Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

S O F T W A R E
uložia absolútnu hodnotu z èísla do premennej
absValue.
absValue = Math.abs(-3) // Java kód
absValue = -3.abs // Ruby kód
Ako vidie , v Ruby sú aj èísla objekty, a tak
môžeme zavola metódy objektu Integer.
ITERÁTORY. Všeobecne je iterátor spôsob,
akým sa dá pracova s prvkami v kontajnerových
objektoch (pole...). Ruby to má vyriešené ve¾mi
elegantne. Najprv si ukážeme kód, ktorý postupne
vysvetlím.
desiata = [“cokolada“, “banan“, “jablko“]
desiata.each { |value| puts “dnes budem jest
: “ + value }
Tento kód vypíše:
dnes budem jest : cokolada
dnes budem jest : banan
dnes budem jest : jablko
V prvom riadku sme do po¾a desiata vložili
re azce „cokolada“, „banan“, „jablko“. V druhom
riadku sme použili iterátor po¾a. Iterátor v Ruby je
metóda, ktorej sa dá priradi blok. Blok je skupina
príkazov, ohranièená zátvorkami {}. Môžeme si
ho predstavi ako funkciu s parametrami (i keï to
nie je celkom pravda). Náš blok má parameter
value a priradili sme ho iterátoru each. Tento
iterátor prejde všetky prvky po¾a a každý z nich
odovzdá ako parameter svojmu bloku a ten môže
vykona ¾ubovo¾nú operáciu. Uvediem ïalší ve¾mi
pekný príklad:
11.times { |number|
(if number < 6
number
else
10 - number
end + 1).times { print “.“ }
print “\n“
}
A výsledok:
.
..
...
....
.....
......
....
...
..
.
V kóde je použitá ïalšia metóda (iterátor)
objektu Integer, a to times. Tá zavolá blok
to¾kokrát, aká je hodnota daného èísla.
PRIDÁVANIE METÓD. Ve¾mi príjemná
vlastnos , ktorú budú urèite závidie programátori
z Javy a C++. Nemusíte vytvára ïalší objekt,
ak potrebujete prida len jednu metódu, jednoducho
ju pridáte. Metódu môžete prida triede
(objektu) alebo inštancii nejakého objektu. V druhom
prípade bude pridaná metóda patri iba
danej inštancii. Syntax je ve¾mi jednoduchá.
def File.safeOpen(fileName, fileMode)
# implementacia
...
end
Tento príklad pridá metódu safeOpen objektu
File.
ULOŽENIE BLOKU DO PREMENNEJ. Táto
vlastnos sa dá výhodne použi spolu s iterátormi.
cisla = [1, 2, 3]
if action == 1
a = Proc.new { |number| print number }
else
a = Proc.new { |number| print number*2 }
end
cisla.each(&a)
V príklade sa premennou action riadi, aký
blok sa odovzdá iterátoru each, ktorý potom
zobrazí buï ‘123’, alebo ‘146’. Na uloženie bloku
slúži objekt Proc, ktorý uloží nielen blok kódu,
ale zapamätá si aj kontext (lokálne premenné... ),
v ktorom je blok zadefinovaný. Tak sa môže sta ,
že v bloku sú prístupné lokálne premenné, ktoré
by inak už zanikli.
MODULY. Ruby neumožòuje viacnásobnú dediènos
, ale má iný spôsob, ako to docieli , a to
pomocou modulov. Modul je zoskupenie metód,
ktoré sa potom pridajú (mix-in) do triedy. Prida
môžeme viacero modulov do jednej triedy. Samotný
modul nemôže vytvori inštanciu. Typický
príklad modulu je Comparable, ktorý sa pridáva
do tried, ktoré potrebujú metódy na porovnávanie.
Samotný modul využíva metódu ,
ktorá vracia -1, ak je menší, 0, ak sa rovnajú, a 1,
ak je väèší, ale sám túto metódu nedefinuje. Tá
musí by zadefinovaná v triede, ktorá si modul
pridá. Pridaním tohto modulu sa vytvoria metódy
, ==, = a between? (znak ? na konci
metódy hovorí, že vracia iba true alebo false)
module Comparable #modul
def >(obj) # metoda >
if (self obj) == 1 # obj je mensi
true
else
false
end
end
# dalsie metody
...
end
class Priklad
include Comparable # pridame modul do
tejto triedy
def (obj) # definicia metody pre
odul Comparable
# implementacia metody
...
end
end
V príklade je zadefinovaná trieda Priklad,
ktora si pridá modul Comparable a potom sa
dajú použi metódy na porovnávanie, ako ...
Na záver dúfam, že som vo vás týmto krátkym
èlánkom, ktorý ani zïaleka nezmapoval všetky
jeho zaujímavé vlastnosti, vzbudil záujem o tento
exotický jazyk z Ïalekého východu :).
Referencie
http://www.ruby-lang.org – oficiálna stránka
http://www.rubygarden.org – rôzne správy
a informácie o Ruby
http://www.rubycookbook.org – rôzne skripty
http://www.rubycentral.com/book/index.html –
výborná kniha o Ruby
Peter Vrábe¾
114 PC REVUE 12/2001