Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

R E V U E
pri svojich pokusoch èerpa . Pochopite¾ne, ideálne
je, ak si zadovážite vhodné komponenty, ktoré
sú na podobné experimenty pripravené výrobcom.
V prípade, že chceme experimentova s výkonom
nášho systému, mali by sme pamäta na
„doplnkovú“ výbavu v podobe dodatoèného (èi
aspoò upraveného) chladenia.
Programové vybavenie. Možno sa vám bude
zda , že to pri úprave výkonnosti svojho poèítaèa
potrebova naozaj nebudete. Omyl! Ak sa vám
totiž aj podarí niektoré komponenty poèítaèa
upravi , ešte to neznamená ví azstvo. Vykonané
úpravy èasto ovplyvnia aj chod iných komponentov,
ktorým táto úprava nemusí vyhovova .
Dôsledkom je nestabilný alebo (v najhoršom prípade)
nefungujúci systém. Najneskôr v tomto
momente treba siahnu po vhodnom programovom
vybavení. Jestvuje totiž nepreberné množstvo
utilít, prostredníctvom ktorých je možné váš
hardvér nielen otestova , ale aj nastavi . A práve
vhodné nastavenie niektorých komponentov
môže vies k požadovanému výsledku.
PRETAKTOVANIE
MIKROPROCESORA
Teória. Už sme spomenuli, že najob¾úbenejším
komponentom na pretaktovávanie je mikroprocesor.
Dôvodov, preèo si mikroprocesor medzi „ladièmi“
získal takéto postavenie, je viacero. Prvý –
a základný – možno nájs už vo výrobnom procese.
Mikroprocesory jednej rodiny sa vyrábajú rovnakým
technologickým procesom a za rovnakých
podmienok. O konkrétnom type, dnes reprezentovanom
najmä pracovnou frekvenciou, sa rozhoduje
takpovediac až v momente, keï je mikroprocesor
„hotový“ – pri závereènom testovaní. Pri tejto
Dekódovanie parametrov mikroprocesorov AMD
Príklad 1
A Athlon
1 Frekvencia - 1333 MHz
3
3
3
A Puzdro PGA
M Napájacie napätie 1,75 V
S Maximálna pracovná teplota 95 °C
3 L2 Cache 256 KB
C FSB - 266 MHz
Príklad 2
D Duron
9 Frekvencia - 950 MHz
5
0
A Puzdro PGA
U Napájacie napätie 1,6 V
T Maximálna pracovná teplota 90 °C
1 L2 Cache 64 KB
B FSB - 200 MHz
Legenda:
Typ procesora: AX – AthlonXP, A – Athlon, D – Duron
Frekvencia: 3- alebo 4-miestny údaj v MHz
Typ puzdra: M – Modul, A – PGA
Napájacie napätie: S – 1,5 V, U – 1,6 V, P – 1,7 V, M – 1,75 V,
N – 1,8 V
Maximálna pracovná teplota: Q – 60, X – 65, R – 70, Y – 75,
T – 90, S – 95 °C
L2 Cache: 1 – 64 KB, 2 – 128 KB, 3 – 256 KB
Frekvencia FSB: B – 200 MHz, C – 266 MHz
za ažkávacej skúške sú simulované pracovné podmienky
mikroprocesora. Aby sa odhalili možné
problémy, mikroprocesor je testovaný na hranici
predpokladaných možností. V prípade, že nevyhovie,
nároky sa znižujú, prièom už pri návrhu výroby
sú presne stanovené parametre, ktoré sú rozhodujúce
pre testovanie a finálne triedenie výrobkov.
Až po tejto operácii sú mikroprocesory rozdelené
pod¾a pracovnej frekvencie. Jediným významom
takejto selekcie je, že výrobca má istotu, že
daný mikroprocesor „vydrží“ štandardné pracovné
podmienky (napájacie napätie, stratový tepelný
výkon, frekvencia). Tie sa, samozrejme, vz a-
hujú k referenèným údajom, zverejòovaným výrobcom
ako technické parametre daného mikroprocesora.
Vychádzajúc z tohto faktu, mohli by
sme vyvodi , že teoreticky by mali všetky mikroprocesory
zvládnu maximálne hodnoty (tak boli
navrhnuté). Drobnými odchýlkami vo výrobe však
dôjde k tomu, že jednotlivé mikroprocesory sa
predsa len líšia. Najvýznamnejšie odlišnosti sa
prejavujú práve v oblasti maximálnej dosiahnute¾nej
pracovnej frekvencie (tá však súvisí so stratovým
tepelným výkonom). Keby sme to dotiahli
do absurdity, ak z výrobnej linky schádzajú mikroprocesory
pracujúce na frekvencii 1,4 GHz, mohli
by na tejto frekvencii pracova všetky vyrobené
mikroprocesory. Zïaleka nie všetky by však pracovali
v oblasti pracovných podmienok odporúèaných
výrobcom. Po výrobnom testovaní splní požiadavky
na zaradenie do spomenutého typu iba
èas procesorov, prièom ostávajúce sa nevyhadzujú,
ale pod¾a rovnakých kritérií triedia na mikroprocesory
s nižšími pracovnými frekvenciami. Ak
si teda uvedomíme, kde leží maximum daného
typu mikroprocesora a že na to, aby sme ho mohli
dosiahnu , potrebujeme „iba“ upravi pracovné
podmienky, je zrejmé, preèo sa pretaktovávanie
mikroprocesorov tak rozmáha.
Matematika. Úpravu pracovnej frekvencie mikroprocesora
je možné realizova dvoma spôsobmi.
Na tomto mieste treba poveda , že oba sú
úplne rovnocenné. Oba vychádzajú zo spôsobu,
akým je generovaná pracovná frekvencia
mikroprocesora. Tá je totiž odvodená
od frekvencie systémovej zbernice. Keby
sme výpoèet pracovnej frekvencie mikroprocesora
mali vyjadri prostredníctvom matematického
vz ahu, vyzeralo by to takto:
f CPU = f FSB × nas
kde f CPU je pracovná frekvencia mikroprocesora,
f FSB pracovná frekvencia systémovej
zbernice a nas je násobite¾. Ako vidie ,
celkové zvýšenie výkonu je možné dosiahnu
tak zvyšovaním násobite¾a, ako aj zvyšovaním
frekvencie systémovej zbernice.
Zmena násobite¾a. V poèiatkoch pretaktovávania
sa najèastejšie používalo zvýšenie
hodnoty násobite¾a. Ten sa na väèšine
základných dosiek dal nastavova v kroku
po 0,5, prièom zmena nastavenia pracovných
podmienok mala vplyv iba na mikroprocesor.
Tento spôsob úpravy predstavuje
elegantnejšie a najmä bezpeènejšie riešenie,
pretože zmenené pracovné podmienky
sa dotýkajú iba mikroprocesora. To si však
pred istým èasom uvedomili výrobcovia
mikroprocesorov a svoje produkty zaèali
dodáva s pevne nastaveným násobièom.
Èas však ukázal, že ani to nie je stopercentná
ochrana. A tak Intel, ako aj AMD sa o tejto skutoènosti
mohli presvedèi na vlastnej koži. V prípade
oboch výrobcov si „odblokovanie“ mikroprocesora
vyžaduje zásah do jeho konštrukcie, prípadne do
konštrukcie základnej dosky. Poèet používate¾ov,
ktorí si na takéto úpravy trúfnu, rastie a èoraz èastejšie
ich snahy podporujú aj výrobcovia základných
dosiek. Pre používate¾ov, ktorí si na zásah do
základnej dosky èi puzdra mikroprocesora netrúfnu,
je stále k dispozícii úprava nastavenia frekvencie
systémovej zbernice.
Pretaktovanie systémovej zbernice. Ide o
druhé možné riešenie. Zvýšenie pracovnej frekvencie
systémovej zbernice však predstavuje podstatne
tvrdší oriešok, pretože prostredníctvom
tohto parametra nemeníme iba nastavenie pracovných
podmienok mikroprocesora, ale aj ostatných
komponentov poèítaèa, ktorých „èasovanie“
je odvodené od frekvencie systémovej zbernice.
Do tejto skupiny patria všetky zásuvné karty v slotoch
PCI, ISA, komponenty integrované priamo na
základnej doske, z ktorých najcitlivejšie na zmenu
pracovnej frekvencie sú radièe diskov a, samozrejme,
operaèná pamä . Operaèná pamä však má
špecifické postavenie (niektoré èipové súpravy
umožòujú autonómne nastavenie jej pracovnej
frekvencie). Ak si chcete vytvori predstavu o možných
dosahoch zmeny frekvencie systémovej
zbernice na ostatné komponenty poèítaèa, pomôže
vám naša tabu¾ka. V nej nájdete zvyèajné
prístupné hodnoty nastavenia FSB spoloène s hodnotami
frekvencií ostatných zberníc. Pre lepšiu
orientáciu sme v tabu¾ke jednotlivé hodnoty zvýraznili
pod¾a rizika, ktoré môže dané nastavenie
predstavova . V tabu¾ke nie je zahrnutý vplyv na
systémovú pamä , pretože tej sa budeme venova
v samostatnom pokraèovaní tohto seriálu.
Teplo. Pracovná teplota je jedným z limitov,
ktoré definujú použite¾nos polovodièovej súèiastky.
Mikroprocesory sú „ukážkovým“ príkladom. Je
Fekvencia Štandardný Frekvencia Štandardný Frekvencia
FSB pomer AGP pomer PCI
FSB/AGP
FSB/PCI
66 MHz 1/1 66 MHz 1/2 33 MHz
75 MHz 1/1 75 MHz 1/2 37,5 MHz
2/3 50 MHz 1/3 25 MHz
83 MHz 1/1 83 MHz 1/2 41,5 MHz
2/3 55,3 MHz 1/3 27,7 MHz
100 MHz 2/3 66 MHz 1/3 33,3 MHz
103 MHz 2/3 68 MHz 1/3 34,3 MHz
1/2 51,5 MHz 1/4 25,8 MHz
105 MHz 2/3 70 MHz 1/3 35 MHz
1/2 52,5 MHz 1/4 26,3 MHz
110 MHz 2/3 73 MHz 1/3 36,7 MHz
1/2 55 MHz 1/4 27,5 MHz
112 MHz 2/3 74 MHz 1/3 37,3 MHz
1/2 56 MHz 1/4 28 MHz
115 MHz 2/3 76 MHz 1/3 38,3 MHz
1/2 57,5 MHz 1/4 28,8 MHz
120 MHz 2/3 80 MHz 1/3 40 MHz
1/2 60 MHz 1/4 30 MHz
124 MHz 2/3 82 MHz 1/3 41,3 MHz
1/2 62 MHz 1/4 31 MHz
133 MHz 1/2 66 MHz 1/4 33,3 MHz
140 MHz 1/2 70 MHz 1/4 35 MHz
150 MHz 1/2 75 MHz 1/4 37,5 MHz
Nastavenie neohrozujúce funkènos AGP a PCI kariet
Štandardné systémové nastavenia
12/2001 PC REVUE 43