa elektronickou poštou. Prichádza ako<br />

správa elektronickej pošty s predmetom Fw: Scherzo!, v<br />

jej prílohe sa <strong>na</strong>chádza súbor javascript.exe. Tento súbor<br />

má dåku 6656 bajtov. Telo správy tvorí klasický „list<br />

šastia“ v talianèine. Za odoslanie ponúka také odmeny<br />

ako sexuálny apetít Kingkonga, stále zelenú (alebo pri<strong>na</strong>j−<br />

horšom oranovú) <strong>na</strong> semafore alebo e <strong>na</strong> rybaèke chytí−<br />

te morskú pannu, ktorej omylom <strong>na</strong>rástli ¾udské nohy, a<br />

podobne. Medzi odstrašujúcimi príkladmi zase uvádza<br />

istého GianMarca, ktorý neodoslal tento e−mail ïalej a pri<br />

nehode stratil obe ruky tesne po tom, èo si kúpil pár<br />

nových rukavíc. No skrátka paráda. Èerv vyuíva neošetre−<br />

nú chybu v Internet Exploreri, ktorá môe vies k aktivácii<br />

èerva u pri zobrazení náh¾adu správy. Opis chyby a jej<br />

opravu nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/<br />

default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01−020.asp.<br />

Po aktivácii èerv rozpošle <strong>na</strong> adresy elektonickej pošty,<br />

ktoré nájde v adresári klienta Microsoft Outlook alebo<br />

Microsoft Outlook Express, súbor, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

adrese http://banners.interfree.it/list.txt. Tieto stránky boli<br />

po zásahu antivírusových spoloèností u zrušené.<br />

WIN32/MYPARTY. Je to èerv šíriaci sa e−mailom. Sub−<br />

jekt správy je: new photos from my party! Text správy znie:<br />

Hello!<br />

My party... It was absolutely amazing!<br />

I have attached my web page with new photos!<br />

If you can please make color prints of my photos. Thanks!<br />

Príloha obsahujúca telo èerva má názov <strong>www</strong>.mypar−<br />

ty.yahoo.com (29 696 bajtov), prípadne myparty.pho−<br />

tos.yahoo.com (28 160 bajtov). Po aktivácii vytvorí súbor<br />

C:\Recycled\regctrl.exe, spustí ho a rozošle sa pomocou<br />

SMTP servera <strong>na</strong> všetky adresy, ktoré nájde v adresári a<br />

súboroch DBX. Prvý variant sa rozosielal len 25. – 29.<br />

januára 2002 a druhý 20. a 24. januára 2002.<br />

V operaèných systémoch NT/2000/XP èerv umiestni<br />

trójskeho koòa slúiaceho <strong>na</strong> ovládanie <strong>na</strong>padnutého PC.<br />

Trójsky kôò sa <strong>na</strong>chádza v systémovom adresári v podad−<br />

resári \Start Menu\Programs\Startup\ a v súbore msstask.exe.<br />

WIN32/KLEZ.E. Win32/Klez.E je èerv, ktorý sa šíri ako<br />

súbor v prílohe správ elektronickej pošty. Predmet správy,<br />

meno súboru v prílohe (ale nie jeho prípo<strong>na</strong>) a telo správy<br />

je náhodné. Vyuíva chybu v poštových klientoch Microsoft<br />

Outlook a Outlook Express, opísanú <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.<br />

com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/<br />

bulletin/MS01−020.asp, èo môe <strong>na</strong> poèítaèoch, ktoré ne−<br />

majú túto chybu ošetrenú, vies k aktivácii èerva u len<br />

zobrazením náh¾adu správy.<br />

Èerv sa po aktivácii skopíruje do podadresára SYSTEM<br />

(Windows 9x/ME) alebo SYSTEM32 (Windows NT/XP/2000)<br />

v adresári s operaèným systémom ako súbor Wink*.exe.<br />

Miesto z<strong>na</strong>ku “*” sa v mene súboru budú vyskytova 2 a<br />

3 malé písmená. Na zabezpeèenie svojej aktivácie po re−<br />

štarte systému vytvorí k¾úè v HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />

Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run.<br />

Èerv sa s<strong>na</strong>í deaktivova rezidentné antivírusové progra−<br />

my Norton Antivirus, Scan, Antivir, Sophos Antivirus, AVP/<br />

KAV, F−Secure, F−PROT, NOD32, PC−cillin, prípadne vymazáva<br />

súbory, ktoré obsahujú kontrolné súèty jednotlivých anti−<br />

vírusových programov. Èerv má schopnos šíri sa po lokál−<br />

nych poèítaèových sieach ako EXE súbor s dvojitou prípo−<br />

nou, prípadne ako RAR archív obsahujúci èerva s dvojitou<br />

príponou. Èerv získava adresy, <strong>na</strong> ktoré sa bude rozposiela<br />

z WAB súborov a zoz<strong>na</strong>mu uívate¾ov ICQ. Súbor pripojený<br />

k správe odoslanej èervom má príponu PIF, SCR, EXE alebo<br />

BAT. Meno súboru je náhodne generované.<br />

WIN32/FAGLED.A. Je to èerv <strong>na</strong>písaný vo Visual Ba−<br />

sicu, jeho dåka je 110 592 bajtov. Šíri sa ako súbor v prílo−<br />

he správ elektronickej pošty. Meno súboru prílohy sa<br />

môe meni, rov<strong>na</strong>ko ako predmet správy a jej text.<br />

Ak je predmetom správy jeden z <strong>na</strong>sledujúcich textov:<br />

Why sex feels so good?<br />

check out my ePhoto Album<br />

haha<br />

this is how you remind me, WHAT I REALLY AM, I’m NOT LIKE<br />

YOU, SO SORRY!<br />

telo správy neobsahuje nijaký text. Ak je predmetom sprá−<br />

vy text<br />

urgent!! you sent me a virus<br />

potom telo správy tvorí text:<br />

Hi, I just received a email from you containing the W32/resudaB<br />

virus.<br />

It looks like your computer is infected with this dangerious<br />

virus, so i attached a cleaner to this e−mail to clean your compu−<br />

ter from the virus...<br />

Druhým variantom tela správy pri tomto predmete je text:<br />

Hi, I just received a email from you containing the highly des−<br />

tructive XXXXX virus.<br />

It looks like your computer is infected with this dangerious<br />

virus, so i attached a cleaner to this e−mail to clean your compu−<br />

ter from the virus...<br />

Namiesto písmen XXXXX sa objavuje niektoré z <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcich mien vírusov:<br />

W32/ToagDipust<br />

W32/LED<br />

W32/LlehmorfTaog.C W32/Matrix<br />

W32/LOAeSui.A<br />

W32/AOL<br />

W32/String.<br />

W32/CockRoach<br />

W32/BadTrans<br />

W32/Dunno.k<br />

Pokia¾ má správa predmet You have been caught on<br />

account XXXXX, jej telo tvorí text:<br />

You have been caught by the FBI for your account abuse, your<br />

local police office will contact you soon.<br />

Namiesto písmen XXXXX sa doplòuje názov úètu. Po−<br />

slednou monosou znenia predmetu správy je Yo mom−<br />

ma. Telo právy v tom prípade tvorí text:<br />

hey wassup?, check out this a<strong>www</strong>esommmeee Yo momma joke<br />

generator, really funny, check it out!!<br />

Po tejto vete <strong>na</strong>sleduje ešte ïalšia, ktorú èerv vyberá<br />

z <strong>na</strong>sledujúcich moností:<br />

Yo’momma so fat it say on her driver’s license Picture continu−<br />

ed on back!<br />

Yo’momma so fat she can use Mt. Everest for a dildo!<br />

Yo’momma so fat the highway patrol made her wear Caution!<br />

Wide Turn. !<br />

Yo’momma so fat she has her own area code!<br />

Yo’momma so fat she’s got more Chins than a Hong Kong<br />

phone book!<br />

Yo’momma so fat she shaves her legs with a lawn mower!<br />

Yo’momma so fat when a cop saw her he told her Hey you two<br />

break it up!<br />

Yo’momma so fat when she sweats everyone around her wears<br />

raincoats!<br />

Yo’momma so fat she wears two watches because she’s in two<br />

time zones!<br />

Po spustení èerv odošle kópiu <strong>na</strong> adresy, ktoré nájde v<br />

adresári poštového klienta, a <strong>na</strong>koniec odošle e−mail <strong>na</strong><br />

úèet <strong>na</strong> serveri hotmail.com. Predmet tejto správy bude<br />

(_|_), v jej tele sa <strong>na</strong>chádza text Christianzzz rule.<br />

Èerv potom h¾adá <strong>na</strong> diskoch súbory s názvami De−<br />

fault.html a Index.html a prepíše ich kódom HTML, ktorý<br />

zobrazí text:<br />

Your browser is missing a plugin that is quired to by this web−<br />

page to view its content, you can download this plugin here.<br />

Zároveò èerv ponúkne <strong>na</strong> stiahnutie súbor ienet.exe, ktorý<br />

v danom adresári vytvorí. Okrem šírenia cez elektronickú<br />

poštu sa èerv šíri prostredníctvom klienta pre IRC mIRC. Ak<br />

nájde súbor Script.ini, modifikuje ho tak, e kadému <strong>na</strong> rov−<br />

<strong>na</strong>kom kanáli pošle odkaz <strong>na</strong> webové stránky, kde si mono<br />

stiahnu kópiu èerva. Podobný odkaz dokáe posla aj pro−<br />

stredníctvom programu MSN Messenger.<br />

Lokál<strong>na</strong> kópia èerva sa <strong>na</strong>chádza v C:\windows\led.exe.<br />

Jej aktiváciu èerv zabezpeèí vytvorením k¾úèa v registri<br />

systému v HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\<br />

Windows\CurrentVersion\Run s hodnotou “W32/LED”=<br />

”C:\\windows\\led.exe”.<br />

Na disku C v koreòovom adresári vytvára log súbor<br />

Xirtam.txt, v ktorom uchováva údaje o svojich aktivitách.<br />

Obsah log súboru vyzerá pribline takto:<br />

W32/LED alias W32/Matrix —Log File—<br />

“Today is a good day to fire your admin”<br />

[The only AV vendor that receives respect is Sophos, fuck<br />

XXXXXX and XXXXXXX commercial fags.]<br />

Greetz to the coders of nimdA, Code Red, BadTrans and Magistr.<br />

Preparing arrays and starting winsock.<br />

Helping kiddie: C:\!UDICKY\HTML\ESET.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\CHART.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\EXCEL.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\NETWORK.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\REGISTRY.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\SHORTCUT.VBS<br />

Helping kiddie: C:\WINDOWS\SAMPLES\WSH\SHOWVAR.VBS<br />

Spreading to MSN Messenger (if installed).<br />

The Delivery finished, Connecting to Microsoft to decode<br />

channel...<br />

W32/LED alias W32/Matrix —Log File—<br />

“Today is a good day to fire your admin”<br />

[The only AV vendor that receives respect is Sophos, fuck<br />

XXXXXX and XXXXXX commercial fags.]<br />

Greetz to the coders of nimdA, Code Red, BadTrans and Magistr.<br />

Preparing arrays and starting winsock.<br />

Spreading to MSN Messenger (if installed).<br />

Spreading to MSN Messenger (if installed).<br />

The Delivery finished, Connecting to Microsoft to decode channel...<br />

Spreading to MSN Messenger (if installed).<br />

ft to decode channel...<br />

The Delivery finished, Connecting to Microsoft to decode channel...<br />

Spreading to MSN Messenger (if installed).<br />

The Delivery finished, Connecting to Microsoft to decode channel...<br />

Telo èerva obsahuje mnostvo textov, <strong>na</strong>príklad:<br />

next lines may make history books eheheh , W32/LED−’ One<br />

small step for a 17 year old, 1 giant fuckin’ chaos for the<br />

Internet over and out<br />

Na záver svojich aktivít èerv spustí všetky programy vo<br />

Visual Basic Scripte, ktoré nájde.<br />

Tak do vírenia <strong>na</strong> CeBITe 2002.<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />

114 PC REVUE 3/2002

S E R V I S<br />

Nieko¾ko rád<br />

<strong>na</strong> optimálnu kúpu,<br />

údrbu<br />

a vyuitie PC<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s PC<br />

2. èas: ZÁKLADNÁ DOSKA A PROCESOR<br />

V predchádzajúcej èasti sme spomenuli dôleitos základnej dosky<br />

(motherboard, MB). Tá umoòuje vzájomnú komunikáciu ostatných<br />

komponentov, rozhoduje o ich výbere a <strong>na</strong>pokon výz<strong>na</strong>mne ovplyvòuje<br />

aj cenu PC. Jej kúpe musíme venova <strong>na</strong>jväèšiu pozornos. Vyberáme<br />

ju preto ako prvú a pod¾a monosti príliš nešetríme. Ceny dosiek<br />

sú toti pomerne stabilné a jej neskoršia výme<strong>na</strong> je ve¾mi nároèná –<br />

minimálne budeme musie kúpi aj nový procesor, èasto i pamä,<br />

prípadne skrinku. Následne v záujme stability reinštalova systém<br />

a spravidla so z<strong>na</strong>ènou stratou preda vymenené komponenty.<br />

To azda dostatoène odradí kadého (èítajte preto ïalej ☺).<br />

Dosku si zvolíme pod¾a pouitej èipovej súpravy. Tá je <strong>na</strong>vrhnutá pre urèitý typ procesora<br />

(PIII, P4, Duron a pod.) a prispôsobená ïalším komponentom (typu pamätí, podporova−<br />

ným slotom a pod.). Práve èipová súprava predurèuje stabilitu, výkon a rozšírite¾nos<br />

základnej dosky a následne celého PC. Urèite sa <strong>na</strong> òu nezabudnite pri kúpe PC spýta<br />

(v supermarketoch je to však zbytoèné). Hoci èipové súpravy vyrába viacero firiem, v sú−<br />

èasnosti sú u nás <strong>na</strong>jdostupnejšie len od firiem Intel, AMD, Via a SIS. Aj tie však vyrábajú<br />

nieko¾ko druhov, no pre náš nový poèítaè prichádzajú do úvahy len tieto:<br />

procesor frekvencia èipová súprava<br />

Intel PIII, Celeron 800 MHz – asi 1,5 GHz i815EP–B<br />

Intel P4 1,6 GHz – asi 3 GHz i845−D, Via P4x266A<br />

Duron, Athlon (XP) 800 MHz – asi 2,3 GHz Via KT266A<br />

Osobne by som dnes uprednostnil pre oba typy CPU asi èipové súpravy od firmy Via – majú<br />

nišie ceny, dobrú históriu (vychádzajú zo starších súrodencov a mali by by u dostatoène<br />

odladené), podporu a mnostvo funkcií. Ale môe nás èaka aj prekvapenie. Na trhu sú aj<br />

ïalšie èipové súpravy (<strong>na</strong>pr. SIS745, Via KT133A, i850...), ale nepodporujú pamäte DDR<br />

(i815EP), sú u preko<strong>na</strong>né (Via KT133A, Via KT266), menej výkonné (Via 694) alebo pomerne<br />

neznáme (SIS 645, 745 – ale môu by dobrou vo¾bou). Èipová súprava i850 pre P4 je síce<br />

kvalitná a jediná podporuje pamäte Rambus, ale prípadným záujem−<br />

com odporúèam pol roka poèka, pravdepodobne sa objaví novšia.<br />

Základné dosky obsahujú aj ïalšie prvky (<strong>na</strong>pr. konektory PS/2<br />

pre myš a klávesnicu, paralelný port...), ktoré sú väèšinou<br />

totoné pre rôzne èipové súpravy i dosky. Pristavíme sa len pri<br />

niektorých rozdieloch, ktoré treba zobra do úvahy pri výbere z<br />

pribline rov<strong>na</strong>kých dosiek:<br />

poèet slotov PCI: väèšine pouívate¾om postaèia tri (sieová<br />

karta/modem, TV/zvuková karta, rezerva)<br />

poèet portov USB: staèia štyri, tendenciou výrobcov však<br />

je ich poèet zvyšova<br />

zvuková karta: väèšine postaèí integrovaná <strong>na</strong> doske<br />

(aspoò doèasne), èo podporujú takmer všetci výrobcovia<br />

AMR, CNR, prípadne niekde ISA: môete vybra dosky bez nich, chýba vám nebudú<br />

Ïalej sa treba zamera <strong>na</strong> výrobcu dosky. On rozhodne, ktoré funkcie podporované èipo−<br />

vou súpravou <strong>na</strong>koniec zrealizuje a umiestni <strong>na</strong> dosku. Keïe výrobcov je viac, rozdelíme ich<br />

do nieko¾kých skupín pod¾a doterajších dlhodobejších skúseností. Najvyššie sú hodnotené<br />

firmy ako Abit, Asus a pod., v ïalšej skupine by sme uviedli MSI, Gigabite, QDI, Lucky Star,<br />

novšie aj Matsonic a pod. a v poslednej <strong>na</strong>pr. PC 100, PC Chips a pod. Rozdiel vidie hneï<br />

v cene a neskôr v testoch stability a výkonu. Najlacnejšie dosky mávajú èasto integrované<br />

mnohé ïalšie komponenty (VGA, sieové karty, modem a pod.), lacnejšie a menej výkonné<br />

èipové súpravy, nie sú spravidla úplne vyladené a fyzicky prepracované (<strong>na</strong>pr. konektor pre<br />

chladiè CPU je <strong>na</strong> opaènom konci MB) a aj softvérová podpora je nišia. V strednej triede u<br />

dosky èasto obsahujú aj niektoré prvky typické pre <strong>na</strong>jvyššiu kategóriu (zme<strong>na</strong> frekvencie CPU<br />

v BIOS−e, kvalitný manuál, pridaný SW, dåka záruky...) a obèas sa dá kúpi doska dokonca<br />

porov<strong>na</strong>te¾ná s niektorou z <strong>na</strong>jvyššej kategórie, len o nieko¾ko tisíc korún lacnejšia. V <strong>na</strong>jvy−<br />

ššej triede sú dosky umoòujúce pohra sa a vyladi si maximálny výkon vlastnej konfigurácie<br />

PC, sú k dispozícii kvalitné BIOS−y a ich vèasná aktualizácia, radièe RAID, rôz<strong>na</strong> podpora (<strong>na</strong>pr.<br />

inštalaèné CD s ovládaèmi len ku konkrétnej doske) a pod. V tejto kategórii sa však nové<br />

èipové súpravy objavujú <strong>na</strong>koniec, a keï sú úplne odskúšané pre urèenú dosku. Tieto výrob−<br />

ky sú urèené hlavne pre tých, èo sa PC <strong>na</strong>ozaj venujú, neustále nieèo zlepšujú, upgradujú a<br />

neodradí ich ce<strong>na</strong>. Väèšine pouívate¾ov bude úplne vyhovova doska zo strednej kategórie.<br />

Najlacnejšie dosky by som kupoval len do kancelárie, <strong>na</strong>pr. pani sekretárke, ktorá nebude<br />

skúša stabilitu (a šastie) v hrách, spúša rôzne programy a postaèí jej zvolená konfigurácia<br />

bez nutnosti upgrade (výkon vyuije pribline len <strong>na</strong> 30 %).<br />

Pri výbere procesora (CPU – central procesor unit) sa netreba da zláka vysokými èíslami.<br />

Frekvencia CPU toti nehovorí všetko o výkone poèítaèa. Rozhodujú aj ïalšie komponenty,<br />

<strong>na</strong>pr. u spomí<strong>na</strong>ná èipová súprava, pamä, disk, grafická karta... Navyše procesor je ve¾mi<br />

¾ahké vymeni. Dnes sa v podstate treba rozhodnú pri výbere CPU medzi firmami Intel alebo<br />

AMD, ktoré povaujem za rovnocenné. Do úvahy prichádzajú tieto monosti:<br />

PIII/Celeron: je u dobre otestovaná, stabilná a <strong>na</strong> dnešné pomery stále výkonná vo¾ba.<br />

Výroba Pentia III u bola zastavená, a u Celeronu sa ráta s výrobou iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbliší pol−<br />

rok. Ak patríte medzi tých, èo chcú dra krok s dobou, radšej sa rozhodnite pre P4. O rok<br />

by ste museli meni minimálne dosku, procesor a skrinku.<br />

P4: je dnes <strong>na</strong>jvýkonnejšie riešenie od Intelu, ktorý ho aj patriène presadzuje. Nárast výko−<br />

nu je však reálny iba u niektorých typov multimediálnych aplikácií, pohnútkou pre investíciu<br />

do takéhoto systému však môe by postupné "odstavenie" platformy Socket370.<br />

Duron/Athlon: dnes by som si vybral túto vo¾bu. Keï kúpim lacný Duron <strong>na</strong> frekvencii okolo<br />

1 GHz (aby to dobre vyzeralo), urobí mi všetku poadovanú prácu a predpokladám, e min.<br />

90 % pouívate¾ov je <strong>na</strong> tom podobne. Ak náhodou prestane o nejaký èas mojim poia−<br />

davkám postaèova, vymením ho za neskôr lacnejší Athlon XP. Takisto<br />

<strong>na</strong>vrhnutá èipová súprava vychádza z u pomerne otestovaných KT133<br />

(A) a KT266. Ušetrené korunky by som investoval radšej do dobrej<br />

dosky alebo monitora.<br />

Ceny CPU sa menia <strong>na</strong>jrýchlejšie a aj ten <strong>na</strong>jvýkonnejší procesor<br />

je o pár dní preko<strong>na</strong>ný a o polovicu lacnejší. Najlacnejšie CPU u<br />

spravidla nezlacòujú, skôr zmiznú z trhu a <strong>na</strong> ich miesto <strong>na</strong>stúpia<br />

výkonnejšie.<br />

Na nevyhnutné chladenie patrí k procesoru aj dobrý chladiè.<br />

Pri Inteli kupujte procesor s chladièom (tzv. BOX verzia). Je to<br />

vo¾ba s nišou cenou, dlhšou zárukou a kvalitným chladením.<br />

Pre AMD kupujte kvalitnejší chladiè, neskôr sa môe zís.<br />

V súèasnosti je moderné skúša hranice svojho procesora a<br />

pretaktováva ho. Ten môj Celeron je <strong>na</strong> tom rov<strong>na</strong>ko a beí (ja viem, nie je to ktovieèo ☺).<br />

Neviem však, èi je to pre klesajúce ceny a pouívané aplikácie pre nové procesory aj nutnos.<br />

Stráca sa tým toti záruka a štatisticky bezpeèný nárast výkonu je asi 10 %. Osobne si tie<br />

myslím, e dnes u poèítaèe <strong>na</strong> súèasnej starej architektúre x86 dosahujú svoj pouívate¾ský<br />

vrchol. Pokia¾ sa nezrealizujú nové funkcie pre domáci PC, je kadá novinka len vecou prestíe<br />

firmy a jej trhového podielu (samozrejme aj ziskov).<br />

Aby sme boli úplní, pozrieme sa v skratke aj <strong>na</strong> ostatných pouívate¾ov so staršími<br />

poèítaèmi. Preh¾ad platí všeobecne (vychádzajúc z poiadaviek firmy Microsoft ☺) a<br />

nemusí sa vzahova <strong>na</strong> niektorých jednotlivcov, èo sú so svojimi PC spokojní (zatia¾ aj ja):<br />

procesor èipová súprava vyuitie<br />

< 233 MHz všetky preda a kúpi nový poèítaè (<strong>na</strong>jlepšie celý)<br />

< 350 MHz a všetky K6 všetky v priebehu roka preda a kúpi nový PC<br />

< 600 MHz (Celeron, PII) i440 BX a novšie ak doska podporuje ATA 66, FSB 133 a násobiè<br />

aspoò 8×, upgrade <strong>na</strong> novšie Celerony alebo PIII,<br />

ináè radšej šetri <strong>na</strong> nový PC<br />

< 600 MHz (Duron, K7) ViaKX, KT a novšie v priebehu roka <strong>na</strong> podporované maximum (závisí<br />

od násobièa a FSB)<br />

<strong>na</strong>d 750 MHz všetky šastný èlovek, <strong>na</strong>jbliší rok si nemusí robi starosti<br />

116 PC REVUE 3/2002

S E R V I S<br />

Keïe tento seriál nemá (a nemôe) by vyèerpávajúci, je to opä všetko. Samozrejme,<br />

dalo by sa pokraèova. Podrobnosti však môete nájs v iných èlánkoch, vopred sa ospra−<br />

vedlòujem a ïakujem za pochopenie všetkým, ktorých priate¾om je (len) PC. Nabudúce<br />

sa budeme venova monitorom a grafickým kartám.<br />

Tu je náš poèítaè (zatia¾ len HW) <strong>na</strong> marec (ceny platné k 5. februáru 2002):<br />

Ce<strong>na</strong> Ce<strong>na</strong><br />

Druh komponentu: Z<strong>na</strong>èka a typ (január) (február)<br />

Vyhotovenie (case): Miditower ATX + 250 W 1350 1350<br />

MB (základná doska): Gigabite 7VTXE, AMD Athlon/Duron, VIA KT266A, 4600 4700<br />

ATA 100, 5× PCI, 3× DDR DIMM, AGP*4, AMR,<br />

6× USB, sound AC’97, Socket A, ATX<br />

CPU (procesor): AMD Duron 950 MHz 2950 2500<br />

RAM (operaèná pamä): DDR 256 MB retail (3 roky záruka) 3600 3900<br />

VGA (grafická karta): GeForce II 400 MX 64 MB DDR + TV out – zme<strong>na</strong> 3350<br />

HDD (hard disk): WD 30 GB ATA 100, 7200 ot. – zme<strong>na</strong> 4300<br />

DVD ROM: DVD Pioneer 16/40× 3500 3550<br />

FDD (floppy mechanika): FDD 3,5” TEAC 500 500<br />

Klávesnica: Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600 600<br />

Myš s podlokou: Genius NetScroll+ PS/2 + farebná podloka 200 200<br />

Zvuková karta:<br />

<strong>na</strong> doske<br />

Monitor: Daewoo 17” 1600 × 1280/75 Hz, 0,26 mm 9200 9250<br />

Chladiè: Chladiè Duron – gu¾ôèkový do 1,7 GHz ND12 – zme<strong>na</strong> 450<br />

Reproduktory: SBS35 Creative Labs 600 550<br />

Spolu: zaokrúhlene do: 35 500<br />

Struène k preh¾adu (podrobnejšie v ïalších èlánkoch):<br />

Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vypoèítaná z ve¾koobchodných cien <strong>na</strong>j−<br />

väèších distributérov <strong>na</strong> Slovensku a s pridaním tradiènej mare obchodníkmi. Niektoré<br />

komponenty zmizli medzièasom z trhu a niektoré zlacneli / zdraeli. Pribline však zosta−<br />

va ostáva okolo stanovených 35 000 – 36 000 Sk. Blišie v PCR è. 2/2002.<br />

MB sme <strong>na</strong> základe úvah pouitých v èlánku vybrali pre procesor od AMD. Výrobca je<br />

Gigabite a èipová súprava KT266A.<br />

CPU – bený pouívate¾ rozdiel medzi Duronom a Athlonom dnes nezbadá. Chladiè<br />

sme zmenili, bene sa zaèal vyskytova kvalitný ND 12.<br />

RAM nám v tomto roku zdraelo. DDR asi u rapídne neklesnú. Trochu mono pokles−<br />

nú ceny RIMM. Ak máte málo koruniek, kúpte 128 MB.<br />

Pri <strong>na</strong>vrhovanej grafickej karte je dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon, ale aj èasto nevyuité<br />

vlastnosti. Ak musíte šetri, kúpte výrazne lacnejšiu kartu, ale aspoò TNT2 s 32 MB. Sú aj<br />

iné vo¾by, o nich však u <strong>na</strong>budúce.<br />

HDD sa dá kedyko¾vek prikúpi, ale ce<strong>na</strong>/1 MB je <strong>na</strong>jvýhodnejšia pri 40 – 60 GB mode−<br />

loch. Keïe sa z cenníka 40 GB model stratil (pravdepodobne len doèasne) a <strong>na</strong> jeho<br />

miesto sa presúva 60 GB a sme limitovaní cenou, <strong>na</strong>vrhujeme 30 GB model. Má dobrú<br />

cenu. Odporúèam aj rýchlejší model, nový PC by iný spoma¾oval. Zvolená z<strong>na</strong>èka je osve−<br />

dèený lepší priemer s dobrou podporou a servisom.<br />

DVD−ROM, prípadne ešte lepšie CD−RW závisí od vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií, vo¾te radšej osve−<br />

dèenú z<strong>na</strong>èku.<br />

FDD – pre istotu. Diskiet (a hlavne po firmách a úradoch) je ešte ve¾a.<br />

Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, kde sa dobre spúša internet, kal−<br />

kulaèka, ovláda hlasitos. Konektor pouite PS/2 (aj pre myš).<br />

Myš Genius má dobre toèite¾né koliesko (bez kolieska u myš nekupujte) za výbornú<br />

cenu. Ak máte 500 Sk vo¾ných, kúpte si optickú. USB a rádiové sa neoplatia.<br />

Zvuková karta + reproduktory spolu súvisia. Ak nemáte a nechcete da <strong>na</strong> dobré<br />

reproduktory nieko¾ko tisíc korún, nekupujte drahé zvukové karty. Na hry a benú prácu<br />

postaèí zvukovka <strong>na</strong> doske a lacnejšie (nie <strong>na</strong>jlacnejšie) reproduktory. Výrazne ušetríte.<br />

Dobrá vo¾ba je však zvukovka od MediaForte aj s rádiom a výstupom <strong>na</strong> 4/6 reproduk−<br />

torov, v kombinácii s niektorými súpravami 5 – 6 reproduktorov (od firiem Creative,<br />

Kinyo, Teac a pod.) – ale o tom niekedy <strong>na</strong>budúce.<br />

Monitor urèite vyberajte 17”, so zrnom pod 0,26 mm a s podporovaným rozlíšením<br />

aspoò 1280 × 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osob−<br />

ne odporúèam <strong>na</strong>d 100 Hz. Na z<strong>na</strong>èke nezáleí – skôr ho treba vidie v èinnosti. Pod¾a<br />

mojich skúseností má kadý z lacnejších verzií nejakú chybu v zobrazovaní, ale dá sa<br />

èiastoène vyladi a vydra. Drahší však nez<strong>na</strong>mená nevyhnutne lepší. LCD panely by som<br />

ešte nekupoval – poèkáme zo dva roky.<br />

Skrinku kúpte s dobrým zdrojom (aspoò 250 W), ¾ahkým prístupom, vhodnou ve¾−<br />

kosou (pozor <strong>na</strong> nevyuite¾né niektoré 5,25´ pozície pri istých kombináciách MB a nie−<br />

ktorých case) a dizajnu.<br />

Daniel Sládek<br />

3/2002 PC REVUE 117

S E R V I S<br />

PONORKA U−571<br />

DVD okienko<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Rok 1942. Voj<strong>na</strong> v chladnom sever−<br />

nom Atlantiku beí <strong>na</strong> plné obrátky.<br />

Nemecké ponorky nièia jedno spojenecké<br />

plavidlo za druhým a nikto ich nemôe<br />

zastavi. Na ich palube sa toti <strong>na</strong>chádza<br />

tajný šifrovací stroj Enigma (ktorý mal<br />

neuverite¾ných 150 miliárd kombinácií pís−<br />

men). Nemecká ponorka U−571, <strong>na</strong> ktorej<br />

palube sa <strong>na</strong>chádza Enigma, sa musí pre<br />

ve¾ké poškodenie vynori a èaka <strong>na</strong> po−<br />

moc. Táto informácia sa dostane aj k Ameri−<br />

èanom a ich reakcia je jasná. Chcú sa do−<br />

sta k ponorke pred záchrannou flotilou z<br />

Nemecka a ukoristi šifrovací zázrak Enig−<br />

mu. Na odvánu plavbu vypláva posádka<br />

ponorky USS−33 s rozványm kapitánom<br />

Dahlgrenom (Bill Paxton). Pokojná morská<br />

hladi<strong>na</strong> v prístave s odrazom gýèovito za−<br />

padajúceho slnka je len symbolom známe−<br />

ho ticha pred búrkou...<br />

Ponorke U−571 nechýbajú klasické fil−<br />

mové atribúty, ktoré sú pre daný áner<br />

typické (mechanická chyba, odstránite¾ná<br />

len s ohrozením ivota hrdinského námor−<br />

níka, úhybný manéver pod kritickú hladi−<br />

nu, centimetrové podplávanie pod trupom<br />

lode, jediné torpédo, ktoré rozhodne o ví−<br />

azstve <strong>na</strong>d zlými Nemcami, a podob−<br />

ne…). Cite¾ná je aj nevyváenos niekto−<br />

rých akcií, keï ponorku U−571 zasiahne<br />

nieko¾ko hlbinných mín, musí sa vynori a<br />

je skoro znièená. Potom sa objaví skupi<strong>na</strong><br />

amerických hrdinov, ktorí sa v tej istej<br />

ponorke vyhnú torpédam, hlbinným mí−<br />

<strong>na</strong>m a bez väèších problémov sa potápajú<br />

do maximálnych håbok.<br />

VYBAVENIE DVD: U po krátkom sledova−<br />

ní filmu je jasné, <strong>na</strong> èo sa tím tvorcov DVD<br />

<strong>na</strong>jviac sústredil. Pol roka pracovala skupi−<br />

<strong>na</strong> zvukových technikov <strong>na</strong> doko<strong>na</strong>lom<br />

anglickom DTS mixe. Výsledok: precízne<br />

spracovanie všetkých zvukových detailov,<br />

stopercentné vyuitie efektových kanálov,<br />

mohutnos, rozsah a dy<strong>na</strong>mika. Okrem<br />

DTS 5.1. sa <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádza Dolby Digi−<br />

tal 5.1. a Dolby Digital Surround, v ktorom<br />

je zmixovaná èeská a maïarská mutácia.<br />

I<strong>na</strong>k je monos selektovania deviatich<br />

titulkových verzií (medzi ktorými nechýba<br />

èeská). Obraz neprešiel takou kvalitnou<br />

úpravou ako zvuk a je to cite¾né u pod¾a<br />

nie ve¾mi kvalitnej digitalizácie. Napriek<br />

tomu sú celkové prekreslenie, farebnos a<br />

kontrast obrazu <strong>na</strong> vynikajúcej úrovni.<br />

BONUSY DVD: Zaujímavosou je èeské<br />

menu a preklad struèných produkèných<br />

informácií a údajov o hercoch a reisérovi.<br />

V bonusoch sa <strong>na</strong>chádzajú dokumenty za−<br />

merané predovšetkým <strong>na</strong> historické uda−<br />

losti, ktorými sa film inšpiroval. Dozviete<br />

sa nieèo o princípe šifrovacieho stroja Enig−<br />

ma a následne si môete vychut<strong>na</strong> dva<br />

filmy o filme a príjemný komentár reiséra.<br />

VERDIKT: Film v podstate nemá slabé mies−<br />

to, a ak sa povznesiete <strong>na</strong>d historickou hod−<br />

notou (Enigmu pod¾a záz<strong>na</strong>mov nezískali<br />

Amerièania, ale Anglièania spolu s Poliakmi)<br />

a troška patriotským a armagedonovským<br />

nádychom (jeden zo scenáristov – David<br />

Ayer – sa podie¾al <strong>na</strong> Patriotovi), celkom dob−<br />

re sa pobavíte. Fantastický zvuk DTS je hlav−<br />

nou domi<strong>na</strong>ntou i<strong>na</strong>k priemerného DVD.<br />

NEZVRATNÝ OSUD<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Mladý študent Alex (Devon Sawa)<br />

odlieta so svojimi spoluiakmi <strong>na</strong> výlet do<br />

Francúzska. Na letisku je u všetko pripra−<br />

vené, len Alex má z toho všetkého divné<br />

pocity. Keï u sedí v lietadle, zasiahne ho<br />

verný flashback toho, èo sa o pár minút<br />

<strong>na</strong>ozaj stane. Vyletí zo svojho sedadla a<br />

zbesilo zaène vykrikova, e lietadlo<br />

vybuchne. To sa, samozrejme, nestretne s<br />

ve¾kým pochopením personálu, ktorý ho<br />

DVD NEWS<br />

V tomto vydaní seriálu o novinkách <strong>na</strong> DVD vám predstavíme tri novinky, kadá z<br />

nich je z iného súdka. Na svoje si prídu fanúšikovia komédií, ako aj priaznivci rodin−<br />

ných oddychoviek èi trilerov. Poïme teda <strong>na</strong> to.<br />

Prvou novinkou je komédia Evolúcia, ktorá mala v <strong>na</strong>šich<br />

kinách premiéru minulý rok. Evolúcia je klasický letný pohodo−<br />

vý film, ktorým si nepokazíte veèer a celkom príjemne sa poba−<br />

víte. To je asi tak všetko. Niè viac, niè menej... Èo sa týka tech−<br />

nického vybavenia disku, je v podstate štandardné. Zvuk je vo<br />

formáte Dolby Digital 5.1 a disk obsahuje èeské titulky.<br />

Bonusová èas tie nie je oslnivá a za zmienku stojí asi len<br />

dokument o vytváraní špeciálnych efektov.<br />

Starý rodinný film Karate Kid sa tie dostáva <strong>na</strong> strieborný<br />

disk. Túto viac−menej rozprávku pozná asi kadý, a preto ju<br />

netreba zvláš predstavova. Najoslnivejšie <strong>na</strong> tomto disku je<br />

asi mnostvo titulkových variácií, ktorých je presne 21, no ani<br />

do tejto poèetnej skupiny sa náš rodný jazyk nedostal. Opä<br />

teda len èešti<strong>na</strong>.<br />

Tretia novinka je pre mòa rozhodne<br />

<strong>na</strong>jlákavejšia. Krvilaèný kanibal, ale zá−<br />

roveò aj šarmantný a inteligentný Dr. Hannibal Lecter prichádza<br />

<strong>na</strong> DVD. Síce o pár rokov zostarol, ale <strong>na</strong> jeho vycibrenom ape−<br />

títe sa niè nezmenilo, a tak sa môeme teši <strong>na</strong> ïalší film s týmto<br />

monštrom, ktoré robí slubu spoloènosti tým, e „zlo trestá<br />

zlom“. Ide o dvoj−DVD s ve¾mi slušnou bonusovou èasou, ktorá<br />

obsahuje alter<strong>na</strong>tívny koniec filmu, viac ako 34 minút vymaza−<br />

ných a vo finále pozmenených scén, komentár reiséra filmu, dokument z <strong>na</strong>táèania,<br />

trailer a galériu. Ce<strong>na</strong> DVD je prijate¾ná – pohybuje sa okolo 1200 Sk.<br />

Juraj Okolièányi<br />

nemilosrdne vyvedie von. Jeho uèite¾ka a<br />

pár zvedavých spoluiakov tie opúšajú<br />

lietadlo, aby zistili, èo sa s Alexom stalo.<br />

Bohuia¾ (alebo vlastne <strong>na</strong>šastie) sa po<br />

tomto incidente ani jeden z nich nemôe<br />

vráti <strong>na</strong> palubu lietadla, ktoré hneï <strong>na</strong>to<br />

štartuje (keby sa to stalo <strong>na</strong>ozaj, let je <strong>na</strong><br />

99 % zrušený). Potom <strong>na</strong>sleduje „úplne<br />

neèakaný“ výbuch, pri ktorom všetkých<br />

280 pasaierov zahynie.<br />

Alex si nevie vysvetli svoju vidinu, ale<br />

postupne prichádza <strong>na</strong> nové zaujímavé sku−<br />

toènosti. Po sérii „náhodných“ úmrtí ¾udí,<br />

ktorí lietadlo opustili spolu s ním, sa dáva<br />

do podrobného pátrania. Vïaka televízii,<br />

kde bol odvysielaný opis havárie, postupne<br />

prichádza <strong>na</strong> to, èo sa vlastne okolo neho<br />

deje. Zubatá nedokáe prehltnú, e Alexovi<br />

a jeho pár kamarátom sa podarilo zachráni<br />

a v poslednej sekunde vystúpi z lietadla,<br />

ktorého osud bol aj s posádkou speèatený.<br />

Osud je osud, a keï ho niekto zmení, bude<br />

tvrdo pyka!<br />

VYBAVENIE DVD: Obraz 1,85:1 má <strong>na</strong>−<br />

priek menšej priestorovej sýtosti a kontras−<br />

tu kvalitne zvládnutú digitalizáciu bez ruši−<br />

vých momentov. Atmosféru doko<strong>na</strong>le bu−<br />

duje pôsobivý priestorový zvuk Dolby<br />

Digital 5.1. s tromi zvukovými mutáciami<br />

(anglickou, ruskou, maïarskou). Samozrej−<br />

me, nechýba ani desa titulkových verzií<br />

(vrátane èeskej).<br />

BONUSY DVD: Sú <strong>na</strong>ozaj pestré a invenè−<br />

né. Komentár reiséra, scenáristu a stri−<br />

haèa je pozoruhodný. Tri vystrihnuté scény<br />

tvoria spolu dejovú líniu, ktorá smerovala<br />

k úplne inému koncu. Dvadsaminútový<br />

dokument s názvom Predtuchy rozpráva o<br />

skutoènej osobe schopnej vidie do budúc−<br />

nosti. Druhý dokument sa sústreïuje <strong>na</strong><br />

proces testovania filmu a jeho následné<br />

opravy. Okrem testu vašich parapsychic−<br />

kých schopností si môete necha vypoèí−<br />

ta presný dátum smrti.<br />

VERDIKT: Pokia¾ ste u dlhší èas nevideli<br />

do detailu prepracované vrady (kadá je<br />

iná), spomeniem len udusenie vo vani, od−<br />

seknutú hlavu, výbuch obrazovky monitora<br />

atï., máte sa <strong>na</strong> èo teši. Tee<strong>na</strong>gerský horor<br />

<strong>na</strong> kvalitnom, bonusmi obloenom DVD.<br />

Peter Koneèný<br />

118 PC REVUE 3/2002

S E R V I S<br />

Poradòa<br />

389/3/2002<br />

Mám problém s inštaláciou Mandrake 8.1. Mám toti <strong>na</strong>inštalovaný Win98 a uvo¾nil som<br />

si <strong>na</strong> disku takých 4,5 GB. Disk som defragmentoval a <strong>na</strong>bootoval z inštalaèného CD k<br />

Linuxu. Keï však chcem da prerozdeli disk <strong>na</strong> 2 èasti, vôbec mi nedovolí da <strong>na</strong> novú<br />

partíciu viac ako 1,3 GB, èo, ako iste uznáte, je <strong>na</strong> solídnu prácu s Linuxom málo. Ïaku−<br />

jem za radu – váš stály èitate¾ Roman Èervenák (wortex@hotmail.com)<br />

Ak som to pochopil správne, prerozdelili ste si disk. Teda zmenšili ste windowsovskú partíciu?<br />

Lebo ak nie, problém bude tam – treba <strong>na</strong>jprv zmenši partíciu Windows. Predpokladám, e<br />

to, èo sa pokúša Mandrake urobi, je <strong>na</strong>inštalova sa <strong>na</strong> partíciu Windows.<br />

-jb-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

390/3/2002<br />

Chcem sa vás opýta <strong>na</strong> zálohovanie dát. Èo je pod¾a Vás lepšie: ZIP, LS−120 alebo<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèka CD−RW? Pýtam sa z h¾adiska spo¾ahlivosti, nie mnostva dát. Ide o záloho−<br />

vanie úètovných dát, mnostvo dát je <strong>na</strong> 1 disketu 1,44 MB za rok. Z okolia mám rôzne,<br />

èasto protichodné tvrdenia rôznych „odborníkov“. ZIP je super, vyskúšané, dlho <strong>na</strong> trhu,<br />

variant 100 MB a 250 MB. Vraj <strong>na</strong> týchto disketách je aj 10 rokov záruka preèítania. LS−<br />

120 je super, dva v jednom, diskety 1,44 MB a 120 MB. Preèíta aj po 20 rokoch 120 MB<br />

diskety. Najlepšia je <strong>na</strong>pa¾ovaèka, spo¾ahlivá, lacné médiá. Preèíta aj po 10 rokoch.<br />

Zaujíma ma dlhodobá spo¾ahlivos, nie ce<strong>na</strong> zariadenia. Zaujíma ma vaša skúsenos v<br />

praxi. Ïakujem. Dušan Kubica (dukubic@stonline.sk)<br />

Vezmem to takpovediac od základov: ZIP i LS120 pouívajú magnetický záz<strong>na</strong>m, CD−R a<br />

CD−RW optický. Principiálne je èasová stabilita a riziko straty údajov v dôsledku vonkajších<br />

vplyvov nišie pri optickom záz<strong>na</strong>me. Pokia¾ ide o èítanie údajov po desiatich rokoch, tu<br />

by som bol opatrný, pretoe nemám skúsenosti so stabilitou všetkých spomí<strong>na</strong>ných tech−<br />

nológií v takomto èasovom úseku. I keï niektoré moje zvukové CD sú staršie ako spo−<br />

menutých desa rokov, lisované CD nie sú vhodné <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie s CD−R. Okrem samot−<br />

nej stability záz<strong>na</strong>mu (myslím však, e pri CD−R ide o dobu dlhšiu ako 10 rokov) a výrob−<br />

cami udávanej monosti preèíta záz<strong>na</strong>m by som sa orientoval aj pod¾a doby ivotnosti<br />

technológií a hlavne mechaník dostupných pre ne. Teda neviem, èi mechanika (LS120, Zip<br />

alebo CD−R) vydrí v prevádzke desa rokov. Z poh¾adu perspektívy je <strong>na</strong> tom však zrejme<br />

<strong>na</strong>jlepšie CD−R, ak toti táto technológia „doije“, vystrieda ju DVD−R (alebo nieèo podob−<br />

né), prièom spätná kompatibilita smerom k CD médiám ostáva zachovaná.<br />

Èo vám ponúkne dodávate¾ miesto LS èi ZP o desa rokov? To netuším a myslím, e ani<br />

dodávate¾, i keï výrobcovia sa zrejme budú s<strong>na</strong>i svoje produkty zlepšova a pri nových ver−<br />

ziách zachova spätnú kompatibilitu. To¾ko teoretický poh¾ad. V praktickom <strong>na</strong>sadení by som<br />

uprednostnil CD−R s tým, e po istom èase by som overoval neporušenos záloh, prípadne by<br />

som <strong>na</strong>príklad po istom èase (<strong>na</strong>príklad 2/3 predpokladanej ivotnosti záz<strong>na</strong>mu alebo média),<br />

vytvoril ïalšiu archívnu kópiu, prièom náklady by nijako dramaticky nevzrástli.<br />

-po-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

391/3/2002<br />

Môj problém spoèíva v tom, e mám základnú dosku INTEL ADVANCED/ZP – alebo aj INTEL<br />

ZAPPA. Táto doska podporuje pevné disky len do kapacity 8,4 GB. Keïe som si pred dvoma<br />

rokmi kúpil 10 GB disk Maxtor 91021U2, nechce mi disk <strong>na</strong>formátova <strong>na</strong> celých 10 GB. Na<br />

internete som <strong>na</strong>šiel informácie o BIOS−e firmy PHOENIX a ten podporuje disky a do kapaci−<br />

ty 127 GB a dokonca aj procesory Pentium MMX. Lene za ten treba zaplati 44,95 USD. Chcel<br />

by som sa Vás spýta, èi nepoznáte BIOS od inej firmy, ktorý by môj problém vyriešil. Moja<br />

konfigurácia: MB INTEL Advanced/ZP, Intel Pentium 75 MHz, 16 MB RAM, Maxtor 91021U2−<br />

10 GB, WD Caviar 1,2 GB. S pozdravom Váš predplatite¾ Štefan Bocko (sbocko@post.sk)<br />

Váš problém sa dá vyrieši aj bez <strong>na</strong>pa¾ovania nového BIOS−u. Keïe máte disk od firmy<br />

Maxtor, z ich stránky http://<strong>www</strong>.maxtor.com/products/DiamondMax/software/maxblast/<br />

default.htm si môete stiahnu program MaxBlast Plus, ktorý Vám umoní poui disk<br />

väèší ako 8 GB, aj keï to BIOS priamo nepodporuje. Stiahnite si súbor maxblast.exe,<br />

vlote do mechaniky prázdnu disketu a spustite ho. Program z nej vytvorí bootovaciu dis−<br />

ketu, z ktorej sa bootujete, a ïalej sa budete riadi inštrukciami programu. MaxBlast<br />

umoòuje aj zachova dáta <strong>na</strong> Vašom HDD, ale pre istotu si ich radšej zálohujte. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

392/3/2002<br />

Vyskytol sa mi v poèítaèi takýto problém. Dokúpil som si k môjmu 128 MB DIMM Apacer<br />

133 MHz ešte 256 MB PQ 133 MHz. Dosku mám KinetiZ7B Socket A. Keï spustím test<br />

pamäte RAM z Norton Utilities, tak mi vypisuje ERROR vdy pribline <strong>na</strong> adrese<br />

268214272. Obidva moduly som testoval aj tak, e som mal pichnutý v doske <strong>na</strong>jprv<br />

jeden a potom druhý. Vtedy bola dobrá aj 128 APACER, aj 256 PQ. Tá chyba sa vyskytu−<br />

je iba vtedy, keï sú pichnuté v doske obidve pamäte. Môete mi poradi, preèo sa to tak<br />

správa? Ja u neviem, èo mám robi. Je to hardvérová alebo softvérová chyba tohto<br />

testu? A keï je to hardvér, tak dosky alebo pamäte? Za radu Vám vopred ïakujem.<br />

Martin Šamudovský (martinsamus@pobox.sk)<br />

Je dos pravdepodobné, e máte v poriadku pamäte aj dosku a chyba je v tom, e pouívate<br />

pamäte od rôznych výrobcov a ich pamäové moduly sú <strong>na</strong>vzájom nekompatibilné. Od−<br />

porúèam Vám poui pamäte od jedného výrobcu a s rov<strong>na</strong>kými parametrami. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

393/3/2002<br />

Zakúpil som si skener UMAX AstraSlim a po <strong>na</strong>inštalovaní ovládaèa a prepojení skenera<br />

cez USB skener po dlhšom èi kratšom èase prestane pracova – zamrzne. Potom musím<br />

PC reštartova a všetko sa opakuje. Ináè skenuje bez problémov. Na iných PC funguje bez<br />

<strong>na</strong>jmenších problémov. Moja PC zostava bola zostavená z jednotlivo zakúpených dielov,<br />

nie v predajni. Na jeden port USB je <strong>na</strong>pojená tlaèiareò, ale v tom problém nevidím. Mohli<br />

by ste mi poradi? Moja PC zostava je: doska Matsonic VT 8363 model M807, RAM 128,<br />

HDD 20 GB, GeForce MX400 32 MB, CD−ROM Sony, CD Writer HP−7100. Za pochopenie<br />

a radu, ak je to vo Vašich monostiach, vopred ïakujem. Peter Èech (cesky30@hotmail.com)<br />

Pod¾a mojich skúseností môe by problém v MB, Matsonic sa toti vyz<strong>na</strong>èuje biednou<br />

kvalitou ovládaèov a problém je medzi skenerom a USB portom PC, kde je zrejme príèi<strong>na</strong><br />

„zamrznutia“. Skúsi mono nový ovládaè pre porty USB, radšej priamo od producenta<br />

èipovej súpravy ako od Matsonicu. Nepíšete niè o pouívanom operaènom systéme, ak je<br />

to W98, mohol by by problém aj tu, pretoe ako−tak uspokojivá je podpora USB a od<br />

verzie W98 SE.<br />

-po-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

394/3/2002<br />

Viete mi, prosím, poveda, akú ivotnos má <strong>na</strong>pálené CD médium? Niekde som èítal, e<br />

len 15 rokov. Je to pravda? Vopred ve¾mi ïakujem. Milan Grossmann (mig@kiwwi.sk)<br />

ivotnos CD média je bene okolo 10 rokov, 15 rokov majú z<strong>na</strong>èkové médiá, pre zlaté<br />

médiá (<strong>na</strong>pr. Verbatim) výrobca udáva 50 rokov.<br />

-om-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

395/3/2002<br />

Obraciam sa <strong>na</strong> vás s prosbou o pomoc. V PCR è. 12/2001 ste v Sharewarovom okienku<br />

písali o programe Modem Booster. Pokúšal som sa pomocou neho zoptimalizova svoj<br />

modem, ale akosi mi to mrzlo po prvom pripojení a stiahnutí údajov, resp. program pre−<br />

stal pracova. Moja konfigurácia je AMD DURON 700 MHz, doska QDI Kineti Z7B, RAM<br />

128 MB, modem Microcom DeskPorte 56K inter<strong>na</strong>l/L, HDD 20 GB, OS Windows ME, pri−<br />

pájam sa cez STonline. Martin MILER (milerovci@stonline.sk)<br />

Váš problém je zaujímavý. Ja som vtedy program testoval <strong>na</strong> systéme s Windows 98SK a<br />

stroj bol tuším AMD K6−2 3D s 384 MB RAM a modemom DeskPorte 56K Voice (externé<br />

vyhotovenie Vami opisovaného modelu). Program mi <strong>na</strong> tejto konfigurácii pracoval bez−<br />

chybne. Váš problém nemá niè spoloèné s tým, cez koho sa pripájate. Buï je problém,<br />

e máte „šastie“ a trafili ste HW konfiguráciu, ktorá program odstaví, alebo – a to je<br />

pod¾a mòa pravdepodobnejšie – je <strong>na</strong> vine Microsoft Windows ME, èo je v podstate mul−<br />

timediálne obohatený Windows 98, ale s nišou stabilitou.<br />

A ešte k fungovaniu programu – ten nezasahuje priamo do modemu (veï to môe iba ak<br />

modifikova firmware), Modem Booster sa len pohrá s <strong>na</strong>staveniami prenosových protokolov<br />

a kompresiou, sú to <strong>na</strong>stavenia, ktoré ve¾mi skúsení pouívatelia nájdu v systéme aj manuál−<br />

ne, len program ich prináša pokope a v pochopite¾nejšej forme. Nemyslite si preto, e Modem<br />

Booster zasahuje do samotného modemu. Nie, iba optimalizuje štýl prenosu dát. Skúste<br />

<strong>na</strong>kontaktova autorov programu, opíšte im svoj problém, mono vám poradia. -mt-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

396/3/2002<br />

Nedávno som si kúpil televíznu kartu TV LIVE z<strong>na</strong>èky DART EUROPE, ktorá síce obsahuje<br />

<strong>na</strong>hrávací softvér, ale bohuia¾ <strong>na</strong>hráva iba vo formáte avi, a preto by som sa Vás ve¾mi<br />

rád opýtal, èi neexistuje softvér, ktorý by dokázal <strong>na</strong>hráva v reálnom èase, a to rovno do<br />

formátu MPEG, prípadne MPEG2, a kde by sa dal zoh<strong>na</strong> alebo <strong>na</strong> akej webovej stránke<br />

stiahnu. Za pomoc úctivo ïakujem. Andrej (anluptangus@stonline.sk)<br />

Takýto softvér ponúka <strong>na</strong>príklad spoloènos Ravisient Technologies (predtým Ci<strong>na</strong>x).<br />

Pod názvom WinVCR si môete stiahnu jeho obmedzenú demoverziu zo stránky<br />

http://<strong>www</strong>.ravisentdirect.com/. Alter<strong>na</strong>tívou môe by program PowerVCR II od spoloè−<br />

nosti Cyberlink – výrobca populárneho PowerDVD (<strong>www</strong>.gocyberlink.com).<br />

Upozornenie: Nie kadá TV karta je schopná pracova s týmto softvérom. S tou vašou by<br />

nemal by problém. Odporúèam otestova si demoverziu. Nahráva Real−Time do formátu<br />

MPEG−1 (vrátane VideoCD), MPEG−2 a ASF. Potrebujete u len dostatoène výkonný poèítaè,<br />

èo v prípade MPEG−1 je minimálne PII−350 MHz a pre MPEG−2 PIII−800 MHz.<br />

-jr-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

397/3/2002<br />

<strong>Ako</strong> je moné preloi hru Tomb Raider 2 do èitate¾nej podoby (do ASCII kódu)? Na inter−<br />

nete sa objavujú stále nové update, take by to nemuselo by nelegálne (aspoò nie<br />

úplne). S pozdravom Roman (kovacrom@centrum.sk)<br />

Nie je mi jasné, èo potrebujete dekódova. Dáta k hre sú uloené v nieko¾kých súboroch.<br />

Potrebujete dekódova program alebo dáta? Ak ide o dáta, <strong>na</strong> tento úèel slúi iste neja−<br />

ká utilitka. Tieto dáta bývajú obyèajne jednoducho spakované, ale bude asi rozumnejšie<br />

kontaktova priamo výrobcu a ponúknu mu spoluprácu pri preklade hry.<br />

„Dekompilovanie“ programu bude nároènejšie a predpokladám, e výrobca vám k ne−<br />

mu nebude dodáva niè. Predsa len ide o „obchodné“ tajomstvo.<br />

-jr-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

Za redakciu radili: Juraj Bednár, Peter Orviský, Ján Andrejkoviè, Ondrej Macko, Martin Turoò,<br />

Juraj Redeky,<br />

3/2002 PC REVUE 119

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

Èo robi, ak nefunguje myš. Ak vám nefunguje myš,<br />

ešte nie je niè stratené. Základné funkcie Windows sa dajú<br />

ovláda aj z klávesnice. Na nových klávesniciach sa <strong>na</strong>chá−<br />

dza kláves, ktorý je oz<strong>na</strong>èený logom Windows. Ten funguje<br />

len pod Windows a vysúva sa ním menu Štart. Tento kláves<br />

však má i ïalšie vyuite, <strong>na</strong>príklad ak nefunguje myš.<br />

Ctrl + Esc: zobrazí ponuku ŠTART<br />

Ctrl + Esc <strong>na</strong>sledované Alt + M: minimalizuje všetky<br />

otvorené okná<br />

Alt + medzerník: zobrazí systémovú ponuku<br />

aktívneho ok<strong>na</strong><br />

Alt + Tab: prepí<strong>na</strong> medzi jednotlivými aplikáciami<br />

Alt + Esc: cyklicky prechádza jednotlivými aplikáciami,<br />

v poradí, v akom boli spustené<br />

Alt + Shift: prepí<strong>na</strong> klávesnice (ak nie je zmenené<br />

pouívate¾om)<br />

Alt + Enter: prepí<strong>na</strong> aplikáciu medzi oknom (ak môe<br />

bea v okne) a celou obrazovkou<br />

Windows: zobrazí ponuku ŠTART<br />

Windows + F1: vyvolá nápoveï<br />

Windows + M: minimalizuje všetky okná<br />

Shift + Windows + M: maximalizuje okná<br />

Windows + R: vyvolá dialógové okno Run<br />

Windows + E: spustí Prieskumníka<br />

Windows + F: spustí vyh¾adávanie súborov a zloiek<br />

CTRL + Windows + F: spustí vyh¾adávanie poèítaèov<br />

Windows + TAB: prepí<strong>na</strong> medzi spustenými<br />

aplikáciami<br />

Windows + BREAK: vyvolá okno so systémovou<br />

konfiguráciou<br />

Ak si <strong>na</strong>inštalujete podporu zjednodušenia, bude ovlá−<br />

danie bez myši ešte jednoduchšie. Myš budete môc ovlá−<br />

da z klávesnice, a to šípkami <strong>na</strong> numerickej klávesnici (èís−<br />

la 2, 4, 6 a 8).<br />

Prepí<strong>na</strong>nie jazykových korektorov pre FrontPage98.<br />

Pre aplikáciu FrontPage98 je <strong>na</strong>stavenie jazyka korektora<br />

a synonymického slovníka urèované v súbore FRONTPG.INI,<br />

ktorý je umiestnený v tzv. WINDOWS adresári (obyèajne<br />

WINDOWS, WIN95, WIN NT, WIN NT40). Tento súbor<br />

obsahuje v sekcii [FrontPage 3.0] parameter FrontPage−<br />

LangID=, ktorého hodnota je kód jazyka. Túto hodnotu<br />

<strong>na</strong>stavte pre zvolený jazyk pred spustením aplikácie Front−<br />

Page pod¾a priloenej tabu¾ky:<br />

[FrontPage 3.0]<br />

;Slovak<br />

FrontPageLangID=0x041b<br />

;English US<br />

;FrontPageLangID=0x0409<br />

;Czech<br />

;FrontPageLangID=0x0405<br />

Uvedené riadky skopírujte do súboru FRONTPG.INI, bod−<br />

koèiarka (;) <strong>na</strong> zaèiatku riadka z<strong>na</strong>mená, e riadok sa<br />

nebude bra do úvahy. Poadovaný jazyk <strong>na</strong>stavíte tak, e<br />

zmaete bodkoèiarky <strong>na</strong> zaèiatku riadka, a tak priradíte<br />

poadovanú hodnotu parametra FrontPageLangID. Para−<br />

meter môe ma len jednu hodnotu, t. j. bodkoèiarka mô−<br />

e chýba len pred jedným z uvedených parametrov. V uve−<br />

denom príklade je <strong>na</strong>stavená slovenèi<strong>na</strong>.<br />

Automatická odpoveï v Outlooku. Tento trik platí len<br />

pre Outlook Express 5.0. Vytvorte Novú správu a do<br />

políèka Komu ne<strong>na</strong>píšte niè. Potom zadajte Súbor |<br />

Uloi ako ... a správu ulote ako .eml súbor. Správu<br />

zavrite. Potom vyberte Nástroje | Pravidlá pre správy |<br />

Pošta, kliknite <strong>na</strong> Nový a v poloke Vyberte podmienky<br />

Obr. 1<br />

pre pravidlo vyberte Pre všetky správy. V poloke<br />

Vyberte akciu pre pravidlo vyberte Odpoveda novou<br />

správou. V poloke Popis pravidla kliknite <strong>na</strong> modrý<br />

odkaz (obr. 1) a vyberte správu, ktorú ste pred chví¾ou <strong>na</strong>−<br />

písali. Potom u staèí iba dvakrát kliknú <strong>na</strong> OK a je to.<br />

Easter Egg vo Worde 2000. Spuste Word, vytvorte nový<br />

dokument a <strong>na</strong>píšte doò Q33NY. Je to èíslo lietadla, ktoré<br />

<strong>na</strong>razilo do Svetového obchodného centra. Oz<strong>na</strong>ète ho do<br />

bloku, zväèšite písmo <strong>na</strong> 72 a typ <strong>na</strong> Wingdings. Je to šoku−<br />

júce (obr. 2) alebo je to náhoda? Spýtajte sa Billa.<br />

Obr. 2<br />

Triky pre myš.<br />

Automatické prepí<strong>na</strong>nie aktívneho ok<strong>na</strong> pod¾a myši (X−<br />

Windows) – tento trik vám umoní urobi aplikáciu alebo<br />

okno aktívnym u pri presunutí kurzora <strong>na</strong> jeho plochu. Táto<br />

funkcia je podobná ako pri X−Windows <strong>na</strong> Unixoch alebo<br />

Linuxoch. V registroch nájdite uvedenú vetvu a vytvorte v nej<br />

novú (alebo modifikujte existujúcu) DWORD poloku<br />

ActiveWindowTracking. Priradením hodnoty 1 ju aktivuje−<br />

te a hodnotou 0 deaktivujete.<br />

Nastavenie:<br />

K¾úè: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Mouse]<br />

Názov: ActiveWindowTracking<br />

Typ: REG_DWORD (DWORD hodnota)<br />

Hondota: (0=deaktivivané,1=aktivované)<br />

Automatické priahovanie myši k „predvolenému“<br />

tlaèidlu – Pouívate èasto myš len <strong>na</strong> to, aby ste potvrdili<br />

nejaké tlaèidlo? Zdá sa vám nemotorné vdy premiestòo−<br />

va myš po celej obrazovke, aby ste potvrdili jedno tlaèid−<br />

lo? Zapnite si automatické priahovanie kurzora myši k<br />

predvolenému (default) tlaèidlu. V registroch nájdite uve−<br />

denú vetvu a vytvorte v nej novú (alebo modifikujte exis−<br />

tujúcu) String poloku S<strong>na</strong>pToDefaultButton. Priradením<br />

hodnoty 1 ju aktivujete a hodnotou 0 deaktivujete.<br />

Nastavenie:<br />

K¾úè: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Mouse]<br />

Názov: S<strong>na</strong>pToDefaultButton<br />

Typ: REG_SZ (String hodnota)<br />

Hodnota: (0=deaktivivané,1=aktivované)<br />

Scroll funkcia myšiek IntelliMouse – tento trik zmení<br />

poèet riadkov posunutých jedným otoèením kolieska <strong>na</strong><br />

myške Microsoft IntelliMouse, ak nie sú stlaèené iadne<br />

modifikujúce tlaèidlá (CTRL alebo Shift).<br />

Ak je hodnota tejto poloky 0, obraz sa pri otoèení kolies−<br />

ka nepohne. Ak je hodnota väèšia ako poèet riadkov vidi−<br />

te¾ných <strong>na</strong> strane, obraz sa posunie o jednu stranu. Vo Win−<br />

dows NT zapnutiu rolovania vdy o jednu stranu zodpovedá<br />

hodnota 0xFFFFFFFF. Názov poloky je WheelScrollLines a je<br />

potrebné vytvori ju ako String v uvedenej vetve.<br />

Nastavenie:<br />

K¾úè: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Desktop]<br />

Názov: WheelScrollLines<br />

Typ: REG_SZ (String hodnota)<br />

Hodnota: 0 − 0xFFFFFFFF<br />

Obnovovacia frekvencia PS 2 myši – mono ste u nie−<br />

kedy spozorovali, ako vám kurzor zablikal alebo bol jeho<br />

pohyb trochu trhavý. Je to spôsobené tým, e je <strong>na</strong>stavená<br />

ve¾mi malá obnovovacia frekvencia. Po jej zmene bude pohyb<br />

plynulejší. V uvedenej vetve vytvorte novú DWORD poloku s<br />

názvom SampleRate a priraïte jej hodnotu v rozmedzí 60 –<br />

200 (decimálne). Efekt sa prejaví a po reštartovaní Windows.<br />

Nastavenie:<br />

K¾uè: [HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\<br />

Services\i8042prt\Parameters]<br />

Názov: SampleRate<br />

Typ: REG_DWORD (DWORD hodnota)<br />

Hodnota: 0 – 200 (predvolená = 60)<br />

Zmizol vám taskbar. Ak vám taskbar úplne zmizol alebo<br />

sa skryje, ak okolo neho prejdete kurzorom, spôsobuje to<br />

poškodená vetva v registroch. Zavrite všetky otvorené apliká−<br />

cie a spustené procesy a nájdite uvedenú vetvu. V nej zmate<br />

vetvu StuckRects alebo StuckRects2 pre Windows 2000. Po<br />

reštarte Windows sa taskbar vráti do pôvodného stavu.<br />

Nastavenie:<br />

K¾úè: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\<br />

Windows\CurrentVersion\Explorer\StuckRects]<br />

Igor Kulman<br />

120 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Auto tools / 3. èas<br />

V tejto èasti si povieme nieèo o zastupujúcich z<strong>na</strong>koch (wild−<br />

card characters) a o automatických premenných. Obidve<br />

témy patria k sebe. Jedno bez druhého nemá prive¾ký<br />

výz<strong>na</strong>m (hlavne automatické premenné bez zastupujúcich<br />

z<strong>na</strong>kov sú <strong>na</strong> niè). Tieto témy sú <strong>na</strong> doko<strong>na</strong>lé zvládnutie<br />

písania súborov Makefile nevyhnutné, preto ak by vám po<br />

preèítaní <strong>na</strong>sledujúceho textu nebolo nieèo jasné, skúste si<br />

to preèíta ešte raz; ak sa to ani potom nezlepší, skúste<br />

<strong>na</strong>hliadnu do manuálu k programu a <strong>na</strong>koniec môete<br />

posla e−mail mne (usilujte sa dodra poradie :−). Vý−<br />

bornou pomôckou môu by aj súbory z existujúcich pro−<br />

jektov – skúste si preštudova (<strong>na</strong> zaèiatok jednoduchší)<br />

súbor Makefile, s<strong>na</strong>te sa mu porozumie, prípadne i<br />

pouèi sa a zapamäta si nejaké triky, ako sa dá daný prob−<br />

lém vyrieši.<br />

ZASTUPUJÚCE ZNAKY. Istotne poznáte z<strong>na</strong>k *<br />

(hviezdièka, angl. asterisk), ktorý môete poui tak vo<br />

Windows, ako aj vo všetkých moných aj nemoných shel−<br />

loch v Unixe. Nieèo podobné sa <strong>na</strong>chádza aj v regulárnych<br />

výrazoch (regular expressions) a v mnohých iných oblas−<br />

tiach programovania, ale aj beného poèítaèového ivota.<br />

Keby vám predsa len nebolo jasné, <strong>na</strong> èo taká hviezdièka<br />

môe slúi, tu je krátke vysvetlenie: z<strong>na</strong>k * zastupuje<br />

mnoinu z<strong>na</strong>kov. Keby ste zadali príkaz:<br />

rm *.cpp<br />

v Unixe alebo<br />

del *.cpp<br />

v DOS−e, zmaú sa všetky súbory, ktoré sa zaèí<strong>na</strong>jú neja−<br />

kými z<strong>na</strong>kmi a konèia sa dvojicou .cpp. Make pozná tieto<br />

zastupujúce z<strong>na</strong>ky (sú prebrané zo shellu):<br />

* ¾ubovo¾ná mnoi<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kov<br />

[...] vymenovaná mnoi<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kov<br />

? jeden ¾ubovo¾ný z<strong>na</strong>k<br />

a všetky ostatné, ktoré pozná kadý bený shell. Sub−<br />

stitúcia zástupných z<strong>na</strong>kov – <strong>na</strong>hradenie skutoènou hod−<br />

notou – sa však nedeje automaticky pri priradení hodnoty<br />

do premennej. Keby sme potrebovali do premennej SRC<br />

uloi mená všetkých zdrojových súborov s príponou „.cpp“<br />

a následne by sme ich chceli vypísa, priradenie:<br />

SRC = *.cpp<br />

a príkaz:<br />

echo $(SRC)<br />

by asi nesplnili <strong>na</strong>še oèakávania – premenná SRC toti<br />

obsahuje hodnotu *.cpp, a nie mená všetkých súborov,<br />

ktoré sa konèia trojicou z<strong>na</strong>kov .cpp! Keby sme však takú−<br />

to premennú pouili v pravidle, <strong>na</strong>príklad vo vymenovaní<br />

zdrojov alebo cie¾ov, pouila by sa síce hodnota *.cpp, tá<br />

by sa však neskôr <strong>na</strong>hradila me<strong>na</strong>mi tých súborov, ktoré<br />

sa konèia z<strong>na</strong>kmi .cpp – teraz by nám teda mohlo by<br />

jedno, kedy sa substitúcia vykoná. Ak by sme potrebovali,<br />

aby sa zastupujúce z<strong>na</strong>ky <strong>na</strong>hradili hodnotou u pri prira−<br />

dení, mohli by sme to spravi takto:<br />

SRC = $(wildcard *.cpp)<br />

Wildcard je funkcia, o ktorej si povieme neskôr (funkcie<br />

sa volajú práve takýmto spôsobom). Make však pozná aj<br />

iné zastupujúce z<strong>na</strong>ky. Pouívajú sa vo „všeobecných pra−<br />

vidlách“, teda v pravidlách, ktoré nemusia vytvori iba<br />

jeden súbor, ale mnostvo podobných súborov. <strong>Ako</strong> prí−<br />

klad môeme uvies pravidlo, ktorého zdrojom sú súbory<br />

s príponou .cpp a cie¾om sú súbory s príponou .o – je dos<br />

pravdepodobné, e všetky zdrojové súbory C++ sa budú<br />

kompilova rov<strong>na</strong>ko. Pomocou takýchto pravidiel si<br />

môeme tvorbu súborov Makefile podstatne zjednoduši<br />

(hlavne pri programoch s väèším poètom súborov). V sú−<br />

vislosti so všeobecnými pravidlami sa môeme stretnú aj<br />

s pojmom automatické premenné – sú to premenné, kto−<br />

rým hodnotu priraïuje make sám. Teraz <strong>na</strong>sleduje príklad<br />

„všeobecného pravidla“ s automatickými premennými, kto−<br />

ré sa neviae <strong>na</strong> iadne konkrétne zdrojové súbory:<br />

%.o: %.cpp<br />

g++ −c $< −o $@<br />

Toto pravidlo sa pouije <strong>na</strong> vytvorenie všetkých súbo−<br />

rov s príponou .o (zo súboru file.cpp vytvorí file.o); auto−<br />

matická premenná $@ sa <strong>na</strong>hradí cie¾om pravidla (teda<br />

textom pred dvojbodkou), premenná $< sa <strong>na</strong>hradí pr−<br />

vým zdrojom pravidla (textom za dvojbodkou). Teraz <strong>na</strong>−<br />

sleduje trochu väèší a uitoènejší príklad. Zdrojové súbory<br />

sú rov<strong>na</strong>ké, ako boli v predošlej èasti (main.cpp vkladá<br />

hlavièkový súbor ahoj1.h, zdrojový súbor ahoj1.cpp zase<br />

vkladá ahoj2.h).<br />

OBJECTS = ahoj1.o ahoj2.o main.o<br />

TARGET = ahoj<br />

CC = g++<br />

all: $(TARGET)<br />

$(CC) −o $(TARGET) $(OBJECTS)<br />

%.o: %.cpp<br />

$(CC) −o $@ −c $<<br />

ahoj1.cpp: ahoj2.h<br />

touch $@<br />

main.cpp: ahoj1.h<br />

touch $@<br />

Teraz si vysvetlíme jednotlivé riadky. Prvých pä riadkov<br />

by malo by (po preèítaní predchádzajúcich èastí) kadé−<br />

mu zrejmé. Pravidlo<br />

%.o: %.cpp<br />

vyhovuje kadému súboru s príponou .o, teda po prvom<br />

spustení programu make sa jeho príkazy vyko<strong>na</strong>jú trikrát<br />

(prièom premenné $@ a $< sa budú pre kadý jeden<br />

súbor meni. Nasledujúce štyri riadky by takisto mali by<br />

zrejmé (zabezpeèia, aby sa pri zmene hlavièkového súbo−<br />

ru skompiloval zdrojový súbor, ktorý ho pouíva). Celý prí−<br />

klad však môeme ešte viac skráti, prièom bude fungova<br />

rov<strong>na</strong>ko a <strong>na</strong>vyše bude aj trochu preh¾adnejší:<br />

OBJECTS = ahoj1.o ahoj2.o main.o<br />

TARGET = ahoj<br />

CC = g++<br />

all: $(TARGET)<br />

$(CC) −o $(TARGET) $(OBJECTS)<br />

%.o: %.cpp<br />

$(CC) −o $@ −c $<<br />

ahoj1.o: ahoj2.h<br />

main.o: ahoj1.h<br />

Jediný rozdiel medzi príkladmi je v zapísaní „závislostí“.<br />

Áno, aj súbory môu by od nieèoho závislé :−) Napríklad<br />

súbory .cpp sú závislé od .h a podobne. Teraz staèí za<br />

dvojbodku prida to¾ko hlavièkových súborov, ko¾ko sa<br />

nám zapáèi. Odporúèam však pridáva iba tie hlavièkové<br />

súbory, ktoré sú <strong>na</strong>ozaj potrebné, i<strong>na</strong>k sa budú zdrojové<br />

súbory preklada stále dookola bez toho, aby to bolo<br />

potrebné. Keby viac zdrojových súborov vkladalo tie isté<br />

hlavièkové súbory, môeme prida do jedného riadka viac<br />

cie¾ov (pred dvojbodku), <strong>na</strong>príklad:<br />

file1.o file2.o: header1.h header2.h header3.h<br />

Ak si myslíte, e závislosti zdrojových a hlavièkových sú−<br />

borov netreba do súboru Makefile písa a e je to zbytoèná<br />

strata èasu, tak si to rýchlo prestaòte myslie – i<strong>na</strong>k by ste sa<br />

z tých chybových hlásení prekladaèa asi zbláznili...<br />

AUTOMATICKÉ PREMENNÉ. Teraz prejdime k auto−<br />

matickým premenným. Nasledujúci preh¾ad obsahuje prak−<br />

ticky všetky automatické premenné, ktoré v súboroch Ma−<br />

kefile môete poui.<br />

$@ – Obsahuje cie¾ pravidla. Ak jedno pravidlo má viac<br />

cie¾ov, táto premenná bude obsahova meno toho cie¾a,<br />

pre ktorý sa dané pravidlo zavolalo. Ak je toto pravidlo<br />

„všeobecné“ (ako v predchádzajúcom príklade), premen−<br />

ná $@ bude takisto obsahova meno cie¾a, pre ktorý sa<br />

pravidlo zavolalo. Ak je cie¾ èlenom archívu (preberieme<br />

inokedy), táto premenná bude obsahova názov archívu.<br />

$% – Ak je cie¾ èlenom nejakého archívu, obsahuje meno<br />

èle<strong>na</strong>. Napríklad:<br />

archiv.a(objekt.o)<br />

V tomto prípade bude premenná $@ = archív.a, $% =<br />

objekt.o. Ak cie¾ nie je èlenom iadneho archívu, táto pre−<br />

menná bude prázd<strong>na</strong> (zatia¾ teda pre nás nemá výz<strong>na</strong>m).<br />

$< – Meno prvého zdroja (ak je zdroj uvedený podobne<br />

ako v <strong>na</strong>šom príklade, teda so z<strong>na</strong>kom %, táto premenná<br />

bude obsahova aj príponu zdroja).<br />

$? – Obsahuje názvy všetkých zdrojov, ktoré sú novšie<br />

ako cie¾ (sú oddelené medzerou). Ak sú niektoré zdroje<br />

èlenmi archívov, uvedie sa iba ich názov.<br />

$^ – Obsahuje názvy všetkých zdrojov daného pravidla.<br />

Pre èlenov archívov platí to, èo som uviedol pri predchá−<br />

dzjúcej premennej. Ak je niektorý zdroj uvedený viackrát,<br />

v tejto premennej bude iba raz.<br />

$+ – Táto premenná je podobná predchádzajúcej s jediným<br />

rozdielom: ak je jeden zdroj uvedený viackrát, aj v tejto pre−<br />

mennej sa bude <strong>na</strong>chádza viackrát – a v rov<strong>na</strong>kom poradí.<br />

$* – Obsahuje koreò vzoru. Ak máme vzor %.cpp a súbor<br />

ahoj.cpp, ktorý tomuto vzoru vyhovuje, premenná $* bude<br />

obsahova text „ahoj“.<br />

Na konci tretej èasti si ešte povieme nieèo o vzoroch (angl.<br />

pattern). Vzor je vlastne textový reazec, ktorý sa pouíva v<br />

cieli a zdroji všeobecných pravidiel. Má takýto formát:<br />

prefix%suffix<br />

Prefix a/alebo sufix môeme vynecha. Ak vynecháme obi−<br />

dve èasti, dostaneme vzor, ktorému vyhovuje kadý cie¾.<br />

Text medzi prefixom a sufixom sa <strong>na</strong>zýva koreò (angl.<br />

stem). Ak máme vzor %.o a súbor file.o, koreò bude file.<br />

Keby sme v pravidle pouili vzor aj <strong>na</strong>miesto zdroja, z<strong>na</strong>k<br />

% v zdrojovom vzore sa <strong>na</strong>hradí koreòom zo vzoru cie¾a.<br />

Ak by sme pouili súbor file.o a pravidlo:<br />

%.o: %.c<br />

echo $<<br />

echo $*<br />

dostali by sme takýto výpis:<br />

file.c<br />

file<br />

Názov zdroja (v premennej $

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows<br />

15. èas: Menu II.<br />

Novinky zo sveta Assemblera<br />

Bol uvo¾nený prekladaè MASM32<br />

verzie 7. Môete ho získa<br />

<strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.movsd.com/.<br />

Okrem nových príkladov obsahuje<br />

dva nové nástroje: Object<br />

Creator 1.6 a VkDebug (debugging<br />

macros) a, samozrejme, aktualizuje<br />

a rozširuje nástroje z predchádza−<br />

júcich verzií.<br />

InsertMenu<br />

Funkcia sa pouíva <strong>na</strong> pridanie novej poloky do menu, prièom ostatné poloky sa posu−<br />

nú smerom dolu. Výhoda oproti funkcii AppendMenu je v tom, e funkcia umoòuje<br />

prida poloku <strong>na</strong> ¾ubovo¾né miesto v menu.<br />

Syntax: BOOL InsertMenu, HMENU hMenu, UINT uPosition, UINT uFlags, UINT<br />

uIDNewItem, LPCTSTR lpNewItem<br />

HMENU hMenu: Handle menu, ku ktorému sa pridá nová poloka.<br />

UINT uPosition: Identifikátor alebo pozícia poloky menu, pred ktorú bude vloená nová<br />

poloka. Parameter uFlags bude obsahova hodnoty MF_BYCOMMAND a MF_BYPOSI−<br />

TION. Pri MF_BYCOMMAND je hodnota uPosition ID poloky menu a pri MF_BYPOSI−<br />

TION je uPosition offset poloky menu, vzahujúci sa k nule.<br />

UINT uFlags: Urèuje, ako bude interpretovaný parameter uPosition. Takisto <strong>na</strong>stavuje<br />

stav novej poloky menu. Môete poui hodnoty z PC REVUE è. 2/2002 (tabu¾ka ) a<br />

okrem toho hodnoty MF_BYPOSITION a MF_BYCOMMAND.<br />

UINT uIDNewItem: Hodnota ID poloky menu, ak uFlags je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> MF_POPUP,<br />

potom uIDNewItem je handle nového podmenu, resp. submenu.<br />

LPCTSTR lpNewItem: Obsah novej poloky menu. Hodnota závisí od parametra uFlags.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

IsMenu<br />

Funkcia zistí, èi handle je handle menu.<br />

Syntax: BOOL IsMenu, HMENU hMenu<br />

HMENU hMenu: Handle, ktorý chceme testova.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Ak hMenu je handle menu, vráti sa hodnota TRUE, v opaènom<br />

prípade sa vráti hodnota FALSE.<br />

ModifyMenu<br />

Obr. 1<br />

TrackPopupMenu<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia umoòuje zmeni existujúcu poloku menu dy<strong>na</strong>micky, t. j. poèas behu aplikácie.<br />

Syntax: BOOL ModifyMenu, HMENU hMenu, UINT uPosition, UINT uFlags, UINT<br />

uIDNewItem, LPCTSTR lpNewItem<br />

HMENU hMenu: Handle menu.<br />

UINT uPosition: Identifikátor alebo pozícia poloky menu, ktorá sa bude meni.<br />

Parameter uFlags bude obsahova hodnoty MF_BYCOMMAND a MF_BYPOSITION. Pri<br />

MF_BYCOMMAND je hodnota uPosition ID poloky menu a pri MF_BYPOSITION je<br />

uPosition offset poloky menu, vzahujúci sa k nule.<br />

UINT uFlags: Urèuje, ako bude interpretovaný parameter uPosition. Môete poui<br />

hodnoty z PC REVUE è. 2/2002 (tabu¾ka ) a okrem toho hodnoty MF_BYPOSITION a<br />

MF_BYCOMMAND.<br />

UINT uIDNewItem: Hodnota ID poloky menu, ak uFlags je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> MF_POPUP,<br />

potom uIDNewItem je handle nového podmenu, resp. submenu.<br />

LPCTSTR lpNewItem: Nový obsah pre poloku menu. Hodnota závisí od parametra<br />

uFlags. Pre uFlags môete poui <strong>na</strong>sledujúce hodnoty: MF_STRING – zobrazuje<br />

poloku menu s pouitím textového reazca. Parameter lpNewItem je ukazovate¾<br />

<strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, MF_BITMAP – zobrazuje poloku menu s pouitím bitovej<br />

mapy, parameter lpNewItem obsahuje handle bitovej mapy, MF_OWNERDRAW – pridá−<br />

va k menu poloku typu owner−draw. Okno dostane správu WM_MEASUREITEM skôr,<br />

ako je menu po prvýkrát zobrazené, a správu WM_DRAWITEM vdy, keï musí by<br />

vzh¾ad poloky menu aktualizovaný.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

RemoveMenu<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia odstráni poloku z menu. Ak je touto polokou podmenu, resp. submenu, je od−<br />

stránené, nie však zlikvidované. Podmenu, resp. submenu odstránené týmto spôsobom<br />

môe by znovu pouité. Pred ukonèením aplikácie musíte všetky menu, ktoré nie sú pri−<br />

pojené k hlavnému menu, odstráni funkciou DestroyMenu. Pred pouitím funkcie Remo−<br />

veMenu pouite funkciu GetSubMenu <strong>na</strong> získanie handle <strong>na</strong> podmenu, resp. submenu.<br />

Syntax: BOOL RemoveMenu, HMENU hMenu, UINT uPosition, UINT uFlags<br />

HMENU hMenu: Handle menu.<br />

UINT uPosition: Identifikátor alebo pozícia poloky menu, ktorá sa má odstráni.<br />

Parameter uFlags bude obsahova hodnoty MF_BYCOMMAND a MF_BYPOSITION. Pri<br />

MF_BYCOMMAND je hodnota uPosition ID poloky menu a pri MF_BYPOSITION je<br />

uPosition offset poloky menu, vzahujúci sa k nule.<br />

UINT uFlags: Urèuje, ako bude interpretovaný parameter uPosition. Môete poui<br />

hodnoty MF_BYPOSITION a MF_BYCOMMAND.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

SetMenu<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia pripojí nové menu k špecifikovanému oknu. Menu môe by definované buï v re−<br />

source súbore, alebo je dy<strong>na</strong>micky vytvorené aplikáciou. Existujúce menu je odstránené.<br />

Syntax: BOOL SetMenu, HWND hWnd, HMENU hMenu<br />

HWND hWnd: Handle ok<strong>na</strong>, ktorého menu budeme meni.<br />

HMENU hMenu: Handle <strong>na</strong> nové menu. Ak tento parameter bude NULL, aktuálne menu<br />

bude odstránené.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: V prípade, e sa podarí zmeni menu, je vrátená hodnota<br />

TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

SetMenuDefaultItem<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Nie user32.lib user32.inc<br />

Funkcia <strong>na</strong>staví východiskovú poloku pre špecifikované menu. Východisková poloka<br />

vyzerá i<strong>na</strong>k ne ostatné a vyberá sa dvojitým kliknutím <strong>na</strong> poloku materského menu<br />

(pozri obrázok 2).<br />

Syntax: BOOL SetMenuDefaultItem, HMENU hMenu, UINT uItem, UINT fByPos<br />

HMENU hMenu: Handle menu <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie default poloky.<br />

UINT uItem: Identifikátor menu alebo pozícia poloky menu, ktorá sa má <strong>na</strong>stavi ako<br />

východisková poloka. V prípade, e nechcete iadnu východiskovú poloku, <strong>na</strong>stavte<br />

tento parameter <strong>na</strong> –1.<br />

UINT fByPos: Špecifikuje<br />

výz<strong>na</strong>m parametra uItem. Ak<br />

je tento parameter FALSE, je<br />

uItem identifikátorom poloky<br />

menu, i<strong>na</strong>k to je pozícia<br />

poloky menu.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po<br />

úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa<br />

vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

Obr. 2<br />

Dvojklikom <strong>na</strong> poloku Menu1 vyberiete<br />

DefaultItem, teda poloku Item1<br />

122 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

SetMenuItemBitmaps<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia spojí špecifikovanú bitovú mapu s polokou menu. Len èo je poloke menu pri−<br />

radená nová bitová mapa, funkcia CheckMenuItem bude túto bitovú mapu pouíva pri<br />

zaškrtnutí alebo pri zrušení zaškrtnutia poloky menu. Keïe ve¾kos bitových máp závisí<br />

od aktuálneho rozlíšenia, musíte poui funkciu GetMenuCheckMarkDimensions <strong>na</strong> pri−<br />

spôsobenie ve¾kosti bitovej mapy.<br />

Syntax: BOOL SetMenuItemBitmaps, HMENU hMenu, UINT uPosition, UINT uFlags,<br />

HBITMAP hBitmapUnchecked, HBITMAP hBitmapChecked<br />

HMENU hMenu: Handle menu.<br />

UINT uPosition: Identifikátor alebo pozícia poloky menu, ktorá sa bude meni.<br />

Parameter uFlags bude obsahova hodnoty MF_BYCOMMAND a MF_BYPOSITION. Pri<br />

MF_BYCOMMAND je hodnota uPosition ID poloky menu a pri MF_BYPOSITION je<br />

uPosition offset poloky menu, vzahujúci sa k nule.<br />

UINT uFlags: Urèuje, ako bude interpretovaný parameter uPosition. Môete poui<br />

hodnoty MF_BYPOSITION a MF_BYCOMMAND.<br />

HBITMAP hBitmapUnchecked: Handle bitovej mapy, ktorá sa má zobrazi, keï poloka<br />

menu nie je zaškrtnutá. Ak je tento parameter NULL, oblas z<strong>na</strong>èky zaškrtnutia je pone−<br />

chaná prázd<strong>na</strong>, keï poloka nie je zaškrtnutá.<br />

HBITMAP hBitmapChecked: Handle bitovej mapy, ktorá sa má zobrazi, keï je poloka<br />

menu zaškrtnutá.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

TrackPopupMenu<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia zobrazí popup menu <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste obrazovky (pozri obrázok 1). Popup<br />

menu zmizne, len èo ste vybrali poloku menu alebo klikli mimo oblasti menu. Menu sa<br />

obyèajne zobrazuje po stlaèení pravého tlaèidla myši.<br />

Syntax: BOOL TrackPopupMenu, HMENU hMenu, UINT uFlags, int x, int y, int<br />

nReserved, HWND hWnd, CONST RECT *prcRect<br />

HMENU hMenu: Handle menu. Popup menu vytvoríte pomocou funkcie<br />

CreatePopupMenu alebo pouitím funkcie GetSubMenu.<br />

UINT uFlags: Špecifikuje polohu popup menu.Tento parameter môe by NULL alebo<br />

hodnoty z tabu¾ky 1.<br />

int x: Horizontál<strong>na</strong> poloha popup menu v súradniciach obrazovky.<br />

int y: Vertikál<strong>na</strong> poloha popup menu v súradniciach obrazovky.<br />

int nReserved: Rezervované, parameter musí by nula.<br />

HWND hWnd: Handle k oknu, ktorému popup menu patrí. Toto okno potom prijíma<br />

z popup menu všetky správy.<br />

CONST RECT *prcRect: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá špecifikuje èas obrazovky,<br />

v ktorej môe pouívate¾ vybera, prièom menu sa neukonèí. Ak je tento parameter<br />

NULL, popup menu sa ukonèí, keï pouívate¾ klikne mimo popup menu.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

TrackPopupMenuEx<br />

Funkcia sa podobá TrackPopupMenu, s tým rozdielom, e aplikácia môe špecifikova pra−<br />

vouhlú oblas obrazovky, ktorú menu nebude prekrýva. Túto funkciu vyuijete tam, kde<br />

nechcete, aby bolo nieèo dôleité zakryté zobrazením popup menu.<br />

Syntax: BOOL TrackPopupMenuEx, HMENU hmenu, UINT fuFlags, int x, int y, HWND<br />

hwnd, LPTPMPARAMS lptpm<br />

HMENU hmenu: Handle menu.<br />

UINT fuFlags: Špecifikuje polohu popup menu.Tento parameter môe by NULL alebo<br />

hodnoty z tabu¾ky 1.<br />

int x: Horizontál<strong>na</strong> poloha popup menu v súradniciach obrazovky.<br />

int y: Vertikál<strong>na</strong> poloha popup menu v súradniciach obrazovky.<br />

HWND hwnd: Handle k oknu, ktorému popup menu patrí. Toto okno potom prijíma<br />

z popup menu všetky správy.<br />

LPTPMPARAMS lptpm: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru TPMPARAMS, ktorý urèuje èas obrazovky,<br />

ktorú by nemalo menu prekrýva. Tento parameter môe by NULL. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagTPMPARAMS {<br />

UINT cbSize; Ve¾kos štruktúry v bajtoch.<br />

RECT rcExclude; Oblas obrazovky, ktorá sa nemá prekrýva.<br />

} TPMPARAMS, FAR *LPTPMPARAMS;<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

Tabu¾ka 1 Typy príz<strong>na</strong>kov uFlags pre funkciu TrackPopupMenu<br />

Hodnota<br />

Výz<strong>na</strong>m<br />

TPM_BOTTOMALIGN Zarovnáva spodnú èas menu so súradnicou danou parametrom y.<br />

TPM_CENTERALIGN Zarovnáva menu horizontálne <strong>na</strong> stred pod¾a súradnice x.<br />

TPM_LEFTALIGN Zarovnáva ¾avú stranu menu so súradnicou danou parametrom x.<br />

TPM_LEFTBUTTON Sleduje ¾avé tlaèidlo myši.<br />

TPM_RETURNCMD Namiesto odoslania správy WM_COMMAND vráti identifikátor zvolenej poloky menu.<br />

Pokia¾ dôjde k chybe alebo nie je vybraná iad<strong>na</strong> poloka menu, návratová hodnota je<br />

nula, ak dôjde k chybe vo vyhodnocovacej vrstve, návratová hodnota je –1. Z toho<br />

dôvodu ako identifikátory poloiek menu nepouívajte hodnoty 0 a –1.<br />

TPM_RIGHTALIGN Zarovnáva pravú stranu menu so súradnicou danou parametrom x.<br />

TPM_RIGHTBUTTON Sleduje pravé tlaèidlo myši.<br />

TPM_TOPALIGN Zarovnáva hornú èas menu so súradnicou danou parametrom y.<br />

TPM_VCENTERALIGN Zarovnáva menu vertikálne <strong>na</strong> stred pod¾a súradnice danej parametrom y.<br />

Pre funkciu TrackPopupMenuEx<br />

TPM_HORIZONTAL Ak nie je moné zobrazi menu v danom umiestnení bez prekrytia vylúèeného pravouholníka,<br />

poadované horizontálne zarov<strong>na</strong>nie má prednos pred vertikálnym zarov<strong>na</strong>ním.<br />

TPM_VERTICAL Ak nie je moné zobrazi menu v danom umiestnení bez prekrytia vylúèeného pravouholníka,<br />

poadované vertikálne zarov<strong>na</strong>nie má prednos pred horizontálnym zarov<strong>na</strong>ním.<br />

Pouitie uvedených funkcií nájdete v príklade <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk v sekcii<br />

Programujeme – Assembler pod Windows.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS pub−<br />

lishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Nie user32.lib user32.inc<br />

Peter Gašparoviè<br />

3/2002 PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M E<br />

C++ pod Windows<br />

20. èas: Serializácia SDI aplikácií I.<br />

V tejto èasti budeme pokraèova v zaèatom rozprávaní o serializácii a preberieme si<br />

serializáciu aplikácií typu SDI (Single Document Interface). Uvedieme si dva ukákové prí−<br />

klady. Prvým bude u známa aplikácia StudentList, ktorú si rozšírime o monos uklada−<br />

nia/èítania dát <strong>na</strong>/z disku. Druhým príkladom bude jednoduchý textový editor, <strong>na</strong> ktorom<br />

si okrem serializácie ukáeme prácu s triedami CEditView a CRichEditView.<br />

SERIALIZÁCIA A APLIKAÈNÝ SYSTÉM. V predchádzajúcej èasti sme si ukázali,<br />

ako implementova serializáciu do <strong>na</strong>šich aplikácií „manuálne“ èie bez pouitia výhod,<br />

ktoré nám poskytuje aplikaèný systém. Museli sme urobi ve¾a vecí (vytvori objekt<br />

CArchive, spoji ho s objektom CFile, ošetri výnimky, ktoré by mohli <strong>na</strong>sta atï.). Mali<br />

sme síce priamu kontrolu <strong>na</strong>d kadým serializovaným bajtom, ale pri väèších aplikáciách<br />

je takéto programovanie ve¾mi prácne. Teraz si ukáeme, ako serializova s vyuitím apli−<br />

kaèného systému. Keïe sa budeme venova serializácii SDI aplikácií, musíme si poveda<br />

nieèo aj o tom, ako tieto aplikácie pracujú.<br />

POH¼AD DOVNÚTRA APLIKÁCIE SDI. V šestnástej èasti sme si zhruba ukázali,<br />

ako aplikácia SDI pracuje. Ale èo sa deje v jej vnútri? Aby sme nehovorili ve¾mi abstrakt−<br />

ne, všetko si vysvetlíme priamo <strong>na</strong> príklade. Vytvorte nový projekt (èi ho pridáte do<br />

Workspace Files, alebo nie, nechám <strong>na</strong> vás) s názvom SDIApp. Všetky <strong>na</strong>stavenia nechaj−<br />

te default. Po vygenerovaní kostry aplikácie pridajte <strong>na</strong> zaèiatok funkcií (tab. 1) debug<br />

výpis pomocou objektu afxDump v tvare:<br />

afxDump Save,<br />

resp. File−> Save as.<br />

Otvorenie súboru je obslúené funkciou CWinApp::OnFileOpen. Táto funkcia je <strong>na</strong>ma−<br />

povaná <strong>na</strong> poloku menu ID_FILE_OPEN. Funkcia zo svojho tela volá ïalšie funkcie, ktoré<br />

<strong>na</strong>jprv zobrazia štandardný File−Open dialóg, potom volajú funkciu CDocument::<br />

OnOpenDocument (táto funkcia otvorí súbor, zavolá funkciu DeleteContents, aby bolo<br />

isté, e dokument je prázdny, potom volá funkciu CObject::Serialize, ktorá <strong>na</strong>èíta dáta.<br />

Aplikaèný systém volá túto funkciu <strong>na</strong> reinicializáciu existujúceho objektu dokumentu<br />

(teda pri otváraní súboru sa nevytvára nový objekt dokumentu, ale vyuije sa u existujú−<br />

ci – overte si to pomocou výpisov afxDump).<br />

124 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Uloenie súboru sa zaèí<strong>na</strong> volaním funkcie OnFileSave (štandardne mapovaná <strong>na</strong><br />

poloku menu ID_FILE_SAVE). Volá funkciu CDocument::OnSaveDocument, ktorá sa<br />

postará o všetko potrebné (volá funkciu CObject::Serialize a tá zapíše dáta z dokumen−<br />

tu <strong>na</strong> disk). V prípade Save as je situácia rov<strong>na</strong>ká, ibae obsluná funkcia poloky<br />

ID_FILE_SAVE_AS sa volá OnFileSaveAs.<br />

ÚPRAVA PROJEKTU STUDENTLIST. Teraz pridáme serializáciu do nášho projek−<br />

tu StudentList (verzia z 18. èasti). Èo tipujete, ko¾ko bude potrebné prida kódu? Keï<br />

vám poviem, e staèí prida jednu funkciu a <strong>na</strong>vyše ešte tri riadky kódu, uveríte mi? Ak<br />

nie, hneï vás o tom presvedèím. V hlavièkovom a implementaènom súbore triedy<br />

CStudent zmeòte makrá DECLARE_DYNAMIC a IMPLEMENT_DYNAMIC <strong>na</strong> DECLARE_<br />

SERIAL(CStudent) a IMPLEMENT_SERIAL(CStudent, CObject, 0). Týmito makrami sme sprí−<br />

stupnili serializáciu, ale „odstavili“ sme prístup k run−time informáciám o tejto triede, èo<br />

nám však teraz ve¾mi neprekáa. V hlavièkovom súbore pridajte deklaráciu virtuálnej funkcie<br />

Serialize:<br />

virtual void Serialize(CArchive& ar);<br />

a v implementaènom súbore zapíšte túto funkciu takto:<br />

void CStudent::Serialize(CArchive& ar)<br />

{<br />

if (ar.IsStoring())<br />

{<br />

ar m_strPriezvisko >><br />

m_nRocnik >> m_nKredity;<br />

}<br />

}<br />

Teraz u len staèí prida jeden riadok kódu <strong>na</strong> koniec funkcie CDocument::Serialize:<br />

void CStudentListDoc::Serialize(CArchive& ar)<br />

{<br />

if (ar.IsStoring())<br />

{<br />

// TODO: add storing code here<br />

}<br />

else<br />

{<br />

// TODO: add loading code here<br />

}<br />

m_studentList.Serialize(ar);<br />

}<br />

a je koniec. Aplikáciu odskúšajte – vytvorte záz<strong>na</strong>my aspoò o troch študentoch a ulote<br />

ich, potom vytvorte nový dokument a údaje <strong>na</strong>èítajte. Odporúèam vám aj do tejto apli−<br />

kácie prida informatívne výpisy do dôleitých funkcií, prípadne celú aplikáciu odkroko−<br />

va. Tak <strong>na</strong>jlepšie pochopíte, èo sa kedy deje.<br />

PRÍPONY SÚBOROV A REGISTRÁCIA PROGRAMU. Terajšia verzia aplikácie<br />

StudentList vám síce umoòuje uloi dáta do súboru, ale tento súbor je bez prípony a<br />

benému pouívate¾ovi nie je jasné, s akou aplikáciou je spojený. Aby sme mohli vytvá−<br />

ra súbor s príponou a ten asociova s <strong>na</strong>šou aplikáciou, musíme si ešte vysvetli, èo je<br />

to zdroj šablóny dokumentu. Zdroj šablóny dokumentu pouívame pri volaní funkcie<br />

AddDocTemplate. Je to prvý parameter konštruktora objektu typu CSingleDocTemplate<br />

(obyèajne sa <strong>na</strong>zýva IDR_MAINFARME). Keï sa pozriete do zdrojov <strong>na</strong> poloku String<br />

Table a tam rozkliknete IDR_MAINFRAME, uvidíte jeden reazec, ktorého podreazce sú<br />

oddelené pomocou z<strong>na</strong>ku \n. Upravte reazec takto:<br />

StudentList\n\nStudent\nStudentList Files (*.Slt)\n.Slt\n<br />

StudentList.Document\nStudent Document<br />

Pre lepšie pochopenie uvádzam ešte vysvetlenie kadého z podreazcov (tab. 2).<br />

Keï teraz spustíte StudentList, pri otváraní a ukladaní súborov u budete ma k dis−<br />

pozícii príponu, filter a opis typu dokumentu. Stále nám však ešte chýba asociácia súbo−<br />

Obr. 1<br />

rov s príponou *.Slt s <strong>na</strong>ším programom. Pridajte preto volanie funkcií E<strong>na</strong>bleShellOpen<br />

a RegisterShellFileTypes do funkcie CStudentListApp::InitInstance:<br />

E<strong>na</strong>bleShellOpen();<br />

RegisterShellFileTypes(TRUE);<br />

Prvá funkcia umoní spúšanie <strong>na</strong>šej aplikácie priamo zo súborového prehliadaèa a<br />

druhá zaregistruje prípony súborov v registroch (podrobne pozri help). Teraz u môeme<br />

spúša súbory programu priamo (pozrite sa v registroch do HKEY_CLASSES_ROOT, kde<br />

vyh¾adajte .Slt – obr. 1). Samozrejmosou je aj priradenie ikony súborom s príponou *.Slt.<br />

Zdroj tejto ikony predstavuje IDR_SDIAPPTYPE (nájdete v zloke ICON v zdrojoch).<br />

Tab. 2 Vysvetlenie podreazcov v IDR_MAINFRAME<br />

Podreazec<br />

StudentList\n<br />

Opis<br />

titulok ok<strong>na</strong> aplikácie<br />

\n implicitné meno dokumentu (ak necháme nezadané (náš prípad), bude Untitled<br />

Student\n<br />

StudentList Files (*.Slt)\n<br />

.Slt\n<br />

StudentList.Document\n<br />

Student Document<br />

meno typu dokumentu<br />

opis typu dokumentu a filter<br />

prípo<strong>na</strong> dokumentu<br />

ID typu dokumentu v registroch<br />

opis ID v registroch<br />

K doko<strong>na</strong>losti u ostáva len sfunkèni tzv. Drag and Drop èie otvorenie súboru jeho<br />

priamym pretiahnutím <strong>na</strong> okno programu (jednoducho <strong>na</strong>pr. z Explorera zoberiete súbor<br />

a aháte ho a <strong>na</strong>d okno programu, kde ho pustíte). Opä do funkcie CStudentListApp::<br />

InitInstance pridajte tento riadok:<br />

m_pMainWnd−>DragAcceptFiles();<br />

Opis tejto funkcie je v helpe. Drag and Drop teraz bude fungova.<br />

(Poznámka: Nastavenie týchto vlastností sa dá komfortnejšie urobi u pri tvorení apli−<br />

kácie – vo 4. kroku tvorenia aplikácie pomocou AppWizardu – kliknite <strong>na</strong> Advanced a<br />

vyplòte poadované polia, hlavne pole File extension). AppWizard teraz pridá všetky tu<br />

opisované funkcie automaticky a u iadne ïalšie úpravy nebudú potrebné).<br />

NABUDÚCE. <strong>Ako</strong> sa tak dívam <strong>na</strong> ve¾kos súboru, opis s¾úbených tried CEditView<br />

a CRichEditView a ukákovú aplikáciu si necháme do budúcej èasti. O mesiac dovidenia.<br />

Marek Šamaj<br />

Informácie o type prípony v registroch<br />

3/2002 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

Deplhi v praxi / 12. èas: Poštové sluby<br />

<strong>Ako</strong> iste všetci viete, poèet uívate¾ov internetu a ním<br />

ponúkaných sluieb bezpochyby rastie geometrickým<br />

radom. Bený uívate¾ kontrolujúci si svoje poštové konto<br />

nepotrebuje niè iné ako pár minút <strong>na</strong> internete – èi u<br />

doma, v práci, alebo v internetovej kaviarni. Do povedo−<br />

mia ¾udí sa èoraz viac dostáva slovko internet a s ním<br />

spojené programy. Myslím, e táto téma je pre kadého z<br />

nás aktuál<strong>na</strong> a v mnohom aj nepreskúmaná. Práve preto<br />

by som vám chcel priblíi pouívanie dvoch komponen−<br />

tov, ktoré sa stali súèasou Borland Delphi 3 (a vyššieho).<br />

Hovorím o komponentoch urèených <strong>na</strong> prácu s poštový−<br />

mi slubami, <strong>na</strong>chádzajúcich sa v záloke FastNet.<br />

SMTP. Simple Mail Transfer Protocol – jednoduchý pro−<br />

tokol prenosu pošty zaloený <strong>na</strong> TCP−IP (protokole riade−<br />

nia prenosu). Delphi nám ponúka kninicu NMSMTP, kto−<br />

rá nám aj vo forme komponentu u¾ahèuje ivot. Posielanie<br />

elektronickej pošty pomocou SMTP nám síce nepovo¾ujú<br />

všetky poštové servery siete internet, ale aj tak patrí medzi<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie a pod¾a môjho názoru aj <strong>na</strong>jpouívanejšie<br />

spôsoby odosielania elektronickej pošty. V <strong>na</strong>šom prípa−<br />

de ide aj o príjemné prostredie <strong>na</strong>mi vytvorené. Princíp<br />

komunikácie poštového servera s <strong>na</strong>šou aplikáciou je za−<br />

loený <strong>na</strong> nieko¾kých základných <strong>na</strong>staveniach, bez kto−<br />

rých by pripojenie k vzdialenému systému nebolo realizo−<br />

vate¾né. Základné <strong>na</strong>stavenie pozostáva z týchto vstup−<br />

ných parametrov:<br />

Adresa SMTP nášho poštového servera<br />

Port <strong>na</strong> pripojenie k SMTP serveru (štandard 25)<br />

Prihlasovacie meno (login)<br />

<strong>Ako</strong> som u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, budeme vyuíva komponent<br />

NMSMTP štandardnej výbavy Delphi, ktorý nájdete v zá−<br />

loke FastNet. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Pripoji sa vyuijú vlast−<br />

nosti komponentu v takejto podobe.<br />

With NMSMTP1 do Begin<br />

Port := StrToInt(Edit1.Text);<br />

Host := Edit2.Text;<br />

UserID := Edit3.Text;<br />

Connect;<br />

End;<br />

Naèítané parametre z Edit okien nie sú jediným riešením<br />

<strong>na</strong> zadávanie týchto vstupných velièín. Po zadefinovaní ser−<br />

vera, portu, ako aj me<strong>na</strong> uívate¾a je procedúrou Connect<br />

<strong>na</strong>dviazané spojenie so vzdialeným systémom. Je potrebné<br />

uvedomi si, e netvoríme blišie špecifikovaný program, ale<br />

len akýsi ukákový, teda vzor poštového klienta v tom <strong>na</strong>j−<br />

základnejšom šate. Komponent ponúka vlastnos – lepšie<br />

povedané monos – chybového hlásenia pri neúspešnom<br />

pripojení, a to v paneli Events. Záloka Events obsahuje via−<br />

cero vlastností, ako <strong>na</strong>príklad OnHostResolved, OnInvalid−<br />

Host a iné potrebné. Po úspešnom pripojení k vzdialenému<br />

systému je moné odosiela nové e−maily, pre ktoré platia<br />

základné pravidlá vo forme týchto parametrov. Opä nevy−<br />

uijem niè iné ako náš NMSMTP1.<br />

Adresa odosielate¾a<br />

Meno odosielate¾a<br />

Subjekt e−mailu<br />

Adresát<br />

Kópia e−mailu<br />

Skrytá kópia<br />

Súborová príloha<br />

Text správy<br />

NMSMTP1.PostMessage.FromName :=<br />

UserName<br />

Adresát a kópie správ: Adresát, teda ten, komu správu<br />

posielame, nemusí by len jeden. Preto tvorcovia kompo−<br />

nentu vytvorili prostredníctvom premennej TStringList<br />

monos hromadného odosielania <strong>na</strong> viac adries. TString−<br />

List je úplne kompatibilný s premennou String. Urèite sa<br />

uplatní monos zaslania kópie, ako aj zaslania skrytej<br />

kópie.<br />

NMSMTP1.PostMessage.ToAddress.Add(ToName);<br />

NMSMTP1.PostMessage.ToBlindCarbonCopy.Add(<br />

ToBCC);<br />

NMSMTP1.PostMessage.ToCarbonCopy.Add(ToCC);<br />

Príloha, text, subjekt: K e−mailom bezpochyby patrí aj<br />

zasielanie súborových príloh. Tie komponent rieši opä jed−<br />

noduchým zápisom.<br />

NMSMTP1.PostMessage.Attachments.AddString<br />

s(Listbox1.Items);<br />

<strong>Ako</strong> zdroj príloh je vyuitý ListBox1, ktorý je istým spô−<br />

sobom spojený s komponentom OpenDialog. Ten po ove−<br />

rení existencie súboru pridáva cestu k súboru do List−<br />

Box1.<br />

if OpenDialog1.Execute then<br />

ListBox1.Items.Add(OpenDialog1.FileName);<br />

Text správy je <strong>na</strong>jjednoduchšie tvorený priradením assign<br />

k nášmu komponentu.<br />

NMSMTP1.PostMessage.Body.Assign(Memo1.Li<br />

nes);<br />

Správny e−mail by mal obsahova aj subjekt správy ako<br />

reazec string. Teda posledné, èo nám ostáva, je odosla<br />

u <strong>na</strong>písaný, správne <strong>na</strong>stavený e−mail prostredníctvom<br />

asi <strong>na</strong>jtriviálnejšieho príkazu SendMail.<br />

NMSMTP1.PostMessage.Subject := Subject;<br />

NMSMTP1.SendMail;<br />

Tento komponent ponúka <strong>na</strong>vyše mnoho komfortných<br />

sluieb, ktoré u nie sú <strong>na</strong> úrovni internetu, ale pohodl−<br />

nosti programátora. Medzi ne by som zaradil ve¾kos odo−<br />

slaných a prijatých dát, ako aj celkovú ve¾kos.<br />

NMSMTP1.BytesSent;<br />

NMSMTP1.BytesRecvd;<br />

NMSMTP1.BytesTotal;<br />

Za jednu z tých uitoènejších povaujem procedúru Clear−<br />

Parameters, ktorá vymae všetky parametre a tým nám<br />

ušetrí „zopár“ riadkov programu.<br />

POP3. Point of presence – kontakt <strong>na</strong> slubu. Keï sme<br />

si u poštu poslali pomocou komponentu NMSMTP1, je<br />

<strong>na</strong>èase si poštu preèíta v <strong>na</strong>šom programe. Ten si urobí−<br />

me, resp. postavíme <strong>na</strong> komponente NMPOP31. Opä ním<br />

všetko ovládame, a tak staèí <strong>na</strong>písa zopár riadkov prog−<br />

ramu. Zaèneme pripojením k serveru. Na rozdiel od odo−<br />

sielania pošty, kde bolo potrebné zada adresu servera,<br />

port a login, je pouívanie POP3 podmienené vytvoreným<br />

kontom <strong>na</strong> tom−ktorom serveri, teda prihlasovacím<br />

menom a heslom. Je samozrejmé, e port <strong>na</strong> odosielanie<br />

pošty POP3 je 110.<br />

me. Napríklad hodnotu TimeOut, zadávanú v milisekun−<br />

dách. Definova ju môeme aj v paneli vlastnosti kompo−<br />

nentu NMPOP31.<br />

NMPOP31.TimeOut := 30000;<br />

Nedá mi nespomenú peknú vlastnos DeleteOnRead.<br />

Hodnota boolean urèuje, èo s e−mailom po preèítaní. Fal−<br />

se (správa sa zachová), True (odstráni preèítaný e−mail).<br />

NMPOP31.DeleteOnRead := False;<br />

Na pripojenie pouijeme opä zauívanú procedúru Con−<br />

nect. Predpokladajme, e pripojenie prebehlo úspešne, a<br />

tak môeme vyuíva slubu POP3.<br />

Prvotné zobrazenie správ: Vyuívame listovanie, teda<br />

zobrazenie èísla e−mailu, ako aj jeho ve¾kos. Dodatoène<br />

by bolo moné zobrazi aj ostatné informácie, ale OnList<br />

nám ponúka len tieto dve. Príkazom List je spustená pod−<br />

mienka OnList viazaná <strong>na</strong> túto procedúru.<br />

procedure TForm1.NMPOP31List(Msg, Size:<br />

Integer);<br />

begin<br />

ListBox1.Items.Add(‘Message:<br />

‘+IntToStr(Msg)+’ Size:<br />

‘+IntToStr(Size));<br />

end;<br />

Èítanie správ: Z programátorského h¾adiska alebo h¾a−<br />

diska postupnosti by som èítanie rozdelil do dvoch skupín:<br />

zobrazenie informácií o èítanej správe, zobrazenie obsahu<br />

e−mailu.<br />

Zobrazenie informácií o èítanej správe: Všetko je dô−<br />

myselne vsunuté do jednej z vlastností komponentu POP3.<br />

Vlastnos Summary obsahuje viacero informácií o prijatej<br />

správe.<br />

Odosielate¾<br />

Subjekt<br />

Ve¾kos<br />

ID správy<br />

Header<br />

Zobrazenie týchto údajov je uskutoènite¾né <strong>na</strong>sledujú−<br />

cim zápisom.<br />

NMPOP31.GetSummary(StrToInt(Edit1.Text));<br />

Label1.Caption := NMPOP31.Summary.From;<br />

Label2.Caption := NMPOP31.Summary.Subject;<br />

Label3.Caption :=<br />

IntToStr(NMPOP31.Summary.Bytes);<br />

Label4.Caption :=<br />

NMPOP31.Summary.MessageID;<br />

Memo2.Lines.Assign(NMPOP31.Summary.Head<br />

er);<br />

Edit1 je nosite¾om èísla èítanej správy. Spomí<strong>na</strong>né in−<br />

formácie sa zobrazia <strong>na</strong> obrazovke v Label1 a Label4.<br />

Zobrazenie obsahu e−mailu: Najjednoduchšia monos<br />

zobrazenia sa nám èrtá prostredníctvom komponentu<br />

memo1, ktorý je svojimi alter<strong>na</strong>tívami pomerne obme−<br />

dzený vo viacerých smeroch. Nedokáe zobrazi hyper−<br />

textové odkazy, HTML formu e−mailu, obrázky a <strong>na</strong>vyše<br />

má isté obmedzenia v smere poètu zobrazovaných riad−<br />

kov, a teda nie je moné ho efektívne vyuíva <strong>na</strong> také−<br />

to úèely. V takomto prípade sa nám ponúka jedno z<br />

riešení: vhodná kombinácia NMPOP3 s inými kompo−<br />

nentmi (WebBrowser, Image a pod.). Aj keï je kompo−<br />

nent memo priam nepraktický, je <strong>na</strong>jjednoduchší <strong>na</strong><br />

prácu s textom. Preto jeho zápis bude jednoriadková<br />

záleitos.<br />

NMPOP31.GetMailMessage(StrToInt(Edit1.Text));<br />

Memo1.Lines.Assign(NMPOP31.MailMessage.Body<br />

);<br />

Adresa a meno odosielate¾a: údaje, ktoré by mali by<br />

nemenné pre daného pouívate¾a. Vlastnos komponentu<br />

ich definuje iba za predpokladu, e UserAddress a User−<br />

Name je premennou string.<br />

NMSMTP1.PostMessage.FromAddress :=<br />

UserAddress<br />

NMPOP31.Host := Edit1.Text;<br />

NMPOP31.Port := StrToInt(Edit2.Text);<br />

NMPOP31.UserID := Edit3.Text;<br />

NMPOP31.Password := Edit4.Text;<br />

Tieto údaje musia by pri kadom pripojení zadané.<br />

Samozrejme, to nie je všetko, èo <strong>na</strong> pripojenie potrebuje−<br />

Aj tu je monos ukáza Summary informácie, ale pod<br />

záštitou vlastnosti MailMessage nášho komponentu<br />

POP3, èo povaujem za zbytoèné.<br />

Prílohy: Vlastnos Attachments nám umoní pohodlné<br />

programovanie všetkého, èo súvisí so súborovými prílo−<br />

hami. Pre poèiatoèné zobrazenie nám postaèuje zatia¾<br />

nedefinovaný zobrazovací komponent (Komponent1).<br />

126 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Ten nás v prípade existencie prílohy (teda ak je text<br />

iný ako „niè“) vhodne upozorní.<br />

if NMPOP31.MailMessage.Attachments.Text <br />

‘’ then<br />

Komponent1.Caption :=<br />

NMPOP31.MailMessage.Attachments.Text;<br />

Trochu rozumnejšie by bolo pouitie komponentu<br />

ListBox, kde by jednotlivé prílohy (ktorých môe by aj<br />

v jednom e−maile viacero) boli postupne zoradené.<br />

ListBox1.Items.Assign(NMPOP31.MailMessa<br />

ge.Attachments);<br />

Mazanie správ: Ak sme sa rozhodli pre Delete<br />

OnRead=False, vtedy treba uvaova <strong>na</strong>d mazaním<br />

správ iným spôsobom. Jeden z nich je monos maza−<br />

nia so zadaním jedného vstupného údaja, a to èísla<br />

správy (msg).<br />

NMPOP31.DeleteMailMessage(StrToint(Edit1<br />

.Text));<br />

AKO SA VYHNÚ CHYBÁM. Nielen pri spomí−<br />

<strong>na</strong>ných komponentoch sa môe sta, e program z<br />

istých príèin nevykoná definovaný krok, èím spôsobí<br />

neèakané správanie sa programu. Z tohto dôvodu je<br />

nevyhnutné v kadom prípade aktívne vyuíva<br />

panel Events (TNotifyEvent), kde je jednotlivý kom−<br />

ponent vyzbrojený proti viacerým nepriaznivým<br />

situáciám. Tým chcem <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi aj to, e uvedené<br />

ukákové èasti programu nie sú z h¾adiska bezchyb−<br />

nosti ani zïaleka dokonèené. <strong>Ako</strong> príklad uvediem<br />

chybu v pripojení sa k vzdialenému systému pro−<br />

stredníctvom komponentu NMPOP3. Komponent sa s<br />

chybou vyrovná tak, e nepovolí ïalšie èinnosti <strong>na</strong><br />

akoby pripojenom vzdialenom systéme. Ale èo urobia<br />

ostatné komponenty, viazané <strong>na</strong>ò? Odpoveïou je, e<br />

program pravdepodobne stráca svoju funkènos a<br />

stáva sa v istom smere nepouite¾ným. Ale ak vyui−<br />

jeme panel Events a jeho monos ConnectionFailed<br />

týmto spôsobom:<br />

procedure<br />

TForm1.NMPOP31ConnectionFailed(Sender:<br />

TObject);<br />

begin<br />

ShowMessage(‘ Spojenie Neúspešné ‘);<br />

end;<br />

výsledkom je vèasné upozornenie pouívate¾a, e nie−<br />

èo nie je v poriadku. Upozornenie nie je jediná mo−<br />

nos. V takomto prípade sa toti môe definova ïalšia<br />

bezchybná èinnos programu, ako aj hibernácia jed−<br />

notlivých èastí pomocou dvojstavovej vlastnosti E<strong>na</strong>b−<br />

led kadého vizuálneho komponentu. Take ak sa roz−<br />

hodnete tvori takýto alebo iný program, dbajte aj <strong>na</strong><br />

uvedené fakty!<br />

ZÁVER. Komponenty NMSMTP a NMPOP3 majú eš−<br />

te ve¾a neprebádaných zákutí, vlastností, funkcií a pro−<br />

cedúr. Predsa len nebudeme hovori o tom, èo zvlád−<br />

ne kadý z nás. Verím, e problematiku odosielania a<br />

prijímania pošty, vyuívajúc protokol TCP/IP v podobe<br />

sluieb SMTP a POP3, som vystihol a tento èlánok<br />

vám všetkým bude prínosom v programátorskej praxi.<br />

Aktívnym vyuívaním internetu sa stáva program s po−<br />

dobnými vlastnosami ne<strong>na</strong>hradite¾ným. Vhodnou kom−<br />

bináciou zaujímavých komponentov prostredia Delphi<br />

sa dá vytvori pekný poštový klient a, samozrejme, ve−<br />

¾a ïalšieho (o tom <strong>na</strong>budúce).<br />

NABUDÚCE. Opä budeme rozobera komponenty<br />

zo záloky FastNet, konkrétne FTP. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie<br />

stretnutie s vami, dovidenia o mesiac.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

VisualBasic II / 3. èas<br />

Keï sme sa presne pred mesiacom pristavili pri dôleitos−<br />

ti existencie podmienok, spomenul som aj to, e rov<strong>na</strong>ko<br />

nevyhnutné sú aj cykly, ktoré si vezmeme <strong>na</strong> mušku ten−<br />

toraz. Dozviete sa, aké typy cyklov poznáme a kedy ktorý<br />

z nich poui. V závere sa potom ešte budeme venova<br />

funkcii MsgBox.<br />

CYKLY. Visual Basic pozná pomerne ve¾a spôsobov, ako<br />

vytvori cyklus. Asi nebudem klama, keï poviem, e ich<br />

má dokonca <strong>na</strong>jviac spomedzi všetkých programovacích<br />

jazykov, no len ako poveda, èi je to <strong>na</strong>ozaj a taká<br />

výhra, ako by sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad mohlo zda. Koniec kon−<br />

cov posúïte sami.<br />

FOR...NEXT. Èisto teoreticky si predstavte, e ste dostali<br />

v škole za trest <strong>na</strong>písa stokrát: „Nebudem píska poèas<br />

vyuèovania.“ Samozrejme, v benom ivote by ste asi po−<br />

dobnú situáciu riešili ve¾mi jednoducho – sadli by ste si a<br />

ve¾mi prácne a <strong>na</strong>máhavo daný trest stokrát <strong>na</strong>písali. Lene<br />

skúsme sa <strong>na</strong> to pozrie ako programátori. V podstate celá<br />

problematika daného trestu spoèíva vo vyko<strong>na</strong>ní toho istého<br />

príkazu presne stokrát, èo ve¾mi elegantne dosiahneme<br />

pomocou cyklu For…Next. Pozrime sa teda, ako funguje:<br />

For poèítadlo = štart To koniec [Step krok]<br />

[príkazy]<br />

[Exit For]<br />

[príkazy]<br />

Next [poèítadlo]<br />

Celý cyklus funguje takto: <strong>na</strong> zaèiatku sa do premennej<br />

poèítadlo vloí hodnota štart. Program vykoná príkazy<br />

uvedené pred Next a znova sa vráti <strong>na</strong> prvý riadok a k pre−<br />

mennej poèítadlo pripoèíta hodnotu, ktorú sme si v <strong>na</strong>šej<br />

schéme pomenovali krok. Tento cyklus sa bude opakova<br />

dovtedy, kým hodnota poèítadla nebude rovná hodnote<br />

koniec alebo program ne<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> k¾úèové slová Exit For.<br />

<strong>Ako</strong> ste si iste všimli, k¾úèové slovo Step a ani krok nie sú<br />

povinné. V prípade, e nebudú uvedené, pripoèítava sa<br />

bude default hodnota +1.<br />

No a teraz, keï sme si u vyjasnili, ako funguje cyklus<br />

For...Next, vráme sa k nášmu problému so školským<br />

trestom (uvedomte si <strong>na</strong>jmä fakt, e storiadkový trest sme<br />

týmto zdrojovým kódom obmedzili <strong>na</strong> tri riadky):<br />

For i = 1 To 100<br />

Print „Nebudem píska poèas vyuèovania“<br />

Next i<br />

Z môjho výkladu ste asi pochopili, e hodnota štart<br />

musí by zákonite vdy menšia ako hodnota koniec. Nie<br />

vdy sa nám to však musí hodi a nie vdy to tak aj musí−<br />

me robi. Ak máte záujem, aby bol cyklus vykonávaný<br />

odhora <strong>na</strong>dol (hodnota štart je potom vyššia ako cie¾),<br />

potom staèí iba do políèka krok zapísa zápornú hodnotu.<br />

For i = 100 To 1 Step −1<br />

Print „Nebudem píska poèas vyuèovania“<br />

Next i<br />

DO ... LOOP. Na rozdiel od cyklu For...Next, ktorý bol<br />

urèený presným poètom vyko<strong>na</strong>ní príkazu, je cyklus<br />

Do...Loop vytýèený podmienkou.<br />

Do [{While | Until} podmienka]<br />

[príkazy]<br />

[Exit Do]<br />

[príkazy]<br />

Loop<br />

ALEBO:<br />

Do<br />

[príkazy]<br />

[Exit Do]<br />

[príkazy]<br />

Loop [{While | Until} podmienka]<br />

Cyklus ohranièujú dve k¾úèové slová – Do a Loop. Za<br />

jedným z nich (v iadnom prípade však nie za obidvoma)<br />

<strong>na</strong>sleduje buï While, alebo Until a, samozrejme, samot−<br />

ná podmienka, ktorá urèuje, èi bude cyklus <strong>na</strong>ïalej pre−<br />

bieha alebo bude skonèený. Ak je pouitým slovom Until,<br />

cyklus bude pokraèova, ak daná podmienka nebola spl−<br />

nená (èie vrátila False), a ak ste pouili While, cyklus<br />

bude prebieha iba za predpokladu, e podmienka platí<br />

(vráti True).<br />

Existuje však ešte ïalšia monos: nebude uvedené ani<br />

While, ani Until, ani iad<strong>na</strong> podmienka – v tomto prípa−<br />

de bude jedinou monou cestou, ako pozastavi vykoná−<br />

vanie cyklu, vyui príkaz Exit Do.<br />

Predtým však, ako si uvedieme nejaký príklad, chcem<br />

vás dôrazne upozorni, aby ste si pri tomto druhu pod−<br />

mienky dávali ve¾ký pozor. Je toti ve¾mi jednoduché<br />

urobi nekoneèný cyklus, pokia¾ zadaná podmienka bude<br />

splnená buï vdy, alebo, <strong>na</strong>opak, nikdy (pod¾a toho, èi<br />

pouijete While alebo Until). No a v takejto situácii vám<br />

nepomôe niè <strong>na</strong> svete, jednoducho budete musie apli−<br />

káciu (spolu s VB) uzavrie násilnou formou (t. j. Ctrl + Alt<br />

+ Del), èím, samozrejme, stratíte aj všetky neuloené dáta.<br />

Tu je u spomí<strong>na</strong>ný príklad, ktorý pre zmenu umoní<br />

päkrát zapíska tzv. PC−Speakerovi:<br />

Do Until x > 5<br />

Beep<br />

x = x + 1<br />

Loop<br />

WHILE...WEND. Urèite ste si všimli, e predchádzajúci<br />

cyklus bol a príliš zloitý <strong>na</strong> pouitie. Všimli si to pravde−<br />

podobne aj programátori Microsoftu a vytvorili zjedno−<br />

dušenú podobu cyklu Do...Loop, ktorá nesie skrátený<br />

názov While...Wend.<br />

While podmienka<br />

[príkazy]<br />

Wend<br />

Cyklus bude vykonáva príkazy dovtedy, kým bude splne−<br />

ná podmienka.<br />

ZÁKLADNÉ FUNKCIE VISUAL BASICU<br />

Funkcia MsgBox. Funkcia MsgBox slúi <strong>na</strong> zobrazenie<br />

rôznych typov dialógov s textom a tlaèidlami pod¾a vášho<br />

výberu. Funkcia vracia èíslo Integer, ktoré urèuje, ktoré<br />

tlaèidlo bolo stlaèené. Pokia¾ nezáleí <strong>na</strong> tom, ktoré tlaèidlo<br />

bolo stlaèené, mono funkciu MsgBox poui aj ako proce−<br />

dúru (t. j. bez udania premennej, do ktorej vloíme hodnotu<br />

funkcie).<br />

Syntax<br />

MsgBox(Text[, tlaèidlá] [, titulok] [,<br />

HelpSúbor, context])<br />

Text – text dialógu<br />

[Tlaèidlá] – konštanty typu Integer reprezentujúce<br />

pouité tlaèidlá. Pokia¾ vynecháme tento parameter,<br />

bude implicitne priradené tlaèidlo OK. Zoz<strong>na</strong>m a vysvet−<br />

livky ku všetkým konštantám nájdete v Helpe alebo<br />

MSDN (<strong>na</strong> CD v balíku spolu s VB alebo <strong>na</strong> adrese<br />

msdn.microsoft.com)<br />

[Titulok] – titulok dialógu. Pokia¾ nie je uvedený,<br />

pouije sa hodnota App.Title<br />

[HelpSúbor, context]) – HelpSúbor je cesta k súboru<br />

Pomocníka (Nápovede), ktorý sa má zobrazi. Context je<br />

èíslo, ktoré špecifikuje èas Pomocníka, ktorý sa má zob−<br />

razi.<br />

x = MsgBox(„Dialóg“, vbOKCancel , „Titulok<br />

môjho dialógu“)<br />

If x = vbOK Then<br />

MsgBox („Klikol si <strong>na</strong> OK“)<br />

Else<br />

MsgBox („Klikol si <strong>na</strong> CANCEL“)<br />

End If<br />

Thomas Ulej<br />

3/2002 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

Malé ve¾ké databázy II. / 9. èas<br />

V predošlej èasti sme si ukazovali pripojenie <strong>na</strong> MySQL server pomocou ODBC. <strong>Ako</strong><br />

klienta sme pouili pomerne známy program MS Excel, kde sa zobrazila tabu¾ka a k nej<br />

sme urobili graf. Toto sa hodí <strong>na</strong> prezentáciu dát, ktoré sú u vytvorené, lebo Excel nedo−<br />

vo¾uje dáta uloené <strong>na</strong> MySQL serveri modifikova. Na túto prácu sú podstatne vhodnej−<br />

šie vyššie programovacie jazyky, ako Pascal, Delphi, C, C++ a iné. V týchto jazykoch je<br />

moné vytvori aplikáciu, ktorá bude k dátam pristupova dvoma spôsobmi: buï cez<br />

ODBC, alebo cez API pomocou konkrétnych komponentov v tom−ktorom jazyku.<br />

VÝHODY A NEVÝHODY ODBC. Pouitie spojenia cez ODBC má nieko¾ko výhod aj<br />

nevýhod: Výhodou spojenia cez ODBC je, e vytvorený projekt môeme bez úprav poui<br />

<strong>na</strong> hociktorý SQL server. Staèí poui iba správny ODBC driver k iadanému SQL serveru.<br />

Teda ak vytvoríme aplikáciu, ktorá bude pristupova k serveru MySQL (pomocou MyODBC),<br />

a po urèitom èase budeme chcie prejs <strong>na</strong> iný SQL server, <strong>na</strong>pr. PosgreSQL, Informix alebo<br />

Oracle, staèí, ak pouijeme príslušný ODBC driver a aplikáciu nie je potrebné znova vytvori.<br />

Náš pouívate¾ vlastne ani nevie (a asi ho to ani nezaujíma), <strong>na</strong> ktorý SQL server pristupuje,<br />

on (alebo o<strong>na</strong>) potrebuje úètova, tlaèi doklady, tvori výstupné zostavy a podobne.<br />

Aplikácia je z jeho poh¾adu úplne rov<strong>na</strong>ká, zvykol si <strong>na</strong> òu, dokonca ak mu vyhovuje, nemá<br />

rád akéko¾vek zmeny (vlastná skúsenos). No a my máme zjednodušenú prácu...<br />

Asi jedinou nevýhodou pouitia ODBC je urèité spomalenie prístupu k dátam oproti<br />

pouitiu prístupu cez API. Je to vlastne logické. Aplikácia pošle SQL dopyt príslušnému<br />

ODBC, ktorý to musí transformova <strong>na</strong> jazyk zodpovedajúci konkrétnemu SQL serveru.<br />

Ten príkaz vykoná, pošle odpoveï spä ODBC, ten ju transformuje do podoby pre klient−<br />

sku aplikáciu. Nemusíme sa však bá, to spomalenie nie je pri menej rozsiahlych databá−<br />

zach obmedzujúce a ešte stále je nieko¾ko moností, ako to „vyladi“!<br />

Teraz si ukáeme, ako vytvoríme aplikáciu v Delphi od Borlandu, kde pouijeme spo−<br />

jenie cez ODBC.<br />

Predpokladajme, e máme <strong>na</strong>inštalované MyODBC tak, ako sme to robili v predchá−<br />

dzajúcich èastiach. Teraz si vytvoríme cvièné spojenie mysql drivera s názvom linux−<br />

mysql. (môeme si ho, samozrejme, pomenova i<strong>na</strong>k). Prejdeme do Ovládacích panelov,<br />

klikneme <strong>na</strong> ikonku 32bit ODBC, klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Add... , vyberieme driver MYSQL a<br />

pokraèujeme tlaèidlom Dokonèi. Zobrazí sa okno TDX mysql Driver default configura−<br />

tion a vyplníme ho obdobne, ako je <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Ak máme MySQL server spustený <strong>na</strong> tom istom poèítaèi, kde bude bea aj <strong>na</strong>ša<br />

klientska aplikácia, vyplníme do poloky MySQL host slovo localhost. (Ja pouívam<br />

MySQL server <strong>na</strong> Linuxe, kde IP adresa poèítaèa je 192.168.10.129, a klientsku aplikáciu<br />

budem tvori <strong>na</strong> poèítaèi s Windows, ktorý má adresu IP 192.168.10.130.). Toto spojenie<br />

vyuijeme pri <strong>na</strong>šom demonštraènom príklade. Ak chceme pracova s Delphi, musíme<br />

ma vhodnú verziu. To je taká verzia, ktorá <strong>na</strong> lište komponentov obsahuje záloky Data<br />

Access a Data Controls (obr. è. 2).<br />

Niektoré verzie, <strong>na</strong>pr. Borland Dephi 6 Perso<strong>na</strong>l alebo Kylix Open Edition (ktoré sú<br />

zadarmo), tieto komponenty nemajú. Poïme <strong>na</strong> to postupne:<br />

Demonštraèný príklad. Vytvorme aplikáciu v Delphi, ktorá sa spojí pomocou ODBC k<br />

serveru MySQL k databáze KNIZNICA a bude zobrazova dáta z tabu¾ky kniha v okne <strong>na</strong><br />

formulári. Chceme, aby bol prístup autentizovaný (teda iba po zadaní správneho me<strong>na</strong> a<br />

hesla) a aby sa jednotlivými polokami – záz<strong>na</strong>mami – dalo listova.<br />

Staèí, niè viac (zatia¾!). Predpokladom sú vaše aspoò základné z<strong>na</strong>losti o Delphi a o<br />

práci v tomto programovacom jazyku a jeho vývojovom prostredí.<br />

Tvorba základného formulára. Spustíme Delphi. Na jeho formulár poloíme tieto kom−<br />

ponenty zo záloky Data Access:<br />

Database1 typu TDatabase<br />

Query1 typu TQuery<br />

DataSource1 typu TDataSource<br />

tak ako je to <strong>na</strong> obrázku è. 3.<br />

Zo záloky Data Controls <strong>na</strong> formulár doplníme komponenty:<br />

DBGrid1 typu TDBGrid<br />

DBNavigator1 typu TDBNavigator<br />

a zo záloky Additio<strong>na</strong>l pridáme komponent BitBtn1 typu TBitBtn, tak ako je to <strong>na</strong> obráz−<br />

ku è. 4.<br />

OPIS JEDNOTLIVÝCH KOMPONENTOV. Database1 typu TDatabase poskytuje<br />

diskrétny prístup cez spojenie k jednoduchej databáze v databázovej aplikácii. Klikneme<br />

<strong>na</strong> tento komponent vo formulári a v Object Inspectore v záloke Properties (= vlast−<br />

nosti) sa presunieme <strong>na</strong> prvú vlastnos AliasName. Klikneme <strong>na</strong> malú šípoèku vpravo,<br />

èím rozbalíme roletové menu ponúkaných ODBC spojení (obr. è. 5). Vyberieme <strong>na</strong>mi<br />

vytvorené spojenie linux−mysql. (Teda to, ktoré sme vytvorili opísaným spôsobom).<br />

Vyplníme poloku DatabaseName, ktorú <strong>na</strong>zveme <strong>na</strong>pr. pcrevue (obr. è. 6).<br />

Teraz klikneme <strong>na</strong> vlastnos Connected a <strong>na</strong>stavíme ju <strong>na</strong> hodnotu True. Objaví sa pri−<br />

hlasovacie okno ako <strong>na</strong> obrázku è. 7.<br />

Zadáme príslušné meno, heslo a potvrdíme tlaèidlom OK. Ak sme zadali správne<br />

údaje, teda správne meno a správne heslo, ktoré SQL server pozná a <strong>na</strong> základe kto−<br />

rých umoní prístup, prihlasovacie okno zhasne bez vyhlásenia chyby. To je dôkazom,<br />

e sa podarilo <strong>na</strong>dviaza spojenie s SQL serverom. Ak sme zadali niektorú poloku chyb−<br />

ne, dostaneme chybové hlásenie. Príklad takéhoto hlásenia je <strong>na</strong> obr. è. 8. Z hláse−<br />

nia vidíme, kde sa asi stala chyba – máme zakázaný prístup. Treba chybu vyh¾ada a od−<br />

stráni.<br />

(Poznámka: Tu sa robia tieto <strong>na</strong>jèastejšie chyby: buï bolo zadané nesprávne meno,<br />

alebo heslo, alebo <strong>na</strong> serveri MySQL nemá prihlasujúci sa pouívate¾ definované prístu−<br />

pové práva, alebo je nesprávne vyplnená karta drivera ODBC z obr. è. 1).<br />

Delphi má jednu výbornú vlastnos. U poèas tvorby aplikácie (teda ešte pred samot−<br />

nou kompiláciou!) v prostredí IDE umoòuje niektoré dôleité èinnosti, ako je vytvorenie<br />

spojenia do databázy, prístup k tabu¾kám, zobrazenie dát a podobne. Túto fantastickú<br />

vlastnos vyuijeme, opíšeme si to neskôr. Takto môeme odhali chyby skôr, ako dopra−<br />

cujeme celý projekt. Ak sa teda spojenie podarilo, v poloke Connected Object Inspec−<br />

tora sa zobrazí hodnota True.<br />

Teraz klikneme <strong>na</strong> komponent Query1.<br />

Query1 typu TQuery vykonáva query (= dopyt) <strong>na</strong> pripojené dáta.<br />

V Object Inspectore vlastností Query1 klikneme <strong>na</strong> šípoèku poloky (vlastnosti) Data−<br />

baseName a vyberieme z roletového menu poloku pcrevue.<br />

Povedali sme si, e komponent Query vykonáva dopyty, teda SQL príkazy k danému<br />

SQL serveru. Preto klikneme v Object Inspectore <strong>na</strong> vlastnos SQL. Zobrazí sa okno<br />

String list editor. V tomto okne zadáme poadovaný SQL príkaz. Ale aký to bude?<br />

Povedali sme si, e chceme prezera záz<strong>na</strong>my v tabu¾ke kniha. Take SQL príkaz bude<br />

takýto:<br />

select * from kniha<br />

Poznávame ho? Ale samozrejme, veï je to výpis všetkých záz<strong>na</strong>mov z tabu¾ky kniha!<br />

Tento SQL príkaz <strong>na</strong>píšeme do ok<strong>na</strong> String list editora (obr. 9).<br />

Klikneme <strong>na</strong> OK. Prejdeme <strong>na</strong> prvú vlastnos Active a obdobným spôsobom zvolíme<br />

hodnotu True. Ak Delphi nevyhlási chybu, všetko pokraèuje pod¾a plánu. V prípade<br />

Obr. 2<br />

Obr. 3<br />

Obr. 1 Obr. 4 Obr. 5<br />

128 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 7<br />

chyby ju a<strong>na</strong>lyzujeme a odstránime. Skontro−<br />

lujeme Object Inspector, èi je všetko zachované<br />

tak, ako sme <strong>na</strong>stavili, a prejdeme <strong>na</strong> kompo−<br />

nent DataSource1.<br />

DataSource1 typu TDataSource tvorí akési<br />

rozhranie medzi komponetmi <strong>na</strong> vytvorenie<br />

Obr. 6<br />

spojenia k dátam (Database, Query) a kompo−<br />

nentmi <strong>na</strong> manipuláciu s takto získanými dátami<br />

(DBGrid, DBNavigator).<br />

I<strong>na</strong>k povedané, DataSource1 sa <strong>na</strong>dviae <strong>na</strong> komponent Query1 a <strong>na</strong> komponent<br />

DataSource1 sa <strong>na</strong>dviae komponent DBGrid1.<br />

Klikneme teda <strong>na</strong> komponent DataSource1. V Object Inspectore klikneme <strong>na</strong> vlast−<br />

nos DataSet a vyberieme (ponúkanú) hodnotu Query1 (obr. è. 10).<br />

Pristúpime k DBGrid1. DBGrid1 typu DBGrid zobrazuje a manipuluje s dátami získa−<br />

nými z dátového zdroja. Preto vo vlastnostiach DBGrid1 v poloke DataSource <strong>na</strong>staví−<br />

me hodnotu DataSource1.<br />

Aha, èo sa to zrazu stalo? V mrieke DBGrid1 sa objavili skutoèné, teda ostré dáta z<br />

tabu¾ky kniha (obr. è. 11). A to je tá výborná vec v Delphi, ktorú som u spomí<strong>na</strong>l!<br />

Aby sme mohli listova jednotlivými záz<strong>na</strong>mami dopredu, dozadu, <strong>na</strong> zaèiatok alebo<br />

<strong>na</strong> koniec, <strong>na</strong> to pouijeme komponent BDNavigator1. Staèí, ak v jeho vlastnostiach<br />

aktivujeme poloku DataSource a <strong>na</strong>stavíme hodnotu <strong>na</strong> DataSource1. Je to identické<br />

ako v prípade komponentu DBGrid. Nemusíme ma zobrazené všetky tlaèidlá, ktoré<br />

DBNavigator ponúka. Staèí, ak vo vlastnosti VisibleButtons aktivujeme poloky nbFirst,<br />

nbPrior, nbNext a nbLast. U názvy hovoria, aké sú ich funkcie. Všimnime si, ako sa zme−<br />

nia samotné tlaèidlá DBNavigarora.<br />

Ostáva posledný komponent BitBtn1 typu TBitBtn. Je to grafické tlaèidlo. V podstate u<br />

nemá iadnu funkciu zviazanú priamo s databázovým strojom. My ju však pouijeme ako<br />

ukonèovacie tlaèidlo celej <strong>na</strong>šej aplikácie. Viem, viem, budete <strong>na</strong>mieta, e aplikácia sa dá<br />

uzavrie aj kliknutím <strong>na</strong> kríik v jej pravom hornom rohu, tak ako všetky oknoidné aplikácie.<br />

No ale uz<strong>na</strong>jte, tlaèidlo je efektnejšie. Take v jeho vlastnostiach zmeníme tieto poloky:<br />

Poloku Kind zmeníme <strong>na</strong> hodnotu bkClose, ktorá zabezpeèí ukonèenie celej aplikácie.<br />

Poloku Caption zmeníme <strong>na</strong> &Koniec, èím zmeníme popis tlaèidla.<br />

Úplne <strong>na</strong> záver klikneme <strong>na</strong> základný formulár Form1 typu TForm, kde upravíme vlast−<br />

nos Caption. Napíšeme do nej text Prezeraè tabu¾ky “kniha“, èím zmeníme aj titulok<br />

celej aplikácie. Výsledok vidíme <strong>na</strong> obrázku è. 12.<br />

Nastala závereèná etapa – kompilácia. Takto vytvorený program skompilujeme. Ak<br />

sme neurobili nijakú chybu, preklad prebehne v poriadku a vznikne hotová aplikácia ako<br />

.exe súbor. Skompilovanú aplikáciu spustíme. Vidíme, e sa zobrazí vstupné dialógové<br />

okno, ktoré poaduje zadanie me<strong>na</strong> a hesla. Po správnom zadaní sa zobrazí hlavná obra−<br />

zovka, tak ako ju vidíme <strong>na</strong> obr. è. 13.<br />

Všimnime si, e <strong>na</strong> skompilovanej aplikácii nevidie tzv. nevidite¾né (non−visible) kom−<br />

ponenty, ako sú DataSource, Query alebo Database. Veï ani nie je potrebné, aby ich bolo<br />

vidie, staèí, ak sme <strong>na</strong>stavili ich vlastnosti pod¾a <strong>na</strong>šich potrieb.<br />

Môeme by právom <strong>na</strong> seba hrdí. Urobili sme funkènú aplikáciu, ktorá je portabilná<br />

<strong>na</strong> všetky poèítaèe so systémom WindowsXX. Staèí, ak ju tam <strong>na</strong>kopírujeme, <strong>na</strong>inštaluje−<br />

me MyODBC a správne <strong>na</strong>stavíme. A len tak medzi <strong>na</strong>mi, toto sa dá krásne zautomatizo−<br />

va, èo zruèní delfisti vedia, ale to nie je cie¾om tejto lekcie.<br />

U poèujem vaše hlasy: „Ale my nechceme len prezera! My chceme pridáva, edito−<br />

va, maza! Len tak je aplikácia to pravé orechové!“<br />

Máte pravdu. Táto èas bola iba ukáková, ve¾mi jednoduchá (aj keï ani jej nemono<br />

uprie urèitú funkènos!). <strong>Ako</strong> sa robia ostatné „kúzla“ s dátami, to si povieme <strong>na</strong>budúce.<br />

A <strong>na</strong> okraj: zdrojové texty tohto príkladu si môete stiahnu z mojej webovej stránky<br />

<strong>www</strong>.mior.host.sk.<br />

Miroslav Oravec<br />

Obr. 8<br />

Obr. 9<br />

Obr. 10<br />

Obr. 12<br />

Obr. 11 Obr. 13<br />

3/2002 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

3D poèítaèová grafika<br />

1. èas: Bod – základný stavebný kameò<br />

V seriáli o programovaní 3D poèítaèovej grafiky sa vám<br />

pokúsime vysvetli základy 3D grafiky (<strong>na</strong>jmä tej v hrách).<br />

Po jeho skonèení by ste mali by schopní <strong>na</strong>programova<br />

si vlastný jednoduchý 3D engine alebo pochopi, preèo<br />

<strong>na</strong>príklad DOOM je rýchlejší ako QUAKE (nemyslím tým<br />

QUAKE s 3D kartou, ale softvérové renderovanie). Tento<br />

seriál si nekladie za cie¾ vysvetli úplne všetko, ale dá vám<br />

základ, aby ste si vedeli vyh¾ada blišie informácie k tej<br />

oblasti, o ktorú budete ma záujem (vïaka ti, všemocný<br />

internet :−). U dopredu vás upozoròujem, e to bude<br />

zväèša samá matematika. Ale nebojte sa toho. Èítal som<br />

jeden pekný výrok, ktorý tu príde vhod: Matematika je<br />

nudná iba vtedy, ak neviete, <strong>na</strong> èo ju poui. Sami rýchlo<br />

zistíte, e pri programovaní 3D grafiky strávite ove¾a viac<br />

èasu pri rozmýš¾aní o tom, ako nieèo spravi, ne pri „há−<br />

dzaní“ kódu do poèítaèa. Pokúsim sa však všetko vysvetli<br />

v prijate¾nej forme. V tomto seriáli by sme si mali poveda<br />

nieèo o veciach, ako sú zobrazenie scény, pohyb v scéne,<br />

riešenie vidite¾nosti, perspektívne správne textúrovanie a<br />

zisovanie kolízií (mono aj nieèo <strong>na</strong>vyše). To by asi <strong>na</strong><br />

úvod staèilo, nie? Máme toho ve¾a pred sebou, take ne−<br />

zahá¾ajme a pustime do prvej èasti seriálu. V nej si povie−<br />

me nieèo o základnom stavebnom prvku <strong>na</strong>šich trojroz−<br />

merných scén – o bode.<br />

<strong>Ako</strong> som sa u zmienil, bod bude <strong>na</strong>ším základným prv−<br />

kom, z ktorého potom budeme sklada zloitejšie útvary –<br />

polygóny. Musíme rozlíši dva typy bodov:<br />

v rovine −> budú ho tvori dve súradnice – bod2D[X,Y]<br />

v priestore −> budú ho tvori tri súradnice – bod3D[X,Y,Z]<br />

PERSPEKTÍVNE ZOBRAZENIE. Asi kadý tuší, e<br />

3D scénu budeme opisova pomocou bodov v priestore.<br />

Tu však <strong>na</strong>stáva malý problém. <strong>Ako</strong> tento bod vykresli <strong>na</strong><br />

obrazovku, ktorá je plochá? Vyriešime ho tým, e si zade−<br />

finujeme vzahy <strong>na</strong> prevod medzi bodmi z 3D do 2D po−<br />

uitím perspektívneho zobrazenia (èím je bod vzdialenejší,<br />

tým sa viac pribliuje stredu obrazovky – efekt zbiehajú−<br />

cich sa ko¾ajníc):<br />

x_2D = poh¾ad * x_3D /z_3D + OSX<br />

y_2D = poh¾ad * y_3D / z_3D + OSY<br />

Teraz si to trochu ozrejmíme. Poh¾ad je násobite¾ po−<br />

uívaný <strong>na</strong> prispôsobenie si spôsobu projekcie z 3D do 2D.<br />

Ovplyvòuje uhol videnia. Odporúèal by som jeho hodnotu<br />

niekde medzi 100 a 200. OSX a OSY sú hodnoty stredu<br />

obrazovky a vypoèítajú sa:<br />

OSX = rozlíšenie_X/2<br />

OSY = rozlíšenie_Y/2<br />

(<strong>na</strong>pr. pri rozlíšení 320 × 200 bodov −> OSX = 160, OSY<br />

= 100).<br />

Funkcie <strong>na</strong> prevod bodu z 2D do 3D fungujú dobre len<br />

pre hodnoty, kde Z súradnica 3D bodu > 0. Z toho vy−<br />

plýva, e body so súradnicami Z

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 4<br />

otoèenie pod¾a osi X (<strong>na</strong>príklad pohybom myši hore a dole)<br />

otoèenie pod¾a osi Y (<strong>na</strong>príklad pohybom myši do¾ava<br />

a doprava)<br />

Pohyb budeme robi tým spôsobom, e <strong>na</strong>jprv budeme<br />

po scéne pohybova iba náš vektor poh¾adu a pri vykres−<br />

¾ovaní bodu (resp. polygónu) vykonáme otoèenie a po−<br />

sunutie bodu vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu polohu v 3D scéne a vek−<br />

tor poh¾adu.<br />

Na obrázku 3 je bod [0,0,0] poèiatok <strong>na</strong>šej súradnico−<br />

vej sústavy; oko[x,y,z] je <strong>na</strong>ša poloha (t. j. poloha pozo−<br />

rovate¾a) v priestore a vektor vp je náš vektor poh¾adu;<br />

polygón je sústava bodov umiestnených v priestore<br />

(miesto polygónu si môeme predstavi aj jeden bod). Po<br />

transformácii súradníc polygónu vzh¾adom <strong>na</strong> náš uhol<br />

poh¾adu a <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu polohu dostávame situáciu (obr. 4).<br />

Súradnice polygónu sme transformovali tak, aby sme<br />

sa ako pozorovatelia presunuli do poèiatku súradnicovej<br />

sústavy a aby vektor poh¾adu bol totoný s osou Z. Takto<br />

pretransformovaný polygón (resp. bod) môeme zobrazi<br />

<strong>na</strong> obrazovku – pomocou vzahov <strong>na</strong> perspektívne zobra−<br />

zenie, ktoré sme si u uviedli.<br />

U vieme, èo máme urobi, teraz si objasnime, ako to<br />

máme urobi.<br />

Na zaèiatku si musíme <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>še poèiatoèné para−<br />

metre. Poloha pozorovate¾a:<br />

oko.x=0<br />

oko.y=0<br />

oko.z=0<br />

uhly otoèenia:<br />

otocX=0<br />

otocY=0<br />

Teraz si opíšeme, èo budeme robi v prípade, e sa<br />

otoèíme pod¾a osi X, osi Y, a v prípade, e sa posunieme<br />

dopredu, resp. dozadu.<br />

1. otoèenie pod¾a osi X<br />

Ak sa budeme otáèa pod¾a osi X, jediné, èo zatia¾ urobí−<br />

me, je, e k otocX pripoèítame uhol otoèenia:<br />

otocX = otocX + uhol_otocenia_X<br />

uhol_otocenia_X môe by kladné alebo záporné èíslo.<br />

Ak sme si však generovali tabu¾ky <strong>na</strong> výpoèet sínusu a ko−<br />

sínusu, potrebujeme, aby uhol otocX v intervale (0,359).<br />

Ošetríme to <strong>na</strong>sledujúcimi podmienkami:<br />

otocX = otocX % 360 – v otocX budú hodnoty<br />

z intervalu (−359,359)<br />

if(otocX

P R O G R A M U J E M E<br />

z<strong>na</strong>mu Disky, aby sa údaje mohli aktualizova hneï po<br />

tom, ako pouívate¾ zvolí inú jednotku.<br />

Kompletný výpis procedúry GetDiskInfo nájdete <strong>na</strong><br />

internetovej stránke PC REVUE. Prvou pouitou funkciou v<br />

tejto procedúre je API funkcia GetVolumeInformation.<br />

Prostredníctvom nej je moné získa údaje o názve disku<br />

(disk label), názve súborového systému a sériové èíslo.<br />

Okrem toho poskytuje aj dodatoèné informácie týkajúce<br />

sa súborového systému, tie však nepovaujem za príliš dô−<br />

leité. Prvým parametrom tejto funkcie je koreòový adre−<br />

sár jednotky, o ktorú máme záujem. Ak teda chceme pri−<br />

stupova k jednotke C:, musíme funkcii odovzda reazec<br />

„C:\“ (samozrejme bez úvodzoviek). Písmenko reprezentu−<br />

júce príslušné diskové zariadenie u máme – <strong>na</strong>chádza sa<br />

v rozba¾ovacom zoz<strong>na</strong>me. K tomuto písmenku ešte musí−<br />

me prida dvojbodku a spätnú lomku, èo nie je iadny<br />

problém. Problém príde a teraz: takýto výsledok je typu<br />

string, funkcia GetVolumeInformation však vyaduje typ<br />

pchar. Riešenie je jednoduché: výsledok jednoducho pre−<br />

typujeme <strong>na</strong> poadovaný dátový typ (teda pchar):<br />

PChar(DiskyWnd.Disky.Text +’:\’)<br />

Ïalším parametrom je VolumeName. Je to vlastne buf−<br />

fer, do ktorého sa uloí názov jednotky. Hneï za ním<br />

<strong>na</strong>sleduje parameter, ktorý pomocou operátora SizeOf<br />

zistí ve¾kos dátovej štruktúry. Nasleduje dos problema−<br />

tický parameter – buffer, do ktorého sa ukladá sériové<br />

èíslo (premenná Serial). Aj keï vám CodeCompletion uka−<br />

zuje, e tento parameter je typu pdword, deklarujte ho<br />

iba ako dword a do funkcie dosaïte operátor @. Ušetríte<br />

si prácu s alokovaním pamäte, pretoe pamä pre pre−<br />

mennú Serial sa alokuje automaticky a vy potom iba odo−<br />

vzdáte adresu <strong>na</strong> túto premennú pomocou operátora @.<br />

Parametre MaxLength a FileSystemFlags nepovaujem za<br />

prive¾mi zaujímavé, preto sa nimi nebudeme zaobera.<br />

Predposledným parametrom je buffer, do ktorého<br />

funkcia zapíše názov súborového systému a posledný<br />

parameter udáva ve¾kos tohto buffera. Kód pokraèuje<br />

funkciou GetDriveType, ktorej jediným parametrom je ko−<br />

reòový adresár disku, o ktorom má funkcia vráti údaje.<br />

Návratová hodnota tejto funkcie je typu integer. Pomo−<br />

cou príkazu case potom zistíme, o aký typ zariadenia ide.<br />

Všimnite si, e v bloku case...end nepouívame èíselné<br />

hodnoty (okrem jednej výnimky), ale preddefinované<br />

konštanty, èo je podstatne preh¾adnejšie.<br />

Nasleduje funkcia GetDiskFreeSpace, ktorá rov<strong>na</strong>ko ako<br />

jej „kolegyne“ preberá ako parameter názov koreòového<br />

adresára. Táto funkcia nám vráti ve¾mi zaujímavé hodnoty:<br />

celkový poèet klastrov, poèet vo¾ných klastrov, poèet sekto−<br />

rov <strong>na</strong> klaster a poèet bajtov <strong>na</strong> sektor. Ak sú vám štan−<br />

dardné pascalovské funkcie DiskSize a DiskFree z nejakého<br />

dôvodu nesympatické, môete pomocou týchto hodnôt<br />

vypoèíta celkovú kapacitu disku a aj vo¾né miesto <strong>na</strong> disku.<br />

Celková kapacita sa vypoèíta pod¾a <strong>na</strong>sledujúceho vzorca:<br />

DiskTotal:=TotalClust*SectsPerClust*BytesPerSect;<br />

Vzorec <strong>na</strong> urèenie vo¾ného miesta je podobný, miesto<br />

celkového poètu klastrov však pouijeme premennú, ktorá<br />

obsahuje údaj o poète vo¾ných klastrov:<br />

DiskFree:=FreeClust*SectsPerClust*BytesPerSect;<br />

Tieto hodnoty sú síce presné, sú však prive¾ké, preto ich<br />

<strong>na</strong>ša procedúra pre istotu prevedie <strong>na</strong> megabajty (všimni−<br />

te si, e èíslo delíme dvakrát hodnotou 1024) a výsledný<br />

údaj sa vloí do zátvorky za pôvodný údaj, ktorý zobrazu−<br />

je tú istú hodnotu, ibae v bajtoch. Aby sme hodnotu<br />

DiskFree mohli zobrazi v grafe, potrebujeme ju <strong>na</strong>jskôr<br />

previes <strong>na</strong> percentá. Táto operácia je ve¾mi jednoduchá:<br />

DiskFree:=Round((DiskFree / DiskTotal)*100);<br />

Tento údaj u bez obáv môeme prida do grafu (kom−<br />

ponent TChart <strong>na</strong>stavte tak ako pred mesiacom). Najskôr<br />

však musíme poui <strong>na</strong>še staré známe bezpeènostné opat−<br />

renie:<br />

if DiskFree>0 then...<br />

Môe sa toti sta, e disk bude plný a v tom prípade<br />

nemá zmysel, aby graf zobrazoval hodnotu DiskFree<br />

(ktorá bude nulová). Mimochodom, všimnite si pouitie<br />

funkcie IntToHex: všetky programy uvádzajú sériové èísla<br />

diskových zariadení v hexadecimálnej sústave, preto<br />

tento štandard dodríme aj my.<br />

S pochopením zvyšnej èasti procedúry by ste u nema−<br />

li ma problémy. Mimochodom, program je písaný tak,<br />

aby bol kompatibilný s Delphi 3. V Delphi 5 budete mu−<br />

sie niektoré premenné typu integer <strong>na</strong>hradi typom car−<br />

di<strong>na</strong>l. To však zvládnete bez problémov, pretoe Delphi<br />

vám vdy oz<strong>na</strong>èí premennú, ktorá je nevyhovujúca. Okrem<br />

toho pri výpoète kapacity disku pouívajte premenné typu<br />

Int64, pretoe kapacita diskov väèších ako 4 GB sa jedno−<br />

ducho nedá vyjadri 32−bitovým èíslom.<br />

Bohuia¾, treba poveda, e so zisovaním informácií o<br />

disku (kapacita, poèet sektorov <strong>na</strong> klaster a podobne) sú<br />

nemalé problémy. Na prvý poh¾ad sa zdá, e všetko za nás<br />

vyriešia API funkcie, to je však iba jed<strong>na</strong> stránka mince.<br />

Aby som zbytoène nechodil okolo horúcej kaše, prezradím<br />

vám, e funkcia GetDiskFreeSpace pod Windows 9x (a<br />

pravdepodobne aj Me) jednoducho nepracuje správne (!),<br />

ak ju pouijete <strong>na</strong> disk s kapacitou väèšou ako 4 GB.<br />

Našastie pod Windows 2000 (a teda pravdepodobne aj<br />

NT) všetko funguje, tak ako má. <strong>Ako</strong> vidíte, pouitie API<br />

funkcií ešte ani zïaleka nie je zárukou, e sa dopracujete<br />

k pravdivým informáciám. Našastie tento problém sa dá<br />

vyrieši pomocou špeciálneho unitu, ktorý nájdete <strong>na</strong> strán−<br />

ke http://home.t−online.de/home/PeterJHaas/delphi.htm.<br />

Miesto API funkcie GetDiskFreeSpace pouívajte funkciu<br />

Get_ExtFreeSpace obsiahnutú v spomenutej jednotke.<br />

OBRAZOVKA A TLAÈIAREÒ. Bodkou za exkurziou<br />

do sveta systémových informácií budú dve krátke proce−<br />

dúry, ktoré nám zistia tie <strong>na</strong>jzákladnejšie informácie o<br />

obrazovke a tlaèiarni. Na rozdiel od predchádzajúcich<br />

rutín sa však nebudú pouíva API funkcie, pretoe tento−<br />

raz si vystaèíme s funkciami, ktoré poskytujú objekty<br />

TScreen a TPrinter (mimochodom, nezabudnite prida do<br />

klauzuly uses jednotku Printers). Dve procedúry sú potreb−<br />

né z toho dôvodu, e pouívate¾ bude ma monos<br />

vybra si zo zoz<strong>na</strong>mu typ písma, ktorý chce vidie. Prvá<br />

procedúra bude ma za úlohu zisti všetky potrebné infor−<br />

mácie a druhá <strong>na</strong>stavi skúšobný text <strong>na</strong> ten typ písma,<br />

ktorý pouívate¾ zvolil.<br />

Dajme sa teda do práce. Najskôr vytvoríme formulár s<br />

názvom MiscWnd. Tu je zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jdôleitejších kompo−<br />

nentov, ktoré bude tento formulár obsahova: kompo−<br />

nent TLabel s názvom Sirka, ktorý udáva šírku obrazovky<br />

v bodoch, komponent TLabel <strong>na</strong>zvaný Vyska, ktorý udáva<br />

výšku obrazovky v bodoch, komponent TLabel s názvom<br />

PocPisiem, ktorý zobrazí poèet obrazovkových písiem, kom−<br />

ponent TComboBox <strong>na</strong>zvaný ScreenFonts, v ktorom je<br />

uloený zoz<strong>na</strong>m obrazovkových písiem (nezabudnite, e<br />

obsluná ruti<strong>na</strong> udalosti OnChange tohto komponentu musí<br />

vola procedúru UpdateMiscInfo), komponent typu TLabel<br />

<strong>na</strong>zvaný SkusobnyText2, ktorý bude slúi ako skúšobný text<br />

pre písma tlaèiarne, komponent TLabel s názvom Vyska−<br />

Strany, ktorý urèuje výšku tlaèiarenskej strany v bodoch,<br />

komponent TLabel <strong>na</strong>zvaný SirkaStrany, urèujúci šírku tlaèia−<br />

renskej strany v bodoch, komponent TLabel s názvom Poc−<br />

Pisiem2, ktorý urèuje poèet písiem tlaèiarne, komponent typu<br />

TComboBox pomenovaný PrinterFonts, ktorý zobrazuje<br />

zoz<strong>na</strong>m všetkých písiem tlaèiarne (pamätajte, e musíte <strong>na</strong>pí−<br />

sa obslunú rutinu udalosti OnChange!), a <strong>na</strong>pokon kom−<br />

ponent typu TComboBox <strong>na</strong>zvaný Tlaciarne, ktorý obsahuje<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>inštalovaných tlaèiarní.<br />

Procedúry MiscInfo a UpdateMiscInfo, ktoré majú <strong>na</strong><br />

starosti zistenie potrebných informácií o obrazovke a<br />

tlaèiarni, nájdete <strong>na</strong> internetovej stránke PC REVUE.<br />

Nezabudnite, e do obslunej rutiny udalosti OnChan−<br />

ge komponentov ScreenFonts a PrinterFonts je potrebné<br />

prida kód, ktorý zavolá procedúru UpdateMiscInfo.<br />

Aj keï je ruti<strong>na</strong> jednoduchá, myslím si, e nám ne−<br />

uškodí, keï si ju rozoberieme. Všimnite si tri podobné<br />

zápisy <strong>na</strong> jej zaèiatku:<br />

Obr. 2<br />

ScreenFonts.Items:=Screen.Fonts;<br />

PrinterFonts.Items:=Printer.Fonts;<br />

Tlaciarne.Items:=Printer.Printers;<br />

Vlastnos Items komponentu TComboBox je typu<br />

TStrings a vlastnos Fonts objektu TScreen je takisto typu<br />

TStrings. Keïe ide o dve vzájomne kompatibilné vlast−<br />

nosti, môeme s nimi pracova, ako keby to boli premen−<br />

né. Samozrejme, mohli by sme do komponentu TCom−<br />

boBox jednotlivé poloky prida aj ruène pomocou metó−<br />

dy Add, to však vôbec nie je potrebné, pretoe celú operá−<br />

ciu zrealizuje jediný riadok kódu. So zvyšnými dvoma riad−<br />

kami je to podobné: <strong>na</strong> oboch stranách výrazu máme<br />

objekt typu TStrings, take nie je potrebné poui metódu<br />

Add. Vlastnos ItemIndex je potrebné <strong>na</strong>stavi z toho<br />

dôvodu, aby po zobrazení formulára nebol komponent<br />

TComboBox prázdny, ale aby zobrazoval prvý (èie vlast−<br />

ne nultý) prvok svojho zoz<strong>na</strong>mu reazcov. Pred zobraze−<br />

ním formulára nesmieme zabudnú zavola procedúru<br />

UpdateMiscInfo, aby sa písmo skúšobných textov zmenilo<br />

v súlade s aktuálnou hodnotou komponentov TCombo−<br />

Box. Výsledok <strong>na</strong>šej práce vidíme <strong>na</strong> obrázku è. 2.<br />

A sme <strong>na</strong> konci <strong>na</strong>šej cesty. Hoci sme toho prebrali<br />

dos, ani zïaleka sme nevyèerpali zoz<strong>na</strong>m funkcií, ktoré<br />

nám umonia zisti informácie o systéme. Domnievam sa<br />

však, e tie funkcie, ktorým sme sa tentoraz venovali, pat−<br />

ria medzi <strong>na</strong>jdôleitejšie a <strong>na</strong>jzaujímavejšie. Ak však máte<br />

záujem aj o tie ostatné, <strong>na</strong>listujte si nápoveï – väèši<strong>na</strong> z<br />

nich sa zaèí<strong>na</strong> slovom Get (to však neplatí vdy, spomeò−<br />

me si <strong>na</strong>príklad funkciu GlobalMemoryStatus, o ktorej<br />

sme sa zmienili pred mesiacom).<br />

ZÁVER. Za <strong>na</strong>mi je druhá séria Delfinária. Podobne, ako<br />

som kedysi konštatoval <strong>na</strong> konci prvej série, aj teraz<br />

musím priz<strong>na</strong>, e sme ešte ani zïaleka neprebrali všetky<br />

monosti, ktoré Delphi poskytuje. Nehovorili sme <strong>na</strong>prí−<br />

klad o tvorbe komponentov ActiveX, ktoré sú v dnešnej<br />

dobe módnou záleitosou, nerozoberali sme si pouitie<br />

mnohých uitoèných komponentov, <strong>na</strong>príklad z RX<br />

Library, nepadlo ani slovo o tvorbe sluieb NT. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu však dúfam, e druhá vl<strong>na</strong> Delfinária obohatila váš<br />

intelektuálny repertoár a cítite sa o nieèo múdrejšími. Ak<br />

pri práci s Delphi <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> problémy, nezabúdajte <strong>na</strong><br />

tlaèidlo F1, a èo je ešte dôleitejšie, v iadnom prípade<br />

nevynechajte z povinného èítania súbor README.TXT,<br />

dodávaný s Delphi! Môe sa toti sta, e problém, s kto−<br />

rým ste si doteraz nevedeli poradi, je opísaný práve v<br />

tomto súbore, a to vrátane moného riešenia. Ak máte<br />

prístup <strong>na</strong> internet, zájdite si <strong>na</strong> oficiálnu stránku Inprise/<br />

Borland. Nájdete tam ve¾a aktuálnych informácií týkajú−<br />

cich sa Delphi. Samozrejme, existuje aj mnostvo stránok<br />

spravovaných <strong>na</strong>dšencami, ktoré <strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzerajú<br />

mono a amatérsky, ale ich obsah je ve¾mi bohatý<br />

(neuveríte, ko¾ko zaujímavých vecí je moné dozvedie sa<br />

z obyèajného FAQ−u).<br />

Nu teda dovidenia a elám vám ve¾a úspechov pri<br />

uplatòovaní novo<strong>na</strong>dobudnutých poz<strong>na</strong>tkov.<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

132 PC REVUE 3/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP a databázy<br />

14. èas: Lúèenie s ASP, príprava <strong>na</strong> ASP.NET<br />

Na úvod tejto èasti sa rozlúèime so stránkami ASP v ich<br />

klasickej podobe – presnejšie povedané, vo verzii 3.0 – a<br />

<strong>na</strong>ladíme sa <strong>na</strong> vlnu nového seriálu ASP.NET. Všetky pod−<br />

mienky <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie novej technológie sú splnené, do−<br />

konca z MSDN je u moné stiahnu aj úplnú verziu Visual<br />

Studia .NET a .NET Framework. Take u nehrozia nijaké<br />

zmeny vyplývajúce z rôznych beta verzií produktov a po−<br />

dobne.<br />

Aby rozlúèka so stránkami ASP bola nielen dôstojná, ale<br />

zároveò aj praktická, ukáeme jeden dôleitý trik, ktorý<br />

môeme pri svojich databázových projektoch s výhodou vy−<br />

ui. Týka sa optimalizácie prístupu k údajom v databáze<br />

prostredníctvom rozhrania ODBC. Je to uitoèný trik, ktorý<br />

dokonca nevyaduje nijaké programovanie. Klasický prístup<br />

k údajom v databáze prostredníctvom skriptov <strong>na</strong> stránkach<br />

ASP vyaduje zhruba <strong>na</strong>sledujúce kroky:<br />

vytvorenie príslušných objektov a pripojenie sa<br />

k zdroju údajov<br />

vyko<strong>na</strong>nie príslušnej operácie alebo mnoiny operácií<br />

<strong>na</strong>d údajmi v databáze<br />

zrušenie spojenia <strong>na</strong> databázu a zrušenie predtým<br />

vytvorených objektov<br />

Obr. 1 ODBC Source Administrator<br />

Pri vývoji webových aplikácií musíme ma <strong>na</strong> pamäti, e <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šu stránku sa bude pripája ve¾a klientov (je to vlastne náš<br />

primárny cie¾, veï kto by vyvíjal webový projekt ktorý by nija−<br />

kí návštevníci ne<strong>na</strong>vštevovali). V prípade úspešného webo−<br />

vého projektu vyuívajúceho databázu je teda vysoká prav−<br />

depodobnos, e po ukonèení jedného spojenia <strong>na</strong> databázu<br />

sa bude èoskoro k údajom v tej istej databáze pristupova<br />

znova a znova. Preto by bolo výhodné zakadým nevytvára<br />

a neruši spojenie, ale urèitý èas ho ponecha, <strong>na</strong>príklad do<br />

vypršania istého èasového limitu. Tento efekt dosiahneme<br />

ve¾mi jednoducho, staèí <strong>na</strong>stavi parametre pre rozhranie<br />

ODBC v záloke Connection Pooling.<br />

Po dvojkliku <strong>na</strong> príslušný ODBC ovládaè môeme po−<br />

mocou ïalšieho dialógu <strong>na</strong>stavi parametre pre udranie<br />

spojenia (obr. 2).<br />

Poèas <strong>na</strong>stavenej doby sa aj pri uzatvorení spojenia zo<br />

strany skriptu <strong>na</strong> stránke ASP toto spojenie v skutoènos−<br />

ti neuzatvorí, zostane v pamäti <strong>na</strong> ïalšie prípadné vy−<br />

uitie.<br />

NEVÝHODY STRÁNOK ASP. Týmto by sme mohli<br />

tému stránok ASP ukonèi, no aby sme mohli oceni novú<br />

platformu, musíme uvies aj hlavné nevýhody stránok<br />

ASP. Kód <strong>na</strong> stránke ASP predstavoval lineárny programo−<br />

vý modul a kód ASP sa miešal s kódom HTML. Vytvori<br />

Obr. 2 Nastavenie parametrov pre udranie spojenia<br />

vývojové prostredie pre takúto technológiu nie je práve<br />

jednoduché a dovolíme si tvrdi, e <strong>na</strong>príklad Visual In−<br />

terdev riešil túto problematiku len èiastoène. Preto vývoj<br />

webových aplikácií <strong>na</strong> platforme ASP bol nároèný a zdå−<br />

havý, a teda aj drahý.<br />

ASP.NET. Pri rôznych migráciách bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi<br />

sú spôsobené technickým pokrokom alebo komerènými<br />

záujmami firiem, majú zvyèajne výhodu vývojári, ktorí<br />

poz<strong>na</strong>jú predchádzajúcu platformu. Pri prechode zo<br />

stránok ASP <strong>na</strong> novú technológiu ASP.NET to nie je také<br />

jednoz<strong>na</strong>èné. Mono viac ako priaznivci VB Scriptu sa<br />

novej platforme potešia „céèkari“. Preèo, to postupne<br />

vysvetlíme. Najskôr je však potrebné uvies to hlavné: aj<br />

platforma ASP.NET je v podstate zadarmo, samozrejme,<br />

ak nepoèítame cenu operaèného systému Windows. Po−<br />

dobne to bolo aj pri stránkach ASP. Práve táto skutoè−<br />

nos viedla k ve¾kej ob¾ube stránok ASP, ktoré sa spolu<br />

so skriptami PHP stali <strong>na</strong>jpouívanejšou platformou pre<br />

vývoj webových aplikácií. Nová platforma ASP.NET sa<br />

právom aj neprávom spája s novým vývojovým prostre−<br />

dím Microsoftu s názvom Visual Studio NET. Podobne<br />

ako vo väèšine prípadov sú k dispozícii dobré a zlé sprá−<br />

vy. Kadý obyèajne chce <strong>na</strong>jskôr poèu tú zlú správu,<br />

teda:<br />

Vývojové prostredie Visual Studio .NET ani zïaleka<br />

nie je zadarmo.<br />

Ale hneï dodám aj dobrú správu:<br />

Pre vývoj aplikácií <strong>na</strong> platforme ASP.NET Visual<br />

Studio bezpodmieneène nepotrebujeme. Vystaèíme<br />

s beným editorom, <strong>na</strong>príklad Notepadom, aj keï lepšie<br />

sluby nám poskytne nejaký freewarový editor, ktorý<br />

umoòuje editova aj súbory XML.<br />

Samozrejme, ak Visual Studio NET máme, vývoj apliká−<br />

cií ASP.NET bude podstatne efektívnejší. Take aby sme sa<br />

vrátili k tomu, èo je vlastne moné zadarmo stiahnu z<br />

webu Microsoftu, pouíva <strong>na</strong> vývoj aplikácií a aj redistri−<br />

buova, ide o .NET Framework.<br />

Microsoft .NET Framework je súbor objektov poui−<br />

te¾ných <strong>na</strong> strane klienta aj servera. Predpokladá sa, e<br />

vývojári budú vyvíja aj komponenty <strong>na</strong> všeobecné<br />

pouitie. Ušetrí sa tým ve¾a námahy a èasu pri vývoji ïalších<br />

aplikácií. Kostru novej aplikácie môeme vybudova <strong>na</strong> exis−<br />

tujúcich komponentoch, ktoré je moné kúpi. Ak <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>vrhujeme aplikáciu typu klient – server, ktorá pracuje s<br />

údajmi v databázach, potrebujeme zakadým sformulova<br />

SQL dopyt do databázy pomocou interakcie s klientom pro−<br />

stredníctvom vhodného dialógu. Potom musíme klientovi<br />

vhodnou formou zobrazi údaje. Údaje môu obsahova<br />

text, tabu¾ky, obchodnú grafiku alebo obrázky. Take dote−<br />

rajší kód <strong>na</strong> stránkach ASP sa priamo hemil programovými<br />

konštrukciami Response.Write, výpisom tabuliek, stránkova−<br />

ním databázových výpisov a podobne.<br />

Po prvýkrát sa technológia ASP.NET, vtedy ešte pod<br />

oz<strong>na</strong>èením ASP+, objavila pred vyše rokom ako súèas<br />

prvej beta verzie vývojového prostredia Visual Studio.NET.<br />

Ide o dy<strong>na</strong>mické stránky, oz<strong>na</strong>èované ako ASP+ alebo<br />

ASP.NET, ktoré majú postupne <strong>na</strong>hradi klasické stránky<br />

ASP. Hlavný rozdiel medzi technológiou ASP a ASP.NET<br />

je ten, e kódy <strong>na</strong> stránkach ASP.NET sú kompilované.<br />

Tým sa odstránila nutnos a<strong>na</strong>lýzy a interpretácie jed−<br />

notlivých riadkov pri kadom prístupe klienta. Vznikne<br />

kompilovaný kód, ktorý je, samozrejme, ove¾a rýchlejší.<br />

Klasické stránky ASP pomocou skriptov <strong>na</strong> strane servera<br />

priamo generujú stránky HTML, ktoré sa zašlú klientovi.<br />

Stránky sa interpretujú od zaèiatku do konca bez<br />

monosti ošetrova vzniknuté stavy a udalosti. ASP.NET<br />

pouívajú rov<strong>na</strong>kú technológiu okien, dialógov a formu−<br />

lárov ako bené aplikácie Windows. K jednotlivým<br />

vizuálnym prvkom sa viau procedúry <strong>na</strong> ošetrenie sta−<br />

vov a udalostí.<br />

ARCHITEKTÚRA ASP.NET. Základný model archi−<br />

tektúry je <strong>na</strong> obrázku. Vidíme. e sa skladá z viacerých<br />

vrstiev. Poiadavka klienta postupuje cez jednotlivé vrstvy<br />

zdola <strong>na</strong>hor, prièom vrstva jednotlivých kódov v rôznych<br />

programovacích jazykoch je a <strong>na</strong> samom konci procesu.<br />

Obr. 3 Architektúra ASP.NET<br />

Obr. 4<br />

Schému (obr. 3) si <strong>na</strong>jlepšie vysvetlíme prostredníc−<br />

tvom schémy spracovania poiadavky klienta (obr. 4).<br />

Poiadavka postupuje od Internet Information Servera<br />

cez aplikaènú vrstvu a k vrstve handlerov, prièom môe<br />

dôjs k viacerým vetveniam pod¾a <strong>na</strong>stavenia konfigurá−<br />

cie. Klasické stránky ASP postúpia k modulu ASP ISAPI,<br />

èím je vlastne zabezpeèená spätná kompatibilita. Súbor<br />

GLOBAL.ASAX je obdobou súboru GLOBAL.ASA, ktorý<br />

poznáme zo stránok ASP. Na úrovni aplikaènej vrstvy sa<br />

obyèajne rieši cachovanie, session, autentifikácia a auto−<br />

rizácia klientov. Na úrovni handlerov sa spracúvajú apli−<br />

kaèné formuláre, webové sluby a podobne. Z obidvoch<br />

schém vidíme, e ide o otvorený systém, kam môeme<br />

integrova nový programovací jazyk (hovorí sa o verzii<br />

Javy s oz<strong>na</strong>èením J#) , prípadne nový handler.<br />

Pre stránky ASP.NET je vyèlenená súborová prípo<strong>na</strong><br />

ASPX (ASP stránky mali príponu súborov ASP). Tieto strán−<br />

ky zapuzdrujú vizuálne elementy pre komunikáciu s po−<br />

uívate¾om, ktoré generujú príslušné udalosti, <strong>na</strong>príklad<br />

3/2002 PC REVUE 133

P R O G R A M U J E M E<br />

striktné oddelenie jednotlivých vrstiev aplikácie. Vývoj aplikaèného kódu môe by<br />

dôsledne oddelený od dizajnového a grafického návrhu stránok HTML<br />

vývoj je ove¾a efektívnejší, hlavne vïaka tomu, e nie je potrebné neustále programo−<br />

va tie isté záleitosti, ako <strong>na</strong>príklad autentifikáciu a autorizáciu klientov, konektivitu k<br />

databázam, ošetrovanie <strong>na</strong>jèastejšie sa vyskytujúcich chybových stavov, stránkovaný výpis<br />

údajov z databáz (ale veï to ako vývojári sami poznáte z praxe)<br />

pri zmenách aplikácie sa <strong>na</strong> rozdiel od technológie ISAPI nevyadujú iadne reštarty,<br />

take webový projekt môeme ve¾mi jednoducho spravova <strong>na</strong> dia¾ku.<br />

MONOSTI NA TESTOVANIE CVIÈNÝCH APLIKÁCIÍ. Z iniciatívy firmy Micro−<br />

soft a èeskej firmy Internet Online si môete zadarmo vyskúša svoju aplikáciu ASP.NET vo<br />

forme webhostingu <strong>na</strong> adrese http://dotnet.iol.cz (obr. 5).<br />

Obr. 5<br />

reakciu <strong>na</strong> kliknutie <strong>na</strong> tlaèidlo a podobne. Tým je dosiahnuté nelineárne, udalosami ria−<br />

dené spracúvanie kódu.<br />

Hlavné výhody technológie ASP.NET<br />

rýchlos aplikácií, pretoe všetok kód je predkompilovaný<br />

striktné objektové programovanie<br />

vyuitie klasických programovacích jazykov, <strong>na</strong>príklad C++, C#, Visual Basic, JScript...<br />

Informaèné zdroje <strong>na</strong> webe k technológii ASP.NET nájdete <strong>na</strong> adresách<br />

http://msdn.microsoft.com<br />

http://<strong>www</strong>.gotdotnet.com<br />

http://<strong>www</strong>.ibuyspy.com<br />

http://<strong>www</strong>.asp.net<br />

news://news.microsoft.com<br />

http://<strong>www</strong>.aspnet.cz<br />

Prípadne sa môete zapoji do monitorovaných diskusných skupín<br />

http://<strong>www</strong>.emwac.cz/forums/<br />

news://news.emwac.cz/cz.comp.microsoft.vsnet<br />

Nabudúce u s ASP.NET zaèneme <strong>na</strong>ostro. Nainštalujeme .NET Framework, <strong>na</strong>konfigu−<br />

rujeme server a zaèneme vyvíja prvú aplikáciu.<br />

Literatúra: Prezentácie z konferencie Microsoftu <strong>www</strong>.microsoft.com<br />

¼uboslav Lacko<br />

Pošta<br />

Váš èasopis èítam pravidelne (kadý mesiac) od februára 1996. Odvtedy ste sa vý−<br />

razne zlepšili. Páèia sa mi:<br />

1. Fórware<br />

2. Seriály o programovaní (vo¾akedy C++ pod lupou a Assembler)<br />

3. Linux, ale táto rubrika bola v minulosti lepšia (Poznáte LINUX?, Napa¾ovanie CDèiek...)<br />

4. Komentáre Dr. Petra Kováèa<br />

5. Vírusový radar<br />

Nedostatky:<br />

1. CD Revue 1/2002 – HTML – zamyslite sa <strong>na</strong>d tým!<br />

CD REVUE robíme v programe MacroMedia Director a <strong>na</strong> tento úèel sa nám to zdá<br />

vhodnejšie ako vytváranie v HTML.<br />

2. V PCR 2/2002 <strong>na</strong> str. 102 pán Igor Kulman v seriáli Vytvárame WWW stránky písal, e<br />

v tvare #rrggbb sa dá definova 16 581 375 farieb. Ja si však myslím, e je to 2^24 =<br />

16 777 216. (No a èo, 195 841 hore−dole :−)<br />

Áno, máte pravdu, došlo k omylu. Ospravedlòujeme sa.<br />

3. Nemohli by ste pri testovaní Hardware uvádza aj to, èi zariadenie pracuje pod<br />

Linuxom? Pod¾a mòa ho pouíva dos ¾udí (piati z Vašich dvadsiatich dvoch spolupracov−<br />

níkov :−). Alebo potom by vám nijaká firma HW nepoièala?<br />

Operaèný systém Linux nevynechávame, pokia¾ výrobca udáva kompatibilitu s<br />

týmto systémom, túto skutoènos spomenieme. Problém býva v tom, e podpora<br />

pre OS Linux nebýva dodaná priamo so zariadením, ale je potrebné nájs príslušné<br />

ovládaèe <strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívnych webových stránkach. Do budúcnosti plánujeme prináša<br />

podstatne viac informácií o Linuxe.<br />

4. Vaše stránky. Napíšem do IE (lebo <strong>na</strong> verejných miestach iné nemajú) <strong>www</strong>.pcrevue.sk a<br />

prehodí ma to <strong>na</strong> nejaký itnews. A po chví¾ke h¾adania som <strong>na</strong>šiel hore v strede tlaèidlo PC<br />

REVUE.<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk je náš spravodajský server, ktorý denne prináša aktuálne spravodaj−<br />

stvo zo sveta IT. Zriadili sme ho ako urèitú náhradu vzh¾adom <strong>na</strong> mesaènú periodi−<br />

citu nášho papierového vydania. Priamo <strong>na</strong> hlavnej stránke hore v lište sa dá dosta<br />

<strong>na</strong> stránky <strong>www</strong>.pcrevue.sk.<br />

Návrhy:<br />

1. Nemohli by ste urobi rubriku, v ktorej by boli škaredé, nepodarené WWW stránky?<br />

(<strong>na</strong>pr. http://<strong>www</strong>.mojweb.sk/barrom/)<br />

Zatia¾ sme o tom neuvaovali, mono v budúcnosti, prípadne <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.<br />

2. Pri cudzích slovách v hra<strong>na</strong>tých zátvorkách uvádza výslovnos. <strong>Ako</strong> sa vyslovuje Man−<br />

drake? Nie je to ako s tým Carrefourom?<br />

Hm, oficiálne riešenie tejto záhady som ne<strong>na</strong>šiel, kadopádne Eric Bischoff (ma<strong>na</strong>ér<br />

prekladu dokumentácie KDE, zamest<strong>na</strong>ný v Caldere a rodený Francúz) aj David Fau−<br />

re z MandrakeSoftu to vyslovujú „mendrejkí“.<br />

Otázky:<br />

1. Kedy vysielate ON LINE REVUE? V èasopise som to ne<strong>na</strong>šiel a v STV Texte tie nie.<br />

ON LINE REVUE bola relácia, ktorú vyrábalo štúdio TRIGON a my sme s nimi len spo−<br />

lupracovali. Od nového roku sa táto relácia zrušila a momentálne môete sledova<br />

reláciu eEkonomika, ktorú vysiela STV 2 kadý pondelok.<br />

2. Toto asi nebudete vedie, ale aj tak sa opýtam: <strong>Ako</strong> mám pod Linuxom (RedHat 7.2<br />

Enigma; kernel 2.4.7− 10) „rozchodi“ zvukovku Aztech Sound Galaxy Nova 16 (pouívam<br />

ovládaè SBPro, ale neprehráva WAV; ovládaè sgalaxy pri <strong>na</strong>stavení, aké je uvedené vo<br />

WinDOSe, píše No such device) a tlaèiareò HP LaserJet 6L, ktorá je vraj excelentne (pre−<br />

klad z angl. excelent) podporovaná. Keï tlaèím len text (lpr pi.txt), všetko je OK, ale keï<br />

tlaèím z KWordu alebo test printconfu, <strong>na</strong>jprv sa vytlaèí „schodová stra<strong>na</strong>“:<br />

@PJL SET MANUALFEED=OFF<br />

@PJL SET MPTRAY=FIRST<br />

@PJL SET RET=MEDIUM<br />

@PJL SET DENSIT<br />

A potom <strong>na</strong>sleduje normál<strong>na</strong> stra<strong>na</strong>.<br />

K zvukovke – skúste upgradova kernel a spýta sa výrobcu <strong>na</strong> driver. K tlaèiarni – skús−<br />

te <strong>na</strong>stavi iný druh tlaèiarne. Ak náhodou nepouívate CUPS, tak ho skúste poui.<br />

Drte sa, ste super. Jano Tomko (jan.tomko@zoz<strong>na</strong>m.sk)<br />

O tri mesiace mám 30 rokov a pred dvomi rokmi som sa rozhodol ivi sám. Pod−<br />

nikám, odvádzam dane. Pri kúpe PC som musel <strong>na</strong>rýchlo preèíta pár Vašich èísel PCR,<br />

aby som „obchodníkovi“ poradil, èo mi má vlastne preda. Pri kúpe auta som radil „predajco−<br />

vi“, ktorý doplnok je moné do môjho vysneného auta doobjed<strong>na</strong>.<br />

Reklamné èlánky <strong>na</strong> mnou dováané produkty si do èasopisov radšej píšem sám.<br />

WWW stránku som si <strong>na</strong>priek môjmu rozhodnutiu u sa ïalej nevzdeláva takisto uro−<br />

bil sám. Dizajn hrozný – obsah však úplne pod¾a mojich predstáv – 100 % spåòa úèel.<br />

Pri rozhovoroch s právnikmi ich upozoròujem <strong>na</strong> pravopis a formálnu správnos zmlúv,<br />

ktoré mi za aké peniaze poskytujú. Pri 25 % nezamest<strong>na</strong>nosti v mojom regióne nedo−<br />

káem nájs mladého èloveka, ktorého by som zamest<strong>na</strong>l. Moje poiadavky sú: chu<br />

pracova. Niè viac. Zamest<strong>na</strong>l som dvoch ¾udí z úradu práce (po nekoneèných papiero−<br />

vaèkách) – náhodným výberom. Preèo píšem? Blbá nálada. O tri mesiace tridsiatka <strong>na</strong><br />

krku a blbá nálada.<br />

Keï tu zrazu – Váš editorial. ÏAKUJEM. Niekedy staèí <strong>na</strong>ozaj iba pár slov a èlovek má<br />

chu vsta aj zajtra. Drím vám palce vo Vašej èinnosti.<br />

P. S.: PCR ostal z PC magazínov jediný, ktorý si stále kupujem. Som toti úchylný, èo sa<br />

týka èasopisov. Hi−fi, PC, auto, ekonomika – všetko, kde sú aspoò trošku kvalitné infor−<br />

mácie. Dnes to u selektujem a s<strong>na</strong>ím sa zmesti do 700 Sk mesaène :−) S pozdravom<br />

Monco¾−Autodax (moncol@autodax.sk)<br />

134 PC REVUE 3/2002

Vyhodnotenie ankety<br />

Výber operaèného systému<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

Do januárovej ankety PC REVUE, zameranej <strong>na</strong> operaèné systémy sa zapojilo 867 èitate¾ov. Na otázky<br />

odpovedali takto: 1. AGEM 22, 49 (02/6381 0049)<br />

2. ALIATIC 100, 105 (02/5556 8903)<br />

3. AMOS SOFTWARE 11, 13 (+420/2/840 11 211)<br />

1. Aký operaèný systém pouívate<br />

v súèasnosti pre desktopové PC?<br />

Windows 95: 23,33 %<br />

Windows 98: 53,33 %<br />

Windows ME: 13,35 %<br />

Linux Mandrake 8.1: 6,66 %<br />

Redhat Linux: 3,33 %<br />

2. Plánujete prechod <strong>na</strong> inú verziu<br />

alebo iný OS? Ak áno, špecifikujte<br />

akú/aký?<br />

Nie: 33,33 %<br />

Áno: 66,67 %<br />

Windows 98 SE: 9,53 %<br />

Windows 2000: 4,76 %<br />

Windows XP: 76,19 %<br />

Linux: 9,52 %<br />

3. Ktoré vlastnosti OS sú pre vás<br />

rozhodujúce, aby ste sa rozhodli<br />

pre upgrade <strong>na</strong> novú verziu?<br />

(oznámkujte 1 – 5 bodov)<br />

Stabilita<br />

1: 7,69 %<br />

2: 0 %<br />

3: 0 %<br />

4: 23,07 %<br />

5: 69,24 %<br />

Výkon<br />

1: 8,69 %<br />

2: 8,69 %<br />

3: 8,69 %<br />

4: 30,46 %<br />

5: 43,47 %<br />

Bezpeènos<br />

1: 12,5 %<br />

2: 6,25 %<br />

3: 50 %<br />

4: 25 %<br />

5: 6,25 %<br />

Jednoduchos pouívania<br />

1: 38,91 %<br />

2: 16,66 %<br />

3: 33,33 %<br />

4: 5,55 %<br />

5: 5,55 %<br />

Podpora pre slovenèinu<br />

1: 52,63 %<br />

2: 10,52 %<br />

3: 21,05 %<br />

4: 10,52 %<br />

5: 5,28 %<br />

Multimediálne vlastnosti<br />

1: 0 %<br />

2: 29,17 %<br />

3: 37,5 %<br />

4: 33,33 %<br />

5: 0 %<br />

Ce<strong>na</strong><br />

1: 0 %<br />

2: 13,63 %<br />

3: 31,81 %<br />

4: 36,38 %<br />

5: 18,18 %<br />

inZine opä ponúka talentovaným a<br />

písaniachtivým èitate¾om jedineènú<br />

monos pod vedením skúsených<br />

autorov zapoji sa interaktívne do<br />

tvorby príbehu <strong>na</strong> pokraèovanie.<br />

Tento áner dostal priliehavý pracov−<br />

ný názov Gruppenromán.<br />

Ak chcete vedie, èo povaujú<br />

cenzori v televízii Markíza za zobra−<br />

FEBRUÁR 2002<br />

zovanie haluci<strong>na</strong>ènej párty, a teda za<br />

dôvod cenzúrovania, pozrite si v in−<br />

Zine zakázaný videoklip s názvom Piknik od Pudingu pani<br />

Elvisovej.<br />

Okrem toho inZine denne uverejòuje zaujímavé príbehy,<br />

èlánky, názory, polemiky a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

Slovenské umenie je vypchatá màtvola! Tvrdí Pavol Jánsky<br />

a kladie otázku, èi <strong>na</strong>ša národná kultúra ešte vôbec niekoho<br />

zaujíma, teší alebo aspoò irituje.<br />

Nový seriál Poznáme sa Slováci? Ponúka príbehy dodnes<br />

neobjavených a zaujímavých slovenských osobností. Na ich osu−<br />

4. Aké sú <strong>na</strong>jväèšie nedostatky OS,<br />

ktorý v súèasnosti pouívate?<br />

Stabilita: 40 %<br />

Výkon: 20 %<br />

Zastaranos: 6 %<br />

Zamàzanie: 4 %<br />

Grafické prostredie: 4 %<br />

Správa pamäte: 2 %<br />

Padá: 2 %<br />

Jednoduchos pouívania: 2 %<br />

Nekompatibilita: 2 %<br />

Málo ovládaèov v registri: 2 %<br />

Rýchlos: 2 %<br />

Vek: 2 %<br />

Zloitos: 2 %<br />

Bezpeènos: 2 %<br />

Podpora videokariet: 2 %<br />

Malá rozšírenos OS: 2 %<br />

Slabá podpora hardvéru: 2 %<br />

Slabá podpora multimédií: 2 %<br />

5. Ktorý súèasný OS je pod¾a<br />

vás <strong>na</strong>jlepší/<strong>na</strong>jvhodnejší<br />

pre desktopové PC?<br />

Windows 9x: 2,85 %<br />

Windows 98: 20,03 %<br />

Windows ME: 8,57 %<br />

Windows 2000: 8,57 %<br />

Windows XP: 51,42 %<br />

Linux: 5,71 %<br />

Mac OS / Windows: 2,85 %<br />

Z došlých anketových lístkov sme vyrebovali troch výhercov, ktorým zašleme škatu¾u<br />

s operaèným systémom Windows XP. Sú to:<br />

1. Tomáš Tischler, Rozhanovce<br />

2. Roman Podholecký, Nové Zámky<br />

3. Peter Tomka, ili<strong>na</strong><br />

Výhercom blahoeláme!<br />

doch dokumentuje mnohoraké podoby slovenských dejín a viac<br />

strán pravdy, <strong>na</strong>príklad o Slovenskom štáte.<br />

Svojho vraha stretneme urèite, hovorí v rozhovore pre<br />

inZine Nadeda Lindovská, zaoberajúca sa regresnou terapiou<br />

èie návratmi do minulých ivotov.<br />

Je zväèšovanie prsníkov skutoène operácia, pre ktorú sa<br />

e<strong>na</strong> rozhodne dobrovo¾ne a bez vonkajšieho nátlaku, pýta sa<br />

feministika Katka Mi<strong>na</strong>rovièová.<br />

Náuèný seriál Duša<strong>na</strong> Doliaka radí aj v roku 2002, ako <strong>na</strong><br />

Slovensku zbohatnú.<br />

Peter Pišanek sa stal uèite¾om v Pomocnej škole mizantro−<br />

pie. Vyuèuje v nej, ako sa má správa k cudzím ¾uïom <strong>na</strong> ulici,<br />

v MHD a inde poriadny mizantrop.<br />

Èlánok pod názvom O èo ide v Kašmíre pribliuje pozadie<br />

takmer atómového konfliktu medzi Indiou a Pakistanom.<br />

Zaujímavú diskusiu rozpútal èlánok Mira Veselého o vyuití<br />

mikroplatieb <strong>na</strong> internete a nepripravenosti slovenského trhu<br />

plati za zaujímavý a informaène bohatý obsah.<br />

inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.sk<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

4. AP MEDIA 87, 97 (02/6541 1168)<br />

5. ASBIS SK 56, 61, 73 (02/4487 1589)<br />

6. ASM SLOVAKIA 83 (02/4446 2308)<br />

7. BCSR 99 (048/4151 380)<br />

8. BGS 82 (02/4910 1525)<br />

9. BORLAND 89 (02/4445 5444)<br />

10. BSP 57 (02/5443 0017)<br />

11. CASABLANCA 94 (02/5825 2131)<br />

12. CISCO 35<br />

13. CÍGLER SOFTWARE 5 (02/4446 2746)<br />

14. CODUM 81 (02/6353 2921)<br />

15. COLUMBEX 55, 77 (02/6827 7777)<br />

16. COMPAQ 63, 64, 65, 66 (0800/147 147)<br />

17. CONQUEST 15, 17, 19, 21 (02/4488 2145)<br />

18. D&D 47 (02/5341 3568)<br />

19. DATA 52, 70, 88 (02/4487 3656)<br />

20. DATALOCK 59 (02/4445 0129)<br />

21. ESET 195 (02/4445 7937)<br />

22. EUROTEL 58 (02/4955 3333)<br />

23. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 95 (041/5116 111)<br />

24. FINCOM 71 (02/4445 3572)<br />

25. GIMEX SLOVAKIA 107 (048/415 1590)<br />

26. GTS 12 (02/4342 1615)<br />

27. HEWLETT−PACKARD 3 (02/5020 5611)<br />

27. HT COMPUTERS 10 (02/5020 5611)<br />

28. I.M.COMPUTER 51 (02/6381 0689)<br />

29. INTERCOMP SERVICES 123 (02/5441 8046)<br />

30. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

31. KROS 69 (041/707 1011)<br />

32. LAMITEC 2. OBÁLKA (02/5341 3225)<br />

33. MARTIP 105 (0905/612 851)<br />

33. METROLOGIE 92 (02/5556 3070)<br />

34. MICRONIX 107 (02/5341 4270)<br />

35. NEUSIEDLER 33 (02/4445 9046)<br />

36. NMC 6 (041/5166 661)<br />

37. OKI 36, 72 (+420/2/248 18 153)<br />

38. ORACLE 74, 75, 101 (02/4445 0377)<br />

39. OPAL MULTIMEDIA 118, 123, 125 (051/723 968)<br />

40. P.E.S. CONSULTING 118 (031/780 3419)<br />

41. PC BUSINESS 91 (02/4342 5000)<br />

42. POWERWARE 16 (02/6542 8689)<br />

43. PROCA 90, 117 (033/5922 131)<br />

44. PS PRODUCTS 45 (02/5556 8281)<br />

45. QUENTIN 76 (+420/2/3335 5585)<br />

46. RENAULT 9<br />

47. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 29 (0800 123 456)<br />

48. SOFOS 23 (02/5477 3980)<br />

49. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

50. STORMWARE 93 (02/5479 3647)<br />

51. SUN 7<br />

52. SWS DIDTRIBUTION 25 (02/4342 6811)<br />

53. SYNTEX 125 (02/4552 5471)<br />

54. TECPROM 97 (02/4341 0475)<br />

55. TEOS TRENÈÍN 84 (032/7436 104)<br />

56. TS−PRO 37, 39, 41 (02/5249 1491)<br />

57. UI42 108<br />

58. UNICORN 78<br />

59. VARADY 114 (0903/627 117)<br />

60. VIDEONICS 114 (033/7730 931)<br />

61. WEBGLOBE 119 (02/5363 4961)<br />

62. WESTECH 31, 68 (02/4341 3804)<br />

63. XENON 100 (0904/401 088)<br />

64. ZONER 94 (02/6381 5273)<br />

3/2002 PC REVUE 135

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.com) −md<br />

Zástupcovia<br />

šéfredaktora:<br />

Technický riadite¾:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E−mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.com) −om<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.com) −po<br />

Richard Willmann (rwillmann@pcrevue.com)<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.com)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.com)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.com)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.com) −ja<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.com) −jb<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.com)<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.com) −ph<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.com)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.com)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.com)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.com)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.com)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.com)<br />

Jozef Meèiar (jmeciar@pcrevue.com)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.com)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.com)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.com)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.com)<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.com)<br />

Martin Uák (muzak@pcrevue.com)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.com)<br />

Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.com)<br />

Thomas Ulej (tulej@pcrevue.com)<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.com)<br />

Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.com)<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.com)<br />

Milan Gigel (mgigel@pcrevue.com)<br />

Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.com)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.com)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.com)<br />

tel.: +421 2 524 93 494, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.com)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

Tlaèiareò Telem K & M<br />

GTS Slovakia, EuroTel<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.sk<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.itregister.sk,<br />

<strong>www</strong>.itstore.sk, <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PERFEKT, a.s., Karpatská 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

fax: +421 2 524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

Èíslo 3 marec 2002 X. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,− Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />

ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />

ských práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−<br />

cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−<br />

ných reprodukèných materiálov Rozširuje: PrNS, a. s.<br />

Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma PrNS, a. s., kadá<br />

pošta a doruèovate¾. Objednávky do zahranièia vybavuje<br />

PrNS, a. s., vývoz tlaèe, Záhradnícka 151, 820 05<br />

Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />

dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />

PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2002<br />

Záujemcovia o predplatné <strong>na</strong> tento rok si ho môu<br />

objed<strong>na</strong> prostredníctvom objednávkového kupó−<br />

nu vloeného v èasopise alebo prostredníctvom<br />

objednávkového formulára <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej strán−<br />

ke <strong>www</strong>.pcrevue.sk. Objednávky (èi prípadné<br />

zmeny v zasielaní) prijímame aj telefonicky <strong>na</strong> tel.:<br />

02/524 99 783 alebo mailom <strong>na</strong> predplatne@pcre−<br />

vue.sk:<br />

Platby: <strong>na</strong> základe objednávky vám bude pridelené<br />

predplatite¾ské èíslo a zaslaná poštová poukáka<br />

alebo faktúra <strong>na</strong> uhradenie. S platbou neèakajte,<br />

objed<strong>na</strong>né výtlaèky zasielame a po prijatí vašej plat−<br />

by. Uzávierka objed<strong>na</strong>ných zaplatených výtlaèkov je<br />

vdy 14 dní pred expedíciou nového èísla. Pri onesko−<br />

renej úhrade nemôeme zaruèi doposlanie predchá−<br />

dzajúcich èísel èasopisu, pretoe náklad stanovuje−<br />

me pod¾a skutoèných a zaplatených objednávok. Na<br />

it:store alebo Media klub <strong>na</strong> webe<br />

Pre všetkých, ktorí majú záujem o objed<strong>na</strong>nie ti−<br />

tulov z Media klubu, máme potešujúcu správu.<br />

Na <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.itstore.sk sme<br />

obnovili náš internetový obchod a od marca si<br />

budete môc vybra z aktuálnej ponuky multime−<br />

diálnych titulov, PC hier èi kníh s poèítaèovou te−<br />

matikou. Takto budeme môc zabezpeèi aj rých−<br />

lejšiu dodávku objed<strong>na</strong>ných titulov.<br />

PRIPRAVUJEME – PCR 4/2002<br />

Test: zariadenia <strong>na</strong> archiváciu údajov<br />

Test: mikroprocesory Intel<br />

Prieskum predaja tlaèiarní, multifunkèných<br />

zariadení a monitorov<br />

Vizionársky rozhovor o ïalšom vývoji<br />

poèítaèových periférií<br />

Serial ATA: nový štandard diskových rozhraní ....<br />

GeForce 4: ïalšia rodi<strong>na</strong> grafických èipov<br />

od nVidie<br />

PC prototypy<br />

Nanotechnológie<br />

DEMOTVORBA<br />

U len jeden mesiac sa môete so svojimi príspev−<br />

kami zúèastni súae v demotvorbe MAXparáda<br />

o úplnú verziu 3DS MAX 4.2. Vaše príspevky mô−<br />

ete do 31. 3. 2002 zasiela <strong>na</strong> adresu redakcie:<br />

redakcia@pcrevue.sk<br />

FÓRWARE<br />

Vysvet¾uje pracovníèka pri okienku pánovi, ktorý<br />

sa zaujíma o novozavedenú slubu banky:<br />

– Pivoíro je nová, moderná peòaná sluba.<br />

Oznámite nám adresu svojej ob¾úbenej krèmy<br />

a vaša mzdová úètovníèka tam kadý mesiac<br />

automaticky prevedie vašu výplatu...<br />

☺ ☺ ☺<br />

Príde montér <strong>na</strong> jednotku intenzívnej starostlivos−<br />

ti, chví¾u si prezerá pacientov, všetci <strong>na</strong> prístro−<br />

joch, a hovorí: „Poriadne sa <strong>na</strong>dýchnite, budem<br />

meni poistky.“<br />

z¾avnené predplatné (študenti, dôchodcovia) si môu<br />

nárokova tí, ktorí <strong>na</strong> adresu redakcie zašlú potvrdenie<br />

o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku.<br />

6 × CDR: od roku 2002 PC REVUE vychádza 6×<br />

do roka s prílohou CD REVUE (v párnych mesiacoch<br />

– február, apríl, jún, august, október, december).<br />

Objed<strong>na</strong> si predplatné PC REVUE môno aj s týmto<br />

CD REVUE.<br />

Predplatné sa dá objed<strong>na</strong> iba <strong>na</strong> celý rok ako roèné<br />

predplatné (12 èísel), teda objed<strong>na</strong>né èísla môu pre−<br />

sahova tento kalendárny rok (<strong>na</strong>pr. od 4/2002 do<br />

3/2003). O konèiacom sa predplatnom vás dva mesia−<br />

ce pred uplynutím roka, poèas ktorého máte predpla−<br />

tené PC REVUE, budeme informova vloením pošto−<br />

vej poukáky <strong>na</strong> zaplatenie <strong>na</strong>sledujúceho roèného<br />

predplatného PC REVUE.<br />

ÏALŠIE RECENZIE SHAREWARE<br />

NA NAŠOM WEBE <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

More Space – viac miesta <strong>na</strong> disku<br />

TableMan – farby <strong>na</strong> WWW stránku rýchlo<br />

a jednoducho<br />

CodeWhiz – programujme vo vlastnom jazyku<br />

CureInfo – informácie <strong>na</strong> TrayBare<br />

Backup ICQ – zálohovací nástroj pre ICQ<br />

DesktopPlus – keï jed<strong>na</strong> pracovná plocha nestaèí<br />

EyeDrives – disky pod röntgenom<br />

SplitJoin – disketa ešte nevymrela<br />

ClipCache Plus – schránka pod kontrolou<br />

HTML-Kit – variabilný editor pre web<br />

Mem Monster – šetríme pamäou RAM<br />

DeepSky – Hubblov teleskop doma<br />

My.Organizer – príalivý diár<br />

Creadion – slovenský CD prehrávaè<br />

Simple WinSecurity – jednoducho bezpeènejšie<br />

Windows<br />

Simple Re<strong>na</strong>mer – premenúvanie davu hraèkou<br />

Microangelo – ikony a kurzory pre domácich<br />

majstrov<br />

Icon collector – vysávaè ikon<br />

VÝZVA PRE ZAÈÍNAJÚCE<br />

HUDOBNÉ SKUPINY<br />

Máte záujem zverejni vašu tvorbu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

CD REVUE? Po dohode s redakciou <strong>na</strong> spôsobe<br />

doruèenia nám môete zasla vaše pesnièky<br />

v niektorom z audioformátov. Mono práve vás<br />

vyberieme do <strong>na</strong>sledujúceho CD REVUE.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!