Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

P R O G R A M U J E M E
Syntax: PUSHBUTTON text, id, x, y, width, height, [style]
style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by
kombináciou štýlu: BS_PUSHBUTTON s nasledujúcimi štýlmi
WS_DISABLE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne
sa používa BS_PUSHBUTTON a WS_TABSTOP.
Príklad: PUSHBUTTON „Ok“, IDC_OK, 40, 10,
40, 14
RADIOBUTTON
Definuje v dialógovom okne ovládací prvok typu prepínaè.
Prepínaèe sa zvyèajne používajú v skupinách na
výber jednej hodnoty z nieko¾kých možností. Prepínaèe
patria do triedy okna BUTTON.
Syntax: RADIOBUTTON text, id, x, y, width, height, [style]
style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by
kombináciou štýlu: BS_RADIOBUTTON s nasledujúcimi
štýlmi: WS_DISABLE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne
sa používa BS_RADIOBUTTON a WS_TABSTOP.
Príklad: RADIOBUTTON „On“, IDC_RADIO1, 10, 10, 40, 14
RTEXT
Definuje ovládací prvok so statickým textom zarovnaným
vpravo. Text je zarovnaný k pravému okraju v medziach
pravouholníka, ktorý je špecifikovaný pomocou x, y,
width, height. Ovládacím prvkom typu statický text je normálne
priradená ID hodnota –1, pretože nie sú nikdy
vybrané. Výnimkou je, keï funkcia dialógového okna
zmení textový obsah poèas práce dialógového okna.
Syntax: RTEXT text, id, x, y, width, height, [style]
style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou
štýlov: SS_RIGHT, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne
sa používa SS_RIGHT a WS_GROUP.
Príklad: RTEXT „Right Justified Text“, -1, 10,
10, 150, 8
SCROLLBAR
Definuje v dialógovom okne ovládací prvok typu rolovací
pruh. Ovládacie prvky typu scrollbar sa používajú na zadanie
od používate¾a pre položky premennej ve¾kosti, napr.
èísla. Scrollbar je tiež možné použi na posúvanie klientskej
èasti okna. Najbežnejšími štýlmi sú SBS_VERT pre vertikálne
rolovacie pruhy a SBS_HORZ pre horizontálne.
Syntax: SCROLLBAR id, x, y, width, height, [style]
style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by
kombináciou základných štýlov so štýlmi WS_DISAB-
LE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne sa používa
SBS_HORZ.
Príklad: SCROLLBAR ID_SCROLL, 50, 10, 8, 50,
SBS_VERT
Ïalšie štýly, ktoré možno použi ako parameter style,
nájdete v tabu¾ke 3 na stránke www.pcrevue.sk v sekcii
Assembler – èas 11 a môžete použi aj niektoré štýly,
ktoré boli uverejnené v PC REVUE è. 10 a 11/2001.
V predchádzajúcom èísle som vám navrhol použi na
u¾ahèenie vytvárania resource súborov NAGOA Visual
Assembler. Ïalším nástrojom, ktorý môžete využi , je
Visual C++, ale takto vygenerovaný rc súbor musíte
upravi . Praktický príklad k tejto èasti nájdete opä na
www.pcrevue.sk v sekcii Programujeme Ž Assembler.
Literatúra
[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32
API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing, Brno 1997.
[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty.
Computer Press, Praha 1997.
[3] Petzold, Ch.: Programovaní ve Windows – Win32
API. Computer Press, Praha 1999.
Peter Gašparoviè
C++ pod Windows / 17. èas : FAQ
Ani sme sa nenazdali a rok 2001 sa konèí. Pre niekoho
bol úspešný, pre niekoho menej. Pre niekoho bol radostný,
pre niekoho tragický. Som presvedèený, že rok 2001
sa napevno vpíše do dejín ¾udstva ako nie príliš „úspešný“
– a nebude to uvedením Windows XP...
Ale poïme na inú tému. Keï som už spomenul
Windows XP, ich uvedenie bude ma na nás vývojárov
nemalý dosah. Okrem oèakávaného súboja NET a Java,
ktorého ví aza asi tak skoro nespoznáme, prináša tento
operaèný systém ve¾a nových vecí, ktoré sa my, „úbohí“
programátori musíme nauèi , ak chceme zosta „in“.
Èo sa týka náplne tejto èasti seriálu, rozhodol som sa
dopria vám oddych od výkladu zložitých vecí Visual
C++ a MFC. Celá èas bude venovaná vašim otázkam,
ktoré ste mi poslali a ktoré majú všeobecnejší charakter,
takže poslúžia, predpokladám, väèšine z vás. V odpovediach
si ukážeme aj nejaké praktické veci, ktoré som vo
výklade nespomenul, ale ich urèite každý, kto tvorí praktické
aplikácie, využije. V závere si povieme, èo nás ešte
èaká a asi kedy budeme so seriálom konèi .
Ešte k vašim otázkam. Niektorí ste mi posielali vaše
kompletné aplikácie s otázkami typu, ako urobi to èi ono,
èo treba zmeni , aby to nepadalo, a podobne. Žia¾, nie je
v mojej moci na všetky takto stavané otázky odpoveda .
Èíta a pochopi niekoho kód, akoko¾vek dobre okomentovaný,
je vždy èasovo ve¾mi nároèné. A ešte k tomu da
odpoveï na otázky, ktoré nevie zodpoveda ani sám autor
tohto programu, nie je možné. Preto sa ospravedlòujem
tým, ktorí sa takejto odpovede nedoèkali.
Q: Dá sa zadarmo zohna /stiahnu Visual C++?
A: Èo sa týka stiahnutia, nemám informácie, že by
Microsoft uvo¾nil Visual C++ takouto cestou (teda ak
nie ste èlenmi niektorého z programov MSDN Subscriptions).
Visual C++ sa však dá zohna s niektorými
knihami, ktoré vysvet¾ujú programovanie s týmto vývojovým
nástrojom. Napríklad Visual C++ Introductory
Edition (èo je vlastne Visual C++ Standard Edition, len
má nejaké obmedzenia, ktoré sa týkajú tvorby komerèných
aplikácií) sa dá zohna s knihami Programujeme v
Microsoft Visual C++ od tímu autorov (Kruglinski,
Shepherd, Wingo) alebo Programujeme v COM a COM+
od Dalibora Kaèmáøa. Všetky vyšli vo vydavate¾stve
Computer Press. Sú však aj ïalšie knihy (bližšie informácie
na http://www.cpress.cz/knihy). Ak máte o ne záujem,
pozrite sa v najbližšom kníhkupectve alebo virtuálnom
obchode z knihami. (Poèítajte však s tým, že ich cena sa
pohybuje od 600 Sk vyššie.)
Q: Existujú na internete vo¾ne dostupné uèebnice
o jazyku C/C++?
A: Áno, samozrejme. Za najlepšiu takto dostupnú uèebnicu
považujem publikáciu od Bruca Eckela Thinking in C++
2nd. Edition; Volume 1 a Volume 2, kde nájdete skutoène
vyèerpávajúci výklad všetkých èàt C++ vrátane tých najmodernejších.
Na konci každej kapitoly sú cvièenia, ktoré
sa týkajú preberanej látky v konkrétnej kapitole a sú jasne
formulované, jednoduché. Ich úspešné vyriešenie má urèite
motivujúci charakter. Všetky zdrojové kódy z knihy sa
dajú zadarmo stiahnu z webu (okrem riešení cvièení, tie
sú dostupné za poplatok). Jedinou nevýhodou pre našinca
môže by , že stiahnutá kniha je v anglickom jazyku, ale v
terajšej dobe to nepovažujem za ve¾ký problém. Tento
autor uspokojí aj záujemcov o Javu – dostupná je kniha
Thinking in Java 2nd. edition – takisto ve¾mi kvalitná kniha.
A koneène web, z ktorého sa dajú knihy stiahnu a kde získate
ïalšie informácie: www.bruceeckel.com.
Q: Aké knihy sú najvhodnejšie na uèenie sa
programovania s Visual C++?
A: Samozrejme, nemôžem hodnoti , ktorá kniha je tá
naj..., ale za ve¾mi kvalitné považujem Mistrovství ve
Visual C++ od tragicky zosnulého Davida J. Kruglinského,
jej pokraèovanie: Programujeme v Microsoft Visual
C++ (pozri vyššie), ktoré sú skutoèné uèebnicami, a
nie referenènými príruèkami.
Q: Na inštalaèných médiách Visual Studia 6.0 sa
nenachádza help. Odkia¾ ho mám doinštalova ?
A: Inštalaèky samotného Visual Studia 6.0 skutoène neobsahujú
help k jednotlivým produktom (Visual Basic
6.0, Visual C++ 6.0, Visual FoxPro 6.0 a ïalšie). Help sa
nachádza na samostatných médiách, ktoré sa oznaèujú
ako Microsoft Developer Network for Visual Studio 6.0
(známe MSDN) a mali by sa dodáva spolu s Visual
Studiom (je možné ich zohna aj samostatne). Sú to dve,
prípadne viac CD (záleží na verzii). Najnovšie MSDN nájdete
vždy na stránke www.msdn.microsoft.com, èo je
on line verzia cédeèkových MSDN.
Q: Existuje na Visual C++ nejaký Service Pack
a nechystajú sa jeho nové verzie?
A: Na stránke http://msdn.microsoft.com/vstudio/down
loads/updates.asp sa dá stiahnu , prípadne objedna na
CD najaktuálnejší Service Pack 5 (26.2.2001). Update sa
týka všetkých aplikácií Visual Studia 6.0, ktorého je
Visual C++ 6.0 súèas ou. Nová verzia Visual C++ bude
zahrnutá v novom Visual Studiu NET (Visual Studio 7.0),
ktoré sa momentálne (25. 10. 2001) nachádza vo verzii
Release Candidate. V terajšej dobe sa dá zadarmo objedna
Beta 2 Visual Studia NET(na CD alebo DVD), a keï
èítate tieto riadky, pravdepodobne už aj spomínaný Release
Candidate: (http://www.microsoft.cz/akce/vsbeta2/).
A pozrite sa aj na stránku: http://www.msdn.microsoft.com/
vstudio/nextgen/beta.asp.
To boli všeobecné otázky, ktoré sa priamo netýkali
programovania vo Visual C++. Nasledujú otázky priamo
súvisiace s vývojom aplikácií.
Q: Ako sa dajú èíta /zapisova údaje z/do INI súborov?
A: Aj keï Microsoft tvrdí, že v 32-bitových Windows by
sa mali všetky informácie z INI súborov nachádza v
registroch, v praxi sa toto pravidlo nie vždy dodržiava a
ukazuje sa, že INI súbory sa budú používa ešte dos
dlho. Èasto napríklad potrebujeme takto èíta údaje,
ktoré ovplyvòujú správanie celého programu, a hraba
sa u zákazníka v registroch Windows nie je ve¾mi praktické
(je „používate¾sky“ jednoduchšie zmeni údaje
v INI súbore ako ich meni v registroch).
Na èítanie èíselných dát z INI súboru slúži funkcia:
GetPrivateProfileInt( LPCTSTR menoSekcie,
LPCTSTR menoKluca, INT nVratDefault, LPCTSTR
menoINISuboru);
Na èítanie re azcov slúži funkcia:
GetPrivateProfileString( LPCTSTR menoSekcie,
LPCTSTR menoKluca, LPCTSTR strDefault, LPT-
STR vratString, DWORD velkostRet, LPCTSTR
menoINISuboru);
Presný opis parametrov nájdete v helpe, rovnako aj
štruktúru INI súboru.
Ak máme INI súbor s názvom mojini.ini s obsahom:
[NASTAVENIA]
SpustP=1
CestaEXE=C:\MojProjekt\EXE\mojprojekt.exe
potom èítanie hodnoty SpustP by zabezpeèovala funkcia:
int PrecitajIntINI(LPCTSTR section, LPCTSTR
name, LPCTSTR file)
{
return GetPrivateProfileInt(section,
name, 0, file);
}
Volali by sme ju napr. takto:
SpustP=PrecitajIntINI(„NASTAVENIA „, „SpustP
„, „mojini.ini „);
Èítanie hodnoty CestaEXE, èo je re azec,
bude zabezpeèova funkcia:
LPTSTR PrecitajStringINI(LPCTSTR section,
LPCTSTR name, LPCTSTR file)
12/2001 PC REVUE 145