IT vízie 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

IT vízie 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

IT vízie 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

IT vízie 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

„Máte ešte vôbec o èom písa? Veï za posledné tri roky sa v <strong>IT</strong> neobjavila iad<strong>na</strong> prevratná technológia,<br />

produkt èi nápad!“ Asi takto ma nedávno oslovil jeden známy a ja som sa pustil do vysvet¾ovania, e to<br />

celé je tak trochu i<strong>na</strong>k.<br />

Všetkým zásadným technologickým inováciám vdy nejaký èas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky èi<br />

nápadu dostanú k prvým <strong>na</strong>dšeným spotrebite¾om v podobe komerèného produktu. A potom opä nejaký<br />

èas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, a sa dostane do stavu benej, hro−<br />

madne vyuívanej komodity. Ïalšie dolaïovanie zrelého produktu však zaujíma u len ušiu <strong>sk</strong>upinu<br />

<strong>na</strong>dšencov, ostatní ho u „len“ pouívajú. Ale následne sa môu objavi iné technológie, ktoré u pomaly<br />

„starnúci“ produkt opä vrátia do hry, ale teraz u s novými monosami. A takto sa technologický vývoj<br />

po období malého útlmu opä rozbieha a dostáva <strong>na</strong> novú úroveò. To je <strong>na</strong>príklad osud osobného poèítaèa<br />

z 80. rokov, ktorý sa zo sivej de<strong>sk</strong>topovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových<br />

poèítaèov a mobilov èi „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi veami èi dokonca robotickými vysá−<br />

vaèmi atï. A spomeòme si, èo sa stalo z beného PC, keï sa objavil internet. Monos komunikova, zí<strong>sk</strong>a−<br />

va informácie èi spolupracova <strong>na</strong> nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC<br />

úplne nový rozmer. Iste je pravda, e rov<strong>na</strong>ký fenomén ako internet sa za posledné roky u neobjavil, ale<br />

objavujú sa nové monosti jeho vyuitia. Zoberme si <strong>na</strong>príklad digitálny obsah <strong>na</strong> vyiadanie. Pre mòa<br />

osobne je bené televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov èi<br />

sem−tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keï prídem domov veèer u<strong>na</strong>vený a potrebujem vypnú.<br />

Preto sa ve¾mi teším <strong>na</strong> obdobie, keï zaènú èi u mobilní operátori, alebo po<strong>sk</strong>ytovatelia internetu po<strong>sk</strong>y−<br />

tova zaujímavý obsah <strong>na</strong> vyiadanie. Máte chu <strong>na</strong> dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS−kou objed−<br />

návku <strong>na</strong> daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „<strong>na</strong>sypa“ <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> a <strong>na</strong> druhý deò si môete váš titul<br />

s obmedzenou trvanlivosou pozrie za pár korún v pohodlí svojej obývaèky. Chcete si <strong>na</strong> poèítaèi <strong>na</strong>mo−<br />

delova interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupova drahý CAD softvér. Pre<strong>na</strong>jmite si ho <strong>na</strong> týdeò<br />

za pár korún, urobte, èo potrebujete, a po danom èase sa softvér sám vymae z di<strong>sk</strong>u alebo znefunkèní.<br />

Ïalšie monosti a nápady sa vám u urèite vynárajú v mysli. Keïe mobilní operátori majú technologicky,<br />

fi<strong>na</strong>nènou silou èi pokrytím <strong>na</strong>jväèší potenciál <strong>na</strong> realizáciu takéhoto projektu, dúfam, e u èo<strong>sk</strong>oro roz−<br />

poz<strong>na</strong>jú svoju novú obchodnú príleitos a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu èi informácie <strong>na</strong> vyiadanie,<br />

ktoré bená neinteraktív<strong>na</strong> TV nikdy nebude môc ponúknu.<br />

Je vám ¾úto, e váš výkonný poèítaè beí väèšinu dòa len <strong>na</strong> zlomok svojho výkonu alebo je dokonca<br />

vypnutý? Alebo <strong>na</strong>priek tomu, e máte nonstop pripojenie <strong>na</strong> inet, vyuívate ho len pár hodín denne<br />

a zvyšok je nevyuitý? Èo<strong>sk</strong>oro sa objavia grid aplikácie aj pre de<strong>sk</strong>topy èi malé servery a prídu provi−<br />

deri, ktorí budú odkupova od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpoètový výkon. Nakoniec si tak váš<br />

poèítaè bude <strong>na</strong> seba ešte zarába. Mohlo by sa toto povaova za menšiu revolúciu? Ja si myslím, e aj<br />

áno. A ïalšie a ïalšie technológie, produkty a sluby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania<br />

do stavu dospelosti a komerènej dostupnosti pre bených spotrebite¾ov, malé a stredné firmy, štátnu<br />

správu èi ve¾ké koncerny. Preto sa budeme èastejšie stretáva s termínmi ako webové sluby, utility com−<br />

puting èi RFID, budeme sledova súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS u nielen <strong>na</strong><br />

menšie servery, ale aj de<strong>sk</strong>topy èi ve¾ké podnikové servery atï. Objavujú sa prvé plody <strong>na</strong>notechnológií,<br />

prichádzajú prvé komerène dostupné domáce roboty, pouite¾ná virtuál<strong>na</strong> realita a pod. A ktovie, aké<br />

nové technológie medzièasom vzniknú èi aké ved¾ajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých exis−<br />

tujúcich. Take sa neobávam, e by sme aj poèas <strong>na</strong>sledujúcich rokov nemali o èom písa. Pre inšpirá−<br />

ciu vám prinášame v tomto èísle, ako to u tradiène zaèiatkom roku u nás býva, aspoò náz<strong>na</strong>k toho, èím<br />

sa zaoberajú vynálezcovia, ininieri a vývojové laboratóriá v súèasnosti.<br />

Ale technologický vývoj nie je vdy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeòme si len mnostvo spamu,<br />

vírusov èi bezpeènostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí prinies spo¾ahlivé<br />

a dostupné riešenia pre široké masy, i<strong>na</strong>k sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepouite¾nosti <strong>IT</strong>.<br />

Súèasne sa dostávame aj k zisteniu, e vývoj v <strong>IT</strong> ïaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnic−<br />

kého charakteru. Zoberme si <strong>na</strong>príklad spoloèen<strong>sk</strong>o−ekonomické dianie a parlamentný model demokra−<br />

cie ako náš súèasný „<strong>na</strong>jpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úasné<br />

monosti <strong>IT</strong> a spomenieme si <strong>na</strong> také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce <strong>na</strong> projektoch v on−line pro−<br />

stredí, monos výmeny názorov <strong>na</strong> danú problematiku v riadených on−line di<strong>sk</strong>usiách, monos váho−<br />

vania rozhodnutí vedúcich èinite¾ov pod¾a zí<strong>sk</strong>aných kreditov èi on−line hlasovanie, a porovnáme si to<br />

so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbate¾ných“ efektoch, ako<br />

je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných iadostí èi<br />

zvýšenie informovanosti obèanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí<br />

presta pachti sa za mocou a zaèa rozmýš¾a v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné pre−<br />

ferencie. Take, sloven<strong>sk</strong>í vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedie. My z <strong>IT</strong> vás<br />

urèite budeme voli!<br />

Zaujímavé èítanie januárového èísla vám elá

R E V U E<br />

13<br />

REVUE<br />

ŠPECIÁLNA PRÍLOHA<br />

<strong>IT</strong> vízie <strong>2004</strong><br />

4 Novinky<br />

13 Špeciál<strong>na</strong> príloha: <strong>IT</strong> vízie <strong>2004</strong><br />

14 Mobilita diktuje dizajn<br />

17 Kancelária <strong>na</strong> kolesách<br />

18 Bity útoèia <strong>na</strong> <strong>na</strong>še byty<br />

19 Netradièné mobilné telefóny<br />

19 Wintel alebo Lintel<br />

20 Robotické vysávaèe<br />

24 Medziplanetárny internet<br />

27 Herné konzoly v útoku<br />

28 Mikrosprievodca mobilným telefonovaním v USA<br />

30 Ako sa vyrábajú poèítaèe Fujitsu Siemens? / Reportá<br />

32 Pozor <strong>na</strong> udavaèov / Rozhovor<br />

34 Ako <strong>na</strong> vlastnú WWW stránku<br />

36 Budeme po doh¾adom „ve¾kého brata“?<br />

40 Virtuál<strong>na</strong> kancelária realitou / Èas I. Microsoft Office 2003<br />

HARDWARE<br />

50 USB flash di<strong>sk</strong>y / Test<br />

54 2× wi−fi infraštruktúra SMC<br />

55 Brave BlueLine 73G2 EE<br />

56 Phono PreAmp / Technické predstavenie<br />

57 iKey 1000<br />

58 Prestigio P421PD<br />

59 Canon i965<br />

60 HP PSC 2510 / Håbková recenzia<br />

61 Lexmark E220<br />

62 HP Color LaserJet 3500 a 3700 / Håbková recenzia<br />

64 Samsung SGH−E700<br />

64 Siemens HHB−500 / Technické predstavenie<br />

65 Nokia 6220<br />

66 Nokia Music Stand<br />

67 Siemens ST55<br />

68 Siemens SX1<br />

69 HP iPAQ 4150<br />

70 Adaptec VideOh! DVD<br />

71 Creative Sound Blaster MP3+<br />

72 TerraTec Aureon 7.1 Space<br />

72 Osobný pehrávaè MP3 – Pa<strong>na</strong>sonic SV−SD85<br />

/ Technické predstavenie<br />

73 Pa<strong>na</strong>sonic DMR−E100<br />

74 Terratec Home Are<strong>na</strong><br />

75 iGuard FPS110<br />

76 Sieová kamera AXIS 205<br />

77 Cameo Grabster 200<br />

77 Grand AV USB 2.0 / Technické predstavenie<br />

SOFTWARE<br />

78 CPatrol for SMTP<br />

79 CorelDraw Graphics Suite 11 CZ<br />

80 C#Builder ARCH<strong>IT</strong>ECT<br />

82 Advantage Database Server 7.0<br />

84 Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall <strong>2004</strong><br />

85 CD: Matematika 1<br />

86 Adobe Encore DVD<br />

87 3ds max 6 – legenda pokraèuje<br />

90 Sharewarové okienko<br />

INTERNET<br />

94 Net & Security news<br />

96 Na potulkách svetom WWW<br />

98 Vytvárame WWW stránky II. / 14. èas<br />

INFOWARE<br />

99 Technológie & biznis news<br />

102 SQL Server YUKON<br />

105 Compuware prichádza <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o / Rozhovor<br />

106 Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos? VII. /<br />

Bezpeènostné dátové centrá<br />

108 Vírusový radar<br />

LINUXWARE<br />

110 Linux prakticky – de<strong>sk</strong>top / 5. èas<br />

112 Linux prakticky – server / 5. èas<br />

114 Digitálne obrázky z fotoaparátu / dokonèenie<br />

115 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

116 /etc/alte<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD<br />

117 Linux & News<br />

PROGRAMUJEME<br />

118 DirectAnimation / 12. èas<br />

120 Programujeme v Jave / 13. èas: Nemodálne a súborové<br />

dialógy<br />

122 Nový seriál: Programujeme v PHP II. / 1. èas: ¼ahký úvod<br />

do SQL<br />

123 Programujeme v jazyku C# / 16. èas<br />

124 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 10. èas<br />

126 Delfinárium III / 4. èas: Advantage Data Architect III<br />

SERVIS<br />

50<br />

127 Tipy a triky pre Windows<br />

128 Kontrola zadaných údajov / 2. èas: Dokonèenie<br />

129 Hardvér pod lupou / 12. èas: Bené modemy<br />

130 PC tuning / 5. èas: Optimalizácia di<strong>sk</strong>u<br />

132 Poradòa<br />

133 Media klub<br />

134 DVD okienko<br />

TESTOVALI SME<br />

USB flash di<strong>sk</strong>y<br />

2 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

N O V I N K Y<br />

VÝBER z <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

Canon a Toshiba zakladajú spoloèný podnik.<br />

Najväèší svetový výrobca kancelár<strong>sk</strong>ych zariadení Ca−<br />

non plánuje zaloi spoloèný podnik so spoloènosou To−<br />

shiba, prièom predmetom èinnosti by mala by výroba<br />

obrazoviek novej generácie pred spustením predaja no−<br />

vých televízorov s plochými obrazovkami. Firmy Canon<br />

a Toshiba u<strong>sk</strong>utoèòovali vý<strong>sk</strong>um v oblasti takzvaných SED<br />

obrazoviek u od roku 1999 s monosou ne<strong>sk</strong>oršej spo−<br />

lupráce pri ich produkcii. SED obrazovky sú tenšie ako<br />

súèasné ploché obrazovky a spotrebujú menej energie.<br />

Poplatky za pouívanie FAT? Microsoft prišiel<br />

s novou licenènou politikou, pod¾a ktorej mu výrobco−<br />

via hardvéru, ktorý vyuíva súborový systém FAT, budú<br />

plati. Nie a tak ve¾a, ale predsa: za kadé HW zaria−<br />

denia 0,25 USD, ale maximálne 250 000 USD <strong>na</strong><br />

jedného výrobcu. Pôjde o výrobcov zariadení, ako sú<br />

pamäové karty, pevné di<strong>sk</strong>y, digitálne fotoaparáty,<br />

videokamery, MP3 prehrávaèe, multifunkèné tlaèiarne<br />

èi videorekordéry s pevnými di<strong>sk</strong>ami. Uvidíme, ako<br />

zareagujú výrobcovia, dá sa však oèakáva vývoj ne−<br />

závislého file systému open source komunitou, ktorý<br />

by bol oslobodený od licenèných poplatkov.<br />

Nástupca formátu DVD. Na svojom poslednom<br />

zasadnutí vyberali èlenovia DVD Fóra nástupcu for−<br />

mátu DVD. Bude ním formát HD−DVD. Návrh tande−<br />

mu Toshiba−NEC poèíta so všetkými dnes známymi<br />

variantmi di<strong>sk</strong>ov, to z<strong>na</strong>mená, e budú len také, ktoré<br />

sa dajú èíta, ale aj zapisovacie a prepisovacie. HD−<br />

DVD médiá dokáu prija <strong>na</strong> jednu stranu 15 a 20<br />

GB, platforma je spätne kompatibilná s DVD, pretoe<br />

pouíva rov<strong>na</strong>kú štruktúru di<strong>sk</strong>u.<br />

Playstation 3 so zaujímavou funkciou. Play−<br />

station 3 bude disponova <strong>sk</strong>utoène zaujímavou funk−<br />

ciou – ovládaním pomocou mimiky ¾ud<strong>sk</strong>ej tváre.<br />

Ovládanie by sa malo realizova pomocou miniatúr−<br />

nej kamery, ktorá je implementovaná aj v predchod−<br />

kyni, PlayStation 2. Sony si od tejto funkcie s¾ubuje vyš−<br />

šiu atraktivitu aj jednoduchšie ovládanie.<br />

Nasledovník Windows XP je u v predaji! Zdá<br />

sa, e v Malajzii z<strong>na</strong>ène predbehli dobu. Windows<br />

Longhorn sa má toti <strong>na</strong> trhu objavi <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v roku<br />

2006. V Malajzii ho však mono kúpi <strong>na</strong> ulici u te−<br />

raz, pravdae, ako pirát<strong>sk</strong>u kópiu. Ce<strong>na</strong> je stanovená<br />

<strong>na</strong> 2 USD. Ide o verziu z distribúcie pre októbrovú<br />

developer<strong>sk</strong>ú konferenciu Microsoftu.<br />

Flatrate „za babku“. Pri poh¾ade <strong>na</strong> nový cenník<br />

nemeckého Telecomu iste mnohých z nás prepadne<br />

tichá závis. ADSL s rýchlosou 3072 downstream<br />

a 384 upstream zí<strong>sk</strong>ate za necelých 114 eur. Ho−<br />

voríme, samozrejme, o flatrate. Neporovnávajme to<br />

radšej s ce<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Autor programu Winny zatknutý. Japon<strong>sk</strong>ý autor<br />

filesharingového programu Winny bol zatknutý a hrozí<br />

mu pokuta 1,75 milió<strong>na</strong> eur. Winny bol v Japon<strong>sk</strong>u<br />

ve¾mi populárny a pre jeho jednoduché ovládanie ho<br />

pravidelne vyuívalo a 250−tisíc uívate¾ov.<br />

DivX 5.1.1. Najväèšou zmenou, ktorú verzia 5.1.1<br />

v porov<strong>na</strong>ní s 5.1 prináša, je podstatné zrýchlenie kom−<br />

presnej èasti kodeku. DivX 5.1 bol toti v tejto oblasti<br />

dokonca pomalší ako predchádzajúca verzia. Rov<strong>na</strong>ko<br />

ako predchádzajúce verzie DivX aj novú 5.1.1 si môete<br />

stiahnu priamo v DivX Networks. K dispozícii sú dve<br />

bezplatné verzie – DivX Free a DivX Pro s reklamou.<br />

V Kalifornii bezplatný prístup <strong>na</strong> internet. Oby−<br />

vatelia kaliforn<strong>sk</strong>ého mesta Cerritos sa budú môc te−<br />

ši z bezplatného prístupu <strong>na</strong> internet. Mesto sa toti<br />

dohodlo so spoloènosou Airnet Wireless, a tak jeho<br />

50 000 obyvate¾ov bude môc vyuíva bezplatný prí−<br />

stup <strong>na</strong> internet cez WLAN.<br />

Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvo<br />

ïalších nájdete denne <strong>na</strong> itnews.<strong>sk</strong><br />

Budeme recyklova papier priamo<br />

v kancelárii?<br />

Spotreba papiera v kanceláriách neustále <strong>na</strong>rastá. A to aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu, e poèítaèe sú prakticky všade, komunikácia<br />

zamest<strong>na</strong>ncov sa preniesla <strong>na</strong> posielanie mailov a bezdrô−<br />

tový spôsob prepojenia je v mnohých dnešných zariade−<br />

niach. Spoloènos Toshiba však má riešenie, ako ušetri.<br />

Toshiba <strong>sk</strong>utoène vyvinula takéto zariadenie a oz<strong>na</strong>èuje sa<br />

názvom e−Blue. Funguje v podstate ako elektronická guma.<br />

Ide o jednotku, ktorá zahrieva <strong>na</strong>raz aj 500 hárkov papie−<br />

ra. Po zahriatí sa odstráni text i obrázky z hárkov vytlaèe−<br />

ných <strong>na</strong> laserovej tlaèiarni pomocou špeciálneho modrého<br />

tonera (takisto produkt firmy Toshiba). Celý oèistný proces<br />

pre 500 hárkov trvá tri hodiny. Zahriatím sa stane <strong>na</strong>nese−<br />

ný toner bezfarebným a <strong>na</strong> papier je moné opakovane<br />

tlaèi ïalšie texty a obrázky. e−Blue je prispôsobený pre<br />

hárky formátu A4 a pod¾a výrobcu bude moné papier opa−<br />

kovane pouíva asi 10−krát. Pre kancelárie, kde sa ešte<br />

stále pouíva ruèný spôsob písania alebo kreslenia, Toshiba<br />

po<strong>sk</strong>ytuje fixky a perá, ktoré sú <strong>na</strong>pustené takto<br />

zmazate¾nou náplòou. Pod¾a predstavite¾ov firmy Toshiba<br />

predstavuje priemerný objem vyhadzovaného kancelár<strong>sk</strong>e−<br />

ho papiera asi 40 % odpadkov v typickej kancelárii. Pre<br />

ve¾ké kancelárie tak mono nebude prekákou ani aktuál−<br />

<strong>na</strong> ce<strong>na</strong> zariadenia e−Blue. Tá je toti v prepoète okolo<br />

85 000 korún. Fixka s náplòou stojí v prepoète okolo 95 Sk,<br />

toner do tlaèiarne stojí okolo 6300 Sk (výrobca neuvádza<br />

kapacitu tonerového zásobníka).<br />

Digitál<strong>na</strong> Leica v retroštýle<br />

Spoloènos Leica, producent fotoaparátov patriaci k legen−<br />

dám, zverejnila špecifikáciu pripravovanej novinky. Ide<br />

o digitálny kompakt Leica Digilux 2, ktorý je unikátnym <strong>sk</strong>å−<br />

bením klasického a digitálneho kompaktu. Na prvý poh¾ad<br />

je prístroj takmer identický s klasickými kompaktmi Leica.<br />

S nimi má spoloèné nielen vyhotovenie, ale aj niektoré ovlá−<br />

dacie prvky. Klasicky vyzerajúce telo však ukrýva nepravú<br />

digitálnu zrkadlovku (vyuíva toti elektronický h¾adáèik),<br />

vybavenú 5−megapixelovým snímaèom, 2,5" LCD disple−<br />

jom, rozhraním USB 2.0 a 1400 mAh LiIon <strong>na</strong>pájacím blo−<br />

kom. Objektív s 3,2× zoomom má rozsah od 28 do 90 mm<br />

(prerátané <strong>na</strong> 35 mm film).<br />

Prescott príde 2. 2. <strong>2004</strong>, poznáme aj ceny<br />

Spoloènos Intel pripravuje uvedenie mikroprocesorov<br />

Pentium 4 With SSE3 (tak sa má Prescott oficiálne vola)<br />

<strong>na</strong> druhého februára! Zaujímavé je, e <strong>na</strong> internete sa u<br />

objavil presný zoz<strong>na</strong>m mikroprocesorov, ktoré v tento deò<br />

Intel chce uvies <strong>na</strong> trh, a ten je <strong>na</strong>ozaj bohatý. Je v òom<br />

sedem mikroprocesorov! Najpoèetnejšie zastúpenie bude<br />

ma aktuál<strong>na</strong> novinka Pentium 4 With SSE3, ktorú Intel<br />

uvedie hneï v štyroch variantoch s pracovnými frekven−<br />

ciami 2,8 3, 3,2 a 3,4 GHz. Mikroprocesory budú okrem<br />

podpory inštrukcií SSE 3 (zatia¾ ich poznáme ako PNI) dis−<br />

ponova aj 1 MB L2 Cache a 800 MHz systémovou zber−<br />

nicou a podporou Hyper−Threadingu. Doslova bombou je<br />

zverejnenie uvedenia piateho mikroprocesora Pentium 4<br />

With SSE3, ktorý bude pracova <strong>na</strong> frekvencii 2,8 GHz<br />

a disponova rov<strong>na</strong>kými parametrami ako zmienené<br />

s výnimkou podpory Hyper−Threadingu a 800 MHz systé−<br />

movej zbernice (bude ma iba 533 MHz). V rov<strong>na</strong>kom ter−<br />

míne by mal Intel uvies <strong>na</strong> trh aj klasické Pentium 4<br />

Northwood s pracovnou frekvenciou 3,4 GHz a Pentium 4<br />

EE s rov<strong>na</strong>kou pracovnou frekvenciou. Intel bude Prescotty<br />

ponúka za rov<strong>na</strong>ké ceny ako mikroprocesory Pentium 4<br />

Northwood s podporou HT. Pritom ceny v rozmedzí od<br />

178 do 417 USD dávajú z<strong>na</strong>èný priestor <strong>na</strong> to, aby sa<br />

Prescott dostal ku kadému záujemcovi. Zaujímavosou je<br />

pripravované rozšírenie rodiny mikroprocesorov Pentium<br />

4 Extreme Edition, ktoré však ostanú predraeným mode−<br />

lom aj v budúcom roku.<br />

Neviete, aký darèek pre <strong>IT</strong> <strong>na</strong>dšenca? Kúpte<br />

mu binárne hodiny!<br />

Koncept takýchto hodín je jednoduchý, ale <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

nie celkom pochopite¾ný. Na prednej strane hodín sa <strong>na</strong>−<br />

chádza mnostvo LED diód, ktoré nezasvätenému pozoro−<br />

vate¾ovi, ale ani z<strong>na</strong>lcovi binárnej sústavy sprvu niè neho−<br />

voria. No po letmom poh¾ade <strong>na</strong> obrázok je zrejme všetkým<br />

jasné, ako sa z takýchto hodín odèítava èas. Hodiny sa pre−<br />

dávajú v dvoch vyhotoveniach – v striebornej povrchovej<br />

úprave s modrými LED diódami (24 USD) a v èiernej povr−<br />

chovej úprave s èervenými LED diódami (20 USD). Èo by<br />

prípadného záujemcu mohlo odradi od kúpy takéhoto uni−<br />

kátu, je <strong>na</strong>pájanie 120 V striedavým prúdom, je však<br />

moné poui aj adaptér.<br />

Notebook ako z ríše snov<br />

Takmer neznáma (minimálne u nás) spoloènos Lieber−<br />

mann ponúka <strong>na</strong> svojich stránkach viac ako zaujímavé<br />

notebooky. Sú ako mobilné grafické stanice a ako mikro−<br />

procesory sú vo všetkých modeloch ponúkané Pentium 4 HT<br />

Extreme Edition, pracujúce <strong>na</strong> frekvencii 3,2 GHz!<br />

„Najmenším“ modelom v ponuke je L−Studio, ktorý je vyba−<br />

vený 15" displejom, ktorý sa dodáva v dvoch variantoch<br />

líšiacich sa rozlíšením. To môe by buï <strong>na</strong>dpriemerných<br />

1600 × 1200 bodov, alebo doslova neuverite¾ných 2048 ×<br />

1536 bodov! V oboch prípadoch ide o takzvané Ultra−<br />

Speed displeje s extrémne nízkou latenciou, vybavené fil−<br />

trom UV−668, ktorý zvyšuje kontrastný pomer pri práci <strong>na</strong><br />

4 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

N O V I N K Y<br />

priamom slnku. Grafika podporujúca DirectX 9 je doplne−<br />

ná o 128 MB pamäte. V úlohe systémovej pamäte, ktorá<br />

má dvojkanálové usporiadanie, mono <strong>na</strong>sadi a 4 GB<br />

pamäte DDR pracujúcej <strong>na</strong> frekvencii 433 MHz. Monosou<br />

pri bených notebookoch nevídanou je fakt, e do tohto<br />

modelu sa dajú zabudova a dva pevné di<strong>sk</strong>y! Navyše je<br />

notebook moné vybavi a dvoma optickými jednotkami!<br />

Súèasne teda mono ma v notebooku DVD mechaniku<br />

i DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku a dva pevné di<strong>sk</strong>y! Ïalšou špecialitou<br />

je <strong>na</strong>sadenie technológie PuRam. Z poh¾adu rozhraní náj−<br />

dete v notebooku všetko, <strong>na</strong> èo si pomyslíte, vrátane vyso−<br />

korýchlostného sériového portu, paralelného portu, IrDA,<br />

USB 2.0, FireWire, Bluetoothu, WiFi, gigabitového LAN,<br />

modemu, PC Card, S−Video a digitálneho audiovýstupu<br />

(notebook má še<strong>sk</strong>análovú zvukovku).<br />

Druhým modelom v poradí je L−Producer. Ten sa od pre−<br />

došlého modelu líši tým, e disponuje 16" LCD displejom,<br />

ktorý však má rozlíšenie iba 1280 × 1024 bodov. Ostatné<br />

parametre s výnimkou poètu interných di<strong>sk</strong>ov sú identické s<br />

predchádzajúcim modelom. Do tohto modelu mono zabu−<br />

dova a štyri pevné di<strong>sk</strong>y, ktoré môu by usporiadané do<br />

di<strong>sk</strong>ového po¾a RAID 0 alebo 1!<br />

Posledným notebookom v ponuke je model L−Holly−<br />

wood. Ten sa od predchodcov líši iba pouitým displejom.<br />

Tentoraz siahli konštruktéri po širokouhlom 17" displeji<br />

s rozlíšením 1440 × 990 bodov. Rozdiel je aj v pouitej<br />

èipovej súprave, tá <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich mode−<br />

lov nepochádza od Intelu, ale od spoloènosti SiS. Menšia<br />

je aj maximál<strong>na</strong> kapacita operaènej pamäte (iba 2 GB).<br />

K dispozícii je pozícia iba pre jeden pevný di<strong>sk</strong> s kapaci−<br />

tou do 80 GB. Rov<strong>na</strong>ko jed<strong>na</strong> pozícia je k dispozícii pre<br />

optickú mechaniku, ktorou je štandardne DVD <strong>na</strong>pa¾ovaè−<br />

ka. Azda jediné, èo pribrzdí záujem prípadného kupca,<br />

je ce<strong>na</strong>. Tá musí zapôsobi ako ¾adová sprcha. Model<br />

L−Studio stojí pod¾a údajov výrobcu 5999 USD, model<br />

L−Producer o tisíc USD viac, teda 6999 a model L−Holly−<br />

wood iba 5909 USD.<br />

Identifikaèné èipy implantované<br />

do ¾ud<strong>sk</strong>ého tela<br />

V Paríi <strong>na</strong> konferencii ID World 2003 bol predstavený èip<br />

s kódovým oz<strong>na</strong>èením RFID. RFID bol špeciálne vyvíjaný <strong>na</strong><br />

implementáciu do ¾ud<strong>sk</strong>ého tela. Pri prezentácii bola celá<br />

technológia pomenovaná <strong>na</strong> Veripay. Èip je <strong>na</strong> dnešné<br />

pomery relatívne ve¾ký – jeho rozmery sú 12 × 2,1 mm.<br />

Jeho implementácia je rýchla – postaèuje lokálne umà−<br />

tvenie a samotných chirurgický zákrok je jednoduchý. RFID<br />

pracuje <strong>na</strong> princípe vysielania kódovaného signálu, pomo−<br />

cou ktorého je jeho majite¾ jednoz<strong>na</strong>ène identifikovate¾ný.<br />

Ve¾kou výhodou je absencia zdroja. Potrebnú energiu zís−<br />

kava z okolitého prostredia. Vyuite novej technológie je<br />

široké. Medzi prvé odvetvia, kde by sa mohla vyui, patrí<br />

bankový sektor (výber hotovosti z bankomatu bez platobnej<br />

karty) alebo miesta s poiadavkou <strong>na</strong> zvýšenú bezpeènos<br />

a podmienkou jednoz<strong>na</strong>ènej identifikácie (budovy s obme−<br />

dzeným vstupom, vojen<strong>sk</strong>é základne, vý<strong>sk</strong>umné stredi<strong>sk</strong>á<br />

a iné). Nedoriešená ostáva jediná otázka, a to bezpeènos<br />

a ochra<strong>na</strong> osobných údajov, <strong>na</strong> ktorú má kadý jedinec<br />

právo.<br />

Vytlaèia <strong>na</strong>notrubice klasické pamäte DRAM?<br />

Nemeckým vedcom sa podarilo <strong>na</strong>plni uhlíkové <strong>na</strong>notru−<br />

bice materiálmi s magnetickými vlastnosami. Do <strong>na</strong>no−<br />

trubíc s priemerom 10 <strong>na</strong>nometrov <strong>na</strong>tlaèili atómy eleza,<br />

kobaltu a niklu. Vedci si od tejto <strong>na</strong> prvý poh¾ad mono<br />

nezaujímavej udalosti s¾ubujú úplne novú generáciu<br />

pamätí, ktoré by mohli ma teoreticky a tisíckrát väèšiu<br />

kapacitu pri rov<strong>na</strong>kej ve¾kosti ako klasické polovodièové<br />

pamäte DRAM. Vedci tvrdia, e výrobný postup je podob−<br />

ný ako pri výrobe klasických polovodièov. Na kremíkovej<br />

podloke sa im bez väèších problémov podarilo vytvori<br />

experimentálne mnostvo „plnených“ <strong>na</strong>notrubíc. Alter−<br />

<strong>na</strong>tívne pouitie <strong>na</strong>notrubíc <strong>na</strong>plnených magnetickými lát−<br />

kami môe by <strong>na</strong>príklad aj ako miniatúrny magnet, tvrdia<br />

vynálezcovia. Vedci sa obrátili <strong>na</strong> potenciálnych investorov<br />

– výrobcov polovodièov, ktorí by boli schopní tento expe−<br />

riment pretavi do reálneho produktu – nových vysokoka−<br />

pacitných pamätí.<br />

Mobil bez displeja nebude pre kadého<br />

Mobilné telefóny bez displejov si u nevieme ani predsta−<br />

vi. Boli by sme radi, keby zaberali èo <strong>na</strong>jväèšiu plochu<br />

telefónov, aby mali èo <strong>na</strong>jväèšie rozlíšenie a boli schopné<br />

zobrazi èo <strong>na</strong>jviac farieb. Existujú však ¾udia, ktorí displej<br />

nepotrebujú a <strong>na</strong> ktorých sa doteraz zabúdalo. Sú to ¾udia<br />

s ványm poškodením zraku alebo úplne nevidomí. Špa−<br />

niel<strong>sk</strong>a spoloènos Owasys, ktorú zaloili bývalí zamest−<br />

<strong>na</strong>nci Ericssonu, si však spomenula aj <strong>na</strong> nich a vyvinula<br />

mobilný telefón s oz<strong>na</strong>èením 22C. Všetko, èo sa pri<br />

bených prístrojoch zobrazuje <strong>na</strong> displeji, je tento telefón<br />

schopný syntetickým hlasom porozpráva. Ak vám <strong>na</strong>pr.<br />

niekto volá, telefón oznámi meno volajúceho, prípadne<br />

jeho telefónne èíslo. Telefón môe prijíma aj posiela SMS<br />

správy. Displejom tento telefón vôbec nedisponuje. Tech−<br />

nológiu zabezpeèujúcu syntézu hlasu dodala spoloènos<br />

Babel Technologies S.A., konkrétne ide o produkt Pocket−<br />

babil. Odporúèame vy<strong>sk</strong>úša si on−line demonštraènú ver−<br />

ziu syntezátora hlasu, je to <strong>sk</strong>utoène kvalitný produkt. Ma−<br />

jite¾om pomalšieho pripojenia odporúèame vy<strong>sk</strong>úša <strong>na</strong>j−<br />

<strong>sk</strong>ôr syntézu kratších viet, pretoe syntezátor vracia <strong>na</strong>spä<br />

zvukový záz<strong>na</strong>m v súbore typu wav. V súèasnosti sú do−<br />

stupné španiel<strong>sk</strong>a a anglická mutácia. Owasys sa chystá<br />

preda v Španiel<strong>sk</strong>u zhruba 20 000 mobilných telefónov<br />

a v Anglicku, kde by mal by tento prístroj uvedený do<br />

troch mesiacov, dvakrát to¾ko. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> anglickom trhu by<br />

mala by 250 libier.<br />

Tajomstvo iTunes odhalené!<br />

Nie je iadnym tajomstvom, e si spoloènos Apple pri<br />

vstupe <strong>na</strong> trh s digitálnou hudbou dala zálea <strong>na</strong> tom,<br />

aby jej riešenie bolo pre hudobné vydavate¾stvá dostatoè−<br />

ne bezpeèné. Hudba distribuovaná prostredníctvom<br />

iTunes je chránená prostredníctvom DRM a spomí<strong>na</strong>nú<br />

technológiu pouíva aj prehrávaè QuickTime, ktorý<br />

umoòuje prehráva iba legálne zí<strong>sk</strong>ané súbory. Pre−<br />

hrávanie v iných prehrávaèoch je nemoné. Teda bolo…<br />

Jon Lech Johansen, známy aj ako DVD Jon (áno, to je ten<br />

èlovek, ktorý vytvoril DeCSS), toti <strong>na</strong>šiel spôsob, ako sa<br />

dosta k chránenému obsahu, šírenému prostredníctvom<br />

iTunes. Jeho riešenie je <strong>na</strong>teraz dostupné iba pre platfor−<br />

mu Windows. Kým v prípade DeCSS sa Jon pustil do dešif−<br />

rovania, tentoraz <strong>na</strong> prístup k chránenému obsahu vyuil<br />

„fintu“. Jonovi sa toti podarilo nájs „výstup“ z prehrá−<br />

vaèa QuickTime. Potom u pre tohto borca nebol problém<br />

vytvori DLL kninicu, ktorá výstup „presmeruje“ do súbo−<br />

ru. Kninica dostala priliehavý názov QuickTime for Win−<br />

dows AAC memory dumper.<br />

Pantone – ïalší hráè <strong>na</strong> poli neoriginálnych<br />

atramentových náplní<br />

Spoloènos Pantone, <strong>na</strong>slovovzatý odborník z oblasti farieb<br />

a všetkého, èo s nimi súvisí, bude vyrába neoriginálne<br />

náplne do atramentových tlaèiarní. Stane sa tak Pantone<br />

ïalším tàòom v päte výrobcov atramentových tlaèiarní? Spo−<br />

loènos Pantone sa netají tým, e sa nechala zláka aspoò<br />

èasou z balíka 21 miliárd dolárov. Táto astronomická<br />

suma predstavuje celkovú roènú trbu za atrament do atra−<br />

mentových tlaèiarní. Vidi<strong>na</strong> aspoò malej èasti tohto balíka<br />

láka èoraz väèšie mnostvo výrobcov k výrobe neoriginál−<br />

nych atramentových náplní. Pantone sa svojím vyhlásením<br />

stavia do pozície výrobcu neoriginálnych náplní. Výrobu<br />

neoriginálnych náplní povaujú výrobcovia tlaèiarní v nie−<br />

ktorých prípadoch dokonca za nelegálnu. Dávnejšie u toti<br />

neplatí, e hlavný zdroj zi<strong>sk</strong>ov plynie výrobcom tlaèiarní<br />

z predaja samotných zariadení, dojnou kravou tohto odvet−<br />

via sa stáva spotrebný materiál. Spoloènos Pantone si však<br />

z toho akú hlavu oèividne nerobí. Cie¾ovou <strong>sk</strong>upinou spo−<br />

loènosti budú <strong>na</strong>jmä majitelia atramentových tlaèiarní z<strong>na</strong>è−<br />

ky HP a Epson. Pantone s¾ubuje <strong>na</strong>jmä rýchlejšie zasycha−<br />

6 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

nie atramentu èi väèšiu odolnos blednutiu farieb. Spoèiatku sa plá−<br />

nuje Pantone sústredi <strong>na</strong> profesionálne a poloprofesionálne<br />

tlaèiarne, kde plánuje ai <strong>na</strong>jmä zo svojho me<strong>na</strong>, u od zaèiatku<br />

budúceho roka sa však chce zamera aj <strong>na</strong> lowendové tlaèiarne.<br />

Konkurencia pre Nokia N−Gage sa volá Gametrac<br />

Spoloènos Tiger Telematics uzatvorila dohodu s firmou Intrinsyc<br />

Software, ktorej predmetom bol vývoj novej hernej konzoly s náz−<br />

vom Gametrac. Gametrac je ïalšia z radu herných konzol krí−<br />

ených s mobilným telefónom. Svojím dizajnom nápadne pripomí−<br />

<strong>na</strong> nedávno predstavený produkt N−Gage z dielne fín<strong>sk</strong>ej Nokie.<br />

Gametrac disponuje podporou hier postavených <strong>na</strong> engine Mo−<br />

phun, a to 2D, ale i 3D, ïalej spo¾ahlivo poslúi ako mobilný tele−<br />

fón (<strong>na</strong> SMS−ky i telefonovanie), no a nájdu sa tu i multimediálne<br />

funkcie (prehrávanie MP3 a sledovanie videa vo formáte MPEG4).<br />

K <strong>na</strong>jzaujímavejším funkciám patrí podpora GPS. Nielene jedin−<br />

com so slabším orientaèným zmyslom ponúka pomoc pri h¾adaní<br />

adries èi miest rôznych stretnutí, ale dokáe mapova pohyb svojho<br />

majite¾a s presnosou <strong>na</strong> 5 metrov. Rodièia teda môu svoju ratoles<br />

monitorova (pomocou špeciálneho internetového portálu) a by<br />

informovaní, kde sa práve <strong>na</strong>chádza (systém funguje, i keï je<br />

mobilný telefón vypnutý). Dokonca si mono urèi tzv. èervené zóny,<br />

po ktorých prekroèení je <strong>na</strong> mobilný telefón rodièa zaslaná SMS<br />

správa s upozoròujúcim textom. Okrem „špionánych“ funkcií tu<br />

nájdete i podporu Bluetooth (èo je základný predpoklad pre multi−<br />

playerové hry).<br />

Hodinky, ktoré informujú nielen o èase<br />

Poèuli ste u o SPOT? To je <strong>sk</strong>ratka pre Smart Perso<strong>na</strong>l Objects<br />

Technology. Sú to v podstate náramkové hodinky, multifunkèné<br />

náramkové systémy a svojmu nosite¾ovi majú umoni prístup<br />

k aktuálnym správam, športovým výsledkom èi k predpovedi poèa−<br />

sia. Vraj sa vïaka nim budú da zasiela správy prostredníctvom<br />

sluby instant messaging MSN. Prístroj by mal prijíma správy<br />

a informácie pomocou bezdrôtového prenosu v FM pásme. Pod¾a<br />

pôvodných predstáv tvorcu hodiniek Microsoftu sa hodinky SPOT<br />

mali prvýkrát objavi <strong>na</strong> trhu u <strong>na</strong> jeseò 2003. Keïe ešte trochu<br />

testujú, hodinky sa <strong>na</strong> trhu objavia a zaèiatkom tohto roka. Ak sa<br />

pýtate <strong>na</strong> cenu, tak hodinky budú stá pribline to¾ko ako jeden lac−<br />

nejší mobil.<br />

Robotická helikoptéra nepotrebuje pilota<br />

Modely helikoptér, ktoré sú schopné lieta, nie sú nièím výnimoèné,<br />

kompletný model aj s dia¾kovým ovládaním si mono kúpi v cene<br />

od 10 000 Sk. Okrem fanúšikov lietania si takéto miniatúrne heli−<br />

koptéry všimli aj vojaci, ktorí by ich radi pouívali ako nástroj špio−<br />

náe. Vïaka malým rozmerom a nišej hluènosti by prakticky bez<br />

povšimnutia mohli lieta <strong>na</strong>d nepriate¾<strong>sk</strong>ým územím alebo boji<strong>sk</strong>om<br />

a pomocou kamier prenáša obraz do riadiaceho stredi<strong>sk</strong>a. Dia¾−<br />

kové ovládanie v tomto prípade nemusí by <strong>na</strong>jlepším riešením.<br />

Ove¾a úèelnejšie by bolo, keby sa helikoptéra riadila sama, auto−<br />

nómne. Pokusy s helikoptérami, ktoré sú riadené vlastnou umelou<br />

inteligenciou, robí viacero spoloèností. Izrael<strong>sk</strong>á firma Steadicopter<br />

sa vyjadrila, e je prvá, ktorej sa podarilo úspešne u<strong>sk</strong>utoèni<br />

<strong>sk</strong>úšobné lety. Ich helikoptéra STD−5 má dåku 1,5 m a hmotnos<br />

14 kg, prièom 8 kg pripadá <strong>na</strong> samotnú helikoptéru, zvyšok <strong>na</strong><br />

náklad, ktorým môe by <strong>na</strong>pr. kamera. Je schopná samostatne<br />

vzlietnu, udra sa vo vzduchu a doletie <strong>na</strong> miesto urèenia, ktoré<br />

je zadané ako koordináty. Helikoptéra pouíva systém GPS.<br />

Následne dokáe samostatne pristá. Výz<strong>na</strong>mná je schopnos meni<br />

dráhu letu pod¾a aktuálnej situácie. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e heli−<br />

koptéra letí po dráhe urèenej letovým plánom, ale ak sa vy<strong>sk</strong>ytne<br />

prekáka, dokáe sa jej autonómne vyhnú. V rámci vý<strong>sk</strong>umu boli<br />

vytvorené nové postupy <strong>na</strong> stabilizáciu letu helikoptéry a vzorce,<br />

ktoré boli sformulované, si firma dala patentova. Stabilizaèný sys−<br />

tém sa dá poui aj do klasických pilotovaných helikoptér, kde<br />

pomôe pilotovi s riadením letu. Steadicopter vidí viacero moností<br />

vyuitia helikoptéry. Okrem spomí<strong>na</strong>nej vojen<strong>sk</strong>ej oblasti je to<br />

<strong>na</strong>príklad vyuitie v snímaní obrazu pri novinár<strong>sk</strong>ych reportáach.<br />

Helikoptéra sa môe dosta blišie k snímanému objektu alebo<br />

môe urobi letecké snímky. Môe vzlietnu aj z idúceho auta.<br />

Vyuijú ju aj po¾nohospodári <strong>na</strong> kontrolu vegetácie alebo elektrá−<br />

ren<strong>sk</strong>é firmy <strong>na</strong> kontroly elektrických vedení.<br />

Náhrada DVD sa volá EVD<br />

Devä <strong>na</strong>jväèších èín<strong>sk</strong>ych výrobcov spotrebnej elektroniky a šes<br />

ïalších spoloèností sa dohodlo <strong>na</strong> pouívaní nového formátu digi−<br />

tálneho videodi<strong>sk</strong>u pod názvom Enhanced Versatile Disc, EVD.<br />

Dôvodom vývoja EVD, ktorý sa zaèal v roku 1999, boli vysoké li−<br />

cenèné poplatky za technológiu DVD. EVD by mala by, <strong>na</strong>opak,<br />

lacná, licenèný poplatok by mal predstavova iba 2 USD <strong>na</strong> pre−<br />

hrávaè. Zakladatelia E−World licenèné poplatky plati nebudú.<br />

Pod¾a E−World prináša EVD <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u s kapacitou 110 min. záz<strong>na</strong>−<br />

mu pänásobne kvalitnejšie video a audio oproti DVD. Di<strong>sk</strong> je<br />

schopný nies záz<strong>na</strong>m v HDTV kvalite, prièom kodek pod názvom<br />

VP5 a VP6 dodala spoloènos On2 technologies. Spolu so softvé−<br />

rovým prehrávaèom si ho mono stiahnu bezplatne z jej domov−<br />

<strong>sk</strong>ej stránky. Kodek audio vyvinula spoloènos E−World. Zatia¾ nie<br />

sú známe podrobnosti o tom, aká protipirát<strong>sk</strong>a ochra<strong>na</strong> – a èi<br />

vôbec – bude implementovaná. Prehrávaèe sa v u dostali <strong>na</strong> èín−<br />

<strong>sk</strong>y trh. Naèasovanie uvedenia je zámerné a súvisí s vianoènými<br />

nákupmi.<br />

Komentár: Keby sa Èíne <strong>na</strong>ozaj podarilo presadi EVD ako<br />

náhradu DVD, zí<strong>sk</strong>ala by tým všetky tromfy a <strong>na</strong>plno by ukázala, e<br />

ju u nebude moné v budúcnosti povaova iba za lacnú fabriku<br />

sveta. Do kariet im <strong>na</strong>hráva nieko¾ko výz<strong>na</strong>mných faktov. Èín<strong>sk</strong>e<br />

firmy produkujú 80 % DVD prehrávaèov predávaných v Èíne<br />

a 60 % svetovej produkcie. Vlastníctvo patentov im umoní popri<br />

súèasných nízkych výrobných cenách ïalej zníi produkènú cenu<br />

svojich prehrávaèov a závislos od cudzích spoloèností. Stále silnej−<br />

ší èín<strong>sk</strong>y trh zabezpeèí odbyt EVD prehrávaèov minimálne v tejto<br />

krajine a pomôe tak <strong>na</strong>štartova ich úspech. Prekákou masového

N O V I N K Y<br />

<strong>na</strong>sadenia sa zdajú ceny prehrávaèov, ktoré sú oproti DVD<br />

prehrávaèom zhruba trikrát vyššie. Keby sa chceli výrobco−<br />

via vyhnú licenèným poplatkom za DVD, ich prehrávaèe by<br />

nesmeli by s DVD kompatibilné, èo nemusí trh prija.<br />

Dôleité je aj to, ako sa k novinke postavia tvorcovia obsa−<br />

hu, ktorí pochádzajú v drvivej väèšine zo západnej pologu−<br />

le. Pod¾a publikovaných informácií o uvedení zhruba 100<br />

hollywood<strong>sk</strong>ych filmov <strong>na</strong> trh rokuje v súèasnosti èín<strong>sk</strong>e<br />

ministerstvo informaèných technológií a pod¾a jeho tvrdenia<br />

tieto rokovania prebiehajú s¾ubne.<br />

Prenosný harddi<strong>sk</strong>ový videoprehrávaè<br />

ako novinka od Sony<br />

Vïaka moderným technológiám u èlovek nie je pri práci èi<br />

zábave viazaný <strong>na</strong> konkrétne miesto. Miniaturizácia a bez−<br />

drôtové technológie nám umoòujú zábavu kdeko¾vek.<br />

Zhruba pred rokom sme vám priniesli správy o prvých pro−<br />

totypoch harddi<strong>sk</strong>ových prenosných videoprehrávaèov,<br />

a tentoraz vám predstavíme reálny výrobok z dielne spolo−<br />

ènosti Sony, ktorý sa <strong>na</strong> trhu (bohuia¾, zatia¾ iba v Ja−<br />

pon<strong>sk</strong>u) objaví 22. novembra 2003. Ako si i z priloeného<br />

obrázka môete všimnú, PCVA−HVP20 Vaio sa podobná<br />

dnešným PDA (rozmery 84 × 120 × 28 a hmotnos 300 g),<br />

prièom domi<strong>na</strong>ntou je 3,5−palcový TFT displej. Pod disple−<br />

jom nájdete joystick a súpravu troch tlaèidiel slúiacich <strong>na</strong><br />

jednoduché ovládanie. Pevný di<strong>sk</strong> s ve¾kosou 20 GB pojme<br />

a 31 hodín videomateriálu. Prehráva multimediálne súbo−<br />

ry MPEG 1 a MPEG 2, vïaka softvéru s názvom GigaPocket<br />

si však poradí i so súbormi typu Windows Media Video a DV<br />

AVI, prevedie ich do formátu MPEG 2 a následne prehrá.<br />

Výdr batérie bola výrobcom stanovená <strong>na</strong> 4 hodiny, èo je<br />

slušné.<br />

Prenosné harddi<strong>sk</strong>ové vidoeprehávaèe boli konštruova−<br />

né hlavne <strong>na</strong> spríjemnenie dlhých chví¾ <strong>na</strong> cestách, ale špe−<br />

ciálny výstup umoòuje sledovanie video<strong>na</strong>hrávok jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong> televíznej obrazovke, ale i <strong>na</strong> monitore vášho PC (<strong>na</strong> to<br />

slúi výstup USB 2.0, ktorý môete vidie i <strong>na</strong> priloenom<br />

obrázku). Ve¾kou nevýhodou je nemonos prehrávania<br />

MP3, pretoe tie v dnešnej dobe patria takmer k štandardu<br />

a ich absencia mi nepripadá ako vhodné riešenie. PCVA−<br />

HVP20 sa do obchodov dostane v cene 455 dolárov, èo je<br />

pribline 16 000 Sk.<br />

Mac, to je štýl, Windows, to je masovka<br />

Spoloènos Apple predstavila nový iMac, urèený predovšet−<br />

kým tým, ktorí nemajú hlboko do vrecka. Magnetom má by<br />

širokouhlá obrazovka, ktorá <strong>na</strong>tívne podporuje rozlíšenie<br />

a 1680 × 1050 bodov. Dizajn predchádzajúcich iMacov<br />

zostal zachovaný – len 24,5 cm široká základòa, ktorá<br />

ukrýva procesor PowerPC G4 taktovaný <strong>na</strong> 1,24 GHz,<br />

GeForce FX5200, 80 GB 7200 ot./min. hard di<strong>sk</strong>, 256 MB<br />

RAM (rozšírite¾ných <strong>na</strong> 1 GB) a, samozrejme, SuperDrive –<br />

optickú mechaniku podporujúcu DVD−R/CD−RW. O rýchlu<br />

prácu s pripojenými zariadeniami sa starajú 2 rýchle<br />

FireWire 400 porty a 2 porty USB 2.0 (ïalšie 2 USB 1.1<br />

zariadenia si môete pripoji <strong>na</strong> klávesnicu). Na internet sa<br />

môete pripoji pomocou integrovaného modemu 56 kb/s<br />

alebo 10/100 sieovou kartou. Do nového iMacu si ïalej<br />

môete <strong>na</strong>inštalova bezdrôtové monosti BlueTooth a 54<br />

Mb/s bezdrôtovú technológiu štandardu 802.11g, <strong>na</strong>zvanú<br />

AirPort Extreme. Apple tak pokraèuje svojou vlastnou ces−<br />

tou. Honba za gigahertzami nie je prvoradá, prednos má<br />

funkcio<strong>na</strong>lita spolu so špièkovým dizajnom. Èoraz viac sa<br />

vyzdvihuje výborná integrácia jednotlivých softvérových<br />

produktov do jedného celku. Pouívate¾ si jedným náku−<br />

pom zadovái plne multimediálny poèítaè, vybavený jed−<br />

noducho pouívate¾ným softvérom umoòujúcim polopro−<br />

fesionálne multimediálne výstupy. Domi<strong>na</strong>ntný operaèný<br />

systém Windows <strong>na</strong>priek tomu, e obsahuje Windows<br />

Media 9 <strong>na</strong> prácu s multimédiami, vyznieva v porov<strong>na</strong>ní<br />

s týmto integrovaným celkom nepresvedèivo a akosi kos−<br />

trbato. Po tom, èo uvidíte tento systém v akcii, len málo−<br />

kto sa ubráni povzdychu vyjadrujúcemu túbu ma tento<br />

nádherný operaèný systém aj v PC. Raz darmo – Mac, to<br />

je štýl, Windows, to je masovka... A aká je ce<strong>na</strong> tohto<br />

modelu? Na Sloven<strong>sk</strong>u sa zatia¾ 22−palcový model nepre−<br />

dáva (mono si ho však po dohode objed<strong>na</strong>); 17−palco−<br />

vý širokouhlý model s totonými technickými parametrami<br />

stojí pribline 75 000 Sk bez DPH.<br />

Revolúcia <strong>na</strong> trhu mobilných telefónov sa volá<br />

Push−to−Talk<br />

Technológia Push−To−Talk môe zmeni spôsob, ako<br />

pouívame <strong>na</strong>še mobilné telefóny. Umoní vytvori <strong>sk</strong>upiny<br />

pouívate¾ov, ktoré budú schopné komunikova <strong>na</strong>vzájom<br />

bez nutnosti vytáèania èísel. Staèí stisnú príslušné tlaèidlo<br />

mobilného telefónu a okamite, bez dlhého èakania <strong>na</strong><br />

vytáèanie bude celá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> poèu váš hlas. Dostupnos po−<br />

uívate¾ov bude nielen v rámci miest, ale v rámci celého štá−<br />

tu. Spojenie medzi telefónmi v rámci <strong>sk</strong>upiny bude nepre−<br />

rušované. Táto technológia pripomí<strong>na</strong> pouívanie klasic−<br />

kých vysielaèiek. Iní o nej hovoria ako o Instant Messagingu<br />

v hlasovom vyhotovení. Na displeji mobilného telefónu<br />

budete <strong>na</strong>príklad vidie všetky vaše kontakty a pri kadom<br />

z nich bude umiestnená ikonka indikujúca, èi je práve pri−<br />

pojený, alebo nie. Technológia PTT, ako znie jej <strong>sk</strong>ratka,<br />

je populár<strong>na</strong> v USA, kde ju ponúka u nieko¾ko rokov spo−<br />

loènos Nextel, ktorá sa však zameriava predovšetkým <strong>na</strong><br />

korporátnu klientelu. V auguste 2003 ju priniesla <strong>na</strong> trh aj<br />

spoloènos Verizon Wireless, ktorá ju ponúkla širokej ve−<br />

rejnosti.<br />

Aj ostatní po<strong>sk</strong>ytovatelia mobilnej komunikácie sa<br />

nechali poèu, e do konca roka 2003 túto slubu zavedú,<br />

pripoji sa odmietla T−Mobile. Dodávate¾om mobilných tele−<br />

fónov s technológiou PTT je v USA spoloènos Motorola s<br />

typom V60p. V USA je táto sluba dostupná v sieti Verizon<br />

za mesaèný paušálny poplatok 20 USD, prièom sa poèíta s<br />

jeho zniovaním v závislosti od rozšírenia PTT. Tento vývoj<br />

podnietil k èinu aj európ<strong>sk</strong>ych výrobcov a vznikla dohoda<br />

medzi Nokiou, Ericssonom a Siemensom. O PTT prejavil<br />

záujem aj Samsung. Výsledkom je predstavenie prvého<br />

GSM telefónu s technológiou PTT, ktorým je Nokia 5140.<br />

Na prenos hlasu v rámci PTT bude pouitá technológia<br />

VoIP, teda prenos hlasu pouitím internetových protokolov.<br />

Prenos dát bude typu half−duplex.<br />

Zamknite si poèítaè k¾úèom USB!<br />

Pre toho, kto má<br />

ešte vo¾né miesto<br />

<strong>na</strong> zväzku k¾úèov,<br />

ale <strong>na</strong>jmä pre tých,<br />

ktorí chcú ochráni<br />

svoje dáta, je urèe−<br />

ný k¾úè USB Con−<br />

trolKey. Ako u<br />

z <strong>na</strong>dpisu vyplýva,<br />

takýto k¾úè USB neprenáša dáta, ale v podstate funguje ako<br />

k¾úè k vášmu PC. Okrem vašich dát dokáe ochráni aj vaše<br />

deti <strong>na</strong>príklad pred nevhodným obsahom internetu.<br />

Ochra<strong>na</strong> poèítaèa prostredníctvom k¾úèa ControlKey fungu−<br />

je súèasne <strong>na</strong> hardvérovej aj softvérovej úrovni. Po <strong>na</strong>−<br />

bootovaní do systému a „odomknutí“ poèítaèa k¾úèom USB,<br />

ktorý spoloène s heslom slúi ako identifikátor pouívate¾a.<br />

Prostredníctvom softvéru, ktorý sa dodáva spoloène s k¾úèmi<br />

USB, môe administrátor PC <strong>na</strong>stavi prístupové práva jed−<br />

notlivých pouívate¾ov k adresárom, súborom, ale aj pre<br />

prístup <strong>na</strong> internet. Pod¾a výrobcu takýto k¾úè je urèený<br />

<strong>na</strong>jmä pre rodièov, ktorí tak môu efektívne kontrolova èas<br />

a spôsob, akým ich potomkovia trávia èas pri poèítaèi.<br />

Navyše <strong>na</strong> rozdiel od ochrany prístupu k poèítaèu heslom<br />

takýto spôsob umoòuje odòa dieau prístup k poèítaèu –<br />

èi u softvérovým spôsobom, alebo priamo odòatím k¾úèa.<br />

Nevýhodou takéhoto riešenia je jeho ce<strong>na</strong> (60 USD za<br />

administrátor<strong>sk</strong>ý k¾úè, 25 USD za klient<strong>sk</strong>y k¾úè) – podobné<br />

opatrenia sa dajú dosiahnu aj èisto softvérovým spôsobom<br />

za nišiu cenu. Navyše takýto systém ochrany je kompati−<br />

bilný len so systémom Microsoft Windows XP.<br />

Iomega vstáva z popola – pokorí nové médium<br />

zálohovacie pá<strong>sk</strong>y?<br />

Iomega predstavila nové záz<strong>na</strong>mové médiá, ktoré by ju<br />

mohli opä vynies <strong>na</strong> piedestál slávy. Nové médiá majú by<br />

rýchle, spo¾ahlivé a svojimi vlastnosami majú konkurova<br />

zálohovacím pá<strong>sk</strong>am. Vstane Iomega z popola, ktorý po<br />

sebe zanechali médiá Zip a Jazz? Iomega sa v minulosti<br />

preslávila <strong>na</strong>jmä mechanikami a <strong>na</strong> ten èas vysokokapacit−<br />

nými záz<strong>na</strong>movými médiami Zip a Jazz. Masovému rozšíre−<br />

niu týchto médií bránila <strong>na</strong>jmä vysoká ce<strong>na</strong> a vzájomná<br />

nekompatibilita. Iomega sa v minulosti netajila svojím<br />

zámerom <strong>na</strong>hradi svojimi médiami zastarané di<strong>sk</strong>ety.<br />

Aktuálne je Iomega pri urèovaní si cie¾ov u opatrnejšia,<br />

<strong>na</strong>priek tomu uvádza ambiciózny projekt, ktorý by mohol<br />

<strong>na</strong>hradi klasické zálohovacie pá<strong>sk</strong>y. Nový produkt dostal<br />

meno Removable Rigid Di<strong>sk</strong> (RRD) a má kapacitu 35 GB<br />

(pri kompresii a 70 GB). Pod¾a informácií, ktoré spoloènos<br />

Iomega prednedávnom vydala, však má ís <strong>sk</strong>ôr o zariade−<br />

8 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

nie podobné klasickému pevnému di<strong>sk</strong>u ako o prevratnú novinku.<br />

Samotné médium sa <strong>sk</strong>ladá z tela, v ktorom sa <strong>na</strong>chádzajú mag−<br />

netické di<strong>sk</strong>y a h<strong>na</strong>cí motor, ktorý di<strong>sk</strong>y otáèa. Samotná mechani−<br />

ka pozostáva z èítacej/zapisovacej hlavy a mechanizmu, ktorý<br />

médium vysúva z mechaniky. Priemerná prenosová rýchlos novej<br />

mechaniky sa udáva <strong>na</strong> úrovni 18 MB/s, èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e<br />

zálohovanie 20 GB dát by malo trva miesto doterajších dvoch<br />

hodín len nieèo málo vyše 20 minút. Nové médiá RRD budú dis−<br />

ponova aj bootovacou funkciou, ktorá umoní v prípade havárie<br />

systému obnovi systém priamo z média. Prístupová doba k dátam<br />

<strong>na</strong> médiu RRD je nie nepodobná pevným di<strong>sk</strong>om, konkrétne dosa−<br />

huje hodnotu okolo 13 ms. Iomega s¾ubuje predstavenie tejto novej<br />

mechaniky <strong>na</strong> konferencii Comdex. Ceny boli vopred stanovené <strong>na</strong><br />

pribline 349 dolárov (necelých 14 000 korún) za mechaniku a 39<br />

a 49 dolárov (do 2000 korún) za jedno médium. Okrem seg−<br />

mentu malých a stredných podnikov, ktorým je urèený opísaný pro−<br />

dukt, Iomega opä <strong>sk</strong>úša šastie aj v oblasti domácich pouívate¾ov.<br />

Tentoraz si ich chce podmani médiom s názvom Digital Capture<br />

Technology, ktorý sa svojím vzh¾adom podobá <strong>na</strong> médium Pocket<br />

Zip, ale kapacita je nieko¾konásobne vyššia – <strong>na</strong>miesto pôvodných<br />

40 MB médium dosahuje kapacitu a 1,5 GB. Ce<strong>na</strong> mechaniky by<br />

sa mala blíi k úrovni 150 dolárov (6000 korún) a ce<strong>na</strong> za jedno<br />

médium by nemala presiahnu úroveò desiatich dolárov (400 ko−<br />

rún). Èi novinky spoloènosti Iomega oslovia zákazníkov a pomôu<br />

jej vsta z popola, to sa dozvieme a <strong>na</strong> zaèiatku roka <strong>2004</strong>, keï<br />

budú uvedené <strong>na</strong> trh.<br />

Pa<strong>na</strong>sonic DMC−FZ2 s 12× optickým zoomom!<br />

Digitálny fotoaparát Pa<strong>na</strong>sonic model DMC−FZ2 disponuje 12−<br />

násobným optickým zoomom, stabilizáciou obrazu a okrem plno−<br />

automatického fotografovania (pred<strong>na</strong>stavené reimy ako makro,<br />

noèný portrét...) ponúka aj vyspelejšie módy – priorita clony a èasu.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e zvolením clony alebo èasu môete precíznejšie<br />

usmeròova výsledný efekt zachytený <strong>na</strong> snímke. Fotoaparát ná−<br />

sledne <strong>na</strong>staví správnu expozíciu a vy môete bez problémov foto−<br />

grafova. Tento 2,11−megapixelový fotoaparát sníma zábery<br />

v maximálnom rozlíšení 1600 × 1200 pixelov. Na DMC FZ2 je<br />

rov<strong>na</strong>ko moné <strong>na</strong>hráva aj krátke videozáz<strong>na</strong>my so zvukom<br />

v maximálnom rozlíšení 320 × 240 pixelov. Výsledné farebné<br />

podanie je pri digitálnych fotoaparátoch závislé od <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong><br />

bielu farbu, prièom pri zloitejšom osvetlení (viacero zdrojov svetla<br />

s rôznou teplotou) je automatické meranie nepresné a dá sa ¾ahko<br />

zmias. Preto sa konštruktéri rozhodli FZ2 venova nielen predvole−<br />

né monosti <strong>na</strong>stavenia podania bielej, ale aj úplne manuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie. Objektív zostal zachovaný, a tak sa podobne ako aj pri<br />

modeli FZ1 môeme teši z ekvivalentného ohni<strong>sk</strong>a 35−420 mm pri<br />

svetelnosti F2,8 v celom rozsahu zoomu. Konštrukcia objektívu<br />

pozostáva z 12 elementov rozdelených do 8 <strong>sk</strong>upín, prièom 4 plo−<br />

chy sú asférické. Pri takomto ve¾kom rozsahu ohni<strong>sk</strong>ových vzdiale−<br />

ností treba redukova jemné chvenie aparátu, pretoe aj nepatrný<br />

pohyb ruky zvyšuje monos roztraseného záberu. Tento problém<br />

optimálne rieši Mega Optical Image Stabilizer (O.I.S.), ktorý<br />

zmieròuje roztrasenie aparátu pri pouití dlhšieho ohni<strong>sk</strong>a, pri scé−<br />

<strong>na</strong>ch s horším osvetlením a vhodný je aj pri fotení makrosnímok.<br />

Oproti staršiemu modelu sa zlepšila rýchlos ohlasu <strong>na</strong> stlaèenie<br />

spúšte (len 0,1 s), èas <strong>na</strong> zapnutie a èas medzi ukladaním snímok<br />

sa takisto <strong>sk</strong>rátil. Je to vïaka prepracovanému spracovaniu dát,<br />

známemu pod oz<strong>na</strong>èením Venus Engine LSI, ktoré je zodpovedné<br />

aj za zvýšenie diagonálneho rozlíšenia snímky o 50 % a zvýšenie<br />

rýchlosti sekvenèného fotenia a <strong>na</strong> 4 snímky za sekundu (max.<br />

7 snímok). Nasnímané zábery si môete prezrie <strong>na</strong> farebnom LCD<br />

displeji so 114 000 bodmi a s uhloprieèkou 3,8 cm. Fotoaparát<br />

DMC−FZ2 bude <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu za predbenú cenu 22 990 Sk<br />

s DPH.<br />

AMD: 32−bitové procesory iba do roku 2006!<br />

Zdá sa, e v AMD to majú 32−bitové mikroprocesory definitívne<br />

zrátané! Na jednej zo sprievodných akcií Comdexu sa toti Marty<br />

Seyer (viceprezident výroby mikroprocesorov AMD) vyjadril, e spo−<br />

loènos neráta s výrobou iadneho 32−bitového mikroprocesora po<br />

<strong>sk</strong>onèení roku 2005. V roku <strong>2004</strong> AMD vyrobí nieko¾ko desiatok<br />

miliónov 64−bitových mikroprocesorov, a dy<strong>na</strong>miku nástupu 64−<br />

bitovej technológie <strong>na</strong> trh dokumentoval vyjadrením, e do troch<br />

rokov AMD dodá 100 miliónov mikroprocesorov zaloených <strong>na</strong><br />

AMD 64! Pre svoj plán èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr prejs <strong>na</strong> 64−bitové procesory,<br />

zdá sa, má AMD silných spojencov. Jedným z nich je spoloènos<br />

Sun, ktorá pripravuje <strong>na</strong> rok <strong>2004</strong> servery Sun Fire, zaloené <strong>na</strong><br />

Opteronoch, ktoré budú pracova pod operaènými systémami<br />

Solaris alebo Linux. Predpokladá sa, e aliancia medzi Sun a AMD<br />

výz<strong>na</strong>mne pomôe obidvom spoloènostiam. HP takisto ohlásila, e<br />

vyuije Athlon 64 vo svojich poèítaèoch. V roadmape AMD sa <strong>na</strong>−<br />

chádza v 1Q <strong>2004</strong> Mobile Athlon 64 pre notebooky so 130 nm<br />

technológiou a procesor s kódovým menom Odessa, ktorý ho<br />

<strong>na</strong>hradí s prechodom <strong>na</strong> 90 nm technológiu. Objavi by sa mal<br />

v 2Q <strong>2004</strong>. Procesor Newcastle by mal v 1Q <strong>2004</strong> zabezpeèi so<br />

130 nm technológiou vstup Athlonu 64 do niších cenových kate−<br />

górií poèítaèov a v 2Q <strong>2004</strong> by ho mal <strong>na</strong>hradi Athlon 64 s 90 nm<br />

technológiou a kódovým oz<strong>na</strong>èením Winchester.<br />

Nový optický di<strong>sk</strong> má priemer 3 cm!<br />

Experti spoloènosti Samsung vyvinuli nový typ optického pamätového<br />

di<strong>sk</strong>u. Jeho zaujímavosou je to, e sa aj spolu s mechanikou zmestí<br />

<strong>na</strong> kartu typu PC Card (staršie oz<strong>na</strong>èenie je PCMCIA). Predstavené<br />

zariadenie má mechanizmus <strong>na</strong> zavedenie média, rotaèný pohon<br />

a celý optický systém má rozmery 53,7 × 47 × 4,75 mm. Priemer<br />

di<strong>sk</strong>u je len 30 mm a <strong>na</strong> èítanie sa vyuíva optický lúè s vlnovou<br />

dåkou 405 nm. Iste vás zaujíma aj kapacita di<strong>sk</strong>u – pod¾a oznáme−<br />

nia firmy to bude minimálne 1,5 GB. Ak si spomeniete, di<strong>sk</strong>y<br />

s podobným princípom vyvíjajú aj iné firmy – <strong>na</strong>pr. Philips spolu so<br />

Sony a Toshiba spolu s NEC. Vo vizionár<strong>sk</strong>ej podobe boli takéto<br />

di<strong>sk</strong>y vyuité aj vo filme Minority Report.<br />

Budú nám èo<strong>sk</strong>oro pri odchode z práce prezera<br />

obsah pamäte telefónu?<br />

Nájs <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu mobilný telefón vyššej triedy, ktorý nemá<br />

zabudovaný digitálny fotoaparát, je pomerne aká úloha. Ešte<br />

ašie by bolo h¾adanie nefotografujúceho komunikátora, ktorým<br />

sú prakticky povinne vybavení zamest<strong>na</strong>nci ve¾kých firiem <strong>na</strong> <strong>na</strong>j−<br />

vyšších postoch. Ve¾ké svetové firmy si však zaèí<strong>na</strong>jú chráni svoje<br />

tajomstvá, o ktoré môu prís prostredníctvom integrovaného foto−<br />

aparátu. Napríklad operátor Verizon Wireless pôsobiaci v USA pre−<br />

zradil, e polovica jeho <strong>na</strong>jväèších firemných zákazníkov zakazuje<br />

svojim zamest<strong>na</strong>ncom pouívanie telefónu s integrovaným foto−<br />

aparátom. Nie je však v nedoh¾adne doba, keï budú bez digitál−<br />

neho fotoaparátu iba telefóny urèené pre <strong>na</strong>jmenej majetné <strong>sk</strong>upi−<br />

ny zákazníkov. Z tejto situácie existuje nieko¾ko východí<strong>sk</strong>. Ve¾ké<br />

firmy dajú pre svojich zamest<strong>na</strong>ncov vyrobi mobilné telefóny pres−<br />

ne pod¾a svojich poiadaviek, èo je menej pravdepodobné. Ove¾a<br />

reálnejšia však je podoba riešenia, ktorá sa momentálne uplatòu−<br />

je pri odchode z výrobných pracoví<strong>sk</strong> cez vrátnicu. Zamest<strong>na</strong>nec je<br />

povinný ukáza obsah svojich tašiek, aby mala bezpeènostná<br />

sluba monos zisti, èi sa v nich ne<strong>na</strong>chádza kradnutý tovar.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je moné, e bezpeènostná sluba zaène prezera pamä<br />

zamest<strong>na</strong>ncovho telefónu, èi sa v òom ne<strong>na</strong>chádzajú fotografie<br />

strategických údajov... Èi bude riešenie dovedené a do takejto<br />

absurdity, ukáe èas. U dnes je však viac ne isté, e pomocou<br />

fotoaparátu zabudovaného v mobilnom telefóne sa dá vytvori<br />

v dostatoènej kvalite <strong>na</strong>príklad fotografia tajných máp èi staveb−

ných plánov. Alebo si aj vy myslíte, e sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zaène po−<br />

uíva sprejová farba, ktorou budú šéfovia zastriekava h¾adáèiky<br />

mobilných fotoaparátov svojich podriadených?<br />

Prenos 1 Gb/s – bezdrôtovo a opticky zároveò!<br />

Kabelá síce nie je v dnešnej dobe drahá, ale jej poloenie môe<br />

vyjs <strong>na</strong>ozaj draho. Na niektorých miestach je <strong>na</strong>vyše rozkopávka<br />

ulice a pokládka kabeláe len snom. Ponúka sa ešte bezdrôtový<br />

prenos dát, ale èo sa dá robi v prípade, ak vy aj tak potrebujete<br />

vyššiu prenosovú rýchlos, ako by sa vám podarilo takýmto spôso−<br />

bom dosiahnu? V takom prípade je tu ešte „bezdrôtová optika“...<br />

Spoloènos Canon má <strong>na</strong>príklad vo svojom portfóliu zariadenia<br />

<strong>na</strong> prenos dát prostredníctvom laserového lúèa. Zariadenia svojím<br />

vzh¾adom pripomí<strong>na</strong>jú priemyselnú kameru, rozoz<strong>na</strong> sa dajú<br />

pod¾a ve¾kej šošovky usmeròujúcej laserový lúè <strong>na</strong> snímaè a lase−<br />

rovej diódy, ktorá má vysielaciu funkciu. Takéto zariadenia nie sú<br />

nezvyèajné a dokonca nie je problém stretnú sa s nimi relatívne<br />

bene aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, môete si ho dokonca svojpomocne vyro−<br />

bi, ale zariadenia Canobeam z portfólia spoloènosti Canon sú<br />

predsa len nieèím neobvyklé. Napríklad novinka v portfóliu spo−<br />

loènosti Canon Canobeam DT−130 má dosah od 100 do 1000<br />

metrov a podporuje prenosovú rýchlos a 1,25 gigabitu za sekun−<br />

du. To všetko pri úctyhodnej spotrebe len 20 W. Zariadenia môete<br />

pokojne <strong>na</strong>montova do vonkajšieho prostredia, keïe zvládnu<br />

teploty od −20 do 50 stupòov Celsia.<br />

Optické sieové zariadenia od Canonu <strong>na</strong>vyše disponujú za−<br />

ujímavou funkciou, ktorá umoòuje automaticky korigova ne−<br />

správne <strong>na</strong>smerovanie zariadení a do rozptylu 1,2 stupòa. Ne−<br />

priaznivým poveternostným podmienkam, <strong>na</strong>príklad daïu, nie<br />

sú stopercentne odolné, ale výrobca s¾ubuje, e i poèas silného<br />

daïa ostane konektivita medzi dvoma takýmito zariadeniami<br />

zachovaná.<br />

Poèet predaných notebookov vo svete neustále rastie<br />

Pod¾a <strong>na</strong>jnovších štatistík publikovaných IDC objem predaja note−<br />

bookov vzrástol od roku 2002 bezmála o 20 %. Pod¾a konkurenè−<br />

nej štúdie Gartner sa v roku 1997 predalo 13,3 milió<strong>na</strong> note−<br />

bookov, èo predstavovalo 14 % z celkového predaja poèítaèov.<br />

V roku 2003 sa predpokladá celkový objem predaných note−<br />

bookových poèítaèov vo výške takmer trojnásobku objemu z roku<br />

1997, a to <strong>na</strong> úrovni 35 miliónov kusov, èo je 22 percent z celko−<br />

vého koláèa predaných poèítaèov. Do roku <strong>2004</strong> by mal by kadý<br />

štvrtý poèítaè notebook. Iné štatistiky hovoria o tom, e u v súèas−<br />

nosti dosahuje podiel notebookov 25 % a do konca roka by mal<br />

<strong>na</strong>rás <strong>na</strong> 30 percent. Ktoré sú hlavné faktory vedúce zákazníkov<br />

k uprednostòovaniu notebooku pred stolovým poèítaèom?<br />

Azda <strong>na</strong>jdôleitejším faktorom sú neustále klesajúce ceny note−<br />

bookov. Tie kadý rok klesajú podstatne rýchlejšie ako ceny stolo−<br />

vých poèítaèov. Rov<strong>na</strong>ko predajcovia notebookov prispôsobili svoje<br />

produktové porfóliá tak, e predávajú aj low−end notebooky za<br />

ceny blízke stolovým poèítaèom. Notebook známej svetovej z<strong>na</strong>èky<br />

dostanete u <strong>na</strong>príklad od 32 000 Sk bez DPH.<br />

Nárast výkonnosti notebookov je takisto markantný oproti minu−<br />

lým obdobiam. V nedávnej minulosti predstavoval notebook nevy−<br />

hnutný kompromis medzi portabilitou a výkonnosou. Dnes niekto−<br />

ré modely notebookov dokáu doko<strong>na</strong>le <strong>na</strong>hradi stolové poèítaèe<br />

nielen výkonom, ale aj vybavením.<br />

V súlade so súèasným trendom sa u pouívate¾ nezaujíma to¾ko<br />

ako v minulosti o gigahertze, gigabajty, ale èoraz viac o monosti,<br />

ktoré zariadenie ponúka. Dnes aj niektoré štandardne vybavené<br />

notebooky majú integrované DVD/CDRW mechaniky, bezdrôtové<br />

sieové adaptéry, Bluetooth, èítaèky pamäových kariet, výstup <strong>na</strong><br />

TV, rýchle porty USB 2.0 alebo FireWire a <strong>na</strong>vyše prichádzajú s<br />

mnostvom doplnkového softvéru <strong>na</strong> editáciu videa, multimédiá a<br />

podobne.<br />

Takmer všetci výz<strong>na</strong>mnejší hráèi zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nárast v predaj−<br />

nosti notebookov. Tu sú údaje: Jednotkou je HP s poètom preda−<br />

ných notebookov 5,3 milió<strong>na</strong> (4,4 milió<strong>na</strong> kusov za predchádzajú−<br />

ci fiškálny rok 2002), v tesnom závese je DELL s 5 miliónmi preda−<br />

ných notebookov (3,9 mil. predchádzajúci rok), Toshiba 4,4 mil.,<br />

IBM 3 mil. a Fujitsu Siemens 2,3 mil.<br />

„Miešanie kariet“ <strong>na</strong> trhu mobilných telefónov<br />

Trh mobilných telefónov by mohol tento rok dosiahnu pol miliar−<br />

dy telefónnych prístrojov, ale fín<strong>sk</strong>a Nokia a americká Motorola<br />

sú pod tlakom zo strany nemeckého rivala Siemens a kórej<strong>sk</strong>ých<br />

firiem Samsung a LG. Vyplýva to z prie<strong>sk</strong>umu, ktorý u<strong>sk</strong>utoènila<br />

spoloènos Gartner Dataquest. Výrobcovia telefónov sa tešili sil−<br />

nému dopytu po lacných prístrojoch v tranzitívnych ekonomikách,<br />

ako Ru<strong>sk</strong>o, India a Èí<strong>na</strong>, ako aj výraznému záujmu o drahšie<br />

telefóny s farebnou obrazovkou a digitálnym fotoaparátom <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>sýtených trhoch vyspelejších krajín. V treom štvrroku si pripí−<br />

sala <strong>na</strong>jväèší rast spoloènos Siemens AG, ktorá je štvrtým <strong>na</strong>j−<br />

väèším výrobcom mobilných telefónov <strong>na</strong> svete a ktorej trhový<br />

podiel vzrástol <strong>na</strong> úroveò 9,1 % z úrovne 7 % zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nej<br />

v druhom štvrroku. Relatívne lacné produkty tejto firmy si poèí−<br />

<strong>na</strong>li úspešne v Európe. Úspechy firmy Siemens viedli k oslabeniu<br />

pozície <strong>na</strong>jväèšieho výrobcu mobilov <strong>na</strong> svete Nokie, ktorej trho−<br />

vý podiel klesol <strong>na</strong> 34,2 % z úrovne 35,9 %, zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nej<br />

v predchádzajúcom štvrroku. Fín<strong>sk</strong>a firma pritom dúfala, e èo−<br />

<strong>sk</strong>oro dosiahne trhový podiel 40 %. Spoloènos Motorola zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>la v treom štvrroku rast trhového podielu medzikvartálne<br />

<strong>na</strong> 14,7 % z úrovne 14,6 %, stále to však predstavuje prudký<br />

pokles z vlaòajšej úrovne 15,8 %. Samsung <strong>sk</strong>onèil s podielom<br />

11,2 %, èo z<strong>na</strong>mená medzikvartálny rast z úrovne 9,9 %.<br />

Spoloènos LG dosiahla rast podielu <strong>na</strong> 5,3 % z úrovne 3,8 %,<br />

èím preko<strong>na</strong>la japon<strong>sk</strong>o−švéd<strong>sk</strong>u firmu Sony Ericsson. Spoloènos<br />

Sony Ericsson síce tie vykázala podiel 5,3 %, no predala o nie−<br />

ko¾ko tisíc telefónov menej ako LG.<br />

Nokia firmám: Premigrujte z pevných liniek<br />

<strong>na</strong> mobily, ušetríte!<br />

Spoloènos <strong>na</strong> svojich stránkach zverejnila štúdiu, ktorá poukazuje<br />

<strong>na</strong> výhodnos mobilných telefónov a monú úsporu a 25 % opro−<br />

ti klasickým pevným linkám <strong>na</strong>priek tomu, e hovorné z mobilov je<br />

o poz<strong>na</strong>nie drahšie ako hovorné z pevnej linky. Ste zvedaví, aké<br />

argumenty boli pri tejto štúdii pouité? Èítajte ïalej! Medzinárodný<br />

prie<strong>sk</strong>um, ktorý pre Nokiu vyko<strong>na</strong>la spoloènos BearingPoint, po−<br />

ukazuje <strong>na</strong> to, e z mobilného telefónu sú zamest<strong>na</strong>nci nútení vola<br />

efektívnejšie, keïe kadý zamest<strong>na</strong>nec má predplatený istý paušál<br />

a je jednoduchšie odhali jeho <strong>na</strong>dmerné telefonovanie. To dáva<br />

zamest<strong>na</strong>ncom väèší pocit zodpovednosti a núti ich telefonova a<br />

v prípade, e telefonova <strong>na</strong>ozaj potrebujú. Štúdia nevidí niè zvlášt−<br />

ne ani <strong>na</strong> tom, e by si kolegovia mali vola z kancelárie do kan−<br />

celárie <strong>na</strong> mobilný telefón – takýto luxus je dokonca prezentovaný<br />

ako výhoda, veï kolega bude vdy zastihnute¾ný, bez oh¾adu <strong>na</strong> to,<br />

èi sa <strong>na</strong>chádza v rámci budovy alebo mimo nej. Náklady <strong>na</strong> vybu−<br />

dovanie telekomunikaènej infraštruktúry tie nie sú <strong>na</strong>jmenšie,<br />

podotýka štúdia a dodáva, e v prípade mobilných telefónov tieto<br />

starosti odpadávajú. Zaujímavá bola tá èas štúdie, v ktorej sa prie−<br />

<strong>sk</strong>um sústredil <strong>na</strong> z<strong>na</strong>losti osôb zodpovedných za telekomunikaèné<br />

zariadenia vo firme. Väèši<strong>na</strong> týchto vedúcich pracovníkov mala len<br />

chabé alebo nijaké z<strong>na</strong>losti o šetrení prostriedkov za telekomuni−<br />

kaèné sluby. Zaujímavé <strong>na</strong> celom vý<strong>sk</strong>ume je, e sú v òom porov−<br />

návané len mobilné telefóny a pevné linky, akosi sa zabudlo <strong>na</strong>prí−<br />

klad <strong>na</strong> komunikáciu prostredníctvom VoIP, kde sú náklady <strong>na</strong><br />

vybudovanie infraštruktúry (v prípade, e je u vybudovaná poèí−<br />

taèová sie) len minimálne.

P R Í L O H A<br />

Špeciál<strong>na</strong> príloha<br />

Z OBSAHU:<br />

Mobilita diktuje dizajn................................14<br />

Kancelária <strong>na</strong> kolesách................................17<br />

Bity útoèia <strong>na</strong> <strong>na</strong>še byty ............................18<br />

Netradièné mobily ......................................19<br />

Wintel alebo Lintel? ....................................19<br />

Robotické vysávaèe......................................20<br />

Medziplanetárny internet ..........................24<br />

Herné konzoly v útoku ..............................27<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 13

P R Í L O H A<br />

Zaèiatok roka je v <strong>na</strong>šom<br />

magazíne u tradiène<br />

spojený s urèitým<br />

vizionár<strong>sk</strong>ym poh¾adom <strong>na</strong><br />

svet informaèných<br />

technológií. V <strong>na</strong>sledujúcej<br />

prílohe sa dozviete, èo nás<br />

èaká v blišej èi vzdialenejšej<br />

budúcnosti aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Budeme sa zaobera<br />

meniacim sa dizajnom<br />

poèítaèov v podnikovom<br />

i domácom segmente,<br />

opíšeme nové konštrukcie<br />

poèítaèov, monitorov<br />

a doplnkovej výbavy. Venova<br />

sa budeme aj poèítaèom <strong>na</strong><br />

telo a netradièným<br />

monostiam ich <strong>na</strong>pájania.<br />

V ïalšej èasti nájdete<br />

informácie o poèítaèoch<br />

v automobiloch, špeciálnych<br />

zariadeniach <strong>na</strong> domácu<br />

zábavu, on−line predaji hudby.<br />

Pozornos zameriame aj <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšie sa<br />

rozvíjajúcu oblas – mobilné<br />

telefóny. Charakterizujeme<br />

trendy v oblasti budúceho<br />

vývoja softvéru<br />

a samostatná èas vás<br />

oboznámi s robotmi<br />

v domácom <strong>na</strong>sadení.<br />

Nasledova bude úvaha<br />

o medziplanetárnom<br />

internete, teda rozšírení<br />

komunikácie pomocou<br />

internetu v rámci celej<br />

Slneènej sústavy. Na záver<br />

sa pozrieme <strong>na</strong> vyuitie<br />

poèítaèovej simulácie <strong>na</strong><br />

vojen<strong>sk</strong>é ciele.<br />

Mobilita<br />

diktuje dizajn<br />

Ondrej Macko<br />

Netradièné vyhotovenia PC sú urèené predovšetkým pre<br />

vyznávaèov poèítaèových hier<br />

Neustále rastúce poiadavky <strong>na</strong> mobilitu<br />

poèítaèov spôsobia zmenu ich dizajnu.<br />

Jedným z perspektívnych smerov by mohli<br />

by tablet PC, pri ktorých je <strong>na</strong> jednej strane<br />

cie¾ovým stavom vysoká mobilita a <strong>na</strong> druhej strane<br />

prirodzenejší spôsob ovládania, ako i dostupnos<br />

funkcio<strong>na</strong>lity obdobnej s klasickým poèítaèom.<br />

Tablet PC vyplòujú medzeru medzi vreckovými<br />

poèítaèmi a notebookmi, prièom ich súèasná<br />

výbava (hardvérová i softvérová) umoòuje ich<br />

úèelné vyuitie pri kadodennej práci. Zo stránky<br />

<strong>na</strong>pájania u nové modely tablet PC <strong>na</strong>pr. vydria<br />

pracova <strong>na</strong> batérie prakticky po celý pracovný èas.<br />

Okrem operaèného systému triedy Windows do oblasti<br />

tablet PC zaèí<strong>na</strong> pomaly, ale isto prenika<br />

aj Linux.<br />

V budúcnosti oèakávame<br />

aj ïalšie posilnenie<br />

predaja klasických<br />

notebookov pri<br />

súèasnom náraste ich<br />

výkonu <strong>na</strong> úroveò <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

stolových<br />

poèítaèov. U teraz existujú<br />

notebooky, ktoré sú<br />

postavené <strong>na</strong> procesore<br />

Intel Pentium 4 HT Exterme<br />

Edition a v ich výbave sú <strong>na</strong>pr.<br />

aj 4 GB pamäte RAM. Dokonca<br />

Tablet PC od firmy Via – v jeho<br />

výbave je procesor<br />

mono ma <strong>na</strong>raz v takýchto notebookoch dva<br />

pevné di<strong>sk</strong>y a dve optické mechaniky. Pripomeòme,<br />

e takéto notebooky predstavila menej<br />

známa spoloènos Liebermann.<br />

Dizajn stolových poèítaèov sa tie posunie<br />

smerom k mobilite. U v minulom roku<br />

sa hlavne v segmente z<strong>na</strong>èkových poèítaèov<br />

objavili <strong>sk</strong>rinky typu Small Form<br />

Factor. Ide o poèítaèe, ktoré sa zmestia<br />

<strong>na</strong>pr. do polièky <strong>na</strong> knihy, sú schopné<br />

prevádzky postojaèky alebo aj poleiaèky.<br />

Na výmenu ich <strong>na</strong>jdôleitejších<br />

súèastí nepotrebujete nijaký nástroj.<br />

Prepojovacie porty USB a audiokonektory<br />

sú umiestnené pre lepší prístup<br />

vpredu. Záujem o podobné vyhotovenie<br />

prejavuje predovšetkým podnikový<br />

sektor. Domáci pouívate¾<br />

s orientáciou <strong>na</strong> hry bude poadova<br />

iný dizajn poèítaèa. Aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

sa u toti prejavuje trend<br />

individuality. Poèítaèová <strong>sk</strong>rinka je<br />

v postate vyjadrením osobnosti pouívate¾a.<br />

Záujem je <strong>na</strong>pr. o priesvitné <strong>sk</strong>rinky, kde<br />

vidíte základnú do<strong>sk</strong>u, ventilátory i pevný di<strong>sk</strong>. Ve-<br />

¾a pouívate¾ov si u potrpí <strong>na</strong> prepracovaný predný<br />

panel a farebné prispôsobenie škatule poèítaèa<br />

svojim predstavám èi <strong>na</strong> blikavé alebo floure<strong>sk</strong>ujúce<br />

efekty. To všetko býva podporené efektným<br />

vyhotovením myši a klávesnice, <strong>na</strong>jlepšie s bezdrôtovým<br />

pripojením k poèítaèu. Niektorí pouívatelia<br />

preferujú èo <strong>na</strong>jviac údajov zobrazených <strong>na</strong> prednom<br />

paneli svojich miláèikov. Ove¾a èastejšie sa budeme<br />

stretáva aj s digitálnym teplomerom, otáèkomerom<br />

pre ventilátor, prepracovanou sig<strong>na</strong>lizáciou<br />

poruchy a pod.<br />

Trend neustáleho zmenšovania rozmerov poèítaèov<br />

vdy <strong>na</strong>ráa <strong>na</strong> problém, ako pri miniaturizácii<br />

dosiahnu akceptovate¾nú ve¾kos displeja<br />

a umoni pouívate¾ovi pohodlne ovláda<br />

poèítaè. Jedno z vizionár<strong>sk</strong>ych riešení<br />

dizajnu budúceho poèítaèa<br />

predstavila spoloènos Psion. Ide<br />

o zariadenie, ktoré sa <strong>na</strong>sadzuje<br />

<strong>na</strong> hlavu pouívate¾a a má tvar<br />

akýchsi slúchadiel. Z jedného<br />

ukonèenia „slúchadla“<br />

sa obraz premieta <strong>na</strong><br />

podloku alebo <strong>na</strong> papier.<br />

Predstavená<br />

konštrukcia potom<br />

<strong>na</strong> podloke pred<br />

pouívate¾om vytvorí<br />

rozhranie <strong>na</strong><br />

ovládanie poèítaèa.<br />

Druhé ukonèenie „slúchadla“<br />

obsahuje kameru, ktorá sníma pohyby<br />

14 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

pouívate¾ových rúk. Pri ovládaní pouívate¾ ukazuje<br />

<strong>na</strong> niektorú funkciu prstom alebo perom. Vo<br />

výbave takéhoto poèítaèa je bezdrôtová komunikácia,<br />

zabudovaný reproduktorový systém a mikrofón<br />

<strong>na</strong> prenos hlasu.<br />

Ïalší zo spôsobov, ako zjednoduši pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />

vstup, je digitálne pero. Pouívate¾ píše <strong>na</strong> špeciálne<br />

potlaèený papier perom vybaveným mikrokamerou<br />

a <strong>na</strong>kreslená podoba sa transformuje <strong>na</strong> digitálnu.<br />

V súèasnosti pripravovaná technika umoòuje takýmto<br />

spôsobom do poèítaèa prenáša text i obrázky.<br />

Text písaný rukou sa v tomto prípade automaticky<br />

premieòa <strong>na</strong> editovate¾nú podobu, vïaka èomu<br />

si budete môc urobi poznámky <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> porade<br />

alebo poèas cesty do práce priamo do textového editora<br />

alebo programu <strong>na</strong> spracovanie poznámok. Takéto<br />

zariadenia sa pôvodne objavili v laboratóriách<br />

švéd<strong>sk</strong>ej firmy A<strong>na</strong>to a ako komerèný produkt ich<br />

predávajú spoloènosti ako IBM èi Sony Ericsson.<br />

Úplne nové vyuitie digitálneho pera pripravujú vo<br />

firmách HP a Logitech.<br />

V budúcnosti predpokladáme posilnenie audioa<br />

hlavne videokomunikácie v prostredí internetu.<br />

Súvisí to s poiadavkou bených pouívate¾ov, e<br />

<strong>na</strong> plnohodnotnú komunikáciu potrebujete nieèo<br />

viac ako len elektronickú poštu. Programov <strong>na</strong><br />

okamitú komunikáciu je <strong>na</strong> trhu viacero (PCR è.<br />

11/2003). Pod¾a nášho názoru sa však do troch rokov<br />

ich poèet výrazne zredukuje a väèši<strong>na</strong> dnešných<br />

bezplatných sluieb prejde <strong>na</strong> platenú bázu.<br />

Pokia¾ ide o hardvér, objavia sa kamery, ktoré<br />

integrujú v sebe aj audioèas a zároveò sú schopné<br />

ïalších funkcií. Je to <strong>na</strong>príklad automatické zameriavanie<br />

<strong>na</strong> osobu, ktorá sa <strong>na</strong>chádza pred objektívom.<br />

Pripravovaný kamerový systém pracuje tak,<br />

e kamera vyhodnocuje snímaný obraz a s<strong>na</strong>í sa<br />

<strong>na</strong>stavi svoju polohu tak, aby jej stred vdy smeroval<br />

<strong>na</strong> hlavu pouívate¾a. Táto funkcia sa s výhodou<br />

vyuije <strong>na</strong>pr. pri videokonferencii. Budete sa<br />

Nový koncept komunikaèného<br />

rozhrania èlovek−poèítaè<br />

s umiestnením<br />

<strong>na</strong> hlavu pouívate¾a<br />

pripravila firma<br />

Psion<br />

Náhrdelník, ktorý dokáe<br />

zobrazova fotografie<br />

uloené v mobilnom<br />

telefóne pripravuje<br />

firma Nokia<br />

toti môc pokojne pohybova pred objektívom<br />

a náprotivok vás bude ma stále v strede obrazu.<br />

Oèakávame, e v tomto roku sa pomaly vytratia<br />

z ponuky výrobcov klasické CRT monitory s vákuovou<br />

obrazovkou. Budú <strong>na</strong>hradené displejmi<br />

LCD a OLED. Aj v oblasti monitorov vidie záujem<br />

pouívate¾ov o netradièný dizajn. Hitom budúceho<br />

roka pre majetnejších mono budú drevené LCD<br />

monitory. Ich kryt vrátane podstavca a tlaèidiel je<br />

<strong>sk</strong>utoène vyrobený z dreva. Takéto produkty plánujú<br />

vyrába spoloènosti Wedem a Swedex.<br />

Badate¾ný je aj trend integrácie poèítaèového<br />

monitora a televízneho prijímaèa. Z<strong>na</strong>mená to, e<br />

v jednom zariadení budete ma kombinované funkcie,<br />

ktoré sa dajú vyuíva pri práci i pri zábave.<br />

Práve preto dôjde k predåeniu diagonály monitora,<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> úroveò 40 palcov. Podobné produkty<br />

predstavili u spoloènosti Dell, HP a LG. Trend posilòovania<br />

predaja spotrebnej elektroniky vidie aj<br />

v ïalších typicky poèítaèových firmách.<br />

Pripojenie klávesnice a myši bude v budúcnosti<br />

zaloené takmer výhradne <strong>na</strong> bezdrôtovej komunikácii.<br />

V súèasnosti vyrábané modely umoòujú takéto<br />

spojenie s dosahom nieko¾ko metrov. Navyše<br />

sa komunikaèné kanály dajú <strong>na</strong>stavi tak, aby bolo<br />

moné v jednej kancelárii pouíva nieko¾ko súprav<br />

s bezdrôtovou myšou a klávesnicou. Na trhu sa<br />

objavujú aj zaujímavé klávesnice, ktoré integrujú<br />

viacero funkcií – <strong>na</strong>pr. kalkulaèku alebo prvky <strong>na</strong><br />

ovládanie multimédií. Èasto sa objavuje <strong>na</strong> klávesnici<br />

aj vlastný displej, <strong>na</strong> ktorom sa zobrazuje<br />

<strong>na</strong>pr. informácia o doruèenej pošte, aktuálne prehrávanej<br />

<strong>sk</strong>ladbe, dátume a èase. Myš s gu¾ôèkou<br />

u dnes vlastne patrí k muzeálnym kú<strong>sk</strong>om. Do<br />

budúcnosti sú <strong>na</strong>plánované také zlepšenia, ako je<br />

integrácia druhého <strong>na</strong>vigaèného kolie<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> pohyb<br />

K netradièným vyhotoveniam monitora sa pridal<br />

aj ich drevený kryt; firma Swedex pripravuje aj<br />

drevené klávesnice<br />

Kameru<br />

s automatickým<br />

zaostrovaním<br />

<strong>na</strong> hlavu<br />

pouívate¾a<br />

pripravuje<br />

firma<br />

Logitech<br />

Monitory a televízne prijímaèe majú<br />

trend integrácie, rastie aj uhloprieèka displeja<br />

Bezdrôtová myš<br />

a klávesnica<br />

s netradièným vyhoto−<br />

vením – numerická<br />

èas klávesnice<br />

je oddelená a je<br />

vybavená aj<br />

displejom<br />

Koncept digitálneho pera umoòuje prenos obrázkov a textu<br />

písaného rukou do poèítaèa<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 15

P R Í L O H A<br />

Pripravovaný model displeja integrovaného v okuliaroch<br />

po<strong>sk</strong>ytuje preh¾ad o denných úlohách, kontaktoch<br />

a kalendáre; obsahuje aj kameru <strong>na</strong> snímanie okolia<br />

pouívate¾a<br />

Notebook s palivovými<br />

èlánkami umiestnenými v<br />

spodnej èasti zariadenia<br />

(predstavila ho spoloè−<br />

nos NEC)<br />

v horizontálnom smere, doplnkové tlaèidlá <strong>na</strong> pohyb<br />

vpred a vzad v internetovom prehliadaèi, prípadne<br />

snímaè odtlaèkov prstov <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

prístupu k poèítaèu alebo aj kombinované èítaèky<br />

pamäových kariet.<br />

Doplnky ošatenia, ako sú <strong>na</strong>pr. hodinky alebo<br />

šperky, sa v budúcnosti zmenia a dostanú vlastnú<br />

inteligenciu. U teraz je v predaji <strong>na</strong>pr. inteligentný<br />

náhrdelník, ktorý vyrába spoloènos Nokia.<br />

Pomocou neho bude moné zobrazova fotografie<br />

alebo ïalšie obrázky z mobilného telefónu<br />

<strong>na</strong> displeji uprostred náhrdelníka.<br />

Náramkové hodinky sú <strong>na</strong> inštaláciu vybraných<br />

funkcií vreckového poèítaèa priam ideálne. Na to ich<br />

predurèuje umiestnenie <strong>na</strong> zápästí. U v minulosti<br />

sme boli svedkami implementácie vreckových poèítaèov<br />

do náramkových hodín, a to s obidvoma pouívanými<br />

operaènými systémami pre PDA. Oèakávame,<br />

e do náramkových hodín sa presahuje aj digitálny<br />

fotoaparát, GPS (prvé modely u sú v ponuke<br />

firmy Casio), ako i bezdrôtové pripojenie <strong>na</strong> internet.<br />

V súèasnosti vyrábané modely u podporujú bezdrôtové<br />

pripojenie k poèítaèu, synchronizáciu kontaktov,<br />

úloh a stretnutí s komunikaèným programom,<br />

problém je však zobrazenie väèšieho objemu (grafických)<br />

informácií <strong>na</strong> malej ploche.<br />

Okuliare sú takisto jedným z doplnkov vhodných<br />

<strong>na</strong> integráciu poèítaèa. Dnešné prototypy obsahujú<br />

špeciálne <strong>sk</strong>lo, <strong>na</strong> ktoré sa premieta obraz<br />

zobrazovaný poèítaèom. Ten je integrovaný v ráme<br />

okuliarov a <strong>na</strong>chádza sa tu aj zabudovaná kamera,<br />

ktorá sníma okolie pouívate¾a, umoòuje realizova<br />

fotografie a uklada ich do internej pamäte.<br />

Ïalšie zo zaujímavých produktov predstavila spoloènos<br />

inViso. Ak ste u niekedy pouívali notebook<br />

v lietadle, urèite ste zaili nepríjemný pocit, keï si<br />

spolucestujúci pred vami <strong>sk</strong>lopí operadlo sedadla<br />

(platí pre ekonomickú triedu ☺). Zrazu nemáte ako<br />

písa, pretoe <strong>na</strong> polo<strong>sk</strong>lopenom displeji niè nevidíte.<br />

Práve tento nedostatok rieši produkt s oz<strong>na</strong>èením<br />

eShades, ktorý <strong>na</strong>hrádza displej i reproduktory.<br />

Má podobu okuliarov, ktoré staèí pripoji <strong>na</strong> notebook<br />

do výstupu pre externý monitor a audioporty.<br />

Pod¾a výrobcu tak zí<strong>sk</strong>ate pred oèami obraz ako <strong>na</strong><br />

19-palcovom monitore a zvuk prichádza priamo do<br />

vašich uší. Okrem pohodlia pri práci sa takto zabezpeèí<br />

aj ochra<strong>na</strong> údajov – sused <strong>na</strong> ved¾ajšom sedadle<br />

u nebude vidie do vášho peòaného denníka.<br />

Poadovaná mobilita poèítaèov vyaduje aj iný<br />

spôsob <strong>na</strong>pájania. Viacero poèítaèov <strong>na</strong> telo bude<br />

schopných <strong>na</strong> svoj pohon vyui teplo ¾ud<strong>sk</strong>ého<br />

tela. Existujú i projekty, ktoré poèítajú s pohybovou<br />

energiou ¾udí, èi dokonca batérie vyuívajúce<br />

¾ud<strong>sk</strong>ú krv! Prvé pokusy v tomto smere realizovala<br />

spoloènos Matsushita a ide vlastne o vyuitie glukózy<br />

z malého mnostva ¾ud<strong>sk</strong>ej krvi.<br />

V prípade notebookov sa aktuálny vývoj sústreïuje<br />

<strong>na</strong> palivové èlánky, ktoré by mali v koneènom<br />

štádiu umoòova ich prevádzku <strong>na</strong> batérie aj<br />

nieko¾ko pracovných dní. Koncepèné produkty sa<br />

objavili vo firmách Toshiba alebo NEC, ako palivo<br />

sa pouíva <strong>na</strong>pr. metanol. Na báze palivových èlánkov<br />

môe fungova aj <strong>na</strong>bíjaèka pre mobilné telefóny<br />

a vreckové poèítaèe.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u to síce neplatí, ale vo svete je lekár<strong>sk</strong>a<br />

technika èastou aplikáciou <strong>na</strong>jmodernejších<br />

<strong>IT</strong> produktov. U existujúce produkty zabezpeèujú<br />

<strong>na</strong>pr. kontinuálne sledovanie èinnosti vnútorných<br />

orgánov ohrozených pacientov. Takéto produkty<br />

majú tvar akýchsi inteligentných korzetov, ktoré sú<br />

pretkané zbernicou a snímaèmi. Ich signály potom<br />

vyhodnocuje centrál<strong>na</strong> procesorová jednotka. Tá zabezpeèuje<br />

aj bezdrôtové vysielanie údajov do centrálneho<br />

poèítaèa v nemocnici. Takéto produkty ponúka<br />

americká firma Sensatex a pod¾a výrobcu<br />

za minulý rok ich pouívalo vyše 1000 pacientov<br />

<strong>na</strong> celom svete. Ide o pacientov s poruchami<br />

èinnosti oblièiek a srdca. Takéto zariadenia<br />

vyuívajú aj profesionálni športovci, ktorí<br />

okrem monitorovania èinnosti tela vyuívajú inteligentný<br />

korzet aj <strong>na</strong> obojsmernú komunikáciu s trénerom.<br />

Práve preto obsahuje mikrofón i slúchadlá.<br />

Priamo v nemocniciach sa budú pouíva aj poèítaèe<br />

typu tablet PC. Budú mobilné a umonia<br />

monitorovanie èinnosti ¾ud<strong>sk</strong>ých orgánov aj poèas<br />

transportu pacienta. Namerané hodnoty môu by<br />

archivované a tvori súèas dokumentácie zdravotného<br />

stavu pacienta. Bezdrôtové <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> centrálny<br />

nemocnièný systém a digitálny chorobopis<br />

uloený <strong>na</strong> èipovej karte alebo <strong>na</strong> implantovanom<br />

Tablet PC so<br />

špeciálnou výbavou <strong>na</strong><br />

monitorovanie èinnosti ¾ud<strong>sk</strong>ých<br />

orgánov<br />

Tlaèiareò schopná vytlaèi<br />

priestorové objekty; ved¾a sú zobrazené<br />

kryty <strong>na</strong> mobilný telefón, ktoré boli vytlaèené touto<br />

tlaèiaròou (produkty firmy Z corporation)<br />

Koncepèný model<br />

hodiniek, ktoré<br />

obsahujú<br />

integrovaný<br />

fotoaparát<br />

i vreckový<br />

poèítaè<br />

(predstavila ich<br />

spoloènos<br />

Microsoft)<br />

Inteligentný korzet, ktorý dokáe monitorova èinnos<br />

vnútorných orgánov a svalov; vpravo zloenie korzetu, v¾avo<br />

v <strong>sk</strong>utoènom <strong>na</strong>sadení<br />

16 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

Poèítaè s pripojením <strong>na</strong> internet, to všetko integrované pre posádku <strong>na</strong> zadných sedadlách<br />

auta (pripravovaná výbava pre model z<strong>na</strong>èky Mercedes)<br />

Navigaèný systém so satelitnou komunikáciou sa stane v podstate benou výbavou aj strednej<br />

triedy automobilov (výbava pre model z<strong>na</strong>èky Audi)<br />

Centrálny poèítaè kontroluje v aute takmer všetko – <strong>na</strong>stavenia motora, štýl jazdy, klimatizáciu<br />

i komunikáciu s posádkou (výbava v niektorých modeloch z<strong>na</strong>èky Toyota)<br />

Rôzne doplnky do auta umonia premeni priestor v aute <strong>na</strong> mobilnú kanceláriu vrátane<br />

notebooku, mobilného telefónu s driakom, tlaèiarne i televízora<br />

RFID èipe so zabezpeèením ochrany osobných údajov<br />

je výzvou do budúcnosti aj pri reformných krokoch<br />

v <strong>na</strong>šom zdravotníctve ☺.<br />

Nasledujúce roky budú spojené aj s nástupom tlaèiarní,<br />

ktoré sú schopné vytlaèi priestorové objekty.<br />

Ich princíp v zásade vychádza z ve¾koformátovej<br />

atramentovej tlaèe. Tlaèové hlavy sú v týchto prípadoch<br />

upravené tak, e miesto klasického farebného<br />

atramentu sú schopné tlaèi s polymérovou náplòou.<br />

Tento materiál sa pri tlaèi umiestòuje do práškovej<br />

hmoty, ktorá zabezpeèuje fixáciu polyméru.<br />

Konštatovanie o všeobecnej dostupnosti prostriedkov<br />

<strong>IT</strong> platí, prirodzene, aj v automobiloch.<br />

Práve v tejto oblasti sa v poslednom<br />

èase objavuje viacero netradièných riešení, ktoré<br />

sú zamerané <strong>na</strong> monos pouitia plnohodnotnej<br />

mobilnej kancelárie <strong>na</strong> zadných sedadlách v automobile.<br />

Pouívate¾ má tak k dispozícii poèítaè<br />

s oddelite¾nou klávesnicou a monitorom s integrovaným<br />

poèítaèom. Ako komunikaèné spojenie sa v<br />

súèasnosti pouíva GPRS alebo satelitné spojenie,<br />

budúcnos však patrí rýchlejšiemu pripojeniu – èi<br />

u WiFi, EDGE, alebo UMTS.<br />

Keïe v pouitom monitore sa súèasne <strong>sk</strong>rýva aj<br />

kamera, mono <strong>na</strong> dia¾ku komunikova <strong>na</strong>pr. s kolegami<br />

v „pevnej“ kancelárii. Toto riešenie však<br />

vyaduje vlastného šoféra. Automobily s takouto<br />

Takéto tlaèiarne nájdu uplatnenie <strong>na</strong>pr. pri rýchlej<br />

produkcii rozlièných prototypov alebo dizajnér<strong>sk</strong>ych<br />

pokusov. Predpokladá sa, e takýmto spôsobom<br />

si budú môc pouívatelia vytlaèi vlastný kryt<br />

<strong>na</strong> mobilný telefón tak, aby presne zodpovedal ich<br />

potrebám.<br />

Okrem predmetov mono takýmto spôsobom vytlaèi<br />

aj ich negatívnu podobu – formu pre budúci<br />

prototyp – a následne ju poui <strong>na</strong> vyhotovenie odliatku.<br />

Takto sa potom dá vytlaèi prototyp z ¾ubovo¾ného<br />

materiálu, ktorý sa dá odlieva (<strong>na</strong>pr. kov).<br />

Kancelária <strong>na</strong> kolesách<br />

výbavou v koncepènej štúdii predstavili hlavne nemecké<br />

automobilky Mercedes Benz, BMW a Audi.<br />

Pre automobily sa dodávajú aj rôzne mechanické<br />

driaky, ktoré umonia pouívate¾ovi jednoducho<br />

pouíva v automobile notebook, mobilný telefón<br />

alebo tlaèiareò. Výhodou je v tomto prípade to, e<br />

všetky údaje <strong>na</strong> notebooku èi mobilnom telefóne si<br />

pouívate¾ môe zobra so sebou <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> stretnutie.<br />

Dajú sa obstara takéto zariadenia viacerých z<strong>na</strong>èiek,<br />

dokonca sú vypracované aj univerzálne konštrukcie.<br />

Niektoré z nich slúia <strong>na</strong> umiestnenie notebooku <strong>na</strong><br />

predné sedadlo ved¾a vodièa, ktorý ho pouíva <strong>na</strong><br />

zisovanie údajov poèas prestávky v jazde. Hlavne <strong>na</strong><br />

cestách v západnej Európe ve¾a pouívate¾ov vyuíva<br />

zápchy <strong>na</strong> prácu – viacero firiem preto dodáva špeciálny<br />

driak notebooku <strong>na</strong> volant (<strong>na</strong>pr. Dicota).<br />

Ïalšie vyuitie poèítaèa v automobile súvisí so<br />

sig<strong>na</strong>lizáciou niektorej poruchy – úniku oleja, poruchy<br />

dávkovania paliva èi poklesu tlaku v pneumatikách.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa centrálne poèítaèe dajú<br />

vyui <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu blíiaceho sa termínu servisnej<br />

kontroly s tým, e dátum kontroly i ïalšie údaje<br />

o prevádzke automobilu sa môu v predstihu dosta<br />

do autorizovaného servisu cez internet. Servis<br />

tak bude ma dostatok èasu <strong>na</strong> objed<strong>na</strong>nie potrebných<br />

náhradných dielov, prípadne <strong>na</strong>plánovanie<br />

práce špecialistov.<br />

Zabudovaný poèítaè pomôe aj pri presnejšom<br />

a adaptívnejšom systéme <strong>na</strong> rozpoznávanie hlasových<br />

povelov vodièa. Poèítaèe sa budú vyuíva aj<br />

v spolupráci s mobilným telefónom a optimálnym<br />

<strong>na</strong>stavením klimatizácie v aute.<br />

Svoje budúce ciele v automobilovom priemysle<br />

predstavila aj spoloènos Microsoft v produkte<br />

s kódovým názvom TBox. Asi o tri roky by mala<br />

v automobile existova jednotná sie, v ktorej by sa<br />

zdruili dáta zo všetkých elektronických zariadení<br />

– od palubného poèítaèa monitorujúceho funkcie<br />

auta cez komunikaèný systém a po <strong>na</strong>stavovanie<br />

optimálnych funkcií motora. Prvé dohody o TBoxe<br />

existujú s takými výrobcami, ako je BMW, Audi,<br />

Honda, Toyota a Volvo.<br />

Ïalšie poèítaèové zariadenia v automobiloch sú<br />

orientované <strong>na</strong> zábavu èi bezpeènos. Pripravujú sa<br />

projekty <strong>na</strong> zabudovanie prijímaèa satelitných èi internetových<br />

rozhlasových staníc, èasto spojených aj<br />

so systémom <strong>na</strong> zisovanie aktuálnej pozície a následnú<br />

<strong>na</strong>vigáciu (GPS). Pripravované nové verzie<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 17

P R Í L O H A<br />

Prehrávaè videa<br />

si budete môc zobra<br />

so sebou <strong>na</strong> cesty<br />

(produkt sa objaví<br />

v ponuke firmy Sony)<br />

Špeciálne zariadenie<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie videa<br />

a jeho prehrávanie –<br />

ako displej sa vyuije<br />

monitor, súèasou je<br />

dia¾kové ovládanie<br />

Hi−fi vea, ktorá dokáe bezdrôtovo komunikova s poèítaèom<br />

(pripravuje spoloènos Philips)<br />

softvéru budú schopné zobrazova aktuálnu mapu<br />

v 3D. Z<strong>na</strong>mená to, e budete ma poh¾ad akoby z oblakov<br />

<strong>na</strong> konkrétnu situáciu pred vami. Oèakávame,<br />

e o pár rokov budete ma okrem informácií o trase<br />

Domácnosti u teraz tvoria výz<strong>na</strong>mnú oblas<br />

<strong>na</strong>sadenia poèítaèov a tento trend sa bude aj<br />

v budúcnosti posilòova. Ve¾a domácich pouívate¾ov<br />

si poèítaè kupuje práve preto, aby sa <strong>na</strong><br />

òom bolo moné dobre zahra. Domáci poèítaè<br />

<strong>na</strong>dobúda aj rolu centra domácej zábavy. Pouívatelia<br />

si však chcú takýto prostriedok zobra so<br />

sebou. Do budúcnosti to <strong>na</strong>pr. pre vreckové poèítaèe<br />

z<strong>na</strong>mená, e zo súèasného vyuitia v podobe<br />

audioprehrávaèov sa stanú aj video- a TV prehrávaèmi.<br />

Takýto produkt u predstavila spoloènos<br />

Sony, prièom jej prehrávaè umoòuje prehráva<br />

digitálne video z pamäovej karty Memory Stick.<br />

Súèasné parametre karty umoòujú uloi <strong>na</strong> òu<br />

celoveèerný film.<br />

Solár<strong>na</strong> kosaèka <strong>na</strong> trávu od firmy Husqvar<strong>na</strong> umoòuje<br />

autonómnu prevádzku s rozpoznávaním prekáok; je urèená<br />

pre trávniky s plochou do 1200 m 2<br />

aj ïalšie údaje o konkrétnej dopravnej situácii –<br />

ko¾ko je vozidiel v protismere a v akej vzdialenosti<br />

sú. Z týchto údajov mono urèi vodièovi odporúèanie,<br />

èi sa dá bezpeène predbehnú vozidlo pred ním.<br />

Bity útoèia <strong>na</strong> <strong>na</strong>še byty<br />

Pripomeòme, e viacero spoloèností u teraz ponúka<br />

digitálne videorekordéry, ktoré sú schopné <strong>na</strong>hráva<br />

do viacerých formátov, ako DVD, SVCD èi DivX.<br />

Zobra si so sebou <strong>na</strong> cesty <strong>na</strong>pr. nieko¾ko pokraèovaní<br />

ob¾úbeného seriálu u nebude ve¾ký problém.<br />

Spoloènos Philips pripravuje <strong>na</strong> trh hi-fi veu,<br />

ktorá obsahuje modul <strong>na</strong> prijímanie rozhlasového<br />

signálu cez internet. V jeho ponuke je okolo 500 internetových<br />

rozhlasových staníc, pouívate¾ si vyberá<br />

hlavne pod¾a štýlu hudby. Prístroj <strong>na</strong>vyše dokáe bezdrôtovo<br />

komunikova s poèítaèmi s operaèným systémom<br />

Macintosh s podporou bezdrôtovej komunikácie<br />

AirPort (v podstate WiFi). Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong><br />

takomto zariadení si vo ve¾mi dobrej kvalite prehráte<br />

<strong>sk</strong>ladby uloené <strong>na</strong>pr. ako súbory MP3 v poèítaèi. To<br />

všetko bez toho, aby ste ich museli <strong>na</strong>hráva <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><br />

pamäovú kartu alebo prepája nejaké káble.<br />

Ve¾a sa zmení v oblasti reproduktorových sústav,<br />

štandardom bude asi systém usporiadania 5.1 a 7.1.<br />

Viacerí pouívatelia <strong>sk</strong>utoène pouívajú poèítaè<br />

v úlohe hi-fi vee a to si iada vynikajúcu kvalitu koncového<br />

èle<strong>na</strong> – reproduktorov. Záujem je aj o sústavy<br />

s netradièným dizajnom a bezdrôtovým pripojením<br />

k audioèasti. Príkladom reprosústav takéhoto<br />

typu sú produkty od firmy Bang&Olufsen.<br />

Trendu domácej zábavy sa prispôsobuje aj softvérové<br />

vybavenie – v budúcnosti predpokladáme<br />

operaèné systémy, ktorých ústredným motívom<br />

bude multimediál<strong>na</strong> výbava. Pouívate¾ poèítaèa sa<br />

dia¾kovým ovládaèom dostane k videám, fotografiám,<br />

audiu, televíznemu a rozhlasovému vysielaniu<br />

(i po internete). To všetko s jednoduchým ovládaním,<br />

ktoré zvládne aj pouívate¾ bez z<strong>na</strong>losti ovládania<br />

klasických operaèných systémov. Na tento úèel sa dá<br />

vyui bený poèítaè s prispôsobenou verziou operaèného<br />

systému. Existujú však aj jednoúèelové<br />

zariadenia s vlastným procesorom a softvérom, ktoré<br />

slúia ako inteligentné hi-fi vee alebo televízory.<br />

Pribudnú aj zariadenia, ktorých základom bude<br />

procesor, pamä a pevný di<strong>sk</strong>, ale nebudú slúi<br />

ako klasické poèítaèe. Ide predovšetkým o digitálne<br />

videorekordéry, ktoré sú schopné uklada obraz <strong>na</strong><br />

optický alebo pevný di<strong>sk</strong> a ne<strong>sk</strong>ôr ho prehráva.<br />

Takéto zariadenia vyuívajú ako displej obrazovku<br />

pripojeného televízora. Výhodou tohto usporiadania<br />

bude nišia ce<strong>na</strong> (v porov<strong>na</strong>ní s úplne vybaveným<br />

poèítaèom) a monos pripojenia <strong>na</strong> internet.<br />

Bezdrôtová komunikaèná výbava umoní presun<br />

údajov z externého prostredia.<br />

Boom zaívajú takisto zariadenia, ktoré sú špeciálne<br />

urèené <strong>na</strong> hry. Ide o joysticky, gamepady,<br />

netradièné myši a klávesnice. Aj v tejto oblasti sa<br />

presadzuje bezdrôtové bluetoothové pripojenie<br />

k poèítaèu. Pouívate¾ tak zí<strong>sk</strong>ava väèšie monosti<br />

a slobodu pohybu pri hraní. Moderné zariadenia<br />

integrujú viacero funkcií do jedného komplexného<br />

zariadenia – niektoré prvky mechanickej klávesnice,<br />

ïalej rolovacie kolie<strong>sk</strong>o, tlaèidlá <strong>na</strong> ovládanie<br />

<strong>na</strong>jdôleitejších funkcií, ale aj systém polohovania,<br />

zaloený <strong>na</strong> snímaní pohybu rúk pouívate¾a.<br />

Tradièní výrobcovia poèítaèov u v tomto roku<br />

zaèali s ïalšou iniciatívou – on-line predajom hudby.<br />

Túto formu predaja spustila spoloènos Apple<br />

cez slubu s oz<strong>na</strong>èením iTunes. Jed<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladba stojí<br />

menej ako jeden americký dolár a ukazuje sa, e je<br />

Operaèný systém špeciálne pre domácu zábavu; ovládanie má by jednoduché a prispôsobené<br />

aj pre staršiu generáciu (pripravuje spoloènos Microsoft)<br />

Herná konzola umoòuje jednoduchšie ovládanie <strong>na</strong>pr. programov <strong>na</strong> simuláciu pilotovania<br />

lietadla<br />

18 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

to celkom dobrá forma predaja. Následne zaèali<br />

podobnú slubu ponúka ïalšie tradiène poèítaèové<br />

firmy, <strong>na</strong>pr. Dell, ale aj Microsoft. Pripravuje ju<br />

aj HP. Zdá sa, e trh zábavy a spotrebnej elektroniky<br />

sa stáva pre producentov <strong>IT</strong> ïalším priestorom<br />

<strong>na</strong> expanziu. Mare pri predaji hudby sú toti<br />

vyššie a to isté platí aj pre spotrebnú elektroniku.<br />

Netradièné mobilné telefóny<br />

Dizajn i výbava mobilných telefónov momentálne<br />

patrí medzi <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšie sa rozvíjajúce<br />

oblasti. Mobilné telefóny u v minulosti<br />

zaèali prebera niektoré funkcie z vreckových poèítaèov<br />

a tento trend bude pokraèova. V PC REVUE è.<br />

11/2003 sme predstavili <strong>na</strong>pr. smartphone Handspring<br />

Treo od firmy palmOne. Toto zariadenie sa<br />

predáva aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, my sme s ním mali ve¾mi<br />

pozitívne <strong>sk</strong>úsenosti. Pripomeòme, e tento prístroj<br />

Koncepèné vyhotovenia<br />

od firmy Alcatel – pudrenka,<br />

kocka, kalkulaèka a konzerva<br />

Koncepèný<br />

model smart−<br />

phonu od firmy<br />

Motorola<br />

pouíva operaè−<br />

ný systém<br />

Microsoft<br />

Windows<br />

Mobile 2003<br />

pre mobilné<br />

poèítaèe<br />

je zaloený <strong>na</strong> operaènom systéme Palm OS. Konkurencia<br />

prišla so systémom Windows Mobile a prvé<br />

konkrétne zariadenia s touto verziou operaèného<br />

systému predstavila spoloènos Motorola. Podobné<br />

zariadenia sa však objavujú aj v ponukách operátorov<br />

T-Mobile (komunikátor MDA) alebo Orange.<br />

Oèakávame príchod netradièných vyhotovení<br />

mobilného telefón. Pôjde o komunikaènú bundu, ktorá<br />

bude obsahova v rukáve implantovaný ohybný<br />

displej a všitú komunikaènú èas. Reproduktory<br />

a slúchadlo budú integrované do kapucne bundy.<br />

Pripravovaný model komunikaènej bundy – v rukáve je<br />

integrovaný mobilný telefón, kapucòa obsahuje reproduktory<br />

a mikrofón, kovový zips slúi ako doplnková anté<strong>na</strong><br />

Prvé prototypy sú <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> prvú polovicu<br />

budúceho roka, cenu má tvori súèet ceny bundy<br />

a mobilného telefónu. Operátor NTT DoCoMo dokonca<br />

predstavil telefón, s ktorým sa telefonuje s prstom<br />

v uchu. Prst sa pritom pouíva <strong>na</strong> prenos vibrácií od<br />

mobilu v náramkových hodinkách po ušný bubienok.<br />

S netradièným dizajnom prichádzajú návrhári<br />

firmy Alcatel. Individualita bude toti aj v prípade<br />

mobilných telefónov determinova úspešnos predaja.<br />

V ponuke firmy Alcatel nájdeme <strong>na</strong>pr. mobil<br />

v podobe pudrenky s monosou zápisu SMS rukou<br />

a následnej transformácie <strong>na</strong> text. Videli sme aj futuristické<br />

koncepty, ktoré sa asi do benej výroby<br />

hneï tak nedostanú, ale sú pre svet mobilných telefónov<br />

inšpiratívne: kalkulaèka integrovaná s mobilným<br />

telefónom, komunikaèná kocka so zabudovanou<br />

kamerou èi dokonca konzerva s mobilom.<br />

Zo stránky vyuitia siete pre mobilné telefóny <strong>na</strong><br />

vysokorýchlostný prístup k internetu<br />

si u nás budeme musie asi<br />

poèka minimálne <strong>na</strong> príchod<br />

roku 2006. Práve <strong>na</strong> toto obdobie<br />

je pod¾a podmienok licencie <strong>na</strong>plánované<br />

spustenie siete UMTS<br />

u obidvoch <strong>na</strong>šich operátorov.<br />

Konkrétne <strong>sk</strong>úšky s komunikáciou<br />

tohto typu, ktoré realizovali<br />

zástupcovia <strong>na</strong>šej redakcie v susednom<br />

Rakú<strong>sk</strong>u s mobilným telefónom<br />

Siemens U15, ukazujú,<br />

e v takejto sieti sa <strong>sk</strong>utoène dá<br />

dosiahnu vysoká rýchlos dátového<br />

pripojenia. Pomocou týchto<br />

sietí pouívate¾ bude ma <strong>na</strong>pr.<br />

monos sledova televízne vysielanie,<br />

video <strong>na</strong> poiadanie èi<br />

dosiahnu kvalitný prenos obrazu<br />

i zvuku pri komunikácii.<br />

<strong>IT</strong> zariadenia však prenikajú aj do záhrady. Príkladom<br />

je robot, ktorý vie pokosi trávnik, s oz<strong>na</strong>èením<br />

Auto Mower a pripravila ho spoloènos Husqvar<strong>na</strong>.<br />

Tento robot je schopný pokosi trávnik s plochou<br />

1500 m 2 , a pokia¾ sa vybijú jeho elektrické akumulátory,<br />

dokáe sa sám pripoji <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjaèku. Dokonca<br />

existuje aj vyhotovenie Solar Mower <strong>na</strong> slneèný<br />

pohon. Ak teda kosíte svoj trávnik za jasného<br />

slneèného dòa, nemali by ste ma s <strong>na</strong>pájaním iadny<br />

problém. Keïe je vybavený vlastnou batériou,<br />

dokáe pokosi trávnik aj v tieni. Na <strong>na</strong>vigáciu vyuíva<br />

zariadenie zabudované v trávniku, ale má aj<br />

prvky <strong>na</strong> rozpoz<strong>na</strong>nie prekáok.<br />

Wintel alebo<br />

Lintel?<br />

Záver minulého roka bol spojený s príchodom<br />

kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Microsoft Office System<br />

2003. O vlastnostiach tohto balíka detailne<br />

píšeme <strong>na</strong> inom mieste v tomto èísle PC REVUE.<br />

Pod¾a nášho názoru tento balík zodpovedá poiadavke<br />

dnešnej doby <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu<br />

pouívate¾ov. Takéto riešenia existujú aj od iných<br />

firiem, hlavne z prostredia open source. V <strong>na</strong>šej<br />

redakcii práve teraz testujeme takéto pôvodné riešenie<br />

od sloven<strong>sk</strong>ej firmy.<br />

Z dlhodobého poh¾adu softvérový priemysel<br />

ovplyvní príchod nového operaèného systému od<br />

firmy Microsoft s kódovým oz<strong>na</strong>èením Longhorn.<br />

Pripomeòme, e tento systém zavedie <strong>na</strong>pr. nový<br />

súborový systém Win FS (zaloený <strong>na</strong> databáze<br />

s kódovým menom Yukon), bude vybavený novým<br />

prezentaèným rozhraním s kódovým názvom Avalon<br />

a komunikaèným prostredím Indigo (zahàòa aj<br />

komplexnú správu webových sluieb).<br />

Vývoj sa, prirodzene, nezastaví ani v ostatných<br />

operaèných systémoch. Oèakávame príchod nezvyèajných<br />

funkcií s mimoriadne prepracovaným dizajnom<br />

<strong>na</strong>pr. v prípade Macintosh OS, ktorý je u<br />

tradiène motivujúcim prvkom aj pre vývoj konkurenèných<br />

balíkov. Len tak <strong>na</strong> okraj: zdá sa nám, e<br />

<strong>na</strong> prvý poh¾ad sa aj beta verzia operaèného systému<br />

Longhorn zo stránky pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania<br />

podobá <strong>na</strong> Mac OS.<br />

Karty však urèite zamieša aj nástup viacerých<br />

edícií Linuxu, upravených <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topové <strong>na</strong>sadenie<br />

<strong>na</strong>jmä v podnikovom prostredí. U teraz existujú<br />

balíky open source operaèného systému spolu<br />

s aplikáciami pre de<strong>sk</strong>top od ve¾kých firiem, ako je<br />

<strong>na</strong>pr. Sun Microsystems.<br />

<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie pripravovaného operaèného systému od firmy Microsoft<br />

s kódovým oz<strong>na</strong>èením Longhorn bude majite¾om operaèného systému Mac OS X<br />

pripada asi dos známe...<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 19

P R Í L O H A<br />

Robotické<br />

Branislav Madoš<br />

VYSÁVAÈE<br />

Robotické vysávaèe sa<br />

dostávajú do popredia záujmu<br />

podobne ako celá oblas<br />

domácej robotiky.<br />

V súèasnosti je <strong>na</strong> trhu<br />

nieko¾ko modelov týchto<br />

pomocníkov a viacero ïalších<br />

sa pripravuje. Väèši<strong>na</strong> z nich<br />

bude dostupná v budúcom<br />

roku. Preto sme sa rozhodli<br />

pripravi preh¾ad trhu<br />

s robotickými vysávaèmi,<br />

ktorý by okrem predstavenia<br />

jednotlivých modelov mal<br />

prinies informácie aj<br />

o technológiách, ktoré tieto<br />

roboty pouívajú.<br />

Robotické vysávaèe majú ve¾kú tradíciu.<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr sa zaèali objavova v sci-fi literatúre,<br />

ne<strong>sk</strong>ôr si ich zaèali zhotovova <strong>na</strong>dšenci<br />

robotiky sami. Táto etapa vrcholila predajom<br />

stavebníc, ale aj hotových podvozkov pre<br />

tieto zariadenia. Napokon do výroby robotických<br />

vysávaèov vstúpili špecializované firmy, vyrábajúce<br />

roboty, ako bola spoloènos iRobot, a aj výrobcovia<br />

domácej techniky, <strong>na</strong>pr. Electrolux. V budúcnosti<br />

sa do tejto oblasti chcú pusti mnohé<br />

spoloènosti sídliace v USA, Európe, Japon<strong>sk</strong>u a <strong>na</strong>jmä<br />

Junej Kórei.<br />

ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI<br />

V prvej èasti èlánku si zhrnieme základné vlastnosti,<br />

ktorými robotické vysávaèe v súèasnosti disponujú,<br />

a vysvetlíme, aké technológie pouívajú.<br />

VYSÁVANIE<br />

Medzi podstatné problémy, ktoré treba v súvislosti<br />

s vývojom vysávaèa vyrieši, patrí jeho sací výkon.<br />

Ten musí by oproti klasickým vysávaèom o nieèo<br />

niší, pretoe roboty pracujú <strong>na</strong> akumulátory, ktorých<br />

kapacita je obmedzená. Ïalším problémom je<br />

menší vak urèený <strong>na</strong> pozbierané neèistoty, ktorý je<br />

dôsledkom s<strong>na</strong>hy o minimalizáciu rozmerov prístroja.<br />

Ten sa musí bez pomoci obsluhy dosta do<br />

všetkých zákutí vysávaných miestností. Koncepcia<br />

práce s takýmito robotmi predpokladá vysávanie<br />

v kratších intervaloch, denne, prièom sa berie do<br />

úvahy, e za ten èas sa nestihne <strong>na</strong>zbiera väèšie<br />

mnostvo prachu, a preto bude dostatoèný aj niší<br />

sací výkon a menší zberný vak.<br />

Novšie vysávaèe disponujú tzv. tichým reimom,<br />

aby nerušili <strong>na</strong>pr. pri noènom vysávaní.<br />

Robotické vysávaèe dokáu samostatne urobi<br />

takmer všetko, èo sa od nich oèakáva. Nevedia však<br />

vyprázdni obsah zberného vrecúška po jeho <strong>na</strong>plnení.<br />

V tomto oh¾ade je jedineèný model RC-3000<br />

spoloènosti Kärcher, ktorý to dokáe urobi.<br />

NAVIGÁCIA<br />

Robot zvyèajne v prvej fáze vysávania mapuje<br />

miestnos. To z<strong>na</strong>mená, e po nej prechádza a s<strong>na</strong>-<br />

í sa zapamäta si jej tvar a konfiguráciu v nej<br />

umiestneného nábytku. Poèas tejto fázy robot zvyèajne<br />

nevysáva, ale niektoré modely to umoòujú.<br />

Nasleduje fáza vysávania, keï robot u nemapuje<br />

okolie, iba vysáva. Samozrejme, aj vtedy sa s<strong>na</strong>í<br />

elektronicky „ohmatáva“ svoje prostredie, aby<br />

ne<strong>na</strong>razil do neoèakávaných prekáok, ako sú ¾udia<br />

prechádzajúci po miestnosti, nové alebo presunuté<br />

predmety a pod. Poèas mapovania je pohyb robota<br />

náhodný a ne<strong>sk</strong>ôr sa s<strong>na</strong>í doplni mapu <strong>na</strong> miestach,<br />

kde predpokladá, e ešte nemá dostatok<br />

informácií.<br />

Roboty pouívajú mnostvo senzorov <strong>na</strong> snímanie<br />

svojich vnútorných stavov a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie<br />

informácií o svojom okolí. Neraz obsahujú aj<br />

viac ako 50 senzorov. Zvyèajne sa <strong>na</strong> mapovanie<br />

pouívajú infraèervené alebo ultrazvukové snímaèe,<br />

novšie k nim pribudli aj kamery.<br />

Ïalšie senzory zabezpeèujú <strong>na</strong>príklad detekciu<br />

uviaznutia robota. Ten sa toti môe dosta do<br />

zovretia, z ktorého sa nevie vyslobodi. Je to <strong>na</strong>príklad<br />

vtedy, ak sa vtlaèí pod gauè alebo poste¾, kde<br />

sa zakliesni. Èasto neprejde pomedzi nohy stolièiek<br />

a pod.<br />

OVLÁDANIE<br />

Ve¾mi dôleitou vlastnosou robotických vysávaèov<br />

je to, e sú schopné vysáva autonómne. Netreba<br />

ich programova a nie sú pripojené k externému<br />

poèítaèu, ktorý by ich riadil. Pouívatelia nemusia<br />

ma strach, e by ovládanie robotov nezvládli, to<br />

toti nièím ne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e ide o hi-tech prístroje,<br />

vyuívajúce <strong>na</strong>jnovšie poz<strong>na</strong>tky robotiky. Je prispôsobené<br />

nástupu <strong>na</strong> masový spotrebite¾<strong>sk</strong>ý trh.<br />

Väèši<strong>na</strong> modelov disponuje iba zopár tlaèidlami,<br />

ktorými sa <strong>na</strong>stavuje èasový harmonogram vysávania,<br />

jeho reim, ve¾kos vysávanej miestnosti a pod.<br />

LCD displej alebo diódy slúia ako ukazovatele stavu<br />

robota.<br />

Väèšinu nových modelov mono ovláda i pomocou<br />

dia¾kového ovládania. Model Dyson DC06 je<br />

pouite¾ný aj ako klasický vysávaè.<br />

UMELÉ STENY<br />

Ak je miestnos prirodzene vymedzená, <strong>na</strong>pr. tak,<br />

e je doko<strong>na</strong>le uzavretá štyrmi ste<strong>na</strong>mi, robot si<br />

ve¾mi ¾ahko urèí hranice vysávanej oblasti. Nie<br />

vdy je to však tak. Niekedy miestnos vo¾ne prechádza<br />

do iných èastí bytu, <strong>na</strong> otvorené priestranstvo<br />

mimo bytu, balkón, schodi<strong>sk</strong>o a pod. V tomto<br />

prípade musí existova monos, ako robotovi <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi,<br />

kde sú hranice oblasti, ktorú má vysáva. Na<br />

tieto úèely sa pouívajú tzv. umelé steny. Rôzne<br />

modely robotov ich riešia rôznym spôsobom.<br />

NABÍJANIE<br />

Aby bola autonómia robotov èo <strong>na</strong>jvyššia, všetky<br />

majú schopnos samostatne dobíja svoje akumulátory.<br />

Tesne pred ich vybitím prerušia vysávanie<br />

a vyberú sa h¾ada svoju základòovú stanicu, ktorá<br />

je súèasne <strong>na</strong>bíjaèkou. Tá je spravidla umiestnená<br />

pri stene miestnosti a <strong>na</strong>pojená <strong>na</strong> zdroj energie.<br />

Po <strong>na</strong>bití sú roboty schopné pokraèova vo svojom<br />

pracovnom reime.<br />

CENY<br />

Zaujímavé pre koncových spotrebite¾ov sú, samozrejme,<br />

ceny. Tie sú ve¾mi variabilné. Zatia¾ èo zïaleka<br />

<strong>na</strong>jlacnejší je model Roomba spoloènosti iRobot<br />

s cenou okolo 7500 Sk, priemerné ceny ostatných<br />

robotov <strong>na</strong> trhu, aj tých pripravovaných, sa<br />

pohybujú okolo 70 000 Sk, <strong>na</strong>jdrahší je model Dyson<br />

DC06 s cenou stanovenou a <strong>na</strong> 150 000 Sk.<br />

PROBLÉMY<br />

ivot s robotom nie je iba rados, celkom prirodzene<br />

prichádzajú aj problémy. Jedným z nich sú deti,<br />

ktoré sa robotov boja, ale zároveò ich zvedavos<br />

núti neustále do nich dobiedza. Podobne je to aj<br />

s domácimi zvieratami. Niektoré roboty majú<br />

<strong>na</strong>príklad kvôli psom špeciálne funkcie. Ak robot<br />

zistí, e sa doòho pustil pes, okamite sa vypne.<br />

Dôleité je vyrieši súèinnos s poplašným zariadením.<br />

Robotické vysávaèe by toti mali vykonáva<br />

svoju èinnos vtedy, keï nie je doma majite¾ bytu,<br />

aby ho zbytoène nerušili. Vtedy je však zapnuté aj<br />

poplašné zariadenie, ktoré reaguje <strong>na</strong> pohyb.<br />

BUDÚCE ZLEPŠENIA<br />

Navigácia robotov má niektoré muchy, ktoré treba<br />

vychyta. Jednou z nich je problém urèenia okam-<br />

itej polohy. Ve¾a robotov urèuje svoju polohu tak,<br />

e meria poèet otáèok koliesok podvozku. Ak sa<br />

kolie<strong>sk</strong>o po povrchu „prešmykne“, zanesie sa chyba<br />

do jeho <strong>na</strong>vigaèného systému. Tieto nepresnos-<br />

20 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

ti sa v èase hromadia a <strong>na</strong>pokon sa robot <strong>na</strong>chádza<br />

<strong>na</strong> úplne inom mieste, ako to sig<strong>na</strong>lizuje jeho <strong>na</strong>vigaèný<br />

systém. Tento problém a mnohé ïalšie by sa<br />

mali v budúcnosti odstráni pouívaním sofistikovanejších<br />

technológií. Jednou z nich je <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>sadenie kamier <strong>na</strong>miesto infraèervených, resp.<br />

ultrazvukových senzorov. To by malo pomôc v lepšom<br />

mapovaní priestoru, ako aj v lepšom urèovaní<br />

polohy robota.<br />

Úplnou zmenou je to, e <strong>na</strong>vigácia u viac nebude<br />

zaloená <strong>na</strong> náhodnom „pobiehaní“ robota po<br />

miestnosti, ale má sa sta plánovitou èinnosou.<br />

Väèši<strong>na</strong> ohlasovaných robotov má disponova u<br />

takouto zlepšenou stratégiou pohybu. Práve pod¾a<br />

typu <strong>na</strong>vigácie sa preto delia roboty <strong>na</strong> staršie, tzv.<br />

roboty 1. generácie s náhodným pohybom, a roboty<br />

2. generácie s plánovitým pohybom.<br />

Ïalším problémom je, ako zabezpeèi, aby robot<br />

dokázal vysáva aj v rohoch miestností a aj tam, kde<br />

sa podlaha stretáva so stenou. Doterajšie modely<br />

mali zvyèajne saciu èas v spodnej èasti robota a pre<br />

svoj tvar sa museli zriec ambície povysáva od 5 do<br />

10 cm plochy okolo hrán medzi podlahou a ste<strong>na</strong>mi.<br />

Niektoré novšie vysávaèe sa viac podobajú <strong>na</strong> tie<br />

klasické a riešia tento problém.<br />

JEDNOTLIVÉ MODELY<br />

Prehliadku robotických vysávaèov zaèneme modelom<br />

od spoloènosti Electrolux, vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa<br />

predáva aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Nasledova budú modely,<br />

ktoré sú u v predaji, t. j. modely spoloènosti iRobot,<br />

Dyson, Kärcher, a <strong>na</strong>pokon novinky, ktoré ešte len<br />

prídu <strong>na</strong> trh v budúcom roku a ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Trilobite<br />

Trilobite je prvým sériovo vyrábaným robotickým<br />

vysávaèom, ktorý uzrel svetlo sveta po 12-roènom<br />

vedeckom vý<strong>sk</strong>ume. Vyrobila ho švéd<strong>sk</strong>a spoloènos<br />

Electrolux a celá jeho výroba sídli vo švéd<strong>sk</strong>om<br />

meste Västervik. Prvýkrát bol prototyp tohto<br />

prístroja predvádzaný v roku 1997 v televíznom<br />

programe BBC Svet zajtrajška.<br />

Trilobite je autonómne zariadenie, schopné vysáva<br />

rôzne typy povrchov v celom byte. Svoje meno<br />

zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong> základe vzdialenej podobnosti s rovnomenným<br />

ivoèíchom, ktorý il <strong>na</strong> dne oceánov<br />

pribline pred 250 miliónmi rokov. Podobný je aj<br />

jeho ivotný štýl – trilobit toti „vysával“ dno oceánu<br />

a tak si zabezpeèoval svoju obivu.<br />

Ovládanie je umonené pomocou štyroch tlaèidiel<br />

a LCD displeja. Prístroj má menu aj v sloven<strong>sk</strong>om<br />

jazyku. Má nieko¾ko módov práce. Prvým je tzv. normálne<br />

vysávanie – vysávaè <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zmapuje celú<br />

miestnos, ktorú má povysáva, a potom u <strong>na</strong> základe<br />

výsledkov mapovania celú miestnos povysáva.<br />

Druhým módom je tzv. rýchle vysávanie, keï vysávaè<br />

mapuje miestnos, ale poèas mapovania súèasne<br />

aj vysáva. Po zmapovaní celej miestnosti je teda<br />

vlastne u aj povysávané. Tretí mód je tzv. lokálne<br />

vysávanie. Pri òom sa vysávaè pohybuje iba <strong>na</strong> urèitej<br />

malej ploche (do jedného štvorcového metra).<br />

Tento mód je urèený <strong>na</strong> lokálne èistenie, <strong>na</strong>príklad<br />

tam, kde sa pouívate¾ovi podarilo nieèo rozsypa.<br />

Celý prístroj sa len ve¾mi málo podobá <strong>na</strong> klasické<br />

vysávaèe, ale jeho dizajn rozhodne nie je <strong>na</strong><br />

zahodenie. Bol dokonca <strong>na</strong>vrhnutý <strong>na</strong> ocenenie ako<br />

dizajnový poèin storoèia. Má okrúhly tvar, prièom<br />

jeho priemer je 35 cm a výška 13 cm. Pohodlne sa<br />

vopchá tam, kde sa normálne vysáva len s akos-<br />

ami, <strong>na</strong>príklad pod poste¾ami, gauèom a pod. Jeho<br />

hmotnos je 5 kg, take ide <strong>sk</strong>utoène o kompaktný<br />

prístroj. Èas vysávania si urèuje sám, no pouívate¾<br />

môe vnúti prístroju akýko¾vek èas pod¾a svojho<br />

elania.<br />

Na to, aby sa vedel vysávaè orientova v priestore<br />

a zmapova miestnos, potrebuje senzory. Tými sú<br />

ultrazvukové vysielaèe a prijímaèe, ktoré sú umiestnené<br />

po obvode prístroja. Vysielajú do okolia zvuk<br />

s frekvenciou a 60 000 Hz, ktorý ¾ud<strong>sk</strong>é ucho nepoèuje.<br />

Pod¾a èasu, ktorý uplynie medzi vyslaním signálu<br />

a prijatím jeho odrazu, odhadujú vzdialenosti<br />

jednotlivých predmetov. Samozrejme, môe sa sta,<br />

e keï sa v zmapovanej miestnosti nieèo pohne,<br />

<strong>na</strong>príklad ak sa v nej <strong>na</strong>chádza èlovek, môe sa<br />

dosta vysávaèu do cesty. Aby nedošlo k zráke, robot<br />

neustále mapuje svoje okolie a je schopný<br />

prekáky rozoz<strong>na</strong> a vèas sa im vyhnú. Keby <strong>na</strong>ozaj<br />

došlo k zráke, prístroj je koncipovaný tak, aby jeho<br />

kryt bol pruný a nepoškodil nábytok alebo neublíil<br />

èloveku. Maximál<strong>na</strong> rýchlos, ktorou sa pohybuje po<br />

miestnosti, je pribline 40 cm za sekundu.<br />

Aby sa nemohlo sta, e prístroj bude prechádza<br />

z miestnosti do miestnosti alebo e spadne zo<br />

schodov, sú k nemu dodávané magnetické pá<strong>sk</strong>y,<br />

ktoré sa nenápadne <strong>na</strong>lepia pod koberec a takto<br />

vymedzia jeho pole pôsobnosti. Vysávaè sa jednoducho<br />

<strong>na</strong> týchto pá<strong>sk</strong>ach zastaví a ïalej nepôjde.<br />

Pá<strong>sk</strong>a môe by umiestnená a 15 mm pod povrchom.<br />

Simuluje pre robota stenu. Ak <strong>na</strong> òu <strong>na</strong>razí,<br />

poz<strong>na</strong>mená si, e <strong>na</strong> tomto mieste je ste<strong>na</strong>, a nepokúša<br />

sa ís ïalej.<br />

Trilobite má vlastné akumulátory, ktoré mu<br />

zabezpeèujú energiu poèas práce, take je to vlastne<br />

bezdrôtový prístroj. Táto koncepcia je nevyhnutná,<br />

i<strong>na</strong>k by hrozilo, e sa prístroj zamotá.<br />

Nabíjaèka robota má tvar písme<strong>na</strong> L a je umiestnená<br />

v miestnosti pri stene. Robot vie, kde sa <strong>na</strong>chádza,<br />

a keï sa potrebuje dobi, nájde si ju. Na jedno<br />

<strong>na</strong>bitie dokáe vysáva jednu hodinu a potom má<br />

ešte to¾ko energie, aby 15 minút mohol h¾ada<br />

<strong>na</strong>bíjaciu stanicu. Zhruba dve hodiny trvá, kým sa<br />

znova <strong>na</strong>bije. Dobíjacia stanica má rozmery 38 ×<br />

13 × 16 cm a hmotnos 0,8 kg. Výkon je maximálne<br />

60 W a prívodná šnúra je dlhá maximálne 180<br />

cm. Keby vysávanie malo trva dlhšie ako hodinu<br />

alebo by mu došla energia ešte poèas vysávania,<br />

prístroj preruší svoju èinnos, pôjde sa <strong>na</strong>bi a potom<br />

vysávanie dokonèí. Mono ho <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong><br />

vysávanie v rozmedzí 5 minút a jednej hodiny.<br />

Objem nádoby <strong>na</strong> prach je zhruba 1,2 litra. Jeho<br />

spotreba je 90 W a celková hluènos 75 dB.<br />

Vysávaè má aj bezpeènostné zábrany, ktoré zastavia<br />

vysávanie, keby sa pohyboval <strong>na</strong> vlhkom<br />

mieste alebo by sa zamotal do káblov.<br />

Prístroj je v predaji od septembra 2002, a to aj<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Je vhodný <strong>na</strong> pouívanie v domácnosti<br />

a dobre vykonáva svoju prácu. Poteší azda<br />

kadého, no nie kadý bude potešený jeho cenou,<br />

ktorá je zatia¾ pomerne vysoká, <strong>na</strong>jmä v porov<strong>na</strong>ní<br />

s <strong>na</strong>sledujúcim modelom.<br />

Roomba<br />

Aj za morom sa zaoberajú konštruovaním robotických<br />

vysávaèov. Spoloènos iRobot postavila robot<br />

s názvom Roomba. Má podobné parametre ako<br />

Trilobite.<br />

Robot sa pri vysávaní pohybuje po izbe v špirálach,<br />

prièom zaèí<strong>na</strong> v strede miestnosti, kam ho<br />

treba poloi. Ak pri svojom špirálovom pohybe<br />

<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> stenu, pohybuje sa pozdå nej, kým neobíde<br />

miestnos dookola. Keby sa pri pohybe robot<br />

dlhší èas nedostal k stene, vy<strong>sk</strong>úša ju nájs priamoèiarym<br />

pohybom. Robot potom povysáva miestnos<br />

popri stenách a následne v priamoèiarych<br />

líniách kriuje miestnos, a kým nevyprší <strong>na</strong>stavený<br />

èas vysávania. Zvolí si takú trajektóriu pohybu,<br />

aby povysával danú miestnos v maximálnej<br />

monej miere.<br />

Robot má špeciálny detektor, ktorý mu pomáha,<br />

aby nespadol zo schodov, a ïalší detektor sledujúci<br />

stenu, pozdå ktorej sa pohybuje. Miestnos definuje<br />

ako priestor, ktorý je uzavretý ste<strong>na</strong>mi, zavretými<br />

dverami a schodmi. Tam, kde tieto prirodzené prekáky<br />

nestaèia, existuje podobne ako v prípade Trilobitu<br />

zábra<strong>na</strong>, za ktorú sa robot pri vysávaní nepustí.<br />

Nazýva sa virtuál<strong>na</strong> ste<strong>na</strong> a je to zariadenie, ktoré<br />

vysiela robotom detegovate¾ný lúè. Tento lúè mu<br />

zabráni, aby sa dostal <strong>na</strong> miesto za ním. Lúèom sa<br />

dá pokry vzdialenos zhruba štyri metre.<br />

Pod¾a výrobcu je robot koncipovaný tak, aby bol<br />

schopný vysáva všetky <strong>na</strong>jèastejšie povrchy v domácnosti,<br />

to z<strong>na</strong>mená stredne nízke a nízke koberce,<br />

drevené podlahy, linoleum a dlabu. Výška<br />

hláv, ktoré vysávajú, sa automaticky <strong>na</strong>stavuje pri<br />

prechode z jedného typu povrchu <strong>na</strong> druhý. Podobne<br />

ako Trilobite ani Roomba sa nesmie pouíva<br />

<strong>na</strong> vlhké povrchy. Nevie sa vyrov<strong>na</strong> ani<br />

s papierikmi rozhádzanými po zemi alebo prívodnými<br />

šnúrami elektrických prístrojov, take ich<br />

musí pouívate¾ pred vysávaním odstráni. Nesmú<br />

sa vysáva ani koberce, ktoré majú strapce. Ve¾ký<br />

pozor treba dáva, ak izba, ktorú robot vysáva, má<br />

balkón, aby <strong>na</strong>ò nezostali náhodou otvorené dvere.<br />

Robot by mohol z balkónu vypadnú, èím by sa,<br />

samozrejme, znièil a mohol by spôsobi úraz aj<br />

náhodným okoloidúcim. Ak by sa robot zakliesnil<br />

do prekáky a nemohol by sa ïalej pohybova, upozorní<br />

<strong>na</strong> to majite¾a pípaním.<br />

Na jedno <strong>na</strong>bitie dokáe Roomba vysáva od 90<br />

minút <strong>na</strong> tvrdých povrchoch a do 60 minút <strong>na</strong><br />

stredne vysokých kobercoch, èo z<strong>na</strong>mená, e za<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 21

P R Í L O H A<br />

tento èas dokáe povysáva dve a tri stredne ve¾ké<br />

miestnosti. Ako zdroj energie sa pouíva NiMH<br />

akumulátor. Po úplnom vybití akumulátora trvá<br />

jeho <strong>na</strong>bitie 12 hodín pomocou štandardnej <strong>na</strong>bíjaèky<br />

alebo 2 hodiny pomocou prídavnej rýchlo<strong>na</strong>bíjaèky.<br />

Pred vysávaním je potrebné umiestni vysávaè<br />

do stredu miestnosti a stlaèi jedno z troch tlaèidiel,<br />

oz<strong>na</strong>èených ako S (small – malá miestnos do<br />

3 × 3,5 metra), M (medium – stredne ve¾ká miestnos<br />

– 4,2 × 4,8 metra) alebo L (large – ve¾ká miestnos,<br />

4,5 × 6 metra). Pri prvom vysávaní musí by<br />

robot pod dozorom, aby sa predišlo jeho zakliesneniu<br />

alebo ustrnutiu <strong>na</strong> jednom mieste, po prvom<br />

vysávaní u nie je dozor potrebný. Keï robot <strong>sk</strong>onèí<br />

vysávanie, periodickým pípaním <strong>na</strong> to upozorní<br />

majite¾a.<br />

Roomba je dostupná za cenu 199,95 USD, èo<br />

predstavuje zhruba 7000 Sk.<br />

Roomba Pro<br />

V tomto roku prišla spoloènos iRobot s dvoma<br />

ïalšími modelmi, ktoré predstavujú mierne zlepšenia<br />

základného modelu. Prvým je robot Roomba<br />

Pro. Od predchádzajúcej striebornej verzie ho mono<br />

odlíši farbou, ktorá je modrá. Má rov<strong>na</strong>ké vlastnosti<br />

ako Roomba, pridáva monos vysávania <strong>na</strong><br />

presne vymedzenom mieste s priemerom zhruba<br />

jeden meter, tzv. Spot cleaning. Pri òom sa pohybuje<br />

robot v špirále a zabezpeèí tak doko<strong>na</strong>lejšie<br />

vyèistenie tohto malého priestoru. Ïalšou novinkou<br />

je ovládanie pomocou dia¾kového ovládaèa.<br />

Ce<strong>na</strong> tohto modelu je 229 USD.<br />

Roomba Pro Elite<br />

Pridáva k vlastnostiam predchádzajúceho modelu<br />

monos vysáva <strong>na</strong>raz viacero miestností, èo predchádzajúce<br />

modely bez nutnosti nového mapovania<br />

priestoru nedokázali. Max cleaning, ako sa tento<br />

mód práce volá, vysáva a dovtedy, kým sa<br />

úplne nevybijú akumulátory. Tento model má bordovú<br />

farbu. Je to <strong>na</strong>jdrahší model v ponuke spoloènosti<br />

iRobot s cenou 249 USD.<br />

Kärcher RC−3000<br />

Ïalším modelom, ktorý je v súèasnosti v predaji, je<br />

RC-3000 spoloènosti Kärcher. Tento robot s priemerom<br />

28 cm a výškou 10 cm je takisto urèený <strong>na</strong> vysávanie<br />

v domácnostiach. Jeho <strong>na</strong>vigácia je zaloená<br />

<strong>na</strong> náhodnom pohybe. Robot sa pohybuje priamoèiaro,<br />

pokia¾ ne<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> prekáku. Potom si náhodne<br />

zvolí uhol a v tomto novom smere sa znova pohne.<br />

Pre snímanie prekáok, resp. zamedzenie monosti<br />

pádu <strong>na</strong>pr. zo schodov, pouíva optické snímaèe.<br />

Pomocou interných snímaèov posudzuje mieru<br />

zneèistenia povrchu, ktorý sa pod ním <strong>na</strong>chádza,<br />

a rozhoduje o jednom zo štyroch módov vysávania.<br />

Prvý mód predstavuje normálne èistenie, robot<br />

prechádza po miestnosti náhodne a vysáva. Druhý<br />

mód predstavuje vysávanie jedného zneèisteného<br />

miesta, robot po òom prechádza nišou rýchlosou.<br />

Tretí mód umoòuje vysávanie silne zneèisteného<br />

miesta. Robot po òom jazdí dopredu a dozadu nieko¾kokrát.<br />

Štvrtý mód predstavuje èistenie viacerých<br />

zneèistených miest. V tom prípade sa robot po<br />

väèšej ploche s<strong>na</strong>í prechádza hviezdicovitým<br />

spôsobom. RC-3000 umoòuje vysáva viacero<br />

izieb <strong>na</strong>raz. Robot sa dá prepnú do módu tichej<br />

prevádzky, pri ktorom sa zníi jeho hluènos. Je to<br />

ideálne <strong>na</strong> vysávanie v noci.<br />

Na jedno <strong>na</strong>bitie dokáe pracova 60 minút, povysáva<br />

pri tom zhruba 12 m 2 . Po uplynutí 20 minút<br />

od zaèiatku vysávania zaène robot h¾ada infraèervený<br />

lúè, ktorý vysiela jeho základòová stanica. Ak<br />

ho nenájde do 60 minút, prestane vysáva a u iba<br />

h¾adá základòu. Ak ju nájde, zaène dobíja akumulátory<br />

a súèasne vyprázdni svoje vrecko <strong>na</strong> neèistoty<br />

do zásobníka s objemom 2 l, ktorý je súèasou<br />

základòovej stanice. Externý zásobník <strong>na</strong> neèistoty<br />

je to hlavné, èo ho odlišuje od ostatných modelov<br />

vysávaèov. Zaujímavý je <strong>na</strong> tomto robotovi <strong>na</strong>bíjací<br />

èas, ktorý pod¾a materiálov spoloènosti Kärcher<br />

predstavuje iba 10 – 20 minút.<br />

Ce<strong>na</strong> tohto robota sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni zhruba<br />

65 000 Sk.<br />

Dyson DC06<br />

Dyson DC06 je ïalší zástupca rodiny robotických<br />

vysávaèov. Spoloènos Dyson vyváa svoje výrobky<br />

aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. DC06 je zatia¾ v štádiu domáceho<br />

testovania, <strong>na</strong>priek tomu u oò prejavilo záujem<br />

nieko¾ko stoviek potenciálnych pouívate¾ov. Od<br />

predchádzajúcich modelov vysávaèov sa líši svojím<br />

tvarom.<br />

DC06 má zabudovaných takmer 70 senzorov, ktoré<br />

neustále kàmia údajmi tri poèítaèe, zabudované<br />

do robota. Vïaka nim sa o ïalšom postupe vysávania<br />

dokáe rozhodova a 10-krát za sekundu. Má<br />

posuvnú hlavicu, aby bol èistiaci mechanizmus vdy<br />

v èo <strong>na</strong>jtesnejšom kontakte s èisteným povrchom.<br />

Robot dokáe detegova prítomnos detí alebo<br />

zvierat, a ak sa dostanú príliš blízko k prístroju,<br />

ten sa okamite prestane pohybova a vysáva.<br />

Dokáe rozoz<strong>na</strong> schody a vyhnú sa im. Disponuje<br />

viacfarebnou diódou, ktorá sig<strong>na</strong>lizuje jeho<br />

stav. Modrá farba diódy hovorí o tom, e prístroj<br />

je v úplnom poriadku, zelená zasa to, e sa pohybuje<br />

v okolí prekáky, a èervená z<strong>na</strong>mená, e sa<br />

cíti ohrozený. Vývoj robota trval dva a pol roka.<br />

Ce<strong>na</strong> bola stanovená <strong>na</strong> 2500 libier a to rozhodne<br />

nie je malá suma. Podobne je to aj s jeho hmotnosou<br />

– 9,2 kg nie je málo. Dizajn je v striebornej<br />

a ltej farbe. Príjemné je, e okrem robotického<br />

vysávania môe slúi aj ako klasický vysávaè,<br />

take nepotrebujete ïalší, ktorým by ste vysávali<br />

„klasickým spôsobom“ tam, kde to robotmi<br />

nie je moné, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> schodoch.<br />

DC06 dokáe pracova <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie zhruba<br />

pol hodiny, následné <strong>na</strong>bitie trvá hodinu.<br />

Má ve¾mi dobré motorické vlastnosti, môe sa<br />

<strong>na</strong>príklad otoèi <strong>na</strong> mieste okolo svojej osi a má<br />

ve¾mi dobré monosti, pokia¾ chce obís nejaký<br />

predmet vo ve¾mi tesnej blízkosti. Robot si do svojej<br />

elektronickej mapy zaz<strong>na</strong>menáva, kde u vysával<br />

a kde ešte nie, aby prechádzal kadým miestom<br />

iba raz a maximalizoval tak plochu, ktorú je schopný<br />

povysáva <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie.<br />

Roboking<br />

Inteligentné roboty patria dnes k prioritám Junej<br />

Kórey, a preto sa ve¾a domácich firiem s<strong>na</strong>í uvies<br />

<strong>na</strong> trh svoju verziu domáceho robotického vysávaèa.<br />

Roboking je výrobok spoloènosti LG. Tá predstavila<br />

robotický vysávaè u v roku 1992, no a od<br />

roku 2000 sa vývojom zaèala zaobera intenzívne.<br />

Do vý<strong>sk</strong>umu v tejto oblasti vloila u 5 mil. USD. Na<br />

jeho vývoji sa podie¾alo 30 vý<strong>sk</strong>umníkov a bolo<br />

podaných 65 patentov. Ïalších 35 patentov bude<br />

prihlásených a to zaokrúhli ich poèet <strong>na</strong> rovných<br />

100. Robot mono riadi aj pomocou dia¾kového<br />

ovládaèa. Dá sa <strong>na</strong>stavi tichý chod, keï sa s<strong>na</strong>í èo<br />

<strong>na</strong>jmenej vyrušova ¾udí svojou èinnosou. Na<br />

zisovanie prekáok je robot vybavený 14 ultrazvukovými<br />

senzormi. Ïalšie infraèervené senzory sú<br />

urèené <strong>na</strong> obchádzanie prekáok. Ce<strong>na</strong> robota je<br />

stanovená zhruba <strong>na</strong> 70 000 Sk.<br />

LG sa chystá <strong>na</strong> serióznejší nástup tohto robota<br />

<strong>na</strong> budúci rok. V príprave je aj Roboking, ktorý<br />

bude ma zlepšené funkcie, ako je <strong>na</strong>príklad mapovanie<br />

miestnosti s tým, e si bude zaz<strong>na</strong>menáva<br />

všetky zmeny, ktoré <strong>na</strong>stali v rozloení nábytku<br />

a ïalších predmetov. Bude ma takisto nové bezpeènostné<br />

a sieové funkcie.<br />

22 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

Ottoro<br />

Spoloènos Hanool Robotics pripravuje vysávaè<br />

pod názvom Ottoro. Tento vysávaè s pekným dizajnom<br />

má pre doko<strong>na</strong>lejšiu <strong>na</strong>vigáciu implementované<br />

dve kamery, jednu v prednej èasti prístroja,<br />

jednu <strong>na</strong>boku. Disponuje aj ïalšími 30 senzormi.<br />

Pod¾a spoloènosti Hanool je jeho výhodou to, e vie<br />

vysáva aj celkom blízko popri stenách a dokonca<br />

aj rohy miestností, èo viaceré konkurenèné produkty<br />

nedokáu. Na jedno <strong>na</strong>bitie pracuje zhruba<br />

50 minút. Jeho výkon je a 200 W, èo je ove¾a viac<br />

ako v prípade konkurencie. Jeho rozmery sú 50 ×<br />

25 × 12 cm. Sám si <strong>na</strong>bíja akumulátory a okrem<br />

autonómnej funkcie, keï vysáva, ako sám uzná za<br />

vhodné, ho mono riadi aj pomocou dia¾kového<br />

ovládaèa. Hanool s¾ubuje, e jeho robot bude<br />

schopný prechádza po miestnosti plánovite, <strong>na</strong><br />

základe úvahy, teda bude patri do druhej generácie<br />

vysávaèov. Zo všetkých robotických vysávaèov<br />

sa asi <strong>na</strong>jviac podobá <strong>na</strong> klasický vysávaè. Ce<strong>na</strong> je<br />

v súèasnosti stanovená <strong>na</strong> 4 milióny wonov a výrobca<br />

predpokladá, e ak dôjde k masovej produkcii,<br />

ce<strong>na</strong> poklesne a <strong>na</strong> 2,5 milió<strong>na</strong> wonov, èo je<br />

v prepoète asi 70 000 Sk. Spoloènos plánuje v budúcom<br />

roku preda asi 1000 jednotiek.<br />

Samsung VC−RP30W<br />

Aj spoloènos Samsung patrí medzi tie, ktoré majú<br />

vo svojom výrobnom portfóliu robotický vysávaè.<br />

Model VC-RP-30W sa svojím tvarom podobá <strong>na</strong>jznámejším<br />

robotickým vysávaèom Trilobite od<br />

Electroluxu a Roomba spoloènosti iRobot. Oproti<br />

starším robotickým vysávaèom však prináša nieko¾ko<br />

noviniek.<br />

Na lepšiu <strong>na</strong>vigáciu v prostredí si vytvára 3D<br />

mapu. Jeho <strong>na</strong>vigácia je doplnená o kameru, ktorá<br />

môe slúi aj ako webová kamera. Majite¾ robota<br />

sa tak prostredníctvom poèítaèa môe <strong>na</strong> vysávaè<br />

pripoji a <strong>sk</strong>ontrolova stav svojho bytu.<br />

Robot dokáe pracova <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie 50 minút.<br />

Krátko pred vybitím sa vráti k svojej základòovej<br />

stanici a <strong>na</strong>bije si akumulátory. Na prístroji<br />

mono <strong>na</strong>stavova poadovaný èas èistenia, disponuje<br />

aj dia¾kovým ovládaním.<br />

Dokáe vysáva plochu viacerých izieb <strong>na</strong>raz<br />

a pamätá si, kde sa v byte <strong>na</strong>chádza. Dokáe prejs<br />

aj cez prahy a ïalšie, nišie prekáky.<br />

Hitachi<br />

Táto spoloènos pripravuje svoj model robota, ktorý<br />

by mal by dostupný v priebehu budúcich dvoch<br />

a troch rokov. Robot má v priemere 25 cm a výšku<br />

13 cm pri hmotnosti pribline 4 kg. Hitachi ho<br />

oz<strong>na</strong>èuje ako doteraz <strong>na</strong>jmenší robotický vysávaè.<br />

Senzormi robota budú kamery, ultrazvukové a infraèervené<br />

senzory, ale aj exotickejšie senzory svetla<br />

a teploty. Na jedno <strong>na</strong>bitie má ma schopnos vysáva<br />

zhruba 50 minút. Za ten èas prejde 45 m 2 . Predpokladaná<br />

ce<strong>na</strong> je do 60 000 Sk.<br />

Friendly robotics<br />

Do oblasti robotických vysávaèov sa chystajú aj<br />

ïalšie spoloènosti. Patrí medzi ne <strong>na</strong>pr. Friendly<br />

robotics, známa svojou robotickou kosaèkou. Nedávno<br />

ohlásila zámer pripravi aj ïalšie domáce<br />

roboty, medzi nimi aj robotický vysávaè. Podrobnosti<br />

však zatia¾ nie sú známe.<br />

ZÁVER<br />

Robotické vysávaèe sa u stali ob¾úbeným robotom<br />

mnohých domácností. Najnovšie publikované štatistiky<br />

zachytávajúce globálny stav robotiky hovoria<br />

o prudkom rozvoji domácej robotiky a v rámci<br />

nej robotických vysávaèov. Ku koncu roku 2002<br />

bolo v domácnostiach viac ako 50 000 robotických<br />

vysávaèov a kosaèiek, prièom odhad ich predaja je<br />

viac ako optimistický. Do konca roku 2006 sa ich<br />

poèet má zdesanásobi.<br />

Nasledujúce roky prinesú ich výz<strong>na</strong>mnejšie<br />

rozšírenie, v dôsledku èoho spolu s konkurenèným<br />

tlakom by mohlo dôjs k zníeniu ich cien. Èas<br />

ukáe, èi ich ob¾úbenos nebude iba módnou vlnou,<br />

ktorá <strong>na</strong>koniec povedie k postupnému zániku trhu.<br />

Zatia¾ však medzi výrobcami, ako aj medzi <strong>na</strong>dšencami<br />

robotiky panuje optimizmus. Robotické vysávaèe<br />

rozhodne patria medzi prvé aplikácie tzv. domácej<br />

robotiky, ktorá je reál<strong>na</strong> a masovo pouívaná.<br />

Mono si klás otázku, èi s perspektívnym nástupom<br />

humanoidných robotov nedôjde k potlaèeniu<br />

ich predaja a ich prácu nepreberú humanoidy,<br />

schopné vysáva aj klasickými vysávaèmi. Kým sa<br />

však dostaneme do tohto štádia, robotické vysávaèe<br />

si nájdu tisíce spokojných pouívate¾ov.<br />

Zdroje:<br />

<strong>www</strong>.roombavac.com<br />

<strong>www</strong>.dyson.com<br />

<strong>www</strong>.friendlyrobotics.com<br />

<strong>www</strong>.irobot.com<br />

http://trilobite.electrolux.com/

P R Í L O H A<br />

Medziplanetárny internet<br />

Branislav Madoš<br />

Internet je dnes u neoddelite¾nou súèasou ivota mnohých ¾udí<br />

a jeho pouívanie je èoraz rozšírenejšie. Doslova zviera celú<br />

planétu vo svojej pavuèine. Zdá sa, e jeho ambície siahajú ešte<br />

ïalej. Pomaly zaèí<strong>na</strong> expandova do vesmíru. Pod názvom<br />

InterPlanetaryNet je pripravovaná jeho verzia, ktorá by sa mala<br />

rozšíri do celej Slneènej sústavy.<br />

VINTON CERF<br />

Tento pán patrí nepochybne<br />

medzi výz<strong>na</strong>mné osobnosti<br />

rozvoja informaèných technológií.<br />

Spolu s Robertom Kahnom<br />

stáli pri zrode internetu.<br />

Dnes je Vinton Cerf opä v èele<br />

vývoja a <strong>na</strong> IPN, ako znie<br />

<strong>sk</strong>ratka pre medziplanetárny internet, spolupracuje<br />

s mnohými výz<strong>na</strong>mnými inštitúciami, ako je<br />

<strong>na</strong>príklad Jet Propulsion Laboratory (JPL) v NASA<br />

alebo CCSDS.<br />

CIELE IPN<br />

IPN sa s<strong>na</strong>í definova architektúru a protokoly<br />

slúiace <strong>na</strong> komunikáciu medzi rezidentmi <strong>na</strong><br />

Zemi a internetmi, ktoré budú lokalizované <strong>na</strong><br />

iných planétach alebo kozmických lodiach. Dôraz<br />

sa kladie aj <strong>na</strong> kompatibilitu s klasickým internetom.<br />

Spätná kompatibilita je dôleitá aj preto, e<br />

obrov<strong>sk</strong>é mnostvá dát, ktoré budú prenášané<br />

prostredníctvom IPN, budú plynulo prechádza<br />

do klasického internetu a následne budú distribuované<br />

do mnohých vedeckých ustanovizní <strong>na</strong><br />

spracovanie.<br />

PREÈO NIE TCP/IP<br />

Legitímnou otázkou je, preèo nemono vyui klasické<br />

technológie internetu, pouívané <strong>na</strong> Zemi,<br />

ktoré by sme rozšírili do vesmíru. Odpoveï je jednoduchá.<br />

Pozem<strong>sk</strong>ý internet nie je stavaný <strong>na</strong> prenos<br />

dát <strong>na</strong> obrov<strong>sk</strong>é vzdialenosti, porov<strong>na</strong>te¾né so<br />

vzdialenosami planét. Medzi Zemou a Marsom putuje<br />

signál 4 – 8 minút, ale v nepriaznivých prípadoch<br />

to môe by a 20 minút. K <strong>na</strong>jvzdialenejšej<br />

planéte Slneènej sústavy však signál putuje rádovo<br />

v hodinách. TCP/IP je stavaný <strong>na</strong> malý poèet chýb,<br />

ktorý sa vy<strong>sk</strong>ytne pri prenose. Na medziplanetárnej<br />

úrovni však treba poèíta <strong>sk</strong>ôr s ve¾kým vý<strong>sk</strong>ytom<br />

chýb. Z týchto a mnohých ïalších dôvodov je<br />

potrebné zaobera sa vývojom úplne nových komunikaèných<br />

štandardov.<br />

NASA dokumentuje obanos zabezpeèenia<br />

spojenia medzi Zemou a Marsom <strong>na</strong>sledujúcim príkladom.<br />

Komunikácia <strong>na</strong> vzdialenos 40 000 km, èo<br />

je bená vzdialenos medzi geostacionárnym satelitom<br />

a povrchom Zeme, je 100 miliónov krát jednoduchšia<br />

ako komunikácia medzi povrchom Zeme<br />

a satelitom vzdialeným 400 miliónov kilometrov,<br />

èo je vzdialenos k Marsu.<br />

KONCEPCIA IPN<br />

Aká je koncepcia internetu <strong>na</strong> úrovni Slneènej sústavy?<br />

Na kadom telese, ktorého rozmery sú porov<strong>na</strong>te¾né<br />

s rozmermi planéty alebo menšie, prípadne<br />

v rámci <strong>sk</strong>upín telies, ktorých vzdialenosti<br />

nebudú prekraèova tieto rozmery, bude zavedený<br />

klasický internet, tak ako ho poznáme zo Zeme. To<br />

sa týka planét, kozmických druíc, ktoré okolo nich<br />

krúia, ako aj kozmických lodí.<br />

Na úrovni medziplanetárnych vzdialeností bude<br />

pouitý iný typ protokolov, ktorý bude prispôsobený<br />

špecifickým potrebám prenosu dát <strong>na</strong> ve¾ké<br />

vzdialenosti. Prechod medzi klasickými internetmi<br />

a medziplanetárnym internetom bude zabezpeèený<br />

pomocou brán, ktoré sa budú <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> obenej<br />

dráhe okolo planét a v špeciálnych, tzv. libraèných<br />

bodoch v rámci Slneènej sústavy. Brány budú tvorené<br />

druicami, vytvorenými <strong>na</strong> tento úèel.<br />

IPN sa vlastne stane sieou sietí. Kadá planéta<br />

Slneènej sústavy toti bude ma v modeli IPN svoj<br />

vlastný adresný priestor a svoj vlastný internet.<br />

IPN bude ma podobne ako doterajšie riešenia<br />

sietí vrstvovú štruktúru. Odosielate¾ dát cez viacero<br />

medzièlánkov predstavujúcich uzly siete pošle<br />

dáta adresátovi. Bude sa stara iba o ich odoslanie<br />

k <strong>na</strong>jblišiemu uzlu a dáta bude povaova za<br />

doruèené. Nebude èaka <strong>na</strong> potvrdenie od adresáta.<br />

Zodpovednos za to, e prenos dát bol úspešný, <strong>na</strong><br />

seba preberú jednotlivé uzly siete. Adresát po prijatí<br />

dát neodošle nijaký signál o úspešnom doruèení<br />

odosielate¾ovi.<br />

Zaujímavou vlastnosou IPN bude to, e jednotlivé<br />

uzly siete budú èasto mimo prevádzky, èo<br />

nebude spôsobené poruchami, ale ich prirodzenou<br />

nedostupnosou. Satelity <strong>na</strong> obenej dráhe okolo<br />

planét sa periodicky budú dostáva do tieòa planéty<br />

a bez priamej vidite¾nosti uzlových bodov siete<br />

nebude môc prebieha komunikácia. Aj s týmto<br />

aspektom sa musí návrh IPN vyrov<strong>na</strong>. Všetky komunikujúce<br />

satelity aj pozemné stanice budú pre<br />

rotáciu planét a pre ich obeh okolo Slnka neustále<br />

v pohybe a ich vzájomná konštelácia sa bude meni.<br />

Benou vlastnosou komunikaèných liniek bude<br />

ich asymetrickos, èasto v pomere a 2000:1.<br />

BUDEME SURFOVA PO IPN?<br />

Myšlienka, e medziplanetárny internet budú pouíva<br />

státisíce a milióny bených uívate¾ov, nie<br />

je v súèasnosti reál<strong>na</strong>. Je toti urèený predovšetkým<br />

<strong>na</strong> komunikáciu medzi druicami, kozmickými<br />

loïami a Zemou. Budú ho teda pouíva vedci<br />

pracujúci <strong>na</strong> kozmickom vý<strong>sk</strong>ume.<br />

Isté je, e pre meškanie signálov nemono zabezpeèi<br />

medzi planétami interaktívnu obojsmernú<br />

komunikáciu. Medziplanetárny internet preto<br />

nepoteší tých, ktorí si po òom budú chcie len tak<br />

zasurfova. Pre ve¾ké vzdialenosti medzi planétami<br />

a obmedzenie, ktoré predstavuje rýchlos svetla,<br />

nebude moné implementova interaktívne internetové<br />

sluby. Nebude moné chatova s priate¾mi,<br />

ktorí budú <strong>na</strong> iných planétach. Èakanie <strong>na</strong> odpoveï<br />

by sa toti predåilo <strong>na</strong> desiatky minút a hodín.<br />

Takisto nebude moné pouíva web, pokia¾ nebudú<br />

existova zrkadlá, ktoré by stránky publikované<br />

<strong>na</strong> Marse zrkadlili <strong>na</strong> Zemi. Ïalšou nepríjemnosou<br />

je to, e spojenie medzi planétami môe vypadnú,<br />

nezriedka aj <strong>na</strong> nieko¾ko hodín, <strong>na</strong>príklad preto, e<br />

nebudú <strong>na</strong>vzájom priamo vidite¾né, druica posielajúca<br />

informácie sa dostane <strong>na</strong> odvrátenú stranu<br />

planéty a pod.<br />

Ako jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jperspektívnejších foriem komunikácie<br />

sa preto javí e-mail, resp. jemu podobná<br />

forma prenosu dát. E-mail nie je interaktívny, dá sa<br />

posiela aj po sieach, v ktorých spojenie nemusí<br />

nevyhnutne fungova nepretrite, take prípadné<br />

obèasné výpadky nebudú ma <strong>na</strong> prenos znièujúci<br />

dosah. Ïalším reálnym typom komunikácie bude<br />

prenos súborov.<br />

DOMÉNY<br />

Dôleitá je otázka, ako budú jednotlivé poèítaèe<br />

v rámci IPN adresované. Jednou z moností je, e<br />

by sa adresa <strong>sk</strong>ladala vdy z dvoch èastí. Prvou by<br />

bola adresa konkrétneho internetu, pripojeného do<br />

IPN, teda pozem<strong>sk</strong>ého, maran<strong>sk</strong>ého atï., druhou<br />

èasou by bola klasická adresa IP, ktorá by adresovala<br />

konkrétny poèítaè v danom internete. Druhou<br />

monosou je pride¾ovanie klasických adries IP pre<br />

všetky poèítaèe v rámci IPN bez oh¾adu <strong>na</strong> to, <strong>na</strong><br />

akom telese Slneènej sústavy sa <strong>na</strong>chádzajú.<br />

Špekuluje sa aj o tom, ako budú vyzera doménové<br />

mená. Jednou z moností je <strong>na</strong>príklad prípo<strong>na</strong>,<br />

ktorá urèí, <strong>na</strong> ktorej planéte sa daná domé<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>chádza, <strong>na</strong>príklad <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.earth indikuje,<br />

e domé<strong>na</strong> je lokalizovaná <strong>na</strong> planéte Zem.<br />

<strong>www</strong>.mars-expedition.com.mars by <strong>na</strong>príklad mohol<br />

by server hypotetickej vesmírnej základne lokalizovanej<br />

<strong>na</strong> Marse. Inou monosou je, e všetky<br />

domény mimo Zeme by mali príponu planéta.sol,<br />

<strong>na</strong>príklad v prípade Marsu by to bola prípo<strong>na</strong><br />

mars.sol. U dnes existuje doménový priestor<br />

sol.int, ktorý by mal slúi pre servery mimo Zeme.<br />

SCPS<br />

Jet Propulsion Laboratory, výz<strong>na</strong>mná inštitúcia<br />

NASA, pripravuje sériu protokolov urèených <strong>na</strong> medziplanetárnu<br />

komunikáciu. Rodi<strong>na</strong> protokolov nesie<br />

oz<strong>na</strong>èenie Space Communications Protocol Standards<br />

SCPS. Patrí sem<br />

24 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

SCPS-FP – File Protocol, urèený <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

prenosu súborov podobne, ako je to v prípade<br />

protokolu FTP. Pomocou tohto protokolu by mal<br />

prebieha aj upgrade programového vybavenia<br />

kozmických lodí. Umoní spravovanie súborov, ako<br />

je mazanie, presúvanie, kopírovanie atï.<br />

SCPS-TP – Transmission Protocol – je zalo-<br />

ený <strong>na</strong> známom Transmission Control Protokole<br />

TCP. Jeho úlohou je zabezpeèi prenos príkazov<br />

a telemetrických údajov do kozmických lodí.<br />

SCSP-SP – Security Protocol – tento protokol<br />

má <strong>na</strong> starosti otázky bezpeènosti prenosu dát.<br />

SCSP-NP – Network Protocol – NP je zaloený<br />

<strong>na</strong> známom protokole Internet Protocol, IP.<br />

Všetky tieto protokoly existujú ako ISO štandardy.<br />

Komunikácia so satelitmi bola u prostredníctvom<br />

týchto protokolov experimentálne vy<strong>sk</strong>úšaná.<br />

CCSDS<br />

Consultative Committee for Space Data Systems<br />

(CCSDS) je organizácia, ktorá sa takisto stará o medziplanetárnu<br />

komunikáciu. Jej komunikaèné protokoly<br />

vyuilo pod¾a informácií tejto spoloènosti<br />

u viac ako 250 vesmírnych misií. Organizácia sa<br />

venuje vývoju týchto protokolov pre telesá vypúšané<br />

do kozmu u od 80. rokov minulého storoèia.<br />

Podporuje ju 34 kozmických agentúr z celého<br />

sveta. Vyuíva štandardné protokoly klasického<br />

internetu, vlastné štandardy, ako aj štandardy<br />

SCSP.<br />

CCSDS pouíva <strong>na</strong> prenos súborov protokol CFDP,<br />

èo je <strong>sk</strong>ratka pre CCSDS File Delivery Protocol. Protokol<br />

je schopný tolerova dlhé výluky v spojení.<br />

CCSDS umoòuje, aby kadá druica mala klasickú<br />

adresu IP. Otázky bezpeènosti sú riešené pomocou<br />

IPSec, teda Internet Protocol Security.<br />

BEZPEÈNOS<br />

Mohlo by sa zda, e bezpeènosti IPN netreba venova<br />

ve¾kú pozornos, pretoe sa nepredpokladá<br />

<strong>sk</strong>oré uvo¾nenie tejto supersiete pre privátnych<br />

uívate¾ov a u vôbec sa neuvauje o zavedení<br />

e-commerce. Na druhej strane v momente, keï bude<br />

IPN pripojený k pozem<strong>sk</strong>ému internetu, stane<br />

sa iste vïaèným cie¾om hackerov, ktorí takto budú<br />

chcie dokáza svoje schopnosti a zí<strong>sk</strong>a cennú trofej.<br />

Preto sa bude musie u v zaèiatkoch IPN pracova<br />

<strong>na</strong> zabezpeèení siete proti neautorizovanému<br />

prístupu, odpoèúvaniu a pod. Navyše pre povahu<br />

komunikácie, ktorá je prerušovaná a èasto iba<br />

jednosmerná, ve¾a klasických bezpeènostných protokolov<br />

nevyhovuje <strong>na</strong>sadeniu v IPN.<br />

SCI−FI?<br />

Mohlo by sa zda, e IPN je výplodom rojkov, ktorí<br />

snívajú svoj sen o rozšírení ¾udstva do celej Slneènej<br />

sústavy. Nie je to celkom tak, u dnes má IPN<br />

svoje reálne vyuitie, ktoré dokonca dokáe prinies<br />

aj pozitívne fi<strong>na</strong>nèné efekty.<br />

¼udstvo vypúša k planétam èoraz viac satelitov,<br />

ktoré komunikujú so Zemou. Kadý z nich si nesie<br />

<strong>na</strong> palube kompletnú aparatúru, ktorá mu umoní<br />

spoji sa so Zemou. Vzdialenos k nej je obrov<strong>sk</strong>á,<br />

a tak aj komunikaèný systém musí by robustný<br />

a ma ve¾ký vysielací výkon. To si, samozrejme, vy-<br />

aduje jeho väèšiu hmotnos, náklady <strong>na</strong> jeho výstavbu<br />

a aj ove¾a vyššie náklady <strong>na</strong> jeho vynesenie<br />

k cudzej planéte.<br />

Koncepcia IPN by konštrukciu a prevádzku týchto<br />

satelitov dokázala zlacni. V prípade Marsu, keby<br />

bola vybudovaná chrbticová sie smerom k tejto<br />

planéte, všetky druice obiehajúce okolo Marsu,<br />

ako aj landrovery alebo trvalá stanica <strong>na</strong> jeho povrchu<br />

by mohli komunikova s blízkym satelitom,<br />

ktorý by následne sprostredkoval komunikáciu so<br />

Zemou. V tom prípade by tieto zariadenia nemuseli<br />

disponova ve¾kým vysielacím výkonom, pretoe<br />

by komunikovali iba <strong>na</strong> krátku vzdialenos. To by<br />

sa odrazilo kladne <strong>na</strong> všetkých ich parametroch,<br />

ako je ce<strong>na</strong>, hmotnos, spotreba energie. Mono<br />

sa <strong>na</strong> to pozrie aj i<strong>na</strong>k, zariadenia by v tomto prípade<br />

mohli komunikova vïaka nišej spotrebe<br />

energie ove¾a dlhší èas a posiela podstatne väèšie<br />

mnostvá vedeckých dát. Vypustenie komunikaèného<br />

satelitu èi vybudovanie celej informaènej<br />

infraštruktúry by sa teda zaplatili vo forme nišej<br />

ceny následne vypúšaných druíc. Z týchto dôvodov<br />

sa <strong>na</strong>príklad JPL podujala <strong>na</strong> vývoj protokolov<br />

SCPS.<br />

Zavedením štandardných komunikaèných protokolov<br />

sa <strong>na</strong>vyše zlacòuje vývoj druíc, pretoe netreba<br />

konštruova to, èo u bolo vymyslené. Umoní<br />

sa tak aj lepšia spolupráca medzinárodných tímov<br />

vyvíjajúcich druice alebo spolupráca druíc,<br />

ktoré vznikli v rôznych krajinách v rámci rozlièných<br />

vý<strong>sk</strong>umných projektov.<br />

V prípade stále väèšieho poètu poèítaèov, ktoré<br />

boli pripájané do sietí, vznikol problém so synchronizáciou<br />

komunikácie, ktorý bol <strong>na</strong>pokon riešený<br />

IP protokolom. V prípade stále sa zvyšujúceho<br />

poètu druíc v blízkosti cudzích planét vznikne ten<br />

istý problém, ktorý bude riešený podobne pouitím<br />

IPN.<br />

Napokon IPN nie je fikciou ani z technologickej<br />

stránky, všetky potrebné komponenty sú u <strong>na</strong><br />

svete, len ich treba pospája do funkèného systému<br />

a zaèa pouíva. Potrebné je dohodnú sa <strong>na</strong> štandardoch<br />

a realizova kroky k jeho vybudovaniu.<br />

MARS NETWORK<br />

Vý<strong>sk</strong>um Marsu je v súèasnosti úspešne rozbehnutý<br />

a predpokladá sa, e poèet druíc vypúšaných<br />

smerom k tejto planéte bude v budúcnosti <strong>na</strong>rasta,<br />

perspektívne s monosou vybudovania stálej<br />

základne <strong>na</strong> tejto planéte. Medzi rokmi 2003 –<br />

2010 NASA plánuje vypustenie 18 satelitov smerujúcich<br />

k Marsu. Preto je prvým adeptom <strong>na</strong> budovanie<br />

kostrovej siete práve táto planéta.<br />

V súèasnosti sa <strong>na</strong> Marse pouíva model komunikácie,<br />

v ktorom existujú tri komunikaèné okruhy.<br />

Zariadenia <strong>na</strong> povrchu planéty komunikujú spolu<br />

v jednom okruhu, druhým okruhom je spojenie<br />

medzi týmito zariadeniami a satelitom <strong>na</strong> nízkej<br />

orbitálnej dráhe. Tretím je komunikaèné spojenie<br />

medzi týmto satelitom a Zemou.<br />

V roku 2007 je <strong>na</strong>plánovaná misia NASA v spolupráci<br />

s talian<strong>sk</strong>ymi vedcami, ktorej cie¾om bude<br />

výluène rozvoj komunikaènej infraštruktúry <strong>na</strong><br />

Marse. NASA plánuje do roku 2008 vytvori permanentné<br />

internetové spojenie medzi Zemou a touto<br />

planétou. Jeho kapacita by mala by <strong>na</strong> úrovni<br />

1 Mb/s. Do roku 2010 by potom poèet komunikaèných<br />

a <strong>na</strong>vigaèných satelitov obiehajúcich okolo<br />

Marsu mal dosiahnu èíslo sedem. Šes z nich,<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 25

R E V U E<br />

oz<strong>na</strong>èených ako Microsats, by malo by umiestnených<br />

<strong>na</strong> nízkej obenej dráhe a zabezpeèova komunikáciu<br />

pre objekty umiestnené <strong>na</strong> povrchu planéty<br />

alebo blízko neho. Siedmy, väèší satelit, oz<strong>na</strong>èený<br />

ako MARSat, by mal by umiestnený <strong>na</strong> vyššej<br />

obenej dráhe a mal by zabezpeèi spojenie so<br />

Zemou. Táto sie je <strong>na</strong>zývaná Marsnet alebo Mars<br />

Network. Mikrosatelity by mali by <strong>sk</strong>utoène malé,<br />

pri rozmeroch 220 × 60 × 80 cm je ich predpokladaná<br />

hmotnos iba 220 kg. Svojím tvarom by mali<br />

pripomí<strong>na</strong> malý banán.<br />

Okrem vybudovania komunikaènej infraštruktúry<br />

má Mars Network aj ïalšie dôleité ciele. Jedným<br />

z nich je zväèšenie prenosového pásma smerom<br />

k Zemi. Ïalším je vytvorenie <strong>na</strong>vigaèného systému,<br />

ktorý umoní presnejšie urèovanie polohy<br />

telies <strong>na</strong> planéte, podobne ako je to v prípade pozem<strong>sk</strong>ého<br />

systému GPS alebo novo budovaného<br />

systému Galileo. Vïaka tejto sieti satelitov <strong>na</strong> obenej<br />

dráhe okolo Marsu bude moné presnejšie<br />

urèova polohu. V súèasnosti je neistota oh¾adne<br />

miesta pristátia pri vzdialenosti 125 km od povrchu<br />

planéty 15 km. S pouitím siete satelitov sa<br />

zvýši presnos a <strong>na</strong> 1 km. Priamo <strong>na</strong> povrchu Marsu<br />

bude táto neistota dokonca iba <strong>na</strong> úrovni 10 a<br />

100 m.<br />

Medzi ïalšie planéty, kam sa potenciálne IPN<br />

rozšíri, patrí Jupiter a jeho mesiac Európa, Saturn<br />

a Venuša. Rozvoj siete bude smerovaný tam, kam<br />

sa bude ubera záujem vý<strong>sk</strong>umu vesmíru. Samozrejme,<br />

bokom nezostane ani náš Mesiac.<br />

DÁTOVÝ SKLAD NA MESIACI<br />

Inštitúcie pracujúce s ve¾mi dôleitými dátami, ako<br />

sú <strong>na</strong>príklad banky, ktoré ukladajú informácie<br />

o státisícoch úètov klientov spolu s informáciami<br />

o operáciách <strong>na</strong>d týmito úètami, musia rieši jednu<br />

závanú úlohu: Kam uloi dáta tak, aby boli <strong>na</strong><br />

bezpeènom mieste? Ohrozené sú toti <strong>na</strong>príklad<br />

internými zamest<strong>na</strong>ncami alebo útoèníkmi zvonku,<br />

ktorí by sa ich radi zmocnili, alebo pohromami,<br />

ako sú poiare, zemetrasenia a pod. Pri h¾adaní<br />

ideálneho miesta pre dátové <strong>sk</strong>lady sa <strong>na</strong>šlo prekvapujúce<br />

riešenie. Ve¾mi vhodným miestom <strong>na</strong><br />

u<strong>sk</strong>ladnenie dát je povrch Mesiaca. Tam sa toti nevy<strong>sk</strong>ytujú<br />

iadni ¾udia a Mesiac nezaíva ani zemetrasenia,<br />

erupcie sopiek èi záplavy. O poiaroch<br />

takisto nemono uvaova.<br />

Staèí <strong>na</strong> òom vybudova stanicu schopnú prijíma<br />

dáta zo Zeme a uklada ich <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mové médiá.<br />

K danej stanici treba vybudova komunikaènú<br />

linku a tou by mohol by práve IPN. Toto nie je utópia,<br />

o firme, ktorá sa o vybudovanie takejto sluby<br />

s<strong>na</strong>í, sme u informovali aj <strong>na</strong> <strong>IT</strong> news.<br />

ZÁVER<br />

Vinton Cerf predpokladá, e úplné rozvinutie technológie<br />

IPN je otázkou budúcich dvadsiatich rokov,<br />

aj keï prvé náz<strong>na</strong>ky jej pouitia sa objavujú u<br />

teraz. IPN bude pouíva v zaèiatkoch iba hàstka<br />

privilegovaných ¾udí, ktorí budú ma do èinenia<br />

s vý<strong>sk</strong>umom vesmíru, ale v budúcnosti nemono<br />

vylúèi ani to, e vý<strong>sk</strong>umné tímy alebo dokonca<br />

študenti dostanú prostredníctvom IPN prístup<br />

k urèitým funkciám druíc, ako je <strong>na</strong>príklad fotografovanie,<br />

a bude im umonené urobi si unikátnu<br />

fotografiu vesmírneho telesa. IPN sa tak stane<br />

infraštruktúrou pripravenou <strong>na</strong> expanziu ¾udstva<br />

do celej Slneènej sústavy. Cerf predpovedá vybudovanie<br />

kostrovej siete IPN v celej Slneènej sústave<br />

do roku 2040.<br />

Zdroje<br />

/1/ <strong>www</strong>.ipnsig.com<br />

/2/ <strong>www</strong>.ccsds.org<br />

/3/ <strong>www</strong>.jpl.<strong>na</strong>sa.gov<br />

/4/ <strong>www</strong>.scps.org<br />

/5/ marsnet.jpl.<strong>na</strong>sa.gov<br />

<br />

26 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R Í L O H A<br />

Herné konzoly<br />

Branislav Madoš<br />

Skúsenosti sú pre vojaka<br />

neocenite¾né. Stále<br />

komplexnejšie zbraòové<br />

systémy a stratégie však<br />

neumoòujú, aby sa vrhli hneï<br />

do víru vojny. Naopak, niektorí,<br />

ako <strong>na</strong>príklad piloti vojen<strong>sk</strong>ých<br />

lietadiel, cvièia mnohonásobne<br />

dlhší èas, ako sa <strong>na</strong>pokon<br />

zúèastòujú <strong>na</strong> boji.<br />

v útoku<br />

Na úèely precvièovania nároèných úloh vznikli<br />

špeciálne pomôcky, ako sú simulátory.<br />

Tieto zariadenia za pomoci hydraulických<br />

pohonov, ve¾koplošných obrazoviek a premietacích<br />

plátien, kokpitov dopravných prostriedkov, ktoré sú<br />

vernými <strong>na</strong>podobeni<strong>na</strong>mi tých <strong>sk</strong>utoèných, umoòujú<br />

simulova reálne bojové prostriedky a precvièova<br />

bojové úlohy. Aby bola dosiahnutá èo <strong>na</strong>jväèšia<br />

zhoda so <strong>sk</strong>utoènosou, nešetrí sa fi<strong>na</strong>nènými<br />

prostriedkami. Ce<strong>na</strong> simulátora sa nezriedka pohybuje<br />

v miliónoch – prirodzene USD. Preto sú drahé aj<br />

pre <strong>na</strong>jlepšie dotované armády <strong>na</strong>jvyspelejších<br />

krajín sveta. Nijaká armáda ich nemá dostatok.<br />

Z tohto dôvodu ich nemono vyradi z výcviku, ale<br />

h¾adá sa doplnková monos, ako zabezpeèi tréning<br />

lacnejšie a vyui pri tom technológie schopné dáva<br />

podobne uspokojujúce výsledky.<br />

U v minulosti existovala s<strong>na</strong>ha vyui klasické<br />

poèítaèe. Tie však nedosahovali potrebnú úroveò<br />

a zdali sa nevhodné. Prvý náz<strong>na</strong>k sa objavil s príchodom<br />

poèítaèov Amiga, ktoré pouívala <strong>na</strong> precvièovanie<br />

ovládania stíhacích lietadiel izrael<strong>sk</strong>á armáda.<br />

Dnes je situácia iná, klasické poèítaèe a herné<br />

konzoly po<strong>sk</strong>ytujú multimediálne monosti a výpoètové<br />

kapacity, ktoré umoòujú pribliova sa<br />

kvalitou výstupu lacnejším simulátorom.<br />

Samozrejme, nebudú <strong>na</strong> nich cvièi stíhací piloti,<br />

tí <strong>na</strong>ïalej zostanú pri špièkových a drahých leteckých<br />

simulátoroch. De<strong>sk</strong>topové poèítaèe a herné<br />

konzoly sú urèené pre radových vojakov.<br />

V súlade s touto stratégiou si simulátory bojových<br />

akcií a antiteroristické simulátory objed<strong>na</strong>li<br />

u výrobcov hier CIA a Pentagon. Náklady <strong>na</strong> ich vývoj<br />

dosahujú sumy v miliónoch USD. Medzi <strong>na</strong>jnovšie<br />

patria tie od spoloènosti Institute for Creative<br />

Technologies (ICT). Tú zaloila americká armáda<br />

v spolupráci s University of Southern California.<br />

ICT <strong>na</strong>jíma ako vývojárov <strong>na</strong>jlepších autorov poèítaèových<br />

hier a tvorcov filmov z Hollywoodu.<br />

V simulátoroch vyvinutých pre Pentagon sa nebudú<br />

vojaci uèi strie¾a, to je vraj ve¾mi jednoduchá<br />

záleitos a dá sa dobre precvièova <strong>na</strong> strelniciach.<br />

Úlohou vojakov bude precvièova si stratégie velenia.<br />

Cie¾om je zí<strong>sk</strong>a <strong>sk</strong>úsenosti v oblastiach, ako je<br />

schopnos rozpoznávania situácií, taktické rozhodovanie,<br />

ma<strong>na</strong>ment zdrojov, adaptívne myslenie.<br />

Pre nás je zaujímavé aj to, e <strong>na</strong>sledujúce dva simulátory<br />

sú situované do prostredia blišie nešpecifikovanej<br />

východoeuróp<strong>sk</strong>ej krajiny.<br />

FULL SPECTRUM WARRIOR (FSW)<br />

Herný simulátor Full Spectrum Warrior vznikol <strong>na</strong><br />

zákazku Pentagonu. Podie¾ala sa <strong>na</strong> òom spoloènos<br />

Pandemic Studio spolu s ICT. Softvér by mal<br />

bea <strong>na</strong> konzole Xbox. Náklady <strong>na</strong> jeho vývoj<br />

predstavujú 45 mil. USD. Aby bol simulátor èo <strong>na</strong>jvernejší,<br />

<strong>na</strong> jeho zostavenie sa pouili filmové sekvencie<br />

zo <strong>sk</strong>utoèných bojových akcií a modely vojakov<br />

zodpovedajú existujúcim vojakom.<br />

Hráè je velite¾om jednotky pozostávajúcej z deviatich<br />

muov, èo je v armáde USA <strong>na</strong>jmenšia operaèná<br />

jednotka. Tá sa <strong>na</strong>chádza v urbanizovanom,<br />

takticky ve¾mi komplexnom a ako zvládnute¾nom<br />

prostredí a je pod pa¾bou.<br />

Videoukáku z pripravovaného simulátora si<br />

mono prezrie <strong>na</strong> adrese /2/.<br />

Simulátor bol predstavený v máji <strong>na</strong> Electronic<br />

Entertainment Exposition, kde zí<strong>sk</strong>al nieko¾ko ocenení.<br />

Predpokladá sa, e v budúcnosti bude uvo¾nená aj<br />

verzia urèená pre verejnos v podobe klasickej hry.<br />

Pripravuje sa aj simulátor v móde multiplayer.<br />

FULL SPECTRUM COMMAND (FSC)<br />

Tento bojový simulátor dokonèila ICT vo februári<br />

2003. Je urèený <strong>na</strong> precvièovanie velenia jednotky<br />

s poètom zhruba 120 muov. Tento simulátor bol<br />

vytvorený <strong>na</strong> platforme klasických PC. Jeho po-<br />

iadavky sú realistické, odporúèané je Pentium 4<br />

s taktom 2 GHz, 512 MB RAM, 128 MB nVidia<br />

GeForce4 a Sound Blaster 16 alebo lepšia. Odporúèané<br />

sú štyri reproduktory. Cie¾om je <strong>na</strong>uèi adeptov<br />

<strong>na</strong> velite¾<strong>sk</strong>é pozície rozoznáva dôleitos terénu<br />

a potenciálnych situácií, v ktorých by mohlo<br />

dôjs k vzájomnému ohrozeniu vojakov.<br />

Okrem armády USA bude jedným z mála ïalších<br />

pouívate¾ov údajne aj armáda Singapuru.<br />

V záujme èo <strong>na</strong>jvernejšej simulácie je a 60 %<br />

procesorového èasu venovaného umelej inteligencii,<br />

èo je rozdiel oproti komerèným hrám. Ïalším<br />

rozdielom je, e tieto simulátory boli od zaèiatku<br />

projektované nie <strong>na</strong> úèel zábavy, ale s didaktickým<br />

cie¾om. Majú by uèebnými pomôckami. Na testovaní<br />

realistickosti simulátorov sa zúèastòovala vojen<strong>sk</strong>á<br />

škola vo Fort Benning.<br />

K dispozícii sú aj zbraòové systémy, ktoré by sa<br />

mali vo výzbroji armády objavi a v budúcnosti,<br />

aby sa s nimi u teraz mohli vojaci oboznámi<br />

a experimentova s ich pouívaním. Medzi také patria<br />

<strong>na</strong>príklad robotické špionáne zariadenia, lokálne<br />

bezdrôtové poèítaèové siete rozprestreté v rámci<br />

boji<strong>sk</strong>a, bezpilotné bojové vozidlá, lietadlá a pod.<br />

CIA<br />

Táto organizácia si takisto objed<strong>na</strong>la v ICT simulátor.<br />

Tentoraz sa v òom ocitne hráè ako vodca teroristickej<br />

bunky. Jeho úlohou je plánova teroristické<br />

útoky. Cie¾om je vytvori simulátor, ktorý<br />

umoní agentom a a<strong>na</strong>lytikom CIA pochopi správanie<br />

teroristov a od<strong>sk</strong>úša si situáciu z ich perspektívy.<br />

O nákladoch <strong>na</strong> vývoj tohto simulátora sa<br />

oficiálne nehovorí, ale predpokladaná suma by sa<br />

mala pohybova rádovo v miliónoch USD.<br />

HRY<br />

Armáda USA sa u podie¾ala aj <strong>na</strong> vývoji hier urèených<br />

pre širokú verejnos. Projekty ako America´s Army<br />

a Guard Force boli vytvorené s cie¾om propagova<br />

medzi mladými ¾uïmi vstup do armády. Tieto hry sa<br />

stretli s ve¾kým ohlasom, mono aj preto, e boli vo¾ne<br />

prístupné v miestach, kde sa regrutujú noví vojaci, a aj<br />

vo¾ne stiahnute¾né z internetu. Poèas prvého dòa, keï<br />

sa objavili <strong>na</strong> internete, si America´s Army stiahlo<br />

neuverite¾ných 400 000 ¾udí a doteraz bolo zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných<br />

viac ako 1,5 milió<strong>na</strong> stiahnutých kópií.<br />

ZÁVER<br />

Tak ako sa stále zlepšujú parametre herných konzol<br />

a klasických poèítaèov, simulátory, ktorých<br />

základom sa stanú, budú èoraz kvalitnejšie. Zdá sa,<br />

e u dozrel èas, keï budú vyhovova aj armáde.<br />

Pacifisti a psychológovia sa zaoberajú otázkou,<br />

èi je vhodné vyuíva <strong>na</strong> vojen<strong>sk</strong>é úèely hardvér<br />

pouívaný predovšetkým <strong>na</strong> zábavu, zvláš keï sa<br />

èoraz viac hovorí o neblahom vplyve násilia<br />

v hrách <strong>na</strong> správanie ¾udí.<br />

/1/ http://<strong>www</strong>.ict.usc.edu/<br />

/2/ http://<strong>www</strong>.fullspetrumwarrior.com<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 27

R E V U E<br />

Mikrosprievodca<br />

mobilným telefonovaním v USA<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

„...and if you have a cell<br />

phone, please talk to the cell<br />

phone and not to the bus,“<br />

ukonèil vodiè Greyhoundu svoj<br />

úvodný príhovor a <strong>na</strong>štartoval.<br />

Autobus sa pohol a lenivo<br />

opustil budovu Port Authority<br />

Bus Termi<strong>na</strong>l. Šibol som<br />

oèkom <strong>na</strong> mobil. Po chvíli sme<br />

sa vymanili z vplyvu<br />

Faradayovej klietky a signál bol<br />

znova v plnej sile. Verizon<br />

Wireless opä ne<strong>sk</strong>lamal.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u dosiahlo rozšírenie mobilných<br />

telefónov priam epidemické rozmery. Mnohí<br />

¾udia ich obmieòajú hádam a prièasto<br />

a je veru nemálo takých, ktorí svoj mobil nosia aj<br />

do zahranièia. Pri cestách po Európe to nie je problém,<br />

v USA je však všetko i<strong>na</strong>k. Skratka GSM je pre<br />

drvivú väèšinu Amerièanov záhadou, a ak aj vlastníte<br />

trojpásmový telefón, zïaleka to nemusí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,<br />

e sa za Ve¾kou mlákou niekam dovoláte.<br />

Pokia¾ plánujete odcestova do USA <strong>na</strong> kratší èas<br />

(do štyroch mesiacov) a neradi by ste tam trávili<br />

èas bez mobilného telefónu, je tento text urèený<br />

práve pre vás. V iadnom prípade nejde o preh¾ad<br />

trhu, èlánok je zaloený prevane <strong>na</strong> mojich osobných<br />

záitkoch, ktoré èitate¾ovi pomôu pripravi<br />

sa <strong>na</strong> mnostvo prekvapení spojených s pouívaním<br />

mobilného telefónu v Amerike.<br />

V rámci prípravy tohto materiálu sme o zapoièanie<br />

mobilu a predplatenej karty poiadali tri<br />

firmy: Verizon Wireless, Unicel a Sprint Cellular.<br />

Prirodzene, v USA je po<strong>sk</strong>ytovate¾ov ove¾a viac, do<br />

„výberového ko<strong>na</strong>nia“ sa však mohli dosta iba<br />

spoloènosti, ktoré mali pokrytie v oblasti, kde som<br />

strávil väèšinu èasu (Lake Placid, NY). Bohuia¾, <strong>na</strong><br />

výzvu reagoval iba Verizon Wireless – v koneènom<br />

dôsledku tak nebolo moné otestova kvality<br />

sluieb zvyšných dvoch operátorov.<br />

KÚPI ÈI NEKÚPI?<br />

Prirodzene, prvou otázkou, ktorú si „mobilový závislák“<br />

poloí, je, èi si <strong>na</strong> cestu do Spojených štátov<br />

zaobstara trojpásmový prístroj alebo si kúpi nieèo<br />

priamo <strong>na</strong> mieste. Nie je to jednoduché rozhodnutie,<br />

keïe <strong>na</strong> rozdiel od Európy sa v USA pouíva systém<br />

CDMA, take americký telefón vám <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

nebude fungova. Samozrejme, v Amerike je pomerne<br />

rozšírený aj štandard GSM, pokrytie však zïaleka<br />

nemusí by také rozsiahle ako v prípade CDMA.<br />

Pokia¾ smerujete do väèších miest, nemali by ste ma<br />

s GSM problémy, pre menšie mesteèká a od¾ahlé<br />

oblasti to však neplatí. Ešte horšie je, ak chcete po<br />

USA aj cestova – v tom prípade toti budete potrebova<br />

také riešenie, aby ste neboli striedavo „online“<br />

a potom zasa „off-line“. Ïalšie riziko spojené<br />

s telefonovaním nesie názov roaming: menšie firmy<br />

majú toti aj menšie pokrytie, take sa síce dovoláte,<br />

ale jedine prostredníctvom roamingu, èo nie je<br />

ani lacné, ani pohodlné.<br />

Ïalšou otázkou, ktorú si musíte zodpoveda, je, èi<br />

plánujete pobyt iba v jednej oblasti alebo budete<br />

chodi z jedného konca kontinentu <strong>na</strong> druhý (môj prípad).<br />

Na základe týchto informácií sa potom môete<br />

smelo pusti do preh¾adávania máp pokrytia (coverage<br />

maps). Bez problémov ich nájdete <strong>na</strong> stránkach<br />

spoloèností ako AT&T Wireless, Verizon Wireless,<br />

Cingular Wireless, T-Mobile, Unicel a Sprint. Z tých<br />

menej kvalitne spracovaných spomeòme <strong>na</strong>pr.<br />

Cellular One, kde sa údaje o pokrytí, ia¾, neuvádzajú.<br />

Skôr ako sa pustíte do preh¾adávania máp, mali by<br />

ste si zisti PSÈ mesta, do ktorého smerujete. Pri<br />

zisovaní pokrytia budete toti tento údaj potrebova.<br />

Mapy pokrytia sa s postupom èasu môu meni a fakt,<br />

e telekomunikaèná spoloènos pokrýva danú oblas,<br />

ešte nez<strong>na</strong>mená, e v nej budú fungova aj „pre-paid“<br />

programy. Ak sa teda aj dopracujete k informácii, e<br />

vaša destinácia pokrytie má, uistite sa, èi sa pokrytie<br />

vzahuje aj <strong>na</strong> spomenutý typ programov.<br />

Hoci mapy vyzerajú pomerne vierohodne, ich<br />

obsah sa nemusí vdy zaklada <strong>na</strong> pravde. V praxi<br />

to z<strong>na</strong>mená, e daná oblas u môe by urèitou<br />

spoloènosou pokrytá, no <strong>na</strong> stránke to ešte nie je<br />

uvedené. Telekomunikaèné firmy expandujú pomerne<br />

rýchlo a obèas svoje stránky jednoducho<br />

nestíhajú aktualizova. Pokia¾ poznáte niekoho, kto<br />

býva v oblasti, kam smerujete, <strong>na</strong>jjednoduchšie je<br />

opýta sa. ia¾, ani to nemusí vdy prinies iadané<br />

výsledky, keïe Amerièania vedia vo všeobecnosti<br />

o mobiloch iba ve¾mi málo (<strong>na</strong> otázku, aký typ<br />

mobilu vlastnia, zväèša odpovedajú „Verizon“).<br />

PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI<br />

Ako som u spomenul, spoloènos Verizon Wireless<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko týdòov zapoièala prístroj Kyocera<br />

KWC 2325pp. Presnejšie povedané, balíèek obsahoval<br />

nielen telefón, ale aj tzv. štartovaciu kartu Setup<br />

Card s poèiatoèným kreditom 30 dolárov. Zaèiatky<br />

vôbec neboli ¾ahké, no poïme pekne po poriadku.<br />

Telefóny CDMA nemajú SIM karty, proces aktivácie<br />

sa preto zaèí<strong>na</strong> vytoèením bezplatného èísla<br />

Verizonu a <strong>na</strong>diktovaním osobných údajov (meno<br />

a adresa). Operátor potom telefón aktivuje, dokonca<br />

vám <strong>na</strong> nový mobil aj zavolá. ia¾, v praxi to také<br />

jednoduché nie je: proces aktivácie v mojom prípade<br />

trval takmer štyridsa minút, keïe po <strong>na</strong>diktovaní<br />

všetkých údajov operátorke zamrzol terminál.<br />

Opatrne a ve¾mi decentne mi odporuèila, aby som<br />

zavolal ešte raz. Uèinil som tak, ivený klamnou<br />

nádejou, e <strong>na</strong>sledova bude u len nieko¾ko závereèných<br />

krokov a po ich „pretrpení“ u telefón<br />

koneène budem môc pouíva. Mýlil som sa. Celý<br />

proces diktovania a hlá<strong>sk</strong>ovania som musel absolvova<br />

ešte raz, èo ma veru prive¾mi nepotešilo.<br />

Operátor mi síce <strong>na</strong>koniec vygeneroval telefónne<br />

èíslo, nevedel sa <strong>na</strong>ò však dovola. Ïalší problém<br />

spoèíval v tom, e som zle pochopil výz<strong>na</strong>m<br />

slovesa to program – to toti v kontexte mobilných<br />

telefónov nemá niè spoloèné s programovaním, ale<br />

oz<strong>na</strong>èuje vyh¾adávanie siete (<strong>na</strong>padlo by vás to?).<br />

Ak teda zaèujete frázu You need to program your<br />

phone, z<strong>na</strong>mená to, e musíte zada poadovanú<br />

èíselnú kombináciu a následne stlaèi tlaèidlo <strong>na</strong><br />

vytáèanie, oz<strong>na</strong>èované ako Send. Ïalej je ivotne<br />

dôleité, aby ste si okamite <strong>na</strong>konfigurovali hlasovú<br />

poštu, i<strong>na</strong>k sa vám toti nikto nedovolá.<br />

Mimochodom, ak sa budete rov<strong>na</strong>ko ako ja <strong>na</strong> klávesnici<br />

mobilu zaèudovane h¾ada z<strong>na</strong>k pound, vedzte,<br />

e ide o z<strong>na</strong>k # (odjakiva som si myslel, e tento<br />

z<strong>na</strong>k sa oz<strong>na</strong>èuje jedine slovom hash...). Zaujímavosou<br />

je, e mobilné èíslo má rov<strong>na</strong>ký formát ako<br />

èísla <strong>na</strong> pevnú linku, neexistuje tu teda štandardná<br />

mobilná predvo¾ba, aspoò nie v prípade Verizonu.<br />

Operátorov neúspešný pokus zatelefonova mi<br />

však zïaleka nebol povestnou poslednou kvapkou. Po<br />

aktivovaní a vygenerovaní telefón síce fungoval,<br />

z neznámych príèin však <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèil digitálny roaming.<br />

Ten mal, jemne povedané, svoje osobité „èaro“. Naj<strong>sk</strong>ôr<br />

toti treba zada ¾ubovo¾né telefónne èíslo, následne<br />

vás hebký en<strong>sk</strong>ý hlas vyzve, aby ste zadali<br />

èíslo svojho kupónu FreeUp, no a <strong>na</strong>koniec musíte<br />

cie¾ové telefónne èíslo vytoèi ešte raz. Inými slovami,<br />

èo hovor, to opakované dvojité vytáèanie telefónneho<br />

èísla, spojené so zadávaním siahodlhého kódu.<br />

Dobrou správou je, e Verizon má pokrytie <strong>na</strong>ozaj<br />

všade, a teda roaming nebude potrebný: s telefónom<br />

som sa pohyboval v mestách ako Lake Placid (NY),<br />

Albany (NY), New York, Boston, Boise, no a problémy<br />

neboli ani <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách v Salt Lake City a Atlante.<br />

Na rozdiel od telefónov GSM Kyocera zostávajúci<br />

kredit nezobrazovala. Keï som ho potreboval<br />

zisti, musel som podstúpi osobitné útrapy. Po<br />

28 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

vytoèení *611 sa spustí pomerne zdåhavý reklamný<br />

komentár, po ktorého <strong>sk</strong>onèení musíte zada èíslo<br />

svojho mobilu (!) a aj váš štvormiestny pass-code.<br />

V dôsledku týchto <strong>sk</strong>utoèností trvá zistenie zostávajúceho<br />

kreditu takmer minútu, èo, povedzme si<br />

úprimne, nikoho nepoteší.<br />

Z neve¾kého poètu pozitívnych prekvapení spomeniem<br />

ve¾mi šikovnú implementáciu elektronickej<br />

pošty: ak vám niekto odošle mail v tvare vaše_èíslo@<br />

vtext.com, príde vám e-mail priamo <strong>na</strong> mobil. ia¾, ani<br />

v Amerike nemajú SMS-ky neobmedzenú dåku, take<br />

telefón <strong>sk</strong>ôr poslúi ako nástroj <strong>na</strong> vybavovanie struènej<br />

a urgentnej korešpondencie. E-maily je, samozrejme,<br />

moné nielen prijíma, ale aj odosiela.<br />

KYOCERA 2325<br />

O slubách sme si u èo-to povedali,<br />

<strong>na</strong>stal teda èas vzia si<br />

<strong>na</strong> mušku samotný mobilný telefón.<br />

Priznám sa, a kým sa mi<br />

do rúk nedostal prístroj z<strong>na</strong>èky<br />

Kyocera, netušil som, e táto<br />

firma vyrába aj mobily. Model,<br />

ktorý som mal k dispozícii, bol<br />

schopný pracova v digitálnom<br />

reime <strong>na</strong> 800/1900 MHz<br />

a v a<strong>na</strong>lógovom reime <strong>na</strong> frekvencii<br />

800 MHz. Charakteristika<br />

bude ve¾mi struèná, zameriam<br />

sa iba <strong>na</strong> tie <strong>na</strong>jdôleitejšie vlastnosti.<br />

Prístroj je pomerne ve¾ký. Úprimne povedané,<br />

ovládanie ma vôbec neohúrilo, v porov<strong>na</strong>ní <strong>na</strong>pr.<br />

s Nokiou mi toti pripadalo a neuverite¾ne zastarané<br />

a akopádne. Aj <strong>na</strong>priek tomu disponuje prístroj<br />

základnými funkciami, ktoré benému pouívate-<br />

¾ovi vystaèia. Spomeòme <strong>na</strong>príklad adresár, hlasové<br />

vytáèanie, vibraèné zvonenie, budík, voice memo. Je<br />

tu dokonca aj vstavaný internetový prehliadaè, ten<br />

som však, ia¾, nemal monos vy<strong>sk</strong>úša. Samozrejme,<br />

nechýba obligát<strong>na</strong> vysúvacia anté<strong>na</strong>.<br />

Hoci funkcie prístroja boli dostaèujúce a vcelku<br />

som s ním bol spokojný, nedá mi nezmieni sa o jednej<br />

jeho pomerne šokujúcej vlastnosti: ak mobil vypnete<br />

a zároveò máte <strong>na</strong>stavený budík, budete poèas<br />

procesu vypí<strong>na</strong>nia upovedomení, e ak vypnete telefón,<br />

budík ráno nezazvoní. Inými slovami, mobil musí<br />

by celú noc zapnutý, i<strong>na</strong>k budík nebude fungova.<br />

CENY<br />

Èo sa týka ceny mobilných telefónov, základnú orientáciu<br />

po<strong>sk</strong>ytne tabu¾ka è. 1. Cenník sluieb mono<br />

Tabu¾ka 1<br />

Názov spoloènosti Názov programu Ce<strong>na</strong> (bez dane)<br />

AT&T Wireless GoPhone 19,99 USD<br />

Cingular Wireless KIC Prepaid 99,99 – 129,99 USD<br />

Unicel SmartPay A, SmartPay B 154,95 USD<br />

Verizon Wireless VW Prepay Package 129.99 USD<br />

GSM VERZUS CDMA<br />

Americké mobilné telefóny fungujú <strong>na</strong> technológii<br />

systému CDMA (code division multiple access).<br />

Èlovek sa tomu azda aj zaèuduje – odlišné <strong>na</strong>pätie<br />

v zásuvkách sa ešte dá pochopi, preèo však<br />

iný systém mobilného telefonovania? Odpoveï je<br />

pomerne jednoduchá: k¾úèovú úlohu v rozhodovaní<br />

zohrala geografia a s òou spätý poèet zákazníkov.<br />

Pozrime sa teda <strong>na</strong> základné rozdiely<br />

medzi technológiami GSM a CDMA.<br />

GSM je systém vyvinutý v polovici osemdesiatych<br />

rokov, okrem Európy ho nájdeme ešte v<br />

Austrálii, Ázii a Afrike. Pouíva relatívne úzke frekvenèné<br />

spektrum, rozdelené do tzv. èasových slotov<br />

(time slots), prièom kadý rozhovor prebieha<br />

v rámci spomenutého èasového slotu. CDMA vyvinula<br />

spoloènos Qualcomm, po prvýkrát bol pouitý<br />

v roku 1995. Okrem Severnej Ameriky sa<br />

vyuíva ešte v Junej Kórei, Austrálii, Taiwane<br />

a niektorých oblastiach Èíny. Na rozdiel od GSM<br />

prenáša signál v celom (pridelenom) pásme, take<br />

jeden kanál môe prenáša <strong>na</strong>raz viacero hovorov.<br />

nájs vo viac èi menej prijate¾ných podobách <strong>na</strong><br />

stránkach kadej telekomunikaènej spoloènosti. Aby<br />

ste však mali aspoò priblinú predstavu o cenách,<br />

v prípade Verizonu sú <strong>na</strong>sledujúce: SMS správa stojí<br />

5 centov, hovory <strong>na</strong> pevnú linku 30 centov, <strong>na</strong> mobil<br />

v rámci siete Verizon 15 centov, ceny veèerných a víkendových<br />

hovorov sú takisto 15 centov. Pri hovoroch<br />

do zahranièia je to, samozrejme, iné – tu si ešte<br />

treba pripoèíta príplatok 50 centov za kadú minútu.<br />

Oproti Sloven<strong>sk</strong>u je podstatný rozdiel v tom, e<br />

plati treba aj za prichádzajúce hovory a SMS-ky.<br />

S Kyocerou som nieko¾kokrát telefonoval <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o<br />

(takisto <strong>na</strong> mobil), prièom kvalita spojenia<br />

bola v drvivej väèšine prípadov ve¾mi dobrá. Dokonca<br />

sa mi podarilo stanovi aj vzorec <strong>na</strong> ble<strong>sk</strong>ový<br />

výpoèet ceny hovoru: jed<strong>na</strong> minúta z mobilu <strong>na</strong><br />

mobil vyjde pribline <strong>na</strong> jeden dolár. Malé upozornenie:<br />

keï chcete vola mimo USA, musíte pred<br />

èíslo vloi predvo¾bu 011.<br />

ia¾, zakúpený kredit po pomerne krátkom èase<br />

exspiruje, a ak si nekúpite ïalší, zostávajúci kredit<br />

Na lepšie pochopenie jeden názorný príklad:<br />

predstavte si miestnos plnú ¾udí, ktorí sa s<strong>na</strong>ia<br />

medzi sebou komunikova. V prípade GSM sa dvojice<br />

striedajú, kadý úèastník môe poveda iba<br />

jednu vetu, potom musí èaka, kým <strong>na</strong> neho opä<br />

príde rad (má teda pridelený svoj èasový slot).<br />

Naproti tomu v prípade CDMA hovoria všetci<br />

<strong>na</strong>raz, no kadý iným jazykom, take sa vzájomne<br />

nerušia. Je to teda efektívnejšie, keïe úèastníci<br />

nemusia komunikova takpovediac <strong>na</strong> striedaèku.<br />

Vráme sa však teraz ku geografii a populácii.<br />

Kadý, kto aspoò trochu dával pozor <strong>na</strong> hodine<br />

zemepisu, vie, akú má USA rozlohu. Je preto zrejmé,<br />

e pri budovaní mobilnej siete sa h¾adalo<br />

riešenie, ktoré by ve¾kej a ¾ud<strong>na</strong>tej krajine vyhovovalo<br />

èo <strong>na</strong>jviac. Dosah vee GSM je 35 km,<br />

zatia¾ èo jej „kolegyòa“ CDMA zvládne a 110 km<br />

– z èoho logicky vyplýva, e <strong>na</strong> pokrytie ve¾kého<br />

územia je technológia CDMA podstatne výhodnejšia.<br />

CDMA tie ponúka vyššie prenosové rýchlosti<br />

– do 614 kb/s – <strong>na</strong> rozdiel od GSM/TDMA,<br />

kde je maximum 56 kb/s.<br />

vám prepadne. Exspirácia závisí od hodnoty kupónu<br />

FreeUp (pozri tabu¾ku è. 2). Spravidla platí, èím<br />

väèší kredit si kúpite, tým ne<strong>sk</strong>ôr exspiruje.<br />

ZÁVER<br />

Èo doda <strong>na</strong> záver? Ak je to èo i len trochu moné<br />

a ak to, samozrejme, dovo¾uje pokrytie vašej<br />

destinácie, prineste si so sebou vlastný GSM prístroj,<br />

pretoe kupova jednorazový telefón, ktorý<br />

nie je v Európe pouite¾ný, je pomerne drahý špás.<br />

Samozrejme, vdy ho mono preda „podnikavcom“<br />

z Rumun<strong>sk</strong>a èi Bulhar<strong>sk</strong>a, to je však u iný<br />

príbeh. Ak si mobilný telefón predsa len budete<br />

musie kúpi, neoplatí sa ve¾mi uvaova o po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi<br />

inom ako Verizon – ten má pokrytie<br />

CDMA <strong>na</strong>ozaj všade, a teda môete bez obáv cestova.<br />

Kadopádne, ak budete ako dopravný prostriedok<br />

pouíva Greyhound, s<strong>na</strong>te sa pod¾a monosti<br />

netelefonova príliš <strong>na</strong>hlas...<br />

<br />

Tabu¾ka 2<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Expirácia<br />

15 – 29,99 USD 30 dní<br />

30 – 74,99 USD 60 dní<br />

75 – 149,99 USD 90 dní<br />

150 a viac USD 120 dní<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 29

R E V U E<br />

REPORTÁ<br />

Ako sa vyrábajú poèítaèe<br />

Fujitsu Siemens?<br />

Michal Holeš, Augsburg, Nemecko<br />

Výstupné testy poèítaèov<br />

Testovanie elektromagnetického vyarovania<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> výrobné linky základných dosiek<br />

Pri príleitosti podujatia OCTOBER FESTival 2003 pripravuje kadoroène<br />

spoloènos Fujitsu Siemens Computers prehliadku výrobného závodu<br />

osobných poèítaèov v nemeckom Augsburgu. V <strong>na</strong>sledujúcej reportái<br />

vás oboznámime so spôsobom výroby stolových poèítaèov, ktoré sa dostávajú<br />

aj <strong>na</strong> náš trh.<br />

Výrobný závod je situovaný v priemyselnej zóne s pribline rov<strong>na</strong>kou plochou,<br />

<strong>na</strong> akej sa rozkladá <strong>na</strong>príklad bratislav<strong>sk</strong>á Petralka. Jej súèasou je aj<br />

testovací komplex, v ktorom sa testujú rôzne parametre jednotlivých poèítaèových<br />

dielcov. Spoloènos Fujitsu Siemens si ve¾mi zakladá <strong>na</strong> tom, aby jednotlivé<br />

dielce emitovali èo <strong>na</strong>jmenej elektromagnetického iarenia. Práve preto<br />

pripravila ako jed<strong>na</strong> z mála výrobcov meranie elektromagnetického vyarovania.<br />

Test prebieha jednoducho –<br />

zapnuté zariadenie sa umiestni <strong>na</strong><br />

otáèací stôl do miestnosti, do ktorej<br />

neprenikne iad<strong>na</strong> elektromagnetická<br />

vl<strong>na</strong>. Okrem zariadenia<br />

a dreveného stola sa v miestnosti<br />

<strong>na</strong>chádza aj anté<strong>na</strong>, ktorá ve¾mi<br />

citlivo sníma elektromagnetické<br />

vyarovanie. Spolu so stolom sa<br />

zariadenie otáèa dovtedy, kým<br />

anté<strong>na</strong> nezachytí celé elektromagnetické<br />

spektrum.<br />

Koniec ivotnej púte nepouite¾ných súèiastok Po zhliadnutí testovacieho centra<br />

sme sa presunuli do výrobnej<br />

èasti závodu. Cestou sme stretli zamest<strong>na</strong>ncov, ktorí niesli pribline desa<br />

základných dosiek. Prekvapil nás spôsob, akým ich niesli – v stohu ako klasické<br />

drevené do<strong>sk</strong>y... Po chvíli nás minul ïalší zamest<strong>na</strong>nec, rov<strong>na</strong>kým spôsobom<br />

nesúci pribline pädesiat výkonných procesorov, ktoré <strong>sk</strong>onèili v kontajneri...<br />

Vo výrobnej hale sme sledovali výrobu základných dosiek. ivotná pú tejto<br />

základnej èasti poèítaèa sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong>letovaním èipov a ïalších súèiastok <strong>na</strong><br />

plošné spoje. Súèiastky <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> správne miesto osadí robot a následne sa<br />

umiestnia do pece. Tu sa v dusíkovej atmosfére pomocou horúcej letovacej<br />

zmesi <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u priletujú. Cínová zmes (mimochodom, neobsahujúca<br />

olovo) tak zostane <strong>na</strong>lepená len <strong>na</strong> vyhradených miestach. Následne sa všetky<br />

do<strong>sk</strong>y vy<strong>sk</strong>úšajú osadením <strong>na</strong> špeciálnu matricu s mnostvom vývodov. V prípade,<br />

ak èo len jed<strong>na</strong> súèiastka vykazuje nejaké nepresnosti, je do<strong>sk</strong>a okamite<br />

vyradená z výroby a jej oprave sa venujú technici. V prípade, e sa oprava<br />

nepodarí do nieko¾kých minút, sú do<strong>sk</strong>y vynesené opisovaným spôsobom do<br />

kontajnera. Náklady <strong>na</strong> hodinovú mzdu servisných technikov by toti v prípade<br />

dlhšie trvajúcej opravy prevýšili výrobnú cenu samotnej základnej do<strong>sk</strong>y.<br />

Pokia¾ do<strong>sk</strong>a prešla bez problémov výstupnými testami, osadí sa do poèítaèovej<br />

<strong>sk</strong>rinky, pripojí sa k nej mikroprocesor, pamäte, grafická karta a pevný<br />

di<strong>sk</strong> s vopred <strong>na</strong>hraným operaèným systémom. Celý poèítaè následne prejde<br />

výstupnými testami a spolu s klávesnicou a monitorom je zabalený a pripravený<br />

<strong>na</strong> vývoz zo závodu.<br />

<br />

30 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

ROZHOVOR<br />

udavaèov!<br />

Pozor <strong>na</strong><br />

Nedávno sme <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

mali monos zachyti<br />

osvetovú kampaò, ktorú<br />

realizovala BSA. Jej hlavným<br />

cie¾om bolo zmeni zmýš¾anie<br />

¾udí a ukáza im, e poèítaèová<br />

krimi<strong>na</strong>lita je trestný èin. Pri<br />

tejto kampani však vzniklo<br />

nieko¾ko otázok, ktoré sme<br />

poloili Mgr. Adriane<br />

Tomanovej, právnej zástupkyni<br />

BSA SR.<br />

PCR: Aké má právomoci BSA SR?<br />

AT: V prvom rade treba uvies, e BSA nie je softvérová<br />

polícia. Èie nemáme oprávnenie vstúpi<br />

niekomu do prevádzky, domov alebo do internetovej<br />

kaviarne a zaèa tam zabavova poèítaèe. Toto<br />

je parketa kriminálnej polície. Teraz sa však zlepší<br />

situácia – polícia toti zakladá nové pracovi<strong>sk</strong>o,<br />

ktoré bude špecializované <strong>na</strong> poèítaèovú krimi<strong>na</strong>litu.<br />

Oddelenie síce doteraz existovalo, robili tam<br />

však iba traja ¾udia, ktorí mali <strong>na</strong>vyše v náplni<br />

práce iba vypracúva metodiku pri vyšetrovaní<br />

poèítaèovej krimi<strong>na</strong>lity. Touto metodikou usmeròovali<br />

všetky aktivity <strong>na</strong> území Sloven<strong>sk</strong>a. Hlavnou<br />

pracovnou náplòou BSA je preverovanie kvality<br />

všetkých udaní.<br />

PCR: Aké udania akceptuje BSA?<br />

AT: Máme viacero prípadov. ¼udia <strong>na</strong>píšu svoje<br />

udania <strong>na</strong>príklad prostredníctvom webu (<strong>www</strong>.<br />

bsa.<strong>sk</strong>). Prevádzkujeme však aj bezplatné telefónne<br />

èíslo 0800 152 152, kde zavoláte a môete uda<br />

nejakú firmu, e pouíva nelegálny softvér.<br />

PCR: Toto telefónne èíslo sa vyuíva iba <strong>na</strong> podávanie<br />

udaní?<br />

AT: Nie, <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu infolinku môu zavola <strong>na</strong>príklad<br />

aj ¾udia, ktorí majú obavu, aby svojím ko<strong>na</strong>ním<br />

neprekroèili rámec záko<strong>na</strong>. Doteraz to ve¾a ¾udí<br />

nerobilo, podnikatelia však zaèí<strong>na</strong>jú meni svoje<br />

zmýš¾anie, a tak pri zakladaní <strong>na</strong>príklad internetovej<br />

kaviarne popri vybavovaní poiarnych a iných<br />

povolení sa zaèí<strong>na</strong>jú pýta aj <strong>na</strong> poplatky za <strong>na</strong>inštalovaný<br />

softvér.<br />

PCR: Kto <strong>na</strong>jèastejšie a <strong>na</strong>jpravdivejšie udáva softvérových<br />

pirátov?<br />

AT: Po mojich <strong>sk</strong>úsenostiach môem poveda, e<br />

<strong>na</strong>jvïaènejšie a <strong>na</strong>jpravdivejšie údaje máme od bývalých<br />

zamest<strong>na</strong>ncov firiem, ktorí sa s bývalým zamestnávate¾om<br />

nerozídu v dobrom. Práve takíto<br />

¾udia majú ve¾mi dobrý preh¾ad o poète poèítaèov<br />

a <strong>na</strong>inštalovanom softvéri, ktorý sa <strong>na</strong> nich <strong>na</strong>chádza.<br />

Na druhom mieste v poète udaní stoja konkurenèné<br />

firmy, <strong>na</strong>príklad spomenuté internetové kaviarne.<br />

PCR: Ako overujete pravdivos udaní?<br />

AT: Keï sa nám nieèo nezdá, poiadame externých<br />

spolupracovníkov, aby išli <strong>na</strong>príklad do internetovej<br />

kaviarne a preverili situáciu. Anonymný<br />

záujemca pritom zaplatí poplatok za pouitie internetovej<br />

kaviarne a pripojí sa. Takto vy<strong>sk</strong>úša, aký<br />

softvér sa v kaviarni pouíva, aké sú tam hry,<br />

a vypracuje o tom správu. Èie prevádzkovate¾ ani<br />

nevie, e jeho kaviareò bola práve podrobená <strong>na</strong>šej<br />

kontrole.<br />

PCR: Èo robíte, ak zistíte, e udanie bolo pravdivé?<br />

AT: Tie „jemnejšie“ prípady, v ktorých nie je situácia<br />

a taká jednoz<strong>na</strong>èná, upozoròujeme priamo<br />

adresovaným upozoròujúcim listom. V tomto liste<br />

sa <strong>na</strong>chádza upozornenie, e vieme o ich nekalej<br />

èinnosti a s<strong>na</strong>íme sa túto situáciu rieši. V prípade,<br />

e vieme o firme, ktorá vykonáva túto trestnú<br />

èinnos vo väèšej miere (<strong>na</strong>pr. predáva nelegálny<br />

softvér), obraciame sa <strong>na</strong> políciu a poiadame ju<br />

o spoluprácu, prípadne podáme trestné oznámenie.<br />

Treba však poveda, e sloven<strong>sk</strong>á polícia v boji<br />

proti softvérovým pirátom vyvíja aktivitu aj bez<br />

nášho prièinenia.<br />

Musím poveda, e ve¾a firiem sa <strong>sk</strong>utoène pouèí<br />

a chýbajúce licencie dokúpi. Niektoré firmy sú dokonca<br />

aj upozoròujúcim listom prekvapené – prevádzkovatelia<br />

internetových kaviarní <strong>na</strong>príklad<br />

nevedia, e potrebujú povolenie <strong>na</strong> prenájom softvéru<br />

od majite¾ov autor<strong>sk</strong>ých práv.<br />

PCR: Akou formou posielate upozornenia? Elektronickou<br />

alebo klasickou poštou?<br />

AT: E-maily posielame iba „<strong>na</strong>pa¾ovaèom“, teda<br />

¾uïom, ktorí predávajú nelegálny softvér cez internet.<br />

Všetky ostatné upozornenia sa odosielajú klasickou<br />

poštou.<br />

PCR: Reagujú firmy <strong>na</strong> takéto listy?<br />

AT: Firmy reagujú pribline <strong>na</strong> 85 percent upozoròujúcich<br />

listov – zavolajú alebo <strong>na</strong>píšu. Pribline<br />

pred mesiacom mi volal pán, ktorý mal <strong>na</strong> nás<br />

jedinú otázku – èi ho budeme dodatoène stíha, ak<br />

si okamite dokúpi licencie k <strong>na</strong>inštalovanému nelegálnemu<br />

softvéru. Odpoveï znela jednoz<strong>na</strong>ène –<br />

nie. Našou s<strong>na</strong>hou je legalizácia softvéru.<br />

PCR: U sa stalo, e by polícia <strong>na</strong> váš podnet vyko<strong>na</strong>la<br />

raziu a v kontrolovanej firme ne<strong>na</strong>šla nelegálny softvér?<br />

AT: Nie, <strong>na</strong>še informácie si vdy dôkladne overujeme.<br />

PCR: Ako <strong>na</strong>príklad?<br />

AT: Spôsobov je ve¾a, uvediem jeden príklad –<br />

spolupracujeme s daòovými úradmi. Nieko¾ko mesiacov<br />

pred raziou sa vykoná daòová kontrola, ktorá<br />

je zameraná <strong>na</strong> nieèo úplne iné. Skontroluje však aj<br />

úètovný stav hmotného a nehmotného investièného<br />

majetku. Výsledok je jednoz<strong>na</strong>èný – zrejme nie je<br />

nieèo v poriadku, ak firma vlastní dvesto poèítaèov<br />

a iba dve licencie <strong>na</strong> operaèný systém, prièom to nie<br />

je spoloènos, ktorá pouíva vo¾ne šírite¾né programy<br />

(reklamné agentúry, úètovnícke firmy).<br />

PCR: Ïakujeme za rozhovor.<br />

Michal Holeš<br />

32 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

Ako <strong>na</strong> vlastnú<br />

WWW stránku<br />

Matúš Walter<br />

O tom, e vlastné internetové<br />

sídlo sa v súèasnosti stáva<br />

asi takou nevyhnutnosou ako<br />

firemné sídlo, u v súèasnosti<br />

netreba di<strong>sk</strong>utova.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku sa vám<br />

pokúsime priblíi proces<br />

tvorby vlastnej internetovej<br />

stránky – èi u pre<br />

pouívate¾a, alebo firmu –<br />

krok za krokom.<br />

Keïe platí, e to, èo je dobré pre jedného,<br />

nemusí by dobré pre iného, rozhodli sme<br />

sa rozdeli odporúèania <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce<br />

tri základné <strong>sk</strong>upiny záujemcov o internetovú<br />

stránku:<br />

Osobná stránka – pri týchto odporúèaniach<br />

budeme bra do úvahy fakt, e jednotlivec, ktorý<br />

si chce vytvori osobnú stránku, má obmedzené<br />

fi<strong>na</strong>nèné zdroje a je ochotný venova vytvoreniu<br />

stránok istý èas a osobné úsilie.<br />

Malá firma/ivnostník – poradíme, ako jednoducho<br />

prís k vlastným internetovým stránkam,<br />

ktoré vás budú dôstojne reprezentova, ale<br />

nebudú vás stá ve¾a námahy ani peòazí. Vdy<br />

ponúkneme dve alter<strong>na</strong>tívy – jednu svojpomocnú<br />

a jednu takú, pri ktorej sa bude h¾adie <strong>na</strong><br />

pohodlie zadávate¾a.<br />

Stredne ve¾ká firma – rátame s tým, e stredne<br />

ve¾ká firma chce ma reprezentatívnu stránku<br />

s dy<strong>na</strong>mickými prvkami. Poradíme, <strong>na</strong> koho sa<br />

obráti, a prezradíme, ko¾ko to bude stá.<br />

PLÁNOVANIE<br />

Ešte prv, ako sa pustíte do akejko¾vek prípravy webových<br />

stránok alebo zaènete nieèo vybavova, oplatí<br />

sa dôkladne roza<strong>na</strong>lyzova poiadavky <strong>na</strong> WWW<br />

stránky. Nehanbite sa zobra si papier a ceruzu<br />

a všetko si <strong>na</strong>kresli – štruktúru stránok, grafický<br />

náèrt, predpokladaný obsah. Pri a<strong>na</strong>lýze nezabudnite<br />

zvái ve¾kos projektu, do ktorého sa plánujete<br />

pusti, a monosti (fi<strong>na</strong>nèné, èasové), ktoré môete<br />

tvorbe vlastných internetových stránok obetova.<br />

DOMÉNA<br />

Domé<strong>na</strong> je nieèo ako adresa vašej firmy. Zaregistrovaním<br />

¾ahko zapamätate¾nej domény (<strong>na</strong>jlepšie<br />

názov vašej firmy, vaše priezvi<strong>sk</strong>o...) zvýšite<br />

pravdepodobnos, e vaša stránka bude <strong>na</strong>vštevovaná.<br />

Zloitá a dlhá domé<strong>na</strong> sa, samozrejme, pamätá<br />

horšie, nevraviac o rôznych domé<strong>na</strong>ch 4. a 5.<br />

rádu. Registrácia sloven<strong>sk</strong>ej domény druhého rádu<br />

sa v poslednom èase z<strong>na</strong>ène <strong>sk</strong>omplikovala. Pri<br />

registrácii si musíte <strong>na</strong>jprv nájs registrátora (obyèajne<br />

ním býva aj váš po<strong>sk</strong>ytovate¾ internetových<br />

sluieb), ïalej musíte vypísa rámcovú zmluvu,<br />

ktorú podpíšete pred notárom, doménu zaplati<br />

a a potom môe váš registrátor zaèa s registráciou<br />

domény. Tento proces sa <strong>na</strong>šastie z<strong>na</strong>ène<br />

zjednodušuje v prípade, e si zakupujete slubu<br />

webhostingu, kde vám odpadajú niektoré povinnosti<br />

a <strong>na</strong>vyše obyèajne zí<strong>sk</strong>ate z¾avu <strong>na</strong> registráciu<br />

domény. V <strong>na</strong>sledujúcom texte uvedieme priemerné<br />

ceny pri zriadení domény.<br />

Osobná stránka – ak nemáte špeciálne poiadavky<br />

<strong>na</strong> doménu alebo chcete ušetri, pravdepodobne<br />

si vystaèíte aj s doménou tretieho rádu,<br />

ktorú dostanete zadarmo pri registrácii kadej<br />

freehostingovej sluby.<br />

Príklad: <strong>www</strong>.po<strong>sk</strong>ytovatel.<strong>sk</strong>/mojemeno<br />

Malá firma/ivnostník – odporúèame doménu<br />

druhého rádu s názvom firmy. Takáto relatívne<br />

nenákladná investícia (od 400 do 1500 korún roène)<br />

umoní návštevníkom vašich stránok, potenciálnym<br />

zákazníkom, ¾ahšie si zapamäta adresu<br />

vášho internetového sídla. Pri registrácii odporúèame<br />

vybra si doménu <strong>sk</strong>, ktorej správny poplatok<br />

èiní 600 korún roène.<br />

Príklad: <strong>www</strong>.mojafirma.<strong>sk</strong><br />

Stredne ve¾ká firma – platí to, èo v prípade odporúèaní<br />

pre malú firmu, s doplnením o zaregistrovanie<br />

domény .com v prípade, e má firma<br />

medzinárodnú pôsobnos alebo sa chce odlíši od<br />

davu. Poplatok za doménu .com je pribline 400<br />

korún roène.<br />

Príklad: <strong>www</strong>.mojafirma.com<br />

WEBHOSTING<br />

Webhosting je dôleitý prvok v procese tvorby vlastnej<br />

internetovej prezentácie. Mýtus o nedostupnom<br />

webhostingu (èi u cenovo, alebo aj zo stránky objemu)<br />

v posledných rokoch <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u definitívne<br />

padol a webhosting mono zoh<strong>na</strong> <strong>sk</strong>oro za pár<br />

korún mesaène. Moností je <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete<br />

dos a vyberie si <strong>na</strong>ozaj kadý. Keïe webhostingových<br />

firiem je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vzh¾adom <strong>na</strong> ve¾kos<br />

trhu ve¾a, nebudeme uvádza príklady, aby sme<br />

náhodou niektorú z firiem nepoškodili – staèí do niektorého<br />

zo sloven<strong>sk</strong>ých vyh¾adávaèov <strong>na</strong>písa slovo<br />

webhosting a vybra si jeden z odkazov.<br />

Pre <strong>na</strong>jjednoduchšie prezentácie, ktorých cie¾om<br />

je informova návštevníka o existencii firmy, jej sídle,<br />

aktualitách a prípadné zverejnenie cenníka firmy,<br />

plne postaèí základný webhosting. Pod základnou<br />

slubou webhostingu si môeme predstavi slubu,<br />

ktorá zahàòa okrem primeraného miesta <strong>na</strong> vlastnú<br />

prezentáciu (obyèajne 50 – 100 MB) aj nieko¾ko<br />

emailových schránok. Bená je takisto správa domény,<br />

a to bez špeciálnych príplatkov.<br />

Pri komplexnejších prezentáciách, <strong>na</strong> ktoré si ešte<br />

trúfnete sami, sa oplatí siahnu po vyšších webhostingových<br />

produktoch. Okrem väèšieho priestoru <strong>na</strong><br />

prezentáciu obyèajne podporujú spúšanie <strong>sk</strong>riptov,<br />

databázy, rôzne štatistické nástroje a podobne.<br />

Webhosting pre zloité komplexné internetové<br />

sídla nebudeme <strong>na</strong> tomto mieste rozobera, ale v zásade<br />

platí, e komplexné riešenie si vyaduje odlišný<br />

prístup ako v predošlých prípadoch a rieši sa takzvaným<br />

serverhousingom, teda umiestnením vlastného<br />

servera u po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetových sluieb.<br />

Osobná stránka – v prípade, e chcete ušetri<br />

peniaze, odporúèame informova sa u vášho po<strong>sk</strong>ytovate¾a<br />

intrenetového pripojenia, èi v cene pripojenia<br />

náhodou nemáte zaplatený aj priestor <strong>na</strong><br />

vytvorenie vlastnej WWW stránky. Ak nie, odporúèame<br />

poobzera sa po freehostingu. Tomu, kto<br />

chce vlastnú doménu druhého rádu, odporúèame<br />

vybra si niektorý zo základných webhostingových<br />

balíkov v cene okolo sto korún <strong>na</strong> mesiac.<br />

Malá firma/ivnostník – jednoz<strong>na</strong>ène odporúèame<br />

webhostingový produkt s vlastnou doménou<br />

druhého rádu – vlastná domé<strong>na</strong> nie je v prípade<br />

firmy luxus, ale reprezentatívny z<strong>na</strong>k, ktorý <strong>na</strong>povedá<br />

o povahe firmy. Webhostingový produkt<br />

s vlastnou doménou, nieko¾kými emailovými<br />

schránkami, 500 MB priestoru <strong>na</strong> vlastnú prezentáciu,<br />

podporou <strong>sk</strong>riptovacích jazykov a vlastnou<br />

databázou stojí v priemere 200 korún <strong>na</strong> mesiac.<br />

Stredne ve¾ká firma – takáto firma by nemala<br />

v otázke webhostingu s vlastnou doménou druhého<br />

rádu váha ani minútu. V prípade nároènejšieho<br />

projektu má výz<strong>na</strong>m rozmýš¾a o fyzickom<br />

umiestnení vlastného servera do serverhousingového<br />

centra, èo stojí od 2000 korún mesaène za jeden<br />

server.<br />

TVORBA WWW STRÁNKY<br />

Ak u máte isté <strong>sk</strong>úsenosti s tvorbou WWW stránok,<br />

trúfate si vytvori ich sami a neh¾adíte <strong>na</strong> èas, ktorý<br />

do nich investujete, ste <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšej ceste ako ušetri<br />

peniaze. Svojpomocná tvorba internetových stránok<br />

sa dá urobi dvojakým spôsobom – buï priamym<br />

<strong>na</strong>písaním zdrojového kódu stránok (sú<br />

potrebné isté z<strong>na</strong>losti), alebo vytvorením v editore<br />

typu WYSIWYG (What You See Is What You Get), kde<br />

si v podstate stránku „<strong>na</strong>kreslíte“ a program u<br />

potrebný kód vygeneruje za vás. Azda <strong>na</strong>jznámejší<br />

WYSIWYG program <strong>na</strong> tvorbu WWW stránok pochádza<br />

z dielne Microsoftu, distribuuje sa s Microsoft<br />

34 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

Office a nesie názov FrontPage. Za spomenutie stoja aj ïalšie<br />

programy: NetObjects Fusion, ktorý disponuje ve¾kým mnostvom<br />

šablón, a program CoolPage, ktorého výhodou je <strong>na</strong>jmä<br />

jednoduchos pouívania a mnostvo grafických prvkov v distribúcii.<br />

Takmer všetky programy si mono stiahnu z internetu<br />

a vy<strong>sk</strong>úša si ich, výber z WYSIWYG programov vám prinášame<br />

aj <strong>na</strong> priloenom CD REVUE. Úplne lokalizovaný WYSIWYG editor<br />

ponúkajú aj Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie. Konkrétne ide<br />

o program Web Friend s jednoduchým pouívaním, no výsledky<br />

dosiahnuté týmto programom sú porov<strong>na</strong>te¾né so schopnosami<br />

programu Microsoft Word v tejto oblasti.<br />

Nevýhodou tvorby stránok vo WYSIWYG editore je èasto<br />

problém s kompatibilitou takto vytvorených stránok. WYSI-<br />

WYG editory sa pri generovaní kódu HTML obyèajne sústredia<br />

<strong>na</strong> to, aby výsledná WWW stránka vyzerala presne tak ako<br />

v momente, keï ju autor tvoril, a to i za cenu neštandardných<br />

riešení. Takto vytvorené stránky sú len zriedkakedy prehliadate¾né<br />

pod inými ako majoritnými systémami a v iných ako<br />

majoritných prehliadaèoch.<br />

Pri prípadnom dopåòaní si z<strong>na</strong>lostí z odboru tvorby WWW<br />

stránok odporúèame prelistova si staršie èísla PC REVUE, v ktorých<br />

môete nájs seriály o tvorbe internetových stránok vrátane<br />

pokroèilých <strong>sk</strong>riptovacích metód, ako aj úvod do problematiky<br />

databáz. Tejto problematike sa <strong>na</strong> stránkach PC REVUE<br />

venujeme priebene a bude to tak i v budúcnosti.<br />

Na internete sa <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>chádza mnostvo návodov, ako si<br />

vytvori vlastnú stránku doslova <strong>na</strong> kolene. Pomôc by vám<br />

mohla <strong>na</strong>príklad aj stará, ale stále pouite¾ná HaTMatiLka,<br />

<strong>na</strong>chádzajúca sa <strong>na</strong> stránkach http://<strong>www</strong>.tlp.cz/internet/<br />

hatmatilka/. Tá prívetivým spôsobom pouívate¾a uvádza do<br />

problematiky tvorby internetových stránok krok za krokom.<br />

Ïalším dobrým zdrojom pre všetkých, ktorí si chcú svoju stránku<br />

vyrobi sami, je server http://<strong>www</strong>.jak<strong>na</strong>web.com, písaný<br />

v èeštine, ktorý okrem návodov ponúka aj grafické prvky<br />

umiestnite¾né <strong>na</strong> vlastné stránky.<br />

WWW stránka však nie je len o <strong>na</strong>písaní samotného kódu,<br />

s internetovou stránkou sa automaticky spája aj grafické rozhranie,<br />

ktoré z ve¾kej èasti tvorí imid stránky. V prípade, e<br />

stránku vyrábate vo WYSIWYG editore, máte obyèajne vyhrané.<br />

ZOPÁR ZÁSAD GRAFICKÉHO<br />

SPRACOVANIA WWW STRÁNOK:<br />

1Neprekrmujte návštevníkov grafikou – pri umiestòovaní<br />

grafických prvkov <strong>na</strong> stránku pamätajte aj <strong>na</strong> tých,<br />

ktorí sa <strong>na</strong> internet pripájajú cez telefónnu linku. Mnostvo<br />

grafiky <strong>na</strong> stránke predåi sahovanie stránky. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu<br />

pouívate¾a internetu omrzí stránka, ktorá sa mu nezobrazí<br />

do 30 sekúnd od zadania poiadavky.<br />

2<br />

Pozor <strong>na</strong> krik¾avé farby – pokúste sa farebne zladi<br />

vytváranú stránku. S farbami zbytoène neexperimentujte.<br />

3<br />

Menej je niekedy viac – je to stará pravda. Dvojnásobne<br />

to platí v prípade internetových stránok. Vyvarujte<br />

sa <strong>na</strong>dmerného pouívania blikajúcich grafických<br />

prvkov alebo dlhých textov. Texty radšej rozde¾te <strong>na</strong> menšie<br />

celky a logicky odde¾te <strong>na</strong>dpismi. Blikajúce alebo<br />

krik¾avé grafické prvky odvádzajú pozornos návštevníka<br />

stránky a èasto ho odradia od ïalšieho prehliadania stránok.<br />

Našastie èasy, keï blikajúca stránka bola z<strong>na</strong>kom<br />

„grafických schopností“ majite¾a stránky, sú u preè.<br />

4<br />

Pouívajte štandardné fonty – akoko¾vek zaujímavo<br />

môu vyzera písma, ktoré máte <strong>na</strong>inštalované v systéme,<br />

nepouívajte ich pri tvorbe WWW stránok. Písma,<br />

ktoré máte <strong>na</strong>inštalované vy, pravdepodobne nebudú ma<br />

<strong>na</strong>inštalované všetci pouívatelia internetu. Pri tvorbe stránok<br />

pouívajte iba štandardné písma, ako <strong>na</strong>príklad Arial,<br />

Helvetica alebo Verda<strong>na</strong>.<br />

WYSIWYG editory toti štandardne obsahujú grafické šablóny,<br />

do ktorých u len doplníte vlastné texty. No ak sa chcete do<br />

vlastného grafického spracovania pusti sami, odporúèame<br />

necha sa pouèi od profesionálov. Vhodným inšpiraèným (nie<br />

kopírovacím ☺) zdrojom vám môu by <strong>na</strong>príklad stránky<br />

<strong>www</strong>.coolhomepages.com, ktoré zhromaïujú hodnotené ukáky<br />

graficky dobre spracovaných internetových stránok.<br />

Ak však nemáte èas, <strong>sk</strong>úsenosti alebo máte pocit, e tvorba<br />

internetovej stránky <strong>na</strong>ozaj nie je niè pre vás, môete sa obráti<br />

<strong>na</strong> niekoho, kto ich vyrobí za vás. O mladé talenty dnes <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u nemáme núdzu – <strong>na</strong> výber máte z nieko¾kých desiatok<br />

tvorcov internetových stránok. Staèí do vyh¾adávaèa<br />

vpísa frázu „tvorba WWW stránok“ a zaruèene budete prekvapení,<br />

ko¾ko ¾udí ponúka sluby v tejto oblasti. Pri výbere správneho<br />

èloveka by ste sa okrem ceny mali orientova aj pod¾a<br />

portfólia dotyèného tvorcu a prípadných referencií. V prípade<br />

nároènejších projektov odporúèame obráti sa <strong>na</strong> špecializovanú<br />

firmu, ktorá vám dokáe vypracova podrobný plán. Cenové<br />

relácie tvorby internetových stránok sú ve¾mi široké – zaèí<strong>na</strong>jú<br />

sa pri stokorunáèkach v prípade, e vám WWW stránku vytvorí<br />

„susedov syn“, a po desatisíce v prípade komplexného<br />

firemného webového sídla.<br />

Osobná stránka – vo vašom prípade bude asi <strong>na</strong>jlepšie<br />

pokúsi sa vytvori si stránku svojpomocne. Ak <strong>na</strong> to nemáte<br />

potrebné z<strong>na</strong>losti, <strong>sk</strong>úste sa spýta známych, budete prekvapení,<br />

ko¾ko mladých sa v tvorbe stránok vyzná, prípadne<br />

si stránku vytvorte v programe pracujúcom systémom<br />

WYSIWYG. Náklady bude tvori èas strávený pri tvorbe stránok<br />

a fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> zakúpenie WYSIWYG programu.<br />

Malá firma/ivnostník – ak máte dostatok èasu a chcete<br />

za kadú cenu ušetri, platí pre vás to, èo v prípade tvorby<br />

osobnej stránky. Ak sa však chcete odbremeni od tejto èinnosti,<br />

neváhajte a <strong>na</strong>jmite si niekoho <strong>na</strong> tvorbu a udriavanie<br />

stránok. Treba však poèíta s nákladmi v tisícoch korún.<br />

Stredne ve¾ká firma – v tomto prípade je <strong>na</strong>jvhodnejšie<br />

poobzera sa po niekom, kto vám stránky vyrobí. Tvorbu stránok<br />

v externom prostredí mono <strong>sk</strong>ombinova s udriavaním<br />

a aktualizáciou stránok v rámci firmy. Náklady <strong>na</strong> vytvorenie<br />

firemného webového sídla sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> úrovni desatisíc<br />

korún, prièom platí, e strop nie je stanovený.<br />

ÈO ÏALEJ<br />

Po vytvorení a sprevádzkovaní vlastnej stránky sa ešte práca<br />

majite¾a stránok zïaleka nekonèí. Ak chce, aby jeho stránky<br />

boli <strong>na</strong>vštevované a prinášali mu prospech, treba stránku zvidite¾ni.<br />

Spôsobov, ako dosiahnu zvidite¾nenie vlastnej stránky,<br />

je nieko¾ko. Vynechajúc propagáciu škandalizáciou (akiste<br />

sa pamätáte <strong>na</strong> kauzu http:// <strong>www</strong>.dagmarhavlova.cz/ ☺), je to<br />

pridanie odkazu do vyh¾adávaèov, zapojenie sa do výmenného<br />

reklamného systému alebo <strong>na</strong>príklad aj odporúèanie svojej<br />

stránky do rubriky Potulky svetom WWW, ktorú poznáte zo<br />

stránok nášho èasopisu.<br />

Aby stránka zí<strong>sk</strong>ala, respektíve nestrácala punc hodnovernosti,<br />

treba ju pravidelne aktualizova. Niè toti neodrádza od<br />

opakovanej návštevy viac ako neaktualizovaná internetová<br />

stránka.<br />

Dúfame, e vás tento krátky úvod do problematiky tvorby<br />

vlastnej internetovej stránky podnietil k jej výrobe. Ak sa<br />

odhodláte zaexperimentova, ešte raz vám odporúèame siahnu<br />

po tohtomesaènom CD REVUE, <strong>na</strong> ktorom nájdete demonštraèné<br />

verzie programov Net Objects Fusion, CoolPage a 1st<br />

Page 2000. ktoré slúia <strong>na</strong> tvorbu WWW stránok. Na záver<br />

nám teda neostáva iné ako zaela vám ve¾a úspechov pri<br />

s<strong>na</strong>he obohati internet o svoju prítomnos v tomto virtuálnom<br />

svete.<br />

<br />

SLOVNÍÈEK<br />

POJMOV<br />

Domé<strong>na</strong> – domé<strong>na</strong> je<br />

slovné oz<strong>na</strong>èenie adresy<br />

internetovej stránky.<br />

Záz<strong>na</strong>m o tom, kde sa príslušná<br />

WWW stránka<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> takzvaných<br />

DNS serveroch (Domain<br />

Name Service), ktoré po<br />

zadaní WWW adresy<br />

pouívate¾a presmerujú<br />

<strong>na</strong> server, <strong>na</strong> ktorom sa<br />

dotyèná stránka <strong>na</strong>chádza.<br />

Poznáme viac typov<br />

domén. Domény prvého<br />

rádu sú takzvané TLD<br />

(top level domain) a takmer<br />

všetky štáty sveta<br />

majú pridelenú takúto<br />

doménu. Sú to známe .<strong>sk</strong><br />

pre Sloven<strong>sk</strong>o, .cz pre<br />

Èe<strong>sk</strong>ú republiku alebo<br />

.co.uk pre Ve¾kú Britániu.<br />

Domény druhého rádu u<br />

nie sú pevne stanovené<br />

a mono si vybra názov<br />

pod¾a ¾ubovôle. Jednotlivé<br />

domény x-tého rádu sú<br />

od seba oddelené bodkou<br />

a rád sa poèíta sprava<br />

do¾ava.<br />

webhosting – sluba<br />

webhosting predstavuje<br />

umiestnenie vytvorených<br />

stránok <strong>na</strong> server providera<br />

a jej sprístupnenie<br />

verejnosti prostredníctvom<br />

internetu.<br />

Serverhousing –<br />

umiestnenie vlastného<br />

servera v priestoroch<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetových<br />

sluieb a jeho pripojenie<br />

do internetu.<br />

Výhoda takéhoto riešenia<br />

je, e firma má monos<br />

spravova si vlastný<br />

webový server pod¾a<br />

vlastných predstáv<br />

a poiadaviek.<br />

WYSIWYG (What You<br />

See Is What You Get) –<br />

systém tvorby stránok,<br />

doslovný preklad znie:<br />

„To, èo vidíš, je to, èo<br />

dostaneš.“ Programy pracujúce<br />

<strong>na</strong> princípe WYSI-<br />

WYG generujú kód HTML<br />

<strong>na</strong> základe poiadavky<br />

pouívate¾a, ktorý si<br />

obyèajne stránku „<strong>na</strong>kreslí“<br />

vo WYSIWYG editore.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 35

R E V U E<br />

Budeme pod doh¾adom<br />

„ve¾kého brata“?<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

U je to viac ako polstoroèie,<br />

èo George Orwell <strong>na</strong>písal svoj<br />

<strong>na</strong>jslávnejší román 1984.<br />

V òom majstrov<strong>sk</strong>y vykreslil<br />

pochmúrnu víziu sveta,<br />

v ktorom ¾udia absolútne<br />

stratili súkromie. Dlho sa táto<br />

vízia sveta spájala<br />

s totalitnými reimami, dnes<br />

ju viacerí <strong>sk</strong>ôr ako s nie ve¾mi<br />

vzdialenou minulosou istej<br />

èasti sveta spájajú<br />

s budúcnosou, ktorá nás<br />

èaká, nech ijeme kdeko¾vek.<br />

Vstúpili sme do roku <strong>2004</strong><br />

a ¾udstvo vraj stojí <strong>na</strong> prahu<br />

Orwellovho sveta 1984.<br />

Pýtate sa, preèo to všetko?<br />

Pre drobné, nie ve¾mi nápadné<br />

identifikaèné èipy, ktoré sa<br />

odborne <strong>na</strong>zývajú RFID. Práve<br />

tie nás majú obra o zvyšky<br />

súkromia. Sú tieto obavy<br />

opodstatnené? A èo to<br />

vlastne RFID je?<br />

Poèiatky vývoja tejto technológie siahajú<br />

hlboko do druhej polovice minulého storoèia.<br />

Aj preto sa <strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a otázka, preèo si ju<br />

väèši<strong>na</strong> médií a aktivistov bojujúcich za ochranu<br />

súkromia zaèala intenzívnejšie všíma a v minulom<br />

roku. Otvorme teda spoloène dvere a <strong>na</strong>hliadnime<br />

<strong>na</strong> túto technológiu pekne zoširoka.<br />

RFID z<strong>na</strong>èky viacerých vyhotovení,<br />

urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v bezpeènostných aplikáciách<br />

HISTÓRIA RFID<br />

S tým, ako so vyvíjala ¾ud<strong>sk</strong>á spoloènos, <strong>na</strong>rastalo<br />

aj mnostvo prepravovaného tovaru a zvyšovali sa<br />

poiadavky <strong>na</strong> jeho evidenciu. S globalizáciou ekonomiky<br />

sa tento tlak ešte zvýšil. Ako katalyzátor<br />

zapôsobil nástup informaèných technológií, ktorý<br />

nám v podobe výpoètovej techniky a ïalších „drobností“<br />

dal do rúk nástroje, ktoré v oblasti spracovania<br />

informácií ponúkajú <strong>sk</strong>oro neobmedzené<br />

monosti. ¼udia však stáli pred ványm problémom:<br />

Ako èo <strong>na</strong>jjednoduchšie a <strong>na</strong>jefektívnejšie<br />

dosta do informaèných systémov informácie?<br />

Prvým, dnes u všeobecne rozšíreným a takmer<br />

samozrejmým spôsobom identifikácie produktov<br />

všetkého druhu sa stali èiarové kódy. Patent <strong>na</strong> ne<br />

bol udelený pred viac ako pädesiatimi rokmi – v roku<br />

1952. Systém oz<strong>na</strong>èovania èiarovými kódmi následne<br />

prechádzal štandardizáciou a jeho prvé vyuitie<br />

prišlo a v roku 1966. To však bol celý systém<br />

ešte len v plienkach a ako rok, v ktorom mono hovori<br />

o jeho reálnom vyuití, sa uvádza a rok 1984.<br />

Vtedy však èiarový kód <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie pouívalo<br />

iba 15-tisíc firiem. Prelomové boli <strong>na</strong>sledujúce roky.<br />

U o tri roky ne<strong>sk</strong>ôr èiarový kód vyuívalo 75-tisíc<br />

spoloèností a dnes budete iba ako h¾ada tovar, <strong>na</strong><br />

ktorom by toto oz<strong>na</strong>èenie chýbalo.<br />

Keïe technika sa vyvíja, èo<strong>sk</strong>oro, presnejšie<br />

v roku 1969, sa Amerièan Mario Cardullo zaèal zaobera<br />

myšlienkou vytvorenia z<strong>na</strong>èky, ktorej<br />

identifikácia by prebiehala úplne automaticky.<br />

To bol poèiatok RFID, rádiofrekvenènej<br />

identifikácie. Myšlienka dostala<br />

konkrétnejšie obrysy v roku<br />

1970, keï spomí<strong>na</strong>ný vynálezca<br />

podal patentovú prihlášku <strong>na</strong><br />

RFID. Patentový úrad mu patent<br />

<strong>na</strong> RFID udelil v roku 1973.<br />

V sedemdesiatych rokoch prebiehal<br />

vývoj RFID v laboratóriách<br />

viacerých firiem, <strong>na</strong>jintenzívnejšie<br />

však v IBM, Com-<br />

Serv, Raytheon, RCA a Fairchild.<br />

A do devädesiatych rokov minulého<br />

storoèia ostalo RFID doménou vý<strong>sk</strong>umníkov.<br />

Všetko sa zmenilo v poslednej dekáde, keï<br />

stav techniky a rozvoj polovodièového priemyslu<br />

umonili realizova viaceré pilotné projekty vyuívajúce<br />

produkty RFID. V prvotnej fáze išlo o jednoduchšie<br />

aplikácie v oblasti bezpeènosti, prièom<br />

s príchodom tohto storoèia došlo k štandardizácii<br />

systémov RFID a vytvoreniu podmienok <strong>na</strong> ich celosvetové<br />

vyuitie. V mnohých oblastiach sú dnes<br />

RFID bené, väèšinou však ani netušíme, e ide<br />

o praktické vyuitie RFID a ani nám to neprekáalo.<br />

Hystéria spojená s touto technológiou sa zaèala<br />

prejavova a v èase, keï sa pre RFID otvorili nové<br />

obzory, súvisiace s masovejším vyuívaním bezdrôtových<br />

technológií. Dnes prakticky denne prichádzajú<br />

správy o tom, ako tá èi oná firma uvauje<br />

o <strong>na</strong>sadení RFID èi SmartTag (èo nie je niè iné) vo<br />

svojich produktoch. Pritom u nejde iba o oz<strong>na</strong>-<br />

Aktuálne <strong>na</strong>jmenšie èipy RFID z produkcie<br />

spoloènosti Hitachi majú aj<br />

<strong>na</strong>priek svojim rozmerom<br />

implementovanú<br />

aj anténu<br />

36 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

èovanie tovaru, ale o to, aby si jednotlivé predmety<br />

„rozumeli“. Do hry s menom inteligentná domácnos,<br />

<strong>na</strong> ktorej pozadí je staré dobré RFID, tak<br />

vstupujú nielen giganty z oblasti výroby polovodièov<br />

a sveta <strong>IT</strong>, ale aj firmy vyrábajúce spotrebný<br />

tovar èi po<strong>sk</strong>ytujúce zdravotnú starostlivos.<br />

Technológia RFID sa „zapáèila“ aj štátnej správe,<br />

vojen<strong>sk</strong>ému priemyslu a bezpeènostným zlokám.<br />

V súèasnosti je jedným z bených <strong>na</strong>sadení RFID<br />

evidencia a sledovanie batoiny <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách<br />

ÈO JE RFID?<br />

Najjednoduchšie mono vysvetli pojem RFID „dešifrovaním“<br />

výz<strong>na</strong>mu <strong>sk</strong>ratky. Prostredníctvom neho<br />

sa dostaneme k pojmu Radio Frequency IDentification,<br />

teda identifikaèným prvkom pracujúcim<br />

vo vysokofrekvenènom pásme.<br />

RFID sa od poèiatku vyvíjal ako systém, ktorý<br />

mal by alter<strong>na</strong>tívou k pouitiu èiarového kódu<br />

v aplikáciách, kde bolo jeho <strong>na</strong>sadenie principiálne<br />

nemoné alebo obané. V porov<strong>na</strong>ní s èiarovým<br />

kódom ponúkajú RFID vyššiu rýchlos snímania<br />

a podstatne jednoduchšia je ich aplikácia v automatizovaných<br />

systémoch, pretoe nekladú nijaké<br />

mimoriadne nároky <strong>na</strong> obsluhu.<br />

Systémov i prvkov RFID jestvuje celá škála, prièom<br />

ich mono èleni pod¾a viacerých z<strong>na</strong>kov. Najèastejšie<br />

sa <strong>na</strong> tento úèel pouíva:<br />

frekvenèné pásmo,<br />

typ identifikaèného prvku,<br />

aplikácia RFID.<br />

V prípade prvého kritéria triedenia sa dá špecifikova<br />

viacero typov v závislosti od frekvenèného<br />

pásma, v ktorom konkrétny RFID pracuje. Komplexný<br />

poh¾ad <strong>na</strong> èlenenie opisujúce všetky frekvenèné<br />

pásma vyuívané RFID nájdete v tabu¾ke<br />

spoloène s vymenovaním aplikácií, ktoré RFID v danom<br />

frekvenènom pásme <strong>na</strong>jèastejšie vyuívajú.<br />

Ove¾a èastejšie ne èlenenie uvedené v tabu¾ke sa<br />

však vyuíva hrubé èlenenie <strong>na</strong> nízko- a vysokofrekvenèné<br />

RFID, ktoré pokrýva <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie<br />

rozdiely medzi oboma systémami.<br />

Nízkofrekvenèné RFID systémy pracujú v pásmach<br />

od 30 kHz do 500 kHz. Najèastejšie sa vyuívajú<br />

v bezkontaktných systémoch kontroly dochádzky,<br />

identifikaèných systémoch, systémoch <strong>na</strong><br />

sledovanie zvierat a pohybu všeobecne. Vyz<strong>na</strong>èujú<br />

sa krátkou latenciou a nízkymi prevádzkovými<br />

nákladmi.<br />

Vysokofrekvenèné RFID systémy pracujú v pásmach<br />

od 850 MHz do 950 MHz a od 2,4 GHz do<br />

Frekvenèné pásmo Nasadenie<br />

R E V U E<br />

Ukáky RFID z<strong>na</strong>èiek s anté<strong>na</strong>mi vo vyhotovení, ktoré umoòuje <strong>na</strong>lepenie <strong>na</strong> sledované predmety<br />

Za základ systému RFID mono povaova èítacie<br />

zariadenie. To je v závislosti od konkrétnej aplikácie<br />

buï stacionárne, alebo mobilné. Èítacie zariadenia<br />

plnia v systéme RFID dve úlohy. Prvou je vysielanie<br />

vysokofrekvenèného signálu, druhou príjem<br />

identifikátorov zo z<strong>na</strong>èiek RFID.<br />

Vysielanie signálu sa realizuje z dvoch dôvodov.<br />

Prvým je zabezpeèenie detegovania z<strong>na</strong>èiek RFID,<br />

prièom toto je úloha spoloèná pre systémy s aktívnymi<br />

i pasívnymi z<strong>na</strong>èkami RFID. Oba typy toti<br />

vyšlú signál a po tom, èo zachytia signál z èítacieho<br />

zariadenia. Druhý dôvod je dôleitý pri systémoch<br />

vyuívajúcich pasívne èipy. Tam sa magnetické<br />

pole vytvorené èítaèkou <strong>na</strong> strane z<strong>na</strong>èky<br />

RFID vyuíva <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie energie potrebnej <strong>na</strong> odoslanie<br />

identifikátora zo z<strong>na</strong>èky RFID.<br />

V prípade jednoduchých systémov RFID, ako sú<br />

<strong>na</strong>príklad systémy <strong>na</strong> stráenie tovaru, spoèíva<br />

funkcia èítaèky v spomenutých èinnostiach. V prípade<br />

zloitejších systémov dochádza k následnému<br />

spracovaniu informácií zí<strong>sk</strong>aných zo z<strong>na</strong>èiek RFID,<br />

prípadne sú do nich zapisované ïalšie informácie.<br />

V takýchto prípadoch sú èítaèky doplnené o ïalšie<br />

obvody umoòujúce vyko<strong>na</strong> spomenuté operácie.<br />

Èinnos z<strong>na</strong>èky RFID je <strong>na</strong> prvý poh¾ad ve¾mi jednoduchá.<br />

Jej úlohou je v prípade, e sa dostane do<br />

dosahu èítacieho zariadenia, vysla svoj identifikátor.<br />

Spomenuté tvrdenie síce platí pre všetky z<strong>na</strong>èky<br />

RFID, ale v prípade zloitejších èipov, <strong>na</strong>jmä<br />

v aktívnom vyhotovení, je rozsah ich èinností podstatne<br />

väèší a závisí od konkrétneho typu èipu<br />

a aplikácie, v ktorej je <strong>na</strong>sadený.<br />

I keï je spomenuté vysvetlenie èinnosti pomerne<br />

jasné, bude vhodné, ak si povieme, z akých èastí<br />

sa z<strong>na</strong>èka RFID <strong>sk</strong>ladá a ako konkrétne vyzerá jej<br />

èinnos. Pre zjednodušenie sa budeme zaobera<br />

opisom èinnosti pasívnej z<strong>na</strong>èky RFID, samozrejme,<br />

pri kadom komponente a opise jeho èinnosti<br />

upozorníme <strong>na</strong> rozdiely, ktoré sú medzi pasívnymi<br />

a aktívnymi z<strong>na</strong>èkami RFID.<br />

Kadá z<strong>na</strong>èka RFID sa <strong>sk</strong>ladá z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

èastí: antény, transceivera a transpondéra.<br />

Anté<strong>na</strong> predstavuje <strong>na</strong>jrozmernejšiu èas z<strong>na</strong>èky<br />

RFID, prièom toto tvrdenie platí bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

frekvenèné pásmo, v ktorom konkrétny systém<br />

RFID pracuje. Samozrejme, rozmery antény sú dané<br />

frekvenèným pásmom, a teda platí, e èím vyššia<br />

frekvencia sa v danom systéme RFID pouíva,<br />

tým menšia môe by anté<strong>na</strong> v èipe. Anté<strong>na</strong> RFID<br />

z<strong>na</strong>èky je dôleitá hneï z nieko¾kých h¾adí<strong>sk</strong>.<br />

Umoòuje toti príjem signálu z èítaèky a zároveò<br />

slúi aj <strong>na</strong> vysielanie. V prípade príjmu signálu má<br />

anté<strong>na</strong> takisto dve funkcie. Z prijatého signálu<br />

„vyrába“ energiu slúiacu <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie z<strong>na</strong>èky<br />

RFID. Druhou funkciou antény je príjem kódu, ktorý<br />

je urèený <strong>na</strong> komunikáciu èipu a èítaèky.<br />

Transceiver je blok, ktorý realizuje komunikáciu<br />

s èítaèkou. Ide vlastne o prijímaè a vysielaè, doplnený<br />

o obvody, ktoré z prijatého signálu vytvoria<br />

elektrickú energiu potrebnú <strong>na</strong> èinnos celej z<strong>na</strong>èky<br />

RFID.<br />

Transpondér je <strong>na</strong>jzloitejšia èas RFID, presnejšie<br />

môe òou by, jeho konfigurácia je toti<br />

variabilná a závisí od toho, aké funkcie má daná<br />

z<strong>na</strong>èka RFID plni. Najjednoduchším prípadom je<br />

kombinácia riadiacej logiky a pamäte nesúcej unikátny<br />

identifikaèný kód (obyèajne 64 a 128 bitov)<br />

èipu. Pamä je typu ROM, èo z<strong>na</strong>mená, e údaje<br />

v nej nemono meni (sú zadané pri výrobe èipu).<br />

RFID pri sledovaní pohybu dokumentov <strong>na</strong> Americkom patentovom úrade<br />

V aplikáciách, keï treba meni obsah pamäte (sledovanie<br />

operácií vyko<strong>na</strong>ných s produktom), sa do<br />

RFID integruje aj pamä typu flash, ktorá dovo¾uje<br />

meni jej obsah a uklada doplnkové údaje. V prípade<br />

pamäte flash sa kapacita môe pohybova od<br />

jednotiek KB do jednotiek MB, všetko závisí iba od<br />

ceny RFID a jeho predpokladaného <strong>na</strong>sadenia. Doplnková<br />

pamä môe by <strong>na</strong>konfigurovaná tak, e<br />

jej obsah sa mení iba prostredníctvom signálu z èítacieho<br />

zariadenia alebo v prípade komplexnejších<br />

z<strong>na</strong>èiek RFID môe táto pamä slúi aj <strong>na</strong> ukladanie<br />

„zbieraných“ informácií. Transpondér toti mô-<br />

e by vybavený aj obvodmi <strong>na</strong> meranie niektorých<br />

velièín a tie môe kontinuálne zaz<strong>na</strong>menáva. Pochopite¾ne,<br />

v <strong>na</strong>posledy menovanom príklade u<br />

ide o ve¾mi komplexnú aktívnu z<strong>na</strong>èku RFID.<br />

RFID V ÈIPE?<br />

Prvé generácie z<strong>na</strong>èiek RFID (niekedy oz<strong>na</strong>èovaných<br />

aj SmartTag) a aj väèši<strong>na</strong> tých dnes bene<br />

pouívaných sú zariadenia, ktoré pri troche pozornosti<br />

nemôete prehliadnu. Ich rozmery sa<br />

bene pohybujú v škále nieko¾kých centimetrov.<br />

Pravda však je, e ich <strong>na</strong>jrozmernejšou èasou je<br />

anté<strong>na</strong>. Viaceré vývojár<strong>sk</strong>e tímy však pracujú <strong>na</strong><br />

vývoji èipov RFID, teda implementácii „kompletnej“<br />

z<strong>na</strong>èky RFID <strong>na</strong> kú<strong>sk</strong>u kremíka. Èipy sú RFID<br />

zariadenia, ktoré pracujú v <strong>na</strong>jvyšších frekvenèných<br />

pásmach vyhradených pre RFID (<strong>na</strong>jèastejšie<br />

2,5 GHz) a ich rozmery sú rádovo milimetre. Záujem<br />

o takéto zariadenia je ve¾ký, pretoe by boli<br />

riešením viacerých problémov súvisiacich s <strong>na</strong>sadením<br />

RFID vo viacerých aplikáciách. Miniatúrne<br />

zariadenia by umoòovali nenápadné a nenároèné<br />

umiestnenie, zníila by sa aj ich energetická<br />

nároènos. Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade klasických z<strong>na</strong>èiek<br />

RFID aj v prípade ich miniatúrnych kremíkových<br />

verzií sa zaène s jednoduchšími verziami.<br />

Vlastne u sa zaèalo...<br />

Iba nedávno sa <strong>na</strong> trhu objavila dvojica RFID<br />

zariadení – èipov, ktoré stoja za pozornos. Prvé<br />

vyrába spoloènos Hitachi a nesie názov Mu-èip<br />

(odvodené od µ-èip). Mu-èip je aktuálne <strong>na</strong>jmenším<br />

komerène dostupným èipom RFID obsahujúcim<br />

všetky komponenty vrátane antény. Jeho rozmery<br />

sú 0,4 × 0,4 mm! Èip patrí do <strong>sk</strong>upiny pasívnych<br />

38 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

RFID, pracuje v pásme 2,45 GHz a obsahuje 128-<br />

bitovú pamä ROM.<br />

Druhou z noviniek v oblasti RFID <strong>na</strong> báze èipov je<br />

èip VeryPaid od spoloènosti Applied Digital Solution.<br />

Ide o èip RFID, ktorý je urèený <strong>na</strong> implantáciu<br />

do ruky a má umoni identifikáciu èloveka. Prvou<br />

aplikáciou má by bezpeènejší prístup pouívate¾a<br />

k bankomatom a platobným terminálom, pretoe<br />

má odstráni riziko straty platobnej karty.<br />

VE¼KÝ OBCHOD?<br />

U dnes je obchod s RFID lukratív<strong>na</strong> záleitos, prièom<br />

aj do budúc<strong>na</strong> predstavuje táto technológia<br />

obrov<strong>sk</strong>ú obchodnú príleitos a toho si je vedomá<br />

celá plejáda popredných firiem, poèí<strong>na</strong>júc producentmi<br />

èipov cez výrobcov poèítaèov a <strong>IT</strong> firmy a<br />

po výrobné podniky a obchod. Tí všetci v RFID vidia<br />

nové monosti. Najviac si však od tejto technológie<br />

s¾ubujú práve producenti èipov a <strong>IT</strong> firmy. Prví vidia<br />

monos zvyšovania výrobných kapacít a tým<br />

aj zi<strong>sk</strong>ov, ktoré prídu v prípade, e sa bude trh<br />

s RFID rozvíja. Rov<strong>na</strong>ko sú <strong>na</strong> tom <strong>IT</strong> firmy, ktoré<br />

k produktom RFID budú ponúka expertné systémy<br />

<strong>na</strong> zber, monitorovanie a vyhodnocovanie údajov.<br />

Potenciál tohto trhu sa v súèasnosti odhaduje<br />

<strong>na</strong> miliardy dolárov. Vidi<strong>na</strong> slušného zárobku však<br />

láka aj nových hráèov.<br />

Keby sme mali menova iba pár firiem, ktoré<br />

v tomto „obchode“ nechcú osta bokom, isto by<br />

sme spomedzi výrobcov polovodièov nemali zabudnú<br />

<strong>na</strong> Intel, Texas Instruments èi Hitachi. Medzi<br />

<strong>IT</strong> firmami si <strong>na</strong> svoj kus koláèa robia chu firmy<br />

ako IBM, Fujitsu Siemens èi Sun Microsystems.<br />

A spomedzi špecializovaných firiem zaoberajúcich<br />

sa iba RFID treba isto spomenú firmy AlianWare,<br />

Applied Digital Solutions èi EMS (Escort Memory<br />

Systems).<br />

VYU<strong>IT</strong>IE RFID<br />

Ako sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, RFID mono <strong>na</strong>sadi takmer<br />

všade. Pozrime sa však <strong>na</strong> to, ako vidia jeho šance<br />

propagátori tejto technológie. Najèastejšie sa o <strong>na</strong>sadení<br />

RFID hovorí v týchto odvetviach:<br />

preprava a logistika,<br />

výroba a spracovanie,<br />

bezpeènos,<br />

poèet konkrétnych aplikácií je však podstatne väèší<br />

a zahàòa:<br />

evidenciu a sledovanie zvierat,<br />

evidenciu a sledovanie nebezpeèných odpadov,<br />

sledovanie procesu výroby,<br />

sledovanie doruèovania zásielok,<br />

sledovanie automobilovej dopravy.<br />

V prípade niektorých aplikácií u dokonca jestvujú<br />

medzinárodne akceptované štandardy:<br />

bezpeènostné systémy,<br />

ochra<strong>na</strong> cenných predmetov,<br />

riadenie prístupu (osôb, automobilov),<br />

automatizovaný výber mýtnych poplatkov,<br />

dochádzkové systémy,<br />

identifikácia nástrojov <strong>na</strong> CNC strojoch a automatizovaných<br />

výrobných linkách,<br />

vyhodnocovanie športových výkonov,<br />

sledovanie delikventov.<br />

RFID V PRAXI<br />

Ako vidie, výpoèet moností <strong>na</strong>sadenia technológie<br />

je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi široký. Ešte stále však môeme<br />

RFID pouíva v k¾úèenkách vybraných modelov aj automobilka<br />

Ford<br />

ma dojem, e <strong>na</strong>sadenie RFID je otázkou vzdialenej<br />

budúcnosti. Omyl! Táto technológia sa u dnes<br />

široko vyuíva. Neveríte? Mono vás presvedèí<br />

o opaku <strong>na</strong>ozaj struèný výpoèet aplikácií, v ktorých<br />

ju u v súèasnosti nájdete celkom bene. My sme<br />

sa pozreli <strong>na</strong> niektoré príklady, ktoré uvádzajú poprední<br />

producenti systémov RFID.<br />

K priekopníkom v oblasti RFID patrí aj spoloènos<br />

Texas Instruments. Tá ponúka viacero produktov a<br />

kompletných balíkov <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie tejto technológie.<br />

Na jej zoz<strong>na</strong>me sú aplikácie <strong>na</strong> kontrolu prístupu<br />

osôb do budov, áut <strong>na</strong> parkovi<strong>sk</strong>á, identifikáciu<br />

batoín <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách, sledovanie zvierat, sledovanie<br />

pohybu automobilov, blokovanie ukradnutých automobilov,<br />

sledovanie pohybu dokumentov, sledovanie<br />

tovaru v distribúcii a pri predaji, sledovanie<br />

zásielok poèas prepravy, riešenia pri bezdrôtovom<br />

obchode zameranom <strong>na</strong> automatizáciu predaja niektorých<br />

komodít (medziiným tankovanie pohonných<br />

hmôt), predaj lístkov <strong>na</strong> rôzne podujatia, ale aj<br />

<strong>na</strong>sadenie pri športových podujatiach. Ve¾mi ma<br />

zaujal opis vyuitia RFID pri Boston<strong>sk</strong>om mest<strong>sk</strong>om<br />

maratóne, kde od roku 1999 dostávajú beci z<strong>na</strong>èku<br />

RFID, ktorá je pred štartom pripevnená <strong>na</strong> ich obuv.<br />

Prvoradou úlohou, ktorú organizátori <strong>na</strong>sadením<br />

RFID chceli vyrieši, bolo zjednodušenie evidencie<br />

pretekárov, ich identifikácie a spracovania výsledkov.<br />

Akýmsi ved¾ajším produktom je informaèný<br />

servis dostupný <strong>na</strong> internetovej stránke maratónu,<br />

prostredníctvom ktorej môu tréneri, rodinní príslušníci<br />

èi priatelia ma neustály preh¾ad o tom, ako<br />

si poèí<strong>na</strong> ich favorit. Èítaèky z<strong>na</strong>èiek RFID sú toti <strong>na</strong><br />

trati maratónu rozmiestnené vo vzdialenosti pribline<br />

3 míle.<br />

RFID A SÚKROMIE<br />

To, èím si technológia RFID zí<strong>sk</strong>ala negatívnu publicitu,<br />

mono zhrnú do troch slov: riziko straty<br />

súkromia. Keïe minimálne v prípade miniatúrnych<br />

RFID pracujúcich vo vyšších frekvenèných<br />

pásmach a pri aktívnych RFID nie sú všetky moné<br />

aplikácie špecifikované, presnejšie povedané, štandardy<br />

pre ne sa ešte iba vyvíjajú, je otázka ich moného<br />

zneuitia otvorená. Pravdupovediac, bojovníci<br />

za ochranu súkromia sa ani tak neobávajú RFID,<br />

ktoré by sa mali doèka <strong>na</strong>sadenia v komerènej<br />

sfére, ako <strong>sk</strong>ôr ich implementácie vo verejnej správe<br />

a bezpeènostných zlokách. Tie sa v ostatnom<br />

období vo viacerých krajinách radia k <strong>na</strong>dšeným<br />

propagátorom tejto technológie. V nejednej krajine<br />

jestvujú plány <strong>na</strong> pridanie RFID do dokladov,<br />

Európ<strong>sk</strong>a banka nedávno prezentovala zámer<br />

implementova z<strong>na</strong>èky do bankoviek, èo by malo<br />

zjednoduši odha¾ovanie ich falšovania. Ochrancovia<br />

¾ud<strong>sk</strong>ých práv jedným dychom dodávajú, e<br />

obchodník by poz<strong>na</strong>l stav vašej peòaenky u pri<br />

vstupe do obchodu...<br />

Azda <strong>na</strong>jïalej v tejto oblasti zašli vo Ve¾kej Británii,<br />

kde je momentálne <strong>na</strong> stole návrh nového<br />

azylového záko<strong>na</strong>, ktorý pripravilo tamojšie ministerstvo<br />

vnútra. Návrh záko<strong>na</strong> predpokladá, e iadatelia<br />

o azyl budú oz<strong>na</strong>èení systémom GPS. Zatia¾<br />

návrh záko<strong>na</strong> predpokladá takéto „z<strong>na</strong>èkovanie“<br />

iba u neúspešných iadate¾ov o azyl. Ïalšími v rade<br />

by mali by ¾udia prepustení <strong>na</strong> kauciu èi zloèinci<br />

prepustení po amnestii. Ministerstvo vnútra jedným<br />

dychom dodáva, e v prípade schválenia záko<strong>na</strong><br />

je schopné tento systém monitorovania zavies<br />

do praxe do 18 mesiacov!<br />

Hoci toto riešenie nevyzerá <strong>na</strong> prvý poh¾ad vôbec<br />

zle, <strong>sk</strong>rýva v sebe isté nebezpeèenstvá. V prípade<br />

ïalšej miniaturizácie a zlepšovania RFID a vybudovania<br />

siete snímaèov toti nebude potrebné<br />

¾udí vybavi systémom GPS, postaèí èip RFID podobný<br />

Mu-èipu!<br />

Zdá sa teda, e paralela medzi RFID a Orwellovým<br />

„svetom 1984“ nie je iba náhodná a isto si<br />

v budúcnosti budeme musie ove¾a viac ako dnes<br />

všíma, èo jednotlivé vlády mienia svojim obyvate¾om<br />

„ponúknu“ v rámci zvyšovania ich bezpeènosti.<br />

I keï obavy z <strong>na</strong>rušenia súkromia sa <strong>na</strong>jèastejšie<br />

objavujú v súvislosti s vládnymi projektmi,<br />

ostraití asi budeme musie by aj pri nákupe produktov<br />

a budovaní „inteligentných domácností“...<br />

ZAUJÍMAVÉ ODKAZY:<br />

Patent <strong>na</strong> èiarový kód:<br />

http://inventors.about.com/library/inventors/blbar_code.htm<br />

Genéza vzniku RFID vyrozprávaná autorom patentovej prihlášky<br />

(Mario Cardullo):<br />

http://<strong>www</strong>.rfidjour<strong>na</strong>l.com/article/articleview/392/1/2/<br />

Najmenší èip RFID: http://<strong>www</strong>.hitachi.co.jp/Prod/mu-chip/<br />

Èip VeryPai: http://<strong>www</strong>.adsx.com/<br />

Citlivejšie RFID: http://news.com.com/2100-1020-995744.html<br />

Vývoj cien RFID: http://news.com.com/2010-1069-980325.html<br />

FIRMY PONÚKAJÚCE PRODUKTY RFID:<br />

Alien Technology – http://<strong>www</strong>.alientechnology.com/<br />

Applied Digital Solutions – http://<strong>www</strong>.adsx.com/<br />

RFID Inc. – http://<strong>www</strong>.rfidinc.com/<br />

Texas Instruments – http://<strong>www</strong>.ti.com/tiris/docs/docntr.htm a<br />

http://<strong>www</strong>.ti.com/tiris/docs/manuals/brochures/Tag-it_Bro.pdf<br />

PLÁNY NA VYU<strong>IT</strong>IE RFID:<br />

Wall-Mart:<br />

http://<strong>www</strong>.amrresearch.com/Content/printversion.<br />

asp?pmillid=16268&historyid=1820539&print=1<br />

Delta Airlines:<br />

http://<strong>www</strong>.rfidjour<strong>na</strong>l.com/index.php/article/articleview/468/1/1/<br />

Ministerstvo obrany USA:<br />

http://news.com.com/2100-1017-984391.html<br />

Star City Casino – Sydney:<br />

http://<strong>www</strong>.alientechnology.com/news/The_Internet_of_Things.htm<br />

VISA: http://news.com.com/2100-1017-958612.html<br />

Michelin: http://<strong>www</strong>.rfidjour<strong>na</strong>l.com/article/articleview/269/1/1/<br />

Európ<strong>sk</strong>a centrál<strong>na</strong> banka:<br />

http://news.com.com/2100-1019-1009155.html a<br />

http://<strong>www</strong>.eetimes.com/printableArticle?doc_id=OEG20011219S0016<br />

Gilette: http://news.com.com/2100-1017-984391.html<br />

Procter & Gamble:<br />

http://<strong>www</strong>.alientechnology.com/news/The_Internet_of_Things.htm<br />

Prada:<br />

http://<strong>www</strong>.alientechnology.com/news/The_Internet_of_Things.htm<br />

Target: http://news.com.com/2100-1017-984391.html<br />

Tesco UK: http://news.com.com/2100-1017-984391.html<br />

<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 39

R E V U E<br />

Virtuál<strong>na</strong><br />

kancelária<br />

realitou<br />

Ondrej Macko<br />

Èas I. Microsoft Office 2003<br />

Úloha poèítaèov sa oproti<br />

situácii spred nieko¾kých rokov<br />

radikálne mení. Z prostriedku<br />

<strong>na</strong> osobnú produktivitu<br />

a komunikáciu cez internet sa<br />

tak èoraz èastejšie menia<br />

<strong>na</strong> prostriedok <strong>na</strong> vytvorenie<br />

kolaboratívneho prostredia <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>utoènú vzájomnú<br />

spoluprácu. Tento trend sme<br />

u v minulosti zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li vo<br />

ve¾kých firmách, ale podobnú<br />

tendenciu mono bada aj<br />

v stredných a menších<br />

podnikoch. Práve preto sa<br />

objavujú viaceré menšie èi<br />

èiastkové aplikácie, ale aj<br />

komplexnejšie riešenia – èi u<br />

pre prostredie s operaèným<br />

systémom Windows,<br />

alebo Linux.<br />

Typickou situáciou v takomto podniku je<br />

<strong>na</strong>pr. tvorba obchodnej stratégie. Ma<strong>na</strong>ér<br />

pripravujúci takýto plán potrebuje <strong>na</strong> jeho<br />

prípravu údaje od spolupracovníkov. Konkrétne<br />

bude potrebova kontakty od svojich kolegov, <strong>na</strong>plánova<br />

stretnutie, ktoré bude vyhovova všetkým<br />

zúèastneným. Pripravovaný plán bude vhodné<br />

umiestni tak, aby k nemu mali prístup vybraní<br />

pracovníci, ale s rôznymi monosami manipulácie<br />

s ním. Niekto bude môc len vidie dokument, iný<br />

ho bude môc pripomienkova, resp. schva¾ova<br />

zmeny. Keïe však ide o citlivý dokument, nebolo<br />

by vhodné, aby sa dostal do nepovolaných rúk èi u<br />

v elektronickej, alebo papierovej podobe.<br />

Takéto aplikácie oz<strong>na</strong>èujeme všeobecným názvom<br />

groupware a jednému z riešení sa budeme<br />

venova v tomto èlánku. Opíšeme balík kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikácií Microsoft Office 2003. V ïalších<br />

èíslach sa budeme venova zase riešeniu, ktoré vychádza<br />

z operaèného systému Linux.<br />

Balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií Microsoft Office<br />

2003 bol oficiálne uvedený <strong>na</strong> trh 21. októbra<br />

2003. Na jeho zlepšenia sa pozrieme podrobnejšie<br />

a vysvetlíme jeho výhody oproti minulosti.<br />

V <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> uvedené detailne preberieme<br />

<strong>na</strong>jväèšie zdoko<strong>na</strong>lenie – <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu<br />

pouívate¾ov. Základom je spoloèná úloha – projekt.<br />

Dokumenty, úlohy, kontakty, oz<strong>na</strong>my a di<strong>sk</strong>usia<br />

sú dostupné pre vybraných èlenov tímu<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou internetového prehliadaèa alebo<br />

cez aplikácie v Office 2003. Èlenovia tímu môu<br />

<strong>na</strong>vyše k informáciám o spoloènom projekte pristupova<br />

aj z externého prostredia. Pozrieme sa<br />

<strong>na</strong> to, kedy je pre vás výhodné upgradova <strong>na</strong><br />

novú verziu, a vysvetlíme aj to, aké balenia sú<br />

k dispozícii.<br />

Pod¾a údajov zverejnených firmou Microsoft<br />

má Office celosvetovo 300 miliónov legálnych<br />

pouívate¾ov. Microsoft Office spolu s operaèným<br />

systémom Microsoft Windows patrí k produktom,<br />

od ktorých závisia obchodné výsledky tejto firmy.<br />

K základným aplikáciám patrí textový editor<br />

Word, tabu¾kový procesor Excel, prezentaèný<br />

program PowerPoint a komunikaèný nástroj Outlook.<br />

BALENIA PROGRAMU OFFICE 2003<br />

Oproti minulosti Microsoft podstatným spôsobom<br />

rozšíril ponuku programu Office. V tab. 1 sme<br />

uviedli preh¾ad jednotlivých edícií, ktoré sú dostupné<br />

v benom predaji.<br />

Relatívnou novinkou je v tomto prípade edícia<br />

Student&Teacher, ktorá je – ako hovorí u názov –<br />

zameraná <strong>na</strong> študentov, ich rodièov a uèite¾ov. Jej<br />

pouitie je však moné len v nekomerènom prostredí.<br />

Toto balenie pritom obsahuje <strong>na</strong>jdôleitejšie aplikácie<br />

a jeho ce<strong>na</strong> je ve¾mi výhodná – okolo 3600 Sk<br />

bez DPH. Jedno balenie tohto produktu je <strong>na</strong>vyše<br />

moné <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong> troch poèítaèoch. Nevýhodou<br />

tejto edície je to, e sa nedá vyui monos upgrade<br />

zo starších verzií a ani z nej nebudete môc upgradova<br />

<strong>na</strong> vyššie verzie. Rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> tento produkt<br />

Microsoft po<strong>sk</strong>ytuje len podporu týkajúcu sa inštalácie,<br />

nie problémov spojených s pouívaním. Napriek<br />

tomu je ce<strong>na</strong> tohto softvéru rozhodne zaujímavá.<br />

Aby bolo zrejmé, kedy mono pouíva túto špeciálnu<br />

licenciu, pripravili sme preh¾adnú tabu¾ku 2.<br />

Okrem edícií v benom predaji existuje aj edícia<br />

Basic, ktorá je dostupná pri nákupe spolu s poèítaèom<br />

(OEM). Tá obsahuje aplikácie Word, Excel<br />

a Outlook. Ïalšie monosti sú pre zákazníkov, ktorí<br />

sú zaradení do programu <strong>na</strong> nákup aplikácií vo ve¾kom<br />

objeme.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom texte budeme vychádza z vlastností<br />

edície Microsoft Office 2003 Professio<strong>na</strong>l<br />

v anglickej verzii, ktorú sme dostali <strong>na</strong> recenziu.<br />

Èe<strong>sk</strong>á verzia sa v súèasnosti u predáva, sloven<strong>sk</strong>á<br />

verzia je <strong>na</strong>plánovaná <strong>na</strong> 4. januára <strong>2004</strong>.<br />

V èase, keï èítate tento èlánok, by sa teda u mala<br />

predáva.<br />

Tab. 1 Preh¾ad edícií Office 2003 vo vo¾nom predaji, aplikaèná výbava a podporované technológie<br />

Edícia (platí pre Word Excel Outlook Power Access Publisher InfoPath Podpora Podpora<br />

sloven<strong>sk</strong>ú jazykovú verziu) Point XML IRM<br />

Student&Teacher ! ! ! ! " " " " "<br />

Small Business ! ! ! ! " ! " " "<br />

Standard ! ! ! ! " " " " "<br />

Professio<strong>na</strong>l ! ! ! ! ! ! " ! !<br />

Professio<strong>na</strong>l Enterprise ! ! ! ! ! ! ! ! !<br />

Tab. 2 Preh¾ad moností pouitia edície pre Student&Teacher<br />

Ak ste<br />

Spôsobilos<br />

iak <strong>na</strong>vštevujúci základnú, strednú alebo vysokú školu !<br />

uèite¾ v pracovnom pomere v škole zaradenej do siete škôl MŠ SR alebo uèite¾ <strong>na</strong> policajnej alebo vojen<strong>sk</strong>ej škole !<br />

rodiè iaka alebo študenta, ktorý bude licenciu vyuíva <strong>na</strong> nekomerèné (domáce) pouitie !<br />

podnikate¾, firma alebo inštitúcia pouívajúca softvér v komerènej sfére "<br />

školy a vzdelávacie inštitúcie (pre ne je urèený ïalší špeciálny akademický licenèný program) "<br />

40 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

ZLEPŠENIA OFFICE 2003<br />

VŠEOBECNE<br />

Balík Microsoft Office 2003 je zdoko<strong>na</strong>lený predovšetkým<br />

z h¾adi<strong>sk</strong>a spolupráce viacerých pouívate¾ov.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e pouívatelia môu pracova<br />

s rov<strong>na</strong>kými dokumentmi, môu vyuíva pri<br />

zostavovaní svojho programu údaje z kalendárov<br />

svojich kolegov èi centrálneho systému, ïalej je<br />

monos zdie¾a kontakty v rámci celej firmy atï.<br />

Inými slovami, balík Office 2003 sa v podnikovom<br />

<strong>na</strong>sadení zameriava <strong>na</strong> lepšie vyuitie informácií<br />

jednotlivých pracovníkov. Zlepšenia Office 2003<br />

tak <strong>na</strong> rozdiel od minulosti siahajú za hranice lokálneho<br />

poèítaèa.<br />

V podnikovom prostredí to z<strong>na</strong>mená, e pri práci<br />

<strong>na</strong> spoloènom projekte majú spolupracovníci<br />

k dispozícii priestor, v ktorom sú zhromadené<br />

všetky informácie. Typickú spoluprácu pri príprave<br />

textového dokumentu sme zobrazili <strong>na</strong> obrázku.<br />

Autor vypracuje dokument v textovom editore Word,<br />

uloí ho <strong>na</strong> server pre <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu.<br />

O jeho umiestnení sú (<strong>na</strong>pr. ihneï) informovaní<br />

spolupracovníci. Editor dokumentu potom prevezme<br />

dokument, realizuje zmeny a v zmenenej podobe<br />

ho opä uloí <strong>na</strong> server s následnou notifikáciou<br />

pre kolegov.<br />

do mechaniky sa inštalácia zaèala automaticky.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade išlo o upgrade z Office XP Professio<strong>na</strong>l<br />

a inštalaèný program pre Office 2003<br />

s tým nemal nijaké problémy. Súèasou dodávky<br />

bola struèná 46-stranová príruèka v angliètine.<br />

Podobne ako v minulosti aj teraz je <strong>na</strong> plnohodnotné<br />

pouívanie balíka nevyhnutá jeho aktivácia.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e cez internet povolíte pripojenie <strong>na</strong><br />

aktivaèný server a výmenou zí<strong>sk</strong>avate povolenie<br />

pracova s Office 2003 bez obmedzenia. Pokia¾ nepovolíte<br />

aktiváciu, budete môc pouíva Office 2003<br />

len <strong>na</strong> 50 spustení (poèíta sa štart kadej z aplikácií).<br />

Zostatkový poèet spustení vidíte <strong>na</strong> obrazovke pri<br />

štarte ¾ubovo¾nej aplikácie. Okrem internetového<br />

pripojenia môete aktivova aj cez telefón. Pre Sloven<strong>sk</strong>ú<br />

republiku pouite telefónne èíslo 0800 178<br />

278 (spoplatòovanie je <strong>na</strong> úèet volaného) alebo<br />

02-67296297 (<strong>na</strong> úèet volajúceho). Tento spôsob<br />

aktivácie treba poui aj v prípade opakovanej inštalácie,<br />

<strong>na</strong>pr. po prechode <strong>na</strong> iný poèítaè. Okrem<br />

aktivácie môete vyui aj registráciu produktu,<br />

ktorá je však úplne nepovinná. Výmenou za registráciu<br />

dostávate <strong>na</strong>pr. upovedomenia o nových verziách,<br />

informácie o špeciálnych z¾avách a pod.<br />

Podobne, ako to bolo v prípade Office XP, aj teraz<br />

sa pouívate¾ovi umoòujú dve inštalácie – <strong>na</strong><br />

Priebeh aktivácie cez internet – pod¾a Microsoftu sa pri nej<br />

neodovzdávajú nijaké osobné údaje; reaktiváciu musíte<br />

realizova telefonicky<br />

Vyuitie nových funkcií však vyaduje ïalší softvér<br />

– <strong>na</strong>jlepšie operaèný systém Microsoft Windows<br />

2003 Server a SharePoint Services, resp. Share-<br />

Point Server.<br />

Ïalším podstatným zlepšením je podpora XML<br />

(eXtensible Markup Language). Tá je však dostupná<br />

len v edícii Professio<strong>na</strong>l a umoòuje univerzálnu<br />

výmenu informácií medzi aplikáciami balíka Office<br />

<strong>na</strong>vzájom, ale i aplikáciami tretích strán. Nová aplikácia<br />

InfoPath 2003 slúi <strong>na</strong> vytvorenie formulára,<br />

do ktorého mono prenáša informácie z podnikových<br />

databáz a zároveò zí<strong>sk</strong>ava informácie od pouívate¾ov<br />

a v zmenenej podobe uklada do centrálnych<br />

databáz. Podpora XML tak z<strong>na</strong>mená, e údaje,<br />

ktoré ste vytvorili v niektorej aplikácii z Office 2003,<br />

nebudete u musie manuálne prepisova èi nároène<br />

exportova, ale ich jednoducho prenesiete do podnikovej<br />

databázy.<br />

K všeobecným èrtám, ktoré zlepšujú prácu s Office<br />

2003, patrí zdoko<strong>na</strong>lená správa práv k informáciám<br />

(tzv. IRM – Information Rights Ma<strong>na</strong>gement).<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e pouívate¾ bude môc stanovi, ako<br />

Kolobeh dokumentu s vyuitím Microsoft Office 2003<br />

a Share Point<br />

sa môe s dokumentom zaobchádza. Niektorí<br />

pouívatelia majú definované len práva <strong>na</strong> èítanie<br />

a nemôu ich <strong>na</strong>pr. tlaèi alebo posiela niekomu<br />

inému. Takéto funkcie však opä vyadujú implementáciu<br />

ïalšieho softvéru od firmy Microsoft.<br />

Office 2003 reaguje aj <strong>na</strong> pouívanie tablet PC.<br />

Špeciálne to platí o programe OneNote, kde si mô-<br />

ete jednoducho vytvára poznámky rukou. Prejavuje<br />

sa to však aj v ostatných aplikáciách – <strong>na</strong>pr.<br />

pripomienky k dokumentu teraz môete vytvára<br />

aj rukou, podobne môete odosiela maily <strong>na</strong>písané<br />

rukou.<br />

Týmto funkciám sa budeme dôkladne venova<br />

v ïalšej èasti. Najprv opíšeme zlepšenia jednotlivých<br />

aplikácií.<br />

Vo všeobecnosti mono konštatova, e v porov<strong>na</strong>ní<br />

s minulosou zmien v aplikáciách nie je a tak<br />

ve¾a (azda s výnimkou Outlooku). Je to celkom logické<br />

– balík Office XP bol <strong>sk</strong>utoène výz<strong>na</strong>mným<br />

zlepšením a vymýš¾a stále nové a hlavne úèelné<br />

funkcie nie je také jednoduché. Napriek tomu pod¾a<br />

nášho názoru viacero pouívate¾ov ocení zlepšenia<br />

jednotlivých aplikácií v Office 2003. Microsoft Word<br />

<strong>na</strong>pr. obsahuje zaujímavé zdoko<strong>na</strong>lenia pri sledovaní<br />

zmien, za ve¾mi uitoèné povaujeme aj špeciálne<br />

zobrazenie dokumentu <strong>na</strong> jednoduché èítanie.<br />

Outlook prináša lepší poh¾ad <strong>na</strong> prijaté správy,<br />

neocenite¾ný je filter nevyiadanej pošty (spamov).<br />

Integrácia medzi jednotlivými aplikáciami<br />

v Office 2003 sa stala ešte tesnejšou, platí to aj<br />

o ïalších aplikáciách, ktoré sa dodávajú samostatne<br />

(<strong>na</strong>pr. OneNote, Visio a pod.). Microsoft práve<br />

preto oz<strong>na</strong>èuje nový balík aj ako Microsoft Office<br />

2003 System. Tento názov je urèený pre balík zahàòajúci<br />

aplikácie Word, Excel, PowerPoint, Outlook,<br />

Access, FrontPage, Publisher, Project, Visio,<br />

OneNote, InfoPath, sluby Office Online a Live Meeting,<br />

servery SharePoint Portal Server, Exchange<br />

Server, Project Server, Live Communications Server<br />

a technológie beiace <strong>na</strong> pozadí Windows Server<br />

2003 a Windows SharePoint Services (zaisuje sluby<br />

tímového portálu).<br />

INŠTALÁCIA A AKTIVÁCIA<br />

Program Office 2003 Professio<strong>na</strong>l Edition sme dostali<br />

<strong>na</strong> dvoch CD médiách. Na jednom bol samotný<br />

balík, <strong>na</strong> druhom doplnok k Outlooku, program<br />

Business Contact Ma<strong>na</strong>ger. Vloením prvého média<br />

pracovný poèítaè a notebook. Z<strong>na</strong>mená to, e cez<br />

internet vdy prebehnú dve aktivácie, pri tretej<br />

aktivácii musíte kontaktova aktivaèné stredi<strong>sk</strong>o<br />

telefonicky. Reaktiváciu treba poui aj po výmene<br />

niektorých súèastí poèítaèa.<br />

Dobrá správa je, e zo stránky formátov pre<br />

Word, Excel, PowerPoint a Access sa z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

pouívate¾a niè nezmenilo. Z<strong>na</strong>mená to, e je<br />

zaistená podpora dokumentov vyhotovených<br />

v Office XP alebo Office 2000 aj pre Office 2003<br />

a <strong>na</strong>opak. Napriek podpore XML v predvolenom<br />

stave ostali zachované <strong>na</strong>tívne binárne formáty<br />

DOC, XLS èi PPT. Istá zme<strong>na</strong> súboru PST <strong>na</strong>stala<br />

pre Outlook, detaily nájdete pri opise tejto aplikácie.<br />

WORD 2003<br />

Hlavnou novinkou je v tomto prípade asi nové rozloenie<br />

<strong>na</strong> èítanie. Túto funkciu vyuijete <strong>na</strong>pr. vtedy,<br />

ak si v anglickej verzii zvolíte Reading Layout.<br />

Automaticky sa pouíva tento poh¾ad aj vtedy, ak<br />

si otvoríte DOC súbory prijaté ako prílohy elektronických<br />

správ. Táto funkcia tie zí<strong>sk</strong>ala samostatnú<br />

ikonu v toolbare Standard.<br />

Rozloenie <strong>na</strong> èítanie ignoruje konce riadkov<br />

a stránok, ktoré sa zobrazujú pri normálnom<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 41

R E V U E<br />

a stránkovom zobrazení. Úlohou tejto funkcie je<br />

teda zobrazi èo <strong>na</strong>jviac textu <strong>na</strong> vyhradenom<br />

priestore. Pri pouití tejto funkcie <strong>na</strong> celej obrazovke<br />

sa text rozdelí <strong>na</strong> dve strany, resp. dva novinové<br />

ståpce. Pokia¾ zmenšujete toto okno, zmenšujú<br />

sa aj stránky a súèasne sa zvyšuje ich poèet.<br />

Pri tomto zobrazení ve¾kos ok<strong>na</strong> klesne pod kritickú<br />

hranicu, zaène sa zobrazova len jed<strong>na</strong><br />

stránka, resp. ståpec. Na displeji sa ïalej vyuívajú<br />

ïalšie technológie <strong>na</strong> zvýšenie èitate¾nosti textu<br />

(ClearType).<br />

zasahova. Takisto je moné vymenova konkrétnych<br />

pouívate¾ov, ktorí majú povolenie realizova<br />

zmeny (táto funkcia však vyaduje <strong>na</strong>inštalovanie<br />

platformy pre <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu pouívate¾ov).<br />

Zaujímavou novinkou je šikovné porov<strong>na</strong>nie<br />

dvoch dokumentov. Obidva sa pritom zobrazia<br />

ved¾a seba a pri listovaní v jednom z nich sa rov<strong>na</strong>kým<br />

spôsobom automaticky listuje aj v druhom<br />

dokumente. Takáto synchronizácia posuvu dokumentov<br />

potom umoòuje jednoduchšie porov<strong>na</strong>nie<br />

dvoch verzií jedného dokumentu.<br />

Zobrazenie <strong>na</strong> èítanie umoòuje pohodlnejší preh¾ad o celom dokumente,<br />

maximálne vyuíva plochu <strong>na</strong> zobrazenie èo <strong>na</strong>jväèšieho objemu textu<br />

Pomocou špeciálnej tably<br />

teraz zabránite zmenám<br />

štýlov, resp. úplne<br />

vylúèite èas textu<br />

z monosti editácie<br />

Najdôleitejším zlepšením Excelu 2003 je List – zoz<strong>na</strong>m,<br />

ktorý umoòuje jednoducho vybera èas tabu¾ky a realizova<br />

s výberom ïalšie operácie<br />

Pod¾a nášho názoru je toto zobrazenie <strong>sk</strong>utoène<br />

ve¾mi dobré a okamite sme si <strong>na</strong>ò zvykli. V tomto<br />

rozloení môete pouíva aj korekciu textu so<br />

zapnutými zme<strong>na</strong>mi. Tento systém u štandardne<br />

pouívame v redakcii pri výsledných korekciách<br />

textov.<br />

Ïalšia novinka vo Worde súvisí s ochranou štýlov.<br />

Zamyslite sa <strong>na</strong>d <strong>na</strong>sledujúcim scenárom.<br />

Stratíte kopu èasu, kým si <strong>na</strong>stavíte potrebné štýly<br />

vo svojom dokumente. Následne ho pošlete niekomu<br />

<strong>na</strong> korektúru a <strong>na</strong>spä vám príde dokument<br />

s ïalšími tridsiatimi štýlmi, plný ruèného formátovania<br />

pod¾a toho, ako to korektor potreboval. Ich<br />

odstránenie z<strong>na</strong>mená pre vás ïalšiu stratu èasu.<br />

A práve od toho by vás mala nová funkcia ochráni.<br />

Teraz pri <strong>na</strong>stavenom zákaze vytvárania nových<br />

štýlov sa vám vráti dokument len s pôvodným formátovaním.<br />

Nezabudnite však svojich kolegov<br />

oboznámi s touto funkciou – i<strong>na</strong>k budú asi prekvapení,<br />

e sa im <strong>na</strong>pr. nedá <strong>na</strong>stavi tuèné písmo<br />

alebo kurzíva.<br />

Ochra<strong>na</strong> dokumentu vo Worde 2003 smeruje<br />

ešte ïalej. Teraz môete <strong>na</strong> pripomienkovanie<br />

a korektúry vyhradi len èas dokumentu. Máte tak<br />

istotu, e do chránených èastí vám nebude nikto<br />

EXCEL 2003<br />

Väèši<strong>na</strong> zlepšení v Exceli sa týka <strong>sk</strong>upinovej spolupráce,<br />

podpory formátu XML a IRM. Zo špeciálnych<br />

funkcií Excelu je ako novinka pridaný tzv.<br />

Zoz<strong>na</strong>m (List). Pomocou zoz<strong>na</strong>mu môete aplikova<br />

filtre <strong>na</strong> vybranú oblas dát a realizova s nimi<br />

ïalšie operácie.<br />

Táto funkcia sa pouíva takto: vyberte príkaz<br />

Data/List/Create List (Ctrl+L). Následne zvo¾te oblas,<br />

ktorú chcete vybra do zoz<strong>na</strong>mu. Vytvorený<br />

zoz<strong>na</strong>m je tak jednoz<strong>na</strong>ène ohranièený od ostatných<br />

buniek modrým okrajom. Ak kliknete do zoz<strong>na</strong>mu,<br />

posledný riadok bude obsahova modrú<br />

hviezdièku, prièom sa pôvodný údaj v tejto bunke<br />

presunie o jednu pozíciu nišie.<br />

V jednej tabu¾ke môete vytvori viacero nezávislých<br />

zoz<strong>na</strong>mov. Kadý zoz<strong>na</strong>m má v hornom<br />

riadku malú ikonu so šípkou. Pomocou nej mô-<br />

ete <strong>na</strong>pr. usporiada dáta v zoz<strong>na</strong>me, prípadne<br />

aplikova <strong>na</strong> ne filtre. Pomocou toolbaru List realizujete<br />

ïalšie funkcie. Môete <strong>na</strong>pr. vloi údaje<br />

do zoz<strong>na</strong>mu alebo ich, <strong>na</strong>opak, vymaza, z dát<br />

v zoz<strong>na</strong>me rýchlo vytvoríte graf, prípadne ho<br />

publikujete <strong>na</strong> internetovej stránke <strong>sk</strong>upinovej<br />

spolupráce. Ïalším prepí<strong>na</strong>èom definujete nový<br />

Nová vo¾ba zabezpeèí, e z excelov<strong>sk</strong>ého dokumentu sa<br />

stratia všetky vaše osobné údaje a <strong>na</strong>hradia všeobecnými<br />

riadok pre vypoèítavané funkcie. Ako vypoèítavanú<br />

funkciu teraz mono poui <strong>na</strong>pr. súèet, poèet,<br />

max, min, ale aj štandardnú odchýlku a variáciu<br />

údajov.<br />

Zlepšenie pri porov<strong>na</strong>ní viacerých verzií jedného<br />

dokumentu so synchronizáciou polohovania<br />

v dokumente existuje aj v Exceli. Postaèí, ak máte<br />

zobrazené obidva dokumenty a pouijete príkaz<br />

Window/Compare Side by Side. Ak potom listujete<br />

v jednom dokumente, pohybuje sa rov<strong>na</strong>kým spôsobom<br />

aj druhé okno. Pomocou vzniknutého toolbaru<br />

si môete zmeni vzájomnú polohu usporiadania<br />

(rozdelenie horizontálne alebo vertikálne).<br />

Nová funkcia odstraòuje osobné údaje zo zošita<br />

v Exceli pred jeho uloením. Z<strong>na</strong>mená to, e ak niekomu<br />

posielate excelov<strong>sk</strong>ý dokument, nedozvie sa,<br />

<strong>na</strong> akom poèítaèi ste ho vytvorili, kto je váš ma<strong>na</strong>ér<br />

a ako sa volá vaša firma. Komentáre a poznámky<br />

u nebudú oz<strong>na</strong>èené vaším menom, ale<br />

<strong>na</strong>hradia sa univerzálnym slovom Author. Rov<strong>na</strong>ké<br />

meno sa pouije aj vtedy, ak si uschovávate históriu<br />

zmien jednotlivých verzií. Funkciu pouijete<br />

42 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

vo¾bou Tools/Options/Remove Perso<strong>na</strong>l Information.<br />

Upozoròujeme, e v predvolenom stave je táto<br />

funkcia vypnutá a všetky uvedené informácie pri<br />

zasielaní èi publikácii <strong>na</strong> internete dávate k dispozícii<br />

<strong>na</strong> zverejnenie.<br />

Pribudla nová inteligentná z<strong>na</strong>èka Dátum, ktorá<br />

teraz umoòuje <strong>na</strong>plánova schôdzku alebo zobrazi<br />

príslušné údaje z kalendára v Outlooku. Podobne<br />

v Exceli teraz pracuje aj inteligentná z<strong>na</strong>èka<br />

Meno osoby, s ktorou sme v poslednom èase komunikovali<br />

pomocou elektronickej pošty. O tejto osobe<br />

potom jednoducho zí<strong>sk</strong>ate podrobnejšie informácie<br />

z Outlooku.<br />

Za menšie zmeny v Exceli pokladáme opravu výpoètu<br />

niektorých štatistických funkcií – Var, Stdev<br />

a ïalších. V tomto prípade toti vznikali chyby<br />

v dôsledku pouitého spôsobu zaokrúh¾ovania pri<br />

práci s ve¾kými èíslami.<br />

OUTLOOK 2003<br />

Tento program bol ako samostatná aplikácia podstatne<br />

zlepšený. Vývojári sa pohrali predovšetkým<br />

s pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním. Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti<br />

môeme potvrdi, e zmeny v tomto programe sú<br />

pozitívne.<br />

Rozhranie je rozdelené do troch hlavných èastí.<br />

Celkom v¾avo je to <strong>na</strong>vigaèný panel. V jeho spodnej<br />

èasti sa <strong>na</strong>chádzajú tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly výber zobrazených<br />

informácií. Tu nájdete elektronickú poštu,<br />

kalendár, kontakty, úlohy, poznámky a celkom dole<br />

sú linky <strong>na</strong> ïalšie informácie. Zobrazenie v ïalších<br />

èastiach Outlooku je závislé od toho, aké informácie<br />

práve zobrazujete.<br />

Hneï po spustení Outlooku je zobrazená došlá<br />

pošta (Inbox). V hornej èasti <strong>na</strong>vigaèného panela sú<br />

zobrazené ob¾úbené prieèinky, v strednej pozícii sa<br />

zase <strong>na</strong>chádzajú všetky emailové prieèinky.<br />

Novinkou je prieèinok Unread Mail (nepreèítaná<br />

pošta). Ten obsahuje zoradené odkazy <strong>na</strong> všetky<br />

nepreèítané maily, nech sa <strong>na</strong>chádzajú v ktoromko¾vek<br />

prieèinku. Pomocou neho sa tak rýchlo<br />

dostanete k nepreèítanej pošte.<br />

Nevyiadaná pošta, to je problém súèasnej doby.<br />

Prakticky kadý, kto má zverejnenú adresu <strong>na</strong><br />

stránke alebo sa odhodlá zasla pri registrácii svoju<br />

<strong>sk</strong>utoènú adresu cez internet, má asi <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s doruèovaním reklamných mailov. Microsoft pouil<br />

v Office 2003 nový antispamový filter, ktorý<br />

pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností pracuje <strong>na</strong>ozaj dobre.<br />

Pouíva pri práci <strong>sk</strong>utoènú a<strong>na</strong>lýzu doruèených<br />

správ, <strong>na</strong> rozdiel od minulosti sa teda nepracuje<br />

len so zoz<strong>na</strong>mom povolených a zakázaných osôb.<br />

Pritom sa a<strong>na</strong>lyzuje doba zaslania mailu, odkazy<br />

v tele správy a pod. Na základe týchto informácií sa<br />

stanoví <strong>sk</strong>óre doruèenej správy. Ak toto <strong>sk</strong>óre presiahne<br />

stanovenú medzu, Outlook uloí správu do<br />

prieèinka Junk E-mail a pouívate¾a o tom informuje<br />

(hlásenie sa dá vypnú).<br />

Antispamový filter sa dá <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>stavi vo viacerých<br />

úrovniach – od vypnutia filtra a po príjem<br />

správ len od vymenovanej <strong>sk</strong>upiny osôb alebo<br />

domény. Ako predvolený spôsob je v Outlooku<br />

Zo stránky pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania je <strong>na</strong>jväèšia zme<strong>na</strong> v Outlook 2003; v¾avo zloky s novými monosami a rýchle prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi informáciami v Outlooku; v strede prijatá pošta, zrete¾ne oddelená <strong>na</strong>pr. pod¾a dátumu prijatia; vpravo zvislý poh¾ad <strong>na</strong><br />

prijatú správu<br />

Antispamový filter s viacerými monosami od úplného<br />

vypnutia a po príjem správ výhradne od vymenovaných<br />

osôb alebo domén<br />

Prijatá pošta sa teraz zobrazuje v notifikaènom okne – vidíte<br />

odosielate¾a, predmet správy a èas tela; správu môete<br />

okamite otvori, zmaza alebo oz<strong>na</strong>èi <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie<br />

vybavenie<br />

<strong>na</strong>stavené rozpoznávanie bených spamov. Na<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie zvo¾te Tools/Options/<br />

Preferences/Junk E-mail. Autori spamov, prirodzene,<br />

tie nespia a urèite sa èasom objavia techniky,<br />

ako tento filter obís. Microsoft s¾ubuje upgrade<br />

antispamovej technológie v Outlooku 2003<br />

cez internet.<br />

V predvolenom spôsobe teraz Outlook 2003 nezobrazuje<br />

externý obsah správy, <strong>na</strong>pr. obrázky.<br />

Ten sa v správe zobrazí a po kliknutí <strong>na</strong> objekt. Je<br />

to ïalšia ochra<strong>na</strong> pred spamom, keïe mnohé takéto<br />

maily sú v súèasnosti doruèované vo forme<br />

obrázka sahovaného z niektorého servera, èo sa-<br />

uje ich a<strong>na</strong>lýzu. Navyše si odosielatelia spamu<br />

takto overujú platnos pouitej adresy.<br />

Novinkou je zlepšená notifikácia zaslanej pošty<br />

v spodnej èasti obrazovky. Pri doruèení správy <strong>na</strong><br />

pár sekúnd vidíte v prieh¾adnom okne v pravej<br />

spodnej èasti obrazovky meno odosielate¾a, predmet<br />

správy a aj nieko¾ko prvých slov z nej. Pokia¾<br />

<strong>na</strong> toto notifikaèné okno kliknete, rovno správu<br />

otvoríte <strong>na</strong> èítanie. K dispozícii sú aj ïalšie vo¾by.<br />

Pri otváraní prílohy v doruèenej pošte Outlook<br />

zisuje, èi chcete prílohu otvori s asociovanou aplikáciou<br />

alebo ju chcete uloi. V dialógovom okne<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 43

R E V U E<br />

môete zaškrtnú, aby sa Outolook u ïalej nepýtal<br />

a rovno súbor s takouto prílohou otváral.<br />

Na zlepšenie monosti èítania pošty je urèený<br />

panel v pouívate¾<strong>sk</strong>om rozhraní Outloku celkom<br />

vpravo. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> èítanie máte teraz vyhradený<br />

väèší priestor, ktorý je <strong>na</strong>vyše orientovaný<br />

<strong>na</strong> výšku. Naozaj pozitív<strong>na</strong> zme<strong>na</strong>, aj keï to asi<br />

programátorom nedalo ve¾a práce ☺.<br />

Ve¾mi si ceníme nový spôsob organizácie mailov.<br />

Tak ako v predošlej verzii sa pošta dá deli<br />

pod¾a dátumu prijatia, predmetu, me<strong>na</strong> odosielate¾a<br />

a pod. V predvolenom spôsobe sa pošta triedi<br />

pod¾a dátumu prijatia. V tomto prípade sa zvyšuje<br />

preh¾adnos tým, e oddelene je zobrazovaná pošta<br />

z jednotlivých dní v aktuálnom týdni, samostatne<br />

z minulého týdòa, spred dvoch týdòov,<br />

z posledného mesiaca atï.<br />

Pokia¾ si necháte usporiada poštu pod¾a me<strong>na</strong><br />

odosielate¾a, opä je organizovaná lepšie. Maily od<br />

rov<strong>na</strong>kej osoby sú zoradené pod výrazným oz<strong>na</strong>èením<br />

konkrétneho me<strong>na</strong>. V tomto usporiadaní sa<br />

<strong>na</strong>ozaj lepšie h¾adá.<br />

Zoradenie pod¾a predmetu sa potom s<strong>na</strong>í zoradi<br />

správy viauce sa k rov<strong>na</strong>kej téme. Za ve¾mi<br />

výhodnú povaujeme aj monos preh¾adného zobrazenia<br />

prijatej pošty pod¾a ve¾kosti. Na prvý<br />

poh¾ad tak vidíte, ktoré maily sú obrov<strong>sk</strong>é (<strong>na</strong>d<br />

1 MB), ve¾mi ve¾ké (0,5 ÷ 1 MB), ve¾ké (100 ÷ 500 KB)<br />

atï. Ak máte problém s priestorom <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, staèí<br />

vám pozrie sa do svojej pošty a zruši nieko¾ko nepotrebných<br />

mailov s ve¾kým objemom.<br />

Ïalšie zvýšenie preh¾adnosti zabezpeèujú rôznofarebné<br />

vlajoèky. Môete si vybra zo šiestich farieb,<br />

nová vlajoèka má názov Complete, priradi<br />

môete aj pripomí<strong>na</strong>nie <strong>na</strong> vybavenie mailu.<br />

V prípade kalendára je novinkou zobrazenie<br />

dvoch alebo aj viacerých kalendárov ved¾a seba.<br />

Môete si tak zobrazi vlastný a kolegov kalendár<br />

(ak vám <strong>na</strong> to, prirodzene, dá zvolenie) a môete<br />

<strong>na</strong>plánova spoloèné akcie.<br />

Aj kalendár môe by v Outlooku 2003 ove¾a farebnejší<br />

ne doteraz. Máte <strong>na</strong> výber 10 základných<br />

kategórií (<strong>na</strong>pr. dôleité, osobné, výroèie, telekonferencia<br />

a pod.) a môete ich aj editova. V ¾avom<br />

paneli teraz vidíte rozdelenie dní poèas troch mesiacov.<br />

Podobné zlepšenia <strong>na</strong> zvýšenie preh¾adnosti nájdete<br />

aj v kontaktoch (<strong>na</strong>pr. fotografia osoby), úlohách<br />

a poznámkach. Outlook dokáe spolupracova<br />

aj s Business Contact Ma<strong>na</strong>gerom, ktorý pomáha<br />

udriava preh¾ad o obchodných kontaktoch a zasiela<br />

marketingovú poštu <strong>na</strong> cielený segment vašich<br />

kontaktov.<br />

Pod¾a dokumentácie k Outlooku je zdoko<strong>na</strong>lením<br />

aj schopnos bezpeèného pripojenia k Exchange Serveru<br />

cez internet. Hlavným zlepšením by malo by<br />

lepšie pripojenie Outlooku z Exchange servera s medzipamäou,<br />

<strong>na</strong>pr. pri vyuití viacerých bezdrôtových<br />

sietí.<br />

Ak patríte medzi pouívate¾ov s obrov<strong>sk</strong>ým mnostvom<br />

prijatej a zaslanej pošty, asi vás poteší správa,<br />

e objem dátového súboru pošty je zvýšený<br />

z pôvodných 2 GB a <strong>na</strong> 20 GB. To u by malo <strong>na</strong><br />

pár rokov postaèova ☺.<br />

V celkovom hodnotení je Outlook 2003 výrazným<br />

upgrade oproti staršej verzii a sám osebe mô-<br />

e by katalyzátorom predaja nového Office v podnikovom<br />

i osobnom prostredí.<br />

Na záver ešte spomeòme novú funkciu, ktorá sa<br />

objavuje v edícii Professio<strong>na</strong>l a Small Business.<br />

Umoòuje sledova dohodnuté stretnutia èi realizova<br />

telefonáty so zákazníkmi, zaz<strong>na</strong>menáva<br />

doplnkové informácie o osobách atï. Tieto informácie<br />

môete prepája s kalendárom alebo úlohami.<br />

Ku kadému prípadu môete takisto <strong>na</strong>stavi<br />

pravidlá ïalšieho spracovania a aj pripomenutia<br />

ïalšieho dohovoreného termínu alebo kontaktu.<br />

K dispozícii máte aj historický preh¾ad komunikácie<br />

a okamitý prístup k súvisiacim dokumentom<br />

s príslušným<br />

kontaktom – ide <strong>na</strong>pr.<br />

o zmluvy, faktúry, platobné<br />

príkazy a pod.<br />

Tento program však nebude<br />

k dispozícii v slovenèine<br />

a ani sa nebude<br />

priba¾ova k sloven<strong>sk</strong>ým<br />

edíciám Office 2003.<br />

Business Contact Ma<strong>na</strong>ger<br />

umoòuje vies si evidenciu<br />

o obchodných kontaktoch,<br />

máte preh¾ad o telefonátoch,<br />

úlohách, poznámkach<br />

i stretnutiach<br />

POWERPOINT 2003<br />

Dobrou správou pre obchodných cestujúcich asi bude,<br />

e v novej verzii tohto nástroja <strong>na</strong> prípravu a premietanie<br />

prezentácií existuje funkcia <strong>na</strong> uloenie<br />

hotovej prezentácie <strong>na</strong> CD médium. Toto médium<br />

potom postaèí da do mechaniky a prezentácia sa mô-<br />

e zaèa. Na pouitom poèítaèi pritom vôbec nemusíte<br />

ma <strong>na</strong>inštalovaný program PowerPoint 2003.<br />

Pri tvorbe prezentácie príde vhod nová tabla,<br />

oz<strong>na</strong>èená ako Research. Tu nájdete zdroje obrázkov,<br />

dát a ïalších informácií. Rov<strong>na</strong>ko sa tu <strong>na</strong>chádza<br />

prekladový slovník (slovenèi<strong>na</strong> zatia¾ nie je<br />

podporovaná) a synonymá. Vyuíva môete informácie<br />

obsiahnuté v on-line encyklopédiách alebo<br />

<strong>na</strong> webových stránkach, ako je <strong>na</strong>pr. Encarta, MSN,<br />

Factiva a pod. Túto tablu mono poui aj vo Worde<br />

alebo v Exceli.<br />

Nová tabla v prostredí PowerPointu umoòuje prístup<br />

<strong>na</strong> on−line encyklopédie, k dispozícii je aj slovník a thesaurus<br />

Novinkou je aj zlepšená monos premietania<br />

streamovaného videa priamo v prezentácii s monosou<br />

premietania <strong>na</strong> celej obrazovke.<br />

PowerPoint má vo verzii 2003 zabudovanú podporu<br />

pre inteligentné z<strong>na</strong>èky, tak ako je to vo Worde<br />

alebo Exceli.<br />

Prirodzene, zdie¾anie prezentácií pomocou<br />

SharePoint Services funguje aj v PowerPointe a aj<br />

tu môete obmedzi práva niektorých pouívate¾ov<br />

<strong>na</strong> manipuláciu s prezentáciou. Napríklad môete<br />

zabezpeèi, aby sa z vašej prezentácie nedali vybera<br />

niektoré snímky a následne vyui pri príprave<br />

prezentácie niekoho iného. Uitoèné môe by aj<br />

zakázanie tlaèe prezentácie.<br />

ACCESS 2003<br />

Nová verzia tohto databázového programu podporuje<br />

formát XML. Tabu¾ky alebo záz<strong>na</strong>my sa dajú<br />

teraz exportova do schém XML. Aj do tejto aplikácie<br />

Microsoft zabudoval inteligentné z<strong>na</strong>èky. Nové<br />

dialógové okno pomáha nájs a opravi bené chyby<br />

pri programovaní, resp. odhali vzájomnú závislos<br />

objektov. Access 2003 podporuje nové motívy<br />

pre Windows XP, vytvárané formuláre teraz pôsobia<br />

konzistentnejším dojmom.<br />

VISIO 2003 A PROJECT 2003<br />

Visio slúi <strong>na</strong> tvorbu vektorových schém, umoòuje<br />

jednoduché kreslenie a v balíku Office 2003 umoòuje<br />

aj ïalšie vyuitie pri spolupráci s ostatnými<br />

aplikáciami. Aktualizácia vo verzii 2003 v štandardnej<br />

edícii predstavuje zdoko<strong>na</strong>lenie novými typmi<br />

diagramov, zlepšení pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia.<br />

Profesionál<strong>na</strong> edícia je urèená pre informatikov,<br />

konštruktérov a vývojárov, pridáva adresárové sluby<br />

a diagramy sieových zapojení.<br />

Project 2003 slúi <strong>na</strong> prípravu a sledovanie plnenia<br />

projektov. V novej verzii umoòuje lepšiu a<strong>na</strong>lý-<br />

44 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

zu projektu a zameriava sa <strong>na</strong> optimálne vyuitie<br />

zdrojov (strojov, miestností, zariadení, pracovníkov).<br />

Dodáva sa v štandardnej a profesionálnej edícii,<br />

k dispozícii je Project Server a Project Web Access.<br />

FRONTPAGE 2003<br />

Tento program slúi <strong>na</strong> vytvorenie webových stránok<br />

a <strong>na</strong> rýchlu tvorbu ponúka viacero vopred pripravených<br />

objektov. V novej verzii Microsoft zmenil<br />

poh¾ad <strong>na</strong> stránku. Teraz v poh¾ade oz<strong>na</strong>èenom<br />

ako Split vidíte paralelne kód HTML a vzh¾ad vytváranej<br />

stránky. Obe èasti sú, samozrejme, synchronizované<br />

– zme<strong>na</strong> v jednej èasti sa premietne do<br />

zmien v druhej èasti. V ¾avej èasti pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

panela FrontPage vidíte štruktúru vytváranej<br />

stránky v podobe <strong>na</strong>vigaèného stromu. Vo verzii<br />

2003 sa dajú <strong>na</strong> stránke vytvára animácie, <strong>sk</strong>rývanie<br />

objektov, ale aj ich vzájomné presuny.<br />

Aj v tomto prípade môete pri návrhu v <strong>sk</strong>upine<br />

vyèleni urèitú èas budúceho webu ako chránenú<br />

pred ïalšími zme<strong>na</strong>mi. Verzia 2003 pouíva tzv. dy<strong>na</strong>mické<br />

webové šablóny – pri aktualizácii <strong>na</strong>dradenej<br />

stránky sa automaticky aktualizujú aj všetky<br />

podriadené stránky, prepojené s touto šablónou.<br />

Zlepšený bol export hotovej stránky, teraz <strong>na</strong>raz<br />

vidíte obsah lokálnej a vzdialenej stránky a prenášate<br />

len tie súbory, ktoré <strong>na</strong>ozaj potrebujete.<br />

Verzia 2003 pouíva optimalizáciu kódu HTML<br />

(<strong>na</strong>pr. odstraòuje nepotrebné súbory), podpora<br />

XML je vo verzii 2003 nevyhnutnos. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

e webová stránka môe by automaticky aktualizovaná<br />

z podnikovej databázy a bude zobrazova<br />

Nový poh¾ad <strong>na</strong> vytváranú webovú stránku – vidíte <strong>na</strong>raz kód aj podobu stránky<br />

vdy <strong>na</strong>jaktuálnejšie údaje. K novinkám verzie 2003<br />

pripoèítajte aj podporu Macromedia Flash.<br />

PUBLISHER 2003<br />

Ako hovorí u názov programu, slúi <strong>na</strong> publikovanie.<br />

Primárnou úlohou tohto programu je publikovanie<br />

<strong>sk</strong>utoèných tlaèových dokumentov (pozvánky,<br />

etikety <strong>na</strong> CD/DVD, noviny, obálky, vizitky<br />

a pod.). Aby bolo ovládanie èo <strong>na</strong>jjednoduchšie, pripravených<br />

je 10 návrhových súprav <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbenejšie<br />

èinnosti. Z h¾adi<strong>sk</strong>a koneènej tlaèe vo verzii<br />

2003 pribudol tlaèový výstup do kompozitného<br />

CMYK v jazyku Postscript.<br />

Ako si však u doba iada, Publisher neostáva len<br />

pri tvorbe tlaèových dokumentov. Pomocou tohto<br />

Publisher 2003 teraz dokáe vytvára aj webové stránky so špecifickým obsahom; postaèí vlastne len odpoveda <strong>na</strong> otázky<br />

o zameraní stránky<br />

programu môete vytvára elektronické správy<br />

s profesionálnym vzh¾adom. Tu máte <strong>na</strong> výber<br />

<strong>na</strong>pr. také šablóny, ako je ponuka produktu, ivotopis,<br />

zdvorilostný list a pod.<br />

Pomocou Publishera teraz môete ve¾mi jednoducho<br />

vytvori webové stránky. Práve podpora<br />

tvorby stránok s profesionálnym<br />

vzh¾adom je asi <strong>na</strong>jväèšia<br />

inovácia vo verzii 2003. K dispozícii<br />

je teraz funkcia Web Site<br />

Builder. Tá pre vás automaticky<br />

vygeneruje kostru vašej budúcej<br />

webovej stránky. Pritom si<br />

v sprievodcovi vyberáte pomocou<br />

špecifikácie úèelu budúcej<br />

webovej stránky, <strong>na</strong>pr. predaj<br />

produktov, opis sluieb, zobrazenie<br />

kontaktných informácií<br />

atï.<br />

Oproti minulosti pribudli aj<br />

menšie zlepšenia v rámci ovládacieho<br />

panela, rozšírili sa<br />

monosti formátovania objektov,<br />

väzby odsekov, zarov<strong>na</strong>nia<br />

ståpcov. Zvláš nás zaujala funkcia<br />

Mail and Catalog Merge Wizard,<br />

ktorou dokáete pospája<br />

viacero dokumentov do centrálnej webovej stránky.<br />

Pomocou tejto funkcie sa jednoducho vytvorí<br />

<strong>na</strong>pr. katalóg produktov z firemných katalógových<br />

listov. Vyui pri tom môete text, tabu¾ky, obrázky,<br />

ale aj údaje z databáz.<br />

ONENOTE 2003<br />

Táto aplikácia je pod¾a nášho názoru reakciou <strong>na</strong><br />

rozšírenie tablet PC ako podpora ich ïalšieho predaja.<br />

Ide vlastne o inteligentnú náhradu papierového<br />

poznámkového bloku, do ktorého si zapisujete poznámky<br />

rukou. Takto vytvorené poznámky OneNote<br />

toti dokáe transformova <strong>na</strong> editovate¾ný text.<br />

Poznámky zapísané do OneNote však môu ma<br />

univerzálnu podobu – okrem textov môu obsahova<br />

obrázky, rukou èi myšou <strong>na</strong>kreslené <strong>sk</strong>ice, grafy,<br />

ale aj zvukové poznámky.<br />

Program sa ovláda jednoducho. Po prvý raz v prípade<br />

Microsoftu sa vôbec nemusíte stara o <strong>na</strong>hrávanie<br />

poznámok, ktoré je úplne automatické. Garantované<br />

je aj to, e o rozpracované poznámky<br />

neprídete ani pri výpadku <strong>na</strong>pájania.<br />

Pracovné rozhranie OneNote sa <strong>sk</strong>utoène podobá<br />

papierovému zápisníku. Máte k dispozícii programom<br />

neobmedzený poèet poznámok (ušká v hornej<br />

èasti pracovnej plochy), kadá poznámka môe<br />

ma zase neobmedzený poèet strán (ušká <strong>na</strong> pravej<br />

strane). Kadá poznámka má svoju hlavièku a tú<br />

máte stále pred oèami, aj keï je vlastné telo poznámky<br />

dlhé a jeho horná èas sa odsunie.<br />

Zapisovanie poznámky je ve¾mi jednoduché<br />

hlavne <strong>na</strong> tablet PC. Jednoducho pero umiestnite<br />

do priestoru <strong>na</strong> poznámky a zaènete si poz<strong>na</strong>menáva<br />

údaje ako <strong>na</strong> papieri. Môete pri tom poui<br />

niektoré formátovacie funkcie, ako ich poznáme<br />

<strong>na</strong>pr. z Wordu (automatické odráky, èíslovanie,<br />

zvýrazòovanie). Takisto môete vyui šablóny<br />

poznámok. Na rozdiel od papiera sa však môete<br />

vráti <strong>na</strong> predchádzajúce miesto v poznámke a vlo-<br />

i informácie <strong>na</strong> u obsadené miesto. OneNote<br />

existujúcu èas poznámok posunie nišie.<br />

Poznámka môe obsahova text vrátane formátovania,<br />

náèrty, fotografie i zvuk. Všetko sa <strong>na</strong>hráva automaticky<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 45

R E V U E<br />

Zvukový záz<strong>na</strong>m poznámky je urèite ve¾mi vítaný,<br />

poèas neho si <strong>na</strong>vyše môete robi poznámky<br />

<strong>na</strong>pr. dotykovým perom alebo iným polohovacím<br />

zariadením. Túto funkciu sme, prirodzene, <strong>na</strong> tablet<br />

PC vy<strong>sk</strong>úšali a výsledok nás príliš nepotešil.<br />

V záz<strong>na</strong>me sme toti viac poèuli zvuky sprevádzajúce<br />

písanie perom po ploche obrazovky ako <strong>sk</strong>utoènú<br />

konverzáciu. Asi to nie je chyba OneNote, ale<br />

<strong>sk</strong>ôr zvukového systému v tablet PC. V kadom prípade<br />

to bude chcie ešte nejaký èas, kým budeme<br />

môc túto funkciu zmysluplne poui.<br />

Potešení sme <strong>na</strong> druhej strane boli monosou<br />

ïalšieho vyuitia poznámok. Dajú sa preh¾adáva<br />

(slovo sa h¾adá vo všetkých poznámkach), èasti<br />

poznámok môete prenáša do iných aplikácií. Ak<br />

ste si poznámku poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li kopírovaním z nejakej<br />

webovej stránky, potom si OneNote zapamätá<br />

jej adresu a môete sa k nej vráti.<br />

Pokia¾ si <strong>na</strong>pr. pri telefonovaní rýchlo potrebujete<br />

poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> nejakú poznámku, pouite funkciu<br />

QuickNote. Tá môe by (po prišpendlení) vdy <strong>na</strong>vrchu<br />

<strong>na</strong>d ostatnými otvorenými aplikáciami, a teda<br />

ju stále vidíte. Na rozdiel od poznámok, ktoré sú<br />

súèasou Outlooku, je QuickNote rýchlo dostupný<br />

zo stavového pruhu operaèného systému Windows.<br />

Aj QuickNote môe obsahova zvukový<br />

záz<strong>na</strong>m.<br />

Domnievame sa, e OneNote je ve¾mi šikovná<br />

aplikácia a <strong>na</strong>jradšej by sme boli, keby bola dostupná<br />

u v štandardnej edícii balíka Office 2003. Zatia¾<br />

je však dostupná len samostatne. Oèakávame, e<br />

Rýchla poznámka sa<br />

otvára zo stavovaného<br />

panela a obsahuje<br />

nástroje <strong>na</strong> jednoduchú<br />

editáciu<br />

táto aplikácia sa zaène objavova v benej softvérovej<br />

výbave <strong>na</strong> tablet PC, kde je jej vyuitie <strong>na</strong>jlepšie.<br />

Do budúcnosti by sme však odporúèali zdoko<strong>na</strong>li<br />

zabezpeèenie informácií v poznámkach – minimálne<br />

heslom, ale azda aj šifrovaním. Páèila by<br />

sa nám tesnejšia spolupráca s poznámkami v Outlooku<br />

tak, aby boli <strong>na</strong>vzájom zamenite¾né.<br />

Formulár v návrhovom reime – jeho zostavenie je relatívne jednoduché, vyui sa dajú<br />

externé databázové systémy<br />

INFOPATH 2003<br />

Predstavte si situáciu, e pri pracovnom procese<br />

poadujete od kolegov a partnerov informácie<br />

a následne spracúvate ich odpovede. Ak <strong>na</strong> to vyuívate<br />

<strong>na</strong>jbenejší spôsob, mail, potom formát<br />

vrátených odpovedí je pravdepodobne vdy trochu<br />

iný, ako by ste si elali. Práve <strong>na</strong> tento úèel sú<br />

vhodné formuláre a ich tvorbu má <strong>na</strong> starosti Info-<br />

Path. Tento program má však vyššie poslanie, ako<br />

je len tvorba formulárov. Keïe InfoPath podporuje<br />

XML, formulár môe vyuíva rôzne podnikové<br />

informaèné zdroje.<br />

Program pracuje v dvoch reimoch – prvý je návrhový<br />

(tvorba formulára), druhý je pracovný.<br />

V návrhovom reime je k dispozícii vizuálny editor<br />

s rôznymi pomôckami. Pracovné prostredie ve¾mi<br />

pripomí<strong>na</strong> programovací jazyk Visual Basic. V paneli<br />

nástrojov máte paletu s prvkami formulára èi<br />

dátový editor <strong>na</strong> vytvorenie dátovej štruktúry formulára.<br />

Pre bených úradníkov pracujúcich s formulármi<br />

to vyzerá asi hrozivo, ale pri tvorbe formulárov<br />

sa dajú vyui návrhové vzory, šablóny<br />

a projekty.<br />

V pracovnom preime sa jednotlivé informácie<br />

vo formulároch ukladajú do súborov XML. Pri vyplòovaní<br />

údajov sa dá vyui overenie ich formálnej<br />

správnosti alebo vyh¾adávanie informácií. Info-<br />

Path podporuje <strong>na</strong>vyše aj štandardy W3C, take by<br />

teoreticky nemal by problém so spoluprácou s rozliènými<br />

podnikovými systémami. InfoPath je<br />

v istom zmysle konkurenciou programu Adobe<br />

Acrobat 6.0.<br />

SKUPINOVÁ SPOLUPRÁCA<br />

Prichádzame k <strong>na</strong>jzaujímavejšej èasti nového kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka Office 2003 – ku <strong>sk</strong>upinovej spolupráci.<br />

Aby ste <strong>na</strong>plno vyuili všetky monosti<br />

Office 2003, musíte poui <strong>na</strong>jnovší softvér od spoloènosti<br />

Microsoft. Z<strong>na</strong>mená to, e by ste mali ma<br />

v podnikovej sieti <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém<br />

Microsoft Windows Server 2003 a Windows Share-<br />

Point Services. Pomocou týchto nástrojov si vytvoríte<br />

intranetovú alebo aj internetovú stránku, ktorá<br />

bude platformou <strong>sk</strong>upinovej spolupráce.<br />

ÈO VŠETKO POTREBUJETE?<br />

Ako sme spomenuli, základom je operaèný systém<br />

Windows Server 2003, ktorý musí by <strong>na</strong>stavený<br />

minimálne tak, aby bol schopný pracova ako aplikaèný<br />

server. To sa realizuje pomocou tzv. roly servera,<br />

ktorú si vyberáte z úvodnej ponuky tohto<br />

operaèného systému po jeho <strong>na</strong>inštalovaní.<br />

Nastavovanie roly Windows<br />

Server 2003 <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú<br />

spoluprácu<br />

V <strong>na</strong>šom prípade sme<br />

okrem aplikaèného servera vyuili<br />

tento operaèný systém aj<br />

v takej podobe, e zároveò plnil<br />

funkciu doménového kontrolóra<br />

(vyuili sme Active Directory),<br />

DNS servera a DHCP<br />

servera (dy<strong>na</strong>mické pride¾ovanie<br />

adries IP klient<strong>sk</strong>ym staniciam).<br />

Všetky tieto operácie sa<br />

realizujú jednoducho, v podstate<br />

ide o výber príslušných<br />

funkcií z ponuky pri <strong>na</strong>stavovaní<br />

Windows Server 2003.<br />

Okrem toho potrebujete <strong>na</strong>inštalova<br />

ešte Internet Information<br />

Server 6.0, ktorý je súèasou<br />

operaèného systému Windows Server 2003.<br />

Na všetky tieto operácie sme vystaèili s inštalaèným<br />

CD tohto operaèného systému. Prirodzene, <strong>na</strong><br />

internete sú k dispozícii aktualizácie, ktoré vám<br />

urèite odporúèame <strong>na</strong>inštalova (ide hlavne o bezpeènostné<br />

záplaty).<br />

Ïalší krok je inštalácia Windows SharePoint Services.<br />

Tento program sme si stiahli z internetovej<br />

stránky výrobcu, kde je k dispozícii zadarmo.<br />

Okrem anglického rozhrania existuje aj prostredie<br />

v èe<strong>sk</strong>om jazyku. Po jeho inštalácii sme zí<strong>sk</strong>ali prístup<br />

<strong>na</strong> centrálnu administráciu SharePoint Services.<br />

Pomocou tohto programu môete zaèa vytvára<br />

stránku <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu. Na to pouijete<br />

funkciu Create a top-level Web site a zadávate<br />

meno stránky, ako i meno a elektronickú adresu<br />

vlastníka stránky. Ostatné údaje sú nepovinné. Následne<br />

si z ponuky vyberiete šablónu stránky a pracovný<br />

priestor je pripravený.<br />

Pomocou ostatných poloiek si môete <strong>na</strong>stavi<br />

bezpeènostné pravidlá, definova ïalších vlastníkov<br />

stránky a ïalšie <strong>na</strong>stavenia.<br />

Vytvorenie stránky je však <strong>sk</strong>ôr úloha pre administrátora<br />

ne pre beného pouívate¾a v pracovnom<br />

tíme. Nebudeme preto <strong>na</strong> tomto mieste opisova<br />

detaily tohto procesu. Len spomenieme, e<br />

stránku spoloèného pracovného prostredia si<br />

môete prispôsobova. V dodávke dostávate nieko¾ko<br />

farebných motívov, komponentom môete<br />

priradi vlastné názvy (èiastoèné poslovenèenie aj<br />

anglickej stránky) a <strong>na</strong>jdôleitejšie sú asi tzv. Web<br />

Parts. Ide o objekty, ktoré môete vklada do spoloèného<br />

priestoru, a tak pridávate novú funkènú<br />

46 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

Nastavenie prostredia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu z prostredia Windows Server 2003 –<br />

vyplníte meno stránky, pouívate¾<strong>sk</strong>é meno a adresu<br />

Príklad pracovného priestoru po jeho <strong>na</strong>plnení<br />

V dialógovom okne si vyberáte spolupracovníkov, ktorí<br />

budú s vami spolupracova, a ich pozíciu<br />

Dokumenty a zoz<strong>na</strong>my v spoloènom prostredí – vidíte názov, opis a èas poslednej modifikácie<br />

Tabla Shared Workspace<br />

s pouívate¾mi, ktorí<br />

spolupracujú <strong>na</strong> aktuálnom<br />

dokumente. Objaví sa <strong>na</strong>pr.<br />

vo Worde, Exceli alebo<br />

PowerPointe<br />

výbavu. Nieko¾ko Web Parts dostávate spolu s dodávkou<br />

SharePoint Services. Microsoft tvrdí, e budú<br />

k dispozícii ïalšie aj od tretích strán.<br />

POU<strong>IT</strong>IE SHAREPOINT ZO STRANY<br />

KLIENTSKYCH POÈÍTAÈOV<br />

Na strane klienta vám teraz postaèuje adresa stránky<br />

<strong>na</strong> spoluprácu, ktorú zapíšete do internetového<br />

prehliadaèa. Následne sa vám otvorí spoloèné pracovné<br />

prostredie a môete s ním zaèa pracova.<br />

Z hlavnej stránky máte v predvolenej konfigurácii<br />

prístup k spoloèným dokumentom, obrázkom,<br />

kontaktom, úlohám, kalendáru, di<strong>sk</strong>usiám a dotazníkom.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> jednom priestore máte<br />

umiestnené všetko, èo potrebujete <strong>na</strong> benú komunikáciu.<br />

Postavenie rôznych pouívate¾ov spoloèného<br />

pracovného prostredia môe by rozlièné. Niektorí<br />

sú v pozícii tvorcov obsahu, iní môu dokumenty<br />

len èíta, ale u nie upravova, ïalší môu<br />

meni vzh¾ad stránky, resp. meni postavenie<br />

iných pouívate¾ov (administrátor). Všetky spoloèné<br />

dokumenty a ïalšie informácie sú umiestnené<br />

<strong>na</strong> serveri.<br />

Asi <strong>na</strong>jdôleitejšou èasou spoloèného pracovného<br />

priestoru sú kninice dokumentov. Priamo z internetového<br />

prehliadaèa klient<strong>sk</strong>eho poèítaèa mô-<br />

ete vytvori takúto kninicu. Zadávate pri tom jej<br />

názov, opis, šablónu pouívanú pri tvorbe nového<br />

dokumentu. K zaujímavým vo¾bám patrí aj uschovávanie<br />

všetkých verzií editovaného dokumentu.<br />

V tomto prípade sa vytvára história dokumentu<br />

a pouívatelia sa môu vráti ku kadej z verzií.<br />

Ve¾mi dobrou funkciou pri <strong>sk</strong>upinovej spolupráci<br />

je to, e pouívate¾ nemusí pristupova k spoloènému<br />

priestoru cez internetovú stránku. Existuje<br />

jednoduchšia cesta, a to priamo z vybraných aplikácií<br />

z Office 2003. Ako príklad uvaujme textový<br />

editor Word, v ktorom si otvoríte tablu s oz<strong>na</strong>èením<br />

Shared Workspace. Podobne pracuje aj Excel<br />

alebo PowerPoint.<br />

S pomocou funkcií v tejto table môete vytvori<br />

nový spoloèný pracovný priestor pre aktuálne<br />

spracúvaný dokument. V ïalšom kroku si autor<br />

vyberie partnerov, ktorí sa budú podie¾a <strong>na</strong> vytváraní<br />

dokumentu – postaèuje ich elektronická adresa<br />

alebo meno pouívate¾a v doméne. V tomto kroku<br />

definujete aj postavenie pouívate¾a – èitate¾,<br />

editor, webový dizajnér alebo administrátor. Na<br />

záver si ešte vyberáte, èi sa má posla oznámenie<br />

elektronickou poštou vybraným pouívate¾om,<br />

a SharePoint Services <strong>na</strong>vrhne text uvítacej správy<br />

vrátane linku <strong>na</strong> nový pracovný priestor. Výhodou<br />

je, e pred poslaním mailu ho môete editova.<br />

Uklada dokument môete priamo z aplikácie <strong>na</strong> server<br />

<strong>sk</strong>upinovej spolupráce. Zobrazené je uloenie dokumentu<br />

z Wordu 2003<br />

V table Shared Workspace vidíte ïalej poèet pouívate¾ov,<br />

ktorí majú prístup <strong>na</strong> dokument. Rov<strong>na</strong>ko<br />

priamo z Wordu máte dosah <strong>na</strong> všetky ostatné<br />

dokumenty <strong>na</strong> stránke, zoz<strong>na</strong>m úloh, linkov <strong>na</strong><br />

webové stránky. Nakoniec sú k dispozícii informácie<br />

o aktuálnom dokumente – kto ho vytvoril a kto<br />

a kedy <strong>na</strong>posledy modifikoval.<br />

Ak spolupracovník dostane mail o vytvorení pracovného<br />

prostredia, môe si ho hneï otvori. Všetky<br />

dokumenty <strong>na</strong> stránke sa pritom otvárajú v re-<br />

ime len <strong>na</strong> èítanie a uloi si ich môete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><br />

lokálnom poèítaèi. Pokia¾ však pouijete funkciu<br />

Save As, môete zmeny uloi priamo <strong>na</strong> server<br />

<strong>sk</strong>upinovej spolupráce. Predpokladom je, prirodzene,<br />

to, e máte práva <strong>na</strong> realizáciu zmien. O realizovanej<br />

zmene môu by èlenovia tímu informovaní<br />

mailom, a to po kadej zmene alebo <strong>na</strong> dennej èi<br />

týdennej báze.<br />

Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sa nám však nepodarilo<br />

zí<strong>sk</strong>a informáciu o tom, ktorý pouívate¾ je mo-<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 47

R E V U E<br />

mentálne v stave on-line (všetci s výnimkou autora<br />

boli zobrazovaní v stave off-line), a teda s kým by<br />

bola moná di<strong>sk</strong>usia k vytváranému dokumentu<br />

priamo z prostredia Wordu. Na druhej strane sa dá<br />

poui funkcia Check-In a Check-Out. Pokia¾ chcete<br />

spracúva nejaký dokument, oz<strong>na</strong>èíte ho cez<br />

Check-In a po uloení zmien <strong>na</strong> server ho zase odz<strong>na</strong>èíte<br />

cez funkciu Check-Out.<br />

Ako sme spomí<strong>na</strong>li, SharePoint Services je šírený<br />

zadarmo a neobsahuje všetky funkcie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú<br />

spoluprácu vo ve¾kom podniku. Okrem Share-<br />

Point Services <strong>na</strong> spoluprácu Microsoft ponúka<br />

SharePoint Server, ktorý je však platený (poplatok<br />

za program asi 140 000 Sk + poplatok za kadého<br />

pouívate¾a asi 3000 Sk). Pomocou tohto balíka je<br />

moné vytvára hierarchickú štruktúru pracovných<br />

prostredí a simulova tak vlastne štruktúru rozsiahlejšieho<br />

podniku. Väèšie monosti sú aj pri<br />

schva¾ovaní zmien v dokumentoch, SharePoint<br />

Server obsahuje monosti <strong>na</strong> pripojenie s podnikovými<br />

informaènými systémami, ako je PeopleSoft,<br />

SAP alebo Siebel. Jednotliví pouívatelia majú<br />

v tomto prípade osobné webové stránky a ïalšie<br />

zlepšenia. Pravdepodobne aj funkcia <strong>na</strong> zistenie<br />

okamitej dostupnosti èlenov tímu patrí medzi vymoenosti<br />

SharePoint Servera.<br />

Teraz sa dajú zobrazi dva kalendáre ved¾a seba – v tomto prípade osobný a kalendár zo <strong>sk</strong>upinovej spolupráce<br />

SKUPINOVÁ SPOLUPRÁCA<br />

A OUTLOOK 2003<br />

Outlook 2003 dokáe so SharePoint pracova ešte<br />

tesnejšie ne ostatné aplikácie z Office 2003. Ako<br />

sme spomí<strong>na</strong>li, súèasou spoloèného pracovného<br />

priestoru sú aj kontakty, úlohy a kalendár. To<br />

všetko sú aj súèasti Outlooku a novinkou verzie<br />

2003 je aj monos vzájomného prepojenia osobných<br />

zloiek.<br />

Ako príklad uvaujme kontakty. Na stránke <strong>sk</strong>upinovej<br />

spolupráce vyberieme kontakty a zvolíme<br />

funkciu Import Contacts. Následne sa zobrazí<br />

zoz<strong>na</strong>m všetkých kontaktov z Outlooku aktuálneho<br />

pouívate¾a, ktoré mono prenies <strong>na</strong> server. Dá sa<br />

pri tom zvoli import všetkých kontaktov alebo len<br />

vybraných.<br />

Ïalší èlenovia tímu teraz majú monos zaradi<br />

zdie¾ané kontakty priamo do prostredia Outlooku.<br />

Ako vidie <strong>na</strong> obrázku, pouívate¾ má monos prepí<strong>na</strong><br />

medzi vlastným a zdie¾aným zoz<strong>na</strong>mom kontaktov.<br />

Podobne je to aj v prípade plánovania stretnutia.<br />

Do Outlooku si môete necha importova spoloèný<br />

kalendár a spolu s vlastným kalendárom ich zobrazi<br />

v poh¾ade ved¾a seba. Z<strong>na</strong>mená to, e okamite<br />

vidíte, kedy existuje èasový priestor <strong>na</strong> plánovanie<br />

spoloèných stretnutí.<br />

V Outlooku vidíte vlastné kontakty, ale aj kontakty týkajúce<br />

sa spoloènej úlohy<br />

Inštalácia ma<strong>na</strong>mentu práv k informáciám cez .NET Passport<br />

NOVÉ PRÁVA MANIPULÁCIE<br />

S INFORMÁCIAMI<br />

V súvislosti s novými právami k dokumentu prichádzame<br />

k ïalšej novinke Office 2003. Ide o to, e <strong>na</strong><br />

rozdiel od minulosti vlastník dokumentu môe<br />

ove¾a presnejšie špecifikova, ako sa s dokumentom<br />

má <strong>na</strong>klada. Poiadavka <strong>na</strong> túto funkciu vychádza<br />

z benej praxe. Predstavte si, e pošlete mail s citlivou<br />

prílohou vybraným pracovníkom v podniku.<br />

Nech je to <strong>na</strong>pr. návrh platovej štruktúry zamest<strong>na</strong>ncov<br />

alebo návrh stratégie podniku. Chcete ma<br />

však istotu, e v elektronickej podobe sa táto príloha<br />

dostane <strong>na</strong>ozaj len do povolaných rúk. Vybraným<br />

pracovníkom tak zamedzíte <strong>na</strong>pr. monos posiela<br />

prílohu ïalej, prípadne zakáete tlaè dokumentu.<br />

Existuje aj monos <strong>na</strong>stavenia èasovej exspirácie<br />

zákazu distribúcie informácií, resp. platnosti dokumentu.<br />

Microsoft oz<strong>na</strong>èuje tento princíp ako IRM<br />

a okrem Office 2003 vyaduje aj pouitie operaèného<br />

systému Windows Server 2003. Okrem toho<br />

musí by <strong>na</strong> serveri <strong>na</strong>inštalovaný ma<strong>na</strong>ment práv<br />

a aj podpora Active Directory. Spoloènos Microsoft<br />

pre zákazníkov Office 2003 ponúka <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie<br />

slubu <strong>na</strong> podporu IRM <strong>na</strong> jeden rok zadarmo.<br />

Vyaduje sa však autentifikácia cez .NET Passport –<br />

to z<strong>na</strong>èí, e by ste mali ma konto <strong>na</strong> serveri hotmail.com<br />

a pouíva slubu MSN Messenger. Inštaláciu<br />

IRM <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ej stanici zobrazuje obrázok.<br />

Pokia¾ pouívate¾ chce oz<strong>na</strong>èi dokument s obmedzenými<br />

právami distribúcie, <strong>na</strong>jjednoduchšie<br />

je poui novú ikonu s popisom Permission, resp.<br />

cez menu vyberiete poloku File/Permission/Do not<br />

Distribute. Vo vzniknutom okne následne vyberáte<br />

emailové adresy pouívate¾ov. Prvú <strong>sk</strong>upinu tvoria<br />

48 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

R E V U E<br />

Zobrazenie aktuálnych práv<br />

pouívate¾a k dokumentu<br />

Otvorenie dokumentu s obmedzenými právami v aplikácii mimo Office<br />

Nastavenie práv pouívate¾ov k dokumentu vrátane jeho<br />

exspirácie<br />

pouívatelia, pre ktorých si eláte stanovi len<br />

práva <strong>na</strong> èítanie dokumentu (nie však <strong>na</strong> zmeny,<br />

tlaè alebo kopírovanie). Druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pouívate-<br />

¾ov bude môc èíta, editova dokument, ako i uklada<br />

zmeny, ale nemôu ho vytlaèi. Konkrétne<br />

monosti sa dajú <strong>na</strong>stavi aj detailnejšie.<br />

Prijímate¾ovi dokumentu s obmedzenými právami<br />

sa pred jeho otvorením zobrazí oz<strong>na</strong>movacia<br />

správa. Pomocou neho je <strong>na</strong>vyše moné <strong>na</strong>inštalova<br />

aj podporu IRM (vyaduje .NET Passport).<br />

Následne sa dokument otvorí, prièom však platia<br />

právomoci pod¾a <strong>na</strong>stavenia autora dokumentu.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií mono takýchto dokument<br />

otvori aj v staršej verzii Office, podmienkou je<br />

však aj tu inštalácia IRM. V pracovnej table <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovú<br />

spoluprácu po otvorení takéhoto dokumentu<br />

vidíte aj detailné monosti manipulácie s dokumentom,<br />

resp. máte informáciu, kto vám takéto<br />

práva <strong>na</strong>stavil (a môe ich prípadne modifikova).<br />

Pri <strong>na</strong>šich testoch sme wordový dokument s obmedzenou<br />

monosou distribúcie <strong>sk</strong>úšali otvori iným<br />

programom – konkrétne WordPadom. Zistili sme, e<br />

dokument je v šifrovanej podobe a jeho obsah sme nedokázali<br />

preèíta. Konkrétnu situáciu vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

SLOVENSKÁ LOKALIZÁCIA<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií sa lokalizácia realizovala<br />

v centrále v Ír<strong>sk</strong>u a <strong>na</strong> jej vypracovaní sa podie¾ali<br />

Slováci. Oproti minulosti sa radikálnym spôsobom<br />

rozšíril aj poèet aplikácií, ktoré budú k dispozícii<br />

v èeštine. Pre kompletnú predstavu o jazyku lokalizácie<br />

sme pripravili preh¾ad v tab. 3.<br />

Výhodou novej verzie je to, e <strong>na</strong> pomery v SR<br />

budú lokalizované aj šablóny dokumentov z rôznych<br />

oblastí, <strong>na</strong>pr. ekonomika, fi<strong>na</strong>nèníctvo, Obèian<strong>sk</strong>y zákonník,<br />

perso<strong>na</strong>listika, Sociál<strong>na</strong> poisovòa atï. Nájdete<br />

ich <strong>na</strong> stránke http://office.microsoft.com/slovakia/<br />

a tu máte k dispozícii aj rôzne doplòujúce obrázky,<br />

fotografie a zvuky. Rov<strong>na</strong>ko sú tu èlánky<br />

v slovenèine o pouívaní balíka Office 2003 a je to aj<br />

centrum <strong>na</strong> aktualizáciu tohto balíka.<br />

Pripomeòme ešte, e pomocník v Office 2003 pracuje<br />

trochu zmeneným spôsobom. Ak pouívate¾<br />

poloí otázku, odpoveï sa h¾adá <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> internete<br />

a pouívate¾ má monos hodnoti, ako je s po<strong>sk</strong>ytnutou<br />

slubou spokojný. Takto je zabezpeèená spätná<br />

väzba <strong>na</strong> zlepšenie systému pomocníka a azda sa<br />

to prejaví aj v sloven<strong>sk</strong>ej edícii.<br />

Názov edície Maloobchodná ce<strong>na</strong> Maloobchodná ce<strong>na</strong><br />

[Sk bez DPH]<br />

[Sk s DPH]<br />

Microsoft Office Student&Teacher 2003 (nie je moné upgrade) 3570 4248<br />

Microsoft Office Standard 2003 upgrade z Office 2000 alebo Office XP 8085 9621<br />

Microsoft Office Standard 2003 škatu¾ové balenie 14 210 16 910<br />

Microsoft Office Professio<strong>na</strong>l 2003 škatu¾ové balenie 17 325 20 617<br />

Microsoft Office Small Business 2003 15 610 18 576<br />

Microsoft Office Professio<strong>na</strong>l Enterprise 2003<br />

Microsoft Office Basic 2003<br />

Nakoniec ešte ceny sloven<strong>sk</strong>ej verzie viacerých<br />

edícií Microsoft Office 2003. Uvádzané ceny sme ako<br />

orientaèné dostali od spoloènosti Microsoft.<br />

Tab. 3 Lokalizovácia jednotlivých aplikácií z Office System<br />

2003<br />

Základné aplikácie balíka Office 2003<br />

Word 2003<br />

Excel 2003<br />

PowerPoint 2003<br />

Access 2003<br />

Outlook 2003<br />

InfoPath 2003<br />

Business Contact Ma<strong>na</strong>ger<br />

Publisher 2003<br />

Ïalšie aplikácie Office 2003 System<br />

FrontPage 2003<br />

OneNote 2003<br />

Visio 2003 Standard<br />

Visio 2003 Professio<strong>na</strong>l<br />

Project 2003 Standard<br />

Project 2003 Professio<strong>na</strong>l<br />

Project Server 2003<br />

Life Communication Server 2003<br />

SharePoint Portal Server<br />

SharePoint Services pre Microdsoft Windows<br />

Exchange Server 2003<br />

Jazyk<br />

SK<br />

SK<br />

SK<br />

CZ<br />

SK<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

EN<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

CZ<br />

EN<br />

ZÁVER<br />

Office 2003 predstavuje pod¾a nášho názoru inováciu<br />

predovšetkým pre podnikových pouívate¾ov.<br />

Pre nich je <strong>na</strong>jväèšou výhodou monos <strong>sk</strong>upinovej<br />

spolupráce (no v spolupráci s <strong>na</strong>jnovším softvérom<br />

od firmy Microsoft) a správa práv k informáciám.<br />

Z aplikácií sme <strong>na</strong>jväèšie zlepšenie zaregistrovali<br />

v prípade programu Outlook. Pod¾a nášho názoru<br />

tento program dobre reaguje <strong>na</strong> súèasnú situáciu –<br />

pouívatelia dostávajú rádovo viac mailov ako<br />

v minulosti a je <strong>na</strong>ozaj problém sa z nich vyz<strong>na</strong>.<br />

Outlook 2003 je preh¾adnejší, obsahuje úèinný<br />

antispamový filter (aspoò zatia¾) a dokáe spracova<br />

viac mailov. Aj ostatné aplikácie sú zlepšené,<br />

ale v tomto prípade u nejde o radikálne zmeny. Za<br />

hlavné zdoko<strong>na</strong>lenie povaujeme stabilitu práce<br />

celého balíka – poèas mesaèného testovania nám<br />

„nespadla“ ani jed<strong>na</strong> z aplikácií.<br />

Prejs <strong>na</strong> Office 2003 sa teda pod¾a nášho názoru<br />

oplatí pre podnikových pouívate¾ov, ktorí potrebujú<br />

ma<strong>na</strong>ment správy informácií a <strong>sk</strong>upinovú spoluprácu.<br />

Rov<strong>na</strong>ko môe by katalyzátorom prechodu<br />

v tomto segmente podpora formátu XML, ale tá je<br />

dostupná len v profesionálnej edícii Office 2003.<br />

Myslíme si, e pre ve¾ké podniky nebude lákadlom<br />

antispamový filter alebo jednoduché riešenie <strong>na</strong> sledovanie<br />

histórie styku so zákazníkom. Toto pravdepodobne<br />

u vyriešili iným spôsobom. Naopak, pre<br />

malé a stredné podniky od 10 do 100 zamest<strong>na</strong>ncov<br />

môu by práve tieto dve funkcie spolu s celkovým<br />

zlepšením Outlooku dôvodom <strong>na</strong> prechod k Office<br />

2003. Najmenej dôvodov <strong>na</strong> prechod k Office 2003<br />

bude asi pre individuálnych pouívate¾ov èi mikrofirmy<br />

(dvaja-traja zamest<strong>na</strong>nci), ktorí u legálne<br />

vlastnia Office XP. V tomto prípade toti starší balík<br />

obsahuje dostatoèné funkcie <strong>na</strong> vykonávanie kancelár<strong>sk</strong>ej<br />

práce. Pokia¾ však takíto pouívatelia vlastnia<br />

<strong>na</strong>pr. balík Office 2000, prechod <strong>na</strong> Office 2003 im<br />

odporúèame hlavne z h¾adi<strong>sk</strong>a spo¾ahlivosti.<br />

Pokia¾ ide o politiku predaja, pozitívne hodnotíme<br />

príchod edície pre domácnos, študentov a uèite¾ov.<br />

Je <strong>na</strong>ozaj ako predstavite¾né, e by domácnos <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>utoène investovala do softvéru <strong>na</strong> tvorbu<br />

textov a tabuliek a elektronickú komunikáciu sumu<br />

presahujúcu 15-tisíc korún (Office 2003 Standard).<br />

Uvedenie tejto licencie je tak pod¾a nášho názoru<br />

cestou, kadia¾ by sa malo ubera <strong>sk</strong>utoèné riešenie<br />

softvérového pirátstva v <strong>na</strong>šich domácnostiach.<br />

Pozitívne hodnotíme aj rozhodnutie o lokalizovaní<br />

tohto balíka do slovenèiny, èo je jasným z<strong>na</strong>mením,<br />

e pre Microsoft je Sloven<strong>sk</strong>o zaujímavá kraji<strong>na</strong>,<br />

do ktorej sa oplatí investova. Sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia<br />

urèite prispeje k rozšíreniu tohto balíka u nás.<br />

<br />

len vo forme multilicenèného programu<br />

len vo forme OEM – spolu s predajom poèítaèa<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 49

H A R D W A R E<br />

Test<br />

Michal Holeš<br />

USB flash<br />

di<strong>sk</strong>y<br />

Potrebujete medzi rôznymi poèítaèmi<br />

prenies súbory ve¾kosti rádovo nieko¾kých<br />

desiatok megabajtov? Ideálnym riešením je<br />

pre vás USB flash di<strong>sk</strong> – zariadenie ve¾kosti<br />

dám<strong>sk</strong>eho rúu <strong>na</strong> pery.<br />

Vsúèasnosti nie je moné nájs<br />

èloveka, ktorý by nikdy ani<br />

nepoèul o di<strong>sk</strong>ete. Toto médium<br />

je však u z<strong>na</strong>ène zastarané<br />

a nespo¾ahlivé. Kapacita v <strong>na</strong>jlepšom<br />

prípade necelé dva megabajty v súèasnosti<br />

nepostaèuje ani <strong>na</strong> prenos<br />

dokumentov, nehovoriac o programoch<br />

alebo obrázkoch. Ešte horšie to<br />

je s citlivosou di<strong>sk</strong>ety. Vyhnú sa silným<br />

magnetickým poliam je ešte<br />

pomerne jednoduché. K poškodeniu<br />

uloených dát však môe dôjs <strong>na</strong>príklad<br />

aj pri pouití mobilného telefónu<br />

v blízkosti di<strong>sk</strong>ety. Tieto argumenty<br />

hovoriace proti pouívaniu<br />

di<strong>sk</strong>ety sú kadému jasné. Horšie<br />

však je nájs adekvátnu náhradu.<br />

Stále toti môe vzniknú potreba<br />

pouitia lacného a univerzálneho<br />

média pri prenose nieko¾kých malých<br />

súborov. Ukazovalo sa nieko¾ko<br />

riešení. Na trhu sa objavili mechaniky<br />

<strong>na</strong>zvané LS-120 alebo ZIP s kapacitou<br />

pohybujúcou sa pribline<br />

okolo stovky megabajtov. Tieto zariadenia<br />

však riešili iba problém s kapacitou<br />

a pridali jeden <strong>na</strong>vyše – boli<br />

z<strong>na</strong>ène drahé. Ukladaniu dát <strong>na</strong> magnetické<br />

médium však s koneènou<br />

platnosou zvoní umieraèik. Miesto<br />

di<strong>sk</strong>iet pomaly, ale iste zaèí<strong>na</strong>jú obsadzova<br />

USB flash di<strong>sk</strong>y, ktoré sa dajú<br />

poui aj v prípade poruchy operaèného<br />

systému ako záchranná bootovacia<br />

di<strong>sk</strong>eta.<br />

Mono ste si práve poloili otázku,<br />

èo sa za oz<strong>na</strong>èením USB flash di<strong>sk</strong><br />

<strong>sk</strong>rýva. Vysvetlenie je pomerne jednoduché.<br />

Pamäte flash sa v osobných<br />

poèítaèoch objavujú u dos dlhý èas.<br />

Výhoda flashových èipov spoèíva<br />

v rozumnej prenosovej rýchlosti<br />

a schopnosti „zapamätania“ si dát aj<br />

v èase, keï nie sú <strong>na</strong>pájané. Takéto<br />

pamäové èipy sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>príklad<br />

aj v mobilných telefónoch a pamäových<br />

kartách, medzi ktoré patrí<br />

<strong>na</strong>príklad Secure Digital (SD) alebo<br />

Memory Stick.<br />

Aj tieto zariadenia však majú svoje<br />

nevýhody. Ce<strong>na</strong> za jeden megabajt je<br />

dos vysoká. Ruové to nie je ani<br />

s prenosovou rýchlosou. V <strong>na</strong>jlepšom<br />

prípade sa vyšplhá <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

megabajtov za minútu. Medzi výhody<br />

však patrí prakticky neobmedzený<br />

poèet zápisov (konkrétne èíslo sa<br />

pohybuje okolo jedného milió<strong>na</strong>)<br />

a jednoduchá obsluha. V prípade, e<br />

máte vo svojom poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný<br />

novší operaèný systém, <strong>na</strong>príklad<br />

Windows XP, nemusíte inštalova nijaké<br />

ovládaèe – staèí, ak di<strong>sk</strong> pripojíte<br />

do portu USB. Natív<strong>na</strong> podpora je<br />

zabudovaná aj v Linuxe od verzie<br />

jadra 2.4.0 a Mac OS X od verzie 8.6.<br />

Operaèný systém nájde vo svojej databáze<br />

potrebné ovládaèe a di<strong>sk</strong> je<br />

pripravený <strong>na</strong> pouívanie. V prípade,<br />

e pouívate <strong>na</strong>príklad Windows 98<br />

SE, budete potrebova CD s ovládaèmi.<br />

Ovládaèe však budú potrebné iba<br />

pri prvom zapojení di<strong>sk</strong>u. Aj po odpojení<br />

di<strong>sk</strong>u ostanú v operaènom<br />

systéme <strong>na</strong>inštalované.<br />

Rozmery väèšiny USB flash di<strong>sk</strong>ov,<br />

podobné cigaretovému zapa¾ovaèu,<br />

umoòujú ve¾mi pohodlné nosenie<br />

v dám<strong>sk</strong>ej kabelke alebo vo vrecku<br />

nohavíc. Väèši<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ov je vybavená<br />

aj pútkom, pomocou ktorého sa dajú<br />

zavesi <strong>na</strong> krk alebo <strong>na</strong> zväzok k¾úèov.<br />

V teste sa nevy<strong>sk</strong>ytol ani jeden<br />

model, ktorý by nemal kryt <strong>na</strong> konektor<br />

USB. Na niektorých sa vy<strong>sk</strong>ytovala<br />

i svorka, ktorou bolo moné<br />

pripevni di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> náprsné vrecko<br />

košele podobne ako klasické pero.<br />

Drvivá väèši<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ov obsahovala<br />

i sig<strong>na</strong>lizaènú diódu, ktorá poèas<br />

prenosu dát blikala. Vïaka tejto<br />

vlastnosti je monos prípadnej<br />

straty dát pri odpojení od poèítaèa<br />

minimál<strong>na</strong>. Po prenose staèí poèka,<br />

kým dióda prestane blika, a môete<br />

si by istí, e všetky vyrovnávacie<br />

pamäte sú prázdne. V súèasnosti je<br />

samozrejmosou aj monos ochrany<br />

dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u proti prepísaniu. Jeden<br />

malý prepí<strong>na</strong>è obyèajne <strong>na</strong> boènej<br />

strane k¾úèa tak zabezpeèí<br />

ochranu pred vymazaním alebo prepísaním.<br />

Vo ve¾kom teste sa zúèastnili<br />

di<strong>sk</strong>y schopné pracova pod¾a štandardu<br />

USB 2.0 i 1.1. Aby sme zabezpeèili<br />

objektívnos výsledkov,<br />

všetky modely sme podrobili špeciálnemu<br />

testu v programe SiSoft<br />

Sandra <strong>2004</strong>, urèenému pre flashové<br />

pamäte. V grafe nájdete porov<strong>na</strong>nie<br />

indexu kombinovaného zápisu, mazania<br />

i èítania rôzne ve¾kých súborov.<br />

Jednotlivé súbory mali ve¾kos<br />

512 bajtov, 32 KB, 256 KB i 2 MB.<br />

Testovali sme v poèítaèi obsahujúcom<br />

procesor AMD Athlon XP<br />

1800+, 256 MB RAM, <strong>na</strong> ktorom be-<br />

al operaèný systém Microsoft<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l. V obchodnom<br />

balení niektorých di<strong>sk</strong>ov bol<br />

pribalený aj predlovací kábel, prípadne<br />

stojan, èo mnohých pouívate¾ov<br />

poteší. Nie kadý majite¾ USB<br />

flash di<strong>sk</strong>u má toti jednoduchý prístup<br />

k portom USB <strong>na</strong> poèítaèi.<br />

Kladne sme hodnotili pri niektorých<br />

di<strong>sk</strong>och existenciu softvéru, ktorý<br />

zamkne poèítaè v prípade, e di<strong>sk</strong><br />

nie je pripojený. Takto zamknutý<br />

poèítaè je nepouite¾ný, a kým di<strong>sk</strong><br />

opä nepripojíte, prípadne nevykonáte<br />

reset operaèného systému.<br />

Údaje <strong>na</strong> niektorých di<strong>sk</strong>och bolo<br />

moné i zašifrova. V prípade šifrovania<br />

potom nie je moné <strong>na</strong> di<strong>sk</strong><br />

zapisova ani èíta z neho, a kým<br />

nezadáte správne heslo. Ak di<strong>sk</strong> so<br />

zašifrovanými údajmi pripojíte<br />

k poèítaèu, <strong>na</strong> ktorom nie je <strong>na</strong>inštalovaný<br />

ovládací softvér, uvidíte<br />

iba súbor, ktorý treba spusti a zada<br />

správne heslo.<br />

Keïe sme testovali zariadenia<br />

s podporou USB 2.0 i 1.1, test sme<br />

rozdelili <strong>na</strong> dve èasti s dvoma ví-<br />

azmi. Priemer z rýchlostí, uvedený<br />

pod ce<strong>na</strong>mi jednotlivých zariadení,<br />

bol vytvorený programom SiSoft<br />

Sandra <strong>2004</strong>. Cenu za jeden megabajt<br />

sme vypoèítali jednoducho –<br />

vydelili sme cenu k¾úèa <strong>sk</strong>utoènou<br />

kapacitou.<br />

50 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

USB 1.1<br />

PQI<br />

Dodávate¾: AGEM Computers, s. r. o.<br />

Záruka: 48 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

Traveling Di<strong>sk</strong> 128 MB<br />

Pretec<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia, s. r. o.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

☺ Monos šifrovania e−mailov<br />

☹ Prepojovací kábel nie je v dodávke<br />

TINY 64 MB Standard<br />

TwinMOS<br />

Dodávate¾: LIBRA Electronics Slovakia, a. s.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos rozdelenia di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> bezpeènú a verejnú èas<br />

☺ Monos vytvorenia bootovacieho di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

Mobile Di<strong>sk</strong> 64 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1650 Sk bez DPH/1964 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 127 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 12,99 Sk bez DPH/15,46 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 462,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 946,25 kb/s<br />

Traveling Di<strong>sk</strong> 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1352 Sk bez DPH/1609 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 62 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 21,8 Sk bez DPH/25,94 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 442 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 254,5 kb/s<br />

TINY 64 MB Luxury<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

1140 Sk bez<br />

DPH/1357 Sk<br />

s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 63 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 18,1 Sk bez DPH/<br />

21,54 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 441 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 857,75 kb/s<br />

Mobile Di<strong>sk</strong> 128 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 2550 Sk bez DPH/3035 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 254 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 10,04 Sk bez DPH/11,95 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 444,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 884,25 kb/s<br />

Traveling Di<strong>sk</strong> 512 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1432 Sk bez DPH/1704 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 62 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 23 Sk bez DPH/27,37 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 441,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 254,25 kb/s<br />

i−Di<strong>sk</strong> 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

1580 Sk bez<br />

DPH/1880 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 125 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 12,60 Sk bez DPH/<br />

14,99 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 440,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 841,25 kb/s<br />

Go Go Egg + 64 MB MMC karta<br />

Najlepšia ce<strong>na</strong><br />

za 1 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 4500 Sk bez DPH/5355 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 510 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 8,82 Sk bez DPH/10,50 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 663,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1050 kb/s<br />

Ce<strong>na</strong>: 2680 Sk bez DPH/3189 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 249 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 10,76 Sk bez DPH/12,80 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 459,25 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1059 kb/s<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

1160 Sk<br />

bez DPH/<br />

1380 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 61 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 19,02 Sk bez DPH/22,63 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 436,5 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 938,75 kb/s<br />

Transcend<br />

Dodávate¾: LIBRA Electronics<br />

Slovakia, a. s.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Dodávka s prepojovacím<br />

káblom<br />

☹ Nemonos zablokovania<br />

poèítaèa k¾úèom<br />

JetFlash 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 3800<br />

Sk bez DPH/<br />

4522 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita:<br />

247 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 15,38 Sk bez<br />

DPH/18,30 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 441,5 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 773 kb/s<br />

Apacer<br />

Dodávate¾: Agem<br />

Záruka: 48 mesiacov<br />

☺ Monos formátovania<br />

di<strong>sk</strong>u operaèným<br />

systémom<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania<br />

poèítaèa k¾úèom<br />

☹ Nemonos šifrovania<br />

dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

Handy Steno 1.1 128 MB<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

1790 Sk bez<br />

DPH/2130<br />

Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita:<br />

124 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 14,44 Sk<br />

bez DPH/17,18 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 3933,5 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1463,75 kb/s<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 51

H A R D W A R E<br />

Sony<br />

Dodávate¾: Sony Slovakia, s. r. o.<br />

Záruka: 48 mesiacov<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u operaèným systémom<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☹ Neprítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

Transcend<br />

USB 2.0<br />

Dodávate¾: SOFOS, s. r. o.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u prídavným softvérom<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

Seitec<br />

Dodávate¾: ProCA Slovakia, s. r. o.<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos formátovania di<strong>sk</strong>u operaèným systémom<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

☹ Nemonos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

Micro Vault 64 MB<br />

JetFlash 128 MB<br />

USB BAR 128 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1672 Sk bez DPH/1990 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 62 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 26,97 Sk bez DPH/32,09 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 1445,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1261,5 kb/s<br />

Micro Vault 128 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 2100 Sk bez DPH/2499 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 124 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 16,94 Sk bez DPH/20,16 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 5180,25 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 499 kb/s<br />

JetFlash 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1672 Sk bez DPH/1990 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 124 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 13,48 Sk bez DPH/16,04 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 5206 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1422,75 kb/s<br />

USB BAR 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 2392 Sk bez DPH/2846 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 62 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 19,14 Sk bez DPH/22,78 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 2758,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1181,5 kb/s<br />

Micro Vault 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 3672 Sk bez DPH/4370 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 250 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 14,69 Sk bez DPH/17,48 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 1174,5 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 1020,5 kb/s<br />

Ce<strong>na</strong>: 3900 Sk bez DPH/4641 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 249 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 15,66 Sk bez DPH/18,64 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 5212,25 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 559,75 kb/s<br />

Apacer<br />

Dodávate¾: Agem<br />

Záruka: 48 mesiacov<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u operaèným systémom<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

☹ Nemonos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

Handy Steno SL202 512 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 2872 Sk bez DPH/3418 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 249 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 11,53 Sk bez DPH/13,72 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 5315,75 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 520,75 kb/s<br />

Canyon<br />

Dodávate¾: ASBIS SK, s. r. o.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

☺ Monos šifrovania dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

☺ Monos rozdelenia di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> zabezpeèenú a verejnú oblas<br />

☺ Prítomnos kábla<br />

☺ Monos formátovania di<strong>sk</strong>u prídavným softvérom<br />

☹ Nemonos zablokovania poèítaèa k¾úèom<br />

Canyon 256 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 5500 Sk bez DPH/6546 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 496 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 11,09 Sk bez DPH/13,20 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 3936,25 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 504 kb/s<br />

Ce<strong>na</strong>: 2850 Sk bez DPH/3392 Sk s DPH<br />

Skutoèná kapacita: 250 MB<br />

Ce<strong>na</strong> za 1 MB: 11,40 Sk bez DPH/13,57 Sk s DPH<br />

Priemer rýchlostí èítania: 3184,25 kb/s<br />

Priemer rýchlostí zapisovania: 697,5 kb/s<br />

52 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

Index vyko<strong>na</strong>ných operácií za minútu – USB 1.1<br />

Index vyko<strong>na</strong>ných operácií za minútu – USB 2.0<br />

ZÁVER A VYHODNOTENIE<br />

Sami vidíte, klasická magnetická di<strong>sk</strong>eta u <strong>sk</strong>utoène<br />

konèí svoju ivotnú pú. Porty USB sú u toti<br />

prítomné takmer vo všetkých súèasných poèítaèoch.<br />

Tento fakt potvrdzuje aj ce<strong>na</strong> za jeden<br />

megabajt, ktorá u pomaly dosahuje hranicu ceny<br />

klasickej di<strong>sk</strong>ety. Je síce moné, e sa di<strong>sk</strong>etové<br />

mechaniky budú ešte istý èas objavova v poèítaèoch,<br />

dá sa však oèakáva, e budú èoraz viac<br />

zapada prachom a ve¾a pouívate¾ov ich dokonca<br />

nikdy nevyuije.<br />

Tip redakcie si odnáša Traveling Di<strong>sk</strong> 512 MB od<br />

výrobcu PQI. Vo výkone síce patril medzi sivý priemer,<br />

no ce<strong>na</strong> za jeden megabajt slabo prekraèujúca<br />

desa korún s DPH je ve¾mi lákavá. Na modely,<br />

ktoré sme sa rozhodli oceni, sme sa pozerali práve<br />

z poh¾adu výkonu, teda prenosovej rýchlosti.<br />

V kategórii di<strong>sk</strong>ov urèených pre porty USB 1.1 sme<br />

sa rozhodli oceni model Handy Steno 1.1 od<br />

Apaceru. Dôvodom je rýchlos dosahujúca (a v niektorých<br />

prípadoch dokonca prevyšujúca) rýchlosti<br />

di<strong>sk</strong>ov pre port USB 2.0. V kategórii di<strong>sk</strong>ov podporujúcich<br />

štandard USB 2.0 sa umiestnil <strong>na</strong> prvom<br />

mieste di<strong>sk</strong> JetFlash 256 MB od Transcendu.<br />

Prekvapivé výsledky sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li pri testovaní<br />

rýchlostí k¾úèa Canyon – <strong>na</strong>priek tomu, e bol<br />

urèený pre port USB 2.0, dosahoval nišie prenosové<br />

rýchlosti ako niektoré di<strong>sk</strong>y USB 1.1. Keby sme<br />

urèovali víazov testu pod¾a krásy a rozmerov, jednoz<strong>na</strong>ène<br />

by vyhrali Pretec TINY 64 – tri kusy týchto<br />

k¾úèov sa pohodlne zmestia <strong>na</strong> zápalkovú<br />

škatu¾ku. Pri teste sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké<br />

väèšie nedostatky v podobe prive¾kého rozdielu<br />

deklarovanej a <strong>sk</strong>utoènej kapacity. Takisto sa nevy<strong>sk</strong>ytli<br />

ani nedostatky di<strong>sk</strong>ov podporujúcich USB<br />

verzie 2.0 v podobe spätnej nekompatibility s USB<br />

1.1. Jediné ocenenie Tip redakcie PC REVUE sme sa<br />

rozhodli udeli z jednoduchého dôvodu – v súèasnosti<br />

sa viac oplatí orientova sa pod¾a ceny za<br />

jeden megabajt, a nie pod¾a toho, pre ktorú verziu<br />

rozhrania USB je di<strong>sk</strong> urèený. Aj keï pod¾a špecifikácie<br />

by mala by prenosová rýchlos USB 2.0<br />

v porov<strong>na</strong>ní s USB 1.1 a štyridsanásobná, v praxi<br />

sme takýto rozdiel nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li.

H A R D W A R E<br />

2 × wi−fi infraštruktúra SMC<br />

So zvyšujúcim sa poètom bezdrôtových<br />

zariadení komunikujúcich prostredníctvom<br />

wi-fi sa zvyšujú aj nároky<br />

<strong>na</strong> vzájomnú komunikáciu medzi<br />

nimi. Obyèajne staèí dokúpi Access<br />

Point, ktorý okrem vzájomnej komunikácie<br />

zabezpeèí aj prístup mobilných<br />

zariadení do firemnej siete. Do<br />

redakcie sme dostali dve takéto zariadenia<br />

z<strong>na</strong>èky SMC, ktoré zvládnu<br />

všetky spomí<strong>na</strong>né funkcie, v niektorých<br />

prípadoch dokonca aj nieèo <strong>na</strong>vyše.<br />

SMC WIRELESS<br />

BARRICADE BROADBAND<br />

ROUTER SMC7004VWBR<br />

Prvé z dvojice testovaných zariadení<br />

plnilo dve funkcie <strong>na</strong>raz – jed<strong>na</strong>k slú-<br />

ilo ako bezdrôtový prístupový bod,<br />

jed<strong>na</strong>k ako smerovaè. V balení sme<br />

okrem zariadenia <strong>na</strong>šli aj inštalaèné<br />

CD s ovládaèmi a servisným programom,<br />

nechýbal tlaèený manuál (bohuia¾<br />

len v angliètine).<br />

Zapojenie zariadenia bolo jednoduché<br />

– staèilo pripoji zdroj <strong>na</strong>pájania,<br />

sieové káble a zariadenie bolo<br />

pripravené <strong>na</strong> prevádzku. Jednoduchos<br />

zapojenia je <strong>na</strong>ozaj prekvapujúca,<br />

<strong>na</strong>priek tomu sa však vrelo odporúèa<br />

vyko<strong>na</strong> aspoò základné <strong>na</strong>stavenia<br />

smerovaèa, <strong>na</strong>jmä šifrovanie<br />

prenosu. V prípade nutnosti konfigurácie<br />

dokonca nebolo potrebné siahnu<br />

ani po inštalaènom CD – smerovaè<br />

sa dal podrobne <strong>na</strong>stavi aj prostredníctvom<br />

internetového prehliadaèa,<br />

pomocou ktorého sa pristupuje<br />

k vstavanému webovému rozhraniu<br />

smerovaèa. Zaradenie šifrovania síce<br />

zapríèiní spomalenie komunikácie, to<br />

je však také malé, e prakticky nie je<br />

pozorovate¾né. Meraním sme zistili,<br />

e rozdiel v rýchlostiach medzi zašifrovaným<br />

a nezašifrovaným prenosom<br />

èinil asi 5 %. Zariadenie podporuje<br />

šifrovanie dátového prenosu prostredníctvom<br />

256-bitového k¾úèa systémom<br />

WEP. Na zvýšenie bezpeènosti<br />

bezdrôtovej siete slúi aj funkcia<br />

filtrovania adries MAC.<br />

V zadnej èasti zariadenia sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

4 ethernetové porty podporujúce<br />

rýchlosti 10/100 Mb/s a jeden port<br />

WAN <strong>na</strong> pripojenie smerovaèa do internetu.<br />

Stav a aktivitu jednotlivých<br />

portov sig<strong>na</strong>lizujú diódy <strong>na</strong> èelnej strane<br />

zariadenia. Smerovaè podporuje dy<strong>na</strong>mický<br />

IP ma<strong>na</strong>gement DHCP a maximálne<br />

128 pripojených pouívate¾ov.<br />

Zariadenie podporovalo<br />

štandard 802.11b<br />

a prenosové rýchlosti<br />

11, 5.5, 2 a 1 Mbit za sekundu.<br />

Dosah bezdrôtového pripojenia<br />

je porov<strong>na</strong>te¾ný s inými stolovými<br />

zariadeniami podobného zamerania.<br />

Výrobca uvádza maximálnu vzdialenos<br />

<strong>na</strong> pripojenie 350 metrov, pod¾a<br />

<strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností sa pri tejto vzdialenosti<br />

a priamej vidite¾nosti síce so<br />

smerovaèom spoji dá, dosiahnuté<br />

prenosové rýchlosti však nie sú nijako<br />

oslnivé, dosahujú hodnoty pribline<br />

0,5 Mb/s.<br />

Bezdrôtový smerovaè SMC7004VWBR<br />

sme si v reálnej prevádzke vy<strong>sk</strong>úšali<br />

tak, e sme ho pripojili jed<strong>na</strong>k k firemnej<br />

sieti a <strong>na</strong>vyše aj k modemu<br />

ADSL. Spojili sme tak príjemné s uitoèným<br />

– s notebookom so zabudovaným<br />

wi-fi klientom sme mohli zároveò pristupova<br />

do firemnej siete a rýchlo<br />

surfova po internete, a to hocikde v<br />

rámci redakèných priestorov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3124 Sk bez DPH/3718 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Libra<br />

SMC WIRELESS ACCESS<br />

POINT 11/22 MBPS<br />

SMC2455W<br />

Ako u z názvu vyplýva, zariadenie podporovalo<br />

prenos dát v súlade so štandardom<br />

IEEE 802.11b, ktorý umoòuje<br />

v ideálnych podmienkach dátový<br />

prenos v pásme 2,4 GHz pri rýchlosti<br />

22 Mb/s. Zariadenie vzh¾adom pripomí<strong>na</strong><br />

klasického wi-fi klienta, k poèítaèu<br />

èi prepí<strong>na</strong>èu sa však pripája prostredníctvom<br />

ethernetového rozhrania.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> zvolený typ dátového<br />

rozhrania bolo <strong>na</strong>pájanie riešené<br />

prostredníctvom externého adaptéra,<br />

ktorý bol súèasou dodávky. Prístupový<br />

bod (ïalej len AP) mono buï<br />

umiestni <strong>na</strong> rovnú plochu, alebo zavesi<br />

<strong>na</strong> stenu – umoòujú to dráky<br />

<strong>na</strong> spodnej èasti zariadenia. Na tele<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú tri LED diódy sig<strong>na</strong>lizujúce<br />

aktivitu bezdrôtového prenosu,<br />

manipulácie s dátami <strong>na</strong> dátovom<br />

rozhraní a <strong>na</strong>pájanie zariadenia.<br />

Inštalácia zariadenia bola podobne<br />

ako v predošlom prípade rýchla a jednoduchá.<br />

Ak máte v rámci siete pripojený<br />

aj DHCP server, staèí pripoji<br />

<strong>na</strong>pájací zdroj k AP a AP pripoji do<br />

prepí<strong>na</strong>èa – zvyšok procesu prebehne<br />

automaticky. Konfigurácia zariadenia<br />

prebieha dvoma spôsobmi – pomocou<br />

ovládacieho programu dodávaného<br />

<strong>na</strong> priloenom inštalaènom CD<br />

alebo priamo cez internetový prehliadaè.<br />

Konfigurácia cez internetový<br />

prehliadaè je takisto jednoduchá a<br />

príjemná ako ovládací program, <strong>na</strong><br />

rozdiel od neho však ponúka viac podrobných<br />

<strong>na</strong>stavení. Pri <strong>na</strong>stavovaní sa<br />

nemusíte obáva experimentovania –<br />

nemôete niè pokazi. V <strong>na</strong>jhoršom<br />

prípade staèí poui tlaèidlo reset obnovujúce<br />

továren<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenia, ktoré<br />

sa <strong>na</strong>chádza v zadnej èasti zariadenia.<br />

Z funkcií spomeòme aspoò podporu<br />

šifrovania systémom WEP a do<br />

dåky k¾úèa 256 bitov a filtrovanie<br />

adries MAC, èo umoòuje blokovanie<br />

prístupu zariadení so známymi adresami<br />

do siete.<br />

V rámci redakcie sme si zariadenie<br />

otestovali za pomoci notebooku s integrovaným<br />

wi-fi klientom, èo nám<br />

umonilo vy<strong>sk</strong>úša si dosah AP v priestoroch<br />

redakcie a pri¾ahlých priestranstvách.<br />

Výrobca v návode udáva,<br />

e prenosová rýchlos by mala v prípade<br />

vzdialenosti 160 metrov od AP a<br />

priamej vidite¾nosti dosahova plných<br />

11 Mb/s a v prípade nepriamej vidite¾nosti<br />

by sme mali túto rýchlos dosiahnu<br />

ešte vo vzdialenosti pribline<br />

70 metrov. Tieto údaje, bohuia¾, potvrdi<br />

nemôeme. Napriek tomu, e<br />

signál sme zachytili vo všetkých priestoroch<br />

redakcie a aj <strong>na</strong> pri¾ahlých priestranstvách,<br />

spomí<strong>na</strong>nú rýchlos sa<br />

nám nepodarilo dosiahnu ani vo vzdialenosti<br />

pár krokov od AP. Napriek tomu<br />

boli ostatné <strong>na</strong>merané hodnoty solídne<br />

– v prípade priamej vidite¾nosti<br />

sa zväèša pohybovali <strong>na</strong> úrovni 6 –<br />

8 Mb/s.<br />

S testovaným zariadením sme boli<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu spokojní – jednoduchá<br />

konfigurácia, <strong>na</strong>dpriemerná úroveò<br />

zabezpeèenia a rýchlos a do<br />

22 Mb/s v prípade kompatibilného<br />

hardvéru z neho robí spo¾ahlivú súèas<br />

firemnej bezdrôtovej siete.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4092 Sk bez DPH/4870 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Libra<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

SMC Wireless Barricade Broadband<br />

Router SMC7004VWBR<br />

Rozmery v mm: 130 × 85 × 32<br />

Hmotnos: 0,37 kg<br />

Dosah: maximálne 350 metrov<br />

Dátové komunikaèné rozhranie: Ethernet RJ−45<br />

Maximálny poèet pripojených pouívate¾ov: 128<br />

Zabezpeèenie: 64 / 128 / 256−bit. WEP<br />

Frekvenèný rozsah: 2400 – 2483 MHz<br />

Záruka: 5 rokov<br />

SMC Wireless Access Point 11/22<br />

Mbps SMC2455W<br />

Rozmery v mm: 87 × 138 × 38<br />

Hmotnos: 0,45 kg<br />

Dosah: maximálne 350 metrov<br />

Dátové komunikaèné rozhranie: Ethernet RJ−45<br />

Maximálny poèet pripojených pouívate¾ov: 253<br />

Zabezpeèenie: 64 / 128 / 256 bit WEP<br />

Frekvenèný rozsah: 2400 – 2483 MHz<br />

Záruka: 5 rokov<br />

54 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

Brave BlueLine 73G2 EE<br />

Je to prvá zostava, ktorú postavila sloven<strong>sk</strong>á firma<br />

<strong>na</strong> momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejšom mikroprocesore<br />

spoloènosti Intel.<br />

Základom poèítaèa je mikroprocesor Pentium 4<br />

Extreme Edition. Ide o prvý de<strong>sk</strong>topový mikroprocesor<br />

s 2 MB pamäte cache, èlenenej <strong>na</strong> tri úrovne.<br />

Takúto architektúru sme doposia¾ vídali iba pri serverových<br />

mikroprocesoroch! V Inteli s L3 cache<br />

zaèali pri Itaniách, aby òou ne<strong>sk</strong>ôr doplnili Xeony,<br />

teraz teda prichádza <strong>na</strong> rad Pentium 4.<br />

Z poh¾adu mikroarchitektúry je novinka zaloená<br />

<strong>na</strong> jadre Gallatin, ktoré vyuíva <strong>na</strong>teraz posledná<br />

generácia mikroprocesorov Xeon. Z tohto údaja<br />

vyplývajú aj jeho ïalšie špecifikácie. Základom<br />

mikroprocesora je architektúra NetBurst, vyrába sa<br />

technológiou 0,13 mikrometra. Okrem u spomenutej<br />

2 MB L3 cache disponuje aj 512 KB L2 cache,<br />

systémová zbernica pracuje <strong>na</strong> frekvencii 800 MHz<br />

(4 × 200 MHz). Samozrejmosou je podpora technológie<br />

Hyper-Threading. Rov<strong>na</strong>ko ako doteraz<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie mikroprocesory Intel Pentium 4 HT<br />

aj tento mikroprocesor je podporovaný v základných<br />

do<strong>sk</strong>ách s èipovými súpravami i875 a i865.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> urèenie procesora do <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

pracovných staníc sa však predpokladá <strong>na</strong>sadenie<br />

v základných do<strong>sk</strong>ách s prvou z menovaných<br />

èipových súprav.<br />

U pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre mono<br />

predpoklada, e zvýšenie kapacity vyrovnávacej<br />

pamäte prispeje k zvýšeniu výkonnosti. Otázkou bolo,<br />

aký bude jej reálny nárast.<br />

UPÚTA NA PRVÝ POH¼AD. Výrobca sa rozhodol<br />

postavi <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšom mikroprocesore spoloènosti<br />

Intel excelentnú zostavu. Tomuto zámeru<br />

podriadil výber všetkých pouitých komponentov<br />

a rov<strong>na</strong>ko postupoval aj pri riešení mechanického vyhotovenia.<br />

Zostava je umiestnená do modrej <strong>sk</strong>rinky<br />

Thermaltake Xaser III V1000C. Skrinka je zaujímavá<br />

svojím mechanickým vyhotovením, <strong>sk</strong>utoènosou,<br />

e je celohliníková, vïaka èomu pôsobí ako<br />

chladiè, a tým, e môe by osadená a siedmimi<br />

ventilátormi. V prípade testovanej zostavy boli nízkootáèkovými<br />

ventilátormi (hluènos pod 30 dBA)<br />

osadené všetky pozície, prièom všetky ventilátory<br />

boli vybavené aj prachovými filtrami. Ïalšou „štandardnou“<br />

súèasou výbavy tejto <strong>sk</strong>rinky je rámik obsahujúci<br />

regulátory otáèok pre štyri ventilátory a<br />

dvojicu teplomerov (jeden meria aktuálnu teplotu<br />

zvoleného snímaèa, druhý maximálnu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nú<br />

teplotu). Teplomery mono prepí<strong>na</strong>, èím zí<strong>sk</strong>a<br />

pouívate¾ prístup k teplote mikroprocesora alebo<br />

<strong>sk</strong>rinky. Ïalšou zaujímavosou <strong>sk</strong>rinky je vyvedenie<br />

dvojice rozhraní USB, dvoch FireWire, vstupu a<br />

výstupu audio <strong>na</strong> hornej stene poèítaèa.<br />

Najvýkonnejší mikroprocesor Intelu dostal „podvozok“<br />

v podobe základnej do<strong>sk</strong>y Microstar MSI<br />

875 NEO FIS2R (MS6758), ktorej presnejšiu špecifikáciu<br />

nájdete v tabu¾ke è. 1. Pamäový subsystém vyuil<br />

dvojkanálové usporiadanie èipovej súpravy i875,<br />

prièom kadý kanál bol osadený jedným 256 MB<br />

pamäovým modulom DDR 400. Grafický subsystém<br />

reprezentovala karta ATI Radeon 9800 Pro so<br />

128 MB pamäte.<br />

Di<strong>sk</strong>ový subsystém tvorila dvojica di<strong>sk</strong>ov Seagate<br />

Barracuda s kapacitou 120 GB a rozhraním Serial<br />

ATA. Tie boli zapojené do di<strong>sk</strong>ového po¾a RAID 0 a<br />

doplnené multiformátovou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkou LG<br />

GSA 4040B. Zostava bola dodaná s operaèným systémom<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition v sloven-<br />

Tabu¾ka 1<br />

Parameter/Názov zostavy Brave BlueLine 73G2 EE<br />

Oz<strong>na</strong>èenie procesora<br />

Intel Pentium 4, 3,2 GHz EE<br />

Frekvencia procesora [GHz] 3,2<br />

Kapacita cache L2 [KB] 512<br />

Kapacita cache L3 [KB] 2048<br />

Kapacita systémovej RAM [MB] 512<br />

Typ základnej do<strong>sk</strong>y MSI 875 NEO FIS2R –<br />

MS6758<br />

Typ èipovej súpravy Intel 82875<br />

Frekvencia FSB [MHz] 4 × 200<br />

Frekvencia styku 2 × 200<br />

s pamäou [MHz]<br />

Poèet pozícií PCI 5<br />

Poèet pozícií pre moduly RAM 4<br />

Poèet portov USB 2.0 8<br />

Poèet portov FireWire 2<br />

Poèet sériových portov 1<br />

Game port<br />

−<br />

Typ grafickej karty<br />

ATI Radeon 9800 Pro<br />

Kapacita videopamäte [MB] 128<br />

Porty grafickej pamäte VGA, DVI, Svideo<br />

Typ pevného di<strong>sk</strong>u<br />

Seagate Barracuda SATA<br />

Kapacita pevného di<strong>sk</strong>u [GB] 120<br />

Otáèky pevného di<strong>sk</strong>u [ot./min.] 7200<br />

Typ èítacej optickej mechaniky N/A<br />

Typ zapisovacej mechaniky DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

(CD−RW alebo DVD+/−RW) LG GSA 4040B<br />

Typ sieového adaptéra Intel – 1 Gb<br />

Typ audiokarty<br />

Sound Blaster Audigy<br />

Výkon <strong>na</strong>pájacieho zdroja [W] 300<br />

Dodaný operaèný systém Windows XP Prof. SK<br />

Doba záruky [mesiacov] 36

H A R D W A R E<br />

Tabu¾ka 2<br />

Test/Zostava BRAVE GoldLine Space Opti Brave BlueLine<br />

73G−HT 3200+ 73G2 EE<br />

Výkon procesora (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−CPU [<strong>sk</strong>óre] 7427 6505 7932<br />

Sandra CPU [<strong>sk</strong>óre] 14 928 11 711 14 139<br />

Sandra CPU MultiMedia [<strong>sk</strong>óre] 35 766 23 571 38 688<br />

Celkovo výkon procesora [body] 99 77 103<br />

Výkon pamäte (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−Memory [<strong>sk</strong>óre] 9047 8945 13 495<br />

Sandra Bandwidth Benchmark [<strong>sk</strong>óre] 9441 6031 4478<br />

Celkovo výkon pamäte [body] 100 81 98<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−HDD [<strong>sk</strong>óre] 1280 2193 2430<br />

Sandra HDD [<strong>sk</strong>óre] 59 957 56 244 62 448<br />

ZD Business Di<strong>sk</strong> WinMark [KB/s] 14 100 18 900 18 000<br />

ZD High−End Di<strong>sk</strong> WinMark [KB/s] 32 500 62 100 52 200<br />

Celkovo výkon pevného di<strong>sk</strong>u [body] 70 85 95<br />

Výkon grafiky (váha 10%)<br />

3DMark 2003 [<strong>sk</strong>óre] 5759 6177 5872<br />

3DMark 2001 [<strong>sk</strong>óre] 17 824 18 582 12 015<br />

ZD 3D WinMark2000 [<strong>sk</strong>óre] 471 461 472<br />

ZD Business Graphics WinMark [<strong>sk</strong>óre] 630 893 732<br />

ZD High−End Graphics WinMark [<strong>sk</strong>óre] 1460 1560 1370<br />

Celkovo výkon grafiky [body] 96 100 86<br />

Aplikaèné testy/kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie (váha 30 %)<br />

SYSMark 2002 Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 215 247 273<br />

ZD Business Winstone [<strong>sk</strong>óre] 79,2 94,6 81,5<br />

Celkovo apl. testy kancelár<strong>sk</strong>e [body] 97 113 111<br />

Aplikaèné testy/grafické a internetové aplikácie (váha 30 %)<br />

SYSMark 2002 Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 414 390 488<br />

ZD Content Creation 2001 [<strong>sk</strong>óre] 104,7 128,1 115,9<br />

Celkovo grafické a internetové testy [body] 99 107 113<br />

Výpoètový výkon spolu [body] 99 105 110<br />

<strong>sk</strong>ej verzii a s mnostvom doplnkových programov<br />

a utilít, ktoré sa štandardne dodávajú s jednotlivými<br />

zabudovanými komponentmi.<br />

TESTY A VÝKON. Zostavu sme podrobili <strong>na</strong>šej klasickej<br />

zostave testov, ktorými testujeme osobné poèítaèe.<br />

Výsledky dosiahnuté v jednotlivých testoch<br />

uvádzame v tabu¾ke è. 2, ktorá vám zároveò po<strong>sk</strong>ytne<br />

monos porov<strong>na</strong> výkonnos tejto zostavy<br />

s jej „starším súrodencom“, zaloeným <strong>na</strong> mikroprocesore<br />

Intel Pentium 4 3,2 GHz HT, ako aj porov<strong>na</strong>nie<br />

so zostavou Space Opti 3200+, ktorá je<br />

zaloená <strong>na</strong> mikroprocesore Athlon 64 3200+.<br />

Poh¾ad do tabu¾ky s výsledkami testov hovorí jasnou<br />

reèou. Zvýšenie kapacity vyrovnávacej pamäte<br />

prinieslo mikroprocesoru a tým aj celej zostave výz<strong>na</strong>mný<br />

nárast výkonu. Ten sa neprejavil iba v testoch<br />

orientovaných <strong>na</strong> výkon mikroprocesora, ale<br />

aj v aplikaèných testoch a èiastoène aj testoch orientovaných<br />

<strong>na</strong> grafiku. Výkon poèítaèa mono hodnoti<br />

ako ve¾mi vyváený.<br />

ZÁVER. Predchádzajúce riadky <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e Brave<br />

BlueLine 73G2 EE je <strong>sk</strong>utoèná lahôdka pre poèítaèového<br />

<strong>na</strong>dšenca baiaceho po maximálnom výkone.<br />

To však nie je všetko, systém disponuje mnostvom<br />

drobností, o ktorých väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov<br />

de<strong>sk</strong>topov môe iba sníva. Samozrejme, ich <strong>na</strong>sadenie<br />

má vplyv <strong>na</strong> cenu prístroja, ale pri špièkovej<br />

zostave, v ktorej iba samotný procesor stojí takmer<br />

1000 USD, <strong>na</strong>d týmto faktom mono privrie oko.<br />

Brave BlueLine 73G2 EE je nesporne <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

de<strong>sk</strong>top postavený <strong>na</strong> platforme Intel, aký sme<br />

doteraz mali v redakcii.<br />

Ce<strong>na</strong>: 88 500 Sk bez DPH/105 315 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: ProCA Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Phono PreAmp<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Phono PreAmp je predzosilòovaè,<br />

ktorý pouívate¾ vyuije <strong>na</strong>jmä<br />

pri digitalizácii zvukového<br />

signálu z takých<br />

zdrojov, ako sú <strong>na</strong>príklad<br />

gramofón, kotúèový<br />

a kazetový prehrávaè<br />

a podobne. V škatuli<br />

sme okrem produktu<br />

<strong>na</strong>šli aj dobre<br />

spracovaný návod, opä<br />

nám však nedá nevzdychnú si<br />

<strong>na</strong>d absenciou sloven<strong>sk</strong>ej alebo<br />

aspoò èe<strong>sk</strong>ej jazykovej mutácie návodu.<br />

Zariadenie je ve¾ké pribline<br />

ako škatu¾ka od cigariet. Zaujal nás<br />

spôsob, ako je v tomto prípade riešené<br />

<strong>na</strong>pájanie – predzosilòovaè je <strong>na</strong>pájaný<br />

z gameportu zvukovej karty.<br />

Herne zaloení pouívatelia sa nemusia<br />

obáva, e takto prídu o monos<br />

pripoji joystick k svojmu PC –<br />

<strong>na</strong> tele zariadenia sa toti <strong>na</strong>chádza<br />

duplicitný výstup gameport. Neodporúèa<br />

sa pouíva predzosilòovaè a joystick<br />

<strong>na</strong>raz. Takáto konštelácia je však<br />

málo pravdepodobná, pouívate¾ by<br />

<strong>na</strong>raz <strong>na</strong>hrával hudbu a zároveò potreboval<br />

joystick. Takýto systém <strong>na</strong>pájania<br />

má svoje výhody, ale aj nevýhody.<br />

Niektorí pouívatelia by urèite uvítali,<br />

keby bolo moné predzosilòovaè<br />

<strong>na</strong>pája aj z externého zdroja, èím by<br />

sa zvýšila jeho úitková hodnota,<br />

keïe <strong>na</strong> prevádzku by nebolo nevyhnutné<br />

PC. Zariadenie disponuje<br />

jedným stereovstupom<br />

(2 cinch konektory)<br />

a jedným stereovýstupom<br />

(3,5 mm jack<br />

konektor). Stereovýstup,<br />

ktorý sa pripája<br />

k vstupu <strong>na</strong> zvukovej<br />

karte, meria len pribline<br />

10 centimetrov. To môe<br />

by málo, <strong>na</strong>jmä ak vaše PC disponuje<br />

internou zvukovou kartou,<br />

gameport je umiestnený <strong>na</strong> špeciálnom<br />

rámèeku a rámèek je <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>montovaný<br />

v <strong>na</strong>jspodnejšej monej<br />

pozícii (náš prípad). Na tele zariadenia<br />

sa ešte <strong>na</strong>chádzajú prepí<strong>na</strong>èe<br />

vstupnej kapacity signálu a výstupnej<br />

úrovne zvukového signálu. Vstupná<br />

kapacita predzosilòovaèa sa dá <strong>na</strong>stavi<br />

<strong>na</strong> hodnoty 100, 250 a 425 pF,<br />

zosilnenie signálu je <strong>na</strong>stavite¾né <strong>na</strong><br />

tri úrovne, konkrétne <strong>na</strong> 300, 550 a<br />

1100 mV. Proti rušeniu je tento predzosilòovaè<br />

chránený tienením. Chceli<br />

sme sa presvedèi, akým spôsobom je<br />

tienenie zabezpeèené, a tak sme <strong>na</strong>hliadli<br />

do útrob predzosilòovaèa.<br />

Tam sme odhalili, e tienenie v tomto<br />

prípade tvorí jednoduchý metalický<br />

náter, o ktorého úèinnosti sme<br />

spoèiatku pochybovali, ne<strong>sk</strong>ôr sme<br />

však mali monos presvedèi sa o<br />

jeho funkènosti.<br />

-mv-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Stereovstup: cinch konektor<br />

Stereovýstup: 3,5 mm mini jack konektor<br />

Vstupná citlivos: 5 mV / 47 kΩ / 1 kHz<br />

Úrovne vstupnej kapacity: 100 pF, 250 pF,<br />

425 pF<br />

Úrovne zosilnenia <strong>na</strong> výstupe: 300 mV,<br />

550 mV a 1100 mV<br />

Skreslenie: < 0,002 % (5 mV)<br />

Odstup signál/šum: 86 dB<br />

Ce<strong>na</strong>: 2750 Sk bez DPH/3300 Sk s DPH<br />

Zapoièal/Distribútor: SUNTEQ<br />

56 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

POZOR SÚA!<br />

iKey 1000 ZAPOJTE SA DO SÚAE O IKEY 1000!<br />

V dnešnom svete u azda nemono nájs èloveka,<br />

ktorý by nepouíval urèitý typ autentifikaèného<br />

predmetu. Všetci poznáme <strong>na</strong>príklad bankové karty<br />

s magnetickým prúkom, èipové karty umoòujúce<br />

vstup do podnikov, snímaèe odtlaèkov prstov atï.<br />

Medzi takéto autentifikátory patria aj k¾úèe USB<br />

Rainbow iKey.<br />

Ide o malé, ¾ahko prenosné autentizaèné zariadenie<br />

ve¾kosti beného k¾úèa, aký pouívame <strong>na</strong>príklad<br />

pri odomykaní domácich dverí. Jeho urèenie<br />

je však širšie – pouíva ho môu všetci majitelia<br />

poèítaèov, ktorí majú problém <strong>na</strong>príklad<br />

so zapamätaním hesiel,<br />

prípadne potrebujú<br />

Otázky:<br />

1. Vymenujte aspoò 3 modely iKey.<br />

2. Na aké úèely je iKey pouite¾ný?<br />

3. Uveïte aspoò 2 aplikácie, ktoré podporujú<br />

pouitie iKey.<br />

Odpovede nám posielajte do 12. 2. <strong>2004</strong><br />

<strong>na</strong> emailovú adresu: sutaz@pcrevue.<strong>sk</strong>. Celé<br />

znenie otázok nájdete aj <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

Výsledky súae budú zverejnené v PC REVUE<br />

è. 3/<strong>2004</strong>.<br />

Privátny k¾úè síce nemono vyexportova, èo niektorým<br />

pouívate¾om azda spôsobí problémy. Je to<br />

však nevyhnutnos – keby bol umonený export,<br />

šifrovací algoritmus by sa dal kopírova.<br />

S k¾úèom iKey sme bez problémov vy<strong>sk</strong>úšali aj<br />

prihlásenie do Windows XP Professio<strong>na</strong>l. Zasunuli<br />

sme iKey do portu USB, zadali štvormiestny<br />

èíselný kód a boli sme prihlásení rov<strong>na</strong>ko bezpeène,<br />

akoby sme zadávali heslo dlhé nieko¾ko desiatok<br />

z<strong>na</strong>kov.<br />

Bezpeènostný k¾úè iKey od spoloènosti<br />

Rainbow je ve¾mi uitoèné zariadenie, <strong>na</strong><br />

ktoré si rýchlo zvyknete. Je toti ove¾a jednoduchšie<br />

vedie, e svoje elektronické podpisy<br />

nosíme vdy bezpeène pri sebe, èo vzbudzuje<br />

pocit istoty.<br />

pouíva bezpeènostné certifikáty. Podobnos s k¾úèom<br />

od domácnosti zachováva aj vonkajší vzh¾ad<br />

k¾úèa – vïaka pútku sa dápripevni <strong>na</strong> zväzok klasických<br />

k¾úèov.<br />

Na jednom k¾úèi môe by uloených viacero šifrovacích<br />

algoritmov. Kadý z nich je chránený heslom.<br />

iKey je zo stránky dizajnu dos podobný aj<br />

USB Flash di<strong>sk</strong>om. Vnútri sa však <strong>na</strong>chádzajú podobné<br />

súèiastky, aké sa pouívajú v klasických èipových<br />

kartách. iKey takéto karty <strong>na</strong>hrádza <strong>na</strong>príklad<br />

vïaka hardvérovej podpore šifrovacích algoritmov<br />

Hash MD5 alebo RSA s dåkou k¾úèa 1024<br />

bitov. Vïaka týmto monostiam ponúka aj silnú<br />

dvojfaktorovú autentifikáciu – èie autentifikáciu pomocou<br />

hesla a šifrovacieho algoritmu.<br />

Keïe iKey sa pripája do portu USB, môu ho<br />

pouíva majitelia prakticky všetkých súèasných<br />

poèítaèov. Aby pouívate¾ nemusel pri kadom pouití<br />

siaha do spleti káblov <strong>na</strong> zadnej strane PC, dá<br />

sa dokúpi aj kolí<strong>sk</strong>a.<br />

Pomocou iKey mono vykonáva zabezpeèenie<br />

prístupu pouívate¾ov k pracovným staniciam alebo<br />

poèítaèovej sieti a jej slubám. Takisto umoòuje<br />

prihlásenie do podnikových informaèných systémov,<br />

overenie prístupu do intranetu, extranetu alebo<br />

zabezpeèených miest internetu. Ïalšou výhodou<br />

je monos vyuívania digitálneho podpisu v prostredí,<br />

kde sa nepoaduje hardvérová podpora RSA.<br />

Vhod príde aj softvérová podpora generovania a<br />

pouívania šifrovacích k¾úèov s dåkou a 1024<br />

bitov RSA. Po vygenerovaní sa k¾úè uloí do pamäte<br />

iKey, ktorú opustí len <strong>na</strong> krátky èas pri pouití.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podpora rôznych šifrovacích algoritmov<br />

☺ Monos <strong>na</strong>stavenia osobného pinu viacerým pouívate¾om<br />

Ce<strong>na</strong>: 1180 Sk bez DPH/1404 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Info consult, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Základné charakteristiky: hardvérová podpora šifrovacie−<br />

ho algoritmu MD5 Hash; podpora autentizácie HMAC a CHAP<br />

pomocou MD5; podpora RSA 1024−bit. (softvérovo v rámci<br />

kninice PKCS#11 a MS CAPI); 8K pamäte EEPROM<br />

umoòujúce èítanie a zápis (rozšírite¾né <strong>na</strong> 32K); uloenie cer−<br />

tifikátov pod¾a X.509; tri reimy prístupu k pamäti (Anybody,<br />

User, Administrator) pod¾a ISO 7816−4; dvojúrovòový systém<br />

súborov a adresárov; ochra<strong>na</strong> pamäových súborov pomocou<br />

PIN (32−bit.), resp. Master Key (64−bit.); <strong>na</strong>stavite¾ný maxi−<br />

málny poèet pokusov <strong>na</strong> zadanie PIN; generátor náhodných<br />

èísel; unikátne sériové èíslo (64−bit.); LED s monosou<br />

softvérového ovládania; spotreba 26 mA, reim suspend<br />

H A R D W A R E<br />

Prestigio P421PD<br />

Plazmové televízory a monitory<br />

sú síce zatia¾ v tieni klasických<br />

CRT a LCD modelov,<br />

zdá sa však, e s novým rokom<br />

ich èaká ïalší odvány<br />

krok smerom k širším vrstvám<br />

spotrebite¾ov.<br />

Nie je to tak dávno, èo bol<br />

plazmový televízor investíciou<br />

porov<strong>na</strong>te¾nou s kúpou<br />

auta strednej triedy. Tento rok<br />

sa však situácia zrejme výraznejšie<br />

zmení. Popri klasických<br />

z<strong>na</strong>èkách z oblasti spotrebnej<br />

elektroniky, ktoré u tie ponúkajú<br />

plazmové modely v cenách<br />

tesne pod hranicou 200-<br />

tisíc, sa toti <strong>na</strong> trhu objavia aj<br />

produkty doposia¾ nie ve¾mi<br />

známych z<strong>na</strong>èiek, ktoré ceny stlaèia ešte nišie. Ako<br />

prvým <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa nám dostalo monosti otestova<br />

jedno zo zariadení tejto kategórie.<br />

PREÈO PLAZMA? Plazmové zobrazovacie jednotky<br />

vznikli pre potreby ve¾koplošnej projekcie, ktorú<br />

nebolo moné zabezpeèi klasickými CRT obrazovkami.<br />

V èase, keï plazmové displeje (PDP) <strong>na</strong>stupovali<br />

<strong>na</strong> trh, zápasili LCD displeje s viacerými det<strong>sk</strong>ými chorobami<br />

(nízky jas, kontrast, malý rozsah pozorovacích<br />

uhlov a malé rozmery displejov). Plazma bola v danom<br />

èase ve¾mi výhodné, i keï pre pouívate¾a drahé<br />

riešenie. Z poh¾adu technických parametrov ponúka<br />

táto technológia výborný kompromis. Na jednej strane<br />

je z poh¾adu technických parametrov porov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s klasickými CRT, <strong>na</strong> druhej strane umoòuje konštruova<br />

absolútne ploché a hlavne ve¾koplošné displeje,<br />

ktoré netrpia nijakými geometrickými chybami.<br />

Dnes sa síce niektoré rozdiely v parametroch pomaly,<br />

ale isto stierajú, plazmové displeje však aj v<br />

<strong>na</strong>jbliších pár rokoch budú pri ve¾koplošnej projekcii<br />

ove¾a èastejším riešením ako LCD.<br />

AKO PRACUJE PLAZMOVÝ DISPLEJ? O èinnosti<br />

CRT i LCD displejov sme toho v PC REVUE popísali<br />

dos, teraz prišiel rad aj <strong>na</strong> plazmu. Plazmové displeje<br />

sú z konštrukèného a principiálneho h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

ve¾mi zaujímavé. Ich èinnos a vyhotovenie<br />

toti v sebe kombinuje to <strong>na</strong>jlepšie z technológií<br />

CRT i LCD.<br />

Základný princíp tvorby farebného obrazu je<br />

rov<strong>na</strong>ký ako pri CRT i LCD. Aj pri plazmových displejoch<br />

sa farebný obraz generuje „<strong>sk</strong>ladaním“<br />

základných farieb (RGB). Z poh¾adu vzniku obrazu<br />

sú plazmové displeje ve¾mi blízke displejom CRT,<br />

podobne ako tie aj plazmové toti generujú svetlo.<br />

To im umoòuje dosiahnu vysoký jas i kontrastný<br />

pomer, s èím majú LCD displeje, ktoré pracujú iba<br />

s „cudzím“ svetlom (je emitované vlastným zdrojom),<br />

ove¾a väèšie problémy. To je však, èo sa týka<br />

podobnosti CRT obrazovky a plazmy, všetko. Kým<br />

prvá pracuje s tokom elektrónov emitovaných katódou,<br />

ktoré následne prostredníctvom vychy¾ovacej<br />

sústavy postupne „umiestòuje“ <strong>na</strong> tienidlo tak,<br />

aby po svojom dopade <strong>na</strong> jednotlivé body <strong>na</strong> ma<strong>sk</strong>e<br />

pokrytej luminofórom vytvorili obraz, plazmový<br />

displej generuje svetlo v kadej svojej bunke. Tým<br />

odpadajú všetky chyby geometrie a monitor preberá<br />

kladné vlastnosti LCD displejov v tejto oblasti.<br />

Bunka plazmového displeja má podobne ako bunka<br />

LCD displeja sendvièovú štruktúru. Jej základným<br />

prvkom je zásobník, ktorého steny (boèné i<br />

spodná) sú pokryté fosforovým luminofórom (rov<strong>na</strong>ko<br />

ako pri tienidle CRT obrazovky). Zásobník je<br />

<strong>na</strong>plnený atómami vzácnych plynov (xenónu alebo<br />

neónu). Práve „obsah“ zásobníka, tvorený vzácnymi<br />

plynmi, umoòuje vznik svetelného výboja, ktorý je<br />

priestorovo obmedzený <strong>na</strong> jedinú bunku a je riadený<br />

elektrickým nábojom. V prípade, e vznikne rozdiel<br />

potenciálov spodnej a vrchnej riadiacej elektródy (ktorých<br />

usporiadanie umoòuje adresova kadú bunku<br />

samostatne), v plyne obsiahnutom v zásobníku vznikne<br />

výboj, ktorého intenzita zodpovedá ve¾kosti rozdielu<br />

potenciálov medzi elektródami. Plyn v bunke<br />

však nevyiari fotóny vo vidite¾nom spektre, ale v UV<br />

spektre. O ich „zvidite¾nenie“ sa postará luminofór,<br />

<strong>na</strong> ktorom dôjde po dopade k sekundárnej emisii fotónov<br />

vo vidite¾nom spektre.<br />

Aby sme však plazmu iba nechválili, spomeòme aj<br />

jej temnejšiu stránku. Tou je <strong>sk</strong>utoènos, e postupom<br />

èasu sa v priebehu pouívania zniuje jej<br />

svietivos. V tejto oblasti niet presných špecifikácií,<br />

všeobecne sa však predpokladá, e tento parameter<br />

sa po 3 a 5 rokoch pouívania zníi o 20 a 30 %.<br />

Táto nepríjemná vlastnos plazmových displejov je<br />

spôsobená <strong>sk</strong>utoènosou, e plyn v zásobníku sa èasom<br />

„vyèerpá“, presnejšie povedané, klesá jeho schopnos<br />

emitova UV iarenie. Moderné plazmové displeje<br />

sa s týmto problémom vyrovnávajú postupným<br />

upravovaním potenciálu medzi riadiacimi elektródami.<br />

DODÁVKA A PARAMETRE. Kompletnú špecifikáciu<br />

testovaného modelu nájdete v technických parametroch.<br />

Na tomto mieste iba spomenieme, e sme<br />

mali k dispozícii verziu s reproduktorovými sústavami<br />

a podstavcom <strong>na</strong> umiestnenie displeja <strong>na</strong> stôl. V<br />

ponuke je, samozrejme, aj montá<strong>na</strong> súprava, ktorá<br />

umoòuje jeho pripevnenie priamo <strong>na</strong> stenu.<br />

Z poh¾adu vlastností zariadenia treba spomenú<br />

vysoký kontrastný pomer (1200:1) a jas (700 cd/ m 2 ),<br />

ktoré sú vysoko <strong>na</strong>d úrovòou po<strong>sk</strong>ytovanou LCD monitormi.<br />

Ve¾mi vysoko mono hodnoti aj bohatú výbavu<br />

zariadenia z poh¾adu implementovaných vstupov<br />

<strong>na</strong> privedenie videosignálu a audia. Displej podporuje<br />

zobrazenie videa prakticky vo všetkých a<strong>na</strong>lógových<br />

normách, okrem nich podporuje aj dvojicu<br />

digitálnych formátov vrátane HDTV. Prístroj<br />

je vybavený funkciou „obraz v obraze“,<br />

èo umoòuje súbené sledovanie obrazu<br />

z dvoch zdrojov. Testovaný model bol<br />

osadený TV tunerom, ktorý disponoval<br />

širokou paletou dnes štandardných<br />

funkcií. Ovládanie prístroja je moné<br />

tak z predného panela, ako aj prostredníctvom<br />

dia¾kového ovládania.<br />

PLAZMA V PRAXI. V prvom rade treba<br />

poveda, e plazma je predsa len o<br />

nieèom inom ako LCD èi CRT monitor.<br />

Nie je toti prioritne urèená <strong>na</strong> pouitie<br />

v spojení s poèítaèom, ale <strong>na</strong> sledovanie<br />

videa z ¾ubovo¾ného zdroja. Iste,<br />

bez problémov ju mono poui aj <strong>na</strong><br />

zobrazenie v spojení s poèítaèom, urèite<br />

to však nebude <strong>na</strong>jèastejšie vyuitie.<br />

Dôvod je jednoduchý, pracova s monitorom<br />

so 42" uhloprieèkou (teda 106 cm) by<br />

asi nebolo to pravé orechové. Displej dokonca<br />

nemono odporúèa ani <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v „panelákovej“<br />

obývaèke. Na to, aby ste si mohli vychut<strong>na</strong> takýto<br />

obraz, toti potrebujete dostatoènú pozorovaciu<br />

vzdialenos.<br />

Pokia¾ ide o vlastnosti prístroja v oblasti interpretácie,<br />

homogenity farieb a ich stability, zaslúi si plazma<br />

absolutórium. Ani v jednej z menovaných oblastí<br />

jej nemono niè vytknú. Ak k tomu pridám<br />

bezchybnú geometriu, je zrejmé, preèo sú plazmové<br />

displeje povaované za špièku.<br />

ZÁVER. Prestigio sa u nás pomaly, ale isto etablovalo<br />

ako dodávate¾ LCD monitorov, zdá sa však, e to<br />

nie je posledné slovo, ktoré firma povedala. Monitor<br />

P421PD je dôkazom jej ambícií v oblasti plazmových<br />

displejov. Zariadenie z poh¾adu technických parametrov<br />

i mechanického vyhotovenia v nièom nezaostáva<br />

za produktmi renomovaných z<strong>na</strong>èiek. Na rozdiel od<br />

nich však ponúka pouívate¾ovi prijate¾nejšiu cenu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita obrazu<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☹ Kvalita reproduktorov<br />

Ce<strong>na</strong>: 159 000 Sk bez DPH/190 800 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Asbis SK<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Uhloprieèka: 42"<br />

Vzdialenos bodov: 1 mm<br />

Pomer strán: 16:9<br />

Maximálne rozlíšenie: 1024 × 768<br />

Maximál<strong>na</strong> obnovovacia frekvencia: 85 Hz<br />

Jas: 700 cd/m 2<br />

Kontrast: 1200:1<br />

Pozorovací uhol: 160°<br />

Zobrazovacie reimy: Normal, Zoom, Widescreen<br />

Funkcia PIP: Dva obrazy<br />

Podporované štandardy digitálnej TV: SDTV, HDTV<br />

Podporované normy a<strong>na</strong>lógovej TV: SECAM, PAL, NTSC, NTSC 4.43<br />

Vstupy video: komponentné video, kompozitné video,<br />

S−Video, RGB<br />

Reproduktory: Integrované 2 × 10 W<br />

Normy podporované TV: PAL, SECAM, NTSC<br />

Rozmery: 102,8 × 63 × 7,9 cm<br />

Hmotnos: 32 kg<br />

Spotreba: 320 W<br />

58 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

Canon i965<br />

Ide o novú tlaèiareò, ktorá je pod¾a<br />

výrobcu urèená <strong>na</strong> profesionálne pouitie<br />

v oblasti fotografickej tlaèe. Je<br />

vyhotovená z kombinácie svetlo- a<br />

tmavosivej plastovej hmoty a v hornej<br />

èasti doplnená o priesvitné èasti.<br />

Pouíva šesfarebný tlaèový systém<br />

so samostatne vymenite¾nými náplòami<br />

a vysoké rozlíšenie (4800 × 2400<br />

dpi). Objem generovanej kvapky je<br />

okolo 2 pl. Výrobca sa zameral aj <strong>na</strong><br />

rýchlos tlaèe – pod¾a jeho tvrdenia<br />

postaèuje <strong>na</strong> vytlaèenie fotografie A4<br />

len 60 sekúnd. Bezokrajová tlaè je k<br />

dispozícii pre formáty A4, 10 × 15 cm<br />

a 5 × 7 palcov. Práve pre tieto formáty<br />

je v tlaèiarni zabudovaný špecializovaný<br />

podávaè. Súèasou dodávky<br />

je v tomto prípade odnímate¾ný <strong>na</strong>dstavec<br />

<strong>na</strong> potlaè CD médií. Ten sa pripája<br />

<strong>na</strong> prednú èas tlaèiarne a umoòuje<br />

tlaèi priamo <strong>na</strong> CD/DVD médiá<br />

s upraveným povrchom.<br />

Ovládací panel tvoria dve netradiène<br />

ve¾ké tlaèidlá, jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná<br />

dióda a port USB <strong>na</strong> priame pripojenie<br />

digitálneho fotoaparátu s podporou<br />

formátu PictBridge.<br />

Súèasou softvérovej dodávky je<br />

program <strong>na</strong> jednoduchú tlaè fotografií<br />

(Easy-PhotoPrint) a webových stránok<br />

(Easy-WebPrint). Ïalej je to program<br />

PhotoRecord a ZoomBrowser, ktoré<br />

sú urèené <strong>na</strong> efektívnu manipuláciu<br />

s fotografiami.<br />

S touto tlaèiaròou sme realizovali<br />

všetky bené testy. Doba tlaèe jednoduchej<br />

strany v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime<br />

bola 12 sekúnd, 50 farebných strán<br />

bolo v štandardnom reime vytlaèených<br />

za 22 minút (prepoèítaná rýchlos<br />

tlaèe je 2,72 str./min.). Doba tlaèe<br />

fotografie ve¾kosti takmer A4 bola v<br />

štandardnom reime <strong>na</strong> obyèajnom<br />

papieri 41 sekúnd. Skúšali sme aj tlaè<br />

<strong>na</strong> fotografickom papieri, prièom 20<br />

fotografií ve¾kosti 10 × 15 cm bolo<br />

vytlaèených za 16 a pol minúty (doba<br />

tlaèe <strong>na</strong> jednu fotografiu je 49 sekúnd).<br />

To sú <strong>sk</strong>utoène ve¾mi dobré hodnoty.<br />

Rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi<br />

Technológia tlaèe: atramentová, Microfine<br />

Droplet, objem kvapky 2 pl, 6 farieb atramentu,<br />

samostatne vymenite¾né náplne<br />

Správa farieb: ICM, ColorSync, Exif Print<br />

Rýchlos tlaèe: èier<strong>na</strong> 10 str./min. (max),<br />

4,3 str./min. (štandard). Farebná tlaè<br />

10 str./min. (max.), 3,8 str./min. (štandard).<br />

Plná A4 1,7 str./min. Fotografická tlaè<br />

0,99 str./min. (štandard <strong>na</strong> PR−101), doba<br />

tlaèe fotografie 10 × 15 cm 21 sekúnd<br />

(štandard <strong>na</strong> PR−101)<br />

Rozmery: 420 × 311 × 185 mm<br />

Kvalita tlaèe je pre Canon u tradièná<br />

– pri 6-farebnom tlaèovom systéme<br />

<strong>na</strong> fotografickom papieri docielite<br />

výsledok, ktorý neodlíšite od fotografie<br />

pripravenej v profesionálom fotolaboratóriu.<br />

Vcelku ide o tlaèiareò, ktorá je <strong>sk</strong>utoène<br />

ve¾mi rýchla pri fotografickej<br />

tlaèi, pri kancelár<strong>sk</strong>ej tlaèi je však o<br />

èosi pomalšia. Po zoh¾adnení dosahovanej<br />

kvality tlaèe fotografií je jasné,<br />

e výrobcova charakteristika modelu<br />

i965 ako zariadenia <strong>na</strong> profesionálnu<br />

tlaè fotografií je výstiná.<br />

Ce<strong>na</strong>: 13 158 Sk bez DPH/15 790 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Canon Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Gramá médií: 64 ÷ 105 g/m 2 , špeciálne<br />

médiá 270 g/m 2<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 listov,<br />

20 hárkov fotografického papiera<br />

Rozšírenia: automatická tlaè <strong>na</strong> obidve strany<br />

Hluènos poèas tlaèe: 34 dBA (v <strong>na</strong>jtichšom<br />

reime)<br />

Podporované operaèné systémy: Windows<br />

2000/XP, Macintosh 8.6 ÷ 9.x, Mac OS X<br />

Prevádzkové parametre: kapacita náplní<br />

210 strán pri pokrytí 5 percent, ce<strong>na</strong> náplní<br />

358 Sk bez DPH/430 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

HÅBKOVÁ RECENZIA:<br />

HP PSC 2510<br />

Toto zariadenie predstavuje novinku<br />

zameranú <strong>na</strong> komplexné plnenie<br />

úloh v nároènejšej domácnosti alebo<br />

v menšej kancelárii. Umoòuje farebne<br />

tlaèi, <strong>sk</strong>enova, kopírova a faxova<br />

dokumenty. Nechýbajú ani èítaèky<br />

pamäových kariet (vrátane zatia¾<br />

nie ve¾mi èastého typu xD-Picture<br />

card) a farebný displej <strong>na</strong> jednoduchý<br />

výber fotografií <strong>na</strong> tlaè bez pripojeného<br />

poèítaèa. HP PSC 2510 integruje<br />

monos priameho pripojenia do<br />

siete Ethernet, ale i bezdrôtovej siete.<br />

Okrem toho sa však dá pripoji aj priamo<br />

k poèítaèu pomocou portu USB.<br />

Skrátka, HP PSC 2510 integruje všetky<br />

bené periférne zariadenia do jedného<br />

prístroja s monosou rôzneho pripojenia<br />

k poèítaèom. Podporovaná bezdrôtová<br />

sie je typu 802.11b (WiFi).<br />

Dizajn tohto zariadenia je v kombinácii<br />

svetlo- a tmavosivej farby. Na<br />

pravej strane je ovládací panel s farebným<br />

displejom a uhloprieèkou 2,5<br />

palca. Pod ním sa <strong>na</strong>chádzajú štyri<br />

podsvietené tlaèidlá <strong>na</strong> výber konkrétnej<br />

úlohy – kopírovanie, faxovanie,<br />

<strong>sk</strong>enovanie a tlaè fotografií. Popis<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> ovládacom paneli i texty <strong>na</strong><br />

displeji boli v <strong>na</strong>šom prípade vyhotovené<br />

v èe<strong>sk</strong>om jazyku.<br />

Ïalšie tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong> výber<br />

faxového èísla a pokroèilejšie operácie<br />

s fotografiami. Tie môete <strong>na</strong>pr.<br />

necha prezentova <strong>na</strong> zabudovanom<br />

displej ako slideshow, ïalej je tu monos<br />

otoèi fotografie (<strong>na</strong> výšku, <strong>na</strong><br />

šírku), ale aj bez poèítaèa posla elektronickou<br />

poštou svojim známym<br />

(platí vtedy, ak je PCS 2510 pripojená<br />

do poèítaèovej siete s prístupom <strong>na</strong><br />

internet).<br />

Horný kryt prístroja tvorí vrchnú<br />

èas plošného <strong>sk</strong>enera. Do neho tak<br />

môete umiestni dokumenty a <strong>sk</strong>enova<br />

ich alebo kopírova. Skenova<br />

sa netradiène dá aj bez pripojeného<br />

poèítaèa – <strong>na</strong>èítaná predloha stránky<br />

sa v tomto prípade uloí <strong>na</strong> pamäovú<br />

kartu. Podávaè vo¾ných listov <strong>na</strong><br />

kopírovanie alebo <strong>sk</strong>enovanie nie je<br />

vo výbave, zakúpi je však moné adaptér<br />

<strong>na</strong> tlaè dokumentov <strong>na</strong> obidve strany<br />

papiera.<br />

HP PSC 2510 je vybavený automatickým<br />

rozpoznávaním typu vloeného<br />

papiera s vyuitím uhla odrazu<br />

ultrafialového lúèa. V hornej èasti tlaèiarne<br />

sa <strong>na</strong>chádza modrá dióda sig<strong>na</strong>lizujúca<br />

pripojenie pomocou bezdrôtovej<br />

komunikácie.<br />

Tlaèový mechanizmus podporuje v<br />

štandardnej dodávke technológiu HP<br />

PhotoREt III. Z<strong>na</strong>mená to, e súèasou<br />

dodávky sú dve náplne – èier<strong>na</strong> a integrovaná<br />

farebná. Výmenou èiernej<br />

náplne za fotografickú pouívate¾ zí<strong>sk</strong>a<br />

zariadenie so šesfarebným tlaèovým<br />

systémom a vyuije ho hlavne<br />

pri kvalitnej tlaèi fotografií (HP PhotoREt<br />

IV).<br />

Zariadenie sme <strong>sk</strong>úšali v rozlièných<br />

reimoch prevádzky. Tlaèili sme<br />

fotografie, ale aj bené dokumenty.<br />

Takisto sme kopírovali a <strong>sk</strong>enovali<br />

rôzne dokumenty. Okrem beného pripojenia<br />

k poèítaèu a poèítaèovej sieti<br />

sme preverovali aj bezdrôtové pripojenie.<br />

Tlaèiareò sme tak <strong>sk</strong>úšali hlavne<br />

s notebookom, ktorý bol vybavený<br />

zabudovaným bezdrôtovým pripojením.<br />

Pred kompletnou inštaláciou si inštalaèný<br />

program overuje, èi poèítaè<br />

spåòa všetky poiadavky <strong>na</strong> pripojenie.<br />

Na jednom zo starších testovacích<br />

poèítaèov sa nám pritom nepodarilo<br />

<strong>na</strong>inštalova kompletný ovládací<br />

program pre toto multifunkèné<br />

zariadenie. Inštalaèný program toti<br />

zistil, e port USB alebo jeho ovládaè<br />

nevyhovuje poiadavkám programu.<br />

Napriek tomu bolo po manuálnej inštalácii<br />

ovládaèa moné tlaèiareò plnohodnotne<br />

pouíva, v podstate nepracovala<br />

len èas pre <strong>sk</strong>ener a èítaèky<br />

pamäových kariet sa nezobrazovali<br />

ako ïalšie pamäové zariadenia<br />

v zloke My Computer.<br />

Inštalácia ovládacieho programu<br />

<strong>na</strong> dobre vybavenom notebooku trvala<br />

a 18 minút, èo je neobyèajne ve¾a.<br />

Po <strong>sk</strong>onèení inštalácie sme zistili, e<br />

spoloènos HP pouila v tomto prípade<br />

úplne nový ovládací softvér HP Director.<br />

Ten má nový dizajn i monosti.<br />

Umoòuje <strong>sk</strong>enova dokumenty, rozpoznáva<br />

texty aj v sloven<strong>sk</strong>om jazyku.<br />

Ïalej podporuje prenos fotografií<br />

z pamäovej karty do poèítaèa a posielanie<br />

dokumentu pomocou faxu.<br />

Poïme k výsledkom merania rýchlosti<br />

HP PSC 2510. Pri bezdrôtovom<br />

pripojení sme èakali <strong>na</strong> vyhotovenie<br />

Technológia tlaèe: atramentová, farebná<br />

Tlaèové rozlíšenie: 4800 × 1200 dpi,<br />

HP PhotoREt III (s rozšírením o fotonáplò<br />

HP PhotoREt IV)<br />

Rýchlos tlaèe: v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime èier<strong>na</strong><br />

21 str./min., farebne 15 str./min., fotografie<br />

10 × 15 cm vytlaèená za 41 sekúnd<br />

Tlaèový jazyk: HP PCL 3<br />

Mesaèné zaaenie: 5000 strán<br />

Rýchlos faxu: 33 600 kb/s<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enera: 1200 × 2400 dpi<br />

Rozlíšenie pri kopírovaní: farebný text a grafika –<br />

600 × 600 dpi, èierny text – 300 × 1200 dpi<br />

Rýchlos kopírovania: 21 kópií/min. èierne,<br />

14 kópií/min. farebne<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 listov<br />

Kapacita vstupného buffera: 32 MB RAM<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft<br />

prvotného náh¾adu <strong>sk</strong>enovaného dokumentu<br />

A4 a 23 sekúnd. Zaujímavé<br />

však je, e po akceptácii náh¾adu a <strong>na</strong>stavení<br />

parametrov <strong>sk</strong>enovania sa u<br />

nijaké ïalšie <strong>sk</strong>enovanie nerealizovalo.<br />

Vychádza sa toti z údajov, ktoré<br />

sa zí<strong>sk</strong>ali pri prvotnom náh¾ade. Doba<br />

spracovania <strong>sk</strong>enovaného dokumentu<br />

však závisí od <strong>na</strong>staveného rozlíšenia<br />

– pri 200 dpi to bolo 5 sekúnd, v prípade<br />

1200 dpi sme èakali 12 sekúnd.<br />

To všetko sú ve¾mi dobré hodnoty – teda<br />

po dlhšom zhotovovaní náh¾adu <strong>na</strong>sleduje<br />

rýchlejšie finálne spracovanie.<br />

Na kópiu jednej farebnej strany<br />

sme èakali 45 sekúnd. Tlaè 10 farebných<br />

strán s mnostvom obrázkov<br />

v štandardnej kvalite bola hotová za<br />

4 minúty a 20 sekúnd (prepoèítaná<br />

rýchlos okolo 2,3 str./min.). Pri priamom<br />

pripojení tlaèiarne bola doba<br />

tlaèe dlhšia o zanedbate¾né dve sekundy.<br />

Tlaè jednej èiernobielej strany<br />

v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime trvala 25 sekúnd,<br />

desa kópií tejto strany v rov<strong>na</strong>kom<br />

reime sme mali vytlaèených<br />

za jednu minútu a 48 sekúnd (prepoèítaná<br />

rýchlos okolo 5,5 str./min.).<br />

Skúšali sme aj tlaè fotografií z pamäovej<br />

karty Secure Digital. Tlaè štyroch<br />

fotografií ve¾kosti 9 × 13 cm <strong>na</strong><br />

obyèajnom papieri nám trvala tri<br />

minúty a 37 sekúnd. Prepoèítaná doba<br />

tlaèe <strong>na</strong> jednu fotografiu je 54,3<br />

sekundy. Ïalej <strong>na</strong>sledoval test tlaèe<br />

12 fotografií s rozmermi 9 × 13 cm<br />

<strong>na</strong> fotografickom papieri. Tento test<br />

trval 12 minút a 10 sekúnd, <strong>na</strong> tlaè<br />

jednej fotografie tak môete poèíta<br />

zhruba s minútou práce tlaèiarne.<br />

Okrem výberu konkrétnej fotografie<br />

a formátu tlaèe pomocou displeja<br />

existuje aj v tomto prípade monos<br />

vyuitia tlaèe tzv. indexu <strong>na</strong> výber<br />

(ProofSheet). Vtedy sa vytlaèia <strong>na</strong> hárok<br />

papiera zmenšené podoby fotografií<br />

a pouívate¾ ich oz<strong>na</strong>èí priamo<br />

<strong>na</strong> papieri pomocou tmavého pera.<br />

Oz<strong>na</strong>èený index sa potom vloí do<br />

<strong>sk</strong>enera a ïalší proces tlaèe fotografií<br />

je automatický.<br />

Kvalita tlaèe HP PSC 2510 zodpovedala<br />

<strong>na</strong>šim <strong>sk</strong>úsenostiam s technológiou<br />

HP PhotoREt III – je to ve¾mi kvalitná<br />

bená kancelár<strong>sk</strong>a grafika a<br />

èiastoène aj fotografie. Na ešte lepšiu<br />

tlaè fotografií však treba poui rozširujúcu<br />

náplò.<br />

V celkovom hodnotení môeme HP<br />

PSC 2510 charakterizova ako <strong>na</strong>jvyšší<br />

multifunkèný atramentový model<br />

v súèasnosti. Pod¾a nášho názoru<br />

ide o zariadenie, ktoré ukazuje smer<br />

budúceho vývoja hlavne v oblasti<br />

spôsobu pripojenia periférnych zariadení.<br />

Ve¾mi zaujímavo je riešená otázka<br />

pouitia tohto zariadenia bez pouitia<br />

poèítaèa – môete kopírova,<br />

faxova, tlaèi fotografie, ale i <strong>sk</strong>enova<br />

bez toho, aby ste vôbec mali poèítaè.<br />

Zo stránky vybavenia tak obsahuje<br />

HP PSC 2510 prakticky všetko, èo<br />

existuje <strong>na</strong> súèasnom trhu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 492 Sk bez DPH/22 005 Sk s DPH<br />

Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Windows 98, Me, 2000, XP, Mac OS 9.1<br />

a Mac OS X<br />

Zabudované èítaèky pamäových kariet:<br />

CompactFlash I a II, SmartMedia, Memory<br />

Stick, Secure Digital (Multi Media Cards<br />

a xD−Picture Card<br />

Rozmery: 483 × 390 × 236 mm<br />

Hmotnos: 8,7 kg<br />

Prevádzkové náklady: èier<strong>na</strong> náplò s kapacitou<br />

450 strán (pokrytie 5 %), ce<strong>na</strong> 710 Sk bez DPH,<br />

ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany 1,58 Sk bez DPH/<br />

1,88 Sk s DPH. Farebná náplò s kapacitou<br />

400 strán (pokrytie 15 %), ce<strong>na</strong> 1215 Sk<br />

bez DPH, ce<strong>na</strong> tlaèe jednej farebnej strany<br />

3,04 Sk bez DPH/3,61 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong><br />

fotografickej náplne 900 Sk bez DPH, vystaèí<br />

<strong>na</strong> 125 fotografií 10 × 15 cm.<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

60 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

Lexmark E220<br />

Spoloènos Lexmark je známa uvádzaním<br />

tlaèiarní, ktoré obyèajne upútajú<br />

v príslušnom segmente pozornos<br />

konkurencie. K takýmto modelom patrí<br />

aj Lexmark E220. Ide o novinku v oblasti<br />

monochromatickej laserovej tlaèe,<br />

ktorá je urèená pre malé a stredné podniky,<br />

uplatní sa však aj v domácnosti.<br />

Tlaèiareò bola dodaná v èiernom vyhotovení.<br />

Zásobník <strong>na</strong> vstupný papier<br />

je v zadnej èasti, dráha papiera pri tlaèi<br />

má tvar písme<strong>na</strong> U. Výstupný zásobník<br />

je takisto v hornej èasti tlaèiarne. Na<br />

prednej strane je priestor <strong>na</strong> vyberanie<br />

zaseknutého papiera. Ovládací panel<br />

tvoria dve strieborné tlaèidlá a šes sig<strong>na</strong>lizaèných<br />

LED diód. Jedno z tlaèidiel<br />

je urèené <strong>na</strong> okamité zrušenie práve<br />

prebiehajúcej tlaèovej úlohy, èo je ve¾mi<br />

výhodné, reaguje <strong>sk</strong>utoène okamite.<br />

V dodávke je viacero opisov ovládacieho<br />

panela, medziiným aj v èeštine.<br />

Tlaèiareò sa pripája pomocou paralelného<br />

alebo USB portu, súèasou<br />

softvérovej dodávky je ovládaè a monitorovací<br />

program MarkVision. Tlaèová<br />

kazeta pevne integruje tlaèový<br />

valec a tonerovú náplò. Tlaèiareò sa dodáva<br />

s tlaèovou kazetou <strong>na</strong> 1500 strán<br />

(5-percentné pokrytie), štandardná náplò<br />

má kapacitu 2500 strán.<br />

Základnou èrtou tejto tlaèiarne je<br />

jednoduchos pouívania. V podstate<br />

staèí pripoji kábel k poèítaèu, <strong>na</strong>inštalova<br />

ovládaè a môete tlaèi.<br />

Tlaèiareò je pod¾a výrobcu vcelku<br />

rýchla – zvládne 17 strán za minútu a<br />

prvá stra<strong>na</strong> má by vytlaèená za 9,5<br />

sekundy. Tieto údaje sme si, prirodzene,<br />

pri <strong>na</strong>šom teste overovali. Realizované<br />

testy sme vyberali tak, aby<br />

sme mohli tlaèiareò porov<strong>na</strong> s testom<br />

laserových tlaèiarní, ktorý sme zverejnili<br />

v èísle 11/2003. Všetky <strong>na</strong>merané<br />

hodnoty v prípade Lexmark E220<br />

sme uviedli v tabu¾ke, ktorá zahàòa aj<br />

výsledky iných vtedy testovaných tlaèiarní<br />

s podobnou <strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Z tabu¾ky je zrejmé, e tlaèiareò je<br />

<strong>na</strong>ozaj rýchla, prvá stra<strong>na</strong> bola vytlaèená<br />

za 10 sekúnd. Prepoèítaná priemerná<br />

rýchlos tlaèe je a 9,83 str./<br />

min. a to by v <strong>na</strong>šom teste patrilo k<br />

<strong>na</strong>jlepším výkonom. Kvalita tlaèe zodpovedá<br />

kancelár<strong>sk</strong>emu <strong>na</strong>sadeniu,<br />

s beným textom a obchodnou grafikou<br />

nebudete ma problémy.<br />

Rýchlos tlaèe: 17 str./min.<br />

Procesor: 100 MHz<br />

Rozlíšenie: 1200 imageQuality<br />

Kapacita buffera: 8 MB<br />

Porty: paralelný a USB<br />

Tlaèový jazyk: PCL 5e<br />

Max. mesaèné zaaenie: do 10 000 strán<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft<br />

Windows 98/2000/XP, Mac OS 8.6, Mac OS X,<br />

Linux<br />

Rozsah gramáe: 60 ÷ 163 g/m 2<br />

Lexmark E220 je laserová tlaèiareò,<br />

ktorá patrí k <strong>na</strong>jlacnejším <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

V <strong>na</strong>šom teste laserových tlaèiarní<br />

by pravdepodobne kandidovala<br />

<strong>na</strong> ocenenie Tip PC REVUE za <strong>na</strong>jlepší<br />

pomer výkon/ce<strong>na</strong>. Oèakávame, e<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu a dosiahnutý<br />

výkon sa u nás bude teši<br />

ob¾ube.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8247 Sk bez DPH/9813 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Ovládací panel<br />

s tlaèidlom<br />

<strong>na</strong> prerušenie tlaèe<br />

Kapacita vstupného zásobníka <strong>na</strong> papier:<br />

150 listov<br />

Hluènos pri tlaèi: 49 dBA<br />

Rozmery: 361 × 391 × 221 mm<br />

Rozšírenia: doplnkový podávaè <strong>na</strong> 250 listov<br />

s pripojením zospodu, pamä RAM do 72 MB<br />

Prevádzkové parametre: tlaèová kazeta v cene<br />

2997 Sk bez DPH s výdrou <strong>na</strong> 2500 strán.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany – 2997/2500 =<br />

1,20 Sk bez DPH/1,42 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Brother HP LaserJet Minolta Samsung Xerox Lexmark<br />

Model tlaèiarne/opis <strong>sk</strong>úšky HL−1430 1010 PagePro 1250W ML−1750 Phaser 3130 E220<br />

Word – 1 stra<strong>na</strong> textu v <strong>na</strong>jrýchlejšom 00:14 00:11 00:15 00:12 00:10 00:10<br />

reime [m:s]<br />

Word – 10 kópií textovej strany 00:51 00:55 00:49 00:46 00:53 00:47<br />

v štandardnej kvalite [m:s]<br />

Prepoèítaná rýchlos [str./min.] 11,76 10,91 12,24 13,04 11,32 12,77<br />

Word – 50−stranová výroèná správa 03:36 04:14 03:19 03:40 03:29 03:07<br />

v štandardnej kvalite [m:s]<br />

Prepoèítaná rýchlos [str./min.] 13,89 11,81 15,08 13,64 14,35 16,04<br />

Excel – tabu¾ky a grafy, 5 strán 00:32 00:44 00:31 00:28 00:29 00:26<br />

v štandardnej kvalite [m:s]<br />

Prepoèítaná rýchlos [str./min.] 9,38 6,82 9,68 10,71 10,34 11,54<br />

PowerPoint, 1 stra<strong>na</strong> prezentácie 00:15 00:14 00:16 00:25 00:16 00:18<br />

v štandardne kvalite [m:s]<br />

Prepoèítaná rýchlos [str./min.] 4,00 4,29 3,75 2,40 3,75 3,33<br />

Adobe Acrobat – 3 strany reklamný 00:31 00:34 00:30 00:39 00:51 00:33<br />

plagát v štandardne kvalite [m:s]<br />

Prepoèítaná rýchlos [str./min.] 5,81 5,29 6,00 4,62 3,53 5,45<br />

Doba do pripravenosti po zapnutí 00:12 00:07 00:12 00:10 00:10 00:10<br />

(prestávka 2 minúty) [m:s]<br />

Priemerná rýchlos tlaèe [str./min.] 8,97 7,82 9,35 8,88 7,24 9,83<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 7200 9390 7990 9300 9890 8247<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

PODROBNÁ RECENZIA:<br />

HP Color LaserJet 3500 a 3700<br />

V tomto prípade ide o jednu z <strong>na</strong>jnovších<br />

farebných laserových tlaèiarní,<br />

ktoré pouívajú technológiu<br />

tlaèe oz<strong>na</strong>èovanú ako In-line.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e všetky štyri tlaèové<br />

zásobníky a tlaèové valce<br />

sú usporiadané za sebou a rýchlos<br />

farebnej tlaèe je tak rov<strong>na</strong>ká<br />

ako rýchlos èiernobielej tlaèe.<br />

V týchto tlaèiaròach sú pouité<br />

aj viaceré nové technológie,<br />

zamerané <strong>na</strong> zvýšenie kvality<br />

a efektivity tlaèe.<br />

Model Color LaserJet 3500<br />

je GDI tlaèiareò – spracovanie<br />

údajov má <strong>na</strong> starosti poèítaè.<br />

Rýchlos tlaèe je pod¾a výrobcu<br />

12 str./min. a maximálne optické<br />

rozlíšenie je 600 × 600 dpi, so softvérovým<br />

zlepšením je to 2400 dpi.<br />

Výrobca ju odporúèa pre pracovné <strong>sk</strong>upiny od 2 do<br />

10 pouívate¾ov a tlaè obchodných (farebných) dokumentov.<br />

Color LaserJet 3700 je podobná tlaèiareò, vyuíva<br />

však tlaèový jazyk PCL6 a je aj rýchlejšia –<br />

16 str./min. Je urèená do pracovného kolektívu<br />

s dvoma a 15 pouívate¾mi.<br />

Vonkajšie vyhotovenie obidvoch modelov je ve¾mi<br />

podobné. V hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza ovládací<br />

panel s LCD displejom. Panel tvorí nieko¾ko rôznofarebných<br />

tlaèidiel, <strong>na</strong>pr. zrušenie práve prebiehajúcej<br />

tlaèe, vstup do menu tlaèiarne, listovanie v òom<br />

a pod. Obidve tlaèiarne pouívajú systém štyroch samostatných<br />

tlaèových kaziet, ktoré obsahujú tonerový<br />

zásobník i optický valec.<br />

Ve¾mi zaujímavo sa do tlaèiarne vkladajú tonerové<br />

zásobníky. Otvoríte predný panel tlaèiarne a vnútri sa<br />

postupne otvára priestor <strong>na</strong> ich vloenie. Tonerové<br />

kazety sa vkladajú do špeciálneho koša, ktorého pohyb<br />

je spriahnutý s otváraním veka. Pri jeho úplnom<br />

HP Color LaserJet 3500n<br />

otvorení sa pozícia priestorov <strong>na</strong> vloenie kaziet<br />

dostane do polohy, v ktorej je výme<strong>na</strong> kaziet pohodlná.<br />

Pri zatváraní predného veka sa potom kazety dostanú<br />

presne do priestoru k tlaèovým hlavám.<br />

V spodnej èasti tlaèiarne je zásobník <strong>na</strong> papier s kapacitou<br />

250 listov, doplni sa dá o ïalší zásobník s kapacitou<br />

500 listov. V prednom paneli je ukrytý aj multifunkèný<br />

zásobník, ktorého kapacita je 100 listov.<br />

Základným pripojením je port USB 2.0 Hi-Speed,<br />

pri <strong>na</strong>sadení v pracovnej <strong>sk</strong>upine je to sieové pripojenie.<br />

V prípade modelu Color LaserJet 3500 sa sie-<br />

ové pripojenie rieši externým tlaèovým serverom (súèas<br />

dodávky pre 3500n), pre Color LaserJet 3700n<br />

je sieové pripojenie zabudované do zadného panela<br />

tlaèiarne.<br />

Ako sme spomí<strong>na</strong>li v úvode, tieto tlaèiarne obsahujú<br />

ïalšie zlepšenia. Je v nich <strong>na</strong>pr. zabudovaný<br />

snímaè vonkajšej teploty a relatívnej vlhkosti. Tieto<br />

informácie sa potom pouívajú <strong>na</strong> riadenie tlaèového<br />

procesu tak, aby sa dosiahla èo <strong>na</strong>jvyššia<br />

HP Color LaserJet 3700dtn<br />

kvalita tlaèe v rôznych prostrediach pri jej pouití<br />

v rozlièných zemepisných šírkach.<br />

V týchto tlaèiaròach výrobca pouil systém prenosu<br />

tonera pomocou posuvného pása. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

e posuvný pás teraz neposúva len papier, ale aj tonerovú<br />

kresbu. K styku s papierom a odovzdaniu tonera<br />

z pása <strong>na</strong> papier dochádza len v jednom mieste.<br />

Pomocou pouívate¾<strong>sk</strong>ého panela pouívate¾ mô-<br />

e <strong>na</strong>stavi optimalizáciu práce tlaèiarne pod¾a<br />

toho, èi bude tlaèi prevane èierne alebo prevane<br />

farebné strany. Na základe tejto informácie sa potom<br />

<strong>na</strong>stavuje poloha tlaèových zásobníkov s farebným<br />

tonerom. Ak budete tlaèi len èierne strany,<br />

tlaèové kazety s farebným zásobníkom sa vôbec<br />

nebudú dotýka posuvného pása.<br />

Na vy<strong>sk</strong>úšanie sme do redakcie dostali model HP<br />

CLJ 3500n (s externým tlaèovým serverom) a HP CLJ<br />

3700dtn (so sieovým pripojením, doplnkovým zásobníkom<br />

500 listov a duplexnou jednotkou <strong>na</strong> obojstrannú<br />

tlaè). Treba konštatova, e tieto tlaèiarne sa<br />

62 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

dodávajú vo väèších prepravných škatuliach a <strong>na</strong> to<br />

sa treba pripravi. Rov<strong>na</strong>ko aj pracovný stôl, <strong>na</strong> ktorom<br />

budú tieto modely postavené, by mal s rezervou<br />

zodpoveda ich hmotnosti. Inštalácia tlaèiarní po ich<br />

vybalení zo škatule nie je príliš zloitá – sprevádzajú<br />

vás <strong>na</strong>pr. aj nákresy <strong>na</strong>lepené <strong>na</strong> prednom paneli tlaèiarne.<br />

Pri vkladaní zásobníkov si treba da pozor <strong>na</strong><br />

ich správe umiestnenie – <strong>na</strong> to sú urèené farebné<br />

z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> pravej strane vnútorného koša tlaèiarne.<br />

Softvérová dodávka obsahuje program HP Web-<br />

JetAdmin, ovládaè a toolbox. Pri inštalácii sa vy<strong>sk</strong>ytol<br />

problém, e poloky z úvodného programu <strong>na</strong><br />

CD médiu nie sú správne previazané s konkrétnymi<br />

programami. Pouili sme preto manuálnu inštaláciu<br />

a ïalšie problémy sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li. Pri sie-<br />

ovom zapojení sme vyuili spôsob pripojenia pomocou<br />

DHCP, program WebJetAdmin bez problémov<br />

<strong>na</strong>šiel tlaèiareò v sieti.<br />

Po hardvérovej a softvérovej inštalácii sme pristúpili<br />

ku konkrétnym testom, prièom sme <strong>na</strong>jprv<br />

<strong>sk</strong>úšali HP CLJ 3500n. Doba tlaèe jednej jednoduchej<br />

strany z Wordu bola 21 sekúnd, 50 farebných<br />

strán sme mali hotových za 4 minúty a 40 sekúnd.<br />

V prípade 50 monochromatických kópií bola doba<br />

tlaèe kratšia len o jednu sekundu. Prepoèítaná rýchlos<br />

tlaèe je 10,72 str./min. Dvojstranový plagát vo<br />

formáte PDF sme mali vytlaèený za 40 sekúnd, tlaè<br />

osemstranovej prezentácie z PowerPointu sme ukonèili<br />

za minútu a 45 sekúnd.<br />

Na tejto tlaèiarni sa nám páèilo, e LCD displej vypisuje<br />

poèas tlaèe aj údaj o dokumente, ktorý sa práve<br />

tlaèí. Je to asi prvýkrát, èo sme nieèo takéto videli <strong>na</strong><br />

modeli od firmy HP. Na displeji sa ïalej zobrazuje<br />

ostávajúca kapacita tonerových zásobníkov. Tlaèiareò<br />

pomocou toolboxu a èipov umiestnených <strong>na</strong> tonerových<br />

zásobníkoch dokáe odhadnú poèet strán, ktoré<br />

ešte mono so zásobníkom vytlaèi. Pokia¾ pouívate¾<br />

pouije náplne od iného výrobcu, niektoré funkcie<br />

nebude ma k dispozícii, ale tlaè bude stále moná.<br />

V prípade modelu HP CLJ 3700dtn sú výsledky<br />

rýchlosti tlaèe trochu rozporuplné. Pre 50 farebných<br />

strán sme <strong>na</strong>merali dobu tlaèe 3 a pol minúty, rov<strong>na</strong>ko<br />

to bolo aj pri 50 monochromatických kópiách. Prepoèítaná<br />

rýchlos tlaèe je tak 14,29 str./min. Pri obojstrannej<br />

tlaèi sme <strong>na</strong> vytlaèenie 50 strán èakali 4 a pol<br />

minúty. Doba tlaèe prvej strany je 20 sekúnd.<br />

Pripojenie tlaèiarne<br />

Prevádzkové náklady:<br />

Pre model HP CLJ 3500 je ce<strong>na</strong> èiernej tonerovej kazety 4690 Sk<br />

bez DPH, ce<strong>na</strong> kadej z farebných náplní 4710 Sk s DPH, ich<br />

výdr pri pokrytí 5 % je 6000 strán. Ïalší spotrebný materiál –<br />

dopravný pás v cene 2350 Sk bez DPH, fuser kit v cene 2080 Sk<br />

bez DPH, obidva výdr 60 000 strán. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej<br />

èiernej strany – 4690/6000 + (2350 + 2080)/60 000 =<br />

0,86 Sk bez DPH/1,02 Sk s DPH (pri pokrytí 5 %), ce<strong>na</strong><br />

vytlaèenia farebnej strany 3*4710/4000 + (2350 + 2080)/<br />

60 000 = 3,61 Sk bez DPH/4,29 Sk s DPH (pri pokrytí 15 %).<br />

Pre model HP CLJ 3700 je ce<strong>na</strong> èiernej tonerovej kazety 4690 Sk<br />

bez DPH, ce<strong>na</strong> kadej z farebných náplní 5990 Sk s DPH, ich<br />

výdr pri pokrytí 5 % je 6000 strán. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej<br />

èiernej strany – 4690/6000 + (2350 + 2080)/60 000 =<br />

0,86 Sk bez DPH/1,02 Sk s DPH (pri pokrytí 5 %), ce<strong>na</strong> vytlaèenia<br />

farebnej strany 3*5990/6000 + (2350 + 2080)/60 000 =<br />

3,07 Sk bez DPH/3,65 Sk s DPH (pri pokrytí 15 %)<br />

ColorLaserJet 3500n<br />

Rýchlos tlaèe: 12 str./min. (mono i farebne)<br />

Doba tlaèe prvej strany: 22 sekúnd<br />

Procesor: 333 MHz MIPS RISC<br />

Pamä RAM: 64 MB<br />

Mesaèné zaaenie: 45 000 výtlaèkov<br />

Na tlaè dvoch strán reklamného plagátu vo forme<br />

PDF sme èakali a 2 minúty a 3 sekundy. Tlaè osemstránkovej<br />

prezentácie trvala štyri a pol minúty. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e pri <strong>sk</strong>utoène komplikovaných dokumentoch<br />

je doba spracovania údajov dlhšia ako pri modeli<br />

HP CLJ 3500n. Pri podrobnejšom <strong>sk</strong>úmaní výtlaèkov<br />

sme však zistili, e kvalita tlaèe plagátu i prezentácie<br />

je vyššia ako v prípade HP CLJ 3500n. Tieto rozdiely v<br />

kvalite však vidie len pri poh¾ade zblízka.<br />

Pod¾a nášho názoru sú nové laserové tlaèiarne zaujímavé<br />

modely do nároènejšej kancelárie. Pouívatelia<br />

v nich zí<strong>sk</strong>ajú rýchlu farebnú tlaè <strong>na</strong>pr. faktúr,<br />

správ a pod. Model HP Color LaserJet 3500n má vyšší<br />

pomer výkon/ce<strong>na</strong> a v <strong>na</strong>šom hodnotení sa nám táto<br />

tlaèiareò páèila viac. Na druhej strane model HP Color<br />

LaserJet 3700 dtn má nišie prevádzkové náklady pri<br />

farebnej tlaèi a disponuje aj monosou tlaèe <strong>na</strong> obidve<br />

strany papiera. Tento model sa teda oplatí pri ve¾koobjemovej<br />

tlaèi.<br />

Ceny: HP Color LaserJet 3500: 42 790 Sk bez DPH/<br />

50 920 Sk s DPH, HP Color LaserJet 3700dtn: 97 790 Sk bez DPH/<br />

116 370 Sk s DPH<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozlíšenie: optické 600 × 600 dpi, softvérové zvýšenie<br />

<strong>na</strong> HP Imageret 2400<br />

Vstupná kapacita: multifunkèný podávaè 100 listov, základný<br />

podávaè 250 listov, doplnkový podávaè 500 listov<br />

Kapacita výstupného podávaèa: 170 listov<br />

Pripojenie: USB 2.0, s rozšírením sieové pripojenie externým<br />

serverom HP Jetdirect<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows 98, NT 4.0, SE, Me, 2000,<br />

XP, Server 2003, Mac OS 9.1, Mac OS X<br />

Rozmery: 483 × 447 × 467 mm<br />

Hmotnos: 32,5 kg<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

ColorLaserJet 3700dtn<br />

Rýchlos tlaèe: 12 str./min. (mono i farebne)<br />

Doba tlaèe prvej strany: 22 sekúnd<br />

Pamä RAM: 128 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 448 MB<br />

Tlaèový jazyk: HP PCL 6, HP Postscript Level 3, <strong>na</strong>tívne PDF<br />

Pripojenie: USB 2.0, sieové pripojenie<br />

Mesaèné zaaenie: 55 000 výtlaèkov<br />

Obojstranná tlaè: automatická s duplexom<br />

Rozmery: 483 × 447 × 603 mm<br />

Hmotnos: 38,8 kg<br />

Ostatné parametre totoné s modelom HP CLJ 3500<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

Samsung SGH−E700<br />

Tento model je v súèasnosti <strong>na</strong>jvyšším<br />

modelom v ponuke spoloènosti<br />

Samsung. Zo stránky dizajnu ide o véèkovú<br />

konštrukciu bez vonkajšej antény.<br />

Farebná kombinácia je tmavomodrá<br />

a strieborná. Na prvý poh¾ad zaujmú<br />

malé rozmery (90 × 22 × 44 mm)<br />

a hmotnos (85 gramov). E700 pouíva<br />

dva displeje a obidva sú farebné.<br />

Na vonkajšom OLED displeji s rozlíšením<br />

96 × 64 bodov sa zobrazuje informácia<br />

o èase, dátume, resp. neprijatých<br />

hovoroch, informovaní ste aj o<br />

sile signálu a kapacite batérie. Vonkajší<br />

displej svieti maximálne minútu,<br />

potom <strong>na</strong>stáva etapa šetrenia energie.<br />

Poèas neho sa <strong>na</strong> displeji obèas<br />

zobrazujú farebné body.<br />

Vnútorný aktívny displej je takisto<br />

kvalitný. Jeho rozlíšenie je 128 × 160<br />

bodov a dokáe zobrazi 65 536 farieb.<br />

Jeho pozadie môe by animované.<br />

Na prednom paneli telefónu si asi<br />

len po pozornejšom poh¾ade všimnete<br />

fotoaparát, ktorý je umiestnený <strong>na</strong>d<br />

displejom. Na pravej strane telefónu<br />

sa <strong>na</strong>chádza tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie<br />

hlasitosti a pripojenie hands-free súpravy.<br />

Pravá stra<strong>na</strong> je rezervovaná <strong>na</strong><br />

fotografovanie, pokia¾ fotoaparát aktivujete,<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> ¾avej strane slúi<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie zoomu.<br />

Batéria je v zadnej èasti, sem sa<br />

vkladá aj SIM karta. Pri <strong>na</strong>šom pouívaní<br />

vydrala batéria telefónu tri a<br />

pol dòa prevádzky.<br />

Klávesnica je celkom pohodlná, klávesy<br />

sú dostatoène ve¾ké. Zoradené<br />

sú do troch ståpcov, <strong>na</strong>d klávesnicou<br />

je kombinované <strong>na</strong>vigaèné<br />

tlaèidlo. Pomocou neho<br />

sa pouívate¾ pohybuje<br />

v systéme<br />

menu, zároveò slúi<br />

ako rýchly prístup k<br />

vybraným funkciám –<br />

SMS, fotoaparát, kalendár<br />

a vyzváòacie melódie.<br />

Po zapnutí telefónu zistíte,<br />

e tento model je orientovaný <strong>na</strong> vyznávaèov<br />

netradièných polyfonických<br />

melódií. Zvuk pri štarte, jednotlivých<br />

funkciách, ale i melódie sú <strong>sk</strong>utoène<br />

pestré, vybra nejakú decentnú melódiu<br />

je problém. Dos pochybujeme, e<br />

by niekto pouíval maximálnu hlasitos<br />

– telefón má v tomto smere <strong>sk</strong>utoène<br />

dostatoènú rezervu.<br />

Do telefónu môete <strong>na</strong>hra a 1000<br />

kontaktov, ku kadému môete zada<br />

pä telefónnych èísel, elektronickú<br />

adresu, špecifické vyzváòanie a grafický<br />

z<strong>na</strong>k.<br />

Pri pouívaní nás asi <strong>na</strong>jviac zaujala<br />

ponuka pri fotografovaní. Maximálny<br />

formát fotoaparátu<br />

je 640 × 480,<br />

<strong>na</strong>jmenší 128 × 120 bodov<br />

(staèí <strong>na</strong> MMS). Pokia¾ dríte<br />

tlaèidlo spúšte telefónu stlaèené,<br />

<strong>na</strong>sníma sa sekvencia a 15 záberov. S<br />

<strong>na</strong>fotenými obrázkami môete realizova<br />

ïalšie operácie – efekty (sépia,<br />

mono, inverzné farby, noèná scé<strong>na</strong>),<br />

výber z 15 rámèekov, otoèenie obrazu<br />

atï. Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií sa pripravuje<br />

aj model E710, ktorý bude<br />

disponova aj ble<strong>sk</strong>om.<br />

Pri písaní SMS nám prekáala nemonos<br />

globálneho vypnutia T9, ktorá<br />

nepodporuje slovenèinu. Takto ste nútení<br />

zakadým manuálne vypí<strong>na</strong> tento<br />

systém.<br />

E700 podporuje GPRS 4+2 a tento<br />

protokol je moné pouíva pri WAP-e i<br />

dátových prenosoch.<br />

Na spojenie s poèítaèom<br />

môete poui infraèervený<br />

port alebo si<br />

kúpi kábel. Bohuia¾, E700<br />

nepodporuje Bluetooth. Na<br />

stránke výrobcu sa dá stiahnu<br />

aj synchronizaèný softvér do PC.<br />

Pomocou neho môete okrem iného<br />

prenáša fotografie z E700 do PC a<br />

<strong>na</strong>opak.<br />

Ostatné funkcie u len heslovito:<br />

<strong>na</strong> zábavu dostávate pä hier, ïalšie<br />

rozširovanie o vlastné aplikácie zabezpeèuje<br />

podpora jazyka Java. Páèil sa<br />

nám kalendár i budík, ktorý môe fungova<br />

aj po vypnutí telefónu. Vhod príde<br />

kalkulaèka i prevodník mien a velièín,<br />

stopky a pod.<br />

V celkovom hodnotení je E700 zaujímavý<br />

telefón, urèený <strong>sk</strong>ôr pre<br />

mladšiu generáciu. Neobsahuje síce<br />

hlasové ovládanie, niekomu mono<br />

bude chýba Bluetooth, ale je to jednoz<strong>na</strong>ène<br />

štýlový multimediálny telefón.<br />

Väèšinu pouívate¾ov zaujme jeho<br />

dizajn a rozmery, ako i kvalita obidvoch<br />

displejov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Kvalita obidvoch displejov<br />

☺ Práca s fotoaparátaom<br />

☹ Neobsahuje Bluetooth<br />

☹ Nevyhnutnos manuálneho vypí<strong>na</strong>nia T9<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Siemens HHB−500<br />

Súpravy hands-free majú za úlohu<br />

zjednoduši telefonovanie a zvýši<br />

bezpeènos pri telefonáte za volantom.<br />

Väèši<strong>na</strong> ¾ahkých súprav sa v súèasnosti<br />

pripája k telefónu pomocou<br />

káblov. Nemecký Siemens však<br />

vyrába ¾ahkú súpravu, ktorá sa k telefónu<br />

pripája bez akýchko¾vek drôtov<br />

– pomocou technológie Bluetooth.<br />

Aby bolo hands-free moné pouíva,<br />

musí by <strong>na</strong>bité. V efektne vyzerajúcom<br />

balení sa <strong>na</strong>chádza okrem<br />

slúchadla aj <strong>na</strong>bíjaèka s klasickým konektorom,<br />

ktorý sa pripája k adaptéru<br />

s konektorom urèeným pre<br />

hands-free. Na prednej strane slúchadla<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú tri ovládacie<br />

klávesy. Zvyšovanie a zniovanie hlasitosti<br />

sa vykonáva tlaèidlom s logom<br />

výrobcu, ktoré je vyhotovené z<br />

tvrdého plastu s matným striebristým<br />

povrchom. Vysokole<strong>sk</strong>lý kláves<br />

slúi <strong>na</strong> prijímanie a ukonèovanie<br />

hovoru. Uprostred tohto ovládacieho<br />

prvku sa <strong>na</strong>chádza i dvojfarebná<br />

sig<strong>na</strong>lizaèná dióda.<br />

Na zadnej strane slúchadla sa však<br />

<strong>na</strong>chádza ešte jedno tlaèidlo, ktorým<br />

sa celá súprava uvádza do chodu<br />

alebo, <strong>na</strong>opak, vypí<strong>na</strong>. Dlhším podraním<br />

tohto klávesu je takisto moné<br />

zaèa spárovanie zariadenia s mobilným<br />

telefónom. Podrobný opis vyh¾adania<br />

a spárovania nájdete v manuáli.<br />

Spojenie ¾ahkej súpravy s telefónom<br />

a <strong>sk</strong>úšobné telefonáty sme vyko<strong>na</strong>li<br />

so Siemensom S55, SX1, Nokiou<br />

7600 a Ericssonom T39m. Spárovanie<br />

i telefonát prebehli bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov. Hands-free sa<br />

dá pomerne jednoducho pripevni k<br />

¾avému i pravému uchu. Pripevnenie<br />

<strong>na</strong> ucho zvládla bez návodu aj kolegyòa,<br />

ktorá nemala nijaké <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s ¾ahkými súpravami. Test výdre<br />

prebehol ve¾mi dobre – hands-free<br />

ostalo bez <strong>na</strong>jmenších problémov zapnuté<br />

takmer pä dní bez noèného<br />

vypnutia po vyko<strong>na</strong>ní pribline tridsaminútového<br />

telefonátu.<br />

Bluetoothové hands-free Siemens<br />

HHB 500 mono odporúèa kadému,<br />

komu nevyhovuje klasický<br />

spôsob pripojenia k mobilnému<br />

telefónu pomocou<br />

káblov. Napriek tomu, e jeho<br />

výrobcom je spoloènos Siemens,<br />

nevy<strong>sk</strong>ytli sa problémy ani pri spojení<br />

s mobilnými telefónmi iných<br />

z<strong>na</strong>èiek.<br />

-mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výdr <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie<br />

☺ Monos spárovania s telefónmi iných<br />

z<strong>na</strong>èiek<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hmotnos: 25 gramov<br />

Max. vzdialenos od telefónu: 10 metrov<br />

Doba <strong>na</strong>bíjania: pribline 2,5 hodiny<br />

Výdr pod¾a výrobcu: 150 hodín zapnutia/<br />

4 hodiny telefonovania<br />

Ce<strong>na</strong>: 4018,40 Sk bez DPH/4782 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Siemens Mobile Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ce<strong>na</strong>: v ponuke EuroTel pre programy 55Viac<br />

a vyššie 11 490 Sk s DPH, štandardná ce<strong>na</strong><br />

u operátora Orange 17 900 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Samsung Mobile Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Dual band (GSM 900/1800 MHz)<br />

GPRS Class 10 (4 DL, 2 UP), WAP 2.0<br />

Integrovaný fotoaparát<br />

Digitálne fotografie s rozlíšením VGA<br />

5−násobný digitálny zoom, monos fotografií<br />

a efektov<br />

Vonkajší OLED displej 256 farieb<br />

Vnútorný TFT displej, 128 × 160 pixelov,<br />

65 536 farieb<br />

Pamä 9 MB pre MMS, fotografie a zvuk<br />

Uloenie 200 SMS, 1000 kontaktov<br />

v telefónnom zoz<strong>na</strong>me<br />

Podpora T9 (v èe<strong>sk</strong>om jazyku s diakritikou)<br />

1,5 MB pre programy v Jave<br />

40 hlasných vyzváòacích melódií<br />

Kalendár, poznámky, úlohy, kalkulaèka, budík<br />

IrDA, integrovaný modem<br />

Rozmery: 90 × 45 × 23 mm<br />

Hmotnos: 86 gramov<br />

Pohotovostná doba do 230 hodín<br />

Prevádzková doba do 3 hodín<br />

Batéria Li−Ion, 800 mAh<br />

64 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

Nokia 6220<br />

Nokia 6220 je <strong>na</strong>jnovší telefón z modelového<br />

radu s kódovým oz<strong>na</strong>èením<br />

Series 40, do ktorého patria i modely<br />

Nokia 5100, 6100, 6610, 7210, 7250<br />

a 7250i. Všetky tieto mobilné telefóny<br />

sú urèené pre pouívate-<br />

¾ov s pomerne vysokými nárokmi<br />

<strong>na</strong> dizajn i funkènú výbavu. Tomu<br />

zodpovedá i ce<strong>na</strong>, ktorá sa rozhodne nedá<br />

<strong>na</strong>zva nízkou, ale ani privysokou.<br />

Dizajn telefónu je pomerne konzervatívny.<br />

Rozmery presne zodpovedajú<br />

modelu urèenému <strong>na</strong> zasunutie do náprsného<br />

vrecka ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>eho saka.<br />

Nedá sa síce poveda, e by bol telefón<br />

<strong>na</strong>jmenší, v mu<strong>sk</strong>ých rukách sa však<br />

usadí bez <strong>na</strong>jmenších problémov. Klávesnica<br />

je pomerne pohodlná, má však<br />

jednu nevýhodu. Medzery medzi jednotlivými<br />

tlaèidlami sú ve¾ké necelý jeden<br />

milimeter. Písanie SMS, prípadne<br />

pohyb v menu je však po krátkom tréningu<br />

pomerne pohodlný vïaka preliaèine<br />

prostredných èíselných klávesov<br />

i v ovládacom štvorsmerovom tlaèidle.<br />

Test výdre prebehol prekvapujúco<br />

dobre. V Nokii 6220 je toti Li-Ion<br />

batéria BLD-3 s kapacitou 720 mAh,<br />

ktorá sa pouíva <strong>na</strong>príklad v Nokii<br />

3510i. Pri vyko<strong>na</strong>ní pribline tridsiatich<br />

Telefón rozloený<br />

<strong>na</strong> súèiastky<br />

minút telefonovania, odoslaní šiestich<br />

SMS a asi dvoch hodinách hrania javových<br />

hier sa telefón vypol po necelých<br />

osemdesiatich hodinách prevádzky.<br />

Keïe Nokia 6220 sa v èase testovania<br />

ešte nepredávala, nemohli sme vy<strong>sk</strong>úša<br />

synchronizáciu kontaktov a kalendára<br />

s poèítaèom pomocou programu<br />

PC Suite. Dovolíme si poveda, e<br />

synchronizácia by mala prebehnú bez<br />

problémov, pretoe tento model je postavený<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej platforme ako <strong>na</strong>príklad<br />

Nokia 7250i. Vy<strong>sk</strong>úšali sme však<br />

pripojenie k internetu z poèítaèa pomocou<br />

infraèerveného portu. V menu<br />

telefónu bolo treba <strong>na</strong>stavi prístupový<br />

bod, aktivova infraport a da poèítaèu<br />

príkaz <strong>na</strong> spojenie cez telefónne<br />

èíslo *99#. Po týchto <strong>na</strong>staveniach bolo<br />

pripojenie <strong>na</strong>dviazané a mohli sme<br />

zaèa komunikova. Tento model<br />

podporuje i dátové prenosy<br />

pomocou technológie EDGE<br />

rýchlosou a 118,4 kilobitov za<br />

sekundu. Sloven<strong>sk</strong>í operátori však<br />

túto monos zatia¾ neponúkajú.<br />

Nokia 6220 dokáe prijíma multimediálne<br />

správy a zobrazova wapové<br />

stránky cez <strong>na</strong>dstavbu protokolu TCP/<br />

IP <strong>na</strong>zvanú TCP/IP Stack. Pre pouívate¾a<br />

z toho plynie monos sahovania a<br />

zasielania multimediálnych správ s väèšou<br />

ve¾kosou a väèšou rýchlosou ako<br />

cez klasickú wapovú bránu. Napríklad<br />

MMS môu by ve¾ké a 100 KB. Videoklipy<br />

môu ma ve¾kos 94 kilobajtov.<br />

Hlavné menu môe by usporiadané<br />

klasickým roletovým spôsobom. Takisto<br />

môe by zloené z ikoniek, medzi<br />

ktorými sa dá pohybova vertikálne i<br />

horizontálne. Jednotlivé ikony sú ladené<br />

v podobne konzervatívnom štýle,<br />

aký je charakteristický aj pre vonkajší<br />

dizajn telefónu. Komu by nepostaèovala<br />

klasická funkèná výbava telefónov<br />

vyšších tried, zloená z kalendára a<br />

iných èasových funkcií, viacpolokového<br />

telefónneho zoz<strong>na</strong>mu, hier i javových<br />

aplikácií, môe si ju rozšíri stiahnutím<br />

javových aplikácií z internetu.<br />

Fotografie vytvorené integrovaným<br />

fotoaparátom môu ma ve¾kos 352<br />

× 288 pixelov, èo je v súèasnosti štandard.<br />

Zaujímavá je však monos vytvárania<br />

videoklipov, ktoré môu ma<br />

dåku 20 sekúnd. Vytvorený klip so<br />

zvukom má ve¾kos pribline 85 KB.<br />

Klipy sa ukladajú do zdie¾anej pamäte<br />

telefónu spoloène s multimediálnymi<br />

správami, polyfonickými zvoneniami<br />

i javovými aplikáciami. Celková kapacita<br />

pamäte je štyri megabajty, èie<br />

<strong>na</strong> kapacitnú bariéru <strong>na</strong>trafí máloktorý<br />

pouívate¾.<br />

Nokia 6220 prešla testom výdre i<br />

celkovej funkènej schopnosti ve¾mi<br />

dobre. Pri pouívaní sa nikdy neresetovala<br />

ani nezmrzla. Vyprodukované fotografie<br />

i videoklipy neboli síce oslòujúco<br />

kvalitné, ale aj <strong>na</strong> displejoch telefónov<br />

iných z<strong>na</strong>èiek bolo moné rozpoz<strong>na</strong>,<br />

aký objekt bol fotografovaný.<br />

Klávesnica nie je maximálne ergonomická,<br />

a aby nedochádzalo k preklepom,<br />

je potrebný kratší tréning. Mono<br />

si však <strong>na</strong> òu zvyknú. Integrované<br />

rádio sa dá pouíva iba s pripojenou<br />

súpravou hands-free. Subjektívne má<br />

však lepší príjem ako Nokia 7250i s rov<strong>na</strong>kou<br />

¾ahkou súpravou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Funkèná výbava<br />

☺ Monos vytvárania krátkych videoklipov<br />

☹ Vyhotovenie klávesnice a ovládacieho<br />

štvorsmerového tlaèidla<br />

Ce<strong>na</strong>: 15 600 Sk bez DPH/18 564 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Nokia Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hmotnos: 92 g (štandardná batéria)<br />

Rozmery: 107 × 45 × 19 mm<br />

Displej: farebný pasívny 4096 farieb<br />

Batéria: Li−Ion 720 mAh<br />

Èas hovoru: 2 ÷ 5 hodín<br />

Pohotovostný èas: 150 ÷ 300 hodín<br />

Výdr pri 30 minútach telefonovania<br />

a odoslaní 6 SMS: 80 hodín<br />

Siete GSM: GSM 900/1800/1900 MHz GPRS;<br />

EDGE a 118,4 kb/s<br />

Ïalšie funkcie: budík s opakovaným zvone−<br />

ním, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, vibraèné zvonenie,<br />

volite¾ný šetriè displeja, stopky, témy, hry,<br />

prehliadaè obrázkov, mobilný chat, polyfonické<br />

vyzváòacie tóny (4−hlasné), monos rozšírenia<br />

funkcií pridaním javového programu, konektor<br />

<strong>na</strong> hands−free a slúchadlá, konektor <strong>na</strong> pripo−<br />

jenie pomocou USB, synchronizácia s PC,<br />

SIM Toolkit aplikácie, prehliadaè stránok<br />

XHTML, hlasové vytáèanie kontaktov<br />

a ovládanie funkcií telefónu, rádio.

H A R D W A R E<br />

Nokia Music Stand<br />

Hudobný stojan Nokia Music Stand je<br />

urèený pre všetkých majite¾ov novších<br />

štýlových telefónov Nokia, ktorí<br />

radi poèúvajú rádio a chcú vlastni štýlové<br />

príslušenstvo. Okrem prehrávania<br />

rádia dokáe <strong>na</strong>bíja telefón a, samozrejme,<br />

dá sa pomocou neho aj telefonova<br />

bez pouitia rúk.<br />

Nokia Music Stand vyzerá <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad ako obyèajný stojan pre mobilný<br />

telefón. Nie je to však pravda.<br />

Po bokoch telefónu sa <strong>na</strong>chádzajú dva<br />

reproduktory umoòujúce hlasité odpoèúvanie<br />

hovoru. Èie hudobný stojan<br />

môete vyui aj ako akú súpravu<br />

hands-free. K stojanu je však pripojená<br />

aj <strong>na</strong>bíjaèka, ktorá zabezpeèí<br />

vdy po pripojení telefónu doplnenie<br />

energie v akumulátore. Tu sa však<br />

funkèná výbava hudobného stoja<strong>na</strong><br />

nekonèí. To <strong>na</strong>jpodstatnejšie, èo dokáe,<br />

je prehrávanie rádia z Nokií, ktoré<br />

obsahujú rádiový èip. Konkrétne<br />

ide o modely 6100, 6220, 6610, 6810,<br />

7210, 7250(i) a 7600.<br />

V prípade, e poèas poèúvania rádia<br />

zaène váš mobil vyzváòa, rádio<br />

sa automaticky stlmí a vy máte monos<br />

vyuitia Music Standu <strong>na</strong> telefonovanie.<br />

Hudobný stojan ponúka<br />

nieko¾ko moností, ako prija hovor.<br />

Prvá a <strong>na</strong>jjednoduchšia je <strong>na</strong>stavi telefón,<br />

aby automaticky prijal kadý<br />

prichádzajúci hovor. Táto monos<br />

však nie je práve <strong>na</strong>jefektívnejšia – mô-<br />

e sa sta, e <strong>na</strong> chví¾u odídete z kancelárie<br />

a volajúci bude poèu iba tiché<br />

bzuèanie vášho poèítaèa. Hovor<br />

sa dá prija a ukonèi aj zatlaèením<br />

pravého klávesu <strong>na</strong> stojane. Tretí<br />

spôsob, ako prija alebo ukonèi hovor,<br />

je klasický – èerveným a zeleným<br />

tlaèidlom <strong>na</strong> telefóne.<br />

Nokia Music Stand však obsahuje<br />

ešte jeden ovládací prvok. Je ním otáèacie<br />

kolie<strong>sk</strong>o, ktorým sa zvyšuje alebo<br />

zniuje hlasitos. Nokia však pozabudla<br />

<strong>na</strong> jednu drobnos. Telefón si<br />

pamätá <strong>na</strong>posledy zvolenú hlasitos<br />

prehrávania rádia, ktorú ste <strong>na</strong>stavili<br />

pri poèúvaní cez ¾ahkú súpravu handsfree.<br />

Ove¾a elegantnejšie by bolo, keby<br />

hlasitos rádia v hudobnom stojane<br />

bola vdy rov<strong>na</strong>ká. Nestalo by sa tak,<br />

e po príchode do práce v jeden deò vystrašíte<br />

kolegov zapnutím rádia s maximálnou<br />

hlasitosou a v druhý deò zas<br />

nebudete poèu takmer niè. Èip spracúvajúci<br />

rádiový signál v Nokiách toti<br />

nie je práve <strong>na</strong>jcitlivejší, a tak v prípade<br />

príjmu slabšieho rádiového signálu<br />

nebudete poèu stereovysielanie. Preto<br />

je ve¾kou výhodou hudobného stoja<strong>na</strong><br />

prítomnos osemdesiatcentimetrového<br />

káblika, vyuívaného ako anté<strong>na</strong>.<br />

Spomenutý drôtik zachytí dostatok<br />

rádiových vån, a tak budete ma príjem<br />

rádia prakticky vdy èistý.<br />

Jedno je však isté – hudobný stojan<br />

Nokia Music Stand nie je urèený<br />

<strong>na</strong> masový trh. Jeden z <strong>na</strong>jvánejších<br />

dôvodov je ce<strong>na</strong> podporovaných mobilných<br />

telefónov – pribline desatisíc<br />

korún. Vyuijú ho však ma<strong>na</strong>éri,<br />

ktorým záleí <strong>na</strong> tom, aby so štýlovým<br />

telefónom pouívali aj štýlové<br />

príslušenstvo.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Štýlové dizajnér<strong>sk</strong>e vyhotovenie<br />

☺ Hlasitos reprodukcie<br />

☺ Ve¾mi dobrý príjem rádiového signálu<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 2861 Sk bez DPH/3405 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Nokia Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 160 × 115 × 70 mm,<br />

priemer reproduktorov: 50 mm<br />

Hmotnos: 310 gramov<br />

Dåka antény: 80 cm<br />

66 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

Siemens ST55<br />

POROVNANIE SO SIEMENS ST55:<br />

Alcatel OT735<br />

☺ Max. èas v pohotovostnom reime: 300 hodín<br />

☺ Max. èas hovoru: 7 hodín<br />

☺ Pamä <strong>na</strong> telefónne èísla: 800<br />

☺ Prítomnos infraèerveného portu<br />

☺ Monos synchronizácie s PC<br />

☺ Prítomnos kalendára<br />

☹ Menšia pamä pre pouívate¾a: 1,8 MB<br />

☹ Poèet farieb <strong>na</strong> displeji: 4096<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 490 Sk s DPH<br />

(zdroj: <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>)<br />

Nokia 3200<br />

☺ Max. èas v pohotovostnom reime: 288 hodín<br />

☺ Max. èas hovoru: 4 hodiny<br />

☺ Monos vo¾by profilov<br />

☺ Monos filtrovania hovorov<br />

☺ Prítomnos infraèerveného portu<br />

☺ Monos synchronizácie s PC<br />

☺ Prítomnos kalendára<br />

☺ Monos pridania javovej aplikácie<br />

☹ Menšia pamä pre pouívate¾a: 1 MB<br />

☹ Neprítomnos hlasového vytáèania<br />

☹ Poèet farieb <strong>na</strong> displeji: 4096<br />

Ce<strong>na</strong>: 3900 Sk s DPH<br />

(zdroj: <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>)<br />

Najnovší model Siemensu je urèený pre pouívate¾ov<br />

baiacich po peknom telefóne,<br />

ktorý je vybavený prakticky všetkými<br />

v súèasnosti dostupnými funkciami.<br />

Keï ho uvidíte, budete ma<br />

pocit, akoby ste èosi také u niekde<br />

videli. Modré okolie displeja,<br />

päsmerový joystick, matná<br />

strieborná povrchová úprava v èiastoène<br />

hra<strong>na</strong>tom obale – podobnos<br />

s modelom Sony Ericsson T68i nie je malá.<br />

Siemens ST55 však pôsobí zaujímavo aj v<br />

prípade, e je poloený <strong>na</strong> displeji. Zadná stra<strong>na</strong> toti<br />

obsahuje digitálny fotoaparát so zrkadielkom, ktoré je<br />

ve¾mi dobre pouite¾né pri vytváraní autoportrétov. Zaujímavo<br />

sú prepracované aj boky telefónu – obsahujú sivý<br />

pás, ktorý pekne kontrastuje so strieborným povrchom.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> boky ST55 však nepoteší pouívate¾ov,<br />

ktorí tento telefón pod¾a zaèiatoèného písme<strong>na</strong> S zaraïujú<br />

do ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ej triedy. Nikde sa <strong>na</strong> òom toti ne<strong>na</strong>chádza<br />

èierny kryt infraèerveného portu. Mono si poviete,<br />

e infraport je preitok, v súèasnosti ho úplne dokáe<br />

<strong>na</strong>hradi Bluetooth. Siemens ST55 však nedisponuje<br />

ani touto monosou spojenia s poèítaèom èi iným telefónom.<br />

O pouití kábla sa dá tie pochybova – systémový<br />

konektor je síce podobný s tým <strong>na</strong> iných telefónoch z<strong>na</strong>èky<br />

Siemens, nie je však kompatibilný.<br />

Mnohí majitelia nemonos spojenia ST55 s okolím<br />

ospravedlnia vyhotovením displeja. Na ploche 38 × 29<br />

milimetrov toti dokáe zobrazi 120 × 160 pixelov,<br />

prièom kadý z obrazových bodov môe hýri jednou zo<br />

65-tisíc farieb. Ve¾mi dobrá je však èitate¾nos aj pri<br />

vypnutom podsvietení – TFT tranzistory pouité pri výrobe<br />

displeja toti samy osebe vydávajú svetlo. Vhod príde<br />

aj monos vypnutia modrého podsvietenia klávesnice a<br />

celého telefónu. Po prijatí pribline 50 SMS a vyko<strong>na</strong>ní asi<br />

30 minút telefonovania so zapnutým automatickým podsvietením<br />

klávesnice a displeja<br />

ostal Siemens ST55 zapnutý<br />

80 hodín bez noèného<br />

vypnutia.<br />

Klávesnica si ve¾a chvály<br />

nezaslúi. Jednotlivé tlaèidlá<br />

sú síce vyhotovené z tvrdého<br />

plastu a pri kadom stlaèení<br />

vydajú cite¾né lupnutie, pre mu<strong>sk</strong>ú<br />

ruku sú však primalé. Výrobca sa s<strong>na</strong>il<br />

tento nedostatok vyrov<strong>na</strong> jemným zvýšením<br />

záklonu spodných strán klávesov. Ešte horšie to je s<br />

kontextovými tlaèidlami, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú pod displejom.<br />

Jediné, èo mono pochváli, je päsmerový joystick.<br />

Zatlaèením tohto ovládacieho prvku sa zároveò vykonáva<br />

vstup do hlavného menu, prípadne potvrdenie<br />

poadovanej akcie.<br />

Hlavné menu je typicky siemensov<strong>sk</strong>é. Skladá sa z deviatich<br />

ikoniek, ktorých opis je zobrazený vo vrchnom<br />

riadku. Zaujímavý je preklad niektorých poloiek do slovenèiny.<br />

Napríklad ak vytvoríte fotografiu, môete ju<br />

odosla ako správu MMS alebo si ju môete <strong>na</strong>stavi ako<br />

tapetu <strong>na</strong> pohotovostný displej. Krás<strong>na</strong> je však ïalšia<br />

monos manipulácie s obrázkom – citujem: „Šup medzi<br />

moje fotky“ ☺.<br />

Siemens ST55 spåòa tri základné podmienky <strong>na</strong> prácu s<br />

multimediálnymi správami. Disponuje farebným displejom,<br />

integrovaným fotoaparátom a monosou prenosu<br />

dát pomocou GPRS. Fotoaparát môe vytvára obrázky<br />

rozlíšenia VGA, teda 640 × 480 pixelov. Samozrejme,<br />

mono zvoli aj menšie rozlíšenia – 320 × 240 a 160 ×<br />

120 pixelov. Nastavi sa však dá aj priblíenie, noèný<br />

reim a kvalita. Jednotlivé fotografie sa zdajú <strong>na</strong> displeji<br />

pomerne kvalitné. Rodinnú fotogalériu by ste však z nich<br />

nevytvorili – pribline treti<strong>na</strong> fotografie <strong>na</strong> pravej strane<br />

je rozmazaná. Ešte horšie to je so všetkými rohmi – uvidíte<br />

v nich viac modrej, ako by bolo potrebné.<br />

Siemens ST55 je <strong>sk</strong>rátka telefón urèený pre kadého,<br />

kto chce vlastni pekný, malý a pomerne ¾ahký telefón s<br />

vynikajúcim displejom. Jeho ideálny majite¾ neposiela<br />

prive¾a textových správ a nepotrebuje rozširova funkcio<strong>na</strong>litu<br />

pridávaním javových aplikácií.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery<br />

☺ Dizajnér<strong>sk</strong>e vyhotovenie<br />

☹ Vyhotovenie klávesnice<br />

☹ Nemonos pridania javovej aplikácie<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 332 Sk bez DPH/13 485 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Siemens ICM Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 98,5 × 47,2 × 21,6 mm<br />

Hmotnos: 87 g<br />

Max. èas hovoru: 4,5 hodín<br />

Max. èas v pohotovostnom reime: 140 hodín<br />

Poèet farieb displeja: 65−tisíc<br />

Rozmery displeja: 38 × 29 mm, 120 × 160 bodov<br />

GPRS triedy 10<br />

WAP Browser 2.0<br />

Rozlíšenie fotoaparátu 640 × 480 bodov<br />

EMS, MMS, zjednodušené písanie SMS pomocou T9, 40−hlasová<br />

sig<strong>na</strong>lizácia prichádzajúcich hovorov, animovaný šetriè displeja, hlasitý<br />

odposluch, vibraèné zvonenie, hlasové ovládanie, hlasové poznámky,<br />

budík, kalkulaèka, plánovaè úloh

H A R D W A R E<br />

Siemens SX1<br />

Siemens SX1 je <strong>na</strong>jnovší komunikátor z produkcie<br />

nemeckého výrobcu. Struène sa dá charakterizova<br />

ako mobilný telefón s ve¾kou funkènou<br />

výbavou, ktorá obsahuje <strong>na</strong>príklad implicitne<br />

<strong>na</strong>inštalovaný softvér <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie a<br />

spracovanie videa.<br />

Spodná stra<strong>na</strong> telefónu obsahuje klasický<br />

konektor, aký mono vidie v Siemensoch<br />

radu 55 a vyššieho, do ktorého sa dá pripoji<br />

<strong>na</strong>príklad dátový kábel. Pri dnešných<br />

cenách bluetoothových adaptérov by však bolo<br />

zbytoèné investova peniaze do kábla, ktorý zvládne<br />

tie isté funkcie ako bezdrôtové spojenie.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> zadnú stranu telefónu neurazí ani<br />

<strong>na</strong>jväèšieho dizajnér<strong>sk</strong>eho kritika. Kombinácia<br />

oblých kriviek a plastového vyhotovenia je <strong>sk</strong>utoène<br />

dobrá. Na vrchnej strane mobilného telefónu je<br />

pútko urèené <strong>na</strong> šnúrku, ktorá sa zavesí <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> krk. V ¾avom rohu je èierne okienko infraèerveného<br />

portu. Na pravom boku sú umiestnené dve<br />

strieborné tlaèidlá – jedno spúša fotoaparát, po<br />

podraní druhého telefón oèakáva hlasový povel.<br />

Predná stra<strong>na</strong> telefónu je kapitola sama osebe.<br />

Kadý èlovek, ktorý má aspoò základné <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s mobilnými telefónmi, by oèakával pod nie práve<br />

<strong>na</strong>jmenším displejom èíselné tlaèidlá. Nie je to<br />

však pravda. Siemens SX1 obsahuje èíselnú klávesnicu<br />

ved¾a displeja. Dizajnéri si urèite prišli <strong>na</strong><br />

svoje. Je však viac ne isté, e ergonómovia v Siemense<br />

dodnes plaèú. Je síce pravda, e pri rozloení<br />

tlaèidiel okolo displeja mono <strong>na</strong> písanie SMS<br />

poui dva prsty, jedno je však isté: pouívatelia si<br />

ve¾mi dlho zvykali, kým si osvojili rozloenie klávesov<br />

<strong>na</strong> mobilných telefónoch, a po nieko¾kých<br />

rokoch si ve¾mi neradi budú zvyka <strong>na</strong> úplne odlišný<br />

spôsob.<br />

Pod displejom sa <strong>na</strong>chádzajú hlavné ovládacie<br />

prvky – päsmerový joystick, pod ktorým je kláves<br />

urèený <strong>na</strong> vstup do menu telefónu. Ved¾a joysticku<br />

sú kontextové klávesy, ktorých aktuálne priradenú<br />

funkciu vdy vidno v spodnej èasti displeja. Pod<br />

kontextovými klávesmi sú tlaèidlá oz<strong>na</strong>èené èerveným<br />

a zeleným telefónom, urèené <strong>na</strong> prijatie a<br />

ukonèenie hovoru. Aby ovládacích prvkov v tejto<br />

èasti nebolo málo, sú tu ešte dva klávesy, oz<strong>na</strong>èené<br />

šípkou smerujúcou hore a písmenom C.<br />

Keïe sme mali zapo-<br />

ièaný model s testovacím softvérom,<br />

nebudeme hodnoti výdr telefónu<br />

<strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie batérie. Siemens SX1 však obsahuje<br />

monos ukladania dát <strong>na</strong> pamäovú kartu,<br />

ktorá sa zasúva do šachty umiestnenej <strong>na</strong> ¾avom<br />

boku telefónu. Kryt karty je pomerne dômyselne<br />

spracovaný. Ak ho chcete otvori, musíte zásuvku zatlaèi<br />

smerom do telefónu. Po tomto pohybe sa dvierka<br />

èiastoène vysunú spolu s kartou, ktorá je poloená<br />

v zásuvke.<br />

Ostatné funkcie netreba špeciálne predstavova.<br />

Podmenu správy obsahuje prístup do všetkých<br />

druhov správ – emailových, MMS i klasických SMS.<br />

Kalendár a kontakty nie sú prakticky nièím pozoruhodné.<br />

Zaujímavá je však implicitne <strong>na</strong>inštalovaná<br />

hra s názvom TypeGun. Pomocou nej môe toti<br />

majite¾ Siemensu SX1 trénova hravým spôsobom<br />

písanie <strong>na</strong> nezvyèajnej klávesnici. Poèas hry sa<br />

toti <strong>na</strong> displeji postupne objavujú èíslice, písmená,<br />

slová i zhluky slov, ktoré je potrebné v stanovenom<br />

èase <strong>na</strong>písa.<br />

Siemens SX1 je ve¾mi dobrý komunikátor s nie<br />

príliš dobrou klávesnicou. Je však otázne, èi by sme<br />

si <strong>na</strong> òu, hlavne vïaka spomenutej hre, èasom nezvykli.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ve¾mi dobrá funkèná výbava<br />

☺ Kvalitný displej<br />

☺ Imidové vyhotovenie tela telefónu<br />

☹ Vyhotovenie klávesnice<br />

Ce<strong>na</strong>: 21 052 Sk bez DPH/25 052 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Siemens Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Michal Holeš<br />

POROVNANIE SO SIEMENS SX1:<br />

Nokia 3650<br />

☺☹ rov<strong>na</strong>ko netradièná klávesnica<br />

☹ horší displej (4096 farieb)<br />

☹ neprítomnos rádia<br />

☹ nišia prenosová rýchlos cez GPRS<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 299 Sk s DPH<br />

(zdroj: <strong>www</strong>.agora.<strong>sk</strong>)<br />

Sony Ericsson P800<br />

☺ klasická klávesnica<br />

☺ dotykový displej<br />

☺ väèšie rozmery displeja<br />

☹ väèšie rozmery<br />

☹ väèšia hmotnos<br />

Ce<strong>na</strong>: 32 500 Sk s DPH<br />

(zdroj: <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>)<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hmotnos: 116 g (štandardná batéria)<br />

Rozmery: 109 × 56 × 19 mm<br />

Displej: farebný aktívny 65 536 farieb<br />

Batéria: Li−Ion 1000 mAh<br />

Èas hovoru: max. 4 hodiny<br />

Pohotovostný èas: max. 200 hodín<br />

Siete GSM: GSM 900/1800/1900 MHz<br />

Rozlíšenie integrovaného fotoaparátu: 640 × 480 pixelov<br />

Rozlíšenie <strong>na</strong>hrávania videoklipov: 176 × 144 pixelov/<br />

15 obrázkov za sekundu<br />

Ïalšie funkcie: monos spojenia s PC pomocou infraportu,<br />

Bluetoothu a kábla, prehliadaè stránok XHTML, WAP 2.0,<br />

hlasové vytáèanie, hlasový záz<strong>na</strong>mník, budík s opakovaným<br />

zvonením, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, vibraèné zvonenie, volite¾ný<br />

šetriè displeja, stopky, témy, hry, prehliadaè obrázkov, mobilný<br />

chat, polyfonické vyzváòacie tóny, monos rozšírenia funkcií<br />

pridaním javového programu, konektor <strong>na</strong> hands−free<br />

a slúchadlá, SIM Toolkit aplikácie, prehrávaè MP3, rádio.<br />

68 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

HP iPAQ 4150<br />

Test vreckových poèítaèov sme uviedli<br />

v predchádzajúcom èísle PC REVUE<br />

a v òom sme spomí<strong>na</strong>li aj <strong>na</strong>jnovšie<br />

prírastky v tejto oblasti, okrem iných<br />

i model iPAQ 4150 od firmy HP. Tesne<br />

po <strong>sk</strong>onèení testu sme ho dostali do<br />

redakcie.<br />

Model HP iPAQ 4150 rozmerovo<br />

vychádza z HP iPAQ 1940. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e je to <strong>na</strong>ozaj tenký poèítaè, ktorý<br />

sa pohodlne zmestí do vrecka <strong>na</strong><br />

košeli. Na rozdiel od HP iPAQ<br />

1450 teraz opisovaný model je<br />

vybavený procesorom XScale<br />

od firmy Intel s taktovacou<br />

frekvenciou 400 MHz.<br />

Zo stránky vyhotovenia sme<br />

v modeli HP iPAQ 4150 <strong>na</strong>šli<br />

urèité odlišnosti. Predovšetkým je iný<br />

tvar ovládacích tlaèidiel a hlavne<br />

kombinovaného <strong>na</strong>vigaèného tlaèidla.<br />

To u nie je kruhové, ale štvorcové<br />

so zaoblenými hra<strong>na</strong>mi. Na ¾avom<br />

paneli sa teraz <strong>na</strong>chádza ove¾a väèšie<br />

<strong>na</strong>hrávacie tlaèidlo, infraèervený port<br />

sa presahoval do spodnej ¾avej èasti<br />

poèítaèa. Na <strong>na</strong>še potešenie výrobca<br />

do horného panela integroval audioport<br />

so štandardným priemerom 3,5<br />

mm, a tak nie je potrebný prepojovací<br />

konektor. V hornej èasti predného<br />

Porov<strong>na</strong>nie výsledkov testov modelov HP iPAQ 1940, 5550 a 4150<br />

panela sú dve LED – <strong>na</strong>bíjanie batérie<br />

a bezdrôtová komunikácia. Jednou<br />

z výhod HP iPAQ 4150 je podpora<br />

obidvoch súèasných bezdrôtových<br />

technológií – Bluetooth (LED svieti<br />

<strong>na</strong> modro) i WiFi (LED svieti <strong>na</strong> zeleno).<br />

Horný panel tie ukrýva šachtu<br />

pre kartu Secure Digital (s podporou<br />

SDIO).<br />

Batéria tohto modelu je pouívate¾<strong>sk</strong>y<br />

vymenite¾ná a náhradná batéria<br />

sa dá <strong>na</strong>bíja spolu s batériou v<br />

HP iPAQ 1940 HP iPAQ 5550 HP iPAQ 4150<br />

Spb Benchmark index [<strong>sk</strong>óre] 1294,03 1119,36 1604,21<br />

CPU Index [<strong>sk</strong>óre] 1308,74 1888,26 1817,96<br />

FileSystem index [<strong>sk</strong>óre] 1093,4 1072,17 1166,88<br />

Graphics index [<strong>sk</strong>óre] 2770,26 528,17 3870<br />

Platform index [<strong>sk</strong>óre] 1268,25 982,75 1290,54<br />

Storage index SD [<strong>sk</strong>óre] 113,95 23,54 243,44<br />

Storage index CF [<strong>sk</strong>óre] N/A N/A N/A<br />

Battery test [h:m] 5:13 5:39 5:51<br />

PDA v synchronizaènej kolí<strong>sk</strong>e. Kapacita<br />

štandardnej batérie je 1000<br />

mAh, náhradná batéria môe ma<br />

kapacitu 1800 mAh. Pri výmene batérie<br />

údaje chráni zabudovaná batéria<br />

s dlhou ivotnosou.<br />

Tvar synchronizaènej kolí<strong>sk</strong>y<br />

je úplne nový. Oproti minulosti<br />

je hra<strong>na</strong>tejšia, páèila<br />

sa nám jej stabilita <strong>na</strong> pracovnom<br />

stole. Na prednom paneli<br />

kolí<strong>sk</strong>y je okrem výrazného loga<br />

výrobcu aj LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu <strong>na</strong>bíjania<br />

pomocnej batérie.<br />

Zo stránky softvérovej výbavy<br />

sme v poèítaèi okrem štandardnej<br />

dodávky Microsoft Windows Mobile<br />

2003 <strong>na</strong>šli aj nový program iPAQ<br />

Image Zone. Ide o program <strong>na</strong> prezentáciu<br />

obrázkov, ktoré sú prípadne<br />

obohatené aj o zvukový záz<strong>na</strong>m. Pomocou<br />

tohto programu pouívate¾ dokáe<br />

<strong>na</strong>stavi mierku poh¾adu alebo<br />

realizova multimediálnu prezentáciu<br />

zo všetkých obrázkov v pamäti poèítaèa.<br />

Ove¾a detailnejšie ako v minulosti<br />

sa teraz dá <strong>na</strong>stavi firemné<br />

zlepšenie ovládania operaèného systému<br />

(iTa<strong>sk</strong>).<br />

Súèasou dodávky je nylonové puzdro,<br />

náhradné dotykové pero, externý<br />

<strong>na</strong>pájací adaptér, CD médium s programom<br />

Microsoft ActiveSync a ïalšími<br />

programami. Medzi nimi je <strong>na</strong>pr.<br />

F-Secure FileCrypto <strong>na</strong> šifrovanie zlo-<br />

iek v poèítaèi.<br />

Spolu s týmto poèítaèom spoloènos<br />

HP ohlásila zaujímavé príslušenstvo.<br />

Na trh príde HP Photosmart Mobile<br />

Camera, ktorá sa pripája do slotu<br />

Secure Digital. Ide o digitálny fotoaparát<br />

s rozlíšením 1,3 megapixela,<br />

4-násobným zoomom a softvérovým<br />

vybavením <strong>na</strong> spracovanie a zdie¾anie<br />

fotografií.<br />

S týmto PDA sme realizovali presne<br />

také isté testy ako v èísle 12/2003.<br />

Ich výsledky spolu s porov<strong>na</strong>ním s<br />

ostatnými modelmi od firmy HP sme<br />

zobrazili v tabu¾ke. Ako z nej vyplýva,<br />

HP iPAQ 4150 je momentálne jedným<br />

z <strong>na</strong>jvýkonnejších vreckových poèítaèov<br />

s dlhou ivotnosou <strong>na</strong> batérie.<br />

HP iPAQ 4150 je v celkovom hodnotení<br />

malý vreckový poèítaè, ktorý<br />

podporuje obidve bezdrôtové technológie<br />

a zároveò po<strong>sk</strong>ytuje pouívate-<br />

¾ovi monos spracúvania multimediálnych<br />

dát.<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 900 Sk bez DPH/21 300 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel XScale 400 MHz<br />

Pamä: SDRAM 64 MB (54 MB pre pouíva−<br />

te¾a), ROM 32 MB<br />

Displej: TFT s podsvietením, 65 536 farieb,<br />

dotykový, rozlíšenie 240 × 320 bodov,<br />

uhloprieèka 89 mm<br />

Komunikácia: Bluetooth, WiFi, USB, SD,<br />

SDIO, IrDA<br />

Batérie: 1000 mAh Lithium−Ion, pouívate¾<strong>sk</strong>y<br />

vymenite¾ná. Postaèí <strong>na</strong> 12 hodín prevádzky<br />

(bez podsvietenia a bez bezdrôtovej komuni−<br />

kácie)<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows Mobile<br />

2003 Premium<br />

Rozmery: 114 × 71 × 13 mm<br />

Hmotnos: 132 gramov<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

Adaptec VideOh! DVD<br />

Spoloènos Adaptec je známa predovšetkým ako<br />

producent hardvérových komunikaèných zariadení<br />

(<strong>na</strong>pr. rozhranie SCSI). V jej ponuke sú však aj iné<br />

zariadenia a v súèasnosti táto firma u má ucelený<br />

produktový rad orientovaný <strong>na</strong> spracovanie videa.<br />

My sme si <strong>na</strong> recenziu zapoièali jedno z riešení,<br />

ktoré je urèené pre pouívate¾a h¾adajúceho dobrý<br />

výkon za výhodnú cenu. Je to produkt VideOh! DVD,<br />

ktorý umoòuje spracovanie z externého a<strong>na</strong>lógového<br />

zdroja signálu. VideOh! DVD tak vyuijete hlavne<br />

vtedy, ak máte záujem o spracovanie videa z<br />

a<strong>na</strong>lógovej kamery.<br />

VideOh! DVD je externé zariadenie, ktoré sa pripája<br />

k poèítaèu zvonka pomocou portu USB. Súèas-<br />

ou dodávky je samotné zariadenie, externý <strong>na</strong>pájací<br />

adaptér, prepojovací kábel USB a softvérová<br />

výbava. Našli sme aj prepojovací kábel<br />

<strong>na</strong> spojenie zariadenia a benej videokamery.<br />

V softvérovej dodávke sa <strong>na</strong>chádza ovládaè<br />

pre operaèný systém Windows, jednoduchý<br />

program <strong>na</strong> spracovanie videa, nástroj<br />

<strong>na</strong> uloenie videa <strong>na</strong> DVD alebo CD mechaniku<br />

a nieko¾ko pomocných utilít (Apple<br />

QuickTime, Adobe Acrobat).<br />

Inštalácia spoèíva v <strong>na</strong>inštalovaní ovládaèa<br />

a ovládacieho programu a pripojení zariadenia<br />

k poèítaèu – v <strong>na</strong>šom prípade to zabralo<br />

tri minúty.<br />

K zariadeniu môete pripoji a<strong>na</strong>lógové video<br />

pomocou konektora RCA (Cinch) alebo S-Video.<br />

VideOh! DVD ïalej umoòuje aj pripojenie stereo<br />

audia pomocou konektorov RCA.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme <strong>sk</strong>úšali spracova videozáz<strong>na</strong>m<br />

z dovolenky, ktorý sme <strong>na</strong>toèili <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovú<br />

kameru. Spustili sme program Sonic MyDVD-<br />

Video a pomocou neho sme mohli grabova video<br />

do poèítaèa. Na obrazovke pritom vidíte aktuálne<br />

zábery a ovládacími tlaèidlami ovládate <strong>na</strong>hrávanie<br />

do poèítaèa. Môete si tak vybra viacero scén<br />

z celého videa a tie v jednoduchom nástroji spoji<br />

do uceleného záberu. Program <strong>na</strong> spracovanie videa<br />

je <strong>na</strong>ozaj jednoduchý ovládaním, ale aj funkciami<br />

a od takého nástroja, ako je <strong>na</strong>pr. Adobe Premiere,<br />

má <strong>na</strong>ozaj dos ïaleko. Na úèely domáceho<br />

spracovania však postaèí. Video sa dá oivi <strong>na</strong>pr. titulkami,<br />

externým zvukom a je tu aj nieko¾ko efektov.<br />

Prepojovací port podporuje USB vo verzii 2.0 a<br />

odporúèame vám <strong>na</strong> spracovanie videa poui poèítaè,<br />

ktorý je takýmto portom vybavený. Keby sme<br />

pouili starší port USB 1.1, mohlo by sa v <strong>na</strong>hrávanom<br />

obraze objavi trhanie. VideOh! DVD podporuje<br />

<strong>na</strong>hrávanie videa do formátu MPEG-2. Výsledný<br />

film si tak môete <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> DVD (ak máte, prirodzene,<br />

DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku) alebo CD (ak je video<br />

menšie ako 700 MB).<br />

Okrem tohto zariadenia Adaptec ponúka aj interné<br />

vyhotovenie s kartou PCI a ïalej obidve vyhotovenia<br />

rozšírené o monos príjmu televízneho<br />

signálu, a to aj s monosou <strong>na</strong>hrávania televízneho<br />

programu (VideOh! DVD Media Center). Tieto<br />

zariadenia sa dodávajú aj s dia¾kovým ovládaèom,<br />

ale fungujú len v spolupráci s operaèným systémom<br />

Microsoft Windows 2000 alebo XP.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4990 Sk bez DPH/5938 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Servodata, s. r. o.<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spôsob pripojenia k poèítaèu: USB 2.0<br />

Podporovaný vstup videosignálu: RCA, S−Video<br />

Podporovaný vstup audiosignálu: 2× RCA<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE/Me/<br />

2000/XP<br />

Minimálne podmienky <strong>na</strong> pripojený poèítaè: frekvencia<br />

procesora 600 MHz, 128 MB RAM<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

70 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

Creative Sound Blaster MP3+<br />

Sound Blaster MP3+ patrí do <strong>sk</strong>upiny<br />

externých zvukových kariet pripojite¾ných<br />

cez port USB k poèítaèu alebo<br />

notebooku. Zariadenie má ve¾kos pribline<br />

ako dve škatu¾ky cigariet, èie<br />

<strong>na</strong> stole nezaberá ve¾a miesta. Spolu so<br />

zariadením sa <strong>na</strong>vyše dodávajú samolepky,<br />

ktoré umoòujú prilepi ho <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> boènú stranu monitora. So zvukovou kartou<br />

sa <strong>na</strong>vyše dodáva aj klipsa, ktorá umoòuje prichytenie<br />

<strong>na</strong> vrchnú èas displeja notebooku.<br />

Balenie okrem samotného zariadenia zahàòalo<br />

ešte aj CD s ovládaèmi a doplnkovým softvérom,<br />

spomí<strong>na</strong>nú klipsu, kábel USB 1.1 a „ypsilonku“,<br />

teda adaptér dvoch konektorov cinch <strong>na</strong> jeden<br />

3,5 mm konektor jack typu samica. Takýto adaptér<br />

sme ocenili, pretoe rozširuje monosti zariadenia<br />

a nestavia vlastníka do roly rukojemníka z poh¾adu<br />

nákupu vhodnej kabeláe. Zarazila nás absencia tlaèeného<br />

návodu <strong>na</strong> pouitie alebo aspoò inštaláciu<br />

zariadenia, <strong>na</strong> priloenom CD sa však <strong>na</strong>chádza<br />

podrobný anglický návod vo formáte PDF.<br />

Inštalácia pod systémami Windows XP aj Windows<br />

2000 prebehla bez problémov, systém si zvukovú<br />

kartu sám zistil a <strong>na</strong>inštaloval ovládaèe. Aktivitu<br />

zariadenia indikuje iarivá modrá dióda, ktorá<br />

sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> vrchnej èasti zvukovej karty. Dióda<br />

v prípade neèinnosti svieti, v prípade aktivity bliká.<br />

Spoèiatku sme mysleli, e neustále blikanie diódy v<br />

zornom poli pouívate¾a musí prekáa, <strong>na</strong>poèudovanie<br />

sme si však <strong>na</strong> tento jav zvykli relatívne rýchlo.<br />

Zvuková karta disponovala aj otoèným ovládaèom<br />

hlasitosti, ktorý poteší <strong>na</strong>jmä<br />

pouívate¾ov, ktorí poèúvajú hudbu<br />

cez slúchadlá. Takéto ovládanie hlasitosti je toti<br />

èasto pohotovejšie ako to systémové, <strong>na</strong>vyše klasický<br />

a<strong>na</strong>lógový ovládací prvok je príjemné odreagovanie<br />

sa od premnoených digitálnych ovládacích<br />

prvkov ☺.<br />

Zvuková karta Creative Sound Blaster MP3+ disponovala<br />

jed<strong>na</strong>k a<strong>na</strong>lógovým stereovstupom, ktorý<br />

sa pripájal prostredníctvom konektorov cinch, ale<br />

aj vstupom pre mikrofón v podobe klasického konektora<br />

3,5 mm jack. Okrem toho karta mala aj<br />

digitálny optický vstup a výstup S/PDIF. Medzi digitálnymi<br />

a a<strong>na</strong>lógovými vstupmi a výstupmi sa dalo<br />

jednoducho prepí<strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>èom, ktorý sa <strong>na</strong>chádzal<br />

<strong>na</strong> tele zariadenia. Problémy s prepí<strong>na</strong>ním <strong>na</strong>stali<br />

a v prípade, e k prepnutiu došlo poèas aktivity<br />

karty – návod však <strong>na</strong> to jasne upozoròuje.<br />

Kvalita zvukového výstupu nás príjemne prekvapila.<br />

Nebolo badate¾né nijaké <strong>sk</strong>reslenie zvuku, po<br />

jemnom doladení dodávaným ekvalizérom sme<br />

dostali zvuk so slušne vyváeným pomerom<br />

výšok a basov. Výhodou externej zvukovej<br />

karty pripájanej cez port USB toti je, e<br />

nie je rušená okolitým prostredím, ako<br />

je to pri interných zvukových kartách.<br />

Na dodávanom CD sme <strong>na</strong>šli softvér<br />

<strong>na</strong> prehrávanie audiosúborov, ekvalizér<br />

a program <strong>na</strong> ripovanie hudobných CD do<br />

formátu MP3.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1800 Sk bez DPH/ 2142 Sk s DPH<br />

Distribútor: Sofos<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Komunikaèné rozhranie: USB 1.1<br />

Audiovstupy a<strong>na</strong>lógové: 2 × CINCH Line In, 2 × CINCH Mic,<br />

S/PDIF optický vstup<br />

Audiovýstupy: 2 × CINCH Line Out, 3,5 mm jack<br />

(regulovate¾ná hlasitos), S/PDIF optický výstup<br />

Podporované digitálne formáty: PCM, AC−3, DTS<br />

Vzorkovacie frekvencie a úroveò rozlíšenia:<br />

Vstup: 32/44,1/48 kHz 16 bit<br />

Výstup: 44,1/48 kHz 16 bit<br />

Systémové poiadavky:<br />

Procesor: Pentium II 350 MHz<br />

Operaèná pamä: 64 MB pre Windows 98 SE, 128 MB<br />

pre Windows 2000/XP<br />

Operaèný systém: Windows 98 SE/Me/2000/XP/<br />

Miesto <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u: 340 MB <strong>na</strong> inštaláciu doplnkového<br />

softvéru<br />

Iné poiadavky: vo¾ný port USB 1.1, CD−ROM mechanika<br />

Záruka: 2 roky<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

TerraTec Aureon 7.1 Space<br />

V súèasnosti u prakticky nemono<br />

nájs v cenníkoch poèítaèových komponentov<br />

zvukovú kartu podporujúcu<br />

výstup iba <strong>na</strong> dva reproduktory.<br />

Štandardom v súèasnosti<br />

je toti výstup minimálne <strong>na</strong><br />

pä reproduktorov spolu s jedným,<br />

ktorý prehráva iba zvuky v oblasti<br />

basov, <strong>na</strong>zývaným subwoofer. Existuje<br />

však i <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zvukových kariet<br />

s osemkanálovým výstupom. Práve<br />

do tejto <strong>sk</strong>upiny patrí Aureon 7.1 Space<br />

– karta s nie privysokou cenou,<br />

ktorá uspokojí vášnivých hráèov poèítaèových<br />

hier i profesionálov zaoberajúcich<br />

sa spracovaním zvuku v poèítaèi.<br />

V škatuli sa <strong>na</strong>chádza okrem zvukovej<br />

karty kábel <strong>na</strong> digitálne pripojenie<br />

zvukového výstupu z mechaniky<br />

CD alebo DVD, cédeèko s ovládaèmi<br />

a základný manuál s opisom inštalácie<br />

karty a ovládaèov. Podrobnejší<br />

manuál ku karte sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

priloenom CD s ovládaèmi.<br />

Inštalácia karty do poèítaèa spolu<br />

s <strong>na</strong>inštalovaním ovládaèov prebieha<br />

bez <strong>na</strong>jmenších problémov. Rov<strong>na</strong>ko<br />

bezproblémové je i <strong>na</strong>stavenie hlasitosti<br />

jednotlivých reproduktorov,<br />

ktoré sú rozmiestnené v celom priestore<br />

okolo pouívate¾a. Pri <strong>na</strong>stavovaní<br />

hlasitosti reproduktorovej sústavy<br />

mono jednoducho overi<br />

správne pripojenie reproduktorov.<br />

Všetky reproduktory sa pripájanú <strong>na</strong><br />

zadnú stranu zvukovej karty, do štyroch<br />

konektorov oz<strong>na</strong>èených zelenou<br />

farbou. Pod nimi sa <strong>na</strong>chádza optický<br />

vstup, výstup a vo<br />

vrchnej èasti a<strong>na</strong>lógový<br />

vstup z mikrofónu a stereovstup.<br />

Tu <strong>na</strong>ráame <strong>na</strong> prvé nedostatky<br />

tejto zvukovej karty. Neprítomnos<br />

Game portu, ktorý sa èasto<br />

vyuíval <strong>na</strong> spojenie s hernými ovládacími<br />

zariadeniami, by bolo moné<br />

jednoducho prepáèi. Na tele karty<br />

sa však <strong>na</strong>chádza štvorica konektorov<br />

urèených <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógové i digitálne<br />

audiospojenie s mechanikou<br />

CD-ROM.<br />

Zvukový èip s oz<strong>na</strong>èením VIA<br />

Envy24HT, zabudovaný do Aureon<br />

Osobný prehrávaè MP3 – Pa<strong>na</strong>sonic SV−SD85<br />

Osobné prehrávaèe <strong>sk</strong>ladieb MP3<br />

zaívajú v poslednom èase boom<br />

v predajnosti. Výhody formátu<br />

MP3 nie je potrebné podrobne<br />

rozpisova – monos<br />

zmenšenia <strong>sk</strong>ladby<br />

<strong>na</strong> pribline desatinovú<br />

ve¾kos hovorí sama za<br />

seba. No v prípade, e<br />

chcete poèúva takúto<br />

hudbu, potrebujete aj zariadenie<br />

s èipom dekódujúcim<br />

formát MP3. Práve<br />

medzi takéto zariadenia patrí<br />

prehrávaè Pa<strong>na</strong>sonic SV-SD85.<br />

Spomenutý prehrávaè však má<br />

oproti konkurenèným produktom<br />

výhodu v tom, e jeho ve¾kos nedosahuje<br />

ani rozmery zápalkovej škatu¾ky.<br />

Túto vlastnos má vïaka pouitému<br />

pamäovému médiu –<br />

<strong>sk</strong>ladby èíta z pamäovej karty s<br />

kapacitou 64 MB. Aby sa èo <strong>na</strong>jviac<br />

ušetrilo <strong>na</strong> rozmeroch, súèasou prehrávaèa<br />

nie je zapisovacie zariadenie.<br />

To nájdete pribalené v podobe<br />

èítaèky/zapisovaèky pamäových kariet.<br />

Elegantne vyriešili vývojári v Pa<strong>na</strong>sonicu<br />

aj <strong>na</strong>bíjanie akumulátorov.<br />

V škatuli je toti okrem samotného<br />

prehrávaèa, slúchadiel, manuálu a<br />

èítaèky SD kariet pribalená aj <strong>na</strong>bíjacia<br />

kolí<strong>sk</strong>a. Pouívate¾ ju však nebude<br />

potrebova prièasto – prehrávaè<br />

v teste výdre dokázal nepretrite<br />

reprodukova hudbu viac ako sedemnás<br />

hodín.<br />

Implicitne pribalené slúchadlá si<br />

však ve¾a chvály zo strany kvality<br />

vyhotovenia nezaslúia. V redakcii<br />

sme ne<strong>na</strong>šli ani jedno ucho, z ktorého<br />

by pri trochu intenzívnejšom<br />

pohybe nevypadli. No zvuk, ktorý<br />

reprodukujú, je takmer bez chýb. Aj<br />

pri <strong>na</strong>stavenej maximálnej hlasitosti<br />

7.1 Space, toti podporuje všetky<br />

zvukové štandardy, ktoré v<br />

súèasnosti nájdete v oblasti poèítaèového<br />

zvuku. Jediným štandardom, ktorému<br />

táto karta nerozumie, je EAX<br />

Advanced HD, ktorý vytvoril konkurent<br />

– spoloènos Creative. Nahrávanie<br />

zvuku zvládne v 24-bitovej kvalite<br />

pri rýchlosti 192 kHz. Rov<strong>na</strong>ké<br />

parametre má <strong>na</strong>príklad aj <strong>na</strong>jväèší<br />

súper v tejto triede – karta Creative<br />

Sound Blaster Audigy 2.<br />

Zvuk, ktorý produkuje Aureon 7.1<br />

Space, je ve¾mi kvalitný a èistý. Pri<br />

prehrávaní svetoznámeho Straussovho<br />

valèíka Na krásnom modrom Du<strong>na</strong>ji<br />

ani pri z<strong>na</strong>ène tvrdom ánri <strong>sk</strong>upiny<br />

Rammstein sme ani v jednom<br />

zvukovom pásme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké<br />

rušivé vplyvy v nijakom frekvenènom<br />

pásme.<br />

Aureon 7.1 Space je <strong>sk</strong>rátka ve¾mi<br />

dobrá zvuková karta, ktorá uspokojí<br />

kadého pouívate¾a so z<strong>na</strong>ène vysokými<br />

nárokmi <strong>na</strong> kvalitu poèítaèového<br />

zvuku. Kvalita zvuku je subjektívne<br />

lepšia ako v prípade Creative<br />

Audigy 2 Platinum eX.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos prehrávania zvuku 7+1<br />

☺ Kvalita zvuku<br />

☺ Optický vstup a výstup<br />

☹ Neprítomnos štandardu EAX Advanced HD<br />

☹ Neprítomnos konektora MIDI a FireWire<br />

Ce<strong>na</strong>: 3637 Sk bez DPH/4328 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sunteq, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky: jeden vo¾ný slot PCI,<br />

procesor Intel Pentium III alebo AMD K6 III<br />

s frekvenciou 500 MHz a vyššou, 64 MB<br />

systémovej pamäte, operaèný systém<br />

Windows XP s <strong>na</strong>inštalovaným Service Pack<br />

1 a vyšší (potrebný <strong>na</strong> prehrávanie<br />

s výstupom 7+1)<br />

bolo dobre poèu basové i výškové<br />

tóny.<br />

Prehrávaè Pa<strong>na</strong>sonic SV-SD85 je<br />

taký malý, e keï sme si ho vlo-<br />

ili do náprsného vrecka zimného<br />

pláša, vo vrecku sme<br />

ho takmer necítili. Èasto<br />

sme mali pocit, e sme ho<br />

stratili... Prehrávaè však mô-<br />

eme odporúèa iba pouívate¾om,<br />

ktorí nemajú hlboko<br />

do vrecka. Je síce pekný,<br />

malý a ¾ahký, rozhodne však nie<br />

je <strong>na</strong>jlacnejší...<br />

-mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery<br />

☺ Hmotnos<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 42,2 × 41,6 × 15,8 mm<br />

Hmotnos s batériou: 38 gramov<br />

Hmotnos bez batérie: 26 gramov<br />

Pouité médium: pamäová karta SD – 64 MB<br />

Prehrávanie formátov AAC, MP3 a WMA, vzor−<br />

kovacia frekvencia 32 kHz, 44,1 kHz, 48 kHz;<br />

zvukový výstup 20 Hz – 20 kHz<br />

Ce<strong>na</strong>: 9712 Sk bez DPH/11 557 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Sloven<strong>sk</strong>o<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

72 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic DMR−E100<br />

Srdcom kadého domáceho ki<strong>na</strong> je<br />

vdy zariadenie umoòujúce prehrávanie<br />

filmov <strong>na</strong> DVD. Mnohí priaznivci<br />

pozerania filmov v domácich podmienkach<br />

však vlastnia okrem DVD<br />

prehrávaèa aj videorekordér, ktorým<br />

<strong>na</strong>hrávajú filmy z televízie. Pa<strong>na</strong>sonic<br />

DMR-E100 tieto dve zariadenia spája<br />

do jedného a <strong>na</strong>vyše pridáva viaceré<br />

výhody. Obsahuje integrovaný pevný<br />

di<strong>sk</strong> s ve¾kosou osemdesiat gigabajtov,<br />

<strong>na</strong> ktorý mono uloi viac ako<br />

osemnás filmov v rov<strong>na</strong>kej kvalite,<br />

akú ponúkajú di<strong>sk</strong>y DVD.<br />

Nahrávaním filmov <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

sa však monosti zariadenia nekonèia<br />

– bolo by pekné <strong>na</strong>hra si nejaký<br />

film, ktorý po zhliadnutí vymaete.<br />

Lene existujú snímky, ktoré si èlovek<br />

chce odloi do archívu, aby si ich<br />

pozrel ne<strong>sk</strong>ôr. Takýmito filmami by<br />

sa postupom èasu zaplnil vstavaný<br />

pevný di<strong>sk</strong> a pouite¾nos zariadenia<br />

by klesla <strong>na</strong> nulu. Pa<strong>na</strong>sonic DMR-<br />

E100 však zároveò dokáe <strong>na</strong>pa¾ova<br />

filmy <strong>na</strong> DVD-R a DVD-RAM. Vïaka<br />

tomu si môete doma vytvori filmový<br />

archív, ktorého kapacita bude závislá<br />

iba od priestorových moností<br />

polièky, kde budú filmy uloené.<br />

Pa<strong>na</strong>sonic DMR-E100 dokáe aj<br />

zdvojnásobi kapacitu médií DVD-R.<br />

Nevykonáva však iadne zázraky, kapacita<br />

média DVD-R je vdy 4,7 gigabajtu,<br />

teda pribline štyri hodiny filmu.<br />

DVD rekordér dokáe zníi kvalitu<br />

<strong>na</strong>hrávaného filmu tak, e iba oko<br />

<strong>sk</strong>úseného odborníka rozozná, ktorý<br />

typ <strong>na</strong>hrávania je pouitý. Na jedno<br />

médium DVD-R sa vtedy zmestia pribline<br />

štyri hodiny filmov.<br />

Stupeò kvality <strong>na</strong>hrávania sa dá v<br />

DVD rekordéri <strong>na</strong>stavi. Pre „fajnšmekrov“,<br />

ktorí chcú pozera filmy vo<br />

väèšej kvalite ako <strong>na</strong> klasickom DVD,<br />

je urèený reim XP – <strong>na</strong> jedno médium<br />

DVD-R sa dá uloi v tomto re-<br />

ime iba šesdesiat minút filmu. Stodvadsa<br />

minút filmu uloíte <strong>na</strong> jedno<br />

médium, ak vyuijete reim SP. Pokia¾<br />

chcete ma <strong>na</strong> jednom médiu uloených<br />

240 minút filmu, pouijete re-<br />

im LP. Ešte úspornejší je reim EP,<br />

ktorý po<strong>sk</strong>ytne 360 minút <strong>na</strong> jednom<br />

médiu. V prípade, e chcete pozera<br />

filmy <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> digitálnej videokamere,<br />

môete uloi <strong>na</strong> SD/MMC kartu<br />

film vo formáte MPEG4. Samozrejmosou<br />

je monos prehrávania di<strong>sk</strong>ov<br />

CD, CD-R a CD-RW.<br />

Medzi funkcie, ktoré vyuije nejeden<br />

pouívate¾, patrí aj monos jednoduchého<br />

strihu filmov. Z jednotlivých<br />

snímok mono vymazáva urèené<br />

èasové úseky alebo ich rozdeli <strong>na</strong><br />

viacero samostatných súborov. Krokovanie<br />

filmov je ve¾mi jemné – po<br />

desatinách sekundy. Filmy sa dajú aj<br />

posúva dopredu a dozadu podobne<br />

ako <strong>na</strong> klasických videorekordéroch.<br />

Všetky tieto úlohy sa vykonávajú<br />

pomocou pomerne ve¾kého<br />

a robustného dia¾kového<br />

ovládaèa. Jeho ve¾kos je odôvodnená<br />

– ak nepotrebujete<br />

vloi alebo vybra di<strong>sk</strong> DVD,<br />

nemusíte vôbec vstáva z kresla.<br />

Na ovládaèi sa toti <strong>na</strong>chádza<br />

pomerne ve¾ký poèet tlaèidiel s jedinou<br />

funkciou, èo zjednodušuje obsluhu<br />

zariadenia.<br />

Dobrým príkladom je <strong>na</strong>príklad kláves<br />

<strong>na</strong>zvaný Dubbing. Keby ste chceli<br />

vyui túto funkciu, museli by ste<br />

sa preklikáva cez menu rekordéra. Takto<br />

stlaèíte jedno tlaèidlo a môete zaèa<br />

kopírova film z pevného di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong><br />

DVD-R. Na vrchnej strane ovládaèa sa<br />

<strong>na</strong>chádza aj prepí<strong>na</strong>è oz<strong>na</strong>èený DVD/<br />

TV. Pomocou tohto prepí<strong>na</strong>èa sa dá<br />

prepnú ovládaè do reimu ovládania<br />

televízneho prijímaèa. V manuáli k zariadeniu<br />

sa <strong>na</strong>chádza aj opis <strong>na</strong>stavenia<br />

ovládaèa, aby vedel ovláda aj televízor.<br />

Táto funkcia má svoj výz<strong>na</strong>m –<br />

<strong>na</strong>príklad ovládaèom televízora Sony<br />

nemôete ovláda TV od Pa<strong>na</strong>sonicu.<br />

DVD rekordér Pa<strong>na</strong>sonic DMR-E100<br />

je <strong>sk</strong>rátka ve¾mi dobre pouite¾ný reprezentant<br />

high-end zariadení. Mnohých<br />

majite¾ov poteší aj drobnos –<br />

<strong>na</strong>hráva môete aj v èase, keï práve<br />

pozeráte iný film.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos <strong>na</strong>hrávania poèas sledovania iného<br />

filmu z DVD<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Jednoduchos ovládania<br />

☺ Monos <strong>na</strong>hrávania <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, médiá<br />

DVD−R a DVD−RAM<br />

☺ Ve¾kos pevného di<strong>sk</strong>u: 80 GB<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 48 592 Sk bez DPH/57 825 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 430 × 79 × 296 mm<br />

Hmotnos: 5,3 kg<br />

Prehrávanie di<strong>sk</strong>ov DVD−RAM, DVD−R ver. 2,<br />

DVD−Video, CD−Audio, CD−R/RW, VideoCD, MP3.<br />

Nahrávanie di<strong>sk</strong>ov DVD−RAM, DVD−R<br />

TV systém: PAL/NTSC<br />

Videozáz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> DVD: 60 – 360 minút<br />

Audiozáz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> DVD: Dolby Digital 2k,<br />

LPCM 2k<br />

Videovstupy/videovýstupy: anténny, SCART,<br />

RGB, S−Video, CINCH, DV vstup<br />

Pamäové karty: SD/MMC, štandardná karta<br />

PC, ATA flash PC karta, CF, SM, MS; formát<br />

FAT 12, FAT 16, záz<strong>na</strong>m statického obrazu<br />

JPEG/TIFF, rozlíšenie statického obrazu<br />

320 × 240 – 6144 × 4096 pixelov<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong><br />

Rozobratý<br />

satelitný<br />

reproduktor<br />

zostavy 7.1<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong> 5.1<br />

Na prítomnos zvukových kariet schopných<br />

šíri zvuk zo šiestich, prípadne<br />

viacerých kanálov sme si u všetci<br />

zvykli. Kúpa takejto karty by však bola<br />

zbytoènos v prípade, e by ste k nej<br />

pripojili iba dva, prípadne tri reproduktory.<br />

Práve tento problém riešia sústavy<br />

reproduktorov z dielne nemeckého<br />

Terratecu, známeho výrobou zvukových<br />

kariet Aureon.<br />

Do redakcie sme dostali dve zostavy<br />

– Terratec Home Are<strong>na</strong> 5.1 a Terratec<br />

Home Are<strong>na</strong> 7.1. Z ich oz<strong>na</strong>èenia<br />

vyplýva aj poèet reproduktorov. Prvá<br />

súprava je zloená z piatich satelitných<br />

reproduktorov a subwoofera.<br />

V druhej zostave sa <strong>na</strong>chádza sedem<br />

satelitných reproduktorov spolu so subwooferom.<br />

Pripojenie oboch sústav k<br />

zvukovej karte prebieha ve¾mi jednoducho<br />

– v škatuli so zostavami sú pribalené<br />

všetky potrebné káble. Manuál<br />

obrázkovým spôsobom opisuje zapojenie<br />

jednotlivých reproduktorov.<br />

Terratec si však rozhodne nezaslúi<br />

<strong>na</strong>šu pochvalu za vyhotovenie káblov<br />

spájajúcich zvukovú kartu a subwoofer.<br />

Kadá dvojica káblov je toti<br />

samostatná – do spleti káblikov za<br />

poèítaèovou <strong>sk</strong>riòou tak pribudne v<br />

prípade osemkanálovej sústavy a<br />

pä ïalších. Ak si zakúpite še<strong>sk</strong>análovú<br />

zostavu, zmenší sa poèet prívodných<br />

vedení <strong>na</strong> tri. Riešenie tohto problému<br />

ponúka <strong>na</strong>príklad spoloènos<br />

Creative – všetky prívodné káble sú<br />

zviazané elegantne do jedného zväzku.<br />

Pripájanie kabeláe k subwooferu<br />

však prebieha ve¾mi jednoducho.<br />

Kadý kábel má svoje farebné oz<strong>na</strong>èenie<br />

zhodné s konektorom <strong>na</strong> subwooferi.<br />

To isté sa však nedá poveda<br />

o pripájaní drôtov do zvukovej karty<br />

– všetky sú oz<strong>na</strong>èené jednotnou zelenou,<br />

a tak budete musie nájs správne<br />

miesto <strong>na</strong> zasunutie správneho konektora.<br />

Jednotlivé satelitné reproduktory<br />

oboch sústav sa pripájajú k subwooferu<br />

pomocou konektorov typu<br />

RCA (tzv. Cinch). Tu sa však spoloèné<br />

parametre oboch sústav konèia.<br />

TERRATEC HOME<br />

ARENA 5.1<br />

Subwoofer aj reproduktory sú vyhotovené<br />

z pomerne tenkého dreva s decentnou<br />

èiernou povrchovou úpravou<br />

pripomí<strong>na</strong>júcou plast. So subwooferom<br />

sú satelity spojené dvojilovým<br />

káblom, ktorého pocínované konce sa<br />

<strong>na</strong> oboch stranách pripájajú do svoriek.<br />

Napriek svojej nišej hmotnosti<br />

však satelity nepo<strong>sk</strong>akovali ani pri hlasitejšom<br />

prehrávaní <strong>sk</strong>ladieb. Predné<br />

panely jednotlivých reproduktorov sú<br />

odoberate¾né. Uchytenie hrajúcich<br />

membrán je riešené štyrmi pomerne<br />

robustnými <strong>sk</strong>rutkami. Po odmontovaní<br />

týchto <strong>sk</strong>rutiek a vybratí membrán<br />

sa nám <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytol poh¾ad <strong>na</strong> nie<br />

príliš robustný magnet s tieniacim plechom.<br />

Frekvenèné spektrum prehrávaného<br />

zvuku satelitnými reproduktormi<br />

je pomerne široké – 100 Hz a<br />

30 kHz. Výkon kadého reproduktora<br />

je 6 wattov RMS (120 W PMPO). Výkon<br />

subwoofera je však väèší, 20-centimetrová<br />

membrá<strong>na</strong>, schopná<br />

prehra zvuk vo frekvenènom<br />

spektre 5 Hz – 1 kHz, vyiari 25 wattov<br />

RMS. Okrem pripojovacích konektorov<br />

a hlavného vypí<strong>na</strong>èa sa <strong>na</strong> subwooferi<br />

ne<strong>na</strong>chádzajú iadne iné<br />

ovládacie prvky. Dôvod je jednoduchý<br />

– zvyšovanie a zniovanie hlasitosti<br />

sa vykonáva priloeným bezdrôtovým<br />

ovládaèom. Pomocou neho sa dá<br />

vykonáva nielen globálne ovládanie<br />

hlasitosti. Dokáe upravova výkon<br />

predných a zadných reproduktorov,<br />

ako aj centrálneho reproduktora a<br />

uvádza zostavu do pohotovostného<br />

reimu, v ktorom spotrebuje minimum<br />

elektrickej energie. Vïaka gumovým<br />

noièkám subwoofer stojí<br />

pevne aj <strong>na</strong> tvrdej podloke.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Vyhotovenie satelitných reproduktorov<br />

z dreva<br />

☹ Frekvenèný rozsah subwoofera pri −12 dB:<br />

30 Hz – 250 Hz<br />

Ce<strong>na</strong>: 4366 Sk bez DPH/5196 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sunteq, s. r. o.<br />

Rozobratý<br />

satelitný<br />

reproduktor<br />

zostavy 5.1<br />

TERRATEC HOME<br />

ARENA 7.1<br />

Hmotnos satelitných reproduktorov<br />

je <strong>na</strong>priek pouitému plastovému materiálu<br />

väèšia ako v prípade zostavy<br />

7.1. Magnety membrány satelitných<br />

reproduktorov sú toti masívnejšie.<br />

Subwoofer je však vyhotovený z dreva<br />

so striebornou povrchovou úpravou.<br />

V prípade tejto zostavy nenájdete<br />

v obchodnom balení infraèervený<br />

ovládaè – štyri ovládacie potenciometre<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> subwooferi. Zadná<br />

stra<strong>na</strong> subwoofera je však zaujímavejšia<br />

– ukrýva spolu sedemnás konektorov,<br />

otáèací a dvojpolohový prepí<strong>na</strong>è.<br />

Otáèaním sa vykonáva výber<br />

poètu vstupných kanálov – <strong>na</strong> výber<br />

sú pripravené vo¾by 7.1, 6.1 a 5.1.<br />

V prípade, e vlastníte dvojkanálový<br />

zdroj zvukového signálu, nemusíte<br />

zúfa – stlaèíte prepí<strong>na</strong>è a zvuk budete<br />

poèu zo všetkých reproduktorov.<br />

Všetky satelitné reproduktory mono<br />

umiestni <strong>na</strong> stojany, ktoré sú v základnom<br />

obchodnom balení.<br />

Subwoofer však stojí <strong>na</strong><br />

štyroch pomerne subtílnych<br />

noièkách, ktoré nevyrov-<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong> 7.1<br />

74 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

H A R D W A R E<br />

návali vibrácie doko<strong>na</strong>le. Keïe je<br />

však tlakový vývod zvuku umiestnený<br />

<strong>na</strong> boku, subwoofer nepo<strong>sk</strong>akuje<br />

ani <strong>na</strong> tvrdej podloke.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Prehrávanie osemkanálového zvuku<br />

☺ Monos domixovania dvojkanálového zvuku<br />

<strong>na</strong> osem kanálov<br />

☹ Plastové vyhotovenie satelitných<br />

reproduktorov<br />

Ce<strong>na</strong>: 6067 Sk bez DPH/7220 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sunteq, s. r. o.<br />

ZHRNUTIE. Obidve súpravy reprodukovali<br />

testovaciu hudbu ve¾mi èisto<br />

a prakticky bez rušivých elementov.<br />

Basové tóny produkované subwooferom<br />

boli èisté, bez zbytoèných<br />

záchvevov. Nemali sme <strong>na</strong>jmenšie<br />

problémy s poèúvaním Vivaldiho Štyroch<br />

roèných období. Dokonca z aparatúr<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong> ve¾mi<br />

dobre zneli aj tvrdé <strong>sk</strong>ladby <strong>sk</strong>upiny<br />

Rammstein.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong> 5.1<br />

Rozmery subwoofera: 290 × 290 × 310<br />

mm, membrá<strong>na</strong> 20 cm<br />

Výkon subwoofera: 25 wattov RMS<br />

Rozmery satelitných reproduktorov: 135 ×<br />

95 × 90 mm, membrá<strong>na</strong> 7,5 cm<br />

Výkon satelitného reproduktora: 6 wattov<br />

RMS<br />

Systémové poiadavky: PC s <strong>na</strong>inštalovanou<br />

zvukovou kartou alebo domáci prehrávaè DVD<br />

s integrovaným viackanálovým dekodérom,<br />

alebo iný zdroj zvukového signálu<br />

Ïalšie parametre: Celkový výkon aparatúry<br />

55 wattov RMS (1100 wattov PMPO)<br />

Príslušenstvo: Infraèervený dia¾kový ovládaè,<br />

tri prívodné káble k satelitným reproduktorom<br />

(3−metrové), dva prívodné káble k satelitným<br />

reproduktorom 7−metrové, tri prívodné káble<br />

(3,5 mm – RCA)<br />

Terratec Home Are<strong>na</strong> 7.1<br />

Rozmery subwoofera: 165 × 250 ×<br />

340 mm, membrá<strong>na</strong> 25 CM<br />

Výkon subwoofera: 28 wattov RMS<br />

Rozmery satelitných reproduktorov: 85 ×<br />

112 × 98 mm, membrá<strong>na</strong> 12,5 cm<br />

Výkon satelitného reproduktora: 8 wattov<br />

RMS<br />

Systémové poiadavky: PC s <strong>na</strong>inštalovanou<br />

zvukovou kartou alebo domáci prehrávaè DVD<br />

s integrovaným viackanálovým dekodérom,<br />

alebo iný zdroj zvukového signálu<br />

Ïalšie parametre: Monos prehrávania zvuku<br />

zo vstupných dvoch, šiestich, siedmich alebo<br />

ôsmich kanálov, celkový výkon aparatúry<br />

84 wattov RMS (1680 wattov PMPO)<br />

Príslušenstvo: Stojany <strong>na</strong> satelitné reproduk−<br />

tory (7 kusov), pä káblov 3,5 mm jack –<br />

CINCH, pä káblov CINCH – CINCH.<br />

iGuard FPS110<br />

Toto zariadenie v podstate slúi ako<br />

digitálny vrátnik. Na základe informácií<br />

zadaných do zariadenia sa<br />

pouívate¾ identifikuje <strong>na</strong>pr. aj<br />

vyuitím biometrických dát,<br />

ïalej sa ukladá záz<strong>na</strong>m o jeho<br />

príchode alebo odchode,<br />

prípadne môe iGuard<br />

plni aj ïalšie úlohy. V zariadení<br />

sa <strong>na</strong>chádza zabudovaný webový server<br />

a ten pre administrátora po<strong>sk</strong>ytuje<br />

globálne informácie o príchode a<br />

odchode. Primárnym pouitím iGuard<br />

FPS110 je tak riadenie prístupu do<br />

miestností a kontrola dochádzky zamest<strong>na</strong>ncov.<br />

iGuard FPS110-SC má tvar èiernej<br />

<strong>sk</strong>rinky s displejom, klávesnicou a snímaèom<br />

odtlaèkov. Pouívate¾ má <strong>na</strong><br />

identifikáciu viacero moností – <strong>na</strong>pr.<br />

zadá svoj identifikaèný kód a k tomu<br />

èíselné heslo. V tomto prípade sa vyuíva<br />

len zabudovaná klávesnica.<br />

Ïalší spôsob identifikácie je vyuitie<br />

inteligentnej identifikaènej karty<br />

(Smart Card) a následná verifikácia<br />

prístupu pomocou odtlaèku prsta.<br />

Existujú však aj ïalšie monosti.<br />

Inštalácia zariadenia pozostáva z<br />

jeho umiestnenia <strong>na</strong> stenu v blízkosti<br />

dverí, ktoré tvoria prístup do chráneného<br />

priestoru. Napájací zdroj je<br />

externý, okrem toho prepojíte iGuard<br />

s poèítaèom pomocou ethernetového<br />

kábla. Na špeciálny konektor sa<br />

pripája relé od otvárania dverí, poui<br />

môete aj doplnkový snímaè otvorenia<br />

dverí a alarm <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu<br />

nepovoleného prístupu.<br />

Poèítaèová inštalácia spoèíva v prepojení<br />

iGuardu s poèítaèom alebo<br />

poèítaèovou sieou. Na poèítaèi vám<br />

postaèuje ¾ubovo¾ný prehliadaè –<br />

<strong>na</strong>pr. Internet Explorer. Do neho<br />

zadáte IP adresu iGuardu (tú zistíte<br />

v <strong>na</strong>stavení prístroja po zadaní administrátor<strong>sk</strong>ého<br />

hesla) a dostanete sa<br />

k zabudovanému webovému serveru<br />

v prístroji. V podstate nemusíte<br />

Preh¾ad o dochádzke zamest<strong>na</strong>ncov s garanciou <strong>sk</strong>utoèného príchodu a odchodu<br />

niè <strong>na</strong>stavova, ovládanie je podobné<br />

ako pri webových stránkach. Na<br />

ovládanie môete poui poèítaè s<br />

operaèným systémom Microsoft Windows,<br />

Apple Macintosh alebo Unix.<br />

Pomocou funkcií v zabudovanom<br />

serveri môete zobrazi denný<br />

príchod zamest<strong>na</strong>ncov, ten sa dá<br />

exportova <strong>na</strong>pr. do formátu XLS<br />

alebo TXT. Existujú aj ïalšie monosti,<br />

ako <strong>na</strong>pr. rozdeli zamest<strong>na</strong>ncov<br />

do viacerých oddelení, vzájomne<br />

spriahnu viaceré zariadenia<br />

iGuard a pod.<br />

Jednotlivé osoby, ktoré sú oprávnené<br />

<strong>na</strong> prístup do chránených priestorov,<br />

definujete pomocou prístroja<br />

iGuard alebo pomocou webového servera.<br />

Ak chcete poui <strong>na</strong> prístup identifikaènú<br />

kartu a odtlaèok prsta, definícia<br />

údajov sa realizuje len pomocou<br />

prístroja iGuard. Najprv je potrebné<br />

prístroju zada podobu prsta – zadávate<br />

ho trikrát a prístroj ho musí vdy<br />

spo¾ahlivo <strong>na</strong>èíta. Vdy sa pri tom<br />

zadávajú odtlaèky dvoch prstov. Výhodou<br />

v prípade snímania odtlaèku je<br />

to, e iGuard vyuíva kapacitný snímaè<br />

a dosahuje vysokú spo¾ahlivos<br />

rozpoznávania. V ïalšom kroku priblíite<br />

inteligentnú kartu k prístroju a<br />

údaje sa <strong>na</strong> òu zapíšu.<br />

Pri otvorení dverí pouívate¾ pomocou<br />

tlaèidla urèí, èi vchádza alebo<br />

vychádza z miestnosti. Potom priloí<br />

kartu k prístroju, ten zobrazí meno<br />

pouívate¾a a vyzve <strong>na</strong> zadanie odtlaèku<br />

prsta. Pokia¾ sa ten zhoduje so<br />

zapamätaným obrazom, otvorí sa relé<br />

v prístroji <strong>na</strong> 10 sekúnd. Podobne je to<br />

aj v prípade zadania èíselného kódu a<br />

hesla pouívate¾a.<br />

Existuje aj systém, ktorý<br />

umoòuje otvori dvere<br />

len pod¾a snímania odtlaèku<br />

pouívate¾a bez<br />

inteligentnej karty.<br />

Pouitie tohto spôsobu<br />

sa však odporúèa<br />

len pre zariadenia<br />

s menším poètom oprávnených osôb<br />

(max. 40) a rozpoz<strong>na</strong>nie môe trva<br />

o nieèo dlhšie. Dôvodom je to, e <strong>na</strong>snímaný<br />

odtlaèok sa musí v <strong>na</strong>jhoršom<br />

prípade porov<strong>na</strong> so všetkými<br />

záz<strong>na</strong>mami v databáze. Na druhej<br />

strane existuje aj systém, keï <strong>na</strong><br />

verifikáciu pouívate¾a postaèuje len<br />

inteligentná karta bez odtlaèku prsta.<br />

V tomto prípade je však miera zabezpeèenia<br />

priestorov nišia.<br />

V redakcii sme si funkciu prístroja<br />

vy<strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> systéme s piatimi pouívate¾mi,<br />

prièom sme pouili všetky<br />

podporované metódy verifikácie pouívate¾a.<br />

Môeme potvrdi, e systém<br />

funguje dobre, páèila sa nám hlavne<br />

jeho spo¾ahlivos pri rozpoznávaní<br />

odtlaèku prsta.<br />

Okrem zariadenia s úplnou výbavou<br />

existujú lacnejšie vyhotovenia<br />

bez èítaèky inteligentnej karty alebo<br />

bez snímaèa odtlaèkov.<br />

Ce<strong>na</strong>: modely len so snímaním odtlaèku<br />

a klávesnicou pre 20 a 2000 pouívate¾ov<br />

s ce<strong>na</strong>mi od 892 po 2315 eur. Modely len<br />

so Smart kartami a klávesnicou pre 50 a<br />

5000 ouívate¾ov s ce<strong>na</strong>mi od 482 do 892 eur.<br />

Kompletné modely s pamäou pre 20 odtlaèkov<br />

a 5000 kariet a do 250 odtlaèkov a 1000<br />

kariet s ce<strong>na</strong>mi od 1226 do 1732 eur. Model<br />

len <strong>na</strong> otváranie dverí s registráciou 100<br />

odtlaèkov bez monosti pripojenia do LAN<br />

za 600 eur. Všetky ceny sú bez DPH.<br />

Dodávate¾: Canex<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Pre model FPS110−SC<br />

Verifikácia: odtlaèky dvoch prstov, èítaèka<br />

Smart Cards<br />

Poèet pouívate¾ov: 5000<br />

Maximálny poèet uloených transakcií: 5000<br />

Adresa IP: statická alebo DHCP<br />

Pamä: 8 MB<br />

Napájanie: 12 V, 1 A<br />

Displej: 16 × 2 LCD s osvetlením<br />

Typ senzora: kapacitný<br />

Rozlišovacia schopnos: 500 dpi<br />

Doba verifikácie odtlaèku: 1 sekunda<br />

Chybovos verifikácie: 0,01 %<br />

Sieový protokol: TCP/IP<br />

Hodiny reálneho èasu zálohované lítiovou<br />

batériou<br />

Rozmery: 105 × 38 × 150 mm<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 75

H A R D W A R E<br />

Sieová kamera AXIS 205<br />

Táto kamera <strong>na</strong> sledovanie vybraných<br />

priestorov <strong>na</strong> rozdiel od iných<br />

obsahuje zapuzdrený webový server.<br />

Pre koncového pouívate¾a to z<strong>na</strong>mená,<br />

e kamera nie je pripojená priamo<br />

k poèítaèu, ale postaèuje pripojenie<br />

do poèítaèovej siete. Obraz z kamery<br />

je k dispozícii <strong>na</strong> ktoromko¾vek<br />

poèítaèi v sieti. Na rozdiel od predchádzajúcich<br />

modelov kamier je model<br />

205 optimalizovaný <strong>na</strong> priestorové<br />

rozmery. Oproti modelu Axis 2100<br />

je tak kamera Axis 205 asi o polovicu<br />

menšia.<br />

Na pripojenie kamery vo vybranom<br />

priestore potrebujete len dva konektory<br />

– spomí<strong>na</strong>nú poèítaèovú sie a<br />

elektrické <strong>na</strong>pätie. Kamera sa <strong>na</strong>pája<br />

externým sieovým <strong>na</strong>pájaèom, jej<br />

vyhotovenie umoòuje <strong>na</strong>sadenie<br />

len v interných priestoroch. Snímaný<br />

obraz môe by farebný alebo èiernobiely.<br />

Objektív kamery je otoèný a otáèaním<br />

zaostrujete obraz. Okolie objektívu<br />

je vybavené svetelnými diódami.<br />

Tie svietia ltou farbou po úvodnom<br />

pripojení <strong>na</strong>pájania, zelenou<br />

pri snímaní obrazu a èervenou v prípade<br />

problému. V <strong>na</strong>stavení kamery<br />

si môete urèi, èi zelené svetlo má<br />

alebo nemá svieti poèas snímania<br />

obrazu.<br />

Na prenos snímaného obrazu do<br />

poèítaèa potrebujete len vedie príslušnú<br />

adresu IP kamery. Zmenu tejto<br />

adresy IP <strong>na</strong> systém, ktorý pouívate<br />

vo vlastnej sieti, môete u<strong>sk</strong>utoèni<br />

programom Axis IP Utility. Tu <strong>na</strong>stavíte<br />

elanú adresu IP a kameru reštartujete<br />

(vypnete a zapnete <strong>na</strong>pájanie<br />

kamery). Do 10 sekúnd bude <strong>na</strong>stavená<br />

adresa IP kamerou akceptovaná.<br />

Následne túto adresu zapíšete<br />

do internetového prehliadaèa a zí<strong>sk</strong>ate<br />

ivý obraz z kamery a monos jej<br />

ïalšieho <strong>na</strong>stavenia.<br />

V predvolenom stave môe obraz<br />

súèasne sledova 20 pouívate¾ov bez<br />

jednej snímky bola pri strednej kompresii<br />

obrazu 640 × 480 bodov a poèas<br />

denného osvetlenia okolo 35 KB.<br />

Formát snímky je JPEG.<br />

Ïalšie monosti v <strong>na</strong>stavení kamery<br />

umoòujú zada vnútorný dátum a<br />

èas (ten sa potom vypisuje v hornej<br />

lište obrazu z kamery), <strong>na</strong>d i pod obrazom<br />

si môete uloi vlastné texty.<br />

Ïalšie vo¾by sa týkajú <strong>na</strong>stavenia kvality<br />

obrazu – ide o kontrast a jas.<br />

Súèasou dodávky je podstavec,<br />

ktorý umoòuje <strong>na</strong>stavi uhol smerovania<br />

kamery. Kamera sa dá <strong>na</strong>inštalova<br />

aj <strong>na</strong> strop, otoèenie obrazu o<br />

180° je moné v jej <strong>na</strong>stavení.<br />

Pod¾a nášho názoru je Axis 205 zaujímavá<br />

kamera za dobrú cenu, ktorú<br />

mono poui <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> sledovanie<br />

vchodu èi <strong>sk</strong>ladu v podnikovom prostredí.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa však dá vyui aj<br />

<strong>na</strong> realizáciu záberov <strong>na</strong> niektorých<br />

frekventovaných miestach a mohla<br />

by slúi <strong>na</strong>jmä v inteligentných budovách<br />

ako súèas monitorovacieho<br />

alebo poiarneho systému. Pokia¾ potrebujete<br />

okrem aktuálneho záberu<br />

ma aj monos archivácie obrazu, dá<br />

sa zakúpi program Axis Camera Recorder<br />

alebo program cWATCH, ktorý<br />

je v slovenèine. V òom mono <strong>na</strong>plánova<br />

archiváciu vo zvolenom èase, prípadne<br />

je k dispozícii manuál<strong>na</strong> archivácia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8400 Sk bez DPH/9996 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Cannex Connections, s. r. o.<br />

Pracovné prostredie kamery Axis 205<br />

obmedzenia. Administrátor kamery<br />

však môe <strong>na</strong>stavi obmedzenie <strong>na</strong> zadanie<br />

me<strong>na</strong> a hesla pouívate¾a.<br />

Kamera je optimalizovaná pre prehliadaèe<br />

Microsoft Internet Explorer<br />

a Netscape, s obmedzením sa dá poui<br />

aj Mozilla a Opera.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sa nám celkom<br />

pozdávala kvalita snímaného obrazu,<br />

obraz je rozpoz<strong>na</strong>te¾ný od 10 luxov<br />

(pre model 2100 postaèuje 5 luxov).<br />

Maximálne rozlíšenie obrazu je 640<br />

× 480 bodov, 30 snímok za sekundu.<br />

Pri testovaní sme zaregistrovali asi<br />

polsekundové one<strong>sk</strong>orenie obrazu<br />

(testovali sme <strong>na</strong> sieti s rýchlosou<br />

100 Mbit/s). V <strong>na</strong>stavení kamery sa dá<br />

vybra zo štyroch stupòov kompresie<br />

obrazu.<br />

Pomocou pouívate¾<strong>sk</strong>ého programu<br />

sa dajú z aktuálneho videa zaz<strong>na</strong>menáva<br />

statické snímky. Kapacita<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozlíšenie obrazu: 640 × 480, 320 ×<br />

240, 160 × 120 bodov<br />

Kompresia obrazu: štyri stupne<br />

Rozsah svietivosti: 10 ÷ 10 000 luxov<br />

Formát obrazu: Motion JPEG<br />

Pripojenie: RJ45: 10Base−T/100Base−TX<br />

Ethernet<br />

Napájanie: 5,0 ÷ 5,5 VDC, min. 400 mA<br />

Procesor: 32−bit. RISC CPU<br />

Operaèný systém: Linux 2.4 kernel<br />

Pamä: 8 MB RAM, 2 MB Flash<br />

Šošovka: 4 mm, F2.0<br />

Podmienky prevádzky kamery: teplota<br />

5 ÷ 40 °C, vlhkos 20 ÷ 80 %, len<br />

<strong>na</strong> vnútorné pouitie<br />

Rozmery: 85 × 55 × 34 mm<br />

Hmotnos: 177 gramov<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

76 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

Cameo Grabster 200<br />

Ide o externé zariadenie, urèené<br />

<strong>na</strong> grabovanie videa. Jeho<br />

výrobcom je nemecká firma<br />

Terratec. Na rozdiel od<br />

zariadenia Adaptec VideOh!<br />

DVD neobsahuje Cameo Grabster<br />

200 externý <strong>na</strong>pájací zdroj. Vystaèí si<br />

s <strong>na</strong>pájaním z portu USB, ktorý sa pouíva<br />

aj <strong>na</strong> spojenie s poèítaèom. Cameo<br />

Grabster 200 umoòuje len zachytávanie<br />

videa, neobsahuje èas pre<br />

audio. V tomto prípade sa spolieha <strong>na</strong><br />

monosti benej zvukovej karty.<br />

Cameo Grabster 200 obsahuje<br />

vstupný port RCA i S-Video, <strong>na</strong>vyše je<br />

tu aj priebený port RCA, <strong>na</strong> ktorý mô-<br />

ete pripoji <strong>na</strong>pr. kontrolný monitor.<br />

Súèasou dodávky je samotné zariadenie,<br />

prepojovací kábel USB, kábel<br />

video a audio a, prirodzene, softvérová<br />

výbava. Ve¾mi nás potešil aj kombinovaný<br />

obojsmerný prepojovací konektor<br />

video/audio RCA a S-Video <strong>na</strong><br />

Scart. Vïaka tomuto konektoru ste <strong>na</strong>pr.<br />

schopní zrealizova digitálny videorekordér<br />

s monos priameho <strong>na</strong>hrávania<br />

televízneho obrazu <strong>na</strong> DVD médium.<br />

Postaèí ho pripoji k televízoru,<br />

<strong>na</strong>stavi funkciu priameho <strong>na</strong>hrávania<br />

<strong>na</strong> médium a hotovo! Na zariadení nás<br />

zaujali jeho malé rozmery (len 90 ×<br />

63 × 23 mm) a hmotnos (80 gramov).<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e Cameo Grabster 200<br />

sa dá ve¾mi pohodlne poui aj <strong>na</strong>pr.<br />

v spojení s notebookom <strong>na</strong> cestách.<br />

V softvérovej výbave sme <strong>na</strong>šli program<br />

Ulead MovieFactory 2 SE a Ulead<br />

VideoStudio 7 SE. MovieFactory je zaujímavý<br />

program, ktorý umoòuje vytvára<br />

filmy DVD a videoCD. Pomocou<br />

neho môete grabova video z Cameo<br />

Grabstera a vytvára úvodné menu<br />

budúceho DVD. Existuje aj monos<br />

priameho <strong>na</strong>pa¾ovania videa <strong>na</strong> DVD<br />

médium bez toho, aby ste video museli<br />

uloi <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Formát<br />

zachyteného videa môe by<br />

MPEG-1 alebo MPEG-2. Zaujalo nás vysoké<br />

rozlíšenie, ktoré Cameo Grabster<br />

200 umoòuje – 720 × 576 bodov.<br />

Pri testovaní sme <strong>na</strong>jprv pouili poèítaè,<br />

ktorý sa blíil k minimálnym po-<br />

iadavkám urèeným výrobcom testovaného<br />

produktu. Bol to stroj s procesorom<br />

AMD Athlon 800 MHz a 128 MB<br />

RAM, základná do<strong>sk</strong>a bola vybavená<br />

portom USB 2.0. Ako operaèný systém<br />

sme pouili Microsoft Windows<br />

XP. Bez problémov sme produkt <strong>na</strong>inštalovali,<br />

<strong>na</strong>stavili sme vhodnú normu<br />

kódovania obrazu (vopred definovaná<br />

je toti norma NTSC) a zaèali sme grabova<br />

video. Pri maximálnom rozlíšení<br />

sme síce boli schopní zobrazi<br />

prvotný náh¾ad <strong>na</strong> grabované video,<br />

ale pri pokuse o zápis videa do súboru<br />

sme opakovane konèili pri<br />

reštarte poèítaèa. Na nišom rozlíšení<br />

(320 × 240) sme však boli<br />

úspešní. Ne<strong>sk</strong>ôr sme toto zariadenie<br />

testovali <strong>na</strong> „<strong>sk</strong>utoènom“ poèítaèi –<br />

Intel Pentium 4, 512 MB RAM, operaèný<br />

systém Windows XP s SP1. Na<br />

tomto poèítaèi sme mohli grabova<br />

video v úplnom rozlíšení. Vyhotovili<br />

sme si prezentaèné DVD s úvodnou<br />

ponukou a vy<strong>sk</strong>úšali sme aj zápis <strong>na</strong><br />

DVD médium On-the-fly (t. j. bez<br />

uloenia <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u).<br />

Ce<strong>na</strong>: 4054 Sk bez DPH/4824 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sunteq, s. r. o.<br />

Výrobca: Terratec, Nemecko, <strong>www</strong>.terratec.com<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Maximálne rozlíšenie: 720 × 576 bodov<br />

Prepojovacie porty: RCA, S−Video a priechodový<br />

RCA, USB 2.0 k poèítaèu<br />

Formát grabovaného videa: MPEG−1 alebo<br />

MPEG−2<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> poèítaè: procesor<br />

Pentium III alebo AMD Athlon 800 MHz,<br />

128 MB RAM, USB 2.0 (pri USB 1.1 je<br />

zachytený obraz len vo ve¾mi nízkom rozlíšení),<br />

operaèný systém Microsoft Windows 2000<br />

alebo XP, zvuková karta<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Grand AV USB 2.0<br />

Toto zariadenie je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

urèené <strong>na</strong> grabovanie videa pomocou<br />

notebooku. Tomu presne<br />

zodpovedajú jeho rozmery<br />

i vyhotovenie. Grand AV USB<br />

2.0 je zapájaný z portu USB, <strong>na</strong><br />

krátkych konektoroch sú vývody <strong>na</strong><br />

pripojenie videa (RCA i S-Video). Audio<br />

sa opä spracúva pomocou zvukovej<br />

karty. Zariadenie sa dodáva v bielom<br />

plastikovom puzdre, <strong>na</strong> jeho hornej<br />

èasti je LED sig<strong>na</strong>lizujúca prebiehajúce<br />

grabovanie. Zvláštne tlaèidlo <strong>na</strong><br />

hornom paneli slúi <strong>na</strong> vyhotovenie<br />

fotografií z videa. Pouíva sa jednoducho<br />

– potlaèíte tlaèidlo v okamihu,<br />

keï chcete realizova fotografiu, ktorá<br />

sa uloí ako súbor JPG alebo BMP.<br />

Zariadenie podporuje port USB 2.0<br />

a je schopné <strong>na</strong>hráva video do formátu<br />

MPEG-1, 2 a 4. Predovšetkým<br />

podpora MPEG-4 bude z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

úspory priestoru èasto pouívaná<br />

funkcia.<br />

V dodávke nájdete okrem zariadenia<br />

aj kábel USB, kábel RCA a cédeèko<br />

so softvérom.<br />

Súèasou softvérovej výbavy<br />

sú okrem ovládaèa dva programy<br />

– Grand AV USB 2.0 a Ulead<br />

Video Suite 6.0 SE DVD. Prvý program<br />

slúi <strong>na</strong> jednoduché zachytávanie<br />

videa, programovú realizáciu<br />

fotografií z videa a premietanie hotového<br />

videa. Ulead Video Suite 6.0<br />

umoòuje okrem grabovania aj strihanie<br />

videa.<br />

Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme pouívali<br />

toto zariadenie s rozlièným hardvérovým<br />

vybavením. Pod¾a <strong>na</strong>šich<br />

<strong>sk</strong>úseností by ste sa mali vyhýba<br />

pouitiu Grand AV USB 2.0 <strong>na</strong> poèítaèoch<br />

s èipovou súpravou VIA<br />

KT400, KT333 a KT266. Na takomto<br />

stroji sme pri pokuse o grabovanie<br />

videa opakovane konèili reštartom.<br />

Grand AV USB 2.0 si však dobre rozumie<br />

s poèítaèom, ktorý<br />

je vybavený procesorom<br />

od firmy Intel a základnou<br />

kartou s èipovou súpravou<br />

VIA VT8235.<br />

Pokia¾ máte poèítaè,<br />

ktorého hardvérové po-<br />

iadavky umoòujú prevádzku<br />

Grand AV USB 2.0, potom<br />

je toto zariadenie vhodnou<br />

pomôckou hlavne pri grabovaní videa<br />

v teréne.<br />

-om-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Prepojovací port do poèítaèa: USB 2.0<br />

Prepojovací port video: RCA (Cinch), S−Video<br />

Podporované rozlíšenie: 720 × 576, 640 ×<br />

480, 352 × 288, 352 × 288<br />

Podporovaný operaèný systém: Windows<br />

98/Me/2000/XP<br />

Poiadavky <strong>na</strong> pouitie: procesor Intel<br />

Pentium 4, pre DVD rozlíšenie 2,4 GHz, pevný<br />

di<strong>sk</strong> 7200 ot./min., 128 MB, port USB 2.0,<br />

Microsoft DirectX 8.1, zvuková karta<br />

a reproduktor<br />

Ce<strong>na</strong>: 3942 Sk bez DPH/4690 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sunteq

S O F T W A R E<br />

CPatrol for SMTP<br />

Pri spracovaní pošty by mal ma<br />

kadý <strong>na</strong> pamäti, e bezpeènos uívate¾ov,<br />

pokia¾ ste administrátor, zostáva<br />

<strong>na</strong> vás a vašom mailovom serveri.<br />

Urèite sa zhodneme <strong>na</strong> tom, e e-maily<br />

môeme zaradi medzi dos rizikový<br />

druh komunikácie. Keï si len predstavíme,<br />

ko¾ko s tým môe by nepríjemností,<br />

spolieha sa <strong>na</strong> POP3, ochranu<br />

antivírusovým programom <strong>na</strong><br />

klient<strong>sk</strong>ych staniciach jednoz<strong>na</strong>ène<br />

nestaèí. Treba vybudova obrannú<br />

barikádu u <strong>na</strong> vstupnej bráne do vašej<br />

siete. Pokia¾ ste zatia¾ neobjavili<br />

ten pravý obranný systém, niè sa nedeje,<br />

jeden vám teraz predstavíme.<br />

Tento produkt vyrába sloven<strong>sk</strong>á firma<br />

Digital Systems, s. r. o. Produkt<br />

mono zaradi do <strong>sk</strong>upiny administrátor<strong>sk</strong>ých<br />

nástrojov. Ide o systém<br />

urèený <strong>na</strong> kontrolu elektronickej pošty.<br />

Systém umoòuje kontrolova obsah<br />

posielaných správ, odstraòova nebezpeèné<br />

prvky a poèítaèové vírusy<br />

zo správ. Preto sa <strong>na</strong>sadzuje do prvej<br />

obrannej línie a jeho umiestnenie <strong>na</strong><br />

vstupnú bránu alebo <strong>na</strong> vnútorný mailový<br />

server je viac ne iaduce. Jeho<br />

ïalšou výhodou je hardvérová nenároènos.<br />

Výrobcovia udávajú, e stredne<br />

ve¾kej firme (povedzme do 200 pouívate¾ov)<br />

by malo postaèi jedno PC<br />

Pentium II, 128 MB RAM, 1 GB HDD.<br />

Pre väèších odberate¾ov (do 2000 pouívate¾ov)<br />

celkom postaèí Pentium 4,<br />

1 GB RAM, 10 GB HDD. Úplne <strong>na</strong>jnároènejší<br />

klienti, ktorých poèet pouívate¾ov<br />

je okolo 20 000, musia trochu<br />

viac investova do hardvéru a mali by<br />

zaèa niekde okolo dvoch procesorov<br />

Pentium 4, 1 GB RAM a viac, 60 GB HDD.<br />

Celý systém, ako u asi správne<br />

tušíte, nebeí <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

Windows XY, ale <strong>na</strong> ve¾mi známom a<br />

èoraz ob¾úbenejšom GNU/Linux. Bola<br />

mi odporúèaná distribúcia Debian, <strong>na</strong><br />

ktorej, ako som sa ïalej dozvedel, sa<br />

CPatrol for SMTP aj vyvíjal. I<strong>na</strong>k nie je<br />

nevyhnutné poui ho, lebo podporovaných<br />

systémov je hneï nieko¾ko, a<br />

to Open/Free/NetBSD, Solaris, AIX, GNU/<br />

Linux, HP UX, èo CPatrol for SMTP<br />

stavia do úplne iného svetla. Ïalším<br />

plusom pri masovom <strong>na</strong>sadení tohto<br />

systému je samotný klient, ktorým sa<br />

celý server ovláda, a to bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov. Klient so serverom<br />

komunikuje zabezpeèeným spojením<br />

(ssl) z hociktorej Windows alebo Linux<br />

stanice, a to v plne grafickom prostredí.<br />

Preto nemusíte by linuxový guru,<br />

aby ste si s CPatrolom for SMTP poradili.<br />

Celé grafické prostredie je administrovate¾né,<br />

èo z<strong>na</strong>mená, e s ním<br />

môe pracova viacero ¾udí <strong>na</strong> rôznej<br />

úrovni prístupu, take v praxi sa kadý<br />

nedostane k filtrovacím podmienkam,<br />

pokia¾ nemá <strong>na</strong> to práva od administrátora.<br />

No <strong>na</strong>príklad môe kontrolova<br />

podozrivé e-maily alebo vytvára<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>upiny. Systém,<br />

ktorým zadávate podmienky <strong>na</strong> filtráciu<br />

emailových správ, sa <strong>sk</strong>ladá z<br />

<strong>na</strong>kreslených blokov, kde sa výstup<br />

vyhodnocuje (buï true, alebo false), a<br />

to v prípade, e e-mail vyhovuje podmienke,<br />

alebo nie. Po kadej podmienke<br />

môe <strong>na</strong>sledova reakcia alebo ïalšia<br />

podmienka. Nie je nevyhnutné hneï<br />

za podmienku stanovi reakciu, lebo<br />

e-mail, ktorý òou prešiel a nevyhovoval,<br />

sa len oz<strong>na</strong>èí príslušnou z<strong>na</strong>èkou<br />

(flagom), ktorá sa s ním „povezie“, a<br />

kým ne<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> príslušný reakèný<br />

blok, ktorý e-mail spracuje. Týmto sa<br />

monosti CPatrolu for SMTP ani zïaleka<br />

nekonèia.<br />

Dos podstatná výhoda spoèíva v<br />

príprave celých podmienkových a akèných<br />

blokov, z ktorých po¾ahky po<strong>sk</strong>ladáte<br />

celý filter. Nielene filtrácia<br />

prebieha <strong>na</strong> úrovni správy (teda textu<br />

písaného v e-maile a pripojených prílohách),<br />

ale CPatrol for SMTP si hravo<br />

poradí aj s archívmi formátu zip, rar,<br />

tar, bz, cab..., dokonca ani pašovanie<br />

nebezpeèných príloh v dokumentoch<br />

typu Word mu nerobí problémy. Dôleité<br />

je spomenú, e prílohy sa nerozpoznávajú<br />

<strong>na</strong> základe registrovaných<br />

prípon, ale priamo pod¾a hlavièky<br />

súboru. Take iadne premenovávanie<br />

koncoviek príloh typu com, exe...<br />

<strong>na</strong> dovolené prílohy alebo kompresia<br />

do archívu nebude ma nijaký vplyv<br />

<strong>na</strong> funkènos, respektíve <strong>na</strong> oklamanie<br />

filtrov. CPatrol for SMTP zahàòa aj komplexnú<br />

antivírusovú ochranu a, samozrejme,<br />

nechýba ani známy SpamAssassin<br />

<strong>na</strong> filtráciu nevyiadanej reklamy.<br />

Dobré body k celkovému hodnoteniu<br />

pripisujem aj za bezpeènos, ktorá<br />

bola v tomto projekte <strong>na</strong> prvom<br />

mieste, èo dokazuje aj fakt, e CPatrol<br />

for SMTP beí ve¾mi dobre tak s qmailom,<br />

ako i s postfixom, èo celý systém<br />

ešte posilòuje. Vysoký stupeò bezpeènosti<br />

dosiahneme v prípade správneho<br />

a odborne <strong>na</strong>staveného servera a<br />

správnosti pouívania tohto produktu.<br />

Nie ve¾mi rozšíreným systémom obrany<br />

u nás je ochra<strong>na</strong> proti úniku informácií,<br />

èo je to dos chúlostivá a èasto<br />

podceòovaná téma. Digital Systems<br />

aj pre prípad, e sa chcete bráni pred<br />

touto nepríjemnou, ale dos reálnou<br />

hrozbou, pripravil obranu v podobe<br />

slovníka, kde si môete <strong>na</strong>definova<br />

slová, ktoré by sa u vašich zamest<strong>na</strong>ncov<br />

nemali v korešpondencii vy<strong>sk</strong>ytova.<br />

Po prekroèení limitu sa takýto<br />

e-mail ïalej povauje za podozrivý a<br />

mono ho preposla tretej osobe <strong>na</strong><br />

blišie pre<strong>sk</strong>úmanie alebo i<strong>na</strong>k spracova.<br />

Na výkone celého systému sa aktívne<br />

podie¾a aj CPatrol for SMTP, a to<br />

hneï nieko¾kými spôsobmi. Prvý spôsob<br />

je <strong>na</strong>stavite¾ný a spoèíva v odosielaní<br />

väèších e-mailov, ne je vami<br />

<strong>na</strong>stavená hranica, cez slabšiu prevádzku,<br />

prípadne cez víkend, èo sa<br />

hlavne hodí do firiem s pomalším pripojením<br />

<strong>na</strong> verejnú sie, kde sa nemá<br />

v pracovnom èase toto pripojenie<br />

ve¾mi zaaova. Úplne <strong>na</strong>jväèšie<br />

nároky by azda mohli <strong>na</strong> tento systém<br />

klás firmy s ve¾kým poètom<br />

emailových uívate¾ov, ktorí potrebujú,<br />

aby im systém beal <strong>na</strong> viacerých<br />

serveroch, ktoré by sa správali ako<br />

jeden poèítaè s obrov<strong>sk</strong>ým výkonom.<br />

Teda by sa delili spoloène o záa,<br />

hovoríme o takzvaných KLASTROCH.<br />

Samozrejme, ani tomuto riešeniu sa<br />

CPatrol for SMTP nebráni a celý klaster<br />

je ¾ahko ma<strong>na</strong>ovate¾ný s u spomí<strong>na</strong>ným<br />

klientom. Pri klastri sa spo¾ahlivosou<br />

myslí to, e v prípade výpadku<br />

servera, spôsobeného zlyhaním<br />

hardvéru, si záa rozdelia funkèné<br />

servery a upozornia správcu systému,<br />

ktorý môe, ale nemusí pokazený<br />

server ihneï opravi. Systém toti<br />

beí spo¾ahlivo ïalej, ale s niším celkovým<br />

výkonom. Celý systém takto<br />

umoòuje vysokú dostupnos, takzvanú<br />

High Availability.<br />

Tu sa dostávame k logovacej a štatistickej<br />

èasti CPatrolu for SMTP. Logovanie<br />

je dôleitá súèas kadého<br />

moderného systému a pravidelné sledovanie<br />

stavu administrátorom je<br />

prevencia pred monými problémami.<br />

Ani v tomto CPatrol for SMTP nijako<br />

nezaostáva za konkurenciou a ponúka<br />

nám hneï nieko¾ko spôsobov,<br />

ako si môeme logy prezera, prípadne<br />

ïalej a<strong>na</strong>lyzova. Základom je Log<br />

Ma<strong>na</strong>ger, ktorý mono vidie <strong>na</strong><br />

klientovi, kde sú logy zobrazené. Toto<br />

nemusí vyhovova všetkým, a preto<br />

je umonené preposielanie logov<br />

<strong>na</strong> váš mail, prípadne zasielanie dôle-<br />

itých správ eseme<strong>sk</strong>ou <strong>na</strong> váš mobilný<br />

telefón.<br />

Podrobnejšie informácie nájdete <strong>na</strong><br />

stránke http://<strong>www</strong>.cpatrol.com.<br />

Ce<strong>na</strong>: 15 000 Sk/15 pouívate¾ov<br />

Výrobca: Digital Systems, s. r. o.<br />

Tomáš Papaj<br />

78 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

CorelDraw Graphics Suite 11 CZ<br />

Grafický balík CorelDraw sa doèkal aj svojej èe<strong>sk</strong>ej<br />

jazykovej mutácie. Keïe o anglickej verzii CorelDraw<br />

Graphics Suite 11 sme u <strong>na</strong> stránkach PC REVUE<br />

písali (konkrétne v è. 11/2002), pri teste èe<strong>sk</strong>ej jazykovej<br />

mutácie tohto grafického balíka sme sa teda<br />

sústredili <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> úroveò poèeštenia pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia, pridanej hodnoty a pouite¾nosti<br />

jazykovej mutácie pre beného pouívate¾a a profesionála<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Proces tvorby loga v prostredí èe<strong>sk</strong>ého CorelDraw sa v podstate nièím neodlišuje od práce<br />

v anglickom prostredí<br />

INŠTALÁCIA. Èešti<strong>na</strong> nás sprevádzala u poèas inštalácie.<br />

Tá prebehla v poriadku, <strong>na</strong> problém sme<br />

<strong>na</strong>razili jedine v prípade, keï sme chceli <strong>na</strong>inštalova<br />

èe<strong>sk</strong>ý CorelDraw <strong>na</strong> systém, kde v tom momente u<br />

bol <strong>na</strong>inštalovaný CorelDraw v anglickej jazykovej<br />

mutácii. Jediným spôsobom, ako si <strong>na</strong> takýto systém<br />

<strong>na</strong>inštalova èe<strong>sk</strong>é Draw, bolo odinštalova pôvodný<br />

a a potom bolo moné zaèa s novou inštaláciou.<br />

SKÚSENOSTI. Prvé, èo zaujalo autora èlánku, „odchovaného“<br />

<strong>na</strong> anglickej jazykovej mutácii CorelDraw<br />

u od verzie 3, bolo <strong>na</strong>ozaj dôkladné poèeštenie všetkých<br />

súèastí grafického balíka. Nech sme sa s<strong>na</strong>ili<br />

akoko¾vek, chybièku sme ne<strong>na</strong>šli ani v tom <strong>na</strong>jzabudnutejšom<br />

dialógovom okne. Okrem vlajkovej<br />

lode balíka – programu Draw – sú poèeštené aj ïalšie<br />

programy – Photo-Paint a podporné programy,<br />

ako <strong>na</strong>príklad CorelTrace a Corel Capture. Okrem<br />

programového prostredia, èo zahàòa všetky menu,<br />

dialógové okná a panely nástrojov prešli procesom<br />

lokalizácie aj všetky bublinové texty pomocníka.<br />

Azda jediné, èo neprešlo procesom poèeštenia, bol<br />

obsah menu Nápovìda. Nepreloené tak ostali texty<br />

pomocníka, ïalej pomocník CorelTutor, ktorý je akýmsi<br />

sprievodcom práce v CorelDraw, a dokument opisujúci<br />

novinky a zlepšenia v novej verzii CorelDraw.<br />

Pomocníka však úplne <strong>na</strong>hrádza vyše 200-stranová<br />

èe<strong>sk</strong>á pouívate¾<strong>sk</strong>á príruèka vo formáte PDF, ktorá<br />

sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> inštalaènom CD v adresári Documentation.<br />

Je spracovaná <strong>na</strong>ozaj dôkladne, oproti anglickému<br />

originálu, ktorý tie nájdete <strong>na</strong> CD, je takmer<br />

celá prepracovaná, a to vrátane obrazového materiálu,<br />

ktorý pochádza z lokalizovanej verzie Corel-<br />

Draw. V adresári s dokumentáciou sa ešte <strong>na</strong>chádzajú<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é príruèky v èeštine <strong>na</strong> Corel Photo-<br />

Paint a <strong>na</strong> podporné programy CorelTrace, Corel<br />

Capture a sprievodca tvorbou èiarového kódu. Èo<br />

sme však <strong>na</strong> CD ne<strong>na</strong>šli, boli lokalizované fonty s<br />

podporou èe<strong>sk</strong>ých a sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov. Na CD sa<br />

síce <strong>na</strong>chádza vyše 70 fontov, ani jeden z nich však<br />

nepodporuje kompletnú diakritiku vyuívanú v<br />

strednej Európe.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e pri èe<strong>sk</strong>ej lokalizácii sa zmenil<br />

iba jazyk, ale umiestnenie<br />

funkcií v rámci menu<br />

a nástrojových líšt ostáva<br />

nezmenené oproti anglickej<br />

jazykovej mutácii,<br />

problém by nemal <strong>na</strong>sta<br />

ani v prípade zarytého<br />

pouívate¾a anglických<br />

jazykových mutácií tohto<br />

grafického balíka. Navyše<br />

klávesové <strong>sk</strong>ratky, <strong>na</strong><br />

ktoré sme boli zvyknutí z<br />

anglických jazykových<br />

verzií, sú aj v lokalizovanej<br />

èe<strong>sk</strong>ej verzii rov<strong>na</strong>ké.<br />

Pouívate¾ovi, ktorý má<br />

<strong>sk</strong>úsenosti s pouívaním<br />

grafického balíka od spoloènosti<br />

Corel v anglickom<br />

jazyku, budú mono<br />

názvy niektorých funkcií<br />

pripada smiešne alebo<br />

neprirodzené, ale dá sa <strong>na</strong> to ve¾mi rýchlo privyknú.<br />

ZÁVER. Grafickému balíku CorelDraw Graphics Suite<br />

11 CZ sa z h¾adi<strong>sk</strong>a lokalizácie nedá vytknú takmer<br />

niè. Azda jediným mínusom je absencia èe<strong>sk</strong>ého<br />

pomocníka, èo je však vykompenzované pribalenou<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ou príruèkou. Vcelku je tak moné zhodnoti<br />

túto jedenástu, lokalizovanú verziu grafického<br />

balíka CorelDraw ako <strong>na</strong>dpriemerne podarenú.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalitná lokalizácia bez chýb<br />

☺ Èe<strong>sk</strong>á pouívate¾<strong>sk</strong>á príruèka vo formáte PDF<br />

Ce<strong>na</strong>: 21 100 Sk bez DPH/25 320 Sk s DPH<br />

Distribútor: AgemSoft<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Pre operaèné systémy Windows:<br />

Operaèný systém: Windows 98/2000/NT 4.0/Me/XP<br />

Procesor: minimálne Pentium II, 200 MHz<br />

Operaèná pamä: 64 MB RAM (odporúèa sa a pre systém<br />

Windows XP sa poaduje 128 MB)<br />

Miesto <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u: 200 MB<br />

Iné poiadavky: myš alebo tablet, rozlíšenie monitora aspoò<br />

1024 × 768, CD−ROM mechanika<br />

Pre operaèné systémy Mac OS:<br />

Operaèný systém: Mac OS 10.1<br />

Operaèná pamä: 128 MB RAM<br />

Miesto <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u: 250 MB<br />

Iné poiadavky: myš alebo tablet, rozlíšenie monitora aspoò<br />

1024 × 768, CD−ROM mechanika<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 79

S O F T W A R E<br />

Firma Borland prichádza po prvýkrát <strong>na</strong> trh s vizuálnym<br />

vývojovým nástrojom jazyka C# pre platformu<br />

Microsoft .NET Framework. C#Builder urých¾uje<br />

vývoj aplikácií pre platformu .NET s vyuitím modelovania<br />

UML. Obsahuje nástroje <strong>na</strong> priamu vzájomnú<br />

spoluprácu aplikácií <strong>na</strong> platformách .NET, J2EE a<br />

CORBA a tým zjednodušuje integráciu aplikácií pre<br />

.NET so softvérovými systémami. K dispozícii sú ovládaèe<br />

ADO.NET pre výz<strong>na</strong>mné podnikové databázové<br />

systémy, ako Borland InterBase, IBM DB2, Microsoft<br />

SQL Server a Oracle 9i, nástroje <strong>na</strong> tvorbu webových<br />

aplikácií ASP.NET a nástroje XML. Tento produkt je<br />

urèený pre profesionálne firmy, zaoberajúce sa vývojom<br />

a predajom softvéru. Firma Borland vo svojom<br />

on-line obchode <strong>na</strong> stránke http://shop.borland.com/<br />

predáva tento produkt za 2499 USD. Poïme sa teda<br />

Obr. 1<br />

C#Builder ARCH<strong>IT</strong>ECT<br />

pozrie, èo za takto investované peniaze dostanete.<br />

OBSAH ŠKATULE. Škatu¾a obsahuje spolu 7 CD,<br />

príruèku Borland Installation and Licensing instructions,<br />

ktorej obsahom je sériové èíslo a autorizaèný<br />

k¾úè pre C#Builder Architect. Zároveò sa v nej dozviete<br />

základné informácie, ako postupova pri inštalácii<br />

jednotlivých produktov, dodávaných s nástrojom<br />

C#Builder Architect. Ïalej tu nájdete kartièku so základnými<br />

informáciami a sériovým èíslom pre ComponentOne<br />

Studio Enterprise for Borland C#Builder<br />

a aj kartièku Crystal Reports for Borland C#Builder.<br />

Okrem toho tu nájdete malú kniku Quick Start –<br />

C#Builder for the Microsoft .NET Framework, ktorá<br />

obsahuje <strong>na</strong>sledujúce kapitoly:<br />

1. kapitola (Introduction) – po<strong>sk</strong>ytuje základné informácie<br />

o produkte C#Builder, prièom obsahuje aj<br />

inštrukcie, ako inštalova èi zaregistrova produkt<br />

C#Builder.<br />

2. kapitola (A tour of the environment) – vysvet-<br />

¾uje, ako spusti C#Builder, a dáva rýchly návod<br />

<strong>na</strong> oboznámenie sa s hlavnými nástrojmi a funkciami<br />

IDE.<br />

3. kapitola (Programming with C#Builder) – po<strong>sk</strong>ytuje<br />

poh¾ad <strong>na</strong> programový model a heslovito vysvet-<br />

¾uje typy .NET aplikácií, ktoré môete vytvori pomocou<br />

nástrojov a funkcií po<strong>sk</strong>ytovaných produktom<br />

C#Builder.<br />

4. kapitola (Customizing the de<strong>sk</strong>top) – opisuje spôsob,<br />

ako si môete prispôsobi váš C#Builder IDE<br />

tak, aby vyhovovalo vašim programátor<strong>sk</strong>ým potrebám.<br />

Na prvých dvoch CD sa <strong>na</strong>chádza inštalácia produktu<br />

C#Builder for the Microsoft .NET Framework<br />

[ARCH<strong>IT</strong>ECT] (prvé CD obsahuje inštaláciu <strong>na</strong>sledujúcich<br />

programov: Borland C#Builder for the Microsoft<br />

.NET Framework, Borland InterBase 7.0 Developer<br />

Edition, druhé CD obsahuje doplnkové nástroje, ako<br />

Borland Optimizeit Profiler for the Microsoft .NET<br />

Framework (tento produkt sa dodáva aj <strong>na</strong> samostatnom<br />

CD), Borland StarTeam Server, Borland Star-<br />

Team Client, Installshield Express – Borland Limited<br />

Edition, Microsoft SQL Server 2000 De<strong>sk</strong>top Engine<br />

Service Pack 3a). Okrem toho sa <strong>na</strong> CD <strong>na</strong>chádza aj<br />

produkt Borland Janeva, ktorý umoòuje transparentné<br />

prepojenie aplikácií vytvorených pre platformy<br />

Microsoft .NET a J2EE alebo Common Object Request<br />

Broker Architecture (CORBA). Janeva umoòuje<br />

klient<strong>sk</strong>ym a serverovým aplikáciám <strong>na</strong> báze Microsoft<br />

.NET pristupova k heterogénnym serverovým<br />

komponentom J2EE a CORBA (pozri obrázok 1).<br />

Technológiu Janeva tvoria prekladaèe Java-C# a<br />

CORBA IDL-C#, ktoré automaticky generujú C# stubs<br />

a assemblies. Janeva ïalej obsahuje komponent, ktorý<br />

je súèasou aplikácie a za behu prekladá .NET volania<br />

do Internet Inter-ORB Protokolu (IIOP).<br />

Na treom CD v poradí nájdete program Borland<br />

Optimizeit Profiler for the Microsoft .NET Framework.<br />

Optimizeit Profiler ponúka riešenie zamerané<br />

<strong>na</strong> programátorov, ktoré má u¾ahèi proces ladenia<br />

aplikácie a urýchli dodanie aplikácií postavených <strong>na</strong><br />

platforme .NET <strong>na</strong> trh. Programátor môe vïaka týmto<br />

nástrojom zníi náklady <strong>na</strong> hardvér a zvýši tak<br />

návratnos svojich investícií. Borland Optimizeit Profiler<br />

tak po<strong>sk</strong>ytuje efektívne riešenie <strong>na</strong> riadenie výkonu<br />

aplikácií a pomáha zniova riziká a náklady <strong>na</strong><br />

vývoj a <strong>na</strong>sadenie rozsiahlych aplikácií.<br />

Štvrté CD má názov C#Builder for the Microsoft<br />

.NET Framework – PARTNER CD a obsahuje mnostvo<br />

nástrojov, komponentov, kniníc, ktoré vám majú<br />

pomôc pri vývoji aplikácií. Uvediem len nieko¾ko<br />

príkladov: nájdete tu dokument PDF o C#, RemObjects<br />

Client SDK for .NET, PowerTCP Sockets for .NET<br />

1.0.0, NetAdvantageTM 2003 Vol. 1, PS.Data.iSeries,<br />

Chart FX Lite for .NET, Advantage OLE DB Provider,<br />

SilkPerformer .NET Explorer, TeeChart Lite for .Net,<br />

TMS ASP.NET Component pack a ve¾a iných.<br />

Na zostávajúcich CD sa dodáva Microsoft SQL Server<br />

2000 Developer Edition a DB2 Universal Database<br />

Version 8.1 for Windows od IBM.<br />

INŠTALÁCIA PRODUKTU. Inštalácia produktu<br />

C#Builder bola testovaná <strong>na</strong> systéme Windows 2000,<br />

Professio<strong>na</strong>l. Úvod inštalácie prebiehal v z<strong>na</strong>mení<br />

Microsoftu, inštaloval sa update <strong>na</strong> Internet Explorer,<br />

Microsoft .NET Framework 1.1, Microsoft Visual J#<br />

.NET v1.1 a Microsoft .NET Framework SDK v1.1. Pri<br />

jednotlivých komponentoch sa vás, samozrejme, inštalátor<br />

opýta, èi súhlasíte s inštaláciou daného komponentu<br />

alebo nie. Ïalej sa u pokraèovalo v inštalácii<br />

nástroja C#Builder a jednotlivých produktov dodávaných<br />

firmou Borland. Súèasou inštalácie je aj<br />

ComponentOne Studio Enterprise, ktoré obsahuje<br />

komponenty .NET (WinForms) a ASP.NET (WebForms).<br />

.NET WinForms Components – True DBGrid, Flex-<br />

Grid, Reports, Preview, Chart, DataObjects, Input,<br />

List, Zip, Menus and Toolbar a Spell for .NET. ASP.NET<br />

WebForms Components – WebGrid, WebReports,<br />

WebChart, WebDataObjects, WebMenus and Web-<br />

Bars a PayPal eCommerce for ASP.NET. Celú inštaláciu<br />

môem hodnoti ako bezproblémovú, keïe sa poèas<br />

nej nevy<strong>sk</strong>ytli nijaké chyby a problémy.<br />

JEDNOTLIVÉ VARIANTY. Firma Borland dodáva<br />

C#Builder v štyroch variantoch: Borland C#Builder<br />

Perso<strong>na</strong>l, Borland C#Builder Professio<strong>na</strong>l, Borland<br />

C#Builder Enterprise a Borland C#Builder Architect.<br />

Všetky uvedené varianty sú momentálne dostupné<br />

vo verzii 1.0. Jednotlivé varianty sa, samozrejme,<br />

líšia mnostvom dostupných funkcií pre príslušnú<br />

verziu. Najlepšie vybavenou verziou je Borland<br />

C#Builder Architect, èo <strong>na</strong> prvý poh¾ad urèite<br />

zistíte u pod¾a ceny. Aspoò nieko¾ko slov ku kadému<br />

variantu.<br />

Borland C#Builder Perso<strong>na</strong>l – ide o vývojové prostredie,<br />

ktoré vám umoní vývoj nekomerèných aplikácií<br />

pre platformu .NET. Výhodou je rýchly a jednoduchý<br />

vývoj databázových aplikácií zaloených <strong>na</strong><br />

ADO.NET pomocou technológie Borland DataProvider.<br />

C#Builder ïalej ponúka podporu pre rýchlejšie a<br />

komfortnejšie vytváranie výkonných aplikácií s bohatým<br />

grafickým pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním, ktoré je<br />

postavené <strong>na</strong> komponentoch .NET Windows Forms,<br />

vyuitie platformy ASP.NET <strong>na</strong> budovanie robustných<br />

webových aplikácií a sluieb pomocou dvojcestného<br />

vizuálneho vývojového prostredia a integrovaného<br />

dy<strong>na</strong>mického editora HTML. Vïaka prostriedkom <strong>na</strong><br />

komfortné ladenie a editovanie zdrojového kódu<br />

<strong>na</strong>pomáha C#Builder rýchly vývoj aplikácií pre platformu<br />

.NET. Ako som u uviedol, vývojové prostredie<br />

C#Builder Perso<strong>na</strong>l je <strong>na</strong> nekomerèné pouitie ZA-<br />

DARMO. Stiahnu si ho môete <strong>na</strong> stránke: http://<br />

80 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

<strong>www</strong>.borland.com/products/downloads/download_csharpbuilder.<br />

html.<br />

Borland C#Builder Professio<strong>na</strong>l – má všetky vlastnosti ako<br />

predchádzajúci variant, ale <strong>na</strong>vyše tu nájdete technológiu<br />

vizualizácie zdrojového kódu. Technológia Borland Together<br />

umoòuje náh¾ad <strong>na</strong> kód C# formou diagramov vhodných<br />

<strong>na</strong> zachytenie, a<strong>na</strong>lýzu a ïalší rozvoj architektúry aplikácie.<br />

Borland C#Builder Enterprise – má všetky vlastnosti ako<br />

predchádzajúce varianty, <strong>na</strong>vyše má <strong>na</strong>tívnu podporu hlavných<br />

databázových systémov (Borland InterBase, Oracle 9i,<br />

Obr. 2<br />

IDE prostredie C#Builder Architect<br />

IBM DB2 a Microsoft SQL Server 2000). Ponúka aj vývojovú<br />

licenciu <strong>na</strong> vytváranie .NET aplikácií, ktoré môu priamo<br />

komunikova so systémami CORBA a J2EE.<br />

VLASTNOSTI PRODUKTU C#BUILDER ARCH<strong>IT</strong>ECT.<br />

Máte monos vizuálne vytvára a upravova model UML<br />

pomocou modelového nástroja postaveného <strong>na</strong> technológii<br />

Borland Together; môete importova a exportova modely<br />

UML medzi aplikáciami v C#Builder a mnohými inými<br />

modelovacími nástrojmi. Platforma Borland Enterprise Core<br />

Objects (ECO) ponúka priamu modelovú architektúru .NET a<br />

automatické schopnosti objektov, ako sú perzistencie, transakcie<br />

a iné. Vizualizácia kódu C# postavená <strong>na</strong> technológii<br />

Borland Together ponúka vdy ivý poh¾ad <strong>na</strong> model UML<br />

vášho kódu v C#.<br />

Nechýba Borland Data Provider (BDP) pre ADO.NET s výkonnými<br />

ovládaèmi pre Borland InterBase, Oracle 9i, IBM<br />

DB2 a Microsoft SQL Server 2000. K dispozícii je aj kompletná<br />

programátor<strong>sk</strong>á edícia Microsoft SQL Server 2000, IBM<br />

DB2 a Borland InterBase. Borland Data Provider (BDP) po<strong>sk</strong>ytuje<br />

pre ADO .NET výkonné ovládaèe lokálnych databáz pre<br />

Borland InterBase a MSDE 2000.<br />

Crystal Reports ponúka vstavané riešenie <strong>na</strong> tvorbu tlaèových<br />

zostáv. K dispozícii je úplná programátor<strong>sk</strong>á licencia <strong>na</strong><br />

tvorbu aplikácií C# pre .NET, ktoré priamo spolupracujú cez<br />

IIOP s existujúcou infraštruktúrou CORBA a J2EE.<br />

Nájdete tu aj rozhranie pre správu zdrojových kódov –<br />

C#Builder LiveTeam, ktoré umoòuje jednoduchú správu<br />

projektov v populárnych systémoch správy zmien vrátane<br />

Borland StarTeam, Microsoft Visual SourceSafe, Ratio<strong>na</strong>l<br />

ClearCase a Concurrent Version System (CVS).<br />

Súèasou prostredia C#Builder Architect je integrovaný<br />

kompilátor C#, debugger, editor vybavený CodeInsight,<br />

ErrorInsight, nástroje LiveTools, ako sú návrhári Windows<br />

Forms a Web Forms, Object Inspector a mnohé iné. C#Builder<br />

Architect je vybavený úplnou podporou .NET SDK pre<br />

tvorbu XML webových sluieb, Web Forms, Windows Forms,<br />

aplikácií.NET GUI, aplikácií Windows .NET CUI (Console User<br />

Interface), sluieb, pomocných nástrojov a komponentov.<br />

Integrované ComponentOne Studio Enterprise pre<br />

Borland C#Builder ponúka ïalších 17 vizuálnych komponentov<br />

WinForms a WebForms. Súèasou je aj integrovaný Intermediate<br />

Language obfuscator pre .NET od firmy WiseOwl<br />

<strong>na</strong> ochranu intelektuálneho vlastníctva, ïalej jednoduchý,<br />

ale výkonný WYSIWYG návrhár HTML/WebForms <strong>na</strong> rýchlu<br />

stavbu ASP.NET webových aplikácií; jednoduchá tvorba ASP.<br />

NET webových sluieb XML; jednoduché zaèlenenie webových<br />

sluieb XML, ktoré beia <strong>na</strong> iných poèítaèoch, do vašich<br />

aplikácií. Takto mono struène charakterizova C#Builder<br />

Architect.<br />

Minimálne systémové poiadavky pre C#Builder<br />

Architect Edition:<br />

Borland C#Builder Architect for the Microsoft .NET<br />

Framework<br />

Intel Pentium II-class processor, 450 MHz (odporúèa sa<br />

900 MHz a rýchlejší procesor),<br />

Microsoft Windows Server 2003, Microsoft Windows XP,<br />

Professio<strong>na</strong>l, Windows 2000, Professio<strong>na</strong>l, Windows 2000<br />

Server (podporované operaèné systémy),<br />

128 MB RAM (odporúèa sa však 256 MB),<br />

250 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (compact),<br />

700 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (full),<br />

mechanika CD-ROM alebo DVD-ROM,<br />

SVGA alebo vyššie rozlíšenie monitora<br />

Myš alebo iné polohovacie zariadenie<br />

ZÁVER. C#Builder mono integrova s nástrojmi spoloènosti<br />

Borland a s nástrojmi mnohých iných firiem <strong>na</strong> riadenie<br />

ivotného cyklu aplikácií. C#Builder predstavuje komplexné<br />

vývojové prostredie pre .NET, zamerané <strong>na</strong> integráciu<br />

aplikácií a databáz v heterogénnom <strong>IT</strong> prostredí<br />

s rôznymi dodávate¾mi. C#Builder je zameraný <strong>na</strong> výrazné<br />

zvýšenie produktivity vývoja rozsiahlych aplikácií prostredníctvom<br />

integrácie modelovania do procesu vývoja a<br />

efektívnej eliminácie medzery medzi návrhom a implementáciou.<br />

Za pozitívum mono oz<strong>na</strong>èi technológiu<br />

doplòovania kódu (Code completion), ako aj monos efektívneho<br />

poh¾adu <strong>na</strong> zdrojový kód.<br />

Peter Gašparoviè<br />

Vysvetlivky:<br />

C# – C# je objektovo orientovaný jazyk, <strong>na</strong>vrhnutý špeciálne<br />

pre platformu Microsoft .NET framework. C# je jazyk<br />

novej generácie s vlastnosami a syntaxou podobnou jazykom<br />

Java a C++. C# umoòuje programátorom rýchlo<br />

budova široké spektrum aplikácií od klientov s bohatým<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním po serverové webové aplikácie<br />

a webové sluby zaloené <strong>na</strong> XML.<br />

IDE (Integrated Development Environment) – integrované<br />

vývojové prostredie, ktoré obsahuje previazaný editor,<br />

prekladaè (compiler), spojovací program (linker) a ladiaci<br />

nástroj (debugger).<br />

Microsoft .NET Framework – Microsoft .NET Framework<br />

predstavuje programovací model prostredia Microsoft .NET<br />

<strong>na</strong> zostavovanie, <strong>na</strong>sadzovanie a beh aplikácií zaloených<br />

<strong>na</strong> webovom rozhraní, <strong>na</strong>tívnych aplikácií s grafickým<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním a webových sluieb postavených<br />

<strong>na</strong> XML. Microsoft .NET zabezpeèuje z<strong>na</strong>ènú èas infraštruktúry<br />

pre beh aplikácií a umoòuje programátorom jednoducho<br />

a rýchlo budova zabezpeèené a pri pouívaní operaènej<br />

pamäte šetrné rozsiahle podnikové aplikácie. .NET<br />

Framework zahrnuje prostredie <strong>na</strong> beh aplikácií .NET,<br />

oz<strong>na</strong>èovaných ako common language runtime, objektovo<br />

orientované kninice zjednodušujúce vývoj internetových<br />

i de<strong>sk</strong>topových aplikácií, prostredie pre internetové aplikácie<br />

ASP.NET runtime a prostriedky ADO.NET <strong>na</strong> komunikáciu<br />

s databázami.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 81

S O F T W A R E<br />

Advantage Database Server 7.0<br />

Rast je veru ošemetná záleitos. Zoberme si <strong>na</strong>príklad<br />

takého školáèika: neustále rastie, vyvíja sa,<br />

a preto mu mamièka musí ustaviène kupova viac<br />

a viac jedla, väèšie topánky, šaty, korèule... Vo svete<br />

databáz, ktoré azda rastú rýchlejšie ako hmyz, je<br />

to, ia¾, ešte zloitejšie. ¼udia svojim databázam<br />

toti nielene musia kupova stále viac a viac pamäte<br />

èi di<strong>sk</strong>ovej kapacity, ale musia ich <strong>na</strong>vrhova<br />

tak, aby sa vyvíjali pod¾a monosti èo <strong>na</strong>jrýchlejšie.<br />

Na rozdiel od molekuly DNA pracujú servery <strong>na</strong><br />

úplne inom princípe, v dôsledku èoho sa rast podstatne<br />

komplikuje. Kým èlovek ostáva celý ivot v<br />

tom istom tele, databázové „mláïa“ zaène vo väèšine<br />

prípadov svoju existenciu <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>tope, zatia¾ èo<br />

dospelý jedinec bude <strong>na</strong> preitie potrebova nieèo<br />

podstatne robustnejšie, <strong>na</strong>príklad linuxový server.<br />

Na rozdiel od sveta ¾udí je puberta vo sfére výpoètovej<br />

techniky neprípustná, a tak sa programátori<br />

pod¾a monosti s<strong>na</strong>ia pouíva také riešenia, ktoré<br />

èo <strong>na</strong>jviac zjednodušujú prechod <strong>na</strong> architektúru<br />

klient/server. Jedným z takýchto riešení je v <strong>na</strong>šich<br />

konèinách nie ve¾mi známy Advantage Database<br />

Server.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Program sa dodáva<br />

bez tlaèenej dokumentácie – tá je k dispozícii výluène<br />

v elektronickej podobe. Po vloení CD do mechaniky<br />

sa zobrazí okno, prostredníctvom ktorého si<br />

môe pouívate¾ vybra, ktoré súèasti sa majú <strong>na</strong>inštalova.<br />

Inštaláciu má <strong>na</strong> starosti starý známy<br />

InstallShield. Je trochu škoda, e nemono inštalova<br />

všetky komponenty <strong>na</strong>raz, a preto musíte inštalova<br />

takpovediac <strong>na</strong> pokraèovanie.<br />

Na inštalaènom médiu nájdeme Advantage Database<br />

Server pre všetky podporované platformy,<br />

konkrétne Windows NT/2000/2003, Windows 95/<br />

98/Me, Linux a NetWare. Èo sa týka sieových protokolov,<br />

Advantage Database Server dokáe spolupracova<br />

s protokolom IPX <strong>na</strong> systémoch NetWare<br />

4.x+, Windows NT/2000/2003 a Windows 95/98/<br />

Me. V súèinnosti s protokolom IP bude ADS 7.0 pracova<br />

<strong>na</strong> systémoch NetWare 5+, Windows NT/<br />

2000/2003, Windows 95/98/Me a Linux. Recenzovaná<br />

bola verzia pre Windows NT/2000/2003. Prv ne<br />

zaèneme, jed<strong>na</strong> poznámka: Systém funguje aj pod<br />

Windows XP, ten však nie je predávaný ako serverový<br />

operaèný systém, preto písmenká XP v názve<br />

produktu nefigurujú.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii sa po-<br />

iadavky <strong>na</strong> hardvér explicitne neuvádzajú. Podobne<br />

ako v prípade iných databázových serverov platí<br />

staré známe pravidlo: èím výkonnejší poèítaè, tým<br />

lepšie. Vrelo odporúèam <strong>na</strong>inštalova aj NetBIOS.<br />

PROSTREDIE PROGRAMU. Advantage Database<br />

Server pre Windows NT/2000/2003 pracuje ako sluba<br />

NT, sám osebe nijaké prostredie nemá. Na jeho<br />

monitoring i konfiguráciu slúi program Advantage<br />

Configuration Utility, alter<strong>na</strong>tívne mono poui<br />

aj Advantage Data Architect. Server sa dá spúš-<br />

a aj pomocou príkazového riadka.<br />

CHARAKTERISTIKA. Ako som u spomenul, Advantage<br />

Database Server nie je v <strong>na</strong>šich konèinách príliš<br />

rozšírený, nebude teda <strong>na</strong> škodu poveda si nieèo<br />

o filozofii tohto produktu. Pokia¾ ste so serverom<br />

u pracovali, môete tieto odseky pokojne pre<strong>sk</strong>oèi.<br />

Advantage je škálovate¾ná databáza, ktorá nevy-<br />

aduje takmer nijakú administráciu (resp. poiadavky<br />

<strong>na</strong> administrátora sú minimálne). Databáza<br />

sa <strong>sk</strong>ladá z dvoch èastí: Advantage Local Server<br />

a Advantage Database Server. V prvom prípade ide<br />

o riešenie pre de<strong>sk</strong>topové aplikácie, prièom programy<br />

pouívajúce Local Server sa dajú po ve¾mi malých<br />

úpravách prepracova <strong>na</strong> plnohodnotné aplikácie<br />

klient/server. Local Server, pokia¾ ide o mnostvo<br />

podporovaných funkcií, zvládne s výnimkou transakcií<br />

všetko to, èo Database Server. To však nez<strong>na</strong>mená,<br />

e vývojár nesmie pri práci s Local Serverom<br />

pouíva metódy StartTransaction, Commit a Rollback<br />

– Local Server ich bude ignorova, èo umoòuje<br />

aplikáciu odladi <strong>na</strong> lokálnej úrovni. Advantage<br />

Database Server v sebe integruje Advantage<br />

Internet Server, ktorý umoòuje pripája sa k databázam<br />

cez internet. V praxi to teda z<strong>na</strong>mená, e tá<br />

istá klient<strong>sk</strong>a aplikácia je pouite¾ná nielen v prostredí<br />

lokálnej siete, ale aj internetu.<br />

Systém pracuje so súbormi DBF kompatibilnými<br />

s Clipperom a FoxPro, podporované formáty indexov<br />

sú NTX (Clipper), CDX a IDX (FoxPro). Pre vývojárov,<br />

ktorí nepotrebujú spätnú kompatibilitu s DBF,<br />

bude <strong>na</strong>jperspektívnejší proprietárny formát ADT.<br />

82 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

Ten po<strong>sk</strong>ytuje oproti DBF viac moností,<br />

<strong>na</strong>príklad pole typu AutoIncrement,<br />

kvalitnejšie šifrovanie, dlhé<br />

názvy polí atï. Vytváranie databáz,<br />

ako aj prípadnú konverziu z iných formátov<br />

má <strong>na</strong> starosti Advantage Data<br />

Architect. Èo sa týka importu, Architect<br />

dokáe pracova so súbormi typu<br />

dBase, Paradox, dátovými zdrojmi ADO,<br />

Pervasive SQL (Btrieve), textovými súbormi<br />

a <strong>na</strong>pokon aj BDE aliasmi. Pokia¾<br />

vás zaujímajú ïalšie podrobnosti,<br />

odporúèam preèíta si håbkovú recenziu<br />

Advantage Database Server 6.2, ktorá<br />

vyšla v PC REVUE è. 2/2003.<br />

KLIENTSKE KOMPONENTY. Advantage<br />

Database i Local Server je pouite¾ný<br />

vo viacerých vývojových prostrediach.<br />

Pod¾a potreby má programátor<br />

<strong>na</strong> výber medzi nízkoúrovòovým prístupom<br />

prostredníctvom Advantage<br />

API alebo vysokoúrovòovým prístupom.<br />

Jasa môu majitelia Delphi a<br />

C++ Buildera, pretoe Advantage im<br />

prostredníctvom <strong>na</strong>tívnych komponentov<br />

definitívne pomôe <strong>na</strong>hradi<br />

Borland Database Engine. Advantage<br />

Local Server je vo¾ne šírite¾ný, obsiahnutý<br />

v jednej jedinej kninici DLL<br />

(a nieko¾kých doplnkových súboroch),<br />

ktorá sa musí <strong>na</strong>chádza v adresári<br />

vašej aplikácie, prípadne môe by<br />

umiestnená v systémovom adresári<br />

Windows. Nehrozí tu teda konflikt<br />

viacerých verzií toho istého databázového<br />

stroja, ako to bolo zvykom v<br />

prípade BDE. Natívne komponenty sú<br />

k dispozícii aj pre vývojové prostredie<br />

Kylix.<br />

Èo sa týka ostatných vývojových<br />

prostredí, je tu monos pristupova<br />

k dátam prostredníctvom Advantage<br />

ODBC ovládaèa a sprostredkovate¾a<br />

OLE DB – vyuijú to <strong>na</strong>príklad majitelia<br />

nástrojov Visual C++, MS Accessu<br />

97/2000, ale i nástrojov VisualBasic,<br />

Visual FoxPro a CA-Visual Objects.<br />

V Extended Systems mysleli aj <strong>na</strong> populárny<br />

jazyk PHP, databázu je z neho<br />

moné pouíva prostredníctvom<br />

ovládaèa Advantage PHP Driver. Naprázdno<br />

neobídu ani prívrenci Perlu,<br />

pre nich je prichystaný Advantage Perl<br />

DBI Driver. V CA-Visual Objects sa dá<br />

poui RDD, to isté platí aj pre Clipper.<br />

NOVINKY VERZIE 7.0. K¾úèovými<br />

novinkami vo verzii 7.0 sú: nástroj Dictio<strong>na</strong>ry<br />

Differentiator, spúšaèe udalostí<br />

(triggers), ovládaè JDBC, fulltextové<br />

vyh¾adávanie, sprostredkovate¾<br />

.NET Data, pole typu Money a <strong>na</strong>pokon<br />

zlepšená interná kompresia. Samozrejme,<br />

nejde o kompletný zoz<strong>na</strong>m<br />

noviniek, ten by bol podstatne dlhší.<br />

Nástroj Dictio<strong>na</strong>ry Differentiator<br />

bude ve¾mi uitoèný v prípade, keï dodávate<br />

novú verziu aplikácie, prièom<br />

štruktúra databázy je v novej verzii<br />

upravená a nezhoduje sa so štruktúrou<br />

databázy umiestnenej <strong>na</strong> stroji zákazníka.<br />

Ako u názov <strong>na</strong>povedá, Differentiator<br />

dokáe starú a novú databázu<br />

porov<strong>na</strong> a následne vygenerova<br />

príkazy SQL, ktoré mono poui <strong>na</strong><br />

upgrade starej databázy, pozri obrázok.<br />

Èo sa týka spúšaèov udalostí, Advantage<br />

podporuje <strong>na</strong>sledujúce typy: BE-<br />

FORE, INSTEAD OF a AFTER. Spúšaè<br />

BEFORE sa aktivuje pred pridaním, vymazaním<br />

alebo úpravou záz<strong>na</strong>mov,<br />

spúšaè AFTER sa zasa aktivuje po pridaní,<br />

vymazaní èi úprave záz<strong>na</strong>mov.<br />

Spúšaè INSTEAD OF zasa príde vhod<br />

v prípadoch, keï je spomenuté operácie<br />

potrebné <strong>na</strong>hradi rutinou <strong>na</strong>definovanou<br />

pouívate¾om.<br />

Ovládaè JDBC umoòuje aplikáciám<br />

Java prístup k Advantage Database<br />

Serveru. Ide o ovládaè úrovne 4,<br />

èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e dokáe pracova<br />

<strong>na</strong> ¾ubovo¾nej platforme podporujúcej<br />

Java Runtime Environment verzie<br />

1.3+. Ovládaè JDBC komunikuje<br />

so serverom priamo, prostredníctvom<br />

TCP/IP.<br />

Interná kompresia pomáha zníi<br />

zaaenie siete. Pri rýchlejších typoch<br />

sietí (10/100 Mb/s) nedôjde k iadnemu<br />

dramatickému zvýšeniu výkonu,<br />

zlepšenia v oblasti kompresie <strong>sk</strong>ôr pocítia<br />

tí pouívatelia, ktorí sú k serveru<br />

pripojení prostredníctvom pomalšieho<br />

dial-up – zrýchlenie tu môe<br />

by a pänásobné.<br />

Aj tí menej zbehlí v oblasti databáz<br />

urèite uhádnu, <strong>na</strong> èo slúi fulltextové<br />

vyh¾adávanie. Vyh¾adáva mono nielen<br />

v textových poliach, ale aj v poliach<br />

typu memo a BLOB. Pokia¾ aplikácia<br />

vyuíva fulltext <strong>na</strong>ozaj èasto,<br />

vývojár má monos vytvori takzvané<br />

full-text-search indexy <strong>na</strong> urèité<br />

polia, vïaka ktorým sa vyh¾adávanie<br />

podstatne urýchli.<br />

Sprostredkovate¾ .NET Data po<strong>sk</strong>ytuje<br />

<strong>na</strong>tívny .NET prístup k Advantage<br />

Local/Database Serveru. Presnejšie<br />

povedané, pristupova sa dá k<br />

<strong>na</strong>sledujúcim objektom ADO.NET:<br />

Connection, Command, DataReader a<br />

DataAdapter. Samozrejme, tento<br />

komponent umoòuje prístup aj k volaniam<br />

API.<br />

Nové pole typu Money umoòuje<br />

ukladanie fi<strong>na</strong>nèných údajov s presnosou<br />

<strong>na</strong> štyri desatinné miesta.<br />

Matematické operácie vykonávané s<br />

obsahom tohto po¾a nemajú <strong>na</strong> údaje<br />

uloené v òom nijaký vplyv (inými slovami,<br />

presnos údajov ostane zachovaná).<br />

ZÁVER. Advantage je škálovate¾né riešenie,<br />

ktoré umoòuje plynulý prechod<br />

z de<strong>sk</strong>topu <strong>na</strong> architektúru<br />

klient/server. Advantage Local Server<br />

je zároveò viac ako výborná náhrada<br />

za BDE, take pokia¾ pracujete s Delphi<br />

èi C++ Builderom, máte dôvod<br />

jasa. Advantage spolupracuje prakticky<br />

so všetkými populárnymi vývojovými<br />

prostrediami, v závislosti od<br />

poiadaviek zákazníka teda môe by<br />

zaujímavou náhradou za SQL server,<br />

Oracle èi inú databázu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Škálovate¾nos<br />

☺ Dictio<strong>na</strong>ry Differentiator<br />

☺ Fulltextové vyh¾adávanie<br />

Ce<strong>na</strong>: verzia pre dvoch pouívate¾ov: 267 eur;<br />

verzia pre 100 pouívate¾ov: 4817 eur;<br />

neobmedzený poèet pouívate¾ov: 8032 eur<br />

(ceny sú orientaèné)<br />

Zapoièal: Extended Systems Ltd, UK<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall <strong>2004</strong><br />

Tým, èo to s ochranou svojho PC myslia váne,<br />

ponúka spoloènos Symantec softvérový firewall<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall <strong>2004</strong> (NPF). Názov <strong>na</strong>povedá,<br />

e produkt je urèený výhradne <strong>na</strong> súkromné<br />

pouitie. NPF beí v prostredí Microsoft Windows<br />

98 a Windows XP, serverové edície nie sú<br />

podporované. NPF chráni poèítaè a súkromné informácie<br />

viacerými spôsobmi. Umoòuje <strong>na</strong>stavi<br />

podrobné pravidlá pre sieovú komunikáciu,<br />

automaticky rozpoznáva rôzne druhy útokov a <strong>na</strong><br />

úrovni protokolu transparentne kontroluje posielané<br />

dáta. Pravidlá mono <strong>na</strong>stavi aj pre kadý<br />

program zvláš. Aktualizácia cez internet je riešená<br />

prostredníctvom modulu Symantec LiveUpdate.<br />

NPF sme testovali <strong>na</strong> poèítaèi pripojenom do<br />

lokálnej siete, komunikácia s internetom prebiehala<br />

cez smerovaè. Inštalácia sa u<strong>sk</strong>utoènila bez<br />

problémov, po reštarte sa produkt cez internet<br />

Obr. 1<br />

NPF – hlavný panel<br />

aktivoval a následne aktualizoval. NPF si automaticky<br />

<strong>na</strong>stavil pravidlá pre sieový subsystém<br />

Windows. Staèilo spresni rozsah adries IP v lokálnej<br />

sieti a komunikácia prebiehala bez problémov.<br />

NPF umiestni svoju ikonu do pravej èasti systémového<br />

riadka a odtia¾ sa ovládajú všetky jeho<br />

funkcie.<br />

Ako prvú sme vy<strong>sk</strong>úšali hlavnú funkciu firewallu<br />

– ochranu pred prístupmi zvonku. Na otestovanie<br />

sme jeden poèítaè v lokálnej sieti zámerne v<br />

<strong>na</strong>staveniach NPF vyèlenili zo <strong>sk</strong>upiny dôveryhodných<br />

a <strong>sk</strong>úsili z neho rôzne techniky útokov <strong>na</strong><br />

náš poèítaè (TCP connect scan, TCP SYN scan, TCP<br />

FIN scan, takisto s pouitím fragmentácie paketov).<br />

NPF ich všetky zaregistroval, upozornil <strong>na</strong> ne<br />

a zaprotokoloval. Funkcia AutoBlock pri tomto<br />

zistení automaticky zrušila komunikáciu s útoèníkovým<br />

poèítaèom <strong>na</strong> definovanú dobu.<br />

NPF tie umoòuje <strong>na</strong>stavi podrobné pravidlá<br />

komunikácie pre kadý program zvláš. Pouívate¾<br />

má <strong>na</strong> výber dva spôsoby. Po inštalácii môe<br />

zaèa normálne pracova, a ak sa nejaký program<br />

pokúsi vytvori spojenie, NPF ho zachytí a pouívate¾<br />

môe zadefinova pravidlá.<br />

Konfiguraèné monosti idú <strong>sk</strong>utoène do detailov,<br />

nie je problém <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>príklad pravidlá pre<br />

Obr. 2<br />

Obr. 3<br />

Takto upozorní NPF <strong>na</strong> program, ktorý sa chce<br />

pripoji <strong>na</strong> internet<br />

Pravidlá pre IE, povolená je iba adresa<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

Obr. 4<br />

Internet Explorer tak, aby sa mohol pripoji iba <strong>na</strong><br />

adresu <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, iba protokolom TCP a iba<br />

<strong>na</strong> webový server (port 80).<br />

Týmto spôsobom si pouívate¾ postupne <strong>na</strong>staví<br />

všetky programy, ktoré sa chcú pripája<br />

<strong>na</strong> internet (a takisto môe zisti<br />

<strong>na</strong>príklad ve¾a spyware).<br />

Druhý spôsob <strong>na</strong>stavenia je rýchlejší<br />

– po inštalácii spustí sprievodcu<br />

Program Scan a ten prehliadne pevný<br />

di<strong>sk</strong>, zistí, ktoré programy sú schopné<br />

komunikova cez internet, a umoní<br />

dopredu <strong>na</strong>definova pravidlá pre tieto<br />

programy. Toto tvrdí príruèka – v praxi<br />

však sprievodca vdy <strong>sk</strong>onèil hlásením<br />

„Critical Error“ a systém bolo potrebné<br />

reštartova. Vy<strong>sk</strong>úšali sme ho <strong>na</strong> troch<br />

rôznych poèítaèoch s <strong>na</strong>jnovšími aktualizáciami<br />

a záplatami, ale výsledok bol<br />

rov<strong>na</strong>ký. Uvedená chyba však nemá<br />

vplyv <strong>na</strong> funkènos samotného NPF. S<br />

fungovaním a monosami konfigurácie sme boli<br />

spokojní. NPF obsahuje aj databázu prístupových<br />

portov pre známe trój<strong>sk</strong>e kone a vie ich identifikova.<br />

Ïalšou funkciou NPF je transparentná ochra<strong>na</strong><br />

privátnych informácií, blokovanie reklám a vy<strong>sk</strong>akovacích<br />

okien. Táto funkcia sa nám ve¾mi páèila.<br />

Pouívate¾ si <strong>na</strong>definuje svoje citlivé údaje, ako<br />

e-mail, telefón, prípadne èíslo kreditnej karty. NPF<br />

potom sleduje vý<strong>sk</strong>yt tejto informácie v odoslaných<br />

e-mailoch, pri posielaní webových formulárov<br />

a v instant messagingu (Symantec uvádza<br />

Yahoo, AOL a MSN Messenger, ale nám fungovala<br />

aj pri klientovi ICQ). Pretoe NPF monitoruje priamo<br />

komunikáciu cez príslušné porty, je toto riešenie<br />

nezávislé od webového prehliadaèa, emailového<br />

klienta alebo klienta instant messagingu. V<br />

prípade vý<strong>sk</strong>ytu tejto informácie NPF upozorní<br />

pouívate¾a, ktorý rozhodne, èo ïalej. Nezávisle<br />

od prehliadaèa funguje aj blokovanie vy<strong>sk</strong>akovacích<br />

okien a reklamných bannerov, kde má pouívate¾<br />

monos definova pre kadú adresu, prípadne<br />

aj podadresy rôzne monosti pre cookies,<br />

Java <strong>sk</strong>ripty, ActiveX a Java komponenty. Na u¾ahèenie<br />

práce je priamo preddefinované mnostvo<br />

adries s reklamným obsahom. Pri emailovom filtrovaní<br />

nám však chýbala monos <strong>na</strong>stavi kontrolu<br />

iného ako štandardného portu, pretoe niektoré<br />

firmy prevádzkujú svoj interný emailový<br />

server <strong>na</strong> inom porte v záujme bezpeènosti. Táto<br />

monos však je pri webovom filtrovaní a pouívate¾<br />

môe <strong>na</strong>stavi aj viac portov, ktoré bude<br />

NPF monitorova.<br />

Všetky vlastnosti sme testovali <strong>na</strong> bených prehliadaèoch<br />

(IE, Opera, Netscape, Mozilla) a aj s<br />

benými emailovými klientmi.<br />

S NPF sme boli spokojní a <strong>na</strong>priek spomenutému<br />

problému so sprievodcom ho môeme odporúèa.<br />

Ochranu poèítaèa zvláda dobre, ovládanie<br />

a automatická konfigurácia pre typické situácie<br />

u¾ahèujú jeho pouitie aj pre beného pouívate¾a.<br />

Ak však chcete väèší komfort, mali by ste porozmýš¾a<br />

aj o antivírusovej ochrane a spamovom<br />

filtrovaní. Práve <strong>na</strong> takýto úèel sú urèené programy<br />

Symantec Antivirus a Symantec Antispam, prípadne<br />

celý balík Norton Internet Security.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Transparentná ochra<strong>na</strong> privátnych údajov<br />

☺ Rozsah konfigurácie pre kadý program zvláš<br />

☺ Podrobné protokolovanie<br />

☹ Problém s Program Scanom<br />

Ce<strong>na</strong>: 2385 Sk bez DPH/2838 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Symantec Praha<br />

Marek Ondík<br />

Upozornenie pri odoslaní e−mailu s citlivou<br />

informáciou<br />

84 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

CD: Matematika 1<br />

Po nieko¾komesaènej prestávke prišiel<br />

LANGMaster s ïalším titulom z radu<br />

LANGMaster Škola hrou. Prvým<br />

dielom bolo Dobrodruné poz<strong>na</strong>nie,<br />

ktoré predstavovalo akýsi úvod do tohto<br />

radu. Matematika 1 sa <strong>na</strong> rozdiel<br />

Príklad lekcie <strong>na</strong> výuèbu riešenia matematických rovníc<br />

Kalkulaèka zabudovaná<br />

do programu<br />

od spomí<strong>na</strong>ného titulu zameriava<br />

výhradne <strong>na</strong> matematické<br />

témy. Momentál<strong>na</strong><br />

stratégia firmy LANGMaster<br />

je taká, e pre konkrétny<br />

odbor a stupeò vzdelávania<br />

bude urèený jeden<br />

špeciálny produkt. V budúcnosti<br />

teda bude existova<br />

produkt s poadovanou<br />

tematikou pre vyšší aj<br />

niší stupeò základných<br />

škôl.<br />

Matematika 1 má rov<strong>na</strong>ké ovládanie<br />

ako Dobrodruná cesta. Majitelia<br />

predchádzajúceho programu si u nemusia<br />

zvyka <strong>na</strong> nové postupy pri vzdelávaní.<br />

Po spustení programu si budete<br />

musie vytvori pouívate¾a s menom<br />

a heslom. Po opätovnom spustení<br />

programu sa potom dá vybra<br />

pouívate¾ z tabu¾ky, staèí zada iba<br />

heslo. Súèasou dodávky sú tri CD<br />

médiá.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

tvorí výuèbová stránka, jej<br />

vzh¾ad závisí od príslušnej<br />

kapitoly. V dolnom paneli<br />

máte potom zobrazenú pozíciu<br />

vo výuèbovej lekcii, je<br />

tu aj monos prechodu <strong>na</strong><br />

iné lekcie alebo strany. Pokia¾<br />

potrebujete opusti pracovné<br />

prostredie, dáte si <strong>na</strong><br />

konkrétnu stranu záloku a<br />

ne<strong>sk</strong>ôr sa k nej môete vráti.<br />

Pre zaèiatoèníkov je mono toto<br />

ovládanie trochu nepreh¾adné, ale po<br />

nieko¾kých prejdených kapitolách si<br />

urèite zvyknete. Pre iakov však môe<br />

by problém v tom, e celé prostredie<br />

programu je v èe<strong>sk</strong>om jazyku. Program<br />

treba do 30 dní od inštalácie<br />

aktivova <strong>na</strong> stránke výrobcu.<br />

V programe je zabudovaných osem<br />

ivotopisov výz<strong>na</strong>èných matematikov.<br />

Medzi nimi nájdete také mená<br />

ako <strong>na</strong>pr. Platón, Euklides a iní. Ïalším<br />

doplnkom je podrobná kalkulaèka<br />

s devämiestnym displejom. Èísla<br />

však budete musie vyukáva myšou.<br />

Predposlednou funkciou sú definície<br />

pojmov. Definície si budete môc aj<br />

vypoèu a <strong>na</strong>hra k nim vlastné poznámky.<br />

A poslednou funkciou je malý<br />

zápisník <strong>na</strong> poznámky.<br />

V obsahu nájdete výuèbu prirodzených<br />

a desatinných èísel, percenta,<br />

zlomkov, algebraických výrazov, lineárnych<br />

rovníc a nerovníc s jednou<br />

neznámou, rovinných obrazcov, uhlov<br />

v krunici a kvádrov.<br />

Na konci lekcie je vdy test, v ktorom<br />

si overíte svoje vedomosti. Ak<br />

vypoèítate niektorú z úloh a chcete zisti,<br />

èi ste prišli <strong>na</strong> správne riešenie,<br />

staèí len stlaèi „fajku“ v blízkosti zadania.<br />

Po jej stlaèení sa objaví tabu¾ka<br />

a v nej poèet správnych a nesprávnych<br />

odpovedí a úspešnos. Pomocou<br />

ïalších tlaèidiel si môete vymaza<br />

výsledky, zobrazi chyby a správne riešenia.<br />

Program sa hodí <strong>na</strong>jmä iakom<br />

základných škôl, prièom pomáha pri<br />

výuèbe uèiva štvrtého a piateho roèníka.<br />

Program je prispôsobený <strong>na</strong> spoluprácu<br />

s ïalšími programami, take<br />

ak si kúpite <strong>na</strong>príklad vlastivedu, nebudete<br />

musie niè inštalova, staèí<br />

vloi príslušné CD médium.<br />

Hardvérové poiadavky:<br />

PC Pentium 166 MHz, 32 MB RAM<br />

30 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

rozlíšenie 800 × 600, High Color (16−bit.)<br />

CD−ROM mechanika (8−rýchlostná)<br />

zvuková karta (SB kompatibilná)<br />

mikrofón<br />

Microsoft Internet Explorer 5<br />

Windows 95, 98, Me, 2000, XP<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.langmaster.cz<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozsiahly obsah vyuèovania<br />

☹ Nevyhnutná aktivácia programu<br />

☹ Neexistencia sloven<strong>sk</strong>ej lokalizácie<br />

Ce<strong>na</strong>: 666 Sk bez DPH/793 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Agem Soft<br />

Výrobca: LANGMaster<br />

Peter Macko

S O F T W A R E<br />

Adobe Encore DVD<br />

Na strane Adobe v poslednom èase<br />

bada s<strong>na</strong>hu pribali k svojej vlajkovej<br />

lodi Photoshopu èo <strong>na</strong>jviac ïalších<br />

menších produktov. Príkladom je<br />

Photoshop Album, kde sa <strong>na</strong> spropagovanie<br />

vyuilo aj slávne meno. Najnovšie<br />

je to Encore DVD – DVD<br />

authoringový program, ktorý úplne<br />

spolupracuje s Photoshopom. Ak zápasíte<br />

s problémom, ako sa orientova<br />

v mnostve zdigitalizovaných videoklipov,<br />

ktoré chcete <strong>na</strong>páli <strong>na</strong><br />

DVD, pravdepodobne potrebujete authoringový<br />

program. Ten okrem iného<br />

dokáe vytvori úvodné menu, ktoré<br />

z<strong>na</strong>ène zjednoduší orientáciu vo videoklipoch.<br />

Medzi také programy<br />

patrí aj nový prírastok do portfólia<br />

Adobe – Adobe Encore DVD, ktorý<br />

sme testovali v redakcii.<br />

Inštalácia programu bola bezproblémová,<br />

prekvapilo nás však, e program<br />

mono <strong>na</strong>inštalova len pod systémom<br />

Windows XP. Ako sa ne<strong>sk</strong>ôr<br />

ukáe, je to škoda pre majite¾ov starších<br />

systémov. Na tomto mieste ešte<br />

treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e program Encore<br />

DVD má celkom slušné nároky <strong>na</strong><br />

priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u – iba inštalaèné súbory<br />

poadujú 500 MB miesta, <strong>na</strong> vytvorené<br />

DVD sa odporúèa vyhradi si<br />

aspoò 10 GB miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu<br />

je <strong>na</strong> prvý poh¾ad relatívne strohé,<br />

mono ho však prispôsobi vlastným<br />

potrebám, <strong>na</strong>vyše väèši<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení<br />

sa <strong>sk</strong>rýva buï v menu, alebo sa objaví<br />

a pri vyko<strong>na</strong>ní urèitej operácie.<br />

Azda jediná vec, ktorá nám <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />

rozhraní prekáala, bola<br />

nemonos zúi plávajúce okná, èo<br />

je však len chybièka krásy, keïe plávajúce<br />

okná sa v tomto programe dajú<br />

jednoducho zavrie alebo premiestni.<br />

Proces tvorby DVD sa <strong>sk</strong>ladá zo<br />

štyroch základných krokov, ktoré sú<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené zálokami vo vrchnej èasti<br />

hlavného ok<strong>na</strong>. Prvým krokom je vytvorenie<br />

nového projektu. V tejto fáze<br />

tvorby DVD sa do prostredia programu<br />

vkladajú videoklipy, ktoré chce<br />

pouívate¾ následne spracova. V ïalších<br />

krokoch sa dajú vloené videoklipy<br />

usporadúva v rámci èasovej osi èi<br />

vytvori menu slúiace <strong>na</strong> výber videoklipov<br />

z DVD.<br />

Silnou stránkou Encore DVD je spolupráca<br />

s Adobe Photoshop, ktorá <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />

rodinné vzahy medzi programami.<br />

Pocítite to <strong>na</strong>príklad pri<br />

tvorbe menu – v procese tvorby mô-<br />

ete priamo do programu Encore DVD<br />

vloi súbor vytvorený vo Photoshope.<br />

Rozloenie objektov vrátane vrstiev,<br />

efekty, to všetko sa aj po vloení<br />

do prostredia programu Encore DVD<br />

zachová. Základné editácie takto vlo-<br />

eného súboru PSD sa dajú vyko<strong>na</strong> aj<br />

priamo v prostredí programu Encore<br />

DVD. V prípade, e potrebujete vyui<br />

niektorú z pokroèilejších funkcií Photoshopu,<br />

staèí zvoli objekt, ktorý chcete<br />

editova, a z menu Edit vybra poloku<br />

Edit in Photoshop. Encore DVD<br />

spolupracuje aj s ïalšími programami<br />

z produkcie spoloènosti Adobe, konkrétne<br />

s Adobe After Effects a Adobe<br />

Premiere.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, v rámci záloky<br />

Timeline mono umiestòova jednotlivé<br />

videoklipy. Ku kadému videoklipu<br />

sa dá doplni 8 rôznych zvukových<br />

stôp a 32 titulkových stôp. Zvukové<br />

a titulkové stopy sú jednoducho<br />

linkovate¾né, èo umoòuje vytvori<br />

nieko¾ko jazykových mutácií vytváraných<br />

DVD di<strong>sk</strong>ov.<br />

Pod poslednou zálokou sa <strong>sk</strong>rývajú<br />

<strong>na</strong>stavenia vedúce k uloeniu vytvoreného<br />

projektu <strong>na</strong> CD èi DVD.<br />

Medzi <strong>na</strong>staveniami nechýbala vo¾ba<br />

pomeru strán (4:3 a 16:9), obmedzenie<br />

prehrávania DVD v závislosti od<br />

regiónu a ochra<strong>na</strong> DVD proti kopírovaniu.<br />

Program ponúka relatívne jednoduché<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie, ktoré<br />

zvládne bez <strong>na</strong>dmerného študovania<br />

manuálu aj bený pouívate¾. Na druhej<br />

strane program po<strong>sk</strong>ytuje dostatoène<br />

podrobné <strong>na</strong>stavenia, ktoré<br />

uspokoja aj poloprofesionálneho tvorcu<br />

DVD. Ocenili sme spoluprácu s ostatnými<br />

programami produktového radu<br />

Adobe.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Prepojenie aplikácie s Adobe Photoshop<br />

☹ Inštalácia je moná len pod systémom<br />

Windows XP<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 900 Sk bez DPH/21 300 Sk s DPH<br />

Distribútor: AgemSoft<br />

Matúš Valter<br />

Tvorba úvodného<br />

menu v prostredí<br />

Adobe Encore DVD.<br />

Jednotlivé prvky<br />

je moné upravova<br />

v prostredí<br />

programu Adobe<br />

Photoshop.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Procesor: Intel Pentium III 800 MHz, odpo−<br />

rúèa sa Pentium 4 alebo multiprocesorová<br />

pracovná stanica<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows XP<br />

Professio<strong>na</strong>l alebo Home Edition<br />

Operaèná pamä: minimálne 256 MB RAM<br />

(odporúèa sa 512 MB alebo viac)<br />

Miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: 500 MB <strong>na</strong> inštaláciu<br />

programu, aspoò 10 GB <strong>na</strong> vytvárané DVD<br />

Rozlíšenie monitora: 1280 × 1024 pixelov<br />

Iné poiadavky: DVD−ROM mechanika, stereo<br />

zvuková karta<br />

86 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

3ds max 6 – LEGENDA POKRAÈUJE<br />

15 mesiacov po verzii 5 uviedol Discreet<br />

3ds max 6. Opä vyvinutý kúzelníkmi<br />

z Kalifornie, kedysi známymi<br />

pod menom Kinetix group, 3ds max<br />

sa neú<strong>na</strong>vne šplhá <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššie prieèky<br />

v 3D brani.<br />

EVOLÚCIA. Ak vás zaujíma, pre koho<br />

je vlastne 3ds max urèený, poïme<br />

sa v krátkosti pozrie <strong>na</strong> genézu produktu.<br />

Pomôe vám to odhadnú jeho<br />

budúce smerovanie a odpoveda <strong>na</strong><br />

èasté dohady typu: „V 3ds max sa dá<br />

všetko, ale <strong>na</strong> to, èo robím ja, je špecialista.<br />

Alebo eby nie?“<br />

Keï Autode<strong>sk</strong> <strong>na</strong> zaèiatku roku<br />

1999 <strong>sk</strong>amarátil chalanov (a dievèatá?)<br />

z Kalifornie s vývojovým oddelením<br />

Discreet Logic v ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>om Montreale,<br />

prvá vec, do ktorej sa obuli,<br />

bol renderer maxa. Jed<strong>na</strong>k preto, aby<br />

sa softvér dostal <strong>na</strong> úroveò hi-end konkurentov,<br />

ale aj pre integráciu 3ds<br />

max ako k¾úèového 3D riešenia v ich<br />

produktovom rade pre film a video.<br />

Ešte <strong>sk</strong>ôr ako sa toto spojenie u<strong>sk</strong>utoènilo,<br />

mal 3ds max pomerne širokú<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ú základòu <strong>na</strong>jmä vïaka<br />

vývojárom hier v Severnej Amerike<br />

<strong>na</strong> zaèiatku 90. rokov (Softimage|3D<br />

nosil túto korunu v Japon<strong>sk</strong>u). 3ds<br />

max je dodnes jednoz<strong>na</strong>èná jednotka<br />

vo svete hier (80 % trhu!), uvediem<br />

iba nieko¾ko zvuèných mien: Ubi Soft,<br />

Blizzard, Westwood, Activision, Namco,<br />

DreamWorks, Lionhead a aj Microsoft.<br />

Prirodzene, korene 3ds max spoèívajú<br />

v architektúre. 3D Studio, pôvodne<br />

vyvinuté <strong>sk</strong>upinou Yost Group, dospelo<br />

práve <strong>na</strong> architektoch (sám sledujem<br />

genézu legendy práve z tohto<br />

poh¾adu). A architekti ho aj stále pouívajú,<br />

i keï primárne <strong>na</strong> animáciu a<br />

rendering. Napriek cenovo atraktívnej<br />

alter<strong>na</strong>tíve Autode<strong>sk</strong> VIZ, ktorá pouíva<br />

podobné jadro, ostáva stále 3ds<br />

max „jediným správnym“ nástrojom<br />

<strong>na</strong> profesionálny prístup k vizualizácii.<br />

To, e Discreet <strong>na</strong> architektov nezabúda,<br />

dokazuje aj celý rad funkcií v<br />

novej verzii, ktoré evidentne pochádzajú<br />

zo sveta Autode<strong>sk</strong>u.<br />

Z uvedeného je zrejmé, e 3ds max<br />

sa profiluje do troch hlavných oblastí<br />

3D brane: film a video, interaktívne<br />

hry a architektúra. Uspokoji tri také<br />

odlišné svety nikdy nie je jednoduché.<br />

A taká obrov<strong>sk</strong>á pouívate¾<strong>sk</strong>á základòa<br />

s rozliènými poiadavkami to<br />

nerobí o niè jednoduchším. Najnovšie<br />

dielko od Discreet pridáva nové monosti,<br />

ktoré ho robia lepším ne predchodcu<br />

a nás pouívate¾ov spokojnejšími.<br />

Pozrime sa teda <strong>na</strong> ne.<br />

Interface<br />

STABIL<strong>IT</strong>A. I keï 3ds max vdy patril<br />

medzi pomerne stabilné aplikácie,<br />

jeho nároèní pouívatelia <strong>na</strong>jèastejšie<br />

poadovali stále vyššiu odolnos proti<br />

zrúteniu, a tak sa Discreet rozhodol<br />

kompletne prepracova zdrojový kód<br />

a zbavi sa niektorých slepých ulièiek,<br />

ktoré vznikli poèas rokov vývoja. To<br />

by malo prinies zvýšený výkon <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšom hardvéri a aj bezprecedentnú<br />

stabilitu novej verzie.<br />

Výkon sa nepochybne zvýšil, èi však<br />

nový max pobeí ako dobre <strong>na</strong>olejované<br />

hodinky, to je zatia¾ aké objektívne<br />

posúdi, keïe je vonku len pár<br />

mesiacov. Programátori by mohli špekulova,<br />

e kompletne nové jadro predsa<br />

len prinesie kompletne nové chyby.<br />

Treba si však uvedomi, aké strategické<br />

postavenie 3ds max zaujal v<br />

produktovom portfóliu Discreet a aké<br />

prostriedky zo <strong>sk</strong>velého predaja mohli<br />

by – a urèite aj boli – vrhnuté <strong>na</strong><br />

vývoj aktuálnej verzie.<br />

INTERFACE – ROZHRANIE. Na prvý<br />

poh¾ad sa max zmenil iba nepatrne.<br />

Pri ¾avom okraji je zobrazený panel<br />

ikon pre reactor 2, pribudla preò aj<br />

špeciál<strong>na</strong> poloka v ponuke roletových<br />

menu. V jednotlivých roletových<br />

menu <strong>na</strong>stali zmeny v podobe pre<strong>sk</strong>upenia<br />

niektorých príkazov do logickejších<br />

<strong>sk</strong>upín, prípadne presunu èasto<br />

pouívaných nástrojov z ašie dostupných<br />

miest, <strong>na</strong>pr. Color Clipboard alebo<br />

Camera Match z panela Utilities <strong>na</strong>pravo.<br />

Pribudli aj celkom nové funkcie – od<br />

jednoduchých šikovných pomôcok, ako<br />

je Measure Distance <strong>na</strong> rýchle zmeranie<br />

vzdialenosti èi Grab Viewport <strong>na</strong><br />

uloenie „fotky“ vybraného poh¾adu<br />

ako obrázka, a po výkonné nástroje ako<br />

Channel Info, o ktorom sa zmienime v<br />

samostatnom odseku.<br />

Špeciálne pre architektov<br />

Schematic View<br />

Rozhodne pozitív<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoènos,<br />

e v novom 3 ds maxe pribudlo opä<br />

nieko¾ko plávajúcich modálnych verzií<br />

nástrojov, ktoré sú aj v konkurenèných<br />

hi-end 3D balíkoch ve¾mi<br />

ob¾úbené.<br />

Vcelku mono poveda, e Discreet<br />

sleduje poiadavky pouívate¾ov a<br />

èasto integruje do nových verzií <strong>na</strong>job¾úbenejšie<br />

zlepšenia <strong>na</strong>písané v Max<br />

Scripte. Nezriedka tieto <strong>sk</strong>ripty pochádzajú<br />

priamo od pouívate¾ov, ktorí<br />

si ich pôvodne <strong>na</strong>písali pre svoje vlastné<br />

potreby, aby ich ne<strong>sk</strong>ôr po<strong>sk</strong>ytli<br />

širokej komunite max-pozitívnych.<br />

Páni vývojári v Discreete ich vyèistia a<br />

v <strong>na</strong>sledujúcej verzii u ich nemôete<br />

minú. Tieto <strong>sk</strong>velé tendencie spolu s<br />

faktom, e pre 3ds max bolo a je vyvíjaných<br />

<strong>na</strong>jviac zásuvných modulov <strong>na</strong><br />

svete, sa premietajú priamo do kvality<br />

a efektivity práce výsledného produktu.<br />

SCHEMATIC VIEW. Tak teda opä o<br />

krok vpred. Keï mám by úprimný,<br />

ohlásenie Schematic View pre verziu<br />

4 vyvolalo sprvu vlnu <strong>na</strong>dšenia, ale tá<br />

opadla hneï, ako sa štvorka objavila<br />

<strong>na</strong> monitoroch. Skúsení 3D freelanceri<br />

vedeli, ako má takýto nástroj vyzera,<br />

veï sa pouíval nielen v hi-end<br />

3D softvéroch, ale dokonca aj v kompozièných<br />

systémoch z domácej kuchyne<br />

Discreet. A ten v 3 ds max sa<br />

<strong>na</strong> ne podobal <strong>sk</strong>utoène len zïaleka.<br />

Päka nepriniesla nijakú revolúciu,<br />

ale tento Schematic View sa u urèite<br />

zaène vyuíva. 3ds max 6 zrušil obmedzenia<br />

v starších verziách a ponúka<br />

koneène <strong>na</strong>ozaj efektívny a preh¾adný<br />

systém ma<strong>na</strong>mentu scény, objektov,<br />

materiálov, modifikátorov a ovládaèov<br />

(controllers), ktoré môete editova,<br />

inštanciova, prepája (wiring)<br />

a linkova. Teda pardon, <strong>na</strong>jnovšie u<br />

to nie je link, ale connect. Pridajte si<br />

k tomu monos podloi pod uzly<br />

referenèný obrázok, ktorý vytvoríte<br />

hoci pomocou Grab Viewport, uzly necháte<br />

rozmiestni automaticky pod¾a<br />

<strong>sk</strong>utoèného tvaru vašej postavy, doladíte<br />

pre preh¾adnos balíèkom nástrojov<br />

<strong>na</strong> zarov<strong>na</strong>nie a rozprestretie...<br />

Paráda!<br />

ŠPECIÁLNE PRE ARCH<strong>IT</strong>EKTOV. Ak<br />

nie ste architekti, urèite budete krúti<br />

hlavou <strong>na</strong>d tým, ako všetci architekti<br />

trvajú <strong>na</strong> fotení (a teda aj vizualizácii)<br />

<strong>na</strong>jmä výškových budov s vyrov<strong>na</strong>ním<br />

zvislíc, teda v dvojúbeníkovej<br />

perspektíve. Doteraz sa to dalo, teda<br />

vlastne muselo obís vyrov<strong>na</strong>ním kamery<br />

a jej cie¾a do rov<strong>na</strong>kej výšky, roztvorením<br />

objektívu (FOV) do šialeného<br />

uhla (aby bolo vidie aj <strong>na</strong>jvyššie poschodie)<br />

a potom orezaním prebytoènej<br />

spodnej plochy vo Photoshope. Tak<br />

sláva, je tu úplne nový Camera Correction<br />

Modifier. Hodíte ho <strong>na</strong> kameru a<br />

je to.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 87

S O F T W A R E<br />

Objekty AEC sú pouívate¾om Autode<strong>sk</strong> VIZ akiste<br />

dôverne známe. Do päky sa dali (dos komplikovaným<br />

spôsobom) prida, ak ste mali zároveò<br />

úplnú verziu Autode<strong>sk</strong> VIZ 3. Šestka ich u má<br />

rovno v škatuli. Len struène pre tých, ktorí objekty<br />

AEC nepoz<strong>na</strong>jú – ide o štandardné architektonické<br />

prvky, resp. zariaïovacie predmety, ako sú steny,<br />

okná, dvere, schodi<strong>sk</strong>á a zábradlia. Sú plne parametrické<br />

a kadý z nich ponúka celý rad <strong>na</strong>stavite¾ných<br />

parametrov sebe vlastných.<br />

...A NIELEN PRE NICH. V priloenej galérii vás<br />

mono zaujala <strong>sk</strong>upinka stromov a kríkov. Treba<br />

poveda, e ich realizmus vám asi nevyrazí dych.<br />

Ale to nás v 3ds max 6 u trápi nemusí, Discreet<br />

toti podpísal ïalšiu senzaènú zmluvu o dlhodobej<br />

spolupráci s firmou Bio<strong>na</strong>tics (<strong>www</strong>.bio<strong>na</strong>tics.com),<br />

take ich <strong>sk</strong>velý EASY<strong>na</strong>t je odteraz súèasou 3ds<br />

max 6! Bio<strong>na</strong>tics stoja za prvopoèiatkami matematických<br />

modelov rastlín a dnes sa povaujú za svetového<br />

lídra v brani. Od roku 1978, keï vznikla<br />

technológia AMAP (Atelier de Modelisation et d'Architecture<br />

des Plantes) <strong>na</strong> simuláciu rastu rastlín, sa<br />

88 PC REVUE 1/<strong>2004</strong><br />

ich kolekcia rozrástla <strong>na</strong> 300 druhov fotorealistických<br />

stromov, kríkov, kvetín a tráv, pri ktorých<br />

môete parametricky meni vek, roèné obdobie,<br />

tvar a ve¾kos a vytvára tak nekoneèné mnostvo<br />

jedineèných variantov z toho istého botanického<br />

druhu. Rov<strong>na</strong>ko môete upravi mieru detailu od<br />

jednoduchých textúrovaných billboardov do pozadia<br />

a po detailné trojrozmerné modely do prvého<br />

plánu. V 3 ds maxe dostanete rozhranie a 4 druhy<br />

rastlín, ïalšie je potom moné on-line dokupova<br />

pod¾a potreby. Jeden kúsok stojí 60 eur, 30 rastlín<br />

(pod¾a chuti, je jedno, èi je to konvalinka alebo<br />

baobab) vás vyjde <strong>na</strong> 840 eur a za 300 rastlín si<br />

Bio<strong>na</strong>tics úètujú po odpoèítaní mnostvovej z¾avy<br />

bombastických 3000 eur. Hurá!<br />

VERTEX PAINT. U som spomí<strong>na</strong>l, e 3ds max sa<br />

etabloval ako vedúca platforma <strong>na</strong> vytváranie interaktívnych<br />

hier. Hoci výkon súèasných 3D akcelerátorov<br />

je fantastický, <strong>na</strong> výpoèet nepriameho<br />

odrazeného svetla (Global Illumi<strong>na</strong>tion) v reálnom<br />

èase si ešte poèkáme. To, èo v 3D hrách vyzerá ako<br />

GI, je v <strong>sk</strong>utoènosti predrenderované a buï <strong>na</strong>lepené<br />

ako hotové textúry (Baked lighting), alebo zapísané<br />

do hodnoty osvetlenia, prípadne farby vo<br />

vrcholoch siete 3D modelov (vertex color, vertex lighting).<br />

Aj pri relatívne malom poète vrcholov mono<br />

vytvori sugestívne svetelné atmosféry a pritom stále<br />

ušetri <strong>na</strong> textúrach, ktoré sa môu pozdå povedzme<br />

dlhého koridora opakova (tiling). Farba textúry<br />

sa potom v zobrazovacom engine hry mixuje s intenzitou<br />

osvetlenia, uloenou vo vrcholoch.<br />

3ds max 6 sa tu nielen dotiahol <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu úroveò,<br />

ale predviedol aj excelentné funkcie, ktoré u<br />

konkurencie nevidíte. V prvom rade sa teraz štandardné<br />

paint nástroje maxa pouívajú <strong>na</strong> ma¾ovanie<br />

farby vrcholov priamo <strong>na</strong> objekt, èo je výrazný<br />

pokrok. Pouívate¾ má teda úplnú kontrolu <strong>na</strong>d<br />

tvarom, ve¾kosou, prítlakom a odznievaním štetca<br />

a pod. Èo je však úplne nové, je fakt, e ma¾ujete v<br />

rámci Vertex Paint modifikátorov, ktoré sa tu chápu<br />

ako vrstvy. Kadá z nich má módy prelí<strong>na</strong>nia s<br />

ostatnými vrstvami presne ako vo Photoshope! Èi-<br />

e Overlay, Screen, Multiply, Hue, Saturation, Lightness<br />

atï. a aj Opacity, teda mieru transparencie.<br />

Keï si uvedomíme, e transparenciu jednotlivých<br />

vrstiev môeme animova, otvárajú sa nám netušené<br />

monosti vytvárania špeciálnych efektov pre hry.<br />

CHANNEL INFO. O existencii tejto novinky som<br />

u nieèo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil. Nie náhodou uvádzam bliší poh¾ad<br />

práve v súvislosti s modifikátorom Vertex Paint.<br />

Channel Info toti dáva pouívate¾ovi kontrolu <strong>na</strong>d<br />

informáciami, ktoré sú uloené ako kanály v kadom<br />

objekte. Môete <strong>na</strong>príklad vzia jeden kanál<br />

farby vrcholov, ktoré ste <strong>na</strong>ma¾ovali pomocou nástrojov<br />

Vertex Paint, a <strong>sk</strong>opírova ho do alfa kanála,<br />

uklada si selekcie vrcholov alebo povedzme zobra<br />

selekciu vrcholov z jednej postavy a prenies ju<br />

<strong>na</strong> inú, samozrejme, s identickým poètom vrcholov<br />

(<strong>na</strong>pr. Morph Targets). Takisto mono riadi prelí<strong>na</strong>nie<br />

textúr <strong>na</strong> objekte asociovaním kanála výberu<br />

vrcholov do mapy Vertex Color v materiálovom<br />

editore, ktorá je pouitá ako mapa miery ubúdania<br />

mapy v materiáli (Fall-off map, Mix map). Je zrejmé,<br />

e Channel Info je nástroj pre technicky pokroèilých<br />

pouívate¾ov, ktorého sila a vyuitie rastie<br />

do tej miery, do akej ho bude pouívate¾ schopný<br />

pochopi. Predsa len ide poriadne hlboko do vnútornej<br />

štruktúry dát vašej scény, ale zároveò dokáe<br />

pri kreatívnom vyuití ve¾ké veci.<br />

SPLINE & PATCH – ALTERNATÍVA NURBS MO−<br />

DELOVANIA. Drvivá väèši<strong>na</strong> expertov <strong>na</strong> rýchle<br />

autá alebo krásne eny (oboje v 3 ds maxe), èo poznám,<br />

pouíva pre svoje modely práve B-Spline plochy.<br />

I keï medzi nich nepatrím, je mi jasné, e v<br />

3ds max 6 bude ich práca ove¾a rýchlejšia a modely<br />

èistejšie.<br />

Spline & Patch<br />

Tak <strong>na</strong>príklad pri vytváraní klietky pre patch model<br />

si môete zapnú automatické vytváranie spojovacích<br />

èiar. Funguje pri kopírovaní elementu èi<br />

len segmentu krivky pomocou SHIFT + move, rotate<br />

aj scale. Priamo v Editable Spline objekte máte teraz<br />

funkciu z modifikátora CrossSection, a to vytvorenie<br />

spojníc prierezových kriviek jednoduchým<br />

ukázaním <strong>na</strong> ne v iadanom poradí.<br />

Keï je klietka pripravená, aplikujete modifikátor<br />

Edit Patch a max pre vás automaticky vytvorí povrch<br />

(netreba Surface mod). V Sub-Object módoch<br />

pribudol senzaèný Handle, ktorý zobrazí všetky<br />

tangenty a tie potom môete bez problémov vybera<br />

<strong>na</strong>príklad pomocou výberu oknom. Vrcholy sú<br />

pritom <strong>sk</strong>ryté, a tak sa nedajú omylom vybra.<br />

Ideálne <strong>na</strong> vyhladenie èastých preliaèení a nechcených<br />

zlomov. Pri vytváraní hladkých povrchov iste<br />

poteší aj automatická orientácia tangent pre novo<br />

pridávané vrcholy (patch smoothing).<br />

V neposlednom rade je príjemné, e Patch teraz<br />

obsahuje výberové monosti Editable Poly objektov,<br />

ako Grow a Shrink, Ring a Loop, výber okraja<br />

otvoru a aj Soft Selection spolu s farebným zobrazením<br />

v tieòovanom poh¾ade.<br />

ANIMÁCIA. Animaèný infopanel, teda Dope Sheet<br />

cite¾ne po<strong>sk</strong>oèil v rýchlosti ohlasu a prekres¾ovania<br />

celého ok<strong>na</strong>. Efektivitu práce <strong>na</strong> komplikovaných<br />

animaèných projektoch zvyšuje celý rad kozmetických<br />

zlepšení, ale <strong>na</strong>jmä monos zamknú a odomknú<br />

vybrané kanály <strong>na</strong>raz jediným kliknutím.<br />

Ak ste sa u niekedy preklikávali desiatkami vnorených<br />

transformácií, aby ste uzamkli povedzme rotáciu,<br />

viete, o èom hovorím.<br />

Modifikátor Skin <strong>na</strong> <strong>na</strong>tiahnutie modelu koe<br />

a svalov <strong>na</strong> kostru je obohatený o roletku Mirror<br />

Parameters, ktorá prináša jednoduchý, rýchly a preh¾adný<br />

spôsob <strong>na</strong> zrkadlenie všetkých <strong>na</strong>stavení a

S O F T W A R E<br />

Reactor 2<br />

úprav deformaèných obálok (Envelopes) v reálnom<br />

èase. Vyslovene rozkošné je h¾adanie správnej pozície<br />

pre rovinu zrkadlenia, keï max deteguje zodpovedajúce<br />

body <strong>na</strong> opaènej strane roviny s volite¾nou<br />

toleranciou, a keï nájde pár, zafarbí vrcholy<br />

<strong>na</strong> ¾avej strane <strong>na</strong>modro a <strong>na</strong> pravej <strong>na</strong>zeleno.<br />

V tom momente viete, e Mirror je aktívny. Presne<br />

ako Character Studio, príma...<br />

REACTOR 2 je pokraèovaním mocného systému<br />

pre fyzikálne vernú dy<strong>na</strong>miku telies, známeho u z<br />

verzie 5. Tentoraz nám jeho nástrojový panel Discreet<br />

ponúka zobrazený pri ¾avom okraji hneï po<br />

inštalácii. Výpoèty prebiehajú opä o èosi rýchlejšie<br />

a sú presnejšie. Pribudli nové „obmedzovaèe“, t. j.<br />

Constraints: Hinge (pánty), urèený <strong>na</strong> obmedzenie<br />

rotácie okolo zvolenej osi, s vizuálnou indikáciou<br />

povoleného uhlového rozsahu, Car-Wheel (koleso),<br />

ktorý simuluje nielen realistické odpruenie kolesa,<br />

ale aj jeho otáèanie èi dokonca pretáèanie <strong>na</strong><br />

základe krútiaceho momentu a adhézie podloky, a<br />

<strong>na</strong>koniec Rag Doll (handrová bábka), ktorý je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

<strong>na</strong>jzábavnejší – vaše postavy sa stanú<br />

súèasou fyzikálnych interakcií reaktora. Uvediem<br />

len zopár príkladov, <strong>na</strong> ktorých som sa <strong>na</strong>ozaj schuti<br />

zasmial. Scé<strong>na</strong> so starým hrdzavým delom, oproti<br />

<strong>na</strong>cvièuje zeleno-modrý drite¾ èierneho pásu<br />

nieko¾ko zastrašujúcich taneèných figúr (pohybové<br />

sekvencie postavy z Character Studio). Naše delo to<br />

evidentne prestáva bavi, a tak vyp¾uje obrov<strong>sk</strong>ú<br />

delovú gu¾u. V okamihu tesne pred úderom gule do<br />

hrdinu sa <strong>sk</strong>eleton Charakter Studia zamení za Rag<br />

Doll a kontrolu <strong>na</strong>d jeho ïalším osudom preberá<br />

Reactor. Rag Doll je pritom celý èas <strong>na</strong>linkovaný <strong>na</strong><br />

CS <strong>sk</strong>eleton a kopíruje jeho animáciu. Všetko, samozrejme,<br />

funguje aj s pripojenou Skin obálkou.<br />

Ïalším príkladom môe by CS chlapík, ktorý<br />

efektným úderom vysokou hokejkou z otoèky inzultuje<br />

niè netušiaceho Rag Doll chlapíka, ktorý sa<br />

realisticky <strong>na</strong>dnesie, preplachtí zopár povinných<br />

metrov a u sa v klbku vá¾a <strong>na</strong> zemi. Pravda, aby<br />

bol výsledok <strong>sk</strong>utoène realistický, treba si ustrái<br />

korektné jednotky v scéne a zada objektom správnu<br />

hmotnos.<br />

No a ešte jedno fyzikálne cvièenie <strong>na</strong> pár kliknutí<br />

myšou <strong>na</strong> záver. Vo výške asi 100 metrov <strong>na</strong>d zemou<br />

vytvorte do<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e jednu Editable Spline,<br />

ktorá bude predstavova zvinuté gumové lano,<br />

a <strong>na</strong> kraj do<strong>sk</strong>y postavte Rag Doll herca. Lano pridajte<br />

do Rope Collection, jeden koniec priklincujte<br />

k do<strong>sk</strong>e, druhý uviate hercovi o nohu, ešte nášho<br />

adre<strong>na</strong>línového športovca málièko <strong>na</strong>kloníme dopredu<br />

a šou sa môe zaèa. OK, uznávam, e <strong>sk</strong>áka<br />

bungee jumping uviazaný o nohu je trochu hardcore,<br />

ale keï uvidíte hra<strong>na</strong>tú modro-zelenú postavièku,<br />

bezvládne sa zmietajúcu <strong>na</strong> konci gumového<br />

la<strong>na</strong>, máva rukami a nohami, rozhodne sa krá¾ov<strong>sk</strong>y<br />

zabavíte.<br />

NOVÝ ÈASTICOVÝ SYSTÉM – PARTICLE FLOW<br />

z<strong>na</strong>mená celkom nový prístup k vytváraniu i ve¾mi<br />

zloitých simulácií. Jeho základom je samostatný<br />

Schematic View, kde máte perfektný preh¾ad o správaní<br />

sa èastíc poèas celého ich ivota. Particle Flow<br />

je systém zaloený <strong>na</strong> udalostiach. Zaènete zdro-<br />

Particle Flow<br />

jom èastíc. Na ten v schéme <strong>na</strong>pojíte prvú udalos:<br />

zrodenie èastíc. Pre novorodencov definujeme ich<br />

poèiatoènú rýchlos, smer, druh èastíc, prípadne<br />

rotáciu. Kadá z uvedených vlastností sa ukladá do<br />

kontajnera, ktorý sa <strong>na</strong>zýva Event, teda udalos.<br />

Jednotlivé <strong>na</strong>vzájom poprepájané udalosti vytvárajú<br />

tzv. Flow, teda prúd alebo tok (èastíc). Zatia¾<br />

máme prúd bezprizorných èastíc, ktoré síce majú<br />

svoj tvar, smer i nejakú rýchlos, ale pokia¾ im nepoviete,<br />

èo ïalej, poletia tak <strong>na</strong>veky.<br />

Do nášho druhého kontajnera<br />

preto pridáme test <strong>na</strong> zvolený stav,<br />

<strong>na</strong>príklad kolíziu s iným objektom<br />

alebo dosiahnutie urèitého veku.<br />

Èastice, ktoré splnia podmienku<br />

testu, pokraèujú cez prepojenie do<br />

ïalšieho kontajnera, teda do novej<br />

udalosti. Tam môu ma definovaný<br />

u celkom nový stav, prípadne<br />

sa môu deli <strong>na</strong> nové èastice.<br />

Mono to takto pôsobí zloito,<br />

ale verte, e po malom tréningu a<br />

po pochopení jeho odtienkov sa<br />

stane Particle Flow silnou zbraòou<br />

vo vašom arzenáli.<br />

MENTAL RAY. Je to <strong>sk</strong>utoène pravda,<br />

Discreet u dodáva mental ray<br />

ako samozrejmú súèas 3ds max 6. Pôsobivý je<br />

<strong>na</strong>jmä fakt, e cenu balíka to vôbec neovplyvnilo.<br />

Profesionáli u urèite vedia, e licenèná politika<br />

nemeckej firmy Mental Images sa riadi princípom<br />

jednej licencie pre jeden procesor. Legenda o ich<br />

hi-end renderovacom engine predbieha i jeho samého<br />

a cenová politika pánov z Berlí<strong>na</strong> tomu zodpovedá.<br />

Preto povaujem za príjemné, e Discreet<br />

v cene 3ds max 6 ponúka licenciu <strong>na</strong> dva procesory.<br />

Tá pre zaujímavos stála pre verziu 5 takmer to¾ko<br />

ako celý max.<br />

Mental ray, uznávaný v brani ako jeden z <strong>na</strong>jkvalitnejších<br />

a <strong>na</strong>jrobustnejších rendererov vôbec<br />

(popri RenderMan od Pixaru), je súèasou Softimage|XSI<br />

odjakiva, Alias ho tie nedávno integroval<br />

do poslednej verzie svojho systému Maya. Bolo teda<br />

prirodzené, e podobný ah urobí aj Discreet,<br />

aby tak vyrov<strong>na</strong>l <strong>sk</strong>óre.<br />

Pouívatelia maxu sa mohli oboznámi s mental<br />

ray u vo verzii 3ds max 4, ale ani v päke ešte nemohli<br />

<strong>na</strong>plno vyuíva jeho monosti, nehovoriac o<br />

tom, e mali k dispozícii starnúcu verziu mental<br />

ray 2.1.54. A v aktuálnej verzii 3ds max 6 je mental<br />

ray <strong>sk</strong>utoène seriózne integrovaný a ide o jeho<br />

<strong>na</strong>jnovšiu verziu 3.2 (èo z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>pr. nieko¾konásobne<br />

rýchlejší nový 2-pass Fi<strong>na</strong>l Gathering). Bohuia¾,<br />

nepodarilo sa pred vydaním 3ds max 6 stihnú<br />

dostatoène otestova všetky shaders, a tak je<br />

prístup k nim zakázaný. Discreet však uvo¾nil informáciu<br />

o tom, ako to obís ☺.<br />

Informácie o tom, èo mental ray dokáe a ako pracuje,<br />

si viem predstavi ako samostatný èlánok. Tak<br />

mono niekde v <strong>na</strong>sledujúcich èíslach PC REVUE...<br />

ZÁVER. Pre s<strong>na</strong>hu udra rozsah tohto èlánku v rozumných<br />

medziach a ne<strong>sk</strong>åznu do suchého prekladania<br />

bodovej Technical Specification som celkom<br />

opomenul niektoré nové funkcie a vlastnosti 3ds<br />

max 6. Ich kompletný zoz<strong>na</strong>m nájdete <strong>na</strong> internetovej<br />

stránke http://<strong>www</strong>.discreet.com/3dsmax, kde<br />

je preh¾adne spracovaný vo formáte PDF.<br />

Prekvapujúco ve¾a problémov a chybièiek predchádzajúcich<br />

verzií bolo odstránených, i keï zopár<br />

ich <strong>na</strong>ïalej ostalo – azda v 6.1. Pri zachovaní pôvodnej<br />

ceny je však nová verzia neuverite¾ne „<strong>na</strong>dupaná“<br />

<strong>sk</strong>utoène silným (a treba poveda, e pôvodne<br />

i drahým) arzenálom. Vcelku však mono konštatova,<br />

e šestka je pekné a dôstojné pokraèovanie<br />

legendy menom 3ds max.<br />

Ing. arch. Rastislav Dubek – Palugyay<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

SHAREWAROVÉ OKIENKO nájdete<br />

<strong>na</strong> CD REVUE<br />

Total Commander ver.6<br />

Opis: dvojpanelový súborový ma<strong>na</strong>ér pre Win95-XP s podporou práce<br />

s archívmi a so vstavaným FTP klientom (pôvodný názov programu bol<br />

Windows Commander)<br />

Vlastnosti:<br />

intuitív<strong>na</strong> manipulácia so súbormi (monos pracova s myšou s podporou<br />

funkcie drag&drop, ako aj s klávesovými <strong>sk</strong>ratkami bez pouitia myši), funkcia<br />

vyh¾adávania a hromadného premenovávania súborov<br />

funkcia porovnávania súborov a synchronizácie obsahu adresárov, urèovanie<br />

ve¾kosti kapacity, ktorú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u zaberajú zvolené adresáre a súbory,<br />

mapovanie sieových di<strong>sk</strong>ov<br />

vstavaný FTP klient s podporou synchronizácie obsahu lokálneho a vzdialeného<br />

adresára, FXP prenosu a HTTP, SOCKS 4 a SOCKS5 proxy<br />

prenos súborov medzi dvoma poèítaèmi cez paralelný port (existuje aj<br />

zásuvný modul <strong>na</strong> prenos cez sériový port)<br />

práca s archívmi vo formáte ZIP, ARJ, LZH, RAR, Gzip, CAB, ACE a ïalšími,<br />

monos vytvárania súborov ZIP (bez aplikácie externých programov)<br />

vytváranie CRC kontrolných súètov vo formáte SFV, kódovanie a odkódovanie<br />

formátov MIME, UUE a XXE<br />

interná podpora prezerania textov s podporou Unicode, formátu HTML<br />

a RTF a aj základných bitmapových grafických formátov, monos prepojenia<br />

s prehliadaèom IrfanView<br />

podpora technológie zásuvných modulov <strong>na</strong> prezeranie rôznych multimediálnych<br />

formátov, súborových systémov a rôznych archívnych formátov, ako<br />

aj ïalších funkcií<br />

viacjazyèné prostredie vrátane slovenèiny<br />

Novinky v tejto verzii:<br />

monos tvorby adresárových záloiek umoòujúcich rýchle prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi viacerými adresármi v ¾avom alebo pravom paneli<br />

rýchly prístup do histórie pouívaných adresárov a do editovate¾ného<br />

zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>jpouívanejších adresárov<br />

zdoko<strong>na</strong>lenie funkcie vyh¾adávania s monosou pouívania regulárnych<br />

výrazov<br />

-ph-<br />

Autor: Christian Ghisler, Švajèiar<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia zobrazuje pri spúšaní obaujúci dialóg<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 40 CHF + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.ghisler.com<br />

CreateInstall 2003<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> tvorbu inštalátorov aplikaèných balíkov, resp. samorozbalovate¾ných<br />

archívov pre Win95-XP; autor dodáva aj zjednodušené verzie programu<br />

Vlastnosti:<br />

grafické rozhranie programu umoòuje krok po kroku vytvori aj zloité<br />

inštalaèné súbory inštalátora s definíciou všetkých potrebných funkcií a ich<br />

<strong>na</strong>stavení<br />

jadrom programu je vlastný <strong>sk</strong>riptový jazyk s podporou makier umoòujúci<br />

opísa všetky inštrukcie riadiace proces inštalácie a odinštalácie, ktoré sú<br />

po kompilácii interpretované inštalaèným modulom prilinkovaným k archívu<br />

súborov; ve¾kos inštalátora vrátane modulu odinštalácie je len 50 – 55 KB;<br />

mono vytvára viaczväzkové inštalátory so zvolenou<br />

ve¾kosou<br />

program pouíva <strong>na</strong> komprimovanie súborov formát<br />

CAB (Microsoft LZX, resp. MSZIP) alebo GEA<br />

(zaloený <strong>na</strong> algoritme PPMD) s <strong>na</strong>stavite¾nou mierou<br />

kompresie a monosou zaheslovania; je k dispozícii<br />

aj modul dekompresie <strong>sk</strong>ôr vytvoreného samoinštalaèného<br />

archívu<br />

v rámci <strong>sk</strong>riptového jazyka sú k dispozícii funkcie<br />

<strong>na</strong> manipuláciu so súbormi, adresármi a registrami<br />

Windows; takisto mono manipulova s pamäovými<br />

blokmi, spúša externé aplikácie a dy<strong>na</strong>mické<br />

kninice a pod.; dá sa identifikova aj vo¾ná kapacita<br />

cie¾ového média, aktuálny dátum a èas, ako aj verzia<br />

inštalovaného operaèného systému Windows; sú<br />

k dispozícii zdrojové kódy jednotlivých funkcií<br />

v rámci dialógu s pouívate¾om mono <strong>na</strong> zvolených<br />

podkladových obrázkoch zobrazova rôzne<br />

informaèné, resp. dialógové texty a <strong>na</strong> základe reakcií<br />

pouívate¾a sa dá ovplyvòova priebeh inštalácie<br />

podpora tvorby inštalátorov spúšaných z CD-ROM<br />

vrátane vytvorenia súboru Autorun.inf<br />

monos tvorby aktualizaèného modulu<br />

umoòujúceho pouívate¾ovi aktualizáciu súborov<br />

<strong>na</strong>inštalovanej aplikácie cez internet z domov<strong>sk</strong>ej stránky jej výrobcu<br />

monos tvorby viacjazyèných inštalátorov; je moné zvoli aj jazyk, v ktorom<br />

komunikuje grafické rozhranie programu; <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu<br />

je k dispozícii takmer 30 jazykov vrátane slovenèiny<br />

-ph-<br />

Autor: Gentee Inc., USA<br />

Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 149 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.gentee.com/ci<br />

90 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

Alive Colors v1.1<br />

Opis: aplikácia pre Win95-XP <strong>na</strong> farebné korekcie digitálnych fotografií; program<br />

sa dodáva buï ako samostatná aplikácia, alebo ako zásuvný modul<br />

k programu Adobe Photoshop<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje aplikova efekty <strong>na</strong>d súbormi importovanými zo súboru<br />

vo formáte BMP, JPG, PNG alebo TIF, resp. <strong>na</strong>èítaním zo zvoleného externého<br />

zdroja (<strong>sk</strong>ener, digitálny fotoaparát a pod.)<br />

program po<strong>sk</strong>ytuje doved<strong>na</strong> 8 efektov umoòujúcich retušova èi úplne<br />

zmeni vzh¾ad upravovaného obrázka; je k dispozícii <strong>na</strong>pr. funkcia podfarbenia<br />

obrázka zvoleným farebným odtieòom, resp. zmesou odtieòov, náhodnej<br />

zmeny farieb, vzájomnej výmeny zvolených farebných dvojíc a výmeny zvoleného<br />

odtieòa iným odtieòom; dá sa aplikova funkcia simulácie odle<strong>sk</strong>u v<br />

okolí oblastí so zvoleným farebným odtieòom, ako aj lokál<strong>na</strong> zme<strong>na</strong> kontrastu<br />

zvolenej oblasti; mieru aplikácie jednotlivých efektov je moné voli priamym<br />

zadaním èíselného údaja, resp. posunom beca <strong>na</strong> stupnici pokrývajúcej<br />

celý povolený rozsah príslušného parametra<br />

mono aplikova aj štandardné úpravy jasu, kontrastu, gama korekcie a<br />

pod., je k dispozícii aj preh¾adná úprava hodnôt RGB, farebného posunu obrázka,<br />

úpravy jasu a kontrastu <strong>na</strong> základe výberu dvoch k¾úèových farieb atï.<br />

výber farebných odtieòov vstupujúcich do jednotlivých efektov mono realizova<br />

jed<strong>na</strong>k pomocou kompletnej farebnej palety, èíselným zadaním<br />

odtieòa, resp. jeho <strong>na</strong>klonovaním zo zvoleného obrazového bodu (editovaného<br />

obrázka èi ¾ubovo¾ného iného bodu pracovnej plochy); <strong>na</strong>jpouívanejšie<br />

farby je moné odpamäta v pouívate¾<strong>sk</strong>ej farebnej palete<br />

oblas, <strong>na</strong> ktorú sa aplikujú lokálne efekty, mono vybra v tvare obdånika,<br />

elipsy, ruèným vytýèením obrysu, resp. dá sa aplikova „magnetický“ efekt<br />

umoòujúci presnejšie sledova <strong>sk</strong>utoèné obrysy predmetu<br />

pri úpravách obrázkov sú k dispozícii aj štandardné operácie pootoèenia<br />

obrázka, operácia výrezu, zväèšenia obrázka (zoom), resp. <strong>sk</strong>utoènej zmeny<br />

jeho ve¾kosti<br />

upravený obrázok sa dá vytlaèi s monosou vo¾by rozmeru a umiestnenia<br />

obrázka <strong>na</strong> papieri, resp. exportova vo formáte BMP, JPG alebo PNG. -ph-<br />

Autor: Alive Colors, Ru<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 20 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 27 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.alivecolors.com<br />

Kniha jázd – Speedy v3.0<br />

Opis: program pre Win98-XP <strong>na</strong> evidenciu jázd motorových vozidiel s monosou<br />

samogenerovania jázd<br />

Vlastnosti:<br />

práca s programom sa zaèí<strong>na</strong> definovaním firmy, ktorá vedie evidenciu<br />

jázd, a definovaním všetkých evidovaných motorových vozidiel (vrátane údajov<br />

o priemernej spotrebe, resp. náhrade za 1 km jazdy), ako aj partnerov, ku<br />

ktorým sa realizujú sluobné jazdy, a cien rôznych druhov PHM s definíciou<br />

ich èasovej platnosti, prípadne zadanie vyko<strong>na</strong>ných èerpaní PHM pre prípad<br />

evidencie firemného vozidla<br />

manuálne vkladanie údajov o realizovaných sluobných jazdách pre zvolené<br />

motorové vozidlo spoèíva v zadaní dátumu jazdy, cie¾a a úèelu jazdy<br />

(monos vyui preddefinované údaje), èasu odchodu a príchodu a poètu<br />

<strong>na</strong>jazdených kilometrov, resp. výsledného stavu tachometra; <strong>na</strong> základe<br />

zadaného zoz<strong>na</strong>mu partnerov a typických úèelov ciest za súèasnej z<strong>na</strong>losti<br />

dátumov vo¾ných dní a štátnych sviatkov je moné aj náhodné samogenerovanie<br />

jázd za zvolené èasové obdobie; príslušné vygenerované údaje mono<br />

ruène doladi; jazdy sa dajú vygenerova aj spätne za minulé roky<br />

doplnkovou funkciou je evidencia údajov o nákladoch <strong>na</strong> prevádzku vozidla,<br />

kde je moné zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> návštevy servisu èi emisnej kontroly a STK, platenie<br />

poistky a pod., prièom sa eviduje dátum a stav tachometra, ako aj ce<strong>na</strong> príslušnej<br />

poloky; slúi <strong>na</strong> podrobný preh¾ad o nákladoch <strong>na</strong> prevádzku vozidla<br />

pre rýchlejšiu orientáciu v knihe jázd je k dispozícii funkcia vyh¾adávania<br />

pod¾a dátumu a evidenèného èísla vozidla; pri zobrazovaní je tie moné<br />

poui filter pod¾a zvoleného èasového obdobia, resp. evidenèného èísla<br />

vozidla<br />

pri vymazaní niektorej z jázd, resp. pri oprave údajov o poète <strong>na</strong>jazdených<br />

kilometrov jednej z jázd mono aplikova funkciu prepoètu výsledného stavu<br />

tachometra všetkých ostatných jázd<br />

zapísané údaje je moné vo zvolených typoch zostáv zobrazova <strong>na</strong> obrazovke<br />

alebo tlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni; základná zostava umoòuje tlaèi<br />

základné informácie o dátume a èase jázd, cie¾och jazdy a prejazdených kilometroch;<br />

je k dispozícii aj zostava, ktorá umoòuje urèenie výšky náhrady za<br />

jazdy, a to buï <strong>na</strong> základe údajov o priemernej spotrebe auta, alebo údajov o<br />

<strong>sk</strong>utoèných tankovaniach vozidla<br />

monos rozlíšenia vozidiel <strong>na</strong> firemné vozidlo alebo súkromné vozidlo<br />

pouívané <strong>na</strong> sluobné úèely<br />

je k dispozícii aj zálohovanie všetkých databáz <strong>na</strong> inom zvolenom<br />

pamäovom médiu<br />

<strong>na</strong> oivenie vzh¾adu grafického rozhrania programu mono zapnú automatickú<br />

výmenu obrazového pozadia hlavného ok<strong>na</strong> programu náhodným<br />

výberom zo zvolenej súpravy obrázkov; je takisto moné aktivova ozvuèenie<br />

niektorých èasto pouívaných funkcií programu<br />

-ph-<br />

Autor: Kamar software, SR<br />

Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má funkèné obmedzenia<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 500 Sk pre 1 vozidlo<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.kamar.<strong>sk</strong><br />

Advanced File Organizer 2.2<br />

Opis: pouívate¾<strong>sk</strong>y jednoduchá katalógová utilita <strong>na</strong> vyh¾adávanie uloeného<br />

súboru <strong>na</strong> pevnom alebo vymenite¾nom di<strong>sk</strong>u<br />

Vlastnosti:<br />

katalogizuje všetky di<strong>sk</strong>y rozpoz<strong>na</strong>né operaèným systémom Windows a<br />

zahrnuje floppy di<strong>sk</strong>, pevný di<strong>sk</strong>, CD, DVD, pamäové karty a iné pamäové<br />

médiá; pomáha vytvori katalóg a u¾ahèí tak vyh¾adávanie potrebných<br />

súborov a prieèinkov bez potreby následného vloenia di<strong>sk</strong>ov do mechaniky<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

umoòuje prispôsobi štruktúru katalógu vytvorením<br />

hierarchických kategórií pre di<strong>sk</strong>y a súbory;<br />

kategorizovaný strom je ¾ahko reorganizovate¾ný<br />

pouitím drag/drop, Má aj zvláštnu funkciu <strong>na</strong><br />

export stromu kategórie <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie pouitie<br />

v iných katalógoch<br />

má výkonnú vyh¾adávaciu funkciu <strong>na</strong> preh¾adávanie<br />

súborov a prieèinkov pomocou tzv.<br />

divokých kariet; kritériá <strong>na</strong> vyh¾adávanie sú<br />

ve¾kos súboru, dátum a opis; výsledok<br />

vyh¾adávania sa môe exportova do MS Excel<br />

vo formáte *.csv<br />

pomocou flexibilného preh¾adávania je<br />

pohyb po hierarchických stromoch di<strong>sk</strong>ov,<br />

súborov a prieèinkov podobný pohybu vo<br />

Windows Exploreri; mono triedi súbory<br />

pod¾a ¾ubovo¾ných kategórií ako dokumenty,<br />

aplikácie, súbory vytvorené XY atï.; táto<br />

funkcia <strong>na</strong>pomáha rýchle nájdenie súborov<br />

istého typu bez z<strong>na</strong>losti ich umiestnenia<br />

ku kadému súboru, prieèinku, di<strong>sk</strong>u<br />

alebo kategórii je umonené prièlenenie<br />

vlastnej vyh¾adávacej z<strong>na</strong>èky<br />

program vytvára a tlaèí viacero druhov<br />

správ vrátane <strong>sk</strong>rátenej alebo podrobnej<br />

informácie o di<strong>sk</strong>och, nájdených výsledkov,<br />

zoz<strong>na</strong>mu existujúcich kategórií<br />

podporuje tvorbu archívov RAR a ZIP a spravuje<br />

ich ako prieèinky; mono vidie zoz<strong>na</strong>m súborov<br />

v archíve, prida poznámky a opisy a vyh¾adáva<br />

archivované súbory pouitím vyh¾adávacích funkcií<br />

po pridaní audio CD do katalógu sa zí<strong>sk</strong>a<br />

zoz<strong>na</strong>m stôp a ïalšie informácie dostupné v databáze<br />

<strong>na</strong> internete<br />

-vl<br />

Autor: SoftPrime Development<br />

Štatút programu: freeware, 30−dòový trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 24,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.softprime.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 1,29 MB<br />

Photoimpact 8.0<br />

Opis: program <strong>na</strong> spracovanie digitálnej fotografie,<br />

webovej grafiky a <strong>na</strong> vektorové kreslenie v prostredí<br />

Windows<br />

Vlastnosti:<br />

inštalácia programu je jednoduchá a rýchla; po<br />

spustení programu sa zobrazí typické prostredie<br />

programov editujúcich obrázky vrátane nástrojových<br />

líšt; má zabudovaný Palette Ma<strong>na</strong>ger <strong>na</strong><br />

rýchle zobrazenie alebo ukrytie panelov jediným<br />

kliknutím; nástrojom EasyPalette sa <strong>na</strong>stavujú<br />

špeciálne filtre, ako Oil Paint alebo Gaussian Blur,<br />

a aplikujú sa <strong>na</strong> obrázky jednoduchým drag/drop;<br />

<strong>na</strong>jnovšia verzia disponuje<br />

automatizovanými povelmi<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie stupòov,<br />

farieb a korekcií typických<br />

pre a<strong>na</strong>lógové fotografie<br />

vrátane <strong>na</strong>stavenia medzistupòov<br />

sivej farby<br />

program ponúka viacero<br />

nových a zdoko<strong>na</strong>lených<br />

nástrojov <strong>na</strong> dosiahnutie<br />

profesionálnych výsledkov;<br />

malé detaily, ako porušené<br />

farby <strong>na</strong> pozadí alebo osamotené<br />

body okolo objektu, sú príz<strong>na</strong>èné pre<br />

amatér<strong>sk</strong>ych umelcov; pri pouití funkcie Match<br />

Backround automaticky primieša farby pozadia<br />

vloeného objektu do pozadia základného obrázka,<br />

ušetrí sa tak mnostvo práce a dosiahne sa<br />

výborný výsledok, zvláš ak dva obrázky majú<br />

podobné farby; boli zdoko<strong>na</strong>lené aj ïalšie nástroje<br />

<strong>na</strong> výber; teraz môete vybra èasti jedného<br />

alebo viacerých aktívnych objektov bez potreby<br />

ich predchádzajúceho zlúèenia, je tam aj nový<br />

panel, do ktorého sa ukladajú výbery <strong>na</strong> budúce<br />

pouitie<br />

pri úprave záberu z digitálnej kamery program<br />

ponúka špeciálne filtre, ako dáï, oheò, rôzne<br />

výplne <strong>na</strong> zmenu pôvodného povrchu <strong>na</strong> reflexný<br />

kov, pokrèený papier alebo lomené <strong>sk</strong>lo; tvorcovia<br />

webových grafík môu vyui novú funkciu <strong>na</strong><br />

tvorbu prezentácií pomocou Java Scriptu; to<br />

umoní prida funkcie stop, predchádzajúci a<br />

<strong>na</strong>sledujúci do ¾ubovo¾nej èasti obrázka a kontrolova<br />

tak priebeh prezentácie<br />

domov<strong>sk</strong>á stránka programu ponúka mnostvo<br />

návodov, odpovedí <strong>na</strong> nezodpovedané otázky<br />

v obsiahlom pomocníkovi programu<br />

-vl-<br />

Autor: Ulead Systems, Inc.<br />

Štatút programu: free 30−dòový trial<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.ulead.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 42,2 MB<br />

CompreXX<br />

Opis: výborná kompresná utilita <strong>na</strong> vytváranie<br />

archívov a ich spravovanie v prostredí podobnom<br />

Exploreru<br />

Vlastnosti:<br />

vytváranie 28 a extrakcia 47 jednoduchých<br />

alebo viacnásobných archívov rôznych typov (7Z,<br />

ACE, ARC, ARJ, BH, BZ, BZ2 BZIP2, CAB, CPIO, GZ,<br />

GZIP, HA, JAR LHA, LZH, RAR, RPM, TAR, TGZ, Z<br />

ZIP, ZLIB, ZOO, IMA, IMZ, ISO, CIF, VFD a DSK) jednoduchým<br />

kliknutím pravým tlaèidlom myši; pridávanie<br />

ïalších súborov do archívu pomocou<br />

drag/drop; utilita je zaloená <strong>na</strong> zásuvných<br />

moduloch (plug-in), take podpora pre<br />

ïalší nový typ archívu spoèíva iba v inštalácii<br />

zásuvného modulu<br />

produkt obsahuje 4 volite¾né archívne<br />

aplikácie: povelový riadok, sprievodca, štýl<br />

WinZip a profesionálne archívne štúdio; ich<br />

vo¾bou si pouívate¾ vyberie prostredie,<br />

ktoré <strong>na</strong>jviac vyhovuje jeho potrebám<br />

pri pouívaní Outlooku pri posielaní pošty<br />

sa automaticky príloha komprimuje<br />

má zabudované automatické vzorkovanie<br />

kompresného pomeru rôznych podporovaných<br />

typov archívov, šifrovanie metódou<br />

MIME/UUE <strong>na</strong> posielanie súboru poštou, premenu<br />

samorozba¾ovacích súborov <strong>na</strong> jednoduché<br />

archívy, opravu poškodených archívov,<br />

obnovu stratených hesiel atï.<br />

produkt je doplnený súborom SDK/API,<br />

ktorý umoòuje pouívate¾om vytvára vlastné<br />

zásuvné moduly a aplikácie pomocou on-line<br />

pomocníka<br />

-vl-<br />

Autor: Mimar Si<strong>na</strong>n<br />

Štatút programu: freeware, 30−dòový trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.comprexx.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 3,36 MB<br />

Ulead Video Studio 7<br />

Opis: softvér <strong>na</strong> úpravu videozáz<strong>na</strong>mov<br />

Vlastnosti:<br />

preberá videozáz<strong>na</strong>my, zvuky, obrázky z PC<br />

kamier, TV tunerov, digitálnych kamier a ïalších<br />

mediálnych zariadení; automaticky zisuje typ<br />

videosúboru; podporuje <strong>na</strong>jnovšie formáty od<br />

Microsoftu a Sony (WMF, WMV, WMA, MICROMV);<br />

úplne podporuje DVD-VR, DVD+RW; celý proces<br />

prevzatia záz<strong>na</strong>mu zo zariadenia je automatický,<br />

staèí len vybra príslušné zábery; program rozpozná<br />

vypnutie a zapnutie kamery a automaticky<br />

importuje záz<strong>na</strong>m ako zvláštnu èas, ktorá sa dá<br />

jednoduchšie poui buï <strong>na</strong> klip, alebo doplni do<br />

celkového záz<strong>na</strong>mu<br />

u¾ahèuje úpravu záz<strong>na</strong>mu; orezáva a organizuje<br />

videoklipy, pridáva zvukovú stopu a hovorené<br />

92 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S O F T W A R E<br />

slovo; vkladá titulky a pridáva špeciálne efekty z mnostva viac ako 190 prispôsobite¾ných<br />

filtrov, premien; jedným z nových efektov je vytváranie obrazu<br />

v obraze; pomocou technológie InstaView je umonené <strong>na</strong> poèítaèoch s<br />

1,4 GHz procesorom Pentium 4 a lepším vidie zmeny okamite bez renderingu;<br />

pri mazaní alebo uloení viacerých sekvencií videa staèí ich jednoducho<br />

oz<strong>na</strong>èi a program to okamite urobí; sú tri monosti prezerania projektov:<br />

Storyboard pre jednoduché úpravy, Expanded Storyboard <strong>na</strong> vyuívanie celej<br />

obrazovky s viacerými videoklipmi a ich presúvanie pomocou drag/drop,<br />

Timeline <strong>na</strong> pridávanie rámikov pre titulky, hudby vo viacerých videoklipoch;<br />

<strong>na</strong> animovanie 3D titulkov a grafiky sa s programom vo¾ne dodáva Ulead<br />

Cool 3D; <strong>na</strong> rýchlejšie zvládnutie základov úpravy videa je urèený pomocník,<br />

ktorý v deviatich kapitolách demonštruje, ako sa video preberá, upravuje<br />

a zdie¾a<br />

program umoòuje zdie¾a videosúbory s ostatnými pouívate¾mi cestou<br />

VHS kazety, webových médií, DVD, VCD alebo SVCD ich jednoduchou vo¾bou<br />

a program sám zvolí <strong>na</strong>jlepší formát (Windows Media, QuickTime,<br />

RealVideo); automaticky pridáva video ako prílohu do pošty alebo posiela<br />

súbory .exe s videopozdravmi<br />

súbory urèené <strong>na</strong> prenos sa dajú <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD alebo DVD a prehra <strong>na</strong><br />

DVD prehrávaèi alebo PC<br />

-vl-<br />

Autor: Ulead Systems, Inc.<br />

Štatút programu: free, 30−dòový trial<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.ulead.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 75,3 MB<br />

ACD/ChemSketch 5.11<br />

Opis: integrovaný programový balík <strong>na</strong> kreslenie chemických štruktúr, reakcií,<br />

schematických diagramov a zobrazenie iných chemických záz<strong>na</strong>mov a prezentácií<br />

Vlastnosti:<br />

kreslí chemické štruktúry a zobrazuje ich vlastnosti pomocou funkcie<br />

Structure; vybratie tejto funkcie zobrazí tri základné nástrojové panely s<br />

mnostvom nástrojov <strong>na</strong> rôzne druhy kreslenia, výberu, otáèania, <strong>na</strong>stavenia<br />

a výpoètu parametrov; sú tam tlaèidlá <strong>na</strong> automatické vykreslenie názvu atómov,<br />

radikálov a ich úpravy; ukladá vytvorené súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>y, exportuje,<br />

importuje, kopíruje a vlepuje do iných aplikácií; vytvára optimalizovaný 3D<br />

model chemickej štruktúry látky<br />

upravuje text a grafiku pomocou funkcie Draw, kreslí grafické objekty, ako<br />

èiary, šípky, pravouhlé objekty, elipsy, uhly, polygóny, vkladá do nich textové<br />

odkazy, zátvorky; manipuluje s objektmi, zarovnáva, otáèa, mení ich<br />

ve¾kos; vkladá stránky, tlaèí dokument a umoòuje vklada <strong>sk</strong>opírované<br />

objekty do iných aplikácií<br />

umoòuje písa vo formáte PDF, CML a obsahuje mnostvo šablón <strong>na</strong><br />

u¾ahèenie práce<br />

rozširuje monosti programu prídavnými modulmi ChemBasic (špeciálny<br />

programovací jazyk umoòujúci prispôsobi si softvér) ACD/I-Lab (internetová<br />

sluba umoòujúca prístup do databázy chemikálií), ACD/Name Freeware<br />

(priraïuje názvy zlúèeninám pod¾a odporúèania IUPAC)<br />

-vl-<br />

Autor: Advanced chemistry development Inc.<br />

Štatút programu: freeware<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.acdlabs.com<br />

Vlastnosti súboru: 7,79 MB<br />

MyOddIcon 1.0.4<br />

Opis: grafický editor<br />

Vlastnosti:<br />

umoòuje pracova so všetkými hlavnými grafickými formátmi vrátane<br />

BMP, DIB, ICO, CUR, GIF, JPG, ANI, animovaného GIF, PNG, TIF, DLL, EXE<br />

a ïalších 20 formátov<br />

upravuje grafické obrázky vkladaním normálnych alebo bublinkových textov,<br />

orezávaním, vystrihovaním, vytváraním negatívu<br />

vytvára animovanú grafiku vo formáte ani, gif a tiff/tif, prezentácie, animované<br />

alebo jednoduché èiernobiele kurzory, plagátové zostavy do dåky 3 m<br />

upravenú grafiku vytlaèí vo forme zmenšenín alebo ako celok<br />

obrázky uloené <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u umoòuje priamo prehliada a upravova,<br />

pracova s nimi, kopírova, vklada<br />

konvertuje a pracuje so súbormi kliknutím myšou; importuje a exportuje<br />

obrázky a spája ich<br />

-vl-<br />

Autor: myoddweb<br />

Štatút programu: freeware<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 35 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.myoddweb.com<br />

Vlastnosti súboru: .zip 1,5 MB<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír Luchava<br />

AVIR<br />

Registrácia shareware programov<br />

za sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 93

I N T E R N E T<br />

Net & Security news<br />

Sto bezplatných internetových ka−<br />

viarní. V Brazílii vláda otvorila vyše 100<br />

bezplatných internetových kaviarní, ktoré<br />

majú by vo¾ne prístupné nezamest<strong>na</strong>ným<br />

a chudobným obyvate¾om. A hodinu den−<br />

ne si tak budú môc <strong>na</strong> sieti h¾ada prácu<br />

alebo absolvova rekvalifikaèné kurzy. Bra−<br />

zília chce takto zníi mieru nezamest<strong>na</strong>−<br />

nosti.<br />

Chcete vidie „fotografiu interne−<br />

tu“? Barrett Lyon, sieový ininier z USA,<br />

sa rozhodol vytvori grafickú reprezentáciu<br />

internetu. Pouil <strong>na</strong> to obyèajný poèítaè a<br />

staèil mu iba jediný deò. OPTE, ako je tento<br />

projekt <strong>na</strong>zvaný, je predovšetkým umením,<br />

umoòuje však aj sledovanie zmien internetu<br />

v èase a zaz<strong>na</strong>menávanie vplyvov prírodných<br />

katastrof, ktorými môu by zemetrasenia a<br />

záplavy, alebo zaz<strong>na</strong>menávanie iných vá−<br />

nych udalostí, ktoré majú dosah <strong>na</strong> väèšie<br />

územné celky. Na mapovanie pouíva Bar−<br />

rett program traceroute, ktorý je schopný<br />

trasova pakety <strong>na</strong> ich ceste internetom a<br />

zaz<strong>na</strong>menáva, ktorými uzlami siete prešli.<br />

Aby bolo moné zmapova internet za jeden<br />

deò, vyuívajú sa informácie iba z väèších<br />

sietí, tzv. class C. Uvedený obrázok zachytá−<br />

va 5 mil. uzlov siete. Na jeho vytvorenie bolo<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných 50 mil. pre<strong>sk</strong>okov pake−<br />

tov. Mapovanie prebieha rýchlosou 194<br />

trasovaní za sekundu. Jednotlivé farby pred−<br />

stavujú regióny sveta. Modrá reprezentuje<br />

Severnú Ameriku, zelená Európu, Stredný<br />

východ, centrálnu Áziu a Afriku, ltá Latin<strong>sk</strong>ú<br />

Ameriku. Ázij<strong>sk</strong>o−pacifický región je èervený<br />

a neznáme oblasti sú reprezentované bielou<br />

farbou.<br />

Ako môe obra<strong>na</strong> pred spamom<br />

dosta èloveka do väzenia. Èo sa to<br />

dnes deje vo svete? Zatkli jedného progra−<br />

mátora zo Silicon Valley v Kalifornii. Vraj<br />

za to, e sa vyhráal muèením a zabitím za−<br />

mest<strong>na</strong>ncom firmy, ktorá ho bombardova−<br />

la nevyiadanými reklamnými e−mailmi s¾u−<br />

bujúcimi údajné zväèšenie... viete si urèite<br />

predstavi. Odpisoval im vyhráky typu, e<br />

im pošle spóry antraxu, e ich „zneschop−<br />

ní“ gu¾kou, e ich bude muèi elektrickou<br />

vàtaèkou alebo ich vykastruje, ak ho nepre−<br />

stanú obaova svojou reklamnou poštou.<br />

Svoje vyhráky posielal z emailovej adresy<br />

Satan@hell.org. Muovi hrozí trest odòatia<br />

slobody do jedného roka alebo pokuta do<br />

výšky 250 000 dolárov.<br />

Po USA sa preháòajú wi−fi vlaky.<br />

Na rôzne, èasto a bizarné aplikácie wi−fi v<br />

benom ivote sme si u pomaly zvykli, ale<br />

to, èo plánujú zavies v nákladnej elezniè−<br />

nej doprave v USA, tu ešte nebolo. Americ−<br />

ká eleznièná spoloènos Burlington Nor−<br />

thern Santa Fe zaèala pouíva <strong>na</strong> ovláda−<br />

nie lokomotív <strong>na</strong> dia¾ku bezdrôtovú tech−<br />

nológiu wi−fi. Spoloènos to odôvodòuje<br />

<strong>na</strong>jmä zásadným zníením nákladov spoje−<br />

ných s prepravou. Zatia¾ èo pri klasickom<br />

type prepravy je potrebný jeden rušòovo−<br />

diè <strong>na</strong> jednu lokomotívu, pri dia¾kovom<br />

ovládaní lokomotívy zvládne jeden èlovek<br />

ovláda aj viac rušòov <strong>na</strong>raz. Zároveò je<br />

takýto spôsob aj bezpeènejší pre prípad−<br />

ných rušòovodièov, keïe lokomotívu mô−<br />

u ovláda z pohodlia dispeèer<strong>sk</strong>ého cen−<br />

tra. Nová technológia sa nevyuíva pri pre−<br />

prave osôb, iba v nákladnej doprave.<br />

Juná Kórea buduje celonárodnú<br />

broadband sie. Juná Kórea predstavi−<br />

la plán vybudova celonárodnú infraštruk−<br />

túru <strong>na</strong> prístup do internetu v zaujímavých<br />

rýchlostiach. Pod¾a odhadov by takáto sie<br />

Lacnejší flat rate <strong>na</strong> ADSL pri väèšej agregácii<br />

Zaèiatkom novembra predstavili Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie novú slubu ADSL – DSL<br />

Flat Standard. Od 1. decembra ST rozširili portfólio sluieb o program DSL FLAT Basic<br />

s prenosovými rýchlosami 384/64 kbit/s za cenu 890 Sk mesaène. Táto sluba po<strong>sk</strong>y−<br />

tuje permanentné pripojenie do internetu bez dátových a èasových obmedzení pri<br />

maximálnej prenosovej rýchlosti pre download, t. j. v smere k uívate¾ovi, dosahuje 384<br />

kbit/s a pre upload, t. j. v smere od uívate¾a, 64 kbit/s. Od sluby DSL FLAT Standard<br />

sa nový flatrate produkt odlišuje agregaèným parametrom. Agregácia z<strong>na</strong>mená zdie−<br />

¾anie prenosového pásma väèším poètom uívate¾ov. Zatia¾ èo pri slube DSL FLAT<br />

Standard maximál<strong>na</strong> agregácia neprekroèí pomer 1:20, pri cenovo výhodnejšej slube<br />

DSL FLAT Basic sa maximál<strong>na</strong> agregácia pohybuje do úrovne 1:40. Vo všeobecnosti<br />

pritom platí, e èím je agregaèný pomer niší, tým je vyššia kvalita sluby. Tieto ag−<br />

regaèné hodnoty nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú pre uívate¾a automatické zníenie jeho prenosovej<br />

rýchlosti. Pri benej prevádzke, pri ktorej nevyuívajú všetci uívatelia v rov<strong>na</strong>kom oka−<br />

mihu sie <strong>na</strong> plnú kapacitu, nedochádza k výraznejšiemu zniovaniu reálnej rýchlosti. Ak<br />

je však do siete v jednom èasovom okamihu pripojený väèší poèet uívate¾ov s vyššími<br />

nárokmi <strong>na</strong> prenos dát, prenosová rýchlos sa zníi.<br />

ST ST SLOVANET GTS NEXTRA EUROWEB<br />

DSL Flat DSL Flat GoDSL BDSL ADSLink ADSLink ADSL<br />

Basic Standard Total Flat384 Basic Mini Christmas<br />

downstream 384 384 256 384 384 192 384<br />

upstream 64 64 64 64 64 64 64<br />

modem 1 Sk 3590 – 1 Sk v cene 1 Sk 1 Sk −<br />

4790 Sk sluby<br />

pripojenie*<br />

839 Sk s DPH<br />

prístup <strong>na</strong> internet** 1068 Sk 1788 Sk 1188 Sk 1668 Sk 1199 Sk 799 Sk 1068 Sk<br />

(s DPH)<br />

spolu mesaène 1907Sk 2627 Sk 2027 Sk 2507 Sk 2038 Sk 1638 Sk 1907 Sk<br />

(s DPH)<br />

* mesaèný poplatok za DSL pripojenie v prípade vyuitia variantu ST DSL 384 (platí sa ST)<br />

** mesaèný poplatok za po<strong>sk</strong>ytnutie prístupu <strong>na</strong> internet (platí sa providerovi)<br />

mohla pokry celé územie Junej Kórey u<br />

v roku 2010. Sie je známa pod menom<br />

broadband convergence network (BcN) a<br />

okrem prístupu <strong>na</strong> internet by mala ma<br />

výz<strong>na</strong>m aj v oblasti telekomunikácií a pri<br />

prenose televízneho signálu. Projekt výstav−<br />

by BcN by mal stá astronomických 80 mi−<br />

liárd dolárov a do roku 2010 by mal vytvo−<br />

ri pribline 370 000 pracovných miest. Ju−<br />

ná Kórea je u v tejto dobe lídrom v oblas−<br />

ti poètu ¾udí s broadbandovým pripojením<br />

<strong>na</strong> internet, keï zo 48 miliónov obyvate¾ov<br />

má a 11,3 milió<strong>na</strong> prístup k vysokorých−<br />

lostnému internetu. Vybudovaním takejto<br />

siete by si svoju pozíciu minimálne posilnila.<br />

Ako postavi virtuálneho èloveka.<br />

Vydavate¾stvo AMACOM vydalo 288−stra−<br />

novú knihu s názvom Virtuálni ¾udia a s pod−<br />

titulom, ktorý vás <strong>na</strong>báda, aby ste si ich<br />

postavili sami. Knihu si u mono objed<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>pr. v Amazone. Jej katalógová ce<strong>na</strong> je<br />

39,95 USD. Vydavate¾stvo ju má zaèa fy−<br />

zicky distribuova 16. novembra. Obsahom<br />

knihy je návod <strong>na</strong> stavbu virtuálnej osob−<br />

nosti, ktorú zostavíte za pomoci softvéru z<br />

CD, ktoré je jej súèasou. Mono tak vytvo−<br />

ri jedineènú osobnos, virtuálneho èlove−<br />

ka, spolu s jeho históriou, vymodelova 3D<br />

tvár a prida schopnos rozpráva sa po−<br />

mocou syntetického hlasu. Postavy majú<br />

ma schopnos prejavova emócie a hu−<br />

mor. Tieto virtuálne postavy je moné pod¾a<br />

autora vyui v obchode, v zábavnom prie−<br />

mysle, v školstve. Autor knihy Peter Plan−<br />

tec sa stavbou virtuálnych ¾udí zaoberá u<br />

dlhé roky, je autorom prvého komerène do−<br />

stupného virtuálneho humánneho rozhra−<br />

nia Sylvie a spoluzakladate¾om spoloènosti<br />

Virtual Perso<strong>na</strong>lities Inc.<br />

Koho zaujíma váš web? Azda ka−<br />

dého prevádzkovate¾a webovej stránky<br />

zaujíma, kto sú návštevníci jeho webu.<br />

Chceli by ste však vedie, koho vaša webo−<br />

vá stránka zaujala <strong>na</strong>to¾ko, e <strong>na</strong> òu vy−<br />

tvoril <strong>na</strong> tej svojej hypertextový odkaz? Po−<br />

núkame návod, ako to zisti. Vyh¾adávaè<br />

Google pouíva ako kritérium <strong>na</strong> zaraïo−<br />

vanie dokumentov do výsledkov vyh¾a−<br />

dávania poèet iných dokumentov, ktoré <strong>na</strong><br />

daný dokument odkazujú. Èím viac takých−<br />

to odkazov existuje, tým vyššie sa dostane<br />

dokument do výsledkov vyh¾adávania. Keï−<br />

e Google si zapisuje nielen poèet týchto od−<br />

kazov, ale zaz<strong>na</strong>mená si aj to, odkia¾ tieto<br />

odkazy sú, ponúkol klientom ïalšiu slubu.<br />

Staèí, ak do políèka, kam sa vpisujú k¾úèové<br />

výrazy <strong>na</strong> vyh¾adávanie, vloíte príkaz v tvare<br />

link: URL, teda <strong>na</strong>pr. link: <strong>www</strong>.<strong>na</strong>zov.<strong>sk</strong>. Vý−<br />

sledkom vyh¾adávania budú všetky ostatné<br />

stránky, ktoré <strong>na</strong> tú vašu odkazujú. Ako URL<br />

nemono poui k¾úèové slovo.<br />

Ak vaša webová stránka vôbec nie je in−<br />

dexovaná, mono <strong>na</strong> to Google (a to platí<br />

nielen pre tento vyh¾adávaè) explicitne<br />

upozorni. Ak upozorníte vyh¾adávaè aj <strong>na</strong><br />

ostatné webové stránky, ktoré <strong>na</strong> váš web<br />

ukazujú a pritom nie sú indexované, za−<br />

bezpeèíte si tým vyššie ohodnotenie vašej<br />

stránky. Môe sa tak posunú vo výsled−<br />

koch vyh¾adávaní o nieèo vyššie. Túto me−<br />

tódu pouívajú pre zvyšovanie rankingu<br />

webových stránok aj profesionálne firmy<br />

venujúce sa tejto èinnosti.<br />

<br />

94 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.snotbomb.com<br />

<strong>www</strong>.mrpicassohead.com<br />

<strong>www</strong>.humanclock.com<br />

ako presne opísa, o èo ide v prípade tejto stránky, a viac<br />

ako kdeko¾vek inde platí, e lepšie je raz vidie ako stokrát<br />

poèu. Stránka je plná príšeriek vytvorených v prostredí<br />

Flash, ktoré sú <strong>na</strong>vyše sprevádzané pôsobivými zvukmi. Po<br />

zhliadnutí aj vy isto uznáte, e autor stránok oplýva <strong>na</strong>ozaj<br />

<strong>na</strong>dpriemernou dávkou fantázie.<br />

<strong>www</strong>.howdoyoufeel.de/<br />

today.htm<br />

Obdivujete obrazy maliara Picassa? Chceli by ste si <strong>na</strong>kres−<br />

li kubistický obraz? Na stránke <strong>www</strong>.mrpicassohead.com si<br />

môete po<strong>sk</strong>lada, alebo ak máte odvahu, tak aj priamo <strong>na</strong>−<br />

kresli vlastný kubistický portrét. Stránka je vyrobená v po−<br />

pulárnom Flashi a okrem iného umoòuje aj uloenie vlast−<br />

ného výtvoru.<br />

<strong>www</strong>.defense.gouv.fr/<br />

visites_virtuelles/snle/index.htm<br />

Ïalší zo série zaujímavých fotografických projektov. Ten−<br />

toraz autori servera spojili svoje sily a zozbierali fotografie<br />

z celého sveta, <strong>na</strong> ktorých je okrem iného zobrazený aj èas,<br />

keï bola fotografia zhotovená. Vznikla tak zbierka, ktorá<br />

ponúka zopár fotografií <strong>na</strong> kadú minútu dòa a dobre po−<br />

slúi aj ako ukazovate¾ presného èasu.<br />

<strong>www</strong>.panoramas.dk/<br />

fullscreen2/full1.html<br />

Hlasujte o tom, ako sa dnes máte. Zo všetkých hlasovaní<br />

sa kadodenne robí celosvetový priemer. Je celkom zábav−<br />

né sledova meniace sa nálady obyvate¾ov Modrej planéty<br />

deò po dni. Server dokáe poradi aj v prípade, e neviete<br />

zisti svoju dnešnú náladu.<br />

Virtuál<strong>na</strong> prehliadka ponorky francúz<strong>sk</strong>ej armády. Stránka<br />

je síce písaná vo francúzštine, to jej však vôbec neuberá <strong>na</strong><br />

vizuálnej informaènej hodnote, ktorá je <strong>na</strong> dobrej úrovni.<br />

Takto sa môete prejs po kajutách námorníkov, prezrie<br />

si kapitán<strong>sk</strong>y mostík alebo strojovòu.<br />

Ak vám pripadajú panoramatické obrázky zverejòované <strong>na</strong><br />

internete malé, urèite zamierte sem. Táto stránka toti po−<br />

núka nepreberné mnostvo celoobrazovkových panorám<br />

z rôznych kútov sveta. Na prezeranie stránky je potrebné<br />

rýchle pripojenie <strong>na</strong> internet a zásuvný modul QuickTime.<br />

<strong>www</strong>.michaelbach.de/ot<br />

<strong>www</strong>.howtoclea<strong>na</strong>nything.com<br />

<strong>www</strong>.airplanehome.com<br />

Optické klamy iste poznáte. Je zábavné sledova, aké ne−<br />

doko<strong>na</strong>lé je <strong>na</strong>še oko v niektorých prípadoch. Na svete sa<br />

<strong>na</strong>chádza zopár optických klamov, ktoré sa donekoneè<strong>na</strong><br />

opakujú. S tým sa nechcel zmieri autor stránok, ktorý za−<br />

èal vyrába vlastné interaktívne optické klamy a ilúzie od<br />

výmyslu sveta.<br />

Server radiaci, ako vyèisti èoko¾vek od èohoko¾vek. Na strán−<br />

kach sa <strong>na</strong>chádza nepreberné mnostvo rád a odporúèa−<br />

ní, ako vyèisti špinu azda z kadého povrchu pomocou<br />

konvenèných metód (sóda bikarbó<strong>na</strong>, citrón, benzín). Vrelo<br />

odporúèame rodièom batoliat a menších detí... ☺<br />

Pravekí ¾udia bývali v ja<strong>sk</strong>yniach, ne<strong>sk</strong>ôr sa presahovali do<br />

primitívnych chyí, tie si neustále zdoko<strong>na</strong>¾ovali a <strong>na</strong> úroveò<br />

dnešných rodinných domov, panelákov èi lietadiel Boeing.<br />

Existujú i takí ¾udia, ktorí sú schopní kúpi vyradené lietad−<br />

lo a presahova sa doò. Ak chcete sledova ú<strong>sk</strong>alia takého−<br />

to poèinu, urèite <strong>na</strong>vštívte <strong>www</strong>.airplanehome.com.<br />

96 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.psychotest.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.hieroglyfy.szm.<strong>sk</strong><br />

matematika.host.<strong>sk</strong><br />

Stránka ponúka mnostvo rôznych psychotestov, vánej−<br />

ších i menej ványch. Okrem testov osobnosti si môete<br />

otestova svoje IQ, prípadne si ho porov<strong>na</strong> s tým, ktoré<br />

ste dosiahli v nedávnom inteligenènom teste národa.<br />

Chcete sa aj vy zahåbi do tajov starovekého Egypta? Na to<br />

však potrebujete ovláda aspoò základy èítania hieroglyfov.<br />

Stránka hieroglyfy.szm.<strong>sk</strong> vás okrem základov egypt<strong>sk</strong>ých hie−<br />

roglyfov <strong>na</strong>uèí aj správnu výslovnos. Stránka síce nie je ve¾mi<br />

obsiahla, <strong>na</strong> poèiatoèné vzbudenie záujmu to však staèí.<br />

Ukákovo spracovaná stránka o matematike, urèená <strong>na</strong>jmä<br />

tým, ktorí matematike nikdy nerozumeli, ale aj tým, ktorí ma−<br />

tematike rozumejú, ale chcú rozšíri svoje obzory v tomto ved−<br />

nom odbore. Okrem definícií a príkladov nenásilným spôso−<br />

bom pribliuje matematiku a matematické myslenie masám.<br />

<strong>www</strong>.freediving.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.o<strong>na</strong>o<strong>na</strong>.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.inspired.<strong>sk</strong><br />

Viete, èo je to free diving? Ide o potápanie bez kyslíkového prí−<br />

stroja, bez „šnorchla“, doslova len <strong>na</strong> jeden nádych do rela−<br />

tívne ve¾kých håbok. Stránka pravidelne prináša novinky, opisu−<br />

je èinnos sloven<strong>sk</strong>ého freedivingového tímu, ale podáva aj zá−<br />

kladné informácie o tom, ako s nádychovým potápaním zaèa.<br />

Stránka o plánovanom rodièovstve, antikoncepcii a o všet−<br />

kom, èo s tým súvisí. Okrem informácií tu nájdete aj po−<br />

radòu a di<strong>sk</strong>usné fórum, v ktorých môete anonymne po−<br />

loi otázky o záleitostiach, <strong>na</strong> ktoré sa bene hanbíte alebo<br />

bojíte opýta.<br />

Táto stránka je ako stvorená <strong>na</strong> zabíjanie dlhých zimných<br />

veèerov. Na serveri inspired.<strong>sk</strong> sa <strong>na</strong>chádza mnostvo hier<br />

vytvorených vo formáte Flash. Server však nie je len zabi−<br />

jakom èasu, ponúka aj návody <strong>na</strong> výrobu efektov v prog−<br />

ramoch Macromedia Flash a Adobe Photoshop.<br />

<strong>www</strong>.fansajt.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.motyle.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.cemetery.<strong>sk</strong><br />

Máte aj vy svojho ob¾úbeného interpreta, športovca, herca<br />

èi osobnos? Pre mòa síce nepochopite¾ným, ale z<strong>na</strong>ène roz−<br />

šíreným spôsobom, ako prejavi sympatie svojmu ob¾úben−<br />

covi, je sta sa èlenom jeho fanklubu. Server <strong>www</strong>.fansajt. <strong>sk</strong><br />

prináša zoz<strong>na</strong>m vyše sedemtisíc preh¾adne zoradených fan−<br />

klubov s kontaktnými informáciami.<br />

U sa pomaly stáva tradíciou, e v kadých potulkách sve−<br />

tom WWW sa venujeme nejakej nevšednej zbierke. Autor<br />

stránok fotografuje motýle a ich fotografie zhromaïuje<br />

<strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ných stránkach. Nedá mi nepoz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<br />

zbierka motý¾ov <strong>na</strong> fotografiách je ove¾a humanistickejšia,<br />

ako keby boli pripichnuté vo vitrínke.<br />

Zaujímavý a u viackrát ocenený projekt istého košického<br />

dôchodcu. Ten sa preslávil tým, e buduje databázu slo−<br />

ven<strong>sk</strong>ých cintorínov, krematórií a osôb <strong>na</strong> nich pochova−<br />

ných. Aj keï väèši<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mov v databáze pochádza z vý−<br />

chodného Sloven<strong>sk</strong>a, u pomohla mnohým, <strong>na</strong>jmä zahra−<br />

nièným Slovákom, nájs hroby svojich príbuzných.<br />

Matúš Valter<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 97

I N T E R N E T<br />

Vytvárame WWW stránky II. / 14. èas<br />

Štatistika prístupov je <strong>na</strong> internete ve¾mi populár<strong>na</strong> slu−<br />

ba. Asi <strong>na</strong>jznámejším serverom ponúkajúcim bezplatnú šta−<br />

tistiku u nás je Naj.<strong>sk</strong> (<strong>www</strong>.<strong>na</strong>j.<strong>sk</strong>). Jednoducho sa zare−<br />

gistrujete, umiestnite do svojich stránok systémom vyge−<br />

nerovaný kód a je to.<br />

Jednoduchú štatistiku prístupov si však môeme <strong>na</strong>pí−<br />

sa aj sami pomocou PHP + MySQL. Práve tvorba tejto mi−<br />

niaplikácie bude témou tohtomesaèného pokraèovania náš−<br />

ho seriálu.<br />

ŠTATISTIKA PRÍSTUPOV. Naša jednoduchá<br />

štatistika prístupov bude predstavova mesaènú štatistiku<br />

prístupu k jednotlivým dokumentom, pouitia jednotli−<br />

vých prehliadaèov a operaèných systémov a prístupov z<br />

jednotlivých adries IP.<br />

DATABÁZA A NÁVRH TABULIEK. Keïe<br />

<strong>na</strong>ša miniaplikácia bude vyuíva viacero menších tabuliek, je<br />

ove¾a preh¾adnejšie vytvori pre òu samostatnú databázu.<br />

Novú databázu môeme <strong>na</strong>zva <strong>na</strong>príklad statistiky. Tu<br />

sú jednotlivé tabu¾ky:<br />

CREATE TABLE prehliadace (<br />

<strong>na</strong>zov varchar(10),<br />

pocet integer,<br />

mesiac varchar(8)<br />

);<br />

CREATE TABLE os (<br />

<strong>na</strong>zov varchar(10),<br />

pocet integer,<br />

mesiac varchar(8)<br />

);<br />

CREATE TABLE ip (<br />

<strong>na</strong>zov varchar(10),<br />

pocet integer,<br />

mesiac varchar(8)<br />

);<br />

CREATE TABLE stranky (<br />

<strong>na</strong>zov varchar(10),<br />

pocet integer,<br />

mesiac varchar(8)<br />

);<br />

SÚBOR S PARAMETRAMI SPOJENIA.<br />

Zaèneme u tradiène definíciou parametrov spojenia v sú−<br />

bore spojenie.php:<br />

<br />

ZÍSKANIE ÚDAJOV. Všetky údaje budeme zí<strong>sk</strong>a−<br />

va a zapisova do databázy pomocou súboru stats.php.<br />

Ten je ne<strong>sk</strong>ôr potrebné vloi do kadého dokumentu po−<br />

mocou funkcie include:<br />

<br />

// príklad vloenia súboru stats.php do dokumentu<br />

Prejdime k samotnému kódu súboru stats.php. Zaène−<br />

me zí<strong>sk</strong>aním aktuálneho mesiaca a roka vo formáte MM.YYYY:<br />

$time=Time(); //zí<strong>sk</strong>anie dátumu a èasu<br />

$mesiac=Date("m.Y", $time); // formátovanie dátumu a èasu<br />

a uloenie do premenne<br />

Nasleduje zistenie adresy IP návštevníka:<br />

if(IsSet($HTTP_X_FORWARDED_FOR)) {<br />

$explode_ip = Explode(",",<br />

$HTTP_X_FORWARDED_FOR);<br />

$ip = $explode_ip[0]; // uloenie adresy IP do premennej<br />

} else {<br />

$ip = $REMOTE_ADDR; // uloenie adresy IP do premennej<br />

}<br />

Typ prehliadaèa a operaèného systému budeme zis−<br />

ova z premennej $HTTP_USER_AGENT. Tu je príklad hod−<br />

noty tejto premennej:<br />

Obr. 1<br />

Výpis premennej $HTTP_USER_AGENT<br />

Vidíme, e prehliadaè je Mozilla 4.0 kompatibilný (Mo−<br />

zilla/4.0 compatibile) a ide konkrétne o Microsoft Internet<br />

Explorer 6.0 (MSIE 6.0) s <strong>na</strong>dstavbou v podobe programu<br />

Avant Browser (avantbrowser.com), ktorý beí pod Win−<br />

dows XP (Windows NT 5.1).<br />

Operaèný systém návštevníka teda zí<strong>sk</strong>ame jednodu−<br />

chým testom vý<strong>sk</strong>ytu jednotlivých reazcov charakterizujú−<br />

cich jednotlivé operaèné systémy v premennej $HTTP_<br />

USER_AGENT pomocou funkcie eregi:<br />

If(eregi("win.9x.4\.90|windows.me",<br />

$HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows ME";<br />

}<br />

else if(eregi("windows.98|win98|windows.4\.10",<br />

$HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows 98";<br />

}<br />

else if(eregi("windows.95|win95", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows 95";<br />

}<br />

else if(eregi("windows.nt.5\.0|windows.2000",<br />

$HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows 2000";<br />

}<br />

else if(eregi("windows.xp|windows.nt.5\.1",<br />

$HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows XP";<br />

}<br />

else if(eregi("windows.nt|winnt", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Windows NT";<br />

}<br />

else if(eregi("linux", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Linux";<br />

}<br />

else if(eregi("mac", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "Macintosh";<br />

}<br />

else if(eregi("sunos", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "SunOS";<br />

}<br />

else if(eregi("unix", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "unix";<br />

}<br />

else if(eregi("freebsd", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "FreeBSD";<br />

}<br />

else if(eregi("openbsd", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$system = "OpenBSD";<br />

}<br />

else {<br />

$system = "Ostatné";<br />

}<br />

Zistenie prehliadaèa je o nieèo komplikovanejšie. Ako<br />

ste si urèite všimli, väèši<strong>na</strong> prehliadaèov (v <strong>na</strong>šom príkla−<br />

de IE 6.0) sa hlási ako „Mozilla compatibile“. Keby sme<br />

teda testovali premennú $HTTP_USER_AGENT <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong><br />

prítomnos reazca „mozilla“, k názvu prehliadaèa by<br />

sme sa nedostali. Test <strong>na</strong> prítomnos reazca „mozilla“<br />

musí by teda posledný. Je preto potrebné testova spo−<br />

mí<strong>na</strong>nú premennú <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt jednotlivých reazcov v správ−<br />

nom poradí:<br />

if(eregi("opera", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Opera";<br />

}<br />

else if(eregi("msie.4", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "MS IE 4.0";<br />

}<br />

else if(eregi("msie.5\.0", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "MS IE 5.0";<br />

}<br />

else if(eregi("msie.5\.5", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "MS IE 5.5";<br />

}<br />

else if(eregi("msie.6", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "MS IE 6.0";<br />

}<br />

else if(eregi("msie", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "MS IE 3.0";<br />

}<br />

else if(eregi("konqueror", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Konqueror";<br />

}<br />

else if(eregi("lynx", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Lynx";<br />

}<br />

else if(eregi("links", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Links";<br />

}<br />

else if(eregi("netscape", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Netscape";<br />

}<br />

else if(eregi("mozilla/5", $HTTP_USER_AGENT)) {<br />

$browser = "Mozilla";<br />

}<br />

else {<br />

$browser = "Ostatné";<br />

}<br />

Úplne <strong>na</strong>jjednoduchšie je zistenie aktuálne prezera−<br />

ného dokumentu:<br />

$cesta=$HTTP_HOST.$PHP_SELF;<br />

To je <strong>na</strong> tento mesiac všetko. V budúcom pokraèovaní<br />

si ukáeme, ako jednotlivé údaje zí<strong>sk</strong>ané týmto <strong>sk</strong>riptom<br />

zapísa správne do databázy a vyhodnoti, teda vygenero−<br />

va preh¾adnú tabu¾ku s kompletnou štatistikou za jeden<br />

mesiac.<br />

Igor Kulman<br />

98 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

Technológie&<br />

biznis news<br />

Operátori nový zákon vítajú,<br />

nespåòa však ich predstavy<br />

Najväèší telekomunikaèní operátori privítali<br />

prijatie nového záko<strong>na</strong> o elektronických ko−<br />

munikáciách, nespåòa však všetky ich pred−<br />

stavy. Kritickým bodom je pod¾a operátorov<br />

povinnos zabezpeèi zariadenia <strong>na</strong> odpoèú−<br />

vanie z vlastných prostriedkov, negatívne<br />

však vnímajú aj nedostatoèné fi<strong>na</strong>ncovanie<br />

regulátora trhu, Telekomunikaèného úradu<br />

SR (TÚ) alebo riešenie problematiky prenosi−<br />

te¾nosti èísla.<br />

Prijatie záko<strong>na</strong> o elektronických komuni−<br />

káciách privítali svorne všetci telekomuni−<br />

kaèní operátori. Hlavným prínosom záko<strong>na</strong><br />

je pritom pod¾a oslovených subjektov <strong>na</strong>jmä<br />

prechod <strong>na</strong> regulaèný rámec platný<br />

v Európ<strong>sk</strong>ej únii. Ani ten však nemusí by<br />

pod¾a operátorov úplne bez problémov.<br />

Niektoré negatíva toti <strong>na</strong>príklad pod¾a spo−<br />

loènosti Orange Sloven<strong>sk</strong>o priamo nesúvi−<br />

sia so samotným zákonom, ale s jeho im−<br />

plementáciou.<br />

Mobilní operátori zároveò nie sú spokoj−<br />

ní s doterajším riešením problematiky pre−<br />

nosite¾nosti èísla v mobilných sieach. Naj−<br />

negatívnejšie je však zo strany všetkých ope−<br />

rátorov <strong>na</strong> trhu hodnotené ponechanie po−<br />

vinnosti fi<strong>na</strong>ncova zariadenia potrebné <strong>na</strong><br />

odpoèúvanie samotnými operátormi. Parla−<br />

mentom však neprešiel ani jeden z po−<br />

zmeòujúcich návrhov, ktoré mali zakotvi<br />

aspoò sèasti prijate¾né riešenie pre všetky<br />

zúèastnené strany.<br />

Fi<strong>na</strong>ncovanie odpoèúvania operátormi<br />

je <strong>na</strong>vyše pod¾a viacerých odborníkov proti−<br />

ústavné, samotný Ústavný súd SR však zatia¾<br />

k podnetu podanému v minulosti zatia¾ ne−<br />

zaujal stanovi<strong>sk</strong>o.<br />

Zákon o elektronických komunikáciách,<br />

ktorý schválil parlament, <strong>na</strong>hradí v súèas−<br />

nosti platný zákon o telekomunikáciách.<br />

Mení okrem iného povinnosti podnikov vo<br />

veci prístupu a prepojenia verejných elektro−<br />

nických komunikaèných sietí, a to vrátane<br />

uvo¾nenia prístupu k miestnym vedeniam.<br />

Ustanovuje takisto povinnos vyda referenè−<br />

nú ponuku <strong>na</strong> prístup a prepojenie sietí<br />

a referenènú ponuku <strong>na</strong> prenájom okruhov.<br />

Zákon rozširuje aj pôsobnos a posilòuje<br />

postavenie regulaèného Telekomunikaèné−<br />

ho úradu. Zákon by mal by úèinný od 1. ja−<br />

nuára <strong>2004</strong>.<br />

Intel predstavil 65 nm technológiu<br />

Spoloènos Intel predstavila prvú polovo−<br />

dièovú pamä vyrobenú prostredníctvom<br />

technológie 65 nm. Prvou polovodièovou<br />

súèiastkou, ktorú Intel v rámci vývoja 65 nm<br />

technológie vyrobil, je pamä SRAM s kapa−<br />

citou 4 Mb. Hradlá tranzistorov vyrábaných<br />

touto technológiou majú šírku iba 35 nm<br />

a plocha kompletnej pamäovej bunky po−<br />

zostávajúcej zo šiestich tranzistorov je 0,57<br />

štvorcového mikrometra, èo je takmer o po−<br />

lovicu menej ne plocha, ktorú rov<strong>na</strong>ká pa−<br />

mäová bunka zaberá pri výrobe prostred−<br />

níctvom 90 nm technológie. Na dokreslenie<br />

ve¾kosti tranzistorov produkovaných novou<br />

výrobnou technológiou dodajme, e vïaka<br />

nej mono <strong>na</strong> plochu 1 mm 2 vtes<strong>na</strong> 10<br />

miliónov tranzistorov! Novinku vyrobili v zá−<br />

vode D1D v Hillsboro (tam sa aj bude vyrá−<br />

ba) a pri produkcii boli vyuité <strong>na</strong>sledujúce<br />

technológie: 300 mm wafery, druhá gene−<br />

rácia technológie „<strong>na</strong>tiahnutého kremíka“,<br />

low−K dielektrikum, medené prepojovacie<br />

vrstvy (tých môe by aktuálne a osem)<br />

a litografická technológia pracujúca so svet−<br />

lom s vlnovou dåkou 193 nm a 248 nm<br />

(teda rov<strong>na</strong>kou, ako vyuíva Intel pri 90 nm<br />

výrobnom procese). Na spomenutý úèel vy−<br />

vinuli v Inteli nový typ litografických masiek<br />

(vyuívajúcich fázový posun), ktoré umo−<br />

òujú spomenuté zvýšenie výkonnosti litogra−<br />

fického procesu. Ten by pod¾a predbenej<br />

informácie mal postaèova ešte pre <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcu 45 nm generáciu výrobnej technoló−<br />

gie. Pod¾a zverejnených informácií sa toti<br />

s prechodom <strong>na</strong> EUV litografiu v Inteli poèí−<br />

ta a v roku 2009, keï Intel plánuje spuste−<br />

nie produkcie 32 nm výrobným procesom!<br />

Zaujímavá je aj informácia, pod¾a ktorej by<br />

nový výrobný proces mal prispie k zrýchle−<br />

niu produkcie polovodièových èipov. Vy−<br />

tvorenie prvých troch vrstiev štruktúry obvo−<br />

du sa toti podarilo <strong>sk</strong>ráti <strong>na</strong> 5 dní. Bohu−<br />

ia¾, Intel neuviedol, aké je relatívne <strong>sk</strong>ráte−<br />

nie tejto doby. Sériová produkcia prostred−<br />

níctvom novej technológie je <strong>na</strong>plánovaná<br />

a <strong>na</strong> rok 2005, pre Intel má však jej ozná−<br />

menie ve¾ký výz<strong>na</strong>m. V súèasnosti <strong>na</strong>sadzo−<br />

vanú 90 nm technológiu, ktorou u Intel<br />

produkuje <strong>na</strong>jmodernejšie mikroprocesory,<br />

ktoré sa <strong>na</strong> trh dostanú zaèiatkom budúce−<br />

ho roka, toti spoloènos predstavila iba<br />

pred 20 mesiacmi!<br />

Európ<strong>sk</strong>i riaditelia <strong>IT</strong> upozoròujú<br />

<strong>na</strong> oblasti <strong>na</strong>jväèšieho plytvania<br />

Pod¾a nezávislého celoeuróp<strong>sk</strong>eho prie<strong>sk</strong>u−<br />

mu, ktorý zverejnila spoloènos Unisys, sú<br />

európ<strong>sk</strong>i riaditelia <strong>IT</strong> presvedèení, e sa zby−<br />

toène utráca prive¾a peòazí <strong>na</strong> softvérové<br />

licencie, problematiku serverov a obsluný<br />

personál. Prie<strong>sk</strong>um sa zaoberal problémami,<br />

ktoré musia rieši fi<strong>na</strong>nèní riaditelia a riadite−<br />

lia <strong>IT</strong>, ak zvaujú dosah investícií do techno−<br />

lógií <strong>na</strong> podnikanie svojich firiem. V èase,<br />

keï podniky musia èeli zvýšeným rizikám,<br />

vysokým nákladom a bezpeènostným hroz−<br />

bám, odporúèa Unisys fi<strong>na</strong>nèným riadite¾om<br />

a riadite¾om <strong>IT</strong>, aby vyhodnotili a lepšie<br />

pochopili dosah infraštruktúry <strong>IT</strong> <strong>na</strong> ich pod−<br />

nikanie. Kadý tretí dopytovaný riadite¾ <strong>IT</strong> je<br />

presvedèený, e sú ich firmy potenciálne zra−<br />

nite¾né voèi všetkým trom faktorom (riziko,<br />

vysoké náklady a <strong>na</strong>rušenie bezpeènosti).<br />

31 % riadite¾ov <strong>IT</strong> si myslí, e sa peniaze<br />

nevy<strong>na</strong>kladajú efektívne, <strong>na</strong>jmä pokia¾ ide<br />

o ve¾ké mnostvo softvérových licencií. 32 %<br />

riadite¾ov <strong>IT</strong> uvádza, e príèinou plytvania je<br />

Sun Tech days<br />

Sun predstavil <strong>na</strong> vývojár<strong>sk</strong>ej konferencii<br />

Sun Tech Days, ktorá sa ko<strong>na</strong>la v polovici<br />

novembra v Prahe, viacero noviniek pre<br />

vývojárov v jazyku Java.<br />

Úvodná prezentácia sa zamerala <strong>na</strong><br />

novo vznikajúce technológie, ako <strong>na</strong>príklad<br />

Auto−ID, wearable computing alebo sluby<br />

zaloené <strong>na</strong> GPS a ich moný dosah <strong>na</strong><br />

vývoj v oblasti softvéru. Pod¾a predstavite¾ov<br />

firmy Sun bude ma v budúcnosti kadý<br />

predmet pridelenú vlastnú adresu EPC, kto−<br />

rou bude jednoz<strong>na</strong>ène identifikovate¾ný.<br />

V prezentácii sme videli <strong>na</strong>príklad ponoky<br />

s vlastným EPC, pod¾a ktorého práèka spo−<br />

z<strong>na</strong>la, e sú schované v bielych trenírkach<br />

(rozpoz<strong>na</strong>né boli, samozrejme, pod¾a vlast−<br />

nej adresy) a spustila poplach predpove−<br />

dajúci monos nepriaznivej interakcie<br />

farieb jednotlivých èastí bielizne. Práèka<br />

bola riadená – ako i<strong>na</strong>k – programom <strong>na</strong>−<br />

písaným v Jave.<br />

Program ïalej pokraèoval v dvoch<br />

samostatných líniách. Hlavnými témami<br />

boli Enterprise Computing, mobilné a bez−<br />

drôtové technológie, bezpeènos, novinky<br />

v novej generácii webových sluieb, vývo−<br />

jár<strong>sk</strong>ych nástrojov a technológie open sour−<br />

ce. Jednotlivé prednášky sa zaoberali té−<br />

mami ako Java 2 Enterprise Edition (J2EE)<br />

1.4 a jej pokroèilé funkcie – rozšírenie apli−<br />

kaèných vstupov a výstupov, zlepšenie prie−<br />

pustnosti a redukcia alokácie operaènej<br />

pamäte. Prezentovaný bol aj projekt Java<br />

Web Start, ktorý umoòuje jednoduchú in−<br />

štaláciu a upgrade javových aplikácií cez<br />

internet, vytváranie efektívnych aplikácií<br />

s vyuitím Java 2 Standard Edition (J2SE)<br />

1.4, a príprava <strong>na</strong> príchod J2SE 1.5 vráta−<br />

ne príkladov praktického vyuitia J2EE,<br />

riešenia problémov s vyuitím systémov Sun<br />

èi tvorba aplikácií za pomoci Sun ONE<br />

Studio. Zaujímavou témou bolo aj riešenie<br />

bezpeènosti a identity pomocou Javy, tvor−<br />

ba webových sluieb s Java 2 Micro Edition<br />

(J2ME), J2SE a J2EE a aj tvorba aplikácií<br />

pre bezdrôtové zariadenia s MIDP2.0,<br />

WMA a MMA. Zaujala aj ukáka vývojár−<br />

<strong>sk</strong>eho nástroja Wireless Toolkit 2.0, ktorý<br />

umoòuje <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavenie bezpeè−<br />

nostného oprávnenia a podpísania javo−<br />

vého súboru.<br />

Konferencia Tech Days vznikla v roku<br />

1997. Po<strong>sk</strong>ytuje vývojárom monos zí<strong>sk</strong>a<br />

informácie o <strong>na</strong>jnovších softvérových kon−<br />

ceptoch, umoòuje predi<strong>sk</strong>utova stratégiu<br />

pri vytváraní aplikácií s vyuitím technoló−<br />

gií Sun vrátane Java Web Services, Javy,<br />

Solarisu, Sun Java System a ïalších. Sun<br />

Tech Days sú putovným projektom.<br />

Okrem Prahy sa tento rok u<strong>sk</strong>utoèòujú<br />

v brazíl<strong>sk</strong>om Sao Paule, v Štokholme, Syd−<br />

ney, Singapure a Pekingu.<br />

K zaujímavostiam pra<strong>sk</strong>ej konferencie<br />

patrilo to, e úèas <strong>na</strong> prednáškach sa<br />

zaz<strong>na</strong>menávala pomocou èítaèiek èiaro−<br />

vého kódu, ktorý mal kadý úèastník <strong>na</strong><br />

plastovej vizitke. Snímanie prebiehalo<br />

bezdrôtovo pomocou vreckového poèítaèa<br />

s Palm OS, <strong>na</strong> ktorom beala aplikácia<br />

<strong>na</strong>písaná v Jave. Ostáva len dúfa, e nie−<br />

ktorá z ïalších takýchto konferencií sa èo−<br />

<strong>sk</strong>oro u<strong>sk</strong>utoèní aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Poèet<br />

sloven<strong>sk</strong>ých vývojárov <strong>na</strong> tomto podujatí<br />

bol toti neobyèajne ve¾ký.<br />

Michal Holeš, Praha

I N F O W A R E<br />

<strong>na</strong>dbytok èasu, ktorý musia trávi ma<strong>na</strong>éri<br />

plánovaním serverov a riešením serverovej<br />

problematiky. 24 % riadite¾ov <strong>IT</strong> sa domnie−<br />

va, e neúmernou záaou rozpoètu sú poèty<br />

pracovníkov obsluhy. Navzdory existujúcim<br />

známkam plytvania v oblasti <strong>IT</strong> je povinných<br />

iba 53 % dopytovaných riadite¾ov <strong>IT</strong> podáva<br />

výkazy svojim fi<strong>na</strong>nèným riadite¾om o všet−<br />

kých aspektoch výdavkov za <strong>IT</strong> a kadý štvr−<br />

tý (25 %) musí podáva výkazy len vo výni−<br />

moèných prípadoch alebo nemá nijakú<br />

štruktúru vykazovania. Pod¾a spoloènosti<br />

Unisys vyuíva väèši<strong>na</strong> existujúcich serverov<br />

len 5 % a 15 % svojej kapacity (tieto údaje<br />

sú potvrdené prie<strong>sk</strong>umom odvetvových a<strong>na</strong>−<br />

lytikov) – <strong>na</strong>jmä preto, e <strong>na</strong> kadom serve−<br />

ri beí len jed<strong>na</strong> aplikácia. Úspornou nápra−<br />

vou je konsolidácia vïaka tomu, e mapuje<br />

systémové architektúry <strong>na</strong> <strong>na</strong>jefektívnejšie<br />

hardvérové platformy. V dátovom stredi<strong>sk</strong>u<br />

staèí ma<strong>na</strong>érom <strong>IT</strong> <strong>na</strong> prevádzku systémov<br />

<strong>IT</strong> štvrti<strong>na</strong> obsluného personálu v porov<strong>na</strong>−<br />

ní s infraštruktúrou zaloenou <strong>na</strong> komodit−<br />

ných serveroch. Pritom si uchovávajú mo−<br />

nosti a flexibilitu po<strong>sk</strong>ytova rentabilným spô−<br />

sobom inovatívne sluby a vývojové platfor−<br />

my beiace <strong>na</strong> mimoriadne robustných a<br />

kompatibilných softvérových architektúrach.<br />

Kvantová kryptografia je <strong>na</strong> trhu!<br />

To, èo sa ešte pred rokom zdalo nemoné,<br />

sa zrejme stane <strong>sk</strong>utoènosou. Na trhu sa<br />

objavil prvý komerèný produkt, ktorý <strong>na</strong><br />

zabezpeèenie prenosu dát pouíva kvanto−<br />

vú kryptografiu. Produkt sa <strong>na</strong>zýva Navajo<br />

Secure Gateway a jeho tvorcom je spoloè−<br />

nos MagiQ Technologies Inc. so sídlom<br />

v New Yorku. Navajo umoòuje chráni<br />

prenos dát a <strong>na</strong> vzdialenos 120 km, a to<br />

tak pred útokmi zvonku, ako aj pred nepo−<br />

volanými internými zamest<strong>na</strong>ncami. Dáta<br />

sú pri prenose zapisované do stavu protó−<br />

nov, prièom do jedného protónu je zapísa−<br />

ný viac ako jeden bit informácie. Tieto<br />

údaje sa dajú z protónu preèíta iba raz.<br />

Protón potom zmení svoj stav a dáta u<br />

v òom viac zapísané nie sú. Keby sa teda<br />

niekto pokúšal odpoèúva prenosovú linku,<br />

pozmenil by prenášané dáta. To by si uve−<br />

domil ich adresát a prenos by bol okamite<br />

po prvom odpoèutom bite zastavený.<br />

Pomocou tejto technológie, ktorá sa <strong>na</strong>zýva<br />

Quantum Key Distribution (QKD), je tak<br />

moné vyrieši fundamentálny problém<br />

kryptografie, ktorým je absolútne bezpeèný<br />

prenos kryptovacieho k¾úèa. Pod¾a spoloè−<br />

nosti MagiQ nie je moné prenos rozlúšti,<br />

odpoèúva ani èíta bez oh¾adu <strong>na</strong> to, aký<br />

pokrok dosiahne elektronika a výpoètová<br />

technika. Systém vïaka pouitiu fyzikálnych<br />

mechanizmov so stopercentnou istotou za−<br />

bezpeèí, e pri prenose údajov nemôu<br />

vzniknú dve kópie kryptovacieho k¾úèa.<br />

MagiQ predpokladá záujem o svoje pro−<br />

dukty tak vo vojen<strong>sk</strong>om, vládnom, ako aj<br />

v komerènom a telekomunikaènom sektore.<br />

Dohoda o akvizícii<br />

Majitelia Metrologie Slovakia, s. r. o., uzav−<br />

reli dohodu o akvizícii so spoloènosou eD<br />

system, a. s., pod¾a ktorej eD system, a. s.<br />

vstupuje ako majoritný partner do spoloè−<br />

nosti Metrologie Slovakia, s. r. o.<br />

eD system je jedným z <strong>na</strong>jväèších regio−<br />

nálnych distribútorov <strong>IT</strong> v regióne strednej<br />

a východnej Európy a vstup do Metrologie<br />

Slovakia je logickým krokom k ïalšej expan−<br />

zii. Vstupom silného strategického partnera<br />

do <strong>na</strong>šej spoloènosti dôjde k z<strong>na</strong>èným syner−<br />

gickým efektom, kde oèakávame ve¾mi<br />

dy<strong>na</strong>mický rast, ktorý spoloènosti Metrologie<br />

Slovakia umoní úspešný rozvoj i po vstupe<br />

do Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />

Správa o 9. víkende s Linuxom<br />

15. a 16. 11. 2003 sa ko<strong>na</strong>la v priestoroch<br />

SÚZA v Bratislave konferencia 9. víkend<br />

s Linuxom, oz<strong>na</strong>èovaná ako Lugcon 9. Hlav−<br />

nou témou Lugconu bola tentoraz bezpeè−<br />

nos. V prvej miestnosti zazneli príspevky tý−<br />

kajúce sa bezpeènostného ma<strong>na</strong>mentu<br />

(Radovan Semanèík), správy firewallu (Milan<br />

Pikula), monitorovania sietí (Marcel Heèko),<br />

<strong>na</strong>sadenia antispamovej kontroly (Ján<br />

Ondrej) a bezpeèného programovania<br />

v Jave (Richard Richter). Novinkou oproti<br />

predchádzajúcim Lugconom bola panelová<br />

di<strong>sk</strong>usia <strong>na</strong> tému bezpeènos. Pozvaní hostia<br />

Radovan Semanèík, Milan Pikula, Peter<br />

Palúch a Richard Richter odpovedali <strong>na</strong> nie<br />

celkom jednoduché otázky. Di<strong>sk</strong>usiu mode−<br />

roval Tibor Pittich. Hostia sa <strong>na</strong>koniec zhod−<br />

li, e v súèasnosti nie je moné poda jedno−<br />

z<strong>na</strong>èné odpovede <strong>na</strong> všetky otázky o bez−<br />

peènosti. V prípade, e poslucháèi nemali<br />

záujem o bezpeènos, mohli sa zúèastni <strong>na</strong><br />

prednáškach v druhej miestnosti, kde sa<br />

v priebehu dòa striedali rôzne témy. Juraj<br />

Kolesár predniesol prvý príspevok <strong>na</strong> tému<br />

komerèné vyuitie licencie GNU/GPL, po−<br />

ukázal <strong>na</strong> problémy s prekladom licencie<br />

a <strong>na</strong> nie celkom jednoduchú integráciu so<br />

sloven<strong>sk</strong>ou legislatívou. Tibor Pittich predsta−<br />

vil vývoj linuxovej distribúcie Mandrake,<br />

ktorá má <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ve¾ký poèet priazniv−<br />

cov. Matej Pivolu<strong>sk</strong>a oboznámil publikum<br />

s tým, ako efektívne a rýchlo písa <strong>sk</strong>ripty<br />

zjednodušujúce prácu <strong>na</strong> poèítaèi a správu<br />

systému. Richard Richter prezentoval projekt<br />

Talker v Jave, umoòujúci on−line komuniká−<br />

ciu viacerých pouívate¾ov. Juraj Michálek<br />

predviedol, akým spôsobom sa <strong>na</strong>vrhujú<br />

poèítaèové hry, a prednášku doplnil malými<br />

ukákami. Prvý deò prednášok ukonèil Petr<br />

Pøidal, ktorý porozprával o operaènosm sys−<br />

téme Mac OS X a jeho vzahu k operaènému<br />

systému Linux. Prvý deò konferencie <strong>na</strong>ko−<br />

niec uzavrelo vyhlásenie výsledkov súae<br />

Open Projekt roku 2003. Porota vyberala<br />

z projektov, ktoré sa zaslúili o rozvoj open<br />

source <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Prvé miesto obsadil<br />

projekt Creox – zvukový procesor urèený pre<br />

operaèný systém Linux, jeho autorom je<br />

Jozef Kosorú. Hlavnou cenou bol notebook,<br />

ktorý do súae venovala firma IBM Slo−<br />

ven<strong>sk</strong>o. Druhé miesto v súai obsadil pro−<br />

jekt Platón.SK, ide o portál zameraný <strong>na</strong><br />

vývoj a rozvoj open source softvéru, zástup−<br />

com projektu je Ondrej Jombík. Tretie mies−<br />

to zí<strong>sk</strong>al portál <strong>sk</strong>upiny Games for Linux,<br />

ktorej cie¾om je pomáha programátorom<br />

pri programovaní a prenose hier <strong>na</strong> rôzne<br />

OS. Projekt bol zastúpený Jurajom Michál−<br />

kom. Druhou a treou cenou bola fi<strong>na</strong>nèná<br />

odme<strong>na</strong> vo výške 10 000 a 5000 Sk veno−<br />

vaná do súae zdruením SKLUG. Druhý<br />

deò pokraèovala konferencia opä v dvoch<br />

miestnostiach. Program v prvej znovu tvorili<br />

prednášky zamerané prevane <strong>na</strong> tému bez−<br />

peènos. S prvým príspevkom vystúpil Peter<br />

100 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

I N F O W A R E<br />

Fórum pre komunikaèné<br />

technológie<br />

Fórum pre komunikaèné technológie<br />

usporiada dòa 12. februára <strong>2004</strong> v pries−<br />

toroch hotela Holiday−Inn v Bratislave tla−<br />

èovú konferenciu a recepciu pri príleitos−<br />

ti vzniku novej platformy profesijných inš−<br />

titúcií, ktorá sa vytvorila transformáciou<br />

Zdruenia ATM v Sloven<strong>sk</strong>ej republike.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> ve¾mi rýchly pokrok v ob−<br />

lasti komunikaèných technológie sa zdru−<br />

enie rozhodlo zmeni svoj názov tak, aby<br />

nebol viazaný <strong>na</strong> iadnu technológiu<br />

Palúch. Predniesol informácie týkajúce sa<br />

projektu Grsecurity – bezpeènostná záplata<br />

do jadra operaèného systému Linux, zvyšujú−<br />

ca zabezpeèenie systému. Nasledujúci prí−<br />

spevok Radova<strong>na</strong> Semanèíka bol urèený pre<br />

širokú verejnos, cie¾om bolo oboznámi<br />

publikum s pojmami, ktoré sa v súvislosti<br />

s bezpeènosou pouívajú a nie sú celkom<br />

zrejmé. Marek Lehutka porozprával o zabez−<br />

peèovaní siete a firewalloch. Sériu predná−<br />

šok v prvej miestnosti ukonèil Juraj Michálek<br />

príspevkom o databázových rozhraniach<br />

a monosti automatizácie ich tvorby.<br />

Poslucháè si opä mal monos vybra, v dru−<br />

hej miestnosti prebiehali ïalšie prednášky.<br />

Ako prvý vystúpil Marián Gašparoviè s prí−<br />

spevkom o IBM zSeries a Linuxe, oboznámil<br />

publikum s monosou vyuívania OS Linux<br />

<strong>na</strong> strojoch IBM a predniesol niektoré zaují−<br />

mavé fakty. Stanislav Medu<strong>na</strong> vystúpil s té−<br />

mou .Net a Linux, predviedol monosti,<br />

ktoré platforma prináša, a aký spôsobom sú<br />

a mal <strong>na</strong>dèasový charakter. Nový názov<br />

pokrýva doteraz existujúce technológie<br />

vrátane ATM a súèasne je odrazom po−<br />

kroku, ktorý prinášajú nové komunikaèné<br />

technológie bez oh¾adu <strong>na</strong> ich pomeno−<br />

vanie. Nový transformovaný subjekt Fó−<br />

rum pre komunikaèné technológie <strong>na</strong>do−<br />

búda tým vyšší celospoloèen<strong>sk</strong>ý výz<strong>na</strong>m.<br />

Na valnom zhromadení 18. 11.<br />

2003 bola schválená transformácia<br />

Zdruenia ATM v SR <strong>na</strong> nový subjekt Fó−<br />

rum pre komunikaèné technológie,<br />

v anglickej verzii Communication Tech−<br />

nology Forum a v <strong>sk</strong>ratke CTF.<br />

KONFERENCIA: Telekomunikácie SR: Liberalizácia <strong>na</strong> postupe<br />

V dòoch 27. – 28. januára <strong>2004</strong> sa v bra−<br />

tislav<strong>sk</strong>om hoteli Holiday Inn <strong>na</strong> Bajkal<strong>sk</strong>ej<br />

ulici u<strong>sk</strong>utoèní u druhá odborná konfe−<br />

rencia pre sloven<strong>sk</strong>ý telekomunikaèný<br />

priemysel Telekomunikácie SR: Liberali−<br />

zácia <strong>na</strong> postupe, ktorú pre vás pripravil<br />

Institute for Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Research.<br />

Konferencia sa zameriava <strong>na</strong> libera−<br />

lizáciu telekomunikaèného trhu, zákon<br />

o elektronických komunikáciách, novú<br />

rolu Protimonopolného úradu v tejto ob−<br />

lasti a problematiku po<strong>sk</strong>ytovania tele−<br />

komunikaèných sluieb.<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.konference.cz<br />

pouite¾né pre linuxových vývojárov. Michal<br />

Úradník predviedol monosti Linux live CD –<br />

Knoppix, Linuxu beiaceho kompletne z CD.<br />

Prednášky uzavrel Juraj Kolesár príspevkom<br />

o projekte Tuèniak – úètovníctvo pre Linux.<br />

Záver druhého dòa tvoril tur<strong>na</strong>j v poèítaèovej<br />

hre Frozen Bubble, ktorý trval takmer dve<br />

hodiny. Víazstvo si odniesol Marek Grác. 9.<br />

víkend s Linuxom sa stretol s úspechom<br />

a dobrým ohlasom u publika.<br />

Satelitné hovory u od jedného<br />

dolára<br />

Satelitné telefóny u prestali by iba ve¾kými<br />

a predraenými monštrami, urèenými pre<br />

dobrodruhov èi ¾udí, èo väèšinu èasu strávia<br />

<strong>na</strong> mori alebo <strong>sk</strong>úmajú <strong>na</strong>jutajenejšie záku−<br />

tia <strong>na</strong>šej planéty. Ceny satelitných mobilných<br />

telefónov sa dostali do cenovej kategórie<br />

porov<strong>na</strong>te¾nej s vyššou triedou mobilných te−<br />

lefónov, ale takisto poplatky za hovory – te−<br />

da aspoò pokia¾ ide o medzinárodné spoje−<br />

nie – sú u konkurencieschopné a v niekto−<br />

rých prípadoch i nišie ako pri vyuívaní<br />

roamingu (hlavne pri telefonovaní z mimo−<br />

európ<strong>sk</strong>ych a exotických krajín). Pomocou<br />

satelitného telefónu je moné vola za jeden<br />

dolár – u satelitného operátora Thuraya za<br />

dolár a pädesiat centov – zo siete Iridium<br />

a Globalstar. Ceny satelitných telefónov sú<br />

rov<strong>na</strong>ké bez oh¾adu <strong>na</strong> dennú èi noènú ho−<br />

dinu. Líšia sa iba miestom, odkia¾ a kam vo−<br />

láte. Ce<strong>na</strong> prístrojov je porov<strong>na</strong>te¾ná s mno−<br />

hými mobilnými telefónmi, môete si ich<br />

kúpi u od 26 000 korún. Na druhej strane<br />

satelitné telefóny svojou ve¾kosou ešte stále<br />

nemôu konkurova beným mobilným tele−<br />

fónom (so Siemensom SL55 ich urèite nepo−<br />

rovnávajte, zbytoène by ste boli <strong>sk</strong>lamaní).<br />

Satelitné telefóny však predstavujú zaujíma−<br />

vú alter<strong>na</strong>tívu a pomerne dostupnú vo¾bu<br />

nielen pre ¾udí, ktorí jazdia do vzdialených<br />

a ako dostupných miest, ale i pre obchod−<br />

níkov èi dokonca svetobených študentov.<br />

Kadý, kto sa rozhodne kúpi si satelitný tele−<br />

fón, musí myslie <strong>na</strong> to, e i ten má svoje<br />

limity – obmedzenia. Tým hlavným je malá<br />

priepustnos signálu. Pozrime sa detailnejšie<br />

<strong>na</strong> jednotlivé spoloènosti. Ako prvú si vez−<br />

meme <strong>na</strong> mušku mobilnú satelitnú spoloè−<br />

nos Thuraya. Ide síce o <strong>na</strong>jmenšiu spoloè−<br />

nos s pomerne malým pokrytím, ale je ne−<br />

smierne spo¾ahlivá a technicky ve¾mi vyspelá<br />

– èo je pri satelitných sieach ve¾mi dôleité<br />

kritérium, tu je toti úplne bené, e pri tele−<br />

fonovaní pri jazde autom vám vypadáva sig−<br />

nál èi máte problémy v husto za¾udnených<br />

oblastiach s výškovými budovami. Druhou<br />

ve¾mi podstatnou výhodou sú ich mobilné<br />

telefóny. Táto spoloènos svojim zákazníkom<br />

ponúka <strong>na</strong>j¾ahšie a <strong>na</strong>jmenšie satelitné tele−<br />

fón, ktorých hmotnos sa pohybuje okolo<br />

220 gramov (i s batériou!). Protikladom Thu−<br />

raya je Iridium (urèite ste o òom u poèuli,<br />

jeho história je <strong>sk</strong>utoène zaujímavá). Iridium<br />

je jediná satelitná sie, ktorá sa môe pýši<br />

celosvetovým pokrytím (<strong>na</strong> tento úèel vyuíva<br />

66 satelitov, ktoré neustále krúia <strong>na</strong>d zem−<br />

<strong>sk</strong>ým povrchom). Jej nevýhodu sú drahé ho−<br />

vory do konkurenènej siete a nie príliš vábi−<br />

vé modely telefónov. Momentálne medzi ich<br />

<strong>na</strong>jväèších zákazníkov patrí americká armá−<br />

da, hlavne Pentagon. Asi <strong>na</strong>jväèšou nevýho−<br />

du satelitných spoloèností je výška zálohy<br />

(sluby nie sú v iadnom prípade lacné<br />

a v dnešnej „dobe platobnej morálky“ tento<br />

krok teda nie je nijako prekvapujúci), ktorá<br />

sa v niektorých prípadoch pohybuje okolo<br />

500 USD. Ïalšou monosou je zakúpenie si<br />

kreditu (akási obdoba dobíjacích kupónov<br />

Prima èi Easy). Spoloènos Globalstar sa<br />

však rozhodla ís rozdielnou cestou. Jej zá−<br />

kazníci platia iba za to, èo pretelefonujú, a to<br />

raz za mesiac (klasické 30−denné fakturaèné<br />

obdobie). Druhým lákadlom je nízka ce<strong>na</strong><br />

telefónov. Pýtate sa, v èom sa <strong>sk</strong>rýva háèik?<br />

Globalstar pokrýva síce ve¾kú èas pevniny,<br />

bohuia¾ okrem Afriky. Ako poslednú som si<br />

nechala spoloènos Inmarsat. Disponuje iba<br />

štyrmi satelitmi, ktoré sú umiestnené <strong>na</strong> rov−<br />

Ce<strong>na</strong> hovorného/minúta THURAYA IRIDIUM GLOBALSTAR INMARSAT<br />

Do rov<strong>na</strong>kej siete [USD] 0,50 – 0,85 pod 1 1,00 – 2,00 5,00 – 15,00<br />

Na pevnú èi mobilnú sie 0,80 – 2,00 1,50 (pribline) 1,00 – 2,00 2,80 – 8,00<br />

po celom svete [USD]<br />

Na konkurenènú 5 a viac 10 (pribline) 5,00 – 5,37 8 (pribline)<br />

satelitnú sie<br />

níku. Ich signál sa za 75. rovnobeku nedo−<br />

stane, take oba póly sú bez pokrytia. Ïal−<br />

šou nevýhodou je astronomicky vysoká ce<strong>na</strong><br />

mobilného telefónu, ktorá sa pohybuje oko−<br />

lo 3000 USD. I <strong>na</strong>priek tomu však je domi−<br />

<strong>na</strong>ntnou spoloènosou (má viac ako štvr<br />

milió<strong>na</strong> klientov), ktorá si svoje miesto vydo−<br />

byla hlavne <strong>na</strong> poli námornej komunikácie,<br />

no pomaly sa presadzuje i v iných oblas−<br />

tiach, èomu tak ako i iným spoloènostiam<br />

podnikajúcim v tomto segmente dopomohla<br />

voj<strong>na</strong> v Iraku. Viac informácií nájde <strong>na</strong><br />

weboch jednotlivých spoloèností. Na porov−<br />

<strong>na</strong>nie prikladáme ešte tabu¾ku s ce<strong>na</strong>mi<br />

hovorov v jednotlivých spoloènostiach.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á poboèka zahraniènej softvérovej firmy<br />

h¾adá programátorov<br />

vo Visual−Foxpro, SQL, resp. so <strong>sk</strong>úsenosami v príbuzných<br />

prostrediach. Nemèi<strong>na</strong> vítaná.<br />

Tel.: 02/5564 7674, 5023 4242<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 101

I N F O W A R E<br />

SQL Server YUKON<br />

Podnikový softvér predstavuje homogénnu (od jedného dodávate¾a), prípadne<br />

heterogénnu (produkty rôznych dodávate¾ov) informaènú infraštruktúru, tvorenú<br />

spravidla serverovým operaèným systémom, databázovým serverom,<br />

podnikovým portálom, poštovým serverom a podobne. Microsoft u v súèasnosti<br />

svojím portfóliom produktov pokrýva celé spektrum podnikovej infraštruktúry.<br />

Samozrejme, kadého zaujíma <strong>na</strong>jmä budúcnos a v tejto oblasti<br />

urobil Microsoft relatívne nezvyèajný krok tým, e predstavil roadmapu svojich<br />

vlajkových produktov minimálne <strong>na</strong> tri roky dopredu. Novú vlnu softvérových<br />

produktov predstavil Bill Gates <strong>na</strong> vývojár<strong>sk</strong>ej konferencii PDC<br />

(Professio<strong>na</strong>l Developer Conference), ktorá sa ko<strong>na</strong>la v októbri 2003 v Los Angeles.<br />

Týka sa hlavne produktov<br />

SQL Server s kódovým oz<strong>na</strong>èením Yukon<br />

Vývojové prostredie s kódovým oz<strong>na</strong>èením Whidbey<br />

Operaèný systém s kódovým oz<strong>na</strong>èením Longhorn<br />

Poradie, v ktorom boli produkty vymenované, nie je náhodné, v tomto poradí<br />

budú postupne uvádzané <strong>na</strong> trh a v tomto poradí ich budeme <strong>na</strong> stránkach<br />

PC REVUE aj predstavova. Ani v jednom prípade nejde o úplnú novinku, sú to<br />

<strong>na</strong>sledovníci súèasných verzií<br />

SQL Server 2000<br />

Vývojové prostredie Visual Studio .NET 2003<br />

Operaèné systémy Windows 2003 Server a Windows XP<br />

Zatia¾ sme sa o súèasných aj budúcich produktoch vyjadrovali ako o komponentoch<br />

informaènej infraštruktúry. Samozrejme, aj táto platforma pre podnikové<br />

informaèné systémy z dielne Mcirosoftu má svoje oz<strong>na</strong>èenie – .NET (dot<br />

net). Jedným zo základných pilierov nového databázového servera sú aj XML<br />

webové sluby.<br />

VIRTUÁLNE TESTOVANIE<br />

Testy a recenzie komponentov podnikového softvéru nie sú práve jednoduchá<br />

záleitos, preto bolo <strong>na</strong> ich realizáciu potrebné zvoli urèitú stratégiu. Sme si<br />

vedomí, e beta budú testova minimálne softvéroví architekti a vývojári, take<br />

SQL Server Workbench<br />

budeme tejto otázke venova väèšiu pozornos. Nainštalovanie malého softvérového<br />

balíka typu grafický editor, hra a podobne vrátane následného odinštalovania<br />

nie je vïaka moderným operaèným systémom spravidla problém, no<br />

inštalácia databázového servera <strong>na</strong>vyše v kombinácii s vývojovým prostredím<br />

u konfiguráciou poèítaèa riadne zamáva. Nehovoriac o tom, e <strong>na</strong> testovanie<br />

Longhornu treba kompletne preinštalova celý operaèný systém. Navyše <strong>na</strong>príklad<br />

vývojár, ktorý musí udriava staré produkty, nemôe prejs <strong>na</strong> novú verziu<br />

databázového servera a vývojového prostredia, kedy sa mu zachce. Vyhradi<br />

<strong>na</strong> testovanie nových produktov samostatný hardvér je síce excelentné,<br />

no pomerne nákladné riešenie.<br />

Riešením nielen <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èených problémov, ale aj mnohých iných sú virtuálne<br />

poèítaèe. Výhody virtuálnych poèítaèov sú <strong>na</strong>to¾ko zrete¾né, e nie je aké predikova<br />

im <strong>sk</strong>velú budúcnos. Preto sa k téme virtuálnych poèítaèov vrátime<br />

v <strong>na</strong>jblišom èase. Pre produkty budúcnosti bolo treba poui zodpovedajúci<br />

hardvér, preto sme <strong>na</strong> tento úèel pouili notebook HP(Compaq) nx7000, vybavený<br />

1 GB pamäte RAM.<br />

REKLAMNÝ ÈLÁNOK<br />

Ako hotspoty po dadi...<br />

Tentoraz v Polus City Center<br />

Verejné prístupové body prinášajúce monos bezdrôtového<br />

pripojenia do siete internet sa pomaly,<br />

ale isto stávajú benou súèasou nášho ivota.<br />

Viacero výz<strong>na</strong>mných hráèov sloven<strong>sk</strong>ého telekomunikaèného<br />

trhu tento rok predstavilo svoje viac<br />

èi menej úspešné predstavy riešení hotspot. Predstavy<br />

preto, lebo k ozajstným produktom so všetkým,<br />

èo k tomu patrí, majú ïaleko azda všetky.<br />

KTO (h¾adá, nájde)<br />

Mono. Súèasnos je poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná <strong>na</strong>jmä h¾adaním,<br />

a to nielen zaujímavých lokalít. H¾adá sa hardvér,<br />

h¾adá sa softvér, h¾adá sa vhodná cenová politika.<br />

A koniec koncov h¾adajú sa aj ¾udia, ktorí by hotspoty<br />

vyuívali. Niektoré spoloènosti pomerne sebavedome<br />

a bezhlavo vyštartovali s komerèným po<strong>sk</strong>ytovaním<br />

sluieb prístupových bodov hotspot, iné sa<br />

zas vydali cestou pilotnej a nekomerènej prevádzky.<br />

Medzi tých rozvánejších patrí aj spoloènos Dial<br />

Telecom, a. s., ktorá v úzkej spolupráci so spoloènos-<br />

ou Data, spol. s r. o., vybudovala a prevádzkuje hotspot<br />

v nákupno-zábavnom centre Polus City Center.<br />

KDE (a za ko¾ko)<br />

Hotspot je umiestnený v internetovej kaviarni<br />

NetCaffe, zhruba 15 metrov od SterCentury Cinemas.<br />

V kontexte s pokrytím mono hovori o <strong>sk</strong>oro<br />

celom Hollywood Boulevard, èo prakticky z<strong>na</strong>mená<br />

pribline 15 metrov <strong>na</strong> obe strany od Net-<br />

Caffe. Pripojenie prostredníctvom hotspotu je pre<br />

širokú verejnos k dispozícii poèas pilotnej prevádzky<br />

zadarmo. Všetko, èo budete potrebova, je<br />

autorizaèný kód, ktorý vám <strong>na</strong> poiadanie vystaví<br />

obsluha NetCaffe.<br />

PREÈO (práve v Poluse)<br />

Preèo nie, <strong>na</strong>jmä keï práve v Polus City Center má<br />

spoloènos Dial Telekom, a. s., ukonèenú optickú<br />

sie. Na druhej strane to mono vyznie alibisticky,<br />

ale hotspot bol inštalovaný <strong>na</strong> podnety návštevníkov<br />

NetCaffe. Dôvodov môe by viacero. Tým<br />

azda <strong>na</strong>jvánejším však rozhodne bude nedôvera<br />

k verejne prístupným poèítaèom. Úprimne, prihlásili<br />

by ste sa <strong>na</strong>príklad do aplikácie internet<br />

banking z poèítaèovej kaviarne?<br />

AKO (technicky)<br />

Ve¾mi jednoducho. V tejto oblasti <strong>na</strong>stúpili <strong>na</strong><br />

scénu špecialisti zo spoloènosti Data, spol. s r. o.,<br />

ktorí <strong>na</strong> realizáciu hotspotu v NetCaffe zvolili<br />

platformu spoloènosti ZyXEL. Konkrétne je to do<br />

ve¾kej miery „instantné“ škatu¾ové riešenie s názvom<br />

ZyAIR B-4000. Dve anténky, plastová škatu¾a<br />

a malá termotlaèiareò. Princíp je a zázraène jednoduchý.<br />

Obsluha stlaèí tlaèidlo, tlaèiareò vytlaèí<br />

autorizaèný kód a vy môete zaèa. Otvoríte si<br />

webový prehliadaè, <strong>na</strong>píšete <strong>www</strong>.playboy.com<br />

a objaví sa vám výzva <strong>na</strong> zadanie kódu. Zadáte<br />

kód a hodinky ukryté v plastovej škatu¾ke zaènú<br />

odpoèítava èas. Áno, ide o ve¾mi jednoduché prepaid<br />

riešenie, vhodné <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie do<br />

internetových kaviarní, hotelov èi leti<strong>sk</strong>ových hál.<br />

ÈO (ïalej)<br />

Hotspot bude v pilotnej prevádzke po<strong>sk</strong>ytova monos<br />

bezplatného pripojenia do siete internet do<br />

konca januára. Potom sa uvidí. ako hodnoti po<br />

pár prvých dòoch. Nateraz azda len to¾ko, e hotspot<br />

rozhodne zaujal a má svojich pouívate¾ov.<br />

Richard Willmann<br />

102 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

I N F O W A R E<br />

SQL SERVER YUKON<br />

Na prvý poh¾ad pod¾a èlenenia z úvodného odseku sa<br />

zdá pozícia nového databázového servera z dielne<br />

Microsoftu s kódovým oz<strong>na</strong>èením YUKON jasná a jednoduchá.<br />

Bude to <strong>na</strong>sledovník produktu SQL Server<br />

2000. Situáciu však treba vníma v širších súvislostiach.<br />

Databázový server je toti jedným zo základných kameòov<br />

podnikových informaèných systémov, v òom sú<br />

uloené všetky údaje. Mono by niekto chcel k predchádzajúcej<br />

vete doda „...okrem tých, ktoré sú ulo-<br />

ené v súboroch“, no nemal by pravdu. Aby sme zdôraznili<br />

dôleitos databázového servera YUKON v novej<br />

Bloková schéma Yukonu<br />

rodine produktov Microsoftu, trochu predbehneme<br />

chronológiu predstavovania a prezradíme, e jedným z hlavných technologických<br />

pilierov operaèného systému s kódovým oz<strong>na</strong>èením Longhorn je nový<br />

súborový systém WinFS (nástupca NTFS). Táto technológia sa však ako súborový<br />

systém tvári len <strong>na</strong>vonok, všetky údaje sú uloené v databáze. Poiadavky<br />

<strong>na</strong> databázu a súborový systém (spo¾ahlivos, bezpeènos, zálohovanie, rýchly<br />

prístup...) sú <strong>na</strong>to¾ko podobné, e Microsoft sa rozhodol do nového operaèného<br />

systému priamo integrova databázové jadro Yukonu a vyui ho ako „srdce“<br />

nového súborového systému.<br />

SQL Server Workbench v reime Query<br />

YUKON JE NIELEN DATABÁZOVÝ SERVER<br />

Primárnou a neodškriepite¾nou úlohou kadého databázového servera je bezpeèné<br />

a spo¾ahlivé ukladanie údajov. Nech je popud <strong>na</strong> ukladanie údajov akýko¾vek,<br />

kadopádne predpokladáme, e nám tieto údaje <strong>na</strong> nejaký úèel poslúia. Buï<br />

úèel ich pouitia presne poznáme, alebo ho v budovanej informaènej infraštruktúre<br />

tušíme. Na druhej strane nie zriedkavý a rozhodne zo strategických dôvodov<br />

nie nesprávny postup je uklada údaje zatia¾ len tak<br />

„pre kadý prípad“. Mono keï sa zmenia kritériá alebo<br />

poiadavky, budeme tieto zatia¾ zdanlivo bezcenné údaje<br />

nevyhnutne potrebova. Informatici by nemali by poverèiví,<br />

no platnos Murphyho zákonov o tom, e vyhodenú vec,<br />

prípadne vymazanú informáciu budeme zajtra urèite potrebova,<br />

si <strong>na</strong> sebe overil azda kadý. Samozrejme, èím väèšie<br />

mnostvo údajov chceme u<strong>sk</strong>ladni, tým musíme poèíta<br />

s väèšími investiènými aj prevádzkovými nákladmi. Preto je<br />

dôleité vedie, aké monosti <strong>na</strong> prácu s údajmi nám nový<br />

databázový server po<strong>sk</strong>ytne. Blokovú schému Yukonu znázoròuje<br />

obrázok.<br />

Táto schéma nie je platná len pre Yukon. Na jej základe<br />

môeme identifikova základné funkèné bloky väèšiny moderných databázových<br />

serverov<br />

reportovacie sluby (generovanie reportov a zostáv <strong>na</strong> základe údajov<br />

z databáz)<br />

a<strong>na</strong>lytické sluby (OLAP a<strong>na</strong>lýzy, datamining)<br />

sluby <strong>na</strong> transformáciu údajov<br />

databázové sluby (vkladanie a vymazávanie údajov, vyh¾adávanie údajov<br />

v databázach...)<br />

K týmto štyrom základným blokom môeme priradi bloky <strong>na</strong> administráciu<br />

a vývoj aplikácií. Pouitie databázového servera Yukon s <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èenou infraštruktúrou<br />

je priam predurèené nielen <strong>na</strong> budovanie rozsiahlych relaèných databáz, ale<br />

aj <strong>na</strong> budovanie dátových <strong>sk</strong>ladov (datawarehouse).<br />

Databázové a a<strong>na</strong>lytické sluby boli integrované aj do predchádzajúcej verzie<br />

SQL Servera 2000, presnejšie, boli tam integrované od zaèiatku. Reportovacie<br />

sluby pre verziu 2000, ktoré sme predstavili v novembrovom èísle, sa budú uvádza<br />

<strong>na</strong> trh ako doplnkový balík. Preto aj rozdiely medzi týmto balíkom a reportovacími<br />

slubami integrovanými do Yukonu budú prakticky minimálne.<br />

SQL SERVER WORKBENCH<br />

Databázový server si môeme predstavi ako slubu v pozadí, ktorá spravuje<br />

údaje v databáze a reaguje <strong>na</strong> poiadavky klientov. Klienti a administrátori<br />

však potrebujú urèité nástroje – jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> administráciu databázového servera,<br />

jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> prácu s údajmi, èi u pomocou príkazov jazyka SQL, alebo pomocou<br />

vizuálnych nástrojov a editorov databázových tabuliek. Týmto sa však po-<br />

iadavky <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie databázového servera a ostatných serverových<br />

sluieb len zaèí<strong>na</strong>jú. Potrebujeme grafické prostredie <strong>na</strong> návrh a administráciu<br />

kociek OLAP, dataminingových modelov, balíkov pre transformaèné<br />

sluby, prostredie <strong>na</strong> návrh reportov a podobne. Komplexné grafické prostredie<br />

pre <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené úkony je v Yukone realizované pomocou aplikácií SQL Server<br />

Workbench, Business Intelligence Workbench a pre niektoré špecializované<br />

úkony a projekty sa pouíva vývojové prostredie Whidbey. Aplikácia SQL<br />

Server Workbench nám po<strong>sk</strong>ytne <strong>na</strong>jkomplexnejšie monosti <strong>na</strong> prácu s databázovým<br />

serverom a pomocou nej zí<strong>sk</strong>ame prístup k podrobným informáciám<br />

pre zorientovanie sa v jeho „operaènom priestore“. Táto aplikácia <strong>na</strong>hrádza<br />

Šablóny projektov pre Business Intelligence vo vývojovom<br />

prostredí<br />

Business Intelligence Workbench<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 103

I N F O W A R E<br />

Graf Lift Chart<br />

korelácií, teda vzájomných vzahov<br />

alebo vzorov v údajoch. Dataminingová<br />

èas a<strong>na</strong>lytických<br />

sluieb bola obohatená o nové<br />

algoritmy. Zatia¾ èo SQL Server<br />

2000 obsahoval len algoritmy nevyváených<br />

rozpadových stromov,<br />

Yukon má implementované<br />

algoritmy<br />

Asociaèné pravidlá<br />

Nevyváené rozpadové stromy<br />

Zhlukovanie (clustering)<br />

Native Bayes<br />

Hlbšia integrácia Yukonu do prostredia .NET Neurónové siete<br />

Sekvenèné zhlukovanie<br />

Èasové série<br />

Datamining Yukonu je jed<strong>na</strong>k ove¾a tesnejšie integrovaný s modulmi OLAP,<br />

RDB, DTS a Reporting Services, jed<strong>na</strong>k ho mono vyuíva ako webovú slubu.<br />

Pribudol nový jazyk DMX <strong>na</strong> predikciu a monos zobrazovania grafov Lift<br />

Chart <strong>na</strong> testovanie dataminingových modelov. Princíp grafu je jednoduchý.<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr zoradíme výsledky pod¾a klesajúcej pravdepodobnosti predpovedí<br />

a porovnáme ich s náhodným výberom (<strong>na</strong>jhorší moný prípad) a s <strong>na</strong>jlepším<br />

teoreticky moným výberom. Krivka pre správne <strong>na</strong>vrhnutý model by sa,<br />

samozrejme, mala èo <strong>na</strong>jviac blíi ideálnej krivke a jej <strong>sk</strong>lon by sa mal plynulo<br />

zniova. V opaènom prípade máme nesprávne zvolený model.<br />

INTEGRÁCIA DO PLATFORMY .NET<br />

Jednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších noviniek Yukonu je tesnejšie zaèlenenie produktu<br />

do technologickej platformy .NET Framework a vyuívanie moností XML<br />

webových sluieb. K príslušnosti k rodine .NET serverov sa hlásil aj predchodca<br />

Yukonu – SQL Server 2000. No Yukon umoòuje pouívanie .NET jazykov<br />

(Visual C#, Visual Basic) aj priamo v databázovom prostredí ako alter<strong>na</strong>tívneho<br />

variantu databázového jazyka T-SQL (Transact SQL).<br />

Nie vdy je toti pouitie vyššieho programovacieho jazyka výhodné. Uká-<br />

eme to <strong>na</strong> príklade:<br />

Algoritmy pre datamining<br />

nástroje SQL Enterprise Ma<strong>na</strong>ger a Query A<strong>na</strong>lyzer. Práca s Workbenchom je<br />

ve¾mi intuitív<strong>na</strong>, ocenili sme hlavne èrtu Intellisense, teda interaktívneho<br />

pomocníka pri písaní príkazov jazyka SQL.<br />

PODPORA XML<br />

XML dokumenty slúia ako univerzálny multiplatformový a multiaplikaèný<br />

sprostredkovate¾ <strong>na</strong> výmenu informácií v <strong>na</strong>jrôznejších typoch heterogénnych<br />

prostredí.<br />

Zatia¾ èo predchádzajúca verzia SQL Servera dokázala generova výstupy<br />

z údajov v databázach vo formáte XML, Yukon podporuje XML ako <strong>na</strong>tívny<br />

dátový formát. To z<strong>na</strong>mená, e dokumenty XML môeme nielen uklada priamo<br />

do databázy, ale môeme sa <strong>na</strong> ne priamo dopytova, vykonáva <strong>na</strong>d nimi<br />

rôzne operácie a podobne. Údaje ukladané vo formáte XML môu by indexované<br />

a vykonáva sa automatická kontrola, èi sú správne formátované. Ako príklad<br />

dopytovania do dokumentov XML môeme uvies dopyt, ktorý pre dokument<br />

ZOZNAM vráti záhlavie pre sekciu 3 a vyššiu.<br />

SELECT id, xDoc::query(<br />

'for $i in /doc[@id = ZOZNAM]//sec[@num >= 3]<br />

return {data($i/heading)}')<br />

FROM docs<br />

ANALYTICKÉ SLUBY<br />

A<strong>na</strong>lytické sluby SQL Servera Yukon by sme mohli rozdeli do dvoch hlavných<br />

oblastí<br />

A<strong>na</strong>lýzy OLAP<br />

Datamining<br />

Najvýz<strong>na</strong>mnejšou novinkou pre a<strong>na</strong>lýzy OLAP je monos vytvára kocky<br />

OLAP v reálnom èase a rozhranie ADOMD.NET <strong>na</strong> prístup k multidimenzionálnym<br />

údajom. Toto rozhranie je a<strong>na</strong>lógiou rozhrania <strong>na</strong> prístup k relaèným<br />

databázam ADO.NET.<br />

Datamining je proces a<strong>na</strong>lýzy dát z rôznych perspektív a ich preme<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />

uitoèné informácie. Z matematického a štatistického h¾adi<strong>sk</strong>a ide o h¾adanie<br />

Program v jazyku T-SQL<br />

SELECT * FROM T_CUSTOMERS WHERE C_C<strong>IT</strong>Y = @<strong>na</strong>me<br />

Program v jazyku C#<br />

private static readonly SqlDefinition x_definition;<br />

string query = "SELECT * FROM T_CUSTOMERS WHERE C_C<strong>IT</strong>Y = @<strong>na</strong>me";<br />

SqlCommand cmd = new SqlCommand();<br />

cmd.CommandText = query;<br />

cmd.Parameters.Add(new SqlParameter("@<strong>na</strong>me", SqlDbType.NVarChar, 128));<br />

x_definition = new SqlDefinition(cmd);<br />

SqlExecutionContext sec =<br />

SqlContext.GetConnection().CreateExecutionContext(x_definition);<br />

sec.SetSqlString(0, "ExecutePredefinedQuery");<br />

SqlContext.GetPipe().ExecuteReader(sec);<br />

Ak sme postavení pred riešenie inej úlohy, <strong>na</strong>príklad konverzie binárnej<br />

numerickej do hexadecimálneho formátu, pomer môe vyznie presne <strong>na</strong>opak,<br />

päriadkový kód v C# dokáe <strong>na</strong>hradi celostránkový algoritmus v T-SQL.<br />

Predmetom integrácie Yukonu do platformy .NET je okrem implementácie<br />

.NET jazykov do Yukonu aj opaèná integrácia moností vývoja databázových<br />

aplikácií, transformaèných sluieb a a<strong>na</strong>lytických aplikácií do vývojového prostredia<br />

Visual Studio .NET. Aby bolo moné <strong>na</strong>plno vyui všetky monosti<br />

databázového servera Yukon vo vyvíjaných aplikáciách, pripravuje sa nová verzia<br />

vývojového prostredia s kódovým oz<strong>na</strong>èením Whidbey.<br />

Produkty tvoriace novú vlnu softvérových inovácií budú prichádza <strong>na</strong> trh a<br />

o rok, v prípade Longhornu sa dokonca poèíta z horizontom rokov 2005 – 2006.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e súèasná zostava produktov Visual Studio.NET 2003, SQL Server<br />

2000 a Windows Server 2003 bude stále komerèným riešením <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce<br />

dva roky. Prechod <strong>na</strong> nové produkty bude rýchly a intuitívny, take vývojári<br />

môu zatia¾ popri výh¾adovom oboz<strong>na</strong>movaní sa s novými technológiami pokojne<br />

vyvíja projekty pre doteraz existujúce platformy.<br />

¼uboslav Lacko<br />

104 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

ROZHOVOR<br />

Compuware prichádza <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o<br />

V polovici novembra <strong>na</strong>vštívila Bratislavu viceprezidentka<br />

spoloènosti Compuware Irene Dawson,<br />

pod¾a ktorej sa Compuware chce viac zamera <strong>na</strong><br />

Èe<strong>sk</strong>ú republiku a Sloven<strong>sk</strong>o. Ako sama povedala,<br />

vstup týchto krajín do EÚ z<strong>na</strong>mená potenciál rastu<br />

tohto regiónu a z toho dôvodu by radi vytvorili<br />

podmienky <strong>na</strong> vznik samostatnej poboèky v Bratislave.<br />

Návšteva viceprezidentky, ktorá zastrešuje<br />

tento región, ako aj prítomnos amerického ve¾vyslanca<br />

<strong>na</strong> stretnutiach s klientmi mali podpori<br />

angaovanos Compuware <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Pri tejto<br />

príleitosti sme jej poloili pár otázok.<br />

MD: V poslednom èase sa ve¾a hovorí o outsourcingu<br />

a utility computingu. Angaujete sa aj v tejto<br />

oblasti?<br />

ID: Utility computing je jed<strong>na</strong> z oblastí, <strong>na</strong> ktoré<br />

sa zameriavame. V <strong>IT</strong> rastie konkurencia kadým<br />

dòom a firmy ponúkajúce produkty musia racio<strong>na</strong>lizova<br />

vývoj a vý<strong>sk</strong>um v kadom kroku. Zameriavame<br />

sa <strong>na</strong> testovanie, lebo veríme, e odchytením<br />

chýb vo fáze testovania môeme ušetri klientom<br />

z<strong>na</strong>èné fi<strong>na</strong>nèné prostriedky.<br />

Spoloènos Compuware (Nasdaq: CPRW) je globálnym<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾om softvérových produktov<br />

a sluieb, ktoré pomáhajú odborníkom v oblasti<br />

<strong>IT</strong> vyvíja, integrova, testova a riadi výkonnos<br />

podnikových aplikácií. Produkty spoloènosti optimalizujú<br />

kadý krok aplikaèného procesu – od<br />

definície poiadaviek a po podporu úrovne<br />

zaisovaných sluieb – pre mainframeové, distribuované<br />

i webové platformy. Riešenia Compuware<br />

sa delia do troch hlavných <strong>sk</strong>upín:<br />

CARS (Compuware Application Reliability Solution)<br />

vytvára rámec potrebný <strong>na</strong> úèinné a efektívne<br />

zaistenie kvality aplikácií. Vychádza zo<br />

<strong>sk</strong>utoènosti, e odhalenie chyby aplikácie v prevádzke<br />

je nieko¾konásobne nákladnejšie ako jej<br />

odhalenie vo fáze vývoja a testovania.<br />

OptimalJ – nástroj <strong>na</strong> vývoj podnikových<br />

aplikácií v prostredí J2EE<br />

Vantage – spravuje výkon podnikových<br />

aplikácií. Compuware Vantage je komplexné riešenie<br />

<strong>na</strong> správu výkonu podnikových aplikácií,<br />

zahrnujúci monitoring z poh¾adu <strong>sk</strong>úseností<br />

koncového pouívate¾a cez sledovanie výkonových<br />

parametrov prechodu sieami a po serverové<br />

a databázové vrstvy.<br />

MD: Na aké oblasti sa zameriavate?<br />

ID: Zameriavame sa <strong>na</strong> riadenie ivotného cyklu<br />

aplikácií. Je to proces zahàòajúci vývoj, testovanie<br />

a riadenie produktu. Ide vlastne o nepretritý cyklus<br />

zlepšovania aplikácií a racio<strong>na</strong>lizácie ich tvorby.<br />

S<strong>na</strong>íme sa o <strong>sk</strong>rátenie doby potrebnej <strong>na</strong> uvedenie<br />

aplikácií <strong>na</strong> trh a o vývoj aplikácií s nišími<br />

nákladmi. Aby sme to dosiahli, musíme odpoveda<br />

klientom <strong>na</strong> tri otázky:<br />

kde ri<strong>sk</strong>ujete,<br />

kde pridávate hodnotu,<br />

kde môete zníi náklady.<br />

Èasto sa stretávame so situáciou, e pri vý<strong>sk</strong>yte<br />

problému zva¾uje systémový integrátor vinu <strong>na</strong><br />

správcu siete a <strong>na</strong>opak. Pomocou <strong>na</strong>šich riešení je<br />

klient schopný urèi, kde presne je problém a ako<br />

ho odstráni. Väèšinou sa h¾adá problém v infraštruktúre<br />

<strong>IT</strong>, v prevanej miere však chyba tkvie<br />

v aplikáciách, a nie v technickom vybavení. Je nieko¾ko<br />

prípadov, keï aplikácie nespolupracujú doko<strong>na</strong>le<br />

a spoma¾ujú celý systém. Jeden náš klient<br />

<strong>na</strong>príklad po inštalácii webovej kamery pocítil dramatické<br />

spomalenie chodu aplikácií a nevedel vysvetli,<br />

èo to spôsobilo. Riešenie bolo pritom jednoduché,<br />

kamera toti zniovala šírku prenosového<br />

pásma. Identifikáciou takýchto problémov sme<br />

schopní zníi potrebnú šírku pásma a o 10 %<br />

a zároveò zníi vyaenie servera.<br />

MD: Ako kalkulujete náklady vašich sluieb?<br />

ID: Náklady poèítame tak, e klient odhadne poèet<br />

¾udí, èas a nástroje potrebné <strong>na</strong> odstránenie<br />

problému. Po <strong>na</strong>sadení <strong>na</strong>šich riešení sa tieto údaje<br />

porov<strong>na</strong>jú so <strong>sk</strong>utoènosou a klient sám vidí, ko¾ko<br />

zdrojov mohol investova do iných aktivít. Vo väèšine<br />

firiem tvoria náklady <strong>na</strong> infraštruktúru a náklady<br />

<strong>na</strong> údrbu a 70 % celkových nákladov. Len<br />

zvyšných 30 percent zostáva <strong>na</strong> vývoj a <strong>na</strong> investovanie<br />

do ¾udí. Identifikáciou problémov v ranej fáze<br />

vývoja produktov chceme zníi podiel nákladov <strong>na</strong><br />

infraštruktúru, aby firmy mohli venova viac zdrojov<br />

do oblastí, v ktorých tvoria pridanú hodnotu.<br />

MD: Kto sú vaši konkurenti?<br />

ID: Je pomerne aké definova okruh <strong>na</strong>šich konkurentov.<br />

Dá sa poveda, e priamych konkurentov<br />

nemáme, lebo konkurenèné spoloènosti sú aktívne len<br />

v urèitých segmentoch nášho pôsobenia, ale nepokrývajú<br />

celé spektrum toho, èo pokrývame my. Napríklad<br />

v oblasti rozvoja môeme spomenú Borland,<br />

IBM a èiastoène aj Microsoft. V oblasti testovania sú to<br />

Mercury a Borland a v oblasti pripravenosti produktov<br />

(product readiness) je to <strong>na</strong>príklad BMC a Mercury. Na<br />

rozdiel od <strong>na</strong>šich konkurentov však my disponujeme<br />

nielen nástrojmi, ale aj prepracovanou metodológiou,<br />

ktorá pokrýva a integruje tieto oblasti.<br />

MD: Konkuruje vám aj Computer Associates?<br />

ID: Èiastoène. Je to konkurent v oblasti mainframe.<br />

MD: Chcete sa zamera viac <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. Ako?<br />

ID: Na Sloven<strong>sk</strong>u zabezpeèujeme nástroje <strong>na</strong><br />

zniovanie problémov pri tvorbe aplikácií. Spolupracujeme<br />

s partnermi, cez ktorých outsourceujeme<br />

niektoré èinnosti. Medzi <strong>na</strong>šich partnerov patria<br />

<strong>na</strong>príklad fi<strong>na</strong>nèné inštitúcie VÚB a Allianz, softvérové<br />

domy Gratex a Softip. U väèšiny klientov sa<br />

zameriavame <strong>na</strong> predprodukènú fázu a vývoj produktov<br />

a <strong>na</strong> riešenie aplikaèných problémov.<br />

MD: Plánujete <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u otvori poboèku?<br />

ID: Súèasné aktivity <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pokrývame<br />

z Prahy. Veríme, e po príchode investorov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o<br />

v minulosti budú prichádza aj ïalší, a v tom<br />

vidíme príleitos <strong>na</strong> rast. V súèasnosti sa s<strong>na</strong>íme<br />

vybudova si pozíciu <strong>na</strong> trhu, <strong>na</strong> ktorú môeme<br />

stava v horizonte jedného a pol druha roka pri<br />

otvorení poboèky v Bratislave.<br />

Ïakujem za rozhovor.<br />

Martin Drobný<br />

I N F O W A R E<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 105

I N F O W A R E<br />

Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos? VII.<br />

V dvoch predchádzajúcich èastiach<br />

sme hovorili o outsourcingu de<strong>sk</strong>topov<br />

a sieovej infraštruktúry. Oba<br />

tieto modely boli <strong>sk</strong>upinou sluieb,<br />

ktoré sú prevádzkované priamo u zákazníka.<br />

Je len samozrejmé, e sie<br />

LAN alebo pracovná stanica musia<br />

by umiestnené tam, kde je zákazník.<br />

V týchto prípadoch teda po<strong>sk</strong>ytovate¾<br />

sluby ide za svojím zákazníkom.<br />

Sú však sluby, pri ktorých toto pravidlo<br />

nemusí plati a je to dokonca<br />

výhodnejšie a efektívnejšie.<br />

Takýmto prípadom sú tzv. centrálne<br />

sluby, èo v praxi z<strong>na</strong>mená aplikácie<br />

postavené <strong>na</strong> architektúre<br />

klient/server, a konkrétne ich serverová<br />

èas. V dnešnej dobe, keï networking<br />

je <strong>na</strong> ve¾mi rozvinutej úrovni,<br />

nie je dôleité z poh¾adu geografickej<br />

lokalizácie, kde je príslušná<br />

sluba fyzicky umiestnená.<br />

Predstavme si jednoduchý príklad,<br />

kde uívate¾ sedí <strong>na</strong>pr. v iline a potrebuje<br />

ma prístup k aplikácii SAP,<br />

emailovej pošte a centrálnemu CRM.<br />

V prípade, e pracuje pre menšiu lokálnu<br />

firmu s jedným pôsobi<strong>sk</strong>om, teda<br />

iba jednou lokáciou, je pravdepodobné,<br />

e všetky tieto sluby budú<br />

prevádzkované priamo v priestoroch<br />

Bezpeènostné dátové centrá<br />

jeho spoloènosti. Ak je však <strong>na</strong>príklad<br />

zamest<strong>na</strong>ncom miestnej poboèky nejakej<br />

<strong>na</strong>dnárodnej spoloènosti, je viac<br />

ne pravdepodobné, e jeho sluby<br />

budú fyzicky „bea“ <strong>na</strong>príklad takto:<br />

SAP v Mníchove, centrálny mailový<br />

server v Singapure a CRM v Rakú<strong>sk</strong>u.<br />

Pre uívate¾a je však všetko toto absolútne<br />

transparentné a sluby sa z kvalitatívnej<br />

stránky javia ako lokálne<br />

beiace <strong>na</strong>príklad vo ved¾ajšej miestnosti<br />

(za predpokladu, e existujú dostatoèné<br />

sieové prepojenia).<br />

V prostredí outsourcingu, kde po<strong>sk</strong>ytovate¾<br />

takejto sluby preberá zodpovednos<br />

za prevádzku <strong>IT</strong>, je v prípade<br />

centrálnych sluieb ve¾mi èastým<br />

javom presun týchto sluieb do dátových<br />

centier po<strong>sk</strong>ytovate¾ov.<br />

DATOVÉ CENTRÁ<br />

A ICH PARAMETRE<br />

Pojem dátové centrum azda nie je<br />

potrebné podrobnejšie vysvet¾ova.<br />

Vari len pre menej <strong>sk</strong>úsených èitate¾ov<br />

spomenieme, e dátové centrum<br />

by sa dalo charakterizova ako<br />

miesto (budova, miestnos), kde sú<br />

umiestnené samotné servery, zariadenia<br />

a potrebná infraštruktúra centrálnych<br />

sluieb. Èo je však k¾úèové<br />

a dôleité, to sú rôzne parametre,<br />

pod¾a ktorých sa kvalitatívne tieto<br />

dátové centrá rozlišujú.<br />

V zásade však existujú iba dva:<br />

bezpeènos a infraštruktúra.<br />

Bezpeènos<br />

Ako som spomenul, bezpeènos je k¾úèovým<br />

prvkom. Primárnou úlohou dátového<br />

centra je chráni dané sluby<br />

pred výpadkom a ochráni firemné<br />

dáta pred stratou. Pozrime sa teda teraz<br />

<strong>na</strong> to, akými spôsobmi sa rieši bezpeènos<br />

v dátových centrách.<br />

Budova, miestnos<br />

Základným predpokladom kvalitného<br />

dátového centra je samotná<br />

stavba. U tu sa musia splni urèité<br />

podmienky. Treba si uvedomi, e<br />

dáta dnes tvoria pre väèšinu spoloèností<br />

všetko a ich strata by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la<br />

katastrofu. V súvislosti so stavbou<br />

si musíme uvedomi, e dátové centrum<br />

chránime pred monými nebezpeèenstvami,<br />

èo môu by <strong>na</strong>príklad<br />

raketové útoky, ale aj ivelné pohromy<br />

– poiare, povodne, zemetrasenia.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e dátové centrum by<br />

v ideálnom prípade malo by pod zemou<br />

a malo by ma formu podobnú<br />

protilietadlovému krytu. Ak sa vám<br />

zdajú niektoré tieto poiadavky preh<strong>na</strong>né,<br />

uisujem vás, e dátové centrá<br />

tohto typu sú vo svete absolútne bené<br />

v prostredí kritických dát alebo<br />

sluieb. Samozrejme, to nez<strong>na</strong>mená,<br />

e pokia¾ dátové centrum nie je protiatómovým<br />

krytom a nie je v podzemí,<br />

nestojí za niè. To urèite nie, záleí len<br />

a len <strong>na</strong> nárokoch <strong>na</strong> bezpeènos a cene<br />

firemných dát.<br />

Kontrola priestorov<br />

Keï u máme dobrú a kvalitnú budovu,<br />

resp. miestnos, treba ju patriène<br />

zabezpeèi. Vieme, e dnes sa väèši<strong>na</strong><br />

útokov <strong>na</strong> systémy deje prostredníctvom<br />

siete, ale nie je <strong>na</strong>d samotné<br />

sedenie za daným strojom... ☺<br />

Do tejto <strong>sk</strong>upiny ochranných prvkov<br />

patria <strong>na</strong>jmä:<br />

– Kamerové systémy monitorujúce<br />

pohyb v dátovom centre a jeho<br />

okolí<br />

– Alarmové systémy detegujúce<br />

osoby v miestnostiach, <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong><br />

centrálne pulty ochrany (polícia)<br />

– Kontrola vstupu do miestností<br />

dátového centra, dnes mohutne<br />

vyuívaná biometrika <strong>na</strong> identifikáciu<br />

povolaných osôb a pod.; takisto<br />

sa pouívajú systémy, ktoré povo¾ujú<br />

vstupy iba po jednom – ide o akési<br />

„medzimiestnosti“, do ktorých vstúpite,<br />

zavrú sa jedny dvere, u<strong>sk</strong>utoèní<br />

sa autentifikácia, overí sa poèet osôb<br />

a otvoria sa druhé dvere do samotného<br />

dátového centra (samozrejme,<br />

<strong>na</strong> výstupe to isté opaène)<br />

Protipoiar<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong><br />

Protipoiar<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong> je v prostredí,<br />

kde je ve¾a elektrických zariadení,<br />

absolútne nevyhnutná. Ide teda o doko<strong>na</strong>lé<br />

detektory ohòa. Tu treba uvies<br />

jednu poznámku. Ne<strong>sk</strong>ôr sa dostaneme<br />

ku klimatizácii v dátových centrách,<br />

ale len v <strong>sk</strong>ratke spomeniem (èo<br />

však u asi viete), e A/C je organizovaná<br />

tak, e vzduch riadene cirkuluje.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e aj v prípade ohòa je<br />

ten, samozrejme, aj pod¾a intenzity,<br />

smerovaný do <strong>na</strong>sávacích otvorov klimatizaènej<br />

jednotky. Preto v prípade,<br />

e detektory sú umiestené iba <strong>na</strong> streche,<br />

nie sú schopné takto <strong>na</strong>sávaný<br />

dym do klimatizácie zachyti. A tak je<br />

dôleité správne umiestnenie týchto<br />

detektorov a posúdenie všetkých moných<br />

prúdov vzduchu. Detektory sa<br />

106 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

I N F O W A R E<br />

<strong>na</strong>príklad umiestòujú do <strong>na</strong>sávacích<br />

otvorov klimatizácie. Ïalej treba zabezpeèi<br />

nielen detekciu, ale aj elimináciu<br />

poiaru, èo sa rieši <strong>na</strong>príklad halónovým<br />

plynom, automaticky vypúšaným<br />

po detekcii poiaru. Treba si<br />

uvedomi, e v dátovom centre hasíme<br />

hlavne elektrické zariadenia (servery<br />

a pod.), a preto <strong>na</strong>príklad voda asi<br />

nie je <strong>na</strong>jvhodnejším riešením.<br />

Záloha<br />

Kvalitné dátové centrá sú pripravené<br />

aj <strong>na</strong> monos, keï predošlé<br />

ochranné prostriedky zlyhajú a predsa<br />

len dôjde ku katastrofe. V takomto<br />

prípade existujú tzv. tieòové dátové<br />

centrá, ktoré sú akousi kópiou hlavného<br />

a aj aplikácie sú synchronizované,<br />

a teda sú schopné èi u automaticky,<br />

prípadne po manuálnych zásahoch<br />

doèasne prebra funkciu hlavného<br />

dátového centra. Toto riešenie<br />

si môeme predstavi ako akýsi klaster<br />

<strong>na</strong> úrovni celých dátových centier.<br />

Zvyèajne, samozrejme, takéto tieòové<br />

dátové centrum nebýva v blízkosti<br />

hlavného a existujú dokonca riešenia,<br />

kde je <strong>na</strong> inom kontinente.<br />

Elektronická bezpeènos<br />

Spomí<strong>na</strong>li sme rôzne útoky fyzického<br />

charakteru a uviedli sme, e <strong>na</strong>jlepšie<br />

je priame sedenie za strojom, ak<br />

má niekto v úmysle systém <strong>na</strong>padnú,<br />

prípadne znièi. Spomí<strong>na</strong>li sme však aj<br />

to, e ve¾a útokov sa deje cez sie, teda<br />

z vonkajšieho prostredia. Ochra<strong>na</strong><br />

pred týmito útokmi je zaloená <strong>na</strong><br />

štandardných riešeniach, ktoré poznáme<br />

aj z firemného prostredia. Ide teda<br />

o kombináciu rôznych firewallov, zónovanie<br />

jednotlivých segmentov siete<br />

s rôznymi pravidlami, ktoré je dôle-<br />

ité, aby si <strong>na</strong>príklad jednotliví zákazníci<br />

dátového centra nemohli „vidie“<br />

<strong>na</strong> svoje systémy a pod. O tejto téme<br />

boli u urèite <strong>na</strong>písané rozsiahlejšie<br />

a ove¾a kvalitnejšie èlánky, preto sa jej<br />

nebudeme venova blišie.<br />

Nepretrité <strong>na</strong>pájanie<br />

elektrickou energiou<br />

Základom fungovania kadého<br />

elektrického zariadenia (a tých máme<br />

v dátovom centre azda dos ☺) je zabezpeèenie<br />

jeho <strong>na</strong>pájania elektrickou<br />

energiou a v prípade, e máme po<strong>sk</strong>ytova<br />

prevádzku 24 × 7, <strong>na</strong>pájanie<br />

musí by nepretrité. Klasickým spôsobom<br />

sú zariadenia UPS, ktoré sú<br />

v dátových centrách centralizované.<br />

Teda niekde v oddelenej èasti budovy<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú batériové kolónie, ktoré<br />

sú pod¾a konfigurácie schopné systémy<br />

udra v prípade výpadku elektrickej<br />

energie nieko¾ko hodín. Toto<br />

však nemusí by dostaèujúce, a preto<br />

sa inštalujú klasické dieselové generátory,<br />

ktoré sú závislé len a len od dopåòania<br />

paliva, teda <strong>na</strong>fty.<br />

Infraštruktúra<br />

Dátové centrá sa kvalitatívne odlišujú<br />

aj <strong>na</strong> základe infraštruktúry, akou<br />

sú vybavené. Pod infraštruktúrou dátových<br />

centier mám <strong>na</strong> mysli <strong>na</strong>sledujúce:<br />

Sieová infraštruktúra<br />

Táto èas by sa dala rozdeli <strong>na</strong><br />

dve pod<strong>sk</strong>upiny, a to vnútorná infraštruktúra<br />

LAN a pripojenie dátového<br />

centra do okolitého sveta, teda WAN.<br />

Infraštruktúru LAN tvoria prepojenia<br />

serverov medzi sebou a prepojenia<br />

<strong>na</strong> rozhrania WAN. Prepojenia<br />

medzi jednotlivými zariadeniami sú<br />

ve¾mi dôleité, pretoe <strong>na</strong>príklad<br />

väèši<strong>na</strong> enterprise riešení je zaloená<br />

<strong>na</strong> technológii clusteringu, èo si vy-<br />

aduje spo¾ahlivé sieové spoje. V takomto<br />

prostredí je teda nevyhnutné,<br />

aby existovala sieová infraštruktúra<br />

v redundantnom vyhotovení, ktoré<br />

zabezpeèuje ochranu pred výpadkami<br />

aktívnych sieových prvkov. Takisto<br />

<strong>na</strong>príklad zálohovanie je v prostredí<br />

dátových centier riešené centrálnymi<br />

zariadeniami (povieme si o tom blišie<br />

ne<strong>sk</strong>ôr), ktoré si vyadujú dedikované<br />

sieové pripojenia, tzv. Back Up<br />

LAN. Ïalej je to <strong>na</strong>príklad monos<br />

agregácie LAN portov <strong>na</strong> dosahovanie<br />

vyšších prenosových rýchlostí a pod.<br />

Do tejto <strong>sk</strong>upiny môeme zaradi<br />

aj sieovú infraštruktúru SAN, pouívanú<br />

<strong>na</strong> ukladanie dát. Všetky tieto<br />

elementy tvoria celkový kvalitatívny<br />

profil dátového centra.<br />

Prepojenia WAN sú takisto ve¾mi<br />

dôleité, aj keï priamo nejde u o infraštruktúru<br />

dátového centra, ale <strong>sk</strong>ôr<br />

o okolité prostredie. Aj <strong>na</strong>priek tomu<br />

sa z poh¾adu posudzovania kvality<br />

dátových centier treba zamera aj <strong>na</strong><br />

túto <strong>sk</strong>utoènos. Dátové centrum by<br />

malo by vybavené dostatoèným poètom<br />

redundantných pripojení k po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi<br />

telekomunikaèných sluieb.<br />

Naschvál nechcem hovori o pripojení<br />

do internetu alebo pripojení point-topoint<br />

priamo k zákazníkovi. Ide iba o<br />

dostatoèný a dostatoène rozšírite¾ný<br />

poèet spojení <strong>na</strong> úrovni fyzického prepojenia<br />

(<strong>na</strong>pr. metalický kábel, optika).<br />

Monitoring<br />

K infraštruktúre dátového centra<br />

neodmyslite¾ne patrí personál, ktorý<br />

vykonáva pravidelnú administráciu<br />

a údrbu zariadení a rieši kritické situácie<br />

v prípade výpadkov daných<br />

systémov. Tento personál musí ma<br />

bezpodmieneène k dispozícii kvalitné<br />

a robustné monitorovacie nástroje <strong>na</strong><br />

efektívnu administráciu a proaktívne<br />

predchádzanie výpadkom. Takisto je<br />

potrebné zabezpeèova 24 × 7 dozornú<br />

slubu a notifikáciu zodpovedných<br />

pracovníkov v prípadoch poruchy.<br />

Zálohovanie<br />

Pretoe spolu s centrálnymi slubami<br />

idú ruka v ruke firemné dáta zákazníkov<br />

dátového centra, je nesmierne<br />

dôleité zabezpeèova kvalitné<br />

zálohovanie a, <strong>na</strong>opak, efektívnu obnovu<br />

v prípade, e <strong>na</strong>priek všetkým<br />

opatreniam prišlo k výpadku sluby<br />

a strate dát. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li,<br />

v prostredí profesionálnych dátových<br />

centier sa pouíva centrálne zálohovanie.<br />

Ide o systém pozostávajúci zo<br />

zálohovacieho zariadenia (pá<strong>sk</strong>ové roboty,<br />

optické kninice a pod.) a riadiaceho<br />

servera, ktorý komunikuje priamo<br />

s danými aplikáciami a riadi proces<br />

zálohovania, ako aj obnovy. Preto-<br />

e väèšinou ide o obrov<strong>sk</strong>é mnostvá<br />

dát (predstavme si, e zálohujme nieko¾ko<br />

zákazníckych systémov), pouívajú<br />

sa rôzne pá<strong>sk</strong>ové zakladaèe, resp.<br />

roboty, ktoré sú schopné zálohova<br />

nieko¾ko desiatok i stoviek rôznych<br />

aplikácií prakticky v jednom komplexnom<br />

zariadení. Ve¾mi dôleité je takisto<br />

ne<strong>sk</strong>oršie <strong>sk</strong>ladovanie zálohových<br />

médií. Je vhodné <strong>sk</strong>ladovanie v oddelenej<br />

budove, prípadne umiestnenie<br />

celého zálohovacieho zariadenia v trezore.<br />

V prípade obrov<strong>sk</strong>ých zálohovacích<br />

robotov majú trezory podobu samostatnej<br />

miestnosti.<br />

Klimatizácia<br />

Klimatizácia by sa dala zaradi aj<br />

medzi bezpeènostné prvky, pretoe<br />

chráni pred <strong>na</strong>dmerným prehriatím<br />

zariadení a ich následným zlyhaním.<br />

Klimatizácia sa kombinuje poväèšine<br />

s dvojitou podlahou, kde chladený<br />

vzduch je vháòaný z vetrákov umiestených<br />

v podlahe priamo k daným<br />

zariadeniam. Aj klimatizaèné zariadenia<br />

treba ma zdvojené, keby náhodou<br />

prišlo k výpadku niektorého z nich.<br />

Ako sme <strong>na</strong> zaèiatku èlánku uviedli,<br />

ve¾a firiem outsourceuje svoje centrálne<br />

sluby do profesionálnych dátových<br />

centier. Dôvody vedúce firmy<br />

k takémuto kroku sú teraz u viac-menej<br />

zrejmé. Profesionálne dátové centrá<br />

po<strong>sk</strong>ytujú vynikajúcu a kvalitnú<br />

infraštruktúru a sú schopné po<strong>sk</strong>ytnú<br />

maximálnu monú mieru ochrany<br />

firemných dát. Vybudovanie takéhoto<br />

dátového centra si vyaduje obrov<strong>sk</strong>é<br />

investície, rádovo vo výške nieko¾kých<br />

desiatok miliónov, a preto je absolútne<br />

neefektívne, aby si firmy budovali<br />

takéto centrá samy pre seba.<br />

Outsourcing centrálnych sluieb<br />

teda prináša pre firmy, ktoré sa rozhodli<br />

pre takúto monos, výhody<br />

profesionálnej infraštruktúry a vysokú<br />

mieru bezpeènosti ich firemných<br />

dát, ktoré dnes predstavujú nevyèíslite¾nú<br />

hodnotu.<br />

Peter Bla<strong>sk</strong>ovits, IC<br />

konzultant,<br />

Operation Related<br />

Services, Siemens<br />

Business Services,<br />

s. r. o.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 107

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar<br />

Keï píšem tieto riadky, blíi sa koniec roka a v médiách štatisticky rastie<br />

zastúpenie poetických slovných zo<strong>sk</strong>upení. Zaujímavé, e Vianoce a Silvester<br />

tento úkaz vyvolávajú ove¾a viac ako iné sviatky (povedzme Deò ústavy). Pred<br />

chví¾ou som <strong>na</strong>príklad zachytil výrok rozhlasového hlásate¾a, e „rok sa s rokom<br />

zíde“. To ma priviedlo k hlbokému zamysleniu <strong>na</strong>d èasopriestorovým<br />

kontinuom. Nebojte sa, neuvaoval som <strong>na</strong>d tým, ako môe rok chodi, keï<br />

nemá nohy. Je jasné, e v tomto prípade básnik, teda de facto myslite¾,<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje monos nekontinuálneho èasopriestoru (<strong>na</strong> to, aby sa roky mohli<br />

zís, potrebovali by <strong>na</strong>jprv oddelené), prípadne sluèiek èi presnejšie èasopriestorových<br />

bublín. Rozhodol som sa, e <strong>sk</strong>úsim <strong>na</strong> internete nájs, ako sa<br />

k takejto monosti stavia pre mòa <strong>na</strong>jväèšia kapacita <strong>na</strong> problémy èasopriestoru<br />

a <strong>na</strong>jslávnejší vozíèkar sveta – profesor Stephen Hawking. Ale vtom mi<br />

<strong>na</strong>padla otázka. Èo ak som <strong>na</strong>letel? Èo ak poetom ide práve o to, aby ¾udí<br />

odvracali od uitoènej práce. To, e prácu nemajú sami radi, je vcelku normálne,<br />

ale oni pravdepodobne ani neznesú, aby sa òou zaoberal hocikto iný.<br />

A tak sa nás s<strong>na</strong>ia zauja pseudoproblémami a vymýš¾ajú ako vyvrátite¾né<br />

teórie, ktoré nám denne servírujú pod pláštikom umenia. Nie, tak <strong>na</strong> tomto sa<br />

nezúèastním. Je mi jedno, èo sa s èím koncom roka stretne! Zanechal som teda<br />

poéziu a pustil sa do inej koncoroènej kratochvíle. Štatistika. Patrí k dobrému<br />

mravu zhodnoti konèiaci sa rok. Teda lepšie povedané, aj keï to nemusí by<br />

mravné, ¾udia to chcú. Teda aspoò niektorí. A tak som si programom NOD32<br />

RA vytiahol štatistické informácie o infiltráciách <strong>na</strong> poštovom serveri, èo<br />

pouívam (a okrem mòa ešte asi ïalších pädesiat „pouívate¾ov“). Sú za<br />

obdobie posledného polroka, keï bol tento systém <strong>na</strong> server <strong>na</strong>inštalovaný.<br />

Pri porov<strong>na</strong>ní so štatistikou pochádzajúcou z môjho poèítaèa mi do oèí udreli<br />

rozdiely v zastúpení vírusov. Pozrite sa <strong>na</strong> tabu¾ky:<br />

Top Ten poštového servera<br />

1 Win32/Sobig.F worm 40 611<br />

2 Win32/Mimail.A worm 3 628<br />

3 Win32/Mimail.A.zip worm 2 302<br />

4 Win32/Swen.A worm 1 613<br />

5 Win32/Klez.J worm 579<br />

6 Win32/Mimail.C.zip worm 477<br />

7 Win32/Exploit.DCom worm 432<br />

8 Win32/Lovsan worm 394<br />

9 Win32/Mimail.G.zip worm 267<br />

10 Win2k/SQLSlammer.A worm 143<br />

Win32/Scold.A<br />

Win32/Scold.A je èerv šíriaci sa ako<br />

súbor v prílohe správ elektronickej<br />

pošty. Na svoju funkènos potrebuje<br />

operaèný systém Windows 95 a<br />

novší. Je <strong>na</strong>písaný vo Visual Basicu a<br />

jeho telo má dåku 28 160 bajtov. Na<br />

zmenšenie dåky je <strong>sk</strong>omprimované<br />

utilitou UPX. Po rozpakovaní je dåka<br />

èerva pribline 77 kb.<br />

Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára,<br />

v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows,<br />

ktorý sa z pochopite¾ných dôvodov môe líši<br />

pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolický<br />

zápis %windir%. Podadresár System alebo System32<br />

v adresári %windir% je oz<strong>na</strong>èovaný ako %system%.<br />

Top Ten môjho poèítaèa<br />

1 Win32/Mimail.A worm 3425<br />

2 Win32/Mimail.A.zip worm 2281<br />

3 Win32/Sobig.F worm 527<br />

4 Win32/Swen.A worm 437<br />

5 Win32/Mimail.C.zip worm 34<br />

6 Win32/Klez.J worm 18<br />

7 Win32/Ganda.A worm 14<br />

8 Win32/Dumaru.A worm 9<br />

9 Win32/Bugbear.B worm 5<br />

10 Win32/Mimail.G.zip worm 2<br />

Chápem, e sieový èerv Win32/Lovsan alebo Win32/Exploit.Dcom sa ku<br />

mne, keïe som za firewallom, nedostali. Ale ako to, e som dostal len tak<br />

málo Win32/Sobig.F! Po chvíli vo mne prevládli menej sebecké pocity. Veï<br />

<strong>na</strong>príklad taký Win32/Mimail.A išiel <strong>sk</strong>oro všetok len ku mne. Zaujalo ma, èím<br />

to je, e som pre vírus Mimail taký atraktívny. Pozrel som si zopár infikovaných<br />

e-mailov z karantény – a aké bolo moje prekvapenie... Skoro všetky boli<br />

adresované <strong>na</strong> starú adresu môjho kamaráta Petra Hubin<strong>sk</strong>ého. Tá bola pred<br />

èasom zrušená a s<strong>na</strong>ivý systém, keï ne<strong>na</strong>šiel pôvodného adresáta, poslal mi<br />

ako správcovi oz<strong>na</strong>m a pribalil k nemu aj pôvodný e-mail, akoe i<strong>na</strong>k, aj<br />

s vírusom. Take, Peo, pozdravujem a a vedz, e si vïaka mne o nejakých<br />

pätisíc vírusov ¾ahší. A pre vás ostatných jedno po<strong>na</strong>uèenie. Neverte slepo<br />

štatistikám. Môe sa sta, e nejaká <strong>sk</strong>rytá okolnos ich obráti <strong>na</strong>ruby.<br />

Èerv prichádza so správou, ktorej<br />

predmet vdy obsahuje text When It's<br />

Cold Outside She Gives Me Warm Inside.<br />

Pred týmto textom sa v predmete<br />

správy môe, ale nemusí <strong>na</strong>chádza<br />

jeden z reazcov Re: alebo Fw:. V tele<br />

správy sa <strong>na</strong>chádza jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

viet:<br />

You will love this cute picture.<br />

Enjoy this great picture.<br />

Don't miss this cool picture.<br />

Zvyšný text v tele správy má vyvola<br />

dojem, e bola <strong>sk</strong>ontrolovaná<br />

antivírusovým programom a neobsahuje<br />

vírusy:<br />

Free Online Virus Scan<br />

=============<br />

100% VIRUS FREE<br />

No viruses or suspicious files were<br />

found in the attached file.<br />

Prílohu správy tvorí súbor s èervom<br />

dlhým 28160 bajtov, ktorého<br />

názov je náhodne vytvorený a má<br />

vdy príponu scr. Po spustení zobrazí<br />

èerv tento obrázok:<br />

Potom vytvorí Win32/Scold.A v adresári<br />

%windir% svoju kópiu s názvom<br />

Warm.scr s dåkou 28 160 bajtov. Aktiváciu<br />

svojej kópie po reštarte systému<br />

zabezpeèí vytvorením poloky ExeName32<br />

v k¾úèi registra systému HKEY_<br />

LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run.<br />

Jej hodnotu<br />

<strong>na</strong>staví <strong>na</strong> %windir%/ Warm.scr.<br />

Adresy <strong>na</strong> svoje šírenie zí<strong>sk</strong>ava<br />

Win32/Scold.A z adresára poštového<br />

klienta Microsoft Outlook a z niektorých<br />

súborov s príponou htm, html a ctt.<br />

Win32/Mimail.L<br />

Win32/Mimail.L je èerv šíriaci sa ako<br />

súbor v prílohe správ elektronickej<br />

pošty. Na svoju funkènos potrebuje<br />

operaèný systém Windows 98 a novší.<br />

Nefunguje v prostredí operaèného systému<br />

Windows 95. Jeho telo má dåku<br />

11 296 bajtov a <strong>na</strong> zmenšenie dåky je<br />

<strong>sk</strong>omprimované utilitou UPX. Po rozpakovaní<br />

je dåka èerva takmer 490 kb.<br />

Èerv prichádza so správou, ktorej<br />

predmet je Re[2]. V tele správy sa <strong>na</strong>chádza<br />

<strong>na</strong>sledujúci text:<br />

Hi Greg its Wendy.<br />

I was shocked, when I found out that<br />

it wasn't you but your twin brother!!!<br />

That's amazing, you're as like as two<br />

peas. No one in bed is better than you<br />

Greg. I remember, I remember everyt−<br />

hing very well, that promised you to<br />

tell how it was, I'llAgive you a call<br />

today after 9.<br />

He took my <strong>sk</strong>irt off, then my panties,<br />

then my bra, he sucked my tits, with<br />

the same fury you do it. He was wri−<br />

ting alphabet on my pussy for 20<br />

minutes, then suddenly stopped, put<br />

me in doggy style position and stuck<br />

his dagger.But Greg, why didn't you<br />

warn me that his dick is 15 inches<br />

long???? I was struck, we fucked<br />

whole night.<br />

I'm so thankful to you, for acquainted<br />

me to your brother. I think we can do<br />

it on $0D$0Athe next Saturday all<br />

three together? What do you think? O<br />

yes, $0D$0Aas you wanted I've made a<br />

few pictures check them out in archi−<br />

ve, I hope they will excite you, and<br />

you will dream of our new meeting...<br />

Wendy.<br />

Prílohu správy tvorí súbor wendy.zip,<br />

dlhý 11 446 bajtov, v ktorom sa <strong>na</strong>chádza<br />

súbor for_greg_with_love.jpg.exe.<br />

Súbor for_greg_with_love.jpg.exe je<br />

èerv Win32/Mimail.L.<br />

Niekedy èerv odošle správu, v ktorej<br />

tele <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>sledujúci text:<br />

Good afternoon, We are going to bill<br />

your credit card for amount of $22.95<br />

on a weekly basis. Free pack of child<br />

porn CDs is already on the way to<br />

your billing address. If you want to<br />

cancel membership and your CD pack<br />

please email order and credit card<br />

details to security@europe.spam−<br />

haus.org<br />

Are you ready for all types of undera−<br />

ge porn? We have the best selection<br />

for every taste!<br />

Just click the secret links below and<br />

have fun:<br />

http://<strong>www</strong>.spamhaus.org<br />

http://<strong>www</strong>.spews.org<br />

http://<strong>www</strong>.register.com<br />

http://<strong>www</strong>.cardcops.com<br />

http://<strong>www</strong>.carderplanet.net<br />

http://<strong>www</strong>.spamcop.net<br />

http://disney.go.com<br />

http://<strong>www</strong>.authorizenet.com<br />

Nude boys under 16! Nude girls<br />

under 16! Incest, a daddy & a daugh−<br />

ter! We have everything you have ever<br />

dreamed for!<br />

Po spustení vytvorí èerv v adresári<br />

%windir% svoje kópie s názvom<br />

svchost.exe a xu39reu.tmp. Dåka oboch<br />

týchto súborov je 11 296 bajtov. Okrem<br />

toho v rov<strong>na</strong>kom adresári vytvorí<br />

súbor x8wui12s.tmp s dåkou 11 446<br />

bajtov. Tento súbor je zhodný so<br />

súborom wendy.zip. Aktiváciu svojej<br />

kópie po reštarte systému zabezpeèí<br />

vytvorením poloky France v k¾úèi registra<br />

systému HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />

Software\Microsoft\Windows\Current-<br />

Version\Run. Jej hodnotu <strong>na</strong>staví <strong>na</strong><br />

%windir%/svchost.exe. Vo štvrtok, piatok<br />

alebo sobotu zapíše <strong>na</strong>miesto<br />

cesty k programu do spomenutého<br />

k¾úèa slovo virmakers. V takom prípade<br />

sa nebude Win32/ Mimail.L automaticky<br />

aktivova pri štarte systému.<br />

Adresy <strong>na</strong> svoje šírenie zí<strong>sk</strong>ava<br />

rekurzívnym preh¾adávaním súborov<br />

uloených v adresároch, ktoré sú<br />

uvedené v k¾úèi HKLM\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\<br />

Shell Folders. Vyhýba sa pri tom súborom,<br />

ktorých prípony sú obsiahnuté<br />

v <strong>na</strong>sledujúcom zoz<strong>na</strong>me:<br />

Bmp, jpg, gif, exe, dll, avi, mpg, mp3, vxd,<br />

ocx, psd, tif, zip, rar, pdf, cab, wav, com<br />

Nájdené adresy ukladá Win32/Mimail.L<br />

do súboru v adresári %windir%/<br />

xu298da.tmp a odosiela <strong>na</strong> ne svoje<br />

kópie. Win32/Mimail.L sa pokúša o<br />

útok typu DoS (Denial of Service) <strong>na</strong><br />

niektorú z <strong>na</strong>sledujúcich adries:<br />

<strong>www</strong>.spamhaus.org, <strong>www</strong>.spews.org,<br />

<strong>www</strong>.register.com, <strong>www</strong>.cardcops.com,<br />

<strong>www</strong>.carderplanet.net,<br />

<strong>www</strong>.spamcop.net, disney.go.com<br />

a <strong>www</strong>.authorizenet.com<br />

V tele èerva sa <strong>na</strong>chádza textový reazec:<br />

*** Made in France. ***<br />

Ve¾a pozitívnych udalostí v novom roku prajú<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè.<br />

108 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky<br />

DESKTOP / 5. èas<br />

Tak èo poviete <strong>na</strong> prehrávanie hudby pod Linuxom?<br />

Musíte uz<strong>na</strong>, e Linux u nie je v plienkach, pomaly, ale<br />

isto si buduje svoje miesteèko aj <strong>na</strong> benom pracovnom<br />

stole. A ani s prehrávaním videa to u nie je také zlé.<br />

Poïme si o tom nieèo porozpráva!<br />

PREHRÁVANIE VIDEA<br />

Èo oèakávame od prehrávania videa? Zobrazovanie obrazu<br />

spolu so sprievodným zvukom, no a keby sa to dalo,<br />

tak prípadne zobrazi titulky. No a ešte keby bola monos<br />

ovláda to <strong>na</strong> dia¾ku dostupným ovládaèom, viac ani<br />

mono nebudeme chcie.<br />

Tak ako existuje nieko¾ko rôznych prehrávaèov zvukových<br />

formátov, existuje aj nieko¾ko rôznych prehrávaèov<br />

videa (pod pojmom video si môeme predstavi rôzne formáty<br />

obrazového záz<strong>na</strong>mu, poènúc klasickým AVI a konèiac<br />

ASF). My vám predstavíme <strong>na</strong>jèastejšie pouívané<br />

prehrávaèe:<br />

xine<br />

totem<br />

MPlayer<br />

A ako je to v tejto brani bené, kadý prehrávaè má<br />

nieèo pozitívne a kadý má nejakú chybièku krásy. Záleí<br />

len <strong>na</strong> nás, ktorý si vyberieme.<br />

XINE<br />

xine je prehrávaè videa, ktorý je vyvíjaný nemeckými vývojármi<br />

za výdatnej pomoci asi 30 programátorov z celého<br />

sveta. Poèas viac ako dvoch rokov sa xine stal kvalitným<br />

prehrávaèom videa vo formátoch MPEG, AVI, MOV, ASF, ale<br />

aj hudby vo formáte MP3. A èo je asi <strong>na</strong>jprínosnejšie, xine<br />

dokáe prehráva aj èoraz ob¾úbenejšie DVD a VCD.<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka xine je http://xinehq.de, i<strong>na</strong>k ve¾mi<br />

pekná, kde nájdeme rôzne novinky, <strong>sk</strong>iny a, samozrejme,<br />

aj posledné verzie tohto prehrávaèa. Nesmieme zabudnú<br />

ani <strong>na</strong> rôzne kodeky, aby sme nemali problémy s prehrávaním<br />

niektorých formátov.<br />

V niektorých distribúciách (ako RH7.3) je xine u jeho<br />

súèasou, take staèí klepnú myšou <strong>na</strong> názov filmu, ktorý<br />

chceme prehráva, a potom staèí len pohodlne sa usadi<br />

a sledova poadovaný film.<br />

Po klepnutí <strong>na</strong> názov filmu sa spustí prehrávanie filmu<br />

v grafickom prostredí. Skladá sa z dvoch èastí – z premietacieho<br />

plát<strong>na</strong> a z prehrávaèa (obr. è. 1).<br />

obr. è. 1<br />

Grafické prostredie prehrávaèa xine sa <strong>sk</strong>ladá z nieko¾kých<br />

èastí (obr. è. 2).<br />

V ¾avej hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza posuvník <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu<br />

v prehrávanom videu. V pravej hornej èasti sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

obr. è. 2<br />

obr. è. 3<br />

obr. è. 4<br />

dve ikony – ten hrubší kríik so šípkami z<strong>na</strong>èí celoobrazovkové<br />

premietanie, klepnutie <strong>na</strong> ten slabší spôsobí vypnutie<br />

grafického rozhrania prehrávaèa (zostane iba plátno).<br />

Väèšinu strednej èasti zaberá displej, tak dobre známy<br />

z rôznych stolných prehrávaèov a podobných zariadení.<br />

Ved¾a sa <strong>na</strong>chádza ovládací kruh. Výz<strong>na</strong>my jednotlivých<br />

tlaèidiel sú známe, treba len poveda, e pri <strong>na</strong>behnutí kurzora<br />

myši <strong>na</strong> niektoré z nich dostaneme struèný opis.<br />

Spodnú èas tvorí nieko¾ko tlaèidiel – vo¾by typu videa, zobrazenie<br />

playlistu a podobne. Nechýba ani tlaèidlo <strong>na</strong> stíšenie<br />

zvuku a celkové ovládanie audia. Všetko tvorí kompaktný<br />

celok, ktorému sa nedá niè vytknú.<br />

V ¾avom dolnom rohu je iko<strong>na</strong> vypí<strong>na</strong>júca celý prehrávaè<br />

a montány k¾úè (eby 17 <strong>na</strong> 13?) tradiène symbolizuje<br />

monosti rôznych <strong>na</strong>stavení vrátane vo¾by vhodného<br />

<strong>sk</strong>inu, <strong>na</strong>pr. typ lcd (obr. è. 3).<br />

Nastavenie prehrávaèa tvorí karta s nieko¾kými zálokami,<br />

kde je preh¾adný zoz<strong>na</strong>m poloiek, ktoré môeme<br />

sami upravi. Volieb je <strong>sk</strong>utoène ve¾a – od <strong>na</strong>stavenia grafického<br />

výzoru cez <strong>na</strong>stavenie rôznych kodekov a po<br />

<strong>na</strong>stavenie audia (obr. è. 4).<br />

Takisto si môeme <strong>na</strong>stavi klávesové <strong>sk</strong>ratky, ktorými<br />

môeme projekciu riadi nie pomocou myši, ale priamo z<br />

klávesnice. Tabu¾ka è. 1 zahàòa defaultné klávesové <strong>sk</strong>ratky.<br />

TOTEM<br />

Totem je nevlastný bratanec xine z druhého kole<strong>na</strong>, lebo je<br />

postavený <strong>na</strong> kninici xine-lib. Je súèasou distribúcie<br />

Mandrake 9.2 a takisto zahàòa monosti prehrávania<br />

DVD, VCD, ale aj audio CD (obr. è. 5).<br />

Totem je prehrávaè vytvorený pre de<strong>sk</strong>topové prostredie<br />

Gnome. Obsahuje u tradiène playlist, celoobrazovkové<br />

premietanie, ovládanie hlasitosti a kompletnú <strong>na</strong>vigáciu<br />

pomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek. Ak nepouívame distribúciu<br />

Mandrake, existujú aj balíky pre RedHat, Debian<br />

a Gentoo, tie si však musíme stiahnu a <strong>na</strong>inštalova.<br />

110 PC REVUE 12/2003

L I N U X W A R E<br />

Tab. è. 1 Klávesové <strong>sk</strong>ratky<br />

Klávesa<br />

šípka vpravo/v¾avo<br />

Ctrl + šípka vpravo/v¾avo<br />

šípka <strong>na</strong>hor/<strong>na</strong>dol<br />

Page Up/Down<br />

0−9<br />

Enter<br />

medzerník<br />

S<br />

F<br />

G<br />

t<br />

Q<br />

Výz<strong>na</strong>m<br />

posun 1 min. vpred/vzad<br />

posun 15 sekúnd vpred/vzad<br />

rýchle/pomalé prevíjanie<br />

predchádzajúci/následujúci prvok<br />

playlistu<br />

posun v prezeranom videu <strong>na</strong><br />

pozíciu 0 – 90 %<br />

Play<br />

Pause<br />

Stop<br />

FullScreen<br />

<strong>sk</strong>rytie/zobrazenie GUI<br />

vytvorenie obrázka z prehrávaného<br />

videa<br />

ukonèenie programu<br />

Zaujímavosou je podpora LIRC (èo je monos ovládania<br />

dia¾kovým ovládaèom) alebo práca <strong>na</strong> vzdialených<br />

obrazovkách.<br />

Uvedené balíky a ïalšie informácie nájdeme <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.hadess.net/totem.php3.<br />

MPlayer<br />

Na záver si predstavíme <strong>na</strong>jvyvíjanejší prehrávaè filmov<br />

v dnešnej linuxovej komunite – MPlayer. Mono poveda,<br />

e aj <strong>na</strong>jkvalitnejší, pretoe prehráva hádam všetko, èo<br />

chceme. Ide o viac ako dva roky vyvíjaný prehrávaè maïar<strong>sk</strong>ých<br />

autorov, vedených pánom menom Árpád<br />

Gereöffy (má prezývku Árpi, keby ste mu chceli <strong>na</strong>písa),<br />

ale ako to u býva, <strong>na</strong> vývoji sa podie¾ajú programátori<br />

z celého sveta.<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka tohto prehrávaèa je <strong>na</strong> adrese<br />

http://<strong>www</strong>.mplayerhq.hu. Nájdeme tu novinky okolo vývoja,<br />

ale aj špeciálne zostavenú kolekciu kodekov, ktorá<br />

obsahuje zvláš upravené kodeky win32. Pre nás Slovákov<br />

a Èechov je ve¾mi dôleité aj to, aby nám správne fungovali<br />

sloven<strong>sk</strong>é (èe<strong>sk</strong>é) titulky, a preto máme monos<br />

stiahnu si národné fonty titulkov v kódovaní ISO8859-2.<br />

Pomocou MPlayera mono prehra hádam úplne všetky<br />

bene dostupné a vy<strong>sk</strong>ytujúce sa formáty vrátane<br />

QuickTime 6, RealMedia alebo WindowsMediaVideo 9,<br />

MPEG, VOB, AVI, VIVO, ASF/WMV, QT/MOV, FLI,<br />

NuppelVideo, yuv4mpeg, FILM, RoQ a existuje podpora<br />

pre VideoCD, SVCD, DVD, 3ivx, FLI a, samozrejme, DivX.<br />

Dokonca podporuje kodeky priamo z prostredia MS<br />

Windows! MPlayer umoòuje aj reprodukciu televízneho<br />

signálu vrátane jeho <strong>na</strong>hrávania.<br />

Na kartách typu 3DFX a ATI je vyuitá hardvérová akcelerácia,<br />

existuje podpora pre ve¾a typov procesorov, nielen<br />

architektúru x86. Dokáe vyui MMX, MMX2, SSE,<br />

3DNow!, 3DnowEx a VIS.<br />

Tab. è. 2 Ovládanie mplayera pomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek<br />

Kláves:<br />

Výz<strong>na</strong>m:<br />

šípka vpravo/v¾avo posun filmu o 10 sekúnd vpred/vzad<br />

šípka <strong>na</strong>hor/<strong>na</strong>dol posun filmu o 1 minútu vpred/vzad<br />

Page Up/Down<br />

posun filmu o 10 minút vpred/vzad<br />

z<strong>na</strong>ky >/<<br />

posun v playliste vpred/vzad<br />

1/2 <strong>na</strong>stavenie kontrastu<br />

3/4 <strong>na</strong>stavenie svetlosti<br />

5/6 <strong>na</strong>stavenie farieb<br />

7/8 <strong>na</strong>stavenie sýtosti<br />

f<br />

celá obrazovka – fullscreen<br />

q<br />

vypnú MPlayer<br />

medzerník<br />

pauza<br />

o<br />

<strong>na</strong>stavenie módu OSD menu<br />

m<br />

vypnutie zvuku<br />

v<br />

viditelnos titulkov<br />

z/x<br />

synchronizácia titulkov<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> obraz<br />

+/−<br />

synchronizácia zvuku<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> obraz<br />

r/t<br />

zvislá pozícia titulkov<br />

S MPlayerom sa <strong>na</strong>inštaluje aj uitoèný program mencoder,<br />

èo je vlastne linuxový Encoder. Pomocou tejto utility<br />

je moné upravova asynchrónnos obrazu a zvuku, spôsobenú<br />

nedoko<strong>na</strong>lým grabovaním, ïalej <strong>na</strong>hráva u spomí<strong>na</strong>ný<br />

televízny signál, dokonca rozloi film <strong>na</strong> zvukovú<br />

a obrazovú zloku a uloi ich separátne do dvoch<br />

nezávislých súborov.<br />

MPlayer je nenároèný <strong>na</strong> hardvér. Celkom slušne sa dajú<br />

dekódova DivX filmy aj <strong>na</strong> Pentiu 200 MMX.<br />

Tento program podobne ako xine je moné pouíva aj<br />

negrafickom reime. Na ovládanie slúia klávesové <strong>sk</strong>ratky<br />

(tabu¾ka è. 2).<br />

Na obr. è. 6 je grafické rozhranie MPlayera:<br />

obr. è. 6<br />

Na obr. è. 7 a obr. è. 8 sú dva rôzne <strong>sk</strong>iny z ve¾kého<br />

mnostva, take kadý si môe vybra a <strong>na</strong>stavi taký<br />

vzh¾ad, ktorý mu vyhovuje:<br />

obr. è. 7<br />

obr. è. 5<br />

obr. è. 8<br />

MPlayer je <strong>sk</strong>utoène profesionálny prehrávaè, škoda, e<br />

sa v iadnej distribúcii štandardne ne<strong>na</strong>chádza. (Preto<br />

nezostáva niè iné ako si stiahnu binárky z internetu alebo<br />

poui rovno zdrojové kódy a <strong>sk</strong>ompilova. To však ešte všetci<br />

nevieme, a preto sa to v blízkej budúcnosti budeme musie<br />

<strong>na</strong>uèi, aj keï to u nepatrí do kapitoly beného pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

prístupu.) No vïaka grafickému rozhraniu je jeho<br />

ovládanie prístupné aj úplným zaèiatoèníkom, ako aj profesionálom.<br />

Uvidíme, èo prinesie vývoj.<br />

A odteraz nech u nikto nehovorí, e Linux nie je vhodný<br />

<strong>na</strong> pracovný stôl!<br />

Nabudúce sa budeme venova <strong>na</strong>pa¾ovaniu cédeèiek<br />

pod Linuxom.<br />

Miroslav Oravec<br />

12/2003 PC REVUE 111

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky SERVER / 5. èas<br />

V predošlej èasti sme sa venovali „jednohubkám“ – dennodenným úlohám a èinnostiam<br />

dobrého správcu siete. Tieto èinnosti sme si rozdelili do nieko¾kých <strong>sk</strong>upín.<br />

Aj keï práca s manuálovou stránkou, pamäou, di<strong>sk</strong>om èi pouívate¾mi je<br />

<strong>na</strong>ozaj dôleitá, prím v Linuxe hrá práca so súbormi a procesmi. O súboroch u<br />

toho vieme pomerne dos, tentoraz si budeme hovori o procesoch.<br />

So starým známym, ale zato pravdivým heslom, e „základným stavebným<br />

prvkom spoloènosti je rodi<strong>na</strong>“, mi <strong>na</strong>padla asociácia: „Základným stavebným<br />

prvkom Linuxu je proces.“ A <strong>sk</strong>utoène, po súboroch sú procesy to <strong>na</strong>jdôleitejšie<br />

v Linuxe.<br />

ZÁKLADNÉ POJMY<br />

Aby sme správne pochopili podstatu èinností, ktoré budeme ako správcovia<br />

vykonáva, musíme si uvies nieko¾ko základných pojmov. Všade v odbornej<br />

literatúre sa to len tak hemí výrazmi ako program, súbor, proces, démon, úloha,<br />

sluba a podobne. Ale nikde (<strong>sk</strong>utoène nikde) som ne<strong>na</strong>šiel podrobnejšie vysvetlenie<br />

týchto pojmov. No a aby sa nám to neplietlo, pokúsim sa tu uvies<br />

svoje definície.<br />

Súbor (File)<br />

Súbor je presne definovaná postupnos urèitých z<strong>na</strong>kov. Typ týchto z<strong>na</strong>kov<br />

urèuje vyuitie súboru. Poznáme textové súbory, ktoré obsahujú z<strong>na</strong>ky tvoriace<br />

textový dokument, alebo dátové súbory, ktoré obsahujú z<strong>na</strong>ky tvoriace<br />

informácie, grafické súbory, ktoré obsahujú z<strong>na</strong>ky tvoriace obrázky, filmy a<br />

podobne. Súbory sa ukladajú <strong>na</strong> urèité médium, <strong>na</strong>pr. di<strong>sk</strong>etu, pevný di<strong>sk</strong>, CD-<br />

ROM, ale aj do pamäte zariadenia.<br />

Program (Program)<br />

Program je súbor základných elementárnych inštrukcií (príkazov) pre daný<br />

poèítaè, ktorého cie¾om je splnenie urèitej poadovanej úlohy.<br />

Inštancia programu<br />

Program môe splni svoju úlohu len vtedy, ak je spustený. To z<strong>na</strong>mená, e<br />

pokia¾ program nie je spustený, nemôe vyko<strong>na</strong> nijakú èinnos. Program sa<br />

môe spusti len vtedy, ak je zavedený do operaènej pamäte poèítaèa. Tomuto<br />

zavedeniu programu do operaènej pamäte hovoríme inštancia programu.<br />

Proces (Process)<br />

Nezávisle beiacej inštancii programu, ktorá má vlastné systémové zdroje<br />

(<strong>na</strong>pr. ve¾kos operaènej pamäte), hovorievame proces.<br />

Skúsime to zhrnú:<br />

Proces je urèitý program, ktorý sa <strong>sk</strong>ladá z postupnosti z<strong>na</strong>kov, ktoré procesor<br />

interpretuje ako strojové inštrukcie, dáta a zásobník. Jadro Linuxu dômyselne plánuje<br />

beh procesov tak, e vzniká dojem, ako keby boli procesy spracúvané <strong>na</strong>raz –<br />

simultánne. Nieko¾ko procesov môe by inštanciou toho istého programu.<br />

Kadý proces poèas svojho ivota prechádza tromi štádiami. Najprv vznikne,<br />

potom je urèitý èas v èinnosti a <strong>na</strong>koniec zaniká. Ako príklad si môe predstavi<br />

program, ktorého úlohou je sèíta dve èísla. Nech sa takýto program volá<br />

<strong>na</strong>príklad suma.<br />

Je program suma súborom? Je, veï je to postupnos príkazov a istotne sa<br />

bude v poèítaèi <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> niektorom médiu – <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.<br />

Pokia¾ leí len tak <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a niè nevykonáva, je to len jeden z typov súborov –<br />

programov. Keï však z klávesnice zadáme meno tohto programu – suma, zavedieme<br />

ho do operaènej pamäte poèítaèa, kde sa následne spustí. Takto vznikne<br />

proces. Ten bude urèitý èas v èinnosti, <strong>na</strong>pr. si vyiada vstup daných èísel,<br />

potom ich spoèíta a vypíše výsledok. Keï splní svoju povinnos, proces zanikne.<br />

Uvo¾ní operaènú pamä poèítaèa, a tak je program znovu pripravený <strong>na</strong> èinnos.<br />

Jasné?<br />

Úloha (Ta<strong>sk</strong>)<br />

Èo bolo povinnosou procesu suma? Splni úlohu! Môeme poveda, e úloha<br />

je jednorazová èinnos daného procesu.<br />

Démon (daemon)<br />

Existuje však proces, ktorý po svojom vzniku zostáva dlhodobo, spravidla<br />

<strong>na</strong>trvalo v operaènej pamäti poèítaèa (samozrejme, e len do vypnutia poèítaèa,<br />

potom sa – logicky – stratí). Takémuto „stále ijúcemu“ procesu sa hovorieva<br />

démon (myslím, e to meno je <strong>na</strong>ozaj výstiné).<br />

Sluba (Service)<br />

Aj démon vykonáva svoju èinnos a plní zadané úlohy. Keïe však po splnení<br />

úlohy nezaniká, ale ostáva v pamäti poèítaèa, aby mohol opakovane plni<br />

úlohy, môeme poveda, e trvalo slúi, a tak vykonáva urèitú slubu. Sluba je<br />

opakovaná èinnos daného procesu – démo<strong>na</strong>. Ako príklad si môeme uvies<br />

webový server Apache. Je to vlastne démon, ktorý opakovane vykonáva urèitú<br />

èinnos – koná slubu. Ak ho niekto poiada o po<strong>sk</strong>ytnutie niektorej webovej<br />

stránky, po<strong>sk</strong>ytne mu ju. Neopúša operaènú pamä, ale zase <strong>na</strong>èúva poiadavkám<br />

svojich klientov a plní ich poiadavky.<br />

RODINA PROCESOV<br />

Keïe Linux je viacúlohový systém, môe v òom bea (a spravidla aj <strong>na</strong>ozaj beí)<br />

viac procesov <strong>na</strong>raz. Teraz nie je podstatné, ako to je zariadené. Dôleité je jednotlivé<br />

procesy od seba odlíši. Jadro si o všetkých spustených procesoch udruje<br />

preh¾ad pomocou jednoz<strong>na</strong>ène priradeného èísla PID – Process Identification.<br />

Procesy v Linuxe tvoria hierarchickú štruktúru, teda kadý proces (okrem toho<br />

prvého) má svojho predka – rodièa, ktorému sa hovorí rodièov<strong>sk</strong>ý proces.<br />

Zároveò ten istý proces môe (ale nemusí) vytvori svojho potomka.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e kadý proces nesie okrem svojho èísla PID aj informáciu<br />

o svojom rodièovi – tzv. PPID (Parent Process Identification).<br />

A <strong>na</strong> èo je to dobré? Pod¾a èísla PPID sme schopní urèi, ktorým procesom bol<br />

daný proces vytvorený. Ne<strong>sk</strong>ôr uvidíme, e PPID má aj iné vyuitie.<br />

Procesy sa èíslujú od èísla 1. Jednotka je priradená <strong>na</strong>jdôleitejšiemu procesu<br />

v celom systéme Linuxu. Tento proces sa volá init a u z názvu si môeme<br />

domyslie, e inicializuje – spúša všetky ostatné procesy, a teda sluby v celom<br />

systéme. My sa procesom init budeme ešte patriène zaobera <strong>na</strong> inom mieste.<br />

Zatia¾ nám staèí vedie, e init je akýsi „praotec“ všetkých ostatných procesov.<br />

INFORMÁCIE O PROCESOCH V SYSTÉME<br />

Zoz<strong>na</strong>m procesov v systéme Linux mono zí<strong>sk</strong>a pomocou príkazu ps. Program<br />

má ve¾a rôznych parametrov, ktorými môeme príkaz modifikova. Ak spustíme<br />

samotný príkaz ps bez parametrov, vypíše sa zoz<strong>na</strong>m aktívnych procesov<br />

spojených s aktuálne pouitým terminálom alebo konzolou – výpis è. 1:<br />

[root@asterix root]# ps<br />

PID TTY TIME CMD<br />

1327 pts/1 00:00:00 bash<br />

1683 pts/1 00:00:00 ps<br />

Pozrime sa teraz <strong>na</strong> predchádzajúci výpis. Prvý ståpec je oz<strong>na</strong>èený PID a my<br />

u vieme, o èo ide. Pripomeòme si, e PID musí by v celom systéme jednoz<strong>na</strong>èné,<br />

teda nemôu existova dve rov<strong>na</strong>ké èísla PID. Ståpec TTY opisuje aktuálny<br />

terminál. Ståpec TIME opisuje èas trvania procesu. Posledný ståpec CMD charakterizuje<br />

príkaz shellu, ktorý spôsobil vytvorenie procesu.<br />

Vidíme, e <strong>na</strong> danom výpise sa <strong>na</strong>chádzajú iba dva procesy. Prvý je shell bash<br />

a druhý je samotný príkaz ps. Ale preèo sú hodnoty ståpca TIME pre obidva procesy<br />

nulové? Proces ps trvá ve¾mi krátky, nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>te¾ný èas a prebehne takmer<br />

okamite a bash väèšinu èasu strávi èakaním <strong>na</strong> vstup z klávesnice.<br />

Výpis príkazu mono ïalej upravova. Môeme poui dva druhy parametrov<br />

príkazu ps. Prvým druhom parametrov môeme špecifikova mnoinu vypisovaných<br />

procesov. Druhým typom parametrov definujeme spôsob zobrazovania<br />

vypisovaných informácií.<br />

Mnoinu zobrazovaných procesov môeme ovplyvni týmito parametrami:<br />

Parameter –a („mínus a“, aj s tým z<strong>na</strong>kom mínus!) zobrazí informácie o všetkých<br />

aktívnych procesoch, riadených nejakým terminálom. Zadajme teda príkaz:<br />

[root@asterix root]# ps −a<br />

a pozrime sa <strong>na</strong> výpis è. 2:<br />

PID TTY TIME CMD<br />

1269 tty1 00:00:00 mc<br />

1477 tty6 00:00:00 startx<br />

1488 tty6 00:00:00 xinit<br />

1497 tty6 00:00:00 startkde<br />

1593 tty6 00:00:00 kwrapper<br />

1680 pts/1 00:00:00 ps<br />

Záhlavie jednotlivých ståpcov je totoné s predchádzajúcim príkladom, ale<br />

obsah je u trochu iný. Všimnime si, e sú vypísané aj procesy beiace <strong>na</strong> iných<br />

termináloch. Ak sa pozrieme aj <strong>na</strong> posledný ståpec, všimneme si, e <strong>na</strong> tty6, èo<br />

predstavuje siedmu konzolu <strong>na</strong> klávesnici (Alt – F7), sa spustilo prostredie KDE<br />

(zaèalo sa to príkazom startx, to ostatné sa od neho odvinulo automaticky).<br />

Zadajme pre zmenu príkaz ps s prepí<strong>na</strong>èom –e, ktorý spôsobí zobrazenie<br />

úplne všetkých procesov, teda i tých, èo nie sú nejakým spôsobom <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong><br />

terminál:<br />

[root@asterix root]# ps −e<br />

112 PC REVUE 12/2003

L I N U X W A R E<br />

Zobrazenie je <strong>na</strong> výpise è. 3:<br />

PID TTY TIME CMD<br />

1 ? 00:00:04 init<br />

2 ? 00:00:00 keventd<br />

3 ? 00:00:00 kapmd<br />

4 ? 00:00:00 ksoftirqd_CPU0<br />

5 ? 00:00:00 kswapd<br />

6 ? 00:00:00 bdflush<br />

7 ? 00:00:00 kupdated<br />

8 ? 00:00:00 mdrecoveryd<br />

12 ? 00:00:00 kjour<strong>na</strong>ld<br />

91 ? 00:00:00 khubd<br />

618 ? 00:00:00 eth0<br />

−−− <strong>sk</strong>rátené −−−<br />

1269 tty1 00:00:00 mc<br />

1270 ? 00:00:00 cons.saver<br />

1271 pts/0 00:00:00 bash<br />

1477 tty6 00:00:00 startx<br />

1488 tty6 00:00:00 xinit<br />

1489 ? 00:00:01 X<br />

1497 tty6 00:00:00 startkde<br />

1622 ? 00:00:00 kdeinit<br />

1625 ? 00:00:00 kalarmd<br />

1629 tty5 00:00:00 bash<br />

1692 ? 00:00:00 kde<strong>sk</strong>top_lock<br />

1693 ? 00:00:00 kblankscrn.kss<br />

1718 pts/1 00:00:00 ps<br />

Ak nás zaujíma, ktoré procesy patria konkrétnemu pouívate¾ovi, pouijeme<br />

parameter –u. Napríklad nás zaujímajú procesy pouívate¾a s logovacím menom<br />

oravec:<br />

[root@asterix root]# ps −u oravec<br />

A <strong>na</strong> výpise è. 4<br />

PID TTY TIME CMD<br />

1629 tty5 00:00:00 bash<br />

vidíme, e pouívate¾om oravec je spustený iba jeden proces – je to bash <strong>na</strong><br />

šiestej konzole (prvá konzola tty0 je Alt – F1, tty5 je Alt – F6).<br />

Ako sme si u povedali, programu ps môeme zada aj parametre, ktoré<br />

ovplyvnia spôsob vypisovania daných informácií. Poznáme tri monosti vypisovania<br />

informácií:<br />

normálny výpis – zapí<strong>na</strong> sa parametrom –f<br />

dlhý výpis – zapí<strong>na</strong> sa parametrom –l („mínus el“, nie jed<strong>na</strong>!)<br />

pouívate¾om definovaný výpis – tu môe pouívate¾ sám definova, ktoré<br />

ståpce sa majú zobrazi<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> pouitie obidvoch výpisov, prièom môeme spomenuté parametre<br />

spolu kombinova (výpis è. 5):<br />

[root@asterix root]# ps −a −f<br />

UID PID PPID C STIME TTY TIME CMD<br />

root 1269 1216 0 08:40 tty1 00:00:00 /usr/bin/mc –P<br />

root 1477 1427 0 09:00 tty6 00:00:00 /bin/sh /usr/X11R6/bin/startx<br />

root 1488 1477 0 09:00 tty6 00:00:00 xinit /etc/X11/xinit/xinitrc −−<br />

root 1497 1488 0 09:00 tty6 00:00:00 /bin/sh /usr/bin/startkde<br />

root 1593 1497 0 09:01 tty6 00:00:00 kwrapper ksmserver −−restore<br />

root 1838 1327 0 09:48 pts/1 00:00:00 ps –a –f<br />

alebo (výpis è. 6)<br />

Všimnime si úplne prvý riadok!<br />

Vidíme, e sa to zaèí<strong>na</strong> praotcom<br />

všetkých procesov – procesom<br />

init s hodnotou PID = 1. Tento<br />

proces tak ako niektoré ostatné<br />

nemá nijakú väzbu <strong>na</strong> terminál,<br />

lebo ich spustil samotný systém<br />

Linuxu. Preto je v ståpci TTY <strong>na</strong>miesto<br />

hodnoty otáznik (výpis je<br />

<strong>sk</strong>rátený, vy si to vy<strong>sk</strong>úšajte <strong>na</strong><br />

svojej klávesnici a budete prekvapení,<br />

ko¾ko procesov beí <strong>na</strong> vašom<br />

miláèikovi).<br />

e je výpis ve¾mi dlhý a len<br />

tak vám prebehol obrazovkou?<br />

Ale, ale, vy beári, však ste nedávali<br />

minule pozor! Vy<strong>sk</strong>úšajte<br />

spojenie rúry s príkazom more,<br />

<strong>na</strong>pr. takto:<br />

[root@asterix root]# ps −e|more<br />

vyui. Ståpec S zobrazuje stav (status) procesu. Dosahuje tieto hodnoty:<br />

S – spiaci proces<br />

R – beiaci proces<br />

T – pozastavený proces<br />

W – proces nie je momentálne v pamäti<br />

Ståpec SZ zobrazuje poèet blokov pamäte zabraných obrazom programu a PRI<br />

predstavuje plánovanú prioritu procesu. Èím je èíslo väèšie, tým je priorita menšia.<br />

Pouívate¾ si môe sám <strong>na</strong>definova, ktoré ståpce by chcel zobrazi. Na to slúi<br />

vo¾ba –o, za ktorou <strong>na</strong>sledujú názvy jednotlivých ståpcov, oddelené èiarkou, <strong>na</strong>pr.:<br />

[root@asterix root]# ps −u root −o pid, ppid, s, cmd<br />

Asi však <strong>na</strong>jèastejšie pouívaným parametrom pre nás bude parameter a<br />

(samotné „a“ bez mínusu). Tento parameter zabezpeèí výpis všetkých (a = all<br />

= všetky) beiacich procesov. A druhým parametrom bude x, ktorý zabezpeèí<br />

výpis aj tých procesov, ktoré ne<strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> iadny terminál. Zadajme teda<br />

[root@asterix root]# ps ax<br />

alebo<br />

[root@asterix root]# ps ax|more<br />

a <strong>na</strong> výpise è. 7 uvidíme iadané informácie:<br />

PID TTY STAT TIME COMMAND<br />

1 ? S 0:04 init<br />

2 ? SW 0:00 [keventd]<br />

3 ? SW 0:00 [kapmd]<br />

4 ? SWN 0:00 [ksoftirqd_CPU0]<br />

5 ? SW 0:00 [kswapd]<br />

6 ? SW 0:00 [bdflush]<br />

7 ? SW 0:00 [kupdated]<br />

8 ? SW 0:00 [mdrecoveryd]<br />

12 ? SW 0:00 [kjour<strong>na</strong>ld]<br />

91 ? SW 0:00 [khubd]<br />

618 ? SW 0:00 [eth0]<br />

701 ? S 0:00 syslogd −m 0<br />

706 ? S 0:00 klogd −x<br />

726 ? S 0:00 portmap<br />

754 ? S 0:00 rpc.statd<br />

882 ? S 0:00 /usr/sbin/apmd −p 10 −w 5 −W −P /etc/sysconfig/apm−sc<br />

937 ? S 0:00 /usr/sbin/sshd<br />

970 ? S 0:00 xinetd −stayalive −reuse −pidfile /var/run/xinetd.pid<br />

988 ? S 0:00 smbd −D<br />

993 ? S 0:00 nmbd −D<br />

1011 ? S 0:00 gpm −t ps/2 −m /dev/mouse<br />

1029 ? S 0:00 crond<br />

1117 ? S 0:00 xfs −droppriv −daemon<br />

1153 ? S 0:00 /usr/sbin/atd<br />

1190 ? S 0:00 cupsd<br />

1197 tty1 S 0:00 /sbin/mingetty tty1<br />

1198 tty2 S 0:00 /sbin/mingetty tty2<br />

1199 tty3 S 0:00 /sbin/mingetty tty3<br />

1200 tty4 S 0:00 /sbin/mingetty tty4<br />

1201 tty5 S 0:00 /sbin/mingetty tty5<br />

1202 tty6 S 0:00 /sbin/mingetty tty6<br />

2093 ? S 0:00 /usr/sbin/sshd<br />

2096 pts/0 S 0:00 −bash<br />

2146 pts/0 R 0:00 ps ax<br />

UTIL<strong>IT</strong>A TOP<br />

Okrem príkazu ps existuje aj interaktív<strong>na</strong> utilita, ktorá sa <strong>na</strong>zýva top. Na obrázku<br />

je príklad výpisu informácií pomocou tejto utility. Táto utilita je interaktív<strong>na</strong>,<br />

blišie informácie zistíme po stlaèení klávesu h (help).<br />

[root@asterix root]# ps −a −l<br />

F S UID PID PPID C PRI NI ADDR SZ WCHAN TTY TIME CMD<br />

000 S 0 1269 1216 0 75 0 − 910 schedu tty1 00:00:00 mc<br />

000 S 0 1477 1427 0 76 0 − 552 wait4 tty6 00:00:00 startx<br />

100 S 0 1488 1477 0 75 0 − 569 wait4 tty6 00:00:00 xinit<br />

100 S 0 1497 1488 0 75 0 − 556 wait4 tty6 00:00:00 startkde<br />

000 S 0 1593 1497 0 75 0 − 355 schedu tty6 00:00:00 kwrapper<br />

100 R 0 1836 1327 0 76 0 − 780 − pts/1 00:00:00 ps<br />

Niektoré ståpce u poznáme – UID je predsa identifikátor linuxového pouívate¾a.<br />

Pribudol ståpec PPID a my vieme, e ide o PID rodièa – teda toho procesu, ktorý<br />

vytvoril daný proces. Ve¾mi dobre to vidie pri procesoch startx, xinit, startxkde.<br />

startx má PID 1477, xinit má PID 1488, ale PPID má 1477, èo je PID procesu<br />

startx. To z<strong>na</strong>èí, e proces xinit bol vytvorený procesom starx. A následne xinit<br />

vytvoril startkde. Ståpec C predstavuje percentuálnu vyaenos procesora. Vidíme,<br />

e ani jeden proces nedáva procesoru zabra. Ståpec STIME definuje systémový<br />

èas vzniku procesu. Ståpec F predstavuje ma<strong>sk</strong>u procesu a tak ako ståpec<br />

WCHAN zobrazujúci akciu, <strong>na</strong> ktorú proces èaká, nedokáeme ich zatia¾ plne<br />

Nabudúce budeme pokraèova v procesoch. Ja viem, e sa vám to nie ve¾mi<br />

páèi, ale je to <strong>na</strong>ozaj nevyhnutné. V druhej èasti uvidíme, ako sa nám táto teória<br />

zíde pri ovládaní servera.<br />

Miroslav Oravec<br />

12/2003 PC REVUE 113

L I N U X W A R E<br />

Digitálne obrázky z fotoaparátu<br />

(POKRAÈOVANIE Z PREDCHÁDZAJÚCEHO ÈÍSLA)<br />

GQVIEW<br />

GQView je jednoduchý prehliadaè obrázkov (image<br />

viewer), <strong>na</strong>písaný pre operaèné systémy zaloené<br />

<strong>na</strong> Unixe. Umoní vám prezera obrázky vo formátoch<br />

JPG, XPM, XBM, TIF, GIF, PNG, PBM, PPM, PGM,<br />

PCX, BMP, ICO, RAS. Okrem toho mono program<br />

GQView charakterizova <strong>na</strong>sledujúcimi funkciami:<br />

jednoduchá <strong>na</strong>vigácia a prezeranie obrázkov, podpora<br />

kolie<strong>sk</strong>a myši, prepracovaná podpora funkcie<br />

zoom, celoobrazovkové (full screen) prezeranie obrázkov,<br />

podpora pre základné operácie so súbormi<br />

(vytvorenie adresára, kopírovanie, presúvanie, premenovávanie<br />

a mazanie), vie zobrazi základné<br />

informácie o obrázku (dátum, ve¾kos, kompresný<br />

pomer, prístupové práva a iné), podporuje technológiu<br />

drag & drop (ahaj a pus), vie otvori obrázok<br />

v externom editore (<strong>na</strong>pr. Gimp, Electric Eyes, XV,<br />

prípadne Xpaint a iných). Takto mono <strong>na</strong>definova<br />

aj 8 externých nástrojov. Ïalej umoòuje porov<strong>na</strong><br />

a nájs rov<strong>na</strong>ké (totoné) obrázky. H¾ada mono<br />

pod¾a me<strong>na</strong>, ve¾kosti, dátumu a rozmerov. Zaujímavou<br />

vo¾bou je monos zmeny vzh¾adu programu.<br />

Dá sa nielen oddeli pravá èas (teda nástrojový<br />

panel + panel so súbormi), ale i zmeni poradie<br />

jednotlivých okien (TOOLS, FILES a IMAGE). Mono<br />

si tak program upravi pod¾a svojich predstáv.<br />

Program GQView obsahuje aj základné operácie<br />

súvisiace s rotovaním obrázkov. Nájdete tu <strong>na</strong>príklad:<br />

rotovanie v smere hodinových ruèièiek, rotovanie<br />

proti smeru hodinových ruèièiek, rotovanie<br />

o 180°, zrkadlo (mirror) a preklopenie (flip). Podporovaná<br />

je aj funkcia automatickej prezentácie<br />

obrázkov (Slideshow). Výhodou programu je, e je<br />

plne lokalizovaný tak do èe<strong>sk</strong>ého, ako aj do sloven<strong>sk</strong>ého<br />

jazyka. Takmer kadá funkcia je dostupná<br />

pomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek (HOTKEY). Ich podrobný<br />

zoz<strong>na</strong>m zí<strong>sk</strong>ate, ak v menu kliknete <strong>na</strong><br />

poloku help, resp. ho nájdete v súbore README.<br />

Medzi nevýhody mono zaradi azda len menšie<br />

mnostvo podporovaných formátov. Dobrou správou<br />

však je, e program sa stále vyvíja, take prípadné<br />

nedostatky budú urèite v krátkom èase odstránené.<br />

Aktuálnu verziu programu GQView nájdete <strong>na</strong><br />

adrese http://gqview.sourceforge.net/. K dispozícii sú<br />

okrem zdrojových aj binárne balíky pre systémy<br />

RedHat 7.x, RedHat 8 a 9. V súèasnosti sú dostupné<br />

dve verzie – stabilná 1.2.2 a vývojová 1.3.2. Tých<br />

z vás, ktorí si budú chcie <strong>sk</strong>ompilova program zo<br />

zdrojových kódov, len upozorním, e treba <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<br />

<strong>na</strong>inštalova kninice gtk (ftp://ftp.gtk.org) a gdkpixbuf<br />

(ftp://ftp.gnome.org/pub/GNOME/sources/gdkpixbuf/).<br />

ELECTRIC EYES<br />

Ïalším programom <strong>na</strong> prezeranie obrázkov je<br />

známy Electric Eyes. Dnes sa tento prehliadaè<br />

obrázkov dodáva spolu s de<strong>sk</strong>topovým prostredím<br />

GNOME pod názvom Eye Of Gnome. Program podporuje<br />

prezeranie obrázkov vo formáte png, gif,<br />

jpeg, bmp, pnm, ras, tiff, ico a xpm. Vlastne podporuje<br />

všetky formáty, ktoré sú podporované kninicou<br />

gdk-pixbuf. Okrem monosti prezerania vie<br />

v uvedených formátoch obrázky aj uklada. Po<br />

klepnutí <strong>na</strong> pracovnú plochu pravým tlaèidlom<br />

myši sa zobrazí kontextové menu, ktoré ponúka<br />

<strong>na</strong>sledujúce monosti: [SEKCIA FILE] otvori, uloi,<br />

vytlaèi obrázok, pohyb po obrázkoch (funkcie: last,<br />

next, previous, first image). Okrem uvedených<br />

funkcií Electric Eyes obsahuje aj monos <strong>na</strong>stavi<br />

obrázok ako pozadie pre de<strong>sk</strong>top. V sekcii [VIEW]<br />

nájdete <strong>na</strong>sledujúce vo¾by: zobrazenie/<strong>sk</strong>rytie ok<strong>na</strong><br />

ED<strong>IT</strong> WINDOW, zobrazenie/<strong>sk</strong>rytie ok<strong>na</strong> LIST WIN-<br />

DOW, zobrazenie/<strong>sk</strong>rytie rolovacích pruhov –<br />

TOGGLE SCROLLED VIEW a umiestnenie panela<br />

TOOLBAR.<br />

Okno ED<strong>IT</strong> WINDOW je rozdelené <strong>na</strong> tri sekcie:<br />

COLOR SETTINGS (<strong>na</strong>stavenie farieb – jas kontrast...),<br />

COLOR MODIFICATIONS (potvrdenie/zrušenie<br />

zmien vykonávaných v sekcii COLOR SETTINGS)<br />

a GEOMETRY SETTINGS (obsahuje <strong>na</strong>sledujúce<br />

funkcie: zmenšenie obrázka o polovicu, zmenšenie<br />

obrázka o 10 %, <strong>na</strong>stavenie pôvodnej ve¾kosti,<br />

zväèšenie obrázka o polovicu, zväèšenie obrázka<br />

o 10 %, maximálne zväèšenie obrázka, horizontálne/vertikálne<br />

preklopenie obrázka, otáèanie obrázka,<br />

zí<strong>sk</strong>anie obrázka pracovnej plochy a zí<strong>sk</strong>anie<br />

obrázka ¾ubovo¾ného ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> obrazovke – GRAB<br />

WINDOW). V okne LIST WINDOW máte k dispozícii<br />

<strong>na</strong>sledujúce funkcie: monos <strong>na</strong>èíta zo zadaného<br />

adresára všetky obrázky a vytvori náh¾ady<br />

(THUMBNAILS – malé i ve¾ké), pohyb po obrázkoch,<br />

vymazanie obrázka zo zoz<strong>na</strong>mu, resp. zo zoz<strong>na</strong>mu<br />

aj z di<strong>sk</strong>u.<br />

Program mono struène charakterizova takto:<br />

jednoduchý, rýchly a výkonný prehliadaè. Electric<br />

Eyes vlastní Red Hat Software a je distribuovaný<br />

pod licenciou GNU Public License (GPL). Program<br />

Electric Eyes sa dá <strong>na</strong> internete zí<strong>sk</strong>a vo verzii<br />

0.3.12.<br />

GTK SEE<br />

Na prvý poh¾ad vám mono svojím vzh¾adom pripomenie<br />

program ACDSEE z platformy Windows.<br />

GTK See je v súèasnosti dostupný vo verzii 0.5.2<br />

a <strong>na</strong> internete ho nájdete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> adrese<br />

http://hotaru.clinuxworld.com/gtksee/. Bez problémov<br />

si poradí s formátmi, ako sú EXIF, TIFF, ICO,<br />

PCX, GIMP's XCF, Photoshop's PSD, X10/X11's XBM,<br />

bitmap(1BPS) format PSD image, BMP, JPEG, PNG,<br />

PNM, XPM, WMF. Podporuje zipované obrázky,<br />

<strong>na</strong>pr. train.bmp.gz, resp. train.bmp.bz2. Vybraný<br />

obrázok vie posla do programu Gimp <strong>na</strong> editovanie,<br />

resp. tlaèenie. Výbornou funkciou je automatická<br />

detekcia podporovaných formátov; jednotlivé<br />

obrázky sa vysvietia farebným pruhom, take<br />

okamite vidíte, èo je a èo nie je obrázok spomedzi<br />

všetkých súborov uloených v danom adresári.<br />

Okrem uvedeného vám program ponúka <strong>na</strong>sledujúce<br />

funkcie: monos zobrazi obrázky v celoobrazovkovom<br />

móde (FULLSCREEN), zobrazenie<br />

náh¾adov (THUMBNAILS) <strong>na</strong> obrázky v danom adresári,<br />

podporu technológie Drag-N-Drop, klávesové<br />

<strong>sk</strong>ratky HOT KEY, prezeranie obrázkov SLIDESHOW<br />

(priamo v programe je monos <strong>na</strong>stavi interval<br />

v milisekundách), funkcia QUICK-REFRESH a AUTO-<br />

REFRESH, ïalej podporuje funkcie cut-copy-paste,<br />

delete, re<strong>na</strong>me a move. Obrázky mono triedi<br />

pod¾a názvu, ve¾kosti, vlastností, dátumu, a to zostupne<br />

od A po Z (ASCEND), resp. vzostupne od Z po<br />

A (DESCEND). Pracovná plocha programu sa <strong>sk</strong>ladá<br />

z troch oddelených okien, ktorých ve¾kos sa dá ¾ubovo¾ne<br />

prispôsobova. Program mono struène charakterizova<br />

takto: je to jednoduchý, rýchly a ¾ahko<br />

ovládate¾ný program <strong>na</strong> prezeranie obrázkov.<br />

XNVIEW<br />

Xnview patrí zrejme medzi to <strong>na</strong>jlepšie, èo mono<br />

<strong>na</strong> prezeranie obrázkov <strong>na</strong> platforme Linux poui.<br />

Program Xnview je momentálne vo verzii 1.6.0 a <strong>na</strong><br />

internete ho nájdete <strong>na</strong> adrese http://perso.wa<strong>na</strong>doo.<br />

fr/pierre.g/. Dostupný je tak pre platformu Linux,<br />

114 PC REVUE 12/2003

L I N U X W A R E<br />

ako aj pre platformu Windows. Podporuje<br />

pribline 400 grafických formátov.<br />

Ich podrobný zoz<strong>na</strong>m nájdete<br />

<strong>na</strong> stránke http://perso.wa<strong>na</strong>doo.fr/<br />

pierre.g/xnview/enformats.html. Exportova<br />

však vie len do necelých 50. Ponúka<br />

viacero zaujímavých funkcií,<br />

<strong>na</strong>príklad viacstránkový TIFF, animovaný<br />

GIF, podporuje animované ICO<br />

(Animated ICO support), IPTC, EXIF,<br />

zmenu ve¾kosti (Resize), Copy/Cut/<br />

Crop/Undo, <strong>na</strong>stavovanie jasu, kontrastu,<br />

gama, modifikovanie poètu<br />

farieb v danom obrázku, funkcia FLIP<br />

<strong>na</strong> preklopenie obrázka horizontálne<br />

i vertikálne, funkcia ROTATE <strong>na</strong> otáèanie<br />

obrázka v rozsahu 0° a 360° (left,<br />

right, 180° a custom). Program Xn-<br />

View vie aplikova <strong>na</strong> obrázky rôzne<br />

filtre a efekty (blur, average, emboss,<br />

slice, shear, spread, swirl, tile, mosaic,<br />

oil painting, lens waves a iné),<br />

podporuje celoobrazovkový mód<br />

(Fullscreen mode), nechýba funkcia<br />

Slide show a Picture browser. Okrem<br />

uvedeného program podporuje dávkovú<br />

konverziu (Batch convert, Sequence<br />

convert a Multi convert), náh¾ady<br />

<strong>na</strong> obrázky (Thumb<strong>na</strong>il create),<br />

snímanie obrazovky (Screen capture),<br />

vie zobrazi obrázok v hexa móde<br />

a umoní vám z obrázkov v danom<br />

adresári vygenerova webovú stránku.<br />

Toto je len zlomok vlastností, ktorými<br />

program Xnview disponuje.<br />

Vymenova ich všetky nie je cie¾om<br />

tohto èlánku, <strong>na</strong> druhej strane som sa<br />

s<strong>na</strong>il upozorni <strong>na</strong> tie podstatné.<br />

Najlepšie urobíte, ak si program vy<strong>sk</strong>úšate.<br />

Xnview môete pouíva <strong>na</strong><br />

komerèné, nekomerèné i výuèbové<br />

úèely <strong>na</strong> platforme Linux zadarmo. Na<br />

komerèné úèely <strong>na</strong> platforme Windows<br />

však za jednu licenciu zaplatíte<br />

113,95 USD.<br />

ZÁVER<br />

Èo doda <strong>na</strong> záver? Všetky opisované<br />

programy sú aj <strong>na</strong>priek niektorým nedostatkom<br />

plne pouite¾né a v mnohých<br />

prípadoch môu <strong>na</strong>hradi svojich<br />

komerèných konkurentov. Urèite<br />

je to dobrá vo¾ba minimálne v prípade,<br />

keï nemáte dostatok peòazí <strong>na</strong><br />

kúpu originálnych komerèných programov.<br />

Programov <strong>na</strong> prezeranie<br />

a upravovanie obrázkov nájdete <strong>na</strong><br />

internete ove¾a viac. Pokúsil som sa<br />

spomenú len tie <strong>na</strong>jèastejšie pouívané.<br />

Ak si chcete pozrie aj iné,<br />

zamierte <strong>na</strong> adresu http://sal.kachi<strong>na</strong>tech.com/E/5/,<br />

kde nájdete ich rozsiahly<br />

zoz<strong>na</strong>m. Niektoré programy, s ktorými<br />

ste sa v tomto èlánku stretli,<br />

nájdete vo verzii Linux, Windows aj<br />

<strong>na</strong> CD.<br />

Peter Gašparoviè<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Mp3blaster<br />

Ak máte poruke staršiu mašinku alebo notebook, ktorý<br />

sa u <strong>na</strong> X-ká jednoducho nechytá, ešte stále máte monos<br />

pohodlne si z nej urobi audioveu. Asi ste u <strong>sk</strong>úšali<br />

prehráva svoje MP3 cez program mpg123 alebo iný<br />

podobný. Nie je to iad<strong>na</strong> slas, však? Tak potom sa <strong>sk</strong>úste<br />

pozrie <strong>na</strong> tento program. Samozrejmosou je podpora<br />

súborov Ogg Vorbis, ako aj klasických MP3 a WAV.<br />

Netreba zabudnú ani <strong>na</strong> plnohodnotný playlist, podporu<br />

id3 tagov a mnohé iné uitoèné vlastnosti.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.stack.nl/~brama/mp3blaster/<br />

FBI<br />

Pri konzole ešte chví¾ku ostaneme. FrameBuffer Image<br />

viewer je, ako u názov <strong>na</strong>povedá, prehliadaè obrázkov,<br />

urèený pre framebuffer. Dokáe otvori väèšinu bených<br />

formátov (jpeg, gif, png, tiff, PhotoCD...), tie ostatné sa<br />

pokúsi <strong>sk</strong>onvertova pomocou programu ImageMagick.<br />

Web: http://bytesex.org/fbi.html<br />

Autoindex<br />

Z èasu <strong>na</strong> èas potrebujete uloi <strong>na</strong> svoju webovú stránku<br />

nejaké súbory – nový release svojho programu, fotografiu<br />

z poslednej akcie, referáty do školy... Èasom (a<br />

vplyvom zákerností, ktoré <strong>na</strong> nás všetkých šije Murphy)<br />

v tom, samozrejme, vznikne neporiadok. Ak máte povolený<br />

anonymný ftp prístup k vášmu serveru (èo asi nie je<br />

celkom bený prípad), ostatní uívatelia sa môu vo<br />

vašich veciach dopátra toho správneho súboru. Teda za<br />

predpokladu, e ich ukladáte do logicky pomenovaných<br />

adresárov. V opaènom prípade vám môe poslúi Auto<br />

Directory Index PHP Script, v <strong>sk</strong>ratke Autoindex. Vytvorí<br />

vám index súborov v adresári s monosou sahovania<br />

súborov a vchádzania do podadresárov. Okrem toho<br />

automaticky priradí ikonku k danému typu súboru, loguje<br />

prístupy, umoòuje limitovanie prenosovej rýchlosti,<br />

dokáe schova súbory, adresáre alebo <strong>na</strong>príklad nezobrazi<br />

prípony súborov. Urèite jednou z nemenej uitoèných<br />

funkcií je vyh¾adávanie. Skript podporuje okolo 14<br />

jazykov, bohuia¾, slovenèi<strong>na</strong> medzi nimi nie je (prida ju<br />

by však pre PHP-èkara nemal by problém).<br />

Web: http://autoindex.sourceforge.net/<br />

Photo Organizer<br />

Photo Organizer je viacpouívate¾<strong>sk</strong>ý nástroj <strong>na</strong> archivovanie<br />

fotografií (resp. <strong>na</strong> vytvorenie on-line galérie). Vyuíva<br />

PHP a PostreSQL ako technické zázemie, prièom<br />

v <strong>na</strong>sledujúcej verzii by mala pribudnú nezávislos od<br />

SQL servera. Fotografie umoòuje preh¾adne usporiada<br />

do adresárov, jednotlivé adresáre potom môete pohodlne<br />

preh¾adáva. Adresáre môu obsahova aj ïalšie podadresáre.<br />

Samozrejme, v archíve môete aj vyh¾adáva.<br />

S jednotlivými fotografiami môete uchováva rozlièné<br />

informácie, <strong>na</strong>príklad poèet zhliadnutí, hodnotenie ostatnými<br />

uívate¾mi, technické informácie (ak ich autor zadal<br />

– <strong>na</strong>príklad akým aparátom a <strong>na</strong> aký film bola snímka<br />

vytvorená a pod.). Okrem toho môete kadej snímke prida<br />

aj titulok. Dôleitou funkciou je tlaè vybraných snímok,<br />

èi u do súboru PDF, alebo PostScript (vyuitím<br />

programu ps2pdf, ktorý teda budete takisto potrebova).<br />

Pomocou u spomenutého programu ImageMagick dokáe<br />

pracova s takmer 90 formátmi súborov.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.k-i-s.net/article.php?article=6<br />

phpPDFlib<br />

Asi nikomu netreba pripomí<strong>na</strong> výhody úspešného formátu<br />

PDF. Má však aj nejaké zápory: <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> jeho<br />

tvorbu <strong>na</strong>jèastejšie potrebujete nejaký kancelár<strong>sk</strong>y softvér<br />

(<strong>na</strong>príklad export z OpenOffice.org 1.1) alebo plugin<br />

(virtuál<strong>na</strong> tlaè do PDF), alebo nieèo originálne od Adobe.<br />

Všetky tieto spôsoby publikovania majú jednu spoloènú<br />

nevýhodu – sú statické. Ak chcete nieèo zmeni, spustíte<br />

si daný program, súbor editujete, následne uloíte<br />

a umiestnite ho <strong>na</strong> váš web. Ako by ste to však zlúèili<br />

s moderným dy<strong>na</strong>mickým webom? Ak vaše sídlo pouíva<br />

PHP a <strong>na</strong>miesto klasického výstupu HTML potrebujete<br />

niekedy aj predsa len kvalitnejší súbor PDF, pouite túto<br />

kninicu. S jej pomocou môete jednoducho vygenerova<br />

<strong>na</strong>príklad automaticky updateované cenníky, katalógy,<br />

reporty... Fantázii (resp. potrebám ☺) sa predsa medze<br />

nekladú. K výhodám patrí jej ve¾kos, rýchlos, vo¾ná<br />

dostupnos a jednoduchos – <strong>na</strong> jej inštaláciu nepotrebujete<br />

niè kompilova. Jednoducho <strong>na</strong>hráte PHP <strong>sk</strong>ript<br />

a môete ho zaèa pouíva.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.potentialtech.com/ppl.php<br />

Na CD Revue nájdete okrem týchto programov aj Linux kernel<br />

2.4.23, ktorý isto poteší <strong>na</strong>jmä tých, ktorí ne<strong>na</strong>šli odvahu<br />

stiahnu si ho cez dial-up. Teším sa <strong>na</strong> stretnutie o mesiac!<br />

Oto Komiòák<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

12/2003 PC REVUE 115

L I N U X W A R E<br />

/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD<br />

FreeBSD je operaèný systém unixového typu. Nie je<br />

to však Unix, ako si mnohí myslia. Aby mohol akýko¾vek<br />

operaèný systém nies pomenovanie Unix,<br />

musí sa podrobi nároènému testovaniu a hlavne<br />

drahému prideleniu tejto ochrannej známky spoloènosou<br />

X/Open. Operaèný systém FreeBSD síce spåòa<br />

poiadavky kladené <strong>na</strong> Unix, ale pretoe je vyvíjaný<br />

nezi<strong>sk</strong>ovou organizáciou, k zaplateniu ochrannej<br />

známky pre FreeBSD pravdepodobne nedôjde.<br />

História operaèného systému FreeBSD je dlhá,<br />

zaujímavá a v poèiatkoch dokonca aj dos bolestná.<br />

Jeho pôvod sa odvíja od Unixu BSD-4.4 a je nerozluène<br />

spätý s Kaliforn<strong>sk</strong>ou univerzitou v Berkeley –<br />

odtia¾ pochádza i názov BSD: Berkeley Software<br />

Distribution. Na zaèiatku vývoja vo¾ne šírite¾nej verzie<br />

BSD podstúpila Kaliforn<strong>sk</strong>á univerzita v Berkeley<br />

podobné „ahanice“ s telekomunikaènou spoloènosou<br />

AT&T, aké má v súèasnosti operaèný systém<br />

GNU/Linux so spoloènosou Santa Cruz Operations,<br />

èo sa týka autor<strong>sk</strong>ých práv k zdrojovým kódom.<br />

Našastie sa tieto spory urov<strong>na</strong>li hneï v poèiatku v<br />

podobe operaèného systému BSD-4.4-Lite2, ktorý bol<br />

východi<strong>sk</strong>ovým bodom pre takmer všetky súèasné<br />

systémy BSD, tak komerèné, ako aj vo¾ne šírite¾né.<br />

Výsledkom spomí<strong>na</strong>ných sporov je okrem iného aj<br />

licencia BSD <strong>na</strong> zdrojové kódy, ktorá je <strong>na</strong>jliberálnejšia,<br />

aká existuje. Preto sa jadro BSD stalo základom<br />

pre mnohé operaèné systémy; niektoré komerèné<br />

sa k tomuto jadru otvorene priznávajú (<strong>na</strong>pr.<br />

OS X), pri iných (<strong>na</strong>pr. MS Windows) mono mnostvo<br />

integrovaného kódu BSD iba nejasne odhadova.<br />

Okrem FreeBSD existuje ešte nieko¾ko majoritných<br />

operaèných systémov zaloených <strong>na</strong> jadre<br />

BSD. V prvom rade je to systém NetBSD, zameriavajúci<br />

sa <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jväèšiu portabilnos. Kým Free-<br />

BSD podporuje iba <strong>na</strong>jrozšírenejšie poèítaèové platformy<br />

(IA32, IA64, PowerPC, SPARC, VAX), NetBSD<br />

je portovaný aj <strong>na</strong> zriedkavejšie sa vy<strong>sk</strong>ytujúci<br />

hardvér. Od projektu NetBSD sa oddelil projekt<br />

OpenBSD, ktorý si kladie za svoj prvoradý cie¾ bezpeènos.<br />

Podporuje rôzny kryptografický hardvér<br />

a vyz<strong>na</strong>èuje sa silným zabezpeèením štandardnej<br />

inštalácie; okrem toho sa však údajne vyz<strong>na</strong>èuje<br />

zloitejším pouívaním ako <strong>na</strong>pr. FreeBSD. Operaèný<br />

systém BSD/OS je u èiastoène uzavretý systém,<br />

èo mu umoòuje zí<strong>sk</strong>a od výrobcov hardvéru špecifikácie,<br />

ktoré nechcú zverejòova otvoreným systémom.<br />

Preto je v BSD/OS podporované ve¾ké<br />

mnostvo zariadení, pre ktoré v otvorených systémoch<br />

ovládaèe neexistujú. Niektoré èasti kódu<br />

BSD/OS sú vo¾ne prístupné – za zmienku stojí fakt,<br />

e zlepšená implementácia symetrického multiprocesoringu<br />

vo FreeBSD-5 pochádza práve z BSD/OS.<br />

FreeBSD je ve¾mi kvalitný vo¾ne šírite¾ný operaèný<br />

systém. Mono si ho kúpi, stiahnu z internetu, „prepáli“<br />

si ho od kolegu. Je dostupný za symbolickú<br />

cenu èistého kompaktného di<strong>sk</strong>u, teda v porov<strong>na</strong>ní<br />

s komerènými operaènými systémami je prakticky<br />

zadarmo. Preèo potom nie je známejší a rozšírenejší,<br />

keï je kvalitný a lacný? Môe by vôbec kvalitné<br />

nieèo, èo je lacné alebo dokonca zadarmo? Krátka<br />

odpoveï znie: „Nie, nemôe!“ A dlhá odpoveï? Tu je:<br />

Operaèný systém FreeBSD vyvíjajú dobrovo¾níci.<br />

Kto mal v ivote monos zúèastni sa <strong>na</strong> rôznych<br />

projektoch vyadujúcich koordináciu väèšieho<br />

mnostva ¾udí, vie, e<br />

(<strong>na</strong>poèudovanie) ove¾a<br />

lepšie fungujú spoloèné<br />

¾ud<strong>sk</strong>é aktivity zaloené<br />

<strong>na</strong> dobrovo¾nosti ako tie, ktoré sú zaloené<br />

<strong>na</strong> direktívnom riadení. Preto aj vývoj systému<br />

FreeBSD funguje dobre. Dôvera, vzájomná úcta<br />

a iné morálne hodnoty BSD komunity motivujú<br />

¾udí ku kvalitnej práci. Otvorenos zdrojových<br />

kódov po<strong>sk</strong>ytuje priestor kontrolova prácu kohoko¾vek<br />

kýmko¾vek. Dostupnos systému pre všetkých<br />

zasa umoòuje systém testova v rozlièných<br />

podmienkach a pri pouití <strong>na</strong> rozmanité úèely.<br />

Predpoklady <strong>na</strong> zabezpeèenie kvality v prípade<br />

FreeBSD teda existujú. Ako je to s jeho cenou?<br />

Ce<strong>na</strong> je vdy priamoúmerná kvalite; neraz dokonca<br />

ce<strong>na</strong> stúpa strmšie ako kvalita (príklad: z<strong>na</strong>èkové<br />

výrobky sú sèasti drahšie ako nez<strong>na</strong>èkové preto,<br />

lebo sú kvalitnejšie, ale sèasti aj preto, lebo sú<br />

jednoducho „z<strong>na</strong>èkové“). FreeBSD ponecháva pouívate¾ovi<br />

obrov<strong>sk</strong>ú slobodu: po<strong>sk</strong>ytuje mu <strong>na</strong>to¾ko<br />

kvalitný systém, <strong>na</strong>ko¾ko je pouívate¾ ochotný<br />

doò investova. FreeBSD nie je zadarmo. Stojí<br />

ochotu uèi sa nové veci, èasto h¾ada odpovede <strong>na</strong><br />

mnohé otázky, obetova mu svoj èas. A to je neraz<br />

ašie ako zaplati nieko¾ko tisíc korún za komerèný<br />

operaèný systém, v ktorom sa pouívate¾ nemusí<br />

ve¾a uèi, pretoe sa prakticky nemá èo, v ktorom<br />

nepotrebuje ma hlboké technické vedomosti,<br />

pretoe i keby ich mal, systém mu ich nedovolí<br />

vyui. Pouíva FreeBSD vyaduje postavi si operaèný<br />

systém <strong>na</strong> svoj obraz, pre svoje potreby,<br />

poz<strong>na</strong> ho do detailov, vedie si <strong>na</strong>stavenia svojho<br />

systému zdôvodni a obháji. Pre koho je teda operaèný<br />

systém FreeBSD vhodný?<br />

FreeBSD je pre ¾udí, ktorí nemajú radi polovièaté<br />

riešenia. FreeBSD im po<strong>sk</strong>ytuje monos vytvori si<br />

operaèný systém pre svoje potreby a neuspokoji sa<br />

so systémom, ktorý síce mono vyhovuje drvivej<br />

väèšine pouívate¾ov, ale nevyhovuje práve im.<br />

FreeBSD je pre ¾udí, ktorí chcú vedie, ako veci fungujú.<br />

Odha¾uje svoje vnútro, umoòuje experimentova<br />

so všetkými svojimi <strong>na</strong>staveniami. FreeBSD je<br />

pre ¾udí vyadujúcich spo¾ahlivos. Je všeobecne<br />

známe, e systémy zaloené <strong>na</strong> jadre BSD sú spo-<br />

¾ahlivé nielen pri benej prevádzke, ale aj v extrémnych<br />

situáciách a pri ve¾kých záaiach. FreeBSD<br />

umoòuje pouívate¾ovi pripravi sa <strong>na</strong> prípadné<br />

problémy pri jeho prevádzke a po<strong>sk</strong>ytuje mu prepracované<br />

mechanizmy <strong>na</strong> riešenie takýchto situácií<br />

u <strong>na</strong> úrovni jadra operaèného systému. FreeBSD je<br />

pre ¾udí, ktorým nie je ¾ahostajná bezpeènos.<br />

Po<strong>sk</strong>ytuje im vysokokvalitné programy <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

sieovej prevádzky, aplikaène nezávislý spôsob<br />

regulácie prenosových rýchlostí, vysokovýkonný<br />

a vysoko konfigurovate¾ný súborový systém,<br />

vlastné atribúty súborov, ktoré umoòujú vysokú<br />

mieru ochrany a flexibility pri riadení práce s nimi,<br />

ochranu pamäte a procesov pod¾a štandardov POSIX<br />

atï. V neposlednom rade je FreeBSD pre ¾udí, ktorí<br />

majú radi poriadok. FreeBSD je vynikajúco zdokumentovaný<br />

systém. Jeho štúdium dáva monos aj<br />

úplným laikom pochopi detaily fungovania operaèného<br />

systému. Ku cti vývojárov FreeBSD prispieva<br />

fakt, e dokumentácia ich operaèného systému je<br />

dôsledne udriavaná a aktualizovaná zároveò s vývojom<br />

softvéru. Takmer ku kadej èasti tohto operaèného<br />

systému existuje dokumentácia opisujúca<br />

teóriu vzahujúcu sa k nej, ako aj step-by-step návody<br />

opisujúce konfiguráciu jednotlivých èastí.<br />

FreeBSD nie je pre ¾udí, ktorí nie sú ochotní uèi<br />

sa, ktorí potrebujú riešenia fungujúce jednoducho<br />

a bez námahy. Pre takých pouívate¾ov existujú iné<br />

operaèné systémy, zväèša komerèné. Paradoxne ve¾kou<br />

<strong>sk</strong>upinou odporcov FreeBSD sú niektorí (v iadnom<br />

prípade nie všetci!) administrátori a pokroèilí<br />

pouívatelia operaèného systému GNU/ Linux: tvrdia,<br />

e FreeBSD je akopádny, zloitý a ve¾mi ako<br />

spravovate¾ný systém. Toto ich presvedèenie má<br />

zvyèajne pôvod v ich preh<strong>na</strong>nom sebavedomí a neochote<br />

študova návody, manuály a iné zdroje dokumentácie.<br />

Ovládajúc jeden operaèný systém unixového<br />

typu si myslia, e všetky podobné systémy<br />

musia fungova rov<strong>na</strong>ko. Zabúdajú pritom, e pokia¾<br />

GNU/Linux má svoj pôvod v systéme System-V release-4,<br />

FreeBSD pochádza z BSD Unixu, èo boli dve<br />

diametrálne odlišné verzie Unixu. A potom sa èudujú,<br />

e aj jednoduchý systémový program top(1) funguje<br />

vo FreeBSD akosi zvláštne... GNU/Linux<br />

a FreeBSD sa toti vzájomne podobajú iba vo ve¾mi<br />

hrubých èrtách. Vychádzajú síce z prapôvodnej unixovej<br />

filozofie, ale implementujú ju odlišnými spôsobmi.<br />

Treba si dôsledne uvedomi, pokia¾ siaha<br />

operaèný systém a kde sa u zaèí<strong>na</strong> oblas pouívate¾<strong>sk</strong>ých<br />

aplikácií. Existuje mnostvo aplikácií<br />

(rádovo tisíce), ktoré sú totoné pre GNU/Linux aj<br />

pre FreeBSD. Tieto aplikácie sa <strong>na</strong> oboch operaèných<br />

systémoch správajú rov<strong>na</strong>ko, preto vzniká dojem, e<br />

ide o ve¾mi podobné systémy. Podobné sú pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

aplikácie, samotné operaèné systémy sú<br />

však z<strong>na</strong>ène odlišné. Len pár príkladov: GNU/Linux<br />

pozná tzv. úrovne behu systému (angl. runlevels)<br />

a v jeho súborových systémoch sa èoraz viac<br />

pouíva urnálovanie, ale pre FreeBSD sú tieto<br />

pojmy neznáme. FreeBSD zasa disponuje mocnými<br />

konfiguraènými schopnosami v podobe sysctl(8)<br />

a pri prístupe k svojmu súborovému systému s úspechom<br />

pouíva reim softupdates. Cie¾om týchto<br />

riadkov však nie je presviedèa potenciálnych<br />

pouívate¾ov o tom, ktorý zo spomí<strong>na</strong>ných operaèných<br />

systémov je lepší. Na danú problematiku<br />

mono nájs ve¾mi peknú odpoveï v dokumentácii<br />

systému FreeBSD, kde sa píše pribline toto: „Ak ste<br />

spokojní s tým operaèným systémom, ktorý práve<br />

pouívate, nie je dôvod ho meni. Ak práve iadny<br />

nepouívate a rozhodujete sa, ktorý si vybra, môe<br />

by FreeBSD dobrá vo¾ba.“<br />

PRED INŠTALÁCIOU<br />

...je dobré vedie niektoré fakty. Naj<strong>sk</strong>ôr sa treba<br />

rozhodnú, èo vlastne inštalova, teda ktorú verziu,<br />

resp. ktorú vývojovú vetvu operaèného systému.<br />

Aktuálne sú k dispozícii dve hlavné vetvy vývoja<br />

operaèného systému FreeBSD. Je to vetva 4, ktorá sa<br />

odporúèa poui <strong>na</strong> akéko¾vek produkèné <strong>na</strong>sadenie,<br />

a potom je to vetva 5, v ktorej sa mnohé èasti operaèného<br />

systému vyvíjajú od úplného základu; je to<br />

tzv. new technology vetva vývoja. Vývojová vetva 5<br />

sa zatia¾ <strong>na</strong> produkèné <strong>na</strong>sadenie neodporúèa. Ve¾a<br />

vecí v tejto vetve je ešte rozpracovaných a neuzavretých.<br />

Hoci stabilita tejto vetvy sa hodnotí ako<br />

uspokojivá, vývojári nie sú spokojní s jej rýchlosou,<br />

v ktorej zatia¾ za vetvou 4 zaostáva. O pouití vývojovej<br />

vetvy 5 má cenu uvaova, ak ide o systém,<br />

116 PC REVUE 12/2003

L I N U X W A R E<br />

v ktorom je hardvér nepodporovaný vetvou 4 a podporovaný<br />

vetvou 5, alebo ak ide o multiprocesorový<br />

systém s predpokladaným vysokým zaaením.<br />

Podpora symetrického multiprocesoringu je práve<br />

jed<strong>na</strong> z èastí systému, ktoré boli vo vývojovej vetve<br />

FreeBSD 5 úplne prepracované.<br />

Vývojové vetvy operaèného systému FreeBSD sa<br />

zvyknú oz<strong>na</strong>èova aj -RELEASE, -STABLE a -CUR-<br />

RENT. -RELEASE verzia FreeBSD je to, èo si bene<br />

pod verziou operaèného systému alebo ¾ubovo¾ného<br />

programu mono predstavi. Ide o akúsi pevnú verziu,<br />

ktorej vlastnosti sú presne definované a dobre<br />

od<strong>sk</strong>úšané. -RELEASE je zároveò jediná verzia, ktorá<br />

sa odporúèa <strong>na</strong> produkèné <strong>na</strong>sadenie, kde je nepredvídate¾né<br />

správanie sa systému, jeho výpadky èi<br />

objavenie sa závaných chýb <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš neiaduce.<br />

Toto je zároveò verzia, ktorú nájdete <strong>na</strong> iso obrazoch<br />

stiahnutých z ftp serverov alebo ktorú si<br />

mono zakúpi u predajcov softvéru <strong>na</strong> DVD alebo<br />

súprave CD. Z urèitého h¾adi<strong>sk</strong>a opakom verzie<br />

-RELEASE je verzia -CURRENT, ktorá obsahuje vdy<br />

Linux<br />

&<br />

news<br />

Linuxové jadro 2.6 bude u èo<strong>sk</strong>oro. Linus Torvalds a Open Source Development<br />

Labs plánujú uvádzaciu párty nového linuxového kernela. Pre komerèné distribúcie bude<br />

vynovené jadro dostupné u zaèiatkom roku <strong>2004</strong>. Linuxový kernel vo verzii 2.6 je moné<br />

vy<strong>sk</strong>úša u v súèasnosti. Prináša lepšiu škálovate¾nos, rýchlejšiu priepustnos, menšiu ve¾kos<br />

a zlepšenú podporu zariadení pripojených cez USB alebo FireWire. Medzi ïalšie vlastnosti<br />

nového jadra patrí monos pracovania s viac ako 64 procesormi, zlepšená spolupráca so<br />

64−bitovými procesormi od Intelu a AMD a monos vyuívania 64 GB pamäte. Súèasné<br />

jadro 2.4 podporuje iba štvor− a osemcestné spracovanie dát a iba osem GB pamäte.<br />

Desiata testovacia verzia jadra bola uvedená pred nieko¾kými dòami po trojroènej práci<br />

Linusa Torvaldsa a Andrewa Morto<strong>na</strong>. Morton zároveò ohlásil vydanie finálnej verzie jadra<br />

<strong>na</strong> druhú polovicu decembra 2003. V distribúcii Red Hat Enterprise Linux sa nové jadro<br />

objaví do jedného roka. V SuSE Enterprise Serveri bude pouitý nový kernel <strong>na</strong> jar <strong>2004</strong>.<br />

Izrael<strong>sk</strong>ý minister hospodárstva pozastavil všetky zmluvy s Microsoftom. Prvý <strong>na</strong> muške je<br />

izrael<strong>sk</strong>ý úrad práce, ktorého 550 (z pribline 700) pouívate¾ov prejde <strong>na</strong> OpenOffice.org.<br />

Spoèiatku zostanú všetci pouívatelia <strong>na</strong> OS Windows a budú pouíva windowsovú verziu<br />

OpenOffice.org, prièom zvyšných asi 150 pouívate¾ov zostane <strong>na</strong> MS Office. Pravde−<br />

podobne má tento krok nieèo spoloèné s vyjadrením šéfa izrael<strong>sk</strong>ého protimonopolného<br />

úradu Drora Struma, ktorý vyhlásil Microsoft za monopol. V Izraeli je proti Microsoftu poda−<br />

ných nieko¾ko alôb, <strong>na</strong>príklad od pouívate¾ov poèítaèov Apple. Apple u dlhšie podporu−<br />

je hebrejèinu (ktorá sa vyz<strong>na</strong>èuje tým, e je písaná sprava do¾ava), no Microsoft doteraz<br />

nesprístupnil monos pouitia hebrejèiny v MS Office <strong>na</strong> aplikaènej úrovni v MS Office pre<br />

Mac OS X. Len pripomí<strong>na</strong>m, e KDE a KOffice podporuje hebrejèinu u nieko¾ko rokov.<br />

Firma Sun Microsystems sa rozhodla zaèa s distribúciami Linuxu. Ich nová distribúcia<br />

je zaloená <strong>na</strong> SuSE, ale <strong>na</strong>miesto grafického prostredia KDE pouíva GNOME. Prvá beta<br />

verzia bola trošku nezladená, <strong>na</strong>príklad vizuálny rozdiel medzi aplikáciou YaST, ktorá sa<br />

v SuSE pouíva <strong>na</strong> inštaláciu a konfiguráciu systému a je <strong>na</strong>písaná pomocou kninice Qt,<br />

prostredím GNOME a javovými aplikáciami je pomerne nepekný. Distribúcia štandardne<br />

obsahuje kancelár<strong>sk</strong>y balík StarOffice.<br />

ten <strong>na</strong>jnovší kód, ktorý sa dostane <strong>na</strong> verejnos. To<br />

má síce svoje výhody – niektorí ¾udia si potrpia <strong>na</strong><br />

to, aby mali vdy všetko <strong>na</strong>jnovšie –, ale spájajú sa<br />

s tým aj nezanedbate¾né nevýhody. Verzia -CUR-<br />

RENT nie je ešte dobre otestovaná, ve¾a èastí je rozpracovaných,<br />

polofunkèných a mono aj nefunkèných<br />

a nikto nezaruèuje stabilitu takéhoto systému.<br />

Vo verzii -CURRENT sa neraz objavujú chyby a èasto<br />

sa mení správanie vyvíjaných èastí systému. Táto<br />

verzia je pre tých, ktorí majú chu by <strong>na</strong> špici vývoja,<br />

a preto sú ochotní testova nové verzie programov,<br />

podie¾a sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>chádzaní chýb a ich odstraòovaní<br />

a takto <strong>na</strong>pomôc vývoj toho „svojho“ operaèného<br />

systému. Je teda jasné, e pouívatelia verzie -<br />

CURRENT sú ve¾mi dôleitou súèasou komunity<br />

BSD; nie kadý má však dobrodrunú povahu a nie<br />

všetky (<strong>sk</strong>ôr máloktoré) <strong>na</strong>sadenia dobrodrustvo<br />

pripúšajú. Strednou cestou medzi -RELEASE a -CUR-<br />

RENT je vývojová vetva -STABLE. Do vetvy -STABLE<br />

sa presúvajú tie èasti vetvy -CURRENT, ktorých vývoj<br />

bol ukonèený a ktorých kvalita bola dostatoène otestovaná.<br />

Vetva -STABLE teda vyhovuje väèšine<br />

bených pouívate¾ov, ktorí chcú pouíva novšiu<br />

verziu operaèného systému, ale nechcú èaka a <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jblišie uvo¾nenie verzie -RELEASE, èo býva pribline<br />

dva a trikrát za rok.<br />

Na <strong>na</strong>jpohodlnejšiu inštaláciu postaèuje tzv.<br />

mini-CD, ktorého iso obraz si mono stiahnu z ftp<br />

serverov FreeBSD, <strong>na</strong>pr. rovno z ftp://ftp.freebsd.org.<br />

Je praktické aj z toho dôvodu, e sa dá <strong>na</strong>páli <strong>na</strong><br />

malé 8-centimetrové médium. Úplne <strong>na</strong>jvýhodnejšie<br />

je <strong>na</strong>páli si ho <strong>na</strong> prepisovate¾né médium,<br />

však pribline o pol roka aj tak príde nová verzia<br />

-RELEASE. Mini-CD je bootovate¾né a inštalaèný<br />

program sa spustí okamite po zavedení operaèného<br />

systému z neho. Podrobný návod inštalácie<br />

nájdete v príruèke FreeBSD (FreeBSD Handbook)<br />

alebo v knihách, ktoré o FreeBSD vyšli v poslednom<br />

èase aj u nás; odporúèam <strong>na</strong>jmä knihu Michaela<br />

Lucasa FreeBSD – sieový operaèný systém.<br />

Jozef Babjak<br />

Sun sa tie rozhodol zvýši dôvod <strong>na</strong> adaptáciu balíka OpenOffice.org. Práve pre tento<br />

balík toti bude po<strong>sk</strong>ytova technickú podporu cez svoje support kanály. O dôvod viac <strong>na</strong><br />

pouitie tohto kancelár<strong>sk</strong>eho balíka, keïe <strong>na</strong>jèastejším argumentom doteraz bola absen−<br />

cia technickej podpory. Podpora bude, samozrejme, platená a bude po<strong>sk</strong>ytovaná e−mai−<br />

lom alebo telefonicky.<br />

8. decembra 2003 bola uvo¾nená KDE 3.2 Beta 2 s kódovým oz<strong>na</strong>èením Dobra Voda.<br />

KDE 3.2 je dlho oèakávaná novinka, ktorá obsahuje mnostvo malièkých zlepšení a pár<br />

nových aplikácií. Pod¾a môjho názoru však KDE hlavne dospelo z vizuálnej stránky.<br />

Èítanie a <strong>na</strong>jmä zápis <strong>na</strong> partície NTFS bol dlho problémom, keïe NTFS je uzavretý file−<br />

systém a vzh¾adom <strong>na</strong> jeho zloitos je problém hlavne modifikova metadáta (písa do súbo−<br />

ru bez zmeny jeho ve¾kosti sa dá u dlhšie; mono to vyzerá ako nepotrebná vlastnos, ale<br />

uvedomte si, e existujú distribúcie, ktoré sa <strong>na</strong>inštalujú do jedného ve¾kého, vopred vytvore−<br />

ného súboru, a tak netreba meni ve¾kos partícií). Pekný hack <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.jankra−<br />

tochvil.net/project/captive/, poièaný zo systému ReactOS, umoòuje vyuitie ovládaèa<br />

ntfs.sys z Windows XP pod Linuxom. Pouíva sa <strong>na</strong> to podobná medzivrstva ako pri pouití<br />

Wine <strong>na</strong> spúšanie windowsových aplikácií. Ak tento ovládaè chcete poui, samozrejme,<br />

musíte ma licenciu <strong>na</strong> Windows XP. Prístup k existujúcej (legálnej) inštalácii Windows XP je<br />

však zároveò jeden z hlavných dôvodov, preèo by èlovek chcel pripája partíciu NTFS z Linuxu.<br />

V predchádzajúcom èísle som hovoril o inštalátore A<strong>na</strong>conda pre Debian. Momentálne<br />

je u tento inštalátor dostupný spolu s balíkom Picax, ktorý umoní automatizované vytvá−<br />

ranie vlastných CD distribúcií Debianu, zaloených <strong>na</strong> A<strong>na</strong>conde. Do budúcnosti chcú<br />

autori tento program rozšíri, aby podporoval aj iné inštalaèné metódy Debianu (debian−<br />

installer, PGI, autoinstall). A<strong>na</strong>conda pre Debian má ešte stále svoje muchy, momentálne<br />

je však u pomerne pouite¾ná. Dôvod, preèo Progeny vlastne zaèali vyvíja A<strong>na</strong>condu pre<br />

Debian, je ten, e sa im nechce podporova dva spôsoby inštalácie (keïe po<strong>sk</strong>ytujú pod−<br />

poru pre RedHat/Fedora a Debian). Viac informácií nájdete <strong>na</strong> stránke http://platform.<br />

progeny.com/a<strong>na</strong>conda/technical−overview.html.<br />

Juraj Bednár<br />

12/2003 PC REVUE 117

P R O G R A M U J E M E<br />

DirectAnimation / 12. èas<br />

V predchádzajúcej èasti seriálu sme vstúpili do sveta 3D grafiky, <strong>na</strong>uèili sme sa <strong>na</strong> scénu impor−<br />

tova 3D povrchy s jednoduchým osvetlením. Takisto sme sa struène oboznámili s poui−<br />

te¾nými typmi projekcie <strong>na</strong> vykreslenie scény. V tejto èasti budeme pokraèova opisom triedy<br />

DAGeometry. Detailne sa pozrieme <strong>na</strong> triedu DATransform3, ktorá zabezpeèuje transformá−<br />

ciu objektov v priestore, teda pohyb a zmenu ve¾kosti 3D povrchov, kamery a svetiel.<br />

V príklade v predchádzajúcej èasti sme vytvorili jednoduchú scénu, ktorá pozostávala<br />

z rotujúceho 3D povrchu v tvare kocky. Túto rotáciu tak ako všetky ostatné transformácie<br />

u<strong>sk</strong>utoèòujeme pomocou funkcie triedy DAGeometry<br />

geometryObj.Transform(<br />

xf<br />

),<br />

kde xf je objekt triedy DATransform3. Môete si všimnú a<strong>na</strong>lógiu s funkciou Transform−<br />

(xf) objektu triedy DAImage, ktorá vracala objekt triedy DAImage s aplikovanou transfor−<br />

máciou xf triedy DATransform2. V tomto prípade, samozrejme, funkcia vracia objekt trie−<br />

dy DAGeometry s aplikovanou transformáciou xf triedy DATransform3. Jednotlivé trans−<br />

formácie sa <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>ba¾ujú, to z<strong>na</strong>mená, e ak zavoláme funkciu nieko¾kokrát za sebou,<br />

výsledkom bude súèet transformácií. Ïalej potrebujeme poz<strong>na</strong> triedu DATransform3. Keïe<br />

v jednej z predchádzajúcich èastí sme sa podrobne venovali triede DATransform2, urèite nebu−<br />

deme ma problém s triedou DATransform3, ktorá je v podstate len rozšírená o tretí rozmer.<br />

TRIEDA DATRANSFORM3. Objekty triedy DATransform3 sú nosite¾mi informácií o<br />

transformácii objektu, a to konkrétne o zmene jeho polohy (translate), rotácii (rotate),<br />

zmene ve¾kosti (scale) prípadne zošikmenia (<strong>sk</strong>ew). I<strong>na</strong>k povedané, transformujú jeden<br />

trojdimenzionálny objekt <strong>na</strong> druhý. Objekty triedy DATransform3 prvotne vytvoríme po−<br />

mocou <strong>na</strong>sledujúcich funkcií a vlastností z triedy DAStatics.<br />

FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DATRANSFORM3. Naj−<br />

prv sa pozrime <strong>na</strong> funkcie, pomocou ktorých vytvoríme objekty triedy DATransform3<br />

urèujúce pohyb objektov v smere osi x, y a z. Ide o tieto funkcie:<br />

lib.Translate3Anim(<br />

tx, ty, tz<br />

)<br />

a<br />

lib.Translate3(<br />

tx, ty, tz<br />

)<br />

Parametre tx, ty a tz predstavujú hodnotu (v pixeloch alebo metroch, v závislosti od<br />

pouitého súradnicového systému), o ktoré sa objekt posunie v smere osi x, y a z. V prí−<br />

pade animovanej funkcie lib.Translate2Anim() sú tieto parametre animované, a teda<br />

objektmi triedy DANumber. Východi<strong>sk</strong>ová poloha objektu je [0,0,0]. Potom presun objek−<br />

tu <strong>na</strong> koneènú pozíciu, <strong>na</strong>príklad [10,10,10], zadefinujeme aj <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:<br />

translateObj = lib.Translate3(10,10,10);<br />

Animovaná funkcia spolu s triedou DANumber nám potom umoní ve¾mi jednoducho<br />

vytvori akýko¾vek pohyb objektu v priestore.<br />

Na urèenie finálnej polohy objektu môeme okrem koneèných súradníc poui vektor.<br />

Priestorový vektor v DirectAnimation predstavuje objekt triedy DAVector3. Na posunutie<br />

objektu v smere vektora pouijeme funkciu<br />

lib.Translate3Vector(<br />

v<br />

)<br />

Staèí teda len urèi vektor v (objekt triedy DAVektor3), ktorého súradnice x, y a z pred−<br />

stavujú ve¾kos posunutia v príslušnom smere. Ako uvidíme ne<strong>sk</strong>ôr, trieda DAVector3<br />

po<strong>sk</strong>ytuje ve¾a spôsobov, ako definova animovaný vektor, èo je potom jeden zo spôso−<br />

bov animácie pohybu objektu. Triedou DAVector3 sa budeme zaobera ne<strong>sk</strong>ôr, ale ukáe−<br />

me si aspoò jeden zo spôsobov urèenia vektora.<br />

translateObj = lib.Translate3Vector(lib.Vector3(10,10,10));<br />

Na pohyb objektu môeme alter<strong>na</strong>tívne poui jednu z tzv. Rate funkcií, ktorou je<br />

lib.Translate3Rate(<br />

x, y, z<br />

).<br />

Súradnice vektora x, y a z (èísla typu double) sú násobené hodnotou lib.LocalTime, èo<br />

vytvára efekt plynulého pohybu vo vybranom smere.<br />

Poslednou funkciou z tejto <strong>sk</strong>upiny je<br />

lib.Translate3Point(<br />

loc<br />

),<br />

ktorej výsledkom je presunutie objektu <strong>na</strong> príslušnú polohu pod¾a parametra loc triedy<br />

DAPoint3. Trieda DAPoint3 predstavuje bod v trojdimenzionálnom priestore, tak ako trie−<br />

da DAPoint2 predstavovala bod v rovine. Bod v priestore zadefinuje <strong>na</strong>príklad statickou<br />

funkciou lib.DAPoint3(x, y, z) takto:<br />

translateObj = lib.Translate3Point(lib.DAPoint3(10,10,10));<br />

Skupi<strong>na</strong> týchto piatich transformaèných funkcií nám umoòuje doko<strong>na</strong>le ovláda po−<br />

hyb a výslednú polohu 3D objektu <strong>na</strong> scéne. Nasledujúca <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> funkcií sa stará o rotá−<br />

ciu objektu v priestore. Sú to:<br />

lib.Rotate3Anim(axis, radians),<br />

lib.Rotate3(axis, radians),<br />

lib.Rotate3Degrees(axis, degrees),<br />

lib.Rotate3Rate(axis, radians),<br />

lib.Rotate3RateDegrees(axis, degrees).<br />

Funkcie sú podobné tým z triedy DATransform2 – okrem parametra axis, èo je vektor<br />

triedy DAVector3 urèujúci os rotácie objektu. Os rotácie je vdy rovnobená s lúèom vek−<br />

tora. Smer rotácie sa riadi pravidlom pravej ruky.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme praktické pouitie niektorých transformaèných<br />

funkcií.<br />

Príklad JS.12.1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

−−><br />

<br />

fi<strong>na</strong>lScene = fi<strong>na</strong>lScene.Render(cam);<br />

da.Image = fi<strong>na</strong>lScene;<br />

da.Start();<br />

geo3,<br />

geo4));<br />

V príklade sme si ukázali pouitie nieko¾kých transformaèných funkcií. Na rotáciu sme<br />

pouili jednotkové vektory z triedy DAStatics. Viac o vektoroch, ale aj bodoch v priestore<br />

si povieme v závere èlánku.<br />

Dve <strong>sk</strong>upiny funkcií, ktorými sme sa teraz zaoberali, predstavujú silný nástroj <strong>na</strong> ovlá−<br />

danie pohybu zobrazovaných objektov. Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> funkcie ovplyvòujúce ve¾−<br />

kos a tvar zobrazovaných 3D objektov.<br />

Najprv sa pozrime <strong>na</strong> funkcie:<br />

lib.Scale3Anim(<br />

sx, sy, sz<br />

),<br />

lib.Scale3(<br />

sx, sy, sz<br />

),<br />

lib.Scale3Rate(<br />

x, y, z<br />

),<br />

lib.Scale3Vector(<br />

v<br />

).<br />

Tie menia ve¾kos objektu (zmenšujú/zväèšujú) v zvolenom násobku v smere osi x, y a<br />

z. Ak <strong>na</strong>príklad chceme zmenši ve¾kos 3D objektu v smere x o polovicu a zväèši jeho<br />

výšku v smere osi y dvakrát, pouijeme <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />

geometryObj = geometryObj.Transform(lib.Scale3(0.5, 2, 1));<br />

Funkcie<br />

lib.Scale3UniformAnim(<br />

uniformFactor<br />

),<br />

lib.Scale3Uniform(<br />

uniformFactor<br />

),<br />

lib.Scale3UniformRate(<br />

rate<br />

)<br />

vyko<strong>na</strong>jú proporcionálnu zmenu ve¾kosti. Parameter uniformFactor (èíslo alebo objekt<br />

triedy DANumber) je koeficient zmeny vo všetkých smeroch.<br />

Posledná transformácia, ktorú môeme <strong>na</strong> 3D objekt aplikova, je zrezanie objektu. Ide<br />

o tieto funkcie, zabezpeèujúce zrezanie postupne osi x, y a z:<br />

lib.XShear3Anim(a, b),<br />

lib.XShear3(a, b),<br />

lib.XShear3Rate(a, b),<br />

lib.YShear3Anim(c, d),<br />

lib.YShear3(c, d),<br />

lib.YShear3Rate(c, d),<br />

lib.ZShear3Anim(e, f),<br />

lib.ZShear3(e, f),<br />

lib.ZShear3Rate(e, f),<br />

V prípade funkcií lib.XShear() je parameter a koeficientom <strong>sk</strong>osenia v smere osi y.<br />

Parameter b je koeficientom <strong>sk</strong>osenia v smere osi z. Pri funkcii lib.ZShear() je c koeficien−<br />

tom <strong>sk</strong>osenia v smere osi x a d koeficientom <strong>sk</strong>osenia v smere osi z. Napokon e je <strong>sk</strong>ose−<br />

nie v smere x a f <strong>sk</strong>osenie v smere osi y.<br />

Urèite uitoèná funkcia, hlavne <strong>na</strong> orientáciu svetiel a kamier, je funkcia<br />

lib.LookAtFrom(<br />

from,<br />

to,<br />

up<br />

).<br />

Funkcia nám umoní ve¾mi jednoducho <strong>na</strong>toèi objekt ako kameu, svetlo, ako aj iné<br />

objekty správnym smerom. Potom <strong>na</strong>pr. objektív kamery bude <strong>na</strong>toèený v smere defino−<br />

vanom bodmi (DAPoint3) from a to. Parameter up je vektor kolmý <strong>na</strong> rovinu xz objektu.<br />

Ako sme u uviedli, <strong>na</strong> objekty môeme aplikova ¾ubovo¾ný poèet transformácií za sebou.<br />

Napríklad <strong>na</strong> aplikovanie dvoch transformácií <strong>na</strong> objekt geometryObj môeme poui zápis:<br />

geometryObj = geometryObj.Transform(lib.Translate3(10, 10,10));<br />

geometryObj = geometryObj.Transform(lib.Rotate3(<br />

lib.Vector3(0,0,1),0.5)<br />

)<br />

);<br />

Iný spôsob, èasto vhodnejší, bude pouitie funkcií<br />

lib.Compose3(xf1, xf2) alebo<br />

lib.Compose3Array(xforms),<br />

ktoré vytvárajú kompozíciu z daných transformácií. Parametre xf1 a xf2 sú objekty triedy<br />

DATransform3 a parameter xforms predstavuje pole týchto objektov.<br />

Predchádzajúci zápis potom môeme <strong>na</strong>hradi týmto:<br />

// prvý objekt transformácie<br />

xformObj1 = lib.Translate3(10, 10,10);<br />

// druhý objekt transformácie<br />

xformObj2 = lib.Rotate3(lib.Vector3(0,0,1),3.14/5))<br />

// kompozícia<br />

xformCompose = lib.Compose3(xformObj1, xformObj2);<br />

// aplikácia <strong>na</strong> objekt<br />

geometryObj = geometryObj.Transform(xformCompose);<br />

Zloitejšie transformácie môeme vykonáva prostredníctvom transformaènej 4 × 4 ma−<br />

tice, èím sme sa zaoberali v predchádzajúcej èasti. Takúto transformáciu vytvoríme pomo−<br />

cou funkcie:<br />

lib.Transform4x4Anim(<br />

matrix<br />

)<br />

Matica matrix je pole jednotlivých èlenov transformaènej matice. Takto môeme <strong>na</strong>raz<br />

definova posun, rotáciu, ve¾kos objektu.<br />

Nakoniec funkcia triedy DATransform3<br />

transform3Obj.Inverse( )<br />

vráti inverznú transformáciu objektu. Aplikovaním tejto transformácie môeme vráti ob−<br />

jekt do pôvodného stavu alebo pohybova objektom v opaènom smere, ako urèuje pô−<br />

vodná transformácia.<br />

Týmto sme dokonèili opis triedy DATransform3, ktorá je základom <strong>na</strong> rozmiestnenie a<br />

pohyb 3D objektov <strong>na</strong> scéne. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e niektoré funkcie akceptujú parametre v<br />

podobe bodov a vektorov, budeme sa ïalej zaobera týmito objektmi. Pôjde teda kon−<br />

krétne o triedy DAPoint3 a DAVector3.<br />

TRIEDA DAPOINT3. Objekty triedy DAPoint3 sú body predstavujúce polohu v 3D<br />

priestore. Pri práci s DirectAnimation môeme body urèi pomocou kartezián<strong>sk</strong>ych [x, y,<br />

z] alebo sférických súradníc [XY uhol, YZ uhol, vzdialenos]. Najjednoduchším spôsobom<br />

urèíme objekty DAPoint3 pomocou <strong>na</strong>sledujúcich funkcií z triedy DAStatics, relevantných<br />

k triede DAPoint3.<br />

FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DAPOINT3. K základ−<br />

ným a <strong>na</strong>jpouívanejším funkciám patria<br />

lib.DAPoint3(x, y, z),<br />

lib.DAPoint3Anim(x, y, z),<br />

lib.DAPoint3Spherical(XYangle, YZ angle, length),<br />

lib.DAPoint3SphericalAnim(XYangle, YZangle, length).<br />

Funkcie vracajú objekty triedy DAPoint3. Parametre x, y, z sú kartezián<strong>sk</strong>e súradnice a<br />

parametre XYangle,YZangle a length sú sférické súradnice bodu v priestore.<br />

Iné zaujímavé statické funkcie sú<br />

lib.DistancePoint3(<br />

p1, p2<br />

),<br />

lib.SubPoint3(<br />

p1, p2<br />

).<br />

Prvá funkcia vráti objekt triedy DANumber predstavujúci priamu vzdialenos medzi<br />

oboma bodmi p1 a p2. Druhá funkcia vráti vektor, objekt triedy DAVector3, ako rozdiel<br />

súradníc bodu p2 a p1.<br />

Jedinou vlastnosou relevantnou k triede DAPoint3 je vlastnos vracajúca zaèiatok<br />

súradnicového systému<br />

lib.Origin2.<br />

Trieda DAStatics po<strong>sk</strong>ytuje i ïalšie relevantné funkcie. Tie vytvárajú body tým, e vyko−<br />

návajú urèité operácie <strong>na</strong>d inými existujúcimi bodmi. Týmito funkciami sa však nebude−<br />

me zaobera. Ich opis nájdete <strong>na</strong> http://msdn.microsoft.com.<br />

TRIEDA DAVECTOR3. Objekty triedy DAVector3 predstavujú trojdimenzionálne vek−<br />

tory. Vektor je v ¾ubovo¾nom èasovom okamihu definovaný svojím smerom a ve¾kosou a<br />

je urèený trojicou kartezián<strong>sk</strong>ych súradníc [x, y, z] alebo trojicou sférických súradníc [XY<br />

uhol, YZ uhol, vzdialenos]. Najjednoduchšie vytvoríme objekty DAVector3 pomocou<br />

<strong>na</strong>sledujúcich vlastností relevantných k triede DAVector3:<br />

lib.XVector3,<br />

lib.YVector3,<br />

lib.ZVector3.<br />

Ide o vlastnosti vracajúce jednotkové vektory (vektory s dåkou 1) so smerom rovnobe−<br />

ným s príslušnou osou. Tieto vektory môeme okrem iného poui <strong>na</strong> jednoduché urèe−<br />

nie rotácie objektu okolo osi x, y alebo z. Potom jednoduchým spôsobom vytvoríme ob−<br />

jekt rotácie 45 stupòov okolo osi x <strong>na</strong>príklad takto:<br />

rotXObj = lib.Rotate3Degrees(lib.XVector3, 45);<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M E<br />

Vlastnos<br />

lib.ZeroVector3<br />

vracia nulový vektor, ktorý má nulovú dåku a neurèený<br />

smer.<br />

¼ubovo¾ný vektor zadefinujeme pomocou karteziáns−<br />

kych súradníc týmito relevantnými funkciami:<br />

lib.Vector3Anim(<br />

x, y, z<br />

),<br />

lib.Vector3(<br />

x, y, z<br />

).<br />

Pre sférické súradnice pouijeme funkcie<br />

lib.Vector3SphericalAnim(<br />

XYangle, YZangle, length<br />

),<br />

lib.Vector3Spherical(<br />

XYangle, YZangle, length<br />

).<br />

Vektor rov<strong>na</strong>kej ve¾kosti, ale opaèného smeru vytvorí−<br />

me funkciou<br />

lib.NegVector3(<br />

v1<br />

),<br />

kde v1 je pôvodný vektor, objekt triedy DAVector3.<br />

Ïalšie dve funkcie vykonávajúce základné operácie s<br />

vektormi sú<br />

lib.AddVector3(<br />

v1, v2<br />

),<br />

lib.SubVector3(<br />

v1, v2<br />

).<br />

Prvá funkcia vráti vektor ako výsledok súètu vekto−<br />

rov v1 a v2, druhá funkcia vracia ich rozdiel.<br />

FUNKCIE TRIEDY DAVECTOR3. Vektor vytvo−<br />

rený jednou z predchádzajúcich funkcií môeme ne<strong>sk</strong>ôr<br />

upravi týmito funkciami:<br />

vector3Obj.Mul(<br />

scalar<br />

),<br />

vector3Obj.MulAnim(<br />

scalar<br />

).<br />

Tieto dve funkcie vrátia vektor so smerom pôvodné−<br />

ho vektora a dåkou násobenou hodnotou scalar.<br />

Podiel <strong>sk</strong>alárnou hodnotou vracajú funkcie<br />

vector3Obj.DivAnim(<br />

scalar<br />

) a<br />

vector3Obj.Div(<br />

scalar<br />

).<br />

Ïalšia funkcia<br />

vector3Obj.Normalize()<br />

vráti vektor rov<strong>na</strong>kého smeru, ale ve¾kosti 1.<br />

Nakoniec funkcia<br />

vector3Obj.Transform(<br />

xf<br />

)<br />

vráti vektor ako výsledok aplikácie danej transformácie<br />

xf (objekt DATransform3) <strong>na</strong> pôvodný vektor.<br />

Podrobne sme sa oboznámili s triedami DATrans−<br />

form3, DAPoint3 a DAVector3. Teraz u vieme všetko, èo<br />

potrebujeme <strong>na</strong> vytvorenie ¾ubovo¾ného pohybu objek−<br />

tu v priestore. Nabudúce sa pozrieme <strong>na</strong> ostatné funk−<br />

cie a vlastnosti z triedy DAGeometry, ktoré zahàòajú ma−<br />

teriál objektu a osvetlenie scény. Takisto sa blišie po−<br />

zrieme <strong>na</strong> jednotlivé druhy projekcie, ktoré v Direct−<br />

Animation zabezpeèujú objekty triedy DACamera.<br />

Andrej Luchava<br />

Programujeme v Jave<br />

13. èas: Nemodálne a súborové dialógy<br />

Vítam vás aj v novom roku pri <strong>na</strong>šom seriáli o progra−<br />

movaní v Jave. Na konci predošlej èasti sme sa venovali<br />

modálnym dialógom. Tentoraz budeme v tematike dialó−<br />

gov pokraèova, konkrétne sa budeme zaobera nemo−<br />

dálnymi dialógmi.<br />

NEMODÁLNE DIALÓGY. Ako som spomí<strong>na</strong>l v pred−<br />

chádzajúcej èasti tohto seriálu, nemodálny dialóg sa od<br />

modálneho líši tým, e môe by zneaktívnený do poza−<br />

dia, teda jeho rodièov<strong>sk</strong>é okno môe by zaktívnené aj<br />

poèas zobrazenia tohto dialógu. Takisto u viete vytvori<br />

objekt modálneho dialógu inštanciáciou triedy JDialog.<br />

Nemodálny dialóg nepredstavuje niè iné ne objekt typu<br />

JDialog, ibae s inými hodnotami atribútov, resp. inou<br />

špecifikáciou parametrov konštruktora. Dialóg vytvorený<br />

inštanciáciou triedy JDialog je implicitne nemodálny, po−<br />

kia¾ prostredníctvom príslušného parametra preaeného<br />

konštruktora nešpecifikujeme explicitne, e má by mo−<br />

dálny. Tento príz<strong>na</strong>k mono <strong>na</strong>stavi aj po vytvorení ob−<br />

jektu typu JDialog prostredníctvom metódy setModal().<br />

Keïe sa teraz venujeme nemodálnym dialógom, vyho−<br />

vuje nám implicitné správanie sa konštrukcie objektov<br />

typu JDialog.<br />

Z h¾adi<strong>sk</strong>a programátora predstavuje jeden z väèších<br />

rozdielov medzi modálnymi a nemodálnymi dialógmi hlav−<br />

ne fakt, e nemodálny dialóg svojím spôsobom potrebu−<br />

je silnejšiu väzbu <strong>na</strong> rodièov<strong>sk</strong>é okno. Funkcia modálne−<br />

ho dialógu väèšinou spoèíva len vo vyiadaní si informá−<br />

cií od pouívate¾a a potom sa u tento dialóg o ïalší beh<br />

programu nestará – je <strong>na</strong> rodièov<strong>sk</strong>om okne, aby si infor−<br />

mácie zí<strong>sk</strong>ané od pouívate¾a vypýtalo od objektu dialó−<br />

gu a vyko<strong>na</strong>lo potrebné inštrukcie <strong>na</strong> základe týchto in−<br />

formácií. Nemodálny dialóg oproti tomu po zí<strong>sk</strong>aní infor−<br />

mácií od pouívate¾a a zadaní povelu <strong>na</strong> ich spracovanie<br />

pokraèuje vo svojej práci – <strong>na</strong> základe zadaných infor−<br />

mácií vykoná potrebné inštrukcie a volá potrebnú metó−<br />

du (prípadne metódy) rodièov<strong>sk</strong>ého ok<strong>na</strong>. Tento postup<br />

si demonštrujeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade. Ide o apli−<br />

káciu pozostávajúcu z hlavného ok<strong>na</strong> obsahujúceho kom−<br />

ponent textového po¾a JTextArea a jedného tlaèidla. Po<br />

klepnutí <strong>na</strong> tlaèidlo sa zobrazí nemodálny dialóg umo−<br />

òujúci vyh¾adávanie reazca v texte zadanom v textovom<br />

komponente JTextArea v hlavnom okne:<br />

import javax.swing.*;<br />

import java.awt.*;<br />

import java.awt.event.*;<br />

public class NonModalExample extends JFrame {<br />

private JDialog dialog;<br />

private JTextArea jta;<br />

JTextField jtf;<br />

public NonModalExample(String title) {<br />

super(title);<br />

Container pane = this.getContentPane();<br />

pane.setLayout(new FlowLayout());<br />

jta = new JTextArea(7, 20);<br />

jta.setLineWrap(true);<br />

jta.setWrapStyleWord(true);<br />

pane.add(new JScrollPane(jta));<br />

JButton button = new JButton("Nájdi");<br />

button.addActionListener(new ActionListener() {<br />

public void actionPerformed(ActionEvent ae) {<br />

jta.grabFocus();<br />

dialog.pack();<br />

dialog.show();<br />

}<br />

});<br />

pane.add(button);<br />

this.createDialog();<br />

}<br />

protected void createDialog() {<br />

dialog = new JDialog(this, "Nájdi");<br />

Container pane = dialog.getContentPane();<br />

pane.setLayout(new FlowLayout());<br />

jtf = new JTextField(20);<br />

pane.add(jtf);<br />

JButton button = new JButton("Nájdi");<br />

button.addActionListener(new ActionListener() {<br />

public void actionPerformed(ActionEvent ae) {<br />

((NonModalExample)<br />

dialog.getOwner()).performSearch(jtf.getText());<br />

}<br />

});<br />

pane.add(button);<br />

dialog.setSize(300, 30);<br />

}<br />

public void performSearch(String pattern) {<br />

if (pattern == null) return;<br />

String text = jta.getText();<br />

if (text != null) {<br />

int fromIndex = jta.getCaretPosition();<br />

int found = text.indexOf(pattern, fromIndex);<br />

if (found == −1) found = text.indexOf(pattern);<br />

if (found >= 0) {<br />

jta.select(found, found + pattern.length());<br />

}<br />

}<br />

}<br />

public static void main(String[] args) {<br />

JFrame frame = new NonModalExample("Non−Modal<br />

Dialog Example");<br />

frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.EX<strong>IT</strong>_ON_CLOSE)<br />

;<br />

frame.pack();<br />

frame.setSize(250, 190);<br />

frame.setVisible(true);<br />

}<br />

}<br />

Výsledok po spustení a <strong>sk</strong>ompilovaní tohto kódu mô−<br />

ete vidie <strong>na</strong> obrázku è. 1.<br />

Poïme si tento jednoduchý program rozobra krok po<br />

kroku. V metóde main() nevidíme niè nové, ide o klasic−<br />

ké vytvorenie ok<strong>na</strong>, <strong>na</strong>stavenie štandardnej operácie za−<br />

tvorenia ok<strong>na</strong> (tejto tematike sme sa venovali v predošlej<br />

èasti tohto seriálu) a zobrazenie ok<strong>na</strong>. To, èo sa deje v<br />

konštruktore hlavného ok<strong>na</strong>, je trošku zaujímavejšie. Na<br />

plochu ok<strong>na</strong> pridáme textový komponent JTextArea (zba−<br />

lený do posuvníkov JScrollPane) a takisto jedno tlaèidlo,<br />

ktorému sme priradili anonymnú triedu, odvodenú od<br />

ActionListener, ktorej metóda actionPerformed() je vola−<br />

ná pri kadom stlaèení tlaèidla – k jej implementácii sa<br />

vrátime ne<strong>sk</strong>ôr. Poslednou úlohou konštruktora je vola−<br />

nie chránenej metódy createDialog(). Táto metóda má za<br />

úlohu (ako u jej názov <strong>na</strong>povedá) vytvori dialóg. To sa<br />

udeje inštanciáciou triedy JDialog a následnou inicializá−<br />

ciou èlen<strong>sk</strong>ého atribútu dialog referenciou <strong>na</strong> novovytvo−<br />

renú inštanciu. Všimnite si, e konštruktoru JDialog odo−<br />

vzdávame ako odkaz <strong>na</strong> rodièov<strong>sk</strong>é okno referenciu this.<br />

Po vytvorení ok<strong>na</strong> dialógu je <strong>na</strong> jeho plochu pridaný tex−<br />

tový komponent JTextField a jedno tlaèidlo. Toto tlaèid−<br />

lo má za úlohu vola pri svojom aktivovaní metódu<br />

performSearch() rodièov<strong>sk</strong>ého ok<strong>na</strong>, ktorej odovzdá ako<br />

120 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R O G R A M U J E M E<br />

parameter text zapísaný v textovom komponente JTextField dialógu (ide teda o vyh¾adá−<br />

vaný text). Toto je opä zabezpeèené prostredníctvom anonymnej triedy odvodenej od<br />

poslucháèa typu ActionListener.<br />

Metóda performSearch() <strong>na</strong>jprv preverí, èi zadaný reazec nie je iba prázdnou referen−<br />

ciou. Pokia¾ áno, beh metódy je <strong>sk</strong>onèený. V opaènom prípade zí<strong>sk</strong>a odkaz <strong>na</strong> text<br />

obsiahnutý v textovom komponente JTextArea hlavného ok<strong>na</strong>. Ak zí<strong>sk</strong>aná referencia nie<br />

je prázd<strong>na</strong>, zistí <strong>na</strong>jprv súèasnú pozíciu kurzora v textovom komponente pomocou metó−<br />

dy getCaretPosition(). Túto informáciu potrebujeme z toho dôvodu, e chceme zaèa vy−<br />

h¾adáva reazec od pozície kurzora. Následne sa metódou indexOf() triedy String pokú−<br />

sime v texte reazec nájs. Pokia¾ bolo h¾adanie neúspešné (návratovou hodnotou metó−<br />

dy indexOf() bola −1), <strong>sk</strong>úsime h¾ada ešte raz, tentoraz však nie od pozície kurzora, ale<br />

od zaèiatku celého textu. Pokia¾ prvé alebo druhé h¾adanie bolo úspešné, oz<strong>na</strong>èíme náj−<br />

dený text v textovom komponente JTextArea hlavného ok<strong>na</strong> [pomocou metódy select()].<br />

Ešte sa vrátim k metóde actionPerformed(), volanej po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo v hlavnom okne,<br />

teda metódy, ktorej úlohou je zobrazenie dialógu. Všimnite si, e pred tým, ne èoko¾vek robí−<br />

me s dialógom, voláme metódu grabFocus() nášho hlavného textového komponentu JText−<br />

Area. Tento krok som uèinil z dôvodu, e po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo zí<strong>sk</strong>a focus (zameranie) práve<br />

toto tlaèidlo, a teda JTextArea ho stratí. Lene pokia¾ komponent JTextArea nemá focus, nie<br />

je farebne zvýraznený nijaký vybraný text. To z<strong>na</strong>mená, e vyh¾adávanie by síce fungovalo, ale<br />

pouívate¾ by nevidel zvýraznenie nájdeného textu. Z tohto dôvodu musí tlaèidlo „vráti“ focus<br />

textovému komponentu. A potom inštruuje dialóg, aby správne usporiadal svoj layout (metó−<br />

da pack()) a následne sa zobrazil [metóda show()].<br />

Obr. 1<br />

Ako vidíte, implementácia nemodálnych dialógov v Jave je takmer rov<strong>na</strong>ko jednoduchá<br />

ako implementácia tých modálnych. Hlavné rozdiely som vám vymenoval <strong>na</strong> zaèiatku tejto<br />

kapitoly a myslím, e boli postrehnute¾né aj v tomto príklade. Keby ste ho chceli trochu zlep−<br />

ši, mohli by ste <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>úsi implementova monos výberu vyh¾adávania necitlivého <strong>na</strong><br />

ve¾ké alebo malé písmená alebo vyh¾adávania len celých slov. Pridanie oboch nových mo−<br />

ností by vám po oboznámení sa s týmto príkladom nemalo robi väèšie problémy.<br />

DIALÓGY NA PRÁCU SO SÚBORMI. Medzi <strong>na</strong>jpouívanejšie dialógy patria dialó−<br />

gy <strong>na</strong> prácu so súbormi. Tieto dialógy majú za úlohu zí<strong>sk</strong>a od pouívate¾a informáciu o<br />

tom, ktorý súbor má aplikácia otvori, prípadne do ktorého súboru má uloi výsledok<br />

svojej èinnosti. Tvorcovia kniníc tried jazyka Java si tento fakt ve¾mi dobre uvedomovali,<br />

a preto do týchto tried zahrnuli u vopred pripravené triedy dialógov <strong>na</strong> prácu so súbor−<br />

mi, ktoré sú k dispozícii <strong>na</strong> okamité pouitie. V pôvodnej kninici tried AWT slúila <strong>na</strong> ten−<br />

to úèel trieda FileDialog. Teraz sa však zameriavame hlavne <strong>na</strong> modernejšiu kninicu Swing,<br />

ktorá po<strong>sk</strong>ytuje triedu JFileChooser ako šablónu dialógu <strong>na</strong> prácu so súbormi. Táto trie−<br />

da je ve¾mi flexibilná, o èom svedèí aj ve¾ké mnostvo jej metód a atribútov. Patrí k nej<br />

nieko¾ko podporných tried, umiestnených v balíèku javax.swing.filechooser.<br />

Trieda JFileChooser po<strong>sk</strong>ytuje viacero preaených konštruktorov, <strong>na</strong>jjednoduchšie je po−<br />

ui bezparametrický konštruktor, prípadne konštruktor preberajúci ako parameter jeden tex−<br />

tový reazec. V prvom prípade bude do dialógu <strong>na</strong>èítaný pouívate¾ov defaultný adresár, v<br />

druhom prípade bude <strong>na</strong>èítaný adresár špecifikovaný cestou zadanou textovým reazcom v<br />

parametri.<br />

Vo väèšine prípadov vyzveme pouívate¾a prostredníctvom súborového dialógu <strong>na</strong> výber<br />

súboru buï z dôvodu uloenia výsledku práce, alebo z dôvodu <strong>na</strong>èítania obsahu súboru.<br />

Rozdiel spoèíva <strong>na</strong>jmä v tom, e v prvom prípade je logicky moné, aby pouíate¾ zadal aj<br />

neexistujúci súbor. Na zobrazenie dialógu po<strong>sk</strong>ytuje trieda JFileChooser tri metódy:<br />

showDialog(), showOpenDialog() a showSaveDialog(). Kadá z týchto metód preberá ako para−<br />

meter referenciu <strong>na</strong> inštanciu rodièov<strong>sk</strong>ého komponentu typu Component. Prvá menovaná<br />

metóda <strong>na</strong>vyše preberá druhý parameter – textový reazec definujúci popis potvrdzovacieho<br />

tlaèidla (teda tlaèidla, <strong>na</strong> ktoré pouívate¾ klepne, keï zadá poadovaný súbor). Z toho vyplý−<br />

va, e prvú metódu môete poui <strong>na</strong> zobrazenie súborového dialógu urèeného <strong>na</strong> akúko¾vek<br />

akciu (teda nielen <strong>na</strong> otváranie alebo ukladanie súborov, ale <strong>na</strong>pr. aj <strong>na</strong> ich spúšanie). Touto<br />

metódou je teda moné simulova aj správanie sa dialógu pri pouití ostatných dvoch metód,<br />

ale keïe akcie uloenia a otvorenia súboru sú <strong>na</strong>jfrekventovanejšie, po<strong>sk</strong>ytuje pre ne trieda<br />

JFileChooser spomí<strong>na</strong>né špeciálne metódy. Všetky tri metódy vracajú hodnotu typu int pred−<br />

stavujúcu niektorú z <strong>na</strong>sledujúcich konštánt, definovaných v triede JFileChooser: CANCEL_<br />

OPTION, APPROVE_OPTION alebo ERROR_OPTION. Prvá hodnota je vrátená v prípade, e<br />

pouívate¾ klepol <strong>na</strong> tlaèidlo stornujúce akciu (teda tlaèidlo Cancel, resp. Zruši), èo z<strong>na</strong>mená,<br />

e akcia súvisiaca s výberom súboru bola zrušená. Druhá hodnota predstavuje výber súboru a<br />

jeho potvrdenie pouívate¾om, teda akcia bola pouívate¾om potvrdená a súbor môe by<br />

otvorený, uloený èi i<strong>na</strong>k spracovaný. Posledná hodnota je vrátená v prípade, e pri zobraze−<br />

ní dialógu došlo k nejakej chybe. Súbor zadaný pouívate¾om môete zí<strong>sk</strong>a ako odkaz <strong>na</strong><br />

inštanciu triedy File metódou getSelectedFile(). Táto trieda u po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèné mnostvo<br />

metód <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie potrebných informácií o súbore a takisto jej inštanciu môete poui<br />

<strong>na</strong> konštrukciu objektov potrebných <strong>na</strong> ich zápis alebo èítanie (streamov). Váš kód pre výzvu<br />

pouívate¾ovi <strong>na</strong> výber súboru <strong>na</strong> otvorenie by mohol teda vyzera asi takto:<br />

JFileChooser jfc = new JFileChooser();<br />

// …<br />

// … potrebná inicializácia<br />

// …<br />

if (jfc.showOpenDialog(this) == JFileChooser.APPROVE_OPTION) {<br />

File f = jfc.getSelectedFile();<br />

// ... tu u môete pokraèova v spracúvaní úlohy<br />

// ... máte k dispozícii pouívate¾om zadaný súbor<br />

}<br />

else {<br />

// … kód <strong>na</strong> ošetrenie prípadu, e pouívate¾ zrušil akciu alebo <strong>na</strong>stala chyba<br />

}<br />

Nastavi typ dialógu však môete aj prostredníctvom metódy setDialogType(), ktorej<br />

odovzdáte ako parameter konštantu špecifikujúcu typ dialógu. Tieto konštanty sú tri a sú<br />

definované takisto v triede JFileChooser: OPEN_DIALOG, SAVE_DIALOG a CUSTOM_DIALOG.<br />

Prvá konštanta špecifikuje dialóg <strong>na</strong> otváranie súborov, druhá dialóg <strong>na</strong> ukladanie súbo−<br />

rov a tretia je pre vlastné typy dialógov.<br />

Môe však <strong>na</strong>sta situácia, keï budete chcie po<strong>sk</strong>ytnú pouívate¾ovi monos vybra<br />

viac súborov <strong>na</strong>raz, èo je prípad hlavne aplikácií MDI, v ktorých býva moné otvori via−<br />

cero aplikácií <strong>na</strong>raz. V takom prípade staèí o tomto fakte informova súborový dialóg<br />

metódou setMultiSelectionE<strong>na</strong>bled() – pri odovzdaní hodnoty true ako parametra bude<br />

môc pouívate¾ vybra viac ako jeden súbor zo zoz<strong>na</strong>mu. Aplikácia potom môe zoz<strong>na</strong>m<br />

pouívate¾om vybraných súborov zí<strong>sk</strong>a pomocou metódy getSelectedFiles(), ktorá tento<br />

zoz<strong>na</strong>m vráti ako pole referencií <strong>na</strong> inštancie triedy File príslušných vybraných súborov,<br />

ktoré tak u máte hneï k dispozícii <strong>na</strong> pouitie. Tento postup je prakticky rov<strong>na</strong>ký ako ten<br />

v predchádzajúcom fragmente kódu <strong>na</strong> výber jediného súboru pouívate¾om:<br />

JFileChooser jfc = new JFileChooser();<br />

// …<br />

// … potrebná inicializácia<br />

// …<br />

// umonenie výberu viacerých súborov<br />

jfc.setMultiSelectionE<strong>na</strong>bled(true);<br />

if (jfc.showOpenDialog(this) == JFileChooser.APPROVE_OPTION) {<br />

File[] f = jfc.getSelectedFiles();<br />

for (int i = 0; i < f.length; i++) {<br />

// ... tu u môete pokraèova v spracúvaní úlohy<br />

// ... máte k dispozícii pouívate¾om zadané súbory postupne cez f[i]<br />

}<br />

}<br />

else {<br />

// … kód <strong>na</strong> ošetrenie prípadu, e pouívate¾ zrušil akciu alebo <strong>na</strong>stala chyba<br />

}<br />

Ïalším špecifickým prípadom je situácia, keï chceme, aby pouívate¾ mal monos<br />

oz<strong>na</strong>èi a vybra len adresár, a nie súbor. Príkladom môu by rôzne tzv. grepovacie<br />

nástroje, ktoré majú za úlohu vyh¾adáva nejaký reazec v súboroch uloených v danom<br />

adresári – pouívate¾ musí zada adresár, ktorý chce preh¾adáva. Na to mono vyui<br />

metódu setFileSelectionMode(), ktorej môete ako parameter odovzda niektorú z <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcich konštánt (definovaných v triede JFileChooser): FILES_ONLY, DIRECTORIES_ONLY<br />

a FILES_AND_DIRECTORIES. V <strong>na</strong>šom prípade je potrebná druhá hodnota, ktorá infor−<br />

muje dialóg o tom, e má umoni len výber adresárov. Implicitne <strong>na</strong>stavenou hodnotou<br />

je FILES_ONLY, èo z<strong>na</strong>mená, e pouívate¾ môe vybera len súbory. Posledná, tretia kon−<br />

štanta predstavuje kombináciu predchádzajúcich dvoch.<br />

Ak budete blišie <strong>sk</strong>úma funkcio<strong>na</strong>litu súborových dialógov, môete si všimnú, e auto−<br />

maticky reagujú <strong>na</strong> zmeny v zoz<strong>na</strong>me zobrazených súborov jeho správnym obnovením. Toto je<br />

moné vïaka tomu, e k zmene tohto zoz<strong>na</strong>mu mimo dialógu môe dôjs jedine v inom okne,<br />

èo z<strong>na</strong>mená, e dialógové okno nie je v danom momente aktívne. Pokia¾ však dialógové okno<br />

nie je aktívne, netreba obnovova zoz<strong>na</strong>m súborov, keïe pouívate¾ nemá monos z neho<br />

vybera. Na to, aby túto monos mal, musí okno dialógu zaktívni (umiestni do popredia).<br />

Vtedy <strong>na</strong>stane pravá chví¾a <strong>na</strong> obnovenie zoz<strong>na</strong>mu súborov pre<strong>sk</strong>enovaním obsahu práve zob−<br />

razeného adresára. Pre<strong>sk</strong>enova a obnovi zoz<strong>na</strong>m súborov aktuálneho adresára mono vola−<br />

ním metódy rescanCurrentDirectory(). Tu však <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> problém – trieda JFileChooser nie je<br />

odvodená od triedy JFrame ani Window, a teda nie je schopná reagova <strong>na</strong> aktiváciu a deaktivá−<br />

ciu ok<strong>na</strong> (keïe v tomto dediènom ponímaní nepredstavuje okno). Tento problém sa môete po−<br />

kúsi vyrieši implementáciou príslušného poslucháèa niektorej z rodièov<strong>sk</strong>ých tried JFileChooser<br />

(<strong>na</strong>pr. FocusListener alebo ComponentListener), no riešenie nie je a také triviálne a funkèné.<br />

Pri pouívaní súborových dialógov je èasto dôleité a vyaduje sa, aby tie boli schop−<br />

né zobrazované súbory filtrova, a teda zobrazova len urèité typy súborov, resp. súbory<br />

zodpovedajúce nejakým kritériám. Na tento úèel nám poslúia filtre, ktorým sa budeme<br />

venova v <strong>na</strong>sledujúcom pokraèovaní nášho seriálu.<br />

ZÁVER. V prvej èasti tohto seriálu v novom roku ste sa mali monos oboznámi s poui−<br />

tím nemodálnych dialógov v javových de<strong>sk</strong>topových aplikáciách a s pouitím súborových<br />

dialógov. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti budeme pokraèova rozprávaním o filtroch. Po nich príde<br />

<strong>na</strong> rad ïalšia zaujímavá téma, a to aplikácie MDI. Dovtedy dovidenia.<br />

Andrej Chu<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 121

P R O G R A M U J E M E<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

Programujeme v PHP II.<br />

1. èas: ¼ahký úvod do SQL<br />

U titulok jasne hovorí, o èom bude tento seriál. Aj keï sme len <strong>na</strong> zaèiatku <strong>na</strong>šej „púte“,<br />

nez<strong>na</strong>mená to, e sme aj <strong>na</strong> zaèiatku s programovaním v PHP. Veï tento seriál nie je prvý<br />

a pravdepodobne ani posledný rov<strong>na</strong>kého druhu. Hoci sa mono mnohí z vás práve<br />

odhodlali v PHP zaèa programova, môem ich <strong>na</strong>smerova <strong>na</strong> správnu stopu (seriál<br />

Programovanie v PHP). Ten viedol zaèí<strong>na</strong>júcich programátorov krok po kroku k ich prvým<br />

úspechom. Náš seriál sèasti <strong>na</strong>dviae <strong>na</strong> predošlý, ale bude sa venova zväèša rôznym<br />

implementáciám, bezpeènosti... Urèite si <strong>na</strong> tomto kú<strong>sk</strong>u papiera nájdete a osvojíte mnostvo<br />

trikov, ktoré vás usmernia (mono aj povedú) pri tvorbe automatizovaného systému v PHP.<br />

Hneï v prvej èasti vás uvediem do problematiky práce s databázami SQL, take o PHP nebu−<br />

de ani zmienka. O tom sa síce u èosi <strong>na</strong>písalo, no povaujem to za nevyhnutnú predohru<br />

pred druhou èasou. Take si osvojíme väèšinu základných príkazov SQL. V ïalšej, u záiv−<br />

nejšej èasti zaèneme implementáciou <strong>na</strong>dobudnutých poz<strong>na</strong>tkov do PHP.<br />

DATABÁZY. Databáza by mala slúi ako štruktúrovaný odkladací priestor pre informá−<br />

cie. Z toho vyplýva poiadavka <strong>na</strong> bezproblémové ukladanie a vyberanie dát z nej. Veï<br />

takúto monos nám ponúka aj filesystém, ale má zopár nevýhod. Je preto rozumné<br />

zvái, kde <strong>na</strong>sadi silu databáz a kde postaèuje zápis do súboru. Zápis do databáz je rých−<br />

lejšie, jednoduchšie, štruktúrovanejšie a aj bezpeènejšie riešenie ukladania dát. V koneè−<br />

nom dôsledku, ak potrebujete <strong>na</strong> stránke dy<strong>na</strong>mické informácie, musíte vyvinú aplikáciu<br />

zaloenú <strong>na</strong> databáze. Pre tých, ktorí sa s pojmom databáza stretávajú prvýkrát, uvedie−<br />

me základnú zjednodušenú definíciu relaènej databázy. V relaènej databáze sú dáta<br />

uloené v súbore tabuliek. Kadá tabu¾ka obsahuje jeden alebo viac pomenovaných ståp−<br />

cov. Zaviedli sme si pojem databáza, to nám však nestaèí <strong>na</strong> urèenie typu komunikácie s<br />

databázou (komunikaèné rozhranie). Toto rozhranie sa <strong>na</strong>zýva DBMS (Database Ma<strong>na</strong>−<br />

gement System), respektíve ODBMS (Object Oriented DBMS). V súèasnosti má programá−<br />

tor ve¾a moností výberu daného databázového riešenia, a to v závislosti od poiadaviek<br />

<strong>na</strong> nároènos daného projektu. My sa budeme <strong>na</strong>jviac stretáva s MySQL, èo je spo¾ahlivý<br />

a výkonný databázový server. Chýbajú mu síce viaceré pokroèilé funkcie, ale veï ho máme<br />

k dispozícii zadarmo (open source)... ☺ Takisto sa stretneme s PostgreSQL. Na rozdiel od<br />

MySQL je trošku pomalší, èo vychádza z faktu, e obsahuje ove¾a viac funkcií. Poznáme aj<br />

iné riešenia, za ktoré sa však u musí plati. MS SQL, samozrejme, z dielne Microsoftu je<br />

<strong>na</strong>jlepším riešením pre platformu .NET. Najdrahším, ale aj <strong>na</strong>jvýkonnejším databázovým<br />

riešením je systém Oracle. Tento systém je urèený <strong>na</strong> spracúvanie ve¾kého objemu dát.<br />

Vyuívajú vlastný di<strong>sk</strong>ový systém 9iFS. Ale nie tomu som chcel v tejto èasti venova. Tak<br />

„<strong>sk</strong>oème“ <strong>na</strong> jazyk SQL.<br />

JAZYK SQL. Za predpokladu, e máte správne <strong>na</strong>inštalovaný SQL server, môeme si<br />

ukáza základné inštrukcie, definície dát (constructor, destructor) a príkazy <strong>na</strong> manipulá−<br />

ciu s dátami. Prv ne dáta do databázy štruktúrovane uloíme, <strong>na</strong>píšeme si nieèo o dátových<br />

typoch, ktoré môeme pri práci s SQL poui. V MySQL toti existuje mnostvo dátových<br />

typov, ktoré sú zväèša odvarom tých základných. Pri tých elementárnych sa zmienim o ich<br />

vlastnostiach, ostatné (odvar) uvediem v zátvorke za základným tvarom.<br />

VARCHAR (N) – Pole z<strong>na</strong>kov s <strong>na</strong>jviac N z<strong>na</strong>kmi (CHAR)<br />

TEXT – Pole s maximálnou dåkou (2^16 − 1)=65535 z<strong>na</strong>kov. Odvodené typy<br />

(TINYTEXT, MEDIUMTEXT, LONGTEXT).<br />

INT – integer s rozsahom hodnôt −2147483468 do 2147483467 odvar zo základného<br />

INT sú (TINYINT, SMALLINT, MEDIUMINT, BIGINT)<br />

FLOAT – reálne èíslo s pohyblivou desatinnou èiarkou (DOUBLE, DECIMAL)<br />

DATETIME – uloenie dátumu a èasu vo formáte YYYY−MM−DD HH:MM:SS z tohto typu<br />

vychádzajú ïalšie (TIMESTAMP, TIME, YEAR, DATE)<br />

BLOB – (Bi<strong>na</strong>ry Large Object) slúi <strong>na</strong> ukladanie dlhých binárnych dát (obrázky a podobne).<br />

Z BLOB vychádzajú ïalšie (TINYBLOB, MEDIUMBLOB, LONGBLOB).<br />

Teraz, keï u poznáme štruktúru, akú môu dáta <strong>na</strong>dobúda, môeme si vytvori<br />

databázu a v nej tabu¾ky.<br />

CREATE – tento príkaz je konštruktorom databázy, ako aj samotnej tabu¾ky.<br />

CREATE DATABASE meno_databazy<br />

Vytvorenie tabu¾ky predchádza podrobná a<strong>na</strong>lýza problému, respektíve štruktúry ukla−<br />

dania dát. Treba si dobre premyslie štruktúru tabuliek tak, aby programová orientácia v<br />

nich nebola zloitá a výber èo <strong>na</strong>jrýchlejší. Pre príklad si vytvoríme tabu¾ku prispevok:<br />

CREATE TABLE prispevok (<br />

id_tab INT NOT NULL AUTO_INCREMENT,<br />

titul VARCHAR(200),<br />

autor VARCHAR(200),<br />

prispevok TEXT,<br />

datum DATE,<br />

PRIMARY KEY(id_tab)<br />

);<br />

Prvý ståpec id_tab typu INT nesmie by nulový (NOT NULL) a po kadom vloení riadka<br />

do tejto tabu¾ky sa hodnota príslušného riadka v ståpci id_tab zväèšuje o 1 (AUTO_IN−<br />

CREMENT). Tým sa nám vytvorí jedineèné identifikaèné èíslo kadého príspevku, poènúc<br />

prvým a konèiac n−tým riadkom. Ïalšie ståpce (titul, autor, prispevok, datum) vyuívajú<br />

opísané dátové typy. Primárnym k¾úèom (PRIMARY KEY) sme definovali id_tab. Za zmien−<br />

ku stojí aj vytvorenie doèasnej tabu¾ky. Tá sa vyuíva hlavne pri vyh¾adávaní v dátovo roz−<br />

siahlych systémoch, prièom preh¾adávanie jednej tabu¾ky by trvalo „dlho“ (<strong>na</strong>príklad<br />

selekcia pod¾a dátumu). Vtedy je výhodnejšie vytvori doèasnú (TEMP) tabu¾ku, do ktorej<br />

<strong>na</strong>jprv selektujeme len dáta, ktoré budú podrobené zloitejšej a<strong>na</strong>lýze.<br />

CREATE TEMPORARY TABLE temptable (<br />

...<br />

);<br />

DROP – keïe sme si u databázu a tabu¾ky vytvorili, mali by sme vedie aj inverznú<br />

funkciu ku konštruktoru. Deštruktor DROP sa pouíva pri odstraòovaní tabu¾ky èi celej<br />

databázy. Zatia¾ si ho ukáeme len ako mocný nástroj – deštruktor.<br />

DROP DATABASE meno_databazy<br />

Upozoròujem, e po aplikovaní takéhoto jednoduchého zápisu prídeme o celú data−<br />

bázu, respektíve všetky tabu¾ky a dáta v nich obsiahnuté. Na odstránenie jednej alebo via−<br />

cerých tabuliek pouijeme takýto zápis:<br />

DROP TABLE prispevok<br />

Druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> príkazov SQL je urèená <strong>na</strong> manipuláciu s dátami. Prvým krokom (po<br />

úspešnom vytvorení databázy a tabuliek) je vkladanie.<br />

INSERT – týmto príkazom zaplníme riadok tabu¾ky v <strong>na</strong>šej databáze. Príkaz INSERT pod−<br />

poruje dve monosti vkladania dát. Zadaním hodnôt ståpcov explicitne alebo ich extra−<br />

hovaním z existujúcich databáz (tabuliek).<br />

INSERT INTO prispevok (id_tab, titul, autor, prispevok, datum) VALUES ('','PHP test',<br />

'JK','..Dlhy prispevok..', '<strong>2004</strong>−01−01');<br />

Zápis (INSERT .. VALUES) má aj svoj ekvivalent (INSERT .. SET) a je len <strong>na</strong> vás, ktorý z<br />

týchto dvoch spôsobov si vyberiete.<br />

INSERT INTO prispevok SET id_tab='#', titul='PHP test', autor='JK', prispevok='..Dlhy pri−<br />

spevok..', datum='<strong>2004</strong>−01−01';<br />

REPLACE – tento príkaz pracuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom princípe ako INSERT. Azda jediný rozdiel je<br />

v tom, e pouitím REPLACE sa prípadná zhoda premennej ID vyrieši prepísaním u exis−<br />

tujúceho záz<strong>na</strong>mu (nový záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>hradí starý).<br />

UPDATE – pri zmene jedného alebo viacerých ståpcov v tabu¾ke pouijeme príkaz UPDA−<br />

TE. V prípade, ak nie je prítomná podmienka WHERE (alebo LIM<strong>IT</strong>), príkaz sa vykoná <strong>na</strong><br />

všetkých riadkoch.<br />

UPDATE prispevok SET autor='JK ml.';<br />

DELETE – týmto príkazom odstránime jeden alebo viacero záz<strong>na</strong>mov z tabu¾ky.<br />

Vymazané budú riadky, ktoré podliehajú podmienke WHERE. V prípade, ak ju neapliku−<br />

jeme, budú vymazané všetky záz<strong>na</strong>my. Na ukáku si vymaeme z <strong>na</strong>šej demonštraènej<br />

tabu¾ky všetky príspevky, ktoré boli pridané <strong>sk</strong>ôr ako 2003−11−01. Zapíšeme to takto:<br />

DELETE FROM prispevok WHERE datum < '2003−11−01';<br />

SELECT – <strong>na</strong>jdôleitejšia inštrukcia výberu a jej aplikácia u nie je taká jednoduchá ako<br />

aplikácia tých predchádzajúcich. Dôvod je jednoduchý! Pri výbere toti musíme ma<br />

monos poloi viacero kritérií, teda blišie špecifikova okruh iadaných dát.<br />

SELECT * FROM prispevok;<br />

Takýto zápis nám zaruèí výpis všetkých ståpcov a riadkov tabu¾ky prispevok. Málokedy<br />

však potrebujeme vypísa, respektíve spracova dáta z celej tabu¾ky, a tak treba zavies<br />

podmienky.<br />

SELECT * FROM prispevok WHERE id_tab=1;<br />

Teraz budú vypísané všetky ståpce vtedy, ak ståpec id_tab bude nies hodnotu 1. Vzh¾a−<br />

dom <strong>na</strong> to, e èíslo ID je jedineèné, môeme tvrdi, e bude vypísaný len jeden riadok (ak<br />

nebol vymazaný).<br />

SELECT titul,datum FROM prispevok WHERE id_tab=1;<br />

Ïalším príkladom selekcie je len vyiadanie konkrétnych ståpcov (titul, datum) s defi−<br />

novaním podmienky <strong>na</strong> výber riadka (id_tab=1). Samozrejme, týmto sa monosti selek−<br />

cie SQL zïaleka nekonèia. Zí<strong>sk</strong>ané dáta môeme zoradi pod¾a ¾ubovo¾ného ståpca, porov−<br />

náva èi klás nekoneène ve¾a podmienok. Ako posledný príklad výberu dát si ukáeme<br />

výber všetkých riadkov zoradených pod¾a dátumu s tým, e <strong>na</strong>jnovší príspevok bude <strong>na</strong><br />

prvej pozícii. Všetko s limitom 10 (prvých 10).<br />

SELECT titul,datum FROM prispevok ORDER BY datum DESC LIM<strong>IT</strong> 10;<br />

Príkaz SELECT sa nepouíva len pri zí<strong>sk</strong>avaní riadkov z databázy, ale aj pri matematic−<br />

kých výpoètoch (SQL).<br />

Funkcie <strong>na</strong> prácu s dátumom: DAYOFWEEK() – vráti èíslo dòa v týdni. Pozor <strong>na</strong> to, e<br />

pod èíslom 1 sa <strong>sk</strong>rýva nede¾a. DAYOFMONTH() – èíslo dòa v mesiaci. DAYOFYEAR() – deò<br />

122 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R O G R A M U J E M E<br />

v roku. WEEK() – èíslo týdòa v roku. MONTH() – èíslo mesiaca v roku. QUARTER() – štvr−<br />

rok. YEAR() – rok. NOW() – aktuálny dátum a èas. CURDATE() – aktuálny dátum. CURTIME()<br />

– aktuálny èas. SECOND() – poèet sekúnd. MINUTE() – poèet minút. HOUR() – poèet hodín.<br />

To bolo struèné vymenovanie <strong>na</strong>jvyuívanejších funkcií <strong>na</strong> prácu s dátumom a èasom. Ich<br />

aplikácia je podobná, preto postaèí jeden príklad:<br />

SELECT DAYOFMONTH(NOW()) AS den,<br />

MONTH(NOW()) AS mesiac,<br />

YEAR(NOW()) AS rok;<br />

SUBSTRING() – vráti spä èas reazca. Má tri vstupné parametre: preh¾adávané pole z<strong>na</strong>kov,<br />

z<strong>na</strong>k, od ktorého sa daný výrez zaèí<strong>na</strong>, a poèet vrátených z<strong>na</strong>kov od danej pozície.<br />

SELECT * FROM prispevok WHERE SUBSTRING(titul,1,3)='PHP';<br />

Vráti všetky riadky, ktorých tituly sa zaèí<strong>na</strong>jú reazcom PHP.<br />

CONCAT() – zlúèi viacero polí do jedného. Keby sme mali tabu¾ku s menom a priezvis−<br />

kom, mohli by sme ich zlúèi takto.<br />

SELECT CONCAT(meno, ' ', priezvi<strong>sk</strong>o) AS celemeno FROM tabulka;<br />

Podobných funkcií v SQL nájdeme ve¾a. Existujú aj staré známe UCase() (Upper Case) èi<br />

opak LCase() (Lower Case). Funkcie LEFT a RIGHT vrátia poèet z<strong>na</strong>kov sprava, respektíve<br />

z¾ava. Ich ideálne pouitie vidíme vo výbere pod¾a prvého z<strong>na</strong>ku.<br />

SELECT autor,titul FROM prispevok WHERE LEFT(autor,1)='J';<br />

COUNT – táto funkcia nám spoèíta poèet riadkov v tabu¾ke, ktoré vyhovujú zadanej<br />

podmienke.<br />

SELECT COUNT(*) AS pocet_prispevkov FROM prispevok;<br />

MAX, MIN – ako u z názvu týchto funkcií vyplýva, ich úlohou je zisti maximálny,<br />

respektíve minimálny prvok z mnoiny poloiek podliehajúcich podmienke.<br />

SELECT MAX(id_tab) AS max_id FROM prispevok;<br />

Poznáme ešte mnostvo tu nespomenutých funkcií, ktoré èasom sami objavíte. Zá−<br />

kladom je osvoji si uvedené <strong>na</strong>to¾ko, aby kladenie dopytu SQL nebolo problémové v iad−<br />

nom smere. Programátor musí by pri databázach „<strong>na</strong>d vecou“ <strong>na</strong>to¾ko, aby svojím urých−<br />

leným ko<strong>na</strong>ním nespoma¾oval prácu uívate¾om.<br />

V MYSQL NENÁJDETE. Aj keï MySQL povaujem za všestranný, výkonný databázo−<br />

vý systém, uvedomujem si jeho obmedzenia. V rozsahu tohto èlánku nám bude funkcia−<br />

mi bohato postaèova MySQL.<br />

PODVÝBERY – V MySQL nie sú podporované. Väèši<strong>na</strong> príkazov SQL, ktoré pouívajú<br />

podvýbery, sa dá prepísa do príkazu SQL bez podvýberu. Je to moné pomocou doèas−<br />

nej tabu¾ky. V hlavnom dopyte sa potom vytvorí prístup k doèasnej tabu¾ke.<br />

TRANSAKCIE – transakcia je logická jednotka práce. Zahàòa jeden alebo viacero príkazov<br />

SQL. Posledné verzie MySQL u transakcie podporujú (LOCK_TABLES a UNLOCK_TABLES).<br />

Tieto príkazy slúia <strong>na</strong> uzamknutie tabuliek, ktoré bránia vlák<strong>na</strong>m vo vyvolaní problé−<br />

mov so súbeným spracovaním.<br />

CUDZIE K¼ÚÈE – v relaènej databáze môu by prepojené odlišné tabu¾ky spoloènými<br />

ståpcami. Pravidlá, ktoré vzahy medzi ståpcami riadia, musia by spravované. Ståpec<br />

zahrnutý v definícii referenènej integrity ako odkaz <strong>na</strong> primárny k¾úè inej tabu¾ky sa<br />

<strong>na</strong>zýva cudzí k¾úè. MySQL cudzie k¾úèe nepodporuje. Syntax cudzích k¾úèov v MySQL<br />

existuje iba pre kompatibilitu s ostatnými výrobcami databáz (ale nefunguje).<br />

POH¼ADY – poh¾ad v databázach môeme definova ako prispôsobenú prezentáciu dát,<br />

ktoré sú obsiahnuté v jednej alebo vo viacerých tabu¾kách. Poh¾adu nie je priradené<br />

iadne miesto uloenia, take môeme tvrdi, e je akousi „virtuálnou tabu¾kou“.<br />

NABUDÚCE. Táto èas bola ¾ahkým úvodom do SQL a sèasti aj opakovaním toho, èo<br />

sa u v PC REVUE objavilo. Výz<strong>na</strong>m tohto èlánku vidím v <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> budúce vydanie nášho<br />

mesaèníka. Nabudúce sa toti vrhneme <strong>na</strong> implementáciu SQL do PHP, ktorú <strong>na</strong>zývame API<br />

MySQL v PHP. Take u teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami. O mesiac doèítania.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

16. èas<br />

<strong>Vitajte</strong> pri novoroènom pokraèovaní nášho seriálu o programovaní v C#. Táto èas bude <strong>na</strong>d−<br />

väzova <strong>na</strong> predchádzajúcu, v ktorej sme zaèali výklad o dátových štruktúrach, konkrétne o<br />

poliach. Oboznámili ste sa so základmi pouitia polí v jazyku C#, s tým, aký je rozdiel pri ukla−<br />

daní primitívnych dátových typov a referenèných dátových typov do po¾a, a takisto aj s tým,<br />

ako pouíva viacrozmerné polia. Tentoraz sa budeme venova pokroèilejším aspektom polí.<br />

VE¼KOS PO¼A. V predošlej èasti sme definovali zubaté pole a zistili sme, e zatia¾<br />

èo zápis<br />

Console.WriteLine(pole.GetLength(0));<br />

vypíše <strong>na</strong> konzolu poèet podpolí tohto zubatého po¾a, zápis:<br />

Console.WriteLine(pole.GetLength(1));<br />

vyvolá výnimku. Preèo je to tak? Keïe sme premennú pole deklarovali ako zubaté pole<br />

týmto spôsobom:<br />

int[][] pole = new int[3][];<br />

predstavuje toto pole v <strong>sk</strong>utoènosti pole polí, prièom ve¾kos kadého z nich je autonóm−<br />

<strong>na</strong>. To z<strong>na</strong>mená, e toto pole je interpretované ako jednorozmerné, a hoci jeho poloky<br />

sú tie polia, nemono urèi druhý rozmer. Preto uvedené volanie vyvolá výnimku Index−<br />

OutOfRangeException, èo logicky z<strong>na</strong>mená, e pole nedosahuje danú dimenziu (je len jed−<br />

norozmerné).<br />

V prípade, e by ste pouili maticu <strong>na</strong>miesto zubatého po¾a, výpis by fungoval správ−<br />

ne. Keby sme predpokladali deklaráciu matice z predchádzajúcej èasti:<br />

int[,] matica = new int[2, 3];<br />

a pouili výpis:<br />

Console.WriteLine(matica.GetLength(1));<br />

tak by sme tentoraz u nedostali hlásenie o nezachytenej výnimke, ale správny výpis dru−<br />

hého rozmeru po¾a, pretoe v tomto prípade ide <strong>sk</strong>utoène o dvojrozmerné pole (resp.<br />

maticu). Kadé podpole je rov<strong>na</strong>ko ve¾ké a nemono ich ve¾kosti meni. Toto, samozrej−<br />

me, platí, aj keby ste deklarovali multidimenzionálne pole s viac ako dvoma rozmermi:<br />

// multidimenzionálne pole<br />

int[,,,] mdPole = new int[4,5,3,2];<br />

Zisti ve¾kos štvrtej dimenzie takto deklarovaného po¾a je potom moné jednoducho<br />

takto:<br />

Console.WriteLine(mdPole.GetLength(3));<br />

KOPÍROVANIE POLÍ. V ïalšom odseku sa budeme venova tematike kopírovania po−<br />

lí. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e pole je v <strong>sk</strong>utoènosti inštanciou triedy Array, a teda je referenèným,<br />

a nie hodnotovým typom, nie je kopírovanie polí a taká triviál<strong>na</strong> záleitos. Pozrime sa<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />

int[] pole1 = new int[4];<br />

int[] pole2;<br />

pole2 = pole1;<br />

V prípade, e by boli polia hodnotovými typmi, predstavoval by uvedený zápis <strong>sk</strong>opí−<br />

rovanie obsahu po¾a pole1 do po¾a pole2 a nebolo by potrebné o nièom ïalej di<strong>sk</strong>utova.<br />

Keïe však pole predstavuje referenèný typ, predchádzajúci zápis <strong>sk</strong>opíruje iba referenciu<br />

z po¾a pole1 do po¾a pole2, take obe premenné budú ukazova <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké miesto v pa−<br />

mäti, a teda <strong>na</strong> to isté pole. Presvedèí nás o tom ¾ahko <strong>na</strong>sledujúca miniaplikácia:<br />

using System;<br />

class ArrayTest {<br />

public static void Main() {<br />

int[] pole1 = new int[4] {1, 2, 3, 4};<br />

int[] pole2;<br />

pole2 = pole1;<br />

pole2[2] = 10;<br />

Console.WriteLine("pole1[2] == " + pole1[2]);<br />

}<br />

}<br />

Tento program deklaruje a vytvorí <strong>na</strong>jprv pole pole1 a inicializuje jeho elementy hod−<br />

notami 1, 2, 3 a 4. Následne deklaruje pole pole2 a priradí mu pole1. Týmto priradením<br />

dôjde k <strong>sk</strong>opírovaniu referencie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné pole. Tretiemu elementu v poli pole2 (tretí<br />

element má index 2) priradíme hodnotu 10. Následne vypíšeme tretí element po¾a pole1:<br />

pole1[2] == 10<br />

Ako vidíme, zme<strong>na</strong> je odzrkadlená aj v poli pole1, èo z<strong>na</strong>mená, e obe premenné (pole1<br />

a pole2) obsahujú odkaz <strong>na</strong> jedno a to isté pole, take zme<strong>na</strong> niektorého z elementov v<br />

jednom z nich sa odzrkadlí hneï v tom druhom.<br />

Tento prístup priniesol ve¾ké výhody pri pouívaní polí <strong>na</strong>pr. ako parametrov funkcií. Ušetrí<br />

sa tým pamä aj èas potrebný <strong>na</strong> vytvorenie nového po¾a a kopírovanie hodnôt jeho elemen−<br />

tov. Uvidíte, e ove¾a èastejšie sa budete stretáva s prípadmi, keï bude pre vás pouitie po¾a<br />

ako referencie viac ne výhodné. Keby boli polia hodnotovým typom, a teda kopírovanie polí<br />

by bolo implementované v jazyku <strong>na</strong>pevno prostredníctvom operátora priradenia, nemohli by<br />

ste to nijako zmeni, a teda by ste nemohli vyui výhody referencií. Opaèný postup je však<br />

moný ve¾mi jednoducho – polia sú referenèným typom, ale pokia¾ by sme potrebovali pole<br />

<strong>sk</strong>utoène <strong>sk</strong>opírova (nielen odovzda jeho inštanciu), máme <strong>na</strong> to hneï dve monosti.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M E<br />

Prvou je vytvorenie druhého po¾a a <strong>sk</strong>opírovanie všetkých elementov do novovytvoreného<br />

po¾a. Zápis by mohol vyzera asi takto:<br />

int[] pole1 = new int[4] {1, 2, 3, 4};<br />

int[] pole2 = new int[pole1.GetLength(0)];<br />

for (int i = 0; i < pole2.Length; i++) {<br />

pole2[i] = pole1[i];<br />

}<br />

pole2[2] = 10;<br />

Console.WriteLine("pole1[2] == " + pole1[2]);<br />

Vytvorili sme 4−prvkové pole rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcom príklade, inicializované hodnotami<br />

1 a 4. Následne sme vytvorili druhé pole pomocou k¾úèového slova new, prièom poèet elementov<br />

sme zí<strong>sk</strong>ali metódou GetLength() prvého po¾a. Následne je v cykle for <strong>sk</strong>opírovaný kadý element<br />

prvého po¾a do druhého po¾a. Všimnite si, e v riadiacom príkaze tohto cyklu sme <strong>na</strong> zistenie ve¾kosti<br />

po¾a <strong>na</strong>miesto metódy GetLength() pouili vlastnos Length. Tieto zápisy sú ekvivalentné.<br />

Po <strong>sk</strong>opírovaní po¾a priradíme opä tretiemu elementu druhého po¾a hodnotu 10 a vypíšeme<br />

tretí element prvého po¾a. Tentoraz u bude výsledok taký, ako by sme oèakávali:<br />

pole1[2] == 3<br />

èo jasne svedèí o tom, e teraz sú polia od seba nezávislé, kadé z nich okupuje inú èas pamäte.<br />

Druhou monosou, ako <strong>sk</strong>opírova pole, je necha všetko <strong>na</strong> .NET Frameworku a jeho triedach. Ako<br />

som u viackrát spomenul, pole predstavuje inštanciu triedy Array. Táto trieda po<strong>sk</strong>ytuje mnostvo<br />

metód <strong>na</strong> prácu s po¾om, okrem iného aj <strong>na</strong> kopírovanie. Jednou z metód <strong>na</strong> kopírovanie po<strong>sk</strong>yto−<br />

vaných triedou Array je CopyTo(). Táto metóda <strong>sk</strong>opíruje všetky elementy po¾a do cie¾ového po¾a<br />

špecifikovaného ako prvý parameter. Druhým parametrom je index elementu cie¾ového po¾a, od<br />

ktorého (vrátane) budú vkladané nové hodnoty do po¾a. Pokia¾ poèet elementov cie¾ového po¾a je<br />

menší, ne je potrebný poèet <strong>na</strong> <strong>sk</strong>opírovanie všetkých elementov, je vyvolaná výnimka Argument−<br />

Exception. Preto musíte zabezpeèi, aby cie¾ové pole malo dostatok elementov <strong>na</strong> <strong>sk</strong>opírovanie ce−<br />

lého zdrojového po¾a. Tento postup demonštrujeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade:<br />

// pole so štyrmi elementmi<br />

int[] pole1 = new int[4] {5, 6, 7, 8};<br />

// pole s piatimi elementmi<br />

int[] pole2 = new int[5] {1, 2, 3, 4, 5};<br />

// <strong>sk</strong>opírujeme celé pole1 do pole2 od indexu 1<br />

pole1.CopyTo(pole2, 1);<br />

V tomto príklade sme <strong>sk</strong>opírovali pole so štyrmi elementmi do po¾a s piatimi elementmi,<br />

poèí<strong>na</strong>júc druhým elementom (index 1). Výsledkom tejto operácie je, e elementy druhého po¾a<br />

obsahujú <strong>na</strong>sledujúce hodnoty:<br />

pole2 == {1, 5, 6, 7, 8}<br />

Pokia¾ by sme kopírovanie metódou CopyTo() aplikovali <strong>na</strong> polia rov<strong>na</strong>kej ve¾kosti od inde−<br />

xu 0 (i<strong>na</strong>k to ani nie je moné, pretoe pri pouití iného indexu v tomto prípade by došlo k spo−<br />

mí<strong>na</strong>nej výnimke ArgumentException), zí<strong>sk</strong>ali by sme rov<strong>na</strong>ký výsledok ako v predchádzajúcom prí−<br />

klade, kde sme si ukazovali kopírovanie elementu po elemente v cykle, teda zí<strong>sk</strong>ali by sme dve<br />

hodnotovo identické polia, kadé však <strong>na</strong> inom mieste v pamäti.<br />

Trieda Array po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> kopírovanie takisto statickú metódu Copy(), ktorá je variabilnejšia<br />

ne CopyTo(), pretoe umoòuje definova nielen poèiatoèný offset, od ktorého sa pole bude<br />

kopírova, ale aj poèet elementov, ktoré sa majú <strong>sk</strong>opírova. Jednoduchšia verzia tejto funkcie<br />

umoòuje definova len poèet <strong>sk</strong>opírovaných elementov, prièom elementy sú vkladané do<br />

cie¾ového po¾a od jeho zaèiatku:<br />

// pole so štyrmi elementmi<br />

int[] pole1 = new int[4] {5, 6, 7, 8};<br />

// pole s piatimi elementmi<br />

int[] pole2 = new int[5] {1, 2, 3, 4, 5};<br />

// <strong>sk</strong>opírujeme prvé tri elementy z prvého po¾a do druhého po¾a<br />

Array.Copy(pole1, pole2, 3);<br />

// pole pole2 teraz obsahuje elementy 5, 6, 7, 4, 5<br />

Opä musíte dáva pozor <strong>na</strong> to, aby ste niekde neprekroèili hranicu po¾a (maximálnu monú<br />

hodnotu indexu).<br />

Druhá verzia metódy Copy() umoòuje špecifikova presne oblas elementov, ktoré majú by<br />

<strong>sk</strong>opírované. Prvým parametrom je zdrojové pole, <strong>na</strong>sleduje index elementu, od ktorého sa<br />

zaène kopírovanie, ïalej zdrojové pole, index elementu, od ktorého budú vkladané hodnoty, a<br />

poèet elementov, ktorý má by <strong>sk</strong>opírovaný:<br />

int[] pole1 = new int[4] {5, 6, 7, 8};<br />

int[] pole2 = new int[5] {1, 2, 3, 4, 5};<br />

Array.Copy(pole1, 1, pole2, 2, 2);<br />

// pole pole2 teraz obsahuje elementy 1, 2, 6, 7, 5<br />

V tomto fragmente kódu je demonštrované <strong>sk</strong>opírovanie dvoch elementov z po¾a pole1 do po¾a<br />

pole2, prièom z po¾a pole1 sú hodnoty vyberané od elementu s indexom 1 (teda od druhého ele−<br />

mentu vrátane) a do po¾a pole2 sú hodnoty vkladané od elementu s indexom 2 (teda od tretieho<br />

elementu vrátane). Opä podotýkam, e je potrebné dáva pozor <strong>na</strong> to, aby ste sa nepokúsili pri−<br />

stúpi k neexistujúcemu elementu, teda aby ste neprekroèili hranice iadneho z polí.<br />

ZÁVER. Celá táto èas bola venovaná práci s po¾ami, a aby toho nebolo málo, budeme touto<br />

témou pokraèova aj <strong>na</strong>budúce. Ukáeme si spôsob, ako pracova s po¾ami striktne pod¾a pravi−<br />

diel objektovo orientovaného programovania.<br />

Andrej Chu<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET<br />

10. èas<br />

V desiatej èasti nášho seriálu budeme pokraèova v exkurzii po objektovo orien−<br />

tovaných programovacích technikách. Tentoraz sa zameriame <strong>na</strong> charakteristiku<br />

zdie¾aných (shared) vlastností, metód a dátových èlenov. Dozviete sa, aký je roz−<br />

diel medzi inštanènými vlastnosami a metódami a ich zdie¾anými kolegami.<br />

Napokon uvidíte, ako vytvori triedu so zdie¾aným dátovým èlenom a zdie¾anou<br />

vlastnosou, ktorá bude zisova poèet existujúcich inštancií triedy v pamäti poèí−<br />

taèa. Prajem vám príjemné èítanie.<br />

ZDIE¼ANÉ VLASTNOSTI, METÓDY A DÁTOVÉ ÈLENY. Doterajší vý−<br />

klad sa opieral predovšetkým o štandardnú podobu metód a vlastností, s ktorý−<br />

mi sa môete stretnú vo Visual Basicu .NET. U viete, ako sa metódy a vlastnos−<br />

ti deklarujú a ako ich môete poui v programovom kóde. Rov<strong>na</strong>ko viete vytvo−<br />

ri metódy s návratovou hodnotou, ako aj metódy bez návratovej hodnoty. Keï−<br />

e budeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch <strong>sk</strong>úma problematiku vytvárania a po−<br />

uívania zdie¾aných vlastností a metód, bude vhodné, ak obe kategórie progra−<br />

movacích elementov príslušne pomenujeme. Take u spomí<strong>na</strong>né „štandardné“<br />

vlastnosti a metódy budeme od tejto chvíle oz<strong>na</strong>èova ako inštanèné vlastnosti a<br />

metódy. Tento názov vychádza zo <strong>sk</strong>utoènosti, e inštanèné vlastnosti a metódy<br />

<strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> konkrétnu inštanciu istej triedy (teda urèitý objekt). Naproti tomu<br />

zdie¾ané vlastnosti a metódy sú spojené so samotnou triedou, a nie s inštancia−<br />

mi tejto triedy. To z<strong>na</strong>mená, e zdie¾ané metódy a vlastnosti môeme aktivova<br />

bez toho, aby bolo treba <strong>na</strong>písa programový kód, ktorý by explicitne vytváral<br />

inštancie danej triedy.<br />

Ako iste viete, ak pouijeme k¾úèové slovo New s názvom triedy v príslušnom<br />

deklaraènom príkaze, vytvoríme inštanciu danej triedy. Takmer kadá inštancia<br />

pracuje s dátami, ktoré sú uchovávané v súkromných dátových èlenoch tak, aby<br />

bol dodraný princíp <strong>sk</strong>rývania dát. Ak chceme k dátam inštancie pristupova,<br />

pouijeme inštanèné vlastnosti, a ak chceme dáta poui v istej programovej<br />

operácii, môeme zase zavola niektorú z dostupných inštanèných metód. V tom−<br />

to prípade pracujeme s plnohodnotnou inštanciou, ktorá pracuje so svojimi dá−<br />

tami. Kde sa však dáta inštancie v <strong>sk</strong>utoènosti <strong>na</strong>chádzajú? Aby sme mohli pri−<br />

nies úplne kvalifikovanú odpoveï <strong>na</strong> túto otázku, musíme sa pozrie, akým spô−<br />

sobom sa s inštanciami pracuje v pamäti poèítaèa.<br />

Ihneï po vytvorení inštancie je tá uloená do špeciálnej pamäovej oblasti s<br />

názvom riadená hromada (ma<strong>na</strong>ged heap). Riadená hromada predstavuje vy−<br />

hradený pamäový priestor, ktorý je urèený <strong>na</strong> ukladanie inštancií riadených tried.<br />

Vo Visual Basicu .NET sa môeme stretnú iba s riadenými inštanciami, teda s in−<br />

štanciami riadených tried. Inštancie tohto typu sú vdy ukladané <strong>na</strong> riadenú hro−<br />

madu. Táto <strong>sk</strong>utoènos vyplýva z faktu, e Visual Basic .NET je podobne ako C#<br />

schopný generova iba tzv. riadený programový kód. Pojem riadený programový<br />

kód oz<strong>na</strong>èuje také programové inštrukcie, ktoré sú výhradne realizované pro−<br />

stredníctvom spoloèného behového prostredia Common Language Runtime<br />

platformy .NET Framework. Jediným jazykom, ktorý je schopný generova aj tzv.<br />

neriadený alebo <strong>na</strong>tívny programový kód, je Visual C++ .NET. Pouitím tohto<br />

jazyka sa dokonca dajú „mixova“ programové inštrukcie riadeného a neriade−<br />

ného kódu v rámci jedného súboru. Aby sme boli úplní, musíme doda, e i jazyk<br />

C# si rozumie s neriadeným kódom. V tomto prípade je však neriadený kód pres−<br />

ne ohranièený pôsobnosou definovaného bloku pouitím k¾úèového slova<br />

unsafe, no to u je iný príbeh.<br />

Riadenú hromadu tvorí súvislý úsek poèítaèovej pamäte. Práve súvislá forma<br />

dostupnej pamäte je ve¾mi dôleitý prvok optimalizovanej práce s pamäou (tým<br />

sa predchádza javu, ktorý je známy ako fragmentácia pamäte). Dáta inštancie<br />

riadenej triedy sú uloené do príslušného pamäového bloku, ktorý je špecifiko−<br />

vaný pamäovou generáciou.<br />

Riadená hromada nie je jednoliaty celok, ale je zloená z nieko¾kých, pres−<br />

nejšie troch pamäových generácií. Tieto generácie sú charakteristické poradový−<br />

mi èíslami 0, 1 a 2. Nultá generácia slúi <strong>na</strong> ukladanie „<strong>na</strong>jmladších“ objektov, to<br />

z<strong>na</strong>mená takých objektov, ktoré boli vytvorené len nedávno a pri ktorých sa<br />

predpokladá, e ich ivotný cyklus bude krátky. Do generácie è. 0 sa preto dostá−<br />

vajú všetky vytvorené objekty a len od štýlu ich práce závisí, èi budú premiestne−<br />

né do ïalšej generácie, teda generácie è. 1. K presunu objektov však nedochádza<br />

svojvo¾ne, ale vtedy, ak <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie tejto operácie vydá príkaz automatická<br />

správa pamäte (Garbage Collection, GC). Garbage Collection intenzívne<br />

preh¾adáva generáciu 0 a vyh¾adáva nepotrebné objekty, ktoré u nie sú aktívne<br />

a ktoré mono podrobi likvidácii. Je pochopite¾né, e nie všetky objekty sú nepo−<br />

trebné, a preto ak GC nájde v nultej generácii stále aktívne objekty, pokúsi sa ich<br />

vo vhodnej chvíli premiestni do vyššej generácie (teda generácie è. 1). Generáciu<br />

è. 1 tvoria objekty so stredne dlhým ivotným cyklom. Poslednou pamäovou<br />

124 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

P R O G R A M U J E M E<br />

generáciou je generácia è. 2, tá obsahuje „<strong>na</strong>jstaršie“ objekty, ktoré sú aktívne z<strong>na</strong>ène<br />

dlhý èas a ktoré nemono zlikvidova. Keïe platforma .NET Framework pracuje iba s tro−<br />

mi generáciami objektov, všetky dlhodobo pouívané objekty zostávajú <strong>na</strong>ïalej v gene−<br />

rácii è. 2.<br />

K inštancii riadenej triedy môeme pristupova pomocou referenènej (odkazovej) pre−<br />

mennej. Táto premenná však nie je uloená rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> riadenej hromade, ale <strong>na</strong> zásob−<br />

níku. Zásobník (stack) predstavuje inú oblas poèítaèovej pamäte. Práca s òou je zaloená<br />

<strong>na</strong> princípe LIFO (Last−In−First−Out, Posledný−Dovnútra−Prvý−Von). To z<strong>na</strong>mená, e je mo−<br />

né priamo pristupova iba k tej premennej, ktorá bola <strong>na</strong> zásobník umiestnená ako po−<br />

sledná. Ako druhá sa <strong>na</strong> rad dostane predposledne uloená premenná atï. Odkazová pre−<br />

menná je premenná, ktorá uchováva odkaz <strong>na</strong> inštanciu <strong>na</strong>chádzajúcu sa <strong>na</strong> riadenej hro−<br />

made. Z uvedeného jasne vyplýva, e k inštancii sa môeme dosta len pomocou prísluš−<br />

nej odkazovej premennej.<br />

Ak vytvoríte dve inštancie rov<strong>na</strong>kej<br />

triedy, bude pre kadú inštanciu <strong>na</strong><br />

riadenej hromade vyhradený separát−<br />

ny pamäový priestor, do ktorého<br />

budú uloené dáta príslušnej inštan−<br />

cie. Pritom dáta jednej inštancie sú<br />

úplne nezávislé od dát druhej inštan−<br />

cie, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o inš−<br />

tancie tej istej triedy. K dátam inštan−<br />

cie môeme pristupova pomocou in−<br />

štanèných vlastností a metód. Ak má−<br />

me hovori o zdie¾aných metódach a<br />

vlastnostiach, musíme si uvedomi,<br />

e tieto programovacie entity pracu−<br />

jú takisto s dátami. Tie sú uloené v<br />

zdie¾aných dátových èlenoch.<br />

Zdie¾ané dátové èleny obsahujú<br />

dáta triedy, ktoré sú uloené v inej<br />

pamäovej oblasti, take v iadnom<br />

prípade nemôe dôjs k akýmko¾vek<br />

Obr. 1 Grafická ilustrácia rozdielu medzi<br />

dátovým konfliktom. K dátam triedy<br />

inštanènými a zdie¾anými dátovými èlenmi<br />

sa dá pristupova iba pomocou zdie−<br />

¾aných vlastností a metód (ako sme si<br />

u povedali, zdie¾ané vlastnosti a metódy sú prvky, ktoré patria samotnej triede, a nie jej<br />

inštanciám). Zdie¾ané dátové èleny, vlastnosti a metódy sa vo Visual Basicu .NET deklaru−<br />

jú pouitím k¾úèového slova Shared. Ak budeme chcie aktivova zdie¾anú metódu,<br />

pouijeme takýto zápis kódu (je uvedená generická podoba):<br />

NázovTriedy.NázovZdie¾anejMetódy. Grafickú demonštráciu rozdielu medzi in−<br />

štanènými a zdie¾anými dátovými èlenmi môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Nasledujúca programová ukáka demonštruje, ako mono prostredníctvom zdie¾anej<br />

vlastnosti zisti poèet aktuálne existujúcich inštancií triedy, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> riade−<br />

nej hromade. Postupujte takto:<br />

1. Spustite Visual Basic .NET a vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows (Windows<br />

Application).<br />

2. Do vytvoreného riešenia pridajte súbor s kódom triedy (Project → Add Class).<br />

3. Podobu triedy upravte pod¾a uvedeného vzoru (komentáre, samozrejme, vklada<br />

nemusíte):<br />

'Definícia triedy A.<br />

Public Class A<br />

'Privátny zdie¾aný dátový èlen InštancieTriedy typu Integer.<br />

'Tento dátový èlen uchováva poèet aktuálne existujúcich inštancií<br />

'triedy A.<br />

Private Shared InštancieTriedy As Integer<br />

'Definícia verejnej Sub metódy s názvom New.<br />

'Táto metóda predstavuje konštruktor triedy.<br />

Public Sub New()<br />

'Inkrementácia hodnoty dátového èle<strong>na</strong> InštancieTriedy.<br />

InštancieTriedy += 1<br />

End Sub<br />

'Definícia chránenej a prekrytej Sub metódy s názvom Fi<strong>na</strong>lize.<br />

'Táto metóda predstavuje deštruktor, resp. fi<strong>na</strong>lizér.<br />

Protected Overrides Sub Fi<strong>na</strong>lize()<br />

'Dekrementácia hodnoty dátového èle<strong>na</strong> InštancieTriedy.<br />

InštancieTriedy −= 1<br />

End Sub<br />

'Definícia zdie¾anej vlastnosti ZistiAktuálnyPoèetInštancií.<br />

'Všimnite si, e vlastnos je urèená len <strong>na</strong> èítanie (ReadOnly)<br />

'a vracia návratovú hodnotu v podobe celoèíselnej hodnoty<br />

'typu Integer.<br />

Public Shared ReadOnly Property ZistiAktuálnyPoèetInštancií() As Integer<br />

Get<br />

'Vrátenie poètu existujúcich inštancií.<br />

Return InštancieTriedy<br />

End Get<br />

End Property<br />

End Class<br />

Trieda A pracuje s jedným zdie¾aným dátovým èlenom, resp. premennou typu In−<br />

teger s názvom InštancieTriedy. Táto premenná je implicitne inicializovaná <strong>na</strong> nulovú<br />

hodnotu, je však dôleité, e vdy, keï dôjde k vytvoreniu inštancie triedy A, je hod−<br />

nota tejto premennej inkrementovaná o jednotku (zväèšenie hodnoty premennej sa<br />

u<strong>sk</strong>utoèòuje v tele konštruktora triedy). Ak teda bude vytvorená jed<strong>na</strong> inštancia triedy<br />

A, hodnota dátového èle<strong>na</strong> InštancieTriedy bude rovná 1. Prv ako dôjde k likvidácii<br />

inštancie, bude realizovaný programový kód, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v chránenej a pre−<br />

aenej Sub metóde Fi<strong>na</strong>lize. V tele fi<strong>na</strong>lizéra dochádza k dekrementácii hodnoty pre−<br />

mennej InštancieTriedy.<br />

Fi<strong>na</strong>lizér je poslednou metódou inštancie, ktorá je volaná pred tým, ako bude táto in−<br />

štancia zlikvidovaná. Keïe platforma .NET Framework pracuje s tzv. nedeterministickou<br />

fi<strong>na</strong>lizáciou, nie je moné presne urèi okamih deštrukcie vytvorenej inštancie.<br />

Ak budeme chcie zisti poèet existujúcich inštancií triedy A v pamäti poèítaèa, zavo−<br />

láme zdie¾anú vlastnos ZistiAktuálnyPoèetInštancií.<br />

4. Na formulár pridajte jednu inštanciu ovládacieho prvku Button. Na pridanú inštanciu<br />

poklepte, èím vytvoríte kostru spracovate¾a udalosti Click tejto inštancie. Programový<br />

kód spracovate¾a udalosti Button1_Click upravte takto:<br />

Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles Button1.Click<br />

Dim x As Short<br />

Dim Èasovaè As New Timer<br />

Dim Inštancia As A<br />

With Èasovaè<br />

.E<strong>na</strong>bled = True<br />

.Interval = 100<br />

End With<br />

AddHandler Èasovaè.Tick, AddressOf Èasovaè_Tick<br />

For x = 1 To 1000<br />

Inštancia = New A<br />

Next<br />

End Sub<br />

V tomto výpise programového kódu je deklarovaná jed<strong>na</strong> hodnotová premenná (x typu<br />

Short) a dve odkazové premenné (Èasovaè a Inštancia). Referenèná premenná Èasovaè<br />

obsahuje odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy Timer. Túto inštanciu pouijeme <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie opako−<br />

vaného zistenia poètu existujúcich inštancií triedy A <strong>na</strong> riadenej hromade. V bloku With−End<br />

With modifikujeme vlastnosti E<strong>na</strong>bled a Interval inštancie triedy Timer. Ako môete vidie,<br />

èasovaè bude po rozbehnutí aplikácie aktívny (E<strong>na</strong>bled = True) a informácie nám bude podá−<br />

va pribline kadých 100 milisekúnd (Interval = 100). V tomto èasovom intervale je genero−<br />

vaná udalos Tick inštancie triedy Timer. Keïe je inštancia triedy Timer vytvorená za behu<br />

programu, treba vytvori aj spracovate¾a udalosti Tick inštancie priamo z programového kódu.<br />

Túto úlohu splníme pomocou príkazu AddHandler a operátora AddressOf. Generická podo−<br />

ba pouitia príkazu AddHandler je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

AddHandler udalos, AddressOf Spracovate¾_Udalosti. Konkrétnu podobu spra−<br />

covate¾a udalosti Èasovaè_Tick môete vidie v ïalšom kroku tohto postupu.<br />

Napokon dochádza k vytvoreniu tisíc inštancií triedy A v cykle For−Next.<br />

5. Za riadok s príkazom End Sub vlote kód spracovate¾a udalosti Èasovaè_Tick:<br />

Public Sub Èasovaè_Tick(ByVal sender As Object, ByVal e As EventArgs)<br />

Me.Text = A.ZistiAktuálnyPoèetInštancií.ToString<br />

End Sub<br />

V tele spracovate¾a udalosti Èasovaè_Tick je zavolaná zdie¾aná vlastnos ZistiAktuál−<br />

nyPoèetInštancií triedy A, ktorá zabezpeèí zobrazenie existujúceho poètu inštancií triedy<br />

A. Návratová hodnota vlastnosti je prevedená z numerickej hodnoty do podoby texto−<br />

vého reazca pomocou metódy ToString. Konverzia návratovej hodnoty je potrebná pre−<br />

dovšetkým vtedy, ak pri programovaní pouívate vo¾bu Option Strict <strong>na</strong>stavenú <strong>na</strong> hod−<br />

notu On.<br />

Spustite aplikáciu a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo. V titulkovom pruhu dialógového ok<strong>na</strong> sa obja−<br />

ví numerická hodnota oz<strong>na</strong>èujúca poèet vytvorených inštancií, ktoré boli umiestnené <strong>na</strong><br />

riadenú hromadu. Všetky vytvorené inštancie budú umiestnené do nultej generácie ria−<br />

denej hromady, a keïe u s vytvorenými inštanciami nebudeme nijako pracova, budú<br />

postupne z riadenej hromady odstraòované. Po urèitom èase preto uvidíte v titulkovom<br />

pruhu ok<strong>na</strong> nulovú hodnotu, ktorá vyjadruje, e všetky vytvorené inštancie boli zlikvido−<br />

vané.<br />

Ján Hanák<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

Delfinárium III / 4. èas: Advantage Data Architect III<br />

Tentoraz pokraèujeme v opise databázového arzenálu, ktorý<br />

svojim pouívate¾om ponúka Advantage Data Architect.<br />

Konkrétne sa zameriame <strong>na</strong> ponuku Tools, ktorá obsahu−<br />

je viac ne zaujímavé nástroje.<br />

PONUKA TOOLS. Okrem vytvárania a obhospodaro−<br />

vania databáz zvládne Advantage Data Architect aj ïalšie,<br />

mimoriadne zaujímavé kú<strong>sk</strong>y. Niektoré budú pre nás úplne<br />

zbytoèné, keïe pracujeme výluène s Local Serverom, no tre−<br />

ba ich aspoò spomenú. Zaènime teda pekne po poriadku:<br />

Advantage Database Server Ma<strong>na</strong>gement. Okno<br />

po<strong>sk</strong>ytujúce podobné informácie ako Advantage<br />

Configuration Utility (utilita <strong>na</strong> konfiguráciu servera).<br />

Keïe my pracujeme iba s Local Serverom, nebudeme<br />

túto funkciu potrebova.<br />

Advantage Environment Check Utility. Ide<br />

o diagnostickú utilitu, vhodnú <strong>na</strong>jmä pre pokroèilých<br />

pouívate¾ov Advantage Database Servera.<br />

Advantage Query Builder. Ve¾mi zaujímavá utilitka,<br />

ktorú si v tejto èasti dopodrob<strong>na</strong> rozoberieme.<br />

Advantage Database Ma<strong>na</strong>ger. Nemusíme ho zvláš<br />

predstavova, pretoe sme sa s ním u stretli – je to<br />

vlastne to známe okienko so stromovou štruktúrou<br />

zobrazujúcou prvky databázy.<br />

Obr. 1<br />

Export Table Structures As Code. Myslím, e názov<br />

hovorí sám za seba. Táto funkcia môe by za urèitých<br />

okolností mimoriadne uitoèná, a preto o nej ešte<br />

budeme hovori.<br />

Table Ma<strong>na</strong>gement. Táto poloka je z nejakého<br />

dôvodu vdy neprístupná, take sa òou nebudeme<br />

zaobera.<br />

Index Ma<strong>na</strong>gement. Tu platí to isté, èo v predchádza−<br />

júcom prípade.<br />

Import. Aj keï ide o pomerne dôleitú funkciu, jej<br />

pouitie je ve¾mi jednoduché, a preto sa òou nebudeme<br />

podrobnejšie zaobera.<br />

Alias Configuration. Utilita <strong>na</strong> správu aliasov. Nauèíte<br />

sa s òou pracova v priebehu dvoch minút, take<br />

nebudeme zachádza do detailov.<br />

Native SQL Utility. Platí to isté, èo v predchádzajúcom<br />

prípade.<br />

ODBC SQL Utility. ODBC nepouívame, pretoe<br />

k databáze sa pripájame priamo, take túto utilitu smelo<br />

zavrhneme.<br />

ADVANTAGE QUERY BUILDER. Ak ste niekedy pra−<br />

covali s bene dostupným databázovým systémom, ako<br />

<strong>na</strong>pr. MS Access, urèite tušíte, èo sa rozumie pod pojmom<br />

query builder. Query Builder je v podstate nástroj <strong>na</strong> vizuál−<br />

ny návrh dopytov SQL. Pri jednoduchých databázach sa<br />

mono bude zda zbytoèný, no pri tých zloitejších sa z<br />

neho stane neocenite¾ný pomocník. My si ho od<strong>sk</strong>úšame<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šej ukákovej databáze, ešte <strong>sk</strong>ôr však do nej bude−<br />

me musie prida zopár záz<strong>na</strong>mov. Ich poèet nechám <strong>na</strong><br />

vás, podstatné je, aby bol v tabu¾ke Vypozicky aspoò jeden<br />

záz<strong>na</strong>m, v ktorom nebude vyplnené pole Vratene – vytvo−<br />

ríme si toti dopyt SQL zobrazujúci všetkých èitate¾ov, kto−<br />

rí majú vypoièaný nejaký titul.<br />

Po spustení Query Buildera sa zobrazí prihlasovacie okno<br />

(obr. 1). Okrem tradièných prepí<strong>na</strong>èov Local/Remote/ Internet<br />

tu nájdeme <strong>na</strong>stavenia typu indexov (ADS Table Type) a ešte<br />

jeden pomerne dôleitý prepí<strong>na</strong>è Connection Type, ktorý<br />

Obr. 2<br />

urèuje, akým spôsobom zadá pouívate¾ cestu k poadovanej<br />

databáze. Na výber máme z troch moností: Alias, Path alebo<br />

Dictio<strong>na</strong>ry. Najlepšie je poui prvú monos, keïe je <strong>na</strong>jpo−<br />

hodlnejšia a <strong>na</strong>jmenej problematická: pouívate¾ si jednodu−<br />

cho vyberie alias/databázu, ktorú si elá otvori.<br />

Dos problematický je prístup prostredníctvom priame−<br />

ho výberu adresára (vo¾ba Path), pretoe pouívate¾ nedo−<br />

stane monos prihlási sa a výsledkom bude kopa všako−<br />

vakých chybových hlásení. Ak sa potrebujete prihlási k<br />

databáze, pre ktorú ste z nejakého dôvodu nevytvorili alias,<br />

<strong>na</strong>jlepšou alter<strong>na</strong>tívou je poui vo¾bu Dictio<strong>na</strong>ry. Rov<strong>na</strong>ko<br />

ako pri Path aj tu musíte zada cestu, ale zároveò musíte<br />

vybra aj príslušný súbor ADD.<br />

Po prihlásení sa do databázy sa zobrazí okno Query<br />

Buildera, rozdelené <strong>na</strong> tri panely: prvý (so zeleným poza−<br />

dím) slúi <strong>na</strong> zobrazenie tabuliek a vzahov medzi nimi.<br />

Druhý, umiestnený v pravom rohu, obsahuje zoz<strong>na</strong>m ta−<br />

buliek databázy. Tretí panel je rozdelený <strong>na</strong> tri èasti: Co−<br />

lumns, SQL a Results. O chví¾ku sa dozvieme, <strong>na</strong> èo slúia.<br />

Práca s Query Builderom je ve¾mi jednoduchá, zaloená <strong>na</strong><br />

princípe drag and drop. Prvé, èo musíme urobi, je uchopi<br />

obe tabu¾ky z pravého panela a umiestni ich <strong>na</strong> zelenú plo−<br />

chu (obr. 2). Následne treba definova vzahy medzi k¾úèový−<br />

mi po¾ami oboch tabuliek, podobne ako sme to robili pri<br />

definícii objektov referenènej integrity. V <strong>na</strong>šom prípade sú<br />

k¾úèovými polia IDosoby (v oboch tabu¾kách), práve tie musí−<br />

me prepoji. Uchopíme preto pole IDosoby v tabu¾ke Osoby<br />

a premiestnime ho <strong>na</strong> pole IDosoby v tabu¾ke Vypozicky.<br />

Vytvorí sa tým prepojenie, znázornené plnou èiarou, ktoré de<br />

facto reprezentuje typ prepojenia medzi tabu¾kami (join).<br />

K ïalším parametrom prepojenia sa dostaneme kliknutím <strong>na</strong><br />

spojovaciu èiaru a následným výberom Link options. Objaví<br />

sa okienko, prostredníctvom ktorého vie pouívate¾ blišie<br />

špecifikova typ prepojenia (obr. 3). Na zaèiatok ponechajte<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia nezmenené.<br />

Prepojenie medzi tabu¾kami je teda <strong>na</strong> svete. Ïalším kro−<br />

kom bude urèi, ktoré polia z oboch databáz sa majú do<br />

dopytu SQL zahrnú. Aj v tomto prípade funguje drag and<br />

drop – polia staèí jednoducho uchopi a prenies do spodnej<br />

èasti tabu¾ky <strong>na</strong> kartu Columns. Urèite si spomeniete, e<br />

ideme vytvára dopyt SQL zobrazujúci všetkých èitate¾ov,<br />

ktorí majú vypoièanú akúko¾vek kniku. Budeme teda potre−<br />

bova dve polia, tým prvým je Meno z tabu¾ky Osoby a dru−<br />

Obr. 3<br />

hým je pole Vratene z tabu¾ky Vypozicky. Okienko Query Buil−<br />

dera by teraz malo by podobné tomu <strong>na</strong> obrázku è. 4.<br />

Sme u takmer hotoví, ostáva nám ešte zopár úprav.<br />

Svoju pozornos upriamime <strong>na</strong> nástrojový panel a klepne−<br />

me <strong>na</strong> tlaèidlo Generate SQL. Program vygeneruje dopyt<br />

SQL a v spodnej èasti ok<strong>na</strong> sa automaticky ukáe obsah kar−<br />

ty SQL, prièom výsledný dopyt SQL vyzerá takto:<br />

SELECT o."meno", v."vratene"<br />

FROM osoby o, vypozicky v<br />

WHERE o.idosoby=v.idosoby<br />

Dopyt SQL spustíme klepnutím <strong>na</strong> Run Current SQL.<br />

Ako vidíme, pracuje celkom pekne, no ešte nerobí presne<br />

to, èo potrebujeme, pretoe zobrazuje aj tých èitate¾ov, kto−<br />

rí u všetky kniky do kninice poctivo vrátili. Ak chceme<br />

zobrazi iba tých, ktorí majú nejakú kniku ešte vypoi−<br />

èanú, musíme <strong>sk</strong>ript upravi ruène:<br />

SELECT o."meno", v."vratene"<br />

FROM osoby o, vypozicky v<br />

WHERE o.idosoby=v.idosoby<br />

and v.vratene IS NULL<br />

Dôleitou vlastnosou Query Buildera je, e dokáe ukla−<br />

da diagramy aj dopyty SQL do súborov, staèí len <strong>na</strong> ná−<br />

strojovom paneli poh¾ada tlaèidlá Open Model/Save Mo−<br />

del a Save SQL. Dokonca mono uklada aj výsledky dopy−<br />

tov SQL, prièom <strong>na</strong> výber máte medzi formátom DBF a ADT.<br />

Obr. 4<br />

Tak, Query Builder máme v malíèku. Je to <strong>sk</strong>velý a záro−<br />

veò jednoduchý nástroj, ktorý by ste mali pouíva hneï<br />

od zaèiatku a privyknú si <strong>na</strong>ò. Na druhej strane treba<br />

pamäta <strong>na</strong> to, e takto vygenerované dopyty SQL budú<br />

málokedy pouite¾né bez dodatoèných úprav, take si<br />

ukladajte nielen diagramy, ale aj výsledné dopyty SQL.<br />

EXPORT TABLE STRUCTURES AS CODE. U sa<br />

vám stalo, e ste potrebovali <strong>na</strong>písa program, ktorý vy−<br />

generuje štruktúru tabu¾ky? Tento problém je ešte horší, ak<br />

potrebujete vytvára tabu¾ku, ktorej štruktúra sa musí zhodo−<br />

va so štruktúrou u existujúcej tabu¾ky. Vaša pozornos sa<br />

musí sústredi <strong>na</strong> dve miesta, pretoe len èo urobíte úpravu<br />

v existujúcej tabu¾ke, musíte upravi aj rutinu <strong>na</strong> generovanie<br />

novej tabu¾ky. Advantage Data Architect vie vygenerova<br />

kompletný kód, schopný vytvori štruktúru tabu¾ky, staèí, ak<br />

vyberiete zdrojovú tabu¾ku. Hoci po zobrazení dialógového<br />

ok<strong>na</strong> vás to bude zvádza ku klepnutiu <strong>na</strong> tlaèidlo Add Tab−<br />

le(s), odolajte pokušeniu a klepnite <strong>na</strong> Add from Dictio<strong>na</strong>ry.<br />

Nasleduje klasické pripojenie k databáze a výber tabu¾ky, kto−<br />

rej štruktúru má by ruti<strong>na</strong> schopná vygenerova. Potom u<br />

iba staèí urèi preferovaný programovací jazyk (Delphi, C++<br />

Builder èi SQL) a poui tlaèidlo OK. Výsledný kód sa zobrazí<br />

v okienku, ktorého obsah sa dá hneï uloi.<br />

NATIVE SQL UTIL<strong>IT</strong>Y. Z h¾adi<strong>sk</strong>a ladenia komplexnejších<br />

<strong>sk</strong>riptov je Native SQL Utility lepšia vo¾ba ne Query Builder.<br />

Oproti svojmu kolegovi disponuje pokroèilým editorom s fa−<br />

rebným zvýrazòovaním syntaxe. Samozrejme, aj Native SQL<br />

Utility vyaduje prihlásenie sa k databáze. Opä pripomí<strong>na</strong>m,<br />

e <strong>na</strong>jjednoduchšie je poui pripojenie cez alias.<br />

NABUDÚCE. V závereènej èasti seriálu budeme hovori<br />

o dodávke a inštalácii programov pouívajúcich Advantage<br />

Local Server. Dovidenia o mesiac.<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

126 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

PRENOS POUÍVATE¼SKÝCH<br />

NASTAVENÍ (XP)<br />

Pomocou nástroja Sprievodca prenosom súborov a <strong>na</strong>sta−<br />

vení môete jednoducho a rýchlo prenies pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

<strong>na</strong>stavenia z Windows 95/98/98 SE/Me/NT 4.0/2000/XP do<br />

Windows XP. Potrebujete <strong>na</strong> to len tzv. di<strong>sk</strong>etu so sprie−<br />

vodcom.<br />

Vytvorenie di<strong>sk</strong>ety so sprievodcom<br />

Zadajte Štart | Programy | Príslušenstvo | Systémové ná−<br />

stroje | Sprievodca prenosom súborov a <strong>na</strong>stavení. Keï−<br />

e <strong>na</strong>stavenia budete prenáša zo staršej verzie Windows<br />

do Windows XP, zvo¾te Novší poèítaè (obr. 1) a klepnite<br />

<strong>na</strong> tlaèidlo Ïalej. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku vyberte vytvore−<br />

nie di<strong>sk</strong>ety so sprievodcom <strong>na</strong> èistú 3,5" di<strong>sk</strong>etu a po−<br />

kraèujte klepnutím <strong>na</strong> tlaèidlo Ïalej. Vytvorí sa di<strong>sk</strong>eta so<br />

sprievodcom.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Policies \<br />

Microsoft \ Windows \ Installer]<br />

Názov: DisableRollback<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1<br />

PREINŠTALOVANIE INTERNET<br />

EXPLORERA (XP)<br />

Windows XP obsahujú prehliadaè Internet Explorer 6 a<br />

Windows XP Service Pack 1 (SP 1) obsahujú Internet Explorer<br />

6 Service Pack 1 (SP 1). Ak vám teda prestane Internet Explo−<br />

rer vo Windows XP pracova správne a je potrebné ho pre−<br />

inštalova, môete to urobi jedine pouitím Internet Ex−<br />

plorer SP 1. Ak však pouívate Windows XP SP 1 s Internet<br />

Explorer SP 1, preinštalovanie v prípade problémov nie je<br />

a také jednoduché.<br />

Prvým riešením je pouitie utility Kontrola súborov<br />

systému Windows (sfc.exe), ktorú spustíte z príkazového<br />

riadka príkazom sfc /scannow. Táto utilita zistí moné prob−<br />

lémy a ponúkne vám <strong>na</strong>hradenie pozmenených súborov<br />

originálnymi z inštalaèného CD (obr. 2). Ak však takéto <strong>na</strong>−<br />

hradenie súborov váš problém nevyrieši, treba poui dru−<br />

hé riešenie, teda preinštalova Internet Explorer 6 (SP 1).<br />

dlnejšie riešenie, ale môe zabra dos èasu. Odporúèam pre−<br />

to zvoli tretiu monos a vyh¾ada aplikáciu ruène. V druhom<br />

kroku treba zvoli operaèný systém, pre ktorý je aplikácia<br />

urèená, prípadne pod ktorým pracovala správne:<br />

Microsoft Windows 95<br />

Microsoft Windows NT 4.0 (Service Pack 5)<br />

Microsoft Windows 98 / Windows Me<br />

Microsoft Windows 2000<br />

Nepoui reim kompatibility<br />

Tretí krok sa týka <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>stavenia starších hier:<br />

256 farieb<br />

Rozlíšenie obrazovky 640 × 480<br />

Vypnú vizuálne motívy<br />

V tomto kroku odporúèam <strong>na</strong>jmä zakázanie vizuálnych<br />

motívov, s ktorými má drvivá väèši<strong>na</strong> starších hier <strong>na</strong>jväèší<br />

problém. V poslednom kroku máte monos otestova zvo−<br />

lené <strong>na</strong>stavenia. Ak sa vám nepodarí aplikáciu „rozbehnú“<br />

<strong>na</strong> prvýkrát, nezúfajte, niekedy sa len treba trochu pohra<br />

s jednotlivými <strong>na</strong>staveniami. Existujú však aj aplikácie,<br />

ktoré pod Windows XP jednoducho nespustíte.<br />

PRIDANIE ALEBO ODSTRÁNENIE<br />

PROGRAMOV (2000/XP)<br />

V ovládacom paneli sa <strong>na</strong>chádza aj applet <strong>na</strong>zvaný Pri−<br />

danie alebo odstránenie programov, urèený <strong>na</strong> zmenu<br />

<strong>na</strong>stavení a odinštalovanie jednotlivých aplikácií a súèastí<br />

systému Windows. V záujme bezpeènosti teda môe by<br />

niekedy vhodné zakáza niektoré funkcie tohto appletu –<br />

èi u globálne, alebo len pre vybraných pouívate¾ov.<br />

Obr. 1<br />

Sprievodca prenosom súborov a <strong>na</strong>stavení<br />

Zí<strong>sk</strong>anie pouívate¾<strong>sk</strong>ých <strong>na</strong>stavení<br />

Naštartujte operaèný systém, z ktorého chcete <strong>na</strong>stavenia<br />

prenies, a vlote vytvorenú di<strong>sk</strong>etu so sprievodcom do dis−<br />

ketovej mechaniky. Zadajte Štart | Spusti | A:FASTWiz. Po<br />

<strong>na</strong>kopírovaní potrebných súborov sa spustí sprievodca pre−<br />

nosom súborov a <strong>na</strong>stavení. Postupujte pod¾a pokynov<br />

tohto sprievodcu a vyberte si súbory a <strong>na</strong>stavenia apliká−<br />

cií, ktoré chcete prenies. Keïe ve¾kos údajov <strong>na</strong> prene−<br />

senie môe by z<strong>na</strong>èná, odporúèam uloi tieto údaje do<br />

osobitného adresára a ten potom prenies <strong>na</strong>príklad po−<br />

mocou média CD−R alebo CD−RW do poèítaèa s Windows XP.<br />

Prenos zí<strong>sk</strong>aných pouívate¾<strong>sk</strong>ých <strong>na</strong>stavení<br />

Naštartujte poèítaè s Windows XP, <strong>na</strong> ktorý sa majú zí<strong>sk</strong>a−<br />

né pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenia prenies, a opä spustite sprie−<br />

vodcu prenosom súborov a <strong>na</strong>stavení (Štart | Programy |<br />

Príslušenstvo | Systémové nástroje | Sprievodca prenosom<br />

súborov a <strong>na</strong>stavení). Zvo¾te Novší poèítaè (obr. 1) a v <strong>na</strong>−<br />

sledujúcom kroku vo¾bu Nepotrebujem di<strong>sk</strong>etu so sprie−<br />

vodcom. Súbory a <strong>na</strong>stavenia staršieho poèítaèa sú u<br />

zhromadené. Vyberte umiestnenie zí<strong>sk</strong>aných údajov.<br />

Zí<strong>sk</strong>ané pouívate¾<strong>sk</strong>é súbory a <strong>na</strong>stavenia budú prenese−<br />

né. Zmeny sa prejavia po opätovnom prihlásení.<br />

WINDOWS INSTALLER (2000/XP)<br />

Inštalátor (Windows Installer) vo Windows 2000 a Win−<br />

dows XP obsahuje funkciu <strong>na</strong>zvanú Windows Installer<br />

Rollback. Táto funkcia pred zaèiatkom inštalácie softvéru za−<br />

z<strong>na</strong>mená stav systému a poèas inštalácie zaz<strong>na</strong>menáva všet−<br />

ky zmeny vykonávané inštalátorom, aby sa po prerušení<br />

alebo predèasnom ukonèení inštalácie dal obnovi pôvodný<br />

stav systému. Táto funkcia je síce pomerne uitoèná, ale nie−<br />

kedy môe by dos nároèná <strong>na</strong> vo¾né miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Pre vypnutie funkcie Windows Installer Rollback inšta−<br />

látora vyh¾adajte v registroch vetvu HKEY_CURRENT_USER \<br />

Software \ Policies \ Microsoft \ Windows \ Installer a vy−<br />

tvorte v nej novú DWORD poloku s názvom DisableRoll−<br />

back. Priraïte jej hodnotu 1.<br />

Obr. 2<br />

Ochra<strong>na</strong> súborov systému Windows<br />

Pokus o štandardnú inštaláciu Internet Explorera 6 (SP 1)<br />

sa vo Windows XP (SP 1) konèí chybovým hlásením. Pred<br />

inštaláciou musíte teda Windows XP (SP 1) editáciou re−<br />

gistrov „presvedèi“, e Internet Explorer 6 (SP 1) nie je <strong>na</strong>−<br />

inštalovaný.<br />

Vyh¾adajte preto v registroch vetvu HKEY_LOCAL_<br />

MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Active Setup \<br />

Installed Components \ {89820200−ECBD−11cf−8B85−<br />

00AA005B4383}, v nej DWORD poloku IsInstalled a zmeò−<br />

te jej hodnotu <strong>na</strong> 0. Teraz vám u niè nebráni v preinšta−<br />

lovaní Internet Explorera 6 (SP 1).<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \<br />

Active Setup \ Installed Components \ {89820200−ECBD−<br />

11cf−8B85−00AA005B4383}]<br />

Názov: IsInstalled<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 0<br />

SPRIEVODCA KOMPATIBIL<strong>IT</strong>OU<br />

PROGRAMU (XP)<br />

Vo Windows XP pracuje väèši<strong>na</strong> (<strong>na</strong>jmä novších) aplikácií<br />

správne. Výnimkou však môu by niektoré staršie hry a<br />

programy. Ak máte problém so spúšaním nejakej apliká−<br />

cie, èi u ide o hru, alebo nejaký program, odporúèam vám<br />

poui sprievodcu kompatibilitou programu.<br />

Sprievodcu kompatibilitou programu spustíte zadaním<br />

Štart | Programy | Príslušenstvo | Sprievodca kompa−<br />

tibilitou programu. V prvom kroku vás sprievodca<br />

poiada o výber problémovej aplikácie. Vybra sa dá z týchto<br />

moností:<br />

A. Chcem si vybra v zoz<strong>na</strong>me programov<br />

B. Chcem poui program v jednotke CD−ROM<br />

C. Chcem program vyh¾ada manuálne<br />

Prvá monos vyh¾adá spustite¾né súbory <strong>na</strong> všetkých<br />

lokálnych di<strong>sk</strong>och a zobrazí ich zoz<strong>na</strong>m. Je to síce <strong>na</strong>jpoho−<br />

Obr. 3<br />

Všetky zmeny je potrebné vyko<strong>na</strong> v registroch editá−<br />

ciou uvedených DWORD poloiek (priradením hodnoty 1)<br />

vo vetve HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft<br />

\ Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Uninstall, prípadne<br />

HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \<br />

CurrentVersion \ Policies \ Uninstall (pre konkrétneho po−<br />

uívate¾a):<br />

NoAddRemovePrograms – zakáe applet Pridanie<br />

alebo odstránenie programov<br />

NoRemovePage – zakáe sekciu Zmeni alebo odstrá−<br />

ni programy<br />

NoAddPage – zakáe sekciu Prida nové programy<br />

NoWindowsSetupPage – zakáe sekciu Prida alebo<br />

odstráni súèasti systému Windows (obr. 3)<br />

NoAddFromCDorFloppy – <strong>sk</strong>ryje vo¾bu Di<strong>sk</strong> CD alebo<br />

di<strong>sk</strong>eta v sekcii Prida nové programy<br />

NoAddFromInternet – <strong>sk</strong>ryje vo¾bu Windows Update v<br />

sekcii Prida nové programy<br />

NoServices – po spustení prejs rovno <strong>na</strong> sekciu Prida<br />

alebo odstráni súèasti systému Windows (obr. 3)<br />

NoSupportInfo – zakáe zobrazovanie Informácií o<br />

odbornej pomoci<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \<br />

Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Uninstall]<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \<br />

Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Uninstal]<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1<br />

Igor Kulman<br />

Sprievodca súèasami systému Windows<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 127

S E R V I S<br />

Kontrola zadaných údajov / 2. èas: Dokonèenie predchádzajúcej èasti<br />

V predošlom èísle sme ukázali kontrolu a vyhodnotenie za−<br />

daných údajov <strong>sk</strong>riptami v HTML stránke aj pouitie „validá−<br />

torov“ v aplikáciách ASP.NET. Po predvedených monostiach<br />

a jednoduchosti pouitia validátorov v ASP.NET zrejme bu−<br />

deme oèakáva, e podobné vymoenosti budeme ma aj pri<br />

tvorbe aplikácií Windows. Vývojové prostredie Microsoft Vi−<br />

sual Studio .NET 2003 však neponúka komponenty validáto−<br />

rov pre formuláre Windows (Windows Forms). Ale po troške<br />

programovania dokáeme vytvori podobné „pohodlie“ pre<br />

kontrolu zadaných údajov, ako sme videli v predošlej èasti.<br />

Namiesto komponentov validátorov v návrhovom zobrazení<br />

Pouitie overovaèov v aplikácii Windows<br />

pouijeme komponenty Label (nálepka s textom). Vlastnú<br />

kontrolu budú zabezpeèova objekty „overovaèov“. Ich<br />

sluby budeme vyuíva v obsluhe udalosti TextChanged –<br />

zme<strong>na</strong> textu v zadávacích okienkach. Výsledkom bude apli−<br />

kácia Windows, ktorej dve snímky ukazuje obrázok.<br />

ZÁKLADNÁ TRIEDA OVEROVAÈOV. Moné riešenie<br />

základnej triedy <strong>na</strong> overenie zadaných údajov v jazyku C# je<br />

vo výpise è. 1. Táto trieda je zahrnutá do priestoru IB.UFO,<br />

v ktorom si zhromaïujem funkcie a triedy objektov <strong>na</strong> uni−<br />

verzálne pouitie (UFO – univerzálne funkcie a triedy ob−<br />

jektov).<br />

Výpis è. 1: Trieda <strong>na</strong> overovanie zadaných údajov –<br />

Overovac.cs<br />

1 using System;<br />

2 using System.Windows.Forms;<br />

3 using System.Drawing;<br />

4<br />

5 <strong>na</strong>mespace IB.UFO<br />

6 {<br />

7 public class Overovac<br />

8 {<br />

9 private Color m_FarbaOKText = SystemColors.WindowText;<br />

10 private Color m_FarbaOKPlocha = SystemColors.Window;<br />

11 private Color m_FarbaXXText = Color.Red;<br />

12 private Color m_FarbaXXPlocha = Color.Cyan;<br />

13 protected string m_Chyba = ""; // prázdny reazec = OK<br />

14 protected Label m_Oz<strong>na</strong>m = null;<br />

15<br />

16 // Konštruktor<br />

17 public Overovac() { }<br />

18 // Vlastnosti<br />

19 public Color FarbaOKText { set { m_FarbaOKText = value;}}<br />

20 public Color FarbaOKPlocha { set { m_FarbaOKPlocha = value;}}<br />

21 public Color FarbaXXText { set { m_FarbaXXText = value;}}<br />

22 public Color FarbaXXPlocha { set { m_FarbaXXPlocha = value;}}<br />

23 public string Chyba<br />

24 {<br />

25 get {if (m_Chyba!=null) return m_Chyba; else return "";}<br />

26 }<br />

27 public Label Oz<strong>na</strong>m { set{m_Oz<strong>na</strong>m = value; } }<br />

28<br />

29 public string OverText (string sText)<br />

30 {<br />

31 string sChyba = "";<br />

32 if (sText==null) sChyba = "Nie je zadaný text! ";<br />

33 else if (sText.Length == 0) sChyba = "Zadaný text je prázdny! ";<br />

34 return sChyba;<br />

35 }<br />

36<br />

37 public void Over (System.Windows.Forms.TextBox textBox)<br />

38 {<br />

39 Over(textBox.Text);<br />

40 Vyfarbi (textBox);<br />

41 }<br />

42<br />

43 virtual public void Over (string sText)<br />

44 {<br />

45 m_Chyba = OverText (sText);<br />

46 }<br />

47<br />

48 protected void Vyfarbi (System.Windows.Forms.TextBox<br />

textBox)<br />

49 {<br />

50 if (Chyba.Length > 0 )<br />

51 { // XX – chyba<br />

52 textBox.ForeColor = m_FarbaXXText;<br />

53 textBox.BackColor = m_FarbaXXPlocha;<br />

54 if (m_Oz<strong>na</strong>m != null) m_Oz<strong>na</strong>m.Visible = true;<br />

55 }<br />

56 else<br />

57 { // OK<br />

58 textBox.ForeColor = m_FarbaOKText;<br />

59 textBox.BackColor = m_FarbaOKPlocha;<br />

60 if (m_Oz<strong>na</strong>m != null) m_Oz<strong>na</strong>m.Visible = false;<br />

61 }<br />

62 }<br />

63 }<br />

64 // Sem vloi odvodené triedy<br />

65 }<br />

V èlen<strong>sk</strong>ých premenných triedy sú udriavané farby, ktoré<br />

sa majú poui pri vykreslení textu a plochy zadávacieho<br />

okienka. Pre prípad, e zadané údaje vyhovujú definovaným<br />

obmedzeniam, sú urèené farby definované ako hodnoty<br />

premenných v riadkoch 9, 10 (OK). V riadkoch 11, 12 sú pre−<br />

menné pouité pri vykreslení v prípade, e zadané údaje<br />

nevyhovujú definovaným obmedzeniam (XX). Informácia o<br />

výsledku vyhodnotenia zadaných údajov je v textovom re−<br />

azci m_Chyba. Obsah tohto reazca je prázdny, ak pri vy−<br />

hodnotení nebola zistená chyba, v opaènom prípade obsa−<br />

huje opis chyby. Premenná m_Oz<strong>na</strong>m obsahuje referenciu<br />

<strong>na</strong> objekt typu Label – oz<strong>na</strong>m o nesprávne zadanej hodno−<br />

te. Vlastnosti definované v riadkoch 19 a 27 umoòujú <strong>na</strong>−<br />

stavi (set) alebo zí<strong>sk</strong>a (get) hodnoty èlen<strong>sk</strong>ých premenných.<br />

Základné overenie zadaného textu zabezpeèuje metóda<br />

OverText. Vráti textový reazec s opisom odhaleného prob−<br />

lému, ak nie je zadaný text, resp. nie je zadaný ani jeden z<strong>na</strong>k.<br />

V opaènom prípade metóda vráti prázdny textový reazec.<br />

Na overenie textu v zadávacom okienku slúi metóda Over<br />

(riadky 37 a 41). V argumente dostáva objekt textBox, v kto−<br />

rom je zadaná hodnota. Z neho zí<strong>sk</strong>a vlastný text – je odo−<br />

vzdaný funkcii Over <strong>na</strong> vlastné overenie zadanej hodnoty. Ob−<br />

jekt textBox je odovzdaný metóde Vyfarbi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie fa−<br />

rieb zodpovedajúcich výsledku kontroly zadaných údajov.<br />

Metóda Over preberajúca text je deklarovaná ako virtuál−<br />

<strong>na</strong> (riadok 43). Tým je ponechaný priestor <strong>na</strong> vytvorenie od−<br />

vodených tried, ktoré túto metódu prepíšu, prièom bude za−<br />

chovaná monos manipulova s objektmi odvodených tried<br />

vo forme objektov rodièov<strong>sk</strong>ej triedy (polymorfizmus).<br />

Metóda Vyfarbi zabezpeèí také zmeny v prvkoch pouíva−<br />

te¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, ktoré budú pouívate¾ovi sig<strong>na</strong>lizova ne−<br />

správne zadaný údaj. Rozhodovanie o tom, èi pri poslednom<br />

overení vznikla chyba, sa robí <strong>na</strong> základe vyhodnotenia dåky<br />

reazca chybového hlásenia. Okrem zmeny farieb pozadia a<br />

textu zadávacieho okienka metóda zabezpeèí zobrazenie, resp.<br />

<strong>sk</strong>rytie oz<strong>na</strong>mu sprevádzajúceho nesprávne zadaný údaj.<br />

ŠPECIALIZOVANÉ OVEROVAÈE. Vytvorenú triedu<br />

Overovac mono poui všade tam, kde sa iada, aby bol<br />

zadaný aspoò jeden z<strong>na</strong>k. Je zrejmé, e taká kontrola v mno−<br />

hých prípadoch nebude dostatoèná. Na zadané údaje môu<br />

by vznášané aj iné poiadavky (<strong>na</strong>pr. emailová adresa, rod−<br />

né èíslo, poštové smerovacie èíslo, celé èíslo zo zadaného<br />

intervalu a podobne). Monos urobi také kontroly zí<strong>sk</strong>ame<br />

vytvorením ïalších tried odvodených od triedy Overovac. Vo<br />

výpise è. 2 je trieda OverovacTextu a vo výpise è. 3 trieda<br />

OverovacCelehoCisla.<br />

Výpis è. 2: Trieda OverovacTextu<br />

1 public delegate string DOverText (string sText);<br />

2<br />

3 public class OverovacTextu : Overovac<br />

4 {<br />

5 protected DOverText m_Over = null;<br />

6 // Konštruktory<br />

7 public OverovacTextu ( ) { m_Over = null; }<br />

8 public OverovacTextu (DOverText Over ) { m_Over = Over; }<br />

9<br />

10 override public void Over ( string sText)<br />

11 {<br />

12 m_Chyba = OverText(sText);<br />

13 if (m_Over!=null) m_Chyba += m_Over(sText);<br />

14 }<br />

15 }<br />

Rozšírené overenie zadaného textu, ktoré ponúka trieda<br />

OverovacTextu, je dané monosou definova funkciu, kto−<br />

rej delegát DOverText je deklarovaný v prvom riadku vo<br />

výpise è. 2. Táto funkcia v argumente sText zí<strong>sk</strong>a reazec ove−<br />

rovaného textu. Ak jeho obsah vyhovuje obmedzeniam, funk−<br />

cia má vráti textový reazec nulovej dåky, v opaènom prípa−<br />

de sa v návratovej hodnote oèakáva opis chyby. Èlen<strong>sk</strong>á pre−<br />

menná m_Over bude obsahova referenciu <strong>na</strong> funkciu s opí−<br />

sanými vlastnosami. Jej hodnota je definovaná v konštruk−<br />

toroch objektov triedy. Pouitím druhého konštruktora (ria−<br />

dok 8) mono definova nenulovú referenciu <strong>na</strong> overovaciu<br />

funkciu. Jej volanie je zabezpeèené v metóde Over v riadku<br />

13. Prípadný reazec s chybovým hlásením je pripojený k<br />

reazcu, ktorý bol v riadku 12 zí<strong>sk</strong>aný volaním zdedenej<br />

metódy OverText. Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, e metódou Over v riad−<br />

koch 10 a 14 je prepísaná (override) rovnomenná metóda<br />

rodièov<strong>sk</strong>ej triedy.<br />

Výpise è. 3: Trieda OverovacCelehoCisla<br />

1 public delegate string DOverCeleCislo (int iCislo);<br />

2<br />

3 public class OverovacCelehoCisla : Overovac<br />

4 {<br />

5 protected int m_Cislo = 0;<br />

6 public int Hodnota {get {return m_Cislo; } }<br />

7 protected int m_Default = 0;<br />

8 public int Default {set {m_Default=value; } }<br />

9 protected DOverCeleCislo m_Over = null;<br />

10 // Konštruktory<br />

11 public OverovacCelehoCisla ( ) { m_Over = null; }<br />

12 public OverovacCelehoCisla (DOverCeleCislo Over ) { m_Over = Over; }<br />

13<br />

14 override public void Over ( string sText)<br />

15 {<br />

16 m_Cislo = m_Default;<br />

17 m_Chyba = OverText(sText);<br />

18 if (m_Chyba.Length == 0)<br />

19 { // Je zadaný text<br />

20 sText=sText.Replace(" ", ""); // Odstránenie medzier<br />

21 try<br />

22 {<br />

23 m_Cislo = int.Parse(sText);<br />

24 if (m_Over!=null) m_Chyba += m_Over(m_Cislo);<br />

25 }<br />

26 catch (Exception e)<br />

27 {<br />

28 m_Chyba = "XX> "+e.Message;<br />

29 }<br />

30 }<br />

31 }<br />

32 }<br />

Delegát funkcie je pouitý aj v triede OverovacCele−<br />

hoCisla. V tomto prípade je v argumente funkcie odovzdá−<br />

vaná hodnota celého èísla – argument iCislo typu int (prvý<br />

riadok v tab. 3). Zo zadaného textu v tomto prípade potre−<br />

bujeme zí<strong>sk</strong>a celé èíslo. Vyuitá je <strong>na</strong> to metóda Parse typu<br />

int (riadok 23). Predtým sú však zo zadaného textového re−<br />

azca odstránené medzery (riadok 20). Vychádzame tak v<br />

ústrety pouívate¾om, ktorí sú zvyknutí medzerou odde¾ova<br />

stovky, tisícky, milióny. Vlastné zí<strong>sk</strong>anie èíselnej hodnoty sa<br />

vykoná v bloku try. Prípadná výnimka (Exception), spôsobená<br />

<strong>na</strong>príklad prítomnosou neèíselného z<strong>na</strong>ku v zadanom texte,<br />

bude zachytená v bloku catch. V òom bude do èlen<strong>sk</strong>ej pre−<br />

mennej m_Chyba zapísaný text správy z objektu výnimky.<br />

Hodnota zí<strong>sk</strong>aná z <strong>na</strong>posledy overovaného textu je v<br />

èlen<strong>sk</strong>ej premennej m_Cislo, ktorá je dostupná ako vlastnos<br />

Hodnota (riadky 5, 6). V èlen<strong>sk</strong>ej premennej m_Default je<br />

hodnota, ktorá má by vrátená, ak zo zadaného textu ne−<br />

mono zí<strong>sk</strong>a celé èíslo. Jej hodnota sa dá <strong>na</strong>stavi pomocou<br />

vlastnosti Default.<br />

Podobne, ako sme triedu Overovac rozšírili <strong>na</strong> overenie<br />

zadania celého èísla, môeme zí<strong>sk</strong>a aj triedu <strong>na</strong> overenie de−<br />

satinného èísla. V kóde z výpisu è. 3. staèí premenova dele−<br />

gáta overovacej funkcie (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> DOverDesatinneCislo), pre−<br />

menova triedu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> OverovacDesatinnehoCisla) a všetky<br />

vý<strong>sk</strong>yty slova int <strong>na</strong>hradi slovom decimal. Pouitie vytvore−<br />

ných tried <strong>na</strong> overenie zadaných údajov v aplikácii Windows,<br />

ktorú zachytáva obrázok, ukáeme v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.<br />

Imrich Buran<strong>sk</strong>ý<br />

128 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S E R V I S<br />

Hardvér pod lupou / 12. èas: Bené modemy<br />

ijeme v dobe jednotiek a núl. Tie tvoria také cenné infor−<br />

mácie. Prostredníctvom sietí „obyèajné“ jednotky a nuly<br />

dostali slobodu, teda monos publikovania. Bolo potreb−<br />

né vytvori štandardy a rozhrania <strong>na</strong> prezentáciu dát a vzá−<br />

jomnú komunikáciu so vzdialenými systémami. Takto by<br />

sme mohli zaèa epochu sietí, ktorá <strong>na</strong>preduje neuveri−<br />

te¾ným tempom k lepšiemu, rýchlejšiemu a flexibilnejšie−<br />

mu spojeniu celého sveta do jednej velikán<strong>sk</strong>ej siete. Vrá−<br />

me sa do reality! Prestaòme polemizova o takmer ideál−<br />

nych spôsoboch spojenia, ktoré sú technologicky výbeho−<br />

vými prototypmi. Tie si <strong>na</strong> zavedenie do praxe ešte poèkajú<br />

nejaký ten rôèik. Teraz sme zistili, e jedným z <strong>na</strong>jbenejších a<br />

v podstate aj prvých pripojení je modemové spojenie. Odkia¾<br />

prišlo pomenovanie modem? Vychádza z dvoch slov modu−<br />

látor−demodulátor. Mohli by sme ho definova ako zariade−<br />

nie slúiace <strong>na</strong> spojenie poèítaèa s okolitým svetom. Pomocou<br />

neho mono prenáša binárne dáta po telefónnych linkách.<br />

Samozrejme, nie v digitálnom, ale v a<strong>na</strong>lógovom tvare. Mo−<br />

dem od poèítaèa dostane digitálny signál, moduluje ho <strong>na</strong><br />

spojitý a<strong>na</strong>lógový, ten putuje po telefónnej linke <strong>na</strong> miesto<br />

urèenia, prièom druhý modem signál demoduluje, teda pre−<br />

vedie z a<strong>na</strong>lógového <strong>na</strong> digitálny. Prijatý signál musí by iden−<br />

tický s vysielaným! A vtedy môeme tvrdi, e prenos bol<br />

úspešný.<br />

VEREJNÁ TELEFÓNNA SIE. Verejná telefón<strong>na</strong> sie<br />

je pre poèítaèové siete ve¾mi atraktív<strong>na</strong>. Nie preto, e by<br />

bola optimálnou prenosovou dráhou <strong>na</strong> prenos dát, ale<br />

<strong>sk</strong>ôr pre jej rozšírenos a dostupnos takmer kdeko¾vek <strong>na</strong><br />

svete. Take umoòuje jednoducho vytvori doèasné spo−<br />

jenie medzi relatívne nedosiahnute¾nými úèastníkmi. Be−<br />

ný telefónny prístroj je pripojený <strong>na</strong> úèastnícky prípojný<br />

okruh, ktorý tvoria takmer vdy dva vodièe vedúce do <strong>na</strong>j−<br />

blišej telefónnej ústredne. Jednotlivé telefónne ústredne<br />

sú medzi sebou prepojené spojovacím vedením IXC (in−<br />

Modulácie pouívané modemami<br />

Oz<strong>na</strong>èenie<br />

Modulácia<br />

AM<br />

Amplitúdová<br />

QAM<br />

Amplitúdová kvadratúr<strong>na</strong><br />

TCM<br />

Trellisova<br />

FM<br />

Frekvenèná<br />

PM<br />

Fázová<br />

DPSK<br />

Fázová rozdielová<br />

LED externého modemu<br />

Skratka<br />

Opis<br />

PWR<br />

Napájanie modemu<br />

TR<br />

Terminál pripravený<br />

RD<br />

Príjem dát<br />

SD<br />

Vysielanie dát<br />

OH<br />

Mimo vidlice<br />

CD<br />

Detegovaný nosný signál<br />

AA<br />

Automatická odpoveï<br />

HS<br />

Vysoká rýchlos<br />

MR<br />

Modem pripravený<br />

terexange channels). Takto nejako si môeme zjednoduše−<br />

ne predstavi u vybudovanú celosvetovú sie, ktorej<br />

prvotný zámer bol prenáša hlasové správy (telefonáty).<br />

TELEFÓNNE MODEMY. Bený komutovaný telefón−<br />

ny okruh je riešený tak, aby bol schopný prenáša frekven−<br />

ciu v rozsahu 300 a 3400 Hz (èo <strong>na</strong> bené hovory staèí).<br />

Z toho vyplýva, e šírka pásma 3100 Hz by mala zabezpe−<br />

èi dátovú cestu. Modemy sa vyrábajú v rôznych vyhoto−<br />

veniach: interné modemy, ako prídavné karty do poèítaèa<br />

alebo ako externé zariadenia pripojené k poèítaèu cez jeho<br />

rozhranie. Modemy sú <strong>na</strong>vrhnuté tak, aby zodpovedali urèi−<br />

tému štandardu a mohli medzi sebou komunikova. Na to,<br />

aby sa dorozumeli, vznikol komunikaèný protokol. Ten za−<br />

hàòa definíciu mnostva údajov pre jeden odovzdávaný<br />

blok (èasy a signály, ich a<strong>na</strong>lýza). Komunikaèný protokol tie<br />

zabezpeèuje integritu prenášaných údajov, teda kontrolu−<br />

je a opravuje prípadné chyby. V súèasnosti sa bene po−<br />

uíva komunikaèný protokol V.90. Uvidíme, èo nám prine−<br />

sie budúcnos (V.92?! ☺). Modem tie realizuje opravy<br />

chýb a opravu dát poèas prenosu pomocou protokolov.<br />

Kompresia dát zvyšuje priepustnos dát modemu <strong>na</strong>d zá−<br />

kladnú priepustnos.<br />

AT PRÍKAZY. Príkazy AT (Attention) slúia <strong>na</strong> <strong>na</strong>stave−<br />

nie a ovládanie modemu. AT príkazy rôznych výrobcov sa<br />

jemne od seba odlišujú, preto aktuálnu tabu¾ku dodávajú<br />

výrobcovia s modemom. Jediný príkaz, pred ktorým sa ne−<br />

objavuje prefix AT, je opakovací príkaz poslednej inštruk−<br />

cie (A/). Napíšeme si zopár <strong>na</strong>jdôleitejších AT príkazov <strong>na</strong><br />

ovládanie modemu.<br />

AT A – ak je modemové spojenie prerušené a vypíše sa<br />

RING (váš telefón zvoní), je moné týmto príkazom<br />

„zodvihnú slúchadlo“ a <strong>na</strong>dviaza spojenie s volajúcim<br />

modemom. Modem automaticky prechádza do komuni−<br />

kaèného reimu.<br />

AT D – vytáèa telefónne èíslo, ktoré je uvedené za týmto<br />

príkazom. Delí sa <strong>na</strong> AT DT (tónová vo¾ba) alebo AT DP<br />

(pulzná vo¾ba). Ak modem <strong>na</strong>dviae spojenie s mode−<br />

mom <strong>na</strong> druhej strane, automaticky sa s<strong>na</strong>í zosynchroni−<br />

zova. Potom sa prepne z príkazového reimu do komu−<br />

nikaèného. Ak pri spojení <strong>na</strong>stala nejaká chyba, vypíše sa<br />

príèi<strong>na</strong> problému. Vo vytáèanom telefónnom èísle sa<br />

môu vy<strong>sk</strong>ytnú aj špeciálne z<strong>na</strong>ky. („.“ – poèká dve<br />

sekundy, „w“ – poèká <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>movací tón). Pri vytáèaní<br />

môeme vyvola ešte ve¾a stavov (<strong>na</strong>pr. krátke zvesenie a<br />

spätné zdvihnutie AT D!), ktoré si nebudeme ïalej opisova.<br />

AT E# – zapí<strong>na</strong> echo modemu. AT E0 zakazuje echo klá−<br />

vesnice, a teda po zadávaní príkazov a ich akceptovaní<br />

nebude badate¾ný nijaký ohlas. Odporúèa sa pri inicializá−<br />

cii modemu poui AT E1.<br />

AT H – príkaz slúiaci <strong>na</strong> odpojenie od telefónnej linky a<br />

spätné pripojenie. AT H0 (prerušenie spojenia) a AT H1<br />

(pripojenie <strong>na</strong> linku).<br />

AT I# – príkazy <strong>na</strong> identifikáciu modemu, <strong>na</strong>príklad AT I0<br />

vypíše èíselný kód modemu, AT I5 vráti verziu modemu atï.<br />

AT M# – kadý modem má zabudovaný reproduktor,<br />

ktorý slúi <strong>na</strong> akustickú indikáciu stavu telefónnej linky<br />

pre pouívate¾a. Týmto príkazom <strong>na</strong>vodíme jeden<br />

zo stavov hlásenia. Ak #=0, vtedy je reproduktor celkom<br />

vypnutý. #=1 – do reproduktora sa prenášajú zvuky<br />

z telefónnej linky od zdvihnutia slúchadla poèas vytáèa−<br />

nia a èakania <strong>na</strong> spojenie a po <strong>na</strong>dviazanie spojenia.<br />

Potom je reproduktor automaticky odpojený.<br />

INŠTALÁCIA. Modem a jeho inštalácia pozostáva z dvoch<br />

krokov. Prvým je montá modemu, ne<strong>sk</strong>ôr zásah do štruk−<br />

túry úèastníckeho prípojného okruhu. Samozrejme, k in−<br />

štalácií patrí aj konfigurácia a <strong>na</strong>stavenie vzdialeného spo−<br />

jenia, èo nie je predmetom tohto èlánku. Ak inštalujeme<br />

interný modem, treba odpoji poèítaè od zdroja elektrickej<br />

energie (úplne), pretoe novšie matièné do<strong>sk</strong>y sú pod <strong>na</strong>−<br />

pätím aj vo vypnutom stave poèítaèa. Následne demontu−<br />

jeme kryt poèítaèa. Uvo¾níme vhodnú pozíciu <strong>na</strong> vloenie<br />

modemu. Potom zasunieme modem do slotu PCI alebo<br />

AMR (<strong>na</strong> priloených obrázkoch je znázornený modem AMR<br />

a príslušný slot <strong>na</strong> matiènej do<strong>sk</strong>e). Pri vkladaní dbáme <strong>na</strong><br />

pri¾<strong>na</strong>vos kontaktov do protikusu. Modem zaistíme <strong>sk</strong>rut−<br />

kou. Ak máme k dispozícii externý modem, jeho montá je<br />

ove¾a prijate¾nejšia pre ne<strong>sk</strong>úseného pouívate¾a. Po hard−<br />

vérovej inštalácii modemu <strong>na</strong>ò pripojíme telefónnu linku,<br />

a to tak, e kábel telefónnej prípojky zapojíme do konek−<br />

tora modemu, ktorý je oz<strong>na</strong>èený LINE. Ak chcete ma <strong>na</strong><br />

tejto telefónnej linke pripojený aj telefón, môete tak<br />

urobi pomocou priloeného kábla, ktorý zapojíte do tele−<br />

fónneho prístroja a druhý koniec do modemu (konektor<br />

PHONE). Po správnom zapojení by mal modem vo vyp−<br />

nutom stave tvori most, teda v telefónnom slúchadle by<br />

mal by klasický oz<strong>na</strong>movací tón. Zapneme poèítaè, <strong>na</strong>in−<br />

štalujeme príslušný ovládaè z priloeného média a... je to! ☺<br />

PORUCHY. Poruchy môeme rozdeli do dvoch základ−<br />

ných <strong>sk</strong>upín: poruchy vo vedení, resp. vo verejnej telefón−<br />

nej sieti alebo poruchy <strong>na</strong> zariadení (modem). Poruchy v<br />

telefónnej sieti môu <strong>na</strong>sta jedine nedopatrením alebo<br />

nesprávnym zapojením, preto treba prekontrolova zapo−<br />

jenie (linka −> modem −> telefón). Ak je porucha <strong>na</strong> mo−<br />

deme, je ve¾mi nerentabilné ju odstraòova vzh¾adom <strong>na</strong><br />

cenovú dostupnos týchto komponentov. Tak ako všetky<br />

elektrokomponenty aj modemy sú citlivé <strong>na</strong> prepätia,<br />

ktoré dokáu poškodi aj vypnutý poèítaè (respektíve mo−<br />

dem). Najúèinnejšia ochra<strong>na</strong> modemu pred znièením je od−<br />

pájanie káblov poèas búrky. Samozrejme, existujú aj inteli−<br />

gentnejšie riešenia ochrany. Takmer kadý záloný zdroj<br />

má u implementovanú aj prepäovú ochranu telefónnej<br />

linky. Vtedy zapojenie zmení štruktúru (linka −> UPS −><br />

modem −> telefón). Nabudúce budeme hovori o rozhra−<br />

niach poèítaèa. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami. O me−<br />

siac doèítania.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 129

S E R V I S<br />

PC tuning a diagnostické nástroje / 5. èas: Optimalizácia di<strong>sk</strong>u<br />

PC tuning je obèas<br />

nebezpeèný a rov<strong>na</strong>ko,<br />

ako mono veci zlepši,<br />

ich mono – a èasto<br />

jednoduchšie – aj zhorši.<br />

Všetky zásahy preto<br />

robíte <strong>na</strong> vlastné riziko!<br />

Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov sa pri optimalizácii<br />

sústreïuje len <strong>na</strong> procesor a grafickú kar−<br />

tu. Ovplyvnení sú mnohými testami, návod−<br />

mi i reklamou. A je to škoda, lebo sa tak<br />

sami ochudobòujú o nieko¾ko cenných bo−<br />

dov vo výsledných testoch, prípadne zistia,<br />

e zbytoène kupovali novú grafickú kartu.<br />

O tom, aký dôleitý je pozorný výber všet−<br />

kých èastí v zostave, vás mono presvedèí<br />

práve táto èas nášho seriálu.<br />

Pevný di<strong>sk</strong> sa povauje za bený kom−<br />

ponent, kde je rozhodujúca len kapacita a<br />

ce<strong>na</strong>. Dokonca aj pri kúpe nového poèítaèa<br />

sa jeho výberu venuje asi <strong>na</strong>jmenej èasu, veï<br />

pevný di<strong>sk</strong> slúi „iba“ <strong>na</strong> ukladanie dát.<br />

A kde u len tam môe by problém? Niè<br />

sa predsa nepoèíta a pri hraní hry sa ukla−<br />

dá len výsledok. Ak vôbec...<br />

Tí pozornejší teraz iste poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú,<br />

e keï sa nieèo zapíše, treba to ne<strong>sk</strong>ôr aj<br />

preèíta. A práve tu vznikajú rozdiely. Naozaj<br />

je asi jedno, èi poèkám dve alebo tri sekun−<br />

dy pri ukladaní dokumentu. Rozdiel v èíta−<br />

ní je však u jasne vidite¾ný pri spúšaní<br />

rôznych programov. Komu dlho bliká èer−<br />

vená LED−ka a popritom poèuje nekoneèné<br />

rapèanie di<strong>sk</strong>u, nám urèite dá za pravdu.<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u toti urèuje ve¾a pa−<br />

rametrov.<br />

Obr. 1<br />

Obr. 2<br />

VÝSTRAHA!!!<br />

Kapacita: Okrem ceny kapacita di<strong>sk</strong>u roz−<br />

hoduje aj o celkovom výkone PC. Aby sa<br />

di<strong>sk</strong> mohol správne pouíva, treba ho <strong>na</strong>−<br />

formátova. Tak sa vytvoria klastre (laicky<br />

„šuflíky“), do ktorých sa ukladajú dáta.<br />

Zvyèajne majú ve¾kos 2, 4, 8, 16 a 32 KB.<br />

Èím väèší klaster, tým väèší blok dát sa<br />

uloí a následne aj rýchlejšie preèíta, pre−<br />

toe nie je potrebné otvára to¾ko „šuflí−<br />

kov“. Napríklad 1 MB ve¾ký súbor by sa v<br />

prípade 8 KB klastra uloil do pribline*.<br />

125 „šuflíkov“, v prípade 4 KB do pribline<br />

dvakrát väèšieho poètu. Je zrejmé, e otvo−<br />

ri 125 „šuflíkov“ je rýchlejšie ako ich otvo−<br />

ri 250. A zvláš keï si uvedomíme, e<br />

„šuflíky“ nemusia vinou fragmentácie <strong>na</strong>−<br />

sledova za sebou. * Poznámka.: Píšeme<br />

pribline preto, aby sme nemuseli robi<br />

presné prepoèty medzi bitom a bajtom a<br />

ich násobkami a tým zniova preh¾adnos<br />

textu.<br />

Teraz si mono poviete, e <strong>na</strong>jlepšie by<br />

bolo ma èo <strong>na</strong>jmenej klastrov. Áno, máte<br />

èiastoène pravdu. Pre výkon by to bolo dob−<br />

ré, ale doplatila by <strong>na</strong> to kapacita. Predstav−<br />

te si, e máte 100 súborov s ve¾kosou len 8<br />

KB a ve¾kos klastra 32 KB. Nemono da do<br />

jedného klastra dva a viac rôznych súborov<br />

(podobne predsa asi nik nedáva do zásuvky<br />

s ponokami aj uteráky). Stane sa to, e 100<br />

súborov s celkovou ve¾kosou pribline<br />

800 KB (menej ako 1 di<strong>sk</strong>eta) nám obsadí <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>u miesto 3,2 MB (takmer tri di<strong>sk</strong>ety).<br />

Zaujímavé to zaène by vtedy, keï si uvedo−<br />

míme, e nijaký súbor sa nekonèí násobkom<br />

ve¾kosti klastra (t. j. 33 KB súbor sa uloí do<br />

dvoch 32 KB klastrov) a súborov potrebných<br />

len pre operaèný systém je nieko¾ko tisíc.<br />

V súvislosti s kapacitou sme spomenuli<br />

aj fragmentáciu. U asi väèši<strong>na</strong> vie, e ide<br />

o neiaduci jav, ktorý výrazne zniuje vý−<br />

kon di<strong>sk</strong>u (a tým aj celého PC). Pre ilustrá−<br />

ciu si to opíšeme <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:<br />

Keï uloíme tri súbory (A, B, C), povedzme<br />

kadý s ve¾kosou 1 MB, do 32 KB klastrov,<br />

obsadí sa pribline 96 klastrov za sebou.<br />

Ïalší súbor (D) sa zaène zapisova <strong>na</strong> <strong>na</strong>j−<br />

blišie vo¾né miesto, teda do 97. klastra.<br />

Po èase zmaeme súbor B, èím <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

ostane vo¾né miesto a klastre 32 – 64. Naj−<br />

bliší súbor (E), ktorý budeme zapisova <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>, sa zaène zapisova do 32. klastra, a<br />

pokia¾ mu nebude 32 vo¾ných klastrov po−<br />

staèova, bude v zápise pokraèova a <strong>na</strong><br />

ïalšom vo¾nom mieste, <strong>na</strong>pr. za súborom<br />

D. Je jasné, e pri èítaní súboru E musí di<strong>sk</strong><br />

vyko<strong>na</strong> presun èítacej hlavièky cez súbor<br />

D. Vysoká záa di<strong>sk</strong>u potom <strong>na</strong>stáva pri<br />

jeho intenzívnom vyuívaní (zápis, maza−<br />

nie, èítanie), kde sú súbory <strong>na</strong> nieko¾kých<br />

rôznych miestach.<br />

Z uvedených dôvodov (a vzh¾adom <strong>na</strong><br />

cenu) je vhodné ma kapacitu asi 80 GB<br />

rozdelenú <strong>na</strong> dva oddiely, kde jeden obsa−<br />

huje systém a programy (tu nedochádza k<br />

èastému mazaniu dát) a druhý je urèený<br />

<strong>na</strong> vlastné dáta. Upozoròujem, e súboro−<br />

vý systém FAT32 je z h¾adi<strong>sk</strong>a výkonu me−<br />

nej vhodný u pri oddieloch 30 GB oproti<br />

systému NTFS (ten okrem iného má opti−<br />

malizovaný klaster). A pre úplnos uvediem,<br />

e urnálovacie súborové systémy (<strong>na</strong>pr.<br />

Ext3 pouívaný pri Linuxe) problémy s frag−<br />

mentáciou nemávajú.<br />

Rozhranie: Laicky ide o spôsob pripojenia<br />

di<strong>sk</strong>u k základnej do<strong>sk</strong>e. V súèasnosti sa pre−<br />

dovšetkým pouívajú tie s oz<strong>na</strong>èením PA−<br />

TA (ATA 33/66/100/133) alebo SATA (ATA<br />

150). Rozdiel je (okrem iného) v zbernici (pa−<br />

ralelný a sériový prenos dát) a rýchlosti pre−<br />

nosu dát. Bené di<strong>sk</strong>y však pri súèasných apli−<br />

káciách a konštrukcii (rýchlos otáèok pod<br />

10 000) nedokáu výraznejšie vyui rozdiel<br />

medzi ATA 100 a ATA 150. Preto sú z poh¾a−<br />

du výkonu rov<strong>na</strong>ko pouite¾né všetky di<strong>sk</strong>y s<br />

podporou ATA 100 a vyššou, do budúcnosti<br />

sa však u odporúèa pouíva rozhranie SA−<br />

TA (serial ATA). Okrem iného je lepšie zabez−<br />

peèený prietok vzduchu a v prípade kon−<br />

štrukcie po¾a RAID aj ove¾a vyšší výkon.<br />

Rýchlos otáèok: Èím sa platne di<strong>sk</strong>u rých−<br />

lejšie otáèajú, tím rýchlejšie môe by <strong>na</strong>èí−<br />

taný súbor. Otáèky sa uvádzajú v poète za<br />

minútu a z poh¾adu ceny sa za optimum<br />

povauje 7200 ot./min. Vysoká rýchlos<br />

otáèok má však aj nepriaznivý efekt v po−<br />

Obr. 4<br />

Obr. 5<br />

Obr. 3<br />

dobe prehrievania. Optimalizovaný PC sa<br />

preto bez špecializovaného chladièa pripev−<br />

neného <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> nezaobíde.<br />

Prístupová doba: Udáva sa v milisekun−<br />

dách, èím je hodnota nišia, tým lepšie. Hod−<br />

nota súvisí aj s poètom otáèok. Bené dis−<br />

ky majú prístupovú dobu okolo 7 – 10 ms.<br />

Ve¾kos cache: Ve¾kos integrovanej pamä−<br />

te ovplyvòuje rovnomernos dátového to−<br />

ku. Èím je vyššia, tým by mal by teoreticky<br />

vyrov<strong>na</strong>nejší. ia¾, v praxi sa priama úmera<br />

medzi ve¾kosou cache a vyrov<strong>na</strong>nosou<br />

nepotvrdila. V súèasnosti sú bené di<strong>sk</strong>y s<br />

2 MB a 8 MB cache, tie s 8 MB sú o pár per−<br />

cent výkonnejšie.<br />

Z<strong>na</strong>èka: Z<strong>na</strong>èka di<strong>sk</strong>u je takisto dôleitý pa−<br />

rameter, hoci v poslednom èase sa väèši<strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>ov vyrába <strong>na</strong> tých istých výrobných pá−<br />

soch. Poèas technologického vývoja sa vy−<br />

profilovalo a ostalo len nieko¾ko z<strong>na</strong>èiek be−<br />

ne pouívaných v PC (IBM, Seagate, Maxtor,<br />

Western Digital a Samsung). Kadá má za<br />

sebou nieko¾ko neúspešných modelov, ka−<br />

dá nieko¾ko patentov a všetky pribline rov−<br />

<strong>na</strong>ké parametre. Niektorá podporuje ATA<br />

130 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S E R V I S<br />

Obr. 6<br />

Obr. 7<br />

133, iná rýchlejší zápis, ïalšia je tichšia èi<br />

chladnejšia. Asi neexistuje jednoz<strong>na</strong>èný ví−<br />

az, osobne z historických dôvodov upred−<br />

nostòujem WD.<br />

Ostatné parametre: Okrem u uvedených<br />

sa v niektorých testoch môete dozvedie<br />

nieèo o hluku, plynulosti zápisu a èítania v<br />

rôznych reimoch a <strong>na</strong>pokon aj o záruke.<br />

OPTIMALIZÁCIA. Po úvode sme sa ko−<br />

neène dostali k problému. Ako vlastne opti−<br />

malizova pevný di<strong>sk</strong>?<br />

1. Výber di<strong>sk</strong>u: Najvhodnejšie je poui<br />

2× 80 GB di<strong>sk</strong>, 10 000 ot., 8 MB cache,<br />

SATA, prístupová doba pod 7,5 ms<br />

a zapojené v RAID 0+1. Vo väèšine prípa−<br />

dov však postaèí aj 60 GB, 2 MB cache,<br />

PATA, 7200 ot.<br />

Obr. 8<br />

Obr. 9<br />

2. Zapojenie di<strong>sk</strong>u: Dôleité je to hlavne<br />

pre di<strong>sk</strong>y PATA. Rozhoduje typ kábla,<br />

jeho orientácia, dåka a poèet pripojených<br />

zariadení. Pre správnu funkènos by mal<br />

by di<strong>sk</strong> samostatne zapojený ako master<br />

<strong>na</strong> IDE 1 pomocou 80−ilového kábla<br />

s dåkou aspoò 60 cm. Okrem toho<br />

o výkone HDD rozhoduje aj pouitý south−<br />

bridge <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e (ako vidie,<br />

do<strong>sk</strong>a rozhoduje aj o výkone di<strong>sk</strong>u).<br />

3. Nastavenie BIOS−u: V <strong>na</strong>stavení<br />

Standard CMOS Features ponecha správ−<br />

ne detegované hodnoty HDD a CDROM,<br />

ostatné sa môu vypnú. Bude rýchlejšie<br />

štartova BIOS, pretoe nie je potrebné<br />

h¾ada nové zariadenia. Na druhej strane<br />

je to pri niektorých starších di<strong>sk</strong>och èi<br />

CD−ROM neúèinné a nemusia sa správne<br />

rozpoz<strong>na</strong>. Ïalej sa pre výkon odporúèa<br />

vypnú funkciu S.M.A.R.T. (predchádza<br />

niektorým chybám <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u), vo vo¾be<br />

OnBoard IDE <strong>na</strong>stavi správnu rýchlos<br />

prenosu dát a vypnú nepouívané IDE.<br />

Jednotlivé <strong>na</strong>stavenia sa líšia pod¾a<br />

pouitej základnej do<strong>sk</strong>y, BIOS−u a typu<br />

di<strong>sk</strong>u a nemono sa im venova do po−<br />

drobností.<br />

4. Rozdelenie di<strong>sk</strong>u: Pre optimálnu<br />

prácu by mal by di<strong>sk</strong> správne rozdelený<br />

pod¾a spôsobu pouívania. Pokia¾ máte<br />

viac programov, odporúèa sa väèší di<strong>sk</strong><br />

c:\, ak máte viac vlastných aplikácií, odpo−<br />

rúèa sa väèší di<strong>sk</strong> d:\. Nad ve¾kos oddielu<br />

30 GB pouíva ako systém súborov NTFS<br />

(pokia¾ nepouívate Linux ☺).<br />

5. Nastavenie operaèného systému:<br />

Windows má niekedy problém správne<br />

urèi spôsob prenosu dát, preto je<br />

potrebný ruèný zásah do reimu prenosu<br />

a ve¾kosti doèasného súboru (obr. 1, 2).<br />

6. Defragmentácia: Pravidelná defrag−<br />

mentácia robí z poh¾adu výkonu priam<br />

zázraky. Len doplním, e sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr odpo−<br />

rúèa poui scandi<strong>sk</strong> a prípadná záloha<br />

dôleitých súborov. Detailistom radšej vo−<br />

pred prezradím, e zvyšná kapacita di<strong>sk</strong>u<br />

Obr. 10<br />

Obr. 11<br />

je venovaná Linuxu, a preto mi nemusia<br />

zasiela ïalšie otázky ☺ (obr. 3).<br />

7. Upozornenie: Jednotlivé <strong>na</strong>stavenia<br />

závisia od pouitého di<strong>sk</strong>u, základnej<br />

do<strong>sk</strong>y, BIOS−u, operaèného systému a<br />

ïalších faktorov a nemusia by dostupné<br />

pre vašu zostavu. V horšom prípade hrozí<br />

aj poškodenie niektorých komponentov a<br />

nestabilita systému.<br />

A tu sú výsledky (obr. 4).<br />

výkon neoptimalizovaného systému<br />

WD, 20 GB, 5400 ot., FAT 32, WinXP, PIO<br />

mód prenosu (obr. 5, 6, 7).<br />

Ako vidie, nie je to ktovieèo. Poz<strong>na</strong> to<br />

u pri štarte Windows.<br />

výkon systému po èiastoènej optima−<br />

lizácii (zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení BIOS−u a mód<br />

prenosu obr. 8, 9).<br />

U je to o nieèo lepšie. Všimnite si, e<br />

z<strong>na</strong>èka Western Digital je v tomto teste<br />

úspešnejšia ako z<strong>na</strong>èka Quantum. Alebo<br />

to je mojím <strong>na</strong>stavením? ☺<br />

výkon systému po zmene odkladacieho<br />

súboru a defragmentácii (obr. 10, 11).<br />

Toto u je lepšie. Dúfam, e to potvrdia<br />

aj výsledky v ïalších programoch.<br />

celkové výsledky po uvedenej optima−<br />

lizácii su <strong>na</strong> obr. 12, 13.<br />

Ako vyplýva z testov, jednoduchou opti−<br />

malizáciou (boli pouité <strong>na</strong>ozaj len základ−<br />

né techniky) mono výrazne zvýši výkon<br />

nielen di<strong>sk</strong>u, ale aj celého systému. So zvý−<br />

šením výkonu di<strong>sk</strong>u toti vzrástol aj výkon<br />

CPU a RAM (pozri výsledky v PC Marku).<br />

Take <strong>na</strong>še predpoklady sa potvrdili, tro−<br />

chu ma však mrzí ešte stále nie ideálny<br />

výsledok (pred úpravou <strong>na</strong> „horšie“ <strong>na</strong>sta−<br />

venia pre tento test mal vyladený HDD 825<br />

bodov v PC Marku). Zdá sa, e budem<br />

musie Windows ešte trochu prehovára.<br />

Pre maximálny výkon testovacej PC zo−<br />

stavy by bolo potrebné zakúpi lepší di<strong>sk</strong>,<br />

pripoji ho <strong>na</strong> samostatný kábel a zmeni<br />

systém súborov <strong>na</strong> NTFS. Samozrejme,<br />

pomohla by aj reinštalácia systému a jem−<br />

Obr. 12<br />

Obr. 13<br />

né doladenie niektorých ïalších paramet−<br />

rov (asi ma to neminie ☺). Nami optimali−<br />

zovaný pevný di<strong>sk</strong> môe zí<strong>sk</strong>a maximálne<br />

25 000 bodov v teste Sisoft Sandra a asi<br />

850 bodov v PC Marku. Všetky výsledky sú<br />

však len orientaèné, a hoci boli <strong>na</strong>merané<br />

pod¾a prezentovaného postupu, nemusia<br />

sa s vašimi vôbec zhodova.<br />

To je všetko, <strong>na</strong>budúce <strong>sk</strong>úsime optima−<br />

lizáciu procesora a pamäte. Teším sa <strong>na</strong><br />

ïalšie stretnutie.<br />

Daniel Sládek<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 131

S E R V I S<br />

Poradòa<br />

PROBLÉM SO SKENOVANÍM<br />

Q: Chcel by som sa Vás opýta, èi neviete, preèo sa mi v<br />

programe Presto Image Folio LE (Mira Scan) po do<strong>sk</strong>enovaní<br />

vôbec nezobrazí do<strong>sk</strong>enovaný obrázok a zasekne sa poèítaè.<br />

Musím ho potom reštartova. U som preinštaloval ten prog−<br />

ram a vdy to tak urobí. Ïalej by som sa chcel opýta, preèo<br />

sa mi nespustí automaticky CD, keï ho vloím do mechani−<br />

ky. (Ako sa to dá <strong>na</strong>stavi?) Drozda Milan<br />

A: 1. Chyba je pravdepodobne v ovládaèi <strong>sk</strong>enera,<br />

prípadne priamo v <strong>sk</strong>eneri. Odporúèam reinštalaciu <strong>sk</strong>ene−<br />

ra (odobra a opä prida).<br />

2. Táto chyba sa stáva pri prepísaní priradenia typov<br />

súborov k programom, ktoré ich majú spracova (<strong>na</strong>pr.<br />

pri inštalácii nového prehrávaèa). Pokia¾ máte Windows<br />

XP, spustite TweakUI a v záloke Paranoia zvo¾te automa−<br />

tické prehrávanie CD. Následne bude potrebné vybra<br />

program, ktorý má zvukový záz<strong>na</strong>m spracova (Ovládacie<br />

panely, hore Nástroje, Monosti zloky a záloka Typy<br />

súborov, Vybra príponu súboru, správne ho priradi a<br />

zvoli príslušnú akciu – <strong>na</strong>pr. prehra).<br />

REINŠTALOVANIE DIRECTX<br />

Q: Mám taký menší problém... Uvediem konkrétny prí−<br />

klad: Spustil som hru Need For Speed 6, to šlo normálne...<br />

ale u keï som hral, po nieko¾kých minútach (niekedy aj<br />

sekundách) spraví monitor to, e asi <strong>na</strong> pol sekundy<br />

stmavne obrazovka a vzápätí ma vráti spä do hry. A vtedy<br />

<strong>na</strong>stane ten problém: stuhne grafika a zvuk. Potom u mi<br />

niè iné neostáva len poui tvrdý reštart... Myslím si, e je<br />

to nejaký softvérový problém. Lukáš<br />

A: Bude potrebné reinštalova aj DirectX a presvedèi sa,<br />

èi sú ovládaèe <strong>na</strong> VGA <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>jnovšie. Mimochodom,<br />

pokia¾ sa do tohto <strong>na</strong>stavenia urobilo viacero zásahov<br />

(<strong>na</strong>pr. výme<strong>na</strong> VGA bez predchádzajúcej odinštalácie všet−<br />

kých ovládaèov, viacero neúspešných pokusov s inštalá−<br />

ciou DirectX a ovládaèov...), pravdepodobne sa nevyhne−<br />

te úplnej reinštalácii Windows... Nezabúdajte, e èasté zme−<br />

ny Windows nemajú rady a <strong>na</strong>jlepšie im prospieva nová<br />

inštalácia ☺.<br />

SAMBA A RED HAT 9.0<br />

Q: Potrebujem poradi, ako rozbehám Windows di<strong>sk</strong>y v Red<br />

Hate 9.0... KDi<strong>sk</strong>free mi tie di<strong>sk</strong>y, samozrejme, nenájde, preto<br />

ich nemôem pripoji... HIrmi (hirmi@centrum.<strong>sk</strong>)<br />

A: Závisí od toho, èi sú <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom PC, ako je <strong>na</strong>inštalo−<br />

vaný Linux. Pokia¾ nie, <strong>sk</strong>úste si doinštalova LineNeigh−<br />

bourne (alebo tak nejako sa to píše ☺) a pomocou neho<br />

<strong>sk</strong>úste primontova jednotlivé PC a následne di<strong>sk</strong>y. Pozor,<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr musí by povolené zdie¾anie a dobre <strong>na</strong>stavená<br />

sie (cez TCP/IP). Pokia¾ sú priamo <strong>na</strong> tom istom PC, mali<br />

by sa nájs hneï pri inštalácii. Ak tak nie je, je tam buï za−<br />

šifrovaný di<strong>sk</strong> (<strong>na</strong>pr. aj vírusom), alebo majú nejaký nezvy−<br />

èajný formát (Windows beí v pohode?). ako takto <strong>na</strong><br />

dia¾ku viac poradi, keï nepíšete, o aké di<strong>sk</strong>y ide...<br />

OKNÁ SO SIEOVÝMI SPRÁVAMI<br />

Q: V PC REVUE è. 11/2003 ste uverejnili radu, ako odstrá−<br />

ni okná so sieovými správami. Program MSN Messenger je<br />

len pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a samotnú komunikáciu po sieti<br />

zabezpeèuje iná systémová sluba, ktorá nemá s progra−<br />

mom MSN takmer niè spoloèné. V štandardnej inštalácii Win<br />

XP sa <strong>na</strong>chádza tzv. kuriér<strong>na</strong> sluba. Tá sa pouíva práve <strong>na</strong><br />

prenos a doruèovanie krátkych správ po sieti a zabezpeèuje<br />

aj spomí<strong>na</strong>né otravné okná. Vo Win XP Cz sa táto sluba <strong>na</strong>−<br />

zýva Kurýrní sluba. Pomocou MSCONFIG mono túto slubu<br />

zakáza, èím sa odstránia spomí<strong>na</strong>né okná so správami.<br />

Druhá monos je poui príkaz Services.msc, vyh¾ada<br />

tam túto slubu a v ponuke spustenia zvoli Zakáza. Ku−<br />

riér<strong>na</strong> sluba je pouívaná rôznymi klientmi <strong>na</strong> messaging<br />

(MSN, NET SEND...) a zakázaním tejto sluby sa môe<br />

funkcia týchto programov <strong>na</strong>ruši, èo môe spôsobi ich<br />

úplnú alebo èiastoènú nefunkènos, preto opatrne... S po−<br />

zdravom Tomáš Géci<br />

P. S.: Vo Win XP je viac nepochopite¾ných <strong>na</strong>stavení, ako<br />

sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad zdá... ☺<br />

A: Nemal som v úmysle celkom odstráni uvedenú slubu,<br />

pretoe èasto sa to nepodarí korektne (ako aj spomí<strong>na</strong>te).<br />

Zvyèajne staèí, ak pouívate¾ deaktivuje jednoducho tú vec,<br />

ktorá sa mu aktuálne zobrazuje a prekáa, bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

to, èi je aj <strong>sk</strong>utoène zo systému odobratá. Ïakujem však<br />

za doplnenie.<br />

PRIPOJENIE JOYSTICKU<br />

Q: Prednedávnom som kúpil pre synovca joystick Genius<br />

F−22, pripájaný <strong>na</strong> gameport, ale chystá sa kúpi nové PC.<br />

Chcel by som sa spýta, akým spôsobom by sa dal <strong>na</strong>poji<br />

<strong>na</strong> poèítaè (väèši<strong>na</strong> terajších nových motherboardov nemá<br />

gameport) bez podpory gameportu <strong>na</strong> zostávajúce I/O<br />

porty USB, Serial, parallel? Existuje nejaká redukcia game−<br />

port – USB alebo zostáva kúpi iba nový joystick <strong>na</strong> USB?<br />

Ešte by som chcel vedie, <strong>na</strong> akej frekvencii pracuje RAM,<br />

ak je v kolónke BIOS−u DRAM Clock <strong>na</strong>stavené „by SPD“.<br />

Ïakujem a prajem ve¾a úspechov. Peter Brie<strong>sk</strong>a<br />

A: 1. Existuje redukcia z USB v podstate <strong>na</strong> kadý ïalší<br />

port, lene je pomerne drahá (vyše 500 Sk). Ako riešenie<br />

mono kúpi samostatnú staršiu zvukovú kartu (asi za<br />

400 Sk aj s game portom), vybra niektorú z mála<br />

nových MB, ktoré ešte game port majú, alebo kúpi nový<br />

joystick s USB. Je to <strong>na</strong> zváenie, osobne joystick<br />

nepouívam a uprednostnil by som nový s USB.<br />

2. RAM s <strong>na</strong>stavením „by SPD“ beí <strong>na</strong> frekvencii, ktorú<br />

má uvedenú <strong>na</strong> štítku, t. j. DDR 400 beí ako 400 MHz,<br />

v podstate si MB deteguje, <strong>na</strong> akú frekvenciu je RAM<br />

stavaná, a tú uprednostní.<br />

INŠTALÁCIA WINDOWS XP<br />

Q: Prosím vás o radu: Prešiel som z Win 98 <strong>na</strong> XP Pro−<br />

fessio<strong>na</strong>l a nemôem si niè <strong>na</strong>inštalova, stále mi <strong>na</strong> za−<br />

èiatku inštalácie vypisuje, e nemôe nájs Windows in−<br />

staller, a inštalácia sa ani nezaène... Pritom instal.xp pre−<br />

behla OK. Neviete mi poradi, èo s tým? Ïakujem. Váš stá−<br />

ly èitate¾ Peter (vlod@orangemail.<strong>sk</strong>)<br />

A: ia¾, <strong>na</strong> presnú odpoveï po<strong>sk</strong>ytujete len málo informácií:<br />

1. Win XP ste inštalovali ako „èistú“ inštaláciu alebo<br />

upgrade Win 98?<br />

2. Po inštalácii vám systém pracoval bez problémov<br />

(<strong>na</strong>pr. štart, <strong>sk</strong>úsi program write a pod.)?<br />

3. Vypisuje to pri všetkých aplikáciách, ktoré chcete<br />

<strong>na</strong>inštalova? Aký typ inštalátora pouívajú?<br />

4. Pred upgrade ste od<strong>sk</strong>úšali „test kompatibility“?<br />

S akým výsledkom?<br />

5. Máte kvalitné a originálne médiá?<br />

Osobne predpokladám chybnú inštaláciu systému, ia¾,<br />

nedokáem urèi <strong>na</strong>jefektívnejšie riešenie. Pomôc by<br />

však mala nová èistá inštalácia systému, pri niektorých<br />

špecifických HW konfiguráciách drobný zásah do regis−<br />

trov (<strong>na</strong> alokáciu pamäte a nový Install shield).<br />

SONY CDRW 300E<br />

Q: Mám takýto problém: Mám zakúpenú kombo mecha−<br />

niku od SONY s oz<strong>na</strong>èením CDRW 300E. Po zapojení v<br />

operaènom systéme Windows 98 mi ju nájde iba ako štan−<br />

dardnú CD−ROM, ako aj v kadom <strong>na</strong>pa¾ovacom progra−<br />

me. Skúšal som nájs ovládaèe <strong>na</strong> internete, ale akosi sa<br />

mi to nepodarilo. Tak neviem, èo s tým. Za pomoc ïaku−<br />

jem. Tomáš Klimo (lucker@centrum.<strong>sk</strong>)<br />

A: Uvedená mechanika <strong>na</strong> správnu èinnos vyaduje:<br />

1. Správne pripojený kábel IDE (pozor <strong>na</strong> koncovky,<br />

medzi MB a CD−ROM by mal by min. 60 cm kábel)<br />

2. Minimálne Win 98 Second Edition, lepší je Win XP<br />

3. Aktuálny BIOS a správne <strong>na</strong>stavenie Master/Slave<br />

Pokia¾ po splnení všetkých podmienok mechanika <strong>na</strong>ïa−<br />

lej nebude správne rozpoz<strong>na</strong>ná (odporúèam otestova aj<br />

<strong>na</strong> niektorej novej zostave), je pravdepodobne chybná<br />

(buï firmware, ale obèas sa dovezie aj nieèo iné, ako<br />

deklaruje štítok èí predajca) a ostáva len reklamácia.<br />

PRIPOJENIE DO SIETE LAN<br />

Q: Chcem sa spýta, èím to je, e keï sa so svojím note−<br />

bookom pripojím do siete LAN (sú tam okrem mòa PC s<br />

Win 2000 prof. a aj server je Win 2000 prof.), asi po 60 se−<br />

kundách spojenia <strong>na</strong> mojom poèítaèi sie spadne (<strong>na</strong>pr.<br />

Opera <strong>na</strong>píše could not load remote server). Pomôe len<br />

tlaèidlo Repair v <strong>na</strong>staveniach siete, ale po 60 sekundách<br />

sa to opakuje. Mám Windows XP Professio<strong>na</strong>l so Service<br />

Packom 1 a všetkými záplatami z Microsoft update. Note−<br />

book je Compaq Armada Pentium III 600 MHz, 190 RAM,<br />

sieovka intel PRO Set II. Nastavenia siete (tcp/ip, dns...)<br />

mám také ako <strong>na</strong> ostatných Win 2000 prof. poèítaèoch<br />

okolo. Ïakujem. Sojak Tomáš<br />

A: V tomto prípade je pravdepodobne problém s <strong>na</strong>sta−<br />

vením správnych parametrov vo vašom notebooku. Nový<br />

Win XP je ve¾mi „agresívny“ a <strong>na</strong> kadom kroku sa s<strong>na</strong>í „<strong>na</strong>−<br />

práva“ pouívate¾om zadané <strong>na</strong>stavenia a zvyèajne mu<br />

zakadým ponúkne svojho sprievodcu. Obzvláš pri <strong>na</strong>sta−<br />

vení siete je to problém. Rieši to mono takto:<br />

1. Zisti si všetky správne informácie o sieti (pridelené IP,<br />

DNS, prístupová brá<strong>na</strong>, ma<strong>sk</strong>a podsiete) – <strong>na</strong>jlepšie je po−<br />

ui parametre ved¾ajšieho PC, zapojeného v tej istej sieti,<br />

a zmeni len koncové èíslo IP 2. Zisti si presný názov „<strong>sk</strong>u−<br />

piny“ a poui meno PC 3. Správne to zada – no pre XP ruè−<br />

ne: Plocha – Miesta v sieti – Vlastnosti – LAN (Pripojenie k<br />

miestnej sieti) – Vlastnosti TCP/IP a zmeni príslušné hod−<br />

noty + Zada správnu <strong>sk</strong>upinu a názov PC (Ovládací panel<br />

– Systém – Vlastnosti – Názov poèítaèa + zmeni tam aj ná−<br />

zov <strong>sk</strong>upiny). Malo by to po reštarte (pre správne prihláse−<br />

nie do <strong>sk</strong>upiny) fungova. Samozrejme, za predpokladu, e<br />

máte kvalitný kábel, funkènú sieovú kartu a povolený prí−<br />

stup k sieti.<br />

Q: Ïakujem za odpoveï. Ten notebook pripájam do siete<br />

tak, e si <strong>na</strong>jprv zistím v pripojenom de<strong>sk</strong>tope s Win 2000<br />

prof. cez príkaz ipconfig /all parametre siete, potom de<strong>sk</strong>−<br />

top odpojím a RJ−45 zasuniem do notebooku a <strong>na</strong>stavím<br />

parametre presne pod¾a predtým pripojeného de<strong>sk</strong>topu<br />

(teda okrem IP, tú strie¾am v rozmedzí ± 20, teda <strong>na</strong>pr. od<br />

.030 do .048, lebo vdy odpojím nejaký iný de<strong>sk</strong>top a<br />

nechce sa mi vdy zisova IP adresa daného de<strong>sk</strong>topu).<br />

Ešte mám <strong>na</strong>stavenú <strong>sk</strong>upinu <strong>na</strong> zdie¾anie ako Workgroup<br />

a ostatné de<strong>sk</strong>topy ju majú Lipko. Kolega má novší note−<br />

book HP Pentium 4 a <strong>sk</strong>upinu má Mshome a jemu ide<br />

všetko OK – pouíva však vlastný kábel (neodpája nijaký<br />

de<strong>sk</strong>top), dokonca sa dokáe pripoji aj z Linuxu, èo mne<br />

vôbec nefunguje, a konfiguroval som to pod¾a neho. Ešte<br />

spomeniem, e keï sa pripojím v inej miestnosti (iná IP,<br />

iné DNS, iný server, iná sie), všetko ide OK. Nemôe by<br />

chyba v kabelái? Sojak Tomáš<br />

A: Príkaz ipconfig podáva <strong>sk</strong>reslenú informáciu o adrese<br />

IP – zobrazí toti adresu, ktorá je aktuálne priradená PC v<br />

internetovej sieti, ale nie v lokálnej. Rozdiel je ten, e pre<br />

nedostatok adries IP sa vo vnútorných sieach LAN po−<br />

uívajú tzv. vo¾né IP a server, cez ktorý sa do internetu pri−<br />

pája, následne priradí správnu (v tomto prípade tzv. dy<strong>na</strong>−<br />

mickú) IP. A <strong>na</strong> pripojenie k LAN je potrebná tá lokál<strong>na</strong> –<br />

odporúèam ju pevne <strong>na</strong>stavi, pevne <strong>na</strong>stavi <strong>sk</strong>upinu<br />

(radšej premenujte <strong>na</strong> Lipko) a pevne <strong>na</strong>stavi DNS a<br />

bránu (nie z hodnôt ipconfig, ale zo <strong>sk</strong>utoèných hodnôt –<br />

vlastnosti TCP/IP poèítaèa, <strong>na</strong>miesto ktorého sa pripája).<br />

Skúste si pre zaujímavos porov<strong>na</strong> hodnoty z ipconfig<br />

s hodnotami vlastnosti TCP/IP.<br />

Vysvetlenie funkènosti vo ved¾ajšej miestnosti môe<br />

by opä v topológii siete – mono v danej miestnosti je<br />

iný typ pripojenia (iný server, iné pride¾ovanie IP...).<br />

Jednoduchšie riešenie aj do budúc<strong>na</strong> je poui vlastný<br />

kábel (pokia¾ je ešte vo¾ná pozícia v hube) a <strong>na</strong>stavi si<br />

trvalú IP (zmeni len posledné èíslo <strong>na</strong> hodnotu nepouitú<br />

v LAN).<br />

Daniel Sládek<br />

132 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

S E R V I S<br />

KNIHY CD T<strong>IT</strong>ULY<br />

COND<strong>IT</strong>ION ZERO (PC)<br />

Pokraèovanie úspešnej on−line<br />

hry Counter−Strike, ktorú si kúpi−<br />

lo vyše milió<strong>na</strong> fanúšikov taktic−<br />

kých akèných hier <strong>na</strong> celom<br />

svete. V hre je tentoraz zastúpe−<br />

ný nielen zlepšený multiplayer,<br />

ale i singleplayer. Ako velite¾<br />

elitnej protiteroristickej jednotky<br />

máte k dispozícii rôzne manévre a bojové schopnosti,<br />

aby ste dokonèili všetky nové misie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1299 Sk<br />

Objednávkový kód: CD1<strong>2004</strong>−236<br />

ABC O PC<br />

USB PRAKTICKY S OBVODY FTD<br />

I. DIEL + CD<br />

POÈÍTAÈOVÉ SÍTÌ<br />

Knika vysvet¾uje problematiku<br />

technických prostriedkov osob−<br />

ných poèítaèov, zaoberá sa<br />

opisom základ. programového<br />

vybavenia, <strong>na</strong>jmä operaèného<br />

systému MS Windows XP.<br />

Opisuje <strong>na</strong>jbenejšie aplikaèné<br />

programy a programové okruhy.<br />

Kniha predstavuje mnostvo<br />

sieových metód <strong>na</strong>vrhnutých<br />

samotnými výrobcami. Kombi−<br />

nuje informácie týkajúce sa poèí−<br />

taèových sietí, ktorými sú <strong>na</strong>prí−<br />

klad história sietí, ich teória,<br />

operaèné systémy typu<br />

klient/server a iné.<br />

Autor: Debra Littlejohn Shinder Vydavate¾: SoftPress<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 752<br />

Ce<strong>na</strong>: 1335 Sk<br />

621K1<strong>2004</strong>AN Objednávkový kód: 622K1<strong>2004</strong>AN 623K1<strong>2004</strong>AN<br />

Autor: Branislav Sobota Vydavate¾: Oriens Košice <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 280<br />

Ce<strong>na</strong>: 329 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

WAR OF THE RING (PC)<br />

KONUNG (PC)<br />

SCOOBY−DOO: Záhada v meste duchov (PC)<br />

Staòte sa súèasou <strong>na</strong>jväèšieho<br />

príbehu, ktorý kedy bol <strong>na</strong>písaný.<br />

Výprava za znièením prsteòa<br />

pokraèuje v prvej stratégii v reál−<br />

nom èase, inšpirovanej svetom<br />

J. R. R. Tolkie<strong>na</strong>. Stredozem je<br />

zachvátená vojnou dobra a zla.<br />

Záleí len <strong>na</strong> vás, k akej strane sa<br />

pripojíte. Ovládajte <strong>na</strong>jznámejšie postavy zo slávneho<br />

románu v kampaniach pre jedného a viac hráèov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1499 Sk<br />

Konung 2 je pokraèovaním<br />

úspešnej RPG s adventúrnymi<br />

prvkami Konung: Legenda seve−<br />

ru. Hlavný hrdi<strong>na</strong> predošlého<br />

dielu je ovládaný mocným arte−<br />

faktom, ktorý zatemòuje jeho<br />

myse¾ a robí z neho temného<br />

pá<strong>na</strong> a <strong>na</strong>jväèšiu hrozbu celej<br />

krajiny. Len 6 hrdinov, potomkov mocných titanov, ho<br />

dokáe zastavi.<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

Pridajte sa k vystrašenému psovi<br />

Scooby−Doo a jeho priate¾om<br />

v novej dobrodrunej hre, ktorá<br />

sa odohráva v strašidelnom<br />

meste duchov <strong>na</strong> Divokom zápa−<br />

de. Scooby−Doo, Shaggy, Fred,<br />

Velma a Daphne sa vyberú<br />

<strong>na</strong> výlet do opusteného mesteèka<br />

Los Burritos, ktoré terorizuje neznámy fantóm <strong>na</strong> èier−<br />

nom koni. Kto sa <strong>sk</strong>rýva pod ma<strong>sk</strong>ou tajomného jazdca?<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

Objednávkový kód: CD1<strong>2004</strong>−237 Objednávkový kód: CD1<strong>2004</strong>−238 Objednávkový kód: CD1<strong>2004</strong>−239<br />

Publikácia je zameraná <strong>na</strong> realizá−<br />

ciu praktických aplikácií so zber−<br />

nicou USB pomocou špeciálnych<br />

konvertorov – integrovaných<br />

obvodov FT232BM od firmy<br />

FTDI. Kniha je urèená èitate¾om,<br />

ktorí chcú rýchlo a efektívne vy−<br />

tvára aplikácie pre zbernicu USB.<br />

Autor: David Matoušek Vydavate¾: BEN <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 270<br />

Ce<strong>na</strong>: 843 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

POSTSCRIPT PDF<br />

Príruèka obsahuje texty, schémy<br />

a súbory potrebné <strong>na</strong> konkrétne<br />

<strong>na</strong>stavenie post<strong>sk</strong>riptového ovlá−<br />

daèa, Acrobat 5/6 a nástroje<br />

PitStop Professio<strong>na</strong>l. Pre tvorbu<br />

a kontrolu dokumentov PDF<br />

bola zvolená uznávaná norma<br />

PDFX−1a: 2001.<br />

Vydavate¾: Grafiecz Dodávate¾: ANIMA Košice <br />

Poèet strán: 112<br />

Ce<strong>na</strong>: 336 Sk<br />

Objednávkový kód: 624K1<strong>2004</strong>AN<br />

MICROSOFT WINDOWS XP<br />

Teraz môete zvládnu kado−<br />

dennú èinnos – od posielania<br />

fotografií e−mailom a po správu<br />

uívate¾<strong>sk</strong>ých úètov – rýchlejšie,<br />

jednoduchšie a lepšie. Na praktic−<br />

kých vysvetleniach a príkladoch<br />

spoznáte monosti Windows XP,<br />

zjednodušíte si prácu s poèítaèom.<br />

Autor: Ed Bott Vydavate¾: COMPUTER PRESS <br />

Poèet strán: 263<br />

Ce<strong>na</strong>: 369 Sk<br />

Objednávkový kód: 625K1<strong>2004</strong>C<br />

STAVIAME SI MALÚ SIE<br />

VO WINDOWS XP A 2000<br />

Publikácia sa zaoberá vybudova−<br />

ním lokálnej poèítaèovej siete.<br />

Èitate¾ sa oboznámi so základný−<br />

mi vlastnosami a monosami<br />

poèítaèových sietí. Autor vám<br />

ukáe, ako prepojené poèítaèe<br />

vyui <strong>na</strong> tímovú prácu, komuni−<br />

káciu atï.<br />

Autor: Aleš Kostrhoun Vydavate¾: COMPUTER PRESS<br />

Poèet strán: 214<br />

Ce<strong>na</strong>: 297 Sk<br />

Objednávkový kód: 626K1<strong>2004</strong>C<br />

PRETAKTOVANIE – AKO ZVÝŠI<br />

VÝKON POÈÍTAÈA<br />

Chcete zvýši výkon svojho poèí−<br />

taèa bez toho, aby ste kupovali<br />

nový procesor, modernejšiu<br />

základnú do<strong>sk</strong>u alebo rýchlejšiu<br />

pamä? Táto publikácia vám<br />

pomôe zlepši poèítaè v niekto−<br />

rých prípadoch a o pädesiat<br />

percent.<br />

Autor: Petr Broa Vydavate¾: COMPUTER PRESS <br />

Poèet strán: 197<br />

Ce<strong>na</strong>: 272 Sk<br />

Objednávkový kód: 627K1<strong>2004</strong>C<br />

KNIHA SO Z¼AVOU<br />

PRE PREDPLAT<strong>IT</strong>E¼OV<br />

Autor: Jason R. Dunn Vydavate¾:<br />

COMPUTER PRESS Poèet strán: 264<br />

Objednávkový kód: 628K1<strong>2004</strong>C<br />

Ce<strong>na</strong>: 419 Sk<br />

JAVA – VYLAÏOVÁNÍ VÝKONU<br />

Mnohé programy sa v istej fáze<br />

svojho vývoja dostanú do problé−<br />

mov s výkonnosou. Tento prob−<br />

lém <strong>na</strong>dobúda <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>me<br />

<strong>na</strong>jmä pri kritických aplikáciách.<br />

Kniha systematicky preberá rôzne<br />

spôsoby, ako mono zvýši výkon<br />

aplikácií <strong>na</strong>písaných v jazyku Java.<br />

Autor: Jack Shirazi Vydavate¾: GRADA Poèet<br />

strán: 599<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Objednávkový kód: 629K1<strong>2004</strong>G<br />

MYSLÍME V JAZYKU DELPHI 7<br />

Knihov<strong>na</strong> zkušeného programátora<br />

Kniha sa sústredí iba <strong>na</strong> novinky<br />

v siedmej verzii tohto populárne−<br />

ho vývojového prostredia, ktoré<br />

dôkladne vysvet¾uje. Sústredí sa<br />

<strong>na</strong> vývoj aplikácií pre platformu<br />

.NET, podporu jazyka XML, vývoj<br />

webových sluieb a ïalšie<br />

moderné trendy.<br />

Autor: Marco Cantú Vydavate¾: GRADA Poèet<br />

strán: 578<br />

Ce<strong>na</strong>: 855 Sk<br />

Objednávkový kód: 630K1<strong>2004</strong>G<br />

PROGRAMUJEME JAKARTA STRUTS<br />

Jakarta Struts sa pomaly, ale isto<br />

stáva <strong>na</strong>jpopulárnejšou platfor−<br />

mou pre vývoj webových apliká−<br />

cií postavených <strong>na</strong> technológii<br />

Java. Prispieva k tomu nielen kva−<br />

lita návrhu, ale aj to, e táto<br />

platforma je k dispozícii zadarmo<br />

ako súèas projektu Apache.<br />

Autor: Chuck Cavaness Vydavate¾: GRADA Poèet<br />

strán: 447<br />

Ce<strong>na</strong>: 855 Sk<br />

Objednávkový kód: 631K1<strong>2004</strong>G<br />

DIG<strong>IT</strong>ÁLNE VIDEO<br />

Teraz môete s digitálnou videokamerou zachyti<br />

kadodenné udalosti èi dokonca vytvori svoj vlast−<br />

ný film – rýchlejšie, ¾ahšie a lepšie. Pustite sa do<br />

toho! Tento názorný a prívetivý sprievodca vás jed−<br />

noducho <strong>na</strong>uèí to, èo potrebujete. Vïaka odborné−<br />

mu vedeniu, postupom krok za krokom a praktic−<br />

kým ukákam zvládnete nielen základy digitálneho<br />

videa, ale aj všetky ïalšie <strong>sk</strong>velé veci, do ktorých<br />

máte chu sa pusti.<br />

Pozor: Pre predplatite¾ov z¾ava 20 % z ceny knihy!<br />

(Staèí, ak pri objednávke uvediete svoj nárok<br />

<strong>na</strong> z¾avu a dopíšete svoje predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo.)<br />

NÁZOV T<strong>IT</strong>ULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV T<strong>IT</strong>ULU OBJED. KÓD CENA<br />

Ang. – slov., slov. – ang. multimediálny slovník CD82000−66 699 Sk<br />

Another War CD112002−185 999 Sk<br />

Autoškola CD72002−174 499 Sk<br />

Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

Domácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />

Domácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 Sk<br />

Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />

Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 Sk<br />

NHL 2003 CD112002−184 1699 Sk<br />

PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />

Anglicky efektivnì CD102000−76 999 Sk<br />

Nìmèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 Sk<br />

Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Sk<br />

Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 Sk<br />

Eurotran 2000 – prekladaè ang. internetových stránok CD699−19 1169 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001−106 1399 Sk<br />

Multimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 Sk<br />

Operation Flashpoint CD72001−131 999 Sk<br />

Time Machine + Devil Inside – Game 4U Special CD92002−179 399 Sk<br />

Toca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 Sk<br />

TS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 Sk<br />

Warcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 Sk<br />

James Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 Sk<br />

The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 Sk<br />

SIM C<strong>IT</strong>Y 4 CD32003−196 1799 Sk<br />

Uvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> webe.<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 133

S E R V I S<br />

DVD okienko<br />

TICHÝ AMERIÈAN<br />

DVD104SPI−10<br />

FILM: Je to príbeh milostného trojuhol−<br />

níka a jednej vrady. Odohráva sa v pä−<br />

desiatych rokoch minulého storoèia,<br />

keï sa dnešné Ho Èi Minovo Mesto<br />

ešte volalo poctivým menom Saigon a<br />

vo Viet<strong>na</strong>me vládli Francúzi. V deka−<br />

dentnej a tak trochu exotickej atmo−<br />

sfére mesta sa stretávajú anglický novinár Thomas Fowler (Mi−<br />

chael Caine), píšuci pre londýn<strong>sk</strong>y Times, a mladý Amerièan<br />

Alden Pyle (Brendan Fraser), pracujúci pre Misiu pre hospo−<br />

dár<strong>sk</strong>u pomoc. Starnúci Fowler má v Londýne manelku a v<br />

Saigone milenku. Tou je sympatická taneènica Phuong. Hlav−<br />

ným Fowlerovým mottom je zosta neutrálny a neangaova<br />

sa. Situácia v tom èase je pomerne komplikovaná – Francúzi<br />

sa s<strong>na</strong>ia udra kolóniu pod svojou <strong>na</strong>dvládou, prièom Ho Èi<br />

Minovi komunisti majú presne rov<strong>na</strong>ké plány. K tejto zmes−<br />

ke treba priráta ešte generála The s jeho privátnou armádou,<br />

ktorý by tie rád zí<strong>sk</strong>al podiel <strong>na</strong> moci. Pyle sa stretne s<br />

Phuong a stáva sa Fowlerovým sokom. Navyše sa ukáe, e<br />

Pyle má hlavný úväzok v CIA. Po jednom obrov<strong>sk</strong>om výbu−<br />

chu v Saigone sa Fowler predsa len zaangauje. Pre tichého<br />

Amerièan Alde<strong>na</strong> Pyla to bude priam osudové rozhodnutie.<br />

DVD: Distribútorom tohto DVD je SPI Slovakia. Na di<strong>sk</strong>u sa<br />

<strong>na</strong>chádza 4,6 GB dát, z ktorých prevanú väèšinu predsta−<br />

vuje film. Na di<strong>sk</strong>u sú len dve zvukové stopy – anglická a<br />

èe<strong>sk</strong>á, obe Dolby Digital 5.1. Titulky sú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u len èe<strong>sk</strong>é<br />

a sloven<strong>sk</strong>é. Èo sa týka bonusov, pripravte sa <strong>na</strong> ve¾mi diét−<br />

ne menu. Prvým z nich je slideshow asi 30 fotografií z fil−<br />

mu, ktoré zaberie asi 2 minúty vášho drahocenného èasu.<br />

Druhý bonus je film o filme, ktorého dåka presahuje o pár<br />

sekúnd 5 minút. V tomto drobnom dokumente sa vyjad−<br />

rujú o filme hlavní predstavitelia a reisér. V sekcii s bonus−<br />

mi sa <strong>na</strong>chádzajú ešte dva trailery – <strong>na</strong> nemecký film Ex−<br />

periment a francúz<strong>sk</strong>y Felix a Rose.<br />

Tichý Amerièan (The Quiet American), USA, 2002, 101 min.<br />

Réia: Phillip Noyce Scenár: Christopher Hampton a<br />

Robert Schenkkan Kamera: Christopher Doyle <br />

Hudba: Craig Amstrong Hrajú: Michael Caine, Brendan<br />

Fraser, Do Thi Hay Yen Tzi Ma<br />

PINOCCHIO<br />

FILM: Príbeh, ktorý <strong>na</strong>písal Carlo Collo−<br />

di, sa rozhodol prerozpráva vo filmo−<br />

vej podobe dvojnásobný drite¾ Osca−<br />

ra Roberto Benigni. Táto verzia Pinoc−<br />

chia je iná ako ostatné. Je to predo−<br />

všetkým tým, e Pinocchia hrá sám Be−<br />

nigni. Trochu drzý a neovládate¾ný Pi− DVD1203SPI−04<br />

nocchio sa bezhlavo enie z jedného<br />

dobrodrustva do druhého. Ignoruje dobré rady hovoriaceho<br />

svrèka, a tak sa dostáva do jedného problému za druhým.<br />

Našastie sa môe spo¾ahnú <strong>na</strong> pomoc Modrej víly a <strong>na</strong> lá<strong>sk</strong>u<br />

svojho otca Geppeta.<br />

DVD: Distribútorom tohto DVD je SPI Slovakia. Na di<strong>sk</strong>u sa<br />

<strong>na</strong>chádza 4,5 GB dát, z ktorých väèšinu predstavuje film.<br />

Na di<strong>sk</strong>u sú len tri zvukové stopy – dvojkanálová talian<strong>sk</strong>a,<br />

èe<strong>sk</strong>á a sloven<strong>sk</strong>á, obe Dolby Digital 5.1. Bonusy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

sú ve¾mi chudobné. Prvým z nich je slideshow ani nie trid−<br />

siatich fotografií z filmu, ktorá trvá nieèo vyše dvoch mi−<br />

nút. Druhý bonus predstavujú štyri za sebou <strong>na</strong>sekané te−<br />

levízne spoty <strong>na</strong> film. V sekcii s bonusmi sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

dva trailery – <strong>na</strong> film Spy Kids 2 a <strong>na</strong> francúz<strong>sk</strong>y film Felix<br />

a Rose, ktorý figuruje pod názvom Jet Lag.<br />

Pinocchio (Pinocchio), Talian<strong>sk</strong>o, 2003, 108 min.<br />

Réia: Roberto Benigni Scenár: Vincenzo Cerami a<br />

Roberto Benigni Kamera: Dante Spinotini Hudba:<br />

Nicola Piovani Hrajú: Roberto Benigni, Nicolleta<br />

Braschi, Mino Bellei, Carlo Giuffre<br />

Peter Kováè<br />

N O V I N K Y<br />

GINOSTRA<br />

Detektív FBI Matt Benson prišiel <strong>na</strong><br />

sicíl<strong>sk</strong>y ostrov Ginostra vyšetrova<br />

vradu potenciálneho informátora a<br />

svedka proti mafián<strong>sk</strong>emu bossovi.<br />

Iba jedenásroèný syn obete vie, èo<br />

sa <strong>na</strong>ozaj stalo, a jeho svedectvo mô−<br />

e by k¾úèom k vyriešeniu prípadu.<br />

Benson stojí pred akou úlohou – dosta z traumati−<br />

zovaného chlapca potrebné informácie. Nevie však, èi<br />

môe veri miestnej polícii. No nieèo vie urèite – mafia<br />

je odhodlaná poui všetky prostriedky, aby chlapec<br />

neprehovoril.<br />

áner: krimi Réia: Manuel Pradal Hrajú: Harvey<br />

Keitel, Andie MacDowell Rok výroby: 2002,<br />

Francúz<strong>sk</strong>o Dåka: 135 min. Obraz: 16:9 Zvuk:<br />

Dolby Digital 5.1 anglický, èe<strong>sk</strong>ý Titulky: èe<strong>sk</strong>é,<br />

sloven<strong>sk</strong>é<br />

Objednávkový kód: DVD104SPI−08<br />

HELLRAISER – VYSLANEC PEKLA<br />

Najslávnejšia pekelnícka sága pokra−<br />

èuje! Princ temnôt Pinhead opä <strong>na</strong>šiel<br />

cestu z Ríše màtvych a chce rozpúta<br />

<strong>na</strong> Zemi vládu pekla. Zabráni mu v<br />

tom môe dievèa, ktoré ho u dvakrát<br />

porazilo – ale èo ak je <strong>na</strong>ozaj màtve?<br />

áner: horor Réia: Rick Bota Hrajú: Ashley<br />

Laurence, Doug Bradley, Dean Winters Rok výroby:<br />

2002, USA Dåka: 99 min. Obraz: 16:9 Zvuk:<br />

Dolby Digital 5.1 anglický, èe<strong>sk</strong>ý Titulky: èe<strong>sk</strong>é<br />

Objednávkový kód: DVD104SPI−09<br />

PREDPLATNÉ S CD SA OPLATÍ!<br />

Výhodou predplatného PC REVUE je nielen výrazne nišia ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> jeden výtlaèok oproti cene v stánku èi dodávka rovno do poštovej<br />

schránky. Na rok <strong>2004</strong> a 2005 sme pripravili pre predplatite¾ov špeciálnu akciu. Od zastúpenia brit<strong>sk</strong>ého vydavate¾stva Dorling Kindersley<br />

sme zakúpili exkluzívne práva <strong>na</strong> výrobu, predaj a distribúciu 4 titulov ich ob¾úbených encyklopédií: ¼ud<strong>sk</strong>é telo 2.0, Encyklopédia vesmí−<br />

ru, Ako veci pracujú 2.0 a Encyklopédia prírody. V priebehu rokov <strong>2004</strong> – 2005 ich postupne uvedieme <strong>na</strong> trh (kadý rok 2 tituly) v ich<br />

èe<strong>sk</strong>ej verzii ako prílohu k èasopisu. V stánku sa PC REVUE s takouto prílohou budú predáva za zvýšenú cenu. Predplatitelia ich však<br />

dostanú v cene predplatného! Ich ce<strong>na</strong> pritom nie je zanedbate¾ná: súhrnná maloobchodná ce<strong>na</strong> je 3200. Sk! A v benom predaji ich<br />

poèas týchto dvoch rokov ani nebude moné kúpi. Tak èo, oplatí sa predplati si PC REVUE aj s CD?<br />

4 encyklopédie v hodnote 3200 Sk zadarmo!<br />

134 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>

OPÄ JE TU MAXPARÁDA!<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE spolu so spoloènosami<br />

Discreet a Yello! vyhlasujú u po tretíkrát súa<br />

o <strong>na</strong>jlepšie pôvodné dielo v oblasti poèítaèovej grafiky.<br />

Téma: Vodný svet<br />

Ceny: 1. ce<strong>na</strong>: 3ds MAX 6 NFR (Not For Resale)<br />

2. – 5. ce<strong>na</strong>: trièká Yello! a 3ds MAX 6<br />

Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu<br />

a o víazovi rozhodne komisia:<br />

VYHODNOTENIE ANKETY:<br />

Michael Kuhn – Discreet demo artist<br />

Martin Lichardus – Yello demo artist<br />

Martin Drobný – PC REVUE<br />

Podmienky:<br />

Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov<br />

Pouitie pluginov je moné, nemono pouíva<br />

<strong>na</strong> úpravu iné grafické balíky typu Adobe Photoshop<br />

Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> toho<br />

istého motívu)<br />

Zapojením do súae autor súhlasí s komerèným<br />

vyuitím svojho príspevku!<br />

Aby sme vás ešte viac <strong>na</strong>ladili, pozorne si preèítajte<br />

toto èíslo PC REVUE, isto vám neunikne obsiahla recen−<br />

zia <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu 3D Studia MAX 6. A aby ste mali<br />

hneï aj monos vy<strong>sk</strong>úša si svoju fantáziu a kreativitu,<br />

<strong>na</strong> priloenom CD REVUE nájdete jeho trial verziu. Tak<br />

<strong>na</strong> èo ešte èakáte? Pustite sa do tvorivej práce, veï<br />

odme<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène lákavá!<br />

Príspevky do súae z oblasti statickej grafiky alebo<br />

poèítaèovej animácie s priloeným 3ds max súborom<br />

a pouitými textúrami posielajte e−mailom <strong>na</strong> adresu<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> (menšie ve¾kosti súborov do 5 MB)<br />

alebo <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresu redakcie.<br />

Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïova<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD a budú umiestnené aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe.<br />

Vyhodnotenie súae bude <strong>na</strong> jar <strong>2004</strong>.<br />

Verzia 3ds MAX 6 NFR je plnohodnotná verzia, ale<br />

bez monosti upgrade. Víaz bude oprávnený pouíva<br />

tento produkt aj <strong>na</strong> komerèné úèely po dobu 1 roka.<br />

V novembrovom èísle PC REVUE sme uverejnili anketu: Povedzte nám, akí sme! o 20 redakèných trièiek.<br />

Z doruèených 89 anketových lístkov sme vyrebovali <strong>na</strong>sledujúcich výhercov:<br />

Ján Raèák, Brezno<br />

Jozef Gaovic, Bratislava<br />

Aries 2, s. r. o., Zsolt Filep,<br />

Štrkovec<br />

Ján Makovník, Dolná Strehová<br />

Andrej Bubniak, Liptov<strong>sk</strong>ý<br />

Mikuláš<br />

Miroslav Korduliak, Raková<br />

Lukáš Šandala, Prešov<br />

ÈO NÁJDETE NA CD?<br />

Januárová CD príloha obsahuje<br />

<strong>sk</strong>úšobnú verziu programu 3D<br />

Studio MAX 6, elektronickú<br />

verziu PC REVUE celého<br />

roèníka 2003, aplikácie<br />

<strong>na</strong> tvorbu webových<br />

prezentácií a mnostvo<br />

uitoèného vo¾ne<br />

šírite¾ného softvéru pre<br />

grafiku, multimédiá,<br />

programovanie, internet èi<br />

rôzne systémové nástroje.<br />

Andrej Jure<strong>na</strong>, Rišòovce<br />

Ladislav Kurilov<strong>sk</strong>ý, Gelnica<br />

Peter Šomló, Šahy<br />

Viliam Weiss, Kremnica<br />

Peter Haspra, Topo¾èianky<br />

Tomáš Šnirc, Cige¾,<br />

okr. Prievidza<br />

Rastislav Kováèik, Spiš<strong>sk</strong>á<br />

Stará Ves<br />

Stanislav Moucha, Bottovo<br />

Základná škola, Ida Dubajová,<br />

Poprad<br />

Peter Ferianc, Liptov<strong>sk</strong>ý<br />

Mikuláš<br />

Róbert Durkaè, Prešov<br />

Rastislav Roïom, Bratislava<br />

Gracián Koscelan<strong>sk</strong>ý,<br />

Luianky<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. AKTIS 79 (02/4342 0946)<br />

2. ALPHA TECH 68 (02/6381 1538)<br />

3. AP MEDIA 25 (02/6020 2111)<br />

4. ASBIS SK 59, 66, 71 (02/4487 1589)<br />

5. ASM SLOVAKIA 26 (02/4446 2308)<br />

6. AV DIG<strong>IT</strong>AL 100 (02/6828 6660)<br />

7. BSP 29, 86 (02/5443 0017)<br />

8. CASABLANCA 106 (02/5825 2131)<br />

9. CASPER 82 (02/4445 0574)<br />

10. C<strong>IT</strong> 67 (02/5443 5082)<br />

11. CÍGLER SOFTWARE 23, 65 (02/4446 2746)<br />

12. CODUM 86, 100, 101 (02/6353 2921)<br />

13. CONQUEST 7, 9, 13 (02/4488 2145)<br />

14. D&D STUDIO 95 (02/5341 3568)<br />

15. DATA 70 (02/4487 3656)<br />

16. DIAL TELECOM 102 (02/5825 2111)<br />

17. ESET 109 (02/5930 5311)<br />

18. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

19. FERIMEX 77 (02/4564 1701)<br />

20. FINCOM 73 (02/4445 3572)<br />

21. GRAS 73 (0908/300 901)<br />

22. GTS SLOVAKIA 10 (02/5778 1111)<br />

23. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 5 (02/5020 5611)<br />

24. IMAGE SUPPLIES 54 (02/4487 2052)<br />

25. INCA 101 (02/6353 4481)<br />

26. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

27. KONSIGNA 53, 55, 57 (02/4488 4680)<br />

28. KROS 81 (041/7071 011)<br />

29. KYOCERA 3<br />

30. LAMA PLUS 111 (041/4361 302)<br />

31. MICRONIX 83 (048/412 3779)<br />

32. NEC 63<br />

33. OPAL MULTIMEDIA 110 (051/7734 332)<br />

34. P.E.S. CONSULTING 72 (031/780 3419)<br />

35. PC BUSINESS 99 (02/4342 5000)<br />

36. PRONETIX 100 (02/4445 5702)<br />

37. Q−PRODUCTS 85 (02/4525 7568)<br />

38. QBSW 105 (02/6020 1411)<br />

39. SFÉRA 85 (02/5021 3142)<br />

40. SOFOS 69 (02/5478 3980)<br />

41. SONY 12, 33<br />

42. STIEGER SOFTWARE 101 (02/5564 7674)<br />

43. STORMWARE 78 (02/6478 0293)<br />

44. SUNTEQ 83 (046/5420 129)<br />

45. SWS DISTRIBUTION 61 (02/4342 6811)<br />

46. SYNTEX 101 (02/4552 5471)<br />

47. TECOMPRINT 31 (02/4425 5777)<br />

48. TECPROM 76 (02/4341 3874)<br />

49. TEOS 62 (032/7436 104)<br />

50. UI42 107 (02/6241 1704)<br />

51. WEBGLOBE 100 (02/5363 4961)<br />

52. XENON 100 (0904/401 088)<br />

1/<strong>2004</strong> PC REVUE 135

Èíslo 1 január <strong>2004</strong> XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK <strong>2004</strong><br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />

SENIOR ED<strong>IT</strong>OR:<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mv<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Monosti ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE?<br />

pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE?<br />

pošta: zaplatením poštovej poukáky<br />

internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<br />

<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dk<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ll<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>) −vl<br />

OSV<strong>IT</strong>: eM·Ha PREPRESS<br />

TLAÈ: Tlaèiareò Telem K & M<br />

INTERNET PRIPOJENIE: GTS Slovakia<br />

ADRESA REDAKCIE:<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

e−mail: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

http: <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

CENY PC REVUE NA ROK <strong>2004</strong><br />

Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je<br />

moné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.<br />

Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.<br />

Ceny predplatného<br />

bez CD<br />

s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku<br />

119 Sk<br />

Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládee<br />

ISIC, EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!