Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

P R O G R A M U J E M E
procedure TPlayListWnd.VymazClick(Sender: TObject);
begin
PlayList.Items.Delete(PlayList.ItemIndex);
StatusBar.SimpleText:='Poèet skladieb: ' +
IntToStr(PlayList.Items.Count);
end;
Po vymazaní skladby sa poèet položiek zníži o jednu, preto je potrebné aktualizova
komponent TStatusBar, ktorý nám poèet pesnièiek zobrazuje.
Teoreticky by sme už mohli zaèa prehráva , no potrebujeme ešte prida tlaèidlá na
zastavenie a „pauznutie“ skladby. Prvé z nich nazveme Stop a druhé Pauza. Rutina na
zastavenie prehrávania bude vyzera takto:
procedure TPlayerWnd.StopClick(Sender: TObject);
begin
if Player.PlayerMode=pmPlaying then Player.Stop;
Pauza.Enabled:=false;
end;
Všimnite si, že po stlaèení tlaèidla Stop sa zneprístupní tlaèidlo Pauza: stlaèením tlaèidla
Stop totiž zastavíme prehrávanie skladby, a keïže sa žiadna skladba neprehráva, nemožno
jej prehrávanie ani preruši .
Doèasné zastavenie skladby si tiež nevyžaduje prive¾a kódu:
procedure TPlayerWnd.PauzaClick(Sender: TObject);
begin
if Player.PlayerMode=pmPaused then
begin
Player.Resume;
Pauza.Caption:=’Pauza’;
end
else
begin
Player.Pause;
Pauza.Caption:='Pokraèova ';
end;
end;
Na zaèiatku rutiny program testuje, èi náhodou skladba už nie je prerušená. Ak prerušená
je, program bude pokraèova v prehrávaní piesne. Obsah tlaèidla sa nastaví na
„Pauza“, takže skladbu bude možné kedyko¾vek opä preruši . Ak po stlaèení tlaèidla „Pauza“
skladba prerušená ešte nie je, kód ju preruší pomocou metódy Pause. Obsah tlaèidla
sa následne vyplní textom „Pokraèova “.
Spustenie prehrávania je otázkou iba nieko¾kých príkazov, ale aj napriek tomu bude
potrebné vytvori špeciálnu procedúru, ktorá prehrávanie spustí. Prehrávanie totiž bude
možné spusti z viacerých miest programu a bez použitia procedúry by sme nemali inú
možnos ako viackrát skopírova ten istý kód, èo je ve¾mi amatérske riešenie.
Metóda, ktorá má na starosti spustenie prehrávania, vyzerá takto:
procedure TPlayerWnd.PlayMP3(FileName:string);
begin
if (Player.PlayerMode=pmPlaying)
or (Player.PlayerMode=pmPaused) then Player.Stop;
with Player do
begin
Close;
InputName:=FileName;
Open;
InitStream;
Play;
Pauza.Enabled:=true;
end;//with
end;
Na zaèiatku procedúry zis ujeme, èi už náhodou prehrávaè nie je spustený èi pozastavený.
Ak náhodou už spustený èi „pauznutý“ je, potom skladbu zastavíme a uzatvoríme
prostredníctvom metódy Close. Nasleduje nastavenie vlastnosti InputName, èím vlastne
dekodéru povieme, ktorý súbor má zaèa prehráva . Metódy Open a InitStream prehrávaè
zinicializujú a metóda Play prehrávanie spustí. Ak sme pred volaním metódy PlayMP3
náhodou prehrávanie zastavili tlaèidlom Stop, potom je tlaèidlo Pauza neprístupné. Len
èo sa však zaène prehráva nová skladba, musí by toto tlaèidlo opä prístupné a práve to
zabezpeèí posledný riadok procedúry. Spustenie prehrávania bude realizované prostredníctvom
dvojitého kliknutia na playlist editor:
procedure TPlayListWnd.PlayListDblClick(Sender: TObject);
begin
if PlayList.Items.Count=0 then exit;
PlayerWnd.PlayMP3(PlayList.Items[PlayList.ItemIndex]);
end;
Táto krátka rutina musí najskôr zisti , èi sa vôbec v playlist editore nachádzajú nejaké
súbory, až potom je totiž možné spusti prehrávanie. Názov skladby, ktorú budeme prehráva
, získame tak, že pomocou vlastnosti ItemIndex zistíme index položky, ktorá je vyznaèená.
Pomocou vlastnosti Items zistíme text tejto položky, èo je vlastne názov súboru MP3.
NABUDÚCE. O mesiac budeme pokraèova v zdokona¾ovaní nášho prehrávaèa
MP3. Okrem iného si ukážeme, ako zo súboru MP3 získame údaje známe ako ID3 tag.
Dovtedy dovidenia.
Ivan Zernovác ml.
Delphi v praxi / 9. èas : ID3 TAG v2 II.
Táto èas bude zavàšením témy ID3 TAG, konkrétne ID3 TAG v2, jeho èítanie, mazanie,
a zapisovania. Pretože èítanie a mazanie sme si dopodrobna prebrali v predchádzajúcej
èasti, tentoraz sa budeme venova iba zápisu ID3 TAG v2. Odporúèam
vám pri práci s týmto èlánkom používa aj dve predošlé èasti, ktoré boli zamerané na
túto tému. Sú v nich ukážky a výpisy zo súborov, ktoré napomáhajú ¾ahšie pochopenie
tejto nie jednoduchej témy. Aj vývoj takej jednoduchej veci, ako je opis súboru
MP3, sa stále derie vpred a je len ve¾mi ažko možné zachyti to, èo je pre prax programátora
najdôležitejšie. Aj napriek mojej snahe napísa tieto èlánky èo najjednoduchšie
a najlepšie sa mi niektoré pasáže zdajú fádne a neúplné. Keby sme sa chceli
takejto téme venova úplne, do posledných detailov, potrebovali by sme minimálne
desa èastí, ktoré by èasom strácali na pikantnosti informácií. A za ten èas by urèite
vymysleli nieèo nové, také, èomu sa budeme len prizera s otvorenými ústami. Aj
napriek tomu verím, že k tejto téme sa aspoò okrajovo vrátime v ïalších èlánkoch.
Verím v to preto, lebo sme túto tému naozaj iba naèali a bola by škoda nepokraèova
v takej zaujímavej oblasti.
ZÁPIS ID3 TAG V2. Je prezentovaný jednou procedúrou. Tá má síce ve¾a vstupných
parametrov, ale je to vždy lepšie, ako keby bol každý parameter zapísaný zvláš ,
èo by trvalo nekoneène dlho. Trinás vstupných parametrov, teda dvanás rôznych
informácií a cesta k súboru MP3 je nosnou èas ou procedúry, ktorú si opíšeme.
procedure setTag2(TENC, WXXX, TCOP, TOPE, TCOM, TCON, TYER, TRCK, COMM,
TALB, TPE1, TIT2, Filename: string);
var temp, f: file;
i , read, write, tagleng, m: integer;
ID3h, null: array [1..10] of char;
IDb: array [1..15] of char;
txt: array [1..300] of char;
copy: array [1..2048] of char;
begin
assignfile(temp, filename+ ‘a’);
rewrite(temp, 1);
Jadro procedúry tvorí: otvorenie, respektíve vytvorenie takzvaného doèasného súboru,
ktorý sa od originálu líši pridaním (do názvu súboru) ¾ubovo¾ného znaku, v mojom
prípade ‘a’. Tento súbor nám poslúži na zápis celého ID3 TAG v2 a nakoniec aj jadra
súboru MP3. Doèasný súbor sa nakoniec premenuje na pôvodný názov.
tagleng:= length(TENC)+ length(WXXX)+ length(TCOP)+ length(TOPE)+
length(TCOM)+ length(TCON)+ length(TYER)+ length(TRCK)+ length(COMM)+
length(TALB)+ length(TPE1)+ length(TIT2)+ 147;
ID3h[1]:= ‘I’;
ID3h[2]:= ‘D’;
ID3h[3]:= ‘3’;
ID3h[4]:= #03;
ID3h[5]:= #00;
ID3h[6]:= #00;
ID3h[7]:= chr(tagleng div 2097152);
m:= (tagleng mod 2097152);
ID3h[8]:= chr(m div 16384);
m:= (m mod 16384);
ID3h[9]:= chr(m div 128);
m:= (m mod 128);
ID3h[10]:= chr(m);
blockwrite(temp, ID3h, 10);
V predošlej èasti sme si iba zbežne prebrali hlavièku pre popis ID3 TAG v2. Povedali
sme si, že zaèiatok popisu je daný trojmiestnym identifikátorom, a to ID3. Toto tvrdenie
je síce pravdivé, ale v reálnom ponímaní skreslené. Identifikátor má v skutoènosti
dåžku šiestich znakov:
Identifikator := ‘I’ + ‘D’ + ’3’ + #03 + #00 + #00;
Ïalšie štyri bity sú hlavièkou dané na uchovanie informácie o dåžke ID3 TAG v2.
Premenná tagleng je nosite¾om èíselnej hodnoty, ktorá vznikla sèítaním všetkých dåžok
jednotlivých informácií, plus súèet všetkých bitov ID, zapísaných pred a za jednotlivými
informáciami, èomu v tomto prípade zodpovedá hodnota 147. Ako sme si minule povedali
o èítaní dåžky ID3 TAG v2, je daná mocninami èísla 128. Takto pripravená hlavièka
je zapísaná do doèasného súboru.
// ID3begin #00 #00 #00 dlzka #00 #00 #00
// [1]-[4] - ID -identifikator
idb[5]:= #00;
idb[6]:= #00;
idb[7]:= #00;
// [8] - dlzka textu standardne +1
idb[9]:= #00;
idb[10]:= #00;
idb[11]:= #00;
idb[12]:= #00;
idb[13]:= #00;
idb[14]:= #00;
idb[15]:= #00;
142 PC REVUE 12/2001