Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
e d i t o r i a l<br />
High−tech hraèky sú hitom sezóny, to je heslo dòa. PC mánia pomaly opadáva, u nás nevzrušujú vyššie<br />
frekvencie procesora, väèšie kapacity di<strong>sk</strong>u èi RAM. Našu pozornos v súèasnosti priahujú nové mode−<br />
ly mobilov, digitálnych fotoaparátov, MP3 prehrávaèov. Ma<strong>na</strong>éri sa radi „predvádzajú“ pred kolegami<br />
s novými modelmi vreckových poèítaèov s pripojením <strong>na</strong> internet, tee<strong>na</strong>geri fotia svoje priate¾ky foto−<br />
aparátom zabudovaným v mobile a posielajú ich kamarátom <strong>na</strong> „zhodnotenie“ (priate¾ky, nie mobily<br />
☺) atï. Rozhoduje kvalita obrazu a zvuku, cool dizajn, pamäová kapacita, monosti prepojenia s inými<br />
„hraèkami“ cez Bluetooth a ešte nejaký bonbónik <strong>na</strong>vyše: zabudovaný GPS, meraè tlaku a pulzovej frek−<br />
vencie alebo iná „uitoèná funkcia“... Hlavne nech to upúta pozornos zákazníkov a informácie o pred−<br />
nostiach horúcej novinky sa u potom šíria ústnym podaním ako laví<strong>na</strong>. Ale veï tak to má by, zákaz−<br />
níci majú svoje hraèky, výrobcovia odbyt a opä sa nieèo deje. A <strong>na</strong>vyše to má ešte iný pozitívny efekt:<br />
potichu sa tak pritiahne pozornos širšej verejnosti k IT. A tá sa (niè netušiac) pomaly dostáva k poèí−<br />
taèom, internetu, ku ktorému donedáv<strong>na</strong> ešte pociovala odpor èi aspoò rešpekt.<br />
Majú fotografie v digitálnom fotoaparáte a chcú si ich vytlaèi alebo posla mailom príbuzným v Ame−<br />
rike. Hmm, veï to mono nie je a také aké. Staèí pár kliknutí a – hurá! – viem tlaèi fotku. Pár kli−<br />
kov a mám vlastné mailové konto. Viem posla poštu, môem komunikova s príbuznými a kamarátmi<br />
relatívne zadarmo. Dopoèuli sa o monosti zí<strong>sk</strong>a zadarmo z internetu akúko¾vek hudbu, zistia si infor−<br />
mácie, ako <strong>na</strong> to, a u veselo sahujú. Èi u evergreeny svojej mladosti, pretoe nemôu nikde zoh<strong>na</strong><br />
verziu <strong>na</strong> CD (kto by u dnes chcel vinyl?), alebo aktuálne hity, pretoe pre jednu pesnièku sa im<br />
nechce kupova drahé cédeèko. No ale hádam to nebudem poèúva iba <strong>na</strong> PC reprákoch? Veï existujú<br />
<strong>na</strong>pa¾ovaèky, tak šup s tým <strong>na</strong> prázdne CDR, èo stojí len „dvacku“, veï je to také lákavé! A môem to<br />
poèúva v domácej hi−fi zostave alebo v aute. Alebo si prehodím vybrané <strong>sk</strong>ladby do MP3 volkme<strong>na</strong>,<br />
mobilu èi PDA, aby som mal svoju ob¾úbenú hudbu, aj keï idem <strong>na</strong> korèule alebo bicykel.<br />
A to sa ich donedáv<strong>na</strong> chytala náhla nevo¾nos, ak sa niekto v ich blízkosti zaèal bavi o bitoch a baj−<br />
toch. Dnes sa im IT dostávajú do rúk v podobe zaujímavých hi−tech hraèiek alebo uitoèných pomoc−<br />
níkov, bez ktorých si u èasto ani nevedia predstavi kadodenný ivot. Samozrejme, nie je reálne oèa−<br />
káva, e väèši<strong>na</strong> z nich takto <strong>na</strong>štartuje svoj hlbší záujem o IT, zaènú si ešte viac rozširova vedo−<br />
mosti a <strong>sk</strong>úsenosti a stanú sa z nich minimálne pokroèilejší pouívatelia PC. Ich záujem o poèítaèe sa<br />
<strong>sk</strong>onèí <strong>na</strong> úrovni z<strong>na</strong>losti automatického odstránenia efektu „èervených oèí“ z digitálnych fotografií.<br />
Alebo <strong>na</strong>pálením prvého cédeèka s hudbou èi filmom, bojujúc so zmiešanými pocitmi hrdosti z osob−<br />
ného víazstva <strong>na</strong>d technikou a morálnou dilemou, èi je to predsa len správne a èi o pä minút neza−<br />
zvonia pri dverách policajti èi prepadovka z BSA èi RIAA (keï nás u tie médiá tak strašia ☺)... Koniec<br />
koncov je to celkom prirodzené a je super, e sa práve takouto zábavnou formou podarilo aj u netech−<br />
nikov vyvola záujem o IT (hoci tí ani netušia, e tie IT sú vlastne stále v pozadí všetkých týchto<br />
hraèiek). Máme nové hraèky, tentoraz s oz<strong>na</strong>èením high−tech (BTW: Amerièania ich oz<strong>na</strong>èujú ako „gad−<br />
gets“), tešíme sa <strong>na</strong> ïalšie modely, ešte farebnejšie, s ešte efektnejším dizajnom, výkonnejšie, s väèšou<br />
kapacitou a nieèím cool <strong>na</strong>vyše a ivot je opä o nieèo zaujímavejší ☺. A ešte je tu jeden efekt. Èas „nie−<br />
kdajšej“ laickej verejnosti bude predsa len chcie ís ïalej vo svojich vedomostiach, <strong>sk</strong>úsenostiach z IT<br />
a práve toto bude cesta, vstupná brá<strong>na</strong>, ako odstráni pôvodné psychologické bariéry, odpor a nezá−<br />
ujem. Nemusia to by hneï lámaèi kódov èi budúci adminovia, ale postaèí, keï sa <strong>na</strong>uèia, ako si pekne<br />
zalomi text diplomovky èi výroènej správy, v grafickom programe <strong>na</strong>vrhnú reklamný leták, vytvori<br />
vlastnú webovú stránku, bráni sa proti vírusom èi zálohova si dáta. A to je výborné. IT komunita sa<br />
nám takto bude neustále rozrasta. Hoci sa z nej takto stáva ešte èlenitejšia „tried<strong>na</strong>“ spoloènos aj<br />
s malými náz<strong>na</strong>kmi kastovníctva (kto ešte je a kto u nie je lamer?), dôleitý je výsledok. A tým je <strong>sk</strong>u−<br />
toènos, e èoraz širšia èas populácie bude môc vyuíva monosti a výhody IT doma, v práci, škole,<br />
pri podnikaní, vzdelávaní èí zábave. Neznie to lákavo?<br />
Zaujímavé èítanie marcového èísla vám elá
INTERNET<br />
87 Net & Security news<br />
87 Komentár: /dev/null/019<br />
88 Na potulkách svetom WWW<br />
90 Vytvárame WWW stránky II. / 4. èas<br />
INFOWARE<br />
91 Novinky: Technológie a biznis<br />
95 Magma Web<br />
97 Disaster Recovery / Úvod do problematiky<br />
100 Vírusový radar<br />
26 Digitálne videokamery<br />
REVUE<br />
4 Novinky<br />
14 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika: IT komunita & Lifestyle<br />
16 V z<strong>na</strong>mení WebSphere a NextGen / Reportá: IBM Lotusphere 2003<br />
18 Pentium má desa rokov!<br />
21 Predaj poèítaèov v SR za rok 2002 / Prie<strong>sk</strong>um<br />
24 Platený obsah <strong>na</strong> internete<br />
26 Digitálne videokamery / Technológia & Preh¾ad<br />
34 Skenery od A po Z<br />
HARDWARE<br />
44 Testovali sme: 16× <strong>sk</strong>ener do domácnosti<br />
a kancelárie<br />
51 Asus L2000E<br />
52 Samsung SGH-S100<br />
52 InFocus LP 650 / Technické predstavenie<br />
53 Space 2800+<br />
54 Nikon CoolPix 3500<br />
55 Microcom Bluetooth USB Adapter / Technické predstavenie<br />
56 Microspace-PC<br />
56 DVD-ROM MSI 8216M<br />
57 ASUS CRW-5224A<br />
58 Sony Vaio PCG-GRS515SP<br />
59 Itec Bluetooth USB / Technické predstavenie<br />
60 Premier CD-1070S<br />
61 Xerox Phaser 7300<br />
62 Intel PRO/Wireless<br />
63 HP OfficeJet 5110 / Technické predstavenie<br />
64 Sony Ericsson T300<br />
64 Plextor PX-S2410TU / Technické predstavenie<br />
SOFTWARE<br />
65 HyperCam 1.7 / Kamera pre Windows<br />
66 Apple Safari a Apple Keynote<br />
68 Komprimaèné programy<br />
70 Test: Ve¾ké právne informaèné programy<br />
74 Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />
75 OptimAccess<br />
76 Spríjemnite si surfovanie!<br />
77 SiSoft Sandra 2003 Pro<br />
78 602SQL<br />
80 Sharewarové okienko<br />
´<br />
LINUXWARE<br />
101 Linux FAQ<br />
102 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 10. èas<br />
106 Programovacie jazyky zdraviu škodlivé<br />
110 Zvyšovanie výkonu di<strong>sk</strong>ov pod Linuxom<br />
111 Utilitky a nástroje pre Linux<br />
111 LinuxNews<br />
PROGRAMUJEME<br />
112 Assembler pod Windows / 27. èas: Systémové informácie IV.<br />
114 Delphi v praxi / 24. èas: RGB<br />
116 ASP.NET / 12. èas: Rekapitulácia<br />
117 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 10. èas<br />
118 Programujeme v jazyku C# / 6. èas<br />
119 DirectAnimation / 2. èas<br />
120 Programujeme v Jave / 3. èas: Applety po tretíkrát<br />
122 Grafika cez OpenGL / 9. èas: Camera (dokonèenie), Bitmap font<br />
124 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 4. èas: Webová sluba<br />
126 Digitálni asistenti / 5. závereèná èas<br />
128 Auto tools / 14. èas<br />
SERVIS<br />
44<br />
129 Tipy a triky pre Windows<br />
130 Hardvér pod lupou / 2. èas: Matièná do<strong>sk</strong>a<br />
132 Poradòa<br />
133 Media klub<br />
134 DVD okienko<br />
TESTOVALI SME:<br />
16×<strong>sk</strong>ener do domácnosti a kancelárie<br />
2 PC REVUE 3/2003
N O V I N K Y<br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 21. 1. – 14. 2.<br />
KaZaA v novej verzii má pomôc pri súde<br />
Londýnèanov budú pred teroristami varova SMS−ky<br />
AltaVista v novom svetle<br />
Pixar buduje masívnu renderovaciu farmu<br />
BenQ chce do svojich mobilov Symbian<br />
Príde <strong>na</strong> trh Microsoft Xbox 2?<br />
Poèet uívate¾ov èe<strong>sk</strong>ého internetu dosiahol nový<br />
rekord<br />
Na Microsoft padajú v Európ<strong>sk</strong>ej únii ïalšie sanosti<br />
Hry pre Xbox idú v USA pod cenu<br />
Palm predal u viac ako 20 miliónov vreckových<br />
poèítaèov<br />
On−line hudba bude ma jednotné oz<strong>na</strong>èenie<br />
Preèo padá DivX 5.0.3?<br />
Mobilné telefóny kalibru .22<br />
Sun neodporúèa Javu<br />
Príjmy z predaja DVD videa a VHS preko<strong>na</strong>li trby<br />
z kín<br />
Plextor uvádza DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku<br />
Microsoft musí vymeni patch pre Windows NT 4.0<br />
Orange prináša obrazové správy aj do zahranièia<br />
Trh s mikroprocesormi: AMD opä boduje!<br />
Príjmy TÚ SR v roku 2002 predstavovali takmer<br />
3,4 mld. Sk<br />
MATRIX: Zotiera hranice medzi filmom a videohrami<br />
Strie¾a si Deep Junior z Kasparova?<br />
Siemens v ÈR vlani predal 685−tisíc telefónov<br />
Konzorcium <strong>na</strong> podporu linuxového de<strong>sk</strong>topu<br />
Ktorý mikroprocesor je <strong>na</strong>jlepší?<br />
Serverové mikroprocesory AMD sú lacnejšie<br />
Hra sa obracia – Microsoft aluje Sendo!<br />
Nové dátové okruhy Úradu vlády u prevádzkuje<br />
Swan<br />
AMD dodáva Athlon MP 2600+<br />
PDA od AMD<br />
aloba <strong>na</strong> Microsoft za SQLSlammer<br />
DDR2 <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o dva roky<br />
Ako sa predávajú tabletové PC?<br />
Amerièania budú monitorova internet<br />
Athlon 64 bude meška<br />
Nová karta GeForce FX sa stala terèom posmechu!<br />
LCD zdraejú!<br />
Multimediálne snehové správy a <strong>na</strong> mobil<br />
Poistenie proti hacknutiu je èoraz populárnejšie<br />
Mitsubishi prestáva vyrába poèítaèe<br />
ST neumonia alter<strong>na</strong>tívu pri volaní <strong>na</strong> mobil<br />
z pevnej linky<br />
História sa opakuje – NV31 a NV34 bez podpory<br />
DX 9?<br />
HP a Compaq <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u oficiálne zlúèené<br />
Stúpne ce<strong>na</strong> èistých CDR médií?<br />
UMTS môe ma pozitívny vplyv <strong>na</strong> ekonomiku<br />
Rakú<strong>sk</strong>a<br />
Zaèí<strong>na</strong>jú testova ADSL<br />
Bez technológií ST iní po<strong>sk</strong>ytovatelia ADSL ponúknu<br />
nemôu<br />
Sony má prvý Handycam so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> DVD<br />
Microsoft sa chystá patchova Smartphone<br />
Robbie Williams: Pouívajte P2P siete!<br />
Draili ostrov. On−line...<br />
Sony Cyber−shot s kapacitou pamäte a 1 GB!<br />
EÚ: zbierajte si MP3−ky pokojne ïalej...<br />
Nevysedávajte pri poèítaèi, lebo umriete... :−)<br />
Nintendo: Našej konzoly sa nevzdáme!<br />
Zdrojový kód Windows poputuje do Ru<strong>sk</strong>a!<br />
Nabijete si mobil èi PDA v automate <strong>na</strong> ulici?<br />
Phantom − konzola, ktorá všetko úplne zmení?<br />
FireWire opä rýchlejšie!<br />
Èe<strong>sk</strong>ý Telecom mono èo<strong>sk</strong>oro zaène rokova<br />
o kúpe Eurotelu<br />
Podnet proti Eurowebu <strong>na</strong> Protimonopolnom<br />
úrade SR<br />
Je strach z kyberterorizmu oprávnený èi preh<strong>na</strong>ný?<br />
Notebook bez displeja realitou!<br />
Spoloènos ECS (Elitegroup) predstavila notebook kategórie<br />
De<strong>sk</strong>top replacement, ale tentoraz bez LCD displeja.<br />
V útrobách svojho tela <strong>sk</strong>rýva poèítaè zaloený <strong>na</strong> èipo−<br />
vej súprave SiS 650/692, s integrovanou grafikou (ak by<br />
vám jej výkon nepostaèoval, môete si dokúpi proprietárnu<br />
grafickú kartu s èipom nVidia GeForce4 420 GO−32), sie−<br />
ovou kartou, modemom a 5.1 zvukovkou. Pod¾a priania<br />
zákazníka mono do poèítaèa osadi bený de<strong>sk</strong>topový mik−<br />
roprocesor Intel Pentium 4 alebo Intel Celeron, systém pod−<br />
poruje mikroprocesory s 400 i 533 MHz systémovou zber−<br />
nicou, pamäte DDR 266 i 333 s kapacitou do 1 GB. Poèítaè<br />
je vybavený paralelným portom, štyrmi portmi USB 2.0,<br />
portom IrDA a dvojicou portov FireWire. Externý displej sa<br />
pripája prostredníctvom klasického VGA konektora. V do−<br />
dávke prístroja je sieový zdroj a bezdrôtová myš.<br />
Displeje OLED a PLED prichádzajú<br />
O progresívnej technológii <strong>na</strong> výrobu displejov OLED sa<br />
popísalo dos ve¾a. Ak sa potvrdia zámery spoloènosti RiT−<br />
display, stane sa pravdepodobne tento rok v nástupe tohto<br />
typu displeja rozhodujúcim. Spomí<strong>na</strong>ná spoloènos toti<br />
patrí k prvým výrobcom tohto typu displejov, veï v minulom<br />
roku ich dodala 823−tisíc. Odberate¾mi sú <strong>na</strong>jmä výrobco−<br />
via mobilných telefónov. V tomto roku však RiTdisplay plá−<br />
nuje zvýši produkciu a <strong>na</strong> 7,5 milió<strong>na</strong> displejov OLED.<br />
RiTdisplay sa však nesústreïuje iba <strong>na</strong> displeje OLED.<br />
V tomto roku má spoloènos v pláne aj spustenie výroby<br />
„polymérových“ displejov PLED (polymer organic light−emit−<br />
ting diodes), ktoré sú urèené <strong>na</strong> konštrukciu zobrazovaèov<br />
s extrémne ve¾kou uhloprieèkou. Ich predpokladaným <strong>na</strong>sa−<br />
dením sú nielen ve¾koplošné televízne prijímaèe èi obrazov−<br />
ky <strong>na</strong> reklamné úèely. Naposledy menované by sa mali<br />
v ponuke RiTdisplay objavi u v tomto štvrroku, ve¾koploš−<br />
né TV <strong>na</strong> báze PLED potom <strong>na</strong> prelome druhého a tretieho<br />
štvrroka.<br />
Ak vám niè nehovorí názov firmy RiTdisplay, pokúsime<br />
sa vám pomôc. Ide o jednu z firiem konzorcia Ritek, ktoré<br />
sa zaoberá výrobou mnohých kompo−<br />
nentov. Ak nestaèí ani to, potom do−<br />
dáme, e jedným z akcionárov RiT−<br />
display je aj Intel...<br />
Útok mobilov Samsung<br />
<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh<br />
V súèasnosti tretí <strong>na</strong>jväèší výrobca<br />
mobilných telefónov vo svete, juhokó−<br />
rej<strong>sk</strong>ý Samsung, chce razantne vstúpi<br />
<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh mobilných telefónov.<br />
Prostredníctvom obidvoch mobilných<br />
operátorov a nezávislých distribútorov<br />
dodáva <strong>na</strong> trh štyri typy mobilných tele−<br />
fónov. V prvom polroku 2003 budú <strong>na</strong><br />
sloven<strong>sk</strong>ý trh uvedené ïalšie štyri typy:<br />
modely A800, S300, T400 a V200. Cie−<br />
¾om Samsungu je preda v tomto roku<br />
<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u viac ne 30 000 mobil−<br />
ných telefónov a sta sa tak jednou<br />
z troch <strong>na</strong>jpredávanejších z<strong>na</strong>èiek<br />
v strednom a vyššom segmente.<br />
Sanyo predstavuje telefón s OEL displejom<br />
Predstavte si telefón, ktorého displej <strong>na</strong> svoje podsvietenie<br />
nepotrebuje energiu, je tenší a má nišiu hmotnos. Sanyo<br />
takýto model testuje a chystá sa ho uvies <strong>na</strong> trh.<br />
Celý trik spoèíva v pouití OEL (Organic Electrolumi−<br />
nescence) displeja. Takýto displej vo svojej štruktúre obsa−<br />
huje organické polymateriály, ktoré majú svietiace vlastnos−<br />
ti. Vïaka tomu je moné vynecha zabudovanie zadného<br />
podsvietenia, èím sa šetrí miesto a hlavne energia batérie<br />
v telefóne. Ïalšou výhodou, ktorú majú OEL displeje v po−<br />
rov<strong>na</strong>ní s LCD, sú náklady <strong>na</strong> ich produkciu. Tie sa pohy−<br />
bujú zhruba o 20 percent nišie ako pri klasických LCD<br />
a <strong>na</strong>vyše sú OEL displeje lepšie èitate¾né pri priamom slneè−<br />
nom svetle. Jedinou nevýhodou je nišia ivotnos, ktorá je<br />
<strong>na</strong> hranici 5000 hodín. LCD má pritom dobu ivotnosti<br />
medzi 10 – 15−tisíc hodi<strong>na</strong>mi.<br />
Sanyo vyhlasuje, e u od decembra má v testovaní <strong>na</strong>sa−<br />
dených 300 telefónov a ešte tento rok by sa mohla zaèa ich<br />
masová produkcia. O výrobu displejov sa pritom bude stara<br />
spoloènos Kodak a tá by mala by schopná dodáva a<br />
1 milión výrobkov mesaène. Sanyo takisto oèakáva ve¾mi<br />
vysoký dopyt po jeho modeloch. Do roku 2005 plánuje s pre−<br />
dajom a 150 miliónov kusov takýchto telefónov.<br />
N−Gage: mobil ako herná konzola<br />
Nokia uvo¾nila blišie informácie k novému modelu, pome−<br />
novanému N−Gage. Hlavnou inováciou telefónu bude jeho<br />
prepojenie so svetom hier. N−Gage tak bude slúi aj ako<br />
„herná konzola“ pre lokálne, ale aj sieové hry. V prvom<br />
prípade sa <strong>na</strong> prepojenie viacerých hráèov pouije rozhra−<br />
nie Bluetooth. Nokia u okrem iného uzavrela zmluvu s her−<br />
ným gigantom Sega, ktorý upraví niektoré svoje tituly do<br />
takej podoby, aby ich <strong>na</strong> novom telefóne bolo moné bez<br />
problémov hra.<br />
Pokia¾ ide o stránku telefónu, je N−Gage klasickým tri−<br />
band prístrojom, ktorý však dokáe prehráva aj súbory for−<br />
mátu MP3 a AAC. Okrem toho bude ma nová Nokia zabu−<br />
dované FM rádio a bude podporova všetky funkcie známe<br />
od telefónov šestkového radu (6310, 6210), èie integrova−<br />
ný bude aj internetový prehliadaè a poštový klient. Displej,<br />
ktorý bude v telefóne pouitý, bude ma 12−bitovú farebnú<br />
håbku a rozlíšenie 176 × 208 pixelov.<br />
Na trh by sa nová Nokia mala dosta a v štvrtom kvar−<br />
táli roku 2003, teda <strong>na</strong> vianoèný trh. Na tom by mohla<br />
oslovi <strong>na</strong>jmä hráèov, ktorí si chcú kúpi mobilný telefón<br />
<strong>na</strong>bitý multimédiami.<br />
Poèítaè u aj v hárku papiera<br />
Budúcnosou poèítaèov je jednoz<strong>na</strong>ène miniaturizá−<br />
cia. Švéd<strong>sk</strong>a firma Cypak (http://<strong>www</strong>.cypak.com)<br />
pripravuje výrobu poèítaèových èipov, ktoré sa<br />
zmestia do hárka papiera. V podstate sa takýto poèí−<br />
taèový èip podobá <strong>na</strong> riešenie v bených èipových<br />
kartách, ale <strong>na</strong>vyše má aj monos èítania 32 vstupov<br />
(<strong>na</strong>pr. tlaèidlá), obsahuje 32 KB pamäte flash, má sní−<br />
maè teploty, údaje dokáe vysiela bezdrôtovo a má aj<br />
vnútorné hodiny. Zabudovaná batéria vydrí a <strong>na</strong> tri<br />
roky prevádzky. Najlepšie <strong>na</strong> tom všetkom je výrobná ce−<br />
<strong>na</strong>, ktorá dosahuje 1 a 2 doláre.<br />
4 PC REVUE 3/2003
N O V I N K Y<br />
Na svete je u aj prvá testovacia aplikácia, ktorou je špe−<br />
ciál<strong>na</strong> papierová podloka <strong>na</strong> lieky. Pacient ju dostane spolu<br />
s liekmi od svojho lekára. Èip zabudovaný v podloke sníma<br />
èas odobratia kadého z liekov a dokáe tie zaz<strong>na</strong>menáva<br />
odpovede pacienta. Pacient pritom stláèaním tlaèidiel hod−<br />
notí kadý z aplikovaných liekov. Lekár po odobratí celej<br />
dávky vyhodnotí všetky údaje a môe ich poui pri a<strong>na</strong>lýze<br />
ïalšej stratégie. Podloka zároveò dokáe sama upozorni <strong>na</strong><br />
to, e <strong>na</strong>dišiel èas <strong>na</strong> uitie lieku. Rov<strong>na</strong>ko dokáe zaz<strong>na</strong>me−<br />
<strong>na</strong> aj teplotu tela pacienta pri stláèaní tlaèidiel.<br />
Oèakáva sa, e takéto èipy sa pouijú aj v inteligentných<br />
identifikaèných kartách, uplatnia sa takisto vo sfére obcho−<br />
du a dopravy.<br />
Linuxové PC urèené <strong>na</strong> zábavu?<br />
Dopyt po lacných poèítaèoch, ktoré <strong>na</strong>hradia niektoré<br />
zariadenia v obývaèke, výrazne <strong>na</strong>rastá. Spoloènos Lin−<br />
dows.com (http://<strong>www</strong>.lindows.com) sa preto dohodla<br />
s niektorými výrobcami poèítaèov a uviedla <strong>na</strong> trh novinku<br />
s oz<strong>na</strong>èením Lindows Media Center.<br />
Ide o poèítaè, ktorého základ tvorí procesor VIA C3−E<br />
s taktom 933 MHz a základná do<strong>sk</strong>a je formátu Mini−ATX.<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e poèítaè má ve¾mi malé rozmery (30 × 26<br />
× 14 cm) a jeho vyhotovenie <strong>sk</strong>ôr pripomí<strong>na</strong> DVD prehrá−<br />
vaè. Na paneloch poèítaèa nájdete všetko potrebné <strong>na</strong> pri−<br />
pojenie poèítaèa vrátane sieového rozhrania, portov USB<br />
a mechaniky DVD.<br />
Lindows Media Center sa od ostatných poèítaèov odlišu−<br />
je prídavnou pamäou typu flash, v ktorej je program<br />
etBIOS od firmy Elegent. Ten umoòuje prehráva di<strong>sk</strong>y CD<br />
(vrátane MP3), DVD a VCD, a to bez nutnosti štartu ope−<br />
raèného systému. Zároveò je jeho súèasou jednoduchý<br />
webový prehrávaè, ktorým si môete stiahnu <strong>na</strong>pr. infor−<br />
mácie o práve prehrávaných <strong>sk</strong>ladbách.<br />
Ce<strong>na</strong> poèítaèa je bez monitora 329 USD (asi 13 500 Sk<br />
bez DPH) vrátane inštalácie Lindows OS 3.0 a základného<br />
aplikaèného vybavenia.<br />
Videokamera so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />
Pod oz<strong>na</strong>èením ITCAM−7 uviedla spoloènos Samsung<br />
Electronics (http://<strong>www</strong>.samsungelectronics.com) digitálnu<br />
videokameru, ktorá ukladá zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né video priamo <strong>na</strong><br />
pevný di<strong>sk</strong>. Kapacita zabudovaného di<strong>sk</strong>u je 1,5 GB a vy−<br />
staèí <strong>na</strong> dobrú hodinu<br />
(66 minút) záz<strong>na</strong>mu<br />
v štandardnej kvalite<br />
obrazu. Snímací prvok<br />
má rozlíšenie 640 ×<br />
480 bodov, desaná−<br />
sobné optické zväèše−<br />
nie a formát video−<br />
záz<strong>na</strong>mu je MPEG−4.<br />
ITCAM−7 sa dá tie vy−<br />
ui ako digitálny foto−<br />
aparát, prièom foto−<br />
grafie, prípadne video je moné uklada aj <strong>na</strong> pamäovú<br />
kartu Memory Stick.<br />
Ïalšie vyuitie ITCAM−7 je moné v podobe audiopre−<br />
hrávaèa (formát MP3) alebo prenosného dátového média.<br />
Kamera obsahuje aj farebný displej a k poèítaèu sa pripája<br />
pomocou portu USB 2.0. Navyše má priame pripojenie <strong>na</strong><br />
televízor. Rozmery kamery sú 103 × 64 × 34 mm a hmot−<br />
nos je 185 gramov.<br />
Pamäové karty s integrovanou komunikáciou<br />
Wi−Fi<br />
Spolupráca spoloèností SanDi<strong>sk</strong> (http://<strong>www</strong>.sandi<strong>sk</strong>.com)<br />
a Intersil (http://<strong>www</strong>.intersil.com) vyústi do pamäovej<br />
karty, ktorá bude v sebe kombinova okrem monosti<br />
uschovávania dát aj komunikáciu pomocou protokolu<br />
802.11b. Do polovice budúceho roka by sa tak mali <strong>na</strong><br />
trhu objavi karty typu CompactFlash, ale i SecureDigital<br />
s pamäovou kapacitou 128 a 256 MB a komunikáciou cez<br />
Wi−Fi. Umoní to vyuitie technológie Prism firmy Intersil,<br />
vïaka ktorej sa podstatne zmenšia rozmery súèiastok pre<br />
pamäte flash i Wi−Fi komunikáciu. Takéto pamäové karty<br />
je moné vyui vo vreckových poèítaèoch, notebookoch<br />
alebo inteligentných mobilných telefónoch.<br />
Yamaha – koniec legendy...<br />
Spoloènos Yamaha, ktorá dala svetu prvú CD−R <strong>na</strong>pa¾o−<br />
vaèku (legendárny model CDR−100), definitívne ukonèila<br />
produkciu tohto typu zariadení.<br />
Zaujímavé je, e spoloènos sa k situácii vyjadrila a po<br />
tom, èo sa o nej médiá dozvedeli od partnerov, ktorí ne−<br />
mohli objed<strong>na</strong> tovar.<br />
Dôvod odchodu Yamahy z tohto segmentu je jednodu−<br />
chý. Napa¾ovaèky sa stali pre producentov neatraktívnymi,<br />
ich ceny sú ove¾a nišie ako v èase uvedenia <strong>na</strong> trh (veï<br />
CDR−100 stála vyše 50 000 Sk!). Navyše CD−RW mechani−<br />
kám zaèí<strong>na</strong>jú dýcha <strong>na</strong> krk DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky. Otázkou je,<br />
èi, sa spoloènos do vývoja DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek pustila,<br />
alebo nie.<br />
Trojmegapixelové digitály pod 10−tisíc?<br />
Americká spoloènos IC Media Corporation predstavila troj−<br />
megapixelový snímaè CMOS, ktorý sa stane základom lac−<br />
ných digitálov so spomí<strong>na</strong>ným rozlíšením. Pri kvalite porov−<br />
<strong>na</strong>te¾nej so snímaèmi CCD s rov<strong>na</strong>kým rozlíšením toti sní−<br />
maèe CMOS ponúkajú výrobcom podstatne nišie výrobné<br />
náklady a spotrebu elektrickej energie, vïaka èomu sa pri<br />
modeloch vybavených snímaèmi CMOS predluje ivotnos<br />
batérií. Nový snímaè má oz<strong>na</strong>èenie ICM110T 3 a pod¾a<br />
technických parametrov zverejnených spoloènosou IC<br />
Media je urèený nielen <strong>na</strong> konštrukciu fotoaparátov, ale aj<br />
videokamier. Snímaè je ïalší v rade produktov spoloènosti<br />
IC Media, ktorá u ponúka snímaèe CMOS s rozlíšením 1,3<br />
megapixela (ICM108B) a 2 megapixely (ICM109T 2). Pod¾a<br />
výrobcu je vïaka identickým rozmerom moné jednotlivé<br />
snímaèe CMOS z jeho sortimentu ¾ubovo¾ne zamieòa. To<br />
pre výrobcov fotoaparátov z<strong>na</strong>mená, e môu bez ïalších<br />
nákladov ponúknu pouívate¾om v identickom mechanic−<br />
kom vyhotovení prístroje s rozlíšením 1,3, 2 a 3 megapixe−<br />
ly v závislosti od pouitého snímaèa. To však nie je jediná<br />
fi<strong>na</strong>nèná úspora, ktorá bude vies k zlacneniu trojmegapi−<br />
xelových digitálov. Tou <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou je ce<strong>na</strong> samotných<br />
snímaèov. Ce<strong>na</strong> ICM110T 3 bola toti pri odbere 10−tisíc<br />
kusov stanovená <strong>na</strong> 12,50 dolára! Digitálov s týmto sní−<br />
maèom sa pravdepodobne <strong>na</strong> pultoch predajní doèkáme<br />
a v druhej polovici roka. A pokia¾ ide o ceny finálnych pro−<br />
duktov, tie by sa pod¾a viacerých odborníkov <strong>na</strong>ozaj mohli<br />
dosta pod hranicu 10 000.<br />
Sú tu gitary s pripojením <strong>na</strong> ethernet<br />
Známy výrobca gitarových nástrojov – spoloènos Gibson<br />
(http://<strong>www</strong>.gibson.com) – plánuje uvies <strong>na</strong> trh gitary s dá−<br />
tovým rozhraním. Ide o sériu produktov s oz<strong>na</strong>èením Magic,<br />
ktoré majú by vybavené sieovým rozhraním <strong>na</strong> báze ether−<br />
netu. Novinkou tejto gitary má by predovšetkým monos<br />
6 PC REVUE 3/2003
N O V I N K Y<br />
prepojenia s inými nástrojmi<br />
a poèítaèovej úpravy generova−<br />
ného zvuku v rámci hudobnej<br />
<strong>sk</strong>upiny. Ku gitare Magic sa<br />
bude dodáva aj poèítaèový<br />
nástroj, ktorý dokáe upravi jej<br />
zvuk tak, aby sa podobal <strong>na</strong><br />
niektorú hudobnú legendu. U<br />
teraz je pripravená úprava<br />
v štýle Led Zeppelin alebo B. B.<br />
King.<br />
Prototyp takejto gitary bol<br />
predstavený <strong>na</strong> výstave CES<br />
v Lag Vegas a pod¾a oznámenia výrobcu <strong>na</strong> základe ohlasu zákazníkov zdvojnásobili plá−<br />
novaný poèet pripravovaných kusov. Na dátovom prevode a sieovom pripojením spolu−<br />
pracuje Gibson s firmami 3Com a Xilinx. S firmou AMD pripravuje Gibson projekt úplne<br />
nového hudobného nástroja.<br />
DDR u s kapacitou 4 GB<br />
Samsung Electronics predstavil <strong>na</strong>jväèší pamäový modul DDR, jeho kapacita je 4 GB.<br />
Modul pracuje <strong>na</strong> frekvenciách 266 a 333 MHz. Pod¾a tlaèovej správy spoloènosti<br />
Samsung je modul zostavený z 36 pamäových èipov s kapacitou 1 Gbit, ktoré Samsung<br />
vyrába prostredníctvom technológie 0,1 mikrometra. Moduly budú dostupné v 4, 8 a 16−<br />
bitovej architektúre a sú urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v serveroch, pracovných staniciach a výkon−<br />
ných PC.<br />
Pokia¾ ste zaèali pátra po dodávate¾ovi, <strong>sk</strong>lameme vás. Nové moduly síce Samsung u<br />
predstavil a k dispozícii sú aj vzorky, sériová výroba bude spustená a o pár mesiacov<br />
a komerène by mali nové moduly by dostupné <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v druhej polovici tohto roka.<br />
Trh ovládnu mechaniky s podporou záz<strong>na</strong>mu<br />
V minulom roku bolo predaných 110,5 milió<strong>na</strong> mechaník CD−ROM a DVD−ROM. Me−<br />
chaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m (CD−RW, kombo a DVD zapisovaèky) sa predalo 108,5<br />
milió<strong>na</strong> kusov. A v oboch prípadoch sa objemy predaja v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001 zvýši−<br />
li. V tomto roku to tak u nebude! Segment mechaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m bude rov<strong>na</strong>−<br />
ko ako vlani rás. I<strong>na</strong>k <strong>na</strong> tom bude segment mechaník umoòujúcich iba èítanie, ten<br />
zaz<strong>na</strong>mená pokles tesne pod dve percentá (1,81 %). Produkcia mechaník podporujúcich<br />
zápis sa však zvýši o 35,46 % a pomer síl sa tak zmení v ich prospech <strong>na</strong> 51:49.<br />
Ak sa pýtate, ako je moné, e segment optických mechaník má v tomto roku vykáza<br />
ove¾a väèší rast ako predaj PC (do ktorých sa mechaniky montujú predovšetkým), odpo−<br />
veï je jednoduchá. V súèasnosti sa toti <strong>na</strong>jmä poèítaèe urèené <strong>na</strong> spracovanie multimé−<br />
dií bene vybavujú dvojicou mechaník (CD−ROM a CD−RW, DVD−ROM a CD−RW èi DVD−<br />
ROM a DVD zapisovaèka) a tento trend má by v tomto roku ešte výz<strong>na</strong>mnejší.<br />
Poh¾ad <strong>na</strong> objemy produkcie však prezrádza, e <strong>na</strong>jpoèetnejšie zastúpenie spomedzi<br />
<strong>na</strong>pa¾ovaèiek si aj v tomto roku udria CD−RW mechaniky, <strong>na</strong>sledované kombo mechani−<br />
kami a DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkami. Pre úplnos dodajme, e údaj o poète vyrobených DVD<br />
mechaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m je sumárny. V spomenutom poète sú toti zahrnuté všet−<br />
ky typy DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek (DVD−RAM, DVD−R/RW i DVD+R/RW).<br />
2002 [mil. ks] 2003 [mil. ks] Nárast [%]<br />
DVD zapisovaèky 6,14 11,75 91,37<br />
Kombo 21,28 34,05 60,01<br />
CD−RW 55,48 66,5 19,86<br />
Zapisovaèky spolu 82,9 112,3 35,46<br />
CD a DVD ROM 110,5 108,5 −1,81<br />
Spolu 193,4 220,8 14,17<br />
Zdroj: <strong>www</strong>.digitimes.com<br />
Bomba, ktorá zabíja poèítaèe<br />
V predchádzajúcom storoèí sa do dejín zapísala neutrónová bomba. Bomba, ktorá zabíja<br />
¾udí, ale nepoškodí budovy. ¼udia sa menia, názory sa menia a <strong>na</strong> svete je iná bomba.<br />
Bomba, ktorá zabíja poèítaèe a ¾udí necháva i. Bomba pracuje <strong>na</strong> princípe silných elek−<br />
tromagnetických pulzov, ktoré dokáu zneškodni všetky elektronické zariadenia v okruhu<br />
zhruba 300 metrov. Pri dopade bomby je uvo¾nená energia ekvivalentná 2 mld. wattov.<br />
Bomba, ako asi predpokladáte, pochádza z dielní amerických odborníkov a ako prví si ju<br />
zrejme budú môc od<strong>sk</strong>úša obyvatelia Iraku. Aspoòe je to o trošku humánnejšie ako tá<br />
neutrónová...<br />
Moorov zákon je ohrozený – prichádza 20 nm<br />
technológia<br />
Pod¾a spoluzakladate¾a spoloènosti Intel Gordo<strong>na</strong> Moora sa poèet tranzistorov v poèítaèo−<br />
vom èipe zdvojnásobuje kadých 18 mesiacov. Zdá sa, e tento zákon poruší nová tech−<br />
nológia, ktorú vyvíjajú vedci <strong>na</strong> univerzite vo Wisconsine. Zatia¾ èo doterajšia špièková<br />
8 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
technológia umoòuje základné elementy èipu vo ve¾kosti 90 nm,<br />
nová technológia umoòuje ich zmenšenie a <strong>na</strong> 20 nm.<br />
Táto technológia nesie názov bright−peak a pracuje s fázovým<br />
posunom svetla pri výrobe ma<strong>sk</strong>y. Týmto posunom sa dosiahne asi<br />
šesnásobné stenèenie svetelného lúèa oproti technológii bez fázo−<br />
vého posunu. Zavedenie novej technológie do výroby by zabezpeèi−<br />
lo nieko¾konásobné zvýšenie poètu tranzistorov <strong>na</strong> èipe, a to vo<br />
výraznom èasovom predstihu oproti Moorovmu zákonu.<br />
Prichádzajú stolné prehrávaèe DivX<br />
Ob¾ubujete formát DivX, ale radi by ste si nejaký ten filmík v òom<br />
pozreli aj inde ako <strong>na</strong> monitore poèítaèa? Máme pre vás dobrú<br />
správu! Ázij<strong>sk</strong>í výrobcovia v tomto roku uvedú <strong>na</strong> trh nieko¾ko mode−<br />
lov stolných DVD prehrávaèov, ktoré okrem dnes bených vecí, ako<br />
sú prehrávanie DVD, VCD, SVCD, audio CD èi MP3, zvládnu aj pre−<br />
hrávanie CD médií obsahujúcich filmy vo formáte DivX. Ako je<br />
u výrobcov z Ázie dobrým zvykom, pouívate¾ov by mala oslovi aj<br />
prijate¾ná ce<strong>na</strong>. Predpokladané ceny noviniek sa toti pohybujú<br />
okolo hranice 240 USD!<br />
Pozrime sa však <strong>na</strong> samotné prístroje. Ako prvý sa <strong>na</strong> trhu ofi−<br />
ciálne objavil produkt dán<strong>sk</strong>ej spoloènosti KiSS Technology A/S pod<br />
oz<strong>na</strong>èením DP−450 (<strong>na</strong> obr.). O nieèo ne<strong>sk</strong>ôr bol predstavený model<br />
taiwan<strong>sk</strong>ej spoloènosti LiteOn (u nás ju poznáme <strong>na</strong>jmä ako produ−<br />
centa CD a DVD mechaník), ktorý nesie oz<strong>na</strong>èenie LVD−2001. Nu<br />
a <strong>na</strong>jnovšie s DivX prehrávaèmi „vyrukovali“ aj spoloènosti Cosmic<br />
Digital Technology a Link Concept Technology.<br />
Súèasne aj spoloènos CyberLink oznámila, e implementuje<br />
podporu technológie DivX do svojich produktov! Pre úplnos ich<br />
aspoò vymenujme: PowerDVD, PowerDirector, PowerProducer,<br />
PowerVCR, StreamAuthor, VideoLive Mail, Medi@show a Talking<br />
Show. Z výpoètu je, myslím, dostatoène zrejmé, e CyberLink sa tak<br />
stane prvým producentom softvéru, ktorý ponúkne pouívate¾om<br />
kompletnú paletu nástrojov <strong>na</strong> prácu so súbormi vo formáte DivX.<br />
Sony Ericsson Smartphone<br />
Model P800, ktorého uvedenie bolo u nieko¾kokrát odloené, by sa<br />
u koneène mal objavi <strong>na</strong> trhu a jeho funkcie vyzerajú viac ako zau−<br />
jímavo. P800 by mal zauja <strong>na</strong>jmä tých pouívate¾ov, ktorí poadujú<br />
telefón plne podporujúci multimédiá. A preto je tento model vyba−<br />
vený digitálnou kamerou, ktorá pod−<br />
poruje rozlíšenie a 640 × 480 bo−<br />
dov pri 24−bitovej håbke. Obrázky<br />
potom môu by odosielané pria−<br />
mo cez MMS alebo e−mailom.<br />
Ako operaèný systém si<br />
firma Sony Ericsson zvolila<br />
Symbian vo verzii 7.0,<br />
ktorý podporuje apliká−<br />
cie, ako je kalendár,<br />
adresár, plánovaè<br />
èi poznámky,<br />
a obsahuje<br />
aj vstavaný<br />
internetový<br />
prehliadaè<br />
a emailového<br />
klienta.<br />
Telefón je trojpásmový, a tak dokáe pracova v sieach GSM<br />
900, 1800, ako aj 1900 MHz. Samozrejmosou je podpora HSCSD<br />
a GPRS, nechýba ani integrovaný Bluetooth. Informácie sa zobrazu−<br />
jú <strong>na</strong> displeji s rozlíšením 208 × 320 bodov pri 4093 farbách. Na<br />
ukladanie dát slúi vstavaná pamä RAM s kapacitou 12 MB. Tá sa<br />
dá dodatoène rozšíri cez Memory Stick Duo, ktorý štandardne<br />
po<strong>sk</strong>ytuje ïalších 16 MB kapacity. Ce<strong>na</strong> nového modelu, ktorý by sa<br />
mal objavi u vo februári, bola predbene stanovená <strong>na</strong> 849 EUR.<br />
Európ<strong>sk</strong>y trh s PC sa ozdravuje<br />
Po dlhom období stagnácie sa zdá, e trh s PC sa v Európe vybral<br />
cestou ozdravenia. Potvrdzujú to štatistiky spoloèností Gartner a IDC.<br />
A 3,5−percentný nárast zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l trh s PC v Európe poèas<br />
štvrtého kvartálu roka 2002. Výrobcovia a predajcovia si tak mohli<br />
vydýchnu, e po dlhom èase stagnácie a èervených èísel sa trh<br />
ozdravuje.<br />
Zaujímavá je aj segmentácia trhu. Zatia¾ èo predaj klasických<br />
de<strong>sk</strong>topových poèítaèov <strong>na</strong>ïalej klesá, a to o 0,7 percenta, note−<br />
bookom sa výrazne darí, nárast ich predaja presiahol hranicu 20<br />
percent.<br />
Najväèší podiel <strong>na</strong> trhu má z<strong>na</strong>èka HP, ktorá zaberá a 17 per−<br />
cent trhu, <strong>na</strong>sleduje spoloènos Dell s 10−percentným podielom <strong>na</strong><br />
európ<strong>sk</strong>om trhu. Tretiu pozíciu zaujal so 7,5 percentami Fujitsu<br />
Siemens, za ktorým sa umiestnila spoloènos Acer, ktorá vytlaèila<br />
z pozície IBM. Naïalej v Európe stráca Apple, ktorý má len 1,6−per−<br />
centný podiel.<br />
Odhady <strong>na</strong> budúci rok sú síce optimistické, no ostávajú ve¾mi<br />
opatrné. A tak sa <strong>na</strong>ïalej poèíta s pomalým rastom, <strong>na</strong>jmä ku koncu<br />
roka, ak sa neobjavia neoèakávané politické alebo hospodár<strong>sk</strong>e<br />
krízy. Na celý rok 2003 je tak kalkulovaný rast trhu PC v Európe <strong>na</strong><br />
hranici 4,7 percenta.<br />
XELIBRI – mód<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èka telefónov<br />
Vytvorenie novej z<strong>na</strong>èky pre mobilné telefóny, taká je reakcia spo−<br />
loènosti Siemens <strong>na</strong> presýtený trh. Bude ma tento krok úspech?<br />
XELIBRI sa stane vlastnou z<strong>na</strong>èkou mobilných telefónov, ktorá<br />
bude figurova osobitne v koncerne Siemens.<br />
Táto z<strong>na</strong>èka bude prinálea štýlovým<br />
mobilom, ktoré budú <strong>sk</strong>ôr módnymi<br />
doplnkami, umoòujúcimi telefo−<br />
nova. Taká je vízia Siemensu,<br />
ktorý sa takto pod¾a vlastných<br />
slov s<strong>na</strong>í oivi dopyt <strong>na</strong> trhu,<br />
ktorý je v niektorých prípadoch<br />
<strong>na</strong>sýtený <strong>na</strong> 70 – 85 percent.<br />
Nové mobilné telefóny<br />
vlastnej z<strong>na</strong>èky sa stanú<br />
artiklom, ktorý sa bude pre−<br />
dáva v supermarketoch a bu−<br />
de porov<strong>na</strong>te¾ný <strong>na</strong>príklad so<br />
šperkami, hodinkami èi topán−<br />
kami. A tak sa plánuje, e mo−<br />
bilné telefóny XELIBRI budú rov−<br />
<strong>na</strong>ko ako tento tovar uspôsobené<br />
<strong>na</strong> rôzne poèasie èi roèné obdobia<br />
a e pouívatelia si ich pod¾a toho<br />
budú vybera.<br />
Pevné di<strong>sk</strong>y s kapacitou milión GB<br />
Záujem o ve¾kú kapacitu di<strong>sk</strong>ov u pouívate¾ov <strong>na</strong>rastá hlavne<br />
v súvislosti so spracovaním videa. Dnes si môete bene kúpi pevné<br />
di<strong>sk</strong>y, ktoré majú 200 GB i viac. Japon<strong>sk</strong>í vedci <strong>na</strong> univerzite<br />
v Tohoku však pracujú <strong>na</strong> nových typoch di<strong>sk</strong>ov, ktoré môu uscho−<br />
váva rádovo viac údajov, ne je to v súèasnosti.<br />
Nové di<strong>sk</strong>y pouívajú nový feroelektrický princíp, prièom zákla−<br />
dom pevného di<strong>sk</strong>u je tenká metalická platòa. Na tejto platni sú<br />
umiestnené drobné elementy s priemerom okolo 10 <strong>na</strong>nometrov<br />
(jeden <strong>na</strong>nometer je jed<strong>na</strong> miliónti<strong>na</strong> milimetra, teda 10 −9 m).<br />
Kadá zo základných elementov pevného di<strong>sk</strong>u môe by v stave<br />
logická nula alebo jed<strong>na</strong>, a teda uschováva informáciu o jednom<br />
bite. Vedci u majú prototyp nového pevného di<strong>sk</strong>u s hustotou 1,5
trilió<strong>na</strong> (1,5 × 10 12 ) takýchto elementov <strong>na</strong> jednom štvorcovom<br />
palci (1 palec je 2,54 cm). Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> ploche štvorcového<br />
palca je moné uloi 1,5 terabitov (1,5 × 10 12 ) informácií, èo zod−<br />
povedá <strong>na</strong>pr. kapacite 47 DVD médií!<br />
Základným materiálom nových di<strong>sk</strong>ov je lítium a tantal. Tento<br />
materiál sa vplyvom elektrického prúdu polarizuje a tento stav si<br />
uchováva v èase. Dnešné di<strong>sk</strong>y sú vytvorené z feromagnetických<br />
materiálov, pri ktorých sa polarizácia dosahuje pomocou magne−<br />
tizácie. Nevýhodou súèasných di<strong>sk</strong>ov je okrem nišej maximálnej<br />
kapacity aj ich citlivos <strong>na</strong> teplotu.<br />
Pri nových feroelektrických di<strong>sk</strong>och je zatia¾ ve¾kou nevýhodou<br />
malá rýchlos èítania údajov. Tá je v prípade prototypu len okolo 25<br />
kilobajtov za sekundu. Rýchlos zápisu údajov je pritom asi 100−<br />
násobná v porov<strong>na</strong>ní s èítaním.<br />
Pod¾a tvorcov feroelektrických di<strong>sk</strong>ov sa rýchlos èítania dá teore−<br />
ticky zvýši <strong>na</strong> 3,75 megabajtov za sekundu. Rov<strong>na</strong>ko je moné<br />
zvýšenie ich kapacity a <strong>na</strong> 4 petabity (4 × 10 15 ) <strong>na</strong> jeden štvorco−<br />
vý palec. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to, e celková kapacita pevného di<strong>sk</strong>u by<br />
mohla bene dosiahnu okolo milió<strong>na</strong> gigabajtov a súèasne by sa<br />
takéto di<strong>sk</strong>y mohli vyz<strong>na</strong>èova malými rozmermi. Milión gigabajtov<br />
zodpovedá tisíc terabajtom, èo je jeden petabajt údajov.<br />
Príchod nových typov pevných di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> trh sa pod¾a vedcov oèa−<br />
káva v horizonte piatich rokov.<br />
Tabletové PC tenšie ne vreckový poèítaè<br />
Spoloènos NEC zaèala s oz<strong>na</strong>èením LaVie TB<br />
vyrába tabletové PC, ktorého hrúbka dosa−<br />
huje len 15 milimetrov. Displej má pritom<br />
uhloprieèku 10,4 palca a rozlíšenie<br />
1024 × 768 bodov. NEC vybavil<br />
LaVie procesorom Intel Pentium III−<br />
M s taktom 933 MHz, 256 MB<br />
pamäou RAM a pevným dis−<br />
kom s kapacitou 20 GB. Vo<br />
výbave je ïalej sieové rozhra−<br />
nie, IEEE802.11a i b, slot<br />
Compact Flash typu II, tri konektory<br />
pre USB 2.0 a akumulátor <strong>na</strong> 3 hodiny pre−<br />
vádzky.<br />
Operaèným systémom je MS Windows XP Tablet PC Edition.<br />
Medzi volite¾né súèasti patrí klávesnica a optická jednotka. Do<br />
Európy tento produkt dorazí ešte v prvom štvrroku 2003.<br />
PDA s Linuxom a procesorom od AMD<br />
Svoje nové vreckové poèítaèe predstavili spoloènosti AMD, Casio a<br />
IBM. Na výstave LinuxWorld uviedla spoloènos AMD vreckový poèí−<br />
taè s architektúrou OpenPDA. Jeho základom je procesor AMD<br />
Alchemy Solution Au1100 s taktom a 500 MHz. Softvérový základ<br />
tvorí operaèný systém MontaVista Linux Consumer Electronics<br />
Edition, aplikaèný balík, virtuálny stroj pre Javu (J2ME) a webový<br />
prehliadaè Opera. Zdá sa, e Linux sa èoraz viac presadzuje aj<br />
v oblasti PDA. Tento operaèný systém toti pouila aj spoloènos IBM<br />
pri svojom novom PDA s oz<strong>na</strong>èením PowerPC 405LP (obr. v¾avo).<br />
Tento procesor dokáe dy<strong>na</strong>micky meni ve¾kos <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pä−<br />
tia, frekvenciu procesora i takt zberníc. Zároveò môe vypí<strong>na</strong> práve<br />
nepouívané moduly a dosiahnu tak dobu prevádzky do 30 hodín.<br />
O nieèo podobné sa s<strong>na</strong>í aj firma Casio, ale <strong>na</strong> platforme<br />
Pocket PC 2002. Jej <strong>na</strong>jnovší produkt Cassiopeia E−2000 (obr.<br />
vpravo) má novú generáciu LCD displeja s nízkou spotrebou. Vý−<br />
robca udáva štandardnú výdr okolo 15 hodín, v prípade pouitia<br />
ve¾kokapacitného akumulátora je to a 30 hodín. Vo výbave sú<br />
šachty pre pamäové karty Secure Digital a CompactFlash, proce−<br />
sorom je XScale s taktom 400 MHz. Hmotnos tohto nového PDA<br />
je 190 gramov.<br />
Nevyhadzujte svoje pevné di<strong>sk</strong>y!<br />
Teda ak ich pred tým dôkladne nevyèistíte. Dvojica študentov z tech−<br />
nického inštitútu v Massachusetts trávila svoje posledné dva roky<br />
okrem iného aj zhromaïovaním starých pevných di<strong>sk</strong>ov a násled−<br />
nou obnovou dát. Výsledky sú pomerne zaujímavé. Prostredníctvom<br />
„second hand“ obchodov a aukcií <strong>na</strong> eBay sa podarilo tejto dvojici<br />
zakúpi 158 pevných di<strong>sk</strong>ov rôznych výrobcov a kapacít. Z nich bolo<br />
129 funkèných. Z tohto poètu bolo moné a zo 69 po „chví¾ke<br />
s<strong>na</strong>enia sa“ zí<strong>sk</strong>a „nejaké“ dáta. Na 49 pevných di<strong>sk</strong>och potom<br />
boli nájdené informácie spadajúce do kategórie „osobné“. Išlo<br />
zväèša o korešpondenciu, pornografiu, prípadne iné citlivé informá−<br />
cie, ako sú <strong>na</strong>príklad èísla platobných kariet. Pre úplnos a bených<br />
laikov azda ešte treba doda, e zmaza nestaèí...<br />
5 GB dát <strong>na</strong> kreditnej karte<br />
Nosi so sebou zásuvkový pevný di<strong>sk</strong> je nemotorné, no 5 GB dát sa<br />
dá <strong>na</strong>tlaèi aj <strong>na</strong> kreditnú kartu. Staèí, aby ste mali StorCard, zaria−<br />
denie, ktoré od benej kreditnej karty nerozoznáte.<br />
StorCard je produktom rovnomennej spoloènosti, ktorá<br />
bola zaloená v roku 2001. Zariadenie vzniklo ako rieše−<br />
nie problému ukladania ve¾kého mnostva dát <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>j−<br />
menšie médium. StorCard je <strong>na</strong> prvý poh¾ad <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>−<br />
nie od klasickej kreditnej karty, výme<strong>na</strong> dát takisto prebieha za<br />
pomoci magnetického pásika a špeciálnej èítaèky StorReader.<br />
Ïalším výz<strong>na</strong>mným prvkom, ktorý by mohol z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zásadný<br />
argument v prospech presadenia nového formátu, je bezpeènos.<br />
Nikto predsa nechce, aby jeho dáta boli z karty zneuité. StorCard<br />
preto obsahuje procesor, ktorý sa v reálnom èase stará o šifrovanie<br />
ukladaných dát. Pokia¾ teda nepoznáte heslo, nemáte šancu dosta<br />
sa k údajom.<br />
Rýchlos prenosu zatia¾ nie je špecifikovaná, výrobca však tvrdí, e<br />
je dostatoèná aj <strong>na</strong> prehrávanie multimédií. Kapacitne by sa séria<br />
zariadení StorCard mala zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> hranici 100 MB a po 5 GB,<br />
ne<strong>sk</strong>ôr sa dokonca poèíta s ešte vyššími kapacitami. StorCard tak<br />
predstavuje ve¾mi zaujímavú alter<strong>na</strong>tívu k pamäovým kartám.<br />
Robot operoval mozgový nádor<br />
Znie to <strong>na</strong> prvý poh¾ad a neuverite¾ne, ale je to tak. Singapur<strong>sk</strong>ým<br />
expertom z technickej univerzity Nanyan sa podarilo zostroji<br />
šesnohého robota, urèeného <strong>na</strong> operáciu mozgových nádorov.<br />
Výsledkom je okrem vyššej presnosti zákroku aj celkové <strong>sk</strong>rátenie<br />
doby operácie. Takéto operácie nezriedka trvajú 6 – 7 hodín, prièom<br />
tento robot, mimochodom, oz<strong>na</strong>èovaný názvom Hexapod, ich zvlád−<br />
ne za polovièný èas. Hexapod je programovaný <strong>na</strong> základe snímok<br />
z magnetickej rezo<strong>na</strong>ncie a len pre zaujímavos, operaèným systé−<br />
mom Hexapodu je Linux...<br />
VIA: Tento rok predáme 3× viac procesorov<br />
Zdá sa, e spoloènos VIA Technologies nemieni pusti k vode výro−<br />
bu mikroprocesorov, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e sa jej v tomto seg−<br />
mente ani zïaleka nedarí tak, ako predpokladali jej predstavitelia<br />
pred nieko¾kými rokmi, keï odkúpili spoloènos Cyrix. Jej predstavi−<br />
telia sa toti pri príleitosti uvedenia nového mikroprocesora VIA C3<br />
s jadrom Nemiah vyjadrili, e v tomto roku oèakávajú strojnásobe−<br />
nie produkcie mikroprocesorov. Keby sa to podarilo, VIA by v tomto<br />
roku mala preda 6 miliónov mikroprocesorov! Predstavitelia spolo−<br />
ènosti, samozrejme, predostreli aj svoju predstavu o predpoklada−<br />
nom „èiernom koòovi“, ktorý jej tento úspech má prinies. Je ním<br />
èerstvá novinka, mikroprocesor VIA C3 s jadrom Nemiah. Ten bol<br />
uvedený <strong>na</strong> trh vo verzii s pracovnou frekvenciou 1 GHz, prièom<br />
pod¾a firemných zdrojov u teraz sú k dispozícii vzorky pracujúce <strong>na</strong><br />
frekvencii 1,4 GHz! Mikroprocesory sú dodávané vo vyhotovení pre
N O V I N K Y<br />
päticu Socket 370 (rov<strong>na</strong>ká,<br />
akú malo Pentium III), plocha<br />
èipu je 52 mm 2 , je vyrábaný<br />
technológiou 0,13 mikrometra<br />
v spoloènosti TSMC. Spotreba<br />
mikroprocesora je <strong>na</strong> dnešné<br />
pomery „príjemných“ 11,25<br />
wattu a vïaka nej mikroproce−<br />
sor vystaèí s pasívnym chlade−<br />
ním. Ce<strong>na</strong> bola pri odbere 1000 kusov stanovená <strong>na</strong> 45 USD.<br />
Okrem zlepšení v architektúre mikroprocesora zaujme C3<br />
Nemiah podporou technológie Padlock Data Encryption Engine.<br />
Vïaka nej je Nemiah prvým mikroprocesorom architektúry x86,<br />
ktorý disponuje hardvérovým generátorom náhodných èísel RNG<br />
(Random Number Generator). Technológia Padlock Data Encryption<br />
Engine zí<strong>sk</strong>ava náhodné èísla meraním tepelnej energie <strong>na</strong> kompo−<br />
nentoch jadra mikroprocesora. Pod¾a Cryptography Research sú<br />
výsledky hardvérového RNG ve¾mi dobré.<br />
Mikroprocesor C3 Nemiah je urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v de<strong>sk</strong>topoch<br />
a èoraz populárnejších „tichých“ domácich poèítaèoch s atraktívnym<br />
dizajnom. VIA však pripravuje jeho <strong>na</strong>sadenie aj v notebookoch.<br />
Memory Stick PRO u vie 1 GB<br />
Sony predstavila novú generáciu formátu Memory Stick, pamäovú<br />
kartu Memory Stick PRO, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje zálohovaciu kapacitu<br />
s objemom a 1 GB, èo umoní pouívate¾ovi spracova šes hodín<br />
pohyblivého záz<strong>na</strong>mu vo formáte MPEG4 (384 kb/s) alebo 24 minút<br />
videozáz<strong>na</strong>mu vo formáte MPEG2, v DVD kvalite. Táto kapacita<br />
zodpovedá zhruba 16 audio CD di<strong>sk</strong>om (za predpokladu 64 MB<br />
údajov <strong>na</strong> jeden CD di<strong>sk</strong>) alebo 360 statickým záberom vo formáte<br />
JPEG v rozlíšení 5,0 megapixelov a viac ne 10 beným 24/36 kino−<br />
filmom.<br />
Pamäová karta Memory Stick PRO disponuje zvýšenou prenoso−<br />
vou rýchlosou a 160 Mb/s a novou minimálnou zapisovacou rých−<br />
losou s hodnotou 15 Mb/s, ak sa pouíva s optimalizovanými, kom−<br />
patibilnými zariadeniami. Zapisovacia rýchlos z<strong>na</strong>ène zvyšuje<br />
spo¾ahlivos záz<strong>na</strong>mových zariadení, èím sa tie stávajú z<strong>na</strong>ène odol−<br />
nejšími proti strate dát v prípade náhodných výpadkov <strong>na</strong>pájania<br />
alebo v prípade náhodného vysunutia karty pred dokonèením pre−<br />
nosu alebo záz<strong>na</strong>mu údajov.<br />
Prístup s mobilným telefónom s fotoaparátom<br />
zakázaný!<br />
Moderné mobilné telefóny, ktoré sú kombinované s digitálnym foto−<br />
aparátom, budú pri vstupe do niektorých priestorov zakázané. Prvé<br />
takéto zákazy sa u objavili v Hongkongu, kde je <strong>na</strong>jvyšší podiel<br />
kombinovaných prístrojov (a 54 %). Kombinovaný prístroj si tu u<br />
nemôete zobra so sebou do šatne v telocvièni. Zákaz sa objavil po<br />
tom, èo sa <strong>na</strong> webových stránkach v Hongkongu objavili pikantné<br />
obrázky zo šatne. Zistilo sa, e obrázky boli realizované práve<br />
takýmto telefónom a boli prenesené pomocou MMS priamo <strong>na</strong><br />
webovú stránku.<br />
Po tomto zákaze prišli obmedzenia aj v iných krajinách. Vstup<br />
s kombinovaným prístrojom zvauje francúz<strong>sk</strong>y energetický koncern<br />
hlavne v prípade atómových elektrární a iných sledovaných priesto−<br />
rov. V Nemecku sa s takýmito prístrojmi nedostanete do niektorých<br />
výrobných podnikov.<br />
Ako sme sa dozvedeli zo zdrojov Sloven<strong>sk</strong>ých elektrární, od 1.<br />
januára 2003 je zakázané pouívanie mobilných telefónov s podpo−<br />
rou MMS vo všetkých prevádzkach SE.<br />
Mobil ako zrkadielko? Koneène nieèo pre dámy!<br />
Ázij<strong>sk</strong>í výrobcovia sa <strong>sk</strong>utoène predháòajú vo vývoji netradièných<br />
produktov. Jedným z tých, èo minimálne vyvolajú záujem, je špe−<br />
ciál<strong>na</strong> „zrkadlová“ fólia, ktorú môete <strong>na</strong>lepi <strong>na</strong> displej svojho<br />
mobilného telefónu, ktorý potom môete pouíva aj v netradiènej<br />
funkcii zrkadielka. Ak vám zišla <strong>na</strong> um otázka, ako potom budete<br />
s telefónom „pracova“, odpoveï je jednoduchá. Zrkadlová fólia<br />
toti plní funkciu zrkadla iba v prípade, e je neaktívne podsvietenie<br />
displeja. V momente, ako sa podsvietenie aktivuje, je displej mobil−<br />
ného telefónu vidite¾ný. Produkt vyvinula spoloènos Shimadzu<br />
Advertising & Communications, ktorá predpokladá preò <strong>sk</strong>velú bu−<br />
dúcnos.<br />
Urèite sa mnohým takýto doplnok pre mobilný telefón môe zda<br />
èudný, ale <strong>sk</strong>úste sa spýta nenejšej polovice ¾udstva...<br />
Pozrite všetky vaše dokumenty z PC aj <strong>na</strong> PDA!<br />
Nový softvér od firmy Cerience (http://<strong>www</strong>.cerience.com) s oz<strong>na</strong>èe−<br />
ním RepliGo zabezpeèí, e <strong>na</strong> vreckovom poèítaèi si budete môc<br />
prezrie prakticky kadý dokument z osobného poèítaèa. Dokumenty<br />
sa pritom zobrazia vrátane tabuliek, obrázkov, grafov, písiem a pô−<br />
vodného formátovania textu. RepliGo pracuje <strong>na</strong> princípe prevodu<br />
dokumentu v stolnom poèítaèi do univerzálnej podoby. Klient<strong>sk</strong>a èas<br />
programu inštalovaná <strong>na</strong> vreckovom poèítaèi s operaèným systé−<br />
mom Palm OS i Pocket PC zaisuje zobrazenie tohto univerzálneho<br />
formátu <strong>na</strong> PDA. Univerzálny formát je tak vlastne obdobou formá−<br />
tu PDF alebo XDocs.<br />
Konverzný program pre stolné poèítaèe s operaèným systémom<br />
Windows bez problémov konvertuje súbory z balíka MS Office alebo<br />
Adobe Acrobat. Podobne zvládne prevod webových stránok, rov<strong>na</strong>ko<br />
je moné z ¾ubovo¾ného programu „tlaèi“ pomocou špeciálneho soft−<br />
vérového ovládaèa do univerzálneho formátu. Výsledná ve¾kos súbo−<br />
ru je oproti originálu nišia asi o polovicu (pouitá je kompresia).<br />
Pri zobrazovaní <strong>na</strong> PDA môete stránky so zobrazeným doku−<br />
mentom prezera podobne, ako je to v prípade Acrobat Readera.<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e dokument môete zväèši, zmenši alebo upravi <strong>na</strong><br />
formát jedného ståpca. Navyše môete takéto dokumenty tlaèi<br />
v pôvodnom formáte priamo z PDA, a to cez infraport alebo<br />
s vyuitím Bluetooth. Produkt stojí necelých 50 USD (asi 2100 Sk bez<br />
DPH). Program si môete zadarmo vy<strong>sk</strong>úša poèas 14 dní, prièom<br />
testovaciu verziu nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.cerience.com/down−<br />
loads/ index.php.<br />
Microsoft vyvinul systém <strong>na</strong> zabránenie kopírovania<br />
hudobných CD<br />
Spoloènos Microsoft ohlásila uvedenie nového softvéru, ktorý má<br />
pomôc hudobnému priemyslu v úsilí zastavi pirát<strong>sk</strong>e kopírovanie kom−<br />
paktných di<strong>sk</strong>ov (CD). Softvér, ktorý bude uloený priamo <strong>na</strong> hudob−<br />
nom nosièi, má <strong>na</strong> rozdiel od jeho predchodcov umoni prehrávanie<br />
<strong>na</strong>hrávok aj v osobných poèítaèoch, èo doterajšie antikopírovacie sys−<br />
témy neumoòovali a vyvolávali tak aj nespokojnos u zákazníkov.<br />
Uvádza sa to <strong>na</strong> internetovej stránke spravodaj<strong>sk</strong>ej spoloènosti BBC.<br />
Väèši<strong>na</strong> systémov zabezpeèujúcich CD proti kopírovaniu je<br />
<strong>na</strong>vrhnutých tak, e <strong>na</strong>hrávky okrem nemonosti prehrania <strong>na</strong> poèí−<br />
taèi èasto spo¾ahlivo nepreèítajú ani prenosné zariadenia èi autorá−<br />
diá. Microsoft tvrdí, e jeho softvér podobné problémy obchádza a<br />
vïaka systému, ktorý je uloený priamo <strong>na</strong> CD, neumoní uívate¾ovi<br />
<strong>sk</strong>opírova <strong>na</strong>hrávky <strong>na</strong> ïalší di<strong>sk</strong>.<br />
Hudobný priemysel u <strong>sk</strong>úšal mnoho rozlièných technológií <strong>na</strong><br />
zastavenie neautorizovaného kopírovania kompaktných di<strong>sk</strong>ov,<br />
väèšinu ochrán sa však uívate¾om podarilo prelomi alebo spôso−<br />
bovala nepríjemnosti poctivým zákazníkom. Novú technológiu<br />
Microsoftu by mal vyuíva <strong>na</strong>jväèší nezávislý svetový producent kom−<br />
paktných di<strong>sk</strong>ov, spoloènos MPO. O spoluprácu prejavili záujem aj<br />
<strong>na</strong>hrávacie spoloènosti Universal a EMI.<br />
V minulom roku klesol predaj hudobných nosièov celosvetovo<br />
o 9,2 %, prièom len v Spojených štátoch amerických zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
<strong>na</strong>hrávacie spoloènosti zníenie predaja o 11 %. Softvérový gigant<br />
Microsoft investoval do vývoja technológií digitálnej ochrany autor−<br />
<strong>sk</strong>ých práv u 500 mil. USD.
R E V U E<br />
SM☺TÁNKA<br />
HP Slovakia – Ideálny manel<br />
7. 2. 2003, Èinohra SND, Bratislava<br />
Kleopatra – veèierok<br />
pre zákazníkov a partnerov SAP<br />
6. február 2003, divadlo Nová scé<strong>na</strong> v Bratislave<br />
IT komunITa<br />
SAP u tradiène zaèiatkom roka pripravuje pre svojich zákazníkov a obchodných partne−<br />
rov spoloèen<strong>sk</strong>é podujatie, kde sa stretávajú ma<strong>na</strong>éri podnikov, ktoré sú zákazníkmi<br />
SAP. Cie¾om podujatia je stretnú sa, porozpráva, zabavi a oddýchnu si v príjemnom<br />
neformálnom prostredí. Spoloèen<strong>sk</strong>ý veèer firmy SAP Sloven<strong>sk</strong>o sa tento rok ko<strong>na</strong>l 6.<br />
februára 2003 v divadle Nová scé<strong>na</strong> v Bratislave. Organizátori pripravili muzikál<br />
Kleopatra, ktorého autorom je Michal David. Tento muzikál sa doteraz nehral v iadnom<br />
sloven<strong>sk</strong>om divadle. 400 hostí zhliadlo po privítaní generálnym riadite¾om SAP Slo−<br />
Devä mesiacov po právoplatnom zavàšení fúzie spoloèností HP a Compaq Computer<br />
Corp. v máji 2002 sa do závereènej fázy dostáva aj proces zlúèenia zastúpení oboch<br />
spoloèností <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, keï spoloènos Compaq Computer Slovakia, s. r. o., sa zluèu−<br />
je s nástupníckou spoloènosou Hewlett−Packard Slovakia, s. r. o. Tento „sobáš“ predsta−<br />
vitelia HP oslávili v piatok 7. februára 2003 so svojimi obchodnými partnermi a klientmi<br />
<strong>na</strong> slávnostnej predpremiére hry Oscara Wildea s príz<strong>na</strong>èným názvom Ideálny manel<br />
v podaní Èinohry Sloven<strong>sk</strong>ého národného divadla. O ideálnych partnerstvách – viacej<br />
o obchodných a profesionálnych ako o manel<strong>sk</strong>ých – si mali èo poveda Pavel<br />
Struhárik, riadite¾ odboru Vývoj IT VÚB, Juraj Polák, obchodný riadite¾ HP Slovakia,<br />
Miroslav Hrobár, riadite¾ spoloènosti Interlan, a Peter Weber, generálny riadite¾ HP<br />
Slovakia v spoloènosti svojich maneliek.<br />
Názov operácie: Cisco 007 – Len pre Tvoje oèi<br />
Kód misie: Dnes neumieraj<br />
28. 1. 2003, Reduta Bratislava<br />
Agenti v slubách spoloènosti Cisco Systems Slovakia zorganizovali v bratislav<strong>sk</strong>ej Redute<br />
spoloèen<strong>sk</strong>é stretnutie pod názvom Cisco 007 – Len pre Tvoje oèi. Pozvaní agenti so svoji−<br />
mi pôvabnými partnerkami sa dostavili <strong>na</strong>ozaj v hojnom poète. O zábavu sa postaral<br />
Elton John alias Vladimír Hron. Vïaka nemu akciu nezmeškali ani ostatní výz<strong>na</strong>mní agenti<br />
zvuèných mien, ako <strong>na</strong>pr. Hele<strong>na</strong> Vondráèková, Karel Gott alebo Miro birka.<br />
Jediní agenti, ktorí ne<strong>sk</strong>rývali svoju identitu, boli Vašo Patejdl a agentka Zuza<strong>na</strong> Mauréri.<br />
O hladký priebeh veèera sa postarala Moneypenny alias Iveta Malachov<strong>sk</strong>á, ktorá sa<br />
svojej misie zhostila rov<strong>na</strong>ko úspešne ako James Bond.<br />
ven<strong>sk</strong>o Milanom Hánom koncertnú verziu muzikálu Kleopatra v hlavnej úlohe s Monikou<br />
Absolonovou a Marcelom Palonderom.<br />
Getronics New Year Party 2003<br />
17. 1. 2003, Istropolis, Bratislava<br />
Viac ako 100 zákazníkov<br />
a obchodných partnerov<br />
spojila 17. januára spo−<br />
loèná New Year Party<br />
2003, ktorú zorganizo−<br />
vali spoloènos Dell<br />
Computer a jej globálny<br />
servisný partner spoloè−<br />
nos Getronics Slovakia.<br />
Veèierok vytvoril jedineè−<br />
ný priestor <strong>na</strong> stretnutie<br />
s k¾úèovými zákazníkmi<br />
<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu a <strong>na</strong><br />
spoloèné otvorenie<br />
nového roku. Veèierok<br />
príjemne dotvorila<br />
hudobno−taneèná show<br />
Cirkus svet a slávnostný<br />
raut. Na fotografii z¾ava<br />
Ondrej Kocián (Dell<br />
Computer), Pavel<br />
Habarta (Getronics<br />
Sovakia) a Darragh<br />
Carey (Dell Computer)<br />
s manelkou.<br />
14 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
LIfesTyle<br />
ROZHOVOR<br />
„Mám<br />
dobrý time<br />
ma<strong>na</strong>gement“<br />
Danica Baláová<br />
Marketing Ma<strong>na</strong>ger ESG,<br />
HPS HP Slovakia<br />
Ako si sa dostala do IT?<br />
Bola to úplná náhoda – inzerát v Národnej<br />
obrode. Ve¾mi hmlisto som tušila, èo je to IT,<br />
mojou ve¾kou devízou bola vtedy anglièti<strong>na</strong>.<br />
Povedala som si, e to <strong>sk</strong>úsim. Dnes <strong>na</strong>ozaj<br />
neviem, kde som po piatich rokoch mater<strong>sk</strong>ej<br />
dovolenky <strong>na</strong>brala tú drzos a odvahu. Vyšlo to<br />
a nikdy som to neo¾utovala. Stala som sa sú−<br />
èasou fantastického kolektívu, ktorý sa vo fir−<br />
me Digital formoval, a otvoril sa pre mòa fas−<br />
cinujúci svet IT, ktorý sa ve¾mi ako opúša.<br />
Èím je pre teba IT bra<strong>na</strong> zaujímavá,<br />
iná ako ostatné? Èo sa ti <strong>na</strong> nej páèi<br />
a èo, <strong>na</strong>opak, nie?<br />
Páèi sa mi, e je ve¾mi pokroková a dy<strong>na</strong>mic−<br />
ká, plná zaujímavých osobností a zmien. Èlo−<br />
vek sa neustále musí uèi a prispôsobova no−<br />
vým, zmeneným podmienkam. Uvedomujem<br />
si, ako výrazne ovplyvòuje kvalitu nášho ivota,<br />
ako ve¾mi sa za posledné roky vïaka pokroko−<br />
vým IT technológiám zmenil ivotný štýl, kvalita<br />
a rozsah komunikácie. A èo sa mi nepáèi? Nie−<br />
kedy sú tie zmeny a príliš dy<strong>na</strong>mické – dôka−<br />
zom sú dve fúzie, ktoré som poèas posledných<br />
rokov absolvovala.<br />
V akej inej brani ako IT by si chcela<br />
robi, keby si si mohla vybra?<br />
Vdy sa mi ve¾mi páèil cestovný ruch a táto ob−<br />
las ma zaujíma dodnes. Vedela by som si sa−<br />
mu seba celkom dobre predstavi, ako pomá−<br />
ham pri budovaní atraktívnych lokalít cestov−<br />
ného ruchu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u alebo kdeko¾vek <strong>na</strong><br />
svete. Odmalièka ma to ahalo ku kultúre<br />
a umeniu a to je takisto oblas, v ktorej by ma<br />
práca urèite ve¾mi bavila. No ako som u<br />
uviedla v predchádzajúcej odpovedi, IT bra<strong>na</strong><br />
by sa mi opúšala ako – páèi sa mi, mám ju<br />
rada.<br />
Ko¾ko hodín sa denne venuješ práci<br />
a ako vyzerá celková <strong>sk</strong>ladba tvojho<br />
dòa, týdòa?<br />
Je to rôzne a záleí to <strong>na</strong> viacerých faktoroch.<br />
V obdobiach obchodných špièiek, väèších<br />
akcií, koncov kvartálov a, samozrejme, fúzií<br />
strávim v práci dos ve¾a èasu.<br />
Musím sa však pochváli, e mám celkom<br />
dobrý „time ma<strong>na</strong>gement“, a preto sa mi darí<br />
zadeli si prácu tak, aby som sa vyhla zbytoè−<br />
ným stresom. Ve¾kou výhodou je aj moja mo−<br />
bilná kancelária, t. j. výkonný notebook a pri−<br />
pojenie z domu <strong>na</strong> internet.<br />
Môj deò vypåòajú porady, stretnutia s kole−<br />
gami a agentúrami, sluobné cesty...<br />
Ko¾ko mailov ti denne chodí? Ko¾ko<br />
èasu stráviš <strong>na</strong> poradách, <strong>na</strong> sluobných<br />
cestách týdenne èi mesaène?<br />
Denne je to priemerne asi 80 mailov, èo je dos<br />
hrozné èíslo. Staèí, keï som nieko¾ko dní bez<br />
prístupu k svojej emailovej schránke, a <strong>na</strong>zbie−<br />
ra sa mi ich tam celkom pekný poèet... A hodi−<br />
ny strávené <strong>na</strong> poradách si netrúfam ani od−<br />
hadnú, je to niekedy strašne ve¾a èasu.<br />
Ako si predstavuješ svoju prácu v bu−<br />
dúcnosti (teleworking a pod.)?<br />
Urèite <strong>na</strong>stúpi silný trend mobility a teleworkin−<br />
gu. Dnes u všetko zaèí<strong>na</strong> smerova tam. Po−<br />
krokové mobilné technológie a kvalitné siete<br />
nám umonia pracova <strong>na</strong>ozaj odkia¾ko¾vek.<br />
Nikdy by som však nechcela strati ivý kontakt<br />
s ¾uïmi – ten toti iad<strong>na</strong> technológia ne<strong>na</strong>hradí.<br />
Akým koníèkom, športom si sa veno−<br />
vala v minulosti a èomu sa ešte stíhaš<br />
venova teraz?<br />
V mladosti som sa venovala ¾udovému tancu<br />
a folklóru. Dnes je to predovšetkým šport a ume−<br />
nie. Zaèala som hra tenis, ve¾mi rada lyujem,<br />
bicyklujem, cvièím – vdy sa s<strong>na</strong>ím nájs èas <strong>na</strong><br />
Narodená v Nitre, býva v Bratislave<br />
Štúdium: Vysoká škola ekonomická<br />
v Bratislave, Obchodná fakulta<br />
1992 – 1998: V spoloènosti Digital<br />
Equipment Slovakia zaèí<strong>na</strong> budova<br />
marketingové oddelenie a uvádza z<strong>na</strong>èku<br />
Digital <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh a podie¾a sa <strong>na</strong><br />
vytváraní stratégie v komunikácii firmy<br />
v oblasti B2B<br />
1998 – 2002: Ako marketingová<br />
riadite¾ka v spoloènosti Compaq Computer<br />
Slovakia, ktorá vznikla po fúzii Digitalu<br />
a Compaqu, rozvíja marketingovú<br />
komunikáciu z<strong>na</strong>èky Compaq <strong>na</strong><br />
sloven<strong>sk</strong>om trhu a stará sa o podporu<br />
všetkých produktových <strong>sk</strong>upín<br />
2002: Po fúzii spoloènosti Compaq a HP<br />
sa stáva marketingovou ma<strong>na</strong>érkou<br />
divízie podnikových systémov a sluieb<br />
a zároveò sa stará o komunikáciu z<strong>na</strong>èky<br />
HP <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu<br />
tieto moje ob¾úbené športy. Ve¾mi mi to pomáha<br />
v udriavaní psychickej aj fyzickej kondície.<br />
V poslednom èase hrávam pravidelné tenisové<br />
zápasy so synmi, ešte stále sa mi ich podarí<br />
obèas aj porazi. V lete sa venujem kvetom v zá−<br />
hrade a prechádzkam so psom. Niekedy ani sa−<br />
ma neviem, ako to všetko stíham...<br />
Akú hudbu rada poèúvaš, èo rada èí−<br />
taš?<br />
Mám široký okruh ob¾úbených ánrov a inter−<br />
pretov, patrí medzi nich Sting, U2, ale poèúvam<br />
aj dez, hudobné <strong>sk</strong>upiny inšpirované folklórom<br />
alebo tzv. world music. Èítam takisto ve¾mi rôz−<br />
norodé ánre od politických trilerov Roberta<br />
Ludluma a po hlboko ¾ud<strong>sk</strong>é snové diela švéd−<br />
<strong>sk</strong>ej spisovate¾ky Marianne Frederikssonovej.<br />
Na akej <strong>na</strong>jlepšej dovolenke si dote−<br />
raz bola a ako vyzerá tvoja predstava<br />
ideálnej dovolenky?<br />
Moje dovolenky povaujem za vydarené, ak sú<br />
akèné, plné zaujímavých udalostí, miest a ¾udí.<br />
Medzi tie, <strong>na</strong> ktoré ve¾mi rada spomí<strong>na</strong>m, patrí<br />
dovolenka s raftingom a canyoningom v Ra−<br />
kú<strong>sk</strong>u alebo týdenná plavba <strong>na</strong> plachetnici<br />
Zeus <strong>na</strong> Jadrane.<br />
Nedopustím <strong>na</strong> zimnú dovolenku <strong>na</strong> lyiach,<br />
kadý rok sa mi podarí strávi úasný týdeò <strong>na</strong><br />
svahoch rakú<strong>sk</strong>ych alebo francúz<strong>sk</strong>ych Álp.<br />
Akí sú pod¾a teba mui v IT? Sú nieèím<br />
iní?<br />
Väèšinou sú inteligentní, múdri a <strong>sk</strong>romní...<br />
A èi sú iní, to ani neviem posúdi. U desa ro−<br />
kov som obklopená mumi hlavne z tejto brane.<br />
Ïakujem za rozhovor.<br />
Martin Drobný<br />
3/2003 PC REVUE 15
R E V U E<br />
REPORTÁ: IBM Lotusphere 2003<br />
V z<strong>na</strong>mení WebSphere a NextGen<br />
Al Zollar sa so svojím tímom lúèil v športovom<br />
duchu<br />
U tradiène sa <strong>na</strong> zaèiatku roka ko<strong>na</strong>la konferencia<br />
Lotusu, softvérovej divízie spoloènosti IBM.<br />
Išlo o okrúhly desiaty roèník Lotusphere a IBM<br />
<strong>na</strong> tejto konferencii priniesla viacero podstatných<br />
oznámení urèujúcich jej ïalšiu stratégiu. Predovšetkým<br />
došlo k výmene generálneho ma<strong>na</strong>éra Lotusu,<br />
prièom doterajší šéf Al Zollar odovzdal vedenie Dr.<br />
Ambujovi Goyalovi, ktorý prišiel priamo z divízie<br />
IBM, zodpovednej za projekt WebSphere. Táto výme<strong>na</strong><br />
zároveò z<strong>na</strong>mená, e ïalšia stratégia Lotusu<br />
sa bude ubera jednoz<strong>na</strong>ène cestou integrácie produktov<br />
Lotus do globálnych riešení IBM. Goyal to<br />
<strong>na</strong>koniec <strong>na</strong> prezentácii povedal jasne: „Je koniec<br />
monolitickým aplikáciám Lotus, budúcnosou je integrácia<br />
a vzájomná prepojenos všetkých <strong>na</strong>šich nástrojov.“<br />
Internetové aplikácie sú zaloené <strong>na</strong> aplikaènom<br />
serveri WebSphere a aplikácie Lotus sa tomuto<br />
trendu prispôsobia. Na splnenie tohto cie¾a dostane<br />
softvérová divízia od mater<strong>sk</strong>ej firmy IBM celú miliardu<br />
dolárov, prièom táto investícia je rozpoèítaná<br />
<strong>na</strong> tri <strong>na</strong>sledujúce roky.<br />
Pripomeòme, e WebSphere je aplikaèný server<br />
urèený <strong>na</strong> vytváranie a po<strong>sk</strong>ytovanie podnikových<br />
webových aplikácií. Pomocou produktov vychádzajúcich<br />
z know-how divízie Lotus bude moné<br />
v podniku <strong>na</strong>pr. vyh¾ada kolegu, ktorého práve<br />
potrebujete <strong>na</strong> pomoc s urèitým problémom, extrahova<br />
<strong>na</strong>jdôleitejšie informácie pre pracovníka<br />
s konkrétnymi povinnosami, zabezpeèova globálne<br />
vzdelávanie v organizácii a pod.<br />
Doterajšia stratégia IBM v prípade aplikácií Lotus<br />
bola zameraná <strong>na</strong> ich po<strong>sk</strong>ytovanie vo forme<br />
samostatných blokov alebo portletov pre Web-<br />
Sphere. Tak to bolo <strong>na</strong>pr. s okamitou komunikáciu<br />
(instant messaging) alebo nástrojmi <strong>na</strong> tvorbu konferencií.<br />
Keïe teraz budú aplikácie Lotus integrované<br />
priamo do WebSphere, z<strong>na</strong>mená to, e všetky<br />
budú kompletne prepracované. Vybudované budú<br />
priamo <strong>na</strong> platforme J2EE (Java 2 Enterprise Edition).<br />
Táto nová rodi<strong>na</strong> produktov sa oz<strong>na</strong>èuje spoloèným<br />
názvom NextGen. Pre existujúcich zákazníkov<br />
je však dôleité to, e súèasné „klasické“ produkty<br />
Nový šéf divízie Lotus Ambuj Goyal pri<br />
úvodnej prezentácii<br />
Lotus <strong>na</strong> platforme Notes/Domino ostávajú zachované<br />
a <strong>na</strong>ïalej sa budú rozvíja. Nieko¾ko rokov tak<br />
ved¾a seba budú existova dve vetvy produktov –<br />
súèasná i NextGen – s tým, e z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
sa bude dôraz klás <strong>na</strong> produkty typu NextGen.<br />
Na vývoj aplikácií v prostredí J2EE bude pouitý<br />
koncept RAD (Rapid Application Development).<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e aplikácie J2EE budú môc vývojári<br />
vyvíja rýchlo s vyuitím vopred pripravených blokov.<br />
Výhodou však je to, e pokroèilí vývojári budú<br />
môc tieto bloky prispôsobi, resp. vypracova<br />
vlastné bloky.<br />
Medzi konkrétne ohlásenia <strong>na</strong> Lotusphere 2003<br />
patril predovšetkým systém elektronickej pošty<br />
s pracovným oz<strong>na</strong>èením NextGen Mail. Je to prvá<br />
aplikácia vytvorená od základu s vyuitím J2EE.<br />
Z pouívate¾<strong>sk</strong>ej stránky má ís o cenovo výhodné<br />
riešenie pre ¾udí, ktorí ešte nemajú zriadenú elektronickú<br />
poštu a potrebujú k nej len základný prístup.<br />
Pokroèilé funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. kalendár a iné<br />
monosti pribalené v programe Lotus Notes/Domino<br />
alebo Microsoft Outlook, ich pritom len rušia.<br />
Pouívatelia NextGen Mail pristupujú v tomto prípade<br />
k pošte cez web a v pozadí celého riešenia je<br />
databáza DB2. Produkt príde <strong>na</strong> trh do polovice<br />
tohto roka, predbená ce<strong>na</strong> za pouívanie elektronickej<br />
pošty bude pre beného pouívate¾a v rozsahu<br />
od 5 do 10 USD za mesiac.<br />
Ïalším zameraním Lotusu je oblas vzdelávania<br />
¾udí v organizáciách. Lotus v tejto sfére ponúka<br />
produkty e-Learning a Learning Ma<strong>na</strong>gement System.<br />
e-Learning je cenovo ekonomické riešenie,<br />
urèené pre virtuálne „triedy“ od troch pouívate¾ov<br />
a po <strong>na</strong>dnárodné spoloènosti. Študenti si pomocou<br />
produktu Learning Ma<strong>na</strong>gement System môu<br />
vybra uèivo, modifikova svoj profil a prispôsobova<br />
tempo výuèby svojim monostiam. Learning<br />
Ma<strong>na</strong>gement System beí <strong>na</strong> serveroch IBM PSeries<br />
s operaèným systémom AIX, ïalej Microsoft Windows<br />
NT/2000, Linux a Sun Solaris. Podporovanými<br />
databázami sú DB2, Oracle a SQL. Anglická verzia<br />
tohto softvéru bude uvedená <strong>na</strong> konci februára<br />
tohto roka, ïalšie jazykové verzie (<strong>na</strong>pr. aj èešti<strong>na</strong>)<br />
sú <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> druhú polovicu roka.<br />
V oblasti vzdelávania ¾udí sa len v USA toèia<br />
stovky miliónov dolárov a nástroje pre elektronické<br />
vzdelávanie po<strong>sk</strong>ytuje viac ako 100 firiem. Pod¾a<br />
a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti IDC je práve Lotus v tejto<br />
oblasti momentálne lídrom so 45-percentným podielom<br />
<strong>na</strong> trhu.<br />
Tradièné zameranie Lotusu <strong>na</strong> okamitú komunikáciu<br />
¾udí je stelesnené v programe Sametime<br />
Everyplace 3, ktorý bude v <strong>na</strong>jnovšej verzii zameraný<br />
aj <strong>na</strong> podporu spolupráce s mobilnými pouívate¾mi.<br />
Klient Sametime Everyplace 3 bude bea<br />
<strong>na</strong> platforme vreckových poèítaèov s operaèným<br />
systémom Microsoft Pocket OS 2002 i Palm OS. Rov<strong>na</strong>ko<br />
riešenie Everyplace 3 bude urèené aj pre operaèný<br />
systém v inteligentných mobilných telefónoch.<br />
Produkt príde <strong>na</strong> trh v treom štvrroku 2003.<br />
IBM u dosiahla dohodu s AT&T Wireless, jedným<br />
z <strong>na</strong>jväèších operátorov v USA, ktorý bude<br />
produkty Everyplace 3 i NextGen Mail ponúka pre<br />
svojich zákazníkov <strong>na</strong> inteligentných mobilných<br />
telefónoch a vreckových poèítaèoch.<br />
K <strong>na</strong>jdôleitejšiemu rodinnému striebru pôvodnej<br />
firmy Lotus patrí systém Notes/Domino. V októbri<br />
minulého roka bola uvo¾nená verzia Lotus<br />
Domino 6 a pod¾a oznámenia firmy sa jej darí ve¾mi<br />
dobre. Dôvodom má by nová licenèná politika<br />
a následný pokles celkových nákladov <strong>na</strong> vlastníctvo.<br />
Pod¾a nezávislej a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti sú náklady<br />
<strong>na</strong> vlastníctvo v prípade verzie Domino R5<br />
v priemere okolo 22 USD <strong>na</strong> pouívate¾a a mesiac.<br />
Verzia Domino 6 je o 3,60 USD <strong>na</strong> pouívate¾a a mesiac<br />
lacnejšia. V druhej polovici tohto roka má by<br />
uvo¾nená verzia Notes/Domino 6.5. Pripravuje sa aj<br />
nástroj IBM Lotus Domino Toolkit pre WebSphere<br />
Studio, ktorý umoní vyui aplikácie pôvodne<br />
vytvorené pre systém Lotus/Domino aj v prostredí<br />
WebSphere. Na konferencii sa tie objavili správy<br />
o pripravovanej verzii Lotus Notes/ Domino 7, ktorá<br />
by sa mala uvies <strong>na</strong> trh v priebehu roka 2004.<br />
Na tohtoroènej konferencii Lotusphere bolo jednoz<strong>na</strong>ène<br />
cíti krízu, ktorá stále pretrváva v IT odvetví<br />
hlavne <strong>na</strong> území USA. Ešte pred dvoma rokmi<br />
bola konferencia Lotusphere vypredaná do dvoch<br />
hodín od monosti rezervácie cez internet. Minulý<br />
i tento rok bolo moné prihlási sa aj tesne pred konferenciou<br />
a poèet úèastníkov poklesol. Pod¾a oficiálnych<br />
údajov bol poèet úèastníkov okolo 5000. Predstavitelia<br />
IBM sa <strong>na</strong> tlaèovej konferencii k tomu<br />
problému vyjadrili, e práve poèas tohto roka oèakávajú<br />
ukonèenie krízy. Pod¾a ich hodnotenia by sa<br />
tak malo sta u v prvej polovici roka. Pomôc tomu<br />
má práve zme<strong>na</strong> stratégie pri vývoji aplikácií s vyuitím<br />
všeobecných štandardov. Budúcnos pre<br />
Lotus je jasná – budúcnos je WebSphere.<br />
Ondrej Macko, Orlando, Florida, USA<br />
16 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
SÚA o Intel Pentium 4 so základnou do<strong>sk</strong>ou, podporujúce Hyper−Threading, h¾adajte <strong>na</strong> anketovom lístku<br />
Pentium má desa<br />
rokov!<br />
Veru tak, tento mesiac<br />
oslavuje <strong>na</strong>júspešnejšia rodi<strong>na</strong><br />
mikroprocesorov v poèítaèovej<br />
histórii svoje desiate<br />
<strong>na</strong>rodeniny. Pripomenieme si<br />
jednotlivé generácie, novinky,<br />
ktoré priniesli, a pozrieme sa<br />
aj <strong>na</strong> vývoj v oblasti výrobných<br />
technológií za rov<strong>na</strong>ké<br />
obdobie. Verte, bude to<br />
vzrušujúca prechádzka!<br />
Keï som do posledného minuloroèného èísla pripravoval<br />
èlánok o <strong>na</strong>jnovšom mikroprocesore<br />
spoloènosti Intel, <strong>na</strong>razil som vo svojom archíve<br />
<strong>na</strong> informáciu, ktorá ma inšpirovala k <strong>na</strong>písaniu<br />
tohto èlánku. Èi sa vám tomu chce veri, alebo nie,<br />
22. marca uplynie desa rokov od momentu, keï<br />
spoloènos Intel Corporation uviedla <strong>na</strong> trh prvý<br />
mikroprocesor s oz<strong>na</strong>èením Pentium! Desiate <strong>na</strong>rodeniny<br />
sú vo svete mikroprocesorov <strong>na</strong>ozaj výnimoèná<br />
príleitos. Dokumentuje to u fakt, e<br />
doposia¾ nijaký mikroprocesor sa takéhoto vysokého<br />
veku „nedoil“, a to èi u priamo, alebo v podobe<br />
nových generácií svojej rodiny. Zrejme teda<br />
<strong>na</strong>stal správny èas <strong>na</strong> ohliadnutie sa do histórie,<br />
èo poviete?<br />
POÈIATKY<br />
MIKROPROCESOROVEJ SÁGY<br />
Pojmy mikroprocesor a Intel sú v poèítaèovej<br />
histórii nerozluène spojené. Práve Intel bol<br />
toti spoloènosou, ktorá dala svetu polovodièovú<br />
súèiastku s týmto názvom. V roku<br />
1968 prevzal objednávku od japon<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />
Busicom, ktorá sa zaoberala vývojom<br />
a výrobou kalkulaèiek. Intel mal pod¾a<br />
dohody vyvinú súpravu èipov, ktoré by Busicomu<br />
umonili <strong>sk</strong>onštruova jednoduchšiu<br />
a lacnejšiu kalkulaèku. Intel èip a vlastne aj<br />
kompletnú súpravu èipov <strong>na</strong>ozaj vyvinul, ibae<br />
v èase, keï bol èip hotový, spoloènos Busicom<br />
oò stratila záujem, a tak sa v Inteli rozhodli da<br />
novinku k dispozícii ostatným výrobcom. Uviedli ju<br />
<strong>na</strong> trh v roku 1971 a novinka, ktorá sa <strong>na</strong>pokon<br />
stala prvým mikroprocesorom, niesla oz<strong>na</strong>èenie<br />
i4004. Obvod bol vyrábaný technológiou 10 mikrometrov<br />
a obsahoval <strong>na</strong> dnešné pomery doslova neuverite¾ných<br />
2300 tranzistorov!<br />
Spoloènos Intel sa však neuspokojila so <strong>sk</strong>utoènosou,<br />
e sa stala prvým výrobcom mikroprocesorov.<br />
Postupne sa dostávali <strong>na</strong> trh mikroprocesory<br />
ïalších výrobcov, ale trh s mikroprocesormi pre<br />
osobné poèítaèe Intel doslova ovládol a postupom<br />
èasu zaèal svoje produktové portfólio rozširova aj<br />
do oblastí mikroprocesorov urèených pre servery,<br />
mobilné poèítaèe a ïalšie zariadenia. Spoloènosti k<br />
jej úspechu v nemalej miere pomohlo „strategické<br />
spojenie“ s firmami IBM a Microsoft. Ve¾ký podiel<br />
<strong>na</strong> úspechu mikroprocesorov Intel má práve „Ve¾ká<br />
modrá“. Za základ štandardu PC, ktorý vývojári<br />
IBM definovali a ktorý je praotcom dnešných poèítaèov,<br />
si toti vybrali mikroprocesory Intel s architektúrou<br />
x86. V hre boli okrem èipov Intelu aj produkty<br />
firiem Motorola a Zilog. V IBM však stavili <strong>na</strong><br />
Intel. O období vzniku poèítaèov typu<br />
PC sme toho v <strong>na</strong>šom èasopise<br />
<strong>na</strong>písali dos, a tak sa<br />
vráme k oslávencovi.<br />
PREÈO PRÁVE PENTIUM?<br />
Mono viete, mono nie, mikroprocesor, ktorý ako<br />
prvý dostal oz<strong>na</strong>èenie Pentium, sa pôvodne mal<br />
vola i80586. Taká bola toti dovtedajšia konvencia<br />
oz<strong>na</strong>èovania mikroprocesorov spoloènosti Intel. Od<br />
poèiatku vývoja piatej generácie mikroprocesorov<br />
sa aj pre òu rátalo s èíselným oz<strong>na</strong>èením. Rad mikroprocesorov<br />
spoloènosti Intel s èíselných oz<strong>na</strong>èením<br />
(i8086, i8088, i80286, i80386, i80486) bol<br />
úspešný, ïalšieho pokraèovate¾a v podobe zástupcu<br />
piatej generácie sa však nedoèkal!<br />
Natí<strong>sk</strong>a sa teda otázka, preèo Intel siahol po<br />
inom pomenovaní? Dôvod bol prostý. Pred uvedením<br />
nového mikroprocesora viedla spoloènos<br />
Intel súdny spor so spoloènosou AMD, ktorého<br />
predmetom bola otázka ochrany oz<strong>na</strong>èenia mik-<br />
18 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
roprocesora. AMD toti uviedla <strong>na</strong> trh mikroprocesory am486, ktorých<br />
oz<strong>na</strong>èenie sa od originálnych mikroprocesorov Intel z rov<strong>na</strong>kej rodiny líšilo<br />
iba mierne. Klony od AMD zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li úspech a zaèí<strong>na</strong>li sa objavova aj v<br />
poèítaèoch výz<strong>na</strong>mných výrobcov. To sa, samozrejme, Intelu nepáèilo, o to<br />
viac, e podobné plány ako AMD mali aj ïalšie spoloènosti. Výsledok súdneho<br />
sporu však Intelu nepriniesol oèakávaný výsledok. Verdikt súdu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />
víazstvo AMD a otvorenú cestu pre ïalších záujemcov o výrobu mikroprocesorov.<br />
Intel sa s<strong>na</strong>il „bráni“ zavedením loga Intel Inside, ktoré<br />
mohli <strong>na</strong> svoje systémy umiestni iba výrobcovia, ktorých poèítaèe boli osadené<br />
mikroprocesormi Intel. Ani tento spôsob odlíšenia nebol dostatoènou<br />
bariérou pre vstup ïalších výrobcov <strong>na</strong> trh a poèet firiem produkujúcich<br />
mikroprocesory <strong>na</strong> báze 80486 sa èasom vyšplhal <strong>na</strong> osem. V tom èase produkovali<br />
mikroprocesory 486 okrem Intelu aj spoloènosti AMD, Cyrix, IBM,<br />
IDT, NexGen, SGS Thomson, Texas Instruments a UMC. Toto široké spektrum<br />
produktov malo, samozrejme, vplyv <strong>na</strong> pokles cien mikroprocesorov. Intel<br />
sa <strong>na</strong> základe verdiktu súdu rozhodol ukonèi síce overené, ale ¾ahko kopírovate¾né<br />
èíselné oz<strong>na</strong>èovanie svojich mikroprocesorov. Príchod mikroprocesora<br />
piatej generácie bol <strong>na</strong> tento krok vhodnou príleitosou, a tak novinka<br />
dostala pomenovanie Pentium.<br />
PRVÝ Z RODINY<br />
U sme sa zmienili, e prvý mikroprocesor z rodiny Intel Pentium bol <strong>na</strong> trh<br />
uvedený 22. 3. 1993. Pozrime sa teda aspoò v struènosti <strong>na</strong> jeho špecifikáciu.<br />
Mikroprocesor bol vyrábaný technológiou 0,8 mikrometra, obsahoval<br />
3,1 milió<strong>na</strong> tranzistorov a <strong>na</strong> trh sa dostal hneï v dvoch verziách, líšiacich<br />
sa pracovnou frekvenciou. Tá bola 60, respektíve 66 MHz. Zbernica mikroprocesora<br />
pracovala <strong>na</strong> frekvencii 25 MHz. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou<br />
rodinou mikroprocesorov i80486 boli <strong>na</strong>jväèšími zme<strong>na</strong>mi, ktoré Pentium<br />
prinieslo, super<strong>sk</strong>alár<strong>na</strong> architektúra, implementácia dvojice výkonných<br />
jednotiek èi rozšírenie údajovej zbernice z 32 <strong>na</strong> 64 bitov. Myslím si, e<br />
netreba oprašova technické parametre, pozrime sa <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>m, ktorý malo<br />
Pentium pre osobné poèítaèe.<br />
Pochopite¾ne, zmeny v jadre a vlastnostiach sa prejavili aj <strong>na</strong>vonok. Mikroprocesor<br />
dostal nové puzdro, ktoré sa v histórii rodiny nieko¾ko ráz menilo. Práve<br />
zmeny puzdier mikroprocesorov a s nimi súvisiace úpravy architektúry boli<br />
neraz terèom kritiky pouívate¾ov. Pravda je však taká, e vdy išlo o zmeny,<br />
ktorých cie¾om bolo zvýšenie výkonnosti celej platformy. Pouívatelia by ich<br />
mono znášali ¾ahšie, keby sa diali trocha koordinovanejšie.<br />
CESTY SA ROZDE¼UJÚ<br />
Mikroprocesor Pentium priniesol nieèo dovtedy nevídané: segmentáciu trhu<br />
s mikroprocesormi. Tento zámer Intelu istotne nebol badate¾ný od momentu,<br />
keï <strong>na</strong> trh uviedol prvú verziu Pentia. Veï po prvej dvojici modelov sme si <strong>na</strong><br />
ïalšie rozšírenie poèkali takmer rok. Prvej serverovej verzie Pentia sme sa<br />
doèkali a o ïalších 19 mesiacov (v novembri 1995), teda a po viac ako dva<br />
a pol roku od uvedenia prvého mikroprocesora Pentium. Najdlhšie sa však<br />
èakalo <strong>na</strong> prvú mobilnú verziu mikroprocesora Pentium. Tá sa <strong>na</strong> trhu objavila<br />
a v septembri roku 1997, teda po viac ako štyri a pol roku! V tom èase<br />
u bol pre de<strong>sk</strong>topy k dispozícii mikroprocesor Pentium II.<br />
Po tom, èo Intel perfektne odhadol segmentáciu mikroprocesorového trhu,<br />
<strong>na</strong>stal <strong>sk</strong>utoèný boom. Za prvých pä rokov uviedol Intel <strong>na</strong> trh 28 mikroprocesorov<br />
nesúcich oz<strong>na</strong>èenie Pentium a my sme stáli <strong>na</strong> poèiatku fascinujúcich<br />
pretekov, ktoré nám v ïalšom období priniesli nárast výkonu a <strong>na</strong>jmä strhujúce<br />
tempo uvádzania noviniek. Keï u sme sa dotkli štatistiky, je <strong>na</strong>èase<br />
poloi si otázku.<br />
KO¼KO ICH VLASTNE BOLO?<br />
Poviem vám, nebolo to jednoduché rátanie a nielen môj súkromný archív<br />
vykazoval „biele miesta“. Napokon sa mi však podarilo mozaiku po<strong>sk</strong>lada<br />
a vy <strong>na</strong> CD nájdete tabu¾ku, v ktorej je èasový harmonogram uvedenia všetkých<br />
Pentií, ako aj èiastkové tabu¾ky obsahujúce jednotlivé rodiny.<br />
Poïme však k celkovému poètu. Mikroprocesorov Pentium urèených pre<br />
de<strong>sk</strong>topy sa <strong>na</strong> trhu doteraz objavilo spolu 57 (10× Pentium, 4× Pentium<br />
MMX, 7× Pentium II, 16× Pentium III, 19× Pentium 4 a jedno Pentium 4<br />
HT). U toto je celkom pekný údaj. U sme sa však zmienili, e do rodiny<br />
Pentií patria aj mikroprocesory pre mobilné poèítaèe. Tie Intel doposia¾<br />
ponúkol u v 52 modeloch Mobile (vrátane verzií LV a ULV). De<strong>sk</strong>topových<br />
a mobilných Pentií teda doposia¾ bola viac ako stovka. Aby sme sa však<br />
3/2003 PC REVUE 19
R E V U E<br />
dostali k celkovému poètu, musíme priráta aj modely urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />
v serveroch, ktorých bolo spolu 43. Rodi<strong>na</strong> Pentií tak do dnešného dòa má<br />
152 èlenov!<br />
Do rodiny mikroprocesorov Pentium patria aj ich mladší a lacnejší „bratia“,<br />
mikroprocesory Celeron. Tie sa <strong>na</strong> trhu po prvý raz objavili 15. 4. 1998 (o mesiac<br />
to bude pä rokov). Intel za pä rokov uviedol <strong>na</strong> trh 31 de<strong>sk</strong>topových<br />
modelov mikroprocesorov Celeron a neuverite¾ných 33 modelov mobilných<br />
Celeronov. Ak ich prirátame k Pentiám, vyšplhá sa poèet èlenov „rodiny“ <strong>na</strong> neuverite¾ných<br />
216 modelov.<br />
V HLAVNOM PRÚDE<br />
I keï Intel zaèal produkova mikroprocesory Pentium v odlišných verziách pre<br />
de<strong>sk</strong>topy, servery i mobilné poèítaèe, z poh¾adu bených pouívate¾ov – a nielen<br />
ich – ostali jednotkou mikroprocesory urèené pre de<strong>sk</strong>topy. Práve v tomto<br />
segmente sa vdy <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr presadzovali novinky, a to tak v podobe uvádzania<br />
nových modelov, ako v <strong>na</strong>sadzovaní <strong>na</strong>jmodernejších výrobných technológií.<br />
V tomto oh¾ade sa situácia po desa rokov prakticky nezmenila. Intel vdy vyvíjal<br />
novú verziu de<strong>sk</strong>topového mikroprocesora, a keï sa <strong>na</strong> trhu ako-tak „zabývala“,<br />
<strong>na</strong>sledovali ju verzie pre mobilné poèítaèe a servery.<br />
Po prvý raz Intel túto šablónu <strong>na</strong>búral, keï v máji roku 2001 uviedol <strong>na</strong> trh<br />
64-bitové mikroprocesory Itanium. Tie boli od poèiatku <strong>na</strong>vrhované špeciálne<br />
<strong>na</strong> pouitie v serveroch. V tomto roku sa Intel odhodlá k rov<strong>na</strong>kému kroku aj<br />
v segmente mobilných mikroprocesorov. U v tomto štvrroku sa doèká premiéry<br />
prvý mikroprocesor tejto spoloènosti, ktorý bol od poèiatku <strong>na</strong>vrhovaný<br />
<strong>na</strong> pouitie v mobilných poèítaèoch. Mikroprocesor, ktorý pravdepodobne<br />
ponesie oz<strong>na</strong>èenie Pentium-M, sa Intel bude s<strong>na</strong>i dodáva v komplete s preò<br />
optimalizovanou èipovou súpravou a adaptérmi bezdrôtových sietí, pre ktoré<br />
pred èasom uviedol vlastné meno Centrino.<br />
STRIEDANIE TECHNOLÓGIÍ<br />
Keby sa súèasné <strong>na</strong>jmodernejšie mikroprocesory z rodiny Pentium 4 mali<br />
vyrába technológiou, ktorou sa vyrábali prvé mikroprocesory Pentium (0,8<br />
mikrometra), plocha jadra jediného èipu by vzrástla zo súèasných 127 mm 2<br />
<strong>na</strong> neuverite¾ných 781,5 mm 2 a <strong>na</strong> plochu substrátu s priemerom 300 mm, <strong>na</strong><br />
ktorých sa súèasné Pentiá 4 vyrábajú, by sa vošlo iba 360 mikroprocesorov<br />
<strong>na</strong>miesto aktuálnych 2225! Páni, viete si predstavi ceny takýchto mikroprocesorov?!<br />
Keby sme sa vrátili k výrobnej technológii 10 mikrometrov,<br />
pouívanej <strong>na</strong> výrobu prvého mikroprocesora, plocha <strong>na</strong>jnovšieho èipu<br />
Pentium 4 by vzrástla 77× a dosiahla by takmer 9770 mm 2 ! Dokonca aj v<br />
prípade, e by sa s onou predhistorickou technológiou dalo vyrába <strong>na</strong> 300<br />
mm waferoch, bolo by moné „v jednej dávke“ vyrobi iba 28 mikroprocesorov!<br />
A to je v porov<strong>na</strong>ní s aktuálne pouívanými technológiami iba o málo<br />
viac ako tisíci<strong>na</strong>.<br />
Dúfam, e teraz je u kadému jasné, aké dôleité sú výrobné technológie.<br />
BUDÚCNOS<br />
Aj <strong>na</strong>priek tomu, e mikroprocesory Intel Pentium majú viac ako desa rokov,<br />
toto meno, ktoré je medzi mikroprocesormi synonymom úspechu, nás<br />
pravdepodobne ešte nejaký èas bude sprevádza. Tento rok by sa v oblasti<br />
mikroprocesorov Pentium mal nies v z<strong>na</strong>mení masového nástupu technológie<br />
HyperThreading a rapídneho zvýšenia pracovnej frekvencie systémovej<br />
zbernice (z 533 MHz <strong>na</strong> 800 MHz). Pracovná frekvencia mikroprocesorov<br />
sa pravdepodobne nebude dramaticky zvyšova, <strong>na</strong>teraz sa hovorí o maxime<br />
<strong>na</strong> úrovni 3,4 a 4 GHz, prièom v plánoch Intelu <strong>na</strong>teraz figuruje prvá<br />
zo spomí<strong>na</strong>ných hodnôt. Potenciál aktuálnej architektúry je pod¾a môjho<br />
názoru niekde okolo hranice 5 GHz. Kedy sa k nej však priblíime a èi ju<br />
prekonáme, je dnes aké predpoveda. Jedno je však isté: poèet tranzistorov<br />
v jadre mikroprocesora bude <strong>na</strong>ïalej rás, rov<strong>na</strong>ko ako výkon mikroprocesorov.<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
20 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
PRIESKUM<br />
Predaj poèítaèov<br />
v SR za rok 2002<br />
Magazín PC REVUE u po piatykrát zrealizoval vlastný prie<strong>sk</strong>um predaja<br />
poèítaèov triedy PC <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Cie¾om prie<strong>sk</strong>umu bolo zisti<br />
poèty kusov poèítaèov predaných v roku 2002 v štyroch kategóriách: stolové<br />
poèítaèe (de<strong>sk</strong>topy), mobilné poèítaèe (notebooky), servery triedy PC, vreckové<br />
poèítaèe (handheldy a PDA), ako aj podiel jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu<br />
a vývojové trendy. Oslovené boli obchodné zastúpenia zahranièných firiem,<br />
distribútori, autorizovaní predajcovia a výz<strong>na</strong>mnejší lokálni výrobcovia poèítaèov.<br />
Na základe zistených <strong>sk</strong>utoèností sme vytvorili <strong>na</strong>sledujúci preh¾ad.<br />
ZNAÈKOVÉ POÈÍTAÈE<br />
V roku 2002 došlo <strong>na</strong> èele rebríèka k zásadným zmenám. Najdôleitejšou z nich<br />
bolo spojenie HP/Compaq, ktoré za rok 2002 prvýkrát reportovali u spoloèné<br />
èísla. Spájanie firiem vo všeobecnosti nebýva vo svete IT vdy úspešné a u<br />
v procese fúzie èasto dochádza k zneisteniu zákazníkov a následnému poklesu<br />
predaja. V prípade fúzie HP/Compaq však k tomuto javu nedošlo <strong>na</strong>jmä vïaka<br />
dlhoroènému mimoriadne úspešnému postaveniu Compaqu <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />
trhu, ktorý si priebene udriaval po uplynulé roky prvé miesto, ako aj rastúcemu<br />
predaju HP. Po spojení predaja oboch z<strong>na</strong>èiek sa tak HP dostalo <strong>na</strong> prvé<br />
miesto a ešte zväèšilo ná<strong>sk</strong>ok pred ostatnými z<strong>na</strong>èkami.<br />
Po výborných výsledkoch v roku 2001 si HP/Compaq aj v roku 2002 udralo<br />
vysoké tempo rastu <strong>na</strong> zhodnej úrovni 65 %. Dôleitým faktorom, ktorý dopomohol<br />
k tomuto výsledku, bolo zlúèenie predaja oboch spoloèností, keï sa<br />
„potvrdila výnimka“, e pri zluèovaní firiem 1+1 < 2. To z<strong>na</strong>mená, e zlúèením<br />
predaja oboch spoloèností nedošlo k celkovému poklesu v porov<strong>na</strong>ní so stavom,<br />
Pod¾a minuloroèných výsledkov sèítania<br />
obyvate¾stva, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoènilo<br />
v máji 2001, bolo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u 182 377<br />
domácností vybavených PC, ku ktorým<br />
malo prístup spolu 670 113 obyvate¾ov<br />
Sloven<strong>sk</strong>a. Osobným poèítaèom, ktorý<br />
mal aj pripojenie do internetu, disponovalo<br />
54 223 domácností a prístup malo<br />
spolu 188 970 obèanov. Ide, samozrejme,<br />
o údaje, ktoré sú v tomto èase u<br />
zastarané, <strong>na</strong>priek tomu svedèia<br />
o nízkej vybavenosti sloven<strong>sk</strong>ých<br />
domácností <strong>na</strong> úrovni 12,8 %.<br />
keby obidve spoloènosti pôsobili<br />
samostatne. Na druhej strane, ak<br />
by si obidve spoloènosti udrali nárast<br />
z roku 2001, ktorý dosiahli poèas<br />
samostatného pôsobenia, extrapoláciou<br />
a sèítaním týchto výsledkov<br />
by mohol by celkový teoretický<br />
nárast ešte vyšší. To je však len<br />
teória, biznis a praktický ivot sa<br />
riadi inými pravidlami.<br />
Rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcich<br />
rokoch sa opä preko<strong>na</strong>la ïalšia rekordná<br />
hranica, keï sa spoloènos<br />
HP, ako prvý výrobca, dostala cez<br />
40-tisíc predaných poèítaèov. V roku<br />
2002 sa predalo spolu 43 347 zostáv HP, <strong>na</strong>jväèší nárast sa pritom dosiahol<br />
v kategórii de<strong>sk</strong>topov (13 385 ks/nárast o 75 %) a notebookov (2653 ks/nárast<br />
o 82 %). Predaj serverov bol tie ve¾mi úspešný (1309 ks/nárast 65 %), <strong>na</strong>opak,<br />
v predaji vreckových poèítaèov iPaq bol zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný dokonca pokles<br />
(-199 ks/pokles o 7 %), hoci bol iba nevýrazný. Napriek tomu v celkovom porov<strong>na</strong>ní<br />
predalo HP 4× viac vreckových poèítaèov ako <strong>na</strong>jbliší konkurent v tejto<br />
oblasti Handspring (689 ks). Rov<strong>na</strong>ko výrazný ná<strong>sk</strong>ok má HP aj v oblasti de<strong>sk</strong>topov<br />
a serverov. Jedine v oblasti notebookov nie je odstup a taký výrazný, keï<br />
Acer predal iba 1,8× menej. Celkový nárast vo všetkých štyroch kategóriách bol<br />
17 148 ks, spoloènos HP tak zí<strong>sk</strong>ala prvenstvo v kadej kategórii. Spoloènos IBM<br />
<strong>na</strong> druhom mieste po výraznom náraste v roku 2001 <strong>na</strong> úrovni takmer 60 % spomalila<br />
tempo, keï spolu predala 9162 ks poèítaèov, èo je pokles o 11,6 %. Najväèšiu<br />
„zásluhu“ <strong>na</strong> tom mal predaj de<strong>sk</strong>topov, ktorý poklesol o 21 %, <strong>na</strong>opak,<br />
predaj notebookov vzrástol o 41 % a serverov o 8 %. Malou mierou sa <strong>na</strong> poklese<br />
podie¾alo aj ukonèenie predaja vreckových poèítaèov.<br />
Na treom mieste sa umiestnil nováèik v <strong>na</strong>šom rebríèku, a to distribuèná<br />
spoloènos Agem, ktorá <strong>sk</strong>ladá aj dve vlastné z<strong>na</strong>èky – SEVEN (platforma Intel)<br />
3/2003 PC REVUE 21
R E V U E<br />
Tab. 1 Predaj z<strong>na</strong>èkových poèítaèov v jednotlivých segmentoch<br />
Firma/z<strong>na</strong>èka: De<strong>sk</strong>top Notebook Server Vreckové Spolu (ks) Podiel <strong>na</strong><br />
trhu (%)<br />
HP/Compaq 31 302 5893 3336 2816 43 347 40,3<br />
IBM 6436 2041 685 – 9162 8,5<br />
Agem/Seven+Space 8124 – – – 8124 7,6<br />
Libra 7521 – – – 7521 7,0<br />
Proca/Brave 5470 – – – 5470 5,1<br />
Fujitsu Siemens 3017 400 269 4 3690 3,4<br />
Zion 3385 173 45 – 3603 3,3<br />
DTK 3502 – 8 – 3510 3,3<br />
Acer 43 3174 – – 3217 3,0<br />
Telegrafia 2642 – 41 – 2683 2,5<br />
Dell * 1728 608 120 – 2456 2,3<br />
Autocont 1917 152 47 – 2116 2,0<br />
Toshiba – 1522 49 132 1703 1,6<br />
Zero 1422 – 56 – 1478 1,4<br />
ECS De<strong>sk</strong>note – 1266 – – 1266 1,2<br />
Datalan/Qline 872 – – – 872 0,8<br />
Axon Pro/Active 693 – 29 – 722 0,7<br />
Apple 602 114 5 – 721 0,7<br />
Microbook – 720 – – 720 0,7<br />
Softip 667 – 40 – 707 0,7<br />
Handspring – – – 689 689 0,6<br />
Palm – – – 613 613 0,6<br />
Softline Services/Intec 580 – 12 – 592 0,6<br />
UMAX – 583 – – 583 0,5<br />
AT Computers/Triline 405 – – – 405 0,4<br />
K+K 352 – – – 352 0,3<br />
Smart 350 – – – 350 0,3<br />
3N Trading 342 – – – 342 0,3<br />
Psion – – – 250 250 0,2<br />
NEC 129 – – – 129 0,1<br />
Casio – – – 62 62 0,1<br />
Notestar – 61 – – 61 0,1<br />
Twinhead – 52 – – 52 0,0<br />
Spolu 2002 (ks) 81 501 16 759 4 742 4 566 107 568 100,0<br />
Legenda: Dell *– zatia¾ bez Delicomu<br />
a SPACE (platforma AMD), ktorých predala spolu 8124 ks. Agem okrem toho<br />
predal aj ïalších 4760 zostáv, ktoré boli predané bez z<strong>na</strong>èky.<br />
Výborný výsledok zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la spoloènos Libra (pôvodne I.M. Computer), ktorá<br />
sa umiestnila u tradiène <strong>na</strong> štvrtom mieste, keï predala spolu 7521 poèítaèov,<br />
èo je o 3231 ks viac ako v roku 2001, a dosiahla tak nárast <strong>na</strong> úrovni 75,3 %.<br />
Na piatom mieste sa umiestnila ïalšia lokál<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èka Brave spoloènosti Proca<br />
s 5470 kusmi predaných poèítaèov, èo predstavuje úctyhodný nárast o 133 %.<br />
Spoloènosti, ktoré sa umiestnili <strong>na</strong> ïalších miestach, dosiahli takisto pekné<br />
výsledky, nie vdy však bolo moné vyhodnoti aj dy<strong>na</strong>mické ukazovatele,<br />
keïe neboli k dispozícii údaje za predchádzajúce obdobia (Fujitsu Siemens).<br />
Oproti minulým rokom sa zlepšila ochota firiem po<strong>sk</strong>ytnú údaje. Takto do<br />
preh¾adu pribudli z<strong>na</strong>èky celosvetového dosahu, ako Dell (bez údajov firmy<br />
Delicom), NEC èi Fujitsu Siemens, ako aj lokálne z<strong>na</strong>èky Seven, Space, Zion, ECS<br />
De<strong>sk</strong>note èi <strong>sk</strong>ladaèky firiem ako Telegrafia èi 3N Trading.<br />
Ak porovnáme výsledky predaja iba tých firiem, ktoré po<strong>sk</strong>ytli údaje aj<br />
v rokoch 2001 a 2002, dostaneme nárast predaja <strong>na</strong> úrovni 32,8 %, èo v absolútnom<br />
vyjadrení predstavuje rozdiel predaja +20 434 ks. Pre porov<strong>na</strong>nie uvádzame,<br />
e v roku 2002 sa medziroèný nárast 2000/2001 pohyboval takisto <strong>na</strong><br />
porov<strong>na</strong>te¾nej úrovni 44,5 % (20 628 ks), èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje urèité spomalenie dy<strong>na</strong>miky<br />
predaja. V porov<strong>na</strong>ní s nárastom <strong>na</strong> úrovni 11,4 % (4291 ks) bol však rok<br />
2001 <strong>na</strong>ozaj výnimoèný, keï rozdiel nárastov 2000/1999 a 2001/2000 dosiahol<br />
300 %, take dlhodobo udra takéto tempo bolo asi nereálne.<br />
Ak porovnáme celkové výsledky predaja aj tých firiem, ktoré po<strong>sk</strong>ytli svoje<br />
údaje iba v roku 2002, ale neboli v preh¾ade za rok 2001, dosiahol medziroèný<br />
predaj nárast dokonca a 51,3 % (36 483 ks).<br />
Spolu sa v roku 2002 predalo 81 501 de<strong>sk</strong>topov (nárast o 60,4 %), 16 759<br />
notebookov (nárast o 37,8 %), 4742 serverov triedy PC (nárast o 39,6 %) a 4566<br />
vreckových poèítaèov (pokles o 3,2 %). Spolu sa v roku 2002 predalo 107 568<br />
kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov.<br />
Hoci niektoré z<strong>na</strong>èky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj pokles predaja, netreba z toho robi<br />
unáhlené závery, pretoe èasto o výslednej bilancii rozhoduje pár nevydarených<br />
tendrov, nešastný výber predajcov, slabá marketingová podpora zahranièného<br />
partnera alebo momentál<strong>na</strong> absencia kompetitívneho modelu.<br />
K validite výsledkov treba uvies, e väèši<strong>na</strong> ve¾kých firiem si dáva <strong>na</strong> svoje<br />
obchodné výsledky robi audit a zvláš pri svetových z<strong>na</strong>èkách platí, e si<br />
nemôu dovoli po<strong>sk</strong>ytova nepravdivé údaje. Koniec koncov regionálne zahranièné<br />
centrály majú presné údaje o odbere jednotlivými lokálnymi distribútormi.<br />
Rov<strong>na</strong>ko však treba uvies, e <strong>na</strong>priek tomu nie je moné <strong>sk</strong>ontrolova<br />
a ošetri prípadný reexport.<br />
Výsledky uplynulého roku pravdepodobne preko<strong>na</strong>li opatrné oèakávania<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> to, e minulý rok bol volebným, èo je obdobie, keï sa zvyèajne<br />
odkladajú výberové ko<strong>na</strong>nia v štátnej správe a podnikoch vlastnených štátom<br />
<strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie obdobie. V prospech predaja však pôsobili nové faktory, a to<br />
razantný nástup predaja PC techniky v hypermarketoch, posilòovanie kurzu<br />
sloven<strong>sk</strong>ej koruny, ako aj celkové zniovanie cien poèítaèov, keï sa ce<strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>eho<br />
PC bez monitora u distribútorov <strong>sk</strong>ladaných PC priblíila ku koncu<br />
roku <strong>na</strong> úroveò 10 000 Sk bez DPH. Svoju úlohu zohrala aj väèšia popularizácia<br />
vyuívania PC medzi doteraz nepoèítaèovou verejnosou spolu s nárastom<br />
záujmu o spracovanie digitálnej fotografie, digitálneho videa, prezeranie filmov,<br />
poèítaèové hry èi pripojenie <strong>na</strong> internet.<br />
SKLADANÉ POÈÍTAÈE<br />
Objem predaja <strong>sk</strong>ladaných poèítaèov, ktoré predávajú menšie firmy v malých objemoch<br />
nepravidelne, prípadne popri inej èinnosti a väèšinou len v rámci svojho regiónu,<br />
nie je moné presne vyèísli, mono ho však aspoò èiastoène odhadnú. Tieto<br />
firmy <strong>na</strong>kupujú komponenty od ve¾kých distribútorov, <strong>sk</strong>ladajú z nich vlastné<br />
poèítaèe a predávajú ich pod vlastnou z<strong>na</strong>èkou. Súhrnný objem týchto poèítaèov sa<br />
dá odhadnú <strong>na</strong> základe údajov od <strong>na</strong>jväèších distribútorov komponentov (Agem,<br />
Asbis, BGS Distribution, Libra, Proca, Sofos, Westech) <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />
Vstupnými informáciami boli poèty predaných typov komponentov (<strong>sk</strong>rinky,<br />
základné do<strong>sk</strong>y, procesory, pamäte, pevné di<strong>sk</strong>y, klávesnice, monitory, myši,<br />
CDR/W, DVD R/W mechaniky, grafické a zvukové karty). Údaje o poètoch predaných<br />
komponentov, zí<strong>sk</strong>ané od distribútorov, sme oèistili o tú èas, ktorú<br />
distribútori odkúpia vzájomne medzi sebou alebo idú <strong>na</strong> reexport. Objem<br />
takejto výmeny sa pohyboval v rozpätí 10 – 15 %. Rov<strong>na</strong>ko sme odpoèítali tú<br />
èas <strong>sk</strong>ladaných zostáv, ktorá bola predaná domácimi firmami, u uvedenými<br />
medzi z<strong>na</strong>èkovými predajcami – 27 000 ks.<br />
Skupi<strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèších distribútorov po oèistení predala pribline 194-tisíc procesorov,<br />
139-tisíc základných dosiek, 215-tisíc pevných di<strong>sk</strong>ov, 155-tisíc klá-<br />
Tab. 2 Medziroèné rozdiely v predaji jednotlivých z<strong>na</strong>èiek<br />
Firma/z<strong>na</strong>èka: Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Medziroè− Medziroè−<br />
1998 1999 2000 2001 2002 ný <strong>na</strong>rast ný <strong>na</strong>rast<br />
(ks) (%)<br />
HP ** 7369 10 064 15 852 26 199 43 347 17 148 65,5 %<br />
IBM 6420 5704 6489 10370 9162 −1208 −11,6 %<br />
Agem/Seven+Space – – – – 8124 – –<br />
IMC/Libra 2498 2960 3130 4290 7521 3231 75,3 %<br />
Proca/Brave – 1090 1190 2346 5470 3124 133,2 %<br />
Fujitsu Siemens 624 797 801 – 3690 – –<br />
Zion – – – 2430 3603 1173 48,3 %<br />
DTK 4061 4311 3244 1900 3510 1610 84,7 %<br />
Acer 367 589 785 2392 3217 825 34,5 %<br />
Telegrafia – – – – 2683 – –<br />
Dell *** – – – – 2456 – –<br />
Autocont – 1335 1706 1915 2116 201 10,5 %<br />
Toshiba 1500 1030 2072 1555 1703 148 9,5 %<br />
Zero 1319 1558 1826 1719 1478 −241 −14,0 %<br />
ECS De<strong>sk</strong>note – – – – 1266 – –<br />
Datalan/Qline 900 910 662 886 872 −14 −1,6 %<br />
Axon Pro/Active – 450 598 663 722 59 8,9 %<br />
Apple – 481 522 594 721 127 21,4 %<br />
Microbook – 240 350 860 720 −140 −16,3 %<br />
Softip – 1100 912 768 707 −61 −7,9 %<br />
Handspring – – 239 642 689 47 7,3 %<br />
Palm – – – 640 613 −27 −4,2 %<br />
Softline Services/Intec 646 769 474 329 592 263 79,9 %<br />
UMAX – 125 275 379 583 204 53,8 %<br />
AT Computers/Triline – – 262 527 405 −122 −23,1 %<br />
K+K/ – – 620 280 352 72 25,7 %<br />
Smart 890 650 590 378 350 −28 −7,4 %<br />
3N Trading – – – – 342 – –<br />
Psion – – – 170 250 80 47,1 %<br />
NEC – – – – 129 – –<br />
Casio – – – 60 62 2 3,3 %<br />
Notestar 383 165 98 88 61 −27 −30,7 %<br />
Twinhead 285 74 75 56 52 −4 −7,1 %<br />
HP * 6295 5655 3052 7769 – – –<br />
Gamo – – – 804 – – –<br />
Gericom 110 130 156 76 – – –<br />
Leo 948 754 373 – – – –<br />
Spolu (ks) 26 594 34 163 42 599 71 085 107 568 36 483 –<br />
Legenda: HP * – do roku 2002, keï pôsobilo HP samostatne,<br />
HP ** – od roku 2002 (do 2002 Compaq)<br />
Dell *** – zatia¾ bez Delicomu<br />
22 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Tab. 3 Medziroèné rozdiely v predaji celkovo<br />
De<strong>sk</strong>top Notebook Server Vreckové Spolu Medziroè− Medziroè−<br />
ný nárast ný nárast<br />
(ks) (%)<br />
Spolu 1998 (ks) 29 797 6 145 1 324 – 37 266 – –<br />
Spolu 1999 (ks) 34 784 5 476 2 496 – 42 756 5 490 14,7 %<br />
Spolu 2000 (ks) 35 339 8 090 2 617 307 46 353 3 597 8,4 %<br />
Spolu 2001 (ks) 50 809 12 163 3 396 4 717 71 085 24 732 53,4 %<br />
Spolu 2002 (ks) 81 501 16 759 4 742 4 566 107 568 36 483 51,3 %<br />
Medziroèný nárast (ks) 30 692 4 596 1 346 −151 36 483<br />
Medziroèný nárast (%) 60,4 % 37,8 % 39,6 % −3,2 % 51,3 %<br />
Tab. 4 Dy<strong>na</strong>mika nárastu predaja z<strong>na</strong>èkové / <strong>sk</strong>ladané NN poèítaèe<br />
Z<strong>na</strong>èkové PC NN <strong>sk</strong>ladaèky Spolu Pomer z<strong>na</strong>èkové<br />
PC/NN <strong>sk</strong>ladaèka<br />
2000 46 353 110 000 156 000 2,37<br />
2001 71 085 125 000 196 000 1,76<br />
2002 107 568 140 000 247 000 1,3<br />
Legenda: NN – No<strong>na</strong>me poèítaèe<br />
vesníc a 123-tisíc <strong>sk</strong>riniek. Okrem toho títo distribútori predali 252-tisíc myší,<br />
125-tisíc grafických kariet èi 212-tisíc pamäových modulov. Predalo sa spolu<br />
212-tisíc CD R/RW mechaník a 30-tisíc mechaník DVD R/RW.<br />
Z predaných komponentov urèitá èas bola pouitá <strong>na</strong> upgrade, modernizáciu<br />
starších poèítaèov, ale väèšia èas sa pouila <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie nových poèítaèových<br />
zostáv. Pri výpoète predaja tej èasti komponentov, ktorá bola pouitá<br />
<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie nových zostáv, sme sa opierali o tie komponenty, pri ktorých je<br />
<strong>na</strong>jväèší predpoklad, e sa predali ako súèas nového poèítaèa: základné do<strong>sk</strong>y,<br />
procesory, klávesnice a <strong>sk</strong>rinky.<br />
Na základe týchto informácií odhadujeme, e celkový poèet nových <strong>sk</strong>ladaných<br />
poèítaèov, predaných prostredníctvom tohto segmentu firiem, sa v roku<br />
2002 pohyboval <strong>na</strong> úrovni 140 000 kusov.<br />
ZHRNUTIE<br />
Aj tento rok sme pouili diferencovaný prístup k údajom o celkovom predaji<br />
poèítaèov. Pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèoch má zmysel a je potrebné uvádza presné<br />
èísla o predaji. Pri „nez<strong>na</strong>èkových“ <strong>sk</strong>ladaných poèítaèoch nie je moné a nemá<br />
zmysel uvádza presné èísla. Ako celkové zhrnutie uvedeného preto uvádzame<br />
<strong>na</strong>sledujúce stanovi<strong>sk</strong>o:<br />
Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu magazínu PC REVUE sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predalo v roku 2002 spolu<br />
107 568 kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov triedy PC. Poèet „nez<strong>na</strong>èkových“ poèítaèov,<br />
<strong>sk</strong>ladaných z komponentov od lokálnych distribútorov, sa pohyboval <strong>na</strong> úrovni<br />
140 000 kusov. Celkový poèet všetkých poèítaèov predaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku<br />
2002 po sèítaní sa pod¾a odhadu PC REVUE pohybuje <strong>na</strong> úrovni 247 000 kusov.<br />
Pod¾a údajov z posledných troch rokov mono súèasne konštatova rýchlejšiu<br />
dy<strong>na</strong>miku nárastu predaja z<strong>na</strong>èkových poèítaèov (lokálnych i celosvetových)<br />
oproti nez<strong>na</strong>èkovým <strong>sk</strong>ladaèkám z pomeru 2,37 v prospech nez<strong>na</strong>èkových<br />
<strong>sk</strong>ladaèiek v roku 2000, ktorý v roku 2002 poklesol a <strong>na</strong> hodnotu 1,3.<br />
Najväèší podiel <strong>na</strong> tom mal faktor priblíenia cien poèítaèov z<strong>na</strong>èiek s celosvetovou<br />
pôsobnosou cenám lokálnych z<strong>na</strong>èiek, ako aj minimálny rozdiel v cenách<br />
lokálnych z<strong>na</strong>èiek a nez<strong>na</strong>èkových poèítaèov. Napriek tomu poèet zákazníkov,<br />
ktorým neprekáa absencia z<strong>na</strong>èky èi ktorí si dokonca vedia po<strong>sk</strong>lada<br />
poèítaè svojpomocne, je ešte stále z<strong>na</strong>èný.<br />
A <strong>na</strong> zaver sa <strong>sk</strong>úsime pozrie <strong>na</strong> vybavenos poèítaèov predaných v roku<br />
2002 legálnym operaèným systémom. Za kalendárny rok 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej a Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
republike predalo takmer 450 000 licencií operaèného systému Windows,<br />
èo predstavuje medziroèný nárast 31 percent. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa z tohto<br />
objemu predala pribline asi štvrti<strong>na</strong>. Z údajov od predajcov sa pod¾a odhadu<br />
PC REVUE predalo pribline 70 000 licencií operaèného systému Windows vo<br />
verzii pre de<strong>sk</strong>topové riešenia bez rozlíšenia verzie (98, 2000, XP) a asi 40 000<br />
licencií OS Windows vo verzii pre servery. Nie je pritom reálne rozlíši, aký<br />
podiel z tohto poètu bolo pouitých <strong>na</strong> upgrade staršej verzie OS a ko¾ko <strong>na</strong> novú<br />
inštaláciu operaèného systému. Celkový poèet poèítaèov predaných s legálnou<br />
verziou Windows však bol pod¾a odhadu PC REVUE ešte vyšší, pretoe absolút<strong>na</strong><br />
väèši<strong>na</strong> importovaných z<strong>na</strong>èkových poèítaèov prišla <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o s u<br />
predinštalovaným OS, resp. OS bol súèasou dodávky. Celkový poèet licencií<br />
operaèného systému Windows predaných, resp. dodaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o v roku<br />
2002 sa pod¾a PC REVUE pohyboval <strong>na</strong> úrovni 170 000 ks. Poèet licencií iných<br />
operaèných systémov, osobitne Linuxu, nie je moné ani odhadnú vzh¾adom<br />
<strong>na</strong> charakter ich šírenia.<br />
Martin Drobný<br />
3/2003 PC REVUE 23
R E V U E<br />
Platený obsah<br />
<strong>na</strong> internete<br />
...alebo Èo je dnes ešte zadarmo?<br />
Urèite ste si všimli, e èoraz<br />
èastejšie sa hovorí<br />
o spoplatòovaní obsahu<br />
a sluieb <strong>na</strong> internete. Postup<br />
je pritom takmer vdy<br />
identický – uívate¾ovi sa<br />
urèitá sluba ponúka zadarmo<br />
a po zí<strong>sk</strong>aní si popularity je<br />
transformovaná do komerènej<br />
podoby. Úspech plateného<br />
obsahu <strong>na</strong> internete je však<br />
otázny. Potvrdzuje to aj<br />
fi<strong>na</strong>nèná bilancia serverov,<br />
ktoré <strong>na</strong> takýto model prešli.<br />
Preèo sa vlastne vytrácajú bezplatné a všetky<br />
„free“ sluby? Spomeòme si <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> sluby<br />
Altavisty èi mnohé freehostingy a freemailové<br />
servery èi spravodaj<strong>sk</strong>é stránky... Tak ako ste pred<br />
pár rokmi <strong>na</strong>šli <strong>na</strong> kadej výz<strong>na</strong>mnejšej stránke bezplatných<br />
sluieb neúrekom, dnes akosi potichu<br />
miznú a èasto po nich ostane len odkaz <strong>na</strong> platený<br />
variant. Internet ako médium má ve¾mi špecifické<br />
pravidlá, a preto aj podmienky <strong>na</strong> podnikanie v jeho<br />
prostredí vyadujú špecifický prístup, <strong>na</strong>jmä v správnom<br />
zabezpeèení fi<strong>na</strong>ncovania projektu. Idea a s<strong>na</strong>ha<br />
mnohých serverov o to, aby svoju prevádzku zabezpeèili<br />
z on-line reklamy, je dávno preè, tento model<br />
dlhodobo jednoducho nefunguje. Príèin je nieko¾ko.<br />
V prvom rade je to presýtenos uívate¾ov reklamou.<br />
Vysoký poèet bannerov <strong>na</strong> kadej stránke spôsobuje,<br />
e surferi zí<strong>sk</strong>avajú imunitu voèi takýmto<br />
ponukám. To sa, samozrejme, odráa v úspešnosti<br />
takto <strong>na</strong>sadenej reklamy, a kde nie sú adekvátne<br />
výsledky, neostanú ani vloené investície. O tom, e<br />
tento problém berú obchodníci <strong>na</strong> internete <strong>sk</strong>utoène<br />
váne, svedèí aj novozavedený pojem bannerová<br />
slepota 1 . Východi<strong>sk</strong>om nie je ani zavádzanie nových<br />
formátov reklamy, tie spôsobujú <strong>sk</strong>ôr averziu<br />
uívate¾ov, ktorí sa novým spôsobom oslovovania<br />
zo strany reklamy cítia <strong>sk</strong>ôr utláèaní a obmedzovaní<br />
pri surfovaní. A tak <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie väèšieho prílevu<br />
peòazí z internetovej reklamy nestaèí zavies nové<br />
formáty, ako <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>y scapper 2 bannery èi plávajúce<br />
layery. Tí múdrejší ma<strong>na</strong>éri internetových<br />
projektov u dávno pochopili, e peniaze <strong>na</strong> reklamu<br />
zobrazovanú <strong>na</strong> internete sú ostro limitované<br />
a e z takého malého koláèa sa všetci ne<strong>na</strong>jedia. Je<br />
teda potrebné h¾ada iné východi<strong>sk</strong>o.<br />
Tým by sa mohlo zda spoplatnenie obsahu jednotlivých<br />
serverov. Myšlienka svojím spôsobom geniál<strong>na</strong>,<br />
no jej realizovanie èi dlhodobá úspešnos je u väèší<br />
problém. Pokia¾ sa toti prevádzkovatelia stránok<br />
chcú rozhodnú pre takéto riešenie, musia poèíta<br />
s nieko¾kými ú<strong>sk</strong>aliami, ktoré sú typické pre mentalitu<br />
a celkové správanie internetových uívate¾ov:<br />
Zvyk <strong>na</strong> prechod k platenému modelu – uívatelia<br />
neprijímajú s <strong>na</strong>dšením rozhodnutie tvorcov servera<br />
spoplatni obsah. Nezaujímajú ich všeobecné dôvody,<br />
ako je fi<strong>na</strong>ncovanie prevádzky, ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov<br />
a pod. Vnímajú len tú stranu mince, e za nieèo, èo<br />
bolo bezplatné, musia plati. Akéko¾vek vysvet¾ovanie<br />
a osveta o reálnej situácii zo strany majite¾a nepomôu,<br />
prechod <strong>na</strong> platený model automaticky z<strong>na</strong>mená<br />
obrov<strong>sk</strong>ý odliv zákazníkov. Ako príklad môe slúi<br />
spoloènos Apple a jej sluba .Mac. Tá si zí<strong>sk</strong>ala ve¾ké<br />
mnostvo priaznivcov, vyše 2,5 milió<strong>na</strong>, no po prechode<br />
<strong>na</strong> platený model sa k nej prihlásili len 3 percentá<br />
uívate¾ov. Je vysoko pravdepodobné, e rov<strong>na</strong>ký<br />
vývoj bude aj <strong>na</strong> iných serveroch.<br />
Exkluzivita sluby – pokia¾ sa server zaoberá témou<br />
alebo ponúka sluby, ktoré sú <strong>na</strong> internete bene<br />
dostupné, je viac ako pravdepodobné, e uívatelia<br />
sa <strong>na</strong>miesto prechodu k platenému variantu poohliadnu<br />
po vhodnej náhrade. Pokia¾ bude <strong>na</strong> internete<br />
èo i len jeden server, ktorý by podobné sluby èi<br />
obsah po<strong>sk</strong>ytoval zadarmo, zrejme ve¾ká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />
uívate¾ov bude migrova práve k nemu.<br />
Aký systém zvoli? Spoplatni celý web jednou<br />
sumou? To sa nemusí uja, mesaèné predplatné vo<br />
výške nieko¾kých desiatok USD je pomerne ve¾a<br />
a vy<strong>na</strong>loi ich <strong>na</strong> nieèo, o èoho kvalite nie sme presvedèení,<br />
je nerozumné. Východi<strong>sk</strong>om sa môe<br />
zda spoplatnenie jednotlivých èastí webu, pri<br />
spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch <strong>na</strong>príklad prístup k úplnému<br />
zneniu èlánkov. Takýto prístup si však vy-<br />
aduje ve¾mi precízne vypracovaný a jednoduchý<br />
systém realizácie platieb.<br />
Kráde. To, èo sa tisíckrát stalo v minulosti, sa<br />
bude opakova – medzi uívate¾mi, ktorí si sluby<br />
predplatia, sa urèite nájdu aj takí, ktorí sa budú<br />
s<strong>na</strong>i prelomi ochranné mechanizmy a ináè nedostupný<br />
obsah zverejnia.<br />
Okrem týchto ú<strong>sk</strong>alí, samozrejme, musia<br />
prevádzkovatelia webových serverov poèíta aj s<br />
ïalšími faktormi, ktoré z<strong>na</strong>ène ovplyvnia prechod<br />
<strong>na</strong> platený model prevádzky. Pre uívate¾a je toti<br />
podstatné, za aký obsah, resp. sluby má plati. Pri<br />
spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch (nerozhoduje, z ktorej<br />
oblasti) je situácia viac ako komplikovaná. Konkurenèné<br />
prostredie je v tomto segmente ve¾mi silné,<br />
hráèov <strong>na</strong> poli je ve¾mi ve¾a, a tak aj uívate¾ trikrát<br />
zvái, <strong>na</strong> ktorý server bude chodi. Plati len za<br />
spravodajstvo, samozrejme, nikto nebude, <strong>na</strong>jmenší<br />
problém je prejs k bezplatnej konkurencii.<br />
A tak je potrebné pripoji k takejto ponuke aj dodatoèné<br />
sluby, ináè neprístupné. Medzi ne by malo<br />
patri (ako sa to u stalo dobrým zvykom) zrušenie<br />
zobrazovania akejko¾vek reklamy <strong>na</strong> stránkach<br />
a tzv. exkluzívny obsah. Ten môe by v podobe<br />
podrobnejších informácií, a<strong>na</strong>lýz, komentárov èi<br />
grafov. K samozrejmostiam ïalej patrí monos zapájania<br />
sa do di<strong>sk</strong>usií èi vlastné emailové konto.<br />
Cestou k úspechu môe by aj kombinovanie plateného<br />
obsahu s bezplatným. Príkladom je americký<br />
server Salon.com. Ten má štandardne zavedený predplatite¾<strong>sk</strong>ý<br />
program, ale záujemcovia si môu platený<br />
obsah pozrie aj zadarmo, samozrejme, s reklamou,<br />
<strong>na</strong> ktorú však musia kliknú, vyaduje sa<br />
teda ich interaktivita. Takto si server zaistil nielen<br />
stálych predplatite¾ov, ale fi<strong>na</strong>ncie zí<strong>sk</strong>ava aj z klasickej<br />
reklamy.<br />
Druhým dobrým príkladom je spoplatòovanie<br />
freemailových a freehostingových sluieb. Keïe<br />
ich prevádzka je z<strong>na</strong>ène nákladná a objemy zabezpeèenej<br />
reklamy sú <strong>sk</strong>ôr biedne, aj tu sa <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr<br />
objaví otázka, èi ne<strong>sk</strong>úsi zadovái fi<strong>na</strong>ncie<br />
inou cestou. Asi <strong>na</strong>jhorším príkladom v tomto smere<br />
je server Altavista. Tento gigant zo dòa <strong>na</strong> deò<br />
oznámil 400-tisíc uívate¾om svojho freemailu, e<br />
sluba konèí. Bez akejko¾vek inej vo¾by èi monosti<br />
prechodu <strong>na</strong> platený model sa tak v priebehu krátkeho<br />
èasu zrušili emailové kontá. U väèšiny po<strong>sk</strong>ytovate¾ov<br />
takýchto sluieb je postup <strong>sk</strong>ôr opaèný.<br />
Štandardný balík sluieb sa väèšinou po<strong>sk</strong>ytuje<br />
zadarmo, no všetky <strong>na</strong>dštandardné funkcie sa spoplatòujú.<br />
A tak pokia¾ chcete viac miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />
servera, èi u pre svoje e-maily, alebo svoje internetové<br />
stránky, musíte si priplati. Aj giganty, ako<br />
je <strong>na</strong>príklad server Hotmail.com od Microsoftu, zavádzajú<br />
takéto opatrenia. Napríklad prístup k pošte<br />
cez protokol POP je podmienený vstupom do plateného<br />
reimu, ktorý obsahuje aj iné výhody. V prípade<br />
podobných sluieb je však situácia pre uívate¾ov<br />
mierne komplikovanejšia. Na jednej strane<br />
je tu monos migrova k inému po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi<br />
podobných sluieb, ktorý ich zatia¾ ponúka zadarmo,<br />
no <strong>na</strong> strane druhej je aj silný dôvod, preèo<br />
osta. Ak si <strong>na</strong>príklad vaši známi zvykli <strong>na</strong> vašu<br />
emailovú adresu alebo URL, bude pre vás z<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />
prácu <strong>na</strong>vyše upozorni všetkých <strong>na</strong> zmenu<br />
a vdy hrozí riziko, e <strong>na</strong> niekoho zabudnete.<br />
24 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
No nielen spravodaj<strong>sk</strong>é servery a freehostingové èi freemailové sluby sú<br />
zainteresované do prechodu <strong>na</strong> platené modely. V podstate všetko hodnotné<br />
<strong>na</strong> internete je dnes u spoplatnené. Pozrime sa <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> internetové rádiá<br />
èi on-line zbierky hudby, obrázkov, fontov alebo videa. To všetko stále môete<br />
nájs zadarmo. Ale bude to s reklamou a môete ma istotu, e v platenej slube<br />
nájdete ove¾a viacej materiálu. Dobrým príkladom je server <strong>www</strong>.mediabuilder.com.<br />
Ten sa rozhodol, e svoje sluby, resp. obsah (animácie, grafika atï.)<br />
spoplatní, no zvolil vhodný postup systémom „try before buy“. A tak má návštevník<br />
monos vy<strong>sk</strong>úša si ponuku, samozrejme, v limitovanej podobe a následne<br />
si zakúpi úplnú verziu sluby. K plateným slubám sa prikláòajú aj iné<br />
servery, príkladom môe by vyh¾adávací gigant Google. Ten je v základných<br />
slubách bezplatný, no pokia¾ chcete odbornú pomoc pri vyh¾adávaní tém, ktoré<br />
vás zaujímajú, budete musie zaplati.<br />
O výhodách, ktoré takýto krok prináša pre prevádzkovate¾ov, azda ani netreba<br />
hovori. V prvom rade je to fi<strong>na</strong>nèná istota, ktorá je posilnená tzv. predplatite¾<strong>sk</strong>ými<br />
programami. Vïaka nim majú prevádzkovatelia serverov zaruèené<br />
zi<strong>sk</strong>y, ktoré prinášajú vyššiu mieru istoty ne zí<strong>sk</strong>avanie platenej reklamy.<br />
A hoci sa všeobecne poèet predplatite¾ov pohybuje len <strong>na</strong> úrovni nieko¾ko málo<br />
percent v porov<strong>na</strong>ní so všetkými návštevníkmi webu, pri správnom fi<strong>na</strong>ncovaní<br />
je moné takto dotova celú prevádzku.<br />
Svedèia o tom aj hospodár<strong>sk</strong>e výsledky, ktoré niektoré servery zverejnili.<br />
Napríklad Yahoo je stále <strong>na</strong>jviac zi<strong>sk</strong>ové z reklamy, ale podiel zi<strong>sk</strong>ov z tohto<br />
segmentu je u len polovièný a zaz<strong>na</strong>menáva len slabý rast. Naopak, príjmy za<br />
platené sluby a webhosting prudko <strong>na</strong>rastajú. A tak <strong>na</strong>príklad za rok 2002<br />
Yahoo za platené sluby zarobilo vyše 83 miliónov USD, príjem z reklamy pritom<br />
dosahoval 147 miliónov USD. Saova sa nemôu ani platené vyh¾adávaèe,<br />
ako <strong>na</strong>príklad server GoTo.com.<br />
A aká je situácia u nás <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u? Tak ako vo všetkom aj v trende zavádzania<br />
plateného obsahu sme <strong>na</strong> tom mierne (dos ☺) pozadu za inými kraji<strong>na</strong>mi.<br />
Dôvodov je hneï nieko¾ko. Prvým je ve¾kos nášho trhu. Akýko¾vek server<br />
by si u nás zrejme len ako zarobil <strong>na</strong> seba prechodom <strong>na</strong> platený model<br />
sluieb, poèet potenciálnych predplatite¾ov je toti zúfalo malý <strong>na</strong> to, aby<br />
pokryl fi<strong>na</strong>nèné nároky. Druhým a takisto ve¾mi závaným problémom, ktorý<br />
<strong>na</strong> rozdiel od zahranièia nemáme vyriešený, je forma platieb za po<strong>sk</strong>ytované<br />
sluby. Kadému je asi hneï jasné, e <strong>na</strong>príklad za internetové spravodajstvo<br />
nebudete plati šekom <strong>na</strong> pošte... Chcelo by to funkèný a hlavne jednoduchý<br />
model platieb, ktorý by pomohol realizova transakcie zo strany uívate¾ov za<br />
po<strong>sk</strong>ytnuté sluby èi obsah, a to tak jednoducho, ako je surfovanie po internete.<br />
Nikto predsa nie je ochotný študova príruèky o tom, ako má míòa svoje<br />
peniaze. Za <strong>na</strong>jväèší problém u nás však treba oz<strong>na</strong>èi práve mentalitu<br />
uívate¾ov. A tak sa pri takomto kroku stretnú prevádzkovatelia sluieb s problémom,<br />
ako vysvetli uívate¾ovi, e zrazu má plati za to, èo bolo vdy bezplatné.<br />
A to bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>utoène obané.<br />
Dá sa však poveda, e aj u nás sa objavujú prvé projekty, ktoré sa odváili<br />
prejs <strong>na</strong> platený obsah. Napríklad týdenník Domino Fórum <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.<br />
dofo.<strong>sk</strong> zverejòuje obsah svojej papierovej podoby, samozrejme, za príslušné<br />
poplatky. Je to ïalší model, ktorý <strong>na</strong>berá z<strong>na</strong>èné obrátky – záujemcovia majú<br />
<strong>na</strong> výber, èi sa priklonia ku klasickej papierovej podobe média alebo uprednostnia<br />
komfort internetu. Pre vydavate¾a to z<strong>na</strong>mená ïalší zdroj príjmov bez<br />
extrémne vysokých dodatoèných nákladov. Takisto vývoj internetových SMS<br />
brán u nás kopíruje vývoj vo svete. Kedysi mnoho vo¾ných, dnes takmer (alebo<br />
lepšie povedané – vôbec) iad<strong>na</strong>. Takýto vývoj bolo moné oèakáva – SMS<br />
brá<strong>na</strong>, ak je legál<strong>na</strong>, z<strong>na</strong>mená pre jej prevádzkovate¾a z<strong>na</strong>èné náklady. A keïe<br />
príjmy z reklamy ani zïaleka nepokryjú potreby prevádzkovate¾a, je nútený<br />
prejs <strong>na</strong> platený model. Je však len <strong>na</strong> òom, èi vytvorí dostatoène lákavú ponuku,<br />
aby si udral uívate¾ov <strong>na</strong> svojej strane.<br />
Napriek všetkým problémom a komplikáciám je však moné (a to vo svete aj<br />
u nás) oèakáva èoraz silnejší nástup plateného obsahu. Je jedno, èi pôjde<br />
o spravodaj<strong>sk</strong>é servery èi freemailové sluby, trend nástupu platených variantov<br />
a postupný úbytok bezplatných sluieb je jasný a cite¾ný. Tak ako vdy je<br />
to vec peòazí – kde je dostatok fi<strong>na</strong>ncií, je aj chu pracova a to sa odráa <strong>na</strong><br />
kvalite. A tak preijú len <strong>sk</strong>utoène silné projekty, ktoré majú stabilný fi<strong>na</strong>nèný<br />
základ – ten je moné zí<strong>sk</strong>a aj z platených sluieb. Keïe záujemcov o platenú<br />
reklamu <strong>na</strong> internete nepribúda tak rýchlo, ako stúpajú náklady <strong>na</strong> prevádzku<br />
serverov, je prechod <strong>na</strong> platený obsah <strong>na</strong> internete jediným riešením.<br />
Martin Turoò<br />
Vysvetlivky: 1 – Ignorancia bannerovej reklamy zo strany uívate¾ov.<br />
2 – Vysoký a úzky formát bannera, zvyèajne s rozmermi 600 × 120 pixelov.<br />
3/2003 PC REVUE 25
R E V U E<br />
TECHNOLÓGIE & PREH¼AD<br />
Digitálne videokamery<br />
PETER ORVISKÝ<br />
V poslednom èase zo všetkých<br />
strán poèúvame, ako poèítaèe<br />
a vlastne celý priemysel IT<br />
konverguje smerom<br />
k spotrebnej elektronike.<br />
Je to však obojstranný<br />
proces, a tak sa v obidvoch<br />
oblastiach èoraz èastejšie<br />
objavujú produkty<br />
èi technológie z toho<br />
„druhého sveta“.<br />
Ukákovým príkladom spomí<strong>na</strong>ného trendu je<br />
spracovanie videa. Isto ste si všimli, e tejto téme<br />
sme sa v minulom roku venovali v nieko¾kých<br />
èíslach PC REVUE. Nielen z vašich reakcií<br />
sme však cítili, e trocha mimo oblasti nášho záujmu<br />
ostala problematika zí<strong>sk</strong>ania video<strong>na</strong>hrávok. To<br />
bol dôvod, preèo sa v <strong>na</strong>šom tohtoroènom pláne<br />
objavil aj materiál mapujúci oblas amatér<strong>sk</strong>eho<br />
záz<strong>na</strong>mu videa. Èo sme teda pre vás pripravili?<br />
Spoloène sa v <strong>sk</strong>ratke pozrieme <strong>na</strong> vývoj záz<strong>na</strong>mu<br />
obrazu, povieme si, ako funguje digitál<strong>na</strong> videokamera,<br />
porovnáme formáty digitálneho videa, predstavíme<br />
vám zopár digitálnych videokamier dostupných<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a, samozrejme, poradíme vám,<br />
<strong>na</strong> èo sa pri výbere kamery zamera.<br />
VÝVOJ ZÁZNAMU OBRAZU<br />
Zjednodušene mono poveda, e chronológia vývoja<br />
záz<strong>na</strong>mu pohyblivého obrazu je ve¾mi podobná<br />
vývoju v oblasti fotografie. Na poèiatku bol<br />
záz<strong>na</strong>m pohyblivého obrazu jednoz<strong>na</strong>ènou doménou<br />
profesionálov. Dôvod bol prostý: technika<br />
potrebná <strong>na</strong> vytvorenie záz<strong>na</strong>mu, prezeranie hotových<br />
snímok a aj technológia spracovania materiálu<br />
boli ve¾mi komplikované a drahé. V poèiatkoch<br />
kinematografie bol film „nemý“ a, samozrejme,<br />
èiernobiely. Postupne prichádzali nielen zvuk a farba,<br />
ale vznikali aj štandardy pre priestorový zvuk<br />
a vïaka zjednodušeniu procesu spracovania sa <strong>na</strong><br />
trhu objavili aj prvé filmové kamery urèené pre<br />
amatér<strong>sk</strong>ych filmárov. Mono si ešte spomeniete<br />
<strong>na</strong> to, ako ste zápolili s osemmilimetrovou klasikou.<br />
S nástupom televízneho vysielania sa <strong>na</strong> jednej<br />
strane podstatne rozšírila monos distribúcie filmov,<br />
<strong>na</strong> druhej strane vznikli aj nové poiadavky<br />
<strong>na</strong> prenos a spracovanie obrazu. Televízia toti<br />
umoòovala „by pri tom“ a klasický spôsob spracovania<br />
filmu sa zrazu stal nevyhovujúcim. Práve<br />
tu po prvý raz vstúpila do tejto oblasti elektronika,<br />
Digitálne<br />
videokamery<br />
v súèasnosti vyuívajú<br />
dva typy záz<strong>na</strong>mových<br />
médií, <strong>na</strong> obrázku je klasická<br />
miniDV pre digitálne video,<br />
ako aj Hi8, ktorú vyuíva výhradne Sony<br />
ktorá <strong>na</strong>pokon ovládla nielen spracovanie obrazu<br />
pre televízne vysielanie, ale aj oblas amatér<strong>sk</strong>eho<br />
spracovania a èoraz viac sa tlaèí aj do profesionálnej<br />
sféry klasického filmu. Absolvova rozprávanie<br />
mapujúce celý spomenutý proces by bolo iste zaujímavé,<br />
z poh¾adu nášho materiálu je však <strong>na</strong>jpodstatnejší<br />
vývoj v oblasti elektronického záz<strong>na</strong>mu<br />
obrazu (videa).<br />
Nástup videokamier. Prvým krokom <strong>na</strong> ceste za<br />
digitálnou videokamerou<br />
boli<br />
a<strong>na</strong>lógové<br />
prístroje. Skôr ako sa však objavili <strong>na</strong> trhu,<br />
musel prís predvoj v podobe videorekordérov.<br />
Pochopite¾ne, aj tie boli a<strong>na</strong>lógové. Ich popularita<br />
sa stala ïalšou hybnou pákou rozvoja kinematografického<br />
priemyslu. Buïme však konkrétnejší.<br />
Prvý a<strong>na</strong>lógový videorekordér sa <strong>na</strong> trhu objavil<br />
v roku 1975. A neprišiel s ním nik iný ako spoloènos<br />
Sony. Jej videorekordéry typu Betamax však<br />
neovládli hlavný prúd. Boli toti rozmerné a drahé,<br />
<strong>na</strong> druhej strane ponúkali výbornú kvalitu,<br />
a tak sa presadili v profesionálnych<br />
aplikáciách. Na videorekordéry<br />
pre masový trh sme však nemuseli<br />
èaka dlho.<br />
Neoddelie¾nou<br />
súèasou dodávky<br />
kadej videokamery<br />
je dnes dia¾kové<br />
ovládanie, ktoré oceníte<br />
pri práci s kamerou<br />
umiestnenou <strong>na</strong> statíve alebo<br />
pri jej ovládaní pri prehrávaní videa.<br />
Mierne odlišnosti medzi jednotlivými z<strong>na</strong>èkami<br />
sú v mnostve podporovaných funkcií.<br />
Zvláštnosou v aktuálnej ponuke je<br />
klopový mikrofón dodávaný ku kamerám<br />
Pa<strong>na</strong>sonic, ktorý v sebe zdruuje aj<br />
prvky jednoduchšieho dia¾kového ovládania.<br />
U o rok ne<strong>sk</strong>ôr – v roku 1976 – toti prišla spoloènos<br />
JVC s novým formátom VHS, ktorý ovládol<br />
trh. Èasom sa tento formát doèkal viacerých úprav.<br />
Vráme sa však k videokamerám. Cesta od videorekordéra<br />
ku kompaktnej videokamere bola dlhá.<br />
Myslím, e postaèí, ak uvedieme, e prvé a<strong>na</strong>lógové<br />
videokamery sa objavili <strong>na</strong> trhu a v roku 1985!<br />
V tom èase bolo jasné, e ak majú kompaktné videokamery<br />
uspie, musia by kompatibilné so svetom<br />
videorekordérov, a preto sa formát VHS stal štandardom<br />
aj tu. S miernou dávkou zvelièenia mono poveda,<br />
e po desiatich rokoch od predstavenia prvého<br />
VHS videorekordéra sa formát VHS stal „hrobárom“<br />
klasického filmu v oblasti amatér<strong>sk</strong>eho záz<strong>na</strong>mu.<br />
V súvislosti s nástupom videokamier mi nedá<br />
nespomenú, e americký vedec Jerome<br />
Lemelson, ktorý zí<strong>sk</strong>al patent <strong>na</strong> videokameru<br />
v roku 1980, sa o udelenie<br />
rov<strong>na</strong>kého patentu uchádzal u v roku<br />
1977! Vtedy mu však americký patentový<br />
úrad neudelil patent s odôvodnením, e „ide<br />
o zariadenie, ktorého myšlienka je neprirodzená<br />
a niet spoloènosti, ktorá by bola takéto zariadenie<br />
schopná vyrobi a predáva“. Na doplnenie<br />
uveïme, e pán Lemelson zomrel v roku 1997 a bol<br />
drite¾om patentov opisujúcich rozhodujúce konštrukèné<br />
prvky pre videorekordéry, volkmeny, ATM<br />
a <strong>sk</strong>enery èiarových kódov.<br />
Digitalizácia. Kým prechod od filmového záz<strong>na</strong>mu<br />
k elektronickému trval takmer storoèie, prechod<br />
od a<strong>na</strong>lógového elektronického záz<strong>na</strong>mu<br />
26 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
k digitálnemu bol otázkou desaroèia! Štandard DV<br />
(Digital Video) predstavilo zdruenie šesdesiatich<br />
výrobcov síce u v roku 1994, v rodnom liste prvej<br />
digitálnej videokamery sa však uvádza rok 1995.<br />
Podobne ako v prípade a<strong>na</strong>lógovej kamery i videorekordéra<br />
bola priekopníkom spoloènos Sony<br />
a rov<strong>na</strong>ko ako v prípade videorekordérov aj tu sa<br />
<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> trhu objavili zariadenia urèené <strong>na</strong> profesionálne<br />
<strong>na</strong>sadenie. I keï DV podobne ako a<strong>na</strong>lógový<br />
predchodca VHS jestvuje vo viacerých verziách<br />
(miniDV, DVCAM a DVCPRO), odlišnosti medzi<br />
nimi sú takpovediac „kozmetické“. Pre úplnos<br />
treba doplni, e okrem digitálnych formátov DV je<br />
<strong>na</strong> trhu ešte formát Digital8, ktorý je kompromisom<br />
vytvoreným spoloènosou Sony. Charakteristiku<br />
jednotlivých digitálnych formátov uvádzame<br />
ïalej a hlavné odlišnosti sme zhrnuli do tabu¾ky.<br />
Aká bude budúcnos? aká otázka, ale trendy<br />
nám mono <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èia horúce novinky súèasnosti<br />
a <strong>na</strong> nieèo prídeme takpovediac „sedliackym rozumom“.<br />
Pokúsme sa vyui oboje súèasne. Netreba<br />
ve¾kú predstavivos, aby sme prišli <strong>na</strong> to, èo je pre<br />
súèasné digitálne videokamery <strong>na</strong>jväèší problém.<br />
Áno, je to práve záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> magnetický pás! Istee,<br />
v porov<strong>na</strong>ní s Betamaxom èi VHS sú dnešné miniDV<br />
kazety i mechaniky pouívané v kamerách <strong>sk</strong>utoène<br />
miniatúrne. Ibae stále je to mechanika. A ako je<br />
známe, tá má spomedzi komponentov zabudovaných<br />
v digitálnej kamere <strong>na</strong>jväèšiu spotrebu, hmotnos,<br />
rozmery, je potenciálnym zdrojom problémov<br />
(aj <strong>na</strong>jnovším mechanikám sa obèas stane, e pás<br />
pokrèia...) a v neposlednom rade je aj zdrojom<br />
hluku (<strong>sk</strong>úste si spravi záz<strong>na</strong>m v tichej miestnosti<br />
a pri prehrávaní ho zosilni...). Konštruktéri si, samozrejme,<br />
u dlhšie kladú otázku, ako pá<strong>sk</strong>ovú mechaniku<br />
<strong>na</strong>hradi. Kandidátov je hneï nieko¾ko, poèí<strong>na</strong>júc<br />
DVD mechanikou podporujúcou záz<strong>na</strong>m cez<br />
pevný di<strong>sk</strong> a po pamäové karty. Kadé zo spomí<strong>na</strong>ných<br />
riešení má však svoje limity. V prípade<br />
prvých dvoch ide rov<strong>na</strong>ko ako pri pá<strong>sk</strong>e o to, e obsahujú<br />
rotujúce èasti. Pravdae, mechanika pevného<br />
di<strong>sk</strong>u èi DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky je v porov<strong>na</strong>ní s mechanikou<br />
ovládajúcou posun pá<strong>sk</strong>y v kazete podstatne<br />
jednoduchšia. Pokia¾ však zaèneme porovnáva<br />
ïalšie parametre, ako spotrebu, hluènos, prenosovú<br />
rýchlos a cenu, je zrejmé, preèo sa s <strong>na</strong>jväèšou<br />
pravdepodobnosou budeme s pá<strong>sk</strong>ou ešte<br />
Ani v strednej triede digitálnych videokamier<br />
nie je nezvyèajná implementácia funkcií<br />
digitálneho fotoaparátu. Novšie prístroje<br />
u <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m fotografií nevyuívajú pás,<br />
ale pamäové médiá. Kým v Sony stavili <strong>na</strong><br />
Memory Stick, Pa<strong>na</strong>sonic vyuíva SD Card<br />
nejaký èas stretáva. Ak povaujete za <strong>na</strong>jnádejnejšieho<br />
kandidáta polovodièové pamäte, <strong>sk</strong>lamem<br />
vás. Tie sú síce ideálnym kandidátom (teda ak sa<br />
sústredíme <strong>na</strong> pamäte flash), no problémom, ktorý<br />
súvisí s ich <strong>na</strong>sadením, je dostatoèná priepustnos<br />
(pozrite sa, ako „rýchlo“ zapisujú <strong>na</strong> pamäové karty<br />
digitálne fotoaparáty) a <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong>!<br />
ZRODENÉ NA ÚSPECH?<br />
Digitálne videokamery sú medzi zariadeniami <strong>na</strong><br />
záz<strong>na</strong>m obrazu hviezdami. Ich popularita <strong>na</strong>priek<br />
tomu, e sú <strong>na</strong> trhu iba ve¾mi krátko, dávno preko<strong>na</strong>la<br />
popularitu ich a<strong>na</strong>lógových i filmových predchodkýò.<br />
Dôvodov je hneï nieko¾ko. Prvým a rozhodujúcim<br />
je fakt, e digitálne videokamery po<strong>sk</strong>ytujú<br />
podstatne vyššiu kvalitu záz<strong>na</strong>mu ako a<strong>na</strong>lógové<br />
kamery. Druhým faktorom, ktorý mal výrazný vplyv<br />
<strong>na</strong> pomerne jednoduchý vstup tohto typu kamier <strong>na</strong><br />
trh, je ich obstarávacia ce<strong>na</strong>. U pri vstupe <strong>na</strong> trh sa<br />
ceny pomerne dobre vybavených digitálnych videokamier<br />
pohybovali tesne pod hranicou 1000 dolárov.<br />
Pre klasické a<strong>na</strong>lógové kamery sa tak digitálne modely<br />
stali „likvidaènou“ konkurenciou. Iba pre porov<strong>na</strong>nie<br />
dodajme, e keby ste chceli kúpi a<strong>na</strong>lógovú<br />
kameru, ktorá by vám po<strong>sk</strong>ytla porov<strong>na</strong>te¾ne<br />
kvalitný záz<strong>na</strong>m ako digitál<strong>na</strong>, museli by ste siahnu<br />
po kamere profesionálnej triedy, ktorej ce<strong>na</strong> by dosahovala<br />
minimálne desanásobok! Digitálne videokamery<br />
sa tak ve¾mi rýchlo stali synonymom pre<br />
výborný pomer ce<strong>na</strong>/výkon, ak za výkon povaujeme<br />
kvalitu záz<strong>na</strong>mu. Ïalším z výz<strong>na</strong>mných argumentov<br />
hovoriacich v prospech rýchleho rozšírenia<br />
digitálneho videa sú podstatne jednoduchšie monosti<br />
jeho spracovania (penetrácia poèítaèov je u<br />
dostatoèná, rov<strong>na</strong>ko aj ich výkon). Ak k tomu pridáme<br />
<strong>sk</strong>utoènos, e <strong>na</strong> rozdiel od a<strong>na</strong>lógového videa<br />
pri spracovaní digitálneho nedochádza k degradácii<br />
kvality, máme poruke ïalší závaný argument<br />
v prospech tejto technológie.<br />
Ak sme spomí<strong>na</strong>li vyššiu kvalitu digitálneho videa,<br />
tá nespoèíva iba v tom, e informácie o videu<br />
a audiu sú uloené v digitálnej podobe, ale aj<br />
v tom, akým spôsobom sú uchovávané informácie<br />
o farebnosti. Formát DV toti uchováva trikrát<br />
väèší objem informácií o farebnosti, ako je to pri<br />
formáte VHS èi S-VHS. Ïalší výz<strong>na</strong>mný rozdiel je<br />
v tom, e pri DV je zvuk uchovávaný v kvalite porov<strong>na</strong>te¾nej<br />
s kvalitou CD záz<strong>na</strong>mu. Ïalšími zlepšeniami<br />
sú zavedenie korekcie chýb, vïaka ktorému<br />
je moné predís výpadkom obrazových a zvukových<br />
údajov, èi èasovej synchronizácie záz<strong>na</strong>mu.<br />
ZÁKLADNÉ PRVKY DIGITÁLNEJ<br />
VIDEOKAMERY<br />
Naša exkurzia do vnútra digitálnej videokamery<br />
nám pomôe spoz<strong>na</strong> základné konštrukèné prvky,<br />
z ktorých sú kamery zloené, ako aj ich funkciu<br />
v prístroji a porozumie, ako vplývajú <strong>na</strong> vlastnosti<br />
finálneho produktu.<br />
Optika. Podobne ako v prípade filmovej kamery<br />
aj v prípade digitálnej videokamery optika v z<strong>na</strong>ènej<br />
miere definuje monosti prístroja. Jej parametre<br />
definujú, ako sa bude prístroj správa v saených<br />
svetelných podmienkach, i to, z akej vzdialenosti<br />
bude potrebné zaz<strong>na</strong>menávané deje sníma.<br />
Základné parametre optiky sa uvádzajú v technických<br />
parametroch. Sú to svetelnos objektívu (èím<br />
vyššia, tým lepšie), rozsah optického zoomu. Na<br />
Na kamerách<br />
spoloènosti Canon<br />
(rov<strong>na</strong>ko aj Sony)<br />
je mechanika <strong>na</strong><br />
umiestnenie pá<strong>sk</strong>y v<br />
spodnej èasti prístroja.<br />
Pri výmene kazety teda<br />
musíte prístroj obráti<br />
„hore nohami“.<br />
Pa<strong>na</strong>sonic v novej<br />
generácii kamier<br />
umiestnil mechaniku<br />
tak, aby bola prístupná<br />
z hornej èasti prístroja.<br />
To u¾ahèuje manipuláciu<br />
pouívate¾a, èo oceníte<br />
tak pri snímaní, ako aj<br />
pri spracovaní videa.<br />
28 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Porov<strong>na</strong>nie digitálnych formátov<br />
miniDV DVCAM DVCPRO Digital8<br />
Vytvoril Konsorcium 60 firiem: Sony, Ikegami Pa<strong>na</strong>sonic, Philips, Sony, Hitachi<br />
Sony, Pa<strong>na</strong>sonic, JVC,<br />
Ikegami, Hitachi<br />
Canon, Sharp...<br />
Oblas vyuitia Amatér, poloprofi Poloprofi, profi, Poloprofi, profi, Amatér<br />
priemysel<br />
priemysel<br />
Typ pá<strong>sk</strong>y ME (Metal Evaporate) ME (Metal Evaporate) MP (Metal Particle) ME, MP (Video8 a Hi8)<br />
Šírka stopy 10 µm (SP), 15 µm 18 µm 16,34 µm<br />
6,7 µm (LP)<br />
Rýchlos posuvu 18,81 mm/s 28,215 mm/s 33,82 mm/s 28,7 mm/s<br />
Max. dåka kazety 80/120 min. (SP/LP) 184 min. 184 min. 60 min.<br />
Rozlíšenie obrazu 720 × 576 720 × 576 720 × 576 720 × 576<br />
Vzorkovanie farieb 4:2:0 4:2:0 4:1:1 4:2:0<br />
Parametre zvuku (stopy / vzorko− 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit<br />
vacia frekvencia / šírka slova) 4 / 32 kHz / 12 bit 4 / 32 kHz / 12 bit 4 / 32 kHz / 12 bit<br />
vlastnosti optiky má výrazný vplyv aj ostriaca<br />
automatika a motorový pohon zoomu. Efektivitu<br />
vysokého rozsahu optického zoomu môe ešte<br />
zvýši implementácia optického stabilizátora. Pri<br />
dnes obvyklých, ale <strong>na</strong> bené pouitie u <strong>sk</strong>utoène<br />
extrémnych hodnotách digitálneho zoomu je<br />
pouitie stabilizátora nevyhnutnosou.<br />
Prvok CCD. Kým pri digitálnych fotoaparátoch<br />
sú dostupné snímacie prvky viacerých typov, digitálnym<br />
videokamerám zatia¾ bezpeène vládnu snímaèe<br />
typu CCD. Nez<strong>na</strong>mená to však, e by medzi<br />
prístrojmi v tomto oh¾ade neboli rozdiely. Snímaèe<br />
sa líšia, pokia¾ ide o uhloprieèku, poèet snímacích<br />
bodov a, samozrejme, aj ïalšie vlastnosti (farebný<br />
filter, spôsob snímania, citlivos, šum...). Podobne<br />
ako pri digitálnych fotoaparátoch aj pri digitálnych<br />
videokamerách platí: èím viac snímacích bodov má<br />
snímaè, tým drahšia je kamera. Na kvalitu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ného<br />
videa však <strong>sk</strong>ôr ako rozlíšenie snímaèa<br />
CCD vplýva spôsob snímania obrazovej informácie<br />
(prekladané, neprekladané).<br />
Elektronika. Srdcom celej kamery je systém riadiacej<br />
elektroniky, ktorý mono rozdeli <strong>na</strong><br />
nieko¾ko funkèných blokov: riadenie mechaniky,<br />
riadenie optiky, audioreazec (zosilnenie a digitalizácia<br />
signálu zachyteného mikrofónom), videoreazec<br />
(zachytenie obrazu snímaného prvkom<br />
CCD, jeho spracovanie a digitalizácia). Pri <strong>na</strong>posledy<br />
menovanej dvojici funkèných blokov je uvedená<br />
funkcia v reime záz<strong>na</strong>mu. Pri prehrávaní zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ného<br />
videa spomenuté bloky pracujú „opaène“<br />
– z digitálneho záz<strong>na</strong>mu vytvárajú pôvodný<br />
video- a audiosignál.<br />
Mechanika. Najdôleitejšou èasou mechanickej<br />
konštrukcie digitálnej videokamery je èas zabezpeèujúca<br />
posun pá<strong>sk</strong>y kazety, jej presné vedenie<br />
v dráhe (pás je <strong>na</strong>vinutý okolo bub<strong>na</strong> s rotujúcimi<br />
hlavami), synchronizáciu a prácu záz<strong>na</strong>mových<br />
a èítacích hlavíc. Táto èas kamery má rozhodujúci<br />
vplyv nielen <strong>na</strong> celkové rozmery kamery a jej<br />
hmotnos, ale aj <strong>na</strong> jej mechanickú pevnos a odolnos<br />
vplyvom prostredia.<br />
LCD displej a h¾adáèik. Všetky digitálne videokamery<br />
disponujú elektronickými h¾adáèikmi (miniatúrny<br />
LCD displej zobrazujúci obraz snímaný<br />
prvkom CCD). Vïaka digitalizácii h¾adáèikov je<br />
moné aj pri práci s h¾adáèikom <strong>na</strong>stavova parametre<br />
kamery prostredníctvom menu, sú <strong>na</strong> òom<br />
zobrazované všetky informácie ako <strong>na</strong> LCD displeji.<br />
LCD displej je moné vyui <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký úèel ako<br />
h¾adáèik. Pri snímaní videa príde takéto vyuitie<br />
vhod <strong>na</strong>jmä v momentoch, keï nemôete ma<br />
h¾adáèik priloený k oku. Priestranný LCD displej<br />
tie príde vhod pri kontrolnom prehrávaní <strong>na</strong>snímaného<br />
videa (i keï prepojenie <strong>na</strong> televízor je iste<br />
vhodnejšie). Prácu s LCD displejmi u¾ahèuje fakt, e<br />
sú konštruované ako výklopné a otoèné, vïaka<br />
èomu ich mono <strong>na</strong>stavi do prakticky ¾ubovo¾nej<br />
polohy a zaisti si tak pri práci ideálny výh¾ad. Pri<br />
niektorých modeloch je LCD displej doplnený o vrs-<br />
Technické parametre testovaných modelov<br />
Výrobca Canon Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic Sony Sony Sony Sony<br />
Model MV500 NV−GS40 NV−GS50 DCR−TRV740E DCR−PC101E DCR−TRV27E DCR−TRV40E<br />
Výrobca objektívu Canon Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic Sony Carl−Zeiss Carl−Zeiss Carl−Zeiss<br />
Svetelnos objektívu F 1,6÷2,9 F 1,8 F 1,8 F 1,6 F 1,8÷2,0 F 1,8 F 1,8÷2,2<br />
Optický zoom 18× 10× 10× 15× 10× 10× 10×<br />
Optický + digitálny zoom 72×, 360× 20×, 500× 20×, 500× 420× 120× 120× 120×<br />
Stabilizátor áno áno áno nie nie nie nie<br />
Minimálne osvetlenie 0,5 lx 10 lx 10 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx<br />
Maximál<strong>na</strong> rýchlos uzávierky 1/8000 s 1/8000 s 1/8000 s 1/4000 s 1/4000 s 1/4000 s 1/4000 s<br />
Manuálne ostrenie nie áno áno áno áno áno áno<br />
H¾adáèik výklopný / È, F / bodov áno/ F / 113 000 nie / ÈB / 67 000 nie / F / 113 000 áno / ÈB / 113 000 nie / F / 180 000 áno / F / 113 000 áno / F / 180 000<br />
LCD dotykový / uhloprieèka / bodov nie / 2,5" / 112 000 nie / 2,5" / 113 000 nie / 2,5" / 113 000 nie / 2,5" / 123 000 áno / 2,5"/ 211 200 nie / 3,5"/ 123 200 áno / 3,5"/ 246 400<br />
SNÍMAÈ<br />
Typ CCD CCD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD<br />
Poèet bodov 540 000 3× 800 000 3× 800 000 1 070 000 1 070 000 1 070 000 1 550 000<br />
Uhloprieèka 1/6" 1/6" 1/6" 1/4,7" 1/4,7" 1/4,7" 1/4"<br />
ZÁZNAM<br />
Typ pá<strong>sk</strong>y MiniDV miniDV miniDV Digital8, Hi8 miniDV miniDV miniDV<br />
Rýchlos posuvu [mm/s] 18,83 a 12,57 18,83 a 12,57 18,83 a 12,57 28,7 18,81 a 12,56 18,81 a 12,56 18,81 a 12,56<br />
Formát zvuku PCM PCM PCM PCM PCM PCM PCM<br />
Podporované vzorkovanie [bit/kHz] 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32<br />
ROZHRANIA<br />
A/V (Out/In) áno/nie áno/nie áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno<br />
S−Video (Out/In) áno/nie áno/nie áno/áno áno/áno nie/nie áno/áno áno/áno<br />
LANC áno áno áno áno áno áno áno<br />
Mikrofón áno áno áno áno áno áno áno<br />
Slúchadlá áno áno áno áno nie nie áno<br />
USB nie áno (2.0) áno (2.0) áno áno áno áno<br />
FireWire (Out/In) áno/áno áno/nie áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno<br />
ÏALŠIE FUNKCIE<br />
Reim digitálneho fotoaparátu nie áno áno áno áno áno áno<br />
Podporované pamäové karty nie SD Card SD Card Memory Stick Memory Stick Memory Stick Memory Stick<br />
MPEG 4 streaming nie áno áno áno áno áno áno<br />
ÏALŠIE ÚDAJE<br />
Typ batérie Li−Ion Li−Ion Li−Ion InfoLithium InfoLithium InfoLithium InfoLithium<br />
Kapacita / Napätie [V] 800 mAh / 7,4 680 mAh / 7,2 680 mAh / 7,2 5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V<br />
Predpokladaná výdr [hod.:min.] 1:20 1:40 1:40 1:40 2:30 2:30 2:30<br />
Rozmery [mm] 58 × 99 × 144 75 × 91 × 179 75 × 91 × 179 207 × 101 × 85 55 × 105 × 99 76 × 93 × 163 72 × 91 × 168<br />
Hmotnos kamery [g] 525 470 470 900 480 660 700<br />
30 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Canon MV500<br />
Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS40<br />
Sony TRV−740E<br />
tvu citlivú <strong>na</strong> dotyk, vïaka èomu sa dá kamera<br />
ovláda priamo prostredníctvom displeja.<br />
Batéria. Je zdrojom energie. V dnešných digitálnych<br />
videokamerách sú zvyèajné lítiovo-iónové batérie,<br />
iba výnimoène (<strong>sk</strong>ôr v starších modeloch) sa<br />
mono stretnú s akumulátormi typu NiCd. Batérie<br />
obsiahnuté v štandardnej dodávke obyèajne po<strong>sk</strong>ytujú<br />
kamerám dostatok energie <strong>na</strong> jednu a dve<br />
hodiny nepretritej práce (doba práce v reimoch<br />
<strong>na</strong>hrávania a prehrávania sa mierne líši). Nabíjaèky<br />
a sieové zdroje sú obvykle konštruované ako kombinované<br />
zariadenia, prièom sa u tie bene vy<strong>sk</strong>ytujú<br />
v štandardnej dodávke. Ak plánujete èastejšie<br />
pouíva digitálnu videokameru, je investícia<br />
do druhého, prípadne doplnkového akumulátora<br />
ideálnym riešením.<br />
Vstupy a výstupy. Štandardom pri digitálnych<br />
videokamerách je vybavenie viacerými typmi vstupov<br />
a výstupov. Za štandardnú výbavu digitálnej<br />
videokamery dnes mono povaova vybavenie <strong>na</strong>sledujúcimi<br />
vstupmi a výstupmi: FireWire, S-Video,<br />
mikrofón, A/V a LANC. V prípade, e je videokamera<br />
vybavená funkciami digitálneho fotoaparátu,<br />
býva integrované aj rozhranie USB. Pri drahších<br />
modeloch sa môu vy<strong>sk</strong>ytova aj ïalšie rozhrania<br />
(Bluetooth a pod.).<br />
Doplnky. Dodávky jednotlivých typov digitálnych<br />
videokamier sa líšia <strong>na</strong>jmä v doplnkoch, ktoré<br />
dostane pouívate¾ v cene prístroja. Obvyklými doplnkami<br />
sú prepojovacie vodièe, dia¾kové ovládanie,<br />
èistiaca kazeta, pamäová karta, clo<strong>na</strong>, mikrofón<br />
typu klip a iné. Ponuka káblov, ktoré sú v dodávke<br />
kamery, býva <strong>na</strong>ozaj pestrá, jediným káblom,<br />
ktorý v dodávke kamery celkom isto nenájdete,<br />
je FireWire.<br />
Kadý výrobca k svojim produktom ponúka aj<br />
širokú škálu doplnkov, ktoré môete dokúpi kedyko¾vek<br />
ne<strong>sk</strong>ôr. Populárne sú rôzne predsádky (šošovky<br />
meniace optické vlastnosti objektívu), clony,<br />
filtre, doplnkové zdroje energie, záble<strong>sk</strong>ové zariadenia,<br />
doplnkové svetlá a tašky <strong>na</strong> prenos kamier<br />
a príslušenstva.<br />
DIGITÁLNE VIDEOKAMERY NA TRHU<br />
V súèasnosti sú <strong>na</strong> trhu dostupné digitálne videokamery<br />
<strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie vyuívajúce dva<br />
formáty – miniDV a Digital8. U sme sa zmienili<br />
o tom, e kamery formátu Digital8 vyrába iba spoloènos<br />
Sony. Ich ponuka je teda podstatne ušia<br />
ako pri kamerách typu miniDV. Medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších<br />
hráèov <strong>na</strong> trhu s digitálnymi kamerami patria<br />
<strong>na</strong>sledujúce spoloènosti (v abecednom poradí):<br />
Canon, JVC, Pa<strong>na</strong>sonic, Samsung, Sharp, Sony<br />
Pa<strong>na</strong>sonic<br />
NV−GS50<br />
a Thompson. I keï sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu vy<strong>sk</strong>ytujú<br />
prakticky všetky spomenuté z<strong>na</strong>èky (v ponukách<br />
dodávate¾ov som ne<strong>na</strong>šiel iba Samsung), pri zí<strong>sk</strong>avaní<br />
modelov jednotlivých výrobcov <strong>na</strong> otestovanie<br />
sme neboli ve¾mi úspešní. Niektorí dodávatelia<br />
s oh¾adom <strong>na</strong> blíiacu sa „generaènú“ výmenu nechceli<br />
zapoièiava staršie modely, iní neboli<br />
schopní splni <strong>na</strong>še poiadavky v stanovených<br />
lehotách a <strong>na</strong>šli sa aj takí, ktorí <strong>na</strong>še poiadavky<br />
jednoducho ignorovali. Škoda, náš preh¾ad sa toti<br />
vinou takéhoto poèí<strong>na</strong>nia zúil <strong>na</strong> sedem kamier<br />
od trojice výrobcov. Pozíciu lídra <strong>na</strong> trhu s digitálnymi<br />
videokamerami potvrdila spoloènos Sony,<br />
ktorá aj <strong>na</strong>priek blíiacej sa výmene modelov<br />
po<strong>sk</strong>ytla hneï štvoricu prístrojov. Jeden z jej <strong>na</strong>jväèších<br />
konkurentov, spoloènos Pa<strong>na</strong>sonic, vyuil<br />
príleitos prezentova dvojicu modelov, ktoré<br />
však patria u do nového modelového radu (v porov<strong>na</strong>ní<br />
so Sony tak mal istú výhodu). Posledná kamera,<br />
ktorú sme do testu zí<strong>sk</strong>ali, je Canon. Tu <strong>na</strong>pokon<br />
èes výrobcu aj <strong>na</strong>priek uisteniam zo strany<br />
oficiálneho zastúpenia zachraòoval predajca!!!<br />
Ešte pred tým, ako sa zaèneme venova jednotlivým<br />
modelom, upozorním, e rozdiely medzi nimi<br />
sú výz<strong>na</strong>mné a prejavujú sa aj v ich cenách. Preto<br />
nechápte <strong>na</strong>sledujúci text ako porovnávací test, ale<br />
<strong>sk</strong>ôr ako „prierez trhom“. S týmto zámerom sme<br />
ho toti vytvorili.<br />
PREDSTAVOVANÉ MODELY<br />
Canon MV500i<br />
Sony TRV−27E<br />
i TRV−40E<br />
Jednotlivé modely digitálnych videokamier sa odlišujú aj mnostvom integrovaných rozhraní,<br />
minimom je jeden a<strong>na</strong>lógový a jeden digitálny výstup, pri lepších modeloch sú podporované aj<br />
vstupy, niektorí výrobcovia pridávajú druhý a<strong>na</strong>lógový vstup a rozhranie USB.<br />
Najlacnejšia kamera, ktorú sme mali monos otestova,<br />
pochádza od spoloènosti Canon. Dodávka<br />
tohto modelu obsahuje kameru, dia¾kové ovládanie,<br />
batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér (funguje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka),<br />
A/V kábel, adaptér SCART, ochranný kryt<br />
objektívu, popruh a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Z poh¾adu technických parametrov patril tento<br />
model medzi testovanými prístrojmi k priemeru.<br />
Príjemným prekvapením bol objektív s vysokou<br />
svetelnosou a implementácia stabilizátora obrazu<br />
(hoci „iba“ elektronického). Azda jediným výz<strong>na</strong>mne<br />
horším parametrom v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />
modelmi bolo rozlíšenie snímaèa CCD. Príslušnos<br />
prístroja k nišej cenovej <strong>sk</strong>upine prezrádzalo iba<br />
jeho mechanické vyhotovenie. Kamera nepodporovala<br />
fotografovanie a ukladanie videa <strong>na</strong> pamäovú<br />
kartu. Disponovala aj <strong>na</strong>jkratším prevádzkovým<br />
èasom pri <strong>na</strong>pájaní z batérie.<br />
Ovládanie prístroja je bezproblémové. Z poh¾adu<br />
vybavenia funkciami netreba èaka zázraky, ale <strong>na</strong><br />
bené obèasné filmovanie je táto kamera vybavená<br />
<strong>na</strong>ozaj dobre.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Stabilizátor obrazu<br />
☺ Nízka ce<strong>na</strong><br />
☹ Mechanické vyhotovenie<br />
Dodávate¾: Fax&Copy<br />
Ce<strong>na</strong>: 39 588 Sk (vrátane DPH)<br />
Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS40<br />
Ako prvý z dvojice modelov Pa<strong>na</strong>sonic vám predstavíme<br />
jednoduchší model. Jeho dodávka obsahovala<br />
kameru, dia¾kové ovládanie, klopový mikrofón<br />
s niektorými funkciami dia¾kového ovládania, batérie,<br />
<strong>na</strong>pájací adaptér a <strong>na</strong>bíjaèku (v jednom), A/V<br />
kábel, kábel S-Video, kábel USB, kryt objektívu, pamäovú<br />
kartu SD Card (8 MB), CD-ROM s ovládaèmi<br />
a príruèku pouívate¾a.<br />
Technické parametre prístroja sú <strong>na</strong> slušnej<br />
úrovni, podobne aj funkèná výbava. Kamera disponuje<br />
podporou pamäových kariet a funkciami digitálneho<br />
fotoaparátu.<br />
Prístroj vïaka svojim kompaktným rozmerom<br />
i nízkej hmotnosti ve¾mi dobre sadne do ruky.<br />
Ovládacie prvky sú umiestnené logicky a vïaka ich<br />
menšiemu poètu si pouívate¾ rýchlo privykne <strong>na</strong><br />
ovládanie prístroja. K negatívam tohto modelu<br />
patrí nišia citlivos pri horšom osvetlení, implementácia<br />
monochromatického h¾adáèika a <strong>sk</strong>utoènos,<br />
e ho nemono poui <strong>na</strong> prepis digitálneho<br />
videa z iného zdroja (chýbajú mu vstupy).<br />
Pa<strong>na</strong>sonic NV-GS40 ocenia <strong>na</strong>jmä pouívatelia,<br />
ktorí poadujú väèší poèet funkcií a prijate¾nú cenu.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Vkladanie kaziet zvrchu<br />
☺ Celková vyváenos<br />
☹ Absencia videovstupov<br />
Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />
Predpokladaná ce<strong>na</strong>: 41 990 Sk (vrátane DPH)<br />
3/2003 PC REVUE 31
R E V U E<br />
Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS50<br />
Druhý z modelov spoloènosti Pa<strong>na</strong>sonic akoby<br />
predchádzajúcemu prístroju z oka vypadol. Nielen-<br />
e sú <strong>na</strong> prvý poh¾ad <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie, ale disponujú<br />
aj mnohými rov<strong>na</strong>kými èrtami. Rov<strong>na</strong>ké je<br />
ovládanie, rozmiestnenie ovládacích prvkov, vkladanie<br />
kazety z vrchnej strany prístroja a, samozrejme,<br />
aj základné vlastnosti. Pokia¾ ide o implementované<br />
funkcie, tie sú v tomto modeli zastúpené<br />
v ešte väèšej miere.<br />
Podstatným rozdielom v porov<strong>na</strong>ní s predošlým<br />
modelom je <strong>sk</strong>utoènos, e GS50 disponuje farebným<br />
h¾adáèikom a vstupmi <strong>na</strong> privedenie videosignálu.<br />
Spomedzi zaujímavých drobností, ktorými tento<br />
prístroj disponuje, stojí za spomenutie implementácia<br />
funkcie zoom aj <strong>na</strong> snímanie zvuku (má ju aj<br />
GS40). Ak ju v menu aktivujete, bude sa spoloène<br />
so zmenou polohy transfokátora meni aj smerová<br />
charakteristika mikrofónu. Vïaka tomu môete zachyti<br />
obraz spolu so zvukom.<br />
Aj pri tomto modeli platí, e zaujme <strong>na</strong> prvý<br />
poh¾ad svojimi rozmermi a tvarom. A hoci je tento<br />
model v drobnom tele, disponuje <strong>sk</strong>utoène širokými<br />
monosami.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Vkladanie kaziet zvrchu<br />
☺ Podpora funkcií<br />
☺ Kompaktnos<br />
Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />
Predpokladaná ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk (vrátane DPH)<br />
Sony Digital Handycam<br />
DCR−TRV740E<br />
Jediným zástupcom formátu Digital8 spomedzi testovaných<br />
modelov bol tento prístroj. Jeho dodávka<br />
obsahovala: kameru, dia¾kový ovládaè, batérie,<br />
<strong>na</strong>pájací adaptér (aj <strong>na</strong>bíjaèku), A/V kábel, adaptér<br />
SCART, kábel USB, pamäovú kartu Memory Stick<br />
(8 MB), CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu,<br />
popruh a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Z poh¾adu funkènej výbavy patrí táto kamera<br />
medzi testovanými k tomu lepšiemu. Ponúka funkcie,<br />
ktoré pouívate¾ovi prídu vhod v prípade, e<br />
potrebuje zaz<strong>na</strong>menáva obraz v zlých svetelných<br />
podmienkach. Na snímanie objektov v protisvetle<br />
slúi funkcia Back Light, funkcie NightShot, Super<br />
NightShot a Color Slow Shutter sú urèené <strong>na</strong> snímanie<br />
v noci. K dispozícii je aj širokouhlý záz<strong>na</strong>m,<br />
podpora funkcie Fader, implementácia obrazových<br />
efektov, digitálnych efektov, vkladanie titulkov<br />
a vkladanie statických obrazov. Výborne mono<br />
hodnoti implementáciu manuálnych reimov<br />
expozície a ostrenia, ako aj monos realizova <strong>na</strong>hrávanie<br />
v intervaloch èi <strong>na</strong>hrávanie po snímkach.<br />
V prvom prípade môeme sníma „pomalé“ javy<br />
(rozvíjanie púèika kvetu), v druhom prípade môeme<br />
vytvára animované scény.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Mnostvo funkcií<br />
☹ Rozmery a hmotnos<br />
☹ Formát<br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
Ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk (vrátane DPH)<br />
Sony Digital Handycam<br />
DCR−PC101E<br />
Táto miniDV kamera spoloènosti Sony bola <strong>na</strong>jkompaktnejším<br />
modelom spomedzi všetkých prístrojov<br />
tejto z<strong>na</strong>èky, ktoré sme mohli otestova.<br />
Dodávka prístroja obsahovala: kameru, dia¾kový<br />
ovládaè, batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér (aj <strong>na</strong>bíjaèku),<br />
A/V kábel, adaptér SCART, kábel USB, pamäovú<br />
kartu Memory Stick (8 MB), CD-ROM s ovládaèmi,<br />
ochranný kryt objektívu a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Zvláštnosou tohto modelu bola implementácia<br />
dotykového displeja, <strong>na</strong> ktorom boli simulované<br />
všetky ovládacie prvky potrebné <strong>na</strong> prácu s menu<br />
prístroja. Prvky potrebné <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie reimov<br />
prístroja sú umiestnené v ¾avom boku prístroja,<br />
kde k nim má pouívate¾ jednoduchý prístup prstami<br />
pravej ruky. Zaujímavo je riešený h¾adáèik,<br />
ktorý sa z tela prístroja vysúva. PC101E doko<strong>na</strong>le<br />
sadne pouívate¾ovi do ruky. Netradièné umiestnenie<br />
ovládaèa zoomu tesne pri prednom paneli<br />
prístroja mi síce robilo menšie problémy, ale ak<br />
máte „šikovnejší“ malíèek èi ukazovák, nemusíte sa<br />
s mojím názorom stotoni.<br />
Z funkcií sú k dispozícii manuálne <strong>na</strong>stavenia<br />
bielej, podpora pre širokouhlé zábery, funkcia<br />
Fader, funkcie <strong>na</strong> obrazové efekty a funkcie <strong>na</strong> digitálne<br />
efekty. V prípade potreby môete siahnu aj<br />
po bodovom a manuálnom ostrení. Pre pokroèilejších<br />
pouívate¾ov je k dispozícii intervalové snímanie<br />
a snímanie po jednotlivých obrázkoch.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Dotykový LCD displej<br />
☺ Kompaktnos<br />
☹ Nemá S-video<br />
☹ Ovládanie<br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
Ce<strong>na</strong>: 67 990 Sk (vrátane DPH)<br />
Sony Digital Handycam<br />
DCR−TRV27E<br />
Rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci model aj tento bol vybavený<br />
jednomegapixelovým snímaèom. Podstatne<br />
sa od predchodcu odlišoval z poh¾adu koncepcie<br />
prístroja. Ide o rozmernejší model, vybavený priestranným<br />
LCD displejom.<br />
Aj v prípade tohto modelu bola v dodávke kamera,<br />
dia¾kový ovládaè, batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér<br />
(s funkciou <strong>na</strong>bíjaèky), A/V kábel, adaptér SCART,<br />
kábel USB, pamäová karta Memory Stick (8 MB),<br />
CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu, popruh<br />
a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Pokia¾ ide o vybavenos funkciami, je <strong>na</strong> tom<br />
tento model takmer rov<strong>na</strong>ko ako predchodca. Jeho<br />
rozmery sú však väèšie a pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností<br />
o nieèo lepšie je vyriešené aj ovládanie prístroja.<br />
V prospech tohto modelu hovorí aj pomer ce<strong>na</strong>/<br />
výkon.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Vyváený model<br />
☺ Dostatok funkcií<br />
☺ Ce<strong>na</strong><br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
Ce<strong>na</strong>: 64 990 Sk (vrátane DPH)<br />
Sony Digital Handycam<br />
DCR−TRV40E<br />
32 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Najvyšší a, samozrejme, aj <strong>na</strong>jdrahší z ponuky testovaných<br />
modelov spoloènosti Sony sa od ostatných<br />
prístrojov líšil hlavne snímacím prvkom CCD<br />
s rozlíšením 1,5 milió<strong>na</strong> bodov. Dodávka tohto modelu<br />
obsahovala: kameru, dia¾kový ovládaè, batérie,<br />
<strong>na</strong>pájací adaptér/<strong>na</strong>bíjaèku, A/V kábel, adaptér<br />
SCART, kábel USB, pamäovú kartu Memory Stick<br />
(8 MB), CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu,<br />
clonu, popruh, tkaninu <strong>na</strong> èistenie objektívu<br />
a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Technické parametre prístroja a jeho funkèná<br />
výbava zodpovedajú zvyklostiam výrobcu. Ïalším<br />
<strong>na</strong>dpriemerným komponentom tohto modelu je po<br />
snímaèi CCD aj LCD displej, ktorý je dotykový,<br />
vïaka èomu ho môe pouívate¾ vyui priamo <strong>na</strong><br />
ovládanie prístroja. Ïalšou prednosou tohto displeja<br />
je jeho uhloprieèka a fyzické rozlíšenie, vïaka<br />
ktorým po<strong>sk</strong>ytoval <strong>na</strong>jkvalitnejšie zobrazenie.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Rozlíšenie snímaèa<br />
☺ 3,5" LCD displej<br />
☹ Ce<strong>na</strong><br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
Ce<strong>na</strong>: 90 990 Sk (vrátane DPH)<br />
PRED NÁKUPOM DIGITÁLNEJ<br />
KAMERY<br />
Rov<strong>na</strong>ko ako pri iných zariadeniach aj pri výbere<br />
digitálnej videokamery platí, e nejestvuje univerzál<strong>na</strong><br />
rada. Kadý pouívate¾ uprednostòuje iné<br />
parametre èi funkcie. Ostatne to je aj dôvod, preèo<br />
výrobcovia neponúkajú jediný model, ale celú<br />
škálu prístrojov. Tie sa <strong>na</strong>vzájom líšia tak v technických<br />
parametroch, ako aj vo vlastnostiach, funkènej<br />
výbave, doplnkoch a, samozrejme, aj cene. Je<br />
teda <strong>na</strong> pouívate¾ovi, aby si pred nákupom dobre<br />
premyslel, ako bude kameru pouíva a ktoré parametre<br />
èi funkcie sú pre neho <strong>na</strong>jdôleitejšie.<br />
Naše rady sme rozdelili do dvoch <strong>sk</strong>upín. Prvú<br />
tvoria všeobecnejšie, <strong>na</strong> ktoré by ste pri nákupe<br />
celkom iste nemali zabudnú:<br />
1. Kamera by vám mala „sadnú do ruky“ (od<br />
toho závisí vaše pohodlie pri práci s òou).<br />
2. Kamera by mala ma èo <strong>na</strong>jjednoduchšie ovládanie<br />
(aspoò pri základných funkciách).<br />
3. Kamera by mala ma seriózne dielen<strong>sk</strong>é vyhotovenie<br />
(svedèí to o jej mechanickej odolnosti).<br />
4. Kvalitná optika je základom dobrého obrazu,<br />
hodnoti by ste mali jed<strong>na</strong>k samotnú kvalitu, rozsah<br />
optického zoomu, svetelnos objektívu a prítomnos<br />
optického stabilizátora.<br />
5. Kamera by mala ma kvalitný zvuk (teda jeho<br />
záz<strong>na</strong>m, reprodukcia <strong>na</strong> kamere neodhalí schopnosti<br />
kamery, <strong>sk</strong>úste si pripoji aspoò slúchadlá,<br />
keï u nie kvalitnú A/V zostavu).<br />
6. Zamerajte sa aj <strong>na</strong> schopnosti prístroja pri<br />
záz<strong>na</strong>me v zlých svetelných podmienkach (v predajniach<br />
sa to <strong>sk</strong>úša <strong>na</strong>ozaj ako, tu sú však rozdiely<br />
medzi kamerami <strong>na</strong>jväèšie).<br />
7. Berte do úvahy ve¾kos a hmotnos prístroja (treba<br />
si uvedomi, e kameru budete ma so sebou nielen<br />
pri práci, ale zaaí aj vašu batoinu poèas celej cesty).<br />
K týmto základným kritériám, <strong>na</strong> ktoré by ste<br />
v iadnom prípade pri výbere digitálnej videokamery<br />
nemali zabudnú, mono prida aj ïalšie. Tie<br />
sú u o nieèo špecifickejšie, a tak ich zaradenie<br />
k predošlým je závislé od vašich konkrétnych po-<br />
iadaviek. Všimnú si ešte môete:<br />
1. obsah štandardnej dodávky (prepojovacie káble,<br />
batérie, sieový zdroj, <strong>na</strong>bíjaèka, dia¾kové ovládanie<br />
a iné),<br />
2. podporu manuálnych reimov,<br />
3. vybavenos funkciami,<br />
4. podporu digitálnych efektov,<br />
5. poèet a typy vstupov.<br />
Samozrejme, zorientova sa v spleti technických<br />
parametrov a ïalších údajov nie je <strong>na</strong>jjednoduchšie.<br />
V prípade, e ste zaèiatoèníci a nemáte poruke<br />
niekoho <strong>sk</strong>úsenejšieho, radšej prejdite viacero predajní<br />
a nechajte si v nich jednotlivé zariadenia<br />
predvies. Nebojte sa klás personálu otázky, a ak<br />
vám <strong>na</strong> ne nedajú uspokojivé odpovede, choïte<br />
pokojne ïalej, míòate predsa svoje peniaze...<br />
ZÁVER<br />
Problematike digitálnych videokamier sa budeme<br />
venova aj ïalej, a to aj vo forme recenzií, preh¾adov<br />
èi technologických èlánkov. Na záver si neodpustím<br />
drobnú úvahu <strong>na</strong> tému, preèo si obstara<br />
digitálnu videokameru. Najjednoduchšia odpoveï<br />
by mohla znie: „Lebo a<strong>na</strong>lóg je màtvy!“ Pravdou<br />
však je, e a<strong>na</strong>lógové kamery tu s <strong>na</strong>mi ešte nejaký<br />
èas pobudnú. Dôvod je jednoduchý – ich ceny sú<br />
ve¾mi nízke. Ak sa však budete rozhodova o kúpe<br />
kamery, neberte do úvahy iba cenové h¾adi<strong>sk</strong>o.<br />
Najlacnejšie digitálne modely nie sú toti, pokia¾<br />
ide o cenu, od a<strong>na</strong>lógových a tak ïaleko a ich<br />
schopnosti sú podstatne vyššie. Verte, e ak sa rozhodnete<br />
investova tých pár korún <strong>na</strong>vyše, zí<strong>sk</strong>ate<br />
nielen perspektívnejší produkt, ale <strong>na</strong>jmä vyššiu<br />
kvalitu, menšie rozmery, nišiu hmotnos a viac<br />
funkcií!<br />
<br />
3/2003 PC REVUE 33
R E V U E<br />
SKENERY<br />
od A po Z<br />
ONDREJ MACKO<br />
Mono sa to nezdá, ale vývoj aj v oblasti <strong>sk</strong>enerov má pomerne<br />
dy<strong>na</strong>mické tempo. Posledný väèší test týchto zariadení sme<br />
zverejnili presne pred rokom a odvtedy sa <strong>na</strong>ozaj mnohé<br />
zmenilo. Ide jed<strong>na</strong>k o technologické zlepšenia, jed<strong>na</strong>k o radikálny<br />
cenový pokles v kategórii <strong>na</strong>jlacnejších prístrojov. Ich ceny dnes<br />
len tesne presahujú výrobné náklady a <strong>sk</strong>ener si tak môete<br />
kúpi za cenu okolo 2500 Sk aj s DPH. Na druhej strane<br />
výkonnejšie <strong>sk</strong>enery sa predávajú takmer za osemnásobok ceny<br />
<strong>na</strong>jlacnejších modelov. Profesionálne <strong>sk</strong>enery, pouívané v <strong>na</strong>pr.<br />
DTP aplikáciách, stoja viac ako 100−tisíc korún. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />
èlánku sa dozviete, èo za svoje peniaze môete zí<strong>sk</strong>a a ako<br />
vám môu zabudované funkcie pomôc. Skrátka, poradíme vám,<br />
ako investova do <strong>sk</strong>enerov èo <strong>na</strong>jefektívnejšie.<br />
ZÁKLADNÉ URÈENIE SKENEROV<br />
Skener je zariadenie, ktoré dokáe <strong>na</strong>sníma dokument<br />
v papierovej forme a zí<strong>sk</strong>a tak jeho digitálnu<br />
podobu. Z<strong>na</strong>mená to, e do <strong>sk</strong>enera dáte <strong>na</strong>pr.<br />
fotografiu, stranu z èasopisu alebo knihy a <strong>na</strong><br />
výstupe zí<strong>sk</strong>ate bitovú mapu alebo textový súbor.<br />
Rozdiel medzi <strong>sk</strong>enermi je práve v tom, aká kvalitná<br />
je takto zí<strong>sk</strong>aná podoba, <strong>na</strong>ko¾ko sa elektronická<br />
verzia podobá <strong>na</strong> originál a ako dlho budete <strong>na</strong><br />
vyko<strong>na</strong>nie celého procesu èaka. Ïalšie rozdiely<br />
medzi <strong>sk</strong>enermi sú v bohatosti doplnkovej výbavy<br />
– hlavne softvéru a doplnkového príslušenstva.<br />
Ruèný <strong>sk</strong>ener C−Pen 600 MX sa hodí <strong>na</strong> <strong>sk</strong>e−<br />
novanie textu v teréne<br />
TYPY SKENEROV<br />
Zo stránky mechanického vyhotovenia rozde¾ujeme<br />
<strong>sk</strong>enery <strong>na</strong> stolné a prenosné. Asi pred ôsmimi<br />
a desiatimi rokmi bola väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov prenosná,<br />
prièom však pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy bol riešený<br />
za asistencie pouívate¾a. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to, e pri<br />
<strong>sk</strong>enovaní ste pohybovali <strong>sk</strong>enerom po ploche<br />
dokumentu. Navyše ste museli správne odhadnú<br />
dobu zahrievania lampy. Dosiahnutá kvalita <strong>sk</strong>enovania<br />
a hlavne presnos, prirodzene, závisela od<br />
toho, ako ste pri pohybe dokázali udra priamy<br />
smer a konštantnú rýchlos pohybu. Výsledky<br />
obyèajne neboli slávne a práve z tohto dôvodu sú<br />
dnes <strong>sk</strong>enery väèšinou stolné. Skenovanie sa v tomto<br />
prípade realizuje tak, e predlohu vloíte <strong>na</strong> pre<strong>sk</strong>lenú<br />
plochu a celý pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy je<br />
samostatne riadený systémom <strong>sk</strong>enera. Pripomeòme,<br />
e v minulosti sa hlavne v oblasti DTP pouívali<br />
aj bubnové alebo rotaèné <strong>sk</strong>enery.<br />
Prenosné <strong>sk</strong>enery sa dnes zháòajú problematicky,<br />
v podstate sa dajú kúpi len ruèné <strong>sk</strong>enery,<br />
urèené výhradne <strong>na</strong> spracovanie textu. Vyhotovenie<br />
takýchto <strong>sk</strong>enerov pripomí<strong>na</strong> pero, pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
prechádzate jeho splošteným hrotom po<br />
texte. Na zabudovanom displeji sa pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
zobrazuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný text. Niekedy býva takéto<br />
zariadenie doplnené aj o monos prekladu medzi<br />
rôznymi jazykmi (<strong>na</strong>pr. anglièti<strong>na</strong> – èešti<strong>na</strong>). Ak by<br />
vás takéto zariadenie zaujímalo, blišie informácie<br />
nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.cpen.<strong>sk</strong>. Ide o ruèný <strong>sk</strong>ener<br />
s názvom C-Pen 600 MX a jeho ce<strong>na</strong> je 12 990 Sk<br />
bez DPH. Napájanie zaisuje batéria, do pamäte sa<br />
zmestí 1500 strán A4. Na<strong>sk</strong>enované údaje si mô-<br />
ete prenies do poèítaèa infraèerveným portom<br />
alebo cez kábel USB.<br />
Ruèný <strong>sk</strong>ener s monosou spracovania obrázkov<br />
asi pred piatimi rokmi ponúkala aj spoloènos<br />
HP. Bol monochromatický, vyriešenú mal aj korekciu<br />
nesprávneho pohybu <strong>sk</strong>enera a výsledok ste si<br />
mohli ihneï pozrie <strong>na</strong> zabudovanom displeji.<br />
Predajnú cenu však trh v tom èase neuniesol. Od<br />
februára HP dodáva model PhotoSmart 1200, ktorý<br />
funguje <strong>na</strong> batérie a dá sa ¾ahko prenáša.<br />
Vráme sa k stolným <strong>sk</strong>enerom. Aj v tomto prípade<br />
existujú z h¾adi<strong>sk</strong>a vyhotovenia dve kategórie<br />
– plošné a prechodové. Pri plošnom vyhotovení<br />
vloíte dokument <strong>na</strong> plochu <strong>sk</strong>enera a pri celom<br />
procese sa u <strong>sk</strong>enovaná predloha nepohybuje.<br />
Namiesto toho sa pohybuje <strong>sk</strong>enovacia hlava. Pri<br />
prechodovom <strong>sk</strong>eneri je to opaène – dokument<br />
vloíte do podávaèa a ten ním pri <strong>sk</strong>enovaní pohybuje,<br />
zatia¾ èo hlava ostáva nehybná. Výhodou prechodového<br />
<strong>sk</strong>enera sú menšie rozmery a nišia<br />
ce<strong>na</strong>. Nevýhodou je nemonos spracovania viazaných<br />
dokumentov – ak nevytrhnete stranu z knihy<br />
alebo èasopisu, tak ju prechodovým <strong>sk</strong>enerom jednoducho<br />
nespracujete. Tieto typy <strong>sk</strong>enerov sa dnes<br />
pouívajú predovšetkým ako súèas iných zariadení,<br />
hlavne kombinovaných multifunkèných zariadení<br />
alebo faxov.<br />
V èlánku sa budeme venova len plošným <strong>sk</strong>enerom,<br />
pretoe o túto kategóriu je <strong>na</strong>jväèší záujem.<br />
SKENERY CCD A CIS<br />
Základnou súèasou <strong>sk</strong>enera je obrazový snímaè,<br />
ktorý zabezpeèuje prevod obrazovej predlohy <strong>na</strong><br />
elektrické <strong>na</strong>pätie. Zo stránky princípu snímacieho<br />
prvku sa <strong>sk</strong>enery rozde¾ujú <strong>na</strong> CCD (Charge Coupled<br />
Device) a CIS (Compact Image Sensor).<br />
Väèšie rozšírenie dosiahli <strong>sk</strong>enery CCD. Ich výhodou<br />
je vyššia citlivos a farebná vernos pri snímaní.<br />
Rov<strong>na</strong>ko je výhodou aj monos <strong>sk</strong>enovania<br />
trojrozmerných objektov a s doplnkovou výbavou<br />
aj kvalitné <strong>sk</strong>enovanie prieh¾adných dokumentov.<br />
Principiál<strong>na</strong> schéma <strong>sk</strong>enera CCD<br />
34 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Nevýhodou je ich vyššia ce<strong>na</strong>, väèšie rozmery a vyššia<br />
elektrická spotreba.<br />
Štruktúru <strong>sk</strong>enera CCD znázoròuje obrázok.<br />
Skener sa v tomto prípade <strong>sk</strong>ladá z lampy, sústavy<br />
troch a štyroch zrkadiel, zaostrovacej šošovky,<br />
snímaèa CCD, a<strong>na</strong>lógovo-digitálneho prevodníka a<br />
modulu <strong>na</strong> spracovanie digitálneho signálu. Na<br />
pohyblivom vozíku je umiestnená osvet¾ovacia<br />
lampa, ktorá osvet¾uje práve spracúvanú èas<br />
dokumentu. Generovaný svetelný lúè sa odráa od<br />
dokumentu a cez systém zrkadiel prichádza k šošovke.<br />
Šošovka zaostrí spracúvaný lúè, ktorý v tejto<br />
forme dopadá <strong>na</strong> snímaè CCD. Ten obsahuje prvky<br />
<strong>na</strong> spracovanie troch farieb – èervenej (Red), zelenej<br />
(Green) a modrej (Blue). Skenery teda pracujú<br />
s farebným modelom RGB.<br />
Snímaè CCD funguje tak, e zachytáva fotóny<br />
a premieòa ich <strong>na</strong> elektrické <strong>na</strong>pätie. Výstupom<br />
snímaèa CCD v <strong>sk</strong>eneri je <strong>na</strong>pätie pre všetky tri<br />
farebné zloky RGB. A<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie sa následne<br />
premieta do digitálnej podoby, a to v a<strong>na</strong>lógovodigitálnom<br />
prevodníku (A/D). Takto spracovaný<br />
signál je pripravený <strong>na</strong> ïalšie spracovanie v poèítaèi,<br />
ktorý je pripojený <strong>na</strong> výstupný port <strong>sk</strong>enera.<br />
Skener CIS je ove¾a jednoduchší a štruktúru <strong>sk</strong>enovacej<br />
hlavy CIS nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom obrázku.<br />
Jej súèasou sú LED diódy, ktoré emitujú èervené,<br />
zelené a modré svetlo. Toto svetlo sa odráa od<br />
Rozdiel v hrúbke medzi <strong>sk</strong>enerom CCD a CIS<br />
je evidentný<br />
normálne pracova. Manipulácia s predlohou je<br />
však v tomto prípade predsa len obanejšia.<br />
Na ïalšom obrázku sme ved¾a seba umiestnili<br />
výsledky pri <strong>sk</strong>enovaní trojrozmerného objektu –<br />
mobilného telefónu. Vpravo sa <strong>na</strong>chádza podoba<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná pri pouití <strong>sk</strong>enera CCD, v¾avo je <strong>sk</strong>enovanie<br />
toho istého objektu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>eneri CIS. Je zrejmé,<br />
e typ CCD umoòuje <strong>na</strong>ozaj dobré <strong>sk</strong>enovanie,<br />
výborne sú zobrazené aj údaje <strong>na</strong> displeji<br />
KVALITA SKENERA – NENECHAJTE<br />
SA OKLAMA<br />
Na kvalitu <strong>sk</strong>enera vplýva kadá zo zloiek <strong>sk</strong>enera.<br />
Otvorene povedané, marketingové údaje, výrazne<br />
uvádzané <strong>na</strong> škatuli <strong>sk</strong>enera, prive¾a o <strong>sk</strong>utoènej<br />
kvalite <strong>sk</strong>enera nehovoria. Nájdete tu toti èasto<br />
len údaj o rozlíšení <strong>sk</strong>enovacej hlavy (<strong>na</strong>vyše vyjadrený<br />
v nezmyselnej jednotke dpi – blišie rozoberieme<br />
ne<strong>sk</strong>ôr) a údaj o farebnej håbke. Ani jeden<br />
z týchto údajov nepo<strong>sk</strong>ytuje úplnú informáciu<br />
o tom, aký kvalitný je <strong>sk</strong>ener. Ak si ešte raz pozriete<br />
štruktúru <strong>sk</strong>enera CCD, zistíte, e <strong>na</strong> výslednú<br />
kvalitu má podstatný vplyv aj optický systém, teda<br />
presnos umiestnenia zrkadiel a hlavne kvalita<br />
šošovky.<br />
Na ïalšom obrázku sme znázornili dráhu svetla<br />
v prípade, e zrkadlo je mierne vychýlené zo svojej<br />
presnej polohy. Ako je zrejmé, odrazený lúè dopadá<br />
v tomto prípade <strong>na</strong> úplne iné miesto, ako sa pôvodne<br />
plánovalo, a to sa prejaví <strong>na</strong> deformácii výsledného<br />
obrazu.<br />
Principiál<strong>na</strong> schéma <strong>sk</strong>enera CIS<br />
predlohy, prechádza cez zaostrovaciu šošovku<br />
(pouíva sa typ oz<strong>na</strong>èený ako SELFOC) a dopadá <strong>na</strong><br />
snímaè CIS. Snímaè po<strong>sk</strong>ytuje údaje o a<strong>na</strong>lógovom<br />
<strong>na</strong>pätí a jeho ïalšie spracovanie je podobné ako pri<br />
<strong>sk</strong>eneroch CCD. Z<strong>na</strong>mená to, e v tomto prípade sa<br />
<strong>na</strong> rozdiel od <strong>sk</strong>enerov CCD nepouíva pomerne<br />
zloitý systém zrkadiel a ani výkonná osvet¾ovacia<br />
lampa. Práve preto môu by <strong>sk</strong>enery CIS ove¾a<br />
tenšie a aj ich elektrická spotreba je nišia. Celá<br />
hlava CIS dnes býva integrovaná do jedného bloku.<br />
Nízka elektrická spotreba tie umoòuje, aby <strong>sk</strong>ener<br />
CIS pracoval bez samostatného externého <strong>na</strong>pájacieho<br />
zdroja, postaèí mu <strong>na</strong>pájanie po<strong>sk</strong>ytované<br />
portom USB pripojeného poèítaèa.<br />
Aby bolo porov<strong>na</strong>nie <strong>sk</strong>enerov CCD a CIS jasnejšie,<br />
poloili sme obidva typy ved¾a seba. Výsledok<br />
porov<strong>na</strong>nia vidíte <strong>na</strong> obrázku hore. Z neho je zrejmé,<br />
e <strong>sk</strong>ener CIS je takmer o polovicu uší ako<br />
CCD a má aj menšiu šírku (uvádzané pre vodorovnú<br />
pozíciu <strong>sk</strong>enerov). Pripomeòme, e podstavce<br />
pouité <strong>na</strong> udranie <strong>sk</strong>enerov v šikmej polohe sa<br />
stávajú èoraz èastejšie súèasou dodávky. V prípade<br />
<strong>sk</strong>enerov CCD ide vlastne o odkladacie zariadenie<br />
<strong>na</strong> zmenšenie obsadenej plochy mimo práce<br />
<strong>sk</strong>enera, zatia¾ èo <strong>sk</strong>ener CIS môe v tejto polohe aj<br />
Porov<strong>na</strong>nie výsledku pri <strong>sk</strong>enovaní mobilného<br />
telefónu s pouitím <strong>sk</strong>enera CCD (v¾avo)<br />
a CIS (vpravo)<br />
mobilného telefónu, rozpoz<strong>na</strong> mono všetky nápisy<br />
<strong>na</strong> klávesoch umiestnených <strong>na</strong> prehnutom telese<br />
mobilu.<br />
Naproti tomu <strong>sk</strong>ener CIS nie je vhodný <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
takýchto objektov – dobre sú zo<strong>sk</strong>enované<br />
len tie klávesy, ktoré sa priamo dotýkajú pre<strong>sk</strong>lenej<br />
plochy <strong>sk</strong>enera. Ostatné plochy sú ve¾mi rozmazané,<br />
dokonca a úplne nejasné.<br />
Trojrozmerné objekty sa azda ne<strong>sk</strong>enujú a tak<br />
èasto, ale táto vlastnos <strong>sk</strong>enera sa prejaví <strong>na</strong>pr. aj<br />
pri <strong>sk</strong>enovaní viazaných dokumentov. Skener CCD<br />
vám toti umoní pohodlne rozpoz<strong>na</strong> text aj <strong>na</strong><br />
ohnutej ploche – tesne pri väzbe dokumentu. V prípade<br />
<strong>sk</strong>enera CIS to však bude trochu problém.<br />
Nesprávne umiestnenie zrkadla spôsobí<br />
zníenie kvality <strong>sk</strong>enovania<br />
Kvalita šošovky je v tomto zmysle opä dôleitá.<br />
Zaostrením lúèa <strong>na</strong> iné miesto, ne bolo <strong>na</strong>plánované,<br />
sa <strong>sk</strong>enovací proces podstatne zhorší. Podobne<br />
vplýva <strong>na</strong> kvalitu <strong>sk</strong>enovania aj homogenita šošovky<br />
a, prirodzene, základom kvalitného <strong>sk</strong>enovania<br />
je kvalitný snímaè.<br />
Ïalší dôleitý faktor je kvalita osvetlenia predlohy.<br />
Hlavne pri <strong>sk</strong>eneroch CCD musí by predloha<br />
ve¾mi dobre osvetlená, dnes sa <strong>na</strong>jèastejšie pouíva<br />
typ lampy oz<strong>na</strong>èený ako CCFL (Cold Cathode Fluorescent<br />
Lamp).<br />
Na <strong>na</strong>sledujúcom obrázku sme znázornili prácu<br />
<strong>sk</strong>enera poèas <strong>sk</strong>enovania. Vtedy sa pohybuje <strong>sk</strong>enovacia<br />
hlava vo vertikálnom smere a osvet¾ovacia<br />
lampa generuje výrazný svetelný efekt. Silné svetlo<br />
osvet¾uje zospodu <strong>sk</strong>enovanú predlohu, prièom odrazený<br />
lúè sa spracúva tak, ako sme u opísali. Tento<br />
svetelný jav uvidíte, ak necháte pracova <strong>sk</strong>ener pri<br />
otvorenom hornom veku – upozoròujeme vás však<br />
<strong>na</strong> pomerne silné svetlo, ktoré by vám mohlo aj poškodi<br />
zrak. Preto to radšej ne<strong>sk</strong>úšajte èasto.<br />
Skenovanie v CCD <strong>sk</strong>eneri je sprevádzané<br />
silným svetelným tokom<br />
36 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Problém je v tom, e iadny z uvedených údajov<br />
nenájdete <strong>na</strong> škatuli, v príruèke èi <strong>na</strong> webovej<br />
stránke výrobcu. Spo¾ahnú sa môete vlastne len<br />
cenu <strong>sk</strong>enera, prestí výrobcu a hlavne konkrétne<br />
<strong>sk</strong>úsenosti s prístrojom.<br />
V teste, ktorým <strong>na</strong>dväzujeme <strong>na</strong> tento preh¾ad,<br />
sme pouili metódu hodnotenia kvality, ktorá<br />
pochádza z vývojových laboratórií. Naše hodnotenie<br />
je teda pre vás jedným z dobrých zdrojov pri<br />
zisovaní kvality <strong>sk</strong>enera.<br />
Pokia¾ však ide o <strong>na</strong>šu všeobecnú radu pri hodnotení<br />
kvality <strong>sk</strong>enera niekde v supermarkete,<br />
musíte, bohuia¾, vychádza len z údaja o rozlíšení<br />
a farebnej håbke <strong>sk</strong>enera. Preto je pre vás dôleité,<br />
aby ste presne vedeli, èo tieto údaje z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú.<br />
ROZLÍŠENIE SKENERA<br />
Ako sme sa u zmienili, rozlíšenie <strong>sk</strong>enera sa obyèajne<br />
udáva v bodoch <strong>na</strong> palec – dpi (dots per inch).<br />
Tento údaj sa tradiène pouíva pri hodnotení tlaèiarní<br />
a tu aj má svoj reálny výz<strong>na</strong>m. Pri optickom<br />
rozlíšení <strong>sk</strong>enera by sa mal správne pouíva poèet<br />
pixelov <strong>na</strong> palec – ppi (pixel per inch). Je to dané<br />
tým, e pri (farebnom) <strong>sk</strong>enovaní <strong>sk</strong>ener po<strong>sk</strong>ytuje<br />
<strong>na</strong> svojom výstupe nielen informáciu o tom, ko¾ko<br />
zachytených bodov sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> jednotke plochy,<br />
ale nesie aj informáciu o ich farbe. Kompletnou<br />
informáciou o rozlíšení <strong>sk</strong>enera je teda poèet<br />
bodov a pre kadý bod aj jeho farebná interpretácia.<br />
Pravda, iadny z výrobcov neuvádza rozlíšenie<br />
<strong>sk</strong>enera i<strong>na</strong>k ako v jednotkách dpi, a preto tak pri<br />
ïalšom opise urobíme aj my.<br />
Rozlíšenie <strong>sk</strong>enera sa udáva v tvare horizontálne<br />
× vertikálne. Kvalita snímaèa je vyjadrená v horizontálnom<br />
rozlíšení <strong>sk</strong>enera a vertikálne rozlíšenie<br />
<strong>sk</strong>enera s òou nesúvisí. Vertikálne rozlíšenie je toti<br />
dané hlavne konštrukciou krokového motora,<br />
ktorý pohybuje <strong>sk</strong>enovacou hlavou. Jeden vertikálny<br />
krok <strong>sk</strong>enovacej hlavy sa oz<strong>na</strong>èuje ako tzv. raster<br />
line.<br />
Obyèajne sa <strong>sk</strong>enery konštruujú tak, aby vertikálne<br />
rozlíšenie bolo dvojnásobné oproti horizontálnemu.<br />
Niektorí pouívatelia si to však dostatoène<br />
neuvedomujú a výrobcovia o tom vedia. Na<br />
škatu¾u so <strong>sk</strong>enerom potom „náhodou“ uvedú rozlíšenie<br />
v opaènom poradí, prièom <strong>na</strong>pr. zo <strong>sk</strong>enera<br />
z rozlíšením 1200 dpi razom urobia <strong>sk</strong>ener s dvojnásobným<br />
rozlíšením. Stalo sa to aj v prípade jedného<br />
z testovaných modelov, ako je to dokumentované<br />
<strong>na</strong> priloenom obrázku.<br />
Pozor <strong>na</strong> prehodené z<strong>na</strong>èenie rozlíšenia –<br />
v <strong>sk</strong>utoènosti ide o 1200 dpi <strong>sk</strong>ener<br />
Preèo sme vlastne uviedli, e rozlíšenie nemá a<br />
taký ve¾ký výz<strong>na</strong>m pre výslednú kvalitu <strong>sk</strong>enera?<br />
Odpoveï je jednoduchá: viac ako 600 dpi budete<br />
Odporúèané hodnoty optického rozlíšenia pri<br />
rozlièných dokumentoch<br />
Typ dokumentu<br />
Bený kancelár<strong>sk</strong>y dokument<br />
Editovate¾ný text v benej ve¾kosti (OCR)<br />
Editovate¾ný text s malými písme<strong>na</strong>mi (OCR)<br />
Fotografia <strong>na</strong> úèely elektronického albumu<br />
Fotografia <strong>na</strong> úèely profesionálnej tlaèe<br />
Diapozitív <strong>na</strong> úèely profesionálnej tlaèe<br />
Odporúèané<br />
rozlíšenie<br />
150 dpi<br />
150 dpi<br />
300 dpi<br />
300 dpi<br />
600 dpi<br />
1200 dpi<br />
potrebova <strong>na</strong>ozaj len ve¾mi zriedkavo (v prípade<br />
špeciálneho <strong>na</strong>sadenia). Bene sa toti <strong>sk</strong>ener pouíva<br />
<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie fotografií (elektronický album)<br />
a textových dokumentov. Ve¾mi èasto sa vyuíva<br />
<strong>na</strong> kopírovanie dokumentov.<br />
V tabu¾ke sme uviedli odporúèané rozlíšenie pri<br />
<strong>sk</strong>enovaní rozlièných dokumentov. Ako z nej vyplýva,<br />
<strong>na</strong>jpouívanejšie rozlíšenie je od 150 do 600 dpi<br />
a to dnes zvládne aj ten <strong>na</strong>jlacnejší <strong>sk</strong>ener.<br />
Aby sme vám dali predstavu o tom, èo vlastne<br />
z<strong>na</strong>mená rozlíšenie 2400 dpi, <strong>sk</strong>úsme chví¾u poèíta.<br />
Pri <strong>sk</strong>enovaní dokumentu A4 v rozlíšení 600<br />
dpi zí<strong>sk</strong>ame vo výsledku 5100 pixelov. V prípade<br />
rozlíšenia 1200 dpi je to 10 200 pixelov a pri 2400<br />
dpi a 20 400 pixelov. Ve¾kos súboru pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
A4 v rozlíšení 2400 dpi je taká, e sa nezmestí <strong>na</strong><br />
jedno CD médium (je to a 1,6 GB).<br />
Keby sme takýto <strong>sk</strong>ener s rozlíšením 2400 dpi<br />
porov<strong>na</strong>li s digitálnym fotoaparátom, dospeli by<br />
sme k zaujímavému zisteniu. Pri fotografii s benými<br />
rozmermi 8 × 10 palcov by sme <strong>na</strong> rozlíšenie<br />
2400 × 2400 dpi museli poui fotoaparát s rozlíšením<br />
461 megapixelov. Ak sa trochu zaujímate<br />
o digitálne fotoaparáty, viete, e dnes sú štandardom<br />
modely zhruba so stonásobne menším rozlíšením!<br />
To sme <strong>na</strong>vyše ešte nepoèítali zachytené<br />
body tým spôsobom, ako sa to robí v prípade digitálnych<br />
fotoaparátov (v <strong>sk</strong>utoènosti by to mal by<br />
fotoaparát s rozlíšením a 1,38 gigapixela).<br />
Naèo teda výrobcovia ponúkajú <strong>sk</strong>enery s rozlíšením<br />
2400 dpi alebo aj vyšším? V podstate existujú<br />
dve odpovede <strong>na</strong> túto otázku. Predovšetkým<br />
výrobcovia vedia, e pouívatelia sa pri nákupe<br />
<strong>sk</strong>enera orientujú predovšetkým vysokým rozlíšením<br />
a riadia sa jednoduchým heslom – èím viac,<br />
tým lepšie. Fakt, e takéto vysoké rozlíšenie máloktorý<br />
pouívate¾ <strong>na</strong>ozaj vyuije, ich u nemusí<br />
ve¾mi zaujíma.<br />
Na druhej strane existujú niektoré aplikácie, keï<br />
potrebujete <strong>na</strong>ozaj vyššie rozlíšenie. Je to predovšetkým<br />
<strong>sk</strong>enovanie filmov – pozitívnych èi negatívnych.<br />
Fotografovanie <strong>na</strong> diapozitívy sa aj dnes<br />
ešte stále pouíva, pretoe takto <strong>na</strong>snímaný obraz<br />
si udriava dlhodobú stabilitu farieb a dá sa dosiahnu<br />
vyššia kvalita snímky. V tomto prípade<br />
musíte poui <strong>na</strong>ozaj dobrý <strong>sk</strong>ener, ktorý je <strong>na</strong>vyše<br />
vybavený špeciálnym zariadením <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
priesvitných materiálov. Tému <strong>sk</strong>enovania priesvitných<br />
dokumentov blišie rozoberáme v ïalšej<br />
èasti preh¾adu.<br />
Druhým príkladom pouitia vysokého rozlíšenia<br />
je zväèšovanie originálu. Predstavte si, e chcete<br />
fotografiu osoby s rozmermi 10 × 15 cm zväèši do<br />
ivotnej ve¾kosti. Keby ste v tomto prípade pouili<br />
rozlíšenie 600 dpi, po desanásobnom zväèšení by<br />
<strong>sk</strong>utoèné rozlíšenie zväèšeniny adekvátne pokleslo.<br />
Vo výsledku by sa to prejavilo vo výrazne nízkej<br />
kvalite výsledného dokumentu.<br />
Pripomeòme, e aj v prípade zmieneného <strong>sk</strong>enovania<br />
diapozitívov èi filmov ide vlastne o zväèšovanie.<br />
Túto situáciu sme sa s<strong>na</strong>ili zachyti <strong>na</strong> ved¾ajšom<br />
obrázku. Najprv sme realizovali prvotné zobrazenie<br />
predlohy, ïalej sme <strong>sk</strong>enovali s rozlíšením<br />
1200 dpi a ne<strong>sk</strong>ôr 2400 dpi. Na obrázku vidíte zobrazenie<br />
snímky v programe Photoshop v mierke 1:1.<br />
Na ïalšom obrázku je zachytená zväèšená fotografia<br />
<strong>sk</strong>enovacej hlavy. Tu dobre vidie, e obsahuje<br />
zloky pre èervenú, zelenú a modrú farbu. Ide<br />
Skenovanie<br />
diapozitívu.<br />
V¾avo prvotný<br />
náh¾ad,<br />
vstrede<br />
s rozlíšením<br />
1200 dpi,<br />
vpravo<br />
s rozlíšením<br />
2400 dpi<br />
vlastne o farebné filtre, cez ktoré prechádza dopadajúce<br />
svetlo. Na výstupe <strong>sk</strong>enovacej hlavy sa<br />
potom po<strong>sk</strong>ytuje samostatná informácia pre kadú<br />
farbu.<br />
Snímaè CCD po zväèšení – vidie aj farebné<br />
filtre integrované priamo v snímaèi<br />
Skenery s ve¾mi vysokým optickým rozlíšením<br />
(2400 dpi a vyššie) sa konštruujú zloitejšie. Najèastejšie<br />
sa pouíva princíp dvoch <strong>sk</strong>enovacích<br />
hláv – tzv. duálny <strong>sk</strong>ener. Jed<strong>na</strong> hlava sa pouíva<br />
pri <strong>sk</strong>enovaní s niším rozlíšením (do 300 dpi)<br />
a druhá sa uplatòuje pri <strong>sk</strong>enovaní <strong>na</strong> vyššom rozlíšení.<br />
Toto rozdelenie sa pouíva preto, aby sa <strong>na</strong><br />
jednej strane dosiahla dostatoène vysoká rýchlos<br />
práce pri prvotnom náh¾ade, resp. nízkom rozlíšení<br />
a <strong>na</strong> druhej strane vysoká presnos práce. Pri<br />
takýchto typoch <strong>sk</strong>enerov ide vlastne o dva <strong>sk</strong>enery<br />
v jednom obale so svojimi snímaèmi a vyhodnocovacou<br />
elektronikou. Jednotiacim prvkom je len<br />
38 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
Štruktúra <strong>sk</strong>enera s dvoma snímaèmi<br />
optický systém a výstupný port <strong>sk</strong>enera. Principiálnu<br />
schému duálnych <strong>sk</strong>enerov uvádzame hore.<br />
Na záver ešte spomenieme výz<strong>na</strong>m interpolovaného<br />
rozlíšenia. V podstate ide o softvérovú úpravu<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrazu, ktorá ho má opticky<br />
vyhladi. Treba si však uvedomi, e zvyšovaním<br />
interpolovaného rozlíšenia sa u iadne ïalšie<br />
detaily <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanej predlohe neobjavia.<br />
FAREBNÁ HÅBKA<br />
S týmto pojmom sa výrobcovia ve¾mi radi pohrávajú.<br />
Dnešným štandardom je 48-bitová farebná håbka, v<br />
minulosti sa pouívali aj <strong>sk</strong>enery s 24-, 30-, 36- èi 42-<br />
bitovou farebnou håbkou. Èo to vlastne je? Farebná<br />
håbka je v podstate presnos a<strong>na</strong>lógovo-digitálneho<br />
prevodníka, ktorý transformuje a<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie<br />
po<strong>sk</strong>ytované snímaèom <strong>na</strong> údaj vo forme èísla. Štyridsaosembitová<br />
farebná håbka potom z<strong>na</strong>mená, e<br />
prevodník A/D je 16-bitový. Keïe prevodník pracuje<br />
pre kadú z troch farieb, vynásobením (3 × 16)<br />
dostávame 48-bitovú farebnú håbku.<br />
Aby sme výz<strong>na</strong>m farebnej håbky lepšie priblíili,<br />
pouijeme zjednodušujúci príklad. Predstavme si,<br />
e a<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie je prúd vody, ktorý priteká do<br />
Vysvetlenie bitovej håbky pri prevode <strong>na</strong>pätia<br />
<strong>na</strong> èíslo<br />
nádoby s meracím valcom. Farebnej håbke v tomto<br />
prípade zodpovedá hustota meracích dielikov <strong>na</strong><br />
stupnici meracieho valca. Z<strong>na</strong>mená to, e èím je<br />
bitová håbka väèšia, tým presnejšie pracuje prevodník.<br />
Opä je <strong>na</strong>mieste otázka, èi je väèšia farebná<br />
håbka <strong>na</strong>ozaj zárukou vyššej kvality <strong>sk</strong>enovania.<br />
Podobne, ako to bolo pri rozlíšení <strong>sk</strong>enovania, ani<br />
v tomto prípade to nemusí vdy plati. Keby ste<br />
neúmerne zvyšovali farebnú håbku <strong>sk</strong>enera, vlastne<br />
by ste len zvyšovali podiel šumu <strong>na</strong> uitoènom<br />
signáli (èasto sa oz<strong>na</strong>èuje ako SNR – Sig<strong>na</strong>l to Noise<br />
Ratio).<br />
Ak je <strong>na</strong>pr. originál<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovaná plocha takmer<br />
homogén<strong>na</strong>, potom môu by dve takmer identické<br />
vzorky oz<strong>na</strong>èené dvoma rôznymi èíslami a pri tlaèi<br />
takejto predlohy by to mohlo by badate¾né.<br />
Výsledok by teda mohol by viac „f¾akatý“, ako by<br />
to bolo pri nišej farebnej håbke.<br />
Navyše ve¾ká väèši<strong>na</strong> aplikaèných programov <strong>na</strong><br />
spracovanie grafiky nedokáe pracova so 48-bitovou<br />
farebnou håbkou. Štandardom býva 24-bitová<br />
farebná håbka, len niektoré profesionálne programy<br />
dokáu pracova so 48-bitovou farebnou håbkou.<br />
Typickým príkladom je Adobe Photoshop.<br />
Väèši<strong>na</strong> ostatných programov <strong>na</strong> svojom vstupe<br />
premení takýto obraz <strong>na</strong> nišiu farebnú håbku.<br />
Maximál<strong>na</strong> farebná håbka sa však èasto v <strong>sk</strong>eneroch<br />
pouíva interne – signál sa celý spracúva so 48-<br />
bitovým prevodníkom vrátane predspracovania, zabudovaných<br />
farebných filtrov a a <strong>na</strong> výstupe sa pouije<br />
transformácia <strong>na</strong> 24-bitovú farebnú håbku.<br />
Z tohto opisu vyplýva, e je dobré orientova sa<br />
<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener so 48-bitovou farebnou håbkou, ale pri<br />
<strong>na</strong>stavení parametrov <strong>sk</strong>enovania radšej nechajte<br />
štandardnú vo¾bu <strong>na</strong> 24 bitoch.<br />
MECHANICKÉ VYHOTOVENIE<br />
Tvar všetkých stolných <strong>sk</strong>enerov je dos podobný.<br />
Zväèša majú podobu škatule s horným odklápacím<br />
vekom, ktoré je zhotovené prevane z klasickej<br />
sivej plastovej hmoty, <strong>na</strong>jmä v poslednom<br />
èase sa však presadzuje metalický vzh¾ad (ale<br />
stále je to plast). Veko býva obyèajne uchytené<br />
tak, aby bolo moné do <strong>sk</strong>enera vloi aj hrubšiu<br />
viazanú predlohu – <strong>na</strong>pr. knihu alebo èasopis.<br />
Súèasou <strong>sk</strong>enera CCD je aj externý <strong>na</strong>pájací<br />
adaptér.<br />
Väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je<br />
urèená maximálne pre formát A4.<br />
Skenovacia plocha takýchto prístrojov<br />
je 216 × 297 mm. V <strong>na</strong>šom<br />
teste sme však mali aj zástupcu,<br />
ktorý dokázal <strong>na</strong>raz <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova<br />
predlohu vo ve¾kosti A3. Na prilo-<br />
enom obrázku znázoròujeme <strong>sk</strong>enovanie mapy vo<br />
ve¾kosti A3 a tento <strong>sk</strong>ener dokáe spracova plochu<br />
a 297 × 432 mm. Pripomeòme, e aj pomocou<br />
<strong>sk</strong>enera vo ve¾kosti A4 môete dosiahnu väèší formát<br />
výstupu. Je to však <strong>na</strong> úkor presnosti <strong>sk</strong>enovania.<br />
Existuje toti softvérové vybavenie <strong>na</strong> spájanie<br />
viacerých strán do jedného celku. Formát A3 potom<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enujete tak, e ho vlastne spracúvate <strong>na</strong><br />
dvakrát.<br />
Skener s formátom A3 umoní spracovanie<br />
ve¾kých dokumentov<br />
Väèši<strong>na</strong> dnešných <strong>sk</strong>enerov má <strong>na</strong> prednej ploche<br />
vyvedené tlaèidlá. Tie sú niekedy aj podsvietené<br />
a slúia <strong>na</strong> rýchlu realizáciu <strong>na</strong>jpouívanejších<br />
funkcií. Medzi <strong>na</strong>jpouívanejšie funkcie v domácnosti<br />
jednoz<strong>na</strong>ène patrí kopírovanie pomocou<br />
kombinácie prístrojov <strong>sk</strong>ener – poèítaè – tlaèiareò.<br />
Práve <strong>na</strong> túto funkciu býva urèené prvé tlaèidlo. Po<br />
jeho stlaèení sa objaví jednoduché rozhranie, ktoré<br />
umoní rýchlo kopírova dokumenty.<br />
Ïalšie tlaèidlo býva tradiène vyhradené vyvolaniu<br />
programu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie fotografie, ïalej je to<br />
tlaèidlo <strong>na</strong> textové spracovanie dokumentu (tzv.<br />
OCR – túto tému rozoberieme ne<strong>sk</strong>ôr) a posielanie<br />
dokumentu pomocou faxu v kombinácii prístrojov<br />
Tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup k funkciám môu<br />
by podsvietené (Benq S2W 5300U)<br />
Populárne<br />
je vyhotove−<br />
nie <strong>sk</strong>enera<br />
evokujúce<br />
dojem metalické−<br />
ho materiálu<br />
(CanoScan LiDE50)<br />
<strong>sk</strong>ener – poèítaè – modem – faxová linka. Ob¾úbené<br />
je aj tlaèidlo <strong>na</strong> odosielanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného dokumentu<br />
pomocou elektronickej pošty. Najmä v poslednom<br />
èase pribudla funkcia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
dokumentu priamo do vreckového poèítaèa. Našli<br />
sme aj tlaèidlá vyhradené <strong>na</strong> umiestnenie predlohy<br />
<strong>na</strong> webovú stránku a tlaèidlo <strong>na</strong> okamité zrušenie<br />
práve vykonávanej úlohy.<br />
Skenery s automatickým podávaèom bývajú vybavené<br />
aj tlaèidlami <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie poètu kópií<br />
a LCD displejom <strong>na</strong> zobrazovanie tohto poètu. Pripomeòme,<br />
e funkcia jednotlivých tlaèidiel sa èasto<br />
dá zmeni v ovládacom programe a môete si tak<br />
<strong>na</strong>definova vlastné preferencie.<br />
Poèas transportu <strong>sk</strong>enera by mala by <strong>sk</strong>enovacia<br />
hlava fixovaná proti posunutiu, aby sa zabránilo<br />
jej monému poškodeniu. Aretácia hlavy by sa<br />
mala pouíva vtedy, ak chcete <strong>sk</strong>ener prenies <strong>na</strong><br />
iné miesto a pri transporte sa bude <strong>na</strong>chádza<br />
v rozlièných polohách. Aretácia <strong>sk</strong>enovacej hlavy<br />
sa <strong>na</strong>jèastejšie realizuje mechanickým prepí<strong>na</strong>èom,<br />
ktorý sa obyèajne <strong>na</strong>chádza v spodnej èasti <strong>sk</strong>enera.<br />
Problém <strong>na</strong>stáva vtedy, ak hlavu <strong>sk</strong>enera neodblokujete<br />
a zaènete s ním pracova. V tomto prípade<br />
sa ozve nepríjemný zvuk, prièom okolo ozube-<br />
3/2003 PC REVUE 39
R E V U E<br />
Externý <strong>na</strong>dstavec <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
prieh¾adných fólií<br />
Automatická aretácia <strong>sk</strong>enovacej hlavy – po<br />
poloení <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> podloku sa hlava sama<br />
odaretuje (Genius ColorPage HR7X Slim)<br />
ných koliesok sa prešmykuje ozubený pás. Väèši<strong>na</strong><br />
<strong>sk</strong>enerov dokáe takúto situáciu rozpoz<strong>na</strong> a rýchlo<br />
zastavi pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy. Pred prvým<br />
<strong>sk</strong>enovaním (<strong>na</strong>jmä po prenose <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> nové<br />
miesto) sa radšej vdy presvedète, èi je prepí<strong>na</strong>è<br />
v odblokovanej pozícii. I<strong>na</strong>k ri<strong>sk</strong>ujete mechanické<br />
poškodenie – hlavne roztrhnutie pása.<br />
Jeden z výrobcov vyriešil aretáciu ve¾mi elegantne<br />
– pouil automatický systém blokovania hlavy.<br />
Pri poloení <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> pevnú podloku sa hlava<br />
samoèinne odaretuje, pri jeho zodvihnutí sa zase<br />
zablokuje. Celý systém pracuje bez problémov, <strong>sk</strong>ener<br />
však nemôete pouíva v šikmej polohe a ani<br />
<strong>na</strong> mäkkej podloke (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> hrubšom koberci).<br />
Kadý zo <strong>sk</strong>enerov nejakým spôsobom sig<strong>na</strong>lizuje<br />
svoju prevádzku. Najèastejšie je to LED dióda<br />
<strong>na</strong> prednom paneli. V teste sme však mali aj <strong>sk</strong>ener,<br />
ktorý sig<strong>na</strong>lizoval prevádzku LED diódou pohybujúcou<br />
sa vo vyhradenom priestore spolu so<br />
<strong>sk</strong>enovacou hlavou. V tomto prípade teda <strong>sk</strong>ener<br />
po<strong>sk</strong>ytoval aj informáciu o aktuálnej polohe <strong>sk</strong>enovacej<br />
hlavy pri prevádzke.<br />
Sig<strong>na</strong>lizaèná dióda sa posúva spolu so <strong>sk</strong>eno−<br />
vacou hlavou (Mustek ScanExpress A3)<br />
Na záver sme si nechali fotografiu elektrických<br />
obvodov <strong>sk</strong>enera. Ako vidíte, <strong>sk</strong>ener je zloený<br />
z relatívne malej <strong>sk</strong>enovacej hlavy (jej šírka je od<br />
20 do 45 mm) a do<strong>sk</strong>y plošných spojov, <strong>na</strong> ktorej je<br />
umiestnená celá elektronická výbava – prevodník<br />
A/D, farebné filtre, úprava <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia prispôsobenie<br />
signálov výstupnému portu a pod.<br />
Súèasný stupeò miniaturizácie priniesol<br />
podstatné zníenie rozmerov a hmotnosti<br />
elektronických modulov.<br />
Hlavné elektronické súèasti, ktoré<br />
tvoria <strong>sk</strong>ener<br />
Nadstavec <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie filmu môe by<br />
integrovaný do veka <strong>sk</strong>enera<br />
SKENOVANIE PRIESVITNÝCH<br />
MATERIÁLOV<br />
Ako sme uviedli, svetlo v <strong>sk</strong>eneri osvet¾uje predlohu<br />
zospodu a lúè sa od predlohy odráa a ïalej<br />
spracúva. Pokia¾ by ste takýmto spôsobom spracovávali<br />
<strong>na</strong>fotený film, zí<strong>sk</strong>ali by ste len ve¾mi nekontrastný<br />
obraz. Je to dané tým, e od priesvitnej<br />
predlohy sa odráa len malá èas svetla. Práve<br />
z toho dôvodu musí by lampa umiestnená z druhej<br />
strany predlohy, prièom svetelné lúèe cez òu<br />
prechádzajú a dopadajú <strong>na</strong> snímaè. Na tento úèel<br />
sa pouíva <strong>na</strong>pr. presvetlená plocha vo veku <strong>sk</strong>enera.<br />
Film sa potom ukladá do špeciálnej plochy vo<br />
veku <strong>sk</strong>enera.<br />
Pokia¾ ide o 35 mm diapozitívy, tie sa umiestòujú<br />
do pripravenej plastovej predlohy alebo do tzv.<br />
dia<strong>na</strong>dstavca. Èasto sa toto zariadenie oz<strong>na</strong>èuje<br />
<strong>sk</strong>ratkou TMA (Transparent Material Adapter). Nadstavec<br />
zaistí, e diapozitívy budú umiestené <strong>na</strong><br />
presné miesto a <strong>sk</strong>ener má o tom informáciu. Pripomeòme<br />
ešte, e zariadenie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie priesvitných<br />
materiálov obyèajne mono dokúpi ku<br />
<strong>sk</strong>eneru zvláš. Z<strong>na</strong>mená to, e si môete takto<br />
rozšíri <strong>sk</strong>ener aj ne<strong>sk</strong>ôr, keï zistíte, e také nieèo<br />
potrebujete. Je len ve¾mi málo <strong>sk</strong>enerov, ktoré<br />
neumoòujú takéto rozšírenie. Ak však u teraz<br />
viete, e budete chcie <strong>sk</strong>enova aj priesvitné materiály,<br />
kúpte si rovno <strong>sk</strong>ener s dia<strong>na</strong>dstavcom –<br />
vyjde vás to lacnejšie.<br />
Dia<strong>na</strong>dstavec by ste mali pouíva len pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
prieh¾adných fólií, kvalitu <strong>sk</strong>enovania bených<br />
materiálov nijakým spôsobom nezvýši.<br />
Treba si tie uvedomi, e svetelný tok generovaný<br />
<strong>na</strong>dstavcom je dos vysoký (okolo<br />
4200 cd/m 2 – kandela <strong>na</strong> meter štvorcový)<br />
a takisto elektrická spotreba<br />
<strong>sk</strong>enera je aj trojnásobne vyššia.<br />
Pripomeòme ešte, e aj<br />
<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu sú<br />
v ponuke špeciálne filmové<br />
<strong>sk</strong>enery. Tie je moné<br />
poui len <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie filmových<br />
predlôh a <strong>na</strong> túto èinnos sú aj<br />
patriène prispôsobené. Obsahujú podávací<br />
mechanizmus, do ktorého sa vkladajú<br />
priesvitné predlohy. Vyz<strong>na</strong>èujú sa optickým rozlíšením<br />
4800 dpi i vyššie a aj rýchlos spracovania<br />
filmov je pomerne vysoká. Z h¾adi<strong>sk</strong>a vysokej<br />
nákupnej ceny (desiatky tisíc korún) sa vyuívajú<br />
hlavne v profesionálnom <strong>na</strong>sadení.<br />
Filmový <strong>sk</strong>ener, urèený len <strong>na</strong> spracovanie<br />
prieh¾adných materiálov (Minolta Dimage<br />
Scan Multi II)<br />
RÝCHLOSKENERY<br />
Ïalšou špecialitou sú rýchlo<strong>sk</strong>enery, ktoré dokáu<br />
za minútu spracova od 10 do 50 textových stránok.<br />
Sú uspôsobené <strong>na</strong> rýchle spracúvanie výhradne<br />
textových stránok, èasto sú monochromatické<br />
a ich súèasou sú ve¾mi kvalitné programy <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />
textu. Ve¾kej rýchlosti spracovania<br />
dokumentov býva prispôsobený aj vstupný zásobník,<br />
do ktorého sa zmestí okolo 200 strán. Nevýhodou<br />
je, e viazané dokumenty takýmto <strong>sk</strong>enerom<br />
vôbec nespracujete. Ce<strong>na</strong> rýchlo<strong>sk</strong>enerov opä<br />
z<strong>na</strong>ène presahuje štandard pre „bené“ stolné <strong>sk</strong>enery<br />
a dosahuje desiatky tisíc korún. Jeden z takýchto<br />
<strong>sk</strong>enerov zhruba za 50-tisíc korún sme<br />
blišie predstavili v PC REVUE è. 10/2002.<br />
Rýchlo<strong>sk</strong>ener urèený <strong>na</strong> masové spracovanie<br />
textových dokumentov (Pa<strong>na</strong>sonic KV−S2025)<br />
40 PC REVUE 3/2003
R E V U E<br />
AUTOMATICKÝ PODÁVAÈ PREDLÔH<br />
Aby sa èo <strong>na</strong>jviac urýchlilo spracovanie dokumentov<br />
v podnikovom <strong>na</strong>sadení, umiestòujú výrobcovia<br />
<strong>na</strong>d klasické veko <strong>sk</strong>enera aj podávaè vo¾ných<br />
listov. Ak potrebujete spracúva takéto dokumenty,<br />
jednoducho ich vloíte do podávaèa (obyèajne<br />
<strong>na</strong> 30 listov) a stlaèíte príslušné tlaèidlo. Celá ïalšia<br />
práca je u automatická, bez zásahu obsluhy. Táto<br />
vlastnos sa vyuije <strong>na</strong>jmä pri kopírovaní väèšieho<br />
mnostva vo¾ných listov alebo <strong>na</strong>pr. pri tvorbe<br />
elektronického archívu celej došlej pošty v podniku.<br />
Prirodzene, ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera je zvýšená po zabudovaní<br />
takéhoto podávaèa o príslušnú sumu –<br />
zhruba 3000 korún. Aj automatický podávaè sa dá<br />
dokúpi k niektorým <strong>sk</strong>enerom dodatoène, je to<br />
však ove¾a zriedkavejšie ako v prípade dia<strong>na</strong>dstavca.<br />
Ak <strong>sk</strong>ener <strong>na</strong> zadnom paneli má port oz<strong>na</strong>èený<br />
<strong>sk</strong>ratkou ADF (Automatic Document Feeder), potom<br />
môete takého príslušenstvo poui.<br />
AUTOMATICKÉ SKENOVANIE<br />
FOTOGRAFIÍ<br />
Spracovanie fotografií je po realizácii kópií <strong>na</strong>jèastejším<br />
pouitím <strong>sk</strong>enera. Doteraz však bolo potrebné<br />
pracova s fotografiami tak, e pri kadom <strong>sk</strong>enovaní<br />
ste museli otvori veko prístroja, vloi fotografiu,<br />
spusti <strong>sk</strong>enovanie, vybra fotografiu a to<br />
všetko opakova pod¾a toho, ko¾ko fotiek ste chceli<br />
spracova. Spomí<strong>na</strong>ný automatický podávaè by<br />
v tomto prípade nemusel by tým pravým riešením.<br />
Hrozilo by toti poškodenie pre pouívate¾a<br />
cenných a vlastne ne<strong>na</strong>hradite¾ných fotografií.<br />
Skener s automatickým podávaèom fotografií<br />
Automatický podávaè <strong>na</strong> fotografie je riešený<br />
ove¾a citlivejšie vzh¾adom <strong>na</strong> manipuláciu s predlohami.<br />
Pouíva sa vstupný zásobník, do ktorého sa<br />
zmestí fotografia vo ve¾kosti 9 × 13 cm alebo 10 ×<br />
15 cm. Fotografie sa umiestòujú do vstupného podávaèa<br />
lícom dole, maximál<strong>na</strong> kapacita býva 50<br />
fotografií (aj rozlièných ve¾kostí).<br />
Z tohto podávaèa sa fotografia dostáva <strong>na</strong> špeciálne<br />
ko¾ajnièky <strong>na</strong> vnútornej strane veka <strong>sk</strong>enera<br />
a po nich sa posúva do strednej èasti zariadenia.<br />
Princíp posunu fotografií v podávaèi<br />
Poèas pohybu sa fotografia ku ko¾ajnièkám pritláèa<br />
podtlakom, ktorý sa vytvára systémom ventilátorov<br />
umiestnených vo veku <strong>sk</strong>enera. Keï sa dostane<br />
do stredu veka, pohyb ko¾ajnièiek, a teda aj fotografie<br />
sa zastaví a zaène sa proces <strong>sk</strong>enovania.<br />
Otáèanie ventilátorov pritom neustále drí fotografiu<br />
vo vyrov<strong>na</strong>nej polohe. Po <strong>sk</strong>onèení <strong>sk</strong>enovania<br />
sa fotografia vysunie do výstupného zásobníka,<br />
odkia¾ si ju pouívate¾ môe zobra. Celý systém<br />
funguje bez kontaktu s pre<strong>sk</strong>lenou plochou <strong>sk</strong>enera,<br />
a tak nehrozí poškodenie fotografie.<br />
SKENOVANIE ZO STRÁNKY<br />
POUÍVATE¼A<br />
Z h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾a sa celý proces zaèí<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>aním<br />
prvotného náh¾adu dokumentu (tzv. preview)<br />
a <strong>na</strong>stavením správnych parametrov <strong>sk</strong>enovania.<br />
Ide hlavne o rozlíšenie, ïalej mierku, ohranièenie<br />
Skenovacie rozhranie s monosou výberu<br />
rozlíšenia, farebnej håbky, farebného podania<br />
a rozmerov<br />
obrazu, kontrast, jas atï. Nasleduje samotný proces<br />
<strong>sk</strong>enovania s takto <strong>na</strong>stavenými parametrami.<br />
Preview je vlastne rýchle <strong>sk</strong>enovanie s nízkym<br />
rozlíšením – v rozsahu od 30 do 100 dpi, èasto je to<br />
75 dpi. Jeho cie¾om je zisti presné umiestnenie<br />
predlohy v <strong>sk</strong>eneri a da pouívate¾ovi monos vybra<br />
si <strong>na</strong>pr. len urèitý úsek z celej predlohy. Takisto<br />
sú k dispozícii vo¾by <strong>na</strong> zrkadlenie predlohy<br />
alebo jej otoèenie o zadaný uhol. Softvérové vybavenie<br />
<strong>sk</strong>enerov èasto umoòuje automatický výber<br />
celej predlohy so zarov<strong>na</strong>ním <strong>na</strong> hrany predlohy.<br />
Prvotný náh¾ad musí by dostatoène presný, aby<br />
sa presne stotoòovala zobrazená podoba so <strong>sk</strong>utoèným<br />
umiestnením predlohy. Pri jednom z testovaných<br />
<strong>sk</strong>enerov sa nám stalo, e pri prvotnom<br />
náh¾ade sa <strong>sk</strong>enovacia hlava zadàhala v prvej èasti<br />
dráhy. V tomto prípade sme museli <strong>sk</strong>ener vymeni<br />
za iný kus, pretoe vlastne nebolo moné <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova<br />
presne urèenú èas fotografie.<br />
Väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov je vyhotovená tak, e softvérové<br />
vybavenie si automaticky <strong>na</strong>staví aj „optimálny“<br />
jas, resp. kontrast, ako i rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania<br />
od 150 do 300 dpi pod¾a typu predlohy. Pokia¾<br />
nemáte závaný dôvod, nemusíte tieto <strong>na</strong>stavenia<br />
meni a hneï môete zada povel <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
predlohy.<br />
RÝCHLOS SKENERA<br />
Aj <strong>na</strong> rýchlos <strong>sk</strong>enera je moné pozera z viacerých<br />
h¾adí<strong>sk</strong>. Najjednoduchšie je zoh¾adni doby<br />
realizácie prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania<br />
pri rozlièných rozlíšeniach. Toto meranie dáva<br />
predstavu o <strong>sk</strong>utoènej rýchlosti <strong>sk</strong>enera. Z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
opísaného princípu <strong>sk</strong>enovania je ve¾mi dôleitá<br />
<strong>na</strong>jmä doba realizácie prvotného náh¾adu. Tu<br />
sa toti prejavuje aj doba zahrievania <strong>sk</strong>enera. Pred<br />
zaèatím <strong>sk</strong>enovania sa musí <strong>na</strong>hria hlavne osvet-<br />
¾ovacia lampa, aby bolo jej svetlo homogénne. Doba<br />
zahrievania a stabilizácie svetla môe trva aj<br />
minútu a tento èas vníma pouívate¾ ve¾mi negatívne<br />
– niè sa vlastne nedeje, musí len èaka. Aby sa<br />
minimalizovala doba <strong>na</strong>hrievania lampy, pouívajú<br />
výrobcovia <strong>na</strong>pr. jej trvalé zahrievanie <strong>na</strong> zvýšenú<br />
teplotu. Vyuíva sa predhrievanie <strong>na</strong> teplotu 40 °C.<br />
Tento spôsob je však kompromisom medzi elektrickou<br />
spotrebou <strong>sk</strong>enera a dobou èakania <strong>na</strong> zahriatie<br />
lampy. Na udriavanie lampy <strong>na</strong> zvýšenej<br />
teplote sa spotrebuje elektrický prúd okolo 200<br />
mA. V poslednom èase sa objavili aj lampy, ktorých<br />
konštrukcia umoòuje pouitie <strong>sk</strong>enera od zapnutia<br />
do 30 sekúnd.<br />
Pri hodnotení rýchlosti <strong>sk</strong>enera treba zoh¾adni<br />
aj ïalšie <strong>sk</strong>utoènosti. Dôleitá je hlavne integrácia<br />
softvérového vybavenia. Pouívate¾ovi toti nepomôe,<br />
ak je <strong>sk</strong>ener sám osebe ve¾mi rýchly, ale ïalším<br />
spracovaním výsledku strávi aj nieko¾ko minút.<br />
Softvérové vybavenie <strong>sk</strong>enera toti musí zabezpeèi<br />
spracovanie údajov priamoèiaro – <strong>na</strong>jlepšie<br />
<strong>na</strong> stlaèenie jedného tlaèidla.<br />
Toto tvrdenie má oporu <strong>na</strong>jmä pri textovom rozpoznávaní<br />
dokumentov. Pri niektorých <strong>sk</strong>eneroch<br />
toti musíte osobitne spusti program OCR (Optical<br />
Character Recognition) a potom z neho zada povel<br />
<strong>na</strong> snímanie predlohy, uloi rozpoz<strong>na</strong>ný výsledok<br />
do prechodného súboru a <strong>na</strong>koniec ho prenies do<br />
textového editora. Ove¾a rýchlejšie je, ak pouívate¾<br />
má monos priamo z prostredia ovládacieho programu<br />
vybra povel <strong>na</strong> textové rozpoznávanie, urèi<br />
cie¾ uloenia výsledku (<strong>na</strong>pr. editor Word) a dos.<br />
Celý proces je hotový okamite, bez toho, aby ste si<br />
pamätali rôzne názvy prechodných súborov, resp.<br />
konvertovali rozlièné textové formáty.<br />
Ide teda o to, ako sú jednotlivé softvérové komponenty<br />
<strong>na</strong>vzájom integrované. Pokia¾ sú len v izolovanej<br />
dodávke, pri výslednom spracovaní predlohy<br />
stratíte dos ve¾a èasu.<br />
Ïalší z faktorov, ktorý urèuje celkovú rýchlos<br />
<strong>sk</strong>enera, je spôsob jeho pripojenia. Dnes sa takmer<br />
výhradne konštruujú plošné <strong>sk</strong>enery <strong>na</strong> pripojenie<br />
pomocou portu USB. V minulosti sa pouíval aj<br />
paralelný port, ktorý je však ove¾a pomalší a aj prepojovací<br />
kábel je podstatne hrubší. Skener s paralelným<br />
portom tak dnes nájdete ašie, ale ešte sa<br />
stále vyrábajú hlavne pre majite¾ov starších poèítaèov<br />
bez portu USB. Ïalším spôsobom pripojenia<br />
je tzv. port SCSI. Toto riešenie je dostatoène rýchle,<br />
ale jeho ce<strong>na</strong> je podstatne vyššia ako pri porte USB.<br />
Ako je všeobecne známe, v súèasnosti sa u<br />
štandardom stáva port USB vo verzii 2.0. Ten<br />
umoòuje prenos údajov rýchlosou 480 Mb/s,<br />
zatia¾ èo rýchlos portu USB 1.1 je 12 Mb/s. Skenery<br />
konštruované pre port USB 2.0 sú stále v menšine,<br />
ale ich poèet rastie. Existujú aj <strong>sk</strong>enery s pripojením<br />
<strong>na</strong> port FireWire (IEEE 1394 alebo i.Link), ich<br />
poèet však nie je vysoký. FireWire sa èasto v <strong>sk</strong>eneri<br />
pouíva <strong>sk</strong>ôr ako doplnok k portu USB 2.0.<br />
Ak je pre vás rýchlos <strong>sk</strong>enera rozhodujúca, mali<br />
by ste si teda obstara <strong>sk</strong>ener s portom USB 2.0,<br />
rýchlou lampou a dobre prepracovaným ovládacím<br />
softvérom.<br />
SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE<br />
Súèasou kadého <strong>sk</strong>enera býva aj program <strong>na</strong><br />
dodatoèné spracovanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výsledku,<br />
èo sa týka hlavne manipulácie s fotografiami.<br />
3/2003 PC REVUE 41
R E V U E<br />
Môete teda aj ne<strong>sk</strong>ôr meni jas a kontrast, urèova farebné<br />
podanie a pod. Asi <strong>na</strong>jlepším programom <strong>na</strong> takúto<br />
úpravu je Adobe Photoshop, výrobcovia z h¾adi<strong>sk</strong>a ceny<br />
radšej priba¾ujú ArcSoft PhotoBase alebo PhotoStudio.<br />
Tieto programy sa <strong>na</strong>jmä v minulosti pouívali aj <strong>na</strong> aplikáciu<br />
filtra oz<strong>na</strong>èeného ako descreen, ktorý odstraòuje<br />
tzv. moiré (mriekovanie obrazu). Dnes je u tento filter<br />
zabudovaný do prvotného spracovania údajov priamo v<br />
<strong>sk</strong>eneri.<br />
Podobne sa realizuje tzv. gama korekcia obrazu. V podstate<br />
ide o umelé zlepšenie obrazu smerom k zvýšeniu<br />
farebného odstupu jednotlivých zloiek. Pouívatelia toti<br />
Zo stránky podpory operaèných systémov sa ku kadému<br />
<strong>sk</strong>eneru prikladajú ovládaèe <strong>na</strong> operaèný systém<br />
Microsoft Windows 98 a Windows XP. Pre niektoré <strong>sk</strong>enery<br />
dostanete aj ovládaè pre Mac OS 9 a Mac OS X.<br />
Pripomeòme, e pri teste <strong>sk</strong>enerov pred rokom sme<br />
mali vo všeobecnosti ve¾ké problémy pri pouívaní <strong>sk</strong>enerov<br />
v operaènom systéme Windows XP. Napriek deklarovanej<br />
podpore pre tento systém sme sa doèkali aj pádu<br />
operaèného systému po pripojení <strong>sk</strong>enera alebo po zadaní<br />
povelu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. Pri tohtoroènom testovaní sa u<br />
situácia nezopakovala a kadý z testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />
pracoval v tomto operaènom systéme bez problémov.<br />
V¾avo fotografia <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná s vypnutou gama korekciou,<br />
vpravo s automatickou gama korekciou<br />
povaujú za kvalitnejší výsledok ten, ktorý sa vyz<strong>na</strong>èuje<br />
pestrejšími farbami ako originál. Hore sú uvedené fotografie,<br />
ktoré sme zí<strong>sk</strong>ali s vypnutou gama korekciou a s<br />
automatickým <strong>na</strong>stavením gama korekcie. ¼avý obrázok v<br />
<strong>sk</strong>utoènosti viac zodpovedá originálu, ale pravý obrázok<br />
je pod¾a názoru väèšiny pouívate¾ov „kvalitnejší“.<br />
Súèasou softvérovej výbavy je aj správcov<strong>sk</strong>ý program,<br />
ktorý je vlastne jednotným miestom pre všetky <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />
dokumenty, ktoré sú <strong>na</strong> vašom poèítaèi. Z prostredia<br />
takéhoto programu potom predlohu odošlete<br />
<strong>na</strong>pr. do textového editora alebo <strong>na</strong> webovú stránku.<br />
Ku kadému <strong>sk</strong>eneru dnes výrobcovia prikladajú aj<br />
spomí<strong>na</strong>ný program OCR. Ten vám u¾ahèí prácu pri prepisovaní<br />
dokumentu, pretoe dokáe transformova<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný text do editovate¾nej podoby. Do <strong>sk</strong>enera<br />
vloíte stránku textu a <strong>na</strong> výstupe<br />
dostanete text <strong>na</strong>pr. v editore<br />
Word, ktorý môete ïalej doplòova<br />
alebo meni. Pod¾a <strong>na</strong>mi<br />
realizovaných testov je pre sloven<strong>sk</strong>ý<br />
text asi <strong>na</strong>jlepším riešením<br />
nástroj FineReader, ktorý má<br />
aj v testovanej vzorke <strong>na</strong>jvyššie<br />
zastúpenie.<br />
Softvérové vybavenie sa týka aj<br />
doplnkových funkcií <strong>sk</strong>enera –<br />
kopírovania a faxovania. V pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />
rozhraní takýchto<br />
programov sa urèuje <strong>na</strong>pr. poèet<br />
kópií, farebný alebo èiernobiely<br />
reim, kvalita <strong>sk</strong>enovania a pod.<br />
Rozhranie je prispôsobené jednoduchosti a rýchlosti<br />
pouitia, prièom pripomí<strong>na</strong> panel kopírky alebo faxu.<br />
Niektorí výrobcovia prikladajú ku <strong>sk</strong>enerom aj doplnkový<br />
softvér. Napríklad firma HP prikladá ku <strong>sk</strong>enerom<br />
nástroj Memories Disc Creator, ktorý umoòuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />
predlohy priamo uloi <strong>na</strong> CD médium.<br />
Jednoduché rozhranie <strong>na</strong> realizáciu kópie<br />
INŠTALÁCIA A STAROSTLIVOS<br />
O SKENER<br />
Inštalácia <strong>sk</strong>enera nie je iad<strong>na</strong> veda.<br />
Dobre urobíte, ak pred <strong>sk</strong>utoèným pripojením<br />
<strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> port USB poèítaèa <strong>na</strong>inštalujete<br />
softvérové vybavenie z inštalaèného<br />
CD média. So <strong>sk</strong>enerom nemusíte vykonáva<br />
iadnu ve¾kú údrbu. V podstate<br />
postaèuje, ak raz za mesiac utriete <strong>sk</strong>lo<br />
<strong>sk</strong>enera èistiacou látkou. Výrobcovia <strong>na</strong> to<br />
odporúèajú izopropylalkohol. Pamäta by<br />
ste mali aj <strong>na</strong> aretáciu <strong>sk</strong>enovacej hlavy<br />
poèas transportu <strong>sk</strong>enera.<br />
BUDÚCI VÝVOJ<br />
Skenery sa budú <strong>na</strong>ïalej predáva <strong>na</strong>priek<br />
tomu, e ich funkciu niekedy preberajú<br />
multifunkèné zariadenia. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />
InfoTrends Research Group Inc. (<strong>www</strong>.infotrendsrgi.com)<br />
je medziroèný nárast predaja <strong>sk</strong>enerov 2002/2001<br />
vo svete okolo 11 % a <strong>na</strong>jväèší záujem je zo strany takých<br />
pouívate¾ov, ktorí aktívne pracujú s internetom. Obrat<br />
v oblasti <strong>sk</strong>enerov len v Severnej Amerike presahuje miliardu<br />
dolárov. Dôvodom kúpy <strong>sk</strong>enera je monos umiestòova<br />
fotografie a iné papierové dokumenty <strong>na</strong> webovú<br />
stránku. Skenery sa <strong>na</strong>kupujú aj z dôvodu zvýšenia ich<br />
kvality, záujem je predovšetkým o <strong>sk</strong>enery v cene okolo<br />
100 USD (4100 Sk bez DPH).<br />
Ïalší vývoj bude zrejme smerova k posilneniu softvérového<br />
a hardvérového vybavenia <strong>sk</strong>enerov tak, aby bolo<br />
moné <strong>na</strong> nich pracova aj bez pouitia poèítaèa. Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e <strong>sk</strong>enery budú obohatené o vlastnú pamä<br />
i finálne spracúvanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />
údajov. To sa vyuije <strong>na</strong>pr.<br />
pri kopírovaní dokumentov,<br />
ktoré bude moné realizova len<br />
pripojením tlaèiarne ku <strong>sk</strong>eneru<br />
– teda bez zapnutého poèítaèa.<br />
Oèakávame aj zmenu dizajnu<br />
<strong>sk</strong>enerov. Budúce <strong>sk</strong>enery budú<br />
ma pravdepodobne priesvitné<br />
vyhotovenie, a teda bude moné<br />
sledova detailný postup práce<br />
pri <strong>sk</strong>enovaní. Doèkáme sa ïalšieho<br />
zmenšovania rozmerov a<br />
do takej miery, e hrúbka <strong>sk</strong>enera<br />
bude menšia ako jeden centimeter.<br />
Ich prevádzka bude moná<br />
pri vodorovnom i zvislom umiestnení. To takisto zvýši<br />
mobilitu <strong>sk</strong>enerov, pravdepodobne aj s batériovým <strong>na</strong>pájaním.<br />
Pokia¾ vás zaujíma konkrét<strong>na</strong> ponuka <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />
trhu, potom èítajte ïalej a dozviete sa <strong>na</strong>še dojmy pri testovaní<br />
16 <strong>sk</strong>enerov, urèených pre domácnos i kanceláriu.<br />
42 PC REVUE 3/2003
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
16×<strong>sk</strong>ener<br />
do domácnosti a kancelárie<br />
ONDREJ MACKO<br />
Do testu <strong>sk</strong>enerov sme<br />
zaradili spolu 16 modelov<br />
v cenovom rozsahu od 1760<br />
do 13 325 Sk bez DPH. Zišlo<br />
sa nám pomerne široké<br />
spektrum prístrojov, ktoré<br />
reprezentujú <strong>sk</strong>enery od úplne<br />
<strong>na</strong>jjednoduchších a po typické<br />
riešenia pre podniky èi<br />
foto<strong>na</strong>dšencov.<br />
U v zadaní testu, ktoré sme zaslali dodávate¾om,<br />
sme vymedzili dve <strong>sk</strong>upiny produktov. Prvú tvoria<br />
<strong>sk</strong>enery v cene pod 3000 bez DPH a ich maximálne<br />
rozlíšenie je 600 dpi. V tejto <strong>sk</strong>upine sú teda<br />
prístroje, ktoré budú zaujíma predovšetkým domácich<br />
pouívate¾ov. Ich priemerná ce<strong>na</strong> je 2500 Sk bez<br />
DPH. Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria <strong>sk</strong>enery s rozlíšením <strong>na</strong>d<br />
1200 dpi a ich typické <strong>na</strong>sadenie by malo by <strong>sk</strong>ôr<br />
v grafickom štúdiu, kancelárii alebo pri nároènejšom<br />
spracovaní fotografického materiálu. Priemerná<br />
ce<strong>na</strong> v tejto <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov je 6050 Sk bez DPH.<br />
Technické a obchodné parametre testovaných<br />
<strong>sk</strong>enerov sme zhrnuli do tab. 1. Ceny <strong>sk</strong>enerov sme<br />
u dodávate¾ov zisovali 6. februára 2002, keï sme<br />
fi<strong>na</strong>lizovali tento test.<br />
AKO SME TESTOVALI?<br />
So <strong>sk</strong>enermi sme realizovali viacero testov. Ich úlohou<br />
bolo zisti <strong>na</strong>jmä kvalitu <strong>sk</strong>enovania – konkrétne<br />
sme sa zamerali <strong>na</strong> farebnú vernos a presnos<br />
zobrazenia. Ïalej sme sa orientovali <strong>na</strong> rýchlos<br />
<strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania, prièom sme zoh¾adòovali<br />
aj jednoduchos pouitia dodávaného softvérového<br />
vybavenia. V celkovom hodnotení sme brali<br />
do úvahy bohatos softvérového vybavenia, funkèné<br />
vybavenie <strong>sk</strong>enera, jeho pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />
a mechanické vyhotovenie.<br />
Pri testovaní sme <strong>sk</strong>enery pripojili k benému poèítaèu<br />
s procesorom AMD XP 1800+, 256 MB RAM<br />
a di<strong>sk</strong>om so 7200 ot./min. a s kapacitou 40 GB. Súèasou<br />
poèítaèa, <strong>na</strong> ktorý sme pripojili všetky <strong>sk</strong>enery,<br />
bola aj karta pre rozhranie USB 2.0. Operaèným<br />
systémom bol Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l,<br />
ako aplikácie sme vyuívali Microsoft Office XP Standard<br />
a Adobe Photoshop 7.0. Všetky aplikácie i operaèný<br />
systém boli v anglickom jazyku.<br />
Všetky testované <strong>sk</strong>enery podporovali pripojenie<br />
len pomocou portu USB. V <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov<br />
Tab. 1 Technické a obchodné parametre testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />
pre domácnosti boli zabudované len porty USB vo<br />
verzii 1.1, v <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov pre kancelárie sme<br />
<strong>na</strong>šli tri <strong>sk</strong>enery s portom USB 2.0.<br />
Ako sme u uviedli, <strong>na</strong>jväèšiu pozornos sme pri<br />
teste venovali hodnoteniu kvality <strong>sk</strong>enovania.<br />
V predošlých testovaniach sme sa museli spo¾ahnú<br />
<strong>na</strong> subjektívne hodnotenie, prièom sme <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />
predlohy porovnávali s originálom pod¾a<br />
ich zobrazenia <strong>na</strong> kalibrovanom monitore. Pri<br />
tomto teste sa nám podarilo aplikova objektívnejšiu<br />
metódu hodnotenia, ktorá sa <strong>na</strong>zýva CIELAB.<br />
Vyvinula ju organizácia Commision Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le<br />
de l'Eclairage (CIE) a je detailne opísaná v odporúèanej<br />
literatúre [1].<br />
Základom tejto metódy je referenèná fotografia<br />
Q-60 od firmy Kodak. Tá obsahuje 228 presne definovaných<br />
farieb, usporiadaných v 12 riadkoch a 19<br />
ståpcoch. Fotografia sa poèas testu <strong>sk</strong>enuje s rozlíšením<br />
300 dpi, prièom sú vypnuté všetky umelé<br />
„zlepšenia“ <strong>sk</strong>enera. Ve¾mi dôleité je, aby pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
bola vypnutá tonál<strong>na</strong> transformácia (t. j.<br />
bez automatického jasu, kontrastu a gama korekcie)<br />
spracúvaného výsledku. Súèasou metódy je<br />
špeciálny filter, urèený pre program Adobe Photoshop.<br />
Ten preloí cez <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanú predlohu originálne<br />
zobrazenie farieb referenènej fotografie<br />
a pre kadú farbu urèí farebné odchýlky. Tieto<br />
údaje po<strong>sk</strong>ytuje aplikovaný filter <strong>na</strong> výstupe ako<br />
maticu èísel. Tá sa v podobe textového súboru ïalej<br />
spracúva v tabu¾kovom procesore Microsoft Excel.<br />
Filter pre Photoshop i šabló<strong>na</strong> <strong>na</strong> spracovanie údajov<br />
pre Excel sa v podobe súborov <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />
SKENERY DO DOMÁCNOSTI S OPTICKÝM ROZLÍŠENÍM DO 600 DPI<br />
Benq Canon Genius HP ScanJet Microtek<br />
S2W 4300U CanoScan ColorPage− 2300C ScanMaker<br />
LiDE20 Vivid3XE 3800USB<br />
Maximálne optické rozlíšenie [dpi] 600×1200 600×1200 600 × 1200 600 × 1200 600×1200<br />
Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 19 200 neobmedzené 9600<br />
Technológia <strong>sk</strong>enovania CCD CIS CCD CCD CCD<br />
Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48<br />
Spôsob pripojenia USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1<br />
Priloený kábel, resp. SCSI adaptér USB USB USB USB USB<br />
Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 3 3 0 2 5<br />
LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera áno nie áno nie áno<br />
LCD panel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera nie nie nie nie nie<br />
Inštalované moduly MiScan 5ScanGear KeyScan HP Precision ScanWizard 5,<br />
Toolbox pre Scan Pro, Scanner<br />
Win98, 2000 HP PhotoPrinting, Configurator,<br />
a Macintosh Trelix Web PDF/WEB<br />
Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie ArcSoft Photo− ArcSoft Photo− Newsoft Presto! HP Photo & Ulead Photo−<br />
grafiky Base, ArcSoft Studio, ArcSoft PageMa<strong>na</strong>ger, Imaging, HP Explorer, Adobe<br />
PhotoImpression, PhotoBase, ImageFolio, ScanJet, Copy Photoshop 5.0<br />
MiniDJ 1.0, Adobe Acrobat Bridgewell Page utility, HP Memo− LE, Adobe<br />
MergeMagic 1.0, abc, Mr. Photo ries Di<strong>sk</strong> Creator, PhotoDeluxe<br />
Acrobat Reader HP Share−to−Web 2.0 Win a Mac,<br />
Panda Antivirus<br />
Priloený OCR softvér FineReader 4.0 ScanSoft FineReader 4.0 ReadIris OCR FineReader<br />
OmniPage SE Pro 7.5Sprint 4<br />
Podpora slovenèiny v OCR module áno áno áno áno áno<br />
Rozmery (š × v × h) [mm] 412×73×258 256×34×383 258×84×415 275×62×458 288×80×435<br />
Hmotnos [kg] 2,1 1,52,4 2,2 2,7<br />
Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è nie nie nie nie áno<br />
Moný pohyb veka vo vertikálnom smere áno áno áno áno áno<br />
Aretácia snímacej mechaniky áno áno áno nie áno<br />
Volite¾ná monos snímania<br />
priesvitných médií nie nie nie nie áno<br />
Volite¾ná monos automatického<br />
podávaèa nie nie nie nie nie<br />
Externý <strong>na</strong>pájací zdroj áno zaisuje USB áno áno áno<br />
Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 1830 3000 1760 2980 2990<br />
Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 2196 3600 2112 3576 3588<br />
Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 24<br />
Zapoièala firma Agem European Agem HP Sloven<strong>sk</strong>o ts−pro<br />
Peripherals<br />
44 PC REVUE 3/2003
SKENERY DO KANCELÁRIE S OPTICKÝM ROZLÍŠENÍM OD 1200 DPI<br />
Benq S2W 5300U Canon CanoScan Epson Perfection Genius ColorPage HP ScanJet 5550C Microtek ScanMaker Mustek 2400MT Mustek ScanExpress UMAX Astra 6700 UMAX AstraSlim Visioneer OneTouch<br />
LiDE30 1260 HR7X Slim 4800 Plus A3 USB Photo 1200SE 9020 USB<br />
Maximálne optické rozlíšenie [dpi] 1200 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 2400 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 300 × 600 2400 × 4800 1200 × 2400 1200 × 4800<br />
Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 9600 24 000 neobmedzené 9600 19 200 9600 19 200 9600 4800<br />
Technológia <strong>sk</strong>enovania CCD CIS CCD CCD CCD CCD CCD CIS CCD CIS CCD<br />
Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48 48 48 48 48 48 48<br />
Spôsob pripojenia USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 2.0 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 2.0 USB 1.1 USB 2.0<br />
Priloený kábel, resp. SCSI adaptér USB USB USB USB USB USB USB USB USB USB USB<br />
Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 5 3 4 5 10 5 5 0 3 4 5<br />
LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera áno nie áno áno áno áno áno áno (pohyblivá) áno áno áno<br />
LCD panel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera nie nie nie nie áno nie nie nie nie nie nie<br />
Inštalované moduly MiScan 5ScanGear, Toolbox Epson Twain, KeyScan PrecisionScan Pro, ScanWizard 5, Panel Twain, Panel Twain, VistaScan, ScanMa<strong>na</strong>ger Visioneer<br />
pre Win98, 2000, SmartPanel, Easy ScanJet Copy, Scanner DirectScan DirectScan Copy utility, Test ScanMa<strong>na</strong>ger<br />
XP a Macintosh Photo Print, Scan Boomerang Internet Configurator,<br />
to Web DesignShop, PDF/WEB<br />
OmniForm, CardIRIS<br />
Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie grafiky ArcSoft PhotoBase, ArcSoft PhotoStudio, ArcSoft Newsoft Presto! HP Photo & Imaging, Ulead PhotoExplorer, Ulead PhotoExpress Adobe Photoshop MGI PhotSuite III, Ulead PhotoExpress ScanSoft PaperPort,<br />
ArcSoft ArcSoft PhotoBase, PhotoImpression 3, PageMa<strong>na</strong>ger, HP ScanJet, Cpy Adobe Photoshop SE 5.0 LE PaperCom 3.0, Adobe Acrobat Adobe Photoshop<br />
PhotoImpression, Adobe Acrobat Presto! PixExpress ImageFolio, utility, HP Memories 5.0 LE, Adobe Document Ma<strong>na</strong>ger, 4.0 Elements<br />
MiniDJ 1.0, Bridgewell Page abc, Di<strong>sk</strong> Creator, HP PhotoDeluxe 2.0 SilverFast SE<br />
MergeMagic 1.0, Mr. Photo, CardIRIS Share−to−Web, Win a Mac, Panda<br />
Acrobat Reader BCR (demo) SanSoft PaperPort Antivirus<br />
LE a Deluxe<br />
Priloený OCR softvér FineReader 4.0 ScanSoft OmniPage NewSoft Presto! FineReader 4.0 ReadIris OCR Pro FineReader Sprint 4 FineReader Sprint FineReader Sprint FineReader Xerox TextBridge, Xerox TextBridge<br />
SE OCR 7.54.0 4.0 5.0 Sprint FineReader 5.0 Pro 9.0<br />
Podpora slovenèiny v OCR module áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno nie<br />
Rozmery (š × v × h) [mm] 412×73×258 256×34×383 278×67×438 265×73×435 488×160×340 288×80×435 261×58×436 383×86×563 272×87×478 276×42×420 430×66×300<br />
Hmotnos [kg] 2,1 1,52,5 2,3 5,6 2,7 2,2 4,6 2,8 1,952,6<br />
Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è nie nie nie nie áno áno nie nie nie nie nie<br />
Moný pohyb veka vo vertikálnom smere áno áno áno áno áno áno nie áno áno áno áno<br />
Aretácia snímacej mechaniky áno áno áno áno (automatická) áno áno nie nie áno áno áno<br />
Volite¾ná monos snímania priesvitných médií nie nie áno súèas dodávky áno súèas dodávky súèas dodávky áno súèas dodávky nie súèas dodávky<br />
Volite¾ná monos automatického podávaèa nie nie áno nie súèas dodávky áno nie nie áno nie áno<br />
Externý <strong>na</strong>pájací zdroj áno zaisuje USB áno áno áno áno áno áno áno zaisuje USB áno<br />
Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 3990 3990 4181 3990 13 325 4990 3950 7086 11 490 3330 5990<br />
Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 4788 4788 5017 4788 15990 5988 4740 8503 13788 3996 7188<br />
Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 12 24 24 24 24 24 12<br />
Zapoièala firma Agem European Peripherals Print Trade Agem HP Sloven<strong>sk</strong>o ts−pro ATec ATec ConQuest Slovakia ConQuest Slovakia Euromedia
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
Tab. 2 Namerané hodnoty dôb realizácie náh¾adu a <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania s rozlièným <strong>sk</strong>enovaním<br />
(Doba <strong>sk</strong>enovania v sekundách) Benq S2W Canon Genius HP ScanJet MicroTek rýchly pomalý Benq S2W Canon<br />
4300U CanoScan ColorPage− 2300C ScanMaker 5300U CanoScan<br />
LiDE20 Vivid3XE 3800 LiDE 30<br />
Skonèenie Preview 17 19 20 12 9 9 20 17 20<br />
Skenovanie dokumentu A4 150 dpi do PS 17 24 28 20 151528 43 37<br />
Skenovanie dokumentu A4 300 dpi do PS 49 41 83 4543 41 83 68 61<br />
Skenovanie dokumentu A4 600 dpi do PS 141 115227 135 135 115227 231 120<br />
Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 150 dpi do PS 17 13 18 14 9 9 18 26 17<br />
Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 300 dpi do PS 26 20 41 26 22 20 41 37 28<br />
Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 600 dpi do PS 66 53 104 68 63 53 104 106 54<br />
Priemerná doba <strong>sk</strong>enovania 52,7 44,3 83,5 51,3 47,8 44,3 83,5 85,2 52,8<br />
CD prílohe v literatúre [1]. Výsledkom metódy je<br />
okrem iného aj chybový koeficient, oz<strong>na</strong>èený ∆E,<br />
pre kadú z porovnávaných farieb. Èím menší je<br />
tento koeficient, tým je farebná vernos vyššia.<br />
Rov<strong>na</strong>ko je výsledkom opísanej metódy aj podiel<br />
signál/šum pre jednotlivé farby. Aplikáciu filtra<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný výsledok v programe Adobe Photoshop<br />
sme zobrazili <strong>na</strong> obrázku nišie.<br />
Na základe <strong>sk</strong>enovania testovacej ruice pozostávajúce<br />
zo 60 lúèov zbiehajúcich sa v jednom<br />
bode sme ako doplòujúce hodnotenie pouili aj<br />
presnos <strong>sk</strong>enovania.<br />
Aplikácia špeciálneho filtra pri hodnotení<br />
kvality <strong>sk</strong>enera pomocou metódy CIELAB<br />
Pri hodnotení rýchlosti <strong>sk</strong>enerov sme merali<br />
dobu <strong>sk</strong>enovania prvotného náh¾adu a aj <strong>sk</strong>utoèné<br />
<strong>sk</strong>enovanie fotografie rozmeru 10 × 15 cm a dokumentu<br />
ve¾kosti A4. Skutoèné <strong>sk</strong>enovanie sme realizovali<br />
s pouitím rozlíšenia 150 dpi, 300 dpi a 600<br />
dpi. Zo všetkých šiestich meraní sme vypoèítali aritmetický<br />
priemer a túto hodnotu sme povaovali za<br />
<strong>sk</strong>utoènú rýchlos <strong>sk</strong>enovania. Namerané doby pri<br />
testovaní <strong>sk</strong>enerov uvádzame v tab. 2.<br />
AKO SME BODOVALI?<br />
Pri kadom <strong>sk</strong>eneri uvádzame bodové hodnotenie<br />
vybraných kategórií – rýchlos prvotného náh¾adu,<br />
rýchlos <strong>sk</strong>enovania, kvalita <strong>sk</strong>enovania, vyhotovenie<br />
a softvérová výbava a koneène predajná<br />
ce<strong>na</strong>. Udelené body predstavujú relatívne hodnotenia<br />
v rámci posudzovanej <strong>sk</strong>upiny <strong>sk</strong>enerov.<br />
Osobitne sme tak hodnotili <strong>sk</strong>enery s rozlíšením<br />
do 600 dpi a <strong>sk</strong>enery s rozlíšením <strong>na</strong>d 1200 dpi.<br />
Body sme pride¾ovali tak, e maximum je 5 bodov<br />
a túto hodnotu zí<strong>sk</strong>al <strong>sk</strong>ener s <strong>na</strong>jlepším hodnotením<br />
v príslušnej kategórii v posudzovanej <strong>sk</strong>upine.<br />
Bodové hodnotenie ostatných <strong>sk</strong>enerov<br />
v príslušnej <strong>sk</strong>upine bolo prepoèítané priamoúmerne.<br />
Ešte raz upozoròujeme, e bodové hodnotenie<br />
platí len v rámci jednej <strong>sk</strong>upiny <strong>sk</strong>enerov<br />
a nie je moné tieto <strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong> základe udeleného<br />
bodového hodnotenia porovnáva.<br />
Benq S2W 4300U<br />
Skener<br />
do domácnosti<br />
Ide o jeden z <strong>na</strong>jlacnejších <strong>sk</strong>enerov v teste.<br />
Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e je to <strong>sk</strong>ener CCD, je dos tenký.<br />
Na prednom paneli sú tri tlaèidlá, ktorých funkciu<br />
si môete vybra. K dispozícii je posielanie<br />
dokumentu e-mailom, prevod do vreckového poèítaèa<br />
èi <strong>na</strong> webovú stránku. Súèasou <strong>sk</strong>enera je<br />
technológia Advanced Color Enhancement, ktorá<br />
vlastne zvyšuje farebný kontrast výsledkov <strong>sk</strong>enovania.<br />
Softvérová výbava zahrnuje aj <strong>sk</strong>ladanie<br />
dokumentu ve¾kosti A3 z dvoch menších dokumentov<br />
a úpravy <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej fotografie. Na textové<br />
dokumenty je urèený FineReader s podporou<br />
sloven<strong>sk</strong>ého textu.<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu patrí do stredu<br />
testovacej vzorky, <strong>sk</strong>enovanie je však dostatoène<br />
rýchle. Farebná vernos tohto <strong>sk</strong>enera je vzh¾adom<br />
<strong>na</strong> jeho cenu celkom dobrá, o nieèo horšie je<br />
to s presnosou <strong>sk</strong>enovania.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />
Výrobca: Benq<br />
Ce<strong>na</strong>: 1830 Sk bez DPH / 2196 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
SKENERY DO DOMÁCNOSTI<br />
OOOGG<br />
OOOOG<br />
OOOOG<br />
OOOGG<br />
OOOOO<br />
Canon CanoScan LiDE20<br />
Tento dizajnovo zaujímavý <strong>sk</strong>ener CIS si v podstate<br />
môete zobra so sebou <strong>na</strong> cestu spolu<br />
s notebookom. Je <strong>na</strong>ozaj tenký (hrúbka je 34 mm),<br />
ve¾mi príjemné je <strong>na</strong>pájanie z portu USB. Vrchné<br />
veko je vyhotovené z tmavej hmoty, zaujímavo je<br />
riešená monos <strong>sk</strong>enovania hrubších dokumentov,<br />
prièom sa veko posunie smerom dozadu.<br />
Predný panel má tri tlaèidlá, ktoré slúia <strong>na</strong><br />
základné <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie dokumentov<br />
a posielanie elektronickou poštou. Priali by sme si<br />
aj výraznejšiu sig<strong>na</strong>lizáciu prevádzky <strong>sk</strong>enera. Páèila<br />
sa nám i monos <strong>sk</strong>enovania priamo do formátu<br />
PDF.<br />
Realizácia prvotného náh¾adu trvala tomuto<br />
<strong>sk</strong>eneru relatívne dlho, ale <strong>sk</strong>utoèné <strong>sk</strong>enovanie<br />
u bolo dostatoène rýchle. Na kvalite <strong>sk</strong>enovania<br />
sa mierne prejavuje slabší kontrast, ale i<strong>na</strong>k je<br />
výsledok dostatoène farebne verný originálu.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: European Peripherals<br />
Výrobca: Canon<br />
Ce<strong>na</strong>: 3000 Sk bez DPH / 3600 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
Genius<br />
ColorPage−Vivid3XE<br />
OOGGG<br />
OOOOO<br />
OOOOG<br />
OOOOG<br />
OOGGG<br />
Tento <strong>sk</strong>ener je <strong>na</strong>jlacnejším modelom v celom<br />
<strong>na</strong>šom teste, èomu zodpovedá aj jeho tvar. V podstate<br />
je to sivá škatu¾a s odklápacím vekom. Predný<br />
panel vlastne neexistuje – nie je tu nijaké tlaèidlo<br />
<strong>na</strong> zrýchlenie funkcie.<br />
Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu je však zaujímavá pomerne<br />
bohatá softvérová výbava. Pouívate¾ tu nájde<br />
softvér <strong>na</strong> úpravu fotografií, ale i grafický editaèný<br />
nástroj. Na tvorbu webovej stránky sú prilo-<br />
46 PC REVUE 3/2003
5<br />
Epson Genius HP ScanJet MicroTek Mustek Mustek UMAX UMAX Visioneer<br />
Perfection ColorPage 5550C ScanMaker 2400MT ScanExpress Astra 6700 AstraSlim OneTouch<br />
1260 −HR 7XSlim 4800 Plus A3 USB Photo 1200SE 9020 USB<br />
17 155 8 21 22 9 24 8<br />
23 23 7 27 19 32 14 40 12<br />
42 40 1540 63 83 18 59 19<br />
117 181 51 135 186 179 31 142 35<br />
13 12 517 16 18 10 18 8<br />
20 21 8 20 33 39 12 27 10<br />
2 81 24 5 2 84 76 17 61 16<br />
44,5 59,7 18,3 48,5 66,8 71,2 17,0 57,8 16,7<br />
ené hneï dva nástroje, <strong>na</strong> OCR slúi FineReader.<br />
Ovládací program umoòuje zvyšova kontrast<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výsledku.<br />
Na rýchlosti realizácie prvotného náh¾adu i samotného<br />
<strong>sk</strong>enovania sa prejavuje nízka <strong>na</strong>dobúdacia<br />
ce<strong>na</strong> – je to <strong>na</strong>jpomalší <strong>sk</strong>ener v <strong>na</strong>šom<br />
teste. Kvalita <strong>sk</strong>enovania je však relatívne dobrá<br />
a týka sa to hlavne vernosti farieb. Skener tak odporúèame<br />
pouívate¾om orientujúcim sa <strong>na</strong> nízku<br />
cenu.<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
Microtek ScanMaker<br />
3800USB<br />
OOOOG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOGGG<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />
Výrobca: Genius<br />
Ce<strong>na</strong>: 1760 Sk bez DPH / 2112 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
HP ScanJet 2300C<br />
OOGGG<br />
OOGGG<br />
OOOOG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
Skener je vpredu zaoblený, <strong>na</strong> prednom paneli sa<br />
<strong>na</strong>chádzajú dve tlaèidlá – <strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie<br />
dokumentov. Softvérová výbava je v kategórii<br />
<strong>sk</strong>enerov pre domácnos jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jbohatšia<br />
a vzájomne dobre integrovaná. Ovládanie <strong>sk</strong>enera<br />
je ve¾mi jednoduché a rýchle. Pomocou neho sa<br />
dokumenty kopírujú, umiestòujú <strong>na</strong> webovú<br />
stránku alebo priamo <strong>na</strong> CD médium. Páèila sa<br />
nám <strong>na</strong>jmä monos textového rozpoznávania dokumentu<br />
priamo z prvotného náh¾adu pomocou<br />
techniky Drag & Drop.<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania je vysoká, aj keï nie <strong>na</strong>jvyššia<br />
v posudzovanej kategórii. Prvotný náh¾ad<br />
je hotový rýchlo – do 12 sekúnd. S farebnou vernosou<br />
<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej fotografie sme boli v tomto<br />
prípade ve¾mi spokojní – test CLIELAB potvrdil<br />
<strong>na</strong>jlepšiu vernos v posudzovanej <strong>sk</strong>upine.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Výrobca: HP<br />
Ce<strong>na</strong>: 2980 Sk bez DPH / 3576 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
Ide o <strong>sk</strong>ener s prepracovaným dizajnom. Jeho<br />
veko pôsobí metalickým dojmom, <strong>na</strong> hornej<br />
strane veka sa <strong>na</strong>chádza efektné logo výrobcu.<br />
Na druhej strane je tento model rozmerovo <strong>na</strong>jväèší<br />
z kategórie domácich <strong>sk</strong>enerov. Ovládaèe<br />
sa po<strong>sk</strong>ytujú pre operaèný systém Windows<br />
i Macintosh, dokúpi je moné aj dia<strong>na</strong>dstavec.<br />
Ovládací softvér môe pracova v jednoduchom<br />
alebo pokroèilom reime. Softvérové vybavenie<br />
umoòuje <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>enovanie štyroch fotografií<br />
<strong>na</strong>raz.<br />
Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza a pä tlaèidiel.<br />
Tie slúia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie, e-mail,<br />
PDF/OCR a web. Ich výz<strong>na</strong>m sme však nedokázali<br />
v <strong>na</strong>stavení zmeni.<br />
So <strong>sk</strong>enerom sme dosiahli <strong>na</strong>jvyššiu <strong>sk</strong>utoènú<br />
rýchlos v posudzovanej <strong>sk</strong>upine a týkalo sa to<br />
realizácie prvotného náh¾adu i samotného <strong>sk</strong>enovania.<br />
Spokojní sme boli aj s dosiahnutou vernosou<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> originál.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ts-pro<br />
Výrobca: Microtek<br />
Ce<strong>na</strong>: 2990 Sk bez DPH / 3588 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOOGG<br />
OOOOO<br />
OOGGG
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
Benq S2W 5300U<br />
Skener s netradièným vrchným vekom, ktorého<br />
èas je prekrytá plastovou hmotou. Do takto vytvorenej<br />
zásuvky je moné vloi <strong>na</strong>pr. hárky papiera.<br />
Predný panel obsahuje pä tlaèidiel a tie sú poèas<br />
pripojenia <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> sie podsvietené. Skenovanie<br />
je sig<strong>na</strong>lizované blikaním podsvietenia tlaèidiel. Aj<br />
v tomto prípade je jedno z tlaèidiel vyhradené <strong>na</strong><br />
prevod výsledku do vreckového poèítaèa. Hrúbka<br />
<strong>sk</strong>enera by však mohla by aj menšia.<br />
Softvérová výbava je urèená <strong>na</strong> spracovanie<br />
ve¾kých formátov viacnásobným <strong>sk</strong>enovaním<br />
a spracovanie fotografie.<br />
Pri testovaní sme dosiahli priemernú rýchlos<br />
prvotného náh¾adu a o nieèo nišiu rýchlos <strong>sk</strong>utoèného<br />
<strong>sk</strong>enovania. Model S2W 5450U podporuje<br />
aj port USB vo verzii 2.0 a tu by bola rýchlos<br />
urèite vyššia. Kvalita <strong>sk</strong>enovania nás prekvapila,<br />
patrila toti k <strong>na</strong>jlepším v teste.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />
Výrobca: Benq<br />
Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
SKENERY DO KANCELÁRIE<br />
OOOGG<br />
OOGGG<br />
OOOOO<br />
OOOGG<br />
OOOOO<br />
Canon CanoScan LiDE30<br />
Napriek vysokému optickému rozlíšeniu 1200 dpi<br />
je tento <strong>sk</strong>ener opä ve¾mi tenký a aj v tomto prípade<br />
postaèí <strong>na</strong>pájanie z portu USB. Oproti<br />
LiDE20 má LiDE30 veko vypracované tak, e pôsobí,<br />
akoby bolo vyrobené z hliníka. V jeho strede sa<br />
<strong>na</strong>chádza holografické logo. Skrátka, je to <strong>sk</strong>ener<br />
pre ¾udí, ktorí si potrpia <strong>na</strong> dizajn prístrojov.<br />
Technológia LiDE (LED Indirect Exposure) zabezpeèuje<br />
zníenie hmotnosti a poètu súèastí<br />
potrebných <strong>na</strong> výrobu <strong>sk</strong>enera. Tento <strong>sk</strong>ener má<br />
hmotnos len 1,5 kg a môete ho ¾ahko prenáša.<br />
Softvérová výbava umoòuje poui <strong>sk</strong>ener v systéme<br />
Windows i Mac. Aj dodávané aplikácie <strong>na</strong><br />
úpravu obrazu a OCR spracovanie textu pracujú<br />
pod obidvoma operaènými systémami.<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enera patrí v tejto kategórii k stredu<br />
testovacej vzorky. Trochu rýchlejšia by mohla<br />
by realizácia prvotného náh¾adu.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: European Peripherals<br />
Výrobca: Canon<br />
Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
Epson Perfection 1260<br />
Kvalita<br />
<strong>sk</strong>enovania<br />
Tento <strong>sk</strong>ener má typické telo kovového vzh¾adu<br />
a veko s logom výrobcu. Predný panel obsahuje<br />
jedno väèšie tlaèidlo <strong>na</strong> vyvolanie <strong>sk</strong>enovacieho<br />
rozhrania a tri ïalšie tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu príslušnej<br />
funkcie. Dokúpi je moné podávaè vo¾ných<br />
listov i dia<strong>na</strong>dstavec (vo vyhotovení 1260<br />
Photo je dia<strong>na</strong>dstavec súèasou dodávky).<br />
Skener má zabudovanú technológiu <strong>na</strong> prispôsobenie<br />
úpravy <strong>sk</strong>enovaného obrazu <strong>na</strong> tlaè pomocou<br />
tlaèiarní Epson. Softvérová výbava obsahuje<br />
podporu <strong>na</strong> kopírovanie, úpravu grafiky.<br />
Nástroj OCR je od firmy NewSoft.<br />
Pri <strong>na</strong>šom teste sme si pochva¾ovali farebnú<br />
vernos s originálom, ktorá patrila medzi <strong>na</strong>jlepšie<br />
v teste. Je jasné, e výrobca si dal zálea <strong>na</strong><br />
kvalite optiky i snímaèa CCD. Rýchlos prvotného<br />
náh¾adu však nepatrí k špièke. Zvýšeniu rýchlosti<br />
by jednoz<strong>na</strong>ène pomohol port USB vo verzii 2.0.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Print Trade<br />
Výrobca: Epson<br />
Ce<strong>na</strong>: 4181 Sk bez DPH / 5017 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOOGG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
Genius ColorPage−HR<br />
7XSlim<br />
Výrobca v tomto prípade pouil systém automatickej<br />
aretácie <strong>sk</strong>enovacej hlavy so snímaèom<br />
v spodnej èasti <strong>sk</strong>enera. Spodná èas <strong>sk</strong>enera je<br />
vyhotovená z tmavšej umelej hmoty, vo veku <strong>sk</strong>enera<br />
je aj zabudovaný dia<strong>na</strong>dstavec <strong>na</strong> prieh¾adné<br />
materiály. V dodávke sú šablóny <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />
predlôh rozliènej ve¾kosti.<br />
Súèasou dodávky je aj odkladacie zariadenie, ktoré<br />
umoòuje <strong>sk</strong>ener mimo prevádzky uloi do zvislej<br />
polohy a šetri tak miesto. Zahrievanie lampy trvá po<br />
zapnutí <strong>sk</strong>enera jednu minútu. Pouívate¾ môe voli<br />
dobu, poèas ktorej sa má udriava lampa zahriata.<br />
Softvérová dodávka obsahuje všetko potrebné<br />
<strong>na</strong> spracovanie fotografií, obrázkov i textu vrátane<br />
automatizácie spracovania vizitiek (len v <strong>sk</strong>úšobnej<br />
verzii).<br />
Skener je relatívne pomalší pri náh¾ade i <strong>sk</strong>enovaní,<br />
zato však kvalita <strong>sk</strong>enovania nás príjemne<br />
prekvapila.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />
Výrobca: Genius<br />
Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
HP ScanJet 5550c<br />
Skener<br />
do kancelárie<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OOOOG<br />
OOOGG<br />
OOOOO<br />
Predstavuje kompletné riešenie do podniku. Má<br />
optické rozlíšenie 2400 dpi, konštrukcia lampy<br />
zaisuje rýchle zí<strong>sk</strong>anie náh¾adu. Súèasou <strong>sk</strong>enera<br />
je aj automatický podávaè. Predný panel je<br />
vybavený 10 tlaèidlami a LCD panelom, èo u¾ahèuje<br />
pouitie SJ 5550c ako kopírovacieho stroja.<br />
Tlaèidlami pritom <strong>na</strong>stavujete poèet kópií a urèujete<br />
reim kopírovania. Takisto je tu tlaèidlo <strong>na</strong><br />
zrušenie <strong>sk</strong>enovania alebo kopírovania.<br />
Skener pri <strong>na</strong>šom teste dosiahol <strong>na</strong>jrýchlejšiu<br />
realizáciu náh¾adu. Zaslúila sa o to dvojitá <strong>sk</strong>enovacia<br />
hlava i špeciál<strong>na</strong> lampa. Aj samotné <strong>sk</strong>enovanie<br />
je ve¾mi rýchle, hoci máme v teste ešte<br />
o nieèo rýchlejší model. Farebná vernos tohto<br />
<strong>sk</strong>enera patrí k <strong>na</strong>jlepším, ani s presnosou neboli<br />
iadne problémy. Na prevod 10 textových strán<br />
do Wordu sme èakali necelých 10 minút, ich kopírovanie<br />
bolo hotové do 8 minút.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Výrobca: HP<br />
48 PC REVUE 3/2003
Ce<strong>na</strong>: 13 325 Sk bez DPH / 15 990 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOGGG<br />
Microtek ScanMaker 4800<br />
Plus<br />
s originálom je relatívne dobrá. Softvérovú výbavu tvorí<br />
bené <strong>sk</strong>enovacie rozhranie a program Ulead Photo-<br />
Express SE. Ním môete dobre spracúva <strong>na</strong>pr. fotografie.<br />
V celkovom hodnotení ide o <strong>sk</strong>ener pre pouívate-<br />
¾ov, ktorí sa orientujú <strong>na</strong> nišiu predajnú cenu a potrebujú<br />
<strong>sk</strong>enova priesvitné dokumenty. Tu sa uplatní<br />
výbava <strong>sk</strong>enera i rozlíšenie <strong>sk</strong>enovacej hlavy.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ATec<br />
Výrobca: Mustek<br />
Ce<strong>na</strong>: 3950 Sk bez DPH / 4740 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOGGG<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OOOOO<br />
Mustek ScanExpress A3 USB<br />
Vyhotovenie <strong>sk</strong>enera je v striebornej farbe, <strong>na</strong> prednom<br />
paneli je pä ovládacích tlaèidiel a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná<br />
LED dióda. Súèasou dodávky je dia<strong>na</strong>dstavec.<br />
K tomuto <strong>sk</strong>eneru je moné pripoji aj podávaè vo¾ných<br />
listov. Ovládaèe sú dodané pre platformu Windows<br />
i Macintosh, softvérová výbava zahrnuje aj Adobe<br />
Photoshop LE. Ovládaè <strong>sk</strong>enera umoòuje bohaté<br />
monosti vo¾by hlavne v rozšírenom reime. Tu je k<br />
dispozícii <strong>na</strong>pr. filtrácia výsledku, farebný posun a pod.<br />
Pri teste <strong>sk</strong>ener dosiahol dobrú rýchlos realizácie<br />
prvotného náh¾adu, aj samotné <strong>sk</strong>enovanie bolo dostatoène<br />
rýchle. Kvalita <strong>sk</strong>enovania zodpovedá predajnej<br />
cene, ktorá je prispôsobená <strong>sk</strong>ôr nišiemu rozpoètu.<br />
V celkovom hodnotení ide o typické riešenie do<br />
kancelárie za dobrú cenu. Súèasou dodávky je návod<br />
i ovládacie rozhranie v slovenèine.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ts-pro<br />
Výrobca: Microtek<br />
Ce<strong>na</strong>: 4990 Sk bez DPH / 5988 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
Mustek 2400MT<br />
OOOOO<br />
OOOOG<br />
OOGGG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
Tento <strong>sk</strong>ener ako jediný z testu dokázal spracova<br />
predlohu vo ve¾kosti A3. Hoci jeho optické rozlíšenie<br />
je len 300 dpi, zaradili sme ho do kategórie kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
<strong>sk</strong>enerov. Pouíva sa toti bude v projekèných<br />
kanceláriách a návrhár<strong>sk</strong>ych štúdiách.<br />
Vyhotovenie tohto modelu sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad líši od<br />
ostatných. Rozdiel je vo ve¾kosti <strong>sk</strong>enera i v netradiènej<br />
LED, ktorá sa pohybuje spolu so <strong>sk</strong>enovacou hlavou.<br />
Pri hodnotení realizácie prvého náh¾adu treba<br />
v tomto prípade zoh¾adni, e sa sleduje celá plocha<br />
A3. Nameraný údaj sme tak adekvátne prepoèítali <strong>na</strong><br />
plochu A4. Skenovanie je trochu pomalšie, <strong>na</strong> èom sa<br />
urèite podie¾a aj rozmernejšia konštrukcia <strong>sk</strong>enera.<br />
Na farebnej vernosti bada nišie rozlíšenie <strong>sk</strong>enovacej<br />
hlavy. Pre pouívate¾ov poadujúcich <strong>sk</strong>ener A3 je<br />
tento model dobrým a relatívne lacným riešením.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ATec<br />
Výrobca: Mustek<br />
Ce<strong>na</strong>: 7086 Sk bez DPH / 8503 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
OOOGG<br />
OOOGG<br />
OGGGG<br />
OOOOO<br />
OOOOG<br />
UMAX Astra 6700 Photo<br />
Ide o <strong>sk</strong>ener s dia<strong>na</strong>dstavcom integrovaným do veka<br />
prístroja. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel <strong>sk</strong>enera je ve¾mi<br />
dobre prístupný a obsahuje pä tlaèidiel – <strong>sk</strong>enovanie,<br />
kopírovanie, e-mail, web a fax. Tento <strong>sk</strong>ener sa<br />
vyz<strong>na</strong>èuje jednou z <strong>na</strong>jniších cien v oblasti modelov<br />
s rozlíšením 1200 dpi.<br />
Daòou za cenu je nišia rýchlos práce. Prejavuje sa<br />
to hlavne <strong>na</strong> pomalšej realizácii prvotného náh¾adu.<br />
Skenovanie je však o nieèo rýchlejšie. Farebná zhoda<br />
Rýchlos<br />
<strong>sk</strong>enovania
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
Denné spravodajstvo zo sveta IT<br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />
50 PC REVUE 3/2003<br />
Ide o ïalší <strong>sk</strong>ener s rozlíšením 2400 dpi a portom USB 2.0.<br />
Veko je vyhotovené tak, e budí dojem metalického materiálu.<br />
Na prednom paneli sú umiestnené tri tlaèidlá <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>jbenejšie úlohy – <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie a e-mail.<br />
Súèasou dodávky je dia<strong>na</strong>dstavec s plochou a 101 × 127<br />
mm. S dia<strong>na</strong>dstavcom sa dodáva viac rámèekov. Súèasou<br />
softvérovej dodávky je aj program SilverFast SE. Ten podporuje<br />
odstránenie prachu a škrabancov zo <strong>sk</strong>enovanej<br />
podoby a obnovenie farieb z predlohy. Takisto eliminuje<br />
zrno a šum a zabezpeèuje presný prevod farieb pri <strong>sk</strong>enovaní<br />
z filmov <strong>na</strong> základe zadania výrobcu a typu filmu.<br />
Pri <strong>sk</strong>úškach sme zistili ve¾mi dobrú rýchlos <strong>sk</strong>enovania<br />
– Astra 6700 patrila jednoz<strong>na</strong>ène k <strong>na</strong>jrýchlejším <strong>sk</strong>enerom<br />
v <strong>na</strong>šom teste. Podobne je to aj s kvalitou <strong>sk</strong>enovania, <strong>na</strong><br />
èom sa podpisuje hlavne kvalitná optika a snímací prvok.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ConQuest Slovakia<br />
Výrobca: UMAX<br />
Ce<strong>na</strong>: 11 490 Sk bez DPH / 13 788 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
HODNOTENIE<br />
UMAX AstraSlim 1200<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
OOOGG<br />
Ide o <strong>sk</strong>ener CIS s optickým rozlíšením 1200 dpi. Telo <strong>sk</strong>enera<br />
je vyhotovené z tmavej umelej hmoty, po stranách<br />
predného panela sú umiestené štyri tlaèidlá <strong>na</strong> e-mail,<br />
OCR, kópiu a <strong>sk</strong>enovanie. Na veku <strong>sk</strong>enera je umiestnené<br />
logo výrobcu. Tesne pri uchytení veka k základnej èasti sa<br />
<strong>na</strong>chádza sig<strong>na</strong>lizaèná LED.<br />
Softvérovú výbavu tvorí základný <strong>sk</strong>enovací program,<br />
nástroj <strong>na</strong> úpravu fotografií a OCR od firmy FineReader.<br />
Rýchlos realizácie náh¾adu i <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania je<br />
podstatne nišia ako v prípade modelu Astra 6700. Prirodzene,<br />
aj predajná ce<strong>na</strong> tohto <strong>sk</strong>enera je adekvátne nišia<br />
– je toti <strong>na</strong>jnišia zo <strong>sk</strong>upiny testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />
s optickým rozlíšením 1200 dpi. Z<strong>na</strong>mená to, e AstraSlim<br />
1200 je riešením predovšetkým pre pouívate¾ov, ktorí<br />
potrebujú <strong>sk</strong>ener s takýmto rozlíšením a zároveò sa orientujú<br />
<strong>na</strong> lacnejšie modely.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: ConQuest Slovakia<br />
Výrobca: UMAX<br />
Ce<strong>na</strong>: 3330 Sk bez DPH / 3996 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Presnos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
HODNOTENIE<br />
OOGGG<br />
OOOGG<br />
OOGGG<br />
OOOOG<br />
OOOOO<br />
Visioneer OneTouch 9020 USB<br />
Pomer<br />
výkon/ce<strong>na</strong><br />
Usporiadanie <strong>sk</strong>enera je typické pre tohto výrobcu – veko sa<br />
toti otvára <strong>na</strong> dlhšej strane <strong>sk</strong>enera. Toto riešenie umoòuje<br />
zmenšenie jeho pôdorysu. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvorí pä<br />
tlaèidiel a jed<strong>na</strong> LED dióda. Obal je vyhotovený z umelej<br />
hmoty, veko evokuje dojem lešteného hliníka a dia<strong>na</strong>dstavec<br />
je súèasou dodávky.<br />
Softvérová výbava pozostáva zo správcov<strong>sk</strong>ého programu,<br />
nástroja <strong>na</strong> úpravu fotografií a OCR (ale bez podpory<br />
sloven<strong>sk</strong>ého textu). Za 215 Sk s DPH si však môete kúpi<br />
FineReader pre tento <strong>sk</strong>ener.<br />
Pri testovaní rýchlosti sa prejavil port USB 2.0 i rýchlos<br />
samotného <strong>sk</strong>enera. Skutoèná rýchlos tohto prístroja je tak<br />
<strong>na</strong>jvyššia v celom <strong>na</strong>šom teste. Podobne je ve¾mi dobrá aj<br />
farebná vernos <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohy.<br />
Vcelku teda ide o ve¾mi rýchly <strong>sk</strong>ener, ktorý sa dobre<br />
uplatní v kancelárii i pri spracovaní fotografií.<br />
Skener po<strong>sk</strong>ytol: Euromedia<br />
Výrobca: Visioneer<br />
Ce<strong>na</strong>: 5990 Sk bez DPH / 7188 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />
Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />
Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />
Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />
Ce<strong>na</strong>:<br />
HODNOTENIE<br />
OOOOO<br />
OOOOO<br />
OOOGG<br />
OOOOG<br />
OOOOG<br />
VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />
Poèet <strong>sk</strong>enerov v <strong>na</strong>šom teste je jasným dôkazom, e aj <strong>na</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>u je v tejto oblasti kompletná ponuka. Staèí len<br />
vedie, <strong>na</strong> èo chcete <strong>sk</strong>ener vlastne poui a ko¾ko peòazí<br />
ste ochotní doò investova.<br />
Na základe <strong>na</strong>šich testov sme sa rozhodli oceni <strong>na</strong>sledujúce<br />
modely. Víazom v <strong>sk</strong>upine domácich <strong>sk</strong>enerov je BenQ<br />
S2W 4300. Je to <strong>sk</strong>ener za nízku cenu a parametrami postaèuje<br />
pre domácich pouívate¾ov. Pokia¾ máte poiadavky<br />
<strong>na</strong> vyššiu rýchlos, potom odporúèame Microtek ScanMaker<br />
3800. Ak kladiete dôraz <strong>na</strong> kvalitu <strong>sk</strong>enovania, mali by ste sa<br />
zaujíma o HP ScanJet 2300C. Skener Canon CanoScan LiDE20<br />
je zasa urèený všade tam, kde sa poèíta s jednoduchou manipuláciou,<br />
<strong>na</strong>pr. aj do terénu. Výhodou je aj efektný dizajn.<br />
V <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov <strong>na</strong> podnikové pouitie je víazom<br />
testu model HP ScanJet 5550C. Je toti <strong>na</strong>jlepšie vybavený<br />
<strong>na</strong> masové pouitie, je rýchly i kvalitný. Jeho predajná ce<strong>na</strong><br />
je vyššia, ale pod¾a nášho názoru je adekvát<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovaným<br />
monostiam.<br />
Ocenenie Tip redakcie za <strong>na</strong>jrýchlejší <strong>sk</strong>ener v teste si<br />
odnáša model UMAX Astra 6700 Photo. Výhodou je tu aj<br />
doplnkový softvér a monos spracovania priesvitných materiálov.<br />
Tip redakcie za <strong>na</strong>jlepšiu farebnú vernos si odnáša<br />
Epson Perfection 1260. Ak je pre vás dôleitá predajná ce<strong>na</strong><br />
<strong>sk</strong>enera, potom ako podnikové riešenie odporúèame model<br />
Visioneer OneTouch 9020 USB, ktorý má <strong>na</strong>jvyšší pomer<br />
výkon/ce<strong>na</strong> v <strong>na</strong>šom teste.<br />
Literatúra: [1] Robert G. Gann, Ph. D.: De<strong>sk</strong>top Scanners, Image Quality Evaluation. Prentice Hall PTR 1999, New Jersey 07458, U. S. A.
Asus L2000E<br />
VÝKONY<br />
Výrobca<br />
Asus<br />
Model<br />
L2000E<br />
Testované PCR 3/2003<br />
WinBench 99 CPUmark −<br />
WinBench 99 FPUmark −<br />
Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 4920<br />
High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 15 000<br />
Busines Graphics WinMark 99 265<br />
High−End Graphics WinMark 686<br />
ZD Battery Mark 4.1<br />
LifeTest (minút) 167<br />
ConditioningRun (minút) 118<br />
KONFIGURÁCIA<br />
Výrobca/Model<br />
Asus/L2000E<br />
Mikroprocesor<br />
Mobile Pentium 4 1700 MHz<br />
Pamä dodaná/max./typ 256 MB / 1024 MB / DDRAM<br />
Displej 14,1" TFT, 1024 × 768<br />
Videosystém SiS 650 / 64 MB 1<br />
Pevný di<strong>sk</strong><br />
20 GB / ATA100<br />
CD−ROM/DVD<br />
Kombo<br />
Di<strong>sk</strong>etová mechanika<br />
Áno<br />
Audiosystém<br />
SB Pro kompatibilný,<br />
Sloty<br />
PC Card (2 × typ II)<br />
Rozhrania Paralelný, Serial, PS/2, 2 × USB 2 , Fast IrDA, 2 × IEEE 1394,<br />
VGA, audio, Docking Station<br />
Komunikácia<br />
10/100Base−T, Modem 56Kb<br />
Softvér v cene<br />
Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition<br />
Rozmery (W × D × H) 310 × 262 × 43 mm<br />
Hmotnos<br />
3,4 kg<br />
Batéria<br />
LiIon (11,1 V / 6000 mAh)<br />
Záruka<br />
1 rok, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 3 roky (príplatok)<br />
Príslušenstvo<br />
V cene je taška, myš a USB Bluetooth adaptér<br />
Asus L2000E<br />
je výkonný notebook<br />
s prijate¾nou cenou.<br />
C H A R A K T E R I S T I K A<br />
Notebooky z produkcie spoloènosti<br />
Asus sme dlhšie nemali monos<br />
otestova. Z <strong>na</strong>jnovšej ponuky<br />
tejto spoloènosti patrí k zaujímavým<br />
modelom L2000E. Èo ponúka?<br />
KONFIGURÁCIA. Notebook je zalo-<br />
ený <strong>na</strong> mikroprocesore Intel Mobile<br />
Pentium 4 s pracovnou frekvenciou<br />
1,7 GHz, doplnenom 256 MB pamäte<br />
DDR a èipovou súpravou SiS, ktorá<br />
obsahuje aj grafický adaptér. Z tohto<br />
konštatovania vyplýva, e grafika<br />
vyuíva vyhradenú èas systémovej<br />
pamäte, <strong>na</strong> zobrazovanie slúi 14,1"<br />
TFT displej podporujúci rozlíšenie<br />
1024 × 768. Samozrejmosou je výstup<br />
<strong>na</strong> externý monitor a podpora<br />
duálneho zobrazovania. Testovaný<br />
model bol vybavený pevným di<strong>sk</strong>om<br />
s kapacitou 20 GB a mechanikou typu<br />
kombo (DVD, CD-RW). Napájanie notebooku<br />
zabezpeèuje LiIon batéria s<br />
kapacitou 6000 mAh. Asus pri tomto<br />
modeli stavil <strong>na</strong> podporu èo <strong>na</strong>jväèšieho<br />
poètu rozhraní, a tak <strong>na</strong> òom<br />
nájdeme tak klasické porty PS/2, paralelný<br />
a sériový (ten v podobe proprietárneho<br />
Port-<br />
Bar II), ako aj modernejšie<br />
IrDA, Fire Wire<br />
a USB (dokonca vo verzii 2.0),<br />
prièom obe <strong>na</strong>posledy menované rozhrania<br />
sú k dispozícii dvojmo. Okrem<br />
zvyèajných komunikaèných rozhraní<br />
ako LAN a modemu je k dispozícii aj<br />
Bluetooth, ten však nie je zabudovaný<br />
do notebooku, ale má formu k¾úèa<br />
USB.<br />
VÝKON. Výkonnos notebooku zodpovedá<br />
jeho konfigurácii. Mikroprocesor<br />
Pentium 4 v kombinácii s pamäami<br />
DDR a integrovaným grafickým<br />
adaptérom jednoz<strong>na</strong>ène definujú<br />
predpokladané <strong>na</strong>sadenie notebooku<br />
<strong>na</strong>jmä pri práci s kancelár<strong>sk</strong>ymi<br />
balíkmi. Výsledky testov (v obvyklej<br />
tabu¾ke) dokumentujú, e <strong>na</strong> toto<br />
<strong>na</strong>sadenie po<strong>sk</strong>ytuje notebook dostatoèný<br />
výkon.<br />
Pokia¾ ide o výdr pri práci <strong>na</strong> batérie,<br />
notebook sa pohyboval v tolerancii<br />
hodnôt udávaných výrobcom<br />
(2,5 a 3 hodiny). Pri poh¾ade <strong>na</strong><br />
kapacitu batérie (6000 mAh) a<br />
14,1" displej sme však predsa<br />
len èakali trocha viac. V teste<br />
Ziff-Davis Battery Mark 4.0<br />
notebook dosiahol v Conditioning<br />
Run èas 1:58 a v Life<br />
èas 2:47. Tento výsledok síce<br />
nie je špièkový, ale treba si uvedomi,<br />
e notebook nie je vybavený<br />
mikroprocesorom Mobile Pentium 4-<br />
M, ale Mobile Pentium 4 a rozdiel jedného<br />
písmenka v oz<strong>na</strong>èení cíti. Kým<br />
Mobile Pentium 4 podporuje iba technológiu<br />
Power4 Gear, Mobile Pentium<br />
4-M podporuje Enhanced Speed-<br />
Step. Od tohto bodu sa odvíja aj správa<br />
<strong>na</strong>pájania, ktorá je <strong>na</strong> priemernej<br />
úrovni.<br />
ZÁVER. Asus L2000E je z poh¾adu výkonnosti<br />
a ceny vyváeným a serióznym<br />
riešením. Za zmienku stojí monos<br />
poèúva hudbu z CD bez nutnosti<br />
zapnú notebook (vïaka funkcii Audio<br />
DJ). Naopak, trocha neprakticky je vyriešené<br />
umiestnenie ovládaèa hlasitosti<br />
priamo do dvierok mechaniky<br />
kombo. Pri práci s notebookom sa vám<br />
môe ¾ahko sta, e „šmátrajúc po ovládaèi“<br />
si nechtiac vysuniete CD. I<strong>na</strong>k je<br />
však mechanické vyhotovenie notebooku<br />
<strong>na</strong> výbornej úrovni.<br />
Hornotenie:<br />
☺ Výkon<br />
☺ Ce<strong>na</strong><br />
☹ Ovládanie hlasitosti<br />
Ce<strong>na</strong>: 66 000 Sk bez DPH<br />
81 180 Sk s DPH<br />
Dodávete¾: AutoCont SK<br />
1 – zdie¾aná z operaènej, 2 – USB 2.0<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý
H A R D W A R E<br />
SAMSUNG SGH−S100<br />
Èoraz èastejšie sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavujú<br />
mobilné telefóny vo vyklápacom vyhotovení a<br />
ani Samsung SGH-S100 nie je v tomto<br />
smere výnimka. Ide o telefón strednej<br />
triedy, urèený pre zákazníkov uprednostòujúcich<br />
pohodlné ovládanie a<br />
kompaktné rozmery pred špièkovými<br />
funkciami.<br />
ROZMERY A DIZAJN.<br />
Rozmery telefónu, ako aj<br />
jeho hmotnos sú <strong>na</strong> ve¾mi<br />
prijate¾nej úrovni, prístroj<br />
<strong>na</strong>vyše <strong>sk</strong>vele sadne do ruky, a<br />
to nielen v zatvorenom, ale aj otvorenom<br />
stave. Otváranie telefónu nie je istené iadnou<br />
poistkou, no má dostatoèný odpor <strong>na</strong> to, aby<br />
sa neotváral samovo¾ne. Prístroj je celý vyhotovený<br />
v efektnej svetlosivej farbe, so zaoblenými hra<strong>na</strong>mi,<br />
èo jeho vzh¾adu dodáva futuristický nádych. Displej<br />
<strong>na</strong> výklopnom veku je podsvietený modrou farbou,<br />
èo vhodne dopåòa celkový imid tohto Samsungu.<br />
DISPLEJ A BATÉRIA. Displeje má Samsung SGH-<br />
S100 hneï dva. Prvý je dostupný z vonkajšej èasti<br />
prístroja a slúi <strong>na</strong> informatívne úèely. V stave pokoja<br />
zobrazuje aktuálny èas a informácie o stave batérie<br />
a sile signálu, pri prichádzajúcom hovore sa podsvieti<br />
modrou farbou a zobrazuje èíslo, prípadne indikuje<br />
došlú textovú správu. Hlavný displej, ktorý je však<br />
tou pravou pýchou, je <strong>sk</strong>rytý vnútri telefónu. Jeho<br />
rozmery sú úctyhodné, je to 128 × 160 bodov pri 65-<br />
tisíc zobrazovaných farbách. Miera podsvietenia displeja<br />
sa dá <strong>na</strong>stavi, v kombinácii s modrým podsvietením<br />
klávesov vyzerá táto kombinácia pôsobivo a<br />
v tme je ve¾mi výrazná.<br />
Horšie je to však s èitate¾nosou<br />
displeja pri priamom<br />
slneènom svetle.<br />
KLÁVESNICA A OVLÁDA−<br />
NIE. Na výklopnej èasti sú všetky<br />
tlaèidlá klávesnice z<strong>na</strong>ène väèšie,<br />
a preto sa aj príjemnejšie ovládajú.<br />
Navigácia a pohyb v menu<br />
prebieha pomocou ve¾kého <strong>na</strong>vigaèného<br />
smerového tlaèidla a troch pomocných<br />
tlaèidiel. Okrem nich nájdete <strong>na</strong><br />
tele telefónu posuvník <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti<br />
zvonenia a hovoru, ako aj dve dodatoèné<br />
tlaèidlá, urèené <strong>na</strong> prijímanie a odmietanie hovoru.<br />
Menu telefónu Samsung SGH-S100 je ve¾mi jednoduché,<br />
všetky <strong>na</strong>stavenia a funkcie sú rozdelené do<br />
ôsmich hlavných kategórií, ktoré sa potom ïalej rozvetvujú.<br />
Niekedy sa však môe zda, e menu ide proti<br />
logike, keï je <strong>na</strong>príklad prepoèet meny uloený v sekcii<br />
<strong>na</strong>stavenia dátumu a èasu, ale to je len vec zvyku.<br />
APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBAVA. Mobilný telefón<br />
toho dnes musí zvládnu ove¾a viac ako len telefonovanie.<br />
Samsung SHG-S100 zvládne odosielanie<br />
textových správ, ktorých si v pamäti dokáe uloi a<br />
50. Celkom slušne je <strong>na</strong> tom aj telefónny zoz<strong>na</strong>m,<br />
ktorý je bez problémov schopný pracova aj s 500<br />
polokami. Okrem dnes u beného kalendára nechýbajú<br />
ani funkcie ako kalkulaèka, alarm, prepoèet<br />
meny a pripomí<strong>na</strong>è úloh, nezabudlo sa ani <strong>na</strong> hry.<br />
Telefón podporuje aplikácie <strong>na</strong>písané v jazyku Java,<br />
nie je teda problém doplni si nové pod¾a elania,<br />
<strong>na</strong>príklad prostredníctvom integrovaného portu IrDA.<br />
Ve¾mi kvalitné je aj polyfonické zvonenie, telefón<br />
obsahuje dostatok preddefinovaných melódií, nové sa<br />
dajú stiahnu a uloi. Trochu nepríjemným prekvapením<br />
je prechod do vibraèného módu, keï telefón akosi<br />
zabúda oznámi príchod novej správy vibráciou.<br />
SKÚSENOSTI A ZÁVER. Hoci <strong>na</strong> oboznámenie sa s<br />
telefónom sme sa mali len jeden týdeò, sú dojmy z<br />
jeho pouívania ve¾mi kladné. Výborný displej, rozmerná<br />
a citlivá klávesnica, ako aj jednoduché ovládanie<br />
robia zo Samsungu SGH-S100 telefón vhodný pre<br />
nároènejších pouívate¾ov, ktorí èasom <strong>na</strong>príklad<br />
vyuijú monos práce s GPRS. Rozmery, ako aj hmotnos<br />
telefónu sú <strong>na</strong> prijate¾nej úrovni, výdr batérie<br />
sa pohybuje <strong>na</strong> hranici troch dní pri intenzívnom<br />
pouívaní (30 SMS a asi 30 – 45 minút telefonovania<br />
denne) a rov<strong>na</strong>ko dobrá je aj kvalita zvuku poèas telefonovania.<br />
A aj keï telefón obsahuje niektoré det<strong>sk</strong>é<br />
chyby, ako <strong>na</strong>príklad nedotiahnuté <strong>na</strong>stavenia fontu<br />
v správach èi chybný preklad niektorých poloiek, je<br />
jeho kúpa dobrou vo¾bou.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Displej<br />
☺ Klávesnica<br />
☺ Podsvietenie<br />
☹ Lokalizácia<br />
☹ Nedotiahnuté niektoré <strong>na</strong>stavenia<br />
Ce<strong>na</strong>: 20 750 Sk bez DPH / 24 990 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Orange Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Martin Turoò<br />
T E C H N I C K É<br />
Rozmery: 88,5 × 46,5 × 23 mm<br />
Hmotnos: 94 g<br />
Batéria: Li−lon 720 mAh<br />
Displej: 128 × 160 bodov, 65−tisíc farieb<br />
GSM: 900/1800/1900 MHz<br />
WAP: áno, 1.2<br />
GPRS: áno<br />
Java: áno<br />
IrDA: áno<br />
P A R A M E T R E<br />
InFocus LP 650<br />
Projektor LP 650 patrí<br />
medzi <strong>na</strong>jnovšie a <strong>na</strong>jvybavenejšie<br />
zariadenia<br />
od firmy InFocus.<br />
Súèasou dodávky<br />
je precízne vytvarovaný<br />
kufrík, v ktorom<br />
má všetko svoje pevné<br />
miesto – samotný projektor, ale aj prepojovacie<br />
káble, dia¾kové ovládanie i pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod.<br />
K tomuto projektoru môete pripoji dva výstupy<br />
z poèítaèa a tri výstupy z videoprehrávaèa.<br />
Maximálny svetelný výkon je a 2500 ANSI lúmenov,<br />
<strong>na</strong> predåenie ivotnosti iarovky je moné<br />
prepí<strong>na</strong>èom zvoli aj úspornejší reim s výkonom<br />
2000 ANSI lúmenov. Ovládanie je sústredené <strong>na</strong><br />
hornom paneli projektora a <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi.<br />
InFocus LP 650 sa dá prepoji cez port USB s<br />
poèítaèom. V tomto prípade môete pomocou dia¾kového<br />
ovládaèa k projektoru ovláda nielen prezentáciu<br />
(pohyb pred a vzad), ale aj cez kurzor myši<br />
ovláda celý operaèný systém Windows. Navyše<br />
je moný aj opaèný smer riadenia – z poèítaèa<br />
môete <strong>na</strong>pr. zapnú èi vypnú projektor, <strong>na</strong>stavi<br />
svetelný reim, kontrast, jas a pod. Cez projektor<br />
sa dá <strong>na</strong>stavi aj podoba štartovacej stránky (<strong>na</strong>pr.<br />
vlastné firemné logo).<br />
Projektor LP 650<br />
má pripojenie aj<br />
do poèítaèovej siete.<br />
Cez sie môete<br />
tak prezentova z<br />
jedného zdroja <strong>na</strong>raz<br />
<strong>na</strong> viacerých takýchto<br />
projektoch,<br />
rov<strong>na</strong>ko je moné aj<br />
ich centrálne riadenie<br />
(tzv. funkcia ProjectorNet). Na<br />
strane riadiaceho poèítaèa sa v tomto prípade vy-<br />
aduje <strong>na</strong>inštalovaný systém Microsoft Ma<strong>na</strong>gement<br />
Console.<br />
Pri <strong>na</strong>šom testovaní sa nám páèil systém farebného<br />
oz<strong>na</strong>èenia prepojovacích vodièov, ktorý vyluèuje<br />
ich zámenu. Svetelný výkon 2500 ANSI lúmenov<br />
patrí v oblasti mobilných projektorov k súèasnej<br />
špièke. Po zapnutí projektora sa svetelný výkon<br />
postupne zvyšuje a asi po troch minútach mô-<br />
ete prezentova aj pri benom dennom osvetlení<br />
bez zatemnenia. Ovládanie projektora je jednoduché,<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod vlastne ani nepotrebujete.<br />
Ikony <strong>na</strong> tlaèidlách sú dostatoène výstiné.<br />
Kombinácia dvoch poèítaèových a troch videovstupov<br />
vám dáva monos <strong>sk</strong>ombinovania viacerých<br />
zdrojov. Dia¾kové ovládanie a monos riadenia<br />
poèítaèa z projektora a opaène tie príde vhod.<br />
Centrál<strong>na</strong> správa viacerých projektorov z jedného<br />
poèítaèa sa vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu projektora<br />
bude vyuíva zriedka, ale <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong><br />
poèítaèovú sie môe by vítané.<br />
-om-<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Pouitá technológia: Texas Instruments DLP 0,7" XGA DMD DDR<br />
Skutoèné rozlíšenie: XGA, 1024 × 768<br />
Vstupy: 2 × PC, Video1 (S−Video), Video2 (RCA), Video3<br />
(Component RCA), Stereoaudio (3,5 mm Jack), RS−232,<br />
Ethernet (RJ45)<br />
Výstupy: monitor (VESA), Stereoaudio (3,5 mm Jack)<br />
Svetelný výkon: 2500 ANSI lúmenov (štandard), 2000 ANSI<br />
lúmenov (úsporný reim)<br />
Kontrastný pomer: 800:1 ANSI Contrast Full on/Full off<br />
Korekcia lichobeníka: ± 20°<br />
Mierka: 1,4 : 1<br />
Rozsah projekènej vzdialenosti: 5 ÷ 10 m<br />
ivotnos iarovky: 2000 hodín (štandard), 3000 hodín<br />
(úsporný reim)<br />
Hluènos: 35 dBA (štandard), 33 dBA (úsporný reim)<br />
Spotreba: 350 W<br />
Rozmery: 110 × 351 × 325 mm<br />
Hmotnos: 4,24 kg<br />
Ce<strong>na</strong>: 244 400 Sk bez DPH / 293 280 Sk s DPH<br />
Záruka: 36 mesiacov<br />
Dodávate¾: APMedia<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
52 PC REVUE 3/2003
Space 2800+<br />
Nie je to ešte tak dávno, èo ceny osobných<br />
poèítaèov dosahovali šesciferné<br />
sumy, dnes sa takéto poèítaèe v<br />
ponukách firiem <strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>utoène<br />
len zriedka. Výkonné PC je toti<br />
moné „po<strong>sk</strong>lada“ èasto aj za menej<br />
ako polovicu spomenutej sumy. Èo<br />
vám teda PC za sumu presahujúcu<br />
100 000 ponúka? Predovšetkým treba<br />
poveda, e v spomenutej cene je LCD<br />
displej, <strong>na</strong>dštandardne vybavený poèítaè<br />
a mnostvo doplnkov.<br />
KONFIGURÁCIA. Zaènime samotným<br />
poèítaèom. Jeho základom bol <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />
mikroprocesor z produkcie<br />
AMD dostupný v èase testovania –<br />
Athlon XP 2800+ s jadrom Thoroughbred,<br />
ktorý je zabudovaný do základnej<br />
do<strong>sk</strong>y Microstar KT4 Ultra BFSIR.<br />
Na základnej do<strong>sk</strong>e sú integrované<br />
všetky zvyèajné rozhrania. K <strong>na</strong>dštandardu<br />
však mono celkom isto<br />
zaradi implementáciu radièa Serial<br />
ATA RAID, integráciu a šiestich portov<br />
USB 2.0, IrDA, FireWire èi Bluetooth.<br />
Najmä dve <strong>na</strong>posledy menované<br />
rozhrania sa <strong>na</strong> súèasných de<strong>sk</strong>topoch<br />
<strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>chádzajú iba zriedka.<br />
Keïe základná do<strong>sk</strong>a patrí v ponuke<br />
MSI k vyšším modelom, neprekvapí,<br />
e disponuje systémom D-LED (indikácia<br />
priebehu štartu poèítaèa), podporou<br />
technológií Live BIOS, PC Alert<br />
III a Fuzzy Logic III.<br />
Na základnej do<strong>sk</strong>e je integrovaná<br />
aj zvuková karta 5.1. Operaènú pamä<br />
tvoril 512 MB DDRAM modul Apacer,<br />
pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 333 MHz.<br />
Grafická karta Microstar 8872 je osadená<br />
èipom GeForce 4 4460 VTD a<br />
NAMERANÉ VÝKONY<br />
Space 2800+ je výkonný<br />
poèítaè, ktorý pouívate¾a<br />
ohúri nielen svojím výkonom,<br />
ale aj dizajnom.<br />
C H A R A K T E R I S T I K A<br />
disponuje nielen bohatou doplnkovou<br />
výbavou v podobe mnostva<br />
programového vybavenia, ale <strong>na</strong>jmä<br />
vstupmi a výstupmi, vïaka ktorým je<br />
moné prostredníctvom tejto karty<br />
spracúva video. V zostave bol pouitý<br />
7200-otáèkový pevný di<strong>sk</strong> Maxtor s<br />
kapacitou 120 GB, ktorý bol doplnený<br />
o DVD mechaniku Toshiba 1712, DVD<br />
<strong>na</strong>pa¾ovaèku Pioneer A05 a di<strong>sk</strong>etovú<br />
mechaniku. Zostava bola zabudovaná<br />
do identickej <strong>sk</strong>rinky ako tá, ktorú sme<br />
vám predstavili v januárovom èísle.<br />
V spodnej èasti predného panela sa<br />
pod krytom <strong>na</strong>chádza dvojica konektorov<br />
USB, vstup pre mikrofón a výstup<br />
<strong>na</strong> pripojenie slúchadiel.<br />
DOPLNKY. Space 2800+ sme <strong>na</strong> rozdiel<br />
od väèšiny testovaných de<strong>sk</strong>topov<br />
dostali v kompletnej podobe, teda<br />
vrátane doplnkov a monitora. Zostavu<br />
dopåòala súprava bezdrôtovej<br />
klávesnice a myši Microsoft Wireless<br />
OpticalDe<strong>sk</strong>top, reproduktorová sústava<br />
Creative Labs Inspire 5100 (5.1<br />
systém pre domáce kino). K výkonnému<br />
systému dnes takmer neodmyslite¾ne<br />
patrí LCD monitor. V prípade<br />
zostavy Space 2800+ sa dodávate¾<br />
rozhodol dokonca pre 19" variant.<br />
Keïe sme model Relisys TL970 mali<br />
monos testova a jeho recenziu nájdete<br />
v budúcom èísle PC REVUE, tu sa<br />
o òom nebudeme rozpisova.<br />
Test/Zostava Space 2800+ Space TLG−111<br />
Výkon procesora<br />
PCMark 2002−CPU [<strong>sk</strong>óre] 6530 6090 7435<br />
Výkon pamäte<br />
PCMark 2002−Memory [<strong>sk</strong>óre] 3721 3835 5113<br />
Výkon pevného di<strong>sk</strong>u<br />
PCMark 2002−HDD [<strong>sk</strong>óre] 1122 995 798<br />
Výkon grafiky<br />
3DMark 2002 [<strong>sk</strong>óre] 11423 11192 6016<br />
Aplikaèné testy/kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie<br />
BAPCo Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 183 168 183<br />
Aplikaèné testy/grafické a internetové aplikácie<br />
BAPCo Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 260 240 386<br />
O programovom vybavení som sa<br />
èiastoène zmienil u pri grafickej karte,<br />
ktorá sa dodáva s desiatimi CD médiami,<br />
doslova <strong>na</strong>bitými softvérom. Ïalším<br />
komponentom, ktorý je doplnený<br />
bohatou softvérovou výbavou, je DVD<br />
<strong>na</strong>pa¾ovaèka a zabudnú nemono ani<br />
<strong>na</strong> operaèný systém, v tomto prípade<br />
Windows XP Professio<strong>na</strong>l.<br />
VÝKON. Prv ako sa dostaneme k hodnoteniu<br />
výkonnosti tohto poèítaèa,<br />
patrí sa poveda, e sme ho testovali<br />
podobne ako poèítaèe, ktoré prešli<br />
redakèným testom (PC REVUE è. 10/<br />
2002). Keïe sme však túto zostavu<br />
mali k dispozícii necelých 24 hodín,<br />
nebolo moné realizova všetky obvyklé<br />
testy. Výsledky, ktoré sme <strong>na</strong>merali,<br />
uvádzame v tabu¾ke. Pre porov<strong>na</strong>nie<br />
sú v nej zahrnuté aj výkony<br />
poèítaèov TLG-111 a Space XP. Údaje<br />
o ich konfigurácii nájdete v recenziách<br />
v PC REVUE è. 12/2002 a 1/2003.<br />
Z tabuliek jednoz<strong>na</strong>ène vidno, e systémy<br />
s mikroprocesormi AMD majú <strong>na</strong><br />
to, aby zostavám zaloeným <strong>na</strong> platforme<br />
Intel konkurovali, <strong>na</strong> druhej strane<br />
treba pre objektívnos hodnotenia priz<strong>na</strong>,<br />
e zostava s platformou Intel disponovala<br />
menej výkonnými komponentmi<br />
(<strong>na</strong>jmä v oblasti grafiky).<br />
ZÁVER. Space 2800+ zïaleka nie je<br />
iba výkonným poèítaèom. Isto ohúri<br />
svojím výkonom, ale minimálne rov<strong>na</strong>ký<br />
dojem zanecháva aj vïaka dizajnu.<br />
Pritom tak prvé, ako aj druhé konštatovanie<br />
si môeme dovoli vïaka<br />
citlivému výberu komponentov, z ktorých<br />
je systém zostavený, a to vo vnútri<br />
aj <strong>na</strong>vonok. Ce<strong>na</strong> takejto zostavy<br />
iste nie je zanedbate¾ná a investova<br />
do de<strong>sk</strong>topu sumu presahujúcu stotisíc<br />
si asi dovolí iba málokto. Polome<br />
si však ruku <strong>na</strong> srdce, kto by<br />
takéto „delo“ nechcel ma doma?<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Výkon<br />
☺ Celková vyváenos<br />
☹ Ce<strong>na</strong><br />
Ce<strong>na</strong>: 98 900 Sk bez DPH / 118 680 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: VOYETT, s. r. o.<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý
H A R D W A R E<br />
Nikon CoolPix 3500<br />
Nikon patrí v oblasti fotografie k pojmom,<br />
ktoré uznávajú <strong>na</strong>jmä profesionálni<br />
fotografi. Disponuje však<br />
slušným portfóliom aj v segmente<br />
digitálnych fotoaparátov, urèených<br />
pre bených spotrebite¾ov. V spomí<strong>na</strong>nom<br />
segmente má v súèasnosti v ponuke<br />
spolu desa modelov. My sme<br />
mali monos otestova jeden z prístrojov,<br />
urèený širokým masám.<br />
KONCEPCIA PRÍSTROJA. CoolPix<br />
3500 je pokraèovate¾om tradície digitálnych<br />
kompaktov tejto z<strong>na</strong>èky s otoèným<br />
objektívom, kam patrí aj model<br />
CoolPix 2500, ktorý sme vám predstavili<br />
v rámci minuloroèného testu digitálnych<br />
fotoaparátov. Výrobca sa teda<br />
týmto modelom opä vracia k prameòom,<br />
keï siahol po koncepcii masívneho<br />
kovového rámu, do ktorého je vsadený<br />
celý prístroj. Zhruba tretinu priestoru<br />
„obstavaného“ rámom zaberá<br />
otoène uloený objektív a ble<strong>sk</strong>, ktorý<br />
je vstavaný do rov<strong>na</strong>kého bloku. Toto<br />
netradièné riešenie oceníte pri práci v<br />
zloitejších podmienkach (fotografovanie<br />
<strong>na</strong>d hlavou) èi pri fotografovaní so<br />
samospúšou.<br />
Koncepcia prístroja vyluèuje monos<br />
zabudova doò optický h¾adáèik, a<br />
tak v kadom prípade musíte siahnu<br />
po LCD displeji, ale ten po<strong>sk</strong>ytuje dostatoène<br />
kvalitný a ostrý obraz a ani <strong>na</strong><br />
priamom slnku s ním nebudete ma<br />
problém. Ten okrem funkcie h¾adáèika<br />
plní aj funkciu stavového displeja,<br />
keïe ani ten <strong>na</strong> prístroji nie je. Ak sa<br />
pýtate, èi to nie je nevýhoda, mne<br />
osobne sa zdá, e nie, ale nie sme všetci<br />
rov<strong>na</strong>kí, a tak si prácu s takto riešeným<br />
prístrojom radšej vy<strong>sk</strong>úšajte.<br />
Vïaka svojim rozmerom a hmotnosti<br />
prístroj sadne do ruky aj dámam.<br />
DODÁVKA. CoolPix sa dodáva spolu<br />
s LiIon batériou, <strong>na</strong>bíjaèkou, káblami<br />
<strong>na</strong> pripojenie k poèítaèu (USB) a televíznemu<br />
prijímaèu, pamäovou kartou<br />
CompactFlash s kapacitou 16 MB,<br />
príruèkou pouívate¾a a CD-ROM médiom<br />
s programovým vybavením, tvoreným<br />
programami Nikon View 5,<br />
Nikon CoolPix 3500 sa <strong>na</strong> prvý<br />
poh¾ad od staršieho brata<br />
odlišuje iba farebným odtieòom,<br />
vnútri však ukrýva snímaè<br />
s vyšším rozlíšením. Dizajn<br />
prístroja je netradièný, ale ak<br />
vás zláka, neo¾utujete – je to<br />
vydarený „trojmegáè“<br />
renomovaného výrobcu,<br />
prispôsobený <strong>na</strong> kadodenné<br />
pouitie.<br />
C H A R A K T E R I S T I K A<br />
Fotostation Easy, Quicktime 5 a Arcsoft<br />
Panorama Maker.<br />
OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Podobne<br />
ako v prípade koncepcie prístroja aj z<br />
poh¾adu ovládania ponechal Nikon <strong>na</strong><br />
tomto modeli všetko dobré z predchodcu.<br />
Ovládacích prvkov je spolu osem<br />
(jeden z nich je zdruený <strong>na</strong> pohyb<br />
v menu). S výnimkou prepí<strong>na</strong>èa re-<br />
imov a spúšte, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />
hornom okraji prístroja, sú všetky<br />
ostatné prvky <strong>na</strong> zadnom paneli. Ich<br />
rozloenie v kombinácii s preh¾adným<br />
menu si pouívate¾ osvojí ve¾mi rýchlo.<br />
FUNKCIE. Pokia¾ ide o funkènú výbavu,<br />
prístroj má všetko podstatné,<br />
èo by ste od digitálu tejto kategórie<br />
oèakávali. K dispozícii máte automatický<br />
a manuálny reim. V prvom vás<br />
fotoaparát v maximálnej miere odbremení,<br />
v druhom, <strong>na</strong>opak, môete<br />
meni <strong>na</strong>stavenia pod¾a aktuálnej<br />
potreby. Èo sa týka špeciálnych funkcií,<br />
podobne ako starší dvojmegapixelový<br />
model aj tento disponuje dvanástimi<br />
preddefinovanými reimami<br />
snímania (oz<strong>na</strong>èujú sa aj ako scénické<br />
modely). V ponuke sú <strong>na</strong>sledujúce:<br />
portrét, party (interiér), noèný portrét,<br />
plá/sneh, kraji<strong>na</strong>, západ slnka,<br />
noèná kraji<strong>na</strong>, múzeum, ohòostroj,<br />
makro, kópia a protisvetlo. Prístroj<br />
podporuje aj sekvenèné fotografovanie<br />
èi záz<strong>na</strong>m videosekvencií (bez zvuku).<br />
Škoda, e kvalitný reim makro (od<br />
4 cm!) nie je podporovaný aj v inom<br />
ako preddefinovanom reime.<br />
KVALITA SNÍMOK. Implementácia<br />
trojmegapixelového snímaèa z<strong>na</strong>mená<br />
pre pouívate¾ov zvýšenie kvality<br />
<strong>na</strong>jmä tlaèených výstupov. S CoolPix<br />
3500 si bez obáv môete vo fotolaboratóriu<br />
necha zhotovi snímky 10 ×<br />
15 cm a pri troške šastia a dobrých<br />
54 PC REVUE 3/2003
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Výrobca/Typ Nikon/CoolPix 3500<br />
Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 37÷111 mm 1 / F 2,7 ÷ 4,7<br />
Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/SuperMakro/ruène<br />
Spôsob ostrenia<br />
30 cm / 4 cm / F / F<br />
Rozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 1,2 ÷ 4× krok 0,2<br />
Rozsah uzávierky [s] 1/3000 ÷ 2<br />
Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />
Ble<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor<br />
AF<br />
Otoèný objektív<br />
i / 3 / F<br />
Snímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 3,34 / 3,14<br />
Podporované rozlíšenia – reim foto 2048 × 1536, 1600 × 1200,<br />
1280 × 960, 1024 × 768,<br />
Podporované rozlíšenia – reim video<br />
Podporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW<br />
Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia<br />
LCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný<br />
Stavový displej<br />
Rozhrania: docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie<br />
Vnútorná pamä<br />
Podporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD<br />
640 × 480<br />
320 × 240 / 15 fps<br />
3 / F / F<br />
F / F<br />
1,5" / F / F<br />
F<br />
F / F / M / M / M<br />
F / F<br />
M / F / F / F / F / F<br />
Rozmery [mm] 114 × 60 × 32<br />
Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 175 / 250<br />
Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />
Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok<br />
Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia<br />
M / 12 / F<br />
±2 EV/ ±1/3 EV<br />
5 / M / M<br />
Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100 ÷ 400<br />
Videoklipy/so zvukom<br />
M / M<br />
Zväèšenie pri prezeraní 1,2× ÷ 6× 3<br />
Dodaná pamä/typ média/kapacita<br />
Batérie<br />
Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />
Káble<br />
CF / 16 MB<br />
LiIon/ 950 mAh<br />
F / M<br />
USB, video<br />
M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach,<br />
3 – krok 0,5×<br />
svetelných podmienkach sa nebudete<br />
musie hanbi ani za zväèšeniny<br />
do formátu A4.<br />
Pokia¾ ide o vlastnosti prístroja,<br />
nemáme výhrady. Kresba je dostatoèná,<br />
výborne funguje automatické <strong>na</strong>stavovanie<br />
bielej (dokonca aj pri prechode<br />
medzi rôznymi typmi osvetlenia).<br />
Dobré sú aj výstupy zo snímok<br />
exponovaných v horších svetelných<br />
podmienkach (tu však pozor, prístroj<br />
je v nich pomalší).<br />
ZÁVER. Nikon je vo fotografii osvedèený<br />
pojem. Recenzovaný model robí<br />
svojmu výrobcovi dobré sluby, má<br />
však aj svoje slabšie stránky. Sem<br />
mono zaradi pomalší zoom, Autofocus<br />
alebo mierne tvarové <strong>sk</strong>reslenie<br />
v krajnej polohe objektívu. To sú<br />
však neduhy, ktoré sú pri kompaktoch<br />
s menšími rozmermi obvyklé.<br />
Medzi z<strong>na</strong>èkovými prístrojmi v rov<strong>na</strong>kej<br />
kategórii sa celkom isto nestratí.<br />
Okrem dobrých vlastností, ktoré<br />
sme u spomenuli, upúta aj nápaditým<br />
dizajnom, ktorý <strong>sk</strong>ôr ako fotoaparát<br />
pripomí<strong>na</strong> šperk.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Atraktívny dizajn<br />
☺ Makro<br />
Ce<strong>na</strong>: 19 990 Sk bez DPH / 23 990 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: SK Nikon<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
Microcom Bluetooth USB Adapter<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
Štandard Bluetooth pre bezdrôtovú<br />
komunikáciu v rámci takzvaných<br />
„osobných“ sietí (PAN – Perso<strong>na</strong>l Area<br />
Network) je <strong>na</strong> svete u poriadne dlho.<br />
Medzièasom ho u niektorí a<strong>na</strong>lytici<br />
a ur<strong>na</strong>listi stihli „pochova“.<br />
Zdá sa však, e v jeho prípade sa<br />
splnia predstavy spoloèností, ktoré ho<br />
definovali.<br />
Èoraz viac výrobcov toti ponúka<br />
zariadenia disponujúce rozhraním<br />
Bluetooth. Nech sa pozrieme do sveta<br />
mobilných telefónov, PDA, tlaèiarní,<br />
notebookov èi bených osobných<br />
poèítaèov, tam všade je dnes moné<br />
rozhranie Bluetooth nájs. Kým v<br />
niektorých zariadeniach je súèasou<br />
štandardnej dodávky, nejeden pouívate¾<br />
rieši problém, ako doplni spomenuté<br />
rozhranie do notebooku èi<br />
osobného poèítaèa. Jestvuje viacero<br />
riešení. Sú <strong>na</strong> trhu karty PCMCIA, moduly<br />
pripojite¾né k základným do<strong>sk</strong>ám<br />
a, samozrejme, aj moduly vo forme<br />
k¾úèov USB.<br />
Práve <strong>na</strong>posledy menovanú formu<br />
si zvolila aj spoloènos Fincom,<br />
ktorá u aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ponúka<br />
pod z<strong>na</strong>èkou Microcom USB adaptér<br />
typu Bluetooth. Toto<br />
riešenie si konštruktéri<br />
vybrali<br />
pre jeho<br />
jednoduchos<br />
a univerzálnos.<br />
Rozhraním USB<br />
dnes disponuje prakticky kadý poèítaè<br />
èi notebook. Jednoduchos inštalácie<br />
k¾úèov USB je dostatoène<br />
známa. Staèí zasunú k¾úè do príslušného<br />
portu a je to hotové!<br />
V prípade Bluetooth adaptéra je<br />
to trocha nároènejšie, musíte toti<br />
<strong>na</strong>inštalova komunikaèný softvér,<br />
ktorý sa dodáva <strong>na</strong> CD spolu s produktom.<br />
Prostredníctvom Bluetooth<br />
adaptéra môete spoji váš notebook<br />
s osobným poèítaèom, poèítaè<br />
(alebo notebook) s mobilným telefónom<br />
alebo ïalšími periférnymi<br />
zariadeniami. Keïe u v názve<br />
takto vytvorenej siete je prívlastok<br />
„osobná“, je zrejmé, e dosah spojenia<br />
medzi jednotlivými komponentmi<br />
nie je ve¾ký. V technických<br />
parametroch udávaných 10 metrov<br />
a obmedzenie <strong>na</strong> jednu miestnos<br />
však pravdepodobne pouívate¾om<br />
nebudú spôsobova<br />
iadne problémy.<br />
Z poh¾adu prenosu<br />
údajov medzi osobným<br />
poèítaèom a notebookom bude<br />
isto zaujímavé uvies, e maximál<strong>na</strong><br />
prenosová rýchlos je 723 Kb/s, èo<br />
<strong>na</strong> prenos menších objemov údajov<br />
isto postaèí.<br />
USB Bluetooth adaptér Microcom<br />
podporuje inštaláciu plug and play<br />
v prostredí operaèných systémov<br />
Windows 98, Me, 2000 a XP. -po-<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Štandard: Bluetooth 1.1<br />
Rozhranie: USB 1.1<br />
Frekvenèné pásmo: 2400 ÷ 2483,5 MHz<br />
Prenosová rýchlos: do 723 kb/s<br />
Zabezpeèenie dát: šifrovanie a do 128 bitov<br />
Typický dosah: do 10 metrov<br />
Topológia: 8 zariadení point−to−multipoint<br />
Anté<strong>na</strong>: vstavaná v k¾úèi<br />
Podporované operaèné systémy: Windows<br />
98/Me/2000/XP<br />
Rozmery: 69,6 × 26,7 × 9,2 mm<br />
Ce<strong>na</strong>: 1875 Sk bez DPH / 2250 Sk s DPH<br />
Záruka: 2 roky, po registrácii 3 roky<br />
Dodávate¾: Fincom Slovakia
H A R D W A R E<br />
Microspace−PC<br />
Microspace-PC je zapuzdrený poèítaè.<br />
Vyrába sa vo Švajèiar<strong>sk</strong>u a pri<br />
jeho zostavovaní sa kladú prísne po-<br />
iadavky <strong>na</strong> kvalitu. Ide o zariadenie,<br />
ktoré sa uplatní <strong>na</strong>pr. v sterilných prevádzkach.<br />
V niektorých <strong>na</strong>sadeniach príde<br />
vhod <strong>na</strong>pájanie bezpeèným jednosmerným <strong>na</strong>pätím.<br />
Ïalšou oblasou pouitia Microspace-PC sú<br />
mobilné prevádzky èi priemyselné aplikácie, v ktorých<br />
sa uplatní predovšetkým mechanická odolnos<br />
tohto riešenia, kompaktné rozmery a monos <strong>na</strong>sadenia<br />
vo ve¾mi prašnom prostredí.<br />
Základom recenzovaného poèítaèa je procesor Intel<br />
Celeron a 256 MB RAM. Napriek tomu, e poèítaè nie<br />
je väèší ako jazykový slovník, je ve¾mi bohato vybavený.<br />
Na zadnom paneli nájdete všetko potrebné <strong>na</strong><br />
jeho pripojenie – porty PS/2 <strong>na</strong> pripojenie myši a klávesnice,<br />
dva porty USB, ako aj sériový i paralelný port.<br />
Prekvapil nás však port FireWire, kompletné audio,<br />
ale aj televízne vstupy a výstupy. Súèasami poèítaèa<br />
sú takisto DVD mechanika, sieová a grafická<br />
karta, pripojenie <strong>na</strong> ISDN, ako i pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />
20 GB. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza infraèervený<br />
port, tlaèidlo <strong>na</strong> vypnutie zvuku a prechod<br />
do šetriaceho reimu. Predný panel dopåòajú<br />
LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu aktivity sieovej karty, pevného<br />
di<strong>sk</strong>u a DVD mechaniky. Mechanické vyhotovenie<br />
panelov Microspace-PC je z hliníka, obvod veka je v<br />
podstate chladiè poèítaèa. Špecialitou recenzovaného<br />
modelu je èítaèka kariet SmartCard, ktorá<br />
môe slúi <strong>na</strong> zabezpeèenie prístupu do poèítaèa<br />
alebo sa dá vyui ako èítacie zariadenie <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie<br />
informácií z takýchto kariet.<br />
Systém vnútri poèítaèa monitoruje vnútornú<br />
teplotu a pri prekroèení hraniènej hodnoty 70 °C<br />
zníi výkon poèítaèa tak, aby nedošlo k jeho znièeniu.<br />
Na zadnom paneli nájdete všetky<br />
porty ako <strong>na</strong> klasickom PC<br />
V stave šetriaceho reimu sme <strong>na</strong>merali odber 5 W.<br />
Pri konkrétnom testovaní sa nám páèil úplne<br />
tichý chod poèítaèa i jeho malé rozmery. Keïe<br />
poèítaè neobsahuje ventilátor, nevnikajú doò ani z<br />
neho nevystupujú nijaké prachové èiastoèky.<br />
Na dodanom poèítaèi bol <strong>na</strong>inštalovaný operaèný<br />
systém Windows XP Professio<strong>na</strong>l. Na tomto systéme<br />
sme realizovali aj <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úšobné testy. So súpravou<br />
SysMark 2001 sme dosiahli pre kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie<br />
index 92 a internetové a grafické aplikácie index 86.<br />
Dôleité je, e oba pomerne nároèné testy prebehli <strong>na</strong><br />
prvý pokus úspešne. Z<strong>na</strong>mená to, e pokia¾ ide o<br />
výkon, môete <strong>na</strong> tomto poèítaèi spúša bené aplikácie,<br />
ako je <strong>na</strong>pr. Microsoft Office, Adobe Photoshop<br />
alebo Premiere. Poèítaè sa dá poui pri spracovaní<br />
textu, obrázkov a èiastoène aj videa.<br />
Keïe poèítaè obsahuje aj èítaèku SmartCard, dá<br />
sa vyui <strong>na</strong> snímanie informácií z èipovej karty, a<br />
to <strong>na</strong>pr. aj spolu so spracovaním obrazu z pripojenej<br />
kamery. Do úvahy prichádza i <strong>na</strong>sadenie vo<br />
vojen<strong>sk</strong>ej oblasti. Takisto je to riešenie pre majetnejších<br />
pouívate¾ov, ktorí h¾adajú nehluèné multimediálne<br />
PC so zaujímavým dizajnom. Takýto poèítaè<br />
si <strong>na</strong>vyše pohodlne uloíte do trezoru a chránite<br />
tak dáta i celý poèítaè pred odcudzením.<br />
Prirodzene, takéto vlastnosti sa odzrkadlili aj<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdacej cene poèítaèa, ktorá je bez dane<br />
takmer 74-tisíc korún. Okrem testovaného zariadenia,<br />
ktoré patrí k špièkovému vybaveniu, však<br />
existujú aj jednoduchšie varianty, ktorých ce<strong>na</strong> je<br />
okolo 40-tisíc korún.<br />
Ce<strong>na</strong>: 73 710 Sk bez DPH / 84 520 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
Dodávate¾: Q−Products<br />
Ondrej Macko<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Procesor: Intel Celeron, 750 MHz<br />
Pamä RAM: 256 MB<br />
Grafický adaptér: Silicon Motion Lynx 3DM<br />
Sieová karta: Intel 82559ER<br />
ISDN: Cologne<br />
Audiokarta: ESS 1869<br />
Porty: COM1, LPT1, FireWire, IrDA, 2 × USB, TV Out, TV<br />
Input, Audio In, Audio Out, 2 × PS/2,<br />
DVD mechanika: Teac DV−28E−B<br />
Pevný di<strong>sk</strong>: Fujitsu MHR2020AT 20 GB<br />
Ovládanie <strong>na</strong> paneli: zapí<strong>na</strong>nie, vypnutie zvuku, šetriaci reim,<br />
7 × LED<br />
Napájanie: 18 V/ 2,5 A<br />
Materiál veka: hliník<br />
Hluènos: < 35 dBA<br />
Rozsah pracovných teplôt: +5 °C a 35 °C<br />
Odolnos proti otrasom: 1 G<br />
Vibrácie: 0,1 G<br />
Rozmery: 159 × 148 × 66 mm<br />
Hmotnos: 2 kg<br />
DVD−ROM MSI 8216M<br />
Inštalácia mechaniky IDE prebehla bez problémov,<br />
takisto aj jej rozpoz<strong>na</strong>nie BIOS-om poèítaèa, ako aj<br />
operaèným systémom. Na prednom paneli nájdete<br />
okrem tlaèidla <strong>na</strong> otvorenie mechaniky aj ïalšie <strong>na</strong><br />
spustenie prehrávania. Nechýba ani klasická dióda,<br />
ktorá sig<strong>na</strong>lizuje aktuálny stav zariadenia.<br />
Prvý kladný dojem <strong>na</strong> nás mechanika Microstar<br />
8216M urobila svojou tichou prevádzkou. Na rozdiel<br />
od mnohých konkurenèných produktov toti<br />
tento model pri svojej prevádzke vydával minimálny<br />
hluk a aj miera vibrácií bola <strong>na</strong> ve¾mi<br />
nízkej úrovni.<br />
Horšie to však bolo pri testovaní<br />
záae procesora. Pri práci s médiom si<br />
toti mechanika zabrala a 65 % procesorového<br />
èasu, èo je pomerne ve¾a a urèite<br />
nepoteší pri potrebe pracova s poèítaèom,<br />
aj keï sa práve <strong>na</strong>èítavajú dáta. Na druhej strane<br />
MSI 8216M ve¾mi dobre obstála pri práci s poškodenými<br />
médiami, keï si poradila aj s CD a DVD di<strong>sk</strong>ami,<br />
ktoré boli nielen zneèistené, ale <strong>na</strong>vyše niesli<br />
aj stopy z<strong>na</strong>èného mechanického poškodenia. Je<br />
síce pravda, e pri práci s poškodeným médiom sa<br />
rýchlos prenosu dát zníila, no tento fakt je samozrejmý<br />
pre všetky mechaniky (pouívate¾ môe by<br />
rád, e dáta je vôbec moné preèíta).<br />
Pri testovaní priemernej prístupovej doby, ako aj<br />
objemu prenesených dát si MSI 8216M poèí<strong>na</strong>la <strong>sk</strong>ôr<br />
dobre, nedosiahla pri testoch iadne vynikajúce hodnoty,<br />
no s oh¾adom <strong>na</strong> cenu a jej prednostné urèenie<br />
<strong>na</strong> prácu v domácich poèítaèoch sú dosiahnuté výsledky<br />
dobré. Priemerná prístupová doba sa pohybuje<br />
<strong>na</strong> hranici 105 ms a rýchlos èítania dát dosahuje<br />
pri DVD asi 16-násobok základu DVD, pri CD je to<br />
potom maximálne 40-násobok základu CD. Ak ste sa<br />
teda rozhodli rozšíri svoj poèítaè o DVD mechaniku,<br />
je tento model od Microstaru dobrá vo¾ba.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1800 Sk bez DPH / 2170 Sk s DPH<br />
Záruka: 1 rok<br />
Zapoièal: Agem<br />
Martin Turoò<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Prístupová doba (DVD) 95 ms<br />
Prístupová doba (CD) 85 ms<br />
Max. prenosová rýchlos (DVD) 21 600 KB/s<br />
Max. prenosová rýchlos (CD) 7200 KB/s<br />
Testovanie prebiehalo programom SiSoft Sandra 2003<br />
56 PC REVUE 3/2003
H A R D W A R E<br />
ASUS CRW−5224A<br />
Vysokorýchlostné <strong>na</strong>pa¾ovaèky CD nie sú <strong>na</strong> trhu<br />
iadnou výnimkou. Vïaka rýchlostiam zápisu, ktoré<br />
dosahujú, je moné vyrobi nový di<strong>sk</strong> doslova za<br />
nieko¾ko minút. Aktuálne <strong>na</strong>jrýchlejším modelom<br />
<strong>na</strong> trhu je mechanika z<strong>na</strong>èky Asus, ktorá dokáe<br />
dáta <strong>na</strong> CD zapisova a<br />
52-rýchlostne, èo v praxi<br />
z<strong>na</strong>mená dátový prenos<br />
7800 KB/s. Ani zápis <strong>na</strong><br />
prepisovate¾né CD-RW médiá<br />
sa neradí medzi <strong>na</strong>jpomalšie,<br />
mechanika zvládne<br />
prácu v tomto móde pri 24 rýchlostiach<br />
– ak je, samozrejme, pouité vhodné<br />
médium.<br />
V iných aspektoch ide o benú mechaniku CD-<br />
RW, ktorá sa s<strong>na</strong>í priláka zákazníkov <strong>na</strong>jmä ve¾mi<br />
dobrým pomerom ceny a výkonu. Vyhotovenie predného<br />
panela, ako aj celej mechaniky pôsobí solídne.<br />
Vïaka dvom integrovaným diódam a dvom ovládacím<br />
tlaèidlám máte vdy úplnú kontrolu <strong>na</strong>d tým,<br />
èo mechanika práve robí. Jej inštalácia je bezproblémová<br />
a po správnej montái do PC a jej následnom<br />
rozpoz<strong>na</strong>ní je moné okamite zaèa pracova<br />
a vypa¾ova vlastné CD.<br />
Vysokú kvalitu vytváraných di<strong>sk</strong>ov zaruèujú<br />
pod¾a výrobcu technológie FlextraSpeed a Flextra-<br />
Link. Prvá z nich prispôsobuje rýchlos zápisu typu<br />
média, a to tak, e dy<strong>na</strong>micky pod¾a jeho vlastností<br />
upravuje otáèky motora a rýchlos prenosu dát,<br />
aby bol dosiahnutý èo <strong>na</strong>jlepší výsledok. Flextra-<br />
Link sa zase postará o to, aby nedošlo k situácii,<br />
keï podteèie štandardný buffer a vypa¾ovanie CD<br />
by sa mohlo preruši. V takomto prípade mechanika<br />
prestane pracova, zapamätá si svoju pozíciu, a<br />
a keï sa v bufferi <strong>na</strong>chádza dostatok dát, zaène<br />
opä pracova.<br />
Na prácu s CD médiami sa dodáva <strong>na</strong>pa¾ovací<br />
balík Nero Burning ROM, ktorý sa vo svojej kategórii<br />
radí medzi špièku a okrem jednoduchého ovládania<br />
vrátane lokalizácie prináša aj dostatok nástrojov,<br />
pomocou ktorých v priebehu nieko¾kých<br />
okamihov vytvoríte svoje vlastné dátové, hudobné<br />
alebo iné CD médiá.<br />
Aby ste <strong>na</strong>plno mohli vyui maximálnu rýchlos<br />
zápisu èi prepisu, je, samozrejme, potrebné zakúpi<br />
médiá, ktoré takýto vysokorýchlostný zápis umoòujú.<br />
Okrem pribalených vzorových CD-R a CD-RW<br />
di<strong>sk</strong>ov výrobca v príruèke pre pouívate¾a vymenúva<br />
zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jvhodnejších výrobcov médií, ktoré<br />
pri práci s mechanikou ASUS CRW-5224A dosahujú<br />
<strong>na</strong>jlepšie výsledky. Súèasou balenia sú aj prepojovacie<br />
káble, úchytné <strong>sk</strong>rutky a CD so spomí<strong>na</strong>ným<br />
balíkom Nero Burning ROM vo verzii 5.<br />
ASUS CRW-5224A je ve¾mi dobrá CD-RW mechanika,<br />
ktorá je vhodná <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong>jmä tam, kde<br />
je potrebný vysoký výkon a rýchlos <strong>na</strong>pa¾ovania<br />
CD. Na jej úplné vyuitie je však potrebné pracova<br />
s vhodnými médiami a dostatoène výkonným pevným<br />
di<strong>sk</strong>om, ktorý trvalo zvládne prenos takého<br />
mnostva údajov. Jediná nevýhoda, ktorá by sa<br />
mechanike azda dala vytknú, je hluènos, ktorá sa<br />
vymyká štandardu, <strong>na</strong> aký sme zvyknutí pri podobných<br />
zariadeniach.<br />
Ce<strong>na</strong>: 2790 Sk bez DPH /3350 Sk s DPH<br />
Záruka: 1 rok<br />
Zapoièal: Libra Electronics<br />
Martin Turoò<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Rozmery: 41,5 × 149 × 197,5 mm<br />
Hmotnos: 997 g<br />
Max. podporované rýchlosti: 52× zápis, 24× prepis,<br />
52× èítanie<br />
Ve¾kos buffera: 2 MB<br />
Podporované formáty: CD−ROM, CD−ROM X/A, Photo CD, Audio<br />
CD, CD Extra, Video CD, DVCD, CD−G, I−Trax<br />
3/2003 PC REVUE 57
H A R D W A R E<br />
Sony Vaio PCG−GRS515SP<br />
Iba nedávno sme vám predstavili mininotebook<br />
z dielne spoloènosti Sony.<br />
Tentoraz sme sa mali monos<br />
pozrie <strong>na</strong> prístroj síce rozmernejší,<br />
ale aj výkonnejší. Model Vaio PCG-<br />
GRS515SP je toti v ponuke Sony definovaný<br />
ako mobilný poèítaè <strong>na</strong> spracovanie<br />
obrazu!<br />
KONFIGURÁCIA. Keï sa dnes povie<br />
výkonný notebook, jestvujú dve mikroprocesorové<br />
alter<strong>na</strong>tívy. V Sony stavili<br />
<strong>na</strong> Intel, a tak v útrobách tohto stroja<br />
nájdeme mikroprocesor Mobile Pentium<br />
4-M s pracovnou frekvenciou<br />
1,8 GHz. V úlohe operaènej pamäte nájdeme<br />
256 MB pamäte DDR. Grafický<br />
subsystém je zaloený <strong>na</strong> èipe ATI<br />
Mobility Radeon 7500, ktorý je doplnený<br />
16 MB videopamäte. Na zobrazenie<br />
slúi kvalitný LCD displej s uhloprieèkou<br />
15", podporujúci rozlíšenie 1024 ×<br />
768. K dispozícii je, samozrejme, výstup<br />
<strong>na</strong> externý monitor a podpora<br />
duálneho zobrazovania. V notebooku<br />
je integrovaný pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />
40 GB, ktorý je však moné vymieòa<br />
(je v zásuvnej jednotke) a mechanika<br />
kombo (DVD, CD-RW), ktorá je tie vo<br />
výmennom module a v prípade potreby<br />
ju môe pouívate¾ <strong>na</strong>hradi druhou<br />
batériou. Keï sme sa u dotkli<br />
problematiky <strong>na</strong>pájania, dodajme, e v<br />
notebooku je zabudovaná LiIon batéria<br />
s kapacitou 4000 mAh.<br />
Sony Vaio PCG−GRS515SP<br />
<strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujme<br />
nezvyèajne riešeným<br />
touchpadom, jeho prednosti sú<br />
však v bohatej výbave, výkone<br />
a dlhej prevádzke <strong>na</strong> batérie.<br />
C H A R A K T E R I S T I K A<br />
Poèet rozhraní, ktorými je notebook<br />
vybavený, je <strong>na</strong>dpriemerný.<br />
Okrem klasického paralelného portu<br />
má toti pouívate¾ k dispozícii port<br />
IrDA, trojicu portov USB, port FireWire,<br />
konektor VGA <strong>na</strong> pripojenie externého<br />
monitora, vstupy a výstupy audiosignálu<br />
a televízny výstup. Okrem<br />
zvyèajných komunikaèných rozhraní,<br />
ako LAN a modem, je k dispozícii aj<br />
adaptér bezdrôtovej siete (hoci iba v<br />
podobe PC Card) a èítaèka pamäových<br />
kariet Memory Stick. Výrobca dal<br />
v dokumentácii èítaèke oz<strong>na</strong>èenie<br />
MagicGate a oz<strong>na</strong>èuje ju za prostriedok<br />
spájajúci svet poèítaèov a spotrebnej<br />
elektroniky. Samozrejme, toto<br />
tvrdenie platí iba v prípade, ak pouívate<br />
produkty Sony.<br />
Aj tento model – podobne ako<br />
väèši<strong>na</strong> notebookov Vaio – upúta pozornos<br />
pouívate¾a aj z dizajnérs-kej<br />
stránky. V tomto prípade zaujme<br />
<strong>na</strong>jmä netradiène riešený touchpad,<br />
èi <strong>sk</strong>ôr jeho èas preberajúca<br />
funkcie myši typu IntelliMouse,<br />
ktorú v Sony oz<strong>na</strong>èujú ako Jog Dial.<br />
V porov<strong>na</strong>ní s klasickou IntelliMouse<br />
však Sony ponúka aj pokroèilejšie<br />
funkcie, ktoré si pouívate¾ môe <strong>na</strong>definova<br />
prostredníctvom špeciálnej<br />
utility.<br />
58 PC REVUE 3/2003
H A R D W A R E<br />
PROGRAMOVÉ VYBAVENIE. U sme<br />
sa zmienili, e Vaio PCG-GRS515SP je<br />
notebook urèený <strong>na</strong> spracovanie videa<br />
a tomu zodpovedá aj jeho programové<br />
vybavenie. Okrem dnes u<br />
klasických utilít, ktoré nájdete prakticky<br />
v kadom notebooku (Adobe<br />
Acrobat Reader, Symantec Norton<br />
Antivirus), dodáva Sony s týmto notebookom<br />
aj utility Jog Dial Navigator<br />
(<strong>na</strong>stavovanie vlastností a funkcií<br />
touchpadu), Quicktime, WinDVD (prehrávaè<br />
DVD), RealJukebox, RealPlayer<br />
èi Sonic Stage (archivácia hudby). Doslova<br />
lahôdkou sú programy <strong>na</strong> spracovanie<br />
videa: SmartCapture (grabovanie<br />
videa a sahovanie fotografií z<br />
digitálnych fotoaparátov alebo kariet<br />
Memory Stick), DVD Gate (grabovanie<br />
videa), MovieShaker (jednoduchý<br />
strih videa) a legenda medzi programami<br />
<strong>na</strong> strih videa Adobe Premiere<br />
(vo verzii 6.0 LE). Ostáva doplni kancelár<strong>sk</strong>y<br />
balík a máte pred sebou<br />
poèítaè, s ktorým si môete trúfnu <strong>na</strong><br />
spracovanie údajov všetkého druhu.<br />
VÝKON. Výkonnos notebooku zodpovedá<br />
jeho konfigurácii, mikroprocesor<br />
Pentium 4-M v kombinácii s pamäami<br />
DDR a grafikou <strong>na</strong> báze ATI<br />
Radeon 7500 po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾ovi<br />
dostatoèný výkon nielen <strong>na</strong> benú<br />
prácu, ale aj <strong>na</strong> spracovanie videa. Toto<br />
tvrdenie dokumentujú aj výsledky<br />
jednotlivých testov, ktoré nájdete v<br />
tabu¾ke. Podobne ako v prípade minule<br />
recenzovaného modelu od Sony<br />
aj teraz sme boli príjemne prekvapení<br />
výdrou notebooku pri práci <strong>na</strong><br />
batérie. Naše prekvapenie bolo mono<br />
ešte o nieèo väèšie. Výrobca toti v<br />
dokumentácii uvádza, e notebook<br />
by mal pri práci <strong>na</strong> batérie vydra<br />
viac ako 3,5 hodiny. Obyèajne notebooky<br />
v testoch batérií nedosiahnu èasy<br />
definované výrobcom. Tentoraz to<br />
bolo i<strong>na</strong>k! V teste Ziff-Davis Battery<br />
Mark 4.0 sme v teste Conditioning<br />
Run <strong>na</strong>merali èas 2:38 a v teste Life<br />
dokonca 3:48, teda o štvr hodiny<br />
viac, ako udával výrobca. Ak <strong>na</strong>hradíte<br />
mechaniku kombo druhou batériou,<br />
môete s týmto notebookom pokojne<br />
pracova poèas celého pracovného<br />
dòa.<br />
RIADENIE SPOTREBY. Výdr notebookov<br />
pri práci <strong>na</strong> batérie je od èias,<br />
keï sa <strong>na</strong> trhu objavili notebooky<br />
s mikroprocesormi Intel Pentium 4,<br />
predmetom èastej kritiky. A aj ja som<br />
sa u neraz v recenziách <strong>na</strong> túto tému<br />
kriticky vyjadroval. Zdá sa však,<br />
e ak výrobcovia dodria špecifikácie<br />
a popracujú <strong>na</strong> ovládaèoch, dá sa aj<br />
KONFIGURÁCIA<br />
Výrobca/Model<br />
Mikroprocesor<br />
Pamä dodaná/max./typ<br />
z notebooku s Pentiom 4 a priemernou<br />
kapacitou batérie „dosta“ výborná<br />
doba prevádzky. Z tohto poh¾adu<br />
vyko<strong>na</strong>li vývojári Sony výbornú<br />
prácu. Tú vidie nielen <strong>na</strong> výdri,<br />
Sony/Vaio PCG−GRS515SP<br />
Moblle Pentium 4−M 1800 MHz<br />
256 MB / 512 MB / DDRAM<br />
Displej 15,1" TFT, 1024 × 768<br />
Videosystém<br />
Pevný di<strong>sk</strong><br />
CD−ROM/DVD Kombo 1<br />
Di<strong>sk</strong>etová mechanika<br />
Audiosystém<br />
Sloty<br />
Rozhrania<br />
ATI Mobility Radeon 7500 / 16 MB<br />
30 GB / ATA100<br />
Nie<br />
SB Pro kompatibilný<br />
PC Card (2 × typ II)<br />
Paralelné, 3 × USB, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, audio,<br />
Docking Station<br />
Komunikácia 10/100Base−T, Modem 56Kb, Bluetooth, WLAN 2<br />
Softvér v cene<br />
Rozmery (W × D × H)<br />
Hmotnos<br />
Batéria<br />
Záruka<br />
Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition, ïalšie pozri v texte<br />
329 × 271 × 42,9 mm<br />
3,1 kg<br />
1 – výmenný modul, 2 – PC Card adaptér<br />
VÝKONY<br />
LiIon (11,1 V / 4000 mAh)<br />
1 rok, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 3 roky (príplatok)<br />
Výrobca/Model Sony/Vaio SRX41P Sony/Vaio PCG−GRS515SP<br />
Testované PCR 1/2003 PCR 3/2003<br />
WinBench 99 CPUmark 74 −<br />
WinBench 99 FPUmark 4350 −<br />
Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 3870 3140<br />
High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 11 000 10 900<br />
Busines Graphics WinMark 99 110 357<br />
High−End Graphics WinMark 440 1070<br />
ZD Battery Mark 4.1<br />
LifeTest (minút) 188 224<br />
ConditioningRun (minút) 121 158<br />
Itec Bluetooth USB<br />
ale aj <strong>na</strong> monostiach pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />
<strong>na</strong>stavovania parametrov riadenia<br />
spotreby, vïaka ktorému si<br />
pouívate¾ môe vytvori nieko¾ko<br />
profilov, závislých od typu pouitia<br />
Pouitie bezdrôtovej komunikácie s<br />
vyuitím Bluetooth zaèí<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>ava<br />
<strong>na</strong> ob¾ube aj u nás. Otázkou ostáva,<br />
ako èo <strong>na</strong>jjednoduchšie doplni staršie<br />
poèítaèe monosou takejto komunikácie.<br />
Jedno z riešení ponúka zariadenie<br />
s oz<strong>na</strong>èením Itec Bluetooth.<br />
Pripája sa do portu USB poèítaèa<br />
a pomocou softvérového<br />
balíka je moné <strong>na</strong>inštalova<br />
prostredie <strong>na</strong><br />
prenos informácií medzi<br />
poèítaèom a inými Bluetooth zariadeniami.<br />
Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme pouili<br />
stolný poèítaè so základnou kartou<br />
od firmy MSI s podporou Bluetooth a<br />
Itec Bluetooth USB sme pripojili k<br />
notebooku. S vyuitím tohto zariadenia<br />
môete poèítaè bezdrôtovým<br />
spôsobom pripoji <strong>na</strong> sie alebo spoji<br />
poèítaèe <strong>na</strong>vzájom virtuálnym sériovým<br />
portom. Pri zapojení pomocou<br />
sériového portu sme boli schopní<br />
prenáša údaje medzi obidvoma<br />
poèítaèmi s priemernou rýchlosou<br />
okolo 1 MB/min pri vzájomnej<br />
vzdialenosti komunikujúcich<br />
zariadení do 10 m bez prekáok.<br />
Rýchlos prenosu je však závislá<br />
od vzdialenosti obidvoch poèítaèov a<br />
takisto od prekáok, ktoré sú medzi<br />
poèítaèmi. V kancelár<strong>sk</strong>om prostredí<br />
sme boli schopní prenies údaje medzi<br />
poèítaèmi maximálne cez dve steny<br />
<strong>na</strong> vzdialenos okolo 25 m, no rýchlos<br />
prenosu informácií v takomto prípade<br />
poklesla takmer desanásobne.<br />
notebooku. Prepracovaný je aj systém<br />
dobíjania batérie, keï sa pri<br />
dobití batérie pri vypnutom notebooku<br />
automaticky vypne sieový<br />
zdroj (toto som ešte pri iadnom notebooku<br />
nevidel). Doslova lahôdkou<br />
je implementácia hlasového výstupu,<br />
ktorý pouívate¾a informuje o dosiahnutí<br />
preddefinovaných úrovní<br />
energie v batériách (úplné <strong>na</strong>bitie a<br />
vybitie <strong>na</strong> úroveò 10 % kapacity).<br />
ZÁVER. Sony Vaio PCG-GRS515SP je<br />
notebook, ktorý bez <strong>na</strong>jmenších problémov<br />
<strong>na</strong>hradí stolný poèítaè aj v takých<br />
nároèných aplikáciách, ako je<br />
spracovanie videa, a to bez kompromisov<br />
v podobe implementácie de<strong>sk</strong>topového<br />
mikroprocesora. Azda jediným<br />
detailom, ktorý vám môe pokazi<br />
rados, je ce<strong>na</strong> tohto notebooku.<br />
Dostávate však za òu z<strong>na</strong>èkový a <strong>sk</strong>utoène<br />
výkonný prístroj.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Výborný power ma<strong>na</strong>gement<br />
☺ Výkon<br />
☹ Ce<strong>na</strong><br />
Ce<strong>na</strong>: 94 990 Sk bez DPH<br />
113 988 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: RR Unlimited, spol. s r. o.<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
Výhodou predstavovaného riešenia<br />
je zabudovaná podpora pre<br />
mobilné telefóny Nokia, Motorola a<br />
Sony Ericsson. Úroveò podporovanej<br />
spolupráce týchto mobilných<br />
telefónov závisí<br />
od z<strong>na</strong>èky mobilného telefónu.<br />
Najviac je prepracovaný<br />
systém pre z<strong>na</strong>èku Nokia. Itec<br />
Bluetooth USB môete v tomto prípade<br />
poui <strong>na</strong> prepojenie modemu<br />
mobilného telefónu s poèítaèom, volanie<br />
vybraného èísla, resp. písanie a<br />
odosielanie SMS. Zatia¾ nefunguje<br />
systém synchronizácie údajov (<strong>na</strong>pr.<br />
adresár) medzi mobilným telefónom<br />
a poèítaèom.<br />
-om-<br />
Ce<strong>na</strong>: 2100 Sk bez DPH / 2520 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
Zapoièal: ConQuest Bratislava<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
3/2003 PC REVUE 59
H A R D W A R E<br />
Premier CD−1070S<br />
Ceny digitálnych fotoaparátov poklesli<br />
pod hranicu desatisíc korún. Jedným<br />
zo zástupcov ve¾mi lacných digitálnych<br />
fotoaparátov je predstavite¾<br />
z<strong>na</strong>èky Premier, model CD-1070S.<br />
Ide o klasický digitálny kompaktný<br />
fotoaparát s objektívom s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovou<br />
vzdialenosou. Prístroj je v<br />
plastovom puzdre, disponuje LCD i<br />
optickým h¾adáèikom, ble<strong>sk</strong>om a stavovým<br />
displejom. Napájanie zabezpeèujú<br />
dve ceruzkové batérie a fotografova<br />
mono buï do internej pamäte (kapacita<br />
8 MB), alebo <strong>na</strong> pamäovú kartu typu<br />
SD (nie je v dodávke). Prístroj sa dodáva<br />
s koeným puzdrom a programovým<br />
vybavením. Na CD je okrem ovládaèa<br />
(pripojenie DF k poèítaèu) aj program<br />
MGI PhotoVista (<strong>na</strong> vytváranie 360-<br />
stupòovej panorámy) a program MGI<br />
PhotoSuite (<strong>na</strong> archiváciu fotografií).<br />
Ovládanie prístroja zabezpeèuje devä<br />
tlaèidiel. Niektoré funkcie sú dostupné<br />
priamo, iné prostredníctvom ve¾mi<br />
preh¾adného a pomerne jednoduchého<br />
menu. Pokia¾ ide o vybavenos<br />
funkciami, tento model disponuje iba<br />
tým <strong>na</strong>jnutnejším – <strong>na</strong>stavením bielej<br />
a zopár drobnosami. Makro èi manuálne<br />
reimy by ste tu h¾adali márne. Pre<br />
cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov, ktorou<br />
sú ¾udia h¾adajúci jednoduchý „obrazový<br />
záz<strong>na</strong>mník“, nenároèný <strong>na</strong> obsluhu,<br />
to však postaèuje.<br />
Odporúèaná ce<strong>na</strong>: 5590 Sk bez DPH<br />
6710 Sk s DPH<br />
Zapoièal: ts pro<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Výrobca/Typ<br />
Premier/DC−1070S<br />
Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 9 mm / F 3,0<br />
Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/supermakro/ruène 120 90 cm/ F / F / F<br />
Spôsob ostrenia<br />
AF<br />
Rozsah zoomu: optický/digitálny F / 2×<br />
Rozsah uzávierky [s] 1/2000 ÷ 1/20<br />
Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />
Nemá<br />
Ble<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor<br />
i / 3 / F<br />
Snímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CMOS / 1,3 / 1,1<br />
Podporované rozlíšenia – reim foto 1280 × 1024, 640 × 480<br />
Podporované rozlíšenia – reim video<br />
640 × 480 a 160 × 120 / 15 fps<br />
Podporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW 3 / F / F<br />
Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia<br />
M / F<br />
LCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný<br />
1,5" / F / F<br />
Stavový displej<br />
M<br />
Rozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie F / F / M / M / M<br />
Vnútorná pamä/kapacita<br />
M / 8 MB<br />
Podporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD<br />
F / F / F / M / F / F<br />
Rozmery [mm] 106 × 65 × 35<br />
Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 120 / 175<br />
Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é F / F / F<br />
Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok<br />
±1,8 EV/ ±1/3 EV<br />
Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia 4 / M / F<br />
Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100, 200, 400<br />
Videoklipy/so zvukom<br />
M / F<br />
Zväèšenie pri prezeraní 2×<br />
Dodaná pamä/typ média/kapacita<br />
F / F<br />
Batérie<br />
2×AA<br />
Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />
F / F<br />
Káble<br />
USB, video<br />
M – áno, F – nie<br />
60 PC REVUE 3/2003
H A R D W A R E<br />
Xerox Phaser 7300<br />
O technológii známej pod<br />
oz<strong>na</strong>èením LED sa toho v<br />
priebehu posledných rokov<br />
<strong>na</strong>písalo dos. Priekopníkom<br />
v presadzovaní tejto<br />
technológie do praxe sa stala<br />
spoloènos OKI. Všeobecne je<br />
známe, e prvé modely LED tlaèiarní<br />
neboli práve <strong>na</strong>jvydarenejšie.<br />
Ale technológia pokroèila a tlaèiarne<br />
sa stali spo¾ahlivejšími, rýchlejšími<br />
a technológiu LED prijali aj iní<br />
výrobcovia tlaèiarní, okrem iného aj<br />
Xerox.<br />
VYHOTOVENIE. V ponuke Xeroxu nie je Phaser<br />
7300 prvým modelom tlaèiarne zaloeným <strong>na</strong><br />
technológii LED. Pravdou však je, e ide o <strong>na</strong>jrýchlejší<br />
model farebnej tlaèiarne z produkcie tejto spoloènosti<br />
(výrobca udáva 37 ppm pre èiernobielu a<br />
30 ppm pre farebnú tlaè), a to a do formátu A3+.<br />
Tlaèiareò je vyhotovená v „klasickom“ dizajne<br />
Xerox. Samozrejmosou je LCD informaèný panel<br />
umiestnený <strong>na</strong> prednej èasti, ktorý okrem stavových<br />
informácií (technológia Print Scout) je pri konfigurácii<br />
pouitý <strong>na</strong> prvotné <strong>na</strong>stavenie tlaèiarne<br />
(<strong>na</strong>príklad vlastností protokolu TCP/IP). Tlaè sa realizuje<br />
jedným prechodom, èo umoòuje tlaèi <strong>na</strong><br />
médiá s neštandardnými rozmermi, tzv. bannery<br />
(a do rozmerov 12 × 36 palcov). Zásobníky papiera<br />
sú vybavené mechanickými indikátormi stavu.<br />
Tlaèiareò neobsahuje nijaké èasti náchylné <strong>na</strong> „zlomenie“.<br />
Na otváranie, resp. manipuláciu so všetkými<br />
zásobníkmi a panelmi netreba vyvinú väèšiu<br />
silu, všetko sa otvára a zatvára hladko.<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE. V základnej výbave<br />
ponúka Phaser 7300 len to <strong>na</strong>jnevyhnutnejšie. I<strong>na</strong>k<br />
povedané, budete tlaèi, a to v rozlíšení 600 × 600<br />
dpi a prostredníctvom paralelného alebo USB pripojenia.<br />
K dispozícii bude 128 MB operaènej pamäte<br />
(rozšírite¾nej <strong>na</strong> 512 MB), jeden štandardný<br />
zásobník <strong>na</strong> 550 strán a dodatoèný vstupný podávaè<br />
<strong>na</strong> hrubé, prípadne neštandardné tlaèové médiá.<br />
No <strong>na</strong>priek tomu, e tlaèiareò v základnej výbave<br />
(model 7300B) disponuje len paralelným a USB<br />
portom, štandardne sa k nej dodáva Jet Direct umoòujúci<br />
jej pripojenie do poèítaèovej siete. Obmedzenia<br />
tohto riešenia sú viac-menej jasné. Testovaný<br />
model 7300DT bol štvrtou <strong>na</strong>jvyššou z piatich<br />
dodávaných variácií. Na rozdiel od základnej verzie<br />
disponoval 256 MB operaènej pamäte, „<strong>na</strong>ozajstným“<br />
sieovým rozhraním 10/100BaseTX, interným<br />
pevným di<strong>sk</strong>om umoòujúcim reazenie úloh,<br />
prípadne bezpeènú tlaè (a ve¾a iného), dodatoèným<br />
550-stranovým zásobníkom, duplexnou jednotkou<br />
umoòujúcou automatickú obojstrannú tlaè a<br />
ïalšími funkciami vyplývajúcimi z faktu, e sieový<br />
adaptér bol integrovaný priamo <strong>na</strong> tlaèiarni. Ide<br />
<strong>na</strong>jmä o webový ma<strong>na</strong>ment tlaèiarne, monos<br />
vzdialenej tlaèe prostredníctvom TCP/IP, subsystém<br />
zabezpeèujúci upozornenie <strong>na</strong> niektoré prevádzkové<br />
udalosti (nízky stav, resp. vysoká opotrebovanos<br />
spotrebného materiálu, absencia tlaèových<br />
médií atï.) alebo ve¾mi populárny Job Accounting,<br />
<strong>na</strong> základe ktorého si môete prevádzkové<br />
náklady udra pod kontrolou.<br />
Všetky modely okrem toho<br />
základného disponujú vyšším rozlíšením, a to konkrétne<br />
2400 dpi. Tu však treba zdôrazni, e mechanika<br />
všetkých modelov je rov<strong>na</strong>ká a vyššie rozlíšenie<br />
je dosiahnuté softvérovými korekciami. Tlaèiareò<br />
je vo všetkých verziách osadená 500 MHz procesorom,<br />
k dispozícii je Postscript Level 3 a PCL5c spoloène<br />
so <strong>sk</strong>oro 200 z<strong>na</strong>kovými súpravami. Tlaèiareò<br />
je dimenzovaná <strong>na</strong> pracovný cyklus 83-tisíc strán<br />
mesaène.<br />
TEST. Testovali sme len tlaè vo formáte A4. Pre tento<br />
formát udáva výrobca rýchlos 37, resp. 30 strán<br />
za minútu (mono, resp. farba). Opä si však treba<br />
uvedomi, e uvedené hodnoty sú odvodené od<br />
mechaniky tlaèiarne, èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e za prvú<br />
minútu v iadnom prípade nedosiahnete <strong>na</strong>príklad<br />
rýchlos èiernobielej tlaèe deklarovaných 37 strán.<br />
Doba vytlaèenia prvej strany sa v teste pohybovala<br />
v pásme 17 – 22 sekúnd pre èiernobielu stranu A4<br />
(výrobca udáva 13 sekúnd). Táto doba je závislá<br />
<strong>na</strong>jmä od zloitosti spracovania tlaèovej úlohy <strong>na</strong><br />
strane tlaèiarne a ve¾kosti tlaèovej úlohy (prenos<br />
dát trvá nejaký èas). Na druhej strane pri teste kontinuálnej<br />
tlaèe, t. j. rýchlosti tlaèe po vytlaèení<br />
prvej strany, sme dosiahli výrobcom deklarované<br />
hodnoty, a to v prípade monochromatickej aj farebnej<br />
tlaèe. Z praktických <strong>sk</strong>úseností môeme potvrdi,<br />
e pri tlaèi série 500 identických farebných<br />
strán formátu A4 sme dosiahli priemernú dobu<br />
tlaèe za minútu tesne pod 30 ppm, èo z<strong>na</strong>mená, e<br />
tlaèiareò, laicky povedané, „dobehla“ hendikep<br />
èasovo nároènejšej tlaèe prvej stránky. Všetky hodnoty<br />
boli merané od momentu zadania povelu <strong>na</strong><br />
tlaè. Pre plnofarebnú tlaè oscilovala doba vytlaèenia<br />
prvej strany A4 v pásme 30 – 220 sekúnd. Tento<br />
údaj uvádzame len informatívne a zdôrazòujeme,<br />
e nemá ve¾kú výpovednú hodnotu. To, èo sme<br />
však otestova nemohli, bola tlaè v benej prevádzke.<br />
Phaser 7300 je toti stavaný <strong>na</strong> paralelné spracovanie<br />
tlaèových úloh, teda nová tlaèová úloha sa<br />
zaène spracúva u v momente dopytu klienta, a to<br />
paralelne s fyzickou tlaèou inej úlohy. Nemá prive¾ký<br />
výz<strong>na</strong>m opisova klady tohto prístupu. Kvalita<br />
tlaèe zodpovedala štandardu pre túto triedu.<br />
SPOTREBNÝ MATERIÁL. Závanos, resp. váha<br />
kritéria nákladov <strong>na</strong> tlaè pri rozhodovaní o kúpe v<br />
praxi èasto priamo úmerne <strong>na</strong>rastá s poètom pouívate¾ov,<br />
pre ktorých má by tlaèiareò <strong>na</strong>sadená,<br />
a poadovaným mesaèným pracovným cyklom.<br />
Je to viac-menej logické. Keï tlaèíte 500<br />
strán mesaène, je to „halierová“ záleitos.<br />
Keï však predpokladáte, e budete<br />
tlaèi <strong>na</strong>príklad 50-tisíc strán mesaène,<br />
za rok sú to u tisíce. V prípade modelu<br />
Phaser 7300 tvorí spotrebný materiál<br />
toner, zapekanie, tlaèový valec a tzv.<br />
transfer kit. Pri 5-percentnom pokrytí sa<br />
ce<strong>na</strong> za tlaè jednej monochromatickej strany<br />
dostane tesne pod úroveò 1 Sk bez DPH.<br />
Pre typickú „biznis ponuku“ s farebným logotypom<br />
spoloènosti a zvýraznenými niektorými<br />
èasami je to pribline 3,50 Sk bez DPH (10 % CMY,<br />
5 % K). Poznámka: Ceny pod¾a distributéra pre Sloven<strong>sk</strong>ú<br />
republiku.<br />
CIE¼OVÁ SKUPINA. Cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu definuje <strong>na</strong>jmä<br />
ce<strong>na</strong> a monosti, ktoré ten-ktorý produkt ponúka.<br />
Phaser 7300 je umiestnený niekde v strede. Cie-<br />
¾ovou <strong>sk</strong>upinou sú <strong>na</strong>jmä stredne ve¾ké spoloènosti,<br />
prípadne menšie grafické štúdiá. Phaser 7300 neponúka<br />
vysokú škálovate¾nos v oblasti funkcio<strong>na</strong>lity (k<br />
tlaèiarni <strong>na</strong>príklad nie je moné dokúpi finisher), no<br />
<strong>na</strong>priek tomu je v kontexte pomeru ce<strong>na</strong>/výkon tým<br />
<strong>na</strong>jlepším vo svojej triede. Ve¾mi príjemná je <strong>na</strong>jmä<br />
monos tlaèe a do formátu A3+, prípadne tlaè <strong>na</strong><br />
média neštandardných rozmerov tzv. banner. Azda<br />
kadý ma<strong>na</strong>ér mi dá za pravdu, e práve takéto<br />
vlastnosti „rozväzujú“ v biznise ruky. I<strong>na</strong>k povedané,<br />
s Phaser 7300 sa u nikdy nebudete musie spolieha<br />
<strong>na</strong> externých dodávate¾ov tlaèe väèších formátov.<br />
RESUMÉ. Phaser ponúka dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />
Uplatnenie nájde všade tam, kde je potrebná èastejšia<br />
tlaè vo farbe, prípadne tlaè <strong>na</strong> väèšie formáty.<br />
Richard Willmann<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Základný model Phaser 7300B<br />
Rýchlos tlaèe: 37 ppm mono, 30 ppm farba<br />
Procesor: 500 MHz<br />
Pamä: 128 MB (do 512 MB)<br />
Jazyky: PostScript Level 3 (136 z<strong>na</strong>kových súprav), PCL5c<br />
(46 z<strong>na</strong>kových súprav)<br />
Rozlíšenie: 600 × 600 dpi<br />
Pracovný cyklus: 83−tisíc strán/mesiac<br />
Vstupný zásobník: 550 strán, 100 strán<br />
Pripojite¾né: cez USB, bidirectio<strong>na</strong>l parallel<br />
Maximálne rozmery tlaèového média: 11 × 17"<br />
Ce<strong>na</strong>: 158 346 Sk bez DPH / 190 015 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov <strong>na</strong> mieste inštalácie<br />
Testovaný model 7300DT<br />
Rýchlos tlaèe: 37 ppm mono, 30 ppm farba<br />
Procesor: 500 MHz<br />
Pamä: 256 MB (do 512 MB)<br />
Jazyky: PostScript Level 3 (136 z<strong>na</strong>kových súprav), PCL5c<br />
(46 z<strong>na</strong>kových súprav)<br />
Rozlíšenie: 2400 dpi<br />
Pracovný cyklus: 83−tisíc strán/mesiac<br />
Vstupný zásobník: 2 × 550 strán, 100 strán<br />
Pripojite¾né: cez USB, bidirectio<strong>na</strong>l parallel, 10/100BaseTX<br />
Maximálne rozmery tlaèového média: 12 × 36"<br />
Iné: interný pevný di<strong>sk</strong> 20 GB, duplex<br />
Ce<strong>na</strong>: 241 412 Sk bez DPH / 289 694 Sk s DPH<br />
Záruka: 12 mesiacov <strong>na</strong> mieste inštalácie<br />
Produkty zapoièal: PS−Products, spol. s r. o.<br />
3/2003 PC REVUE 61
H A R D W A R E<br />
Intel PRO/Wireless<br />
Intel PRO/Wireless<br />
2001B LAN<br />
Access Point<br />
Bezdrôtové siete WLAN èi WiFi sa tešia èoraz väèšej<br />
ob¾ube. Azda <strong>na</strong>jzávanejším dôvodom je jednoduchos<br />
„postavenia“ takejto siete. Práve tá je spolu s<br />
klesajúcimi ce<strong>na</strong>mi komponentov potrebných <strong>na</strong> jej<br />
zriadenie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším dôvodom, pre ktorý<br />
pouívatelia po tomto riešení siahajú èoraz èastejšie.<br />
V PC REVUE sme predstavili u nieko¾ko komponentov<br />
<strong>na</strong> budovanie bezdrôtových sietí od rôznych<br />
producentov. Tentoraz sme sa komplexnejšie<br />
pozreli <strong>na</strong> ponuku spoloènosti Intel.<br />
Zdá sa vám spojenie Intelu a sietí èudné? Verte, e<br />
nie je! Intel toti zïaleka nie je iba <strong>na</strong>jväèším svetovým<br />
producentom mikroprocesorov. Do jeho produktového<br />
portfólia patria aj èipové súpravy, pamäte flash<br />
a ïalšie èipy. V posledných rokoch Intel investoval nemalé<br />
peniaze práve do vývoja èipov pre bezdrôtové<br />
siete a mobilné zariadenia, o tom sme však písali v reportáach<br />
z IDF (PC REVUE è. 4/2002 a 10/2002). Súèasou<br />
stratégie Intelu v tejto oblasti je nielen výroba<br />
samotných èipov, ale aj produkcia finálnych výrobkov.<br />
Podobne ako u iných výrobcov aj v Inteli môeme<br />
nájs kompletnú škálu produktov, ktoré pokryjú potreby<br />
všetkých pouívate¾ov. Ostatne posúïte sami.<br />
SPOLOÈNÉ ÈRTY. Prv ako sa pozrieme <strong>na</strong> jednotlivé<br />
testované zariadenia, treba spomenú ich spoloèné<br />
èrty. Všetky toti patria do rov<strong>na</strong>kej rodiny produktov<br />
od spoloènosti Intel, majú niektoré spoloèné<br />
vlastnosti. Prvou je podpora štandardu IEE 802.11b,<br />
prièom všetky komponenty disponujú aj certifikátom<br />
pre WiFi. Na komunikáciu sa pouíva frekvenèné<br />
pásmo 2,4 GHz (2400 ÷ 2483,5 MHz), ktoré je rozdelené<br />
<strong>na</strong> 13 kanálov. Podporované sú rýchlosti 1, 2, 5,5 a<br />
11 Mb/s, prièom pri <strong>na</strong>jnišej je pouívaná modulácia<br />
Intel PRO/Wireless<br />
Gateway 2001B<br />
DBPSK, pri 2 Mb/s modulácia DQPSK a pri dvoch <strong>na</strong>jrýchlejších<br />
modulácia CCK. V závislosti od pouívanej<br />
prenosovej rýchlosti sa, samozrejme, mení aj maximál<strong>na</strong><br />
vzdialenos <strong>na</strong> realizáciu spojenia. Kým pri<br />
11 Mb/s sa pre zastavaný priestor udáva vzdialenos<br />
30 metrov a pre vo¾né priestranstvo 120 metrov, s<br />
prechodom <strong>na</strong> rýchlos 1 Mb/s sa vzdialenosti predåia<br />
<strong>na</strong> 90 metrov v zastavanom priestore a 450 metrov<br />
<strong>na</strong> vo¾nom priestranstve.<br />
V prípade bezdrôtových sietí je dôleitým aspektom<br />
ich <strong>na</strong>sadenia aj bezpeènos. S oh¾adom <strong>na</strong><br />
<strong>sk</strong>utoènos, e komunikácia prebieha v „éteri“, sú<br />
monosti infiltrácie do prostredia takejto siete podstatne<br />
vyššie ako pri klasických „drôtových“ sie-<br />
ach, pretoe z technického h¾adi<strong>sk</strong>a nie je problém<br />
monitorova prevádzku v takejto sieti a následne<br />
odhali bezpeènostné diery. Aj preto je potrebné<br />
pred <strong>na</strong>sadením takéhoto riešenia venova väèšiu<br />
pozornos bezpeènostnej èasti projektu. Minimálne<br />
je vhodné vyui bezpeènostné sluby, ktoré zariadenia<br />
integrované do siete podporujú, prípadne<br />
sa poohliadnu po vhodnom doplnkovom<br />
riešení. Komponenty WLAN spoloènosti Intel<br />
Intel PRO/Wireless 2001B<br />
LAN PCI Adapter<br />
Intel PRO/Wireless 2001B<br />
LAN PC Card<br />
sú z tohto poh¾adu vybavené pomerne slušne. Podporujú<br />
vytváranie zoz<strong>na</strong>mov prístupov, šifrovanie<br />
WEP prostredníctvom 64 a 128-bitových k¾úèov, ako<br />
aj vytváranie VPN.<br />
Prevádzka medzi jednotlivými sieovými komponentmi<br />
môe by realizovaná buï ako prevádzka<br />
v sieti LAN, alebo ako prevádzka medzi dvoma zariadeniami<br />
(reim Ad-hoc). Pritom vo¾ba medzi týmito<br />
dvoma reimami je závislá od poiadaviek pouívate¾a.<br />
INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />
LAN ACCESS POINT<br />
Produkt umoòuje pripojenie segmentu bezdrôtovej<br />
siete (WiFi) k jestvujúcej lokálnej sieti, prípadne<br />
je tento prvok moné pripoji priamo k serveru malej<br />
pracovnej <strong>sk</strong>upiny, ktorej všetci úèastníci budú<br />
ako sieové pripojenie vyuíva WiFi. Jeden prístupový<br />
bod umoòuje vytvori sieový segment s<br />
maximálne 256 pouívate¾mi. Prístupový bod (Access<br />
Point) disponuje dvojicou antén,<br />
ktoré je moné v prípade<br />
potreby zvýšenia<br />
dosahu siete <strong>na</strong>hradi<br />
doko<strong>na</strong>lejším anténnym<br />
systémom. Zariadenie je<br />
vybavené portom LAN <strong>na</strong><br />
zapojenie do jestvujúcej<br />
sieovej štruktúry a sériovým<br />
portom. Sériový port<br />
umoòuje pouívate¾om <strong>na</strong>stavovanie<br />
parametrov prístupového<br />
bodu. Okrem<br />
tohto priameho <strong>na</strong>stavovania<br />
je moné realizova<br />
správu prístupového bodu<br />
aj prostredníctvom internetového<br />
prehliadaèa. Prístup<br />
k <strong>na</strong>stavovaniu je, samozrejme,<br />
chránený a je k dispozícii<br />
iba správcovi siete.<br />
Intel PRO/Wireless<br />
2001B LAN<br />
USB Device<br />
INTEL PRO/WIRELESS<br />
GATEWAY 2001B<br />
Druhé z ponuky WiFi zariadení z produkcie Intelu<br />
je urèené <strong>na</strong> komplexné pokrytie komunikaèných<br />
potrieb malej lokálnej siete vrátane jej pripojenia<br />
do internetu. Zariadenie toti okrem podpory komunikácie<br />
maximálne 32 pouívate¾ov v rámci lokálnej<br />
siete podporuje aj pripojenie do internetu<br />
prostredníctvom DSL. Podobne ako predchádzajúci<br />
model aj tento umoòuje vzdialenú správu zariadenia<br />
prostredníctvom webového prehliadaèa.<br />
62 PC REVUE 3/2003
H A R D W A R E<br />
INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />
LAN PCI ADAPTER<br />
Adaptér bezdrôtovej siete WiFi vo vyhotovení karty<br />
PCI predurèuje jej pouitie. Tento adaptér je moné<br />
zabudova do ¾ubovo¾ného osobného poèítaèa.<br />
Prostredníctvom tohto zariadenia je moné pripoji<br />
do WiFi ¾ubovo¾ný stolný poèítaè disponujúci slotom<br />
PCI a operaèným systémom Windows 98, NT,<br />
2000 a XP. Z poh¾adu pouívate¾a je <strong>na</strong>sadenie tohto<br />
zariadenia úplne identické s <strong>na</strong>sadením klasického<br />
ethernetového adaptéra. Jediný rozdiel je v nišej<br />
prenosovej rýchlosti (11 Mb/s miesto 100 Mb/s).<br />
INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />
LAN PC CARD<br />
Je druhým „koncovým“ zariadením v ponuke Intelu.<br />
Jeho urèenie je podobné predošlému zariadeniu,<br />
rozdiel je iba vo vyhotovení. Tento model je<br />
toti vytvorený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v mobilných zariadeniach.<br />
Pre <strong>na</strong>sadenie tohto adaptéra je potrebné,<br />
aby mobilný poèítaè disponoval 16-bitovým rozhraním<br />
PC Card. Pokia¾ ide o operaèné systémy,<br />
okrem spomenutých (Windows 98, NT, 2000 a XP)<br />
sú podporované aj Windows 95 a CE.<br />
INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />
LAN USB DEVICE<br />
Posledný z ponuky adaptérov pre WiFi je originálny<br />
svojím technickým riešením. Na pripojenie<br />
zariadenia k poèítaèu sa toti vyuíva rozhranie<br />
USB (verzia 1.1). Toto riešenie príde vhod <strong>na</strong>jmä<br />
tam, kde z ¾ubovo¾ných dôvodov nie je moné poui<br />
niektorý z predchádzajúcich typov WiFi adaptéra.<br />
Typicky toto <strong>na</strong>sadenie mono odporúèa v prípadoch,<br />
keï nie je moné realizova zmeny v konfigurácii<br />
poèítaèa, ktorý chceme pripoji do bezdrôtovej<br />
siete.<br />
ZÁVER. Všetkých pä zariadení sme mali monos<br />
testova v reálnom <strong>na</strong>sadení dostatoène dlhý èas.<br />
Nielen inštalácia, ale aj správa jednotlivých komponentov<br />
je bezproblémová. Pokia¾ ide o kvalitu<br />
spojenia a dosahované prenosové rýchlosti, ani v<br />
tomto smere sme s produktmi Intelu nemali iadne<br />
negatívne <strong>sk</strong>úsenosti. Ostatne pri práci troch klientov<br />
v sieti, ktorá má nieko¾konásobne vyššiu kapacitu,<br />
sa iný výsledok oèakáva nedal. Ako som však<br />
u spomenul, s WiFi <strong>na</strong> báze komponentov Intelu<br />
mám praktické <strong>sk</strong>úsenosti aj v rozsiahlejších<br />
sieach a ani tu neboli problémy.<br />
Jediné, èo môe z poh¾adu nášho pouívate¾a hovori<br />
v neprospech zariadení WLAN od Intelu, je ich<br />
ce<strong>na</strong>, ktorá je v porov<strong>na</strong>ní s inými zariadeniami dostupnými<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu predsa len vyššia. Ide<br />
však o z<strong>na</strong>èkový produkt a medzi prednosti Intelu<br />
by som v tomto prípade pokojne pripoèítal aj sofistikovanejšiu<br />
bezpeènostnú politiku (pri Access<br />
pointe a Gateway).<br />
Ceny:<br />
PRO/Wireless 2001B Access Point:<br />
19 408 Sk bez DPH / 23 290 Sk s DPH<br />
PRO/Wireless 2001B Gateway:<br />
7908 Sk bez DPH / 9490 Sk s DPH<br />
PRO/Wireless 2001B LAN PCI:<br />
3939 Sk bez DPH / 4727 Sk s DPH<br />
PRO/Wireless 2001B LAN PC Card:<br />
3750 Sk bez DPH / 4500 Sk s DPH<br />
PRO/Wireless 2001B LAN USB Device:<br />
4280 Sk bez DPH / 5136 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Asbis Slovakia<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
HP OfficeJet 5110<br />
Multifunkèné periférne zariadenie HP OfficeJet<br />
5110 pracuje s tlaèovou technológiou HP PhotoREt<br />
III. Obsahuje kombináciu <strong>na</strong>sledujúcich<br />
prístrojov: tlaèiareò, <strong>sk</strong>ener,<br />
fax a kopírovací stroj. Skener<br />
je prechodový – teda <strong>sk</strong>enova<br />
a kopírova bude<br />
moné len vo¾né<br />
listy (nie z viazaných<br />
dokumentov). Má však<br />
zabudovaný podávaè <strong>na</strong> 20<br />
vo¾ných listov, èo vás odbremení<br />
od nutnosti zadávania kadého<br />
listu. Zariadenie je moné pouíva<br />
bez pripojenia <strong>na</strong> poèítaè ako<br />
kopírku alebo fax. Vtedy vystaèíte len s tlaèidlami<br />
<strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>om paneli HP OfficeJet 5110.<br />
Pomocou nich <strong>na</strong>stavíte poèet kópií, vyberiete typ<br />
práce (farebný alebo èiernobiely), resp. zadáte<br />
faxové èíslo. Pri zadávaní faxového èísla môete<br />
vyui faxový zoz<strong>na</strong>m a tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu<br />
<strong>na</strong>jèastejších èísel.<br />
Poèas softvérovej inštalácie sa <strong>na</strong>inštaluje program<br />
HP Director s prispôsobením pre toto zariadenie.<br />
Umoòuje plni všetky úlohy, pre ktoré je<br />
OfficeJet 5110 pripravený, prièom si pouívate¾<br />
vyberá úlohu pomocou grafickej ikony.<br />
Pri hardvérovej inštalácii tohto zariadenia pouívate¾<br />
zadáva jazyk, v ktorom sú zobrazované<br />
texty <strong>na</strong> displeji (Sloven<strong>sk</strong>o však nie je v zoz<strong>na</strong>me),<br />
<strong>na</strong>stavuje sa fax vrátane zadania dátumu a<br />
èasu. Poslednou èasou je kalibrácia tlaèových<br />
hláv. V tomto prípade sa výsledok s testovacou<br />
tlaèou vloí do <strong>sk</strong>enera a systém sám zariadi<br />
správne zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv bez úèasti pouívate¾a.<br />
Pri testoch sme sa zamerali <strong>na</strong> tlaè, <strong>sk</strong>enovanie<br />
a kopírovanie. Tlaèili sme v normálnej kvalite 50<br />
farebných strán a tento proces trval o nieèo viac<br />
ako 19 minút (presne 19:11). Prepoèítaná rýchlos<br />
tlaèe je v normálnej kvalite 2,6 str./min. Pri tlaèi<br />
monochromatickej strany sme <strong>na</strong> jej 50 kópií èakali<br />
14 minút a 11 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos<br />
tlaèe je 3,5 str./min. Najrýchlejšia tlaè monochromatickej<br />
strany trvala 17 sekúnd, jej kópiu sme<br />
mali hotovú za 26 sekúnd. Najlepšia tlaè komplikovanej<br />
strany bola hotová za takmer štyri minúty<br />
(3:57). S kvalitou tlaèe sme boli spokojní –<br />
technológia HP PhotoREt III vo všeobecnosti<br />
po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi dobré výsledky hlavne pri<br />
obchodnej grafike. Pri <strong>sk</strong>enovaní sme si overili,<br />
e zabudovaný systém <strong>na</strong> rozpoz<strong>na</strong>nie textu<br />
podporuje aj sloven<strong>sk</strong>ý text.<br />
Z <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok vyplýva, e HP OfficeJet<br />
5110 je zariadenie s priemernou rýchlosou<br />
práce a s dobrou kvalitou tlaèe. Funkèné vybavenie<br />
predurèuje toto zariadenie pre pracovníkov<br />
pracujúcich <strong>na</strong>pr. doma alebo v menšom<br />
pracovnom kolektíve. Tu sa vyuije prakticky <strong>na</strong><br />
všetky èinnosti s dokumentmi, výnimkou je azda<br />
<strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie z viazaných dokumentov.<br />
Rozmery prístroja umoòujú jeho pouitie<br />
<strong>na</strong> pracovnom stole. Predajnú cenu povaujeme<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> monosti prístroja za<br />
výhodnú.<br />
-om-<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Tlaèová kvalita: èiernobielo – 600 × 600 dpi s pigmentovým<br />
atramentom, farebne – 4800 × 1200 dpi <strong>na</strong> špeciálnom papieri<br />
Tlaèová technológia: HP PhotoREt III<br />
Rýchlos tlaèe: èiernobielo do 12 str./min., farebne – 10 str./min.<br />
Rýchlos kopírovania: èiernobielo do 12 str./min., farebne –<br />
8 str./min.<br />
Rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania: opticky 600 × 1200 dpi, softvérovo<br />
1200 dpi<br />
Farebná håbka <strong>sk</strong>enovania: 36 bitov<br />
Rýchlos faxovania: 33 kb/s<br />
Pamä pre prijaté faxy: do 70 strán<br />
Kapacita faxového zoz<strong>na</strong>mu: 70 èísel<br />
Kopírovanie: èiernobielo 600 × 600 dpi, farebne 1200 ×<br />
1200 dpi <strong>na</strong> špeciálny papier<br />
Max. poèet kópií: 99<br />
Nastavenie mierky pri kopírovaní: 25 ÷ 200 %<br />
Kapacita vstupného podávaèa: 150 listov<br />
Kapacita automat. podávaèa <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie a faxovanie: 20 listov<br />
Kapacita pamäte ROM a RAM: 8 MB<br />
Pripojenie: USB<br />
Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98, 98 SE,<br />
Me, 2000, XP, Mac OS 9 a Mac OS X<br />
Spotreba elektrickej energie: 70 W<br />
Rozmery (š × h × v): 452 × 371 × 234 mm<br />
Hmotnos: 7,0 kg<br />
Ce<strong>na</strong>: 8992 Sk bez DPH / 10 790 Sk s DPH<br />
Prevádzkové náklady: Èier<strong>na</strong> náplò v cene 1080 Sk bez DPH,<br />
výdr <strong>na</strong> 603 strán pri pokrytí 5 %. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej stra−<br />
ny 1080/603 = 1,79 Sk bez DPH (2,15 Sk s DPH). Farebná<br />
náplò v cene 2388 Sk bez DPH, výdr <strong>na</strong> 970 strán pri pokrytí<br />
15 %. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany 2388/970 = 2,46 Sk<br />
bez DPH (2,95 Sk s DPH)<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
3/2003 PC REVUE 63
H A R D W A R E<br />
Sony Ericsson T300<br />
Pokia¾ si pamätáte telefón Sony<br />
Ericsson T68i, je moné poveda, e<br />
model T300 je jeho mladším bratom.<br />
Je viac urèený pre bených pouívate¾ov<br />
a kombinuje jednoduché ovládanie<br />
s dostatkom funkcií, ktoré sa od<br />
moderného telefónu vyadujú.<br />
ROZMERY A DIZAJN. Tu sa zameranie<br />
<strong>na</strong> masový trh prejavuje asi <strong>na</strong>jviac.<br />
U pri prvom poh¾ade je jasné, e<br />
pri T300 sa dizajnér striktne dral jednoduchosti.<br />
iad<strong>na</strong> extravagancia, nijaké<br />
netradièné prvky, len mierne zaoblené<br />
súmerné a mono <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />
príliš masívne tvary – taký je dojem z<br />
tohto telefónu. Ak teda chcete nájs<br />
telefón, ktorý by dotváral váš imid,<br />
Sony Ericsson T300 ním urèite nie je.<br />
Hovoria o tom aj rozmery a hmotnos,<br />
106 × 48 × 22 mm a 101 gramov sú<br />
dnes <strong>sk</strong>ôr priemerom. Telefón sa dodáva<br />
v troch farebných vyhotoveniach, a<br />
to modrom, èervenom a zelenom.<br />
DISPLEJ A BATÉRIA. Displej je podobný,<br />
ako mal predchodca T68i, len<br />
je o èosi menší, zobrazovanie prebieha<br />
maximálne <strong>na</strong> siedmich riadkoch<br />
pri 101 × 67 bodoch a 256 farbách.<br />
Podsvietenie je ve¾mi dobré, horšia je<br />
èitate¾nos za ostrého svetla, ktorá je,<br />
otvorene povedané, nulová. Batéria<br />
je pri T300 príjemným prekvapením.<br />
Je typu Li-Pol s kapacitou 700 mAh, a<br />
hoci výrobcom udávaná výdr (a 350<br />
hodín pohotovostne alebo 450 minút<br />
hovoru) je nedosiahnute¾ná, telefón<br />
<strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie vydrí pomerne<br />
dlho. Z praxe môem<br />
poveda, e pri telefonovaní<br />
asi 30 minút, 30<br />
SMS správach denne a<br />
dos intenzívnej práci<br />
(aj s hrami ☺) sa telefón<br />
udrí pri ivote takmer<br />
4 dni. Skritizova<br />
však treba uchytenie<br />
batérie v prístroji, ktoré<br />
je ve¾mi nestabilné a<br />
zabezpeèené je len zadným<br />
krytom. Ak teda<br />
telefón otvoríte, automaticky<br />
sa vypne, pretoe batéria<br />
„vy<strong>sk</strong>oèí“ z kontaktov.<br />
KLÁVESNICA A OVLÁDANIE. Klávesnica<br />
je <strong>sk</strong>velá! Ovládanie sa realizuje<br />
štyrmi funkènými tlaèidlami<br />
(prijatie/odmietnutie hovoru + dve<br />
ïalšie tlaèidlá) a miniatúrnym joystickom.<br />
Ten má <strong>sk</strong>velú citlivos a pri<br />
pohybe v menu si <strong>na</strong>ò ve¾mi rýchlo<br />
zvyknete a z<strong>na</strong>ène urýchli vašu prácu<br />
s telefónom. Na ovládanie hlasitosti a<br />
<strong>na</strong> zobrazenie stavových informácií o<br />
telefóne sa <strong>na</strong> ¾avom boku telefónu<br />
<strong>na</strong>chádza ešte jedno miniatúrne posuvné<br />
tlaèidlo. Èo ma trošku zamrzelo,<br />
je absencia hlasového vytáèania<br />
zvolených kontaktov. Táto funkcia by<br />
telefónu iste prospela.<br />
APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBA−<br />
VA. Samozrejmosou sú textové správy<br />
a MMS. Tie dnes musí zvládnu kadý<br />
modernejší telefón. T300 nemá problém<br />
ani s EMS a písaním e-mailov, prièom<br />
pamä telefónu<br />
pojme maximálne 40<br />
uloených správ. Potešila<br />
aj prítomnos<br />
šikovného organizéra.<br />
Dátové prenosy<br />
takisto nie sú problémom,<br />
telefón podporuje<br />
HSCSD i GPRS<br />
(3 + 1), prítomný je aj<br />
port IrDA, <strong>na</strong>príklad<br />
<strong>na</strong> prepojenie s poèítaèom.<br />
Ïalším príjemným<br />
prekvapením<br />
v telefóne boli<br />
polyfonické melódie,<br />
telefón obsahuje spolu<br />
28 zvonení, ïalšie si<br />
môete vytvori sami za pomoci<br />
<strong>sk</strong>ladate¾a alebo si ich stiahnu cez<br />
WAP. Pri personifikácii kontaktov si k<br />
prichádzajúcim hovorom zo zvolených<br />
èísel môete priradi obrázok<br />
alebo vlastnú melódiu.<br />
Nezabudlo sa ani <strong>na</strong> zábavu, a tak<br />
telefón obsahuje štandardne pä hier,<br />
ku ktorým môu pribudnú ïalšie,<br />
ktoré si sami stiahnete. Hry však nebeia<br />
<strong>na</strong> Jave, Sony Ericsson pouil<br />
vlastnú platformu.<br />
Tak ako model T68i aj T300 umoòuje<br />
pripojenie digitálneho fotoaparátu<br />
a následné snímanie obrázkov.<br />
Ich kvalita dosahuje maximálne rozlíšenie<br />
640 × 480 bodov. Posledná<br />
funkcia, ktorá stojí za spomenutie, je<br />
diktafón. Telefón dokáe uklada aj<br />
hlasové poznámky, a to v pomerne<br />
vysokej kvalite.<br />
SKÚSENOSTI A ZÁVER. Dizajnom<br />
nezaujme, ale funkciami áno! Sony<br />
Ericsson T300 má všetky funkcie,<br />
ktoré by sa od moderného multimediálneho<br />
telefónu dali oèakáva. Výdr<br />
batérie, ako aj displej sú <strong>na</strong> ve¾mi<br />
dobrej úrovni, ovládanie je ve¾mi jednoduché,<br />
posaujem si však <strong>na</strong> jeho<br />
rýchlos. Èasto sa vám toti stane, e<br />
<strong>na</strong> telefón budete musie vyslovene<br />
èaka. Na druhej strane monos pripojenia<br />
digitálneho fotoaparátu, podpora<br />
MMS, sahovanie hier a ukladanie<br />
hlasových poznámok sú dostatoèným<br />
lákadlom.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Displej<br />
☺ Klávesnica<br />
☺ Podsvietenie<br />
☺ Fotoaparát<br />
☹ Pomalé ovládanie<br />
☹ Uchytenie batérie<br />
Ce<strong>na</strong>: 13 325 Sk bez DPH / 15 990 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Orange Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Martin Turoò<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Rozmery: 106 × 48 × 22 mm<br />
Hmotnos: 101 g<br />
Batéria: Li−Pol 700 mAh<br />
Displej: 101 × 67 bodov, 256 farieb<br />
GSM: 900/1800/1900 MHz<br />
WAP: áno<br />
GPRS: áno<br />
Java: nie<br />
IrDA: áno<br />
Plextor PX−S2410TU<br />
Táto externá CD-RW mechanika<br />
sa k poèítaèu pripája<br />
pomocou portu USB<br />
2.0. Pokia¾ je pripojená<br />
takýmto portom, pod¾a výrobcu<br />
dosahuje parametre<br />
24 × 24 × 10 (èítanie × zápis<br />
× prepis). Ak ju pripojíte<br />
<strong>na</strong> port USB 1.1, dosiahne<br />
maximálne parametre<br />
6 × 4 × 4.<br />
Mechanika sa dodáva v<br />
puzdre striebornej farby.<br />
Predný panel obsahuje sig<strong>na</strong>lizaènú<br />
LED, <strong>na</strong> pravej strane je zapí<strong>na</strong>cie<br />
tlaèidlo, konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel<br />
a <strong>na</strong>stavenie hlasitosti. Zadný<br />
panel je vyhradený <strong>na</strong> pripojenie<br />
externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja a portu<br />
USB. Súèasou softvérovej dodávky<br />
sú utility PlexTools a <strong>na</strong>pa¾ovací<br />
program Nero 5.5. V škatuli nájdete<br />
aj prepojovací kábel, <strong>na</strong>pájací zdroj a<br />
zariadenie <strong>na</strong> núdzové otváranie podávaèa<br />
médií. Ïalej je to jedno CD-R<br />
a jedno CD-RW médium.<br />
K mechanike sme od dodávate¾a<br />
dostali aj médiá predávané pod z<strong>na</strong>èkou<br />
Plextor. Majú kapacitu 700 MB<br />
(80 minút) a pod¾a výrobcu<br />
umoòujú a 48-násobnú rýchlos<br />
zápisu. Povrch je špeciálne<br />
upravený tak, e médiá sú odolnejšie<br />
proti škrabancom a iným<br />
poškodeniam. Tieto médiá sa<br />
predávajú v baleniach po 10 a<br />
50 kusov. Ce<strong>na</strong> médií je 1000 Sk<br />
bez DPH za 50-kusové balenie<br />
a 250 Sk bez DPH za 10 kusov.<br />
Pri testovaní sme si pomocou<br />
programu Nero Speed CD overili<br />
rýchlos èítania. Na vonkajšom<br />
okraji média bola rýchlos èítania<br />
24,22×, <strong>na</strong> vnútornom 10,77× a priemerná<br />
rýchlos èítania bola 18,34×. Pri<br />
zápise sme <strong>sk</strong>úšali CD-R z<strong>na</strong>èky Plextor.<br />
Úplnú kapacitu média (701 MB)<br />
sme zapísali za 5 minút a 2 sekundy.<br />
Z toho vychádza priemerná rýchlos<br />
zápisu okolo 16-násobku základu.<br />
Vcelku je Plextor PX-S2410TU mechanika,<br />
ktorá sa hodí predovšetkým<br />
k notebooku s portom USB 2.0. Jej<br />
výhodou je mobilita a kompletná softvérová<br />
dodávka.<br />
-om-<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Rýchlos èítanie × zápis × prepis:<br />
24 × 24 × 10<br />
Napájanie: externý zdroj, 5 V<br />
Technológia <strong>na</strong> zabránenie podteèenia buffera:<br />
Buffer Underrun Proof Technology<br />
Rozmery: 141 × 22 × 171 mm<br />
Hmotnos: 410 gramov<br />
Podporovaný operaèný systém: Windows 98<br />
SE, Windows Me, Windows 2000, Windows XP<br />
Stredná doba medzi poruchami: 60 000 hodín<br />
Ce<strong>na</strong>: 8095 Sk bez DPH / 9714 Sk s DPH<br />
Záruka: 24 mesiacov<br />
Zapoièal: SERVODATA Bratislava, s. r. o.<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
64 PC REVUE 3/2003
S O F T W A R E<br />
HyperCam 1.7<br />
Kamera pre Windows<br />
nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />
Aplikácií <strong>na</strong> tvorbu prezentácií je dos, spomeòme<br />
<strong>na</strong>príklad PowerPoint èi Lotus Freelance Graphics.<br />
Keï však treba názorne predvies prácu s urèitým<br />
programom, prezentaèný softvér nemusí by tým<br />
<strong>na</strong>jlepším riešením – v takomto prípade je zrejme<br />
<strong>na</strong>jjednoduchšie priamo zosníma dianie <strong>na</strong> obrazovke.<br />
Existuje nieko¾ko programov, ktoré to dokáu,<br />
a HyperCam patrí medzi tie lepšie.<br />
DODÁVKA A INŠTALÁCIA. HyperCam nie je ve¾ký,<br />
archív zaberá nieèo vyše 400 KB. Inštalácia je<br />
úplne bezproblémová.<br />
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii sa<br />
iadne systémové poiadavky neuvádzajú. Závisia<br />
predovšetkým od toho, aká bude priemerná minutá<br />
snímaných projektov. Prirodzene, èím rýchlejší<br />
stroj, tým lepšie. Program som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz<br />
P4 s 256 MB RAM a Windows 2000 CZ SP3.<br />
PROSTREDIE PROGRAMU. HyperCam pozostáva<br />
z jediného konfiguraèného ok<strong>na</strong>, rozdeleného <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>sledujúce èasti: Screen Area, Hot Keys, AVI File,<br />
Sound, Other Options a License. Proces záz<strong>na</strong>mu sa<br />
ovláda výluène pomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek, o ktorých<br />
si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.<br />
Práca s programom sa zaèí<strong>na</strong> definovaním oblasti<br />
obrazovky, ktorú sa chystáme zaz<strong>na</strong>menáva.<br />
Súradnice je síce moné zada aj ruène, ove¾a pohodlnejšie<br />
je však pouitie funkcie Select Region alebo<br />
Select Window. V prvom prípade sa kurzor zmení<br />
<strong>na</strong> krí a pouívate¾ oz<strong>na</strong>èí oblas snímania, zatia¾<br />
èo v druhom prípade bude program sám rozoznáva<br />
hranice okien – takýmto spôsobom sa dá <strong>na</strong>príklad<br />
<strong>na</strong>stavi zaz<strong>na</strong>menávanie stavového riadka<br />
programu bez nutnosti oblas ruène oz<strong>na</strong>èova.<br />
Oblas záz<strong>na</strong>mu sa poèas <strong>na</strong>hrávania dá dy<strong>na</strong>micky<br />
presúva, treba však stlaèi kombináciu klávesov,<br />
ktoré aktivujú funkciu Pan Lock.<br />
Èo sa týka prítomnosti ok<strong>na</strong> HyperCamu poèas<br />
záz<strong>na</strong>mu, pouívate¾ má <strong>na</strong> výber tri monosti:<br />
okno ostane <strong>na</strong> obrazovke (Leave HyperCam Window<br />
Opened), okno sa minimalizuje <strong>na</strong> panel úloh<br />
(Iconize HyperCam Window to the Ta<strong>sk</strong>bar) alebo<br />
sa po spustení záz<strong>na</strong>mu automaticky <strong>sk</strong>ryje (Hide<br />
HyperCam Window). Pomocou Capture layered/<br />
transparent windows sa dajú sníma aj tzv. priesvitné<br />
okná (<strong>na</strong>pr. Office Assistant), ktoré poznáme<br />
z Windows 2000 a XP. V niektorých prípadoch<br />
dokáe snímanie urýchli funkcia Use DirectX to<br />
capture screen, v dokumentácii sa však neuvádza,<br />
za akých okolností k tomu dochádza.<br />
Druhou kartou konfiguraèného dialógového<br />
ok<strong>na</strong> je HotKeys. Tu si pouívate¾ vie predefinova<br />
všetky klávesové <strong>sk</strong>ratky pod¾a svojho vkusu.<br />
Urèite nebude <strong>na</strong> škodu spomenú, e sa pri<strong>na</strong>jmenšom<br />
oplatí zapamäta si klávesovú <strong>sk</strong>ratku F2,<br />
ktorá slúi <strong>na</strong> spustenie a zastavenie záz<strong>na</strong>mu. Po<br />
jeho spustení toti okno HyperCamu èiastoène prestane<br />
reagova a menej <strong>sk</strong>úsený pouívate¾ môe<br />
¾ahko pod¾ahnú zdaniu, e program zamrzol. Záz<strong>na</strong>m<br />
je moné ukonèi jedine prostredníctvom klávesovej<br />
<strong>sk</strong>ratky, take pamätajte <strong>na</strong> F2.<br />
Tretia karta nesie názov AVI file a slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie<br />
parametrov a kvality výsledného súboru<br />
AVI. Bezpochyby <strong>na</strong>jdôleitejšími <strong>na</strong>staveniami sú<br />
frekvencia snímkovania a kodek. Program sa správa<br />
ve¾mi inteligentne, take pokia¾ <strong>na</strong>stavíte privysokú<br />
frekvenciu (<strong>na</strong>pr. 19 fps), zobrazí sa okno s<br />
upozornením, e takéto <strong>na</strong>stavenie je neprípustné.<br />
Èo sa týka kodeku, pouívate¾ si síce môe vybra<br />
svoj ob¾úbený, dokumentácia však odporúèa ponecha<br />
tento výber <strong>na</strong> HyperCam. Celkom praktická<br />
je monos dáva jednotlivým zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ným súborom<br />
poradové èísla, teda <strong>na</strong>pr. test001.avi,<br />
test002.avi atï.<br />
Štvrtá karta nesie oz<strong>na</strong>èenie Sound. Nie je to niè<br />
prekvapujúce, keïe HyperCam dokáe zaz<strong>na</strong>menáva<br />
aj zvuk. Ve¾a parametrov tu nenájdeme, dá sa<br />
tu prepí<strong>na</strong> medzi 8- a 16-bitovým vzorkovaním a<br />
takisto je tu moné <strong>na</strong>stavi frekvenciu vzorkovania.<br />
Karta Other Options obsahuje rôzne volite¾né<br />
<strong>na</strong>stavenia. Napríklad je moné urèi, èi sa má<br />
zaz<strong>na</strong>menáva aj kurzor myši, a dá sa stíši aj hlasitos<br />
zvuku, ktorý je priradený k ¾avému tlaèidlu<br />
myši. Pomerne dôleitou funkciou sú Screen Notes,<br />
malé okienka, podobné bublinovej nápovedi, slú-<br />
iace <strong>na</strong> doplnenie textu do prezentácie. Pracuje sa<br />
s nimi tak, e si ich ešte pred spustením záz<strong>na</strong>mu<br />
vytvoríte a následne rozmiestnite <strong>na</strong> vhodné miesta<br />
obrazovky. Screen Notes je moné uklada do<br />
súboru.<br />
ZÁVER. HyperCam sa síce nehodí <strong>na</strong> snímanie<br />
videa z okien rôznych „playerov“, no dianie v iných<br />
programoch zaz<strong>na</strong>mená bez problémov. Ak uprednostòujete<br />
shareware pred komerèným softvérom,<br />
nie je dôvod váha.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Èíslovanie súborov<br />
☺ Monos sníma aj zvuk<br />
☺ Jednoduché ovládanie<br />
Licencia: shareware<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />
Ve¾kos súboru: 407 KB<br />
Download: http://<strong>www</strong>.hyperionics.com<br />
Ivan Zernovác ml.
S O F T W A R E<br />
Apple Safari a Apple Keynote<br />
Na zaèiatku roka spoloènos Apple<br />
predstavila nieko¾ko nových softvérových<br />
produktov. Medzi nástroje, ktoré<br />
<strong>na</strong>jviac zaujali pozornos IT aj mimo<br />
sveta operaèného systému Macintosh,<br />
patrí internetový prehliadaè Safari a<br />
nástroj <strong>na</strong> tvorbu a premietanie prezentácií<br />
pod oz<strong>na</strong>èením Keynote.<br />
APPLE SAFARI<br />
Nový internetový prehliadaè Safari<br />
z<strong>na</strong>mená ústup firmy Apple od doteraz<br />
tradiène dodávaného prehliadaèa Microsoft<br />
Internet Explorer. Safari v porov-<br />
webovej stránky. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok<br />
je <strong>na</strong>ahovanie stránok <strong>na</strong>ozaj rýchlejšie<br />
v prípade Safari ne v Internet<br />
Exploreri. Výrobcom udávané a 4-<br />
násobné zrýchlenie sa nám však nepodarilo<br />
dosiahnu.<br />
Zaujímavé sú ïalšie funkcie Safari,<br />
orientované <strong>na</strong> zvýšenie pohodlia<br />
pouívate¾a. Predovšetkým je automatizovaný<br />
systém výberu záloiek<br />
(Bookmark). Pouívate¾ <strong>na</strong>pr. uchopí<br />
myšou vybranú stránku alebo odkaz<br />
<strong>na</strong> òu a presunie ju do panela Bookmarks.<br />
Na rozdiel od minulosti sa teraz<br />
stránky po<strong>sk</strong>ytnutej serverom Google),<br />
S<strong>na</strong>pBack umoní okamitý návrat<br />
spä bez nekoneèného stláèania tlaèidla<br />
Vzad.<br />
Podobne ako Mozilla aj Safari<br />
dokáe blokova vy<strong>sk</strong>akovacie pop-up<br />
okná. Urèite to poznáte – „náhodou“<br />
zablúdite <strong>na</strong> stránky s erotickým obsahom<br />
a pri zatvorení ok<strong>na</strong> sa vám<br />
vygeneruje nieko¾ko ïalších okien.<br />
Ak to urobí kadé z takto vytvorených<br />
okien, máte o zábavu pri ich<br />
zatváraní postarané. Toto sa vám so<br />
Safari u nestane, funkcia blokova-<br />
prezentácie z Keynote poui <strong>na</strong>pr. aj v<br />
operaènom systéme Windows.<br />
Výhodou KeyNote oproti Power-<br />
Pointu je jednoz<strong>na</strong>ène kvalita prezentácie<br />
a jej grafické znázornenie. Efekty<br />
vytvorené v Keynote sú v takej kvalite,<br />
e sa podobajú premietaniu filmu. Ide<br />
hlavne o 3D efekty, prekrývacie scény a<br />
pod. Rov<strong>na</strong>ko je vynikajúco zvládnutá<br />
grafika pri animovanej rotácii objektov<br />
alebo zmene ich ve¾kosti. Priamo z prostredia<br />
Keynote je moné aplikáciu aj<br />
<strong>na</strong>páli <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD médiá.<br />
Spolu so samotnou aplikáciou dostávate<br />
tzv. témy – pozadia, štýly èi<br />
fonty textu, formu tabuliek, grafov a<br />
pod. Apple pripravilo 12 tém, ktoré sa<br />
dajú ïalej upravova, resp. vytvára<br />
Prostredie programu Safari pri zobrazení stránky <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>.<br />
Vpravo je okno <strong>na</strong> h¾adanie informácií pomocou systému Google, v¾avo<br />
pod blokom pre adresu je priestor <strong>na</strong> ob¾úbené stránky.<br />
S programom KeyNote si pripravíte efektné prezentácie s monosami<br />
exportu a importu do štandardných programov. K dispozícii je viacero<br />
nástrojov <strong>na</strong> editáciu prezentácie.<br />
<strong>na</strong>ní s Internet Explorerom rýchlejšie<br />
štartuje a kratšie mu trvá aj <strong>na</strong>èítanie<br />
stránok. Jeho pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />
<strong>na</strong>vyše viac zodpovedá štýlu programov<br />
pre operaèný systém Macintosh a<br />
doplnené sú ïalšie zaujímavé funkcie.<br />
Safari je zaloené <strong>na</strong> open source softvéri<br />
(projekt Konqueror).<br />
Program Safari sme v redakcii testovali<br />
v beta verzii, ktorá bola uvo¾nená<br />
<strong>na</strong> verejné testovanie. Pritom sme<br />
pouili poèítaè Power Mac G4 s operaèným<br />
systémom Mac OS X 10.2.3.<br />
Inštalaèný súbor pre Safari <strong>na</strong> stránke<br />
<strong>www</strong>.apple.com/safari má ve¾kos 3 MB,<br />
inštalácia <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u zaberie<br />
okolo 7 MB.<br />
Pri testovaní rýchlosti štartu sme<br />
<strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>merali <strong>sk</strong>rátenie doby štartu<br />
v prospech prehliadaèa Safari zhruba<br />
o 30 %. Konkrétnu rýchlos <strong>na</strong>ahovania<br />
stránok prehliadaèa je dos aké<br />
objektívne vyhodnoti, pretoe meranie<br />
závisí od momentálnej kvality linky,<br />
ako i kvality pripojenia sahovanej<br />
dá zada vlastné meno pre vybranú<br />
adresu a je moné myšou organizova<br />
aj poradie záloiek pod¾a vlastných<br />
predstáv v lište Bookmarks. Na podrobnejšiu<br />
kategorizáciu je k dispozícii<br />
kninica odkazov zo<strong>sk</strong>upených pod<br />
jednou zlokou. Medzi polokami sa<br />
<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>pr. Address Book <strong>na</strong><br />
uschovávanie webových adries priate¾ov.<br />
Pripomeòme, e pri inštalácii<br />
programu Safari sa zachovajú pôvodné<br />
záloky z programu Internet Explorer.<br />
Safari má podobne ako Opera integrované<br />
vyh¾adávanie pomocou servera<br />
Google. Prirodzene, h¾ada mô-<br />
ete aj <strong>na</strong> iných stránkach, Google je<br />
len preferovaný spôsob.<br />
Uitoèná sa zdá aj funkcia S<strong>na</strong>p-<br />
Back. S jej pomocou sa <strong>na</strong> jedno kliknutie<br />
prenesiete <strong>na</strong> východi<strong>sk</strong>ovú<br />
stránku, odkia¾ ste zaèali h¾ada informáciu.<br />
Táto funkcia zrých¾uje èinnos<br />
hlavne pri vyh¾adávaní informácií.<br />
Ak sa toti pri h¾adaní zatúlate ïaleko<br />
od pôvodného zdroja informácií (<strong>na</strong>pr.<br />
nia vy<strong>sk</strong>akovacích okien sa však dá<br />
vypnú v <strong>na</strong>stavení programu.<br />
Safari bude pre pouívate¾ov operaèného<br />
systému Mac urèite prínosom.<br />
Oèakávame, e prehliadaè Safari sa<br />
objaví ako štandardný prehliadaè v<br />
<strong>na</strong>sledujúcej verzii operaèného systému<br />
Mac OS X. Nie je takisto vylúèené,<br />
e sa s ním stretneme aj vo vyhotovení<br />
pre operaèný systém Windows.<br />
APPLE KEYNOTE<br />
Ïalším potvrdením trendu posilòovania<br />
vlastného softvéru <strong>na</strong> úkor Microsoftu<br />
je aplikácia Keynote. Ide o priameho<br />
konkurenta programu Power-<br />
Point a slúi <strong>na</strong> tvorbu efektných prezentácií.<br />
Keynote dokáe importova a<br />
exportova hotové prezentácie z PowerPointu,<br />
prièom export je podporovaný<br />
aj do formátu pre Adobe Acrobat<br />
i QuickTime (<strong>na</strong>pr. v podobe filmu).<br />
Keïe Adobe Acrobat i QuickTime sú<br />
programy pre viacero poèítaèových<br />
platforiem, môu sa takto vytvorené<br />
nové (<strong>na</strong>pr. pomocou programu Adobe<br />
Photoshop alebo Illustrator). Ïalšiu<br />
súèas dodávky tvorí asi 100 fotografií<br />
v profesionálnej kvalite.<br />
Obzvláš je prepracovaná práca s<br />
tabu¾kami a grafmi. Údaje pre tieto objekty<br />
je moné importova <strong>na</strong>pr. z Microsoft<br />
Excelu, existuje však aj vlastný<br />
editor dát v programe KeyNote.<br />
KeyNote je program, ktorým dokáete<br />
pripravi efektné prezentácie.<br />
Priestorové efekty i pripravené témy<br />
umoòujú ve¾mi rýchlo vytvori prezentáciu,<br />
ktorá sa odlišuje od beného<br />
priemeru.<br />
Ce<strong>na</strong>: Safari – zadarmo, Keynote 99 USD<br />
Zapoièal: Apcom Bratislava<br />
Ondrej Macko<br />
66 PC REVUE 3/2003
S O F T W A R E<br />
Komprimaèné programy nájdete<br />
<strong>na</strong> CD REVUE<br />
Skratky uvedené v názve majú spoloèné dve veci –<br />
prvou je autor Markus F.X.J. Oberhumer a tou druhou<br />
je, e ide <strong>na</strong>pospol o tzv. komprimaèné programy,<br />
resp. kninice, t. j. môete ich podobne ako<br />
RAR èi ZIP poui <strong>na</strong> komprimovanie binárnych,<br />
textových èi iných ¾ubovo¾ných dát.<br />
Obr. 1<br />
Grafická <strong>na</strong>dstavba kompresného<br />
programu UPX<br />
LZO<br />
LZO je dátová kompresná kninica, ktorá je urèená<br />
<strong>na</strong> kompresiu, resp. dekompresiu dát v reálnom<br />
èase. Pomenovanie LZO pochádza zo slov Lempel-<br />
Ziv-Oberhumer. Kninica LZO bola <strong>na</strong>písaná v jazyku<br />
ANSI C. Zdrojový kód a kompresný dátový formát<br />
sú <strong>na</strong>vrhnuté tak, aby mohli by portované aj<br />
<strong>na</strong> iné platformy. K dnešnému dòu sú <strong>na</strong> stránke<br />
http://<strong>www</strong>.oberhumer.com/opensource/lzo/ k dispozícii<br />
zdrojové kódy v jazykoch Perl (verzia 1.08), Python<br />
(verzia 1.08), ANSI C (verzia 1.08) a Java (verzia<br />
1.0). V LZO je implementovaných nieko¾ko algoritmov<br />
s <strong>na</strong>sledujúcimi funkciami:<br />
jednoduchá a ve¾mi rýchla dekompresia,<br />
<strong>na</strong> dekompresiu nie je potrebná pamä,<br />
pomerne rýchla kompresia,<br />
<strong>na</strong> kompresiu je potrebná pamä 64 kb,<br />
bezpeèný algoritmus,<br />
bezstratový algoritmus.<br />
Kninica LZO a LZO algoritmus sú distribuované<br />
pod licenciou GNU General Public License (GPL). Ak<br />
chcete zí<strong>sk</strong>a špeciálnu licenciu <strong>na</strong> komerèné pouitie,<br />
treba kontaktova autora. Kninica LZO bola kompilovaná<br />
a testovaná <strong>na</strong> rozmanitých platformách, <strong>na</strong>pr.<br />
DOS (16 + 32-bit.), Windows 3.x (16-bit.), Windows<br />
95/98/ME/NT/2000/XP, Linux, HPUX a DEC Alpha (64-<br />
bit.). LZO tie pracuje pod AIX, AmigaOS, ConvexOS,<br />
FreeBSD, IRIX, MacOS, MacOSX, NetBSD, Nintendo64,<br />
PalmOS (Pilot), PSX (Sony Playstation), OpenBSD, Solaris,<br />
SunOS, TOS (Atari ST) a VxWorks.<br />
Ako príklad uvádzam nejaké èasy, ktoré boli <strong>na</strong>merané<br />
<strong>na</strong> mojom starom Intel Pentium 133:<br />
memcpy(): ~60 MB/sec<br />
LZO1X dekompresia v jazyku C: ~16 MB/sec<br />
LZO1X dekompresia v optimalizovanom<br />
assembleri: ~20 MB/sec<br />
LZO1X-1 kompresia: ~5 MB/sec<br />
Okrem toho môete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.ober<br />
humer.com/opensource/lzo/ nájs tzv. miniLZO; miniLZO<br />
predstavuje pod<strong>sk</strong>upinu, resp. èas funkcií<br />
kninice LZO. Po rozbalení zdrojových kódov ich mô-<br />
ete <strong>sk</strong>ompilova <strong>na</strong>príklad takto:<br />
Administrator@P1600 /tmp<br />
$ make<br />
Please choose one of the following targets:<br />
gcc gcc−i386 gcc−rs6000<br />
visualc watcomc watcomc16<br />
hpux hpux9<br />
Administrator@P1600 /tmp<br />
$ make gcc<br />
gcc −Wall −O2 −s −o testmini testmini.c minilzo.c<br />
Administrator@P1600 /tmp<br />
$ ./testmini<br />
LZO real−time data compression library (v1.08, Jul<br />
12 2002).<br />
Copyright (C) 1996−2002 Markus Franz Xaver<br />
Johannes Oberhumer<br />
compressed 102400000 bytes into 401581 bytes<br />
decompressed 401581 bytes back into 102400000<br />
bytes<br />
miniLZO simple compression test passed.<br />
V prípade, e chcete tento príklad <strong>sk</strong>ompilova pomocou<br />
Visual C++ 6.0, treba <strong>na</strong>miesto príkazu make<br />
poui príkaz nmake s parametrom visualc, teda nmake<br />
visualc.<br />
LZOP<br />
LZOP je súborový kompresor, ktorý je ve¾mi podobný<br />
programu gzip (pozri http://<strong>www</strong>.gzip.org). Na<br />
kompresiu pouíva LZO DATA kompresnú kninicu.<br />
Medzi výhody oproti programu gzip patrí: ve¾ká<br />
kompresia a rýchla dekompresia (ale za cenu pomerne<br />
ve¾kého kompresného pomeru). LZOP je distribuovaný<br />
pod licenciou GNU General Public License<br />
(GPL). To, e LZOP je rýchly kompresor a dekompresor,<br />
ukazuje aj tabu¾ka 1. Vo väèšine prípadov<br />
LZOP jasne vedie pred svojimi konkurentmi.<br />
LZOP bol <strong>na</strong>projektovaný s <strong>na</strong>sledujúcimi zámermi:<br />
rýchlos (pri kompresii aj dekompresii),<br />
primeraná kompatibilita s gzip,<br />
portabilnos.<br />
Tab. 1 DOS/Windows Tests<br />
Best Compression Fastest Compression Quickest Extractraction Best Overall<br />
Text ENTROPY 0.5 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.860<br />
Executable RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w RAR (Win32) 3.00b5<br />
EXE Packer (Win32) ASPACK 2.00.1 UPX 0.99.2w N/A ASPACK 2.00.1<br />
EXE Packer (DOS) UPX 0.99.2w UPX 0.99.2w EXEPACK 4.06 UPX 0.99.2w<br />
Sound (WAV) MONKEY'S AUDIO 3.96 LZOP 1.00w LZOP 1.00w MONKEY'S AUDIO 3.96<br />
Graphics (TIF) ERI32 5.1fre LZOP 1.00w LZOP 1.00w ERI32 5.1fre<br />
Calgary Corpus RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />
Canterbury Corpus COMPRESSIA 0.96 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />
Worms 2 RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />
68 PC REVUE 3/2003
S O F T W A R E<br />
Tab. 2 Kompresia spustite¾ných súborov programom UPX<br />
Format Executable Origi<strong>na</strong>l Compressed Ratio %<br />
Netscape 4.06 win32/pe netscape.exe 2,934,336 1,124,352 0.383 38,3%<br />
Descent 2 watcom/le descent2.exe 1,448,873 652,832 0.451 45,5%<br />
MAME 0.36 djgpp2/coff mame.exe 8,214,016 1,810,056 0.220 22%<br />
OneOhOne dos/exe 101.exe 438,144 179,566 0.410 41%<br />
Emacs 20.2 linux/386 emacs−20.2 2,772,657 925,543 0.334 33,4%<br />
g++ 2.8.1 atari/tos cc1plus.ttp 1,595,049 655,508 0.411 41,1%<br />
Tab. 3<br />
Detailný zoz<strong>na</strong>m podporovaných spustite¾ných formátov (executable formats)<br />
UPX Pack Unpack Description Link<br />
atari/tos Atari TOS/MiNT executable http://<strong>www</strong>.freemint.de/<br />
djgpp2/coff DOS 32−bit COFF http://<strong>www</strong>.delorie.com/djgpp/<br />
dos/com DOS 16−bit .com file<br />
dos/exe DOS 16−bit executable<br />
dos/sys DOS 16−bit .sys file<br />
linux/386 Linux AOUT/ELF/script http://<strong>www</strong>.linux.org/<br />
rtm32/pe Windows 32−bit executable or DLL<br />
tmt/adam DOS 32−bit executable http://<strong>www</strong>.tmt.com/<br />
watcom/le DOS 32−bit linear executable<br />
win32/pe Windows 32−bit executable or DLL http://<strong>www</strong>.openwatcom.org/<br />
Hlavné rozdiely medzi LZOP a gzip sú:<br />
súbory komprimované pomocou LZOP sú<br />
zakonèené príponou .lzo,<br />
LZOP štandardne nevymae vstupný súbor(y).<br />
NRV<br />
Pomenovanie NRV pochádza zo slov (Not Really<br />
Vanished). NRV je bezstratová dátová kompresná<br />
kninica <strong>na</strong>písaná v jazyku C++. NRV ponúka<br />
rýchlu kompresiu a ve¾mi rýchlu dekompresiu. Pri<br />
dekompresii nie je potrebná pamä. NRV <strong>na</strong>vyše<br />
obsahuje pomalé stupne kompresie, pomocou ktorých<br />
dosiahnete výborný kompresný pomer, hoci<br />
predsa len dekompresia má ve¾mi vysokú rýchlos.<br />
Funkcie:<br />
NRV kompresný pomer je typicky lepší ako<br />
kompresný pomer zip, pkzip alebo gzip,<br />
NRV dekompresia <strong>na</strong> mojom Intel Pentium 133<br />
dosahuje 13 MB/s,<br />
NRV kód dekompresora môe by menší ako<br />
200 bajtov,<br />
NRV nepotrebuje iadnu dodatoènú pamä<br />
pre dekompresiu – ani priestor <strong>na</strong> zásobníku,<br />
NRV je základ ve¾mi komplikovaného<br />
kompresného prostriedku (compression engine),<br />
ktorý dovolí jednoduchú adaptáciu pre špeciálne<br />
algoritmy a iné poiadavky,<br />
NRV je ideálne riešenie pre embedded systems<br />
(vloené systémy) a podobné miesta.<br />
NRV je <strong>na</strong>vrhnutý tak, aby pracoval <strong>na</strong> 16-bitových<br />
systémoch (ako je DOS, Windows 3.1, Atari ST a Pilot<br />
Palmtop) a aj <strong>na</strong> 32 a 64-bitových strojoch (ako Unix,<br />
VxWorks, Mac, Win32, BeOS, OS/2, 32-bit DOS extenders,<br />
Sony Playstation, Nintendo 64...) a Cray.<br />
UCL<br />
UCL (UCL Compression Library) je bezstratová dátová<br />
kompresná kninica <strong>na</strong>písaná v jazyku ANSI C.<br />
UCL implementuje nieko¾ko kompresných algoritmov,<br />
èím sa dosiahne vynikajúci kompresný pomer<br />
a ve¾mi rýchla dekompresia. Dekompresia nepotrebuje<br />
iadnu dodatoènú pamä. UCL je open source<br />
reimplementácia kompresného algoritmu NRV.<br />
Ak UCL porovnáme s LZO, UCL algoritmus dosahuje<br />
lepší kompresný pomer, ale dekompresia je pomalšia.<br />
Pozrite si <strong>na</strong>sledujúce <strong>na</strong>merané èasy.<br />
Tieto èasy boli <strong>na</strong>merané <strong>na</strong> mojom Intel Pentium<br />
133:<br />
memcpy(): ~60 MB/sec<br />
UCL dekompresia v optimalizovanom assembleri:<br />
~13 MB/sec<br />
LZO dekompresia v optimalizovanom assembleri:<br />
~20 MB/sec<br />
LZO dekompresia v jazyku C: ~16 MB/sec<br />
UPX<br />
UPX (Ultimate Packer for eXecutables) je vo¾ný,<br />
vysoko výkonný kompresný program <strong>na</strong> kompresiu<br />
viacerých rozdielnych spustite¾ných formátov<br />
(podrobný preh¾ad nájdete v tabu¾ke 3). Posledná<br />
stabilná verzia programu UPX je 1.2.4 a nájdete ju<br />
<strong>na</strong> stránke http://upx.sourceforge.net. Kvality programu<br />
UPX mono charakterizova dvoma vlastnosami:<br />
1. excelentný kompresný pomer; 2. ve¾mi<br />
rýchla dekompresia. UPX je chránený licenciou<br />
GNU General Public License (GPL). UPX pre kompresné<br />
sluby pouíva kompresnú kninicu NRV. No<br />
kompatibilita tak trochu menej úèinnej open source<br />
implementácie je dosahovaná prostredníctvom<br />
kompresnej kninice UCL. UPX existuje v <strong>na</strong>sledujúcich<br />
variantoch: Win32 console version, 32-bit<br />
DOS version, Atari version, precompiled Linux<br />
version, source code (<strong>na</strong> kompiláciu však budete<br />
potrebova kompresnú kninicu UCL). Uívatelia<br />
Windows uprednostòujú verziu Win32, pretoe<br />
lepšie podporuje dlhé názvy súborov. Pre Windows<br />
95/98/ME/NT/2000/XP sa vyvíja ve¾mi pekné grafické<br />
rozhranie (GUI graphical frontends). Ale u existuje<br />
(z inej dielne) funkèné grafické rozhranie GUI,<br />
ktoré vytvoril Dirk Paehl. Aktuálnu verziu programu<br />
nájdete <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke http://<strong>www</strong>.<br />
dpaehl.de. Toto grafické rozhranie je aktuálne dostupné<br />
vo verzii 1.2.6 (pozri obrázok 1) a má u¾ahèi<br />
pouívate¾om ovládanie programu UPX. Táto<br />
grafická <strong>na</strong>dstavba má v sebe vstavaný program<br />
UPX verzie 1.2.4, no máte monos zvoli si aj externú<br />
verziu programu UPX. To pre prípad, e autor<br />
uvo¾ní novšiu verziu.<br />
V tabu¾ke 2 nájdete nieko¾ko príkladov, pod¾a<br />
ktorých môete posúdi schopnosti UPX.<br />
ZÁVER. Uvedené kninice a kompresné programy<br />
sa vyz<strong>na</strong>èujú ve¾mi rýchlou kompresiou a dekompresiou<br />
a urèite sami nájdete mnohé oblasti,<br />
kde by sa dali vyui. Pokia¾ vás niektorá z týchto<br />
kompresných metód zaujala, vedzte, e všetky<br />
uvedené kompresné programy a kninice nájdete<br />
<strong>na</strong> CD REVUE. Osobne odporúèam vy<strong>sk</strong>úša UPX<br />
(Ultimate Packer for eXecutables).<br />
Ing. Peter Gašparoviè<br />
3/2003 PC REVUE 69
S O F T W A R E<br />
TEST<br />
Ve¾ké právne informaèné systémy<br />
Vzh¾adom <strong>na</strong> obrov<strong>sk</strong>ý poèet novovydaných<br />
právnych noriem je pre<br />
jednotlivca takmer nemoné sledova<br />
zmeny v zákonoch. Predstava advokát<strong>sk</strong>eho<br />
koncipienta, ktorý sa pomocou<br />
pera, lepidla a noníc s<strong>na</strong>í v<br />
zaltnutej èiastke Zbierky zákonov<br />
rekonštruova práve aktuálne znenie<br />
nejakého záko<strong>na</strong> èi vyhlášky, má dnes<br />
nádych <strong>sk</strong>ôr historickej absurdity.<br />
Takéto nieèo je v èase pouívania<br />
výpoètovej techniky zbytoèným mrhaním<br />
èasu a nervov.<br />
Od posledného predstavenia právnych<br />
informaèných systémov <strong>na</strong><br />
stránkach PC REVUE uplynuli u viac<br />
ako dva roky. U len to je dostatoèný<br />
dôvod, aby sme sa pozreli, k akým<br />
zmenám <strong>na</strong> tomto poli došlo a aká je<br />
vlastne situácia v tejto špecifickej<br />
oblasti. Rov<strong>na</strong>ko ako pri posledných<br />
recenziách <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u dominujú<br />
tri právne informaèné systémy –<br />
ASPI spoloènosti Compris software,<br />
Jurix CD, vyrábané Junkers software,<br />
a De Jure 5 spoloènosti Lithec Distribution.<br />
V tomto poradí jednotlivé produkty<br />
aj predstavíme.<br />
ASPI sa vyz<strong>na</strong>èuje tým, e kadá úloha má svoje vlastné okno, ktoré je<br />
prístupné <strong>na</strong> jedno kliknutie z menu.<br />
ASPI<br />
ASPI – Automatizovaný systém právnych<br />
informácií – je právny informaèný<br />
systém, ktorého údaje sú rozdelené<br />
do troch relatívne samostatných celkov.<br />
Prvý celok, oz<strong>na</strong>èovaný ako Právne<br />
predpisy, má dnes viac ako 38-tisíc<br />
záz<strong>na</strong>mov – plnotextových predpisov<br />
od roku 1945 vrátane Sloven<strong>sk</strong>ého<br />
zákonníka z rokov 1939 – 1945.<br />
K dispozícii sú aj predpisy vydané v<br />
Èe<strong>sk</strong>ej republike od roku 1993, ako aj<br />
ve¾ké mnostvo historických právnych<br />
dokumentov u od roku 1786.<br />
Obsahom celku oz<strong>na</strong>èeného ako Literatúra<br />
je judikatúra, stanovi<strong>sk</strong>á súdov<br />
(nálezy a uznesenia Ústavného<br />
súdu, Najvyššieho súdu, Európ<strong>sk</strong>eho<br />
súdu pre ¾ud<strong>sk</strong>é práva a iné), komentáre<br />
a výklady právnych predpisov,<br />
výber z právnych a ekonomických èasopisov<br />
(záz<strong>na</strong>my z Fi<strong>na</strong>nèného spravodajcu,<br />
Podnikate¾ a právo, Zo súdnej<br />
praxe atï.). Literatúra obsahuje<br />
vyše 12-tisíc záz<strong>na</strong>mov a pre uívate¾a<br />
rozšírenej èe<strong>sk</strong>ej verzie je poèet<br />
prístupných záz<strong>na</strong>mov viac ako 40-<br />
tisíc.<br />
Tretia èas s názvom Aplikácie obsahuje<br />
colné sadzobníky (od r. 1996)<br />
a zoz<strong>na</strong>m výrobkov podliehajúcich certifikácii.<br />
Ïalšiu súèas Aplikácií – Klasifikáciu<br />
produkcie – mono zí<strong>sk</strong>a za<br />
jednorazový príplatok.<br />
ASPI sa ako štandardná licencia dodáva<br />
<strong>na</strong> 1 a 3 CD-ROM, pod¾a toho, èi<br />
si zákazník objednáva len právne predpisy<br />
SR alebo má záujem aj o èe<strong>sk</strong>é<br />
predpisy a literatúru. ASPI sa dodáva<br />
ako jednopouívate¾<strong>sk</strong>á licencia alebo<br />
ako verzia LAN pre siete do 20 PC, prípadne<br />
vo verzii KLIENT-SERVER pre<br />
volite¾ný poèet staníc.<br />
Inštalácia systému vyaduje licenènú<br />
di<strong>sk</strong>etu a je bezproblémová. Kom-<br />
70 PC REVUE 3/2003
S O F T W A R E<br />
Obrazovka s Jurixom je preh¾adne a úèelne usporiadaná.<br />
pletná inštalácia zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u asi<br />
400 MB, rozšírená o èe<strong>sk</strong>é predpisy nieèo<br />
vyše 900 MB priestoru. Systém je<br />
aktualizovaný v mesaèných intervaloch.<br />
Intervaly zasielania aktualizácie<br />
sú volite¾né pod¾a výberu uívate¾a<br />
(1 a 3 mesiace).<br />
ASPI tie môu záujemcovia u 5<br />
rokov vyuíva ON-LINE 24 hodín<br />
denne aj prostredníctvom internetu.<br />
Pre študentov a absolventov VŠ je<br />
k dispozícii produktový rad Študent-<br />
ASPI, AbsolventASPI a ProfiASPI pod<br />
Windows, ktorého súèasou je priame<br />
pripojenie <strong>na</strong> internetový server<br />
výrobcu. ŠtudentASPI a AbsolventASPI<br />
sú verzie, ktoré sa spúšajú priamo z<br />
CD-ROM <strong>na</strong> akomko¾vek PC, teda<br />
<strong>na</strong>príklad aj v internetovej kaviarni.<br />
Zaujímavou monosou, ako si<br />
overi vyuite¾nos systému, je ponúkaný<br />
produkt ŠtartASPI, ktorý rov<strong>na</strong>ko<br />
ako ŠtudentASPI ponúka aj pripojenie<br />
<strong>na</strong> internetovú verziu systému.<br />
Vyh¾adávanie právnych predpisov<br />
je moné pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich kritérií:<br />
èísla normy, jej druhu, autora, názvu,<br />
oblasti úpravy, èiastky Zbierky zákonov<br />
a zdroja, v ktorom bola daná<br />
norma publikovaná, dátumu schválenia,<br />
vzahu k iným normám a textu,<br />
ktorý má norma obsahova. Jednotlivé<br />
kritériá pre vyh¾adávanie mono<br />
<strong>na</strong>vzájom ¾ubovo¾ne kombinova, prièom<br />
v rámci niektorých kritérií je<br />
povolené kombinova viaceré monosti.<br />
Funkcia posun <strong>na</strong> èasovej osi<br />
sprístupòuje znenie príslušnej normy<br />
k urèitému dátumu, prièom do<br />
textu sú zapracované všetky prípadné<br />
novelizácie, úèinné k danému dátumu.<br />
Praktické vyuitie tejto funkcie<br />
ocení uívate¾ pri mnostve predpisov,<br />
ktorých platnos a úèinnos je<br />
posunutá <strong>na</strong>príklad ku dòu vstupu<br />
do Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />
Vyh¾adávanie právnych predpisov<br />
mono <strong>na</strong>stavi tak, e vyh¾adáva sa<br />
bude len v sloven<strong>sk</strong>ých/èe<strong>sk</strong>ých právnych<br />
normách, prípadne vo všetkých<br />
normách obsiahnutých v systéme<br />
ASPI. Vyh¾adávanie mono obmedzi<br />
aj iným spôsobom – <strong>na</strong> okruh noriem/<br />
právnych noriem, rezortných registrovaných<br />
a neregistrovaných predpisov,<br />
rozhodnutí Ústavného súdu a opatrení<br />
ústredných orgánov.<br />
Predpis alebo predpisy, ktoré vyhovujú<br />
podmienkam zadania, sa zobrazia<br />
v novom okne v podobe zoz<strong>na</strong>mu. Pri<br />
kadej poloke zoz<strong>na</strong>mu mono zobrazi<br />
pomocou tlaèidla v záhlaví ok<strong>na</strong><br />
preh¾adné informácie o predpise, obsah<br />
a text normy, paragrafové znenie,<br />
<strong>na</strong>dradené a vykonávacie predpisy,<br />
aktívne a pasívne derogácie, príslušnú<br />
literatúru.<br />
V literatúre mono vyh¾adáva pod-<br />
¾a <strong>na</strong>sledujúcich kritérií: evidenèného<br />
èísla, záväznosti, aktuálnosti, územnej<br />
platnosti, dátumu vydania, autora, prameòa,<br />
oblasti úpravy, vzahu k právnym<br />
predpisom a priamo v texte záz<strong>na</strong>mu.<br />
Obdobne ako pri vyh¾adávaní<br />
v právnych predpisoch sa aj tu výsledky<br />
zobrazia v okne so zoz<strong>na</strong>mom<br />
nájdených záz<strong>na</strong>mov vyhovujúcich<br />
zadaným kritériám. Ku kadému záz<strong>na</strong>mu<br />
je moné vyvola struènú informáciu,<br />
úplný text (i v tomto texte<br />
je moné ïalej vyh¾adáva) a paragrafové<br />
znenie právnej normy, ku ktorej<br />
sa záz<strong>na</strong>m viae.<br />
V èasti Aplikácie je moné vyh¾adávanie<br />
v uvedených doplnkových tituloch<br />
priamo v ich textoch za pouitia<br />
všetkých prostriedkov vyh¾adávaèa.<br />
ZÁVER. ASPI predstavuje moderný a<br />
komplexný právny informaèný systém.<br />
Jednoz<strong>na</strong>ènou výhodou je unikátne<br />
vyh¾adávanie podporujúce<br />
zvyklosti jazyka. Rozlišuje <strong>na</strong>pr. aj výz<strong>na</strong>movo<br />
nejednoz<strong>na</strong>èné pojmy (homonymá)<br />
a nájde ich vo všetkých gramatických<br />
tvaroch. Nie je dôleité, v<br />
akom tvare slovo zadávame. Uívate¾<br />
v ASPI ocení jednoduchos a preh¾adnos<br />
zobrazovania pri práci s textami,<br />
monos neobmedzeného exportu a<br />
tlaèe textov. Internetový prístup pre<br />
študentov je tie ve¾mi dobrý nápad,<br />
dá sa poui aj v internetovej kaviarni.<br />
Vyh¾adávanie a práca s ASPI je do<br />
z<strong>na</strong>ènej miery intuitív<strong>na</strong> a prístupná<br />
i právnemu „laikovi“, no výrobca ponúka<br />
monos bezplatného zaškolenia<br />
kadému novému uívate¾ovi.<br />
Nedáv<strong>na</strong> fúzia výrobcu ASPI – ban<strong>sk</strong>obystrickej<br />
spoloènosti COMPRIS –<br />
s vydavate¾stvom právnickej literatúry<br />
IURA EDITION Bratislava a v tejto<br />
súvislosti avizovaná nová verzia programu<br />
môe tomuto systému zabezpeèi<br />
ešte vyššiu úitkovú hodnotu.<br />
Pripravuje sa hypertextové prepojenie<br />
textov a doplnenie literatúry spolu<br />
s rozšírením doplnkových aplikácií.<br />
JURIX CD<br />
Jurix CD obsahuje predpisy vydané<br />
v Zbierke zákonov od 1. januára 1945 a<br />
niektoré registrované predpisy. Spolu s<br />
Jurix CD sú dodávané databázové aplikácie<br />
JUDIC CD, FIS CD a OBVEST CD.<br />
Inštalácia po pripojení hardvérového<br />
k¾úèa je bezproblémová a <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />
zaberie nieèo vyše 560 MB. Systém<br />
však dáva monos inštalova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong><br />
len programovú èas s ve¾kosou okolo<br />
5 MB a dáta ponecha <strong>na</strong> CD-ROM.<br />
Interval aktualizácie je volite¾ný, nová<br />
verzia je k dispozícii kadý mesiac<br />
JURIX CD umoòuje vyh¾adávanie<br />
právnych predpisov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich<br />
kategórií: textu, titulu a èísla<br />
normy, èísla v èiastke, autora a druhu<br />
normy, pod¾a toho, èi ide o normu<br />
publikovanú alebo registrovanú, pod¾a<br />
registrového hesla, pod¾a platnosti<br />
(Platné právne predpisy 1985, 1987,<br />
Zbierky zákonov alebo Jurix), dátumu<br />
vydania, prípadne úèinnosti, dátumu<br />
uzavretia alebo ratifikácie. JURIX takisto<br />
umoòuje vyh¾adáva normy vydané<br />
<strong>na</strong> základe urèitého právneho predpisu,<br />
prípadne normy <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie<br />
urèitých predpisov. Doplnkovým kritériom<br />
je výz<strong>na</strong>mnos normy. Na zadávanie<br />
kritérií pre vyh¾adávanie právnych<br />
noriem je okrem štandardnej formy<br />
moné poui aj SQL.<br />
Po zadaní dopytu sa v hlavnom<br />
okne zobrazia právne predpisy, ktoré<br />
vyhovujú zadaným podmienkam. Funkcia<br />
Katalóg po<strong>sk</strong>ytuje údaje o druhu<br />
predpisu, ïalej o tom, èi je daný právny<br />
predpis publikovaný alebo registrovaný,<br />
kedy a v ktorej èiastke Zbierky<br />
zákonov bol vydaný, kedy <strong>na</strong>dobudol,<br />
prípadne stratil úèinnos, a prípadné<br />
poznámky k úèinnosti predpisu pod¾a<br />
PPP85, PPP87 a Jurixu. V okne funkcie<br />
Katalóg je moné ïalej zisti derogaèné<br />
vzahy, súvisiace predpisy, titul normy,<br />
jej autora a registrové heslá, pod<br />
ktorými je daná norma zaradená.<br />
Kliknutím <strong>na</strong> èíslo predpisu v ståpci<br />
hlavného ok<strong>na</strong> programu, v ktorom sa<br />
zobrazujú vyhovujúce právne normy,<br />
sa vo ved¾ajšom rámèeku zobrazí<br />
úplný názov právneho predpisu. Po<br />
dvojitom kliknutí <strong>na</strong> èíslo predpisu sa<br />
zobrazí okno s textom zvolenej právnej<br />
normy, v ktorom s òou mono ïalej<br />
pracova. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo<br />
s oz<strong>na</strong>èením Doplnky je moný prístup<br />
k poznámkam pod èiarou a k<br />
prílohám vybranej normy. Aj z ok<strong>na</strong><br />
s textom právnej normy je moný prístup<br />
k aktívnym a pasívnym derogáciám<br />
a súvisiacim právnym predpisom.<br />
JUDIC CD je elektronická Zbierka<br />
rozhodnutí a stanoví<strong>sk</strong> Najvyššieho<br />
súdu od roku 1960. Obsahuje jed<strong>na</strong>k<br />
katalóg judikátov, jed<strong>na</strong>k ich úplné<br />
texty. JUDIC CD umoòuje vyh¾adávanie<br />
judikátov textu rozhodnutia,<br />
právnej vety, èísla rozhodnutia a zošita<br />
Zbierky rozhodnutí, právneho<br />
odboru, súdu, spisovej z<strong>na</strong>èky, druhu<br />
rozhodnutia, vecného hesla, spôsobu<br />
a dátumu uverejnenia, dátumu rozhodnutia<br />
a predpisov Zbierky zákonov,<br />
<strong>na</strong> ktoré sa judikát viae. Obdobne<br />
ako pri programe JURIX CD je<br />
aj v programe JUDIC CD moná tvorba<br />
zloených dopytov. Katalóg judikátov<br />
obsahuje právnu vetu rozhodnutia<br />
a ïalšie podstatné údaje o judikáte.<br />
FIS CD je elektronická verzia Fi<strong>na</strong>nèného<br />
spravodajcu, vydávaného<br />
Ministerstvom fi<strong>na</strong>ncií SR. Obsahuje<br />
dokumenty uverejnené vo Fi<strong>na</strong>nènom<br />
spravodajcovi od roku 1989. Ponúka<br />
preh¾ad o zápisoch a ich úplné<br />
texty. FIS CD umoòuje vyh¾adávanie<br />
dokumentov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich kategórií:<br />
textu, titulu a èísla dokumen-<br />
3/2003 PC REVUE 71
S O F T W A R E<br />
tu, èísla zošita, registrového èísla, typu<br />
dokumentu, referenta, registra (obsahuje<br />
register audítorov), dátumu vydania<br />
alebo úèinnosti a <strong>na</strong>dradeného<br />
predpisu. Katalóg dokumentu obsahuje<br />
titul dokumentu, registrové heslá,<br />
referenta (autora), <strong>na</strong>dradený právny<br />
predpis a údaje o dni vydania, <strong>na</strong>dobudnutia<br />
a prípadnej straty úèinnosti,<br />
ako aj niektoré ïalšie údaje.<br />
OBVEST je elektronická verzia Obchodného<br />
vestníka a zachytáva stav<br />
od jeho vzniku v roku 1992. Vyh¾adávacími<br />
kritériami programu OBVEST<br />
sú: text vestníka, obchodný názov,<br />
štatutárny orgán, èiastka vestníka,<br />
oddiel textu a dátum vydania. Táto<br />
súèas systému JURIX neobsahuje<br />
katalóg, ale po kliknutí <strong>na</strong> výsledok<br />
vyh¾adávania sa zobrazí údaj o dátume<br />
vydania, èiastke a oddiele textu,<br />
ktoré zodpovedajú zadaným vyh¾adávacím<br />
kritériám. Vyh¾adaný záz<strong>na</strong>m<br />
treba doh¾ada v texte.<br />
ZÁVER. Jurix CD ako jediný z testovaných<br />
právnych informaèných systémov<br />
umoòuje aj tvorbu dopytov v<br />
reime SQL. Je k dispozícii <strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèšom<br />
poète rozlièných platforiem.<br />
Export a kopírovanie textov z programu<br />
sú neobmedzené, tlaèi mono<br />
celé texty alebo len ich oz<strong>na</strong>èené èasti.<br />
Za príplatok je moné objed<strong>na</strong> aj<br />
JURIX CZ, ktorý obsahuje elektronickú<br />
Zbierku zákonov Èe<strong>sk</strong>ej republiky.<br />
Na tento rok pripravuje výrobca novú<br />
verziu systému s názvom Jurix XP.<br />
DE JURE 5 SLOVENSKO<br />
De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o tvorí mnostvo rozsiahlych<br />
databáz. Systém obsahuje<br />
všetky právne predpisy uverejnené<br />
v Zbierke zákonov od roku 1945, judikatúru<br />
Najvyššieho súdu a Ústavného<br />
súdu SR, judikatúru ÈR, Obchodný<br />
vestník, Vestník verejného obstarávania,<br />
databázu predpisov nišej<br />
právnej sily, návrhy zákonov a dôvodové<br />
správy k nim, vzory zmlúv a<br />
právnych podaní. Tieto hlavné databázy<br />
dopåòa colný sadzobník, klasifikácia<br />
produkcie, prevodník klasifikácie<br />
produkcie a databáza vzahujúca<br />
sa <strong>na</strong> certifikáciu a akreditácie.<br />
Inštaláciu systému bez problémov<br />
zvládne kadý. V zásade existujú dve<br />
monosti – <strong>na</strong>inštalova celý systém<br />
<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, èo výrazne urých¾uje<br />
vyh¾adávanie v databázach, alebo<br />
<strong>na</strong>inštalova len samotný program a<br />
databázy pouíva z CD-ROM. Druhá<br />
monos síce šetrí miesto <strong>na</strong> pevnom<br />
di<strong>sk</strong>u, ale <strong>na</strong> úkor rýchlosti. Samozrejmosou<br />
je monos dodatoènej<br />
inštalácie databáz, ktoré neboli <strong>na</strong>inštalované<br />
u pri prvotnej inštalácii.<br />
Systém je pravidelne kadý mesiac<br />
aktualizovaný o novo vydané predpisy.<br />
Intervaly zasielania aktualizácie<br />
sú volite¾né. V praxi <strong>na</strong>jpouívanejšou<br />
monosou je aktualizácia systému<br />
kadý mesiac. To z<strong>na</strong>mená, e v<br />
priebehu druhého týdòa v mesiaci<br />
uívate¾ systému dostane poštou tri<br />
kusy aktualizaèných médií, <strong>na</strong> ktorých<br />
sa <strong>na</strong>chádzajú predpisy vydané<br />
a do zaèiatku aktuálneho mesiaca.<br />
Program ponúka multimediálny<br />
kurz pouívania programu – ide o vynikajúci<br />
nápad, ako priblíi pouívanie<br />
programu aj úplnému nováèikovi.<br />
Na pouitie multimediálneho výuèbového<br />
kurzu je potrebné vloi do<br />
mechaniky príslušný CD-ROM. Tento<br />
multimediálny tutoriál sa dá vyvola<br />
aj kedyko¾vek poèas pouívania systému,<br />
èo dokáe ve¾mi pomôc <strong>na</strong>jmä<br />
v poèiatoèných fázach spoznávania<br />
programu.<br />
Príjemnou drobnosou pri spustení<br />
systému je pripomenutie aktuálneho<br />
dátumu a menín pripadajúcich <strong>na</strong><br />
daný deò, ako aj monos prehráva<br />
poèas práce s programom hudbu vo<br />
formáte MIDI.<br />
Po spustení je k dispozícii hlavné menu<br />
systému De Jure, kedyko¾vek prístupné<br />
klávesovou <strong>sk</strong>ratkou ALT – E.<br />
Úvodné menu obsahuje aktuálne dostupné<br />
databázy, tlaèidlá <strong>na</strong> zmenu dátového<br />
adresára, otvorenie vybranej databázy,<br />
vyh¾adávanie v databáze a prístup<br />
k <strong>na</strong>staveniu programu. Funkèné<br />
klávesy F1 a F2 ponúkajú kedyko¾vek<br />
prístup k textovému pomocníkovi a k<br />
multimediálnemu tutoriálu. Otvorením<br />
databázy sa sprístupní jej obsah.<br />
Názov systému ASPI Jurix De Jure 5<br />
Poèet CD 1 a 3 1 4<br />
HW k¾úè nie LPT LPT/USB<br />
Inštalaèná di<strong>sk</strong>eta áno nie nie<br />
Èiastoèná inštalácia áno áno áno<br />
Platformy<br />
MS DOS áno áno nie<br />
Windows 3.1 áno áno nie<br />
Windows 95/98/Me áno áno áno<br />
Windows NT/2000/XP áno áno áno<br />
UNIX áno áno pripravuje sa<br />
AIX nie áno nie<br />
Solaris nie áno nie<br />
Mac System 7 nie áno nie<br />
Obsiahnuté dáta<br />
Predpisy pred r. 1945 áno nie nie<br />
Zbierka zákonov od r. 1945 áno áno áno<br />
Zbierka zákonov ÈR áno za doplatok nie<br />
Judikatúra od r. 1960 áno áno áno<br />
Judikatúra ÈR áno nie áno<br />
Obchodný vestník nie áno áno<br />
Vestník verejného obstarávania nie nie áno<br />
Fi<strong>na</strong>nèný spravodajca áno áno áno<br />
Klasifikácia produkcie áno ako è. 175/1995 Z. z. áno<br />
Colný sadzobník áno áno áno<br />
Opatrenia a rozhodnutia NBS áno nie áno<br />
Uznesenia vlády a NR SR áno nie áno<br />
VZN miest a obcí nie nie áno<br />
Vzory zmlúv a podaní nie nie áno<br />
Zoz<strong>na</strong>m výrobkov podliehajúcich áno nie áno<br />
certifikácii<br />
Rekonštruované znenia áno pripravované áno<br />
Preh¾ad zmien áno nie áno<br />
Derogácie áno áno áno<br />
Pouitie hypertextu pripravované pripravované áno<br />
Previazanos predpisov a literatúry áno nie nie<br />
Monos vkladania vlastných áno pripravuje sa áno<br />
záz<strong>na</strong>mov<br />
Fulltextové vyh¾adávanie vlastná áno áno<br />
techológia<br />
Dostupnos <strong>na</strong> internete áno nie pripravuje sa<br />
Tlaèený manuál áno áno nie<br />
Interaktívny pomocník nie nie áno<br />
Školenia uívate¾ov áno áno áno<br />
De Jure 5 – derogaèný <strong>na</strong>vigaèný panel a funkcia sledovania zmien.<br />
Novelizáciou zmenený text je vyz<strong>na</strong>èený farebne, prièom prístup k zneniu<br />
pred zmenou a po nej, ako aj k textu zmeny je <strong>na</strong> jedno kliknutie.<br />
Systém De Jure 5 podporuje pouívanie<br />
programu viacerými uívate¾mi<br />
prostredníctvom vytvárania<br />
uívate¾<strong>sk</strong>ých profilov. Ich poèet nie<br />
je obmedzený a prístup ku kadému<br />
z nich je moné zabezpeèi prostredníctvom<br />
hesla.<br />
Databázu právnych noriem je moné<br />
usporiada piatimi spôsobmi: chronologicky<br />
a pod¾a typu dokumentu,<br />
pod¾a abecedy vzostupne i zostupne<br />
a pod¾a registra. V rámci jednotlivých<br />
poloiek databázy je k jednotlivým<br />
polokám vdy priradená iko<strong>na</strong>. Ikony<br />
zodpovedajúce jednotlivým typom<br />
právnych noriem (vyhláška, zákon<br />
atï.) po urèitom èase a oboznámení<br />
sa s nimi výrazne u¾ahèujú orientáciu<br />
v databáze. Vyh¾adáva dokument<br />
v databáze je moné plnotextovým<br />
vyh¾adávaním pod¾a celého radu<br />
kritérií. Môe to by èíslo normy, èiastka,<br />
v ktorej bola uverejnená, názov dokumentu,<br />
typ a text normy, dátum<br />
vydania, dátum úèinnosti, resp. uzavretia,<br />
dátum ratifikácie a schválenia<br />
medzinárodnej zmluvy. Je moné takisto<br />
vyh¾adáva normy pod¾a poznámok,<br />
ktoré si uívate¾ pod¾a potreby<br />
môe dopåòa k jednotlivým dokumentom<br />
v databáze.<br />
Vyh¾adávanie podporuje pouitie<br />
logických operátorov, vyh¾adávacieho<br />
filtra, vyh¾adávanie pod¾a registra<br />
a vyh¾adanie uívate¾om definovaných<br />
a uloených zostáv dokumentov.<br />
Na rýchlu informáciu o aktuálnosti<br />
právnej normy a prípadne aj zí<strong>sk</strong>anie<br />
jej aktuálneho znenia k urèitému<br />
dátumu slúi derogaèný <strong>na</strong>vigaèný<br />
panel. Derogaèný <strong>na</strong>vigaèný panel obsahuje<br />
èasovú os, <strong>na</strong> ktorej sú vyz<strong>na</strong>èené<br />
všetky novelizácie predpisu. Farebne<br />
zobrazené èíslo normy <strong>na</strong> prvý<br />
poh¾ad sig<strong>na</strong>lizuje, èi norma bola<br />
platná a úèinná, èi u bola zrušená<br />
alebo ešte neexistovala. Tlaèidlo Znenia<br />
umoòuje prístup ku všetkým<br />
zmenám normy, èo je výhodné, ak sú<br />
zmeny èasté (typickým príkladom sú<br />
normy upravujúce sociálne zabezpeèe-<br />
72 PC REVUE 3/2003
nie) a posun po èasovej osi by bol nepreh¾adný.<br />
Znenie predpisu k urèitému<br />
dátumu mono zí<strong>sk</strong>a aj zadaním urèitého<br />
dátumu. Tlaèidlo Zobrazenie sprístupòuje<br />
unikátnu funkciu systému De<br />
Jure – preh¾ad zmien právnych noriem.<br />
Táto funkcia pomocou farebného oz<strong>na</strong>èenia<br />
upozoròuje, kde presne v texte<br />
normy došlo k zmene, o akú zmenu<br />
išlo. Takisto mono jednoducho porov<strong>na</strong><br />
text pred zmenou a po nej a zisti,<br />
ktoré ustanovenie novely zmenu predpisu<br />
zavádza. Aktívny obsah umoòuje<br />
rýchly pohyb v rámci textu normy, èo<br />
je výhodné pri h¾adaní urèitého vopred<br />
známeho ustanovenia. Pri kadom<br />
dokumente je k dispozícii vlastný text<br />
právnej normy s odkazmi vo forme hypertextu<br />
(<strong>na</strong>príklad pri zrušení odseku<br />
sa <strong>na</strong>chádza odkaz <strong>na</strong> normu, ktorá ho<br />
ruší), základné informácie o norme<br />
(názov, èíslo, èiastka, v ktorej bola vydaná,<br />
dátum platnosti a úèinnosti, prípadne<br />
zrušenia) a väzby normy k iným<br />
právnym predpisom. Ak norma obsahuje<br />
prílohy alebo poznámky, aj tie sú<br />
prístupné vo forme záloky. Kopírovanie<br />
textov zo systému je neobmedzené.<br />
Systém umoòuje uloenie a ne<strong>sk</strong>oršie<br />
<strong>na</strong>èítanie zoz<strong>na</strong>mov pouívaných dokumentov,<br />
èo je výhodné, pokia¾ niekto<br />
pravidelne potrebuje pracova s urèitými<br />
predpismi.<br />
Databáza obsahuje aj monos prístupu<br />
k interaktívnym väzbám právnej<br />
normy. Tie obsahujú vykonávacie<br />
predpisy k danej norme, odkazy <strong>na</strong><br />
novelizácie predpisu, odkazy <strong>na</strong> normy,<br />
ktoré daný predpis úplne alebo<br />
èiastoène rušia, súvisiace predpisy,<br />
predpisy, <strong>na</strong> ktoré sa v norme odkazuje,<br />
a súvisiace judikáty. Všetky tieto<br />
predpisy sú prístupné prostredníctvom<br />
hypertextových odkazov.<br />
Databáza Judikatúra NS a ÚS obsahuje<br />
rozhodnutia súdov v obèian<strong>sk</strong>oprávnych<br />
a trestných veciach od roku 1960.<br />
V tejto databáze sa <strong>na</strong>chádzajú aj rozhodnutia<br />
Ústavného súdu Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
republiky. Usporiadanie obsahu databázy<br />
je moné pod¾a typu dokumentu<br />
alebo chronologicky. Podobne ako databáza<br />
právnych predpisov aj táto databáza<br />
umoòuje vyh¾adávanie, pouitie<br />
vyh¾adávacieho filtra a uívate¾om definovaných<br />
zostáv dokumentov.<br />
Databáza Judikatúra ÈR obsahuje rozhodnutia<br />
Najvyššieho súdu Èe<strong>sk</strong>ej republiky<br />
v trestných, správnych, obèian<strong>sk</strong>oprávnych<br />
a obchodných veciach. V dodanej<br />
verzii databáza nebola ešte kompletná<br />
a je priebene dopåòaná.<br />
V databáze Legislatíva SR sa <strong>na</strong>chádza<br />
ve¾ké mnostvo noriem a<br />
predpisov nišej právnej sily. Databáza<br />
sa postupne plní predpismi, ktoré<br />
boli uverejnené vo Fi<strong>na</strong>nènom<br />
spravodajcovi Ministerstva fi<strong>na</strong>ncií,<br />
vestníkoch a spravodajcoch ostatných<br />
ministerstiev a ïalších orgánov štátnej<br />
správy. Nachádzajú sa tu aj uznesenia<br />
vlády SR a všeobecne záväzné<br />
<strong>na</strong>riadenia niektorých miest a obcí.<br />
V databáze Literatúra sa <strong>na</strong>chádzajú<br />
niektoré návrhy zákonov spolu s ich<br />
dôvodovými správami. Dôvodové správy<br />
niekedy môu by cennou pomôckou<br />
pri a<strong>na</strong>lýze a výklade noriem.<br />
V databáze Vzory zmlúv a právnych<br />
podaní sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>jèastejšie<br />
pouívané typy zmlúv a podaní<br />
z oblasti exekúcií, miestnych poplatkov,<br />
správneho, daòového, trestného,<br />
pracovného, rodinného a obèian<strong>sk</strong>eho<br />
práva. Ide o rozlièné aloby,<br />
povolenia, dohody, riadne a mimoriadne<br />
opravné prostriedky vy<strong>sk</strong>ytujúce<br />
sa v právnej praxi. K jednotlivým<br />
podaniam je vdy pridaný komentár.<br />
Dokonca je moné jedným kliknutím<br />
myšou v záloke pouitia <strong>sk</strong>opírova<br />
celý vzor do schránky Windows a<br />
potom ho len jednoducho vloi do<br />
vášho ob¾úbeného textového editora.<br />
Obsah databázy Obchodný vestník<br />
a Vestník verejného obstarávania tvoria<br />
údaje o obchodných spoloènostiach,<br />
uverejòované v Obchodnom vestníku,<br />
a údaje z Vestníka verejného<br />
obstarávania. Široký výber kritérií <strong>na</strong><br />
vyh¾adávanie umoòuje rýchlu orientáciu<br />
a vyh¾adanie poadovaného údaja<br />
spomedzi nepreh¾adného mnostva<br />
obsiahnutých záz<strong>na</strong>mov.<br />
Doplnkové databázy obsahujú klasifikáciu<br />
produkcie, colný sadzobník,<br />
zoz<strong>na</strong>m <strong>sk</strong>úšobní a preh¾ad akreditácií.<br />
Patrí sem aj prevodník medzi Jednotnou<br />
klasifikáciou produkcie a Klasifikáciou<br />
produkcie. Aj v týchto<br />
databázach je monos plnotextového<br />
vyh¾adávania a neobmedzeného<br />
exportu.<br />
ZÁVER. De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o predstavuje<br />
rozsiahly informaèný systém<br />
z oblasti práva, ekonomiky a fi<strong>na</strong>ncií,<br />
ktorý môe v z<strong>na</strong>ènej miere u¾ahèi<br />
prácu všetkým tým, ktorí doteraz<br />
museli zí<strong>sk</strong>ava údaje z rozlièných<br />
tlaèovín. Umoòuje neobmedzený export<br />
a tlaè údajov pod¾a potreby uívate¾a.<br />
Je ve¾mi vhodný aj pri písaní<br />
prác z oblasti práva, pretoe umoòuje<br />
jednoducho sledova vývoj textu<br />
právnej normy so zvýraznením zmien.<br />
Na tento rok výrobca pripravuje novú<br />
verziu systému, ktorú vám tie predstavíme.<br />
De Jure 5 má ve¾mi príjemné<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a zaujímavý<br />
pomer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />
ZHRNUTIE. Za posledné dva roky<br />
došlo v oblasti ve¾kých právnych informaèných<br />
systémov k dvom zmenám,<br />
výz<strong>na</strong>mným pre uívate¾a. Obidve<br />
sú pozitívne – konkurencia <strong>na</strong> trhu<br />
stlaèila ceny produktov <strong>na</strong>dol a tí<br />
z výrobcov, ktorí nejakým spôsobom<br />
obmedzovali export údajov, od tohto<br />
obmedzenia ustúpili. Kadý z výrobcov<br />
disponuje produktom, ktorý má<br />
urèité vlastnosti, ktoré konkurencia<br />
ešte nemá.<br />
De Jure má <strong>na</strong>jprepracovanejšie a<br />
<strong>na</strong>jprítulnejšie pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />
a vynikajúcu cenu. V cene licencie sú<br />
pritom zahrnuté všetky databázy. Urèitým<br />
nedostatkom je absencia právnych<br />
predpisov Èe<strong>sk</strong>ej republiky, èo je pod¾a<br />
vyjadrenia výrobcu len doèasný stav.<br />
ASPI obsahuje mnohé historické<br />
predpisy, èe<strong>sk</strong>é normy a rozsiahlu literatúru<br />
a disponuje unikátnou technológiou<br />
a vyh¾adávaèom vybudovaným<br />
<strong>na</strong> základoch domáceho jazykového<br />
prostredia.<br />
Jurix ako jediný po<strong>sk</strong>ytuje monos<br />
tvorby dopytov v jazyku SQL a<br />
existuje vo verziách pre <strong>na</strong>jväèší poèet<br />
platforiem.<br />
Situácia <strong>na</strong> trhu sa ešte vyostrí,<br />
pretoe všetci výrobcovia ohlásili uvedenie<br />
nových verzií svojich produktov<br />
<strong>na</strong> trh alebo rozšírenie obsiahnutých<br />
údajov. Keï sa tak stane, budeme<br />
vás o tom informova.<br />
Peter Kováè<br />
Základné údaje o produktoch<br />
ASPI – Automatizovaný systém právnych informácií<br />
Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á verzia: 24 300 Sk bez DPH / 29 160 Sk s DPH<br />
Roèná ce<strong>na</strong> aktualizácií: štvrroènej 9300 Sk bez DPH / 11 160 Sk s DPH, dvojmesaènej<br />
12 600 Sk bez DPH / 15 120 Sk s DPH, mesaènej 18 600 Sk bez DPH / 22 320 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> za verziu INTERNET: licenèný poplatok 300 Sk + mesaène od 150 Sk bez DPH<br />
Ce<strong>na</strong> verzie ŠtartASPI: 1500 Sk bez DPH / 1800 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> verzie ŠtudentASPI (za rok): 2000 Sk bez DPH / 2400 Sk s DPH<br />
Výrobca: IURA EDITION, spol. s r. o.<br />
Jurix CD<br />
Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á vezia: 24 455 Sk bez DPH / 29 346 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> jednej aktualizácie: štvrroèná 8880 Sk bez DPH / 10 656 Sk s DPH, mesaèná<br />
18 000 Sk bez DPH / 21 600 Sk s DPH<br />
Výrobca: JUNKERS Software, s. r. o.<br />
De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á verzia: 9500 Sk bez DPH / 11 400 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> jednej aktualizácie: polroèná 6600 Sk bez DPH / 7920 Sk s DPH za 2 aktualizácie,<br />
štvrroèná 9600 Sk bez DPH / 11 520 Sk s DPH za 4 aktualizácie, mesaèná 17 400 Sk bez DPH /<br />
20 880 Sk s DPH za 12 aktualizácií<br />
Výrobca: LITHEC's Distribution, spol. s r. o.
S O F T W A R E<br />
Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />
Pin<strong>na</strong>cle je z<strong>na</strong>èka dostatoène známa v<br />
oblasti spracovania videa. Táto spoloènos<br />
pôsobí v oblasti hardvérových zariadení<br />
<strong>na</strong> grabovanie videosignálu a<br />
softvérových riešení <strong>na</strong> jeho spracovanie.<br />
Na oblas amatér<strong>sk</strong>eho spracovania<br />
je zameraný softvérový nástroj s<br />
oz<strong>na</strong>èením Pin<strong>na</strong>cle Studio 8. Tento<br />
program sa štandardne dodáva k niektorým<br />
kartám <strong>na</strong> spracovanie videa a<br />
je ho moné zakúpi aj samostatne<br />
(<strong>na</strong>pr. ak u máte <strong>na</strong> poèítaèi port Fire-<br />
Wire). Na Sloven<strong>sk</strong>u sa tento program<br />
dá zakúpi v sloven<strong>sk</strong>ej jazykovej verzii.<br />
ZÁKLADNÁ PRÁCA. Práca pri spracovaní<br />
videa prebieha v troch krokoch<br />
– <strong>na</strong>hrávanie, editácia a export.<br />
Tomuto deleniu zodpovedá aj pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />
prostredie a hlavné menu<br />
aplikácie. Prvým krokom je zachytenie<br />
videa z kamery. Predpokladajme,<br />
e u máte nejakým spôsobom k poèítaèu<br />
pripojenú kameru (a<strong>na</strong>lógovú<br />
alebo digitálnu). Potom jedným tlaèidlom<br />
spustíte zachytávanie obrazu<br />
a softvér automaticky rozpoznáva zmeny<br />
<strong>na</strong>táèanej scény. Pod¾a tohto delenia<br />
sa vytvoria jednotlivé zábery a tie<br />
sa umiestòujú do vstupného albumu.<br />
Rozdelenie filmu <strong>na</strong> jednotlivé segmenty<br />
môete ešte manuálne zmeni.<br />
V základnom okne si potom môete<br />
jednotlivé scény prehra. Pri tejto èinnosti<br />
sa spracovanie obrazu realizuje<br />
len v nízkej kvalite. Je to výhodné, pretoe<br />
celý proces je rýchly a zbytoène si<br />
nehromadíte ve¾ké súbory <strong>na</strong> pevnom<br />
di<strong>sk</strong>u. Spracovanie obrazu v plnej kvalite<br />
sa realizuje a pri jeho výslednom<br />
spracovaní.<br />
Druhým krokom je editácia budúceho<br />
videa. Tu vlastne vyberáte jednotlivé<br />
scény z albumu a myšou ich umiestòujete<br />
do èasovej osi. Ešte predtým mô-<br />
ete <strong>na</strong> <strong>na</strong>toèené zábery poui úpravu<br />
jasu, kontrastu èi farebných filmov.<br />
To, èo <strong>na</strong>jviac zaujme vašu pozornos,<br />
budú asi špeciálne efekty <strong>na</strong> výmenu<br />
scén – prelí<strong>na</strong>èky. S programom<br />
Studio 8 dostanete asi 200 rozlièných<br />
prelí<strong>na</strong>èiek. Výhodou je, e efekt prelí<strong>na</strong>nia<br />
vidíte pri väèšine efektov okam-<br />
ite – bez renderovania.<br />
Pripoji je moné aj zvuk, <strong>na</strong>pr.<br />
pôvodný zachytený kamerou, prípadne<br />
si <strong>na</strong>hráte dodatoène hlasový<br />
sprievod èi vyberiete z pripravených<br />
záz<strong>na</strong>mov z dodávky programu. Vyui<br />
sa dá aj hudobný záz<strong>na</strong>m z CD<br />
média alebo súborov MP3. Tu však<br />
platí obmedzenie, e poèet audiostôp<br />
nemôe by väèší ako tri.<br />
Pri zostavení výsledného filmu môete poui prelí<strong>na</strong>èky (zvýrazenené<br />
v èasovej osi) alebo sa dá zostavi aj úvodné menu filmu (zvýraznené<br />
v pravej èasti monitora).<br />
Scény môete oivi titulkami, <strong>na</strong><br />
èo slúi program TitleDeko. Jeho súèasou<br />
sú ozdobné fonty a štýly písma.<br />
Aj <strong>na</strong> titulky môete aplikova prelí<strong>na</strong>cie<br />
efekty.<br />
Novou funkciou je aj tvorba úvodného<br />
menu (DVD authoring). Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e si pripravíte nieko¾ko tlaèidiel<br />
<strong>na</strong> rýchle od<strong>sk</strong>oky v dlhšom filme.<br />
Prirodzene, túto funkciu pri prehrávaní<br />
vyuijete len v prípade digitálnej<br />
podoby. Úvodné menu môe by<br />
animované – efekty aplikujete <strong>na</strong>pr.<br />
<strong>na</strong> tlaèidlá alebo pozadie menu. Spolu<br />
s programom pritom dostávate 27 pripravených<br />
šablón úvodného menu.<br />
Ve¾mi pohodlne sa definuje aj pozícia,<br />
kde má pokraèova prehrávanie<br />
po stlaèení príslušného tlaèidla. Staèí<br />
sa v èasovej osi <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> vybrané<br />
miesto a vybra poloku z ponuky po<br />
stlaèení pravého tlaèidla myši.<br />
Tretím krokom je export vytvoreného<br />
videa – môete ho <strong>na</strong>pr. uloi<br />
<strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u v a<strong>na</strong>lógovom videorekordéri,<br />
uloi <strong>na</strong> CD alebo DVD médium<br />
(pod¾a toho, akú máte <strong>na</strong>pa¾ovaèku)<br />
alebo publikova <strong>na</strong> webovej stránke.<br />
Spolu s nákupom softvéru dostávate<br />
aj 10 MB webového priestoru u výrobcu,<br />
kde si môete uklada video.<br />
Po<strong>sk</strong>ytnutá kapacita nie je ve¾ká,<br />
staèi vám bude len zo zaèiatku. Pri<br />
záz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> CD alebo DVD vám systém<br />
presne oznámi, akú kapacitu<br />
budete potrebova.<br />
SLOVENSKÁ LOKALIZÁCIA. Sloven<strong>sk</strong>á<br />
lokalizácia sa dodáva ako<br />
rozšírenie základného programu, a to<br />
ku kadému programu zakúpenému<br />
u nás. Týka sa systému menu a pomocníka<br />
k programu. Pred <strong>na</strong>inštalovaním<br />
sloven<strong>sk</strong>ej lokalizácie musí by<br />
<strong>na</strong> poèítaèi u originál<strong>na</strong> verzia programu<br />
Pin<strong>na</strong>cle Studio 8.<br />
VYHODNOTENIE. Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />
je program primárne urèený pre zaèiatoèníkov<br />
a mierne pokroèilých.<br />
Naozaj sa ovláda ve¾mi ¾ahko a intuitívne.<br />
Jednoducho si tak pouívate¾ v<br />
domácnosti zostaví film pod¾a svojich<br />
predstáv. Ako nevýhodu programu<br />
vidíme dlhú dobu pri renderovaní videa,<br />
èo sa prejaví pri výslednom exporte<br />
videa. Pri dlhších filmoch vám<br />
odporúèame prenecha túto prácu<br />
<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> noc, môe toti ís o celé<br />
hodiny práce. Do budúcnosti by sme si<br />
priali aj podporu formátu QuickTime,<br />
ktorý sa dos èasto pouíva.<br />
Program sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> operaènom<br />
systéme Windows XP a v tomto<br />
systéme pracoval bez väèších problémov.<br />
V niších verziách tohto operaèného<br />
systému (<strong>sk</strong>úšali sme Windows<br />
98 a 2000) všetko fungovalo v<br />
poriadku a do okamihu výsledného<br />
exportu videa. V tomto prípade sa<br />
nám stalo, e program zamrzol. Zrejme<br />
bude potrebné experimentova s<br />
Program po zostavení výsledného filmu umoòuje jeho <strong>na</strong>pálenie<br />
<strong>na</strong> DVD alebo CD médium. Máte preh¾ad o obsadenej kapacite média<br />
i o dobe ukladania údajov.<br />
opravnými balíkmi, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú<br />
<strong>na</strong> stránke výrobcu, ako i <strong>na</strong>stavením<br />
hardvérových prostriedkov.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Jednoduché ovládanie<br />
☺ Zabudované prelí<strong>na</strong>èky<br />
☺ Systém ovládacieho menu<br />
☹ Obèasná nestabilita<br />
☹ Nepodporuje formát QuickTime<br />
Ce<strong>na</strong>: 3390 Sk bez DPH / 4068 Sk s DPH<br />
Zapoièal: ts−pro<br />
Ondrej Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Importovate¾né formáty: video − MPEG−1,<br />
MPEG−2, AVI, audio – WAV, MP3, obrázky –<br />
BMP, JPG, PCT, TGA, TIF, WMF<br />
Výstupné formáty: DV alebo Digital8, Video<br />
CD, Super Video CD, DVD, MPEG−1, MPEG−2,<br />
AVI, RealVideo, WindowsMediaFormat<br />
Podporovaný operaèný systém: Windows 98,<br />
Me, 2000 a XP<br />
Poèítaè: procesor Intel Pentium alebo AMD<br />
Athlon 500 MHz, 128 MB RAM, ve¾ký pevný<br />
di<strong>sk</strong> (4 GB <strong>na</strong> kadých 20 minút filmu<br />
v <strong>na</strong>jlepšej kvalite), rýchlos 4 MB/s<br />
74 PC REVUE 3/2003
OptimAccess<br />
Správcovia väèších sietí (a je jedno, èi<br />
vo firmách alebo v školách) urèite potvrdia,<br />
e prevanú väèšinu pracovného<br />
èasu strávia opravou chýb,<br />
ktoré úmyselne alebo nevedomky <strong>na</strong>páchali<br />
pouívatelia poèítaèov. Preèo<br />
sa však takýmto èinnostiam venova<br />
dodatoène, keï je moné im predís,<br />
Pracovné prostredie programu<br />
a to pomocou softvérového riešenia?<br />
Takýmto riešením je <strong>na</strong>príklad aj program<br />
OptimAccess, ktorý po<strong>sk</strong>ytne<br />
správcom poèítaèov monos presne<br />
<strong>na</strong>stavi práva jednotlivých pouívate¾ov.<br />
INŠTALÁCIA. Jednou z hlavných výhod<br />
softvérového balíka OptimAccess<br />
je jeho jednoduchos, ktorá je badate¾ná<br />
nielen pri práci s ním, ale u pri<br />
jeho inštalácii. Tá spoèíva v spustení<br />
inštalaèného súboru, vloení registraèného<br />
èísla a vybraní destinácie <strong>na</strong><br />
pevnom di<strong>sk</strong>u. Následne staèí u len<br />
zada vaše správcov<strong>sk</strong>é heslo <strong>na</strong> prístup<br />
k <strong>na</strong>staveniam programu a inštalácia<br />
je hotová. Prvotná aktivácia<br />
ochrany systému však vyaduje reštart<br />
poèítaèa.<br />
OVLÁDANIE A NASTAVENIA. Aktivita<br />
programu OptimAccess je pre beného<br />
pouívate¾a nevidite¾ná, v systéme<br />
sa neobjavuje nijaký beiaci program<br />
èi iko<strong>na</strong>, ktorá by upozoròovala<br />
<strong>na</strong> to, e je takáto forma ochrany aktív<strong>na</strong>.<br />
A keïe je prístup do <strong>na</strong>stavení<br />
programu chránený správcov<strong>sk</strong>ým heslom,<br />
pouívate¾ nemá monos dosta<br />
sa k <strong>na</strong>staveniam, prípadne ich<br />
zmeni.<br />
Po vstupe do <strong>na</strong>stavení sa vám<br />
však <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne ve¾mi široká paleta moností,<br />
ako zmeni elané vlastnosti<br />
systému a zneprístupni ich pre<br />
pouívate¾ov. Hlavné rozdelenie <strong>na</strong>stavení<br />
je takéto: úprava vlastností<br />
pre lokálnu stanicu, poèítaèe v sieti a<br />
pre export <strong>na</strong>stavení. Všetky sú usporiadané<br />
v stromovej štruktúre, take<br />
vdy máte presný preh¾ad o tom, aké<br />
<strong>na</strong>stavenia meníte.<br />
LOKÁLNA STANICA. V tejto poloke<br />
môete vybra globálne <strong>na</strong>stavenia<br />
pre celý poèítaè bez oh¾adu <strong>na</strong><br />
to, ktorý pouívate¾ je k nemu prihlásený.<br />
Môete tu zakáza pouívanie<br />
vybraných typov výmenných médií<br />
alebo, <strong>na</strong>opak, vyplni zoz<strong>na</strong>m médií,<br />
ktoré bude moné v mechanikách spúš-<br />
a. Ve¾mi dobrou ponukou je tzv. vytvorenie<br />
chránených adresárov, keï<br />
sa dáta aj po vymazaní pouívate¾om<br />
automaticky obnovia. Medzi ïalšie<br />
ponuky patrí zamedzenie prístupu k<br />
niektorých adresárom èi súborom<br />
Export <strong>na</strong>stavení pre OptimAccess<br />
S O F T W A R E<br />
alebo znemonenie ich editácie. Výrazne<br />
obmedzi sa dá aj <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> programov<br />
a aplikácií, ktoré bude moné <strong>na</strong><br />
poèítaèi spusti. Zamedzi sa dá takisto<br />
prístup k vybraným polokám v<br />
ovládacích paneloch èi inštalácia<br />
nových programov. Špecifické <strong>na</strong>stavenia<br />
sú v programe OptimAccess<br />
pripravené aj pre aplikácie Microsoftu<br />
(Outlook, Outlook Express, Word a<br />
Excel). Pre tie môete zakáza zmenu<br />
ovládacích panelov a panelov s nástrojmi<br />
èi editáciu šablóny pre nové<br />
dokumenty. Rov<strong>na</strong>ko môete obmedzi<br />
aj správanie pouívate¾ov <strong>na</strong> internete.<br />
Zakáza je moné download,<br />
zmenu vlastností pripojenia èi domov<strong>sk</strong>ej<br />
stránky. Medzi ïalšie monosti<br />
patrí aj zákaz softvérového vypnutia<br />
poèítaèa èi monos editácie<br />
registrov.<br />
Okrem reštrikcií vo funkènosti systému<br />
vám však OptimAccess ponúkne<br />
aj monos monitorova èinnos,<br />
ktorú <strong>na</strong> poèítaèi jednotliví pouívatelia<br />
vykonávajú. A tak máte monos<br />
dozvedie sa, kedy bol poèítaè zapí<strong>na</strong>ný,<br />
kedy sa pristupovalo do <strong>na</strong>stavení<br />
systému, ktoré programy boli<br />
spustené, aké WWW stránky jednotliví<br />
pouívatelia <strong>na</strong>vštívili, aké prílohy<br />
odosielali v emailových<br />
správach èi aké dokumenty<br />
nechali zo systému vytlaèi.<br />
Všetky tieto informácie si<br />
<strong>na</strong>vyše môete z viacerých<br />
poèítaèov necha automaticky<br />
odosiela <strong>na</strong> iný systém, aby<br />
ste mali vdy zálohu s aktuálnymi<br />
údajmi, vo¾ba frekvencie<br />
obnovy dát je pritom len <strong>na</strong><br />
vás. Dos výz<strong>na</strong>mnou funkciou<br />
je aj audit poèítaèa, ktorý vám<br />
zmonitoruje celý systém a<br />
umoní tak zisti, aké zmeny<br />
boli od poslednej kontroly vyko<strong>na</strong>né,<br />
aké súbory boli <strong>na</strong>rušené, prípadne<br />
vymazané. Po <strong>sk</strong>onèení auditu je moné<br />
tieto zásahy spätne vráti.<br />
Všetky spomenuté<br />
<strong>na</strong>stavenia OptimAccess<br />
aplikuje <strong>na</strong> celú pracovnú<br />
stanicu, individuálne<br />
ich však môete<br />
meni aj pre kadého<br />
pouívate¾a èi pracovné<br />
<strong>sk</strong>upiny, ak je to<br />
potrebné.<br />
REMOTE CONTROL.<br />
Tak ako sa všetky <strong>na</strong>stavenia<br />
a obmedzenia<br />
systému dali v programe<br />
OptimAccess aplikova<br />
<strong>na</strong> lokálny poèítaè,<br />
je moné ich <strong>na</strong>stavi<br />
aj pre okolité poèítaèe.<br />
Ovládanie, postup,<br />
ako aj rozmiestnenie <strong>na</strong>stavení<br />
je úplne zhodné s predošlým prípadom,<br />
zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stáva jedine vo výbere<br />
pracovnej <strong>sk</strong>upiny v sieti a cie¾ovej<br />
pracovnej stanice. Miera <strong>na</strong>stavení<br />
však ostáva nezmenená.<br />
EXPORTY S NASTAVENÍM. Ako u<br />
názov poslednej sekcie programu<br />
OptimAccess <strong>na</strong>povedá, je moné<br />
vytvára zálohy kompletných <strong>na</strong>stavení<br />
aplikácie. Tie je moné exportova<br />
do jediného súboru, odkia¾ ich<br />
potom mono bez problémov obnovi,<br />
prípadne prenies <strong>na</strong> iný systém.<br />
SKÚSENOSTI A HODNOTENIE. Hoci<br />
OptimAccess nedokáe fyzicky ochráni<br />
vaše dáta, je ve¾mi dobrou pomocou<br />
pri ochrane <strong>na</strong>stavení systému a<br />
pri obmedzení právomocí jednotlivých<br />
pouívate¾ov. Ovládanie administrátor<strong>sk</strong>ej<br />
èasti je ve¾mi jednoduché<br />
a súèasne dostatoène komplexné<br />
<strong>na</strong> to, aby vám dokázalo po<strong>sk</strong>ytnú<br />
dostatok nástrojov <strong>na</strong> presné vymedzenie<br />
povolených èinností. Výhodou<br />
je aj monos individuálneho èi <strong>sk</strong>upinového<br />
<strong>na</strong>stavenia, prípadne konfigurácia<br />
okolitých poèítaèov prostredníctvom<br />
siete. A vïaka zaz<strong>na</strong>menávaniu<br />
èinností vykonávaných <strong>na</strong> chránených<br />
poèítaèoch máte aj monos<br />
Informácie o èinnosti ochrany<br />
spätnej kontroly. Pouívate¾ pritom<br />
nezbadá ani náz<strong>na</strong>k toho, e Optim-<br />
Access je <strong>na</strong> jeho poèítaèi spustený, a<br />
tak nemá ani monos jeho èinnos<br />
obmedzi èi zruši.<br />
Ak teda h¾adáte aplikáciu, ktorá<br />
vám softvérovo umoní obmedzi<br />
právomoci pouívate¾ov poèítaèov, a<br />
chcete ma k dispozícii komfortné prostredie,<br />
je OptimAccess dobrá a dostatoène<br />
bezpeèná vo¾ba.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Jednoduché ovládanie<br />
☺ Podrobnos <strong>na</strong>stavení<br />
☺ Sieová konfigurácia<br />
☹ Struèný pomocník<br />
Ce<strong>na</strong>: 1300 Sk bez DPH / 1560 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Info consult, <strong>www</strong>.infoconsult.<strong>sk</strong><br />
Martin Turoò<br />
3/2003 PC REVUE 75
S O F T W A R E<br />
Spríjemnite si surfovanie!<br />
Pri pohybovaní sa po internete vás<br />
urèite <strong>na</strong>padlo, e niektoré èinnosti<br />
by sa dali vykonáva aj jednoduchšie,<br />
bez toho, aby vás stáli èas alebo námahu.<br />
A preto by som vám v tomto<br />
krátkom èlánku rád predstavil nieko¾ko<br />
utilít, ktoré prácu s webom mô-<br />
u zjednoduši.<br />
Prvou zaujímavou pomôckou je<br />
Pictures Toolbar. Tento nástroj sa<br />
integruje <strong>na</strong> lištu Internet Explorera<br />
ako samostatný panel a umoní vám<br />
automatické sahovanie obrázkov.<br />
Táto funkcia vás poteší <strong>na</strong>jmä vtedy,<br />
ak <strong>na</strong> nejakom webe nájdete väèšie<br />
mnostvo obrázkov, ktoré vás zaujímajú,<br />
no ich postupné sahovanie je<br />
príliš prácne. V tomto programe len<br />
zadáte povel <strong>na</strong> sahovanie a všetky<br />
obrázky sa vám automaticky uloia<br />
<strong>na</strong> vopred vybrané miesto <strong>na</strong> pevnom<br />
di<strong>sk</strong>u. Vy si ich <strong>na</strong>vyše v rámci<br />
Internet Explorera môete prezrie v<br />
reime slideshow.<br />
Neviem ako vám, ale mne nikdy<br />
nevyhovovala poloka Favorites v IE.<br />
Preto som sa rozhodol <strong>na</strong>hradi ju<br />
iným programom, ktorý by mi dokázal<br />
preh¾adne spravova adresy URL.<br />
Vhodnou náhradou je Link Ma<strong>na</strong>ger.<br />
Tento program vaše adresy dokáe v<br />
sebe nielen uchováva, ale ich mô-<br />
ete aj triedi do kategórií a ku kadej<br />
pridáva potrebný opis. Adresy<br />
potom môete priamo z programu<br />
otvára do nového ok<strong>na</strong> prehliadaèa<br />
alebo ich kopírova do systémovej<br />
schránky <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie pouitie. Jednoduché<br />
a hlavne efektívne riešenie,<br />
odporúèam!<br />
Google Toolbar<br />
PopKill<br />
Link Ma<strong>na</strong>ger<br />
nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />
WebMon<br />
Vyh¾adávaè Google vám asi predstavova<br />
nemusím, jeho sluby urèite<br />
poznáte. No <strong>na</strong>èo <strong>na</strong>vštevova stránku,<br />
keï jeho sluby môete vyui aj<br />
cez špeciálny toolbar, <strong>na</strong>inštalovaný<br />
priamo v Internet Exploreri. Ten sa<br />
príz<strong>na</strong>ène volá Google Toolbar a<br />
umoní vám vyuíva vyh¾adávanie v<br />
internete èi priamo <strong>na</strong> stránke. Dobrou<br />
funkciou je aj monos zvýraznenia<br />
h¾adaného výrazu <strong>na</strong> stránke.<br />
Takisto uitoèné je hodnotenie stránky,<br />
t. j. Google ranking, a monos prezerania<br />
si štatistických informácií o<br />
práve zobrazovanej WWW stránke.<br />
Pokia¾ máte <strong>na</strong> internete viacero<br />
ob¾úbených stránok, je ve¾mi prácne<br />
udra si preh¾ad o ich aktualizácii.<br />
Manuálne otvára všetky zaradom a<br />
trafi sa do tej, ktorá sa práve updatovala,<br />
je zbytoène <strong>na</strong>máhavé. Web-<br />
Mon je program, ktorý vás takejto<br />
zbytoènosti ušetrí, s jeho pomocou<br />
môete automaticky kontrolova prakticky<br />
neobmedzené mnostvo stránok.<br />
Vy len zadáte ich adresy a následne<br />
vyberiete interval, v akom sa<br />
majú kontrolova. Vdy pri aktualizácii<br />
vás potom program sám upozorní,<br />
e došlo k zmene a stránka stojí za<br />
návštevu.<br />
O riešení problematiky otravných<br />
popup okien sa toho u popísalo viac<br />
ako dos. Preto ponúkam len jedno<br />
<strong>sk</strong>utoène malé riešenie, ktoré vám<br />
nezaberie èas komplikovaným <strong>na</strong>stavovaním<br />
a mnohými funkciami. Táto<br />
utilita sa volá PopKill a umoní vám<br />
<strong>na</strong>stavi si tzv. blacklist slov, ktoré<br />
majú by blokované spolu s popup<br />
oknom. Rov<strong>na</strong>ko vám program umoní<br />
<strong>na</strong>stavi maximálnu ve¾kos popup<br />
ok<strong>na</strong>, ktorú má blokova. Potom ho<br />
u len staèí aktivova a o zatváranie<br />
otravných popup okien sa bude stara<br />
automaticky.<br />
Názov: Pictures Toolbar<br />
Ve¾kos: 365 KB<br />
Licencia: freeware<br />
Download: <strong>www</strong>.diodia.com/<br />
Názov: Link Ma<strong>na</strong>ger<br />
Ve¾kos: 760 KB<br />
Licencia: shareware<br />
Download: <strong>www</strong>.one.com.ua/lm/<br />
Názov: Google Toolbar<br />
Download: http://toolbar.google.com<br />
Názov: WebMon<br />
Ve¾kos: 746 KB<br />
Licencia: freeware<br />
Download:<br />
<strong>www</strong>.markwell.btinternet.co.uk/webmon/<br />
Názov: PopKill<br />
Ve¾kos: 680 KB<br />
Licencia: freeware<br />
Download: <strong>www</strong>.bsoft.ic24.net<br />
Pictures Toolbar<br />
Martin Turoò<br />
76 PC REVUE 3/2003
SiSoft Sandra 2003 Pro<br />
nájdete<br />
<strong>na</strong> CD REVUE<br />
Programov, ktoré dokáu zisti konfiguráciu<br />
vášho systému spolu s technickými<br />
detailmi o jednotlivých komponentoch,<br />
nájdete <strong>na</strong> internete neúrekom.<br />
Ale urèite ani jeden z nich nie je<br />
taký známy ako práve SiSoft Sandra. A<br />
Hlavné okno programu<br />
práve tento informaèný program sa u<br />
tradiène ako kadý rok objavil v novej<br />
verzii a my sme mali monos otestova<br />
rozšírenú verziu 2003 Pro.<br />
INŠTALÁCIA A PRVÉ SPUSTENIE.<br />
Na CD sa spolu s programom dodávajú<br />
aj podporné utility, ako <strong>na</strong>príklad<br />
aktuál<strong>na</strong> verzia Direct X a pod.<br />
Inštalácia Sandry je ve¾mi rýchla a<br />
jediným podstatnejším <strong>na</strong>stavením<br />
je prvotný výber jazykovej mutácie<br />
programu. Po jej dokonèení môete<br />
zaèa s programom okamite pracova.<br />
Dizajn Sandry sa v porov<strong>na</strong>ní so<br />
staršími verziami vôbec nezmenil,<br />
privíta vás teda ve¾mi jednoduché<br />
okno s iko<strong>na</strong>mi jednotlivých funkcií.<br />
Tie sú, samozrejme, tematicky zoradené<br />
a vy si môete vybra filter, ktorý<br />
vám zobrazí len špecifické funkcie,<br />
<strong>na</strong>príklad benchmarky, informaèné<br />
moduly alebo testovacie moduly.<br />
Moduly Information<br />
Informaèné moduly (a tých obsahuje<br />
Sandra Pro <strong>na</strong>jviac) slúia <strong>na</strong> zobrazenie<br />
všeobecných tzv. papierových<br />
informácií. A tak sa po preklikaní<br />
jednotlivých ikoniek dozviete základné<br />
informácie o vašej matiènej do<strong>sk</strong>e,<br />
procesore, pamäti, grafickej karte,<br />
èipovej súprave, multimediálnom vybavení<br />
èi mechanikách pevných a pruných<br />
di<strong>sk</strong>ov. Ïalšie informácie potom<br />
zahàòajú detaily o sieových zariadeniach,<br />
myši, klávesnici, o Direct X, prípadne<br />
prvkoch OLE.<br />
Treba však upozorni, e všetky<br />
tieto informácie SiSoft Sandra èerpá<br />
zo zdrojov dostupných v systéme a v<br />
zariadeniach. Preto je potrebné bra<br />
ich s rezervou a poui ich <strong>sk</strong>utoène<br />
len <strong>na</strong> informaèné úèely.<br />
Moduly Benchmarking<br />
Táto èas programu je zrejme <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />
pre <strong>sk</strong>utoèných „power u-<br />
serov“. Práve tu toti dostanete detailné<br />
informácie, ktoré si program<br />
zí<strong>sk</strong>a z benchmarkových testov. Tie<br />
Testovanie výkonu procesora<br />
je schopný vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong> vašom systéme<br />
prakticky kedyko¾vek, len èo si vyberiete<br />
jeho typ a povolíte jeho prebehnutie.<br />
Autori programu upozoròujú<br />
(a ja sa k nim pridávam), e<br />
poèas benchmarku sa neodporúèa so<br />
systémom pracova a treba poèíta aj<br />
s tým, e prestane reagova.<br />
Benchmarky, ktoré program ponúka,<br />
vám pomôu preveri výkon vášho<br />
procesora, ako aj priepustnos pamäte<br />
èi multimediálny výkon celého<br />
systému. Preveri sa dá aj rýchlos<br />
pevného di<strong>sk</strong>u èi mechaniky CD alebo<br />
DVD, otestova je moné takisto aj priepustnos<br />
siete. Ve¾kou výhodou benchmarkov<br />
dodávaných so SiSoft Sandrou<br />
je mnostvo uloených výsledkov, ktoré<br />
vám pomôu porov<strong>na</strong> si vami dosiahnuté<br />
èísla s podobnými systémami.<br />
O kvalite predpripravených výsledkov<br />
testov hovorí aj fakt, e medzi<br />
procesormi sa v zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>chádzal aj<br />
Athlon XP 3000+.<br />
Moduly Listing<br />
Tento modul obsahuje prvky, ktoré<br />
sa mono niekomu budú zda zbytoèné,<br />
no aj tie dokáu po<strong>sk</strong>ytnú cenné<br />
informácie. Nájdete tu toti presný<br />
zoz<strong>na</strong>m systémových súborov, ako<br />
sú <strong>na</strong>príklad autoexec.bat, system.ini,<br />
win.ini, boot.ini. Nájdete tu aj informácie<br />
o <strong>na</strong>inštalovaných aplikáciách<br />
spolu s informáciami o známych typoch<br />
súborov, ktoré sú asociované so<br />
systémom a aplikáciami.<br />
Moduly Testing<br />
Posledná sekcia s modulmi má <strong>sk</strong>ôr<br />
diagnostické funkcie a pomôe vám<br />
do håbky preveri informácie o hardvérových<br />
<strong>na</strong>staveniach IRQ a <strong>na</strong>staveniach<br />
DMA èi o zdrojoch pamäte.<br />
Moduly vhodne dopåòa aj tzv.<br />
burn-in test, ktorý preverí stabilitu<br />
vášho poèítaèa. Dosiahne sa to kombinovaním<br />
viacerých testov a benchmarkov,<br />
výsledkom je<br />
potom kompletný report<br />
o tom, èi sa dá o<br />
vašom poèítaèi poveda,<br />
e je stabilný.<br />
Poteší aj podpora<br />
funkcie vytvorenia kompletnej<br />
správy o vašom<br />
poèítaèi. V sprievodcovi<br />
si postupne vyberiete<br />
všetky èiastkové testy,<br />
ktoré chcete zahrnú do<br />
správy o vašom systéme.<br />
Potom u len necháte<br />
testy prebehnú<br />
(pod¾a výberu to môe<br />
trva aj hodinu) a vyberiete<br />
si, v akom formáte si výsledky<br />
chcete necha uloi <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>.<br />
SiSoft Sandra 2003 Pro vo mne zanechala<br />
ve¾mi dobrý dojem. Pokojne<br />
o nej môem poveda, e ide o zrelý<br />
nástroj, ktorý vám po<strong>sk</strong>ytne vyèerpávajúce<br />
a detailné informácie o vašom<br />
systéme. Ovládanie programu<br />
pritom ostáva <strong>na</strong>ïalej ve¾mi jednoduché,<br />
tak ako v prvotných verziách. Ak<br />
vás teda zaujíma, èo sa <strong>sk</strong>rýva pod<br />
kapotou vášho PC a aký je <strong>sk</strong>utoèný<br />
výkon jednotlivých komponentov alebo<br />
celku, vy<strong>sk</strong>úšajte si novú Sandru.<br />
Licencia: shareware<br />
Detailnejšie informácie: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
Hodnotenie:<br />
☺ Ovládanie<br />
☺ Mnostvo informácií<br />
☺ Benchmarky<br />
☺ Monos porovnávania výsledkov<br />
Martin Turoò
S O F T W A R E<br />
602SQL<br />
Firma Software602, u nás a vo svete<br />
známa <strong>na</strong>jmä dnes u legendárnym<br />
textovým editorom Text602 alebo kancelár<strong>sk</strong>ym<br />
balíkom 602PCSuite, má v<br />
zoz<strong>na</strong>me svojich produktov aj databázový<br />
systém 602SQL, ktorý je v súèasnosti<br />
<strong>na</strong> trhu vo verzii 8.0. Nie je<br />
to neznámy ani nový produkt. Jeho<br />
vývoj trvá u vyše 10 rokov, predchádzajúce<br />
verzie niesli oz<strong>na</strong>èenie Win-<br />
Base602.<br />
Balík 602SQL obsahuje samotný<br />
SQL server a nástroje <strong>na</strong> vytváranie<br />
aplikácií pre Windows aj pre web – a<br />
to všetko v inštalaènom súbore s ve¾kosou<br />
menej ako 10 MB. To je vlastnos<br />
v podobných databázových systémoch<br />
ojedinelá.<br />
LICENCIE. 602SQL je komerèný produkt.<br />
Ce<strong>na</strong> však nie je preh<strong>na</strong>ná a je<br />
nišia ako pri iných databázových systémoch<br />
(Oracle, DB2, MS SQL, Inter-<br />
Base...). Platí sa za poèet súèasne pripojených<br />
klientov <strong>na</strong> server, typ ani<br />
miesto ich pripojenia sa nerozlišuje.<br />
V predaji je 5, 20 alebo 50 licencií. Vývojové<br />
prostredie a jed<strong>na</strong> licencia <strong>na</strong><br />
prístup <strong>na</strong> server je k dispozícii zadarmo<br />
len za podmienky bezplatnej<br />
registrácie cez internet.<br />
Po zaregistrovaní servera je k dispozícii<br />
po dobu 30 dní 5 licencií <strong>na</strong><br />
prístup <strong>na</strong> server a po dobu 90 dní<br />
fulltextové vyh¾adávacie nástroje.<br />
Fulltext sa <strong>na</strong>trvalo aktivuje po zaregistrovaní<br />
akéhoko¾vek poètu rozširujúcich<br />
licencií <strong>na</strong> prístup.<br />
ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI. SQL server<br />
je pod¾a normy SQL2 (92) Intermediate<br />
Level s niektorými prvkami<br />
pod¾a normy SQL3, <strong>na</strong>pr. triggery a<br />
procedúry uloené <strong>na</strong> serveri. Zahrnutá<br />
je aj podpora transakcií. Spojenie<br />
klientov so serverom je moné<br />
pomocou protokolov TCP/IP, NetBEUI<br />
a IPX/SPX. Server je k dispozícii pre<br />
Windows a pre Linux, vývojové prostredie<br />
s klientom je urèené pre Windows.<br />
Celá databáza so všetkými jej objektmi<br />
(tabu¾kami, formulármi, programami<br />
atï.) je umiestnená v jedinom<br />
súbore. V rámci databázy môe<br />
existova viac aplikácií. Systém pride¾ovania<br />
práv k dátam a objektom<br />
databázy je riešený <strong>na</strong>dštandardne.<br />
Práva sa pride¾ujú <strong>na</strong> 3 úrovniach –<br />
pouívate¾om, <strong>sk</strong>upinám a rolám, prièom<br />
pouívatelia a <strong>sk</strong>upiny sú platné<br />
pre celú databázu a roly pre kadú<br />
aplikáciu zvláš. Práva sa sèítavajú<br />
a je moné ich pride¾ova po ståpcoch<br />
a dokonca aj po riadkoch tabu¾ky. Rozlišujú<br />
sa tieto práva:<br />
Obr. 1<br />
Na èítanie, resp. pouitie<br />
Na modifikáciu<br />
Na vytváranie<br />
Na rušenie<br />
Na po<strong>sk</strong>ytovanie práv<br />
602SQL je jedným z mála produktov,<br />
ktoré obsahujú bezproblémovú<br />
podporu triedenia a vyh¾adávania<br />
pod¾a pravidiel sloven<strong>sk</strong>ého jazyka.<br />
Okrem nich podporuje ešte èeštinu,<br />
angliètinu, nemèinu, francúzštinu a<br />
po¾štinu a aj 16-bitové ukladanie textov<br />
(UNICODE).<br />
Obr. 2<br />
Konzola SQL servera<br />
Vývojové prostredie<br />
Servery dokáu replikova dáta v<br />
prípade ich priameho spojenia alebo<br />
v prípade nepriameho spojenia cez<br />
poštové protokoly SMTP/POP3. Z toho<br />
vyplýva, e existuje priama podpora<br />
pre pripojenie <strong>na</strong> poštové servery aj<br />
pre všetkých klientov, t. j. je moné z<br />
prostredia 602SQL odosiela a prijíma<br />
e-maily.<br />
FULLTEXT. Fulltextové vyh¾adávanie<br />
v textoch je pouite¾né pre všetky<br />
podporované jazyky. Fulltextový systém<br />
po<strong>sk</strong>ytuje monos zaindexova<br />
všetky vý<strong>sk</strong>yty slov v textových ståpcoch<br />
tabuliek alebo vo vloených OLE<br />
objektoch v databáze, prípadne aj v<br />
externých súboroch <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u s prípo<strong>na</strong>mi<br />
DOC, WPD, RTF, HTML alebo<br />
TXT. Po vytvorení fulltextu a zaindexovaní<br />
dát je moné vyh¾adáva slová<br />
a frázy v dokumentoch, prípadne aj<br />
ich kontext (t. j. slová <strong>na</strong>chádzajúce<br />
sa tesne pred a za h¾adanou frázou).<br />
Za slovo sa povauje ¾ubovo¾ná kombinácia<br />
písmen, èíslic a špeciálnych<br />
z<strong>na</strong>kov @, _ (podèiarkovník) a – (pomlèka).<br />
Samotné èísla sa za slová nepovaujú.<br />
Vyh¾adávanie slov je moné dvoma<br />
spôsobmi – buï sa bude h¾ada<br />
len zadané slovo, alebo nájde aj jeho<br />
vý<strong>sk</strong>yty v iných gramatických tvaroch<br />
(rode, èísle, páde). Na to je však<br />
potrebná podpora pre príslušný jazyk.<br />
V inštalaènom balíku 602SQL je<br />
zahrnutá podpora len pre èe<strong>sk</strong>ý jazyk,<br />
ostatné jazyky vrátane slovenèiny<br />
je moné doplni po <strong>na</strong>inštalovaní<br />
balíka 602PCSuite a jeho doplnku<br />
PlusPack, resp. PCSuitePlus. Je to od<br />
výrobcu trochu nedomyslený krok,<br />
lebo sa znevýhodòujú pouívatelia<br />
iných jazykov. Uvedené balíky pritom<br />
staèí <strong>na</strong>inštalova bez registrácie a<br />
vzápätí odinštalova, potrebné zdie-<br />
¾ané kninice v operaènom systéme<br />
zostanú.<br />
VÝVOJOVÉ PROSTREDIE. Vývojové<br />
prostredie a klient pre Windows je<br />
súèasou základného inštalaèného balíka.<br />
Pomocou neho je moné vytvára<br />
aplikácie v štýle podobnom ako v MS<br />
Accesse, Visual Basicu alebo Delphi a vytvorené<br />
aplikácie prevádzkova. Klient<br />
sa môe pripoji k lokálnemu 602SQL<br />
serveru alebo serveru umiestnenému v<br />
sieti. Vo vývojovom prostredí sú k dispozícii<br />
interaktívne návrháre <strong>na</strong> tvorbu<br />
formulárov, tlaèových zostáv, dopytov,<br />
menu, programov, WWW objektov, relácií<br />
a pod. V rámci vývojového prostredia<br />
je k dispozícii aj SQL konzola <strong>na</strong><br />
priame zadávanie príkazov SQL.<br />
Jednoduché aplikácie je moné<br />
vytvára bez potreby programovania<br />
[ovládajú sa pomocou ¾ubovo¾ného<br />
formulára (alebo menu), ktorý sa v<br />
aplikácii urèí ako štartovací]. Zloitejšie<br />
aplikácie je moné rozšíri pomocou<br />
programovacieho jazyka odvodeného<br />
z Pascalu a obohateného o<br />
funkcie prístupu k dátam. Jeho súèas-<br />
ou je aj prekladaè a ladiace nástroje.<br />
Okrem toho je moné vola aj funkcie<br />
z kniníc Win32 alebo funkcie <strong>na</strong>programované<br />
v externých kniniciach DLL.<br />
Súèasou aplikácie môu by aj procedúry<br />
uloené <strong>na</strong> serveri a triggery,<br />
ktoré tým, e sa spúšajú <strong>na</strong> SQL serveri,<br />
a nie u klienta, z<strong>na</strong>ène urých¾ujú<br />
vykonávanie zloitejších operácií s<br />
dátami. Aplikácie je moné zabezpeèi<br />
pred zneuitím ich zašifrovaním, èím<br />
sa znemoní ich editácia a moné odkopírovanie<br />
(ochra<strong>na</strong> know-how).<br />
Existencia vývojového prostredia je<br />
z<strong>na</strong>ènou výhodou 602SQL oproti iným<br />
porov<strong>na</strong>te¾ným produktom (MySQL,<br />
InterBase, FireBird, PostgreSQL). Kým<br />
v 602SQL je moné vyvinú a distribuova<br />
kompletnú aplikáciu vo forme<br />
spustite¾ného programu pre Windows,<br />
pri uvedených produktoch to<br />
moné nie je, pretoe sú len SQL servermi,<br />
t. j. <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>ami dát, ku ktorým<br />
sa priamo dodávajú len nástroje<br />
<strong>na</strong> správu. Niektoré z uvedených serverov<br />
sú síce zadarmo (PostgreSQL,<br />
FireBird, <strong>na</strong> nekomerèné pouitie aj<br />
MySQL), ale <strong>na</strong> vývoj aplikácií s podporou<br />
databázového prístupu treba<br />
poui ïalšie platené produkty. Navyše<br />
vývoj a distribúcia aplikácií v<br />
602SQL je jednoduchšia ako pri pouití<br />
štandardných vývojových nástrojov<br />
(C++, Visual Basic, Delphi atï.).<br />
INTERNETOVÍ KLIENTI. Spolupráca<br />
602SQL s webovým serverom je moná<br />
pomocou klientov CGI, FASTCGI a<br />
ISAPI. Pre server Apache môe by CGI<br />
klient pouitý buï ako binárny súbor<br />
spúšaný webovým serverom, alebo<br />
ako tzv. modul. Okrem Apache mono<br />
poui 602Messaging server a MS IIS.<br />
Internetoví klienti vytvárajú spojenie<br />
medzi webovým serverom a 602SQL<br />
a umoòujú zobrazovanie a modifikáciu<br />
dát z databázových tabuliek v<br />
stránkach HTML. Jazyk internetových<br />
klientov je špecifický, ale dostatoène<br />
robustný a ¾ahko <strong>na</strong>uèite¾ný. Internetový<br />
klient preberie od webového servera<br />
poiadavku <strong>na</strong> zostavenie dy<strong>na</strong>mickej<br />
stránky. Pomocou tzv. WBC konektora<br />
u<strong>sk</strong>utoèní poadovanú operáciu<br />
s databázou a <strong>na</strong> základe opisu v<br />
šablóne HTW zostaví dy<strong>na</strong>mickú stránku,<br />
ktorej obsah potom odovzdá webovému<br />
serveru.<br />
Konektory WBC a šablóny HTW sú<br />
objektmi aplikácií 602SQL podobne ako<br />
78 PC REVUE 3/2003
Obr. 3<br />
Dy<strong>na</strong>mická WWW stránka<br />
formuláre, zostavy èi programy. Je<br />
moné vytvára ich v integrovanom<br />
textovom editore alebo interaktívnych<br />
nástrojoch, <strong>na</strong>pr. vo FormWizarde, ktorý<br />
obsahuje nieko¾ko <strong>na</strong>jpouívanejších<br />
typov stránok a pomocou neho mono<br />
vyrobi dy<strong>na</strong>mickú stránku v priebehu<br />
pár sekúnd.<br />
Na tvorbu databázových aplikácií<br />
pre web je moné poui aj moduly<br />
<strong>na</strong> pripojenie PHP verzie 4 k 602SQL,<br />
ktoré sú k dispozícii pre Windows a Linux<br />
a boli doplnené do posledných verzií<br />
pre z<strong>na</strong>ènú rozšírenos jazyka PHP.<br />
PRIPOJENIENIE NA SERVER. Okrem<br />
uvedených spôsobov pripojenia k serveru<br />
(klient vývojového prostredia a<br />
klienti pre internet) existuje aj nieko¾ko<br />
ïalších. ODBC driver pre Windows<br />
a Linux umoòuje univerzálny<br />
prístup k dátam 602SQL. Pomocou neho<br />
sa môu pripoji aj iné programy,<br />
vývojové a databázové systémy, tabu¾kové<br />
kalkulátory a pod. ODBC driver<br />
funguje aj opaèným smerom, t. j.<br />
klienti 602SQL môu pristupova k<br />
dátam všetkých systémov, ku ktorým<br />
sú k dispozícii rozhranie ODBC a<br />
ovládaèe. Podobným univerzálnym<br />
rozhraním je JDBC driver pre aplikácie<br />
<strong>na</strong>písané v jazyku Java pre Windows<br />
a Linux.<br />
Ïalším podporovaným rozhraním<br />
je ActiveX. Prostredníctvom prvku<br />
ActiveX umiestneného v cudzom prostredí,<br />
<strong>na</strong>príklad v stránke HTML prehliadaèa<br />
MSIE, môu klienti v operaènom<br />
systéme Windows pristupova k<br />
dátam úplne rov<strong>na</strong>kým spôsobom<br />
ako vo formulároch vytvorených vývojovým<br />
prostredím 602SQL bez nutnosti<br />
inštalova celé vývojové a prevádzkové<br />
prostredie.<br />
Špeciálnym rozhraním je DbExpress<br />
driver, urèený pre vývojové prostredie<br />
Borland Delphi (Windows)<br />
alebo Kylix (Linux). Ïalším špecifickým<br />
driverom je ODMA. V tomto prípade<br />
sa server 602SQL pri klientoch<br />
Windows zaregistruje ako DMS (document<br />
ma<strong>na</strong>gement system). Potom<br />
môe fungova ako <strong>sk</strong>lad dokumentov<br />
a klient<strong>sk</strong>e programy Windows<br />
si môu uklada dokumenty do<br />
tohto <strong>sk</strong>ladu podobným spôsobom<br />
ako <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Vyh¾adávanie dokumentov<br />
<strong>na</strong> základe ich obsahu sa potom<br />
dá rieši štandardnými vyh¾adávacími<br />
funkciami 602SQL vrátane fulltextu.<br />
INŠTALÁCIA 602SQL. Domov<strong>sk</strong>á<br />
stránka produktu sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> adrese<br />
http://<strong>www</strong>.software 602.cz/produkty/<br />
602sql8.htm. Aktuálnu verziu 602SQL si<br />
môete stiahnu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.<br />
software602.cz/down load/602sql8.htm.<br />
Na uvedenej stránke je k dispozícii<br />
základný balík 602sql8.exe (server,<br />
klient, vývojové prostredie pre Windows),<br />
Extension Pack (doplnkové<br />
nástroje, príklady aplikácií a ovládaèe),<br />
ODBC driver ma<strong>na</strong>ér a <strong>na</strong>pokon<br />
SQL server s nástrojmi pre Linux.<br />
Súbor 602sql8.exe je k dispozícii aj<br />
lokalizovaný do anglického jazyka s<br />
výnimkou súboru pomocníka, ktorý<br />
je lokalizovaný zatia¾ len èiastoène.<br />
602SQL môete inštalova <strong>na</strong> 32-<br />
bitových operaèných systémoch Windows<br />
radu 9x (95, 98, Me) alebo radu<br />
NT (NT4, 2000, XP). Pre Windows 95<br />
a NT4 je potrebné ma <strong>na</strong>inštalované<br />
ïalšie súèasti, obsiahnuté <strong>na</strong>pr. v kadom<br />
novšom balíku browsera MS Internet<br />
Explorer. Základnú inštaláciu<br />
zaènete spustením súboru 602sql8.exe.<br />
Poèas inštalácie budete vyzvaní <strong>na</strong><br />
vyplnenie nieko¾kých obvyklých údajov,<br />
<strong>na</strong>pr. cie¾ového adresára pre inštaláciu<br />
a databázu a meno novej databázy.<br />
Jeden server môe bea práve<br />
<strong>na</strong>d jednou databázou. Na jednom<br />
poèítaèi môe by spustených viac<br />
serverov, vzájomne sa odlišujúcich<br />
èíslom portu. Pred prvým spustením<br />
servera budete poiadaní o jeho registráciu<br />
cez internet, i<strong>na</strong>k sa odmietne<br />
spusti.<br />
Pre Linux je k dispozícii SQL server<br />
s ODBC driverom, riadiaca konzola X-<br />
console pre administráciu v grafickom<br />
prostredí, doplnkové kninice 602sqllibraries<br />
pre niektoré staršie linuxové<br />
distribúcie a zdrojový text jednoduchého<br />
klienta, v ktorom je moné<br />
zadáva príkazy SQL. K dispozícii sú<br />
jed<strong>na</strong>k tar.gz, ako aj rpm balíèky.<br />
ZÁVER. Na základe mojich nieko¾koroèných<br />
<strong>sk</strong>úseností so 602SQL (Win-<br />
Base602) môem poukáza <strong>na</strong> tieto<br />
prednosti, resp. nedostatky, ktoré<br />
môete zvái pri rozhodovaní o jeho<br />
pouití:<br />
602SQL je kvalitný produkt s dlhoroènou<br />
históriou. Jeho hlavnú výhodu<br />
a tým aj monosti vyuitia vidím v<br />
sieovom prevádzkovaní aplikácií pre<br />
Windows, vytvorených v integrovanom<br />
vývojovom prostredí, a ich vzájomnom<br />
dopåòaní s aplikáciami pre web.<br />
Uvedené nedostatky nie sú zásadného<br />
výz<strong>na</strong>mu, a preto 602SQL odporúèam<br />
aspoò vy<strong>sk</strong>úša.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Monos vy<strong>sk</strong>úšania, tvorby aplikácií a ich<br />
pouívania zadarmo<br />
☺ Prostredie, elektronický pomocník<br />
v zrozumite¾nom (èe<strong>sk</strong>om) jazyku<br />
☺ Kompletné sloven<strong>sk</strong>é a èe<strong>sk</strong>é triedenie<br />
a vyh¾adávanie<br />
☺ Integrované vývojové prostredie<br />
☺ Aplikácia fulltextového vyh¾adávania<br />
☺ Úroveò zabezpeèenia servera, dát,<br />
komunikácie a aplikácií (know−how)<br />
☺ Dostatoèné mnostvo klientov pre prístup<br />
<strong>na</strong> server vrátane webových a PHP<br />
☺ Spolupráca s elektronickou poštou<br />
☺ Prijate¾ná ce<strong>na</strong><br />
☹ Nutnos registrácie servera cez internet<br />
aj pri lokálnom, t. j. nesieovom pouití<br />
<strong>na</strong> jedinom poèítaèi<br />
☹ Fulltext nie je štandardne k dispozícii<br />
pre slovenèinu<br />
☹ SQL konzola umoòuje zadanie <strong>na</strong>raz<br />
len jediného príkazu SQL<br />
☹ FormWizard má pomerne málo<br />
preddefinovaných príkladov dy<strong>na</strong>mických<br />
stránok<br />
☹ Nišie rozšírenie 602SQL oproti iným<br />
systémom SQL, spôsobené jeho predajom<br />
len v SR a ÈR a zatia¾ odloeným uvedením<br />
v USA a ïalších krajinách<br />
Roman Riedl, rriedl@nextra.<strong>sk</strong>
S O F T W A R E<br />
Sharewarové okienko<br />
nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />
CRT (SecureCRT) v4.0<br />
Opis: terminálový emulátor <strong>na</strong> realizáciu internetového<br />
alebo intranetového spojenia so vzdialeným<br />
systémom s podporou protokolov telnet,<br />
rlogin a ïalších pre Win95-XP; výrobca ponúka<br />
pod názvom SecureCRT obdobnú aplikáciu s podporou<br />
rôznych metód šifrovania <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti<br />
prenosu údajov<br />
Vlastnosti:<br />
emulácia terminálov ANSI, Linux, SCOANSI,<br />
VShell, VT100, VT102, VT220, WYSE50 a WYSE60<br />
s podporou ANSI farieb; monos spojenia cez<br />
SOCKS firewall a HTTP proxy server; podpora<br />
rozšírení xTerm; prenos súborov s vyuitím protokolu<br />
ZModem a Xmodem; okrem protokolu telnet,<br />
rlogin je podporované aj spojenie cez sériovú<br />
linku a protokol TAPI<br />
monos automatizácie procesu prihlasovania<br />
prostredníctvom definície prihlasovacích <strong>sk</strong>riptov;<br />
podpora VBScript aj JScript jazykov<br />
monos <strong>na</strong>stavenia poètu riadkov a ståpcov<br />
textu, druhu, ve¾kosti a farby písma s podporou<br />
zobrazovania národných z<strong>na</strong>kov vrátane ázij<strong>sk</strong>ých<br />
z<strong>na</strong>kov; automatické prepí<strong>na</strong>nie medzi 80 a 132-<br />
ståpcovým zobrazením; pri pouití rlogin a Telnet<br />
prístupu s podporou rozšírenia NAWS je zabezpeèená<br />
synchronizácia aktuálne zvolených rozmerov<br />
zobrazovaného ok<strong>na</strong> a rozmerov ok<strong>na</strong>, v ktorom<br />
pracuje aplikácia <strong>na</strong> vzdialenom systéme (vi,<br />
Emacs a pod.); podpora kopírovania èastí textu cez<br />
pamäovú schránku<br />
monos súèasnej realizácie viacerých relácií<br />
(s jedným alebo viacerými vzdialenými systémami),<br />
ktorých <strong>na</strong>stavenia je moné zvoli nezávisle<br />
a tie uloi do konfiguraèného súboru <strong>na</strong> ich automatické<br />
vyvolanie pri <strong>na</strong>sledujúcom spojení<br />
monos zmeny definície z<strong>na</strong>kov klávesnice,<br />
resp. definície vlastných klávesových <strong>sk</strong>ratiek<br />
s uloením zvolených <strong>na</strong>stavení v rámci konfigurácie<br />
jednotlivých relácií; sú k dispozícii preddefinované<br />
<strong>na</strong>stavenia pre emuláciu VT100, VT220,<br />
Linux a SCOANSI<br />
prácu s mnohými otvorenými ok<strong>na</strong>mi zjednodušuje<br />
modul Activator, ktorý umoòuje rýchly prístup<br />
k jednotlivým reláciám cez vo¾bu v rámci<br />
zoz<strong>na</strong>mu aktívnych okien<br />
funkcia tlaèe zahàòa automatickú tlaè celej textovej<br />
komunikácie so vzdialeným systémom (po<br />
celých riadkoch s monosou manuálneho odoslania<br />
inštrukcie prechodu <strong>na</strong> novú stranu), tlaè celej<br />
aktuálnej strany, resp. tlaè zvolenej<br />
pasáe textu<br />
monos záz<strong>na</strong>mu komunikácie<br />
v rámci jednotlivých relácií do log<br />
súboru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />
program SecureCRT okrem uvedených<br />
moností po<strong>sk</strong>ytuje šifrované spojenie<br />
cez SSH1, resp. SSH2 s podporou overovania<br />
heslom, verejným k¾úèom (RSA,<br />
DSA a Smart karty s pouitím x.509),<br />
ako aj TIS èi Keyboard Interactive; zo<br />
šifrovacích metód sú pre SSH1 k dispozícii<br />
DES, 3DES, RC4 a Blowfish a pre<br />
SSH2 aj Twofish, AES-128, AES-192 a<br />
AES-256; podpora štandardov OpenSSH<br />
Autor: VanDyke Software, USA<br />
Štatút: shareware, 30−dòová <strong>sk</strong>úšobná doba<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 35 USD + DPH (99 USD + DPH za prog−<br />
ram SecureCRT)<br />
Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.vandyke.com<br />
Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/crt.exe (2 MB)<br />
Skúšobnú verziu programu SecureCRT je moné<br />
zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu. -ph-<br />
Klick−N−View Business Cards v3.2<br />
Opis: grafický editor pre Win95-XP, špecializovaný<br />
<strong>na</strong> návrh vizitiek, pozvánok a pod.<br />
Vlastnosti:<br />
program umoòuje pri návrhu vizitiek, pozvánok,<br />
nálepiek èi hlavièkových papierov vyui viaceré<br />
editaèné operácie <strong>na</strong>d pouitými objektmi<br />
(èiara, geometrický obrazec, obrázok, text), ako<br />
<strong>na</strong>pr. zmenu jasu a kontrastu, zvýraznenie obrysov<br />
a zmenu farebnosti, zmenu rozmerov obrázkov,<br />
rotáciu a preklopenie, vertikálne a horizontálne<br />
zarovnávanie polohy objektov a pod.; podpora<br />
funkcie UNDO a REDO; je moné editova vo viacerých<br />
oknách <strong>na</strong>raz, je podporovaná funkcia prenosu<br />
objektov cez pamäovú schránku; pri editovaní<br />
si mono pomôc zobrazením pomocného rastra a<br />
obrysov jednotlivých pouitých obrázkov, resp.<br />
80 PC REVUE 3/2003
ich <strong>sk</strong>rývaním, uzamykaním objektov, identifikáciou RGB<br />
farby zvoleného obrazového bodu a pod.<br />
import podkladových a dekoraèných obrázkov je<br />
moný buï zo súboru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (podpora formátov BMP,<br />
PCX, GIF, PNG, JPG, DIB, PSD, WMF a EMF), alebo<br />
z TWAIN kompatibilného externého zariadenia, prièom je<br />
podporovaná transparentnos; je k dispozícii kreslenie<br />
základných geometrických útvarov (èiara, obdånik, zaoblený<br />
obdånik a elipsa); do vopred definovaných okienok<br />
je potom moné vpisova text so zvoleným typom písma,<br />
ve¾kosou a farbou písma s podporou tieòovania<br />
vytvorený grafický návrh je moné uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo<br />
vlastnom formáte .KVB <strong>na</strong> jeho ne<strong>sk</strong>oršie <strong>na</strong>èítanie a<br />
ïalšie editovanie (v rámci inštalácie je k dispozícii viacero<br />
vzorových návrhov - šablón); je k dispozícii aj funkcia<br />
exportu aktuálneho návrhu do bitmapového súboru <strong>na</strong><br />
pevnom di<strong>sk</strong>u s podporou viacerých grafických formátov<br />
pri tlaèi vizitiek rov<strong>na</strong>kého vzh¾adu pre <strong>sk</strong>upinu osôb je<br />
moné vyui prepojenie s databázou informácií, korešpondujúcich<br />
s obsahom jednotlivých textových polí<br />
(<strong>na</strong>pr. zoz<strong>na</strong>m osôb s adresami, telefónnymi èíslami<br />
a emailovými adresami)<br />
pri tlaèi vizitiek je moné zobrazi, resp. potlaèi zobrazenie<br />
z<strong>na</strong>èiek u¾ahèujúcich ich strihanie, pred tlaèou je<br />
moné vyui funkciu kontrolného zobrazenia vzh¾adu<br />
tlaèenej stránky<br />
-ph-<br />
Autor: Klick−N−View Software, USA<br />
Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 24 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.knvsys.com<br />
Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/bc32.exe (2,7 MB)<br />
ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/bcxp32.exe (verzia WinXP)<br />
Numis v1.08<br />
Opis: databázový program pre zberate¾ov mincí, plakiet<br />
a medailí pre Win95-XP; v príprave je obdobný program<br />
pre filatelistov<br />
Vlastnosti:<br />
pri plnení databázy je moné priamo z prostredia programu<br />
zí<strong>sk</strong>ava pomocou pripojeného <strong>sk</strong>enera vzh¾ad lícnej i<br />
rubovej strany mince (prièom mono vyui vlastný <strong>sk</strong>enovací<br />
modul alebo obsluný program dodávaný ku <strong>sk</strong>eneru)<br />
a plni všetky relevantné informácie (pôvod, obdobie platnosti,<br />
rozmery a hmotnos, materiál, autor návrhu a pod.);<br />
plnenie databázy urých¾uje monos preddefinovania zoz<strong>na</strong>mu<br />
zbierok, autorov a druhov mincí, prièom príslušnú<br />
poloku databázy u nie je potrebné vypåòa odznova, ale<br />
staèí ju <strong>na</strong>plni preddefinovaným textom z editovate¾ného<br />
zoz<strong>na</strong>mu textov; z ïalších relevantných informácií mono<br />
spomenú poèet mincí rov<strong>na</strong>kého druhu v zbierke, ich cenu,<br />
dátum a spôsob <strong>na</strong>dobudnutia a pod.<br />
v u vytvorenej a <strong>na</strong>plnenej databáze (môe ís o viacero<br />
nezávislých databáz – zbierok), ktorú mono zoradi<br />
pod¾a rôznych poloiek, mono listova (poloku po<br />
poloke, <strong>sk</strong>ok <strong>na</strong> zaèiatok, resp. <strong>na</strong> koniec) a vyh¾adáva<br />
pod¾a pôvodu (štát), obdobia èi hodnoty mince<br />
prístup k obsahu databázy je moné chráni zvoleným<br />
prístupovým heslom<br />
-ph-<br />
Autor: Miroslav Mrázik, SR<br />
Štatút programu: shareware<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.admis.<strong>sk</strong><br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 1800 Sk<br />
Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/numis.exe (6,8 MB)<br />
Sapiens<br />
Opis: program pre Win98-XP <strong>na</strong> plánovanie jedálneho lístka<br />
s optimálnym zloením potravy, vhodný pre ¾udí<br />
driacich redukènú diétu a pre diabetikov<br />
Vlastnosti:<br />
program umoòuje sledova energetickú hodnotu konzumovanej<br />
stravy a súèasne príjem tukov, cukrov a bielkovín;<br />
príslušné údaje èerpá zo vstavanej databázy viac<br />
ako 900 surovín, ku ktorej mono za z<strong>na</strong>losti príslušných<br />
parametrov pridáva ïalšie poloky; je k dispozícii aj 380<br />
receptov kompletných jedál (zatriedených po jednotlivých<br />
kategóriách) aj s údajmi o ich energetickej hodnote a<br />
zloení; je moné vytvára a uklada aj vlastné recepty, ktorých<br />
výivové parametre sa vyèís¾ujú automaticky <strong>na</strong> základe<br />
mnostva a druhu surovín potrebných <strong>na</strong> ich prípravu<br />
program umoòuje interaktívne <strong>na</strong>vrhnú celodenný<br />
rodinný jedálny lístok s pomocou spoloèných kopírovaných<br />
èastí a individuálnych úprav pre jednotlivých èlenov rodiny;<br />
výsledkom takéhoto plánovania jedálneho lístka je kompletný<br />
rozpis surovín, potrebný <strong>na</strong> jeho prípravu, ktorý sa dá<br />
poui ako základ pre zoz<strong>na</strong>m rodinného nákupu<br />
konzumované (aj mimo domova) jedlá a nápoje a ich<br />
výivové parametre je moné vyhodnocova zvláš pre jednotlivých<br />
èlenov domácnosti a po jednotlivých dòoch a je<br />
k dispozícii aj funkcia tlaèe denného preh¾adu zvoleného<br />
èle<strong>na</strong> domácnosti pred návštevou diabetologickej poradne<br />
spolu s úplnou verziou programu sa dodáva aj elektronická<br />
kuchárka vo formáte HTML, obsahujúca pre všetkých<br />
380 receptov, pouitých v preddefinovanej databáze<br />
receptov, okrem kompletného rozpisu surovín, ich<br />
výivových údajov a postupu pri ich príprave aj fotografie<br />
hotových jedál<br />
v príprave je aj verzia pre notebook, resp. PDA<br />
(vreckový poèítaè) s monosou výmeny dát<br />
o konzumovaných jedlách poèas celého dòa s osobným<br />
poèítaèom <strong>na</strong> ich ïalšiu a<strong>na</strong>lýzu<br />
-ph-<br />
Autor: Pavel Machek PC−GURU, ÈR<br />
Štatút: <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke je k dispozícii demoverzia programu, ktorá<br />
má niektoré funkèné obmedzenia<br />
Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1885 Kè + DPH (dodávka originálneho balenia)<br />
Adresa domov<strong>sk</strong>ej stránky: http://<strong>www</strong>.sapiens.cz<br />
Predaj v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
Download URL demoverzie:<br />
ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/educult/sapiens.exe (11,6 MB)
S O F T W A R E<br />
Backup to CD−RW (Made Simple)<br />
5.0.61<br />
Opis: dva prepojené programy <strong>na</strong> zálohovanie<br />
súborov pre Windows 95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
oba programy jednoduchou cestou umoòujú<br />
zálohovanie <strong>na</strong> CD-RW, CD-R, hard di<strong>sk</strong> a <strong>na</strong> iné<br />
zariadenia; zálohova a obnovi mono celý systém<br />
vrátane registrov alebo akúko¾vek èas; jednoduché<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie umoní vybra<br />
súbory a prieèinky <strong>na</strong> zálohovanie, zapamäta si<br />
typ zálohy a<br />
pod¾a potreby<br />
zálohovanie<br />
zopakova; typy<br />
záloh sú prispôsobite¾né<br />
a automaticky<br />
sa<br />
menia pri premiestòovaní,<br />
premenovaní,<br />
pridávaní alebo<br />
odstraòovaní<br />
súborov, prípadne<br />
prieèinkov<br />
programy kopírujú ¾ubovo¾ný súbor alebo<br />
prieèinok, ktorý chcete prenies <strong>na</strong> záloné médium,<br />
do prieèinku <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong>u alebo cez sie<br />
do iného poèítaèa; softvér automaticky pouije<br />
to¾ko záloných di<strong>sk</strong>ov, ko¾ko treba, prípadne si<br />
vyiada ïalší<br />
programy sú urèené menej <strong>sk</strong>úseným, ale aj<br />
pokroèilým pouívate¾om; mono zálohova<br />
nedávno upravené súbory alebo súbory oz<strong>na</strong>èené<br />
ako archív, odstráni toto oz<strong>na</strong>èenie, bez konfliktu<br />
automaticky uloi viacnásobné zálohy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>,<br />
vytvori viacero typov zaheslovaných súborov,<br />
zálohova po uplynutí stanoveného èasu a pod¾a<br />
èasového harmonogramu<br />
Backup to CD-RW lepšie spolupracuje s CD-RW,<br />
CD-R alebo s inými vysokokapacitnými médiami,<br />
alebo <strong>na</strong> uloení záloných súborov ako presných<br />
kópií originálu, take sú priamo prístupné <strong>na</strong><br />
zálonom médiu bez potreby obnovenia originálu<br />
Backup Made Simple je urèený <strong>na</strong> prácu s maloaj<br />
vysokokapacitnými médiami, ak sa poaduje<br />
kompresia súboru <strong>na</strong> väèšine záloh alebo ak sa<br />
uspokojíte s obnovením súborov zo záloného<br />
média <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong> pred jeho pouívaním; program<br />
je pred<strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> pouitie osobného formátu<br />
<strong>na</strong> kompresiu, prípadne rozdelenie súborov<br />
<strong>na</strong> viacero di<strong>sk</strong>ov; je pohodlnejší <strong>na</strong> prácu s malokapacitnými<br />
médiami, ako je floppy di<strong>sk</strong>eta<br />
programy môu by <strong>na</strong>konfigurované tak, aby<br />
pracovali ako druhý program; oba obnovujú aj<br />
zálohy vytvorené druhým programom; oba programy<br />
môu by inštalované <strong>na</strong> tom istom poèítaèi<br />
a do toho istého prieèinka<br />
pri vlastnej práci programy ukladajú informáciu<br />
o tom, ktoré súbory a prieèinky chcete uklada,<br />
take ich nemusíte zakadým znovu identifikova;<br />
pri povele uloi súbor programy automaticky<br />
uloia všetky súbory v prieèinku<br />
programy môu pri zálohovaní komprimova<br />
súbory, a ak je to potrebné, rozdeli ve¾ké súbory;<br />
takto zálohované súbory mono ¾ahko obnovi <strong>na</strong><br />
pouitie<br />
ovládanie programov sa vykonáva v hlavnom<br />
okne; všetky funkcie sú dostupné nieko¾kými kliknutiami<br />
programy sú kompatibilné so softvérom <strong>na</strong>inštalovaným<br />
s mechanikou CD-RW, ako je Direct<br />
CD alebo InCD<br />
programy pomáhajú zisti, ko¾ko miesta zaberie<br />
vytvorenie zálohy a ko¾ko di<strong>sk</strong>iet je potrebných -vl-<br />
Autor: Willow Creek Software<br />
Štatút: freeware, 30−dòový trial<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 39 USD<br />
Ve¾kos súboru: 3,02 MB<br />
De<strong>sk</strong>top Architect v2.<br />
Opis: program vytvára, inštaluje a upravuje<br />
plochu pozadia v prostredí Windows 95-NT<br />
Vlastnosti:<br />
Program umoòuje jednoduchú inštaláciu, prispôsobenie<br />
a tvorbu tém pozadia pracovnej plochy<br />
Windows; je to alter<strong>na</strong>tíva Microsoft Plus; takisto<br />
obsahuje výkonné funkcie <strong>na</strong> tvorbu vlastných<br />
tém; témy mono prehliada a prispôsobi ich<br />
pod¾a potreby vo¾bou <strong>na</strong>stavení, šetrièa obrazovky,<br />
schém; ïalej mono prispôsobi vzh¾ad rôznych<br />
prvkov <strong>na</strong> ploche, ako sú ikony, titulky, ponuky a<br />
okná, kurzory a úpravu rôznych sprievodných zvukov;<br />
témy mono spusti, uloi meni, tvori snímky<br />
vo formáte BMP a vytvára súbory exe pre ich<br />
distribúciu a viacero ïalších moností<br />
-vl-<br />
Autor: Ken Foster<br />
Štatút programu: freeware<br />
Ve¾kos súboru: 1,91 MB<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.de<strong>sk</strong>toparchitect.com<br />
Picasa 1.0.1<br />
Opis: program <strong>na</strong> spravovanie digitálnych<br />
fotografií pre Windows 98-XP<br />
Vlastnosti:<br />
automaticky rozpozná kameru pripojenú <strong>na</strong><br />
port USB a roztriedi prevzaté obrázky pod¾a èasovej<br />
postupnosti<br />
pomocou programu mono vytlaèi nádherné<br />
fotografie rôznej ve¾kosti a mnostva; funkcia<br />
order prints vytvára fotografie profesionálnej<br />
kvality, ktoré mono vytlaèi alebo posla mailom<br />
umoní okamite nájs a prehliadnu obrázky<br />
v súboroch v poèítaèi alebo v rôznych záz<strong>na</strong>mových<br />
zariadeniach; premenovanie obrázka, jeho<br />
premiestnenie, zme<strong>na</strong> dátumu a vytvorenie<br />
nového albumu je ¾ahké<br />
82 PC REVUE 3/2003
program pošle vybraté obrázky mailom, prièom automaticky<br />
zmení ich ve¾kos<br />
-vl-<br />
Autor: Lifescape<br />
Štatút programu: freeware, 3,78 MB<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.picasa.net<br />
STG FolderPrint Plus v1.5<br />
Opis: program umoòuje vytlaèi obsah prieèinku a zisti<br />
mnostvo pouitej pamäte v prostredí W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
ve¾mi ¾ahko mono usporiada hard di<strong>sk</strong>, uloi a<br />
vytlaèi prieèinky; mono filtrova vybraté súbory pod¾a<br />
dátumu, ve¾kosti súborov alebo obsahu, prispôsobi si<br />
zobrazenie a tlaè pod¾a chuti s vyuitím mnohých<br />
moností vrátane zmeny farieb a fontov; zobrazujú sa aj<br />
doplòujúce údaje súborov MP3 a ZIP; mono <strong>sk</strong>enova<br />
celý hard di<strong>sk</strong> a nájs súbory, ktoré zaberajú ve¾a miesta,<br />
a usporiada ich s vyuitím funkcií premiestni, kopírova,<br />
premenova<br />
<strong>na</strong> zobrazenie informácií o súboroch a prieèinkoch<br />
pouíva program viacero ståpcov, ktoré mono premiestni<br />
alebo usporiada iným spôsobom; funkciou<br />
Customize Columns mono <strong>na</strong>voli tieto ståpce:<br />
názov súboru alebo prieèinka, prièom názvy mono<br />
pred tlaèou editova alebo odstráni<br />
MP3 so zobrazením aj ïalších informácií o <strong>sk</strong>ladbe<br />
ve¾kos súboru alebo prieèinku vrátane podriadených<br />
prieèinkov; ve¾kos súboru mono zmeni a zobrazova<br />
v B, KB alebo MB<br />
percento zobrazuje farebné porov<strong>na</strong>nie ve¾kosti aktuálnej<br />
poloky k celkovej ve¾kosti <strong>sk</strong>enovaného prieèinka<br />
dátum zobrazí dátum poslednej manipulácie s aktuálnou<br />
polokou<br />
dátum vytvorenia zobrazí dátum, keï bola poloka<br />
vytvorená<br />
súbory so zobrazením poètu súborov v aktuálnom a<br />
podriadenom prieèinku; takisto sa zobrazia súbory ZIP<br />
pri zapnutej vo¾be Open Compressed Files<br />
prieèinok zobrazí celý názov prieèinku, kde je umiestnená<br />
poloka<br />
attrib zobrazí atribúty poloky<br />
typ súboru<br />
majite¾ poloky<br />
verzia so zobrazením opisu súboru, názvu a jeho<br />
verzie<br />
v móde Only Folders sa zobrazujú všetky prieèinky <strong>na</strong><br />
tej istej úrovni vo zvolenom adresári bez ïalšej hierarchie<br />
a triedia sa len pod¾a ve¾kosti<br />
súbory mono exportova vo formáte ASCII, CSV, JPG,<br />
PGN alebo HTML; zobrazenie je grafické vrátane typov<br />
ikon a prieèinkov<br />
mono vytvori zoz<strong>na</strong>my súborov a úplných výstupov<br />
program prehliada a vytlaèí súbory v komprimovanom<br />
archíve<br />
-vl-<br />
Autor: Luiz ADR Marques<br />
Štatút: shareware, 30 dní<br />
Ce<strong>na</strong> produktu: 14,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.stgsys.com<br />
Ve¾kos súboru: 1,42 MB<br />
Your Uninstaller 2003<br />
Opis: program je urèený <strong>na</strong> odinštalovanie aplikácií,<br />
prièom zobrazuje ich ikony vo ve¾kom posuvnom okne;<br />
pracuje v prostredí W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
program pouíva funkciu Drag&Uninstall, je jednoduchý<br />
ako pouívanie Koša, staèí len presunú súbor <strong>na</strong> ikonu<br />
programu; je to náhrada originálneho programu<br />
Add/Remove, má však ove¾a viac funkcií, listuje aplikáciami<br />
5 – 10-krát rýchlejšie a zobrazí ich umiestnenie <strong>na</strong> všetkých<br />
miestach (v registroch, <strong>sk</strong>upine programov v sekcii Startup),<br />
ponúka prívetivejšiu monos <strong>na</strong> odstránenie neiaducich<br />
aplikácií v poèítaèi; zobrazuje zoz<strong>na</strong>m inštalovaných aplikácií<br />
s priradenými iko<strong>na</strong>mi (podobne ako v ponuke Štart),<br />
take mono jednoducho nájs aplikáciu, ktorú chcete<br />
odstráni; aplikáciu <strong>na</strong> odstránenie vyh¾adáva pod¾a k¾úèa<br />
môe automaticky zisti nezmyselné k¾úèe v registroch<br />
a úplne ich vyèisti; takisto môe zisti nepouívané<br />
súbory, ktoré zostali po odinštalovaní, a odstráni ich;<br />
toto všetko sa vykoná nieko¾kými jednoduchými kliknutiami<br />
alebo operáciou drag-drop po jednotlivých krokoch<br />
program má aj vnútorný Startup, ktorý môe bezpeène<br />
premiestni alebo <strong>sk</strong>ry <strong>na</strong> urèitú dobu nechcené samospúšacie<br />
aplikácie; je ve¾mi uitoèný pri vyh¾adávaní SPY<br />
programov, zisovaní všetkých moných pozícií, z ktorých<br />
môu tieto aplikácie štartova, a vytvori ich zoz<strong>na</strong>m;<br />
umoòuje prehliadnu detailnú informáciu akejko¾vek aplikácie,<br />
editova ju a prida vlastné samospúšacie doplnky<br />
do registrov, prieèinka Startup atï.
S O F T W A R E<br />
Autor: URSoft<br />
Štatút programu: shareware, 30−dòový trial<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.ursoftware.com<br />
Ve¾kos súboru: .exe, 1,12 MB<br />
GrabClipSave<br />
Opis: program <strong>na</strong> snímanie obrazovky monitora v prostredí Win95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
sníma štandardné aplikácie, Direct3D, OpenGL, Glide<br />
ukladá obrázky vo formáte .bmp, .png, JPEG vrátane kompresie, kódovania<br />
pomoc. IconView Pro<br />
toti dokáe extrahova<br />
ikonky zo všetkých<br />
typov súborov, ktoré<br />
ich obsahujú. Ovládanie<br />
je ve¾mi intuitívne,<br />
a tak staèí, aby ste<br />
otvorili súbor, v ktorom<br />
sa iadané ikony<br />
<strong>na</strong>chádzajú, a u si ich<br />
môete vybra a uloi<br />
osobitne <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Podporované<br />
je aj vytváranie celých galérií ikoniek, keï do jedného súboru môete<br />
uloi a stovky vašich ob¾úbencov. Ak ste teda h¾adali utilitu, ktorá vám<br />
pomôe pri zí<strong>sk</strong>avaní a následnej správe ikoniek, je IconView Pro dobrým<br />
tipom.<br />
-mt-<br />
Názov: IconView Pro<br />
Ve¾kos: 596 KB<br />
Licencia: shareware<br />
Download: <strong>www</strong>.lmhsoft.com<br />
File Monitor<br />
Tento program by som odporúèal <strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>úsenejším pouívate¾om, prípadne<br />
pouívate¾om, ktorých zaujíma, èo sa deje v ich systéme. File Monitor je toti<br />
malá a nenápadná aplikácia, ktorá však dokáe presne monitorova systém. A<br />
èo si všíma? Konkrétne ho zaujíma celková vnútorná aktivita systému, dá sa<br />
špeciálne vytvorené pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie je ove¾a jednoduchšie aj pre<br />
zaèiatoèníka<br />
-vl-<br />
pri ukladaní obrázkov z hier minimalizuje sekanie v hre<br />
pred uloením obrázka umoní <strong>na</strong>stavenie jeho ve¾kosti<br />
pri èinnosti program nevyaduje iadny grafický program<br />
úplná kontrola adresára a uloených súborov<br />
spustenie programu mono <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> automatické pri bootovaní systému<br />
je umonená štatistika uloených obrázkov, tvorba zmenšenín ve¾kých<br />
obrázkov<br />
integrovaný pomocník<br />
-vl-<br />
Autor: Boumchalak<br />
Štatút programu: freeware<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.boumchalak.net<br />
Ve¾kos súboru: 704 KB<br />
IconView Pro<br />
Pokia¾ máte <strong>na</strong> poèítaèi ikonky, ktoré sa vám zapáèili a radi by ste ich pouili<br />
aj inde, ako je ich pôvodné miesto urèenia, je tento program pre vás dobrá<br />
84 PC REVUE 3/2003
S O F T W A R E<br />
poveda, e program monitoruje celú<br />
jeho aktivitu, to, s ktorými súbormi<br />
pracuje, aké procesy práve beia, aké<br />
kninice DLL sa pouívajú a pod. Samozrejme,<br />
e monitorovanie systému,<br />
ako je Windows, z<strong>na</strong>mená kvantum<br />
dát. Preto je len <strong>na</strong> vás a <strong>na</strong><br />
správnom <strong>na</strong>stavení filtrov, ktoré<br />
program obsahuje, aby ste presne<br />
vybrali tie údaje, ktoré vás zaujímajú.<br />
Medzi ïalšie zaujímavé funkcie<br />
aplikácie File Monitor potom patrí logovanie<br />
vybraných informácií alebo<br />
monitorovanie siete.<br />
-mt-<br />
Názov: File Monitor<br />
Ve¾kos: 78 KB<br />
Licencia: freeware<br />
Download: <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/ntw2k/<br />
source/filemon.shtml<br />
eags on!<br />
Istotne máte <strong>na</strong> svojom poèítaèi nejaké<br />
MP3 <strong>sk</strong>ladby a urèite ste radi, keï<br />
z ID3 tagu presne viete, o akého interpreta<br />
a titul ide. Niekedy je však<br />
editácia týchto údajov ve¾mi obaná<br />
a zdåhavá. Tak preèo si ju ne<strong>sk</strong>ráti<br />
vïaka softvérovej utilite? Eags on! je<br />
v tomto smere <strong>sk</strong>velý pomocník, pretoe<br />
vám po<strong>sk</strong>ytuje monos <strong>sk</strong>utoène<br />
jednoducho a ve¾mi pohodlne dopåòa<br />
chýbajúce informácie vo vybraných<br />
<strong>sk</strong>ladbách. Výhodou programu<br />
je štýl jeho prístupu. Vy len vyberiete<br />
adresár, kde sú iadané MP3 <strong>sk</strong>ladby.<br />
Následne po ich <strong>na</strong>èítaní si u<br />
môete len vybra tú konkrétnu, do<br />
ktorej chcete doplni informácie.<br />
Program <strong>na</strong>vyše umoòuje hromadné<br />
dopåòanie niektorých údajov pre<br />
vybrané <strong>sk</strong>ladby (<strong>na</strong>príklad interpret<br />
èi meno albumu). Rov<strong>na</strong>ko poteší<br />
monos vytvárania názvu súboru<br />
pod¾a informácií v tagu èi sahovanie<br />
potrebných údajov z takto zameraných<br />
internetových serverov. -mt-<br />
Názov: eags on!<br />
Ve¾kos: 2463 KB<br />
Licencia: freeware<br />
Download: http://usuarios.lycos.es/eagson/<br />
XP Visual Tools<br />
Aj keï operaèný systém Windows XP<br />
priniesol z h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾ov<br />
ove¾a jednoduchšie ovládanie a prívetivejší<br />
vzh¾ad, bolo by mono dobré<br />
ešte viac vylešti imid systému,<br />
<strong>na</strong> ktorom pracujete. Je síce pravda,<br />
e tieto <strong>na</strong>stavenia neprinesú iadne<br />
zlepšenie funkènosti, ale aspoò vizuálne<br />
vám spríjemnia prácu so systémom.<br />
Môete tu <strong>na</strong>príklad ve¾mi<br />
jednoducho <strong>na</strong>stavi prieh¾adnos<br />
ta<strong>sk</strong>baru èi upravi vzh¾ad prihlasovacieho<br />
dialógu. XP Visual Tools takisto<br />
umoòuje doda vzh¾ad XP<br />
aplikácií aj pre staršie<br />
programy, ktoré pôvodne<br />
neboli <strong>na</strong>vrhnuté pre tento<br />
systém. Poslednou zaujímavou<br />
funkciou programu<br />
je monos ma<strong>na</strong>ovania<br />
zobrazovania tapiet pre pozadie<br />
pracovnej plochy. Ak<br />
si teda chcete zatraktívni<br />
svoje Windows XP, <strong>sk</strong>úste<br />
to aj touto cestou. -mt-<br />
Názov: XP Visual Tools<br />
Ve¾kos: 1646 KB<br />
Licencia: shareware<br />
Download: <strong>www</strong>.cronosoft.com<br />
3/2003 PC REVUE 85
S O F T W A R E<br />
Where Is It?<br />
Where Is It? sa radí<br />
medzi aplikácie, ktoré<br />
vám umonia preh¾adnejšie<br />
pracova s vašimi<br />
výmennými médiami.<br />
Jednoducho povedané,<br />
Where Is It? je<br />
katalogizaèná utilita,<br />
ktorá vám pomôe vytvori<br />
presnú databázu<br />
s informáciami o tom,<br />
èo máte <strong>na</strong> príslušnom<br />
CD, DVD èi pevnom<br />
di<strong>sk</strong>u uloené. Vy potom<br />
len prezeráte tieto<br />
katalógy bez toho, aby originálne médium muselo by v systéme prítomné.<br />
Výhodou je, e k informáciám o jednotlivých dátach sa pri obrázkoch a podobných<br />
typoch súborov pre lepší preh¾ad ukladajú aj ich zmenšeniny, teda<br />
náh¾ady. Ve¾mi dobre je <strong>na</strong> tom aj ovládanie programu, ktoré je do maximálnej<br />
monej miery zjednodušené. Rov<strong>na</strong>ko preh¾adne sú vyriešené aj filtrovacie<br />
monosti a celkové <strong>na</strong>stavenia, ktoré z Where Is It? robia hodnotný katalogizaèný<br />
program.<br />
-mt-<br />
Názov: Where Is It?<br />
Ve¾kos: 3413 KB<br />
Licencia: shareware<br />
Download: <strong>www</strong>.whereisit−soft.com<br />
Advanced Office XP Password Recovery<br />
Ak ste niekedy pouívali ochranu dokumentov heslom v balíku MS Office, asi si<br />
viete predstavi, aké môe by nepríjemné, ak si uzamknete dokument a heslo<br />
zabudnete. Prís takýmto spôsobom o dáta je mrzuté, <strong>na</strong>jmä ak sa dá nájs<br />
cesta, ako heslo obís, resp. ho uhádnu. Tento program vám pri spomí<strong>na</strong>nej<br />
èinnosti pomôe, s oh¾adom <strong>na</strong> výkon vášho poèítaèa dokáe hrubou výpoètovou<br />
silou a <strong>sk</strong>úšaním kombinácií hesiel zí<strong>sk</strong>a prístup do zamknutého<br />
dokumentu. Advanced Office XP Password Recovery vám pomôe pri všetkých<br />
<strong>na</strong>sledujúcich programoch: Microsoft Word, Excel, Access, PowerPoint,<br />
Visio, Publisher, Project, Outlook, Money, Backup, Schedule+, Mail a Internet<br />
Explorer.<br />
-mt-<br />
Názov: Advanced Office XP Password Recovery<br />
Ve¾kos: 1065 KB<br />
Licencia: shareware<br />
Download: Advanced Office XP Password Recovery (http://<strong>www</strong>.elcomsoft.com/aoxppr.html)<br />
Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír Luchava,<br />
Martin Turoò<br />
AVIR<br />
Registrácia shareware programov<br />
za sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
86 PC REVUE 3/2003
Net & Security news<br />
Nový èerv láka obete <strong>na</strong> erotické obrázky. Kazoa.C<br />
alias Gool sa <strong>na</strong>zýva nový èerv, ktorý ohrozuje interneto−<br />
vých uívate¾ov. Ten sa zameriava <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> uívate¾ov IRC<br />
a siete KaZaA. Tých láka <strong>na</strong> erotické fotografie celebrít, pri−<br />
èom dy<strong>na</strong>micky mení názov súboru a pridáva sekundárnu<br />
príponu prílohe v e−maile. Ohrozené sú systémy Windows<br />
9x, ME, 2000 a XP. Po <strong>na</strong>padnutí sa èerv zapíše do regis−<br />
trov, aby sa spúšal pri kadom štarte systému, a <strong>na</strong>vyše<br />
otvorí port 31337, cez ktorý odosiela adresu IP <strong>na</strong>padnu−<br />
tého poèítaèa. Takto je moné, aby prípadný útoèník zí<strong>sk</strong>al<br />
<strong>na</strong>d systémom prakticky neobmedzenú kontrolu.<br />
20 rokov väzenia za spyware hrozí bývalému študen−<br />
tovi Douglasovi Doudreauovi, ak bude súdom uz<strong>na</strong>ný za<br />
vinného vo veci siedmich trestných èinov. Dotyèný sa musí<br />
„spoveda“ z toho, e <strong>na</strong> Boston<strong>sk</strong>ej univerzite <strong>na</strong> vyše 100<br />
poèítaèov <strong>na</strong>inštaloval spyware programy a monitoroval<br />
tak tok osobných údajov ostatných študentov. A keïe<br />
v Amerike to s bojom proti poèítaèovým zloèincom myslia<br />
váne, je dos moné, e mladík si pôjde posedie a <strong>na</strong> 20<br />
rokov.<br />
Opera 7.0 obsahuje nieko¾ko závaných chýb.<br />
Vývojári však usilovne zapracovali, a tak je <strong>na</strong> svete nová<br />
verzia prehliadaèa, ktorá u potláèa chyby, ktoré <strong>na</strong>pá−<br />
chal JavaScript. Novú, opravenú verziu 7.01 s Javou alebo<br />
vo verzii bez Javy nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.opera.com.<br />
Pod¾a hodnotiacej správy od spoloènosti Symantec za−<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v absolútnych èíslach medziroèný rast poètu<br />
hacker<strong>sk</strong>ých útokov za uplynulý rok 20 %. Takisto stúpol<br />
aj poèet bezpeènostných dier v druhej polovici roka 2002<br />
– o 81,5 %. Správa bola zverejnená len nieko¾ko dní po<br />
zaèatí šírenia sa SQL èerva Slammer.<br />
Vïaka prebiehajúcemu súdu oh¾adom implementácie<br />
Javy má Microsoft povinnos pripravi dva Service<br />
Packy 1 pre Windows XP. Prvý, oz<strong>na</strong>èený ako SP1a, bude<br />
bez podpory Javy a druhý s oz<strong>na</strong>èením SP1b u bude<br />
obsahova predpísanú Javu a objavi by sa mal v júni<br />
tohto roka.<br />
svet.<strong>na</strong>modro.cz <strong>sk</strong>onèil, a tak je opä o jeden spravo−<br />
daj<strong>sk</strong>ý IT server <strong>na</strong> svete menej. Èe<strong>sk</strong>ým Telecom, jeho<br />
aktuálny vlastník, sa tak rozhodol z dôvodov nového profi−<br />
lovania servera Quick.cz, do ktorého sa údajne Svìt Na−<br />
modro obsahovo nehodil. A keïe sa ne<strong>na</strong>šiel záujemca,<br />
ktorý by server odkúpil za poadovaný milión èe<strong>sk</strong>ých ko−<br />
rún, bol 1. február 2003 posledným dòom, keï<br />
svet.<strong>na</strong>modro.cz vyšiel.<br />
Ko¾ko nás stál Slammer? Tak a je to tu. Všetky a<strong>na</strong>ly−<br />
ticko−prognostické organizácie zaèí<strong>na</strong>jú bilancova a zve−<br />
rejòova odhady o škodách, ktoré spôsobil èerv <strong>na</strong>pá−<br />
dajúci SQL databázové stroje Microsoftu – Slammer. Tak<br />
<strong>na</strong>príklad organizácia Mi2g zverejnila svoje odhady v ka−<br />
tegórii straty produktivity v pásme 950 mil. a 1,2 mld.<br />
USD. Týmto odhadom sa Slammer dostal <strong>na</strong> deviate mies−<br />
to v hitparáde úspešnosti. Pred ním nájdeme <strong>na</strong>príklad<br />
CodeRed so zi<strong>sk</strong>om 2,6 mld. USD, zamilovaný LoveLetter<br />
s 8,8 mld. USD alebo ešte dnes sa stále vy<strong>sk</strong>ytujúci Klez so<br />
<strong>sk</strong>óre 9 mld. USD.<br />
Blackhole.<strong>sk</strong> / Pokec.<strong>sk</strong>. Pod¾a informácií <strong>na</strong> viacerých<br />
sloven<strong>sk</strong>ých a èe<strong>sk</strong>ých spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch zvái spo−<br />
loènos eTechnologies podanie trestného oznámenia <strong>na</strong><br />
šéfredaktora portálu Blackhole.<strong>sk</strong> v prípade, ak <strong>na</strong> uvede−<br />
nom serveri nebude stiahnutý èlánok opisujúci chybu vo<br />
webovej aplikácii Pokec.<strong>sk</strong>. Predmetom sporného èlánku je<br />
pomerne všeobecný návod, ako prezera fotografie umiest−<br />
nené <strong>na</strong> Pokec.<strong>sk</strong> bez nutnosti autentifikácie. Opisovaná<br />
chyba by u mala by v tejto chvíli opravená.<br />
Microsoft vyhral v linuxovej súai :−). Áno, je to<br />
<strong>na</strong>ozaj tak. Redmond so svojím Windows Services for<br />
UNIX 3.0 vyhral v kategórii Best system integration soft−<br />
ware v súai s názvom Open Source Product Excellence<br />
Awards, organizovanej <strong>na</strong> konferencii LinuxWorld. Je to<br />
pomerne prekvapivé víazstvo, pretoe Windows Services<br />
nie sú, ako asi predpokladáte, open source produkt.<br />
Mimochodom, ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong> Microsoft relatívne nízka –<br />
99,95 USD.<br />
Slammer <strong>na</strong>padol aj Microsoft. Po tom, èo sa orga−<br />
nizácii Associated Press podarilo zí<strong>sk</strong>a nieko¾ko interných<br />
emailových správ z Redmondu, musel èerve<strong>na</strong>júci sa hovor−<br />
ca Microsoftu <strong>na</strong> tlaèovej konferencii priz<strong>na</strong>, e Slammer<br />
<strong>na</strong>padol aj databázové servery samotného Microsoftu. Je<br />
to pomerne úsmevné, e ani administrátori Microsoftu<br />
nedokázali, resp. neboli schopní aplikova za viac ne pol<br />
roka opravné záplaty. Len pre informáciu, nie je to prvý−<br />
krát, èo bol Microsoft <strong>na</strong>padnutý v dôsledku one<strong>sk</strong>oreného<br />
aplikovania opravných záplat vnútri spoloènosti. Tak <strong>na</strong>prí−<br />
klad v roku 2000 mal Redmond problémy s populárnym<br />
èervom I Love You...<br />
Network Solutions rozposielal zoz<strong>na</strong>my svojich<br />
zákazníkov. V biznise si musíte ustrái dve veci: databázu<br />
zákazníkov a dane. No <strong>na</strong>vzdory tomu sa obèas stane chy−<br />
bièka. Tak <strong>na</strong>príklad Network Solutions, <strong>na</strong>jväèší registrátor<br />
internetových domén, omylom rozoslal svojim zákazníkom<br />
zoz<strong>na</strong>m emailových adries iných zákazníkov. Len pre zaují−<br />
mavos, zoz<strong>na</strong>m obsahoval zhruba 85−tisíc (!) poloiek. No<br />
a potom sa èudujeme, ko¾ko tu máme spamu...<br />
V Èíne 59 miliónov uívate¾ov internetu. Poèet uí−<br />
vate¾ov internetu v Èíne sa minulý rok prudko zvýšil. Kon−<br />
krétne o 75 percent. Konkrétne <strong>na</strong> vyše 59 miliónov osôb.<br />
Èí<strong>na</strong> sa tak zaradila <strong>na</strong> druhú prieèku vo svete a <strong>na</strong> tretie<br />
miesto odsunula Japon<strong>sk</strong>o. Prví sú stále Amerièania, kto−<br />
rých je <strong>na</strong> internete 170 miliónov. Mimochodom, v roku<br />
1999 pouívalo internet v Èíne len takmer 9 miliónov<br />
osôb.<br />
Neuspávajte poèítaè, prídete o dáta. Ak máte <strong>na</strong>ozaj<br />
ve¾ký pevný di<strong>sk</strong> a pouívate 48−bitové LBA, vdy pri pre−<br />
chode do reimu stand−by alebo hiber<strong>na</strong>te vám Windows<br />
XP neuloí dáta. Tak znie upozornenie v encyklopédii<br />
sveta – Microsoft Knowledge Base. Chyba je pomerne<br />
prozaická, v kóde prechodu do stand−by alebo stavu hi−<br />
ber<strong>na</strong>te niekto zabudol <strong>na</strong>písa volanie funkcie, ktorá vy−<br />
prázdni vyrovnávaciu pamä pre di<strong>sk</strong>ové operácie. Zá−<br />
plata je u k dispozícii. Pozri http://support.microsoft.<br />
com/default.aspx?scid= kb;en−us;331958<br />
CVS je deravé. Pomerne vá<strong>na</strong> nepríjemnos, ak si uve−<br />
domíte, e prostredníctvom CSV (Concurrent Versions<br />
System) je riešené zdie¾anie zdrojových súborov de facto<br />
pre všetky open source projekty. A nielen tie. CVS je vo<br />
KOMENTÁR: /dev/null/019<br />
Daj hlupákovi funkciu, vymyslí lajstro. Neviem síce, kto<br />
vymyslel tú predchádzajúcu vetièku, ale bol to jedno−<br />
z<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>dèasový a <strong>na</strong>dreimový génius. Podobne ako<br />
èlovek, ktorý sa preslávil výrokom, e aktívny hlupák je<br />
horší ako triedny nepriate¾. Niè výstinejšie ma v súvis−<br />
losti s novým systémom registrácie domén ne<strong>na</strong>padá.<br />
Dovo¾te pár riadkov <strong>na</strong> vysvetlenie...<br />
U z Murphyho zákonov všetci vieme, e kadá<br />
zme<strong>na</strong> vedie zákonite k horšiemu. Starý systém regis−<br />
trácie domén pod top level doménou .<strong>sk</strong> nebol práve<br />
ideálny. Pravidlá <strong>na</strong>príklad neumoòovali, aby si domé−<br />
nu registrovala fyzická osoba priamo. Chudák „fyzicko−<br />
osobný“ nepodnikate¾ to musel robi ok¾ukou cez<br />
kamaráta, ktorý mal firmu alebo ivnosten<strong>sk</strong>ý list. Keï<br />
registráciu domén priklepli EuroWebu, všetci èakali, èo<br />
sa bude dia.<br />
Výsledok preko<strong>na</strong>l všetky oèakávania. Taký byrokra−<br />
tický a ¾udí iritujúci systém by len tak niekto nedokázal<br />
vymyslie. A systém je <strong>na</strong>vyše aj ve¾mi „príjemný“, èo<br />
sa týka cien. Za daných podmienok vás stojí menej<br />
nervov a peòazí, pokia¾ si <strong>na</strong>miesto domény .<strong>sk</strong> zare−<br />
gistrujete doménu .com.<br />
Rados podstatnej èasti pospolitého poèítaèového<br />
¾udu <strong>na</strong>d takýmito krokmi bola bezhranièná. A aj inšpi−<br />
I N T E R N E T<br />
svete Unixu akýmsi štandardom. Pod¾a správy CERT je<br />
moné, aby neautentifikovaný anonymný pouívate¾ s prí−<br />
stupovými právami len <strong>na</strong> èítanie vyko<strong>na</strong>l <strong>na</strong> cie¾ovom<br />
stroji akýko¾vek kód alebo dostal sa k údajom, ku ktorým<br />
by nemal. Monos DoS útoku je vzh¾adom <strong>na</strong> to ostatné<br />
to <strong>na</strong>jmenej. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e „read only“ prístup<br />
k zdrojovým súborom prostredníctvom CVS je bená prax<br />
rov<strong>na</strong>ko ako to, e systém CVS je štandardnou súèasou<br />
viacerých distribúcií operaèných systémov zaloených <strong>na</strong><br />
Unixe, je moné konštatova, e situácia je <strong>na</strong>ozaj celkom<br />
vá<strong>na</strong>.<br />
Pozri: http://<strong>www</strong>.cert.org/advisories/CA−2003−02.html<br />
HP je technologickým partnerom UnitedLinuxu. Po<br />
tom, èo svoju úèas pris¾úbili AMD a IBM, sa aj spoloènos<br />
HP prihlásila k iniciatíve UnitedLinux a je jej novým tech−<br />
nologickým partnerom. Cie¾om tejto iniciatívy, ktorá<br />
vznikla v máji roku 2002, je vytvorenie jednotnej distribú−<br />
cie OS Linux, ktorá bude jednoducho ovládate¾ná a bude<br />
vhodná <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v podnikovej sfére.<br />
Celosvetovo známemu hackerovi Kevinovi Mit−<br />
nickovi sa <strong>sk</strong>onèila „podmienka“, poèas ktorej mal súd−<br />
nym príkazom zakázané pouíva internet po tom, èo sa<br />
<strong>na</strong>búral do dvoch poèítaèových sietí. Za tento èin bol<br />
odsúdený <strong>na</strong> 5 rokov väzenia a od januára 2000 mal<br />
zákaz akéhoko¾vek prístupu <strong>na</strong> internet. Nu, máme sa <strong>na</strong><br />
èo teši. Paradoxne pár dní po návrate bola hacknutá<br />
stránka jeho firmy Defensive Thinking...<br />
Spoloènos PivX vo svojej štúdii varovala pred ïalším<br />
zaujímavým fenoménom. Gameservery sa stávajú ideál−<br />
nym miestom pre hackerov <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie DoS útokov.<br />
Pod¾a štúdie sa tak herné servery pre tituly ako Battlefield<br />
1942, Quake 3 Are<strong>na</strong> alebo Counter Strike môu sta<br />
ideálnym základom DoS (Denial of Service) útoku. Problém<br />
je pritom v protokole UDP (User Datagramm Protocol). Ten<br />
umoòuje komunikáciu medzi poèítaèom hráèa a serve−<br />
rom. Protokol však spätne neoveruje adresu odosielate¾a,<br />
preto ju ¾ahko mono zmeni. A tak by prípadný útoèník<br />
mohol posiela <strong>na</strong> server poiadavky a adresu odosielate¾a<br />
pritom zmeni <strong>na</strong> adresu svojej obete. V takomto prípade<br />
by tá bola zaplavená odpoveïami servera, ktoré si ne−<br />
vyiadala. V prospech útoèníka potom hovorí fakt, e<br />
ve¾kos odpovede je nieko¾kokrát väèšia ako ve¾kos odo−<br />
sielanej poiadavky, èie pre útoèníka je ideál<strong>na</strong> <strong>na</strong> zapla−<br />
venie vytypovaného servera.<br />
<br />
ratív<strong>na</strong>. Spôsobila toti, e <strong>na</strong> tému registrácie<br />
domén vznikol remake 8−bitovej poèítaèovej hernej<br />
klasiky – hry Manic Miner. V tejto aktuálnej verzii<br />
informatik Willy musí zaregistrova zopár .<strong>sk</strong> domém.<br />
Musí však vyrieši nieko¾ko drobných problémov –<br />
zoh<strong>na</strong> peniaze, potom pozbiera v èasovom limite<br />
symboly .<strong>sk</strong> domén a <strong>na</strong>vyše ich ešte da aj notár<strong>sk</strong>y<br />
overi. Pritom jeho <strong>na</strong>štvanos nesmie dosiahnu<br />
kritickú hranicu.<br />
Túto ve¾mi vtipnú a <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš aktuálnu hru si<br />
môete zahra on−line <strong>na</strong> manik.atlantis.<strong>sk</strong>.<br />
Samozrejme, hru si môete aj stiahnu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> (nece−<br />
lých 530 KB) èi vo flashi.<br />
Eurowebu sa dokonca podarilo mierne <strong>na</strong>štva aj<br />
API, ktorá podala podnet <strong>na</strong> Protimonopolný úrad.<br />
Dúfajme, e ten rozhodne èo <strong>na</strong>jrýchlejšie, aby sa<br />
situácia vyjasnila.<br />
Mono ma niektorí dotknutí budú chcie ukameòo−<br />
va, ale mal by som taký malý kacír<strong>sk</strong>y nápadík... Èo<br />
takto priklepnú registráciu domén radšej nejakej vyso−<br />
kej škole, povedzme <strong>na</strong> STU? Akademické prostredie<br />
sa vyz<strong>na</strong>èuje pomerne slušným stupòom duševného<br />
zdravia a lucidity, take si dos ako viem predstavi,<br />
e by z neho vyšiel podobne strelený systém registrá−<br />
cie, ako je ten eurowebov<strong>sk</strong>ý...<br />
Peter Kováè<br />
3/2003 PC REVUE 87
I N T E R N E T<br />
NA POTULKÁCH<br />
S V E T O V É W E B Y<br />
<strong>www</strong>.lahacal.org/gentleman<br />
<strong>www</strong>.playingwithtime.org<br />
<strong>www</strong>.trickswithhats.org<br />
Dávno sú preè èasy perfektných dentlmenov, dnešní<br />
mui sa <strong>na</strong> nich asi príliš nepodobajú. Mono práve z dô−<br />
vodu inšpirovania súèasného mu<strong>sk</strong>ého pokolenia vznik−<br />
la táto stránka, ktorá opisuje „ideálneho mua“ z konca<br />
19. a zaèiatku 20. storoèia.<br />
<strong>www</strong>.world−mysteries.com<br />
Hry s èasom. Tak sa dá charakterizova tento server. Náj−<br />
dete <strong>na</strong> òom <strong>sk</strong>velé videá, rôzne èinnosti, ako je <strong>na</strong>príklad<br />
rast kvetu èi stavba budovy – len s jednou zmenou oproti<br />
reálu – všetko je zrýchlené. A tak si <strong>na</strong>príklad èinnos, ktorá<br />
trvala 5 mesiacov, pozriete za 4 minúty. Skutoèné èarova−<br />
nie s èasom…<br />
<strong>www</strong>.whitehouse.gov/history<br />
Návšteva tohto servera je <strong>sk</strong>ôr otázka vkusu. Mono nie−<br />
koho nezaujme a mono niekoho áno. V <strong>sk</strong>ratke – ak ste<br />
niekedy videli triky s klobúkom a <strong>na</strong>padlo vás, ako sa asi<br />
robia, <strong>na</strong> tomto serveri nájdete ich opis. Mono to nie je<br />
práve <strong>na</strong>jvhodnejší spôsob, ako imponova známym, ale<br />
za pokus to stojí ☺.<br />
http://a<strong>sk</strong>.yahoo.com/a<strong>sk</strong>/<br />
20030129.html<br />
Milovníci histórie, zamierte sem! Nájdete tu <strong>sk</strong>velý mate−<br />
riál o dávno zaniknutých civilizáciách, o ruinách miest,<br />
starých náboenstvách a všetkom ostatnom s jemným ná−<br />
dychom mystiky. Skutoène hodnotný zdroj informácií<br />
z tejto oblasti, chce to len dobre ovláda angliètinu…<br />
<strong>www</strong>.smartliving.ca<br />
Po Bielom dome z nás prejde asi málokto osobne, no vir−<br />
tuálne to nie je problém. Staèí <strong>na</strong>štartova prehliadaè, ís<br />
<strong>na</strong> túto adresu a aspoò <strong>na</strong> chví¾u máte pocit, e ste<br />
v „srdci“ Ameriky. Ide o ve¾mi dobre spracovaný web,<br />
ktorý vám detailne a <strong>sk</strong>utoène názorne priblíi kadoden−<br />
ný ivot v Bielom dome.<br />
<strong>www</strong>.celtdigital.org<br />
Zaujímalo vás niekedy, èi vašej rastlinke pomôe, keï sa<br />
jej budete prihovára? Na tejto stránke dostanete jasnú<br />
odpoveï – pomáha, vaše rastlinky potom cítia, e sa o ne<br />
staráte, a preto sa im patriène aj darí. Ïalší zaujímavý<br />
objav, ktorý rozšíri vaše obzory…<br />
http://a<strong>sk</strong>.yahoo.com/a<strong>sk</strong>/<br />
20030205.html<br />
Býva sa dá aj inteligentne a dokazuje to táto ve¾mi zaují−<br />
mavá stránka. Na nej nájdete ve¾mi jednoducho a po kro−<br />
koch vysvetlené, aké opatrenia vyko<strong>na</strong>, aby sa vaše býva−<br />
nie stalo efektívnejším, prípadne aj lacnejším. Ak teda pre−<br />
mýš¾ate <strong>na</strong>d inteligentným bývaním, zamierte sem.<br />
Neviem ako vás, ale mòa vdy zaujímala kelt<strong>sk</strong>á kultúra.<br />
Mnohí ju oz<strong>na</strong>èujú za barbar<strong>sk</strong>ú, no mala svoje èaro.<br />
A preto ma potešila táto stránka, ktorá je vizuálne síce<br />
ve¾mi strohá, no o to bohatší je jej obsah. Nájdete tu infor−<br />
mácie o kultúre, jazyku, hudbe, náboenstve a o všetkých<br />
ostatných aspektoch Keltov.<br />
Tragické udalosti okolo raketoplánu Columbia ohromili<br />
celý svet. Aké však bolo presné poslanie posádky? Ve¾mi<br />
struène vysvetlený plán misie nájdete <strong>na</strong> tejto stránke vo<br />
forme odpovedí <strong>na</strong> otázky.<br />
88 PC REVUE 3/2003
I N T E R N E T<br />
SVETOM WWW<br />
S L O V E N S K É W E B Y<br />
<strong>www</strong>.darujkrv.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.hairweb.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.cemetery.<strong>sk</strong><br />
Darcov krvi je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ve¾a, no zdá sa, e stále nie<br />
to¾ko, aby sa pokryli potreby v tejto oblasti. Tento server<br />
si preto kladie za úlohu prinies v tomto smere osvetu<br />
medzi uívate¾ov internetu a mono ich privies k tomu,<br />
aby aj oni darovali krv. Okrem tejto èinnosti a informácií<br />
o monostiach darovania tu nájdete aj ve¾mi zaujímavý<br />
materiál o krvi, jej zloení a o histórii transfúziológie.<br />
<strong>www</strong>.photo.folder.<strong>sk</strong><br />
Tak ako sa hovorí, e šaty robia èloveka, aj vlasy sa po−<br />
die¾ajú <strong>na</strong> vašom celkovom imidi. Hairweb.<strong>sk</strong> vám preto<br />
prináša rady, èo s vaším úèesom spravi. Nechýbajú ani<br />
informácie o stránkach, ktoré sa touto tematikou zaobe−<br />
rajú. Odkazy ïalej zahàòajú zaujímavé galérie s fotografia−<br />
mi a zoz<strong>na</strong>m salónov vo vašej blízkosti. Ako píšu autori<br />
webu, nájdete tu svet vlasov <strong>na</strong> jednom mieste.<br />
<strong>www</strong>.e−interier.<strong>sk</strong><br />
Cintoríny <strong>na</strong>vštevuje asi málokto rád. No preèo im neve−<br />
nova miesto <strong>na</strong> internete, veï ide o kus histórie... Tento<br />
novozaloený a pravdupovediac odvány web si dal za cie¾<br />
spísa informácie o mnohých cintorínoch <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />
Takto by postupne mala vzniknú on−line databáza miest<br />
posledného odpoèinku u nás.<br />
<strong>www</strong>.<strong>na</strong>huby.<strong>sk</strong><br />
Nemusíte by profesionálnym fotografom, aby ste <strong>na</strong>vští−<br />
vili tento web. Práve <strong>na</strong>opak, vítaní sú zaèiatoèníci, ktorí<br />
ešte len h¾adajú informácie z tejto oblasti. A <strong>na</strong> tejto strán−<br />
ke nájdu centralizovaný zoz<strong>na</strong>m odkazov <strong>na</strong> hodnotné<br />
fotogalérie, portály o fotografii, recenzie produktov, ktoré<br />
by stáli za kúpu, èi iný materiál, ktorý pomôe pri spozná−<br />
vaní sveta èi u klasickej, alebo digitálnej fotografie.<br />
<strong>www</strong>.infocadca.<strong>sk</strong><br />
Kadý z nás chce pekne býva, no neraz chýba èas. Keï si<br />
predstavíte hodiny strávené v obchodoch, asi vás rýchlo<br />
prejde chu nieèo zlepšova. Preto vás azda poteší tento<br />
on−line zoz<strong>na</strong>m venovaný nábytku a interiéru vášho domu<br />
èi bytu. Ak sa teda chystáte nieèo meni a potrebujete<br />
zoz<strong>na</strong>m zdrojov, kde si môete vybra, zamierte sem.<br />
<strong>www</strong>.vyhladavac.<strong>sk</strong><br />
Hoci teraz je <strong>na</strong> zbieranie húb ešte pri<strong>sk</strong>oro, predsa len je<br />
dobré vedie o serveri, kde nájdete všetky informácie<br />
potrebné pri tejto zá¾ube. Nájdete tu informácie o vý<strong>sk</strong>y−<br />
te húb, nechýba ani ich kompletný atlas, ako aj mykolo−<br />
gická poradòa èi zaujímavá galéria. Web je preh¾adný<br />
a príjemný <strong>na</strong> poh¾ad, ak sa teda chcete vyzbroji infor−<br />
máciami <strong>na</strong> blíiacu sa hubár<strong>sk</strong>u sezónu, zamierte sem.<br />
<strong>www</strong>.muzeum.<strong>sk</strong><br />
Páèi sa mi, keï nájdem <strong>na</strong> internete WWW prezentáciu<br />
mesta, ktorá stojí za hlbšie pre<strong>sk</strong>úmanie. A taká je aj adre−<br />
sa, <strong>na</strong> ktorej sídli server venovaný mestu Èadca. Hoci jeho<br />
grafické spracovanie je <strong>sk</strong>ôr len priemerné, nájdete tu<br />
informácie o histórii mesta, o aktuálnom dianí èi o súkrom−<br />
ných firmách. Nechýbajú ani relevantné údaje o štátnych<br />
organizáciách alebo mest<strong>sk</strong>ej doprave. Take i Èadca sa<br />
radí k mestám, ktoré sú kvalitne zastúpené aj <strong>na</strong> internete.<br />
Sluby typu Google, teda vyh¾adávaèe, ktoré vám nepo−<br />
núknu iadne prebytoèné funkcie, sa tešia èoraz väèšej<br />
popularite. Aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete sa objavil takýto<br />
server, ktorý sa sústreïuje len <strong>na</strong> to podstatné – <strong>na</strong><br />
vyh¾adávanie. Nájdete ho <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.vyhladavac.<strong>sk</strong>.<br />
Práca s ním je rýchla a jednoduchá a aj zobrazené výsled−<br />
ky sú viac ako pouite¾né.<br />
Len ten, kto pozná históriu, je <strong>sk</strong>utoène èlovekom, tvrdí<br />
jed<strong>na</strong> stará myšlienka. Server <strong>www</strong>.muzeum.<strong>sk</strong> vás urèite<br />
nezaujme graficky, <strong>na</strong> to je príliš jednoduchý a priemerný.<br />
Na druhej strane jeho obsah všetko vyvái. Nájdete tu on−<br />
line zoz<strong>na</strong>m múzeí, hradov a zámkov, ako aj galérií. Ak ste<br />
teda zatúili po spoznávaní <strong>na</strong>šej histórie, zamierte sem.<br />
Martin Turoò<br />
3/2003 PC REVUE 89
I N T E R N E T<br />
Vytvárame WWW stránky II. / 4. èas<br />
KNIHA NÁVŠTEV V PHP<br />
Èo tak obohati <strong>na</strong>še stránky o jednoduchú knihu návštev? Pridá im to trochu interaktivi−<br />
ty a návštevníci budú môc vyjadri svoj názor <strong>na</strong> stránku.<br />
Kniha návštev sa bude <strong>sk</strong>lada z dvoch stránok – read.php a form.php. Ako <strong>na</strong>pove−<br />
dajú názvy súborov, read.php bude slúi <strong>na</strong> preèítanie zapísaných príspevkov a form.php<br />
<strong>na</strong> pridávanie príspevkov. Na zápis príspevkov do súboru pouijeme súbor write.php.<br />
Zápis<br />
Prvým krokom je príprava formulára. Ten bude obsahova poloky Meno, E−mail, Web,<br />
a Správa. Poloky Meno, E−mail a Správa budú povinné, poloku Web návštevník vypåòa<br />
nemusí.<br />
Stránka write.php :<br />
Kniha návštev<br />
<br />
<br />
<br />
Meno :<br />
<br />
<br />
<br />
E−mail :<br />
<br />
<br />
<br />
Web :<br />
<br />
<br />
<br />
Správa :<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Po menšej grafickej úprave môe formulár vyzera takto:<br />
Všetky komentáre budeme zapisova<br />
do súboru odkazy.dat v adresári data.<br />
Adresár data je potrebné vytvori. Na<br />
zápis nám bude slúi spomí<strong>na</strong>ný súbor<br />
write.php. Najprv <strong>sk</strong>ontrolujeme, èi sú<br />
všetky povinné údaje vyplnené:<br />
NOVINKY: Technológie&<br />
biznis<br />
Konferencia Bezpeènos dát 2003<br />
Spoloènos AEC Bratislava, s. r. o., organizuje ïalší roèník konfe−<br />
rencie Bezpeènos dát, ktorá je u tradiène venovaná témam spoje−<br />
ným s informaènou bezpeènosou, ochranou dát, elektronickým<br />
podpisom a problematikou antivírusovej ochrany. V poradí 4. roè−<br />
ník konferencie Bezpeènos dát sa u<strong>sk</strong>utoèní v stredu 9. apríla 2003<br />
v priestoroch bratislav<strong>sk</strong>ého hotela Holiday Inn.<br />
Popri spoloènosti AEC Bratislava, s. r. o., sa <strong>na</strong> organizovaní<br />
podie¾a aj Sloven<strong>sk</strong>á asociácia pre informaènú bezpeènos (SASIB).<br />
Podobne ako po minulé roky bude i <strong>na</strong> Bezpeènosti dát 2003 pred−<br />
náša mnostvo sloven<strong>sk</strong>ých i zahranièných odborníkov, ktorí úèast−<br />
níkov vo svojich prednáškach oboznámia s <strong>na</strong>jnovšími trendmi<br />
v danej oblasti.<br />
Program konferencie, podmienky a on−line prihlášky nájdete <strong>na</strong><br />
stránkach <strong>www</strong>.aec.<strong>sk</strong>.<br />
Microsoft predal vlani v SR a v ÈR 450 000 licencií<br />
Windows<br />
Microsoft Èe<strong>sk</strong>á a Sloven<strong>sk</strong>á republika oznámil, e v priebehu uply−<br />
nulých troch rokov viac ne zdvojnásobil objem svojich trieb.<br />
V porov<strong>na</strong>ní s rokom 1999 èinil celkový nárast 116 percent. Za prvú<br />
polovicu fiškálneho roku 2003, teda od júla do decembra roku<br />
2002, utàil za svoje softvérové produkty o 36 percent viac ne za<br />
rov<strong>na</strong>ké obdobie predchádzajúceho roku.<br />
Hlavným ahúòom i <strong>na</strong>ïalej zostávajú produkty, ako je operaèný<br />
systém Microsoft Windows XP a kancelár<strong>sk</strong>e balíky Microsoft Office<br />
XP. Za kalendárny rok 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej a Sloven<strong>sk</strong>ej republike pre−<br />
dalo takmer 450 000 licencií operaèného systému Windows, èo<br />
predstavuje medziroèný nárast 31 percent. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa z tohto<br />
objemu predala pribline asi štvrti<strong>na</strong>.<br />
Pozadu v nárastoch nezostáva ani kancelár<strong>sk</strong>y balík Microsoft<br />
Office XP, kde predaj licencií zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l 3−percentný medziroèný<br />
nárast. Spoloène so siedmimi z desiatich predaných Windows bol<br />
súèasne predaný i kancelár<strong>sk</strong>y balík Office.<br />
Najvyššiu dy<strong>na</strong>miku rastu si i <strong>na</strong>ïalej uchovávajú serverové rie−<br />
šenia. Predaj licencií Microsoft SQL Servera vzrástol o 86 percent.<br />
Predaj licencií Microsoft Exchange Servera sa viac ne zdvojnásobil.<br />
Po prvýkrát bol v èe<strong>sk</strong>om jazyku uvedený <strong>na</strong> trh Microsoft Project<br />
Server 2002. To umonilo spoloènosti ove¾a intenzívnejšie sa presa−<br />
dzova aj ako dodávate¾ riešení projektového riadenia, kde vykáza−<br />
la medziroèný nárast o 27 percent.<br />
Predaj poèítaèových hier vzrástol o 51 percent a herných zaria−<br />
dení o 35 percent.<br />
Netradièné riešenie <strong>na</strong> blokovanie spamu<br />
Objem spamov – nevyiadaných mailov, <strong>na</strong>jèastejšie s reklamným<br />
obsahom – rastie geometricky. Viaceré spoloènosti sa s<strong>na</strong>ia rieši<br />
túto situáciu viac èi menej úspešne. Jeden z neobvyklých prístupov<br />
predstavila firma GoodbyeSpam (http://<strong>www</strong>.goodbyespam.com).<br />
V tomto prípade po<strong>sk</strong>ytnete prevádzkovate¾ovi tejto sluby svoje prí−<br />
stupové údaje k poštovému kontu. Server GoodbyeSpam sa potom<br />
správa ako brá<strong>na</strong> ku <strong>sk</strong>utoènému poštovému serveru, <strong>na</strong> ktorý sa u<br />
odfiltrované spamy nedostanú. Pre mnohých zákazníkov môe by,<br />
prirodzene, nepredstavite¾né po<strong>sk</strong>ytnú prístupové udaje cudzej<br />
firme, aj keï firma garantuje di<strong>sk</strong>rétnos a utajenie týchto údajov.<br />
Server GoodbyeSpam po<strong>sk</strong>ytuje svoje sluby nezávisle od pouitej<br />
platformy èi poštového klienta <strong>na</strong> strane pouívate¾a. Pripravuje sa<br />
aj verzia <strong>na</strong> príjem pošty pomocou vreckového poèítaèa.<br />
Nastavenie filtra proti spamu spoèíva v definícii povolených,<br />
resp, zakázaných domén. Ïalej sa blokujú maily od typických odo−<br />
sielate¾ov spamov a zároveò sa prijatá pošta kontroluje <strong>na</strong> prítom−<br />
nos vírusov. Sluba tie filtruje zadané k¾úèové slová, ktorých vý<strong>sk</strong>yt<br />
sa h¾adá v tele správy alebo v jej <strong>na</strong>dpise. Takéto maily sa potom<br />
nedostanú ani k vám <strong>na</strong> poštový server.<br />
Niekedy však ani <strong>na</strong> základe zadaných údajov nie je moné sto−<br />
percentne správne rozhodnú, èi ide o spam, alebo nie. V takomto<br />
prípade sa maily ukladajú do tzv. karantény a adresát je informo−<br />
vaný o ich zaslaní. Pokia¾ sa rozhodne niektorý mail prija, potom sa<br />
jeho odosielate¾ vyradí zo zoz<strong>na</strong>mu podozrivých odosielate¾ov.<br />
Sluba je platená – mesaèné poplatky sú od 3 do 6 USD pod¾a<br />
<strong>na</strong>stavenej úrovne bezpeènosti. Pouívatelia si slubu môu bezplat−<br />
ne vy<strong>sk</strong>úša po dobu 30 dní.<br />
Otázkou ostáva, èi budú pouívatelia ochotní zada svoje údaje<br />
<strong>na</strong> príjem pošty v podstate úplne neznámej firme.<br />
Uívatelia sú za mobily a sluby 3G ochotní plati viac<br />
Uívatelia mobilných telefónov sú ochotní zaplati vyššie ceny za mo−<br />
bilné telefóny a sluby tretej generácie (3G). Vyplýva to z výsledkov<br />
štúdie spoloènosti Taylor Nelson Sofres (TNS) TNS Telecoms 3G 2003<br />
Report, ktorú firma u<strong>sk</strong>utoènila v desiatich európ<strong>sk</strong>ych krajinách.<br />
Pod¾a štúdie TNS sa o sluby tretej generácie zaujíma 42 %<br />
európ<strong>sk</strong>ych uívate¾ov mobilných telefónov. Polovica z nich, teda<br />
21 % tvrdí, e za niektoré 3G sluby sú ochotní zaplati mesaène<br />
viac o 6 a 10 eur. Väèši<strong>na</strong> sa zaujíma <strong>na</strong>jmä o posielanie a prijí−<br />
manie e−mailov <strong>na</strong> mobilné telefóny (77 %) alebo vyuívanie mobil−<br />
ných videotelefónov (77 %). Najmenej uívate¾ov sa zaujíma o sa−<br />
hovanie hudobných súborov (47 %) a pozeranie videoklipov (40 %).<br />
Zaujímavosou je, e o 3G aplikácie majú väèší záujem <strong>sk</strong>ôr uíva−<br />
telia v krajinách východnej ako západnej Európy.<br />
Uívatelia, ktorí sa zaujímajú o 3G sluby, by boli pod¾a výsled−<br />
kov štúdie ochotní zaplati aj za mobilný telefón tretej generácie<br />
viac, ako zaplatili za súèasný. Vo všetkých krajinách, v ktorých sa<br />
vý<strong>sk</strong>um u<strong>sk</strong>utoènil, by väèši<strong>na</strong> respondentov bola ochotná zaplati<br />
a 330 eur za mobilný telefón tretej generácie. Tieto èísla sa však<br />
okrem iných dôvodov v jednotlivých krajinách z<strong>na</strong>ène menia aj<br />
v závislosti od toho, èi sú mobilné telefóny dotované operátormi,<br />
ako to je <strong>na</strong>príklad vo Francúz<strong>sk</strong>u alebo vo Ve¾kej Británii.<br />
Výsledky prie<strong>sk</strong>umu ïalej ukazujú, e v súèasnosti priemerné me−<br />
saèné platby za vyuívanie mobilných telefónov predstavujú 26 eur<br />
(20 eur za predplatené karty a 37 eur za paušálne programy).<br />
Pod¾a zistených výsledkov majú operátori potenciál aj k zvyšovaniu<br />
priemerného výnosu <strong>na</strong> uívate¾a (ARPU).<br />
Certifikovaných linuxových odborníkov je stále nedostatok<br />
O tom, e kvalitných certifikovaných odborníkov <strong>na</strong> administráciu<br />
a vývoj aplikaèného vybavenia pre operaèný systém Linux je stále<br />
nedostatok, by vám vedeli rozpráva ¾udia z ma<strong>na</strong>mentu azda<br />
kadej spoloènosti z brane. No a práve tento problém sa rozhod−<br />
la rieši spoloènos Red Hat, ktorá minulý týdeò predstavila prog−<br />
ram Red Hat Academy, urèený pre školy a univerzity. V rámci tohto<br />
programu budú môc študenti zí<strong>sk</strong>a certifikát osvedèujúci ich z<strong>na</strong>−<br />
losti z oblasti správy operaèného systému Linux a technológií open<br />
source. Program sa u de facto zaèal a v súèasnosti sa podpisujú<br />
dohody a ude¾ujú licencie školám, ktoré prejavia záujem, tak, aby<br />
sa u od ïalšieho škol<strong>sk</strong>ého roka mohlo zaèa. Len pre informáciu,<br />
ce<strong>na</strong> licencie pre 5−tisíc študentov a jednu školu bola stanovená <strong>na</strong><br />
20−tisíc USD.<br />
Operátori spustili GPRS roaming<br />
Zaèiatkom februára spustili obaja mobilní operátori sluby zaloené <strong>na</strong><br />
technológii GPRS aj v roamingu. Orange <strong>na</strong> zaèiatok v sieti èe<strong>sk</strong>ého<br />
operátora Eurotel Praha a v rakú<strong>sk</strong>ej sieti One operátora Connect<br />
Austria. V prvom polroku 2003 plánuje Orange Sloven<strong>sk</strong>o sprístupni<br />
dátový roaming <strong>na</strong>príklad v Nemecku, Francúz<strong>sk</strong>u, Švajèiar<strong>sk</strong>u, Ho−<br />
land<strong>sk</strong>u, Ve¾kej Británii, Belgicku, Talian<strong>sk</strong>u, Portugal<strong>sk</strong>u, Grécku, ale<br />
aj v Maïar<strong>sk</strong>u, Po¾<strong>sk</strong>u, Chorvát<strong>sk</strong>u èi v Rumun<strong>sk</strong>u.<br />
EuroTel má dohodnutý roaming v sieach T−Mobile Nemecko,<br />
Èe<strong>sk</strong>á republika, Rakú<strong>sk</strong>o a Eurotel Èe<strong>sk</strong>á republika. Do konca roka<br />
2003 plánuje EuroTel osem partnerov pre GPRS roaming, prièom<br />
pôjde o operátorov z Maïar<strong>sk</strong>a, Po¾<strong>sk</strong>a èi USA.<br />
Zákazníci budú môc odteraz v zahranièí kontrolova svoje<br />
e−maily èi pristupova k internetovým stránkam, ale aj intranetu.<br />
Staèí, ak majú aktivovaný roaming a niektorú zo sluieb, ktoré<br />
vyuívajú technológiu GPRS.<br />
Orange Sloven<strong>sk</strong>o pritom ponúka rov<strong>na</strong>ké ceny za vyuívanie<br />
dátových sluieb prostredníctvom GPRS v zahranièí ako v domá−<br />
cej sieti.
I N F O W A R E<br />
Upgradovali, ale dodnes nevedia<br />
preèo<br />
Pod¾a štúdie vypracovanej spoloènosou<br />
Network Associates (NA) bolo a 75 %<br />
investícií do sieovej infraštruktúry v uplynu−<br />
lom roku „zbytoèných“. V odôvodnení<br />
Network Associates hovorí o neschopnosti<br />
alebo nevôli spoloèností optimalizova.<br />
Dôvody pri rozhodovaní o rozširovaní a<br />
posilòovaní výkonu sietí sa v drvivej väèši−<br />
ne prípadov nesú v duchu „suchého“ kon−<br />
štatovania, e súèasný výkon a kapacita je<br />
nedostatoèná. Zriedkakedy sa optimalizuje<br />
a h¾adajú sa cesty, ako lepšie vyui to, èo<br />
u je k dispozícii. Administrátori èasto ani<br />
nemajú predstavu, ako je kapacita siete,<br />
ktorú spravujú, vyuitá. Èasto je <strong>sk</strong>utoèným<br />
dôvodom investícií „zneuívanie“ sieovej<br />
infraštruktúry zamest<strong>na</strong>ncami, ktorí si<br />
<strong>na</strong>príklad sahujú hudobné <strong>na</strong>hrávky alebo<br />
video zo siete internet. Pod¾a štúdie zaz<strong>na</strong>−<br />
menáva a 66 % spoloèností vány výpa−<br />
dok funkènosti siete a raz za kvartál. A<br />
dve tretiny administrátorov neprevádzkujú<br />
doh¾adový systém a sú odkazaní <strong>na</strong> hláse−<br />
nie problémov koncovými pouívate¾mi.<br />
Národný program poèítaèovej<br />
gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike<br />
Spoloènosti Intel, Centrum Internetu a Mi−<br />
nisterstvo informatiky oficiálne zaèali spo−<br />
loèný projekt Národný program poèítaèo−<br />
vej gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike. Jeho<br />
cie¾om je umoni širokej verejnosti pro−<br />
stredníctvom kurzov <strong>na</strong>uèi sa základnú<br />
prácu s poèítaèom a internetom. Hlavne<br />
ide o výuèbu práce s elektronickou poštou,<br />
orientáciu <strong>na</strong> internete, základy práce s kan−<br />
celár<strong>sk</strong>ymi aplikáciami a ïalšie praktické<br />
zruènosti.<br />
V Èe<strong>sk</strong>ej republike je ešte stále ve¾a ¾u−<br />
dí, ktorí majú len malú èi iadnu <strong>sk</strong>úsenos<br />
s prácou <strong>na</strong> poèítaèi a s vyuitím internetu.<br />
Ce<strong>na</strong> poèítaèa dnes u však nie je hlavnou<br />
prekákou. Medzi hlavné bariéry vyuíva−<br />
nia poèítaèa a internetu v domácnosti patrí<br />
hlavne nedostatoèná predstava o monos−<br />
tiach jeho vyuitia a aj strach z prvých za−<br />
èiatoèníckych krokov.<br />
U v marci minulého roku zaèala spo−<br />
loènos Intel projekt Centrum internetu,<br />
ktorý ponúkal širokej verejnosti monos<br />
<strong>na</strong>uèi sa krok za krokom pracova s poèí−<br />
taèom a internetom, pouíva vlastný<br />
e−mail a poz<strong>na</strong> rad ïalších moností ich<br />
vyuitia. Projekt sa stretol u verejnosti s ve¾−<br />
kým ohlasom; boli preškolených viac ne<br />
5000 úèastníkov.<br />
V tomto roku projekt pokraèuje pod<br />
názvom Národný program poèítaèovej<br />
gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike a rozšíri sa<br />
i do ïalších miest. Projekt je koncipovaný<br />
ako spolupráca súkromného a verejného<br />
sektora: jeho vznik iniciovala a podporuje<br />
spoloènos Intel a vïaka výz<strong>na</strong>mnej pod−<br />
pore Ministerstva informatiky bude prebie−<br />
ha vo vybraných školách, kniniciach<br />
a školiacich centrách v pribline 100 mes−<br />
tách a obciach Èe<strong>sk</strong>ej republiky.<br />
Organizaène projekt zaisuje spoloènos<br />
Centrum internetu v spolupráci s Národ−<br />
nou kninicou. Celý program je rozdelený<br />
do nieko¾kých úrovní dvojhodinových in−<br />
tenzívnych kurzov tak, aby monos zí<strong>sk</strong>a<br />
potrebné vzdelanie mali tak ¾udia, ktorí do−<br />
posia¾ s poèítaèom neprišli do styku, ako aj<br />
tí, ktorí sa chcú zdoko<strong>na</strong>li v niektorej<br />
z uvedených oblastí. Poèet úèastníkov jed−<br />
ného kurzu je obmedzený maximálne <strong>na</strong><br />
desa ¾udí, aby bolo moné venova ka−<br />
dému individuálnu pozornos. Ve¾kou<br />
prednosou kurzu je jeho cenová dostup−<br />
nos – 100 Kè za dvojhodinový kurz. Ïalšie<br />
informácie: http://<strong>www</strong>.centruminternetu.cz.<br />
Svetový predaj èipov v roku 2002<br />
mierne vzrástol<br />
Trby z predaja poèítaèových èipov <strong>na</strong> ce−<br />
lom svete klesli v samotnom decembri mi−<br />
nulého roku medzimesaène o 2,3 % <strong>na</strong><br />
12,53 mld. USD, prièom za celý rok 2002<br />
sa mierne zvýšili o 1,3 % <strong>na</strong> 140,7 mld.<br />
USD. Vyplýva to z údajov Svetovej asociá−<br />
cie pre obchod s polovodièmi – World Se−<br />
miconductor Trade Association (WSTS).<br />
Pomalý rast za rok 2002 je v zhode s oèa−<br />
kávaniami. Medzimesaèný pokles v decem−<br />
bri je obvyklý jav, pretoe výroba a predaj sa<br />
spoma¾uje pre vianoèné sviatky. Pozitívne<br />
však je, e svetový sektor èipov sa zotavil<br />
z <strong>na</strong>jhoršieho útlmu v histórii, ktorý sa zaz<strong>na</strong>−<br />
me<strong>na</strong>l v roku 2001. Oproti decembru 2001,<br />
keï bol sektor stále v útlme, sa trby z pre−<br />
daja èipov zvýšili v decembri 2002 a<br />
o 23,1 %. V rámci sektora si <strong>na</strong>jlepšie poèí−<br />
<strong>na</strong>li pamäové èipy, pri ktorých sa trby za<br />
celý rok 2002 zvýšili o 36,2 %.<br />
Amerièania chcú zakáza rýchle WiFi<br />
Americké ministerstvo obrany sa s èoraz<br />
väèším vypätím síl pokúša o zákaz pouíva−<br />
nia bezdrôtových sietí v spodnej èasti frek−<br />
venèného pásma 5 GHz z dôvodu monej<br />
interferencie s vojen<strong>sk</strong>ými radarmi. Práve<br />
toto pásmo bolo u dávnejšie nielen v USA,<br />
ale aj v Japon<strong>sk</strong>u a krajinách Európy pride−<br />
lené <strong>na</strong> vo¾né pouitie pre bezdrôtové siete<br />
WiFi. V odôvodnení, ktoré Amerièania odo−<br />
slali spoloène so svojou iadosou organizá−<br />
cii ITU, sa hovorí, e uvedené pásmo by<br />
armáda rada vyuila <strong>na</strong> prevádzku radaro−<br />
vých systémov detegujúcich „malé“ objekty,<br />
ako sú <strong>na</strong>príklad menšie lode alebo lietad−<br />
lá. Práve takéto objekty môu pod¾a Ame−<br />
rièanov poui teroristi pri svojich útokoch.<br />
Ïalej <strong>na</strong>vrhujú toto pásmo chráni pred ne−<br />
oprávneným pouívaním metódou Dy<strong>na</strong>−<br />
mic Frequency Selection.<br />
Servery: ako sa predávali a ako<br />
sa predáva budú<br />
Pod¾a a<strong>na</strong>lyticko−poraden<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />
Gartner stúpol medziroène objem trhu so<br />
servermi o 4 %, keï sa v uplynulom roku<br />
predalo celosvetovo 4,6 mil. kusov týchto<br />
zariadení. Na prvom mieste v hitparáde<br />
úspešnosti sa udral Hewlett−Packard s po−<br />
dielom vo výške 30 % a 1,4 mil. predanými<br />
kusmi. Na druhom a treom mieste nájdeme<br />
Dell a Ve¾kú modrú so zi<strong>sk</strong>om 19, resp.<br />
14 %. Zaujímavé však je, e nepriek tomu,<br />
e trh rastie, zi<strong>sk</strong>y ani nie. Dôvodom je zme−<br />
<strong>na</strong> správania sa zákazníkov, ktorí sa èoraz<br />
viac zaujímajú o low−end servery zaloené<br />
92 PC REVUE 3/2003
I N F O W A R E<br />
<strong>na</strong> platforme Intel. Pod¾a predpokladov<br />
Gartneru sa tento rok vôbec po prvýkrát<br />
v histórii predá viac takýchto low−end serve−<br />
rov ako tých „ve¾kých“, zaloených <strong>na</strong> Unixe.<br />
eny nechcú pracova v IT biznise<br />
O tom, e <strong>na</strong> vedúcich ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ych pozí−<br />
ciách, v armáde, v politike alebo u polície<br />
a hasièov môeme nájs viac muov ne<br />
ien, by vám vedeli zanietene rozpráva<br />
všetky tie emancipované vegetariánky,<br />
zdruené v rôznych spolkoch a zdrueniach<br />
<strong>na</strong> svoju ochranu a zrovnoprávnenie.<br />
Zaujímavejšie však je, e samy eny ani len<br />
netušia, preèo to tak je. Napríklad pod¾a<br />
<strong>na</strong>jnovšej štúdie organizácie Women in IT<br />
Champions Group bol podiel ien z celko−<br />
vého poètu novozamest<strong>na</strong>ných pracovníkov<br />
v IT biznise za minulý rok 36 %. Ich podiel<br />
<strong>na</strong> poète zamest<strong>na</strong>ncov, ktorí, <strong>na</strong>opak, IT<br />
biznis opustili, bol 46 %. Pod¾a štúdie však<br />
z IT odchádzajú nielen „mladé“ eny (z dô−<br />
vodov, ako sú <strong>na</strong>príklad rodi<strong>na</strong> a deti), ale<br />
aj eny <strong>na</strong>d 40. Všeobecne sa predpokla−<br />
dalo, e nišie zastúpenie ien v IT je za−<br />
príèinené „klasickými“ dôvodmi nesúcimi<br />
sa v duchu dilemy medzi rodinou a karié−<br />
rou. No <strong>sk</strong>utoènos, e aj staršie eny <strong>na</strong><br />
zaujímavých pozíciách z IT odchádzajú, je<br />
minimálne dôvod <strong>na</strong> zamyslenie.<br />
Hacking sa stáva globálnou hrozbou<br />
Carnegie Mellons Computer Emergency<br />
Response Team zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l len za prvé tri<br />
kvartály roku 2002 a 73 359 hacker<strong>sk</strong>ých<br />
útokov. Riziko digitálneho útoku je tak pod¾a<br />
vý<strong>sk</strong>umov potrebné bra viac ako váne.<br />
Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu americkej spoloènosti<br />
Emarketer miera ohrozenia spoloèností,<br />
ako aj uívate¾ov, pokia¾ ide o <strong>na</strong>búranie<br />
systému, bezpeènostné diery, podvody, vy−<br />
radenie sluieb èi iné formy digitálneho úto−<br />
ku, v poslednom roku rapídne stúpla.<br />
Len v USA je za posledný rok preukáza−<br />
te¾ných a 26 792 hacker<strong>sk</strong>ých útokov, pri kto−<br />
rých boli zverejnené utajené dáta, prípadne<br />
boli pozmenené, èi bola prevzatá kontrola<br />
<strong>na</strong>d celým systémom. Druhé miesto v rebríèku<br />
krajín, kde sa <strong>na</strong>jviac hackuje, zaberá Brazília<br />
s 5568 takýmito útokmi, tretie miesto obsadi−<br />
la Ve¾ká Británia s poètom 4950 útokov.<br />
Experti sa zhodujú, e je ve¾mi aké urèi<br />
trend, ktorým sa kyberzloèin uberie. Neza−<br />
nedbate¾ný je však jeho nárast, ktorý <strong>na</strong>−<br />
bral hrozivé rozmery. Len v porov<strong>na</strong>ní s ro−<br />
kom 2001 jeho nárast presiahol v USA 28<br />
percent. Rov<strong>na</strong>ko hrozivé je aj porov<strong>na</strong>nie<br />
s obdobím pred piatimi rokmi, keï bolo<br />
celosvetovo zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných 3734 útokov.<br />
Kybernetické útoky sa takisto stávajú fi−<br />
<strong>na</strong>nèným problémom, a 80 percent opýta−<br />
ných firiem uvádza, e po útoku <strong>na</strong> ich po−<br />
èítaèe to pocítili vo svojich zi<strong>sk</strong>och; 44 per−<br />
cent z nich vyèíslilo, e ich útoky stáli spolu<br />
a 455 miliónov USD.<br />
A 40 percent Švajèiarov volilo<br />
cez internet<br />
V malej švajèiar<strong>sk</strong>ej obci blízko enevy sa<br />
u<strong>sk</strong>utoènili prvé oficiálne vo¾by, pri ktorých<br />
mohli jej obyvatelia voli aj prostredníctvom<br />
internetu. Takmer 44 % túto monos aj<br />
vyuilo, 50 % obyvate¾ov volilo prostredníc−<br />
tvom pošty a len 6 % volilo osobne. Bolo to<br />
po prvýkrát, èo sa <strong>na</strong> území Európy pouil<br />
takýto spôsob vo¾by.<br />
Pred vo¾bami dostali obyvatelia obce<br />
poštou heslo pozostávajúce zo 16 èíslic. Pri<br />
internetovej vo¾be zadávali volièi okrem toh−<br />
to údaja aj svoje rodné èíslo, miesto a dátum<br />
<strong>na</strong>rodenia.<br />
Pod¾a vyjadrenia vládnych orgánov sa in−<br />
ternet bude pouíva pri vo¾bách stále èastej−<br />
šie. Švajèiar<strong>sk</strong>o je pritom známe tým, e sys−<br />
tém priamej demokracie, pri ktorom o pod−<br />
statných veciach rozhodujú obèania, je be−<br />
nou súèasou ivota. Èo myslíte? Ako by sa<br />
takýto systém uplatnil <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u? Bolo by<br />
to prvé referendum, ktoré by bolo <strong>na</strong> území<br />
Sloven<strong>sk</strong>a platné?<br />
Scyld Beowulf, systém pre klastre<br />
s Opteronmi<br />
Spoloènos AMD oficiálne oznámila, e<br />
spoloènos Scyld Computing Corporation<br />
pracuje <strong>na</strong> vývoji 64−bitovej verzie operaè−<br />
ného systému Scyld Beowulf, ktorý je urèe−<br />
ný <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v klastroch <strong>na</strong> báze archi−<br />
tektúry Hammer.<br />
Pre AMD je to ïalší krôèik k úspechu mik−<br />
roprocesorov Opteron. Operaèný systém<br />
Scyld Beowulf v súèasnosti <strong>na</strong>sadzuje v klas−<br />
troch <strong>na</strong>príklad spoloènos HP.<br />
120 dní pre Microsoft beí<br />
A rozsudok je definitívny – v spore so spoloè−<br />
nosou Sun Microsystems ahá Microsoft za<br />
kratší koniec. Sudca tak <strong>na</strong>stolil tvrdé pod−<br />
mienky – Microsoft má 120 dní <strong>na</strong> to, aby do<br />
kadej verzie Windows a Internet Explorera,<br />
ktorú distribuuje, zabudoval <strong>na</strong>jnovšiu verziu<br />
Javy. Takisto je povinný všetkých svojich zá−<br />
kazníkov cez všetky moné informaèné kaná−<br />
ly upovedomi o tom, e jeho softvér odteraz<br />
obsahuje <strong>na</strong>jnovšiu verziu Javy. Právnici Mic−<br />
rosoftu podali proti takémuto rozsudku odvo−<br />
lanie, no lehota 120 dní u beí.<br />
Telekomunikácie by mohli komerène<br />
zavies ADSL u o pár mesiacov<br />
Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s. (ST) pripra−<br />
vujú spustenie komerènej prevádzky sluieb<br />
<strong>na</strong> báze technológie ADSL u v druhom<br />
štvrroku tohto roka, keï by systém mohol<br />
by zavedený v troch <strong>na</strong>jväèších sloven<strong>sk</strong>ých<br />
mestách. Následne do konca roka by sluby<br />
ADSL mali by pod¾a plánu ST k dispozícii aj<br />
v ostatných dôleitých lokalitách Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
V súèasnosti sa realizuje technický test prístu−<br />
pov technológiou ADSL jednotlivými po<strong>sk</strong>y−<br />
tovate¾mi prístupu <strong>na</strong> internet.<br />
Tieto plány sa vôbec nemusia splni. Dô−<br />
vodom je <strong>na</strong>jmä ko<strong>na</strong>nie Protimonopol−<br />
ného úradu voèi ST vo veci údajného zne−<br />
uívania domi<strong>na</strong>ntného postavenia pri pi−<br />
lotnej prevádzke po<strong>sk</strong>ytovania sluieb<br />
ADSL, v ktorom stále nie je vyrieknutý záve−<br />
reèný verdikt. Opaèný názor majú zástup−<br />
covia Asociácie po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu<br />
(API), ktorí ko<strong>na</strong>nie PMÚ pri zavádzaní<br />
pilotnej prevádzky iniciovali. Pod¾a nich<br />
Sloven<strong>sk</strong>ým telekomunikáciám niè nebráni<br />
v tom, aby ceny a obchodné podmienky <strong>na</strong><br />
pôde asociácie predloili a rokovali o nich.<br />
Pripustili, e ak by sa obe strany <strong>na</strong> pod−<br />
mienkach dohodli, API by mohla podanie<br />
z PMÚ stiahnu. Problémom je pritom<br />
pod¾a API predovšetkým neschopnos ko−<br />
munikácie, ktorá bráni akémuko¾vek spo−<br />
loènému postupu. Situácia v zavádzaní ši−<br />
rokopásmového prístupu <strong>na</strong> internet <strong>na</strong> bá−<br />
ze technológie ADSL sa vyhrotila práve<br />
spustením tzv. komerènej pilotnej prevádz−<br />
ky telekomunikáciami, ktoré pod¾a API po−<br />
<strong>sk</strong>ytli okrem vlastného po<strong>sk</strong>ytovate¾a prístu−<br />
pu <strong>na</strong> internet ST Online všetkým ostatným<br />
po<strong>sk</strong>ytovate¾om di<strong>sk</strong>rimi<strong>na</strong>èné podmienky.<br />
Následne <strong>na</strong> podnet API prijal PMÚ pred−<br />
bené opatrenie, ktorým vykonávanie pilot−<br />
nej prevádzky zastavil. V tejto súvislosti však<br />
zo strany PMÚ smeruje kritika aj voèi regu−<br />
látorovi telekomunikaèného trhu, Teleko−<br />
munikaènému úradu SR, ktorý sa pod¾a ria−<br />
dite¾a odboru zneuívania domi<strong>na</strong>ntného<br />
postavenia PMÚ SR Ladislava Szabóa venu−<br />
je len technickým záleitostiam a cenovú<br />
reguláciu a reguláciu konkurenèného pro−<br />
stredia nevykonáva.<br />
Èítame internet, nie noviny!<br />
Pod¾a štúdie vypracovanej spoloènosou<br />
Market Facts <strong>na</strong> zákazku spravodaj<strong>sk</strong>ého<br />
portálu MSNBC.com uprednostòujú zamest−<br />
<strong>na</strong>nci spoloèností pri h¾adaní informácií<br />
internet pred „klasickými“ médiami, akými<br />
sú noviny alebo televízia. Konkrétne: 35 % z<br />
respondentov èíta spravodajstvo a h¾adá in−<br />
formácie o aktuálnom dianí <strong>na</strong> internete,<br />
25 % z opýtaných <strong>na</strong> tento úèel pouíva „pa−<br />
pierové“ noviny, 21 % èasopisy a pre 17 %<br />
respondentov je zdrojom takýchto informácií<br />
rozhlasové vysielanie. Zvyšní respondenti<br />
pozerajú televíziu, a to buï on−line, alebo tú<br />
káblovú. Nu, ijeme on−line.<br />
Linux zarába, a nie málo<br />
Pod¾a vyjadrení Ve¾kej modrej a spoloènos−<br />
ti Hewlett−Packard v roku 2002 dosiahli tr−<br />
by za produkty zaloené <strong>na</strong> Linuxe miliardy<br />
dolárov. Konkrétne Hewlett−Packard zarobil<br />
spolu 2 mld. USD. Podobne optimisticky je<br />
<strong>na</strong> tom Ve¾ká modrá, ktorá po tom, èo v ro−<br />
ku 2001 utopila miliardu v investíciách, za−<br />
robila viac ne 1,5 mld. USD. Pod¾a a<strong>na</strong>ly−<br />
ticko−prognostického IDC dosiahol za prvé<br />
tri kvartály trh s linuxovými servermi objem<br />
1,4 mld. USD, z èoho si Hewlett−Packard<br />
uhryzol úctyhodných 24 %. Na druhom<br />
a treom mieste je Dell s IBM s výsledkom<br />
21, resp. 17 %.<br />
Za štvrtý kvartál 2002 zarobili linuxové<br />
servery v USA presne 384,6 milió<strong>na</strong> USD.<br />
V porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím v roku<br />
2001 to z<strong>na</strong>mená nárast o rovných 90 per−<br />
cent! Spoloènos IBM tak svoj zi<strong>sk</strong> v tomto<br />
segmente prakticky zdvojnásobila, HP zvýšil<br />
svoju bilanciu o 81 percent a podobne je<br />
<strong>na</strong> tom aj Sun.<br />
Panika s hoaxom jdbgmgr.exe<br />
V uplynulých dòoch sa v prostredí sloven−<br />
<strong>sk</strong>ého internetu zaèala šíri nová vl<strong>na</strong> faloš−<br />
ného poplachu o vírusovej infiltrácii. V mai−<br />
lovej správe rozosielanej spanikárenými<br />
pouívate¾mi sa uvádza, e súbor s názvom<br />
jdbgmgr.exe je vírus, a ak ho nájdete v sys−<br />
téme, treba ho zmaza.<br />
Jdbgmgr.exe je pritom normál<strong>na</strong> súèas<br />
systému (java debuger ma<strong>na</strong>ger v runtime<br />
3/2003 PC REVUE 93
I N F O W A R E<br />
Java engine Microsoftu), a teda nie je ve¾mi<br />
rozumné ho vymaza. Ak ste ho u predsa<br />
vymazali, dá sa obnovi <strong>na</strong>pr. reinštaláciou<br />
Internet Explorera. Autor fámy sa s<strong>na</strong>í vy−<br />
zera dôveryhodne, pretoe uvádza „zasvä−<br />
tené“ údaje a dokonca aj podrobný postup,<br />
ako „vírus“ vymaza. Niektoré prichádzajú<br />
s pôvodným anglickým èi talian<strong>sk</strong>ym tex−<br />
tom, iné sú v èeštine.<br />
Niektoré emailové èervy môu posla<br />
ako prílohu k elektronickej pošte infikovaný<br />
súbor jdbgmgr.exe – táto infekcia je však<br />
spôsobená èervom, a nie neserióznosou<br />
komponentu jdbgmgr.exe. Všeobecne teda<br />
platí: ak nájdete súbor jdbgmgr.exe v systé−<br />
me, pôjde o potrebný komponent operaè−<br />
ného systému, a nie vírus. Ak ho však náj−<br />
dete ako prílohu pošty, pôjde s <strong>na</strong>jväèšou<br />
pravdepodobnosou o súbor <strong>na</strong>padnutý<br />
vírusom.<br />
FreeBSD koneène vonku<br />
Dalo by sa poveda, e u bolo <strong>na</strong>èase.<br />
Trvalo to tri roky, ale výsledok stojí za to.<br />
Najdôleitejšie novinky: zavedenie podpory<br />
pre platformu Sparc64 spoloènosti Sun Mic−<br />
rosystems a IA64 od Intelu (podpora pre Ham−<br />
mer k dispozícii ešte nie je), zvýšenie efektív−<br />
nosti vykonávania programového kódu <strong>na</strong><br />
viacprocesorových systémoch prostredníc−<br />
tvom zavedenia „jemných“ kernelových zám−<br />
kov (viacero vlákien môe vykonáva kód ker−<br />
nelu paralelne), podpora šifrovaných partícií<br />
vrátane swapu (<strong>na</strong> podpore RAID sa pracuje)<br />
a ve¾a ïalšieho. V poradí u piata verzia pri−<br />
náša ve¾a nového, a preto sa všeobecne prí−<br />
liš neodporúèa jej <strong>na</strong>sadenie „<strong>na</strong>ostro“. Staèí<br />
poèka zopár dní <strong>na</strong> verziu 5.1. Viac infor−<br />
mácií nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.freebsd.org.<br />
Alter<strong>na</strong>tíva Unixu: Windows Server<br />
2003<br />
Aspoò pod¾a Redmondu, ktorý zverejnil blišie<br />
informácie o vlastnostiach nového servero−<br />
vého operaèného systému Windows Server<br />
2003 v oblasti stability a prevencie pred ne−<br />
plánovanými výpadkami dostupnosti. Medzi<br />
novinkami predstavenými Redmondom je<br />
moné nájs <strong>na</strong>príklad zdoko<strong>na</strong>lený systém<br />
inštalácie ovládaèov, ktorý umoní v prípade<br />
akýchko¾vek problémov vyko<strong>na</strong> tzv. „roll−<br />
back“ – návrat do stavu pred ich inštaláciou.<br />
Ïalšou nemenej výz<strong>na</strong>mnou novinkou je<br />
monos izolácie jednotlivých procesov, vý−<br />
sledkom èoho je vyššia spo¾ahlivos ich behu,<br />
pretoe havária jedného zo <strong>sk</strong>upiny ne−<br />
ovplyvní vykonávanie tých ostatných. Pribudla<br />
tie monos konfigurácie klastrov za behu<br />
bez nutnosti „shutdown“. Oficiálne uvedenie<br />
<strong>na</strong> trh je <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> apríl tohto roka po<br />
tom, èo bolo viackrát presunuté, a po tom, èo<br />
bol aj viackrát zmenený názov tohto operaè−<br />
ného systému. Redmond v tejto súvislosti zaèí−<br />
<strong>na</strong> stava nový Windows Server 2003 oproti<br />
komerèným UNIX operaèným systémom od<br />
spoloèností, akými sú <strong>na</strong>príklad Hewlett−<br />
Packard, Sun Microsystems alebo IBM.<br />
Otázkou ostáva, èi uspeje.<br />
Namontujte zamest<strong>na</strong>ncom internet<br />
domov, budú viac pracova!<br />
Pod¾a štúdie zverejnenej denníkom Wa−<br />
shington Post pracujú zamest<strong>na</strong>nci, ktorí<br />
disponujú internetovým pripojením aj do−<br />
ma, usilovnejšie ne tí ostatní. Tí, ktorí inter−<br />
net doma nemajú, trávia v práci viac èasu<br />
vybavovaním si svojich osobných interneto−<br />
vých záleitostí. A aby toho nebolo málo, tí,<br />
ktorí ho majú, aj z domu pracujú! A nie<br />
málo, v priemere a 5,9 hodiny týdenne,<br />
prièom za rov<strong>na</strong>ké obdobie sa v práci <strong>na</strong><br />
internete zabávajú len 3,9 hodiny. Z výsled−<br />
kov štúdie vyplýva, e domáce internetové<br />
pripojenie má <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncov jednoz<strong>na</strong>è−<br />
ne pozitívny vplyv, pretoe si sami pracujúci<br />
môu – samozrejme, v rámci urèitých medzí<br />
– posúva termíny a prispôsobova priority<br />
a vlastné tempo.<br />
Konèí posledná vo¾ná SMS brá<strong>na</strong>?<br />
Sity.<strong>sk</strong>, ktoré sa pretransformovalo <strong>na</strong><br />
Ezones.<strong>sk</strong>, ruší vo¾nú SMS bránu. Konkrétne<br />
od 20. februára je moné SMS správy z tohto<br />
portálu posiela len za takzvané kredity (EZK),<br />
ktoré si bude potrebné zakúpi. Tie sa budú<br />
predáva v mnostve 50, prièom jed<strong>na</strong> odo−<br />
slaná SMS správa bude stá jeden kredit.<br />
Ce<strong>na</strong> za jedno dobitie bude pre majite¾ov<br />
paušálnych programov 41,60 Sk bez DPH,<br />
pre majite¾ov EASY 50 Sk bez DPH. Aj keï<br />
takéto SMS budú stále lacnejšie ako priamo<br />
z mobilného telefónu, je smutné, e u nás u<br />
neexistuje vo¾ná a legál<strong>na</strong> SMS brá<strong>na</strong>.<br />
Pre<strong>na</strong>jmite si Linux<br />
Na to, e v outsourcingu je budúcnos, prišlo<br />
alebo pomaly prichádza èoraz viac spoloè−<br />
ností. Nejde ani tak o šetrenie nákladov (out−<br />
sourcing môe by v koneènom dôsledku<br />
drahší ne konvenèné riešenia), ale o pocit<br />
bezstarostnosti. Trend dodávate¾<strong>sk</strong>ého rieše−<br />
nia otázok spojených s prevádzkou výpoèto−<br />
vej a kancelár<strong>sk</strong>ej techniky však <strong>na</strong>berá <strong>na</strong><br />
obrátkach. Dôkazom toho je <strong>na</strong>príklad <strong>www</strong>.<br />
workspot.com, <strong>na</strong> ktorom si môete pre<strong>na</strong>ja<br />
Red Hat Linux vo verzii 8.0, ku ktorému<br />
dostanete okrem terminálového prístupu aj<br />
100 MB di<strong>sk</strong>ového priestoru <strong>na</strong> ukladanie<br />
vašich súborov. Èo sa týka aplikaèného vy−<br />
bavenia, k dispozícii je „klasická“ plus Open−<br />
Office a Ximian Evolution. Na pouitie je,<br />
samozrejme, potrebné disponova rýchlym<br />
širokopásmovým pripojením do internetu.<br />
Cie¾ovou <strong>sk</strong>upinou sú jed<strong>na</strong>k pouívatelia,<br />
ktorí sa chcú s Linuxom „zoznámi“ bez nut−<br />
nosti jeho inštalácie, a cestujúci pouívatelia.<br />
Ce<strong>na</strong> za jeden mesiac prenájmu bola urèená<br />
<strong>na</strong> 9,95 USD.<br />
Nemecká vláda investuje do Linuxu<br />
Nemecká vláda sa rozhodla fi<strong>na</strong>ncova nie−<br />
ktoré projekty, ktoré by mali pomôc Linuxu<br />
pri jeho ceste <strong>na</strong> bené kancelár<strong>sk</strong>e pracov−<br />
né stanice. Konkrétne ide <strong>na</strong>príklad o pro−<br />
jekt Kroupware, ktorý je súèasou de<strong>sk</strong>topu<br />
KDE. Na tomto projekte, ktorého cie¾om je<br />
ponúknu plnohodnotnú alter<strong>na</strong>tívu k pošto−<br />
vému serveru Microsoft Exchange a klientu<br />
Outlook, pracuje od septembra minulého<br />
roka trojica sponzorovaných spoloèností.<br />
Prvé komponenty Kroupware, KMail (pošto−<br />
vý klient) a KOrganizer (kalendár), boli<br />
uvo¾nené spoloène s KDE 3.1. To ostatné<br />
(Kolab – serverový backend funkène ekviva−<br />
lentný k Microsoft Exchange) bude <strong>na</strong>sledo−<br />
va v ïalšej verzii KDE, ktorej uvedenie <strong>na</strong><br />
trh je <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> druhú polovicu roka<br />
2003.<br />
94 PC REVUE 3/2003
I N F O W A R E<br />
Magma Web<br />
Ve¾mi zjednodušene je to poštový<br />
klient, inteligentný kalendár, plánovaè<br />
úloh, organizér kontaktov a kontajner<br />
pre všetky vaše súbory. A to<br />
všetko vo webovom vyhotovení. To,<br />
èím Magma je a èím by aj chce, sa<br />
zvykne oz<strong>na</strong>èova termínom firemný<br />
intranet. V podstate ide o „dátový<br />
<strong>sk</strong>lad“ zapuzdrujúci všetky firemné<br />
informácie. Myšlienkou je, e všetko,<br />
èo zamest<strong>na</strong>nci pri svojej práci potrebujú,<br />
by mali nájs <strong>na</strong> jednom mieste<br />
– v jednom ve¾kom „dátovom <strong>sk</strong>lade“.<br />
A to nielen zvnútra firemnej<br />
poèítaèovej siete, ale aj z domu alebo<br />
hotela, respektíve zovšadia¾, kde je<br />
dostupné pripojenie do siete internet.<br />
Webová platforma je <strong>na</strong> tieto<br />
úèely viac-menej ideál<strong>na</strong>, pretoe<br />
celá výpoètová logika je centralizovaná<br />
a pouívatelia pristupujú k svojim<br />
dátam prostredníctvom tenkých<br />
klientov. V praxi ide o bený webový<br />
prehliadaè.<br />
ELEKTRONICKÁ POŠTA<br />
Magma ponúka základ a nieèo <strong>na</strong>vyše.<br />
Ten základ všetci poznáte. Správy<br />
elektronickej pošty je moné prija,<br />
odosla a triedi do prieèinkov<br />
(automaticky pod¾a definovaných<br />
pravidiel, podobne ako <strong>na</strong>príklad<br />
v Outlooku). Prieèinkov môete ma<br />
to¾ko, ko¾ko váš IMAP server dovolí.<br />
Zaujímavý je automatický odpovedaè,<br />
ktorý je moné <strong>na</strong>stavi tak,<br />
aby odpovedal len niekomu a len<br />
vtedy, keï urèíte. I<strong>na</strong>k povedané,<br />
môete ma viacero automatických<br />
odpovedaèov – kadý <strong>na</strong> iné obdobie<br />
a pre niekoho iného. To, èo<br />
Magmu mierne odlišuje, je okno,<br />
v ktorom správy píšete. Nejde síce<br />
o niè prevratné a ani ako myšlienka<br />
to nie je unikátne, ale je minimálne<br />
príjemné ma pri písaní správ dostupné<br />
rov<strong>na</strong>ké nástroje, <strong>na</strong> aké ste<br />
zvyknutí <strong>na</strong>príklad zo spomenutého<br />
Outlooku. Asi u tušíte, e je to tých<br />
nieko¾ko tlaèidiel <strong>na</strong> úpravu formátovania<br />
správ. Magma takisto doká-<br />
e automaticky dopåòa adresu prijímate¾a<br />
e-mailu u pri jej písaní. Zaujímavý<br />
je aj nástroj <strong>na</strong> rozposielanie<br />
direct e-mail kampaní, pri ktorých<br />
je moné do e-mailu priamo<br />
vklada informácie o prijímate¾ovi,<br />
ako oslovenie alebo meno.<br />
KALENDÁR<br />
Pri poh¾ade <strong>na</strong> kalendár som bol, priznám<br />
sa, príjemne prekvapený. Aby<br />
som bol presný, s Magmou som dostal<br />
<strong>na</strong> dve hodiny aj èloveka, ktorého<br />
úlohou bolo <strong>na</strong>uèi ma aspoò<br />
základy, a priznám sa, e v návale<br />
všetkých tých informácií som nevenoval<br />
dostatoènú pozornos tomu,<br />
keï mi povedal, e pri vývoji kalendára<br />
bola prvoradým cie¾om èo <strong>na</strong>jjednoduchšia<br />
práca s ním. Musím poveda,<br />
e sa to podarilo. Ak èakáte<br />
nieèo statické, budete <strong>sk</strong>lamaní.<br />
Práve pri kalendári vidie v praxi èasto<br />
podceòované monosti dy<strong>na</strong>mického<br />
HTML. Tak <strong>na</strong>príklad schôdzku<br />
môete posunú jednoduchým „pretiahnutím“<br />
myškou. Na tomto mieste<br />
azda treba len v <strong>sk</strong>ratke vysvetli<br />
princípy systému prístupových práv.<br />
Viac-menej je to ve¾mi jednoduché.<br />
Na zaèiatku je potrebné definova<br />
stromovú štruktúru spoloènosti, a èo<br />
3/2003 PC REVUE 95
I N F O W A R E<br />
sa týka prístupových práv, kadý vidí<br />
do „papierov“ všetkých svojich podriadených.<br />
Vráme sa však ku kalendáru.<br />
Kadý záz<strong>na</strong>m v òom obsahuje<br />
zaèiatok, koniec a struèný opis. K záz<strong>na</strong>mu<br />
je moné priradi úlohu zo<br />
zoz<strong>na</strong>mu úloh, prípadne zoz<strong>na</strong>m<br />
kontaktov, ktoré s danou úlohou nejakým<br />
spôsobom súvisia. Keï nechcete,<br />
aby o vašich obedových<br />
„rýchlovkách“ di<strong>sk</strong>utovali všetci vaši<br />
spolupracovníci, môete schôdzku<br />
oz<strong>na</strong>èi ako súkromnú. Záz<strong>na</strong>my do<br />
kalendára môete pridáva aj svojim<br />
podriadením. Kalendár sa mi páèi.<br />
KONTAKTY<br />
Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti viem, e sekretárky<br />
a asistentky nie sú s databázami<br />
kontaktov príliš kompatibilné.<br />
Osobne som u vy<strong>sk</strong>úšal vari všetko<br />
s jediným cie¾om – vnies poriadok<br />
do chaosu všetkých emailových adries<br />
a telefónnych èísel. Magma,<br />
samozrejme, disponuje základom<br />
umoòujúcim uloenie kontaktných<br />
informácií. To, èo je však <strong>na</strong> Magme<br />
lákavé, je kríové prepojenie s ostatnými<br />
modulmi. Ak si u <strong>na</strong>príklad<br />
nájdete toho správneho èloveka a jeho<br />
príslušné telefónne èíslo, máte<br />
o záloku ïalej k dispozícii históriu<br />
emailovej korešpondencie súvisiacej<br />
s ním. Na ïalších zálokách uvidíte<br />
úlohy, schôdzky, stretnutia, dokumenty<br />
alebo záz<strong>na</strong>my v kalendári –<br />
opä súvisiace s tým konkrétnym èlovekom,<br />
ktorého telefónne èíslo ste<br />
h¾adali. Je to ve¾mi jednoduché a preh¾adné.<br />
SÚBORY<br />
O tom, e tento modul má svoje<br />
opodstatnenie, sa presvedèíte v okamihu,<br />
keï si pri odchode <strong>na</strong> sluobnú<br />
cestu zabudnete <strong>na</strong>hra do notebooku<br />
nejaký zošit v Exceli. Všetky<br />
súbory sú dostupné nielen prostredníctvom<br />
webového rozhrania, ale aj<br />
prostredníctvom WebDAV, a tak si<br />
môete – aspoò <strong>na</strong> platforme Windows<br />
– ve¾mi jednoducho <strong>na</strong>mapova<br />
súbory z Magmy ako samostatný<br />
di<strong>sk</strong>. Je to <strong>na</strong>ozaj ve¾mi jednoduché<br />
a rýchle a som presvedèený, e to<br />
zvládne aj menej poèítaèovo gramotný<br />
odborník. Pri kadej zmene sa súbor<br />
<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uloí do archívu a a<br />
potom sa prepíše, take je moné<br />
kedyko¾vek sa vráti k predchádzajúcej<br />
verzii a sledova, kto a kedy<br />
súbor zmenil. Autor dokumentu<br />
môe <strong>na</strong>vyše sledova aj zobrazenia,<br />
take vidí, kto si u dokument<br />
pozrel. Okrem toho je moné definova<br />
obeh dokumentu po firme –<br />
postupnos jeho schva¾ovania a pripomienkovania.<br />
ODKAZY, DOCHÁDZKA,<br />
ZÁPISY A INÉ<br />
Magma toho vie <strong>na</strong>ozaj ve¾a. Azda by<br />
som sa ešte zmienil o odkazoch (akejsi<br />
náhrade ltých lístoèkov, ktorými<br />
máme všetci oblepené monitory),<br />
automatickej evidencii dochádzky<br />
zamest<strong>na</strong>ncov, evidencii zápisov<br />
z pracovných stretnutí (porád) alebo<br />
monosti prístupu vašich zákazníkov<br />
k záz<strong>na</strong>mom o stave, resp. priebehu<br />
práce <strong>na</strong> úlohách zadaných nimi. Je<br />
toho jednoducho a prive¾a. Ak máte<br />
o takýto produkt záujem, <strong>na</strong>jsprávnejším<br />
riešením je vypýta si demoprístup<br />
a vy<strong>sk</strong>úša si všetky monosti<br />
<strong>na</strong> vlastnej koi.<br />
SUMMA SUMMARUM<br />
Výber je u tradiène <strong>na</strong> vás. Magma<br />
ma oslovila <strong>na</strong>jmä tým, e pochádza<br />
z dielne sloven<strong>sk</strong>ej spoloènosti,<br />
a preto som bol <strong>na</strong> òu ve¾mi zvedavý.<br />
Ak mám by úprimný, Magma nie je,<br />
ale ani nechce by univerzálnym,<br />
silne konfigurovate¾ným riešením <strong>na</strong><br />
všetko. Na druhej strane je pripravená<br />
vnies poriadok do stredne ve¾kých<br />
spoloèností a pomáha im. V súèasnosti<br />
sa <strong>na</strong> Magme ešte intenzívne<br />
pracuje, v èase uverejnenia tohto<br />
èlánku sa <strong>na</strong>príklad pracovalo <strong>na</strong> jej<br />
<strong>sk</strong>inovate¾nosti.<br />
Zapoièal: InterWay, s. r. o.<br />
96 PC REVUE 3/2003
I N F O W A R E<br />
Disaster Recovery / Úvod do problematiky<br />
Správ<strong>na</strong> realizácia zálohovacieho procesu s vhodným<br />
<strong>na</strong>plánovaním všetkých operácií súvisiacich s<br />
touto problematikou je ne¾ahkou úlohou aj pre<br />
<strong>sk</strong>úsených administrátorov informaèných systémov.<br />
Polome si však otázku: Ste pripravení <strong>na</strong> piatok<br />
trinásteho? Zálohovali ste svoje dáta?<br />
Uvedieme len nieko¾ko fiktívnych príbehov z piatka<br />
trinásteho, ktoré priniesli katastrofické scenáre<br />
s trochou inšpirácie z kinematografie:<br />
Veselý kreatívny dizajnér Bohuš S. pracoval rok<br />
<strong>na</strong> prototype nového hadraplánu. Dnes <strong>na</strong>stal deò<br />
odovzdania projektu, ale poèítaè vyhlásil HDD failure!<br />
Výrobca hadraplánu podpísal zmluvu s predajcom<br />
<strong>na</strong> 100 kusov finálnych produktov, no jeho<br />
informaèný systém zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l chybu a dáta boli<br />
poškodené vírusom. Výrobca neumonil zaregistrovanie<br />
objednávky cez web, predajca preto zaregistroval<br />
objednávku u iného výrobcu!<br />
Majite¾ovi podniku <strong>na</strong> výrobu hadraplánov bol<br />
odcudzený notebook so všetkými údajmi o zákazníkoch<br />
a o zamest<strong>na</strong>ncoch firmy. Majite¾ svoju firmu<br />
u nikdy ne<strong>na</strong>šiel!<br />
Zákazníkovi nebolo umonené previes sumu<br />
peòazí, keïe jeho peniaze boli prevedené <strong>na</strong> úèet<br />
hackera. Zákazník nemá prostriedky <strong>na</strong> kúpu hadraplánov!<br />
ZHODNOTENIE<br />
Teraz sa však vrátime váne k problematike a pozrieme<br />
sa <strong>na</strong> situáciu pod drobnoh¾adom. ijeme<br />
vo svete, kde je náš kadodenný ivot spojený<br />
s údajmi a informáciami, ktoré sú v dobe výpoètovej<br />
techniky zaz<strong>na</strong>menávané vo forme dát. Kadý<br />
text, kadú tabu¾ku alebo iný dokument, ktorý vytvoríme<br />
vo chví¾ach strávených ukladaním údajov<br />
do poèítaèa, môeme zhmotni <strong>na</strong> základe vyko<strong>na</strong>nej<br />
práce v peniazoch. Ak chránime <strong>na</strong>še dáta,<br />
chránime vlastne svoje peniaze. Tak ako ukladáme<br />
peniaze do banky, aj dáta by mali by bezpeène<br />
uloené. Preto sa celý tento èlánok bude venova<br />
bezpeènému uloeniu dát a bezpeènej prevádzke<br />
v organizáciách a podnikoch. Pre názornos si uvedieme<br />
príklad, ako by mohlo vyzera bezpeèné<br />
uloenie dát v benej firme, bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide<br />
o organizáciu malých rozmerov, alebo korporátneho<br />
giganta. Rozhodli sme sa apelova <strong>na</strong> všetkých<br />
tých, ktorí odchádzajú od svojich poèítaèov s myšlienkou,<br />
e ak sa k nim vrátia spä, nájdu ich presne<br />
tak, ako ich zanechali. Èi u ide o ma<strong>na</strong>ment,<br />
IT administrátorov, alebo bených pouívate¾ov, z<br />
h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti uloených dát je situácia vdy<br />
rov<strong>na</strong>ká, èasto nie ve¾mi potešite¾ná. Ako je vaša<br />
organizácia pripravená <strong>na</strong> haváriu?<br />
ZLYHANIA A HAVARIJNÉ STAVY<br />
Havária je ve¾mi prirodzená situácia, i keï menej<br />
frekventovaná, no v kadom prípade nepredvídate¾ná<br />
vo svojej intenzite, èase vzniku a efektívneho<br />
dosahu. Hoci všetky organizácie majú monos pripravi<br />
sa <strong>na</strong> neplánované výpadky spôsobené haváriou,<br />
nie ve¾mi èasto sa však tento zámer stáva<br />
realitou. Náhodné výpadky a zlyhania môu spôsobi<br />
stratu dát – èi u èiastoènú, alebo úplnú. V <strong>na</strong>jhorších<br />
prípadoch sa môeme stretnú aj s globálnym<br />
<strong>na</strong>rušením celkového fungovania firmy alebo<br />
organizácie.<br />
PRÍÈINY VÝPADKOV, PRERUŠENÍ<br />
A ZLYHANÍ<br />
Nie je <strong>na</strong>ším zámerom ma¾ova èerta <strong>na</strong> stenu, treba<br />
však poukáza <strong>na</strong> atribúty bezpeènosti dát a zabezpeèenia<br />
kontinuity prevádzky. Aké sú vlastne dôvody<br />
vzniku neplánovaných výpadkov vo výrobnom<br />
procese z poh¾adu informaèného zázemia? Urèite<br />
ste sa s nimi stretli, mono nie jediný raz. Príèiny<br />
vzniku týchto nepríjemných situácií môeme rozdeli<br />
do viacerých <strong>sk</strong>upín. Prvú <strong>sk</strong>upinu tvoria chyby<br />
pracovných staníc, serverov a hardvéru, spôsobujúce<br />
poškodenie alebo stratu dát, výpadky komunikaèných<br />
sietí LAN a WAN, softvérové chyby, prieniky<br />
hackerov, poškodenia vírusmi a absolútne vyèerpanie<br />
systémových prostriedkov. Do druhej <strong>sk</strong>upiny by<br />
sme mohli zaradi chyby, ktoré majú koreò v zlyhaní<br />
¾ud<strong>sk</strong>ého faktora, ktorý môeme demonštrova<br />
<strong>na</strong>príklad nekompetentnými zásahmi, absenciou<br />
k¾úèových pracovníkov, nedbanlivosou, odcudzením<br />
alebo nebodaj sabotáou. Tretiu <strong>sk</strong>upinu tvoria<br />
fyzické faktory zahàòajúce poškodenie pri premiestòovaní,<br />
preseknutie káblov, zaplavenie priestorov<br />
z pra<strong>sk</strong>nutých potrubí, <strong>na</strong>rušenie dodávky <strong>na</strong>pájania,<br />
poiar, povodeò a elektrický výboj. V neposlednom<br />
rade však treba bra pri vytváraní plánov zrete¾<br />
aj <strong>na</strong> faktory prezentované teroristickými útokmi,<br />
zemetraseniami, ivelnými pohromami rôzneho dosahu<br />
a podobne, hoci ide o udalosti, ktoré nie sú<br />
v <strong>na</strong>šich zemepisných šírkach príliš frekventované.<br />
DOSAHY ZLYHANÍ<br />
Aby sme vedeli zhodnoti, aký dosah môu ma spomenuté<br />
výpadky <strong>na</strong> podnik, organizáciu a zamest<strong>na</strong>ncov,<br />
musíme <strong>na</strong>jprv pochopi riziká, ktoré pri takýchto<br />
situáciách hrozia. Jednotlivé moné príèiny<br />
sme si priblíili v predchádzajúcom odseku. Je však<br />
viac ako isté, e ak sa <strong>na</strong> tieto príèiny pozrieme z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
ma<strong>na</strong>éra, zamest<strong>na</strong>nca èi klienta, uvedomíme<br />
si nieko¾ko následkov, ktoré môu tieto výpadky<br />
zapríèini. Cielené štúdie ukazujú, e problematikou<br />
vytvárania plánov a zabezpeèenia obnovy prevádzky<br />
v prípade zlyhaní sa zaoberá alarmujúco malá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />
spoloèností a podnikov. Plánovanie nepretritej<br />
prevádzky si vyaduje prísne plánovanie stratégie<br />
a dodriavanie procesov a úloh vyplývajúcich z charakteru<br />
zabezpeèenia prevádzky. Spojenie medzi takýmito<br />
výpadkami a nákladmi je <strong>na</strong>jdôleitejší dominujúci<br />
prvok pri úvahách zameraných <strong>na</strong> túto problematiku.<br />
Odpadnutie èasti výnosov a náklady <strong>na</strong> obnovenie<br />
pôvodného stavu, ktoré môu <strong>na</strong>sta pri takýchto<br />
výpadkoch, sú však iba èasou z celkových<br />
agregovaných strát s fi<strong>na</strong>nèným dosahom. Na povrch<br />
sa dostávajú faktory, ako <strong>na</strong>príklad strata èasu,<br />
dôveryhodnosti u klientov, prepadnutie zákaziek èi<br />
nebodaj porušenie celého obchodného tajomstva firmy.<br />
ako vyèíslime takéto škody, ktoré sa priamoúmerne<br />
zvyšujú s mierou zakomponovania prostriedkov<br />
výpoètovej techniky do chodu spoloènosti.<br />
MONOSTI ELIMINÁCIE<br />
Na pripravenos organizácie zvládnu výpadok nejestvuje<br />
univerzálny recept. Existuje však jeden pojem,<br />
ktorý je známy poèítaèovým odborníkom, a to<br />
Disaster Recovery planning. Ide o proces, ktorý detailne<br />
upravuje procedúry a ich realizáciu v prípade<br />
neplánovaného výpadku a súvisí s procesom plánovania<br />
nepretritej prevádzky (Business Continuity<br />
Planning). Je to ve¾mi komplexná problematika, ktorej<br />
riešenie vyaduje doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o existujúcich<br />
infraštruktúrach a špecifikách prostredia. Ak<br />
plánujeme takéto riešenia, musíme si zodpoveda tri<br />
základné otázky. Aký druh riešenia mám? Aké po-<br />
iadavky si kladiem <strong>na</strong> takéto riešenie? Aké poiadavky<br />
kladie riešenie <strong>na</strong> mòa?<br />
MODELOVÁ SITUÁCIA<br />
Detailne sa tvorbe Disaster Recovery plánov budeme<br />
venova v niektorom z budúcich príspevkov. Z technického<br />
h¾adi<strong>sk</strong>a je <strong>na</strong>jdôleitejšie zálohovanie a vytvorenie<br />
záloných kapacít (redundantnos – no single<br />
points of failure). Existuje nieko¾ko princípov, aby<br />
bolo moné celý takýto plán èo <strong>na</strong>jviac zjednoduši.<br />
Pre jednoduchos demonštrácie vyuijeme modelovú<br />
bázu realizovanú hardvérom, vytvorenú za asistencie<br />
<strong>sk</strong>upiny ISA spoloènosti ASBIS SK. Ako vhodný<br />
príklad poslúi virtuál<strong>na</strong> firma strednej ve¾kosti,<br />
ktorá sa v mnohých èrtách kryje s typickými spoloènosami<br />
pôsobiacimi <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Na úvod<br />
pristúpime teda k predstaveniu.<br />
Poèet poèítaèov 30 – 100<br />
Poèet serverov 4<br />
Platformy<br />
Windows, Linux, Novell, Solaris<br />
LAN<br />
Ethernet 100 Mbit/s<br />
Prevádzka<br />
8 hodín 5 dní v týdni<br />
Topológia spoloènosti je demonštrovaná <strong>na</strong> obrázku<br />
1.<br />
Obr. 1<br />
Mnostvo pracovných staníc so sebou prináša<br />
z<strong>na</strong>ène distribuovanú realizáciu storage priestoru,<br />
ktorý je èasto ve¾mi neefektívne vyuitý. Aby bolo<br />
moné jednoduchšie priblíi danú situáciu, niet<br />
jednoduchšieho spôsobu, ako inkriminované dáta<br />
prezentova v preh¾adnej tabu¾kovej forme s dôrazom<br />
<strong>na</strong> èlenenie cielené <strong>na</strong> èiastkové storage priestory.<br />
NÁVRH RIEŠENIA<br />
Vychádzame z predpokladu, e èím jednoduchší bude<br />
postup zálohovania a obnovy s minimalizáciou<br />
poètu krokov potrebných <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie obnovy<br />
v prípade zlyhania, tým lepšie bude firma pripravená<br />
<strong>na</strong> haváriu. Základným predpokladom úplného<br />
zjednodušenia disaster recovery plánu je konsolidácia<br />
dátových <strong>sk</strong>ladov, a teda aj centralizácia dát.<br />
3/2003 PC REVUE 97
I N F O W A R E<br />
Obr. 2<br />
KONSOLIDÁCIA<br />
Realizácia konsolidaèného procesu je moná dvoma<br />
rozdielnymi spôsobmi. Prvým efektívnym prístupom<br />
k tejto problematike je realizácia prostredníctvom<br />
zálohovacej konsolidácie. V praxi to z<strong>na</strong>mená,<br />
e prostredníctvom špecializovaných softvérových<br />
vybavení, ktorými sú <strong>na</strong>príklad TapeWare (ktorým<br />
sme sa zaoberali v predošlom èísle) alebo IBM Tivoli,<br />
u<strong>sk</strong>utoèníme zálohovanie všetkých èiastkových<br />
storage priestorov do jediného centrálneho<br />
<strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>a dát, i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>zývaného storage pool. Výhodou<br />
tohto riešenia je vysoká efektívnos a nulová<br />
potreba zmeny existujúcej sieovej infraštruktúry<br />
a architektonického modelu. Nie vdy však táto<br />
monos vyhovuje.<br />
Obr. 3<br />
Druhou monosou je konsolidácia di<strong>sk</strong>ového<br />
priestoru, kde pouívatelia pracujú len <strong>na</strong>d jedným<br />
centrálnym <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>om dát, ktoré si oz<strong>na</strong>èíme ako<br />
NAS (Network Attach Storage). Všetky pracovné dáta sú<br />
ukladané <strong>na</strong> tento dátový priestor a všetky dáta <strong>na</strong> ich<br />
lokálnych poèítaèoch sú iba systémové, pod èím rozumieme<br />
operaèný systém a aplikaèné vybavenie. Webový<br />
server (Linux) a aplikaèný server (Novell), databázový<br />
server (Solaris) a mailový server (Windows)<br />
Obr. 4<br />
Obr. 5<br />
majú di<strong>sk</strong>ovú kapacitu rov<strong>na</strong>ko zdie-<br />
¾anú <strong>na</strong> NAS serveri. Kapacita spoloèného<br />
di<strong>sk</strong>ového priestoru je <strong>na</strong>vrhnutá<br />
s oh¾adom <strong>na</strong> rast dát – 1,2 TB.<br />
V <strong>na</strong>šom riešení budeme preferova<br />
konsolidáciu di<strong>sk</strong>ového priestoru,<br />
reprezentovanú druhým moným prístupom<br />
k problematike. Keïe konsolidácia<br />
postavená výhradne <strong>na</strong> tomto<br />
modeli nie je v <strong>na</strong>šom prípade moná<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> neefektívnos tohto<br />
riešenia z poh¾adu databázového<br />
servera, vyuijeme kombinované riešenie<br />
s <strong>na</strong>sledujúcou topológiou.<br />
EFEKTÍVNE RIEŠENIE ZÁLOH<br />
Disaster recovery plán <strong>na</strong> zálohovanie dát pozostáva<br />
v tomto prípade z plánu zálohovania jediného zariadenia.<br />
Konsolidáciou sa nám podarilo zabezpeèi<br />
zhromadenie firemných dát <strong>na</strong> jediné<br />
miesto, ktorým je Network Attached Storage<br />
(di<strong>sk</strong>ové pole pripojené k sieti). V druhej fáze<br />
sme <strong>na</strong>vrhli on-line tohto zariadenia oz<strong>na</strong>èeného<br />
ako NAS A <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké zariadenie NAS B<br />
v budove B, vzdialenej 100 m, pomocou dedikovaného<br />
softvéru, <strong>na</strong>pr. Double Take. V tretej<br />
fáze plánu realizujeme zálohovanie zariadenia<br />
NAS A <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>ový autoloader LTO.<br />
Väèši<strong>na</strong> súborov sa nemení kadý deò<br />
a zálohovací softvér v kombinácii so súborovým<br />
systémom zabezpeèí preh¾ad o súboroch,<br />
ktoré boli zmenené. Vzh¾adom <strong>na</strong> optimalizáciu<br />
objemu dát a jednoduchos obnovy je vhodné<br />
<strong>na</strong>vrhnú prírastkový (incremental) typ zálohy. Systémom<br />
pondelok a štvrtok sa kopírujú len súbory,<br />
ktoré boli zmenené, kadý piatok sa pre zmenu realizuje<br />
úplná záloha (full backup).<br />
Štvrtou fázou je návrh stratégie odvozu pások<br />
a striedanie pre zabezpeèenie proti opotrebovaniu.<br />
V tomto prípade je moné efektívne vyui „stratégiu<br />
dvoch súprav 10 pások“. Tento plán sa pouíva od<br />
prvej úplnej zálohy v piatok, keï sú médiá odvezené<br />
do trezoru (je to všetkých 6 pások). Denná záloha (<strong>na</strong><br />
jednu pá<strong>sk</strong>u) je odnášaná do trezoru banky. Piatková<br />
úplná záloha sa vymení za piatkovú úplnú z predchádzajúceho<br />
týdòa po ukonèení kadého cyklu.<br />
Piata fáza je záloha databázového servera. Prvá<br />
záloha poèas backup ok<strong>na</strong> v noci je úplná, následne<br />
sa robí kadý deò s<strong>na</strong>pshot záloha (zaz<strong>na</strong>menávajú<br />
sa len zmeny) <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ový priestor NAS A.<br />
SYSTÉM OBNOVY<br />
1. stupeò pohotovosti: Poškodenie dát <strong>na</strong> zariadení<br />
NAS A. Program Double Take automaticky preberie<br />
funkcio<strong>na</strong>litu zo zariadenia NAS A <strong>na</strong> NAS B (failover).<br />
Autoloader sa pripojí k zariadeniu NAS B, prièom sa<br />
následne u<strong>sk</strong>utoèní nevyhnutná oprava zariadenia<br />
NAS A. Po jeho spustení sa u<strong>sk</strong>utoèní automatické<br />
<strong>na</strong>vrátenie do pôvodného stavu (failback). Efektívnos<br />
Disaster Recovery plánu zabezpeèuje úplnú plynulos<br />
prevádzky bez akejko¾vek potreby obnovy dát.<br />
2. stupeò pohotovosti: Havária zariadení NAS A<br />
a NAS B (ivelná pohroma alebo teroristický útok znièí<br />
obidve budovy). U<strong>sk</strong>utoèní sa nákup nového zariadenia,<br />
resp. celého vybavenia <strong>na</strong> obnovu celej infraštruktúry.<br />
V <strong>na</strong>šom prípade pre obnovu firemných dát<br />
je rozhodujúci NAS C. Z trezoru banky sa dovezú pá<strong>sk</strong>y,<br />
z ktorých sa u<strong>sk</strong>utoèní obnova dát. Naším riešením<br />
sme dosiahli stav, keï obnovujeme dáta iba <strong>na</strong> jednom<br />
zariadení. V modelovom prípade pôjde o 670 GB<br />
dát. Teoretická maximál<strong>na</strong> prenosová rýchlos je 11,5<br />
GB za hodinu, èie obnova bude trva pribline 58<br />
hodín. Ïalšou otázkou je recovery databázového servera,<br />
èo je u<strong>sk</strong>utoèòované prostredníctvom siete LAN<br />
pomocou zálohovacích softvérov, <strong>na</strong>pr. Tapeware<br />
One Touch Recovery. Recovery time v tomto prípade<br />
vypoèítame rov<strong>na</strong>ko jednoducho. Objem dát je 200<br />
GB, v sieti 100 Mbit/s zaberie prenos 4,5 hodiny èasu.<br />
Zámerne sme nespomí<strong>na</strong>li zamest<strong>na</strong>necké (klient<strong>sk</strong>e)<br />
poèítaèe a ich obnovu. Naše riešenie je <strong>na</strong>vrhnuté<br />
tak, aby akýko¾vek výpadok klient<strong>sk</strong>ej stanice<br />
neovplyvnil chod firmy a ani prestoj zamest<strong>na</strong>ncov,<br />
keïe zamest<strong>na</strong>nec do èias opravy poèítaèa môe<br />
pouíva náhradný servisný poèítaè, a to vïaka centralizovanému<br />
ukladaniu dát.<br />
Nevýhodou tohto riešenia je vyšší traffic (ve¾ké<br />
premiestòovanie dát) po sieti LAN. Nedostatok je<br />
moné odstráni zlepšením infraštruktúry o prepojenie<br />
serverov a zariadení NAS do gigabitovej siete.<br />
To si vyaduje pridanie nového prepí<strong>na</strong>èa s minimálne<br />
piatimi gigabitovými portmi.<br />
ZÁVER<br />
Priniesli sme inšpiráciu, ako sa postara o bezpeèné<br />
uloenie dát vo vašej firme. Cie¾om tohto èlánku<br />
bolo, aby ste sa zamysleli <strong>na</strong>d fungovaním vašej<br />
firmy a aby ste vedeli zhodnoti, aké riziká ohrozujú<br />
jej fungovanie. Nechceli sme vás vôbec vystraši.<br />
Skôr sme ukázali, ako sa nez¾aknú tohto problému a<br />
ako si ho èo <strong>na</strong>jviac zjednoduši. Príklad <strong>na</strong> záver je<br />
iba jedným z mnohých moných riešení. Ide iba o<br />
demonštráciu princípu, ako by mohli ma<strong>na</strong>ment a<br />
IT pracovníci premýš¾a. Tieto princípy je moné<br />
poui aj pri menších firmách, alebo <strong>na</strong>opak, aj pri<br />
ve¾kých firmách s mnostvom serverov, všetko závisí<br />
iba od technického vybavenia, aké pouijeme. Piatok<br />
trinásteho teda neohrozí fungovanie firmy, neprinesie<br />
jej fi<strong>na</strong>nènú stratu a ani stratu dôvery.<br />
Ing. Marián Benko, Milan Gígel<br />
98 PC REVUE 3/2003
I N F O W A R E<br />
Vírusový radar<br />
Minulý mesiac sa znova opakovala situácia s èervom<br />
vyuívajúcim <strong>na</strong> svoju automatickú aktiváciu preteèenie<br />
buffera (buffer overflow). Chyba umoòujúca škodlivému<br />
kódu prevzia kontrolu <strong>na</strong>d systémom sa tvrdošijne<br />
objavuje znova a znova <strong>na</strong> rôznych miestach<br />
aplikácií. Je to <strong>na</strong>jèastejšie sa vy<strong>sk</strong>ytujúca bezpeènostná<br />
diera. Odborníci nech pre<strong>sk</strong>oèia <strong>na</strong>sledujúce<br />
vysvetlenie, aby ich prílišné zjednodušenie neurazilo.<br />
Predstavte si, e do programu vstupujú vstupné údaje,<br />
ktorých štruktúra a dåka je v bených prípadoch<br />
definovaná. Programátor sa spo¾ahne <strong>na</strong> to, ako normálne<br />
tie údaje vyzerajú, a nedostatoène vstup ošetrí.<br />
Šikovný útoèník však vie pomocou vhodne zvolenej<br />
modifikácie vstupných dát spusti infiltráciu, ktorú do<br />
týchto dát uloí. A tým má fakticky <strong>na</strong>padnutý systém<br />
vo svojej moci. Ako prvý z opisov infiltrácií uvádzame<br />
opis v úvode zmieneného èerva.<br />
Èerv Win32/SQLSlammer<br />
Ïalšie názvy: W32.SQLExp.Worm, Worm.SQL.Helkern<br />
Èerv je schopný <strong>na</strong>padnú len poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých<br />
beí Microsoft SQL Server 2000 bez aplikovaného servisného<br />
balíka (SP3). Neukladá iadne dáta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>,<br />
nijako nemodifikuje súbory, preto ho nemono odhali<br />
beným súborovým <strong>sk</strong>enerom.<br />
Systém je <strong>na</strong>padnutý pomocou UDP paketu ve¾kosti<br />
376 bajtov, prijatého <strong>na</strong> porte 1434, ktorý je pouívaný<br />
SQL serverom. Tento paket spôsobí preteèenie<br />
buffera (buffer overflow) a umoní spustenie vykonávate¾ného<br />
kódu èerva. Po zí<strong>sk</strong>aní kontroly èerv<br />
cyklicky zasiela svoje telo (376 bajtov) <strong>na</strong> port 1434<br />
poèítaèov, ktorých adresy IP náhodne generuje. Tým<br />
zabezpeèí svoje šírenie a zároveò spôsobí mimoriadne<br />
výrazné zvýšenie záae, èo vedie k faktickému<br />
zablokovaniu systému. Okrem tejto èinnosti èerv nemá<br />
iné deštruktívne vplyvy.<br />
Opis chyby nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.com/<br />
technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS02-039.asp.<br />
Riešením infekcie je inštalácia servisného balíka<br />
(Service Pack 3) http://<strong>www</strong>.microsoft.com/sql/downloads/2000/sp3.asp,<br />
prípadne záplaty <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.<br />
com/Downloads/Release.asp?ReleaseID=40602.<br />
W97M/Bottra.A<br />
W97M/Bottra.A je makrovírus fungujúci v prostredí<br />
programu Microsoft Word 97. Napáda aktívne dokumenty<br />
a globálnu šablónu normal.dot. Napadnutie<br />
vírusom indikuje prítomnos súboru tk.mxc v koreòovom<br />
adresári di<strong>sk</strong>u C:.<br />
Vírus po otvorení infikovaného dokumentu vyexportuje<br />
svoje telo do súboru c:\tk.mxc. Globálnu šablónu<br />
normal.dot a otvorený dokument <strong>na</strong>padne tak,<br />
e svoj kód do nich <strong>na</strong>importuje z vytvoreného súboru.<br />
Po <strong>na</strong>padnutí globálnej šablóny vírus <strong>na</strong>páda pri<br />
otváraní všetky dokumenty.<br />
W97M/Bottra.A zneprístupòuje v menu Wordu<br />
poloky menu Nástroje/Makro. Zároveò vypí<strong>na</strong> ochranu<br />
Wordu proti vírusom, zakáe prerušenie èinnosti<br />
prostredníctvom klávesnice, potlaèí zobrazovanie<br />
výstraných okien pri zápise do globálnej šablóny a<br />
<strong>na</strong>staví <strong>na</strong>jnišiu monú úroveò zabezpeèenia Wordu.<br />
Win32/Lirva.C<br />
Ïalšie názvy: W32/Avril-B, WORM_LIRVA.C,<br />
I-Worm/Naith.C<br />
Win32/Lirva.C je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />
správ elektronickej pošty, prostredníctvom IRC,<br />
ICQ a po zdie¾aných sieových di<strong>sk</strong>och. Je <strong>na</strong>písaný<br />
vo Visual C++ a následne <strong>na</strong> zmenšenie dåky<br />
<strong>sk</strong>omprimovaný pakovaèom UPX. Jeho <strong>sk</strong>omprimovaná<br />
dåka je 34 814 bajtov, tá po dekompresii <strong>na</strong>rastie<br />
<strong>na</strong> viac ako 160 kilobajtov.<br />
Win32/Lirva.C je variantom èerva Win32/Lirva.A.<br />
Zoz<strong>na</strong>m predmetov správy, s ktorou prichádza kópia<br />
èerva, je rozšírený a èiastoène aj zmenený. Tento<br />
variant pouíva tieto texty:<br />
Fw: Redirection error notification<br />
Re: Brigada Ocho Free membership<br />
Re: According to Purge's Statement<br />
Fw: Avril Lavigne – CHART ATTACK!<br />
Re: Reply on account for IIS−Security Breach (TFTP)<br />
Re: ACTR/ACCELS Transcriptions<br />
Re: IREX admits you to take in FSAU 2003<br />
Fwd: Re: Have U requested Avril Lavigne bio?<br />
Re: Reply on account for IFRAME−Security breach<br />
Fwd: Re: Reply on account for Incorrect MIME−header<br />
Re: Vote seniors masters – don't miss it!<br />
Fwd: RFC−0245 Specification requested...<br />
Fwd: RFC−0841 Specification requested...<br />
Fw: F. M. Dostoyev<strong>sk</strong>y "Crime and Punishment"<br />
Re: Junior Achievement<br />
Re: Ha perduto qualque cosa signora?<br />
V prílohe takejto správy sa <strong>na</strong>chádza súbor, ktorého<br />
dåka je vdy 34 814 bajtov a meno je jedno z <strong>na</strong>sledujúcich:<br />
Resume.exe<br />
ADialer.exe<br />
MSO−Patch−0071.exe<br />
MSO−Patch−0035.exe<br />
Two−Up−Secretly.exe<br />
Transcripts.exe<br />
Readme.exe<br />
AvrilSmiles.exe<br />
AvrilLavigne.exe<br />
Complicated.exe<br />
TrickerTape.exe<br />
Súbor avril-ii.inf, vytvorený èervom Win32/Livra.C, obsahuje<br />
text <strong>na</strong>sledujúceho znenia:<br />
2002 (c) Otto von Gutenberg<br />
Made in .::]|KaZAkHstaN|[::.<br />
As stated before, purpose is only educatio<strong>na</strong>l,<br />
however...<br />
I'm back to the scene with one more gift |Avril−II|<br />
(remember 'A' version of Avril−II)<br />
HINT:NB: NEVER ACCEPT GIFTS FROM THE STRAN−<br />
GER<br />
Avril−II is commonly dangerous because of its over−<br />
trojaned issues<br />
~Greetz to Brigada Ocho (http://vx.netlux.org/~b8),<br />
Darkside Project(http://darkside.dtn.ru)<br />
and Weisses Fleisch Project (http://wf.h1.ru)<br />
~Greetz to Rocco (http://primatelost.net)<br />
Many thankx to my muse Avril Lavigne whose beauty<br />
causes work to flow rapidly<br />
New features included: ICQ/IrC/ShaReD (urgently per−<br />
suade to check it instantly)<br />
BackOrifice−server dropper included<br />
P.S.> How is my work?<br />
Sophos.exe<br />
Cogito_Ergo_Sum.exe<br />
CERT−Vuln−Info.exe<br />
Sk8erBoi.exe<br />
IAmWiThYoU.exe<br />
Phantom.exe<br />
EntradoDePer.exe<br />
SiamoDiTe.exe<br />
BioData.exe<br />
ALavigne.exe<br />
Cheerz, Otto (<strong>www</strong>.otto−koden.h1.ru)<br />
V ostatných vlastnostiach je Win32/Livra.C podobný<br />
alebo zhodný s èervom Win32/Lirva.A, opisovaným<br />
minule.<br />
BAT/HitOut.A<br />
BAT/HitOut.A je èerv <strong>na</strong>písaný sèasti v dávkovom jazyku<br />
pre operaèné systémy spoloènosti Microsoft a sèasti<br />
vo Visual Basic <strong>sk</strong>ripte. Na svoje fungovanie potrebuje<br />
operaèný systém Windows 98 a lepší. Tento èerv<br />
sa dokáe šíri jed<strong>na</strong>k prostredníctvom súborov v prílohe<br />
správ elektronickej pošty, jed<strong>na</strong>k po di<strong>sk</strong>och <strong>na</strong><br />
lokálnom poèítaèi, prípadne aj po zdie¾aných di<strong>sk</strong>och.<br />
V typickom prípade èerv prichádza ako správa elektronickej<br />
pošty s predmetom Hi!!, v tele ktorej sa<br />
<strong>na</strong>chádza nemecký text "Hi! Guck dir mal das kranke<br />
Bild an! ;-)". V prílohe sa <strong>na</strong>chádza súbor without.bat<br />
obsahujúci èerva.<br />
Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je<br />
<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾ných<br />
dôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolický<br />
zápis %windir%.<br />
Po spustení súboru without.bat potlaèí zobrazovanie<br />
vykonávaných príkazov <strong>na</strong> obrazovke a <strong>sk</strong>opíruje sa<br />
pod menom WinStart.bat do adresára %WinDir%\Start<br />
Menu\Programs\StartUp\. To zabezpeèí aktiváciu èerva<br />
pri kadom zavedení operaèného systému. Zároveò sa<br />
èerv <strong>sk</strong>opíruje pod menom Without.bat do koreòového<br />
adresára di<strong>sk</strong>u C:.<br />
Potom sa èerv BAT/HitOut.A vyexportuje do súboru<br />
C:\send.vbs <strong>sk</strong>ript vo Visual Basic Scripte, ktorý spustí.<br />
Tento <strong>sk</strong>ript zabezpeèuje šírenie èerva prostredníctvom<br />
klienta elektronickej pošty Microsoft Outlook <strong>na</strong> všetky<br />
adresy elektronickej pošty, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú medzi<br />
kontaktmi. Pre funkènos tejto èasti musí by <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom<br />
poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný Windows Scripting Host.<br />
Nakoniec sa èerv pokúša prepísa všetky súbory<br />
s príponou .BAT v adresári %WinDir%\De<strong>sk</strong>top a v koreòových<br />
adresároch di<strong>sk</strong>ov C:, A:, D: a E:. Po <strong>sk</strong>onèení<br />
tejto èinnosti dovolí vypisovanie vykonávaných<br />
príkazov <strong>na</strong> obrazovku.<br />
V tele èerva sa ako poznámka v kóde <strong>na</strong>chádzajú<br />
texty:<br />
REM BAT/Without.c<br />
REM by McHit<br />
Win32/Roron.41<br />
Ïalšie názvy: W32/Orob.B<br />
Win32/Roron.41 je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />
správ elektronickej pošty. Dokáe sa šíri v lokálnej sieti<br />
a pomocou IRC klienta mIRC. Èerv je <strong>na</strong> zmenšenie svojej<br />
dåky komprimovaný programom UPX.<br />
Win32/Roron.41 prichádza so správou, ktorej predmet<br />
je náhodne generovaný. Podobne náhodný je aj<br />
text tela správy a názov súboru s èervom v jej prílohe.<br />
Len v niektorých prípadoch èerv pouije vopred definované<br />
kombinácie predmetu, textu v tele správy<br />
a názvu súboru prílohy.<br />
Po spustení súboru v prílohe zobrazí falošnú správu<br />
o chybe a <strong>sk</strong>opíruje sa do adresára %windir%/System<br />
(Windows 9x/Me) alebo %windir%/System32 (Windows<br />
NT/XP/2000). Názov súboru konštruuje tak, e k názvu<br />
súboru, ktorý sa v danom adresári u <strong>na</strong>chádza, pridá<br />
z<strong>na</strong>ky 2k 16 alebo 32. Aktiváciu tejto svojej kópie zabezpeèí<br />
vytvorením poloky vo vetve registra systému<br />
HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\<br />
CurrentVersion\Run ukazujúcej <strong>na</strong> vytvorenú kópiu.<br />
Èerv deaktivuje viaceré rezidentné antivírusové<br />
programy a ïalšie bezpeènostné programy tak, e<br />
zatvorí okno, ktorého názov sa zhoduje s niektorým<br />
z <strong>na</strong>sledujúcich reazcov: black, panda, shield, guard,<br />
scan, mcafee, <strong>na</strong>i_vs_stat, iomon, <strong>na</strong>vap, avp, alarm,<br />
f-prot, secure, labs alebo antivir.<br />
Win32/Roron.41 vymae všetky súbory z adresárov,<br />
v ktorých názve sa <strong>na</strong>chádzajú reazce pripomí<strong>na</strong>júce<br />
názvy antivírusových programov a firewallov.<br />
Èerv kontroluje <strong>na</strong>sledujúce reazce: virus, norton, ice,<br />
black, cillin, pc, afee, mc, labs, zone, guard, worm, firewall,<br />
esafe, lockdown, conseal, antivir, f-secure, f-prot,<br />
kaspers, avp a panda.<br />
Èerv sa dokáe šíri po lokálnej sieti prostredníctvom<br />
zdie¾aných di<strong>sk</strong>ov. Ak nájde IRC klienta mIRC,<br />
prepíše súbor mirc.ini, èím zabezpeèí svoje šírenie.<br />
Do vírenia<br />
Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />
100 PC REVUE 3/2003
L I N U X W A R E<br />
Linux FAQ<br />
Ako sa tvoria dávkové súbory v Linuxe?<br />
Všetky dávkové súbory v Linuxe sa <strong>na</strong>zývajú <strong>sk</strong>ripty (scripts). Tvoria sa jednoduchým<br />
<strong>na</strong>písaním vo vhodnom textovom editore. Obsah <strong>sk</strong>riptu závisí od<br />
jeho pouitia. Zatia¾ èo dávkový súbor v MS DOS sa <strong>sk</strong>ladá z príkazov bených<br />
v MS DOS-e (a musí ma príponu .BAT!) a ich vyko<strong>na</strong>nie zabezpeèuje súbor command.com,<br />
v Linuxe obsah <strong>sk</strong>riptu závisí od pouitia.<br />
Najbenejší <strong>sk</strong>ript je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> príkazov a pravidiel interpretera shell (<strong>na</strong>jèastejšie<br />
bash) a jeho meno závisí od <strong>na</strong>šej potreby. Dokonca nemusí ma ani<br />
iadnu príponu!<br />
Druhý <strong>na</strong>jrozšírenejší býva <strong>sk</strong>ript pre programovací jazyk Perl. Ten zase<br />
musí obsahova príkazy tohto jazyka. Býva dobrým zvykom k názvu takéhoto<br />
súboru dáva príponu .pl, ale nie je to nevyhnutné. Je to <strong>sk</strong>ôr len <strong>na</strong> ¾ahšiu<br />
orientáciu v systéme, keï u z prípony vieme urèi, <strong>na</strong> èo asi <strong>sk</strong>ript slúi.<br />
Ïalším typom sú <strong>sk</strong>ripty obsahujúce príkazy SQL pre urèitý SQL server. Ako<br />
sa môeme domnieva, obsahuje postupnos príkazov SQL pre daný SQL server<br />
a býva oz<strong>na</strong>èovaný príponou .sql (ale nemusí!).<br />
Všetky dávkové súbory – <strong>sk</strong>ripty – v Linuxe musia ma jedno spoloèné: musia<br />
ma <strong>na</strong>stavený atribút spustite¾nosti x v prístupových právach. I<strong>na</strong>k nebudú<br />
vyko<strong>na</strong>né!<br />
Dokáe fungova Apache bez sieovej karty?<br />
Áno, dokáe! Staèí, ak máme v systéme rozbehaný protokol TCP/IP, aspoò <strong>na</strong><br />
localhoste, teda bez sieovej karty. Bohuia¾, takto vyuívaný systém je málo<br />
efektívny a slúi iba <strong>na</strong> odlaïovanie programov. Keïe nie je v poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaná<br />
sieová karta èi iné adekvátne spojenie s ïalšími poèítaèmi, vyzerá<br />
ako sám vojak v poli.<br />
Aké modemy fungujú pod Linuxom?<br />
V praxi poznáme dva druhy modemov – externé a interné.<br />
Externé modemy sú tie, èo sú v samostatnej škatu¾ke, majú externý zdroj <strong>na</strong>pájania<br />
a k poèítaèu sa pripájajú špeciálnym káblom. Externé modemy rozde¾ujeme<br />
pod¾a spôsobu pripojenia k PC <strong>na</strong> sériové, paralelné a USB. Asi <strong>na</strong>jrozšírenejšie sú<br />
sériové modemy. Keïe všetky dodrujú štandard Hayes, môeme poveda, e<br />
všetky sériové externé modemy budú s Linuxom spolupracova.<br />
Paralelné modemy sa pripájajú <strong>na</strong> port pre tlaèiareò. Je ich ve¾mi málo,<br />
neviem o nikom, kto by ich pouíval pod Linuxom.<br />
V poslednom èase sa objavujú modemy USB. Ako hovorí oz<strong>na</strong>èenie, pripájajú<br />
sa <strong>na</strong> port USB. Zatia¾ je toto zariadenie ešte vo vývoji, ale v blízkej budúcnosti<br />
by nemali by s týmito modemami problémy.<br />
Interné modemy sú tie, èo sa fyzicky <strong>na</strong>montujú dovnútra poèítaèa, teda sa<br />
pripájajú <strong>na</strong> jeho zbernicu (<strong>na</strong>jèastejšie PCI alebo ISA). Èo sa týka pouívania<br />
interných modemov, tu je situácia podstatne horšia. Aj tie sa delia <strong>na</strong> nieko¾ko<br />
kategórií pod¾a pouitej èipovej súpravy – urèitej inteligencie obvodov. Väèši<strong>na</strong><br />
interných modemov bola <strong>sk</strong>onštruovaná tak, aby ich hardvér zabezpeèil iba tú<br />
<strong>na</strong>jzákladnejšiu èinnos, zvyšok musí vyko<strong>na</strong> operaèný systém. Na ich správnu<br />
èinnos sú potrebné ïalšie programy – ovládaèe (tzv. drivery) pre daný operaèný<br />
systém. Keïe sa tieto modemy pouívajú hlavne v prostredí MS<br />
Windows, pouíva sa pre ne oz<strong>na</strong>èenie win-modemy. Dnes u niektorí výrobcovia<br />
takýchto „od¾ahèených“ modemov dodávajú spolu s modemom aj drivery<br />
pre Linux. Medzi prvé lastovièky patrí <strong>na</strong>pr. firma MicroCom.<br />
Na internete sa dajú nájs aj drivery pre iné interné modemy. Sú to drivery, ktoré<br />
<strong>na</strong>písali samotní pouívatelia Linuxu a v zmysle GPL ich distribuujú vo¾ne – free.<br />
My sa inštaláciou modemov budeme ešte zaobera v <strong>na</strong>šom seriáli (a<br />
dosiahneme urèité teoretické základy!).<br />
meno_<strong>sk</strong>upiny:x:èíslo_<strong>sk</strong>upiny:meno_pouívate¾a1, meno_pouívate¾a2,<br />
meno_pouívate¾an<br />
Vyuitím príkazu userdel pouívate¾a zo systému vymaeme, èím sa<br />
vymae zo všetkých <strong>sk</strong>upín, v ktorých bol priradený, a zaloíme ho príkazom<br />
useradd znovu a príkazom usermod pridelíme do poadovaných <strong>sk</strong>upín. (Toto je<br />
však neefektívny spôsob, ak chceme pouívate¾a vyradi iba z jednej <strong>sk</strong>upiny<br />
a v ïalších 35 ho ponecha.)<br />
Poui pekný klikací program v prostredí X Window. Spravidla sa <strong>na</strong>zýva<br />
User Ma<strong>na</strong>ger.<br />
Èo z<strong>na</strong>mená RPM?<br />
RPM z<strong>na</strong>èí RedHat Package Ma<strong>na</strong>ger – správca balíèkov RedHat. Zároveò sa<br />
touto príponou oz<strong>na</strong>èujú súbory spracované týmto ma<strong>na</strong>érom. Ako sa s nimi<br />
<strong>na</strong>rába, to sme si vysvetlili v predchádzajúcich èastiach.<br />
Èo je to Links?<br />
Links je prezeraè WWW stránok v „neoknoidnom“ prostredí, teda v príkazovom<br />
riadku. To z<strong>na</strong>mená, e nezobrazuje grafiku a iné „oknoidné“ prvky. Napriek<br />
tomu je pomerne ob¾úbený a niektorí guruovia ho ve¾mi pouívajú.<br />
Ako povoli pouívanie príkazu shutdown ostatným<br />
nerootov<strong>sk</strong>ým pouívate¾om?<br />
Nijako. Príkaz shutdown môe vyko<strong>na</strong> iba root. Hádam by ste nechceli, aby<br />
vám nejaký pouívate¾ zhodil systém?!<br />
Ako povoli pouívanie príkazu mount ostatným<br />
nerootov<strong>sk</strong>ým pouívate¾om?<br />
A zase nijako. Aj tento príkaz je umonený iba rootovi.<br />
Je Linux schopný èíta di<strong>sk</strong>y formátu FAT/FAT32? Ak áno,<br />
<strong>na</strong> aké miesto v adresárovom strome ho pripája, ak je <strong>na</strong><br />
ïalšej partícii toho istého fyzického di<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> ktorom<br />
je <strong>na</strong>inštalovaný Linux?<br />
Linux, samozrejme, umoòuje di<strong>sk</strong>y formátu FAT/FAT32 obsluhova – teda len<br />
èo sa týka èítania a zápisu. Ale musíme si uvedomi, e tento formát má iný<br />
systém prístupových práv! (Preto nedokáe súbory spúša, keïe <strong>na</strong> òom neexistuje<br />
atribút x.) S tým musíme poèíta, ak chceme obmedzova prístup k jednotlivým<br />
súborom. Ak takýto di<strong>sk</strong> chceme poui <strong>na</strong> zdie¾anie obrázkov alebo<br />
nieèoho podobného, môeme to úspešne vyui.<br />
A ako sa také zariadenie pripája? No predsa nám u známym príkazom mount:<br />
mount - t filesystem zariadenie prípojný_bod<br />
Za príslušné parametre dosadíme také hodnoty, aké potrebujeme, teda za<br />
typ filesystému pouijeme parameter msdos (pre FAT16) alebo smbfs (pre<br />
FAT16/32). Za zariadenie dosadíme tú partíciu, <strong>na</strong> ktorej daný filesystém leí.<br />
Jej polohu zistíme buï pri vypisovaní bootovacích hlásení, alebo – ešte lepšie<br />
– z príkazu fdi<strong>sk</strong>.<br />
A kam ho pripojíme? No to záleí iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej ¾ubovôli!<br />
Miroslav Oravec<br />
Svoje otázky zasielajte mailom <strong>na</strong> adresu moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>. V názve správy (subject) <strong>na</strong>píšte písmená<br />
FAQ (to pre selekciu mailov). V tele správy <strong>na</strong>píšte vašu otázku (otázky).<br />
Ako môem vyradi urèitého pouívate¾a zo <strong>sk</strong>upiny?<br />
Ako do niektorej <strong>sk</strong>upiny priradi konkrétneho pouívate¾a – usera –, to u<br />
vieme: pomocou príkazu usermod. Bohuia¾, ne<strong>na</strong>šiel som iadny príkaz, ktorý<br />
by spustením z príkazového riadka dokázal daného pouívate¾a z konkrétnej<br />
<strong>sk</strong>upiny vyradi. Ale môeme to („ako všetko v Linuxe“ ☺) urobi nieko¾kými<br />
spôsobmi:<br />
Najjednoduchšie je editova súbor /etc/group a <strong>na</strong> riadku konkrétnej <strong>sk</strong>upiny<br />
vymaza meno daného pouívate¾a. Takto upravený súbor uloíme. Jeden<br />
riadok súboru /etc/group má takýto zápis:<br />
3/2003 PC REVUE 101
L I N U X W A R E<br />
Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 10. èas<br />
Neviem by sám, neviem by sááám..., spieva dobre<br />
známy spevák dobre známej <strong>sk</strong>upiny v jednej<br />
dobre známej pesnièke. Ale nielen èlovek nechce èi<br />
nevie by sám, ale aj poèítaè je tvor druný a rád<br />
komunikuje s inými, seberovnými strojmi.<br />
Aby ktoko¾vek (èlovek èi stroj) mohol vôbec komunikova,<br />
potrebuje ma niekoho <strong>na</strong> druhej strane<br />
– aspoò jeden náprotivok. Poèítaèe sa pre komunikáciu<br />
spájajú do poèítaèových sietí. Dnes u existuje<br />
málo osamotených poèítaèov. Poviete si, e to nie je<br />
pravda, veï ko¾ko ¾udí má doma poèítaè, ale nemá<br />
iadnu sie! Je potrebné si uvedomi, e keï sa s takým<br />
„samotárom“ poèítaèom pripojíme do internetu,<br />
hoci pomocou modemu a telefónnej linky, stáva<br />
sa súèasou <strong>na</strong>jväèšej siete <strong>na</strong> svete. A tentoraz sa<br />
budeme venova pripájaniu do sietí.<br />
Teória sietí<br />
Poèítaèové siete sú ve¾mi známe. Nie sú iadnou novinkou<br />
<strong>na</strong> informaènom nebi. Poèas to¾kých rokov<br />
vývoja sa vyvinulo, rozvilo èi zaniklo z<strong>na</strong>èné mnostvo<br />
sietí. Ale s<strong>na</strong>ha komunikova pomocou poèítaèov<br />
bola taká silná, e sa vykryštalizovali urèité<br />
štandardy, platné dodnes.<br />
Komplexnejšie rozobratie teórie poèítaèových<br />
sietí by zabralo celý èasopis, my si preto spomenieme<br />
iba <strong>na</strong>jzákladnejšie body a zameriame sa <strong>na</strong><br />
to, èo nám pomôe v pripojení nášho Linuxu do<br />
niektorej z nich.<br />
Delenie sietí pod¾a rozlohy<br />
Siete sa delia pod¾a urèitej rozlohy, ktorú zaberajú, <strong>na</strong>:<br />
miestne, <strong>na</strong>zývané aj lokálne – LAN (Local Area<br />
Network)<br />
regionálne – oblastné – MAN (Metropolitan Area<br />
Network)<br />
roz¾ahlé – WAN (Wide Area Network)<br />
Medzi lokálne siete môe patri <strong>na</strong>ša domáca<br />
alebo menšia podniková sie, kde je nieko¾ko poèítaèov<br />
– pracovných staníc – a jeden èi viac serverov.<br />
Takejto poèítaèovej sieti vystaèí spravidla jed<strong>na</strong><br />
adresa IP triedy C.<br />
Metropolitné siete sú siete, kde <strong>na</strong>pr. niektorá<br />
firma má pospájaných nieko¾ko malých lokálnych<br />
sietí do jedného celku. Za vzor môeme povaova<br />
také inštitúcie, ako sú eleznice, armáda, poiarnici<br />
a podobne.<br />
Roz¾ahlá sie je sie, kde sa <strong>na</strong>chádzajú tisícky<br />
poèítaèov a tisícky serverov. Niet markantnejšieho<br />
príkladu, ako je sie sietí – internet. Takáto sie<br />
spája tisíce lokálnych a metropolitných sietí do<br />
jedného celku, schopného komunikácie.<br />
Ïalej by sme mohli siete deli pod¾a pouitého<br />
protokolu. Tých existuje vo svete viac, pre nás je<br />
dôleité zapamäta si, e budeme pouíva protokol<br />
Ethernet.<br />
Delenie sietí pod¾a spôsobu pripojenia<br />
Pripojenie k sieti môe by doèasné alebo trvalé. Príkladom<br />
doèasného spojenia je práve to doma <strong>na</strong>jèastejšie<br />
pouívané – pomocou telefónnej linky a modemu.<br />
Spojenie vytvoríme doèasne pripojením sa k niektorému<br />
z po<strong>sk</strong>ytovate¾ov pripojenia, <strong>na</strong>jèastejšie vytoèením<br />
konkrétneho telefónneho èísla, kde sa komunikaèný<br />
kanál vytvorí vyuitím techniky telefónnych<br />
ústrední a <strong>na</strong> druhej strane sa prihlási iný poèítaè.<br />
Toto niektoré firmy s ob¾ubou vyuívajú tak, e<br />
vÿsídle firmy majú malú lokálnu sie, ale niektorí zamest<strong>na</strong>nci<br />
firmy sa pripájajú do siete zo svojich domovov<br />
alebo poèas sluobných ciest práve takýmto<br />
vytáèaným spojením. Keï prenesú do firemnej siete<br />
a z nej poadované údaje, spojenie ukonèia.<br />
Trvalé pripojenie je vytvorené tak, e máme spojenie<br />
k dispozícii 24 hodín denne. Nemusíme pouíva<br />
vytáèaný spôsob pripojenia, komunikaèné<br />
kanály sú vytvorené trvalo s vyuitím iných (pre<br />
nás v tejto chvíli nepodstatných) zariadení.<br />
Kabelá<br />
Najèastejšie trvalé (i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>zývané aj stále) pripojenie<br />
sa vytvára pomocou kabeláe. Káble v súèasných<br />
poèítaèových sieach bývajú dvojakého typu:<br />
koaxiálne káble (schopné komunikova rýchlos-<br />
ou do 10 MB/s)<br />
tzv. krútené dvojlinky (schopné komunikova<br />
rýchlosou a do 1000 MB/s)<br />
(Na vysvetlenie rozdielov si <strong>na</strong>študujte príslušnú literatúru.)<br />
Technické prostriedky<br />
Aby sme mohli nášho miláèika pripoji do (predpokladajme)<br />
u existujúcej siete, musíme vlastni<br />
urèité technické – hardvérové – prostriedky.<br />
Ak budeme pouíva vytáèaný spôsob, budeme<br />
potrebova okrem telefónnej linky (nemusí to by<br />
hneï od ST, môe to by aj podniková telefón<strong>na</strong> linka)<br />
aj zariadenie, ktoré je schopné vytvori spojenie<br />
a prenáša poadované dáta. Takémuto zariadeniu sa<br />
hovorí modem (blišie si preèítajte v sekcii FAQ).<br />
Ak sa chceme pripoji stálym pripojením, budeme<br />
potrebova taký prostriedok, ktorý dokáe<br />
komunikova po príslušných kábloch. Takémuto<br />
prostriedku sa hovorí sieová karta.<br />
Sieové karty sa vyrábajú spravidla pre urèitý<br />
typ kabeláe, ale môeme zí<strong>sk</strong>a aj tzv. combo kartu,<br />
ktorá má vyvedený konektor pre obidva druhy<br />
káblov.<br />
Pre nás, ako pouívate¾ov Linuxu, nie je ani tak<br />
potrebné poz<strong>na</strong> spôsob kabeláe, ako typ (teda<br />
výrobcu) danej sieovej karty. Pod¾a typu (výrobcu)<br />
karty budeme <strong>na</strong>stavova aj príslušné softvérové<br />
ovládaèe (drivery) v Linuxe.<br />
Slovník linuxáka (paket, proces, port, soket, vlákno)<br />
Paket (angl. packet = balík, škatu¾ka)<br />
Paket je ohranièený balík dát, ktoré sa posielajú po sieti od jedného poèítaèa<br />
k druhému. Kadý paket je obalený v akejsi obálke, kde sú údaje o odosielate¾ovi,<br />
príjemcovi a iné reijné dáta, ako je názov súboru, jeho ve¾kos a pod.<br />
Paket má pevne stanovenú ve¾kos, spravidla 1500 alebo 9000 bajtov.<br />
Ak chce poèítaè po sieti posla súbor, ktorý je väèší ako ve¾kos paketu,<br />
sieový systém takýto súbor „rozseká“ <strong>na</strong> konkrétne mnostvo paketov s pevnou<br />
ve¾kosou. Keï tieto pakety dorazia k príjemcovi, sieový systém z paketov<br />
vyberie dáta a pospája ich do jedného súboru, ktorý presne zodpovedá<br />
súboru, ktorý sa <strong>na</strong> vysielacej strane pripravil <strong>na</strong> vysielanie.<br />
Proces (angl. process)<br />
Kadý program v Linuxe, ktorý beí v operaènej pamäti a vykonáva urèitú èinnos,<br />
sa <strong>na</strong>zýva proces. Príklad procesu je <strong>na</strong>pr. http server Apache, Telnet<br />
alebo SQL server (<strong>na</strong>pr. MySQL).<br />
Proces spravidla stále beí v operaènej pamäti poèítaèa a <strong>na</strong>èúva <strong>na</strong> niektorom<br />
porte (pozri ïalej), èi sa iný proces nes<strong>na</strong>í s ním komunikova a po-<br />
adova od neho urèitú slubièku.<br />
Port (angl. port = prístav)<br />
Predstavme si poèítaè so spusteným Linuxom ako panelák s mnohými dverami<br />
do jednotlivých bytov. Týmto dverám do bytov hovoríme porty. V kadom<br />
byte ije jeden konkrétny program Linuxu – proces, ktorý má za úlohu dáva<br />
pozor pri dverách (= <strong>na</strong> porte), èi náhodou niekto nieèo od neho nechce.<br />
iadate¾ o slubu nemusí by iba z toho istého paneláka (rozumej poèítaèa),<br />
ale môe by pokojne z úplne iného domu (teda iného poèítaèa), ktorý sa<br />
dopytuje <strong>na</strong> iadanú slubu.<br />
Porty sa oz<strong>na</strong>èujú urèitými èíslami. Poznáme tzv. dobre známe porty (wellknown<br />
ports). Ich èísla sú pevne stanovené a sú v rozsahu 0 – 1023. Napríklad<br />
HTTP server Apache má èíslo portu 80.<br />
Celkový poèet portov môe by 65 536 (celkom slušný panelák!).<br />
Soket (angl. socket = zásuvka, otvor, puzdro, jamka...)<br />
Predpokladajme, e iadate¾ o niektorú slubu v Linuxe by mal vedie adresu<br />
domu (teda adresu IP) a èíslo dverí bytu (teda èíslo portu), v ktorom daná<br />
sluba býva. Tejto dvojici – adresa IP a port – hovoríme soket.<br />
A predpokladáme, e aj iadate¾ vyšiel z urèitého domu (poèítaèa) a bytu<br />
(portu). [Linux je v podstate komunistický – nie sú v òom bezdomovci a všetko<br />
je zadarmo ☺]. Teda vyšiel z urèitého soketu.<br />
Soket iadate¾a a soket sluby <strong>na</strong>dviau spojenie.<br />
Vlákno (angl. thread)<br />
Predstavme si, e máme spustený konkrétny proces, <strong>na</strong>pr. SQL server MySQL.<br />
Ten preto, aby dokázal <strong>na</strong>raz obslúi viac klientov, vytvorí ïalšie podprocesy.<br />
Kadý podproces komunikuje iba s jedným klientom a plní jeho poiadavky<br />
nezávisle od iných klientov. Spojeniu medzi podprocesom a klientom sa hovorí<br />
vlákno. Môeme teda poveda, e (hlavný) proces server MySQL je viacvláknový<br />
(multithread).<br />
Miroslav Oravec<br />
102 PC REVUE 3/2003
L I N U X W A R E<br />
Podpora sietí v Linuxe<br />
Linux je vyvíjaný ako systém, ktorý je predurèený<br />
<strong>na</strong> prácu v sieti. Preto podporuje všetky moné<br />
druhy sieových kariet, zariadení èi protokolov, ako<br />
aj spôsoby pripojenia.<br />
Protokol TCP/IP<br />
Èo je <strong>na</strong>jdôleitejšie pri komunikácii? Aby si obidve<br />
komunikujúce strany rozumeli! Môeme poveda, e<br />
musia hovori rov<strong>na</strong>kým jazykom. Takémuto komunikaènému<br />
jazyku v prostredí poèítaèových sietí hovoríme<br />
protokol. Najrozšírenejším protokolom sa<br />
dnes stáva TCP/IP, ktorý je ve¾mi spo¾ahlivý a overený.<br />
Vyuíval sa v prvopoèiatkoch unixových sietí<br />
a stal sa aj základným protokolom internetu. Keïe<br />
Linux vyšiel zo sveta Unixu, je len samozrejmé, e<br />
protokol TCP/IP bude pre neho tým <strong>na</strong>jvlastnejším.<br />
Môeme poveda, e dnes u všetky poèítaèové<br />
systémy a operaèné systémy tento protokol podporujú<br />
a rozumejú mu (vrátane MS Windows).<br />
TCP/IP protokol je nezávislý od spôsobu pripojenia<br />
alebo pouitého hardvéru.<br />
Preto odteraz všetky informácie, ktoré tu uvedieme,<br />
sú platné, neh¾adiac <strong>na</strong> to, èi sa budeme k inému<br />
poèítaèu alebo sieti pripája pomocou modemu a telefónnej<br />
linky alebo s vyuitím stálej kabeláe.<br />
Základné pojmy v sieti<br />
Aby sme mohli Linux pripravi <strong>na</strong> prácu v sieti, musíme<br />
v òom <strong>na</strong>stavi niektoré parametre, potrebné<br />
<strong>na</strong> komunikáciu.<br />
Aby sa mohol kadý poèítaè ohlasova v sieti,<br />
musí ma pridelené svoje meno. Meno poèítaèa sa<br />
<strong>sk</strong>ladá z dvoch èastí – samotného me<strong>na</strong> a me<strong>na</strong> domény.<br />
Èo je to domé<strong>na</strong>? Domé<strong>na</strong> je urèitá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> poèítaèov,<br />
ktoré majú èosi spoloèné. Buï patria jednému<br />
vlastníkovi, alebo majú spoloèné teritórium èi odbor<br />
èinnosti. V poslednom èase sa domény rozlišujú<br />
pod¾a územia, teda pod¾a názvov jednotlivých štátov.<br />
Pre Sloven<strong>sk</strong>o je urèená domé<strong>na</strong> s názvom <strong>sk</strong>.<br />
Kadá jednotlivá kraji<strong>na</strong> má vytvorenú akúsi<br />
inštanciu – autoritu, ktorá jednotlivým záujemcom<br />
rozdelí (pomyselne!) danú doménu <strong>na</strong> poddomény,<br />
<strong>na</strong>pr. army, host, pcrevue a iné (tieto poddomény sa<br />
môu ešte ïalej deli <strong>na</strong> ïalšie poddomény).<br />
Predstavme si, e nám táto autorita pridelila poddoménu<br />
doma. Úplný zápis domény sa tvorí z mien<br />
jednotlivých poddomén a hlavnej domény, vzájomne<br />
oddelených bodkami, teda doma.<strong>sk</strong>. Doménové<br />
meno je pre všetky poèítaèe v danej doméne spoloèné!<br />
(Je to ve¾mi podobné ako mená ¾udí – aj tie<br />
sa <strong>sk</strong>ladajú z me<strong>na</strong> a priezvi<strong>sk</strong>a. A aj priezvi<strong>sk</strong>o zahrnuje<br />
<strong>sk</strong>upinu ¾udí, èo majú nieèo spoloèné –<br />
v tomto prípade spoloèných predkov.) Nech sa náš<br />
poèítaè volá jantar. Úplné meno vrátane doménového<br />
bude teda jantar.doma.<strong>sk</strong>.<br />
<br />
Poznámka:<br />
Mená poèítaèov sú ¾ubovo¾né. Býva zvykom<br />
dáva mená serverom pod¾a niektorých vzácnych<br />
komodít, ako sú drahé kamene, mená hviezd a súhvezdí<br />
alebo rôznych bohov. Ale v podstate si môeme<br />
zvoli meno pod¾a <strong>na</strong>šej ¾ubovôle a musí by v danej<br />
doméne jednoz<strong>na</strong>èné, teda v jednej doméne sa nesmú<br />
<strong>na</strong>chádza dva poèítaèe s rov<strong>na</strong>kým menom.<br />
Meno poèítaèa sa zadáva pri inštalácii operaèného<br />
systému, ale ak sme tak neurobili, môeme to kedyko¾vek<br />
<strong>na</strong>pravi, prípadne úplne zmeni. Zároveò<br />
kadý poèítaè musí ma pridelenú adresu IP. U<br />
sme vysvetlili, èo to je. S adresou IP tesne súvisí<br />
ma<strong>sk</strong>a siete. Táto dvojica – adresa IP a ma<strong>sk</strong>a siete<br />
– sa viae <strong>na</strong> konkrétne komunikaèné zariadenie,<br />
<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> sieovú kartu. Ak máme v poèítaèi<br />
viac sieových kariet, kadá karta bude ma vlastnú<br />
adresu IP a ma<strong>sk</strong>u. Predstavme si, e chceme pripoji<br />
poèítaè do u existujúcej siete pod¾a obr. 1.<br />
Obr. 1<br />
Vidíme e náš poèítaè má meno jantar, patrí do<br />
domény doma.<strong>sk</strong> a má pridelenú adresu IP 192.<br />
168.10.1 a ma<strong>sk</strong>u siete 255.255.255.0.<br />
Router<br />
Všimnime si poèítaè s menom rubin. Má adresu<br />
192.168.10.254 a jeho úlohou je spoji túto lokálnu<br />
sie, kde je pripojený aj náš poèítaè, s ostatným<br />
poèítaèovým svetom. Rozhoduje, èi pakety, ktoré<br />
behajú po sieti sem a tam, majú zosta v <strong>na</strong>šej sieti<br />
alebo sú urèené pre inú sie. V takom prípade ich<br />
smeruje do inej siete. Tomuto poèítaèu hovoríme<br />
router (smerovaè).<br />
Z poh¾adu nášho poèítaèa jantar sa tento router<br />
javí ako brá<strong>na</strong> do zvyšku sveta. (Tým svetom môe<br />
by len ïalšia LAN, ale aj internet.) To z<strong>na</strong>mená, e<br />
ak budem chcie posla <strong>na</strong>še dáta mimo <strong>na</strong>šej siete,<br />
pouijeme tento router ako bránu. Brá<strong>na</strong> sa povie<br />
v angliètine gate a cestièka von cez bránu je gateway.<br />
(Toto je ïalší ve¾mi dôleitý pojem pri konfigurovaní<br />
nášho linuxového poèítaèa v sieti.)<br />
Môeme poveda, e adresa IP brány pre jantar von<br />
(gateway) je teda adresa routera – 192.168.10.254.<br />
Doménové mená a doménový server<br />
Vieme, e kadý poèítaè má svoje meno a èíslo<br />
adresy IP. Táto dvojica ho dostatoène identifikuje.<br />
Doménové mená boli zavedené z toho dôvodu, aby<br />
sa v roz¾ahlých sieach lepšie orientovalo.<br />
Vdy je pre èloveka jednoduchšie zapamäta si<br />
meno poèítaèa ako jeho adresu IP. Takým azda <strong>na</strong>jvýraznejším<br />
príkladom je internet. Také doménové mená<br />
ako <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.<br />
redhat.com a podobne sú istotne prijate¾nejšie ako<br />
èísla 172.18.15.56, 172.98.88.12 alebo 172.45.12.254<br />
(tieto èísla sú len ilustraèné – vymyslené).<br />
Musíme si uvedomi, e poèítaèe v sieti komunikujú<br />
nie pomocou mien, ale pomocou svojich adries<br />
IP. Preto ak chceme (my pouívatelia) vyuíva<br />
doménové mená, musí niekde v sieti existova sluba,<br />
ktorá bude vykonáva preklad doménových<br />
mien <strong>na</strong> adresy IP a <strong>na</strong>opak pod¾a príslušného zoz<strong>na</strong>mu.<br />
Takejto slube sa hovorí DNS (Domain Name<br />
Service). My u tušíme, e takáto sluba bude<br />
bea zase <strong>na</strong> Linuxe (ale nemusí) a serveru, kde<br />
bude táto sluba spustená, hovoríme DNS server.<br />
Pozrime sa <strong>na</strong> poèítaè s menom smaragd. Jeho<br />
adresa IP je 192.168.7.37. U pod¾a èísla adresy vidíme,<br />
e neprináleí do tej istej siete ako jantar, lebo<br />
èíslo siete sa líši <strong>na</strong> tretej pozícii. Práve <strong>na</strong> òom bude<br />
spustená sluba DNS, take je to DNS server.<br />
DNS serverov môe by viac. Tomu <strong>na</strong>jhlavnejšiemu<br />
hovoríme primárny (Primary) DNS server, jeho<br />
„zástupcovi“ sekundárny (Secondary) DNS server,<br />
a ak existuje ešte jeden záloný pre danú doménu,<br />
ten sa <strong>na</strong>zýva terciárny (Tertiary)<br />
DNS server. Poèet serverov závisí<br />
od ve¾kosti siete, dokonca v malých<br />
sieach do nieko¾ko poèítaèov<br />
nemusí by ani jeden. (Ako v takom<br />
prípade zabezpeèi preklad<br />
doménových mien <strong>na</strong> adresy IP, to<br />
vysvetlíme <strong>na</strong>budúce.)<br />
<br />
Poznámka:<br />
Princíp inštalácie a <strong>na</strong>stavenia<br />
sluby DNS si ešte budeme vysvet¾ova.<br />
Teraz to uvádzam preto,<br />
e pri <strong>na</strong>stavovaní siete potrebujeme<br />
poz<strong>na</strong> tieto základné pojmy.<br />
Sieová karta<br />
Povedali sme si, e adresa IP (samozrejme vrátane<br />
ma<strong>sk</strong>y siete) je viazaná <strong>na</strong> zariadenie, ktorým poèítaè<br />
po sieti komunikuje.<br />
Predstavme si, e poèítaè máme pripojený pomocou<br />
sieovej karty (NIC – network interface card).<br />
Na kabelái tentoraz nezáleí.<br />
Linux rozpoznáva sieové karty ako zariadenie<br />
s oz<strong>na</strong>èením ethx, kde x je èíslo karty zaèí<strong>na</strong>júce sa<br />
nulou, teda prvá sieová karta je zariadenie eth0,<br />
druhá eth1 atï. (eth ako ethernet).<br />
Zapamätajme si!<br />
Ak pouijeme sieovú kartu <strong>na</strong> zbernicu PCI,<br />
Linux sám túto kartu (karty – pod¾a poètu) identifikuje<br />
a je nápomocný pri <strong>na</strong>stavovaní sieových parametrov.<br />
V prípade, e by sme pouívali staršiu kartu <strong>na</strong><br />
zbernicu ISA, museli by sme urobi niektoré <strong>na</strong>stavenia<br />
ruène.<br />
Zhrnutie<br />
Teraz si všetky vysvetlené poz<strong>na</strong>tky zosumarizujeme.<br />
Ak chceme poèítaè pripoji do siete, musíme<br />
pred <strong>na</strong>stavením siete poz<strong>na</strong> tieto údaje:<br />
meno poèítaèa (vrátane doménového me<strong>na</strong>),<br />
<strong>na</strong>pr. jantar.doma.<strong>sk</strong><br />
adresu IP tohto poèítaèa, <strong>na</strong>pr. 192.168.10.1<br />
ma<strong>sk</strong>a 255.255.255.0<br />
adresu IP smerovaèa mimo siete – gateway,<br />
<strong>na</strong>pr. 192.168.10.254<br />
adresu IP DNS servera/serverov, <strong>na</strong>pr.<br />
192.168.7.37<br />
V prípade, e nie sme sami správcami siete, do<br />
ktorej sa chceme pripoji, zí<strong>sk</strong>ame tieto údaje od<br />
jej správcu.<br />
Nastavenie sieového pripojenia<br />
Pre jednoduchos predpokladajme, e chceme svoj<br />
poèítaè pripoji do u existujúcej a funkènej siete!<br />
To z<strong>na</strong>èí, e aj router, aj DNS server pracujú, tak ako<br />
majú, a prípadné chyby budú iba v <strong>na</strong>šom <strong>na</strong>stavení.<br />
Tentoraz si ukáeme <strong>na</strong>stavenie sieových parametrov<br />
Linuxu pomocou dvoch konfiguraèných ná-<br />
3/2003 PC REVUE 103
L I N U X W A R E<br />
strojov – v prostredí shellu a v prostredí X Window.<br />
Konfigurácia siete v prostredí shellu<br />
V prípade, e sme pri inštalácii operaèného systému<br />
Linux <strong>na</strong> poèítaè vyplnili meno poèítaèa vrátane<br />
doménového me<strong>na</strong>, môeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie sieovej<br />
konfigurácie poui utilitu v prostredí shellu.<br />
Ak pouívame OS Linux RedHat, môeme v príkazovom<br />
riadku spusti príkaz setup. Na obrazovke<br />
sa objaví utilita <strong>na</strong> konfigurovanie dôleitých<br />
èastí operaèného systému – obr. è. 2.<br />
Obr. 2<br />
Vyberieme poloku Network configuration a odklepneme<br />
Enter.<br />
Spustí sa utilita netconfig, ktorá je <strong>na</strong> obr. è. 3<br />
(túto utilitu môeme spusti aj priamo z príkazového<br />
riadka zadaním príkazu netconfig bez utility<br />
setup):<br />
Prvú vo¾bu Use dymanic IP configuration necháme<br />
nezaškrtnutú!<br />
Ostatné vo¾by vyplníme. Ich výz<strong>na</strong>m u poznáme,<br />
take nám to nebude robi iadne problémy.<br />
Potvrdíme OK a sieové <strong>na</strong>stavenia sú vyko<strong>na</strong>né.<br />
Aby sa sieové <strong>na</strong>stavenie inicializovalo, musíme<br />
ho reštartova. To môeme dosiahnu celkovým<br />
reštartom operaèného systému (shutdown -r now<br />
alebo „opièím trojhmatom“ Ctrl-Alt-Del). Ale keïe<br />
iadny slušnejší linuxák systém nereštartuje viackrát<br />
ako dvakrát do roka, staèí, ak zadáme v shelli<br />
príkaz:<br />
[root@jantar init.d] /etc/init.d/network restart<br />
a sieový systém sa zinicializuje aj bez reštartu celého<br />
operaèného systému (èo je v MS Windows nemyslite¾né!).<br />
Konfigurácia siete v prostredí X<br />
Window<br />
V prípade, e sme ne<strong>na</strong>stavili ešte ani meno alebo<br />
doménu poèítaèa, prípadne preferujeme „klikacie“<br />
prostredie, môeme <strong>na</strong> konfiguráciu siete vyui<br />
programy v prostredí X Window.<br />
Po spustení X-ov vyh¾adáme Network Configuration<br />
Wizard. V prostredí Gnome sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />
záloke Programy – Systém – obr. è. 5.<br />
Tento Wizard (= èarodejník) umoòuje konfiguráciu<br />
nielen sieových kariet, ale aj modemu, pripojenia<br />
ISDN a podobne. My si vyberieme prvú poloku<br />
Ethernet connection a klikneme <strong>na</strong> Ïalší.<br />
Ak sme do poèítaèa <strong>na</strong>montovali sieovú kartu<br />
zbernice PCI, systém ju sám zdeteguje a ponúkne<br />
ju <strong>na</strong> konfiguráciu – obr. è. 6.<br />
Obr. 8<br />
Obr. 9<br />
Obr. 3<br />
Potvrdíme Yes. Na monitore uvidíme obr. è. 4.<br />
Obr. 4<br />
Obr. 5<br />
Obr. 6<br />
Obr. 7<br />
Zároveò jej automaticky priradí názov zariadenia<br />
v Linuxe, teda eth0. Klikneme <strong>na</strong> Ïalší.<br />
Zobrazí sa ïalšia karta sieových <strong>na</strong>stavení –<br />
obr. è. 7.<br />
Vyplníme poloku Host<strong>na</strong>me. V prípade, e je<br />
zapnutá vo¾ba Automatically obtain IP address with:,<br />
klikneme <strong>na</strong> poloku Statically set IP addresses: a vyplníme<br />
poadované údaje.<br />
Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Ïalší.<br />
Skontrolujeme sumárne údaje a klikneme <strong>na</strong><br />
tlaèidlo Dokonèi – obr. è. 8.<br />
Tým sme ukonèili fázu <strong>na</strong>stavovania ethernetového<br />
zariadenia.<br />
Wizard teraz spustí Network configuration – obr.<br />
è. 9.<br />
Network configuration sa <strong>sk</strong>ladá zo štyroch<br />
záloiek – Devices, Hardware, Hosts a DNS.<br />
Na prvej záloke Devices sú zobrazené všetky<br />
sieové zariadenia v systéme. V <strong>na</strong>šom prípade ide<br />
iba o jedno – eth0. Status poloky opisuje, èi je dané<br />
zariadenie aktívne alebo nie. Aktivovanie alebo<br />
deaktivovanie zariadenia dosiahneme kliknutím <strong>na</strong><br />
príslušné tlaèidlo.<br />
A <strong>na</strong> èo je to dobré? Mám príklad z praxe: v <strong>na</strong>šom<br />
serveri sú vloené štyri sieové karty – eth0 a<br />
eth3. Keïe <strong>na</strong>ša sie je vo výstavbe, sú pouité<br />
zatia¾ eth0 a eth1. Ostatné karty sú síce v systéme,<br />
ale pretoe nie sú zatia¾ pripojené <strong>na</strong> iadnu kabelá,<br />
ich status sme <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> neaktívny. Len èo sa<br />
príslušné sieové karty zakonektorujú do funkènej<br />
kabeláe, zaktivujeme príslušné zariadenia tlaèidlom<br />
Activate.<br />
Opis a <strong>na</strong>stavenie jednotlivých zariadení zí<strong>sk</strong>ame<br />
kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo Edit. V prípade, e by sme<br />
chceli prida nové zariadenie, vyuijeme tlaèidlo<br />
Add.<br />
104 PC REVUE 3/2003
L I N U X W A R E<br />
Obr. 10<br />
Na záloke Hardware je zobrazené fyzické hardvérové<br />
zariadenie prislúchajúce danému systémovému<br />
zariadeniu – obr. è. 10.<br />
V <strong>na</strong>šom prípade ide o kartu, ktorú Linux detegoval<br />
ako typ NE2000 pre zbernicu PCI. Aj v tejto záloke<br />
môeme zí<strong>sk</strong>a blišie podrobnosti alebo <strong>na</strong>stavenia<br />
danej karty postrannými tlaèidlami.<br />
Záloka Hosts opisuje priradenie me<strong>na</strong> a aliasu<br />
(prezývky – nick<strong>na</strong>me) danej adrese IP – obr. è. 11.<br />
Obr. 11<br />
Všimnime si tú zvláštnu adresu IP – 127.0.0.1.<br />
V predchádzajúcich èastiach sme si povedali, e ide<br />
o spätnú sluèku – tzv. loopback. Kadý Linux má túto<br />
spätnú sluèku s touto istou adresou. Tá sa automaticky<br />
vytvorí u pri inštalácii Linuxu.<br />
Na tejto záloke je sluèke priradené meno a názov<br />
domény. Aby sme však vedeli rozlíši, e ide<br />
o loopback, Linux pride¾uje aj prezývku = alias =<br />
nick<strong>na</strong>me s názvom localhost.<br />
My nemusíme túto záloku vypåòa. Tá u bude<br />
vyplnená <strong>na</strong> základe predchádzajúcich <strong>na</strong>stavení.<br />
Staèí, ak <strong>sk</strong>ontrolujeme správnos údajov.<br />
Na poslednej záloke s názvom DNS môeme dokonfigurova<br />
ïalšie sekundárne a terciárne DNS<br />
servery – obr. è. 12.<br />
Ak ich nepoznáme alebo nie sú vôbec vytvorené,<br />
tieto poloky vynecháme.<br />
Musíme však venova pozornos poloke s názvom<br />
DNS Search Path. Vyplníme ju pod¾a obrázka,<br />
teda iba doménové meno bez me<strong>na</strong> poèítaèa.<br />
V prípade, e sme sieovú kartu mali <strong>na</strong>stavenú<br />
<strong>sk</strong>ôr, nemusíme spúša Wizard, ale staèí poh¾ada<br />
Network configuration a predchádzajúce èasti<br />
obís.<br />
Pozor!<br />
! Po ukonèení konfigurácie sieových <strong>na</strong>stavení<br />
nesmieme zabudnú <strong>na</strong> ich reinicializáciu!<br />
Otestovanie <strong>na</strong>stavenia<br />
Po konfigurácii a následnej inicializácii sieových<br />
<strong>na</strong>stavení pristúpime k otestovaniu siete. To dosiahneme<br />
pouitím príkazu ping.<br />
Ping je príkaz, ktorý vyšle <strong>na</strong> zadaný poèítaè<br />
kontrolný paket dát. Ak je volaný poèítaè dostupný<br />
a sie správne <strong>na</strong>stavená, pakety sa vrátia <strong>na</strong> vysielajúci<br />
poèítaè. Ten zároveò vyhodnotí èasové zmeškanie<br />
a uvedie ho ako výpis <strong>na</strong> obrazovku. Pod¾a<br />
èasových údajov sme <strong>na</strong> základe urèitých <strong>sk</strong>úseností<br />
schopní zisti, ako rýchlo je sie priechodná.<br />
Ping s adresou IP<br />
Zadajme teda príkaz ping, ktorý otestuje poèítaè<br />
rubin s adresou IP 192.168.10.254:<br />
[root@jantar init.d] ping 192.168.10.254<br />
a mali by sme dosta výsledok podobný tomu <strong>na</strong><br />
výpise è. 1.<br />
Poznámka:<br />
Na Linuxe beí tento ping donekoneè<strong>na</strong>.<br />
Preto ho prerušíme stlaèením klávesov Ctrl – c.<br />
V prípade, e dostaneme <strong>na</strong> obrazovku hlásenie podobné<br />
tomu <strong>na</strong> výpise è. 3, z<strong>na</strong>mená to, e sme sa<br />
s daným poèítaèom nespojili a všetky vyslané pakety<br />
sa stratili. V takom prípade musíme znovu <strong>sk</strong>ontrolova<br />
konfiguráciu sieových <strong>na</strong>stavení (výpis<br />
è. 2).<br />
Ping s menom a doménou<br />
Ak sme pod¾a prvého pingu zistili, e sie funguje<br />
korektne, <strong>sk</strong>úsime „pinga“ <strong>na</strong> vzdialenejšie poèítaèe,<br />
teda v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adresu IP 192.168.<br />
7.37.<br />
Ak je všetko v poriadku, pristúpime k overeniu,<br />
èi sme schopní vyuíva aj doménové mená.<br />
Staèí, ak v príkaze ping zadáme <strong>na</strong>miesto adresy<br />
IP meno poèítaèa vrátane domény:<br />
[root@jantar init.d] ping rubin.doma.<strong>sk</strong><br />
Ak sme všetko dobre <strong>na</strong>stavili, dostaneme výpis<br />
podobný výpisu è. 3.<br />
V prípade, e dostaneme hlásenie:<br />
ping: unknown host rubin.doma.<strong>sk</strong><br />
z<strong>na</strong>mená to, e sme zle <strong>na</strong>stavili adresu DNS servera.<br />
Chybu odstránime, nezabudneme reštartova<br />
slubu siete (nie celý poèítaè!!!) a vy<strong>sk</strong>úšame<br />
znovu.<br />
Opísanú konfiguráciu sieového <strong>na</strong>stavenia by<br />
mal zvládnu kadý šikovnejší pouívate¾. Tá mu<br />
<strong>na</strong>miesto neho jednoduchou intuitívnou metódou<br />
vytvorí konfiguraèné súbory bez ich hlbších z<strong>na</strong>lostí.<br />
My však chceme by viac ako šikovní pouívatelia,<br />
a preto chceme vedie, kde a v akých konfiguraèných<br />
súboroch sa tieto <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>chádzajú.<br />
Je to vhodné hlavne vtedy, ak riešime nejaký<br />
problém so sieou a chceme sa uisti, e máme<br />
správne konfiguraèné súbory, alebo potrebujeme<br />
súèasnú konfiguráciu pozmeni, <strong>na</strong>pr. pridaním<br />
ïalšej sieovej karty, výmenou karty za iný typ,<br />
zmenou me<strong>na</strong> a podobne. Ale o tom <strong>na</strong>budúce.<br />
Miroslav Oravec<br />
PING 192.168.10.254 (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />
64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=0 ttl=64 time=48 usec<br />
64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=1 ttl=64 time=745 usec<br />
64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=2 ttl=64 time=530 usec<br />
64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=3 ttl=64 time=481 usec<br />
−−− 192.168.10.254 ping statistics −−−<br />
4 packets transmitted, 4 packets received, 0% packet loss<br />
round−trip min/avg/max/mdev = 0.048/0.477/0.745/0.194 ms<br />
Výpis è. 1<br />
PING 192.168.10.254 (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />
−−− 192.168.10.254 ping statistics −−−<br />
3 packets transmitted, 0 packets received, 100% packet loss<br />
Výpis è. 2<br />
PING rubin.doma.<strong>sk</strong> (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />
64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=0 ttl=255 time=347 usec<br />
64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=1 ttl=255 time=116 usec<br />
64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=2 ttl=255 time=109 usec<br />
64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=3 ttl=255 time=119 usec<br />
−−− rubin.doma.<strong>sk</strong> ping statistics −−−<br />
4 packets transmitted, 4 packets received, 0% packet loss<br />
round−trip min/avg/max/mdev = 0.109/0.172/0.347/0.101 ms<br />
Výpis è. 3<br />
Obr. 12<br />
3/2003 PC REVUE 105
L I N U X W A R E<br />
Sledujte televíznu reláciu<br />
PC REVUE<br />
Kadý piatok o 17.30 <strong>na</strong> STV1<br />
Programovacie jazyky zdraviu škodlivé<br />
Ak vaše z<strong>na</strong>losti poèítaèov siahajú ïalej ako k hraniu<br />
Solitairu, pravdepodobne ste sa u nejakým spôsobom<br />
dostali aj k programovaniu. Mohlo to by oukávanie Macro<br />
Visual Basicu alebo môete by linuxový kernel hacker.<br />
Všetky tieto èinnosti majú spoloènú jednu vec. Musíte<br />
vyjadri svoje inštrukcie v nejakom formálnom jazyku.<br />
Väèši<strong>na</strong> programovacích jazykov je vytvorená preto,<br />
aby u¾ahèila programátorom ich prácu. Obsahujú blokové<br />
štruktúry, ktoré umoòujú spája èasto pouívané príkazy.<br />
Majú ve¾kú <strong>sk</strong>upinu operátorov a ponúkajú konzistentnú<br />
a ¾ahko pochopite¾nú syntax (tak pre programátorov,<br />
ako aj pre poèítaè). Sú tu však aj iné <strong>sk</strong>upiny programovacích<br />
jazykov.<br />
Poèas mnohých rokov sa hrdin<strong>sk</strong>í jazykoví teoretici –<br />
disidenti alebo aj hackeri s prive¾kým mnostvom vo¾ného<br />
èasu – opakovane pokúšali rozmýš¾a i<strong>na</strong>k. V nieko¾kých<br />
málo prípadoch boli úspešnejší ako vo svojich <strong>na</strong>jdivokejších<br />
snoch a v iných prípadoch vyvinuli veci, ktoré neboli<br />
a také výnimoèné. Z nejakých dôvodov väèši<strong>na</strong> páchate¾ov<br />
sústredila svoje úsilie <strong>na</strong> Linux a <strong>na</strong> iné operaèné systémy<br />
z unixovej rodiny. Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> dva jazyky,<br />
ktoré pravdepodobne nemali by nikdy vytvorené.<br />
INTERCAL<br />
Intercal je programovací jazyk, ktorý je podobný béèkovému<br />
filmu Plan Nine from the Outer Space. Je taký zlý, e okolo<br />
neho vznikol dokonca aj kult. A èo je ešte horšie, podarilo<br />
sa mu prei ove¾a uitoènejšie nástroje z programátor<strong>sk</strong>ého<br />
repertoára.<br />
Intercal bol vyvinutý 26. mája 1972 <strong>na</strong> Princeton<strong>sk</strong>ej<br />
univerzite Donom Woodsom a Jamesom Lyonom len s jedným<br />
cie¾om: by programovacím jazykom ako iadny iný.<br />
Jeho názov, prefíkaný akronym <strong>na</strong> Compiler Language<br />
with No Pronounceable Acronym (kompilovaný jazyk<br />
s nevyslovite¾ným akronymom), neohrozene urèuje smer<br />
vývoja tohto jazyka. V originálnom manuáli Intercalu je<br />
<strong>na</strong>písané: „Je známym a èasto demonštrovaným faktom, e<br />
osoba, ktorej práca je pre ostatných nepochopite¾ná, je ve¾mi<br />
váená.“ A Intercal je taký nepochopite¾ný, ako len jazyk<br />
môe by.<br />
Základnými dátovými typmi sú 16-bitový a 32-bitový<br />
integer. Názvy premenných a typy sú ve¾mi jednoduché:<br />
bodka (.) oz<strong>na</strong>èuje 16-bitovú premennú a dvojbodka (:) 32-<br />
bitovú. Názvy premenných sú tvorené nezápornými èíslami.<br />
Take .1 a .001 sú tá istá 16-bitová premenná, ale .321<br />
a :321 sú rôzne entity. Intercal ponúka polia 16- a 32-bitových<br />
hodnôt, dva binárne a tri unárne operátory, ktoré sú<br />
ve¾mi mocné, pretoe musia pracova <strong>na</strong>dèasy, aby dobehli<br />
chýbajúce vlastnosti z iných upadajúcich programovacích<br />
jazykov, ako sú C alebo Java.<br />
ZÁKLADY JAZYKA<br />
Binárne operátory sú interleave (<strong>na</strong>zývaný aj miešanie)<br />
a select. Operátory sú reprezentované... z<strong>na</strong>kmi, ktoré nie sú<br />
<strong>na</strong> mojej klávesnici. Nijaké obavy. V ASCII <strong>na</strong> unixových systémoch<br />
je interleave reprezentovaný z<strong>na</strong>kom c a select symbolom<br />
vlnovka (~). Ako ste si iste všimli, prístup Intercalu k<br />
pouitým z<strong>na</strong>kom je takisto unikátny. Operátor interleave<br />
zoberie dve 16-bitové èísla a striedavým vynechaním bitov<br />
vráti 32-bitový výsledok. Operátor select vyberie z prvého<br />
operandu tie bity, ktoré korešpondujú s jednotkami v druhom<br />
operande, a pribalí ich k výsledku sprava.<br />
Unárne operátory vám ani nebudem vysvet¾ova. Celá<br />
vec je jednoducho taká psychedelicky bláznivá, e sa o nej<br />
nedá di<strong>sk</strong>utova ani v súkromí medzi plnoletými dospelými.<br />
Je tu však jeden takmer pochopite¾ne vyzerajúci operátor<br />
priradenia (
L I N U X W A R E<br />
(777), keï príde <strong>na</strong> (66). Nech tam èíha èoko¾vek. Nakoniec<br />
tak ako všetky iné jazyky aj Intercal ponúka komentáre.<br />
Ktorýko¾vek riadok, ktorý nie je rozpoz<strong>na</strong>ný ako platný<br />
kód Intercalu alebo je <strong>na</strong> riadku za kódom, je povaovaný<br />
za komentár.<br />
C−INTERCAL<br />
V roku 1992 Eric S. Raymond vytvoril kompilátor <strong>na</strong>zvaný<br />
C-Intercal. C-Intercal, implementovaný v jazyku C, generuje<br />
z Intercalu Céèkové zdrojové texty. Spolu s verziou<br />
originálneho programátor<strong>sk</strong>ého manuálu, upravenou<br />
Ericom, ho môete nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.tuxedo.org/<br />
~esr/intercal/. Odváne sme s Ericom, Mr. Open Source,<br />
spravili interview o jeho úèasti <strong>na</strong> vývoji Intercalu:<br />
CS: Èo spôsobilo váš záujem o Intercal?<br />
ESR: Vyèerpanos. Keï <strong>na</strong>d tým tak rozmýš¾am, tak som pravdepodobne<br />
trpel demenciou vyvolanou stresom alebo pretraumatickým<br />
šokom, alebo nieèím podobným.<br />
CS: Aká je budúcnos Intercalu? Myslíte si, e sa stáva hybnou<br />
silou vo svete vývoja programovacích jazykov a architektúry<br />
kompilátorov?<br />
ESR: Rozhodne. Minimálne silou enúcou jaèiacich ¾udí preè<br />
z týchto oblastí.<br />
CS: Je moné programova v Intercale a zachova si duševné<br />
zdravie?<br />
ESR: Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e som si dával ve¾ký pozor, aby som<br />
ne<strong>na</strong>písal viac ako relatívne triviálne testovacie dávky kompilátora,<br />
tak neviem. Mono mi to nijako neublíilo alebo poškodenie<br />
môe by <strong>sk</strong>ryté faktom, e v základe u som b¾abotajúci<br />
maniak (aj keï existuje zopár ¾udí, ktorí by mali k tomuto<br />
tvrdeniu námietky).<br />
CS: Máte nejaké rady pre zaèí<strong>na</strong>júcich intercalových programátorov?<br />
ESR: Áno. Uteète èím <strong>sk</strong>ôr, kým nie je ne<strong>sk</strong>oro.<br />
KLASICKÉ VZDELANIE<br />
Jednou z <strong>na</strong>juitoènejších zmien v devädesiatych rokoch<br />
bol vývoj podpory inter<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizácie. Intercal normálne<br />
spracúva len èíselné hodnoty. Klasický Intercal èíta vstupné<br />
dáta formátované do slov (<strong>na</strong>príklad JEDEN TRI STYRI<br />
NULA DVA) a vypisuje dáta ako latin<strong>sk</strong>é cifry (ako je<br />
XIIIMIVCII). Novšia verzia s inter<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizáciou pozná aj<br />
iné vstupné jazyky: aztéèti<strong>na</strong>, filipínèi<strong>na</strong>, san<strong>sk</strong>rit, ba<strong>sk</strong>ièti<strong>na</strong>,<br />
gruzínèi<strong>na</strong>, volapuk a kwakiutl (albánèi<strong>na</strong> a klingónèi<strong>na</strong><br />
boli <strong>sk</strong>rátka príliš komplikované). Výstup, samozrejme,<br />
zostáva tvrdošijne <strong>na</strong>ïalej v latinke.<br />
Ïalšou ve¾kou zmenou je TriIntercal, ktorý bol zaèlenený<br />
do C-Intercalu. Toto bol nevyhnutný krok k zvýšeniu<br />
pouite¾nosti Intercalu. Mnoho programátorov povaovalo<br />
nudné boolov<strong>sk</strong>é a bitové operátory za príliš jednoduché<br />
<strong>na</strong> pochopenie. TriIntercal sa nezaauje s bitmi, ale<br />
pouíva premenné tvorené tritmi (ternárne èíslice zaloené<br />
<strong>na</strong> trojkovej aritmetike). Toto nám dáva bohatú<br />
súpravu piatich ternárnych logických operátorov. Premenné<br />
v TriIntercale sú 10-tritové a 20-tritové slová. Operátory<br />
interleave a select fungujú rov<strong>na</strong>ko ako v normálnom<br />
Intercale. Unárne operátory sú zaloené <strong>na</strong> trojhodnotovej<br />
logike, kde základné logické kombinácie sú „a“,<br />
„alebo“ a „ale“.<br />
Toto je pôsobivá abstrakcia (binárne <strong>na</strong> trinárne). Ale<br />
preèo sa zastavi tu? Samozrejme, TriIntercal sa tu nekonèí.<br />
C-Intercal podporuje dvojkové a sedmièkové sústavy.<br />
Ako vraví Eric Raymond: „Zastavili sme sa pri sedmièke,<br />
pretoe osmièkový zápis je tým <strong>na</strong>jmenším základom<br />
pouitým <strong>na</strong> u¾ahèenie komunikácie medzi ¾uïmi a strojmi.<br />
Preto sa nám pouitie osmièky zdalo protichodným k základnému<br />
princípu Intercalu.“<br />
CLC: ÏALŠIA GENERÁCIA<br />
Keby to bolo všetko, bolo by vám odpustené, e sa zaoberáte<br />
Javou. Ale je toho viac a je to ove¾a uitoènejšie,<br />
ako si myslíte. V roku 1997 indivíduum, ktoré odmietlo<br />
prezradi svoje meno a ktoré preto budeme vola Šialenec<br />
(pretoe je šialenec), implementovalo nekompatibilný<br />
kompilátor Intercalu v Perle. CLC-INTERCAL je ve¾mi vzácny.<br />
Šialenec neuznáva internet a ani uvo¾òovanie nových<br />
verzií. Napriek tomu je to však asi <strong>na</strong>jradikálnejšia zme<strong>na</strong><br />
vo svete Intercalu (túto verziu môete nájs <strong>na</strong> http://<br />
<strong>www</strong>.antipope.org/escape/).<br />
CLC-Intercal sa podobne ako Java alebo .Net pôvodne<br />
<strong>sk</strong>ladal z kompilátora a interpretera bajtkódu. Vo verzii<br />
Únik 1.-94.-80 (všetky èísla verzií CLC-Intercalu sú imaginárne<br />
èísla, iad<strong>na</strong> verzia CLC-Intercalu nebola uvo¾nená –<br />
všetky unikli) bol kompilátor prepísaný do Intercalu, tak-<br />
e môe generova výstup v kompilovanom <strong>na</strong>tívnom kóde,<br />
a nie v inom jazyku, ako je <strong>na</strong>príklad C. Momentálne je<br />
podporovaný len Intercal runtime, ale oèakáva sa aj podpora<br />
strojového kódu Pentia.<br />
CLC-Intercal má ve¾a osobitých vlastností, ale <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />
z nich je rátané COME FROM. Ako sme u <strong>sk</strong>ôr<br />
vysvetlili, mnoho programátorov pozná príkaz GOTO<br />
a vie, aké škody môu <strong>na</strong>pácha neobmedzené <strong>sk</strong>oky<br />
v rámci behu programu. GOTO sa zväèša prestalo pouíva,<br />
take len málo ¾udí si bude pamäta rátané GOTO.<br />
[Pozri <strong>na</strong>pr.: http://<strong>www</strong>.compaq.com/fortran/docs/vf-html/<br />
azsumm/rfgtcom.htm] Rátané GOTO, ktoré bolo jednou zo<br />
základných vlastností Fortranu koncom pädesiatych<br />
rokov, je výraz, ktorý po vyhodnotení ukazuje, ako sa má<br />
vetvi beh programu. Take rátané GOTO nielen jednoducho<br />
<strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> iné návestie, ale <strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> jeden z moných<br />
cie¾ov v závislosti od fázy Mesiaca.<br />
Rátané COME FROM robí to isté. Kedyko¾vek program<br />
vykoná cie¾ové návestie, <strong>sk</strong>ontroluje, èi bol dosiahnutý<br />
špecifický stav. Ak áno, <strong>sk</strong>oèí z toho návestia preè. Udeje<br />
sa to v závislosti od relatívnej fázy Jupiterových mesiacov.<br />
K tomu sa ešte <strong>na</strong>vyše prihodí pás asteroidov. Pre vyššiu<br />
presnos.<br />
Ako keby rátané GOTO nebolo dostatoène ve¾kou perverznosou,<br />
Šialenec sa rozhodol, e zavedie príkaz CREA-<br />
TE [vytvori]. CREATE v pôvodnom intercalovom manuáli<br />
nebol. Je to pravdepodobne preto, lebo tento príkaz je<br />
riadne chrapúnstvo, ktorého by sa iadny iný programátor<br />
nedopustil. CREATE vám umoòuje za behu vytvori<br />
novú syntax. Kompilátor CLC-Intercalu je implementovaný<br />
týmto spôsobom. Pre intercalového machra je týmto<br />
spôsobom a hrozivo jednoduché <strong>na</strong>rýchlo „zbúcha“<br />
kompilátor iného jazyka, <strong>na</strong>pr. COBOLu. Keïe je moné<br />
vola CREATE poèas behu programu, musí by moné, aby<br />
beiaci program mohol zavola kompilátor a nechal sa<br />
prekompilova v prípade, e sa zmenila definícia jazyka.<br />
„Kedyko¾vek je nejaký príkaz <strong>sk</strong>ompilovaný, výsledný kód<br />
je uloený. Ak je príkaz znovu zavolaný a kompilátor nebol<br />
zmenený, tak sa daný príkaz znovu nekompiluje. Hoci toto<br />
urých¾uje vykonávanie programu, nemení to jeho sémantiku.<br />
To z<strong>na</strong>mená, e sa to správa, ako keby to bolo interpretované<br />
samo sa modifikujúcim interpreterom. Okrem toho je moné<br />
pozastavi vykonávanie programu vytvorením nového súboru<br />
objektov, ktorý obsahuje všetok <strong>sk</strong>ompilovaný kód. Táto<br />
procedúra je niekedy pouitá zabudovaným optimalizátorom<br />
<strong>na</strong> urýchlenie opakovaného vykonávania programu,“ píše<br />
Šialenec v jednom zo zriedkavých momentov zrozumite¾nosti.<br />
Vrcholom tohto absurdného 'just-too-late' kompilátora<br />
[príliš ne<strong>sk</strong>orého kompilátora – opak just-in-time (JIT)<br />
kompilátora] sú dodatoèné funkcie ako CONVERT [premeò],<br />
SWAP [vymeò] and DESTROY [zniè] (ktorý môe<br />
znièi nejakú funkciu jazyka). Zmenou CLC-Intercalu <strong>na</strong><br />
3/2003 PC REVUE 107
L I N U X W A R E<br />
PLEASE COME FROM .1<br />
DO .5
L I N U X W A R E<br />
Vývoj Befunge-100 (100-vka je pravdepodobne obeou neopravenej chyby<br />
roku 2000) vraj <strong>na</strong>ïalej pokraèuje.<br />
Existuje nieko¾ko rôznych implementácií Funge-98. Odkazy <strong>na</strong> ne môete<br />
nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.catseye.mb.ca/ esoteric/befunge/98/. Pravdepodobne <strong>na</strong>jhrozivejšia<br />
je Mahonova implementácia v JavaScripte. V rodine Befunge jazykov<br />
existuje aj nieko¾ko odvodených jazykov, ako sú <strong>na</strong>príklad Weird a Blank. Tieto<br />
jazyky sú však príliš èudné, aby sa mohli prebera <strong>na</strong> verejnosti.<br />
Take ako vyzerá program v Befunge? Tu je jeden, ktorý, rátajúc smerom<br />
dolu, vypíše všetky verše z „99 f¾ašiek piva“, a kým iad<strong>na</strong> f¾aška nezostane:<br />
−− ZAÈIATOK VÝPISU<br />
92+9* :. v <<br />
>v"bottles of beer on the wall"+910<<br />
,:<br />
^_ $<br />
:.v<br />
>v"bottles of beer"+910<<br />
,:<br />
^_ $<br />
v<br />
>v"Take one down, pass it around"+910<<br />
,:<br />
^_ $<br />
1−v<br />
:<br />
>v"bottles of beer"+910.:_<br />
,:<br />
^_ $<br />
−− KONIEC VÝPISU<br />
^<br />
>v" no more beer..."+910<<br />
,:<br />
^_ $$ @<br />
v<br />
Nepovedal som, e Befunge je èudný? Len pre prípad, e ste si nemysleli, e to<br />
bolo èudné, tu je generátor Mandelbrotovej mnoiny:<br />
−− ZAÈIATOK VÝPISU<br />
#v 0# 0# 9# p# 0# 1# 9# p# < <<br />
< >09g" "−" "**:884**%:79p39p884**/:69p29p v^<br />
v9p94p98:/**488p95p99:%**488:**" "−" "g91<<br />
v>99**>69g884***79g+::*89g884***99g+:*−<br />
"@@"4**/29g884***+39g+:884**%92+9p884*<br />
< vp97<br />
:g9+92p98/**488p99%**488:++g95***488g94*2/**4"@@"*+g99***488g9<br />
8p9+19/*<br />
v>19+ 9g:69p884***+:*"@@"4**/89g884***99g+:*"@@"4**/+"<br />
"2***`#v_v ><br />
> ^<br />
v," " 1−:|<br />
>55+,@ v_v#:%*88+1g90$<<br />
,"#" <<br />
^ < ,+55 p91 _^#:%*88+1g91p90>#< 09p<br />
−− KONIEC VÝPISU<br />
Tak a teraz je vám u urèite známa jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jdôleitejších vlastností Befunge.<br />
Aj keï je jednoduchší ako Intercal, je ešte menej èitate¾ný. Zatia¾ nikto neimplementoval<br />
kvantový Befunge alebo fraktálový Befunge. Dokonca ani viacrozmerné<br />
Funge nebolo nikdy vytvorené vo viac ako troch dimenziách.<br />
Základným konceptom Befunge je, e kadý program je povaovaný za<br />
tórus. Program sa môe vykonáva z¾ava doprava, sprava do¾ava, zhora dolu<br />
alebo zdola hore. Keï sa program dostane <strong>na</strong> okraj strany, pokraèuje <strong>na</strong> druhej<br />
strane. Kadý príkaz je tvorený jedným z<strong>na</strong>kom. Niektoré príkazy menia smer<br />
vykonávania programu. Staré Befunge-93 bolo obmedzené <strong>na</strong> 80 × 25 bajtov.<br />
Podobne ako Forth alebo Postscript Befunge pouíva haldu (stack) a nemá<br />
iadne premenné.<br />
Halda je typu LIFO (last-in-first-out). Èísla 0 a 9 sú špeciálne príkazy, ktoré<br />
vloia svoju hodnotu do haldy. Úvodzovky uvádzajú alebo konèia reazec –<br />
ASCII hodnota hocijakého z<strong>na</strong>ku medzi úvodzovkami je vloená do haldy.<br />
K dispozícii sú základné operátory ('+' – sèítanie, '-' – odèítanie, '/' – celoèíselné<br />
delenie, '*' – násobenie, '%' – modulo a '!' – logická negácia). Ak je potrebné<br />
do haldy vloi èíslo väèšie ako 9, musíte porobi zopár výpoètov. Napríklad<br />
keï chcete dosta 43 do haldy, zaènete vloením 8, potom 5, potom z<strong>na</strong>k násobenia,<br />
potom 3 a <strong>na</strong>koniec z<strong>na</strong>k sèítania. Ak sa to bude vykonáva z¾ava doprava,<br />
tak to bude vyzera takto: 85*3+<br />
ale môe to vyzera aj takto: +3*58<br />
Bodka (.) vyberie hodnotu z haldy ako integer <strong>na</strong>sledovaný medzerou. Èiarka<br />
(,) vyberie ASCII hodnotu. Ako by u malo by zrejmé, vyberanie hodnôt z<br />
haldy je rýchly a ¾ahký (aj keï nie celkom zdravý) spôsob, ako písa samo sa<br />
modifikujúce programy. Môete jednoducho vytvori reazec a potom párkrát<br />
zahnú za roh a vyko<strong>na</strong> ho.<br />
Smer vykonávania programu sa môe zmeni štyrmi základnými príkazmi:<br />
'>' (vpravo), '
L I N U X W A R E<br />
Zvyšovanie výkonu di<strong>sk</strong>ov pod Linuxom<br />
Mono ste si niekedy všimli, e IDE di<strong>sk</strong>y pod<br />
Linuxom idú nejako zvláštne pomaly. Môe to by<br />
pravda. Mnohé distribúcie Linuxu toti <strong>na</strong>stavujú<br />
IDE <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbezpeènejšie hodnoty, teda <strong>na</strong>príklad<br />
nepouívajú DMA. To však nie je ideálne. Skúsime<br />
ich trošku urýchli. Na <strong>na</strong>stavovanie parametrov<br />
di<strong>sk</strong>ov slúi program hdparm. Ako parameter mu<br />
dáme IDE zariadenie, <strong>na</strong>príklad hda (master di<strong>sk</strong><br />
<strong>na</strong> prvom radièi). Nasleduje príklad výstupu:<br />
jurajbug:/home/juraj# hdparm /dev/hda<br />
/dev/hda:<br />
multcount = 0 (off)<br />
I/O support = 0 (default 16−bit)<br />
unma<strong>sk</strong>irq = 0 (off)<br />
using_dma = 0 (off)<br />
keepsettings = 0 (off)<br />
nowerr = 0 (off)<br />
readonly = 0 (off)<br />
readahead = 8 (on)<br />
geometry = 2434/255/63, sectors = 39102336, start<br />
= 0<br />
busstate = 1 (on)<br />
Ako vidíme, toto <strong>na</strong>stavenie asi nebude optimálne.<br />
Pouíva sa iba 16-bitový prístup, podpora DMA je<br />
vypnutá, vypnutá je aj monos zí<strong>sk</strong>ania viacerých<br />
sektorov <strong>na</strong> jedno prerušenie. Dôvod, preèo sú pri<br />
niektorých distribúciách takéto <strong>na</strong>stavenia, nie je<br />
však zanedbate¾ný – ktoréko¾vek z týchto <strong>na</strong>stavení<br />
môe spôsobi nestabilitu systému. Preto si pred<br />
pokusmi zálohujeme dáta alebo vloíme di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong><br />
ktorom sú nejaké menej dôleité dáta. Ak pouívame<br />
jour<strong>na</strong>lovací filesystem, môeme to <strong>sk</strong>úsi aj<br />
s ostrým di<strong>sk</strong>om, ale <strong>na</strong>jlepšie bude da sa do single<br />
user módu a pred kadým príkazom zavoláme<br />
sync (ktorý zapíše cache systému z pamäte <strong>na</strong><br />
di<strong>sk</strong>).<br />
V prípade, e nemáte zapnuté DMA (táto vo¾ba<br />
býva èasto zapnutá štandardne, ak kernel deteguje<br />
do<strong>sk</strong>u, o ktorej je známe, e toto <strong>na</strong>stavenie nespôsobí<br />
iadne problémy), <strong>sk</strong>úsime ho zapnú. Predtým<br />
však otestujeme rýchlos di<strong>sk</strong>u:<br />
/jurajbug:/home/juraj# hdparm −Tt /dev/hda<br />
/dev/hda:<br />
Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.38 seconds<br />
= 92.75 MB/sec<br />
Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 20.96 seconds<br />
= 3.05 MB/sec<br />
Zapneme DMA:<br />
jurajbug:/home/juraj# sync ; hdparm −d1 /dev/hda ;<br />
hdparm −Tt /dev/hda<br />
/dev/hda:<br />
setting using_dma to 1 (on)<br />
using_dma = 1 (on)<br />
/dev/hda:<br />
Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.42 seconds<br />
= 90.14 MB/sec<br />
Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 4.24 seconds<br />
= 15.09 MB/sec<br />
Ako vidíme, rýchlos èítania dát z di<strong>sk</strong>u sa zvýšila<br />
pänásobne! Optimálne <strong>na</strong>stavenie pre túto konkrétnu<br />
mašinu je:<br />
jurajbug:/home/juraj# sync ; hdparm −X66 −d1 −u1 −<br />
m16 −c3 /dev/hda ; hdparm −Tt /dev/hda<br />
/dev/hda:<br />
setting 32−bit I/O support flag to 3<br />
setting multcount to 16<br />
setting unma<strong>sk</strong>irq to 1 (on)<br />
setting using_dma to 1 (on)<br />
setting xfermode to 66 (UltraDMA mode2)<br />
multcount = 16 (on)<br />
I/O support = 3 (32−bit w/sync)<br />
unma<strong>sk</strong>irq = 1 (on)<br />
using_dma = 1 (on)<br />
/dev/hda:<br />
Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.42 seconds<br />
= 90.14 MB/sec<br />
Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 4.25 seconds<br />
= 15.06 MB/sec<br />
Aj keï benchmark nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l ve¾ké zrýchlenie,<br />
záa procesora pri èítaní je ove¾a nišia. To<br />
vyuijeme <strong>na</strong>príklad pri prehrávaní CD alebo DVD,<br />
kde môe by rozdiel v rýchlosti z<strong>na</strong>èný.<br />
Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e konkrétny príkaz (ale bez<br />
benchmarkov) je potrebné da do štartovacích<br />
<strong>sk</strong>riptov, keïe sa po reštarte nezachovajú. Ïalší<br />
problém je v prípade, e pouívame emuláciu SCSI<br />
(<strong>na</strong>príklad ak máme pripojenú <strong>na</strong>pa¾ovaèku alebo<br />
DVD mechaniku, kde je to potrebné). Príkaz<br />
hdparm <strong>na</strong>stavuje parametre zariadení IDE. V prípade<br />
ide-scsi nebudeme ma vytvorené blokové<br />
zariadenia /dev/hdX, preto si ich musíme <strong>na</strong>jprv<br />
vytvori. Nasleduje príklad štartovacieho <strong>sk</strong>riptu,<br />
ktorý tak robí. Di<strong>sk</strong> máme ako master <strong>na</strong> prvom<br />
radièi a DVD mechaniku ako master <strong>na</strong> druhom<br />
radièi. Ak máte iné di<strong>sk</strong>y, budete musie <strong>na</strong>stavenie<br />
prispôsobi.<br />
Musím však pripomenú, e toto <strong>na</strong>stavenie je<br />
len príklad, odporúèam preèíta manuálovú stránku<br />
hdparmu a po<strong>sk</strong>úša jednotlivé parametre. Zail<br />
som nespoèetné mnostvo mašín, kde takéto<br />
<strong>na</strong>stavenie spôsobilo okamité stuhnutie poèítaèa<br />
(<strong>na</strong>príklad ak obsahoval známu chybnú sériu èipovej<br />
súpravy VIA).<br />
#!/bin/sh<br />
/sbin/hdparm −q −X66 −d1 −u1 −m16 −c3 /dev/hda ><br />
/dev/null 2>&1<br />
mknod /tmp/hdc b 22 0<br />
/sbin/hdparm −q −X66 −d1 −u1 −m16 −c3 /tmp/hdc ><br />
/dev/null 2>&1<br />
rm −f /tmp/hdc<br />
Èísla 22 0 sú major a minor èíslo zariadenia hdc.<br />
Pre hda je to 3 0, pre hdb 3 64 a pre hdd je to 22 64.<br />
Zaujímavou vo¾bou príkazu hdparm je aj -E. Hodí<br />
sa v prípade, e si chcete pusti CD s MP3 a prekáa<br />
vám, ako CD-ROM stále mení rýchlosti (keï<br />
potrebuje <strong>na</strong>èíta dáta, radikálne zvýši rýchlos,<br />
<strong>na</strong>èíta a potom stíchne, èo spôsobuje nemalý hluk).<br />
V takomto prípade je moné zmeni rýchlos CD-<br />
ROM-ky maximálne <strong>na</strong> 1× (hdparm -E 1 /dev/hdc)<br />
a CD-ROM sa nebude s<strong>na</strong>i zvyšova rýchlos.<br />
Drím palce pri vylaïovaní systému a hlavne:<br />
preèítajte si manuálovú stránku hdparm!<br />
Juraj Bednár<br />
110 PC REVUE 3/2003
L I N U X W A R E<br />
Utilitky a nástroje pre Linux<br />
Parctrl<br />
Asi pred rokom som si spravil ovládanie kávovaru cez paralelný port (nieèo<br />
podobné nájdete v Coffee mini-HOWTO). Zariadenie je ve¾mi jednoduché<br />
(jedno relé, tranzistor, dióda, odpor a klasický 25-pinový male konektor).<br />
V spomí<strong>na</strong>nom HOWTO sa doèítate aj to, ako si mono spravi jednoduchý<br />
ovládací program. Našli sa však ¾udia, ktorým to nestaèilo, a tak uzrelo svetlo<br />
sveta viacero ïalších programov – a Parctrl je jedným z nich. Tentoraz je<br />
webovo orientovaný. Jeho <strong>na</strong>jväèšou výhodou je teda to, e svoje zariadenia<br />
môete ovláda prakticky odkia¾ko¾vek: vypnite zabudnuté svetlo vo svojej<br />
kancelárii, uvarte si èaj èi kávu cez internet! Samozrejme, všetko je chránené<br />
heslom a <strong>na</strong>vyše program je dos jednoduchý, take ak ovládate jazyk<br />
Python, môete si ho rozšíri o poadované vlastnosti.<br />
Web: http://freshmeat.net/projects/parctrl/<br />
KTageBuch<br />
U z prekladu názvu je<br />
viac-menej zrejmé, o èo<br />
ide – KTageBuch je denník<br />
pre prostredie KDE.<br />
Program má jednoduché<br />
ovládanie, poznámky<br />
môete písa rôznymi<br />
písmami a zaujímavos-<br />
ou je tzv. Mood-plugin,<br />
pomocou ktorého môete<br />
pre kadý záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>stavi<br />
náladu, ktorá vás<br />
v daný moment vystihovala! Okrem toho program podporuje kód HTML, ktorý<br />
môete do svojich záz<strong>na</strong>mov vklada.<br />
Web: http://theblessing.net/programming/programs.html<br />
PacMan<br />
Túto hru vám asi netreba<br />
predstavova. Tentoraz<br />
je vytvorená v jazyku<br />
Python a vyuíva<br />
kninicu PyGame, ktorú<br />
sme vám u nedávno<br />
predstavili (nájdete ju<br />
<strong>na</strong> decembrovom CD).<br />
Táto hra nevyniká grafickým<br />
spracovaním èi<br />
inovaènými prvkami, ale<br />
pozostáva iba z jediného<br />
zdrojového súboru (asi<br />
13k) a nieko¾kých obrázkov, take ako základ pre vaše nové hry to nie je zlé :-).<br />
Web: http://theblessing.net/programming/programs.html<br />
NewRPMs<br />
Ak máte distribúciu zaloenú <strong>na</strong> balíèkoch RPM, mono závidíte debianovcom<br />
auto update. Aj pre RPM-based distribúcie však existujú riešenia a Newrpms je<br />
jedným z nich. Je to jednoduchý Perl <strong>sk</strong>ript, ktorý kontroluje vami zadaný adresár,<br />
presnejšie kontroluje, èi v òom nie sú balíèky novšie ako tie, ktoré máte <strong>na</strong>inštalované,<br />
a vypíše ich. Okrem toho vypisuje aj chýbajúce a zastarané balíèky.<br />
Web: http://<strong>www</strong>.codewiz.org/projects/index.html#newrpms<br />
Dwnl<br />
Nakoniec tu máme ešte nieèo pre konzolových linuxákov. Ak ešte nemáte program<br />
<strong>na</strong> sahovanie súborov z internetu, <strong>sk</strong>úste Dwnl. Ide o Perl <strong>sk</strong>ript, ktorý<br />
vám ponúkne jednoducho ovládate¾né prostredie. Na sahovanie súborov pouíva<br />
program wget a umoòuje sahova aj viac súborov <strong>na</strong>raz.<br />
Web: http://<strong>www</strong>.ceti.pl/eaquer/dwnl/<br />
Oto Komiòák<br />
LINUX NEWS<br />
Dlhá studená zima je za <strong>na</strong>mi a my pomalièky konvergujeme k letu, keï sa<br />
budú ko<strong>na</strong> zaujímavé linuxové akcie. Vlastne sa to zaène u <strong>na</strong> jar pra<strong>sk</strong>ým<br />
Openweekendom (<strong>www</strong>.openweekend.cz) a Lugconom, pokraèova sa<br />
bude akciami ako Debconf v Oslo, OpenOffice.org meeting v Hamburgu a<br />
podobne. Ak sa všetko podarí, koncom augusta nás bude èaka Linuxbierwanderung<br />
v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici. Túto akciu organizuje <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá<br />
organizovala aj predchádzajúce Bierwanderungy, spolu s nieko¾kými mladými<br />
linuxákmi z Gymnázia Tajov<strong>sk</strong>ého v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici.<br />
Poïme sa však pozrie <strong>na</strong> to, èo je u za <strong>na</strong>mi. Linuxové de<strong>sk</strong>topy sa doèkali<br />
prvých release kandidátov sloven<strong>sk</strong>ej verzie OpenOffice.org 1.0.2,<br />
v èase, keï èítate tieto riadky, sa u, dúfam, <strong>na</strong> http://oo-<strong>sk</strong>.linux.<strong>sk</strong>/ bude<br />
<strong>na</strong>chádza ostrá verzia. Hlavnou zmenou má by èe<strong>sk</strong>ý „pomocník“, ktorý<br />
sa bude postupne preklada aj do slovenèiny. To poteší azda kadého<br />
pouívate¾a OpenOffice.org a dúfam, e to pritiahne aj nových priaznivcov<br />
tohto kancelár<strong>sk</strong>eho balíka.<br />
Verzie 3.1 sa doèkalo aj de<strong>sk</strong>topové prostredie KDE. Od poslednej verzie<br />
prešlo bezpeènostným auditom, výrazne sa ho dotkli aj ruky grafikov, ktorí<br />
spravili nové vektorové ikonky Crystal (ktoré sa dajú stiahnu aj vo formáte<br />
Scalable Vector Graphics – W3C štandarde <strong>na</strong> vektorovú grafiku).<br />
Súèasou grafickej obmeny je aj grafická téma Keramik. Výrazne do KDE 3.1<br />
zasiahol aj tzv. usability tím (teda tím ¾udí, ktorí sa s<strong>na</strong>ia, aby bolo KDE èo<br />
<strong>na</strong>jjednoduchšie pouite¾né). Zmenili a spreh¾adnili nieko¾ko dialógov a <strong>na</strong>stavení.<br />
Samozrejme, sú tu aj nové vlastnosti, dokonca aj celé nové programy.<br />
V <strong>na</strong>jblišej verzii sa môeme teši <strong>na</strong> nové balíky kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
aplikácií, ktoré zasponzorovala nemecká vláda.<br />
GNOME tím vydal verziu tohto de<strong>sk</strong>topového prostredia s oz<strong>na</strong>èením<br />
2.2. GNOME 2.2 úspešne zavàšilo prechod <strong>na</strong> novú verziu Gtk, ktorý sa pri<br />
GNOME 2.0 nie celkom podaril. Krajší a zdoko<strong>na</strong>lený je aj Nautilus (správca<br />
súborov), panel podporuje výber tém. V GNOME 2.2 sa u štandardne<br />
<strong>na</strong>chádza aj multimediálny prehrávaè GStreamer a aj nový MetaCity<br />
Window Ma<strong>na</strong>ger. Nové verzie KDE a GNOME podporujú spoloèné štandardy,<br />
ktoré boli vyvinuté <strong>na</strong> zjednotenie vecí, ako sú <strong>na</strong>pr. poloky v menu.<br />
Tieto prostredia teda pomalièky zastierajú <strong>na</strong>jproblematickejšie rozdiely<br />
a ušetria tvorcom distribúcií mnostvo èasu.<br />
Pre priaznivcov IP telefónie je tu dobrá správa. Program GnomeMeeting,<br />
ktorý implementuje <strong>na</strong>jnovšie štandardy IP telefónie a videoconferencingu,<br />
funguje s telefónnym operátorom MicroTelco. Takto je moné u<strong>sk</strong>utoèòova<br />
lacné hovory do zahranièia priamo z vášho linuxového poèítaèa.<br />
Momentálne je <strong>na</strong> to potrebná karta QuickNet, do ktorej môete zastrèi<br />
klasický a<strong>na</strong>lógový telefón a telefonova. Hovory medzi dvoma Gnome-<br />
Meetingmi sú, samozrejme, zadarmo, za hovory do klasickej telefónnej<br />
siete sa nieèo platí. Dúfam, e èo<strong>sk</strong>oro uvidíme aj iných operátorov a nebude<br />
treba kupova kartu QuickNet.<br />
Eric S. Raymond, autor známej eseje The Catherdral and The Bazaar,<br />
práve tvorí kniku The Art of Unix Programming. Môete ho sledova priamo<br />
pri èine <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.catb.org/~esr/writings/taoup/.<br />
Spoloènos MandrakeSoft sa momentálne <strong>na</strong>chádza v akých fi<strong>na</strong>nèných<br />
problémoch. Poiadala francúz<strong>sk</strong>y súd o ochranu pred bankrotom<br />
a s<strong>na</strong>í sa reštrukturalizova fi<strong>na</strong>nèné toky. Vyzerá to však tak, e zatia¾ sa<br />
bankrot nekoná. Firma vydá distribúciu Mandrake Linux 9.1 (s novým<br />
XFree86 a KDE 3.1). MandrakeSoft takisto oznámil podobnú politiku ako<br />
Microsoft a RedHat – ivotný cyklus svojich distribúcií. De<strong>sk</strong>topové komponenty<br />
budú ma „trvanlivos“ 12 mesiacov, základné komponenty (kernel,<br />
Apache...) budú podporované 18 mesiacov.<br />
Firma Reasoning vydala (http://<strong>www</strong>.businesswire.com/cgi-bin/f_headline.<br />
cgi?bw.021103/230420300) správu o kvalite implementácie TCP/IP stacku<br />
v rôznych operaèných systémoch. Porovnávala spolu šes implementácií,<br />
z toho tá linuxová mala <strong>na</strong>jmenej (len 8) problémov. V Reasoningu pre<br />
tento audit pre<strong>sk</strong>úmali 81 852 riadkov kódu linuxového kernela.<br />
Ak vás nieèo v linuxovom svete zaujalo a chcete sa o to podeli alebo by<br />
ste radi informovali o nejakom zaujímavom projekte, <strong>na</strong>píšte <strong>na</strong> moju adresu.<br />
Prajem vám príjemný zvyšok mesiaca.<br />
Juraj Bednár<br />
3/2003 PC REVUE 111
P R O G R A M U J E M E<br />
Assembler pod Windows<br />
27. èas: Systémové informácie IV.<br />
V tejto èasti si dokonèime opis funkcií API, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie sys−<br />
témových informácií. Praktický príklad – ako i<strong>na</strong>k – nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sek−<br />
cii Programujeme – Assembler pod Windows.<br />
⊳ SPI_ICONHORIZONTALSPACING – Nastaví šírku priestoru ikony. Parameter<br />
uiParam špecifikuje poèet obrazových bodov horizontálneho priestoru medzi iko<strong>na</strong>mi.<br />
⊳ SPI_ICONVERTICALSPACING – Nastaví výšku priestoru ikony. Parameter uiParam<br />
špecifikuje poèet obrazových bodov vertikálneho priestoru medzi iko<strong>na</strong>mi.<br />
⊳ SPI_LANGDRIVER – Nepouité (not implemented).<br />
⊳ SPI_SCREENSAVERRUNNING – Iba pre Windows 95: pouíva sa interne; aplikácie<br />
nemôu poui tento príz<strong>na</strong>k (flag).<br />
⊳ SPI_SETACCESSTIMEOUT – Nastaví štruktúru ACCESSTIMEOUT, ktorá opisuje<br />
periódu èasového zdrania spolu s vlastnosami prístupu (accessibility features).<br />
Parameter pvParam musí ukazova <strong>na</strong> dáta ACCESSTIMEOUT, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi.<br />
Štruktúra ACCESSTIMEOUT má tvar:<br />
typedef struct tagACCESSTIMEOUT {<br />
UINT cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
DWORD iTimeOutMSec;<br />
} ACCESSTIMEOUT;<br />
cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />
dwFlags – flag špecifikujúci vlastnosti (time−out) správania pre dostupné funkcie,<br />
iTimeOutMSec – špecifikuje dobu (time−out) v milisekundách.<br />
⊳ SPI_SETANIMATION – Nastaví štruktúru ANIMATIONINFO, ktorá opisuje animaèné<br />
efekty aktuálneho pouívate¾a. Parameter pvParam musí ukazova <strong>na</strong> dáta ANIMA−<br />
TIONINFO, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra ANIMATIONINFO má tvar:<br />
typedef struct tagANIMATIONINFO {<br />
UINT cbSize;<br />
int iMinAnimate;<br />
} ANIMATIONINFO, FAR *LPANIMATIONINFO;<br />
cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />
iMinAnimate – urèuje, èi animácia minimize a restore je povolená (nenulová hodnota)<br />
alebo zakázaná (ak ide o nulu).<br />
⊳ SPI_SETBEEP – Zapne alebo vypne zvukovú sig<strong>na</strong>lizáciu (warning). Parameter<br />
uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je zvuková sig<strong>na</strong>lizácia zapnutá, alebo FALSE, ak je<br />
zvuková sig<strong>na</strong>lizácia vypnutá.<br />
⊳ SPI_SETBORDER – Nastaví koeficient ve¾kosti okraja. Parameter uiParam špecifiku−<br />
je novú hodnotu.<br />
⊳ SPI_SETDEFAULTINPUTLANG – Nastaví štandardný vstupný jazyk pre systémovú<br />
konzolu a aplikácie. Špecifikovaný jazyk sa musí da zobrazi pomocou aktuálnej systé−<br />
movej <strong>sk</strong>upiny z<strong>na</strong>kov. Parameter uiParam nie je pouitý. Parameter pvParam musí ukazo−<br />
va <strong>na</strong> 32−bitovú premennú, ktorá obsahuje keyboard layout handle pre štandardný jazyk.<br />
⊳ SPI_SETDESKPATTERN – Nastaví obrazec (pattern) pozadia de<strong>sk</strong>topu, prièom sa<br />
táto hodnota preèíta zo súboru WIN.INI z k¾úèa Pattern=.<br />
⊳ SPI_SETDESKWALLPAPER – Nastaví tapetu (wallpaper) de<strong>sk</strong>topu. Parameter<br />
pvParam musí obsahova ukazovate¾ <strong>na</strong> nulou zakonèený reazec, ktorý obsahuje meno<br />
bitmap súboru. Vo vyšších operaèných systémoch (W2K, resp. Windows XP) je moné<br />
poui ako tapety aj súbory typu *.bmp; *.gif; *.jpg; *.jpeg; *.dib; *.png.<br />
⊳ SPI_SETDOUBLECLICKTIME – Nastaví interval v milisekundách medzi dvoma klik−<br />
nutiami, aby boli vyhodnotené ako dvojité kliknutie. Parameter uiParam obsahuje hod−<br />
notu v milisekundách. Double−click time je maximálny poèet milisekúnd, ktoré môu<br />
uplynú medzi prvým a druhým kliknutím.<br />
⊳ SPI_SETDOUBLECLKHEIGHT – Nastaví horizontálnu vzdialenos, ktorá umoòuje<br />
vyhodnoti druhé kliknutie ako double−click – parameter uiParam.<br />
⊳ SPI_SETDOUBLECLKWIDTH – Nastaví vertikálnu vzdialenos, ktorá umoòuje<br />
vyhodnoti druhé kliknutie ako double−click – parameter uiParam.<br />
⊳ SPI_SETDRAGFULLWINDOWS – Zapne alebo vypne uchopenie celého ok<strong>na</strong>.<br />
Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je uchopenie celého ok<strong>na</strong> zapnuté, alebo<br />
FALSE, ak je uchopenie celého ok<strong>na</strong> vypnuté. Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k (flag) je pod−<br />
porovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalovaný balík Windows Plus!. Pozri SPI_GETWINDOWSEXTEN−<br />
SION.<br />
⊳ SPI_SETDRAGHEIGHT – Nastaví výšku pravouholníka (v bodoch) pouitého <strong>na</strong> zis−<br />
tenie zaèiatku operácie ahania. Pozrite SM_CXDRAG a SM_CYDRAG v tabu¾ke pod¾a<br />
parametra nIndex funkcie GetSystemMetrics.<br />
⊳ SPI_SETDRAGWIDTH – Nastaví šírku pravouholníka (v bodoch) pouitého <strong>na</strong> ziste−<br />
nie zaèiatku operácie ahania. Pozrite SM_CXDRAG a SM_CYDRAG v tabu¾ke pod¾a para−<br />
metra nIndex funkcie GetSystemMetrics.<br />
⊳ SPI_SETFASTTASKSWITCH – Tento príz<strong>na</strong>k (flag) je u zastaraný. Zapne alebo<br />
vypne rýchle prepí<strong>na</strong>nie úloh.<br />
⊳ SPI_SETFILTERKEYS – Nastaví prístup ku k¾úèom filtra. Parameter pvParam musí<br />
ukazova <strong>na</strong> dáta FILTERKEYS, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagFILTERKEYS {<br />
UINT cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
DWORD iWaitMSec;<br />
DWORD iDelayMSec;<br />
DWORD iRepeatMSec;<br />
DWORD iBounceMSec;<br />
} FILTERKEYS;<br />
// fk<br />
cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />
dwFlags – <strong>na</strong>staví bit príz<strong>na</strong>ku, ktorý špecifikuje vlastnosti filtra. Sú definované <strong>na</strong>sle−<br />
dujúce hodnoty: FKF_AVAILABLE – vlastnosti filtra sú dostupné; FKF_CLICKON – poèí−<br />
taè generuje zvuk cvaknutia, keï je stlaèený alebo prijatý kláves; FKF_FILTERKEYSON –<br />
vlastnosti filtra sú aktívne; FKF_HOTKEYACTIVE – pouívate¾ môe zmeni vlastnosti fil−<br />
tra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne stlaèením klávesu SHIFT <strong>na</strong> pribline osem sekúnd;<br />
FKF_HOTKEYSOUND – ak je <strong>na</strong>stavený tento príz<strong>na</strong>k, poèítaè prehrá zvuk sirény, keï<br />
pouívate¾ zmení vlastnosti filtra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky<br />
(HOT KEY); FKF_CONFIRMHOTKEY – iba pre Windows 95: Potvrdzovací dialógový box je<br />
zobrazený, keï sú vlastnosti filtra aktivované pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);<br />
FKF_INDICATOR – iba pre Windows 95: Vizuálny indikátor je zobrazený, keï sú vlast−<br />
nosti filtra aktívne.<br />
iWaitMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèi<br />
kláves <strong>sk</strong>ôr, ne je akceptovaný poèítaèom,<br />
iDelayMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèi<br />
kláves <strong>sk</strong>ôr, ako sa znovu zopakuje,<br />
iRepeatMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, medzi ktorým sa zopakuje<br />
stlaèenie klávesu,<br />
iBounceMSec – špecifikuje hodnotu èasu v milisekundách, ktorý musí uplynú po<br />
uvo¾není klávesu <strong>sk</strong>ôr, ne poèítaè akceptuje ïalšie stlaèenie toho istého klávesu.<br />
⊳ SPI_SETFONTSMOOTHING – Povolí alebo zakáe vlastnos vyhladzovanie písma<br />
(font smoothing feature). Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je<br />
<strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je vyhladzovanie písma povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu<br />
FALSE. Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k je podporovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalovaný Windows<br />
Plus!. Pozrite si SPI_GETWINDOWSEXTENSION.<br />
⊳ SPI_SETGRIDGRANULARITY – Nastaví priestor medzi umiestnenými polokami –<br />
uiParam.<br />
⊳ SPI_SETHANDHELD – Pouíva sa interne; aplikácie nemôu túto hodnotu poui.<br />
⊳ SPI_SETHIGHCONTRAST – Iba pre Windows 95: Nastaví prístupové vlastnosti para−<br />
metrov vysokého kontrastu. Parameter pvParam musí obsahova ukazovate¾ (pointer)<br />
<strong>na</strong> štruktúru HIGHCONTRAST. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagHIGHCONTRAST { // hc<br />
UINT cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
LPTSTR lpszDefaultScheme;<br />
} HIGHCONTRAST, FAR* LPHIGHCONTRAST;<br />
cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />
dwFlags – špecifikuje kombináciu <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: HCF_AVAILABLE – vysoko<br />
kontrastný mód je prístupný; HCF_CONFIRMHOTKEY – potvrdzovací dialóg box sa zob−<br />
razí, keï je vysoko kontrastný mód aktivovaný pomocou klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);<br />
HCF_HIGHCONTRASTON – vysoko kontrastný mód je aktívny; HCF_HOTKEYACTIVE –<br />
pouívate¾ môe zmeni vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívny alebo neaktívny súèasným<br />
stlaèením ¾avého klávesu ALT, ¾avého klávesu SHIFT a klávesu PRINT SCREEN (Prt Sc);<br />
HCF_HOTKEYAVAILABLE – kláves pre vysoko kontrastný mód môe by povolený.<br />
Aplikácia môe vráti túto hodnotu, ale nemôe ju <strong>na</strong>stavi; HCF_HOTKEYSOUND –<br />
poèítaè prehrá zvuk sirény, keï pouívate¾ zmení vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívny<br />
alebo neaktívny pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY); HCF_INDICATOR – vizuálny<br />
indikátor sa zobrazí, keï je vysoko kontrastný mód aktívny. Táto hodnota nie je<br />
pouívaná a je ignorovaná;<br />
lpszDefaultScheme – ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec obsahujúci meno štandardnej farebnej<br />
schémy.<br />
⊳ SPI_SETICONMETRICS – Umoní zmeni metrickú sústavu ikony. Parameter<br />
pvParam musí obsahova adresu (pointer) štruktúry ICONMETRICS. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagICONMETRICS {<br />
UINT cbSize;<br />
int iHorzSpacing;<br />
int iVertSpacing;<br />
int iTitleWrap;<br />
LOGFONT lfFont;<br />
} ICONMETRICS, FAR *LPICONMETRICS;<br />
cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />
iHorzSpacing a iVertSpacing – horizontálny a vertikálny priestor v bodoch pre kadú<br />
ikonu,<br />
iTitleWrap – ak je tento príz<strong>na</strong>k nenulový, popis ikony je <strong>na</strong> novom riadku. V prípade,<br />
e je tento parameter nula, popis ikony sa nezarovnáva.<br />
lfFont – špecifikuje font, ktorý sa pouije <strong>na</strong> popis ikony.<br />
112 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
⊳ SPI_SETICONTITLELOGFONT – Umoní zmeni informáciu o písme, ktoré sa<br />
pouije <strong>na</strong> text ikony. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého<br />
sa uloí obsah štruktúry LOGFONT. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagLOGFONT {<br />
LONG lfHeight;<br />
LONG lfWidth;<br />
LONG lfEscapement;<br />
LONG lfOrientation;<br />
LONG lfWeight;<br />
BYTE lfItalic;<br />
BYTE lfUnderline;<br />
BYTE lfStrikeOut;<br />
BYTE lfCharSet;<br />
BYTE lfOutPrecision;<br />
BYTE lfClipPrecision;<br />
BYTE lfQuality;<br />
BYTE lfPitchAndFamily;<br />
TCHAR lfFaceName[LF_FACESIZE];<br />
} LOGFONT;<br />
⊳ SPI_SETICONTITLEWRAP – Umoní <strong>na</strong>stavi zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony <strong>na</strong> povolené<br />
alebo zakázané. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong><br />
TRUE, ak je zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu FALSE.<br />
⊳ SPI_SETKEYBOARDDELAY – Nastaví one<strong>sk</strong>orenie opakovania klávesu pre klávesni−<br />
cu. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí aktuálne<br />
<strong>na</strong>stavenie one<strong>sk</strong>orenia opakovania klávesu pre klávesnicu v milisekundách.<br />
⊳ SPI_SETKEYBOARDPREF – Iba pre Windows 95: Nastaví preferencie klávesnice.<br />
Toto <strong>na</strong>hradí rozhranie myši. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je táto vo¾ba<br />
aktív<strong>na</strong>, v opaènom prípade obsahuje hodnotu FALSE.<br />
⊳ SPI_SETKEYBOARDSPEED – Nastaví rýchlos opakovania klávesu pre klávesnicu.<br />
Parameter uiParam musí obsahova poèet milisekúnd medzi kadým opakovaním klá−<br />
vesnice.<br />
⊳ SPI_SETLANGTOGGLE – Nastaví klávesovú <strong>sk</strong>ratku (HOT KEY) <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />
vstupnými jazykmi klávesnice. Hodnota tejto klávesovej <strong>sk</strong>ratky je preèítaná zo systémo−<br />
vého registra. Register musí by <strong>na</strong>stavený <strong>sk</strong>ôr, ako je tento príz<strong>na</strong>k (flag) pouitý.<br />
Cesta ku k¾úèu v systémovom registri je: \HKEY_CURRENT_USER\keyboard layout\toggle.<br />
Platné hodnoty sú: "1" = ALT+SHIFT, "2" = CTRL+SHIFT a "3" = iad<strong>na</strong> klávesová <strong>sk</strong>ratka.<br />
⊳ SPI_SETLOWPOWERACTIVE – Iba pre Windows 95: Aktivuje alebo deaktivuje níz−<br />
koodberový mód šetrenia obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je<br />
mód aktívny, v opaènom prípade parameter uiParam obsahuje hodnotu FALSE.<br />
Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL.<br />
⊳ SPI_SETLOWPOWERTIMEOUT – Nastaví faktor èasového zdrania pre nízkoodbe−<br />
rový mód šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje faktor èasového zdrania v<br />
sekundách. Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL.<br />
⊳ SPI_SETMENUDROPALIGNMENT – Nastaví zarov<strong>na</strong>nie pop−up menu. Parameter<br />
pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak sa pop−up menu<br />
zarovná doprava, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE a menu je<br />
zarov<strong>na</strong>né do¾ava.<br />
⊳ SPI_SETMINIMIZEDMETRICS – Nastaví štruktúru MINIMIZEDMETRICS, ktorá opisu−<br />
je mernú sústavu minimalizovaného ok<strong>na</strong>. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong><br />
dáta štruktúry MINIMIZEDMETRICS, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagMINIMIZEDMETRICS {<br />
UINT cbSize;<br />
int iWidth;<br />
int iHorzGap;<br />
int iVertGap;<br />
int iArrange;<br />
} MINIMIZEDMETRICS, FAR *LPMINIMIZEDMETRICS;<br />
⊳ SPI_SETMOUSE – Nastaví prah a rýchlos myši. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong><br />
pole hodnôt UINT. Tieto celé èísla predstavujú x−ové posunutie, y−ové posunutie a rých−<br />
los myši. Na zistenie podrobností si pozrite funkciu mouse_event.<br />
⊳ SPI_SETMOUSEBUTTONSWAP – Vymení alebo obnoví výz<strong>na</strong>m ¾avého a pravého<br />
tlaèidla myši. Parameter uiParam obsahuje hodnotu TRUE, ak ide o výmenu. V prípade,<br />
ak ide o obnovenie, parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> FALSE.<br />
⊳ SPI_SETMOUSEHOVERHEIGHT – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví výšku štvorca v<br />
bodoch, vo vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generu−<br />
je správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam musí obsahova výšku v bodoch,<br />
ktorá sa má <strong>na</strong>stavi.<br />
⊳ SPI_SETMOUSEHOVERTIME – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví èas v milisekundách,<br />
pokým zostal ukazovate¾ myši v pravouholníku, pre funkciu TrackMouseEvent generuje<br />
správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam musí obsahova èas v milisekundách,<br />
ktorý sa má <strong>na</strong>stavi.<br />
⊳ SPI_SETMOUSEHOVERWIDTH – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví šírku štvorca v<br />
bodoch, vo vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generu−<br />
je správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam obsahuje šírku v bodoch, ktorá sa<br />
má <strong>na</strong>stavi.<br />
⊳ SPI_SETMOUSEKEYS – Nastaví informácie o vlastnostiach prístupu k tlaèidlám<br />
myši. Tieto údaje sú uloené v štruktúre MOUSEKEYS. Parameter pvParam obsahuje<br />
ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MOUSEKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Tvar štruktúry je:<br />
typedef struct _MOUSEKEYS {<br />
DWORD cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
DWORD iMaxSpeed;<br />
DWORD iTimeToMaxSpeed;<br />
DWORD iCtrlSpeed;<br />
DWORD dwReserved1;<br />
DWORD dwReserved2;<br />
} MOUSEKEYS;<br />
⊳ SPI_SETMOUSETRAILS – Iba pre Windows 95: povolí alebo zakáe funkciu Mouse<br />
Trails. Táto funkcia zlepšuje vidite¾nos kurzora myši pri aktivite. Parameter pvParam je<br />
ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu INT. Ak je táto hodnota nula alebo jed<strong>na</strong>, funkcia je blokovaná.<br />
V prípade, e je táto hodnota väèšia ako jed<strong>na</strong>, funkcia je povolená.<br />
⊳ SPI_SETNONCLIENTMETRICS – Nastaví metrickú sústavu nepouívate¾<strong>sk</strong>ej plochy<br />
neminimalizovaného ok<strong>na</strong> v štruktúre NONCLIENTMETRICS. Parameter pvParam obsa−<br />
huje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru NONCLIENTMETRICS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktú−<br />
ra má tvar:<br />
typedef struct tagNONCLIENTMETRICS {<br />
UINT cbSize;<br />
int iBorderWidth;<br />
int iScrollWidth;<br />
int iScrollHeight;<br />
int iCaptionWidth;<br />
int iCaptionHeight;<br />
LOGFONT lfCaptionFont;<br />
int iSmCaptionWidth;<br />
int iSmCaptionHeight;<br />
LOGFONT lfSmCaptionFont;<br />
int iMenuWidth;<br />
int iMenuHeight;<br />
LOGFONT lfMenuFont;<br />
LOGFONT lfStatusFont;<br />
LOGFONT lfMessageFont;<br />
} NONCLIENTMETRICS, FAR* LPNONCLIENTMETRICS;<br />
⊳ SPI_SETPENWINDOWS – Iba pre Windows 95: špecifikuje, èi boli zavedené pen<br />
windows. Parameter uiParam = TRUE, ak boli zavedené, v opaènom prípade parameter<br />
uiParam = FALSE. Parameter pvParam <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />
⊳ SPI_SETPOWEROFFACTIVE – Iba pre Windows 95: Aktivuje alebo deaktivuje stav<br />
šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje 1 (aktivova) alebo 0 (deaktivova).<br />
Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />
⊳ SPI_SETPOWEROFFTIMEOUT – Iba pre Windows 95: Nastaví hodnotu èasového<br />
zdrania pre stav šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje poèet sekúnd, ktoré<br />
musia uplynú <strong>sk</strong>ôr, ako je inicializované šetrenie obrazovky. Parameter pvParam musí<br />
by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />
⊳ SPI_SETSCREENREADER – Iba pre Windows 95: Indikuje, èi je spustený pomocný<br />
program obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu TRUE, ak je pomocný<br />
program obrazovky aktívny, v opaènom prípade tento parameter obsahuje hodnotu<br />
FALSE.<br />
⊳ SPI_SETSCREENSAVEACTIVE – Nastaví stav šetriè obrazovky. Parameter uiParam<br />
je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu TRUE, ak je šetriè obrazovky aktivovaný, v opaènom prípade je<br />
<strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE.<br />
⊳ SPI_SETSCREENSAVETIMEOUT – Nastaví hodnotu èasového zdrania pre šetrenie<br />
obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> poèet sekúnd, poèas ktorých musí by<br />
poèítaè v pokoji (idle), aby sa spustil šetriè obrazovky.<br />
⊳ SPI_SETSERIALKEYS – Iba pre Windows 95: Nastaví štruktúru SERIALKEYS, ktorá<br />
opisuje vlastnosti prístupu k sériovým k¾úèom. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾<br />
<strong>na</strong> štruktúru SERIALKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagSERIALKEYS { // <strong>sk</strong><br />
DWORD cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
LPSTR lpszActivePort;<br />
LPSTR lpszPort;<br />
DWORD iBaudRate;<br />
DWORD iPortState;<br />
} SERIALKEYS, FAR* LPSERIALKEYS;<br />
⊳ SPI_SETSHOWSOUNDS – Nastaví vizuálnu reprezentáciu zvuku (ShowSounds) <strong>na</strong><br />
aktívne alebo neaktívne. Parameter uiParam obsahuje hodnotu TRUE (aktívne) alebo<br />
FALSE (neaktívne).<br />
⊳ SPI_SETSNAPTODEFBUTTON – Iba pre Windows NT: Povolí alebo zakáe funkciu<br />
s<strong>na</strong>p_to_default_button. Ak je funkcia povolená, kurzor myši sa automaticky presunie<br />
<strong>na</strong> default tlaèidlo "OK" alebo "Apply" v dialógovom okne. Parameter uiParam obsahuje<br />
ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je funkcia aktív<strong>na</strong>, alebo<br />
<strong>na</strong> FALSE, ak je funkcia neaktív<strong>na</strong>.<br />
⊳ SPI_SETSOUNDSENTRY – Nastaví štruktúru SOUNDSENTRY. Parameter pvParam<br />
obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru SOUNDSENTRY, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktú−<br />
ra má tvar:<br />
3/2003 PC REVUE 113
P R O G R A M U J E M E<br />
typedef struct tagSOUNDSENTRY {<br />
UINT cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
DWORD iFSTextEffect;<br />
DWORD iFSTextEffectMSec;<br />
DWORD iFSTextEffectColorBits;<br />
DWORD iFSGrafEffect;<br />
DWORD iFSGrafEffectMSec;<br />
DWORD iFSGrafEffectColor;<br />
DWORD iWindowsEffect;<br />
DWORD iWindowsEffectMSec;<br />
LPTSTR lpszWindowsEffectDLL;<br />
DWORD iWindowsEffectOrdi<strong>na</strong>l;<br />
} SOUNDSENTRY, *LPSOUNDSENTRY;<br />
⊳ SPI_SETSTICKYKEYS – Nastaví štruktúru STICKYKEYS, ktorá opisuje parametre<br />
vlastností prístupu ku k¾úèom sticky. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruk−<br />
túru STICKYKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagSTICKYKEYS {<br />
DWORD cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
} STICKYKEYS, *LPSTICKYKEYS;<br />
⊳ SPI_SETTOGGLEKEYS – Nastaví štruktúru TOGGLEKEYS, ktorá opisuje parametre<br />
vlastností prístupu k prepí<strong>na</strong>cím k¾úèom toggle keys. Prepí<strong>na</strong>cí k¾úè má za následok pro−<br />
dukovanie vysokého šumu, keï je modifikovaný kláves stlaèený, a hlbokého tónu, keï je<br />
kláves uvo¾nený. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru TOGGLEKEYS,<br />
ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />
typedef struct tagTOGGLEKEYS {<br />
DWORD cbSize;<br />
DWORD dwFlags;<br />
} TOGGLEKEYS;<br />
⊳ SPI_SETWHEELSCROLLLINES – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví poèet riadkov,<br />
o ktoré sa posunú <strong>na</strong>pr. údaje v listboxe, keï pouívate¾ pootoèí kolie<strong>sk</strong>om myši.<br />
Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, ktorá sa má <strong>na</strong>stavi.<br />
⊳ SPI_SETWORKAREA – Nastaví ve¾kos pracovnej plochy (de<strong>sk</strong>top). Ide o plochu<br />
<strong>na</strong>d panelom, v ktorom sa <strong>na</strong>chádza tlaèidlo START. Parameter pvParam je ukazovate¾<br />
<strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá obsahuje mernú sústavu pracovnej plochy v obrazových<br />
bodoch. Štruktúra RECT má tvar:<br />
typedef struct _RECT {<br />
LONG left;<br />
LONG top;<br />
LONG right;<br />
LONG bottom;<br />
} RECT;<br />
VerLanguageName<br />
Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />
Áno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc<br />
Funkcia VerLanguageName vráti opisný reazec pre daný identifikátor jazyka.<br />
Syntax: DWORD VerLanguageName, DWORD wLang, LPTSTR szLang, DWORD nSize<br />
DWORD wLang: Identifikátor jazyka, ktorého meno sa má zí<strong>sk</strong>a.<br />
LPTSTR szLang: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno jazyka.<br />
DWORD nSize: Ve¾kos buffera szLang v bajtoch.<br />
Výsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti poèet bajtov <strong>sk</strong>opíro−<br />
vaných do buffera, do tohto poètu sa neráta ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. Ak buffer neob−<br />
sahuje dostatok miesta, funkcia vráti poèet bajtov, ktoré je potrebné v pamäti rezervo−<br />
va. Tento poèet, <strong>na</strong>opak, v sebe zahàòa aj zakonèovací z<strong>na</strong>k nula. Pokus o zí<strong>sk</strong>anie<br />
me<strong>na</strong> neexistujúceho jazyka dáva <strong>na</strong> výstupe funkcie nulu.<br />
NABUDÚCE. Koneène sme nepríjemnú teóriu zvládli, <strong>na</strong>budúce si ukáeme nieèo zau−<br />
jímavejšie. Èas bude ma názov Tipy a triky a ukáeme si, ako v Assembleri vyrobi<br />
prieh¾adné dialógové okná, ktoré niektorí z vás u poz<strong>na</strong>jú zo systému Windows XP. Zá−<br />
roveò sa vrátime k èasti o System Icon Tray a doplníme si nieko¾ko uitoèných funkcií. Urèite<br />
sa máte <strong>na</strong> èo teši.<br />
Literatúra<br />
[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing,<br />
Brno 1997.<br />
[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />
[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />
Peter Gašparoviè<br />
Delphi v praxi / 24. èas: RGB<br />
U výstiný názov nám <strong>na</strong>šepkáva obsah toho, èo sa doèítate v tomto èlánku. RGB (Red<br />
Green Blue) je <strong>sk</strong>ratka pouívaná pri <strong>sk</strong>ladaní obrazu z troch zloiek (farieb: èervená, zele−<br />
ná, modrá). Kadý bod môeme rozdeli <strong>na</strong> tieto tri zloky, ktoré po iadanej modifikácii<br />
inverzným postupom spätne zlúèime do jedného bodu. Maximál<strong>na</strong> hodnota jednej zloky<br />
je 255, ak uvaujeme schému RGB, máme tri zloky s 255 kombináciami. Z týchto troch<br />
zloiek dokáeme vytvori 16 777 216 rôznych farieb. Nehovoriac o monostiach, ktoré<br />
sa nám núkajú po rozklade <strong>na</strong> jednotlivé zloky. Matematika a zdravá logika nás vedú k<br />
rôznym monostiam modifikácie originálneho obrázka. Ukáeme si nieèo, èo dokáu také<br />
vychytené grafické editory ako Adobe Photoshop. Samozrejme, neèakajte nijaké grafické<br />
zázraky a ohurujúce matematické prepoèty, lebo pre programátora jednotlivca stále platí:<br />
„Nerobme to, èo u niekto urobil.“ (Samozrejme, ak to nedokáeme lepšie.)<br />
FAREBNÉ ZLOKY RGB. Ako som v úvode spomenul, kadý bod obrázka sa <strong>sk</strong>ladá<br />
z troch farieb. Výsledná farba bodu je závislá od podielu èervenej, zelenej a modrej. Prvá<br />
èas nášho ukákového programu bude rozklada obrázok <strong>na</strong> základné farebné zloky. Na<br />
priloenom demonštraènom obrázku vidíme výsledok <strong>na</strong>sledujúcej rutiny. Pred jej apliko−<br />
vaním do programu som <strong>na</strong> formulár poloil štyri komponenty TImage, prièom do Ima−<br />
ge1 som vloil cez vlastnos komponentu picture bitmapu. Samozrejme, pouijeme aj tla−<br />
èidlo akcie TButton.<br />
procedure TForm1.RGBButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y:Integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b:Byte;<br />
begin<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r:= (pix and $0000FF);<br />
g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />
b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />
Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= r;<br />
Image3.Canvas.Pixels[x,y]:= g shl 8;<br />
Image4.Canvas.Pixels[x,y]:= b shl 16;<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Z prvých riadkov procedúry vidí−<br />
me, e obrázok bude rozoberaný<br />
bod po bode, take treba zvoli ob−<br />
rázok v rozumnom, teda nišom roz−<br />
líšení, aby èas vykonávanej operácie<br />
bol èo <strong>na</strong>jkratší. Do premennej<br />
pix „<strong>na</strong>lejeme“ farbu, ktorú logickou<br />
operáciou rozdelíme a uloíme do<br />
premenných r, g, b. Logická operá−<br />
cia and je pouitá pre bitový súèin,<br />
teda vybratie urèitých bitov z èísla.<br />
Mono ste sa ešte nikdy nestretli s<br />
operátorom shr, ktorý vykonáva Obr. 1<br />
bitový posun o zadaný poèet bitov<br />
doprava (shr je ekvivalentom Shift−<br />
Right). Operátor shl sa postará o bitový posun do¾ava (ShiftLeft). Posledným krokom<br />
„cyklu v cykle“ je vykreslenie extraktu do komponentov TImage.<br />
STUPNE SIVEJ. Podstata sivej vychádza z toho, e<br />
úèas kadej zloky farby sa <strong>na</strong> výsledku podpisuje jasom<br />
obrazu. Kadá sivá farba obsahuje všetky zloky, ktoré<br />
majú rov<strong>na</strong>ké zastúpenie. Sú tak násobkom hodnoty<br />
$010101. Algoritmus má za úlohu spoèíta svetlos a<br />
vynásobi hodnotou $010101. Na rozdelenie podielu<br />
pouijeme dva komponenty SpinEdit1 a SpinEdit2, ako<br />
aj komponenty z predchádzajúcej úlohy.<br />
procedure TForm1.GrayButtonClick(Sender: TObject); Obr. 2<br />
var x,y:Integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b:byte;<br />
Rsh,Gsh,Bsh:Real;<br />
begin<br />
Rsh:=SpinEdit1.Value / 10;<br />
Gsh:=SpinEdit2.Value / 10;<br />
Bsh:=1−Rsh−Gsh;<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r:= (pix and $0000FF);<br />
g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />
b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />
Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= round(r*Rsh+g*Gsh+b*Bsh)*$010101;<br />
114 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Náš algoritmus má tri nové premenné, ktoré sú obra−<br />
zom podielu jednotlivých farebných zloiek. Rsh, Gsh,<br />
Bsh (RedShare, GreenShare, BlueShare). Súèet týchto<br />
premenných musí by rovný 1. Preto som ponúkol mo−<br />
Obr. 3<br />
nos <strong>na</strong>stavenia èervenej a zelenej, prièom modrá je<br />
definovaná ako zvyšok 1−Rsh−Gsh. Opä „cyklus v cykle“,<br />
<strong>na</strong> konci ktorého sa vykres¾uje sèítaný a konštantou násobený stupeò sivej. Korekciu mô−<br />
eme vytvára pomocou komponentov SpinEdit, ktoré sú obmedzené <strong>na</strong> maximálne hod−<br />
noty 5 a 4 (súèet SpinEdit1 a 2 musí by menší ako 10). Výsledkom je obrázok è. 3.<br />
INVERZNÉ ZOBRAZENIE. Efekt, ktorý nám ponúka väèši<strong>na</strong> editorov grafiky po<br />
stlaèení <strong>sk</strong>ratky Ctrl + I. Nás, samozrejme, zaujíma, èo sa <strong>sk</strong>rýva za touto <strong>sk</strong>ratkou. Takéto<br />
de facto obrátenie farieb je moné len rozloením <strong>na</strong> základné farebné zloky a ich odpo−<br />
èítaním od maximálnej hodnoty (255). Premenné r, g, b sú priamo <strong>na</strong>plnené rozdielom<br />
maximálnej a <strong>sk</strong>utkovej hodnoty v príslušnom bode. Vkreslenie bodu je vlastne spätným<br />
<strong>sk</strong>ladaním zloiek r, g, b s posunom v¾avo.<br />
procedure TForm1.InvButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y:integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b:byte;<br />
begin<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix := Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r := 255−(pix and $0000FF);<br />
g := 255−(pix and $00FF00) shr 8;<br />
b := 255−(pix and $FF0000) shr 16;<br />
Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
ZMENA KONTRASTU. Z matematického h¾adi<strong>sk</strong>a sa pri zmene kontrastu musí zvoli<br />
nelineárne zobrazovanie hodnôt . Pridanie kontrastu sa realizuje týmto algoritmom:<br />
procedure TForm1.ContrButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y:Integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b:Byte;<br />
begin<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r:= trunc(16*sqrt((pix and $0000FF)));<br />
g:= trunc(16*sqrt((pix and $00FF00) shr 8));<br />
b:= trunc(16*sqrt((pix and $FF0000) shr 16));<br />
Image1.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Opä ide o rozklad kadého obrazového bodu <strong>na</strong> základné farebné zloky. Bola po−<br />
uitá konvexná funkcia f(x)=16*sqrt(x). Po grafickom znázornení dochádza k zakriveniu<br />
(zosvetlenie). Zakrivenie opaèného charakteru (konkávne) dosiahneme funkciou f(x)=sqr(x)/<br />
256, èo v praxi bude vyzera takto.<br />
procedure TForm1.AContrButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y:Integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b:Byte;<br />
begin<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r:= sqr((pix and $0000FF)) div 256;<br />
g:= sqr((pix and $00FF00) shr 8) div 256;<br />
b:= sqr((pix and $FF0000) shr 16) div 256;<br />
Image1.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
RELIÉF. Našu tvorbu zavàšime reliéfom, ktorý sa zakladá<br />
<strong>na</strong> rozdiele dvoch bodov od seba vzdialených (v <strong>na</strong>šom prí−<br />
pade 3pix width;height). Èím väèší je rozstup dvoch kon−<br />
trolných bodov, tým je väèšia håbka reliéfu. Na náš úèel<br />
vyuijeme dva komponenty SpinEdit, ktoré budú urèova<br />
rovnováhu RGB, prièom zadáva môeme len konštantu R<br />
a G. Pridáme tretí SpinEdit, ktorý bude ma vplyv <strong>na</strong> celko−<br />
vú svetlos reliéfu (maximál<strong>na</strong> hodnota 400).<br />
procedure TForm1.RelButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y,ClarityOut:Integer;<br />
Obr. 4<br />
pix:TColor;<br />
ClarityA,ClarityB:Byte;<br />
begin<br />
For x := 3 to Image1.Width do begin<br />
For y := 3 to Image1.Height do begin<br />
pix := Image1.Canvas.Pixels[x−3,y−3];<br />
ClarityA:= trunc((pix and $0000FF)*(SpinEdit1.Value / 10) +<br />
(pix and $00FF00) shr 8*(SpinEdit2.Value / 10) +<br />
(pix and $FF0000) shr 16*1−(SpinEdit1.Value / 10)−<br />
(SpinEdit2.Value / 10));<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
ClarityB:= trunc((pix and $0000FF)*(SpinEdit1.Value / 10) +<br />
(pix and $00FF00) shr 8*(SpinEdit2.Value / 10) +<br />
(pix and $FF0000) shr 16*1−(SpinEdit1.Value / 10)−<br />
(SpinEdit2.Value / 10));<br />
ClarityOut := (SpinEdit3.Value + ClarityB−ClarityA);<br />
if ClarityOut < 0 then ClarityOut:= 0;<br />
if ClarityOut > 255 then ClarityOut:= 255;<br />
Image2.Canvas.Pixels[x,y] := ClarityOut*$010101<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Tentoraz sa cyklus v cykle zaèí<strong>na</strong> od hodnoty 3, to preto, e sme si urèili rozstup 3pix. Po<br />
<strong>na</strong>plnení premennej pix farbou bodu sa urèuje jeho svetlos so strašne vyzerajúcim zápisom.<br />
Premenné r, g, b sú <strong>na</strong>hradené rovno ich obsahom z predchádzajúcich „pokusov“. Aj hodno−<br />
ty SpinEdit1 a SpinEdit2 sú vyuité tak ako v algoritme „stupne sivej“, <strong>na</strong> ruèné vyváenie<br />
zloiek RGB. Takisto sa urèí svetlos druhého bodu (odstup 3pix). Posledným úkonom je výpo−<br />
èet výsledného bodu, respektíve jeho svetelnosti, do ktorého je vsunutá aj hodnota zo Spin−<br />
Editu. Pred vykreslením takto generovaného bodu sa v podmienkach kontroluje rozsah pre−<br />
mennej ClarityOut .<br />
ÈIERNOBIELE OBRAZCE. Vyuíva len dve farby, èiernu a bielu, je v dnešnej dobe<br />
trošku èudné, ale niekedy potrebujeme vytvori „umelecký dojem“, ktorému pomôe aj<br />
takáto drobnos. Aplikujeme u neraz opísané postupy:<br />
Extrahujeme základné farby do premenných r, g, b. Vy−<br />
poèítame svetelnos bodu, hodnota sa uloí do Clarity. Táto<br />
premenná musí by celoèíselného charakteru, v èom nám<br />
pomáha funkcia Trunc. Rozhodnutie, èi rozloenému bodu<br />
pridelíme èiernu alebo bielu farbu, má <strong>na</strong> svedomí posled−<br />
ná podmienka, ktorá berie do úvahy hodnotu SpinEdit3.<br />
Value, ktorá vytvára hranicu medzi èiernou a bielou. Na de−<br />
monštraènom obrázku bola pouitá hranica 150.<br />
Obr. 5<br />
procedure TForm1.BWButtonClick(Sender: TObject);<br />
var x,y:Integer;<br />
pix:TColor;<br />
r,g,b,Clarity:Byte;<br />
begin<br />
For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />
For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />
pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />
r:= (pix and $0000FF);<br />
g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />
b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />
Clarity:= trunc( r*(SpinEdit1.Value / 10) + g*(SpinEdit2.Value / 10) + b*1−<br />
(SpinEdit1.Value / 10)−(SpinEdit2.Value / 10));<br />
if Clarity > SpinEdit3.Value then Image2.Canvas.Pixels[x,y] := clWhite;<br />
else Image2.Canvas.Pixels[x,y] := clBlack;<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Všetky tieto pokusy som integ−<br />
roval do jedného testovacieho<br />
programu, ktorý si nájdete <strong>na</strong><br />
<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>. Pre tých, èo sa k<br />
internetu nedostanú, mám aspoò<br />
malú vizuálnu poh¾adnicu.<br />
Funkcia RGB je funkcia, ktorá<br />
má za úlohu zloi z troch zloiek<br />
RGB výslednú farbu TColor. V<br />
<strong>na</strong>šom teste sme ju síce nepouili,<br />
ale je dobré vedie o jej existencii. Obr. 6<br />
RGB(<br />
BYTE bRed, // red component of color<br />
BYTE bGreen, // green component of color<br />
BYTE bBlue // blue component of color<br />
);<br />
Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.<br />
Jozef KOZÁK ml.<br />
3/2003 PC REVUE 115
P R O G R A M U J E M E<br />
ASP.NET / 12. èas: Rekapitulácia<br />
Touto èasou konèíme seriál o technológii ASP.NET. Je to mierny paradox, pretoe technoló−<br />
gia ASP.NET práve <strong>na</strong>stupuje. A zdá sa, e èasom zasiahne aj oblas takzvaných hobby vývo−<br />
járov webových aplikácií. V tejto oblasti dosia¾ kra¾ovala kombinácia Linux, PHP <strong>sk</strong>ripty a data−<br />
bázový server MySQL. Dôvod je jednoduchý. Všetky komponenty sú typu open source, teda<br />
v podstate zadarmo. A to je u vývojárov hobby aplikácií rozhodujúce. Táto komunita je ochot−<br />
ná venova svojej zá¾ube a jej propagovaniu <strong>na</strong> webe dostatok èasu, no pre aplikácie neko−<br />
merèného charakteru nie je ochotná investova prostriedky do nákupu vývojového prostre−<br />
dia a licencií za databázový server. A tu sa zdá, e s technológiou ASP.NET budú <strong>na</strong>priek jej<br />
výhodám problémy. Ale to je len zdanie. ASP.NET je toti kompletne zadarmo. Jediná vý−<br />
nimka je vývojové prostredie Visual Studio .NET, èo je komerèná aplikácia. A<strong>sk</strong>éti <strong>na</strong>mietnu,<br />
e ASP.NET stránky sa dajú vyvíja aj v textovom editore. No o iadnom komforte sa v takom−<br />
to prípade hovori nedá. Aby sme to zhrnuli, <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií potrebujeme tech−<br />
nologickú platformu, vývojové prostredie a databázový server.<br />
PLATFORMA ASP.NET. Pre operaèné systémy Windows vrátane Windows XP je po−<br />
trebné <strong>na</strong>inštalova webový server IIS (Internet Information Server). Po tomto kroku je<br />
moné vyvíja a prevádzkova stránky ASP (engine pre stránky ASP je v súbore asp.dll,<br />
ktorý je súèasou Windows). Na vývoj a prevádzkovanie aplikácií ASP.NET je potrebné za−<br />
darmo stiahnu z webu inštalaèné súbory platformy .NET Framework a túto platformu<br />
<strong>na</strong>inštalova. Po tomto kroku u môeme zaèa pomocou textového editora vyvíja jed−<br />
noduché webové aplikácie, ktoré nepotrebujú databázu.<br />
VÝVOJOVÉ PROSTREDIE WEBMATRIX. Prelomovým bodom šírenia technoló−<br />
gie ASP.NET by mohlo by vo¾ne šírite¾né vývojové prostredie WebMatrix, ktoré sa dá<br />
stiahnu z webu (http://<strong>www</strong>.asp.net/webmatrix). Na rozdiel od „ostrého“ vývojového pro−<br />
stredia Visual Studio .NET 2003 má inštalaèný súbor WebMatrixu necelý 1,5 MB. Navyše<br />
<strong>na</strong> uvedenej webovej stránke je k dispozícii jed<strong>na</strong>k dokumentácia, on−line tutoriál a do−<br />
konca aj 70−stránková kniha Inside ASP.NET Web Matrix z vydavate¾stva Wrox vo for−<br />
máte PDF.<br />
DATABÁZOVÝ SERVER. Zostáva vyrieši otázku databázového servera. Ak nechce−<br />
me investova, máme nieko¾ko moností. Jednou z nich je vo¾ne šírite¾ný databázový server<br />
MYSQL. Pre platformu Windows však treba zaplati urèitý (nie vysoký) poplatok. Tvor−<br />
covia MySQL toti správne argumentujú tým, e zadarmo je produkt typu open source.<br />
Pri operaènom systéme Linux sa tieto zdrojovky (MySQL je <strong>na</strong>písaný v C++) prekladajú<br />
pomocou free kompilátora. Pri platforme Windows sa zdrojovky databázového servera<br />
prekladajú pomocou u spomí<strong>na</strong>ného vývojového prostredia Microsoft Visual Studio,<br />
ktoré tvorcovia MySQL museli zakúpi. To je príèinou spomí<strong>na</strong>ného poplatku. Sú aj<br />
ïalšie monosti, <strong>na</strong>príklad vo¾ne šírite¾né verzie databázového servera Interbase od<br />
firmy Borland alebo principiálne ten istý server od open source komunity pod názvom<br />
FireBird a podobne. Azda spoèiatku <strong>na</strong>jvýhodnejším riešením je výkonné jadro SQL<br />
Servera MSDE (Microsoft Data Engine). Toto jadro je moné šíri za pomerne jednodu−<br />
chých podmienok. Jediné obmedzenie MSDE limituje poèet procesov, ktoré pristupujú<br />
k databáze, <strong>na</strong> 5. Zdanlivo je to málo, ale keby pouívatelia k takémuto webovému<br />
sídlu pristupovali koordinovane, kadých 10 minút 5 pouívate¾ov, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to 24<br />
× 6 × 5, teda 720 prístupov denne. Riešením budúcnosti bude pravdepodobne web−<br />
hosting a serverhosting.<br />
Take ak urobíme „úèet“, ce<strong>na</strong> za celú platformu sa dá v podstate zredukova <strong>na</strong> cenu<br />
operaèného systému Windows, <strong>na</strong> ktorú sú dosia¾ menované komponenty <strong>na</strong>dviazané.<br />
DOSTUPNOS APLIKÁCIÍ. Okrem <strong>na</strong>dobúdacej ceny bude pravdepodobne ïalším<br />
argumentom zástancov PHP dostupnos mnostva prototypových aplikácií, kniníc, kom−<br />
ponentov a podobne. Staèí spomenú publikaèný portál Nuke, mnostvo riešení pre inter−<br />
netový obchod, webmailových aplikácií a podobne. Aj pre platformu ASP.NET zaèí<strong>na</strong> v<br />
tomto oh¾ade svita <strong>na</strong> lepšie èasy.<br />
ASP.NET STARTER KIT. Do finálnej fázy vstupuje projekt ASP.NET Starter Kit (beta je<br />
dostupná <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.asp.net). Projekt je rozdelený do nieko¾kých èastí.<br />
ASP.NET STARTER KIT TIME TRACKER. Tento projekt môe poslúi pri apli−<br />
káciách <strong>na</strong> plánovanie èasu a ma<strong>na</strong>ovanie úloh.<br />
ASP.NET STARTER KIT REPORTS. Ve¾mi èasto sa stretávame s úlohou vypísa do<br />
kontextu webovej stránky rôzne údaje, prevane z databáz vo forme tabuliek, grafov,<br />
reportov a podobne. Na tento úèel slúi komponent ASP.NET Starter Kit Reports.<br />
ASP.NET STARTER KIT PORTAL. Publikaèný portál sa pre jeho univerzálnos a<br />
mnostvo modifikácií povauje za takmer „kultovú“ webovú aplikáciu. Existuje mnostvo<br />
riešení, èi u <strong>na</strong> platforme stránok ASP a MS SQL Servera 2000, alebo <strong>na</strong> platforme PHP<br />
a MySQL, teda vhodné hlavne pre Linux, ale aj Windows. Preto publikaèný a webový por−<br />
tál nesmie chýba ani v balíku ASP.NET Starter Kit.<br />
KOMPONENTY. Okrem komplexných riešení môeme<br />
pri vývoji do aplikácií ASP.NET vhodne zakomponova aj<br />
rôzne komponenty, ktoré môeme zí<strong>sk</strong>a z webu. Naprí−<br />
klad z adresy http://<strong>www</strong>.asp.net môeme zadarmo zís−<br />
ka a poui komponenty: TreeView, Toolbar, TabStrip<br />
a Multipage. Na adrese <strong>www</strong>.netdirect.cz/aspnet môe−<br />
me takisto zadarmo zí<strong>sk</strong>a a poui komponenty Anketa,<br />
Datagrid a Menu. Pripravujú sa komponenty WYSIWYG<br />
Editor a Upload Ma<strong>na</strong>ger.<br />
ZÁVER. V tomto závereènom èlánku sme nehovorili o<br />
vývoji webových aplikácií typu „hobby“ a vývojovom pro−<br />
stredí WebMatrix len tak samoúèelne. Pre túto komunitu<br />
pripravujeme nový seriál s pracovným názvom ASP.NET<br />
pre hobby aplikácie.<br />
ASP.NET Starter Kit Reports<br />
Èlánok bol spracovaný <strong>na</strong> základe materiálov z vývo−<br />
jár<strong>sk</strong>ej ASP.NET konferencie.<br />
¼uboslav Lacko<br />
ASP.NET Starter Kit Time Tracker<br />
ASP.NET Starter Kit Portal<br />
116 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Ako <strong>na</strong> nápoveï / 10. èas<br />
V tejto a budúcej èasti sa budeme venova profesionálnym technikám vývoja systému<br />
nápovede. Tentoraz si ukáeme, ako vytvori komplexnejšie a pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivejšie<br />
prostredie nápovede pomocou pouitia makier ALink a KLink. Takisto si povieme, èo sú to<br />
A−k¾úèové a K−k¾úèové slová.<br />
CHARAKTERISTIKA A−K¼ÚÈOVÉHO SLOVA A MAKRA ALINK. Pod pojmom<br />
A−k¾úèové slovo rozumieme textový reazec, ktorý je umiestnený za z<strong>na</strong>kom A v poznám−<br />
ke pod èiarou. Stretávame sa tak s novým symbolom, ktorý môete do oblasti poznámky pod<br />
èiarou umiestni. Áno, ide o z<strong>na</strong>k A. Postup pri umiestòovaní z<strong>na</strong>ku A do oblasti poznámky<br />
pod èiarou je rov<strong>na</strong>ký ako pri vkladaní akýchko¾vek iných symbolov (<strong>na</strong>pr. mrieky èi dolára).<br />
Ak teda vloíte do vybratej nápovednej témy symbol A, môete zaò <strong>na</strong>písa i textový reazec,<br />
teda A−k¾úèové slovo. Pokia¾ chcete, môete za symbol A zapísa i nieko¾ko A−k¾úèových slov,<br />
no v tomto prípade musia by slová oddelené bodkoèiarkou.<br />
Témy so symbolmi A<br />
a A−k¾úèovými<br />
slovami v poznámke<br />
pod èiarou<br />
Obr. 1 Demonštrácia èinnosti makra ALink<br />
Predpokladajme, e ste do jednej z vašich tém vloili symbol A, za ktorým <strong>na</strong>sledovalo<br />
príslušné A−k¾úèové slovo. Potom môeme vyhlási, e zapísané A−k¾úèové slovo bude od<br />
tohto okamihu jednoz<strong>na</strong>ène identifikova danú tému nápovede pre potreby makra ALink.<br />
Ak niekedy v budúcnosti zavoláte makro ALink, ktorému ako vstupný parameter po<strong>sk</strong>yt−<br />
nete zapísané A−k¾úèové slovo, bude makro schopné vyh¾ada vhodnú nápovednú tému<br />
(prípadne témy), ktoré vyhovujú zadaným kritériám. Ak makro pri svojej vyh¾adávacej èin−<br />
nosti nájde iba jednu vhodnú tému, štandardne ju zobrazí. V prípade, e makro nájde viac<br />
tém, ktoré vyhovujú zadaným poiadavkám (i<strong>na</strong>k povedané, obsahujú predmetné A−k¾úèové<br />
slovo v poznámke pod èiarou), je zobrazené dialógové okno so zoz<strong>na</strong>mom nájdených tém.<br />
Je potom len <strong>na</strong> pouívate¾ovi, aby si vybral tú tému, ktorá ho <strong>na</strong>jviac interesuje.<br />
Z uvedeného textu vyplýva, e makro ALink v súèinnosti s A−k¾úèovými slovami po<strong>sk</strong>y−<br />
tuje bohaté monosti <strong>na</strong> vytvorenie komplexného nápovedného systému. Pomocou pre−<br />
dostretej techniky môete vytvori také systémy nápovede, ktoré budú schopné lepšie sa<br />
prispôsobi poiadavkám koncových pouívate¾ov. Pouívatelia tak budú môc nájs po−<br />
trebné informácie rýchlejšou a pohodlnejšou cestou, za èo vám budú urèite vïaèní.<br />
Mimochodom, s èinnosou makra ALink ste sa u urèite stretli (<strong>na</strong>pr. pri prehliadaní ná−<br />
povedných systémov niektorých pokroèilých softvérových aplikácií). V <strong>sk</strong>utoènosti sa toti<br />
práca makra spája s vizuálnym tlaèidlom s nápisom „See Also“, teda s tlaèidlom, po ktorého<br />
stlaèení sú pouívate¾ovi doruèené ïalšie informácie, týkajúce sa práve otvorenej témy. Ak<br />
pouívate¾ aktivuje toto tlaèidlo, je zavolané makro ALink, ktoré preh¾adá všetky dostupné<br />
témy a vyberie z nich tie, v ktorých sa <strong>na</strong>chádza h¾adané A−k¾úèové slovo, prípadne slová.<br />
Finálny pouívate¾ však nemá ani potuchy o tom, èo sa deje po stlaèení tlaèidla. Jeho zaují−<br />
ma iba zoz<strong>na</strong>m príbuzných tém, ktorý je <strong>na</strong> druhej strane výsledkom èinnosti makra ALink.<br />
Èinnos makra ALink je schematicky znázornená <strong>na</strong> obr. 1.<br />
Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnosou A−k¾úèových slov je <strong>sk</strong>utoènos, e tieto slová nie sú<br />
vidite¾né (v porov<strong>na</strong>ní s K−k¾úèovými slovami) z poh¾adu finálneho pouívate¾a nápoved−<br />
ného systému. Jednoducho povedané, aj keï vloíte do nieko¾kých tém symboly A s A−<br />
k¾úèovými slovami, tie nebudú nikdy sprístupnené pouívate¾ovi.<br />
CHARAKTERISTIKA K−K¼ÚÈOVÉHO SLOVA A MAKRA KLINK. S pojmom<br />
k¾úèové slovo sme sa stretli u v tretej èasti tohto seriálu. Vtedy sme si povedali, e k¾úèové<br />
slovo alebo slová sa pouívajú <strong>na</strong> záloke Register a rov<strong>na</strong>ko pri aplikácii makra KLink.<br />
Teraz môeme poveda, e tieto k¾úèové slová sa niekedy (zvyèajne ako istá „protiváha“ k<br />
A−k¾úèovým slovám) oz<strong>na</strong>èujú aj ako K−k¾úèové slová. K−k¾úèové slová sa umiestòujú za<br />
symbol K v poznámke pod èiarou. Opä ve¾mi podobne ako pri A−k¾úèových slovách aj pri<br />
K−k¾úèových slovách môete v poznámke pod èiarou zada jedno, ale i nieko¾ko týchto slov<br />
(v prípade zadania viacerých slov musia by oddelené bodkoèiarkou).<br />
Úèel pouitia K−k¾úèových slov je identický v porov<strong>na</strong>ní s aplikáciou A−k¾úèových slov.<br />
Rozdiel je iba v pouití makra, v tomto prípade ide o makro s názvom KLink. Ak teda mak−<br />
ru KLink ako vstupný parameter po<strong>sk</strong>ytnete poadované K−k¾úèové slovo, makro vyh¾adá<br />
všetky témy, ktoré toto K−k¾úèové slovo obsahujú. Po ukonèení procesu vyh¾adávania je<br />
buï zobrazená nápovedná téma (ak bola nájdená len o<strong>na</strong>), alebo je zobrazené dialógové<br />
okno so zoz<strong>na</strong>mom dostupných tém.<br />
Hlavným z<strong>na</strong>kom, v ktorom sa odlišujú K−k¾úèové slová od A−k¾úèových slov, je ich vidi−<br />
te¾nos z poh¾adu finálneho pouívate¾a. Ako u bolo spomenuté, K−k¾úèové slová sa zob−<br />
razujú <strong>na</strong> záloke Register.<br />
Aby ste problematiku „prepájania“ nápovedných tém lepšie pochopili, uvedieme si v<br />
<strong>na</strong>sledujúcej kapitole praktický príklad.<br />
PRAKTICKÝ PRÍKLAD: POUITIE A−K¼ÚÈOVÝCH SLOV A MAKRA ALINK.<br />
V tejto prípadovej štúdii si ukáeme, ako zostavi jednoduchý systém nápovede, ktorý<br />
bude pozostáva iba z troch tém. Po <strong>na</strong>písaní informaèného textu týchto nápovedných<br />
tém budeme postupova takto:<br />
1. Do poznámky pod èiarou kadej z troch tém vloíme z<strong>na</strong>k mrieky (#) a názov<br />
pre jednoz<strong>na</strong>ènú identifikáciu tej−ktorej témy.<br />
2. Budeme pokraèova tým, e všetky témy opatríme z<strong>na</strong>kom dolára ($) a textom, ktorý<br />
sa bude ne<strong>sk</strong>ôr zobrazova v dialógovom okne so zoz<strong>na</strong>mom nájdených tém.<br />
3. Do poznámky pod èiarou všetkých tém vloíme symbol A <strong>na</strong>sledovaný A−k¾úèovým<br />
slovom.<br />
4. Nakoniec do prvej témy pridáme tlaèidlo <strong>na</strong> vyh¾adanie príbuzných tém (budeme<br />
predpoklada, e ostatné dve témy hrajú úlohu príbuzných tém).<br />
Detailný postup štýlom krok za krokom:<br />
Nasledujúci postup bol u<strong>sk</strong>utoènený v prostredí anglickej verzie aplikácie Microsoft Word 2002. Ak<br />
pracujete s iným textovým procesorom, je moné, e pre niektoré èinnosti budete musie aplikova<br />
odlišné postupy. V tom prípade si podrobnosti týkajúce sa toho−ktorého postupu vyh¾adajte v doku−<br />
mentácii k vášmu textovému editoru.<br />
1. Spustite aplikáciu Microsoft Word 2002.<br />
2. Na prvý riadok zapíšte text: „Toto je téma è. 1.“<br />
3. Vlote do oblasti poznámky pod èiarou symbol mrieky a jednoz<strong>na</strong>ène identifikujte<br />
prvú tému pomocou textového reazca „Téma1“.<br />
4. Vlote do oblasti poznámky pod èiarou symbol dolára a priraïte téme pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
názov „Zobrazi tému è. 1“.<br />
5. Vlote do dokumentu ïalšie dve témy a aj tie jednoz<strong>na</strong>ène pomenujte a priraïte im<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>ý názov a<strong>na</strong>logicky s predchádzajúcimi krokmi postupu.<br />
6. Premiestnite sa <strong>na</strong> prvú tému dokumentu a umiestnite kurzor myši za symbol<br />
dolára ($), ktorý sa <strong>na</strong>chádza pred textom „Toto je téma è. 1“ (obr. 2).<br />
7. Vyberte ponuku Insert, ukáte <strong>na</strong> poloku Reference a klepnite <strong>na</strong> poloku Footnote.<br />
Za okamih sa objaví dialógové okno <strong>na</strong> vloenie poznámky pod èiarou. Do textového<br />
po¾a Custom mark zadajte z<strong>na</strong>k A a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />
8. Word vás premiestni do poznámky pod èiarou. Za symbol A zadajte textový reazec<br />
makro. Práve <strong>na</strong>písaný textový reazec sa od tejto chvíle stáva A−k¾úèovým slovom,<br />
ktoré jednoz<strong>na</strong>ène identifikuje prvú tému pre potreby makra ALink.<br />
9. Postup vloenia symbolu A a A−k¾úèového slova v podobe textového reazca makro<br />
opakujte i pre ïalšie dve témy nášho nápovedného minisystému.<br />
10. Budeme pokraèova tým, e do prvej témy vloíme zápis <strong>na</strong> vytvorenie tlaèidla, ktoré<br />
bude asociované s makrom ALink. Opä sa preto premiestnite do oblasti prvej témy<br />
a <strong>na</strong> samostatný riadok vlote tento príkaz:<br />
{button Ïalšie informácie, ALINK(makro)}<br />
11. Ulote súbor s témami do formátu .RTF.<br />
12. Spustite program Help Workshop a vytvorte nový projekt.<br />
13. Do novovytvoreného projektu pridajte súbor s témami (klepnutím <strong>na</strong> tlaèidlo Files).<br />
14. U<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektového súboru nápovede (.HPJ) a spustite<br />
vygenerovaný súbor s nápoveïou (.HLP).<br />
Po spustení súboru s nápoveïou klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo <strong>na</strong> vyh¾adanie ïalších informácií.<br />
Po aktivácii tlaèidla sa u<strong>sk</strong>utoèní nieko¾ko operácií. V prvom rade sa zavolá makro ALink,<br />
ktorému sa prikáe, aby preh¾adalo všetky témy, ktoré disponujú A−k¾úèovými slovami, a<br />
vybralo z nich tie, ktoré vyhovujú zadaným poiadavkám (teda témy, ktoré obsahujú A−<br />
k¾úèové slovo makro). Keïe v <strong>na</strong>šom systéme existujú dve témy s takýmto A−k¾úèovým<br />
slovom (samozrejme, okrem prvej témy, ktorá je zobrazená), makro ALink iniciuje zobra−<br />
zenie dialógového ok<strong>na</strong> s nájdenými témami (obr. 3).<br />
Ak v zoz<strong>na</strong>me poklepete <strong>na</strong> názov po−<br />
adovanej témy, dialógové okno sa za−<br />
tvorí a v hlavnom okne nápovede sa zob−<br />
razí informaèný text vybranej nápoved−<br />
nej témy.<br />
V tomto príklade bol pouitý systém<br />
A−k¾úèové slovo −−> makro ALink. Ak<br />
Umiestnenie kurzora<br />
chcete, môete si vy<strong>sk</strong>úša aj systém K−<br />
k¾úèové slovo −−> makro KLink. Postup je<br />
Obr. 2 Umiestnenie kurzora myši<br />
takmer identický okrem vkladania sym−<br />
bolov K a K−k¾úèových slov v poznámke<br />
pod èiarou. Rov<strong>na</strong>ko nezabudnite, e K−<br />
k¾úèové slová sú vidite¾né pre konco−<br />
vého pouívate¾a vášho nápovedného<br />
systému.<br />
NABUDÚCE. V budúcej èasti seriálu<br />
sa zameriame <strong>na</strong> tvorbu pouívate¾<strong>sk</strong>ých<br />
makier (pouitím Visual C++ 6.0), pro−<br />
stredníctvom ktorých budeme môc<br />
rozšíri štandardnú paletu makier systé−<br />
mu WinHelp 4.0.<br />
Obr. 3 Dialógové okno so zoz<strong>na</strong>mom<br />
príbuzných tém<br />
Ján Hanák<br />
3/2003 PC REVUE 117
P R O G R A M U J E M E<br />
Programujeme v jazyku C#<br />
6. èas<br />
Ako som s¾úbil minule, budeme sa venova dediènosti a jej implementácii v C#. Budem<br />
sa s<strong>na</strong>i poukáza <strong>na</strong> prípadné špecifiká, ktoré C# prináša v oblasti OOP a dediènosti.<br />
DEDENIE. Pokia¾ odvodíte od nejakej triedy novú triedu, obyèajne to spravíte preto,<br />
aby ste nejakým spôsobom zí<strong>sk</strong>ali a rozšírili schopnosti pôvodnej triedy. To je moné<br />
práve vïaka tomu, e nová odvodená trieda zdedí všetky dátové zloky a metódy pôvod−<br />
nej triedy a pritom pridáva svoje vlastné dátové zloky a metódy. To, akým spôsobom<br />
môe <strong>na</strong>klada odvodená trieda s jednotlivými zlokami a metódami rodièov<strong>sk</strong>ej triedy,<br />
urèuje rodièov<strong>sk</strong>á trieda pomocou kvalifikátorov prístupu, o ktorých som u písal v tretej<br />
èasti tohto seriálu. Vtedy som chcel ukáza, akým spôsobom zamedzi alebo povoli prí−<br />
stup zvonku k jednotlivým zlokám a metódam triedy. Tu sa uplatòuje podobný princíp,<br />
ale vzh¾adom <strong>na</strong> to, e tu nejde o vzah trieda – okolie, ale trieda – potomok, vy<strong>sk</strong>ytujú<br />
sa tu predsa len urèité špecifiká. V prípade zloiek a metód deklarovaných ako public je<br />
situácia jednoduchá – odvodená trieda má prístup k všetkým týmto zlokám a metódam.<br />
Podobne sa správa aj kvalifikátor private – k takto deklarovaným zlokám a metódam<br />
nemá prístup niè mimo vlastníckej triedy a takisto ani trieda odvodená od tejto triedy. U<br />
však asi tušíte, e tento prístup môe by za urèitých okolností neiaduci, pretoe sa môe<br />
sta, e budeme ma v triede zloky (v menej poèetných prípadoch metódy), ktoré nebu−<br />
deme chcie sprístupni pre okolie triedy, ale zároveò by bolo vhodné, aby k nim mali prí−<br />
stup odvodené triedy. Takáto situácia môe <strong>na</strong>sta, ak rodièov<strong>sk</strong>á trieda predstavuje iba<br />
akýsi stupeò abstrakcie a implementáciu daného problému majú <strong>na</strong> starosti a odvode−<br />
né triedy. Práve pre takéto prípady tu je kvalifikátor protected. Slúi presne <strong>na</strong> to, o èom<br />
som tu teraz písal, teda neumoní prístup k takto deklarovanej zloke èi metóde zvonka<br />
triedy, ale zároveò k nej môu pristupova odvodené triedy.<br />
PREKRÝVANIE. Pri odvodzovaní tried je moné deklarova dátové zloky a metódy s<br />
rov<strong>na</strong>kými názvami, aké majú zloky a metódy v niektorej z rodièov<strong>sk</strong>ých tried. Tento<br />
postup sa zvykne <strong>na</strong>zýva prekrývaním (overriding). Vo väèšine prípadov budete pravde−<br />
podobne prekrýva metódy, a nie dátové zloky, ale to, èo je o prekrývaní uvedené ïalej,<br />
platí aj pre dátové zloky, aj pre metódy.<br />
V jazyku C# neprebieha prekrývanie implicitne. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>príklad prekrytie<br />
metódy nie je vyko<strong>na</strong>né automaticky po tom, èo vy v odvodenej triede zadeklarujete neja−<br />
kú metódu, ktorej názov bude zhodný s názvom nejakej metódy rodièov<strong>sk</strong>ej triedy. Ná−<br />
vrhári jazyka C# k tomuto kroku pristúpili pravdepodobne preto, aby zamedzili vý<strong>sk</strong>yt<br />
chýb pre nechcené prekrytie metódy èi dátovej zloky. Preto musíte prekrytie explicitne<br />
deklarova pouitím k¾úèového slova new. Ukáme si to <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom fragmente kó−<br />
du, v ktorom trieda B je odvodená od triedy A a kadá z nich obsahuje dátovú zloku i<br />
typu int. Keïe táto zloka v triede B prekrýva pôvodnú zloku v triede A, musí túto <strong>sk</strong>u−<br />
toènos explicitne deklarova:<br />
class A {<br />
protected int i;<br />
}<br />
class B : A {<br />
new protected int i;<br />
}<br />
Explicitná deklarácia prekrytia však nemusí by nutná vdy. Existujú prípady, keï pre kvali−<br />
fikátory prístupu nie je potrebné prekrytie deklarova explicitne, pretoe v prípade, e dátová<br />
zloka v rodièov<strong>sk</strong>ej triede bola deklarovaná ako private, nie je vidite¾ná ani prístupná z odvo−<br />
denej triedy, a preto táto odvodená trieda môe deklarova dátovú zloku s rov<strong>na</strong>kým náz−<br />
vom bez pouitia k¾úèového slova new (dá sa poveda, e v takom prípade vlastne ani nejde<br />
o prekrytie). Pre objasnenie uvádzam <strong>na</strong>sledujúcu modifikáciu predchádzajúceho kódu:<br />
class A {<br />
private int i;<br />
}<br />
class B : A {<br />
protected int i;<br />
}<br />
Keïe v triede A je zloka i deklarovaná ako private, nemá k nej trieda B prístup, a preto<br />
môe definova vlastnú zloku i s akýmko¾vek kvalifikátorom prístupu bez nutnosti pouitia<br />
k¾úèového slova new (v <strong>sk</strong>utoènosti by v tomto prípade slovo new nemalo by pouité vôbec,<br />
aj keï program v tomto prípade môe by <strong>sk</strong>ompilovaný, ale kompilátor vypíše varovanie).<br />
PRETYPOVANIE. Najzaujímavejšie je <strong>sk</strong>úma správanie sa týchto dvoch tried v prípa−<br />
de, e obsahujú verejné (public) zloky alebo metódy, prièom niektoré z nich sú v odvo−<br />
denej triede prekryté. Tu môe <strong>na</strong>sta kameò úrazu niektorých programátorov zaèí<strong>na</strong>jú−<br />
cich s OOP. Pokia¾ sa pokúsime pristúpi k nejakej takejto prekrytej zloke alebo metóde<br />
z inej triedy (programu), ku ktorej sa v <strong>sk</strong>utoènosti dostaneme? Závisí to od viacerých<br />
okolností, opä hlavne od kvalifikátorov prístupu. Pokia¾ je iba jeden z kvalifikátorov pub−<br />
lic (ojedinele inter<strong>na</strong>l) a druhý private alebo protected, je jasné, e zvonku je prístupná iba<br />
zloka alebo metóda oz<strong>na</strong>èená public – bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide o prekrytú (deklarovanú<br />
v rodièov<strong>sk</strong>ej triede) alebo prekrývajúcu (deklarovanú v odvodenej triede) zloku (prípad−<br />
ne metódu). Problém <strong>na</strong>stáva vtedy, keï sú prekrytá aj prekrývajúca zloka deklarované<br />
ako public. My si však môeme vy<strong>sk</strong>úša správanie sa tried v tomto prípade takto:<br />
using System;<br />
class A {<br />
public int i = 10;<br />
}<br />
class B : A {<br />
new public int i = 11;<br />
}<br />
class Test {<br />
public static void Main() {<br />
B b = new B();<br />
Console.WriteLine(b.i);<br />
}<br />
}<br />
Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení tohto programu je vypísaná <strong>na</strong> konzolu hodnota 11, èo z<strong>na</strong>−<br />
mená, e prístupom k zloke i v inštancii triedy B zí<strong>sk</strong>ame prekrývajúcu zloku i, teda zloku<br />
definovanú v tejto triede aj <strong>na</strong>priek tomu, e táto trieda zdedila ešte jednu zloku s názvom i<br />
zo svojej rodièov<strong>sk</strong>ej triedy A. Keby sme chceli pristúpi k prekrytej zloke z niektorej z rodièov−<br />
<strong>sk</strong>ých tried, musíme pretypova inštanciu odvodenej triedy <strong>na</strong> inštanciu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy.<br />
Pretypovanie je syntakticky rov<strong>na</strong>ké ako v C++. Do zátvoriek pred identifikátor premennej<br />
uvedieme typ (triedu), <strong>na</strong> ktorý chceme premennú pretypova. Take v prípade, e budeme<br />
chcie vypísa hodnotu prekrytej zloky i z minulého príkladu, pretypujeme b, ktorá je objek−<br />
tom typu B, <strong>na</strong> typ triedy A takto (uvádzam iba metódu Main(), zvyšok kódu je rov<strong>na</strong>ký):<br />
public static void Main() {<br />
B b = new B();<br />
Console.WriteLine(((A) b).i);<br />
}<br />
Tento program pretypuje objekt typu B identifikovaný premennou b <strong>na</strong> typ A a od<br />
takéhoto objektu si vyiada zloku i. Keïe ide o objekt typu A (aj keï pretypovaný), zís−<br />
kame hodnotu prekrytej zloky i definovanej ešte v pôvodnej triede A, take hodnota<br />
vypísaná <strong>na</strong> konzolu bude 10. Rov<strong>na</strong>ký postup by ste uplatnili v prípade, e by ste chce−<br />
li zavola nejakú prekrytú metódu v rodièov<strong>sk</strong>ej triede. Prekladaè vás strái, aby ste pre−<br />
typovávali správne, teda aby ste sa <strong>na</strong>príklad nes<strong>na</strong>ili pretypova objekt typu B <strong>na</strong> int<br />
alebo <strong>na</strong> iný typ, s ktorým trieda B nemá niè spoloèné. Ak sa teda o také nieèo pokúsite,<br />
budete odmenení chybovým hlásením od prekladaèa.<br />
PRETYPOVANIE NAHOR. S pretypovaním smerom hore ste sa mali monos obo−<br />
známi u v predchádzajúcom odseku – ide o prípad, keï je objekt typu odvodenej trie−<br />
dy pretypovaný <strong>na</strong> objekt typu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy, preto sa tento prístup zvykne <strong>na</strong>zýva<br />
aj pretypovaním <strong>na</strong> predka. Táto monos je jedným z nosných pilierov dediènosti ako<br />
èrty objektovo orientovaného programovania, pretoe umoòuje <strong>na</strong>hradenie objektu<br />
typu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy objektom typu odvodenej triedy. Fungovanie celého tohto systé−<br />
mu ilustruje <strong>na</strong>sledujúci príklad (ide o obmenu predchádzajúceho príkladu, preto uvá−<br />
dzam iba triedu Test, definície tried A a B zostávajú rov<strong>na</strong>ké):<br />
class Test {<br />
}<br />
public static void zistiHodnotu(A a) {<br />
Console.WriteLine(a.i);<br />
}<br />
public static void Main() {<br />
A a = new A();<br />
B b = new B();<br />
zistiHodnotu(a);<br />
zistiHodnotu(b);<br />
}<br />
Ako vidíte, metóda zistiHodnotu() akceptuje ako parameter odkaz <strong>na</strong> objekt typu A. V hlav−<br />
nom programe (metóde Main()) vytvoríme <strong>na</strong>jprv objekt typu A identifikovaný premennou a<br />
a potom objekt typu B identifikovaný premennou b. Následne dvakrát voláme metódu<br />
zistiHodnotu(), <strong>na</strong>jprv s odkazom <strong>na</strong> objekt typu A a potom s odkazom <strong>na</strong> objekt typu B ako<br />
parametrom. Tento prístup je úplne korektný, lebo B je triedou odvodenou od A, a teda je<br />
jasné, e urèite bude obsahova minimálne všetky zloky a metódy, ktoré obsahuje trieda A.<br />
To z<strong>na</strong>mená, e objekt typu B môe by bez problémov pouitý ako objekt typu A, teda ho<br />
môe zastúpi, alebo ak chcete, <strong>na</strong>hradi. Táto náhrada sa deje práve tým, e metóde<br />
zistiHodnotu() podsunieme objekt typu B, aj keï o<strong>na</strong> v <strong>sk</strong>utoènosti vyaduje objekt typu A.<br />
Bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi metóde zistiHodnotu() odovzdáme objekt typu A alebo iný objekt,<br />
ktorý je inštanciou nejakého potomka triedy A, bude táto metóda s takto zí<strong>sk</strong>anou in−<br />
štanciou pracova ako s objektom typu A, o èom sa môete presvedèi <strong>sk</strong>ompilovaním a<br />
spustením predchádzajúceho kódu. Na konzole uvidíte pod sebou vypísané dve hodnoty<br />
10, èo svedèí o tom, e metóda pracuje so zí<strong>sk</strong>anou inštanciou ako s objektom typu A a<br />
nevie, èi v <strong>sk</strong>utoènosti nejde o objekt niektorého odvodeného typu, a teda ani v pred−<br />
chádzajúcom príklade nevie, e pri druhom volaní dostala objekt typu B, ktorý môe<br />
obsahova ïalšie metódy alebo zloky. Take zloka triedy B inicializovaná hodnotou 11<br />
zostáva pre túto metódu nevidite¾nou.<br />
ZÁVER. Celé toto pokraèovanie bolo venované dediènosti a jej implementácii v jazyku<br />
C#. Po tejto èasti by vám malo by jasné, ako funguje dedenie, prekrývanie zloiek a<br />
metód, pretypovanie a pretypovanie <strong>na</strong> predka. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa budeme <strong>na</strong>ïalej<br />
venova dediènosti, a ak zostane priestor, povieme si aj nieèo o ïalšej èrte OOP – poly−<br />
morfizme. Dovtedy dovidenia.<br />
Andrej Chu<br />
118 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Direct Animation / 2. èas<br />
FUNKCIE A ICH PARAMETRE. Pri práci v prostrediach ako Visual Basic alebo Visual<br />
C++ definujeme a pouívame funkcie a procedúry s urèitými parametrami. Pritom jed<strong>na</strong> a<br />
tá istá funkcia môe spracúva parametre bez oh¾adu <strong>na</strong> to, akého dátového typu je. Neraz<br />
ten istý parameter môe by èíslo typu integer, long alebo textový reazec. V prípade prístu−<br />
pu ku COM API DirectAnimation prostredníctvom Scripting Interface, teda prostredníctvom<br />
VBScriptu alebo JScriptu je to odlišné. Ak sa dve funkcie odlišujú len v dátovom type ich mini−<br />
málne jedného parametra, potom funkcie musia ma odlišný názov. Z tohto dôvodu Direct−<br />
Animation obsahuje ve¾ké mnostvo funkcií, ktoré vykonávajú to isté, len s iným typom para−<br />
metra. Takéto funkcie tie nesú podobné názvy okrem prípony, ktorá oz<strong>na</strong>èuje, s akým para−<br />
metrom funkcia pracuje. Konkrétne sa v názvoch stretneme s prípo<strong>na</strong>mi:<br />
Anim,<br />
Rate,<br />
Degrees.<br />
Napríklad dve takmer rov<strong>na</strong>ké funkcie lib.ColorRGB(r, g, b) a lib.ColorRGBAnim(r, g, b)<br />
vykonávajú to isté, len s tým, e funkcia ColorRGBAnim(r, g, b) akceptuje len èasovo závis−<br />
lé parametre (objekty triedy DANumber alebo triedy DAString), a preto aj jej výsledok sa<br />
v èase mení (je animovaný).<br />
FUNKCIE S PRÍPONOU ANIM. Funkcie s Anim, ako <strong>na</strong>pr. ColorRGBAnim(r, g, b) alebo<br />
Point2Anim(x, y), akceptujú len èasovo závislé parametre a ich výsledok je animovaný. Pa−<br />
rametre môu by len typu DANumber alebo DAString. Naproti tomu funkcie bez Anim akcep−<br />
tujú bené parametre, <strong>na</strong>pr. typu integer. Ak potom chceme <strong>na</strong>pr. vytvori objekt typu DA−<br />
Color reprezentujúci èervenú farbu, <strong>na</strong>sledujúce dva zápisy budú dáva rov<strong>na</strong>ký výsledok:<br />
lib = DAControl.PixelLibrary;<br />
Color1 = lib.ColorRGB(1, 0, 0);<br />
// vytvorenie objektu Color1 pomocou funkcie ColorRGB(r, g, b)<br />
Color2 = lib.ColorRGBAnim(<br />
lib.DANumber(1), lib.DANumber(0), lib.DANumber(0)<br />
);<br />
// vytvorenie objektu Color2 pomocou funkcie ColorRGBAnim(r, g, b)<br />
Objekty Color1 a Color2 sú objektmi triedy DAColor a predstavujú tú istú farbu, pod¾a<br />
RGB modelu parametre (1, 0 , 0) predstavujú èervenú, (0, 1, 0) zelenú a parametre (0, 0,<br />
1) modrú farbu. Funkcia lib.DANumber() len konvertuje èíselný dátový typ <strong>na</strong> tzv. animo−<br />
vané èíslo typu DANumber. Oba zápisy dávajú rov<strong>na</strong>ký výsledok, len druhý zápis je dlhší,<br />
a preto v takomto prípade nemá výz<strong>na</strong>m ho pouíva. Nieèo iné však je, ak parametrami<br />
funkcie lib.ColorRGBAnim(r, g, b) budú výsledky iných funkcií. Napríklad výsledok funkcie:<br />
lib.Interpolate (from, to, duration),<br />
ktorá vracia premennú typu DANumber, ktorej hodnota rastie poèas doby duration v roz−<br />
medzí parametrov from, to.<br />
V <strong>na</strong>sledujúcom príklade pouijeme funkciu lib.Interpolate(from, to, duration) ako<br />
parameter k funkcii lib.ColorRGBAnim(r, g, b).<br />
PRÍKLAD JS. 2.1<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Pomocou funkcie lib.Interpolate() sme dosiahli, e prvý parameter funkcie lib.Color−<br />
RGBAnim(r, g, b) sa po dobu desiatich sekúnd bude meni v intervale od 0 do 1 a tým sa<br />
bude meni výsledná farba, objekt color. Pouitá funkcia<br />
lib.SolidColorImage(col),<br />
kde parameter col je objekt typu DAColor, slúi <strong>na</strong> zaplnenie plochy farbou. Funkcia vra−<br />
cia objekt typu DAImage.<br />
Ne<strong>sk</strong>ôr budeme podobným spôsobom rieši pohyb objektov, meni ich ve¾kos a pod.<br />
FUNKCIE S PRÍPONOU RATE. V niektorých prípadoch budeme potrebova, aby sa<br />
nejaký objekt menil (pohyboval, otáèal, zväèšoval alebo zmenšoval) urèitou rýchlosou. Ak<br />
teda chceme definova <strong>na</strong>príklad rotáciu objektu, môeme poui funkciu triedy DAStatics:<br />
lib.Rotate2Anim (radians),<br />
kde parameter radians je hodnota v radiánoch, o ktorú sa má objekt otoèi. Keïe ide o<br />
tzv. Anim funkciu, parameter radians je typu DANumber. Funkcia vracia objekt triedy<br />
DATransform.<br />
Potom objekt DATransform, ktorý spôsobí otáèanie objektu rýchlosou <strong>na</strong>pr. π/2 za se−<br />
kundu, vytvoríme <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />
RotRate = lib.Rotate2Anim(lib.Mul(lib.LocalTime, lib.DANumber(Math.PI/2));<br />
Objekt typu DANumber predstavujúci rýchlos π/2 za sekundu vytvoríme pomocou funkcie<br />
lib.Mul(a, b),<br />
ktorá vynásobí parametre a, b typu DANumber. V <strong>na</strong>šom prípade parametrom a je vlast−<br />
nos LocalTime, ktorá predstavuje hodnotu typu DANumber <strong>na</strong>rastajúcu o jednu jednot−<br />
ku za jednu sekundu. Parametrom b je π/2.<br />
Takýto zápis je pomerne zloitý, preto existujú funkcie s príponou Rate. Ak funkciu<br />
lib.Rotate2Anim() <strong>na</strong>hradíme funkciou lib.Rotate2Rate (), bude zápis vyzera takto:<br />
RotRate = lib.Rotate2Rate (Math.PI/2).<br />
FUNKCIE S PRÍPONOU DEGREES. Všetky parametre funkcií, ktoré vyjadrujú hod−<br />
notu uhla, musia by v radiánoch. Na zjednodušenie zápisu mono poui funkcie s prí−<br />
ponou Degrees, keï odpadá konverzia a hodnotu uhla môete zadáva v stupòoch. Pred−<br />
chádzajúci zápis bude pomocou funkcie lib.Rotate2RateDegrees(angle) vyzera takto:<br />
RotRate = lib.Rotate2RateDegrees(90);<br />
Teraz, keï máme za sebou základy práce s DirectAnimation, vieme pristupova k funk−<br />
ciám DirectAnimation, poznáme súradnicové systémy a jednotky, poznáme konvencie<br />
pomenovania funkcií, môeme pristúpi ku konkrétnym triedam a k ich relevantným funk−<br />
ciám a vlastnostiam.<br />
TRIEDA DAIMAGE. Vytvára objekt typu DAImage, ktorý reprezentuje dvojrozmerný ob−<br />
rázok. Kadý DAImage objekt pozostáva z mnoiny bodov v rovine. Kadý bod má svoju<br />
hodnotu farby, vidite¾nosti a atribút detekcie. Farbu predstavuje objekt typu DAColor,<br />
hodnota vidite¾nosti je typu DANumber a je to interval od nula do jed<strong>na</strong>, prièom nula z<strong>na</strong>−<br />
mená, e objekt je úplne transparentný, a jed<strong>na</strong>, e objekt je úplne vidite¾ný. Atribúty de−<br />
tekcie urèujú, èi objekt bude vyvoláva udalosti pri kontakte s pouívate¾om, <strong>na</strong>pr. pri klik−<br />
nutí myši a podobne. Trieda dedí vlastnosti a funkcie triedy DABehavior.<br />
FUNKCIE TRIEDY DAIMAGE. Na pouitie konkrétnej funkcie triedy DAImage treba<br />
<strong>na</strong>jprv vytvori objekt triedy DAImage. Ten vytvoríme pomocou funkcií základnej triedy<br />
DAStatics, ktoré sú tzv. relevantné k triede DAImage. Jednou z týchto funkcií triedy DA−<br />
Statics je aj známa funkcia lib.ImportImage(url), ktorú sme v predchádzajúcej èasti pouili<br />
<strong>na</strong> import obrázkov. Opis a pouitie ostatných relevantných funkcií bude <strong>na</strong>sledova<br />
ihneï po funkciách triedy DAImage.<br />
Funkcia DAImageObj.Clip(matte) vracia objekt typu DAImage, ktorý bude vytvorený z<br />
regiónom ohranièenej èasti východi<strong>sk</strong>ového obrázka. Alebo i<strong>na</strong>k, výsledkom je prienik<br />
pôvodného obrázka a ohranièujúceho regiónu. Ohranièujúci región je definovaný objek−<br />
tom typu DAMatte. Parameter matte predstavuje objekt typu DAMatte. Ako vytvoríme<br />
objekt typu DAMatte, to si ukáeme v opise triedy DAMatte.<br />
Funkcia DAImageObj.ClipPolygonImage(points), kde points je pole objektov typu DA−<br />
Point2. Podobne ako predchádzajúca funkcia vytvára objekt typu DAImage, ktorý je prie−<br />
nikom pôvodného obrázka a regiónu, ktorý je definovaný po¾om bodov – objektov typu<br />
DAPoint2. Monosti vytvorenia objektu typu DAPoint2 si ukáeme v opise triedy DAPoint2.<br />
PRÍKLAD JS. 2.2<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
V príklade sme <strong>na</strong>jprv pomocou relevantnej funkcie lib.SolidColorImage() vytvorili jed−<br />
noduchý obrázok a ten sme potom pomocou funkcie DAImageObj.ClipPolygonImage()<br />
orezali <strong>na</strong> lichobeník, ktorý je definovaným po¾om bodov typu DAPoint2. Objekty typu<br />
DAPoint2 sme vytvorili pomocou relevantnej funkcie triedy DAStatics lib.Point2(x, y).<br />
Funkcia DAImageObj.Crop(minPt, maxPt) vracia objekt typu DAImage, teda obrázok,<br />
ktorý je prieseèníkom pôvodného obrázka a regiónu urèeného parametrami minPt a maxPt.<br />
Parametre minPt a maxPt sú objektmi typu DAPoint2 a predstavujú ¾avý – dolný a pravý – hor−<br />
ný roh ohranièujúceho obdånikového regiónu. Tieto hranièné body vytvoríme <strong>na</strong>príklad<br />
pomocou u známej funkcie relevantnej k triede DAPoint2, funkcie Point2(x, y).<br />
Funkcia DAImageObj.MapToUnitSquare() <strong>na</strong>nesie pôvodný obrázok <strong>na</strong> štvorec so sú−<br />
radnicami [(0,0), (1,1)]. Takto vytvorený obrázok môeme poui ako textúru pre 3D ob−<br />
jekt, pretoe s takto vytvorenou mapou sa ¾ahšie pracuje.<br />
3/2003 PC REVUE 119
P R O G R A M U J E M E<br />
Funkcia DAImageObj.OpacityAnim(opac) <strong>na</strong>stavuje hodnotu prieh¾adnosti pre všetky<br />
body obrázka. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota je 1, èo z<strong>na</strong>mená stopercentnú vidite¾nos objektu.<br />
Parameter opac je animované èíslo typu DANumber.<br />
Funkcia DAImageObj.Opacity(opac) je rov<strong>na</strong>ká funkcia ako OpacityAnim(), len parame−<br />
ter opac je obyèajné (neanimované) èíslo.<br />
PRÍKLAD JS. 2.3<br />
<br />
<br />
<br />
V príklade sme pomocou funkcie DAImageObj.OpacityAnim() a funkcie lib.Interpola−<br />
te() dosiahli, e importovaný obrázok poèas dvoch sekúnd zmení prieh¾adnos z hodnoty<br />
0 <strong>na</strong> 1.<br />
Funkcia DAImageObj.Pickable() vytvorí z pôvodného objektu DAImage reaktívny objekt. To<br />
z<strong>na</strong>mená, e objekt je schopný reagova <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é vstupy. Reakciou je vyvolanie<br />
udalosti ihneï, ako sa ukazovate¾ myši dostane <strong>na</strong>d daný objekt. Podmienkou je, e medzi<br />
ukazovate¾om myši a obrázkom nesmie stá iadny iný objekt, ako <strong>na</strong>pr. iný obrázok alebo 3D<br />
objekt. Funkcia vracia objekt typu DAPickableResult.<br />
Dôleité je vedie, e vrátený objekt triedy DAPickableResult má tri dôleité vlastnosti:<br />
DAPickableResultObj.Image<br />
DAPickableResultObj.Geometry<br />
DAPickableResultObj.PickEvent<br />
Vlastnosti Image (objekt typu DAImage) a Geometry (objekt typu DAGeometry) obsa−<br />
hujú <strong>sk</strong>utoèný obrázok alebo 3D objekt a vlastnos PickEvent (objekt typu DAEvent) pred−<br />
stavuje vyvolanú udalos.<br />
PRÍKLAD JS. 2.4<br />
<br />
<br />
<br />
V príklade sme vytvorili objekt PickResult typu DAPickableResult. K importovanému ob−<br />
rázku potom pristupujeme pomocou jeho vlastnosti Image. Jeho vlastnos PickEvent ob−<br />
sahuje udalos, ktorá je vyvolaná v momente, keï sa ukazovate¾ myši dostane <strong>na</strong>d impor−<br />
tovaný obrázok. Pouitá funkcia lib.Until(behavior1, event, behavior2) je funkcia triedy<br />
DAStatics a vracia objekt typu DABehavior. Je to jed<strong>na</strong> z funkcií <strong>na</strong> obsluhu udalostí. Tieto<br />
funkcie budú opísané v èasti triedy DABehavior. Teraz je dôleité vedie, e funkcia vracia<br />
objekt <strong>na</strong>stavený ako parameter behavior1 do doby, keï dôjde k vyvolaniu udalosti event.<br />
Po tomto funkcia vracia objekt behavior2. Touto funkciou sme v predchádzajúcom prí−<br />
klade dosiahli, e vlastnos prieh¾adnosti zobrazovaného obrázka sa zmení z hodnoty 0,5<br />
<strong>na</strong> 1 v momente, keï sa kurzor dostane <strong>na</strong>d tento obrázok.<br />
Funkcia DAImageObj.PickableOccluded() je podobná funkcii DAImageObj.Pickable() s<br />
tým rozdielom, e medzi reaktívnym objektom a kurzorom môu by umiestnené aj iné<br />
objekty. K udalosti dôjde vdy, keï je ukazovate¾ <strong>na</strong>d týmto objektom.<br />
Funkcia DAImageObj.Tile() zaplní plochu pôvodným obrázkom v štýle dladíc.<br />
Funkcia DAImageObj.Transform(xf) umoòuje transformova objekt typu DAImage. To z<strong>na</strong>−<br />
mená meni jeho ve¾kos a umiestnenie. Funkcia vracia objekt typu DAImage. Parameter funk−<br />
cie xf je objekt triedy DATransform2. Ten urèuje, kde bude objekt umiestnený, akým smerom<br />
sa bude pohybova, prípadne jeho rozmery. Objekt typu DATransform2 vytvoríme pomocou<br />
k nemu relevantných funkcií triedy DAStatics. V <strong>na</strong>sledujúcom príklade vytvoríme objekt trie−<br />
dy DATransform2 pomocou relevantnej funkcie lib. Rotate2Degrees(degrees), èo zabezpeèí ro−<br />
táciu obrázka o uhol pod¾a parametra degrees. Ostatné funkcie relevantné k triede DATrans−<br />
form2 budú opísané v èasti triedy DATransform2.<br />
PRÍKLAD JS. 2.5<br />
<br />
<br />
<br />
FUNKCIE RELEVANTNÉ K TRIEDE DAIMAGE. Nasleduje opis funkcií triedy DA−<br />
Statics, ktoré sú relevantné (prislúchajúce) k triede DAImage. Ide o funkcie triedy<br />
DAStatics, ktoré vracajú objekty triedy DAImage. To z<strong>na</strong>mená, e ich budeme pouíva <strong>na</strong><br />
vytvorenie objektu triedy DAImage. A po vytvorení tohto objektu môeme pristupova k<br />
jeho funkciám, teda k funkciám triedy DAImage.<br />
Funkcia lib.ImportImage(url).<br />
Z predchádzajúcich príkladov vieme, e funkcia slúi <strong>na</strong> import bitmapových obrázkov.<br />
Treba poèíta s tým, e animácia sa spustí a po kompletnom <strong>na</strong>èítaní obrázka. Z tohto<br />
dôvodu je vhodné pre rozsiahlejšie obrázky èi zvuky pouíva asynchrónne preberanie sú−<br />
borov. Importované obrázky môu by vo formáte .BMP, .GIF, .JPG a .PNG.<br />
Funkcia lib.ImportImageAsync(url, imgStandIn) je urèená <strong>na</strong> asynchrónny import bit−<br />
mapy. Parameter imgStandIn je objekt typu DAImage a je to existujúca bitmapa, ktorá<br />
bude zobrazená, kým nebude dokonèené preberanie súboru v parametri url.<br />
Funkcia lib.ImportImageColorKey(url, red, green, blue).<br />
Funkciu pouijeme, ak chceme, aby jed<strong>na</strong> zvolená farba obrázka bola transparentná.<br />
Transparentnos je pod¾a modelu RGB definovaná parametrami red, green a blue. Pa−<br />
rametre sú typu byte, a preto môu <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 do 255.<br />
Funkcia lib.ImportImageAsyncColorKey(url, imgStandIn, red, green, blue) vykonáva asyn−<br />
chrónny import bitmapy s èiastoènou transparentnosou.<br />
Funkcia lib.ImportMovie(url) je ïalšou funkciou, ktorou sme sa zaoberali v predchá−<br />
dzajúcej èasti. Zabezpeèuje synchrónny import videoklipu. Funkcia síce vráti objekt triedy<br />
DAImportationResult, ale jed<strong>na</strong> vlastnos tohto objektu, a to konkrétne vlastnos DAIm−<br />
portationResultObj.Image, vracia objekt triedy DAImage. Preto je povaovaná za relevant−<br />
nú funkciu k triede DAImage.<br />
Funkcia lib.ImportMovieAsync(url, imgStandIn, sndStandIn) vykonáva asynchrónny<br />
import videoklipu, a preto je vhodné ju poui <strong>na</strong> preberanie rozsiahlejších videoklipov.<br />
Parameter imgStandIn, resp. sndStandIn predstavuje objekt triedy DAImage (obrázok, vi−<br />
deo), resp. DASound (zvuk), ktorý bude zobrazený, resp. prehrávaný, pokia¾ nebude do−<br />
konèené preberanie súboru pod¾a parametra url.<br />
V ïalšej èasti budeme pokraèova v opise funkcií relevantných k triede DAImage.<br />
Andrej Luchava<br />
Programujeme v Jave<br />
3. èas: Applety po tretíkrát<br />
V predchádzajúcej èasti sme sa zaèali venova správcom umiestnenia a v jej závere som<br />
s¾úbil, e tentoraz sa zameriame <strong>na</strong> správcu GridBagLayout, take sa do toho môeme<br />
hneï pusti.<br />
SPRÁVCA UMIESTNENIA GRIDBAGLAYOUT. Ako som u <strong>na</strong>písal minule,<br />
správca umiestnenia GridBagLayout je asi <strong>na</strong>jkomplexnejší a <strong>na</strong>jzloitejší správca<br />
umiestnenia, ktorého Java po<strong>sk</strong>ytuje. Aj <strong>na</strong>priek tomu ide o jedného z <strong>na</strong>jèastejšie po−<br />
uívaných správcov, pretoe umoòuje vytvori takmer akéko¾vek zloité grafické po−<br />
uívate¾<strong>sk</strong>é rozhrania. Preto si ho rozoberieme a pokúsim sa vás <strong>na</strong>uèi, ako tohto správcu<br />
pouíva.<br />
V prvom rade treba poveda, e GridBagLayout pracuje s mriekou podobne ako<br />
GridLayout, ale dokáe ju ove¾a flexibilnejšie vyuíva. Komponenty nemusia ma zákoni−<br />
te rov<strong>na</strong>kú ve¾kos a môu zabera rôzny poèet buniek tabu¾ky. Aby ste toto všetko mohli<br />
dosiahnu, musíte sa <strong>na</strong>uèi pouíva triedu GridBagConstraints, ktorá zapuzdruje obme−<br />
dzujúce vlastnosti pre pridávané komponenty. Po vytvorení inštancie tejto triedy a <strong>na</strong>sta−<br />
vení jej èlen<strong>sk</strong>ých atribútov (<strong>na</strong>stavovanie prebieha priamym prístupom k týmto atribú−<br />
tom, pretoe sú verejné a trieda pre ne nemá prístupové metódy) treba odovzda metó−<br />
de add() vášho kontajnera nielen odkaz <strong>na</strong> inštanciu vášho komponentu, ale aj odkaz <strong>na</strong><br />
inštanciu triedy GridBagConstraints. Nasledujúci fragment kódu celý tento postup aj s<br />
pouitím správcu umiestnenia GridBagLayout ilustruje:<br />
JPanel kontajner = new JPanel();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
JButton tlacidlo = new JButton("OK");<br />
kontajner.add(tlacidlo, gbc);<br />
Tento kód pridruil ku komponentu tlacidlo inštanciu triedy GridBagConstraints.<br />
Vytváranie novej inštancie GridBagConstraints nemusíte zakadým opakova, pretoe pri<br />
pridaní komponentu do kontajnera je odovzdaná inštancia GridBagConstraints pomocou<br />
metódy clone() <strong>sk</strong>opírovaná a správca umiestnenia si uchová odkaz <strong>na</strong> túto kópiu. Ide o<br />
hlbokú kópiu inštancie, èo z<strong>na</strong>mená, e nie je vytvorený len nový objekt a <strong>sk</strong>opírované<br />
dátové zloky primitívnych typov, ale aj dátové zloky, ktoré sú objektmi, sú <strong>na</strong>novo<br />
<strong>sk</strong>onštruované, take v <strong>sk</strong>opírovanej inštancii neukazujú <strong>na</strong> objektové dátové zloky<br />
pôvodnej inštancie. Výsledkom tohto všetkého je, e môete pracova stále s tou istou<br />
120 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
inštanciou GridBagConstraints. Ukáku tohto postupu uvidíte v ïalšom príklade. Teraz sa<br />
zaèneme venova jednotlivým atribútom triedy GridBagConstraints.<br />
gridx a gridy – tieto atribúty slúia <strong>na</strong> definovanie pozície pridávaného komponentu v<br />
mrieke. Atribút gridx definuje ståpec a gridy riadok, pozdå okrajov ktorých bude pridá−<br />
vaný komponent umiestnený. Riadky aj ståpce sú èíslované od hodnoty 0. Nasledujúci prí−<br />
klad ukazuje pridanie a umiestnenie troch tlaèidiel pouitím správcu GridBagLayout. Dve<br />
tlaèidlá sú umiestnené <strong>na</strong> prvom riadku, jedno <strong>na</strong> druhom riadku pomocou atribútov<br />
gridx a gridy triedy GridBagConstraints:<br />
import javax.swing.*;<br />
import java.awt.*;<br />
import java.awt.event.*;<br />
public class GridBagTest extends JApplet {<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
gbc.gridx = 0;<br />
gbc.gridy = 0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />
gbc.gridx = 1;<br />
gbc.gridy = 0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />
gbc.gridx = 0;<br />
gbc.gridy = 1;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />
}<br />
}<br />
Výsledok máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 1. Atribútom gridx a gridy môete tie pri−<br />
radi konštantu RELATIVE definovanú v triede GridBagConstraints. Pokia¾ je táto hodno−<br />
ta priradená k atribútu gridx, bude komponent pridaný <strong>na</strong> koniec riadka definovaného<br />
atribútom gridy. Obdobne, ak bude hodnotu RELATIVE obsahova gridy a do gridx bude<br />
priradené nezáporné èíslo, bude komponent pridaný <strong>na</strong> koniec ståpca definovaného atri−<br />
bútom gridx. Pokia¾ oba tieto atribúty budú obsahova hodnotu RELATIVE, bude kom−<br />
ponent pridaný <strong>na</strong> koniec prvého riadka. Hodnota GridBagConstraints.RELATIVE je impli−<br />
citnou hodnotou, ktorou sú atribúty gridx a gridy inicializované konštruktorom po vytvo−<br />
rení novej inštancie GridBagConstraints. Preto by mohla metóda init() predchádzajúceho<br />
príkladu vyzera aj jednoduchšie, <strong>na</strong>pr. takto:<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />
gbc.gridy = 1;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />
}<br />
Výsledok bude rov<strong>na</strong>ký ako v predchádzajúcom príklade.<br />
anchor – tento atribút slúi <strong>na</strong> ukotvenie komponentu. Trieda GridBagConstraints defi−<br />
nuje pre hodnoty tohto atribútu konštanty CENTER, WEST, EAST, NORTH, SOUTH,<br />
NORTHWEST, NORTHEAST, SOUTHWEST a SOUTHEAST. Priradenie niektorej z týchto konš−<br />
tánt má za následok ukotvenie pridávaného komponentu <strong>na</strong> danú stranu bunky v<br />
mrieke. Implicitnou hodnotou je CENTER.<br />
gridwidth a gridheight – tieto celoèíselné atribúty umoòujú umiestnenie komponen−<br />
tu tak, aby zaberal viac ako jednu bunku mrieky. Atribút gridwidth urèuje, <strong>na</strong> ko¾ko bu−<br />
niek v riadku, resp. cez ko¾ko ståpcov bude komponent roztiahnutý. Podobne gridheight<br />
definuje poèet riadkov, cez ktoré bude komponent roztiahnutý. Nasledujúci príklad je<br />
podobný tomu predchádzajúcemu, s tým rozdielom, e tretie tlaèidlo obsadí dve bunky<br />
miesto jednej:<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />
gbc.gridy = 1;<br />
gbc.gridwidth = 2;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />
}<br />
Výsledok máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 2.<br />
Ako vidíte, tretie tlaèidlo obsadzuje teraz obe spodné bunky, aj keï ich nezapåòa celé,<br />
pretoe je zobrazené iba v takej ve¾kosti, akú potrebuje <strong>na</strong> zobrazenie svojho textového<br />
nápisu. Ako roztiahnu komponent <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má k dispozícii, to si povieme<br />
pri opise atribútu fill. V prípade atribútov gridwidth a gridheight treba ešte poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,<br />
e je moné poui aj preddefinované konštanty v triede GridBagConstraints RELATIVE a<br />
REMAINDER. Pouitie konštanty REMAINDER v atribúte gridwidth alebo gridheight spô−<br />
sobí roztiahnutie komponentu <strong>na</strong> všetky zvyšné ståpce a do konca riadka, resp. všetky<br />
zvyšné riadky a do konca ståpca. Konštanta RELATIVE funguje podobne s tým rozdie−<br />
Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Obr. 4<br />
Obr. 5 Obr. 6<br />
lom, e vynechá posledný ståpec, resp. riadok. Ak<br />
teda v riadku máme šes ståpcov, prièom prvé dva<br />
sú obsadené komponentmi, pouitím konštanty<br />
REMAINDER v atribúte gridwidth obsadí ïalší pri−<br />
daný komponent zvyšné štyri ståpce. Pri pouití<br />
konštanty RELATIVE by komponent obsadil tri ståp−<br />
ce a posledný by zostal vo¾ný. V <strong>na</strong>šom príklade by<br />
sme preto riadok<br />
gbc.gridwidth = 2;<br />
mohli <strong>na</strong>hradi riadkom<br />
gbc.gridwidth = GridBagConstraints.REMAINDER;<br />
a výsledok by bol rov<strong>na</strong>ký.<br />
fill – tento atribút slúi <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizovanie <strong>sk</strong>utoènosti, èi bude komponent v niektorom<br />
smere roztiahnutý <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má k dispozícii. Môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty kon−<br />
štánt NONE, HORIZONTAL, VERTICAL a BOTH, preddefinovaných v triede GridBagConstraints.<br />
Implicitnou hodnotou je NONE, ktorá z<strong>na</strong>mená, e komponent nebude roztiahnutý v<br />
iadnom smere. Pokia¾ chcete komponent roztiahnu vodorovne (<strong>na</strong> celú šírku ståpca<br />
alebo ståpcov, ktoré má komponent k dispozícii), pouijete konštantu HORIZONTAL.<br />
A<strong>na</strong>logicky pouitím konštanty VERTICAL môe by komponent roztiahnutý zvisle cez<br />
všetky riadky, ktoré má k dispozícii. Posledná konštanta BOTH je kombináciou VERTICAL<br />
a HORIZONTAL, take komponent bude roztiahnutý vodorovne aj zvisle. Poïme sa pozrie<br />
<strong>na</strong> modifikáciu predchádzajúceho príkladu – chceme, aby tretie tlaèidlo bolo roztiahnuté<br />
<strong>na</strong> celú dåku oboch buniek, ktoré zaberá:<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />
gbc.gridy = 1;<br />
gbc.gridwidth = 2;<br />
gbc.fill = GridBagConstraints.HORIZONTAL;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />
}<br />
Teraz u bude výsledok v súlade s oèakávaním, ako ho vidíte aj <strong>na</strong> obrázku 3.<br />
insets – tento atribút je ako jediný referenèným typom v triede GridBagConstraints. Ide<br />
o objekt typu Insets, ktorý obsahuje štyri celoèíselné atribúty – top, right, left a bottom.<br />
Hodnoty týchto atribútov predstavujú ve¾kosti výplní <strong>na</strong> všetkých stranách komponentu,<br />
alebo ak chcete, vzdialenosti komponentu od okrajov bunky. Máte dve monosti, ako s<br />
týmto atribútom <strong>na</strong>rába. Prvou je vytváranie vdy novej inštancie triedy Insets, ktorej<br />
konštruktoru odovzdáte ako parametre postupne hodnoty top, left, bottom a right, ktorý−<br />
mi budú jej atribúty inicializované. Následne túto inštanciu priradíte atribútu insets vašej<br />
inštancie triedy GridBagConstraints. Tento postup ilustruje <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
gbc.insets = new Insets(10, 10, 12, 7);<br />
Alter<strong>na</strong>tívnou monosou je pristupova priamo k atribútom zloky insets, pretoe pri<br />
vytvorení novej inštancie je automaticky vytvorená aj inštancia Insets. Ja budem v tomto<br />
seriáli uprednostòova tento prístup, ale vy si môete vybra ten, ktorý vám viac vyhovu−<br />
je. Nastavenie atribútu fill nemá vplyv <strong>na</strong> atribút insets, pretoe v prípade, e definujete<br />
nejaké nenulové hodnoty atribútov insets, bude táto výplò vyhradená okolo komponen−<br />
tu aj vtedy, keï ho dáte roztiahnu <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má komponent k dispozícii.<br />
Keby sme v predchádzajúcom príklade vloili tieto riadky hneï pred posledné volanie<br />
metódy kontajner.add():<br />
gbc.insets.left = 10;<br />
gbc.insets.right = 10;<br />
Obr. 7<br />
vyzeral by výsledný applet ako <strong>na</strong> obrázku 4. Ako vidíte, aj <strong>na</strong>priek pouitiu hodnoty<br />
HORIZONTAL v zloke fill je <strong>na</strong> oboch stranách tretieho tlaèidla vyhradená iadaná plocha.<br />
ipadx a ipady – tieto celoèíselné atribúty špecifikujú vnútornú výplò komponentu.<br />
Vïaka nim môete zväèši alebo zmenši ve¾kos komponentu vo vertikálnom alebo hori−<br />
zontálnom smere. Zadaním kladnej hodnoty špecifikujete zväèšenie komponentu, zada−<br />
ním zápornej zasa zmenšenie komponentu. Take keby sme chceli v predchádzajúcom prí−<br />
3/2003 PC REVUE 121
P R O G R A M U J E M E<br />
klade zmenši výšku tretieho tlaèidla o 10 pixelov, vloili by sme <strong>na</strong>sledujúci riadok tesne pred<br />
volaním metódy kontajner.add(), ktorou tento komponent pridávame do appletu:<br />
gbc.ipady = −10;<br />
Výsledok vidíte <strong>na</strong> obrázku 5.<br />
weightx a weighty – tieto atribúty môu <strong>na</strong>dobúda nezáporné reálne hodnoty typu<br />
double. Ich hodnoty predstavujú váhu komponentu v riadku, resp. v ståpci. Váha kompo−<br />
nentov je dôleitá vlastnos v prípade, e kontajner nemá dostatok miesta <strong>na</strong> zobrazenie<br />
všetkých komponentov v ich poadovanej alebo minimálnej ve¾kosti alebo, <strong>na</strong>opak, vtedy,<br />
ak má kontajner k dispozícii nejaké prebytoèné miesto. V oboch prípadoch musí správca<br />
umiestnenia rozhodnú, ktorým komponentom miesto uberie v prípade jeho nedostatku<br />
a ktorým ho pridá v prípade prebytku. Prebytoèný priestor rozdelí správca umiestnenia<br />
GridBagLayout medzi ståpce (prípadne riadky) v závislosti od podielu ich váh <strong>na</strong> celkovom<br />
súète váh. Váha ståpca sa rovná maximu z váh weightx všetkých komponentov v danom<br />
ståpci. Obdobne pre riadky platí, e váha celého riadka je rovná maximu z váh weighty<br />
všetkých komponentov v danom riadku.<br />
Váhy komponentov predstavujú dos zákernú záleitos konceptu GridBagLayout,<br />
preto si ich pouitie objasníme <strong>na</strong> príklade. Pre zjednodušenie budeme pouíva iba kom−<br />
ponenty JButton, aj keï uvedený postup je moné aplikova takisto <strong>na</strong> akéko¾vek iné<br />
komponenty.<br />
V <strong>na</strong>šom príklade bude vytvorených šes tlaèidiel JButton, ktoré budú umiestnené v<br />
dvoch riadkoch a troch ståpcoch. Pri pridávaní komponentov <strong>na</strong>stavujeme váhy kompo−<br />
nentov takto (prvá hodnota predstavuje váhu v ståpci – weightx a druhá v riadku – weighty):<br />
Tlaèidlo 1 − 0.0, 1.0<br />
Tlaèidlo 2 − 1.0, 0.0<br />
Tlaèidlo 3 − 2.0, 0.0<br />
Tlaèidlo 4 − 0.0, 1.0<br />
Tlaèidlo 5 − 0.0, 0.0<br />
Tlaèidlo 6 − 0.0, 0.0<br />
Èo chceme týmto prístupom dosiahnu? Ako vidíte, maximál<strong>na</strong> váha weigthy prvého<br />
riadka (tlaèidlá 1 a 3) je 1.0, takisto ako v druhom riadku (tlaèidlá 4 a 6). Podobne zis−<br />
tíme aj váhy ståpcov weightx: váha prvého (tlaèidlá 1 a 4) bude 0.0, váha druhého (tlaèid−<br />
lá 2 a 5) bude 1.0 a váha tretieho (tlaèidlá 4 a 6) bude 2.0. Poïme sa teraz pozrie <strong>na</strong> sa−<br />
motnú metódu init():<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(600, 70));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />
GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />
gbc.fill = GridBagConstraints.BOTH;<br />
gbc.weightx = 0.0;<br />
gbc.weighty = 1.0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1 (0.0, 1.0)"), gbc);<br />
gbc.weightx = 1.0;<br />
gbc.weighty = 0.0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2 (1.0, 0.0)"), gbc);<br />
gbc.weightx = 2.0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3 (2.0, 0.0)"), gbc);<br />
gbc.gridy = 1;<br />
gbc.weightx = 0.0;<br />
gbc.weighty = 1.0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 4 (0.0, 1.0)"), gbc);<br />
gbc.weighty = 0.0;<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 5 (0.0, 0.0)"), gbc);<br />
kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 6 (0.0, 0.0)"), gbc);<br />
}<br />
Aby sme mohli funkciu váh sledova, museli sme <strong>na</strong>stavi atribút fill <strong>na</strong> BOTH. Výsledok<br />
máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 6. Teraz môete <strong>sk</strong>úša zväèšova a zmenšova okno<br />
appletu a sledova, ako sa menia rozmery tlaèidiel. Keïe oba riadky majú rov<strong>na</strong>kú váhu<br />
weighty, zväèšujú a zmenšujú sa rov<strong>na</strong>ko. V prípade ståpcov je situácia iná. Prvý ståpec má<br />
váhu nulovú, druhý má váhu 1.0 a tretí 2.0. Keïe váha prvého ståpca je nulová, nebude<br />
mu pridelený iadny zvyšný horizontálny priestor. Tento zvyšný priestor bude rozdelený<br />
medzi druhý a tretí ståpec v pomere ich váh weightx k celkovému súètu váh weightx ståp−<br />
cov, ktorý je rovný 0.0 + 1.0 + 2.0 = 3.0, z èoho vyplýva, e druhý ståpec zí<strong>sk</strong>a 1/3 z pre−<br />
bytoènej plochy a tretí ståpec zvyšné 2/3. To z<strong>na</strong>mená, e tretí ståpec sa zväèšuje dvakrát<br />
rýchlejšie. Obdobné pravidlá platia však aj pri nedostatku miesta, to z<strong>na</strong>mená, e tretí stå−<br />
pec sa pri zmenšovaní miesta zmenšuje dvakrát rýchlejšie ako druhý, prièom prvý si<br />
zachováva stále rov<strong>na</strong>kú ve¾kos. Túto <strong>sk</strong>utoènos ilustruje obrázok 7, kde je zobrazený<br />
ten istý applet po zmenšení ve¾kosti – tretí ståpec má len poloviènú ve¾kos druhého, prvý<br />
ståpec má stále rov<strong>na</strong>kú ve¾kos. Ve¾kosti riadkov sú rov<strong>na</strong>ké.<br />
Býva dobrým zvykom pre preh¾adnos <strong>na</strong>stavova hodnoty weightx iba komponentom<br />
v prvom riadku a weighty iba komponentom v prvom ståpci, ako ste to mohli vidie v <strong>na</strong>−<br />
šom príklade.<br />
Na záver ešte upozorním, aby ste si uvedomili, e nezáleí <strong>na</strong> tom, aké sú absolútne<br />
hodnoty váh komponentov, teda aké sú absolútne hodnoty váh ståpcov èi riadkov. Záleí<br />
iba <strong>na</strong> ich podiele <strong>na</strong> celkovom súète váh, take pokia¾ sú váhy ståpcov v <strong>na</strong>šom príklade<br />
0.0, 1.0 a 2.0, je to to isté, ako keby ich váhy mali hodnoty 0.0, 50 a 100.<br />
ZÁVER. Po tejto èasti, ktorá bola celá venovaná správcovi umiestnenia GridBagLayout,<br />
vám u azda pouitie tohto komplexného správcu nebude robi problémy. V <strong>na</strong>sledujú−<br />
com pokraèovaní rozprávanie o správcoch umiestnenia zakonèíme a zaèneme sa venova<br />
jednotlivým komponentom a udalostnému modelu.<br />
Andrej Chu<br />
Grafika cez OpenGL<br />
9. èas: Camera (dokonèenie), Bitmap font<br />
Ani sme sa ne<strong>na</strong>zdali a máme tu u tretí mesiac roka 2003 a s ním u deviatu èas Grafiky<br />
cez OpenGL. Táto èas je, dalo by sa poveda, prelomová, pretoe u desiata èas bude<br />
<strong>na</strong> trochu vyššom stupni obanosti. To z<strong>na</strong>mená, e sme sa presunuli od zaèiatoèníkov<br />
a k stredne pokroèilým. Tí, èo sa dostali a sem, majú u základné vedomosti o OpenGL,<br />
za ktoré sa nemusia hanbi. Dúfam, e sa rov<strong>na</strong>ké mnostvo ¾udí dostane a <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyšší<br />
stupeò z<strong>na</strong>losti.<br />
Témou tejto èasti bude dokonèenie triedy kamery, ktorú sme <strong>na</strong>èali v predošlej èasti, a bit−<br />
map font, ktorý som s¾úbil v predchádzajúcich dvoch èastiach. Ešte <strong>sk</strong>ôr ne zaèneme, spo−<br />
meniem zdroje, z ktorých som èerpal, a to <strong>www</strong>.mizanin.szm.<strong>sk</strong> a nehe.gamedev.net.<br />
KAMERA. V predošlej èasti sme <strong>sk</strong>onèili pri rotovaní poh¾adu, tentoraz nám ostáva u<br />
len funkcia <strong>na</strong> sledovanie kurzora myši a zmenu polohy pri jej pohybe. Na zaèiatku funk−<br />
cie si musíme definova pä premenných. Prvá je štruktúra Windows <strong>na</strong> uchovanie X−ovej<br />
a Y−ovej súradnice kurzora. Druhá a tretia urèujú stred obrazovky – jed<strong>na</strong> X−ovú súradni−<br />
cu a jed<strong>na</strong> Y−ovú súradnicu. V poradí štvrtá premenná urèuje odchýlku od stredu pod¾a<br />
osi Y – jednoducho povedané, urèuje, do akej výšky sa pozeráme. No a posledná urèuje<br />
rotáciu pod¾a osi Y, teda otoèenie vbok.<br />
void CKamera::SledujMys()<br />
{<br />
POINT mousePos; //súradnice bodu myši<br />
int stredX = 400; //stred obrazovky pod¾a X<br />
int stredY = 300; //stred obrazovky pod¾a Y<br />
float deltaY = 0.0f; //smer pozerania pod¾a Y<br />
float rotateY = 0.0f; //otáèanie pod¾a Y<br />
Ak máme definované premenné, môeme sa pusti do práce. Aby sme mohli <strong>na</strong>rába<br />
s myškou, musíme urèi polohu kurzora pomocou GetCursorPos. Po tomto zistení si otes−<br />
tujeme, èi sme vlastne myškou pohli, a ak nie, funkcia sa <strong>sk</strong>onèí.<br />
GetCursorPos(&mousePos); //súradnice myšky<br />
if( (mousePos.x == stredX) && (mousePos.y == stredY) ) return; //pohli sme vôbec myškou?<br />
Ak sme myškou <strong>na</strong>ozaj pohli, <strong>na</strong>stavíme jej kurzor <strong>na</strong>spä do stredu a ideme zisova,<br />
akým smerom sme sa pohli. Ak sme pohli myškou dopredu alebo dozadu, vypoèítame<br />
odchýlku od stredu a uloíme do premennej deltaY. Ak sme myškou pohli v¾avo alebo<br />
vpravo, túto odchýlku si uloíme do premennej rotateY. Výsledky podelíme èíslom 1000,<br />
aby sa dalo s èíslami dobre poèíta.<br />
rotateY = (float)( (stredX – mousePos.x) ) / 1000; //rotácia okolo osi Y<br />
deltaY = (float)( (stredY – mousePos.y) ) / 1000; //posun poh¾adu pod¾a osi Y<br />
K aktuálnemu poh¾adu <strong>na</strong> Y−ovej osi pripoèítame odchýlku <strong>na</strong> Y−ovej osi, èím zabez−<br />
peèíme, e pri pohybe myšou dole sa <strong>na</strong>ozaj pohybuje dole a <strong>na</strong>opak. Hodnotu deltaY<br />
však ešte musíme vynásobi èíslom 15, aby zme<strong>na</strong> poh¾adu bola badate¾ná.<br />
m_Pohlad.y += deltaY * 15;<br />
Aby sme vylúèili monos, e sa budeme pozera dopredu viac ako 10 jednotiek alebo<br />
menej ako −10 jednotiek, musíme aj túto monos dôkladne ošetri.<br />
if( ( m_Pohlad.y – m_Pozicia.y ) > 10) m_Pohlad.y = m_Pozicia.y + 10;<br />
if( ( m_Pohlad.y – m_Pozicia.y ) < −10) m_Pohlad.y = m_Pozicia.y − 10;<br />
Nakoniec výsledky výpoètov zmeníme <strong>na</strong> pohyb pomocou funkcie RotujPohlad.<br />
RotujPohlad(0, −rotateY, 0); //otoè pod¾a Y<br />
}; //koniec funkcie SledujMys<br />
Poslednou funkciou je PohniKamerou. Tá sa stará o pohyb kamery v 3D priestore. Jej<br />
parametrom je rýchlos, akou sa máme v priestore pohybova. Tu si tie musíme defino−<br />
va pomocný vektor, do ktorého uloíme smer pohybu. Výpoèet je taký istý ako pri funk−<br />
cii RotujPohlad.<br />
void CKamera::PohniKamerou(float speed)<br />
{<br />
CVector vVector; //pomocný vektor<br />
vVector.x = m_Pohlad.x − m_Pozicia.x; //smer pod¾a X<br />
vVector.y = m_Pohlad.y − m_Pozicia.y; //smer pod¾a Y<br />
vVector.z = m_Pohlad.z − m_Pozicia.z; //smer pod¾a Z<br />
Nastavíme novú pozíciu a s òou aj poh¾ad smerom, ktorým sa chceme pohnú.<br />
m_Pozicia.x += vVector.x * speed; //<strong>na</strong>stav novú pozíciu X<br />
m_Pozicia.z += vVector.z * speed; //<strong>na</strong>stav novú pozíciu Z<br />
m_Pohlad.x += vVector.x * speed; //<strong>na</strong>stav nový poh¾ad X<br />
122 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
m_Pohlad.z += vVector.z * speed; //<strong>na</strong>stav nový poh¾ad Z<br />
}; //koniec funkcie PohniKamerou<br />
Metódy triedy by sme mali definované. Ale sú nám <strong>na</strong>niè, ak ich nevieme pouíva.<br />
Preto si teraz otvorte súbor init.cpp a pripojte hlavièkový súbor camera.h. Potom defi−<br />
nujte externú triedu kamera typu CKamera. Túto triedu definujeme v súbore s kresliacou<br />
funkciou.<br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include "camera.h"<br />
HDC hDC=NULL;<br />
HGLRC hRC=NULL;<br />
HWND hWnd=NULL;<br />
HINSTANCE hInstance;<br />
bool keys[256];<br />
bool fullscreen=TRUE;<br />
bool active=TRUE;<br />
extern CKamera kamera; //trieda kamery<br />
Teraz sa presuòte do funkcie WinMain a po volaní funkcie DrawGLScene pridajte vola−<br />
nie funkcie Kamera.Sleduj.Mys<br />
if (active)<br />
{<br />
DrawGLScene(); //staré<br />
kamera.SledujMys(); //nové − pridané<br />
}<br />
Pohyb dopredu a dozadu sa bude vykonáva stláèaním klávesov šípka hore a šípka<br />
dole. Ako zisti, èi bol daný kláves stlaèený? Pozrite sa do funkcie WinMain a odpoveï náj−<br />
dete. Informácia, èi je kláves stlaèený, sa uchováva v poli keys. Je to pole typu boolean,<br />
èo z<strong>na</strong>mená, e ak je kláves stlaèený, hodnota je TRUE, a ak kláves nie je stlaèený, hod−<br />
nota je FALSE. Funkcia WinMain obsahuje obsluhu jedného klávesu – klávesu F1 <strong>na</strong> pre−<br />
pí<strong>na</strong>nie celoobrazovkového módu. Èie staèí otestova, èi je pre konkrétny kláves v poli<br />
keys hodnota TRUE, a vyko<strong>na</strong> kód, ktorý sa má po jeho stlaèení vyko<strong>na</strong>. Obsluha kláve−<br />
sov šípka hore a šípka dole bude vyzera asi takto:<br />
if (keys[VK_UP])<br />
{<br />
kamera.PohniKamerou(0.03f);<br />
}<br />
if(keys[VK_DOWN])<br />
{<br />
kamera.PohniKamerou(−0.03f);<br />
}<br />
Súbor init.cpp ulote a zatvorte. Teraz si otvorte súbor s kresliacou funkciou, pripojte<br />
hlavièkový súbor kamera.h a definujte si triedu kamera typu CKamera. Teraz sa staèí pre−<br />
sunú do kresliacej funkcie a pred glBegin() prida <strong>na</strong> zaèiatku spomí<strong>na</strong>ný príkaz<br />
gluLookAt. Má devä parametrov. Prvé tri urèujú pozíciu kamery v priestore, ïalšie tri<br />
bod, kam sa pozerá, a posledné tri urèujú upVector. Za parametre dosadíme jednotlivé<br />
poloky vektorov kamery.<br />
gluLookAt(kamera.m_Pozicia.x, kamera.m_Pozicia.y, kamera.m_Pozicia.z,<br />
kamera.m_Pohlad.x,<br />
kamera.m_Pohlad.y, kamera.m_Pohlad.z, kamera.m_UpVector.x, kamera.m_UpVector.y,<br />
kame−<br />
ra.m_UpVector.z);<br />
Potom u len staèí <strong>na</strong>kresli nejakú scénu<br />
a môeme sa po nej prechádza (obr. 1)! No<br />
nie je to efektívnejšie a krajšie?<br />
BITMAP FONT. V januárovej èasti som<br />
vám ukázal, ako vypísa text <strong>na</strong> obrazovku<br />
pomocou display listov, prièom kadý dis−<br />
play list predstavoval jedno písmeno.<br />
Display listy sme vtedy generovali pomocou<br />
funkcií Windows. Ale èo ak <strong>na</strong>mi poadova−<br />
ný font nie je <strong>na</strong> danom poèítaèi <strong>na</strong>inštalo−<br />
vaný (<strong>na</strong>príklad ukazujeme náš program<br />
kamarátovi <strong>na</strong> jeho 486−ke s 250 MB hard<br />
di<strong>sk</strong>om) alebo ak je program urèený <strong>na</strong> inú<br />
platformu, <strong>na</strong>príklad Linux (aj tam sa dá<br />
Obr. 1<br />
OpenGL spojazdni)? V takomto prípade mô−<br />
eme poui bitmap font. Má viaceré mo−<br />
nosti pouitia, <strong>na</strong>príklad keï v programe pouívame len jeden, <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš dva typy fontov.<br />
Vtedy je bitmap font ako ušitý <strong>na</strong> takéto pouitie. Aj v budúcnosti v ïalších programoch<br />
budeme pouíva bitmap font, pretoe sa mi zdá pohodlnejší.<br />
Ako sa teda bitmap font pouíva? Základom je textúra typu formátu bmp s ve¾kosou<br />
256 × 256 bodov. Táto textúra môe obsahova 256 z<strong>na</strong>kov s ve¾kosou 16 bodov (256/<br />
16=16 z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> Y, to¾ko isto <strong>na</strong> X, dokopy 16 × 16 = 256 z<strong>na</strong>kov). Keïe z<strong>na</strong>ková sú−<br />
prava ASCII obsahuje nieko¾ko z<strong>na</strong>kov, ktoré sa nedajú zobrazi, môe jed<strong>na</strong> textúra obsa−<br />
hova dve súpravy fontov. Obyèajne je jeden normálny a druhý tuèný. Príklad takejto tex−<br />
túry je <strong>na</strong> obrázku. Textúra pochádza z nehe.gamedev.net. Princíp je ve¾mi jednoduchý.<br />
Vytvoríme 256 display listov, kadý bude obsahova kód <strong>na</strong> otextúrovanie jedného pra−<br />
vouholníka tým kú<strong>sk</strong>om fontovej textúry, pre ktoré písmeno robíme display list. Èie ak<br />
<strong>na</strong>príklad druhý z<strong>na</strong>k je výkrièník, zdrojový kód display listu bude vyzera asi takto:<br />
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,textura[0]);<br />
glBegin(GL_QUADS);<br />
glTexCoord2f(0.0625f,0.9375f);<br />
glVertex3f(−1.0f,−1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(0.125f,0.9375f);<br />
glVertex3f(1.0f,−1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(0.125f,1.0f);<br />
glVertex3f(1.0f,1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(0.0625f,1.0f);<br />
glVertex3f(−1.0f,1.0f,0.0f);<br />
glEnd();<br />
Ale robi toto pre kadý jeden z<strong>na</strong>k by predåilo zdrojový kód asi <strong>na</strong> stonásobok.<br />
Jediné, èo sa mení, sú hodnoty v glTexCoord2f, ktoré si pre kadý z<strong>na</strong>k vieme vypoèíta.<br />
Tak preèo to nevyui? Všetky display listy zostavíme v jednom cykle for. To som u však<br />
trochu predbehol, je to len teoretická príprava <strong>na</strong> pouitie bitmap fontov. Nezdriavajme<br />
sa teda teóriou, dúfam, e ste ju pochopili, pustime sa do práce.<br />
Ako vdy vychádzame zo základného zdrojového kódu s funkciami <strong>na</strong> manipulovanie s tex−<br />
túrami. Aby sme <strong>na</strong> zaèiatku nepísali stále ten istý kód <strong>na</strong> includovanie hlavièkových súborov<br />
atï., vytvoríme si hlavièkový súbor main.h, ktorý bude obsahova príkazy #include a premen−<br />
né, ktoré sú rov<strong>na</strong>ké <strong>na</strong> zaèiatku kadého nášho súboru. Súbor main.h bude vyzera takto:<br />
#ifndef _MAIN_H<br />
#define _MAIN_H<br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
//základné premenné Windowsu<br />
extern HDC hDC;<br />
extern HWND hWnd;<br />
extern HINSTANCE hInstance;<br />
extern bool keys[256];<br />
LRESULT CALLBACK WndProc(HWND, UINT, WPARAM, LPARAM);<br />
//OpenGL funkcie v iných súboroch<br />
void DrawGLScene(void);<br />
int LoadGLTextures(void);<br />
//premenné a funkcie pre font<br />
extern GLuint<br />
textura[];<br />
extern GLuint<br />
font;<br />
GLvoid BuildFont(GLvoid);<br />
GLvoid KillFont(GLvoid);<br />
GLvoid glPrint(GLint x, GLint y, char *string, int set);<br />
#endif<br />
Ak máme toto hotové, vytvoríme si súbor bfont.cpp. V òom budú všetky rutiny <strong>na</strong><br />
vytvorenie display listov fontu, jeho znièenie a výpis textu <strong>na</strong> obrazovku. Ako prvé <strong>na</strong>in−<br />
cludujeme súbor main.h a definujeme si premennú typu GLuint s názvom font. Táto pre−<br />
menná bude obsahova adresu v pamäti, kde sa zaèí<strong>na</strong> prvý display list. Na rad prichádza<br />
prvá funkcia, ktorá sa stará o vytvorenie display listov. V nej budeme potrebova dve pre−<br />
menné, v ktorých si funkcia uchováva koordináty textúry pre jednotlivé písmeno.<br />
GLvoid BuildFont(GLvoid)<br />
{<br />
float cx;<br />
float cy;<br />
Vytvoríme si miesto <strong>na</strong> 256 display listov pomocou glGenLists a adresu prvého ucho−<br />
váme v premennej font.<br />
font=glGenLists(256);<br />
Vyberieme textúru s fontom pomocou glBindTexture a zaèneme s vytváraním display<br />
listov.<br />
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]);<br />
for (int loop=0; loop
P R O G R A M U J E M E<br />
glBegin(GL_QUADS);<br />
glTexCoord2f(cx,1−cy−0.0625f);<br />
glVertex2i(0,0);<br />
glTexCoord2f(cx+0.0625f,1−cy−0.0625f);<br />
glVertex2i(16,0);<br />
glTexCoord2f(cx+0.0625f,1−cy);<br />
glVertex2i(16,16);<br />
glTexCoord2f(cx,1−cy);<br />
glVertex2i(0,16);<br />
glEnd();<br />
glTranslated(10,0,0);<br />
OK, s vykreslením z<strong>na</strong>ku sme hotoví, môeme teda ukonèi zadávanie display listu a aj<br />
cyklus for. Funkciu BuildFont máme teda úspešne za sebou.<br />
glEndList();<br />
}<br />
}<br />
Aby sme však po ukonèení programu nenechali za sebou neporiadok, musíme po sebe<br />
uprata, a to tak, e zmaeme display listy a tým uvo¾níme pamä. Keby sme to neurobi−<br />
li, v pamäti by ostali dáta, ktoré nijaký program nepotrebuje, a tieto dáta by zahlcovali<br />
pamä. To by mono <strong>na</strong> poèítaèi so 128 MB RAM neprekáalo, ale aj tak musíme upra−<br />
ta, aby náš nepodarený program nezapríèinil pád nejakého programu alebo dokonca<br />
celého systému. Na to slúi funkcia KillFont, ktorá je ve¾mi jednoduchá.<br />
GLvoid KillFont(GLvoid)<br />
{<br />
glDeleteLists(font,256);<br />
}<br />
Máme za sebou u druhú funkciu a prichádzame k tej <strong>na</strong>jhlavnejšej funkcii, a to ku<br />
glPrint, ktorá obsluhuje samotné vykres¾ovanie z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> obrazovku. Funkcii zadáme<br />
tieto parametre: poloha textu <strong>na</strong> x−ovej a y−ovej osi, samotný text a to, èi chceme písa<br />
tuèným alebo normálnym písmom. Hlavièka funkcie bude teda vyzera takto:<br />
GLvoid glPrint(GLint x, GLint y, char *string, int set)<br />
{<br />
V prvom rade si musíme otestova premennú set, èi obsahuje buï jednotku (normál−<br />
ne písmo), alebo nulu (tuèné písmo). Ak sme jej zadali èíslo väèšie ako jeden, <strong>na</strong>stavíme<br />
hodnotu premennej set <strong>na</strong> jeden (normálne písmo).<br />
if (set>1)set=1;<br />
Keïe chceme, aby font vyzeral normálne, musíme odstráni èierne miesta okolo<br />
z<strong>na</strong>ku. To urobíme za pomoci blendingu (pozri PCR è. 2/2003). Teda <strong>na</strong>jprv musíme<br />
<strong>na</strong>stavi blendovaciu rovnicu. Tú <strong>na</strong>stavíme tak, aby výsledná farba bodu bola výsledkom<br />
takejto rovnice: (pôvodná farba * ALPHA) + (kreslená farba – pôvodná farba). Ak máme<br />
vybranú rovnicu, zapneme blending a môeme zaèa vykres¾ova z<strong>na</strong>ky.<br />
glBlendFunc(GL_SRC_ALPHA,GL_ONE_MINUS_SRC_COLOR);<br />
glE<strong>na</strong>ble(GL_BLEND);<br />
Postup kreslenia je tie ve¾mi jednoduchý. Ako prvé musíme vybra textúru s <strong>na</strong>ším<br />
fontom, vypnú håbkový test, aby nám nerobil problémy, vybra projekènú maticu, uloi<br />
ju, potom ju resetova, <strong>na</strong>stavi ortografickú súradnicovú sústavu, vybra modelovaciu<br />
maticu a aj tú uloi, potom aj tú resetova. Toto by boli ešte len prípravné kroky, ktoré<br />
sú reprezentované týmto zdrojovým kódom.<br />
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]); //vyber textúru fontu<br />
glDisable(GL_DEPTH_TEST); //vypni håbkový test<br />
glMatrixMode(GL_PROJECTION); //vyber projekènú maticu<br />
glPushMatrix(); //ulo ju<br />
glLoadIdentity(); // resetuj ju<br />
glOrtho(0,800,0,600,−1,1); //<strong>na</strong>stav ortografický súradnicový systém (ak neviete, èo to je,<br />
pozrite si MATEMATIKU!)<br />
glMatrixMode(GL_MODELVIEW); //vyber modelovaciu maticu<br />
glPushMatrix(); //ulo ju<br />
glLoadIdentity(); //resetuj ju<br />
Teraz sa musíme presunú <strong>na</strong> miesto, kam chceme text vypísa. Potom <strong>na</strong>stavíme<br />
základnú adresu display listu <strong>na</strong> adresu, kde sa zaèí<strong>na</strong> font normálny alebo tuèný pod¾a<br />
toho, aký si vyberieme. Nakoniec u len zavoláme príslušné display listy, ktoré zodpove−<br />
dajú ASCII kódy jednotlivých písmen textu.<br />
glTranslated(x,y,0); //presuò sa <strong>na</strong> miesto, kam chceme vypísa text<br />
glListBase(font−32+(128*set)); //<strong>na</strong>stav základnú adresu display listu<br />
glCallLists(strlen(string),GL_BYTE,string); //zavolaj príslušné display listy<br />
Text by sme u mali vypísaný <strong>na</strong> obrazovku, ale tak ako sme robili prípravné funkcie,<br />
musíme urobi aj zakonèovacie funkcie. Postupujeme takisto ako <strong>na</strong> zaèiatku. Keïe zdro−<br />
jový kód je úplne rov<strong>na</strong>ký ako predtým, uvediem ho bez komentárov.<br />
glMatrixMode(GL_PROJECTION);<br />
glPopMatrix();<br />
glMatrixMode(GL_MODELVIEW);<br />
glPopMatrix();<br />
No a u úplne <strong>na</strong> záver zapneme håbkový test a vypneme blending.<br />
glE<strong>na</strong>ble(GL_DEPTH_TEST);<br />
glDisable(GL_BLEND);<br />
} //koniec funkcie glPrint<br />
Súbor bfont.cpp teraz ulote a zatvorte. Presuòte sa do súboru init.cpp a do funkcie<br />
InitGL a za glE<strong>na</strong>ble(GL_TEXTURE_2D) vlote:<br />
BuildFont();<br />
Potom sa presuòte do funkcie KillGLWindow a <strong>na</strong> jej koniec pridajte zase:<br />
KillFont();<br />
Potom u len staèí v kresliacej funkcii zavola glPrint s príslušnými parametrami a vami<br />
poadovaný text je <strong>na</strong> obrazovke. Aby ste sa presvedèili, e font je taký, ako má by, <strong>sk</strong>ús−<br />
te zaò da nejakú textúru a uvidíte, e okolo z<strong>na</strong>ku nie je èierne miesto.<br />
ZÁVER. A zase sa konèí ïalšia èas Grafiky cez OpenGL. V tomto pokraèovaní ste sa<br />
dozvedeli, ako pouíva kameru a ako ešte efektívnejšie písa <strong>na</strong> obrazovku (nie fixkou).<br />
Ak ste èítali všetky èasti poctivo, môete si zagratulova, máte u ve¾mi dobré z<strong>na</strong>losti o<br />
OpenGL. V budúcej èasti si povieme nieèo o ma<strong>sk</strong>ingu. Zatia¾ vám prajem pekný marec.<br />
Zdroje:<br />
nehe.gamedev.net<br />
<strong>www</strong>.mizanin.szm.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.gametutorials.com<br />
Lukáš Staòa<br />
Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 4. èas: Webová sluba<br />
Jadrom tejto èasti seriálu bude vývoj webovej sluby vo vo¾ne šírite¾nom vývojovom pro−<br />
stredí Microsoft WebMatrix, prièom v závere ukáeme prístup k tejto slube aj z mobil−<br />
ného zariadenia, take by mohla zauja aj èitate¾ov, ktorí aplikácie pre mobilné zariade−<br />
nia zatia¾ nevyvíjajú, ale zaujímajú ich webové sluby.<br />
Keby sme chceli webovú slubu nejakým jednoduchým spôsobom definova, dopadlo<br />
by to zhruba takto.<br />
Webová sluba je softvérová aplikácia, identifikovaná pomocou URI (Uniform Re−<br />
source Identifier), ktorej rozhrania a väzby je moné definova, opísa a vyh¾adáva<br />
ako artefakty XML. Webová sluba podporuje priamu interakciu s inými softvérový−<br />
mi aplikáciami prostredníctvom správ v jazyku XML a prenášanými protokolmi inter−<br />
netu.<br />
Mono <strong>sk</strong>ôr ne ovládanie presnej definície je uitoènejšie vedie, <strong>na</strong> èo sa dajú webo−<br />
vé sluby poui a ako sa dajú vytvára. V <strong>na</strong>šom prípade vzh¾adom <strong>na</strong> zameranie seriálu<br />
<strong>na</strong> vývoj pre mobilné zariadenia budeme vytvára webové sluby, ku ktorým budeme pri−<br />
stupova z týchto zariadení. Áno, aj z obyèajného wapového telefónu. A aký je rozdiel<br />
medzi klasickou webovou slubou a webovou slubou, ku ktorej budeme pristupova z<br />
mobilných zariadení? iadny. Treba len vyvinú vhodnú aplikáciu. Ale nepredbiehajme,<br />
nejaké teoretické minimum oh¾adne webových sluieb ešte nikomu neublíilo. Termín<br />
webová sluba sa toti stáva u mierne sprofanovaným. Kadý konzultant o tom hovorí,<br />
ale u menej ¾udí vie, o èo presne ide.<br />
WEBOVÁ SLUBA – TEORETICKÉ MINIMUM. Bez obáv, nebudeme opisova SOAP<br />
ani UDDI, staèí nám princíp. Zjednodušený filozofický a aplikaèný princíp je asi takýto. Naša<br />
spoloènos má prívlastok informaèná, a preto ¾udia aj firmy sa delia do dvoch kategórií. Na<br />
tých, èo informácie majú a sú ochotní (väèšinou za nejakú protihodnotu alebo z propagaèných<br />
a marketingových dôvodov) ich po<strong>sk</strong>ytnú, a tých, ktorí o tieto informácie majú záujem.<br />
Vysvetlíme to <strong>na</strong> jednoduchom príklade. Na webe vychádza nieko¾ko denníkov a <strong>na</strong>chádza sa<br />
tu aj mnoho informaèných a vyh¾adávacích portálov, <strong>na</strong> ktoré denne pristupujú klienti. Všetci<br />
prevádzkovatelia takýchto denníkov a portálov spravidla zverejòujú denne správy o poèasí,<br />
bankových kurzoch, televíznych programoch a podobne. Zí<strong>sk</strong>avajú ich rôznym spôsobom a<br />
následne vkladajú <strong>na</strong> svoje stránky. Tieto informácie však majú jednotný zdroj, buï ide o hyd−<br />
rometeorologický ústav, alebo v druhom prípade o banky, programové centrá televíznych sta−<br />
níc a podobne. Keby takáto firma po<strong>sk</strong>ytla údaje o predpovedi poèasia (len údaje, nie kon−<br />
krétny vzh¾ad stránky), prevádzkovatelia internetových denníkov a portálov by takúto slubu,<br />
po<strong>sk</strong>ytnutú, samozrejme, za rozumných podmienok, urèite radi vyuívali. Ide len o to, ako <strong>na</strong><br />
to ís z h¾adi<strong>sk</strong>a softvérových technológií.<br />
Ako vyplýva z názvu, webové sluby s výnimkou vývoja nikdy neprevádzkujeme <strong>na</strong><br />
lokálnom poèítaèi. Vdy fungujú v prostredí globálnej siete internet alebo lokálneho intra−<br />
netu. Ak chceme prevádzkova webovú slubu, je potrebné, aby sa ostatní pouívatelia<br />
webu o tejto <strong>na</strong>šej aktivite dozvedeli. Preto sa webové sluby publikujú. Je to podobný<br />
princíp, ako keï chceme vyh¾ada nejakú informáciu a pouijeme nejaký vyh¾adávaè, <strong>na</strong>−<br />
124 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Obr. 3<br />
Nový projekt – Mobilná aplikácia<br />
Obr. 1<br />
Nový projekt – aplikácia typu WebServices<br />
vo vývojovom prostredí WebMatrix<br />
Obr. 2<br />
Testovanie webovej sluby<br />
Obr. 6<br />
Návrh formulára<br />
ZobrazenieVysledku<br />
Obr. 4<br />
Parametre pre komponent<br />
Selection List<br />
Obr. 5<br />
Návrh formulára<br />
ParametrePozicky<br />
Obr. 7<br />
Fungovanie aplikácie <strong>na</strong> rôznych typoch zariadení<br />
príklad Google, Altavista a podobne. Na publikovanie a vyh¾adávanie webových sluieb<br />
slúia dve špecifikácie. Prvá z nich sa oz<strong>na</strong>èuje ako UDDI (Universal Description Discovery<br />
and Integration) a druhá ako DISCO (SOAP Discovery). Skratka SOAP z<strong>na</strong>mená Simple<br />
Object Access Protocol. Webové sluby fungujú pomocou bených prenosových proto−<br />
kolov HTTP a SMTP a údaje sa posielajú vo formáte XML. Technológia XML je toti otvo−<br />
rená a platformovo nezávislá. Súbor XML obsahuje v sebe okrem samotných údajov aj ich<br />
štruktúru. Zjednodušene by sa dalo poveda, e tento formát <strong>na</strong> výmenu údajov je rov−<br />
<strong>na</strong>ko dobre èitate¾ný pre poèítaèe aj pre ¾udí. Údaje môeme ¾ahko <strong>na</strong>èíta a identifikova<br />
pomocou pomerne jednoduchej rutiny v ¾ubovo¾nom programovacom jazyku alebo po<br />
definovaní formátu zobrazenia priamo publikova <strong>na</strong> webovej stránke. Dokument XML sa<br />
<strong>sk</strong>ladá z elementov. Kadý element obsahuje poèiatoènú a koncovú z<strong>na</strong>èku (tag) Obidva<br />
tagy obsahujú názov elementu, koncový tag obsahuje <strong>na</strong>vyše pred názvom elementu<br />
lomku. Typický príklad elementu XML môe by:<br />
36<br />
Kadý element môe v sebe obsahova ïalšie, takzvané vnorené elementy.<br />
<br />
severozapadny<br />
36<br />
<br />
To¾ko staèilo ako teoretický úvod a poïme vytvori jednoduchú webovú slubu. Zatia¾<br />
nám môe by jedno, e k tejto slube budú pristupova aj mobilní klienti.<br />
PRÍKLAD WEBOVEJ SLUBY. Vo vývojovom prostredí Visual Studio.NET (alebo tí<br />
pokroèilejší aj v textovom editore – platforma .NET Framework je <strong>na</strong> rozdiel od Visual<br />
Studia zadarmo) èi vo vo¾ne šírite¾nom vývojovom prostredí WebMatrix (http://<strong>www</strong>.asp.net/<br />
webmatrix) vytvoríme jednoduchú webovú slubu wsSplatky, ktorá spoèíta výšku mesaè−<br />
nej splátky pri zadaní výšky pôièky, úrokovej miery a poètu mesiacov, <strong>na</strong> ktoré je pôièka<br />
po<strong>sk</strong>ytnutá. V <strong>na</strong>šom príklade ukáeme vytvorenie webovej sluby práve vo WebMatrixe.<br />
Zaloíme nový projekt typu WebServices, <strong>na</strong>zveme ho wsSplatky.asmx a umiestnime<br />
ho do adresára C:\Inetpub\<strong>www</strong>root. Pre jednoduchos pouijeme ako programovací ja−<br />
zyk Visual Basic .NET<br />
Vývojové prostredie nám vygeneruje kostru aplikácie, kde doplníme kód tela webovej<br />
sluby (hrubým fontom). Aby sme mohli vyuíva funkcie Pmt <strong>na</strong> výpoèet úroku a For−<br />
matCurrency <strong>na</strong> formátovanie „obeiva“, musíme importova <strong>na</strong>mespace Microsoft.Vi−<br />
sualBasic.Strings a Microsoft.VisualBasic.Strings.<br />
Kompletný kód webovej sluby teda bude:<br />
<br />
Imports System<br />
Imports System.Web.Services<br />
Imports System.Xml.Serialization<br />
Imports Microsoft.VisualBasic.Strings<br />
Imports Microsoft.VisualBasic.Fi<strong>na</strong>ncial<br />
Public Class Splatky<br />
Public Function MesacneSplatky (ByVal Vy<strong>sk</strong>a_pozicky As<br />
Double, ByVal Pocet_Mesiacov As Integer, ByVal Urokova_miera As Double) As<br />
Obr. 8<br />
Fungovanie<br />
aplikácie<br />
<strong>na</strong> emulátore<br />
Pocket<br />
PC 2002<br />
String<br />
Dim dblSplatka As Double<br />
dblSplatka = −Pmt((Urokova_miera / 1200), Pocet_Mesiacov, Vy<strong>sk</strong>a_pozicky)<br />
Return FormatCurrency(dblSplatka)<br />
End Function<br />
End Class<br />
Webovú slubu môeme jednoducho otestova pomocou prehliadaèa webových strá−<br />
nok, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adrese http://localhost/wsSplatky.asmx.<br />
Po zatlaèení tlaèidla Invoke nám webová sluba vráti výsledok, samozrejme, vo for−<br />
máte XML.<br />
<br />
4 707,35 Sk<br />
APLIKÁCIA VYUÍVAJÚCA WEBOVÚ SLUBU. V tomto kroku budeme pred−<br />
poklada, e vývojové prostredie je Visual Studio.NET.<br />
Vytvoríme novú aplikáciu typu Mobile Web Application (zloka Visual Basic Projects)<br />
s názvom Pozicka. Adresa pre ladenie projektu potom bude http://localhost/pozicka.<br />
REGISTRÁCIA XML WEBOVEJ SLUBY. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku zaregistrujeme<br />
XML webovú slubu. Klikneme pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> poloku References v okne So−<br />
lution Explorer a v zobrazenom menu klikneme <strong>na</strong> poloku Add Web Reference. V dia−<br />
lógu, ktorý sa následne otvorí, zadáme referenciu <strong>na</strong> webovú slubu, v <strong>na</strong>šom prípade<br />
adresu http://localhost/wsSplatky.asmx. Tlaèidlom Add Reference pridáme do projektu<br />
referenciu <strong>na</strong> webovú slubu.<br />
VYTVORENIE FORMULÁRA NA KOMUNIKÁCIU S WEBOVOU SLUBOU.<br />
V tomto kroku vytvoríme aplikaèný formulár, ktorý bude slúi ako pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhra−<br />
nie z mobilného zariadenia <strong>na</strong> webovú slubu. Do formulára Form1 pridáme komponenty:<br />
Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výška pôièky<br />
TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanAmount<br />
Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Úrok<br />
TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanRate<br />
Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Pocet rokov<br />
3/2003 PC REVUE 125
P R O G R A M U J E M E<br />
SelectionList – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanMonths<br />
parameter SelectType <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Radio<br />
parameter Items klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo [...]<br />
V dialógu <strong>na</strong>stavíme hodnoty poloiek, poèet mesiacov pre stanovené obdobia 7, 15<br />
a 30 rokov<br />
7 rokov – 84<br />
15 rokov – 180<br />
30 rokov – 360<br />
Pridáme komponent Command<br />
parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výpoèet pôièky<br />
parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> CalculateLoan<br />
parameter SoftKeyLabel <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Vypocet<br />
Premenujeme ID formulára Form1 <strong>na</strong> ParametrePozicky.<br />
Na pracovnú plochu pod formulár ParametrePozicky pridáme nový komponent typu<br />
Form (zatia¾ bude má ID Form1). Premenujeme ho <strong>na</strong> ZobrazenieVysledku.<br />
Do nového formulára pridáme komponenty<br />
Label – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanResult<br />
Link – parameter NavigateUrl <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> #ParametrePozicky<br />
parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Nový výpoèet<br />
OBSLUHA UDALOSTI – VOLANIE WEBOVEJ SLUBY. Udalos, ktorú v tom−<br />
to prípade chceme ošetri, je jednoz<strong>na</strong>èná – kliknutie <strong>na</strong> tlaèidlo Výpoèet pôièky. Po dvoj−<br />
kliku <strong>na</strong> jeho symbol sa zobrazí telo procedúry CalculateLoan (zatia¾ prázdne):<br />
Private Sub CalculateLoan_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As<br />
System.EventArgs) Handles CalculateLoan.Click<br />
End Sub<br />
Do tela tejto procedúry pridáme kód:<br />
'inicializacia XML Web Service proxy<br />
Dim wsSplatky As New localhost.Service1()<br />
' Deklaracia retazca pre zobrazenie vysledku<br />
Dim monthlyPayment As String<br />
' Volanie webovej sluzby, metoda CalculateMonthlyPayment<br />
monthlyPayment = wsSplatky.MesacneSplatky(LoanAmount.Text,<br />
LoanMonths.Selection.Value, LoanRate.Text)<br />
LoanResult.Text = "Mesac<strong>na</strong> splatka bude: " + monthlyPayment<br />
ActiveForm = ZobrazenieVysledku<br />
Po úspešnom preklade a zostavení webovej aplikácie môeme ju otestova pomocou<br />
prehliadaèov a emulátorov.<br />
V projekte môeme ïalej pokraèova, <strong>na</strong>príklad prida validátory a podobne. Nabu−<br />
dúce ukáeme vývoj celej mobilnej aplikácie vo vývojovom prostredí WebMatrix.<br />
¼uboslav Lacko<br />
Digitálni asistenti / 5. èas: Závereèná èas<br />
Touto èasou zavàšime seriál o digitálnych asistentoch. Ukáeme si v nej, ako ovláda asis−<br />
tenta pomocou programového kódu. Dozviete sa, ako asistenta zobrazi <strong>na</strong> obrazovke a<br />
ako mu prikáza, aby "prehovoril" èi vyèaroval poadovanú animáciu. V závere bude tak−<br />
isto opísaný postup, ako zavola pomocníka z kódu HTML.<br />
STRUÈNÁ CHARAKTERISTIKA TECHNOLÓGIE. Microsoft Agent 2.0 po<strong>sk</strong>ytuje<br />
komplexnú technológiu s príslušným programovým rozhraním, ktorá môe by <strong>na</strong>prog−<br />
ramovaná akýmko¾vek dostupným jazykom, ktorý podporuje komunikaèný štandard <strong>na</strong><br />
báze COM (Component Object Model). Súprava programových komponentov technoló−<br />
gie MS Agent 2.0 obsahuje aj ovládací prvok ActiveX, pomocou ktorého je moné digi−<br />
tálnych pomocníkov pomerne jednoduchou cestou programova. V <strong>na</strong>sledujúcich príkla−<br />
doch budeme vdy vyuíva práve tento ovládací prvok, priamy prístup k slubám tech−<br />
nológie pomocou rozhrania teda nebude predmetom <strong>na</strong>šich experimentov. Programový<br />
kód ovládacieho prvku ActiveX s názvom Microsoft Agent Control 2.0 je uloený v súbo−<br />
re agentctl.dll. Tento súbor sa <strong>na</strong>chádza v adresári MSAGENT, ktorý je uloený v koreòo−<br />
vej zloke Windows. Dôleitou charakteristikou pomocníka je, e pôsobí ako server typu<br />
out−of−process (mimoprocesový server). To teda z<strong>na</strong>mená, e asistent je vdy spúšaný vo<br />
svojom vlastnom procese, a teda je nezávislý od klient<strong>sk</strong>ej aplikácie, ktorá si vyiadala<br />
jeho aktiváciu. Uvedený prístup tak prináša mnoho výhod. Pouívate¾ <strong>na</strong>príklad môe pra−<br />
cova s aplikáciou a súèasne zí<strong>sk</strong>ava informácie od pomocníka alebo si môe necha zob−<br />
razi i viacero asistentov v jednom okamihu.<br />
V ïalšej èasti si ukáeme, ako prida ovládací prvok MS Agent Control 2.0 do súpravy<br />
nástrojov (toolbox) Visual Basicu 6.0. Ïalej umiestnime <strong>na</strong> formulár inštanciu tohto ovlá−<br />
dacieho prvku a <strong>na</strong>píšeme programový kód, ktorý bude „zvidite¾òova“ asistenta <strong>na</strong> obra−<br />
zovke poèítaèa.<br />
PRIDANIE OVLÁDACIEHO PRVKU DO SÚPRAVY NÁSTROJOV. Postupujte<br />
pod¾a uvedených inštrukcií:<br />
1. Spustite Visual Basic 6.0 a prikáte vytvorenie projektu typu Standard EXE.<br />
2. Vyberte ponuku Project a klepnite <strong>na</strong> poloku Components.<br />
3. Uistite sa, e v zobrazenom dialógovom okne je vybratá záloka Controls.<br />
4. V zoz<strong>na</strong>me vyh¾adajte poloku Microsoft Agent Control 2.0 a zaèiarknite ju.<br />
5. Následne klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />
Po zatvorení dialógového ok<strong>na</strong> je do súpravy nástrojov pridaná iko<strong>na</strong> reprezentujúca<br />
ovládací prvok MS Agent Control 2.0. Jej podobu môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />
VYTVORENIE INŠTANCIE OVLÁDACIEHO PRVKU A ZOBRAZENIE ASIS−<br />
TENTA. Pridajte <strong>na</strong> plochu formulára jednu inštanciu ovládacieho prvku MS Agent<br />
Control 2.0, ako aj jednu inštanciu ovládacieho prvku CommandButton. Oz<strong>na</strong>ète in−<br />
štanciu ovládacieho prvku MS Agent Control 2.0 a v okne so zoz<strong>na</strong>mom vlastností<br />
(Properties Window) sa uistite, e meno inštancie je Agent1. Ïalej poklepte <strong>na</strong> vytvore−<br />
nú inštanciu ovládacieho prvku CommandButton, <strong>na</strong> èo sa vám sprístupní okno <strong>na</strong> zápis<br />
programového kódu. Obsluhu udalosti Click inštancie vyplòte <strong>na</strong>sledujúcim kódom:<br />
Agent1.Characters.Load "Asistent1", "C:\Súbor_s_asistentom.acs"<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />
Iste bude dobré, keï si uvedené dva riadky programového kódu rozoberieme podrob−<br />
nejšie. Naj<strong>sk</strong>ôr je potrebné <strong>na</strong>hra vybraný profil asistenta, ktorý je uloený v súbore s<br />
koncovkou ACS, a prida ho do kolekcie objektov s názvom Characters. To zabezpeèí me−<br />
tóda Load, ktorá pracuje s dvoma parametrami:<br />
1. Prvým parametrom je textový reazec (tzv. CharacterID), ktorý jednoz<strong>na</strong>ène identi−<br />
fikuje profil asistenta. Ako si môete všimnú, v kóde je asistent pomenovaný ako<br />
„Asistent1“. Názov, ktorý pouijete v metóde Load, budete potom pouíva vdy, keï<br />
budete chcie odkáza <strong>na</strong> <strong>na</strong>hraný profil pomocníka.<br />
2. Druhým parametrom je cesta k súboru s profilom asistenta. Parametrom môe by<br />
buï cesta k súboru, ktorý je uloený <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u poèítaèa (náš prípad), alebo tu môe by<br />
špecifikovaná adresa HTTP.<br />
V kóde je cesta k súboru s profilom asistenta uvedená ako „C:\Súbor_s_asistentom.acs“.<br />
Ide o absolútne urèenú cestu, ktorá predpokladá, e <strong>na</strong> danom mieste (<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C) sa <strong>sk</strong>u−<br />
toène <strong>na</strong>chádza súbor s uvedeným názvom. Pokia¾ ste si vytvorili vlastného asistenta, kto−<br />
rého profil je uloený v súbore .ACS, môete poui absolútnu cestu k tomuto súboru. V<br />
prípade, e vlastným súborom s profilom pomocníka nedisponujete, môete poui rela−<br />
tívne urèenú cestu v tomto tvare:<br />
Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />
V tomto prípade sa predpokladá, e súbor s profilom asistenta – kúzelníka Merli<strong>na</strong> –<br />
sa <strong>na</strong>chádza v zloke CHARS, ktorá je podzlokou zloky MSAGENT. Samozrejme, e rela−<br />
tívny spôsob urèenia cesty môete poui aj pri urèovaní cesty k vášmu vlastnému súbo−<br />
ru s asistentom, no tento súbor musí by uloený v u spomí<strong>na</strong>nej zloke CHARS.<br />
Druhý riadok kódu zobrazuje pomocníka <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa:<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />
Pri zobrazení je dôleitá metóda Show, ktorá sa postará o všetko ostatné sama, nám<br />
staèí iba urèi CharacterID toho profilu pomocníka, ktorý si prajeme poui.<br />
ZOBRAZENIE BUBLINOVÉHO OKNA ASISTENTA. Aby pomocník zobrazil bub−<br />
linové okno s textom, pridajte ïalší riadok kódu:<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Speak "Ahoj, ja som váš asistent."<br />
Zobrazenie bublinového ok<strong>na</strong> s textom zabezpeèuje metóda Speak, ktorej parameter<br />
tvorí text, ktorý sa má v bublinovom okne zobrazi (obr. 2).<br />
SKRYTIE A ODSTRÁNENIE ASISTENTA Z PAMÄTE. Ak budete chcie pomoc−<br />
níka <strong>sk</strong>ry, pouite metódu Hide:<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Hide<br />
Na odstránenie pomocníka z pamäte aplikujte metódu Unload:<br />
Agent1.Characters.Unload "Asistent1"<br />
Pre zjednodušenie zápisu programového kódu pri <strong>na</strong>rábaní s objektom Character (èo je objekt repre−<br />
zentovaný aktívnym profilom asistenta) môete deklarova objektovú premennú a umiestni do nej refe−<br />
renciu <strong>na</strong> objekt Character.<br />
Príklad:<br />
Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />
Dim obj_as As Object<br />
Set obj_as = Agent1.Characters("Asistent1")<br />
obj_as.Show<br />
obj_as.Speak "Ahoj, ja som váš asistent."<br />
ZMENA POZÍCIE ASISTENTA. Pokia¾ budete chcie zmeni polohu asistenta <strong>na</strong> ob−<br />
razovke poèítaèa, môete poui metódu MoveTo objektu Character. Metóda pracuje s<br />
tromi parametrami, z ktorých prvé dva sú poadované. Metóda má túto sig<strong>na</strong>túru:<br />
agent.Characters ("CharacterID").MoveTo x,y, [Speed]<br />
Prvé dva parametre (x, y) predstavujú súradnice ¾avého horného bodu animaèného<br />
po¾a asistenta. Volite¾ný tretí parameter udáva rýchlos (v milisekundách), s akou sa pre−<br />
hrávajú snímky animácie.<br />
Na zmenu pozície asistenta <strong>na</strong> bod so súradnicami 100 a 500 pixelov môete poui<br />
tento kód:<br />
Agent1.Characters("Asistent1").MoveTo 100, 500<br />
126 PC REVUE 3/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Obr. 1 Iko<strong>na</strong> ovládacieho<br />
prvku MS Agent<br />
Control 2.0 v súprave<br />
nástrojov<br />
Obr. 2 Asistent s bublinovým<br />
oknom<br />
Obr. 3 Náhodná zme<strong>na</strong><br />
pozície asistenta<br />
Uveïme si aj zloitejší príklad. Predpokladajme, e budeme chcie, aby pomocník zmenil<br />
desakrát svoju pozíciu a po kadej zmene nás informoval, <strong>na</strong> akej pozícii sa práve <strong>na</strong>chádza.<br />
Pri riešení tejto úlohy by sme mohli poui tento fragment programového kódu:<br />
Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />
Dim x, pozicia_x, pozicia_y As Integer<br />
Randomize<br />
For x = 1 To 100 Step 10<br />
pozicia_x = Int((800 − 10 + 1) * Rnd() + 10)<br />
pozicia_y = Int((700 − 10 + 1) * Rnd() + 10)<br />
Agent1.Characters("Asistent1").MoveTo pozicia_x, pozicia_y<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Speak "Moja pozícia: " _<br />
& "x: " & pozicia_x & ", y: " & pozicia_y<br />
Next x<br />
Obr. 4<br />
Asistent<br />
pri èítaní<br />
knihy<br />
Ukáku práce pomocníka môete vidie <strong>na</strong> obr. 3.<br />
PREHRÁVANIE ANIMÁCIÍ. Prehrávanie animácií asistenta má <strong>na</strong> starosti metóda<br />
Play. Metóda pracuje iba s jedným parametrom, ktorým je meno animácie, ktorá sa má<br />
prehra.<br />
Meno animácie je definované v programe MS Agent Character Editor. Ak chcete prehra animáciu, no<br />
neviete, ako sa volá, pozrite sa do zoz<strong>na</strong>mu štandardnej animaènej súpravy. Pri štandardných pomoc−<br />
níkoch, ako je <strong>na</strong>príklad Merlin, môete zisti názvy podporovaných animácií z dokumentu Agent:<br />
Platform SDK, ktorý si môete stiahnu z webovej stránky venovanej technológii MS Agent.<br />
Ak budete chcie, aby kúzelník zaèal èíta knihu, pouite tento kód:<br />
Agent1.Characters("Asistent1").Play "Read"<br />
Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obr. 4.<br />
AKTIVÁCIA ASISTENTA Z PROSTREDIA DOKUMENTU HTML. V tejto èasti<br />
si vysvetlíme spôsob, ako umiestni do kódu HTML odkaz <strong>na</strong> inštanciu ovládacieho prvku<br />
MS Agent Control 2.0, ako vytvori v dokumente HTML tlaèidlo a ako zobrazi pomocní−<br />
ka po stlaèení tohto tlaèidla.<br />
Nasledujúci postup bol u<strong>sk</strong>utoènený v prostredí anglickej verzie aplikácie Microsoft FrontPage 2002.<br />
Ak pracujete s iným editorom dokumentov HTML, ktorý umoòuje aj priamy prístup ku kódu HTML, je<br />
moné, e pre niektoré èinnosti budete musie aplikova odlišné postupy. V tom prípade si podrob−<br />
nosti týkajúce sa toho−ktorého postupu vyh¾adajte v dokumentácii k vášmu editoru.<br />
Obr. 5 Okno <strong>na</strong> výber typu komponentu Obr. 6 Výber ovládacieho prvku MS<br />
Agent Control 2.0<br />
Obr. 7 Zobrazenie pomocníka<br />
z dokumentu HTML<br />
1. Spustite editor Microsoft FrontPage 2002 a vytvorte<br />
nový dokument (File>New>Page or Web>Blank Page).<br />
2. Zvo¾te ponuku Insert a klepnite <strong>na</strong> poloku Web<br />
Component.<br />
3. V dialógovom okne Insert Web Component vyberte<br />
v zoz<strong>na</strong>me Component Type poloku Advanced Controls.<br />
4. Z pravého zoz<strong>na</strong>mu (Choose a control) vyberte poloku<br />
ActiveX Control (obr. 5).<br />
5. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Next a v ïalšom okne stlaète tlaèidlo<br />
Customize.<br />
6. V dialógovom okne Customize ActiveX Control List<br />
zaèiarknite poloku Microsoft Agent Control 2.0 (obr. 6).<br />
7. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />
8. V okne Insert Web Component sa uistite, e je<br />
v zoz<strong>na</strong>me vysvietená poloka so špecifikovaným<br />
ovládacím prvkom.<br />
9. Nakoniec klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Finish.<br />
10. Pokraèujte klepnutím <strong>na</strong> záloku HTML, èím sa vám sprístupní HTML kód<br />
dokumentu.<br />
11. Upravte podobu vášho dokumentu HTML pod¾a uvedeného vzoru:<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Aktivácia asistenta z HTML dokumentu<br />
<br />
sub b1_onclick()<br />
dim h<br />
agent1.characters.load "Asistent1", "merlin.acs"<br />
set h = agent1.characters("Asistent1")<br />
h.show<br />
h.speak "Ahoj, tentoraz som bol zavolaný z HTML kódu."<br />
end sub<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
12. Ulote dokument, spustite ho a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo. Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obr. 7.<br />
Ján Hanák<br />
3/2003 PC REVUE 127
P R O G R A M U J E M E<br />
Auto tools / 14. èas<br />
Vítam vás pri ïalšom pokraèovaní nášho seriálu. Minule<br />
sme si ukázali pokroèilejšie metódy, ktorými sa môeme<br />
vyrov<strong>na</strong> s rôznorodosou operaèných systémov a ich<br />
konfigurácií. Ukázali sme si, ako môeme zisti umiest−<br />
nenie kniníc. Tentoraz uvidíte, ako môeme tieto ziste−<br />
nia (niekedy predsa len èasovo nároènejšie) uchováva <strong>na</strong><br />
prípadné ïalšie pouitie.<br />
Ak spustíte configure, zaène zisova, aká je vaša sys−<br />
témová konfigurácia, èi máte <strong>na</strong>inštalované potrebné<br />
kninice atï. Tieto vlastnosti u vieme zí<strong>sk</strong>a aj my a<br />
môeme s nimi ¾ubovo¾ne <strong>na</strong>rába a do <strong>sk</strong>onèenia behu<br />
programu. Keby sme potrebovali znova spusti configure,<br />
opä by musel zdåhavo zisova všetky vlastnosti systé−<br />
mu, prièom je dos málo pravdepodobné, e sa medzi−<br />
tým nieèo zmenilo. Preto sa niektoré <strong>na</strong>stavenia zvyknú<br />
„kešova“ (uklada do cache). Ïalšie spustenie potom<br />
prebehne podstatne rýchlejšie, <strong>na</strong>stavenia systému sa u<br />
iba <strong>na</strong>èítajú zo špeciálneho súboru. Tým súborom je con−<br />
fig.cache. Ak ste si príklady z predchádzajúcich èastí po−<br />
zorne preštudovali, urèite ste si ho všimli. Vytvorí sa aj<br />
vtedy, ak by ste ho vy ako vývojára nevyuili – pouívajú<br />
ho niektoré makrá programu configure. V jednoduchších<br />
programoch môe vyzera <strong>na</strong>príklad takto:<br />
ac_cv_path_LD=${ac_cv_path_LD=/usr/bin/ld}<br />
ac_cv_path_NM=${ac_cv_path_NM='/usr/bin/nm −B'}<br />
ac_cv_path_install=${ac_cv_path_install='/usr/bin/install −c'}<br />
...<br />
Vidíme, e sú to obyèajné príkazy shell. Ak pustíme con−<br />
figure, vyzerá podobne:<br />
$ ./configure<br />
loading cache ./config.cache<br />
checking for ...<br />
Ak zmaeme cache súbor, výpis sa bude zaèí<strong>na</strong> trochu<br />
ináè:<br />
$ rm ./config.cache<br />
$ ./configure<br />
creating cache ./config.cache<br />
checking for ...<br />
Je to <strong>na</strong>pokon celkom logické – keïe cache nemôe<br />
nájs, vytvorí si ju a poèas behu si do nej bude zapisova<br />
zistené vlastnosti systému – ale nie všetky. Ako zistíme,<br />
ktoré vlastnosti sa ukladajú a ktoré nie? Jednoducho:<br />
spustíme configure ešte raz po tom, èo sa vytvorí súbor<br />
cache. Niektoré riadky budú vyzera podobne ako tento:<br />
...<br />
checking for gcc... (cached) gcc<br />
...<br />
Skúste <strong>sk</strong>ompilova nejaký program, ktorý pouíva<br />
<strong>na</strong>príklad kninicu QT (staèí spusti configure). Prvýkrát<br />
bude <strong>na</strong> riadku<br />
checking for Qt...<br />
stá ove¾a dlhšie ako druhýkrát, èo je iste ve¾mi praktické.<br />
Teraz si ukáeme, ako môeme podobné triky robi aj my.<br />
AC_CACHE_VAL. Toto je prvý spôsob kešovania. Makro<br />
má takúto syntax:<br />
AC_CACHE_VAL(premen<strong>na</strong>, prikazy)<br />
Môeme ho zapísa ako kadé makro <strong>na</strong>príklad do<br />
súboru configure.in. Vytvorme si teda jednoduchý prog−<br />
ram, pozostávajúci z týchto súborov:<br />
Makefile.am, bootstrap, configure.in, hello.c, hello.h, main.c<br />
Zdrojové súbory sú z ôsmej èasti seriálu (všetky súbory<br />
sú ve¾mi jednoduché a mali by ste ich hravo zvládnu).<br />
Ostatné súbory sa buï vytvoria automaticky, alebo sa sem<br />
<strong>na</strong>kopírujú (<strong>na</strong>príklad install−sh...). My si teraz ukáeme<br />
súbor, ktorý nás <strong>na</strong>jviac zaujíma – configure.in:<br />
dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />
script.<br />
AC_INIT(main.c)<br />
AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />
eval $ac_cv_my_val<br />
echo $my_val<br />
AC_CACHE_VAL(my_val, [<br />
echo "nothing cached, default = foo"<br />
my_val="foo"<br />
])<br />
ac_cv_my_val="my_val=$my_val"<br />
AC_PROG_CC<br />
AC_OUTPUT(Makefile)<br />
Prvé tri a posledné dva riadky sú zrejmé. Ostáva nám<br />
vysvetli si riadky uprostred. Najprv si <strong>sk</strong>úste ukáku<br />
spusti:<br />
$ ./bootstrap<br />
$ ./configure<br />
creating cache ./config.cache<br />
...<br />
nothing cached, default = foo<br />
...<br />
updating cache ./config.cache<br />
creating ./config.status<br />
creating Makefile<br />
Takisto si <strong>sk</strong>úste otvori súbor config.cache. Názov pre−<br />
mennej ac_cv_my_val by sme mohli dekódova ako<br />
AutoConf Cached Value my_val. Všimnite si jej obsah (tretí<br />
riadok odspodu v súbore configure.in). Táto premenná je<br />
zapísaná do súboru config.cache. Prvý riadok vykoná prí−<br />
kaz, ktorý v sebe „obsahuje“, teda premennej my_val pri−<br />
radí jej hodnotu (opä si všimnite posledný riadok toho<br />
bloku). V druhom riadku bloku vypíšeme obsah premen−<br />
nej – preto ten prázdny riadok v predchádzajúcom výpise.<br />
Makro AC_CACHE_VAL vykoná svoje príkazy (teda druhý<br />
parameter) iba v prípade, e premenná my_val neexistuje.<br />
Skúste <strong>na</strong>miesto riadka<br />
echo $my_val<br />
riadok<br />
unset $my_val<br />
Potom sa text nothing cached... vypíše vdy (samozrej−<br />
me, vykoná sa aj <strong>na</strong>sledujúce priradenie). Skúsme spusti<br />
configure ešte raz (bez tejto poslednej zmeny). Dostaneme<br />
toto:<br />
loading cache ./config.cache<br />
...<br />
foo<br />
(cached) checking for gcc... (cached) gcc<br />
...<br />
Všimnite si hlavne prvý riadok. Ïalej si všimnite, ako<br />
nám configure oznámil, e premenná my_val bola <strong>na</strong>èíta−<br />
ná z cache. Za textom (cached) si musíme prechod <strong>na</strong><br />
nový riadok prida sami. Práve preto existuje aj druhé,<br />
jednoduchšie makro – AC_CACHE_CHECK.<br />
AC_CACHE_CHECK<br />
Makro má syntax:<br />
AC_CACHEC_CHECK(sprava, premen<strong>na</strong>, prikazy)<br />
Správa sa vypíše medzi checking a ..., teda staèí dopísa<br />
<strong>na</strong>príklad for Qt. Zvyšné dva parametre fungujú rov<strong>na</strong>ko<br />
ako pri predchádzajúcom makre. Predošlý príklad by sme<br />
si mohli upravi takto:<br />
dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />
script.<br />
AC_INIT(main.c)<br />
AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />
dnl AM_CONFIG_HEADER(config.h)<br />
eval $ac_cv_my_val<br />
AC_CACHE_CHECK([for my_val], my_val,<br />
[<br />
my_val="foo"<br />
])<br />
ac_cv_my_val="my_val=$my_val"<br />
AC_PROG_CC<br />
AC_OUTPUT(Makefile)<br />
Toto makro vám môe podstatne zjednoduši prácu,<br />
ale iba vtedy, ak potrebujete aj výpisy. I<strong>na</strong>k pouijete prvé<br />
makro.<br />
Na záver tohto pokraèovania si ukáeme príklad, ktorý<br />
vyuije vedomosti <strong>na</strong>dobudnuté v posledných èastiach –<br />
výpisy, volite¾né argumenty a kešovanie údajov.<br />
dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />
script.<br />
AC_INIT(main.c)<br />
AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />
dnl AM_CONFIG_HEADER(config.h)<br />
AC_ARG_WITH(foo,<br />
[ −−with−foo=FOO foo is FOO],<br />
[<br />
if [test "$withval" = "yes"] || [test −z $withval]; then<br />
withval=default_foo<br />
fi<br />
AC_MSG_CHECKING([for foo])<br />
foo=$withval<br />
AC_MSG_RESULT($foo)<br />
],<br />
[<br />
eval $ac_cv_foo<br />
AC_CACHE_CHECK([for foo], foo,<br />
[ foo="default_foo" ])<br />
])<br />
ac_cv_foo="foo=$foo"<br />
AC_PROG_CC<br />
AC_OUTPUT(Makefile)<br />
Týmto kódom sme pridali nový volite¾ný parameter<br />
−−with−foo=..., ktorého hodnota sa priradí premennej foo.<br />
Ak parameter uvedieme bez hodnoty, teda −−with−foo,<br />
alebo s prázdnou hodnotou (−−with−foo=), pouije sa<br />
default_foo. Ak parameter nepouijeme vôbec, údaj sa<br />
<strong>na</strong>èíta z cache. Ak parameter nepouijeme a konfiguru−<br />
jeme program po prvýkrát, údaj sa nemá odkia¾ <strong>na</strong>èíta<br />
(cache sa vytvorí PO prvom behu configure). Preto sa<br />
pouije default hodnota default_foo. Takto sme priprave−<br />
ní prakticky <strong>na</strong> všetky moné prípady. Tento príklad<br />
môete poui ako základ pre vlastné configure.in súbo−<br />
ry. Pomerne jednoducho ho môete rozšíri o automa−<br />
tickú lokalizáciu kniníc, doplnenú o monos „ruèné−<br />
ho“ zadania presnej cesty s kešovaním <strong>na</strong>posledy zada−<br />
nej hodnoty. Inšpirova sa môete aj predchádzajúcou<br />
èasou.<br />
ZÁVER. Seriál sa nám pomalièky blíi ku koncu. Za<br />
nieèo vyše roka sme sa toho <strong>na</strong>uèili <strong>na</strong>ozaj dos. Po bu−<br />
dúcej poslednej èasti by ste mali by schopní tvori prak−<br />
ticky akéko¾vek programy, ktoré hravo <strong>sk</strong>ompiluje− te <strong>na</strong><br />
akejko¾vek platforme, ktorá podporuje programy z rodi−<br />
ny Auto tools. Na budúcom CD nájdete <strong>sk</strong>ompletizovaný<br />
seriál, ktorý vám môe poslúi aj ako akási príruèka.<br />
Teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še posledné stretnutie o mesiac!<br />
Oto Komiòák<br />
128 PC REVUE 3/2003
S E R V I S<br />
Tipy a triky pre Windows<br />
INŠTALAÈNÉ CD OFFICE XP + SP2<br />
Nasledujúci návod je nielen pre tých, ktorí neustále rein−<br />
štalujú OS Windows spolu s kancelár<strong>sk</strong>ym softvérom od<br />
Microsoftu, ale aj pre tých, ktorí chcú ma vytvorené zálo−<br />
hové CD s kancelár<strong>sk</strong>ym softvérom OFFICE XP spolu s vy−<br />
daným servisným balíkom a záplatami k tomuto softvéru.<br />
Kto pouíva OFFICE XP, vie (alebo by mal vedie), e<br />
Microsoft u vydal Service Pack 2, ktorý rieši viac problé−<br />
mov, ne svojou inštaláciou vytvorí. Preto je zúfalou<br />
povinnosou ho inštalova. Stiahnite si ho z internetu, prí−<br />
padne môe by umiestnený <strong>na</strong> CD z èasopisu venujúceho<br />
sa IT problematike. Alter<strong>na</strong>tívnou monosou je stiahnu<br />
Administrative Update (http://download.microsoft.com/<br />
download/officexpstandard/sp/oxpsp2/w98nt42kmex<br />
p/en−us/oxpsp2a.exe – 50 MB), ktorý aktualizuje akúko¾−<br />
vek verziu Office XP.<br />
Inštalácia si vyiada vloi originálne CD (otravné, ak nie je<br />
poruke) a v prípade Windows 2000 aj reštart PC (ak neobsa−<br />
huje Windows Installer 2.0 – http://<strong>www</strong>.microsoft.com/<br />
downloads/release.asp?releaseid=3283287&NewList=1).<br />
Najjednoduchším spôsobom je vytvori si CD s integrova−<br />
ným OFFICE XP + Service Pack 2.<br />
Na recenzovanú tvorbu CD nevyhnutne potrebujeme<br />
Administrative Update. Skôr ako zaèneme, musíme si uve−<br />
domi, e opravy vydané po „expedícii“ Service Packu tre−<br />
ba stiahnu a inštalova po záplate SP2.<br />
Poiadavky. Skôr ako zaèneme, potrebujeme nieko¾ko<br />
vecí... (pracujeme s anglickou verziou)<br />
1. Office XP CD – Chystáme sa poui Microsoft Office XP<br />
Professio<strong>na</strong>l + FrontPage v anglickej verzii<br />
2. Administrative Update<br />
3. CD−R/CD−RW mechaniku, vypa¾ovací softvér <strong>na</strong> CD<br />
a aspoò 630 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u – nie je nutné,<br />
môete inštalaèné súbory necha <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ak máte dos<br />
miesta<br />
Krok è. 1. Vlote Office XP CD do mechaniky, stlaète tla−<br />
èidlo Start, vyberte Run a potvrïte x:\setup /a, kde x re−<br />
prezentuje <strong>na</strong>mapovanú CD mechaniku (obr. 1).<br />
Po spustení príkazu sa spustí inštalaèný proces Office<br />
Obr. 1<br />
XP. Následne urèíte, kde sa súbory <strong>na</strong>kopírujú (v príklade<br />
"d:\office"), a vloíte svoj licenèný k¾úè z CD (obr. 2).<br />
Po vloení k¾úèa sa vám zobrazí End User License Agree−<br />
ment, ktorý všetci tak milujeme. Uh..., musíme akceptova,<br />
ak chceme pokraèova. Následne to bude vyzera ako re−<br />
Obr. 2<br />
gulár<strong>na</strong> inštalácia, ale v <strong>sk</strong>utoènosti budú súbory iba <strong>sk</strong>opí−<br />
rované <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> do elaného adresára.<br />
Predpokladajme, e budete ma dostatok vo¾ného pries−<br />
toru a nezrušíte inštaláciu a po nieko¾kých správach sa<br />
vám zobrazí okno o ukonèení inštalácie. Vzorové CD bez<br />
Service Packu je <strong>na</strong> svete.<br />
Krok è. 2. Ïalším krokom bude dekompresia Admin Up−<br />
date do ¾ubovo¾ného adresára. Odporúèam do iného ad−<br />
resára ako OFFICE XP v predchádzajúcom prípade (v tom−<br />
to prípade zvolíme D:\officesp2).<br />
Spustite "x:\oxpsp2a.exe", kde "x" je oz<strong>na</strong>èenie di<strong>sk</strong>u,<br />
resp. mechaniky, kde je zmienený súbor. Opä sa zobrazí<br />
EULA, samozrejme, súhlasíte, zvolíte adresár (ak neexistu−<br />
je, automaticky sa vytvorí), kde sa <strong>na</strong>kopírujú dva súbory<br />
MAINSP2ff.msp (aktualizuje základné komponenty OFFI−<br />
CE) a Owc10SP2ff.msp (aktualizuje webové komponenty<br />
OFFICE).<br />
Krok è. 3. Zvo¾te znovu príkaz Run z menu Start. Potvrïte<br />
<strong>na</strong>sledujúce:<br />
msiexec /p D:\officesp2\MAINSP2ff.msp /a D:\Office\<br />
proplus.msi shortfile<strong>na</strong>mes=true /qb<br />
D je oz<strong>na</strong>èenie zariadenia, kde sa <strong>na</strong>chádzajú súbory<br />
vytvorené v predchádzajúcom odseku. Príkaz zaktualizuje<br />
základné komponenty.<br />
Aktualizujte webové komponenty. Príkaz je identický s<br />
predchádzajúcim:<br />
msiexec /p D:\officesp2\Owc10SP2ff.msp /a<br />
D:\Office\owc10.msi shortfile<strong>na</strong>mes=true /qb<br />
Musíte poèka, pokia¾ nezmizne okno, pretoe okno s<br />
informáciou o ukonèení inštalácie neexistuje.<br />
Informácie k príkazom<br />
msiexec<br />
Windows Installer<br />
/p Aktualizácia existujúcej inštalácie<br />
(v tomto prípade súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u)<br />
/a Nebude potrebný pre väèšinu<br />
z vás, ale pre kompletnos je<br />
uvedený; umoòuje Windows<br />
Installeru poui zdie¾aný sieový<br />
di<strong>sk</strong><br />
shortfile<strong>na</strong>mes=true Windows Installer pouíva<br />
MS−DOS kompatibilné názvy<br />
súborov a adresárov<br />
/qb<br />
Prepí<strong>na</strong>è pre inštaláciu<br />
<strong>na</strong> základnej úrovni; uitoèné<br />
v prípade tuctov okien a tlaèidiel,<br />
ak jediné, èo robíte, je<br />
potvrdzovanie OK.<br />
Po dokonèení môete adresár D:\Office, ktorý obsahu−<br />
je OFFICE XP + Service Pack 2, vypáli <strong>na</strong> CD (cca 630 MB).<br />
Slová <strong>na</strong> záver. Naším cie¾om bolo v prvom prípade vy−<br />
tvori archívne CD Windows XP so zaèlenením SP1.<br />
V druhom prípade sme vytvorili archívne CD OFFICE XP<br />
s integrovaným SP2.<br />
Niekomu sa môe zda, e je to príliš zloité a nároè−<br />
né, ale rozmýš¾ajte do budúcnosti. Budete ma zálohova−<br />
ný softvér, v prípade OFFICE aj spolu s licenèným k¾úèom.<br />
Následne nebudete musie aplikova zodpovedajúce servis−<br />
né balíky pri reinštalácii produktu.<br />
Aktivácia produktu však ostáva <strong>na</strong>ïalej v platnosti.<br />
Alter<strong>na</strong>tívne sa dá vyui aj špecializovaný softvér <strong>na</strong><br />
klonovanie di<strong>sk</strong>u, èo predpokladá ïalšiu investíciu, ale máte<br />
monos vytvori si zálohu kompletného systému aj s apli−<br />
káciami a obnova systému z vytvoreného obrazu je vidi−<br />
te¾ne rýchlejšia a praktickejšia.<br />
Zdroj: Office Xp Resource Kit<br />
Vladimír Stanèek<br />
OPTIMALIZÁCIA<br />
Windows XP je síce <strong>na</strong>jkrajší operaèný systém od Mic−<br />
rosoftu, ale <strong>na</strong> slabších poèítaèoch to aj „cíti“. Jeho<br />
vzh¾ad si však môete upravi tak, aby ste dosiahli èo <strong>na</strong>j−<br />
lepší pomer vzh¾adu a výkonu. Otvorte Štart | Nastavenia<br />
| Ovládací panel a vyberte poloku Systém. Na záloke<br />
Spresni kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo Nastavenie v sekcii Výkon.<br />
Obr. 1<br />
Objaví sa vám okno Monosti výkonu (obr. 1). V tomto<br />
okne si môete zvoli <strong>na</strong>stavenie systému optimalizované <strong>na</strong><br />
výkon alebo <strong>na</strong> vzh¾ad. Samozrejme, môete poui aj vlast−<br />
né <strong>na</strong>stavenie. Ak ste zvolili <strong>na</strong>stavenie optimalizované <strong>na</strong><br />
výkon, iste ste si všimli, e všetka krása je zrazu preè – staré<br />
známe sivé prostredie ako v predošlých verziách. Systém je<br />
teraz rýchlejší, ale nie ve¾mi pekný. Ako dosiahnu pôvodné<br />
prostredie s dostatoèným výkonom? Staèí, ak zvolíte vlastné<br />
<strong>na</strong>stavenie a odškrtnete všetky poloky okrem Pouíva<br />
vizuálne styky ok<strong>na</strong> a tlaèidla. Systém je teraz optimalizo−<br />
vaný <strong>na</strong> výkon a zároveò si zachoval pôvodné prostredie.<br />
Igor Kulman<br />
OPRAVA<br />
Monosti výkonu<br />
V predchádzajúcom èísle PCR sme tip <strong>na</strong> Zvislé centrovanie<br />
vo Worde uverejnili s nesprávnymi obrázkami, preto ho uvá−<br />
dzame ešte raz opravený. Èitate¾om aj autorovi sa osprave−<br />
dlòujeme.<br />
Redakcia<br />
Ako urèite všetci viete, text sa dá vo Worde centrova<br />
vodorovne. Okrem toho sa však dá centrova aj zvislo.<br />
Staèí v menu Súbor | Nastavenie strany <strong>na</strong> záloke Roz−<br />
loenie zvoli v sekcii Zvislé zarov<strong>na</strong>nie monos Cen−<br />
trova (obr. 1).<br />
Obr. 1<br />
Zvislé zarovnávanie textu<br />
Ak chcete poui vo−<br />
dorovné zarovnávanie len<br />
<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> prvej strane,<br />
vypíšte ju, presuòte kurzor za<br />
text a zvo¾te Vloi | Pre−<br />
rušenie. Z ponúknutých mo−<br />
ností vyberte Preruši sek−<br />
ciu a pokraèova <strong>na</strong> ïalšej<br />
strane (obr. 2).<br />
Obr. 2 Prerušenie sekcie<br />
3/2003 PC REVUE 129
S E R V I S<br />
Hardvér pod lupou / 2. èas: Matièná do<strong>sk</strong>a<br />
Tentoraz si vezmeme do parády matiènú do<strong>sk</strong>u a všetko,<br />
èo k nej patrí. Keïe k matiènej do<strong>sk</strong>e patrí mnostvo<br />
iných komponentov, ktorým sa budeme venova v ïalších<br />
èastiach, pozrieme sa výluène <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>u, jej èasti, monosti<br />
modifikácie, protokoly a rozhrania. Myslím, e v predo−<br />
šlých i budúcich vydaniach PCR nájdete dostatok porov−<br />
návacích testov èi tabuliek výkonnosti a rentability, ktoré<br />
nie sú cie¾om tohto seriálu. Prajem vám príjemné èítanie.<br />
OPIS ELEKTRONIKY. Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie ide o viac−<br />
vrstvový plošný spoj, obsahujúci sloty pre komponenty,<br />
ako aj obvody nevyhnutné <strong>na</strong> ich vzájomnú komunikáciu.<br />
Výz<strong>na</strong>m vyuívania viacerých vrstiev plošného spoja je v<br />
neustálom zmenšovaní a integrovaní elektroniky. S tým<br />
bezpochyby súvisí aj potreba priestorovej korektúry, ktorú<br />
odborníci vyriešili práve takto:<br />
Obr. 1 MSI KT3−Ultra ARU<br />
1 – Pätica procesora, 2 – Napájanie matiènej do<strong>sk</strong>y<br />
(ATX), 3 – Pätica s BIOS−om, 4 – Èipová súprava VIA,<br />
5 – Batéria <strong>na</strong> zachovanie èasu a <strong>na</strong>stavení, 6 – Porty<br />
IDE, 7 – 5 × PCI sloty (32 bit, 98 pin), 8 – Slot AGP,<br />
9 – Slot CNR a konektory: audio, USB, 10 – RAID,<br />
11 – 3 × DDRAM (184 pin)<br />
ÈIPOVÁ SÚPRAVA. Èipová<br />
súprava je súhrnný pojem, ktorým<br />
pomenúvame <strong>sk</strong>upinu integrova−<br />
ných obvodov umiestnených <strong>na</strong><br />
matiènej do<strong>sk</strong>e. Pre správne po−<br />
chopenie funkcie môeme tvr−<br />
di, e kadý bit, ktorý putuje<br />
Obr. 2<br />
od pamäte k CPU èi ostatným<br />
vstupno−výstupným zariadeniam,<br />
musí prejs èipovou súpravou. Skrátka, zabezpeèuje všet−<br />
ky vstupno−výstupné operácie. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> akú−<br />
ko¾vek aktuálnu matiènú do<strong>sk</strong>u, nájdeme <strong>na</strong> nej len pár<br />
integrovaných obvodov. Všetkému je <strong>na</strong> príèine integrácia<br />
a zluèovanie viacerých funkèných èastí do jednej, a to<br />
hlavne <strong>na</strong> úèel zníenia spotreby, výrobných nákladov, ale<br />
aj zvýšenia rýchlosti. Èipová súprava má <strong>na</strong> starosti obslu−<br />
hu takmer všetkých hardvérových štandardov. Obsluhuje<br />
radiè pamäte, prièom zodpovedá za rýchlos taktu zberni−<br />
ce pamätí. Èipová súprava nesie zodpovednos aj za módy<br />
PIO (Programming Input Output), DMA, ATA/xx. Má v<br />
sebe integrovanú aj podporu PCI (Peripheral Component<br />
Interconnect) s urèovaním jej vlastností (32−bit. alebo 64−<br />
bit.), podporu AGP (Accelerated Graphics Port), USB a tak−<br />
isto riadi èasovaè. Iste ste u poèuli nieèo o výrobcoch<br />
èipových súprav. Momentálne si <strong>na</strong> trhu konkurujú dvaja<br />
výrobcovia: SiS (Silicon Integrated Systems Corporation) a<br />
VIA. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e èipové súpravy sa stále obmie−<br />
òajú, nemá zmysel konkrétne ich opísa.<br />
PCI (Peripheral Component Interconnect). Štan−<br />
dardne pracuje <strong>na</strong> frekvencii 33 MHz (PCI 2.1 66 MHz),<br />
podporuje karty s <strong>na</strong>pájaním 3,3 V a 5 V. Jej ve¾kou výho−<br />
dou je, e sa sama konfiguruje, znáša prítomnos ISA/<br />
EISA/MCA. Jej zavedením do praxe sa dosiahlo, e dve za−<br />
riadenia pripojené <strong>na</strong> PCI môu medzi sebou komunikova<br />
bez úèasti CPU. Prenosová rýchlos je závislá od dåky<br />
dátového slova, ktorá je 32 bitov, a pri rýchlosti 33 MHz<br />
dosahujeme prenosovú rýchlos a 132 MB/s. Samozrej−<br />
me, e priechodnos zbernice sa zdvojnásobí v prípade, ak<br />
dåka dátového slova bude 64−bitová (Pentium).<br />
Obr. 3<br />
Signály PCI:<br />
AD(x) Address/Data Lines<br />
CLK Clock, max. 33 MHz<br />
C/BE(x) Command, Byte E<strong>na</strong>ble<br />
FRAME Indikácia, èi je cyklus <strong>na</strong> addr èi data<br />
DEVSEL Výber zariadenia<br />
IDSEL Inicializácia zariadenia<br />
INT(x) Prerušenie<br />
IRDY Ready<br />
LOCK Zámka <strong>na</strong> PCI<br />
REQ iados PCI o presun<br />
GNT Grant.<br />
PAR Parita<br />
PERR Chyba parity<br />
RST Reset<br />
SBO Snoop Backoff<br />
SDONE Snoop Done<br />
SERR Systémová chyba (chyba parity addr)<br />
STOP Zastavenie aktuálneho prenosového cyklu<br />
TCK Test Clock<br />
TDI Test Data Input<br />
TDO Test Data Output<br />
TMS Test Mode Select<br />
TRDY Target Ready<br />
TRST Test Logic Reset<br />
AGP (Accelerated Graphics Port). Grafická akce−<br />
lerácia je neodmyslite¾nou súèasou dnešných PC. Ešte<br />
pred pár rokmi sme rozjímali <strong>na</strong>d úasným MS DOS a jeho<br />
textovou „grafikou“. S nástupom Windows sa vytvorila<br />
istá vízia oddelenia grafického akcelerátora od ostatných<br />
zariadení vlastným rozhraním. Take sa nemusí deli o<br />
zbernicu s ostatnými zariadeniami. AGP je od PCI a 4−krát<br />
rýchlejšie, a preto je AGP komunikácia takmer bez èasovej<br />
straty. Fyzická konštrukcia AGP a jeho podstata sa od PCI<br />
ve¾mi nelíši. Je pridaných 8 kontaktov urèených <strong>na</strong> po−<br />
stranné adresovanie. Rozhranie AGP disponuje nízkou<br />
dobou prerušenia prenosu. AGP <strong>na</strong> rozdiel od PCI pracuje<br />
paralelne a po vyslaní poiadavky neèaká pred ïalšou<br />
operáciou <strong>na</strong> odpoveï. V móde x1 dosahuje 266 MB/s, x2<br />
a 528 MB/s. V súèasnosti je bená podpora AGP 4×,<br />
ktorá dosahuje rýchlos prenosu a 1 GB/s. V súèasnosti<br />
do<strong>sk</strong>y podporujú aj AGP 8×, ale vzh¾adom <strong>na</strong> neprimera−<br />
nú cenu grafických kariet sa ešte do „pouívate¾<strong>sk</strong>ého nor−<br />
málu“ len dostáva. Prístup k textúram, ktoré sú uloené v<br />
blokoch pamäte grafickej karty, je moný len pomocou<br />
Obr. 4<br />
dy<strong>na</strong>micky vyhradenej systémovej pamäte, ktorú pod¾a<br />
potreby vyuíva AGP. Komunikáciu zabezpeèuje špeciálny<br />
radiè GART (Graphics Address Remapping Table). GART<br />
slúi <strong>na</strong> prekladanie virtuálnych adries <strong>na</strong> fyzické adresy.<br />
USB 1.1 A USB 2.0 (Universal Serial Bus). Z konš−<br />
trukèného h¾adi<strong>sk</strong>a ide o osembitový radiè, taktovaný <strong>na</strong><br />
12 MHz. Ten dokáe generova a dekódova pakety USB s<br />
maximálnou prenosovou rýchlosou 12 Mb/s. Na USB<br />
môeme pripoji a 127 zariadení. Implementácia podpory<br />
Plug And Play spolu s uvedenými výhodami USB vytláèa<br />
rozhranie RS−232. USB dovo¾uje rýchle odpájanie a pripá−<br />
janie jednotlivých zaria−<br />
dení. Flexibilita protoko−<br />
lu je zaruèená pre syn−<br />
chrónny aj asynchrónny<br />
prenos. Základom fyzic−<br />
kej vrstvy USB je <strong>na</strong>pája−<br />
nie 5 V a dva diferenèné Obr. 5<br />
signály.<br />
Typy prenosu môeme rozdeli do štyroch <strong>sk</strong>upín: syn−<br />
chrónny prenos s presne definovanou latenciou a kon−<br />
štantnou prenosovou šírkou a prenos Interupt, ktorý je v<br />
podstate asynchrónny, teda nepravidelný a èasovo citlivý,<br />
prenos Bulk je tie asynchrónny, vyuíva sa pri tlaèiaròach,<br />
<strong>sk</strong>eneroch a pod. a prenos control je prerušovaný prenos<br />
(Burst Transmission), prièom komunikáciu riadi host. Vy−<br />
tvorenie štandardu USB 2.0 (nástupcu USB 1.1). Poznáme<br />
ho pod komerèným menom Hi−Speeds USB. Dosahuje a<br />
40× vyššiu prenosovú rýchlos ako jeho predchodca.<br />
BIOS (Basic Input Output System). Program, ktorý<br />
je uloený v pamäti typu ROM. Po kadom spustení poèí−<br />
taèa je vyvolaný. Vykonáva základné funkcie potrebné <strong>na</strong><br />
zavedenie operaèného systému. Prv ne sa vyko<strong>na</strong>jú aké−<br />
ko¾vek <strong>na</strong>stavenia, je hardvér podrobený POST−u. Hierarchia<br />
hardvérových a softvérových súèasti poèítaèa je pravdepo−<br />
dobne kadému známa. Teda BIOS je akousi bránou ko−<br />
munikácie medzi hard−<br />
vérom a softvérom.<br />
BIOS je prvý virtuálny<br />
program, s ktorým sa<br />
stretne hardvér poèí−<br />
taèa. Fyzicky sa BIOS Obr. 6<br />
<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> matiènej<br />
do<strong>sk</strong>e v èipe s kapacitou 64 – 256 KB.<br />
Zvyèajne je umiestnený v pätici, a to pre<br />
prípad jeho prepálenia.<br />
CACHE – v podstate ide o ve¾mi rýchly<br />
špeciálny pamäový podsystém, zloený z<br />
pamätí SRAM. V blokovej schéme je<br />
umiestnený medzi procesorom a hlavnou<br />
pamäou. Ïalšie vyuitie tejto pamäte je Obr. 7<br />
pri komunikácii pomalších periférií s pro−<br />
cesorom. Pretoe rozdiel rýchlosti je ve¾ký, treba dáta<br />
uklada do medzipamäte. Po jej <strong>na</strong>plnení sa dáta prenesú<br />
po zbernici za ve¾mi krátky èas. Pamäte cache vyuívajú tri<br />
reimy. Priamy zápis (Write−Through) je <strong>na</strong>jstarší a <strong>na</strong>jpoma−<br />
lší spôsob, typický pre mikroprocesory 486. Pri one<strong>sk</strong>ore−<br />
nom zápise (Write−Back) sú dáta zapísané len do cache a<br />
a po odstránení dát z cache sú zapísané do operaènej<br />
pamäte. Reazový zápis (Pipelined Burst) je <strong>na</strong>jnovší a <strong>na</strong>j−<br />
rýchlejší spôsob, ktorý sa v súèasnosti pouíva. Tento spô−<br />
sob pracuje <strong>na</strong> princípe reazovo vyslaných operácií.<br />
Prístupová doba sa pohybuje medzi 9 a 15 ns.<br />
ATX – novšia koncepcia matiènej do<strong>sk</strong>y a poèítaèového<br />
zdroja. Princíp spoèíva v neustálom <strong>na</strong>pájaní matiènej<br />
do<strong>sk</strong>y prídrným <strong>na</strong>pätím. Tak vznikli funkcie Wake−Up<br />
Alarm, LAN Wake−Up a iné. V predchádzajúcej èasti sme si<br />
povedali èosi o zdrojoch ATX a ich vyuití.<br />
CMOS (Complementary Metal−Oxide Semicon−<br />
ductor) – pamä, ktorá pomocou prídrného <strong>na</strong>pätia<br />
batérie matiènej do<strong>sk</strong>y uchováva systémový èas, dátum,<br />
ako aj parametre systémového <strong>na</strong>stavenia.<br />
COM – komunikaèný port, ktorý bol vyvinutý v osemde−<br />
siatych rokoch (RS−232). Dodnes sa pouíva <strong>na</strong> pripojenie<br />
starších externých modemov èi myší. Identifikátorom sú<br />
èísla COM1, COM2...<br />
130 PC REVUE 3/2003
S E R V I S<br />
DIMM (Dual In−line Memory Module) – 64−bit. pamä<br />
SIMM (Single In−line Memory Module) – 32−bit. pamä<br />
DRAM (Dy<strong>na</strong>mic RAM) – <strong>na</strong>jèastejšie vyuívané pa−<br />
mäte. V podstate vyuívajú jeden tranzistor a kondenzá−<br />
tor <strong>na</strong> reprezentáciu jedného bitu. Potomkami sú pamäte<br />
SDRAM, DDR SDRAM a RDRAM.<br />
ECC MEMORY (Error Correcting Code Memory)<br />
– pamäte urèené <strong>na</strong> testovanie presnosti prenosu dát a<br />
korekcie chýb poèas behu (on the fly).<br />
IDE (Integrated Drive Electronics) – rozhranie <strong>na</strong><br />
pripojenie pevných di<strong>sk</strong>ov, CD−ROM a iných IDE mechaník<br />
poèítaèa.<br />
IEEE1394 – vysokorýchlostný štandard s prenosovou<br />
rýchlosou 400 Mb/s. Dokáe pripoji a 63 externých za−<br />
riadení.<br />
IRDA (Infrared Data Association) – bezdrôtové pre−<br />
pojenie poèítaèov infraèerveným prenosom. Pracuje len<br />
<strong>na</strong> krátke vzdialenosti.<br />
LPT (Line Printer Termi<strong>na</strong>l) – vytláèané rozhranie <strong>na</strong><br />
pripojenie tlaèiarní. Nahrádza ho USB.<br />
PNP (Plug and Play) – periférie staèí vloi a bez akých−<br />
ko¾vek manuálnych <strong>na</strong>stavení budú pracova.<br />
POST (Power On Self Test) – Pri štarte systému sú<br />
BIOS−om kontrolované ostatné hardvérové súèasti CPU,<br />
RAM a ostatné zariadenia.<br />
PORT PS/2 – port urèený <strong>na</strong> pripojenie myši a klávesnice.<br />
PORUCHY. Matièná do<strong>sk</strong>a je podrobovaná èoraz väè−<br />
šej integrácii elektronických prvkov, èo vedie k jej mini−<br />
málnej poruchovosti, ale aj k jej neopravite¾nosti. V pod−<br />
state len malé percento porúch je moné odstráni a<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> klesajúcu cenu sú opravy èasto nerentabil−<br />
né. Chyby matiènej do<strong>sk</strong>y môeme rozdeli do dvoch<br />
<strong>sk</strong>upín.<br />
ELEKTRICKÉ PORUCHY. Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie ma−<br />
tiènej do<strong>sk</strong>y a jej obsahu je moné opravi len poruchy<br />
vizuálne identifikovate¾né. V dnešnej dobe sa záruèné le−<br />
hoty <strong>na</strong> matièné do<strong>sk</strong>y pohybujú v rozmedzí 24 – 36 me−<br />
siacov, take nemá zmysel púša sa do domácej opravy<br />
v prípade, ak máte do<strong>sk</strong>u v záruke. Kadý neodborný<br />
zásah vedie k porušeniu záruèných podmienok, èím strá−<br />
cate právo <strong>na</strong> jej uplatnenie. Nefunkèná matièná do<strong>sk</strong>a<br />
bez vizuálnych z<strong>na</strong>kov poškodenia je neopravite¾ná a<br />
chyba neidentifikovate¾ná.<br />
PREPÄTIE. Vplyvom krátkodobého prepätia sa zvy−<br />
èajne poškodí zdroj poèítaèa (pozri 1. èas tohto seriálu).<br />
V závislosti od ve¾kosti prepätia, ostrosti (nábenej hra−<br />
ny) môe dôjs aj k poškodeniu matiènej do<strong>sk</strong>y. Takéto<br />
prepätie nie je nebezpeèné len pre zdroj a matiènú<br />
do<strong>sk</strong>u, ale môe zanecha neopravite¾né chyby aj <strong>na</strong> nie−<br />
ktorých ostatných elektrokomponentoch. Na matiènej<br />
do<strong>sk</strong>e sa zväèša poškodí <strong>na</strong>pájacia èas. V tom lepšom prí−<br />
pade nájdeme len pár poškodených elektrolytických kon−<br />
denzátorov. Ak je vrch<br />
kondenzátora vypuklý,<br />
treba ho vymeni. Zvy−<br />
èajne je vytlaèená aj vý−<br />
plò kondenzátora (zo<br />
spodnej strany kon−<br />
denzátora). Na obráz−<br />
ku sú poškodené kon−<br />
denzátory <strong>na</strong>pájania,<br />
umiestnené v blízkosti<br />
pätice CPU. Aj <strong>na</strong>priek<br />
Obr. 8<br />
tomu, e plošný spoj má<br />
viac vrstiev, je výme<strong>na</strong><br />
moná (kondenzátory sú prispájkované <strong>sk</strong>rz do<strong>sk</strong>u plošného<br />
spoja). Kondenzátory vyletujeme èo <strong>na</strong>jrýchlejšie, aby nedo−<br />
šlo k poškodeniu polovodièových prvkov, citlivých <strong>na</strong> teplo.<br />
Pri kúpe náhradných kusov dbáme <strong>na</strong> dodranie ich kapaci−<br />
ty. Mono sa pri kúpe stretnete s problémom, e kondenzá−<br />
tory sú dimenzované <strong>na</strong> iné <strong>na</strong>pätie. V prípade, ak máte<br />
náhradné kondenzátory rov<strong>na</strong>kej kapacity, ale urèené <strong>na</strong><br />
vyššie <strong>na</strong>pätie, to neprekáa (sú trošku väèšie, take pozor, èi<br />
sa vám to zmestí <strong>na</strong> matiènú do<strong>sk</strong>u). Kondenzátory dimen−<br />
zované <strong>na</strong> nišie <strong>na</strong>pätie, ako je pôvodné, nie sú, samozrej−<br />
me, dobrou investíciou. Dochádzalo by k prehrievaniu a ich<br />
opätovnému a rýchlemu znièeniu. Pri spätnej montái dbá−<br />
me <strong>na</strong> dodranie pôvodnej polarity kondenzátorov a opä ich<br />
rýchlo priletujeme. Dôvodom vydutia kondenzátorov nemusí<br />
by len prepätie, èasto sa to stáva následkom poškodeného<br />
zdroja, jeho filtrácie èi nárazovej špièky pri zapí<strong>na</strong>ní, èo si v<br />
koneènom dôsledku „odnesú“ kondenzátory. Takáto poru−<br />
cha sa obèas objaví aj pri normálnom, dlhodobom pouívaní.<br />
Jej odôvodnenie je takéto. Elektrolytický kondenzátor má v<br />
sebe elektrolyt, ktorý sa èasom stráca. Kondenzátor tak mení<br />
svoje elektrické vlastnosti, a <strong>na</strong>koniec nezodpovedá pa−<br />
rametrom <strong>na</strong> obale.<br />
EXTRÉMNE NASTAVENIE. Nastavenie BIOS−u ne−<br />
mono definova ako poruchu, ktorá by si vyadovala<br />
zákrok do elektroniky matiènej do<strong>sk</strong>y. Obèas sa však sta−<br />
ne, e poèítaè predimenzujete tak, e test POST sa <strong>sk</strong>onèí<br />
<strong>na</strong>príklad pri pretaktovanom CPU. Sprievodné z<strong>na</strong>ky: poèítaè<br />
neštartuje, nemôete sa dosta do setupu BIOS−u. Vtedy<br />
potrebujete manuál od matiènej do<strong>sk</strong>y a minimálnu z<strong>na</strong>los<br />
AJ ☺. V manuáli h¾adáme nieèo ako Clear CMOS. Vymazanie<br />
CMOS môe by realizované viacerými spôsobmi, èo závisí od<br />
výrobcu. Väèši<strong>na</strong> matièných dosiek má vymazanie CMOS<br />
riešené prepí<strong>na</strong>èom (jumper). Poèítaè vypneme a nájdeme<br />
prepí<strong>na</strong>è, ktorý z polohy 1−2 prehodíme <strong>na</strong> 2−3. Poèítaè neza−<br />
pí<strong>na</strong>me a prepí<strong>na</strong>è vrátime spä <strong>na</strong> 1−2. CMOS sa mae<br />
pomocou batérie matiènej do<strong>sk</strong>y. Po štarte nás pravdepo−<br />
dobne BIOS upozorní <strong>na</strong> jeho default state, prípadne nás<br />
vyzve, aby sme stlaèili F1 <strong>na</strong> <strong>na</strong>hranie pred<strong>na</strong>staveného<br />
BIOS−u do prázdnej CMOS. Druhá monos je, e výrobca to<br />
vyriešil kultivovanejším spôsobom, vo forme klávesu. Pri štar−<br />
te pridríte kláves (pod¾a výrobcu F1, Del, Tab, pozri manuál)<br />
a BIOS sa <strong>na</strong>staví sám. V prípade, ak kláves nereaguje, nemá−<br />
te inú monos ako BIOS prepáli (špecializovaný servis èi<br />
výrobca).<br />
MECHANICKÉ PORUCHY. Aj pri mechanických po−<br />
ruchách sa riadime pravidlom „nevidíš, neopravíš“. Vzni−<br />
kajú zväèša vlastným zavinením a málokedy je priz<strong>na</strong>ná<br />
záruka. Ak záruku nepriz<strong>na</strong>jú, máme monos trochu sa<br />
pohra s matiènou do<strong>sk</strong>ou. A ktohovie, èi náhodou...<br />
PREHNUTIE. Zriedkakedy sa stáva, e pri zakladaní<br />
komponentov èi káblov IDE do matiènej do<strong>sk</strong>y prehneme<br />
plošný spoj <strong>na</strong>to¾ko, e sa poškodí nejaká vodivá cesta. Pri<br />
prehnutí je <strong>na</strong>jväèšie pnutie <strong>na</strong> zadnej strane matiènej<br />
do<strong>sk</strong>y, teda je aj <strong>na</strong>jväèšia pravdepodobnos, e studený<br />
spoj vznikne <strong>na</strong> poslednej odkrytej vrstve. Ak sme studený<br />
spoj <strong>na</strong>šli, opravujeme ho pomocou prepojovacieho káblika<br />
tak, e si nájdeme <strong>na</strong> prerušenej ceste dva pocínované kon−<br />
takty, pomocou ktorých premostíme poškodenú cestu.<br />
Odporúèam medený izolovaný drôtik s priemerom 0,5 mm.<br />
Pri spájkovaní sa s<strong>na</strong>íme o èo <strong>na</strong>jkratší kontakt plošného<br />
spoja so spájkou. Vyhliadky <strong>na</strong> úspešnos takejto opravy sú<br />
malé, ale v kadom prípade nádej umiera posledná.<br />
PRÍTOMNOS VODY. Stávajú sa rôzne veci. Voda v<br />
poèítaèi je asi tou <strong>na</strong>jzriedkavejšou, ale aj <strong>na</strong>jzákernejšou<br />
poruchou. V prípade, ak sa stane takáto nehoda, treba<br />
okamite odpoji prívod elektrickej energie. Matiènú<br />
do<strong>sk</strong>u a komponenty vyberieme a doko<strong>na</strong>le presušíme<br />
<strong>na</strong> suchom teplom mieste minimálne 24 hodín. Tento<br />
proces nemá zmysel vtedy, ak sa vám z poèítaèa dymí,<br />
prípadne i<strong>sk</strong>rí. Takáto porucha je neodstránite¾ná!<br />
MECHANICKÉ POŠKODENIE PÄTICE A ZNE−<br />
ÈISTENIE. Medzi mechanické poruchy bezpochyby<br />
patrí aj poškodenie pätíc matiènej do<strong>sk</strong>y. Pri èastom vybera−<br />
ní komponentov sa môe poškodi pätica. Pouíva takú<br />
do<strong>sk</strong>u je moné len tak, e pevne pripojíte nedoliehajúce<br />
kontakty o zariadenie (spájkovanie). Najväèším nepriate¾om<br />
poèítaèa je prach a iné neèistoty. Zanesenie pätíc môe ma<br />
za následok úplnú nefunkènos poèítaèa. Na èistenie je <strong>na</strong>j−<br />
lepšie poui lieh a starú zubnú kefku. Samozrejme, pri<br />
vypnutom zdroji a vybratej matiènej do<strong>sk</strong>e. Na èistenie<br />
nepouívajte acetón, pretoe by ste rozpustili plastové èasti.<br />
Takisto sa neodporúèajú mastné kontaktné spreje, ktoré<br />
môu vytvára medzi jednotlivými pinmi malý odpor, èo by<br />
malo pri vysokých frekvenciách vplyv <strong>na</strong> ïalšie fungovanie.<br />
Lieh sa rýchlo vyparuje a má mnoho dobrých vlastností (nie−<br />
len pri aplikácii <strong>na</strong> matiènej do<strong>sk</strong>e ☺). Nabudúce sa blišie<br />
pozrieme <strong>na</strong> mikroprocesory a povieme si èosi aj o pretakto−<br />
vaní. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.<br />
Zapoièal: Fokus Bardejov<br />
Jozef KOZÁK ml.<br />
3/2003 PC REVUE 131
S E R V I S<br />
Poradòa: Questions & Answers (Q&A)<br />
tie programy, ktoré ne<strong>sk</strong>ôr môu ma problémy s regis−<br />
tráciou, keï sa tieto <strong>na</strong>stavenia zmenia. V podstate tam<br />
však môe by <strong>na</strong>písané èoko¾vek, <strong>na</strong> beh programu zada−<br />
né meno a spoloènos nemajú vplyv.<br />
-ds-<br />
OBNOVA ZMAZANÝCH DÁT<br />
Q: Chcel by som sa vás opýta, èi je moné nejakým spôso−<br />
bom obnovi informácie, ktoré som zmazal v koši alebo po<br />
formátovaní di<strong>sk</strong>u. Neexistuje nieèo aj pre di<strong>sk</strong>ety? Jozef<br />
Bencel<br />
A: Áno, je to zvyèajne moné, pretoe dokument je fyzic−<br />
ky z di<strong>sk</strong>u odstránený a následným prepísaním obsade−<br />
ných sektorov. Väèšinou sú <strong>na</strong> to však špecializované prog−<br />
ramy a <strong>na</strong>vyše spravidla komerèného charakteru, <strong>na</strong>pr. Nor−<br />
ton Utilities. Základné nástroje sú aj súèasou OS (<strong>na</strong>pr.<br />
unformat, undelete...), ktoré dokáu prejs di<strong>sk</strong> a dosahu−<br />
jú obèas dobré výsledky. Práca s danými programami však<br />
býva nebezpeèná, lebo sa môu strati nové dáta, ktoré sú<br />
pouívané a neboli zmazané, alebo sa môe obnovi vírus,<br />
prípadne chyba di<strong>sk</strong>u. Pred obnovou preto radšej zálohuj−<br />
te svoje cenné dáta a po <strong>sk</strong>onèení aj tie obnovené. Ná−<br />
sledne sa odporúèa formátova di<strong>sk</strong> (format c: /u – týmto prí−<br />
kazom však dôjde k nevratnej strate dát) pre odstránenie<br />
niektorých moných chýb vzniknutých obnovou sektorov.<br />
Programy sú pouite¾né aj <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ety, ak však ide o cenné<br />
dáta, obráte sa radšej <strong>na</strong> špecializovanú firmu, ktorá má<br />
väèší repertoár (aj vám neprístupných) nástrojov a dáta<br />
môe s ve¾mi vysokou pravdepodobnosou zachráni.<br />
Pre ïalšie informácie a vhodné programy odporúèam<br />
help a <strong>www</strong>.google.com, kde zadajte: recover, delete,<br />
format atï. Ideálne je <strong>na</strong>inštalova si v budúcnosti tzv.<br />
recover program (<strong>na</strong>pr. aj pod Norton Utilities), ktorý<br />
umoòuje pohodlnejšiu obnovu zmazaných dát. Samo−<br />
zrejme, pokia¾ neboli zmazané bezpeènostnou utilitkou,<br />
ktorá urèené sektory viackrát prepíše <strong>na</strong>pr. nulami. -ds-<br />
PREHRÁVANIE DVD BEZ ZABLOKOVANIA<br />
REGIÓNOV<br />
Q: Potreboval by som vedie, ako sa dajú prehráva DVD<br />
tituly bez zablokovania regiónov. Mám Pioneer DVD 106s<br />
a momentálne <strong>na</strong>stavený región ako >>Not Selected.<br />
Staèí poui iba Region Killer a Power DVD (Win DVD)<br />
alebo treba upgradova firmware? Za odpoveï ïakujem.<br />
Ivan M. (pmoim@netscape.net)<br />
A: Mechanika Pioneer umoòuje 5× zmeni región a po<br />
zmenách ostane u stabilne <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong>posledy pouitý.<br />
Región je moné zmeni rôznymi postupmi, <strong>na</strong>pr. aj uve−<br />
denými SW. Ak však máte záujem o ¾ubovo¾ný poèet zmien a<br />
ešte ste región ani raz ne<strong>na</strong>stavovali, je potrebné zmeni<br />
firmware (zme<strong>na</strong> sa prejaví <strong>na</strong>pr. pri oz<strong>na</strong>èení mechaniky<br />
pod Windows ako 106F – free, bez <strong>na</strong>stavenia a v podstate<br />
ide o odblokovanie mechaniky s u trvalou zmenou) a ná−<br />
sledne pomocou programov meni regióny pod¾a potreby.<br />
Zme<strong>na</strong> firmware od iného ako výrobcu mechaniky je poruše−<br />
nie záruèných podmienok (a za urèitých okolností je to aj<br />
trestné), preto vám odkaz <strong>na</strong> príslušnú stránku neprezradím.<br />
Je samozrejmé, e výrobca taký free firmware neponúka, ale<br />
<strong>na</strong> internete sa dajú nájs potrebné nástroje i návody. -ds-<br />
PREHRIEVANIE PC<br />
Q: Nieèo vyše mesiaca mám nové PC, zostava <strong>sk</strong>velá, vý−<br />
konná (aspoò <strong>na</strong> tie benchmarky sa dobre pozerá ☺), jed−<br />
noducho spokojnos. Ale dva problémy:<br />
1. Prehrievanie. Vlastne ani neviem, èi je to tak extra,<br />
ale zdá sa mi to hodne. CPU má stabilne okolo 50 stupòov<br />
(Athlon XP 1700+), èo je, myslím, dobrý výsledok. Horšie<br />
je to s di<strong>sk</strong>om (Western Digital, 60 GB, 7200 rpm), a ako<br />
som zistil pred dvoma dòami, aj s do<strong>sk</strong>ou (Abit KD7). Di<strong>sk</strong><br />
je síce chladený, ale ide o nejaký Evercool za 200 Sk a ešte<br />
k tomu je tam vo¾ne daný asi 10 cm od di<strong>sk</strong>u – montoval<br />
ho brat a tvrdí, e to bude musie urobi <strong>na</strong>novo, jedno−<br />
ducho tam vraj nešiel... Di<strong>sk</strong> dosahuje v priemere teplotu<br />
okolo 55 stupòov, chví¾kami to aj stúpne – dokonca aj <strong>na</strong><br />
ne<strong>sk</strong>utoèných 60 stupòov! Keï bude ten chladiè lepšie<br />
<strong>na</strong>montovaný, bude to hádam nišie, ale zázraky si ne−<br />
s¾ubujem. A èo sa týka do<strong>sk</strong>y – neuverite¾ných 54 stupòov.<br />
Vèera som doèasne otvoril case, aby sa to zatia¾ vetralo, a<br />
obidva údaje klesli <strong>na</strong> 49 stupòov, ale i to je pod¾a mòa<br />
prive¾a. Najprv som myslel, e ide iba o problém di<strong>sk</strong>u, ale<br />
keï vidím tú do<strong>sk</strong>u... Mono ide o benú vec a jednodu−<br />
cho postaèí dokúpi ve¾ký vetrák <strong>na</strong> chladenie celého<br />
vnútra, èo mám tak èi o<strong>na</strong>k v pláne, ale tie teploty sa mi<br />
proste vidia privysoké...<br />
2. Tu u netuším, o èo ide. Problém sa vy<strong>sk</strong>ytol trikrát<br />
v priebehu mesiaca. Vdy to vyzeralo trochu i<strong>na</strong>è, ale urèi−<br />
te ide o jeden problém – prvýkrát zostala èisto biela obra−<br />
zovka, druhýkrát akýsi zhluk farieb, tretíkrát biela obra−<br />
zovka, iba <strong>na</strong>miesto kurzora èier<strong>na</strong> plocha. Po pár sekun−<br />
dách sa systém sám reštartoval (potom trvalo bootovanie<br />
hodne dlho). Èo tieto udalosti spája, je fakt, e sa to stalo<br />
vdy ve¾mi <strong>sk</strong>oro po štarte. Raz hneï po <strong>na</strong>bootovaní a<br />
prihlásení, dvakrát zhruba do 5 – 10 minút od spustenia<br />
PC. Potom pri <strong>na</strong>jblišom prihlásení do Windows ma èaka−<br />
lo hlásenie: „System has recovered from serious error“,<br />
alebo nejako tak. Myslel som, e pôjde o chladenie, ale to<br />
by sa asi nestalo <strong>sk</strong>oro po štarte, <strong>sk</strong>ôr po dlhej prevádzke.<br />
Grafickú mám Abit GeForce 4 Ti 4200, ovládaèe tuším<br />
Deto<strong>na</strong>tory 40.09 – tým som si nie istý. Nemenil som ich<br />
od zaèiatku.<br />
Vopred vám ïakujem za odpoveï a èas, ktorý mi venu−<br />
jete. Adam Smidovic<br />
A: 1. Takmer urèite sa prehrieva CPU a HDD. Typická tep−<br />
lota Athlonu XP 1700+ je do 40 stupòov. Pokia¾ je viac,<br />
pravdepodobne je pouitý nesprávny chladiè alebo je<br />
chladiè zle <strong>na</strong>inštalovaný (staèí malá vzduchová bublinka).<br />
Mne rov<strong>na</strong>ký CPU ide <strong>na</strong> pribline 30 stupòoch [chladiè<br />
Titan TTC−D5TB (4/TC) chladiè pre AMD Duron/T−bird,<br />
Athlon XP do 2800+, FCPGA do 2 GHz, 80 × 80 × 66,5<br />
mm, 0 – 3600 ot./min., 0 – 29 dB, 0 – 43 CFM, gu¾. loi<strong>sk</strong>o,<br />
1,5 g strieborná pasta v cene, 6−bodové uchytenie, varia−<br />
bilné otáèky pod¾a teploty pasívu!!! Extrémne tichý chla−<br />
diè!!! To¾ko opis v cenníkoch. Asi do 500 Sk]. Di<strong>sk</strong>y sa tie<br />
zvyknú prehrieva, hlavne tie rýchlootáèkové. Vhodné je<br />
<strong>na</strong>inštalova chladiè priamo <strong>na</strong> HDD (sú <strong>na</strong> to urèené<br />
chladièe pribline do 350 Sk alebo postaèí pripevni ven−<br />
tilátor urèený do zdroja). Napokon sa odporúèa prekon−<br />
trolova <strong>sk</strong>rinku, vetranie, zdroj... Urèite sa po vhodných<br />
úpravách teplota zníi.<br />
2. Reštarty a nestabilita... môe to súvisie aj s teplo−<br />
tou, pretoe nové CPU a MB majú integrovanú ochranu<br />
proti prehrievaniu, keï po dosiahnutí hranice samy re−<br />
štartujú PC. Potom by som prekontroloval <strong>na</strong>stavenie<br />
BIOS−u (prípadne jeho upgrade – odporúèam pozrie <strong>na</strong><br />
stránku výrobcu), ovládaèe <strong>na</strong> MB a VGA.<br />
-ds-<br />
PREMENOVANIE EXISTUJÚCEHO<br />
POUÍVATE¼A VO WIN 98 SE<br />
Q: Ako sa dá premenova u existujúci pouívate¾ vo Win<br />
98 SE? Myslím taký, èo sa <strong>na</strong>stavuje v ovládacích pane−<br />
loch, users. Toti <strong>na</strong>stavil som tam nieèo, èo tam u ne−<br />
chcem ma, lebo ve¾a programov odtia¾ ahá meno a ne−<br />
zobrazí ho správne. A ešte nieèo: Keï to zmením, nebu−<br />
dú niektoré programy z toho zmätené? U som nieèo s<br />
tým <strong>sk</strong>úšal a blokovalo mi to prístup. Vraj prístup má len<br />
to meno, èo bolo, nie to nové, èo som <strong>na</strong>ò premenoval.<br />
Ale mono poznáte lepší postup. Shakti<br />
A: Skúste zmeni hodnotu v registroch – regedit, nájs<br />
HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\<br />
CurrentVersion a nájs poloku RegisteredOrganization,<br />
prípadne RegisteredOwner. Keby to nepomohlo, <strong>sk</strong>úste<br />
si da v registroch vyh¾adávanie a nájs slovo, ktoré chce−<br />
te zmeni, vo všetkých k¾úèoch (trochu prácne, hlavne ak<br />
by tie programy po zmene nebeali). No pred kadou<br />
prácou nezabudnite registre zálohova.<br />
Môj osobný názor je však ten, e lepšie je hneï <strong>na</strong> za−<br />
èiatku pri inštalácii túto poloku dobre <strong>na</strong>stavi, práve pre<br />
ANTIVÍRUS NA PC A SCANDISK<br />
Q: Je nejaký rozdiel (okrem toho, e funguje len 25 dní) v<br />
evaluation verzii NOD32 pre Windows? V PC REVUE ste<br />
písali, e je dobré ma <strong>na</strong> PC len jeden antivírus. Preèo?<br />
Samozrejme, e keï máte viac, trochu to spoma¾uje a obèas<br />
sa prerušia <strong>na</strong>vzájom, ale je aj iný dôvod, o ktorom neviem?<br />
Ja mám AVG 6.0 (ako zistím, èi verziu free?), NOD32 eva−<br />
luation (zatia¾) a registrovaný Dr web32.<br />
Nefunguje mi Scandi<strong>sk</strong>. Keï spustím scandi<strong>sk</strong> vo Win<br />
(98SE), tak <strong>sk</strong>ontroluje FAT, potom <strong>na</strong>píše, e prebieha<br />
kontrola zloiek, ostane tam jeden štvorèek a koniec. Ten<br />
obrázok sa krúti, ale niè sa nedeje. Keï som ho spustil v<br />
núdzovom reime, išlo to NO PROBLEM. Myslel som, e to<br />
robia tie antivírusy, ale nie. Všetky som ÚPLNE deaktivoval<br />
a aj tak to nešlo. Pufo Callo (pufo_callo@hotmail.com)<br />
A: ***antivírus***<br />
Áno, sú rozdiely <strong>na</strong>pr. v licencii (po 25 dní by sa SW nemal<br />
pouíva), môe by neaktuálny (tieto verzie nie sú aktua−<br />
lizované tak ako komerèné) a nie je úplná verzia urèená<br />
pre viacero OS. Navyše niektoré neumoòujú po uplynutí<br />
doby <strong>na</strong>pr. lieèenie a pod. Blišie <strong>na</strong> stránke výrobcu, v<br />
tomto prípade <strong>www</strong>.eset.<strong>sk</strong>.<br />
Na jednom PC by pod¾a <strong>sk</strong>úseností viacerých ¾udí mal<br />
by len jeden dobrý antivírus:<br />
je to lacnejšie,<br />
je to stabilnejšie,<br />
menej nároèné <strong>na</strong> HW a správu vrátane aktualizácie,<br />
u sa stalo, e sa <strong>na</strong>vzájom blokovali a nedošlo k<br />
dostatoènej heuristike.<br />
Zo <strong>sk</strong>úsenosti pouívam len jeden kvalitný antivírus, a<br />
keï mám podozrenie, preverím PC aj pod iným antivíru−<br />
som (cez systémovú di<strong>sk</strong>etu...).<br />
***scandi<strong>sk</strong>***<br />
Chýb môe by viacero, dokonca aj SW (<strong>na</strong>pr. poško−<br />
dená FAT, vírus, chyba systému...), aj HW. Ja by som<br />
postupoval takto:<br />
<strong>sk</strong>úsil podobný program ako scandi<strong>sk</strong> (<strong>na</strong>jlepšie pria−<br />
mo od výrobcu HDD, sú vo¾ne k dispozícii <strong>na</strong> internete),<br />
<strong>sk</strong>úsil defragmentáciu a a následné scandi<strong>sk</strong>,<br />
<strong>sk</strong>úsil pozrie pod antivírusom, vyh¾ada chyby systému<br />
(<strong>na</strong>pr. Norton Utilities...), <strong>sk</strong>ontrolova zapojenie di<strong>sk</strong>ov a<br />
ich správne rozpoz<strong>na</strong>nie systémom,<br />
ak to nepomôe a prekáa mi to, sformátova HDD a<br />
<strong>na</strong>novo všetko <strong>na</strong>inštalova (to mám <strong>na</strong>jradšej a zvyèajne<br />
je to <strong>na</strong>júèinnejšie).<br />
-ds-<br />
NASTAVENIE OBNOVOVACEJ FREKVENCIE<br />
PRE APLIKÁCIE OPENGL<br />
Q: Ako sa <strong>na</strong>stavuje obnovovacia frekvencia pre apliká−<br />
cie OpenGL? Pre DIRECT−X sa to robí cez DXDIAG. Mám<br />
GeForce2/400 a Linux+W2K, <strong>na</strong>stavil som si frekvenciu<br />
DirectX <strong>na</strong> 85 Hz – to funguje iba pre programy <strong>na</strong>písa−<br />
né pre DirectX (funguje to aj pre kninicu SDL – simple<br />
direct media layer), ale hry pod OpenGL (Medal of ho−<br />
nor, Return to castle Wolfenstein...) mi beia iba <strong>na</strong> zá−<br />
kladných 60 Hz. Ako sa to dá <strong>na</strong>stavi? Viem, e v Linuxe<br />
sa to zapne automaticky pod¾a <strong>na</strong>stavenia X servera.<br />
eby to bol ah MS, aby sa menej pouívalo OpenGL?<br />
Jozo M.<br />
A: Nu áno, MS ve¾mi nepodporuje OpenGL. Mne je známe<br />
len jedno riešenie: <strong>na</strong>stavi ruène rôzne rozlíšenia a následne<br />
aj obnovovacie frekvencie (vrátane <strong>na</strong>stavení monitora – cen−<br />
trovanie...). OS a monitor si ich potom zapamätá a ne<strong>sk</strong>ôr by<br />
to malo fungova aj pre hry. No pre niektoré èipy (typicky<br />
nVidia) je potrebné <strong>na</strong>inštalova špeciálny upgrade, tzv.<br />
nvfix, ktorý v registroch upravuje východi<strong>sk</strong>ovú frekvenciu.<br />
Tento patch je potrebné nájs pre konkrétnu verziu ovládaèa<br />
a má ve¾kos asi 2 MB. Neodporúèa sa dvíha frekvenciu <strong>na</strong>d<br />
99 Hz, pretoe program automaticky v záujme bezpeènosti<br />
<strong>na</strong>staví 60 Hz.<br />
-ds-<br />
132 PC REVUE 3/2003
S E R V I S<br />
MEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKY<br />
CD TITULY<br />
SIM CITY 4<br />
V Sim City 4 nielen staviate<br />
mesto, ale priamo ho privádzate<br />
k ivotu. S bo<strong>sk</strong>ými silami bude−<br />
te meni hory, håbi korytá riek a<br />
vysádza lesy. Potom postavíte<br />
to <strong>na</strong>jrealistickejšie mesto, aké si<br />
len dokáete predstavi.<br />
COMMAND & CONQUER: GENERALS<br />
CD vás uvedie do sveta moder−<br />
ných vojnových konfliktov.<br />
Vyberte si mocného generála,<br />
s ktorým budete ovláda ohrom−<br />
né armády po celom svete.<br />
Budete veli jednej z troch strán,<br />
kadá z nich má svoju výzbroj<br />
<strong>na</strong> boj <strong>na</strong> zemi i vo vzduchu.<br />
POST MORTEM<br />
Parí, rok 1920. MacPherson je<br />
súkromný detektív, ktorého si<br />
<strong>na</strong>jala tajomná dáma, aby vyšet−<br />
ril dvojnásobnú vradu. Dvojica<br />
bola zavradená rituálnym spô−<br />
sobom. Toto dobrodrustvo,<br />
plné záhad, vás <strong>na</strong>pokon prive−<br />
die k prekvapujúcemu objavu.<br />
PLATOON<br />
Preite viet<strong>na</strong>m<strong>sk</strong>é peklo!<br />
Platoon (Èata) vám umoní<br />
prei vojnu vo Viet<strong>na</strong>me <strong>na</strong><br />
vlastnej koi. Všetko je stvárnené<br />
ve¾mi realisticky. Hlavnou úlohou<br />
mladého vojaka je preukáza tak−<br />
tické schopnosti a ne<strong>sk</strong>ôr i vies<br />
<strong>sk</strong>upinu ostatných vojakov.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
CD32003−196<br />
Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />
Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />
CD32003−197 Objednávkový kód: CD32003−198 Objednávkový kód: CD32003−199<br />
KNIHY<br />
VYPALUJEME CD POMOCÍ<br />
PROGRAMU EASY CD CREATOR<br />
Easy CD Creator je spolu s Nero<br />
Burning Rom <strong>na</strong>jrozšírenejším<br />
programom, ktorý sa dodáva<br />
s mnohými z<strong>na</strong>èkami <strong>na</strong>pa¾ova−<br />
èiek. S knihou zvládnete vytvára<br />
dátové i hudobné cédeèká,<br />
kopírova, pracova s cédeèkom<br />
ako s di<strong>sk</strong>etou, dozviete sa, ako<br />
vypáli cédeèko s hudbou MP3 alebo ako si urobi<br />
vlastné video CD.<br />
Autor: Petr Broa Vydavate¾: Computer Press <br />
Poèet strán: 103<br />
Ce<strong>na</strong>: 145 Sk<br />
Objednávkový kód: 517K32003C<br />
TVORBA WWW STRÁNEK JEDNODUŠE<br />
Chcete si vytvori internetovú<br />
prezentáciu, svoju osobnú strán−<br />
ku alebo stránky pre svoju firmu<br />
a nemáte pritom chu uèi sa<br />
zdåhavo jazyk <strong>na</strong> ich tvorbu?<br />
Siahnite po tejto knike.<br />
Zrozumite¾nou a názornou for−<br />
mou vás autor prevedie v devia−<br />
tich kapitolách všetkým, èo potrebujete vedie, aby ste<br />
mohli stránky vytvori a umiesti <strong>na</strong> internet.<br />
Autor: Jiøí Lapáèek Vydavate¾: Computer Press <br />
Poèet strán: 81<br />
Ce<strong>na</strong>: 149 Sk<br />
PØIPOJUJEME SE K INTERNETU –<br />
Konfigurace, tipy, øešení problémù<br />
Chcete porozumie konfigurácii<br />
pripojenia k internetu, viete, aké<br />
hodnoty zada? A kam ich<br />
zada? Chcete sa pripoji cez<br />
rýchlejší ISDN, ale ešte ste sa<br />
vo všetkých tých <strong>sk</strong>ratkách a<br />
monostiach nedokázali zorien−<br />
tova? Na všetky tieto a podob−<br />
né otázky vám odpovie publikácia <strong>na</strong>písaná príjemným<br />
a vtipným jazykom.<br />
Autor: Libor Dostálek a kolektív Vydavate¾:<br />
Computer Press Poèet strán: 179<br />
Ce<strong>na</strong>: 284 Sk<br />
LINUX SUSE 8.1 CZ – Uivatel<strong>sk</strong>á<br />
pøíruèka SuSE + CD<br />
Pre jednoduchos inštalácie<br />
i pouívania je urèené predovšet−<br />
kým zaèiatoèníkom, neurazí však<br />
ani profesionálnych pouívate¾ov.<br />
Obsahuje populárny kancelár<strong>sk</strong>y<br />
balík OpenOffice, príjemné èe<strong>sk</strong>é<br />
grafické prostredie KDE 3, inter−<br />
netový prehliadaè Konqueror,<br />
poštový klient KMail, plánovaè KOrganizer, zabezpeèe−<br />
nie firewallom, grafické programy, hry a ïalšie.<br />
Autor: – Vydavate¾: Computer Press <br />
Poèet strán: 93<br />
Ce<strong>na</strong>: 218 Sk<br />
Objednávkový kód: 518K32003C Objednávkový kód: 519K32003C Objednávkový kód: 520K32003C<br />
JAVASCRIPT – PØÍRUÈKA<br />
PROGRAMÁTORA<br />
Kniha je urèená pre tých, ktorí<br />
chcú prida svojim webovým<br />
stránkam dy<strong>na</strong>miku a h¾adajú<br />
kompaktný úvod do programo−<br />
vania v jazyku JavaScript.<br />
a jeho konštrukciách, ako<br />
i struèný preh¾ad kniníc a tipy<br />
<strong>na</strong> efektné vyuitie ponúkaných<br />
funkcií.<br />
Autor: Ingo Dellwig, Elmar Dellwig Vydavate¾: Grada<br />
Poèet strán: 278<br />
Ce<strong>na</strong>: 419 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
521K32003G<br />
PHP 4 – PRAKTICKÉ PØÍKLADY<br />
Kniha je urèená predovšetkým<br />
zaèí<strong>na</strong>júcim programátorom<br />
v PHP. Na zaèiatku sú uvedené<br />
jednoduché príklady <strong>na</strong> pocho−<br />
penie základných princípov<br />
jazyka, postupne sa prechádza<br />
k rozsiahlejším aplikáciám,<br />
<strong>na</strong>príklad vrátane virtuálneho<br />
obchodu èi spracovania dokumentov XML.<br />
Autor: Jiøí Bráza Vydavate¾: Grada <br />
Poèet strán: 224<br />
Ce<strong>na</strong>: 283 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
ASP.NET – ZAÈÍNÁME<br />
PROGRAMOVAT<br />
Vynikajúci odrazový mostík do<br />
sveta ASP.NET a programovania<br />
dy<strong>na</strong>mických webových stránok<br />
pre platformu .NET. Skúsený<br />
autor <strong>na</strong>uèí jednoducho a rýchlo<br />
vytvára interaktívne webové<br />
stránky aj tých èitate¾ov, ktorí sa<br />
doposia¾ s programovaním<br />
nestretli. Kniha je doplnená celým radom názorných<br />
príkladov, ktoré mono zadarmo stiahnu z internetu.<br />
Autor: Slavoj Písek Vydavate¾: Grada <br />
Poèet strán: 228<br />
Ce<strong>na</strong>: 289 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
GRAFICKÁ ÚPRAVA POD VEDENÍM<br />
PROFESIONÁLOV<br />
V knihe sa podarilo extrahova<br />
nieko¾ko zásad grafickej úpravy<br />
a kombinácie s písmom tak, aby<br />
pri ich dodraní bol výsledok<br />
práce minimálne „neškodný“.<br />
Na mnostve praktických príkla−<br />
dov autorka ukazuje, èo je<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>písanej stránke, <strong>na</strong> inzeráte,<br />
v akomko¾vek tlaèenom dokumente vyhotovené chybne<br />
a ako to <strong>na</strong>pravi.<br />
Autor: Robin Williamsová Vydavate¾: iDnes <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 144<br />
Ce<strong>na</strong>: 321 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
522K32003G 523K32003G 524K32003AN<br />
C# PRO ZELENÁÈE<br />
V knihe sa oboznámite<br />
so základmi programovacieho<br />
jazyka C#. Kniha je urèená úpl−<br />
ným zaèiatoèníkom, a preto<br />
nepredpokladá z<strong>na</strong>losti o prog−<br />
ramovaní. Opisuje základné prin−<br />
cípy objektovo orientovaného<br />
programovania, dátové typy a<br />
príkazy v C#, ako sa pracuje s po¾ami, objektovými<br />
typmi a delegátmi, <strong>na</strong> èo sú dobré rozhrania atï.<br />
Autor: Virius Miroslav Vydavate¾: Neokortex <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 254<br />
Ce<strong>na</strong>: 421 Sk<br />
Objednávkový kód: 525K32003AN<br />
DREAMWEAVER MX – oficiální<br />
výukový kurz<br />
Kniha vás krok za krokom preve−<br />
die tvorbou projektu Lights of<br />
the Coast. Nauèíte sa pouíva<br />
editor od Macromedie a budete<br />
schopní ho efektívne vyuíva pri<br />
tvorbe a správe vašich vlastných<br />
stránok. Priloené CD obsahuje<br />
všetky potrebné súbory pre váš<br />
prvý projekt a, pochopite¾ne, i koneènú podobu všet−<br />
kých stránok, slúiacu <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie s vašou prácou.<br />
Autor: Khristine Annwn Page Vydavate¾: Softpress <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 624<br />
Ce<strong>na</strong>: 837 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
ADOBE ILLUSTRATOR 10 – oficiální<br />
výukový kurz<br />
Kniha obsahuje základy výuèby<br />
programu Adobe Illustrator a<br />
mnostvo tipov a techník, ktoré<br />
vám pomôu rýchlo zí<strong>sk</strong>a profe−<br />
sio<strong>na</strong>litu. Knihu môete prebra<br />
postupne od zaèiatku do konca<br />
alebo si môete vybra iba lekcie,<br />
ktoré vás zaujímajú. Priloené CD<br />
obsahuje <strong>sk</strong>úšobné verzie Adobe Illustrator 10 a súbory<br />
k lekciám.<br />
Autor: Steve La<strong>sk</strong>evitch Vydávate¾: Softpress <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 472<br />
Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
PYTHON – referenèní programátor<strong>sk</strong>á<br />
pøíruèka<br />
Kniha je urèená pre programáto−<br />
rov a obsahuje opis jazyka, viac<br />
ne 100 modulov v štandardnej<br />
kninici a postupov pouívaných<br />
<strong>na</strong> rozšírenie Pythonu o <strong>sk</strong>ompi−<br />
lované procedúry v jazyku C<br />
alebo C++. Obsah príruèky<br />
vychádza z dokumentácie k jazy−<br />
ku Python, ktorú ïalej rozširuje a kde vysvet¾uje prísluš−<br />
né súvislosti.<br />
Autor: Beazley David M. Vydavate¾: Neocortex <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 429<br />
Ce<strong>na</strong>: 759 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
526K32003AN 527K32003AN 528K32003AN<br />
Uvedené CD−ROM<br />
a kniné tituly<br />
si môete objed<strong>na</strong><br />
prostredníctvom<br />
vloeného<br />
objednávkového lístka<br />
alebo v internetovom<br />
obchode<br />
<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,<br />
kde nájdete kompletnú<br />
ponuku titulov spolu<br />
s anotáciami.<br />
NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />
Anglicko – sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o – anglický CD82000−66 699 Sk<br />
Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 Sk<br />
multimediálny slovník<br />
Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />
Another War CD112002−185 999 Sk<br />
Eurotran 2000 – prekladaè ang. CD699−19 1169 Sk<br />
Autoškola CD72002−174 499 Sk<br />
internetových stránok<br />
Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />
FIFA 2003 CD122002−190 1699 Sk<br />
Domácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />
Kilometrovník Európy CD42001−106 1399 Sk<br />
Domácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 Sk<br />
Multimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 Sk<br />
Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />
Operation Flashpoint CD72001−131 999 Sk<br />
Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 Sk<br />
Time Machine + Devil Inside – CD92002−179 399 Sk<br />
NHL 2003 CD112002−184 1699 Sk<br />
Game 4U Special<br />
PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />
Toca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 Sk<br />
PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />
TS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 Sk<br />
Anglicky efektivnì CD102000−76 999 Sk Warcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 Sk<br />
Nìmèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 Sk James Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 Sk<br />
Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Sk The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 Sk<br />
3/2003 PC REVUE 133
S E R V I S<br />
RESIDENT EVIL<br />
DVD okienko<br />
Hodnotenie:<br />
FILM:<br />
<br />
DVD:<br />
<br />
Resident Evil je povaovaný mnohými di−<br />
vákmi za <strong>na</strong>júspešnejšiu konverziu poèí−<br />
taèovej hry <strong>na</strong> strieborné plátno. Akú vý−<br />
bavu zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong> DVD?<br />
FILM: Zaèiatok je výborný. Záber oèka je<br />
pôsobivý a prvých 10 – 15 minút dokáe<br />
vtiahnu do deja nielen hráèa−prívrenca,<br />
ale aj obyèajného diváka prahnúceho po<br />
akcii a <strong>na</strong>pätí.<br />
Racoon City by mohlo by obyèajným<br />
mestom, keby pod ním nesídlil Ú¾ Umbrelly<br />
Corporation, megaloman<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />
zarábajúcej aké peniaze o. i. i <strong>na</strong> zbra−<br />
niach hromadného nièenia a príleitost−<br />
ného š¾achtenia smrtiacich vírusov. Na<br />
zaèiatku filmu sa zhodou okolností (vïaka<br />
flashbackom sa dozvieme i my všetko pod−<br />
statné) zaène kontaminácia... Medzitým sa<br />
prebudí Alice (Milla Jovovich) v rezidencii<br />
luxusného domu s amnéziou. Krátko <strong>na</strong> to<br />
vtrhne do domu elitné komando, schmat−<br />
ne Alice a spoloène sa vydajú priamo do<br />
Ú¾a, aby odstránili chybu zresetovaním sys−<br />
tému a vrátili sa spä... Lene medzitým sa<br />
koneène objaví produkt autor<strong>sk</strong>ej stratégie<br />
ïalšieho vývoja, zombies... Zvyšná hodi<strong>na</strong><br />
filmu sa zmení <strong>na</strong> akèné hack and slash<br />
predstavenie, keï sa radikálne zníi poèet<br />
<strong>sk</strong>úsených èlenov komanda, aby sa pozo−<br />
stalí mohli venova ivým màtvolám.<br />
DVD: Menu filmu je interaktívne, efektív−<br />
ne, no príliš zdåhavé. Film je prezentovaný<br />
v príjemnom formáte 1,85 a obraz sa dá<br />
povaova za dobrý. Vyššia kompresia by z<br />
filmu urobila lepší záitok, ia¾, v niekto−<br />
rých scé<strong>na</strong>ch sa nekoná. Zo zvukovej<br />
stránky nám prináša Resident Evil s¾ubný<br />
Dolby Digital ENG 5.1 <strong>na</strong>påòajúci všetky<br />
oèakávania, no záujemcovia o èe<strong>sk</strong>ú verziu<br />
sa musia uspokoji len s Dolby Digital 2.0<br />
ochudobneným o surround i príjemne<br />
znejúce hlasy. Pre menšinu ovládajúcu ja−<br />
zyk <strong>na</strong>šich júných susedov je však pripra−<br />
vený ve¾mi dobre spracovaný Dolby Digital<br />
HUN 5.1.<br />
Zo stránky bonusov však prináša <strong>sk</strong>la−<br />
manie. 500 sekúnd z <strong>na</strong>táèania si môete<br />
ui hneï v prvom bonuse, <strong>na</strong>sleduje šes<br />
minút rozhovorov, v ktorom sa za<strong>sk</strong>vie<br />
James Buttlar. Milla Jovovich sa s<strong>na</strong>í roz−<br />
práva o atmosfére, svojej postave i deji a<br />
Paul W. S. Anderson sa bude s<strong>na</strong>i presa−<br />
di v necelých tridsiatich sekundách svoj<br />
výber <strong>na</strong> post reiséra.<br />
Urèite neminiete ani Film o filme, ktorý<br />
má síce len pár minút, ale tie vám budú<br />
staèi <strong>na</strong> to, aby vás ne<strong>sk</strong>utoène dopálil.<br />
Takmer celý materiál je toti zostrihaný z<br />
pár trailerov a predchádzajúcich bonusov.<br />
Klasická produkèná sekcia je venovaná<br />
jed<strong>na</strong>k tzv. TV spotom, ktoré však nie sú<br />
spotmi v pravom zmysle slova, ale vytrhnu−<br />
tými scé<strong>na</strong>mi z filmu, oddelenými ne<strong>sk</strong>utoè−<br />
ne dlhými pauzami. Sekciu doplòuje pár<br />
trailerov.<br />
MUI V ÈIERNOM 2<br />
Hodnotenie:<br />
FILM:<br />
<br />
DVD:<br />
<br />
FILM: Neubehlo ani pár desaroèí od akcie<br />
týkajúcej sa Svetla Zarthy, ktorá mala by<br />
pôvodne uloená <strong>na</strong> Zemi, no vzh¾adom<br />
<strong>na</strong> vysoký level nebezpeèenstva bola odlif−<br />
rovaná mimo <strong>na</strong>šej galaxie spolu s jej ve¾−<br />
vyslankyòou a nosite¾kou Lauranny.<br />
Zlovestná Serlee<strong>na</strong> si brúsila chápadla<br />
<strong>na</strong> svetlo a príliš dlho a neváha precesto−<br />
va ani pol vesmíru...<br />
Lene èasy sa menia a Serlee<strong>na</strong> prilete−<br />
la <strong>na</strong> Zem a to z<strong>na</strong>mená, e Svetlo Zarthy<br />
tu predsa len niekde bude...<br />
A predsa je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej planéte niekto, kto<br />
vie viac ako všetci pred zhliadnutím filmu<br />
dokopy. Svojho èasu nosil èierny oblek<br />
a štítok s menom K, ale dnes frankuje<br />
obálky v americkom zapadákove. A keïe<br />
agent J <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr presedlá <strong>na</strong> ve¾ký prí−<br />
pad Zarthy, treba znovu spoji sily.<br />
DVD: Na prvom di<strong>sk</strong>u vás teda èaká sa−<br />
motný film v 1,85 verzii a nieko¾kých Dolby<br />
Digital 5.1 vyhotoveniach vrátane èe<strong>sk</strong>é−<br />
ho, ktorý prináša koneène solídny surround<br />
väèšiny efektov a štandardne nepodarený da−<br />
bing, ktoré <strong>na</strong> DVD nemá èo h¾ada. Ak chce−<br />
te poèu len jeden jediný hlas, zato však fun−<br />
dovaný i pomerne zábavný, zvo¾te audioko−<br />
mentár Barryho Sonnenfelda, a ak sa chcete<br />
venova jeho remeslu hlbšie, povo¾te mu aj<br />
èmáranie do vášho filmu, ten èlovek <strong>sk</strong>utoè−<br />
ne vie, èo toèí. Na prvom di<strong>sk</strong>u však nájdete<br />
ešte aj kopu trailerov: dva sú urèené <strong>na</strong> video−<br />
hry Men In Black, dva <strong>na</strong> propagáciu samot−<br />
ného filmu – jeden teaser a jeden trailer,<br />
jeden trailer <strong>na</strong> Spiderma<strong>na</strong> (ve¾mi dobrý Dol−<br />
by Digital 5.1 s dunením subwoofera, odpo−<br />
rúèam), Zorrovu ma<strong>sk</strong>u a Krotite¾ov duchov.<br />
Pozor! Na prvom di<strong>sk</strong>u sa v sekcii trai−<br />
lerov <strong>na</strong>chádza aj krátkometrány film The<br />
Chubbchubbs!, fantastický DVD bonus!<br />
Pravé bonusové hody sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> dru−<br />
hom di<strong>sk</strong>u. Menu je znovu ve¾mi dobre vy−<br />
tvorené, no predsa len zdåhavejšie ako <strong>na</strong><br />
prvom médiu. Medzi <strong>na</strong>jväèšie lákadlá patrí<br />
alter<strong>na</strong>tívny záver filmu, séria nepodarených<br />
záberov, klasická komparácia vybraných<br />
scén so storyboardmi atï. Pochopite¾ne, e<br />
mnohé dokumenty sa venujú vytváraniu sa−<br />
motných emzákov a ich majstrovi Rickovi<br />
Bakerovi èi iným špecialistom. Technických<br />
maniakov poteší dokument o tvorbe zvuko−<br />
vých efektov i poh¾ad <strong>na</strong> niektoré scény z via−<br />
cerých uhlov kamier, hudobníkov dokument<br />
o sprievodnom soundtracku a pochopite¾ne<br />
aj Music video Willa Smitha. Pri všetkých<br />
dokumentoch však zabudnite <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>é titul−<br />
ky, ale sú tu holand<strong>sk</strong>é...<br />
V rámci DVD ponuky si však dávajte<br />
pozor <strong>na</strong> odlíšenie jednodi<strong>sk</strong>ovej a dvojdis−<br />
kovej verzie, <strong>na</strong>jmä v menších mestách sa<br />
dvojdi<strong>sk</strong>ová edícia h¾adá s komplikáciami.<br />
Ak uvaujete o kúpe DVD, treba podotknú,<br />
e dvojdi<strong>sk</strong>ová alter<strong>na</strong>tíva nie je ove¾a dra−<br />
hšia oproti svojej chudobnejšej sestrièke,<br />
take uvaujte striedmo.<br />
Michal Korec<br />
PRIESKUM<br />
PREDAJ DVD VIDEO V ÈESKEJ REPUBLIKE<br />
V ROKU 2002<br />
V roku 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej republike opakovala situácia, ktorá <strong>na</strong>stala pred štyrmi rokmi<br />
v USA a pred dvoma rokmi v rade európ<strong>sk</strong>ych krajín. DVD video sa stalo hitom pred−<br />
vianoèného trhu a poèet predaných prístrojov i di<strong>sk</strong>ov DVD video výrazne preko<strong>na</strong>l<br />
predošlé obdobie. V roku 2002 sa predalo 58 000 DVD prehrávaèov, èo predstavuje<br />
nielen 95−percentný nárast oproti roku 2001, ale vzh¾adom <strong>na</strong> 108 000 kusov za<br />
obdobie 1997 a 2001 to z<strong>na</strong>mená, e v roku 2002 si kúpilo DVD prehrávaè viac zá−<br />
ujemcov ako za predošlých pä rokov spolu.<br />
Ešte výraznejšia je situácia pri systémoch domáceho ki<strong>na</strong> v jednom balení, ktorých<br />
sa <strong>na</strong> trhu v roku 2002 uplatnilo 12 500 kusov oproti 4300 v roku 2001, keï boli uve−<br />
dené do predaja prvý raz.<br />
Od zavedenia formátu v roku 1997 sa v ÈR predalo 124 700 prehrávaèov DVD a<br />
setov domáceho ki<strong>na</strong>, z toho len v roku 2002 to bolo 70 200 kusov. Take <strong>na</strong> minu−<br />
lý rok i celkovo pripadá viac predaných kusov ako všetkých predaných DVD prístrojov,<br />
ktoré sa v Èe<strong>sk</strong>ej republike predali v rokoch 1997 a 2001. Nastupujúci trend v roku<br />
2003 pravdepodobne prinesie predaj 130 000 a 150 000 DVD prehrávaèov a systé−<br />
mov domáceho ki<strong>na</strong> <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om trhu.<br />
V roku 2002 bolo uvedených 466 nových DVD videí s filmovými titulmi oproti 360<br />
titulom v roku 2001. Spolu sa od roku 1997 <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om trhu objavilo 1367 titulov<br />
DVD video s filmami. V roku 2002 sa mesaène uvádzalo <strong>na</strong> trh zhruba 40 nových titu−<br />
lov DVD video, v roku 2003 sa toto èíslo priblíi k 50 novým titulom mesaène. V roku<br />
2002 sa predalo 534 000 di<strong>sk</strong>ov oproti 259 000 di<strong>sk</strong>om v roku 2001 a spolu<br />
1005 000 kusov DVD video s filmami. Aj predaj di<strong>sk</strong>ov poukazuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký trend<br />
predaja ako hardvér, keï v roku 2002 sa predalo viac ne za pä posledných rokov<br />
spolu a nárast oproti roku 2001 presahuje 100 percent.<br />
V roku 2003 sa dá oèakáva, e sa predá v priebehu jedného roku zhruba milión<br />
di<strong>sk</strong>ov DVD video. Na rov<strong>na</strong>ké mnostvo di<strong>sk</strong>ov by sme si v predchádzajúcom obdo−<br />
bí museli poèka šes rokov...<br />
134 PC REVUE 3/2003
MAXPARÁDA V PLNOM PRÚDE<br />
U od decembra beí súa<br />
o <strong>na</strong>jlepšie pôvodné dielo<br />
v oblasti poèítaèovej grafiky.<br />
Príspevky do súae<br />
z oblasti statickej grafiky<br />
alebo poèítaèovej animácie<br />
je aj <strong>na</strong>ïalej moné posie−<br />
la e−mailom <strong>na</strong> adresu<br />
redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />
(menšie ve¾kosti súborov<br />
do 5 MB) alebo <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresu<br />
redakcie.<br />
Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïova<br />
aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD (<strong>na</strong> tohtomesaènom CD REVUE môete<br />
nájs prvé príspevky).<br />
Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk! Sponzoruje firma<br />
Vyhodnotenie ankety z januárového èísla PC REVUE:<br />
1. S akým grafickým programom ste u robili?<br />
Corel Draw 54,1 %<br />
Adobe Photoshop 24,6 %<br />
3D Studio MAX 6,5 %<br />
ostatné 14,8 %<br />
2. Aká je ve¾kos uhloprieèky vášho monitora?<br />
15" 23,8 %<br />
17" 52,4 %<br />
19" 23,8 %<br />
20 – 21" 0 %<br />
3. V akom rozlíšení pracujete?<br />
640 × 480 0 %<br />
800 × 600 9,5 %<br />
1024 × 768 61,9 %<br />
1280 × 1024 26,2 %<br />
1600 × 1200 2,4 %<br />
vyššom 0 %<br />
4. Akú grafickú kartu pouívate?<br />
nVidia GeForce 46,9 %<br />
nVidia Riva TNT2 15,6 %<br />
ATI Xpert 9,4 %<br />
ATI Radeon 9,4 %<br />
ostatné 18,7 %<br />
Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu,<br />
o postupe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR.<br />
O víazovi rozhodne komisia zostavená zo zástupcov<br />
<strong>na</strong>šej redakcie a popredných sloven<strong>sk</strong>ých poèítaèových<br />
grafikov. Vyhodnotenie súae bude <strong>na</strong> jar 2003.<br />
Podmienky:<br />
Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov<br />
Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouíva<br />
samostatné balíky typu Adobe Photoshop<br />
Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> toho<br />
istého motívu)<br />
Trial verziu tohto programu nájdete <strong>na</strong> decembrovom<br />
CD REVUE 6/2002. Tak <strong>na</strong> èo ešte èakáte? Pustite sa do<br />
tvorivej práce, veï odme<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène lákavá!<br />
ODOVZDÁVANIE CENY:<br />
FOTOREPORTÁ<br />
Z ODOVZDANIA PC LIBRA<br />
V decembrovom èísle PC REVUE sme<br />
zverejnili meno víaza súae<br />
o multimediálne PC Libra, ktorého<br />
sponzorom bola spoloènos Libra<br />
Electronics Slovakia, a. s.<br />
Na fotografii z¾ava výherca súae<br />
Matúš Niník, marketing ma<strong>na</strong>ger Libra<br />
Electronics Slovakia, a. s., Miriam<br />
Vaníková a zástupca agentúry wacco –<br />
public relations Richard Willmann pri<br />
odovzdaní hlavnej ceny.<br />
VYHODNOTENIE SÚAE: SÚA O CORELDRAW GRAPHICS SUITE 11<br />
5. Váš tip <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepší grafický program<br />
bitmapová grafika: Corel PHOTO−PAINT 47,4 %<br />
Adobe Photoshop 42,1 %<br />
ostatné 10,5 %<br />
vektorová grafika: Corel DRAW 70,9 %<br />
Adobe Ilustrator 14,6 %<br />
Zoner Callisto 8,3 %<br />
ostatné 6,2 %<br />
3D modelovanie: D Studio Max 72,2 %<br />
Maya 7,0 %<br />
AutoCAD 4,4 %<br />
ostatné 16,4 %<br />
2D animácia: Macromedia Flash 31,2 %<br />
3D Studio Max 22,1 %<br />
Corel Rave 20,8 %<br />
Adobe Premiere 9,1 %<br />
ostatné 16,8 %<br />
3D animácia: 3D Studio Max 68,3 %<br />
Maya 7,7 %<br />
Corel Rave 4,8 %<br />
ostatné 19,2 %<br />
Z došlých 461 anketových lístkov januárovej súae o Corel DRAW Graphics Suite 11 sme vyrebovali víaza, ktorému<br />
srdeène blahoeláme: Marti<strong>na</strong> Èieka z Ve¾kého Šariša<br />
PRIPRAVUJEME: PCR è. 4/2003<br />
Test DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek<br />
Bezdrôtový web<br />
Zariadenia <strong>na</strong> prenos údajov<br />
Office 2003 beta<br />
Reportá z IDF<br />
Revolúcia v mobilnom svete sa volá Centrino<br />
Prie<strong>sk</strong>um predaja monitorov v roku 2002<br />
Prichádzajú siete 3G<br />
ZOZNAM INZERENTOV<br />
Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />
1. 3 COM 58 (02/5825 2181)<br />
2. A&V DIGITAL 107 (02/4552 0109)<br />
3. AGEM 10, 43, 86 (02/6381 0049)<br />
4. AGORA PLUS 68, 80 (02/6381 3873)<br />
5. AP MEDIA 85, 92 (02/6541 1168)<br />
6. AKTIS 70 (02/4342 0946)<br />
7. ASBIS SK 33, 54, 57 (02/4487 1589)<br />
8. ASM SLOVAKIA 131 (02/4446 2308)<br />
9. AV DIGITAL 92 (02/6828 6660)<br />
10. BSP 6 (02/5443 0017)<br />
11. BULL 60 (02/5557 4857)<br />
12. CASABLANCA 70 (02/5825 2131)<br />
13. CASPER 42 (02/4445 0574)<br />
14. CÍGLER SOFTWARE 65 (02/4446 2746)<br />
15. CODUM 91, 92 (02/6353 2921)<br />
16. COLUMBEX 29, 82 (02/6827 7777)<br />
17. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)<br />
18. CONTINENTAL 134<br />
19. D&D 67<br />
20. DATALAN 51, 53, 55 (02/5025 7777)<br />
21. EASYCOMP 110<br />
22. EPSON 3, 19, 21, 23, 5 (+420/5/4827 811)<br />
23. ESET 99 (02/5930 5311)<br />
24. EUROWEB 95 (02/5070 5000)<br />
25. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />
26. FERIMEX 73 (02/4564 1701)<br />
27. GTS SLOVAKIA 12 (02/5778 1111)<br />
28. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 27, 35, 96 (02/5020 5611)<br />
29. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)<br />
30. IMAGE SUPPLIES 101 (02/4487 2052)<br />
31. JOYCE 69<br />
32. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />
33. KROS 77 (041/7071 011)<br />
34. LIBRA 37 (02/6381 0689)<br />
35. NETDESIGN 76, 110 (048/4147 764)<br />
36. OKI 17 (0903/788 847)<br />
37. OPAL MULTIMEDIA 108, 110, 127 (051/723 968)<br />
38. P.E.S. CONSULTING 110 (031/780 3419)<br />
39. PC BUSINESS 83 (02/4342 5000)<br />
40. PRONETIX 92 (02/4445 5702)<br />
41. Q−PRODUCTS 81 (02/4525 7568)<br />
42. S&H WARE 108 (032/7443 836)<br />
43. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />
44. SOFOS 7 (02/5477 3980)<br />
45. STORMWARE 71 (02/5479 3647)<br />
46. SUNTEQ 62 (046/5430 754)<br />
47. SWS DISTRIBUTION 79 (02/4342 6811)<br />
48. SYNTEX 127 (02/4552 5471)<br />
49. TECOMPRINT 93 (02/4425 5777)<br />
50. TEOS TN 84 (032/7436 104)<br />
51. TSPRO 45, 47, 40 (02/5249 1491)<br />
52. UNICOM 109<br />
53. WEBGLOBE 92 (02/5363 4961)<br />
54. WESTECH 94 (02/4341 3804)<br />
55. XENON 92 (0904/401 088)<br />
3/2003 PC REVUE 135
Šéfredaktor:<br />
Zástupca šéfredaktora:<br />
Odborná redakcia:<br />
Hlavný sekretár:<br />
Administratíva:<br />
Technický servis:<br />
Spolupracovníci:<br />
DTP:<br />
Rediguje:<br />
Inzercia:<br />
Osvit:<br />
Tlaè:<br />
Internet pripojenie:<br />
Adresa redakcie:<br />
E−mail:<br />
Http:<br />
Predplatné:<br />
Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />
Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />
Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />
Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />
Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds<br />
Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ik<br />
Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ja<br />
Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Juraj Bednár (jbedz<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />
Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ll<br />
Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mk<br />
Martin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mo<br />
Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />
Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />
Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pg<br />
Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pk<br />
Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pp<br />
Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />
eM·Ha PREPRESS<br />
Tlaèiareò Telem K & M<br />
Dial Telecom, EuroTel, GTS Slovakia<br />
Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />
Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />
tel.: +421 2 4342 0956<br />
+421 2 4342 0957<br />
fax: +421 2 4342 0958<br />
redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<br />
<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />
e−mail: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong><br />
tel.: +421 2 4342 0956<br />
+421 2 4342 0957<br />
Èíslo 3 marec 2003 XI. roèník<br />
Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CD<br />
je 119 Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />
Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />
ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />
<strong>sk</strong>ých práv<br />
Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−<br />
cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−<br />
ných reprodukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,<br />
Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky<br />
<strong>na</strong> predplatné prijíma PONS, a. s., kadá pošta a doruèo−<br />
vate¾ Sloven<strong>sk</strong>ej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do<br />
zahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,<br />
821 08 Bratislava.<br />
Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />
Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />
dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />
PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003<br />
Pokia¾ sa chcete sta <strong>na</strong>ším predplatite¾om, môete<br />
poui jeden z <strong>na</strong>sledujúcich postupov:<br />
pošlite nám objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej vám<br />
pošleme predtlaèenú poštovú poukáku s prideleným<br />
VS, resp. zálohovú faktúru,<br />
uhradíte poštovú poukáku typu A <strong>na</strong> náš úèet:<br />
2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,<br />
Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />
bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet 2620081584/1100,<br />
Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom <strong>na</strong> základe<br />
telefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−<br />
de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−<br />
kova!<br />
Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatených výtlaèkov<br />
je 14 dní pred expedíciou nového èísla.<br />
Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−<br />
èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/<br />
zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−<br />
ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−<br />
hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.<br />
Tí z vás, ktorí dostali predtlaèenú poštovú po−<br />
ukáku a nechcú ju uhradi poštou, ale banko−<br />
vým prevodom, musia pri úhrade zada variabilný<br />
symbol (VS), ktorý im bol pridelený.<br />
Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objed<strong>na</strong>li PC<br />
REVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené<br />
6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza CD<br />
REVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak máte<br />
záujem, môete si ostatné CD doobjed<strong>na</strong>. Na−<br />
príklad ak máte objed<strong>na</strong>né PC REVUE od è. 10/2002<br />
do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla 4/2003,<br />
t. j. 5 ks CD si budete musie doobjed<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> jed−<br />
ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−<br />
te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je ce<strong>na</strong> CD<br />
60 Sk.<br />
Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2003. Od roku 2003 bude<br />
PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka<br />
aj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušenia<br />
distribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpi<br />
PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových<br />
stánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem len<br />
o èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−<br />
níctvom predplatného.<br />
Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného<br />
(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).<br />
Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk Ce<strong>na</strong> predplatného bez CD s CD<br />
ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte<br />
Predplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 Sk<br />
Predplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 Sk<br />
Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je<br />
posla <strong>na</strong> adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zasla<br />
èíslo karty mládee EURO