Untitled - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

More documents

Recommendations

Info

Skriptovanie s Ruby V tomto èlánku by som vám rád predstavil ve¾mi zaujímavý skriptovací programovací jazyk Ruby. Možno si práve hovoríte: Preèo niekto zaène vyvíja ïalší programovací jazyk, keï ich už je tak ve¾a (Perl, Python, PHP, Java, Smalltalk...)? Autor Ruby (Japonec Yukihiro Matsumoto) nebol spokojný ani s jedným jazykom. Ako fanúšikovi objektového programovania mu prekážalo, že niektoré jazyky majú objektové programovanie realizované ako nadstavbu (Perl, PHP), alebo hoci o sebe tvrdia, že sú úplne objektové (Python), nie je to úplne pravda, a keï sú naozaj úplne objektové (Smalltalk), tak ich syntax nie je ve¾mi prívetivá. A tak zaèal vyvíja jazyk Ruby, ktorého prvá verzia uzrela svetlo sveta v roku 1995. Autor mu do vienka dal ešte jednu ve¾mi príjemnú vlastnos , ktorú najlepšie vystihuje tento citát: „Verím, že zmyslom života je, teda aspoò sèasti, by š astný. Na základe tejto mojej viery je Ruby navrhnutý tak, aby programovanie nebolo len ¾ahké, ale aj zábavné. Umožní vám sústredi sa na kreatívnu stránku programovania s èo najmenším stresom. Ak mi neveríte, vyskúšajte Ruby. Verím, že mi potom dáte za pravdu.“ V tomto èlánku vám predstavím nieko¾ko jeho charakteristických vlastností. VLASTNOSTI Premenné. Prvý znak premennej urèuje, o aký typ ide. Lokálne premenné, parametre metód a mená metód sa zaèínajú malý písmenom alebo podèiarkovníkom. Pred globálne premenné sa píše dolár ($) a pred premenné inštancií sa píše zavináè (@). Pred premenné tried (takto sa v Ruby volajú statické premenné tried) sa píše dvakrát zavináè (@@). Mená tried a konštanty sa zaèínajú ve¾kým písmenom. Tento spôsob oznaèovania premenných vám berie síce vo¾nos , ale vynahradí to ve¾mi dobrou èitate¾nos ou kódu. Príklad premenných: Lokálne Globálne Inštancií Tried Konštanty a mená tried ryba $ryba @ryba @@ryba PI _medved $Medved @_medved @@Medved_velky String slon $SLON @Slon @@_SLON MojaTrieda PRIRADENIE. Priradenie v Ruby sa správa trocha inak než vo väèšine jazykov. Neskopíruje hodnotu premennej z pravej strany do premennej na ¾avej S O F T W A R E strane (priradenie hodnotou), ale vytvorí odkaz na premennú na pravej strane (priradenie odkazom). V praxi sa môže sta , že sa nám „záhadne“ zmení obsah premennej, ak si neuvedomíme, že na òu môže ukazova aj iná premenná. a = b = c = “Zahadna zmena“ b.concat(“aabbcc“) puts a puts b puts c Tento kúsok kódu zobrazí trikrát re azec “Zahadna zmenaaabbcc“. Premenné a , b aj c obsahujú ten istý text, pritom sme modifikovali iba premennú b. To preto, že všetky premenné ukazujú na jeden a ten istý re azec. IF. Príkaz if má jednu príjemnú vlastnos , a síce tú, že je to zároveò výraz. To znamená, že ho môžete použi vo výrazoch alebo priradi jeho hodnotu premennej. Oproti terárnemu operátoru ?:, ktorý je napr. v C++, má toto riešenie výhodu v tom, že v if sa dá vola viacero príkazov a návratová hodnota (odkaz :) z if je to, èo vrátil posledný volaný príkaz v danej vetve. Lepšie to naznaèí príklad: puts “Na co mate chut?“ puts “1. bananovy kokteil“ puts “2. jahodovy kokteil“ kokteil = if (key = gets) == “1“ suroviny = sklad.zober(“banan“, “vanilkovy cukor“, “mlieko“) kokteil1 = mixer.mixuj(suroviny) kokteil1 elsif key == “2“ suroviny = sklad.zober(“jahody“, “vanilkovy cukor“, “mlieko“) mixer.mixuj(suroviny) end osoba.vypi(kokteil) Premenná kokteil bude obsahova kokteil, ktorý vráti if výraz. V prvej vetve sme uložili kokteil do pomocnej premennej a jej hodnotu sme použili ako návratovú hodnotu príkazu/výrazu if. Toto však nie je jediný spôsob. Keïže výraz kokteil1 vráti objekt kokteil a samotný if výraz vráti poslednú návratovú hodnotu, teda hodnotu z mixer.mixuj, nemusíme vôbec pomocnú premennú použi . Toto je použité v druhej vetve. PLNE OBJEKTOVÝ. Znamená to len to¾ko, že všetko je objekt. Ukážeme si to na jednoduchom príklade, kde porovnáme Javu a Ruby. Obidva príklady 12/2001 PC REVUE 113
S O F T W A R E uložia absolútnu hodnotu z èísla do premennej absValue. absValue = Math.abs(-3) // Java kód absValue = -3.abs // Ruby kód Ako vidie , v Ruby sú aj èísla objekty, a tak môžeme zavola metódy objektu Integer. ITERÁTORY. Všeobecne je iterátor spôsob, akým sa dá pracova s prvkami v kontajnerových objektoch (pole...). Ruby to má vyriešené ve¾mi elegantne. Najprv si ukážeme kód, ktorý postupne vysvetlím. desiata = [“cokolada“, “banan“, “jablko“] desiata.each { |value| puts “dnes budem jest : “ + value } Tento kód vypíše: dnes budem jest : cokolada dnes budem jest : banan dnes budem jest : jablko V prvom riadku sme do po¾a desiata vložili re azce „cokolada“, „banan“, „jablko“. V druhom riadku sme použili iterátor po¾a. Iterátor v Ruby je metóda, ktorej sa dá priradi blok. Blok je skupina príkazov, ohranièená zátvorkami {}. Môžeme si ho predstavi ako funkciu s parametrami (i keï to nie je celkom pravda). Náš blok má parameter value a priradili sme ho iterátoru each. Tento iterátor prejde všetky prvky po¾a a každý z nich odovzdá ako parameter svojmu bloku a ten môže vykona ¾ubovo¾nú operáciu. Uvediem ïalší ve¾mi pekný príklad: 11.times { |number| (if number < 6 number else 10 - number end + 1).times { print “.“ } print “\n“ } A výsledok: . .. ... .... ..... ...... .... ... .. . V kóde je použitá ïalšia metóda (iterátor) objektu Integer, a to times. Tá zavolá blok to¾kokrát, aká je hodnota daného èísla. PRIDÁVANIE METÓD. Ve¾mi príjemná vlastnos , ktorú budú urèite závidie programátori z Javy a C++. Nemusíte vytvára ïalší objekt, ak potrebujete prida len jednu metódu, jednoducho ju pridáte. Metódu môžete prida triede (objektu) alebo inštancii nejakého objektu. V druhom prípade bude pridaná metóda patri iba danej inštancii. Syntax je ve¾mi jednoduchá. def File.safeOpen(fileName, fileMode) # implementacia ... end Tento príklad pridá metódu safeOpen objektu File. ULOŽENIE BLOKU DO PREMENNEJ. Táto vlastnos sa dá výhodne použi spolu s iterátormi. cisla = [1, 2, 3] if action == 1 a = Proc.new { |number| print number } else a = Proc.new { |number| print number*2 } end cisla.each(&a) V príklade sa premennou action riadi, aký blok sa odovzdá iterátoru each, ktorý potom zobrazí buï ‘123’, alebo ‘146’. Na uloženie bloku slúži objekt Proc, ktorý uloží nielen blok kódu, ale zapamätá si aj kontext (lokálne premenné... ), v ktorom je blok zadefinovaný. Tak sa môže sta , že v bloku sú prístupné lokálne premenné, ktoré by inak už zanikli. MODULY. Ruby neumožòuje viacnásobnú dediènos , ale má iný spôsob, ako to docieli , a to pomocou modulov. Modul je zoskupenie metód, ktoré sa potom pridajú (mix-in) do triedy. Prida môžeme viacero modulov do jednej triedy. Samotný modul nemôže vytvori inštanciu. Typický príklad modulu je Comparable, ktorý sa pridáva do tried, ktoré potrebujú metódy na porovnávanie. Samotný modul využíva metódu , ktorá vracia -1, ak je menší, 0, ak sa rovnajú, a 1, ak je väèší, ale sám túto metódu nedefinuje. Tá musí by zadefinovaná v triede, ktorá si modul pridá. Pridaním tohto modulu sa vytvoria metódy , ==, = a between? (znak ? na konci metódy hovorí, že vracia iba true alebo false) module Comparable #modul def >(obj) # metoda > if (self obj) == 1 # obj je mensi true else false end end # dalsie metody ... end class Priklad include Comparable # pridame modul do tejto triedy def (obj) # definicia metody pre odul Comparable # implementacia metody ... end end V príklade je zadefinovaná trieda Priklad, ktora si pridá modul Comparable a potom sa dajú použi metódy na porovnávanie, ako ... Na záver dúfam, že som vo vás týmto krátkym èlánkom, ktorý ani zïaleka nezmapoval všetky jeho zaujímavé vlastnosti, vzbudil záujem o tento exotický jazyk z Ïalekého východu :). Referencie http://www.ruby-lang.org – oficiálna stránka http://www.rubygarden.org – rôzne správy a informácie o Ruby http://www.rubycookbook.org – rôzne skripty http://www.rubycentral.com/book/index.html – výborná kniha o Ruby Peter Vrábe¾ 114 PC REVUE 12/2001
Page 2 and 3:
E D I T O R I A L Na konci každéh
Page 4 and 5:
N O V I N K Y www.itnews.sk Výber
Page 6 and 7:
N O V I N K Y STV 2: premiéra - 17
Page 8 and 9:
Bude založený na technológiách
Page 10 and 11:
poskytne tabu¾ka è. 1. Z nej celk
Page 12 and 13:
R E V U E Výrobca Canon Canon Epso
Page 14 and 15:
R E V U E u PCR: Preèo nie je tát
Page 16 and 17:
R E V U E AthlonXP pod lupou PETER
Page 18 and 19:
R E V U E Aplikaèné testy Sysmark
Page 20 and 21:
R E V U E Windows XP Nový operaèn
Page 22 and 23:
R E V U E systému Windows 95 sa zv
Page 24 and 25:
R E V U E taèov, bežne sa zaèín
Page 26 and 27:
R E V U E ne vyriešili inými pros
Page 28 and 29:
R E V U E pri svojich pokusoch èer
Page 31 and 32:
H A R D W A R E TESTOVALI SME: FARE
Page 33 and 34: H A R D W A R E tenciál voèi tone
Page 35 and 36: H A R D W A R E de o malú sumu a z
Page 37 and 38: H A R D W A R E Tab. 2 Namerané a
Page 39 and 40: H A R D W A R E OKI C7400 NAJPPEPRA
Page 41 and 42: H A R D W A R E Siemens ME45 Hoci f
Page 43 and 44: Pretec CompactGPS Jednou z ve¾mi a
Page 45 and 46: H A R D W A R E Na displeji môžet
Page 47 and 48: H A R D W A R E Plextor PX-S88TU Ak
Page 49 and 50: H A R D W A R E Olympus Camedia C-4
Page 51 and 52: H A R D W A R E Sony Cyber-Shot DSC
Page 53 and 54: H A R D W A R E Externý modul pôs
Page 55 and 56: H A R D W A R E ScanMaker 3800 a 48
Page 57 and 58: S O F T W A R E ké zberate¾ské h
Page 59 and 60: Partition Magic 7.0 Ak ste niekedy
Page 61 and 62: S O F T W A R E Jednoduché úètov
Page 63 and 64: S O F T W A R E TESTOVALI SME: PROG
Page 65 and 66: S O F T W A R E n FINEREADER 5.0 PR
Page 67 and 68: S O F T W A R E šiestich stupòov
Page 69 and 70: S O F T W A R E „Gavarite pa rusk
Page 71 and 72: S O F T W A R E ANASIL v2.2 Opis: p
Page 73 and 74: S O F T W A R E Vlastnosti: n prehr
Page 75 and 76: S O F T W A R E napriek svojej jedn
Page 77 and 78: S O F T W A R E HomePlanet 3.1 n Hv
Page 79 and 80: S O F T W A R E FreshDiagnose n Aby
Page 81 and 82: S O F T W A R E Samba / 10. èas Na
Page 83: S O F T W A R E DAV - jednoduchšia
Page 87 and 88: S O F T W A R E COMMON CONTROLS Tab
Page 89 and 90: I N F O W A R E u Nová generácia
Page 91 and 92: I N F O W A R E u Optické vlákna
Page 93 and 94: I N F O W A R E SERVERY NA POŽIADA
Page 95 and 96: I N F O W A R E vého skladu urèen
Page 97 and 98: I N F O W A R E ktorá sa dodáva z
Page 99 and 100: I N F O W A R E Obr. 2 Integrované
Page 101 and 102: I N T E R N E T Vytvárame WWW str
Page 103 and 104: I N T E R N E T NA POTULKÁCH S V E
Page 105 and 106: S E R V I S Vírusový radar Mnohí
Page 107 and 108: M E D I A C L U B - C D - R O M FIF
Page 109 and 110: S E R V I S Tipy a triky pre Window
Page 111 and 112: S E R V I S recenzia: DIVOKÉ KOÈK
Page 113 and 114: P R O G R A M U J E M E procedure T
Page 115 and 116: P R O G R A M U J E M E Assembler p
Page 117 and 118: P R O G R A M U J E M E { } LPTSTR
Page 119 and 120: P R O G R A M U J E M E Udalosti s
Page 121 and 122: P R O G R A M U J E M E K overen
Page 123 and 124: P R O G R A M U J E M E druhej stra
Page 125: Šéfredaktor: Martin Drobný (mdro
show all

Untitled - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?