Untitled - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

More documents

Recommendations

Info

R E V U E ne vyriešili inými prostriedkami. Nové multimediálne funkcie, ktoré prináša Windows XP, nepovažujeme za rozhodujúce, skôr odpútavajú podnikového používate¾a od skutoènej práce. VE¼KÁ FIRMA Na Slovensku sa pojem ve¾kej firmy spája s podnikmi so 100 a viac poèítaèmi. Býva zvykom, že v takýchto podnikoch je heterogénne prostredie. Používajú sa tu teda viaceré operaèné systémy i poèítaèové platformy. Windows XP je v podpore takéhoto prostredia ove¾a ïalej ako jeho predchodcovia. Umožòuje priamo zo štandardnej dodávky vzdialenú správu poèítaèov. Prechod na nový operaèný systém vo ve¾kej firme je však vždy dos ve¾ká námaha, èasto spojená aj s nákupom nových poèítaèov, a preto si vyžaduje viac èasu a plánovania. Domnievame sa, že na rozdiel od uvedených segmentov zákazníkov ve¾ké firmy neprejdú na Windows XP ani v budúcom roku, hlavne ak majú v podniku už teraz zavedený systém Windows 2000. SLOVENSKÁ VERZIA WINDOWS XP A JEHO POZÍCIA NA TRHU Slovenská verzia tohto operaèného systému je naplánovaná na marec budúceho roka. Pod¾a plánov však nebude existova v „škatu¾ovom“ balení, ale ako rozširujúci balík pre multilicenèné a OEM (spolu s poèítaèom) dodávky. V rámci multilicenèných dodávok to bude systém, pri ktorom sa bude da voli viacero jazykových verzií a za behu medzi nimi prepína (napr. slovenèina alebo angliètina). OEM dodávku bude tvori len slovenská verzia. Lokalizácia bude zahrnova celé používate¾ské prostredie, ale napr. systém pomocníka nebude lokalizovaný do slovenèiny kompletne. Èeská verzia bude uvedená na trh ešte do konca roka 2001 (pod¾a plánu 1. decembra 2001) a pôjde o úplnú lokalizáciu. Je teda pravdepodobné, že slovenská verzia bude obsahova niektoré moduly z èeskej verzie. Cena pre edíciu Windows XP Home je stanovená na 9552 Sk bez DPH (upgrade 4752 Sk bez DPH), Windows XP Professional bude stá 14 352 Sk bez DPH (upgrade 9552 Sk bez DPH). Upgrade je možné vykonáva pri prechode z Windows 98 a Windows 2000, nie však z Windows 95. Upozoròujeme, že ide o orientaèné ceny a môžu sa meni pod¾a kurzu dolára. O výške cien nemá zmysel príliš diskutova , sú jednoducho dané. Je to stratégia firmy a len budúcnos ukáže, èi skutoène ide o správne rozhodnutie. Myslíme si, že ceny by mohli by pre slovenský trh nižšie. Windows XP Professional pod¾a nášho názoru do konca roka 2002 na Slovensku výraznejšie nahradí Windows 2000 hlavne v menších firmách. V prípade prechodu na systém Windows 2000 tento prechod nebude spojený s podstatnou výmenou hardvéru (okrem rozšírenia pamäte RAM), menšie firmy u nás sú pri výmene softvéru ove¾a pružnejšie. Prechod na operaèný systém Windows XP Home na Slovensku bude asi trochu pomalší ako v USA a západnej Európe. Situácia s legalizáciou softvéru v podnikoch sa totiž u nás v poslednom období dos zmenila k lepšiemu, ale segment domácich používate¾ov takýto prechod ešte len èaká. Motiváciou je však výrazne zlepšená spo¾ahlivos operaèného systému Windows XP oproti predchádzajúcemu systému pre domácich používate¾ov – Windows Me. WINDOWS XP A KONKURENCIA Myslíme si, že Microsoft bude do budúcnosti voli takú obchodnú politiku, že Windows XP bude jediným operaèným systémom od tejto firmy, ktorý sa bude inštalova na nové poèítaèe. Microsoft si to môže dovoli , pretože v segmente desktopov s platformou Intel/AMD zatia¾ nemá vážnejšieho konkurenta. Linux potrebuje ešte nejaký èas na to, aby práca s ním bola jednoduchá aj pre menej skúsených používate¾ov. Ïalšie systémy, ako Lindows, BeOS, OS2, zatia¾ pod¾a nášho názoru reálnou hrozbou pre Windows nie sú. Microsoft v boji proti konkurencii nasadzuje stále nové a nové zbrane; jednoduchos použitia, nablýskané používate¾ské prostredie a množstvo dostupných aplikácií by dnes už nestaèili. V tejto oblasti sa Linux urèite postupne priblíži riešeniam od firmy Microsoft. Myslíme si, že operaèný systém Apple Mac OS 10.1 je funkène i technologicky urèite vyrovnaným konkurentom pre Windows XP. Ten však vyžaduje hardvérové vybavenie od firmy Apple, a hoci jeho predaj na Slovensku rastie, stále to nie je reálna alternatíva voèi svetu osobných poèítaèov triedy PC. Keïže Windows XP bez problémov beží na všetkých dnes predávaných poèítaèoch, oèakávame, VÝHODY WINDOWS XP n momentálne najlepší operaèný systém pre desktopy od firmy Microsoft n zlepšená stabilita prevádzky oproti Windows 9x/Me a rýchlos štartu oproti Windows 2000 n ukladanie stavu konfigurácie, odstraòovanie problémových ovládaèov n podpora moderných technológií (ale len vybraných) n viac ovládaèov v základnej dodávke n efektnejšie a preh¾adnejšie používate¾ské prostredie n pripravenos na multimediálnu prácu (obrázky, hudba, video) n podpora viacerých používate¾ov na jednom poèítaèi (v skutoènosti však vyžaduje dostatok pamäte RAM – napr. 256 MB) n vzdialená správa poèítaèa n množstvo užitoèných rozširujúcich programov (ukladanie údajov na CD-R/RW, FireWall, MSN Messenger) n možnos prepínania medzi používate¾mi NEVÝHODY WINDOWS XP n cena a nevyhnutná aktivácia produktu n oproti Windows 2000 pre podnikové aplikácie neprináša zatia¾ ve¾ký pokrok n zabudované rozširujúce programy nie sú dotiahnuté do konca (ukladanie údajov na CD je len v základnej podobe, vytvorenie formátu MP3 vyžaduje dokúpenie rozširujúceho balíka, Movie Maker je v porovnaní so špecializovanými programami chudobný) n prílišná prepojenos s internetovými službami od firmy Microsoft (MSN a Passport) že tento operaèný systém èiastoène pomôže výrazne oslabenému celosvetového predaju PC. Ceny pamäte RAM, ktorej kapacita je pre rýchly beh Windows XP dôležitá, sú dnes na úrovni okolo 850 Sk za 128 MB. ÈO PRINESIE BUDÚCNOS ? Budúcnos pod¾a Microsoftu patrí platforme .NET – prepojením operaèného systému s internetom a sloganom „Prenajmem – zn. aplikáciu“. Konkurenèné operaèné systémy, samozrejme, aspoò spoèiatku budú ma problémy so spoluprácou s „microsoftovským“ poòatím internetu. Zárodky zatia¾ trochu zahmlenej predstavy o platforme .NET sú už vo Windows XP. Všimnite si napríklad službu Passport, ktorá vás vyzve na aktiváciu hneï po inštalácii Windows XP. Passport predstavuje spôsob, ako získa prístup k rozlièným službám na internete pomocou jediného mena a hesla. V prvopoèiatkoch Passport funguje len v spolupráci so službami od firmy Microsoft (Hotmail, MSN), ale ponuka sa èasom rozrastie. Microsoft sa o to bude urèite snaži a na Passport bude nadväzova služba MyServices. Rovnako modul Messenger na komunikáciu medzi používate¾mi je náznakom komunikácie po novom. Je to jednoznaène konkurencia voèi spoloènosti AOL Time Warner, ktorá je najväèším poskytovate¾om internetových služieb v USA a vlastníkom firiem Netspace a Mirabilis (ICQ). AOL Time Warner je tak z poh¾adu platformy Microsoft .NET asi najväèšia konkurencia. Ani ostatné spoloènosti však neèakajú so založenými rukami. Sun Microsystems už spustil službu, ktorá bude konkurenciou pre .NET. Ide o softvérovú platformu Sun ONE (Open Network Environment), ktorá bude poskytova služby na vyžiadanie. Nieèo podobné plánuje uvies aj spoloènos Oracle. Sun Microsystems je aj jedným z hlavných èlenov iniciatívy Liberty Alliance Project (www.projectliberty.org). Ide o iniciatívu, ktorá presadzuje nieèo podobné, ako je Microsoft Passport, a jej èlenmi sú okrem iných aj spoloènosti eBay, Nokia, RealNetworks, Verisign alebo Vodafone. Prednedávnom sa mihla správa o tom, že Microsoft kupuje firmu Groove Networks za 51 miliónov USD (asi 2,5 miliardy Sk). Ide o firmu, ktorá využíva technológiu P2P – peer-to-peer – a jej zakladate¾om je duchovný otec produktu Lotus Notes Ray Ozzie. P2P je technológia, ktorá umožòuje vymieòa súbory medzi používate¾mi za pomoci servera. Súbory teda nie sú uložené na centrálnom serveri, ale na diskoch pripojených poèítaèov. Server len zaistí cestu, akou sa z pevného disku jedného poèítaèa súbor prenesie na pevný disk druhého poèítaèa. Túto technológiu dnes používa Pentagon napr. aj v boji proti terorizmu a Microsoft vie, že má budúcnos . Pod¾a nášho názoru použije Microsoft technológiu P2P na okamžitú výmenu súborov, jednoduchšiu spoluprácu používate¾ov nad spoloèným problémom, ako i pri zdie¾aní výkonu viacerých poèítaèov v podnikoch. Ako to všetko naozaj dopadne, to sa dozvieme asi už v budúcom roku. Myslíme si, že o prekvapenia urèite nebude núdza. n 40 PC REVUE 12/2001
R E V U E Tuning poèítaèov PETER ORVISKÝ V odborných èasopisoch i na internete sa èoraz èastejšie stretávame s materiálmi venovanými pretaktovávaniu. Táto problematika je však iba malou èas ou èinnosti oznaèovanej pojmom tuning. Zaujímavé je pritom, že v prevažnej väèšine sa zverejòujú rady a návody, ktoré populárnou formou podania umožòujú aj menej skúseným používate¾om upravova výkon poèítaèa. Obyèajne sú predmetom záujmu úpravy súvisiace s mikroprocesorom. Zriedkavejšie sa objavujú materiály orientované viac odborne a technicky. Nemáme na my sli „holé“ rady, ako pretaktova daný mikroprocesor èi iný komponent, ale komplexné materiály rozoberajúce túto problematiku do håbky, teda vrátane „sprievodných“ javov“, ktoré súvisia s úpravou pracovných podmienok jednotlivých komponentov. Úplnou zriedkavos ou v literatúre èi na internete je však materiál, ktorý by sa zaoberal aj morálnymi aspektmi, ktoré so sebou takéto upravovanie výkonnosti prináša. Keïže sa domnievame, že situácia v tejto oblasti sa prehliada nedá, rozhodli sme sa pripravi sériu materiálov, ktoré by vám poskytli komplexný poh¾ad na tuning poèítaèov zo všetkých možných uhlov. 42 PC REVUE 12/2001 Oèo ide? Celkom iste ste už o pretaktovávaní èi o praktikách, ktorých cie¾om je zvyšovanie výkonnosti poèítaèa „úpravou“ pracovných podmienok jednotlivých komponentov, poèuli alebo èítali. Táto èinnos sa obyèajne oznaèuje pojmom overclocking, u nás pretaktovávanie. Niektorí používatelia vravia aj o tuningu èiže vylaïovaní výkonu a priznám sa, že tento termín je mi bližší a zrejme aj ove¾a presnejší. Zahàòa totiž nielen zvyšovanie výkonnosti prostredníctvom úpravy štandardného nastavenia pracovných podmienok jednotlivých poèítaèových komponentov, ale aj ïalšie s tým súvisiace technické zlepšenia, ako sú úpravy chladenia, napájania a skriniek. Chvála, všade samá chvála. Za popularizáciou overclockingu, pretaktovávania, tuningu stojí fenomén súèasnej doby – internet. Práve vïaka nemu sa totiž sprístupnili informácie o možnostiach úprav pracovných podmienok poèítaèových komponentov širokému spektru používate¾ov. V predinternetových èasoch bol problém získa informácie o teoretických možnostiach jednotlivých produktov, boli sme odkázaní na oficiálne informácie výrobcu a aj tých bolo iba obmedzené množstvo. S rozšírením internetu významne vzrástla dostupnos technických informácií zo strany výrobcov (už nie sú k dispozícii iba vybranému okruhu partnerov, ale širokej verejnosti). Ïalším akcelerátorom popularity úpravy systémov sa stali skupiny nadšencov, ktoré vïaka internetu získali lacné a ve¾mi efektívne komunikaèné prostredie, ktoré sa stalo ideálnym miestom výmeny znalostí a skúseností. Dôkazom je nielen množstvo WWW stránok venovaných tejto problematike, ale aj nie menšie množstvo diskusných fór, v ktorých sa rodia smelé plány umožòujúce prekonávanie bariér. Èo všetko sa dá „ladi “? Skôr, ako sa pustíme do samotného ladenia výkonu, mali by sme si poveda , na ktoré komponenty systému je vhodné sa zamera . Teoreticky je možné prostredníctvom metód využívaných tuningom zvýši výkonnos ¾ubovo¾ného komponentu poèítaèa. S oh¾adom na vplyv jednotlivých komponentov na celkový výkon poèítaèa sa niektoré komponenty na tento úèel využívajú èastejšie ako iné. Dalo by sa poveda , že najèastejším predmetom záujmu „ladièov“ sú nasledujúce komponenty – mikroprocesor, systémová pamä , systémová zbernica, grafická karta (grafický èip a pamä grafickej karty). TUNING – ÈO NA TO POTREBUJEME Zaènime jednoduchým zoznamom, ktorý vám umožní vyhnú sa nepredvídaným problémom, ktoré sa pri experimentoch môžu vyskytnú . Prvé, èo budete potrebova , sú informácie. K nim si pripravte technické a programové vybavenie a pomôcky. Informácie. Základom vám môže by tento materiál, do pozornosti však odporúèam „skúsenejších“ v odbore. Ako som sa už zmienil, nevyèerpate¾nou studnicou je internet. Tu nájdete nielen dokumentáciu ku komponentom, ale aj skúsenosti iných používate¾ov, postupy a výsledky úprav, ktoré už na nich realizovali iní používatelia. Staèí sa vyzbroji trpezlivos ou a dobrým vyh¾adávaèom a celkom isto nájdete, èo potrebujete. Je možné postupova aj iným osvedèeným spôsobom: nájs vo svojom okolí zapáleného nadšenca so skúsenos ami. Samozrejme, nieko¾ko tipov na to, kde informácie h¾ada , vám poskytneme aj my. Súèas ou tohto materiálu je aj nieko¾ko odkazov na takéto informaèné zdroje. Technické vybavenie. Hoci teoreticky je možné ladi výkon takmer ¾ubovo¾ných komponentov, jestvujú komponenty, s ktorými to ide ¾ahšie. Aj v tomto bode sa teda potvrdzuje nevyhnutnos existencie bázy informácií, z ktorých budete Obr. 1 Detailný poh¾ad na jadrá mikroprocesorov Athlon a Duron približuje nielen ich znaèenie, ale aj rozdielnu ve¾kos
Page 2 and 3: E D I T O R I A L Na konci každéh
Page 4 and 5: N O V I N K Y www.itnews.sk Výber
Page 6 and 7: N O V I N K Y STV 2: premiéra - 17
Page 8 and 9: Bude založený na technológiách
Page 10 and 11: poskytne tabu¾ka è. 1. Z nej celk
Page 12 and 13: R E V U E Výrobca Canon Canon Epso
Page 14 and 15: R E V U E u PCR: Preèo nie je tát
Page 16 and 17: R E V U E AthlonXP pod lupou PETER
Page 18 and 19: R E V U E Aplikaèné testy Sysmark
Page 20 and 21: R E V U E Windows XP Nový operaèn
Page 22 and 23: R E V U E systému Windows 95 sa zv
Page 24 and 25: R E V U E taèov, bežne sa zaèín
Page 28 and 29: R E V U E pri svojich pokusoch èer
Page 31 and 32: H A R D W A R E TESTOVALI SME: FARE
Page 33 and 34: H A R D W A R E tenciál voèi tone
Page 35 and 36: H A R D W A R E de o malú sumu a z
Page 37 and 38: H A R D W A R E Tab. 2 Namerané a
Page 39 and 40: H A R D W A R E OKI C7400 NAJPPEPRA
Page 41 and 42: H A R D W A R E Siemens ME45 Hoci f
Page 43 and 44: Pretec CompactGPS Jednou z ve¾mi a
Page 45 and 46: H A R D W A R E Na displeji môžet
Page 47 and 48: H A R D W A R E Plextor PX-S88TU Ak
Page 49 and 50: H A R D W A R E Olympus Camedia C-4
Page 51 and 52: H A R D W A R E Sony Cyber-Shot DSC
Page 53 and 54: H A R D W A R E Externý modul pôs
Page 55 and 56: H A R D W A R E ScanMaker 3800 a 48
Page 57 and 58: S O F T W A R E ké zberate¾ské h
Page 59 and 60: Partition Magic 7.0 Ak ste niekedy
Page 61 and 62: S O F T W A R E Jednoduché úètov
Page 63 and 64: S O F T W A R E TESTOVALI SME: PROG
Page 65 and 66: S O F T W A R E n FINEREADER 5.0 PR
Page 67 and 68: S O F T W A R E šiestich stupòov
Page 69 and 70: S O F T W A R E „Gavarite pa rusk
Page 71 and 72: S O F T W A R E ANASIL v2.2 Opis: p
Page 73 and 74: S O F T W A R E Vlastnosti: n prehr
Page 75 and 76: S O F T W A R E napriek svojej jedn
Page 77 and 78:
S O F T W A R E HomePlanet 3.1 n Hv
Page 79 and 80:
S O F T W A R E FreshDiagnose n Aby
Page 81 and 82:
S O F T W A R E Samba / 10. èas Na
Page 83 and 84:
S O F T W A R E DAV - jednoduchšia
Page 85 and 86:
S O F T W A R E uložia absolútnu
Page 87 and 88:
S O F T W A R E COMMON CONTROLS Tab
Page 89 and 90:
I N F O W A R E u Nová generácia
Page 91 and 92:
I N F O W A R E u Optické vlákna
Page 93 and 94:
I N F O W A R E SERVERY NA POŽIADA
Page 95 and 96:
I N F O W A R E vého skladu urèen
Page 97 and 98:
I N F O W A R E ktorá sa dodáva z
Page 99 and 100:
I N F O W A R E Obr. 2 Integrované
Page 101 and 102:
I N T E R N E T Vytvárame WWW str
Page 103 and 104:
I N T E R N E T NA POTULKÁCH S V E
Page 105 and 106:
S E R V I S Vírusový radar Mnohí
Page 107 and 108:
M E D I A C L U B - C D - R O M FIF
Page 109 and 110:
S E R V I S Tipy a triky pre Window
Page 111 and 112:
S E R V I S recenzia: DIVOKÉ KOÈK
Page 113 and 114:
P R O G R A M U J E M E procedure T
Page 115 and 116:
P R O G R A M U J E M E Assembler p
Page 117 and 118:
P R O G R A M U J E M E { } LPTSTR
Page 119 and 120:
P R O G R A M U J E M E Udalosti s
Page 121 and 122:
P R O G R A M U J E M E K overen
Page 123 and 124:
P R O G R A M U J E M E druhej stra
Page 125:
Šéfredaktor: Martin Drobný (mdro
show all

Untitled - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?