Atramentové tlačiarne od A po Z - Vitajte na stránkach www.einsty ...
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

Atramentové tlačiarne od A po Z - Vitajte na stránkach www.einsty ...

Atramentové tlačiarne od A po Z - Vitajte na stránkach www.einsty ...

Atramentové tlačiarne od A po Z - Vitajte na stránkach www.einsty ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

e d i t o r i a l<br />

Urèite u máte aj vy plné zuby mediálnych šarvátok <strong>po</strong>litických strán a hnutí, stupòujúcich sa<br />

s blíiacim sa termínom septembrových volieb. Stranícki lídri sa <strong>na</strong> nás škeria z billboardov <strong>po</strong><br />

celom Slovensku, a s<strong>po</strong>liehajúc sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu krátku pamä, nám opä s¾ubujú „svetlú budúcnos“.<br />

Zaprisahávajú sa, e im ide len o <strong>na</strong>še dobro, ale <strong>po</strong>pritom u laèným <strong>po</strong>h¾adom s<strong>po</strong>èítavajú svoje<br />

volebné preferencie, aby si mohli as<strong>po</strong>ò v duchu vykolíkova svoje budúce mocenské územia. Šer−<br />

mujú nám pred oèami „kartou“ NATO/EÚ, vïaka ktorej sa nám <strong>na</strong>plnia prázdne brušká a <strong>po</strong>fú−<br />

kajú všetky <strong>na</strong>še „bo¾aèky“. Keï sa u sami o seba <strong>po</strong>stara nevieme... Dušujú sa, e oni jediní sú<br />

tí géniovia, ktorí <strong>na</strong>šli recept, ako riadi túto krajinu, e <strong>po</strong>trestajú všetkých kriminálnikov, e<br />

zníia nezamest<strong>na</strong>nos, skvalitnia školstvo, zdravotníctvo atï., ale akosi im uniká, e to chceli<br />

a s¾ubovali u všetci pred nimi, no zatia¾ to nikto nedokázal. Veï to <strong>po</strong>známe, <strong>po</strong>èúvame to nie<br />

prvýkrát. A rov<strong>na</strong>ko vieme, ako to dopadne <strong>po</strong> vo¾bách. S<strong>po</strong>èítajú si percentá, rozdelia si kreslá<br />

a – pán voliè, ïakujeme za dôveru, ale <strong>na</strong>sledujúce štyri roky sa u nestaraj, my sa u o seba/teba<br />

<strong>po</strong>staráme. Keby to bolo moné, zvolal by som: „Pàà, nie tak zhurta, chlapci! Dám vám svoj hlas,<br />

ale chcem by pri tom, keï sa bude rozh<strong>od</strong>ova o mojom osude. Poznám ja u tie vaše huncútstva,<br />

musíme si <strong>na</strong> vás <strong>po</strong>svieti.“ Dôverova <strong>po</strong>litikom je toti asi rov<strong>na</strong>ká <strong>po</strong>chabos ako vyskoèi z lie−<br />

tadla a veri, e vám <strong>po</strong>èas pádu <strong>na</strong>rastú krídla. Èes výnimkám, slovenských <strong>po</strong>litikov, ktorým<br />

dôverujem alebo si ich váim, by som vedel s<strong>po</strong>èíta <strong>na</strong> prstoch jednej ruky (prosím, presvedète<br />

ma o tom, e vám krivdím!).<br />

Bohuia¾, <strong>na</strong> niè lepšie ako zastupite¾skú formu demokracie sme zatia¾ ešte nedozreli... Ale èo robi,<br />

keï <strong>na</strong>ši zástupcovia myslia iba <strong>na</strong> svoje stranícko−mocenské záujmy a nás obèanov <strong>po</strong>trebujú iba<br />

<strong>na</strong> to, aby sme prišli raz za štyri roky k volebným urnám? A vedia, e vybera môeme iba zo sta−<br />

ronového straníckeho „menu“. Vládnucu aj zákon<strong>od</strong>arnú moc si rozde¾ujú stranícke aparáty<br />

a hrajú sa v tom svojom pánskom klube svoju ve¾kú hru <strong>na</strong> vládnutie. Hoci väèšinou sa nevedia<br />

zh<strong>od</strong>nú <strong>na</strong> nièom, <strong>na</strong> jednom sa predsa len doh<strong>od</strong>li, a síce <strong>na</strong> tom, e táto hra prebieha s vylúèe−<br />

ním verejnosti. Schvália si imunitu, asistentov, <strong>od</strong>stupné atï., èím sa stanú obèanmi vyššej kate−<br />

górie, nedostupnými a ne<strong>po</strong>stihnute¾nými, a my ostatní sa môeme len prizera. Ale len z bezpeè−<br />

nej vzdialenosti. Take ako z tejto zablokovanej situácie?<br />

Sny o obèianskej s<strong>po</strong>loènosti a on−line demokracii si môeme sníva ïalej, ale realita je zatia¾ iná.<br />

„Prefíkanci“ <strong>po</strong>litici sa svojej hraèky „prekvapujúco“ zatia¾ nechcú vzda, o oslabovaní svojej moci<br />

a vzdania sa cenných vymoeností nemôe by ani reèi. Na druhej strane ani väèšia èas nár<strong>od</strong>a nie<br />

je pripravená prevzia <strong>na</strong> seba väèší diel z<strong>od</strong><strong>po</strong>vednosti. Nie sme schopní aktívnejšie sa za<strong>po</strong>ji do<br />

obèianskeho ivota, stara sa o veci verejné. Èakáme, e o <strong>na</strong>še osudy sa <strong>po</strong>stará múdra a z<strong>od</strong><strong>po</strong>−<br />

vedná vláda. Keï to tak nie je, zmôeme sa len <strong>na</strong> kritiku a frflanie.<br />

Na reálnu on−line demokraciu zatia¾ nemáme vybudovanú ani informaènú infraštruktúru, hoci<br />

existujú alter<strong>na</strong>tívne riešenia, ktoré by umonili aj širokej verejnosti dosta sa k prostriedkom, pro−<br />

stredníctvom ktorých by mohli by s<strong>po</strong>luúèastní <strong>na</strong> riadení krajiny.<br />

Zrátané a p<strong>od</strong>èiarknuté. Jedn<strong>od</strong>uché riešenie neexistuje. Mám síce nápad, je však príliš sci−fi <strong>na</strong> to,<br />

aby sa ho p<strong>od</strong>arilo realizova. Vých<strong>od</strong>iskom h<strong>od</strong>ným tejto doby by mohlo by vytvorenie ïalšieho,<br />

ale nestraníckeho orgánu, ktorý by dohliadal <strong>na</strong> èinnos vlády aj parlamentu, zloeného z <strong>na</strong>ozaj−<br />

stných zástupcov obèanov, a nie nomi<strong>na</strong>ntov <strong>po</strong>litických strán. Nieèo ako obèianska „<strong>po</strong>rota“, <strong>na</strong><br />

ktorú by <strong>po</strong>litici nemali iadny dosah a ktorá by bola <strong>po</strong>slednou inštanciou pri schva¾ovaní záko−<br />

nov a prijímaní zásadných rozh<strong>od</strong>nutí. Nieèo ako dozorný orgán, ktorý by dohliadal <strong>po</strong>litikom <strong>na</strong><br />

ruky a <strong>na</strong> ich prípadné zákulisné hry. Nieèo ako „rada starších“, zloená z <strong>od</strong>borníkov z rôznych<br />

oblastí, ktorí by vedeli zauja nestranné stanoviská a vybera objektívne efektívnejšie riešenia.<br />

Fungovali by <strong>na</strong> princípe dobrovo¾nosti, ich <strong>po</strong>èet by mohol by <strong>po</strong>merne ve¾ký, mono aj nieko¾ko<br />

tisíc, a èo je hlavné, nebolo by im treba stava ïalšiu budovu a pride¾ova aparát èi autá, pretoe by<br />

fungovali ako virtuál<strong>na</strong> organizácia, efektívne vyuívajúca prostriedky IT. Nieèo ako komunita,<br />

ktorá sa p<strong>od</strong>ie¾a <strong>na</strong> vývoji open source softvéru. Zadarmo, dobrovo¾ne a maximálne efektívne. Je to<br />

utópia? Mono. Ale mne sa celkom <strong>po</strong>zdáva.<br />

Dobre, tak ako prvý krok <strong>po</strong>ïme as<strong>po</strong>ò s<strong>po</strong>loène voli v èo <strong>na</strong>jväèšom <strong>po</strong>ète. A <strong>po</strong>tom skúsime p<strong>od</strong>−<br />

niknú ïalšie kroky.<br />

Zaujímavé èítanie septembrového èísla vám elá

O B S A H<br />

INFOWARE<br />

97 Novinky: Technológie a biznis<br />

101 Audit implementácie IS<br />

102 Dobr<strong>od</strong>rustvo menom SAN<br />

106 Tlaè èiarových kódov<br />

107 Gigabitový ethernet <strong>od</strong> Sig<strong>na</strong>maxu<br />

108 Aplikaèný server Oracle 9iAS<br />

INTERNET<br />

110 Kuriérska sluba <strong>po</strong>máha e-businessu. Platí to aj <strong>na</strong>opak? / Rozhovor<br />

112 Security & Net news<br />

112 Vytvárame WWW stránky / 12. èas<br />

113 Komentár: /dev/null/013<br />

114 Na <strong>po</strong>tulkách svetom WWW<br />

40 Domáce kino I.<br />

REVUE<br />

4 Novinky<br />

15 S. Spielberg: Takto si predstavujeme <strong>po</strong>èítaè<br />

16 Humanoidné roboty prichádzajú<br />

22 Jesenné prezbrojovanie a la Epson / Re<strong>po</strong>rtá<br />

26 raloky útoèia / Re<strong>po</strong>rtá<br />

28 Budeme ma tretieho mobilného operátora? / Rozhovor<br />

30 Video <strong>na</strong> PC III.<br />

40 Domáce kino I.<br />

44 Atramentové tlaèiarne <strong>od</strong> A <strong>po</strong> Z / Preh¾ad trhu<br />

HARDWARE<br />

´<br />

52 Testovali sme: Výkonné atramentové tlaèiarne<br />

do kancelárie a <strong>na</strong> fototlaè<br />

58 Bezdrôtová sie SparkLAN<br />

60 Integra A950<br />

63 Pa<strong>na</strong>sonic GD67<br />

64 INET-800 ISDN Router<br />

66 Toshiba e740<br />

67 Externý disk s pri<strong>po</strong>jením <strong>po</strong>mocou USB<br />

68 Dell Latitude C840<br />

69 Acer TravelMate 632XC<br />

70 Toshiba Satellite 5100-603<br />

71 HP Omnibook xt 6200<br />

72 Dve sedemnástky <strong>od</strong> iiYamy<br />

72 Projektor Mitsubishi XL1U<br />

74 HP Photosmart 320<br />

76 Xerox Phaser 3400N<br />

77 Lexmark E210 a E320<br />

77 Videoprojektor 3M MP8765<br />

SERVIS<br />

116 Vírusový radar<br />

118 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 8. èas: Softvérový výber<br />

120 Poradòa<br />

122 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

124 DVD okienko<br />

PROGRAMUJEME<br />

126 3D <strong>po</strong>èítaèová grafika / 7. èas: Zisovanie kolízií<br />

127 Auto tools / 8. èas<br />

129 Delphi v praxi / 18. èas: Ako <strong>na</strong> to? I.<br />

130 C++ p<strong>od</strong> Windows / 26. èas: Koniec seriálu<br />

132 Assembler p<strong>od</strong> Windows / 21. èas: Register + INI súbory I.<br />

134 ASP.NET / 6. èas: Prvý projekt vo Visual Studio .NET<br />

137 Malé ve¾ké databázy III. / 4. èas<br />

141 Grafika cez OpenGL / 3. èas: Inicializácia III. – Prvá aplikácia<br />

142 Ako <strong>na</strong> ná<strong>po</strong>veï / 4. èas<br />

144 Visual Basic II / 9. èas<br />

SOFTWARE<br />

78 Microsoft Visual Studio .NET<br />

82 Gamesy / Grand Theft Auto 3, Novinky <strong>na</strong> obzore<br />

84 Sharewarové okienko<br />

88 Wi<strong>na</strong>mp3 / Nová verzia <strong>po</strong>pulárneho prehrávaèa<br />

89 ResourceHacker 3.4.0 / Nástroj nielen pre hackerov<br />

90 LinuxWare: Utilitky a nástroje pre Linux<br />

92 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 4. èas<br />

96 LinuxNews<br />

2 PC REVUE 9/2002<br />

44<br />

PREH¼AD TRHU & TEST:<br />

Atramentové tlaèiarne<br />

<strong>od</strong> A <strong>po</strong> Z

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk 24. 7. – 15. 8.<br />

Upgrade operaèného systému Mac OS X – verzia 10.2<br />

Aromatický ventilátor<br />

TÚ zamietol <strong>po</strong>iadavky s<strong>po</strong>loènosti Orange Slovensko<br />

Osobný <strong>po</strong>èítaè má v Èechách 595−tisíc domácností<br />

Tretí Service Pack pre Win2k<br />

Orange predbehol ST v <strong>po</strong>ète zákazníkov<br />

USA T<strong>od</strong>ay hackli<br />

Ericsson dementoval fámu o <strong>po</strong>nuke z Redmondu<br />

Menší Memory Stick<br />

Od 1. 8. sekundová tarifikácia pre bytových zákazníkov<br />

Profinet.sk nezaplatil!<br />

IBM <strong>po</strong>iadalo NKÚ SR o vyko<strong>na</strong>nie kontroly<br />

Ako vývojári ušli zo súdnej lopaty<br />

DVD rekordéry mieria do notebookov!<br />

Na Zoz<strong>na</strong>me štartuje Kariéra<br />

Dell vyhadzuje Windows z deskto<strong>po</strong>v<br />

Red Hat a Sun chcú dosta Linux <strong>na</strong> desktop<br />

DVD+RW zrých¾uje!<br />

IBM prepúša!<br />

Na konferencii LinuxWorld v San Franciscu sa<br />

zúèastní i Microsoft!<br />

EuroTel zaplatil za licenciu UMTS<br />

Poznáme štart Xbox on−line<br />

Dve nové grafické karty <strong>od</strong> firmy Hercules<br />

Holandské futbalové kluby alujú Sony<br />

ST proti prijatiu tzv. eurozáko<strong>na</strong><br />

Orange uhradil prvú splátku za licenciu UMTS<br />

Wi<strong>na</strong>mp3 s chybami!<br />

Prvá internetová kaviareò v Afganistane<br />

ÈTÚ udelí ïalšie dve licencie v pásme 3,5 GHz<br />

Grafická karta s èi<strong>po</strong>m Soltek Xabre 400<br />

CCA Group, a. s., kúpila Expert&Partner engineering<br />

5 miliónov USD za nevyiadané faxovanie<br />

Windows 2000 Service Pack 3 je tu<br />

Canon nebude d<strong>od</strong>áva tlaèiarne Dellu<br />

Bude Èeský Telecom predáva pevné linky p<strong>od</strong> cenu?<br />

Samsung predstaví 666 MHz pamäte DDR−II<br />

Koniec èipu GeForce4 Ti4400<br />

Èo sa deje so serverom miesto.sk<br />

Zoz<strong>na</strong>m spúša ochranu pred spamom<br />

Microsoft <strong>od</strong>halí tajomstvo Windows<br />

Windows .Net server <strong>na</strong> stiahnutie<br />

VIA Technologies sa chystá <strong>na</strong> Wireless LAN<br />

Maxtor predstaví Fireball série 3<br />

Èí<strong>na</strong> druhá v predaji PC<br />

Intel zatvorí továreò v Izraeli!<br />

10 miliónov <strong>po</strong>kuty za zmazanie e−mailov!<br />

Microsoft bude dotova „lacné“ linuxové desktopy<br />

Fujifilm predstavil pä digitálov s xD PictureCard!<br />

OLED displeje <strong>od</strong> Teco Optronics u v októbri!<br />

Trh s notebookmi stále rastie!<br />

Výhra m<strong>od</strong> èi<strong>po</strong>v <strong>na</strong> súde<br />

Nový štandard pre flash pamäte!<br />

Atómy ako pamäové médium?<br />

AMD sa s<strong>na</strong>í doh<strong>od</strong>nú s výrobcom benchmarkov<br />

TÚ SR: „Výber tretieho operátora je OK!“<br />

Èlenovia API <strong>po</strong>vaujú inzerát ST za zavádzajúci<br />

Èeská <strong>po</strong>šta <strong>na</strong> Linuxe!<br />

USB 2 pre Linux – definitívne!<br />

Èeská verzia OpenOffice.org 1.0<br />

Predaj PDA zariadení klesol aj v druhom štvrroku<br />

Zaujímavá dvojica: .Net & Apache<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra RDRAM <strong>od</strong> SiS u tento mesiac?<br />

Pentium 4 3 GHz ešte tento rok<br />

HP prestane d<strong>od</strong>áva tlaèiarne Dellu<br />

Je pamäová karta SmartMedia màtva?!<br />

Uplatní sa technológia ink−jet pri chladení èi<strong>po</strong>v?<br />

Mobily budú konkurova digitálnym fotoaparátom!<br />

Nový 3D štandard webov<br />

Windows CE v šijacom stroji!<br />

LinuxWorld: Sun Linux 5.0<br />

Nový Mandrake, Debian, Mozilla a NetBSD<br />

Remote exploit pre PHP 4.2.0 & 4.2.1<br />

Service Pack 1 pre Win XP – zásah nielen proti pirátom.<br />

Z centrály Microsoftu prenikli informácie, e jed<strong>na</strong> z funkcií<br />

Service Packu 1 pre operaèný systém Windows XP <strong>od</strong>straòu−<br />

je <strong>na</strong>jèastejšiu monos obchádzania nevyhnutnej aktivácie<br />

tohto operaèného systému vo verzii urèenej pre ve¾ké p<strong>od</strong>ni−<br />

ky. Nie je iadnym tajomstvom, e ¾udia si <strong>na</strong>pr. doma<br />

<strong>na</strong>inštalujú nelegálnu kópiu systému Windows XP, prièom<br />

<strong>po</strong>uijú kód, ktorý je urèený pre ve¾ké organizácie. V tomto<br />

prípade sa aktivácia systému nevyaduje a zároveò vás sys−<br />

tém nenúti k opakovanej reaktivácii, ak vymeníte príliš ve¾a<br />

hardvérových súèastí vášho <strong>po</strong>èítaèa. Tomu by mal urobi<br />

koniec práve Service Pack. Ten má obsahova funkciu, ktorá<br />

v p<strong>od</strong>nikových edíciách Windows XP vykonáva celú inštalá−<br />

ciu z jedného centrálneho adresára a kontroluje celú sie.<br />

Takúto inštaláciu preto nevykonáte doma a ani v malých<br />

kanceláriách. Opisovaná funkcia inštalácie z centrálneho<br />

adresára sa vôbec netýka „noncor<strong>po</strong>rate“ edícií Windows<br />

XP. Service Pack 1 zároveò kontroluje dátumy a dåky všet−<br />

kých súborov z operaèného systému Windows XP, aby tak<br />

zabránil hackerom meni súbory. P<strong>od</strong>¾a informácií sa <strong>po</strong> in−<br />

štalovaní Service Pack 1 zavedie nevyhnutnos reaktivácie aj<br />

pre p<strong>od</strong>nikové edície a ich „výh<strong>od</strong>a“ sa tým v p<strong>od</strong>state ruší.<br />

MP3 prehrávaè s rádiom a <strong>na</strong>hrávaním hlasu. S<strong>po</strong>loènos<br />

Samsung uviedla <strong>na</strong> trh jeden z <strong>na</strong>jmenších MP3/WMA pre−<br />

hrávaèov, bez batérií má hmotnos len 35 gramov.<br />

Umoòuje prehráva hudobné skladby vo ve¾mi dobrej kva−<br />

lite a obsahuje aj displej. Na displeji sa zobrazuje názov<br />

skladby a interpreta v troch riadkoch. Displej je p<strong>od</strong>farbený<br />

m<strong>od</strong>rým svetlom. Súèasou d<strong>od</strong>ávky je softvér Audio<br />

Ma<strong>na</strong>ger, ktorý dokáe<br />

prehráva skladby z CD<br />

média umiestneného v<br />

<strong>po</strong>èítaèi priamo do YP−<br />

90 <strong>po</strong>mocou pri<strong>po</strong>jenia<br />

cez <strong>po</strong>rt USB. Na jednu<br />

súpravu 2× AA batérií<br />

vydrí YP−90 p<strong>od</strong>¾a<br />

výrobcu asi 15 h<strong>od</strong>ín.<br />

Ve¾kou výh<strong>od</strong>ou, ktorá<br />

<strong>od</strong>lišuje tento prístroj <strong>od</strong><br />

konkurencie, je, e YP−<br />

90 obsahuje FM rádio a dokáe aj <strong>na</strong>hráva zvuk <strong>po</strong>mocou<br />

zabudovaného mikrofónu. Pamä pre hudbu je 64 MB a tá<br />

<strong>po</strong>staèuje asi <strong>na</strong> h<strong>od</strong>inu kvalitne <strong>na</strong>hranej hudby alebo 4<br />

h<strong>od</strong>iny <strong>na</strong>hraného hlasu. FM rádio má <strong>na</strong>stavených 10 sta−<br />

níc, súèasou je ekvalizér s piatimi <strong>na</strong>staveniami (jedno<br />

z toho je <strong>po</strong>uívate¾ské).<br />

Nový Windows 98 kompatibilný OS do roka a do dòa!<br />

Èíòania majú dos mono<strong>po</strong>lného <strong>po</strong>stavenia „cudzích“ soft−<br />

vérových s<strong>po</strong>loèností, a preto sa rozh<strong>od</strong>li vyvinú nový ope−<br />

raèný systém <strong>na</strong> binárnej úrovni, plne kompatibilný s Win−<br />

dows 98 <strong>od</strong> Microsoftu. Myšlienka viac−menej <strong>od</strong>vá<strong>na</strong>.<br />

Preèo Windows 98, to je jasné, v Èíne je ešte ve¾a staršieho<br />

„eleza“, <strong>na</strong> ktorom sa niè novšie prevádzkova nedá, pri−<br />

èom funkcie Windows 98 sú pre väèšinu <strong>po</strong>uívate¾ov viac<br />

ne dostatoèné. Na druhej strane si treba uvedomi, e bi−<br />

nár<strong>na</strong> kompatibilita je <strong>od</strong>ôv<strong>od</strong>nená <strong>po</strong>trebou prevádzky<br />

kancelárskeho balíka Office. Jedn<strong>od</strong>uchšie by urèite bolo<br />

zamera sa <strong>na</strong> kompatibilitu súborových formátov tohto<br />

balíka ne <strong>na</strong> úplnú binárnu kompatibilitu <strong>na</strong> úrovni ope−<br />

raèného systému. Na projekte s<strong>po</strong>lupracuje 18 komerèných<br />

subjektov s<strong>po</strong>loène s viacerými univerzitami v krajine. Všetci<br />

si trúfajú vývoj ukonèi v „<strong>od</strong>vánom“ termíne jedného roka!<br />

V<strong>od</strong>ou chladený notebook. Znie to síce neuverite¾ne, ale<br />

je to tak, s<strong>po</strong>loènos Hitachi uviedla <strong>na</strong> trh notebook s chla−<br />

diacim aparátom zaloeným <strong>na</strong> cirkulácii v<strong>od</strong>y. P<strong>od</strong>¾a tlaèo−<br />

vej správy je notebook vybavený systémom „trubièiek“ <strong>na</strong>−<br />

plnených v<strong>od</strong>ou, ktorých úlohou je <strong>od</strong>vádza teplo. A to ešte<br />

nie je všetko, „horúca“ v<strong>od</strong>a je vyvedená <strong>na</strong> ochladenie do<br />

prieh¾adnej nádre umiestnenej <strong>na</strong> zadnej strane LCD pa−<br />

nela tak, aby ju, samozrejme, kadý videl. V notebooku náj−<br />

dete procesor Pentium 4−M taktovaný <strong>na</strong> 1,8 GHz.<br />

PC a myš s tlaèiaròou v jednom. Casiu sa asi zdalo, e<br />

súèasné <strong>po</strong>èítaèové myši sú príliš jednostranne vyuívané.<br />

Tak sa ich schopnosti rozh<strong>od</strong>la rozšíri. Technici <strong>po</strong>uili<br />

„genetickú manipu−<br />

láciu“ a výsledkom<br />

je myš Casio KP−C50,<br />

ktorá<br />

okrem<br />

klasic−<br />

kého beha−<br />

nia <strong>po</strong> svojej p<strong>od</strong>loke<br />

dokáe aj tlaèi <strong>na</strong> papier.<br />

Konkrétne <strong>na</strong> papierové<br />

prúky, ktoré sa následne dajú<br />

vyui ako lepiace etikety.<br />

Potrebujete detektor li? Nijaký problém! S blíiacimi sa<br />

vo¾bami by sa detektor li celkom h<strong>od</strong>il. Pomocou neho mô−<br />

ete overi, èi váš ob¾úbený <strong>po</strong>litik skutoène hovorí pravdu<br />

a bude sa za vás <strong>po</strong> zvolení do parlamentu bi a do roztr−<br />

hania tela ☺. Takéto zariadenie existuje a volá sa Truster.<br />

Výh<strong>od</strong>ou je, e ho môete nosi stále so sebou. Vyuíva exter−<br />

ný alebo interný mikrofón, dokonca funguje aj v pre<strong>po</strong>jení<br />

s mobilným telefónom, televízorom èi hi−fi veou.<br />

Pred <strong>po</strong>uitím Trustera musíte vyko<strong>na</strong> kalibráciu prístroja<br />

<strong>na</strong> konkrétnu osobu. Pritom musíte vyšetrovanú osobu neja−<br />

kým spôsobom prinúti, aby 10 a 15 sekúnd hovorila èistú<br />

pravdu. Potom u prístroj zobrazuje, èi osoba klame alebo<br />

hovorí pravdu, rov<strong>na</strong>ko môete zisti aj mieru p<strong>od</strong>rádenia<br />

osoby. Pracuje so stupnicou s deviatimi stupòami: èistá prav−<br />

da, pravda/prefíkanos, p<strong>od</strong>rádenos/vzrušenie, neistota,<br />

ve¾ká p<strong>od</strong>rádenos, vyhýbavos, extrémne p<strong>od</strong>rádenie/<br />

vzrušenie, vedomá nepresnos, lo. Tieto stupne vyjadruje<br />

v p<strong>od</strong>obe jabåèka – celé jabåèko prístroj ukazuje pri èistej<br />

pravde. Pôv<strong>od</strong>ne bol Truster vytvorený <strong>na</strong> objednávku izrael−<br />

skej tajnej sluby. Jeho základnou myšlienkou je zaz<strong>na</strong>mená−<br />

vanie zmeny tlaku krvi v hlasivkách. P<strong>od</strong>¾a výrobcu dosahuje<br />

Truster pri testoch 80 a 82−percentnú pravdivos experimen−<br />

tov. Truster je nezávislý <strong>od</strong> jazyka a zaz<strong>na</strong>menáva len zvuk.<br />

Predajná ce<strong>na</strong> Trustera je <strong>po</strong> pre<strong>po</strong>èítaní <strong>na</strong> slovenské<br />

koruny okolo 3550 Sk vrátane dane. D<strong>od</strong>ávka zahàòa aj<br />

batérie, kábel <strong>na</strong> telefón a televízor.<br />

Ako p<strong>od</strong>svieti vreckový <strong>po</strong>èítaè? P<strong>od</strong>svietenie displeja<br />

výrazným spôsobom ovplyvòuje elektrickú s<strong>po</strong>trebu vrecko−<br />

vého <strong>po</strong>èítaèa. Výrobcovia PDA obyèajne uvádzajú výdr <strong>na</strong><br />

batérie bez p<strong>od</strong>svietenia. Horšie je, e s vypnutým p<strong>od</strong>svie−<br />

tením za šera alebo aj v miestnosti <strong>na</strong> väèšine displejov<br />

v PDA neuvidíte prakticky niè.<br />

Jedno z riešení prináša firma, ktorá sa okrem iného špecia−<br />

lizuje <strong>na</strong> príslušenstvo k PDA. V jej <strong>po</strong>nuke pribudlo dotyko−<br />

vé pero s oz<strong>na</strong>èením Penlight Stylus. Na jeho konci je LED,<br />

ktorá svieti bielym svetlom. Vnútro tohto pera obsahuje<br />

dostatoène silnú batériu, výrobca uvádza monos kado−<br />

denného <strong>po</strong>uívania <strong>po</strong>èas troch mesiacov. Svetlo zapnete<br />

otoèením jednej èasti pera oproti druhej. Penlight Stylus<br />

môete <strong>po</strong>ui aj v noci, <strong>na</strong>pr. pri h¾adaní správnej <strong>po</strong>lohy<br />

pri zasúvaní k¾úèa do zámky.<br />

aenie proti swapperom <strong>po</strong>kraèuje. Najob¾úbenejšou<br />

technikou je infiltrácia do siete P2P s mnostvom „faloš−<br />

ného“ obsahu. Princíp je jedn<strong>od</strong>uchý, ¾udia si stiahnu nieèo<br />

úplne iné, ne pôv<strong>od</strong>ne chceli, a <strong>po</strong> nieko¾kých desiatkach<br />

megajbajtov zbytoène stiahnutých dát prestanú P2P sluby<br />

4 PC REVUE 9/2002

N O V I N K Y<br />

<strong>po</strong>uíva dobrovo¾ne. Iné, všeobecne zákernejšie techniky<br />

pravdep<strong>od</strong>obne v blízkej budúcnosti stretneme hneï <strong>po</strong><br />

schválení príslušných predpisov a právnych noriem v Kon−<br />

grese, ochraòujúcich autorov pri boji proti pirátom.<br />

Elektronické r<strong>od</strong>inné album. Firma Visioneer, ktorú z náš−<br />

ho èasopisu <strong>po</strong>znáte ako pr<strong>od</strong>ucenta skenerov, predstavila<br />

zariadenie <strong>na</strong>zvané PhotoPort TV 100. Odráa trend dnešnej<br />

doby – elektronické fotografie a ich správu. Pomocou neho<br />

môete fotografie nielen prehliada, ale aj upravova a pri<br />

tejto èinnosti ne<strong>po</strong>trebujete <strong>po</strong>èítaè. Zariadenie <strong>po</strong>zostáva<br />

z èítaèky pamäových kariet (CompactFlash typu I alebo II<br />

a SmartMedia), bezdrôtovej klávesnice <strong>na</strong> zadávanie opisov<br />

fotografií, dia¾kového ovládania a káblov <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie k te−<br />

levízii alebo <strong>po</strong>èítaèu (<strong>po</strong>mocou <strong>po</strong>rtu USB). Pouívate¾ môe<br />

<strong>po</strong>mocou PhotoPort TV100 fotografie otáèa, orezáva, kopí−<br />

rova a vymazáva. Rov<strong>na</strong>ko má monos zmenil <strong>po</strong>zíciu foto−<br />

grafie v rámci albumu, prida bublinkový text, rámèek a <strong>po</strong>−<br />

dobne. Ce<strong>na</strong> PhotoPort TV 100 je 100 dolárov.<br />

Videohry šk<strong>od</strong>ia vášmu zdraviu! Nová štúdia z Ja<strong>po</strong>nska<br />

ukázala, e neprimerane dlhé hranie videohier má vplyv <strong>na</strong><br />

¾udský mozog. Jej výsledky ukazujú, e ak sa hráte denne<br />

viac ako dve h<strong>od</strong>iny, redukuje sa aktivita mozgovej kôry<br />

v èelnom laloku mozgu. Je to miesto, kde sa <strong>na</strong>chádza<br />

emoèné a kreatívne centrum, rov<strong>na</strong>ko sú tu umiestnené<br />

centrá, ktoré formujú váš charakter. V štúdii bolo monitoro−<br />

Vízia budúcnosti IT firiem<br />

P<strong>od</strong>¾a niektorých a<strong>na</strong>lytikov je ve¾mi pravdep<strong>od</strong>obné, e<br />

v budúcich <strong>po</strong>èítaèoch <strong>od</strong> firmy Apple sa budú <strong>po</strong>uíva<br />

procesory <strong>od</strong> firmy Intel. Rov<strong>na</strong>ká skupi<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lytikov<br />

pred<strong>po</strong>kladá aj ve¾mi úzku s<strong>po</strong>luprácu s<strong>po</strong>loèností Dell<br />

a Sun Microsystems a ïalšie <strong>po</strong>silnenie výnosov zo slu−<br />

ieb s<strong>po</strong>loènosti IBM.<br />

Svet v oblasti IT <strong>po</strong>trebuje výz<strong>na</strong>mné zmeny – tie sa<br />

uskutoènila <strong>na</strong>jneskôr do dvoch rokov. To je názor<br />

Andrewa Neffa, ktorý ako prvý a<strong>na</strong>lytik u v januári 2001<br />

pred<strong>po</strong>vedal s<strong>po</strong>jenie HP – Compaq. P<strong>od</strong>¾a neho existu−<br />

je v súèasnosti asi 80−percentná šanca, e Apple zaène<br />

<strong>po</strong>uíva procesory <strong>od</strong> firmy Intel v horizonte <strong>od</strong> jedného<br />

do štyroch rokov. Apple v súèasnosti <strong>po</strong>uíva procesory<br />

<strong>od</strong> firmy Motorola a IBM, ktoré momentálne dosahujú<br />

maximálnu taktovaciu frekvenciu 1 GHz. Procesory Intel<br />

dnes u prekraèujú hranicu 2,5 GHz a <strong>po</strong>skytujú vyšší<br />

vý<strong>po</strong>ètový výkon. Ak má <strong>na</strong>sta boj o výkon medzi plat−<br />

formou PC a Apple, jed<strong>na</strong> z moností pre Apple je <strong>po</strong>sil−<br />

ni výkon procesora. Pri<strong>po</strong>meòme, e zo zaèiatku bol<br />

operaèný systém Mac OS vyvíjaný tak, e existoval jeho<br />

vaných 240 ja<strong>po</strong>nských muov a ien, prièom ich vek sa<br />

<strong>po</strong>hyboval <strong>od</strong> 6 do 29 rokov. Títo ¾udia sa hrali v rozlièných<br />

h<strong>od</strong>inách dòa. U vyšetrovaných osôb bolo <strong>po</strong>zorované<br />

zvýšené beta vlnenie, èo indikuje silnú aktivitu mozgovej<br />

kôry v èelnom laloku. U ¾udí, ktorí sa hrali <strong>od</strong> jednej do<br />

troch h<strong>od</strong>ín tri alebo štyri dni v týdni, sa <strong>po</strong>zorovalo<br />

zníenie aktivity mozgovej kôry. U tej èasti osôb, ktorá sa<br />

hrala viac ako dve h<strong>od</strong>iny kadý deò, sa <strong>po</strong>zorovala takmer<br />

nulová aktivita mozgovej kôry.<br />

P<strong>od</strong>¾a závereènej správy vedúci tímu vyslovil hy<strong>po</strong>tézu, e<br />

väèši<strong>na</strong> hier je zameraná len <strong>na</strong> hráèove reflexy a vnemové<br />

schopnosti, zatia¾ èo ostatná èas mozgu ostáva bez aktivi−<br />

ty. Ve¾a hier <strong>na</strong>v<strong>od</strong>zuje atmosféru teroru. R<strong>od</strong>ièia by p<strong>od</strong>¾a<br />

tejto správy mali venova ove¾a väèšiu <strong>po</strong>zornos tomu, aké<br />

hry sa ich deti vlastne hrajú.<br />

Ohrozí <strong>po</strong>v<strong>od</strong>òová katastrofa výrobu AMD vo FAB 30?<br />

P<strong>od</strong>¾a oficiálneho vyjadrenia AMD by mal by ich výrobný<br />

záv<strong>od</strong> v Dráïanoch, ktorého súèasou je aj FAB 30, v <strong>po</strong>−<br />

riadku, hoci väèši<strong>na</strong> okolitej oblasti je p<strong>od</strong> v<strong>od</strong>ou. Predsta−<br />

vitelia oèakávajú, e <strong>na</strong>priek katastrofálnemu stavu v Drá−<br />

ïanoch bude výroba <strong>po</strong>kraèova normálne, a neoèakávajú<br />

sa iadne výpadky. Prístup do výrobného záv<strong>od</strong>u zostáva<br />

otvorený aj z dráïanského letiska, aj z hlavných dia¾nic.<br />

Výrobné záv<strong>od</strong>y sú umiestnené vysoko <strong>na</strong>d riekou, take<br />

záplava sa ich nedotkla a prevádzka by nemala by ohro−<br />

zená, ani keby sa situácia ešte o nieèo zhoršila. FAB 30 je<br />

pre AMD k¾úèovým výrobným záv<strong>od</strong>om, a to jed<strong>na</strong>k z tech−<br />

nologického h¾adiska, ale aj z h¾adiska objemu výroby.<br />

AMD vo FAB 30 u <strong>po</strong>uíva technológiou 0,13 mikrometra<br />

a jej maximál<strong>na</strong> roèná výrobná kapacita v roku 2003<br />

dosiahne 50 miliónov mikroprocesorov. Keby došlo k ohro−<br />

zeniu výroby, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to pre AMD cite¾nú ranu.<br />

Èo asi dokáe autorádio za 1500 USD? S<strong>po</strong>loènos Sony<br />

zaène <strong>na</strong> európsky trh d<strong>od</strong>áva autorádio s ty<strong>po</strong>vým oz<strong>na</strong>−<br />

èeným MEX – 1HD. Ako si u i p<strong>od</strong>¾a obrázka môete všim−<br />

nú, tento „jukebox“ vyzerá ve¾mi dobre a dis<strong>po</strong>nuje i mno−<br />

stvom zaujímavých funkcií. To, e dokáe prehráva pesniè−<br />

ky vo formáte MP3, nie je a také prevratné, dis<strong>po</strong>nuje však<br />

zabudovaným diskom, kde si môete uloi hudbu v celko−<br />

vej dåke a 169 h<strong>od</strong>ín (samozrejme vo formáte MP3).<br />

preklad aj pre procesory Intel, túto cestu však Apple pred<br />

èasom opustil.<br />

Ve¾ké zmeny èakajú s<strong>po</strong>loènos IBM. P<strong>od</strong>¾a a<strong>na</strong>lytikov<br />

pôjde o urèitý ústup <strong>od</strong> jej vnímania ako tradièného<br />

výrobcu hardvéru k celosvetovej jednotke v oblasti <strong>po</strong>sky−<br />

tovania sluieb. Predurèuje ju k tomu široká sie <strong>po</strong>bo−<br />

èiek, ve¾kos firmy i jej organizaèná štruktúra.<br />

Jednotkou v oblasti pr<strong>od</strong>ukcie z<strong>na</strong>èkových PC sa má<br />

p<strong>od</strong>¾a a<strong>na</strong>lytikov sta s<strong>po</strong>loènos Dell. Je to dané nízkymi<br />

výrobnými a predajnými nákladmi. Dell bude ve¾mi silný<br />

aj v oblasti výroby serverov a notebookov. Z dôv<strong>od</strong>u ïal−<br />

šieho zniovania nákladov sa špekuluje o výz<strong>na</strong>ènejšom<br />

prech<strong>od</strong>e Dellu k procesorom <strong>od</strong> firmy AMD a k operaè−<br />

nému systému Linux. V súvislosti so servermi skupi<strong>na</strong><br />

a<strong>na</strong>lytikov oèakáva ove¾a tesnejšie vzahy Dell – Sun Mic−<br />

rosystems, prípadne aj EMC.<br />

Situácia s<strong>po</strong>loènosti HP je zatia¾ nejasná – kúpa firmy<br />

Compaq zaviedla do zabehnutého systému neistotu. Si−<br />

tuácia <strong>na</strong> Wall Street momentálne ne<strong>na</strong>svedèuje tomu, e<br />

sa HP mala sta <strong>na</strong>jväèšou a <strong>na</strong>jbohatšou s<strong>po</strong>loènosou<br />

v oblasti IT. Náklady <strong>na</strong> reštrukturalizáciu sú obrovské<br />

a ekonomická situácia v USA novému HP nijako nepraje.<br />

Vyuíva štandardné kódovanie ATRAC3, táto technológia je<br />

<strong>po</strong>uitá i pri MiniDiscu <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènosti Sony. Autorádio MEX−<br />

1HD je schopné s<strong>po</strong>lupracova i s pamäovou kartou Sony<br />

Memory Stick. Prehráva prepisovate¾né CD tak kvalitne a<br />

bezproblémovo ako normálne CD. TFT displej dokáe zob−<br />

razi ID 3 informácie, ktoré môe obsahova kadá MP3<br />

skladba, a dokáe ju graficky znázorni. Autorádio má<br />

zabudovaný zosilòovaè a aj vïaka nemu je schopné do−<br />

siahnu výkon a 4 × 45 W. Predný panel autorádia je<br />

<strong>od</strong>nímate¾ný a takisto je moné autorádio ovláda dia¾−<br />

kovým ovládaním. Jediným <strong>od</strong>strašujúcim faktorom pri<br />

tomto malom zázraku je jeho ce<strong>na</strong> – 1500 dolárov ☹.<br />

Intel Banias – menej GHz, nišia s<strong>po</strong>treba, ale nie niší<br />

výkon! Nový procesor Banias <strong>od</strong> firmy Intel má jednoz<strong>na</strong>è−<br />

ný cie¾ – us<strong>po</strong>ri èo <strong>na</strong>jviac energie a predåi tak dobu<br />

výdre <strong>na</strong> batérie v mobilných zariadeniach. Na trh príde<br />

v budúcom roku, a to v troch taktovacích frekvenciách. Ofi−<br />

ciálne zdroje zatia¾ hovoria o 1,4 GHz, 1,5 GHz a 1,6 GHz.<br />

S jeho <strong>na</strong>sadením sa <strong>po</strong>èíta predovšetkým v ultra¾ahkých<br />

notebookoch, v blade serveroch, prípadne aj vo vybraných<br />

ty<strong>po</strong>ch stolných <strong>po</strong>èítaèov. Nevyluèuje sa ani verzia s frek−<br />

venciou 1,3 GHz.<br />

Pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí sa orientujú len p<strong>od</strong>¾a taktovacej<br />

frekvencie, tak môe by nový procesor urèitým sklamaním.<br />

Zo stránky taktovacej frekvencie bude „<strong>po</strong>malší“ ako proce−<br />

sor Pentium 4 pre notebooky, ktorý dosiahne v štvrtom<br />

štvrroku taktovaciu frekvenciu 2,2 GHz. Procesor Celeron<br />

pre notebooky pritom u teraz beí <strong>na</strong> frekvencii 1,2 GHz.<br />

P<strong>od</strong>obne, ako je to pri procesore AMD Athlon alebo<br />

iných konkurenèných èi<strong>po</strong>ch (Motorola, Cyrix, AMD, IDT),<br />

bude však výkonnos procesora Banias lepšia, ako<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje jeho pracovná frekvencia. P<strong>od</strong>¾a Intelu Banias<br />

dokáe vyko<strong>na</strong> v rámci jedného cyklu viac úloh v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>−<br />

ní s procesorom Pentium 4. Zvyšovanie pracovnej frekven−<br />

cie toti jednoz<strong>na</strong>ène vedie k zvyšovaniu s<strong>po</strong>treby energie.<br />

Banias tak má ma p<strong>od</strong>¾a Intelu celkovo vyšší výkon, a to pri<br />

nišej s<strong>po</strong>trebe energie ako doterajšie procesory Intel pre<br />

mobilné zariadenia. Notebooky s novým èi<strong>po</strong>m s<strong>po</strong>trebujú<br />

zhruba o 25 % menej energie. Pokia¾ sa výkon <strong>po</strong>èítaèa<br />

v notebooku nebude aktuálne vyuíva, dôjde k vypnutiu<br />

ucelených blokov vnútri <strong>po</strong>èítaèa.<br />

Verejnos však má u zauívaný zvyk rešpektova ako<br />

meradlo výkonu hlavne taktovaciu frekvenciu procesora.<br />

Na tomto fakte samotný Intel získal v druhom <strong>po</strong>lroku tohto<br />

roka èas trhu <strong>od</strong> AMD. Ceny a marketingová <strong>po</strong>litika AMD<br />

sa tomuto trendu prispôsobili. Procesor Athlon XP 2000+<br />

má p<strong>od</strong>¾a AMD výkon <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ný s Intel Pentium 4 <strong>na</strong> 2<br />

GHz. V skutoènosti <strong>po</strong>uíva Athlon XP 2000+ taktovaciu<br />

frekvenciu 1,7 GHz. Jeho ce<strong>na</strong> však zhruba z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

procesoru Intel Pentium 1,7 GHz.<br />

Banias môe síce tento <strong>na</strong>stavený trend zmeni, ale<br />

zauívané zvyklosti sa menia len ako. Z technologického<br />

h¾adiska bol Banias vyvíjaný v Izraeli. Kapacita jeho pamä−<br />

te cache nie je zatia¾ známa – oèakáva sa však 512 KB, ale<br />

vo výkonnejších verziách to môe by a 1 MB. Notebooky<br />

s procesorom Banias budú ma pritom integrovaný adaptér<br />

<strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu 802.11.<br />

Ce<strong>na</strong> 1,3 GHz verzie by mala by v rozmedzí 200 ÷ 230<br />

USD, 1,4 GHz verzie 290 ÷ 315 USD, 1,5 GHz verzie 420<br />

÷ 445 USD a ceny 1,6 GHz verzie by sa mali <strong>po</strong>hybova<br />

v rozmedzí 630 ÷ 660 USD. Isté je, e prvé verzie Baniasu<br />

sa budú vyrába aktuálnou technológiou 0,13 mikrometra,<br />

u v priebehu <strong>po</strong>sledného štvrroka budúceho roku by sa<br />

však mala objavi 1,8 GHz verzia vyrábaná technológiou<br />

90 <strong>na</strong>nometrov! P<strong>od</strong>robné špecifikácie mikroprocesora<br />

Banias by mal Intel uvo¾ni <strong>na</strong> konferencii Microprocessor<br />

Forum, ktorá sa v októbri uskutoèní v americkom meste San<br />

Calif. Celkom isto sa nejaká informácia dostane <strong>na</strong> svetlo<br />

sveta u v rámci septembrovej vývojárskej konferencie IDF,<br />

ktorá sa <strong>od</strong> 9. do 12. septembra uskutoèní v San José<br />

a z ktorej vám prinesieme p<strong>od</strong>robné sprav<strong>od</strong>ajstvo.<br />

Nový procesor Cell. Na svete je nový procesor s názvom<br />

Cell. Stoja za ním IBM, Sony a Toshiba, ktorí doò investo−<br />

vali pribline 400 miliónov amerických dolárov. Jeho pô−<br />

6 PC REVUE 9/2002

N O V I N K Y<br />

v<strong>od</strong>né urèenie je by mozgom tretej generácie hracej konzoly Playstation. Cell je <strong>na</strong>vrhnu−<br />

tý tak, aby okrem bených procesorových úloh dokázal spracova aj nároèné grafické<br />

vý<strong>po</strong>èty. Okrem toho by mal zvládnu vysokokapacitnú komunikáciu, <strong>po</strong>trebnú <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> prenos kvalitného videa z internetu a s<strong>po</strong>luprácu s rôznymi zariadeniami. A <strong>na</strong>vyše èipy<br />

Cell vedia medzi sebou komunikova a s<strong>po</strong>loène zdie¾a výkon. Pomôc by tomu mali <strong>na</strong>j−<br />

mä tieto technické parametre: trilión vý<strong>po</strong>ètov za sekundu, 4 a 16 procesorových jadier.<br />

Na trhu by sa však mal objavi v rokoch 2004 a 2005.<br />

ST: Najlacnejší internet je <strong>na</strong> Slovensku. P<strong>od</strong>¾a pre<strong>po</strong>ètov ST stojí v silnej prevádzke h<strong>od</strong>i−<br />

<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenia <strong>na</strong> internet bez DPH 1,08 EUR. V ÈR je to 1,56 EUR, v Po¾sku 1,42 EUR<br />

a v Maïarsku 1,19 EUR. V slabej prevádzke zaplatia Slováci za h<strong>od</strong>inu pri<strong>po</strong>jenia 0,54<br />

EUR, Èesi 0,57 EUR, Poliakov vyjde h<strong>od</strong>i<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenia 0,71 EUR a Maïarov 0,64 EUR.<br />

Ak sa k cenám pri<strong>po</strong>èíta DPH, v slabej prevádzke zaplatia Èesi menej, teda 0,59 EUR<br />

za h<strong>od</strong>inu, zatia¾ èo <strong>na</strong> Slovensku je to u 0,67 EUR <strong>na</strong> h<strong>od</strong>inu. P<strong>od</strong>¾a ST je to dané tým,<br />

e DPH <strong>na</strong> <strong>po</strong>skytovanie internetových hovorov je v SR vo výške 23 %, kým v ÈR je to len<br />

5 %. Tieto peniaze, ktoré cenu zvyšujú, plynú štátu, nie telekomunikaèným operátorom.<br />

V Po¾sku h<strong>od</strong>i<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenia v slabej prevádzke vyjde <strong>na</strong> 0,76 EUR s DPH vo výške 7 %<br />

a v Maïarsku je to 0,80 EUR pri DPH 25 %.<br />

Malý vreckový <strong>po</strong>èítaè s dlhou výdrou <strong>na</strong> batérie.<br />

Taiwanský výrobca ASUSTEK Computer (<strong>www</strong>.<br />

asus.com) uviedol <strong>na</strong> trh <strong>na</strong>jnovší vreckový <strong>po</strong>èítaè<br />

MyPal A600. Výh<strong>od</strong>y nového m<strong>od</strong>elu sú hlavne<br />

v malých rozmeroch (125 × 75 × 12,8 mm) a níz−<br />

kej hmotnosti (138 gramov). Puzdro je vytvorené<br />

z lešteného hliníka. Zaujímavá je aj výdr pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie – a 15 h<strong>od</strong>ín.<br />

Základom MyPal A600 je procesor Intel PXA250<br />

s taktom 400 MHz, 64 MB RAM a 32 MB pamäte<br />

flash. Operaèný systém je Microsoft Pocket PC<br />

2002. Displej má štandardné rozmery uhloprieèky<br />

3,5 palca, displej je dotykový s rozlíšením 240 ×<br />

320 b<strong>od</strong>ov a 16−bitovou farebnou håbkou. Vo výba−<br />

ve sa <strong>na</strong>chádza zabudovaný mikrofón, repr<strong>od</strong>uktor,<br />

infraèervené rozhranie, sériové pri<strong>po</strong>jenie a slot pre<br />

CompactFlash. Výrobca k štandardnej softvérovej výbave priba¾uje niektoré 3D hry a MP3<br />

audiosúbory.<br />

Èeský Telecom <strong>po</strong>núkne internet za paušál, ale... Od 1. 10. 2002 <strong>po</strong>núkne Èeský<br />

Telecom (ÈT) <strong>po</strong>èas víkendov prístup k internetu prostredníctvom vytáèaného pri<strong>po</strong>jenia za<br />

paušál. Základom nového konceptu, <strong>na</strong>zvaného Internet plus, je <strong>po</strong>platok za <strong>po</strong>uitie siete<br />

ÈT. K tomuto <strong>po</strong>platku si ISP pridá ¾ubovo¾nú sumu ako maru. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e pre−<br />

vádzkovatelia internetu zadarmo si teraz sami budú teoreticky môc urèova maru <strong>na</strong>mies−<br />

to toho, aby dostávali <strong>po</strong>platok <strong>na</strong> základe cenového rozh<strong>od</strong>nutia ÈTÚ, dá sa medzi nimi<br />

oèakáva cenová voj<strong>na</strong>, z ktorej môe profitova zákazník. Novým konceptom pri<strong>po</strong>jenia<br />

k internetu však ÈT elegantne obišiel cenové rozh<strong>od</strong>nutie ÈTÚ a jeho prípadná realizácia<br />

by vrátila èeský internet do doby hlbokého mono<strong>po</strong>lu. ISP <strong>po</strong>skytujúcemu vytáèané pri<strong>po</strong>−<br />

jenie by sa vôbec neoplatilo ma servery umiestnené v sieti alter<strong>na</strong>tívneho operátora.<br />

Namiesto súèasných 80 halierov v špièke by jeho zákazníkov toti prístup vyšiel <strong>na</strong> 108<br />

halierov.<br />

MP3 prehrávaè v obleèení, <strong>na</strong>pájaný ener−<br />

giou ¾udského tela! Nemecká s<strong>po</strong>loènos<br />

Infineon síce predstavila kompletné riešenie,<br />

ktoré umoní „zabudovanie“ MP3 prehrávaèa<br />

priamo do obleèenia, jeho reálny nástup <strong>na</strong><br />

trh však mono oèakáva <strong>na</strong>jskôr v horizonte<br />

troch a štyroch rokov.<br />

Základom zariadenia má by èip <strong>od</strong> s<strong>po</strong>−<br />

loènosti LSI, bude obsahova slot pre pamäo−<br />

vú kartu MultiMedia Card, konektor <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>−<br />

jenie slúchadiel, mikrofónu a batérie. Ovláda−<br />

nie prístroja má zaisova miniatúr<strong>na</strong> klávesnica<br />

zabudovaná do obleèenia alebo jedn<strong>od</strong>uchý<br />

systém <strong>na</strong> roz<strong>po</strong>znávanie hlasových príkazov.<br />

I keï prvá verzia prístroja bude pravde<strong>po</strong>−<br />

dobne vyuíva <strong>na</strong>pájanie z batérie, vývojári<br />

s<strong>po</strong>loènosti Infineon u usilovne pracujú <strong>na</strong> ve¾mi zaujímavej alter<strong>na</strong>tíve. Na <strong>na</strong>pájanie<br />

zariadenia by sa toti malo v budúcnosti vyuíva „zvyškové teplo“ ¾udského tela!<br />

Ako <strong>na</strong> výrobu èi<strong>po</strong>v s presnosou jedného atómu? P<strong>od</strong>¾a Moorovho záko<strong>na</strong> dochádza<br />

k zdvojnásobeniu <strong>po</strong>ètu tranzistorov v èi<strong>po</strong>ch s periódou 18 a 24 mesiacov. Hrúbka izo−<br />

laènej vrstvy medzi jednotlivýcmi èasami èipu je v súèasnosti <strong>na</strong> úrovni asi stovky atómov.<br />

Pri takejto ve¾kosti príliš neprekáa, ak sú <strong>po</strong>èas výroby jednotlivé masky <strong>na</strong>nášané s pres−<br />

nosou pár atómov. U v blízkej budúcnosti sa však oèakáva nástup technológií, pri kto−<br />

rých bude hrúbka izolaènej vrstvy iba 20 atómov. A tu by u v súèasnosti dosahovaná pres−<br />

8 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

nos umiestnenia jednotlivých masiek pri výrobe mohla spôsobi<br />

nefunkènos procesora.<br />

Doterajšie <strong>na</strong>jlepšie mikroskopy dosahujú presnos 2 angströmy<br />

(0,2 <strong>na</strong>nometrov). No vzdialenos medzi atómami kremíka – dote−<br />

rajšej základnej suroviny <strong>na</strong> výrobu väèšiny mikroprocesorov – je<br />

1,3 angströmu. So súèasným vybavením teda nie je moné d<strong>od</strong>ra<br />

návrhárom stanovené presné umiestnenie jednotlivých masiek,<br />

ktoré bude pri novej technológii <strong>na</strong> úrovni jednotlivých atómov.<br />

Ako teda <strong>na</strong>vrhova zariadenia s takouto presnosou? Od<strong>po</strong>veï<br />

<strong>na</strong> túto otázku sa <strong>na</strong>chádza v novom prístroji, ktorý s<strong>po</strong>loène pred−<br />

stavili s<strong>po</strong>loènosti IBM a Nion. Ide o nový elektrónový mikroskop,<br />

<strong>po</strong>mocou ktorého môu výrobcovia <strong>po</strong>lov<strong>od</strong>ièov sledova nielen<br />

individuálne atómy, ale aj medzery medzi nimi.<br />

Najnovší mikroskop má presnos lepšiu, ako je jeden angström<br />

(jed<strong>na</strong> 10−biliónti<strong>na</strong> metra). S mikrosko<strong>po</strong>m s takouto presnosou<br />

môu výrobcovia ïalej zniova rozmery <strong>po</strong>èítaèových èi<strong>po</strong>v. Ïalší−<br />

mi <strong>po</strong>uívate¾mi takéhoto mikroskopu sú biológovia pri výskume<br />

3D štruktúr komplexných molekúl.<br />

Skutoèná presnos nového mikroskopu <strong>od</strong> firmy IBM a Nion je<br />

0,75 angströmu. Mikroskop <strong>po</strong>uíva komplexný systém ostrenia,<br />

ktorý <strong>po</strong>zostáva z 38 magnetických šošoviek <strong>na</strong>miesto štyroch a pia−<br />

tich, ktoré sú obvyklé pre súèasnú generáciu elektrónových mikro−<br />

sko<strong>po</strong>v. Optickú èas riešila s<strong>po</strong>loènos Nion a IBM zabezpeèila cel−<br />

kové riadenie mikroskopu. Vývoj nového mikroskopu trval dva roky.<br />

Kombinácia flash pamäte a rozhrania USB? Nový pr<strong>od</strong>ukt uvied−<br />

la <strong>na</strong> trh s<strong>po</strong>loènos SimpleTech (<strong>www</strong>.simpletech.com). Pr<strong>od</strong>ukt<br />

s názvom Bonzai USB Mini−Drive obsahuje okrem zabudovanej<br />

pamäte flash súèasne aj radiè kariet SD/MMC. Tak je moné jed−<br />

n<strong>od</strong>ucho rozšíri<br />

vnútornú pamä <strong>na</strong><br />

64 a 512 MB a zá−<br />

roveò prenies úda−<br />

je medzi viacerými<br />

zariadeniami.<br />

Bonzai má roz−<br />

mery 64 × 33 × 6<br />

mm a obsahuje<br />

<strong>po</strong>rt USB verzie 1.1.<br />

Pri prevádzke p<strong>od</strong><br />

operaèným systé−<br />

mom Windows XP<br />

nemusíte inštalova<br />

doplnkové ovláda−<br />

èe. Výh<strong>od</strong>ou je, e nemusíte <strong>po</strong>ui ani iadne pre<strong>po</strong>jovacie káble.<br />

Ce<strong>na</strong> zariadenia s <strong>na</strong>jmenšou kapacitou je 80 USD.<br />

MRAM – nová pamä. MRAM – „magnetoresistive random acces<br />

memory“ je nová pamäová technológia. Medzi jej prednosami by<br />

mala by rýchlos, malá energetická nároènos a predovšetkým<br />

udranie záz<strong>na</strong>mu aj bez prúdu, tak ako to vedia flash pamäte.<br />

Testovacie m<strong>od</strong>ely MRAM sú a 30−krát rýchlejšie ne štandard−<br />

né konvenèné DRAM pamäte. Jedinou nevýh<strong>od</strong>ou novinky je v p<strong>od</strong>−<br />

state len ce<strong>na</strong>. Ak sa však rozbehne jej sériová výroba, prièom<br />

netreba zabúda <strong>na</strong> kladné prijatie trhom, mono sa ce<strong>na</strong><br />

MRAM−iek upraví. Pamäte MRAM sú zloené z tenkého magnetic−<br />

kého filmu, ktorý <strong>po</strong>krýva kremíkový substrát. Magnetická vrstva je<br />

uzavretá medzi dvoma mriekami, ktoré sú vytvorené z ve¾mi ten−<br />

kých drôtikov. Prech<strong>od</strong>om prúdu tak môu by vïaka rôznej alebo<br />

rov<strong>na</strong>kej <strong>po</strong>larite oboch mrieok dáta zapísané alebo vymazané.<br />

To, samozrejme, z<strong>na</strong>mená, e sa elektrická energia <strong>po</strong>uíva len<br />

<strong>na</strong> zápis a mazanie dát. V magnetickej vrstve sú <strong>po</strong>tom jednotlivé<br />

bity informácií uloené bez toho, aby museli by <strong>po</strong>mocou elektriny<br />

neustále obnovované, tak ako je to pri DRAM pamätiach.<br />

Mimoch<strong>od</strong>om, pred<strong>po</strong>kladá sa, e MRAM bude v budúcich <strong>po</strong>èí−<br />

taèoch integrovaná priamo <strong>na</strong> procesore.<br />

Stret Nokie a Microsoftu sa ne<strong>od</strong>vratne blíi!<br />

Najväèší výrobca mobilných telefónov Nokia to mal zatia¾ rela−<br />

tívne jedn<strong>od</strong>uché – keï sa <strong>po</strong>zorne rozhliadol, iad<strong>na</strong> konku−<br />

rencia sa <strong>na</strong> obzore neèrtala. Je pravda, e <strong>na</strong> trhu figurovali<br />

firmy ako Motorola, Ericsson èi Siemens, ale tie si s obrovským<br />

<strong>od</strong>stu<strong>po</strong>m iba udriavali druhé èi tretie miesto. No momentálne<br />

<strong>na</strong>stáva úplne iná situácia. Na Nokiu zaèí<strong>na</strong> útoèi úplne iný<br />

nepriate¾, ne <strong>na</strong> akého bola doteraz zvyknutá. Najvýz<strong>na</strong>mnejšie<br />

nebezpeèenstvo toti èíha zo strany softvérového obra – s<strong>po</strong>loè−<br />

nosti Microsoft.<br />

Zaiste si niektorí z vás kladú otázku, ako je to moné. Je<br />

viac ne jasné, e svet mobilných telefónov a <strong>po</strong>èítaèov sa zaèí−<br />

<strong>na</strong> zlieva do jednej masy. Veï èo sú u <strong>na</strong>jnovšie mobilné tele−<br />

fóny? Sú to prístroje, ktorých druhou úlohou <strong>po</strong> telefonovaní je<br />

surfovanie <strong>po</strong> internete, a telefónov, ktoré to dokáu, zo dòa<br />

<strong>na</strong> deò pribúda.<br />

A tu sa to zaèí<strong>na</strong> pekne zapleta: kadý takýto prístroj <strong>po</strong>tre−<br />

buje nejaký operaèný systém. A práve <strong>na</strong> tomto <strong>po</strong>li sa cíti Nokia<br />

ohrozená a z tejto strany cíti útok Microsoftu. Pretoe keby sa soft−<br />

vér <strong>od</strong> Microsoftu stal štandardom, musela by ho Nokia <strong>na</strong>ku−<br />

<strong>po</strong>va a to by, samozrejme, zníilo jej zisky, ale i schopnos do<br />

vaèšej miery ovplyvòova ceny svojich výrobkov. Èo je však ešte<br />

hrozivejšie (ale vo svete <strong>po</strong>èítaèov krutá realita), èínske a tai−<br />

wanské s<strong>po</strong>loènosti zaènú chrli mnostvo „nekvalitných mobi−<br />

lov“, ktoré si však budú vynikajúco rozumie so štandardným<br />

prostredím Windows.<br />

Nokia sa neh<strong>od</strong>lá vzda a Microsoftu vysiela silné z<strong>na</strong>me−<br />

nia, e to so zachovaním svojho šesdesiatpercentného p<strong>od</strong>ie−<br />

lu myslí váne. I preto sa rozh<strong>od</strong>la licencova si svoj softvér,<br />

ktorý si zatia¾ kúpili dve s<strong>po</strong>loènosti – Siemens a Matsushita.<br />

Ide o operaèný systém, ktorý môu vyuíva všetci výrobcovia<br />

mobilných telefónov <strong>na</strong> celom svete a <strong>po</strong>chádza z dielní s<strong>po</strong>loè−<br />

nosti Symbian. Bohuia¾, i tento krok môe pre Nokiu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />

stratu, pretoe ak Siemens predá viacej telefónov, Nokii zákonite<br />

<strong>po</strong>klesne predaj. Fínsky výrobca sa však domnieva, e licencova−<br />

nie operaèného systému bol krok vpred a stane sa <strong>na</strong> <strong>po</strong>li mobil−<br />

nej komunikácie akýmsi „Windows“.<br />

Bolo by nemiestne v tomto b<strong>od</strong>e èlánok ukonèi a ne<strong>po</strong>skyt−<br />

nú priestor i Microsoftu. Ten momentálne s<strong>po</strong>lupracuje predo−<br />

všetkým s ázijskými výrobcami a telekomunikaènými operátor−<br />

mi, zatia¾ sa mu však nep<strong>od</strong>arilo presvedèi ve¾kých výrobcov<br />

mobilných telefónov, teda okrem s<strong>po</strong>loènosti Samsung. No tá<br />

je ochotná operátorom <strong>po</strong>skytnú akýko¾vek softvér – i ten <strong>od</strong><br />

s<strong>po</strong>loènosti Symbian.<br />

Ako teda vidíte, boj medzi Microsoftom a Nokiou v sektore<br />

bezdrôtovej komunikácie sa u èrtá. Mono bude <strong>na</strong> tomto trhu<br />

dos miesta pre obe s<strong>po</strong>loènosti, mono sa <strong>na</strong>koniec stret neusku−<br />

toèní a obe firmy zaènú s<strong>po</strong>lupracova. No sú to iba dohady<br />

a špekulácie, realita je iná a všetky fakty <strong>na</strong>svedèujú tomu, e obe<br />

s<strong>po</strong>loènosti smerujú k ne<strong>od</strong>vratnému stretu záujmov.<br />

zapisovanie údajov, avšak prístup k nej je moný len pre adminis−<br />

trátora, ktorý je z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedný za tieto údaje. Táto ochra<strong>na</strong> je nepre−<br />

lomite¾ná hlavne z toho dôv<strong>od</strong>u, e <strong>od</strong> èítacej a kombinovanej<br />

hlavy vedú iné dátové v<strong>od</strong>ièe. Obe hlavy pritom môu pracova<br />

v istej vzájomnej s<strong>po</strong>lupráci – dáta zapísané kombinovanou hlavou<br />

môu by èítané druhou hlavou, hoci sa celkový zapisovací proces<br />

ešte neskonèil. Prvý prototyp takéhoto disku bol vytvorený u<br />

decembri minulého roka. Odhadovaná ce<strong>na</strong> komerèného pr<strong>od</strong>uk−<br />

Hackerov sa u nebojte! Pouite disk s dvoma hlavami! Pokia¾ sa<br />

obávate, e vašu stránku <strong>na</strong>vštívia hackeri a zmenia ju, tak máme<br />

pre vás riešenie. Pripravuje ho ja<strong>po</strong>nská firma Scarabs (<strong>www</strong>.sca−<br />

rabs.com) a urèite uchráni vašu stránku. Celé riešenie je zaloené<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>uití špeciálneho disku s dvoma hlavami. Jed<strong>na</strong> hlava slúi<br />

len <strong>na</strong> èítanie údajov a nie je moné <strong>po</strong>mocou nej údaje zapisova.<br />

Cez túto hlavu <strong>po</strong>tom prechádzajú údaje <strong>na</strong> webovú stránku pre<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí si prezerajú stránku. Druhá hlava umoòuje aj<br />

10 PC REVUE 9/2002

tu je 863 USD. M<strong>od</strong>ifikovaná verzia tohto princípu <strong>po</strong>uíva klasický<br />

pevný disk s rozhraním SCSI. Pouitá je však špeciál<strong>na</strong> elektronika,<br />

ktorá zaisuje, e <strong>po</strong>uívatelia prehliadajúci si údaje „zvonka“<br />

nemôu údaje súèasne aj zapisova. Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu bude asi o<br />

túto m<strong>od</strong>ifikovanú verziu väèší záujem ako o špeciálny disk. Scarabs<br />

oèakáva predaj ešte do konca tohto roka, vybraní u boli traja celo−<br />

svetoví d<strong>od</strong>ávatelia serverov.<br />

Zvuk, video, dáta v jednom prenosnom zariadení. Ïalšie zo zaují−<br />

mavých multimediálnych zariadení <strong>po</strong>chádza <strong>od</strong> firmy Archos<br />

(<strong>www</strong>.archos.com). Jukebox Multimedia obsahuje v sebe pevný disk<br />

s kapacitou 10 alebo 20 GB, ktorý je moné <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> ukladanie<br />

hudby, videa a iných súborov. To, èo <strong>od</strong>lišuje tento prístroj <strong>od</strong> ostat−<br />

ných zariadení, je predovšetkým monos priameho pri<strong>po</strong>jenia<br />

externých zariadení. S vyuitím rozširujúceho konektora je moné<br />

<strong>na</strong>hráva zvuk alebo video z ¾ubovo¾ného A/V zdroja vrátane mik−<br />

rofónu alebo videokamery. Nahrávanie sa realizuje v komprimova−<br />

ných formátoch – MP3 alebo MPEG4. Rov<strong>na</strong>ko existuje konektor pre<br />

pamäové karty CompactFlah a SmartMedia.<br />

Ïalšou <strong>od</strong>lišnosou je zabudovaný farebný displej, ktorý u¾ahèu−<br />

je prácu hlavne s videosúbormi.<br />

K <strong>po</strong>èítaèu sa dá toto zariadenie pri<strong>po</strong>ji <strong>po</strong>mocou <strong>po</strong>rtu USB 2.0<br />

alebo FireWire. V celkovom <strong>po</strong>h¾ade je Jukebox Multimedia moné<br />

vyui ako prenosové médium pre údaje, digitálny fotoalbum, digi−<br />

tálnu kameru alebo videorekordér s kvalitou <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾nou VHS<br />

(352×288 b<strong>od</strong>ov pri 30 snímkach za sekundu), digitálny fotoaparát<br />

s rozlíšením 1,3 megapixela alebo prehrávaè a <strong>na</strong>hrávacie zaria−<br />

denie pre zvuk vo formáte MP3. Zabudovaná batéria LiIon vydrí<br />

p<strong>od</strong>¾a výrobcu 8 h<strong>od</strong>ín prehrávania zvuku. Ce<strong>na</strong> samotného prí−<br />

stroja je 400 USD, doplnkové m<strong>od</strong>uly stoja <strong>od</strong> 50 do 100 USD.<br />

Internetové pri<strong>po</strong>jenie z lietadla <strong>na</strong> slneèný <strong>po</strong>hon? Americká s<strong>po</strong>−<br />

loènos SkyTower (<strong>www</strong>.skytowerglobal.com) ohlásila, e plánuje<br />

<strong>na</strong>sadi bezpilotné lietadlo <strong>na</strong> slneèný <strong>po</strong>hon, ktoré bude zabez−<br />

peèova prístup <strong>na</strong> internet a 3G komunikáciu pre väèšie mestá<br />

z výšky 70 000 stôp (asi 21 300 metrov).<br />

SkyTower pritom pri výskume lietadla s názvom Pathfinder−Plus<br />

s<strong>po</strong>lupracuje s NASA a ja<strong>po</strong>nským Ministerstvom telekomunikácií.<br />

Predbené skúšky sa u uskutoènili vo výške 65 000 stôp <strong>na</strong> havaj−<br />

skom ostrove Kauai, prièom Pathfinder−Plus dokázal prenáša<br />

s vyuitím siete NTT DoCoMo hlas, dáta a video. Úspešná realizá−<br />

cia týchto skúšok p<strong>od</strong><strong>po</strong>rila úsilie s<strong>po</strong>loènosti SkyTower <strong>na</strong> vyuitie<br />

tejto sluby pri <strong>po</strong>krytí celých aglomerácií. Výška <strong>na</strong>sadenia lietadla<br />

pritom zaisuje nezávislos <strong>od</strong> <strong>po</strong>èasia a ostatnej leteckej prevádzky.<br />

P<strong>od</strong>¾a a<strong>na</strong>lýzy výkonom Pathfinder−Plus v p<strong>od</strong>state z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

umiestnenie vysielacej antény <strong>na</strong> veu vysokú asi 17 kilometrov.<br />

Prvé <strong>na</strong>sadenia sa plánujú predovšetkým v tých oblastiach, ktoré<br />

nie sú <strong>po</strong>kryté satelitným signálom a terestriálnemu šíreniu signálu<br />

bránia vysoké budovy. Komerèné vyuitie tejto sluby je <strong>na</strong>plánova−<br />

né <strong>na</strong> rok 2005.<br />

Vrchná èas krídla lietadla Pathfinder−Plus je <strong>po</strong>krytá solárnymi<br />

panelmi, ktorých energia <strong>po</strong>staèuje <strong>na</strong> udranie lietadla vo vzdu−<br />

chu <strong>po</strong> celý deò. Po súmraku však lietadlo musí pristá. SkyTower<br />

u pracuje <strong>na</strong> palivových èlánkoch, ktoré udria lietadlo vo vzdu−<br />

chu aj v noci. Plánuje sa lietadlo, ktoré sa vo vzduchu udrí mini−<br />

málne 6 mesiacov. Malý okruh, v ktorom bude krúi lietadlo,<br />

zároveò zaisuje, e <strong>po</strong>uívatelia <strong>na</strong> zemi môu <strong>po</strong>ui stacionárne<br />

prijímaèe. V p<strong>od</strong>state by sa tento istý princíp dal <strong>po</strong>ui aj <strong>na</strong> šíre−<br />

nie digitálnej televízie, týmto smerom sa však plány s<strong>po</strong>loènosti<br />

SkyTower zatia¾ neuberajú.<br />

1,2 TB <strong>na</strong> DVD? „V <strong>po</strong>h<strong>od</strong>e“ s Optware! S<strong>po</strong>loènos Optware pred−<br />

stavila nové vysokokapacitné pamäové médium. Oz<strong>na</strong>èujú ho<br />

T−VRD a v mnohom pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong> klasické DVD. Na rov<strong>na</strong>kej ploche<br />

ako klasické CD èi DVD však nový disk T−VDR <strong>po</strong>núkne <strong>po</strong>uí−<br />

vate¾om p<strong>od</strong>statne vyššiu kapacitu – 1,2 TB toti predstavuje 120<br />

klasických DVD diskov ale−<br />

bo 2000 CD! Rov<strong>na</strong>ko dob−<br />

re ako s kapacitou je <strong>na</strong> tom<br />

T−VDR aj s prenosovou rých−<br />

losou, keïe zvládne pre−<br />

nosy údajov a <strong>na</strong> úrovni 125 MB/s! Ani prevratná novinka si ne−<br />

môe dovoli nep<strong>od</strong><strong>po</strong>rova jestvujúce štandardy, a tak je samozrej−<br />

mé, e T−VDR mechaniky budú „èíta“ aj bené CD èi DVD disky.<br />

Zaujímavosou je, e nové médiá a mechaniky nep<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú per−<br />

spektívnu technológiu BlueRay, ale sú zaloené <strong>na</strong> technológii Po−<br />

larized Collinear Holography.<br />

S<strong>po</strong>loènos Optware u síce predstavila prvé médiá, reál<strong>na</strong><br />

dostupnos tohto pr<strong>od</strong>uktu (mechaniky a média) je však <strong>na</strong>plánova−<br />

ná <strong>na</strong> prelom rokov 2003 a 2004.<br />

Èo nové prináša CorelDRAW 11? Do druhej desiatky vstupuje vlaj−<br />

ková loï s<strong>po</strong>loènosti Corel (<strong>www</strong>.corel.com) – balík grafických apli−<br />

kácií CorelDRAW.<br />

Nová verzia s úplným názvom CorelDRAW Graphics Suite je u<br />

dostupná pre platformy Windows XP a Mac OS X za cenu 529 dolá−<br />

rov. Upgrade zo staršej verzie stojí 249 USD, upgrade z konku−<br />

renènej verzie stojí 389 USD. Balík obsahuje základné programy –<br />

CorelDRAW 11, Corel PHOTO−PAINT 11, Corel R.A.V.E. 2 a <strong>po</strong>−<br />

mocné programy CorelTRACE 11, Corel CAPTURE 11, ScanSoft<br />

OmniPage SE, Bitstream Font Navigator 4, ako i celý rad ïalších.<br />

V balíku nájdete aj súpravu 10−tisíc klipartov, 1400 fotografií<br />

a okolo tisíc fontov.<br />

Medzi novinky v programe CorelDRAW 11 patrí monos<br />

<strong>po</strong>uitia štetcov pri úprave kriviek, úplne nové nástroje <strong>na</strong> prácu so<br />

základnými objektmi, zlepšená p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra formátu SVG a nový<br />

nástroj <strong>na</strong> vytváranie kriviek. Môete <strong>na</strong>pr. urèova elipsu <strong>na</strong> dve<br />

stlaèenia tlaèidla myši, urýchlená je aj tvorba animácií urèených pre<br />

prostredie webu. Kadý objekt, ktorý vytvoríte, sa môe sta symbo−<br />

lom a neskôr sa dá <strong>po</strong>ui ve¾mi rýchlo. Program Corel PHOTO−<br />

PAINT 11 je obohatený o nástroj CutOut <strong>na</strong> rýchle maskovanie,<br />

monos rozde¾ovania obrázkov <strong>na</strong> viac èastí z dôv<strong>od</strong>u ich rých−<br />

lejšieho <strong>na</strong>hrávania pri umiestnení <strong>na</strong> webové stránky, vytváranie<br />

dy<strong>na</strong>mických efektov pre web, nástroj <strong>na</strong> <strong>od</strong>stránenie efektu èerve−<br />

ných oèí <strong>na</strong> fotografiách a zlepšená bola funkcia <strong>na</strong> vyváranie<br />

panoramatických obrazov. Druhá verzia programu R.A.V.E. prináša<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru symbolov, rozšírené monosti animácií a kvalitnejší ex<strong>po</strong>rt<br />

do formátu Flash.<br />

Minimál<strong>na</strong> hardvérová konfigurácia pre prostredie Windows je<br />

operaèný systém Windows 98 a XP, procesor Pentium II, 200 MHz,<br />

64 MB RAM (<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa sa 128 MB), myš, grafické rozlíšenie 1024<br />

× 768 b<strong>od</strong>ov, CD−ROM, 200 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> pevnom<br />

disku <strong>na</strong> inštaláciu programu.<br />

MP3 prehrávaè a USB pamäový k¾úè v jednom. Creative MuVo<br />

<strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> rad Nomad, ktorý predstavoval prenosné prehrávaèe<br />

digitálnej hudby z CD a z pamäových m<strong>od</strong>ulov. MuVo sa však

orientuje predovšetkým <strong>na</strong> minimalizáciu rozmerov – celé zariade−<br />

nie má rozmery 74 × 35 × 16 mm a má hmotnos 28 gramov bez<br />

batérie. Obsahuje 64 alebo 128 MB pamäte typu Flash, do ktorej<br />

môete uloi hudbu vo formáte MP3 alebo WMA. Okrem hudby<br />

však môete do tohto prehrávaèa uloi aj <strong>po</strong>èítaèové dáta – <strong>po</strong>mo−<br />

cou <strong>po</strong>rtu USB ich <strong>po</strong>tom jedn<strong>od</strong>ucho prenášate medzi viacerými<br />

<strong>po</strong>èítaèmi. O <strong>na</strong>pájanie sa stará jed<strong>na</strong> ceruzková batéria ve¾kosti<br />

AAA. Ce<strong>na</strong> Creative MuVo je 130 USD.<br />

Koniec chaosu s formátmi DVD záz<strong>na</strong>mu?! O nepreh¾adnej situá−<br />

cii v oblasti DVD mechaník p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujúcich záz<strong>na</strong>m sme sa zmieni−<br />

li u mnoho ráz. O moné zjednotenie sveta DVD záz<strong>na</strong>mu sa<br />

<strong>po</strong>starala s<strong>po</strong>loènos Atmel. Ide o firmu, ktorá vyrába širokú pale−<br />

tu integrovaných obv<strong>od</strong>ov, medzi jej <strong>na</strong>jznámejšie a <strong>na</strong>jrozšíre−<br />

nejšie pr<strong>od</strong>ukty patria jednoèi<strong>po</strong>vé mikrokontroléry. Atmel toti<br />

oznámil, e vytvoril èi<strong>po</strong>vú súpravu, ktorá výrobcom mechaník<br />

umoní skonštruova DVD mechaniky p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujúce zápis p<strong>od</strong>¾a<br />

všetkých do<strong>po</strong>sia¾ jestvujúcich štandardov (DVD−RAM, DVD−R/RW<br />

i DVD+ R/RW)! Ako „bonus“ je k dis<strong>po</strong>zícii aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra záz<strong>na</strong>mu<br />

<strong>na</strong> CD−R a CD−RW médiá.<br />

Zázrak <strong>od</strong> Atmelu sa skladá z pätice èi<strong>po</strong>v: AT78C1501 (roz−<br />

hranie ATAPI Ultra DMA66, <strong>na</strong> ktorom je zaujímavá <strong>na</strong>jmä p<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>ra vyrovnávacej pamäte s kapacitou a 32 MB), AT78C1502<br />

(obsluhuje servo<strong>po</strong>hon), AT78C1503 a AT78C1507 (riadia èíta−<br />

nie), AT78C1504 (riadi zápis).<br />

Pokia¾ ide o p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované rýchlosti, mechaniky zaloené <strong>na</strong> tejto<br />

èi<strong>po</strong>vej súprave by mali zvládnu èítanie DVD 5× rýchlosou,<br />

záz<strong>na</strong>m 2× rýchlosou (platí pre všetky typy médií a formáty).<br />

Okrem skutoènosti, e èi<strong>po</strong>vá súprava p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje všetky doteraz<br />

vyuívané záz<strong>na</strong>mové formáty DVD i CD, umoní zmenšenie plo−<br />

chy <strong>po</strong>trebnej <strong>na</strong> realizáciu ovládacej elektroniky. Tá sa p<strong>od</strong>¾a špe−<br />

cifikácie s<strong>po</strong>loènosti „zmestí“ <strong>na</strong> plochu 5000 mm 2 , èo je h<strong>od</strong>nota<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúca štvrtine súèasných adaptérov.<br />

Multimediál<strong>na</strong> Nokia 7650. Dlho oèakávaný mobilný telefón s in−<br />

tegrovaným fotoaparátom a ve¾kým farebným displejom bol u<br />

s<strong>po</strong>loènosou Nokia uvedený i <strong>na</strong> náš trh. Nokia<br />

7650 p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje vysokorýchlostné<br />

dátové prenosy GPRS a HSCSD<br />

a dokáe i lokálne komuniko−<br />

va cez Bluetooth a IrDA.<br />

Multimediál<strong>na</strong> Nokia 7650<br />

dis<strong>po</strong>nuje farebným displejom<br />

s ve¾kosou 35 × 41 mm<br />

a rozlíšením 176 ×<br />

208 pixelov. S<strong>po</strong>−<br />

mí<strong>na</strong>ný integro−<br />

vaný fotoaparát<br />

dis<strong>po</strong>nuje rozlí−<br />

šením 640 × 480 pi−<br />

xelov. Novinka pracuje<br />

so softvérom Symbian a p<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>ruje i aplikácie <strong>na</strong>písané v Jave,<br />

<strong>na</strong> dnešnú dobu je u samozrejmá p<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>ra WAP. Nechýba monos synchronizácie<br />

telefónneho zoz<strong>na</strong>mu èi kalendára s PC. Pri p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaných nových<br />

technológiách nesmieme zabudnú s<strong>po</strong>menú p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru MMS.<br />

Nezvyèajne je <strong>na</strong> tomto m<strong>od</strong>eli riešená klávesnica, ktorá je skry−<br />

tá v tele mobilného telefónu. V prípade, ak ju chce majite¾ telefónu<br />

<strong>po</strong>ui, vysunie sa. Hmotnos tohto „trpaslíka“ je 154 gramov,<br />

prièom výrobca garantuje <strong>po</strong>hotovostný reim minimálne 4 dni<br />

(maximálne 9 a 10 dní). Ce<strong>na</strong> by sa mala <strong>po</strong>hybova okolo<br />

30 000 Sk.<br />

Univerzálny Tablet PC <strong>od</strong> Fujitsu Siemens Computers. S<strong>po</strong>loènos<br />

Fujitsu Siemens Computers predstavila prototyp nového Tablet PC.<br />

M<strong>od</strong>el Stylistic ST−400 je vybavený procesorom Pentium III−M so<br />

zníenou s<strong>po</strong>trebou energie, pracuje p<strong>od</strong> operaèným systémom<br />

Microsoft Windows XP Tablet PC Edition.<br />

S<strong>po</strong>loènos Fujitsu Siemens Computers uviedla, e tento prototyp<br />

sa môe vyui ako m<strong>od</strong>erný <strong>po</strong>známkový blok v teréne, emailový<br />

klient èi prehliadaè internetových stránok. Okrem týchto základných<br />

daností <strong>po</strong>skytuje Stylistic ST−400 i <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lný prístup k firemnej data−<br />

báze èi firemnému systému. Stylistic<br />

<strong>po</strong> pri<strong>po</strong>jení k nejakej pra−<br />

covnej stanici sa ra−<br />

zom môe zmeni<br />

<strong>na</strong> plnoh<strong>od</strong>notný<br />

a výkonný osobný<br />

<strong>po</strong>èítaè.<br />

Dizajn a rozmery<br />

Stylisticu boli volené s oh¾a−<br />

dom <strong>na</strong> <strong>po</strong>uitie i v priestoroch<br />

a situáciách, kam sa tradièné stol−<br />

né <strong>po</strong>èítaèe èi notebooky neh<strong>od</strong>ia ale−<br />

bo nedostanú.<br />

Vïaka <strong>po</strong>uitiu s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ného operaèného systému Windows XP<br />

je moné <strong>na</strong> novom prototype Stylistic spúša i klasické kancelár−<br />

ske aplikácie.<br />

Mobily budú konkurova digitálnym fotoaparátom! S<strong>po</strong>loènos<br />

Strategy A<strong>na</strong>lytics zverejnila zaujímavú štúdiu. P<strong>od</strong>¾a nej by v blíz−<br />

kej budúcnosti mali mobilné telefóny vystrieda <strong>na</strong> tróne <strong>na</strong>jpredá−<br />

vanejších fotografických prístrojov digitálne fotoaparáty!<br />

Nestane sa tak, samozrejme, hneï, ale a v roku 2007. Situácia<br />

je však o to zaujímavejšia, e informácia sa dostala von skôr, ako<br />

sa digitálnym fotoaparátom p<strong>od</strong>arilo preko<strong>na</strong> (èo do <strong>po</strong>ètu pre−<br />

daných kusov) ich starších klasických predch<strong>od</strong>cov. Pochopite¾ne,<br />

predaj digitálnych fotoaparátov bude aj <strong>na</strong>ïalej stúpa. V tomto<br />

roku sa ich má celosvetovo preda 22 miliónov kusov a v roku<br />

2007 dokonca 95 miliónov!<br />

Hitom sa však majú sta mobilné telefóny s integrovaným digi−<br />

tálnym fotoaparátom, ktorých by sa p<strong>od</strong>¾a správy Strategy A<strong>na</strong>lytics<br />

malo u v tomto roku preda 16 miliónov kusov a v roku 2007<br />

dokonca 147 miliónov!<br />

Uvidíme, do akej miery sa táto pred<strong>po</strong>veï splní. Je jasné, e mo−<br />

bilné telefóny s integrovanými digitálnymi fotoaparátmi sa <strong>po</strong> prícho−<br />

de <strong>na</strong> trh stanú predmetom záujmu viacerých skupín <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

K ich masovému rozšíreniu môe prispie rozšírenie <strong>po</strong>nuky sluieb zo<br />

strany mobilných operátorov (<strong>na</strong>jmä p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra MMS).<br />

Otázkou ostáva, ako to bude s kvalitou integrovaných foto−<br />

aparátov. Nateraz sa musia prvé m<strong>od</strong>ely us<strong>po</strong>koji so snímaèmi<br />

CMOS s nízkym rozlíšením a optikou s pevnou ohniskovou vzdia−<br />

lenosou. Èrtajú sa však zlepšenia, <strong>na</strong>príklad Minolta dis<strong>po</strong>nuje<br />

mikroobjektívom s trojnásobným zoomom, ktoré by mohli <strong>po</strong>môc<br />

zvýši kvalitu fotoaparátov integrovaných do mobilov.<br />

Navyše je tu ešte jedno „ale“: správa Strategy A<strong>na</strong>lytics uzrela<br />

svetlo sveta v momente, keï viacerí výrobcovia mobilov pripravujú<br />

uvedenie takýchto m<strong>od</strong>elov, a tak je otázkou, do akej miery je s<strong>po</strong>−<br />

mí<strong>na</strong>ná štúdia zboným elaním výrobcov a prevádzkovate¾ov mo−<br />

bilných sietí a do akej miery ide o <strong>od</strong>raz reality.<br />

AMD zlacòovalo! V segmente deskto<strong>po</strong>vých mikroprocesorov<br />

ostala <strong>na</strong>j<strong>po</strong>èetnejšou r<strong>od</strong>i<strong>na</strong> Athlon XP, v nej sa <strong>po</strong>hybuje zlacne−<br />

nie v rozmedzí 7 ÷ 20 %, prièom m<strong>od</strong>elom s <strong>na</strong>jvyšším <strong>po</strong>klesom<br />

ceny je Athlon XP 2100+, ktorý zlacnel z 240 USD <strong>na</strong> 180 USD.<br />

S Duronmi to pravdep<strong>od</strong>obne <strong>na</strong>ozaj ide „z kopca“, <strong>po</strong>slednú<br />

novinku tu AMD predstavila v januári a v <strong>po</strong>nuke ostali<br />

<strong>po</strong>sledné dva m<strong>od</strong>ely (1,2 a 1,3 GHz!), prièom ceny sú p<strong>od</strong><br />

úrovòou „výpredajových“ m<strong>od</strong>elov, ktorá bola v tejto r<strong>od</strong>ine<br />

dlh<strong>od</strong>obo 69 USD. Aktuálne ceny oboch Duronov sú 64 USD!<br />

Pri serverových mikroprocesoroch Athlon MP sa cenový <strong>po</strong>kles<br />

<strong>po</strong>hybuje v rozmedzí 4 ÷ 16 %. V r<strong>od</strong>ine mobilných mikroproceso−<br />

rov úplne <strong>na</strong>hradili mikroprocesory Mobile Athlon XP pôv<strong>od</strong>né<br />

Mobile Athlon 4, prièom ceny sa <strong>po</strong>hli iba pri dvoch m<strong>od</strong>eloch<br />

o 4 %, respektíve 11 %. Pri mobilných Duronoch pribudla 1,3 GHz<br />

verzia a verzie 1,2 a 1,1 GHz zlacneli o 26, respektíve 22 %!<br />

Uvidíme, èi sa <strong>po</strong>tvrdí náš pred<strong>po</strong>klad, e AMD sa pripravuje <strong>na</strong><br />

jesenný útok, a èi v èase uvedenia mikroprocesorov Hammer<br />

(Athlon 64) definitívne „zlikviduje“ Duron.

S. Spielberg: Takto si predstavujeme <strong>po</strong>èítaè<br />

Zabudnite <strong>na</strong> známe výstavy v USA. Poèítaè budúcnosti teraz uvidíte<br />

v kine, <strong>po</strong>kia¾ <strong>na</strong>vštívite <strong>na</strong>jnovší film Steve<strong>na</strong> Spielberga The Mino−<br />

rity Re<strong>po</strong>rt. Zdá sa, e budúce centrum vízií v oblasti IT sa zo Silicon<br />

Valley presúva do Hollywo<strong>od</strong>u. Mnohé èrty s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ného filmu sú<br />

èistou fantáziou, ale k niektorým pr<strong>od</strong>uktom z IT prezentovaným<br />

v tomto filme sa viau konkrétne firmy.<br />

Uchopte budúcnos do svojich rúk<br />

Jed<strong>na</strong> z prvých scén vo filme Minority Re<strong>po</strong>rt zobrazuje detektíva<br />

Joh<strong>na</strong> Anderto<strong>na</strong> (hrá ho Tom Cruise), ako sa chaoticky prehàòa<br />

obrovským mnostvom digitálnych obrázkov a ostatných údajov, aby<br />

lokalizoval miesto vrady. Nemá èas pri<strong>po</strong>ji klávesnicu a myš<br />

a takto pracova so súbormi v centrálnom <strong>po</strong>èítaèi. Namiesto toho si<br />

obleèie èierne rukavice, ktoré majú <strong>na</strong> dvoch prstoch malé svetielka.<br />

Nevidite¾né senzory snímajú <strong>po</strong>hyb jeho rúk v priestore a umoòujú<br />

mu prehliada gigabajty dát<br />

p<strong>od</strong>obne, ako keby listoval<br />

v <strong>po</strong>èítaèi.<br />

Takéto zariadenie sa ne−<br />

objaví o 50 alebo o 5 rokov.<br />

Uvidíme ho u túto jeseò<br />

a pripravuje ho firma Essen−<br />

tial Reality (<strong>www</strong>.essential−<br />

reality.com), ktorá plánuje<br />

pr<strong>od</strong>ukt s tajomným oz<strong>na</strong>èe−<br />

ním P5. Prir<strong>od</strong>zene, pr<strong>od</strong>ukt<br />

<strong>od</strong> firmy Essential Reality ne−<br />

bude celkom v takej p<strong>od</strong>o−<br />

be, ako to uvidíme v p<strong>od</strong>aní<br />

Toma Cruisa. Samotný prin−<br />

cíp je však ve¾mi p<strong>od</strong>obný.<br />

Pr<strong>od</strong>ukt P5 bol pôv<strong>od</strong>ne vyvíjaný ako zariadenie <strong>na</strong> ovládanie <strong>po</strong>èí−<br />

taèových hier. V p<strong>od</strong>state treba dopracova len obsluný softvér a P5<br />

je moné <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> manipuláciu s údajmi v <strong>po</strong>èítaèi.<br />

Vízia displeja budúcnosti<br />

Rukavica Joh<strong>na</strong> Anderto<strong>na</strong> síce umoòuje manipuláciu s údajmi,<br />

inou otázkou však je, akým spôsobom sa údaje prezentujú. Dnešné<br />

CRT alebo LCD displeje nie sú dostatoène ve¾ké <strong>na</strong> <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lné èítanie<br />

údajov. Budúcnos je v skutoène ve¾kých, zaoblených a priezraèných<br />

obrazovkách. Jednou z moností je pritom <strong>po</strong>uitie projekènej tech−<br />

nológie. S<strong>po</strong>loènos Sharp Microelectronics (<strong>www</strong>.sharplabs.com)<br />

nieèo p<strong>od</strong>obné skutoène pripravuje. Aj keï premietanie obrazu <strong>na</strong><br />

priezraènej obrazovke neznie príliš <strong>po</strong>vzbudzujúco, má mnohé výho−<br />

dy. Takáto obrazovka môe <strong>od</strong>ráa a rozpty¾ova svetlo v uhle 180°,<br />

èo umoòuje ve¾mi <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lne <strong>po</strong>zera <strong>na</strong> obraz kadému v miestnosti<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> jeho <strong>po</strong>lohu.<br />

Technológia, ktorá je predstavená vo filme Minority Re<strong>po</strong>rt, sa<br />

p<strong>od</strong>obá <strong>na</strong> prototypy, ktoré sa <strong>po</strong>uívajú v leteckom priemysle. Pri<br />

nulovej vidite¾nosti sa v tomto prípade má <strong>po</strong>mocou projektora<br />

zvnútra premieta jasný obraz vonkajšieho prostredia <strong>na</strong> okná kabí−<br />

ny lietadla. Okná majú by vyrobené zo špeciálneho holografického<br />

skla. To je za normálnych p<strong>od</strong>mienok priezraèné. Pokia¾ je však<br />

osvietené svetlom z urèitého uhla, stáva sa reflexnou plochou,<br />

umoòujúcou kvalitné premietanie. Projekcia je relatívne ve¾mi lacná<br />

technológia <strong>na</strong> zobrazenie obrazu s ve¾kosou diagonály <strong>na</strong>d 40<br />

palcov.<br />

Všade samé obrázky<br />

Ïalšou novou technológiou, ktorú s<strong>po</strong>znáte vo filme Minority Re<strong>po</strong>rt,<br />

je nový spôsob zobrazovania obrázkov. V jednej scéne je Anderton<br />

vo svojej kuchyni a obal <strong>na</strong> <strong>po</strong>travinovej škatuli dy<strong>na</strong>micky zobrazu−<br />

je reklamy <strong>na</strong> iné pr<strong>od</strong>ukty. Neskôr, keï beí Anderton <strong>po</strong> ulici, oslo−<br />

vuje ho billboard jeho menom (identifikuje ho <strong>na</strong> základe oènej<br />

dúhovky alebo <strong>po</strong>zadia) a zobrazuje reklamu viaucu sa práve<br />

k jeho <strong>po</strong>vahe. Anderton si tie kupuje elektronické noviny, ktoré sa<br />

automaticky updatujú a zobrazujú <strong>na</strong>jaktuálnejšie informácie.<br />

S<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né ve¾koplošné reklamné tabule môu pracova <strong>na</strong> báze<br />

organických diód emitujúcich svetlo (OLED). P<strong>od</strong>obne ako bené<br />

LED aj organické LED svietia <strong>po</strong> pri<strong>po</strong>jení elektrického <strong>na</strong>pätia. Ale<br />

displeje vyrobené z OLED sú ove¾a tenšie (nieko¾kokrát tenšie ako<br />

¾udský vlas) a môu by pripevnené <strong>na</strong> flexibilný materiál. Displeje<br />

z OLED budeme môc rozprestrie a <strong>po</strong>tom zase <strong>po</strong>sklada a da do<br />

vrecka. Keïe sú fluo−<br />

rescenèné, ne<strong>po</strong>trebujú<br />

p<strong>od</strong>svietenie – OLED<br />

obrazovky sú tak ove¾a<br />

menej nároèné <strong>na</strong> s<strong>po</strong>−<br />

trebu energie v <strong>po</strong>rov−<br />

<strong>na</strong>ní s LED displejmi.<br />

Výskum v tejto oblasti<br />

robí hlavne firma Uni−<br />

versal Display Cor<strong>po</strong>−<br />

ration (<strong>www</strong>.universal−<br />

display.com). Pasívne<br />

OLED displeje sa u<br />

objavili v niektorých<br />

vreckových <strong>po</strong>èítaèoch<br />

<strong>po</strong>chádzajúcich z Ázie.<br />

Viacero s<strong>po</strong>loèností, <strong>na</strong>pr. K<strong>od</strong>ak (<strong>www</strong>.k<strong>od</strong>ak.com), plánuje pro−<br />

dukciu aktívnych OLED displejov.<br />

Ve¾ký výz<strong>na</strong>m má aj príprava elektronického papiera, pri ktorom<br />

sa vyuíva princíp <strong>po</strong>hybu farebných magnetických kapsúl. Tieto<br />

kapsuly udriavajú svoju <strong>po</strong>lohu, <strong>po</strong>kia¾ sa k nim neprivedie elek−<br />

trický náboj. Takýto elektronický papier sa preto môe <strong>po</strong>uíva pri<br />

elektronických novinách, èasopisoch èi <strong>na</strong> nálepkách <strong>na</strong> škatuliach<br />

s <strong>po</strong>travi<strong>na</strong>mi. Je to ïalšia príleitos pre nový typ reklamy <strong>na</strong> oba−<br />

loch, prièom <strong>na</strong> realizáciu <strong>po</strong>staèí len drobná elektrická batéria.<br />

Ïalším novým prvkom v s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nom filme je domáca zábava.<br />

Anderton toti doma sleduje 3D video. Vyuíva sa pritom princíp via−<br />

cerých zakrivených zrkadiel. Ich vh<strong>od</strong>ným <strong>na</strong>toèením sa vytvorí <strong>na</strong>pr.<br />

efekt, e sledovaný objekt sa vznáša vo vzduchu.<br />

Ako s ukladaním údajov?<br />

V praxi sú s 3D videom s<strong>po</strong>jené zatia¾ dos ve¾ké akosti. Asi <strong>na</strong>jdô−<br />

leitejšie je vyriešenie úschovy ve¾kého mnostva údajov. S<strong>po</strong>loènos<br />

Seagate <strong>od</strong>haduje, e <strong>na</strong> uschovanie celoveèerného 3D filmu <strong>po</strong>tre−<br />

bujete kapacitu okolo petabajtu (1 milión giagbajtov). Vo filme Mi−<br />

nority Re<strong>po</strong>rt sa 3D film uschováva <strong>na</strong> malom prieh¾adnom sklene−<br />

nom disku. Je to ilúzia holografického spôsobu uschovávania úda−<br />

jov, ktorý vyuíva zápis údajov v celom priestore média s vyuitím<br />

lasera.<br />

P<strong>od</strong>¾a predstavite¾ov firmy Seagate však tadia¾to cesta budúceho<br />

uschovávania údajov nevedie. Táto technológia sa vyvíja u 40<br />

rokov a problémy ostávajú nevyriešené – neexistuje vh<strong>od</strong>né médium.<br />

Jediné médium, ktoré takýto zápis umoòuje, je niobiè<strong>na</strong>n lítia<br />

a zapisovací prvok je laser vysoký asi 1,2 metra.<br />

Pravdep<strong>od</strong>obne sa <strong>na</strong> budúcu úschovu údajov <strong>na</strong>ïalej bude<br />

<strong>po</strong>uíva klasická metóda výroby pevných diskov s magnetickou plo−<br />

chou. Pouitím nových materiálov a magnetizaèných metód bude<br />

moné dosiahnu kapacitu pevného disku v notebooku a do jed−<br />

ného terabajtu (1000 GB) u v budúcich piatich alebo šiestich<br />

rokoch.<br />

Ïalším problémom je ochra<strong>na</strong> autorských práv pri šírení digitál−<br />

nej zábavy a obmedzenia telekomunikaèných s<strong>po</strong>loèností. Digitál<strong>na</strong><br />

zábava je tak skôr <strong>po</strong>litický ako technologický problém.<br />

Teraz ostáva u len <strong>po</strong>èka si <strong>na</strong> slovenskú premiéru filmu<br />

Minority Re<strong>po</strong>rt a vízie budúcich <strong>po</strong>èítaèov si budete môc prezrie <strong>na</strong><br />

vlastné oèi.<br />

Ondrej Macko

R E V U E<br />

Humanoidné<br />

roboty prichádzajú<br />

¼udstvo sníva o humanoidných<br />

robotoch, teda robotoch,<br />

ktoré by sa p<strong>od</strong>obali èloveku,<br />

takmer <strong>od</strong> <strong>po</strong>èiatku svojej<br />

existencie. ¼udia by radi<br />

vlastnili roboty, ktoré by<br />

dokázali za nich pracova alebo<br />

im as<strong>po</strong>ò pri práci <strong>po</strong>máha,<br />

boli by ich s<strong>po</strong>loèníkmi<br />

a ochrancami. Svedèia<br />

o tom nes<strong>po</strong>èetné obrazové<br />

a písomné svedectvá.<br />

História humanoidných robotov<br />

Karel Èapek<br />

Isaac Asimov<br />

Slovo robot prvýkrát <strong>po</strong>uil<br />

Karel Èapek vo svojom diele<br />

R.U.R. (Rossum´s Universal<br />

Robots) v roku 1920. Odvtedy<br />

sa toto slovo <strong>po</strong>uíva<br />

<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie robotov všeobecne,<br />

aj keï Èapek ho <strong>po</strong>uil<br />

<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie humanoidného<br />

robota. ROBOT je<br />

tu <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ené <strong>od</strong> slova robota<br />

vo výz<strong>na</strong>me nútená alebo<br />

otrocká práca. Èapkovo dielo prináša <strong>po</strong>chmúrny<br />

obraz budúcnosti ¾udstva, <strong>na</strong>d ktorým prevezmú<br />

vládu roboty.<br />

P<strong>od</strong>obne o robotoch ako<br />

o <strong>na</strong>dradenej rase, ktorú<br />

však vïaka <strong>na</strong>šej diktatúre<br />

budeme môc ovláda,<br />

zmýš¾a Isaac Asimov vo<br />

svojom diele Run-around<br />

z roku 1942. Jeho prínosom<br />

sú v tomto diele publikované<br />

zákony robotiky, ktoré<br />

sú všeobecne uznávané.<br />

Roboty sú v nich konštruované p<strong>od</strong>¾a súdobých<br />

predstáv a z materiálov tej doby. Niekedy<br />

<strong>na</strong>ivnos zmienok o robotoch usvedèuje<br />

ich autorov z výmyslov a dokazuje, e išlo iba<br />

o nesplnite¾né elania. Inokedy, <strong>na</strong>opak, kvalita<br />

myšlienok, aj keï v tej dobe neuskutoènených, dáva<br />

tuši ve¾kú predvídavos tých, ktorí si u v dávnej<br />

dobe dokázali predstavi také zloité zariadenia,<br />

ako sú humanoidné roboty. Na<strong>po</strong>kon mechanizmy<br />

v takej forme, v akej by sme ich boli<br />

ochotní uz<strong>na</strong> za robotov aj v m<strong>od</strong>ernom <strong>po</strong>nímaní,<br />

sa neobjavili iba pred nieko¾kými rokmi, ale u<br />

v 16. storoèí, ako sa o tom môete doèíta vo<br />

vloenom èlánku, venovanom histórii humanoidných<br />

robotov.<br />

A dnes sa vytvorili všetky pred<strong>po</strong>klady, aby<br />

humanoidné roboty koneène vstúpili do nášho<br />

kad<strong>od</strong>enného ivota. V <strong>po</strong>slednom èase sme si<br />

zvykli <strong>na</strong> to, e takmer kadý mesiac predstavujú<br />

výrobcovia nového robota, <strong>na</strong>jèastejšie v p<strong>od</strong>obe<br />

zvieratka. Menej èasto, ale s ove¾a väèšou zvedavosou<br />

verejnos sleduje predvádzanie humanoidných<br />

robotov. Vývoj takéhoto robota je p<strong>od</strong>statne<br />

nároènejší a vyaduje si špièkové technológie, a to<br />

tak softvérové, ako aj hardvérové. Preto bolo moné<br />

tieto roboty vidie iba v laboratóriách ve¾kých<br />

s<strong>po</strong>loèností a <strong>na</strong> univerzitách, kde sa špièkoví vedci<br />

zaoberali ich vývojom. V súèasnosti sa však èoraz<br />

viac hovorí o komerènom predaji týchto robotov<br />

a mnohé z nich aj skutoène mono kúpi. Okrem<br />

ich vysokej ceny niè nebráni tomu, aby sa ktoko¾vek<br />

mohol sta ich majite¾om. O tom, e je z èoho<br />

vybera, svedèí aj tento èlánok, v ktorom hovoríme<br />

o niektorých robotoch, ktoré u v predaji sú. Najskôr<br />

si však <strong>po</strong>vieme nieèo o humanoidných robotoch<br />

vo všeobecnosti.<br />

PROJEKTY HUMANOIDNÝCH<br />

ROBOTOV<br />

V súèasnosti prebieha <strong>po</strong> celom svete mnostvo<br />

projektov, ktorých cie¾om je vývoj humanoidného<br />

robota. P<strong>od</strong>ie¾ajú sa <strong>na</strong> nich univerzity a ve¾ké technologické<br />

s<strong>po</strong>loènosti. Uvádza sa, e <strong>na</strong> svete existuje<br />

s<strong>po</strong>lu 46 ve¾kých projektov, ktorých výsledkom<br />

je kompletný humanoidný robot zo softvérovej<br />

aj hardvérovej stránky, a 48 malých projektov<br />

(p<strong>od</strong>¾a <strong>www</strong>.androidworld.com), ktoré sa zväèša<br />

zaoberajú partikulárnymi problémami stavby robotov,<br />

ako sú konèatiny, zmysly robotov, umelá<br />

inteligencia, simulácia <strong>po</strong>hybu robota a p<strong>od</strong>.<br />

Z celkového <strong>po</strong>ètu projektov majú <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong><br />

svojom konte Ja<strong>po</strong>nci. Je ich a 25, a preto sa<br />

nemono èudova, e ako prví pristúpili aj k ich<br />

komerènému predaju. Ïalších 7 projektov realizujú<br />

Amerièania, 4 Juná Kórea, 3 Nemci, <strong>po</strong> dva projekty<br />

Ve¾ká Británia, Èí<strong>na</strong> a Švédsko. Ako raritu mono<br />

uvies jeden projekt v Thajsku.<br />

Vo všeobecnosti sa dá <strong>po</strong>veda, e Ja<strong>po</strong>nci sú<br />

v zavádzaní robotov <strong>na</strong>jïalej, èo mono pripísa nielen<br />

s<strong>na</strong>he o zvyšovanie pr<strong>od</strong>uktivity práce, ale aj<br />

akémusi inklinovaniu k technologickým novinkám.<br />

V Ja<strong>po</strong>nsku je <strong>na</strong>sadených v kadom oh¾ade <strong>na</strong>jviac<br />

robotov a tento trend je aj <strong>na</strong>priek recesii,<br />

ktorá v krajine panuje u viac rokov, nezvratný.<br />

(1) Robot nesmie zrani ¾udskú bytos alebo<br />

svojou neèinnosou dovoli, aby bola ¾udská<br />

bytos zranená.<br />

(2) Robot musí <strong>po</strong>slúcha príkazy, ktoré mu dáva<br />

¾udská bytos, okrem tých, ktoré sú v roz<strong>po</strong>re<br />

s prvým zákonom.<br />

(3) Robot sa musí s<strong>na</strong>i chráni svoju existenciu<br />

dovtedy, kým táto ochra<strong>na</strong> nie je v konflikte<br />

s prvým alebo druhým zákonom.<br />

Roboty sa však <strong>po</strong> boku ¾udí objavujú u v dávnoveku,<br />

samozrejme, skôr ako elanie ne ako skutoènos.<br />

Nasledujúce informácie o robotoch sú len výberom<br />

z mnostva zmienok o nich. Zo zaèiatku ich<br />

treba bra s rezervou.<br />

Do kategórie bájok mono zaradi informácie<br />

o Architasovi z Tarentu, ktorý okolo roku 400 p. n. l.<br />

zostrojil dreveného holuba, ktorý bol schopný<br />

lieta.<br />

Homér vo svojom diele Iliada s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong> enu vyrobenú<br />

z èistého zlata, ktorá <strong>po</strong>máhala Hefaistovi,<br />

bohovi ohòa, v jeho kováèskej dielni.<br />

Albertus Magnus, arcibiskup mesta Regensburg,<br />

ktorý il v 13. storoèí, mal androida vyrobeného<br />

z prír<strong>od</strong>ných materiálov, akými boli koa, vosk, drevo<br />

a aj kov. Stál ako strá pred jeho dverami a rozprával<br />

sa s návštevníkmi dovtedy, kým im Magnus<br />

nedovolil vstúpi.<br />

Tieto správy, samozrejme, nevzbudzujú ve¾kú<br />

dôveru. Napriek tomu existujú zariadenia, ktoré<br />

ve¾mi pravdep<strong>od</strong>obne existovali u v starovekom<br />

Egypte a Grécku a ktoré mono oz<strong>na</strong>èi ako prvé<br />

roboty. Tieto civilizácie boli schopné vyrába<br />

sochy zo zlata a boli <strong>na</strong>to¾ko zbehlé v mechanike,<br />

e do nich dokázali <strong>na</strong>montova zariadenie<br />

umoòujúce týmto sochám robi jedn<strong>od</strong>uché<br />

<strong>po</strong>hyby. Keïe dokázali vykonáva série jedn<strong>od</strong>uchých<br />

úkonov, mono o nich tvrdi, e boli robotmi.<br />

V 13. storoèí Arab Al-Jazári <strong>na</strong>písal knihu o automatoch<br />

p<strong>od</strong> názvom Kniha o <strong>po</strong>z<strong>na</strong>ní duchaplných<br />

mechanických zariadení. Kniha obsahuje aj ilustrácie<br />

mechanickej eny, ktorá <strong>na</strong>påòa a vypúša umývadlo.<br />

Tak ako plynul èas, <strong>po</strong>stupne ¾udstvo získavalo<br />

èoraz väèšie vedomosti a realizácia robotov sa stávala<br />

stále reálnejšou. V 16. storoèí, keï sa prudko<br />

zaèala rozvíja mechanika, zaèali sa objavova ve¾mi<br />

šikovne zostrojené mechanické zariadenia, medzi<br />

nimi aj roboty. Informácie, ktoré o nich máme,<br />

sú vcelku dôveryh<strong>od</strong>né, aj keï legendy, samozrejme,<br />

zvelièujú.<br />

16 PC REVUE 9/2002

Z menších projektov, ktorých je 48, je 18 v Ja<strong>po</strong>nsku, 16<br />

v USA, 5 v Austrálii, 2 v Ka<strong>na</strong>de a <strong>po</strong> jednom v Nemecku,<br />

Škótsku, Argentíne, Brazílii, Dánsku, Mexiku a Indii.<br />

DOSAH NA PRIEMYSEL<br />

V súèasnosti preívame celosvetovo akúsi krízu priemyslu, ktorú<br />

nedokáeme dobre identifikova <strong>na</strong> lokálnej úrovni práve<br />

preto, e existuje <strong>na</strong>dpr<strong>od</strong>ukcia a ve¾ké výrobné kapacity,<br />

ktoré sú nevyuité. Keïe priemyselného tovaru je dostatok,<br />

mohlo by sa zda, e všetko je v <strong>po</strong>riadku. Nie je to však tak<br />

a v záujme ekonomického rastu treba, aby existovalo nieèo,<br />

èo priemysel znova roztoèí, vyuije jeho ¾udský <strong>po</strong>tenciál a,<br />

samozrejme, aj výrobné kapacity. Práve humanoidné roboty<br />

by sa mohli sta katalyzátorom nového rozvoja priemyslu.<br />

Pre roboty existuje ve¾ký trh, pretoe kadá domácnos<br />

je <strong>po</strong>tenciálnym nákupcom. Súèasne ce<strong>na</strong> robota bude<br />

vdy vysoká, take pôjde o obrovské peniaze, ktoré sa<br />

v tomto <strong>od</strong>vetví budú toèi. Pre s<strong>po</strong>loènosti vyrábajúce roboty<br />

je to ve¾ká príleitos, trh humanoidných robotov je<br />

toti omnoho väèší ako v prípade priemyselných robotov.<br />

Toto priemyselné <strong>od</strong>vetvie je však ve¾mi nároèné a vy-<br />

aduje si <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loèností špièkové technológie tak v mechanike,<br />

ako aj v softvérovom ininierstve a umelej inteligencii.<br />

Do výroby robotov by sa mohli pusti iba <strong>na</strong>jrozvinutejšie<br />

krajiny a v rámci nich len tie <strong>na</strong>jväèšie s<strong>po</strong>loènosti.<br />

Pred<strong>po</strong>kladá sa, e priemysel robotizácie bude jedným<br />

z <strong>na</strong>jväèších nových priemyselných <strong>od</strong>vetví, otvorených<br />

v <strong>na</strong>šom storoèí, a do <strong>po</strong>lovice tohto storoèia bude väèší<br />

ako automobilový priemysel. Súèasný stav sa prirovnáva<br />

k stavu automobilového priemyslu v roku 1900.<br />

Okrem tohto blah<strong>od</strong>arného makroekonomického efektu<br />

majú humanoidné roboty reálne vyuitie a to je hlavný dôv<strong>od</strong><br />

záujmu o ich výrobu.<br />

VYUITIE<br />

Keby roboty boli iba zaujímavým technickým riešením alebo<br />

hraèkou, sotva by sa mohlo plánova ich masové rozšírenie,<br />

a to aj vzh¾adom <strong>na</strong> pred<strong>po</strong>kladané ceny pre koncového<br />

zákazníka.<br />

Práve <strong>na</strong>opak, humanoidné roboty majú ve¾ký <strong>po</strong>tenciál<br />

by uitoèné <strong>na</strong> mnohých frontoch. Predovšetkým sa plánuje<br />

ich <strong>na</strong>sadenie v domácnostiach, kde by mali by <strong>po</strong>mocníkmi,<br />

ktorí dokáu <strong>po</strong>upratova, vari a sú schopní vykonáva<br />

ïalšie èinnosti, ktoré im prikáe èlovek. Uplatnenie nájdu<br />

aj ako opatrovatelia, predovšetkým starších ¾udí, ktorí sú<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>moc <strong>od</strong>kázaní. Súèasne by mali monitorova ich zdravotný<br />

stav a <strong>po</strong>máha im v prípade zdravotných akostí.<br />

Najmä vo vyspelých krajinách, a predovšetkým v Ja<strong>po</strong>nsku,<br />

je toto jeden z hlavných motívov vývoja robotov.<br />

Ïalej sú roboty vyuite¾né ako ostraha objektov, èi u<br />

priemyselných, alebo aj domácností. Robot-stráca je výh<strong>od</strong>ný<br />

preto, e nezaspí a nemôe sa sta, e by sa sám stal zl<strong>od</strong>ejom,<br />

ako sa to pri ostrahách objektov niekedy stáva.<br />

Okrem <strong>po</strong>uitia v domácnosti existujú rôzne aplikácie<br />

v extrémnych p<strong>od</strong>mienkach, kde je vh<strong>od</strong>nejšie <strong>na</strong>sadi robota.<br />

Je to <strong>na</strong>príklad práca v rádioaktívnom prostredí alebo<br />

v prostredí so zvýšeným nebezpeèenstvom radiácie, chemického<br />

zamorenia a p<strong>od</strong>. Pred<strong>po</strong>kladá sa <strong>na</strong>sadenie p<strong>od</strong><br />

v<strong>od</strong>nou hladinou aj v kozmickom priestore. Na<strong>po</strong>kon pri<br />

súèasnom vývoji terorizmu je dôleitá monos <strong>na</strong>sadi<br />

takéhoto robota v prípade znešk<strong>od</strong>òovania bômb.<br />

Uvauje sa o vyuití robotov ako vojakov. Tu <strong>na</strong>ráa<br />

technológia <strong>na</strong> ve¾ké problémy v tom, e robot síce môe<br />

vykonáva èinnosti p<strong>od</strong>obne, ako to robí inteligentný èlovek,<br />

len èo by sa však dostal do konfliktu s èlovekom, je<br />

silný pred<strong>po</strong>klad, e ¾udia by vdy dokázali roboty svojou<br />

inteligenciou <strong>po</strong>razi, a teda voj<strong>na</strong> vedená s <strong>po</strong>uitím robotov<br />

by zrejme z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la ve¾ké materiálne straty <strong>na</strong> strane<br />

tej armády, ktorá by roboty <strong>na</strong>sadila.<br />

Humanoidné roboty majú ve¾ký <strong>po</strong>tenciál v tom, e sú<br />

schopné <strong>na</strong>hradi priemyselné roboty. Tie sú síce lacnejšie<br />

ako humanoidy, ale pri masovej pr<strong>od</strong>ukcii humanoidov by<br />

sa cenový rozdiel mohol zníi. Náklady s<strong>po</strong>jené s vybudovaním<br />

prevádzky so špecializovanými jednoúèelovými robotmi<br />

sú vysoké a v prípade zmeny výrobného programu<br />

sa môu tieto roboty sta zbytoènými.<br />

Humanoidné roboty mono <strong>na</strong>sadi ove¾a jedn<strong>od</strong>uchšie,<br />

pretoe sú p<strong>od</strong>obné èloveku, a teda <strong>po</strong>trebujú p<strong>od</strong>obné<br />

pracovné prostredie, <strong>na</strong>vyše sú schopné <strong>po</strong>uíva tie isté<br />

nástroje ako èlovek. Ne<strong>po</strong>trebujú zloité programovanie<br />

výrobných krokov, pretoe <strong>po</strong>stup práce dokáu <strong>po</strong>chopi<br />

a staèí im ukáza, èo majú robi. Navyše sú všestrannejšie<br />

Electro a Spark<br />

Juanelo Tariano zostrojil v 16. storoèí androida v ivotnej<br />

ve¾kosti, ktorý pravidelne robil nákupy pre svojho<br />

pá<strong>na</strong>, krá¾a Karola V.<br />

V roku 1645 Leo<strong>na</strong>rdo Da Vinci<br />

<strong>na</strong>kreslil plány <strong>na</strong> zostavenie mechanického<br />

èloveka.<br />

Medzi <strong>na</strong>j<strong>po</strong>zoruh<strong>od</strong>nejšie výtvory<br />

patria roboty <strong>od</strong> Jacqua de Vaucanso<strong>na</strong>.<br />

Vytvoril mechanického flautistu, androida,<br />

ktorý dokázal hra <strong>na</strong> flaute nieko¾ko<br />

skladieb. Hral tak, e fúkal do flauty<br />

vzduch a prekladaním prstov <strong>na</strong> dierkach<br />

flauty hral melódiu. Ïalší Vaucansonov<br />

hudobník hral <strong>na</strong> provensalskej<br />

píšale, bubnoval <strong>na</strong> bubne a m¾askal pritom<br />

jazykom, tak ako to robia provensalskí<br />

hudobníci.<br />

Najdômyselnejším zariadením je mechanická<br />

kaèica, ktorú zostrojil z nieko¾ko<br />

tisíc súèiastok. Dokázala ch<strong>od</strong>i, pláva<br />

a robi všetko tak ako skutoèná kaèica<br />

vrátane toho, e zobala zrno, <strong>na</strong>trávila<br />

ho chemikáliami a ako exkrementy vylúèila z tela. Nie je<br />

to iadny mýtus, tieto Vaucansonove vynálezy boli verejne<br />

vystavené v roku 1738.<br />

V roku 1774 André a Pierre Drozovci zostrojili a predviedli<br />

<strong>na</strong> výstave v Paríi mechanického pisára, ktorý písal<br />

<strong>po</strong>merne dlhú vetu husacím brkom <strong>na</strong> papier, pritom sa<br />

<strong>po</strong>zeral, ako úh¾adne píše, a <strong>po</strong> dopísaní<br />

vety oprášil papier pieskom, ako sa to<br />

vtedy robievalo.<br />

Po roku 1800 ustúpili hraèky skutoènému<br />

vyuitiu mechaniky v priemysle<br />

a tvorba robotov ustúpila tvorbe pracovných<br />

strojov.<br />

V roku 1839 <strong>po</strong>stavil J. Moor mechanického<br />

èloveka. Na jeho <strong>po</strong>hon <strong>po</strong>uil<br />

parný stroj.<br />

V roku 1939 firma Westinghouse <strong>po</strong>stavila<br />

pre Svetovú výstavu v New Yorku<br />

mechanického èloveka p<strong>od</strong> názvom<br />

Electro s<strong>po</strong>lu so psom Sparkom. Pohon<br />

bol u elektrický a robot dokázal ch<strong>od</strong>i,<br />

tancova a <strong>po</strong>èíta do desa. Psík dokázal<br />

ch<strong>od</strong>i, sadnú si a vrèa.<br />

Skutoèná m<strong>od</strong>erná história robotov sa<br />

však dá datova a <strong>od</strong> roku 1959, keï<br />

bolo dokázané, e robot je moné <strong>po</strong>ui v priemyselnej<br />

výrobe, a prvýkrát bol komerène predaný robot, ktorý<br />

vyrobila firma Planet Cor<strong>po</strong>ration. Odvtedy sa vývoj robotov<br />

neustále zrých¾uje.

R E V U E<br />

Predaj robotov<br />

Aby sme si dokázali urobi predstavu o tom, aký<br />

ve¾ký je priemysel zaoberajúci sa výrobou robotov,<br />

<strong>po</strong>vieme si nieèo o predaji robotov všetkých kategórií.<br />

V roku 2001 bolo <strong>na</strong>inštalovaných okolo 100-<br />

tisíc nových robotov. Z tohto <strong>po</strong>ètu a <strong>po</strong>lovica<br />

bola predaná v Ja<strong>po</strong>nsku. V Európe sa predalo<br />

30 000 jednotiek a v Severnej Amerike 13 000.<br />

Ich ceny pritom klesajú a kvalita stúpa. Za<br />

ekvivalent robota z roku 1990 by ste dnes zaplatili<br />

u len pätinu jeho pôv<strong>od</strong>nej ceny. Robotom sa<br />

pred<strong>po</strong>vedá <strong>na</strong> nieko¾ko ïalších rokov výrazný<br />

rast predaja, prièom sa otvárajú stále nové<br />

monosti ich vyuitia.<br />

V roku 2000 bolo v prevádzke s<strong>po</strong>lu 750 000<br />

robotov. Z tohto <strong>po</strong>ètu sa drvivá väèši<strong>na</strong> <strong>po</strong>uíva<br />

a mono ich <strong>po</strong>ui aj <strong>na</strong> iné úèely, ako boli pôv<strong>od</strong>ne<br />

plánované.<br />

ARCHITEKTÚRA ROBOTOV<br />

V súèasnosti panuje medzi robotmi absolút<strong>na</strong><br />

nekompatibilita, pretoe kadý tím vyvíja úplne<br />

všetky èasti robota samostatne. Napriek tomu sa<br />

objavujú isté náz<strong>na</strong>ky urèitej normalizácie.<br />

HARDVÉR ROBOTA<br />

Humanoidné roboty sa svojou konštrukciou p<strong>od</strong>obajú<br />

èloveku. Majú dolné konèatiny, <strong>na</strong> ktorých<br />

kráèajú p<strong>od</strong>obne ako èlovek. Nemôu ich teda ma<br />

šes alebo osem, ako je to v prípade pavúkovitých<br />

robotov, alebo p<strong>od</strong>vozok s kolesami, ako <strong>na</strong>príklad<br />

známy robot Èíslo 5 z filmu Èíslo 5 ije. Vyrobi<br />

robot, ktorý kráèa <strong>na</strong> dvoch nohách, nie je a taká<br />

triviál<strong>na</strong> záleitos, ako by sa to <strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad<br />

mohlo zda. Kráèanie je ve¾mi zloitá èinnos, ktorá<br />

si vyaduje jed<strong>na</strong>k ve¾a energie, jed<strong>na</strong>k ve¾mi<br />

dobré zvládnutie statiky robota. O tom, e je to<br />

ve¾mi nároèný proces, svedèí aj skutoènos, e<br />

ve¾ké percento robotov má dva vý<strong>po</strong>ètové systémy.<br />

Jeden riadi iba <strong>po</strong>hyb a druhý sa stará o to ostatné<br />

vrátane komunikácie ¾udskou reèou. Obidva systémy<br />

sú zvyèajne, èo sa týka vý<strong>po</strong>ètovej sily, <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej<br />

úrovni.<br />

vo výrobe, ale 3000 robotov je p<strong>od</strong>morských,<br />

2300 demolièných a 1600 chirurgických. 50 robotov<br />

slúi ako pyrotechnické roboty <strong>na</strong> znešk<strong>od</strong>òovanie<br />

bômb, prím v tejto oblasti majú Izraelèania.<br />

V USA je <strong>na</strong>sadených 1000 robotov <strong>na</strong> triedenie<br />

balíkov <strong>na</strong> <strong>po</strong>šte, prièom sa uvauje o monosti<br />

<strong>na</strong>sadi ich a 80 000.<br />

Pred<strong>po</strong>kladá sa, e do roku 2004 celkový <strong>po</strong>èet<br />

<strong>na</strong>inštalovaných robotov stúpne <strong>na</strong> zhruba milión<br />

jednotiek.<br />

Pred<strong>po</strong>kladá sa ve¾ký nárast aj v kategórii domácich<br />

robotov, urèených <strong>na</strong> vysávanie, kde sa<br />

pred<strong>po</strong>kladá nárast z 12 000 jednotiek v roku<br />

2000 a <strong>na</strong> 425 000 v roku 2004. P<strong>od</strong>obný nárast<br />

sa bude týka aj robotov slúiacich <strong>na</strong> kosenie<br />

trávnikov.<br />

Pokrokom, ktorý sa dosiahol len nedávno, je zväèšenie<br />

plynulosti chôdze robota. Ten je dnes u<br />

schopný meni uhol <strong>po</strong>hybu nielen <strong>po</strong> zastavení, ale<br />

aj <strong>po</strong>èas <strong>na</strong>plánovaného kroku, dokonca dokáe<br />

meni aj dåku kroku. Robot tak dostal monos nielen<br />

robi oblúky s ¾ubovo¾ným <strong>po</strong>lomerom, ale rozh<strong>od</strong>ova<br />

sa o ïalšom <strong>po</strong>hybe u <strong>po</strong>èas jeho vykonávania.<br />

Zatia¾ je urèitým problémom rýchlos chôdze<br />

robotov – ch<strong>od</strong>ia ove¾a <strong>po</strong>malšie ako èlovek.<br />

Robot dis<strong>po</strong>nuje aj hornými konèati<strong>na</strong>mi a musí<br />

ma <strong>po</strong> pä prstov <strong>na</strong> kadej ruke, aby bol schopný<br />

uchopi predmety a vykonáva zmysluplnú èinnos.<br />

Pohyblivos robota determinuje <strong>po</strong>èet stupòov<br />

vo¾nosti, ktorými daný robot dis<strong>po</strong>nuje. Stupeò vo¾nosti<br />

z<strong>na</strong>mená, e existuje kåb, v ktorom môe robot<br />

vykonáva buï rotáciu, alebo ohyb v jednej osi.<br />

Napríklad krk èloveka umoòuje tri stupne vo¾nosti,<br />

pretoe môeme hlavou otáèa v jednej osi a robi<br />

ohyb v dvoch osiach. Poèet stupòov vo¾nosti, ktoré<br />

musí ma robot, aby simuloval všetky <strong>po</strong>hyby ¾udského<br />

tela, je predmetom diskusie. Niektorí tvrdia,<br />

e staèí nieko¾ko desiatok stupòov vo¾nosti, iní, e<br />

¾udské telo má a nieko¾ko sto stupòov vo¾nosti.<br />

Samozrejme, existujú ešte ïalšie aspekty, ktoré súvisia<br />

s doko<strong>na</strong>lou simuláciou ¾udských <strong>po</strong>hybov, ako<br />

je rozsah ohybov a rotácie v kåboch, rýchlos <strong>po</strong>hybov,<br />

zaaite¾nos svalstva a p<strong>od</strong>.<br />

Ïalšou s<strong>po</strong>loènou èrtou takmer všetkých humanoidných<br />

robotov je, e s<strong>po</strong>lupracujú s externým<br />

stolným <strong>po</strong>èítaèom, ku ktorému sú pri<strong>po</strong>jené bezdrôtovou<br />

vysokorýchlostnou sieou. Tento <strong>po</strong>èítaè<br />

je urèený <strong>na</strong> p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru spracúvania komunikácie<br />

v ¾udskej reèi medzi robotom a ¾uïmi.<br />

Jedným zo zaujímavých problémov, s ktorým sa<br />

robotika stretáva pri s<strong>na</strong>he vyui humanoidné<br />

roboty v domácnosti alebo v zamest<strong>na</strong>ní, je zvýšené<br />

riziko nebezpeèenstva úrazu. Robot, ktorý je<br />

z plastu a kovu, ak má by skutoène vyuite¾ný,<br />

musí ma svoju výšku a aj primeranú hmotnos.<br />

V benom ivote sa èasto zráame s inými ¾uïmi,<br />

ani si to neuvedomujeme. Jedným z dôv<strong>od</strong>ov, preèo<br />

je táto zráka banál<strong>na</strong>, je to, e èlovek má <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>vrchu tela mäkké tkanivá, ktoré náraz stlmia.<br />

V prípade zráky èloveka s robotom to nie je také<br />

jedn<strong>od</strong>uché, pretoe robot má pevný <strong>po</strong>vrch, <strong>na</strong>vyše<br />

nemá citlivos <strong>na</strong> celom svojom <strong>po</strong>vrchu, take<br />

nes<strong>po</strong>zoruje zráku ihneï. Výsledkom môu by<br />

minimálne m<strong>od</strong>riny, ak nie vánejšie zranenia ¾udí.<br />

Roboty dis<strong>po</strong>nujú aj senzorickým systémom.<br />

Ako zrak slúia dve kamery, take roboty dokáu<br />

<strong>od</strong>hadova aj vzdialenosti objektov, sluch tvoria<br />

mikrofóny. Gyroskopy a akcelerometre zabezpeèujú<br />

informácie o tom, v akej <strong>po</strong>lohe vzh¾adom <strong>na</strong><br />

zem a s akým zrýchlením sa robot <strong>po</strong>hybuje. Roboty<br />

majú aj hmat <strong>na</strong> prstoch a dlaniach rúk, aby<br />

boli schopné uchopi predmety. Pri praktickom<br />

vyuití robotov je zatia¾ problematická nosnos ich<br />

horných konèatín, ktorá neumoòuje prenášanie<br />

aších predmetov.<br />

SOFTVÉR ROBOTA<br />

Èasto <strong>po</strong>uívaným operaèným systémom robotov<br />

je RT-Linux. Je to upravená verzia Linuxu, ktorá je<br />

pripravená <strong>na</strong> aplikácie beiace v reálnom èase.<br />

Poslúil ako základ pre robota H6 a H7 s<strong>po</strong>loènosti<br />

JSK laboratory. Ïalším výz<strong>na</strong>mným projektom be-<br />

iacim p<strong>od</strong> Linuxom je robot HOAP-1 s<strong>po</strong>loènosti Fujitsu.<br />

V súlade s open source, <strong>na</strong> základe ktorého vznikol<br />

aj Linux, s<strong>po</strong>loènos Fujitsu zverejnila vnútornú<br />

štruktúru svojho robota, aby tak <strong>po</strong>mohla nezávislým<br />

vývojárom pri zlepšovaní jeho vlastností.<br />

Sony sa <strong>po</strong>kúša štandardizova architektúru robota<br />

tak zo softvérovej, ako aj hardvérovej stránky.<br />

18 PC REVUE 9/2002

Architektúra Sony nesie názov OPEN-R. Sony ju predstavila<br />

v roku 1998 ako otvorenú architektúru <strong>na</strong> stavbu robotov.<br />

OPEN-R je skratka <strong>od</strong> OPEN Robot. Sony chce, aby sa k tejto<br />

otvorenej architektúre pri<strong>po</strong>jili aj ïalšie s<strong>po</strong>loènosti a<br />

vytvorila sa tak s<strong>po</strong>loèná platforma, ktorá by <strong>po</strong>mohla<br />

rýchlejšie a lacnejšie vytvára roboty. S<strong>po</strong>loènos stavia<br />

svoje roboty okolo operaèného systému Aperios, schopného<br />

obsluhova aplikácie pracujúce v reálnom èase.<br />

OPEN-R zahàòa aj výmenu hardvérových m<strong>od</strong>ulov za<br />

<strong>po</strong>ch<strong>od</strong>u, prièom tieto m<strong>od</strong>uly sú <strong>na</strong>vzájom pre<strong>po</strong>jené špeciálnou<br />

zbernicou s taktovacou frekvenciou 12 MHz a prenosovou<br />

kapacitou 12 Mb za sekundu. Zbernica má 10-<br />

pinové konektory. P<strong>od</strong>obne ako hardvér aj softvér sa delí<br />

<strong>na</strong> m<strong>od</strong>uly. Architektúru OPEN-R <strong>po</strong>uila s<strong>po</strong>loènos Sony<br />

pri stavbe robota AIBO aj SDR-4X. SONY verí, e táto architektúra<br />

je <strong>po</strong>uite¾ná aj pri stavbe pracovných, nielen<br />

zábavných robotov a e sa medzi týmito kategóriami bude<br />

v budúcnosti zotiera rozdiel.<br />

UMELÁ INTELIGENCIA<br />

Bez umelej inteligencie by humanoidné roboty nemohli<br />

plni svoje úlohy. Umelá inteligencia je to <strong>na</strong>jdôleitejšie,<br />

èo determinuje <strong>po</strong>uitie robotov v domácnosti.<br />

Ich p<strong>od</strong>obnos s èlovekom sa zaèí<strong>na</strong> u <strong>na</strong> tej <strong>na</strong>jnišej<br />

úrovni, ktorou sú nep<strong>od</strong>mienené reflexy. Reflex je èinnos,<br />

ktorú vykoná telo automaticky, bez toho, e by táto èinnos<br />

bola ovládaná vedomou vô¾ou. Reflexom je <strong>na</strong>príklad to,<br />

keï èlovek <strong>od</strong>tiahne ruku <strong>od</strong> horúceho predmetu. P<strong>od</strong>obne<br />

majú aj roboty reflexy, ktoré slúia <strong>na</strong>jmä pri ich <strong>po</strong>hybe.<br />

Robot sa <strong>po</strong>uitím týchto reflexov s<strong>na</strong>í v neplánovaných<br />

situáciách udra rovnováhu. Vïaka rov<strong>na</strong>kej konštrukcii<br />

<strong>po</strong>uíva tie isté reflexy ako èlovek, to z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>príklad<br />

roztiahnutie rúk, predkroèenie, zakroèenie a p<strong>od</strong>.<br />

Umelá inteligencia sa stará aj o plánovanie èinností.<br />

Najdôleitejšie a <strong>na</strong>jzloitejšie sú úlohy týkajúce sa interakcie<br />

robota s okolím. Robot musí vedie rozoznáva predmety<br />

vo svojom okolí, rozoz<strong>na</strong> tváre ¾udí, musí vedie, kedy s ním<br />

¾udia hovoria, o èom je reè a p<strong>od</strong>. Komunikácia v ¾udskej reèi<br />

s <strong>po</strong>chopením kontextu je ve¾mi zloitá èinnos.<br />

Roboty <strong>na</strong>vyše dis<strong>po</strong>nujú emóciami a dokáu prejavova<br />

svoje nálady. Ove¾a èastejšie sú však tieto èrty robotov<br />

uplatòované pri tvorbe robotických zvieratiek ako humanoidných<br />

robotov.<br />

V ïalšej èasti èlánku si <strong>po</strong>vieme nieèo o <strong>na</strong>jzaujímavejších<br />

m<strong>od</strong>eloch robotov, ktoré sa dostali <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu<br />

technologickú úroveò a zaèal sa alebo sa pripravuje ich<br />

komerèný predaj.<br />

SONY SDR−4X<br />

S<strong>po</strong>loènos Sony, <strong>po</strong>smelená úspechom svojho robotického<br />

psíka, ktorého predaj je viac ako us<strong>po</strong>kojivý, chystá <strong>na</strong><br />

komerèný trh ïalšieho robota, tentoraz humanoidného,<br />

p<strong>od</strong> názvom SDR-4X. SDR z<strong>na</strong>mená Sony Dream Robot.<br />

Je to robot urèený <strong>na</strong> zábavu, dokáe ch<strong>od</strong>i, spieva,<br />

tancova, hra futbal a mnohé ïalšie èinnosti. Pre svoju<br />

konštrukènú výšku 50 cm však nie je schopný ch<strong>od</strong>i <strong>po</strong><br />

sch<strong>od</strong>och. Má 38 kåbov, a aby bola interakcia medzi èlovekom<br />

a robotom èo <strong>na</strong>jbezpeènejšia, ich stavba je taká, aby<br />

nebolo moné do kåbu vloi prst a robot ho nemohol<br />

náhlym <strong>po</strong>hybom pricviknú. Robot je skonštruovaný tak,<br />

e sa dokáe <strong>po</strong>stavi <strong>na</strong> nohy aj v prípade, e spadne <strong>na</strong><br />

chrbát. Je urèený implicitne <strong>na</strong> domáce <strong>po</strong>uitie, take <strong>na</strong><br />

jeho ch<strong>od</strong>idlách sú <strong>na</strong>montované senzory, ktoré mu<br />

umoòujú ch<strong>od</strong>i aj <strong>po</strong> ve¾mi hrubých kobercoch. Rozdiely<br />

vo výške p<strong>od</strong>lahy v dráhe jeho <strong>po</strong>hybu môu predstavova<br />

a 10 cm. Aby robot nespadol pri náhlom tlaku <strong>na</strong> jeho telo<br />

zvonku, má zabudovaný reflex predkroèenia a zakroèenia,<br />

p<strong>od</strong>obne ako ho má èlovek. Ak má robot spadnú, s<strong>na</strong>í sa<br />

SONY SDR-4X<br />

dosta do takej <strong>po</strong>lohy, aby došlo k èo <strong>na</strong>jmenšiemu <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>eniu.<br />

SDR-4X má dve kamery, take má stereoskopické videnie,<br />

èo mu umoòuje vidie priestorovo. Pomáha to <strong>na</strong>príklad<br />

pri rozoznávaní rozdielu medzi okrajovou hranou<br />

dosky stola a èiarou <strong>na</strong>kreslenou <strong>na</strong> p<strong>od</strong>lahe. Nemôe sa<br />

teda sta to, e nerozozná hranu stola a spadne z neho <strong>na</strong><br />

p<strong>od</strong>lahu, ako sa to stáva jednookému psíkovi AIBO.<br />

Vïaka stereoskopii dokáe <strong>na</strong> základe merania paralaxy<br />

urèi vzdialenos objektu a vy<strong>po</strong>èíta si dráhu <strong>po</strong>hybu, aby<br />

sa mu èo <strong>na</strong>jús<strong>po</strong>rnejšie a <strong>na</strong>jbezpeènejšie vyhol.<br />

Robot má slovnú zásobu 60 000 slov, èo mu umoòuje<br />

konverzáciu. Ïalšie slovíèka si dokáe zapamäta. Na spracovanie<br />

komunikácie v ¾udskej reèi slúi externý <strong>po</strong>èítaè,<br />

pri<strong>po</strong>jený cez bezdrôtovú sie typu LAN.<br />

SDR-4X si dokáe zapamäta tváre desiatich ¾udí, prièom<br />

trvá asi minútu, kým si uloí do pamäte všetky <strong>po</strong>trebné<br />

informácie. ¼udí rozoznáva aj p<strong>od</strong>¾a me<strong>na</strong>. Dokáe ich rozoz<strong>na</strong><br />

aj p<strong>od</strong>¾a ich hlasu (dis<strong>po</strong>nuje a siedmimi mikrofónmi).<br />

Okrem schopnosti zapamäta si ve¾ké mnostvo situácií<br />

a ich riešení je schopný sa aj uèi a vyvíja sa tak, aby<br />

mohol èo <strong>na</strong>jlepšie i v r<strong>od</strong>ine. Svojím správaním sa s<strong>na</strong>í<br />

prispôsobi svojmu vlastníkovi. Robot má implementovanú<br />

tzv. krátk<strong>od</strong>obú a dlh<strong>od</strong>obú pamä, p<strong>od</strong>obne ako je to v prípade<br />

¾udí.<br />

Robot by sa mal zaèa predáva ku koncu tohto roka.<br />

Pred<strong>po</strong>kladaná predajná ce<strong>na</strong> je 40 000 USD a je tak priamym<br />

konkurentom robotovi HOAP1.<br />

FUJITSU HOAP 1<br />

Hoap z<strong>na</strong>mená Humanoid for<br />

Open Architecture Platform. Jeho<br />

cie¾ovým trhom sú predovšetkým<br />

vedci a výskumníci, ktorí<br />

sa zaoberajú robotikou.<br />

Je vysoký 48 cm<br />

a má hmotnos 6 kg. Je urèený <strong>na</strong><br />

výskum a vývoj v oblasti robotických<br />

technológií. Fujitsu uvo¾nila<br />

informácie o jeho architektúre, aby<br />

mohli ostatní vedci vyvíja pre<br />

neho vlastné aplikácie. Súèasne sa<br />

tak HOAP stáva prvým humanoidným<br />

robotom, ktorý je moné<br />

FUJITSU HOAP1<br />

vo¾ne programova.<br />

Robot beí p<strong>od</strong> RT-Linuxom a tvorca aplikaèného softvéru<br />

môe svoj program otestova <strong>na</strong>jskôr <strong>na</strong> simulátore a a<br />

následne ho uloi do robota.

R E V U E<br />

Vytýèené sú ešte dva ciele, ktoré by sa mali dosiahnu:<br />

zlepšenie ovládania <strong>po</strong>hybov a zlepšenie<br />

komunikácie medzi robotom a ¾uïmi. Ce<strong>na</strong> robota<br />

je stanovená <strong>na</strong> zhruba 40 000 USD a Fujitsu <strong>po</strong>èíta<br />

s predajom zhruba 100 robotov do <strong>po</strong>lovice roku<br />

2004.<br />

PINO<br />

PINO je skratka <strong>od</strong> Pinokio. Pol roka ho vyvíjal tím<br />

okolo Hiroaki Kitano. Kitano je expert v oblasti<br />

umelej inteligencie a vedie s<strong>po</strong>loènos Kitano Symbiotic.<br />

predch<strong>od</strong>com. P3 bol vysoký 180 cm, ale Honda sa<br />

rozh<strong>od</strong>la nový typ robota zmenši <strong>na</strong> rozmery, ktoré<br />

sú pre ¾udí prijate¾nejšie, pretoe ¾udia zle znášajú<br />

vo svojom okolí robota rov<strong>na</strong>kej výšky. Súèasne 120<br />

cm sa <strong>po</strong>vauje za minimum pre robota, ktorý má<br />

vykonáva v domácnosti efektívne nejakú èinnos<br />

a má ma prístup <strong>na</strong> všetky miesta v byte.<br />

Je skonštruovaný tak dômyselne, e dokáe stá<br />

aj <strong>na</strong> šikmej ploche, a to nielen v predo-zadnej, ale<br />

aj pravo-¾avej osi.<br />

Dokáe sa <strong>po</strong>hybova rýchlosou do 1,6 km za<br />

h<strong>od</strong>inu, má 32 stupòov vo¾nosti a riadený je externým<br />

<strong>po</strong>èítaèom. Jeho predajná ce<strong>na</strong> z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

jeho prepracovanosti a bola stanovená <strong>na</strong> 150 000<br />

USD, èo je v pre<strong>po</strong>ète zhruba 7 mil. Sk. Robota si<br />

mono kúpi aj <strong>na</strong> lízing.<br />

U v súèasnosti sa <strong>po</strong>uíva, prièom pracuje prevane<br />

ako recepèný, roznáša obèerstvenie, víta nových<br />

návštevníkov, sprevádza ich <strong>po</strong> budove a p<strong>od</strong>.<br />

údajne HRP-2P m<strong>od</strong>ifikova svoj programový kód,<br />

aby bol schopný prispôsobova sa novým p<strong>od</strong>mienkam.<br />

KONVERZAÈNÉ ROBOTY<br />

Táto kategória robotov sa zaoberá iba jednou z dôleitých<br />

vlastností robota, a to schopnosou rozpráva<br />

sa so svojím majite¾om ¾udskou reèou.<br />

Nejde iba o syntézu reèi, robot musí chápa, èo mu<br />

jeho majite¾ hovorí, a musí vedie konverzova tak,<br />

aby jeho majite¾ bol ochotný sa s ním rozpráva.<br />

Tieto roboty sú urèené ako s<strong>po</strong>loèníci pre starých<br />

a osamelých ¾udí, mali by im spríjemni èas, prípadne<br />

sa o nich <strong>po</strong>stara z medicínskeho h¾adiska.<br />

Najdôleitejšou vlastnosou je teda schopnos<br />

rozpráva a tá je výsadou èloveka. Preto som ich<br />

zaradil do tohto èlánku medzi humanoidné roboty,<br />

aj keï väèši<strong>na</strong> týchto robotov je v tvare zvieratiek<br />

alebo neforemných škatú¾.<br />

PINO<br />

35 <strong>po</strong>lyuretánových obalov kryje <strong>po</strong>vrch robota,<br />

ktorý je 75 cm vysoký, skladá sa zo 150 mechanických<br />

súèiastok, 29 motorov a má hmotnos 8 kg.<br />

Robot je v súèasnosti ešte vo vývoji, ktorý bude<br />

<strong>po</strong>kraèova schopnosou rozoznáva tváre a hlasy,<br />

konverzáciou v ¾udskej reèi a tradiènou schopnosou<br />

hra futbal, ktorú majú implementovanú<br />

takmer všetky roboty.<br />

HONDA ASIMO<br />

Honda sa zaoberá vývojom humanoidných robotov<br />

<strong>od</strong> roku 1986. Odvtedy vyvinula nieko¾ko generácií<br />

robotov. Najlepším z nich je robot ASIMO, èo z<strong>na</strong>mená<br />

Advanced Step in Innovative Mobility.<br />

Je vysoký 120 cm, má hmotnos len 43 kg. Je<br />

zaloený <strong>na</strong> technológiách robota P3, ktorý je jeho<br />

HONDA ASIMO<br />

H7<br />

H7<br />

Èíslo v názve tohto robota z<strong>na</strong>mená <strong>po</strong>radie generácie.<br />

H7 má 36 stupòov vo¾nosti, môe teda<br />

<strong>na</strong>p<strong>od</strong>obni všetky <strong>po</strong>hyby èloveka. Má hmotnos<br />

55 kg a je vysoký 137 cm. Je riadený dvoma procesormi<br />

Pentium III s taktovacou frekvenciou<br />

750 MHz. Linuxovú komunitu iste <strong>po</strong>teší to,<br />

e ako operaèný systém bol zvolený opä<br />

RT-Linux. Robot bol vyvinutý v JSK Laboratory<br />

v Ja<strong>po</strong>nsku. Dokáe sa <strong>po</strong>hybova<br />

nielen dopredu, ale aj tzv.<br />

krabím <strong>po</strong>ch<strong>od</strong>om do strany. Pomocou<br />

bezdrôtového ethernetu je pri<strong>po</strong>jený<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèovú sie.<br />

S<strong>po</strong>loènos Motorola ohlásila vývoj<br />

Java aplikácie, ktorá umoní ovládanie<br />

tohto robota <strong>po</strong>mocou mobilného telefónu.<br />

HRP−2P<br />

HRP-2P z<strong>na</strong>mená Human Robotics Project 2-<br />

Prototype a je to robot s<strong>po</strong>loènosti Kawada<br />

Industries. Jeho softvér beí <strong>na</strong> RT-Linuxe.<br />

Jeho výška je 154 cm a má hmotnos 58 kg.<br />

V rámci väèšej flexibility robota bude<br />

HRP-2P<br />

TAMA<br />

TAMA<br />

Tama je konverzaèný robot s<strong>po</strong>loènosti Matsushita.<br />

Jeho hlavnou úlohou je p<strong>od</strong>¾a výrobcu terapia <strong>po</strong>mocou<br />

konverzácie pre starých a osamelých ¾udí. Tama<br />

ovláda 50 fráz, ktoré dokáe <strong>po</strong>uíva, a jej cie¾om je<br />

<strong>na</strong>pr. pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong> ¾uïom, kedy majú ís do nemocnice,<br />

kedy majú uíva lieky a p<strong>od</strong>obne. Celkovo je<br />

projekt zameraný <strong>na</strong> zdravotnú starostlivos o majite¾ov.<br />

Tama môe by <strong>na</strong><strong>po</strong>jená cez ISDN linku alebo<br />

mobilný telefón <strong>na</strong> rôzne zdroje medicínskych informácií,<br />

sprav<strong>od</strong>ajstiev a p<strong>od</strong>. Komunikácia èloveka<br />

s robotom môe by z centra monitorovaná. V prípade<br />

zhoršenia mentálneho stavu starších ¾udí mô-<br />

e <strong>na</strong> to robot autonómne u<strong>po</strong>zorni. Aby bol robot<br />

schopný rozoz<strong>na</strong>, kedy je vh<strong>od</strong>né s majite¾om konverzova<br />

a kedy nie, má zabudovanú vlastnú èasovú<br />

základòu a 2 MB pamäte, do ktorej si zaz<strong>na</strong>menáva<br />

predchádzajúcu konverzáciu.<br />

Pred<strong>po</strong>kladá sa, e robot, do ktorého vývoja<br />

bolo vloených 2 mil. USD, by sa mal<br />

zaèa predáva v Ja<strong>po</strong>nsku v tomto roku.<br />

Jeho ce<strong>na</strong> bola stanovená <strong>na</strong> zhruba<br />

500 USD. Pred<strong>po</strong>kladá sa, e robot<br />

sa bude vyrába v tvare nieko¾kých<br />

ty<strong>po</strong>v zvieratiek.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e jeho primárnou<br />

funkciou je rozpráva sa, robot nie je<br />

schopný ch<strong>od</strong>i. P<strong>od</strong>¾a prieskumu s<strong>po</strong>loènosti<br />

Matshushita si to ¾udia z cie¾ovej<br />

skupiny tohto robota ani neelajú.<br />

MEMONI<br />

Ïalším konverzaèným robotom je Memoni<br />

<strong>od</strong> gigantického výrobcu hraèiek, s<strong>po</strong>loènosti<br />

Tomy. Jeho základom je 32-bitový<br />

mikroprocesor. Je vybavený umelou<br />

20 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

MEMONI<br />

inteligenciou a zásobou 20-tisíc slov, èo umoòuje<br />

vytvori a 2 milióny rôznych viet. Ce<strong>na</strong> robota<br />

bola stanovená <strong>na</strong> 150 USD.<br />

KO¼KO TO STOJÍ<br />

Vývoj humanoidného robota je, zdá sa, <strong>po</strong>merne<br />

štandardizovaná záleitos, o èom svedèí <strong>po</strong>merne<br />

vyrov<strong>na</strong>ný roz<strong>po</strong>èet projektov, ktoré sa dostali vo<br />

vývoji <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú úroveò. Konkrétne to z<strong>na</strong>mená,<br />

e ten, kto by chcel zaplati vývoj vlastnej verzie<br />

humanoidného robota, by musel dis<strong>po</strong>nova<br />

sumou zhruba 150 a 200 mil. USD, teda 7 a 10<br />

mld. korún. Na prvý <strong>po</strong>h¾ad je to <strong>po</strong>merne vysoká<br />

suma a vynára sa otázka, èi sa niekomu takúto<br />

sumu oplatí investova. Treba bra do úvahy, e<br />

stavbou humanoidných robotov sa zaoberajú ve¾mi<br />

èasto firmy vyrábajúce priemyselné roboty a manipulátory,<br />

take výsledky výskumu dokáu zúroèi<br />

aj vo svojej hlavnej oblasti p<strong>od</strong>nikania. Pre firmy je<br />

to aj investícia do budúcnosti, pretoe si nemôu<br />

dovoli zaosta vo vývoji svojich pr<strong>od</strong>uktov za konkurenciou.<br />

Na<strong>po</strong>kon je pred<strong>po</strong>klad, e v budúcnosti<br />

bude výroba týchto robotov lukratív<strong>na</strong> a náklady<br />

<strong>na</strong> ich vývoj sa mnohonásobne vrátia.<br />

Druhou otázkou je, ko¾ko stojí humanoidný<br />

robot, ak by ste si ho chceli kúpi. Ceny robotov sú<br />

zatia¾ neuverite¾ne vysoké. Najlacnejší bude zrejme<br />

Sony SDR-4X, ktorého ce<strong>na</strong> nebola špecifikovaná<br />

presne, ale má sa blíi cene luxusného automobilu,<br />

pred<strong>po</strong>kladá sa, e to bude okolo 40 000 USD.<br />

Na to, e je urèený iba <strong>na</strong> zábavu, je to skutoène<br />

vysoká ce<strong>na</strong>. Ceny ostatných robotov sa viac-menej<br />

<strong>po</strong>hybujú okolo tejto sumy. Najkvalitnejším robotom<br />

je zrejme Honda ASIMO, za ktorý by ste zaplatili<br />

a 150 000 USD. Sú to sumy, ktoré v <strong>na</strong>jnišej<br />

cenovej oblasti nie sú primerané vzh¾adom <strong>na</strong><br />

schopnosti robota a v <strong>na</strong>jvyššej triede, kde u roboty<br />

skutoène aj nieèo dokáu, je zase táto suma taká<br />

vysoká, e ani vo vyspelých krajinách nie je ve¾a<br />

¾udí ochotných investova ju do robota.<br />

Je, samozrejme, pred<strong>po</strong>klad, e ceny pôjdu dolu.<br />

Keï sa objavil prvý m<strong>od</strong>el psa AIBO, jeho ce<strong>na</strong> bola<br />

1500 USD. Teraz je v predaji aj m<strong>od</strong>el za cenu 599<br />

USD.<br />

Pre <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>nie: digitálne náramkové h<strong>od</strong>inky<br />

zaèí<strong>na</strong>li svoju trhovú pú s cenou, ktorá sa p<strong>od</strong>obala<br />

cene luxusného automobilu. V <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s dnešnými<br />

ce<strong>na</strong>mi týchto h<strong>od</strong>iniek je to a neuverite¾né.<br />

Samozrejme, nemono s takýmto cenovým vývojom<br />

ráta aj v prípade robotov. Ich zloitos<br />

a ve¾kos si vyiada náklady, a teda aj predajnú cenu,<br />

ktorá zrejme nikdy neklesne p<strong>od</strong> sumy rádovo<br />

státisícov korún, p<strong>od</strong>obne ako nový automobil za<br />

súèasných p<strong>od</strong>mienok nemôe stá nieko¾ko tisíc<br />

korún.<br />

Za sch<strong>od</strong>ný spôsob fi<strong>na</strong>ncovania nákupu robota<br />

by som <strong>po</strong>kladal nákup <strong>na</strong> lízing, prièom ce<strong>na</strong> robota<br />

by sa mohla v súèasných p<strong>od</strong>mienkach <strong>po</strong>hybova<br />

medzi 200 a 300-tisíc koru<strong>na</strong>mi. V tom prípade<br />

by r<strong>od</strong>iny, ktoré dnes vlastnia viacero automobilov,<br />

mohli vlastníctvo jedného z nich <strong>na</strong>hradi<br />

náku<strong>po</strong>m humanoidného robota. Musíme pritom,<br />

samozrejme, pred<strong>po</strong>klada, e humanoidný robot<br />

bude skutoène schopný vykonáva široké spektrum<br />

èinností v domácnosti, ako je upratovanie, varenie,<br />

stráenie objektu, schopnos <strong>po</strong>stara sa o starých<br />

¾udí a p<strong>od</strong>.<br />

ZÁVER<br />

Komerèný predaj humanoidných robotov sa zaèal a<br />

v budúcnosti sa bude rozvíja. K¾úèovým pre<br />

úspech predaja humanoidných robotov v budúcnosti<br />

bude zniovanie ich ceny a zvyšovanie uitoènosti.<br />

Nadšenci hovoria, e roboty ako súèas domácností<br />

sa objavia do desiatich rokov, <strong>od</strong>hady iných<br />

sú skromnejšie. Zdá sa však, e u toto storoèie<br />

bude storoèím humanoidných robotov, ktoré sa<br />

stanú <strong>na</strong>šimi s<strong>po</strong>loèníkmi, tak ako o tom ¾udstvo<br />

sníva u nieko¾ko tisícroèí.<br />

Adresy:<br />

<strong>www</strong>.machinebrain.com<br />

<strong>www</strong>.androidworld.com<br />

<strong>www</strong>.robotory.com<br />

<strong>www</strong>.alife.tuke.sk<br />

<strong>www</strong>.hobbyrobot.com<br />

<strong>www</strong>.honda.co.jp/robot<br />

<strong>www</strong>.robotbooks.com<br />

<strong>www</strong>.bbc.co.uk/science/robots/gallery<br />

<strong>www</strong>.humanoid.waseda.ac.jp<br />

Jednotlivé roboty: <strong>www</strong>.hoap1.com<br />

<strong>www</strong>.h7.com<br />

<strong>www</strong>.honda.co.jp/asimo<br />

Branislav Madoš<br />

9/2002 PC REVUE 21

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

Jesenné prezbrojovanie<br />

a la Epson<br />

´<br />

V IT sa u stalo tradíciou uvádza novinky v dvoch hlavných<br />

termínoch: <strong>na</strong> jar a <strong>na</strong> jeseò. V duchu tejto tradície si aj tento<br />

rok nechali výrobcovia tlaèiarní svoje tromfy <strong>na</strong> jesenný termín.<br />

Ïalším výrobcom, ktorého novinky sme mali monos vidie<br />

v predpremiére, sa stal Epson. Ten si za miesto ohlásenia<br />

nových pr<strong>od</strong>uktov vybral bavorskú metro<strong>po</strong>lu Mníchov, kde bola<br />

reè nielen o atramentových tlaèiaròach (šes noviniek), ale aj<br />

multifunkèných zariadeniach (dve novinky), skeneroch (štyri<br />

novinky), projektoroch (jeden m<strong>od</strong>el) a doplnkoch, no a,<br />

samozrejme, aj technológiách, ktoré s týmito pr<strong>od</strong>uktmi súvisia.<br />

V Mníchove Epson predstavil šes nových atramentových tlaèiarní – Epson Stylus C62, Epson Stylus C82, Epson Stylus<br />

Photo 830, Epson Stylus Photo 915, Epson Stylus Photo 925 a Epson Stylus Photo 1290S.<br />

ZÁKLADOM SÚ TECHNOLÓGIE<br />

Presnejšie základom úspechu nových pr<strong>od</strong>uktov.<br />

Epson patrí k s<strong>po</strong>loènostiam, ktoré do vývoja investujú<br />

nemalé prostriedky, a v súèasnosti sa sústreïuje<br />

do oblasti, kde tuší budúce zisky. Áno, reè je o digitálnej<br />

fotografii! Epson nemá v pláne sta sa jedným<br />

z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších výrobcov digitálnych fotoaparátov,<br />

chce však èo <strong>na</strong>jviac vyai z pred<strong>po</strong>kladaného<br />

nárastu záujmu <strong>po</strong>uívate¾ov o tlaè fotografií.<br />

Jeho zbraòou <strong>na</strong> tomto fronte má by technológia<br />

P.I.M. II (Print Image Matching II). Ako <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />

èíslovka v názve, ide o novšiu verziu P.I.M., ktorá<br />

bola predstavená v minulom roku. Technológia má<br />

<strong>po</strong>uívate¾om sprístupni tlaè èo <strong>na</strong>jkvalitnejších fotografií<br />

z ich digitálnych fotoaparátov, samozrejme,<br />

za pred<strong>po</strong>kladu, e <strong>po</strong>uili fotoaparát a tlaèiareò,<br />

ktoré túto technológiu p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú. Úlohou tejto<br />

technológie je automaticky optimalizova digitálne<br />

fotografie, nová riadiaca funkcia umoòuje <strong>po</strong>tlaèenie<br />

šumu a <strong>na</strong>stavuje scény definované <strong>po</strong>uívate¾om.<br />

S<strong>po</strong>loène s obrázkom sa ukladajú aj doplnkové<br />

parametre, ktorých je štrnás (o dva<br />

viac ako v P.I.M. I). Okrem <strong>na</strong>jbenejšieho<br />

súborového formátu <strong>na</strong><br />

EPSON Stylus Photo 830<br />

EPSON Stylus C62<br />

EPSON Stylus C82<br />

EPSON Stylus Photo 925<br />

EPSON Stylus Photo 915<br />

EPSON Stylus Photo 1290S<br />

22 PC REVUE 9/2002

ukladanie digitálnych fotografií (JPEG) p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

nová verzia aj ukladanie do formátu TIFF. Epson<br />

však nie je jediný, kto sa <strong>po</strong>kúša rozšíri informácie<br />

obsiahnuté v digitálnych fotografiách o doplnkové<br />

informácie, a tak sa s<strong>po</strong>loènos rozh<strong>od</strong>la p<strong>od</strong><strong>po</strong>rova<br />

aj štandard EXIF, ktorý <strong>na</strong>vrhla a schválila<br />

JEITA (Japan Electronics and Information Technology<br />

Industries Association).<br />

Za rok existencie P.I.M. sa pre jeho <strong>na</strong>sadenie<br />

rozh<strong>od</strong>li viacerí výz<strong>na</strong>mní pr<strong>od</strong>ucenti digitálnych<br />

fotoaparátov, tlaèiarní a programového vybavenia.<br />

Samozrejmosou je stopercentná p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra vo<br />

vlastných pr<strong>od</strong>uktoch, prièom technológiu P.I.M.<br />

II p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú nielen nové pr<strong>od</strong>ukty, ktoré práve<br />

prichádzajú <strong>na</strong> trh, ale v prípade záujmu môu aj<br />

<strong>po</strong>uívatelia starších m<strong>od</strong>elov upgradova svoje<br />

programové vybavenie a získa tak p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru novej<br />

technológie.<br />

Ïalšou novou technológiou je RPM (Resolution<br />

Performance Ma<strong>na</strong>gement), ktorá umoòuje tlaèovej<br />

hlave regulova ve¾kos kvapky atramentu v šiestich<br />

stupòoch, èo zaruèuje nielen vyššiu kvalitu<br />

tlaèových výstu<strong>po</strong>v, jemnejšie prech<strong>od</strong>y farieb, lepšie<br />

vykreslenie detailov, ale aj zvýšenie rýchlosti<br />

tlaèe. Tlaèiareò vybavená touto technológiou <strong>po</strong>uíva<br />

malé kvapky atramentu <strong>na</strong> vykreslenie detailov<br />

a ve¾ké kvapky atramentu <strong>na</strong> vyplnenie<br />

súvislých plôch.<br />

EPSON Perfection 1260<br />

EPSON Perfection 1660 Photo<br />

EPSON Perfection 2400 Photo<br />

O štyri m<strong>od</strong>ely sa rozrástla <strong>po</strong>nuka<br />

Epsonu v oblasti skenerov, keïe<br />

m<strong>od</strong>ely 1260 a 1260 Photo sú<br />

takmer identické, <strong>na</strong> obrázku sú iba<br />

tri: Epson Perfection 1260, Epson<br />

Perfection 1660 Photo, Epson<br />

Perfection 2400 Photo.<br />

POD PA¼BOU KVAPIEK<br />

Atramentové tlaèiarne patria k <strong>na</strong>júspešnejším pr<strong>od</strong>uktom<br />

s<strong>po</strong>loènosti Epson a p<strong>od</strong>¾a <strong>po</strong>ètu ohlásených<br />

noviniek ním budú aj v <strong>na</strong>sledujúcom období.<br />

S<strong>po</strong>loènos predstavila s<strong>po</strong>lu šes nových m<strong>od</strong>elov,<br />

ktoré as<strong>po</strong>ò v krátkosti s<strong>po</strong>menieme. S<strong>po</strong>loèným<br />

menovate¾om je pri všetkých maximálne dosiahnute¾né<br />

rozlíšenie – 5760 dpi (!), ktoré však tlaèiarne<br />

môu dosiahnu iba v prípade, e je ako médium<br />

vyuitý špeciálny typ papiera.<br />

Epson Stylus C62 – tlaèiareò je urèená <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v domácnostiach èi menších kanceláriách<br />

a umoòuje tlaè textu, grafiky i obrázkov, p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

technológiu RPM. Zahanbi sa nedá ani v oblasti<br />

rýchlosti tlaèe – pri èiernobielej i farebnej tlaèi<br />

zvládne 14 strán za minútu. Výtlaèky z tejto tlaèiarne<br />

sú vïaka vyuitiu atramentu Epson QuickDry<br />

okamite <strong>po</strong> vytlaèení suché.<br />

Epson Stylus C82 – aj druhá z noviniek je urèená<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v domácnosti alebo v menšej kancelárii.<br />

Umoòuje <strong>po</strong>uívate¾om dosiahnutie vysokého<br />

rozlíšenia a dis<strong>po</strong>nuje technológiou RPM. Jej<br />

prednosou je monos dosiahnu vysokokvalitné<br />

výtlaèky aj <strong>na</strong> benom papieri, ktoré sú stálofarebné<br />

a <strong>od</strong>olné v<strong>od</strong>e. Pôv<strong>od</strong>com tohto úspechu je atrament<br />

DuraBrite, uloený v štyroch <strong>od</strong>delených<br />

zásobníkoch. Pri tlaèi textu je moné dosiahnu<br />

rýchlos 22 strán za minútu, prièom extrémne<br />

rýchle je zaèatie tlaèe (6 sekúnd!).<br />

Epson Stylus Photo 830 – aj tento m<strong>od</strong>el je urèený<br />

pre domácich <strong>po</strong>uívate¾ov a malé kancelárie.<br />

Zásadnou zmenou v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi<br />

dvoma m<strong>od</strong>elmi je tlaè prostredníctvom šiestich<br />

farieb a p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra tlaèe bez okrajov (formáty A6 ÷ A4).<br />

Okrem technológie RPM vyuíva tento m<strong>od</strong>el aj<br />

technológiu Ultra Micro Dots a p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje aj technológiu<br />

P.I.M. Tlaèiareò dosahuje pri farebnej tlaèi<br />

rýchlos a 14 strán za minútu. K zaujímavým parametrom<br />

patrí garantovaná<br />

farebná stálos,<br />

ktorá pri <strong>po</strong>uití špeciálneho<br />

papiera EPSON ColorLife<br />

dosahuje a 25 rokov.<br />

Epson Stylus Photo 915 – je prvým z dvojice nových<br />

fotolabov Epsonu. Tento je urèený <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>uitie v domácnostiach, èomu je prispôsobené<br />

jedn<strong>od</strong>uché ovládanie. Okrem tlaèe prostredníctvom<br />

PC umoòuje aj priamu tlaè fotografií z pamäových<br />

kariet. Na tento úèel vyuíva špeciálne adaptéry,<br />

umoòujúce zasunutie pamäových kariet (Compact-<br />

Flash alebo viacúèelový Memory Stick, Secure Digital,<br />

Smart Media a karty MMC). Samozrejmosou je<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra P.I.M. II a EXIF 2.0. P<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje plnoformátovú<br />

tlaè a tlaè z rolky papiera, pri tomto médiu je<br />

moné tlaèi aj panoramatické fotografie. Tlaèiareò<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje tlaè indexov.<br />

Epson Stylus Photo 925 – druhý z digitálnych<br />

fotolabov je urèený pre nároènejších fotoamatérov<br />

alebo profesionálov. Tento m<strong>od</strong>el umoòuje<br />

tlaè priamo z digitálneho fotoaparátu (prostredníctvom<br />

<strong>po</strong>rtu USB) alebo <strong>po</strong>mocou jedného<br />

z troch slotov pre pamäové karty (CompactFlash<br />

& IBM Micr<strong>od</strong>rive, Smart Media a Memory Stick),<br />

karty SD a MMC sú p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované prostredníctvom<br />

CompactFlash adaptéra. Samozrejmosou je p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra<br />

P.I.M. II a EXIF 2.0. Okrem plnoformátovej<br />

tlaèe umoòuje tento m<strong>od</strong>el aj tlaè <strong>na</strong> rolku vrátane<br />

tlaèe panoramatických záberov. Zvláštnosou<br />

je p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra archivácie obrázkov z pamä-<br />

ových kariet. Na tento úèel je však <strong>po</strong>trebné<br />

k <strong>po</strong>rtu USB pri<strong>po</strong>ji jednotku MO alebo ZIP. Tlaèiareò<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje tlaè indexov a náh¾ady snímok<br />

prostredníctvom LCD displeja, ktorý sa d<strong>od</strong>áva<br />

ako volite¾né príslušenstvo.<br />

Epson Stylus Photo 1290S – táto tlaèiareò je<br />

urèená <strong>na</strong> profesionálne <strong>na</strong>sadenie v grafických<br />

štúdiách, umoòuje tlaè a do formátu A3+, vyuíva<br />

šesfarebnú tlaè a technológiu premenlivej<br />

ve¾kosti kvapiek. Okrem tlaèe <strong>na</strong> klasické médiá<br />

umoòuje tlaèi aj <strong>na</strong> rolky papiera (vh<strong>od</strong>né pri<br />

panoramatických záberoch), prièom aj tu ostáva<br />

k dis<strong>po</strong>zícii tlaè a do formátu A3+. Samozrejmosou<br />

je p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra P.I.M. II a EXIF 2.2, k dis<strong>po</strong>zícii<br />

je aj doplnkové programové vybavenie.<br />

NOVÉ „OÈI“ PRE POÈÍTAÈE<br />

Elektronické dokumenty a digitál<strong>na</strong> fotografia sú<br />

síce „in“, ove¾a èastejšie sa však pri spracovaní materiálov<br />

stretávame s tými klasickými papierovými.<br />

Ak ich chceme „vpusti“ do digitálneho sveta, neostáva<br />

niè iné ako siahnu <strong>po</strong> prístroji, ktorý by<br />

nám ich <strong>po</strong>mohol zdigitalizova, a tým ešte dlho<br />

ostane skener. S<strong>po</strong>loènos Epson preto aktualizovala<br />

aj <strong>po</strong>nuku v tejto èasti svojho <strong>po</strong>rtfólia a predstavila<br />

štvoricu noviniek.<br />

Epson Perfection 1260 a Epson Perfection 1260<br />

Photo – je dvojica nových m<strong>od</strong>elov, ktoré sa líšia<br />

iba tým, e m<strong>od</strong>el s prí<strong>po</strong>nou Photo je vybavený aj<br />

dia<strong>na</strong>dstavcom umoòujúcim spracúva aj transparentné<br />

predlohy. Oba dosahujú rozlíšenie 1200 ×<br />

2400 dpi, farebnú håbku 48 bitov (interne) a dis<strong>po</strong>nujú<br />

rozhraním USB 1.1.<br />

Cie¾ovou skupinou <strong>po</strong>uívate¾ov sú zaèiatoèníci<br />

z domácností a menších kancelárií, ktorým je prispôsobené<br />

ovládanie skenerov. Pomocou ovládacích<br />

prvkov sú prístupné štyri rôzne reimy skenovania,<br />

prièom k dis<strong>po</strong>zícii sú <strong>na</strong>sledujúce reimy:<br />

Scan-to-Print, Scan-to-Web, Scan-to-Email a Scanto-Application.<br />

Epson Perfection 1660 Photo – je urèený pre<br />

nároènejších <strong>po</strong>uívate¾ov z domácností i kancelárií,<br />

ktorých presvedèí rýchlosou, kvalitou skenovania<br />

a jedn<strong>od</strong>uchým ovládaním. Skener dis<strong>po</strong>nuje<br />

rozlíšením 1600 × 3200 dpi a interne p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

48-bitovú håbku farieb. Samozrejmosou je výbava<br />

v p<strong>od</strong>obe dia<strong>na</strong>dstavca a implementácia rozhrania<br />

USB 2.0. P<strong>od</strong>obne ako v predchádzajúcich<br />

m<strong>od</strong>eloch aj pri tomto je k dis<strong>po</strong>zícii jedn<strong>od</strong>uché<br />

ovládanie prostredníctvom preddefinovaných klávesov.<br />

9/2002 PC REVUE 23

EPSON Stylus CX5200<br />

Epson<br />

Perfection 2400<br />

Photo – aj tento skener je urèený<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v domácnostiach a menších firmách,<br />

jeho cie¾ovou skupinou sú však <strong>po</strong>uívatelia<br />

vyadujúci profesionálnu kvalitu. Skener dis<strong>po</strong>nuje<br />

rozlíšením 2400 × 4800 dpi a 48-bitovou håbkou<br />

farieb. S oh¾adom <strong>na</strong> p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované rozlíšenie je<br />

však prekvapivo rýchly. Zvýšenie rýchlosti aj pri<br />

snímaní s vysokým rozlíšením je zabezpeèené<br />

implementáciou snímacieho prvku s mikrošošovkami.<br />

Vïaka nim dopadá svetlo priamo<br />

<strong>na</strong> citlivé b<strong>od</strong>y, èo zniuje èas <strong>po</strong>trebný<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>snímanie daného b<strong>od</strong>u, a teda sa zvyšuje<br />

rýchlos snímania.<br />

MULTIFUNKÈNÉ ZARIADENIA<br />

Ob¾uba multifunkèných zariadení rastie<br />

doslova závratným tem<strong>po</strong>m. Zariadenia zluèujúce<br />

funkcie tlaèiarne, skenera a kopírky si èoraz<br />

èastejšie razia cestu do menších kancelárií a p<strong>od</strong>¾a<br />

aktuálneho trendu výrobcov majú zamierené aj do<br />

domácností! V <strong>po</strong>nuke Epsonu sa <strong>od</strong> jesene<br />

môeme stretnú s dvoma m<strong>od</strong>elmi: Epson Stylus<br />

CX5200 a Epson Stylus CX3200.<br />

Základom prístroja Epson CX3200 je tlaèiareò<br />

Epson Stylus C62, vïaka ktorej je maximál<strong>na</strong> rýchlos<br />

tlaèe pri èiernobielej i farebnej tlaèi 14 strán za<br />

minútu. Rozlíšenie zabudovaného skenera je 600<br />

dpi. V reime kopírovania dosahuje Epson CX3200<br />

EPSON<br />

Stylus CX3200<br />

Dvojica multifunkèných zariadení Stylus CX3200 a 5200<br />

príde <strong>na</strong> trh ako <strong>po</strong>sledná z predstavených, <strong>po</strong>teši by mala<br />

<strong>na</strong>jmä malé firmy èi kancelárie.<br />

výkon<br />

6,5 strany<br />

za minútu<br />

(èiernobielo) alebo<br />

1,3 strany za minútu<br />

(farebne).<br />

M<strong>od</strong>el Epson CX5200 je zaloený <strong>na</strong> mechanike<br />

tlaèiarne Epson Stylus C82, umoòuje teda<br />

vyuitie atramentu DuraBrite <strong>na</strong> získanie kvalitných<br />

a trvanlivých výtlaèkov.<br />

Rýchlos tlaèe dosahuje 22 strán za minútu (pri<br />

tlaèi textu), skener<br />

Videoprojektor Epson EMP30<br />

je vh<strong>od</strong>ný nielen <strong>na</strong><br />

prezentácie, ale aj <strong>na</strong> zabudovanie<br />

do domáceho ki<strong>na</strong>.<br />

dis<strong>po</strong>nuje rozlíšením 1200 dpi a kopírka pri èiernobielom<br />

reime dosiahne rýchlos 7,8 strán za minútu,<br />

respektíve 1,5 strany za minútu vo farebnom<br />

reime.<br />

PROJEKTOR<br />

P<strong>od</strong>obne ako rastie <strong>po</strong>pularita multifunkèných zariadení<br />

v oblasti kancelárskych prístrojov, rastie aj<br />

ob¾uba videoprojektorov. Epson sa rozh<strong>od</strong>ol <strong>po</strong>núknu<br />

v p<strong>od</strong>obe m<strong>od</strong>elu EMP-30 <strong>po</strong>uívate¾om cenovo<br />

prístupný multimediálny projektor, urèený<br />

<strong>na</strong>jmä pre zaèiatoèníkov. S oh¾adom <strong>na</strong> hmotnos<br />

(2,9 kg) <strong>po</strong> òom celkom isto siahnu aj <strong>po</strong>uívatelia,<br />

ktorí èasto prezentujú <strong>na</strong> rôznych miestach. Jeho<br />

hlavnou zbraòou má by <strong>po</strong>mer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />

Jeho svetelný výkon je 800 ANSI, pracuje s rozlíšením<br />

SVGA, má nízku hluènos (35 dB), dis<strong>po</strong>nuje<br />

správou farieb sRGB, technológiou Epson Color-<br />

Reality, digitálnou korekciou lichobeníkového<br />

skreslenia (±15 %) a ivotnosou lampy 1500 h<strong>od</strong>ín.<br />

Projektor dis<strong>po</strong>nuje šiestimi reimami práce.<br />

Okrem pri<strong>po</strong>jenia k <strong>po</strong>èítaèovým zdrojom videosignálu<br />

umoòuje aj pri<strong>po</strong>jenie DVD a vyuitie<br />

v úlohe zobrazovacieho zariadenia domáceho ki<strong>na</strong>.<br />

PRINT SERVER A LA WIFI<br />

EpsonNet 802.11b Wireless Ext. Print Server je<br />

nový tlaèový server urèený <strong>na</strong> integráciu do infraštruktúry<br />

sietí Wireless 802.11b. Tlaèiarne sa k serveru<br />

pripájajú prostredníctvom rozhrania USB<br />

a tlaèový server pracuje nielen v sieach s reimom<br />

ad hoc, ale aj v infraštruktúrnom reime<br />

s vyuitím bez prístu<strong>po</strong>vého b<strong>od</strong>u. Samozrejmosou<br />

sú široké monosti konfigurácie<br />

a výber rádiového kanála. Server je vybavený<br />

64/128 Bit WEP kódovaním, vïaka èomu spåòa<br />

vysoké nároky <strong>na</strong> bezpeènos.<br />

ZÁVER<br />

Ako vidie, Epson si v tomto roku <strong>na</strong> jesenné predstavenie<br />

noviniek pripravil dostatoène pestrú <strong>po</strong>nuku<br />

zariadení. Sympatická je s<strong>na</strong>ha s<strong>po</strong>loènosti<br />

venova sa nielen tradièným segmentom (atramentové<br />

tlaèiarne, skenery), ale aj pr<strong>od</strong>uktom, ktoré<br />

majú v blízkej budúcnosti dobrú perspektívu presadi<br />

sa <strong>na</strong> trhu (multifunkèné zariadenia, WiFi<br />

printserver).<br />

Peter Orviský, Mníchov<br />

24 PC REVUE 9/2002

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

IBM 15. júla predstavila<br />

dvojicu nových serverov<br />

z r<strong>od</strong>iny Shark. Tlaèovú<br />

konferenciu pri príleitosti<br />

uvedenia nového servera IBM<br />

TotalStorage us<strong>po</strong>riadala<br />

maïarská <strong>po</strong>boèka<br />

s<strong>po</strong>loènosti IBM v mesteèku<br />

Vác, ktoré leí pribline<br />

30 km severne <strong>od</strong> Budapešti.<br />

kde sa servery radu Shark<br />

vyrábajú.<br />

DESATISÍC RALOKOV Z VÁCU<br />

Za tri roky existencie záv<strong>od</strong>u v òom „vdýchli ivot“<br />

u viac ako desiatim tisíckam serverov radu Shark.<br />

Celková kapacita všetkých tu vypr<strong>od</strong>ukovaných<br />

serverov, ktoré sú inštalované <strong>po</strong> celom svete,<br />

dosahuje úctyh<strong>od</strong>ných 22 petabajtov! Jubilejný<br />

desatisíci si priamo v priestoroch záv<strong>od</strong>u iba<br />

nedávno prevzali zástupcovia Commerzbank, kde<br />

sa stane súèasou rozsiahleho riešenia <strong>na</strong> sieové<br />

ukladanie údajov s celkovou kapacitou 185 TB.<br />

Takto vyzerajú<br />

„raloky“ pri závereènom<br />

testovaní <strong>na</strong> výrobnej linke<br />

v maïarskom Váci<br />

RALOKY útoèia!<br />

Nový Shark 800 v plnej kráse<br />

VÄÈŠIA KAPACITA, RÝCHLOS<br />

A PRIEPUSTNOS<br />

Dvojica nových p<strong>od</strong>nikových úloných serverov<br />

(Enterprise Storage Server) nesie oz<strong>na</strong>èenie Total-<br />

Storage M<strong>od</strong>el Shark 800 a 800 Turbo. V <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

so svojimi predch<strong>od</strong>cami <strong>po</strong>núka dvojnásobný<br />

výkon a skrátenie èasu <strong>po</strong>trebného <strong>na</strong> spracovanie<br />

údajov takmer <strong>na</strong> <strong>po</strong>lovicu. Za týmto jedn<strong>od</strong>uchým<br />

konštatovaním sa skrýva viacero technických zlepšení.<br />

Prvým zlepšeným parametrom v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní so<br />

staršími m<strong>od</strong>elmi je úloná kapacita. Na jej zvýšení<br />

sa p<strong>od</strong>ie¾a monos implementova do servera<br />

pevné disky s kapacitami <strong>od</strong> 18,2 do 72,8 GB, ako aj<br />

skutoènos, e u v základnej verzii je do servera<br />

moné zabudova 128 pevných diskov (šestnás<br />

blokov <strong>po</strong> osem diskov) a k dis<strong>po</strong>zícii je priestor<br />

pre ïalších 32 blokov, ktoré <strong>po</strong>skytujú priestor pre<br />

ïalších 256 pevných diskov. Pri vyuití pevných<br />

diskov s <strong>na</strong>jvyššou kapacitou (72,8 GB) môe kapacita<br />

servera pri plnom „obsadení“ dosiahnu a<br />

27,9 TB! Do servera je moné zabudova 10 000-<br />

otáèkové i 15 000-otáèkové pevné disky. V prípade<br />

rýchlejších diskov sa však zmenšuje maximál<strong>na</strong><br />

dosiahnute¾ná kapacita servera <strong>na</strong> <strong>po</strong>lovicu.<br />

Na zvýšení rýchlosti servera sa síce p<strong>od</strong>ie¾ajú aj<br />

samotné pevné disky, <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší p<strong>od</strong>iel však<br />

má úplne nová riadiaca jednotka, ktorá dis<strong>po</strong>nuje<br />

mikroprocesormi Power 4, prièom v maximálnej<br />

konfigurácii môe Shark dis<strong>po</strong>nova a šesticou<br />

týchto RISC procesorov (m<strong>od</strong>el 800 Turbo), pracujúcich<br />

v reime SMP. Výkon mikroprocesorov<br />

je ešte zvýraznený implementáciou<br />

vysokokapacitnej (v maximálnej<br />

konfigurácii a 64 GB!) vyrovnávacej<br />

pamäte.<br />

Ïalším kritickým parametrom<br />

všetkých storage serverov je priepustnos<br />

údajov. V prípade nových<br />

„ralokov“ systém dis<strong>po</strong>nuje vnútornou<br />

priepustnosou 3,2 Gb/s. Aj<br />

priepustnos servera do „vonkajšieho<br />

prostredia“ je viac ako <strong>po</strong>staèujúca<br />

– 2 Gb/s. Táto priepustnos sa dosiahla<br />

implementáciou adaptéra<br />

FICON druhej generácie, ktorý <strong>po</strong>núka<br />

<strong>po</strong>uívate¾om dvojnásobnú prenosovú<br />

kapacitu v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s prvou<br />

verziou adaptérov FICON, uvedenou<br />

minulý rok. Keïe tieto adaptéry<br />

sú súèasou <strong>na</strong>jnovších serverov<br />

s<strong>po</strong>loènosti IBM, zákazníci, ktorí budú implementova<br />

Shark do prostredia, v ktorom pracujú<br />

servery iných výrobcov, majú monos vyui <strong>na</strong><br />

pre<strong>po</strong>jenie k ich systémom a 16 adaptérov <strong>na</strong><br />

báze optického vlák<strong>na</strong> alebo 32 adaptérov SCSI.<br />

eLiza<br />

Silnou stránkou nových m<strong>od</strong>elov je aj skutoènos,<br />

e umoòujú <strong>po</strong>uívate¾om zníenie celkových<br />

nákladov <strong>na</strong> prevádzku. Servery toti umoòujú<br />

komplexnú konfiguráciu a správu v reálnom èase<br />

a za ch<strong>od</strong>u systému. To všetko je dôsledkom implementácie<br />

viacerých samosprávnych funkcií, ktoré<br />

vzišli z projektu eLiza. Do tejto skupiny technológií<br />

patria prediktív<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýza zlyhaní a preemptívne<br />

rekonštrukcie <strong>po</strong>lí RAID. Obe sledujú systém a <strong>od</strong>ha¾ujú<br />

<strong>po</strong>tenciálne zlyhania alebo chyby systému<br />

ešte prv, ne sa prejavia. K dis<strong>po</strong>zícii je aj automatizovaný<br />

upgrade systému, ktorý umoòuje špeciál<strong>na</strong><br />

skupi<strong>na</strong> funkcií <strong>na</strong> intuitívnu konfiguráciu,<br />

zvyšovanie kapacity p<strong>od</strong>¾a <strong>po</strong>treby a dy<strong>na</strong>mickú<br />

inštaláciu. Samozrejmosou je aj inteligentné riadenie<br />

vyrovnávacej pamäte, priorizácia rozhraní<br />

I/O a optimalizácia výkonu <strong>na</strong> základe rôznych<br />

<strong>po</strong>iadaviek <strong>na</strong> úroveò sluieb.<br />

ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita pri vyuití RAID−5:<br />

Fyzická kapacita diskov:<br />

SOFTVÉR<br />

Za <strong>po</strong>všimnutie stojí aj programové vybavenie<br />

nových serverov. Prvou zo zaujímavých aplikácií je<br />

IBM Peer-to-Peer Remote Copy Extended Distance<br />

(PPRC-XD), ktorá umoòuje vytváranie kópie operaèných<br />

údajov zákazníka <strong>na</strong> vzdialenom serveri,<br />

èo zabezpeèuje dostupnos informácií aj v prípade<br />

neplánovaného prerušenia ch<strong>od</strong>u p<strong>od</strong>niku. Utilita<br />

FlashCopy zabezpeèuje automatické zálohovanie<br />

údajov bez nutnosti zastavenia ch<strong>od</strong>u aplikácií.<br />

Nový softvér s<strong>po</strong>loène s vyšším výkonom serverov<br />

umonil skrátenie èasov <strong>po</strong>trebných <strong>na</strong> zálohovanie<br />

(a o 35 %) a kopírovanie <strong>na</strong> <strong>po</strong>zadí (o 30 %), èo<br />

pre <strong>po</strong>uívate¾ov z<strong>na</strong>mená vyššiu dostupnos údajov<br />

pre aplikácie.<br />

Peter Orviský, Vác<br />

420 GB ÷ 22,4 TB<br />

582 GB ÷ 27,9 TB<br />

Mikroprocesor: max. 6× Power 4<br />

Pri<strong>po</strong>jenie k serverom: 32× SCSI alebo<br />

ESCON, 16× Fibre<br />

Channel FICON<br />

Rozmery (mm): 1913 × 1383 × 909<br />

Hmotnos:<br />

Napájanie:<br />

S<strong>po</strong>treba:<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované systémy:<br />

998 kg<br />

3×380 V<br />

6,4 kVA<br />

S/390, AS/400, iSeries,<br />

Compaq, DEC, Sun<br />

HP 8000, 9000,<br />

RS/6000, RS/6000 SP<br />

26 PC REVUE 9/2002

ROZHOVOR<br />

R E V U E<br />

Profinet získal tretiu licenciu<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>skytovanie sluieb sietí<br />

GSM a UMTS. O tom, èi<br />

Profinet má prostriedky <strong>na</strong><br />

zaplatenie <strong>po</strong>platkov za<br />

licenciu a èi kapitál <strong>na</strong><br />

výstavbu siete bude <strong>na</strong>ozaj<br />

<strong>po</strong>chádza z Ruska, sme sa<br />

rozprávali s projektovým<br />

ma<strong>na</strong>érom s<strong>po</strong>loènosti<br />

Profinet Petrom Ostromeckým.<br />

Budeme ma tretieho<br />

mobilného operátora?<br />

PCR: P<strong>od</strong>¾a toho, ako sa usmievate, pred<strong>po</strong>kladám<br />

e viete, èím zaènem. Sú to peniaze. Máte alebo nemáte<br />

1,5 miliardy <strong>na</strong> zaplatenie licencie?<br />

POS: Ja by som predovšetkým chcel zaèa tým, e<br />

to nie je len 1,5 miliardy, ale aby to fungovalo, je to<br />

balík pribline 12 miliárd. Tých 1,5 miliardy je iba<br />

ce<strong>na</strong> licencie, ktorá ešte niè nevyrieši. Èo sa týka fám<br />

a dezinformácií, ktoré Profinet v <strong>po</strong>slednom èase<br />

sprevádzajú, treba bra do úvahy iba oficiálne vyjadrenia.<br />

My hovoríme o západnej Európe a to z<strong>na</strong>mená,<br />

e špekulácie <strong>na</strong>príklad zo strany televízie<br />

Markíza o vých<strong>od</strong>nom kapitáli nie sú pravdivé. Aj<br />

keï neviem, èo je <strong>na</strong> tom zlé. Mne je úplne jedno, èi<br />

prídu peniaze z Vých<strong>od</strong>u alebo zo Západu...<br />

PCR: Kraji<strong>na</strong> pôv<strong>od</strong>u pravdep<strong>od</strong>obne nie je to <strong>na</strong>jdôleitejšie,<br />

ale opýtam sa ešte raz: Termín prvej splátky<br />

v objeme 500 mil. Sk sa blíi. Sú u peniaze <strong>na</strong> úète?<br />

POS: Dnes ešte nie, ale budú. Všetky rokovania<br />

prebiehajú úspešne a nie je dôv<strong>od</strong>, preèo by sme<br />

nemali zaplati.<br />

PCR: Licencia je len prvým krokom. Èo ïalej? V <strong>po</strong>sledných<br />

dòoch sa diskutuje o vašom rokovaní so s<strong>po</strong>loènosou<br />

EuroTel vo veci nár<strong>od</strong>ného roamingu.<br />

POS: Oficiálne som oslovil pri rokovaní EuroTel,<br />

ktorý pris¾úbil vyjadri sa k tejto otázke v priebehu<br />

augusta.<br />

PCR: Èo bolo dôv<strong>od</strong>om oslovenia EuroTelu?<br />

POS: Dôv<strong>od</strong>om bol, samozrejme, èas. Na trhu u<br />

sú dvaja hráèi. Dosiahnu konkurencieschopné <strong>po</strong>krytie<br />

vyaduje svoj èas. V závislosti <strong>od</strong> toho, ko¾ko<br />

máte peòazí a ako ste dobre pripravení, to môe by<br />

rok, rok a <strong>po</strong>l. Urèitú úlohu zohrávajú aj technické<br />

a legislatívne problémy. Ako som u <strong>po</strong>vedal, nejde<br />

to zo dòa <strong>na</strong> deò, ale predáva sluby treba u <strong>od</strong><br />

prvej chvíle. Samozrejme, pre nového operátora je<br />

výh<strong>od</strong>ou, ak môe u <strong>od</strong> prvej chvíle <strong>po</strong>skytnú sluby<br />

rov<strong>na</strong>kých parametrov, ako sú sluby konkurencie.<br />

Pokia¾ by k doh<strong>od</strong>e o nár<strong>od</strong>nom roamingu nedošlo,<br />

jediným ványm argumentom pre vo¾bu tretieho<br />

operátora je z <strong>po</strong>h¾adu koncového uívate¾a ve¾mi<br />

nízka ce<strong>na</strong>. Keï nemáte <strong>po</strong>krytie, musíte zauja<br />

cenou. I<strong>na</strong>k <strong>po</strong>vedané, je pre nás ve¾mi zaujímavé<br />

doh<strong>od</strong>nú sa s jedným zo súèasnej dvojice. Výh<strong>od</strong>a<br />

to môe by aj pre druhého z partnerov, ale to musia<br />

u <strong>po</strong>súdi oni. Take sme zaèali takéto rokovania<br />

a èakáme <strong>na</strong> výsledky.<br />

PCR: Vo¾ba padla <strong>na</strong> EuroTel. Preèo nie Orange?<br />

POS: Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade EuroTelu sme otvorení<br />

rokovaniam aj so s<strong>po</strong>loènosou Orange. Orange<br />

sme v tejto chvíli oficiálne neoslovili a oficiálne neoslovili<br />

ani oni nás, ale za <strong>na</strong>šu stranu môem vyhlási,<br />

e nie je vylúèené, e tak <strong>na</strong>koniec urobíme.<br />

PCR: Priznám sa, <strong>na</strong> vašom mieste by som sa tohto<br />

biznisu trochu obával. Penetrácia v tomto segmente je<br />

dostatoène vysoká, konkurenèný boj vyostrený. Èím<br />

chcete by iní?<br />

POS: Ak sa pýtate <strong>na</strong> to, èi budeme lacnejší, áno,<br />

chceme by lacnejší, ale to nie je všetko. Treba predovšetkým<br />

bra do úvahy, e chceme oslovi dve rozdielne<br />

cie¾ové skupiny. Tou prvou z nich sú bení<br />

uívatelia, ktorí chcú telefonova. Tou druhou sú biznis<br />

klienti, ktorí <strong>po</strong>adujú pridanú h<strong>od</strong>notu. My sa<br />

chceme orientova <strong>na</strong> obe skupiny. Toto je <strong>na</strong>ším primárnym<br />

cie¾om, ktorý, samozrejme, ešte nie je nemenný,<br />

pretoe všetko ešte závisí <strong>od</strong> ve¾a okolností.<br />

Jednou z nich je u s<strong>po</strong>menutá otázka nár<strong>od</strong>ného<br />

roamingu. Ako však zaèneme pristu<strong>po</strong>va k marketingu,<br />

ešte nie je jasné. Preto sa ani dnes nechcem<br />

vyjadrova k otázke prípadných cien hovorného.<br />

PCR: Ceny hovorného <strong>na</strong> Slovensku patria k <strong>na</strong>jniším<br />

v celej Európe, <strong>na</strong>priek tomu ste <strong>po</strong>vedali, e budete<br />

lacnejší... I<strong>na</strong>k <strong>po</strong>vedané, chystáte cenovú revolúciu?<br />

POS: Záleí skutoène, ako som u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, <strong>na</strong><br />

tom, èi sa doh<strong>od</strong>neme a budeme prevádzkova nár<strong>od</strong>ný<br />

roaming, alebo nie. Od toho závisí aj ce<strong>na</strong>.<br />

Napriek tomu u dnes môem <strong>po</strong>tvrdi, e je <strong>na</strong>ším<br />

cie¾om <strong>po</strong>núka zaujímavé balíky sluieb. Èi u pre<br />

sie GSM, alebo sie UMTS, ktorú plánujeme zaèa<br />

prevádzkova u <strong>od</strong> budúceho leta, len èo sa uvo¾nia<br />

príslušné frekvencie.<br />

PCR: Profinet bol <strong>na</strong> Slovensku vnímaný ako s<strong>po</strong>loènos<br />

s nízkou kvalitou sluieb. Pred<strong>po</strong>kladám, e je to<br />

starý dlh z minulosti, keï vaším primárnym biznisom<br />

bol internet <strong>na</strong> 2,4 GHz rádiu. Èo si o tom myslíte?<br />

POS: Nemyslím, e sme s<strong>po</strong>loènos s nízkou kvalitou<br />

sluieb, práve <strong>na</strong>opak. Mnoho klientov k nám<br />

prišlo <strong>od</strong> konkurencie <strong>na</strong> základe referencií a sú s <strong>na</strong>šimi<br />

slubami s<strong>po</strong>kojnejší. Ïalší fakt je, e za <strong>po</strong>sledné<br />

štyri roky <strong>od</strong>išli iba asi 4 % klientov, pri ktorých<br />

bola dôv<strong>od</strong>om nes<strong>po</strong>kojnos so slubami. Áno, siete<br />

<strong>na</strong> 2,4 GHz rádiu majú obèas problémy. Ale to nie je<br />

<strong>na</strong>ša chyba. Dôv<strong>od</strong>y sú prozaické a nie je to vinou<br />

<strong>na</strong>šej neschopnosti. Spôsobuje to sama technológia.<br />

Je to vo¾né pásmo, v ktorom si môe ktoko¾vek robi,<br />

èo sa mu zachce, a preto dochádza k vzájomnému rušeniu<br />

jednotlivých pre<strong>po</strong>jení. Kvalita sluieb zaloených<br />

<strong>na</strong> tejto technológii nikdy nebude môc by<br />

garantovaná.<br />

PCR: V èase, keï ste <strong>po</strong>skytovali výhradne internet<br />

prostredníctvom 2,4 GHz rádia, ste vyrástli. Hovorí sa<br />

o 100 km optických trás v Bratislave. To èíslo sa –<br />

as<strong>po</strong>ò mne osobne – zdá a privysoké <strong>na</strong> to, aby to<br />

bola pravda...<br />

POS: Pravda to je, ale tých 100 km nie je presný<br />

údaj. Treba ho doplni o fakt, e 100 km sú trasy,<br />

ktoré stále rozširujeme. V niektorých sú u zafúknuté<br />

144-ilové káble, v iných trasách sa s<strong>na</strong>íme<br />

získa klientov, aby sme tam v priebehu krátkej<br />

doby mohli káble zafúknu.<br />

PCR: Keï sme u pri tých optických trasách, váš<br />

nedávny reklamný slogan sa niesol v duchu Optika do<br />

kadého paneláka... To myslíte váne?<br />

POS: Áno, èo sa týka domácností, máme to v pláne.<br />

Budete sa pýta <strong>na</strong> ceny. Uvaovali sme o cene<br />

okolo hranice 1500 Sk za širokopásmové pri<strong>po</strong>jenie<br />

do siete internet vrátane káblovej televízie.<br />

PCR: Internet predsa nie je a taký lacný...<br />

POS: Išlo by o jednomegabitové pásmo, garantované<br />

zatia¾ v rámci slovenského peeringu. U teraz<br />

plánujeme pri<strong>po</strong>ji ïalšie peeringové centrá, ide<br />

<strong>na</strong>jmä o Viedeò a Prahu. Èo sa týka zahranièného<br />

IP tranzitu, v cene 1500 Sk by išlo o garanciu 33-<br />

kilobitového pásma.<br />

PCR: Keï sme pred dvoma mesiacmi pripravovali<br />

preh¾ad trhu v oblasti housingu, nechceli ste nám prezradi<br />

šírku vášho IP tranzitu. Stále nejde o verejne<br />

dostupné èíslo?<br />

POS: Nie je to tajomstvo, je dôleité vedie, e otázka<br />

IP tranzitu je u nás <strong>po</strong>merne problematická. To<br />

èíslo sa mení p<strong>od</strong>¾a <strong>po</strong>treby. K dnešnému dòu je to<br />

100 megabitov. Napríklad v priebehu ve¾mi blízkej<br />

budúcnosti sprevádzkujeme jednogigabitový<br />

peering s Viedòou a zahranièím. Tým sa h<strong>od</strong>nota<br />

dramaticky zmení.<br />

Zhováral sa Richard Willmann<br />

Pozn.: S<strong>po</strong>loènos Profinet.sk, a. s., k 14. 8. 2002 neuhradila prvú splátku<br />

za kombinovanú licenciu GSM & UMTS. Ak Profinet.sk, a. s., neuhradí<br />

licenciu ani do 10 dní <strong>od</strong> doruèenia písomnej u<strong>po</strong>mienky, bude<br />

mu s <strong>na</strong>jväèšou pravdep<strong>od</strong>obnosou licencia <strong>od</strong>obratá.<br />

28 PC REVUE 9/2002

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

Video <strong>na</strong> PC<br />

III.<br />

Prezentujeme, prenášame,<br />

konvertujeme, archivujeme<br />

ONDREJ MACKO<br />

oèasti nášho seriálu sa budeme zaobera<br />

ïalším spracovaním <strong>na</strong>toèenej videosekvencie<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi. Pred<strong>po</strong>kladáme, e budete<br />

chcie digitálnu video<strong>na</strong>hrávku <strong>po</strong>skytnú svojim<br />

známym <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD médiu, resp. <strong>po</strong>sla video<br />

elektronickou <strong>po</strong>štou alebo ho umiestni <strong>na</strong> webovú<br />

stránku. Prípadne si ho budete chcie upravi<br />

tak, aby ste ho mohli prezrie <strong>na</strong> rozlièných zariadeniach<br />

– <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> vreckovom <strong>po</strong>èítaèi alebo, <strong>na</strong>opak,<br />

v kvalite z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúcej domácemu kinu.<br />

V èlánku budeme blišie charakterizova <strong>po</strong>uívané<br />

videoformáty, ako i vh<strong>od</strong>né médiá, <strong>na</strong> ktorých si<br />

môete video archivova èi prenáša.<br />

Väèšinu nástrojov, ktoré budete pri tom <strong>po</strong>trebova,<br />

získate z internetu a uverejníme ich aj <strong>na</strong> CD<br />

REVUE 5/2002 (bude súèasou októbrového èísla<br />

PC REVUE). V èlánku vás oboznámime aj s riešením,<br />

ktoré je urèené <strong>na</strong> úpravu formátu video<strong>na</strong>hrávky<br />

tak, aby ste si mohli zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> video aj<br />

z DVD média.<br />

VŠEOBECNÝ OPIS PRÁCE<br />

S vyuitím kariet, ktoré sme opísali v predošlom<br />

èísle PC REVUE, si prenesiete z digitálnej alebo a<strong>na</strong>lógovej<br />

kamery video<strong>na</strong>hrávky do <strong>po</strong>èítaèa. Pomocou<br />

softvérových nástrojov, ktoré sa spravidla<br />

<strong>na</strong>chádzajú v d<strong>od</strong>ávke takýchto kariet, si svoje <strong>na</strong>hrávky<br />

v <strong>po</strong>èítaèi zostriháte. Po tom, èo ste si video<br />

<strong>po</strong>mocou príslušného zariadenia zostrihali, môete<br />

jeho výslednú p<strong>od</strong>obu uloi pri niektorých digitálnych<br />

kamerách spä <strong>na</strong> videokazetu.<br />

P<strong>od</strong>¾a vášho <strong>na</strong>stavenia, resp. moností konkrétnej<br />

karty pritom <strong>na</strong> pevnom disku získate súbory<br />

<strong>na</strong>jèastejšie vo formáte MPEG-1, MPEG-2 alebo AVI.<br />

Monosti <strong>na</strong>stavenia tohto výstupného súboru<br />

bývajú ve¾mi rozdielne v závislosti <strong>od</strong> vybavenia<br />

Tab. 1 Parametre jednotlivých formátov kódovania videa<br />

karty. Pri <strong>na</strong>jlacnejších riešeniach, o ktoré bude<br />

u nás asi <strong>na</strong>jväèší záujem, v p<strong>od</strong>state nemáte iadnu<br />

monos konfigurácie výstupného súboru.<br />

Získaný formát videosúboru vám však <strong>na</strong> ïalšie<br />

<strong>po</strong>uitie nemusí vyhovova. Ak chcete <strong>na</strong>pr. <strong>po</strong>sla<br />

video elektronickou <strong>po</strong>štou svojim známym, resp.<br />

umiestni ho <strong>na</strong> webovú stránku, <strong>po</strong>tom budete<br />

<strong>po</strong>adova èo <strong>na</strong>jmenšiu ve¾kos videosúboru aj<br />

<strong>na</strong>priek úbytku kvality. Ïalší z dôv<strong>od</strong>ov úpravy<br />

pôv<strong>od</strong>ného formátu môe súvisie s <strong>po</strong>iadavkou<br />

archivova si video <strong>na</strong> nejakom vh<strong>od</strong>nom archivaènom<br />

médiu – <strong>na</strong> pevnom disku, vo vreckovom <strong>po</strong>èítaèi,<br />

CD alebo DVD médiu.<br />

TYPY VIDEOFORMÁTOV<br />

V ïalšom texte opíšeme <strong>na</strong>jprv typy <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejších<br />

videoformátov, prièom uvedieme ich výh<strong>od</strong>y,<br />

nevýh<strong>od</strong>y a vh<strong>od</strong>nos <strong>po</strong>uitia. Zhrnutie parametrov<br />

jednotlivých formátov nájdete v preh¾adnej<br />

forme aj v tabu¾ke è. 1.<br />

Video CD (VCD)<br />

Základným formátom pre video je Video CD, ktorý<br />

bol pôv<strong>od</strong>ne definovaný v roku 1993. Dnes sa<br />

<strong>po</strong>uíva formát Video CD 2.0 s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou normy<br />

PAL (tá sa vyuíva u nás). Video CD vyuíva videokompresiu<br />

MPEG-1, ktorá v prípade normy PAL<br />

dosahuje rozlíšenie 352 × 288 b<strong>od</strong>ov a frekvenciu<br />

snímok 25 fps (frames per second). Dátový tok je<br />

v tomto prípade pevný – 1150 kb/s pre video a 224<br />

kb/s pre audio. Celkový dátový tok pri MPEG-1 je<br />

tak 1150 + 224 = 1374 kb/s. Tento dátový tok by<br />

ste nemali prekraèova. V opaènom prípade mô-<br />

ete ma problémy, ak budete chcie prehra video<br />

v stolnom DVD prehrávaèi. Preto ani nemôete<br />

<strong>na</strong>pr. vyui prípadné vo¾né miesto <strong>na</strong> CD médiu <strong>na</strong><br />

Video VCD SVCD DVD DivX<br />

Rozlíšenie v norme NTSC 352 × 240 480 × 480 720 × 480 640 × 480 a menej<br />

Rozlíšenie v norme PAL 352 × 288 480 × 576 720 × 576 640 × 480 a menej<br />

Frekvencia snímok (PAL) [fps] 25 25 25 15÷30<br />

Dátový tok pre video [kb/s] 1150 1000÷2450 2000÷9400 max. 10 Mb/s<br />

Videokompresia MPEG−1 MPEG−2 MPEG−2 MPEG−4<br />

Audiokompresia MPEG−1 MPEG−2 MPEG−2, AC−3 MP3, WMA<br />

Dátový tok pre audio [kb/s] 224 32÷384 192÷1536 128÷192<br />

Záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> jedno CD médium 74 min. 35÷60 min. 15÷20 min. 60÷180 min.<br />

Nároky <strong>na</strong> procesor nišie vysoké vysoké ve¾mi vysoké<br />

Kompatibilita s DVD prehrávaèmi výborná nízka výborná iad<strong>na</strong><br />

Kvalita obrazu dobrá ve¾mi dobrá výborná ve¾mi dobrá<br />

zlepšenie kvality obrazu. Jednu monos zvýšenia<br />

kvality obrazu pri MPEG-1 však s<strong>po</strong>menieme pri<br />

opise špeciálnych <strong>na</strong>stavení programu DVDx. Vytvorený<br />

súbor má koncovku .mpg.<br />

Pri<strong>po</strong>meòme, e v prípade formátu Video CD sa<br />

<strong>po</strong>uíva iná ve¾kos dátových sektorov ako pri bených<br />

„<strong>po</strong>èítaèových“ dátach. Mali by ste vedie vy<strong>po</strong>èíta<br />

skutoènú ve¾kos média, aby ste ho mohli<br />

optimálne vyui. Na CD disku je ve¾kos sektora<br />

pre <strong>po</strong>uívate¾ské dáta 2324 bajtov (v prípade dátových<br />

CD je to len 2048 bajtov). Skutoènú kapacitu<br />

média pre formát Video CD v megabajtoch <strong>po</strong>tom<br />

vy<strong>po</strong>èítame p<strong>od</strong>¾a vzahu (dåka záz<strong>na</strong>mu v sekundách<br />

× 2324 × 75) / (1024 × 1024). Získanú h<strong>od</strong>notu<br />

zaokrúhlite <strong>na</strong> celé megabajty.<br />

Dåku záz<strong>na</strong>mu v sekundách zistíme <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>po</strong>mocou programu CDR Identifier (adresa <strong>na</strong><br />

stiahnutie tohto programu je <strong>www</strong>.gum.de). Bené<br />

640 MB médium má dåku okolo 4400 sekúnd (74<br />

minút) a jeho kapacita pre formát Video CD je a<br />

738 MB. Pre 80-minútové médium môeme <strong>po</strong>èíta<br />

zhruba s priestorom okolo 797 MB.<br />

Charakteristika formátu<br />

☺ Výborná kompatibilita s DVD prehrávaèmi<br />

☺ Viac ako 70 minút filmu <strong>na</strong> bené CD médium<br />

☹ Konštantný dátový tok<br />

Super Video CD (SVCD)<br />

Tento formát bol vyvinutý v roku 1998 a krajinou<br />

jeho vzniku je Èí<strong>na</strong>, kde sa d<strong>od</strong>nes ve¾mi èasto<br />

<strong>po</strong>uíva. Super Video CD <strong>po</strong>uíva videokompresiu<br />

MPEG-2 v rozlíšení 480 × 576 b<strong>od</strong>ov a frekvencii<br />

snímok 25 fps (pre normu PAL). Výh<strong>od</strong>ou je premenlivý<br />

dátový tok <strong>od</strong> 1000 do 2600 kb/s, ktorý<br />

môeme meni p<strong>od</strong>¾a zloitosti snímanej scény.<br />

Nastavenie dátového toku, prir<strong>od</strong>zene, ovplyvòuje,<br />

aký ve¾ký bude výsledný súbor. Vytvorený súbor<br />

má opä koncovku .mpg.<br />

Video komprimované do MPEG-2 sa v <strong>po</strong>èítaèi<br />

prehráva s frekvenciou snímok 25 fps alebo v prípade<br />

prehrávania <strong>na</strong> televízore 50 <strong>po</strong>lsnímok za<br />

sekundu. Zvuk môe by uloený v dvoch stopách.<br />

To sa ve¾mi èasto pri komerène šírených filmoch<br />

<strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> originálne a dabované znenie. Rov<strong>na</strong>ko<br />

môete pri tomto formáte <strong>po</strong>ui titulky (max. 4<br />

verzie), ktoré sú <strong>na</strong>vyše vypí<strong>na</strong>te¾né. MPEG-2<br />

vyuíva okrem štandardného <strong>po</strong>meru strán 4:3 aj<br />

<strong>po</strong>mer pre širokouhlé filmy 16:9.<br />

30 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Ak budete chcie v tomto formáte uloi <strong>na</strong> CD<br />

video dlhšie ako jednu h<strong>od</strong>inu, asi budete musie<br />

<strong>po</strong>ui rozdelenie <strong>na</strong> viacero médií. Ak zostavujete<br />

celoveèerné video, budete pri formáte SVCD <strong>po</strong>trebova<br />

asi tri CD médiá.<br />

Na prehrávanie CD média vo formáte Super<br />

Video CD by sme mali <strong>po</strong>ui niektorý z DVD prehrávaèov.<br />

Štandardný Windows Media Player máva<br />

toti problémy <strong>na</strong>pr. s <strong>na</strong>stavením správneho<br />

<strong>po</strong>meru strán.<br />

Na rozdiel do formátu Video CD sa v prípade formátu<br />

Super Video CD nemôete celkom s<strong>po</strong>¾ahnú,<br />

e <strong>na</strong>pálený výsledok skutoène prehráte v DVD<br />

prehrávaèi. Závisí to <strong>od</strong> konkrétneho výrobcu prehrávaèa.<br />

Problémy s formátom SVCD nemávajú<br />

z<strong>na</strong>èky Philips, Sony alebo JVC, orientaèný zoz<strong>na</strong>m<br />

prehrávaèov kompatibilných s SVCD nájdete <strong>na</strong><br />

adrese <strong>www</strong>.vcdhelp.com/dvdplayers.php.<br />

Charakteristika formátu<br />

☺ S vyuitím kvalitného enk<strong>od</strong>éra sa dá dosiahnu<br />

ve¾mi dobrá kvalita obrazu<br />

☺ Dve audiostopy<br />

☺ P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra priestorového zvuku 5 + 1<br />

☺ Pomer strán 4:3 i 16:9<br />

☹ Na jedno CD médium sa zmestí len 35 a 60<br />

minút filmu p<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>stavenej kvality obrazu<br />

☹ Nekompatibilita s niektorými DVD prehrávaèmi<br />

DivX<br />

DivX je v <strong>po</strong>slednom èase ve¾mi <strong>po</strong>pulárny formát<br />

hlavne pri tvorbe zálohy filmov <strong>na</strong> DVD médiách<br />

s uloením výsledku <strong>na</strong> CD médium. DivX <strong>po</strong>uíva<br />

v p<strong>od</strong>state upravenú verziu formátu MPEG-4.<br />

Popularita tohto formátu súvisí s tým, e dostávate<br />

kvalitný obraz a súèasne sa vám celoveèerné<br />

video vïaka vyššiemu stupòu kompresie zmestí <strong>na</strong><br />

jedno CD médium. Rov<strong>na</strong>ko konverzia pri DivX trvá<br />

v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s SVCD ove¾a kratšie. Vytvorený súbor<br />

má koncovku .avi. Rozlíšenie je 640 × 480 b<strong>od</strong>ov,<br />

dajú sa však <strong>na</strong>stavi aj <strong>na</strong> nišie h<strong>od</strong>noty. Dátový<br />

tok je maximálne 10 Mb/s (prakticky sa ne<strong>po</strong>uíva<br />

viac ako 3000 kb/s z dôv<strong>od</strong>u minimalizácie objemu<br />

dát) a takisto sa dá <strong>na</strong>stavi. Príslušný program vo<br />

verzii 5.0.2 získate z adresy <strong>www</strong>. divx.com.<br />

Nastavenie vlastností programu DivX<br />

Mimoch<strong>od</strong>om, tento program nájdete aj <strong>na</strong> CD<br />

REVUE 4/2002, ktoré bolo súèasou predchádzajúceho<br />

èísla PC REVUE.<br />

Medzi nevýh<strong>od</strong>y DivX patrí to, e výsledok<br />

nebudete môc <strong>po</strong>ui v prípade DVD prehrávaèov<br />

a ostávate obmedzení len <strong>na</strong> prehrávanie v <strong>po</strong>èítaèi.<br />

Bez doplnkových nástrojov ïalej nebudete<br />

môc pri filmoch <strong>po</strong>ui titulky a ostáva len monos<br />

originálneho zvuku.<br />

Charakteristika formátu<br />

☺ Monos vytvorenia ve¾mi kvalitného obrazu<br />

☺ Rýchlos práce<br />

☺ Ve¾kos výsledného súboru<br />

☹ Nemonos prehrávania v stolných DVD prehrávaèoch<br />

☹ Obané spracovanie titulkov<br />

DVD<br />

Tento formát <strong>po</strong>skytuje momentálne <strong>na</strong>jvyššiu<br />

kvalitu obrazu a dnes ho vyuíva predovšetkým filmový<br />

priemysel. Pre vysokú cenu médií a <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèky sa v domácnostiach zatia¾ ne<strong>po</strong>uíva masovo,<br />

ale táto situácia sa v budúcnosti urèite zmení.<br />

DVD v skutoènosti <strong>po</strong>uíva kompresiu MPEG-2<br />

s premenlivým dátovým tokom – <strong>od</strong> 2000 do 9400<br />

kb/s. DV formát <strong>po</strong>uíva videorozlíšenie 720 × 576<br />

b<strong>od</strong>ov a frekvenciu snímok 25 fps. V prípade zvuku<br />

<strong>po</strong>skytuje formát DVD a osem audiostôp a 32 verzií<br />

titulkov. Èasto sa pri autorsky chránených filmoch<br />

<strong>na</strong> DVD médiu <strong>na</strong>chádza aj doplnkový materiál<br />

– texty, ne<strong>po</strong>uité scény, <strong>po</strong>h¾ady <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú<br />

scénu z iného uhla a p<strong>od</strong>.<br />

Na DVD médium so štandardnou kapacitou<br />

4,7 GB sa obyèajne zmestí 165 minút videa. Pri dlhších<br />

filmoch, alebo ak je súèasou filmu viac zvukových<br />

stôp vo formáte AC-3/DTS, resp. doplnkových<br />

materiálov (ne<strong>po</strong>uité scény, viaceré uhly<br />

<strong>po</strong>h¾adov <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú scénu, trailery a p<strong>od</strong>.), sa <strong>po</strong>uívajú<br />

dvojvrstvové nosièe. Na takéto médiá sa dá<br />

uloi a 8 h<strong>od</strong>ín videa, ale tieto médiá sú dos<br />

drahé. Èasto sa v takomto prípade <strong>po</strong>uíva spôsob<br />

manuálneho obmedzenia dátového toku <strong>na</strong> nišiu<br />

h<strong>od</strong>notu, èím, samozrejme, trpí výsledná kvalita<br />

obrazu.<br />

Charakteristika formátu<br />

☺ Vynikajúca kvalita obrazu<br />

☺ Priestorový zvuk<br />

☺ Mnostvo súprav titulkov<br />

☺ Výborná kompatibilita s DVD prehrávaèmi (platí<br />

pre <strong>po</strong>uitie DVD-R média)<br />

☺ Pomer strán 4:3 i 16:9<br />

☺ Úv<strong>od</strong>né menu a doplnkové informácie<br />

☹ Vysoké náklady <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèku a médiá<br />

Okrem toho existuje ešte celý rad ïalších formátov.<br />

Ide <strong>na</strong>pr. o formáty závislé <strong>od</strong> konkrétneho výrobcu<br />

– formát Windows Media (dá sa dobre prehráva<br />

v prehrávaèi Windows Media Player), RealVideo<br />

(urèený pre prehrávaè RealPlayer) alebo QuickTime<br />

(momentálne sa dá prehráva v systémoch Macintosh<br />

i Windows <strong>po</strong>mocou QuickTime Playera)<br />

(<strong>po</strong>zri tab.1).<br />

POUÍVANÉ MÉDIÁ<br />

V tejto èasti sa budeme venova ty<strong>po</strong>m médií, <strong>na</strong><br />

ktoré sa videosúbory ukladajú. Prir<strong>od</strong>zene, videosúbory<br />

si môete necha aj <strong>na</strong> pevnom disku, èo je<br />

pri ich súèasnej cene celkom výh<strong>od</strong>ný spôsob. Nevýh<strong>od</strong>ou<br />

však je nízka mobilita tohto riešenia.<br />

32 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

DVD MÉDIUM<br />

Zaènime <strong>od</strong> prípadu, keï dosiahneme<br />

maximálnu kvalitu obrazu a<br />

originálny záz<strong>na</strong>m z digitálnej videokamery<br />

nemusíme nijako obmedzova.<br />

Pokia¾ vlastníte DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèku a chcete ma film<br />

uloený v <strong>na</strong>jvyššej monej kvalite,<br />

<strong>po</strong>tom je situácia jedn<strong>od</strong>uchá.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> kapacitu DVD sa <strong>na</strong><br />

toto médium zmestí <strong>od</strong> jednej do<br />

dvoch h<strong>od</strong>ín videa v DV kvalite<br />

(záleí <strong>na</strong> <strong>po</strong>uitom formáte, maximál<strong>na</strong><br />

h<strong>od</strong>nota sa dosiahne pri<br />

špecializovanom DVD videorekordéri).<br />

Tento spôsob archivácie<br />

média je vh<strong>od</strong>ný hlavne vtedy, ak<br />

si chcete prehráva video vo vysokej<br />

kvalite <strong>na</strong> stolnom DVD prehrávaèi alebo<br />

v „domácom kine“, o ktorom píšeme <strong>na</strong> inom mieste<br />

v tomto èísle PC REVUE.<br />

Súèasou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky, ale aj drahších kariet<br />

<strong>na</strong> spracovanie videa býva obyèajne aj program,<br />

ktorý umoòuje jedn<strong>od</strong>uché spracovanie<br />

videa z digitálnej kamery a jeho následné uloenie<br />

<strong>na</strong> DVD médium. Pokia¾ nie je takýto tzv. authoringový<br />

program súèasou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky, <strong>po</strong>tom<br />

sa <strong>po</strong>zrite <strong>na</strong> internetové stránky <strong>www</strong>.sonic.com<br />

(program MyDVD), <strong>www</strong>.mediostream.com (NeoDVD),<br />

<strong>www</strong>.pin<strong>na</strong>clesys.com (Impression DVD-Pro alebo<br />

Pin<strong>na</strong>cle Express), <strong>www</strong>.ulead.com (<strong>na</strong>pr. DVD Moviefactory)<br />

a iné. Ešte pri<strong>po</strong>meòme, e <strong>na</strong>pr. program<br />

Sonic DVDit! dokáe zapisova video z kamery<br />

aj <strong>na</strong> CD médium – prir<strong>od</strong>zene, platí kapacitné<br />

obmedzenie tohto média.<br />

Ak si chcete video <strong>na</strong> DVD médiu prehliadnu<br />

v <strong>po</strong>èítaèi, musíte ma DVD mechaniku, ktorá musí<br />

toto médium p<strong>od</strong><strong>po</strong>rova. Pri<strong>po</strong>meòme, e pri prepisovate¾ných<br />

DVD médiách nie je ešte situácia celkom<br />

vyriešená a prebieha boj medzi formátmi<br />

DVD-RW, DVD+RW a DVD-RAM. Štandardná kapacita<br />

DVD médií je 4,7 GB, špeciálne médiá majú<br />

kapacitu 9 GB alebo 18 GB. Budúcnos v tejto oblasti<br />

patrí ešte vyšším kapacitám. Pripravujú sa plány<br />

<strong>na</strong> rozšírenie tejto kapacity a <strong>na</strong> 1,2 TB, èo je kapacita<br />

120 štandardných DVD médií.<br />

Rozhranie programu Nero Burning Rom pri formáte Super Video CD<br />

CD MÉDIUM<br />

Ak DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku zatia¾ nemáte, resp. sú pre vás<br />

<strong>na</strong>pa¾ovacie DVD médiá pridrahé, musíte pri archivovaní<br />

videa vystaèi s nejakým iným médiom – <strong>na</strong>jèastejšie<br />

s CD. Z<strong>na</strong>mená to, e pri zostavovaní archívneho<br />

súboru si musíte vybra vh<strong>od</strong>ný formát videa tak,<br />

aby ste výsledný súbor mohli <strong>na</strong> toto médium uloi.<br />

Na uloenie videa <strong>na</strong> CD médium sa <strong>na</strong>jèastejšie <strong>po</strong>uívajú<br />

formáty Video CD, Super Video CD a DivX.<br />

Pokia¾ ide o krátke videozábery, <strong>po</strong>tom obyèajne<br />

<strong>po</strong>staèí príslušný súbor vo formáte Video CD alebo<br />

Super Video CD priamo prenies <strong>na</strong> médium. Na<br />

tento úèel môete <strong>po</strong>ui niektorý z programov <strong>na</strong><br />

ukladanie údajov <strong>na</strong> CD médium – <strong>na</strong>pr. WinOnCD,<br />

EasyCD Creator alebo asi <strong>na</strong>j<strong>po</strong>pulárnejší aHead<br />

Nero Burning ROM (demonštraèná verzia 5.5 je <strong>na</strong><br />

adrese <strong>www</strong>.nero. com). V <strong>na</strong>stavení programu vyberte<br />

uloenie vo formáte Video CD alebo Super<br />

Video CD p<strong>od</strong>¾a toho, ktoré formátovanie ste pri<br />

tvorbe videa vybrali. S<strong>po</strong>menuté programy <strong>na</strong><br />

uloenie súboru <strong>na</strong> CD èasto obsahujú spriev<strong>od</strong>cu,<br />

ktorý vám <strong>po</strong>môe pri <strong>na</strong>stavení volieb.<br />

Ako však <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>va v prípade, ak je videosúbor,<br />

ktorý ste získali <strong>po</strong> zostrihaní filmu, väèší, ako<br />

je kapacita CD média? V tomto prípade musíte realizova<br />

konverziu videosúboru tak, aby sa výsledný<br />

súbor dal umiestni <strong>na</strong> CD médiu. Pokia¾ je váš<br />

pôv<strong>od</strong>ný súbor vo formáte MPEG-2, mono <strong>po</strong>staèí<br />

Táto kalkulaèka vám <strong>po</strong>môe urèi optimálny dátový tok,<br />

ktorý <strong>na</strong>stavíte v programe DivX<br />

konverzia <strong>na</strong> formát MPEG-1.<br />

Ove¾a <strong>po</strong>pulárnejšia je však konverzia<br />

do formátu DivX. Dôv<strong>od</strong>om<br />

je, e <strong>po</strong>mocou tohto formátu<br />

dosiahnete menšie súbory pri<br />

dostatoènej kvalite obrazu.<br />

Ako vyplýva z opisu formátu<br />

DivX, kvalitu obrazu v tomto prípade<br />

môeme <strong>na</strong>stavova vo ve¾mi<br />

širokej miere. Môete toti <strong>na</strong>stavova<br />

dátový tok, rozlíšenie obrazu<br />

i frekvenciu snímok. Základnou<br />

otázkou je, ako môete <strong>na</strong>stavením<br />

dosiahnu maximálnu kvalitu<br />

videa a pritom celý súbor umiestni<br />

len <strong>na</strong> jediné CD médium.<br />

Najèastejšie sa <strong>po</strong>uíva manipulácia<br />

s dátovým tokom bez zmeny rozlíšenia a frekvencie<br />

snímok. Na presný vý<strong>po</strong>èet dátového toku<br />

vám <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèame <strong>po</strong>ui špecializovanú kalkulaèku.<br />

Ide o bezplatný program, ktorý získate z adresy<br />

<strong>www</strong>.divx-digest.com. Do kalkulaèky <strong>po</strong>tom zadáte<br />

dåku vášho videa, <strong>na</strong>stavíte kapacitu <strong>po</strong>uitého<br />

média (640 alebo 700 MB) a vo výsledku získate<br />

9/2002 PC REVUE 35

R E V U E<br />

optimálny dátový tok. Túto h<strong>od</strong>notu <strong>po</strong>tom<br />

zadáte do konfiguraèného dialógu programu<br />

DivX.<br />

Týmto spôsobom vytvoríte video ako<br />

súbor s koncovkou .avi, ktorý beným spôsobom<br />

uloíte <strong>na</strong> CD médium. Tento súbor<br />

si môete prehra v <strong>po</strong>èítaèi s <strong>po</strong>uitím niektorého<br />

prehrávaèa.<br />

ou obrázkov. Pri ukladaní videa <strong>na</strong> web<br />

môete <strong>po</strong>ui aj monos výberu len urèitých<br />

èastí videa a tie uloi v samostatných<br />

súboroch. Takýmto rozkúskovaním videa<br />

u¾ahèujete situáciu <strong>po</strong>uívate¾ovi, ktorý si<br />

ho sahuje pri <strong>po</strong>malšom pri<strong>po</strong>jení.<br />

Pokia¾ plánujete sprístupni video <strong>na</strong><br />

internete pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí sa pripájajú<br />

vytáèanou linkou, <strong>po</strong>tom by ste mali<br />

<strong>po</strong>ui rozlíšenie 160 × 120 b<strong>od</strong>ov a frekvenciu<br />

snímok <strong>od</strong> 15 do 24 obrázkov za<br />

sekundu (fps – frames per second). Jednotlivé<br />

videosúbory by nemali by väèšie ako 2 MB<br />

– p<strong>od</strong>¾a toho zvo¾te rozdelenie videa <strong>na</strong><br />

menšie èasti. Pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí sa pripájajú<br />

pevnou linkou, si môete dovoli rozlíšenie<br />

320 × 240 alebo 640 × 480 b<strong>od</strong>ov<br />

pri frekvencii snímok 25 a 30 fps. V tomto<br />

prípade si môete dovoli ove¾a väèšie súbory<br />

– <strong>na</strong> internete dnes nájdete videá s ve¾kosou<br />

presahujúcou 100 MB. Takéto ve¾ké<br />

súbory však nie je jedn<strong>od</strong>uché stiahnu<br />

a závisí <strong>od</strong> vášho zamestnávate¾a, èi vám<br />

dovolí takto zaai sie (samozrejme mimo<br />

pracovného èasu).<br />

Pre <strong>po</strong>sielanie videosúborov elektronickou<br />

<strong>po</strong>štou platia v p<strong>od</strong>state tie isté obmedzenia.<br />

Mali by ste vedie, akým spôsobom<br />

je k internetu pri<strong>po</strong>jený adresát správy.<br />

Takisto by ste mali vedie o prípadnom obmedzení<br />

kapacity mailovej schránky prijímate¾a<br />

(závisí <strong>od</strong> <strong>po</strong>skytovate¾a internetových<br />

sluieb – h<strong>od</strong>nota býva 2 a 3 MB<br />

alebo 10 MB). Mono lepším riešením je<br />

umiestni video <strong>na</strong> FTP server a adresátovi<br />

<strong>po</strong>sla len <strong>od</strong>kaz s príslušným heslom.<br />

Ve¾kos videosúborov nemusí by jediným<br />

obmedzujúcim prvkom. Ïalším dôv<strong>od</strong>om<br />

<strong>na</strong> konverziu originálneho videosúboru<br />

môu by obmedzenia, ktoré vyplývajú<br />

z typu zariadenia <strong>po</strong>uitého <strong>na</strong> prehrávanie<br />

videa. Môe ís o obmedzenia dané rozlišovacou<br />

schopnosou displeja <strong>po</strong>uitého v takýchto<br />

zariadeniach, farebnou håbkou, frekvenciou<br />

snímok a p<strong>od</strong>. Tento problém sa<br />

v p<strong>od</strong>state môe vyskytnú aj pri prehrávaní<br />

<strong>na</strong> menej výkonných <strong>po</strong>èítaèoch èi notebookoch<br />

so slabšou grafickou kartou.<br />

Výber výstupného formátu videa v programe FlasK-MPEG. Dvojklikom <strong>na</strong> príslušnom k<strong>od</strong>eku ho<br />

konfigurujete.<br />

Konverzia videa z DVD <strong>na</strong> CD<br />

Pred<strong>po</strong>kladajme, e máte svoje video uloené <strong>na</strong> DVD médiu,<br />

chceli by ste ho však venova aj svojim známym. Priama záloha<br />

videa z DVD média <strong>na</strong> DVD médium zatia¾ nie je tým pravým<br />

riešením. DVD médiá s monosou <strong>na</strong>pa¾ovania údajov sú toti<br />

pridrahé. Navyše niektorí vaši známi nemusia ešte ma èítaciu DVD<br />

mechaniku. Aj tomto prípade existuje spôsob, ako vytvori kópiu<br />

videa z DVD <strong>na</strong> CD médium. Opä sa <strong>na</strong> to dajú vyui softvérové<br />

nástroje, ktoré zoeniete v p<strong>od</strong>state zadarmo.<br />

U<strong>po</strong>zoròujeme, e rov<strong>na</strong>ký <strong>po</strong>stup môete <strong>po</strong>ui aj v tom prípade,<br />

ak si chcete vytvori pre vlastnú <strong>po</strong>trebu zálohu vášho filmu,<br />

ktorý máte <strong>na</strong> DVD médiu. V tomto prípade však u<strong>po</strong>zoròujeme <strong>na</strong><br />

dôsledné d<strong>od</strong>riavanie autorských práv.<br />

Legálnos zálohovania filmu <strong>na</strong> DVD médiu<br />

Od<strong>po</strong>veï <strong>na</strong> otázku, èi je záloha filmov <strong>na</strong> DVD médiu legál<strong>na</strong>, nie je jedn<strong>od</strong>uchá<br />

a ani jednoz<strong>na</strong>èná. P<strong>od</strong>¾a autorského záko<strong>na</strong> si môete vyko<strong>na</strong><br />

zálohu <strong>na</strong>pr. softvérových nástrojov <strong>na</strong> niektorom nosièi pre vlastnú<br />

<strong>po</strong>trebu. Pokia¾ si kúpite CD médium s hudbou, <strong>po</strong>tom by ste nemali<br />

robi presnú kópiu originálneho média ani <strong>na</strong> úèely zálohovania pre<br />

vlastnú <strong>po</strong>trebu. Máte však monos urobi z vlastných médií výber niektorých<br />

skladieb a prenies si ich <strong>na</strong> iné médium (<strong>na</strong>pr. MP3 prehrávaè).<br />

Nieèo p<strong>od</strong>obné platí aj v prípade filmu <strong>na</strong> DVD médiu. Pravdep<strong>od</strong>obne<br />

<strong>po</strong>staèuje <strong>na</strong>pr. vynecha niektoré titulky z filmu alebo niektoré scény<br />

<strong>na</strong> to, aby ste mali právo <strong>na</strong> vyhotovenie legálnej zálohy. Zaujímavá je<br />

otázka, èi <strong>po</strong>staèuje <strong>na</strong>pr. aj zme<strong>na</strong> kvality prehrávania filmu <strong>na</strong> to, aby<br />

kópia pre vlastnú <strong>po</strong>trebu bola legál<strong>na</strong>. Právne s<strong>po</strong>rné môe by hlavne<br />

prelomenie ochrany filmu <strong>na</strong> DVD médiu (CSS) v súvislosti s <strong>po</strong>uitím<br />

formátu DivX. Inými slovami, realizácia takejto zálohy je asi <strong>na</strong> hrane<br />

autorského záko<strong>na</strong> a právnych výkladov bude urèite celý rad.<br />

Urèite však nemôete <strong>po</strong>mocou uvedeného <strong>po</strong>stupu vyhotovi kópie<br />

filmov a ïalej ich <strong>po</strong>skytova niekomu inému. A u vôbec nie takéto<br />

kópie predáva. V tomto prípade ide jednoz<strong>na</strong>ène o <strong>po</strong>rušenie<br />

autorského práva a o trestnú èinnos. Dôrazne u<strong>po</strong>zoròujeme <strong>na</strong> <strong>po</strong>rušenie<br />

autorského záko<strong>na</strong> aj vtedy, ak kópie realizujete pre niekoho<br />

iného i bez nároku <strong>na</strong> <strong>od</strong>menu.<br />

Ešte pri<strong>po</strong>meòme, e <strong>na</strong> Slovensku z kadého zariadenia, ktoré sa<br />

aj <strong>po</strong>tenciálne dá <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> zhotovenie rozmnoenín, všetci platíme<br />

trojpercentnú daò, <strong>od</strong>vádzanú autorom umeleckých diel. Týka sa to<br />

tak <strong>na</strong>pa¾ovaèky, ako i médií.<br />

UMIESTNENIE NA WEB<br />

A POSIELANIE E−MAILOM<br />

Okrem DVD a CD médií môeme <strong>na</strong> prezentovanie<br />

videa <strong>po</strong>ui aj iné prostriedky.<br />

Populárnym sa stáva umiestnenie videa <strong>na</strong><br />

webovú stránku a jeho <strong>po</strong>sielanie elektronickou<br />

<strong>po</strong>štou. Pri umiestnení súboru <strong>na</strong><br />

web musíte zoh¾adòova, akým spôsobom<br />

je asi pri<strong>po</strong>jená väèši<strong>na</strong> <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí<br />

si budú chcie súbor stiahnu. Najèastejšie<br />

sa aj v tomto prípade <strong>po</strong>uíva formát DivX,<br />

ale s niším rozlíšením a nišou frekvenci-<br />

VRECKOVÝ POÈÍTAÈ<br />

V súvislosti s rozšírením vreckových <strong>po</strong>èítaèov<br />

a zabudovaním videoprehrávaèov do<br />

ich štandardnej softvérovej výbavy mô-<br />

eme takéto zariadenia <strong>po</strong>vaova za perspektívne<br />

mobilné videoprehrávaèe. Aj tu<br />

však pre prehrávanie videa platia isté obmedzenia.<br />

Predovšetkým je to rozlíšenie<br />

displeja, ktoré pri súèasných vreckových<br />

<strong>po</strong>èítaèoch s platformou Pocket PC 2002 je<br />

240 × 320 b<strong>od</strong>ov. Ïalším obmedzením je<br />

kapacita pamäte, ktorá býva pri lepších zariadeniach<br />

64 MB. P<strong>od</strong>¾a týchto parametrov<br />

treba voli <strong>na</strong>stavenie k<strong>od</strong>éra.<br />

MOBILNÝ TELEFÓN SIETE 3G<br />

Rov<strong>na</strong>ký problém sa vyskytne aj pri telefónoch<br />

tretej generácie. Takéto telefóny budú<br />

s vyuitím vysokých komunikaèných rýchlostí<br />

umoòova prenos videa a softvérové<br />

vybavenie zabezpeèí jeho prezentáciu <strong>na</strong><br />

displeji mobilného telefónu. Displej však<br />

bude ma ešte nišie rozlíšenie ako v prípade<br />

vreckového <strong>po</strong>èítaèa a <strong>na</strong>vyše je tu problém<br />

so zaaením siete pri prenose ve¾kých<br />

súborov.<br />

Èo budeme <strong>po</strong>trebova?<br />

Zapisova video z DVD média budeme <strong>na</strong> CD-R alebo CD-RW médiá,<br />

a to s vyuitím CD-RW <strong>na</strong>pa¾ovaèky. Internú CD-RW <strong>na</strong>pa¾ovaèku<br />

dnes kúpite v cene okolo 3000 Sk bez DPH a pri médiu CD-R môete<br />

<strong>po</strong>èíta zhruba s cenou okolo 20 Sk bez DPH za kus (pri vyššom <strong>po</strong>ète<br />

médií ich ce<strong>na</strong> <strong>po</strong>klesne).<br />

Ïalej pred<strong>po</strong>kladáme dostatoène výkonný <strong>po</strong>èítaè – tým myslíme<br />

<strong>po</strong>èítaè s procesorom s taktom okolo 1 GHz, 128 MB RAM a pevný disk<br />

s vo¾ným priestorom okolo 10 GB. Pokia¾ máte starší <strong>po</strong>èítaè, takisto<br />

môete <strong>po</strong>ui predstavovaný spôsob, ale celý proces bude trva ove¾a<br />

dlhšie. Absolútnym minimom je p<strong>od</strong>¾a nášho <strong>od</strong>hadu procesor s taktom<br />

500 MHz, 64 MB RAM, 3 GB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> pevnom disku<br />

a grafická karta s videopamäou 8 MB. V kadom prípade pred<strong>po</strong>kladáme,<br />

e <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi máte okrem CD-RW ešte aj DVD èítaciu mechaniku.<br />

Pri<strong>po</strong>meòme, e ceny èítacích DVD mechaník dnes <strong>po</strong>klesli zhruba<br />

tak, e sa vám v p<strong>od</strong>state neoplatí ku<strong>po</strong>va CD mechaniku – rozdiel<br />

oproti DVD mechanike je okolo 600 Sk. Na <strong>po</strong>èítaèi pred<strong>po</strong>kladáme<br />

<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Microsoft Windows 98 alebo vyšší.<br />

Vytvorené CD médiá so zálohou videa si <strong>po</strong>tom budete môc prehra<br />

v ¾ubovo¾nom <strong>po</strong>èítaèi s CD mechanikou s vyuitím softvérového<br />

prehrávaèa. V niektorých prípadoch budete môc vytvorené CD médium<br />

prehra aj <strong>na</strong> stolnom DVD prehrávaèi. Na prehrávanie v <strong>po</strong>èítaèi<br />

vám obyèajne <strong>po</strong>staèí Windows Media Player, ktorý je súèasou<br />

m<strong>od</strong>ernejších operaèných systémov Windows. Ako u<strong>po</strong>zorníme <strong>na</strong><br />

inom mieste, v niektorých prípadoch musíte <strong>po</strong>ui iný program.<br />

Konkrétny <strong>po</strong>stup konverzie DVD <strong>na</strong> CD<br />

V tejto èasti si ukáeme, ako presne <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>va pri príprave zálohy<br />

videa z média DVD <strong>na</strong> CD. Pouijeme pritom program DVDx, ktorý<br />

36 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Pouívate¾ské prostredie programu DVDx 2.0<br />

je vo verzii 1.8 moné zadarmo stiahnu z viacerých<br />

adries (v èase písania èlánku <strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.download.com<br />

alebo <strong>www</strong>.pcwelt.de). Pôv<strong>od</strong>ný výrobca tohto programu<br />

toti nedávno zaviedol platený prístup <strong>na</strong> svoju<br />

domovskú stránku <strong>www</strong>.labdv.com (13 USD za 3 mesiace).<br />

Pokia¾ túto sumu zaplatíte, získate okrem iného aj<br />

novšiu verziu DVDx 2.0 a prístup k ïalšiemu softvéru.<br />

Samotný program DVDx ostal <strong>na</strong>ïalej vo forme freeware<br />

a môete ho nájs <strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívnych serveroch.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e <strong>na</strong> Slovensku sa ve¾kej ob¾ube tešia<br />

programy získané zadarmo a v èase písania èlánku<br />

sa <strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívnych serveroch verzia 2.0 ešte ne<strong>na</strong>chádzala,<br />

<strong>po</strong>uijeme pri vysvet¾ovaní <strong>po</strong>stupu verziu 1.8a,<br />

ktorú <strong>na</strong> internete urèite nájdete a získate ju zadarmo.<br />

Hlavnou výh<strong>od</strong>ou verzie 2.0 je pritom lepšia synchronizácia<br />

zvuku a obrazu, vzorkovanie audia 48 kHz<br />

a úprava <strong>po</strong>uívate¾ského rozhrania s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou skinov.<br />

Spôsob ovládania obidvoch verzií je prakticky totoný.<br />

Pri tvorbe zálohy <strong>po</strong>stupujeme takto:<br />

Výber správnej stopy<br />

Do DVD mechaniky vloíme príslušné médium. Pomocou<br />

menu File/Open DVD Root vyberieme adresár s názvom<br />

VIDEO_TS <strong>na</strong> DVD disku. DVDx následne vyh¾adáva<br />

súbory s koncovkou IFO. Po chvíli h¾adania získate<br />

informácie o nájdených stopách a ich dåkach. Ak je <strong>na</strong><br />

DVD médiu viacero stôp, <strong>po</strong>tom vyberte tú <strong>na</strong>jdlhšiu.<br />

Parametre pri èítaní videa<br />

Po zvolení stopy program DVDx spustí okno s názvom<br />

Input Settings. Tu si <strong>na</strong>stavujete vstupné vo¾by <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie<br />

videa. V prípade filmu by ste si v tomto okne<br />

mohli vybra titulky, prípadne zvukovú stopu vo zvolenom<br />

jazyku. Pokia¾ sú video alebo film <strong>na</strong>toèené tak,<br />

e obsahujú <strong>po</strong>h¾ady z viacerých uhlov, dá sa v tomto<br />

okne zvoli aj <strong>po</strong>h¾ad.<br />

Osvedèilo sa nám zaškrtnutie vo¾by Audio/Video<br />

synchronisation – zaistíte si tak, e zvuk a obraz budú<br />

synchronizované. Okno Input Settings zatvorte stlaèením<br />

tlaèidla OK. Pokia¾ v tejto chvíli program vypíše<br />

Nastavenie vstupných parametrov pre èítanie filmu<br />

z DVD média<br />

hlásenie WinASPI32 driver initialisation failed, stiahnite<br />

a <strong>na</strong>inštalujte si program ASPI!.exe z adresy <strong>www</strong>. geocities.com/aspi_driver.<br />

Parametre pri zápise videa<br />

Z hlavného menu Settings zvo¾te vo¾bu Output Settings.<br />

V tejto èasti <strong>na</strong>stavujete, ktorá èas z videa sa má konvertova,<br />

aký je výstupný formát, a ïalšie vo¾by<br />

týkajúce sa výstupného súboru. Formát výstupného<br />

súboru si vyberáte z <strong>po</strong>loky v hornej èasti ok<strong>na</strong>. Máte<br />

monos voli Video CD, Super Video CD alebo doplnkový<br />

k<strong>od</strong>ek (<strong>na</strong>pr. DivX). Ak chcete skopírova celé<br />

video, stlaète tlaèidlo Whole v pravej èasti dialógového<br />

ok<strong>na</strong>. Program vzápätí zobrazí celkovú dåku videa<br />

a <strong>od</strong>hadne ve¾kos výstupného súboru. Ostáva<br />

ešte <strong>na</strong>stavi volite¾nú p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru pre procesory <strong>od</strong> firmy<br />

AMD. Ak takýto procesor vlastníte, <strong>na</strong>stavte v okne<br />

Calculation <strong>po</strong>loku <strong>na</strong> MMX + 3Dnow. Ak máte záujem<br />

<strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jlepšej kvalite videa, zadajte v <strong>po</strong>loke<br />

Výstupné parametre filmu pri formáte Super Video CD<br />

Motion Search vo¾bu High. Pri rýchlych scé<strong>na</strong>ch sa <strong>po</strong>tom<br />

nebudú objavova nepríjemné preblikávania.<br />

Rozdelenie videa <strong>na</strong> viac CD<br />

Ako sme u uviedli, vytvorený súbor <strong>na</strong>pr. pri vo¾be formátu<br />

MPEG-2 môe prekraèova kapacitu CD média. Ak<br />

ste sa teda pri urèovaní výstupného formátu rozh<strong>od</strong>li<br />

pre tento formát, budete pri dlhších video<strong>na</strong>hrávkach<br />

musie <strong>po</strong>ui viacero CD médií. Otázkou je, ako súbor<br />

rozdeli. Na tento úèel slúi <strong>po</strong>loka Volume don't<br />

exceed. Tu si môete vybra priamo kapacitu <strong>po</strong>uitého<br />

CD média alebo <strong>na</strong>stavíte maximálnu h<strong>od</strong>notu ve¾kosti<br />

súboru ruène. Toto rozdelenie sa však vykoná bez<br />

oh¾adu <strong>na</strong> dej videa, èo nemusí by výh<strong>od</strong>né. Lepšie je,<br />

ak máte <strong>na</strong> kadom médiu ukonèenú ucelenú kapitolu<br />

videa alebo filmu. Na tento úèel vyberte vo¾bu Custom<br />

Chapters. Pomocou nej vyberiete kapitoly videa, ktoré<br />

sa umiestnia <strong>na</strong> prvom, druhom, resp. ïalších CD<br />

Výber èastí filmu pri delení <strong>na</strong> jednotlivé CD médiá<br />

médiách. Ak <strong>po</strong>uívate formát VCD alebo SVCD, <strong>po</strong>tom<br />

sa s<strong>na</strong>te d<strong>od</strong>ra h<strong>od</strong>notu okolo 735 MB pre 74-minútové<br />

a 790 MB pre 80-minútové CD médiá.<br />

Spustenie enkódovania<br />

Po <strong>na</strong>stavení všetkých volieb môete stlaèi tlaèidlo<br />

Enc<strong>od</strong>e v základnom <strong>po</strong>uívate¾skom rozhraní programu<br />

DVDx. Pri konvertovaní sa video <strong>po</strong>stupne prehráva<br />

a zároveò sa výsledný súbor zapisuje do urèeného<br />

Konverzia filmu s urèením zostávajúceho èasu a aktuálnej<br />

ve¾kosti výsledného súboru<br />

súboru. Názov tohto súboru ešte pred stlaèením<br />

tlaèidla Enc<strong>od</strong>e vyberte v <strong>po</strong>loke File/Output Files.<br />

U<strong>po</strong>zoròujeme, e enkódovanie nieèo trvá – pripravte<br />

sa <strong>na</strong> nieko¾koh<strong>od</strong>inový proces. Od<strong>po</strong>rúèame vám<br />

vykonáva tento proces <strong>na</strong>pr. v noci. V tab. 2 sme uviedli<br />

doby, ktoré sme <strong>po</strong>trebovali <strong>na</strong> spracovanie videa<br />

v dåke jeden a <strong>po</strong>l h<strong>od</strong>iny (presná dåka 1:35:22). Aj<br />

v tomto prípade sme <strong>po</strong>uili <strong>po</strong>èítaè s procesorom AMD<br />

Athlon s frekvenciou 1,4 GHz a pamäou RAM s kapacitou<br />

256 MB. Vo všeobecnosti treba pri výkonnom <strong>po</strong>èítaèi<br />

ráta s dobou minimálne dvojnásobnou v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

s trvaním skutoèného videa.<br />

Tab. 2 Doby <strong>po</strong>trebné <strong>na</strong> konverziu filmu pri <strong>po</strong>uití<br />

rozlièných formátov a výsledná ve¾kos súboru<br />

Typ formátu Doba spracovania Kapacita súboru<br />

[h:mm:ss] [KB]<br />

Video CD 2:43:58 973773<br />

Super Video CD 5:18:16 1879177<br />

DivX* 2:53:26 686083<br />

* – <strong>po</strong>uitý dátový tok 780 kb/s<br />

Špeciálne <strong>na</strong>stavenia pre DVDx<br />

Pokia¾ chcete pri tvorbe videosúboru trochu experimentova,<br />

skúste vyui niektoré <strong>na</strong>sledujúce <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèania.<br />

Ako sme s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>li pri opise formátu Video CD,<br />

dátový tok je 1374 kb/s, z èoho <strong>na</strong> audio je vyhradený<br />

tok 224 kb/s. Táto h<strong>od</strong>nota je dos vysoká a <strong>na</strong> väèšinu<br />

<strong>po</strong>uití <strong>po</strong>staèuje pre audio tok 128 kb/s. Ve¾ká väèši<strong>na</strong><br />

DVD prehrávaèov kontroluje pri prehrávaní len to, èi je<br />

celkový súèet dátového toku pre audio a video 1374<br />

kb/s. Môete teda skúsi experimentova so zníením<br />

dátového toku pre audio a získanú rezervu <strong>po</strong>ui <strong>na</strong><br />

zvýšenie kvality videa. Nastavte teda v Output Setting<br />

dátový tok pre audio <strong>na</strong> 128 kb/s a pre video <strong>na</strong> (1374 –<br />

128) = 1246 kb/s. Médium si <strong>po</strong> jeho <strong>na</strong>pálení vyskúšajte<br />

vo svojom prehrávaèi a hneï zistíte, èi je kompatibilný<br />

s takýmto <strong>na</strong>stavením.<br />

Pokia¾ je kapacita pamäte RAM vo vašom <strong>po</strong>èítaèi<br />

menej ako 128 MB, rozh<strong>od</strong>ne vám <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèame rozšíri<br />

ju. Pokia¾ tak urobíte, môete situáciu trochu zlepši<br />

zmenou <strong>po</strong>loky v <strong>na</strong>stavení Input Settings. Tu zmeòte<br />

<strong>po</strong>loku Location z h<strong>od</strong>noty RAM <strong>na</strong> Hard Disk – proces<br />

<strong>na</strong>èítavania sa tým síce predåi, ale bude s<strong>po</strong>¾ahlivejší.<br />

Rov<strong>na</strong>ko môete zväèši h<strong>od</strong>notu Size v èasti Save<br />

your DVD drive <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu 20 MB – <strong>na</strong>èítavanie údajov<br />

z DVD média bude plynulejšie.<br />

9/2002 PC REVUE 37

R E V U E<br />

Priebeh konverzie videa do formátu DivX<br />

Konverzia formátu DivX <strong>na</strong> Video CD <strong>po</strong>mocou programu TMPGEnc<br />

SOFTVÉROVÉ NÁSTROJE<br />

NA KONVERZIU<br />

VIDEOFORMÁTOV<br />

Na konverziu videosúborov z formátu<br />

Video CD alebo Super Video CD do<br />

formátu DivX môete <strong>po</strong>ui <strong>na</strong>pr.<br />

program FlasK-MPEG. Tento program<br />

je moné získa zadarmo a stiahnu<br />

si ho môete <strong>na</strong>pr. z adresy <strong>www</strong>.<br />

flaskmpeg.net. Vstu<strong>po</strong>m do tohto<br />

programu je súbor typu MPEG-1 alebo<br />

MPEG-2 a výstu<strong>po</strong>m je (okrem<br />

iného) aj formát DivX. Ak chcete<br />

<strong>po</strong>ui tento formát, musíte si <strong>na</strong>inštalova<br />

aj program DivX. Potom dvojitým<br />

stlaèením tlaèidla myši v dialógovom<br />

okne <strong>na</strong> urèenie typu výstupného<br />

súboru zadáte konfiguraèné<br />

parametre pre DivX – dátový tok, rozlíšenie<br />

a frekvenciu snímok.<br />

Pokia¾ sa s<strong>na</strong>íte umiestni dlhšie<br />

video vo formáte MPEG <strong>na</strong> jediné CD<br />

médium, <strong>po</strong>tom p<strong>od</strong>¾a uvedeného<br />

<strong>po</strong>stupu si vy<strong>po</strong>èítate <strong>na</strong> základe<br />

dåky pôv<strong>od</strong>ného videa a <strong>po</strong>uitého<br />

CD média optimálny dátový tok. Ten<br />

zadáte do konfiguraèného ok<strong>na</strong> programu<br />

DivX a môete zaèa s konverziou.<br />

Výsledný súbor <strong>po</strong>tom uloíte<br />

beným spôsobom <strong>na</strong> CD médium.<br />

Pri tvorbe videa, ktoré chcete<br />

umiestni <strong>na</strong> web, <strong>po</strong>sla elektronickou<br />

<strong>po</strong>štou, resp. prehra <strong>na</strong> vreckovom<br />

<strong>po</strong>èítaèi, <strong>na</strong>stavte pri konfigurácii<br />

DivX <strong>po</strong>uívate¾ské rozlíšenie<br />

obrazu i frekvenciu snímok.<br />

U<strong>po</strong>zoròujeme, e proces konverzie<br />

s programom FlasK-MPEG je skutoène<br />

dlhý. Pri spracovaní celoveèerného filmu (90 a 120<br />

minút), ktorý budete chcie uloi <strong>na</strong> CD médium,<br />

<strong>po</strong>èítajte aj s nieko¾kými h<strong>od</strong>i<strong>na</strong>mi konverzie.<br />

Existuje aj opaèný <strong>po</strong>stup konverzie – z formátu<br />

DivX do MPEG. Pred<strong>po</strong>kladajme, e máte k dis<strong>po</strong>zícii<br />

video uloené vo formáte DivX a chcete si ho prezrie<br />

<strong>na</strong> vašom domácom kine. Potom <strong>po</strong>uite program<br />

TMPGEnc, <strong>na</strong>pr. z adresy <strong>www</strong>. tmpgenc.net. Pri<br />

spustení programu vyberiete vstupný súbor vo formáte<br />

DivX a výstupný formát videa (Video CD, Super<br />

Video CD, DVD). V <strong>na</strong>stavení tohto programu<br />

môete zaradi aj vo¾by <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>tlaèenie šumu alebo konvertova len<br />

vybranú èas filmu.<br />

U<strong>po</strong>zorníme ešte <strong>na</strong> kombinovaný<br />

prehrávaè/enk<strong>od</strong>ér s oz<strong>na</strong>èením Vidomi,<br />

ktorý môete získa z adresy <strong>www</strong>.<br />

vidomi.com. Jeho výh<strong>od</strong>nou vlastnosou<br />

je, e môete spája viacero vstupných<br />

filmov vo formáte MPEG-1 alebo MPEG-<br />

2 do jedného súboru vo formáte AVI.<br />

Všetky uvedené programy sú <strong>po</strong>skytované<br />

zadarmo a, pravdu <strong>po</strong>vediac, <strong>na</strong><br />

ich práci, s<strong>po</strong>¾ahlivosti a <strong>po</strong>uívate¾skom<br />

komforte sa to aj èiastoène prejavuje.<br />

Pokia¾ to myslíte so spracovaním<br />

videa váne, <strong>po</strong>tom by ste sa mali zaujíma<br />

aj o skutoène profesionálne programy.<br />

Jedným z nich je ProC<strong>od</strong>er <strong>od</strong><br />

s<strong>po</strong>loènosti Canopus. Pouívate¾ské<br />

rozhranie programu je jedn<strong>od</strong>uché<br />

a preh¾adné, ovládanie u¾ahèuje spriev<strong>od</strong>ca.<br />

Ten vás vedie výberom vstupného<br />

videosúboru, prièom ProC<strong>od</strong>er<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje celý rad formátov vrátane<br />

MPEG-1, MPEG-2, DivX, ale i formátov<br />

pre prehrávaè QuickTime, Windows<br />

Media a RealVideo. V druhom kroku si<br />

vyberáte formát výstupu, prièom si<br />

v dialógovom okne volíte cie¾ové médium<br />

– CD, DVD, pevný disk alebo web.<br />

Ku kadému spôsobu ešte existujú<br />

ïalšie monosti. Napríklad pri uloení<br />

videa <strong>na</strong> web si vyberáte <strong>na</strong>stavenia<br />

p<strong>od</strong>¾a toho, aký typ internetového pri<strong>po</strong>jenia<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov pred<strong>po</strong>kladáte<br />

(bená linka, DSL, LAN a p<strong>od</strong>.).<br />

V detailnom <strong>na</strong>stavení programu si<br />

ïalej môete vybera typ video- a audiofiltra. Videofiltrov<br />

je s<strong>po</strong>lu 13 – medzi nimi <strong>na</strong>pr. stmievanie<br />

scény, korekcia bielej farby, farebné <strong>na</strong>stavenie,<br />

rozmazanie a p<strong>od</strong>. Výh<strong>od</strong>ou je, e jednotlivé<br />

filtre môete kombinova. Audiofiltre umonia<br />

zvýši hlasitos zvuku, <strong>od</strong>stráni vysokofrekvenèný<br />

hluk a p<strong>od</strong>.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je aj zásuvný m<strong>od</strong>ul do programu<br />

Adobe Premiere, ktorý vám umoòuje prenies<br />

spracúvané video priamo z èasovej osi tohto<br />

programu a konvertova ho do zvoleného videoformátu.<br />

Ak k tomu pri<strong>po</strong>èítate monosti dávkového<br />

spracovania videosúborov, definíciu vlastných formátov<br />

videosúboru, p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru multiprocesorových<br />

systémov, zistíte, e ProC<strong>od</strong>er obsahuje vlastnosti,<br />

ktoré budete v bezplatných programoch h¾ada<br />

bezvýsledne.<br />

Po spustení práce program zobrazuje dobu do<br />

skonèenia konverzie. Výsledný súbor sa dá prehliada<br />

priamo z prostredia programu. ProC<strong>od</strong>er pritom<br />

pracuje ve¾mi rýchlo – celoveèerné video<br />

s dåkou jeden a <strong>po</strong>l h<strong>od</strong>iny sme z formátu MPEG-2<br />

do formátu Windows Media s rozlíšením 176 ×<br />

144 b<strong>od</strong>ov a pri frekvencii snímok 15 fps prekonvertovali<br />

za jednu h<strong>od</strong>inu a 27 minút. Vstupný súbor<br />

vo formáte MPEG-2 mal ve¾kos 1879 MB a výsledný<br />

súbor WMV mal 102 MB. Dosiahli sme tak<br />

viac ako 10-násobné zmenšenie ve¾kosti súboru. Na<br />

skúšky sme <strong>po</strong>uili bený <strong>po</strong>èítaè s procesorom<br />

AMD Athlon/1,4 GHz a 256 MB RAM.<br />

38 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Nakoniec u iba d<strong>od</strong>atok – p<strong>od</strong>obné pravidlo ako pri sledovaní<br />

televízneho prijímaèa platí vo všeobecnosti aj pri<br />

prehrávaní videa <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi: nemali by ste by tesne pri<br />

monitore! V takomto prípade sa prejavia známky realizovanej<br />

kompresie. Ideálne je by vo vzdialenosti <strong>od</strong> jedného<br />

do troch metrov <strong>od</strong> monitora (17-palcová diagonála obrazovky<br />

je však asi minimum).<br />

Priebeh konverzie s uvedením doplnkových informácií<br />

v programe ProC<strong>od</strong>er<br />

Výber výstupného formátu videa v programe ProC<strong>od</strong>er<br />

Ce<strong>na</strong> programu ProC<strong>od</strong>er je 35 500 Sk bez DPH a predáva<br />

ho s<strong>po</strong>loènos Syntex (<strong>www</strong>.syntex.sk). Program je proti<br />

kopírovaniu chránený hardvérovým k¾úèom, ktorý sa pripája<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>rt USB. V d<strong>od</strong>ávke je aj rozboèovaè USB so štyrmi<br />

výstupmi. Demonštraènú verziu programu ProC<strong>od</strong>er<br />

pripravujeme do CD REVUE 5/2002.<br />

SOFTVÉROVÉ NÁSTROJE<br />

NA PREHRÁVANIE MÉDIA<br />

Ako sme u s<strong>po</strong>menuli, <strong>na</strong> prehrávanie vytvoreného CD<br />

média v <strong>po</strong>èítaèi môete <strong>po</strong>ui aj program Windows<br />

Media Player, ktorý je štandardnou súèasou <strong>na</strong>pr. operaèného<br />

systému Windows XP. Pri prehrávaní videa vo formáte<br />

DixV je asi <strong>na</strong>jlepšie <strong>po</strong>ui vlastný prehrávaè, ktorý<br />

sa <strong>na</strong>zýva DivX Player 2.0 Alpha a <strong>na</strong>chádza sa <strong>na</strong> adrese<br />

<strong>www</strong>.divx.com. Rov<strong>na</strong>ko môete skúsi MicroDVD Player<br />

<strong>na</strong>pr. z adresy <strong>www</strong>.tiasoft.de. Takto dosiahnete dobrú synchronizáciu<br />

zvuku a obrazu, èo niekedy robí problémy pri<br />

programe Windows Media Player. V <strong>po</strong>slednom èase sa<br />

ve¾kej ob¾ube teší prehrávaè BSplay, ktorý zadarmo získate<br />

z adresy <strong>www</strong>.bsplay.com.<br />

Pri formáte MPEG-2 <strong>na</strong> prehrávanie <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi vám<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèame <strong>po</strong>ui niektorý z DVD prehrávaèov – Win<br />

DVD alebo Power DVD. Tieto programy sa spravidla d<strong>od</strong>ávajú<br />

s DVD mechanikou.<br />

ÏALŠIE PREHRÁVAÈE A VIDEOFORMÁTY<br />

Opisované formáty videa (MPEG-1, 2 a DivX) nie sú jedinými,<br />

ktoré sa dnes <strong>po</strong>uívajú. O svoje slovo sa hlásia<br />

formáty pevne s<strong>po</strong>jené s <strong>po</strong>èítaèovými prehrávaèmi videosúborov.<br />

Okrem systému Windows Media Player ide<br />

hlavne o pr<strong>od</strong>ukt RealPlayer a Apple QuickTime. Medzi<br />

týmito prehrávaèmi a ich autorskými firmami prebieha<br />

konkurenèný boj o formát, ktorý sa v budúcnosti presadí<br />

pri spracovaní digitálneho videa <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi. P<strong>od</strong>¾a<br />

a<strong>na</strong>lytickej s<strong>po</strong>loènosti Nielsen v apríli tohto roka sa systém<br />

RealPlayer <strong>po</strong>uíval v 17 miliónoch domácností, <strong>na</strong><br />

druhom mieste bol Windows Media Player s <strong>po</strong>uívaním<br />

v 15,1 milió<strong>na</strong> domácností a Apple QuickTime, ktorý<br />

<strong>po</strong>uívalo 7,3 milió<strong>na</strong> domácností. Najvyššiu dy<strong>na</strong>miku<br />

rastu má v súèasnosti prehrávaè Windows Media Player<br />

a p<strong>od</strong>¾a s<strong>po</strong>loènosti IDC bude tento trend v budúcnosti<br />

<strong>po</strong>kraèova. Výh<strong>od</strong>ou prehrávaèov <strong>od</strong> firmy Real-<br />

Networks a Apple je multiplatformový charakter, keïe<br />

sa dajú <strong>po</strong>ui v operaènom systéme Windows, Mac<br />

i Linux. Ich nevýh<strong>od</strong>ou je to, e niektoré m<strong>od</strong>uly sú platené.<br />

ZÁVER<br />

Spracovanie vlastného videa <strong>na</strong> DVD, CD médiu, pevnom<br />

disku, webe a jeho prezeranie <strong>na</strong> rozlièných zariadeniach<br />

je široká problematika. Opísané spôsoby predstavujú len<br />

nieko¾ko z moných <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>v – dnes sú však asi<br />

<strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejšie. Vývoj aj v tejto oblasti ide mí¾ovými<br />

krokmi vpred, <strong>po</strong> ob¾ube digitálnych fotografií jednoz<strong>na</strong>ène<br />

rastie záujem aj o video v elektronickej p<strong>od</strong>obe. Pred<strong>po</strong>kladáme,<br />

e z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúce nástroje, ktoré dnes zoeniete<br />

<strong>na</strong> internete v p<strong>od</strong>state zadarmo, sa èasom vykryštalizujú<br />

a víazi pravdep<strong>od</strong>obne prejdú <strong>na</strong> komerèný spôsob.<br />

Oèakávame, e tieto nástroje sa objavia aj v štandardnom<br />

vybavení operaèných systémov.<br />

Do budúcnosti jednoz<strong>na</strong>ène <strong>po</strong>klesnú ceny DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek<br />

i médií a èasom sa stane výh<strong>od</strong>ným ukladanie<br />

videa práve <strong>na</strong> DVD médium. Ve¾kú ob¾ubu si získa domáce<br />

kino, ktoré si v cenovo dostupnejšom „PC vyhotovení“<br />

môete zostavi u dnes.<br />

Oèakávame, e boj o budúcnos digitálneho formátu<br />

vyhrá ten, ktorý preukáe <strong>na</strong>jlepšie priame pre<strong>po</strong>jenie so<br />

svetom internetu a vý<strong>po</strong>ètovej techniky <strong>od</strong> stolných staníc<br />

a <strong>po</strong> mobilné zariadenia, ako je vreckový <strong>po</strong>èítaè alebo<br />

mobilný telefón. Napriek tomu, e ide o oblas, v ktorej sa<br />

obrazové informácie iba zaèí<strong>na</strong>jú presadzova, vývoj je<br />

v tejto oblasti ve¾mi dy<strong>na</strong>mický a digitálne video si urèite<br />

nájde ve¾mi rýchlo cestu do týchto zariadení. Viacerí výrobcovia<br />

vo svojich pr<strong>od</strong>uktoch p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú aj formát<br />

MPEG-4, a tak bude zaujímavé sledova vývoj digitálneho<br />

videa v <strong>na</strong>jbliších mesiacoch a rokoch. U teraz je však<br />

jasné, e sa máme <strong>na</strong> èo teši!<br />

Veríme, e èlánok vám <strong>po</strong>mohol zorientova sa v tejto<br />

problematike a <strong>po</strong>môe pri ïalšom spracovaní digitálneho<br />

videa. Ešte raz u<strong>po</strong>zoròujeme <strong>na</strong> moné <strong>po</strong>rušovanie<br />

autorských práv v prípade, e by ste p<strong>od</strong>¾a nášho opisu<br />

vytvorili kópiu autorsky chráneného filmu a <strong>po</strong>skytovali ju<br />

niekomu inému.<br />

<br />

9/2002 PC REVUE 39

R E V U E<br />

Domáce kino I.<br />

Útok <strong>na</strong> <strong>na</strong>še obývaèky<br />

v priamom prenose<br />

PETER ORVISKÝ<br />

Kadá doba má svoje „zlaté diea“.<br />

V oblasti s<strong>po</strong>trebnej elektroniky si<br />

v súèasnosti tento prívlastok celkom<br />

isto zaslúi domáce kino.<br />

Tento èlánok má by úv<strong>od</strong>om do problematiky<br />

domáceho ki<strong>na</strong>, sústredíme sa teda <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

vysvetlenie <strong>po</strong>jmov, opis technológií a praktickú<br />

stránku si ukáeme <strong>na</strong> verzii domáceho ki<strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>staveného <strong>na</strong> zariadeniach z oblasti s<strong>po</strong>trebnej<br />

elektroniky. Keïe sme však predovšetkým <strong>po</strong>èítaèové<br />

médium, neobídeme ani problematiku vybudovania<br />

domáceho ki<strong>na</strong> <strong>na</strong> báze PC, budeme sa<br />

jej však venova v samostatnom èlánku v <strong>na</strong>sledujúcom<br />

èísle PC REVUE. Najprv sa <strong>po</strong>kúsime nájs<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>vede <strong>na</strong> otázky, èo je to domáce kino, aké<br />

kom<strong>po</strong>nenty ho tvoria, ako vybra tie správne kom<strong>po</strong>nenty,<br />

ako ich <strong>po</strong>spája a èo nás tento „špás“<br />

bude stá.<br />

AKO SA TO ZAÈALO?<br />

História filmu je bohatá, veï <strong>od</strong> èias, keï bratia<br />

Lumierovci <strong>po</strong> prvý raz verejne predviedli svoj<br />

vynález, u uplynulo takmer 110 rokov. O jeho<br />

<strong>po</strong>pularizáciu sa prièinili kiná, skutoèné masové<br />

rozšírenie však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l a nástup televízie, hoci<br />

tá mu vzala nielen atmosféru, ale <strong>na</strong>jmä kvalitu<br />

´<br />

obrazu a zvuku. Logicky sa však práve o<strong>na</strong> zaslúila<br />

o vznik toho, èomu dnes honosne vravíme<br />

domáce kino. Za jeho prvo<strong>po</strong>èiatky môeme <strong>po</strong>vaova<br />

videokazety VHS <strong>na</strong> prelome sedemdesiatych<br />

a osemdesiatych rokov minulého storoèia.<br />

Vtedy sa <strong>po</strong> prvý raz objavil koncept zápisu obrazu<br />

<strong>na</strong> magnetický pás, ktorý sa dovtedy <strong>po</strong>uíval<br />

iba <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m zvuku. Po VHS <strong>po</strong>stupne prichádzali<br />

väèšie èi menšie zlepšenia, a sme sa <strong>na</strong><strong>po</strong>kon<br />

doèkali DVD a s ním aj plnoh<strong>od</strong>notného domáceho<br />

ki<strong>na</strong>.<br />

Èo by sme mali vedie<br />

Skôr, ako sa pustíme do „stavby“ domáceho ki<strong>na</strong>,<br />

bude celkom osoné prejs as<strong>po</strong>ò základné otázky<br />

súvisiace s formátmi videa a audia, s ktorými sa<br />

v oblasti domáceho ki<strong>na</strong> stretneme.<br />

Audioformáty:<br />

MONO – jednokanálový zvukový<br />

záz<strong>na</strong>m sa dnes ne<strong>po</strong>uíva, stretnete<br />

sa s ním iba ak pri rozhlasovom vysielaní<br />

v pásmach dlhých, stredných<br />

a krátkych vån.<br />

STEREO – <strong>po</strong> prvýkrát sa objavilo<br />

v roku 1958, tento systém vyuíva<br />

dva kanály, prièom kadá „stopa“ nesie<br />

iný záz<strong>na</strong>m, vïaka èomu pri repr<strong>od</strong>ukcii<br />

vzniká èiastoène priestorový (<strong>po</strong>hyb <strong>po</strong> priamke)<br />

vnem.<br />

SURROUND – rokom vzniku tohto formátu<br />

je rok 1982, principiálne je<br />

Surround <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ený <strong>od</strong> Sterea. Má dva<br />

samostatné kanály a dva repr<strong>od</strong>uktory, iné je<br />

však pre<strong>po</strong>jenie repr<strong>od</strong>uktorov, èo pri presne<br />

špecifikovanom spôsobe získania <strong>na</strong>hrávky<br />

umoòuje prida klasickému stereu neurèitý rozmer<br />

(konkrétny zvuk nie je moné lokalizova do<br />

„b<strong>od</strong>u“), <strong>na</strong> simuláciu priestorového vnemu je to<br />

však ešte málo.<br />

Enhanced SURROUND – rozšírený<br />

surround vyuíva <strong>na</strong> repr<strong>od</strong>ukciu tri<br />

repr<strong>od</strong>uktory. K dvom pôv<strong>od</strong>ným zo<br />

sterea pridáva tretí surroundový (zadný).<br />

Kvalita priestorového vnemu sa zvýšila, èoskoro<br />

však prišli ešte doko<strong>na</strong>lejšie systémy.<br />

Enhanced DOLBY SURROUND – základom tohto<br />

formátu je stereozáz<strong>na</strong>m doplnený o Dolby. Dolby<br />

nie je niè iné ako systém <strong>na</strong> <strong>po</strong>tlaèenie šumu<br />

(Noise Reduction). Implementáciou Dolby sa zvuk<br />

stáva èistejším, èo umoòuje do pôv<strong>od</strong>ne dvojkanálového<br />

signálu doplni kódovanie pre štyri<br />

repr<strong>od</strong>uktory. Hovoríme o formáte záz<strong>na</strong>mu<br />

2+2 – dva klasické repr<strong>od</strong>uktory zo sterea sú<br />

doplnené dvojicou zadných repr<strong>od</strong>uktorov.<br />

DOLBY SURROUND PRO-LOGIC – iba<br />

pä rokov <strong>po</strong>trebovali vývojári <strong>na</strong> to,<br />

aby zo Sterea sériou úprav vytvorili<br />

plnoh<strong>od</strong>notný priestorový zvuk. Tento formát<br />

vyuíva kódovanie PCM. Dis<strong>po</strong>nuje tromi prednými<br />

repr<strong>od</strong>uktormi a dvoma zadnými. Ide však<br />

iba o štvorkanálový systém, tri kanály sú vyuité<br />

pre predné repr<strong>od</strong>uktory, ostávajúci štvrtý kanál<br />

nesie informáciou pre špeciálne za<strong>po</strong>jené zadné<br />

(efektové) repr<strong>od</strong>uktory. Rozdiel je aj v kódovaní<br />

signálov. Kým prvé tri kanály dis<strong>po</strong>nujú úplnou<br />

informáciou (celý frekvenèný rozsah), efektový<br />

kanál má obmedzené frekvenèné pásmo (100 ÷<br />

7000 Hz).<br />

DOLBY DIGITAL 5.1 (AC-3) – je systémom<br />

kódovania audia, s ktorým sa<br />

v súèasnosti <strong>na</strong>jèastejšie stretnete v domácom<br />

kine. Dis<strong>po</strong>nuje šiestimi nezávislými kanálmi,<br />

prvé tri sú rov<strong>na</strong>ko ako pri predošlom formáte<br />

<strong>po</strong>uité pre predné repr<strong>od</strong>uktory, ïalšie dva<br />

kanály sú <strong>po</strong>uité <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie zadných efektových<br />

repr<strong>od</strong>uktorov a <strong>po</strong>sledný kanál umoòuje<br />

pri<strong>po</strong>jenie subwoofera (repr<strong>od</strong>uktor <strong>na</strong> prenos <strong>na</strong>jniších<br />

frekvencií). Oz<strong>na</strong>èenie AC-3 uvedené v zátvorke<br />

sa niekedy <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> skrátené oz<strong>na</strong>èenie<br />

formátu, ide však o oz<strong>na</strong>èenie systému vyuívaného<br />

<strong>na</strong> kompresiu – Acoustic C<strong>od</strong>ing ver.3.<br />

MPEG MultiCHANNEL (MPEG-2 Audio) – druhý<br />

z „pôv<strong>od</strong>ných“ formátov urèených pre DVD. Malo<br />

ís o 7+1 kanálový štandard, ktorý sa vïaka<br />

neochote filmových s<strong>po</strong>loèností v konkurencii<br />

Dolby Digital 5.1 nepresadil.<br />

SDDS – tento systém v roku 1993 vyvinula<br />

s<strong>po</strong>loènos Sony p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje 7+1<br />

kanálov a vyuíva údajový tok 1,2<br />

Mbit/s, ako kompresiu vyuíva ATRAC (Adaptive<br />

Transform Acoustic C<strong>od</strong>ing). Celkových osem kanálov<br />

je rozdelených takto: pä predných, dva<br />

zadné a subwoofer. Tento formát je prispôsobený<br />

<strong>na</strong> jedn<strong>od</strong>uchý prev<strong>od</strong> do formátu 5+1 (downmix).<br />

DSP – Digital Sig<strong>na</strong>l Processing umoòuje vïaka<br />

DSPL dek<strong>od</strong>éru vytvára priestorové efekty v <strong>po</strong>-<br />

40 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Kazety VHS priniesli aktuálne filmové novinky<br />

do <strong>na</strong>šich obývaèiek. Úspech domáceho ki<strong>na</strong> je logickým<br />

dôsledkom minimálne dvoch faktorov. Na<br />

videokazetách, prípadne DVD sa filmové novinky<br />

objavujú skôr, ako sú uvo¾nené pre TV vysielanie.<br />

Ïalším faktorom, ktorý vplýva <strong>na</strong> <strong>po</strong>pularitu<br />

domáceho ki<strong>na</strong>, je flexibilita: film si <strong>po</strong>zriete vtedy,<br />

keï <strong>na</strong>ò máte náladu, a nemusíte sa „synchronizova“<br />

s televíznym programom.<br />

Rozh<strong>od</strong>ujúcim momentom, ktorý spôsobil revolúciu<br />

v <strong>na</strong>šich obývaèkách, však bol prích<strong>od</strong> formátu<br />

DVD, ktorý oproti „staruèkej“ páske VHS <strong>po</strong>núka<br />

aj mnostvo doplnkových materiálov v p<strong>od</strong>obe trailerov,<br />

ukáok z <strong>na</strong>krúcania a obyèajne aj informácie<br />

o tvorcoch a hercoch. Ale èo je asi <strong>na</strong>jdôle-<br />

itejšie, <strong>po</strong>núka ne<strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ne vyššiu kvalitu obrazu<br />

a zvuku.<br />

ÈO JE TO DOMÁCE KINO?<br />

Ve¾mi prozaická otázka, je však celkom isto <strong>na</strong>mieste<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu, e väèši<strong>na</strong> z nás u nejaký<br />

ten systém domáceho ki<strong>na</strong> videla <strong>na</strong> výstave,<br />

v predajni alebo u priate¾ov. Jednoz<strong>na</strong>èná definícia<br />

tohto <strong>po</strong>jmu neexistuje a situáciu komplikuje<br />

skutoènos, e týmto názvom je moné oz<strong>na</strong>èi<br />

takmer všetko, èo umoòuje sledovanie filmov,<br />

a škála takýchto zariadení je <strong>na</strong>ozaj pestrá.<br />

Domáce kino by nám malo umoni dosiahnu pri<br />

sledovaní filmu p<strong>od</strong>obný záitok ako kvalitné kino.<br />

So z<strong>na</strong>ènou dávkou zjedn<strong>od</strong>ušenia to vlastne z<strong>na</strong>mená<br />

obraz s ve¾kými rozmermi, výbornou kvalitou<br />

a priestorový zvuk. Výrobcovia s<strong>po</strong>trebnej elektroniky<br />

<strong>po</strong>núkajú ucelené riešenia domácich kín, ich cenová<br />

nároènos je však dos ve¾kou bariérou nielen pre<br />

priemerného Slováka. Pre nás je prístupnejším riešením<br />

„<strong>po</strong>skladanie“ domáceho ki<strong>na</strong> z jednotlivých<br />

kom<strong>po</strong>nentov. Akých? Na to si hneï <strong>od</strong><strong>po</strong>vieme.<br />

VYBERÁME PRVKY DOMÁCEHO<br />

KINA<br />

Otvorme teda dvere do <strong>na</strong>šej obývaèky a <strong>po</strong>zrime<br />

sa, èo všetko do nej budeme musie „doplni“, aby<br />

sme si mohli <strong>na</strong>plno vychut<strong>na</strong> záitok z domáceho<br />

ki<strong>na</strong>.<br />

Zobrazovacia èas – je alfou a omegou vizuálnej<br />

èasti vnemu. Na dosiahnutie èo <strong>na</strong>jlepšieho záitku<br />

vám môeme <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa zariadenie s èo <strong>na</strong>jväèšou<br />

zobrazovacou plochou (primerane k rozmerom<br />

miestnosti a vzdialenosti diváka). Akceptovate¾ným<br />

minimom je TV prijímaè s uhloprieèkou 75<br />

cm, samozrejmosou by mala by obrazovka s <strong>po</strong>merom<br />

strán 16:9, 100 Hz obnovovacia frekvencia<br />

a plochá obrazovka. Obrazovka s <strong>po</strong>merom strán<br />

16:9 je dôleitá preto, e vyuíva stranovo komprimovaný<br />

obraz, pri ktorom nedochádza k strate<br />

kvality ani vizuálnej informácie (keïe vyuíva<br />

celú plochu obrazovky) a jeho horizontálne roztiahnutie<br />

vykoná TV manuálne alebo automaticky<br />

(reim Wide).<br />

Na zobrazovanie máme <strong>na</strong> výber: plazmové monitory,<br />

videoprojektory, televízor s plochou obrazovkou<br />

alebo klasický televízor. Pokia¾ ide o kvalitu<br />

zobrazovania, prístroje sú vymenované <strong>od</strong> <strong>na</strong>jkvalitnejšieho<br />

<strong>po</strong> <strong>na</strong>jmenej kvalitné. Pochopite¾ne,<br />

platí klasický vzah: èím je zariadenie<br />

kvalitnejšie, tým je drahšie. Aj kvalita zobrazenia<br />

dosiahnute¾ná <strong>na</strong> plochom televízore us<strong>po</strong>kojí<br />

väèšinu divákov.<br />

Plazmový displej a projektor <strong>po</strong>iadavky <strong>na</strong> zabudovanie<br />

do domáceho ki<strong>na</strong> spåòajú „automaticky“.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> ich ceny si takéto riešenie môe<br />

dovoli <strong>po</strong>merne úzka skupi<strong>na</strong> <strong>po</strong>uívate¾ov. Pre<br />

nás ostatných <strong>po</strong>staèí aj klasický televízny prijímaè.<br />

Pri jeho výbere by sme sa mali sústredi <strong>na</strong> to,<br />

aby spåòal s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né parametre. Ïalším p<strong>od</strong>statným<br />

faktorom pri výbere televízneho prijímaèa pre<br />

domáce kino by mala by monos zaisti <strong>po</strong>kia¾<br />

mono <strong>na</strong>jkvalitnejšie pre<strong>po</strong>jenie prijímaèa so<br />

zdrojom signálu. Tu si treba všimnú, akými vstupmi<br />

pre videosignál TV prijímaè dis<strong>po</strong>nuje. U pri<br />

prijímaèoch strednej triedy je však v súèasnosti<br />

úplne bená prítomnos konektora SCART, ktorý je<br />

<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie DVD prehrávaèa ideálnym riešením.<br />

P<strong>od</strong>statne menšiu <strong>po</strong>zornos môete venova zvukovému<br />

reazcu prijímaèa. Ten <strong>na</strong> repr<strong>od</strong>ukciu<br />

priestorového zvuku ne<strong>po</strong>staèuje a tak èi tak ho<br />

budete musie <strong>na</strong>hradi nieèím lepším, ale o tom<br />

v èasti venovanej výberu audioaparatúry.<br />

DVD prehrávaè – je základom domáceho ki<strong>na</strong><br />

a pravdep<strong>od</strong>obne v mnohých domácnostiach zaèali<br />

s budovaním domáceho ki<strong>na</strong> práve náku<strong>po</strong>m<br />

tohto kom<strong>po</strong>nentu. Pri výbere DVD prehrávaèa<br />

máme nieko¾ko moností. Prvou otázkou je, èi siahnu<br />

<strong>po</strong> z<strong>na</strong>èkovom alebo nez<strong>na</strong>èkovom pr<strong>od</strong>ukte.<br />

Rozdiel je v implementovaných výstu<strong>po</strong>ch a funkciách.<br />

Pomocným kritériom bude vo väèšine prípadov<br />

aj <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Pokia¾ ide o p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované výstupy, môu sa DVD<br />

prehrávaèe výz<strong>na</strong>mne <strong>od</strong>lišova. Pre z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedné<br />

rozh<strong>od</strong>nutie musíte ma predstavu, ako bude vyzera<br />

váš audiosystém a aké zobrazovacie zariadenie<br />

<strong>po</strong>uijete. Za rozumné minimum je moné <strong>po</strong>vaova<br />

DVD s digitálnym výstu<strong>po</strong>m zvuku (AC-3)<br />

a RGB výstu<strong>po</strong>m pre obraz.<br />

Dôleitou otázkou pri výbere DVD prehrávaèa je<br />

aj región, pre ktorý je urèený. Slovensko patrí do<br />

regiónu 2 (Európa, Juná Afrika a Ja<strong>po</strong>nsko), z<strong>na</strong>èkové<br />

prístroje predávané u nás teda logicky p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú<br />

práve tento región. Najmä nez<strong>na</strong>èkové prístroje<br />

sú <strong>po</strong>núkané aj vo vyhotovení region-free.<br />

To umoòuje prehrávanie DVD diskov všetkých<br />

regiónov, èo môe by zaujímavé <strong>na</strong>jmä pre tých,<br />

dobe „simulácie“ charakteristického prostredia.<br />

Je to vlastne obdoba technológie EAX, ktorou dis<strong>po</strong>nujú<br />

zvukové karty Sound Blaster Live!<br />

DTS – Digital Theatre System, ide o digitálny systém<br />

ozvuèenia, ktorý sa p<strong>od</strong>obá <strong>na</strong> AC-3 (Dolby<br />

Digital 5.1). Dis<strong>po</strong>nuje rov<strong>na</strong>kým <strong>po</strong>ètom kanálov<br />

(5+1), <strong>po</strong>uíva však vyšší údajový tok,<br />

èím umoòuje dosiahnu lepšiu kvalitu repr<strong>od</strong>ukovaného<br />

zvuku. DTS sa vyuíva <strong>na</strong> kompresiu<br />

Coherentov akustický algoritmus, ktorý je<br />

kvalitnejší ako psychoakustická kompresia,<br />

<strong>po</strong>uívaná pri AC-3 a MP3. Nevýh<strong>od</strong>ou je väèší<br />

priestor <strong>po</strong>trebný <strong>na</strong> uloenie informácie.<br />

Systém sa síce vyuíva <strong>na</strong> niektorých DVD, <strong>na</strong><br />

jeho prehratie však <strong>po</strong>trebujete nielen DVD prehrávaè<br />

s DTS výstu<strong>po</strong>m, ale aj receiver, ktorý<br />

zvládne vyšší údajový tok.<br />

DOLBY DIGITAL EX a DTS ES – Skratky EX a ES<br />

majú totoný výz<strong>na</strong>m, rozšírený surround. Tento<br />

systém p<strong>od</strong>obne ako filmovými pr<strong>od</strong>ucentmi<br />

zavrhnutý formát MPEG MultiChannel pridáva<br />

zadný stredový repr<strong>od</strong>uktor pre doko<strong>na</strong>lejší<br />

priestorový vnem.<br />

THX – Tomlinson Holmans eXperience nie je zvukovým<br />

formátom! Aj <strong>na</strong>priek tomu však do tejto<br />

èasti patrí. Ide toti o garanciu kvality, e zvuk<br />

je repr<strong>od</strong>ukovaný v takej forme, v akej bol vytvorený.<br />

Zr<strong>od</strong> systému má „<strong>na</strong> svedomí“ profesor<br />

kalifornskej univerzity Tomlinson Holman a bol<br />

vyvíjaný a presadzovaný s<strong>po</strong>loènosou Lucasfilm<br />

Ltd. Na domáce vyuitie je <strong>na</strong>vrhnutý systém<br />

THX SELECT. Samotné systémy oz<strong>na</strong>èené THX sú<br />

drahé, keïe s<strong>po</strong>platòované je vydávanie certifikátov<br />

a výrobcovia <strong>od</strong>vádzajú <strong>po</strong>platok aj z kadého<br />

predaného zariadenia.<br />

Videoformáty a médiá:<br />

VHS – <strong>na</strong> <strong>po</strong>èiatku boli <strong>na</strong> kazety tohto typu<br />

ukladané filmy v a<strong>na</strong>lógovej p<strong>od</strong>obe a rozlíšení<br />

s 240 riadkami. Pôv<strong>od</strong>ný zvukový záz<strong>na</strong>m bol vo<br />

formáte MONO, neskôr bol formát doplnený<br />

o Hi-Fi (dva zvukové kanály) a <strong>po</strong>stupne prišli<br />

zlepšenia v p<strong>od</strong>obe formátov Dolby Stereo, Dolby<br />

Surround, Dolby ProLogic a Dolby Surround Stereo.<br />

Poslednou novinkou je Dolby ProLogic II.<br />

SVHS – rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci aj tento formát<br />

je a<strong>na</strong>lógový, obraz je však zaz<strong>na</strong>menávaný<br />

vo vyššej kvalite.<br />

DVHS – <strong>po</strong>sledným zlepšením formátu VHS je<br />

vznik jeho digitálnej p<strong>od</strong>oby, z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong><br />

magnetické médium je realizovaný záz<strong>na</strong>m videa<br />

i audia nie v a<strong>na</strong>lógovej, ale digitálnej p<strong>od</strong>obe.<br />

V <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s klasickým VHS dis<strong>po</strong>nuje vyššou<br />

kvalitou, nevýh<strong>od</strong>ou je vysoká ce<strong>na</strong> zariadení.<br />

VCD – VideoCD bol prvým <strong>po</strong>kusom o digitálny<br />

záz<strong>na</strong>m videa <strong>na</strong> optické médium. Nosièom sa<br />

stal klasický CD disk s priemerom 12 cm, prvá<br />

generácia vyuívala záz<strong>na</strong>m vo formáte MPEG-1,<br />

neskôr sa prešlo <strong>na</strong> MPEG-2. Slabinou bola nedostatoèná<br />

kapacita, ktorá umoòovala pri<strong>po</strong>jenie<br />

jedinej zvukovej stopy, prièom aj tak bol film <strong>na</strong><br />

dvoch a troch médiách. Kvalita obrazu je <strong>na</strong><br />

úrovni <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾nej s VHS (300 riadkov).<br />

LD – Laser Disc vznikal súbene s VCD, <strong>na</strong> rozdiel<br />

<strong>od</strong> neho sa však pri tomto médiu vyuíval<br />

a<strong>na</strong>lógový záz<strong>na</strong>m obrazu aj zvuku, neskôr bol<br />

doplnený o digitálny viackanálový záz<strong>na</strong>m<br />

zvuku. Médiá majú v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s CD väèší priemer<br />

(20÷30 cm). Tento systém sa však rozšíril<br />

iba obmedzene (Francúzsko, Ja<strong>po</strong>nsko a USA).<br />

V <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s VCD i SVCD však p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje rozlíšenie<br />

so 440 riadkami.<br />

SVCD – Super VCD je, ako <strong>na</strong><strong>po</strong>vedá názov, zlepšením<br />

formátu VCD. P<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje vyšší údajový<br />

tok, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo zvýšenie kvality obrazu, pribudla<br />

aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra záz<strong>na</strong>mu dvoch audiostôp<br />

a dokonca aj Dolby Digital. Doplnená bola aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra<br />

uloenia dvoch druhov titulkov. Nevýh<strong>od</strong>a<br />

s<strong>po</strong>èíva v kapacite CD diskov, ktoré umoòujú<br />

uloenie iba 35 minút záz<strong>na</strong>mu, <strong>na</strong> druhej strane<br />

kvalita je takmer <strong>na</strong> úrovni DVD.<br />

DVD – Digital Versatile Disc je univerzálny disk<br />

s kapacitou <strong>po</strong>staèujúcou <strong>na</strong> uloenie a 8 h<strong>od</strong>ín<br />

videa. Video i audio sú zaz<strong>na</strong>menávané digitálne,<br />

<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m sa vyuíva kódovanie MPEG-2.<br />

Video je uloené v rozlíšení so 480 riadkami.<br />

9/2002 PC REVUE 41

R E V U E<br />

DVD prehrávaè Pa<strong>na</strong>sonic CV52 má integrovaný meniè pre 5 diskov. Okrem DVD zvláda aj SVCD, CD-R a CD-RW<br />

disky, prehráva, samozrejme, aj audio a MP3.<br />

Receiver HE200 okrem dek<strong>od</strong>éra Dolby Digital EX/DTS-ES, zosilòovaèa 6×100 W dis<strong>po</strong>nuje aj DSP a mnostvom<br />

vstu<strong>po</strong>v (5× S-Video, 5× digital, 6× jednotlivé kanály), èo dáva <strong>po</strong>uívate¾ovi vysokú variabilitu v jeho pri<strong>po</strong>jení<br />

k systému domáceho ki<strong>na</strong>. Zabudnú nemono ani <strong>na</strong> vysoký <strong>od</strong>stup signálu <strong>od</strong> šumu (100 dB) èi šírku prenášaného<br />

pásma (100 kHz).<br />

ktorí nechcú by obmedzení <strong>na</strong> <strong>po</strong>nuku DVD diskov<br />

u nás a majú monos dosta sa k diskom z USA<br />

(región 1). Nie všetky DVD sa však <strong>na</strong> region-free<br />

prehrávaèoch dajú prehráva (týka sa <strong>na</strong>jmä diskov<br />

pre USA).<br />

DVD prehrávaèe, samozrejme, okrem prehrávania<br />

DVD filmov umoòujú aj prehrávanie hudobných<br />

CD nosièov, diskov VCD a SVCD. Tu si však pri<br />

nákupe prehrávaèa overte, èi p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje aj CD-R<br />

a CD-RW, <strong>na</strong>jmä v prípade z<strong>na</strong>èkových prehrávaèov<br />

to nie je samozrejmé. P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra týchto médií sa vám<br />

zíde pri prehrávaní vlastných filmov (dovolenky,<br />

oslavy...), ale aj pri prezeraní digitálnych fotografií<br />

uloených <strong>na</strong> CD vo formáte PhotoCD. Èoraz èastejšie<br />

sa mono pri DVD prehrávaèoch stretnú aj<br />

s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou prehrávania súborov MP3, hoci aj tu platí,<br />

e skôr ju nájdete pri nez<strong>na</strong>èkových pr<strong>od</strong>uktoch.<br />

Vrátim sa ešte k p<strong>od</strong><strong>po</strong>re prehrávania zapisovate¾ných<br />

médií. V tejto oblasti dnes treba zvái aj<br />

otázku p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry niektorého z formátov zápisu <strong>na</strong><br />

DVD. Nejednotnos výrobcov je v tomto smere dos<br />

limitujúca a p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované sú obyèajne iba „vlastné“<br />

štandardy, teda tie, ktoré daný výrobca p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

pri <strong>po</strong>èítaèových mechanikách DVD so záz<strong>na</strong>mom<br />

alebo pri DVD rekordéroch.<br />

Ak sa vám zdá, e prevaujú výh<strong>od</strong>y nez<strong>na</strong>èkových<br />

pr<strong>od</strong>uktov, trocha vás „schladím“: <strong>po</strong>kia¾ ide<br />

o kvalitu video- a audiovýstu<strong>po</strong>v, sú <strong>na</strong> tom p<strong>od</strong>statne<br />

lepšie z<strong>na</strong>èkové pr<strong>od</strong>ukty. Tu teda zrejme budete<br />

musie rieši dilemu univerzálnos verzus kvalita.<br />

Receiver – základom tohto zariadenia je viackanálový<br />

nízkofrekvenèný zosilòovaè. Poèet kanálov<br />

(6, 7) je závislý <strong>od</strong> toho, ktorú normu receiver p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje.<br />

Okrem samotného zosilòovaèa môe by<br />

súèasou receivera aj digitálny dek<strong>od</strong>ér èi dek<strong>od</strong>éry.<br />

Najèastejšie asi budete ku<strong>po</strong>va receiver s integrovaným<br />

dek<strong>od</strong>érom. Tu sa nenechajte zmias, parametrami<br />

a vyberajte uválivo to, èo skutoène<br />

<strong>po</strong>trebujete. Ak máte dek<strong>od</strong>ér v DVD prehrávaèi<br />

(drahšie m<strong>od</strong>ely z<strong>na</strong>èkových prístrojov), môete<br />

siahnu <strong>po</strong> receiveri bez dek<strong>od</strong>éra (je lacnejší)<br />

s a<strong>na</strong>lógovými vstupmi. V opaènom prípade si<br />

musíte vybra, èi siahnete <strong>po</strong> Dolby Digital 5.1, DTS<br />

alebo oboch.<br />

Pri zoh¾adòovaní ïalších parametrov pri výbere<br />

receivera si uvedomte, e toto zariadenie sa stane<br />

základným kameòom vašej domácej audiosústavy,<br />

k nemu toti pri<strong>po</strong>jíte nielen DVD prehrávaè, ale aj<br />

TV, video, CD, magnetofón èi FM tuner. Úzkostlivé<br />

šetrenie tu teda nemá prive¾ký výz<strong>na</strong>m.<br />

Jedným z doplnkových kritérií výberu je výkon.<br />

Ten by mal by pre benú obývaèku minimálne <strong>na</strong><br />

úrovni 5 × 50 W. Pochopite¾ne, e ho nebudeme<br />

<strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> maximálny výkon, <strong>po</strong>trebujeme však<br />

ma výkonovú rezervu, preto by sme ako optimum<br />

videli 5 × 100 W. V prípade, e zariaïujete domáce<br />

kino vo väèšom priestore alebo r<strong>od</strong>innom dome<br />

s halou, <strong>po</strong>kojne môete ís a o rád vyššie.<br />

Z<strong>na</strong>èkové a drahšie receivery umoòujú doladenie<br />

repr<strong>od</strong>ukcie prostredníctvom rôznych funkcií<br />

a integrovaného DSP (Digital Sound Processing). DSP<br />

<strong>na</strong>príklad umoòuje repr<strong>od</strong>ukova zvuk, tak ako by<br />

znel, keby ste sedeli v kinosále, divadle, kostole,<br />

koncertnej sieni, <strong>na</strong> štadióne alebo inom definovanom<br />

mieste. Mnostvo reimov DSP je, samozrejme,<br />

tým vyššie, èím kvalitnejší (a drahší) receiver<br />

sme kúpili.<br />

Repr<strong>od</strong>uktory – u sme si s<strong>po</strong>menuli, e za optimum<br />

pre domáce kino môeme <strong>po</strong>vaova šeskanálové<br />

audio (5 + 1). Ak sa rozh<strong>od</strong>nete pre iné<br />

riešenie, v predajni vám isto <strong>po</strong>radia. Najideálnejšie<br />

je vybra kompletnú repr<strong>od</strong>uktorovú súpravu,<br />

ktorá splní vaše výkonnostné a kvalitatívne <strong>po</strong>-<br />

iadavky. Ak si chcete <strong>po</strong>sklada sústavu sami, uvedomte<br />

si, e vybra musíte pä rov<strong>na</strong>kých repr<strong>od</strong>uktorov<br />

a subwoofer. Pri vo¾be výkonu a vyhotovenia<br />

si p<strong>od</strong>obne ako pri receiveri uvedomte, e<br />

výkonnejšie súpravy pr<strong>od</strong>ukujú kvalitnejší zvuk aj<br />

pri nišom výkone. Ideálny zvuk sa zvyèajne dosahuje<br />

v rozmedzí 60 ÷ 80 % maximálneho výkonu.<br />

Pochopite¾ne, môete sa rozh<strong>od</strong>nú aj pre doplnenie<br />

vašej jestvujúcej audioaparatúry, tu však<br />

môete <strong>na</strong>razi <strong>na</strong> problém. V prípade zostavy 5 +<br />

1 <strong>po</strong>trebujeme <strong>na</strong> ozvuèenie priestoru šes repr<strong>od</strong>uktorov,<br />

tri predné, dva zadné (efektové) a jeden<br />

subwoofer. Dvoma prednými dis<strong>po</strong>nujete, <strong>po</strong>trebovali<br />

by ste dokúpi ïalšie tri repr<strong>od</strong>uktory (s<strong>na</strong>te<br />

sa dokúpi identické s tými, ktoré u vlastníte)<br />

a subwoofer.<br />

K výberu repr<strong>od</strong>uktorov u iba jediná <strong>po</strong>známka:<br />

Majte <strong>na</strong> pamäti, e práve toto zariadenie môe<br />

ma <strong>na</strong> váš záitok z domáceho ki<strong>na</strong> rozh<strong>od</strong>ujúci<br />

vplyv, preto <strong>po</strong>kojne vyuite monos vy<strong>po</strong>èu si<br />

vášho kandidáta v niektorej z predajní dis<strong>po</strong>nujúcich<br />

predvádzacou miestnosou.<br />

42 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Súprava Pa<strong>na</strong>sonic HT400 obsahuje nielen repr<strong>od</strong>uktorovú súpravu 5.1, ale aj receiver. Okrem dostatoèného výkonu<br />

(6×80 W) <strong>po</strong>skytuje receiver aj DSP s preddefinovanými reimami (Hall, Club, Theater, Simulované stereo a Party),<br />

samozrejmosou sú dva optické vstupy a jeden koaxiálny, <strong>po</strong>teší aj zabudovaný FM prijímaè. Hlavnou výh<strong>od</strong>ou<br />

takýchto „balíkov“ je cenové zvýh<strong>od</strong>nenie.<br />

Doplnky – aj keï máme všetky zmienené kom<strong>po</strong>nenty<br />

<strong>po</strong>ruke, nie je to ešte úplne všetko. Chýbajú<br />

nám drobnosti, ktoré sú síce obyèajne súèasou<br />

d<strong>od</strong>ávky jednotlivých zariadení, v špecifických prípadoch<br />

však pri inštalácii zistíte, e ich nemôete<br />

<strong>po</strong>ui. Áno, hovorím o kábloch <strong>na</strong> pre<strong>po</strong>jenie jednotlivých<br />

kom<strong>po</strong>nentov systému a stojanoch <strong>na</strong><br />

umiestnenie repr<strong>od</strong>uktorov.<br />

ÈO NÁS TO BUDE STÁ?<br />

Pokia¾ som sa nedopracoval k tejto èasti èlánku,<br />

písalo sa mi ve¾mi dobre. V momente, keï dôjde <strong>na</strong><br />

lámanie chleba a èlovek má vytiahnu z vrecka<br />

sumu vyjadrenú pä- èi viacciferným èíslom, prestávajú<br />

arty, a to aj v prípade, keï je to vrecko iba<br />

<strong>po</strong>myselné.<br />

Zobrazovacia èas – <strong>po</strong>núka zo všetkých kom<strong>po</strong>nentov<br />

azda <strong>na</strong>jväèšiu flexibilitu. Pre zaèiatok<br />

môete dokonca investíciu do tejto èasti eliminova<br />

a vyui jestvujúci televízor. Ušetrené peniaze<br />

môete investova do nákupu kvalitnejších ïalších<br />

kom<strong>po</strong>nentov a v èase, keï budete <strong>na</strong> tom fi<strong>na</strong>nène<br />

lepšie, upgradujete tento kom<strong>po</strong>nent.<br />

Poïme však k cenám. Pri <strong>na</strong>jkvalitnejších plazmových<br />

monitoroch sa môete dosta a <strong>na</strong> sedemciferné<br />

èíslo. Pri uhloprieèkach <strong>od</strong> 90 do 120 cm sa<br />

ceny <strong>po</strong>hybujú <strong>od</strong> 500 000 do 1 milió<strong>na</strong> korún. Je to<br />

riad<strong>na</strong> „pálka“, <strong>na</strong> obranu „plaziem“ však musím<br />

<strong>po</strong>veda, e kvalita obrazu je viac ako výborná.<br />

O nieèo nišiu kvalitu zobrazenia <strong>po</strong>skytujú<br />

videoprojektory. Ich ceny sú šesciferné, a tak patria<br />

tie skôr do kategórie snov. Prednosou je flexibilnos<br />

a monos meni rozmery obrazu, nevýh<strong>od</strong>ou,<br />

<strong>na</strong> ktorú pri prípadnom nákupe nemono zabudnú,<br />

je hluènos.<br />

Prakticky totonú kvalitu zobrazenia <strong>po</strong>núkajú<br />

takzvané projekèné televízory, v ktorých sa obraz<br />

premieta cez zrkadlo <strong>na</strong> matnicu ako <strong>na</strong> filmové<br />

plátno. Majú uhloprieèku asi 100 cm a cenovo sa<br />

<strong>po</strong>hybujú okolo 130-tisíc Sk.<br />

Ponuka televíznych prijímaèov je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

<strong>na</strong>ozaj obrovská. K dis<strong>po</strong>zícii je široká paleta<br />

z<strong>na</strong>èiek a ty<strong>po</strong>v, take vybera je skutoène z èoho.<br />

Za prístroj spåòajúci <strong>na</strong>še základné <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèanie<br />

(100 Hz, 75 cm, 16:9) dáte zhruba 30 000 Sk, <strong>po</strong>chopite¾ne,<br />

väèšia uhloprieèka a z<strong>na</strong>èkový prístroj<br />

<strong>po</strong>hnú cenou smerom hore.<br />

DVD prehrávaè – tu je situácia <strong>po</strong>merne jedn<strong>od</strong>uchá.<br />

Pri <strong>na</strong>jlacnejších nez<strong>na</strong>èkových prístrojoch<br />

vám <strong>po</strong>staèí suma výrazne nišia ako 10 000 Sk.<br />

Ponuka z<strong>na</strong>èkových výrobcov sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> úrovni<br />

13 000 Sk, skutoène „<strong>na</strong>dupané“ m<strong>od</strong>ely sú však aj<br />

dvakrát také drahé.<br />

Receiver – aj pri tomto kom<strong>po</strong>nente sa v prípade,<br />

e siahnete <strong>po</strong> tom <strong>na</strong>jlacnejšom riešení, dostanete<br />

p<strong>od</strong> hranicu 10 000 Sk. Za túto cenu môete<br />

získa a<strong>na</strong>lógový zvuk s Dolby Pro-Logic. Pokia¾<br />

chcete digitálny Dolby Digital 5.1 (toto je asi optimum),<br />

pripravte si 12 000 Sk. V prípade, e si <strong>po</strong>trpíte<br />

<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku a lepšiu výbavu, mali by ste sa<br />

zmesti do sumy 20 000 Sk. Ak si budete chcie<br />

dopria zvuk vo formáte DTS, stáva sa pre vás minimom<br />

suma 17 000 Sk. Pokia¾ by ste sa chceli<br />

<strong>po</strong>pýši zvukom THX, musíte ráta so šesmiestnou<br />

sumou. Pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>m však, e ide skôr o luxus a kvalitou<br />

sa k tomuto riešeniu priblíite aj pri <strong>po</strong>uití<br />

kvalitného systému DTS.<br />

V prípade, e ste investovali do DVD prehrávaèa,<br />

ktorý dis<strong>po</strong>nuje zabudovaným dek<strong>od</strong>érom Dolby<br />

Digital 5.1 alebo DTS, vystaèíte s lacnejším riešením,<br />

<strong>po</strong>staèí vám toti receiver bez dek<strong>od</strong>éra, ktorého<br />

ce<strong>na</strong> sa <strong>po</strong>hybuje p<strong>od</strong> hranicou 10 000 Sk.<br />

Ceny receiverov sú závislé nielen <strong>od</strong> uvedených<br />

parametrov, ale aj <strong>od</strong> výkonu a <strong>na</strong><strong>po</strong>kon tak ako pri<br />

všetkých kom<strong>po</strong>nentoch aj <strong>od</strong> z<strong>na</strong>èky a výbavy.<br />

Repr<strong>od</strong>uktory – u v prvej èasti èlánku som sa<br />

zmienil, e vh<strong>od</strong>nejšie ako dopåòa jestvujúcu<br />

súpravu alebo ku<strong>po</strong>va jednotlivé repr<strong>od</strong>uktory je<br />

kúpi celú súpravu. Takéto riešenia nám nielen<br />

garantujú vyváenos zostavy, ale sú aj cenovo výh<strong>od</strong>nejšie.<br />

Ceny súprav sú, samozrejme, závislé <strong>od</strong> výkonu<br />

a výrobcu. Kvalitnú súpravu s 5 × 70 W satelitmi<br />

a 100 W subwooferom kúpite p<strong>od</strong> 15 000 Sk. Ak<br />

budete chcie zostavu s piatimi 100-wattovými satelitmi<br />

a rov<strong>na</strong>ko výkonným subwooferom, rátajte<br />

s investíciou vo výške <strong>od</strong> 25 000 Sk.<br />

Doplnky – s doplnkami je to v prípade domáceho<br />

ki<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ko ako pri aute: za vecièku <strong>na</strong> prvý<br />

<strong>po</strong>h¾ad nenároènú môete minú celkom pekné<br />

peniaze. Keïe sa nechcem rozpisova, <strong>po</strong>núkam<br />

jeden príklad za všetky. Ce<strong>na</strong> v<strong>od</strong>ièov <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

repr<strong>od</strong>uktorov k receiveru sa <strong>po</strong>hybuje <strong>od</strong><br />

desiatok korún za meter a <strong>po</strong> neuverite¾ných<br />

10 000 Sk za meter. Tú horibilnú sumu budete<br />

<strong>po</strong>trebova, ak sa rozh<strong>od</strong>nete pre káble MON-<br />

STRO. Pri výbere doplnkov sa teda oplatí <strong>po</strong>riadne<br />

<strong>po</strong>premýš¾a.<br />

ZÁVER<br />

V <strong>na</strong>šej vymyslenej obývaèke u teda máme<br />

domáce kino, máme preh¾ad o cenách jednotlivých<br />

kom<strong>po</strong>nentov a technických parametroch.<br />

Nabudúce sa zameriame <strong>na</strong> nášho miláèika – <strong>po</strong>èítaè.<br />

Pokúsime sa z neho vybudova domáce kino.<br />

Pozrieme sa <strong>na</strong> to, akú konfiguráciu budeme<br />

<strong>po</strong>trebova ako základ, ale aj <strong>na</strong> to, akými kom<strong>po</strong>nentmi<br />

ju doplni, a <strong>po</strong>kúsime sa vymyslie spôsob,<br />

ako prepašova domáce kino <strong>na</strong> báze PC aj do<br />

obývaèky.<br />

<br />

9/2002 PC REVUE 43

R E V U E<br />

Atramentové<br />

tlaèiarne<br />

<strong>od</strong> A <strong>po</strong> Z<br />

ONDREJ MACKO<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku<br />

detailne rozoberáme vývoj<br />

v oblasti atramentových<br />

tlaèiarní. V èlánku sa doèítate,<br />

aké sú v súèasnosti <strong>po</strong>uívané<br />

technológie a èo môete<br />

oèakáva v blízkej budúcnosti.<br />

Špeciálne sa zameriame<br />

<strong>na</strong> výkonné atramentové<br />

tlaèiarne, urèené jed<strong>na</strong>k<br />

do kancelárie, jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> tlaè<br />

vo fotokvalite. Nadväzujúci<br />

test atramentových tlaèiarní<br />

nájdete v tomto èísle<br />

<strong>na</strong> strane 52.<br />

Kvapka<br />

atramentu<br />

opúša<br />

tlaèovú<br />

hlavu<br />

PRINCÍP TLAÈE<br />

Základný princíp tlaèe atramentových sme u<br />

v PC REVUE s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>li viackrát, preto sa teraz<br />

obmedzíme len <strong>na</strong> struèný výklad. Tlaèený obraz<br />

vzniká vystrelením kvapôèky atramentu z náplne<br />

cez dýzu (niekedy sa slangovo oz<strong>na</strong>èuje ako tryska)<br />

v tlaèovej hlave <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> papier. Rozdiel<br />

medzi jednotlivými tlaèiaròami je predovšetkým<br />

v chemickom zloení atramentu, v spôsobe, akým<br />

sa kvapka vystre¾uje, v jej objeme, vo frekvencii<br />

vystre¾ovania kvapiek a hustote dýz v tlaèovej<br />

hlave. Obyèajne je pritom vzdialenos medzi<br />

tlaèovou hlavou a papierom okolo jedného milimetra<br />

a kvapky sa vystre¾ujú rýchlosou zhruba<br />

50 km/h.<br />

Na vystre¾ovanie kvapiek sa dnes <strong>po</strong>uívajú dve<br />

technológie – termická a piezoelektrická. Pri termickej<br />

sa atrament v komôrke tlaèovej hlavy ve¾mi<br />

rýchlo zohreje <strong>na</strong> vysokú teplotu (viac ako milión<br />

°C) a tým zmení svoj objem. Následkom toho sa<br />

kvapka atramentu vystrelí <strong>na</strong> papier. Túto technológiu<br />

<strong>po</strong>uívajú z<strong>na</strong>èky Canon, HP, Lexmark, Apple<br />

a Xerox. Pri piezoelektrickom princípe nedochádza<br />

k zahrievaniu atramentu, ale tlak sa vytvorí zmenou<br />

tvaru piezoelektrického kryštálu v tlaèovej<br />

hlave. Zme<strong>na</strong> tvaru sa dosahuje pôsobením elektrického<br />

prúdu. Túto technológiu zastupujú z<strong>na</strong>èky<br />

Epson, Seiko a Tally.<br />

VÝVOJ NAPREDUJE<br />

Atramentové tlaèiarne sa neustále vyvíjajú a všetky<br />

firmy, ktoré pôsobia v tejto oblasti, uvedú vdy<br />

minimálne raz do roka zlepšenú technológiu tlaèe.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom texte opíšeme zmeny, ktoré sa realizovali<br />

v tlaèiaròach za <strong>po</strong>sledný rok. Sústredíme<br />

sa pritom predovšetkým <strong>na</strong> tlaèiarne urèené do<br />

kancelárie. Fototlaèiaròam sa budeme detailnejšie<br />

venova v druhej èasti èlánku.<br />

FAREBNÝ SYSTÉM<br />

Dnešné tlaèiarne <strong>po</strong>uívajú buï farebný systém<br />

CMYK, alebo CMYKcm. Oz<strong>na</strong>èenie CMYK z<strong>na</strong>mená,<br />

e tlaèiareò obsahuje štyri rôzne farebné náplne –<br />

tyrkysovú (Cyan), purpurovú (Magenta), ltú<br />

(Yellow) a èiernu (blacK). Všetky testované kancelárske<br />

tlaèiarne <strong>po</strong>uívali tlaèový systém CMYK.<br />

Tlaèiarne, ktoré sú špeciálne urèené <strong>na</strong> tlaè fotografií,<br />

<strong>po</strong>uívajú systém CMYKcm. Ide o tlaèiarne<br />

so šiestimi rôznymi farebnými <strong>od</strong>tieòmi, prièom<br />

doplnené náplne obsahujú tyrkysovú a purpurovú<br />

farbu v zoslabenom <strong>od</strong>tieni. Blišie o tomto princípe<br />

si <strong>po</strong>vieme pri opise fotografických tlaèiarní.<br />

OBJEM KVAPKY A VPLYV<br />

NA KVALITU TLAÈE<br />

Tlaèiarne sa zlepšujú zo stránky kvality tlaèe i zo<br />

stránky rýchlosti. V prípade kvality sa manipuluje<br />

Vykreslenie<br />

detailov<br />

variabilným<br />

objemom<br />

kvapky<br />

s hustotou dýz v tlaèovej hlave a hlavne so zmenšovaním<br />

minimálneho objemu kvapky atramentu.<br />

Súèasné m<strong>od</strong>ely pracujú s minimálnym objemom<br />

kvapky <strong>od</strong> 3 <strong>po</strong> 5 pl (pikoliter = 10 -12 l – je to<br />

miliónti<strong>na</strong> z milióntiny litra). Viacero firiem dnes<br />

<strong>po</strong>uíva menite¾ný objem vystrelenej kvapky atramentu.<br />

Dosahuje sa tak dobrý kompromis medzi<br />

kvalitou a rýchlosou tlaèe. Je to nieèo p<strong>od</strong>obné,<br />

ako keï ma¾ujete izbu – ve¾ké plochy rýchlo <strong>na</strong>tierate<br />

valèekom a <strong>na</strong> jemné detaily (<strong>na</strong>pr. plochy<br />

okolo okien èi dverí) <strong>po</strong>uijete tenší štetec. Ve¾ká<br />

kvapka <strong>po</strong>tom predstavuje valèek <strong>na</strong> ve¾ké tlaèené<br />

plochy a malá kvapka zase „štetec“ <strong>na</strong> detaily vo<br />

výtlaèku.<br />

Na obrázkoch <strong>na</strong> str. 45 je zobrazené <strong>po</strong>stupné<br />

zmenšovanie minimálneho objemu vystrelenej<br />

kvapky atramentu zhruba <strong>od</strong> roku 1994 a <strong>po</strong><br />

súèasnos. Zároveò vidie vplyv objemu kvapky<br />

<strong>na</strong> výslednú kvalitu výtlaèku. Na obrázku je detailne<br />

zobrazený zväèšený výrez z vytlaèenej fotografie.<br />

Konkrétne údaje o roku a <strong>po</strong>uívanom<br />

objeme kvapky neplatia úplne presne pre kadého<br />

výrobcu, je to skôr vlastnos väèšiny tlaèiarní v<br />

príslušnom období. Ako vyplýva z tohto obrázka,<br />

oproti technológii <strong>po</strong>uívanej pri tlaèiaròach pred<br />

zhruba ôsmimi rokmi sa dnes dosahovaná kvalita<br />

tlaèe výrazne zlepšila.<br />

KVALITA TLAÈE<br />

Výrobcovia tlaèiarní radi medzi hlavnými parametrami<br />

svojho m<strong>od</strong>elu uvádzajú rozlíšenie tlaèe. Rozlíšenie<br />

tlaèe sa vyjadruje v <strong>po</strong>ète b<strong>od</strong>ov, ktoré je<br />

moné umiestni ved¾a seba <strong>na</strong> plochu štvorca<br />

s hranou jeden palec – 2,54 cm. Udáva sa ako <strong>po</strong>èet<br />

b<strong>od</strong>ov <strong>na</strong> palec alebo dpi (dots per inch), prièom ide<br />

44 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Fotografia 9 × 13 cm<br />

Mierka 1/100 palca<br />

1994 – 50 pl – CMYK<br />

Vývoj objemu<br />

kvapky<br />

a dosiahnutá<br />

kvalita tlaèe.<br />

Pouité<br />

zväèšenie<br />

vychádza<br />

z palcovej<br />

mierky,<br />

1 palec (inch)<br />

= 2,54 cm<br />

1995 – 30 pl – CMYK 1996 – 50 pl – CMYcmk 1997 – 10 pl – CMY<br />

1999 – 5 pl – CMY<br />

2001 – 5 pl – CMYcmk<br />

profesionál<strong>na</strong> fotografia<br />

o údaj o <strong>po</strong>ète tlaèených b<strong>od</strong>ov v horizontálnom<br />

a vertikálnom smere. Prir<strong>od</strong>zene, rozlíšenie úzko<br />

súvisí s <strong>po</strong>ètom dýz <strong>na</strong> príslušnej tlaèovej hlave<br />

a s minimálnou ve¾kosou vystrelenej kvapky.<br />

Pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>me, e výrobcami uvádzané rozlíšenie<br />

platí vdy pre <strong>na</strong>jkvalitnejší reim práce. Niektorí<br />

výrobcovia udávajú osobitne kvalitu tlaèe pre èierny<br />

a farebný reim.<br />

Pokia¾ tlaèiareò obsahuje samostatnú èiernu náplò<br />

(to je dnes prakticky vdy), <strong>po</strong>tom sa pri èiernej<br />

tlaèi <strong>po</strong>uíva len táto náplò. Kvalita tlaèe tak závisí<br />

hlavne <strong>od</strong> konštrukcie tlaèovej hlavy pre èiernu<br />

farbu. Väèši<strong>na</strong> tlaèiarní pre kancelárie <strong>po</strong>uíva pritom<br />

tzv. pigmentový atrament, ktorý zaisuje ve¾mi<br />

kontrastnú tlaè èierneho textu. Všetci výrobcovia<br />

udávajú osobitne rozlíšenie pri èiernej tlaèi. Pri<br />

<strong>na</strong>mi testovaných m<strong>od</strong>eloch sa toto rozlíšenie <strong>po</strong>hybuje<br />

<strong>od</strong> 1200 × 600 a <strong>po</strong> 4800 × 1200 dpi.<br />

Trochu komplikovanejšia je situácia pri farebnej<br />

tlaèi. Najprv vysvetlíme, aký systém sa vlastne <strong>po</strong>uíva<br />

<strong>na</strong> tlaè farebných dokumentov. Napriek tomu,<br />

e atramentová tlaèiareò je vybavená len nieko¾kými<br />

základnými farebnými atramentmi, doká-<br />

e vytvori ove¾a väèší <strong>po</strong>èet farebných <strong>od</strong>tieòov.<br />

Pouitie<br />

<strong>po</strong>ltónovania<br />

<strong>na</strong> tlaè<br />

rozlièných<br />

farebných<br />

<strong>od</strong>tieòov<br />

Na vytvorenie rôznych farebných plôch sa <strong>na</strong>jèastejšie<br />

<strong>po</strong>uíva <strong>po</strong>ltónovanie. V tomto prípade<br />

sa vyuíva nedoko<strong>na</strong>los ¾udského oka. Farebné <strong>od</strong>tiene<br />

sa vytvárajú tak, e ved¾a sa seba umiestòujú<br />

kvapky rôznych základných farieb. Oko <strong>po</strong>tom takýto<br />

obraz vníma ako jednoliatu farbu (z dostatoènej<br />

vzdialenosti). Na obrázku vidíte umiestnenie<br />

kvapiek atramentu <strong>po</strong> zväèšení výtlaèku lu<strong>po</strong>u.<br />

Èím vyššie rozlíšenie <strong>po</strong>uíva tlaèiareò, tým blišie<br />

mono umiestni jednotlivé kvapky atramentu.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e s rastom rozlíšenia rastie aj kvalita<br />

tlaèe. Výrobcovia v tomto prípade udávajú kvalitu<br />

tlaèe ako údaj o <strong>po</strong>ète tlaèených b<strong>od</strong>ov.<br />

Najvyššie rozlíšenie s<strong>po</strong>medzi testovaných kancelárskych<br />

tlaèiarní „papierovo“ dosahuje m<strong>od</strong>el<br />

Lexmark Z65n. Pri <strong>na</strong>jlepšej tlaèi tejto tlaèiarne je<br />

to a 4800 × 1200 dpi. Obyèajne sa však privysoké<br />

rozlíšenie prejavuje <strong>na</strong> s<strong>po</strong>malení tlaèe a pri nekvalitnom<br />

tlaèovom médiu sa môe prejavi aj efekt<br />

zlievania farieb. Rozlíšenie 4800 × 1200 dpi v tomto<br />

zmysle <strong>po</strong>vaujeme za súèasný strop, ktorý je<br />

moné dosiahnu pri tlaèi <strong>na</strong> obyèajný papier (urèite<br />

však nie recyklovaný). Domnievame sa, e ïalšie<br />

zvyšovanie rozlíšenia u nezvýši kvalitu tlaèe<br />

<strong>po</strong>zorovate¾nú ¾udským okom.<br />

Poltónovanie nie je jediný spôsob, ktorý <strong>po</strong>uívajú<br />

atramentové tlaèiarne <strong>na</strong> vytvorenie rozlièných<br />

farebných <strong>od</strong>tieòov. Pouime opä náš príklad<br />

s ma¾ovaním izby. Kúpite si nieko¾ko základných<br />

farieb a ich vzájomným miešaním v jednej nádobe<br />

vytvoríte <strong>po</strong>adovaný farebný <strong>od</strong>tieò. O výslednej<br />

p<strong>od</strong>obe farby <strong>po</strong>tom rozh<strong>od</strong>ujú <strong>po</strong>mery, v akom<br />

miešate základné farby. Ten istý princíp <strong>po</strong>uívajú<br />

aj niektoré atramentové tlaèiarne. Farby sa však<br />

nemiešajú v s<strong>po</strong>loènej nádobe, ale v jednom b<strong>od</strong>e<br />

priamo <strong>na</strong> tlaèovom médiu. Opísaný princíp <strong>po</strong>uívajú<br />

predovšetkým tlaèiarne z<strong>na</strong>èky HP a príslušná<br />

technológia sa <strong>na</strong>zýva PhotoREt. Konkrétny<br />

variant tejto technológie firma uvádza pri urèovaní<br />

výsledného rozlíšenia tlaèiarne <strong>na</strong>miesto údaja<br />

o dpi. Je to preto, e chápanie rozlíšenia pri <strong>po</strong>ltónovaní<br />

a miešaní farby v jednom b<strong>od</strong>e je iný. Na<br />

vytvorenie <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾nej kvality výstupu toti<br />

staèí pri miešaní farieb nišie rozlíšenie.<br />

¼udia sa však pri výbere tlaèiarne radi orientujú<br />

p<strong>od</strong>¾a jedn<strong>od</strong>uchých èísel. Preto HP zaviedla pri nových<br />

m<strong>od</strong>eloch aj reim, pri ktorom sa ne<strong>po</strong>uíva<br />

len miešanie v jednom b<strong>od</strong>e, ale skutoèné <strong>po</strong>ltónovanie.<br />

Tento reim je pri takýchto tlaèiaròach dostupný<br />

len pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálne papiere a v tomto<br />

prípade sa aj udáva èíselný údaj o rozlíšení v dpi.<br />

Pri <strong>na</strong>šich skúškach sme si overili, e <strong>po</strong>uitie tohto<br />

9/2002 PC REVUE 45

R E V U E<br />

reimu tlaèe <strong>na</strong>miesto miešania v jednom b<strong>od</strong>e<br />

v p<strong>od</strong>state spôsobí len predåenie doby tlaèe. Dosiahnutá<br />

kvalita tlaèe pri <strong>po</strong>ltónovaní je pri <strong>po</strong>zorovaní<br />

vo¾ným okom totoná s <strong>na</strong>jlepším reimom<br />

pri miešaní farieb v jednom b<strong>od</strong>e.<br />

RÝCHLOS TLAÈE<br />

Parameter rýchlosti tlaèe je ïalší orientaèný údaj,<br />

p<strong>od</strong>¾a ktorého si <strong>po</strong>uívatelia vyberajú tlaèiareò.<br />

Práve preto s ním výrobcovia tlaèiarní obyèajne trochu<br />

„èarujú“. Na škatu¾u tlaèiarne sa umiestòuje predovšetkým<br />

údaj o <strong>na</strong>jrýchlejšej tlaèi, a to ešte obyèajne<br />

pre formát Letter (ten je o nieèo kratší ako A4).<br />

Na meranie rýchlosti tlaèiarne existujú isté vzory<br />

dokumentov, sú však ve¾mi jedn<strong>od</strong>uché a ne<strong>od</strong>ráajú<br />

typický dokument, ktorý <strong>po</strong>uívate¾ obyèajne<br />

<strong>na</strong> tlaèiarni tlaèí. Existuje ešte rad zjedn<strong>od</strong>ušení,<br />

ktoré výrobcovia <strong>po</strong>uívajú, aby dosiahli èo <strong>na</strong>jvyššiu<br />

rýchlos tlaèe.<br />

P<strong>od</strong>¾a údajov výrobcu sa <strong>na</strong>jrýchlejšia tlaè pri<br />

výkonných kancelárskych tlaèiaròach <strong>po</strong>hybuje pre<br />

èiernu tlaè <strong>od</strong> 15 do 21 strán za minútu (ppm – pages<br />

per minute). Pre farebnú tlaè je tento údaj <strong>od</strong> 10,5 <strong>po</strong><br />

15 ppm. S rastom kvality tlaèe, prir<strong>od</strong>zene, klesá<br />

dosiahnutá rýchlos, ale tieto údaje výrobcovia u<br />

obyèajne v technických parametroch neuvádzajú.<br />

Práve z tohto dôv<strong>od</strong>u sme sa zamerali <strong>na</strong> zistenie<br />

skutoènej rýchlosti tlaèe tak, ako ju vníma <strong>po</strong>uívate¾.<br />

Preverovali sme tak tlaè pri rozlièných tlaèových<br />

reimoch a s <strong>po</strong>uitím rôznych aplikácií.<br />

Samotná rýchlos tlaèe úzko súvisí s tým, aká je<br />

konštrukcia tlaèiarne – ako rýchlo sa <strong>po</strong>hybuje<br />

tlaèová hlava, èi tlaèí pri obidvoch smeroch <strong>po</strong>hybu,<br />

ako rýchlo sa papier <strong>po</strong>súva a p<strong>od</strong>. Pre rýchlos<br />

je dôleitá aj šírka tlaèovej hlavy – èím je širšia,<br />

tým väèšia plocha sa vytlaèí pri jednom prech<strong>od</strong>e.<br />

Dôleité je aj mnostvo atramentu v zásobníku<br />

– èím ho je viac, tým je väèšia zotrvaènos hlavy.<br />

Pri<strong>po</strong>meòme, e atramentové tlaèiarne <strong>po</strong>uívajú<br />

obyèajne integrovanú tlaèovú hlavu a zásobník <strong>na</strong><br />

atrament. Práve z dôv<strong>od</strong>u zníenia zotrvaènosti<br />

niektoré tlaèiarne <strong>po</strong>uívajú iný systém. V zásobníku<br />

v tlaèovej kazete je len isté mnostvo atramentu<br />

a <strong>po</strong> jeho s<strong>po</strong>trebovaní sa doplní atrament z väèšieho<br />

zásobníka, umiestneného v tele tlaèiarne. Ak<br />

<strong>po</strong>uijeme náš príklad s ma¾ovaním izby, <strong>po</strong>tom<br />

ide o situáciu, keï maliar <strong>po</strong>uíva menšiu nádobu,<br />

do ktorej si <strong>na</strong>máèa štetec. Takým spôsobom sa<br />

môe pri ma¾ovaní <strong>po</strong>hybova <strong>po</strong>merne rýchlo. Keï<br />

sa mu farba v nádobe s<strong>po</strong>trebuje, doplní si ju<br />

z väèšej nádoby, umiestnenej niekde v izbe.<br />

Ïalšie zrých¾ovanie tlaèe v tom výz<strong>na</strong>me, ako ju<br />

chápe <strong>po</strong>uívate¾ (<strong>na</strong> základe doby <strong>od</strong> zadania <strong>po</strong>velu<br />

<strong>na</strong> tlaè <strong>po</strong> monos <strong>od</strong>obratia papiera z výstupného<br />

zásobníka) sa zabezpeèuje aj zníením<br />

doby <strong>po</strong>trebnej <strong>na</strong> prenos informácií <strong>od</strong> <strong>po</strong>èítaèa k<br />

Zásobníky <strong>na</strong> atrament v tele tlaèiarne sú <strong>od</strong>delené<br />

<strong>od</strong> zásobníkov v tlaèovej hlave (HP Business InkJet 2280)<br />

tlaèiarni. Pri výstupe dát z <strong>po</strong>èítaèa sa vykoná kompresia<br />

a <strong>na</strong> strane tlaèiarne sa tieto údaje opä rozkódujú.<br />

CENA ZA VYTLAÈENIE STRANY<br />

Údaj o tom, èo vás bude stá jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong>, je jednou<br />

z <strong>na</strong>jdôleitejších <strong>po</strong>loiek, ktoré by ste pri<br />

výbere tlaèiarne mali zvaova. Pokia¾ plánujete<br />

tlaèi väèší <strong>po</strong>èet strán (veï <strong>na</strong> to si asi výkonnú<br />

tlaèiareò kupujete), <strong>po</strong>tom je to mono dôleitejší<br />

údaj ako ce<strong>na</strong> tlaèiarne.<br />

Výrobcovia obyèajne udávajú údaj o kapacite<br />

zásobníka pri èiernej tlaèi pre 5-percentné <strong>po</strong>krytie.<br />

Treba si uvedomi, e takýto dokument predstavuje<br />

krátky list, <strong>na</strong>písaný jedn<strong>od</strong>uchým ty<strong>po</strong>m<br />

písma bez formátovania. Bene sa <strong>po</strong>uíva pri tlaèi<br />

Zloenie integrovanej náplne <strong>na</strong> atrament. Zvýraznená<br />

je fólia s dýzami <strong>na</strong> tlaèovej hlave a èas elektronického<br />

riadenia<br />

vyššie <strong>po</strong>krytie, a teda musíte <strong>po</strong>èíta s niším <strong>po</strong>ètom<br />

strán, <strong>na</strong> ktoré vám vydrí jed<strong>na</strong> náplò. Pokia¾<br />

<strong>po</strong>èítame s <strong>po</strong>krytím 5 percent, <strong>po</strong>tom pre výkonné<br />

kancelárske tlaèiarne vychádza ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> jednu stranu<br />

<strong>od</strong> 0,85 do 2,53 Sk bez DPH.<br />

Pri farebných dokumentoch je situácia o nieèo<br />

komplikovanejšia. Niektorí výrobcovia <strong>po</strong>uívajú integrované<br />

farebné náplne, niektorí zase <strong>od</strong>delené.<br />

Èo to z<strong>na</strong>mená? Zo stránky prevádzkových nákladov<br />

je výh<strong>od</strong>nejšie <strong>po</strong>uitie <strong>od</strong>delených zásobníkov.<br />

Pokia¾ sa vám s<strong>po</strong>trebuje jed<strong>na</strong> z farieb (spravidla<br />

ltá), staèí vymeni len konkrétny zásobník. Ak výrobca<br />

<strong>po</strong>uil integrovanú farebnú náplò, <strong>po</strong>tom <strong>po</strong><br />

s<strong>po</strong>trebovaní jednej farby musíte vymeni celú integrovanú<br />

náplò. Mono pri tom vyhadzujete nes<strong>po</strong>trebovaný<br />

atrament. Táto náplò toti obsahuje<br />

všetky farebné náplne pevne umiestnené v jednej<br />

kazete a tie nie sú samostatne vymenite¾né.<br />

Integrovaná náplò má však aj svoje výh<strong>od</strong>y –<br />

jej výroba môe by oproti <strong>od</strong>deleným zásobníkom<br />

lacnejšia a máte istotu, e sa pri tvorbe farebných<br />

dokumentov <strong>po</strong>uívajú atramentové náplne<br />

s rov<strong>na</strong>kým dátumom výroby (to sa môe<br />

<strong>od</strong>razi <strong>na</strong> kvalite tlaèe). Ak správne vyberáte farby<br />

do svojich dokumentov, <strong>po</strong>tom sa náplne môu<br />

s<strong>po</strong>trebova prakticky súèasne. Treba však <strong>na</strong> to<br />

myslie.<br />

Ak <strong>po</strong>sudzujeme prevádzkové náklady <strong>na</strong> tlaè farebných<br />

dokumentov, <strong>po</strong>tom dostaneme p<strong>od</strong>¾a<br />

údajov výrobcu h<strong>od</strong>notu <strong>od</strong> 2,56 Sk do 4,26 Sk bez<br />

DPH. V tomto prípade sa vychádza z <strong>po</strong>krytia 15 %<br />

(teda 5 % kadou z troch farieb). Tu si treba uvedomi<br />

dôleitú skutoènos. Ak tlaèíte nejakú ucelenú

R E V U E<br />

farebnú plochu, <strong>po</strong>tom sa pri kancelárskych<br />

tlaèiaròach vôbec ne<strong>po</strong>uíva èier<strong>na</strong> farba.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e aj keï niektoré èasti z tlaèeného<br />

obrázka sú takmer èierne, tlaèiareò vytvorí túto<br />

farbu miešaním základných farebných <strong>od</strong>tieòov<br />

(teda ltej, tyrkysovej a purpurovej). V tomto prípade<br />

je celková s<strong>po</strong>treba farebného atramentu <strong>na</strong>jvyššia.<br />

Keby ste teda tlaèili len farebné dokumenty,<br />

èier<strong>na</strong> náplò by ostala nes<strong>po</strong>trebovaná a farebnú<br />

by ste minuli ve¾mi skoro.<br />

Skúsme teraz vy<strong>po</strong>èíta, aké sú náklady <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

atramentových tlaèiarní za rok.<br />

Od<strong>po</strong>rúèaný mesaèný výkon pre atramentové<br />

tlaèiarne výrobcovia okrem výnimiek neuvádzajú,<br />

ale pre menšiu kanceláriu môeme <strong>po</strong>èíta zhruba<br />

s <strong>po</strong>ètom okolo 1000 strán – to je roène 12 000<br />

strán. Poèítajme ïalej s tým, e treti<strong>na</strong> tlaèených<br />

dokumentov obsahuje farebné èasti – zvýraznenia,<br />

grafy, tabu¾ky alebo logá. Skúsme ïalej pred<strong>po</strong>klada,<br />

e v priemere je <strong>po</strong>krytie èiernym textom<br />

5 % a pre farebné plochy 15 %. Pokrytie bude<br />

v praxi asi vyššie, ale tento spôsob nám zjedn<strong>od</strong>uší<br />

vý<strong>po</strong>èet.<br />

Prevádzkovanie tlaèiarne vás môe roène stá<br />

<strong>na</strong> s<strong>po</strong>trebnom materiáli zhruba <strong>od</strong> 17 050 Sk bez<br />

DPH (uplatnili sme náklady <strong>na</strong> HP Business InkJet<br />

2280) a do 34 000 Sk bez DPH (<strong>po</strong>èítané pre<br />

Lexmark Z65n). To je, prir<strong>od</strong>zene, bez ceny papiera.<br />

Ak pri<strong>po</strong>èítame cenu tlaèiarne, dostávame<br />

náklady <strong>na</strong> roèné prevádzkovanie tlaèiarne <strong>od</strong><br />

okolo 27 000 Sk pre Canon S750 a do takmer<br />

50 000 Sk bez DPH pre HP Business InkJet 2280.<br />

Èím dlhšie obdobie <strong>po</strong>sudzujeme, resp. èím viac<br />

strán a s vyšším <strong>po</strong>krytím vytlaèíte, tým výh<strong>od</strong>nejšia<br />

je pre vás kúpa tej tlaèiarne, ktorej prevádzkové<br />

náklady sú <strong>na</strong>jnišie.<br />

Pri vyberaní vh<strong>od</strong>nej tlaèiarne teda musíte zva-<br />

ova hlavne to, ko¾ko strán budete pribline mesaène<br />

tlaèi. P<strong>od</strong>¾a tohto <strong>po</strong>ètu <strong>po</strong>tom volíte tlaèiareò,<br />

ktorá má síce vyššie prevádzkové náklady, ale<br />

nišiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu (ak tlaèíte relatívne menej)<br />

alebo, <strong>na</strong>opak, pri jej nákupe vy<strong>na</strong>loíte síce<br />

viacej, ale tlaèíte lacnejšie (pri väèšom tlaèenom<br />

objeme).<br />

Ïalším dôleitým údajom <strong>na</strong> výber tlaèiarne<br />

do kancelárie je mesaèný výkon. V <strong>na</strong>šom teste<br />

dosahuje <strong>na</strong>jvyšší mesaèný výkon m<strong>od</strong>el HP Business<br />

InkJet (a 10 000 strán), <strong>na</strong>sleduje Lexmark<br />

Z65n s <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèaným výkonom 5000 strán. Pri<br />

ostatných tlaèiaròach sa mesaèný výkon dá len<br />

<strong>od</strong>hadnú.<br />

Pri nákupe s<strong>po</strong>trebného materiálu pamätajte<br />

<strong>na</strong> to, e obyèajne sú v <strong>po</strong>nuke aj väèšie balenia<br />

(<strong>na</strong>pr. dve náplne v jednom balení). Tie sú vdy<br />

cenovo efektívnejšie a oplatí sa vám investova do<br />

ich nákupu. Pokia¾ sú náplne zabalené v originálnom<br />

obale, nehrozí ich zaschnutie – obaly sú<br />

vzduchotesné a vydria nieko¾ko rokov bez straty<br />

kvality. Pri výbere vh<strong>od</strong>ného d<strong>od</strong>ávate¾a si <strong>po</strong>zrite<br />

viacero <strong>po</strong>núk – p<strong>od</strong>¾a nášho prieskumu sa<br />

ceny s<strong>po</strong>trebného materiálu dos líšia a investovaný<br />

èas sa vám vráti v p<strong>od</strong>obe ušetrených peòazí.<br />

Ešte pri<strong>po</strong>meòme, e viacerí výrobcovia zaviedli<br />

tzv. núdzovú tlaè s jednou náplòou. Ak sa vám<br />

<strong>na</strong>pr. uprostred noci s<strong>po</strong>trebuje farebná náplò, mô-<br />

ete dokonèi tlaè dôleitého farebného dokumentu,<br />

ale výsledok bude v <strong>od</strong>tieòoch sivej farby. Ak sa<br />

s<strong>po</strong>trebuje èier<strong>na</strong> náplò, dokonèí sa tlaè èiernych<br />

dokumentov tak, e sa èier<strong>na</strong> farba bude mieša<br />

z farebných atramentov.<br />

INŠTALÁCIA A KALIBRÁCIA<br />

V balení tlaèiarní sa <strong>na</strong>chádza v p<strong>od</strong>state všetko, èo<br />

budete <strong>po</strong>trebova <strong>na</strong> ich okamité <strong>po</strong>uitie.<br />

Výnimkou je len pre<strong>po</strong>jovací kábel medzi <strong>po</strong>èítaèom<br />

a tlaèiaròou – okrem z<strong>na</strong>èky Epson takýto<br />

kábel v škatuli nenájdete. Nezabudnite si preto<br />

kábel obstara u predajcu tlaèiarne – mono ho<br />

dostanete ako bonus ☺.<br />

Po vybalení tlaèiarne si prezrite krátky náv<strong>od</strong>.<br />

Ide o ilustrovaný dokument s názornými obrázkami<br />

<strong>na</strong> inštaláciu náplní do tlaèiarní. Dnes ho pridáva<br />

k tlaèiarni kadý výrobca. Z obrázkov hneï <strong>po</strong>chopíte,<br />

ako sa náplne vkladajú. Obyèajne treba<br />

tlaèiareò <strong>na</strong>jprv vybali, <strong>od</strong>stráni všetky prepravné<br />

zaistenia a zapnú. Tlaèový vozík sa <strong>po</strong>tom presunie<br />

do <strong>po</strong>lohy, ktorá umoòuje vloenie náplní.<br />

Z náplní <strong>na</strong>jprv <strong>od</strong>stráòte ochranné nálepky. Pozor<br />

– nikdy ne<strong>od</strong>straòujte z náplní medenú fóliu! Ak to<br />

urobíte, môete tlaèovú náplò rovno vyh<strong>od</strong>i. Potom<br />

ich opatrne vlote do vozíka – náplne musia<br />

presne zapadnú do vyhradeného miesta. Tým je<br />

hardvérová èas inštalácie tlaèiarne ukonèená. Pred<br />

softvérovou inštaláciou ju však ešte k <strong>po</strong>èítaèu nepripájajte!<br />

Urobte tak a vtedy, keï vás <strong>na</strong> to vyzve<br />

inštalaèný program.<br />

Ïalej <strong>po</strong>kraèujte inštalaèným programom, prièom<br />

<strong>po</strong>stupujte p<strong>od</strong>¾a jeho hlásení. Obyèajne sa<br />

d<strong>od</strong>áva èeská jazyková verzia ovládaèa, slovenská<br />

býva skôr výnimkou. Inštalaèným programom sa<br />

do <strong>po</strong>èítaèa prenesie ovládaè a monitorovací program.<br />

Po skonèení inštalácie môete tlaèiareò vyskúša.<br />

Niektoré tlaèiarne pred prvou tlaèou vyko<strong>na</strong>jú<br />

zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv a vyadujú pritom<br />

vyh<strong>od</strong>notenie výtlaèku <strong>po</strong>uívate¾om. Iné tlaèiarne<br />

tento proces realizujú automaticky bez asistencie<br />

<strong>po</strong>uívate¾a.<br />

Zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv je dôleité <strong>na</strong> dosiahnutie<br />

èo <strong>na</strong>jlepšej kvality tlaèe. Treba si uvedomi,<br />

e presnos umiestnenia kvapky atramentu <strong>na</strong> papier<br />

je <strong>na</strong> úrovni mikrometrov. Mechanické umiestnenie<br />

tlaèovej hlavy do tlaèového vozíka sa u <strong>po</strong>uívate¾a,<br />

prir<strong>od</strong>zene, s takouto presnosou nedá<br />

dosiahnu. Preto tlaèiareò vytlaèí urèité tlaèové<br />

vzory a <strong>po</strong>uívate¾ rozh<strong>od</strong>ne, ktorý z nich je <strong>na</strong>jlepší.<br />

Príslušnú vo¾bu <strong>po</strong>tom zadá v <strong>na</strong>stavení ovládaèa<br />

a celý proces kalibrácie je ukonèený. Práve<br />

rozh<strong>od</strong>nutie o tom, ktorý vzor je vytlaèený <strong>na</strong>jlepšie,<br />

nemusí by pre niektorých <strong>po</strong>uívate¾ov jedn<strong>od</strong>uché<br />

a jednoz<strong>na</strong>èné. Preto výrobcovia tlaèiarní<br />

v ove¾a vyššej miere ako v minulosti <strong>po</strong>uívajú<br />

automatické zarov<strong>na</strong>nie. Proces vyh<strong>od</strong>notenia kvality<br />

tlaèových vzorov <strong>po</strong>tom realizuje <strong>po</strong>mocou<br />

ultrafialového alebo infraèerveného snímania elektronika<br />

priamo v tlaèiarni.<br />

OVLÁDAÈ A MONITOR TLAÈE<br />

V ovládaèi si vyberáte hlavne reimy tlaèe. Èasto<br />

ide o tri predvolené reimy (<strong>na</strong>jrýchlejší, štandardný<br />

a <strong>na</strong>jlepší), <strong>po</strong>uívate¾sky sa dajú <strong>na</strong>stavi<br />

ešte ïalšie vo¾by. Nastavenia sa týkajú výberu formátu<br />

a typu papiera, tlaèe viacerých strán <strong>na</strong><br />

jeden hárok (šetríte tak papier), tlaèe <strong>na</strong> nekoneèný<br />

papier (banner), farebnej korekcie výtlaèku<br />

a p<strong>od</strong>.<br />

9/2002 PC REVUE 47

R E V U E<br />

Monitor tlaèe so zobrazením èasu do skonèenia tlaèe<br />

a stavu atramentu (Epson Stylus C80)<br />

Po zaèatí tlaèe obsahuje väèši<strong>na</strong> tlaèiarní samostatný<br />

monitor tlaèe – informuje vás o aktuálnom<br />

priebehu, názve tlaèeného súboru, resp. o názve<br />

aplikácie, z ktorej sa tlaèí. Najlepšie vybaveným<br />

monitorom tlaèe dis<strong>po</strong>nujú tlaèiarne z<strong>na</strong>èky<br />

Epson. Za h<strong>od</strong>notný <strong>po</strong>vaujeme údaj o dobe do<br />

ukonèenia tlaèe. Na druhej strane menej vybavený<br />

monitor tlaèe je pri tlaèiaròach z<strong>na</strong>èky HP, ktoré sa<br />

vlastne s<strong>po</strong>liehajú <strong>na</strong> riešenie monitorovania tlaèe<br />

zaisované operaèným systémom.<br />

Monitorovacie programy všetkých tlaèiarní však<br />

zobrazujú ostávajúcu hladinu atramentu v zásobníku,<br />

èo je výrazné zlepšenie oproti minulosti. Ïalej<br />

sa ove¾a viac presadilo riešenie <strong>na</strong> okamité<br />

ukonèenie tlaèe. Staèí tak urobi v monitore tlaèe<br />

alebo <strong>na</strong> <strong>po</strong>uívate¾skom paneli tlaèiarne. Tento<br />

systém vám umoní ušetri atrament i tlaèové<br />

médiá. Pri tlaèi toti hneï viete, èi tlaèíte <strong>na</strong>ozaj to,<br />

èo ste chceli, a v takej p<strong>od</strong>obe, akú si prajete.<br />

POUÍVATE¼SKÝ PANEL<br />

Na paneli tlaèiarne sa obyèajne okrem s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ného<br />

tlaèidla <strong>na</strong> ukonèenie tlaèe <strong>na</strong>chádzajú tlaèidlá<br />

<strong>na</strong> zapnutie tlaèiarne a zavedenie papiera do<br />

tlaèiarne. Najèastejšie LED diódami sa identifikuje<br />

pripravenos <strong>na</strong> tlaè a <strong>po</strong>ruchový stav tlaèiarne,<br />

<strong>na</strong>pr. zaseknutie papiera alebo s<strong>po</strong>trebovanie niektorého<br />

zo zásobníkov. Pri drahších m<strong>od</strong>eloch býva<br />

kancelárska tlaèiareò vybavená aj samostatným<br />

LCD panelom. Na òom sa zobrazuje <strong>na</strong>pr. stav ostávajúceho<br />

atramentu v zásobníkoch alebo konkrétne<br />

chybové hlásenie.<br />

Systém infraèerveného<br />

roz<strong>po</strong>znávania, zabudovaný<br />

priamo do p<strong>od</strong>ávaèa papiera<br />

(Lexmark Z65n)<br />

TLAÈOVÉ MÉDIÁ<br />

Pri výkonných atramentových tlaèiaròach pred<strong>po</strong>kladáme<br />

tlaè predovšetkým <strong>na</strong> bené papiere, a to<br />

hlavne farebných kancelárskych<br />

dokumentov.<br />

S nástu<strong>po</strong>m digitálnych<br />

fotoaparátov v p<strong>od</strong>nikoch<br />

sa však nedá vylúèi ani<br />

tlaè fotografií (hlavne <strong>po</strong><br />

dovolenkovom období).<br />

Charakteristiku špeciálnych<br />

papierov si necháme do èasti venovanej fototlaèiaròam.<br />

Pri kancelárskych tlaèiaròach je dôleité, aby<br />

bola kapacita vstupného p<strong>od</strong>ávaèa èo <strong>na</strong>jvyššia –<br />

netreba <strong>po</strong>tom neustále pridáva papier do zásobníka.<br />

Do testovaných kancelárskych tlaèiarní sa<br />

zmestí <strong>od</strong> 100 do 250 listov papiera. Pre m<strong>od</strong>el HP<br />

Business Inkjet 2280 je moné zakúpi aj rozširujúci<br />

zásobník. P<strong>od</strong>¾a nášho názoru jeden z <strong>na</strong>jlepšie<br />

vyriešených vstupných p<strong>od</strong>ávaèov má<br />

m<strong>od</strong>el Lexmark Z65n. V tomto prípade sú priamo<br />

v tele tlaèiarne dva p<strong>od</strong>ávaèe a v ovládaèi <strong>na</strong>stavujete,<br />

z ktorého z nich sa zoberie papier. S výh<strong>od</strong>ou<br />

tak môete <strong>po</strong>uíva dva druhy papiera.<br />

Ultrafialové<br />

snímanie<br />

<strong>po</strong> zavedení<br />

papiera<br />

do tlaèiarne.<br />

Systém je<br />

umiestnený pri<br />

tlaèovej hlave<br />

(HP Photosmart<br />

7350)<br />

Navyše Lexmark do tejto tlaèiarne zabudoval aj<br />

systém automatickej korekcie šikmo vloeného<br />

papiera.<br />

Rozsah gramáe papiera je zhruba <strong>od</strong> 60 <strong>po</strong> 105<br />

g/m 2 . Pokia¾ <strong>po</strong>uívate špeciálne papiere predpísané<br />

výrobcom, <strong>po</strong>tom je <strong>po</strong>volená gramá aj vyššia.<br />

AUTOMATICKÉ ROZPOZNÁVANIE<br />

TYPU PAPIERA<br />

Ako sme s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>li, typ papiera môete <strong>na</strong>stavi<br />

manuálne v <strong>na</strong>stavení ovládaèa. Najnovšie sa aj<br />

v oblasti kancelárskych m<strong>od</strong>elov zaèí<strong>na</strong> <strong>po</strong>uíva<br />

systém automatického roz<strong>po</strong>znávania typu papiera.<br />

Pouíva sa <strong>na</strong> to opä ultrafialový alebo infraèervený<br />

lúè. Pritom sa meria <strong>od</strong>razový uhol a <strong>na</strong><br />

jeho základe sa rozh<strong>od</strong>ne, o aký typ papiera ide.<br />

Odrazový uhol je tak vlastne nieèo ako digitálny<br />

p<strong>od</strong>pis špeciálneho média.<br />

U<strong>po</strong>zoròujme, e tento systém roz<strong>po</strong>znáva len<br />

nieko¾ko základných ty<strong>po</strong>v médií (<strong>na</strong>jèastejšie obyèajný<br />

papier, fotografický lesklý, fotografický<br />

matný a priesvitku). Ako uvidíme pri opise špeciálnych<br />

papierov, ty<strong>po</strong>v papiera je ove¾a viac. Tlaèiarne<br />

však pri správnom manuálnom <strong>na</strong>stavení<br />

konkrétneho typu média dávkujú atrament presne<br />

tak, ako je to pre toto médium optimálne. Ak teda<br />

viete presné oz<strong>na</strong>èenie <strong>po</strong>uitého tlaèového média,<br />

zadajte ho manuálne v ovládaèi. Ešte pri<strong>po</strong>meòme,<br />

e automatické roz<strong>po</strong>znávanie nieèo trvá – snímacia<br />

hlava si overuje <strong>od</strong>razový uhol <strong>na</strong> nieko¾kých<br />

miestach média. Práve z dôv<strong>od</strong>u èasovej ús<strong>po</strong>ry sa<br />

pri viacstránkových dokumentoch overuje len prvá<br />

stra<strong>na</strong>. Ak máte medzi obyèajnými papiermi zamiešané<br />

aj nejaké špeciálne, máte smolu. Dávkovanie<br />

atramentu sa <strong>po</strong>uije p<strong>od</strong>¾a toho, ako bola<br />

roz<strong>po</strong>z<strong>na</strong>ná prvá stra<strong>na</strong>.<br />

P<strong>od</strong>¾a nášho názoru má <strong>na</strong>jprepracovanejší systém<br />

roz<strong>po</strong>znávania typu papiera firma Lexmark.<br />

Infraèervený systém <strong>na</strong> toto roz<strong>po</strong>znávanie je toti<br />

zabudovaný priamo v p<strong>od</strong>ávaèi papiera. Pouívate¾<br />

Zobrazenie typu papiera je moné ešte pred tlaèou hneï<br />

<strong>po</strong> jeho vloení do tlaèiarne (Lexmark Z65n)<br />

teda hneï <strong>po</strong> vloení média vidí v monitore tlaèe,<br />

aký typ papiera bol roz<strong>po</strong>z<strong>na</strong>ný, a prípadne môe<br />

vloi iný papier. HP má tento systém vyriešený<br />

tak, e roz<strong>po</strong>znávanie sa realizuje a <strong>po</strong> zavedení<br />

papiera a nikde nevidíte, aký typ papiera bol roz<strong>po</strong>z<strong>na</strong>ný.<br />

FOTOGRAFICKÉ TLAÈIARNE<br />

V minulosti kategória tlaèiarní, ktoré by boli špeciálne<br />

konštruované <strong>na</strong> tlaè fotografií, buï neexistovala,<br />

alebo šlo v p<strong>od</strong>state o výkonné tlaèiarne do<br />

kancelárie. V súèasnosti sa u kategória fototlaèiarní<br />

jasne vyèleòuje <strong>od</strong> ostatných m<strong>od</strong>elov.<br />

Jej charakteristickým z<strong>na</strong>kom je <strong>po</strong>uitie 6-farebného<br />

tlaèového systému, ïalej široká p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra<br />

rozlièných tlaèových médií a zabudovanie zariadení<br />

<strong>na</strong> èítanie pamäových kariet, ako i bezokrajová<br />

tlaè.<br />

ŠESFAREBNÝ TLAÈOVÝ SYSTÉM<br />

Preèo je vlastne <strong>po</strong>uitie šesfarebného tlaèového<br />

systému výh<strong>od</strong>né práve pri fototlaèiaròach?<br />

Od<strong>po</strong>veï nájdeme v spôsobe tvorby farebných<br />

<strong>od</strong>tieòov. Ako sme vysvet¾ovali skôr, farebné<br />

<strong>od</strong>tiene vznikajú <strong>po</strong>ltónovaním alebo miešaním<br />

v jednom b<strong>od</strong>e. Problém je v tom, ako vytvori<br />

svetlé plochy. Ak pôjde o <strong>po</strong>ltónovanie, svetlé plochy<br />

dosiahnete len tým, e <strong>na</strong> papier umiestnite<br />

málo kvapiek atramentu. A to u môe by vidite¾né.<br />

Pri miešaní farieb vám chýba biely atrament,<br />

ktorým by ste zoslabili <strong>na</strong>miešanú farbu.<br />

Najèastejšie však fotografie zachytávajú ¾udskú<br />

tvár. Zo stránky tlaèe je to príklad plochy, ktorá<br />

obsahuje svetlé <strong>od</strong>tiene. Práve preto sa k základným<br />

farbám pridávajú ešte aj zoslabené <strong>od</strong>tiene<br />

– slabo tyrkysová a slabo purpurová. Navyše<br />

aj èier<strong>na</strong> farba je v slabšom <strong>od</strong>tieni a obyèajne sa<br />

ne<strong>po</strong>uíva pigmentový atrament.<br />

Tlaèová hlava so šiestimi samostatne <strong>od</strong>delite¾nými<br />

náplòami (Canon S900)<br />

48 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

Z tohto dôv<strong>od</strong>u je však tlaè èierneho textu pre<br />

fototlaèiarne problém. Èiernu farbu toti vytvárajú<br />

zmiešaním viacerých atramentov. Èier<strong>na</strong><br />

tlaè tak trvá dlhšie, nie je príliš ekonomická<br />

a nedosahuje ani taký kontrast ako pri kancelárskych<br />

tlaèiaròach.<br />

TYPY ATRAMENTU A TLAÈOVÉ<br />

MÉDIÁ<br />

Ak sme u s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>li, v p<strong>od</strong>state existujú dve<br />

základné skupiny atramentu: pigmentový a homogénny,<br />

èasto oz<strong>na</strong>èovaný ako dye based. Rozdiel<br />

medzi nimi je p<strong>od</strong>obný ako medzi dúsom s dreòou<br />

(pigmentový atrament) a dúsom bez drene (dye<br />

based). Nerozpustné èastice z pigmentového atramentu<br />

<strong>po</strong>tom <strong>po</strong> <strong>na</strong>nesení <strong>na</strong> médium ostávajú <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>vrchu. Výsledkom je kontrastná kresba s presne<br />

vyèlenenými okrajmi. Takýto typ tlaèe je ideálny <strong>na</strong><br />

tvorbu textových dokumentov.<br />

Pigmentový atrament ostáva <strong>po</strong> zaschnutí <strong>na</strong> <strong>po</strong>vrchu<br />

papiera a vytvára kontrastnú tlaè<br />

Homogénny atrament preniká hlbšie do tlaèového<br />

média a tam aj zaschne. Ve¾mi jedn<strong>od</strong>ucho sa<br />

mieša s iným atramentom. Zároveò je <strong>od</strong>olnos<br />

takto vytvorenej kresby proti vonkajšiemu prostrediu<br />

vyššia.<br />

Homogénny atrament prenikne do håbky papiera<br />

P<strong>od</strong>ávaè <strong>na</strong> rolku<br />

špeciálneho<br />

papiera u¾ahèí<br />

masovú tlaè<br />

fotografií (Epson<br />

Stylus Photo 895)<br />

V prípade fotografií pred<strong>po</strong>kladáme ove¾a vyššie<br />

<strong>po</strong>uitie špeciálnych médií. Ak toti tlaèíte <strong>na</strong> obyèajný<br />

(kancelársky) papier, <strong>po</strong>tom aj keï bude kvalita<br />

tlaèe akceptovate¾ná, stále vám bude prekáa<br />

hrúbka papiera. Špeciálnych tlaèových médií je takisto<br />

viacero druhov. Základné dve skupiny médií sú<br />

<strong>na</strong>siakavé a pórovité. Nasiakavé sú schopné prija<br />

ve¾mi ve¾a atramentu, ale tento proces chví¾u trvá<br />

(ako keï <strong>na</strong> vatu v <strong>po</strong>hári <strong>na</strong>lejete v<strong>od</strong>u). Pórovité<br />

médiá prijmú urèité mnostvo atramentu okamite,<br />

ïalší však u ostáva <strong>na</strong> <strong>po</strong>vrchu (ako keï <strong>na</strong>lejete<br />

v<strong>od</strong>u do <strong>po</strong>hára s pieskom).<br />

Špeciálne tlaèové médiá <strong>na</strong> tlaè fotografií bývajú<br />

zloené z viacerých vrstiev – <strong>na</strong> <strong>po</strong>vrchu je lesklá<br />

alebo matná priepustná fólia, p<strong>od</strong> òou skutoèné<br />

médium a celkom dole je p<strong>od</strong>kladová vrstva. Novinkou<br />

tohto roka sú špeciálne plastové médiá,<br />

ktoré vôbec neobsahujú papierovú zloku. Ich výh<strong>od</strong>ou<br />

je, e vydria okamite <strong>po</strong> vytlaèení krátk<strong>od</strong>obé<br />

<strong>po</strong>norenie do v<strong>od</strong>y. Vo vonkajšom prostredí<br />

tak dobre <strong>od</strong>olávajú daïu.<br />

Z uvedeného opisu vyplýva, e atrament a tlaèové<br />

médium musia by <strong>na</strong>vzájom „kompatibilné.“<br />

Najlepším spôsobom, ako si zaistíte kompatibilitu,<br />

je <strong>po</strong>uitie špeciálnych médií, ktoré <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa výrobca.<br />

U v minulosti sme robili <strong>po</strong>kusy s tlaèou, pri<br />

ktorých sme <strong>na</strong> špeciálne papiere <strong>od</strong> jednej firmy<br />

tlaèili <strong>na</strong> tlaèiarni <strong>od</strong> inej firmy, a výsledok nebol<br />

vôbec dobrý. Vlastne len znièíte papier a s<strong>po</strong>trebujete<br />

atrament. Existujú, prir<strong>od</strong>zene, výrobcovia,<br />

ktorí vyrábajú tlaèové médiá, ale nie sú pr<strong>od</strong>ucentmi<br />

tlaèiarní – <strong>na</strong>pr. BASF, K<strong>od</strong>ak alebo Armor. V týchto<br />

prípadoch si treba <strong>na</strong> obale dobre overi, èi medzi<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovanými tlaèiaròami je aj váš m<strong>od</strong>el.<br />

Špeciálne tlaèové médiá sú dos drahé. Existujú<br />

relatívne lacné papiere (oz<strong>na</strong>èené èasto ako InkJet<br />

alebo HighResolution papier), ktoré sú o nieèo hrubšie<br />

ako bený kancelársky papier a sú iarivo biele.<br />

Za tie zaplatíte p<strong>od</strong>¾a kvality a monosti tlaèe <strong>na</strong> obe<br />

strany papiera <strong>od</strong> 0,90 do 8 Sk bez DPH za kus. Výh<strong>od</strong>né<br />

je ku<strong>po</strong>va ich vo väèších balíkoch. Pri skutoèných<br />

fotografických papieroch (oz<strong>na</strong>èených ako<br />

PhotoPaper) však musíte <strong>po</strong>èíta s cenou <strong>od</strong> 30 do 40<br />

Sk bez DPH. Predávajú sa v balení <strong>od</strong> 10 do 30 kusov.<br />

Okrem formátu A4 sa fotografické papiere predávajú<br />

priamo v rozmere fotografie – èasto 10 × 15<br />

cm. Na tieto papiere <strong>po</strong>tom bývajú v niektorých tlaèiaròach<br />

vyhradené samostatné p<strong>od</strong>ávaèe (<strong>na</strong>pr. HP).<br />

Ïalej tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Epson umoòujú tlaè <strong>na</strong> rolku<br />

špeciálneho papiera. V tomto prípade je rolka papiera<br />

umiestnená v zadnej èasti tlaèiarne, <strong>od</strong>kia¾ sa <strong>od</strong>motáva<br />

a prechádza tlaèiaròou. Vytlaèené fotografie<br />

však musíte <strong>od</strong>strihnú manuálne (rezaèka je súèasou<br />

niektorých drahších m<strong>od</strong>elov).<br />

BEZOKRAJOVÁ TLAÈ<br />

V kadom prípade je špeciálny papier dos drahý<br />

a zámerom kadého <strong>po</strong>uívate¾a je vyui ho <strong>na</strong> maximum.<br />

Preto je iadanou funkciou bezokrajová tlaè,<br />

resp. tlaè s minimálnymi okrajmi. Vystrihovanie<br />

z formátu A4, <strong>na</strong> ktorý umiestnite tri fotky 10 × 15<br />

cm, nie je ekonomické – doslova do koša vyh<strong>od</strong>íte<br />

papier v cene okolo 10 Sk. Funkcia bezokrajovej tlaèe<br />

sa uplatòuje predovšetkým pri tlaèi <strong>na</strong> fotografické<br />

papiere s rozmermi 10 × 15 cm. Najèastejšie sa pritom<br />

<strong>po</strong>uíva papier, ktorého rozmery sú 10 × 15 cm<br />

plus asi 1 cm <strong>na</strong> sp<strong>od</strong>nom okraji. Tento pás je <strong>od</strong><br />

ostatnej plochy <strong>od</strong>delený perforáciou a slúi <strong>na</strong> s<strong>po</strong>-<br />

¾ahlivé vytlaèenie sp<strong>od</strong>ného okraja fotografie. Po vytlaèení<br />

<strong>po</strong>tom plochu za perforáciou <strong>od</strong>delíte aj bez<br />

<strong>po</strong>uitia nástroja (lepšie je však <strong>po</strong>ui nonice –<br />

hra<strong>na</strong> fotografie tak bude ostrejšia).<br />

Bezokrajová tlaè sa však presadzuje aj pri tlaèi <strong>na</strong><br />

formát A4 – nájdete celý rad aplikácií, kde sa vyaduje<br />

<strong>po</strong>tlaèenie èo <strong>na</strong>jväèšej plochy. V tejto oblasti je<br />

lídrom firma Canon, ktorá má tento systém zavedený<br />

pri viacerých m<strong>od</strong>eloch aj v nišej cenovej kategórii.<br />

ÈÍTAÈKY PAMÄOVÝCH KARIET<br />

Ïalším zlepšením oproti minulosti je inštalácia èítaèiek<br />

rôznych pamäových kariet priamo do tela<br />

tlaèiarne. Výh<strong>od</strong>ou je, e <strong>na</strong> tlaè fotografií <strong>po</strong>tom<br />

9/2002 PC REVUE 49

R E V U E<br />

nemusíte vôbec <strong>po</strong>ui <strong>po</strong>èítaè. Pamäovú kartu z digitálneho<br />

fotoaparátu vloíte do èítaèky, <strong>po</strong>mocou displeja a tlaèidiel<br />

<strong>na</strong> prednom paneli tlaèiarne vyberiete konkrétnu<br />

fotografiu, zvolíte rozmer, kvalitu tlaèe, prípadne typ média<br />

(ak sa neroz<strong>po</strong>znáva automaticky), <strong>po</strong>èet kópií a môete<br />

tlaèi. Na to, aby ste si vedeli vybra správnu fotografiu,<br />

ktorú chcete vytlaèi, sa <strong>po</strong>uíva tlaè indexu – zmenšených<br />

p<strong>od</strong>ôb fotografií <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> nieko¾kých hárkoch A4.<br />

Zo stránky inštalácie pamäových kariet je lídrom s<strong>po</strong>loènos<br />

HP – v testovanej tlaèiarni sme <strong>na</strong>šli šachty <strong>na</strong><br />

Èítaèka PC Card<br />

integrovaná<br />

v tele fototlaèiarne<br />

(Epson Stylus<br />

Photo 895)<br />

všetky dnes <strong>po</strong>uívané pamäové karty a nemusíte niè doku<strong>po</strong>va.<br />

Táto funkcia sa p<strong>od</strong>¾a nášho názoru vyuije<br />

<strong>na</strong>pr. v niektorých fotolaboch, v ktorých okrem klasických<br />

fotografií bude moné objed<strong>na</strong> aj realizáciu fotografie<br />

z digitálneho fotoaparátu.<br />

Novinkou je aj zabudovanie <strong>po</strong>rtu USB <strong>na</strong> prednom paneli<br />

fototlaèiarne. Pomocou neho sa pripája digitálny fotoaparát<br />

a tlaèi môete opä bez toho, aby ste vyuívali <strong>po</strong>èítaè.<br />

OPTIMALIZÁCIA TLAÈE FOTOGRAFIÍ<br />

Fototlaèiarne sú ïalej vybavené systémom, ktorý dokáe<br />

zariadi optimalizáciu tlaèených fotografií. Okrem p<strong>od</strong>oby<br />

fotografie sa toti pri fotografovaní s digitálnym fotoaparátom<br />

<strong>na</strong> pamäovú kartu dostáva celý rad doplnkových<br />

údajov o realizovanom zábere – ex<strong>po</strong>zièná doba,<br />

<strong>po</strong>uitie blesku, korekcia bielej, svetelný zdroj, digitálny<br />

zoom, kontrast a p<strong>od</strong>. Formát, v ktorom sa tieto údaje<br />

Nová tlaèiareò HP Photosmart 7550 s farebným<br />

LCD displejom<br />

HP Photosmart 7550 p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje tri atramentové náplne<br />

a sedemfarebný tlaèový systém. Hore sú èítaèky pamäových<br />

kariet<br />

Epson Stylus<br />

Photo 950<br />

zvládne<br />

bezokrajovú tlaè<br />

<strong>na</strong> A4 a má dve<br />

èierne náplne<br />

Monos automatickej optimalizácie pri tlaèi fotografií<br />

(HP Photosmart 7350)<br />

prenášajú, sa <strong>na</strong>zýva EXIF a dnes sa <strong>po</strong>uíva vo verzii 2.2.<br />

Zavedenie tohto otvoreného štandardu prináša výh<strong>od</strong>u,<br />

e sa v dobrej kvalite vytlaèia aj nesprávne <strong>na</strong>snímané<br />

fotografie, a to nezávisle <strong>od</strong> z<strong>na</strong>èky fotoaparátu (prir<strong>od</strong>zene,<br />

ak p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje EXIF 2.2).<br />

KAM SMERUJE VÝVOJ?<br />

Z opisu <strong>po</strong>uitia fototlaèiarní s priamym pri<strong>po</strong>jením pamä-<br />

ových kariet vyplýva, e zlepšenie bude v inštalácii farebného<br />

LCD displeja, ktorým bude moné jedn<strong>od</strong>uchšie vybra<br />

iadanú fotku. Pokia¾ je toti zabudovaný len alfanumerický<br />

displej, vyberáte len <strong>na</strong> základe èísla a to je moný zdroj<br />

omylu, ktorý zaplatíte špeciálnym papierom a s<strong>po</strong>trebovaným<br />

atramentom. Takéto tlaèiarne u existujú, v èase písania<br />

nášho èlánku ich práve pripravovali <strong>na</strong> uvedenie <strong>na</strong> trh.<br />

Novým m<strong>od</strong>elom je HP Photosmart 7550, ktorý bude<br />

obsahova farebný displej, ale ešte väèšou novinkou je sedemfarebný<br />

tlaèový systém. Z<strong>na</strong>mená to, e táto tlaèiareò<br />

obsahuje dve èierne farby – jednu <strong>na</strong> tlaè fotografií a druhú<br />

<strong>na</strong> tlaè textu. Táto tlaèiareò by mala by <strong>na</strong> trhu v èase,<br />

keï èítate tieto riadky.<br />

S<strong>po</strong>meòme ïalej tlaèiareò Epson Stylus Photo 950,<br />

ktorá bude tie vybavená farebným LCD displejom, zvládne<br />

bezokrajovú tlaè <strong>na</strong> formát A4, rov<strong>na</strong>ko bude ma<br />

sedemfarebný tlaèový systém (okrem svetlej èiernej náplne<br />

bude ma špeciálny èierny atrament <strong>na</strong> matný papier)<br />

a hlavne zvládne aj tlaè <strong>na</strong> CD médiá. Jej rozlíšenie udáva<br />

výrobca <strong>na</strong> 2880 × 1440 dpi a minimálny objem kvapky<br />

bude len 2 pl! Tlaèiareò príde <strong>na</strong> trh do konca roka.<br />

Ešte sa <strong>na</strong> chví¾u vrátime k atramentovým tlaèiaròam do<br />

kancelárie. Na dosiahnutie èo <strong>na</strong>jkontrastnejšej tlaèe textu<br />

sa v tejto oblasti zaèala <strong>po</strong>uíva nová technológia (tzv. K-<br />

fortification). Pri nej sa<br />

p<strong>od</strong> èierny pigmentový<br />

atrament umiestòuje<br />

minimálne mnostvo<br />

farebného atramentu<br />

(dye based). Tieto dva<br />

typy atramentu s<strong>po</strong>lu<br />

Zväèšený záber z textu vytlaèeného<br />

pigmentovým i dye atramentom,<br />

ako i laserovou tlaèiaròou<br />

reagujú a výsledkom je<br />

hladké a homogénne<br />

rozloenie pigmentov<br />

z èierneho atramentu<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>vrchu papiera. Pokia¾ prejdete prstami <strong>po</strong> takto vytlaèenom<br />

papieri, dokonca cítite nerovnosti medzi plochou<br />

bez <strong>po</strong>tlaèe a s <strong>po</strong>tlaèou. Výsledkom je teda ve¾mi kontrastná<br />

èier<strong>na</strong> kresba <strong>na</strong> úrovni laserovej tlaèe, s<strong>po</strong>trebuje<br />

však aj urèitú èas farebného atramentu.<br />

50 PC REVUE 9/2002

TESTOVALI SME<br />

H A R D W A R E<br />

do kancelárie a <strong>na</strong> fototlaè<br />

ONDREJ MACKO<br />

Výkonné<br />

atramentové<br />

tlaèiarne<br />

Do nášho testu sme <strong>na</strong> výzvu dostali tlaèiarne<br />

<strong>od</strong> firiem Canon, Epson, HP a Lexmark<br />

a s<strong>po</strong>lu sme testovali sedem m<strong>od</strong>elov. Obidve<br />

kategórie tlaèiarní sme <strong>po</strong>sudzovali takým spôsobom,<br />

aby sa prejavili ich výh<strong>od</strong>y v konkrétnom<br />

<strong>na</strong>sadení. Testy sme zamerali <strong>na</strong> tlaè v rozlièných<br />

reimoch a z rôznych aplikácií. Tlaèili sme <strong>na</strong><br />

obyèajný i špeciálny papier. Preverovali sme aj<br />

doplnkové funkcie tlaèiarní.<br />

Technické parametre testovaných m<strong>od</strong>elov, ako<br />

i ceny vrátane s<strong>po</strong>trebného materiálu sú uvedené<br />

v tabu¾ke è. 1.<br />

AKO SME TESTOVALI<br />

KANCELÁRSKE TLAÈIARNE?<br />

Všetky tlaèiarne sme skúšali v s<strong>po</strong>lupráci s rov<strong>na</strong>kým<br />

<strong>po</strong>èítaèom: procesor AMD Athlon 1,4 GHz, 256<br />

MB RAM, 40 GB pevný disk, operaèný systém<br />

Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l. Tlaèiarne sme<br />

pri<strong>po</strong>jili <strong>na</strong> <strong>po</strong>rt USB 2.0, <strong>po</strong>kia¾ testovaná tlaèiareò<br />

obsahovala <strong>po</strong>rt USB. Pri teste sme <strong>po</strong>uili viacero<br />

aplikácií, aby sme dostatoène preverili vlastnosti<br />

tlaèiarne. Najviac sme vyuili program Microsoft<br />

Word z balíka Office XP. Pomocou neho sme <strong>na</strong>jprv<br />

tlaèili v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime jednu stranu èierneho<br />

dokumentu. Ïalej to bolo 50 kópií dokumentu,<br />

ktorý okrem èierneho textu obsahoval dva riadky<br />

zvýraznené èervenou a ltou farbou. Aj tieto kópie<br />

sme tlaèili v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime. Nasledoval test<br />

štandardného reimu tlaèe z aplikácie Word,<br />

prièom sme tlaèili 50-stránkový dokument. Jed<strong>na</strong><br />

stra<strong>na</strong> tohto dokumentu je zobrazená <strong>na</strong> obrázku.<br />

Tento dokument obsahoval asi 30 % farebných<br />

plôch – tabu¾ky, grafy a obrázky. Pouili sme aj<br />

aplikácie PowerPoint a Excel z balíka Office XP, ktorými<br />

sme tlaèili 8, resp. 6 strán v štandardnom<br />

reime. Všetky s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né testy sme <strong>po</strong>uili pri<br />

vý<strong>po</strong>ète priemernej rýchlosti tlaèe pre kancelárske<br />

dokumenty.<br />

Nasledoval test <strong>na</strong>jkvalitnejšieho reimu tlaèe,<br />

prièom sme <strong>na</strong>jprv tlaèili fotografiu ve¾kosti A4<br />

a <strong>po</strong>tom štyri fotografie <strong>na</strong> špeciálny papier. V prvom<br />

prípade sme tlaèili z aplikácie Word a v druhom<br />

z aplikácie Adobe Photoshop 6.0. Oba testy<br />

sme <strong>po</strong>uili pri vý<strong>po</strong>ète priemernej rýchlosti pre<br />

fotografické dokumenty.<br />

Vdy sme merali dobu <strong>od</strong> zadania <strong>po</strong>velu <strong>na</strong> tlaè<br />

v príslušnej aplikácii <strong>po</strong> okamih ukonèenia tlaèe<br />

<strong>po</strong>slednej strany testovacieho dokumentu. Na<br />

základe <strong>na</strong>meraných dôb sme vy<strong>po</strong>èítali rýchlos<br />

tlaèe a priemerné rýchlosti, ako sme u s<strong>po</strong>menuli.<br />

Všetky <strong>na</strong>merané a vy<strong>po</strong>èítané rýchlosti sú uvedené<br />

v tab. è. 2.<br />

Kvalitu tlaèiarní sme <strong>po</strong>sudzovali medzi jednotlivými<br />

tlaèovými výsledkami <strong>na</strong>vzájom. Všímali<br />

sme si pritom predovšetkým kvalitu textu v malých<br />

ve¾kostiach, spôsob zobrazenia testovacej ru-<br />

ice a obch<strong>od</strong>nú grafiku. Pomohli sme si aj kvalitou<br />

vytlaèenia fotografií <strong>na</strong> špeciálny papier.<br />

P<strong>od</strong>oba jednej stránky z testovacieho dokumentu<br />

Pri celkovom h<strong>od</strong>notení tlaèiarne sme zoh¾adnili<br />

<strong>na</strong>meranú dobu tlaèe pri kancelárskych dokumentoch<br />

a dokumentoch tlaèených v maximálnej kvalite.<br />

Posudzovali sme kvalitu tlaèe pre štandardný<br />

a maximálny reim tlaèe a zoh¾adnili softvérovú<br />

výbavu ovládaèa tlaèiarne a monitora tlaèe. Prihliadali<br />

sme aj <strong>na</strong> nákupnú cenu a prevádzkové<br />

náklady tlaèiarne.<br />

Canon S750<br />

výkonné kancelárske tlaèiarne<br />

Ovládaè tejto tlaèiarne umoòuje <strong>na</strong>stavi štyri re-<br />

imy tlaèe vrátane <strong>po</strong>uívate¾ského <strong>na</strong>stavenia.<br />

K zaujímavostiam patrí monos automatického<br />

vypnutia tlaèiarne, rôzne <strong>na</strong>stavenia farebného<br />

p<strong>od</strong>ania tlaèe (<strong>na</strong>pr. Sepia). Monitor tlaèe zobrazuje<br />

stav hladiny atramentu, názov aktuálnej aplikácie<br />

a oz<strong>na</strong>èenie tlaèeného súboru. Niekedy sa však<br />

stane, e obidve informácie nevidie v monitore<br />

celé. Pouívate¾ský panel je jedn<strong>od</strong>uchý, <strong>na</strong> ovládanie<br />

tlaèiarne <strong>po</strong>staèuje. Tvorí ho zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo,<br />

jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná LED a tlaèidlo <strong>na</strong> zrušenie tlaèe.<br />

Oèakávali sme istejšie pri<strong>po</strong>jenie sp<strong>od</strong>ného výstupného<br />

zásobníka. Na druhej strane sa však táto tlaèiareò<br />

zmestí aj <strong>na</strong> preplnený pracovný stôl.<br />

Canon S750 nás zaujala pri testovaní predovšetkým<br />

rýchlosou. Namerali sme výborné výsledky<br />

rýchlosti pri tlaèi v štandardnej i maximálnej kvalite.<br />

S<strong>po</strong>kojní sme boli aj s kvalitou zobrazenia fotografií.<br />

Táto tlaèiareò je schopná tlaèi dokumenty<br />

bezokrajovo <strong>na</strong> formát A4, èo je v tejto kategórii<br />

úplná výnimka.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: European Peripherals, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9100 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 0,88 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (15 %): 2,73 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty:<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite:<br />

Kvalita tlaèe v štandardnom reime:<br />

Kvalita tlaèe v maximálnom reime:<br />

Softvérová výbava:<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè:<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè:<br />

O O O O O<br />

O O O O O<br />

O O O O G<br />

O O O O G<br />

O O O O G<br />

O O O O G<br />

O O O O O<br />

O O O O O<br />

52 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

Tab. 1 Parametre testovaných tlaèiarní<br />

M<strong>od</strong>el tlaèiarne Výkonné kancelárske tlaèiarne Fotografické tlaèiarne<br />

Canon S750 Epson Stylus C80 HP Business Lexmark Z65n Canon S900 Epson Stylus HP Photosmart 7350<br />

InkJet 2280 Photo 895<br />

Technológia tlaèe BubbleJet MicroPiezo Thermal Ink, PrecisionPhoto BubbleJet MicroPiezo Thermal Ink, HP<br />

s MicroFine MultiLayer HP PhotoREt III s advanced PhotoREt IV, zdoko<strong>na</strong>−<br />

Droplet a APCD Actuator Head MicroFine Droplet lenie tlaèe fotografie<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe pri èiernom 20 20 15 21 7 7,8 10 (17 s èiernou<br />

dokumente [str./min.]<br />

náplòou)<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe pri farebnom 13 10,5 14 15 7 7,6 11<br />

dokumente [str./min.]<br />

Štandardná rýchlos tlaèe pri èiernom 12,8 N/A 11 N/A 5,7 N/A N/A<br />

dokumente [str./min.]<br />

Štandardná rýchlos tlaèe pri farebnom 9 5 7,5 N/A 4,2 N/A N/A<br />

dokumente [str./min.]<br />

Maximál<strong>na</strong> hustota tlaèe pri èiernom 2400 × 1200 2880 × 720 1200 × 600 4800 × 1200 2400 × 1200 2880 × 720 1200 ×1200<br />

dokumente [b<strong>od</strong>ov]<br />

Maximál<strong>na</strong> hustota tlaèe pri farebnom 2400 × 1200 2880 × 720 HP PhotoREt III 4800 × 1200 2400 × 12002 880 × 720 HP PhotoREt IV (<strong>na</strong><br />

dokumente [b<strong>od</strong>ov] fotopapieri 4800 × 1200)<br />

Poèet dýz èiernej hlavy 320 180 304 640 512 48 416<br />

Poèet dýz farebnej tlaèovej hlavy 3 × 256 3 × 60 3 × 304 3 × 160 512 5 × 48 6 × 100<br />

Minimál<strong>na</strong> ve¾kos kvapky [pl] 5 3 4 3 4 4 4<br />

Kapacita vstupného p<strong>od</strong>ávaèa [listov A4] 100 150 250 100 + 150 100 100 100<br />

Rozsah gramáe papiera [g/m 2 ] 64 ÷ 105 (max. 245) 64 ÷ 255 60 ÷ 105 60 ÷ 270 (max. 500) 64 ÷ 105 (max. 245) 64 ÷ 90 (max. 255) 60 ÷ 200 (max. 240)<br />

Uzatvorený vstupný p<strong>od</strong>ávaè? " " ! " " " !<br />

Vyhradený p<strong>od</strong>ávaè pre papiere 10 × 15 cm? " " " " " p<strong>od</strong>ávaè fotograf. rolky !<br />

Automatické roz<strong>po</strong>znávanie typu papiera? " " ! ! " " !<br />

Kapacita vyrovnávacej pamäte [KB] 248 256 48 MB (max. 176 MB) 512 N/A 32 16 MB<br />

Celkový <strong>po</strong>èet <strong>po</strong>uitých farieb v zásobníkoch 4 4 4 4 6 6 6<br />

Oddelené atramentové zásobníky? všetky všetky všetky èier<strong>na</strong> a integrovaná všetky èier<strong>na</strong> a integrovaná èier<strong>na</strong> a integrovaná<br />

farebná farebná farebná<br />

Automatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv? " " ! ! " " !<br />

Predný panel s LCD displejom? " " ! " " ! !<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra operaèných systémov Windows 3.1/98/ Windows 95/98Me/ Windows 95/98/Me/ Windows 98/Me/ Windows 3.1/98/ Windows 98/Me/ Windows 98/Me/2000,<br />

Me/2000, Mac NT4.0/2000, Mac, NT 4.0/2000/XP, 2000/XP, Mac Me/2000/XP, Mac 2000, Mac Mac<br />

Dos<br />

Mac<br />

Maximálne mesaèné zaaenie [strán] N/A N/A 10000 5000 N/A N/A 3000<br />

Pri<strong>po</strong>jenie k <strong>po</strong>èítaèu USB, LPT USB, LPT LPT USB, Ethernet USB USB 2×USB<br />

Rozhranie pre pamäové karty " " " " " PC Card + adaptér CF, SD, MemoryStick,<br />

PC Card – SmartMedia, MMC<br />

CompactFlash<br />

Prevádzka bez externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja? ! ! ! ! ! ! "<br />

Pre<strong>po</strong>jovací kábel v d<strong>od</strong>ávke? " ! " " " ! "<br />

Hluènos pri tlaèi [dB] 36 42 49 45 37 38 45<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 430 × 177 × 294 452 × 201 × 320 512 × 208 × 514 445 × 331 × 533 443 × 185 × 319 467 × 212 × 256 475 × 160 × 390<br />

Hmotnos [kg] 5 6 10,5 5 5,8 6,4 6,5<br />

Poskytla s<strong>po</strong>loènos European Peripherals Print Trade HP Slovensko HT Computers European Peripherals Print Trade HP Slovensko<br />

Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 12 12 12<br />

Výdr èiernej náplne [strán pri <strong>po</strong>krytí 5 %] 500 1240 1750 600 280 540 450*<br />

Ce<strong>na</strong> èiernej náplne [Sk bez DPH] 440 1431 1340 1520 370 955 888*<br />

Odhad prevádzkových nákladov pre èiernu 0,88 1,15 0,85 ** 2,53 1,32 1,77 1,97<br />

tlaè s <strong>po</strong>krytím 5 % [Sk bez DPH]<br />

Výdr farebných náplní [strán pri <strong>po</strong>krytí 15 %] 390 420 1750 650 N/A N/A N/A<br />

Výdr farebných náplní [strán pri <strong>po</strong>krytí 25 %] N/A N/A N/A N/A 280 220 400<br />

Ce<strong>na</strong> farebných náplní [Sk bez DPH] 3 × 355 3 × 597 3 × 1390 2230 5 × 370 774 1480<br />

Odhad prevádzkových nákladov pre èiernu tlaè 2,73 4,26 2,56 ** 3,43 N/A N/A N/A<br />

tlaè s <strong>po</strong>krytím 15 % [Sk bez DPH]<br />

Odhad prevádzkových nákladov pre N/A N/A N/A N/A 6,61 3,52 3,70<br />

fotografickú tlaè s <strong>po</strong>krytím 25 % [Sk bez DPH]<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne [Sk bez DPH] 9100 7899 32 730 11 460 17 500 9820 9911<br />

Volite¾né príslušenstvo rozšírená záruka, rozšírená záruka ïalší zásobník 250 rozšírená záruka skenovacia hlava rozšírená záruka zariadenie <strong>na</strong><br />

kábel, špec. papier listov, sieové 600 × 600 dpi automatickú<br />

pri<strong>po</strong>jenie<br />

obojstrannú tlaè<br />

N/A – výrobca údaj neuvádza alebo nemá zmysel, ! – áno, " – nie<br />

* – v štandardnej výbave je farebná a fotografická hlava. Samostatná èier<strong>na</strong> náplò je za príplatok. Fotografická náplò stojí 1084 Sk bez DPH a vydrí <strong>na</strong> 400 strán pri <strong>po</strong>krytí 15 % alebo <strong>na</strong> 125 fotografií<br />

** – ce<strong>na</strong> obsahuje aj s<strong>po</strong>trebu tlaèovej hlavy (èier<strong>na</strong> hlava výdr 16 000 strán, ce<strong>na</strong> 1399 Sk, ostatné hlavy výdr 24 000 strán, ce<strong>na</strong> 1399 Sk)<br />

Tab. 2 Namerané a vy<strong>po</strong>èítané h<strong>od</strong>noty pre testované výkonné tlaèiarne do kancelárie<br />

Uvedené doby tlaèe [mm:ss] Najrýchlejšia tlaè Najrýchlejšia tlaè Štandardná tlaè Štandardná tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè 4 Priemerná rých− Priemerná rých−<br />

a pre<strong>po</strong>èítaná rýchlos [str./min.] 1 strany èierneho 50 kópií farebnej 50 strán farebné− 8 strán prezentá− 6 strán tabuliek 1 strany farebné− fotografií 9×13 cm los pre kance− los pre fotogra−<br />

dokumentu strany (Word) ho dokumentu cie (PowerPoint) a grafov (Excel) ho dokumentu <strong>na</strong> <strong>na</strong> špeciálny papier lárske dokumenty fické dokumenty<br />

(Word) (Word) obyèajný papier A4 (Photoshop) [str./min.] [str./min.]<br />

Canon S750 Doba tlaèe 0:00:11 0:07:36 0:10:00 0:03:31 0:02:14 0:01:48 0:02:27<br />

Rýchlos 5,45 6,58 5,00 2,27 2,69 0,56 0,41<br />

Epson Stylus C80 Doba tlaèe 0:00:13 0:08:19 0:12:29 0:04:16 0:03:12 0:03:15 0:05:54<br />

Rýchlos 4,62 6,01 4,01 1,88 1,88 0,31 0,17<br />

HP Business InkJet 2280tn Doba tlaèe 0:00:13 0:07:29 0:10:47 0:02:16 0:01:33 0:02:45 0:09:49<br />

Rýchlos 4,62 6,68 4,64 3,53 3,87 0,36 0,10<br />

Lexmark Z65n Doba tlaèe 0:00:09 0:07:11 0:11:55 0:06:55 0:04:03 0:05:12 0:09:48<br />

Rýchlos 6,67 6,96 4,20 1,16 1,48 0,19 0,10<br />

4,40<br />

0,48<br />

3,68 0,24<br />

4,67 0,23<br />

4,09 0,15<br />

9/2002 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

Epson<br />

Stylus C80<br />

pre cenovo citlivého <strong>po</strong>uívate¾a<br />

Táto tlaèiareò predstavuje <strong>na</strong>jlacnejšie riešenie zo<br />

všetkých testovaných m<strong>od</strong>elov. Zaujme predovšetkým<br />

cenovo citlivého <strong>po</strong>uívate¾a. Napriek nízkej<br />

cene budete s kvalitou tlaèe pri kancelárskych dokumentoch<br />

i fotografiách s<strong>po</strong>kojní. Rýchlos tlaèe je<br />

však pri tlaèi kancelárskych dokumentov v štandardnom<br />

a <strong>na</strong>jlepšom reime o nieèo nišia.<br />

Pouívate¾ský panel tvoria tri tlaèidlá (zapí<strong>na</strong>nie,<br />

<strong>po</strong>suv strany, okamité ukonèenie tlaèe), ako aj tri<br />

sig<strong>na</strong>lizaèné LED. Epson Stylus C80 obsahuje aj paralelný<br />

<strong>po</strong>rt a výrobca uvádza aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru operaèného<br />

systému DOS. Pre niektorých <strong>po</strong>uívate¾ov to<br />

môe by stále iadaná vlastnos. Veko tlaèiarne je<br />

priesvitné a <strong>po</strong>èas tlaèe ho môete aj otvori.<br />

Monitor tlaèe tohto m<strong>od</strong>elu je asi <strong>na</strong>jbohatší zo<br />

všetkých z<strong>na</strong>èiek. Ukazuje aktuálny stav atramentu<br />

v zásobníku i názov tlaèeného súboru. Pri dlhších<br />

dokumentoch a <strong>po</strong> urèitej vytlaèenej èasti získate aj<br />

<strong>od</strong>had èasu zostávajúceho do skonèenia tlaèe.<br />

Pochva¾ovali sme si aj <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lnos vkladania papiera<br />

do vstupného zásobníka.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: Print Trade, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7899 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 1,15 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (15 %): 4,26 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HP Business InkJet 2280<br />

Táto tlaèiareò sa svojimi parametrami, konštrukciou,<br />

rozmermi, ale i cenou výrazne <strong>od</strong>lišuje <strong>od</strong><br />

všetkých ostatných pr<strong>od</strong>uktov. Pouívate¾ský panel<br />

je bohatý – nájdete tu LCD panel a a šes tlaèidiel:<br />

tri <strong>na</strong> ovládanie tlaèiarne, ostatné <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie tlaèiarne<br />

a ukonèenie tlaèe.<br />

Bohaté sú aj monosti rozširovania tlaèiarne –<br />

doplòujúci zásobník <strong>na</strong> 250 listov alebo pri<strong>po</strong>jenie<br />

do <strong>po</strong>èítaèovej siete. V kancelárii sa vám oplatí<br />

hlavne sieové pri<strong>po</strong>jenie. V tomto prípade môete<br />

stav zásobníkov sledova <strong>na</strong>pr. cez internetový prehliadaè.<br />

Samotný monitor tlaèe však ne<strong>po</strong>skytuje<br />

údaje o aktuálnej tlaèovej úlohe. Výrobca <strong>po</strong>uil<br />

technológiu <strong>na</strong> zvýšenie kontrastu (K-fortification)<br />

i systém <strong>od</strong>delených náplní a tlaèových hláv.<br />

Pri teste sme <strong>po</strong>uili pri<strong>po</strong>jenie LPT, èo sa <strong>od</strong>razilo<br />

v dlhšej dobe prenosu údajov medzi <strong>po</strong>èítaèom<br />

a tlaèiaròou. Samotná tlaèiareò je však rýchla –<br />

dosiahli sme absolútne <strong>na</strong>jrýchlejšiu tlaè v oblasti<br />

kancelárskych dokumentov. Rov<strong>na</strong>ko sú <strong>na</strong>jlepšie<br />

aj prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu i farebnú tlaè aj<br />

<strong>po</strong> za<strong>po</strong>èítaní s<strong>po</strong>treby tlaèovej hlavy. Ce<strong>na</strong> tlaèiarne<br />

je však <strong>na</strong>jvyššia z celého testu.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 32 730 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 0,85 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (15 %): 2,56 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Lexmark Z65n<br />

Výh<strong>od</strong>ou tejto tlaèiarne je štandardne zabudované<br />

sieové pri<strong>po</strong>jenie. Ani ïalšie funkcie nezaostávajú<br />

– automatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv, automatická<br />

korekcia šikmo vloeného papiera alebo dva<br />

zásobníky s celkovou kapacitou 250 listov. Pochva-<br />

¾ovali sme si roz<strong>po</strong>z<strong>na</strong>nie typu papiera okamite <strong>po</strong><br />

jeho vloení do zásobníka a <strong>na</strong>dväznos tejto funkcie<br />

<strong>na</strong> program Solution Center. Ide o aplikáciu,<br />

ktorá obsahuje ilustrovaného spriev<strong>od</strong>cu <strong>na</strong>stavením<br />

tlaèe.<br />

Ovládaè je ve¾mi bohato vybavený – zobrazuje sa<br />

grafický priebeh tlaèe, ako i zásoba atramentu v náplniach.<br />

Zaujímavosou je zvukový spriev<strong>od</strong>, ktorý<br />

hlasovo oz<strong>na</strong>èuje niektoré udalosti (k dis<strong>po</strong>zícii je<br />

<strong>na</strong>pr. aj èešti<strong>na</strong>).<br />

Pri testovaní sme zistili jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvyššiu<br />

rýchlos zo všetkých testovaných m<strong>od</strong>elov v oblasti<br />

návrhového reimu (Draft). Týka sa to tak èiernej,<br />

ako i farebnej tlaèe v tomto reime. Pri kvalitnejšej<br />

tlaèi je u však tlaèiareò <strong>po</strong>malšia. Kvalita tlaèe<br />

kancelárskych dokumentov je vïaka vysokému rozlíšeniu<br />

ve¾mi dobrá.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: HT Computers, a. s.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 460 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 2,53 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (15 %): 3,43 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O O G<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O G G G<br />

Kvalita tlaèe v štandardnom reime: O O O O G<br />

Kvalita tlaèe v maximálnom reime: O O O O G<br />

Softvérová výbava:<br />

O O O O O<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O O O O O<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O O O G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O G G<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O O O<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O O O O<br />

Kvalita tlaèe v štandardnom reime: O O O O O<br />

Kvalita tlaèe v maximálnom reime: O O O O O<br />

Softvérová výbava:<br />

O O O G G<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O G G G G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O O O O<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O O O<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O O G<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O G G G<br />

Kvalita tlaèe v štandardnom reime: O O O O O<br />

Kvalita tlaèe v maximálnom reime: O O O O G<br />

Softvérová výbava:<br />

O O O O O<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O O O O G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O G G G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O O G

H A R D W A R E<br />

AKO SME TESTOVALI FOTOTLAÈIARNE?<br />

Fotografické tlaèiarne sme testovali trochu m<strong>od</strong>ifikovaným<br />

spôsobom. Pri aplikácii Word sme tlaèili kratšie<br />

dokumenty – jednu stranu farebného dokumentu v štandardnom<br />

a <strong>na</strong>jrýchlejšom reime. Nasledovala tlaè 6-stranovej<br />

prezentácie z programu PowerPoint. Pri fotografickej<br />

tlaèi sme sa ove¾a viac sústredili <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> špeciálny<br />

papier. Na tomto médiu sme tlaèili fotografie vo ve¾kom<br />

i malom formáte z programu Photoshop 6.0. Vyh<strong>od</strong>nocovali<br />

sme aj tlaè fotografie formátu A4 <strong>na</strong> obyèajnom<br />

papieri a 2-stranový reklamný plagát z aplikácie Adobe<br />

Acrobat. Testovacia fotografia ve¾kosti A4 je zobrazená <strong>na</strong><br />

ved¾ajšom obrázku. P<strong>od</strong>obne ako pri kancelárskych<br />

tlaèiaròach merali sme dobu tlaèe, vy<strong>po</strong>èítali priemerné<br />

rýchlosti pre kancelárske i fotografické dokumenty.<br />

Namerané a vy<strong>po</strong>èítané h<strong>od</strong>noty sú uvedené v tabu¾ke<br />

è. 3. Pri h<strong>od</strong>notení kvality sme v tomto prípade<br />

prioritne prihliadali <strong>na</strong> kvalitu tlaèe fotografie <strong>na</strong> špeciálny<br />

i obyèajný papier. Pomohli sme si aj dosiahnutou<br />

kvalitou tlaèe pre kancelárske dokumenty. Zoh¾adnili<br />

sme takisto vybavenie tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografií a, prir<strong>od</strong>zene,<br />

dosiahnutú rýchlos tlaèe.<br />

Tab. 3 Namerané a vy<strong>po</strong>èítané h<strong>od</strong>noty pre testované fototlaèiarne<br />

Uvedené doby tlaèe [mm:ss] Najrýchlejšia Štandardná Najlepšia tlaè Štandardná Najlepšia Najlepšia Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Priemerná Priemerná<br />

a pre<strong>po</strong>èítaná rýchlos [str./min.] tlaè 1 strany tlaè 1 strany 1 strany tlaè 6 strán tlaè 4 fotografií tlaè 1 strany 1 strany 2 strán reklam− rýchlos pre rýchlos pre<br />

farebného farebného farebného prezentácie 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografie <strong>na</strong> fotografie <strong>na</strong> ného plagátu <strong>na</strong> kancelárske fotografické<br />

dokumentu dokumentu dokumentu (PowerPoint) špeciálny papier obyèajný papier špeciálny papier obyèajný papier dokumenty dokumenty<br />

(Word) (Word) (Word) A4 (Photoshop) (Photoshop) (Photoshop) (Acrobat) [str./min.] [str./min.]<br />

Canon S900 Doba tlaèe 00:23 00:50 02:14 05:24 01:54 01:50 02:11 04:18<br />

Rýchlos 2,61 1,20 0,45 1,11 0,530,55 0,46 0,47<br />

Epson Stylus Photo 895<br />

HP Photosmart 7350<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

00:35<br />

00:50<br />

00:51<br />

02:28<br />

03:27<br />

05:30<br />

05:10<br />

06:55<br />

03:42<br />

05:03<br />

03:18<br />

04:20<br />

04:38<br />

04:59<br />

07:10<br />

07:55<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

1,71<br />

1,20<br />

1,18<br />

0,41<br />

0,29<br />

0,18<br />

1,16<br />

0,87<br />

0,27<br />

0,20<br />

0,30<br />

0,23<br />

0,22<br />

0,20<br />

0,28<br />

0,25<br />

1,34<br />

1,09<br />

0,66<br />

0,50<br />

0,27<br />

0,22<br />

Canon S900<br />

pre profesionálneho <strong>po</strong>uívate¾a<br />

Canon S900 je tlaèiareò so zaujímavým dizajnom –<br />

kombinácia sivej a èiernej farby pôsobí ve¾mi efektne.<br />

Výh<strong>od</strong>ou je bezokrajová tlaè, a to nielen <strong>na</strong> fotografické<br />

papiere, ale aj <strong>na</strong> formát A4 – v tejto oblasti<br />

Canon S900 zatia¾ nemá konkurenciu. Vytvorené<br />

okraje sú pri formáte A4 asi 3 mm. Ovládaè aj v tomto<br />

prípade obsahuje automatické vypnutie (<strong>na</strong>pr. <strong>po</strong><br />

stanovenom èase) a zapnutie (pri prenose údajov <strong>od</strong><br />

<strong>po</strong>èítaèa). K zaujímavostiam patrí tzv. tichý reim.<br />

Tlaèiareò sa v tomto reime dá vyuíva <strong>na</strong>pr. v noci,<br />

keï nechcete ruši svoje okolie. Overili sme si, e doba<br />

tlaèe fotografie A4 sa takto predåi len asi o 5 sekúnd.<br />

Pohyb hlavy je skutoène ne<strong>po</strong>èute¾ný, zavedenie<br />

papiera do tlaèiarne je však bez zmeny.<br />

Kvalite tlaèe fotografií je <strong>na</strong>jvyššia z testovaných<br />

m<strong>od</strong>elov – hlavne <strong>na</strong> špeciálnom papieri. V tomto<br />

prípade je výsledok <strong>na</strong>jvernejší a ve¾mi dobre sú<br />

vytlaèené aj jemné detaily obrazu. Canon S900 je<br />

zároveò <strong>na</strong>jrýchlejšou tlaèiaròou v kategórii fototlaèe.<br />

Ce<strong>na</strong> je však <strong>na</strong>jvyššia zo všetkých testovaných<br />

m<strong>od</strong>elov v kategórii fototlaèe.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: European Peripherals, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 500 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 1,32 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (25 %): 6,61 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O O O<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O O O O<br />

Kvalita tlaèe kancelárskych dokumentov: O O O O G<br />

Kvalita tlaèe fotografických dokumentov: O O O O O<br />

Doplnkové vybavenie <strong>na</strong> spracovanie fotografií: O O O G G<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O O O G G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O O O O<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O G G<br />

Epson Stylus Photo 895<br />

Táto tlaèiareò je z h¾adiska rozmerov ve¾mi ús<strong>po</strong>rná<br />

a ¾ahká. Na prednom paneli obsahuje LCD panel<br />

(dajú sa <strong>po</strong>ui výmenné <strong>po</strong>pisy v rozlièných jazykoch)<br />

a priestor <strong>na</strong> kartu PC Card (<strong>po</strong> starom oz<strong>na</strong>èované<br />

èasto PCMCIA). V d<strong>od</strong>ávke je aj redukcia <strong>na</strong> pa'-<br />

mäovú kartu CompactFlash. Ovládaè obsahuje síce<br />

len dva základné stupne <strong>na</strong>stavenia kvality tlaèe, ale<br />

<strong>po</strong>mocou <strong>po</strong>uívate¾ského <strong>na</strong>stavenia sa dá toto<br />

spektrum rozšíri. Zaujímavosou je monos tlaèe<br />

<strong>na</strong> rolku špeciálneho papiera.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je<br />

softvér PhotoQuicker –<br />

ten zobrazuje<br />

fotografie<br />

z pamäovej karty alebo<br />

z adresára <strong>na</strong> pevnom disku. Ïalší softvér<br />

CardMonitor zaistí presun fotografií z pamäovej<br />

karty do <strong>po</strong>èítaèa. Program PhotoStarter je vlastne<br />

úv<strong>od</strong>nou <strong>po</strong>nukou <strong>na</strong> zaradenie všetkých aplikácií <strong>na</strong><br />

spracovanie fotografií do s<strong>po</strong>loèného ok<strong>na</strong>.<br />

Výh<strong>od</strong>ou tlaèiarne je dobrá rýchlos tlaèe pre kancelárske<br />

dokumenty, výborná kvalita tlaèe hlavne<br />

pre takýto typ dokumentov, ako i prevádzkové<br />

náklady <strong>na</strong> tlaè farebných dokumentov.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: Print Trade, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9820 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 %): 1,77 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (25 %): 3,52 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O O G<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O O G G<br />

Kvalita tlaèe kancelárskych dokumentov: O O O O O<br />

Kvalita tlaèe fotografických dokumentov: O O O O G<br />

Doplnkové vybavenie <strong>na</strong> spracovanie fotografií: O O O O G<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O O O O O<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O O O G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O O O<br />

HP Photosmart 7350<br />

fototlaèiarne<br />

Táto tlaèiareò je špeciálne vybavená <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v oblasti fototlaèe. Obsahuje šachty pre všetky<br />

známe typy pamäových kariet. Ïalej obsahuje<br />

p<strong>od</strong>ávaè pre fotografie do rozmeru 10 × 15 cm. Na<br />

takéto papiere dokáe tlaèi bezokrajovo, perforácia<br />

<strong>na</strong> okraji papiera sa <strong>od</strong>de¾uje manuálne.<br />

Výh<strong>od</strong>ou je, e výmenou fotografickej tlaèovej<br />

hlavy sa táto tlaèiareò dá zmeni <strong>na</strong> zariadenie, ktoré<br />

sa uplatní aj pri tlaèi kancelárskych dokumentov.<br />

Fotografickú náplò pritom vymeníte za èiernu.<br />

Súèasou softvérového vybavenia je vynikajúci<br />

program HP Memories Disk Creator <strong>na</strong> zapisovanie<br />

fotografií <strong>na</strong> CD médiá, tlaè fotografií a prenos údajov<br />

z pamäovej karty. Výh<strong>od</strong>ou je aj núdzová tlaè<br />

len s jednou náplòou.<br />

Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> špeciálne médiá je síce<br />

mierny <strong>po</strong>sun oproti originálu smerom ku kontrastnejším<br />

farbám, ale výsledok pôsobí dobre. Kvalita<br />

tlaèe fotografie <strong>na</strong> obyèajný papier je <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s m<strong>od</strong>elom Canon S900. Tlaèiareò je však pri<br />

tlaèi kancelárskych dokumentov i fotografií <strong>po</strong>malšia<br />

– hlavne v <strong>na</strong>jlepšom reime.<br />

Tlaèiareò za<strong>po</strong>ièal: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9911 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè (5 % pri èiernej náplni): 1,97 Sk bez DPH<br />

Náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè (25 %): 3,70 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos pre kancelárske dokumenty: O O O G G<br />

Rýchlos pre tlaè v maximálnej kvalite: O O G G G<br />

Kvalita tlaèe kancelárskych dokumentov: O O O O G<br />

Kvalita tlaèe fotografických dokumentov: O O O O O<br />

Doplnkové vybavenie <strong>na</strong> spracovanie fotografií: O O O O O<br />

Nákupná ce<strong>na</strong>:<br />

O O O O O<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: O O O G G<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: O O O O O<br />

9/2002 PC REVUE 55

H A R D W A R E<br />

PODIELY VÝROBCOV TLAÈIARNÍ NA TRHU<br />

V èísle 5/2002 sme uviedli výsledky nášho prieskumu predaja tlaèiarní<br />

v roku 2001. Pokia¾ si z celého segmentu tlaèiarní vyberieme samostatne<br />

kategóriu atramentových tlaèiarní, <strong>po</strong>tom získame p<strong>od</strong>iely p<strong>od</strong>¾a tabu¾ky.<br />

Lídrom <strong>na</strong> trhu v roku 2001 bola s<strong>po</strong>loènos<br />

HP, <strong>na</strong>sledovaná z<strong>na</strong>èkami Canon,<br />

Epson, Xerox a Lexmark. Z<strong>na</strong>èka<br />

Xerox pritom v roku 2001 ešte <strong>po</strong>krývala<br />

aj trh s atramentovými tlaèiaròami,<br />

ale v tomto roku u tento segment<br />

v p<strong>od</strong>state opustila. Preto m<strong>od</strong>ely <strong>od</strong><br />

tejto firmy nie sú u v <strong>na</strong>šom teste<br />

zastúpené. V tomto roku sa však ove¾a<br />

dôraznejšie o svoje miesto <strong>na</strong> trhu<br />

hlási z<strong>na</strong>èka Lexmark.<br />

Poèty predaných atramentových<br />

tlaèiarní <strong>na</strong> Slovensku v roku 2001<br />

Z<strong>na</strong>èka pr<strong>od</strong>uktu Atramentové<br />

HP 37 309<br />

Canon 14 251<br />

Epson 4767<br />

Xerox 2361<br />

Lexmark 128<br />

Seiko−Precision 17<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />

Vyh<strong>od</strong>noti tlaèiarne <strong>po</strong>predných výrobcov nie je jedn<strong>od</strong>uché – výrobcovia<br />

o sebe vedia a sledujú sa. Niet u miesta pre výrobcov, ktorí by nedrali krok<br />

so špièkou. Rozdiely medzi pr<strong>od</strong>uktmi sú ešte menšie ako v minulosti. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e pravdep<strong>od</strong>obne budete s<strong>po</strong>kojní so všetkými tlaèiaròami, ktoré sú<br />

v <strong>na</strong>šom teste predstavené. Rozh<strong>od</strong>nutie o výbere je tak v koneènom dôsledku<br />

<strong>na</strong> vás – v èom presne sú vaše preferencie. Môe to by ce<strong>na</strong>, rýchlos, kvalita<br />

v špecifickej oblasti, prevádzkové náklady alebo doplnkové vybavenie.<br />

Napriek týmto malým rozdielom medzi tlaèiaròami a rozmanitým <strong>po</strong>iadavkám<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov sme sa rozh<strong>od</strong>li oceni niektoré m<strong>od</strong>ely.<br />

Z kategórie kancelárskych tlaèiarní sme urèili ako víaza testu m<strong>od</strong>el Canon<br />

S750. Dôv<strong>od</strong>om je mimoriad<strong>na</strong> rýchlos tlaèe v štandardnom i <strong>na</strong>jlepšom re-<br />

ime, ako i dosahovaná kvalita tlaèe. Rov<strong>na</strong>ko sme ocenili aj dobré prevádzkové<br />

parametre a cenu tlaèiarne.<br />

Pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí sú viac orientovaní hlavne <strong>na</strong> nákupnú cenu tlaèiarne,<br />

by sme <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèali m<strong>od</strong>el Epson Stylus C80. Je to <strong>na</strong>jlacnejšia tlaèiareò<br />

z nášho testu, <strong>na</strong>priek tomu dosahuje dobrú kvalitu tlaèe. Na tlaè v <strong>na</strong>jlepšom<br />

reime si budete musie chví¾u <strong>po</strong>èka, ale pre takýto typ <strong>po</strong>uívate¾ov to asi<br />

nebude prekákou.<br />

Úplne opaèná situácia je v prípade m<strong>od</strong>elu HP Business InkJet 2280. Ten je<br />

jednoz<strong>na</strong>ène urèený pre ve¾ké pracovné tímy a <strong>na</strong> ve¾ké objemy tlaèe. Tam sa<br />

prejavia výh<strong>od</strong>y – <strong>na</strong>jrýchlejšia tlaè, vynikajúce prevádzkové náklady, kvalita<br />

tlaèe a vysoký <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèaný mesaèný výkon. Prekákou pre túto skupinu <strong>po</strong>uívate¾ov<br />

zrejme nebude ani vyššia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Zlatou strednou cestou môe by Lexmark Z65n. Pre pracovné tímy prináša<br />

hlavnú výh<strong>od</strong>u v monosti pri<strong>po</strong>jenia <strong>na</strong> sie, vysokej rýchlosti tlaèe v <strong>na</strong>jrýchlejšom<br />

reime, kvalitnej tlaèi fotografií a dvoch zásobníkoch <strong>na</strong> papier.<br />

Z oblasti fotografických tlaèiarní sme rozh<strong>od</strong>li oceni m<strong>od</strong>el HP Photosmart<br />

7350. Je to dané predovšetkým vysokou kvalitou tlaèe, monosou pre<strong>po</strong>jenia<br />

s digitálnym fotoaparátom, kvalitou doplnkového softvéru a v prípade <strong>po</strong>treby<br />

monosou jeho premeny <strong>na</strong> kancelársku tlaèiareò. Pri spracovaní fotografií<br />

príde vh<strong>od</strong> aj automatická optimalizácia, ako i priloená softvérová výbava (HP<br />

Memories Disk Creator je skutoène ve¾mi dobrý). Zároveò tento m<strong>od</strong>el má<br />

<strong>na</strong>dobúdaciu cenu p<strong>od</strong> 10 000 Sk bez DPH. Na <strong>na</strong>jkvalitnejšie tlaèené dokumenty<br />

si však budete musie <strong>po</strong>èka dlhšie.<br />

Pokia¾ ste však skutoènými profesionálmi a <strong>po</strong>adujete <strong>na</strong>jvyššiu rýchlos<br />

tlaèe i maximálnu kvalitu získaných výtlaèkov, <strong>po</strong>tom je tu pre vás m<strong>od</strong>el<br />

Canon S900. Výh<strong>od</strong>ou je aj bezokrajová tlaè, nevýh<strong>od</strong>ou vyššia <strong>na</strong>dobúdacia<br />

ce<strong>na</strong>.<br />

M<strong>od</strong>el Epson Stylus Photo 895 je opä urèený pre <strong>po</strong>uívate¾ov citlivých <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>dobúdaciu cenu. Ak k tomu pri<strong>po</strong>èítate výborné prevádzkové parametre,<br />

hlavne pri farebnej tlaèi, <strong>po</strong>tom si táto tlaèiareò urèite nájde svojich priaznivcov.<br />

V oblasti kancelárskych a výkonných tlaèiarní za <strong>po</strong>sledný rok <strong>na</strong>stal ve¾ký<br />

<strong>po</strong>krok. Neustále sa zvyšuje kvalita tlaèe i jej rýchlos, doplnkovými funkciami<br />

a softvérovým vybavením sa dnešné m<strong>od</strong>ely pribliujú skôr k multifunkèným<br />

zariadeniam. Najväèší <strong>po</strong>krok sme pritom zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li pri fototlaèiaròach, kde<br />

sa jednoz<strong>na</strong>ène presadil šesfarebný tlaèový systém a v krátkom èase oèakávame<br />

nástup sedemfarebného systému. Zároveò sa pri tlaèi z digitálnych fotoaparátov<br />

automaticky realizuje priamo v tlaèiarni aj korekcia nesprávne <strong>na</strong>snímaných<br />

fotografií. Jedn<strong>od</strong>ucho, <strong>po</strong>staèí vám zamieri fotoaparát a stlaèi spúš.<br />

Fotoaparát a tlaèiareò urobia všetko ostatné za vás.<br />

56 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

Bezdrôtová sie SparkLAN<br />

Bezdrôtová <strong>po</strong>èítaèová sie má oproti pevne „zadrôtovanému“<br />

riešeniu ve¾ké výh<strong>od</strong>y. Oceníte ich<br />

<strong>na</strong>pr. vtedy, ak máte notebook a <strong>po</strong>trebujete sa s<br />

ním <strong>po</strong>hybova v priestore kancelárie. Ïalšou výh<strong>od</strong>ou<br />

je jedn<strong>od</strong>uchos inštalácie – nemusíte vàta<br />

do steny diery, kazi estetický dojem inštaláciou<br />

¾abov, a hlavne keï sa presahujete, <strong>od</strong>nesiete si<br />

celú sie so sebou. Jednu súpravu <strong>na</strong> bezdrôtovú<br />

sie sme si vy<strong>po</strong>ièali do redakcie a v tomto èlánku<br />

opíšeme <strong>na</strong>še skúsenosti s òou. Ide o zariadenie<br />

<strong>od</strong> firmy SparkLAN, ktoré sa <strong>na</strong> Slovensku<br />

práve zaèí<strong>na</strong> predáva.<br />

AKO TO FUNGUJE? Bezdrôtové siete sú dnes<br />

<strong>po</strong>stavené predovšetkým <strong>na</strong> štandarde 802.11b,<br />

ktorý prenáša údaje rádiovým signálom v pásme<br />

2,4 GHz. Tieto zariadenia sa dnes vyz<strong>na</strong>èujú <strong>po</strong>merne<br />

priaznivou cenou, v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s pripravovanými<br />

štandardmi majú však <strong>na</strong>jmenšiu priepustnos<br />

údajov. Pripravovaný štandard 802.11g<br />

by pritom mal prinies minimálne dvojnásobnú<br />

priepustnos v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s 802.11b. Prvé pr<strong>od</strong>ukty<br />

pre 802.11g sú <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> zaèiatok budúceho<br />

roka. Ešte pri<strong>po</strong>meòme, e štandard 802.11a<br />

pracuje v pásme 5 GHz.<br />

Bezdrôtová sie LAN obsahuje dva k¾úèové kom<strong>po</strong>nenty:<br />

prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> (Access Point) a adaptér<br />

<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie <strong>po</strong>èítaèa do siete. Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> je<br />

zariadenie, ktoré je <strong>po</strong>sledným b<strong>od</strong>om pevne pri<strong>po</strong>jeným<br />

do siete internet <strong>po</strong>mocou ethernetového<br />

kábla. Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> <strong>po</strong>tom<br />

mení sieovú prevádzku<br />

<strong>na</strong> rádiové signály, ktoré<br />

zachytávajú <strong>po</strong>mocou<br />

adaptéra stolné <strong>po</strong>èítaèe<br />

alebo notebooky. Naše testy<br />

ukázali, e dosah takejto<br />

siete je ve¾mi závislý <strong>od</strong> prostredia,<br />

v ktorom sa signál<br />

šíri. V úplne otvorenom priestore<br />

sme s testovaným zariadením<br />

dosiahli dobré s<strong>po</strong>jenie<br />

<strong>na</strong> dåku okolo 30 metrov.<br />

V zastavanom priestore<br />

s ch<strong>od</strong>bami a prieèkami <strong>po</strong>èítajte<br />

s dobrou kvalitou s<strong>po</strong>jenia<br />

<strong>na</strong> maximálnu vzdialenos<br />

do 18 metrov. Vzdialenos a kvalitu<br />

s<strong>po</strong>jenia však môete zlepši<br />

<strong>po</strong>uitím iných ako štandardných antén. Ide, prir<strong>od</strong>zene,<br />

o ïalšiu investíciu, ale oplatí sa vám pri<br />

zvýšení dátovej priepustnosti.<br />

Teoretická rýchlos s<strong>po</strong>jenia pri štandarde<br />

802.11b je 11 Mbit/s. Pri testoch sme však zistili, e<br />

rýchlos meraná p<strong>od</strong>¾a skutoène preneseného objemu<br />

údajov medzi klientskymi stanicami je nišia –<br />

okolo 4 a 6 Mbit/s. Ostatná èas priepustnosti sa<br />

s<strong>po</strong>trebuje pri riadení rádiového signálu a prenose<br />

doplnkových informácií.<br />

Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> WX-1590<br />

ÈO SME TESTOVALI? Na<br />

testovanie sme mali k dis<strong>po</strong>zícii<br />

zariadenie <strong>od</strong> firmy<br />

SparkLAN. D<strong>od</strong>aná súprava<br />

<strong>po</strong>zostávala z jedného prístu<strong>po</strong>vého<br />

b<strong>od</strong>u WX-1590<br />

a dvoch adaptérov pre <strong>po</strong>rt<br />

PCI s oz<strong>na</strong>èením WL-360F.<br />

Táto súprava <strong>po</strong>uíva štandard<br />

802.11b. S<strong>po</strong>loènos<br />

SparkLAN okrem toho <strong>po</strong>núka<br />

aj adaptér typu PC Card<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>uitie v notebooku, externý<br />

adaptér <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie <strong>po</strong>mocou<br />

<strong>po</strong>rtu USB.<br />

Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> WX-1590 sa pripája<br />

<strong>na</strong> externý <strong>na</strong>pájací adaptér,<br />

obsahuje <strong>po</strong>rt <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie siete<br />

ethernet. Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> dokáe<br />

pracova <strong>na</strong>raz s 30 adaptérmi <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie bezdrôtovej<br />

LAN. Dizajn umoòuje umiestnenie <strong>na</strong><br />

stôl alebo pripevnenie <strong>na</strong> stenu. Pouívate¾ský<br />

panel obsahuje tri LED – tie zobrazujú pri<strong>po</strong>jenie<br />

<strong>na</strong>pájania, aktivitu adaptérov klientskych staníc a<br />

pri<strong>po</strong>jenie do ethernetovej siete. D<strong>od</strong>aný softvér<br />

umoòuje <strong>po</strong>uitie tohto zariadenia ako prístu<strong>po</strong>vého<br />

b<strong>od</strong>u a ïalej ako premosovacieho zariadenia<br />

pri bezdrôtových sieach väèších rozmerov,<br />

resp. s väèším <strong>po</strong>ètom klientskych staníc. Na pri-<br />

58 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

loenom CD sme <strong>na</strong>šli aj SNMP ma<strong>na</strong>ér <strong>na</strong> správu<br />

bezdrôtovej siete, <strong>po</strong>mocou ktorého môete<br />

<strong>na</strong>pr. obmedzi prístup <strong>po</strong>uívate¾ov pri<strong>po</strong>jených<br />

k bezdrôtovej LAN, <strong>na</strong>stavi úroveò zaistenia bezpeènosti<br />

údajov kryptovaním a p<strong>od</strong>. Anté<strong>na</strong><br />

WX-1590 je <strong>od</strong>nímate¾ná, a<br />

tak je moné <strong>po</strong>ui aj<br />

výkonnejší typ.<br />

Klientsky adaptér WL-<br />

360F je urèený pre <strong>po</strong>rt PCI<br />

vo verzii 2.2. To z<strong>na</strong>mená,<br />

e <strong>po</strong>ui túto kartu mô-<br />

ete len v novších <strong>po</strong>èítaèoch.<br />

Aj v tomto prípade<br />

je anté<strong>na</strong> vymenite¾ná.<br />

Na ovládacom<br />

CD nájdete ovládaèe<br />

pre operaèný<br />

systém Microsoft<br />

Windows 98, Me,<br />

2000 a XP, <strong>na</strong> stránke<br />

výrobcu je aj<br />

Adaptér WL-360F<br />

<strong>na</strong> zabudovanie do <strong>po</strong>èítaèa<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra pre systém Linux. Po inštalácii softvéru<br />

máte k dis<strong>po</strong>zícii monitor, ktorý vám ukazuje kvalitu<br />

pre<strong>po</strong>jenia s prístu<strong>po</strong>vým b<strong>od</strong>om a zobrazuje<br />

mnostvo prenesených a <strong>od</strong>oslaných údajov.<br />

Zariadenia sme skúšali <strong>na</strong>jprv s operaèným systémom<br />

Windows 98. V tomto prípade nám ovládací<br />

softvér umonil <strong>na</strong>stavi reim Peer-to-Peer,<br />

pri ktorom sú <strong>na</strong>vzájom pre<strong>po</strong>jené <strong>po</strong>èítaèe do<br />

izolovanej lokálnej <strong>po</strong>èítaèovej siete. Je to pri<strong>po</strong>jenie<br />

bez prístu<strong>po</strong>vého b<strong>od</strong>u a v takejto sieti pracujeme<br />

len medzi pracovnými stanicami <strong>na</strong>vzájom.<br />

Takáto sie je vh<strong>od</strong>ná skôr <strong>na</strong> domáce pri<strong>po</strong>jenie<br />

nieko¾kých <strong>po</strong>èítaèov, pri ktorom si vlastne len<br />

presúvate údaje z jednej pracovnej stanice <strong>na</strong><br />

druhú, resp. môete zdie¾a prostriedky v sieti alebo<br />

hra <strong>na</strong>vzájom <strong>po</strong>èítaèové<br />

hry. Tento<br />

reim sa nám nep<strong>od</strong>arilo<br />

<strong>na</strong>stavi v operaènom<br />

systéme Windows XP.<br />

Druhý reim, ktorý mô-<br />

ete <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> adaptéri, je Access Point.<br />

Ide o typické <strong>na</strong>sadenie v kancelárii, keï sú<br />

klientske <strong>po</strong>èítaèe pre<strong>po</strong>jené <strong>na</strong>vzájom a zároveò<br />

sú pri<strong>po</strong>jené aj do siete internet. Tento<br />

reim fungoval p<strong>od</strong> oboma operaènými systémami.<br />

Pri teste sme zistili, e maximál<strong>na</strong> vzdialenos<br />

v priestore s viacerými <strong>od</strong>delenými miestnosami<br />

je pri <strong>po</strong>uití štandardnej antény okolo<br />

18 metrov. Za touto vzdialenosou kvalita s<strong>po</strong>jenia<br />

i jeho stabilita klesá – <strong>na</strong>pr. pri vzdialenosti 65<br />

metrov sme zistili priemernú rýchlos s<strong>po</strong>jenia<br />

1 Mbit/s. Pokia¾ je však zaistená p<strong>od</strong>mienka priamej<br />

vidite¾nosti medzi anté<strong>na</strong>mi klientskych staníc<br />

a prístu<strong>po</strong>vého b<strong>od</strong>u, môete <strong>po</strong>èíta s ove¾a<br />

väèším dosahom – výrobca uvádza a 300 metrov.<br />

To by si však pravdep<strong>od</strong>obne vyadovalo smerovú<br />

anténu a skutoène priamu vidite¾nos antén <strong>na</strong><br />

obidvoch stranách.<br />

ZÁVER. So zariadeniami <strong>na</strong> bezdrôtovú sie sa v<br />

<strong>na</strong>šom èasopise budeme stretáva èastejšie. Vo svete<br />

existuje dobrá desiatka výrobcov, ktorí sa tejto<br />

problematike venujú, a zo strany <strong>po</strong>uívate¾a je slob<strong>od</strong>a,<br />

ktorú prináša bezdrôtová sie, vítaná. Súprava<br />

zariadení <strong>od</strong> firmy SparkLAN je urèená predovšetkým<br />

<strong>na</strong> zostavenie domácej siete alebo siete<br />

pre malé kancelárie.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Výh<strong>od</strong>ná ce<strong>na</strong><br />

☺ Jedn<strong>od</strong>uchos <strong>na</strong>stavovania parametrov a monitor s<strong>po</strong>jenia<br />

☹ P<strong>od</strong> systémom Windows XP zatia¾ nepracujú všetky funkcie<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Prístu<strong>po</strong>vý b<strong>od</strong> WX−1590: 10 990 Sk bez DPH<br />

PCI adaptér WL−360F: 5890 Sk bez DPH<br />

Za<strong>po</strong>ièal: AGEM<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Wireless Multi−m<strong>od</strong>e AP WX – 1590<br />

IEEE 802.11b Wireless Standard<br />

11 Mbps WLAN prenosová rýchlos<br />

SNMP ma<strong>na</strong>ér <strong>na</strong> správu Wireless LAN, sieového pri<strong>po</strong>jenia<br />

a <strong>po</strong>uívate¾ského prístupu<br />

Monos pri<strong>po</strong>ji a 30 <strong>po</strong>uívate¾ov<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra reimu Access Point, Bridge Point to Point a Point to<br />

multi Points<br />

Wireless PCI Adapter WL – 360F<br />

IEEE 802.11b Wireless Standard<br />

11Mbps WLAN prenosová rýchlos<br />

Operaèný systém Windows 98/ME/2000/XP/CE a Linux<br />

Slot PCI vyhovujúci Revision 2.2<br />

Reverzný SMA konektor s demontovate¾nou anténou<br />

Inštalácia Plug & Play<br />

9/2002 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Integra A950<br />

je integrovaný grafický èip s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou 3D akcelerácií.<br />

Recenzovaná A950 ïalej obsahovala<br />

256 MB pamäte RAM typu DDR. Zaujímavá je<br />

skrinka <strong>po</strong>èítaèa, ktorá má efektný prehnutý dizajn.<br />

V nej sa <strong>na</strong>chádza farebný LCD displej s<br />

uhloprieèkou 15 palcov a rozlíšením 1024 ×<br />

768 b<strong>od</strong>ov, m<strong>od</strong>em, sieové rozhranie 10/100<br />

Mbitov a mechanika DVD/CD-RW. Zvukový<br />

výstup zaisujú dva zabudované repr<strong>od</strong>uktory,<br />

ako aj subwoofer vnútri skrinky. Štandardne<br />

sa zostava d<strong>od</strong>áva s DVD mechanikou, za<br />

príplatok je kombinovaná DVD/CD-RW mechanika.<br />

Na pravej strane <strong>po</strong>èítaèa sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

štyri <strong>po</strong>rty USB 2.0, <strong>po</strong>mocou ktorých<br />

môete pri<strong>po</strong>ji rôzne externé<br />

ECS Priemer<br />

Názov testu A950 z PCR 6/2002<br />

PCMark 2002/CPU [skóre] 4817 3454<br />

PCMark 2002/Memory [skóre] 4126 2544<br />

PCMark 2002/HDD [skóre] 862 942<br />

3DMark2001[skóre] 1457 3591<br />

CD Tach 98 [násobok základu] 15,5 27,7<br />

DVD Tach 98 [násobok základu] 5,1 6,8<br />

ZD ContentCreation [skóre] 58,6 48,2<br />

Sandra/RAM Integer priep. [MB/s] 984 1472<br />

Sandra/RAM Float priep. [MB/s] 1002 1435<br />

S <strong>po</strong>èítaèom sme realizovali bené testy <strong>na</strong> overenie<br />

vý<strong>po</strong>ètového a grafického výkonu. Namerané údaje sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú v tabu¾ke. Svedèia o tom, e <strong>po</strong>èítaè v recenzovanej<br />

konfigurácii je mimoriadne výkonný, <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lne<br />

ho <strong>po</strong>uijete aj pri nároèných grafických hrách.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

S jednotkou DVD, bez procesora a pev. disku: 30 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: AGEM<br />

Výrobca: ECS EliteGroup (<strong>www</strong>.ecs.com.tw)<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Poèítaèe s dizajnom „všetko v jednej škatuli“ sú doménou<br />

predovšetkým firmy Apple. Nieèo p<strong>od</strong>obné<br />

sa objavilo <strong>na</strong>pr. aj v <strong>po</strong>nuke s<strong>po</strong>loènosti ECS. Ide o<br />

pr<strong>od</strong>ukt s názvom Integra A950, ktorý sa predáva v<br />

konfigurácii bez procesora a pevného disku – tieto<br />

kom<strong>po</strong>nenty si vyberáte sami.<br />

Základom testovaného <strong>po</strong>èítaèa bol procesor Intel<br />

Pentium 4 taktovaný <strong>na</strong> frekvencii 2,2 GHz a pevný<br />

disk Maxtor s kapacitou 40 GB. A950 obsahuje základnú<br />

kartu s èi<strong>po</strong>vou súpravou SiS 650. Jej súèasou<br />

zariadenia. Na ¾avej strane je konektor<br />

pre m<strong>od</strong>em, slúchadlá a <strong>po</strong>rt FireWire.<br />

Zadný panel <strong>po</strong>èítaèa obsahuje konektor <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja, dva <strong>po</strong>rty PS/2 pre<br />

myš a klávesnicu, ïalej pri<strong>po</strong>jenie tlaèiarne, externého<br />

monitora, sériový <strong>po</strong>rt, <strong>po</strong>rt <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>èítaèovú sie a externej repr<strong>od</strong>uktorovej sústavy v<br />

reime 5.1. Ako operaèný systém sa <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa<br />

Microsoft Windows XP, ktorý bol <strong>na</strong> testovanom <strong>po</strong>èítaèi<br />

aj <strong>na</strong>inštalovaný. Ako doplnkové zariadenie je<br />

moné <strong>po</strong>ui aj dia¾kové ovládanie pri zobrazení televízneho<br />

obrazu <strong>na</strong> displeji tohto <strong>po</strong>èítaèa.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je bezdrôtová myš a klávesnica<br />

<strong>od</strong> firmy BTC, infraprijímaè pre obe zariadenia je<br />

súèasou <strong>po</strong>èítaèa.<br />

Monos <strong>po</strong>uitia procesora Intel Pentium 4 s 256 KB alebo<br />

512 KB L2 cache<br />

Èi<strong>po</strong>vá súprava: SiS 650 GL<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita pamäte RAM: 2 GB<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita pevného disku: 120 GB, p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra ATA133<br />

BIOS: AMI 512K Flash BIOS<br />

Monitor: 15−palcový, TFT LCD, XGA , rozlíšenie 1024 × 768<br />

Grafická karta: zabudovaná <strong>na</strong> základnej karte s èi<strong>po</strong>m SiS<br />

315, zdie¾aná pamä max. 64 MB<br />

Audio: zabudované dva repr<strong>od</strong>uktory a jeden subwoofer<br />

Klávesnica a myš: bezdrôtová<br />

Porty: 1× i.LINK, 4× USB 2.0, 1× LPT, 1× RS232, 1×<br />

RJ−11, 1× slúchadlá, 1× RJ−45 pre Ethernet, 1× MIC, 3×<br />

Audio Line−Out<br />

LED indikátory: <strong>na</strong>pájanie, aktivita pevného disku, reim Suspend<br />

Napájanie: externý <strong>na</strong>pájací zdroj<br />

Hmotnos: 9,8 kg<br />

60 PC REVUE 9/2002

Pa<strong>na</strong>sonic GD67<br />

Kým iní výrobcovia <strong>po</strong>núkajú <strong>po</strong>uívate¾om<br />

<strong>na</strong> personifikáciu mobilov<br />

výmenné kryty, v Matsushite stavili<br />

<strong>na</strong> priesvitný zadný kryt, p<strong>od</strong> ktorý<br />

si môe <strong>po</strong>uívate¾ vloi ¾ubovo¾ný<br />

obrázok. V štandardnej d<strong>od</strong>ávke sú<br />

štyri, fantázii sa však medze nekladú,<br />

a tak môe by zadná ste<strong>na</strong> vášho<br />

mobilu skutoène originál<strong>na</strong>. Prístroj<br />

dis<strong>po</strong>nuje plnofarebným (256<br />

farieb) LCD displejom s rozlíšením<br />

101 × 80 b<strong>od</strong>ov, ktoré <strong>po</strong>staèuje <strong>na</strong><br />

vytvorenie preh¾adného menu a zobrazenie<br />

6 riadkov textu so 16 z<strong>na</strong>kmi<br />

v kadom z nich. Zavedením farebného<br />

displeja sa rozširujú doterajšie<br />

monosti. Miesto monosti meni p<strong>od</strong>farbenie<br />

displeja je <strong>na</strong> tomto m<strong>od</strong>eli<br />

moné meni farebné profily, ktorých<br />

je dostupných sedem. Rozšírená je<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra log a animácií, prièom telefón<br />

dis<strong>po</strong>nuje aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou <strong>po</strong>sielania<br />

a príjmu nových log ako SMS<br />

správ.<br />

Ïalšia zme<strong>na</strong> sa dotkla vyzváòania,<br />

Pa<strong>na</strong>sonic dostal do vienka 16-hlasovú<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Typ<br />

Pa<strong>na</strong>sonic/GD67<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované pásma GSM<br />

900 MHz /1800 MHz<br />

Rozmery (mm)/hmotnos (g) 109 × 45 × 20/81<br />

Typ akumulátora, kapacita (mAh)<br />

Lii−Ion/690 mAh<br />

Doba <strong>po</strong>hotovosti/hovoru (min.÷max.)<br />

60 ÷ 190 h<strong>od</strong>./90 ÷ 410 min.<br />

Nabíjaèka/doba <strong>na</strong>bíjania (min.)<br />

Cestovná / 85 min.<br />

Displej<br />

Grafický 101 × 80 b<strong>od</strong>ov, 256 farieb,<br />

Text − 6 riadkov/16 z<strong>na</strong>kov<br />

WAP/data/ax * / * / *<br />

HSCSD/GPRS − /Class8 (4+1)<br />

Porty – IrDA/sériový − / *<br />

SMS/EMS/MMS<br />

* / * / −<br />

Pamä zoz<strong>na</strong>mu v telefóne/kapacita * /100<br />

Pamä pre SMS/<strong>po</strong>tvrdenie doruèenia − / *<br />

H<strong>od</strong>iny/budík/dátum/kalkulaèka * / * / * / *<br />

Poèet zvonení/vibraèné 20+ / *<br />

Hry/<strong>po</strong>èet * /2+<br />

Prediktívne vkladanie textu<br />

* /T9 s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou SK<br />

Hlasitý <strong>od</strong><strong>po</strong>sluch/konvertor mien * / *<br />

Konferenèný hovor/blokovanie hovorov * / *<br />

Vlastné melódie/<strong>po</strong>èet * / 2<br />

Hlasové vytáèanie/prijatie/<strong>od</strong>mietnutie<br />

* / − / −<br />

Pevná/rýchla vo¾ba * / *<br />

Vypnutie mikrofónu (Mute) *<br />

Volané/prijaté/zmeškané hovory 10/10/10<br />

SIM Lock<br />

P<strong>od</strong>¾a operátora<br />

<strong>po</strong>lyfóniu (staršie m<strong>od</strong>ely dis<strong>po</strong>nujú<br />

iba trojhlasovou), èo prispelo ku kvalite<br />

tónov. Štandardne prístroj dis<strong>po</strong>nuje<br />

dvadsiatimi preddefinovanými<br />

tónmi, dvoma „<strong>na</strong>hrate¾nými“ zvoneniami<br />

(funkcia audiozáz<strong>na</strong>mníka) a<br />

vibraèným zvonením. V prípade, e<br />

by vám <strong>na</strong> <strong>od</strong>líšenie ne<strong>po</strong>staèovali dve<br />

audiozvonenia, môete si nové zvonenia<br />

vytvori <strong>po</strong>mocou Mel<strong>od</strong>y Com<strong>po</strong>sera.<br />

Zvonenia môete <strong>po</strong>siela a prijíma<br />

aj ako SMS správy.<br />

P<strong>od</strong>obne ako pri predošlých m<strong>od</strong>eloch<br />

aj pri tomto máte monos <strong>od</strong>osiela<br />

SMS správy a <strong>na</strong> desa telefónnych<br />

èísel súèasne èi vyuíva SMS v<br />

reime chatu. Pri vytváraní SMS správ<br />

môete vyui aj reim EMS, v ktorom<br />

môete do tela správy vloi nielen<br />

text, ale aj jeden z 15 preddefinovaných<br />

obrázkov alebo 10 zvukov.<br />

Pri klasických telefónnych hovoroch<br />

máte k dis<strong>po</strong>zícii audiozáz<strong>na</strong>mník,<br />

ktorý vám môe <strong>po</strong>slúi, ak si<br />

<strong>po</strong>trebujete uchova nejakú informáciu<br />

a nemáte <strong>po</strong>ruke pero. Staèí <strong>po</strong>-<br />

iada volajúceho, aby vám informáciu<br />

zopakoval, a <strong>na</strong>hra si ju.<br />

GD67 je prvým mobilom Pa<strong>na</strong>sonicu<br />

s implementovanou p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou pre<br />

GPRS. Táto technológia je k dis<strong>po</strong>zícii<br />

vo verzii Class 8, teda ako 4+1 timesloty.<br />

Samozrejmosou je implementácia<br />

konektora umoòujúceho pri<strong>po</strong>jenie<br />

súpravy handsfree a u tradièného<br />

zdrueného systémového a <strong>na</strong>pájacieho<br />

konektora. Na telefóne však<br />

tentoraz chýba konektor pre externú<br />

anténu.<br />

ZÁVER. Pa<strong>na</strong>sonic GD67 koncepène<br />

vychádza z prístroja GD75, prièom zachováva<br />

všetky jeho zvyèajné vlastnosti<br />

a funkcie. Ovládanie prístroja sa<br />

prích<strong>od</strong>om farebného displeja ešte<br />

viac spreh¾adnilo. Jediné, èo mi <strong>na</strong><br />

tomto prístroji chýbalo k doko<strong>na</strong>lej<br />

s<strong>po</strong>kojnosti, je implementácia niektorého<br />

z bezdrôtových rozhraní <strong>na</strong> komunikáciu<br />

s notebookom (IrDA, Bluetooth).<br />

Pa<strong>na</strong>sonic <strong>po</strong> prvý raz implementoval<br />

do svojho mobilu p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru EMS<br />

a GPRS, ktoré zvyšujú h<strong>od</strong>notu prístroja.<br />

Ak k tomu pridáme preh¾adné<br />

ovládanie a komplexné monosti <strong>od</strong>líšenia<br />

vzh¾adu a <strong>na</strong>stavenia prístroja,<br />

máme pred sebou mobil, ktorý celkom<br />

isto osloví nielen pred<strong>po</strong>kladanú<br />

cie¾ovú skupinu <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra GPRS, EMS<br />

☺ Displej a zvonenia<br />

☹ Nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje IrDA ani Bluetooth<br />

Ce<strong>na</strong>: P<strong>od</strong>¾a aktuálnej <strong>po</strong>nuky operátorov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Peter Orviský

H A R D W A R E<br />

INET−800 ISDN Router<br />

NA PRVÝ POH¼AD. Zariadenie s útlymi rozmermi<br />

pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>júcimi „klasický“ a<strong>na</strong>lógový m<strong>od</strong>em je osadené<br />

10/100 Mbit LAN <strong>po</strong>rtom <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie lokálnej<br />

<strong>po</strong>èítaèovej siete, klasickým konektorom RJ-45 <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

do ISDN VTS, skupinou LED diód indikujúcich<br />

stav zariadenia a prekvapivo panelom prepí<strong>na</strong>èov DIP,<br />

umoòujúcich vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad „tvrdý“ reset zariadenia.<br />

Port <strong>na</strong> sériové pri<strong>po</strong>jenie konzoly chýba, a preto<br />

pri prvej konfigurácii má èlovek <strong>na</strong> výber medzi inštaláciou<br />

konfiguraèného softvéru alebo zmenou adresy<br />

IP pracovnej stanice, z ktorej chce konfiguráciu<br />

vyko<strong>na</strong>. V kadom prípade ïalšia konfigurácia je moná<br />

prostredníctvom webového rozhrania alebo u<br />

s<strong>po</strong>menutého konfiguraèného softvéru. Nepríjemný<br />

je fakt, e inštalácii konfiguraèného softvéru sa tak èi<br />

tak nevyhnete, pretoe webové rozhranie dovo¾uje<br />

<strong>na</strong>stavi len nieko¾ko základných vlastností zariadenia.<br />

P<strong>od</strong>¾a vyjadrenia distributéra predstavuje práve<br />

toto obmedzenie nástroj <strong>na</strong> d<strong>od</strong>atoèné zvýšenie bezpeènosti<br />

zariadení umiestnených <strong>na</strong> rozhraní LAN.<br />

POD KAPOTOU. ISDNLink dis<strong>po</strong>nuje v oblasti ISDN<br />

klasickou mnoinou funkcií. Na pri<strong>po</strong>jenie je moné<br />

<strong>po</strong>ui buï jeden, alebo oba (staticky alebo dy<strong>na</strong>micky<br />

– BOD) B kanály súèasne, pri<strong>po</strong>jenie je moné vyko<strong>na</strong><br />

a ukonèi manuálne alebo automaticky. Zariadenie<br />

vykonáva klasický 1:N preklad adries IP. Príjemná je<br />

monos uvedenia viacerých alter<strong>na</strong>tívnych telefónnych<br />

èísel <strong>po</strong>skytovate¾a pri<strong>po</strong>jenia. Tieto èísla sú<br />

však priradené len k jednému úètu, a preto nie je<br />

moné definova viacero úètov u rôznych <strong>po</strong>skytovate¾ov<br />

pri<strong>po</strong>jenia. K dis<strong>po</strong>zícii je, samozrejme, DHCP<br />

server. Konfigurácia je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchá, rozšírené<br />

monosti absentujú. DHCP server <strong>po</strong>staèuje <strong>po</strong>voli a<br />

definova vo¾ný priestor IP, z ktorého budú pride-<br />

¾ované adresy IP. Ïalej je moné definova smerovaciu<br />

tabu¾ku. Tu si, priznám sa, nie som istý, pretoe v<br />

slovenskom manuáli sa píše o limite 255 pri<strong>po</strong>jených<br />

staníc <strong>na</strong> rozhraní LAN (ak správne <strong>po</strong>èítam, logické<br />

by bolo skôr èíslo 253, èo je 256 – 3, tri adresy IP pre<br />

sie, broadcast a adresu IP samotného zariadenia). Èi<br />

je to limit pre <strong>po</strong>èet záz<strong>na</strong>mov vo vyrovnávacej pamäti<br />

ARP alebo iný limit <strong>po</strong>uívajúci sa pri preklade<br />

adries IP, to sa mi ani <strong>po</strong> <strong>po</strong>lh<strong>od</strong>inovej konzultácii s<br />

technickým <strong>od</strong>delením nep<strong>od</strong>arilo zisti. Faktom je, e<br />

pri definícii adresy IP zariadenia je moné prideli<br />

adresu z väèšej siete ne triedy C a DHCP server je<br />

moné presvedèi, aby pride¾oval adresy IP zo siete<br />

triedy B, a tam ich je ove¾a viac... K „nesprávnemu“<br />

èíslu 255 sa d<strong>od</strong>atoène vyjadril distributér s vysvetlením,<br />

e išlo o preklep v manuáli. U je opravený.<br />

Medzi zaujímavejšie vlastnosti je moné zaradi<br />

<strong>na</strong>príklad funkciu prístu<strong>po</strong>vého uzla pre vzdialených<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov. S touto vlastnosou budete môc <strong>na</strong>príklad<br />

pristu<strong>po</strong>va k firemnému súborovému serveru skadia¾ko¾vek,<br />

kde máte dostupnú linku ISDN. Ve¾mi príjemná<br />

je vlastnos spätného volania, a to buï <strong>na</strong> pevne<br />

definované telefónne èíslo, alebo <strong>na</strong> èíslo, z ktorého<br />

bolo pôv<strong>od</strong>né volanie uskutoènené. V oboch prípadoch<br />

je moné prenies „náklady <strong>na</strong> firmu“ a v tom prvom<br />

z nich aj p<strong>od</strong>statným spôsobom zvýši bezpeènos.<br />

Ïalšou zo zaujímavých funkcií je síce jedn<strong>od</strong>uchý,<br />

ale predsa ako-tak konfigurovate¾ný firewall. V p<strong>od</strong>state<br />

ani nejde o firewall, skôr o definíciu pravidiel<br />

pre jednotlivé pracovné stanice, pri<strong>po</strong>jené <strong>na</strong> rozhranie<br />

LAN. Všeobecne existuje s<strong>po</strong>lu pä skupín, do ktorých<br />

sú pracovné stanice ruène pridelené <strong>na</strong> základe<br />

ich adresy MAC (je moné definova ma<strong>po</strong>vanie adresa<br />

MAC – IP v prípade <strong>po</strong>uitia DHCP servera). Kadá<br />

takáto skupi<strong>na</strong> <strong>po</strong>tom obsahuje mnoinu pravidiel<br />

typu „<strong>po</strong>vo¾ komunikáciu protokolom UDP <strong>na</strong> <strong>po</strong>rte<br />

53 zo stanice XYZ“. K dis<strong>po</strong>zícii je filtrovanie protokolov<br />

TCP a UDP. V definícii <strong>po</strong>rtu nie je moné zada<br />

interval (?!?). Resumé pre koncového <strong>po</strong>uívate¾a:<br />

áno, je moné sekretárke zakáza IRC... Na druhej<br />

strane osobne by som privítal väèšiu flexibilnos pri<br />

definícii týchto pravidiel. Nejde ani tak o p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru viacerých<br />

protokolov alebo iné „nároèné“ rozšírenia, ale<br />

skôr o monos definície <strong>na</strong>príklad èasového intervalu,<br />

<strong>po</strong>èas ktorého sú jednotlivé pravidlá v platnosti<br />

(sekretárka môe <strong>na</strong> IRC, ale len <strong>po</strong> 16.00). Za zmien-<br />

64 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

ku stojí aj logovací subsystém. Log súbory sú síce generované, ale <strong>na</strong> automatické<br />

spracovanie úplne nevh<strong>od</strong>né. Pri tejto príleitosti som si s<strong>po</strong>menul <strong>na</strong> konkurenèné<br />

zariadenia nemenovaného výrobcu, ktoré dokázali logova <strong>na</strong> vzdialený syslogd<br />

daemon. Osobne nerozumiem faktu, e sa mi d<strong>od</strong>nes nep<strong>od</strong>arilo vidie ani jedno<br />

zariadenie so zvládnutým logovaním pre <strong>po</strong>treby malých firiem, ktorým sú tieto<br />

zariadenia koniec koncov urèené. Staèí ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý preh¾ad o tom, kto, kam,<br />

kedy a za ko¾ko. Niè nároèné...<br />

Poslednou z tých zaujímavejších vlastností je monos pre<strong>po</strong>jenia dvoch<br />

lokálnych <strong>po</strong>èítaèových sietí prostredníctvom ISDN a monos presmerovania<br />

soketu <strong>na</strong> rozhraní WAN <strong>na</strong> pracovnú stanicu vnútri LAN.<br />

PRE NÁROÈNEJŠÍCH. Pre tých, ktorým základné funkcie smerovaèa INET 800<br />

ne<strong>po</strong>staèujú, resp. nevyhovujú, je <strong>na</strong> slovenskom trhu k dis<strong>po</strong>zícii alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> verzia<br />

s integrovaným 4-<strong>po</strong>rtovým rozboèovaèom p<strong>od</strong> oz<strong>na</strong>èením INET 810. V <strong>po</strong>rtfóliu<br />

výrobcu sú aj ïalšie zariadenia, o ktorých predaji sa však p<strong>od</strong>¾a výhradného zástupcu<br />

pre Slovensko v <strong>na</strong>šich konèinách ne<strong>po</strong>èíta, èo je urèite šk<strong>od</strong>a, lebo niektoré<br />

z nich sú vybavené zaujímavými funkciami, ako je <strong>na</strong>príklad zdie¾anie tlaèiarní...<br />

Dôv<strong>od</strong>y sú prozaické, pripravenie de facto ¾ubovo¾ného zariadenia pre slovenský<br />

trh je <strong>po</strong>merne fi<strong>na</strong>nène nároèné (homologizácia, lokalizácia atï.). Spä k INET 810:<br />

okrem u s<strong>po</strong>menutého rozboèovaèa je zariadenie osadené sériovým rozhraním<br />

pre <strong>po</strong>treby pri<strong>po</strong>jenia ïalšieho ISDN TA alebo a<strong>na</strong>lógového m<strong>od</strong>emu. Tento <strong>po</strong>rt<br />

je moné <strong>po</strong>ui nielen v prípade, ak 128 kb/s u nestaèí, ale aj v momente, keï zákazník<br />

<strong>na</strong>príklad èaká <strong>na</strong> zriadenie prístupu ISDN, prípadne pri<strong>po</strong>jenie prostredníctvom<br />

ISDN nie je z akýchko¾vek príèin moné. Na druhej strane INET 810 neobsahuje<br />

funkcie <strong>na</strong> „spájanie“ sietí a dial-in prístup vzdialených <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

SUMMA SUMMARUM. Zariadení tohto typu je dnes <strong>na</strong> trhu nes<strong>po</strong>èetne ve¾a, ale<br />

rozdielov v základnej funkcio<strong>na</strong>lite u nie. To, èím môe nový pr<strong>od</strong>ukt zauja a èo<br />

je moné azda vdy zlepšova, je ovládanie, prípadne implementácia niektorých<br />

<strong>po</strong>kroèilých funkcií, ako <strong>na</strong>príklad s<strong>po</strong>menuté logovanie èinnosti.<br />

Ce<strong>na</strong>: ASUScom INET−800 ISDN Router: 10 850 Sk bez DPH<br />

ASUScom INET−810 ISDN Router: 9850 Sk bez DPH<br />

Za<strong>po</strong>ièal: ROPLA, s. r. o.<br />

Richard Willmann<br />

9/2002 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

Toshiba e740<br />

S<strong>po</strong>loènos Toshiba sa v oblasti vreckových <strong>po</strong>èítaèov<br />

zaèí<strong>na</strong> presadzova aj <strong>na</strong> Slovensku. U v PC<br />

REVUE è. 7/2002 sme predstavili m<strong>od</strong>el e310, ktorý<br />

nás zaujal <strong>na</strong>jmä <strong>po</strong>merom výkon/ce<strong>na</strong>. Pre nároèných<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov je urèený m<strong>od</strong>el e740, vybavený<br />

silnejším procesorom a grafickou kartou, ktorý obsahuje<br />

zabudované pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> bezdrôtovú sie Wi-Fi<br />

(802.11b).<br />

Toshiba e740 je prvým vreckovým <strong>po</strong>èítaèom<br />

v <strong>na</strong>šej redakcii zaloeným <strong>na</strong> procesore XScale s frekvenciou<br />

400 MHz a grafickej karte s èi<strong>po</strong>vou súpravou<br />

<strong>od</strong> firmy ATI. Oproti m<strong>od</strong>elu e310 je nový vreckový<br />

<strong>po</strong>èítaè o nieèo hrubší – zhruba <strong>na</strong> úrovni vreckových<br />

<strong>po</strong>èítaèov iPAQ. Na jeho horný panel sa tak<br />

okrem šachty pre kartu Secure Digital zmestil aj priestor<br />

pre kartu CompactFlash.<br />

VOBenchmark Názov Toshiba Toshiba<br />

2.0 [skóre] testu e310 e740<br />

CPU<br />

Graphics<br />

Floating Point<br />

Bitmaps BitBlt<br />

8,01<br />

114,3<br />

12,66<br />

150,37<br />

Integer<br />

Bitmaps StretchBlt<br />

15,46<br />

0,7<br />

26,94<br />

0,6<br />

Allocation 8,93 12,87<br />

Memory Fill 0,39 0,95<br />

Move 0,73 0,39<br />

Porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>meraných h<strong>od</strong>nôt pre m<strong>od</strong>el e310 a e740<br />

DIZAJN. Na hornom paneli sa <strong>na</strong>chádza konektor<br />

pre slúchadlá, dotykové pero, zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a<br />

dve LED. Prvá z nich sig<strong>na</strong>lizuje <strong>po</strong>kles kapacity<br />

batérií a druhá monitoruje prevádzku siete Wi-Fi.<br />

Na boku e740 je to tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie zvuku,<br />

<strong>na</strong>vigaèný prvok <strong>na</strong> listovanie v zoz<strong>na</strong>me a <strong>po</strong>rt <strong>na</strong><br />

IrDA komunikáciu. Zaujímavým prvkom <strong>po</strong>èítaèa<br />

e740 je vymenite¾ná batéria – ak idete <strong>na</strong> dlhšiu<br />

cestu, môete si prikúpi ve¾kokapacitnú batériu,<br />

ktorá vám p<strong>od</strong>¾a výrobcu vydrí <strong>na</strong> 22 h<strong>od</strong>ín nepretritej<br />

práce. Na sp<strong>od</strong>nom paneli tohto vreckového<br />

<strong>po</strong>èítaèa sa <strong>na</strong>chádza konektor <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie externého<br />

zdroja, <strong>po</strong>rt <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie synchronizaènej<br />

kolísky/rozširovacích zariadení, vypí<strong>na</strong>è pri<strong>po</strong>jenia<br />

do siete Wi-Fi a resetovacie tlaèidlo. Ako sme u<br />

uvádzali pri recenzii Toshiba e310, domnievame sa,<br />

e resetovacie tlaèidlo by malo by viac chránené<br />

proti náh<strong>od</strong>nému <strong>po</strong>tlaèeniu. Ak <strong>po</strong>èítaè niekomu<br />

<strong>na</strong> chví¾u <strong>po</strong>ièiate a ten „dobrák“ vám nechtiac<br />

stlaèí s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né tlaèidlo, vaše údaje sú preè.Ak ich<br />

nemáte synchronizované s <strong>po</strong>èítaèom, zadávate<br />

všetko znova.<br />

OVLÁDANIE. Na ovládanie slúi kombinácia dotykové<br />

pero – obrazovka, štyri tlaèidlá <strong>na</strong> prednom<br />

paneli s<strong>po</strong>lu s kombinovaným kurzorovým tlaèidlom.<br />

S<strong>po</strong>menutým tlaèidlami sa rýchlo dostanete<br />

k záz<strong>na</strong>mom o svojich <strong>na</strong>plánovaných stretnutiach,<br />

úlohám, kontaktom a <strong>na</strong>jèastejším aplikáciám.<br />

Operaèným systémom je Microsoft Pocket<br />

PC 2002, len pri<strong>po</strong>meòme, e tu nájdete aj vreckové<br />

verzie programov, ako sú MS Word alebo MS<br />

Excel. Na synchronizáciu so stolným <strong>po</strong>èítaèom<br />

slúi kolíska s pri<strong>po</strong>jením <strong>na</strong> <strong>po</strong>rt USB.<br />

DOPLNKY. K tomuto vreckovému <strong>po</strong>èítaèu si mô-<br />

ete prikúpi okrem beného príslušenstva <strong>na</strong>pr. aj<br />

rozširujúci m<strong>od</strong>ul, ktorý vám umoní zobrazi obraz<br />

z vreckového <strong>po</strong>èítaèa <strong>na</strong> monitore alebo <strong>na</strong><br />

spätnom projektore. Na prezentácie by vám tak<br />

<strong>na</strong>miesto notebooku mohol <strong>po</strong>staèova aj ove¾a<br />

menší a ¾ahší vreckový <strong>po</strong>èítaè. Aplikácia <strong>na</strong> konverziu<br />

prezentácií vytvorených v programe Microsoft<br />

PowerPoint do formátu vh<strong>od</strong>ného pre vreckový<br />

<strong>po</strong>èítaè sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> priloenom CD.<br />

Nájdete tu nieko¾ko kníh pre Microsoft Reader, program<br />

Adobe Acrobat Reader a p<strong>od</strong>.<br />

POZNATKY Z TESTOVANIA. Pri testovaní nás<br />

hlavne zaujímalo, ako sa <strong>na</strong> výkone prejaví nový<br />

procesor a grafická karta. Zo stránky samotného<br />

<strong>po</strong>èítaèového výkonu sme <strong>po</strong>uili testovaciu aplikáciu<br />

VOBenchmark (<strong>www</strong>.voscorp.com). Porov<strong>na</strong>ním<br />

výsledkov s vreckovým <strong>po</strong>èítaèom Toshiba e310<br />

sme zistili, e <strong>po</strong>èítaèový výkon <strong>na</strong>rástol, ale nie a<br />

tak, ako sme oèakávali. Konkrétne výsledky z testovacieho<br />

programu sú v tabu¾ke. Najväèšie zvýšenie<br />

je pri operáciách s celými èíslami – v tejto oblasti je<br />

zrýchlenie asi o 74 %. Nový procesor má <strong>na</strong>vyše<br />

úplne inú architektúru, ktorá mu umoòuje dosahova<br />

dobrý výkon pri nišej s<strong>po</strong>trebe elektrickej<br />

energie. Výrobca uvádza dobu prevádzky pri štandardnej<br />

batérii, vypnutej komunikácii Wi-Fi a<br />

vypnutom p<strong>od</strong>svietení displeja neuverite¾ných 7 a<br />

8 h<strong>od</strong>ín.<br />

My sme pri <strong>na</strong>šom testovaní síce ne<strong>po</strong>uívali<br />

sie Wi-Fi, ale mali sme zapnuté p<strong>od</strong>svietenie pri<br />

zadávaní údajov do <strong>po</strong>èítaèa. Ïalej sme <strong>po</strong>uívali<br />

<strong>po</strong>èítaè obèas – zhruba h<strong>od</strong>inu denne. Pri takomto<br />

reime sme dokázali <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie pracova asi<br />

5 dní. Pri<strong>po</strong>meòme, e <strong>na</strong>bíjanie batérie sa vykonáva<br />

automaticky <strong>po</strong> pri<strong>po</strong>jení <strong>na</strong> synchronizaènú<br />

kolísku – ak teda pracujete s <strong>po</strong>èítaèom denne<br />

a údaje si synchronizujete so stolným <strong>po</strong>èítaèom,<br />

o batérie sa príliš stara nemusíte.<br />

Zo stránky grafického výkonu pri vreckovom<br />

<strong>po</strong>èítaèi e740 dos závisí <strong>od</strong> toho, èi <strong>po</strong>uitá aplikácia<br />

je optimalizovaná <strong>na</strong> novú grafickú súpravu.<br />

Ak ide o štandardnú aplikáciu, dosiahnutý nárast<br />

grafického výkonu nie je dramatický – v priemere<br />

sme <strong>na</strong>merali zrýchlenie okolo 10 %. Pri <strong>na</strong>šom<br />

teste sme si však z internetu stiahli hru s optimalizáciou<br />

<strong>na</strong> novú grafickú kartu. Prehrávanie grafiky<br />

v tejto hre bolo ve¾mi plynulé a bez trhania.<br />

Dúfajme, e je len otázkou èasu, kedy bude <strong>na</strong><br />

trhu viacero aplikácií pripravených <strong>na</strong> novú hardvérovú<br />

výbavu. Myslíme si, e výrobca sa mohol<br />

doh<strong>od</strong>nú s niektorým pr<strong>od</strong>ucentom hier a takúto<br />

aplikáciu priloi do softvérového vybavenia. Mohol<br />

tak dobre demonštrova <strong>po</strong>tenciálny výkon<br />

<strong>po</strong>èítaèa.<br />

V hornej èasti je priestor pre karty CF, SD a MMC<br />

Zo stránky dizajnu sme boli s novým m<strong>od</strong>elom v<br />

p<strong>od</strong>state s<strong>po</strong>kojní. M<strong>od</strong>el e310 bol síce tenší a lepšie<br />

sa nosil vo vrecku košele, ale preferujeme skôr zabudovanú<br />

p<strong>od</strong>p,e Wi-Fi existuje aj alter<strong>na</strong>tívne vyhotovenie<br />

pre Bluetooth, resp. aj m<strong>od</strong>el bez bezdrôtovej<br />

komunikácie.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Doba prevádzky <strong>na</strong> batérie s<strong>po</strong>lu s vymenite¾nou batériou<br />

☺ Zabudovaná bezdrôtová komunikácia<br />

☺ P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra pre karty CF, SD a MMC<br />

☹ Zatia¾ chýbajú aplikácie optimalizované pre procesor<br />

a grafickú kartu<br />

Ce<strong>na</strong>: 35 490 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: HT Computers, a. s.<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Procesor: Intel XScale, 400 MHz<br />

Obrazovka: 3,5−palcová diagonála, typ TFT LCD, 240 × 320<br />

b<strong>od</strong>ov, 65 536 farieb, dotyková<br />

Grafická karta: ATI Imageon, 384 KB videoRAM, p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

rozlíšenie 800 × 600 cez rozširujúci m<strong>od</strong>ul <strong>na</strong> externý<br />

monitor v cene 1530 Sk bez DPH<br />

Kapacita pamäte RAM: 64 SDRAM, 32 MB Flash ROM<br />

Zvukový systém: 16−bit, stereovýstup <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

zabudovaný repr<strong>od</strong>uktor a mikrofón<br />

Komunikácia s okolím: Wi−Fi (alter<strong>na</strong>tívne Bluetooth), IrDA,<br />

pamäové karty SD a CF, <strong>po</strong>rt USB cez kolísku<br />

Batéria: Li−Ion, 1000 mAh, výdr do 8 h<strong>od</strong>ín<br />

Operaèný systém Microsoft Pocket PC 2002<br />

Rozmery (š × v × h): 125 × 80 × 16 mm<br />

Hmotnos: 185 g<br />

66 PC REVUE 9/2002

Externý disk s pri<strong>po</strong>jením <strong>po</strong>mocou USB<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

S<strong>po</strong>loènos ST Lab uviedla <strong>na</strong> trh konvertor USB<br />

– IDE p<strong>od</strong> názvom Y-252U – Pocket Hard Disk Drive.<br />

Ide o malú škatu¾ku, do ktorej umiestnite 2,5-<br />

palcový pevný disk (<strong>po</strong>uíva sa <strong>na</strong>pr. v notebookoch).<br />

Telo Y-252U je z kovovej zliatiny a je<br />

dostatoène pevné <strong>na</strong> to, aby ochránilo pevný disk<br />

pred <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>ením pri prenášaní.<br />

DIZAJN A PRIPOJENIE. Na prednom paneli<br />

Y-252U je umiestnený <strong>po</strong>rt pre kábel USB a <strong>na</strong>pájací<br />

konektor. Pokia¾ konvertor pri<strong>po</strong>jíte priamo k<br />

<strong>po</strong>rtu USB, <strong>po</strong>tom obyèajne <strong>po</strong>staèuje <strong>na</strong>pájanie<br />

priamo z <strong>po</strong>rtu USB. Ak však <strong>po</strong>uijete rozboèovaè<br />

(USB hub), <strong>po</strong>tom <strong>na</strong>pájanie z takéhoto <strong>po</strong>rtu<br />

nemusí <strong>po</strong>staèova a musíte <strong>po</strong>ui iný spôsob<br />

<strong>na</strong>pájania. Vtedy pre<strong>po</strong>jíte d<strong>od</strong>aným káblom <strong>po</strong>rt<br />

PS/2 z <strong>po</strong>èítaèa (<strong>po</strong>uíva sa <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie klávesnice<br />

alebo myši) so vstu<strong>po</strong>m <strong>na</strong> konvertore Y-252U.<br />

Tento <strong>po</strong>rt PS/2 však môete <strong>na</strong>ïalej <strong>po</strong>ui <strong>na</strong><br />

pri<strong>po</strong>jenie myši alebo klávesnice k <strong>po</strong>èítaèu. Rov<strong>na</strong>ko<br />

sa externý spôsob <strong>na</strong>pájania musí <strong>po</strong>ui pri<br />

niektorých ty<strong>po</strong>ch pevných diskov s väèším <strong>od</strong>berom.<br />

Prenášaný Doba Prenosová<br />

Spôsob objem prenosu rýchlos<br />

pri<strong>po</strong>jenia údajov [m:s] [KB/s]<br />

USB 1.1 9:58 985<br />

5,75 MB<br />

USB 2.0 0:58 10152<br />

USB 1.1 44:02 949<br />

2,39 GB<br />

USB 2.0 04:01 10399<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je efektné koenkové puzdro,<br />

do ktorého si okrem Y-252U môete umiestni<br />

aj vizitky alebo platobné karty. V puzdre je<br />

vyhradený priestor aj <strong>na</strong> pre<strong>po</strong>jovací kábel. V d<strong>od</strong>ávke<br />

sa <strong>na</strong>chádza ešte predlovací USB kábel,<br />

integrovaný s <strong>na</strong>pájacím káblom, a skrutky, ktorými<br />

sa predný panel pevne pri<strong>po</strong>jí k veku zariadenia.<br />

INŠTALÁCIA. Y-252U p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje operaèný systém<br />

Microsoft Windows 98/2000 a XP. Operaèný<br />

systém Microsoft Windows XP obsahuje zabudované<br />

ovládaèe pre opisované zariadenie, pre ostatné<br />

systémy sa d<strong>od</strong>ávajú ovládaèe <strong>na</strong> CD médiu.<br />

Hardvérová inštalácia je hotová za pár sekúnd<br />

– obyèajne <strong>po</strong>staèuje pre<strong>po</strong>ji káblom <strong>po</strong>èítaè<br />

a Y-252U. Indikátor <strong>na</strong> prednom paneli Y-252U sa<br />

rozsvieti zelenou farbou a externý disk môete <strong>po</strong>uíva.<br />

Uvidíte ho v <strong>po</strong>loke Môj <strong>po</strong>èítaè, ako keby<br />

šlo o interný pevný disk. Pri zápise alebo èítaní údajov<br />

svieti indikátor <strong>na</strong>lto.<br />

Iko<strong>na</strong> v stavovou riadku systému Windows<br />

sig<strong>na</strong>lizuje pripravenos <strong>na</strong> prevádzku a súèasne<br />

môete <strong>po</strong>mocou nej pevný disk vyradi z prevádzky.<br />

TESTUJEME. Y-252U p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje <strong>po</strong>rt USB vo<br />

verzii 2.0 (teoretická rýchlos 480 MB/s), èo zaistí<br />

dostatoènú rýchlos prenosu údajov. Pri <strong>na</strong>šich<br />

skúškach sme pri<strong>po</strong>jili Y-252U k <strong>po</strong>èítaèu cez <strong>po</strong>rt<br />

USB 2.0 i USB 1.1. Doby <strong>po</strong>trebné <strong>na</strong> prenos údajov<br />

i pre<strong>po</strong>èítané rýchlosti dátových tokov sú uvedené<br />

v tabu¾ke. Ako z nej vyplýva, doby <strong>po</strong>trebné <strong>na</strong><br />

prenos údajov v prípade <strong>po</strong>uitia <strong>po</strong>rtu USB 2.0 sú<br />

takmer 10-násobne kratšie, ne je to v prípade<br />

USB 1.1. V prípade <strong>po</strong>rtu USB 1.1 sme tak dosiahli<br />

rýchlos okolo 960 KB/s, zatia¾ èo s <strong>po</strong>rtom USB<br />

2.0 je to a okolo 10 300 KB/s.<br />

Ešte pri<strong>po</strong>meòme, e <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi, kam sme prenášali<br />

údaje, sme mali pri<strong>po</strong>jený pevný disk s<br />

rýchlosou 7200 ot./min. a do zariadenia Y-252U<br />

sme vloili pevný disk <strong>od</strong> firmy IBM s kapacitou<br />

30 GB a rýchlosou otáèania 4200 ot./min. Na<br />

<strong>po</strong>èítaèi sme mali <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém<br />

Windows XP a oba disky boli formátované p<strong>od</strong><br />

systémom NTFS.<br />

Poèas testovania sme si uvedomili dôleitú<br />

skutoènos. Aby ste s diskom mohli pracova,<br />

musí by formátovaný v takom istom systéme,<br />

v akom je formátovaný systémový disk. To môe<br />

by problém, ak <strong>na</strong>pr. plánujete prenáša údaje<br />

medzi <strong>po</strong>èítaèmi s operaèným systémom Windows<br />

98 a Windows 2000/XP. Ak máte systémový<br />

disk v operaènom systéme formátovaný p<strong>od</strong><br />

starším systémom FAT a externý disk je v súborovom<br />

systéme NTFS, <strong>po</strong>tom údaje <strong>na</strong> externý<br />

disk neprenesiete. Tento fakt, prir<strong>od</strong>zene, nie je<br />

chybou recenzovaného zariadenia – problém je<br />

systémového charakteru.<br />

ZÁVER. Y-252U je zariadenie, ktoré vám môe<br />

<strong>po</strong>môc pri prenose hlavne ve¾kého objemu dát<br />

medzi viacerými <strong>po</strong>èítaèmi. Musíte si však by<br />

istí, e <strong>na</strong> obidvoch <strong>po</strong>èítaèoch je inštalovaný<br />

rov<strong>na</strong>ký súborový systém. Asi <strong>na</strong>jjedn<strong>od</strong>uchšia<br />

je situácia, ak <strong>po</strong>uívate operaèný systém Windows<br />

XP – nemusíte so sebou nosi CD médium<br />

s ovládaèmi. Ïalším <strong>po</strong>uèením je, e ak si mô-<br />

ete vybra, tak sa pri konfigurácii vášho <strong>po</strong>èítaèa<br />

urèite rozh<strong>od</strong>nite pre <strong>po</strong>rt USB 2.0 – oplatí<br />

sa to. Pri<strong>po</strong>meòme, e rozširovacia karta so<br />

štyrmi <strong>po</strong>rtmi USB 2.0 dnes stojí okolo 750 Sk<br />

bez DPH.<br />

-om-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Pri<strong>po</strong>jenie: USB 2.0<br />

Monos <strong>po</strong>uitia pevného disku s výškou: <strong>od</strong> 9 <strong>po</strong> 12 mm<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra operaèného systému: Windows 98/2000/XP<br />

Èi<strong>po</strong>vá súprava: Scanlogic SL11R−JDE<br />

Rozmery: 125 × 75 × 12 mm<br />

Maximál<strong>na</strong> s<strong>po</strong>treba: 5 W (závisí <strong>od</strong> pevného disku)<br />

Ce<strong>na</strong>: 1890 Sk bez DPH (bez pevného disku)<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: AGEM

H A R D W A R E<br />

Dell Latitude C840<br />

Dell Latitude C840 osloví <strong>po</strong>uívate¾ov <strong>na</strong>jmä kvalitným LCD displejom<br />

s vysokým rozlíšením, samozrejmosou je výkonný mikroprocesor<br />

a grafika èi prítomnos mechaniky kombo.<br />

Najvyšším m<strong>od</strong>elom v rade notebookov Latitude s<strong>po</strong>loènosti<br />

Dell je m<strong>od</strong>el C840. Tento high-end notebook<br />

je urèený nároèným p<strong>od</strong>nikovým <strong>po</strong>uívate¾om.<br />

KONFIGURÁCIA. P<strong>od</strong>robné informácie o konfigurácii<br />

nájdete v tabu¾ke, <strong>na</strong> tomto mieste sa sústredíme<br />

iba <strong>na</strong> to <strong>na</strong>jp<strong>od</strong>statnejšie. Základom je mikroprocesor<br />

Intel Pentium 4-M (1,8 GHz), èi<strong>po</strong>vá súprava Intel<br />

845MP a operaèná pamä DDR s kapacitou 128 MB,<br />

ktorú však mono rozšíri a <strong>na</strong> 1 GB. Pevný disk s<br />

kapacitou 20 GB je vybavený rozhraním ATA/100 a<br />

samozrejmosou v tejto kategórii je kombo mechanika<br />

(DVD, CD-RW). Disketová jednotka sa d<strong>od</strong>áva ako<br />

volite¾né príslušenstvo, prièom v rov<strong>na</strong>kom vyhotovení<br />

je moné získa aj druhý pevný disk èi mechaniku<br />

CD-ROM, CD-RW alebo DVD.<br />

Základom grafického systému je èip GeForce4 Go<br />

440, doplnený 64 MB pamäte. TFT displej má uhloprieèku<br />

15" a p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

zobrazenie v rozlíšení<br />

UXGA, teda 1600 ×<br />

1200 b<strong>od</strong>ov, èo je v súèasnosti pri notebookoch maximum.<br />

Samozrejmosou je nielen integrácia výstupu<br />

VGA, ale aj S-Video.<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca Acer Dell<br />

M<strong>od</strong>el TravelMate 623XC Latitude C840<br />

Mikroprocesor Intel Pentium 4−M 1,6 GHz Intel Pentium 4−M 1,8 GHz<br />

Èi<strong>po</strong>vá súprava ALi M1671/M1535+ Intel i845MP<br />

Pamä d<strong>od</strong>aná/max./typ 256 MB/1 GB/DDR 128 MB/1 GB/DDR<br />

Displej 14,1" TFT, 1024 × 768 15" TFT, 16 000 × 1200<br />

Videosystém nVidia GeForce2 Go 100/16 MB DDR/RAM nVidia GeForce4 Go 440/64 MB DDR/RAM<br />

Pevný disk 20 GB/ATA 100 20 GB/ATA 100<br />

CD−ROM/DVD Combo (DVD−CD/R−CD/RW−CD−ROM)/interná/ Combo (DVD−CD/R−CD/RW−CD−ROM)/interná /<br />

8× − 8× − 8× − 24× 8× − 8× − 8× − 24×<br />

Disketová mechanika M<strong>od</strong>ul M<strong>od</strong>ul/externá<br />

Audiosystém SB kompatibilný (ALi) SB kompatibilný (ESS Maestro)<br />

Sloty PC Card (1 × typ II), SmartCard PC Card (2 × typ II, 1 × typ III)<br />

Rozhrania sériové, paralelné, VGA, 2× USB, PS/2, sériové, paralelné, VGA, 2× USB, PS/2,<br />

Fast IrDA, S−Video, IEEE 1394 Fast IrDA, S−Video, IEEE 1394<br />

Komunikácia 10/100Base−T, M<strong>od</strong>em 56Kb 10/100Base−T, M<strong>od</strong>em 56Kb<br />

Softvér v cene OS (W XP Professio<strong>na</strong>l), DVD prehrávaè, Antivirus OS (W 2000 Professio<strong>na</strong>l, W XP Home<br />

Edition, W XP Professio<strong>na</strong>l), DVD prehrávaè<br />

Špeciál<strong>na</strong> výbava Systémový konektor C/Dock<br />

Volite¾ne WLAN, InviLink (dia¾kové ovládanie) WLAN<br />

Rozmery (w × d × h) 326 × 265 × 35 mm 331 × 276 × 44,5 mm<br />

Hmotnos 2,54 kg 3,59 kg<br />

Batéria<br />

LiIon / 59 WhSmart LiIon / 4800 mAh/ s LED indikáciou<br />

Záruka 3 roky 3 roky<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

V tejto kategórii notebookov je zatia¾ samozrejmosou<br />

integrácia všetkých rozhraní, a tak <strong>na</strong><br />

òom nájdeme konektory sériového a paralelného<br />

rozhrania, <strong>po</strong>rt PS/2, dvojicu<br />

<strong>po</strong>rtov USB, FIR (Fast InfraRed), dvojicu<br />

slotov PC Card a konektor <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

docking station. Novinkou je implementácia<br />

<strong>po</strong>rtu FireWire.<br />

Komunikaèné rozhrania sú v štandardnej d<strong>od</strong>ávke<br />

iba dve: 56 K m<strong>od</strong>em a sieová karta Fast Ethernet<br />

10/100 Mb. Pri niektorých z<strong>na</strong>èkách štandardne d<strong>od</strong>ávaný<br />

m<strong>od</strong>ul WLAN je v prípade pr<strong>od</strong>uktu Dellu za<br />

príplatok. V notebookoch <strong>na</strong> p<strong>od</strong>nikové vyuitie, samozrejme,<br />

nesmie chýba systémová zbernica umoòujúca<br />

pri<strong>po</strong>jenie docking station, Dell ju <strong>na</strong>zýva<br />

C/Dock. Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon akumulátor<br />

s kapacitou 4800 mAh a sieový zdroj.<br />

VÝKON. Kompletné výsledky, ktoré Latitude C840<br />

dosiahol v testoch, nájdete v rebríèku high-end notebookov.<br />

Vcelku mono <strong>po</strong>veda, e výkon z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

konfigurácii notebooku. Vo svojej kategórii<br />

predstavuje notebook z výkonnostnej stránky špièku<br />

v oblasti 3D grafiky. Dobre si <strong>po</strong>èí<strong>na</strong>l aj v testoch<br />

zameraných <strong>na</strong> výdr pri <strong>na</strong>pájaní z batérií, v ktorých<br />

je <strong>na</strong>jlepším high-end notebookom s mikroprocesorom<br />

Intel Pentium 4-M.<br />

ZÁVER. Dell Latitude C840 je high-end notebook,<br />

ktorý <strong>po</strong>núka <strong>po</strong>uívate¾ovi výborný výkon, dostatoènú<br />

výdr pri práci <strong>na</strong> batérie a kvalitné zobrazenie.<br />

Samozrejmosou je monos vyuíva docking<br />

station èi doplni notebook o druhú batériu. Príjemnou<br />

správou pre <strong>po</strong>uívate¾ov je štandardná<br />

záruka v trvaní troch rokov, ktorú iní pr<strong>od</strong>ucenti<br />

<strong>po</strong>skytujú iba za príplatok.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Vyváenos konfigurácie<br />

☹ Hmotnos<br />

Ce<strong>na</strong>: 122 000 Sk bez DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: Zero, s<strong>po</strong>l. s r. o.<br />

68 PC REVUE 9/2002

Acer TravelMate 632XC<br />

Acer TravelMate 632XC je notebook urèený <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>sadenie v p<strong>od</strong>nikoch, hlavnou prednosou je jeho<br />

„bezpeènostná výbava“ a v tejto kategórii celkom<br />

isto aj ce<strong>na</strong>.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

M<strong>od</strong>elový rad TravelMate je v <strong>po</strong>nuke Aceru <strong>po</strong>merne<br />

široký. M<strong>od</strong>ely 632 patria k tým výkonnejším a lepšie<br />

vybaveným, prièom vyššie sú v <strong>po</strong>nuke tejto s<strong>po</strong>loènosti<br />

iba m<strong>od</strong>ely 634 a 741. Z <strong>po</strong>zície testovaného<br />

m<strong>od</strong>elu v <strong>po</strong>nuke s<strong>po</strong>loènosti vyplýva aj cie¾ová skupi<strong>na</strong><br />

jeho <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorá zahàòa p<strong>od</strong>nikových<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov <strong>po</strong>adujúcich vysokovýkonný systém.<br />

KONFIGURÁCIA. Základom tohto m<strong>od</strong>elu je mikroprocesor<br />

Intel Pentium 4-M s pracovnou frekvenciou<br />

1,6 GHz a 512 KB L2 cache, vybavený p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou<br />

technológie Enhanced Intel SpeedStep. Systémová<br />

zbernica pracuje <strong>na</strong> frekvencii 400 MHz a<br />

èi<strong>po</strong>vá súprava ALi (ktorá je kombináciou èi<strong>po</strong>v<br />

M1671 a M1535+) p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje pamäte SDRAM do<br />

maximálnej kapacity 1 GB, prièom v štandardnej<br />

d<strong>od</strong>ávke je notebook vybavený 256 MB pamäte.<br />

Diskový subsystém štandardne obsahuje 20 GB<br />

pevný disk ATA/100 a kombo mechaniku (DVD, CD-<br />

RW). Disketová jednotka sa d<strong>od</strong>áva iba ako volite¾né<br />

príslušenstvo a umoòuje zasunutie do rov<strong>na</strong>kej<br />

šachty ako kombo mechanika.<br />

Radikál<strong>na</strong> zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stala v grafickom subsystéme,<br />

kde èip <strong>od</strong> ATI vystriedal GeForce2 Go 100 <strong>od</strong><br />

s<strong>po</strong>loènosti nVidia, doplnený 16 MB pamäte DDR.<br />

Zobrazenie zabezpeèuje TFT displej s uhloprieèkou<br />

14,1", ktorý pracuje v <strong>na</strong>tívnom rozlíšení 1024 ×<br />

768 b<strong>od</strong>ov.<br />

Acer aj v tomto m<strong>od</strong>eli zachováva p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru všetkých<br />

rozhraní, a tak <strong>na</strong> òom nájdeme konektory<br />

paralelného a sériového rozhrania, PS/2, dvojicu<br />

<strong>po</strong>rtov USB, FIR (Fast InfraRed), dvojicu slotov PC<br />

Card a konektor <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie docking station. Novinkami<br />

sú dva <strong>po</strong>rty USB a <strong>po</strong>rt FireWire.<br />

Pri notebookoch, ktoré majú <strong>na</strong>hradi kancelárske<br />

<strong>po</strong>èítaèe, je samozrejmosou integrácia sieových a<br />

komunikaèných rozhraní. Pri tomto m<strong>od</strong>eli to z<strong>na</strong>mená<br />

56 K m<strong>od</strong>em a sieovú kartu Fast Ethernet 10/<br />

100 Mb. V prípade záujmu je moné notebook doplni<br />

aj m<strong>od</strong>ulom WLAN. Napájanie zabezpeèuje LiIon akumulátor<br />

s kapacitou 7200 mAh a sieový zdroj.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je predinštalovaný operaèný<br />

systém Windows XP Professio<strong>na</strong>l a široká škála aplikácií<br />

(Notebook Ma<strong>na</strong>ger, Launch Ma<strong>na</strong>ger, Norton<br />

Antivirus, PlatinumSecret, PlatinumPAS, Platinum-<br />

Secure, PlatinumKey, PowerDVD a NTI CD Maker).<br />

VÝKON. Doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o výkonnosti vám <strong>po</strong>skytne<br />

rebríèek high-end notebookov. Azda jediným<br />

hendike<strong>po</strong>m tohto notebooku v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s<br />

ostatnými novo zaradenými m<strong>od</strong>elmi v rebríèku je<br />

niší výkon mikroprocesora, ktorý pramení z jeho<br />

nišej pracovnej frekvencie, prièom výkon úplne<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá konfigurácii notebooku. Rov<strong>na</strong>ko mono<br />

h<strong>od</strong>noti aj výdr pri <strong>na</strong>pájaní z batérií.<br />

ÏALŠIE VARIANTY. V <strong>po</strong>nuke Aceru sú s<strong>po</strong>lu<br />

štyri m<strong>od</strong>ely radu TravelMate 632. Okrem <strong>na</strong>mi testovaného<br />

sú to ešte m<strong>od</strong>ely nesúce doplnkové oz<strong>na</strong>èenie<br />

XV (miesto kombo mechaniky je vybavený<br />

obyèajnou DVD-ROM a je o 6000 Sk lacnejší ako<br />

m<strong>od</strong>el XC), LV (rov<strong>na</strong>ko s mechanikou DVD-ROM a<br />

15" LCD displejom, je o 2000 Sk drahší ne m<strong>od</strong>el<br />

XC) a LV (dis<strong>po</strong>nuje 15" LCD displejom a je o 10 000<br />

Sk drahší <strong>od</strong> m<strong>od</strong>elu XC).<br />

ZÁVER. Aceru sa <strong>na</strong> notebookovom trhu v ostatnom<br />

období darí. Tajomstvo úspechu s<strong>po</strong>èíva vo vyváenom<br />

výkone a p<strong>od</strong>¾a môjho názoru pri notebookoch<br />

vyššej kategórie, urèených <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v<br />

p<strong>od</strong>nikovej sfére, aj u iných výrobcov iba ve¾mi zriedka<br />

vídanej bezpeènostnej výbave notebookov. Nezanedbate¾nú<br />

úlohu celkom isto zohráva aj priaznivá cenová<br />

<strong>po</strong>litika, ktorá sa prejavila aj pri tomto m<strong>od</strong>eli.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Výkon/ce<strong>na</strong><br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 91 990 Sk bez DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: Acer CZ, Euromedia<br />

Peter Orviský<br />

Rebríèek high−end notebookov<br />

High−end notebooky<br />

Výrobca Acer Dell Toshiba Compaq HP<br />

M<strong>od</strong>el TravelMate 632XC Latitude C840 Tecra 9100−100 Evo N600c OmniBook 6100<br />

Testované PCR 9/2002 PCR 9/2002 PCR 7/2002 PCR 5/2002 PCR 2/2002<br />

WinBench 99 CPUmark 83,3 101,0 107,0 77,8 105,0<br />

WinBench 99 FPUmark 4670 5500 5850 4350 6140<br />

Business Disk WinMark 99 1820 4540 5790 4920 4810<br />

Busines Graphics WinMark 99 329 512 307 407 523<br />

High−End Disk WinMark 99 7490 11 700 18 500 13 300 11 400<br />

High−End Graphics WinMark 768 972 687 767 1030<br />

3Dmark 2000 2808 7683 2108 3122 3392<br />

Battery Mark Life Test 2:18 2:59 2:05 3:42 4:21<br />

Battery Mark Conditioning Run 1:59 2:10 1:43 2:59 3:42<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 91 990 122 000 159 990 107 900 129 900

H A R D W A R E<br />

Toshiba Satellite 5100−603<br />

Satellite 5100 je zhmotnením<br />

s<strong>na</strong> kadého <strong>po</strong>uívate¾a, ktorý túi aj<br />

<strong>na</strong> cestách <strong>po</strong> výkonnom <strong>po</strong>èítaèi, schopnom<br />

plnoh<strong>od</strong>notnej práce s multimédiami, prièom <strong>na</strong>še<br />

tvrdenie sa netýka iba konfigurácie, ale aj softvéru,<br />

ktorý sa s týmto m<strong>od</strong>elom štandardne d<strong>od</strong>áva.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

S<strong>po</strong>loènos Toshiba inovuje notebooky so eleznou<br />

pravidelnosou, a tak sa tento rok u <strong>po</strong> druhý raz<br />

objavuje inovácia aj v rade Satellite, ktorý s<strong>po</strong>loènos<br />

<strong>po</strong> novom prezentuje ako rad výkonných multimediálnych<br />

notebookov <strong>na</strong> všeobecné <strong>po</strong>uitie.<br />

Pri <strong>po</strong>h¾ade <strong>na</strong> nový m<strong>od</strong>el je jasné, kam patrí.<br />

Svojmu predch<strong>od</strong>covi akoby z oka vypadol. Rov<strong>na</strong>ké<br />

je us<strong>po</strong>riadanie mechanických èastí i farebná<br />

kombinácia tmavom<strong>od</strong>rej metalízy a èiernej. Ïalšia<br />

zme<strong>na</strong> sa týka touchpadu. Ten sa síce do tohto radu<br />

dostal u v predchádzajúcom m<strong>od</strong>eli, tentoraz<br />

však Toshiba siahla <strong>po</strong> riešení oz<strong>na</strong>èenom cPad, o<br />

ktorom si <strong>po</strong>vieme viac. Zachované ostali všetky<br />

úspešné kom<strong>po</strong>nenty z predošlého m<strong>od</strong>elu Satellite,<br />

ako aj panel <strong>na</strong> autonómne ovládanie CD a DVD<br />

prehrávaèa s LCD displejom. Ten bol <strong>na</strong>vyše v novom<br />

m<strong>od</strong>eli „doplnený“ o dia¾kové ovládanie. V úlohe<br />

repr<strong>od</strong>uktorov je opä <strong>po</strong>uitý mikrosystém s<strong>po</strong>loènosti<br />

Harman/Kardon, ktorému zdatne sekunduje<br />

kvalitná zvuková karta Yamaha, medzi zvláštnosti<br />

notebookov patrí aj digitálny výstup, audiovýstup,<br />

tentoraz Dolby Digital AC3.<br />

KONFIGURÁCIA. P<strong>od</strong>robné informácie o konfigurácii<br />

uvádzame v tabu¾ke, take <strong>na</strong> tomto mieste<br />

iba struène. Mikroprocesor Intel Pentium 4-M pracuje<br />

<strong>na</strong> frekvencii 1,9 GHz a je doteraz <strong>na</strong>jrýchlejším<br />

notebookovým mikroprocesorom, aký sme<br />

testovali. U v základnej konfigurácii je systém vybavený<br />

maximálnym moným mnostvom pamäte<br />

(512 MB) DDR. Diskový subsystém obsahuje rýchly<br />

60 GB pevný disk s rozhraním ATA/100, kombo mechaniku<br />

a 3,5" disketovú jednotku, ktorá je externá<br />

a pripája sa prostredníctvom <strong>po</strong>rtu USB. Grafický subsystém<br />

je zaloený <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšom mobilnom èipe<br />

s<strong>po</strong>loènosti nVidia GeForce4 Go 440, ktorý je doplnený<br />

64 MB videopamäte. TFT displej s uhloprieèkou<br />

15" p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje zobrazenie v rozlíšeniach do<br />

1600 × 1200 b<strong>od</strong>ov, <strong>na</strong> externom monitore je dokonca<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované aj rozlíšenie 2048 × 1536 b<strong>od</strong>ov!<br />

K dis<strong>po</strong>zícii je nielen výstup VGA, ale aj výstup<br />

kom<strong>po</strong>zitného videosignálu.<br />

Diskový subsystém obsahuje pevný disk s kapacitou<br />

60 GB, takzvanú kombo mechaniku (kombinácia<br />

DVD a CD-RW). K dis<strong>po</strong>zícii je aj disketová<br />

mechanika, ale „iba“ v externom vyhotovení, ktorá<br />

sa k notebooku pripája prostredníctvom <strong>po</strong>rtu USB.<br />

Keï sme pri rozhraniach, Satellite dis<strong>po</strong>nuje iba<br />

tými novšími – 3× USB, FireWire a Fast IrDA.<br />

P<strong>od</strong>obne ako predchádzajúce m<strong>od</strong>ely aj tento je<br />

vybavený slotmi pre pamäové karty SmartMedia<br />

a SD Card a nechýba ani dvojica slotov PC Card.<br />

Z <strong>po</strong>h¾adu komunikaèných rozhraní je Satellite<br />

5100 <strong>na</strong> dnešné <strong>po</strong>mery vybavený <strong>na</strong>dštandardne,<br />

okrem zvyèajného m<strong>od</strong>emu a klasickej sieovej karty<br />

je v òom toti zabudovaný aj adaptér Bluetooth<br />

a WLAN (v Toshibe klasicky oz<strong>na</strong>èovaný WiFi).<br />

Aj pri tomto m<strong>od</strong>eli Toshiby sú samozrejmosou<br />

dokumenty o schválení implementovaných rozhraní<br />

pre prevádzku v SR (homologizácie, certifikáty<br />

a rozh<strong>od</strong>nutia Ministerstva zdravotníctva SR).<br />

Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon akumulátor<br />

s kapacitou 4000 mAh a sieový zdroj, ktorý,<br />

samozrejme, umoòuje aj <strong>na</strong>bíjanie batérie (pri zapnutom<br />

i vypnutom notebooku).<br />

PROGRAMOVÉ VYBAVENIE. Satellite 5100-306 je<br />

d<strong>od</strong>ávaný s operaèným systémom Windows XP<br />

Home Edition, ktorý je doplnený bohatým balíkom<br />

programového vybavenia, <strong>po</strong>krývajúcim<br />

základné oblasti pred<strong>po</strong>kladaného <strong>na</strong>sadenia.<br />

Tradiènou výbavou je v tomto rade balík kancelárskych<br />

aplikácií Microsoft Works Suite, tentoraz v<br />

<strong>na</strong>jnovšej verzii 2002. Samozrejmosou je aj balík<br />

Rebríèek výkonných notebookov<br />

Výkonné notebooky<br />

Výrobca Toshiba HP Toshiba MicroBook Umax<br />

M<strong>od</strong>el Satellite 5100 OmniBook xt6200 SatellitePro 6100 950 − 355V1 4200<br />

Testované PCR 9/2002 PCR 9/2002 PCR 6/2002 PCR 5/2002 PCR 3/2002<br />

WinBench 99 CPUmark 118,0 102 106,0 95,3 95,0<br />

WinBench 99 FPUmark 6490 5870 5820 6180 5470<br />

Business Disk WinMark 99 5060 3390 5920 4620 651<br />

Busines Graphics WinMark 99 566 311 458 265 299<br />

High−End Disk WinMark 99 16 000 10 900 18 700 12 500 5310<br />

High−End Graphics WinMark 1090 668 762 862 743<br />

3Dmark 2000 7617 2908 5693 1584 3740<br />

Battery Mark − Life Test 1:49 2:36 2:10 2:05 3:49<br />

Battery Mark − Conditioning Run 1:27 1:42 1:36 1:15 2:54<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 165 990 141 170 169 990 77 990 155 880<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujúci <strong>na</strong>pa¾ovanie CD-R a CD-RW diskov,<br />

ktorý p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje zálohovanie údajov, vytváranie<br />

údajových a hudobných CD. Aplikácia SoftSynthesizer<br />

S-ZXG50, ktorá sprístupní vytváranie MIDI<br />

hudobných súborov, <strong>po</strong>teší tvorcov multimédií.<br />

Najnetradiènejším softvérovým doplnkom z výbavy<br />

Satellite 5100 je program Pa<strong>na</strong>sonic MotionDV<br />

Studio 3, s <strong>po</strong>mocou ktorého sa z notebooku stane<br />

plnoh<strong>od</strong>notná striòa <strong>na</strong> spracovanie digitálneho<br />

videa.<br />

VÝKON. Výkon notebooku je skutoène vysoký, èo<br />

sme s oh¾adom <strong>na</strong> jeho konfiguráciu oèakávali. P<strong>od</strong>robné<br />

výsledky z jednotlivých testovacích programov<br />

nájdete v rebríèku výkonných notebookov.<br />

Excelentný je výkon mikroprocesora i grafiky, troška<br />

slabší je výkon diskového subsystému. Slabinou<br />

tohto notebooku je z <strong>po</strong>h¾adu výkonnosti iba<br />

dåka práce <strong>na</strong> batérie, ktorá je momentálne v rebríèku<br />

výkonných notebookov <strong>na</strong>jkratšia. Aj tak<br />

však Satellite <strong>po</strong>skytne <strong>po</strong>uívate¾ovi takmer dve<br />

h<strong>od</strong>iny práce mimo dosahu elektrického rozv<strong>od</strong>u.<br />

Vïaka celkovej vyváenosti výkonu jednotlivých<br />

kom<strong>po</strong>nentov je notebook vh<strong>od</strong>nou náhradou<br />

stolného <strong>po</strong>èítaèa pri práci s multimédiami.<br />

ZÁVER. Toshiba Satellite 5100-306 predstavuje svojou<br />

konfiguráciou, doplnkami a softvérom, ktoré<br />

sú súèasou štandardnej d<strong>od</strong>ávky, výborné riešenie<br />

pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí chcú mobilný <strong>po</strong>èítaè s vysokým<br />

výkonom a nechcú sa ani <strong>na</strong> cestách vzda<br />

monosti pracova s multimédiami. Okrem osvedèených<br />

kom<strong>po</strong>nentov, ako sú výkonný mikroprocesor,<br />

grafika, ve¾ký displej s vysokým rozlíšením, dostatoèná<br />

kapacita pevného disku, kvalitná zvuková karta a<br />

repr<strong>od</strong>uktory, prichádza tento m<strong>od</strong>el aj so zaujímavými<br />

doplnkami v p<strong>od</strong>obe dia¾kového ovládania èi<br />

touchpadu cPad s integrovaným dotykovým displejom.<br />

Jedinou slabšou èasou je batéria, ktorá pri extrémne<br />

výkonných kom<strong>po</strong>nentoch vystaèí iba <strong>na</strong><br />

necelé dve h<strong>od</strong>iny prevádzky, a tak by sa mono<br />

konštruktéri v Toshibe mohli zamyslie <strong>na</strong>d zvýšením<br />

jej kapacity.<br />

Ce<strong>na</strong> tohto prístroja síce presahuje 150 000 Sk,<br />

ale pri zoh¾adnení jeho konfigurácie, výkonu, doplnkov<br />

a programového vybavenia ju môeme <strong>po</strong>vaova<br />

za primeranú.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výbava<br />

☹ Dåka práce <strong>na</strong> batériu<br />

Ce<strong>na</strong>: 165 990 Sk bez DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: HT Computers<br />

cPad je výnimoèný touchpad,<br />

vïaka implementácii<br />

touchscreen LCD<br />

displeja vám <strong>na</strong>hradí<br />

nielen preddefinované<br />

klávesy, ale <strong>na</strong>príklad<br />

aj kalkulaèku!<br />

70 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

HP Omnibook xt 6200<br />

Hewlett-Packard Omnibook xt 6200 síce nie je zostavený<br />

z momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejších kom<strong>po</strong>nentov,<br />

nároèný <strong>po</strong>uívate¾ v òom však získava doko<strong>na</strong>le<br />

zladený stroj, ktorý úplne <strong>po</strong>kryje jeho <strong>po</strong>iadavky.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

V letnej várke noviniek predstavila s<strong>po</strong>loènos Hewlett-Packard<br />

nové m<strong>od</strong>ely notebookov, zaloené <strong>na</strong><br />

mikroprocesore Intel Pentium 4-M. Z noviniek v radoch<br />

XE3 a Omnibook xt a vt sme ako prví mali monos<br />

otestova Omnibook xt 6200 F5386J, ktorý je <strong>na</strong>jvyšším<br />

m<strong>od</strong>elom v rade Omnibook xt.<br />

KONFIGURÁCIA. Mikroprocesor Intel Pentium 4-M<br />

pracuje <strong>na</strong> frekvencii 1,8 GHz, v základnej konfigurácii<br />

je vybavený 512 MB operaènej pamäte DDR, ktorú<br />

mono rozšíri a <strong>na</strong> 2 GB. Diskový subsystém obsahuje<br />

30 GB pevný disk s rozhraním ATA/100 a kombo<br />

mechaniku. Grafický subsystém je zaloený <strong>na</strong> èipe<br />

Mobility Radeon <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènosti ATI, ktorý je doplnený<br />

32 MB videopamäte. Keïe ide o m<strong>od</strong>el vybavený TFT<br />

displejom s uhloprieèkou 15", je veko displeja vyrobené<br />

z horèíkovej zliatiny. Displej môe pracova v maximálnom<br />

rozlíšení 1400 × 1050 b<strong>od</strong>ov. Samozrejmos-<br />

ou je vybavenie výstu<strong>po</strong>m VGA i výstu<strong>po</strong>m kom<strong>po</strong>zitného<br />

videosignálu. Pri <strong>po</strong>h¾ade <strong>na</strong> zadný panel<br />

notebooku je zrejmé, e patrí do vyššej triedy, dis<strong>po</strong>nuje<br />

toti aj staršími rozhraniami, konkrétne paralelným<br />

<strong>po</strong>rtom, sériovým <strong>po</strong>rtom, <strong>po</strong>rtom PS/2, dvojicou<br />

<strong>po</strong>rtov USB, Fast IrDA. Samozrejmosou je integrácia<br />

dvojice slotov PC Card. Bohatá je aj komunikaèná<br />

výbava notebooku. V duchu aktuálnych trendov v nej<br />

toti nie je iba zvyèajný 56 kb/s m<strong>od</strong>em a 10/100 Mb<br />

Ethernet, ale aj adaptér pre bezdrôtovú sie WLAN.<br />

Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon akumulátor<br />

s kapacitou 3400 mAh a sieový zdroj, ktorý umoòuje<br />

aj <strong>na</strong>bíjanie batérie (pri zapnutom i vypnutom<br />

notebooku). Za zmienku stoja krátke <strong>na</strong>bíjacie èasy.<br />

PROGRAMOVÉ VYBAVENIE. Súèasou d<strong>od</strong>ávky Omnibooku<br />

je operaèný systém Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />

Edition (alter<strong>na</strong>tívne Windows 2000). V d<strong>od</strong>ávke<br />

sú aj ïalšie utility: MusicMatch Jukebox (CD a<br />

MP3 player), Symantec Norton AntiVirus, WinDVD<br />

DVD player, VERITAS Record Now (<strong>na</strong>pa¾ovanie CD-R<br />

a práca s CD-RW), HP Presentation Ready, HP Notebook<br />

utility (HP Battery Optimizer, HP Quick Lock, HP<br />

Display Settings), HP e-Diagtools 3.5, HP Toptools 5.5,<br />

PC Health Ul1.0, Desktop Zoom a HP Memories Disc<br />

(vytváranie foto CD).<br />

VÝKON. Výkonnostne patrí Omnibook xt 6200 vo svojej<br />

kategórii k <strong>na</strong>jlepším. P<strong>od</strong>robné výsledky z jednotlivých<br />

testovacích programov nájdete v rebríèku výkonných<br />

notebookov. Výkon síce nie je absolútne <strong>na</strong>jvyšší,<br />

je však ve¾mi dobre vyváený. Výborná je výdr<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie, ktorá je v tejto kategórii <strong>na</strong>jlepšia<br />

s<strong>po</strong>medzi všetkých notebookov s mikroprocesorom Intel<br />

Pentium 4-M.<br />

ZÁVER. HP Omnibook 6200xt je perfektne vyladený<br />

prístroj, v ktorom síce jednotlivé kom<strong>po</strong>nenty ne<strong>po</strong>skytujú<br />

<strong>na</strong>jvyšší moný výkon, pri komplexnom zh<strong>od</strong>notení<br />

všetkých vlastností však vytvoria „zohratý“ celok.<br />

K tomuto h<strong>od</strong>noteniu prispieva nielen konfigurácia<br />

notebooku, ale aj výdr pri práci <strong>na</strong> batérie, krátky <strong>na</strong>bíjací<br />

èas, bohatá softvérová výbava a prijate¾ná ce<strong>na</strong>.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Výkon, výbava<br />

☺ Dåka práce <strong>na</strong> batériu<br />

Ce<strong>na</strong>: 141 170 Sk bez DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: Hewlett−Packard<br />

Peter Orviský<br />

Konfigurácia testovaných notebookov<br />

Výrobca / M<strong>od</strong>el HP Omnibook xt6200 F5386JToshiba Satellite 5100 – 603<br />

Mikroprocesor Intel Pentium 4−M 1,7 GHz Intel Pentium 4−M 1,9 GHz<br />

Pamä d<strong>od</strong>aná/max/typ 512 MB / 2 GB / DDR 512 MB / 512 MB / DDR<br />

Displej 15" TFT, 1500×1040 15" TFT, 1600×1200<br />

Videosystém ATI mobility Radeon / 32 MB DDR nVidia GeForce 4 Go 440 / 64 MB DDR<br />

Pevný disk 30 GB / ATA100 60 GB / ATA100<br />

CD−ROM/DVD Combo (DVD−CD/R−CD/RW−CDROM)/interná/ Combo (DVD−CD/R−CD/RW−CDROM)/interná/<br />

8×−8×−4×−24× 8× − 8× − 4× − 24×<br />

Disketová mechanika − Externá / USB<br />

Audiosystém SB kompatbilný Yamaha SWG, repro harman/kardon<br />

Sloty PC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III) PC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III), SD Card,<br />

SmarMedia<br />

Rozhrania Docking Station, Parallel, Serial, PS/2, 2× USB, 2× USB, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, Video,<br />

Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, S−Video, audio AC3 audio<br />

Komunikácia 10/100Base−T, M<strong>od</strong>em 56Kb, WLAN 10/100Base−T, M<strong>od</strong>em 56Kb, WLAN, Bluetooth<br />

Softvér v cene Windows XP Professio<strong>na</strong>l, Windows XP Homme Edition, MS Suite 2002,<br />

WinDVD, Drag&Drop CD, Motion DV Studio<br />

Špeciál<strong>na</strong> výbava − Dia¾kové ovládanie, cPad, MultimediaBar<br />

Rozmery (w × d × h) 325 × 264 × 35 mm 330 × 296 × 47,6 mm<br />

Hmotnos 2,4 kg 3,2 kg<br />

Batéria Li−Ion (14,8 V/3400 mAh) Li−Ion (10,8 V/3400 mAh)<br />

Záruka 1 rok/rozšírenie o 1, 2, 3 roky 2 roky/predåenie <strong>na</strong> 3 − 4 roky<br />

9/2002 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

Dve sedemnástky <strong>od</strong> iiYamy<br />

I keï klasické CRT monitory ostanú ešte asi dlho<br />

<strong>na</strong>jpredávanejšími, <strong>po</strong>pularita LCD monitorov rastie,<br />

klesajú aj ich ceny, a tak sú èoraz ob¾úbenejšie<br />

aj u nás. S<strong>po</strong>loèným menovate¾om dvojice testovaných<br />

LCD monitorov z <strong>po</strong>nuky s<strong>po</strong>loènosti iiYama<br />

je uhloprieèka, ktorá má 17".<br />

iiYama AS4315UT<br />

Na prvý <strong>po</strong>h¾ad pôsobí tento monitor nenápadne,<br />

strohé, dizajnérsky úèelné riešenie je však iba nenápadným<br />

maskovaním, ktoré ukrýva parametrovo<br />

ve¾mi zaujímavý m<strong>od</strong>el. O pravdivosti tvrdenia vás<br />

presvedèí u letmý <strong>po</strong>h¾ad do tabu¾ky parametrov.<br />

Monitor dis<strong>po</strong>nuje, tak ako je to pri LCD zvyèajné,<br />

dvoma vstupmi: klasickým VGA (15-pinový D-<br />

Sub mini) a digitálnym DVI-I. V d<strong>od</strong>ávke monitora<br />

sú sieový kábel, káble <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie ku grafickej<br />

karte (VGA i DVI-I) a príruèka <strong>po</strong>uívate¾a.<br />

Parametre a vlastnosti. Z technických parametrov<br />

vyniká <strong>na</strong>jmä nízka doba latencie (25 ms), ktorá<br />

definuje èas <strong>po</strong>trebný <strong>na</strong> „rozsvietenie“ a „zhasnutie“<br />

jedného obrazového b<strong>od</strong>u. P<strong>od</strong>obne mono h<strong>od</strong>noti<br />

rozsah <strong>po</strong>zorovacích uhlov, ktorý je 150° v horizontálnom<br />

smere a 135° vo vertikálnom smere.<br />

Na dobrej úrovni je aj jas a kontrast displeja. Rozlíšenie,<br />

maximálne obnovovacie frekvencie a ïalšie<br />

technické parametre z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú triede, do ktorej<br />

tento displej patrí. Monitor je p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaný v operaèných<br />

systémoch Windows, <strong>po</strong>èí<strong>na</strong>júc verziou<br />

Windows 95 a konèiac Windows XP, bokom, samozrejme,<br />

neostali ani <strong>po</strong>uívatelia platformy Apple.<br />

Z <strong>po</strong>h¾adu dizajnérskeho riešenia je jediným zaujímavým<br />

prvkom netradièné riešenie p<strong>od</strong>stavca,<br />

ktorý umoòuje zmeni sklon displeja iba v jednom<br />

smere (<strong>na</strong>hor). Tento netradièný prístup však umoòuje<br />

<strong>po</strong>uívate¾ovi <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lnú zmenu <strong>na</strong>stavenia výšky,<br />

v ktorej je umiestnený displej. Tú mono meni<br />

v rozsahu 85 mm!<br />

Konštrukènou zvláštnosou prístroja je integrácia<br />

<strong>po</strong>rtu Kensington, ktorý umoòuje zabezpeèenie monitora<br />

pred neelaným „premiestnením“. Tento typ<br />

ochrany sa zvyèajne vyuíva <strong>na</strong>jmä pri notebookoch.<br />

Ovládanie prístroja je riešené prostredníctvom onscreen<br />

menu a pätice tlaèidiel. Menu je rozèlenené<br />

<strong>na</strong> dve èasti. Prvá obsahuje <strong>na</strong>stavenie kontrastu, jasu,<br />

èasovania, fázového <strong>po</strong>sunu, horizontálneho a vertikálneho<br />

<strong>na</strong>stavenia obrazu. V druhej ostali vo¾by <strong>na</strong><br />

automatické <strong>na</strong>stavenie, umiestnenie OSD, <strong>na</strong>stavenie<br />

teploty farieb (iba reguláciou jednotlivých zloiek),<br />

automatické vyváenie, jazyk menu a návrat k továrenskému<br />

<strong>na</strong>staveniu parametrov. Samozrejmosou<br />

je priamy prístup k <strong>na</strong>staveniu jasu a kontrastu.<br />

Testy. Vlastnosti monitora iiYama AS4315UT sme<br />

overili prostredníctvom zostavy testov DisplayMate,<br />

ktoré slúia <strong>na</strong> <strong>po</strong>súdenie kvality zobrazenia,<br />

utility PowerStrip, ktorou sme overovali p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované<br />

obnovovacie frekvencie a rozlíšenia. Na <strong>po</strong>súdenie<br />

stability farebného zobrazenia sme vyuili<br />

kolorimeter a programové vybavenie OptiCAL.<br />

Kvalita zobrazenia. Tento m<strong>od</strong>el dis<strong>po</strong>nuje nielen<br />

nízkou dobou latencie, èo sa prejavuje výbornými<br />

vlastnosami <strong>na</strong>jmä v oblasti prehrávania videa a<br />

pri hrách, ale aj <strong>po</strong>merne vyváeným farebným<br />

p<strong>od</strong>aním, vysokou homogenitou jasu a farebného<br />

zobrazenia <strong>na</strong> celej ploche monitora.<br />

Celkové h<strong>od</strong>notenie. Monitor iiYama AS4315UT us<strong>po</strong>kojí<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí väèšinu èasu stráveného<br />

pri <strong>po</strong>èítaèi pracujú s kancelárskymi aplikáciami,<br />

zaoberajú sa spracovaním videa, jeho sledovaním<br />

èi hraním hier. Menej s<strong>po</strong>kojní budú <strong>po</strong>uívatelia<br />

z oblasti DTP a CAD/CAM, pre ktorých bude<br />

pravdep<strong>od</strong>obne <strong>na</strong>jväèšou prekákou v <strong>na</strong>sadení<br />

tohto monitora jeho uhloprieèka. Vysoko mono h<strong>od</strong>noti<br />

aj èinnos automatického <strong>na</strong>stavovania parametrov,<br />

ktorá vo všetkých p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaných reimoch<br />

zvládne <strong>na</strong>stavenie parametrov monitora tak,<br />

aby ním <strong>po</strong>skytovaný obraz us<strong>po</strong>kojil <strong>po</strong>iadavky<br />

aj nároèných <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

Èiastkové h<strong>od</strong>notenia:<br />

Homogenita farieb: OOOOOOOOOG<br />

Èasová stabilita farieb: OOOOOOOOGG<br />

Kancelárske aplikácie: OOOOOOOOOG<br />

DTP aplikácie: OOOOGGGGGG<br />

CAD/CAM aplikácie: OOOOOGGGGG<br />

Hry/video: OOOOOOOOOG<br />

Ce<strong>na</strong>: 45 199 Sk s DPH<br />

iiYama AS4316UTC<br />

Druhá z noviniek pôsobí úplne opaène ako predchádzajúca.<br />

Zaujme toti hneï <strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad, jej<br />

elegantné, dizajnérsky zaujímavé vyhotovenie je<br />

umocnené zvolenou farebnou kombináciou striebornej<br />

a m<strong>od</strong>rej metalízy, ktorá musí upúta <strong>po</strong>zornos,<br />

vzbudi zvedavos a sympatie. Zaujímavé je, e v prípade<br />

tohto monitora iiYama oèividne stavila <strong>na</strong> prepracovaný<br />

dizajn. Niektoré technické parametre sú<br />

toti o <strong>po</strong>z<strong>na</strong>nie slabšie ako pri predošlom m<strong>od</strong>eli.<br />

Pokia¾ ide o výbavu monitora, ten dis<strong>po</strong>nuje p<strong>od</strong>obne<br />

ako predchádzajúci dvoma vstupmi. Aj v tomto<br />

prípade ide o kombináciu VGA (15-pinový D-Sub<br />

mini) a digitálneho vstupu. Rozdielny je však typ<br />

Projektor Mitsubishi XL1U<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

V predchádzajúcom èísle PC REVUE sme predstavili<br />

projektor Mitsubishi XD200U, v tomto èísle<br />

opíšeme m<strong>od</strong>el XL1U. Ide o projektor, ktorý pracuje<br />

s technológiou LCD 3 × 0,7" a jeho svetelný<br />

výkon je 1100 ANSI lúmenov. Súèasou projektora<br />

je snímaè vonkajšieho osvetlenia a svetelný tok a<br />

kontrast premietaného obrazu sa tak automaticky<br />

upravuje p<strong>od</strong>¾a údajov z tohto snímaèa.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je dia¾kové ovládanie, <strong>po</strong>mocou<br />

ktorého môete <strong>na</strong>stavova zdroj obrazu. K dis<strong>po</strong>zícii<br />

je vstup pre <strong>po</strong>èítaè a video. Ovplyvòova môete aj<br />

hlasitos <strong>na</strong> projektore. Dia¾kové ovládanie môete<br />

vyui aj ako laserový ukazovací systém. Pri<strong>po</strong>jením<br />

<strong>po</strong>rtu USB <strong>po</strong>èítaèa a vstupu <strong>na</strong> projektore získate<br />

monos <strong>po</strong>ui dia¾kové ovládanie ako myš.<br />

Na <strong>na</strong>stavenie <strong>po</strong>zície premietaného obrazu mô-<br />

ete <strong>po</strong>ui mechanické <strong>na</strong>stavovacie prvky v prednej<br />

èasti projektora.<br />

Súèasou d<strong>od</strong>ávky je vlastný projektor, dia¾kové<br />

ovládanie, batérie, <strong>na</strong>pájacie káble, videokábel pre<br />

konektor Cinch a S-Video, audiokábel (Jack 3,5 mm),<br />

pre<strong>po</strong>jovací kábel pre myš (<strong>po</strong>rt USB) a kábel <strong>na</strong><br />

pre<strong>po</strong>jenie videovýstupu <strong>po</strong>èítaèa s projektorom.<br />

Mitsubishi XL1U má nízku hmotnos, <strong>po</strong>slúi<br />

vám pri prezentácii pr<strong>od</strong>uktov priamo u zákazníka.<br />

Pre menej nároèných záujemcov je k dis<strong>po</strong>zícii<br />

m<strong>od</strong>el SL1U, ktorý zvládne bez kompresie maximálne<br />

800 × 600 b<strong>od</strong>ov a je vh<strong>od</strong>ný pre domáce<br />

kino.<br />

-om-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Maximálne rozlíšenie: 1024 × 768, 500 video riadkov<br />

Poèet farieb: 16,7 mil.<br />

Svietivos: 1100 ANSI lúmenov<br />

Kontrast: 300:1<br />

Výkon výbojky: 210 W<br />

Vstupy: <strong>po</strong>èítaè, 2 × Cinch video alebo S−Video<br />

Ve¾kos uhloprieèky obrazu: 76 cm ÷ 762 cm (<strong>po</strong>mer strán<br />

4:3 alebo 16:9)<br />

Kompatibilita obrazu PC: <strong>od</strong> 600 × 400 <strong>po</strong> 1024 × 768<br />

Videokompatibilita: NTSC, PAL, DVD, HDTV, monos<br />

<strong>po</strong>uitia <strong>po</strong>èítaèa triedy Mac i PC<br />

Zvukový výkon: 1 W<br />

Pred<strong>po</strong>kladaná ivotnos lampy: 2000 h<strong>od</strong>ín<br />

Hluènos: 34 dBA<br />

Rozmery (š × v × h): 237 × 94 × 315 mm<br />

Hmotnos: 2,9 kg<br />

Napájanie: 100 ÷ 240 V<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: 175 000 Sk za XL1U a 110 000 Sk za SL1U<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: AP Media<br />

72 PC REVUE 9/2002

toho druhého – tento m<strong>od</strong>el je<br />

toti vybavený rozhraním DVI-<br />

D. Koncepcia monitora je troška<br />

<strong>od</strong>lišná <strong>od</strong> predchádzajúceho,<br />

a tak sa líši aj d<strong>od</strong>ávka. Monitor<br />

toti nemá zabudovaný<br />

sieový zdroj, ale vyuíva adaptér.<br />

Na druhej strane sú v òom<br />

zabudované repr<strong>od</strong>uktory, a<br />

tak vo výbave nájdeme u<br />

s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ný adaptér, sieový<br />

kábel, dvojicu káblov <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

monitora ku grafickej karte<br />

(VGA i DVI-D), kábel <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie audiovýstupu<br />

<strong>po</strong>èítaèa a príruèku <strong>po</strong>uívate¾a.<br />

Parametre a vlastnosti. U sme sa zmienili,<br />

e technické parametre tohto monitora<br />

sú o nieèo slabšie ako pri predchádzajúcom.<br />

Konkrétne to platí o<br />

dobe latencie, ktorá je priemerných<br />

40 ms <strong>na</strong>miesto 25 ms. Na druhej strane<br />

však displej dis<strong>po</strong>nuje vyšším kontrastným<br />

<strong>po</strong>merom (400:1) i mierne<br />

vyšším rozsahom <strong>po</strong>zorovacích uhlov.<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca / M<strong>od</strong>el iiYama / AS4315UT iiYama / AS4316UTC<br />

Typ LCD aktívny TFT aktívny TFT<br />

Uhloprieèka obrazovky 17" (43 cm) 17" (43 cm)<br />

Max. pracovná plocha (v × š) 270,3 × 337,9 mm 272 × 340 mm<br />

Vzdialenos b<strong>od</strong>ov obrazovky (h × v) 0,26 × 0,26 mm 0,264 × 0,264 mm<br />

Riadková frekvencia 24,8 ÷ 80 kHz 31÷ 81 kHz<br />

Snímková frekvencia 56 ÷ 75 Hz 56 ÷ 75 Hz<br />

Šírka videopásma 135 MHz 135 MHz<br />

Doba latencie 25 ms 40 ms<br />

Zobrazovacie parametre<br />

Jas (nominálny) 250 cd/m 2 250 cd/m 2<br />

Kontrastný <strong>po</strong>mer 350 : 1 400 : 1<br />

Zobrazite¾né farby 16,77 milió<strong>na</strong> 16,77 milió<strong>na</strong><br />

Vidite¾ný uhol: horizontálne/ 150° / 75° / 75° 150° / 75° / 75°<br />

v¾avo/vpravo<br />

Vidite¾ný uhol: vertikálne/hore/dolu 135° / 65° / 60° 140° / 75° / 70°<br />

Nastavenie uhla sklonu: hore/dolu 35° / − 35° / 22°<br />

Výbava a ovládanie<br />

Vstupy signálu D−sub mini 15 pin, DVI−I D−Sub 15 mini, DVI−D<br />

Repr<strong>od</strong>uktory Volite¾ne zabudované stereo 2× 2 W<br />

Vlastná grafická karta Nie Nie<br />

Ovládaèe pre Windows 95/98/2000/XP/Me Windows 95/98/2000/Me/XP<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra Touchscreen Nie Nie<br />

Doplnky Zámok Kensington Zámok Kensington<br />

Kompatibilita s Apple Áno Áno<br />

On−Screen−Display Menu Áno Áno<br />

Fyzikálne špecifikácie<br />

Rozmery s p<strong>od</strong>stavcom (h × š × v) 397,4 × 212,4 × 366,5 mm 411 × 445 × 210 mm<br />

Rozmery bez p<strong>od</strong>stavca (h × š × v) 397,4 × 53,3 × 321,5 mm 411 × 384 × 46 mm<br />

Hmotnos s p<strong>od</strong>stavcom 6,2 kg 5,1 kg<br />

Èistá hmotnos LCD 3,6 kg −<br />

Príkon (prevádzka, ús<strong>po</strong>rný reim) 60 W / 5 W 50 W / 3 W<br />

Presnejšie <strong>po</strong>vedané, <strong>po</strong>zorovacím<br />

uhlom vo vertikálnom smere, ktorý<br />

dosahuje 140°. Ostatné parametre<br />

monitora sú <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾né s predchádzajúcim<br />

m<strong>od</strong>elom. Rov<strong>na</strong>ká je<br />

aj jeho p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra operaèných systémov<br />

(<strong>od</strong> Windows 95 <strong>po</strong> Windows<br />

XP, ako aj Apple).<br />

Dizajn sme u s<strong>po</strong>menuli, azda<br />

jediné, èo by sme ešte mohli<br />

d<strong>od</strong>a, je umiestnenie zabudovaných<br />

repr<strong>od</strong>uktorov, ktoré sú v sp<strong>od</strong>nej<br />

èasti monitora.<br />

P<strong>od</strong>obne ako predchádzajúci m<strong>od</strong>el<br />

aj tento je vybavený <strong>po</strong>rtom Kensington.<br />

Ovládanie prístroja je riešené prostredníctvom<br />

On-Screen Menu a pätice<br />

tlaèidiel, ktorých rozmiestnenie <strong>na</strong><strong>po</strong>máha<br />

intuitívne ovládanie displeja.<br />

Menu je sústredené do jediného<br />

bloku, v ktorom sú k dis<strong>po</strong>zícii všetky<br />

<strong>po</strong>trebné <strong>na</strong>stavenia. Najvýz<strong>na</strong>mnejším<br />

rozdielom je p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra <strong>na</strong>stavovania<br />

teploty farieb prostredníctvom<br />

výberu definovaných h<strong>od</strong>nôt (k dis<strong>po</strong>zícii<br />

je aj monos regulácie jednotlivých<br />

zloiek). Samozrejmosou<br />

je priamy prístup k <strong>na</strong>staveniu jasu,<br />

kontrastu, hlasitosti a vo¾by vstupu.<br />

Kvalita zobrazenia. Aj tento m<strong>od</strong>el<br />

sme preverili rov<strong>na</strong>kými testami ako<br />

predchádzajúci, <strong>na</strong>vyše sme oba <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>li<br />

pri súbenom zobrazovaní rov<strong>na</strong>kých<br />

obrazcov. Aj tento m<strong>od</strong>el <strong>po</strong>skytuje<br />

vyváené farebné p<strong>od</strong>anie,<br />

vysokú homogenitu jasu a farebného<br />

zobrazenia <strong>na</strong> celej ploche monitora. O<br />

nieèo horšie sú jeho výsledky v prípade<br />

prehrávania videa èi hrania hier.<br />

AS4316UTC však dokazuje, e aj monitory<br />

s latenciou <strong>na</strong> úrovni 40 ms sú <strong>na</strong><br />

tento úèel <strong>po</strong>uite¾né.<br />

Celkové h<strong>od</strong>notenie. Monitor iiYama<br />

AS4316UTC p<strong>od</strong>obne ako predchádzajúci<br />

bez zvyšku us<strong>po</strong>kojí <strong>po</strong>uívate¾ov,<br />

ktorí väèšinu èasu stráveného pri <strong>po</strong>èítaèi<br />

pracujú s kancelárskymi aplikáciami.<br />

Pre <strong>po</strong>uívate¾ov DTP aplikácií tento<br />

monitor nie je ideálnym pracovným<br />

nástrojom. O nieèo lepšie vyhovie <strong>po</strong>-<br />

iadavkám aplikácií CAD/ CAM, kde<br />

<strong>po</strong>uívatelia ocenia vyšší kontrastný<br />

<strong>po</strong>mer a stabilitu farieb. V <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

s predchádzajúcim m<strong>od</strong>elom je síce<br />

monitor o nieèo horší pri prehrávaní<br />

videa a hraní hier, ani v týchto aplikáciách<br />

však nedosahoval vyslovene zlé<br />

výsledky.<br />

Èiastkové h<strong>od</strong>notenia:<br />

Homogenita farieb: OOOOOOOOOG<br />

Èasová stabilita farieb: OOOOOOOOOG<br />

Kancelárske aplikácie: OOOOOOOOOG<br />

DTP aplikácie: OOOOGGGGGG<br />

CAD/CAM aplikácie: OOOOOOOGGG<br />

Hry/video: OOOOOOGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>: 45 926 Sk s DPH<br />

Peter Orviský

H A R D W A R E<br />

HP Photosmart 320<br />

Photosmart 320 by mal ís v š¾apajach<br />

úspešného predch<strong>od</strong>cu, <strong>od</strong> ktorého sa<br />

líši nieko¾kými zlepšeniami a <strong>na</strong>jmä<br />

nišou cenou.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

V rámci letnej obmeny pr<strong>od</strong>uktového<br />

<strong>po</strong>rtfólia predstavila s<strong>po</strong>loènos Hewlett-Packard<br />

trojicu nových digitálnych<br />

fotoaparátov. Ako prvý sa <strong>na</strong> náš trh,<br />

a teda aj do redakcie dostal m<strong>od</strong>el, ktorý<br />

je nástupcom HP Photosmart 318.<br />

V ÈOM JE INÝ? I keï sa nový m<strong>od</strong>el<br />

<strong>od</strong> starého <strong>od</strong>lišuje <strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad,<br />

technické parametre prístroja sú takmer<br />

identické s jeho predch<strong>od</strong>com. Prístroj<br />

je vybavený objektívom s pevnou<br />

ohniskovou vzdialenosou, dis<strong>po</strong>nuje<br />

snímaèom CCD s 2 miliónmi<br />

snímacích b<strong>od</strong>ov a ve¾mi p<strong>od</strong>obné sú aj<br />

jeho rozmery a hmotnos.<br />

Prvou zmenou, ktorú si musíte všimnú<br />

<strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad, je integrácia dvojice<br />

spúští. Jed<strong>na</strong> je vyhradená pre reim<br />

snímania fotografií, druhá pre snímanie<br />

videosekvencií. Reim snímania<br />

videa je v tejto triede digitálnych fotoaparátov<br />

s<strong>po</strong>loènosti HP implementovaný<br />

<strong>po</strong> prvý raz, šk<strong>od</strong>a však, e p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra<br />

záz<strong>na</strong>mu zvuku ostáva aj <strong>na</strong>ïalej<br />

výsadou vyšších m<strong>od</strong>elov.<br />

Prepracované bolo ovládanie fotoaparátu,<br />

ktoré zabezpeèuje osem ovládacích<br />

prvkov. Tie sú umiestnené <strong>na</strong><br />

zadnej strane prístroja. Kadý prvok<br />

ovláda jednu funkciu, prièom <strong>po</strong> aktivácii<br />

tlaèidla je <strong>na</strong> displeji prostredníctvom<br />

piktogramu zobrazená funkcia<br />

a aktuálne <strong>na</strong>stavenie.<br />

Ïalšie zmeny sa prejavili v type p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaného<br />

pamäového média (HP<br />

„presedlalo“ z kariet CompactFlash <strong>na</strong><br />

SD Card), monosti vyuíva rov<strong>na</strong>ké príslušenstvo<br />

ako vyššie m<strong>od</strong>ely a novom,<br />

zlepšenom programovom vybavení.<br />

DODÁVKA. Nízka <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong><br />

prístroja sa, samozrejme, <strong>od</strong>zrkad¾uje<br />

<strong>na</strong> „bohatosti“ d<strong>od</strong>ávky. V nej je štandardne<br />

iba prístroj, štvorica alkalických<br />

batérií typu AA, kábel <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

k <strong>po</strong>rtu USB <strong>po</strong>èítaèa, kábel umoòujúci<br />

pri<strong>po</strong>jenie k tlaèiarni (rov<strong>na</strong>ko<br />

USB), remienok, CD-ROM médium s<br />

programovým vybavením a príruèky<br />

<strong>po</strong>uívate¾a. Mono ste si všimli, e v<br />

<strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s klasickým zoz<strong>na</strong>mom<br />

chýba pamäové médium, prístroj toti<br />

dis<strong>po</strong>nuje 8 MB integrovanej pamäte.<br />

Ak vám nebude <strong>po</strong>staèova, mô-<br />

ete si dokúpi pamäovú kartu SD Card<br />

s <strong>po</strong>adovanou kapacitou.<br />

Volite¾ne je moné k prístroju dokúpi<br />

príslušenstvo, ktorým je univerzál<strong>na</strong><br />

docking station HP8818,<br />

ktorá zjedn<strong>od</strong>uší prepájanie fotoaparátu<br />

s televíznym prijímaèom, tlaèiaròou<br />

èi <strong>po</strong>èítaèom. Okrem toho je<br />

s<strong>po</strong>loène s òou d<strong>od</strong>ávaný <strong>na</strong>pájací zdroj,<br />

videokábel, kábel USB a štvorica akumulátorov<br />

AA, NiMH.<br />

PHOTOSMART 320 V PRAXI. Prístroj<br />

je urèený pre fotoamatérov, ktorí<br />

nemajú skúsenosti s digitálnou fotografiou.<br />

V p<strong>od</strong>state je tento prístroj<br />

klasickým automatom bez optického<br />

zoomu, ktorý je však èiastoène <strong>na</strong>hradený<br />

4× elektronickým zoomom,<br />

<strong>na</strong>stavite¾ným v dvoch krokoch (2× a<br />

4×). Na jeho „sluby“ sa však s<strong>po</strong>-<br />

¾ahnite len v prípade, e budete chcie<br />

takto <strong>na</strong>snímané fotografie prezentova<br />

iba elektronicky. Pri ich tlaèi budete<br />

nemilo prekvapení. V súvislosti so zoomom<br />

si ne<strong>od</strong>pustím <strong>po</strong>známku: Kým u<br />

iných výrobcov je bené, e <strong>po</strong> aktivácii<br />

zoomu sa displej prepne do reimu, v<br />

ktorom <strong>po</strong>uívate¾ vidí iba snímaný detail,<br />

v HP sa rozh<strong>od</strong>li <strong>po</strong>uívate¾a u<strong>po</strong>zorni<br />

<strong>na</strong> skutoènos, e snímaný obraz<br />

je iba výrezom z celkového obrazu zachyteného<br />

snímaèom. Pouívate¾ tak<br />

vidí kompletnú scénu a detail, ktorý<br />

bude uloený, je zobrazený jasnejšie a<br />

je orámovaný.<br />

Ovládanie prístroja z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá pred<strong>po</strong>kladanej<br />

cie¾ovej skupine <strong>po</strong>uívate¾ov,<br />

a tak je jasné, e tu nenájdete<br />

iadne <strong>po</strong>kroèilé funkcie èi manuálne<br />

reimy.<br />

Fotoaparáty tejto cenovej kategórie<br />

sú èasto d<strong>od</strong>ávané s menej h<strong>od</strong>notným<br />

programovým vybavením. V prípade<br />

tohto m<strong>od</strong>elu to neplatí, programové<br />

vybavenie inštalované <strong>na</strong> PC<br />

je prakticky identické s tým, ktoré HP<br />

d<strong>od</strong>áva so svojím <strong>na</strong>jvyšším m<strong>od</strong>elom.<br />

Pouívatelia tak majú k dis<strong>po</strong>zí-<br />

74 PC REVUE 9/2002

cii rov<strong>na</strong>ko efektívny a výkonný nástroj,<br />

prostredníctvom ktorého môu<br />

svoje fotografie nielen archivova <strong>na</strong><br />

PC, ale aj ïalej upravova, prezentova<br />

èi distribuova. Doslova lahôdkou<br />

programového vybavenia je monos<br />

vytvori z obrázkov uloených <strong>na</strong> pevnom<br />

disku <strong>po</strong>èítaèa CD obsahujúce digitálny<br />

fotoalbum vo formáte PhotoCD,<br />

ktorý je moné prehra <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom<br />

<strong>po</strong>èítaèi èi DVD prehrávaèi.<br />

Na zah<strong>od</strong>enie nie sú ani monosti<br />

programového vybavenia integrovaného<br />

priamo do fotoaparátu. Ten vïaka<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>re technológie HP Instant<br />

Share umoòuje <strong>po</strong>uívate¾ovi urèi,<br />

akým spôsobom bude <strong>na</strong>snímaný obrázok<br />

zdie¾aný. Pouívate¾ si môe vybera<br />

jeden zo 14 predvolených cie-<br />

¾ov (emailové adresy, tlaèiarne alebo<br />

<strong>po</strong>èítaèe), kam bude daná fotografia<br />

<strong>od</strong>oslaná. Na to, aby bola fotografia<br />

spracovaná urèeným spôsobom, staèí<br />

pri<strong>po</strong>ji fotoaprát k definovanému<br />

zariadeniu (tlaèiarni, <strong>po</strong>èítaèu).<br />

KVALITA FOTOGRAFIÍ. Pokia¾ ide o<br />

vlastnosti prístroja, tie z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú<br />

jeho špecifikácii. Photosmart 320 je v<br />

tomto smere prakticky totoný so svojím<br />

predch<strong>od</strong>com. Fotografie ex<strong>po</strong>nované<br />

pri dobrých svetelných p<strong>od</strong>mienkach<br />

sú výborné, so zhoršovaním sa<br />

svetelných p<strong>od</strong>mienok klesá aj kvalita<br />

fotografií, ale to je všeobecný neduh<br />

automatov vrátane filmových. Niektoré<br />

problematické momenty sa<br />

dajú eliminova vh<strong>od</strong>ným <strong>na</strong>stavením<br />

prístroja (<strong>po</strong>uitie blesku pri<br />

fotografovaní detailov v protisvetle).<br />

Všeobecne však platí, e fotografie<br />

získané s <strong>po</strong>mocou tohto prístroja sa<br />

aj pri tlaèi vyrov<strong>na</strong>jú snímkam z<br />

klasického fotoaparátu, <strong>na</strong>jmä ak sa<br />

us<strong>po</strong>kojíme s formátom 9 × 13 cm.<br />

Na tlaè fotografií vo formáte 10 × 15<br />

cm je <strong>po</strong>trebné vybera iba <strong>na</strong>jkvalitnejšie<br />

fotografie.<br />

ZÁVER. Po týdòovom testovaní mô-<br />

em <strong>po</strong>veda, e HP Photosmart 320<br />

je viac ako vydareným nástupcom<br />

úspešnej tristoosemnástky. Ak dám do<br />

vzájomného vzahu technické parametre<br />

prístroja, jeho vlastnosti a implementované<br />

funkcie, musím priz<strong>na</strong>, e<br />

Photosmart 320 je <strong>po</strong>merne presne smerovaný<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí s digitálnou<br />

fotografiou zaèí<strong>na</strong>jú. Osobne mi<br />

síce trocha prekáala exoticky pôsobiaca<br />

implementácia dvojice spúští, <strong>na</strong> òu<br />

si však <strong>po</strong>uívate¾ celkom isto èasom<br />

privykne a je moné, e zaèí<strong>na</strong>júcemu<br />

<strong>po</strong>uívate¾ovi sa tento typ ovládania<br />

zapáèi. Keïe h<strong>od</strong>noteniu kvality snímok,<br />

vlastností prístroja a ovládania<br />

som sa u venoval, tu si dovolím iba<br />

závereèné zhrnutie vzahujúce sa k<br />

<strong>na</strong>dobúdacej cene prístroja, ktorá je s<br />

oh¾adom <strong>na</strong> jeho vlastnosti a parametre<br />

viac ako priaznivá.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Jedn<strong>od</strong>uchos ovládania<br />

☹ Dvojica spúští<br />

Ce<strong>na</strong>: 8990 Sk bez DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: HP Slovakia<br />

Peter Orviský<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Typ Hewlett−Packard/Photosmart 320<br />

Ohnisková vzdialenos/clo<strong>na</strong> 43 mm / F 2,8 ÷ 8<br />

Rozsah ostrosti <strong>od</strong>: štandardne/makro/ruène<br />

60 cm/ 20 cm/ F<br />

Rozsah zoomu: optický/digitálny F / 2×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

F<br />

Blesk: typ/<strong>po</strong>èet reimov/konektor<br />

i / 4 / F<br />

Snímaè: typ/<strong>po</strong>èet prvkov/efektívnych (v mil.) CCD / 2,31 / 2,1<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované rozlíšenia: reim foto 1792 × 1200, 600 × 400<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované rozlíšenia: reim video 320 × 240<br />

Kompresia: <strong>po</strong>èet stupòov/bez kompresie<br />

3 / F<br />

Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia<br />

M / F<br />

LCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný/ako h¾adáèik 1,75" / F / F<br />

Stavový displej<br />

F<br />

Rozhrania: USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie M / F / F / F / M<br />

Vnútorná pamä<br />

M / 8 MB<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované médiá: CF/SM/MS/SD<br />

F / F / F / M<br />

Rozmery (mm) 113 × 68 × 43<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 186<br />

Preddefinované reimy ex<strong>po</strong>zície: p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje/<strong>po</strong>èet F / 0<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia ex<strong>po</strong>zície: rozsah/krok F / 0<br />

Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia F / M / F<br />

Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/h<strong>od</strong>noty M / F / 100<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

F / F<br />

Zväèšenie pri prezeraní 3×, 6×<br />

D<strong>od</strong>aná pamä/typ média/kapacita<br />

F / F<br />

Batérie<br />

4 × AA<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

F / F<br />

Káble<br />

USB, video<br />

Legenda: P<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje / Obsahuje – M<br />

Nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje / Neobsahuje – F

H A R D W A R E<br />

Xerox Phaser 3400N<br />

Ide o <strong>na</strong>jnovší prírastok v r<strong>od</strong>ine laserových tlaèiarní<br />

<strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènosti Xerox. Tlaèiareò je dostupná buï pre<br />

jednotlivca (m<strong>od</strong>el Phaser 3400B), alebo pre pracovnú<br />

skupinu s integrovaným sieovým pri<strong>po</strong>jením (Phaser<br />

3400N). Zlepšením tlaèového mechanizmu sa oproti<br />

M<strong>od</strong>el tlaèiarne/typ 50 kópií textového 50 strán komplikovaného Jed<strong>na</strong> textová Inicializácia<br />

tlaèeného dokumentu dokumentu dokumentu stra<strong>na</strong><br />

Nameraný údaj Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe Rýchlos tlaèe Doba tlaèe Doba prípravy<br />

[mm:ss] [ppm] [mm:ss] [ppm] prvej strany [s] <strong>na</strong> tlaè <strong>po</strong> zapnutí [s]<br />

Xerox DocuPrint P1210 04:26 11,28 04:28 11,19 15,3 5<br />

HP LaserJet 1200 03:41 13,57 03:56 12,71 14,8 15<br />

Xerox Phaser 3400N 03:15 15,38 03:19 15,08 13,9 13<br />

Porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>meraných dôb tlaèe a pre<strong>po</strong>èítaná rýchlos Phaser 3400N a niektorých vybraných tlaèiarní<br />

predchádzajúcemu m<strong>od</strong>elu dosiahlo zníene doby tlaèe<br />

prvej strany <strong>na</strong> 12 sekúnd, pre tlaè listov A4 platí<br />

rýchlos tlaèe 16 strán za minútu.<br />

Vyhotovenie tlaèiarne je kompaktné, predný panel<br />

obsahuje dve tlaèidlá a štyri sig<strong>na</strong>lizaèné LED diódy.<br />

Pri tlaèiarni takéhoto výkonu by sme však oèakávali aj<br />

LCD panel, ktorý by presnejšie ukazoval prevádzkový<br />

stav tlaèiarne. Priamo k <strong>po</strong>èítaèu môete tlaèiareò pri<strong>po</strong>ji<br />

<strong>po</strong>mocou USB alebo paralelného <strong>po</strong>rtu.<br />

Inštalácia je jedn<strong>od</strong>uchá – inštalaèný program tlaèiareò<br />

nájde a priradí jej správny ovládaè p<strong>od</strong>¾a <strong>po</strong>uitého<br />

operaèného systému. Rov<strong>na</strong>ko funguje aj inštalácia<br />

v sieovom prostredí, prièom program identifikuje<br />

príslušnú adresu IP. V tomto prípade môete<br />

cez sie sledova aj s<strong>po</strong>trebu tlaèiarne. S<strong>po</strong>trebný materiál<br />

tvorí integrovaný toner a optický valec.<br />

Xerox Phaser 3400 dokáe rás s vašimi <strong>po</strong>iadavkami<br />

– ak chcete tlaèi ve¾mi komplikované<br />

dokumenty, môete prida pamä alebo pri<br />

väèšom objeme tlaèe prikúpi rozširovací zásobník.<br />

Štandardný zásobník obsahuje aj ukazovate¾<br />

stavu ostávajúceho papiera – bohu-<br />

ia¾, ako v prípade m<strong>od</strong>elu Xerox P1210 aj<br />

teraz farebné vyhotovenie tohto ukazovate¾a<br />

sauje informovanie <strong>po</strong>uívate¾a. Okrem štandardného<br />

zásobníka obsahuje tlaèiareò aj multifunkèný<br />

zásobník <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> hrubšie médiá.<br />

Okrem tlaèového jazyka PCL5 p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

aj PostScript Level 3. Ten vyuijete pri tlaèi<br />

komplikovaných dokumentov. Ovládaè umoòuje<br />

<strong>na</strong>stavi optimalizáciu <strong>na</strong> kvalitu<br />

textu alebo obrázka. K dis<strong>po</strong>zícii je aj<br />

tlaè dokumentu v p<strong>od</strong>obe príruèky,<br />

viacerých strán <strong>na</strong> jeden list papiera,<br />

manuál<strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> obe strany<br />

papiera a ekonomická tlaè s <strong>po</strong>loviènou<br />

s<strong>po</strong>trebou tonera.<br />

Na recenziu sme mali k dis<strong>po</strong>zícii m<strong>od</strong>el Phaser<br />

3400N. Tlaèiareò sme skúšali s operaèným systémom<br />

Microsoft Windows XP, a to v pri<strong>po</strong>jení <strong>po</strong>mocou<br />

<strong>po</strong>rtu USB i v sieovej prevádzke. Namerané h<strong>od</strong>noty<br />

pri tlaèi dokumentov a ich <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>nie s m<strong>od</strong>elmi<br />

Xerox Phaser 1210 a HP LaserJet 1200 sú uvedené<br />

v tabu¾ke. Z nej vyplýva, e Phaser 3400 skutoène<br />

pridal <strong>na</strong> rýchlosti s<strong>po</strong>jitej tlaèe i dobe tlaèe prvej<br />

strany. Udávaná rýchlos tlaèe p<strong>od</strong>¾a výrobcu sa tak<br />

<strong>po</strong>tvrdila.<br />

Zo stránky dosiahnutej kvality tlaèe je situácia v<br />

p<strong>od</strong>state rov<strong>na</strong>ká ako pri m<strong>od</strong>eli Phaser 1210. S<strong>po</strong>kojní<br />

teda budete s kvalitou textu i v malých ve¾kostiach.<br />

Rozlíšenie 600 × 600 dpi sa prejaví pri tlaèi<br />

fotografií, ale tento reim prevádzky nie je kritický<br />

pre kancelársku laserovú tlaèiareò. Nastavenie optimalizácie<br />

tlaèe <strong>na</strong> kvalitu obrázka má v tomto prípade<br />

skôr symbolický charakter. Kvalita tlaèe obch<strong>od</strong>nej<br />

grafiky (grafy, tabu¾ky) je v <strong>po</strong>riadku.<br />

V celkovom h<strong>od</strong>notení je Xerox Phaser 3400N ve¾mi<br />

rýchla tlaèiareò, ktorá sa uplatní hlavne v menšej<br />

pracovnej skupine. Cenu m<strong>od</strong>elu bezsieového pri<strong>po</strong>jenia<br />

pritom <strong>po</strong>vaujeme za ve¾mi výh<strong>od</strong>nú. Ak <strong>po</strong>trebujete<br />

pri<strong>po</strong>jenie tlaèiarne do siete a kontrolu tlaèe<br />

cez internetový prehliadaè, <strong>po</strong>tom si musíte priplati.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Rýchlos tlaèe<br />

☺ Jedn<strong>od</strong>uchos inštalácie aj pri sieovej prevádzke<br />

☹ Absencia LCD displeja<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Phaser 3400B (bez sieového pri<strong>po</strong>jenia): 17 162 Sk bez DPH<br />

Phaser 3400N (so sieovým pri<strong>po</strong>jením): 26 645 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: Voxus<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Rýchlos tlaèe 16 strán za minútu<br />

Doba do prvej tlaèe 12 sekúnd<br />

Rozlíšenie 600 × 600 dpi, softvérové rozlíšenie <strong>na</strong> 1200 dpi<br />

Kapacita štandardného zásobníka 500 listov, doplnkový<br />

p<strong>od</strong>ávaè <strong>na</strong> 550 listov<br />

Kapacita multifunkèného zásobníka 100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka 250 + 100 listov<br />

Kapacita štandardnej pamäte 16 MB (rozšírite¾ná <strong>na</strong> 80 MB)<br />

Procesor: Power PC 166 MHz<br />

Max. mesaèné zaaenie: 40 000 strán<br />

Tlaèový jazyk: PCL 5e, PCL 6, PostScript Level 3, emulácie<br />

Epson a IBM ProPrinter<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaný operaèný systém: Windows 95/98, NT 4.0,<br />

2000, Me, XP, Linux 6.0, Mac OS 8.6<br />

Pri<strong>po</strong>jenie k <strong>po</strong>èítaèu: LPT a USB, pre m<strong>od</strong>el Phaser 3400N<br />

aj Ethernet<br />

Rozmery (š × v × h): 362 × 299 × 409 mm<br />

Hmotnos: 16,1 kg<br />

Kapacita tonerovej kazety: štandardná 4000 strán, rozšírená<br />

8000 strán<br />

Ce<strong>na</strong> tonerovej kazety: štandardná 4810 Sk bez DPH,<br />

rozšírená 7673 Sk bez DPH<br />

Prevádzkové náklady <strong>na</strong> tlaè pri <strong>po</strong>krytí 5 %: pri štandardnej<br />

tonerovej kazete 4810/4000 = 1,20 Sk bez DPH,<br />

pri rozšírenej 7673/8000 = 0,96 Sk bez DPH<br />

NOVINKY<br />

Clié PEG−SJ20 a SJ30<br />

U 13. septembra sa <strong>na</strong> trhu objavia dva nové<br />

vreckové <strong>po</strong>èítaèe <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènosti Sony z m<strong>od</strong>elového<br />

radu Clié. Konkrétne pôjde o m<strong>od</strong>ely PEG-<br />

SJ20 a PEG-SJ30.<br />

Tieto dva debutujúce pr<strong>od</strong>ukty sa v mnohom<br />

nebudú líši <strong>od</strong> m<strong>od</strong>elu PEG-SL 10 (<strong>na</strong> obr.),<br />

ktorý bol <strong>na</strong> trh uvedený ešte v júli tohto roku.<br />

Clié SL 10 beí <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

Palm OS verzie 4.1, má monochromatický displej,<br />

ktorého rozmery sú 320 × 320 pixelov.<br />

Prístroj dis<strong>po</strong>nuje 8-megabajtovou pamäou,<br />

ktorú je moné rozšíri o pamäovú kartu Memory<br />

Stick. Novinkou tohto m<strong>od</strong>elu bolo i tlaèidlo<br />

Jog Dial.<br />

No vráme sa k dvom novým m<strong>od</strong>elom – PEG-<br />

SJ20 a PEG-SJ30. Ako sme u uviedli, v mnohom<br />

sa líši nebudú. Prvou <strong>od</strong>lišnosou je zvýšenie<br />

kapacity pamäte z 8 MB <strong>na</strong> 16 MB. Napájanie<br />

u nebude zabezpeèované cez AAA, ale za<br />

<strong>po</strong>moci LiIon akumulátora. Ïalšou, zo strany<br />

Sony však zatia¾ ne<strong>po</strong>tvrdenou novinkou je,<br />

e SL30 bude ma u farebný 16-bitový displej<br />

TFT-LCD.<br />

Ce<strong>na</strong> m<strong>od</strong>elu PEG-SJ10, uvedeného v júli, bola<br />

150 dolárov, pred<strong>po</strong>kladaná ce<strong>na</strong> pri týchto<br />

m<strong>od</strong>eloch je 200 a 300 dolárov (PEG-SJ20 – 200<br />

USD, PEG-SJ30 – 300 USD).<br />

76 PC REVUE 9/2002

H A R D W A R E<br />

Lexmark E210 a E320<br />

S<strong>po</strong>loènos Lexmark uviedla <strong>na</strong> trh<br />

nové m<strong>od</strong>ely laserových tlaèiarní.<br />

Zamerané sú predovšetkým <strong>na</strong> cenovo<br />

citlivého <strong>po</strong>uívate¾a. Vyuívajú<br />

systém integrovanej kazety s tonerom<br />

a tlaèovým valcom.<br />

LEXMARK E210<br />

M<strong>od</strong>el E210 je GDI tlaèiareò, teda pri<br />

tlaèi vyuíva procesor <strong>po</strong>èítaèa. Tlaèí<br />

rýchlosou 12 strán za minútu (ppm)<br />

a prvá stra<strong>na</strong> je vytlaèená za menej<br />

ako 13 sekúnd. Výh<strong>od</strong>ou je <strong>po</strong>uitie<br />

paralelného i USB pri<strong>po</strong>jenia. Na<br />

prednom paneli nájdeme tlaèidlo <strong>na</strong><br />

okamité zastavenie tlaèe alebo ukazovate¾<br />

vyèerpania zásobníka <strong>na</strong><br />

papier. Ovládaèom môete <strong>na</strong>stavi<br />

tlaè <strong>po</strong>stera, viacerých strán <strong>na</strong> jeden<br />

hárok papiera, zarov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong> celú<br />

stranu a p<strong>od</strong>. Pri tlaèi papier z horného<br />

zásobníka prechádza tlaèiaròou<br />

a umiestòuje sa v prednom výstupnom<br />

zásobníku. Ak tlaèíte <strong>na</strong> hrubšie<br />

médiá, vychádza papier z dolnej èasti<br />

tlaèiarne (<strong>po</strong> prepnutí páèky). P<strong>od</strong><strong>po</strong>rovanými<br />

operaènými systémami sú<br />

Windows aj Linux.<br />

Pri <strong>na</strong>šich skúškach sme <strong>na</strong>merali<br />

maximálnu rýchlos 10,9 strán za minútu<br />

pri 50-stránkovom dokumente,<br />

tlaè prvej strany bola skonèená za<br />

13,9 sekundy. Kvalita tlaèe z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedala<br />

úrovni 600 × 600 dpi. Testovali<br />

sme s operaèným systémom Windows<br />

XP a pri<strong>po</strong>jením cez <strong>po</strong>rt USB.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 509 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: distribútor Euromedia<br />

LEXMARK E320<br />

M<strong>od</strong>el E320 je výkonnejšia laserová<br />

tlaèiareò s rýchlosou 16<br />

strán za minútu. Má dvojnásobný<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèaný mesaèný výkon<br />

a p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru tlaèového jazyka PCL<br />

5e. Ako príslušenstvo je moné<br />

prikúpi aj externý PrintServer s<br />

pri<strong>po</strong>jením <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèovú sie, resp. sa<br />

dá rozšíri pamä tlaèiarne. Okrem<br />

tlaèe v rozlíšení 600 dpi je k dis<strong>po</strong>zícii<br />

aj softvérové zvýšenie kvality <strong>na</strong> 1200<br />

dpi. Súèasou vybavenia je aj softvér<br />

MarkVision, urèený <strong>na</strong> správu tlaèiarne<br />

zo siete. Na rozdiel <strong>od</strong> m<strong>od</strong>elu E210 nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

E320 priamu dráhu.<br />

Pri testovaní v rov<strong>na</strong>kých p<strong>od</strong>mienkach,<br />

ako sme uviedli,<br />

sme dosiahli maximálnu<br />

rýchlos tlaèe 14,7 strany<br />

za minútu a prvá stra<strong>na</strong><br />

bola hotová za 14,3 sekundy.<br />

Dosiahnutá kvalita tlaèe<br />

je v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s E210<br />

vyššia hlavne pri komplikovanejšej<br />

grafike. Nadobúdaciu<br />

cenu tejto tlaèiarne<br />

so zoh¾adnením rýchlosti<br />

tlaèe, mesaèného objemu<br />

a monosti rozširovania <strong>po</strong>vaujeme<br />

pri<strong>na</strong>jmenšom za zaujímavú.<br />

Výrobca <strong>po</strong>núka dva druhy<br />

tonera, <strong>po</strong> pre<strong>po</strong>èítaní je výh<strong>od</strong>nejšie<br />

vyhotovenie s výdrou 6000 strán. Inicializaèná<br />

kazeta má však nišiu kapacitu<br />

– 1500 strán.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 866 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Za<strong>po</strong>ièal: distribútor Euromedia<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Lexmark E210<br />

Maximálny formát: A4<br />

Typ: GDI<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi alebo 300 ×<br />

300 dpi<br />

Rýchlos tlaèe: 12 ppm, prvá stra<strong>na</strong> < ako 13<br />

sekúnd<br />

Maximálne zaaenie: 5000 strán mesaène<br />

Procesor: 66 MHz<br />

Kapacita RAM: 4 MB<br />

Pri<strong>po</strong>jenie: LPT, USB<br />

Kapacita vstupného/výstupného p<strong>od</strong>ávaèa:<br />

150/100 listov<br />

Povolená gramá: 60 ÷ 163 g/m 2<br />

Rozmery (š × v × h): 329×231×355 mm<br />

Hmotnos: 6,5 kg<br />

Hluènos pri tlaèi: 48 dBA<br />

Výdr tonera: 2000 strán (<strong>po</strong>krytie 5 %)<br />

Ce<strong>na</strong> tonera: 4340 Sk bez DPH<br />

Lexmark E320<br />

Maximálny formát: A4<br />

Tlaèový jazyk: PCL 5e<br />

Rozlíšenie 600 × 600 dpi, ImageQuality<br />

1200 dpi<br />

Rýchlos tlaèe: 16 ppm, prvá stra<strong>na</strong> < ako 15<br />

sekúnd<br />

Maximálne zaaenie: 10 000 strán mesaène<br />

Procesor: Toshiba 3907, 67 MHz<br />

Kapacita RAM: 4 MB, rozšírenie a <strong>na</strong> 64 MB<br />

Pri<strong>po</strong>jenie: LPT, USB<br />

Kapacita vstupného/výstupného p<strong>od</strong>ávaèa:<br />

250/100 listov<br />

Povolená gramá: 60 ÷ 90 g/m 2<br />

Rozmery (š × v × h): 380×221×362 mm<br />

Hmotnos: 9 kg<br />

Hluènos pri tlaèi: 49 dBA<br />

Výdr tonera: 3000 strán, resp. 6000 strán<br />

(<strong>po</strong>krytie 5 %)<br />

Ce<strong>na</strong> tonera: 4680 Sk, resp. 6800 bez DPH<br />

Videoprojektor 3M MP8765<br />

USB, adaptér <strong>na</strong> ovládanie z <strong>po</strong>èítaèa<br />

Apple a adaptér <strong>na</strong> ovládanie prostredníctvom<br />

RS-232C).<br />

Pokia¾ ide o univerzálnos <strong>na</strong>sadenia<br />

tohto prístroja, tá je skutoène široká<br />

a <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje ju široká škála integrovaných<br />

vstu<strong>po</strong>v, ktoré umoòujú pri<strong>po</strong>jenie<br />

troch ty<strong>po</strong>v zdrojov obrazového<br />

signálu, prièom súèasne k nemu<br />

môe by pri<strong>po</strong>jených a pä zdrojov<br />

videosignálu (2× video, 3× <strong>po</strong>èítaè).<br />

Zvláštnosou v tejto triede je implementácia<br />

rozhrania DVI. Projektor dis<strong>po</strong>nuje<br />

aj jedným VGA výstu<strong>po</strong>m, ku<br />

ktorému je moné pri<strong>po</strong>ji klasický<br />

<strong>po</strong>èítaèový monitor.<br />

V oblasti audia dis<strong>po</strong>nuje MP8765<br />

integrovaným zosilòovaèom, trojicou<br />

audiovstu<strong>po</strong>v a jedným výstu<strong>po</strong>m.<br />

-<strong>po</strong>-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

V <strong>po</strong>nuke s<strong>po</strong>loènosti 3M sú v súèasnosti<br />

tri triedy videoprojektorov: osobné,<br />

prenosné a konferenèné. Projektor<br />

MP8765 je <strong>na</strong>jvýkonnejší m<strong>od</strong>el z druhej<br />

zo s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ných skupín a tomu je<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá aj jeho výbava a d<strong>od</strong>ávka.<br />

Projektor toti moné zakúpi s kompletnou<br />

výbavou v kufríku s kolieskami,<br />

èo <strong>po</strong>uívate¾ovi u¾ahèí jeho prepravu.<br />

Súèasou štandardnej výbavy sú<br />

pre<strong>po</strong>jovacie v<strong>od</strong>ièe: sieový, VGA, RCA<br />

– kom<strong>po</strong>nent video, RCA Audio/ Video,<br />

S-Video, stereo mini, sériový <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

myši a PS/2 <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

myši. S projektorom sa d<strong>od</strong>áva aj<br />

dia¾kový ovládaè, ktorý umoòuje<br />

<strong>na</strong>stavovanie parametrov projektora<br />

a ovládanie prezentácie (môe emulova<br />

myš). Volite¾ne je moné k videoprojektoru<br />

dokúpi ïalšiu výbavu<br />

(prepravný kufor s kolieskami, kábel<br />

<strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie myši s rozhraním ADB,<br />

kábel <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie myši s rozhraním<br />

Výrobca/typ: 3M/LCD<br />

Svietivos/kontrast: 2500 ANSI/350:1<br />

Pomer strán: 4:3, 16:9<br />

Rozlíšenie: XGA (1024×768)<br />

Typ zobrazovacieho prvku: TFT / 0,9"<br />

Max. <strong>po</strong>èet farieb: 16,7 mil<br />

Uhloprieèka obrazu: 76 ÷ 765 cm<br />

Vertikál<strong>na</strong> frekvencia: 56÷120 Hz<br />

Horizontál<strong>na</strong> frekvencia: 31÷77 kHz<br />

iarovka (typ, výkon, ivotnos): UHB,<br />

250 W, 2000 h<strong>od</strong>.<br />

Audio: 2 × 1 W<br />

P<strong>od</strong><strong>po</strong>rované rozlíšenia: SXVGA, SVGA, VGA<br />

a video<br />

RGB videovstupy: 2 × RGB (VGA), DVI,<br />

Videovstupy: Video, kom<strong>po</strong>nentné video<br />

Audiovstup: 2 × stereo mini jack, 1 × RCA<br />

Výstupy: RGB (VGA), Audio mini jack<br />

Vstupy umoòujúce ovládanie: USB, sériový<br />

Rozmery: 35 × 12,4 × 28,9 mm<br />

Hmotnos/s<strong>po</strong>treba: 4,2 kg/410 W<br />

Záruka:3 roky<br />

Ce<strong>na</strong>: 269 000 Sk s DPH<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: 3M<br />

9/2002 PC REVUE 77

S O F T W A R E<br />

Microsoft Visual Studio .NET<br />

História tohto pr<strong>od</strong>uktu, respektíve<br />

jeho prvých dostupných beta verzií,<br />

sa zaèala <strong>na</strong> konci roku 2000. Do jeho<br />

komerèného uvedenia uplynulo <strong>po</strong>merne<br />

ve¾a èasu. Môeme teda pred<strong>po</strong>klada,<br />

e ide o vyzretý pr<strong>od</strong>ukt.<br />

Nie je jedn<strong>od</strong>uché <strong>po</strong>súdi, <strong>na</strong>ko¾ko bol<br />

finálny pr<strong>od</strong>ukt rozdielny <strong>od</strong> prvej beta<br />

verzie, no priebene sa menili aj<br />

názvy technológií, <strong>na</strong>príklad „nástupnícka“<br />

technológia <strong>po</strong>pulárnych stránok<br />

ASP sa volala <strong>na</strong>jskôr ASP+. A<br />

neskôr sa jej názov zmenil <strong>na</strong> ASP.NET.<br />

Keï sme u pri „nástupníctve“, Visual<br />

Studio .NET je nástupcom vývojového<br />

prostredia Visual Studio 6.0<br />

NADVÄZNOS A SPÄTNÁ KOM−<br />

PATIBILITA. Z<strong>na</strong>lci pr<strong>od</strong>uktu Visual<br />

Studio 6.0, ktorí <strong>po</strong>uívali <strong>na</strong> vývoj<br />

stránok ASP nástroj Visual InterDev,<br />

mono budú pri prvom <strong>po</strong>h¾ade <strong>na</strong><br />

nové Visual Studio .NET trochu sklamaní,<br />

pretoe pr<strong>od</strong>ukt s týmto názvom<br />

u nenájdu. No ak <strong>po</strong>mocou integrovaného<br />

prostredia otvoria existujúcu<br />

stránku ASP (súbor s prí<strong>po</strong>nou<br />

ASP) alebo vytvoria nový súbor ASP, všetko<br />

funguje ako v predchádzajúcej verzii.<br />

Kompatibilita je teda v tomto prípade<br />

stopercentná. P<strong>od</strong>obne ako v predchádzajúcej<br />

verzii máme k dis<strong>po</strong>zícii<br />

textovú aj grafickú p<strong>od</strong>obu stránky ASP.<br />

NOVÉ TECHNOLÓGIE. Nosným prvkom<br />

.NET štúdia sú dve technológie<br />

Microsoft .NET Framework a XML.<br />

Microsoft .NET Framework je súprava<br />

objektov pre stranu klienta aj servera.<br />

Pred<strong>po</strong>kladá sa, e vývojári budú<br />

vyvíja aj kom<strong>po</strong>nenty <strong>na</strong> všeobecné<br />

<strong>po</strong>uitie. Ušetrí sa tým ve¾a námahy<br />

a èasu pri vývoji ïalších aplikácií.<br />

Kostru novej aplikácie môeme vybudova<br />

<strong>na</strong> existujúcich kom<strong>po</strong>nentoch,<br />

ktoré je moné kúpi. Ak <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>vrhujeme aplikáciu typu klient –<br />

server <strong>na</strong> obch<strong>od</strong>ovanie s cennými<br />

papiermi, <strong>po</strong>trebujeme v p<strong>od</strong>state<br />

Obr. 1 Vytvorenie nového súboru Obr. 2 Vytvorenie nového súboru<br />

rov<strong>na</strong>ké kom<strong>po</strong>nenty ako <strong>na</strong> vývoj<br />

aplikácie pre verejné kninice alebo<br />

informaèný systém. Vdy <strong>po</strong>trebujeme<br />

sformulova dopyt SQL do databázy<br />

<strong>po</strong>mocou interakcie s klientom<br />

prostredníctvom vh<strong>od</strong>ného dialógu.<br />

Potom musíme klientovi vh<strong>od</strong>nou<br />

formou zobrazi údaje. Údaje môu<br />

obsahova text, tabu¾ky, obch<strong>od</strong>nú<br />

grafiku alebo obrázky.<br />

PROGRAMOVACIE JAZYKY. Ak<br />

niektorému pr<strong>od</strong>uktu marketingové<br />

<strong>od</strong>delenie výrobcu priradí do názvu<br />

slovo Studio, malo by to <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èova,<br />

e ide o komplexný nástroj, ktorý je<br />

schopný <strong>po</strong>kry <strong>po</strong>iadavky celého<br />

spektra vývojárov <strong>od</strong> programátorov<br />

jedn<strong>od</strong>uchých príleitostných utilít<br />

cez vývoj bených aplikácií, webových<br />

sluieb a <strong>po</strong> vývoj systémov a<br />

serverov. Ak by sme mali <strong>na</strong>hrubo<br />

špecifikova v štúdiu zapuzdrené nástroje,<br />

dopadlo by <strong>na</strong>še priradenie úèelu<br />

pr<strong>od</strong>uktov asi takto. Zaèneme programovacími<br />

jazykmi Visual Basic a Visual<br />

C++, ktoré u majú v predchádzajúcich<br />

verziách Visual Studia a ešte<br />

predtým aj ako samostatné pr<strong>od</strong>ukty<br />

za sebou urèitý kus histórie.<br />

Visual Basic <strong>na</strong>jlepšie <strong>po</strong>slúi <strong>na</strong><br />

vývoj jedn<strong>od</strong>uchých programov a utilít,<br />

kde sa kladie dôraz <strong>na</strong> rýchlos vývoja<br />

aplikácie, teda <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> vývoj<br />

testovacích a predvádzacích programov.<br />

Visual Basic je síce p<strong>od</strong>¾a <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèania<br />

primárne urèený <strong>na</strong> rýchle<br />

vytváranie širokého spektra aplikácií<br />

<strong>od</strong> <strong>na</strong>jjedn<strong>od</strong>uchších a <strong>po</strong> <strong>po</strong>merne<br />

nároèné p<strong>od</strong>nikové projekty typu<br />

klient – server, ale pri takýchto nároènejších<br />

aplikáciách sa u oplatí zamyslie<br />

<strong>na</strong>d monosou vyuitia programovacieho<br />

jazyka C++, prípadne<br />

C#. Monos rýchleho vývoja je spôsobená<br />

implementovaním prostredia<br />

typu RAD (Rapid Application Develop).<br />

Dôraz sa kladie <strong>na</strong> jedn<strong>od</strong>uchos<br />

a maximálnu vizualizáciu návrhu. Zaujímavosou<br />

je, e kód <strong>na</strong>písaný v<br />

programovacom jazyku Visual Basic<br />

je prekladaný v dvoch krokoch. Najskôr<br />

sa generuje medzikód, <strong>na</strong> ktorý<br />

sa aplikuje kompilátor jazyka C++.<br />

Visual C++ slúi <strong>na</strong> vývoj aplikácií,<br />

kde sa kladie dôraz <strong>na</strong> výkon aplikácie.<br />

Preto sa <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> programovanie<br />

systémových a komunikaèných<br />

aplikácií, ovládaèov a p<strong>od</strong>obne. Výsledkom<br />

kompilácie je <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

a <strong>na</strong>jkompaktnejší kód. Väèši<strong>na</strong> dôleitých<br />

aplikácií bola vyvinutá práve<br />

v tomto vývojovom prostriedku. Príkladom<br />

je <strong>na</strong>príklad operaèný systém<br />

Windows NT/2000/XP.<br />

Situáciu okolo nástroja Visual InterDev<br />

<strong>na</strong> vývoj webových aplikácií<br />

sme u sèasti vysvetlili. Teda zmeny,<br />

ktoré sú <strong>po</strong>strehnute¾né <strong>na</strong>vonok.<br />

Tieto zmeny (absencia Visual Inter-<br />

Dev pri zachovaní monosti vývoja<br />

stránok ASP) toti vychádzajú z p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry<br />

technológie .NET Framework. Pred<strong>po</strong>kladá<br />

sa, e stránky ASP budú<br />

<strong>po</strong>stupne <strong>na</strong>hradené novou technológiou<br />

<strong>na</strong> vývoj webových aplikácií –<br />

ASP.NET. V <strong>na</strong>šom preh¾ade programovacích<br />

jazykov však budeme <strong>po</strong>kraèova<br />

ïalej novinkami Visual C# a<br />

Visual J#. Z<strong>na</strong>mienko typu # <strong>po</strong>z<strong>na</strong>jú<br />

dobre hlavne hudobníci. Toto z<strong>na</strong>mienko<br />

zvyšuje h<strong>od</strong>notu noty, pri<br />

ktorej stojí, o <strong>po</strong>l tónu. Ak budeme<br />

túto hudobnícku teóriu aplikova <strong>na</strong><br />

názvy pr<strong>od</strong>uktov vo Visual Studiu,<br />

malo by ís o akési „céèko“ a Javu s<br />

„pridanou h<strong>od</strong>notou“. Ale <strong>po</strong>ïme pekne<br />

<strong>po</strong> <strong>po</strong>riadku. Visual J# je úplne<br />

nový nástroj. Jeho inštalaèné CD boli<br />

rozdávané úèastníkom vývojárskej<br />

konferencie Microsoft TechEd 2002 v<br />

prvý júlový týdeò v Barcelone. Visual<br />

C# je <strong>na</strong>proti tomu súèasou Visual<br />

Studia .NET <strong>od</strong> jeho prvej verzie.<br />

Visual C# vychádza koncepène z<br />

programovacích jazykov C++ a Java.<br />

Jeho tvorcovia hovoria, e všetky<br />

dobré a <strong>po</strong>krokové èrty jazyka C++<br />

zostali zachované a pribudli aj osvedèené<br />

myšlienky a technológie z Javy.<br />

Zanikli však èrty jazyka, z ktorých<br />

mali zaèí<strong>na</strong>júci céèkari doslova noènú<br />

moru, hlavne <strong>po</strong>intery. Visual C# obsahuje<br />

systém automatickej inicializácie<br />

ty<strong>po</strong>vo bezpeèných premenných,<br />

zlepšenú metódu Garbage Collection<br />

a v širokom rozsahu p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje XML.<br />

Garbage Collection má <strong>na</strong> starosti<br />

upratovanie ne<strong>po</strong>trebných objektov z<br />

pamäte. Ak <strong>na</strong>príklad v C++ vytvoríme<br />

v pamäti nejaký objekt <strong>po</strong>mocou<br />

metódy new, musíme ho <strong>po</strong> ukonèení<br />

platnosti jeho <strong>po</strong>uitia <strong>od</strong>stráni z pamäte<br />

príkazom delete.<br />

Visual J# je integrované prostredie<br />

<strong>na</strong> vývoj aplikácií typu klient –<br />

server v programovacom jazyku Java.<br />

Prostredie umoòuje vizuálny návrh<br />

jednotlivých kom<strong>po</strong>nentov.<br />

Stránky ASP.NET – tejto technológii<br />

je venovaný seriál v sekcii Programujeme,<br />

take jej opisom by sme sa<br />

len opakovali.<br />

Nesmieme zabudnú ani <strong>na</strong> prakticky<br />

<strong>na</strong>jdôleitejší zdroj informácií<br />

pre vývojára pracujúceho s vývojovými<br />

nástrojmi Microsoftu, ktorým je<br />

MSDN Library (Microsoft Developer<br />

Network), ktorý sa aktualizuje nieko¾kokrát<br />

roène a vychádza <strong>na</strong> jednom<br />

nosièi DVD-ROM alebo <strong>na</strong> troch CD.<br />

ZAÈÍNAME... K¾úèom k vytvoreniu<br />

nového projektu je sluba New Project,<br />

èi u ako <strong>po</strong>loka menu, alebo<br />

ove¾a jedn<strong>od</strong>uchšie ako tlaèidlo <strong>na</strong> úv<strong>od</strong>nej<br />

obrazovke. Pomocou tejto sluby<br />

dokáeme zaloi nieko¾ko druhov<br />

projektov. V pravej èasti dialógu New<br />

Project sú zloky s typmi projektov:<br />

Visual Basic Projects<br />

Visual C# Projects<br />

Visual C++ Projects<br />

Setup and Deployment Projects<br />

Visual Studio Solutions<br />

Okrem s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ných zloiek je tu<br />

ešte zloka Other Projects, ktorá obsahuje<br />

ïalšie typy projektov<br />

Database Projects<br />

Enterprise Template Project<br />

Extensibility Projects<br />

Application Center Test Projects<br />

Mohlo by to <strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad pôsobi<br />

ako kanón <strong>na</strong> vrabce, ale obèas urèite<br />

<strong>po</strong>uijeme Visual Studio.NET nie <strong>na</strong><br />

komplexný projekt, ale len <strong>na</strong> vytvorenie<br />

a editovanie samostatného dokumentu<br />

(súboru). Monosti sú aj z tohto<br />

h¾adiska <strong>po</strong>merne široké. Funkcia New<br />

File sprístupòuje tri zloky s typmi dokumentov<br />

General, Visual C++ a<br />

Script.<br />

Záloka General <strong>po</strong>skytuje monos<br />

vytvorenia nového dokumentu typu<br />

textový súbor,<br />

stránka HTML,<br />

Frameset – (HTML súbor, ktorý<br />

obsahuje viacero HTML stránok),<br />

Style sheet (definíciu CSS Cascade<br />

Style Sheet)<br />

78 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

Obr. 3<br />

Visio 2002 – návrh diagramu UML<br />

súbor XML,<br />

XML Schema,<br />

súbor XSLT,<br />

bitma<strong>po</strong>vý súbor,<br />

kurzor,<br />

iko<strong>na</strong>,<br />

Resource Template.<br />

Záloka Visual C++ okrem resource<br />

súborov, ktoré tvoria projekt v<br />

tomto programovacom jazyku, <strong>po</strong>skytuje,<br />

samozrejme, monos vytvorenia<br />

nových dokumentov typu C++<br />

zdrojového kódu a hlavièkového súboru<br />

(súbory s prí<strong>po</strong><strong>na</strong>mi H, HPP).<br />

Záloka Scripts <strong>po</strong>skytuje monos<br />

vytvorenia skriptových súborov typu:<br />

Active Server Page,<br />

JScript .NET Web Form,<br />

JScript,<br />

VBScript,<br />

Windows Script Host.<br />

Preèo s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>me monosti vytvárania<br />

a editovania rôznych ty<strong>po</strong>v dokumentov?<br />

Zrekapitulujte si situáciu<br />

vo svojom <strong>po</strong>èítaèi. Èo <strong>po</strong>uívate <strong>na</strong><br />

vytváranie a editovanie stránok HTML,<br />

súborov XML, súborov CSS a p<strong>od</strong>obne?<br />

Ak máme <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi <strong>na</strong>inštalované<br />

nejaké vývojové prostredie (a je<br />

skoro jedno, èi ide o Visual Studio.NET,<br />

niektoré vývojové prostredie z <strong>po</strong>nuky<br />

Borlandu, Oracle JDeveloper...), s<br />

výh<strong>od</strong>ou ho vyuijeme aj ako editor<br />

s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ných ty<strong>po</strong>v súborov.<br />

VIZUÁLNE PROGRAMOVANIE. U<br />

slovo Visual v názve pr<strong>od</strong>uktu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,<br />

e pri vytváraní aplikácií <strong>po</strong>uívame<br />

vizuálne nástroje a metódy. U<br />

samotné vývojové prostredie obsahuje<br />

mnostvo vizuálnych nástrojov, spriev<strong>od</strong>cov<br />

vytvorením objektov, návrhových<br />

dialógov a p<strong>od</strong>obne. Ak si <strong>po</strong>zorne<br />

prehliadneme obsah škatule Visual<br />

Studio.NET Enterprise Architect,<br />

objavíme inštalaèné CD Visio 2002.<br />

S vyuitím vizuálnych nástrojov sa<br />

môeme viac sústredi <strong>na</strong> aplikaènú<br />

logiku. Zdalo by sa, e vizuálny návrh<br />

je len strata èasu. No ak máme správne<br />

<strong>na</strong>vrhnutú aplikaènú logiku vo forme<br />

logických blokov a väzieb medzi<br />

nimi, <strong>po</strong>tom u je ove¾a jedn<strong>od</strong>uchšie<br />

<strong>na</strong>programova samotný kód pre<br />

tieto bloky a väzby. Visio 2002 ide ešte<br />

ïalej a umoòuje <strong>na</strong>vrhova aj diagramy<br />

UML.<br />

Obr. 4<br />

Vytvorenie<br />

aplikácie MFC<br />

Predstavujeme technológie – Visual C++<br />

Po všeobecnom úv<strong>od</strong>e, ktorý mal za<br />

úlohu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi široké spektrum druhov<br />

projektov, ktoré je moné vyvíja,<br />

zaèneme <strong>po</strong>stupne predstavova<br />

jednotlivé softvérové technológie a<br />

programovacie jazyky p<strong>od</strong>robnejšie.<br />

Zaèneme tým <strong>na</strong>jstarším – programovacím<br />

jazykom Visual C++. Dôv<strong>od</strong>ov<br />

je nieko¾ko. Objektové céèko z dielne<br />

Microsoftu u má nieèo za sebou,<br />

dalo by sa <strong>po</strong>veda, e v jeho èíslovaní<br />

sa u raz „pretoèil tachometer“.<br />

Aby sme to spresnili, <strong>po</strong>sledná verzia<br />

urèená pre operaèný systém DOS<br />

(teda ktorá p<strong>od</strong> DOS-om aj beala)<br />

bola verzia 7.0. Potom <strong>na</strong>sledovala<br />

verzia Visual C++ 1.52, ktorá u<br />

beala p<strong>od</strong> Windows a dali sa v nej<br />

vyvíja jed<strong>na</strong>k dosové aplikácie a takisto<br />

16-bitové aplikácie pre Windows.<br />

Verzia 2.0 u bola 32-bitová. A takto<br />

to <strong>po</strong>kraèovalo ïalej, Visual Studio<br />

6.0 obsahovalo Visual C++ s rov<strong>na</strong>kým<br />

èíslom verzie a .NET Studio obsahuje<br />

verziu 7.0. Take v èíslach verzií<br />

sme znovu tam, kde sme u raz <strong>na</strong><br />

konci dosovej éry boli.<br />

MFC, ARCHITEKTÚRA DOCUMENT/<br />

VIEW, SERIALIZÁCIA... Okrem vynikajúceho<br />

a rýchleho kompilátora si<br />

Visual C++ aj do .NET Studia priniesol<br />

svoje „r<strong>od</strong>inné striebro“ – technológie<br />

MFC (Microsoft Foundation Class)<br />

a architektúru Document/View. MFC<br />

zahrnuje súbor tried, ktoré umoòujú<br />

vyvíja typické aplikácie pre operaèný<br />

systém Windows. Èo je to typická<br />

aplikácia? Zamyslime sa <strong>na</strong>d tým, èo<br />

aplikácie vo všeobecnosti robia. Mô-<br />

eme editova text alebo obrázok, vypåòa<br />

nejaký formulár, vyh¾adáva a<br />

zobrazova údaje z nejakých databáz,<br />

zobrazova a archivova výsledky meraní,<br />

jedn<strong>od</strong>ucho moností je mono<br />

viac ako kombinácií pri šachovej hre.<br />

Ale èo takmer urèite obsahuje kadá<br />

aplikácia pre Windows? Hlavné okno<br />

(mono s viacerými zálokami), ktoré<br />

sa dá presúva, zväèšova, zmenšova,<br />

zatvori, <strong>po</strong>tom rôzne dialógy, pracovné<br />

obrazovky a p<strong>od</strong>obne. Kninicu<br />

MFC by sme mohli prirov<strong>na</strong> k stavebnici<br />

typu lego. Pri <strong>po</strong>h¾ade <strong>na</strong> škatu¾u<br />

plnú kociek sa nám urèite zdá takmer<br />

nemoné, e sa z toho dajú <strong>po</strong>sklada<br />

veci, ktoré vidíme v Legolande alebo<br />

vo výkladoch obch<strong>od</strong>ných domov. P<strong>od</strong>obne<br />

ako lego aj kninica MFC obsahuje<br />

urèité prvky a triedy <strong>na</strong> vytvorenie<br />

èo <strong>na</strong>jširšieho okruhu aplikácií.<br />

Pokúsme sa teda vytvori <strong>na</strong>jjedn<strong>od</strong>uchšiu<br />

aplikáciu vo Visual C++ s<br />

vyuitím kninice MFC. Prvý krok,<br />

výber typu aplikácie, vidíme názorne<br />

<strong>na</strong> obr. 1. Typ aplikácie bude MFC Application<br />

a <strong>na</strong>zva ju môeme <strong>na</strong>príklad<br />

Revue.<br />

Pri vytváraní aplikácie nám asistuje<br />

spriev<strong>od</strong>ca vytvorením aplikácie<br />

(Application Wizard). Svoje <strong>po</strong>iadavky<br />

<strong>na</strong> budúcu aplikáciu špecifikujeme<br />

v návrhovom dialógu, hlavne v záloke<br />

Application Type. Najskôr sa rozh<strong>od</strong>neme<br />

pre typ aplikácie. Na výber<br />

máme tri monosti:<br />

Single Document<br />

Multiple Document<br />

Dialog based<br />

9/2002 PC REVUE 79

S O F T W A R E<br />

SINGLE DOCUMENT. Projekt tohto typu je v p<strong>od</strong>state<br />

klasická „Windows“ aplikácia. Ak chceme<br />

vyvíja aplikáciu, kde budú rutiny a triedy pracujúce<br />

s dokumentom dôsledne <strong>od</strong>delené <strong>od</strong> tried, ktoré<br />

zabezpeèia zobrazenie dokumentu <strong>na</strong> obrazovke,<br />

môeme zaškrtnú <strong>po</strong>líèko Document/View Architecture<br />

sup<strong>po</strong>rt.<br />

MULTIPLE DOCUMENT. Aplikácia tohto typu umoòuje<br />

pracova s viacerými dokumentmi rov<strong>na</strong>kého<br />

typu, <strong>na</strong>príklad textový editor pracujúci s viacerými<br />

dokumentmi typu DOC, TXT a p<strong>od</strong>obne.<br />

DIALOG BASED. Domi<strong>na</strong>ntnou èasou dialógovej<br />

aplikácie (<strong>na</strong>príklad kalkulátor vo Windows) je hlavné<br />

dialógové okno <strong>na</strong> komunikáciu s <strong>po</strong>uívate¾om.<br />

Typická MFC aplikácia s architektúrou Document/<br />

View obsahuje triedy Application, kde sú základné<br />

rutiny <strong>na</strong> spustenie a beh aplikácie. Trieda Frame<br />

zapuzdruje systém radenia a zobrazovania okien.<br />

Trieda Document zapuzdrí rutiny <strong>na</strong> prácu s obsahom<br />

dokumentu a trieda View zabezpeèí zobrazenie<br />

jeho obsahu <strong>na</strong> obrazovke.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade základ aplikácie budú tvori<br />

triedy:<br />

CAboutDlg.. trieda <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ená <strong>od</strong> CDialog, ktorá<br />

bude informova o <strong>na</strong>šej aplikácii,<br />

CRevueApp.. trieda <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ená CWinApp –<br />

hlavný objekt aplikácie,<br />

CRevueDoc.. trieda <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ená <strong>od</strong> CDocument –<br />

spracúvané údaje,<br />

CRevueView.. trieda <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ená <strong>od</strong> CView –<br />

<strong>po</strong>h¾ad <strong>na</strong> spracúvané údaje,<br />

CMainFrame.. trieda <strong>od</strong>v<strong>od</strong>ená <strong>od</strong> CFrameWnd<br />

– rámové okno aplikácie.<br />

Vyplnením parametrov v dialógoch spriev<strong>od</strong>cu vytvorením<br />

aplikácie sme vlastne bez toho, aby sme<br />

<strong>na</strong>písali èo i len riadok zdrojového kódu, vytvorili<br />

jadro aplikácie, ktoré zatia¾ nerobí niè, len zobrazí<br />

prázdne okno. Niè? A budete ovláda toto vývojové<br />

prostredie detailne a skúsite <strong>na</strong>písa zobrazenie<br />

základného ok<strong>na</strong> aplikácie, aby sa dalo presúva,<br />

aby tam bolo menu, toolbar a tlaèidlá v pravom<br />

hornom rohu, oceníte mnostvo práce, ktoré vám<br />

kninica MFC a spriev<strong>od</strong>ca vytvorením aplikácie<br />

ušetrí.<br />

Ïalší <strong>po</strong>stup návrhu projektu môeme v p<strong>od</strong>state<br />

rozdeli do dvoch etáp. Prvou eta<strong>po</strong>u bude návrh<br />

vizuálnej èasti aplikácie, t. j. grafický, logický a<br />

funkèný návrh formulárov a obrazoviek <strong>na</strong> komunikáciu<br />

s <strong>po</strong>uívate¾om a zobrazenie výstu<strong>po</strong>v. V druhej<br />

etape <strong>na</strong>vrhneme funkènú logiku aplikácie. Programátori,<br />

ktorí programujú aplikácie pre operaèný<br />

systém Windows, vedia, e väèši<strong>na</strong> aplikácií pre<br />

túto platformu je riadená udalosami. Niekto <strong>po</strong>hne<br />

myšou, stlaèí kláves, príde správa <strong>po</strong> sériovom<br />

alebo USB <strong>po</strong>rte a p<strong>od</strong>obne. Preto v tejto etape hlavne<br />

programujeme obsluhu udalostí, t. j kód, ktorý<br />

sa aktivuje, ak príslušná udalos <strong>na</strong>stane. Napríklad<br />

reakciou <strong>na</strong> to, e <strong>po</strong>uívate¾ presunie ukazovate¾<br />

myši pri zatlaèenom tlaèidle <strong>na</strong> iné miesto, musí<br />

by presunutie objektu, <strong>na</strong>príklad grafického symbolu,<br />

<strong>na</strong> ktorý myš predtým ukazovala. Do aplikácie,<br />

samozrejme, môeme pridáva rôzne triedy,<br />

kom<strong>po</strong>nenty ActiveX a p<strong>od</strong>obne.<br />

OBMEDZENIA VYPLÝVAJÚCE Z PRINCÍPU. Po<br />

prvom oboznámení s monosami Visual C++<br />

a kninice MFC by sa nám zdalo, e s jej triedami<br />

a kom<strong>po</strong>nentmi dokáeme rýchlo a jedn<strong>od</strong>ucho<br />

<strong>na</strong>vrhnú prakticky všetko, a keïe kompilátor<br />

Obr. 5<br />

C++ pr<strong>od</strong>ukuje <strong>na</strong>jrýchlejší a <strong>na</strong>jefektívnejší kód,<br />

nie je <strong>na</strong>d èím uvaova, všetko <strong>na</strong>vrhneme a <strong>od</strong>ladíme<br />

v céèku a ostatné programovacie jazyky si<br />

nemusíme všíma. Takéto jedn<strong>od</strong>uché to, bohuia¾,<br />

nie je. Aby mohol by kód v C++ <strong>na</strong>jrýchlejší, sú tu<br />

urèité obmedzenia. Naprogramované sú len základy<br />

v priamej <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> Win32. Napríklad<br />

hlavné zobrazovacie okno aj s rolovaním obsahu<br />

môe ma <strong>na</strong> výšku len 32 000 pixelov, èo je necelých<br />

2000 riadkov textu. Potrebujete vypísa text,<br />

ktorý má desatisíc riadkov? Máte dve monosti.<br />

Prvá z nich je typu „urob si sám“, t. j. musíte v aplikaènej<br />

a zobrazovacej logike riadi výpis textu a<br />

rolovanie tak, aby ste sa do tých 32 000-pixelových<br />

riadkov vošli, prípadne <strong>po</strong>ui kom<strong>po</strong>nent Rich<br />

Edit. Páèi sa vám trieda Cedit <strong>na</strong> editovanie textu,<br />

<strong>na</strong>príklad v textových súboroch? Bohuia¾, táto<br />

trieda dokáe pracova len s rozsahom textu do 32<br />

KB. Je to pre vašu aplikáciu málo? Monosti sú<br />

znovu dve. Urob si... ale veï to <strong>po</strong>znáte. Tieto<br />

obmedzenia vo Visual Basicu ani vo Visual C# nie<br />

sú, ale vtedy musíme, ako sa ¾udovo hovorí, „bra,<br />

èo príde <strong>na</strong> stôl“. Kom<strong>po</strong>nenty <strong>na</strong> <strong>po</strong>uitie v týchto<br />

jazykoch sú <strong>na</strong>vrhnuté univerzálnejšie. Skúsime to<br />

vysvetli <strong>na</strong> praktickom príklade. Povedzme, e<br />

máme za úlohu vytvori jedn<strong>od</strong>uchý prehliadaè<br />

databázy (<strong>na</strong>príklad súboru MDB z Accessu). Vo<br />

Visual C++ sa <strong>na</strong>d touto úlohou neskutoène za<strong>po</strong>tíme<br />

a <strong>po</strong>merne ve¾a vecí budeme musie <strong>na</strong>programova<br />

sami, <strong>na</strong>príklad aby sa nám databázová<br />

tabu¾ka, ktorá obsahuje 100 000 riadkov, slušne<br />

zobrazovala v okne kom<strong>po</strong>nentu DbGrid, ale ak to<br />

urobíme dobre, môeme si by istí, e <strong>na</strong>ša aplikácia<br />

bude skoro taká rýchla, ako je to z teoretického<br />

h¾adiska moné. Vo Visual Basicu alebo Visual C#<br />

takúto úlohu vyriešime doslova <strong>na</strong> pár kliknutí, keï<br />

metódou Drag and drop <strong>po</strong>presúvame do formulárového<br />

ok<strong>na</strong> <strong>na</strong>šej aplikácie <strong>po</strong>trebné kom<strong>po</strong>nenty<br />

a <strong>na</strong>stavíme im <strong>na</strong>jnutnejšie parametre. Ale takto<br />

vytvorená aplikácia s aplikáciou „krvo<strong>po</strong>tne“ vytvorenou<br />

vo Visual C++ v rýchlosti vzh¾adom <strong>na</strong> urèité<br />

kompromisy vyplývajúce z jedn<strong>od</strong>uchosti a univerzálnosti<br />

<strong>po</strong>uitých kom<strong>po</strong>nentov súperi asi<br />

môc nebude. Take aby sme to zhrnuli, Visual<br />

C++ sa h<strong>od</strong>í <strong>na</strong> programovanie systémových aplikácií,<br />

<strong>na</strong>príklad jadra operaèného systému, databázových<br />

serverov, ovládaèov, špeciálnych aplikácií,<br />

kde sa kladie dôraz <strong>na</strong> rýchlos. Naopak, <strong>na</strong> vývoj<br />

programu, ktorým jednorazovo alebo len obèas<br />

spracujeme výsledky meraní, s výh<strong>od</strong>ou vyuijeme<br />

Visual Basic alebo Visual C#.<br />

V preh¾ade technológií a programátorských jazykov<br />

budeme <strong>po</strong>kraèova, <strong>na</strong>jblišie sa zameriame<br />

<strong>na</strong> Visual C#.<br />

¼uboslav Lacko<br />

Najjedn<strong>od</strong>uchšia aplikácia MFC<br />

80 PC REVUE 9/2002

GAMESY / RECENZIA<br />

Grand Theft Auto 3<br />

Rok 1997 v oblasti hier z<strong>na</strong>mená ve¾a. Ve¾a preto, e sa<br />

zr<strong>od</strong>ila jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jrevoluènejších hier svojho druhu.<br />

Grand Theft Auto sa ihneï <strong>po</strong> svojom vydaní stalo<br />

<strong>na</strong>job¾úbenejšou hrou. Autori sa zamerali <strong>na</strong> mesto so<br />

všetkým, èo k nemu patrí. Ale <strong>na</strong>šastie sa nezastavili,<br />

ako <strong>na</strong>príklad Microsoft so svojím Midtown Madness,<br />

iba pri pretekoch a <strong>od</strong>skakujúcich ch<strong>od</strong>coch. Naopak,<br />

išli ïalej a hráèovi priniesli nes<strong>po</strong>èetné mnostvo<br />

zábavných a èasto aj <strong>po</strong>riadne akých misií. Nešlo len<br />

o krádee áut èi bezduché zabíjanie, mnohé misie boli<br />

prešpikované do <strong>na</strong>jmenšieho detailu. GTA prinieslo<br />

hráèovi aj obrovskú vo¾nos, dovtedy v tejto oblasti<br />

neznámy <strong>po</strong>jem. A všetko to doko<strong>na</strong>le dopåòala <strong>po</strong>lícia,<br />

s ktorou sme si všetci uili kopec zábavy a asli<br />

sme <strong>na</strong>d jej inteligenciou. Na tomto mieste by sa h<strong>od</strong>ilo<br />

<strong>na</strong>písa, e druhý diel <strong>na</strong> seba nenechal dlho èaka.<br />

Opak je však pravdou. Fanúšikovia prvého dielu si <strong>od</strong><br />

netrpezlivosti hrýzli všetko, <strong>na</strong> èo <strong>na</strong> svojom tele<br />

doèiahli, no nie a nie doèka sa <strong>po</strong>kraèovania. To uzrelo<br />

svetlo sveta roku 1999. Koncept zostával rov<strong>na</strong>ký,<br />

dobré predsa netreba meni, ale u z<strong>na</strong>ène zastaraná<br />

grafika prepustila miesto úplne novému a treba priz<strong>na</strong>,<br />

e ve¾mi <strong>po</strong>kroèilému enginu.<br />

Pribudlo aj zopár noviniek (SWAT, Mui v èiernom,<br />

Nár<strong>od</strong>ná garda), míny, autogu¾omety, saveplace,<br />

noc, gangy a <strong>po</strong>licajti v multiplayeri. A znovu<br />

v tradícií prvého dielu bola aj GTA2 <strong>na</strong>búchaná<br />

obrovským mnostvom excelentne vymyslených<br />

misií. No a autorom ostávalo len duma <strong>na</strong>d tým,<br />

èo sa ešte dá <strong>na</strong> takmer doko<strong>na</strong>lom koncepte zmeni.<br />

Písal sa rok 2000, výkon <strong>po</strong>èítaèov sa p<strong>od</strong>¾a<br />

Moorovho záko<strong>na</strong> kadých 18 mesiacov zdvojnásoboval<br />

a autori dostali doko<strong>na</strong>lý nápad <strong>po</strong>zostávajúci<br />

len z dvoch z<strong>na</strong>kov: 3D. Tri dimenzie, tri priestory,<br />

<strong>na</strong>zvite si to, ako chcete. Faktom však zostáva,<br />

e tretí rozmer vzkriesil u peknú kopu ` hier. Od<br />

Return Fire, Micro Machines cez Earth 2140 a <strong>po</strong><br />

ešte nedokonèený Command and Conquer èi klasický<br />

Duke Nukem. A keï to fungovalo pri nich,<br />

predsa musí aj pri GTA. A tak nám pre mnohých<br />

dnes u <strong>po</strong>svätná firma Rockstar Games predstavuje<br />

tretí, zatia¾ bez<strong>po</strong>chyby <strong>na</strong>jrevoluènejší diel.<br />

Hlavná novinka je azda všetkým zainteresovaným<br />

<strong>na</strong>d slnko jasná. Tretí rozmer. Presne to, <strong>po</strong> èom všetci<br />

túili. Tretí rozmer so sebou toti prináša aj mnoho<br />

iných rozmerov. Nielen tých grafických, ale aj<br />

hrate¾nostných. Zaènem konceptom, ktorý sa <strong>od</strong> predošlých<br />

dielov ve¾mi nezmenil, ale zopár noviniek sa<br />

predsa len nájde. Misie u nie sú relatívne <strong>od</strong>delené<br />

úlohy, ale sú pevne s<strong>po</strong>jené do nelineárneho deja. Hra<br />

sa zaèí<strong>na</strong> vaším útekom <strong>po</strong>èas prevozu do väzenia.<br />

Vašou prvou úlohou je nájs bezpeèný úkryt v spletitých<br />

ulièkách ve¾komesta. Systém hry sa stále opiera<br />

o gangy, ktoré boli novinkou v druhom diele. Je len <strong>na</strong><br />

vás, koho misiu splníte ako ïalšiu. Staèí prís k sídlu<br />

bossa, <strong>po</strong>zrie si krátku enginovú animáciu (briefing)<br />

a vrhnú sa do akcie. Ich náplò je, ako je u dnes zvykom,<br />

náleite rôznor<strong>od</strong>á. Od sledovaèiek cez atentáty<br />

<strong>na</strong> bossov èi prepady bánk a <strong>po</strong> únos dôleitej osoby<br />

a jej prevoz do bezpeèia. Všetky misie sú <strong>na</strong>vyše o to<br />

lepšie, e sú „tri dé“ a sú ove¾a reálnejšie ako v ich 2D<br />

verzii. Príbehových misií je tu s<strong>po</strong>lu 40, zvyšných 30<br />

tvoria telefónové misie, ktoré sa vinú mimo príbehu,<br />

ale sú tie plnoh<strong>od</strong>notné a zábavné. Portland, ako sa<br />

prvá èas volá, sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbliších nieko¾ko h<strong>od</strong>ín stane<br />

vaším druhým domovom. V tejto fáze do vás hra<br />

pumpuje všetky dôleité <strong>po</strong>z<strong>na</strong>tky. Zistíte, e si<br />

mono kedyko¾vek medzi misiami uloi <strong>po</strong>stup a e<br />

auto, ktoré zaparkujete v garái, tam <strong>po</strong> loadnutí ako<br />

zázrakom bude èaka len a len <strong>na</strong> vás. A takisto zaènete<br />

s<strong>po</strong>znáva prvé (a nie <strong>po</strong>sledné) <strong>od</strong>lišnosti. Stará<br />

známa šípka zmizla do neznáma, v troch rozmeroch<br />

ju u ne<strong>po</strong>trebujete. Nahradila ju malá mapka, v ktorej<br />

sa <strong>na</strong><strong>po</strong>èudovanie dá doko<strong>na</strong>le orientova. Prvé<br />

kroky v meste vám budú trochu <strong>po</strong>vedomé. Rov<strong>na</strong>ké<br />

kroky ste robili aj v predošlých dieloch. Ale tu je to<br />

všetko 3D!!! Nedoèkavo <strong>na</strong>stupujem do prvej káry,<br />

ktorá riskla prech<strong>od</strong> okolo mojej malièkosti.<br />

Inštinktívne stláèam enter a v<strong>od</strong>iè-úboiak je v sekunde<br />

<strong>na</strong> zemi, v dia¾ke ešte <strong>po</strong>èu jeho <strong>na</strong>dávky.<br />

Prvé, èo v tejto fáze prekvapí, je doko<strong>na</strong>lý zvuk<br />

motora. NFS a s<strong>po</strong>l. sa jedn<strong>od</strong>ucho nechytajú. Po<br />

chví¾ke disciplinovanej jazdy mi to nedá a stláèam<br />

plyn a <strong>po</strong> p<strong>od</strong>lahu (neberte doslovne) a prvá havária<br />

<strong>na</strong> seba nenechá dlho èaka. Po náraze sa <strong>po</strong>ulièné<br />

osvetlenie rúca k zemi a auto sa musí uskromni<br />

len s jedným blatníkom. Apro<strong>po</strong>, m<strong>od</strong>el nièenia. Pri<br />

to¾kých <strong>na</strong>háòaèkách a útekoch by to bez neho jedn<strong>od</strong>ucho<br />

nešlo. Autori ho vycizelovali do <strong>na</strong>jmenšieho<br />

detailu. Keï do vás zboku <strong>na</strong>búra auto, dvere sa<br />

rozdrvia, prípadne sa zaènú planta. Ale a <strong>po</strong> ošúchaní<br />

sa o stenu <strong>od</strong>padnú. P<strong>od</strong>obne je to aj s ka<strong>po</strong>tou,<br />

blatníkmi a ïalšími pätnástimi <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>ite¾nými<br />

èasami. Všetko sa krásne demoluje presne p<strong>od</strong>¾a spôsobu,<br />

akým ste havarovali. Jazdné vlastnosti presne<br />

<strong>od</strong>zrkad¾ujú vzh¾ad a hmotnos vozidla. Od futuristických<br />

m<strong>od</strong>elov z dvojky prešli autori <strong>na</strong> realistické<br />

karosérie, ale stále fiktívne názvy. Kadopádne kadý<br />

si vyberie, veï hra obsahuje vyše 50 vozidiel.<br />

Tradiène v kadom aute hrá iná muzika. Autori<br />

nám pripravili devä úplne nových staníc, ktoré sa<br />

ty<strong>po</strong>m hudby z<strong>na</strong>ène líšia. Je tu rap, 80. roky, rock,<br />

vá<strong>na</strong> hudba, ktorú komentuje m<strong>od</strong>erátor s teplým<br />

hlasom (!), ale aj stanica chatterbox, vyhradená <strong>na</strong><br />

èasto vtipné diskusie o všetkom monom. No a výborný<br />

nápad je aj desiata stanica s názvom MP3 player,<br />

kde si <strong>na</strong>ládujete vlastné skladby a nová stanica, šitá<br />

<strong>na</strong> mieru práve vám, je <strong>na</strong> svete. Skladby sú strihané<br />

mnostvom vstu<strong>po</strong>v a reklám, ktoré výborne <strong>na</strong>v<strong>od</strong>zujú<br />

atmosféru klasického rádia.<br />

A ch<strong>od</strong>ci <strong>na</strong>šastie zbabelo neuskakujú pred vašimi<br />

nájazdmi <strong>na</strong> ch<strong>od</strong>ník, ale sa <strong>od</strong>váne púšajú do boja<br />

kosti vs. nárazník, v ktorom je víaz vopred jasný.<br />

Pruenie je p<strong>od</strong>obné ako v Driveri, keï kolesá kopírujú<br />

aj tú <strong>na</strong>jmenšiu nerovnos. Úplne ma však dostal<br />

fakt, e aj ch<strong>od</strong>ci prispievajú k nièeniu vášho tátoša.<br />

Niekedy ch<strong>od</strong>ec preletí <strong>po</strong><strong>na</strong>d auto, inokedy má to<br />

„šastie“, e sa zvezie p<strong>od</strong> p<strong>od</strong>vozok a vaše auto trošku<br />

<strong>po</strong>skoèí :-). No a keï sa prevrátite a zaène vám<br />

horie motor, <strong>od</strong> výbuchu vás delí zhruba pä sekúnd,<br />

<strong>na</strong>plnených <strong>na</strong>pätím. Zatia¾ èo vy beíte do bezpeèia,<br />

okolo horiaceho auta sa dôch<strong>od</strong>covským tem<strong>po</strong>m<br />

vleèie dedko s plášom `a<br />

la šku¾avý Colombo a ani<br />

náh<strong>od</strong>ou netuší, e o pár sekúnd si bude zbiera svoje<br />

osteo<strong>po</strong>rózne konèatiny v neïalekom parku. Èítate<br />

správne, hra doko<strong>na</strong>le simuluje <strong>od</strong>padávanie konèatín,<br />

ktoré a nechutne úzko súvisí s ïalšou<br />

oblasou, o ktorej sa zmienim. Zbrane tu síce sú u <strong>od</strong><br />

82 PC REVUE 8/2002

S O F T W A R E<br />

prvého dielu, ale nie to¾ko a nie v takej kvalite. Pálka,<br />

devi<strong>na</strong>, uzi, samopal, aký samopal, Molotovov<br />

vynález, plameòomet, raketomet, granáty a moja<br />

ob¾úbená <strong>od</strong>stre¾ovaèka. Naozaj široký výber vás urèite<br />

<strong>po</strong>teší, menej však <strong>po</strong>teší ch<strong>od</strong>cov a ruky záko<strong>na</strong>,<br />

<strong>po</strong>týkajúce sa hlavne s projektilmi.<br />

Mesto je neuverite¾ne ivé a práve vy ste stredob<strong>od</strong>om<br />

väèšiny tragických udalostí. Novinkou však<br />

je, e v GTA3 môete aj <strong>po</strong>máha! Ako v kadom<br />

meste aj v Liberty City sa <strong>po</strong>tulujú tri hlavné mestské<br />

zloky, a to <strong>po</strong>iarnici, sanitka a, samozrejme, fízli.<br />

Po „<strong>po</strong>ièaní“ si hasièského auta vám hra <strong>na</strong> mapke<br />

ukáe miesto <strong>po</strong>iaru a èasový limit. P<strong>od</strong>obne je to aj<br />

so sanitkou a <strong>po</strong>licajtmi. No a <strong>po</strong>kia¾ vás vdy lákalo<br />

taxikárèenie, tú monos máte aj tu. Mesto tie obsahuje<br />

mnostvo iných, nepríbehových èinností. Po<br />

celej krajine je <strong>po</strong>ukrývaných sto balíkov. Takisto tu<br />

mono nájs rampage misie (známe u z jednotky),<br />

misie so starým známym vybuchujúcim autíèkom a<br />

úplnou novinkou sú tzv. unique jumps, èo sú miesta,<br />

kde mono vyko<strong>na</strong> fakt krásny skok. Splnenie kadej<br />

takejto èinnosti vám vynesie zopár kreditov a<br />

dobrý <strong>po</strong>cit. Ale niè z toho nemusíte robi, <strong>po</strong>kojne sa<br />

môete len tak <strong>po</strong>tulova <strong>po</strong> meste a spôsobova tu<br />

malé, tu väèšie tragédie. Èasom objavíte ve¾a rôznych<br />

miest a vozidiel. Zajazdíte si aj <strong>na</strong> motorovom<br />

èlne, dokonca aj <strong>na</strong> lietadle!<br />

Mesto je vym<strong>od</strong>elované do extrémnych detailov. V<br />

hre beí aj imaginárny èas, ktorý plynie 60× rýchlejšie.<br />

Preto sa doèkáte doslova oèarujúcich vých<strong>od</strong>ov<br />

i západov slnka, v noci svietia neóny, ktoré sa nádherne<br />

<strong>od</strong>ráajú v mlákach, ktoré tu ostali <strong>po</strong> výdatnom<br />

dadi (áno, v hre prší a <strong>po</strong> dadi sa autá cite¾ne horšie<br />

ovládajú). Celý svet GTA3 sa rozkladá <strong>na</strong> troch ostrovoch.<br />

Okrem Portlandu je to Staunton a Shoreside<br />

Vale. Tie sú s<strong>po</strong>jené tunelmi a mostmi, ktoré sú zo<br />

zaèiatku neprístupné. A usilovným plnením príbehových<br />

misií sa vám <strong>po</strong>stupne <strong>od</strong>kryjú a ku koncu hry<br />

vytvoria jeden obrovský herný svet. Konkrétne <strong>po</strong>sledný<br />

ostrov je z<strong>na</strong>ène hor<strong>na</strong>tý a je tu ve¾a miest, kde<br />

môete spadnú do v<strong>od</strong>y, z ktorej niet návratu.<br />

Teraz by som sa rád vyjadril k èinnosti <strong>po</strong>licajných<br />

zloiek, s ktorými si uijete asi <strong>na</strong>jviac zábavy a<br />

kurióznych situácií. Ak ste si u zvykli <strong>na</strong> systém<br />

„hláv“ indikujúcich <strong>na</strong>hnevanos <strong>po</strong>lície, urobili ste<br />

dobre, lebo je aj tu, ale vo forme šiestich hviezdièiek.<br />

Prvé tri sú relatívne v <strong>po</strong>h<strong>od</strong>e, ale pri štyroch a viac sa<br />

hra zmení <strong>na</strong> seriózne destruction derby – nie v trápnej<br />

aréne, ale priamo v uliciach mesta za prítomnosti<br />

nevinných okoloidúcich, ktorí <strong>na</strong> vaše <strong>po</strong>èí<strong>na</strong>nie èasto<br />

doplatia svojím úbohým ivotom. Hra razom zaène<br />

vyzera ako scé<strong>na</strong> z akèného filmu. Do hry sa za<strong>po</strong>ja<br />

tímy SWAT a pri šiestich hviezdièkách budete ma do<br />

èinenia s tankami a vojenskými truckmi. Nad hlavou<br />

vám neustále bude krúi vrtu¾ník èakajúci len <strong>na</strong> to,<br />

kedy zastavíte, prípadne vystúpite. V tejto fáze sa<br />

môete kocha ve¾mi <strong>po</strong>kroèilou inteligenciou.<br />

Policajti sa ukryjú za karosériu auta, keï ste mimo<br />

auta, s<strong>na</strong>ia sa vás prejs, robi zátarasy, spravi vám<br />

„myšku“, prípadne vás <strong>po</strong>stupnými nárazmi do<br />

vozidla prinúti vystúpi.<br />

V niektorých situáciách však zlyhávajú. Stále si<br />

neviem vysvetli, preèo vyslovene èakajú, kým <strong>na</strong>stúpite,<br />

a a <strong>po</strong>tom sa vás s<strong>na</strong>ia rozstrie¾a èi dosta z<br />

auta von. Èasto <strong>na</strong>robia viac šk<strong>od</strong>y ako úitku.<br />

Kadopádne ich správanie vám môe by ukradnuté,<br />

vdy je lepšie, keï sú aktívni, ako keby pri <strong>na</strong>háòaèke<br />

dávali <strong>po</strong>zor <strong>na</strong> kadého ch<strong>od</strong>ca a lampu, všake? No<br />

a vydarenú scénku (ktorých bude neúrekom, to mi<br />

verte) si môete <strong>po</strong>zrie v replay, ktorý je však z<strong>na</strong>ène<br />

<strong>od</strong>fláknutý. Neobsahuje IADNE ovládacie prvky.<br />

Jedn<strong>od</strong>ucho <strong>po</strong> stlaèení klávesu F1 sa prehrá <strong>po</strong>sledná<br />

<strong>po</strong>lminúta a to je všetko. V <strong>na</strong>stavení ovládania absentuje<br />

volant, pretoe pri takej èastej zmene auta <strong>na</strong><br />

„pešibus“ a spä, aká v GTA je, by vám z toho neustáleho<br />

<strong>od</strong>kladania a vykladania volantu a klávesnice<br />

asi šiblo. Je tu aj monos ovláda auto myšou, ale<br />

aj vy èoskoro zistíte, ` e je ne<strong>po</strong>uite¾ná. Ïalšou „minimonosou“<br />

je tvorba vlastných skinov (textúra hráèa),<br />

ktorých bude <strong>na</strong> internete neúrekom.<br />

Posledný <strong>od</strong>sek venujem nedostatkom hry, ktoré<br />

spôsobili, e sa vyhla istej devädesiatke. Ako prvý<br />

s<strong>po</strong>meniem HW nároky. Keï si myslíte, e hru rozbehnete<br />

<strong>na</strong> kalkulaèke menom PII 450 a <strong>na</strong> sklerotickej<br />

pamäti 96 MB RAM, asi vás sklamem. No a <strong>na</strong> vykres¾ovanie<br />

grafiky si nepripravujte niè horšie ako<br />

GeForce2 MX. Hru som skúšal <strong>na</strong> Vo<strong>od</strong>oo3 3000. Asi<br />

desa sekúnd beala, ale <strong>po</strong>tom zamrzla, pretoe<br />

karta asi nestíhala <strong>na</strong>èíta nové textúry, prípadne sa<br />

zaplnil nejaký buffer. Kadopádne, <strong>po</strong>kia¾ vám hra<br />

bude mrznú, chyba je vo vašom prijímaèi. Na Durone<br />

750 256 MB RAM a GeForce2 Titanium hra beí prijate¾ne<br />

v 800 × 600 v <strong>po</strong>loviènej vykres¾ovacej vzdialenosti.<br />

Pokia¾ však máte p<strong>od</strong>obný èi lepší stroj a hra<br />

neustále nieèo <strong>na</strong>èítava z disku, skúste <strong>po</strong>ui smoothness<br />

patch. Pri maxime vykres¾ovacej vzdialenosti<br />

vidíte a <strong>po</strong> obzor, to z<strong>na</strong>èí, e nedoskakujú ani tie<br />

<strong>na</strong>jvzdialenejšie objekty.<br />

Ve¾mi nepríjemný je však fakt, e autá sa objavujú<br />

v predstihu. Èie keï <strong>na</strong>príklad vidíte kilometer<br />

dopredu, auto sa objaví u pribline 700 metrov<br />

pred vami, èo pôsobí ako päs <strong>na</strong> oko. Jed<strong>na</strong>k to<br />

zniuje èas <strong>po</strong>trebný <strong>na</strong> reakciu, jed<strong>na</strong>k to vyzerá<br />

ve¾mi nerealisticky.<br />

Teraz nieèo k hrate¾nostnej dobe. Základných 40<br />

misií plus zopár telefónových som prešiel za šes dní<br />

výdatného hrania a perfektne som sa bavil. Ve¾mi zábavné<br />

je aj obyèajné <strong>na</strong>háòanie sa s <strong>po</strong>líciou. A aj samotné<br />

mesto <strong>po</strong>núka dos moností <strong>na</strong> vybláznenie a<br />

<strong>na</strong> skúšanie, „èo to urobí“. Kadá p<strong>od</strong>obná zábava však<br />

<strong>po</strong> èase vyprchá, mesto sa o<strong>po</strong>zerá a <strong>na</strong>háòaèky sa<br />

stanú menej atraktívnymi. Preto je šk<strong>od</strong>a, e tu nie je<br />

nijaký editor misií. Staèil by celkom jedn<strong>od</strong>uchý. Napríklad<br />

vo Flash<strong>po</strong>inte editor je a <strong>po</strong>zrite sa, ako predluje<br />

jeho ivotnos. Bez prídavných misií by dnes<br />

Flash<strong>po</strong>int hralo ove¾a menej ¾udí. Mono vás v tejto<br />

súvislosti <strong>na</strong>padol práve multiplayer ako perfektný<br />

predlovaè hrate¾nosti. Napadol aj mòa, ale, milé dámy,<br />

milí páni, IADEN MULTIPLAYER TU NIE JE. Studenšiu<br />

sprchu som v tejto súvislosti u dávno nezail.<br />

Ja si neviem predstavi lepšiu hru pre multiplayer<br />

súboje. Veï si len s<strong>po</strong>meòte <strong>na</strong> Redline, hru,<br />

COLDWAR<br />

Príbeh novej èeskej hry, ako u názov <strong>na</strong><strong>po</strong>vedá,<br />

bude zasadený do obdobia studenej vojny. Vy sa<br />

v hre zúèastníte v úlohe re<strong>po</strong>rtéra ve¾kých amerických<br />

novín Chasera Jonesa. Hlavná línia sa<br />

bude toèi okolo škandálov v ZSSR, kde sa pripletiete<br />

do sabotáe v jadrovej elektrárni Èernoby¾,<br />

<strong>na</strong>vštívite kozm<strong>od</strong>róm Bajkonur alebo moskovské<br />

Èervené námestie. Výsledok vášho pátrania<br />

by mal vies k dverám <strong>na</strong>jvyšších predstavite¾ov<br />

tejto komunistickej krajiny, ktorí majú tieto sprisahania<br />

<strong>na</strong> svedomí. To, èi <strong>na</strong> vás v KGB <strong>na</strong>jmú<br />

vraha, alebo ako hra bude <strong>po</strong>kraèova, sa zatia¾<br />

nevie.<br />

Hra bude vyuíva 3D engine, do ktorého<br />

zabudujú autori aj tzv. thiefovské misie, kde<br />

budete musie osta ne<strong>po</strong>zorovaní. Bude to<br />

spestrenie bených akèných úloh, ktoré vás v hre<br />

budú èaka. Mindware Studios z Prahy o tom<br />

bude vèas informova.<br />

ktorá kombinovala to isté, èo kombinuje aj GTA,<br />

toti deathmatch s monosou <strong>na</strong>stúpi do auta a<br />

vyui jeho výh<strong>od</strong>y alebo ch<strong>od</strong>i <strong>po</strong> svojich.<br />

Konkrétne v SCORE bol multiplayer Redlinu oh<strong>od</strong>notený<br />

<strong>na</strong> 9/10 a teraz si uvedomte, o ko¾ko lepší a<br />

komplexnejší je GTA3!!! Neviem síce, ko¾ko zaberie<br />

<strong>na</strong>programovanie multiplayera do hry, ale v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

s kolosálnosou tohto dielu GTA by to urèite<br />

bol relatívne krátky èas. A pritom by staèil len jedn<strong>od</strong>uchý<br />

deathmatch cez LAN... Autori jeho absenciu<br />

nezdôv<strong>od</strong>nili HW nárokmi, ale jedn<strong>od</strong>uchým<br />

konštatovaním, e GTA3 je hra zameraná <strong>na</strong> singleplayer<br />

a multiplayer sa do jej konceptu neh<strong>od</strong>í.<br />

Ja si myslím, e nikde sa neh<strong>od</strong>í multiplayer viac<br />

ako do GTA3. Stretol som sa aj s názorom, e si<br />

autori túto monos šetria do GTA4, ale priz<strong>na</strong>jme<br />

si, e tá nám môe by zatia¾ ukradnutá.<br />

No a konkurencia? Jedinou p<strong>od</strong>obnou hrou, ktorá<br />

je u v štádiu betatestingu, je hra s priliehavým názvom<br />

Mafia <strong>od</strong> èeskej firmy Illusion Softworks. Konceptom,<br />

grafickým spracovaním a prepracovanosou<br />

je s GTA3 v p<strong>od</strong>state totoná, iba sa <strong>od</strong>ohráva v tridsiatych<br />

rokoch a hlavne BUDE MA MULTIPLAYER.<br />

Pokia¾ Illusion Softworks vyjde všetko tak, ako má, èo<br />

im, samozrejme, prajem, bude tu hra, ktorá silno<br />

otrasie základmi GTA3. Najsilnejšou zbraòou a argumentom<br />

proti GTA3 bude práve multiplayer a ktovie,<br />

èo ešte pre nás Illusion Softworks pripravili.<br />

Na úplný záver chcem <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa GTA3 kadému<br />

<strong>po</strong>èítaèovému motoristovi-deathmatchistovi. Dostanete<br />

kolosálny ivý svet, v ktorom ste pánom<br />

len a len vy. Dostanete hru, v ktorej je slob<strong>od</strong>a <strong>na</strong><br />

prvom mieste. Hru, v ktorej budete s<strong>po</strong>znáva stále<br />

nové neuverite¾né monosti. A ktovie, mono sa<br />

doèkáme aj nejakého multiplayerového patchu...<br />

Výrobca: Rockstar Games<br />

Distribútor: Rockstar Games<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: Duron 600, 128 MB RAM,<br />

GeForce2 MX<br />

Od<strong>po</strong>rúèaná konfigurácia: Thunderbird 1 GHz, 256 MB<br />

RAM, GeForce3 Ti500<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: nie<br />

Typ: action<br />

Verdikt: U dnes kultová hra, ktorá hlavne pre ne<strong>po</strong>chopite¾nú<br />

absenciu multiplayera nedosahuje bájnu hranicu devädesiatky<br />

H<strong>od</strong>notenie: 87 %<br />

Martin – martin@gamesweb.sk<br />

GAMESY / NOVINKY NA OBZORE<br />

Developer: Mindware<br />

Vydavate¾: Mindware<br />

Systém: PC<br />

Typ: action/3D action<br />

Dátum: 2002<br />

WIN – win@gamesweb.sk<br />

8/2002 PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

Diktafón v1.05<br />

Opis: aplikácia pre Win98 a vyššie,<br />

realizujúca funkcie diktafónu, ktorého<br />

ovládanie je integrované do rozhrania<br />

programu MS Word<br />

Vlastnosti:<br />

program sa inštaluje ako COM Add-<br />

In rozširujúci m<strong>od</strong>ul aplikácie MS<br />

Word 2000/XP, resp. môe pracova<br />

ako samostatná aplikácia s<strong>po</strong>lupra-<br />

umoòuje <strong>na</strong>pr. vedúcemu<br />

pracovníkovi <strong>na</strong>hra hlasový<br />

záz<strong>na</strong>m so znením úradnej koreš<strong>po</strong>ndencie<br />

a uloi ho priamo <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>èítaèi sekretárky, ktorá následne<br />

v prostredí programu MS Word<br />

vytvorí z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúci textový dokument,<br />

resp. je moné zasiela hlasové<br />

správy ïalším p<strong>od</strong>riadeným<br />

pracovníkom<br />

lov, monos konverzie medzi jednotlivými<br />

formátmi; program p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje<br />

<strong>na</strong>pr. formáty AutoCAD DXF 3D<br />

Face a 3D Polyne, Aut<strong>od</strong>esk Animator,<br />

Adobe Dimensions, POV-Ray<br />

ASCII a Bi<strong>na</strong>ry a mnoho ïalších vrátane<br />

formátov ukladania objektov<br />

z niektorých <strong>po</strong>èítaèových hier<br />

interaktívny prehliadaè umoòuje<br />

plynulú rotáciu a zmenu mierky zobrazenia<br />

scény vo forme drôtového<br />

m<strong>od</strong>elu s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou rozlíšenia typu<br />

materiálu (je moné zobrazi aj jed-<br />

Express Professio<strong>na</strong>l<br />

ver.107<br />

Opis: nástroj pre Win95-XP <strong>na</strong> meranie<br />

pretelefonovaných <strong>po</strong>platkov za<br />

internetové s<strong>po</strong>jenie<br />

Vlastnosti:<br />

sledovanie mnostva prenesených<br />

údajov, rýchlosti prenosu a pretelefonovaných<br />

<strong>po</strong>platkov v zmysle platnej<br />

tarifikácie (k dis<strong>po</strong>zícii všetky tarify<br />

pre SR aj ÈR); iko<strong>na</strong> v lište sig<strong>na</strong>lizuje<br />

aktuálny stav komunikácie, konfigurovate¾né<br />

informaèné okno <strong>po</strong>sky-<br />

cujúca s PCSuite602 alebo ïalšími<br />

textovými editormi; <strong>po</strong>zostáva z<br />

m<strong>od</strong>ulu záz<strong>na</strong>mu zvuku a z m<strong>od</strong>ulu<br />

prehrávaèa<br />

<strong>na</strong>hrávací m<strong>od</strong>ul umoòuje<br />

záz<strong>na</strong>m zvuku prostredníctvom<br />

mikrofónu a jeho uloenie do súboru<br />

vo formáte MP3 so vzorkovacou<br />

frekvenciou 11 kHz (5-minútový<br />

záz<strong>na</strong>m zaberie asi 800 KB) p<strong>od</strong> zvoleným<br />

názvom do zvoleného adresára<br />

<strong>na</strong> lokálnom alebo sieovom<br />

disku, èo v druhom prípade<br />

m<strong>od</strong>ul prehrávaèa umoòuje prehra<br />

zvolenú <strong>na</strong>hrávku; je moné<br />

meni hlasitos prehrávania; sú<br />

dostupné štandardné funkcie štart,<br />

stop, <strong>po</strong>zastavenie prehrávania, ako<br />

aj skokový <strong>po</strong>sun vpred a vzad,<br />

prièom tieto funkcie mono ovláda<br />

myšou prostredníctvom grafického<br />

rozhrania programu aktiváciou<br />

príslušných tlaèidiel alebo <strong>po</strong>mocou<br />

klávesových skratiek, èo umoòuje<br />

ovládanie funkcií programu pri prepisovaní<br />

diktátu priamo z prostredia<br />

textového editora; progres prehrávania<br />

sa sig<strong>na</strong>lizuje farebným ståpcom,<br />

ktorého celá dåka z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

celkovej dåke záz<strong>na</strong>mu; kliknutím<br />

myšou <strong>na</strong> príslušné miesto tohto ståpca<br />

sa prehrávaná pasá presunie do<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúceho okamihu; aktuál<strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>zícia prehrávanej pasáe a celková<br />

dåka záz<strong>na</strong>mu je sig<strong>na</strong>lizovaná aj èíslicovým<br />

èasovým údajom<br />

vytvorený zvukový záz<strong>na</strong>m je<br />

moné priamo<br />

z prostredia programu zasla ako<br />

prílohu emailovej správy -ph-<br />

Autor: MMS – Miroslav Mrázik, SR<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba<br />

30 dní (skúšobná verzia má niektoré funkèné<br />

obmedzenia)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 800 Sk<br />

Domovská stránka:<br />

http://web.stonline.sk/mms<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/sk_made/<br />

diktafon.exe (1758 KB)<br />

3D Object Converter<br />

v1.20<br />

Opis: nástroj pre Win9x/NT/2000 <strong>na</strong><br />

interaktívne prezeranie a konverziu<br />

formátov 3D m<strong>od</strong>elov<br />

Vlastnosti:<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra 262 (!) rôznych formátov<br />

<strong>po</strong>uívaných <strong>na</strong> ukladanie 3D m<strong>od</strong>e-<br />

nofarebnú scénu<br />

bez rozlíšenia<br />

materiálov); funkcia<br />

návratu k<br />

vých<strong>od</strong>iskovému<br />

<strong>po</strong>h¾adu <strong>na</strong> scénu,<br />

resp.<br />

k <strong>po</strong>h¾adom zo<br />

základných smerov;<br />

pri prehliadaní<br />

hierarchicky štruktúrovaného<br />

zoz<strong>na</strong>mu<br />

objektov je<br />

moné zvolený<br />

objekt scény farebne<br />

zvýrazni<br />

je k dis<strong>po</strong>zícii<br />

okno <strong>po</strong>skytujúce<br />

základné informácie<br />

o zobrazovanej scéne (<strong>po</strong>èet<br />

objektov, celkový <strong>po</strong>èet vrcholov a<br />

<strong>po</strong>lygónov, <strong>po</strong>èet materiálov, ako aj<br />

rozmery scény v jednotlivých súradnicových<br />

osiach); je moné získa<br />

obdobné informácie<br />

o jednotlivých objektoch scény, ako aj<br />

informácie o <strong>po</strong>uitých materiáloch<br />

s monosou editovania ich farby -ph-<br />

Autor: Zoltán Kárpáti, Maïarsko<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba<br />

30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Domovská stránka: nie je<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/graph/<br />

3dc32120.zip (1237 KB)<br />

tuje zvolené priebené údaje (èas pri<strong>po</strong>jenia,<br />

èas do prích<strong>od</strong>u ïalšieho<br />

impulzu, cenu za pri<strong>po</strong>jenie,<br />

mnostvo prenesených údajov a<br />

ïalšie); niektoré stavy dvojh<strong>od</strong>notového<br />

charakteru (aktivita programu,<br />

prihlasovanie a <strong>od</strong><strong>po</strong>jovanie, úètovanie<br />

<strong>po</strong>platkov, aktívne pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong><br />

internet...) sú zobrazované formou<br />

„LED indikácie“; program môe by<br />

automaticky spúšaný pri štarte<br />

Windows<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra a<strong>na</strong>lógových aj ISDN<br />

m<strong>od</strong>emov vrátane viaclinkového prístupu,<br />

monos práce v sieti, kde sa<br />

vedie správa jednotlivých<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov<br />

84 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

detský zámok so zamedzením prístupu<br />

<strong>na</strong> internet <strong>po</strong> prekroèení zvolenej<br />

sumy za s<strong>po</strong>jenie, za deò, resp.<br />

za aktuálne fakturaèné obdobie<br />

správa telefónnych úètov zahàòa<br />

generovanie štatistík (v textovej<br />

p<strong>od</strong>obe alebo vo forme grafu) za<br />

daný deò, resp. zvolené zúètovacie<br />

obdobie, s monosou tlaèe; je k dis<strong>po</strong>zícii<br />

aj urèenie <strong>od</strong>hadu <strong>po</strong>platku<br />

za celé zúètovacie obdobie <strong>na</strong> základe<br />

dostupných èiastkových údajov<br />

u<strong>po</strong>zornenie <strong>na</strong> prech<strong>od</strong> medzi<br />

rôznymi tarifikaènými pásmami a<br />

pred prích<strong>od</strong>om ïalšieho impulzu,<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>jenie <strong>po</strong>èítaèa <strong>od</strong> internetu,<br />

resp. aj jeho vypnutie (vyaduje<br />

ATX skrinku) <strong>po</strong> ukonèení prenosu<br />

súboru<br />

monos „tajného“ monitorovania<br />

pretelefonovanej sumy, ktorého konfigurácia<br />

je prístupná len administrátorovi<br />

(viac<strong>po</strong>uívate¾ského) systému<br />

program <strong>po</strong>skytuje identifikáciu<br />

aktívneho <strong>po</strong>uívate¾a a aktívnej<br />

adresy IP, je registrovaná história<br />

udalostí súvisiacich s èinnosou<br />

m<strong>od</strong>emu<br />

<strong>po</strong>uívate¾om je k dis<strong>po</strong>zícii bulletin<br />

(Express News) informujúci o<br />

nových verziách programu, dostupných<br />

z domovskej stránky, ako aj<br />

funkcia zasielania SMS správ s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou<br />

viacerých operátorov; je dostupná<br />

aj funkcia stiahnutia „atómového<br />

èasu“ z internetu, resp. synchronizácie<br />

systémového èasu a dátumu s<br />

takto získaným údajom.<br />

-ph-<br />

Autor: Jan Dobeš & team – Comp−GEN, ÈR<br />

Štatút programu: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 200 Sk + DPH<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka:<br />

http://<strong>www</strong>.express.u<strong>na</strong>s.cz<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/comm/express.exe<br />

(906 KB)<br />

n−Track Studio v3.1.1<br />

Opis: viacsto<strong>po</strong>vý zvukový <strong>na</strong>hrávací<br />

systém pre Win9x/NT/2000/XP<br />

Vlastnosti:<br />

jednotlivé zvukové stopy mono<br />

vytvára prostredníctvom záz<strong>na</strong>mu<br />

a<strong>na</strong>lógového zvukového vstupu<br />

(<strong>na</strong>pr. z mikrofónu) alebo prostredníctvom<br />

vstupu MIDI; monos s<strong>po</strong>lupráce<br />

s viacerými zvukovými kartami;<br />

úroveò zvuku <strong>na</strong> vstupe aj <strong>na</strong><br />

výstupe je indikovaná v oboch<br />

kanáloch VU metrami s pamäou<br />

maximálnej úrovne<br />

<strong>na</strong>hrávanie vo formáte mono alebo<br />

stereo, 16 alebo 24-bitové vzorkovanie<br />

s ¾ubovo¾nou vzorkovacou frekvenciou<br />

vo formáte WAV, monos<br />

zmeny vzorkovania existujúceho<br />

záz<strong>na</strong>mu<br />

je k dis<strong>po</strong>zícii metronóm s monosou<br />

zmeny tempa vo zvolených<br />

èasových okamihoch<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra technológie zásuvných<br />

m<strong>od</strong>ulov <strong>na</strong> realizáciu rôznych efektov<br />

v reálnom èase <strong>na</strong> spracovanie<br />

zvuku v jednotlivých stopách alebo<br />

<strong>na</strong> výstupe zmiešavaèa, priamo<br />

v inštalácii programu sú k dis<strong>po</strong>zícii<br />

m<strong>od</strong>uly komprimácie záz<strong>na</strong>mu,<br />

parametrického ekvalizéra, m<strong>od</strong>uly<br />

chorus, echo a reverb, ako aj m<strong>od</strong>ul<br />

zmeny èasovej mierky; je moné<br />

aplikova ¾ubovo¾né ïalšie DirectX<br />

a VST zásuvné m<strong>od</strong>uly; program<br />

mono <strong>po</strong>ui aj <strong>na</strong> realizáciu úpravy<br />

ivých zvukových signálov v reálnom<br />

èase<br />

k existujúcim zvukovým stopám<br />

je moné pridáva ïalšie, resp. je<br />

moné u <strong>na</strong>hrané stopy <strong>od</strong>straòova<br />

(deštruktívne skutoèným vymazaním<br />

príslušného súboru WAV,<br />

resp. len zmenou v štruktúre<br />

aktuálneho projektu); základné editovacie<br />

funkcie s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou technológie<br />

drag & drop pri editovaní jednotlivých<br />

stôp, jedn<strong>od</strong>uchá tvorba<br />

stôp skladajúcich sa z opakujúcej sa<br />

zvukovej vzorky<br />

<strong>po</strong> <strong>na</strong>stavení hlasitosti a ïalších<br />

parametrov jednotlivých stôp (grafickým<br />

spôsobom prostredníctvom<br />

definície ich èasového priebehu vrátane<br />

fade in/out funkcie s monosou<br />

vytvorený priebeh klonova medzi<br />

jednotlivými stopami a ïalej ho<br />

upravova) je moné výsledný zmixovaný<br />

zvukový záz<strong>na</strong>m prehráva,<br />

uklada <strong>na</strong> disk vo formáte WAV,<br />

resp. obe èinnosti vykonáva súèasne;<br />

zvukový záz<strong>na</strong>m je moné uloi<br />

aj vo formáte MP3 alebo WMA<br />

èinnos programu je moné synchronizova<br />

s inými programami,<br />

resp. externými zariadeniami<br />

(nástroje MIDI); monos synchronizácie<br />

zvukovej <strong>na</strong>hrávky s videozáz<strong>na</strong>mom<br />

-ph-<br />

Autor: Flavio Antonioli – FASoft, Taliansko<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba<br />

40 dní (skúšobná verzia je funkène obmedzená)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 42 USD bez p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry 24−<br />

bitových zvukových kariet, resp. 64 USD s ich<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.ntrack.com<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/sound/ntrck311.zip<br />

(2707 KB)<br />

Anfy v2.0<br />

Opis: kolekcia vyše 50 rôznych Java<br />

appletov s grafickým rozhraním pre<br />

Win95 a vyššie, u¾ahèujúcim ich parametrizáciu;<br />

existuje aj verzia programu<br />

pre <strong>po</strong>èítaèe Macintosh<br />

Vlastnosti:<br />

applety sú rozdelené do 6 kategórií<br />

p<strong>od</strong>¾a svojho zamerania: 3 prehliadaèe<br />

obrázkovej sekvencie,<br />

4 generátory animovaných obrazcov<br />

zaloených <strong>na</strong> rôznych matematických<br />

algoritmoch (fraktály a p<strong>od</strong>.),<br />

14 obrazových filtrov (rôzne dy<strong>na</strong>mické<br />

deformácie, sneenie, v<strong>od</strong>ná<br />

hladi<strong>na</strong> s dopadajúcimi kvapkami,<br />

interaktívny prehliadaè definovaného<br />

obrázka a p<strong>od</strong>.), 10 trojdimenzionálnych<br />

efektov (prehliadaè panoramatických<br />

obrázkov, rotujúca<br />

kocka s obrázkami <strong>na</strong> jednotlivých<br />

stenách, simulácia tunela èi generátor<br />

náh<strong>od</strong>nej krajiny), 5 appletov <strong>na</strong><br />

generovanie menu systémov a 17<br />

ïalších appletov rôzneho zamerania<br />

(vizualizácia obrázka z webovej<br />

kamery, chat klient/server, h<strong>od</strong>iny,<br />

vlajúca zástava a ïalšie efekty <strong>na</strong><br />

oivenie grafickej, resp. textovej prezentácie)<br />

ovládanie programu je jedn<strong>od</strong>uché:<br />

<strong>po</strong> výbere príslušného appletu<br />

sa <strong>na</strong>stavia jeho <strong>po</strong>trebné parametre,<br />

vloí sa zobrazovaný text (vrátane<br />

príslušných parametrov jeho zobrazenia),<br />

<strong>na</strong>staví sa rýchlos a ïalšie<br />

interné parametre appletu, ovplyvòujúce<br />

jeho správanie sa <strong>na</strong> klientskom<br />

<strong>po</strong>èítaèi, a <strong>na</strong>koniec sa generu-<br />

9/2002 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

je samotný kód HTML obsahujúci<br />

príslušné <strong>na</strong>stavenia appletu<br />

(ktorý sa ukladá <strong>na</strong> disk,<br />

resp. je ho moné skopírova<br />

do pamäovej schránky) a<br />

príslušné .class súbory<br />

editovaný applet je moné<br />

<strong>po</strong>èas parametrizácie prehliada<br />

zvoleným webovým prehliadaèom;<br />

ku kadému appletu je<br />

k dis<strong>po</strong>zícii p<strong>od</strong>robný opis vrátane<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèaní pre <strong>na</strong>stavenie<br />

jeho parametrov<br />

vytvorený applet je moné ex<strong>po</strong>rtova aj vo forme súèasti Active Desktop,<br />

resp. šetrièa obrazovky<br />

-ph-<br />

Autor: Fabio Ciucci – Anfy Team, Taliansko<br />

Štatút: shareware, neregistrovaná verzia generuje applety s reklamným okienkom a s nefunkènými<br />

<strong>od</strong>kazmi <strong>na</strong> ïalšie stránky<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 20 USD + DPH za 1 doménu<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.anfyteam.com<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utiltext/anfy201e.exe (4995 KB)<br />

CyberSky v3.3<br />

Opis: astronomické planetárium pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

zobrazenie hviezdnej oblohy vo zvolený okamih a pre zvolenú <strong>po</strong>zíciu<br />

<strong>po</strong>zorovate¾a (je moné vybra miesto z databázy, resp. vloi vlastné súradnice);<br />

zobrazuje sa pritom celá obloha alebo jej èas <strong>na</strong>d obzorom vo zvolenom<br />

smere, je dostupná funkcia <strong>po</strong>sunu stredu zobrazovanej oblasti a funkcia<br />

zoom; monos animácie aktuálneho vzh¾adu oblohy so zvoleným èasovým<br />

krokom<br />

je moné editova farby jednotlivých elementov mapy, farbu <strong>po</strong>zadia<br />

a fonty opisu objektov zvláš <strong>na</strong> zobrazenie <strong>na</strong> monitore a zvláš <strong>na</strong> tlaè;<br />

monos ex<strong>po</strong>rtu zobrazenej hviezdnej mapy do súboru BMP<br />

zobrazujú sa hviezdy do zvolenej magnitúdy (volite¾ne s farbou z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúcou<br />

ich spektrálnemu typu), <strong>po</strong>loha telies slneènej sústavy a ïalších<br />

výz<strong>na</strong>mných objektov (známych hviezdokôp, hmlovín, galaxií a p<strong>od</strong>.); skúšobná<br />

verzia obsahuje menší <strong>po</strong>èet objektov ako registrovaná verzia; k jednotlivým<br />

objektom <strong>na</strong> oblohe je moné priradi ich názov, je k dis<strong>po</strong>zícii aj databáza<br />

údajov o nich (jasnos, presná <strong>po</strong>loha atï.); program obsahuje v rámci<br />

rozsiahleho súboru <strong>po</strong>mocníka p<strong>od</strong>robné opisy súhvezdí, objektov slneènej<br />

sústavy a mnostvo ïalších informácií vrátane struèného výkladového slovníka<br />

astronomických <strong>po</strong>jmov<br />

volite¾ne je moné zobrazova tvar a hranice jednotlivých súhvezdí a ich<br />

názov, súradnicovú sie, ako aj priemet rovín ekliptiky, zemského a galaktického<br />

rovníka<br />

je moné získa informácie o fáze Merkúra, Venuše a Mesiaca, o <strong>po</strong>lohe galileovských<br />

mesiacov Jupitera, ako aj Saturnovho prstenca; dá sa zobrazi dráha<br />

<strong>po</strong>hybu jednotlivých telies slneènej sústavy oproti hviezdnemu <strong>po</strong>zadiu za zvolené<br />

èasové obdobie (aj s èasovým ciachovaním); vý<strong>po</strong>èet okamihov vých<strong>od</strong>u,<br />

kulminácie a západu Slnka, Mesiaca, planét a ostatných objektov; vy<strong>po</strong>èítané<br />

údaje je moné uloi do pamäovej schránky <strong>na</strong> ich prenos do iných aplikácií<br />

vyh¾adávanie objektov p<strong>od</strong>¾a ich me<strong>na</strong>, vycentrovanie mapy okolo zvoleného<br />

objektu (resp. ¾ubovo¾ného b<strong>od</strong>u definovaného súradnicami) s monosou<br />

uzamknutia jeho <strong>po</strong>lohy <strong>po</strong>èas animácie, èo umoòuje <strong>na</strong>pr. zobrazi priebeh<br />

zatmenia Slnka, resp. iných zákrytov a tesných priblíení kozmických telies<br />

jednotlivé funkcie programu je moné ovláda prostredníctvom myši alebo<br />

klávesovými skratkami<br />

-ph-<br />

Autor: Stephen Michael Schimpf, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 21 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.cybersky.com<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/educult/csky330s.zip (999 KB)<br />

A V I R<br />

Registrácia shareware programov<br />

za slovenské koruny w w w . a v i r . s k<br />

NOVINKY<br />

Java & PDA<br />

S<strong>po</strong>loènos aJile System (http:/<br />

/<strong>www</strong>.ajile.com) oznámila dostupnos<br />

mobilného <strong>po</strong>èítaèa aJ-100<br />

WRP. Ten je zaloený <strong>na</strong> systéme<br />

Java a kombinuje v sebe<br />

vreckový <strong>po</strong>èítaè, mobilný telefón<br />

a hráèsku konzolu. Pouíva<br />

vlastný Java procesor s oz<strong>na</strong>èením<br />

aJ-100, ktorý zaisuje dostatoènú<br />

rýchlos spracovania<br />

údajov – p<strong>od</strong>¾a výrobcu 10-krát<br />

vyššiu ako pri doterajších Java<br />

prístrojoch.<br />

Vreckový <strong>po</strong>èítaè má zabudovaný<br />

farebný LCD displej s rozlíšením<br />

320 × 240 b<strong>od</strong>ov a uhloprieèkou<br />

3,5 palca. Softvérové vybavenie obsahuje<br />

klienta elektronickej <strong>po</strong>šty, adresár, webový prehliadaè,<br />

MP3 prehrávaè,<br />

SMS komunikáciu, kalkulaèku,<br />

svetový èas, <strong>po</strong>známkový<br />

blok, synchronizáciu<br />

so stolným <strong>po</strong>èítaèom a nieko¾ko<br />

hier.<br />

Poèítaè aJ-100WRP obsahuje<br />

aj plnoh<strong>od</strong>notnú<br />

klávesnicu s kombinovaným<br />

kurzorovým ovládaèom,<br />

ovládanie u¾ahèuje<br />

aj dotykový displej.<br />

Vnútri prístroja sa <strong>na</strong>chádza<br />

priestor <strong>na</strong> pamä-<br />

ovú kartu MMC, <strong>po</strong>rt<br />

USB, <strong>na</strong>bíjate¾ná batéria.<br />

Externe sa dá pri<strong>po</strong>ji<br />

<strong>na</strong>pr. pamäová karta CompactFlash<br />

alebo kamera.<br />

Pamä RAM má kapacitu 8 MB, rov<strong>na</strong>ko ve¾ká<br />

je aj vnútorná pamä typu Flash. Èas mobilného<br />

telefónu p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje aj komunikáciu<br />

GPRS.<br />

Vysoký výkon nového Java procesora zaisuje<br />

jeho 32-bitová architektúra, radiè <strong>na</strong> priame spustenie<br />

Javy v multitaskingovom reime, nový radiè<br />

pamäte a vyrovnávacia pamä. P<strong>od</strong>¾a výrobcu<br />

je výkon tohto <strong>po</strong>èítaèa <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ný so stolným<br />

<strong>po</strong>èítaèom.<br />

Trójsky kôò v OpenSSH<br />

Tak a teraz sa ukáe, ko¾kí administrátori nekontrolujú<br />

MD5 kontrolné úèty a kompilujú p<strong>od</strong><br />

rootom. Na ftp archív OpenBSD v èase 30. do 31.<br />

júla niekto umiestnil trójske kone do balíkov<br />

OpenSSH pre verzie 3.2.2p1, 3.4p1 a 3.4. Trójsky<br />

kôò má implementované tri príkazy, dva z nich<br />

slúia <strong>na</strong> jeho sam<strong>od</strong>eštrukciu a „uspanie“, ten<br />

tretí zas umoòuje vyko<strong>na</strong> ¾ubovo¾ný príkaz s<br />

oprávneniami, p<strong>od</strong> ktorými bol balík OpenSSH<br />

kompilovaný.<br />

86 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

Wi<strong>na</strong>mp3<br />

Nová verzia <strong>po</strong>pulárneho prehrávaèa<br />

Pravdep<strong>od</strong>obne nebudem ïaleko <strong>od</strong><br />

pravdy, ak zaradím Wi<strong>na</strong>mp do prvej<br />

trojky <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejších prehrávaèov<br />

audio- i videoobsahu <strong>po</strong>pri Windows<br />

Media Player èi Sonique. Nová verzia<br />

s oz<strong>na</strong>èením Wi<strong>na</strong>mp3 vyšla len nedávno,<br />

a tak sa <strong>po</strong>ïme s<strong>po</strong>loène <strong>po</strong>zrie,<br />

èo všetko nám prináša.<br />

OVLÁDANIE A FUNKCIE. Prvou zmenou<br />

je mierne zvýšenie systémových<br />

nárokov. Na inštaláciu budete <strong>po</strong>trebova<br />

okrem operaèného systému<br />

Win9x a vyššieho 8 MB vo¾ného priestoru<br />

<strong>na</strong> disku. Po spustení nástroja<br />

prostredníctvom zástupcu alebo u<br />

tradièného agenta, umiestneného v<br />

sp<strong>od</strong>nej systémovej lište, sa presúvame<br />

do prepracovaného rozhrania.<br />

Základný vzh¾ad sa dá opä skinova<br />

prostredníctvom vzh¾adov s prí<strong>po</strong>nou<br />

WAL (<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam <strong>na</strong>vštívi domovskú<br />

stránku nástroja) a zároveò môeme<br />

upravova farebný nádych. Najdôle-<br />

itejšou zmenou v rozhraní je dvojica<br />

nových tlaèidiel <strong>na</strong> aktivovanie novinky<br />

– kninice médií (Media Library),<br />

kde si môeme triedi a vyh¾adáva<br />

multimédiá p<strong>od</strong>¾a typu, autorov<br />

i albumu a funkcie crossfading,<br />

i<strong>na</strong>k <strong>po</strong>vedané, kontinuálne prelí<strong>na</strong>nie<br />

skladieb bez ticha. Ïalším ve¾kým<br />

zlepšením je plynulá zme<strong>na</strong> ve¾kosti<br />

rozhrania v rozsahu 50 – 400 % jedn<strong>od</strong>uchým<br />

ahaním myšou (doteraz<br />

sme mali len normálne a dvojnásobné<br />

rozmery, škála sa dá zmeni aj cez<br />

menu) a volite¾ná transparentnos<br />

rozhrania, dostupná v operaèných<br />

systémoch Windows 2000 a XP.<br />

Èo sa týka prehrávania, ani v tomto<br />

oh¾ade Wi<strong>na</strong>mp3 v nièom nezaostáva<br />

za verziou 2.80 ani za konkurenciou.<br />

K dis<strong>po</strong>zícii máme celú škálu audio- i videoformátov<br />

vrátane MP3, MPEG, OGG,<br />

WMA, AVI, prièom videosúbory sa prehrávajú<br />

v samostatnom m<strong>od</strong>ule. M<strong>od</strong>ul<br />

umoòuje prehráva v zoome 50 a<br />

400 % i v reime Celá obrazovka. Obraz<br />

zostal plynulý aj pri manuálnej úprave<br />

ve¾kosti ok<strong>na</strong>. Samozrejme, nechýba<br />

ani editor ID3 tagov, definovanie zálo-<br />

iek (bookmarkov), 10-pásmový grafický<br />

ekvalizér a kompletne vynovený editor<br />

playlistov (smerom k lepšiemu).<br />

V òom pracujeme v dvoch oknách: <strong>na</strong><br />

¾avej strane prezeráme zoz<strong>na</strong>m súborov,<br />

pravá stra<strong>na</strong> patrí <strong>na</strong>èítaným playlistom<br />

M3U, PLS, BPL a B4S. Do playlistu<br />

sa zároveò presunula funkcia zo<br />

základného rozhrania Skok <strong>na</strong> súbor<br />

(kláves J), <strong>na</strong>hradená klávesom F3.<br />

Ku kvalite repr<strong>od</strong>ukcie obrazu i zvuku<br />

nemám iadne pri<strong>po</strong>mienky. Ide<br />

opä o vysokú kvalitu, ako sme si zvykli,<br />

no musíme <strong>po</strong>èíta s väèším zaa-<br />

ením procesora: <strong>na</strong>meral som a<br />

okolo 13, resp.14 percent oproti doterajším<br />

3 – 4 percentám. Takisto som<br />

objavil nedostatok v systéme kontextového<br />

menu, ktoré obèas nezmizlo z<br />

obrazovky pri prepnutí sa do ïalšieho<br />

ok<strong>na</strong> vo Windows.<br />

DOPLNKOVÉ MODULY. Doplnkové<br />

m<strong>od</strong>uly a funkcie nájdeme v samostatnom<br />

plávajúcom okne Thinger.<br />

S výnimkou u s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nej Kninice<br />

médií, prehrávaèa videa a editora<br />

playlistov v òom nájdeme Advanced<br />

Visualisation Studio (AVS) <strong>na</strong> komplexné<br />

<strong>na</strong>stavovanie vizualizaèných<br />

pluginov, prehliadaè Wi<strong>na</strong>mp Browser<br />

obsluhujúci internetové sluby a<br />

sekciu <strong>na</strong>stavení. Z <strong>na</strong>stavení s<strong>po</strong>meòme<br />

zmenu jazykovej mutácie, zjedn<strong>od</strong>ušenú<br />

vïaka <strong>po</strong>uitiu lokalizaèných<br />

súborov vo formáte XML, zmenu skinov<br />

s<strong>po</strong>loène s náh¾adom, pripájanie<br />

externých skriptov XML rozširujúcich<br />

paletu funkcií, výber zariadení <strong>na</strong> prehrávanie<br />

i úpravu farebných schém.<br />

ZÁVEREÈNÉ ZHODNOTENIE. Wi<strong>na</strong>mp3<br />

nie je celkom bez chýb, tak ako<br />

bez chýb nie je azda iadny vyvíjaný<br />

softvér, no <strong>po</strong>zornos si urèite zaslúi.<br />

Rozh<strong>od</strong>ne ide p<strong>od</strong>¾a môjho názoru o<br />

dôstojného nástupcu doteraz <strong>po</strong>slednej<br />

verzie 2.80 a pre priaznivcov sa zrejme<br />

<strong>na</strong>inštalovanie a <strong>po</strong>uívanie aktuálnej<br />

trojky <strong>po</strong> doriešení nedostatkov stane<br />

milou <strong>po</strong>vinnosou.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Kompaktnos a rozšírite¾nos<br />

☺ Široká paleta p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaných formátov<br />

☺ Kninica médií a m<strong>od</strong>ul Thinger<br />

☹ Vyššie systémové nároky<br />

Typ: freeware<br />

Kontakt: <strong>www</strong>.wi<strong>na</strong>mp.com<br />

Martin Kováè<br />

88 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

ResourceHacker 3.4.0<br />

Nástroj nielen pre hackerov<br />

Bez<strong>po</strong>chyby sa vám u stalo, e ste v<br />

nejakej aplikácii <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> peknú<br />

ikonku èi obrázok, ktorý by ste <strong>na</strong>jradšej<br />

uloili do svojej zbierky (alebo<br />

<strong>po</strong>uili vo svojej aplikácii). Kameòom<br />

Ako som u s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>l, prostriedky<br />

je moné aj editova. Hoci nie je moné<br />

priamo upravova ikony, bitmapy<br />

a kurzory, bez problémov sa dajú priamo<br />

„<strong>na</strong> p¾aci“ meni <strong>po</strong>loky typu<br />

MENU, STRINGTABLE, ACCELERATORS<br />

a VERSIONINFO. Po akýchko¾vek úpravách<br />

staèí <strong>po</strong>ui tlaèidlo Compile<br />

Script a dielo je doko<strong>na</strong>né.<br />

EDITOR DIALÓGOVÝCH OKIEN. Kapitolou<br />

samou osebe je editor dialógových<br />

okien, ktorý umoòuje editova<br />

dialógové okná aplikácií <strong>na</strong>písaných<br />

vo Visual C++ a Delphi (do verzie<br />

3). Pomocou tohto nástroja môete<br />

s dialógovými ok<strong>na</strong>mi robi prakticky<br />

èoko¾vek – <strong>od</strong> editovania existujúcich<br />

kom<strong>po</strong>nentov cez pridávanie<br />

nových a <strong>po</strong> zmeny atribútov ok<strong>na</strong>.<br />

Prakticky je tak moné <strong>na</strong>príklad<br />

lokalizova ¾ubovo¾ný program.<br />

Trochu komplikovanejšie je to s<br />

formulármi Delphi. Keïe program<br />

je skompilovaný s Delphi 3.02, formuláre<br />

z vyšších verzií nedokáe<br />

zobrazi. Osobne to ne<strong>po</strong>vaujem za<br />

ve¾ký nedostatok, pretoe <strong>po</strong>kroèilejším<br />

<strong>po</strong>uívate¾om urèite nebude<br />

úrazu je však spôsob, ako takýto obrázok<br />

èi ikonu dosta z programu von.<br />

Azda <strong>na</strong>jjedn<strong>od</strong>uchšie sa zdá <strong>po</strong>uitie<br />

utility typu PrintKey, no výsledok<br />

nemusí by vdy <strong>na</strong>jlepší. To platí<br />

obzvláš v prípadoch, ak „lovíte“<br />

ikony, vtedy je toti <strong>po</strong>trebné <strong>po</strong>zadie<br />

ikony <strong>od</strong>chytenej z obrazovky vyretušova<br />

ruène, èo nikoho ne<strong>po</strong>teší.<br />

Našastie existujú aj iné spôsoby, ako<br />

tento problém rieši.<br />

Z<strong>na</strong>lcom systému Windows je <strong>po</strong>jem<br />

resources akiste známy. Do slovenèiny<br />

je toto slovo prekladané ako<br />

„zdroje“ alebo „prostriedky“ a v p<strong>od</strong>state<br />

ide o formu ukladania rôzneho<br />

druhu dát do spustite¾ného súboru<br />

typu PE (okrem súborov EXE a DLL<br />

sem patria aj súbory OCX, CPL a SCR).<br />

Programátor má prakticky monos<br />

zahrnú priamo do spustite¾ného súboru<br />

obrázky, zvuky, animácie alebo<br />

dáta ¾ubovo¾ného iného formátu. ResourceHacker<br />

slúi práve <strong>na</strong> extrakciu<br />

takýchto dát. Je však <strong>po</strong>trebné pri<strong>po</strong>menú,<br />

e nie je moné extrahova<br />

prostriedky z takej aplikácie, ktorá<br />

bola skomprimovaná utilitou <strong>na</strong> kompresiu<br />

spustite¾ných súborov.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kos<br />

inštalaèného archívu je pribline<br />

560 KB. Program nie je <strong>po</strong>trebné inštalova,<br />

staèí ho jedn<strong>od</strong>ucho rozbali<br />

a spusti.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii<br />

sa iadne systémové <strong>po</strong>-<br />

iadavky neuvádzajú, ResourceHacker<br />

mi však bez <strong>na</strong>jmenších problémov<br />

fungoval aj <strong>na</strong> P133 MHz s 32 MB RAM.<br />

PROSTREDIE PROGRAMU. ResourceHacker<br />

umoòuje prezeranie, extrakciu,<br />

m<strong>od</strong>ifikáciu, pridávanie a mazanie<br />

prostriedkov zo súborov typu<br />

Portable Executable (16-bitové súbory<br />

nie sú p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované) a prezeranie súborov<br />

typu RES. Program je moné ovláda<br />

aj <strong>po</strong>mocou príkazového riadka.<br />

Hlavné okno je zloené z<br />

dvoch èastí, prvá zobrazuje<br />

zoz<strong>na</strong>m prostriedkov v p<strong>od</strong>obe<br />

stromovej štruktúry a druhá<br />

samotné prostriedky. Strom je<br />

moné ve¾mi jedn<strong>od</strong>ucho rozvinú<br />

<strong>po</strong>mocou vo¾by Expand<br />

Tree z menu View a v prípade<br />

<strong>po</strong>treby opätovne zvinú <strong>po</strong>mocou<br />

vo¾by Collapse Tree.<br />

Rozba¾ovanie stromu sa h<strong>od</strong>í<br />

<strong>na</strong>jmä vtedy, ak si chcete rýchlo<br />

prebehnú všetky ikony èi<br />

bitmapy obsiahnuté v spustite¾nom<br />

súbore.<br />

Pouitie ResourceHackera<br />

do ve¾kej miery závisí <strong>od</strong> toho,<br />

akým spôsobom sa chystáte „lovi“.<br />

Najjedn<strong>od</strong>uchším spôsobom, ako<br />

vyextrahova všetky prostriedky tak<strong>po</strong>vediac<br />

<strong>na</strong> jeden šup, je <strong>po</strong>uitie vo¾by<br />

Save All Resources z menu Action.<br />

ResourceHacker vyextrahuje všetky<br />

prostriedky do jednotlivých súborov,<br />

prièom kadému priradí príslušnú<br />

prí<strong>po</strong>nu (bitové mapy budú teda<br />

uloené do súborov BMP, kurzory do<br />

súborov CUR atï.). Okrem toho sa<br />

vytvorí aj kompletný súbor RC, vïaka<br />

ktorému je moné opätovne zahrnú<br />

všetky vyextrahované prostriedky do<br />

iného spustite¾ného súboru. Súbor RC<br />

sa generuje aj v prípade, ak extrahujete<br />

prostriedky typu STRINGTABLE –<br />

tento typ prostriedkov toti nemá<br />

zmysel uklada do jednotlivých súborov,<br />

tak ako je to v prípade ikon èi<br />

bitových máp. Samozrejme, prostriedky<br />

je moné extrahova aj jednotlivo<br />

<strong>po</strong>mocou kontextového menu.<br />

robi problémy editova priamo<br />

zdrojové kódy formulárov (tie sa<br />

vdy <strong>na</strong>chádzajú v sekcii RCDATA).<br />

Èerešnièkou <strong>na</strong> torte je monos extrahova<br />

formuláre priamo do formátu<br />

DFM.<br />

ZÁVER. Monosti vyuitia Resource-<br />

Hackera sú rôzne, všetko závisí <strong>od</strong><br />

<strong>po</strong>uívate¾a. Je to program, ktorý rozh<strong>od</strong>ne<br />

stojí za vyskúšanie.<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

☺ Priame upravovanie prostriedkov<br />

☺ Editor dialógových okien<br />

☺ Freeware<br />

Ce<strong>na</strong>: Freeware<br />

Download:<br />

http://rpi.net.au/~ajohnson/resourcehacker<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

9/2002 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

Po mesaènej prestávke sa opä stretávame pri <strong>na</strong>šich<br />

„minirecenziách“ otvoreného softvéru pre Linux (ale<br />

nielen preò). Na <strong>na</strong>jblišom – októbrovom – CD okrem<br />

programov z tohto a <strong>na</strong>sledujúceho mesiaca nájdete<br />

aj softvér z predošlých èísel, ktorý mal by stiahnutý<br />

zo serverov sourceforge.net, no pre „<strong>na</strong>pa¾ovacieho<br />

škriatka“ (obdoba toho tlaèiarenského ☺) sa <strong>na</strong> CD<br />

dostali iba HTML stránky s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ného servera, <strong>na</strong><br />

ktorých ste si mohli vybra zrkadlo (mirror) <strong>na</strong> stiahnutie<br />

samotných programov (ostatné programy boli,<br />

samozrejme, v <strong>po</strong>riadku). Touto cestou sa zároveò<br />

chcem ospravedlni všetkým, ktorí s¾úbený softvér<br />

oèakávali a nedoèkali sa. Dos však bolo slov, ideme<br />

<strong>na</strong> to...<br />

LOG. Urèite <strong>po</strong>znáte lté lístoèky <strong>na</strong> <strong>po</strong>známky,<br />

ktoré máte <strong>po</strong>lepené všade v okolí vášho pracovného<br />

stola (jeden máte <strong>na</strong>lepený <strong>na</strong> monitore – je<br />

<strong>na</strong> òom vaše heslo ☺). A mono <strong>po</strong>znáte aj niektorý<br />

z nes<strong>po</strong>èetných programov, ktorý má za úlohu<br />

tieto papieriky <strong>na</strong>hradi. Existujú v rôznych vyhotoveniach,<br />

pre rôzne grafické prostredia, s rôznym<br />

stupòom „inteligencie“. Log je však iný – je pre<br />

konzolu! Je <strong>na</strong>písaný v Perle, ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý a<br />

celkom <strong>po</strong>uite¾ný. Umoòuje pridáva, maza, upravova,<br />

vypisova a vyh¾adáva správièky. Hlavne<br />

<strong>po</strong>sledná vlastnos sa ne<strong>na</strong>chádza ani zïaleka v<br />

LinuxWare<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

kadom p<strong>od</strong>obnom programe (Log dokonca <strong>po</strong>uíva<br />

regulárne výrazy, èo je ve¾mi silný nástroj). Skúšali<br />

ste u niekedy vyh¾adáva nieèo v kôpke papierov?!<br />

☺ (Nieèo ako: grep „tel.è.“ /home/pracov<strong>na</strong>/ papieriky/*<br />

<strong>na</strong>ozaj nefunguje ☺). Samotný program <strong>po</strong>zostáva<br />

iba z jedného súboru a <strong>po</strong>uíva sa jedn<strong>od</strong>ucho:<br />

log add −m "nova sprava..."<br />

log del −n 5<br />

log get −n 4 [−v]<br />

log list [−v]<br />

log m<strong>od</strong>ify −n 10 −m "uprave<strong>na</strong> sprava"<br />

log search −p "n.c" [−v]<br />

Prvý príkaz vytvorí novú správu, druhý zmae<br />

piatu správu, ïalším príkazom zobrazíme štvrtú<br />

správièku. Parameter -v, ktorý je ne<strong>po</strong>vinný, spôsobí<br />

zobrazenie èasu a dátumu pridania správy. Ïalší príkaz<br />

vypíše všetky správy vrátane ich <strong>po</strong>radových<br />

èísel, pred<strong>po</strong>sledným príkazom m<strong>od</strong>ifikujeme text<br />

správy. Posledný príkaz slúi <strong>na</strong> vyh¾adávanie v správach.<br />

Všimnite si, aký text som v príklade uviedol –<br />

je to s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ný regulárny výraz a spôsobí, e sa<br />

zobrazia všetky správy, ktoré obsahujú písmenká "n"<br />

a "c" a medzi nimi je práve jeden iný z<strong>na</strong>k (teda <strong>na</strong>príklad<br />

slovo "nic", "noc" a p<strong>od</strong>obne).<br />

Web: http://stderr.net/log/<br />

BUBBLEGUM. Toto u nie je nijaký kancelársky nástroj<br />

a u vôbec nie <strong>po</strong>travinársky vynález. Detektív<br />

Bubblegum sa prilepí <strong>na</strong> obe a sleduje ju.<br />

O kadom <strong>po</strong>hybe p<strong>od</strong>á hlásenie. Všetko si zapisuje<br />

do svojho súboru, ale <strong>na</strong> vaše elanie <strong>po</strong>uije aj<br />

syslogd. Obe nemá <strong>na</strong>jmenšiu šancu ujs. A vy viete,<br />

kedy sa súbory menia, upravujú... To je cie¾om<br />

nášho detektíva. Jedn<strong>od</strong>ucho si z<strong>na</strong>èí, ktorým súborom<br />

sa menia èasové známky <strong>po</strong>sledného prístupu<br />

a m<strong>od</strong>ifikácie, a všetko si pekne z<strong>na</strong>èí do súboru<br />

~/.bubblegum.log (dá sa to, samozrejme, zmeni<br />

alebo <strong>po</strong>uíva s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ný syslogd). Vcelku uitoèná<br />

uvaèka, nie?<br />

Web: http://arbonet.org/~bjk/bubblegum/<br />

APPBAR. Táto ve¾mi milá/malá utilitka <strong>po</strong>teší<br />

kadého, kto nemá príliš v láske ohromné<br />

panely KDE/ GNOME/... a <strong>po</strong>trebuje ma<br />

rýchly prístup k èasto <strong>po</strong>uívaným programom.<br />

[Tento program pekne riešia niektorí<br />

správcovia okienok (WM – window<br />

ma<strong>na</strong>ger), <strong>na</strong>príklad môj ob¾úbený a ve¾mi<br />

rýchly BlackBox – staèí hocikde <strong>na</strong> ploche<br />

stlaèi pravé tlaèidlo a vyskoèí <strong>po</strong>nuka<br />

programov.] Kto však ne<strong>po</strong>uíva takýto<br />

WM, môe <strong>po</strong>ui práve tento program.<br />

Po spustení sa usadí v ¾avom hornom rohu<br />

obrazovky. Ak by vám zavadzal, <strong>po</strong> stlaèení<br />

sp<strong>od</strong>ného prúku sa stiahne (ostane<br />

oba prúok). Zvyšok priestoru vypåòajú<br />

malièké ikony/tlaèidlá, <strong>po</strong> stlaèení sa spustí<br />

<strong>na</strong>definovaný program. Samozrejme, všetko je<br />

pekne konfigurovate¾né (zme<strong>na</strong> obrázkov i programov).<br />

V dnešných èasoch hybridných kniníc `a<br />

la<br />

90 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

QT, ktoré zaberajú desiatky MB, <strong>po</strong>teší fakt, e<br />

tento program ne<strong>po</strong>uíva nijaké ïalšie kninice<br />

(okrem X, ktoré však tak èi tak musíte ma <strong>na</strong>inštalované,<br />

<strong>po</strong>kia¾ <strong>po</strong>uívate X, samozrejme...).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.advogato.org/proj/appbar/<br />

GTAPECALC. Ïalšou „kancelárskou <strong>po</strong>môckou“ je<br />

kalkulaèka, ktorá svoje vý<strong>po</strong>èty aj zveèní <strong>na</strong> papierovú<br />

pásku. Ako i<strong>na</strong>k, aj táto <strong>na</strong>ša elektronická<br />

kalkulaèka má nieèo <strong>na</strong>vyše. Po prvé nemusíte zbytoène<br />

míòa kilometre papiera. Po druhé program<br />

umoòuje vý<strong>po</strong>èty vytlaèi alebo ich môete uloi<br />

<strong>na</strong> svoj disk. Ïalšia výh<strong>od</strong>a: môete sa ku ktorémuko¾vek<br />

kroku vráti, vloi nový riadok èi niektorý<br />

z tých u existujúcich zmaza. Svoje vý<strong>po</strong>èty si <strong>po</strong><br />

uloení <strong>na</strong> disk môete kedyko¾vek neskôr otvori a<br />

<strong>po</strong>kraèova v práci. Ve¾mi zaujímavá vlastnos je pridávanie<br />

<strong>po</strong>známok <strong>na</strong> kadý riadok vý<strong>po</strong>ètov.<br />

S <strong>po</strong>známkami môete, samozrejme, neskôr pracova<br />

– maza ich, meni, pridáva...<br />

Web: http://gtapecalc.sourceforge.net/<br />

PHO. Ïalší jedn<strong>od</strong>uchý program <strong>na</strong> prácu s obrázkami.<br />

Ve¾mi ¾ahko sa ovláda a <strong>na</strong> rozdiel <strong>od</strong><br />

p<strong>od</strong>obných programov má iba minimum funkcií.<br />

Pri prezeraní ve¾kého mnostva obrázkov (záplava<br />

z „digitálu“) by to však bolo zbytoèné a také<br />

základné funkcie, ako je otáèanie èi preklápanie<br />

obrázkov, Pho zvládne. Je to teda minimalistický<br />

program, èo však nemusí by vdy iba mínus.<br />

Ovláda sa jedn<strong>od</strong>ucho: medzerník – ïalší obrázok,<br />

backspace – predchádzajúci, šípky v¾avo a<br />

vpravo obrázok otáèajú, šípka hore ho<br />

otoèí o 180 stupòov. Stlaèením d obrázok<br />

zmaete, i zobrazí informácie o obrázku.<br />

Q program vypne. To je asi všetko. Jedn<strong>od</strong>uché,<br />

nie?<br />

Web: http://shallowsky.com/software/pho.html<br />

RPM GRAPH. Urèite sa vám stalo, e pri<br />

inštalácii balíèkov RPM ste <strong>na</strong>trafili <strong>na</strong> (ne)-<br />

príjemnos, <strong>na</strong>zývanú „závislos“. Jeden balíèek<br />

vyaduje nejaký iný, ten zase ïalšie<br />

dva... (no, je moné, e sa vám to ešte<br />

nestalo, ale to ste asi šastným majite¾om nie-RPMdistribúcie...<br />

☺) Nakoniec je z toho pekná „pavuèi<strong>na</strong>“.<br />

A viete, èo RPM Graph robí? No predsa tieto<br />

pavuèiny kreslí! Urèite vyskúšajte. Z technickej<br />

stránky aj sám autor priznáva, e je to taký zlepenec<br />

shell + python + awk, ale výsledné obrázky<br />

nevyzerajú zle... Program ich vytvára vo formáte<br />

PostScript, z toho však vyplýva jedn<strong>od</strong>uchá konverzia<br />

<strong>na</strong>príklad do PDF (program ps2pdf), JPEG èi<br />

iných formátov (GIMP).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.inf.ethz.ch/perso<strong>na</strong>l/lombardo/projects/<br />

FREECGI. CGI (Common Gateway Interface) je rozhranie<br />

<strong>po</strong>uívané vo svete webu <strong>na</strong> spúšanie programov<br />

<strong>na</strong> strane servera (ve¾mi zjedn<strong>od</strong>ušená definícia,<br />

ale nemá zmysel to tu dop<strong>od</strong>rob<strong>na</strong> rozobera,<br />

u sa o tom – aj <strong>na</strong> stránkach PC REVUE – <strong>po</strong>písalo<br />

viac ako dos). FreeCGI je kninica pre programátorov<br />

C++, ktorým výrazne u¾ahèí programovanie<br />

interaktívnych aplikácií. Kninica je <strong>na</strong>písaná v ANSI<br />

C++ (bez akýchko¾vek prídavných kniníc), èie by<br />

9/2002 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

nemal by problém s<strong>po</strong>jazdni ju <strong>na</strong> akomko¾vek serveri. Ako to u v C++<br />

býva, všetko sa toèí okolo tried, objektov a prúdov. Nebudem to tu dop<strong>od</strong>rob<strong>na</strong><br />

rozobera, radšej si <strong>po</strong>zrite pár príkladov, ktoré sú k tejto kninici d<strong>od</strong>ané.<br />

Základom je parser HTTP hlavièky <strong>na</strong> vstupe a automatické generovanie hlavièiek<br />

i HTML kódu <strong>na</strong> výstupe. Musím <strong>po</strong>veda, e táto kninica má k profesio<strong>na</strong>lite<br />

urèite ïaleko, ale predsa je to lepšie ako písa si všetko <strong>od</strong>znova. Keby<br />

ste sa teda chceli „zabavi“ v prostredí webu, máte ïalšiu monos – tentoraz s<br />

jazykom C++.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.achacha.org/freeCGI/<br />

TAGLOG. A sme spä v kancelárii/pracovni. Toto je workbook, do ktorého si<br />

zapisujete všetku svoju pracovnú aktivitu – kedy, ako dlho a <strong>na</strong> akom projekte<br />

ste pracovali. Umoní vám vies záz<strong>na</strong>m o urèitom projekte (ako dlho<br />

ste <strong>na</strong> òom pracovali, v akom je štádiu...), aj keï pracujete <strong>na</strong> viacerých projektoch.<br />

Samozrejme, èas v práci<br />

nemárnite (nemali by ste ☺) <strong>po</strong>zeraním<br />

do stropu – TagLog vám<br />

umoní zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> si aj typ aktivity<br />

(telefonáty, pracovné stretnutia,<br />

programovanie...). Napríklad<br />

<strong>po</strong>uívate¾ská p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra je projekt<br />

(ÈO robíte), zatia¾ èo vybavovanie<br />

telefonátov <strong>po</strong>uívate¾ov je typ aktivity<br />

(AKO to robíte). Samozrejme,<br />

program toho umoòuje viac – vyskúšajte<br />

ho a uvidíte. Z technickej<br />

stránky ide o súpravu TCL/TK skriptov,<br />

èo zjedn<strong>od</strong>ušuje inštaláciu (iad<strong>na</strong><br />

kompilácia...) – dokonca tento program môete zaèa <strong>po</strong>uíva ihneï <strong>po</strong> rozbalení!<br />

Všetky dáta si ukladá do adresára „diary“ vo vašom domovskom adresári<br />

(take je v tom <strong>po</strong>riadok). Pri <strong>po</strong>uívaní programu ma <strong>po</strong>tešila jed<strong>na</strong> jeho milá<br />

vlastnos – <strong>na</strong> kadom kroku <strong>po</strong>núka síce struèného, ale uitoèného <strong>po</strong>mocníka<br />

(dostanete ho z kontextového menu <strong>po</strong> zvolení <strong>po</strong>loky Help). TagLog má integrovaného<br />

správcu kontaktov a iné drobnosti. Verdikt: minimálne vyskúša.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.paladin.demon.co.uk/tag−types/taglog/<br />

Oto Komiòák<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 4. èas<br />

Po krátkom intermezze sa vrátime k milovanému Linuxu. Tentoraz to bude<br />

zase len teória. Povieme si nieèo o tom, ako Linux reprezentuje dáta a zariadenia<br />

a ako pracuje s adresármi a súbormi. Mono sa spýtate, kde je tá s¾ubovaná<br />

zme<strong>na</strong> pre „desktopákov“? Ale adresáre a súbory sú nielen v serveroch,<br />

ale aj v desktope! A ak nebudeme vedie, ako k nim pristúpi, ako zmeni<br />

práva alebo <strong>po</strong>uívate¾a, ve¾a toho nedosiahneme.<br />

S<strong>po</strong>meòme si <strong>na</strong> svoje zaèiatky vo Windows. Bolo to prvé stretnutie s celkovou<br />

filozofiou súborového systému. Èo to dalo práce <strong>po</strong>chopi, èo je to<br />

adresár a p<strong>od</strong>obne. A niektorí <strong>po</strong>uívatelia Windows si d<strong>od</strong>nes nedokáu<br />

<strong>na</strong>hra <strong>po</strong>adovaný súbor <strong>na</strong> disketu, lebo nevedia, ako <strong>na</strong> to. My však máme<br />

urèitú výh<strong>od</strong>u. U z DOS-u a Windows vieme, èo je èo a ako <strong>na</strong> to. Len si vysvetlíme<br />

rozdiely medzi týmito systémami a Linuxom. Preto tá teória!<br />

AKO LINUX ORGANIZUJE DÁTA. Aby sme vedeli Linux vyui èo <strong>na</strong>jlepšie,<br />

musíme ešte pred všetkými hlavnými èinnosami <strong>po</strong>chopi, ako Linux<br />

organizuje dáta. Pre lepšiu efektivitu to budeme <strong>po</strong>rovnáva s prostredím<br />

Windows.<br />

ZARIADENIA. Linux dáta èíta, <strong>po</strong>siela a ukladá <strong>na</strong> zariadenia. Zariadenia<br />

spravidla z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú niektorému technickému prostriedku <strong>po</strong>èítaèa, ako je<br />

<strong>na</strong>príklad klávesnica, disk, sériový alebo paralelný <strong>po</strong>rt a p<strong>od</strong>obne. No nie<br />

kadé zariadenie musí ma svoj fyzický náprotivok. Linuxové jadro vytvára<br />

nieko¾ko pseudozariadení, ktoré môeme <strong>po</strong>uíva ako ostatné zariadenia, ale<br />

fyzicky neexistujú. Dokonca jednému technickému prostriedku môe z<strong>od</strong><strong>po</strong>veda<br />

nieko¾ko zariadení – <strong>na</strong>príklad kadý <strong>od</strong>diel pevného disku Linux definuje<br />

ako samostatné zariadenie. Tabu¾ka è. 1 zahrnuje <strong>na</strong>jtypickejšie zariadenia<br />

v Linuxe. Nie vdy sa všetky vyskytujú v konkrétnej inštalácii Linuxu,<br />

to závisí <strong>od</strong> príslušného hardvéru. Takisto sa môete vo svojich systémoch<br />

stretnú so zariadeniami, ktoré tu opísané nie sú.<br />

Všimnime si úplne <strong>od</strong>lišné oz<strong>na</strong>èovanie, <strong>na</strong> aké sme boli zvyknutí v DOS/<br />

Windows. Ako príklad si predstavme pevný disk. Zatia¾ èo v DOS-e sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

ako disk C:, v Linuxe sa ten istý disk oz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>pr. hda. A keïe má spravidla<br />

ešte ïalšie logické delenie, oz<strong>na</strong>èuje sa hda1, hda2 a p<strong>od</strong>obne.<br />

Zariadenie sa v Linuxe volá device (z angl.) a sú uloené v adresári /dev.<br />

Linux má jednu zvláštnos – všetky zariadenia prezentuje ako súbory, do<br />

ktorých môe zapisova alebo z nich èíta. Ak teda chceme nieèo vytlaèi <strong>na</strong><br />

tlaèiarni, staèí, ak to <strong>na</strong>kopírujeme do súboru printer. Jadro samo zabezpeèí<br />

vytlaèenie <strong>na</strong> tlaèiarni.<br />

SYSTÉM SÚBOROV. Nech <strong>po</strong>uívame akýko¾vek operaèný systém, musia<br />

sa príslušné <strong>od</strong>diely diskov <strong>na</strong>jprv sformátova, ne zaèneme <strong>na</strong> ne uklada<br />

dáta. Pred<strong>po</strong>kladám, e vieme, èo je formátovanie. Pri formátovaní sa vytvá-<br />

Zariadenie vo Windows Opis<br />

fdn A: B: Disketová mechanika, n oz<strong>na</strong>èuje jednotku, fd0 je<br />

prvá disketová mechanika<br />

hdxn C: D: .... Pevný disk typu ATA. x oz<strong>na</strong>èuje jednotku,<br />

n urèuje <strong>od</strong>diel <strong>na</strong> disku, hda1 oz<strong>na</strong>èuje prvý<br />

<strong>od</strong>diel <strong>na</strong> prvom disku typu ATA<br />

audio<br />

Zvuková karta<br />

cdrom <strong>na</strong>pr. E: Mechanika CD<br />

console<br />

Aktuál<strong>na</strong> virtuál<strong>na</strong> konzola<br />

lpn LPT1, LPT2 Paralelný <strong>po</strong>rt, n oz<strong>na</strong>èuje èíslo zariadenia, lp0 je<br />

adekvátne LPT1<br />

ttySn COM 1, COM2 Sériový <strong>po</strong>rt, n urèuje èíslo <strong>po</strong>rtu, ttyS0 z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá<br />

COM1<br />

ttyn<br />

Virtuál<strong>na</strong> konzola, n urèuje èíslo konkrétnej konzoly,<br />

tty0 z<strong>na</strong>èí prvú konzolu (to je tá prvá zo siedmich<br />

<strong>na</strong> klávesnici)<br />

printer<br />

Tlaèiareò<br />

m<strong>od</strong>em<br />

M<strong>od</strong>em<br />

mouse<br />

Myš<br />

null<br />

Pseudozariadenie prijímajúce vstup neobmedzenej<br />

dåky<br />

scdn<br />

Zariadenie SCSI, scd0 je prvé zariadenie SCSI<br />

sdxn C: D: .... Pevný disk typu SCSI, x oz<strong>na</strong>èuje jednotku,<br />

n urèuje <strong>od</strong>diel <strong>na</strong> disku, sda1 oz<strong>na</strong>èuje prvý<br />

<strong>od</strong>diel <strong>na</strong> prvom disku SCSI<br />

Tab. 1<br />

92 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

ra systém súborov – filesystém. Filesystém organizuje miesto <strong>na</strong> disku a umoòuje<br />

vytváranie adresárov a mien súborov.<br />

Kadý disk, disketa alebo CD-ROM musí obsahova filesystém. Ten je <strong>na</strong> CD-<br />

ROM-e zapísaný pri <strong>na</strong>pa¾ovaní, <strong>na</strong> disku a diskete pri formátovaní. (Formátovanie<br />

disku prebehlo pri inštalácii Linuxu, ale vtedy sme si to pravdep<strong>od</strong>obne<br />

neuvedomili. Ak budeme chcie <strong>po</strong>uíva disketu, budeme musie <strong>na</strong> nej <strong>na</strong>jprv<br />

filesystém vytvori.)<br />

AKÉ POZNÁME FILESYSTÉMY? DOS <strong>po</strong>uíval FAT16, Windows 9x pre zmenu<br />

FAT32 (FAT = File Alocation Table), Windows NT zase NTFS (NTFS = NT<br />

FileSystem).<br />

Linux p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje väèšie mnostvo filesystémov. Tabu¾ka è. 2 obsahuje tie <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejšie.<br />

Medzi <strong>na</strong>jdôleitejšie typy filesystémov patrí ext2 a ext3, ktoré<br />

sú srdcom linuxového filesystému (do Red Hat 7.2 sa <strong>po</strong>uíval ext2, <strong>od</strong> 7.3 sa<br />

<strong>po</strong>uíva ext3). Na zabezpeèenie kompatibility a <strong>po</strong>treby pristu<strong>po</strong>va aj k diskom<br />

so systémom FAT sa vytvoril filesystém msdos a <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> CD-ROM iso9660.<br />

Linux tie <strong>po</strong>núka systém súborov vfat, ktorý sa <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> prístup k diskom<br />

pracujúcim p<strong>od</strong> operaèným systémom Windows, alebo ntfs <strong>na</strong> prístup k diskom,<br />

ktoré <strong>po</strong>uíva Windows NT. P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra zápisu <strong>na</strong> tieto <strong>od</strong>diely však zatia¾<br />

nie je stabilná.<br />

ADRESÁRE. Adresáre v Linuxe sú p<strong>od</strong>obné adresárom v DOS-e alebo zlokám<br />

vo Windows. Práca s nimi je rov<strong>na</strong>ká, a preto nebudeme ma s tým problémy.<br />

Jed<strong>na</strong> <strong>od</strong>lišnos tu predsa je. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e Linux je viac<strong>po</strong>uívate¾ský<br />

systém, musí zabezpeèi, aby jednotliví <strong>po</strong>uívatelia mohli vyuíva len urèité<br />

adresáre. Príkladom sú domovské adresáre jednotlivých <strong>po</strong>uívate¾ov. My sme<br />

sa <strong>na</strong>uèili, e kadý <strong>po</strong>uívate¾ má vytvorený vlastný adresár. Keï sa správne<br />

<strong>na</strong>loguje, automaticky sa Linux <strong>na</strong>staví tak, aby bol <strong>po</strong>uívate¾ priamo vo svojom<br />

Filesystém<br />

ext2<br />

ext3<br />

hpfs<br />

iso9660<br />

minix<br />

msdos<br />

nfs<br />

ntfs<br />

sysv<br />

vfat<br />

Tab. 2<br />

Opis<br />

Štandardný filesystém Linuxu<br />

Zlepšená verzia ext2<br />

Filesystém <strong>po</strong>uívaný v systéme OS/2 <strong>od</strong> firmy IBM<br />

Štandardný systém <strong>po</strong>uívaný <strong>na</strong> diskoch CD−ROM<br />

Zastaraný linuxový filesystém<br />

Filesystém kompatibilný so systémom FAT firmy Microsoft, <strong>po</strong>uívaný<br />

systémami DOS a Windows s FAT16<br />

Systém kompatibilný so systémom NFS firmy SUN<br />

Systém kompatibilný so systémom Windows NT<br />

Systém kompatibilný so systémom <strong>po</strong>uívaným v Unixe<br />

Systém súborov kompatibilný so systémom FAT32, ktoré <strong>po</strong>uívajú<br />

operaèné systémy Windows 9x<br />

adresári. iadny iný <strong>po</strong>uívate¾ nemôe do domovského adresára iného <strong>po</strong>uívate¾a<br />

vstúpi – samozrejme okrem roota (s<strong>po</strong>meòme si, e ten môe všetko).<br />

Práve toto zabezpeèí súkromie a bezpeènos jednotlivých <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

Predstavme si prípad, keï sedíme priamo za konzolou (rozumej klávesnicou),<br />

sme prihlásení ako bený <strong>po</strong>uívate¾ (nie ako root) a <strong>po</strong>mocou m<strong>od</strong>emového s<strong>po</strong>jenia<br />

je pri<strong>po</strong>jený iný <strong>po</strong>uívate¾. Obidvaja môeme pracova, kadý vo svojom<br />

adresári bez toho, e by sme sa <strong>na</strong>vzájom obmedzovali. Ani jeden z nás nemôe<br />

tomu druhému „vliez“ do adresára a spôsobi mu tam nejaké zmeny.<br />

Linux <strong>po</strong>zná ešte jeden <strong>po</strong>jem – pracovný adresár. Je to aktuálny adresár, v<br />

ktorom sa v danom momente <strong>na</strong>chádzame.<br />

ADRESÁROVÝ STROM. Adresáre v Linuxe sú organizované i<strong>na</strong>k ako v DOS/<br />

Windows. DOS/Windows <strong>po</strong>skytujú <strong>od</strong>delenú štruktúru pre kadý <strong>od</strong>diel alebo<br />

disk, <strong>na</strong>pr. C:, D: a p<strong>od</strong>obne. Linux má hierarchickú štruktúru, kde sú zahrnuté<br />

všetky adresáre zo všetkých <strong>od</strong>dielov alebo diskov do jednej hierarchie. Vôbec<br />

nezáleí <strong>na</strong> tom, e tie disky sú fyzicky niekde inde! Vrcholom tejto štruktúry<br />

je koreòový adresár, ktorý sa zapisuje <strong>po</strong>mocou lomky / (angl. slash, nie <strong>po</strong>mocou<br />

obrátenej lomky \ – backslash, to sa <strong>po</strong>uíva v DOS-e). Niekde sa môeme<br />

stretnú s <strong>po</strong>jmom root, èo v angliètine z<strong>na</strong>mená koreò. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e slovom<br />

root sa oz<strong>na</strong>èuje aj administrátor Linuxu, <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam <strong>po</strong>uíva výraz koreòový<br />

adresár alebo skrátene koreò.<br />

Aby sme dokázali lepšie <strong>po</strong>chopi rozdiely medzi adresárovou štruktúrou DOSu<br />

a Linuxu, predstavme si, e máme imaginárny <strong>po</strong>èítaè s jedným ve¾kým pevným<br />

diskom, jedným malým pevným diskom, mechanikou CD-ROM a jednou disketovou<br />

mechanikou. Ten ve¾ký hard disk je ešte rozdelený <strong>na</strong> dva logické disky.<br />

Vidíme, e všetky disky, teda aj logické, vytvárajú vlastnú stromovú štruktúru.<br />

Kadý strom je oz<strong>na</strong>èený príslušným písmenom. V prípade, e chceme pri<strong>po</strong>ji<br />

nové zariadenie, <strong>na</strong>pr. pevný alebo sieový disk, vytvorí sa ïalší strom s novými<br />

Obr. 1<br />

Príklad adresárovej štruktúry<br />

s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nej hardvérovej<br />

konfigurácie v DOS/Windows<br />

Obr. 2<br />

Príklad adresárovej<br />

štruktúry s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nej<br />

hardvérovej<br />

konfigurácie v Linuxe<br />

písme<strong>na</strong>mi a spravidla sa mechanika CD premenuje <strong>na</strong> iné písmeno. Naopak, ak<br />

fyzicky <strong>od</strong>oberieme druhý pevný disk (E), oz<strong>na</strong>èenie CD mechaniky sa zmení <strong>na</strong><br />

písmeno E. Tento spôsob je nevýh<strong>od</strong>ný, lebo ak máme <strong>na</strong>inštalovaný program,<br />

ktorý oèakáva, e céderomka má oz<strong>na</strong>èenie F:, a my zrazu pri<strong>po</strong>jíme sieový disk<br />

z iného <strong>po</strong>èítaèa, jej písmeno sa zmení <strong>na</strong> G: a program prestane fungova!<br />

U <strong>na</strong> <strong>po</strong>h¾ad sú zrejmé jednotlivé rozdiely. Priznám sa, e mi chví¾u trvalo,<br />

kým som si <strong>na</strong> tie rozdiely zvykol. Dnes to u <strong>po</strong>vaujem za úplne samozrejmé.<br />

Všetky zariadenia sú pri<strong>po</strong>jené do jednej štruktúry p<strong>od</strong> jeden koreò (/). Na<br />

prvý <strong>po</strong>h¾ad nevieme, kde je „primontovaný“ druhý disk.<br />

Všimnime si, e floppy aj CD mechanika sú „<strong>na</strong>montované“ do adresára<br />

/mnt. Zámerne som <strong>po</strong>uil výraz <strong>na</strong>montované, aj keï to myslím zo softvérového<br />

<strong>po</strong>h¾adu, nie fyzického. To preto, lebo tieto zariadenia sa pripájajú k tejto<br />

hierarchii príkazom mount.<br />

Keby sme chceli pri<strong>po</strong>ji (= primontova) ïalší disk (pevný èi sieový), <strong>na</strong><br />

tejto hierarchii sa niè nezmení. Musíme sa len rozh<strong>od</strong>nú, <strong>na</strong> ktoré miesto<br />

Obr. 3<br />

9/2002 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

vetvy ho pri<strong>po</strong>jíme. Naopak, ak <strong>od</strong>oberieme druhý<br />

pevný disk fyzicky z <strong>po</strong>èítaèa (a obsahoval by <strong>na</strong>pr.<br />

adresár /tmp), zmení sa v hierarchii iba to, e u<br />

tento adresár neuvidíme. Tento spôsob pripájania<br />

zariadení vychádza z filozofie, e všetko v Linuxe<br />

sa správa ako súbor. A preto iadne zmeny neovplyvnia<br />

èinnos ostatných programov (ak, samozrejme,<br />

ne<strong>od</strong>oberieme = „unmountneme“ – práve<br />

ten disk, kde program fyzicky leí). Na rozdiel <strong>od</strong><br />

Windows v prípade <strong>po</strong>ruchy fyzického zariadenia<br />

sa Linux <strong>po</strong>kúsi pri<strong>po</strong>ji as<strong>po</strong>ò tie, ktoré sú funkèné.<br />

Linux tak ako DOS d<strong>od</strong>ruje konvencie absolútnej<br />

a relatívnej cesty. Pred<strong>po</strong>kladám, e viete, o<br />

èom sa hovorí. Aký bude zápis cesty k adresáru<br />

marec v prostredí DOS/Windows?<br />

Je to a:\<strong>po</strong>hyby\marec<br />

Aký bude zápis tejto cesty v Linuxe?<br />

Je to /mnt/floppy/<strong>po</strong>hyby/marec<br />

Obidva zápisy predstavujú tzv. absolútnu cestu,<br />

zatia¾ èo zápis marec predstavuje cestu relatívnu.<br />

Poznámka: Pri<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>m, e Linux je case-sensitive,<br />

teda rozlišuje malé a ve¾ké písmená. Zatia¾ èo v DOS/<br />

Windows bolo jedno, èi sme adresár alebo súbor zapísali<br />

marec alebo MAREC, v Linuxe ide o dva samostatné<br />

súbory!<br />

PRÍKAZY PRACUJÚCE S ADRESÁRMI. Aby sme<br />

vedeli pracova v Linuxe s adresármi, <strong>na</strong>uèíme sa<br />

základné príkazy <strong>na</strong> prácu s nimi.<br />

Poznámka: V Linuxe majú spravidla príkazy len<br />

nieko¾ko písmen, ktoré <strong>po</strong>chádzajú z anglických slov,<br />

opisujúcich èinnos príkazu.<br />

Výz<strong>na</strong>m a správanie sa jednotlivých príkazov je<br />

p<strong>od</strong>obné ako v prostredí DOS/Windows. Ak sa<br />

chcete o konkrétnom príkaze dozvedie viac, vyuite<br />

manuálové stránky!<br />

ZOBRAZENIE PRACOVNÉHO ADRESÁRA.<br />

Niekedy <strong>po</strong>trebujeme zisti, v ktorej èasti adresárového<br />

stromu sa <strong>na</strong>chádzame. Preto spustíme<br />

príkaz pwd, ktorý vypíše názov aktuálneho pracovného<br />

adresára vrátane absolútnej cesty. Príkaz<br />

pwd ne<strong>po</strong>trebuje iadne parametre:<br />

[mior@rubin /data]# pwd<br />

/home/mior/data<br />

ZMENA PRACOVNÉHO ADRESÁRA. Na zmenu<br />

pracovného adresára sa <strong>po</strong>uíva príkaz cd<br />

(change directory). Ako argument sa zadáva cesta<br />

k novému adresáru, do ktorého sa chceme dosta.<br />

Môeme <strong>po</strong>ui absolútnu alebo relatívnu cestu.<br />

Ako príklad zmeòme náš pracovný adresár /home<br />

/mior/data <strong>na</strong> adresár /bin:<br />

[mior@rubin /data]# cd /bin<br />

[mior@rubin /bin]#<br />

Všimnime si zmenu adresára v prompte (to je v<br />

hra<strong>na</strong>tých zátvorkách), ktorá <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e adresár<br />

/bin je teraz novým aktuálnym adresárom.<br />

Ak sa <strong>po</strong>kúsime zmeni pracovný adresár <strong>na</strong> neexistujúci<br />

adresár, Linux zobrazí chybové hlásenie:<br />

[mior@rubin /data]# cd /nikde<br />

bash: nikde: No such file or directory<br />

OBSAH ADRESÁRA. Na zobrazenie obsahu adresára<br />

<strong>po</strong>uijeme príkaz ls (z angl. list = zoz<strong>na</strong>m,<br />

v DOS je to príkaz dir=adresár). Príkaz ls <strong>po</strong>skytuje<br />

mnoho uitoèných parametrov, ktoré umoòujú<br />

upravi výstup programu p<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>šich <strong>po</strong>trieb.<br />

Najjedn<strong>od</strong>uchšia vo¾ba je <strong>po</strong>uitie príkazu ls<br />

bez parametrov. Toto jedn<strong>od</strong>ucho vypíše obsah<br />

pracovného adresára vrátane súborov a p<strong>od</strong>adresárov<br />

(výpis è. 5).<br />

Obr. 4<br />

[mior@rubin /root]# ls<br />

Desktop<br />

obr.è.3−hra.bmp<br />

obr.è.4 −SO.bmp<br />

obr.è.5 −mm.bmp<br />

obr.è.6−KO.bmp<br />

obr.è.7−KDE.bmp<br />

obr.è.8−gnome.bmp<br />

obr1.bmp<br />

obr10.bmp<br />

obr2−KDE.bmp<br />

<strong>po</strong>kus.jpg<br />

skuskaskuska.bmp<br />

vypisls.txt<br />

Základný strom, ktorý je bený v kadom<br />

Linuxe<br />

Výstup je zotriedený p<strong>od</strong>¾a abecedy. Mená súborov<br />

zaèí<strong>na</strong>júcich sa <strong>na</strong> ve¾ké písmená sú pred<br />

tými, ktoré sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> malé písmeno. Ja <strong>na</strong>jradšej<br />

<strong>po</strong>uívam príkaz ls -la. Spôsobí p<strong>od</strong>robnejší<br />

výpis pri kadom súbore (obr. è. 3). Pozrime sa, èo<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú jednotlivé ståpce.<br />

Typ súboru a práva: Prvý ståpec opisuje typ súboru<br />

a práva k súboru. Prvé písmeno opisuje typ<br />

– písmeno d z<strong>na</strong>èí, e ide o adresár, - (mínus) oz<strong>na</strong>èuje<br />

normálny súbor. Na tomto mieste môeme<br />

vidie ešte iné z<strong>na</strong>ky, ale tými sa budeme zaobera<br />

neskôr.<br />

Skupi<strong>na</strong> ostatných z<strong>na</strong>kov v tomto ståpci definuje<br />

prístu<strong>po</strong>vé práva k tomuto súboru alebo adresáru.<br />

Ich výz<strong>na</strong>m si vysvetlíme neskôr.<br />

Odkazy: Èíslica v tomto ståpci opisuje <strong>po</strong>èet <strong>od</strong>kazov<br />

<strong>na</strong> daný súbor alebo adresár.<br />

Vlastník: Tento ståpec definuje vlastníka súboru.<br />

Slovo root opisuje, e vlastníkom súboru je root.<br />

Skupi<strong>na</strong>: Tento ståpec opisuje skupinu, ktorá mô-<br />

e k danému súboru alebo adresáru pristu<strong>po</strong>va.<br />

Ve¾kos: Tento ståpec opisuje ve¾kos súboru.<br />

Dátum a èas m<strong>od</strong>ifikácie: Údaj o dátume a èase<br />

predstavuje dátum a èas <strong>po</strong>slednej m<strong>od</strong>ifikácie súboru<br />

alebo adresára.<br />

Meno: Posledný ståpec opisuje meno súboru alebo<br />

adresára.<br />

94 PC REVUE 9/2002

S O F T W A R E<br />

Ak adresár obsahuje väèší <strong>po</strong>èet súborov, výpis zaberie viac obrazoviek, a<br />

tak sa nám zaèiatok súboru stratí a zobrazí sa iba jeho koniec. Aby sme si<br />

mohli jednotlivé obrazovky <strong>po</strong>zrie, <strong>po</strong>uijeme tento príkaz:<br />

[mior@rubin /data]# ls =la|more<br />

Tento príkaz <strong>po</strong>uíva operátor | =rúra (pipe) a tak <strong>od</strong>ovzdáva obsah výpisu príkazu<br />

ls do druhého príkazu more (angl. viac). Ten dokáe zobrazova výstup <strong>po</strong> jednotlivých<br />

obrazovkách. Prácu príkazu more môeme ovplyvòova <strong>po</strong>mocou týchto<br />

klávesov:<br />

medzerník <strong>po</strong>sunie výpis <strong>na</strong> ïalšiu<br />

b <strong>po</strong>sunie výpis o jednu stranu spä<br />

q ukonèí výpis a vráti nás do príkazového riadka<br />

Ak chceme vypísa obsah iného adresára ako pracovného, zadáme jeho meno<br />

ako argument príkazu ls. Linux zobrazí obsah uvedeného adresára, ale pracovný<br />

adresár zostane nezmenený. P<strong>od</strong>obne môeme vypísa informácie len o jednom<br />

súbore zapísaním jeho me<strong>na</strong> ako argumentu príkazu ls. Navyše príkaz ls prijíma<br />

neobmedzené mnostvo argumentov, take môeme ako argumenty zada <strong>po</strong>stupnos<br />

adresárov a súborov, <strong>od</strong>delené medzerami alebo tabulátormi.<br />

S<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>te si <strong>na</strong> skryté súbory v DOS/Windows? Skryté súbory sú aj v Linuxe.<br />

S<strong>po</strong>známe ich p<strong>od</strong>¾a b<strong>od</strong>ky pred menom súboru. Ak nechceme vo výpise<br />

zobrazova skryté súbory, <strong>po</strong>uijeme príkaz ls bez parametra -a, teda ls -l.<br />

Poznámka: V Linuxe môeme parametre zapisova jednotlivo, teda kadý so svojím<br />

z<strong>na</strong>mienkom -, <strong>na</strong>pr. ls -l -a, alebo ich môeme zdruova, teda ls -la.<br />

Domovské adresáre obsahujú nieko¾ko skrytých súborov obsahujúcich konfiguraèné<br />

informácie <strong>po</strong>uívate¾ovho prostredia alebo rôznych programov. Príkladom<br />

môe by súbor .profile. Tentoraz sa nebudeme zaobera obsahom týchto súborov,<br />

nemáme <strong>na</strong> to ešte dostatoèné vedomosti.<br />

VYTVORENIE ADRESÁRA. Adresár môeme vytvori <strong>po</strong>mocou príkazu mkdir<br />

(make directory = vytvor adresár). Jedn<strong>od</strong>ucho <strong>na</strong>píšeme meno nového adresára<br />

ako argument príkazu. Takto sa vytvorí adresár ako p<strong>od</strong>adresár aktuálneho<br />

pracovného adresára, <strong>na</strong>pr. subory:<br />

[mior@rubin /data]# mkdir subory<br />

Keïe sme v ceste /home/mior/data, vznikne nový adresár subory v tejto<br />

ceste. Zápis jeho absolútnej cesty je /home/mior/data/subory.<br />

Ak chceme vytvori adresár <strong>na</strong> inom mieste stromu, ne je pracovný adresár,<br />

musíme ako argument príkazu mkdir zada absolútnu cestu, <strong>na</strong>pr:<br />

[mior@rubin /data]# mkdir /var/docs/subory<br />

ODSTRÁNENIE ADRESÁRA. Na <strong>od</strong>stránenie adresára sa <strong>po</strong>uíva príkaz<br />

rmdir (remove directory = <strong>od</strong>stráò adresár). Ak chceme zmaza adresár subory,<br />

ktorý sme pred chví¾kou vytvorili v <strong>na</strong>šom pracovnom adresári, <strong>po</strong>uijeme<br />

[mior@rubin /data]# rmdir subory<br />

Ak chceme zmaza adresár <strong>na</strong> inom mieste, ne je pracovný adresár, <strong>po</strong>uijeme<br />

absolútnu cestu:<br />

[mior@rubin /data]# rmdir /var/docs/subory<br />

Obr. 5<br />

VÝZNAM JEDNOTLIVÝCH ADRESÁROV. Ak sa <strong>po</strong>zrieme <strong>na</strong> stromovú<br />

štruktúru v systéme DOS/Windows, vidíme, e sa pri inštalácii vytvoria štandardné<br />

adresáre <strong>na</strong> disku C:, ako <strong>na</strong>pr. DOS, Windows, Program Files, Moje Dokumenty<br />

a p<strong>od</strong>obne. Ostatné adresáre si tvoríme sami p<strong>od</strong>¾a ¾ubovôle.<br />

P<strong>od</strong>obne sa správa Linux. Ten tých adresárov vytvorí p<strong>od</strong>statne viac. Aj keï<br />

si môeme sami vytvori ïalšie nové adresáre priamo v koreni stromu, nerobí<br />

sa to. Všetky programy sa inštalujú tak, aby si vytvorili svoje adresáre ako p<strong>od</strong>adresáre<br />

v u vytvorenej štruktúre. Príkladom môe by <strong>na</strong>montovanie obsahu<br />

diskety nie do koreòa, ale do adresára /mnt/floppy.<br />

Pozorne ho preskúmajme, budeme sa <strong>na</strong>ò v budúcnosti èasto <strong>od</strong>voláva. Èasom<br />

si <strong>na</strong>ò zvykneme tak, e hneï budeme vedie, kde èo leí a kde èo máme h¾ada. Za<br />

domácu úlohu si sadnime za klávesnicu a uvedené príkazy si vyskúšajme!<br />

Hovoríte, e ani v DOS-e ste nemali radi príkazový riadok, zvláš keï išlo o<br />

manipuláciu s adresármi alebo súbormi? A e ste sa radšej s<strong>po</strong>¾ahli <strong>na</strong> jeden z<br />

<strong>na</strong>jlepších programov pre DOS, <strong>na</strong> Norton Commander?<br />

Veru aj ja!<br />

Aby som vás neznechucoval suchou teóriou, prezradím vám sladké tajomstvo.<br />

Aj Linux má svojho Commandera! Volá sa Midnight Commander (= Polnoèný velite¾),<br />

a keï spustíme v príkazovom riadku dve písmená mc, objaví sa r<strong>od</strong>ný brat Norto<strong>na</strong>.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> obrázok è. 5. Vyzerá, akoby mu z oka vypadol, všake? Nemyslime<br />

si však, e tá teória je zbytoèná, keï máme Commandera. To nie! Sami zistíme,<br />

e <strong>na</strong>ozaj to èasto bez príkazového riadka nejde. Najprv musíme <strong>po</strong>chopi, o<br />

èom hovoríme, a a <strong>po</strong>tom môeme skúša rôzne finty, hoci s <strong>po</strong>mocou <strong>po</strong>lnoèného<br />

velite¾a.<br />

Nabudúce si <strong>po</strong>vieme nieèo o súboroch, o ich prístu<strong>po</strong>vých právach a o tom,<br />

ako ich prípadne zmeni. Ja viem, e vás to ve¾mi ne<strong>na</strong>dchý<strong>na</strong>, ale zaruèujem,<br />

e je to bená, skoro denn<strong>od</strong>enná èinnos kadého linuxáka! Alebo aj vy chcete<br />

by takí, e <strong>na</strong> <strong>na</strong>kopírovanie nieèoho <strong>na</strong> disketu alebo cédeèko si budete<br />

vola draho plateného experta?<br />

Miroslav Oravec<br />

9/2002 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

L I N U X N E W S<br />

Tohtomesaèné novinky zaènem <strong>od</strong>kazom <strong>na</strong><br />

stránku jedného môjho ve¾mi dobrého priate¾a,<br />

ktorého láska k LDAP-u (Lightweight Directory<br />

Access Protocol) prerástla a do <strong>po</strong>sadnutosti.<br />

Výsledkom je <strong>www</strong>.ldap-obsession.sk, kde nájdete<br />

èlánky o inštalácii, konfigurácii a celej filozofii<br />

tohto zaujímavého protokolu. V èase, keï èítate<br />

tieto riadky, u pravdep<strong>od</strong>obne má v LDAP-e všetky<br />

svoje MP trojky a momentálne pracuje <strong>na</strong> transfere<br />

bubliniek z piva do svojho nového príbytku<br />

v systéme OpenLDAP. Vrelo <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam pre všetkých<br />

záujemcov, ktorí <strong>po</strong>trebujú uklada akéko¾vek<br />

informácie a doteraz to skúšali iba s tabu¾kovými<br />

databázami.<br />

Pri <strong>od</strong>kazoch <strong>na</strong> stránky ešte zostaneme. Zaujal<br />

ma jeden, tentoraz zahranièný projekt. Jeho<br />

názov <strong>po</strong>chádza z holandského druppel. Drupal<br />

je engine <strong>na</strong> weblogy (teda nieèo p<strong>od</strong>obné, ako<br />

vám <strong>po</strong>skytne PHP Nuke, PostNuke alebo Slashdot),<br />

tento projekt však ide ešte ïalej. Okrem<br />

štandardných weblog vlastností a ma<strong>na</strong>ovania<br />

obsahu <strong>po</strong>skytuje <strong>po</strong>mocou svojich m<strong>od</strong>ulov ve¾mi<br />

zaujímavé a <strong>na</strong>dštandardné sluby: monos<br />

sledovania stránok s p<strong>od</strong>obnou tematikou, písanie<br />

kníh a èlánkov v komunite (teda viacerými ¾uïmi),<br />

monos jedn<strong>od</strong>uchšieho sledovania komentárov.<br />

Drupal je ve¾mi silný v zdie¾aní obsahu,<br />

okrem štandardných RSS feedov p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje aj<br />

Blog API (<strong>na</strong> publikovanie obsahu <strong>na</strong> viacerých<br />

serveroch), XML-RPC (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> s<strong>po</strong>luprácu<br />

s weblogs.com) a dokonca umoòuje aj vzdialenú<br />

autentifikáciu. (Ak si to administrátor siete<br />

elá, môete sa <strong>na</strong> stránku prihlási aj p<strong>od</strong> loginom<br />

ktorejko¾vek inej drupal stránky – <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.drop.org sa môete prihlási ako<br />

login@drupal.org s heslom, ktoré ste si vytvorili<br />

tam. Autentifikácia prebehne cez sie.) Tento systém<br />

sa urèite oplatí vyskúša, je ve¾mi dobre <strong>na</strong>vrhnutý.<br />

Medzi <strong>na</strong>jznámejšie stránky, ktoré <strong>po</strong>uívajú<br />

drupal, patrí debianplanet.org, rc6.org,<br />

drop.org a nerdcore.org. Samozrejme, systém <strong>po</strong>uíva<br />

PHP databázu (<strong>na</strong>pr. MySQL) a je p<strong>od</strong> GNU<br />

GPL.<br />

Najnovšia verzia OpenOffice.org 1.0.1 opravila<br />

<strong>na</strong>jzávanejšie chyby. Èeská verzia sa tie blíi a<br />

v príprave je aj slovenská verzia. V prípade, e by<br />

ste s òou chceli <strong>po</strong>môc, <strong>na</strong>píšte niekomu z ma<strong>na</strong>érov<br />

projektu (http://sf.net/projects/oo-sk). Momentálne<br />

sa h¾adajú <strong>na</strong>jmä dobrovo¾níci, ktorí sú<br />

schopní skompilova slovenskú verziu v systéme<br />

Windows, prípadne iných p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaných systémoch<br />

(<strong>na</strong>pr. Mac OS X). Viacero známych osobností<br />

zo sveta IT sa vyjadrilo, e s novou licenènou<br />

schémou <strong>od</strong> Microsoftu sa im neoplatí zosta<br />

pri Microsoft Office. John C. Dvorak sa vyjadril, e<br />

Microsoft bude musie zaèa p<strong>od</strong>nika protiopatrenia<br />

èo <strong>na</strong>jskôr.<br />

Na serveri openssh.com sa vyskytli zdrojové<br />

kódy programu SSH, ktoré obsahovali trójskeho<br />

koòa. Išlo (p<strong>od</strong>obne ako v prípade irssi.org) len o<br />

„zabackdoorovanie“ skriptu pri kompilácii (teda<br />

binárka, ktorá takto vznikla, bola bezpeèná). Problém<br />

sa preto netýkal iadnych distribútorov. Aj<br />

tak je však otázka bezpeènosti a dôveryh<strong>od</strong>nosti<br />

open source softvéru znova otvorená. Väèši<strong>na</strong> distribútorov<br />

<strong>po</strong>skytuje svoje balíky digitálne p<strong>od</strong>písané,<br />

v prípade, e si ¾udia kontrolujú digitálny<br />

p<strong>od</strong>pis pred inštaláciou (alebo to za nich robí softvér<br />

automaticky, ako <strong>na</strong>príklad Red Carpet <strong>od</strong><br />

Ximianu), problém pre nich <strong>od</strong>padá. Èo však so<br />

softvérom, ktorý sahujeme a inštalujeme ruène?<br />

To je <strong>po</strong>merne nároèná a rozsiahla téma, verím<br />

však, e èoskoro sa <strong>na</strong> internete objaví akési centrum<br />

oficiálnych digitálnych k¾úèov jednotlivých<br />

projektov. Tak sa dá p<strong>od</strong>obným problémom (v prípade,<br />

e je autor balíka seriózny) ve¾mi jedn<strong>od</strong>ucho<br />

predís. Linuxové systémy boli donedáv<strong>na</strong><br />

ove¾a bezpeènejšie, pretoe sa ich pliaga ako vírusy<br />

a p<strong>od</strong>obné nezmysly takmer vôbec netýkala.<br />

Problém trójskych koòov nie je špecifický pre<br />

Linux – ko¾kí z vás máte <strong>na</strong>inštalovaný program<br />

KaZaA, ktorý inštaluje spyware dokonca „s vaším<br />

súhlasom“?<br />

Na záver by som sa s vami chcel p<strong>od</strong>eli o jeden<br />

ve¾mi zaujímavý program. Je multiplatformový<br />

a dokáe vám zvýši anonymitu <strong>na</strong> webe.<br />

Aktuálnu verziu nájdete <strong>na</strong> http://anon.inf.tu-dresden.de/.<br />

Funguje p<strong>od</strong>obne ako mixmaster <strong>na</strong><br />

maily, ibae v prípade webu – tak vám zaruèí<br />

anonymitu pri prehliadaní WWW stránok. Súèasou<br />

ich servera je aj stránka, kde si môete<br />

otestova úroveò svojej anonymity. Java Anonymous<br />

Proxy (ako sa tento program <strong>na</strong>zýva) vy-<br />

aduje Javu a funguje tak, e vám <strong>na</strong> <strong>po</strong>rte, ktorý<br />

si zadefinujete, vytvorí nový proxy server. Po-<br />

iadavky z neho <strong>po</strong>siela <strong>na</strong> jeden z dostupných<br />

„mixov“', ktoré <strong>po</strong>iadavku buï <strong>po</strong>šlú <strong>na</strong> ïalší<br />

mix, alebo ju <strong>po</strong>šlú rovno do internetu. Tak svoje<br />

stránky nikdy neprehliadate zo svojej vlastnej<br />

adresy IP a ste „skrytí v dave“. Samozrejme, úplne<br />

sa <strong>na</strong> to nes<strong>po</strong>liehajte, existujú rôzne metódy<br />

<strong>od</strong>halenia (v ne<strong>po</strong>slednom rade aj logy mix serverov).<br />

Prajem príjemný zvyšok mesiaca.<br />

Juraj Bednár<br />

96 PC REVUE 9/2002

NOVINKY: Technológie & biznis<br />

Zme<strong>na</strong> vo vedení s<strong>po</strong>loènosti<br />

S&T Slovakia. S úèinnosou <strong>od</strong><br />

1. augusta 2002 bol vymenova−<br />

ný do funkcie výkonného riadi−<br />

te¾a S&T Slovakia, s<strong>po</strong>l. s r. o.,<br />

Ing. Roman Ondruš.<br />

Roman Ondruš v rokoch 1996<br />

– 2000 pôsobil ako výkonný ria− Roman Ondruš<br />

dite¾ v s<strong>po</strong>loènosti Telenor Slo−<br />

vakia, s r. o. Do s<strong>po</strong>loènosti S&T<br />

Slovakia <strong>na</strong>stúpil z <strong>po</strong>zície prezi−<br />

denta s<strong>po</strong>loènosti DITEC, a. s.<br />

K uvedenému dátumu bol<br />

zároveò vymenovaný do funkcie<br />

obch<strong>od</strong>ného riadite¾a s<strong>po</strong>loè−<br />

nosti Ing. Viliam Bošiak, MBA,<br />

Viliam Bošiak<br />

ktorý zastával v S&T Slovakia <strong>po</strong>−<br />

zíciu Key Account Ma<strong>na</strong>ger.<br />

Viliam Bošiak v rokoch 1992 – 1997 pracoval v akciovej<br />

s<strong>po</strong>loènosti EuroTel. V Slovenských telekomunikáciách pô−<br />

sobil ako marketingový ma<strong>na</strong>ér <strong>od</strong> roku 1997 do roku<br />

2000. Do s<strong>po</strong>loènosti S&T Slovakia <strong>na</strong>stúpil z Metro Cash &<br />

Carry Slovakia.<br />

urèitý segment zákazníkov nereaguje <strong>na</strong> katalógovú akciu,<br />

môe si <strong>na</strong>m<strong>od</strong>elova náklady a pred<strong>po</strong>kladanú návratnos<br />

investícií pri realizácii kampane pre tento zákaznícky seg−<br />

ment prostredníctvom internetu. Schopnos správne priraïo−<br />

va náklady <strong>na</strong> sluby konkrétnemu predajnému kanálu je<br />

obzvláš výz<strong>na</strong>mná, lebo vzah medzi preferenciami kanálov<br />

a ich ziskovosou nie je intuitívny alebo lineárny. U nieko¾ko<br />

klientov SAS−u <strong>na</strong>príklad zistilo, e zákazníci vyuívajúci tri<br />

rôzne predajné kanály sú v skutoènosti päkrát ziskovejší<br />

ako zákazníci vyuívajúci len jeden kanál. Náklady <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>skytnutie všetkých troch kanálov týmto zákazníkom sú<br />

teda bohato kompenzované zvýšením výnosov.<br />

Nové adresárové sluby <strong>od</strong> Microsoftu. V novom operaè−<br />

nom systéme Windows .Net Server bude implementovaná<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra novej technológie oz<strong>na</strong>èenej termínom Active<br />

Directory in Application M<strong>od</strong>e. Áno, ak si myslíte, e ide<br />

o rozšírenie adresárových sluieb o p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru ma<strong>na</strong>mentu<br />

aplikácií, máte pravdu. Otázkou ostáva ako to bude so s<strong>po</strong>−<br />

platòovaním. Zatia¾ èo „klasické“ adresárové sluby obsiah−<br />

nuté vo Windows 2000 sú zadarmo, pri Active Directory in<br />

Application M<strong>od</strong>e to tak u by nemusí. Microsoft <strong>od</strong>mietol<br />

komentova túto otázku.<br />

I N F O W A R E<br />

Slovenský eTel ohlasuje zmenu<br />

vo vedení. S<strong>po</strong>loènos eTel Group<br />

oznámila, e <strong>na</strong> <strong>po</strong>zíciu výkon−<br />

ného riadite¾a s<strong>po</strong>loènosti eTel<br />

Slovensko, s. r. o., bol vymeno−<br />

vaný jej doterajší fi<strong>na</strong>nèný riadi−<br />

te¾ Juraj Taptiè. Milan Mánik,<br />

Juraj Taptiè<br />

ktorý doteraz pracoval <strong>na</strong> <strong>po</strong>zícii<br />

riadite¾a pre stratégiu a rozvoj,<br />

bol vymenovaný za obch<strong>od</strong>no−<br />

prevádzkového riadite¾a.<br />

Juraj Taptiè je absolventom<br />

Fakulty p<strong>od</strong>nikového ma<strong>na</strong>men−<br />

tu Ekonomickej univerzity v Bra−<br />

tislave. Od roku 1998 pracoval<br />

vo fi<strong>na</strong>nèníctve v medzinár<strong>od</strong>ných Milan Mánik<br />

s<strong>po</strong>loènostiach, viedol vlastnú<br />

s<strong>po</strong>loènos pre fi<strong>na</strong>nèné a obch<strong>od</strong>né konzultácie.<br />

V s<strong>po</strong>loènosti eTel Slovensko pracuje <strong>od</strong> roku 2000 ako<br />

fi<strong>na</strong>nèný riadite¾, aj <strong>na</strong>ïalej bude vies fi<strong>na</strong>nèné <strong>od</strong>delenie<br />

s<strong>po</strong>loènosti.<br />

Milan Mánik je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT,<br />

v oblasti informaèných technológií a telekomunikácií pracuje<br />

13 rokov, prevane pre medzinár<strong>od</strong>né s<strong>po</strong>loènosti <strong>na</strong> Slo−<br />

vensku. V s<strong>po</strong>loènosti eTel Slovensko pracuje <strong>od</strong> jej vzniku<br />

v apríli 2000, doteraz ako riadite¾ pre stratégiu a rozvoj.<br />

Presné meranie ziskovosti zákazníka. SAS Institute oznámil<br />

rozšírenie riešení pre zhromaïovanie a a<strong>na</strong>lýzu informácií<br />

o zákazníkoch (customer intelligence) o novú funkciu úèto−<br />

vania nákladov p<strong>od</strong>¾a aktivít, ktorá umoòuje organizáciám<br />

získa úplný a presný obraz o ziskovosti zákazníka. Ziskovos<br />

zákazníka sa urèuje zníením výnosov o náklady <strong>na</strong> <strong>po</strong>skyt−<br />

nuté sluby. SAS <strong>po</strong>skytuje <strong>na</strong>jsilnejší a<strong>na</strong>lytický a prognos−<br />

tický nástroj <strong>na</strong> trhu umoòujúci stanovi súèasné a oèaká−<br />

vané výnosy pre urèitého zákazníka. S <strong>na</strong>dstavbou <strong>na</strong> úèto−<br />

vanie nákladov p<strong>od</strong>¾a aktivít môu s<strong>po</strong>loènosti získa presný<br />

obraz o nákladoch <strong>na</strong> sluby zákazníkom a presne zmera<br />

ziskovos zákazníka. Rov<strong>na</strong>ko dôleitá je aj skutoènos, e<br />

môu lepšie vyh<strong>od</strong>noti náklady vznikajúce dôsledkom akti−<br />

vít uskutoènených s cie¾om zvýšenia profitability zákazníka.<br />

Firma si <strong>na</strong>príklad môe <strong>po</strong>mocou riešenia SAS <strong>na</strong>plánova<br />

a realizova marketingovú akciu a vytvori si u v <strong>po</strong>èiatoè−<br />

ných fázach kontrolné b<strong>od</strong>y, ktorých vyh<strong>od</strong>nocovaním<br />

<strong>po</strong>tom môe predvída reakcie zákazníkov <strong>po</strong>èas ostatných<br />

fáz. Pomocou optimalizaèných schopností, ktoré SAS <strong>po</strong>nú−<br />

ka, bude firma schopná m<strong>od</strong>elova scenáre zlepšujúce<br />

návratnos akcie. Pokia¾ firma v kontrolnom b<strong>od</strong>e zistí, e<br />

Orange investoval do svojej GSM siete takmer 20 mld. Sk.<br />

Mobilný operátor Orange Slovensko, a. s., plánuje v tomto<br />

roku preinvestova do rozvoja svojej telekomunikaènej siete<br />

takmer 5 mld. Sk, prièom v tejto sume nie sú zarátané<br />

výdavky 1,5 mld. Sk za licenciu UMTS. Pôjde tak o <strong>na</strong>jaktív−<br />

nejší rok z <strong>po</strong>h¾adu investièných výdavkov s<strong>po</strong>loènosti <strong>od</strong> jej<br />

zaloenia, prièom kumulatívne sa investície <strong>na</strong> konci roka<br />

2002 dostanú <strong>na</strong> hranicu 20 mld. Sk.<br />

Poèet útokov <strong>na</strong> linuxové boxy rastie. P<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>jnovšej štú−<br />

die systémového integrátora Mi2g rastie <strong>po</strong>èet útokov <strong>na</strong><br />

systémy beiace <strong>na</strong> operaènom systéme Linux. Poèet útokov<br />

<strong>na</strong> servery s platformou Windows, <strong>na</strong>opak, klesá. Tento pre<br />

Linux nepriaznivý stav <strong>od</strong>ôv<strong>od</strong>òujú vyšším p<strong>od</strong>ielom linuxo−<br />

vých systémov pri<strong>po</strong>jených do internetu a ich nesprávnou<br />

konfiguráciou. Mi2g zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo za prvých šes mesiacov<br />

7630 úspešných útokov <strong>na</strong> linuxové boxy (minulý rok to<br />

bolo 5736). Naopak, <strong>po</strong>èet útokov <strong>na</strong> systémy prevádzku−<br />

júce Internet Information Server <strong>na</strong> platforme Windows kle−<br />

sol medziroène o 20 % z 11 828 <strong>na</strong> 9404. Celkový <strong>po</strong>èet<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných útokov medziroène vzrástol o 27 % zo<br />

16 007 <strong>na</strong> 20 371.<br />

3Com SuperStack 3 Switch 4200. S<strong>po</strong>loènos 3Com<br />

Cor<strong>po</strong>ration rozšírila rad svojich 10/100 spravovate¾ných<br />

prepí<strong>na</strong>cích riešení o r<strong>od</strong>inu pr<strong>od</strong>uktov SuperStack 3 Switch<br />

4200. Tieto prepí<strong>na</strong>èe pracujú rýchlosou fyzického s<strong>po</strong>je−<br />

nia, <strong>po</strong>núkajú funkcie druhej vrstvy ako zdruovanie liniek,<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru z<strong>na</strong>èenia LAN p<strong>od</strong>¾a štandardu 802.1Q a prio−<br />

rizáciu prevádzky p<strong>od</strong>¾a 802.1p. Prepí<strong>na</strong>èe r<strong>od</strong>iny Super−<br />

Stack 3 Switch 4200 mono automaticky pre<strong>po</strong>jova pro−<br />

stredníctvom gigabitových <strong>po</strong>rtov a ¾ahko ich tak stohova<br />

bez akýchko¾vek úprav konfigurácie alebo d<strong>od</strong>atoèného<br />

hardvéru. Tie isté <strong>po</strong>rty sa dajú vyuíva aj <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

10/100, take <strong>po</strong>núkajú ešte vyššiu hustotu. Integrovaná<br />

správa stohu bude k dis<strong>po</strong>zícii ako platený softvérový up−<br />

grade koncom roku.<br />

Èo prinesie nový Exchange Server? S <strong>na</strong>jväèšou pravde<strong>po</strong>−<br />

dobnosou pôjde o prvý výrazný „upgrade“ v <strong>po</strong>radí <strong>po</strong> uve−<br />

dení Exchange 2000 pred dvoma rokmi <strong>na</strong> trh. Hlavným<br />

9/2002 PC REVUE 97

I N F O W A R E<br />

lom, hlasovými správami, organizujú stret−<br />

nutia <strong>po</strong>mocou internetu, synchronizujú si<br />

informácie medzi vreckovým <strong>po</strong>èítaèom<br />

a p<strong>od</strong>nikovou sieou. Systém beí <strong>na</strong> vlaj−<br />

kovej l<strong>od</strong>i s<strong>po</strong>loènosti – databáze Oracle<br />

9i. K moným úspechom sa p<strong>od</strong>¾a a<strong>na</strong>lyti−<br />

kov pridruuje nová licenèná schéma, ktorú<br />

Microsoft nedávno uviedol do praxe. Táto<br />

zme<strong>na</strong> <strong>po</strong>uívate¾ov príliš ne<strong>po</strong>tešila a z toh−<br />

to <strong>po</strong>h¾adu je riešenie <strong>od</strong> firmy Oracle lac−<br />

nejšie. Oracle u v tejto oblasti má skúse−<br />

nosti, je to však <strong>po</strong> prvýkrát, èo <strong>na</strong> trh<br />

<strong>po</strong>núkol samostatný pr<strong>od</strong>ukt. P<strong>od</strong>¾a infor−<br />

mácií je za týmto novým pr<strong>od</strong>uktom akvizí−<br />

cia malej s<strong>po</strong>loènosti p<strong>od</strong> názvom Steltor,<br />

ktorá takýto systém u dlhší èas vyvíjala.<br />

Teraz je súèasou firmy Oracle a zdá sa, e<br />

sa <strong>na</strong>ozaj vyuije. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> jedného klienta<br />

by mala by v pre<strong>po</strong>ète okolo 60 dolárov,<br />

prièom ide o trvalú licenciu. Zaujímavé sú<br />

aj ceny pre ve¾ké s<strong>po</strong>loènosti. P<strong>od</strong>¾a údajov<br />

firmy Oracle pre 5000 zamest<strong>na</strong>ncov by<br />

<strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ný systém <strong>od</strong> firmy Microsoft –<br />

Microsoft Enterprise Core CAL, ktorý za−<br />

hàòa e−mail, súbory, <strong>po</strong>rtálové sluby, stál<br />

1,28 milió<strong>na</strong> USD za licencie, p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru<br />

a <strong>po</strong>platky, prièom sa <strong>po</strong>skytuje trojroèná<br />

licencia. Naproti tomu <strong>po</strong>skytne Oracle<br />

rov<strong>na</strong>kému <strong>po</strong>ètu <strong>po</strong>uívate¾ov p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru<br />

v rámci trvalej licencie s obnovovaním vdy<br />

<strong>po</strong> troch rokoch za 450 000 USD, èo je tre−<br />

ti<strong>na</strong> ceny predchádzajúceho riešenia.<br />

západoeurópske krajiny asi 12 % celko−<br />

vého roèného obratu operátorov. Pouíva−<br />

telia, ktorí sú mladší ako 22 rokov, pritom<br />

<strong>od</strong>ošlú 88 % všetkých SMS. Pritom domi−<br />

<strong>na</strong>ntou pre <strong>po</strong>sielanie SMS sú <strong>po</strong>uívatelia<br />

s predplatenou kartou. Dôv<strong>od</strong>y sú predo−<br />

všetkým ekonomické – SMS sú vo všeobec−<br />

nosti lacnejšie ako hlasové volanie. Prvé<br />

telefóny p<strong>od</strong><strong>po</strong>rujúce MMS, ako i ceny<br />

operátorov za prenos MMS však zatia¾ tejto<br />

cie¾ovej skupine nevyhovujú.<br />

Zlá správa pre zl<strong>od</strong>ejov – m.traction. S<strong>po</strong>−<br />

loènos Siemens zavádza slubu <strong>na</strong> sledo−<br />

vanie zásielok, ktorá vyuíva mobilné rá−<br />

diové zariadenia. Sluba je urèená doprav−<br />

ným s<strong>po</strong>loènostiam, prepravcom zásielok<br />

alebo <strong>po</strong>isovniam a umoòuje im <strong>po</strong>mo−<br />

cou internetu detailne sledova <strong>po</strong>hyb<br />

zásielok <strong>na</strong> elektronickej mape. Dá sa vy−<br />

ui aj pri pevne umiestnených objektoch,<br />

prièom v tomto prípade sa <strong>po</strong> prípadnom<br />

premiestnení dokáe sledova aj ich ïalší<br />

<strong>po</strong>hyb. Sluba m.traction vyuíva kombiná−<br />

ciu technológií GPS, ako i GSM a GPRS.<br />

Zásielka je tak sledovaná aj <strong>na</strong> miestach,<br />

kde z nejakého dôv<strong>od</strong>u nie je dostatoène<br />

kvalitný satelitný signál – vnútri budov,<br />

v dopravnom prostriedku a p<strong>od</strong>. Sluba sa<br />

dá vyui aj tak, e aktivuje alarm v centrál−<br />

nom systéme hneï <strong>po</strong> <strong>od</strong>klone <strong>od</strong> predpí−<br />

sanej dráhy, resp. v okamihu, ak je zásiel−<br />

ka otvorená v neoèakávanej chvíli. Prvé vy−<br />

uitie tejto sluby bude v Nemecku a objed−<br />

návate¾om je celosvetová kuriérska s<strong>po</strong>loè−<br />

nos.<br />

Antel kupuje KPNQwest v strednej<br />

Európe. Antel Holdings Ltd., dcérska s<strong>po</strong>−<br />

loènos v úplnom vlastníctve skupiny<br />

MENATEP, 8. augusta 2002 p<strong>od</strong>písala kúp−<br />

nu zmluvu o získaní 100 % akciového <strong>po</strong>−<br />

dielu v s<strong>po</strong>loènosti KPNQwest Ebone<br />

Central Europe B.V. (predtým GTS Central<br />

Europe Holdings B.V.), <strong>od</strong> bankového syn−<br />

dikátu vedeného Citigroup v celkovej výš−<br />

ke 36,5 milió<strong>na</strong> eur.<br />

Koneèná suma bude stanovená a <strong>po</strong><br />

výsledku úplného fi<strong>na</strong>nèného auditu KPN−<br />

Qwest Ebone Central Europe B.V., ktorý<br />

uskutoèní firma Ernst & Young.<br />

KPNQwest Central Europe vlastní a ria−<br />

di pä alter<strong>na</strong>tívnych prevádzkovate¾ov<br />

siete/operátorov v Èeskej republike, Po¾−<br />

sku, Maïarsku, Rumunsku a <strong>na</strong> Sloven−<br />

sku. S<strong>po</strong>loènos KPNQwest Central Europe<br />

v roku 2001 priz<strong>na</strong>la trby vo výške 133<br />

miliónov eur.<br />

Skupi<strong>na</strong> MENATEP je medzinár<strong>od</strong>nou<br />

diverzifikovanou holdingovou s<strong>po</strong>loènos−<br />

ou, ktorá kontroluje aktíva v celkovej výške<br />

viac ako 20 miliárd USD.<br />

cie¾om novej verzie s pracovným oz<strong>na</strong>èe−<br />

ním Titanium je zvýšenie bezpeènosti<br />

a p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry pre mobilné telefóny a handhel−<br />

dy. Faceliftu sa doèká aj ob¾úbený Outlook.<br />

¼udia z Redmondu hovoria o implicitne<br />

bezpeènej inštalácii. I<strong>na</strong>k <strong>po</strong>vedané, všetky<br />

ne<strong>po</strong>trebné funkcie by mali by štandardne<br />

(teda <strong>po</strong> inštalácii) zakázané. Uvedenie no−<br />

vej finálnej verzie sa oèakáva v <strong>po</strong>lovici<br />

<strong>na</strong>sledujúceho roku.<br />

Exchange a la Oracle. P<strong>od</strong>¾a Larryho<br />

Elliso<strong>na</strong> je nový softvér Collaboration Suite<br />

<strong>na</strong> s<strong>po</strong>luprácu <strong>po</strong>uívate¾ov <strong>od</strong> firmy<br />

Oracle lacnejší ako p<strong>od</strong>obný pr<strong>od</strong>ukt s<strong>po</strong>−<br />

loènosti Microsoft. Otázkou ostáva, èi sa<br />

v tejto oblasti ešte dá úspešne konkurova<br />

Microsoftu. Nový softvér zahrnuje elektro−<br />

nickú <strong>po</strong>štu, kalendár, work flow a konfe−<br />

rencie – teda presne oblas, v ktorej domi−<br />

nuje Microsoft. Nový softvér má by urèený<br />

pre <strong>po</strong>uívate¾ov, ktorí komunikujú e−mai−<br />

´<br />

Aká je budúcnos MMS? MMS predstavu−<br />

jú vyššiu formu komunikácie prostredníc−<br />

tvom SMS. S<strong>po</strong>loènosti pr<strong>od</strong>ukujúce mobil−<br />

né telefóny hovoria v súvislosti s MMS o re−<br />

volúcii v textových správach, a<strong>na</strong>lytici však<br />

varujú pred prílišnými oèakávaniami. Ako<br />

je to teda v skutoènosti?<br />

V Európe sa mesaène <strong>po</strong>šle okolo mi−<br />

liardy SMS. Slubu <strong>po</strong>sielania krátkych tex−<br />

tových správ zaèali operátori v roku 1990<br />

a u niektorých <strong>po</strong>uívate¾ov sa stali <strong>po</strong>pu−<br />

lárnejšími ako prenos hlasu. Teraz mobilní<br />

operátori a výrobcovia mobilných telefónov<br />

prichádzajú s novou slubou – MMS (Multi−<br />

media Messaging), ktorá umoòuje <strong>po</strong>sie−<br />

la a prijíma textové správy aj s grafikou,<br />

fotografiami, audio− alebo videoklipmi. Ak<br />

sa takéto správy skutoène presadia, <strong>po</strong>uí−<br />

vatelia budú môc cez mobilný telefón plati<br />

kupónmi, pristu<strong>po</strong>va k bankovým slubám<br />

a prehliada ukáky z filmov.<br />

Výrobcovia mobilov, ako je Nokia alebo<br />

Ericsson, i mobilní operátori, ako T−Mobile,<br />

Orange a V<strong>od</strong>afone, oèakávajú, e MMS<br />

bude pre nich z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> rast ziskov i obra−<br />

tu. Dôleité je to preto, e momentálne je<br />

tento segment v stagnácii.<br />

A<strong>na</strong>lytici však varujú – multimediálne<br />

SMS nemusia splni predstavy výrobcov<br />

a operátorov. Oèakávajú, e získaný objem<br />

z prích<strong>od</strong>u MMS bude do roka 2006 menší<br />

ako 5,8 miliárd USD – to je asi o 20 %<br />

menej ako pr<strong>od</strong>ucenti a operátori oèaká−<br />

vajú. P<strong>od</strong>¾a <strong>od</strong>hadov obrat zo sluby MMS<br />

nedosiahne ani 10 % obratu zo sluby SMS.<br />

Pôv<strong>od</strong>né optimistické pred<strong>po</strong>vede toti<br />

vychádzali z pre<strong>po</strong>ètu, e európski <strong>po</strong>uíva−<br />

telia <strong>od</strong>ošlú 10 miliárd správ mesaène u<br />

do dvoch rokov, èo je dos nereálne. Pe−<br />

simistickejší <strong>od</strong>had a<strong>na</strong>lytikov <strong>po</strong>èíta s <strong>od</strong>o−<br />

slaním 2 miliárd správ mesaène do roku<br />

2004. Momentálne predstavujú SMS pre<br />

HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY<br />

EuroTel Bratislava. S<strong>po</strong>loènos EuroTel<br />

Bratislava, a. s. ukonèila 2. štvrrok 2002<br />

s 1 052 006 aktívnymi zákazníkmi, èo<br />

predstavuje nárast 58,3 % v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

s <strong>po</strong>ètom aktívnych zákazníkov k 30. 6.<br />

2001. Zisk pred zdanením, úrokmi,<br />

<strong>od</strong>pismi a amortizáciou (EBITDA) v dru−<br />

hom štvrroku 2002 dosiahol výšku 806<br />

mil. Sk, èo je nárast o 31 % oproti 617<br />

mil. Sk v rov<strong>na</strong>kom období roku 2001.<br />

Mara <strong>na</strong> úrovni EBITDA dosiahla v dru−<br />

hom štvrroku 2002 37 % v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní<br />

s 33 % v rov<strong>na</strong>kom období roku 2001.<br />

Orange Slovensko. Mobilný operátor<br />

Orange Slovensko dosiahol za prvých 7<br />

mesiacov tohto roka zisk pred zdanením,<br />

<strong>od</strong>pismi, úrokmi a amortizáciou (EBITDA)<br />

<strong>na</strong> úrovni 3,014 mld. Sk. Celkový obrat<br />

s<strong>po</strong>loènosti v rov<strong>na</strong>kom období predsta−<br />

voval 7,421 mld. Sk, kapitálové výdavky<br />

s<strong>po</strong>loènosti v tomto roku presiahnu 6,5<br />

mld. Sk. Urèené budú predovšetkým <strong>na</strong><br />

úhradu dvoch splátok licencie UMTS<br />

a smerova budú tie do rozširovania<br />

kapacity a kvality siete GSM. P<strong>od</strong>¾a ame−<br />

rických úètovných štandardov ukonèil<br />

Orange Slovensko hosp<strong>od</strong>árenie v roku<br />

2001 pri obrate <strong>na</strong> úrovni 10,183 mld.<br />

Sk so ziskom pred zdanením, úrokmi<br />

a <strong>od</strong>pismi vo výške 3,697 mld. Sk. S<strong>po</strong>−<br />

loènos Orange Slovensko v súèasnosti<br />

eviduje 1,568 mil. aktívnych zákazníkov.<br />

Microsoft pre ÈR a SR. Medziroèný ná−<br />

rast obratu o 19 % zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v minu−<br />

lom fiškálnom roku <strong>po</strong>boèka s<strong>po</strong>loènosti<br />

Microsoft pre Èeskú republiku a Sloven−<br />

sko. Zhruba 80 % trieb sa realizovalo<br />

v ÈR. Celkový <strong>po</strong>èet licencií predaných<br />

v oboch krajinách vzrástol o 34 % <strong>na</strong> 1,3<br />

mil. Kancelárskych balíkov Office XP sa<br />

<strong>od</strong> uvedenia <strong>na</strong> trh predalo viac ako štvr<br />

milió<strong>na</strong>, <strong>od</strong>byt licencií operaèného systé−<br />

mu Windows XP preko<strong>na</strong>l 100−tisícovú<br />

hranicu. Najväèší záujem zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la<br />

verzia Windows XP Professio<strong>na</strong>l, ktorej sa<br />

predalo z celkového <strong>po</strong>ètu viac ako dve<br />

tretiny. Operaèný systém Windows NT/<br />

2000 server si tento rok kúpilo viac ako<br />

10−tisíc nových uívate¾ov.<br />

Altron. S<strong>po</strong>loènos Altron oznámila<br />

priebeh hosp<strong>od</strong>árenia za prvý <strong>po</strong>lrok<br />

roku 2002 <strong>na</strong> Slovensku. Altron SK, s<strong>po</strong>l<br />

s r. o., dosiahol v prvom <strong>po</strong>lroku trby o<br />

10 % vyššie v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým<br />

obdobím minulého roku. V roku 2001<br />

dosiahol Altron SK celkové roèné trby<br />

160 mil. Sk.<br />

PosTel. S<strong>po</strong>loènos PosTel, a. s., Bra−<br />

tislava zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v minulom roku<br />

kladný hosp<strong>od</strong>ársky výsledok <strong>na</strong> úrovni<br />

777 tis. Sk. Celkové trby evidovala s<strong>po</strong>−<br />

loènos vo výške 65,4 mil. Sk, prièom<br />

trby z predaja tovaru tvorili 44,5 mil. Sk.<br />

Prevádzkový hosp<strong>od</strong>ársky výsledok,<br />

ktorý vlani vytvoril pridanú h<strong>od</strong>notu <strong>na</strong><br />

úrovni 10,5 mil. Sk, dosiahol takmer<br />

2 mil. Sk. Stratu <strong>na</strong> úrovni 722 tis. Sk však<br />

firma zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la pri fi<strong>na</strong>nèných operá−<br />

ciách. K ultimu decembra minulého roku<br />

evidovala s<strong>po</strong>loènos krátk<strong>od</strong>obé záväzky<br />

vo výške 7,5 mil. Sk a suma bankových<br />

úverov a vý<strong>po</strong>mocí predstavovala 2 mil.<br />

Sk. Poh¾adávky PosTelu k rov<strong>na</strong>kému ter−<br />

mínu dosiahli úroveò 6,2 mil. Sk.<br />

98 PC REVUE 9/2002

I N F O W A R E<br />

Pouívate¾om sa nepáèi nový licenèný sys−<br />

tém Microsoftu. V nedávnej štúdii s<strong>po</strong>loènos−<br />

ti Yankee Group sa uvádza, e 38 % opýta−<br />

ných res<strong>po</strong>ndentov sa nepáèi nová licenèná<br />

<strong>po</strong>litika Microsoftu a zvauje orientáciu <strong>na</strong><br />

alter<strong>na</strong>tívne pr<strong>od</strong>ukty z pr<strong>od</strong>ukcie iných fi−<br />

riem. Kadý piaty res<strong>po</strong>ndent uvádzal, e<br />

v prípade Windows XP Professio<strong>na</strong>l a Win−<br />

dows NT Workstation sa <strong>po</strong> prech<strong>od</strong>e <strong>na</strong><br />

nový systém licencovania obávajú vzrastu<br />

licenèných <strong>po</strong>platkov o 30 a 50 percent.<br />

Také vysoké percento <strong>po</strong>uívate¾ov h¾adajú−<br />

cich iné riešenie <strong>na</strong>hráva <strong>na</strong>jmä platfor−<br />

mám Apple a Linux.<br />

Predaj Linuxu klesá! P<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>jnovšej štú−<br />

die IDC <strong>po</strong>klesol predaj Linuxu v roku<br />

2001 pribline o 5 percent <strong>na</strong> 80 miliónov<br />

USD. IDC to však neoz<strong>na</strong>èuje ako dlh<strong>od</strong>o−<br />

bý trend, pretoe oèakáva, e v roku 2006<br />

by sa predaj Linuxu mohol dosta a <strong>na</strong><br />

280 miliónov USD. Naopak, predaj Win−<br />

dows vzrástol v minulom roku o 11 percent<br />

<strong>na</strong> viac ako 10 miliárd. Z celkového trhu<br />

operaèných systémov zaberá Linux len<br />

0,5 %, celoroèný obrat firiem z Linuxu tak<br />

predstavuje príjem, ktorý do Microsoftu<br />

<strong>na</strong>teèie asi za dva dni... V budúcnosti by<br />

mal p<strong>od</strong>iel Linuxu vzrás p<strong>od</strong>statne drama−<br />

tickejšie <strong>na</strong>jmä v súvislosti so zmenou dis−<br />

tribuènej <strong>po</strong>litiky linuxových firiem, ktoré<br />

ho prestávajú dáva zadarmo, ako aj p<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>rou ve¾kých firiem, ako IBM èi Oracle.<br />

Na ohrozenie <strong>po</strong>zície Microsoftu to však<br />

zatia¾ nevyzerá...<br />

IBM kupuje PwC Consulting. S<strong>po</strong>loènosti<br />

IBM a PricewaterhouseCoopers oznámili, e<br />

IBM prevezme <strong>od</strong> PricewaterhouseCoopers<br />

globálnu štruktúru PwC Consulting, <strong>po</strong>sky−<br />

tujúcu <strong>po</strong>radenstvo a technologické sluby.<br />

V rámci doh<strong>od</strong>y zaplatí IBM s<strong>po</strong>loènosti<br />

PricewaterhouseCoopers pribline 3,5 mld.<br />

USD v hotovosti a akciách. Divízia PwC<br />

Consulting ustúpila <strong>od</strong> svojich plánov <strong>na</strong><br />

uvedenie svojich akcií <strong>na</strong> burze.<br />

PwC Consulting p<strong>od</strong>¾a <strong>od</strong>hadov dosiah−<br />

ne vo fiškálnom roku 2002 z <strong>po</strong>radenskej<br />

èinnosti <strong>po</strong> <strong>od</strong>rátaní náhrad klientom <strong>od</strong>ha−<br />

dovaný obrat vo výške pribline 4,9 mld.<br />

USD. S<strong>po</strong>loènos zamestnáva 30 000 pra−<br />

covníkov a zlúèi sa s jednotkou Business<br />

Innovation Services patriacou do divízie IBM<br />

Global Services.<br />

Zverejníte exploit, zavrú vás <strong>na</strong> 5 rokov.<br />

S<strong>po</strong>loènos SnoSoft zverejnila 19. júla v kon−<br />

ferencii BugTraq informácie o bezpeènost−<br />

nej diere v operaènom systéme Tru64 Unix.<br />

Súèasou informácií bol, ako to u býva zvy−<br />

kom, <strong>od</strong>kaz <strong>na</strong> príslušný exploit. Nieko¾ko<br />

dní <strong>na</strong> to <strong>od</strong>oslal viceprezident Hewlett−<br />

Packard list adresovaný SnoSoftu, ktorého<br />

obsahom bolo u<strong>po</strong>zornenie <strong>na</strong> fakt, e s<strong>po</strong>−<br />

loènosti hrozí <strong>po</strong>kuta vo výške a 500 000<br />

USD a z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedným osobám väzenie a <strong>na</strong><br />

5 rokov. To všetko p<strong>od</strong> rúškom u to¾kokrát<br />

diskutovaného kontroverzného záko<strong>na</strong><br />

DMCA.<br />

Borland Kylix 3. Borland Software Cor−<br />

<strong>po</strong>ration oznámila pr<strong>od</strong>ukt Borland Kylix 3,<br />

vývojové prostredie pre rýchly vývoj aplikácií<br />

(RAD) v jazykoch C++ a Borland Delphi<br />

(Pascal).<br />

Borland Kylix 3 <strong>po</strong>skytuje prvé integrova−<br />

né vývojové prostredie jazykov C/C++<br />

a Borland Delphi (Pascal) <strong>na</strong> tvorbu data−<br />

bázových a webových aplikácií, grafických<br />

<strong>po</strong>uívate¾ských rozhraní a aplikácií s webo−<br />

vými slubami pre operaèný systém Linux.<br />

Kylix 3 obsahuje rozšírenú p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru vývoja<br />

webových sluieb a z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá <strong>na</strong>jnovším<br />

normám webových sluieb.<br />

Slovenský trh s p<strong>od</strong>nikovým softvérom<br />

vlani vzrástol o 23 percent. Slovenský trh<br />

s p<strong>od</strong>nikovým aplikaèným softvérom vzrás−<br />

tol v minulom roku o 23 % a jeho celkový<br />

objem predstavoval 14,12 mil. USD. Naj−<br />

väèším d<strong>od</strong>ávate¾om <strong>na</strong> trhu bola s<strong>po</strong>loè−<br />

nos SAP, ktorej obrat z licencií a servisu sa<br />

medziroène zvýšil o 34,3 %. Z medzinár<strong>od</strong>−<br />

ných d<strong>od</strong>ávate¾ov zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la vlani <strong>na</strong><br />

Slovensku úspech u iba s<strong>po</strong>loènos Na−<br />

vision. Z domácich d<strong>od</strong>ávate¾ov sa <strong>na</strong>jlepšie<br />

darilo s<strong>po</strong>loènosti HT Computers, výz<strong>na</strong>m−<br />

nú <strong>po</strong>zíciu zastávali aj Datalock a Delta ES.<br />

Vyplýva to z výsledkov <strong>na</strong>jnovšej štúdie s<strong>po</strong>−<br />

loènosti IDC.<br />

V oblasti operaèných systémov pre p<strong>od</strong>−<br />

nikové aplikácie mali vlani <strong>na</strong> Slovensku<br />

<strong>na</strong>jväèší p<strong>od</strong>iel, takmer 45 %, systémy<br />

Windows. Z <strong>po</strong>zície <strong>na</strong>j<strong>po</strong>pulárnejšieho<br />

operaèného systému tak <strong>od</strong>sunuli UNIX,<br />

ktorý obsadil druhú prieèku s p<strong>od</strong>ielom<br />

34,1 %. Nasledoval OS/400 <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènos−<br />

ti IBM s 12 %. V hardvérových platformách<br />

mali pribline rov<strong>na</strong>ký p<strong>od</strong>iel, vyše 36 %,<br />

s<strong>po</strong>loènosti IBM a Compaq, pribline s 20−<br />

percentným <strong>od</strong>stu<strong>po</strong>m sa <strong>na</strong> treom mieste<br />

umiestnila firma Hewlett−Packard.<br />

S<strong>po</strong>loènos IDC pred<strong>po</strong>kladá, e sloven−<br />

ský trh p<strong>od</strong>nikového aplikaèného softvéru<br />

vzrastie v budúcich piatich rokoch priemer−<br />

ne o 16,6 % roène.<br />

WorldCom: <strong>na</strong>jväèší bankrot v americkej<br />

histórii. S<strong>po</strong>loènos WorldCom Inc, druhý<br />

<strong>na</strong>jväèší <strong>po</strong>skytovate¾ dia¾kových hovorov<br />

v USA, <strong>po</strong>iadala v súlade s oèakávaniami<br />

o konkurznú ochranu pred verite¾mi. Ide tak<br />

o <strong>na</strong>jväèší bankrot v americkej histórii. S<strong>po</strong>−<br />

loènos p<strong>od</strong>¾ahla bankrotu <strong>po</strong> tom, èo sa jej<br />

dlhy vyšplhali <strong>na</strong>d 30 mld. USD a zasiahol<br />

ju úètovný škandál v dôsledku nesprávne<br />

zaúètovaných výdavkov firmy vo výške 3,85<br />

mld. USD ako dlh<strong>od</strong>obé investície <strong>na</strong> za−<br />

èiatku roku 2001.<br />

WorldCom ïalej uviedol, e jeho aktíva<br />

predstavujú 107 mld. USD a dlhy 41 mld.<br />

USD. S<strong>po</strong>loènos, ktorá má pribline 85−tisíc<br />

zamest<strong>na</strong>ncov a prevádzky v 65 krajinách,<br />

si plánuje <strong>na</strong>ja experta <strong>na</strong> reštrukturalizáciu<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>moc súèasnému vedeniu. Pred s<strong>po</strong>−<br />

loènosou WorldCom <strong>po</strong>iadali o súdnu<br />

ochranu pred verite¾mi p<strong>od</strong>¾a kapitoly 11<br />

amerického záko<strong>na</strong> o konkurze <strong>na</strong>príklad<br />

obch<strong>od</strong>ník s energiou Enron Corp a Global<br />

Crossing Ltd, ktorých úètovníctvo preverujú<br />

federálne regulaèné orgány.<br />

WorldCom zverejnil, e s<strong>po</strong>loènos zata−<br />

jila stratu v objeme 1,2 mld. USD pre ne−<br />

správne zaúètovanie nákladov vo výške<br />

3,85 mld. USD, za èo dostal <strong>od</strong> americkej<br />

Komisie pre cenné papiere a burzové<br />

obch<strong>od</strong>y <strong>po</strong>kutu. Následne s<strong>po</strong>loènos pre−<br />

pustila fi<strong>na</strong>nèného riadite¾a Scotta Sulliva−<br />

<strong>na</strong>, ktorého oz<strong>na</strong>èila za z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedného za<br />

tento úètovný škandál.<br />

9/2002 PC REVUE 99

I N F O W A R E<br />

V komunite slovenských IT <strong>od</strong>borníkov a firiem je „kulto−<br />

vou“ výstavou hannoverský CeBit. Pomaly, ale isto sa však<br />

z jeho tieòa dostáva aj ïalšie výz<strong>na</strong>mné p<strong>od</strong>ujatie, urèené<br />

pre rov<strong>na</strong>kú skupinu záujemcov, ve¾trh SYSTEMS. Jeho<br />

dejiskom je pravidelne bavorská metro<strong>po</strong>la. Tento rok pri−<br />

víta Mníchov vystavovate¾ov a návštevníkov ve¾trhu SYS−<br />

TEMS 2002 v dòoch 14. a 18. októbra 2002.<br />

Us<strong>po</strong>riadatelia ve¾trhu sa sústreïujú <strong>na</strong> to, aby z tohto<br />

p<strong>od</strong>ujatia vytvorili platformu, ktorá <strong>po</strong>núkne návštevníkom<br />

nielen <strong>na</strong>jnovšie informácie z <strong>od</strong>boru, ale <strong>na</strong>jmä vytvorí<br />

priestor <strong>na</strong> <strong>na</strong>dviazanie kontaktov v oblasti monej s<strong>po</strong>lu−<br />

práce medzi firmami v tomto <strong>od</strong>bore. Priestor <strong>na</strong> prezen−<br />

táciu nových technológií, výrobkov a riešení <strong>po</strong>núka SYS−<br />

TEMS v desiatich výstavných halách. Pä z nich „obsadia“<br />

firmy, ktoré budú predstavova softvérové riešenia, prièom<br />

domi<strong>na</strong>ntnou témou softvérovej <strong>po</strong>nuky bude zdoko<strong>na</strong>−<br />

¾ovanie p<strong>od</strong>nikových riešení zaloených <strong>na</strong> internetových<br />

technológiách.<br />

SYSTEMS 2002 SO SLOVENSKOU ÚÈASOU<br />

S<strong>po</strong>medzi hardvérových riešení sa organizátori v súlade<br />

so zvyšujúcimi sa <strong>po</strong>iadavkami <strong>na</strong> bezpeènos rozh<strong>od</strong>li<br />

zvýrazni práve prezentáciu bezpeènostných pr<strong>od</strong>uktov.<br />

Chýba, samozrejme, nebudú ani pr<strong>od</strong>ukty z oblasti výkon−<br />

ných serverov, dátových skladov èi telekomunikácií.<br />

Doslova lahôdkou pre návštevníkov z IT p<strong>od</strong>nikov bude<br />

hala B2, kde us<strong>po</strong>riadatelia p<strong>od</strong> oz<strong>na</strong>èením Dealers Only IT<br />

a TK pripravili špeciálny priestor <strong>na</strong> obch<strong>od</strong>né rokovania.<br />

Ne<strong>od</strong>delite¾nou súèasou ve¾trhov a výstav sú kongresy<br />

a semináre. I<strong>na</strong>k to nie je ani v prípade Systems 2002.<br />

Medzi nosnými témami tohtoroèného ve¾trhu nájdeme<br />

eGovernment, Customer Relationship Ma<strong>na</strong>gement,<br />

Fi<strong>na</strong>ncial Solutions, Mobile Solutions, Industrial Solutions<br />

a eBusiness.<br />

S<strong>po</strong>medzi spriev<strong>od</strong>ných p<strong>od</strong>ujatí mono za <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>m−<br />

nejšie oz<strong>na</strong>èi konferenciu Know Tech 2002 a Európsky<br />

UMTS kongres, ktorý sa p<strong>od</strong> názvom Europe goes UMTS –<br />

Communications is mobile uskutoèní 15. októbra.<br />

Na ve¾trhu SYSTEMS 2002 sa v tomto roku predstaví aj<br />

Slovensko. V s<strong>po</strong>loènej ex<strong>po</strong>zícii, ktorá bude situovaná<br />

v hale A3 <strong>na</strong> ploche 150 m 2 , sa p<strong>od</strong> záštitou Zväzu elektro−<br />

nického priemyslu SR predstavia firmy Ability Development,<br />

s. r. o., Datalan, a. s., Delta E. S. Inc., InfoTrust, a. s., Tem−<br />

pest, s. r. o., a Log−in. Všetky s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né s<strong>po</strong>loènosti majú<br />

okrem skutoènosti, e sídlia v Bratislave, s<strong>po</strong>loènú aj ïalšiu<br />

èrtu: budú predstavova svoje softvérové riešenia. Osmièku<br />

slovenských firiem <strong>na</strong> SYSTEMS 2002 doplnia ešte s<strong>po</strong>loè−<br />

nosti – Penta, s. r. o., a RMC, s. r. o. Prvá sídli v Tvrdošíne<br />

a orientuje sa <strong>na</strong> televíznu techniku a druhá má sídlo v Novej<br />

Dubnici a vyvíja vlastné <strong>po</strong>èítaèové zariadenia.<br />

Zdá sa, e aj <strong>na</strong>še firmy si koneène uvedomujú, aký <strong>po</strong>−<br />

tenciál im nemecký a západoeurópsky trh <strong>po</strong>núka, a vedia,<br />

e ak <strong>po</strong>núknu atraktívny pr<strong>od</strong>ukt, majú šancu prerazi aj <strong>na</strong><br />

p<strong>od</strong>statne bohatších a nároènejších trhoch, ako je ten náš.<br />

Nepôjdete sa tento rok <strong>na</strong> SYSTEMS as<strong>po</strong>ò <strong>po</strong>zrie? Na<br />

budúci rok u mono budete medzi vystavovate¾mi...<br />

Neskôr WorldCom Inc zverejnil ïalšie chyby v úètovaní<br />

zisku vo výške 3,3 mld. USD, èo takmer zdvojnásobilo dote−<br />

rajšie nezrov<strong>na</strong>losti v úètoch <strong>na</strong> viac ako 7 mld. USD. World−<br />

Com ïalej uviedol, e mono <strong>od</strong>píše go<strong>od</strong>will a ïalšie ne−<br />

hmotné aktíva vo výške 50,6 mld. USD. To je p<strong>od</strong>¾a Orga−<br />

nizácie pre hosp<strong>od</strong>ársku s<strong>po</strong>luprácu a rozvoj (OECD) suma,<br />

ktorá sa takmer vyrovná minuloroènej úrovni hrubých do−<br />

mácich pr<strong>od</strong>uktov ÈR a Maïarska.<br />

Firma d<strong>od</strong>ala, e zreviduje h<strong>od</strong>notu svojho majetku a vý−<br />

sledky za rok 2000. WorldCom oznámil, e ïalšie zistené<br />

nepresnosti sa týkajú zisku pred zarátaním úrokov, daní,<br />

<strong>od</strong>pisov a amortizácie, a to za obdobie <strong>od</strong> roku 1999 do<br />

tohtoroèného prvého kvartálu. Väèši<strong>na</strong> z 3,3 mld. USD sa<br />

týkala manipulácie s rezervami, ktoré boli zaúètované ako<br />

prevádzkový zisk. Predtým sa WorldCom dopustil nepres−<br />

nosti tým, e výdavky vo výške 3,85 mld. USD zaúètoval ako<br />

dlh<strong>od</strong>obé kapitálové investície. Zamaskoval tak stratu <strong>od</strong><br />

zaèiatku minulého roka.<br />

5 miliónov USD za nevyiadané faxovanie. Federal Com−<br />

munications Commission uloila súkromnej s<strong>po</strong>loènosti<br />

Fax.com <strong>po</strong>kutu 5,38 milió<strong>na</strong> USD za <strong>po</strong>sielanie nevyiada−<br />

nych reklamných materiálov <strong>na</strong> faxy <strong>po</strong>tenciálnych zákazní−<br />

kov. Napriek sanostiam príjemcov s<strong>po</strong>loènos Fax.com<br />

<strong>po</strong>kraèovala aj <strong>po</strong> u<strong>po</strong>zorneniach v tejto èinnosti a <strong>na</strong> zákla−<br />

de 489 dokázaných prípadov sa FCC rozh<strong>od</strong>la udeli <strong>na</strong>j−<br />

väèšiu <strong>po</strong>kutu za takýto druh aktivity.<br />

Licencie za MPEG−4. Nakoniec sa to p<strong>od</strong>arilo. Najnovší<br />

kompresný formát audio/video bude licencovaný takto: 2<br />

centy za h<strong>od</strong>iny alebo 25 centov za <strong>po</strong>uívate¾a. V prípade,<br />

ak <strong>po</strong>skytovate¾ obsahu má menej ne 50−tisíc <strong>po</strong>uívate¾ov,<br />

je zbavený akýchko¾vek <strong>po</strong>platkov. Poplatky sú urèené pre<br />

všetky subjekty, ktorým MPEG−4 „zarába“, èi u priamo pro−<br />

stredníctvom systému pay−per−view, alebo nepriamo pro−<br />

stredníctvom platenej reklamy.<br />

Garri Kasparov verzus Deep Junior. Svetoznámy šachový<br />

hráè Garri Kasparov pä rokov <strong>po</strong> tom, èo utrpel prehru <strong>od</strong><br />

super<strong>po</strong>èítaèa IBM Deep Blue, si v októbri opä zmeria svoje<br />

sily so strojom: 1. – 13. októbra sa v Jeruzaleme uskutoèní tur−<br />

<strong>na</strong>j, kde okrem <strong>na</strong>jlepších šachistov sveta bude jeho protivní−<br />

kom i Deep Junior, ktorý vytvorili dvaja telavivskí programá−<br />

tori – Amir Ban a Shav Bushinsky. Deep Junior patrí zatia¾<br />

medzi majstrov s<strong>po</strong>medzi všetkých šachových softvérov, <strong>po</strong>èas<br />

dvoch rokov ho nedokázal <strong>po</strong>razi ani jeden smrte¾ník. Víaz<br />

avizovaného duelu si <strong>od</strong>nesie <strong>od</strong>menu vo výške 300 000<br />

dolárov, <strong>po</strong>razený dostane 200 000 dolárov.<br />

100 PC REVUE 9/2002

I N F O W A R E<br />

Audit implementácie IS<br />

Paralelne so zavádzaním, resp. inováciou informaèného<br />

systému (ïalej IS) by mal prebieha audit<br />

implementácie IS <strong>na</strong> úèel zníenia rizika koncepèných<br />

chýb, spätných návratov a zvýšených nákladov.<br />

Auditovaná je tak práca implementátora, ako aj<br />

pracovníkov s<strong>po</strong>loènosti za<strong>po</strong>jených do projektu<br />

s cie¾om zma<strong>po</strong>va situáciu v celej šírke projektu<br />

z oboch strán. Audit je objektívnym h<strong>od</strong>notením<br />

celého projektu. Výsledkom pôsobenia<br />

audítora je audítorská správa.<br />

Audítorská správa má vlastnú formalizovanú<br />

p<strong>od</strong>obu. Audit implementácie IS sa<br />

sústreïuje <strong>na</strong> formálne a vecné h<strong>od</strong>notenie<br />

implementácie IS. Pri formálnom h<strong>od</strong>notení<br />

sa zameriava <strong>na</strong> èasové h¾adisko, t. j.<br />

d<strong>od</strong>riavanie prijatého harmonogramu projektu,<br />

jeho hlavných mí¾nikov a stanovených<br />

výstu<strong>po</strong>v. Ïalej z fi<strong>na</strong>nèného h¾adiska prebieha<br />

h<strong>od</strong>notenie èerpania plánovaných<br />

fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov oproti skutoènosti.<br />

Nemenej dôleitým h¾adiskom je h<strong>od</strong>notenie<br />

riadenia projektu, t. j. koordinácia práce<br />

vedenia projektu s jednotlivými pracovnými<br />

skupi<strong>na</strong>mi. Ïalej z personálneho h¾adiska<br />

prebieha h<strong>od</strong>notenie erudovanosti, kvality a kvantity<br />

<strong>na</strong>sadených <strong>po</strong>radcov implementátora. V ne<strong>po</strong>slednom<br />

rade sa h<strong>od</strong>notí technické a softvérové h¾adisko,<br />

t. j. koncepcia implementácie, simulácia, prech<strong>od</strong>né<br />

obdobie, funkcie m<strong>od</strong>eléra projektu, databázové<br />

a sieové prvky, rozhranie a p<strong>od</strong>.<br />

Vecné h<strong>od</strong>notenie auditu IS je zamerané <strong>na</strong> detailnú<br />

charakteristiku rozsahu, obsahu a funkènosti<br />

jednotlivých oblastí (<strong>na</strong>pr. výroba, logistika a fi<strong>na</strong>ncie)<br />

implementácie vzh¾adom <strong>na</strong> oèakávaný<br />

stav p<strong>od</strong>¾a záväznej met<strong>od</strong>iky príslušného IS. Samostatne<br />

sa <strong>po</strong>sudzujú p<strong>od</strong>¾a príslušnej oblasti implementované<br />

m<strong>od</strong>uly a ich funkcie, vzájomné integraèné<br />

väzby, zdroje a štruktúra dát a p<strong>od</strong>.<br />

Audítorské správy sú vypracovávané pre <strong>po</strong>treby<br />

jed<strong>na</strong>k vedenia projektu, jed<strong>na</strong>k èlenov výkonného<br />

ma<strong>na</strong>mentu, resp. majite¾ov. Poskytujú informácie<br />

o moných úskaliach a nepriaznivých dôsledkoch<br />

v priebehu projektu, plnia funkciu prevencie. Ïalej<br />

<strong>na</strong> základe vlastného monitoringu zachytávajú všetky<br />

prebiehajúce procesy v IS a nezávisle vytvárajú<br />

komplexný obraz o stave projektu. Ïalším výz<strong>na</strong>mným<br />

prínosom auditu je p<strong>od</strong>ie¾anie sa <strong>na</strong> prunejšom<br />

stanovovaní štandardov, konvencií a vyh<strong>od</strong>nocovaní<br />

ich plnenia.<br />

Naše praktické skúsenosti z realizovaných auditov<br />

IS ukazujú, e:<br />

a) Potreba IS s<strong>po</strong>èiatku nevychádza z procesu<br />

strategického riadenia s<strong>po</strong>loènosti. S<strong>po</strong>loènos sa<br />

stretáva s chýbajúcou stratégiou, nemá konkrétne<br />

definované ciele a iné zlepšenia, ktoré sa majú dosiahnu.<br />

Nie sú stanovené metódy a <strong>po</strong>stupy pre ich<br />

merate¾nos a overite¾nos. Audit <strong>po</strong>máha a<strong>na</strong>lyzova<br />

a h<strong>od</strong>noti mieru a kvalitu pripravenosti s<strong>po</strong>loènosti<br />

<strong>na</strong> realizáciu implementácie IS. Ïalej <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa,<br />

v ktorej oblasti treba doplni <strong>po</strong>iadavky,<br />

a plní úlohu <strong>po</strong>radcu pri stanovovaní <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>v pre<br />

merate¾nos a overite¾nos pred<strong>po</strong>kladaných cie¾ov.<br />

b) Realizácia auditu by sa mala zaèa pred implementáciou<br />

vybraného pr<strong>od</strong>uktu, a to a<strong>na</strong>lýzou pripravenosti<br />

s<strong>po</strong>loènosti <strong>na</strong> implementáciu IS. akosti<br />

spôsobujú <strong>na</strong>pr. nevyjasnené úlohy pri implementácii<br />

a ciele implementácie, ktoré sa majú dosiahnu.<br />

Dopredu musia by jasné konkrétne spôsoby,<br />

ako <strong>na</strong>pr. zefektívni výrobu, optimálne riadi<br />

nákup a p<strong>od</strong>.<br />

Koncepcia projektu implementácie IS nie je jasne<br />

definovaná, chýba vymedzenie rozsahu a <strong>po</strong>stupu<br />

vrátane náhradných variantov pri prech<strong>od</strong>nom období,<br />

oblasti ïalšieho rozvoja IS, bezpeènostnej <strong>po</strong>litiky<br />

a riadenia kvality. Audit <strong>po</strong>ukazuje <strong>na</strong> <strong>po</strong>tenciálne<br />

nedostatky a moné problémy implementácie<br />

IS, predkladá návrhy a <strong>po</strong>stupy pri zlepšení priebehu<br />

implementácie.<br />

c) Výber systémového implementátora je rov<strong>na</strong>ko<br />

dôleitý ako výber implementovaného pr<strong>od</strong>uktu<br />

vrátane prípravy zmluvných vzahov. Ide o <strong>po</strong>súdenie<br />

vzájomného zmluvného zaistenia implementácie<br />

IS medzi objednávate¾om a pred<strong>po</strong>kladaným d<strong>od</strong>ávate¾om<br />

IS, t. j. konkrétne vymedzenie cie¾ového<br />

stavu, presnú formuláciu úlohy implementátora –<br />

systémového integrátora, zaistenie údrby a lokalizácie<br />

IS, opatrenia pri závaných zmenách pri èasových<br />

a fi<strong>na</strong>nèných charakteristikách projektu,<br />

projektovú dokumentáciu (<strong>od</strong>ovzdávacie<br />

protokoly – záruèné doby), prípravu koncových<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov. Miera adaptability IS<br />

je do z<strong>na</strong>ènej miery závislá <strong>od</strong> predchádzajúcich<br />

skúseností d<strong>od</strong>ávate¾a IS, t. j.<br />

nedostatoèné skúsenosti implementátora<br />

sú obmedzením a brzdia kvalitnú realizáciu<br />

IS. Je iaduce, aby d<strong>od</strong>ávate¾ IS mal<br />

bohaté skúsenosti a <strong>po</strong>zitívne referencie,<br />

úmerné rozsahu pripravovanej implementácie<br />

IS, ktoré by boli urèitou zárukou<br />

úspechu projektu. Audit plní úlohu <strong>po</strong>radcu<br />

pri h<strong>od</strong>notení <strong>po</strong>tenciálneho zmluvného<br />

zaistenia a u<strong>po</strong>zoròuje <strong>na</strong> moné zásadné<br />

konflikty a <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa opatrenia <strong>na</strong><br />

ich elimináciu.<br />

d) Úspech projektu je priamo závislý <strong>od</strong> konkrétnych<br />

¾udí. Na zaèiatku projektu musí by koncovým<br />

<strong>po</strong>uívate¾om vysvetlená p<strong>od</strong>stata optimalizovaného<br />

m<strong>od</strong>elu riadenia, stanovený spôsob a p<strong>od</strong>mienky<br />

ich zainteresovanosti <strong>na</strong> úspechu projektu.<br />

Treba ich oboznámi s tým, ako majú realizova im<br />

príslušné operácie tak, aby sa vyuívali všetky výh<strong>od</strong>y<br />

nového IS. Je nevyhnutné <strong>po</strong>uívate¾om vysvetli<br />

<strong>na</strong>dväznosti v rámci nového IS pre ¾ahšie <strong>po</strong>chopenie<br />

ich úlohy v celom IS. Nesmie dôjs k p<strong>od</strong>ceneniu<br />

osvety vnútri s<strong>po</strong>loènosti, aby <strong>po</strong>uívatelia<br />

neh¾adali v novom IS iba funkcie, ktoré <strong>po</strong>z<strong>na</strong>jú<br />

z pôv<strong>od</strong>ného IS.<br />

Fi<strong>na</strong>nèná nároènos realizácie auditu implementácie<br />

IS tvorí spravidla 3 – 5 % z celkovej h<strong>od</strong>noty<br />

investície.<br />

Pokia¾ sa rozh<strong>od</strong>nete pre nový IS, nech sú vám<br />

uvedené skúsenosti a <strong>po</strong>strehy inšpiráciou a prevenciou<br />

pred úskaliami implementácie IS.<br />

Peter Turoci<br />

9/2002 PC REVUE 101

I N F O W A R E<br />

Dobr<strong>od</strong>rustvo menom SAN<br />

V predošlom èlánku, venovanom<br />

problematike konsolidaèných dátových<br />

skladov, sme s¾úbili, e si objasníme reálne<br />

vyuitie a konfiguráciu <strong>po</strong>¾a SAN v praxi.<br />

P<strong>od</strong>robne sme si opísali storage<br />

technológie, <strong>po</strong> slovensky <strong>na</strong>zývané<br />

technológie ukladania dát, vysvetlili sme si<br />

jednotlivé to<strong>po</strong>lógie, <strong>po</strong>jmy, <strong>na</strong>jrozšírenejšie<br />

konštrukèné prvky a <strong>po</strong>uívané technológie.<br />

Tentoraz by sme sa chceli zamera <strong>na</strong><br />

konkrétne riešenia a zh<strong>od</strong>notenie prínosu<br />

jednotlivých aplikaèných <strong>na</strong>sadení.<br />

Radi by sme zbavili administrátorov strachu z nieèoho<br />

nového a ne<strong>od</strong>skúšaného. Rov<strong>na</strong>ko si ukáeme,<br />

e výsledkom celkovej nároènosti implementácie<br />

je <strong>po</strong>kojný spánok v kadej firme, v ktorej vyšli<br />

pri budovaní informaènej infraštruktúry v ústrety<br />

nie celkom novej technológii, ale nie a takej benej<br />

v <strong>na</strong>šej (ako skúšanej) krajine. Do rúk sa nám<br />

dostal základný a <strong>po</strong>merne dostupný pilier storage<br />

FibreChannel riešení, ktorým je diskové <strong>po</strong>le IBM<br />

FAStT200HA. Aké dobr<strong>od</strong>rustvo sme s ním zaili,<br />

opíšeme v tomto príspevku.<br />

HARDVÉR<br />

FAStT200HA je storage server s výškou 3U, urèený<br />

<strong>na</strong> montá do racku. Ide o zariadenie osadené<br />

dvoma hotswa<strong>po</strong>vými (monos vyberania za behu)<br />

radièmi RAID, ku ktorým je pri<strong>po</strong>jených 10 (FC) fibrechannelových<br />

diskov (obr. 1).<br />

V prednej èasti sme <strong>na</strong>šli štyri pevné disky, <strong>na</strong>d<br />

ktorými <strong>na</strong> nás blikalo nieko¾ko LED indikátorov<br />

oz<strong>na</strong>mujúcich aktivitu diskov i celého zariadenia.<br />

V zadnej èasti, ako vidie <strong>na</strong> obrázku, sme mali prístup<br />

k dvom redundantným zdrojom, k chladiacim<br />

ventilaèným jednotkám a k dvom vysokopriepustným<br />

radièom RAID (RAID A a RAID B) s vyrovnávacou<br />

pamäou cache s celkovou kapacitou 128 MB,<br />

Obr. 1<br />

Obr. 2<br />

s batériovým zálohovaním pre prípad zlyhania <strong>na</strong>pájacieho<br />

systému (obr. 2).<br />

Na kadom radièi RAID sú k dis<strong>po</strong>zícii <strong>na</strong>sledujúce<br />

konektory:<br />

2 × slot s 1 × osadeným <strong>po</strong>rtom GBIC <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie<br />

FC siete<br />

1 × <strong>po</strong>rt RJ-45 <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie do siete<br />

1 × RS232 <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ment zariadenia<br />

Diagnostika prevádzky je prezentovaná ïalším<br />

<strong>po</strong>¾om LED indikátorov oz<strong>na</strong>mujúcich celkovú funkciu<br />

systému, chybu radièa RAID, zdroja, ventilaèných<br />

jednotiek a jednotlivých <strong>po</strong>rtov. FAStT200HA<br />

je škálovate¾né zariadenie, zabezpeèené proti<br />

<strong>po</strong>ruchám, <strong>na</strong> ktorom je moné dosiahnu celkovú<br />

kapacitu a 730 GB pri <strong>po</strong>uití 73 GB diskov. Pre<br />

tých, ktorým by sa zdala táto kapacita nedostatoèná,<br />

s<strong>po</strong>menieme, e je moné <strong>na</strong> rozšírenie pri<strong>po</strong>ji<br />

d<strong>od</strong>atoèných 5 EXP500 zásobníkov<br />

s diskami (max.10), èím je moné dosiahnu<br />

celkovú kapacitu predstavujúcu<br />

a 4,3 TB, pri pri<strong>po</strong>jení maximálneho<br />

<strong>po</strong>ètu 50 pevných diskov.<br />

PRÍPRAVNÉ PRÁCE<br />

Predstavenie systému máme za<br />

sebou, pustíme sa teda priamo do<br />

jeho oivenia. V <strong>na</strong>šom m<strong>od</strong>elovom<br />

testovacom prípade sme sa rozh<strong>od</strong>li<br />

prostredníctvom FastT200HA realizova<br />

storage pre klaster s tým, e<br />

zadefinujeme Quorum a spustíme<br />

slubu Microsoft Cluster Services <strong>na</strong> Obr. 3<br />

obidvoch èiastkových uzloch klastra.<br />

Pripravili sme si dva servery, v <strong>na</strong>šom<br />

prípade išlo o IBM eServery radu X220 a jeden<br />

notebook pre správu (obr. 3).<br />

Najväèším problémom pri príprave <strong>na</strong>šej infraštruktúry<br />

bolo zoh<strong>na</strong> adaptéry HBA do <strong>na</strong>šich<br />

dvoch serverov. Po dlhšom h¾adaní sme uspeli a p<strong>od</strong>arilo<br />

sa nám získa karty Emulex 952L - LC, ktoré<br />

však neboli v zoz<strong>na</strong>me p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaných kariet ani<br />

pre IBM X220, ani pre FAStT200 (obr. 4).<br />

Mali sme obavu, ako sa prejaví „strašiak“<br />

menom kompatibilita, no <strong>po</strong> zasunutí<br />

kariet do serverov sme sa presvedèili,<br />

e štandardizácia z<strong>na</strong>ène <strong>po</strong>kroèila<br />

a problém kompatibility nie je<br />

u taký pálèivý ako kedysi. Ïalšou úlohou<br />

bola výroba optických káblov s konektormi<br />

LC-SC (všetky <strong>po</strong>jmy boli vysvetlené<br />

v predošlom príspevku), èo mô-<br />

e pri prvom <strong>po</strong>kuse zabra nemálo<br />

èasu. Pre operaèný systém <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich<br />

dvoch serveroch sme sa rozh<strong>od</strong>li pre<br />

Windows 2000 Advanced Server. Keïe<br />

sme mali k dis<strong>po</strong>zícii dva zh<strong>od</strong>né servery,<br />

èas <strong>po</strong>trebný <strong>na</strong> inštaláciu sme skrátili<br />

klonovaním disku prvého <strong>na</strong>inštalovaného<br />

servera. Aj <strong>na</strong>priek obavám<br />

z neúspechu základná inštalácia serverov<br />

prebehla bez neèakaných problémov,<br />

take sme sa pustili do inštalácie<br />

kariet HBA p<strong>od</strong>¾a štandardného náv<strong>od</strong>u,<br />

ktorý sme <strong>na</strong>šli priamo <strong>na</strong> domovskej stránke<br />

Emulexu. Súèasou dokumentácie bolo <strong>na</strong>stavenie<br />

èiastoènej optimalizácie z h¾adiska výkonu, ktoré<br />

sme, samozrejme, plní oèakávania, zrealizovali, hardvérové<br />

<strong>na</strong>stavenia sme však pre kadý prípad <strong>po</strong>nechali<br />

<strong>na</strong> pred<strong>na</strong>stavených h<strong>od</strong>notách. Vo finále <strong>na</strong>šej<br />

prípravnej fázy sme pre<strong>po</strong>jili jednotlivé zariadenia<br />

optickými káblami p<strong>od</strong>¾a obrázka s následným<br />

pri<strong>po</strong>jením do <strong>na</strong>šej siete LAN.<br />

FAStT STORAGE MANAGER<br />

Ako sme zistili, bez tohto softvéru by nebolo moné<br />

„vdýchnu ivot“ do FAStT200, vytvori <strong>po</strong>le RAID<br />

a logické disky, migrova medzi úrovòami <strong>po</strong>lí RAID<br />

(RAID 0, 1, 3, 5 atï.), vytvára tzv. storage partitioning<br />

(tento <strong>po</strong>jem si vysvetlíme neskôr), robi diagnostiku<br />

a v koneènom dôsledku ani spravova toto<br />

zariadenie. Softvér je <strong>po</strong>stavený s grafickým rozhraním<br />

v prostredí JAVA s monosou pristu<strong>po</strong>vania<br />

prostredníctvom rozhrania lokálnej siete cez<br />

TCP/IP, ako aj priamo cez optický kábel. Pretoe ide<br />

o aplikáciu <strong>na</strong>písanú v Jave, p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaná je široká<br />

škála ivých operaèných systémov, pre ktoré je<br />

k dis<strong>po</strong>zícii runtime Javy, take bezproblémový<br />

ch<strong>od</strong> je zaruèený v prostrediach Windows NT<br />

a 2000, Linux, Novell NetWare, HP-UX a <strong>na</strong>koniec<br />

Sun Solaris, kde je Java viac ako doma...<br />

Obr. 4<br />

Nainštalovali sme si teda FAStT Storage Ma<strong>na</strong>ger<br />

7.01 <strong>na</strong> notebook a pri<strong>po</strong>jili sme ho do rov<strong>na</strong>kého<br />

prepí<strong>na</strong>èa ako ostatné zariadenia. V kadom prípade<br />

sme však museli zabezpeèi, aby oba servery, notebook<br />

aj náš IBM storage boli za<strong>po</strong>jené v jednej IP<br />

p<strong>od</strong>sieti. V dokumentácii sme sa doèítali, e pre<br />

FAStT200HA je moné <strong>na</strong>stavi výhradne statickú IP<br />

adresu, a to prostredníctvom terminálového pri<strong>po</strong>je-<br />

102 PC REVUE 9/2002

I N F O W A R E<br />

Obr. 5 Obr. 6<br />

nia sériovým rozhraním, tak ako je to pri<br />

prepí<strong>na</strong>èoch a smerovaèoch. Kábel bol<br />

<strong>na</strong>šastie súèasou d<strong>od</strong>ávky, take sme si<br />

veselo spustili starý dobrý Hypertermi<strong>na</strong>l<br />

vo Windows, ktorý nás <strong>na</strong> oplátku sklamal<br />

nekorektnou funkènosou. Stiahli<br />

Obr. 7<br />

sme teda aktualizáciu z internetu a bolo <strong>po</strong> problémoch.<br />

Zme<strong>na</strong> adresy IP prebehla bez problémov.<br />

Koneène bolo moné spusti FAStT Storage Ma<strong>na</strong>ger<br />

klienta, aby sa nám zobrazilo okno, ktoré vidíte<br />

<strong>na</strong> obrázku 5.<br />

Nebudeme sa zaobera detailne monosami<br />

tohto softvéru, zameriame sa len <strong>na</strong> kroky, <strong>po</strong>mocou<br />

ktorých sme vytvorili storage priestor pre náš<br />

klaster. Prvým krokom bolo zo štyroch fyzických<br />

diskov vo FAStT 200 vytvori diskové <strong>po</strong>le RAID 5,<br />

ktoré je azda <strong>na</strong>j<strong>po</strong>ívanejšou úrovòou. Z výsledného<br />

<strong>po</strong>¾a RAID sme vytvorili dva logické disky.<br />

STORAGE PARTITIONING<br />

Tu sa zastavíme a vysvetlíme tento ve¾mi dôleitý<br />

<strong>po</strong>jem. Aby sme FAStT200HA vedeli pri<strong>po</strong>ji do heterogénneho<br />

prostredia, je <strong>po</strong>trebné <strong>na</strong>konfigurova<br />

„storage partitioning“, a to z dvoch dôv<strong>od</strong>ov.<br />

Rôzne operaèné systémy vyadujú drobné <strong>od</strong>lišné<br />

<strong>na</strong>stavenia, preto musíme zariadeniu špecifikova,<br />

aký server s akým operaèným systémom (host) bude<br />

k nemu pristu<strong>po</strong>va. Druhým dôv<strong>od</strong>om, ktorý<br />

nás práve zaujíma v <strong>na</strong>šej testovacej implementácii,<br />

je, e ak viacero serverov pristupuje k tomu<br />

istému logickému disku, vieme presne zadefinova,<br />

ktorý server, resp. skupi<strong>na</strong> serverov<br />

zoskupených v klastri bude<br />

ma priradenú akú logickú partíciu.<br />

Toto priradenie sa <strong>na</strong>zýva LUN<br />

masking (LUN – Logical Unit Number<br />

– teda nieèo ako priradenie ID<br />

<strong>na</strong> radièi SCSI).<br />

Našou úlohou bolo <strong>na</strong> storage serveri zadefinova,<br />

e <strong>na</strong> jeho logické partície bude pristu<strong>po</strong>va<br />

skupi<strong>na</strong> dvoch serverov ako klaster (obr. 6 a 7).<br />

Keby <strong>na</strong> hociktorú logickú partíciu chceli súèasne<br />

zapisova oba servery, automaticky by došlo<br />

k <strong>po</strong>rušeniu konzistentnosti dát. Aby sme zabezpeèili<br />

zamedzenie takýchto stavov, je moné vyui<br />

viacero prostriedkov, ako <strong>na</strong>príklad v <strong>na</strong>šom prípade<br />

Microsoft klaster. Úlohou je zabezpeèi uzamknutie<br />

logickej partície v prípade zápisu ¾ubovo¾ného<br />

zo serverov s následným uvo¾nením <strong>na</strong> us<strong>po</strong>kojenie<br />

9/2002 PC REVUE 103

I N F O W A R E<br />

<strong>po</strong>iadaviek <strong>na</strong> zápis, <strong>po</strong>chádzajúcich<br />

<strong>od</strong> ostatných serverov z klastra.<br />

Hardvérové <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> FAStT<br />

200Ha máme úspešne za sebou. Vrátili<br />

sme sa k serverom a spustili Disk Ma<strong>na</strong>ger<br />

(obr. 8).<br />

Z menu sme vybrali vo¾bu scan new<br />

drive. Na <strong>na</strong>šich serveroch sa zobrazili<br />

p<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>šich oèakávaní dva novuèièké<br />

disky. Na jednom zo serverov sme oba<br />

disky <strong>na</strong>formátovali s filesystémom<br />

NTFS ako Basic Disk (MSCS nep<strong>od</strong><strong>po</strong>rujú<br />

dy<strong>na</strong>mické disky). Jednému z diskov<br />

sme priradili písmeno Q ako Quorum.<br />

Nastal teda vh<strong>od</strong>ný èas <strong>na</strong> inštaláciu<br />

Microsoft Cluster Services.<br />

Obr. 8<br />

Najprv je <strong>po</strong>trebné objasni si zopár<br />

nových termínov.<br />

KLASTER: Klaster je skupi<strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèov a storage<br />

zariadení, ktoré pracujú s<strong>po</strong>lu takým spôsobom,<br />

e klienti pristupujú k tomuto celku ako k jedinému<br />

systému. Jednotlivé <strong>po</strong>èítaèe sa správajú ako uzly<br />

a <strong>po</strong>núkajú automatickú obnovu pri chybe hociktorého<br />

uzla. V prípade, e niektorá zo sluieb beiacich<br />

<strong>na</strong> jednom uzle schybí, prenesie sa <strong>na</strong> druhý<br />

ivý uzol. Jednotlivé uzly komunikujú medzi sebou<br />

cez s<strong>po</strong>¾ahlivú vysokovýkonnú sie, zdie¾ajú jeden<br />

alebo viac storage zariadení. Klastrová sluba spustená<br />

<strong>na</strong> všetkých uzloch monitoruje všetky èasti<br />

klastra a zabezpeèuje ich vzájomnú komunikáciu.<br />

Klienti komunikujú so servermi v klastri ako s virtuálnym<br />

serverom, <strong>na</strong> ktorom beia rozlièné sluby,<br />

ako tlaèový server pre tlaèové úlohy, Internet Information<br />

Server a aplikácie ako Microsoft Exchange.<br />

Ak klient pristupuje k virtuálnemu serveru,<br />

uzol kontroluje jeho <strong>po</strong>iadavky <strong>na</strong> sluby a aplikácie<br />

a rozmiestòuje ich <strong>na</strong> jednotlivé uzly.<br />

UZOL: Uzol je základná stavebná jednotka<br />

klastra, ktorá môe by aktív<strong>na</strong> alebo neaktív<strong>na</strong><br />

v závislosti <strong>od</strong> medziuzlovej komunikácie. Pre Windows<br />

NT4 a Windows 2000 Advanced Server sú<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované dva uzly a pre Windows 2000 Data<br />

Center sú p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované štyri uzly. Klaster disky sú<br />

zdie¾ané disky, ku ktorým pristupujú všetky uzly<br />

<strong>po</strong>mocou zbernice SCSI. Všetky zdroje a dáta sú<br />

uloené <strong>na</strong> týchto zdie¾aných diskoch.<br />

QUORUM: Quorum hrá <strong>na</strong>jdôleitejšiu úlohu,<br />

pretoe zabezpeèuje konzistenciu klastrovej konfigurácie<br />

pre všetky uzly. Quorum priestor udriava<br />

všetky dáta klaster ma<strong>na</strong>mentu a dáta <strong>po</strong>trebné<br />

<strong>na</strong> obnovu klastra. Quorum priestor je uloený <strong>na</strong><br />

jednom zo zdie¾aných diskov. Najlepší spôsob je pre<br />

Quorum vyhradi jeden samostatný logický disk.<br />

HEARTBEAT: Kadý uzol si peri<strong>od</strong>icky vymieòa<br />

vzájomne IP pakety, aby overil funkènos ostatných<br />

uzlov klastra. Ak jeden z uzlov ne<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá,<br />

druhý pred<strong>po</strong>kladá, e je vypnutý, a preberá všetku<br />

jeho èinnos.<br />

FAILOVER A FAILBACK: Microsoft klaster sluba<br />

<strong>po</strong>núka schopnos preh<strong>od</strong>i kontrolu <strong>na</strong>d skupinou<br />

sluieb v prípade chyby. Napríklad ak sluba<br />

Microsoft IIS je spustená <strong>na</strong> uzle A a uzol A schybí,<br />

sluba sa prenesie <strong>na</strong> uzol B v rámci klastra. Tento<br />

prenos sa <strong>na</strong>zýva Failover. Failback je proces, ak sa<br />

zdroje vrátia do pôv<strong>od</strong>ného stavu. Napríklad ak<br />

uzol A bol vypnutý, vrátime ho spä do stavu online,<br />

internetový informaèný server sa znovu spustí<br />

<strong>na</strong> uzle A, tento proces sa <strong>na</strong>zýva failback, dá sa<br />

vyko<strong>na</strong> manuálne alebo automaticky.<br />

INŠTALÁCIA<br />

Koneène sa dostávame <strong>na</strong> vrchol nášho úsilia, a to<br />

k samotnej inštalácii m<strong>od</strong>elového systému. Vypli<br />

sme teda jeden zo serverov a <strong>na</strong>zvali sme ho Uzol<br />

B. (N<strong>od</strong>e B) Na serveri Uzol A (N<strong>od</strong>e A) sme si z menu<br />

Add/Remove Windows Com<strong>po</strong>nents vybrali pridanie<br />

sluby Microsoft Cluster Services. Prostredníctvom<br />

menu systému sme boli vyzvaní <strong>na</strong> inštaláciu<br />

prvého uzla, take sme zadali všetky <strong>po</strong>trebné<br />

informácie, ako adresu IP, názov<br />

klastra „Klastrik“ a dokonèili inštaláciu<br />

s následným vypnutím servera<br />

(obr. 9 a 10).<br />

Pristúpili sme k inštalácii Uzla B<br />

rov<strong>na</strong>kým spôsobom, v menu sme si<br />

však vybrali inštaláciu druhého uzla.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sme urobili reštart uzla B<br />

pri súèasnom spustení uzla A.<br />

Po spustení obidvoch serverov je<br />

náš MSCS <strong>na</strong> svete. Na to, aby sme<br />

mohli zaèa reálnu prevádzku nášho<br />

klastra, bolo by <strong>po</strong>trebné urobi<br />

mnostvo <strong>na</strong>stavení, to by však u<br />

bol priestor pre ïalší nieko¾kostránkový<br />

dokument. Naším cie¾om bolo<br />

ukáza, èo všetko so sebou prináša<br />

implementácia malého riešenia SAN prostredníctvom<br />

sluieb Microsoft Cluster. Ak sa rozh<strong>od</strong>nete<br />

pre takéto riešenie, vašou <strong>od</strong>menou bude, e budete<br />

minimálne dvojnásobne <strong>od</strong>olnejší proti <strong>po</strong>ruchám<br />

<strong>na</strong> vašom pôv<strong>od</strong>nom serveri.<br />

Urobili sme ešte malú skúšku správnosti. Z nášho<br />

notebooku sme skontrolovali, aká je situácia <strong>na</strong><br />

sieti, a videli sme jediný vzdialený <strong>po</strong>èítaè Klastrik.<br />

Zaèali sme z neho kopírova dáta. V tom momente<br />

sme vytiahli <strong>na</strong>pájaciu elektrickú šnúru z jedného<br />

zo serverov. Èo sa udialo? Dáta veselo putovali ïalej<br />

<strong>na</strong> môj notebook.<br />

Úplne <strong>na</strong> záver si ešte opíšeme zopár moností<br />

vyuitia IBM Storage Servera FAStT200HA z praxe<br />

z h¾adiska <strong>po</strong>trieb v jednotlivých firmách.<br />

PRÍPAD 1<br />

Firma má kúpený nový server, ktorý chce <strong>po</strong>ui<br />

ako file server. Maximálny diskový priestor serve-<br />

Obr. 9 Obr. 10<br />

104 PC REVUE 9/2002

I N F O W A R E<br />

ra predstavuje 218 GB. Administrátor však <strong>po</strong>trebuje<br />

premiestni z ostatných serverov okolo 500<br />

GB dát a v budúcnosti rozšíri priestor <strong>na</strong> jeden<br />

1 TB.<br />

Riešenie – vyui FAStT 200 server ako externe<br />

pri<strong>po</strong>jený diskový priestor. Server bude pri<strong>po</strong>jený<br />

priamo <strong>po</strong>mocou adaptéra HBA. Na rozšírenie <strong>na</strong><br />

1 TB <strong>po</strong>uijeme EXP500 zásobník s diskami.<br />

Výh<strong>od</strong>a – vysoká monos variabilného rozširovania<br />

diskového priestoru a <strong>na</strong> celkový limit<br />

4,3 TB.<br />

PRÍPAD 2<br />

Firma má kúpený nový server, ktorý chce <strong>po</strong>ui<br />

ako file server. Maximálny priestor <strong>na</strong> serveri je<br />

218 GB. Firma však <strong>po</strong>trebuje premiestni z ostatných<br />

serverov okolo 500 GB dát a v budúcnosti<br />

rozšíri priestor <strong>na</strong> 3 TB.<br />

Riešenie – vyui FAStT 200HA server ako externe<br />

pri<strong>po</strong>jený diskový priestor. Server bude pri<strong>po</strong>jený<br />

priamo <strong>po</strong>mocou dvoch adaptérov HBA. Kadý<br />

z adaptérov je pri<strong>po</strong>jený k inému radièu RAID<br />

<strong>po</strong>mocou rozboèovaèa FC <strong>na</strong> FAStT 200. Aby sme<br />

dosiahli 3 TB, musíme <strong>po</strong>ui 72 GB disky a 5<br />

EXP500 zásobník s diskami.<br />

PRÍPAD 3<br />

Firma ukladá digitálne fotografie spracované <strong>na</strong><br />

platforme Windows 2000 a zdie¾a ich <strong>na</strong> internete<br />

<strong>po</strong>mocou linuxového servera. Firma h¾adá riešenie<br />

<strong>na</strong> zdie¾anie dát pre oba servery. Poiadavkou je, e<br />

kadý server <strong>po</strong>trebuje priestor okolo 500 GB (jeho<br />

riešenie nevyaduje vysokú dostupnos), <strong>po</strong>aduje<br />

sa však, aby bola spravovaná iba jed<strong>na</strong> kópia dát<br />

s monosou pri<strong>po</strong>jenia ïalšieho servera do tohto<br />

systému v závislosti <strong>od</strong> <strong>po</strong>trieb v blízkej budúcnosti.<br />

Riešenie je zaloené <strong>na</strong> <strong>po</strong>trebách a <strong>po</strong>iadavkách<br />

systémovej implementácie, výh<strong>od</strong>né je vyui<br />

Fast 200 HA storage server s priamym pri<strong>po</strong>jením<br />

radièov HBA jednotlivých serverov.<br />

PRÍPAD 4<br />

Firma má tri file servery, kadý slúiaci pre iné <strong>od</strong>delenie,<br />

kde je iadaná vysoká dostupnos (24-<br />

h<strong>od</strong>inová prevádzka), prièom kadý server má <strong>po</strong>-<br />

iadavku <strong>na</strong> 150 GB dát. Firma oèakáva v doh¾adnej<br />

dobe nárast objemu dát <strong>na</strong> 400 GB <strong>na</strong> kadom zo<br />

serverov.<br />

Riešenie je <strong>na</strong>vrhnuté <strong>na</strong> základe princípu „no<br />

sigle <strong>po</strong>int of failure“, èo z<strong>na</strong>mená, e všetky zariadenia<br />

a pre<strong>po</strong>jenia medzi zariadeniami sú zdvojené<br />

v prípade chyby. Kadý server je pri<strong>po</strong>jený ako<br />

klaster MSCS, my teda hovoríme o troch nezávislých<br />

klastroch, pri<strong>po</strong>jených k jednej infraštruktúre<br />

SAN cez dva prepí<strong>na</strong>èe. Kadý klaster je pri<strong>po</strong>jený<br />

dvoma nezávislými cestami <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

redundancie. Všetky dáta sú zhromadené <strong>na</strong> jedno<br />

miesto, èo z<strong>na</strong>mená u¾ahèenie zálohovania dát<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pásku.<br />

PRÍPAD 5<br />

Firma <strong>po</strong>trebuje skonsolidova štyri servery <strong>na</strong><br />

jeden centrálny storage. Má jeden server Windows<br />

2000, jeden linuxový server a 2 Sun Solaris servery.<br />

Ani <strong>na</strong> jednom zo serverov nie je <strong>po</strong>adovaná ve¾ká<br />

disková kapacita.<br />

Riešenie je <strong>po</strong>stavené <strong>na</strong> FAST200HA, ktoré<br />

<strong>po</strong>núka plnú p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru heterogénnych prostredí,<br />

kde sú dáta umiestnené <strong>na</strong> jednom storage<br />

s pride¾ovaním <strong>na</strong> základe <strong>po</strong>iadaviek serverov,<br />

èím je zabezpeèené efektívne vyuitie<br />

priestoru.<br />

ZÁVER<br />

Dostali sme sa <strong>na</strong> koniec tejto èasti nášho rozprávania<br />

o praktickej realizácii <strong>po</strong>lí SAN, ktorú<br />

sme si <strong>na</strong> vlastnej koi otestovali v testovacích<br />

p<strong>od</strong>mienkach. S touto problematikou však nekonèíme,<br />

budeme sa jej venova aj v <strong>na</strong>sledujúcich<br />

<strong>po</strong>kraèovaniach, kde si priblíime ïalšie<br />

aspekty tejto problematiky, ako aj ostatných<br />

zástupcov storage technológií.<br />

Marián Benko, Milan Gígel<br />

9/2002 PC REVUE 105

I N F O W A R E<br />

Tlaè èiarových kódov<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku opíšeme<br />

technológiu <strong>na</strong> tvorbu èiarových kódov<br />

a rozoberieme jednotlivé spôsoby tlaèe,<br />

ich výh<strong>od</strong>y a nevýh<strong>od</strong>y. Predstavíme aj<br />

zariadenia <strong>na</strong> kontrolu kvality vytlaèenia<br />

èiarových kódov.<br />

PREÈO ZAVIES ÈIAROVÝ KÓD?<br />

Pri prepisovaní textu alebo èísel sa vdy p<strong>od</strong>arí preklep<br />

– existuje štatistika s <strong>od</strong>hadom jednej chyby<br />

<strong>na</strong> 300 z<strong>na</strong>kov. To však <strong>na</strong>príklad pri sériovom<br />

èísle výrobku zapríèiní nesprávne oz<strong>na</strong>èenie kadého<br />

dvadsiateho pr<strong>od</strong>uktu. Pri <strong>po</strong>kladni to z<strong>na</strong>mená<br />

nesprávnu cenu, v sklade zlyhá evidencia,<br />

tovar <strong>po</strong>slaný niekam do Junej Ameriky nedoká-<br />

e <strong>od</strong>berate¾ prebra, lebo p<strong>od</strong>¾a oz<strong>na</strong>èenia nevie,<br />

èo to vlastne je. Pri èíslach jedn<strong>od</strong>ucho ako<br />

uhádnu, èi miesto päky tam nemala by jednotka<br />

(èasom sa èiarové kódy urèite uplatnia aj <strong>na</strong><br />

vysvedèeniach ☺).<br />

Obr. 1 Tlaèiareò s ODV validátorom<br />

AKO VYTVORI ÈIAROVÝ KÓD?<br />

Na tvorbu èiarového kódu slúia špecializované softvérové<br />

nástroje. Medzi univerzálne aplikácie patrí<br />

pr<strong>od</strong>ukt firmy Teklynx CODESOFT, predstavený<br />

v PC REVUE è. 1/2002. Dôleitá je jeho pri<strong>po</strong>jite¾nos<br />

<strong>na</strong> databázu alebo priamo softvér ERP, monos<br />

doprogramovania (zadávanie vstupných údajov<br />

obsluhou pri tlaèiarni). Výh<strong>od</strong>ou je aj priama<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra programovacieho jazyka tlaèiarne (<strong>na</strong>príklad<br />

PGL – Printronix Grafic Language), prièom sa<br />

statické prvky prenášajú medzi <strong>po</strong>èítaèom a tlaèiaròou<br />

len raz a èiarové kódy sa generujú priamo<br />

v grafickom procesore tlaèiarne. To zniuje monos<br />

výskytu chyby pri prenose dát a následnej tlaèi<br />

<strong>po</strong>šk<strong>od</strong>eného a neèitate¾ného kódu.<br />

Postup je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý. Aplikácia sama kontroluje<br />

parametre èiarového kódu (<strong>po</strong>mer tenkej<br />

a hrubej èiary, <strong>po</strong>uitie <strong>po</strong>volených z<strong>na</strong>kov pre daný<br />

typ kódu, štart, stop a kontrolný z<strong>na</strong>k, svetlú<br />

zónu atï.). Aplikácia CODESOFT je typu WYSIWYG,<br />

<strong>na</strong> definovaný rozmer nálepky alebo strany umiestòujeme<br />

jednotlivé objekty a ïalej definujeme ich<br />

vlastnosti a premenné (<strong>na</strong>pr. dátumy alebo <strong>po</strong>èítadlá),<br />

resp. pri<strong>po</strong>jíme ako zdroj dát databázu.<br />

TECHNOLÓGIE NA TLAÈ ÈIAROVÝCH<br />

KÓDOV<br />

Pouívané technológie sú maticová, atramentová,<br />

laserová a tepelná (Thermal Transfer alebo Direct<br />

Thermal).<br />

Maticová – z<strong>na</strong>ky sú vytvárané vyb<strong>od</strong>kovaním,<br />

prièom <strong>po</strong>uívané tlaèiarne sú ihlièkové alebo pre<br />

nároènejšie aplikácie riadkové. Výh<strong>od</strong>ou sú nízke<br />

náklady <strong>na</strong> tlaè a monos tlaèe kópií. Nevýh<strong>od</strong>ou je<br />

nízke rozlíšenie a pri èiarových kódoch s väèšou hustotou<br />

informácie sú ihlièkové tlaèiarne ne<strong>po</strong>uite¾né.<br />

Osvedèuje sa vyskúša si <strong>na</strong>jmenší moný <strong>po</strong>uite¾ný<br />

rozmer èiarového kódu pri konkrétnej tlaèiarni.<br />

Pamätajte, e tlaè èiarového kódu<br />

ešte nez<strong>na</strong>mená, e ho <strong>po</strong>mocou èítaèky<br />

èiarových kódov skutoène aj preèítate!<br />

Farba prenesená <strong>na</strong> papier toti<br />

èasom bledne a spôsobuje problém s èítaním.<br />

Problém je aj s <strong>od</strong>olnosou výtlaèku<br />

proti v<strong>od</strong>e a chemikáliám.<br />

Atramentová – vytvorenie z<strong>na</strong>kov<br />

je maticové, dosahuje sa však vyššie<br />

rozlíšenie. O to viac robí v tomto prípade<br />

problém blednutie z<strong>na</strong>kov, ktoré<br />

túto technológiu pre nároènejšie<br />

aplikácie èasto diskvalifikuje. Takisto<br />

s<strong>po</strong>¾ahlivos, prevádzkové náklady<br />

a <strong>od</strong>olnos tlaèe proti v<strong>od</strong>e sú ne<strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ne<br />

horšie ako pri predošlej<br />

technológii.<br />

Laserová – obraz je vytvorený tonerom<br />

viazaným <strong>na</strong> papier teplom a tlakom.<br />

Výh<strong>od</strong>a je vo vysokej kvalite grafiky<br />

a textu a takisto v univerzálnosti<br />

<strong>po</strong>uitia. Bené laserové tlaèiarne nie<br />

sú urèené pre priemyselné aplikácie<br />

ani <strong>na</strong> tlaè nálepiek <strong>na</strong> <strong>po</strong>iadanie. Èas<br />

do vytlaèenia prvej strany alebo nálepky<br />

je toti pridlhý. Nie sú vh<strong>od</strong>né ani<br />

<strong>na</strong> tlaè malých jednotlivých nálepiek a nevýh<strong>od</strong>ou<br />

je monos <strong>od</strong>lepenia nálepky vnútri tlaèiarne. Tlaè<br />

èiarového kódu s<strong>po</strong>trebúva ve¾ké mnostvo tonera,<br />

èím sa zvyšuje nákladnos tlaèe. Problematická<br />

môe by aj tlaè pri nízkom stave tonera, keï sa<br />

èiarový kód stane neèitate¾ným.<br />

Tepelná – tepelnú tlaè rozlišujeme <strong>na</strong> priamu<br />

a transferovú. To, e prvý aj <strong>po</strong>sledný vytlaèený<br />

èiarový kód má rov<strong>na</strong>kú kvalitu, predurèuje práve<br />

túto technológiu <strong>na</strong> tlaè èiarových kódov.<br />

Priama tepelná technológia – <strong>na</strong>vrhnutá pôv<strong>od</strong>ne<br />

pre kopírky a faxy, úpravou došlo k jej úspešnému<br />

vyuitiu <strong>na</strong> tlaè èiarových kódov v aplikáciách, kde<br />

sa nevyaduje èasová stálos <strong>po</strong>tlaèe. Obraz je<br />

vytváraný <strong>na</strong> papier s teplocitlivou vrstvou radom<br />

tepelných teliesok. Tlaè má vysoký kontrast, jedn<strong>od</strong>uchú<br />

obsluhu a nevyaduje sa toner ani farbiaca<br />

páska, èo s<strong>po</strong>lu s vysokou <strong>od</strong>olnosou zniuje náklady<br />

<strong>na</strong> prevádzku. Pouitie tejto technológie obmedzuje<br />

citlivos <strong>na</strong> svetlo a teplo.<br />

106 PC REVUE 6/2002

I N F O W A R E<br />

Obr. 2 Technológia ODV dokáe zh<strong>od</strong>noti kvalitu èiarového kódu, hoci vizuálnou kontrolou nevidno<br />

nijaký rozdiel<br />

Transferová tepelná technológia – <strong>po</strong>uitá je totoná<br />

technológia ako pri priamej, ale špeciálny<br />

papier je <strong>na</strong>hradený <strong>po</strong>uitím farbiacej pásky (tzv.<br />

ribbon), ktorá sa <strong>po</strong> <strong>na</strong>hriatí tepelným telieskom<br />

prenesie <strong>na</strong> médium – môe to by papier, textil,<br />

plast alebo fólia. Kým pri ihlièkách je <strong>po</strong>uite¾nos<br />

urèená mnostvom z<strong>na</strong>kov, pri laserových <strong>po</strong>ètom<br />

strán, vyuite¾nos pásky sa tu urèuje dåkou<br />

v metroch. Najdlhšie <strong>po</strong>uívané farbiace pásky<br />

v termotransferových tlaèiaròach PRINTRONIX<br />

majú a 625 metrov, èo je v tejto oblasti unikátne.<br />

Obraz je kontrastný, s vysokou èitate¾nosou,<br />

dlhou èasovou stálosou, <strong>od</strong>olnosou proti chemikáliám<br />

a v<strong>od</strong>e. Termotransferové tlaèiarne sú <strong>na</strong>vrhované<br />

<strong>na</strong> nárazovú tlaè aj tlaè jednotlivých nálepiek<br />

s rýchlou <strong>od</strong>ozvou, sú jedn<strong>od</strong>uché <strong>na</strong> obsluhu<br />

a údrbu a vh<strong>od</strong>né do priemyselných prevádzok.<br />

Oproti priamej tepelnej tlaèi je <strong>po</strong>trebná páska, no<br />

ivotnos tlaèovej hlavy sa a zdvojnásobí. Pri tlaèi<br />

len malej plochy <strong>na</strong> nálepke dochádza k plytvaniu<br />

páskou (páska sa <strong>od</strong>víja zároveò s <strong>po</strong>tláèaným médiom).<br />

Dôleitá je vzájomná kompatibilita farbiacej<br />

pásky a média, i<strong>na</strong>k môe dôjs k nepri¾<strong>na</strong>vosti farbiva<br />

<strong>na</strong> pásku a zanášaniu vnútorných prvkov<br />

tlaèiarne.<br />

KONTROLA VYTLAÈENÉHO<br />

KÓDU – ODV<br />

Tovar <strong>po</strong> oz<strong>na</strong>èení èiarovým kódom putuje ïalej<br />

svojou ivotnou dráhou, <strong>na</strong> ktorej je sledovaný<br />

<strong>po</strong>mocou èítaèiek èiarových kódov. Ako sme u<br />

uviedli, problém vzniká vo chvíli, keï bol èiarový<br />

kód vytlaèený nesprávne alebo došlo pri tlaèi<br />

k chybe. Moností je ve¾a: toner alebo atrament sa<br />

pri tlaèi u s<strong>po</strong>treboval, <strong>po</strong>uitá páska v ihlièkovej<br />

tlaèiarni bola u o<strong>po</strong>trebovaná, vyskytla sa chyba<br />

<strong>na</strong> papieri, <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>enie tlaèovej hlavy tlaèiarne atï.<br />

Ak ide o kusovú výrobu v jednom objekte, <strong>od</strong>stránenie<br />

problému zaberie pár minút. Èo však v prípade,<br />

ak d<strong>od</strong>ávate práve do s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nej Junej<br />

Ameriky? Odberate¾ zásielku s neèitate¾ným kódom<br />

nepreberie a tovar putuje spä. Dôsledok –<br />

ned<strong>od</strong>anie tovaru. Práve preto je dôleitá kontrola<br />

èitate¾nosti vytlaèeného kódu – v malých mnostvách<br />

ruèným skenerom, pri ve¾kých sériách je u<br />

<strong>po</strong>trebné vyui automatizovaný systém. Zaujímavou<br />

monosou <strong>od</strong> firmy PRINTRONIX je Online<br />

Data Validation (ODV), keï zariadenie kontroluje<br />

kadý vytlaèený èiarový kód so spätnou väzbou <strong>na</strong><br />

tlaèiareò. Pri zistenej chybe je definovaná reakcia,<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>po</strong>sun tlaèeného média spä, oz<strong>na</strong>èenie<br />

vytlaèeného kódu a následná tlaè novej nálepky.<br />

Týmto sa zabráni vytlaèeniu ve¾kého mnostva<br />

ne<strong>po</strong>uite¾ných strán alebo nálepiek s neèitate¾ným<br />

èiarovým kódom.<br />

Pri priemyselných riešeniach tlaèe je cie¾om<br />

minimalizácia prevádzkových nákladov a dosiahnutie<br />

maximálnej s<strong>po</strong>¾ahlivosti. To sa dá dosiahnu<br />

len komplexným riešením <strong>od</strong> prípravy dát <strong>na</strong><br />

tlaè, vh<strong>od</strong>nou tlaèovou technológiou v kombinácii<br />

so s<strong>po</strong>trebným materiálom (farbiaca páska a <strong>po</strong>uité<br />

médium) a kontrolou vytlaèených èiarových<br />

kódov.<br />

Štefan Lukáè<br />

Gigabitový ethernet <strong>od</strong> Sig<strong>na</strong>maxu<br />

Napriek tomu, e s<strong>po</strong>loènos Sig<strong>na</strong>max<br />

Connectivity Systems vstúpila <strong>na</strong> slovenský<br />

trh len nedávno, <strong>po</strong>núka u <strong>od</strong> zaèiatku<br />

kompletný rad aktívnych prvkov pre<br />

<strong>po</strong>èítaèové siete – <strong>od</strong> jedn<strong>od</strong>uchých<br />

rozboèovaèov cez prev<strong>od</strong>níky médií,<br />

sieové karty a <strong>po</strong> výkonné prepí<strong>na</strong>èe<br />

s gigabitovými <strong>po</strong>rtmi a integrovanou<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou správy <strong>po</strong>mocou SNMP.<br />

Takýmto prvkom je i prepí<strong>na</strong>è s 24 <strong>po</strong>rtmi 10/100<br />

Mb/s a s dvoma slotmi, urèenými <strong>na</strong> inštaláciu m<strong>od</strong>ulov<br />

pre gigabitový ethernet. Jedno<strong>po</strong>rtové výmenné<br />

m<strong>od</strong>uly sú dostupné vo verzii 1000Base-TX,<br />

1000Base-SX a LX.<br />

Prepí<strong>na</strong>è pracuje <strong>na</strong> druhej vrstve p<strong>od</strong>¾a sieového<br />

m<strong>od</strong>elu OSI a <strong>na</strong>vyše p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje niektoré <strong>po</strong>kroèilé<br />

funkcie, ktoré vyadujú aktívne prvky pracujúce<br />

<strong>na</strong> tretej vrstve. Prvok je moné úplne riadi<br />

<strong>po</strong>mocou priamo pri<strong>po</strong>jenej konzoly, ïalej vyui<br />

rozhranie internetového prehliadaèa, SNMP softvér<br />

alebo Telnet. Všetky monosti správy sa dajú vyuíva<br />

súèasne vïaka aktualizácii a pre<strong>po</strong>jeniu dát<br />

o konfigurácii v reálnom èase, èo umoòuje nieko¾kým<br />

správcom súèasne riadi a monitorova prvok<br />

z rôznych miest v sieti alebo vzdialených lokalít.<br />

Medzi <strong>po</strong>kroèilé funkcie, ktoré prepí<strong>na</strong>è p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje,<br />

patrí <strong>na</strong>príklad protokol Spanning Tree, <strong>na</strong>stavenie<br />

virtuálnych sietí, RMON s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou zhromaïovania<br />

štatistických informácií, ktoré u¾ahèujú<br />

vyh¾adávanie a <strong>od</strong>straòovanie problémov v sieti.<br />

Ïalšou funkciou je zrkadlenie <strong>po</strong>rtov, ktoré rov<strong>na</strong>ko<br />

slúi <strong>na</strong> sledovanie prevádzky <strong>na</strong> sieti.<br />

Technológia „<strong>po</strong>rt trunking“ umoòuje definovanie<br />

a štyroch skupín <strong>po</strong> štyroch <strong>po</strong>rtoch, ktoré<br />

slúia ako vysokorýchlostné s<strong>po</strong>jenia prepí<strong>na</strong>èov.<br />

Porty v skupine sa správajú ako jeden kanál s maximálnou<br />

šírkou pásma 800 Mb/s (pri <strong>po</strong>uití štyroch<br />

<strong>po</strong>rtov 100 Mb/s v pln<strong>od</strong>uplexnom reime).<br />

Jednotlivé <strong>po</strong>rty sú vybavené indikátormi LED,<br />

ktoré preh¾adne informujú o aktuálnom stave siete.<br />

Prvok automaticky <strong>na</strong>stavuje rýchlos pri<strong>po</strong>jenia<br />

ïalších sieových zariadení a reim duplexnej<br />

prevádzky. Pri <strong>po</strong>rtoch však môeme <strong>na</strong>stavi tieto<br />

h<strong>od</strong>noty aj ruène a vynúti tak <strong>po</strong>adovaný re-<br />

im pri<strong>po</strong>jenia, èo môe by vh<strong>od</strong>né pri pri<strong>po</strong>jovaní<br />

problematických zariadení.<br />

Mali sme monos vyskúša inštaláciu tohto<br />

prepí<strong>na</strong>èa v prostredí menšej lokálnej siete. V balení<br />

prvku sme <strong>na</strong>šli samotný prepí<strong>na</strong>è, CD-ROM<br />

s príruèkou pre <strong>po</strong>uívate¾a, kábel <strong>na</strong> priame pre<strong>po</strong>jenie<br />

prvkov s <strong>po</strong>èítaèom cez sériový <strong>po</strong>rt, <strong>na</strong>pájací<br />

kábel a konzolu <strong>na</strong> jedn<strong>od</strong>uchú inštaláciu<br />

do 19" rozvádzaèa.<br />

Na priloenom CD je uloený 154-stránkový manuál<br />

vo formáte MS Word, ktorý obsahuje opis funkcií<br />

prepí<strong>na</strong>èa a ïalšie inštrukcie <strong>na</strong> inštaláciu. Ak<br />

preferujete formát PDF, môete ho stiahnu zo servera<br />

výrobcu (ve¾kos asi 3 MB). Na <strong>na</strong>šom <strong>po</strong>èítaèi<br />

sa manuál vo formáte PDF zobrazoval rýchlejšie.<br />

Pred za<strong>po</strong>jením aktívneho prvku sme doò vlo-<br />

ili metalický m<strong>od</strong>ul pre gigabitový ethernet a pri<strong>po</strong>jili<br />

sériový kábel. Inštalácia m<strong>od</strong>ulu je ve¾mi<br />

jedn<strong>od</strong>uchá: m<strong>od</strong>ul sa zasunie do pripraveného<br />

slotu a zaistí priloenými skrutkami, ktoré mô-<br />

eme utiahnu aj bez <strong>po</strong>uitia skrutkovaèa. M<strong>od</strong>ul<br />

je ïalej detegovaný automaticky, nebolo <strong>po</strong>trebné<br />

robi iadne ïalšie <strong>na</strong>stavenie.<br />

Po spustení prvku v terminálovom klientovi<br />

ihneï <strong>na</strong>behla správcovská konzola a bolo u<br />

moné <strong>na</strong>stavova jednotlivé parametre. Konzola<br />

je ve¾mi preh¾adná a rýchla, <strong>od</strong> prvého spustenia<br />

prepí<strong>na</strong>èa trvalo <strong>na</strong>stavenie adresy IP prvku len<br />

nieko¾ko minút.<br />

Po <strong>na</strong>stavení adresy IP bolo u moné prepí<strong>na</strong>è<br />

lokalizova v pri<strong>po</strong>jenej sieti a administraèné úlohy<br />

robi <strong>po</strong>mocou internetového prehliadaèa alebo<br />

SNMP softvéru. Jednotlivé funkcie sú v rozhraní<br />

preh¾adne riadené a s ich <strong>na</strong>stavením nebude<br />

ma problém ani menej skúsený <strong>po</strong>uívate¾.<br />

Najväèší úitok prinesie tento prepí<strong>na</strong>è stredne<br />

ve¾kým p<strong>od</strong>nikom, ktoré <strong>po</strong>uívajú vysokorýchlostné<br />

prenosy <strong>na</strong> segmentoch, SNMP ma<strong>na</strong>ment<br />

a <strong>po</strong>trebujú urèitú mieru tolerancie chýb, ktorú<br />

prináša Spanning Tree. Výh<strong>od</strong>ou je, e Sig<strong>na</strong>max<br />

<strong>po</strong>núka kompletný rad aktívnych prvkov. Celú sie<br />

tak mono vybudova z kom<strong>po</strong>nentov <strong>od</strong> jedného<br />

výrobcu, èo prináša nes<strong>po</strong>rné výh<strong>od</strong>y z h¾adiska<br />

kompatibility, konfigurácie a servisných sluieb.<br />

Peter Buigl<br />

9/2002 PC REVUE 107

I N F O W A R E<br />

Aplikaèný server Oracle9iAS<br />

Ako organizácie h¾adajú spôsob zmeny svojich obch<strong>od</strong>ných<br />

procesov a implementujú nové internetové<br />

spôsoby práce, musia <strong>na</strong>razi <strong>na</strong> nieko¾ko problémov<br />

pri vývoji aplikácií:<br />

rýchly vývoj vychádzajúci z otvorených štandardov<br />

sprístupnenie aplikácií vo forme webových<br />

sluieb<br />

integrácia aplikácií s existujúcimi systémami<br />

a obch<strong>od</strong>nými partnermi<br />

zjedn<strong>od</strong>ušenie prístupu k informáciám prostredníctvom<br />

p<strong>od</strong>nikového <strong>po</strong>rtálu<br />

rozšírenie monosti prístupu smerom k mobilným<br />

zariadeniam<br />

perso<strong>na</strong>lizácia <strong>na</strong> základe <strong>po</strong>uívate¾ských<br />

zvyklostí a preferencií<br />

Nasadenie aplikácií<br />

Len èo je internetová aplikácia vyvinutá, je <strong>po</strong>trebné<br />

vyrieši otázky jej èo <strong>na</strong>jefektívnejšieho <strong>na</strong>sadenia<br />

a ïalšej údrby, ako <strong>na</strong>príklad:<br />

výkon<br />

škálovate¾nos<br />

vysoká dostupnos<br />

ovládate¾nos<br />

bezpeènos<br />

Náklady <strong>na</strong> prevádzku<br />

IT <strong>od</strong>delenia firiem sú p<strong>od</strong> neustálym tlakom <strong>na</strong><br />

zniovanie nákladov <strong>na</strong> prevádzku softvérovej<br />

infraštruktúry, ktorá je:<br />

zloená z mnostva nekompatibilných kom<strong>po</strong>nentov<br />

zloitá z h¾adiska ich vzájomnej integrácie<br />

nároèná <strong>na</strong> upgrade a údrbu<br />

Súèasné štúdie ukazujú, e firmy minú a 80 %<br />

svojho IT roz<strong>po</strong>ètu <strong>na</strong> zabezpeèenie štandardných<br />

obch<strong>od</strong>ných operácií a iba zvyšných 20 % <strong>na</strong> projekty,<br />

ktorými sa <strong>od</strong>lišujú <strong>od</strong> konkurencie. Príèinou je<br />

nároèná integrácia programových kom<strong>po</strong>nentov <strong>od</strong><br />

rôznych d<strong>od</strong>ávate¾ov do konsolidovanej mnoiny<br />

obch<strong>od</strong>ných procesov a ich následná údrba. Vých<strong>od</strong>iskom<br />

je štandardná softvérová infraštruktúra<br />

<strong>po</strong>skytujúca všetky <strong>po</strong>trebné sluby <strong>na</strong> vývoj, <strong>na</strong>sadenie<br />

a správu <strong>na</strong>vzájom integrovaných internetových<br />

aplikácií. S<strong>po</strong>loènos Oracle má v tomto smere<br />

jasnú víziu – všetky obch<strong>od</strong>né aplikácie sú vyvíjané<br />

<strong>na</strong> báze otvorených štandardov, <strong>na</strong>sadené prostredníctvom<br />

internetu a spravované <strong>po</strong>mocou jednotnej<br />

softvérovej infraštruktúry, ktorá eliminuje <strong>po</strong>iadavky<br />

<strong>na</strong> prepájanie separátnych èiastkových riešení.<br />

Táto softvérová infraštruktúra – Oracle9i Application<br />

Server (Oracle9iAS) – dovo¾uje organizáciám rýchlejší<br />

vývoj aplikácií s<strong>po</strong>lu s ich s<strong>po</strong>¾ahlivejším <strong>na</strong>sadením<br />

pri niších prevádzkových nákladoch.<br />

Oracle9iAS<br />

Ide o aplikaèný server <strong>po</strong>núkajúci kompletný súbor<br />

aplikaèných sluieb a kom<strong>po</strong>nentov, urèených <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

a údrbu Java, Web Services, HTML, JSP, XML,<br />

CGI èi Oracle PL/SQL aplikácií. Vychádzajúc z otvorených<br />

štandardov, má v sebe integrovaný Java2<br />

Enterprise Edition (J2EE) 1.3 certifikovaný kontajner,<br />

ktorý je nenároèný <strong>na</strong> systémové a pamäové zdroje.<br />

Oracle9iAS je víazom štandardného ECPerf benchmarku<br />

v kategóriách výkon a ce<strong>na</strong>/výkon. Je schopný<br />

prevádzkova ¾ubovo¾né webové sídlo, <strong>po</strong>rtál alebo<br />

internetovú aplikáciu, dovo¾ujúc prístup z tradièného<br />

webového browsera alebo ¾ubovo¾ného bezdrôtového<br />

zariadenia. Pomocou komplexného integraèného<br />

rámca, m<strong>od</strong>elovacích nástrojov, predpripravených<br />

adaptérov a webových sluieb integruje interné biznis<br />

procesy, dáta a aplikácie <strong>na</strong>vzájom a zabezpeèuje<br />

ich pre<strong>po</strong>jenie s k¾úèovými obch<strong>od</strong>nými partnermi<br />

<strong>po</strong>mocou protokolov ako ebXML alebo RosettaNet.<br />

Oracle 9iAS ïalej obsahuje nástroje <strong>na</strong> clickstream<br />

a<strong>na</strong>lýzu návštevnosti webového sídla a prostredníctvom<br />

<strong>po</strong>rtálového riešenia sprístupòuje<br />

aktuálne Business Intelligence informácie, <strong>po</strong>trebné<br />

<strong>na</strong> kvalifikované rozh<strong>od</strong>ovanie <strong>na</strong> jednotlivých<br />

úrovniach riadenia organizácie. Prostredníctvom<br />

zabudovanej real-time perso<strong>na</strong>lizácie dovo¾uje<br />

budova webové riešenia spåòajúce individuálne<br />

<strong>po</strong>iadavky <strong>po</strong>uívate¾ov.<br />

Ve¾mi silná je aj p<strong>od</strong><strong>po</strong>ra webových sluieb. Server<br />

unifikuje programový m<strong>od</strong>el J2EE s<strong>po</strong>loène<br />

s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rou štandardov SOAP, WSDL a UDDI. Integrované<br />

vývojové prostredie Oracle JDeveloper<br />

dovo¾uje rýchle vytváranie, <strong>na</strong>sadenie a integráciu<br />

Web Services <strong>po</strong>mocou jazyka Java.<br />

Zvýšenie výkonu a dostupnosti <strong>na</strong>sadených aplikácií<br />

adresujú integrované technológie, ako Web<br />

Cache, load balancing a clustering <strong>na</strong> úrovni Web<br />

Cache, HTTP servera a J2EE kontajnera.<br />

Ve¾ká <strong>po</strong>zornos je venovaná bezpeènosti prevádzkovaných<br />

aplikácií – samozrejmosou je <strong>po</strong>uívanie<br />

jediného <strong>po</strong>uívate¾ského me<strong>na</strong> a hesla<br />

(Single Sign-On), implementácia JAAS, SSL a pre<strong>po</strong>jenie<br />

<strong>na</strong> bezpeènostné systémy tretích strán.<br />

Integrácia<br />

Oracle9i Application Server je tesne integrovaný<br />

s databázou Oracle9i a balíkom vývojových nástrojov<br />

Oracle9i Developer Suite. Prináša infraštruktúru<br />

a funkènos <strong>po</strong>trebnú <strong>na</strong> úspešné prevádzkovanie<br />

e-biznisu. Implementuje kompletnú, plne integrovanú<br />

e-biznis platformu, ktorá bez <strong>po</strong>treby budovania<br />

základnej softvérovej webovej infraštruktúry<br />

dovo¾uje firmám sústredi sa iba <strong>na</strong> oblasti p<strong>od</strong>nikania<br />

prinášajúce ïalší zisk, zníenie nákladov èi<br />

iné konkurenèné výh<strong>od</strong>y.<br />

Všetky detaily o funkcio<strong>na</strong>lite, vlastnostiach a vyuití Oracle9iAS<br />

získate <strong>na</strong> <strong>od</strong>bornom seminári<br />

26. – 27. 9. 2002 v hoteli Permon <strong>na</strong> P<strong>od</strong>banskom.<br />

Viac informácií <strong>na</strong> adrese: <strong>www</strong>.oracle.com/sk.<br />

108 PC REVUE 9/2002

I N T E R N E T<br />

ROZHOVOR<br />

Kuriérska sluba <strong>po</strong>máha e−businessu. Platí to aj <strong>na</strong>opak?<br />

RWI: Ako sa vlastne taká kuriérska<br />

sluba dostane k e−businessu?<br />

MPA: Pred nieko¾kými rokmi <strong>po</strong> návra−<br />

te zo zámoria som zaèal uvaova <strong>na</strong>d <strong>po</strong>−<br />

skytovaním expresných kuriérskych slu−<br />

ieb v rámci Bratislavy. Myšlienkou bolo<br />

doruèovanie zásielok v priebehu nie−<br />

ko¾kých minút alebo h<strong>od</strong>ín v rámci mesta.<br />

Tieto sluby <strong>na</strong> trhu boli, ale <strong>po</strong> vyko<strong>na</strong>−<br />

nom prieskume sa nám zdalo, e tí, ktorí<br />

to robia, to nerobia tak dobre, ako by sa<br />

dalo. To bol asi ten prvý impulz, preèo<br />

sme rozh<strong>od</strong>li, e sa budeme venova to−<br />

muto druhu sluieb.<br />

RWI: Preruším vás. To nebolo tak dáv−<br />

no, know−how tu u predsa bolo, alebo<br />

nie?<br />

MPA: Bolo aj nebolo... Jedným z <strong>na</strong>šich<br />

pravidiel bolo, aby sme <strong>od</strong> zaèiatku pôso−<br />

bili ako profesionál<strong>na</strong> firma, to z<strong>na</strong>mená,<br />

e sme zvyknutí <strong>na</strong> to, e zahranièné s<strong>po</strong>−<br />

loènosti majú svojich kuriérov obleèených<br />

v uniformách, majú oz<strong>na</strong>èené vozidlá. Je<br />

to ve¾mi dôleité, pretoe náš pr<strong>od</strong>ukt,<br />

ktorý predávame, nie je hmatate¾ný, ale je<br />

to vyslovene záväzok, s¾ub, ktorý dávame<br />

klientovi. To je s¾ub o tom, e mu doruèí−<br />

me zásielku <strong>na</strong>èas, a jediné, èím ho mô−<br />

eme presvedèi, je náš výzor, <strong>na</strong>še sprá−<br />

vanie, profesio<strong>na</strong>lita a, samozrejme, vèas−<br />

né doruèenie jeho zásielky. Jedn<strong>od</strong>ucho<br />

tak to má by.<br />

RWI: Nikdy nedostanete druhú šancu<br />

urobi prvý dojem... To ve¾mi dobre<br />

<strong>po</strong>znám, vráme sa však k tomu e−busi−<br />

nessu...<br />

MPA: Takto sme zaèí<strong>na</strong>li. Po nejakom<br />

èase nám klienti tlmoèili <strong>po</strong>trebu doruèo−<br />

va zásielky aj v rámci celého Slovenska.<br />

Keï sme nechceli o klienta prís, padlo<br />

rozh<strong>od</strong>nutie a zaèali sme <strong>po</strong>stupne otvá−<br />

ra <strong>po</strong>boèky vo väèších mestách <strong>na</strong> Slo−<br />

vensku. No a vtedy sme zaèali aj my uva−<br />

ova o servise pre e−business. Náš<br />

<strong>po</strong>tenciál, teraz mám <strong>na</strong> mysli to, e sme<br />

dokázali doruèi zásielku v rámci celého<br />

územia Slovenskej republiky, nám otvoril<br />

dvere aj pre tento segment. Vypracovali<br />

sme nové sluby pre e−business. Prob−<br />

lémom bolo, e sme oèakávali, e tento<br />

druh biznisu bude p<strong>od</strong>statne lepší, ako<br />

práve je. ¼udia zatia¾ ešte stále nedôveru−<br />

jú, neradi kupujú len <strong>na</strong> základe spro−<br />

stredkovanej informácie z obrazovky.<br />

Našinec si to asi stále <strong>po</strong>trebuje „ohma−<br />

ta“ vlastnými rukami. Dúfam však, e sa<br />

to èasom zmení.<br />

RWI: Ako rýchlo to príde? O rok,<br />

o dva?<br />

MPA: To by som ve¾mi rád vedel aj ja.<br />

My sa tomuto druhu sluieb venujeme<br />

dva roky. Za tie dva roky je nárast mini−<br />

Marián Paták, riadite¾ s<strong>po</strong>loènosti ReMax<br />

málny. Je pravda, e nerobíme pre všetky<br />

internetové obch<strong>od</strong>y, ale mali sme roko−<br />

vania s desiatkami z nich, ktoré väèšinou<br />

s<strong>po</strong>èiatku mali ve¾ké oèi. Oèakávali, e sa<br />

dostanú <strong>na</strong> <strong>po</strong>èty predaných kusov rádo−<br />

vo v stovkách a tisíckach v priebehu nie−<br />

ko¾kých mesiacov. Skutoènos je taká, e<br />

90 % internetových obch<strong>od</strong>ov, s ktorými<br />

sme komunikovali, sa dostávali <strong>po</strong> nie−<br />

ko¾kých mesiacoch horko−ako k desiat−<br />

kam objednávok.<br />

RWI: Jedným z vašich klientov v ob−<br />

lasti e−businessu je agentúra Ma−Rek.<br />

V akých reláciách sa <strong>po</strong>hybujú ich<br />

objednávky? Sú to tie len desiatky a<br />

stovky kusov?<br />

MPA: Naša s<strong>po</strong>lupráca s agentúrou<br />

Ma−Rek sa zaèala pred dva a <strong>po</strong>l rokom.<br />

Bol to náš pilotný projekt <strong>po</strong>skytovania<br />

sluieb pre e−business, take <strong>na</strong> òom sme<br />

si vlastne aj vypracovali urèitý systém, ako<br />

komunikova medzi sebou, ako komuni−<br />

kova s klientom, ako vlastne doruèova<br />

pr<strong>od</strong>ukty. Pretoe je rozdiel doruèova<br />

štandardné kuriérske zásielky pre firmy,<br />

kde je p<strong>od</strong>statne väèší pred<strong>po</strong>klad, e sa<br />

tam bude <strong>na</strong>chádza niekto, kto môe<br />

zásielku prevzia. Zatia¾ èo bený klient,<br />

ktorý si objednáva nieèo z internetového<br />

obch<strong>od</strong>u, sa ne<strong>na</strong>chádza vdy v mieste,<br />

ktoré pri objednávke uviedol. Je minimál−<br />

<strong>na</strong> pravdep<strong>od</strong>obnos, e sa bude <strong>na</strong>chá−<br />

dza <strong>na</strong> domácej adrese v priebehu dòa,<br />

a my sme teda museli vypracova špecific−<br />

ký systém doruèovania. Pred doruèením<br />

s klientmi komunikujeme <strong>po</strong>mocou e−mai−<br />

lov, SMS správ alebo telefonicky a doh<strong>od</strong>−<br />

neme si termín a miesto doruèenia. Na<br />

základe tejto doh<strong>od</strong>y sa zásielka klientovi<br />

doruèí. Agentúra Ma−Rek je jedným z ve¾−<br />

kých hráèov <strong>na</strong> trhu slovenského e−busi−<br />

nessu. O <strong>po</strong>ètoch by som nerád hovoril,<br />

pretoe je to <strong>na</strong>ša interná obch<strong>od</strong>ná zá−<br />

leitos. Ale v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s ostatnými je to<br />

urèite viac. Tie èísla sú <strong>na</strong>ozaj niekde inde.<br />

S<strong>po</strong>lupráca s agentúrou Ma−Rek nám pri−<br />

niesla to, e lepšie <strong>po</strong>známe myslenie<br />

a <strong>po</strong>treby klientov, ktorí reálne <strong>na</strong>kupujú<br />

<strong>na</strong> internete.<br />

RWI: Ako to funguje v praxi? Teda<br />

mám <strong>na</strong> mysli, èo presne pre e−business<br />

robi môete a viete?<br />

MPA: Od zaèiatku tvrdím, e <strong>na</strong>jslab−<br />

ším miestom e−businessu je vlastne fyzic−<br />

ké doruèenie pr<strong>od</strong>uktu. Môete ma per−<br />

fektný shop, <strong>na</strong>jlepšie ceny, vynikajúce<br />

pr<strong>od</strong>ukty, ale jediná ivá bytos, ktorá<br />

s vami príde do styku, je kuriér, ktorý<br />

vám zásielku doruèí. A práve <strong>na</strong> základe<br />

tohto kontaktu si urobíte názor <strong>na</strong> inter−<br />

netový obch<strong>od</strong>.<br />

Našou s<strong>na</strong>hou alebo úlohou je úplne<br />

<strong>od</strong>bremeni majite¾a internetového ob−<br />

ch<strong>od</strong>u <strong>od</strong> problému distribúcie tovaru. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e jeho úlohou ostáva len spre−<br />

vádzkova svoj internetový obch<strong>od</strong>, kde<br />

<strong>po</strong>núka svoje pr<strong>od</strong>ukty, <strong>po</strong>stara sa, aby<br />

tam boli aktuálne pr<strong>od</strong>ukty, a zabezpeèi<br />

výber d<strong>od</strong>ávate¾ov. Našou úlohou je <strong>po</strong>−<br />

skytnú komplexný servis toho ostatného.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e sme schopní <strong>na</strong> základe<br />

objednávok, ktoré z internetového obcho−<br />

du dostaneme, pr<strong>od</strong>ukty vyzdvihnú<br />

u jednotlivých d<strong>od</strong>ávate¾ov. Zabali zásiel−<br />

ky do vh<strong>od</strong>ných obalov <strong>na</strong> základe špeci−<br />

fikácie. Sme schopní skontaktova sa<br />

s klientom a doh<strong>od</strong>nú termín doruèenia<br />

a <strong>po</strong>tom pr<strong>od</strong>ukty klientom doruèi.<br />

Samozrejme, e v prípade, ak je <strong>po</strong>ado−<br />

vaná platba dobierkou, sme schopní<br />

zabezpepèi, aby klient priamo zaplatil <strong>na</strong><br />

mieste kuriérovi. Ale <strong>na</strong>šastie tento spô−<br />

sob platby je <strong>na</strong> ústupe a trend smeruje<br />

k tomu, e za tie dva roky klesli hotovost−<br />

né platby z pôv<strong>od</strong>ných 99 % <strong>na</strong> súèasných<br />

40 a 45 %. Zvyšok je platba elektronic−<br />

kou formou. Ale aj tých skoro 50 % je<br />

stále dos.<br />

RWI: V èom je problém, keï tu máme<br />

TatraPay, S<strong>po</strong>roPay a ïalších desa<br />

iných platobných systémov?<br />

MPA: Z môjho <strong>po</strong>h¾adu je ve¾mi dô−<br />

leitá serióznos obch<strong>od</strong>u. Pokia¾ je inter−<br />

netový obch<strong>od</strong> zabehnutý, seriózny a má<br />

dlhú trvácnos, tak je ove¾a vyššie percen−<br />

to ¾udí, ktorí sú ochotní plati elektronic−<br />

kou formou. Je to aj preto, e obch<strong>od</strong>u<br />

dôverujú a sú ochotní zaplati elektronic−<br />

kou formou vopred, teda pred uskutoène−<br />

ním obch<strong>od</strong>u. No a samozrejme, keï ob−<br />

ch<strong>od</strong> nie je známy alebo je nový a klient<br />

vlastne nevie, èo sa skrýva za webovou<br />

stránkou, radšej nezaplatí a <strong>po</strong>èká si, kým<br />

pr<strong>od</strong>ukt dostane fyzicky do ruky, a vlastne<br />

a vtedy „z rúèky do rúèky“ sa vymení pro−<br />

dukt za peniaze. Samozrejme, upred−<br />

nostòujeme, keï je platba realizovaná<br />

elektronickou formou cez banku, pretoe<br />

pracova s hotovosou je pre nás zbytoè−<br />

ná komplikácia.<br />

RWI: Ako èasto sa stáva, e klient si<br />

to s náku<strong>po</strong>m <strong>na</strong>koniec rozmyslí a <strong>po</strong>−<br />

vie: ïakujem, ale ja som si niè neobjed−<br />

<strong>na</strong>l...<br />

MPA: Nišia úspešnos doruèenia pri<br />

klasickej dobierke prostredníctvom <strong>po</strong>šty<br />

je spôsobená <strong>na</strong>jmä tým, e klient je ano−<br />

nymný, a ak si nieèo objedná dnes, zásiel−<br />

ka mu príde o dva alebo tri týdne a on si<br />

to medzièasom rozmyslí. Potom dostane<br />

nejaký papierik z <strong>po</strong>šty, e si má zásielku<br />

vyzdvihnú. On si <strong>po</strong> òu jedn<strong>od</strong>ucho<br />

nepríde, zásielka sa <strong>od</strong>ošle <strong>po</strong> nejakom<br />

èase <strong>na</strong>spä a niè sa nedeje. Problém vzni−<br />

kol len internetovému obch<strong>od</strong>u.<br />

U nás sa <strong>na</strong>ša operátorka s<strong>na</strong>í doh<strong>od</strong>−<br />

nú s klientom termín doruèenia. Tento<br />

110 PC REVUE 9/2002

I N T E R N E T<br />

osobný kontakt je primárnym dôv<strong>od</strong>om<br />

vyššej percentuálnej úspešnosti doruèenia.<br />

Je to <strong>po</strong>chopite¾né, ignorova papierik<br />

z <strong>po</strong>šty je iné ako <strong>po</strong>veda operátorke nie<br />

a „trápne“ ju presviedèa, e ja som si niè<br />

neobjed<strong>na</strong>l. To nám <strong>po</strong>tvrdili aj všetky<br />

internetové obch<strong>od</strong>y. Úspešnos doruèenia<br />

je p<strong>od</strong>statne vyššia. Pohybuje sa <strong>na</strong> úrovni<br />

95 %, skrátka z tisíc kusov sú to dvaja,<br />

traja, piati zákazníci, ktorí z nejakých dôvo−<br />

dov zásielku <strong>od</strong>mietnu. Samozrejme, záleí<br />

aj <strong>na</strong> internetovom obch<strong>od</strong>e, aký je<br />

promptný vo vybavovaní zásielok. ¼udia<br />

majú radi, keï sa objednávka vybaví do<br />

týdòa, maximálne dvoch, <strong>po</strong> dvoch tý−<br />

dòoch je u problém a frflú, e to dlho trvá,<br />

a zásielku <strong>od</strong>rieknu.<br />

RWI: Èo si myslíte o tom, e ¾udia<br />

automaticky pred<strong>po</strong>kladajú nišie ceny<br />

v internetových obch<strong>od</strong>och?<br />

MPA: Áno, toto je problém. Kadý si<br />

myslí, e ak má nieèo <strong>na</strong>ku<strong>po</strong>va <strong>na</strong> inte−<br />

nete, tak to musí by lacnejšie ako v nor−<br />

málnom obch<strong>od</strong>e. To je hlú<strong>po</strong>s, sú to dve<br />

veci, ktoré sa dajú len ako <strong>po</strong>rovnáva.<br />

Kadý, kto príde do kamenného obch<strong>od</strong>u,<br />

tam musí prís, pr<strong>od</strong>ukt si vybra, zaplati<br />

a <strong>od</strong>nies domov. Toto ho stojí èas. Pri<br />

obch<strong>od</strong>e realizovanom prostredníctvom<br />

internetu je to úplne iné. Je tam vyššia pri−<br />

daná h<strong>od</strong>nota. Èlovek si pr<strong>od</strong>ukt vyberie,<br />

zaplatí a niekto mu ho doruèí a domov.<br />

Pritom pri výbere nie je nijako stresovaný,<br />

nikto ho nenúti kúpi si ten pr<strong>od</strong>ukt. Nikto<br />

mu asertívne nestojí za chrbtom a nepre−<br />

sviedèa ho, e ak si to nekúpi, je horší èlo−<br />

vek ne tí ostatní. Celá transakcia sa dá<br />

zrealizova do nieko¾kých minút z <strong>po</strong>h<strong>od</strong>−<br />

lia domova. Pr<strong>od</strong>ukt príde za kupujúcim.<br />

Pridaná h<strong>od</strong>nota je jedn<strong>od</strong>ucho vyššia ne<br />

pri návšteve kamenného obch<strong>od</strong>u. Je<br />

pravda, e prevádzkové náklady kamen−<br />

ného obch<strong>od</strong>u sú vysoké, ale aj m<strong>od</strong>erné<br />

technológie nieèo stoja. O internetový<br />

obch<strong>od</strong> sa musí niekto stara a to nieèo<br />

stojí. Nestaèí len „<strong>na</strong>hádza“ pr<strong>od</strong>ukty do<br />

kategórií a èaka, kým si niekto nieèo kúpi.<br />

Marketing je v hrubých èrtách rov<strong>na</strong>ký. Je<br />

to o akciách, aktuálnosti, novinkách... ¼u−<br />

dia by teda mali <strong>po</strong>chopi, e ce<strong>na</strong> by<br />

mala by minimálne <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ná ako<br />

v kamennom obch<strong>od</strong>e.<br />

RWI: V tomto sa asi zh<strong>od</strong>neme. Vše−<br />

obecne prevláda názor, e prevádzko−<br />

va internetový obch<strong>od</strong> je otázkou jed−<br />

norazových investícií.<br />

MPA: Pre viacero firiem sme vypracová−<br />

vali m<strong>od</strong>elové riešenie v ich distribúcii<br />

pr<strong>od</strong>uktov a neboli to len elektronické<br />

obch<strong>od</strong>y, ale aj bené firmy. Klasickou<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>veïou bolo: „No viete, mne sa to ne−<br />

oplatí cez kuriérsku slubu, pretoe je to<br />

drahé. U vás stojí doruèenie zásielky x ko−<br />

rún a to sa nám neoplatí.“ Kadý by si <strong>na</strong>j−<br />

radšej kúpil dva pickupy a zamest<strong>na</strong>l<br />

dvoch šoférov. Keï <strong>po</strong>tom zaènú s<strong>po</strong>èíta−<br />

va náklady: lízing, mzdy, <strong>od</strong>v<strong>od</strong>y, <strong>po</strong>ist−<br />

né, benzín, problémy s dovolenkami, prá−<br />

ceneschopnosou... No a samozrejme,<br />

chví¾u trvá, kým sa obch<strong>od</strong> ako−tak roz−<br />

behne. V prvých mesiacoch budú <strong>po</strong>tom<br />

náklady <strong>na</strong> doruèenie jednej zásielky a<br />

štvornásobné v <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>ní s tým, èo vie<br />

<strong>po</strong>núknu kuriérska firma. ¼udia si neuve−<br />

domujú, e náklady sa delia <strong>na</strong> fixné a va−<br />

riabilné. Keï je doruèovanie realizované<br />

prostredníctvom kuriérskej firmy, náklady<br />

vznikajú a pri realizácii konkrétneho<br />

obch<strong>od</strong>u. Nikto rozumný predsa nebude<br />

dra dva pickupy <strong>na</strong> parkovisku.<br />

RWI: Remax azda úplne prvý zaèal do−<br />

ruèova kytice... Prezradíte nejaké <strong>po</strong>−<br />

drobnosti?<br />

MPA: Chcete èísla, však? Je to dos<br />

slabé, ako celý e−business. Mesaène do−<br />

ruèíme kytice v objeme zhruba 120−tisíc.<br />

Pohybuje sa to v závislosti <strong>od</strong> roèného<br />

obdobia. Máme nieko¾kých stálych zá−<br />

kazníkov, ale Valentín spraví svoje. Mi−<br />

moch<strong>od</strong>om, práve teraz sme otvorili no−<br />

vú webovú stránku <strong>na</strong> doruèovanie kytíc.<br />

RWI: Kytice sú <strong>po</strong>merne špecifický to−<br />

var, rýchlo sa nièia...<br />

MPA: Presne tak, je to špecifický druh<br />

pr<strong>od</strong>uktu, pretoe to nie je pr<strong>od</strong>ukt, ktorý<br />

má nejaké špecifické h<strong>od</strong>noty, ktoré sa<br />

dajú <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>. Je to nieèo ivé. Take to<br />

z<strong>na</strong>mená, e doruèená kytica nikdy nie je<br />

rov<strong>na</strong>ká ako tá, ktorá je práve vystavená.<br />

Problémom je, e keï chcete distribuova<br />

kytice pre celé Slovensko, máte dve mo−<br />

nosti. Distribuova z nejakej centrály – vte−<br />

dy viete kvalitu a p<strong>od</strong>obu výrazne ovplyv−<br />

ni a d<strong>od</strong>ra de facto identický vzh¾ad.<br />

Alebo budete distribuova decentralizova−<br />

ne a nájdete si nieko¾ko partnerov <strong>po</strong><br />

Slovensku. V tom prípade máte ve¾a d<strong>od</strong>á−<br />

vate¾ov, nie je prakticky moné, aby ka−<br />

dá kytica bola rov<strong>na</strong>ká ako tá predchá−<br />

dzajúca. Pri centralizovanom prístupe je<br />

tu ešte ïalší problém: kvety vädnú, a pre−<br />

to ich <strong>po</strong>trebujete vdy èerstvé. Nie je to<br />

ako v kvetinárstve, kde môete rue pre−<br />

dáva aj týdeò. Zatia¾ je s tým ve¾a prob−<br />

lémov. Na druhej strane nie je to náš pri−<br />

márny biznis.<br />

RWI: Úprimne, nie ste takí ve¾kí ako<br />

DHL alebo UPS. V èom ste <strong>od</strong>lišní, èím<br />

presviedèate svojich klientov?<br />

MPA: Áno, nie sme takí ve¾kí – a to je<br />

dobré, pretoe nám to umoòuje by pru−<br />

nými. Sluby vieme uši <strong>na</strong> mieru. Príkla−<br />

dom môe by s<strong>po</strong>lupráca so s<strong>po</strong>loè−<br />

nosou EuroTel, pre ktorú doruèujeme te−<br />

lefóny. Viete si predstavi ve¾ký kolos,<br />

ktorý by dokázal doruèi telefón <strong>na</strong> stôl<br />

klientovi, ktorý si ho objed<strong>na</strong>l pred dvo−<br />

ma−tromi h<strong>od</strong>i<strong>na</strong>mi?<br />

RWI: Ïakujem za rozhovor a elám<br />

ve¾a úspechov.<br />

Kontakt:<br />

ReMax, s<strong>po</strong>l. s r. o., ¼. Fullu 9, Bratislava<br />

Tel.: 02 16 107<br />

6/2002 PC REVUE 111

I N T E R N E T<br />

Security & Net news<br />

Vytvárame WWW stránky / 12. èas<br />

IE môe v <strong>po</strong>slednom období vyzera, akoby sa u neskla−<br />

dal z nièoho iného ako zo záplat. Posledne nájdená chyba<br />

sa týka objektov HTML vloených vo WWW stránkach<br />

a nebezpeèná je z dôv<strong>od</strong>u ¾ahkého prístupu k vášmu <strong>po</strong>èí−<br />

taèu. Èo je však <strong>na</strong>jhoršie, týka sa aj programov Outlook<br />

a Outlook Express, preto môe <strong>po</strong>slúi aj ako brá<strong>na</strong> pre<br />

prípadné mailové èervy. Microsoft však stále nevydal<br />

<strong>po</strong>trebné opravy.<br />

Opä sa nám dvíha vl<strong>na</strong> protestov proti zvyšovaniu cien<br />

internetu. Uvidíme, aký bude úèinok celých akcií.<br />

V mesiaci júl sme <strong>na</strong> slovenskom a èeskom internete neza−<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaký hackerský útok, i keï server <strong>www</strong>.<br />

indos.cz mal k tomu pravdep<strong>od</strong>obne ve¾mi blízko. Po<br />

tom, èo sa p<strong>od</strong>arilo vyrieši problémy s cross scriptingom<br />

<strong>na</strong> hlavnej stránke, sa <strong>po</strong>zabudlo <strong>na</strong> diskusné fórum,<br />

<strong>od</strong>kia¾ by bolo vniknutie hackera úplne ideálne. K útoku<br />

však <strong>na</strong>šastie nedošlo.<br />

Dokonca aj <strong>po</strong>litici z niektorých strán sa vyjadrujú k plá−<br />

novanému zdraovaniu. eby s<strong>na</strong>ha o <strong>na</strong>lákanie nových<br />

volièov?<br />

PGP sa v internetovej obci všeobecne <strong>po</strong>vauje za ve¾mi<br />

dôveryh<strong>od</strong>ný pr<strong>od</strong>ukt. Ani ten sa však nevyhol malým<br />

„chybièkám krásy“. eEye Digital Security uvádza, e s <strong>po</strong>−<br />

mocou Outlook PGP pluginu je moné <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>enou mailo−<br />

vou správou zabezpeèi útoèníkovi prístup k vášmu <strong>po</strong>èí−<br />

taèu èi dokonca získa váš privátny kódovací k¾úè. Pretoe<br />

ide o chybu <strong>na</strong>jvyššieho rizika, dôrazne sa <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa apli−<br />

kova opravu, ktorú nájdete <strong>na</strong> adrese: http://<strong>www</strong>.<strong>na</strong>i.<br />

com/<strong>na</strong>icommon/download/upgrade/patches/patch−<br />

pgphotfix.asp.<br />

Kedysi ob¾úbený freewebhosting <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.mies−<br />

to.sk sa zmieta v problémoch, keï jeho administrátorom<br />

bolo zrejme fyzickým zásahom znemonené manipulova−<br />

nie so serverom. To je moné len u nás.<br />

Microsoftu sa p<strong>od</strong>arilo identifikova jednu vánu a jednu<br />

menej vánu chybu v pr<strong>od</strong>ukte SQL 2000. Prvá chyba sa<br />

týka sluby SQL Server Resolution Service, ktorá je <strong>na</strong>−<br />

padnute¾ná vinou buffer overrun a s <strong>po</strong>uitím správneho<br />

<strong>po</strong>stupu môe dovies k znemoneniu ch<strong>od</strong>u aplikácie.<br />

Oprava je pre <strong>po</strong>uívate¾ov pripravená <strong>na</strong> tejto adrese:<br />

http://<strong>www</strong>.microsoft.com/Downloads/Release.asp?<br />

ReleaseID=40602. Druhá chyba sa síce tie týka<br />

SQL2000, no iba niektorých jeho sluieb, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

DBCC (Database Consistency Checker). I keï ide o menej<br />

závaný problém, <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa sa pre záplatu <strong>na</strong>vštívi túto<br />

stránku: http://sup<strong>po</strong>rt.microsoft.com/sup<strong>po</strong>rt/misc/<br />

kblookup.asp?id=Q316333<br />

Zoz<strong>na</strong>m pre svojich klientov vyuívajúcich freemail <strong>po</strong>nú−<br />

ka ako prvý monos <strong>po</strong>uívania spamovej ochrany.<br />

Domovská stránka organizácie Recording Industry Asso−<br />

ciation of America`s (RIAA) bola <strong>na</strong>padnutá hackermi!<br />

Došlo k tomu <strong>po</strong>èas jedného júlového víkendu a za dôv<strong>od</strong><br />

sa <strong>po</strong>vauje jej zapletenie do protipirátskeho záko<strong>na</strong>, ktorý<br />

sleduje obmedzovanie sietí peer−to−peer. P<strong>od</strong>¾a neho mô−<br />

u vlastníci autorských práv hacknú alebo znièi kadý<br />

<strong>po</strong>èítaè, <strong>na</strong> ktorom sa <strong>na</strong>chádzajú nelegálne <strong>na</strong>hrávky ich<br />

s<strong>po</strong>loènosti. Zdá sa, e okrem verejnosti tento zákon <strong>po</strong>−<br />

búril aj hackerov, ktorí organizáciu RIAA „<strong>od</strong>menili“ svoj−<br />

ským spôsobom.<br />

Internet je u nás dvakrát drahší ako u <strong>na</strong>šich èeských suse−<br />

dov, as<strong>po</strong>ò to¾ko hovoria prieskumy. A <strong>na</strong> druhej strane sú<br />

Slovenské telekomunikácie <strong>na</strong>jväèším ISP.<br />

Tomáš Ulej, Martin Turoò<br />

V tejto èasti nášho seriálu sa budeme venova tagom,<br />

ktoré sme doteraz vynechali. Aby to bolo preh¾ad−<br />

nejšie, budú uvádzané p<strong>od</strong>¾a abecedy. Najprv by som<br />

sa však venoval vašim emailovým ohlasom <strong>na</strong> formu−<br />

láre. Prišlo mi nieko¾ko e−mailov, v ktorých ma iadate<br />

o opravu vami vytvoreného formulára, pretoe nie je<br />

funkèný. Väèšinou ide o chybu, keï sa <strong>na</strong>miesto pria−<br />

meho <strong>od</strong>oslania v emailovom klientovi iba otvorí nová<br />

správa s vyplneným príjemcom. Všetky tieto formulá−<br />

re mali nieko¾ko s<strong>po</strong>loèných chýb. Ak teda vytvárate<br />

formulár, vdy <strong>po</strong>menujte všetky jeho <strong>po</strong>loky a h<strong>od</strong>−<br />

noty píšte vdy do úv<strong>od</strong>zoviek. Ak chcete ma prijaté<br />

e−maily v èitate¾nej p<strong>od</strong>obe, <strong>po</strong>uite pre tag form<br />

parameter enctype="text/plain".<br />

Tag Acronym<br />

Je to jeden z nových elementov štandardu HTML 4.0,<br />

<strong>po</strong>uívaný <strong>na</strong>príklad v prehliadaèoch pre nevidiacich<br />

<strong>po</strong>uívate¾ov. Slúi <strong>na</strong> vysvetlenie <strong>po</strong>jmu alebo skrat−<br />

ky. Bené vizuálne prehliadaèe tento tag ignorujú.<br />

Ukáka:<br />

HTML<br />

Výsledok:<br />

Ak prejdete myšou <strong>po</strong><strong>na</strong>d HTML, v benom pre−<br />

hliadaèi sa vám zobrazí vysvetlenie tejto skratky.<br />

V prehliadaèi repr<strong>od</strong>ukujúcom text <strong>po</strong>mocou zvuku sa<br />

výz<strong>na</strong>m skratky uvedený parametrom title preèíta.<br />

Tag Address<br />

Tento tag patrí medzi tie málo <strong>po</strong>uívané. Slúi <strong>na</strong><br />

ohranièenie údajov, ako sú adresa alebo meno autora.<br />

Ako bude tento tag zobrazený, to závisí <strong>od</strong> prehlia−<br />

daèa, ale väèši<strong>na</strong> <strong>po</strong>uíva kurzívu.<br />

Ukáka:<br />

<br />

Igor<br />

Kulman<br />

Autor seriálu Vytvárame WWW stránky<br />

<br />

Výsledok:<br />

Tag Applet<br />

Tento tag sa niekedy <strong>po</strong>uíval <strong>na</strong> vkladanie appletov<br />

(<strong>na</strong>písaných <strong>na</strong>príklad v Jave), ale aktuálny štandard<br />

HTML <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong>miesto neho element<br />

Object, o ktorom bola reè v predošlej èasti.<br />

Tag Blockquote<br />

Pouíva sa <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie textu, ktorý je citovaný<br />

z iného zdroja. Výsledok opä záleí <strong>na</strong> prehliadaèi –<br />

Internet Explorer tento text <strong>od</strong>lišuje <strong>od</strong>sadením <strong>od</strong><br />

¾avého okraja stránky. Tento tag má jediný dôleitý<br />

parameter – cite, ktorý obsahuje adresu dokumentu,<br />

z ktorého citácia <strong>po</strong>chádza.<br />

Ukáka:<br />

<br />

Týmto spôsobom zapisujeme farbu v tvare<br />

#rrggbb, ktorý vyjadruje <strong>po</strong>mer základných<br />

farieb (èervená, zelená. m<strong>od</strong>rá). Pre kadú farbu<br />

sú urèené dve miesta, preto s takýmto spôsobom<br />

dá definova 16 581 375 farieb. Ak chceme <strong>na</strong>pí−<br />

sa èervený text. <strong>po</strong>uijeme tag Font s paramet−<br />

rom Color a h<strong>od</strong>notou red alebo #FF0000.<br />

<br />

Výsledok:<br />

Týmto spôsobom zapisujeme farbu v tvare<br />

#rrggbb, ktorý vyjadruje <strong>po</strong>mer základných<br />

farieb (èervená, zelená. m<strong>od</strong>rá). Pre kadú farbu<br />

sú urèené dve miesta, preto s takýmto spôsobom<br />

dá definova 16 581 375 farieb. Ak chceme <strong>na</strong>písa<br />

èervený text. <strong>po</strong>uijeme tag Font s parametrom<br />

Color a h<strong>od</strong>notou red alebo #FF0000.<br />

Tag Cite<br />

Ïalším spôsobom, ako oz<strong>na</strong>èi text citovaný z iného<br />

zdroja, je <strong>po</strong>uitie tagu Cite. Výsledok opä závisí <strong>od</strong><br />

prehliadaèa – Internet Explorer zobrazuje tento text<br />

kurzívou.<br />

Ukáka:<br />

Obyèajný text a text, ktorý bude citova−<br />

ný.<br />

Výsledok:<br />

Obyèajný text a text, ktorý bude citovaný.<br />

Tagy DL, DT a DD<br />

Tagy DL, DT a DD sa <strong>po</strong>uívajú <strong>na</strong> vytváranie tzv. defi−<br />

nièných zoz<strong>na</strong>mov. Tieto zoz<strong>na</strong>my sa <strong>po</strong>uívajú <strong>na</strong>jmä<br />

pri vytváraní slovníkov <strong>po</strong>jmov.<br />

DL – tento párový tag oz<strong>na</strong>èuje zaèiatok a koniec<br />

zoz<strong>na</strong>mu<br />

DT – oz<strong>na</strong>èuje termín (text zarov<strong>na</strong>ný k ¾avému<br />

okraju)<br />

DD – vysvetlenie termínu (text <strong>od</strong>sadený <strong>od</strong> ¾avého<br />

okraja)<br />

Ukáka:<br />

<br />

WWW<br />

Skratka pre World Wide Web<br />

PC Revue<br />

Poèítaèový magazín.<br />

<br />

Výsledok:<br />

WWW<br />

Skratka pre World Wide Web<br />

PC Revue<br />

Poèítaèový magazín.<br />

Tagy Del a Ins<br />

Tieto tagy sa <strong>po</strong>uívajú len ve¾mi zriedka. Pouívajú sa<br />

<strong>na</strong>príklad v právnych dokumentoch, aby bolo moné<br />

rozlíši, ktoré èasti boli do dokumentu pridané alebo<br />

z neho <strong>od</strong>stránené. Obidva majú dva parametre:<br />

cite – adresa dokumentu, ktorý obsahuje informá−<br />

cie o dôv<strong>od</strong>och vyko<strong>na</strong>nej zmeny<br />

112 PC REVUE 9/2002

datetime – urèuje dátum a èas, keï<br />

bola zme<strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>ná<br />

Ukáka:<br />

<br />

Ce<strong>na</strong> za tovar je 40005800<br />

Sk.<br />

<br />

Výsledok:<br />

Tag DFN<br />

Ïalší z málo <strong>po</strong>uívaných tagov. Hovorí pre−<br />

hliadaèu, e okolitý text je definíciou výrazu<br />

uzatvoreného v tomto párovom tagu. Ten−<br />

to text je obyèajne zobrazený kurzívou.<br />

Ukáka:<br />

A sa <strong>po</strong>vie Opera 6.02,<br />

myslí sa tým prehliadaè zo Škandiná−<br />

vie<br />

Výsledok:<br />

A sa <strong>po</strong>vie Opera 6.02, myslí sa tým<br />

prehliadaè zo Škandinávie<br />

Tag Div<br />

Tento tag slúi <strong>na</strong> ohranièenie urèitej èasti<br />

textu. Vyuíva sa <strong>na</strong>jmä v kaskádových<br />

štýloch, kde oz<strong>na</strong>èuje blok textu, ktorý má<br />

urèitý štýl. Má tri dôleité parametre:<br />

class – trieda, ktorá má by <strong>na</strong> text<br />

<strong>po</strong>uitá<br />

style – <strong>po</strong>uitý štýl formátovania písma<br />

align – zarovnávanie bloku<br />

Je zaujímavé, e väèši<strong>na</strong> prehliadaèov<br />

vkladá pred uvádzací a ukonèovací tag<br />

koniec riadka.<br />

Ukáka:<br />

Tento text je normálny, tento<br />

uzavretý <strong>od</strong> tagu div a tento je<br />

za tagom div.<br />

Výsledok:<br />

Tento text je normálny,<br />

tento uzavretý <strong>od</strong> tagu div<br />

a tento je za tagom div.<br />

Tag EM<br />

Tento tag sa <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> zvýraznenie neja−<br />

kej èasti textu. Interpretácia závisí <strong>od</strong> pre−<br />

hliadaèa. Internet Explorer tento text zvý−<br />

razòuje kurzívou.<br />

KOMENTÁR: /dev/null/013<br />

Keï som pred mesiacom vzýval <strong>po</strong>èasie, aby trochu zapršalo, nemyslel som<br />

si, e dosiahnem a taký ve¾ký úspech. Leto sa toti medzièasom nejako<br />

skonèilo a <strong>na</strong>stalo obdobie daïov. Obetiam záplav sa týmto ospravedlòu−<br />

jem. Len dúfam, e p<strong>od</strong> prívalom letných vôd neutrpela vý<strong>po</strong>ètová technika.<br />

A ak áno, tak <strong>po</strong>tom treba túto nepríjemnú situáciu vyui minimálne <strong>na</strong> tra−<br />

dièný letný upgrade, ak u nie rovno <strong>na</strong> kúpu novej mašiny.<br />

Aj taká nevinná èinnos, ako je kúpa nového <strong>po</strong>èítaèa alebo vyoperovanie<br />

jeho vnútorností a transplantácia nových, nie je bez rizika. Len málo extré−<br />

mistov z ¾udí, ktorých <strong>po</strong>znám, dáva zarobi renomovaným z<strong>na</strong>èkám èi lokál−<br />

nym skladaèom. Tých prvých nemilujú pre tri okrajové a nep<strong>od</strong>statné<br />

záleitosti – cenu ich pr<strong>od</strong>uktov, všakovaké èudesné konektory a „šróbiky“<br />

a urèite aj pre výpalnícky spôsob rozširovania hardvéru. Výpalníctvo s<strong>po</strong>èíva<br />

v slob<strong>od</strong>e výberu: alebo súèiastku <strong>od</strong> z<strong>na</strong>èkového výrobcu, alebo vôbec nie.<br />

Lokálni skladaèi sú síce fajn, ale v <strong>na</strong>šich domácich p<strong>od</strong>mienkach vie – as<strong>po</strong>ò<br />

p<strong>od</strong>¾a siláckych reèí – zloi mašinu <strong>po</strong>maly aj cvièený orangutan. Tým je<br />

jasné, e heslo z dávnejšie omie¾anej reklamy „Naèo skladaèku, keï máte <strong>na</strong><br />

z<strong>na</strong>èku“ u nás nejako nefunguje. Náš Janko Priemerný si skôr <strong>po</strong>vie „Radšej<br />

skladaèku, aj keï mám <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku“, <strong>po</strong>èítaè si u nejako <strong>po</strong>skladá a zvyšok<br />

peòazí venuje <strong>na</strong> dobroèinné úèely. Pravda, nepriamo, prostredníctvom pre−<br />

rozde¾ovania výnosov DPH kadejakým sociálne <strong>od</strong>kázaným <strong>po</strong>va¾aèom, èo <strong>na</strong><br />

svadbu idú beným dopravným prostriedkom – helikoptérou. A ešte aj tú<br />

DPH <strong>od</strong>ovzdáva nepriamo – prostredníctvom miestneho <strong>po</strong>hostinstva.<br />

Skladanie <strong>po</strong>èítaèa, to vám je skutoène „fun“. Základom je vybra si peknú<br />

skrinku, „<strong>na</strong>dupanú“ základnú dosku, zhromadi kadejaký kremíkový bordel<br />

a pár kariet. A <strong>po</strong>tom u len hurá, ideme sklada. Bený skladaè sa <strong>po</strong>kojne<br />

pichne do prsta procesorom, prekvapí èloveka tým, e pamäte do mainboar−<br />

du <strong>na</strong>tlaèí tak, e nemajú kontakt, prípadne kreatívne za<strong>po</strong>jí <strong>na</strong>opak káble <strong>od</strong><br />

diskov èi ich zle <strong>na</strong>jumperuje. A to ešte nehovorím o zákernostiach, keï pre−<br />

ènievajúce kondenzátory <strong>na</strong> doske takýto domáci majster jedn<strong>od</strong>ucho ulomí<br />

tým, e <strong>na</strong>pa¾ovaèku brutálne <strong>na</strong>tlaèí do slotu, kde ju práve pre tie konden−<br />

zátory vôbec nie je moné <strong>na</strong>inštalova…<br />

Ale technické radosti sa nekonèia pri skladaní. Zábavy si môe takýto expe−<br />

rimentátor ui aj neskôr. Najmä keï investuje to <strong>na</strong>jnovšej „legacy free“<br />

základnej dosky. V krutej realite to z<strong>na</strong>mená, e sa bude musie vráti, dokú−<br />

pi USB klávesnicu a myš, lebo jeho pôv<strong>od</strong>né s konektormi <strong>na</strong> PS/2 sa nikam<br />

nedajú zastrèi. Po zvládnutí týchto hardvérových zákerností ho èakajú u len<br />

drobnosti – inštalácia softvéru a ovládaèov.<br />

Hra <strong>na</strong> diskdokeja pri menení inštalaèných cédeèiek pri <strong>po</strong>kuse o <strong>na</strong>inšta−<br />

lovanie <strong>po</strong>sledného <strong>na</strong>jdôleitejšieho programu nášho domáceho majstra<br />

urèite dorazí. Úplne zdúpnie, lebo ten <strong>po</strong>sledný, <strong>na</strong>jdôleitejší kus softvéru<br />

vyaduje hardvérový k¾úè v paralelnom <strong>po</strong>rte. A ten <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi chýba (nech<br />

ije legacy free doska!). Výrobca programu ho slušne informuje, e USB hard−<br />

vérový k¾úè sa bude vyrába, a keï sa to oplatí – „tak <strong>od</strong> <strong>po</strong>lovice budúceho<br />

roka“. Výsledkom „majstrovského“ upgrade a skladania je nová, silná maši−<br />

<strong>na</strong>, ale <strong>na</strong> prácu si aj tak domáci majster bude musie <strong>po</strong>necha tú starú.<br />

Mimoch<strong>od</strong>om, nemáte tento mesiac chu <strong>na</strong> upgrade?<br />

Peter Kováè<br />

Ukáka:<br />

Toto je normálny text a text,<br />

ktorý má by zvýraznený.<br />

Výsledok:<br />

Toto je normálny text a text, ktorý má by<br />

zvýraznený.<br />

Záver<br />

To je <strong>na</strong> tento mesiac o HTML všetko.<br />

Nabudúce budeme <strong>po</strong>kraèova tagmi,<br />

ktoré boli doteraz vynechávané.<br />

Igor Kulman

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y<br />

MARTIN TUROÒ<br />

<strong>www</strong>.alltooflat.com/geeky/elgoog<br />

<strong>www</strong>.dontlink.com<br />

<strong>www</strong>.exploratorium.edu/climate<br />

Google, ako celosvetovo <strong>na</strong>jlepší vyh¾adávaè, urèite <strong>po</strong>−<br />

znáte. U ste ho však niekedy zaili v prevrátenej p<strong>od</strong>o−<br />

be? Je to skutoène absolútne bez zmyslu, ale ako <strong>po</strong>ba−<br />

venie <strong>po</strong>èas dlhého pracovného dòa maximálne vh<strong>od</strong>né.<br />

Tak toto je môj tohtomesaèný favorit! Stránka zameraná<br />

<strong>na</strong> nezmyselnos <strong>od</strong>kazov <strong>na</strong> internete. Kadý týdeò sa<br />

koná update, keï autor servera <strong>po</strong>píše <strong>na</strong>jhlúpejšie <strong>od</strong>ka−<br />

zy, ktoré <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>šiel. Preèítajte si sami a budete sa<br />

èudova, ko¾ko hlú<strong>po</strong>stí sa <strong>na</strong> sieti nájde.<br />

Takto by mala vyzera profesionálne zhotovená stránka<br />

s náuèným obsahom. Pokia¾ vám anglièti<strong>na</strong> nerobí prob−<br />

lém a máte rýchlejšie pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internet, urèite sem<br />

zamierte, nájdete tu špièkovú prezentáciu venovanú zem−<br />

skej klíme a <strong>po</strong>èasiu...<br />

<strong>www</strong>.kentpaul.com<br />

<strong>www</strong>.gti.net/mocolib1/kid/fo<strong>od</strong>.html<br />

<strong>www</strong>.famouslocations.com<br />

Osemdesiate roky. Èasy nedávno minulé, a predsa úasná<br />

nostalgia. Pri<strong>po</strong>meòte si ich – hudbu, filmy, udalosti, jed−<br />

n<strong>od</strong>ucho tu nájdete všetko, èo vám tie nedávne roky pri−<br />

<strong>po</strong>menie. Aj keï grafické spracovanie kríva, <strong>na</strong> stránke je<br />

dostatok kvalitného obsahu, ktorý to vyvái.<br />

Jedlo a ¾udstvo patria ne<strong>od</strong>delite¾ne s<strong>po</strong>lu. Ak si však<br />

chcete rozšíri obzor svojich vedomostí o údaje, kedy sa<br />

do <strong>na</strong>šej <strong>po</strong>travy pridala tá èi iná zloka, <strong>po</strong>zrite sa sem.<br />

Nájdete tu ve¾mi komplexnú èasovú os rozoberajúcu his−<br />

tóriu jedla.<br />

Hollywo<strong>od</strong> vie robi zázraky, a tak nie je problém, aby sa<br />

Star Wars <strong>od</strong>ohrávali v Arizonskej púšti. Na tomto serveri<br />

nájdete mnoho „<strong>od</strong>halení“, èo sa týka originálnych scén,<br />

<strong>na</strong>táèaných <strong>na</strong> rôznych mestach <strong>na</strong> Zemi.<br />

<strong>www</strong>.dreambank.net<br />

<strong>www</strong>.blawg.com<br />

<strong>www</strong>.blackjackgamerules.com<br />

Zaujíma vás to, èo sa sníva iným ¾uïom? Chcete presne<br />

vedie, ako sa opisujú sny a ako sa delia? Tak tento web je<br />

ako stvorený pre vás: nájdete tu presne zatriedené sny,<br />

ktoré si môete preèíta a <strong>po</strong>rovnáva s tými vašimi...<br />

Weblogy sa <strong>na</strong> internete tešia èoraz väèšej <strong>po</strong>pularite.<br />

Jeden skutoène zaujímavý nájdete <strong>na</strong> tejto adrese. Je <strong>po</strong>−<br />

merne hojne updatovaný a vdy tu nájdete dobré èítanie –<br />

samozrejme, ak vám nerobí problém anglièti<strong>na</strong>.<br />

Black Jack. Chceli by ste ovláda túto majestátnu hru,<br />

známu z westernových filmov? Nech sa páèi, <strong>po</strong>èítaè<br />

a internet <strong>po</strong>môu, preštudujete pravidlá a môe sa zaèa<br />

nová partia!<br />

114 PC REVUE 9/2002

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y<br />

PETER KOVÁÈ<br />

<strong>www</strong>.<strong>po</strong>lemic.sk<br />

Na adrese <strong>www</strong>.<strong>po</strong>lemic.sk nájdete server patriaci kapele<br />

s názvom Polemic. Známa stálica <strong>na</strong>šej hudobnej scény<br />

pr<strong>od</strong>ukuje muziku oz<strong>na</strong>èovanú ako ska. Je to hudba inšpi−<br />

rovaná Jamajkou a akou <strong>po</strong>h<strong>od</strong>ou <strong>na</strong> tomto malom<br />

ostrove. Obrovským plusom kapely, as<strong>po</strong>ò z môjho<br />

<strong>po</strong>h¾adu, je skutoènos, e <strong>na</strong> internete dala vo¾ne k dis<strong>po</strong>−<br />

zícii takmer všetky svoje skladby vo formáte MP3. Nie sú<br />

síce v <strong>na</strong>jvyššej monej kvalite, ale skutoène kadý, kto pre−<br />

javí záujem, môe si ich vy<strong>po</strong>èu, a tak nekupuje prísloveè−<br />

nú maèku vo vreci. Web obsahuje p<strong>od</strong>robné informácie<br />

o jednotlivých èlenoch, obrovskú databázu s fotografiami,<br />

v ktorých sa mono celé h<strong>od</strong>iny prehrabáva. Na u¾ahèenie<br />

„prehrabávania“ je k dis<strong>po</strong>zícii aj vyh¾adávanie.<br />

Celý web ije. Je pravidelne aktualizovaný, dozviete sa<br />

termíny a miesta plánovaných koncertov, ale asi <strong>na</strong>jväèší<br />

zdroj zábavy a <strong>po</strong>uèenia predstavujú názory kapely <strong>na</strong><br />

<strong>od</strong>ohrané koncerty vrátane ich plusov a mínusov.<br />

Stránky sú úèelovo minimalistické, nijaké preh<strong>na</strong>né vy−<br />

èaèkanosti, zato však ich obsah tento minimalizmus nechá−<br />

va ustúpi do <strong>po</strong>zadia. Celá stránka opä raz <strong>po</strong>tvrdzuje<br />

overené pravidlo, e v jedn<strong>od</strong>uchosti je sila.<br />

Obsah: OOOOOOOOOG<br />

Dizajn: OOOOOOGGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

<strong>www</strong>.konzum.sk<br />

Mne a rov<strong>na</strong>ko aj vám okolité obch<strong>od</strong>y, super− a hyper−<br />

markety pravidelne vhadzujú do <strong>po</strong>štových schránok pro−<br />

pagaèné letáky. Osobne letáky s rov<strong>na</strong>kou pravidelnosou<br />

recyklujem do pripravenej škatule p<strong>od</strong> <strong>po</strong>štovými schrán−<br />

kami. Na <strong>www</strong>.konzum.sk nájde kadý z nešastníkov,<br />

ktorý prepadol bohapustému konzumnému spôsobu<br />

ivota, svoj malý konzumný raj. Ak sa chystáte <strong>na</strong> r<strong>od</strong>inný<br />

nákup, nie je toti vôbec <strong>od</strong> veci zisti, kde a èo môete<br />

kúpi lacnejšie. Server zhromaduje akciové <strong>po</strong>nuky z Billy,<br />

Tesca, Carrefouru, Baumaxu, Metra, Hypernovy, Nay, DM,<br />

Domossu, Remy, Zdroja a ïalších obch<strong>od</strong>ných reazcov.<br />

Na stránkach sa jednotlivé <strong>po</strong>nuky organizujú jed<strong>na</strong>k<br />

p<strong>od</strong>¾a druhu tovaru, ako aj p<strong>od</strong>¾a obch<strong>od</strong>u, v ktorom ich<br />

môete zoh<strong>na</strong>. Pre lepšiu orientáciu stránky <strong>po</strong>núkajú<br />

vyh¾adávanie p<strong>od</strong>¾a oboch s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ných kritérií.<br />

Dobrým nápadom je aj zverejnenie otváracích h<strong>od</strong>ín<br />

jednotlivých predajní a ich adries. Na výmenu skúseností<br />

návštevníkov stránok slúi diskusné fórum. Spracovanie<br />

stránok je ve¾mi úh¾adné. Autorom treba vyslovi <strong>po</strong>chvalu<br />

za skutoène vynikajúci nápad.<br />

Obsah: OOOOOOOOOG<br />

Dizajn: OOOOOOOOGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGG<br />

<strong>www</strong>.ingfn.sk<br />

Ve¾mi dobrým zdrojom ekonomických informácií sú strán−<br />

ky <strong>www</strong>.ingfn.sk. Nájdete tu ekonomické informácie zo<br />

Slovenska, strednej Európy, ako aj zvyšku sveta. Zahàòajú<br />

a<strong>na</strong>lýzy, investièné <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèania, údaje o menových kur−<br />

zoch a p<strong>od</strong>obne. Ako sa dá oèakáva, server v správe reno−<br />

movanej banky <strong>po</strong>skytuje monos výberu jazyka – sloven−<br />

èiny a angliètiny. Server si vyaduje registráciu, tá je však<br />

bezplatná. Po registrácii môete správy z tohto <strong>po</strong>rtálu<br />

dostáva elektronickou <strong>po</strong>štou alebo vo forme správ SMS<br />

<strong>na</strong> váš mobilný telefón. Vzh¾adom <strong>na</strong> banku, ktorá stojí za<br />

týmto ve¾mi pekne spracovaným projektom, malé okno<br />

s reklamou nepôsobí rušivo. Jeho ve¾kos je primeraná.<br />

Ve¾mi uitoènou funkciou je aj konvertor hlavných sveto−<br />

vých mien, mien okolitých štátov a slovenskej koruny. Ten<br />

okrem aktuálneho kurzu zobrazuje aj kurzy z minulého<br />

dòa, spred týdòa a spred mesiaca.<br />

Obsah: OOOOOOOGGG<br />

Dizajn: OOOOOOOOOG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<br />

<strong>www</strong>.nrsr.sk<br />

Web Nár<strong>od</strong>nej rady Slovenskej republiky sa predstavuje<br />

v peknom farebno−èiernom ladení. Aj keï sa tvári ve¾mi sve−<br />

tovo, celá jeho anglická mutácia sa obmedzuje <strong>na</strong> jednu<br />

stránku s ospravedlnením, e sa <strong>na</strong> stránkach pracuje. Je<br />

ve¾mi smutné, e tento text s nulovou informaènou h<strong>od</strong>no−<br />

tou sa <strong>na</strong>chádza on−line bez akejko¾vek zmeny takmer rok.<br />

Zato slovenská mutácia je celkom slušná. Z webu sa kadý<br />

môe dozvedie históriu, úlohy NR SR, spôsob jej fungova−<br />

nia a ïalšie dôleité informácie. H<strong>od</strong>notné sú aj informácie<br />

o <strong>po</strong>slancoch a ich kluboch, programy schôdzí a výsledky<br />

hlasovaní <strong>na</strong> nich a sledovanie procesu tvorby zákonov.<br />

Dokonca si môete zisti aj to, kedy ktorý <strong>po</strong>slanec išiel<br />

<strong>po</strong>za parlamentné lavice. H<strong>od</strong>notným zdrojom informácií<br />

je aj archív – tu si môete vyh¾ada údaje o pripravovaných,<br />

prerokovávaných a schválených zákonoch vrátane ich dô−<br />

v<strong>od</strong>ových správ.<br />

Celkový dojem z tohto informaène bohatého webu jed−<br />

noz<strong>na</strong>ène kazí zbytoèná hra <strong>na</strong> obsah v angliètine. Keby sa<br />

<strong>na</strong> prvej strane ne<strong>na</strong>chádzala obligát<strong>na</strong> vlajoèka Ve¾kej<br />

Británie a za òou vyslovene zbytoèný oz<strong>na</strong>m o príprave<br />

anglickej mutácie, mala by Nár<strong>od</strong>ná rada SR skutoène<br />

slušné a dôstojné sídlo <strong>na</strong> internete.<br />

Obsah: OOOOOGGGGG<br />

Dizajn: OOOOOOOGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOGGGG<br />

9/2002 PC REVUE 115

S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

V dávnych dobách sa ¾udia vedeli kultúrne<br />

vyíva rozlièným spôsobom. Korzovali,<br />

dopriali si slneèný kúpe¾, prípadne sa cez<br />

víkend vybrali vo svojich brièkách <strong>na</strong> kopec<br />

za mesto s dobrým výh¾adom. Tu si roz−<br />

prestreli deku, vytiahli košíky s dobrým<br />

jedlom a pitím a sledovali bitku medzi<br />

dvoma armádami, ktorá práve náh<strong>od</strong>ou<br />

prebiehala obïaleè. Veru v minulosti mali<br />

aj tie víkendy akosi lepšie zorganizované.<br />

V <strong>na</strong>šich luhoch a hájoch a v èase písa−<br />

nia tohto èlánku sa p<strong>od</strong>arilo zorganizova<br />

p<strong>od</strong>obné kultúrne p<strong>od</strong>ujatie – <strong>po</strong>v<strong>od</strong>ne.<br />

Pravda, v<strong>od</strong>a sa minula <strong>na</strong>jmä u susedov v<br />

Èesku, Rakúsku a nesusednom Nemecku. Z<br />

tohto dôv<strong>od</strong>u sa u nás <strong>od</strong>ohral len slabý<br />

<strong>od</strong>var katastrof, ktoré sa dali vidie v tých−<br />

to krajinách, no <strong>na</strong>priek tomu si oko<br />

nezúèastneného diváka prišlo <strong>na</strong> svoje.<br />

Du<strong>na</strong>j u druhýkrát v tomto roku <strong>na</strong>vštívil<br />

lu<strong>na</strong>park, dokonca sa s<strong>na</strong>il získa aj neja−<br />

ké to vysokoškolské vzdelanie. To mu však<br />

nevyšlo, lebo ïalej ako <strong>na</strong> parkovisko pred<br />

filozofickou fakultou sa nedostal.<br />

No viac ako Du<strong>na</strong>j ma upútali ¾udia –<br />

všade bolo plno „èumilov“, boli ich plné<br />

nábreia a mosty. Pov<strong>od</strong>ne sú aj dobrou<br />

príleitosou pre <strong>po</strong>litrukov, teda <strong>po</strong>litikov<br />

<strong>na</strong> zvidite¾nenie sa. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e<br />

Devín dopadol <strong>na</strong>jhoršie, bolo logické, e<br />

hustota a výška funkcie ví aj pí, ktorí sa<br />

tam objavili, boli tomu priamo úmerné.<br />

Pravda, bez problémov to nešlo – cestu<br />

<strong>na</strong>koniec zalialo, a tak sa verchuška muse−<br />

la dopravi alter<strong>na</strong>tívne – vrtu¾níkom. Veï<br />

keï si u vrtu¾níkom ch<strong>od</strong>ia <strong>na</strong>ši neza−<br />

mest<strong>na</strong>ní sociálne <strong>od</strong>kázaní s<strong>po</strong>luobèania<br />

<strong>po</strong> nevestu a <strong>na</strong> svadbu, bol by v tom èert,<br />

aby sa nepreviezli aj <strong>na</strong>ši milí <strong>po</strong>litici. Veï<br />

nie sú o niè horší. Osobne si myslím, e do<br />

oblasti <strong>po</strong>v<strong>od</strong>ní patria skôr záchranári a<br />

<strong>po</strong>litici tam iba ve¾mi <strong>od</strong>borne prekáajú,<br />

nech sú akoko¾vek vysoko <strong>po</strong>stavení. Ale<br />

venujme sa radšej <strong>po</strong>èítaèovým vírusom.<br />

Je to neuverite¾né, ale aj v èase, keï si <strong>na</strong><br />

DOS s<strong>po</strong>menie len málokto, sa ešte veselo<br />

šíria boot vírusy. To je len tak mimoch<strong>od</strong>om<br />

úplne prvý typ vírusov, ktoré vôbec boli pre<br />

<strong>po</strong>èítaèe triedy PC <strong>na</strong>písané. Ešte väèším<br />

prekvapením je to, e sa niektoré z týchto<br />

<strong>po</strong>sledných mohykánov dokonca vyskytujú<br />

vo WildListe, zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>jrozšírenejších víru−<br />

sov. Preto aj prvým dnešným vírusom bude<br />

jeden z tohto súdka. Aby som vás však príliš<br />

ne<strong>na</strong>pí<strong>na</strong>l, musím hneï <strong>na</strong> zaèiatku priz<strong>na</strong>,<br />

e za svoje „preívanie“ vïaèí <strong>na</strong>jmä tomu,<br />

e jeho autor ho pripravil <strong>na</strong> ivot v krutom<br />

svete, v ktorom vládnu nemilosrdné Win−<br />

dows.<br />

DODGY<br />

D<strong>od</strong>gy je boot vírus s dåkou 2 sektory,<br />

teda 1024 bajtov. Na svoju èinnos <strong>po</strong>tre−<br />

buje <strong>po</strong>èítaè s procesorom typu 80186 a<br />

vyšším. Je kompatibilný s operaèným systé−<br />

mom Windows 95.<br />

Po <strong>na</strong>bootovaní z infikovanej diskety<br />

vírus <strong>na</strong>padne MBR pevného disku. Svoje<br />

telo uloí <strong>na</strong> prvej stope pevného disku do<br />

14. a 15. sektora. Ak je vírus aktívny v<br />

pamäti, <strong>na</strong>miesto týchto sektorov obsahu−<br />

júcich vírus sa zobrazuje obsah 13. sekto−<br />

ra. Vírus obsahuje mechanizmus, ktorý má<br />

preko<strong>na</strong> ochranu BIOS−u proti boot víru−<br />

som – simuluje stlaèenie klávesu Y, èo<br />

umoní zápis do MBR.<br />

Pri aktivácii vírusu z pevného disku si<br />

vírus vyhradí pre seba 1 kb pamäte p<strong>od</strong> jej<br />

vrcholom, presmeruje <strong>na</strong> svoj kód obsluhu<br />

prerušení INT 8h, INT 13h a INT 40h a <strong>po</strong>mo−<br />

cou prerušenia INT 19h zavedie operaèný<br />

systém. Vírus, ktorý je u aktívny v pamäti,<br />

zabezpeèí, e sa do pamäte zavedie pôv<strong>od</strong>−<br />

ný obsah MBR a nedôjde k jeho viacnásob−<br />

nému <strong>na</strong>padnutiu.<br />

Obsluha prerušenia INT 8h kontroluje,<br />

èi sa v pamäti objaví reazec „PEC=“, èím<br />

vírus efektívne zisuje, èi u je zavedený<br />

operaèný systém. V kladnom prípade pre−<br />

smeruje <strong>na</strong> svoj kód obsluhu prerušení INT<br />

21h a INT 2Fh. Zároveò zvýši mnostvo<br />

systémovej pamäte <strong>po</strong>mocou manipulácie<br />

premennej <strong>na</strong> adrese 0:413h o 1 kb. Tým<br />

vírus dosiahne, e nevidie úbytok pamäte,<br />

v ktorej sa <strong>na</strong>chádza jeho telo.<br />

Obsluha prerušenia INT 21h zabraòuje<br />

spusteniu antivírusového programu RAV.<br />

Ak sa spustí akýko¾vek program, ktorého<br />

meno sa zaèí<strong>na</strong> reazcom RAV, spustí ví−<br />

rus aktivaènú rutinu.<br />

Pomocou obsluhy prerušenia INT 2Fh<br />

vírus sleduje zavádzanie operaèného systé−<br />

mu Windows do pamäte a vymazáva ovlá−<br />

daè diskety SYSTEM\IOSUBSYS\HSFLOP.PDR.<br />

Ak je <strong>po</strong>èas práce vo Windows spustený<br />

program, ktorého meno sa zaèí<strong>na</strong> reaz−<br />

com RAV, spustí vírus aktivaènú rutinu, no<br />

a <strong>po</strong> opustení Windows.<br />

Okrem toho sa vírus <strong>po</strong>kúša infikova<br />

boot sektor kadej diskety v mechanike, ak<br />

nie je ochránená proti zápisu. Svoje telo tu<br />

ukladá do <strong>po</strong>sledných sektorov koreòového<br />

adresára.<br />

Vírus obsahuje nebezpeènú aktivaènú<br />

rutinu. Po troch mesiacoch <strong>od</strong> infikovania <strong>po</strong>−<br />

èítaèa vymazáva sektory <strong>na</strong> disku. Pri tejto<br />

èinnosti vypí<strong>na</strong> vírus klávesnicu a zobrazuje<br />

v grafickom móde nápis:<br />

RAVage is wiping data! RP&muRphy<br />

Tento text je vo¾ne vidite¾ný <strong>na</strong> konci<br />

druhého sektora s telom vírusu, je však pí−<br />

saný <strong>od</strong>zadu v tvare:<br />

yhPRum&PR !atad gnipiw si egaVAR<br />

Aktivaèná ruti<strong>na</strong> sa spustí aj pri <strong>po</strong>kuse<br />

o spustenie antivírusového programu RAV.<br />

To viac−menej <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e vírus <strong>po</strong>chá−<br />

dza z Rumunska.<br />

No a pretoe dnes u vírus alebo èerv<br />

„<strong>na</strong>katendpastuje“ kadejaké decko, ne<strong>od</strong>−<br />

pustím si príklad <strong>na</strong> <strong>po</strong>ctivú programátorskú<br />

prácu. Teda as<strong>po</strong>ò èo sa týka <strong>po</strong>stupu pri vý−<br />

voji finálneho pr<strong>od</strong>uktu. Od urèenia kódu sa<br />

radšej <strong>od</strong>osobním a nebudem ho ve¾mi ko−<br />

mentova.<br />

VBS/NETLOG.GEN<br />

VBS/Netlog.gen je vírus <strong>na</strong>písaný vo Visual<br />

Basic Scripte, ktorý je obmedzene schopný<br />

šíri sa v lokálnej sieti <strong>po</strong> zdie¾aných dis−<br />

koch. Je to vlastne vývojová verzia èerva<br />

VBS/Netlog.A.<br />

Po spustení skontroluje, èi existuje<br />

súbor c:\network.log. Ak takýto súbor<br />

existuje, bude zmazaný. Èerv <strong>po</strong>tom sám<br />

vytvorí súbor c:\network.log, ktorý bude<br />

<strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> uchovávanie informácií o svo−<br />

jej aktivite.<br />

Potom vygeneruje náh<strong>od</strong>nú adresu IP v<br />

tvare A.B.C.1, kde A je z intervalu 199 –<br />

214, B a C z intervalu 0 – 255. Poèí<strong>na</strong>júc<br />

51. vygenerovanou adresou IP je prvé z<br />

èísel adresy IP vdy 255. Fakticky to z<strong>na</strong>−<br />

mená, e èerv generuje adresy IP urèitých<br />

p<strong>od</strong>sietí typu C, ktoré obsahujú 255<br />

moných adries.<br />

V ïalšom kroku sa èerv <strong>po</strong>kúša <strong>na</strong>ma−<br />

<strong>po</strong>va disk C: v získanom adresnom pries−<br />

tore <strong>na</strong> prvej z adries IP patriacich do<br />

neho. Disk mapuje vdy <strong>na</strong> písmeno J:.<br />

Na <strong>na</strong>ma<strong>po</strong>vaný sieový disk J: sa <strong>po</strong>−<br />

tom skúša skopírova svoje kópie do <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcich adresárov:<br />

j:\windows\startm~1\programs\startup\<br />

j:\windows\<br />

j:\windows\start menu\programs\startup\<br />

j:\win95\start menu\programs\startup\<br />

j:\win95\startm~1\programs\startup\<br />

j:\wind95\<br />

To má v prípade, e kopírovanie bolo<br />

úspešné, za následok spustenie èerva <strong>na</strong><br />

vzdialenom <strong>po</strong>èítaèi<br />

<strong>po</strong> jeho reštarte. Na<br />

záver èerv zatvorí sie−<br />

ové s<strong>po</strong>jenie a zob−<br />

razí správu o uko−<br />

nèení svojej èinnosti.<br />

Tá vyzerá takto:<br />

V súbore c:\network.log si èerv vedie<br />

záz<strong>na</strong>m o svojej èinnosti. Ten vyzerá takto:<br />

Log file Open<br />

Subnet : 211.16.99.0<br />

Successfull copy to : 211.16.99.1/C<br />

Po tom, ako autor kód èerva <strong>od</strong>ladil<br />

pravdep<strong>od</strong>obne v prostredí svojej lokálnej<br />

siete, rozh<strong>od</strong>ol sa sprístupni výsledok<br />

svojho vedeckého bádania aj ostatnému<br />

svetu, a preto ho obšastnil èervom<br />

VBS/NETLOG.A<br />

VBS/Netlog.A je èerv <strong>na</strong>písaný vo Visual<br />

Basic Scripte, schopný šíri sa v lokálnej<br />

sieti <strong>po</strong> zdie¾aných diskoch. Po spustení<br />

skontroluje, èi existuje súbor c:\network.log.<br />

Ak takýto súbor existuje, bude zmazaný.<br />

Èerv <strong>po</strong>tom sám vytvorí súbor c:\network.log,<br />

ktorý bude <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> uchovávanie infor−<br />

mácií o svojej aktivite.<br />

Ïalšiu èinnos vykonáva èerv v nekoneènej<br />

sluèke. Vygeneruje náh<strong>od</strong>nú adresu IP v tvare<br />

A.B.C.1, kde A je z intervalu 199 – 214, B a C<br />

z intervalu 0 – 255. Poèí<strong>na</strong>júc 51. vygenero−<br />

vanou adresou IP sa aj prvé z èísel adresy IP<br />

generuje z intervalu 0 – 255. Fakticky to z<strong>na</strong>−<br />

mená, e èerv generuje adresy IP p<strong>od</strong>sietí<br />

typu C, ktoré obsahujú 255 moných adries.<br />

V ïalšom kroku sa èerv <strong>po</strong>kúša <strong>po</strong>stup−<br />

ne <strong>na</strong>ma<strong>po</strong>va disk C: v získanom adres−<br />

nom priestore <strong>na</strong> kadej z adries IP patria−<br />

cich do neho, a kým sa mu to nep<strong>od</strong>arí.<br />

Disk mapuje vdy <strong>na</strong> písmeno J:.<br />

Na takýto ma<strong>po</strong>vaný sieový disk (ako<br />

disk J:) sa <strong>po</strong>tom skúša skopírova svoje<br />

kópie do adresárov:<br />

j:\windows\startm~1\programs\startup\<br />

j:\windows\<br />

j:\windows\start menu\programs\startup\<br />

j:\win95\start menu\programs\startup\<br />

j:\win95\startm~1\programs\startup\<br />

j:\wind95\<br />

To má v prípade, e kopírovanie bolo<br />

úspešné, za následok spustenie èerva <strong>na</strong><br />

vzdialenom <strong>po</strong>èítaèi <strong>po</strong> jeho reštarte. Na<br />

záver èerv zatvorí sieové s<strong>po</strong>jenie.<br />

V súbore c:\network.log si èerv vedie<br />

záz<strong>na</strong>m o svojej èinnosti. Ten vyzerá pres−<br />

ne tak isto ako v prípade VBS/Netlog.gen.<br />

Malou zaujímavosou pri tomto èerve je<br />

skutoènos, e obsahuje kód <strong>na</strong> zobraze−<br />

nie správy o ukonèení èinnosti, tak ako v<br />

jeho vývojovej verzii VBS/Netlog.gen, tá sa<br />

však nikdy nezobrazí.<br />

Do vírenia!<br />

Peter Kováè<br />

116 PC REVUE 9/2002

8. èas: SOFTVÉROVÝ VÝBER<br />

Poèítaè nie je <strong>na</strong> rozdiel <strong>od</strong> mnohých<br />

iných zariadení len kopa „eleza“<br />

(resp. kremíka ☺), oz<strong>na</strong>èovaného ako<br />

hardvér (HW), schopného nieko¾kých<br />

jedn<strong>od</strong>uchých úkonov. Jeho<br />

špecifickos s<strong>po</strong>èíva vo ve¾mi tesnom<br />

pre<strong>po</strong>jení <strong>na</strong> príslušné programové<br />

vybavenie, ktoré umoòuje správnu<br />

komunikáciu <strong>po</strong>uívate¾a s HW<br />

a získanie <strong>po</strong>adovaných výsledkov.<br />

Preto k plnoh<strong>od</strong>notnému vyuitiu<br />

<strong>po</strong>èítaèa vrátane ovplyvnenia<br />

celkového výkonu a stability patrí aj<br />

správny výber softvéru (SW), èomu<br />

sa budeme venova v tejto èasti.<br />

Na zaèiatku chcem ešte u<strong>po</strong>zorni <strong>po</strong>zorných èitate¾ov <strong>na</strong><br />

nemonos opísa všetok vh<strong>od</strong>ný softvér pre nový <strong>po</strong>èítaè.<br />

Budem sa venova len niektorým výz<strong>na</strong>mnejším zástup−<br />

com, s ktorými mám <strong>na</strong>vyše aj nejaké skúsenosti. Urèite<br />

však existujú aj ïalšie riešenia, ktoré mono <strong>po</strong>uívate aj<br />

vy alebo sa o nich èoskoro dozviete, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> stránkach PC<br />

REVUE. My budeme spravidla opisova softvér urèený pre<br />

desktopy (t. j. samostatné <strong>po</strong>èítaèe). Existuje toti mo−<br />

nos, vyuívaná spravidla väèšími p<strong>od</strong>nikmi, e <strong>po</strong>trebný<br />

operaèný systém a aplikácie (<strong>po</strong>zor, nie kadý a v obme−<br />

dzenom <strong>po</strong>ète pri<strong>po</strong>jených klientov) sa <strong>na</strong>inštalujú <strong>na</strong> ser−<br />

ver (<strong>na</strong>pr. nový <strong>po</strong>èítaè) a ostatné <strong>po</strong>èítaèe (staèia aj star−<br />

šie Pentiá) sa upravia len <strong>na</strong> klientov, cez ktorých sa pristu−<br />

puje k aplikáciám a dátam. Výh<strong>od</strong>ou je ce<strong>na</strong> (z<strong>na</strong>èné fi−<br />

<strong>na</strong>ncie sa ušetria <strong>na</strong> HW aj SW), jedn<strong>od</strong>uchšia správa a menší<br />

<strong>po</strong>èet servisných zásahov. Blišie však <strong>po</strong>radia vaši d<strong>od</strong>áva−<br />

telia IT riešení. Azda ma <strong>po</strong> tomto u<strong>po</strong>zornení u nik nebu−<br />

de p<strong>od</strong>ozrieva z dílerstva ïalej s<strong>po</strong>menutého SW ☺.<br />

U pri výbere kom<strong>po</strong>nentov pre nový <strong>po</strong>èítaè som u<strong>po</strong>−<br />

zoròoval <strong>na</strong> zváenie jeho budúceho vyuitia. Kadá <strong>po</strong>−<br />

uívaná aplikácia má toti svoje nároky <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> operaènú<br />

pamä, miesto <strong>na</strong> disku, ale predovšetkým <strong>na</strong> operaèný<br />

systém (OS), ktorý je priamo z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedný za komunikáciu<br />

s HW. Zaèneme preto jeho výberom.<br />

Urèite u viete, e existuje mnoho operaèných systé−<br />

mov, ale nie kadý sa dá <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> benom skladanom<br />

<strong>po</strong>èítaèi. Dôv<strong>od</strong>ov je viacero, ale hlavným je úzka pre<strong>po</strong>je−<br />

nos s HW (<strong>na</strong>pr. <strong>po</strong>èítaèe Apple s Mac OS), špecifickos<br />

zamerania (v sieovom prostredí <strong>na</strong>pr. Novell) alebo nedo−<br />

statok <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejších aplikácií, èi ich relatívne malé<br />

rozšírenie (<strong>na</strong>pr. BeOS, FreeBSD). Výz<strong>na</strong>mným dôv<strong>od</strong>om je<br />

aj monos oboznámenia sa s daným OS, dostatok infor−<br />

mácií vrátane <strong>po</strong>radenstva a vzájomná kompatibilita spra−<br />

covaných dát. Viem, aké aké je <strong>na</strong>pr. (priemernú) sekre−<br />

tárku <strong>na</strong>uèi vytvára tabu¾ky v Exceli, keï doteraz videla a<br />

<strong>po</strong>uívala len Word a presne vie len to, ako má zapnú<br />

<strong>po</strong>èítaè a èo má stisnú, aby mohla písa. Staèí však, aby<br />

mal súbor prí<strong>po</strong>nu .zip, a nie .doc a u sú problémy. Ne−<br />

viem si <strong>po</strong>tom predstavi, e by <strong>po</strong> dovolenke <strong>na</strong>šla <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>èítaèi neznámy Linux a písala vo Write (ja len v dobrom,<br />

pani sekretárka, vy máte dos inej práce ☺). Preto sa v<br />

ïalšom zameriame <strong>na</strong> taký výber OS, ktorý v súèasnosti<br />

nájdeme <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi v Nemecku aj v USA. Keïe však má−<br />

me (p<strong>od</strong>¾a mailov väèši<strong>na</strong> z nás) do dôch<strong>od</strong>ku ïaleko, ne−<br />

zašk<strong>od</strong>í, ak vo vo¾nom èase s<strong>po</strong>známe aj ïalšie systémy,<br />

aby nás budúcnos neprekvapila (pamätáme si ešte – a<br />

zoberme si to ako <strong>po</strong>uèenie –, èo preívala pani sekretár−<br />

ka pri zákaze <strong>po</strong>uívania T602).<br />

Z <strong>po</strong>h¾adu rozšírenia, dostupnosti a mnostva <strong>po</strong>ui−<br />

te¾ných aplikácií sa <strong>na</strong> nové péceèko dá dnes <strong>na</strong>inštalova<br />

niektorý z výz<strong>na</strong>mnejších OS <strong>na</strong> báze Windows alebo Li−<br />

nux. Do úvahy ich prichádza viacero, závisí <strong>od</strong> pred<strong>po</strong>kla−<br />

daného <strong>po</strong>uitia <strong>po</strong>èítaèa a ïalších faktorov. Kadý má nie−<br />

ko¾ko výh<strong>od</strong>, ale, <strong>po</strong>chopite¾ne, aj nevýh<strong>od</strong>. Pristavme sa<br />

pri niektorých z nich.<br />

Systémy zaloené <strong>na</strong> Linuxe sú u oz<strong>na</strong>èované ako<br />

alter<strong>na</strong>tívne OS pre bené kancelárske <strong>po</strong>èítaèe. Jeho HW<br />

nároky pri <strong>po</strong>uívaní deskto<strong>po</strong>vého prostredia sú p<strong>od</strong>ob−<br />

né ako pri Windows, t. j. <strong>na</strong> plnoh<strong>od</strong>notnú a prunú prácu<br />

<strong>na</strong>pr. v prostredí KDE 2.0 a písanie v niektorom z texto−<br />

vých editorov je <strong>po</strong>trebné uvaova s CPU pribline <strong>od</strong> 300<br />

MHz, RAM min. 64 MB a HDD asi <strong>od</strong> 1 GB. Ve¾kou výho−<br />

dou týchto systémov je ich ce<strong>na</strong>, stabilita, dostupnos a<br />

urèitá p<strong>od</strong>obnos ovládania s Windows. Nevýh<strong>od</strong>ou je však<br />

zatia¾ problém <strong>po</strong>uívania niektorého hardvéru (typicky<br />

niektorých m<strong>od</strong>emov, zvukových a televíznych kariet, mul−<br />

timediálnych klávesníc), ïalej neúplná kompatibilita vytvo−<br />

rených súborov so súbormi z prostredia Windows a zatia¾<br />

neexistencia špeciálne zameraných aplikácií (<strong>na</strong>pr. pre<br />

meracie prístroje). Ak však <strong>po</strong>trebujete <strong>po</strong>èítaè <strong>na</strong> písanie<br />

a vytváranie bených dokumentov, ich tlaè, pri<strong>po</strong>jenie k<br />

internetu a <strong>na</strong> hranie niektorých hier, tento systém vám<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam as<strong>po</strong>ò vyskúša. V mnohých p<strong>od</strong>nikoch môe<br />

<strong>po</strong>môc výz<strong>na</strong>mne zníi náklady <strong>na</strong> vybavenie informaè−<br />

nými technológiami a u domácich <strong>po</strong>uívate¾ov môe by<br />

okrem prezentácie <strong>po</strong>stoja k draho plateným komerèným<br />

systémom aj plnoh<strong>od</strong>notnou legálnou náhradou. Na za−<br />

èiatok môe by <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> vytvorenom <strong>od</strong>diele<br />

disku, <strong>na</strong>pr. ve¾kosti 5 GB, s<strong>po</strong>lu s Windows (pri dnes be−<br />

nom 40 GB disku by to nemal by problém) <strong>na</strong> <strong>po</strong>stupné<br />

oboz<strong>na</strong>movanie vrátane inštalácie a <strong>na</strong>stavení HW. Ako<br />

som u s<strong>po</strong>menul, nikto nevie, aké vedomosti sa môu zís<br />

o nieko¾ko rokov, a systém Linux sa u vo ve¾kom <strong>po</strong>uíva<br />

<strong>na</strong> serveroch a pri mnohých úlohách NASA. Navyše sa<br />

môe sta aj zdrojom vašich budúcich príjmov, pretoe<br />

<strong>od</strong>borníkov <strong>na</strong> Linux je ne<strong>po</strong>rov<strong>na</strong>te¾ne menej ako <strong>na</strong><br />

Windows (o tom však v ïalšej èasti, venovanej získaniu ko−<br />

runiek <strong>na</strong> nový <strong>po</strong>èítaè). V tejto oblasti vidím ve¾ký pries−<br />

tor aj pre obch<strong>od</strong>níkov s IT.<br />

P<strong>od</strong>¾a <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèaní špecialistov <strong>na</strong> Linux je pre zaèí<strong>na</strong>jú−<br />

cich <strong>po</strong>uívate¾ov vh<strong>od</strong>ná niektorá z distribúcií Mandrake,<br />

Suse a Red Hat Linux. Tie sa dajú <strong>po</strong>merne ¾ahko a lacno<br />

získa (<strong>na</strong>pr. aj v kníhkupectvách alebo <strong>na</strong> internete v cene<br />

asi <strong>od</strong> 200 Sk), sú lokalizované a <strong>po</strong>merne prepracované v<br />

oblasti <strong>po</strong>uívate¾ského <strong>po</strong>h<strong>od</strong>lia. Poobzerajte sa však <strong>po</strong><br />

takom, èo je zaloené <strong>na</strong> jadre 2.4x, obsahuje aj nejaký<br />

kancelársky balík, hry a ïalšie aplikácie. Úplná verzia, skla−<br />

dajúca sa z nieko¾kých CD vrátane technickej p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry,<br />

vh<strong>od</strong>ná <strong>na</strong>pr. pre p<strong>od</strong>niky, stojí okolo 3000 Sk.<br />

V dnešnom svete majú prevahu systémy zaloené <strong>na</strong><br />

MS Windows, ktoré, myslím, netreba blišie predstavova.<br />

Fi<strong>na</strong>nène vychádzajú <strong>na</strong> min. 8000 Sk (bez ïalších apliká−<br />

cií, <strong>na</strong>pr. Office). Pri kúpe nového PC však máte monos<br />

získa tento systém pribline za 50−percentnú cenu v tak−<br />

zvanej verzii OEM, ktorá je p<strong>od</strong>¾a novej licenènej <strong>po</strong>litiky<br />

úzko viazaná <strong>na</strong> HW ku<strong>po</strong>vaného <strong>po</strong>èítaèa. Staèí, aby ste<br />

však upgradovali BIOS MB, a musíte ís k obch<strong>od</strong>níkovi aj<br />

s <strong>po</strong>èítaèom, aby mohol opravi inštalaèné CD. To sa toti<br />

stane „prázdnym“, t. j. nie je z neho moné skopírova ani<br />

jeden súbor (ja viem, všetko sa dá obís, len to u nie je<br />

legálne – <strong>po</strong>zn. pre niektorých obzvláš <strong>po</strong>zorných èita−<br />

te¾ov). Hoci systémov Windows je viacero ty<strong>po</strong>v, pre väèši−<br />

nu èitate¾ov prichádza do úvahy len nieko¾ko:<br />

Ak máte <strong>po</strong>èítaè so starším hardvérom (CPU asi <strong>od</strong><br />

200 MHz, RAM <strong>od</strong> 32 MB, HDD <strong>od</strong> 1 GB) alebo <strong>po</strong>uívate<br />

<strong>po</strong>èítaè hlavne <strong>na</strong> hranie, <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam vám Windows 98<br />

Second Edition. Pre tento systém existuje asi <strong>na</strong>jväèšie<br />

mnostvo aplikácií, ovládaèov a p<strong>od</strong>., take by nemal by<br />

<strong>na</strong> òom problém spusti èoko¾vek. Navyše je <strong>na</strong>jlepšie zdo−<br />

kumentovaný, <strong>po</strong>radi vám vie aj niekto zo susedov. ia¾,<br />

<strong>na</strong> novších a rýchlejších <strong>po</strong>èítaèoch je o <strong>po</strong>z<strong>na</strong>nie nesta−<br />

bilnejší.<br />

Ak máte <strong>po</strong>èítaè s novším HW (CPU asi <strong>od</strong> 500 MHz,<br />

RAM asi 128 MB, HDD <strong>na</strong>d 6 GB), <strong>po</strong>trebujete stabilnú a<br />

bezpeènú prácu s dátami, <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam Windows 2000 Pro−<br />

fessio<strong>na</strong>l alebo Windows XP.<br />

Windows 95 (prípadne staršie) <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam len pre<br />

slabšie <strong>po</strong>èítaèe, vyrobené pred rokom 1997.<br />

Windows Me sa neosvedèil – má vysoké nároky <strong>na</strong> sys−<br />

tém, ale <strong>po</strong>merne nízku stabilitu.<br />

Windows XP je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jkrajší Windows, v mno−<br />

hých oblastiach je lepší ako predch<strong>od</strong>covia (<strong>na</strong>pr. je <strong>na</strong><br />

òom spustite¾né väèšie mnostvo hier ako <strong>na</strong> Windows<br />

2000), ale má nevýh<strong>od</strong>u v neexistencii dostatoèného mno−<br />

stva ovládaèov, hlavne pre staršie zariadenia (<strong>na</strong>pr. pri<br />

staršej tlaèiarni Epson Stylus 740 neukazuje s<strong>po</strong>trebu<br />

atramentu, nekomunikuje s mobilným telefónom Ericsson<br />

R320 a p<strong>od</strong>.). Ak <strong>na</strong>vyše nemá certifikované ovládaèe<br />

(typicky zvukové a televízne karty), správa sa nestabilne.<br />

Mono sa niektoré z týchto nedostatkov èasom vyriešia,<br />

ak však zoberiem do úvahy licenènú <strong>po</strong>litiku vrátane pred−<br />

<strong>po</strong>kladu pri<strong>po</strong>jenia do internetu pri aktivácii, nemôem ho<br />

dnes nikomu jednoz<strong>na</strong>ène <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa.<br />

Po inštalácii systému, ktorý zaberie <strong>od</strong> 200 MB (Win98)<br />

do 1,5 GB (WinXP) <strong>na</strong> disku, je <strong>po</strong>trebné doinštalova aktuál−<br />

ne záplaty a ovládaèe, DirectX a <strong>na</strong>stavi si systém p<strong>od</strong>¾a<br />

<strong>po</strong>iadaviek <strong>po</strong>uívate¾a (rozlíšenie obrazovky, prieèinok<br />

<strong>na</strong> dokumenty a p<strong>od</strong>.). Následne sa pristúpi k inštalácii<br />

<strong>po</strong>trebného SW, <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam zaèa s <strong>na</strong>jviac <strong>po</strong>uívanými<br />

aplikáciami (typicky Office, ktorý ešte zvykne opravi nie−<br />

ktoré vlastnosti systému Windows).<br />

Kancelárske aplikácie: tento balík sa <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong>jèas−<br />

tejšie a pravdep<strong>od</strong>obne <strong>na</strong> kadom <strong>po</strong>èítaèi. Minimálne<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam <strong>na</strong>inštalova textový editor a tabu¾kový kalkulá−<br />

tor. Najrozšírenejší je síce známy balík Office (97, 2000, XP v<br />

rôznych verziách) <strong>od</strong> Microsoftu, ale rov<strong>na</strong>ko (a lacnejšie vrá−<br />

tane menšieho miesta <strong>na</strong> disku) môe väèšine <strong>po</strong>slúi<br />

Works, StarOffice, PC Suite 602 Pro a p<strong>od</strong>. Dôleité je, aby si<br />

kadý urèil <strong>po</strong>adované funkcie aplikácie, prièom tie <strong>na</strong>j−<br />

<strong>po</strong>uívanejšie majú mnohé programy aj zadarmo.<br />

Antivírusový balík: urèite <strong>na</strong>ò v dnešnom svete mysli−<br />

te. Vírusy sa veselo šíria a ani ten <strong>na</strong>jopatrnejší prístup<br />

nemusí zabráni „infekcii“. Následná strata alebo <strong>po</strong>ško−<br />

denie dát môe bolie ove¾a viac ako pár sto korún <strong>na</strong> rok<br />

118 PC REVUE 9/2002

S E R V I S<br />

za kvalitný antivírus. Pritom je lepšie ma jeden kvalitný s<br />

pravidelnou aktualizáciou ako nieko¾ko zadarmo. Ne−<br />

chcem robi reklamu, ale <strong>na</strong> Slovensku sa osvedèil N<strong>od</strong>32,<br />

ktorý je <strong>na</strong>vyše dostupný aj pre ïalšie OS, hoci patrí medzi<br />

<strong>na</strong>jdrahšie. Z ïalších môeme s<strong>po</strong>menú AVG, Avast, Tool−<br />

kit, Norton Antivirus a ïalšie. Od dobrého antivírusu <strong>po</strong>−<br />

adujte stabilitu, rýchlos, <strong>na</strong>stavenia a kvalitu detekcie vrá−<br />

tane prichádzajúcej <strong>po</strong>šty a rýchlos aktualizácie.<br />

Diskový ma<strong>na</strong>ér: málokomu <strong>po</strong>staèuje vo Windows<br />

integrovaný prieskumník. Ove¾a praktickejšia je správa sú−<br />

borov a adresárov cez vh<strong>od</strong>ného ma<strong>na</strong>éra <strong>na</strong> princípe<br />

Norton Commandera. Z <strong>po</strong>uívate¾sky osvedèených je <strong>na</strong>pr.<br />

Windows Commander, Servant Salamander, Turbo Navi−<br />

gator a p<strong>od</strong>. Väèšinou sú shareware, ale nájde sa aj<br />

freeware, za ktorý nemusíte plati. Opä závisí <strong>od</strong> <strong>po</strong>ado−<br />

vaných funkcií, vzh¾adu a p<strong>od</strong>.<br />

Komprimaèná utilita: èasto je <strong>po</strong>trebné nieèo prenies<br />

<strong>na</strong> diskete, <strong>po</strong>sla mailom alebo archivova. Aby to bolo èo<br />

<strong>na</strong>jmenšie, <strong>po</strong>uíva sa komprimácia, prièom v prostredí<br />

Windows sa presadil štandard ZIP. Windows XP vedia s taký−<br />

PREH¼AD VÝVOJA CIEN KOMPONENTOV<br />

Druh kom<strong>po</strong>nentu: Z<strong>na</strong>èka a typ august rozdiel (júl)<br />

Vyhotovenie (case) Miditower ATX, Eurocase MD 604A + 300 W 1350 −<br />

MB (základná doska) Gigabite 7VRXP+, AMD Athlon/Duron, VIA KT333, ATA 133, RAID 0−1, 5×PCI, 5100 500<br />

3× DDR DIMM, AGP 4 ×, AMR, 6×USB 2,0, sound CT 5880, LAN, Socket A, ATX<br />

CPU (procesor) AMD Duron 1 GHz 2100 −<br />

RAM (operaèná pamä) DDR 256 MB PC 266 retail (3 roky záruka) 3000 750<br />

VGA (grafická karta) GeForce 2 400 MX 64 MB DDR 2200 −150<br />

HDD (hard disk) WD 40 GB ATA 100, 7200 ot. 3400 100<br />

DVD ROM DVD Pioneer 16/40× 2750 −<br />

FDD (floppy mechanika) FDD 3,5” TEAC 450 −<br />

Klávesnica Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600 −<br />

Myš s p<strong>od</strong>lokou Genius NetScroll+ PS/2 + farebná p<strong>od</strong>loka 180 −<br />

Zvuková karta<br />

<strong>na</strong> doske<br />

Monitor Daewoo 720D 17” 1600 × 1280/75 Hz, 0,26 mm 8750 −<br />

Chladiè Chladiè Duron – gu¾ôèkové Titan TTC D5TB 550 −<br />

Repr<strong>od</strong>uktory Speaker Creative Labs FPS1600, 4 <strong>po</strong>int speakers, 4× sat.6W, subw 17W, retail 2250 −<br />

S<strong>po</strong>lu: zaokrúhlene do: 32 680<br />

Vysvetlivky:<br />

Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vy<strong>po</strong>èítaná z ve¾koobch<strong>od</strong>ných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong> Slovensku a s pridaním<br />

tradiènej mare obch<strong>od</strong>níkmi. ia¾, oproti minulému mesiacu došlo k jej èiastoènému zvýšeniu pri niektorých kom<strong>po</strong>nentoch. A hoci<br />

sme minule pred<strong>po</strong>kladali èiastoènú obmenu HW, z dôv<strong>od</strong>u zvýšenej ceny to <strong>od</strong>súvame <strong>na</strong> neskôr. Zmenili sme len kom<strong>po</strong>nenty,<br />

ktoré u nie sú <strong>na</strong> sklade. Ak vám fi<strong>na</strong>ncie nevychádzajú, môete si vybra lacnejšie kom<strong>po</strong>nenty (<strong>na</strong>pr. sa orientova p<strong>od</strong>¾a starších<br />

èísel PCR) a, <strong>na</strong>opak, ak máte ešte viac vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií, kúpi ïalšie kom<strong>po</strong>nenty alebo <strong>na</strong>mi vybrané zmeni. Blišie v predchádza−<br />

júcich èíslach PC REVUE.<br />

MB sme <strong>na</strong> základe úvah <strong>po</strong>uitých v èlánku PCR è. 3/2002 vybrali pre procesor <strong>od</strong> AMD. Oproti minulému mesiacu došlo k zmene<br />

– doterajší typ dosky sa u prestal predáva, nu sme ju boli nútení <strong>na</strong>hradi iným ty<strong>po</strong>m. Vybrali sme taký, ktorý sa predchádzajú−<br />

cemu <strong>na</strong>jviac p<strong>od</strong>obá, prièom u<strong>po</strong>zoròujeme <strong>na</strong> monos aj iných volieb. Súèasný typ je takisto <strong>od</strong> Gigabite a èi<strong>po</strong>vá súprava KT333<br />

(u èoskoro sa však objaví KT333A, take je pred<strong>po</strong>klad, e sa ani táto doska dlh<strong>od</strong>obo v cenníkoch neohreje). Vybraná doska má u<br />

aj integrovanú sieovú a benú zvukovú kartu. Ve¾mi zaujímavá doska je aj ASUS A7V266−C, ktorá je síce zaloená <strong>na</strong> staršej (no stále<br />

<strong>po</strong>staèujúcej) èi<strong>po</strong>vej súprave KT266A, je takisto <strong>od</strong> renomovaného výrobcu a má integrovanú 6−kanálovú zvukovú kartu CMI 8738.<br />

Pri tejto zvukovej karte vyuijete aj ïalej <strong>na</strong>vrhované repr<strong>od</strong>uktory, ak si vyberiete MB s k<strong>od</strong>ekom AC´97, budete musie ešte kúpi<br />

kvalitnejšiu zvukovú kartu alebo lacnejšie repr<strong>od</strong>uktory (len v <strong>po</strong>ète 2 ks ☺). Take je si z èoho vybra.<br />

CPU sme vybrali <strong>na</strong> základe úvah v PCR è. 3/2002. Zmenili sme výber <strong>na</strong> rýchlejší m<strong>od</strong>el a s<strong>po</strong>lu s ním sme vybrali masívnejší a tichší<br />

chladiè <strong>od</strong> firmy Titan. Ak chcete vyšší výkon, môete investova do procesora Athlon XP, vybraná doska to umoòuje. V cenníkoch<br />

sa objavili u aj boxované verzie procesorov AMD (hlavne s vyššími frekvenciami). Staèí však <strong>po</strong>h¾ad <strong>na</strong> cenu a väèši<strong>na</strong> sa rozh<strong>od</strong>ne<br />

pre obyèajný CPU a chladiè si dokúpi p<strong>od</strong>¾a svojich <strong>po</strong>iadaviek.<br />

RAM patrí v súèasnosti medzi cenovo <strong>po</strong>hyblivé kom<strong>po</strong>nenty. Opä zdrael, preto ak nemáte dostatok koruniek, kúpte menší m<strong>od</strong>ul.<br />

Doska síce p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje DDR 333, no tie sú ešte ve¾mi drahé a <strong>na</strong>vyše sa v kombinácii so súèasnými CPU úplne nevyuijú (v horizonte<br />

pribline 12 mesiacov však urèite áno). Blišie k RAM v PCR è. 5/2002.<br />

Grafická karta tie zlacnela, ak má niekto <strong>po</strong>iadavky <strong>na</strong> ešte výkonnejší m<strong>od</strong>el, môe sa <strong>po</strong>obzera <strong>po</strong> niektorej z GeForce4 MX. V budúc−<br />

nosti urèite zmeníme výber v prospech Ge 4 MX 440, pretoe má p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru <strong>na</strong>pr. pre DVD a výkonovo je o pár percent lepšia ako Ge<br />

2 MX. Plnoh<strong>od</strong>notnú Ge 4 alebo Ge 3 do <strong>po</strong>nuky vzh¾adom <strong>na</strong> cenu/výkon nezaradíme. Blišie sme sa téme venovali v PCR è. 4/2002.<br />

HDD sa dá kedyko¾vek prikúpi, ale ce<strong>na</strong>/1 MB je <strong>na</strong>jvýh<strong>od</strong>nejšia zatia¾ pri vyšších kapacitách, pribline do 80 GB. Nemá však pre väèši−<br />

nu z nás výz<strong>na</strong>m ku<strong>po</strong>va vysoké kapacity, jedn<strong>od</strong>ucho ich úplne nevyuijeme (<strong>po</strong>kia¾ nebudeme pracova s videom). Od<strong>po</strong>rúèaný<br />

m<strong>od</strong>el mám doma a som s ním ve¾mi s<strong>po</strong>kojný. Blišie v PCR è. 5/2002.<br />

DVD−ROM, prípadne ešte lepšie CD−RW, závisí <strong>od</strong> vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií a <strong>po</strong>iadaviek, vo¾te radšej osvedèenú z<strong>na</strong>èku, a nie rýchlos.<br />

Keïe ceny trochu klesli, dávame do <strong>po</strong>zornosti m<strong>od</strong>el CDRW Memorex 40/24/10 bulk (len mechanika bez SW, káblov...), ktorý<br />

môete získa u <strong>od</strong> 3250 Sk bez DPH. Dobré z<strong>na</strong>èky pre CD−RW sú ešte <strong>na</strong>pr. Plextor a Teac. Blišie v PCR è. 5/2002. Nezabudnite<br />

dokúpi tzv. audiokáblik <strong>na</strong> pre<strong>po</strong>jenie CD (CD−RW, DVD) so zvukovou kartou.<br />

FDD – zatia¾ pre istotu, ale asi ju u z <strong>po</strong>nuky o pár mesiacov vyradíme. Ce<strong>na</strong> klesla (<strong>po</strong> dlhom èase), to z<strong>na</strong>mená, e nieèo sa u<br />

<strong>po</strong>maly deje. Blišie v PCR è. 5/2002.<br />

Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, kde sa dobre spúša internet, kalkulaèka, ovláda hlasitos. Konektor <strong>po</strong>uite PS/2<br />

(aj pre myš). Blišie v PCR è. 6/2002. Myš Genius má dobre toèite¾né koliesko (bez kolieska u myš nekupujte) za výbornú cenu. Blišie<br />

v PCR è. 6/2002. Ostatné <strong>po</strong>lohovacie zariadenia (joystick, volant, gamepad...) sú skôr urèené <strong>na</strong> špecifické <strong>po</strong>uitie (samozrejme, e<br />

hlavne hry ☺). Ich kúpu treba dôkladne zvái. Poznám toti majstra v Halflife, ktorý nemá azda konkurenciu a hrá len s klávesnicou<br />

a myšou. Ak máte dostatok fi<strong>na</strong>ncií, vyberte si optickú.<br />

Zvuková karta + repr<strong>od</strong>uktory. Zvuková karta AC´97 integrovaná <strong>na</strong> doske nie je tzv. 4−kanálová, a preto <strong>na</strong> úplné vyuitie <strong>na</strong>vrhovaných<br />

repr<strong>od</strong>uktorov bude treba dokúpi kvalitnejší typ zvukovej karty alebo kúpi lacnejšie repr<strong>od</strong>uktory (v kadom prípade je tu monos ušet−<br />

ri). Navrhovaná zostava (hlavne v kombinácii s integrovanou 4 – 6−kanálovou zvukovou kartou) je lepší priemer a <strong>na</strong> hry, <strong>po</strong>èúvanie CD a<br />

p<strong>od</strong>. úplne <strong>po</strong>staèí. Zvuk je však ve¾mi subjektív<strong>na</strong> záleitos, a preto sa orientujte p<strong>od</strong>¾a skúseností (dobré je vyhliadnutú zostavu <strong>po</strong>èu<br />

<strong>na</strong>pr. u kamaráta – ale <strong>po</strong>zor: rozmery a zariadenie miestnosti výrazne ovplyvòujú výslednú kvalitu). Blišie v PCR è. 6/2002.<br />

Monitoru sme sa venovali v PCR è. 4/2002. Urèite vyberajte 17", so zrnom p<strong>od</strong> 0,26 mm a s p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaným rozlíšením as<strong>po</strong>ò 1280<br />

× 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osobne <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam <strong>na</strong>d 100 Hz. Na z<strong>na</strong>èke nezáleí (dobrý<br />

je aj <strong>na</strong>pr. aj Relisys) – skôr ho treba vidie v èinnosti. LCD trochu zdraeli a ešte èasto majú chybné b<strong>od</strong>y. Aj preto je ich pre väèšinu<br />

zatia¾ predèasné ku<strong>po</strong>va, <strong>na</strong>vyše sa s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong> úplne nový typ monitorov, take vyuime nízke ceny tých klasických dostupných a<br />

o pár rokov uvidíme.<br />

Skrinku kúpte s dobrým zdrojom (u je cenovo výh<strong>od</strong>né 300 W), ¾ahkým prístu<strong>po</strong>m, vh<strong>od</strong>nou ve¾kosou a pekným dizajnom. S <strong>od</strong><strong>po</strong>−<br />

rúèanou majú viacerí z èitate¾ov aj z nás dobré skúsenosti.<br />

mito súbormi pracova bez doplnkovej aplikácie, je však<br />

lepšie niektorú si <strong>na</strong>inštalova. Najviac <strong>po</strong>uívaný je WinZip,<br />

Power Archiver, WinRAR, UltimateZip a ïalšie. Takisto sa me−<br />

dzi nimi <strong>na</strong>chádzajú shareware, ale aj kvalitné freeware, <strong>od</strong><br />

svojho <strong>po</strong>adujte minimálne schopnos práce s <strong>na</strong>jrozšírenej−<br />

šími archívmi a vytváranie samorozba¾ovacích súborov.<br />

Utility <strong>na</strong> vyuitie PC: máme <strong>na</strong> mysli programy d<strong>od</strong>á−<br />

vané s kom<strong>po</strong>nentmi PC, <strong>na</strong>pr. DVD prehrávaè, aplikácie<br />

<strong>na</strong> skenovanie, <strong>po</strong>zeranie TV a p<strong>od</strong>. Závisí predovšetkým<br />

<strong>od</strong> zakúpených zariadení.<br />

Doplnkové utility: predovšetkým Acrobat Reader <strong>na</strong><br />

èítanie súborov PDF (úplná verzia môe <strong>na</strong>hradi Word),<br />

internetový prehliadaè a <strong>po</strong>štový klient (<strong>na</strong>miesto Internet<br />

Explorer a Outlook Express môe výborne a <strong>na</strong> menšom<br />

mieste <strong>po</strong>slúi <strong>na</strong>pr. Mozilla), prehrávaè MP3 (<strong>na</strong>miesto<br />

vstavaného Media Player môe <strong>po</strong>slúi Wi<strong>na</strong>mp alebo<br />

Sonique). Na prehliadanie obrázkov môe <strong>po</strong>slúi Uni−<br />

View alebo IrfanView. Dobrou <strong>po</strong>môckou môe by aj<br />

Norton System Works <strong>na</strong> správu PC.<br />

Ïalšie aplikácie: máme <strong>na</strong> mysli predovšetkým aplikácie<br />

vyadované <strong>na</strong> špecifickú prácu <strong>po</strong>uívate¾a – <strong>na</strong>pr. Auto−<br />

CAD, PhotoShop, 3Dstudio, Delphi, HomeSite a p<strong>od</strong>. Opä<br />

existuje nieko¾ko p<strong>od</strong>obných aplikácií, rozh<strong>od</strong>nutie závisí <strong>od</strong><br />

preferencií a skúseností konkrétneho <strong>po</strong>uívate¾a.<br />

Hry: asi <strong>na</strong>job¾úbenejší adresár ☺. Asi tri <strong>po</strong>uite¾né hry sú<br />

u súèasou Windows, ale to väèšine, <strong>po</strong>chopite¾ne, nestaèí.<br />

V benej distribúcii Linux ich je v tomto smere ove¾a viac (vrá−<br />

tane <strong>na</strong>pr. šachu). Výber hry je ve¾mi závislý <strong>od</strong> konkrétneho<br />

<strong>po</strong>uívate¾a a situácie. Iné sa <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa do kancelárie, domác−<br />

nosti èi PC klubu. Na benom PC by nemali chýba niektoré<br />

malé logické hry (<strong>na</strong>pr. Tetris, Sliepky, Pipe, SokoMind a p<strong>od</strong>.)<br />

<strong>na</strong> krátke <strong>od</strong>reagovanie, vh<strong>od</strong>né aj pre pani sekretárku cez<br />

obednú prestávku. Na domáci <strong>po</strong>èítaè sú <strong>po</strong>tom urèené<br />

rôzne strategické, akèné a ïalšie hry. Ak <strong>po</strong>èítaè <strong>po</strong>uívajú<br />

viacerí <strong>po</strong>uívatelia, je dobré ma z kadého druhu <strong>na</strong>jkvalit−<br />

nejšieho zástupcu. Urèite nie je vh<strong>od</strong>né ma rov<strong>na</strong>ký áner<br />

(typicky akèné hry) vo viacerých „vyhotoveniach“. Okrem zby−<br />

toèného míòania fi<strong>na</strong>ncií a záberu miesta <strong>na</strong> disku je ich<br />

úplná p<strong>od</strong>obnos (èasto a stupídnos – ale je to individuál−<br />

ne) zrejmá. Navyše novšia èi vyššia verzia nez<strong>na</strong>mená nevy−<br />

hnutne aj kvalitnejšiu. Pri výbere z h<strong>od</strong>notnejších titulov je<br />

moné ich vzájomné <strong>po</strong>ièiavanie s kamarátom a okrem<br />

iného môu <strong>po</strong>môc aj pri výuèbe <strong>na</strong>pr. angliètiny. Do <strong>po</strong>zor−<br />

nosti tie dávam edíciu Game 4U, ktorá vydáva mnohé tituly<br />

za ve¾mi prijate¾né ceny, ïalšie je moné získa z internetu<br />

zadarmo. Nie sú to síce novinky, zato môu výborne <strong>po</strong>slúi<br />

<strong>na</strong> hlavný úèel, ktorý by hra mala ma – t. j. <strong>od</strong>dych, zábavu<br />

a <strong>po</strong>z<strong>na</strong>nie. Pre úplnos s<strong>po</strong>meniem niektorých zástupcov<br />

rôznych herných zameraní, ktoré patria p<strong>od</strong>¾a informácií <strong>od</strong><br />

skúsenejších hráèov medzi zaujímavé:<br />

Stratégie ahové: šach, Heroes, Civilization, Worms...<br />

Stratégie realtimové: Desperados (akèná stratégia), Age<br />

of Empire, Settlers (hlavne pre mladších), èiastoène Red<br />

Alert (mnohí túto hru <strong>po</strong>vaujú za príklad, ako sa nemá<br />

robi <strong>po</strong>kraèovanie predtým úspešnej hry) a p<strong>od</strong>.<br />

Akèné: Unreal, HalfLife, Quake a ïalšie<br />

Adventúry: <strong>na</strong>jmä príbehy Poldu<br />

Š<strong>po</strong>rtové: FIFA, NHL, Need for Speed...<br />

Hier je <strong>na</strong> výber ve¾ké mnostvo a v rôznych prostrediach,<br />

mnohé sú však len viac èi menej p<strong>od</strong>arenou variáciou úspeš−<br />

nejšieho p<strong>od</strong>obného titulu. Tie <strong>na</strong>jznámejšie hry nie sú urèe−<br />

né len pre <strong>na</strong>jnovší <strong>po</strong>èítaè <strong>na</strong> jeden veèer. Pomocou<br />

priloeného editora máp alebo zaujímavej monosti hrania<br />

<strong>po</strong> sieti sa menia <strong>na</strong> nekoneèné mnostvo nových zaujíma−<br />

vých príbehov. Urèite preto ne<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam hneï ku<strong>po</strong>va<br />

kadú novinku, ktorej prvá recenzia sa len objaví v<br />

médiách. Lepšie je zvái, èi daný typ hry a vybraný titul<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedá mojej predstave, èi to bude dlh<strong>od</strong>obejšia zá−<br />

leitos a hlavne èi prvá skúsenos s òou nevyjde lacnejšie<br />

v PC klube. Dôleitým parametrom sú aj <strong>po</strong>iadavky <strong>na</strong><br />

hardvér, nemá predsa výz<strong>na</strong>m pre väèšinu z nás kadý <strong>po</strong>l−<br />

rok upgradova PC, len aby sme si zahrali x−tú verziu u<br />

<strong>po</strong>riadne obohranej hry. Lepšia grafika a zvuk nie sú toti<br />

<strong>na</strong>jp<strong>od</strong>statnejšie.<br />

Nu, to je <strong>na</strong>teraz všetko, študentom a iakom prajem<br />

úspešný štart do nového školského roka a všetkým správny a<br />

stabilný softvér <strong>na</strong> plnoh<strong>od</strong>notné vyuívanie <strong>po</strong>èítaèa.<br />

Nabudúce si <strong>po</strong>vieme nieèo z HW oblasti – zásady pre výber<br />

tlaèiarne a pri<strong>po</strong>jenie do internetu. Teším sa <strong>na</strong> stretnutie.<br />

Dan Sládek<br />

9/2002 PC REVUE 119

S E R V I S<br />

Poradòa<br />

Spustenie súboru s prí<strong>po</strong>nou .c00<br />

Chcem sa opýta, aký program mám <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> spustenie<br />

súboru s prí<strong>po</strong>nou .c00. juraj.buj<strong>na</strong>k@email.cz<br />

Najpravdep<strong>od</strong>obnejšie ide o èas archívu komprimaèného<br />

programu ACE (WinACE), o typ „Volume“, keï je jeden<br />

archív rozdelený <strong>na</strong> viacero súborov, z ktorých prvý má<br />

prí<strong>po</strong>nu .ace, druhý .c00, tretí .c01... Keïe pravdep<strong>od</strong>ob−<br />

ne prvý súbor ace archívu nemáte, tak len z druhého sú−<br />

boru ve¾ký úitok ma nebudete. Ale môete sa as<strong>po</strong>ò<br />

<strong>po</strong>zrie <strong>na</strong> názvy súborov, ktoré sú v òom, tak, e si <strong>na</strong>in−<br />

štalujete ACE alebo WinACE a súbor s prí<strong>po</strong>nou .c00 týmto<br />

programom otvoríte.<br />

-ja-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internet cez GSM<br />

Chcem sa opýta, èi viete o nejakom „kontakte“ (myslím tým<br />

prihlasovacie meno a heslo) <strong>na</strong> internet cez sie GSM alebo<br />

(HSCSD) mobilných operátorov <strong>na</strong> Slovensku. Môete mi<br />

<strong>po</strong>radi aj nejaké webové stránky alebo emailové kontakty,<br />

ktoré sa týmto zaoberajú? Ïakujem. Ado (tif@atlas.sk)<br />

Pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internet cez GSM <strong>po</strong>skytujú obaja <strong>na</strong>ši<br />

operátori, protokol HSCSD p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje iba EuroTel. Na to,<br />

aby ste sa pri<strong>po</strong>jili cez GSM, <strong>po</strong>trebujete mobil p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru−<br />

júci dátové prenosy, prípadne aj HSCSD. Ïalej <strong>po</strong>trebuje−<br />

te pre<strong>po</strong>jovací kábel medzi mobilom a <strong>po</strong>èítaèom alebo<br />

môete <strong>po</strong>ui infra<strong>po</strong>rty a <strong>na</strong>koniec <strong>po</strong>trebujete softér,<br />

ktorý spravidla dostanete pri kúpe pre<strong>po</strong>jovacieho kábla.<br />

Po uzatvorení zmluvy s operátorom dostanete prihlasova−<br />

cie meno a heslo. O pri<strong>po</strong>jení cez GSM nájdete viac infor−<br />

mácií pre sie EuroTel <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.eurotel.sk/<br />

sluzby/mobil4.html alebo pre sie Orange <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.orange.sk/cor<strong>po</strong>rate/offer/services/base/vi<br />

agsm.dwp. O pri<strong>po</strong>jení <strong>na</strong> internet s vyuitím HSCSD náj−<br />

dete informácie <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.eurotel.sk/sluzby/<br />

data/index.html.<br />

-ja-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Postup <strong>na</strong>formátovania nového disku Fdiskom<br />

pre Windows<br />

Chcel by som Vás <strong>po</strong>iada, èi nie je moné obšírnejšie<br />

rozpísa <strong>po</strong>stup <strong>na</strong>formátovania nového disku Fdiskom<br />

pre Windows, ako sa rozde¾uje, prípadne u starý disk roz−<br />

delený da <strong>na</strong> jeden celok, èo je to logická jednotka atï.<br />

(zobrazí sa tam zopár moností), aké problémy môu<br />

<strong>na</strong>sta? Ïakujem. Lubo (jtrnka@<strong>po</strong>st.sk)<br />

Na zaèiatok len to¾ko, e takmer kadá práca s progra−<br />

mom fdisk je deštrukèná pre všetky uloené dáta <strong>na</strong> HDD,<br />

t. j. zmizne Windows aj uloené súbory. Ïalej je <strong>po</strong>trebné<br />

vedie, e týmto programom sa mení iba <strong>po</strong>èet <strong>od</strong>dielov <strong>na</strong><br />

disku (prejaví sa to tak, e vo Windows bude <strong>na</strong>miesto c: aj<br />

<strong>na</strong>pr. d: a p<strong>od</strong>.) a ich ve¾kos (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>miesto c: 15 GB a d:<br />

CD−ROM bude c: 10 GB, d: 5 GB a e: bude CD−ROM). Týmto<br />

programom je moné <strong>na</strong>novo prepísa zavádzací sektor v<br />

prípade nejakých <strong>po</strong>rúch (stráca sa tým <strong>na</strong>pr. aj monos prí−<br />

stupu k <strong>na</strong>inštalovanému Linuxu) cez príkaz fdisk/mbr. Po−<br />

stup opíšeme pre jeden disk, je p<strong>od</strong>obný aj v prípade viace−<br />

rých za<strong>po</strong>jených diskov. K programu:<br />

1. Treba si vytvori vh<strong>od</strong>nú spúšaciu disketu (<strong>na</strong>pr.<br />

vo Windows cez formátova disketu a zaškrtnutím aj<br />

skopírova systémové súbory) a <strong>na</strong>kopírova <strong>na</strong> òu aj<br />

program fdisk a formát.<br />

2. Reštartova PC a v BIOS−e <strong>na</strong>stavi spustenie z diskety.<br />

3. Po <strong>na</strong>èítaní systému z diskety <strong>na</strong>píšeme <strong>na</strong> príkazový<br />

riadok fdisk.<br />

4. Program si vypýta, èi má p<strong>od</strong><strong>po</strong>rova aj ve¾ké disky,<br />

štandardne zadávame áno (ide o disky <strong>na</strong>d 2,1 GB,<br />

prípadne <strong>na</strong>d 8,4 GB).<br />

5. V menu programu – <strong>na</strong>jskôr opíšeme, ako zruši staré<br />

rozdelenie <strong>na</strong> disku a vytvori v p<strong>od</strong>state akoby úplne<br />

nový disk (èerstvo kúpený):<br />

a) Vo¾ba 4 nás bude informova o disku, jeho aktuál−<br />

nom rozdelení a <strong>na</strong>staveniach (píšem spamäti, take pro−<br />

sím o <strong>po</strong>chopenie, ak sa spletiem v èíslach; niekedy sa<br />

tam zvykne objavi aj viac volieb). V programe vychádza−<br />

me <strong>po</strong>mocou ESC a <strong>po</strong>tvrdzujeme enterom a <strong>po</strong>uívame<br />

šípky dole/hore a èísla.<br />

b) Dáme vo¾bu 3 (as<strong>po</strong>ò si myslím), kde by malo by<br />

<strong>od</strong>stránenie <strong>od</strong>dielov. Najskôr treba <strong>od</strong>stráni sekundárne<br />

<strong>od</strong>diely (ak je <strong>na</strong>pr. disk D), a <strong>po</strong>tom nám program umoní<br />

<strong>od</strong>stráni primárny. Vdy sa spýta <strong>na</strong> meno <strong>od</strong>straòovaných<br />

<strong>od</strong>dielov a pýta si <strong>po</strong>tvrdenie (èi si uvedomujeme, e stráca−<br />

me všetky dáta).<br />

c) Vytvoríme nové <strong>od</strong>diely (ako keï máme u nový<br />

disk) – dáme 1 a <strong>po</strong>tom znova 1 (vytvorenie hlavného <strong>od</strong>−<br />

dielu). Chví¾u bude <strong>po</strong>èíta èíselká, keï ho nerušíme, <strong>po</strong><br />

skonèení sa nás spýta, èi súhlasíme s tým, aby bol vytvo−<br />

rený disk c: s max. kapacitou a aby bol <strong>na</strong>stavený ako<br />

vých<strong>od</strong>iskový. Ak chceme iba disk c:, <strong>po</strong>tvrdíme áno. Ak<br />

nie, zadáme <strong>po</strong>adovanú (ja zadávam <strong>po</strong>loviènú h<strong>od</strong>notu<br />

kapacity disku, zaokrúhlenú <strong>na</strong> 1000) ve¾kos disku c:.<br />

Potom ho ešte raz pre<strong>po</strong>èíta a skoèí do vých<strong>od</strong>iskovej<br />

<strong>po</strong>nuky. Tu dáme teraz 2 (<strong>na</strong>stavenie <strong>od</strong>dielu ako výcho−<br />

diskový) a dáme aktivova prvý <strong>od</strong>diel.<br />

d) Vytvoríme sekundárne <strong>od</strong>diely – dáme 1 (vytvori <strong>od</strong>−<br />

diel) a <strong>po</strong>tom (myslím) 2 – vytvori sekundárny <strong>od</strong>diel.<br />

Program bude <strong>po</strong>èíta a <strong>po</strong>tom <strong>po</strong>núkne, èi chceme celý<br />

zvyšok disku <strong>po</strong>ui ako sekundárny <strong>od</strong>diel (spravidla<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>vedáme áno; ak chcete ma Linux, dajte si o miesto<br />

<strong>na</strong> Linux menej). Vyzve nás, e nie sú vytvorené iadne<br />

logické jednotky, a <strong>po</strong>núkne nám, èi ich chceme vytvori v<br />

<strong>na</strong>vrhovanej kapacite. Pokia¾ chceme len disk d:, dáme<br />

áno, <strong>po</strong>kia¾ chceme aj disk e:, zmeníme <strong>na</strong>vrhované èíslo<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>adované a <strong>po</strong>stupne takto vytvoríme všetky logic−<br />

ké jednotky. Po úspešnom vytvorení jednotiek treba <strong>po</strong>èí−<br />

taè reštartova a opä zo spúšacej diskety <strong>na</strong>štartova.<br />

e) Po štarte PC z diskety musíme vytvorené jednotky<br />

pre prácu <strong>na</strong>formátova – <strong>po</strong>stupne <strong>na</strong>píšeme formát c:,<br />

d:... Po skonèení formátovania príslušnej jednotky nás<br />

program vyzve <strong>na</strong> zadanie jej názvu (ak dáme OK, uchová<br />

<strong>na</strong>vrhovaný). Osobne <strong>po</strong>uívam c: ako systém a d: ako<br />

práca. Len <strong>po</strong>tom je moné <strong>na</strong> PC inštalova ïalší SW vrá−<br />

tane operaèného systému.<br />

To je tak v skratke, ešte <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèanie: V prostredí Win−<br />

dows je dobré ma disk rozdelený <strong>na</strong> 2 èasti pre lepšiu sprá−<br />

vu miesta pri ve¾kých diskoch aj pre zálohu dát. Na disk c: sa<br />

tradiène umiestòuje Windows a príslušný SW, <strong>na</strong> disk d: sa<br />

dáva vlastná práca (moje dokumenty, obrázky, uloenie<br />

TV...). Je to dobré aj pre vírusy, aj <strong>na</strong> spreh¾adnenie práce.<br />

Ve¾kosti jednotlivých diskov závisia <strong>od</strong> pred<strong>po</strong>kladaného<br />

<strong>po</strong>uitia (pre DivX, video a p<strong>od</strong>. <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam väèší d:, pre ve¾a<br />

SW zas c:). Ak máme disk „do zásuvky“, je dobré fdiskom ho<br />

rozdeli a ako sekundárny (nevytvárame primárny <strong>od</strong>diel).<br />

Vo Windows sa nebudú <strong>po</strong>tom prehadzova písmenká (d: <strong>na</strong><br />

prvom disku by sa stalo e: a p<strong>od</strong>.) so všetkým, èo s tým súvisí<br />

(<strong>na</strong>pr. cesty pre <strong>na</strong>stavenia hier...). A ešte k otázke: Problémy<br />

môu <strong>na</strong>sta len také, e sa stratia všetky dáta a v prípade<br />

výpadku elektriny èi nárazu a p<strong>od</strong>. sa <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>í aj disk.<br />

K <strong>od</strong>dielom: Hard disk sa zapája cez kábel k základnej<br />

doske. MB má štandardné dva radièe – IDE 1 (primary) a<br />

IDE 2 (sekundary), kde sa dajú za<strong>po</strong>ji disky. Na väèšine<br />

káblov sú k dis<strong>po</strong>zícii dve koncovky pre disk (prípadne CD−<br />

ROM a p<strong>od</strong>.), oz<strong>na</strong>èované ako master a slave (teda s<strong>po</strong>lu<br />

je moné do beného PC za<strong>po</strong>ji štyri zariadenia).<br />

Od<strong>po</strong>rúèa sa, aby <strong>na</strong> IDE 1 bol ako master za<strong>po</strong>jený HDD<br />

a <strong>na</strong> IDE 2 ako master/slave CD−ROM (DVD, CD−RW, prí−<br />

padne aj disk v zásuvke). Práca je <strong>po</strong>tom o èosi rýchlejšia,<br />

hlavne pri kopírovaní z CD <strong>na</strong> HDD. Ak máme takto za<strong>po</strong>−<br />

jený disk, <strong>po</strong>mocou <strong>na</strong>pr. fdisku ho musíme <strong>na</strong> prácu<br />

vh<strong>od</strong>ne upravi. Ako sme u opísali, týmto <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>m<br />

vytvoríme takzvané <strong>od</strong>diely <strong>na</strong> disku (pre Windows sa<br />

oz<strong>na</strong>èujú ako c: a d:), ak to mám prirov<strong>na</strong>, ide o prieène<br />

rozdelenie skrine <strong>na</strong> dve èasti. Na <strong>od</strong>diely d: (c: sa zvyèaj−<br />

ne <strong>na</strong>stavuje ako primary, z ktorého sa štartuje systém)<br />

mono fdiskom vytvori logické jednotky – <strong>na</strong>zvime to<br />

<strong>po</strong>lièky v skrini. Po formátovaní všetkých <strong>od</strong>dielov mono<br />

<strong>na</strong> diskoch c:, d: vytvára adresáre a súbory. -ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Kompatibilita: grafická karta – LCD monitor<br />

Mám grafickú kartu s rozhraním DVI−I a chcem kúpi LCD<br />

monitor, ktorý má rozhranie DVI−A, ide o to, èi je to kom−<br />

patibilné? radope<strong>na</strong>z@orangemail.sk<br />

Áno, malo by to by kompatibilné. Neviem síce, o ktorý<br />

LCD ide, ale ak to nie je nejaký exotický výrobca, ktorý by<br />

si <strong>na</strong>vrhol vlastný štandard, urèite to bude moné s<strong>po</strong>ji.<br />

DVI −I (alebo 1) je to isté ako DVI −A (takisto 1). -ds-<br />

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Nastavenie DVD mechaniky pre región<br />

Mám DVD−ROM <strong>na</strong> NB Compaq Presario 1800. A „p<strong>od</strong>ari−<br />

lo“ sa mi ju zablokova pre regióny. Available je len pre<br />

región 2. Viete mi <strong>od</strong><strong>po</strong>ruèi nejaký <strong>od</strong>skúšaný softvér?<br />

Ïakujem za <strong>od</strong><strong>po</strong>veï. Roman Molèany<br />

Na <strong>na</strong>stavenie mechaniky <strong>na</strong> región free ešte pred <strong>po</strong>−<br />

uitím existuje mnostvo SW (existujú však pre kadú me−<br />

chaniku zvyèajne iné a osobne mám skúsenosti len s Pio−<br />

neer) a fungujú <strong>na</strong> princípe upgrade firmware mechaniky.<br />

Najlepšie však urobíte, ak sa <strong>po</strong>zriete <strong>na</strong> internete (staèí<br />

zada DVD + región free + z<strong>na</strong>èka vašej mechaniky a trochu<br />

si <strong>po</strong>èíta), takisto následné prepí<strong>na</strong>nie u <strong>od</strong>blokovaného<br />

DVD <strong>po</strong>mocou <strong>na</strong>pr. Genie (môem vám ho zasla). Ak však<br />

dôjde k zablokovaniu mechaniky (<strong>na</strong>pr. 3 – 5−krát <strong>po</strong>uitím<br />

DVD s rôznymi regiónmi), ostane prepí<strong>na</strong>nie zablokované a<br />

<strong>na</strong>staví sa <strong>po</strong>sledné <strong>po</strong>uité alebo vých<strong>od</strong>iskové. Zatia¾ som<br />

sa osobne nestretol s tým, e by bolo moné <strong>od</strong>blokova u<br />

raz zablokovanú mechaniku. Mono <strong>na</strong> internete získate viac<br />

informácií, p<strong>od</strong>mienkou je zistenie presných parametrov<br />

Vašej mechaniky (z<strong>na</strong>èka, názov... – <strong>na</strong>pr. zo špecifikácií vo<br />

Win alebo v d<strong>od</strong>acom liste k notebooku).<br />

-ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Udávanie rýchlosti otáèok hard diskov<br />

Chcel by som sa spýta <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci problém: Ako je to<br />

vlastne s hard diskami? Otáèky sa udávajú v ot. za minú−<br />

tu alebo za sekundu? U som sa stretol s takým tvrdením,<br />

e HDD má 7200 ot. za minútu, inde za sekundu (neviem<br />

si predstavi takú rýchlos!) Prosím vás, <strong>po</strong>raïte mi, ako je<br />

to vlastne. Ïakujem!(tomyhawks@centrum.sk)<br />

Samozrejme, ide o otáèky za minútu a u aj to je slušný<br />

výkon. Taká vàtaèka má <strong>od</strong> 500 ot. za SEKUNDU a <strong>na</strong>pr. práè−<br />

ka <strong>od</strong> 300 ot. za MINÚTU... To len tak <strong>na</strong> spresnenie. -ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Kvalita CD<br />

Prednedávnom som si kúpil <strong>na</strong>pa¾ovaèku a kupujem do<br />

nej CD, nie ve¾mi drahé ani ve¾mi lacné – 32 Sk – a neviem,<br />

èi sú dobré. Lebo moji kamaráti mi hovoria, e lacné CD<br />

vraj kazia CD−R a aj vo veiach mechaniky. Je to pravda?<br />

Ïakujem. blehopeter@<strong>po</strong>box.sk<br />

Nu, nie je to tak, ako bolo pri kazetách. Laserový lúè by<br />

nemal by ani nekvalitnými CD ve¾mi <strong>od</strong>klonený a šošovka<br />

by nemala by zneèistená. Ove¾a viac nièí CD−ROM prach,<br />

ktorý sa dostáva cez dvierka alebo <strong>na</strong> CD a tomuto <strong>po</strong>−<br />

máha èistiace CD alebo ruèné rozobratie CD−ROM a vyèis−<br />

tenie (ve¾mi sa pre bených <strong>po</strong>uívate¾ov ne<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèa).<br />

Nekvalitné CD sú len horšie èitate¾né v niektorých mecha−<br />

nikách, ale bená výdr mechaniky je aj tak 3 – 4 roky.<br />

Take kvalitnejšia mechanika CD−RW a p<strong>od</strong>. vydrí viac a<br />

ani <strong>na</strong>jlacnejšie CD za dobu ivotnosti jej zvyèajne ne−<br />

ublíia (ak <strong>na</strong>pr. nie je prasknuté a v mechanike sa nedo−<br />

razí ☺). Osobne si myslím, e pri správach o nièení mecha−<br />

ník lacnými CD ide skôr o reklamný trik ako skutoènos.<br />

Všetko závisí <strong>od</strong> doby, ako èasto a v akej mechanike, <strong>na</strong>j−<br />

menej <strong>od</strong> typu CD. Kvalitnejšie CD by však mali prei dlhšie<br />

(dáta by sa nemali strati, ale zas to závisí <strong>od</strong> kvality <strong>na</strong>pále−<br />

nia – rýchlos <strong>na</strong>pa¾ovania a typ CD−RW). Kadé CD by malo<br />

vydra as<strong>po</strong>ò 10 rokov, èo <strong>po</strong>vaujem pre väèšinu dát <strong>na</strong><br />

CD (azda okrem hudby) za dostatoèné.<br />

-ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Monitor Relisys TE786 17" a skrytý adresár System<br />

Volume Information<br />

Aký kvalitný je monitor Relisys TE786 17" a <strong>na</strong> èo slúi skrytý<br />

adresár System Volume Information, ktorý sa mi stále vy−<br />

tvára? Môem ho maza? Pavel Kovalanèík (masterrr@<br />

sez<strong>na</strong>m.cz)<br />

Relisys sú <strong>po</strong>merne dobré monitory, samozrejme, vzh¾a−<br />

dom <strong>na</strong> cenu. Mne osobne sa osvedèili, ale treba ma tro−<br />

chu šastie <strong>na</strong> dobrý kus. Má však trochu menšiu obra−<br />

zovku (p<strong>od</strong> 41 cm). Adresár je systémový, kde sa ukladajú<br />

informácie o danej jednotke (c:, d: a p<strong>od</strong>.) p<strong>od</strong> W XP,<br />

W2K a myslím, e aj p<strong>od</strong> W Me. Zmaza sa spravidla nedá<br />

(bez zásahu do registrov), systém ho vytvára <strong>na</strong> ¾ahší<br />

<strong>po</strong>hyb <strong>po</strong> jednotke a prípadnú zálohu niektorých dát a<br />

<strong>na</strong>stavení. Je však nešk<strong>od</strong>ný, take nie je ani dôv<strong>od</strong> ho<br />

nièi. Staèí si <strong>na</strong>stavi prieskumníka tak, aby nezobrazoval<br />

skryté informácie, a nebude vás ruši.<br />

-ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

120 PC REVUE 9/2002

S E R V I S<br />

Rozdiel medzi KT133 a KT133A<br />

Aký je rozdiel medzi KT133 a KT133A? mirko oko (okiware @atlas.sk)<br />

Rozdiel je v tom, e KT133A je novší a oficiálne p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje 133 MHz (266 MHz – beí v<br />

skutoènosti) Athlony, ktoré sú asi <strong>od</strong> 1,3 GHz. Navyše je trochu výkonnejší, pretoe je to<br />

<strong>od</strong>ladený KT133 (ten p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje len 100 MHz AMD, <strong>na</strong>pr. Durony a staršie Athlony). Nové<br />

Athlony XP by mali ís teda len <strong>na</strong> KT133A, ale ten nie je urèený pre pamäte DDR, take<br />

koneèný výkon nie je ideálny. No dnes u sú <strong>na</strong> trhu KT266, KT266A, KT333 a èaká sa <strong>na</strong><br />

KT333A, ktorý by mal by <strong>na</strong>jvýkonnejší.<br />

-ds-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Rozdiel medzi KT266 a KT266A<br />

Chcel by som ešte vedie, aký je rozdiel medzi KT266 a KT266A, prípadne 333 a 333A?<br />

Mám MB Abit KT7 s èi<strong>po</strong>vou súpravou KT133. Môem tam da Athlon alebo Athlon XP<br />

(266 FSB), keï èi<strong>po</strong>vá súprava p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje 100 FSB, ale v BIOS−e sa dá zmeni a <strong>na</strong> 155<br />

MHz (pri 133/44 MHz a pri 136/34 MHz) a <strong>na</strong>pätie 1,1 – 1,85 V? Mám nový BIOS, ktorý<br />

vypisuje, e tam môem osadi procesor 1400 (133). mirko oko (okiware@atlas.sk)<br />

Predovšetkým je rozdiel v p<strong>od</strong><strong>po</strong>re DDR – KT266 p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje DDR 133/266 MHz, KT333<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje novšie 166/333 MHz –, èo sa však prejaví len v s<strong>po</strong>jení s CPU (zbytoèné je dáva<br />

DDD333, ak je v MB Duron beiaci <strong>na</strong> 100/200 MHz – nárast výkonu nie je vidite¾ný). No<br />

a verzie A sú <strong>od</strong>ladené a trochu zlepšené (niekedy u integrujúce novší Bridge pre ostat−<br />

né zariadenia – <strong>na</strong>pr. USB 2.0, ATA 133...).<br />

Do vašej dosky nie je oficiálne moné osadi Athlon XP, lebo ten je stavaný hlavne pre<br />

RAM DDR, ktoré daná doska nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje (ani èi<strong>po</strong>vá súprava). Take keby sa aj p<strong>od</strong>ari−<br />

lo PC s Athlonom XP náh<strong>od</strong>ou rozbehnú, nevyuili by sa <strong>na</strong>plno jeho funkcie ani výkon.<br />

Preto bola èi<strong>po</strong>vá súprava KT133 <strong>na</strong>hradená novšími KT266 a KT333.<br />

-ds-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Doska ABIT SA7<br />

Potreboval by som <strong>po</strong>radi oh¾adom MB ABIT SA7. Rád by som si upgradoval PC a mám<br />

záujem o dosku ABIT SA7, ktorá <strong>po</strong>uíva èi<strong>po</strong>vú súpravu SiS 645DX. So z<strong>na</strong>èkou ABIT<br />

mám len dobré skúsenosti, ale ne<strong>po</strong>znám túto èi<strong>po</strong>vú súpravu, a tak sa chcem spýta, èi<br />

mi ju <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèate alebo radšej sa mám <strong>po</strong>obhliadnu <strong>po</strong> inej. Vopred ïakujem za <strong>od</strong><strong>po</strong>−<br />

veï. Roman Janics (wakee@wakee.sk)<br />

Táto doska sa tvári ako dobrá. Ani ja síce ve¾mi neuznávam èi<strong>po</strong>vé súpravy <strong>od</strong> SIS, ale táto<br />

sa ve¾mi pravdep<strong>od</strong>obne vydarila. Takisto mám rád ABIT, ale v <strong>po</strong>slednom èase vraj neja−<br />

ko upadá. V skladoch sa objavuje ve¾mi ve¾a reklamácií – asi 10 <strong>na</strong> ABIT pri 1 <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><br />

Gigabite. Ak to nesúri, ešte by som <strong>po</strong>èkal, budeme múdrejší. Osobne by som sa toti<br />

dnes ve¾mi zamýš¾al nielen <strong>na</strong>d ABIT aj SiS, ale celkovo <strong>na</strong>d akouko¾vek MB. Najlepšie však<br />

<strong>po</strong>vedia priamo v obch<strong>od</strong>e, ko¾ko reklamácií majú <strong>na</strong> ten−ktorý výrobok pri danom <strong>po</strong>ète<br />

predaných kusov.<br />

-ds-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Presmerovanie mailov<br />

Ako môem do mojej emailovej schránky (mám ju <strong>na</strong> atlas.sk) presmerova maily, ktoré<br />

mi prídu do iných freemailových schránok? Ve¾mi by mi to u¾ahèilo prácu, pretoe by som<br />

nemusel <strong>po</strong>zera <strong>po</strong>štu v kadej schránke osobitne. Za <strong>od</strong><strong>po</strong>veï ïakujem. Tomáš Švec<br />

(tomass@atlas.sk)<br />

Presmerova <strong>po</strong>štu z jednej schránky do druhej môete vtedy, ak to konkrét<strong>na</strong> freemai−<br />

lová sluba (z ktorej má by <strong>po</strong>šta presmerovaná) umoòuje. Takúto slubu umoòuje <strong>na</strong>−<br />

príklad <strong>www</strong>.<strong>po</strong>box.sk a monos presmerovania správy nájdete v <strong>na</strong>staveniach. Od−<br />

<strong>po</strong>rúèam <strong>po</strong>zrie si <strong>na</strong>stavenia vo vašej freemailovej schránke.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Nastavenie File System Properties<br />

Aké zmeny <strong>na</strong>stávajú, keï sa PC <strong>na</strong>staví vo File System Properties, Hard disc: ako Network<br />

Server èi Desktop Computer? S<strong>po</strong>èíva v tom nejaká výh<strong>od</strong>a? Augustín Vician (augustin@<br />

nextra.sk)<br />

Táto vo¾ba urèuje, ko¾ko miesta vyhradí Windows v pamäti RAM pre vyrovnávaciu pamä<br />

disku. Ak si zvolíte vo¾bu Desktop Computer, rezervuje sa 10 kb pamäte <strong>na</strong> zapamätanie<br />

si informácií o 32 <strong>na</strong><strong>po</strong>sledy <strong>po</strong>uitých adresároch a 667 <strong>na</strong><strong>po</strong>sledy <strong>po</strong>uitých súboroch.<br />

Pre vo¾bu Mobile Or Docking System sa rezervuje 5 kb pre 16 adresárov a 337 súborov.<br />

Pre Network Server sa rezervuje 40 kb pre 64 adresárov a 2729 súborov. V prípade, e je<br />

váš <strong>po</strong>èítaè v sieti alebo spúšate ve¾a aplikácií <strong>na</strong>raz, <strong>na</strong>stavte si vo¾bu Network Server.<br />

Túto vo¾bu by ste nemali meni <strong>na</strong> inú ako Desktop Computer, ak máte Windows 95 prvé<br />

vydanie, pretoe pre chybu v tomto systéme to <strong>po</strong>vedie k zníeniu výkonu.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Problém s CD−ROM mechanikou<br />

Potreboval by som <strong>po</strong>radi s problémom s CD−ROM mechanikou. Je to TEAC CD−540E a upgra−<br />

dovaním firmware v3.0. je to 40−rýchlostná CD−ROM asi rok stará. Po kúpe som testoval, akou<br />

rýchlosou èíta CD: <strong>od</strong> 17 a <strong>po</strong> 40 a <strong>po</strong> upgradovaní firmware (z 1.0 −> 3.0) grabovala touto<br />

rýchlosou i audio CD. Asi pred 3 mesiacmi som skúšal rýchlos èítania znovu, lebo sa mi zdalo,<br />

e ide <strong>po</strong>maly, a v testoch išla <strong>od</strong> 17 <strong>po</strong> 20. Testoval som pálené, lisované, audio a RW. Všetky<br />

èítala rov<strong>na</strong>ko. Skúsil som iný softvér (4 iné programy) – tie isté rýchlosti. DMA bolo zapnuté.<br />

Pri vypnutí DMA èíta ešte <strong>po</strong>malšie. Skúšal som softvér <strong>na</strong> menenie rýchlosti èítania, ale<br />

ani pri zmenení neèítala rýchlejšie. Hluèná je stále tak isto, ako keï èítala 40×. PC konfi−<br />

guráciu som nemenil. Skúsil som ju i <strong>na</strong> iných <strong>po</strong>èítaèoch a väèšinou priebeh èítania bol<br />

<strong>od</strong> 17 do max. 24. Na jednom dosiahla a 33, <strong>po</strong>tom <strong>na</strong>stal skok v rýchlosti <strong>na</strong> 22 a ïalej<br />

rástla rýchlos <strong>na</strong> 25 a ostala <strong>na</strong> tejto h<strong>od</strong>note do konca testu. Poèas testu sa hluènos<br />

nezmenila (t. j. stále akoby sa toèila tými istými obrátkami). V èom môe by chyba a ako<br />

ju <strong>od</strong>stráni? Mkay Nuky (mklapin@<strong>po</strong>box.sk)<br />

Vaša CD−ROM je v <strong>po</strong>riadku. Mechanika CD−ROM èíta maximálnou rýchlosou udávanou<br />

výrobcom len <strong>na</strong> vonkajšej strane média, prièom <strong>po</strong>vrch CD nesmie by <strong>po</strong>škriabaný.<br />

H<strong>od</strong>noty, ktoré uvádzate, sú správnymi h<strong>od</strong>notami pre vašu CD−ROM, prièom priemerná<br />

rýchlos je pribline 18× a prenosová rýchlos okolo 2,75 KB/s.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

SW <strong>na</strong> priame s<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internete prostredníctvom (videokonferencie)<br />

Prosím o informáciu, aký program by ste mi <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèali <strong>na</strong> priame s<strong>po</strong>jenie medzi dvoma<br />

úèastníkmi <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> on line prenos obrazu, zvuku a textu, teda <strong>na</strong> videokonferen−<br />

ciu. Kde sa dá tento program nájs, ak ide o freeware, resp. kúpi? antte@<strong>po</strong>box.sk<br />

Existuje viac druhov programov <strong>na</strong> prenos obrazu, zvuku a textu. Zaènem tými, ktoré<br />

sú k dis<strong>po</strong>zícii zadarmo: Yahoo messenger – http://messenger.yahoo.com, Microsoft<br />

Netmeeting – http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows/netmeeting, PhoneFree – http://<br />

<strong>www</strong>.phonefree.com, Takisto dobrý program je komerèný ICUII http://<strong>www</strong>.icuii.com<br />

– máte monos vyskúša si 21−dòovú verziu – alebo komerèný program Cuseeme<br />

http://<strong>www</strong>.cuseemeworld.com, ktorý umoòuje videokonferencie s viacerými úèast−<br />

níkmi.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internet<br />

Na pri<strong>po</strong>jenie <strong>na</strong> internet <strong>po</strong>uívam externý m<strong>od</strong>em DeskPorte 56k Voice exter<strong>na</strong>l, pri<strong>po</strong>−<br />

jený cez COM1. Problém s<strong>po</strong>èíva v tom, e sa mi ve¾mi èasto pri pripájaní <strong>na</strong> internet<br />

stáva, e sa s<strong>po</strong>jenie ne<strong>na</strong>dviae. S<strong>po</strong>èiatku som <strong>po</strong>uíval kartu NaEx, asi dva mesiace<br />

všetko pracovalo s<strong>po</strong>¾ahlivo, s<strong>po</strong>jenie bolo vdy úspešné, rýchlos pri<strong>po</strong>jenia vyhovujúca<br />

a stabilita vynikajúca. No neskôr <strong>na</strong>stali problémy nielen s NaEx, ale aj so všetkými uve−<br />

denými pri<strong>po</strong>jeniami. Zaujímavosou je, e kamarát <strong>po</strong>uíva <strong>na</strong> pri<strong>po</strong>jenie Nextru. Ja mám<br />

problémy s pri<strong>po</strong>jením takmer <strong>po</strong>èas celého dòa, no on nie. Jediný rozdiel je, e mi<br />

<strong>po</strong>uívame p<strong>od</strong>vojnú linku, no oni nie. Myslíte, e je problém u mòa v <strong>na</strong>stavení siete<br />

alebo je problém v ST alebo u ISP? Ján Loffler<br />

Váš problém s<strong>po</strong>èíva práve v tom, e sa <strong>na</strong> internet pripájate p<strong>od</strong>vojnou linkou. Práve táto<br />

zdruená linka spôsobuje nestabilné a prerušujúce sa s<strong>po</strong>jenie a malú priepustnos siete.<br />

Riešenie s<strong>po</strong>èíva v zrušení p<strong>od</strong>vojnej linky a v zriadení sólo linky alebo linky ISDN. -ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Manuál k matiènej doske<br />

Potreboval by som zoh<strong>na</strong> manuál k mojej matiènej doske. Problém je v tom, e neviem,<br />

aký to je typ. Viem iba to, e je <strong>na</strong> nej èi<strong>po</strong>vá súprava VXPro II a AMI BIOS. Poraïte mi, pro−<br />

sím, p<strong>od</strong>¾a èoho by som mohol zisti, o akú dosku ide. Jozef Jankola (jankola@kiwwi.sk)<br />

Najprv si zistite výrobcu vašej matiènej dosky <strong>po</strong>mocou programu AMI motherboard ID<br />

utility, ktorý si stiahnete zo stránky http://<strong>www</strong>.ami.com/sup<strong>po</strong>rt/mbid.html. Potom si<br />

nájdite stránku výrobcu <strong>na</strong> internete tak, e ak bude výrobcom <strong>na</strong>príklad Matsonic, skú−<br />

site adresu <strong>www</strong>.matsonic.com.tw alebo <strong>www</strong>.matsonic.com, ak nebude fungova ani<br />

jed<strong>na</strong> z nich, stránku výrobcu skúste nájs cez vyh¾adávaè – <strong>na</strong>príklad <strong>www</strong>.google.com. Na<br />

stránke výrobcu <strong>po</strong>tom h¾adajte linku <strong>na</strong> manuály alebo nájdite váš typ základnej dosky<br />

a <strong>od</strong>kaz <strong>na</strong> manuál h¾adajte pri òom.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Problém s RAM<br />

Nedávno som si kúpil RAM−ku (PQI 128MB PC100). Odvtedy sa mi stávajú <strong>na</strong> <strong>po</strong>èítaèi za−<br />

ujímavé veci. Napríklad video sa mi prehráva dole hlavou, niekedy, keï spustím nejaký<br />

program, tak mi píše, e mám nedostatok pamäte (staèí, keï spustím win. commander).<br />

Netvrdím, e je to spôsobené RAM−kou, ale predtým sa mi to s mojou 32−kou (AM1<br />

PC100) nestávalo. Prosím, <strong>po</strong>raïte mi, kde je chyba a ako ju môem <strong>od</strong>stráni. Mám<br />

matiènú dosku ABIT BH6. Norbi<br />

Ak <strong>po</strong>uívate obe pamäte súèasne, skúste systém <strong>po</strong>uíva iba s jednou z nich. Ak systém<br />

bude nestabilný aj pri pôv<strong>od</strong>nej RAM, preinštalujte ho. Ïalej skúste novú RAM−ku otes−<br />

tova <strong>na</strong>príklad programom Memtest86 – http://<strong>www</strong>.memtest86.com. Ak test objaví<br />

chyby, pamä reklamujte.<br />

-mh-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Od<strong>po</strong>vedali: Ján Andrejkoviè, Daniel Sládek, Martin Harvánek<br />

9/2002 PC REVUE 121

M E D I A K L U B<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA Pozn.<br />

Eurotran 2000 – Prekladaè CD699−19 1169 Sk<br />

ang. internetových stránok<br />

Osobnosti slovenských dejín CD1099−30 499 Sk<br />

Tomíkovo p<strong>od</strong>moøské dobr<strong>od</strong>ruství CD1099−33 699 Sk<br />

Hry a vše o MP3 CD1299−36 379 Sk<br />

Hudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299−37 379 Sk<br />

Plná <strong>po</strong>lní pro kanceláø CD12000−82 399 Sk<br />

Nemecká gramatika – cvièebnice CD42000−51 999 Sk<br />

Hráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000−53B 399 Sk<br />

Lingua Land: jazykové hry CD42000−56 1399 Sk<br />

PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />

Zemìpis – Svìt CD72000−60 870 Sk<br />

Biologie èlovìka CD72000−61 710 Sk<br />

Gordi v øíši her CD72000−62A 699 Sk<br />

Filmové dobr<strong>od</strong>rustvo CD72000−62B 699 Sk<br />

Kúzelné hraèky CD72000−62C 699 Sk<br />

Zábavné <strong>po</strong>èty CD72000−62D 699 Sk<br />

Logické hry CD72000−62E 699 Sk<br />

Botanika a zoologie CD82000−65 870 Sk<br />

Anglicko−slovenský, slovensko−anglický CD82000−66 699 Sk<br />

mul. slovník<br />

M<strong>od</strong>rý blesk: zlatý výbìr CD82000−68 399 Sk<br />

Sexuální výchova CD102000−75 1176 Sk<br />

Anglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000−76 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD102000−76B 999 Sk<br />

Stratený ostrov CD102000−77 699 Sk<br />

Francouzsky, španìlsky, italsky efektívnì:<br />

francúzšti<strong>na</strong> CD102000−78A 698 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD102000−78B 698 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> CD102000−78C 698 Sk<br />

A<strong>na</strong>tomie...lidské tìlo CD122000−84 499 Sk<br />

Valibuk + CD romik CD12001−87 499 Sk<br />

Nejlepší shareware roku 2000 CD12001−88 399 Sk<br />

Grafika – skrz−<strong>na</strong>skrz 2 CD12001−89 399 Sk<br />

Fyzika – zebra pro školy CD22001−93 999 Sk<br />

Chemie II. – zebra pro školy CD22001−94 745 Sk<br />

Anglická gramatika & konverzace CD22001−95 999 Sk<br />

Artopedia CD22001−96 799 Sk<br />

Èeský výbìr 4 CD22001−97 399 Sk<br />

Pohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001−98 699 Sk<br />

První svìtová válka CD22001−99 1199 Sk<br />

MP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001−103 399 Sk<br />

Anglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001−104A 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD32001−104B 999 Sk<br />

Slovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001−105A 999 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD42001−105B 999 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> CD42001−105C 999 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001−106 1399 Sk<br />

MS Excel 2000 CD42001−108 1049 Sk<br />

Slavní generálové 20. století CD42001−111 1399 Sk<br />

Knights & Merchants CD42001−112 299 Sk<br />

Polda III. CD42001−113 699 Sk<br />

Polda 2 – Game 4U CD42001−113B 299 Sk<br />

Domáci uèite¾ angliètiny 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />

2. diel CD52001−115A−2<br />

Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />

Zak´s Wordgames CD52001−117 1199 Sk<br />

LangMaster Mean City CD52001−118 1799 Sk<br />

Memorary anglièti<strong>na</strong> CD52001−120A 1199 Sk<br />

Memorary nemèi<strong>na</strong> CD52001−120B 1 199 Sk<br />

LangMaster english in action CD52001−122 3499 Sk *1<br />

899 Sk *2<br />

2CD Royal Family<br />

1999 Sk<br />

LangMaster the Heinemann TOEFL CD52001−123 3499 Sk *1<br />

2299 Sk *2<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA Pozn.<br />

LangMaster millennium line CD52001−125 5799 Sk *1<br />

2799 Sk *2<br />

v s<strong>po</strong>jení so slovníkom<br />

3499 Sk<br />

osobitne slovník Cobuild<br />

1199 Sk<br />

Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001−126 1199 Sk<br />

MS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001−127 1049 Sk<br />

Kamarád <strong>po</strong>èítaè CD62001−128 735 Sk<br />

Heroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001−129 399 Sk<br />

Operation FlashPoint CD72001−131 999 Sk<br />

Ka<strong>na</strong>dské ertíky CD72001−133 399 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />

Hráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001−135 399 Sk<br />

Hráèùv ráj: s<strong>po</strong>rtovní hry CD72001−136 399 Sk<br />

The Longest Journey CD92001−139 1099 Sk<br />

Pharaoh CD92001−140 599 Sk<br />

Viniè hroznor<strong>od</strong>ý CD102001−142 400 Sk<br />

NHL 2002 CD102001−143 1599 Sk<br />

NHL 2001 CD102001−143B 599 Sk<br />

Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />

Tomb Raider – Game 4U CD102001−145 299 Sk<br />

FIFA 2001 CD112001−146 999 Sk<br />

Atlantis – Game 4U CD112001−147 399 Sk<br />

Half life CD112001−148 599 Sk<br />

TS Rozprávková matematika CD112001−150 649 Sk<br />

EuroPlus + Sprachkurs Deutsch: CD112001−151 6799 Sk<br />

Professio<strong>na</strong>l Pack<br />

Einstein Junior CD112001−152 799 Sk<br />

Ètyølístek CD Romek tajemství pyramidy CD112001−153 299 Sk<br />

Harry Potter CD122001−151 1599 Sk<br />

Timoty CD122001−152 599 Sk<br />

Changes Beauty studio CD122001−153 699 Sk<br />

Caesar 3 – Game 4U CD12002−154 299 Sk<br />

Empire Earth CD12002−156 1499 Sk<br />

Lexicon 2002 Anglický ve¾ký slovník CD12002−23 2499 Sk<br />

Nemecký ve¾ký slovník CD12002−23D 2499 Sk<br />

Return to castle Wolfenstein CD12002−155 1599 Sk<br />

Medal of honor: Allied Assault CD22002−157 1599 Sk<br />

Settlers 2 – Game 4U CD22002−158 299 Sk<br />

Comanche Gold – Game 4U CD32002−159 299 Sk<br />

Logické hry pro chytré hlavièky CD32002−160 399 Sk<br />

Celá r<strong>od</strong>i<strong>na</strong> milionáøem – dìjepis CD42002−161 799 Sk<br />

Celá r<strong>od</strong>i<strong>na</strong> milionáøem – všeobecný pøehled CD42002−162 799 Sk<br />

PC Translator 2002 – anglièti<strong>na</strong>, nemèi<strong>na</strong> CD42002−163 4674 Sk<br />

Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 Sk<br />

Half Life Generation 3 CD42002−165 1299 Sk<br />

Monsters inc. CD42002−163 1299 Sk<br />

The Sims: on holiday CD52002−167 899 Sk<br />

Agent Hlí<strong>na</strong> CD52002−168 999 Sk<br />

Pexesa pro celou r<strong>od</strong>inu CD52002−169 699 Sk<br />

Lego Creator: Harry Potter CD62002−170 1699 Sk<br />

Kriiaci CD62002−171 599 Sk<br />

2002 Fifa World Cup CD62002−172 1699 Sk<br />

TS detský kútik II CD62002−173 699 Sk<br />

Autoškola CD72002−174 499 Sk<br />

Soldier of Fortune 2 CD72002−175 1599 Sk<br />

Wacraft 3: reign of chaos CD72002−176 1599 Sk<br />

Odyssey + black moon chronicles – Game 4U CD72002−177 399 Sk<br />

Èeské kliparty 1 CD22001−92A 592 Sk<br />

Èeské kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> s<strong>po</strong>lu: 1060 Sk<br />

Objed. kód: CD22001−92C<br />

Legenda: Uvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného objednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obch<strong>od</strong>e <strong>www</strong>.itstore.sk,<br />

kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> <strong>po</strong>núkané tituly z predchádzajúcich èísel. *1 – kompletné balenie; *2 – jednotlivé tituly, úrovne; výh<strong>od</strong>ná ce<strong>na</strong>; <strong>na</strong>jpredávanejšie tituly<br />

122 PC REVUE 9/2002

S E R V I S<br />

CD TITULY<br />

SPIDERMAN: THE MOVIE<br />

3D akèná hra <strong>na</strong> motívy<br />

rovnomenného filmu.<br />

Hráè sa ocitne v úlohe<br />

samotného superhrdinu<br />

s ve¾kou silou, ale i z<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>vednosou, ktorý<br />

zasvätil ivot likvidácii<br />

zloèinu a znièeniu hlavy<br />

p<strong>od</strong>svetia, Gree<strong>na</strong><br />

Gobli<strong>na</strong> a jeho légie zla. Nový boj vo vzduchu,<br />

ovládanie <strong>po</strong>èas letu a monos vo¾ného <strong>po</strong>hy−<br />

bu sú pred<strong>po</strong>kladom úspešnosti <strong>po</strong>kraèovania<br />

tejto série.<br />

JAZZ AND FAUST<br />

V adventúre Jazz and<br />

Faust <strong>na</strong> vás èakajú<br />

dvaja hlavní hrdinovia a<br />

s nimi dve dejové línie<br />

jedného príbehu.<br />

V role kapitá<strong>na</strong> Fausta<br />

alebo pašeráka Jazza sa<br />

vydajte <strong>na</strong> výpravu za<br />

láskou a bohatstvom do nádherne vyrendero−<br />

vaného 3D prostredia. Precestujte tri starobylé<br />

svety, <strong>po</strong>rozprávajte sa s mnohými ich obyva−<br />

te¾mi, <strong>od</strong>ha¾te skryté tajomstvá hry, splòte rad<br />

úloh a vyriešte zamotané hádanky.<br />

TIME MACHINE + DEVIL<br />

INSIDE – GAME 4 U SPECIAL<br />

Time Machine – Tajomná<br />

adventúra s tematikou<br />

cestovania v èase so skve−<br />

lou atmosférou a úasnou<br />

grafikou. Nechajte sa pre−<br />

nies strojom èasu do roku<br />

800 000 a zaite <strong>na</strong>jväèšie<br />

dobr<strong>od</strong>rustvo svojho ivota.<br />

The Devil Inside – Duša <strong>po</strong>praveného maso−<br />

vého vraha Harryho Grimesa uniká z Pekla a <strong>po</strong>−<br />

kúša sa s<strong>po</strong>ji s tými <strong>na</strong>j<strong>od</strong><strong>po</strong>rnejšími a <strong>na</strong>jhorší−<br />

mi dušami vnútri stien panstva Brány tieòov.<br />

TOCA TOURING CARS –<br />

GAME 4 U<br />

16 <strong>na</strong>jznámejších auto−<br />

mobilových salónov<br />

kadoroène vysiela svo−<br />

jich <strong>na</strong>jlepších pretekárov<br />

<strong>na</strong> Britské ostrovy, kde<br />

prebiehajú preteky<br />

TOCA. Túto jedineènú<br />

akciu môete zai <strong>na</strong><br />

vlastnej koi <strong>na</strong> monitoroch svojich <strong>po</strong>èítaèov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1699 Sk<br />

CD92002−177<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

CD92002−178<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD92002−179<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

CD92002−180<br />

KNIHY<br />

UÈÍME SE PROGRAMOVAT<br />

C++ BUILDER A JAZYCE C++<br />

Autor: Václav Kadlec<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Poèet strán: 402<br />

Kniha je pre programátorov<br />

a študentov, ktorí sa chcú<br />

alebo <strong>po</strong>trebujú <strong>na</strong>uèi<br />

vytvára programy v jazyku<br />

C++ vo vizuálnom prostredí C++ Buildera.<br />

Osvojíte si z<strong>na</strong>losti <strong>po</strong>trebné <strong>na</strong> s<strong>po</strong>¾ahlivé<br />

programovanie jedn<strong>od</strong>uchých i nároènejších<br />

aplikácií rôzneho typu. Precvièíte sa <strong>na</strong> príkla−<br />

doch.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 503 Sk<br />

457K92002C<br />

VYSTAVUJEME NA VELETRHU<br />

Autor: Václav Svob<strong>od</strong>a, Miroslav<br />

Foret, Kateøi<strong>na</strong> Koláøová, Lucie<br />

Zumrová<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Poèet strán: 120<br />

Pripravujete roèný plán<br />

výstav a ve¾trhov? Ale ako<br />

vybra pre váš <strong>od</strong>bor tie <strong>na</strong>jvh<strong>od</strong>nejšie?<br />

Uvaujete, akým spôsobom <strong>na</strong> ex<strong>po</strong>zícii pre−<br />

zentova výrobky èi sluby? Aký tovar v stánku<br />

rozvrhnú? Akými akciami p<strong>od</strong><strong>po</strong>ri prezentá−<br />

ciu? Kniha je <strong>po</strong>mocníkom pre tých, ktorí<br />

p<strong>od</strong>obnú akciu chystajú, organizujú a riadia.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 215 Sk<br />

458K92002C<br />

POSLOUCHÁME HUDBU<br />

S PROGRAMEM WINAMP + CD<br />

Autor: Miroslav Klíma<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Poèet strán: 112<br />

Èo môe by obané <strong>na</strong><br />

prehrávaní skladieb a tvorbe<br />

playlistov? Posledná verzia<br />

prehrávaèov <strong>po</strong>núka to¾ko<br />

funkcií a existujú k nej rozšírenia, e sa oplatí<br />

zostavi publikáciu s náv<strong>od</strong>om <strong>na</strong> ovládanie<br />

Wi<strong>na</strong>mpu a <strong>na</strong>jzaujímavejších doplnkov.<br />

Predstavený softvér si vïaka priloenému CD<br />

môete vyskúša.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 186 Sk<br />

459K92002C<br />

JAK MNOHEM LÉPE<br />

PRODÁVAT<br />

Autor: Brian Tracy<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Poèet strán: 328<br />

Kniha objasòuje, e predaj je<br />

predovšetkým „duševná hra“<br />

a e úspešný obch<strong>od</strong>ník<br />

<strong>po</strong>trebuje psychologickú prevahu <strong>na</strong>d zákazní−<br />

kom èi <strong>od</strong>berate¾om, a uèí, ako túto prevahu<br />

dosiahnu. P<strong>od</strong>statná je <strong>na</strong> knihe jej ucelenos<br />

a p<strong>od</strong>robnos: niè sa nevynechalo, kniha je<br />

spriev<strong>od</strong>com pri vytváraní kompletného systé−<br />

mu <strong>na</strong> docielenie predajného úspechu.<br />

.<br />

Objednávkový kód: 460K92002C<br />

Ce<strong>na</strong>: 416 Sk<br />

UÈEBNICE AutoCADu 2002<br />

Autor: Petø Foøt, Jaroslav Kleteèka<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Poèet strán: 384<br />

Uèebnica <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> ediè−<br />

ný rad obsahujúci Uèebnicu<br />

AutoCADu R14 a Uèebnicu<br />

AutoCADu 2000. Publikácia<br />

je urèená predovšetkým študentom, ale vïaka<br />

úplne novým <strong>po</strong>strehom si nájde èitate¾ov<br />

i v radoch <strong>od</strong>bornej verejnosti. Kapitoly<br />

obsahujú <strong>od</strong>borné príklady, precvièovacie<br />

úlohy a názorné ukáky.<br />

DELPHI – p<strong>od</strong>robný prùv<strong>od</strong>ce<br />

zaèí<strong>na</strong>jíciho uivatele<br />

Autor: Slavoj Písek<br />

Vydavate¾: Grada<br />

Poèet strán: 220<br />

Kniha je urèená zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

programátorom, ktorí u<br />

zvládli základy jazyka Object<br />

Pascal i vizuálneho návrhu<br />

aplikácií v Delphi a chceli by sa programovaniu<br />

aplikácií pre Windows venova p<strong>od</strong>robnejšie.<br />

Èitatelia tu nájdu celý rad zaujímavých progra−<br />

mátorských <strong>po</strong>stu<strong>po</strong>v, bez ktorých sa iadny<br />

vývojár v Delphi nezaobíde.<br />

WORD 2002 – p<strong>od</strong>robný<br />

prùv<strong>od</strong>ce <strong>po</strong>kroèilého uivatele<br />

Autor: Josef Pecinovský, Rudolf<br />

Pecinovský<br />

Vydavate¾: Grada<br />

Poèet strán: 272<br />

Kniha je urèená predovšet−<br />

kým tým, ktorí chcú <strong>po</strong>mo−<br />

cou Wordu spracúva ve¾ké<br />

a zloité dokumenty, ako sú knihy, diplomové<br />

práce èi právne normy. Uitoèné informácie<br />

tu však môu nájs i vydavatelia èasopisov,<br />

malých katalógov, <strong>po</strong>núk a rôznych ïalších<br />

dokumentov.<br />

Objednávkový kód: 463K92002G<br />

Ce<strong>na</strong>: 353 Sk<br />

Visual Basic.NET KROK ZA<br />

KROKOM + CD<br />

Autor: Michael Halvorson<br />

Vydavate¾: IDNES<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 680<br />

Kniha <strong>na</strong> príkladoch ukazuje<br />

monosti Visual Basicu <strong>na</strong><br />

tvorbu aplikácií pre<br />

Windows, web, <strong>na</strong> prácu s databázami a iné.<br />

Uèí techniku písania programového kódu, uka−<br />

zuje mnostvo ti<strong>po</strong>v a optimalizovaných <strong>po</strong>stu−<br />

<strong>po</strong>v. Je vh<strong>od</strong>ná pre zaèiatoèníkov, ale aj pre<br />

tých, ktorí prechádzajú z niších verzií VB.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 329 Sk<br />

461K92002C<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 316 Sk<br />

462K92002G<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 825 Sk<br />

464K92002AN<br />

COM + CORBA EJB<br />

Autor: Jindøich Zelený, Josef<br />

Noièka<br />

Vydavate¾: BEN<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 311<br />

Kniha si kladie za cie¾ uvies<br />

èitate¾ov do sveta distri−<br />

buovaných kom<strong>po</strong>nentov. Rozoberá vlastnosti<br />

a technologické princípy. Nájdete tu opis troch<br />

<strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejších štandardov pre tvorbu distri−<br />

buovaných kom<strong>po</strong>nentov: COM+ <strong>od</strong> firmy<br />

Microsoft, CORBA v.2.6 zdruenia OMG a EJB<br />

v.2.0 <strong>od</strong> firmy SUN Microsystems.<br />

AutoCAD 2002 – výukový kurz<br />

Autor: David Frey<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 672<br />

Najpredávanejšia kniha o<br />

AutoCAD−e <strong>od</strong> <strong>po</strong>predného<br />

autora obsahuje cvièenia a tipy, ako objavi<br />

<strong>na</strong>jnovšie vlastnosti AutoCAD−u 2002. Kniha je<br />

výuèbovým kurzom, prevedie vás krok za kro−<br />

kom <strong>na</strong>jnovšou verziou AutoCAD−u. Obsahuje<br />

praktické príklady a jasné vysvetlenie toho, èo<br />

<strong>po</strong>trebujete vedie, aby ste vytvorili, rozvinuli a<br />

dokonèili zloitý projekt v AutoCAD−e.<br />

Oracle9i – základy práce<br />

z databází Oracle9i<br />

Autor: Michael Abbey, Mike Corey,<br />

Ian Abramson<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 480<br />

Kniha obsahuje základy jazyka<br />

PL/SQL a základné princípy<br />

správy databáz. Nájdete tu informácie o <strong>na</strong>−<br />

stavovaní, zadávaní dopytov, zostave tabuliek,<br />

rozde¾ovaní údajov <strong>na</strong> <strong>od</strong>diely, špecifické infor−<br />

mácie o nástroji SQL*Plus, Oracle Enterprise Ma−<br />

<strong>na</strong>ger, Oracle Summary Machine a iné. Zahàòa<br />

verzie Oracle Database 7.x, 8i a 9i.<br />

Objednávkový kód: 467K92002AN<br />

Ce<strong>na</strong>: 982 Sk<br />

SPRÁVA OPERAÈNÍHO<br />

SYSTÉMU LINUX<br />

Autor: Vicki Stanfield, R<strong>od</strong>erick W. Smith<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

D<strong>od</strong>ávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 704<br />

Kniha <strong>od</strong><strong>po</strong>vedá <strong>na</strong> všetky otáz−<br />

ky týkajúce sa inštalácie, konfi−<br />

gurácie a správy OS Linux. Krok za krokom vás<br />

<strong>na</strong>uèí všetky základné aj <strong>po</strong>kroèilé techniky, ktoré<br />

<strong>po</strong>trebujete vedie, aby ste dokázali nielen<br />

<strong>na</strong>konfigurova, ale aj udriava plne prevádzky−<br />

schopné prostredie OS Linux. Ve¾a vzorových prí−<br />

kladov ilustruje jednotlivé techniky a <strong>po</strong>stupy.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 823 Sk<br />

465K92002AN<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 982 Sk<br />

466K92002AN<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1122 Sk<br />

468K92002AN<br />

9/2002 PC REVUE 123

S E R V I S<br />

AMÉLIA Z MONTMARTRU<br />

DVD okienko<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Amélia Poulain (Audrey Tautou) ma−<br />

la neopakovate¾né detstvo. Najprv prišla o<br />

svoju èervenú rybièku (trpela samovraed−<br />

nými sklonmi) a hneï <strong>na</strong> to aj o svoju mat−<br />

ku, <strong>na</strong> ktorú spadla p<strong>od</strong>obne zúfalá samo−<br />

vrahyòa. K tomu všetkému sa z jej otca Ra−<br />

phaela stal chorobný pestovate¾ záhrad−<br />

ných skalnièiek. Amélia však <strong>na</strong>priek osudu<br />

rástla ako z v<strong>od</strong>y a z malého dievèatka,<br />

ktoré p<strong>od</strong>¾a otca doktora trpelo srdcovou<br />

chybou (pravda je však taká, e pri pravi−<br />

delných prehliadkach sa vdy tak rozrušila,<br />

e sa jej prudko rozbúchalo srdieèko), vy−<br />

rástla èiernooká èašníèka s prácou v kavia−<br />

rni Deux Moulins <strong>na</strong> Montmartri. A viete,<br />

èo taká neprehliadnute¾ná èašníèka milu−<br />

je? Hádzanie abiek, <strong>po</strong>náranie ruky do<br />

vreca s obilím a hlavne sledovanie ¾udí.<br />

Jedného dòa sa však stane nieèo neèaka−<br />

né. Presne v osudný deò princeznej Diany<br />

sa jej p<strong>od</strong>arí nájs malú škatu¾ku so zaují−<br />

mavým obsahom. Rozh<strong>od</strong>ne sa vypátra jej<br />

majite¾a a anonymnou cestou mu vráti u<br />

dávno zabudnutý <strong>po</strong>klad. Od toho dòa sa<br />

Amélia rozh<strong>od</strong>ne <strong>po</strong>máha všetkým dob−<br />

rým ¾uïom…<br />

VYBAVENIE DVD: Vïaka kvalitnému trans−<br />

feru je obraz èistý, <strong>po</strong>kojný a dáva vynik−<br />

nú sýtym a korektným farbám. Okrem ori−<br />

ginálnej zvukovej stopy v Dolby Digital 5.1<br />

sa <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádza aj èeská dabingová<br />

mutácia v DD 2.0. Je tu, samozrejme, mo−<br />

nos výberu jednej z titulkových verzií, v kto−<br />

rých plejáde nechýba u klasická èeská.<br />

BONUSY: Po zorientovaní sa v troška ne−<br />

preh¾adnom animovanom menu <strong>na</strong> vás<br />

èakajú vystrihnuté scény, filmografie hlav−<br />

nej predstavite¾ky Audrey Tautou a reiséra<br />

Jean−Pierre Jeuneta, desa fotografií zo zá−<br />

kulisia, trailer a upútavky <strong>na</strong> ïalšie DVD titu−<br />

ly <strong>od</strong> distribuènej s<strong>po</strong>loènosti Intersonic.<br />

VERDIKT: Reisér Jean−Pierre Jeunet jed−<br />

noz<strong>na</strong>ène <strong>po</strong>tvrdil, e právom patrí k špiè−<br />

ke francúzskeho filmu. Natoèil bizarnú, hu−<br />

mornú, <strong>po</strong>etickú, jedn<strong>od</strong>ucho krásnu sním−<br />

ku, plnú reisérskych nápadov a obrazo−<br />

vých invencií. Film Amélia z Montmartru<br />

srší príjemnou atmosférou, zmyslom pre<br />

humor a neohranièenou fantáziou. Jeunet<br />

sa <strong>po</strong>mocou kúzelných farebných kom<strong>po</strong>−<br />

zícií a citom pre detail mení <strong>na</strong> rozprávaèa<br />

príbehu o tom, e ivot je vo svojej zlo−<br />

itosti vlastne jedn<strong>od</strong>uchý a skladá sa z pros−<br />

tých a <strong>na</strong> prvý <strong>po</strong>h¾ad mono nep<strong>od</strong>stat−<br />

ných vecí.<br />

KOCKA<br />

H<strong>od</strong>notenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Predstavte si, e idete veèer spa a<br />

ráno sa zobudíte <strong>na</strong> úplne inom mieste.<br />

Hrozná myšlienka, aj keï sa to urèite nie−<br />

komu z vás u stalo :−). Presne toto sa toti<br />

prih<strong>od</strong>ilo <strong>na</strong>šim siedmim hrdinom. Miesto<br />

v <strong>po</strong>steli sa prebudili vo zvláštnej štvorco−<br />

vej miestnosti, <strong>na</strong> ktorej stenách bolo šes<br />

masívnych dverí, za ktorými sa <strong>na</strong>chádzali<br />

ïalšie miestnosti s rov<strong>na</strong>kým <strong>po</strong>ètom vý−<br />

ch<strong>od</strong>ov. Za nimi boli ïalšie miestnosti a<br />

ïalšie… Sedem úplne <strong>od</strong>lišných ¾udí sa<br />

ocitlo v obrovskom bludisku, zostavenom<br />

zo samých „skoro“ rov<strong>na</strong>kých kociek. Pre−<br />

èo skoro? Len niektoré kocky sú toti bez−<br />

peèné. Vo väèšine z nich sú ukryté smrtia−<br />

ce pasce, ktorých silu <strong>po</strong>cítil hneï prvý<br />

kandidát, a to ešte pred tým, ne sa stihol<br />

vôbec predstavi. Zvyšok teraz u len<br />

šesèlennej skupiny – autoritatívny <strong>po</strong>li−<br />

cajt, expert <strong>na</strong> úteky z väzenia, psycholo−<br />

gièka, geniál<strong>na</strong> matematièka, architekt a<br />

idiot, ktorý toho ve¾a ne<strong>na</strong>rozpráva – má<br />

šancu rozlúšti princíp rébusu a zachráni<br />

sa tak pred istou smrou.<br />

VYBAVENIE DVD: Kvalita obrazu (Wide−<br />

screen 16:9) je pre problematickejšiu digi−<br />

talizáciu <strong>na</strong>rušená výskytom rôznych škra−<br />

bancov a neèistôt. Keïe ide o DVD urèe−<br />

né výhradne pre èeský trh (p<strong>od</strong>obne ako<br />

Amélia), <strong>na</strong>chádza sa <strong>na</strong> òom okrem origi−<br />

nálnej zvukovej stopy v Dolby Digital 2.0.<br />

aj èeská dabingová mutácia a titulková ver−<br />

zia. Zvukový mix je, bohuia¾, cite¾ne p<strong>od</strong>−<br />

priemerný, jednotvárne mechanický a mier−<br />

ne zašumený.<br />

BONUSY: V labyrintovom animovanom me−<br />

nu sa dostanete k špeciálnemu traileru a<br />

pr<strong>od</strong>ukèným <strong>po</strong>známkam, ktoré zahrnujú<br />

fotogalériu, návrhy kostýmov, prostredia a<br />

nieko¾ko scénok zo storyboardu. Nechýba<br />

reklama <strong>na</strong> ïalšiu DVD novinku.<br />

VERDIKT: Kocka je inteligentný sci−fi ho−<br />

ror, pri ktorom si precvièíte základnú a vyš−<br />

šiu matematiku a v duchu <strong>po</strong>chválite tvor−<br />

cov za to, e aj <strong>na</strong>priek slabším hereckým<br />

výkonom neznámych hercov a nulovej vý−<br />

prave dokázali udra <strong>po</strong>zornos divákov.<br />

Postupné <strong>od</strong>ha¾ovanie skrytých tvárí <strong>po</strong>stáv<br />

je v s<strong>po</strong>jení s doko<strong>na</strong>le depresívnou atmo−<br />

sférou <strong>na</strong>ozaj lahôdkou. Samotnému DVD<br />

sa však venovalo málo <strong>po</strong>zornosti, èo je pri<br />

filme takýchto kvalít ve¾ká chyba.<br />

Peter Koneèný<br />

pkonecny@kinema.sk<br />

DVD NEWS<br />

Z PEKLA (Jack Rozparovaè sa vracia…)<br />

Rok 1888, Londýn – ivotu nebezpeèný slum Whitechapel, kde<br />

v úbohých p<strong>od</strong>mienkach ivoria nešastné bytosti. Tu bojuje s<br />

kad<strong>od</strong>ennou mizériou aj Mary Kelly (Heather Graham) a nie−<br />

ko¾ko jej kamarátok. Sú nútené i priamo <strong>na</strong> ulici, ohrozované<br />

miestnymi bandami, a ich jedinou útechou je, e horšie u<br />

nemôe by. Veci sa dajú do <strong>po</strong>hybu, keï niekto unesie ich pria−<br />

te¾ku Ann a ony sú zatiahnuté do komplotu, ktorého nite smeru−<br />

jú do <strong>na</strong>jvyšších kruhov. Po únose èoskoro <strong>na</strong>sleduje ukrutná<br />

vrada inej eny a je oèividné, e budú pre<strong>na</strong>sledované aj ïalšie eny. Hrozná udalos pre−<br />

kroèí hranice Whitechapelu. Vzbudí <strong>po</strong>zornos inšpektora Freda Abberlienea (Johnny<br />

Depp), dis<strong>po</strong>nujúceho mimoriadnymi psychickými schopnosami. Ten sa <strong>na</strong>plno zahåbi<br />

do vyšetrovania zloèinu, ktorý sa <strong>na</strong>vyše zaène prepleta s jeho súkromím, keï sa za¾úbi<br />

do Mary. Èím viac sa blíi k pravde, tým sa Whitechapel preòho, Mary a ostatné dievèa−<br />

tá stáva nebezpeènejším. Budú schopní prei silu <strong>po</strong>msty, ktorá <strong>na</strong> nich bola zoslaná a<br />

zo samotného pekla?<br />

From Hell (USA, 2001, 121 min.). Réia: Albert & Allen Hughes. Scenár: Terry Hayes, Rafael<br />

Yglesias. Kamera: Peter Deming. Hudba: Trevor Jones, Marilyn Manson. Hrajú: Johnny Depp,<br />

Heather Graham, Ian Holm, Paul Rhys, Joan<strong>na</strong> Page, Katrin Cartlidge, Robbie Coltrane, Susan Lynch.<br />

JEDINEÈNÝ (Jet Li sa bije, lieta, uhýba strelám a kamera a ` la<br />

Matrix s<strong>po</strong>malene švenkuje)<br />

Tvorcovia tohto sci−fi sa nás s<strong>na</strong>ia presvedèi o tom, e exis−<br />

tuje nekoneèné mnostvo vesmírov a v kadom ije iná forma<br />

kadého z nás. Keï sa vám p<strong>od</strong>arí všetkých zabi, stanete sa<br />

Jediným a vïaka deleniu energie aj <strong>na</strong>jsilnejším. Presne o to sa<br />

s<strong>na</strong>í aj bývalý agent vesmírnej FBI Yulaw (Jet Li), ktorému<br />

ostáva zabi u len jediného paralelného dvojníka – <strong>po</strong>licajta<br />

Gabriela (Jet Li) ijúceho <strong>na</strong> Zemi. Problém je v tom, e Gab−<br />

rielova smr by mohla znièi celý vesmír.<br />

The One (USA, 2001, 87 min.). Réia: James Wong. Scenár: James Wong, Glen Morgan.<br />

Kamera: Robert McLachlan. Hudba: Trevor Rabin. Hrajú: Jet Li, Carla Gugino, Delroy Lindo,<br />

Jason Statham.<br />

Peter Koneèný<br />

124 PC REVUE 9/2002

S E R V I S<br />

Pošta<br />

Váená redakcia a p. Sládek<br />

Chceli by sme reagova <strong>na</strong> Vami <strong>na</strong>písaný èlánok Zaèí<strong>na</strong>me s PC<br />

v èasopise PC REVUE júl 2002.<br />

Viete, <strong>na</strong> èo slúi ve¾koobch<strong>od</strong>? Ten by mal by iba (!) pre pre−<br />

dajcov VT. A tu sa vynára otázka, ako je moné, e ve¾a ve¾koob−<br />

ch<strong>od</strong>ov uverejòuje svoj cenník <strong>na</strong> internetových stránkach bez<br />

hesla. Len <strong>na</strong> <strong>po</strong>rov<strong>na</strong>nie, skúste si zisti ve¾koobch<strong>od</strong>né ceny<br />

hocijakých audio− èi videovýrobkov. Takto to <strong>na</strong> slovenskom trhu<br />

s VT dobre nedopadne, keï tu budú len ve¾koobch<strong>od</strong>y, do kto−<br />

rých budeme ch<strong>od</strong>i prosi o to, aby nám tam nieèo predali, ako<br />

vy píšete, s cca 10 % zvýšením. To <strong>po</strong>tom všetci maloobch<strong>od</strong>ní−<br />

ci môu svoje obch<strong>od</strong>y a obch<strong>od</strong>íky zavrie a <strong>po</strong>bra sa <strong>na</strong> úrad<br />

práce.<br />

Viete, èo nás <strong>na</strong>jviac doslova štve? Keï príde zákazník, zaène<br />

sa zaujíma o tovar, a keï príde <strong>na</strong> cenu, zahlási, e v Ageme je<br />

to lacnejšie, resp. príde aj so svojím kamarátom a <strong>po</strong>medzi zuby<br />

precedí, e „ja ti to zoeniem lacnejšie“. Vtedy mi adre<strong>na</strong>lín v<br />

krvi stúpne tak, e mám chu tomu zákazníkovi nieèo ... – eštee<br />

sa dokáem ovláda. Píšeme Vám to z vlastných skúseností, má−<br />

me malú predajòu s <strong>po</strong>èítaèmi. V tejto súvislosti ešte jed<strong>na</strong> vec,<br />

ktorú dop<strong>od</strong>rob<strong>na</strong> opisujete – mare obch<strong>od</strong>níkov. Nemyslíte,<br />

e je to zasahovanie do vnútornej štruktúry p<strong>od</strong>nikate¾a? Ïaku−<br />

jeme. Bobko Štefan, Melišek Peter, Rosner Václav, ACTS Bra−<br />

tislava<br />

PCR: Uverejnený èlánok obsahuje u tak<strong>po</strong>vediac všeobecne známe<br />

fakty. Ve¾koobch<strong>od</strong> by <strong>na</strong>ozaj mal slúi pre ïalších dílerov, <strong>na</strong> èo<br />

ostatne v èlánku aj u<strong>po</strong>zoròujem. No za ich <strong>po</strong>litiku, keï mnohé<br />

skutoène uverejòujú svoje cenníky vo¾ne <strong>na</strong> internete, nemôem.<br />

V èlánku som sa s<strong>na</strong>il <strong>po</strong>ukáza <strong>na</strong> ve¾koobch<strong>od</strong>y len v s<strong>na</strong>he o<br />

komplexnos materiálu, pretoe ich nemono (aj vïaka ich <strong>po</strong>liti−<br />

ke) obís. Ako však v èlánku zdôrazòujem, pre väèšinu <strong>po</strong>tenciál−<br />

nych kupujúcich nie je ve¾koobch<strong>od</strong> zaujímavý (vzh¾adom <strong>na</strong><br />

sluby...). Priznávam, e v Bratislave môe by situácia trochu iná,<br />

ale Bratislava nie je celé Slovensko.<br />

Rabat ve¾koobch<strong>od</strong>ov je všeobecne známy – skúste si <strong>po</strong>zrie<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>po</strong>traviny. Ve¾koobch<strong>od</strong>y sú skutoène <strong>na</strong>pr. aj pre mòa neza−<br />

ujímavé – neviem, èo uprednostòujú Vaši zákazníci, ja osobne<br />

uprednostòujem komplexné sluby. A tie ve¾koobch<strong>od</strong>y <strong>po</strong>skytnú<br />

nedokáu. Sám urèite viete, aká je aká reklamácia <strong>na</strong>pr. v Ageme,<br />

preèo by som to mal p<strong>od</strong>stu<strong>po</strong>va? Radšej sa obrátim <strong>na</strong> menšieho<br />

predajcu – <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> Vás – a môete sa trápi Vy. Otázka však je, èi<br />

ma svojou <strong>po</strong>nukou dokáete presvedèi. Nejde o cenu – rozdiel asi<br />

3 % <strong>na</strong> 30 000 Sk je pribline 1000 Sk a za tú cenu je moné <strong>po</strong>núk−<br />

nu rôzne sluby. Navyše ve¾koobch<strong>od</strong>y nie sú všade.<br />

Myslím, e aj hypermarkety <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú trend – „elezo“ je u ¾ahko<br />

zoh<strong>na</strong>te¾né azda <strong>na</strong> kadom kroku a kadý si dokáe <strong>po</strong>rov<strong>na</strong> cenu<br />

(druhá vec je kvalita pri rov<strong>na</strong>kom druhu kom<strong>po</strong>nentu), ale kvalitné<br />

sluby (vrátane kvalitne vyladených zostáv s dobrým <strong>po</strong>merom ce−<br />

<strong>na</strong>/výkon) nie. P<strong>od</strong>¾a mòa èaká kadého menšieho obch<strong>od</strong>níka v blíz−<br />

kej budúcnosti dilema preh<strong>od</strong>notenia stratégie.<br />

V èase, keï som pracoval ako obch<strong>od</strong>ník s IT, sme zaèí<strong>na</strong>li s<br />

marami 7 % a <strong>po</strong> dvoch rokoch ich vytiahli <strong>na</strong> 20 % bez straty<br />

zákazníkov, dokonca s rozšírením ich <strong>po</strong>ètu. Èím to bolo? Keï nie−<br />

kto kúpil PC u konkurencie a tá mu nedokázala d<strong>od</strong>a bezchybný<br />

tovar, ktorý by nebolo <strong>po</strong>trebné as<strong>po</strong>ò raz vráti <strong>na</strong>spä, ani sa im<br />

neèudujem. My sme mali stratégiu PC dáva so zárukou, e v prípa−<br />

de dvojnásobnej reklamácie si môu vybra akýko¾vek tovar v pre−<br />

dajni. Myslíte, e sme skrachovali? Ani raz sme nemuseli niekoho<br />

takto obslúi. A pritom sme <strong>na</strong>ku<strong>po</strong>vali ten istý tovar – BGS, Zero,<br />

Sofos, IMC. Pre nás toti bol predaj PC doplnkový – tým sme len zís−<br />

kali zákazníka, ktorému sme neskôr pri slubách dávali z¾avy, dokon−<br />

ca aj v štátnej správe (nemocnica, MSU, OU...) bez akéhoko¾vek<br />

„s<strong>po</strong>nzorstva“. Sluby sú prioritné – 1 h<strong>od</strong>. stojí asi 400 Sk a to¾ko<br />

sa ako zarobí „premiestòovaním škatú¾“.<br />

Verte, e mnohí zákazníci si vedia dobre s<strong>po</strong>èíta, èi tá <strong>na</strong>pr.<br />

o 2000 Sk vyššia ce<strong>na</strong> ako u konkurencie stojí za to. Ak nie, je<br />

to ich chyba a mòa by to ani trochu nemrzelo, ak <strong>po</strong>tom budú<br />

beha <strong>po</strong> servisoch a plati zbytoèné peniaze <strong>na</strong>vyše (èas, presu−<br />

ny a p<strong>od</strong>. ani nerátam).<br />

Mojím osobným elaním je dosiahnu stav, keï budú existova<br />

s<strong>po</strong>¾ahliví a charakterní obch<strong>od</strong>níci a ich s<strong>po</strong>kojní zákazníci. Dúfam, e<br />

aj vïaka Vám tento cie¾ nie je ïaleko.<br />

Za redakciu <strong>od</strong><strong>po</strong>vedal Daniel Sládek (skrátené)<br />

KONFERENCIA: MICROSOFT ROADSHOW 2002<br />

Mobilné riešenia a technologické novin−<br />

ky pre malé a stredné p<strong>od</strong>nikanie <strong>na</strong> plat−<br />

forme Microsoft sú hlavnými témami<br />

p<strong>od</strong>ujatia pre <strong>od</strong>bornú verejnos Micro−<br />

soft Roadshow 2002. Prezentácia pri−<br />

náša skúsenosti zo slovenských a èes−<br />

kých firiem a premiéru <strong>na</strong>jnovších pro−<br />

duktov s<strong>po</strong>loènosti Microsoft, ako Tab−<br />

let PC èi PocketPhone. Atraktív<strong>na</strong> pre−<br />

zentácia s vyuitím sluieb <strong>na</strong> báze tech−<br />

nológie GPRS by mala pritiahnu viac<br />

ako 2000 návštevníkov. Roadshow 2002<br />

bude <strong>od</strong> 10. do 29. septembra v Koši−<br />

ciach, iline, Banskej Bystrici, Nitre a Bra−<br />

tislave, partnermi p<strong>od</strong>ujatia sú s<strong>po</strong>loènos−<br />

ti Hewlett−Packard a Orange Slovensko.<br />

Úèastníci Roadshow 2002 budú ma<br />

príleitos vyui z¾avu 20 % <strong>na</strong> Microsoft<br />

Windows XP a Office XP. K p<strong>od</strong>písanej<br />

zmluve Microsoft Open Subscription Li−<br />

cence dostanú hernú konzolu Xbox zadar−<br />

mo a získajú skúšobné verzie viacerých<br />

pr<strong>od</strong>uktov <strong>od</strong> s<strong>po</strong>loènosti Microsoft.<br />

Program Microsoft Roadshow 2002<br />

bude rozdelený do piatich okruhov:<br />

1. S<strong>po</strong>¾ahlivá firemná infraštruktúra –<br />

náv<strong>od</strong>, ako zostavi bezpeènú<br />

a s<strong>po</strong>¾ahlivú sie, ako ju spravova<br />

a urèi, ktoré technológie sú pre firmu<br />

optimálne. Ako pri<strong>po</strong>ji firmu<br />

<strong>na</strong> internet a aké sú prednosti<br />

Windows XP.<br />

2. Efektív<strong>na</strong> práca v tíme – zlepšenie<br />

komunikácie medzi pracovníkmi<br />

vo firme, ako zdie¾a informácie<br />

a úlohy s <strong>po</strong>mocou SharePoint Team<br />

Services a SharePoint Portal Server.<br />

3. Novinky v mobilných technológiách<br />

– aj <strong>na</strong> Slovensku mono vyuíva<br />

mobilnú kanceláriu <strong>po</strong>mocou<br />

technológií GPRS, Mobile Information<br />

Server, Tablet PC, Pocket a Smart<br />

Phone.<br />

4. Ako vytvori a spravova firemné<br />

webové stránky – ako s <strong>po</strong>mocou<br />

aplikácie FrontPage mono <strong>po</strong>¾ahky<br />

realizova svoje nápady a predstavy<br />

o vlastných internetových stránkach.<br />

5. Plánovanie a riadenie projektov<br />

vo firme – ako správne <strong>na</strong>plánova aj<br />

tie <strong>na</strong>jzloitejšie projekty, aby sa<br />

neplytvalo èasom ani ¾uïmi, ako<br />

správne riadi a kontrolova celú<br />

akciu.<br />

Registrácia:<br />

http://<strong>www</strong>.microsoft.com/slovakia/roadshow<br />

HARMONOGRAM<br />

Dátum Mesto Prezentácia<br />

10. 9. 2002 Košice GES, L. Novomeského 13<br />

11. 9. 2002 ili<strong>na</strong> Kino Centrum ili<strong>na</strong>, Kuzmányho 1<br />

12. 9. 2002 Banská Bystrica Komorné divadlo, Nám. slob<strong>od</strong>y 3<br />

17. 9. 2002 Nitra Kino Orbis, Štefánikova 46<br />

25. − 26. 9. 2002 Bratislava Kino Aupark<br />

9/2002 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

3D <strong>po</strong>èítaèová grafika<br />

7. èas: Zisovanie kolízií (collision detection)<br />

Vítam vás pri ïalšej èasti nášho seriálu o 3D <strong>po</strong>èítaèovej gra−<br />

fike. Ako u z názvu vidíte, tentoraz si <strong>po</strong>vieme nieèo o<br />

zisovaní kolízií. Konkrétne si v tejto èasti opíšeme, ako zisti,<br />

èi my, ako <strong>po</strong>zorovate¾, budeme kolidova s <strong>po</strong>lygónom<br />

(resp. <strong>po</strong>lygónmi) v priestore. Algoritmov <strong>na</strong> zisovanie kolí−<br />

zií je viacero. Povieme si nieèo o algoritme zisovania kolízií<br />

<strong>po</strong>mocou gule. Teda my, ako <strong>po</strong>zorovate¾, sme v p<strong>od</strong>state<br />

gu¾a v priestore s urèitým <strong>po</strong>lomerom (<strong>od</strong> <strong>po</strong>lomeru gule<br />

bude závisie, aký „tuèný“ bude <strong>po</strong>zorovate¾ :−)), ktorá má<br />

udaný svoj vektor <strong>po</strong>hybu, a <strong>na</strong>šou úlohou je zisti, èi pri<br />

<strong>po</strong>hybe <strong>po</strong> danom vektore <strong>po</strong>hybu gu¾a nebude kolidova<br />

so iadnym <strong>po</strong>lygónom. Princíp by bol v celku jedn<strong>od</strong>uchý,<br />

však? Prevedenie tejto vety do zdrojového kódu bude u o<br />

nieèo komplikovanejšie. Take ako <strong>na</strong> to?<br />

GU¼A A ROVINA. Najprv si <strong>po</strong>vieme, ako zistíme, èi gu−<br />

¾a, ktorá sa <strong>po</strong>súva <strong>po</strong> svojom vektore <strong>po</strong>hybu, bude koli−<br />

dova s rovinou, v ktorej leí skúmaný <strong>po</strong>lygón.<br />

Na obr. 1 vidíme, e vektor <strong>po</strong>hybu <strong>po</strong>zorovate¾a je do−<br />

statoène dlhý <strong>na</strong> to, aby <strong>po</strong>zorovate¾ prešiel cez skúmanú<br />

rovinu. Takýto <strong>po</strong>hyb by sa nemohol zrealizova – as<strong>po</strong>ò nie<br />

v takejto dåke. Preto musíme zisti, èi <strong>na</strong>ša gu¾a bude s rovi−<br />

nou kolidova, a ak áno, v ktorom b<strong>od</strong>e roviny a v ktorom<br />

b<strong>od</strong>e gule. B<strong>od</strong>, v ktorom bude gu¾a kolidova s rovinou,<br />

bude taký b<strong>od</strong>, ktorý sa ako prvý dotkne roviny pri danom<br />

vektore <strong>po</strong>hybu. Zistíme ho ako <strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> gule k rovine.<br />

Najbliší b<strong>od</strong> (<strong>na</strong> obr. 2 b<strong>od</strong> A) vy<strong>po</strong>èítame <strong>po</strong>mocou<br />

normálového vektora roviny a stredu gule. Urèíme si priam−<br />

ku, ktorej smerový vektor bude normálový vektor roviny a<br />

bude prechádza stredom gule. Následne zistíme prieseè−<br />

ník gule a tejto priamky. Pri tomto vý<strong>po</strong>ète však dostane−<br />

me dva prieseèníky a musíme vybra <strong>na</strong>jbliší.<br />

Ïalší problém, ktorý <strong>po</strong>trebujeme vyrieši, je zistenie<br />

b<strong>od</strong>u roviny, v ktorom bude gu¾a s rovinou kolidova. Ten−<br />

to b<strong>od</strong> zistíme ako prieseèník roviny a priamky, ktorej nor−<br />

málový vektor bude vektor <strong>po</strong>hybu a <strong>po</strong>èiatok bude ma v<br />

b<strong>od</strong>e A (<strong>po</strong>zri obr. 3).<br />

Ešte si <strong>po</strong>vedzme, ako zistíme kolidujúci b<strong>od</strong> roviny v<br />

prípade, e rovi<strong>na</strong> pretí<strong>na</strong> gu¾u.<br />

Kolidujúci b<strong>od</strong> vy<strong>po</strong>èítame ako prieseèník priamky, kto−<br />

rej smerový vektor je normálový vektor roviny s <strong>po</strong>èiatkom<br />

v strede gule, a roviny. Aby sme zistili, èi rovi<strong>na</strong> pretí<strong>na</strong> gu−<br />

¾u, <strong>po</strong>rovnáme vzdialenos b<strong>od</strong>u B (obr. 4) <strong>od</strong> stredu gule.<br />

Ak je vzdialenos menšia ako <strong>po</strong>lomer, rovi<strong>na</strong> pretí<strong>na</strong> gu¾u.<br />

GU¼A A POLYGÓN. Týmto spôsobom by sme zistili ko−<br />

líziu medzi gu¾ou a rovinou. Takýto spôsob zisovania kolí−<br />

zií by sme mohli <strong>po</strong>ui pri konvexných scé<strong>na</strong>ch. Pre vše−<br />

obecné scény však tento algoritmus musíme ešte upravi,<br />

pretoe pri zisovaní kolízií môe <strong>na</strong>sta <strong>na</strong>sledujúca situá−<br />

cia (<strong>po</strong>zri obr. 5).<br />

B<strong>od</strong> B ako <strong>po</strong>tenciálny kolidujúci b<strong>od</strong> sa ne<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

<strong>po</strong>lygóne, ale mimo neho. To z<strong>na</strong>mená, e pre nás nemá<br />

ve¾kú vý<strong>po</strong>vednú schopnos o tom, èi gu¾a bude kolidova s<br />

<strong>po</strong>lygónom. Preto musíme uskutoèni ïalší krok, a to vý<strong>po</strong>−<br />

èet <strong>na</strong>jblišieho b<strong>od</strong>u <strong>po</strong>lygónu k b<strong>od</strong>u B. Spôsob vý<strong>po</strong>ètu<br />

<strong>na</strong>jblišieho b<strong>od</strong>u závisí <strong>od</strong> typu <strong>po</strong>lygónu. Všeobecný spô−<br />

sob je, e nájdeme <strong>na</strong>jblišiu hranu <strong>po</strong>lygónu k b<strong>od</strong>u B. Po−<br />

tom nájdeme <strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> <strong>na</strong> tejto hrane k b<strong>od</strong>u B <strong>po</strong>mo−<br />

cou kolmice. Na lepšiu ilustráciu uvádzame obrázky.<br />

P<strong>od</strong>¾a situácie <strong>na</strong> obr. 6 <strong>na</strong>jblišou hranou k b<strong>od</strong>u B je<br />

hra<strong>na</strong> B4−B1. Následne za <strong>po</strong>moci prieseèníka kolmice <strong>na</strong><br />

túto hranu prechádzajúcej b<strong>od</strong>om B a hranou zistíme <strong>na</strong>j−<br />

bliší b<strong>od</strong> <strong>po</strong>lygónu C.<br />

Na obr. 7 je znázornená situácia, keï b<strong>od</strong> C1 neleí <strong>na</strong><br />

hrane <strong>po</strong>lygónu, ale mimo nej. V tomto prípade bude <strong>na</strong>j−<br />

bliší b<strong>od</strong> <strong>po</strong>lygónu k b<strong>od</strong>u B b<strong>od</strong> C (zh<strong>od</strong>ný s b<strong>od</strong>om B1).<br />

Keï sme si urèili <strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> <strong>po</strong>lygónu, <strong>po</strong>kraèujeme ïalej,<br />

a to tak, e si znovu urèíme <strong>po</strong>tenciálny kolidujúci b<strong>od</strong> <strong>na</strong> gu−<br />

li, tentoraz u so zoh¾adnením <strong>na</strong>jblišieho b<strong>od</strong>u <strong>po</strong>lygónu.<br />

B<strong>od</strong> C <strong>na</strong> obr. 8 je náš <strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> <strong>po</strong>lygónu. Z tohto<br />

b<strong>od</strong>u a vektora <strong>po</strong>hybu vytvoríme priamku a zisujeme jej<br />

prieseèník s gu¾ou – b<strong>od</strong> D. Aj tu dostávame dva prieseèní−<br />

ky, z ktorých musíme vybra ten bliší. Posledná vec, ktorú<br />

musíme urobi, je zisti, èi dåka úseèky C−D je menšia ako<br />

dåka vektora <strong>po</strong>hybu. Ak áno, nový vektor <strong>po</strong>hybu bude<br />

vektor z b<strong>od</strong>u D do b<strong>od</strong>u C.<br />

ZISOVANIE KOLÍZIÍ S VIACERÝMI POLYGÓN−<br />

MI. Scénu tvorenú jedným <strong>po</strong>lygónom asi èasto vykres¾o−<br />

va nebudeme, preto si <strong>po</strong>vieme, ako zisova kolízie s via−<br />

cerými <strong>po</strong>lygónmi. Princíp je v p<strong>od</strong>state jedn<strong>od</strong>uchý. Zis−<br />

tíme kolízie so všetkými <strong>po</strong>lygónmi (<strong>po</strong>èet <strong>po</strong>lygónov, s kto−<br />

rými sa zisujú kolízie, sa dá zredukova – <strong>po</strong>zri ïalej) a vy−<br />

konáme <strong>po</strong>hyb k <strong>na</strong>jblišiemu <strong>po</strong>lygónu.<br />

Teraz si krok za krokom zhrnieme, ako budeme <strong>po</strong>stu−<br />

<strong>po</strong>va:<br />

1. Postupne prechádzame všetky <strong>po</strong>lygóny.<br />

2. Zistíme si <strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> gule k rovine, v ktorej leí skú−<br />

maný <strong>po</strong>lygón – A (obr. 2).<br />

3. Zistíme, èi rovi<strong>na</strong> pretí<strong>na</strong> gu¾u, a p<strong>od</strong>¾a toho urèíme<br />

<strong>po</strong>tenciálny kolidujúci b<strong>od</strong> roviny (obr. 3 a 4).<br />

4. Zisujeme, èi sa <strong>po</strong>tenciálny kolidujúci b<strong>od</strong> roviny B<br />

<strong>na</strong>chádza v <strong>po</strong>lygóne alebo nie.<br />

5. Ak sa b<strong>od</strong> B ne<strong>na</strong>chádza v <strong>po</strong>lygóne, h¾adáme<br />

<strong>na</strong>jbliší b<strong>od</strong> <strong>po</strong>lygónu k b<strong>od</strong>u B – dostávame b<strong>od</strong> C<br />

(obr. 6 a 7). V prípade, e sa b<strong>od</strong> B <strong>na</strong>chádza v <strong>po</strong>lygó−<br />

ne, tak C = B.<br />

6. Zistíme si <strong>po</strong>tenciálny kolidujúci b<strong>od</strong> gule u<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> b<strong>od</strong> C – b<strong>od</strong> D (obr. 8).<br />

7. Ak je ve¾kos vektora z b<strong>od</strong>u D do b<strong>od</strong>u C menšia ako<br />

ve¾kos pôv<strong>od</strong>ného vektora <strong>po</strong>hybu, <strong>na</strong>ším novým vekto−<br />

rom <strong>po</strong>hybu sa stáva vektor z b<strong>od</strong>u D do b<strong>od</strong>u C.<br />

8. Porovnáme tento vektor s vy<strong>po</strong>èítaným vektorom<br />

<strong>po</strong>hybu pre predošlý <strong>po</strong>lygón. Ak je menší, stáva sa<br />

novým vektorom <strong>po</strong>hybu.<br />

KÅZANIE. Vráme sa ku kroku 7 nášho <strong>po</strong>stupu. Zisu−<br />

jeme nový vektor <strong>po</strong>hybu z b<strong>od</strong>u D do b<strong>od</strong>u C. Ak je tento<br />

vektor kratší ako pôv<strong>od</strong>ný vektor <strong>po</strong>hybu, èas <strong>po</strong>hybovej<br />

energie sa nám stráca. Pohyb v takto <strong>na</strong>programovanom<br />

systéme zisovania kolízií by vyzeral asi tak, e my, ako<br />

<strong>po</strong>zorovate¾, by sme sa dostali k <strong>po</strong>lygónu a tam by sme<br />

sa „zasekli“, a kým by sme výrazne nezmenili smer nášho<br />

<strong>po</strong>hybu. No ak chceme dosiahnu systém <strong>po</strong>hybu, aký vi−<br />

díme v hrách, musíme do nášho systému zisovania kolízií<br />

zahrnú aj kåzanie. Kåzanie z<strong>na</strong>mená, e keï sa <strong>na</strong>ša gu¾a<br />

priblíi k <strong>po</strong>lygónu, miesto toho, aby sme sa zastavili, bu−<br />

deme sa ïalej kåza <strong>po</strong> <strong>po</strong>lygóne.<br />

Prvá vec, ktorú si musíme ozrejmi, je urèenie roviny, <strong>po</strong><br />

ktorej sa budeme kåza. Urèíme ju <strong>po</strong>mocou stredu gule,<br />

<strong>na</strong>jblišieho b<strong>od</strong>u <strong>po</strong>lygónu ku guli (b<strong>od</strong> C) a <strong>po</strong>tenciálneho<br />

kolidujúceho b<strong>od</strong>u gule D. Zo stredu gule a b<strong>od</strong>u D si vy<strong>po</strong>−<br />

èítame normálový vektor roviny, <strong>po</strong>mocou b<strong>od</strong>u C, ktorý bu−<br />

de lea <strong>na</strong> rovine kåzania, vy<strong>po</strong>èítame rovnicu roviny.<br />

V prípade, e by C = B (<strong>po</strong>zri b<strong>od</strong> 5 <strong>po</strong>stupu zisovania<br />

kolízií), rovi<strong>na</strong> kåzania by bola zh<strong>od</strong>ná s rovinou, v ktorej<br />

leí <strong>po</strong>lygón. Keï máme urèenú rovinu kåzania, môeme<br />

prejs <strong>na</strong> zisovanie vektora kåzania. Vychádzame z <strong>po</strong>ten−<br />

ciálneho kolidujúceho b<strong>od</strong>u gule D a z vektora <strong>po</strong>hybu. Z<br />

b<strong>od</strong>u D <strong>po</strong>sunutého o vektor <strong>po</strong>hybu a z normálového vek−<br />

tora roviny kåzania si vytvoríme priamku a následne vy<strong>po</strong>−<br />

Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Obr. 4<br />

Obr. 5 Obr. 6 Obr. 7 Obr. 8<br />

126 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 9 Obr. 10 Obr. 11<br />

èítame prieseèník tejto priamky s rovinou kåzania – b<strong>od</strong> E.<br />

Vektor kåzania teda bude z b<strong>od</strong>u C do b<strong>od</strong>u E.<br />

Vektor kåzania sa týmto stáva <strong>na</strong>ším novým vektorom<br />

<strong>po</strong>hybu a celý proces zisovania kolízií prebieha znovu. Pokra−<br />

èujeme tak dlho, a kým vektor <strong>po</strong>hybu nie je menší ako<br />

<strong>na</strong>mi urèená minimál<strong>na</strong> h<strong>od</strong>nota.<br />

ZISTENIE POTENCIÁLNE KOLIDUJÚCICH PO−<br />

LYGÓNOV. Zisovanie kolízií je dos nároèný vý<strong>po</strong>èet a<br />

pri ve¾kom <strong>po</strong>ète <strong>po</strong>lygónov môe náš program z<strong>na</strong>ène<br />

s<strong>po</strong>mali. Z tohto dôv<strong>od</strong>u <strong>po</strong>trebujeme eliminova <strong>po</strong>ly−<br />

góny, pre ktoré by bolo zisovanie kolízií zbytoèné. Na eli−<br />

minovanie <strong>po</strong>ètu <strong>po</strong>lygónov sa dá vyui viacero metód, z<br />

ktorých kadá má svoje výh<strong>od</strong>y aj nevýh<strong>od</strong>y. Opíšeme tu<br />

iba metódu, ktorá vyuíva uzatváranie objektov do ohra−<br />

nièujúcich kvádrov a štvorcov. Postupujeme takto:<br />

1. Urèíme si ohranièujúci kváder, ktorý bude zahàòa gu¾u<br />

v zaèiatoènej <strong>po</strong>lohe aj gu¾u <strong>po</strong>sunutú o vektor <strong>po</strong>hybu.<br />

2. Urèíme si ohranièujúci štvorec, ktorý nám bude<br />

zahàòa celý <strong>po</strong>lygón.<br />

3. Zistíme, èi štvorec zasahuje do kvádra. Ak áno,<br />

vykonáme test <strong>na</strong> kolíziu pre daný <strong>po</strong>lygón. Ak nie,<br />

s <strong>po</strong>lygónom urèite kolidova nebudeme a môeme<br />

testova ïalší <strong>po</strong>lygón.<br />

Pri zisovaní, èi štvorec pretne ohranièujúci kváder, ne−<br />

môeme iba jedn<strong>od</strong>ucho zisova, èi sa b<strong>od</strong>y štvorca <strong>na</strong>−<br />

chádzajú v kvádri, pretoe môe <strong>na</strong>sta situácia, keï je<br />

štvorec väèší ako kváder, všetky b<strong>od</strong>y štvorca leia mimo<br />

kvádra, a predsa tento štvorec kváder pretí<strong>na</strong>.<br />

Zisovaním kolízií by sme zakonèili tento seriál o progra−<br />

movaní trojrozmernej <strong>po</strong>èítaèovej grafiky. Dúfam, e ste si v<br />

òom <strong>na</strong>šli nieèo zaujímavé a azda vás as<strong>po</strong>ò trochu zaujal.<br />

Týmto seriálom som ani zïaleka ne<strong>po</strong>kryl celú oblas tvorby<br />

3D enginov. Sú to iba základné informácie, ktoré vás majú<br />

vtiahnu do tejto zaujímavej oblasti. Mali by vám však da<br />

základ, s ktorým by ste u mohli by schopní vytvori si vlast−<br />

ný jedn<strong>od</strong>uchý 3D engine. Ïakujem vám, e ste to doèítali a<br />

<strong>po</strong>tia¾to, a prajem ve¾a trpezlivosti pri programovaní.<br />

Branislav Burjaniv<br />

Auto tools / 8. èas<br />

}<br />

}<br />

hello(argv[1]);<br />

return 0;<br />

Aj v tejto èasti sa ešte chví¾ku zdríme pri programe make<br />

a <strong>po</strong>tom si ukáeme (koneène!) jedn<strong>od</strong>uchší príklad <strong>po</strong>−<br />

uitia programov automake, autoconf a configure <strong>na</strong> prog−<br />

rame typu „Hello, world!“.<br />

ŠABLÓNY. Niekedy sa stane, e vo viacerých súboroch<br />

Makefile <strong>po</strong>uívame rov<strong>na</strong>ké pravidlá, premenné a p<strong>od</strong>ob−<br />

ne. Riešenie je triviálne – staèí <strong>po</strong>ui príkaz include. Èo<br />

však v prípade, e v jednom súbore budeme musie okrem<br />

týchto „štandardných“ pravidiel <strong>po</strong>ui aj vlastné pravid−<br />

lo s rov<strong>na</strong>kým cie¾om ako niektoré z u definovaných<br />

pravidiel? Ako u asi viete, make neschva¾uje viacero pra−<br />

vidiel s rov<strong>na</strong>kým cie¾om. Je tu však jed<strong>na</strong> „finta“, ako to<br />

celé obís.<br />

V súbore inc budú pravidlá a premenné, ktoré chceme<br />

vklada do všetkých ostatných súborov Makefile. Súbor sa<br />

bude <strong>na</strong>chádza v hlavnom adresári daného softvérového<br />

projektu. Okrem toho budú v adresároch 1 a 2 súbory Ma−<br />

kefile, ktoré budú obsahova riadok:<br />

include ../inc<br />

Okrem toho môu, samozrejme, obsahova aj iné prí−<br />

kazy a pravidlá. Súbor inc bude obsahova aj pravidlo <strong>na</strong><br />

vytvorenie súboru foo. My však z nejakého dôv<strong>od</strong>u <strong>po</strong>tre−<br />

bujeme v Makefile v hlavnom adresári projektu zmeni<br />

toto „default“ pravidlo <strong>na</strong> nejaké iné, ale <strong>po</strong>trebujeme ostat−<br />

né veci zo súboru inc, a preto ho musíme vloi. Tento Ma−<br />

kefile by sme mohli spravi takto:<br />

foo: 1.o 2.o main.o<br />

$(CC) −o $@ $<<br />

%: force<br />

$(MAKE) −f inc $@<br />

force: ;<br />

Ak si s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>te, s pravidlom force sme sa u stretli –<br />

ako u z názvu vyplýva, má niekoho (nieèo) prinúti k nie−<br />

èomu. Celý predchádzajúci príklad funguje takto: ak <strong>po</strong>−<br />

trebujeme vytvori súbor/program foo, <strong>po</strong>uije sa prvé<br />

pravidlo, i<strong>na</strong>k sa <strong>po</strong>uije pravidlo, ktoré vyhovuje všetké−<br />

mu – teda ak spustíme<br />

make program<br />

spustí sa:<br />

make −f inc program<br />

súbor inc by mal obsahova pravidlo <strong>na</strong> vytvorenie daného<br />

programu. Pravidlo force sme <strong>po</strong>uili preto, aby sa toto<br />

pravidlo vyko<strong>na</strong>lo vdy, aj keby takýto program existoval.<br />

Koniec koncov v súbore inc sa budú prípadné závislosti èi<br />

existencia niektorých súborov kontrolova, take to nie je<br />

problém.<br />

HELLO, AUTOTOOLS! Tak, koneène ste sa doèkali! Po<br />

nut(d)nej <strong>po</strong>lovièke seriálu, venovanej súborom Makefile,<br />

sa koneène môeme vrhnú <strong>na</strong> programy automake, auto−<br />

conf, configure a s<strong>po</strong>l. Zaèneme, ako i<strong>na</strong>k, <strong>na</strong> programe<br />

Hello, World. V tejto èasti nebudem všetko do detailov vy−<br />

svet¾ova, <strong>na</strong> to treba viac miesta a èasu, take si to pre−<br />

berieme <strong>po</strong>stupne.<br />

Najprv si vytvoríme nový adresár hello. Potom si vytvo−<br />

ríme zdrojové súbory:<br />

hello.h:<br />

#include<br />

void hello(char* <strong>na</strong>me);<br />

hello.c<br />

#include "hello.h"<br />

void hello(char* <strong>na</strong>me)<br />

{<br />

printf("hello, %s\n", <strong>na</strong>me);<br />

}<br />

main.c<br />

#include "hello.h"<br />

int main(int argc, char* argv[])<br />

{<br />

if (argc < 2) {<br />

printf(PACKAGE " " VERSION "\n");<br />

printf("Usage: %s \"text\"\n", argv[0]);<br />

return 1;<br />

Program nerobí dokopy niè uitoèné, iba <strong>po</strong>zdraví to−<br />

ho, koho zadáme ako prvý parameter programu. Ak para−<br />

meter nezadáme, program vypíše informáciu o tom, ako<br />

sa má správne <strong>po</strong>uíva, a zároveò vypíše svoju verziu.<br />

PACKAGE a VERSION sú makrá, ktoré sú definované pri<br />

kompilácii (parameter −D programu gcc).<br />

Teraz pridáme nové súbory, ktoré „s<strong>po</strong>jazdnia“ auto−<br />

tools. Najprv si vytvoríme súbor Makefile.am, z ktorého<br />

vytvorí automake súbor Makefile.in, z ktorého <strong>na</strong>koniec<br />

vytvorí program configure obyèajný Makefile, ktorý mô−<br />

eme <strong>po</strong>ui spustením známeho programu make. Zloité?<br />

Preèítajte si to ešte raz :−). A aby to nebolo a také jedno−<br />

duché, program configure bude takisto automaticky vyge−<br />

nerovaný, a to zo súboru configure.in.<br />

MAKEFILE.AM<br />

## Process this file with automake to pr<strong>od</strong>uce Makefile.in<br />

bin_PROGRAMS= hello<br />

hello_SOURCES= hello.c main.c<br />

noinst_HEADERS= hello.h<br />

AUTOMAKE_OPTIONS=foreign<br />

Prvý riadok je komentár. Preèo sa zaèí<strong>na</strong> dvoma mrie−<br />

kami? Komentár s takýmito dvoma mriekami <strong>od</strong>stráni<br />

automake, <strong>na</strong>proti tomu ten s jednou mriekou ostáva a<br />

môete ho uvidie vo vygenerovanom Makefile.in. [Keï u<br />

budú vygenerované všetky tri Makefile (.am, .in aj ten bez<br />

prí<strong>po</strong>ny), všimnite si, e <strong>na</strong>jkratší je .am. Medzi .in a tým<br />

bez prí<strong>po</strong>ny je menej rozdielov, iba configure doplní do .in<br />

niektoré premenné, ktoré sa mu p<strong>od</strong>arí zisti – to sú tie roz−<br />

diely medzi jednotlivými Unixmi – a uloí to do Makefile.]<br />

Teraz si vysvetlíme výz<strong>na</strong>m jednotlivých premenných:<br />

bin_PROGRAMS – názvy všetkých programov, ktoré sú v<br />

tomto adresári (niekedy <strong>na</strong>budúce si ukáeme, ako urobi<br />

viac adresárov v jednom projekte).<br />

hello_SOURCES – zdrojové súbory, ktoré patria programu<br />

hello. Keby predchádzajúca premenná obsahovala viacero<br />

mien (teda kompilovalo by sa viac programov), staèí<br />

prida ïalšie premenné *_SOURCES so správnymi názvami<br />

súborov. Ak by názov niektorého programu mal obsaho−<br />

9/2002 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

va z<strong>na</strong>ky ako <strong>na</strong>príklad +, v názve tejto premennej ho<br />

budete musie <strong>na</strong>hradi p<strong>od</strong>èiarkovníkom _, teda <strong>na</strong>prí−<br />

klad program g++ bude ma premennú g___SOURCES<br />

(tri z<strong>na</strong>ky _).<br />

noinst_HEADERS – názvy všetkých hlavièkových súborov,<br />

ktoré majú by v distribúcii programu, ale nebudú sa in−<br />

štalova (<strong>na</strong>príklad do adresára /usr/include). Budem troš−<br />

ku predbieha, ak <strong>po</strong>viem, e noinst môeme <strong>po</strong>ui aj pre<br />

PROGRAMS – tieto programy sa nebudú inštalova do iad−<br />

neho adresára pri zadaní príkazu make install.<br />

AUTOMAKE_OPTIONS – programu automake <strong>po</strong>vieme, e<br />

náš projekt nie je celkom GNU kompatibilný, toti neob−<br />

sahuje súbory AUTHORS, ChangeLog, COPYING, NEWS,<br />

README a INSTALL. Bez tohto <strong>na</strong>stavenia by nám sú−<br />

stavne hlásil chybu, èo nie je ve¾mi príjemné. Po tom, èo<br />

tieto súbory doplníme, môeme tento riadok <strong>po</strong>kojne<br />

zmaza.<br />

Teraz si <strong>na</strong>píšeme súbor configure.in (tento súbor je v<br />

kadom projekte iba jeden, <strong>na</strong> rozdiel <strong>od</strong> Makefile.am, kto−<br />

rý môe by v kadom p<strong>od</strong>adresári):<br />

CONFIGURE.IN<br />

dnl Process this file with autoconf to pr<strong>od</strong>uce a configure<br />

script.<br />

AC_INIT(main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile)<br />

Tento súbor <strong>po</strong>uíva makrojazyk M4 a všetky príkazy sú<br />

vlastne makrá (vzdialene p<strong>od</strong>obné makrám preprocesora<br />

jazykov C a C++). Prvý riadok je komentár (dnl ...). Druhý<br />

riadok inicializuje autoconf, parameter tohto makra je<br />

¾ubovo¾ný existujúci súbor v projekte, ktorý bude existova<br />

<strong>na</strong> veèné veky :−). Ïalším riadkom inicializujeme automake<br />

a <strong>na</strong>stavujeme názov a verziu programu. Práve obsah<br />

týchto dvoch parametrov obsahujú u s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né makrá<br />

PACKAGE a VERSION. Štvrtým riadkom oz<strong>na</strong>mujeme, e sa<br />

chystáme <strong>po</strong>uíva jazyk C. Posledným riadkom vygeneru−<br />

jeme Makefile. Jedn<strong>od</strong>uché, nie?<br />

Teraz to celé spustíme. Najprv <strong>na</strong>píšeme aclocal. Tento<br />

program prejde celým súborom configure.in a <strong>po</strong>uité<br />

makrá <strong>na</strong>hrá do súboru aclocal.m4. Teraz príde <strong>na</strong> rad auto−<br />

make, ktorý má za úlohu prejs všetky Makefile.am a vytvori<br />

z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajúce Makefile.in. Spustíme ho príkazom<br />

automake −−foreign −−add−missing −−copy<br />

Prvý parameter má rov<strong>na</strong>kú funkciu ako pri AUTO−<br />

MAKE_OPTIONS, a ak doplníme chýbajúce súbory, <strong>po</strong>koj−<br />

ne ho môeme vynecha. Keïe sme vytvorili nový projekt<br />

a ne<strong>na</strong>hrali sme všetky <strong>po</strong>trebné <strong>po</strong>mocné súbory,<br />

<strong>po</strong>uijeme ïalšie dva parametre. Nahrajú sa súbory install−<br />

sh, missing a mkinstalldirs [prvýkrát môe trochu frfla,<br />

ale <strong>po</strong> <strong>na</strong>hratí u bude tíško :−)]. Nakoniec pustíme auto−<br />

conf, ktorý z configure.in vytvorí configure. Na celú akciu si<br />

môeme spravi súbor – shell skript – s názvom <strong>na</strong>príklad<br />

bootstrap, ktorý dané tri príkazy vykoná.<br />

BOOTSTRAP<br />

aclocal && \<br />

automake −−foreign −−add−missing −−copy && \<br />

autoconf<br />

Teraz u máme všetko, èo <strong>po</strong>trebujeme. Staèí spusti zná−<br />

mu kombináciu:<br />

configure && \<br />

make && \<br />

make install<br />

a máme náš príklad hotový (ten <strong>po</strong>sledný príkaz – make<br />

install – môete <strong>po</strong>kojne ignorova). configure skontroluje,<br />

èi <strong>na</strong> cie¾ovom systéme máme <strong>na</strong>inštalované všetky<br />

<strong>po</strong>trebné programy a kninice, a p<strong>od</strong>¾a prípadných <strong>od</strong>liš−<br />

ností prispôsobí Makefile tak, aby všetko fungovalo, tak<br />

ako má (súbory Makefile vytvorí z Makefile.in). Skúste si<br />

<strong>po</strong>zorne <strong>po</strong>zrie, èo configure vypíše <strong>na</strong> terminál:<br />

creating cache ./config.cache<br />

checking for a BSD compatible install... /usr/bin/install – c<br />

checking whether build environment is sane... yes<br />

checking whether make sets ${MAKE}... yes<br />

checking for working aclocal... found<br />

checking for working autoconf... found<br />

checking for working automake... found<br />

checking for working autoheader... found<br />

checking for working makeinfo... found<br />

checking for gcc... gcc<br />

checking whether the C compiler (gcc ) works... yes<br />

checking whether the C compiler (gcc ) is a cross−compiler...<br />

no<br />

checking whether we are using GNU C... yes<br />

checking whether gcc accepts −g... yes<br />

updating cache ./config.cache<br />

creating ./config.status<br />

creating Makefile<br />

Pred<strong>po</strong>kladám, e ste u urèite kompilovali nejaký prog−<br />

ram stiahnutý zo siete, ktorý obsahoval aj configure. Keï<br />

ste ho spustili, urèite vám „zahltil“ terminál, a preto vás<br />

mono dåka nášho výpisu prekvapila. Nebojte sa, keï sa<br />

dostaneme k väèším projektom, ktoré budú <strong>po</strong>uíva aj<br />

nejaké iné kninice ako štandardnú kninicu jazyka C, uvi−<br />

díte, aký je váš terminál malièký :−). Vráme sa však k výpi−<br />

su. Prvý riadok nás informuje o tom, e sa vytvára súbor<br />

cache, do ktorého sa zapíšu vlastnosti vášho systému,<br />

ktoré by sa tak èasto nemali meni, a preto by bolo zby−<br />

toèné a èasovo nároènejšie stále ich dookola zisova. Má to<br />

zmysel hlavne vtedy, ak budete zisova prítomnos rôznych<br />

kniníc a programov, ako QT, kdelib, mysql. Pri ich zisovaní<br />

sa typicky preh¾adávajú viaceré adresáre, èo môe zaai a<br />

zdra systém, prièom je málo pravdep<strong>od</strong>obné, e medzi<br />

kompiláciami vášho programu by sa malo nieèo meni (sa−<br />

mozrejme, cache sa dá vypnú alebo zmaza, vtedy sa všet−<br />

ko zisuje <strong>na</strong>novo). K tomuto prvému riadku patrí aj tretí <strong>od</strong><br />

konca – vtedy sa cache opraví <strong>na</strong> novo zistené skutoènosti.<br />

Skúsme teda spusti konfiguráciu ešte raz:<br />

loading cache ./config.cache<br />

checking for a BSD compatible install... (cached)<br />

/usr/bin/install −c<br />

checking whether build environment is sane... yes<br />

checking whether make sets ${MAKE}... (cached) yes<br />

checking for working aclocal... found<br />

checking for working autoconf... found<br />

checking for working automake... found<br />

checking for working autoheader... found<br />

checking for working makeinfo... found<br />

checking for gcc... (cached) gcc<br />

checking whether the C compiler (gcc ) works... yes<br />

checking whether the C compiler (gcc ) is a cross−compi−<br />

ler... no<br />

checking whether we are using GNU C... (cached) yes<br />

checking whether gcc accepts −g... (cached) yes<br />

creating ./config.status<br />

creating Makefile<br />

Znova si všimnite prvý riadok. Tentoraz je cache súbor<br />

config.cache iba <strong>na</strong>èítaný – u sa nevytvára ani sa <strong>na</strong> konci<br />

neupravuje. Takisto pri niektorých riadkoch si všimnite<br />

text (cached), ktorý z<strong>na</strong>mená, e daná vlastnos sa u ne−<br />

zisovala, iba bola vytiahnutá z cache. Niektoré parametre<br />

si program do cache neukladá (typicky veci, ktoré sa tý−<br />

kajú jeho príbuzných z r<strong>od</strong>iny autotools a niektoré ïalšie<br />

dôleité <strong>na</strong>stavenia).<br />

Ostatné riadky nás ve¾mi zaujíma nemusia – zisuje sa<br />

prítomnos rôznych dôleitých programov, prekladaèov a<br />

ich parametrov. Zároveò sa <strong>na</strong>stavujú premenné Makefile<br />

ako $(CC) a s<strong>po</strong>l. Všimnite si pred<strong>po</strong>sledný riadok – vytvo−<br />

rí sa súbor config.status, <strong>po</strong>mocou ktorého môete dosta<br />

konfiguráciu nášho projektu do takého stavu, aký bol pri<br />

vytváraní tohto súboru. Okrem tohto súboru sa vytvorí aj<br />

config.log, v ktorom je zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný priebeh configure.<br />

Nakoniec si všimnite <strong>po</strong>sledný riadok, ktorý nás informu−<br />

je, e sa práve vytvára konkrétny súbor Makefile zo súbo−<br />

ru Makefile.in v tom istom adresári [keby sme <strong>po</strong>trebovali<br />

vytvori viacero týchto súborov, upravili by sme <strong>po</strong>sledný<br />

riadok v súbore configure.in a v kadom p<strong>od</strong>adresári by<br />

sme vytvorili Makefile.in, ale o tom <strong>po</strong>tom :−)].<br />

Teraz si ešte <strong>po</strong>vieme o tom, ktorý súbor sa bude dis−<br />

tribuova (bude v balíèku so zdrojovými kódmi – tar.gz/<br />

bz2) a ktorý sa vytvorí a <strong>na</strong> cie¾ovom stroji. Najprv listing<br />

súborov, ktoré vytvárame „ruène“:<br />

bootstrap<br />

configure.in<br />

Makefile.am<br />

hello.c<br />

hello.h<br />

main.c<br />

Prvý súbor by sme mohli a nemuseli dáva ïalej. Osob−<br />

ne som sa s ním ve¾mi èasto v balíèkoch nestretol, pretoe<br />

je urèený výluène vývojárom a autori zriedkakedy pred<strong>po</strong>−<br />

kladajú, e by ich projekt <strong>na</strong>priek licencii GNU (L)GPL nie−<br />

kto váne upravoval :−). Má toti zmysel iba vtedy, ak zme−<br />

níme súbor configure.in a to nebýva a tak èasto (všimnite<br />

si, e pri zmene Makefile.am sa automake spustí automatic−<br />

ky!). Ja by som ho však <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèal pribali, veï nie je a taký<br />

ve¾ký... Ako ho prida do distribúcie? Jedn<strong>od</strong>ucho – <strong>na</strong><br />

koniec súboru Makefile.am pridáme riadok:<br />

EXTRA_DIST=bootstrap<br />

Takto môeme prida ¾ubovo¾ný súbor, ktorý sa default<br />

nedistribuuje. Súbory uvedené v *_SOURCES a *_HEA−<br />

DERS, samozrejme, nemusíme uvádza, tie sa pribalia<br />

automaticky. Takisto súbory README, ChangeLog, CO−<br />

PYING atï. (kompletný zoz<strong>na</strong>m dostaneme spustením<br />

automake −−help). Je jasné, e ani configure.in a Makefile.am<br />

nemusíme uvádza. Take z uvedených šiestich súborov dis−<br />

tribuujeme minimálne pä. Teraz pridáme súbory, ktoré<br />

pribudnú <strong>po</strong> spustení bootstrap:<br />

Makefile.in<br />

aclocal.m4<br />

configure<br />

install−sh<br />

missing<br />

mkinstalldirs<br />

Aj tieto súbory budeme distribuova. Prvý sa vytvorí<br />

spustením automake zo súboru Makefile.am, druhý spuste−<br />

ním programu aclocal, ktorý preh¾adá configure.in. Bez<br />

tohto súboru configure nevytvoríte. Aj tretí súbor pribalí−<br />

me; vytvorí sa zo súboru configure.in programom auto−<br />

conf. Ïalšie tri súbory (presnejšie shell skripty) do adresá−<br />

ra pridal (resp. prekopíroval zo svojho adresára) program<br />

automake. Tak a to je všetko, èo <strong>po</strong>trebujeme, aby sme<br />

vytvorili balíèek so zdrojovými kódmi. Teda súbory<br />

Makefile<br />

config.cache<br />

config.log<br />

config.status<br />

nebudeme priba¾ova. Všetky štyri sa vytvoria pri konfigu−<br />

rácii. Takisto nemá zmysel pri zdrojových kódoch distri−<br />

buova aj *.o, výslednú binárku a p<strong>od</strong>. U sme si toho o<br />

balíèkoch <strong>po</strong>vedali dos, no ešte som neuviedol, ako ho<br />

vytvori. Ak máme Makefile vytvorený, staèí spusti make<br />

dist a o chví¾ku sa nám objaví súbor hello−1.0.tar.gz. Keby<br />

sme chceli všetko ešte raz prekontrolova, skúsme príkaz<br />

make distcheck. Ten vytvorí balíèek, rozbalí ho, spustí<br />

configure && make<br />

a vyhlási, e balíèek je pripravený <strong>na</strong> distribúciu (ak ne<strong>na</strong>−<br />

stali chyby). To je dos zjedn<strong>od</strong>ušený <strong>po</strong>h¾ad <strong>na</strong> vec, <strong>po</strong>−<br />

drobnejšie niekedy <strong>na</strong>budúce.<br />

Tentoraz sme toho prebrali <strong>na</strong>ozaj dos. Dúfam, e sa<br />

vám zme<strong>na</strong> témy seriálu páèila.<br />

Oto Komiòák<br />

128 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Delphi v praxi / 18. èas: Ako <strong>na</strong> to? I.<br />

Pre samoukov, ako aj pre profesionálnych programátorov<br />

je slovko „ako“ zauívané. Kadý z nás by bol rád, keby sa<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>vede <strong>na</strong> svoje otázky dozvedel okamite, èo je tak−<br />

mer nemoné. Ten, kto má záujem programova, musí<br />

ma motiváciu <strong>na</strong> získanie základných vedomostí, <strong>po</strong>mo−<br />

cou ktorých bude <strong>na</strong>bera svoj vlastný „kurz“ vo svete<br />

ve¾kých programátorov. Vybra sa môe rôznymi cestièka−<br />

mi, <strong>na</strong> ktorých ho èakajú rôzne problémy a otázky, ako <strong>na</strong><br />

to? Dal som si ne¾ahkú úlohu: vybra nieèo pre všetkých.<br />

Pre tých skúsenejších, ako aj pre tých, èo len vèera presta−<br />

li robi banálne chyby v zápise. Neostáva nám niè iné, len<br />

vrhnú sa <strong>na</strong> to.<br />

AKO NA TRAYICON. Pojem TrayIcon v s<strong>po</strong>jení s PC sa<br />

zaèal <strong>po</strong>uíva s nástu<strong>po</strong>m OS Windows. Okrem iného sa<br />

Windows „vyšvihol“ aj v tom, e súèasne sme mohli obslu−<br />

hova viacero programov, èo bolo obmedzené len výko−<br />

nom <strong>po</strong>èítaèov. Prepí<strong>na</strong>nie medzi programami nám <strong>od</strong>vte−<br />

dy umoòuje hlavný panel s <strong>po</strong>nukou štart, kde sa okrem<br />

iného <strong>na</strong>šlo trošku miesta <strong>na</strong> zväèša rezidentne spustené<br />

aplikácie (<strong>na</strong>pr. h<strong>od</strong>iny), s <strong>po</strong>menovaním TrayIcon. Ako is−<br />

te všetci viete, TrayIcon mono <strong>po</strong>uíva aj pre iné ne systé−<br />

mové programy, a preto si o tom nieèo <strong>po</strong>vieme. V Delphi je<br />

zvykom rieši takýto problém stiahnutím si vh<strong>od</strong>ného kom−<br />

<strong>po</strong>nentu z internetu a jedn<strong>od</strong>uchým aplikovaním v prog−<br />

rame. Nebojte sa! Nevypíšem tu <strong>od</strong>kaz <strong>na</strong> príslušný kom−<br />

<strong>po</strong>nent, ktorý síce funguje správne, ale predsa len u nie<br />

je vyuitím štandardných kniníc a kom<strong>po</strong>nentov, ale „nie−<br />

èoho“ pre mnohých z nás cudzieho. Ukáeme si celkom jed−<br />

n<strong>od</strong>uchý <strong>po</strong>stup, ako obohati náš program o monos<br />

„ukry sa“ v TrayIcon. Prvým krokom je dopísanie kninice<br />

ShellApi do klauzuly uses nášho programu. Na <strong>na</strong>še úèely<br />

<strong>po</strong>trebujeme aj sluby kom<strong>po</strong>nentu PopupMenu, ktoré si<br />

vyberieme zo záloky Standard. Menu nám bude slúi iba<br />

<strong>na</strong> ukonèenie programu a <strong>na</strong> jeho zobrazenie, respektíve<br />

jeho maximalizáciu, preto si vytvoríme len dve <strong>po</strong>loky:<br />

Show a Exit. Nie je pravidlom, e PopupMenu musí obsa−<br />

hova len s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né <strong>po</strong>loky, ale pre funkènos <strong>na</strong>šej<br />

ukáky sú minimálne tieto dve <strong>po</strong>trebné. Vytvoríme si aj<br />

novú konštantu WM_TRAYICON.<br />

const<br />

WM_TRAYICON = WM_USER + 1;<br />

Definujeme si novú procedúru TrayIcon zapísaním do Pri−<br />

vate a premennú NIconData.<br />

Private<br />

procedure TrayIcon(var Msg: TMessage); message<br />

WM_TRAYICON;<br />

.......<br />

var<br />

NIconData: TNotifyIconData;<br />

Prvý krok, ktorý nás èaká, je definova <strong>po</strong>èiatok spuste−<br />

nia programu <strong>po</strong>mocou udalosti OnCreate formulára. Je<br />

samozrejmé, e <strong>po</strong> spustení <strong>po</strong>trebujeme náš program<br />

<strong>od</strong>osla do systémovej èasti TrayIcon.<br />

procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);<br />

begin<br />

with NIconData do begin<br />

hIcon := Icon.Handle;<br />

StrPCopy(szTip, Application.Title);<br />

Wnd := Handle;<br />

uCallbackMessage := WM_TRAYICON;<br />

uID := 1;<br />

uFlags := NIF_MESSAGE + NIF_ICON + NIF_TIP;<br />

cbSize := sizeof(TNotifyIconData);<br />

end;<br />

Shell_NotifyIcon(NIM_ADD, @NIconData);<br />

end;<br />

Takmer v celom „tele“ procedúry <strong>po</strong>uívame premennú<br />

TNotifyIconData, prostredníctvom ktorej <strong>na</strong>stavujeme no−<br />

vé vlastnosti. Vyuitím externej kninice ShellApi, ktorú<br />

sme dopísali do klauzuly uses vo forme príkazu Shell_<br />

NotifyIcon, sme program definitívne <strong>od</strong>oslali <strong>na</strong> svoje<br />

nové miesto. Istá <strong>po</strong>treba vyvolania programu z TrayIcon<br />

nás núti k druhému kroku, ktorý v <strong>na</strong>mi definovanej pro−<br />

cedúre strái kliknutie. Ak je stlaèené pravé tlaèidlo myši<br />

dole (WM_RBUTTONDOWN), je premenná CursorPos <strong>na</strong>pl−<br />

nená aktuálnou <strong>po</strong>zíciou myši skrz procedúry GetCursor−<br />

Pos. Následne je prikázané s<strong>po</strong>menutému PopupMenu<br />

otvori sa, a teda zobrazi monosti (Show a Exit).<br />

procedure TForm1.TrayIcon(var Msg: TMessage);<br />

var<br />

CursorPos : TPoint;<br />

begin<br />

if Msg.lParam = WM_RBUTTONDOWN then begin<br />

GetCursorPos(CursorPos);<br />

PopupMenu1.Popup(CursorPos.x, CursorPos.y);<br />

end else<br />

inherited;<br />

end;<br />

Vytvoríme dve procedúry (udalosti). Ak kliknete <strong>na</strong> <strong>po</strong>−<br />

loku Show v menu, vtedy sa zobrazí formulár programu<br />

a iko<strong>na</strong> prezentujúca program v TrayIcon sa presunie <strong>na</strong><br />

hlavný panel medzi ostatné spustené aplikácie. Druhá pro−<br />

cedúra hovorí o monosti, keï si z menu vyberieme <strong>po</strong>lo−<br />

ku Exit, èím takisto <strong>od</strong>stránime ikonu z TrayIcon a prog−<br />

ram ukonèí svoju èinnos.<br />

procedure TForm1.<strong>po</strong>pShowClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

Show;<br />

Shell_NotifyIcon(NIM_DELETE, @NIconData);<br />

end;<br />

procedure TForm1.<strong>po</strong>pExitClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

Shell_NotifyIcon(NIM_DELETE, @NIconData);<br />

Application.ProcessMessages;<br />

Application.Termi<strong>na</strong>te;<br />

end;<br />

A teraz nám chýba len krôèik k doko<strong>na</strong>lej aplikácii (sa−<br />

mozrejme, s vyuitím moností systému spusti a zobrazi<br />

sa v TrayIcon). Ten s<strong>po</strong>èíva v spôsobe, ako dosta program<br />

<strong>po</strong> ukonèení práce s ním spä do TrayIcon, èo môeme reali−<br />

zova viacerými spôsobmi, prièom je len <strong>na</strong> vás, akú udalos<br />

<strong>po</strong>uijete. Myslím, e som vybral jednu z tých normálnejších<br />

moností a vyuil som udalos formulára OnClose.<br />

procedure TForm1.FormClose(Sender: TObject; var Action:<br />

TCloseAction);<br />

begin<br />

Action := caNone;<br />

Hide;<br />

Shell_NotifyIcon(NIM_ADD, @NIconData);<br />

end;<br />

Je, dúfam, samozrejmosou, e máte x moností, ako zlep−<br />

ši túto vlastnos programu. Musíte len experimentova!<br />

AKO JEDNODUCHO ZAKÓDOVA TEXT. Viem, e<br />

p<strong>od</strong>obnej téme by sme mohli venova aj jeden celý èlánok,<br />

èo by aj tak bolo zbytoèné. Aj keby som vám ukázal via−<br />

cero moností, ako jedn<strong>od</strong>ucho zakódova informáciu, boli<br />

by to opä verejné <strong>po</strong>stupy, ktoré by svoj úèel spåòali len<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko percent. Najlepšie je vytvori si vlastný algorit−<br />

mus kódovania informácií, ktorého princíp <strong>po</strong>znáte iba vy.<br />

Ale ak vám ide len o to, aby si kadekto jedn<strong>od</strong>ucho nepre−<br />

èítal nejaký text, môete ho kódova a dekódova aj takto:<br />

var<br />

s: String[255];<br />

c: array[0..255] of Byte absolute s;<br />

i: Integer;<br />

begin<br />

s := 'Text_Text_Text_Text_Text ';<br />

for i := 1 to Ord(s[0]) do c[i] := 23 xor c[i];<br />

Label1.Caption := s;<br />

s := Label1.Caption;<br />

for i := 1 to Length(s) do s[i] := Char(23 xor Ord(c[i]));<br />

Label2.Caption := s;<br />

end;<br />

Demonštrovali sme si kódovanie <strong>na</strong> jedn<strong>od</strong>uchom prí−<br />

klade. Premenná s je text urèený <strong>na</strong> kódovanie. Na zobra−<br />

zenie zakódovaného textu som vyuil vizuálny kom<strong>po</strong>nent<br />

label1 a <strong>na</strong> spätné dekódovanie label2.<br />

AKO VYKONA CRC KONTROLU. Ak <strong>po</strong>trebujete pre−<br />

<strong>po</strong>èíta CRC32 pre nejaký súbor alebo pre nejaké texty,<br />

musíte v programe vyko<strong>na</strong> viacero operácií. Zadefinova−<br />

ním jednej konštanty CRCPOLY a premennej long a CRTTab−<br />

le môeme zaèa celú „programovaciu maškarádu“. Naj−<br />

prv vytvoríme CRC tabu¾ku, ktorú môeme zapísa vo for−<br />

me procedúry BuildCRCTable.<br />

type<br />

Long = record<br />

LoWord: Word;<br />

HiWord: Word;<br />

end;<br />

const<br />

CRCPOLY = $EDB88320;<br />

var<br />

CRCTable: array[0..512] Of Longint;<br />

...<br />

procedure BuildCRCTable;<br />

var<br />

i, j: Word;<br />

r: Longint;<br />

begin<br />

FillChar(CRCTable, SizeOf(CRCTable), 0);<br />

for i := 0 to 255 do<br />

begin<br />

r := i shl 1;<br />

for j := 8 downto 0 do<br />

if (r and 1) 0 then<br />

r := (r Shr 1) xor CRCPOLY<br />

else<br />

r := r shr 1;<br />

CRCTable[i] := r;<br />

end;<br />

end;<br />

Vytvorením CRC tabu¾ky sa <strong>na</strong>plní premenná CRCTable,<br />

èo vidíme v jadre procedúry BuildCRCTable. Druhým kro−<br />

kom je pre<strong>po</strong>èítanie kontrolného súètu pre kadý riadok<br />

kontrolovaného súboru. To nám zaruèia <strong>na</strong>sledujúce tri funk−<br />

cie, ktoré <strong>na</strong><strong>po</strong>kon vyuijeme v hlavnej funkcii GetCRC32.<br />

function RecountCRC(b: byte; CrcOld: Longint): Longint;<br />

begin<br />

RecountCRC := CRCTable[byte(CrcOld xor Longint(b))] xor<br />

((CrcOld shr 8) and $00FFFFFF)<br />

end;<br />

function HextW(w: Word): string;<br />

const<br />

h: array[0..15] Of char = '0123456789ABCDEF';<br />

begin<br />

HextW := '';<br />

HextW := h[Hi(w) shr 4] + h[Hi(w) and $F] + h[Lo(w)<br />

shr 4]+h[Lo(w) and $F];<br />

end;<br />

function HextL(l: Longint): string;<br />

begin<br />

with Long(l) do<br />

HextL := HextW(HiWord) + HextW(LoWord);<br />

end;<br />

Posledná, respektíve tá <strong>po</strong>uite¾ná èas je funkcia GetCRC32<br />

s jedným vstupným parametrom. Tým je cesta k súboru. Na<br />

výstupe dostávame reazec CRC pre<strong>po</strong>ètu. Princíp sa zakladá<br />

<strong>na</strong> otvorení a <strong>po</strong>stupnom èítaní súboru, s <strong>po</strong>uitím predchá−<br />

dzajúcich troch funkcií a jednej procedúry.<br />

function GetCRC32(FileName: string): string;<br />

var<br />

9/2002 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

Buffer: PChar;<br />

f: File of Byte;<br />

b: array[0..255] of Byte;<br />

CRC: Longint;<br />

e, i: Integer;<br />

begin<br />

BuildCRCTable;<br />

CRC := $FFFFFFFF;<br />

AssignFile(F, FileName);<br />

FileM<strong>od</strong>e := 0;<br />

Reset(F);<br />

GetMem(Buffer, SizeOf(B));<br />

repeat<br />

FillChar(b, SizeOf(b), 0);<br />

BlockRead(F, b, SizeOf(b), e);<br />

for i := 0 to (e−1) do<br />

CRC := RecountCRC(b[i], CRC);<br />

until (e < 255) or (IOresult 0);<br />

FreeMem(Buffer, SizeOf(B));<br />

CloseFile(F);<br />

CRC := Not CRC;<br />

Result := '$' + HextL(CRC);<br />

end;<br />

AKO ZMENI DÁTUM A ÈAS SÚBORU. Na inter−<br />

nete sa objavilo zopár utilít, ktoré nielene dokáu súbor<br />

premenova, ale dokáu takisto zmeni dátum jeho vytvo−<br />

renia. Ak sa nemýlim, takýto program bol recenzovaný aj<br />

v rubrike Software, èo ma nútilo zaujíma sa aj o túto prob−<br />

lematiku. Na <strong>od</strong><strong>po</strong>veï som neèakal ve¾mi dlho a výsledok<br />

sa dostavil takmer okamite. Ako ste si iste zvykli, všetko<br />

som opä „vtrepal“ do jednej funkcie, ktorú si opíšeme.<br />

function SetDateToFile(const FileName: string; Value:<br />

TDateTime): Boolean;<br />

var<br />

hFile: THandle;<br />

intResult: Integer;<br />

begin<br />

Result := False;<br />

hFile := FileOpen(FileName, fmOpenWrite or<br />

fmShareDenyNone);<br />

if (hFile > 0) then intResult := FileSetDate(hFile,<br />

DateTimeToFileDate(Value));<br />

FileClose(hFile);<br />

if intresult = 0 then Result := True;<br />

end;<br />

Funkcia <strong>po</strong>menovaná výstine SetDateToFile má dva<br />

vstupné parametre a jeden kontrolný (výstupný). Prvé riadky<br />

sú venované príprave súboru (vstupnej premennej String)<br />

<strong>na</strong> jednoriadkovú prácu s ním. Ak bol súbor otvorený,<br />

vtedy sa spúša hlavná funkcia FileSetDate. Funkcia vracia<br />

h<strong>od</strong>notu integer ako kontrolu o vyko<strong>na</strong>ní alebo správu o<br />

chybe. Ako je v Delphi zvykom, keï sa rovná kontrolná h<strong>od</strong>−<br />

nota nule, to svedèí o jej správnom vyko<strong>na</strong>ní. Èísla rôzne<br />

<strong>od</strong> nuly hovoria o monej chybe. Funkciu si môeme <strong>od</strong>skú−<br />

ša aj takto:<br />

if setdatetofile('C:\01.htm',now()) then showmessage('OK')<br />

else<br />

showmessage('ERROR');<br />

JE PC PRIPOJENÝ DO SIETE? Moná otázka prog−<br />

ramu, ktorá je realizovaná prostredníctvom jednej z funk−<br />

cií Windows API, konkrétne GetSystemMetrics s paramet−<br />

rom SM_NETWORK.<br />

if (GetSystemMetrics(SM_NETWORK) AND $01 = $01) then<br />

<br />

else <br />

NABUDÚCE. Budeme opä rozobera menej zloité, ale<br />

aj tie zloitejšie prekáky pri programovaní. Verím, e vám<br />

aj táto èas dala <strong>od</strong><strong>po</strong>veï <strong>na</strong> vaše otázky „ako?“. To by bo−<br />

lo <strong>na</strong>teraz všetko, teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie. O mesiac<br />

dovidenia.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

C ++ p<strong>od</strong> Windows / 26. èas: Koniec seriálu<br />

V tejto èasti sa pri seriáli C++ p<strong>od</strong> Windows stretávame<br />

<strong>na</strong><strong>po</strong>sledy. Predchádzajúcich 25 èastí bolo venovaných<br />

èisto programovaniu a riešeniu rôznych programátor−<br />

ských úloh. Teraz síce dokonèíme rozprávanie o rozširu−<br />

júcich kniniciach DLL, ale hlavne sa <strong>po</strong>kúsim zhrnú všet−<br />

ko, èo sme sa s<strong>po</strong>lu <strong>na</strong>uèili (áno, aj mne priniesol tento<br />

seriál ve¾a nových <strong>po</strong>z<strong>na</strong>tkov, aj keï asi trochu iných ako<br />

vám). Takisto sa vám <strong>po</strong>kúsim <strong>na</strong>èrtnú, èo so získanými<br />

vedomosami môete ïalej p<strong>od</strong>niknú a ako ich ïalej<br />

zve¾aïova. Ale <strong>na</strong> zaèiatok si dáme predsa len nieèo z<br />

programovania.<br />

PRÍKLAD 3 – MFC ExtensionDLL. Ak chcete ex<strong>po</strong>r−<br />

tova zo svojich kniníc prvky jazyka C++ a vyuíva pri<br />

tom kninicu MFC (<strong>na</strong>pr. ak ex<strong>po</strong>rtujete triedu <strong>od</strong>v<strong>od</strong>e−<br />

nú <strong>od</strong> nejakej triedy MFC), predstavujú rozširujúce kni−<br />

nice MFC tú správnu vo¾bu. (Na ex<strong>po</strong>rtovanie C++ prv−<br />

kov môete, samozrejme, <strong>po</strong>ui aj štandardnú Win32<br />

DLL kninicu.) Teóriu nájdete v predchádzajúcej èasti, tak−<br />

e si uvedieme s¾úbený príklad. Opä <strong>po</strong>uijeme funkciu<br />

<strong>na</strong> otáèanie textu ako pri regulárnych kniniciach, ale<br />

tentoraz bude táto funkcia (CopyBText) súèasou triedy.<br />

Do Workspace TFive pridajte <strong>po</strong>mocou MFC App Wi−<br />

zardu (DLL) nový projekt s názvom ExtensionDLL. V kro−<br />

ku 1/1 vyberte MFC Extension DLL a kliknite <strong>na</strong> finish. Do<br />

súboru ExtensionDLL.cpp pridajte tento kód:<br />

class AFX_EXT_CLASS Ex<strong>po</strong>rted<br />

{<br />

public:<br />

char* CopyBText(char* strInput) { return<br />

strrev(strInput); }<br />

};<br />

Makro AFX_EXT_CLASS slúi <strong>na</strong> ex<strong>po</strong>rtovanie/im<strong>po</strong>r−<br />

tovanie tried z rozširujúcich kniníc MFC. Keby ste <strong>po</strong>−<br />

uívali klasickú WIN32 DLL kninicu, <strong>po</strong>uili by ste k¾ú−<br />

èové slovo __declspec:<br />

class __declspec(dllex<strong>po</strong>rt) Ex<strong>po</strong>rted...<br />

Projekt prelote, mali by ste ako výstup dosta (okrem<br />

iného) jednu DLL−ku (ExtensionDLL.DLL) a jednu LIB−ku<br />

(ExtensionDLL.LIB). Teraz ešte vytvori klienta. Mohli by<br />

ste <strong>po</strong>ui aj RegularDLL klienta, ale pre zachovanie urèi−<br />

tej integrity radšej vytvorte novú aplikáciu s názvom<br />

ExtensionDLLClient. Bude to rov<strong>na</strong>ká aplikácia ako Re−<br />

gularDLLClient (MFC AppWizard exe, Dialog based, sha−<br />

red MFC..). Zdroj dialógu zeditujte rov<strong>na</strong>ko ako pri Re−<br />

gularDLLClient aplikácii (resp. Copy & Paste), pridajte aj<br />

rov<strong>na</strong>ké èlenské premenné. Kód obslunej funkcie sprá−<br />

vy BN_CLICKED je takýto:<br />

void CExtensionDLLClientDlg::OnBtnUprav()<br />

{<br />

Ex<strong>po</strong>rted exObject;<br />

}<br />

UpdateData(TRUE);<br />

char strTemp[20];<br />

strcpy(strTemp, m_strInput);<br />

m_strOutput=exObject.CopyBText(strTemp);<br />

UpdateData(FALSE);<br />

Aby ste mohli triedu Ex<strong>po</strong>rted vyuíva, musíte ju <strong>na</strong>−<br />

im<strong>po</strong>rtova, preto <strong>na</strong> zaèiatok súboru ExtensionDLLClient−<br />

Dlg.cpp vlote tento kód:<br />

class AFX_EXT_CLASS Ex<strong>po</strong>rted<br />

{<br />

public:<br />

char* CopyBText(char* strInput);<br />

};<br />

Všimnite si, e musíte ex<strong>po</strong>rtova kompletnú deklará−<br />

ciu triedy (malo by to by samozrejmé, ale pre istotu pri−<br />

<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>m, e v klientovi sa nikde v zdrojových textoch<br />

ne<strong>na</strong>chádza kód funkcie CopyBText, ten sa doahuje z<br />

DLL kninice v runtime). Zaujímavé je tie <strong>po</strong>uitie makra<br />

AFX_EXT_CLASS, ktoré sme v nezmenenej p<strong>od</strong>obe <strong>po</strong>−<br />

uili <strong>na</strong> ex<strong>po</strong>rt aj im<strong>po</strong>rt dát (pre klasické WIN32 DLL<br />

kninice bez p<strong>od</strong><strong>po</strong>ry MFC by ste museli <strong>po</strong>ui class<br />

__declspec(dllim<strong>po</strong>rt) Ex<strong>po</strong>rted...). Finta je v tom, e mak−<br />

ro AFX_EXT_CLASS je raz definované ako __declspec(dll−<br />

ex<strong>po</strong>rt), ak ex<strong>po</strong>rtujeme, a __declspec(dllim<strong>po</strong>rt), ak im−<br />

<strong>po</strong>rtujeme. Ako aplikaèný systém zistí, ktorú verziu má<br />

<strong>po</strong>ui, to sa doèítate v helpe, v topicu DLLs, ex<strong>po</strong>rting<br />

using AFX_EXT_CLASS. Má to hlavne tú výh<strong>od</strong>u, e<br />

môete <strong>po</strong>ui rov<strong>na</strong>ké hlavièkové súbory tak pre<br />

kninicu DLL, ako aj pre klienta. Vráme sa však k nášmu<br />

klientovi. Teraz u staèí len <strong>na</strong>kopírova súbor Exten−<br />

sionDLL.DLL k „exáèu“ ExtensionDLLClienta (\Debug ad−<br />

resár) a súbor ExtensionDLL.LIB k zdrojovým textom<br />

klienta a prida do projektu (ALT + F7, karta Link, <strong>po</strong>le<br />

Object/Library m<strong>od</strong>ules). Prelote a vyskúšajte klienta,<br />

všetko by malo fungova. (Poznámka: Pri ex<strong>po</strong>rtovaní<br />

tried sa ex<strong>po</strong>rtujú len verejné dátové èleny a funkcie.)<br />

AKO STE NA TOM? V prvej èasti som <strong>na</strong>písal: Ak ste<br />

si teraz <strong>po</strong>mysleli, e programovanie s „Céèkom“ p<strong>od</strong><br />

Windows musí by nehorázne aké, rád vám <strong>po</strong>viem,<br />

e nemáte celkom pravdu. Ak teraz – <strong>po</strong> preštudovaní 25<br />

èastí – zaèí<strong>na</strong>te ma dojem, e <strong>na</strong> tejto vete je trochu<br />

pravdy, tak seriál vo vašom prípade splnil svoj úèel. Ak<br />

nie, niè to, skúsim vám <strong>po</strong>môc. Vdy, keï sa pustíte do<br />

študovania novej problematiky, zaèí<strong>na</strong>te tak<strong>po</strong>vediac <strong>na</strong><br />

zelenej lúke. Všetko je zahalené tajomstvom (èo je to<br />

Class Wizard a MFC, ako sa dajú vyuíva pri písaní apli−<br />

kácií...). Tento „základný“ level je dobrým <strong>od</strong>razovým<br />

mostíkom pre ïalšie štúdium. S<strong>na</strong>íte sa nájs <strong>od</strong><strong>po</strong>vede<br />

<strong>na</strong> svoje otázky (a v tomto h¾adaní ste relatívne úspešní)<br />

a ešte neviete, èo všetko neviete, take dravo <strong>po</strong>stupuje−<br />

te vpred. Táto fáza by sa dala <strong>na</strong>zva aj optimistickou<br />

fázou. Po istom èase sa však zastavíte <strong>na</strong> jednom mieste<br />

a stojíte, neviete, ako ïalej. Zrazu ste si zaèali uvedomo−<br />

va, èo všetko neviete a v akom vysokom ne<strong>po</strong>mere sú<br />

vaše terajšie vedomosti k celej problematike. Práve teraz<br />

<strong>na</strong>stáva kríza, keï sa rozh<strong>od</strong>uje o budúcnosti. Ak sa toti<br />

z¾aknete a stratíte záujem, je vysoko pravdep<strong>od</strong>obné, e<br />

sa k tejto problematike tak skoro nevrátite. V tejto pesi−<br />

mistickej fáze je <strong>na</strong>jdôleitejší retrospektívny <strong>po</strong>h¾ad.<br />

Musíte si uvedomi, èo ste sa u všetko <strong>na</strong>uèili, e vaše<br />

prvotné otázky vám pripadajú smiešne a vo všetkých<br />

tých tajomných <strong>po</strong>jmoch sa u ako−tak viete orientova.<br />

Ak to dokáete, <strong>po</strong>tom fázu pesimizmu prekonáte a<br />

<strong>na</strong>stáva fáza realizmu (u si pripadám ako <strong>na</strong> nejakej<br />

prednáške z dejín literatúry ☺). Teraz u danú proble−<br />

matiku zvládate viac−menej rutinne, u nie je ve¾a vecí,<br />

èo vás dokáe prekvapi, a väèšinu štandardných problé−<br />

mov ste schopní vyrieši v krátkom èase. Pred<strong>po</strong>kladám,<br />

e väèši<strong>na</strong> z vás sa <strong>na</strong>chádza v kritickej druhej fáze, preto<br />

ak nebudete vedie, ako ïalej, skúste <strong>po</strong>ui opisovaný<br />

prístup.<br />

ÈO STE SA VŠETKO NAUÈILI? Zaènime pekne <strong>po</strong><br />

<strong>po</strong>riadku. Nauèili ste sa pracova s prostredím Microsoft<br />

Visual C++. Keïe viete vyuíva monosti tohto pro−<br />

stredia, máte ve¾kú výh<strong>od</strong>u. Visual C++ patrí toti k tým<br />

zloitejším vývojovým prostrediam (<strong>na</strong>pr. oproti Borland<br />

C++ Builderu). Ale ak ho viete vyuíva, prech<strong>od</strong> <strong>na</strong> iný<br />

vývojový nástroj vám nespôsobí ve¾ké problémy, èo však,<br />

<strong>na</strong>opak, nemusí plati (<strong>po</strong>znám nieko¾ko „C++builderis−<br />

tov“, ktorí sa <strong>po</strong>kúšali prejs <strong>na</strong> VC++ a skonèili ešte vo<br />

130 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

fáze optimizmu ☺). Ïalej by ste mali <strong>na</strong> základnej úrovni<br />

rozumie, ako sa správa štandardný program p<strong>od</strong> Win−<br />

dows (smerovanie správ, procedúra ok<strong>na</strong> atï.). Tieto ve−<br />

domosti (prostredie VC++ a základy Windows) tvoria s<strong>po</strong>−<br />

lu pevné základy, <strong>na</strong> ktorých ste mohli stava štúdium kni−<br />

nice MFC. A práve táto kninica vám mala <strong>po</strong>môc pri lepšom<br />

<strong>po</strong>chopení objektového Windows programovania, keï ste<br />

neboli zbytoène zaaení starým programovaním API.<br />

AKO ÏALEJ? No dobre, <strong>po</strong>viete si, ovládam VC++,<br />

kninicu MFC a èo ïalej? Túto otázku by si mali urèite<br />

<strong>po</strong>loi všetci, ktorí sa ešte programovaním neivia (tí,<br />

ktorí sú u profesionálnymi programátormi, mi dajú za<br />

pravdu, e <strong>na</strong> túto otázku im ve¾mi rýchlo dá <strong>od</strong><strong>po</strong>veï šéf,<br />

resp. zákazník ☺). Samozrejme, existuje nes<strong>po</strong>èetne ve¾a<br />

ciest, akými sa vyda, ale keï chcete zosta pri VC++ a<br />

MFC, máte zhruba tieto monosti (<strong>po</strong>zri obr. 1):<br />

1. Vyvíjanie aplikácií pre OS Windows<br />

2. Vyvíjanie aplikácií pre mobilné zariadenia triedy<br />

PocketPC, PocketPC 2002, CE.NET<br />

3. Programovanie pre „web“<br />

4. Programovanie pre enterprise<br />

5. Tvorenie hier s DirectX<br />

(Prosím, neberte tieto monosti ako nejakú dogmu, sú<br />

to len moje návrhy, ktoré však, samozrejme, nemajú všeo−<br />

becnú platnos.) Ktorú z nich si vyberiete, je len <strong>na</strong> vás, a<br />

ak ešte neviete, skúsim vám <strong>po</strong>môc vymenovaním vecí,<br />

èo si budete musie doštudova (pred<strong>po</strong>kladám, e vaše<br />

vedomosti z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú pribline rozsahu tohto seriálu).<br />

Take prvá monos – programovanie klasických desk−<br />

to<strong>po</strong>vých aplikácií pre OS Windows. Musíte úplne zvlád−<br />

nu kninicu MFC a vedomosti z oblasti OLE, COM a COM+<br />

sú v tejto oblasti ve¾mi uitoèné (ak uvaujete aj o iných<br />

OS ako Windows pre svoju cie¾ovú platformu, <strong>po</strong>zrite sa<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> technológiu CORBA). Momentálne nie sú pre vás<br />

vedomosti architektúry .NET ivotne dôleité, kadopádne<br />

bude dobré orientova sa v tejto oblasti, aby ste nezaspa−<br />

li dobu. Urèite by ste však mali zvláda niektorú z techno−<br />

lógií <strong>na</strong> prístup k databázam. Je v princípe jedno, ktorú –<br />

záleí <strong>na</strong> type aplikácií, aké píšete, ale myslím, e by ste<br />

mohli zaèa s ADO (ktoré vám bude väèšinou úplne staèi),<br />

a ak sa budete orientova len <strong>na</strong> výkon, tak <strong>po</strong>tom OLE DB.<br />

Vaša vo¾ba pri výbere vývojového prostredia by mala<br />

padnú <strong>na</strong> Visual Studio .NET, ale ak nemáte dos fi<strong>na</strong>ncií,<br />

vystaèíte aj s Visual Studiom 6.0. Druhá monos, vyvíja−<br />

nie pre mobilné zariadenia, je v súèasnosti atraktív<strong>na</strong> a<br />

jej vývoj ide ve¾mi rýchlo dopredu. Èím skôr teda <strong>na</strong>skoèí−<br />

te, tým lepšie. Pripravte sa však <strong>na</strong> to, e vývojárske tech−<br />

nológie pre mobilné zariadenia sa pribline jednu generá−<br />

ciu omeškávajú za deskto<strong>po</strong>vými. Ak si však vyberiete plat−<br />

formu PocketPC a vyššiu, tento rozdiel a tak ve¾mi ne<strong>po</strong>−<br />

cítite (horšie je to <strong>na</strong>pr. s platformou PalmOS). PocketPC<br />

má pre vás ešte jednu výh<strong>od</strong>u. Má ve¾mi dobrú p<strong>od</strong><strong>po</strong>ru<br />

kninice MFC, take drvivú väèšinu vedomostí z tohto<br />

seriálu môete <strong>po</strong>ui aj tam. Programovanie pre zariade−<br />

nia PocketPC vám u¾ahèí aj vývojové prostredie Microsoft<br />

eMbedded Visual Tools (obsahuje eMbedded Visual C++<br />

a eMbedded Visual Basic), ktoré je <strong>na</strong> 90 % zh<strong>od</strong>né s Vi−<br />

sual Studiom 6.0 a dá sa <strong>od</strong> Microsoftu stiahnu zadarmo<br />

zo stránky http://<strong>www</strong>.microsoft.com/mobile/downloads/<br />

emvt30.asp (<strong>na</strong>pr. stretnete sa tu s rov<strong>na</strong>kým Class Wizar−<br />

dom, p<strong>od</strong>obným App Wizardom a Resource editorom ako<br />

pri klasickom Visual C++). Ak si vyberiete túto monos,<br />

pravdep<strong>od</strong>obne sa nevyhnete ani databázam a databázo−<br />

vému programovaniu. Máte <strong>na</strong> výber relatívne dos data−<br />

báz, ja mám ve¾mi dobré skúsenosti s Microsoft SQL<br />

Serverom for Windows CE, ktorý si tie môete zadar−<br />

mo stiahnu a <strong>po</strong>uíva (http://<strong>www</strong>.microsoft.com/sql/CE/<br />

default.asp). Musíte však vlastni vývojársku licenciu <strong>na</strong><br />

deskto<strong>po</strong>vý SQL Server. V tomto prípade vás neminú tech−<br />

nológie ako ADO CE alebo OLE DB CE. Ale tu neplatí ako<br />

pri deskto<strong>po</strong>vých aplikáciách, e vystaèíte s ADO CE (ktoré,<br />

mimoch<strong>od</strong>om, ani nie je oficiálne v eVC++ p<strong>od</strong><strong>po</strong>rova−<br />

né). Take radšej siahnite <strong>po</strong> OLE DB CE. Ak <strong>po</strong>trebujete<br />

písa <strong>na</strong>ozaj ve¾mi jedn<strong>od</strong>uché aplikácie, <strong>po</strong>tom vystaèíte<br />

aj s eVB a ADO CE. Budúcnos <strong>na</strong> tejto platforme je tie<br />

s<strong>po</strong>jená s .NET architektúrou a u je <strong>na</strong> svete aj beta 1<br />

.NET Compact Frameworku, èo je akýsi plug−in do Visual<br />

Studia .NET umoòujúci vyvíja mobilné aplikácie. Tretia<br />

monos – programovanie pre „web“. Týmto nemyslím<br />

nejaké programovanie webových stránok, skôr to progra−<br />

movanie v <strong>po</strong>zadí, ktoré nevidno, ale bez ktorého sú<br />

webové stránky len nefunkèné statické obrázky. Spadá<br />

sem všetko <strong>od</strong> programovania webových serverov (ako<br />

Microsoft IIS, Apache) cez vytváranie/programovanie apli−<br />

kaèných serverov (tvoria medzivrstvu medzi webovou<br />

stránkou a databázou) a <strong>po</strong> budovanie e−business riešení<br />

(<strong>na</strong>pr. CRM – Customer Relationship Ma<strong>na</strong>gement)). Po−<br />

sledne menované spadajú u skôr do štvrtej oblasti − prog−<br />

ramovanie pre enterprise (<strong>po</strong>zri dalej). Ak sa chcete presa−<br />

di v tejto oblasti, z<strong>na</strong>losti VC++ a MFC vám prídu vh<strong>od</strong>.<br />

Doštudova si budete musie základy práce sietí (protoko−<br />

ly, aplikácie klient/server), zídu sa vedomosti <strong>na</strong>príklad<br />

architektúry .NET alebo Sun ONE (ak sa zameriate <strong>na</strong><br />

vytváranie webových sluieb). Štvrtá monos (úzko pre−<br />

<strong>po</strong>jená s treou) – programovanie pre enterprise. Ak<br />

zamierite sem, dostanete sa do „vyššej“ s<strong>po</strong>loènosti, keï<br />

ve¾akrát ani nebudete ve¾a programova, ale stanú sa z vás<br />

konzultanti. Ne<strong>od</strong><strong>po</strong>rúèam vám orientova sa <strong>na</strong> túto<br />

monos, <strong>po</strong>kým nie ste u zamest<strong>na</strong>ní niekde, kde sú<br />

ochotní investova vysoké sumy do kúpy nejakého ERP<br />

(Enterprise Resource Planning) systému, i<strong>na</strong>k nemáte<br />

šancu dosta sa k takémuto systému (legálne) a hlavne<br />

nebudete ma kde svoje vedomosti uplatni. Pravde<strong>po</strong>−<br />

dobne sa nevyhnete databázam (hlavne ORACLE a MS SQL<br />

Server). Myslím, e ïalšie <strong>od</strong><strong>po</strong>rúèania sú zbytoèné, a ak<br />

sa orientujete <strong>na</strong> túto oblas, máte u v týchto veciach<br />

jasno. No a <strong>po</strong>sledná monos – tvorenie hier. Takisto<br />

ve¾mi zaujímavá oblas. V súèasnosti sa <strong>na</strong> programovanie<br />

hier vyuíva predovšetkým DirectX a OpenGL sa presúva<br />

do segmentu profesionálneho <strong>na</strong>sadenia grafiky, <strong>na</strong> èo<br />

bolo aj primárne urèené (o màtvom Glide u nemá zmysel<br />

niè blišie písa). Ak budete chcie tvori hry, musíte okrem<br />

<strong>po</strong>zitívneho vzahu k nim dis<strong>po</strong>nova aj základnými z<strong>na</strong>−<br />

losami grafiky (2D aj 3D) a zvuku (z<strong>na</strong>losti zo spracovania<br />

videa sa tie môu zís). Samozrejme, ak budete <strong>na</strong>príklad<br />

programova len èistú „fyziku“ (deformácie, nárazy, vplyv<br />

vetra...), tak <strong>na</strong>pr. grafiku ve¾mi nevyuijete, ale zo zaèiat−<br />

ku sa nemôete nejako špecializova. Na MFC môete,<br />

samozrejme, zabudnú, ale ako vývojové prostredie je<br />

VC++ 6.0 úplne ideálne. Tak, a u sme vyèerpali všetky<br />

monosti. Ako som však u písal, existuje ich ove¾a viac, je<br />

len <strong>na</strong> vás, aké ïalšie si vymyslíte a vyberiete. Môete aj<br />

¾ubovo¾ne kombinova (<strong>na</strong>pr. ak vám to <strong>po</strong>môe, ja sa<br />

momentálne zameriavam <strong>na</strong> oblasti 1, 2, 4).<br />

POZNÁMKY K SERIÁLU... V niektorej z predchá−<br />

dzajúcich èastí som ešte s¾uboval uvies rozsiahlejší prí−<br />

klad, ktorý by demonštroval väèšinu z<strong>na</strong>lostí, ktoré ste<br />

mali získa štúdiom tohto seriálu. Tento program, ako aj<br />

všetky ïalšie ukákové príklady, riešenia domácich úloh a<br />

vašich otázok nájdete <strong>na</strong> niektorom CD REVUE (reálne v<br />

decembrovom, ale mono a v budúcom roku), kde bude<br />

uvedená elektronická (PDF) verzia tohto seriálu. Všetky<br />

zdrojové texty budú umiestnené v projektovom tvare (èo<br />

èas, to jedno workspace), take to nebudú len „suché“<br />

výpisy kódu. Ešte by som rád vymenoval zdroje, z ktorých<br />

som pri písaní jednotlivých èastí èerpal informácie. V pr−<br />

vom rade to bol ve¾mi dobre spracovaný help k Visual<br />

Studiu: MSDN Library, <strong>po</strong>tom vynikajúca kniha Mis−<br />

trovství ve Visual C++ (u som sa o nej zmieòoval v<br />

predchádzajúcich èastiach) a kniha Marka Andrewsa<br />

Programujeme v jazyce Visual C++ (Computer Press,<br />

1997). Rôzne „on−line“ zdroje som <strong>po</strong>stupne zverejòoval<br />

v Ti<strong>po</strong>ch <strong>na</strong> WWW.<br />

ZÁVER. Tak, váení, konèíme. Musím <strong>po</strong>veda, e pre<br />

mòa bolo písanie do èasopisu tie ve¾mi zaujímavou skú−<br />

senosou a ve¾a som sa <strong>na</strong>uèil. Bol by som ve¾mi rád,<br />

keby ste mi do mailu <strong>na</strong>písali pár vašich <strong>po</strong>strehov o<br />

tomto seriáli, èo sa vám páèilo/nepáèilo, v èom vám seriál<br />

<strong>po</strong>mohol a èo vám priniesol. Samozrejme, som vám stá−<br />

le k dis<strong>po</strong>zícii, èo sa týka riešenia programátorských<br />

„zákysov“.<br />

Marek Šamaj<br />

Obr. 1<br />

Ako ïalej?<br />

9/2002 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler p<strong>od</strong> Windows<br />

21. èas: Register + INI súbory I.<br />

Z h¾adiska aplikácií èasto <strong>po</strong>trebujeme, aby si program pamätal niektoré dôleité údaje,<br />

<strong>na</strong>príklad ve¾kos ok<strong>na</strong> aplikácie, <strong>po</strong>slednú <strong>po</strong>zíciu <strong>na</strong> obrazovke, pri <strong>po</strong>štových klientoch<br />

sú to informácie ako SMTP server:<strong>po</strong>rt, POP3 server:<strong>po</strong>rt a rôzne iné <strong>na</strong>stavenia konkrét−<br />

neho programu. Windows umoòuje <strong>po</strong>ui dve techniky ukladania stavových informácií:<br />

1. súbor INI,<br />

2. systémový register.<br />

Súbory INI sa <strong>po</strong>uívali vo Windows 3.1. No s prích<strong>od</strong>om Windows 95 koncepciu súbo−<br />

rov INI kompletne <strong>na</strong>hradil systémový register. P<strong>od</strong><strong>po</strong>ra pre súbory INI však pretrvala a<br />

doteraz (<strong>na</strong>jmä v záujme kompatibility), a tak ich ešte nájdete aj v novom Windows XP.<br />

Systémový register je v skratke hierarchicky us<strong>po</strong>riadaná databáza informácií o <strong>po</strong>èí−<br />

taèi a <strong>na</strong>inštalovanom programovom vybavení. Register je zaloený <strong>na</strong> šiestich základ−<br />

ných k¾úèoch <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni.<br />

1. HKEY_CLASSES_ROOT<br />

2. HKEY_CURRENT_USER<br />

3. HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

4. HKEY_USERS<br />

5. HKEY_CURRENT_CONFIG<br />

6. HKEY_DYN_DATA<br />

Takto to vyzeralo vo Windows 95. Vo Windows 2000 však <strong>po</strong>sledný menovaný k¾úè u<br />

nenájdete.<br />

Systémový register p<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje aj prácu v sieti a umoòuje individuálnemu <strong>po</strong>uívate−<br />

¾ovi uklada <strong>na</strong>stavenia (preferences), take aplikácia môe prispôsobi <strong>po</strong>uívate¾ské roz−<br />

hranie pre aktuálneho <strong>po</strong>uívate¾a.<br />

RegHance 2.1 – http://<strong>www</strong>.lavasoftusa.com/,<br />

RegEditX 1.31 – http://<strong>www</strong>.dcsoft.com/pr<strong>od</strong>ucts/regeditx/regeditx.htm,<br />

RegEditor – http://<strong>www</strong>.utils32.com/regview.htm, http://<strong>www</strong>.utils32.com/regeditr.htm,<br />

RegSeek – http://<strong>www</strong>.tafweb.com/regseek.html,<br />

Regmon (Win9x) – <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/files/regmon95.zip,<br />

Regmon (W2k) – <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/files/ntregmon.zip.<br />

Samozrejme, toto nie je vyèerpáva−<br />

júci zoz<strong>na</strong>m editorov registra Windows.<br />

V sieti internet nájdete ove¾a viac prog−<br />

ramov, ktoré umoòujú prácu s regis−<br />

trom.<br />

Zobrazenie formátu registra v prog−<br />

rame REGEDIT je ve¾mi p<strong>od</strong>obné to−<br />

mu, ako Explorer Windows zobrazuje<br />

súbory, adresáre, p<strong>od</strong>adresáre a do−<br />

kumenty <strong>od</strong>delene, pretoe štruktúra<br />

registra (<strong>po</strong>zri obrázok 2) je p<strong>od</strong>obná<br />

štruktúre adresárov <strong>na</strong> vašom disku.<br />

V terminológii registra je ekvivalen−<br />

tom ;+adresára k¾úè (key) a ekvivalen−<br />

tom dokumentu, resp. súboru je h<strong>od</strong>−<br />

nota (value). K¾úè je kolekcia p<strong>od</strong>k¾ú−<br />

èov (subkey) a h<strong>od</strong>nôt.<br />

Na prístup k registru Windows má−<br />

me v API definovaných nieko¾ko funk−<br />

cií, v <strong>na</strong>sledujúcom texte si o nich <strong>po</strong>− Obr. 2 Štruktúra registra vo Windows<br />

vieme viac. Príklad <strong>po</strong>uitia uvedených<br />

funkcií nájdete opä <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk v sekcii Assembler p<strong>od</strong> Windows.<br />

Na vytvorenie k¾úèov v registri Windows sa <strong>po</strong>uíva funkcia RegCreateKeyEx.<br />

RegCreateKeyEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Obr. 1<br />

Systémový<br />

register<br />

vo Windows 2000<br />

Hlavné k¾úèe systémového registra Windows majú takýto výz<strong>na</strong>m: HKEY_LOCAL_MA−<br />

CHINE – ukladá rôzne <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>inštalovaného softvéru, hardvérové konfigurácie,<br />

sieové protokoly a softvérové triedy (HKEY_CLASSES_ROOT). Okrem toho obsahuje regis−<br />

traèné informácie platné pre všetkých <strong>po</strong>uívate¾ov. HKEY_CLASSES_ROOT – táto sekcia<br />

obsahuje definície ty<strong>po</strong>v dokumentov, informácie o asociáciách programov k súborom a<br />

OLE class ID. HKEY_USERS – obsahuje registraèné informácie prihláseného <strong>po</strong>uívate¾a. Po−<br />

uíva sa <strong>na</strong> ukladanie <strong>na</strong>stavení pre <strong>po</strong>uívaný softvér. Aplikácie by mali uklada <strong>po</strong>uí−<br />

vate¾ské <strong>na</strong>stavenia do p<strong>od</strong>k¾úèa „SOFTWARE“. HKEY_CURRENT_USER – obsahuje regis−<br />

traèné informácie prihláseného <strong>po</strong>uívate¾a. Tento k¾úè je v p<strong>od</strong>state len kópiou èasti<br />

k¾úèa HKEY_USERS (konkrétne je kópiou k¾úèa HKEY_USERS\SID prihláseného <strong>po</strong>uí−<br />

vate¾a [SID je identifikátor v systéme Windows, ktorý jednoz<strong>na</strong>ène identifikuje práve pri−<br />

hláseného <strong>po</strong>uívate¾a, SID má <strong>na</strong>pr. tvar: 1−5−21−483463859−492394333−1345624091−<br />

500], alebo ak nie je prihlásený nijaký <strong>po</strong>uívate¾, je kópiou HKEY_USERS\.Default).<br />

Vytvára sa <strong>po</strong> prihlásení <strong>po</strong>uívate¾a a pri <strong>od</strong>hlásení sa prekopíruje spä do HKEY_USERS.<br />

HKEY_DYN_DATA – p<strong>od</strong>k¾úè Enum zaz<strong>na</strong>menáva hardvérové dáta pre kadý kom<strong>po</strong>nent<br />

systému. P<strong>od</strong>k¾úè PerfStats meria výkon systému. Tieto dáta sú generované, keï sa vo<br />

volaní funkcie RegQueryKeyEx <strong>po</strong>uije k¾úè HKEY_PERFORMACE_DATA. HKEY_CURRENT_<br />

CONFIG – obsahuje <strong>od</strong>kazy <strong>na</strong> registraèné informácie týkajúce sa hardvérových <strong>na</strong>stave−<br />

ní, ktoré sú uloené v HKEY_LOCAL_MACHINE\Config.<br />

Údaje v registri sú us<strong>po</strong>riadané v k¾úèoch. Kadý z hlavných k¾úèov (HKEY) môe ïalej<br />

obsahova ïalšie p<strong>od</strong>k¾úèe (Subkey) alebo h<strong>od</strong>noty (Value). Pri h<strong>od</strong>note rozlišujeme názov<br />

h<strong>od</strong>noty a údaj h<strong>od</strong>noty. H<strong>od</strong>nota môe by buï typu String, Bi<strong>na</strong>ry, alebo DWORD. String<br />

value – predstavuje textovú h<strong>od</strong>notu. Bi<strong>na</strong>ry value je nieko¾ko èíselných h<strong>od</strong>nôt <strong>na</strong>sledujúcich<br />

tesne <strong>po</strong> sebe (<strong>po</strong>zri obrázok 1). DWORD value je ¾ubovo¾ná 32−bitová h<strong>od</strong>nota.<br />

Register Windows môete prezera a upravova <strong>po</strong>mocou programu REGEDIT (<strong>po</strong>zri<br />

obrázok 1), ktorý je dostupný u <strong>po</strong> <strong>na</strong>inštalovaní systému Windows. Samozrejme, nie<br />

kadému je <strong>po</strong> chuti program REGEDIT a mono aj z toho dôv<strong>od</strong>u vzniklo ve¾a jeho<br />

náhrad. Tieto programy majú väèšinou rozšírené funkcie. Napríklad umoòujú logovanie<br />

vyko<strong>na</strong>ných zmien, rýchlejšie preh¾adávanie, mazanie s monosou vráti zmeny do<br />

pôv<strong>od</strong>ného stavu a rôzne iné rozšírenia. Aby som bol konkrétny, uvediem nieko¾ko webo−<br />

vých stránok, <strong>na</strong> ktorých nájdete takéto programy.<br />

Funkcia vytvorí špecifikovaný k¾úè. V prípade, e takýto k¾úè v registri Windows u exis−<br />

tuje, dôjde k jeho otvoreniu.<br />

Syntax: LONG RegCreateKeyEx, HKEY hKey, LPCTSTR lpSubKey, DWORD Reserved, LPT−<br />

STR lpClass, DWORD dwOptions, REGSAM samDesired, PSECURITY_ATTRIBUTES<br />

lpSecurityAttributes, PHKEY phkResult, LPDWORD lpdwDis<strong>po</strong>sition<br />

HKEY hKey: K¾úè, p<strong>od</strong> ktorým sa má vytvori nový p<strong>od</strong>k¾úè (subkey). Môe to by aj<br />

aktuálne otvorený k¾úè alebo jeden z preddefinovaných koreòových k¾úèov:<br />

HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

LPCTSTR lpSubKey: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno nového<br />

p<strong>od</strong>k¾úèa. Ak p<strong>od</strong>k¾úè u existuje, dôjde k jeho otvoreniu. Tento p<strong>od</strong>k¾úè (subkey) sa<br />

nesmie zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kom backslash, teda \. Tento parameter nemôe by NULL.<br />

DWORD Reserved: Rezervované, túto h<strong>od</strong>notu <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> NULL.<br />

LPTSTR lpClass: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno triedy<br />

k¾úèa. Tento parameter je ignorovaný, <strong>po</strong>kia¾ p<strong>od</strong>k¾úè u existuje.<br />

DWORD dwOptions: Špecifikuje špeciálnu vo¾bu pre k¾úè. Tento parameter môe by<br />

jeden z <strong>na</strong>sledujúcich: REG_OPTION_NON_VOLATILE – dáta sa uchovávajú v pamäti a<br />

nezapisujú sa <strong>na</strong> disk. Nestále k¾úèe sa stratia pri znovuzavedení systému. Takisto funkcia<br />

RegSaveKey neukladá nestále k¾úèe. REG_OPTION_VOLATILE – dáta sú stále a ukladajú<br />

sa <strong>na</strong> disk. Pri znovuzavedení systému nedôjde k strate k¾úèov. Funkcia RegSaveKey sa<br />

môe <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> uloenie stavu registra stálych k¾úèov. REG_OPTION_BACKUP_RESTORE<br />

– ak je tento flag <strong>na</strong>stavený, funkcia ignoruje parameter samDesired a <strong>po</strong>kusy otvori<br />

k¾úè s <strong>po</strong>adovaným prístu<strong>po</strong>m k zálohovaniu alebo obnove k¾úèa. Ak volaný thread mal<br />

SE_BACKUP_NAME privilégium <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> e<strong>na</strong>bled, k¾úè je otvorený s ACCESS_SYS−<br />

TEM_SECURITY a KEY_READ právami. Ak volaný thread mal SE_RESTORE_NAME privilé−<br />

gium <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> e<strong>na</strong>bled, k¾úè je otvorený s ACCESS_SYSTEM_SECURITY a KEY_WRITE<br />

prístu<strong>po</strong>m. Ak obidve privilégiá sú <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> e<strong>na</strong>bled, k¾úè má kombinovaný prístup<br />

pre obidve privilégiá. Tento flag je vo Windows 95 ignorovaný. Register vo Windows 95<br />

nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje bezpeènos (security).<br />

REGSAM samDesired: Urèuje masku prístupu tak, e špecifikuje <strong>po</strong>adovanú bezpeènos<br />

prístupu pre nový k¾úè. Tento parameter môe by kombináciou <strong>na</strong>sledujúcich h<strong>od</strong>nôt.<br />

KEY_ALL_ACCESS – kombinácia KEY_QUERY_VALUE, KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS,<br />

KEY_NOTIFY, KEY_CREATE_SUB_KEY, KEY_CREATE_LINK, a KEY_SET_VALUE.<br />

KEY_CREATE_LINK – <strong>po</strong>vo¾uje vytváranie symbolických s<strong>po</strong>jení.<br />

KEY_CREATE_SUB_KEY – <strong>po</strong>vo¾uje vytváranie p<strong>od</strong>k¾úèov (subkeys).<br />

KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS – <strong>po</strong>vo¾uje vymenova p<strong>od</strong>k¾úèe (subkeys).<br />

KEY_EXECUTE – <strong>po</strong>vo¾uje prístup <strong>na</strong> èítanie.<br />

KEY_NOTIFY – <strong>po</strong>vo¾uje oz<strong>na</strong>movanie zmien, vo Windows 95 nie je táto funkènos<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaná.<br />

132 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

KEY_QUERY_VALUE – <strong>po</strong>vo¾uje query <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu p<strong>od</strong>k¾úèa (subkey).<br />

KEY_READ – kombinácia KEY_QUERY_VALUE, KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS a KEY_NOTIFY.<br />

KEY_SET_VALUE – <strong>po</strong>vo¾uje zápis h<strong>od</strong>nôt p<strong>od</strong>k¾úèov (subkey).<br />

KEY_WRITE – kombinácia KEY_SET_VALUE and KEY_CREATE_SUB_KEY.<br />

LPSECURITY_ATTRIBUTES lpSecurityAttributes: Pointer <strong>na</strong> štruktúru SECURITY_ATTRI−<br />

BUTES, ktorý urèuje, èi vrátený handle môe by dedený child procesom. Ak lpSecurity−<br />

Attributes je NULL, <strong>po</strong>tom handle nemôe by dedený. Windows NT: Èlen štruktúry SE−<br />

CURITY_ATTRIBUTES – lpSecurityDescriptor urèuje security descriptor pre nový k¾úè.<br />

Windows 95: Èlen štruktúry SECURITY_ATTRIBUTES – lpSecurityDescriptor je ignorova−<br />

ný. Štruktúra SECURITY_ATTRIBUTES má tvar:<br />

SECURITY_ATTRIBUTES STRUCT<br />

nLength DWORD ?<br />

lpSecurityDescriptor DWORD ?<br />

bInheritHandle DWORD ?<br />

SECURITY_ATTRIBUTES ENDS<br />

PHKEY phkResult: Ukazovate¾ <strong>na</strong> premennú, do ktorej sa uloí handle otvoreného,<br />

resp. vytvoreného k¾úèa.<br />

LPDWORD lpdwDis<strong>po</strong>sition: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu, ktorá urèuje, èi bol k¾úè otvorený<br />

(REG_OPENED_EXISTING_KEY), resp. vytvorený (REG_CREATED_NEW_KEY).<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegDeleteKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

LPTSTR lpName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> pamäový priestor, do ktorého sa uloí meno p<strong>od</strong>k¾úèa<br />

vrátane ukonèenia nulovým z<strong>na</strong>kom. Funkcia kopíruje do pamäte iba meno p<strong>od</strong>k¾úèa,<br />

nie celú hierarchiu k¾úèa.<br />

LPDWORD lpcbName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu DWORD, ktorá obsahuje ve¾kos buffera<br />

lpName. Systém skúša kopírova špecifikovaný <strong>po</strong>èet z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong> p<strong>od</strong>k¾úèa do buffe−<br />

ra. Poèet musí zahàòa aj jeden bajt <strong>na</strong> ukonèenie nulovým z<strong>na</strong>kom. Po vyko<strong>na</strong>ní funk−<br />

cie sa zmení obsah adries <strong>na</strong> <strong>po</strong>èet z<strong>na</strong>kov aktuálne kopírovaných do reazca lpName.<br />

Všimnite si, e takto sa neza<strong>po</strong>èíta ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k.<br />

LPDWORD lpReserved: Rezervované, musí by NULL.<br />

LPTSTR lpClass: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno triedy p<strong>od</strong>k¾úèa. Poèet<br />

z<strong>na</strong>kov skopírovaných do tohto buffera je urèený parametrom lpcbClass. Tento para−<br />

meter môe by NULL, ak sa ne<strong>po</strong>aduje iadne meno triedy.<br />

LPDWORD lpcbClass: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu DWORD, ktorá obsahuje ve¾kos buffera<br />

lpClass. Systém skúša kopírova špecifický <strong>po</strong>èet z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong> triedy p<strong>od</strong>k¾úèa do buf−<br />

fera. Poèet musí zahàòa aj jeden bajt <strong>na</strong> ukonèenie nulovým z<strong>na</strong>kom. Po vyko<strong>na</strong>ní<br />

funkcie sa zmení obsah adries <strong>na</strong> <strong>po</strong>èet z<strong>na</strong>kov aktuálne skopírovaných do reazca<br />

lpClass. Všimnite si, e sa takto neza<strong>po</strong>èítava ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. Tento parame−<br />

ter môe by NULL, ak parameter lpClass obsahuje NULL.<br />

PFILETIME lpftLastWriteTime: Ukazovate¾ <strong>na</strong> <strong>po</strong>le, do ktorého sa uloí èas a dátum<br />

<strong>po</strong>sledného zápisu do p<strong>od</strong>k¾úèa.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegEnumValue<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegDeleteKey <strong>od</strong>stráni špecifikovaný k¾úè. Táto funkcia nemôe <strong>od</strong>stráni k¾úè,<br />

ktorý má p<strong>od</strong>k¾úèe.<br />

Syntax: LONG RegDeleteKey, HKEY hKey, LPCTSTR lpSubKey<br />

HKEY hKey: Handle aktuálne otvoreného k¾úèa alebo niektorá z <strong>na</strong>sledujúcich preddefi−<br />

novaných h<strong>od</strong>nôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER,<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS. K¾úè urèený parametrom lpSubKey musí by<br />

p<strong>od</strong>k¾úè k¾úèa daného parametrom hKey.<br />

LPCTSTR lpSubKey: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

p<strong>od</strong>k¾úèa, ktorý bude vymazaný. Tento parameter nesmie by NULL a daný p<strong>od</strong>k¾úè<br />

nesmie ma p<strong>od</strong>k¾úèe.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegDeleteValue<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegDeleteValue <strong>od</strong>stráni h<strong>od</strong>notu z p<strong>od</strong>k¾úèa.<br />

Syntax: LONG RegDeleteValue, HKEY hKey, LPCTSTR lpValueName<br />

HKEY hKey: Handle aktuálne otvoreného k¾úèa alebo niektorá z <strong>na</strong>sledujúcich preddefi−<br />

novaných h<strong>od</strong>nôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER,<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

LPCTSTR lpValueName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno h<strong>od</strong>−<br />

noty, ktorá sa má vymaza. Ak je tento parameter NULL alebo je to ukazovate¾ <strong>na</strong><br />

reazec zakonèený nulou, h<strong>od</strong>nota <strong>na</strong>stavená funkciou RegSetValue bude vymazaná.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegEnumKeyEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno No advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia zistí <strong>po</strong>èet p<strong>od</strong>k¾úèov daného otvoreného k¾úèa.<br />

Syntax: LONG RegEnumKeyEx, HKEY hKey, DWORD dwIndex, LPTSTR lpName, LPD−<br />

WORD lpcbName, LPDWORD lpReserved, LPTSTR lpClass, LPDWORD lpcbClass, PFILE−<br />

TIME lpftLastWriteTime<br />

HKEY hKey: Handle aktuálne otvoreného k¾úèa alebo niektorá z <strong>na</strong>sledujúcich preddefi−<br />

novaných h<strong>od</strong>nôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER,<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

DWORD dwIndex: Prístu<strong>po</strong>vý index p<strong>od</strong>k¾úèov. Tento parameter musí by pri prvom<br />

volaní funkcie RegEnumKeyEx <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> nulu. Pre <strong>po</strong>hyb cez celý strom p<strong>od</strong>k¾úèov<br />

zväèšujte index tak dlho, dokia¾ nie je vrátená chybová h<strong>od</strong>nota<br />

ERROR_NO_MORE_ITEMS.<br />

Funkcia RegEnumValue zistí <strong>po</strong>èet h<strong>od</strong>nôt aktuálne otvoreného k¾úèa.<br />

Syntax: LONG RegEnumValue, HKEY hKey, DWORD dwIndex, LPTSTR lpValueName,<br />

LPDWORD lpcbValueName, LPDWORD lpReserved, LPDWORD lpType, LPBYTE lpData,<br />

LPDWORD lpcbData<br />

HKEY hKey: K¾úè, pre ktorý sa má zisti <strong>po</strong>èet jeho h<strong>od</strong>nôt. Môe to by aktuálne otvo−<br />

rený k¾úè alebo jeden z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných k¾úèov: HKEY_CLASSES_ROOT,<br />

HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

DWORD dwIndex: Špecifikuje index získanej h<strong>od</strong>noty. Tento parameter musí by pri<br />

prvom volaní funkcie RegEnumValue <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> nulu a pri ïalšom volaní musí by<br />

vdy zväèšený o jednu. Pretoe h<strong>od</strong>noty nie sú us<strong>po</strong>riadané, ¾ubovo¾ná nová h<strong>od</strong>nota<br />

bude ma ¾ubovo¾ný index. Toto umoòuje, e funkcia môe vráti h<strong>od</strong>noty<br />

v ¾ubovo¾nom <strong>po</strong>radí.<br />

LPTSTR lpValueName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno h<strong>od</strong>noty vráta−<br />

ne ukonèenia nulovým z<strong>na</strong>kom.<br />

LPDWORD lpcbValueName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu DWORD. H<strong>od</strong>nota urèuje <strong>po</strong>èet<br />

bajtov (vrátane ukonèovacieho nulového z<strong>na</strong>ku), ktoré sú <strong>po</strong>adované <strong>na</strong> uloenie<br />

v parametri lpValueName pri návrate. Po zavolaní funkcie táto h<strong>od</strong>nota urèuje <strong>po</strong>èet<br />

bajtov (neráta sa sem ukonèovacia nula), ktoré sa uloili do buffera.<br />

LPDWORD lpReserved: Rezervovaná h<strong>od</strong>nota, tento parameter <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> NULL.<br />

LPDWORD lpType: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu DWORD, do ktorej sa uloí typ dát h<strong>od</strong>noty.<br />

lpType môe by NULL, ak sa ne<strong>po</strong>aduje iadny typ dát, i<strong>na</strong>k je to jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

h<strong>od</strong>nôt:<br />

REG_BINARY – binárne dáta v ¾ubovo¾nej forme.<br />

REG_DWORD – 32−bitové èíslo.<br />

REG_DWORD_LITTLE_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte little−endian (to isté ako<br />

REG_DWORD). V tomto formáte je <strong>na</strong>jvyšší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova. Toto je<br />

<strong>na</strong>jvšeobecnejší formát pre <strong>po</strong>èítaèe beiace <strong>na</strong> systémoch Windows NT a Windows 95.<br />

REG_DWORD_BIG_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte big−endian. V tomto formáte je<br />

<strong>na</strong>jniší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova.<br />

REG_EXPAND_SZ – reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje nerozloené referencie pre<br />

premenné prostredia (<strong>na</strong>príklad: „%PATH%“). Èi to bude reazec Unic<strong>od</strong>e alebo ANSI,<br />

závisí <strong>od</strong> toho, èi <strong>po</strong>uijete funkcie Unic<strong>od</strong>e alebo ANSI. Windows 95 dovo¾ujú, aby<br />

tieto reazce boli uloené, ale neboli automaticky rozšírené.<br />

REG_LINK – symbolická linka pre iný p<strong>od</strong>k¾úè (Unic<strong>od</strong>e symbolic link).<br />

REG_MULTI_SZ – <strong>po</strong>le reazcov zakonèených nulou. Pole sa konèí zdvojeným nulovým<br />

z<strong>na</strong>kom.<br />

REG_NONE – nedefinovaný typ.<br />

REG_RESOURCE_LIST – device−driver resource list.<br />

REG_SZ – reazec zakonèený nulou. Èi to bude reazec Unic<strong>od</strong>e alebo ANSI, závisí <strong>od</strong><br />

toho, èi <strong>po</strong>uijete funkcie Unic<strong>od</strong>e alebo ANSI.<br />

LPBYTE lpData: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí obsah h<strong>od</strong>noty.<br />

LPDWORD lpcbData: Ukazovate¾ <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu DWORD, ktorá obsahuje <strong>po</strong>èet bajtov v<br />

lpData bufferi. Tento parameter môe by NULL, ak je lpData NULL.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby. Pokia¾ daný p<strong>od</strong>k¾úè nemá iadne ïalšie h<strong>od</strong>no−<br />

ty, vráti sa ERROR_NO_MORE_VALUES.<br />

9/2002 PC REVUE 133

P R O G R A M U J E M E<br />

RegFlushKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno No advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegFlushKey zapíše všetky atribúty špecifikovaného otvoreného k¾úèa do registra<br />

Windows. Volanie tejto funkcie je <strong>po</strong>trebné iba vtedy, keï aplikácia <strong>po</strong>aduje bezpro−<br />

stredný zápis s<strong>po</strong>jený s aktualizáciou. Èasté <strong>po</strong>uívanie tejto funkcie môe negatívne<br />

ovplyvni výkon celého systému.<br />

Syntax: LONG RegFlushKey, HKEY hKey<br />

HKEY hKey: K¾úè, ktorý má by zapísaný do registra Windows. Môe to by handle<br />

aktuálne otvoreného k¾úèa alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných h<strong>od</strong>nôt:<br />

HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegLoadKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno No advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegLoadKey vytvorí p<strong>od</strong>k¾úè p<strong>od</strong> HKEY_USERS alebo HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

ktorých obsahy sa zavedú zo špecifikovaného hive súboru do p<strong>od</strong>k¾úèa. Hive je kolekciou<br />

k¾úèov, p<strong>od</strong>k¾úèov a h<strong>od</strong>nôt reprezentovaných jedným súborom alebo súborom typu<br />

*.log. Na vytvorenie hive súboru <strong>po</strong>uite funkciu RegSaveKey.<br />

Syntax: LONG RegLoadKey, HKEY hKey, LPCTSTR lpSubKey, LPCTSTR lpFile<br />

HKEY hKey: Urèuje k¾úè, kde budú vytvorené p<strong>od</strong>k¾úèe. Môe to by HKEY_USERS,<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE alebo návratová h<strong>od</strong>nota funkcie RegConnectRegistry.<br />

LPCTSTR lpSubKey: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

p<strong>od</strong>k¾úèa.<br />

LPCTSTR lpFile: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno súboru<br />

hive. Tento súbor musí by vytvorený funkciou RegSaveKey. V súborovom systéme FAT<br />

nesmie ma meno súboru prí<strong>po</strong>nu.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegOpenKeyEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegOpenKeyEx otvorí špecifikovaný k¾úè.<br />

Syntax: LONG RegOpenKeyEx, HKEY hKey, LPCTSTR lpSubKey, DWORD ulOptions,<br />

REGSAM samDesired, PHKEY phkResult<br />

HKEY hKey: Handle k¾úèa, ktorý sa má otvori. Môe to by handle aktuálne otvore−<br />

ného k¾úèa alebo ¾ubovo¾ná z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných h<strong>od</strong>nôt: HKEY_CLAS−<br />

SES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE, HKEY_USERS.<br />

LPCTSTR lpSubKey: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno<br />

p<strong>od</strong>k¾úèa, ktorý sa má otvori. Ak je tento parameter NULL alebo <strong>po</strong>inter <strong>na</strong> prázdny<br />

reazec, funkcia otvorí nový handle k¾úèa zadaného v parametri hKey. V tom prípade<br />

funkcia nezatvorí otvorené identifikátory k¾úèov.<br />

DWORD ulOptions: Rezervované, tento parameter musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL.<br />

REGSAM samDesired: Urèuje masku prístupu tak, e špecifikuje <strong>po</strong>adovanú bezpeè−<br />

nos prístupu pre nový k¾úè. Tento parameter môe by kombináciou <strong>na</strong>sledujúcich<br />

h<strong>od</strong>nôt:<br />

KEY_ALL_ACCESS – kombinácia KEY_QUERY_VALUE, KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS,<br />

KEY_NOTIFY, KEY_CREATE_SUB_KEY, KEY_CREATE_LINK, a KEY_SET_VALUE.<br />

KEY_CREATE_LINK – <strong>po</strong>vo¾uje vytváranie symbolických s<strong>po</strong>jení.<br />

KEY_CREATE_SUB_KEY – <strong>po</strong>vo¾uje vytváranie p<strong>od</strong>k¾úèov (subkeys).<br />

KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS – <strong>po</strong>vo¾uje vymenova p<strong>od</strong>k¾úèe (subkeys).<br />

KEY_EXECUTE – <strong>po</strong>vo¾uje prístup <strong>na</strong> èítanie.<br />

KEY_NOTIFY – <strong>po</strong>vo¾uje oz<strong>na</strong>movanie zmien, vo Windows 95 nie je táto funkènos<br />

p<strong>od</strong><strong>po</strong>rovaná.<br />

KEY_QUERY_VALUE – <strong>po</strong>vo¾uje query <strong>na</strong> h<strong>od</strong>notu p<strong>od</strong>k¾úèa (subkey).<br />

KEY_READ – kombinácia KEY_QUERY_VALUE, KEY_ENUMERATE_SUB_KEYS,<br />

a KEY_NOTIFY.<br />

KEY_SET_VALUE – <strong>po</strong>vo¾uje zápis h<strong>od</strong>nôt p<strong>od</strong>k¾úèov (subkey).<br />

KEY_WRITE – kombinácia KEY_SET_VALUE and KEY_CREATE_SUB_KEY.<br />

PHKEY phkResult: Ukazovate¾ <strong>na</strong> miesto v pamäti, kam sa uloil handle otvoreného<br />

k¾úèa.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou h<strong>od</strong>notou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS<br />

publishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro <strong>po</strong>kroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows. Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Peter Gašparoviè<br />

ASP.NET / 6. èas: Prvý projekt vo Visual Studio.NET<br />

Na<strong>po</strong>sledy sme predstavili dva validátory RegularExpressionValidator a Custom Vali−<br />

dator, prvok ValidationSummary Control a vo¾ne šírite¾né vývojové prostredie ASP.NET<br />

Web Matrix, ktoré je moné s<strong>po</strong>lu s elektronickou knihou Inside ASP.NET Web Matrix<br />

stiahnu z webu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.asp.net/webmatrix. Domi<strong>na</strong>ntnou témou šiestej<br />

èasti seriálu bude vývojové prostredie Visual Studio.NET.<br />

ZAÈÍNAME – NOVÝ PROJEKT. O princí<strong>po</strong>ch a monostiach vývojového prostredia<br />

Visual Studio.NET a ïalších technológiách, ktoré toto prostredie zapuzdruje, sa môete<br />

doèíta <strong>na</strong> inom mieste èasopisu – v rubrike Software. Princípy technológie ASP.NET sú<br />

vám (as<strong>po</strong>ò dúfame) <strong>po</strong> piatich èastiach seriálu v hrubých èrtách známe, pustíme sa teda<br />

rovno do nového projektu. Po aktivácii <strong>po</strong>loky menu New Project máme <strong>na</strong> výber dve<br />

skupiny moností, ktoré sa líšia <strong>na</strong>vonok len v <strong>po</strong>uitom programovacom jazyku. Všim−<br />

nime si, e aj ikony v obidvoch zlokách sú prakticky rov<strong>na</strong>ké, líšia sa len z<strong>na</strong>kom VB alebo<br />

#. Poui môeme teda buï Visual Basic a <strong>po</strong>tom zvolíme zloku Visual Basic Projects,<br />

alebo (a to bude aj náš prípad) Visual C#. Preto zvolíme záloku Visual C# Projects, kon−<br />

krétne ikonu ASP.NET Web Application. Viem, ved¾ajšia iko<strong>na</strong> vás <strong>po</strong>kroèilejších láka <strong>na</strong><br />

vytvorenie webovej sluby, ale to môe chví¾u <strong>po</strong>èka.<br />

Projekt nejako <strong>po</strong>menujeme, <strong>na</strong>príklad Serial6. Novo zaloený projekt bude <strong>po</strong>tom k<br />

dis<strong>po</strong>zícii <strong>na</strong> vývoj, ladenie a testovanie <strong>na</strong> lokálnej adrese http://localhost/Serial6.<br />

Po zatlaèení tlaèidla OK sa stane nieko¾ko vecí. Globálne by sa to dalo <strong>po</strong>veda ve¾mi<br />

jedn<strong>od</strong>ucho: bol zaloený nový projekt. Aby sme sa v novom projekte, teda v súboroch,<br />

z ktorých sa skladá, aj trocha vyz<strong>na</strong>li a dokázali tak tento projekt zazálohova alebo pre−<br />

kopírova <strong>na</strong> nejaké médium, <strong>po</strong>trebujeme „vypátra“, kde sa vlastne náš projekt fyzicky<br />

<strong>na</strong>chádza. Od<strong>po</strong>veï <strong>na</strong> túto otázku je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchá a je vlastne len jedno miesto, kde<br />

by sa fungujúci webový projekt mohol <strong>na</strong>chádza. Predsa v niektorom adresári <strong>na</strong> publi−<br />

kovanie webových dokumentov, v <strong>na</strong>šom prípade v adresári C:\Inetpub\<strong>www</strong>root vznikol<br />

nový p<strong>od</strong>adresár s názvom zh<strong>od</strong>ným s názvom nášho projektu, teda Serial6. V p<strong>od</strong>adre−<br />

sári projektu je nieko¾ko súborov:<br />

AssemblyInfo.cs<br />

Global.asax<br />

Global.asax.cs<br />

Global.asax.resx<br />

Serial6.csproj<br />

Serial6.csproj.webinfo<br />

Serial6.vsdisco<br />

Web.config<br />

WebForm1.aspx<br />

WebForm1.aspx.cs<br />

WebForm1.aspx.resx<br />

Nás bude zaujíma z celého projektu zatia¾ hlavne súbor WebForm1.aspx, teda „kla−<br />

sická“ ASP.NET stránka. Ale nepredbiehajme so súbormi, teda presnejšie s ich obsahom,<br />

oboznámime sa s celým projektom a základným rozloením obrazovky Visual Studia. V<br />

¾avej èasti máme Toolbox s <strong>po</strong>nukou kom<strong>po</strong>nentov, v strednej èasti je pracovné okno, v<br />

ktorom môeme ma zobrazený buï zdrojový kód, alebo návrhové zobrazenie, a v pravej<br />

èasti vidíme dve okná: Solution Explorer a Properties.<br />

Reim zobrazenia v strednej èasti pracovnej plochy Visual Studia.NET <strong>na</strong>stavujeme<br />

<strong>po</strong>mocou záloiek Design a HTML v jeho sp<strong>od</strong>nej èasti. V reime Design máme zobraze−<br />

ný (zatia¾) prázdny formulár, ktorý budeme neskôr dotvára, a v reime HTML môeme<br />

písa, prípadne editova zdrojový kód stránky ASP.NET. Nezaèí<strong>na</strong>me z nuly, spriev<strong>od</strong>ca<br />

vytvorením aplikácie (Application Wizard) u v etape vytvárania novej aplikácie vygenero−<br />

val v súbore WebForm1.aspx kód:<br />

134 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

WebForm1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Keby sme v tejto etape projektu ne<strong>od</strong>olali a chceli by sme zobrazi novovytvorenú<br />

stránku (v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adrese http://localhost/Serial6/WebForm1.aspx) <strong>po</strong>mocou<br />

webového prehliadaèa, k úspechu by to s<strong>po</strong>èiatku neviedlo.<br />

Server Error in '/Serial6' Application.<br />

Parser Error<br />

Description: An error occurred during the parsing of a resource required to service this<br />

request. Please review the following specific parse error details and m<strong>od</strong>ify your source<br />

file appropriately.<br />

Parser Error Message: Could not load type 'Serial6.Global'.<br />

Source Error:<br />

Line 1: <br />

Source File: c:\inetpub\<strong>www</strong>root\Serial6\global.asax Line: 1<br />

Version Information: Microsoft .NET Framework Version:1.0.3705.0; ASP.NET<br />

Version:1.0.3705.0<br />

ZOSTAVENIE A KOMPILÁCIA APLIKÁCIE. Pozorným èitate¾om je príèi<strong>na</strong> ne−<br />

úspechu jasná. Projekt toti obsahuje aj kód v jazyku C#, ktorý je v súbore WebForm1.aspx.cs<br />

a tento kód treba <strong>na</strong>jskôr skompilova. Pouijeme teda <strong>po</strong>loku menu Build – Build So−<br />

lution. Všimnime si, e v sp<strong>od</strong>nom okne sa nám zobrazí protokol o kompilácii.<br />

−−−−−− Build started: Project: Serial6, Configuration: Debug .NET −−−−−−<br />

Preparing resources...<br />

Updating references...<br />

Performing main compilation...<br />

Build complete −− 0 errors, 0 warnings<br />

Building satellite assemblies...<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Done −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

Build: 1 succeeded, 0 failed, 0 skipped<br />

Ak znovu <strong>na</strong>vštívime adresu URL nášho projektu, <strong>po</strong> kompilácii je u všetko tak, ako<br />

má by. Náš projekt, zatia¾ prázdny, ktorý, <strong>po</strong>chopite¾ne, nemá niè robi ani zobrazova<br />

(a teda nemá robi ani chyby), sa u p<strong>od</strong>¾a toho aj správa a výsledkom je prázdne okno<br />

zobrazené vo webovom prehliadaèi.<br />

Ak budeme pátra <strong>po</strong> tom, kde je umiestnený skompilovaný kód, je v <strong>na</strong>šom projek−<br />

tovom adresári v p<strong>od</strong>adresári bin a v <strong>na</strong>šom konkrétnom prípade je v súbore Serial6.DLL.<br />

Aby sme mohli <strong>po</strong>rov<strong>na</strong> a oceni, ko¾ko práce a písania kódu nám interaktívne vývo−<br />

jové prostredie ušetrí, <strong>na</strong>vrhneme p<strong>od</strong>obnú jedn<strong>od</strong>uchú stránku <strong>na</strong> zadanie me<strong>na</strong>, ako<br />

sme vytvorili pri preberaní validátora RequiredFieldValidator.<br />

Ako vidíme (<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom obrázku je u výsledok návrhu v okne webového prehliadaèa),<br />

<strong>po</strong>uili sme z arzenálu <strong>po</strong>núkaného Toolboxom tri <strong>na</strong>jjedn<strong>od</strong>uchšie, ale asi aj <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uíva−<br />

nejšie kom<strong>po</strong>nenty: Label, Textbox a Button. Všimnite si (obr. 6), e uvedené kom<strong>po</strong>nenty<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú v dvoch zálokách. Buï ako kom<strong>po</strong>nenty klasických stránok HTML, alebo ako<br />

kom<strong>po</strong>nenty typu Web Forms. Pouijeme, samozrejme, kom<strong>po</strong>nenty typu Web Forms.<br />

Obr. 1<br />

Nový projekt v programovacom jazyku Visual Basic<br />

Obr. 2 Nový projekt v programovacom jazyku Visual C#<br />

Obr. 4<br />

Spustenie prázdneho projektu<br />

Obr. 3<br />

Visual Studio.NET, vývoj webovej aplikácie ASP.NET<br />

Obr. 5<br />

Dizajn jedn<strong>od</strong>uchej stránky<br />

9/2002 PC REVUE 135

P R O G R A M U J E M E<br />

Ak chceme otestova <strong>na</strong>šu stránku (obr. 5) a zatlaèíme tlaèidlo Potvrï, nestane sa zatia¾<br />

vôbec niè, ale takto to má by, iadny kód <strong>na</strong> obsluhu tohto tlaèidla sme zatia¾ ne<strong>na</strong>písali.<br />

KÓDY NA OBSLUHU UDALOSTÍ. V tomto okamihu <strong>na</strong>stal ten správny èas, aby<br />

sme sa zaèali zaujíma o obsluný kód. Visual Studio .NET pri návrhu projektu dôsledne<br />

d<strong>od</strong>ralo zásadu <strong>od</strong>delenia návrhu formulárov <strong>od</strong> kódu. Návrh formulárov je v nám dobre<br />

známom súbore WebForm1.aspx. Naproti tomu všetok kód je sústredený v súbore<br />

WebForm1.aspx.cs.<br />

Teraz nás asi <strong>po</strong>riadkumilovní èitatelia obvinia, preèo sme túto zásadu ned<strong>od</strong>riavali <strong>od</strong><br />

zaèiatku. Od<strong>po</strong>veï je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchá. Staèí sa <strong>po</strong>zrie, ako dopadol náš <strong>po</strong>kus o spustenie<br />

aplikácie, ktorá obsahovala neskompilovaný kód. Bez Visual Studia by sme museli <strong>po</strong>ui riad−<br />

kový kompilátor jazyka C# a zloito definova parametre pre zostavenie a linkovanie. Vráme<br />

sa však k súboru WebForm1.aspx.cs, ktorý obsahuje kód pre obsluhu udalostí.<br />

...<br />

<strong>na</strong>mespace Serial6<br />

{<br />

public class WebForm1 : System.Web.UI.Page<br />

{<br />

protected System.Web.UI.WebControls.Label Label1;<br />

protected System.Web.UI.WebControls.Label Label2;<br />

protected System.Web.UI.WebControls.TextBox TextBox1;<br />

protected System.Web.UI.WebControls.Button Button1;<br />

protected System.Web.UI.WebControls.Label Label3;<br />

private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e)<br />

{<br />

// Put user c<strong>od</strong>e to initialize the page here<br />

}<br />

#region Web Form Designer generated c<strong>od</strong>e<br />

override protected void OnInit(EventArgs e)<br />

{<br />

//<br />

// CODEGEN: This call is required by the ASP.NET Web Form Designer.<br />

//<br />

InitializeCom<strong>po</strong>nent();<br />

base.OnInit(e);<br />

}<br />

}<br />

private void InitializeCom<strong>po</strong>nent()<br />

{<br />

this.Button1.Click += new System.EventHandler(this.Button1_Click);<br />

this.Load += new System.EventHandler(this.Page_Load);<br />

}<br />

#endregion<br />

}<br />

private void Button1_Click(object sender, System.EventArgs e)<br />

{<br />

}<br />

Obr. 7<br />

Obsluha tlaèidla Potvrï<br />

Vidíme, e návrhová èas<br />

Visual Studia sa èinila. Jed<strong>na</strong>k v<br />

etape návrhu aplikácie, jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>po</strong>èas nášho návrhu, pri ktorom<br />

sme rozmiestòovali kom<strong>po</strong>nenty<br />

webového formulára. Ak <strong>po</strong>tre−<br />

bujeme nejaký kód, ktorý by sa<br />

mal vyko<strong>na</strong> <strong>po</strong>èas nábehu apli−<br />

kácie, umiestnime ho do tela<br />

procedúry Page_Load. Komentár<br />

vnútri procedúry nás k tomu<br />

priamo vyzýva.<br />

private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e)<br />

{<br />

// Put user c<strong>od</strong>e to initialize the page here<br />

}<br />

Teraz u nie je záhadou ani to, preèo sa <strong>po</strong> zatlaèení tlaèidla Potvrï nestalo vôbec niè.<br />

Obsluná procedúra Button1_Click neobsahuje toti iadny kód.<br />

private void Button1_Click(object sender, System.EventArgs e)<br />

{<br />

}<br />

Ak chceme len vypísa obsah editaèného okienka v kom<strong>po</strong>nente Label3, dopíšeme do<br />

procedúry kód<br />

private void Button1_Click(object sender, System.EventArgs e)<br />

{<br />

Label3.Text = "Vitaj " + TextBox1.Text;<br />

}<br />

Ak v tomto okamihu otestujeme funkènos <strong>na</strong>šej cviènej miniaplikácie, dopadne to cel−<br />

kom úspešne.<br />

Ïalšie, èo nás <strong>na</strong>padne, bude urèite <strong>po</strong>uitie validátorov <strong>na</strong> skontrolovanie obsahu <strong>po</strong>lí<br />

formulára pred ich <strong>od</strong>oslaním. Minimál<strong>na</strong> <strong>po</strong>iadavka bude, e meno by malo by zada−<br />

né. Pouijeme teda RequiredFieldValidator. Otázkou je, ako tento validátor do pro−<br />

jektu zahrnieme. Klasický <strong>po</strong>stup s dopísaním kódu<br />

<br />

u <strong>po</strong>známe. No Visual Studio nám u¾ahèí aj tento krok. Majitelia 21−palcových monito−<br />

rov to vidia hneï, tí ostatní si pri <strong>po</strong>zornejšom <strong>po</strong>h¾ade <strong>na</strong> záloku Web Forms v Toolboxe<br />

všimnú, e obsahuje p<strong>od</strong>statne viac kom<strong>po</strong>nentov, ne je zobrazené. Na rolovanie sa<br />

<strong>po</strong>uívajú šípky (<strong>na</strong> obrázku oz<strong>na</strong>èená<br />

krúkom).<br />

Poadovaný validátor jedn<strong>od</strong>ucho<br />

metódou drag and drop presunieme <strong>na</strong><br />

vh<strong>od</strong>né miesto návrhového formulára.<br />

V ¾avom dolnom okne pracovnej obra−<br />

zovky <strong>na</strong>stavíme jeho vlastnosti, <strong>na</strong>prí−<br />

klad farbu, text chybového hlásenia a<br />

p<strong>od</strong>obne. Nevyhnutne musíme <strong>na</strong>stavi<br />

parameter ControlToValidate. Aj tento<br />

úkon je však zjedn<strong>od</strong>ušený <strong>na</strong> maximum.<br />

Staèí vybra zo zoz<strong>na</strong>mu <strong>po</strong>uitých vali−<br />

dovate¾ných kom<strong>po</strong>nentov ten správny,<br />

v <strong>na</strong>šom prípade TextBox1.<br />

Funkènos validátora vyskúšame ve¾−<br />

mi jedn<strong>od</strong>ucho. Staèí <strong>po</strong>necha <strong>po</strong>líèko<br />

<strong>na</strong> zadanie me<strong>na</strong> prázdne a zatlaèi tla−<br />

èidlo Potvrï. Pre zaujímavos si ukáeme<br />

kompletný kód v súbore WebForm1.aspx.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

WebForm1<br />

Obr. 6<br />

Kom<strong>po</strong>nenty zo záloky Web Forms a HTML<br />

Obr. 8<br />

Rolovanie zloky Web Forms<br />

136 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Serial 6 − cvièná aplikácia<br />

<br />

Zadaj meno:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Keby sme si spravili rekapituláciu, v tejto èasti sme nezaviedli niè nové, urobili sme v prin−<br />

cípe rov<strong>na</strong>kú aplikáciu ako vo štvrtej èasti. Rozdiel je len v tom, ako rýchlo sme prišli k rieše−<br />

niu a ko¾ko kódu sme museli <strong>na</strong>písa. Teraz, keï <strong>po</strong>znáte <strong>po</strong>stup, skúste vytvori rov<strong>na</strong>kú apli−<br />

káciu ešte raz. Je to len pár kliknutí a <strong>na</strong>písa sme museli len jeden jediný riadok kódu:<br />

Label3.Text = "Vitaj " + TextBox1.Text;<br />

Obr. 9<br />

V <strong>na</strong>sledujúcej èasti ukáeme, ako vyuijeme ïalšie monosti, ktoré nám vývojové pro−<br />

stredie Visual Studio .NET <strong>po</strong>skytuje <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií.<br />

Literatúra:<br />

[1] <strong>www</strong>.microsoft.com<br />

¼uboslav Lacko<br />

Pridanie validátora do projektu<br />

Malé ve¾ké databázy III. / 4. èas<br />

U ste niekedy prišli o svoje drahocenné dáta? e nie? Tak to ste šastlivci! Ale kadého<br />

to raz èaká, záleí len <strong>na</strong> tom, ako bude <strong>na</strong> túto ve¾mi nepríjemnú skutoènos priprave−<br />

ný. Kvalitná príprava umoní èo <strong>na</strong>jmenej bolestný návrat k normálnej èinnosti SQL ser−<br />

vera. Tentoraz si <strong>po</strong>vieme, ako sa vh<strong>od</strong>ne pripravi <strong>na</strong> nechcenú stratu dát.<br />

Ochra<strong>na</strong> a údrba dát (OUD) nie je ve¾mi <strong>po</strong>pulár<strong>na</strong> oblas správy nielen SQL servera a<br />

databáz, ale aj samotných operaèných systémov. To preto, lebo vyaduje urèité fi<strong>na</strong>nèné<br />

aj ¾udské zdroje bez zjavného vonkajšieho efektu. A preto sa táto oblas aj ve¾mi zane−<br />

dbáva s heslom „Nám sa to nemôe sta!“.<br />

Do prvého ve¾kého problému!<br />

Ochranu a údrbu dát si môeme prirov<strong>na</strong> k ochrane a údrbe majetku. Je to dobré<br />

prirov<strong>na</strong>nie, lebo dáta sú <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>ším majetkom, a ak si s<strong>po</strong>meniete <strong>na</strong> úplne prvú vetu<br />

tohto celého seriálu („Najväèšia ce<strong>na</strong> je ce<strong>na</strong> informácie.“), budete so mnou súhlasi. Veï<br />

aj náš fyzický majetok si chránime aj za cenu zvýšených nákladov <strong>na</strong> zámky èi iné bez−<br />

peènostné zariadenia.<br />

Ak sa vám stále zdá, e táto téma je úplne zbytoèná, vráte sa k nej, a o tie dáta<br />

<strong>na</strong>ozaj prídete. A stratíte informácie, ktoré ste prácne zbierali celé roky, keï sa vám zosy−<br />

pe úètovníctvo alebo – nedajboe! – niekto vaše dáta zneuije v obch<strong>od</strong>nom styku èi kri−<br />

minálnom prostredí. Len aby u nebolo neskoro...<br />

PREVENCIA A OBNOVA. Prevencia je èinnos, ktorá má zabráni prípadnej strate dát,<br />

a obnova je taká èinnos <strong>po</strong> strate dát, ktorá vedie k uvedeniu do pôv<strong>od</strong>ného stavu pred<br />

stratou.<br />

Ako v kadej ¾udskej èinnosti, prevencia, akoko¾vek nákladná (vo fi<strong>na</strong>nènom aj perso−<br />

nálnom smere), je VDY lacnejšia ako obnova u spôsobených škôd. Preto aisko èinností<br />

s<strong>po</strong>jených s OUD leí v prevencii.<br />

Medzi preventívne opatrenia patrí:<br />

fyzická bezpeènos<br />

personál<strong>na</strong> bezpeènos<br />

ochra<strong>na</strong> dát<br />

P<strong>od</strong> <strong>po</strong>jmom obnova dát si môeme predstavi<br />

obnovu samotných dát <strong>po</strong> strate<br />

opravu <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>ených dát<br />

FYZICKÁ BEZPEÈNOS. Tejto oblasti sa venuje <strong>na</strong>jmenšia <strong>po</strong>zornos. Je skutoène<br />

ve¾mi zanedbávaná, ale ako uvidíme ïalej, je ve¾mi dôleitá.<br />

Prvý krok pri fyzickom zabezpeèení <strong>na</strong>šich systémov s<strong>po</strong>èíva vo vytvorení akéhosi plá−<br />

nu, v ktorom zadefinujeme <strong>na</strong>še nároky <strong>na</strong> fyzickú bezpeènos. Vo firemnom prostredí<br />

alebo v prostredí štátnej a verejnej správy sa takýto plán tvorí vo forme smernice a spra−<br />

vidla sa tým niektoré firmy aj solídne ivia. Na Slovensku sú k tomu vydané ve¾mi prísne<br />

zákony a príslušné smernice. Uvádzam to tu preto, lebo keby ste chceli svoj dobrý pro−<br />

dukt <strong>po</strong>núknu týmto zlokám, musíte <strong>po</strong>èíta s týmto plánom. Pre <strong>na</strong>še domáce <strong>po</strong>tre−<br />

by èi <strong>po</strong>treby malej súkromnej firmy bude <strong>po</strong>staèova, ak si tu uvedené jednotlivé b<strong>od</strong>y<br />

premyslíme, prípadne <strong>od</strong>stránime nedostatky.<br />

Na zaèiatok si <strong>po</strong>lome <strong>na</strong>sledujúce otázky:<br />

Má niekto iný ne my fyzický prístup k nášmu <strong>po</strong>èítaèu s SQL serverom?<br />

Èo ak to bude blázon alebo šialenec a pustí sa doòho kladivom?<br />

Èo by sa stalo, keby k nám úplne náh<strong>od</strong>ou neohlásene prišiel niekto <strong>od</strong> konkurencie?<br />

Ak budovu, kde je server, <strong>po</strong>stihne katastrofa, budeme môc ïalej <strong>po</strong>uíva systém?<br />

Ak dôjde k havárii systému, ako sa budeme bavi so všetkými rozzúrenými<br />

<strong>po</strong>uívate¾mi a šéfmi?<br />

Fyzická bezpeènos má tieto prvky:<br />

Prostredie – <strong>po</strong>èítaèe sú zariadenia <strong>po</strong>merne citlivé <strong>na</strong> prostredie, v ktorom pracujú.<br />

Prehliadnutie niektorého faktora môe vies k èasto nepredvídate¾nému zlyhaniu<br />

<strong>po</strong>èítaèa. Faktory, ktoré negatívne ovplyvòujú èinnos <strong>po</strong>èítaèa, sú:<br />

oheò – dokáe znièi <strong>po</strong>èítaèe doko<strong>na</strong>le. Keby aj samotný <strong>po</strong>èítaè oheò preil,<br />

<strong>na</strong>koniec ho znièí v<strong>od</strong>a pri hasení. Premyslime si, ako sme <strong>na</strong> prípadný <strong>po</strong>iar pripra−<br />

vení, èi je <strong>po</strong>ruke vh<strong>od</strong>ný hasiaci prístroj, èi existuje iné <strong>po</strong>iarne zabezpeèenie v okolí<br />

dym – je to silné abrazívum a zhromaïuje sa <strong>na</strong> hlavièkách diskov alebo iných<br />

mechanických prvkoch<br />

prach – tu platí to isté ako o dyme, plus to, e prach býva èasto elektricky v<strong>od</strong>ivý<br />

zemetrasenie – v <strong>na</strong>šich p<strong>od</strong>mienkach málo aktuálne, ale treba s ním <strong>po</strong>èíta<br />

výbuch – výbuch plynu alebo skladu hor¾avých látok spôsobí totálne znièenie servera<br />

teplotné výkyvy – <strong>po</strong>èítaè je citlivý <strong>na</strong> teplotné výkyvy. Tepelný šok spôsobí<br />

<strong>po</strong>šk<strong>od</strong>enie elektroniky <strong>po</strong>èítaèa.<br />

hmyz a hl<strong>od</strong>avce – ešte vám nikdy myš neprehryzla elektrické v<strong>od</strong>ièe?<br />

elektrické rušenie – èasto známy jav hlavne vo výrobných priestoroch s elektrickými<br />

motormi; <strong>po</strong>môc by mohla UPS−ka alebo <strong>na</strong>päové filtre<br />

blesky a výboje – dokáu znièi dáta <strong>na</strong> magnetických nosièoch; je vh<strong>od</strong>né uchováva<br />

tieto médiá v kovových ochranných skrinkách<br />

vibrácie – <strong>od</strong> prípadných vibrácií si <strong>po</strong>môeme gumovou p<strong>od</strong>lokou<br />

v<strong>od</strong>a a vlhkos – je <strong>na</strong>jväèší nepriate¾ elektroniky; spôsobuje korózie a drobné skraty<br />

s akými dôsledkami<br />

jedlo a pitie – nesmejte sa – vyliata káva alebo kus šunky v klávesnici vás asi<br />

ne<strong>po</strong>teší, zvláš ak sa chyba neprejaví hneï, ale a keï kávièka zateèie <strong>na</strong> to správne<br />

miesto!<br />

Fyzický prístup – zdravý rozum hovorí, e <strong>po</strong>èítaèe by mali by v uzamknutej<br />

miestnosti. Je však uzamknutá miestnos bezpeèná? Èo také<br />

9/2002 PC REVUE 137

P R O G R A M U J E M E<br />

zvýšené p<strong>od</strong>lahy a zníené stropy – nemôe niekto vojs tadia¾to? Staèí len <strong>po</strong>tkan<br />

alebo myš!<br />

prístup cez vetracie šachty – mali by by opatrené siekami proti s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ným<br />

hl<strong>od</strong>avcom<br />

Vandalizmus – je nezanedbate¾ný prvok. Úmyselné <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>enie <strong>po</strong>èítaèa alebo<br />

kabeláe dokáe znefunkèni náš systém <strong>na</strong> nieko¾ko h<strong>od</strong>ín èi dní. Nikdy nep<strong>od</strong>ceòujte<br />

èloveka, ktorý má ¾ubovo¾ný (aj patologický) dôv<strong>od</strong> sa vám <strong>po</strong>msti! Ulote káble<br />

z dosahu alebo as<strong>po</strong>ò tak, aby neboli <strong>na</strong> oèiach.<br />

Kráde – asi <strong>na</strong>jèastejšia nepríjemnos. Tá môe by vyko<strong>na</strong>ná s úmyslom získa<br />

techniku ako cennos alebo priamo s cie¾om získa dáta. Vh<strong>od</strong>ne skombinované<br />

opatrenia, p<strong>od</strong>obné ochrane iného cenného majetku, zámkami <strong>po</strong>ènúc a elektronic−<br />

kými systémami konèiac, zabránia nielen strate dát – tie obnovíme z prípadnej zálo−<br />

hy –, ale zabránia aj ich zneuitiu.<br />

PERSONÁLNA BEZPEÈNOS. Aj keï sa to nezdá, personál<strong>na</strong> bezpeènos je rov−<br />

<strong>na</strong>ko dôleitá ako fyzická. To preto, e èlovek dokáe ublíi systému rov<strong>na</strong>ko (ak nie viac)<br />

ako prír<strong>od</strong>né ivly. Dobre <strong>po</strong>znáte svojich <strong>po</strong>uívate¾ov? Dôverujete tomu, kto vás má pri<br />

údrbe systému zastu<strong>po</strong>va v prípade dovolenky alebo práceneschopnosti?<br />

Pri personálnom zabezpeèení je <strong>po</strong>trebné venova <strong>po</strong>zornos týmto aspektom:<br />

minulos – znie to paranoidne, ale preverte, èi dotyèná osoba, ktorá k vám <strong>na</strong>stúpila<br />

do zamest<strong>na</strong>nia a tvrdo sa doaduje prístupu k vašim firemným dátam:<br />

má príslušné vzdelanie a schopnosti. Taký „chrobák Truhlík“, èo všade bol a všetko<br />

vie, dokáe spôsobi riadnu <strong>po</strong>hromu v systéme;<br />

ne<strong>po</strong>chádza z konkurenèného prostredia. Èo ak je <strong>na</strong>sadený <strong>na</strong> získanie vašich dát?<br />

vstupné školenia – mali by obsahova základné návyky bezpeènostných opatrení –<br />

<strong>od</strong> <strong>po</strong>uívania hesiel cez ukonèovanie sedenia, zálohovanie dát a <strong>po</strong> zamykanie<br />

kancelárie. Pre tých, èo pracujú v právnom prostredí, nechajte si p<strong>od</strong>písa, e<br />

<strong>po</strong>uívatelia boli riadne <strong>po</strong>uèení. (Mám nedobrú skúsenos!!!)<br />

priebené školenia – zabezpeèia pravidelné oboz<strong>na</strong>movanie vašich <strong>po</strong>uívate¾ov<br />

s novinkami v systéme. A nezabudnite: „Repetitio est mater studiorum.“ (Opakovanie<br />

je matka múdrosti.)<br />

sledovanie prístupu – je dobré, keï budú <strong>po</strong>uívatelia vedie, e sledujete ich<br />

prístupy do systému. As<strong>po</strong>ò nebudú <strong>po</strong>kúša!<br />

mini<strong>na</strong>lizácia privilégií – dajte jednotlivým <strong>po</strong>uívate¾om len <strong>na</strong>jnevyhnutnejšie<br />

prístu<strong>po</strong>vé práva. Nespôsobia šk<strong>od</strong>y, ktoré nechcete. A to ani nechcenou èinnosou<br />

alebo nesprávnymi <strong>po</strong>stupmi.<br />

<strong>od</strong>ch<strong>od</strong> <strong>po</strong>uívate¾a – vdy <strong>po</strong> <strong>od</strong>ch<strong>od</strong>e <strong>po</strong>uívate¾a z organizácie <strong>od</strong>stráòte jeho úèet<br />

zo systému. Zabránite zneuitiu. Zvláštnu <strong>po</strong>zornos venujte <strong>po</strong>uívate¾om, ktorí<br />

zastávali k¾úèové <strong>po</strong>zície, mali z<strong>na</strong>èné prístu<strong>po</strong>vé práva a <strong>od</strong>chádzajú nedobrovo¾ne!<br />

Verte mi, tento jav je dnes bený a niet lepšej èasovanej bomby!<br />

OCHRANA DÁT. Ochra<strong>na</strong> dát je azda <strong>na</strong>jdôleitejším prvkom prevencie pred stratami<br />

informácií. Ak aj dokáeme zabezpeèi všetky b<strong>od</strong>y z fyzickej a personálnej bezpeènosti,<br />

môeme oèakáva, e dôjde k <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>eniu dát inými èinite¾mi, ako je „seknutie“ systému,<br />

nechcený výmaz (aj zo strany roota!), nezabezpeèenie integrity (zlý návrh celej aplikácie<br />

– nieèo sa niekde vymazalo, èo sa nemalo) alebo úmyselné <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>enie samotných dát.<br />

Ochra<strong>na</strong> dát s<strong>po</strong>èíva v týchto b<strong>od</strong>och:<br />

zálohovanie systému<br />

zálohovanie a obnova dát<br />

ochra<strong>na</strong> záloh dát<br />

ZÁLOHOVANIE SYSTÉMU. P<strong>od</strong> týmto <strong>po</strong>jmom si môeme predstavi fyzickú –<br />

hmotnú – zálohu celého systému, teda vytvorenie záloného servera <strong>na</strong> fyzicky inom<br />

<strong>po</strong>èítaèi. Tento variant je fi<strong>na</strong>nène nároèný a dovolia si ho len solventnejšie firmy èi orga−<br />

nizácie. U nás prevádzkujeme trojnásobnú zálohu systému – 1 hlavný linuxový server, 1<br />

záloný linuxový server a 1 <strong>po</strong>èítaè so systémom Windows, kde je tie <strong>na</strong>inštalovaná z<strong>od</strong>−<br />

<strong>po</strong>vedajúca verzia MySQL. V prípade zlyhania Linuxov (hm, hm, e by padli obidva <strong>na</strong>−<br />

raz?) sme schopní v priebehu nieko¾kých minút aktivova windowsovskú verziu MySQL a<br />

zo záloh dát sme schopní pripravi náš projekt <strong>na</strong> èinnos. Ak nemáme dostatok pro−<br />

striedkov <strong>na</strong> výstavbu druhého záloného Linuxu, môeme <strong>po</strong>ui variant 1 hlavný server<br />

a 1 <strong>po</strong>èítaè s operaèným systémom Windows, <strong>na</strong>pr. 95 èi 98. Môe to by aj ¾ubovo¾ná pra−<br />

covná stanica, ktorá by doèasne prevzala úlohu servera. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sme sa <strong>na</strong>uèi−<br />

li <strong>na</strong>inštalova a spusti trojicu MySQL – Apache – PHP p<strong>od</strong> obidvoma operaènými systé−<br />

mami, je to moné <strong>po</strong>vaova za vyhovujúce riešenie.<br />

Tu je dôleitá ešte aj stratégia zálohovania. Aktualizácia dát <strong>na</strong> zálonom serveri môe<br />

by:<br />

synchrón<strong>na</strong><br />

asynchrón<strong>na</strong><br />

Synchrón<strong>na</strong> aktualizácia dát je proces, ktorý zapisuje dáta do konkrétnej databázy <strong>na</strong><br />

hlavnom serveri a zároveò do stanovenej databázy <strong>na</strong> zálonom serveri. MySQL takéto<br />

zálohovanie nep<strong>od</strong><strong>po</strong>ruje, as<strong>po</strong>ò nie priamo, aj keï ma <strong>na</strong>padajú spôsoby, ako to vyrieši.<br />

Asynchrón<strong>na</strong> aktualizácia dát je proces, kde sa dáta zapisujú do urèitej databázy <strong>na</strong><br />

hlavnom systéme a <strong>na</strong> záloný systém sa prenesú a s urèitým oneskorením. Tento sys−<br />

tém je u <strong>po</strong>uite¾ný aj v MySQL, <strong>na</strong>pr. <strong>po</strong>mocou démo<strong>na</strong> cron v linuxovom prostredí.<br />

Ten v urèitých èasových intervaloch skopíruje dáta z hlavného servera do záloného. Ten<br />

sa takto stáva pripraveným <strong>na</strong> prevzatie úlohy v prípade krachu hlavného servera.<br />

ZÁLOHOVANIE A OBNOVA DÁT je <strong>na</strong>jvh<strong>od</strong>nejší spôsob, ako sa vráti k správnym<br />

dátam <strong>po</strong> ich <strong>po</strong>šk<strong>od</strong>ení. Rov<strong>na</strong>ko dôleité je vytvorenie zálonej kópie, ale aj proces ob−<br />

novy v prípade havárie. Tento proces musí by rýchly a zároveò bezpeèný, aby sme sa<br />

mohli èo <strong>na</strong>jskôr vráti k normálnej prevádzke.<br />

Proces vytvárania záloh má mnoho met<strong>od</strong>ologických štúdií, ktoré vznikli ešte v do−<br />

bách, keï iadne magnetické médium nebolo dostatoène s<strong>po</strong>¾ahlivé. V èasoch CD a DVD<br />

médií je p<strong>od</strong>stata procesu zálohovania z<strong>na</strong>ène jedn<strong>od</strong>uchšia. Napriek s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>nému zjed−<br />

n<strong>od</strong>ušeniu sú základné princípy platné aj dnes a celý proces záloh môeme rozdeli do<br />

týchto b<strong>od</strong>ov:<br />

úplné zálohy<br />

inkrementaèné zálohy<br />

Keïe obidva spôsoby sú p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované v MySQL, <strong>po</strong>zrieme sa teraz <strong>na</strong> ne p<strong>od</strong>robnejšie.<br />

ÚPLNÉ ZÁLOHOVANIE. Pri tomto spôsobe zálohovania sa zálohujú všetky dáta vo<br />

všetkých databázach (prípadne vrátane prístu<strong>po</strong>vých práv, teda aj databázy mysql), ktoré<br />

systém MySQL obsahuje. Zálohova môeme <strong>na</strong> pevný disk, pásku, cédeèko èi iné médium<br />

vrátane sieových. Takáto záloha sa tvorí raz za urèité obdobie, <strong>na</strong>jèastejšie raz za týdeò.<br />

Obnova dát je v tomto prípade ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchá – obnoví sa <strong>na</strong>raz celý databázový<br />

server vrátane prístu<strong>po</strong>vých práv. Nevýh<strong>od</strong>ou je mnostvo dát a s tým súvisiace èasové<br />

zdranie pri tvorbe zálohy. Od<strong>po</strong>rúèam úplnú zálohu vykonáva <strong>na</strong> zaèiatku alebo konci<br />

pracovného týdòa a ako úloné médium <strong>po</strong>ui fyzicky iný disk, ako je ten pracovný. Je<br />

to <strong>po</strong>chopite¾né, lebo ak „k¾akne“ disk s ostrými dátami, ku ktorým sa nedostaneme, ne−<br />

dostaneme sa ani k perfektne urobeným zálohám. Dnes vzh¾adom <strong>na</strong> dostupnos a ceno−<br />

vú výh<strong>od</strong>nos je dobré zvoli médiá CDR alebo CD−RW.<br />

INKREMENTAÈNÉ ZÁLOHOVANIE. I<strong>na</strong>k sa <strong>na</strong>zýva aj prírastkové – je to také zá−<br />

lohovanie, kde sa zálohujú iba tie dáta, ktoré sa zmenili <strong>od</strong> <strong>po</strong>slednej úplnej zálohy.<br />

Takéto zálohovanie sa spravidla vykonáva denne. Jednotlivé prírastky sa ukladajú tak, aby<br />

inkrementaèná záloha kadého dòa bola <strong>na</strong> inom mieste média, <strong>na</strong>pr. v inom vh<strong>od</strong>ne<br />

<strong>po</strong>menovanom adresári alebo diskete. Ak nebudeme <strong>po</strong>uíva diskety, môeme zvoli aj<br />

pevný disk, èi u sieový (<strong>na</strong> inom <strong>po</strong>èítaèi), alebo pri<strong>na</strong>jhoršom vlastný. Pred<strong>po</strong>kladajme,<br />

e keï dôjde k <strong>po</strong>ruchám dát, nemusí to by hneï <strong>po</strong>rucha celého disku, take sa k den−<br />

ným zálohám dostaneme. A keby nie, pri<strong>na</strong>jhoršom sa vrátime k stavu z predchádzajú−<br />

ceho týdòa, keï sme robili úplnú zálohu <strong>na</strong> cédeèko, ktoré máme <strong>po</strong>ruke v trezore.<br />

Obnova dát je v tomto prípade zloitejšia. Najprv obnovíme dáta z <strong>po</strong>slednej úplnej<br />

zálohy a <strong>po</strong>kraèujeme obnovou dát za jednotlivé dni, a dôjdeme k súèasnému stavu.<br />

Frekvencia tvorby záloh závisí <strong>od</strong> frekvencie zmien dát v danej databáze. Ak <strong>po</strong>uívame<br />

databázu len <strong>na</strong> èítanie a jej dáta sa nemenia <strong>po</strong>èas celého roka, nebudeme predsa robi<br />

denné inkrementaèné zálohy, neboli by vlastne iadne. Ak sa nám menia dáta 1000−krát za<br />

deò, je vh<strong>od</strong>né robi inkrementácie kadú h<strong>od</strong>inu. Majme <strong>na</strong> pamäti, e obnovou dát vdy<br />

nejaké stratíme. Sú to tie, èo sa zmenili <strong>od</strong> <strong>po</strong>slednej zálohy. (Zákon schválnosti hovorí, e<br />

dáta sa <strong>po</strong>rušia tesne pred vytvorením zálohy, nie hneï <strong>po</strong> nej, keï ešte nedošlo k iadnej<br />

zmene.) Musíme pamäta <strong>na</strong> to, e <strong>po</strong>trebujeme stratené dáta <strong>na</strong>hradi, a to <strong>na</strong>jèastejšie<br />

ruène – opisom z papierovej predlohy a p<strong>od</strong>obne. (Ak nám takéto riešenie nevyhovuje, mu−<br />

síme pristúpi <strong>na</strong> p<strong>od</strong>statne nákladnejšiu synchrónnu aktualizáciu.)<br />

Azda <strong>na</strong>j<strong>po</strong>uívanejšia schéma vytvárania záloh je takáto:<br />

úplnú zálohu vytvárame mimo pracovného èasu raz týdenne, <strong>na</strong>jlepšie v piatok<br />

<strong>po</strong><strong>po</strong>ludní alebo vo veèerných h<strong>od</strong>inách. Preferujeme piatok, lebo keby niekde nieèo<br />

v zálohovaní „kikslo“, máme celú sobotu a nede¾u <strong>na</strong> nápravu<br />

inkrementaèné (prírastkové, èiastkové) zálohy vykonávame denne, konkrétne raz<br />

za deò, mimo hlavného ná<strong>po</strong>ru <strong>po</strong>iadaviek prístupu k dátam, spravidla vo veèerných<br />

h<strong>od</strong>inách, a to tak, e zálohu z kadého dòa uloíme separátne, aby sme neprepísali<br />

vèerajšiu zálohu dnešnou.<br />

Takto dosiahneme zálohu dát, ktorá je maximálne jeden deò stará. Väèši<strong>na</strong> tejto èin−<br />

nosti sa dá zautomatizova, obzvláš v Linuxe, a o výsledku sa môeme necha informo−<br />

va mailom alebo SMS.<br />

S<strong>po</strong>meòme si <strong>na</strong> predchádzajúcu èas seriálu. Hovorili sme, e je dôleité, aby <strong>po</strong>èas<br />

vytvárania záloh nedošlo k èiastoèným zmenám dát. Preto by sme mali <strong>na</strong> dobu tvorby<br />

záloh databázu <strong>od</strong><strong>po</strong>ji, a ak to <strong>na</strong>ozaj nie je moné, tak as<strong>po</strong>ò zálohované tabu¾ky zamk−<br />

nú <strong>na</strong> èítanie!<br />

OCHRANA ZÁLOH DÁT. Niè nám nebude platný doko<strong>na</strong>lý a prepracovaný systém<br />

záloh dát, ak nezabezpeèíme ochranu týchto záloh. Zbytoèné budú zálohy <strong>na</strong> hard disku<br />

<strong>po</strong>èítaèa, ak sa ten zrúti zarovno s ostrými dátami. Preto <strong>od</strong>kladajme zálohy <strong>na</strong> fyzicky iné<br />

médium. Takisto nezabudnime, e aj diskety, pásky èi cédeèká môu zhorie zarovno s<br />

<strong>po</strong>èítaèom, ak boli uloené v tej istej miestnosti, kde je server. (No vysvet¾ujte šéfovi, e<br />

ste zálohy robili správne, lene zhoreli!) Nezabudnime <strong>na</strong> to, e zálohy môu by objek−<br />

tom záujmu iných osôb tak ako ostré dáta. Ak sme perfektne zabezpeèili serverovòu<br />

stránymi psami a širokoplecími mumi v èiernom, nevozme záloné kópie v aute za zad−<br />

ným sklom aj s <strong>po</strong>pisom, e je to záloha databázy klientov nemenovanej banky za prvý<br />

kvartál tohto roku! Pamätajme si: Na zálohy dát sa vzahujú tie isté princípy ochrany ako<br />

<strong>na</strong> samotné dáta!<br />

A ešte jeden <strong>po</strong>z<strong>na</strong>tok (zo ivota!): Obèas skontrolujme, èi vytvorené zálohy sú <strong>na</strong>ozaj<br />

<strong>po</strong>uite¾né a èitate¾né a èi zvládneme obnovu dát! Nes<strong>po</strong>liehajme sa <strong>na</strong> to, e to overí−<br />

me, a keï to budeme <strong>po</strong>trebova. Aby sme sa nedoèkali nemilého prekvapenia!<br />

Ktoré súbory sú dôleité? To zistíme tak, e si <strong>po</strong>loíme otázku: „Strata ktorých dát ma<br />

bude bolie?“ A dajme si <strong>od</strong><strong>po</strong>veï (e asi všetkých). A takto oz<strong>na</strong>èené dáta ZÁLOHUJME!<br />

Vráme sa koneène k MySQL a <strong>po</strong>vedzme si, ako budeme vykonáva jednotlivé zálohy<br />

dát a ich obnovu v tomto systéme.<br />

138 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

VYTVORENIE ÚPLNEJ ZÁLOHY DÁT V MYSQL. Na vytvorenie úplnej zálohy sa v<br />

MySQL <strong>po</strong>uíva utilita mysqldump. Jej úlohou je vygenerova obsah databázy alebo ta−<br />

bu¾ky v tvare SQL príkazov do èisto textového súboru. P<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>stavených prepí<strong>na</strong>èov do−<br />

káe vytvori príkazy <strong>na</strong> návrh tabu¾ky a <strong>na</strong> vkladanie príslušných dát. Obsah tohto súbo−<br />

ru je <strong>po</strong>tom jedn<strong>od</strong>ucho <strong>po</strong>uite¾ný pri obnove dát.<br />

Formálny zápis príkazu mysqldump je:<br />

mysqldump [prepí<strong>na</strong>èe] −u <strong>po</strong>uívate¾ −pheslo meno_databázy [ meno_tabu¾ky] ><br />

meno_súboru<br />

Parametre v hra<strong>na</strong>tých zátvorkách sú ne<strong>po</strong>vinné. Z<strong>na</strong>k > (zobáèik) z<strong>na</strong>èí, e výstup<br />

programu mysqldump nebude vystu<strong>po</strong>va <strong>na</strong> obrazovku (štandardný výstup), ale sa pre−<br />

smeruje do súboru.<br />

Predstavme si, e chceme z <strong>na</strong>šej známej databázy kniznica vydum<strong>po</strong>va tabu¾ku<br />

KNIHA do súboru kniha.sql. V takom prípade zapíšeme príkaz:<br />

mysqldump −u root −pheslo kniznica kniha >kniha.sql<br />

Takto vzniknutý súbor kniha.sql sa <strong>na</strong>chádza v ceste spúšania p<strong>od</strong>¾a príslušných kon−<br />

vencií operaèného systému. Ak ho chceme uklada presne tam, kde <strong>po</strong>trebujeme, <strong>na</strong>píše−<br />

me úplnú cestu súboru.<br />

Èo sa stalo?<br />

Program mysqldump zistil štruktúru tabu¾ky kniha a jej obsah. Previedol ich do príka−<br />

zov SQL a uloil do súboru kniha.sql. Jeho obsah je <strong>na</strong> výpise è. 1:<br />

# MySQL dump 8.19<br />

#<br />

# Host: localhost Database: kniznica<br />

#−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

# Server version 4.0.1−alpha<br />

#<br />

# Table structure for table 'kniha'<br />

#<br />

CREATE TABLE kniha (<br />

id int(11) NOT NULL auto_increment,<br />

<strong>na</strong>zov varchar(40) default NULL,<br />

autor varchar(30) default NULL,<br />

vydavatel varchar(25) default NULL,<br />

cis_<strong>od</strong>d int(11) default NULL,<br />

ce<strong>na</strong> decimal(5,2) default NULL,<br />

<strong>po</strong>z<strong>na</strong>mka varchar(25) default NULL,<br />

PRIMARY KEY (id)<br />

) TYPE=MyISAM PACK_KEYS=1;<br />

#<br />

# Dumping data for table 'kniha'<br />

#<br />

INSERT INTO kniha VALUES (1,'Angelika a kral','Golon, Anne a<br />

Serge','Slovensky spisovatel',2,56.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (2,'KGB','Gordijevsky,<br />

Oleg','EAAP',6,239.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (3,'Bratia Ricovci','Simenon,<br />

Georges','Sme<strong>na</strong>',3,18.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (4,'Vtaky v trni','McCulloughova,<br />

Colleen','Slovensky spisovatel',2,66.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (5,'Linux – prakticky pruv<strong>od</strong>ce','Sobell, Mark<br />

G.','Computer Press',7,1073.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (6,'Naucte se programovat v Delphi','Binzinger,<br />

Thomas','Grada',7,439.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (7,'Pouzivame linux','Welsh, M., Kaufman,<br />

L.','Computer Press',7,494.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (8,'Z <strong>po</strong>lovnickej kapsy','Moric, Rudo','Mlade<br />

leta',4,89.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (9,'Plebejska kosela','Mihalik,<br />

Vojtech','Slovensky spisovatel',1,15.00,'');<br />

INSERT INTO kniha VALUES (10,'Euro<strong>po</strong>u bez pe<strong>na</strong>zi','Hlubucek, Petr,<br />

Ing.','Roman Kasan',5,34.00,'');<br />

Všimnime si, e sa tento súbor skladá z obidvoch s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>ných èastí – vytvorenia ta−<br />

bu¾ky kniha príkazom CREATE TABLE a jej <strong>na</strong>plnenia príslušnými dátami príkazom INSERT.<br />

Samotný príkaz mysqldump má nesko<strong>na</strong>lé monosti. Môeme vytvori iba štruktúru<br />

tabu¾ky alebo len samotné dáta. Môeme vytvori taký výpis, aby boli informácie prenos−<br />

né do iného SQL systému. Monosti sa ovládajú <strong>po</strong>mocou prepí<strong>na</strong>èov, ktorých struèný<br />

preh¾ad je v <strong>na</strong>sledujúcej tabu¾ke:<br />

Prepí<strong>na</strong>è Skrátený zápis Opis<br />

−−add−drop−table<br />

Doplní obsah súboru o príkaz DROP TABLE IF EXIST, ktorý<br />

umiestni pred príkaz CREATE TABLE. To zabezpeèí, e ak u<br />

tabu¾ka s rov<strong>na</strong>kým názvom existuje, <strong>od</strong>stráni ju a <strong>na</strong>hradí<br />

novou.<br />

−−add − locks<br />

Zaistí vloenie príkazov INSERT medzi príkazy LOCK TABLES<br />

a UNLOCK TABLES. Takto nedovolí <strong>po</strong>uívate¾om manipulova<br />

s tabu¾kou, <strong>po</strong>kým sa do nej nevloia všetky dáta pri obnove<br />

dát.<br />

−−complete_insert −c Pridá názov ku všetkým <strong>po</strong>liam príkazu INSERT. Tento<br />

prepí<strong>na</strong>è je vh<strong>od</strong>ný <strong>na</strong>jmä pri ex<strong>po</strong>rte dát do iného SQL systému.<br />

−−flush − logs −F Pred vytvorením výpisu vyprázdni súbor protokolu sluby.<br />

−−force −f Zaistí, e mysqldump bude <strong>po</strong>kraèova vo výpise, aj keï<br />

medzitým dôjde k neoèakávanej chybe.<br />

−−lock−tables −l Uzamkne pred vytvorením výpisu všetky tabu¾ky, z ktorých sa<br />

výpis bude zostavova.<br />

−−no−create−info −t Zabráni tvorbe príkazu CREATE TABLE. Vh<strong>od</strong>né, <strong>po</strong>kia¾ chceme<br />

získa iba výpis samotných dát.<br />

−−no−data −d Zabráni tvorbe príkazu INSERT. Výpis bude obsahova iba<br />

štruktúru tabu¾ky.<br />

−−quick −q Nedovolí systému MySQL <strong>na</strong>èítanie celého výpisu do operaènej<br />

pamäte pred fyzickým vytvorením súboru. Vynúti priamy zápis<br />

do súboru u <strong>po</strong>èas èítania informácií z databázy.<br />

−−opt<br />

Zapne všetky predvo¾by, ktoré urýchlia proces vytvárania výpisu.<br />

−−tab=cesta −T Zaistí vytvorenie dvoch súborov. Jeden – s prí<strong>po</strong>nou .sql –<br />

bude obsahova SQL príkazy <strong>na</strong> vytvorenie štruktúry tabu¾ky<br />

CREATE TABLE a druhý – s prí<strong>po</strong>nou .txt – iba výpis dát,<br />

<strong>od</strong>delených tabulátorom (bez príkazu INSERT). Argument<br />

cesta urèuje adresár, kde budú príslušné súbory vytvorené.<br />

Uvedený adresár musí existova pred spustením.<br />

−−full<br />

Doplní príkaz CREATE TABLE o ïalšie p<strong>od</strong>robnejšie informácie.<br />

−−delayed−insert<br />

Vloí do príkazu INSERT k¾úèové slovo DELAYED.<br />

−−where = −w "p<strong>od</strong>mienka where" Umoòuje filtrovanie záz<strong>na</strong>mov, ktoré sa vyex<strong>po</strong>rtujú<br />

"p<strong>od</strong>mineka WHERE"<br />

do výpisu <strong>na</strong> základe splnenia príslušnej p<strong>od</strong>mienky.<br />

Vyskúšajme tento príkaz:<br />

mysqldump −−tab=d:\ −u root −pheslo kniznica zaner<br />

V koreni disku D: (linuxáci v príslušnej èasti stromu) sa vytvoria súbory zaner.sql (výpis è. 3):<br />

# MySQL dump 8.19<br />

#<br />

# Host: localhost Database: kniznica<br />

#−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

# Server version 4.0.1−alpha<br />

#<br />

# Table structure for table 'zaner'<br />

#<br />

CREATE TABLE zaner (<br />

cis_<strong>od</strong>d int(11) NOT NULL auto_increment,<br />

tematika varchar(20) default NULL,<br />

PRIMARY KEY (cis_<strong>od</strong>d)<br />

) TYPE=MyISAM PACK_KEYS=1;<br />

súbor zaner.txt (výpis è. 4 – <strong>po</strong>zri úlohu prepí<strong>na</strong>èa tab):<br />

1 <strong>po</strong>ezia<br />

2 roman<br />

3 krimi<br />

4 detska lit.<br />

5 cestopis<br />

6 lit. faktu<br />

7 <strong>od</strong>bor<strong>na</strong> lit.<br />

Pouitie mysqldump v základnom reime, teda bez prepí<strong>na</strong>èov, plne vyhovie benej<br />

zálohovacej stratégii. Takto vytvorenú úplnú zálohu tabu¾ky, databázy alebo celého MySQL<br />

stroja <strong>od</strong>loíme tak, ako sme si to <strong>po</strong>vedali skôr.<br />

Ak si tieto príkazy <strong>od</strong>skúšame, zistíme, e sa vyko<strong>na</strong>jú <strong>po</strong>merne rýchlo a ani nezabe−<br />

rajú tak ve¾a miesta. Preèo teda <strong>po</strong>tom robi inkrementaèné zálohy a ne<strong>po</strong>uíva iba úplnú<br />

zálohu? To záleí <strong>na</strong> ve¾kosti dát. Pokia¾ máme tabu¾ku s tisíc záz<strong>na</strong>mami, <strong>po</strong>staèuje vyko−<br />

návanie kompletnej zálohy bez <strong>po</strong>uitia inkrementaèných záloh.<br />

Ak však máme databázu s miliónmi záz<strong>na</strong>mov a zmeny sa robia tisíckrát za deò, bez<br />

klasickej zálohovej stratégie sa asi nezaobídeme. Ak sa úplná záloha dumpuje nieko¾ko<br />

h<strong>od</strong>ín, nebudeme ju chcie robi kadý deò. Ak k tomu pri<strong>po</strong>èítame fakt, e je nevyhnut−<br />

né <strong>na</strong> dobu tvorby záloh databázu <strong>od</strong><strong>po</strong>ji alebo as<strong>po</strong>ò obmedzi do nej zápis, musíme<br />

vykonáva inkrementaèné zálohovanie, ktoré je èasovo menej nároèné.<br />

VYTVORENIE INKREMENTAÈNEJ ZÁLOHY DÁT V MYSQL. Tvorba inkremen−<br />

taèných záloh v MySQL s<strong>po</strong>èíva vo vyuití protokolovania èinnosti <strong>na</strong> MySQL serveri.<br />

Tie sa zapisujú do príslušných logovacích súborov vo forme príkazov SQL, ktoré menia<br />

h<strong>od</strong>notu dát (INSERT, UPDATE a DELETE).<br />

Aby sme mohli túto vlastnos servera vyui, musíme ho spusti s parametrom −−log−<br />

update takto:<br />

– pre Linux: safe_mysqld −−log−update &<br />

– pre Windows: mysqld −−log−update<br />

Démon alebo sluba vytvorí v príslušnom adresári logovací súbor, do ktorého bude<br />

protokolova všetky èinnosti, týkajúce sa manipulácie a zmeny dát.<br />

9/2002 PC REVUE 139

P R O G R A M U J E M E<br />

Pomenovanie logovacieho súboru sa riadi ustálenou konvenciou meno_servera.n<br />

(<strong>na</strong>pr. mior.001), kde n je èíslo, ktoré <strong>na</strong>rastá pri vytvorení kadého nového protokolu.<br />

Nový protokolovací súbor sa vytvorí pri spustení alebo reštartovaní servera alebo pri spus−<br />

tení príkazu mysqladmin s parametrom flush−logs alebo reload.<br />

Tak ako všetko v slušných programoch aj názov protokolovacieho súboru sa dá zmeni,<br />

<strong>na</strong>pr.<br />

mysqld −−log−update=zaloha<br />

Vytvorí sa súbor zaloha.001. Ak reštartujeme server, vytvorí sa nový súbor zalo−<br />

ha.002, do ktorého sa teraz budú uklada príslušné príkazy. Tým zabezpeèíme, aby sme<br />

získali zálohu z iného dòa do iného súboru.<br />

Ak spustíme server tak, e protokolovaciemu súboru stanovíme prí<strong>po</strong>nu, <strong>na</strong>príklad .log<br />

takto:<br />

mysqld −−log−update=zaloha.log<br />

vytvorí sa iba jeden súbor s menom zaloha.log a nikdy – ani <strong>po</strong> reštarte MySQL – sa nevy−<br />

tvorí iný, ale zmeny dát sa pripisujú do tohto súboru.<br />

Aby sme zapísali všetky protokolované príkazy, musíme <strong>po</strong>ui príkaz mysqladmin s<br />

parametrom flush−logs. Tým sa vyprázdni pamä, kde sa tieto protokolované logy doèas−<br />

ne ukladali. Zároveò sa vytvorí nový protokolovací súbor s èíslom o jednotku väèším.<br />

Našou úlohou je, aby sme zabezpeèili správnu rotáciu súborov. V operaènom systéme<br />

Windows mnoho moností nemáme.<br />

Naopak, v Linuxe a un*xe všeobecne je moné vyui mnoho variantov. Buï vyuijeme<br />

monosti samotného operaèného systému, alebo môeme vyui skript mysql−log−rota−<br />

te, ktorý je pripravený v linuxovej verzii MySQL v adresári sup<strong>po</strong>rt−files.<br />

Teraz vieme, e <strong>na</strong> sedem dní inkrementaèných záloh <strong>po</strong>staèuje sedem súborov. Aby sme<br />

zbytoène nezapåòali disk inkrementaènými súbormi donekoneè<strong>na</strong>, dobre zvolené rotovanie<br />

alebo <strong>na</strong>písaný skriptík zabezpeèí, e sa súbory staršie ako sedem dní automaticky zmaú.<br />

Tak ako úplné zálohovanie aj inkrementaèné vrátane rotácie logov môeme – hlavne v<br />

Linuxe – zautomatizova a o výsledkoch alebo prípadných chybách sa necháme informova.<br />

Nesmieme zabudnú, e technika je síce mocná èar<strong>od</strong>ejnica, ale ¾udský zásah je nieke−<br />

dy nevyhnutný, a to pri vloení výmenného záz<strong>na</strong>mového média do záz<strong>na</strong>movej jednot−<br />

ky (disketa, páska, CD−R, CD−RW).<br />

OBNOVA DÁT V MYSQL. Teraz vieme, e záloné súbory, èi u <strong>od</strong> úplnej, alebo in−<br />

krementaènej zálohy, sú vlastne iba súbory s benými príkazmi SQL. To z<strong>na</strong>mená, e ich<br />

môeme jedn<strong>od</strong>ucho <strong>po</strong>ui <strong>na</strong> obnovu dát. Obnovu dát vykonáme tak, e tieto súbory<br />

<strong>po</strong>uijeme v s<strong>po</strong>jení s monitorom mysql v dávkovom reime. Ako prvý <strong>po</strong>uijeme súbor z<br />

úplnej zálohy. Ten nech sa volá kniha.sql. Syntaktický zápis je:<br />

mysql −u meno_<strong>po</strong>uívate¾a −p heslo_<strong>po</strong>uívate¾a názov_databáze < meno_záloho−<br />

vého_súboru<br />

Poznámka: Príslušný <strong>po</strong>uívate¾ musí ma, samozrejme, riadne definované práva k to−<br />

muto úkonu!<br />

Take príkazom:<br />

mysql −u root −pheslo kniznica < kniha.sql<br />

sa <strong>na</strong>èíta súbor kniha.sql a všetky príkazy SQL, ktoré obsahuje, sa riadne vyko<strong>na</strong>jú. (Ob−<br />

rátený zobáèik < má opaèný výz<strong>na</strong>m ako >, teda èinnos programu sa nebude do súbo−<br />

ru kniha.sql zapisova, ale sa obsah súboru bude do programu mysql <strong>na</strong>èítava.<br />

Potom vezmeme jednotlivé súbory inkrementaèných záloh a obdobným spôsobom<br />

vykonáme doplnenie rozdielov k dnešnému dòu:<br />

mysql −u root −pheslo kniznica < update.001<br />

mysql −u root −pheslo kniznica < update.002<br />

CVIÈNÝ PRÍKLAD ZÁLOHOVANIA A OBNOVY. Aby sme si príslušnú teóriu pre−<br />

cvièili, urobíme si tento cvièný príklad:<br />

1. Spustíme server s prepí<strong>na</strong>èom −−log−update, aby dokázal vykonáva inkrementaèné<br />

zálohy:<br />

– v Linuxe: safe_mysqld −−log−update &<br />

– vo Windows 9X: mysqld −−log−update<br />

V adresári, kde sa <strong>na</strong>chádzajú dátové súbory, vznikol súbor mior.001 (mior preto, lebo<br />

aj server sa volá mior).<br />

2. Majme databázu test a v nej tabu¾ku zaner s touto štruktúrou a dátami:<br />

CIS_ODD TEMATIKA<br />

1 <strong>po</strong>ézia<br />

2 román<br />

3 krimi<br />

4 detská lit.<br />

5 cestopis<br />

6 lit. faktu<br />

7 <strong>od</strong>borná lit.<br />

cis_<strong>od</strong>d je typu integer int(3) a tematika je typu varchar(20).<br />

3. Urobíme úplnú zálohu príkazom:<br />

mysqldump −−opt −u root −pheslo test zaner >zaner.sql<br />

Obsah súboru zaner.sql je <strong>na</strong> výpise è. 5:<br />

# MySQL−Front Dump 2.2<br />

#<br />

# Host: localhost Database: test<br />

#−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

# Server version 4.0.1−alpha<br />

USE test;<br />

#<br />

# Table structure for table 'zaner'<br />

#<br />

DROP TABLE IF EXISTS zaner;<br />

CREATE TABLE `zaner` (<br />

`cis_<strong>od</strong>d` int(3) NOT NULL default '0',<br />

`tematika` varchar(20) default NULL,<br />

PRIMARY KEY (`cis_<strong>od</strong>d`)<br />

) TYPE=MyISAM PACK_KEYS=1;<br />

#<br />

# Dumping data for table 'zaner'<br />

#<br />

INSERT INTO zaner VALUES("1","<strong>po</strong>ezia");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("2","roman");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("3","krimi");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("4","detska lit.");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("5","cestopis");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("6","lit. faktu");<br />

INSERT INTO zaner VALUES("7","<strong>od</strong>bor<strong>na</strong> lit.");<br />

4. Zmaeme 5. <strong>od</strong>delenie (5. <strong>po</strong>loku)<br />

Môeme to urobi v monitore mysql (nezabudnite <strong>na</strong>stavi správnu databázu <strong>po</strong>mocou<br />

use test;):<br />

mysql> delete from zaner where cis_<strong>od</strong>d = 5;<br />

Od<strong>po</strong>veï by mala by:<br />

Query OK, 1 row affected<br />

Opustíme monitor mysql príkazom exit.<br />

Poznámka: Môeme to urobi aj v inej ¾ubovo¾nej aplikácii!<br />

Presvedèíme sa, e je piata <strong>po</strong>loka <strong>na</strong>ozaj zmazaná!<br />

5. Urobíme inkrementaènú zálohu<br />

Spustíme príkaz v OS: mysqladmin −u root −pheslo flush−logs<br />

Súbor mior.001 sa <strong>na</strong>plnil príslušným obsahom a vytvoril sa nový súbor mior.002<br />

(Poznámka: V niektorých verziách Windows sa môe vytvori len súbor mior bez prí<strong>po</strong>−<br />

ny. V Linuxe to funguje korektne!)<br />

Pozrieme sa do súboru mior.001 – výpis è. 6:<br />

# C:\MYSQL\BIN\MYSQLD~1.EXE, Version: 4.0.1−alpha−log at 020721 17:59:32<br />

use test;<br />

delete from zaner where cis_<strong>od</strong>d = 5;<br />

Vidíme, e sa skutoène protokolovali <strong>na</strong>še èinnosti. A práve túto vlastnos teraz vy−<br />

uijeme. Dosiahli sme status quo!<br />

6. Tabu¾ku zaner zmaeme – <strong>na</strong>simulujeme stratu dát<br />

<strong>na</strong>pr. v mysql monitore:<br />

mysql> delete from zaner;<br />

Od<strong>po</strong>veï: Query OK, 6 rows affected<br />

KRACH!!!<br />

Skontrolujeme, e sa tabu¾ka zaner <strong>na</strong>ozaj vyprázdnila. Prípadne ju môeme aj úplne<br />

zmaza!<br />

Teraz sme totálne v kaši. Šéf zúri, <strong>po</strong>uívatelia <strong>na</strong>dávajú, vedúca uètárne je <strong>na</strong> infarkt<br />

a riadite¾ nám píše vý<strong>po</strong>veï. Èo teraz? No predsa pristúpime k obnove dát! Zálohy máme,<br />

úplnú (zaner.sql) aj prírastkovú (mior.001), nemáme sa èoho bá!<br />

7. Obnovíme úplnú zálohu zo súboru zaner.sql príkazom:<br />

mysql −u root −pheslo kniznica < zaner.sql<br />

Teraz by sa mala vytvori tabu¾ka zaner a <strong>na</strong>plni sa príslušnými dátami. Presvedèíme sa!<br />

8. Obnovíme inkrementaènú zálohu zo súboru mior.001 príkazom:<br />

mysql −u root −pheslo kniznica < mior.001<br />

9. Skontrolujeme tabu¾ku, èi je taká, ako bola tesne pred krachom.<br />

Je to <strong>na</strong>ozaj tak! Dostali sme sa z <strong>na</strong>jhoršieho!<br />

Pouívatelia sú s<strong>po</strong>kojní, šéf nás uz<strong>na</strong>nlivo <strong>po</strong>t¾apkáva <strong>po</strong> pleci a riadite¾ schva¾uje<br />

<strong>od</strong>menu. Pani úètovníèka nám <strong>na</strong>leje koòaku, èo jej doniesla dcéra z Paría, a doièí aj se−<br />

be, vraj je to dobré proti infarktu. A jeden „deò – blbec“ je za <strong>na</strong>mi!<br />

Obèas sa stáva, e sa dáta <strong>na</strong>ozaj <strong>po</strong>rušia a z nevysvetlite¾ných príèin nemáme ani zálohy.<br />

Èo <strong>po</strong>tom? Existuje monos opravy dát špeciálnym programom. Ale o tom <strong>na</strong>budúce.<br />

Miroslav Oravec<br />

140 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Grafika cez OpenGL<br />

3. èas: Inicializácia III. – Prvá aplikácia<br />

Leto prešlo rýchlo a my sa stretávame pri treom <strong>po</strong>kraèovaní seriálu. Tentoraz dokonèí−<br />

me zdrojový kód <strong>na</strong>šej OpenGL aplikácie. No prv, ako dáme prekladaèu <strong>po</strong>vel <strong>na</strong> kompi−<br />

láciu a netrpezlivo si budeme obhrýza nechty v nádeji, e to pôjde, ešte musíme dokonèi<br />

dve funkcie. Tá prvá sa volá WinMain a je, ako u jej názov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, hlavnou funkciou<br />

aplikácie. Druhá funkcia sa stará o vykres¾ovanie primitív <strong>na</strong> obrazovku a volá sa Draw−<br />

GLScene. V budúcnosti budeme drvivú èas práce robi v nej.<br />

Funkcia WinMain je vstupný b<strong>od</strong> aplikácie Windows. Tu zavoláme vytváraciu rutinu,<br />

obslúime prichádzajúce správy atï. Nastavíme si dve premenné, prvá z nich bude štruk−<br />

túra správy Windows a druhá indikuje ukonèenie sluèky.<br />

int WINAPI WinMain(HINSTANCE hInstance_, //instance aplikácie<br />

HINSTANCE hPrevInstance, //predchádzajúci instance<br />

LPSTR lpCmdLine, //parametre príkazového riadka<br />

int nCmdShow) //zostavenie ok<strong>na</strong><br />

{<br />

MSG msg; //správy Windows<br />

BOOL koniec=FALSE; //koniec sluèky<br />

HInstance=hInstance_; //instance aplikácie<br />

Hneï <strong>po</strong> spustení aplikácie musíme vedie, èi <strong>po</strong>uívate¾ chce spusti aplikáciu v celo−<br />

obrazovkovom reime. To vyriešime jedn<strong>od</strong>uchým MessageBoxom a následným <strong>na</strong>stave−<br />

ním premennej fullscreen p<strong>od</strong>¾a toho, ako sme <strong>od</strong><strong>po</strong>vedali.<br />

if (MessageBox(NULL,“Spusti aplikáciu v celoobrazovkovom reime? Poèas behu programu<br />

<strong>po</strong>mocou F1“,“OpenGL – PCREVUE“,MB_YESNO|MB_ICONQUESTION)==IDNO) //ak sme<br />

<strong>od</strong><strong>po</strong>vedali “Nie“<br />

{ fullscreen=FALSE; }<br />

Prichádza èas <strong>na</strong> zavolanie funkcie CreateGLWindow, ktorá nám vytvorí okno. Ak sa<br />

však nedajboe stala pri vytváraní ok<strong>na</strong> nejaká chyba, vrátime h<strong>od</strong>notu FALSE.<br />

if (!CreateGLWindow(“OpenGL−PCREVUE−Inicializácia“,800,600,16,fullscreen)) { return 0;}<br />

//ak sa nám to nevydarilo, ukonèíme <strong>na</strong>šu aplikáciu<br />

Momentálne prichádza <strong>na</strong> rad hlavná sluèka programu, ktorá sa bude opakova <strong>po</strong><br />

celý èas behu programu. V nej bude program prijíma správy <strong>od</strong> Windows, stara sa o<br />

okno atï. Zaèneme teda s hlavnou sluèkou, ktorá je reprezentovaná cyklom while.<br />

Ukonèenie sluèky a celého programu indikuje stav TRUE premennej koniec.<br />

while (!koniec) //kým nie je koniec<br />

{<br />

Ihneï prvá vec, èo musíme urobi, je zisti, èi nám neprišla správa <strong>od</strong> Windows. Na<br />

èítanie správ <strong>po</strong>uijeme funkciu PeekMessage(), ktorá je výh<strong>od</strong>nejšia ako GetMessage(),<br />

pretoe PeekMessage() nám umoní èíta správy <strong>po</strong>èas behu programu, prièom pri<br />

<strong>po</strong>uívaní GetMessage() program stojí, <strong>po</strong>kia¾ sa prijímajú správy.<br />

if (PeekMessage(&msg,NULL,0,0,PM_REMOVE)) //èaká správa?<br />

{<br />

Ak vo fronte èaká správa, otestujeme, èi to nie je správa WM_QUIT, ktorá indikuje<br />

ukonèenie programu. Ak to je práve tá, <strong>na</strong>stavíme riadiacu premennú cyklu <strong>na</strong> TRUE, èím<br />

docielime ukonèenie programu.<br />

if(msg.message==WM_QUIT) //je správa WM_QUIT?<br />

{<br />

done=TRUE; //koniec programu<br />

}<br />

Ak sme však neprijali správu WM_QUIT, preloíme ju <strong>po</strong>mocou TranslateMessage() a<br />

<strong>po</strong>šleme ju funkcii WndProc().<br />

else //iná správa ako WM_QUIT<br />

{<br />

TranslateMessage(&msg); //prelo správu<br />

DispatchMessage(&msg); //<strong>po</strong>šli správu do WndProc<br />

}<br />

}<br />

Keï nie sú správy, môeme <strong>po</strong>kojne vykres¾ova OpenGL scénu. Ak je program aktív−<br />

ny, t. j. ak program nie je minimalizovaný, zavoláme funkciu DrawGLScene(), ktorá síce<br />

ešte nie je definovaná, ale bude èoskoro definovaná v inom súbore.<br />

else<br />

{<br />

if(active)<br />

{<br />

DrawGLScene();<br />

}<br />

Ak sme sa teraz rozh<strong>od</strong>li ukonèi program klávesom ESC, <strong>na</strong>stavíme riadiacu premen−<br />

nú cyklu <strong>na</strong> TRUE. Ale ak sa to tak nestalo, vymeníme buffery (doublebuffering) a otes−<br />

tujeme, èi bol stlaèený kláves F1. Ten nám zmení fullscreen mód z fullscreen <strong>na</strong> okno a<br />

<strong>na</strong>opak.<br />

if (keys[VK_ESCAPE] //stlaèené Escape?<br />

{<br />

koniec=TRUE;<br />

}<br />

else SwapBuffers(hDC);<br />

if (keys[VK_F1]) //stlaèili sme F1?<br />

{<br />

keys[VK_F1]=FALSE; //oz<strong>na</strong>èíme miesto v <strong>po</strong>li h<strong>od</strong>notou FALSE;<br />

KillGLWindow(); //zrušíme okno<br />

fullscreen=!fullscreen; //negujeme h<strong>od</strong>notu fullscreen<br />

if (!CreateGLWindow("OpenGL−PCREVUE−Inicializácia",800,600,16,fullscreen)) // a <strong>na</strong>novo<br />

vytvoríme okno<br />

{ koniec=TRUE; }<br />

}<br />

}<br />

}<br />

Obr. 1<br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

Ukonèili sme hlavnú sluèku. Za to−<br />

to miesto sa dostaneme, keï sme sa<br />

rozh<strong>od</strong>li ukonèi program, a <strong>na</strong> tom−<br />

to mieste bude aj ukonèovací mecha−<br />

nizmus programu. Konkrétne zrušíme<br />

okno a vrátime h<strong>od</strong>notu, ktorá bola <strong>po</strong>−<br />

uitá s funkciou PostQuitMessage().<br />

KillGLWindow(); //zrušíme okno<br />

return (msg.wParam); //vrátime h<strong>od</strong>−<br />

notu<br />

}<br />

Túto funkciu máme za sebou a pred<br />

<strong>na</strong>mi je u len jed<strong>na</strong>. Bude to funkcia,<br />

v ktorej budú príkazy <strong>na</strong> vykreslenie<br />

primitív <strong>na</strong> obrazovku. Dáme ju však<br />

do iného súboru, aby sa nám v takom<br />

mnostve kódu nestratila, a pritom nám<br />

u¾ahèí prácu v ïalších projektoch. Sú−<br />

bor pri<strong>po</strong>jíme k projektu a <strong>po</strong>menuje−<br />

me ho kapitola1.cpp. Ïalšia èas zdro−<br />

jového kódu teda patrí do tohto súbo−<br />

ru. Pri<strong>po</strong>jíme hlavièkové súbory, tak<br />

ako to sme to urobili v init.cpp.<br />

A hor' sa <strong>na</strong> samotnú funkciu. Návratovú h<strong>od</strong>notu ne<strong>po</strong>trebujeme, teda bude void.<br />

void DrawGLScene(void)<br />

{<br />

//kreslenie scény<br />

Prv ako zaèneme kresli, musíme si svoje „pracovné miesto“ vyèisti. To urobíme prí−<br />

kazom glClear a príslušnými parametrami.<br />

glClear(GL_COLOR_BUFFER_BIT | GL_DEPTH_BUFFER_BIT); //vyèisti color buffer a depth<br />

buffer<br />

U len vycentrova osi <strong>po</strong>uitím glLoadIdentity() a môeme zaèa. Stred OpenGL obra−<br />

zovky je v 0.0f <strong>na</strong> osi X a Y. V¾avo <strong>od</strong> stredu osi X sú súradnice zá<strong>po</strong>rné, <strong>na</strong>hor <strong>od</strong> stredu<br />

osi Y sú súradnice kladné a smerom von z obrazovky sú súradnice osi Z kladné a <strong>na</strong>opak.<br />

glLoadIdentity(); //matica<br />

Teraz príde <strong>na</strong>ozajstná zábava s OpenGL. Koneène ideme kresli. OpenGL je procedu−<br />

rálny grafický systém, teda programátor urèuje, èo a ako má systém <strong>na</strong>kresli, a teda má<br />

úplnú kontrolu <strong>na</strong>d renderovaním scény. V OpenGL sa geometrické útvary vykres¾ujú urèe−<br />

ním súradníc ich vrcholov. Tieto urèenia vrcholov musia by medzi dvojicou príkazov glBegin()<br />

a glEnd(), prièom parameter glBegin() urèuje, aký typ objektu budeme vykres¾ova. OpenGL<br />

vie vykres¾ova 10 ty<strong>po</strong>v geometrických útvarov (tzv. primitív). Ich typy ukazuje obrázok è. 1.<br />

Take ak zadáme ako parameter do glBegin() GL_TRIANGLES, bude kresli trojuholní−<br />

ky. Ak nie je <strong>po</strong>èet vrcholov dostaèujúci alebo ak je prebytoèný <strong>na</strong> špecifikovanie primití−<br />

vy, tieto vrcholy sú ignorované. To z<strong>na</strong>mená, e keï máme 7 vrcholov a pracujeme s<br />

GL_TRIANGLES, budú <strong>na</strong>kreslené dva trojuholníky a <strong>po</strong>sledný vrchol bude ignorovaný.<br />

Skúste to aj vy, nebojte sa experimentova! Máme zvolenú primitívu, s ktorou budeme<br />

9/2002 PC REVUE 141

P R O G R A M U J E M E<br />

pracova, u len treba urèi vrcholy. To je v OpenGL jedn<strong>od</strong>uchá záleitos. Ešte musím<br />

s<strong>po</strong>menú, ako vyzerá deklarácia funkcie OpenGL v norme ANSI C. Tá vyzerá takto:<br />

rtype Name {? 1 2 3 4} {? b s i f d ub us ui} {? v} ( [args ,] T arg1, ..., T agrN [, args]);<br />

kde:<br />

rtype je typ návratovej h<strong>od</strong>noty<br />

Name je názov OpenGL príkazu<br />

zátvorky oz<strong>na</strong>èujú jeden z<strong>na</strong>k (prípadne jednu dvojicu) z mnoiny, prièom λ oz<strong>na</strong>èuje<br />

prázdny z<strong>na</strong>k<br />

hra<strong>na</strong>té zátvorky [args ,] a [, args] oz<strong>na</strong>èujú zv. fixné argumenty, ktoré sú rov<strong>na</strong>ké<br />

pre všetky varianty danej funkcie<br />

T je špecifický typ argumentov arg1 a argN<br />

N je prítomný <strong>po</strong>èet argumentov (1 a 4)<br />

Napr.: void glVertex3f(GLfloat x, GLfloat y, GLfloat z);<br />

Z toho vieme urèi, e:<br />

1. je to OpenGL príkaz<br />

2. je to príkaz, ktorý urèuje vrchol primitívy (glVertex)<br />

3. má tri argumenty typu GLfloat (3f)<br />

4. argumenty majú názvy x,y a z a sú typu GLfloat (OpenGL obdoba float)<br />

5. niè nevracia (void)<br />

Teraz, keï u vieme syntax OpenGL príkazov, <strong>po</strong>ïme si <strong>na</strong>kresli jedn<strong>od</strong>uchý trojuhol−<br />

ník. Najprv sa musíme presunú z aktuálneho miesta šes jednotiek dopredu, aby sme<br />

videli celú scénu. Na tento úkon slúi OpenGL príkaz glTranslatef(). Jeho argumenty urèu−<br />

jú <strong>po</strong>sun p<strong>od</strong>¾a jednotlivých osí.<br />

glTranslatef(0.0f,0.0f,−6.0f); //<strong>po</strong>sun o šes jednotiek dopredu<br />

Ako argument funkcie glBegin zadáme GL_TRIANGLES. Tým <strong>po</strong>vieme OpenGL, e chce−<br />

me vykres¾ova trojuholníky.<br />

glBegin(GL_TRIANGLES);<br />

Definujeme si tri vrcholy nášho nového trojuholníka. Prvý vrchol bude ma súradnice 0.0f a<br />

1.0f, druhý −1.0f,−1.0f a 1.0f −1.0f. Takto vytvoríme pekný rovnoramenný trojuholník. Nakoniec<br />

ešte nezabudnime <strong>na</strong> príkaz glEnd(), ktorý sig<strong>na</strong>lizuje koniec kreslenia. Ak však chceme vykres−<br />

li nieèo iné, nie je niè jedn<strong>od</strong>uchšie. Staèí zmeni parameter funkcie glBegin <strong>na</strong> vami <strong>po</strong>ado−<br />

vaný typ primitívy. Skúste <strong>na</strong>kresli <strong>na</strong>príklad nejaký pruh trojuholníkov. Musíte získa prax v<br />

kreslení, pretoe v budúcich <strong>po</strong>kraèovaniach to budeme <strong>po</strong>trebova viac ne so¾.<br />

glVertex3f(0.0f,1.0f,0.0f); //prvý vrchol trojuholníka<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,0.0f); //druhý vrchol trojuholníka<br />

glVertex3f(1.0f,−1.0f,0.0f); //tretí vrchol trojuholníka<br />

glEnd(); //koniec kreslenia<br />

} //koniec funkcie<br />

Dostali sme sa <strong>na</strong> koniec zdrojového kódu. Súbory treba u len uloi a skompilova. Ak<br />

prebehla kompilácia úspešne, môete si zatlieska, vyrobili ste svoju prvú OpenGL aplikáciu.<br />

Ak kompilácia neprebehla v <strong>po</strong>riadku, <strong>po</strong>šlite opis vášho problému <strong>na</strong> glgrafika@miesto.sk.<br />

ZÁVER. Vyrobili sme si prvú OpenGl aplikáciu a vykreslili sme prvú primitívu. Pri <strong>po</strong>h¾ade<br />

<strong>na</strong> zdrojový kód si asi <strong>po</strong>myslíte, e to nebolo práve <strong>na</strong>jkratšie. Treba si však uvedomi, e<br />

ve¾kú èas kódu tvoria rutiny <strong>na</strong> vytváranie ok<strong>na</strong> a chybové hlásenia. Lene keby sme ich<br />

vypustili, náš program by nefungoval. Preto buïme radi, e máme <strong>na</strong>jašiu èas za<br />

sebou. Nabudúce si ukáeme, ako objekty vyfarbi farebným prech<strong>od</strong>om a ako ich roto−<br />

va v 2D a 3D priestore. Zdrojový kód k tejto èasti nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk. Do prog−<br />

ramovania, priatelia!<br />

Lukáš Staòa<br />

Ako <strong>na</strong> ná<strong>po</strong>veï / 4. èas<br />

Vo štvrtej èasti seriálu o ná<strong>po</strong>vedi sa budeme zaobera definíciou <strong>po</strong>p−up okien, statickej<br />

oblasti a sekundárnych okien.<br />

ÈO SÚ TO POP−UP OKNÁ? Verím, e s <strong>po</strong>p−up ok<strong>na</strong>mi ste sa u iste stretli, len ste<br />

ich asi nevedeli presne <strong>po</strong>menova. Laicky <strong>po</strong>vedané, ide o istý typ „vyskakujúcich“ okien,<br />

ktoré <strong>po</strong>skytujú zvyèajne ïalšie doplòujúce informácie, viauce sa k preberanej tematike.<br />

Ich <strong>po</strong>uitie v ná<strong>po</strong>vednom systéme je uitoèné a hlavne ve¾mi ob¾úbené. V súèasnosti asi<br />

len ve¾mi ako nájdete ná<strong>po</strong>veï, ktorá by týmto „výdobytkom“ nedis<strong>po</strong>novala.<br />

Z technickej stránky ide o štandardné<br />

okno obdånikového tvaru. Priestor ok−<br />

<strong>na</strong> môe zapåòa text (¾ubovo¾ne formá−<br />

Obr. 1 Pop−up okno v praxi<br />

tovaný), p<strong>od</strong><strong>po</strong>rované grafické súbory,<br />

ako aj hypertextové <strong>od</strong>kazy. Ve¾kos <strong>po</strong>p−<br />

up ok<strong>na</strong> závisí jed<strong>na</strong>k <strong>od</strong> mnostva textu a <strong>po</strong>ètu ïalších elementov, ktoré sa v danom<br />

okne majú zobrazi, jed<strong>na</strong>k <strong>od</strong> ve¾kosti hlavného (r<strong>od</strong>ièovského) ok<strong>na</strong> ná<strong>po</strong>vede. Ukáku<br />

<strong>po</strong>p−up ok<strong>na</strong> môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />

AKO VYTVORI POP−UP OKNO? Postup pri tvorbe <strong>po</strong>p−up ok<strong>na</strong> je ve¾mi p<strong>od</strong>ob−<br />

ný vytvoreniu hypertextového <strong>od</strong>kazu pre „skok“ do inej témy ná<strong>po</strong>vede. Postupujte<br />

p<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>sledujúcich inštrukcií:<br />

1. Napíšte tému, ktorá bude obsahova text <strong>na</strong> <strong>po</strong>uitie v <strong>po</strong>p−up okne. Ak chcete,<br />

môete prida i jedn<strong>od</strong>uchý obrázok <strong>po</strong>mocou známeho príkazu {bmx}. Nezabudnite<br />

túto tému jednoz<strong>na</strong>ène <strong>po</strong>menova prostredníctvom vloenia z<strong>na</strong>ku mrieky a názvu<br />

v <strong>po</strong>známke p<strong>od</strong> èiarou.<br />

2. Prejdite do témy, ktorá obsahuje termín (textový reazec), ktorý chcete <strong>na</strong>dviaza<br />

<strong>na</strong> <strong>po</strong>p−up okno. Ak neskôr <strong>po</strong>uívate¾ klepne <strong>na</strong> tento text, objaví sa <strong>po</strong>p−up okno<br />

s doplòujúcimi informáciami.<br />

3. Vyberte slovné s<strong>po</strong>jenie do bloku, aktivujte <strong>po</strong>nuku Formát (Format), zvo¾te<br />

<strong>po</strong>loku Písmo (Font) a vyberte jedn<strong>od</strong>uché p<strong>od</strong>èiarknutie pre vybratý text.<br />

4. Okamite za p<strong>od</strong>èiarknutý text <strong>na</strong>píšte názov témy, ktorá obsahuje text<br />

pre <strong>po</strong>p−up okno.<br />

5. Práve <strong>na</strong>písaný názov témy vyberte do bloku, z <strong>po</strong>nuky Formát (Format) vyberte<br />

<strong>po</strong>loku Písmo (Font) a aktivujte vo¾bu Skryté (Hidden).<br />

6. Ulote súbor s témami (.RTF) a uskutoènite kompiláciu ná<strong>po</strong>vedného súboru.<br />

Finál<strong>na</strong> p<strong>od</strong>oba sformátovaného textu by mala vyzera ako <strong>na</strong> obr. 2.<br />

Všimnite si, e text „Téma1“ má b<strong>od</strong>kované p<strong>od</strong>èiarknutie, èo z<strong>na</strong>mená, e je formá−<br />

tovaný ako skrytý. Pokia¾ by ste spustili súbor ná<strong>po</strong>vede a klepli ¾avým tlaèidlom myši <strong>na</strong><br />

textový reazec „Pop−up okno“, ná<strong>po</strong>vedný systém by zobrazil tému s názvom „Téma1“<br />

v <strong>po</strong>p−up okne.<br />

Mono vás <strong>na</strong>padla otázka, èi je moné <strong>po</strong>p−up okno asociova i s grafickými objekt−<br />

mi, a nie len s textovými reazcami. Od<strong>po</strong>veï znie: áno, je to moné. V skutoènosti je to<br />

ve¾mi jedn<strong>od</strong>uché a hneï si aj ukáeme, ako <strong>na</strong> to.<br />

Pred<strong>po</strong>kladajme, e máte pripravený bitma<strong>po</strong>vý obrázok s názvom Iko<strong>na</strong>1, ktorý ulo−<br />

íte do rov<strong>na</strong>kého prieèinka ako projektový súbor ná<strong>po</strong>vede (.HPJ). V súbore s témami<br />

(.RTF) vytvorte <strong>od</strong>kaz <strong>na</strong> externý obrázok p<strong>od</strong>¾a syntaxe {bmc Iko<strong>na</strong>1.bmp}. Ïalej <strong>po</strong>stu−<br />

pujte takto:<br />

1. Zápis {bmc Iko<strong>na</strong>1.bmp} vyberte do bloku a aplikujte <strong>na</strong>ò formát jedn<strong>od</strong>uchého<br />

p<strong>od</strong>èiarknutia.<br />

2. Ihneï za zápis zadajte názov témy, ktorá sa má objavi v <strong>po</strong>p−up okne.<br />

3. Názov témy vyberte do bloku a formátujte ho ako skrytý.<br />

4. Súbor s témami ulote a rekompilujte ná<strong>po</strong>vedný súbor.<br />

Ukáka <strong>po</strong>uitia <strong>po</strong>p−up ok<strong>na</strong> s obrázkom je znázornená <strong>na</strong> obr. 3.<br />

CHARAKTERISTIKA STATICKEJ OBLASTI. Ïalším prvkom, ktorý prispieva k zlep−<br />

šeniu vzh¾adu ná<strong>po</strong>vede, je statická (nerolujúca) oblas. P<strong>od</strong> týmto <strong>po</strong>jmom rozumieme<br />

oblas, ktorá zvyèajne obsahuje text (alebo aj grafiku) informaèného charakteru. Tento<br />

text sa <strong>na</strong>chádza vdy <strong>na</strong> zaèiatku ná<strong>po</strong>vednej témy a je <strong>od</strong> ostatného textu <strong>od</strong>delený ho−<br />

rizontálnou èiarou. Statické oblasti sa <strong>po</strong>uívajú obyèajne vtedy, keï je ná<strong>po</strong>vedná téma<br />

pridlhá a <strong>po</strong>uívate¾ by mohol ¾ahko strati orientáciu pri èítaní textu. To sa však nestane,<br />

keï <strong>na</strong> zaèiatku témy bude vdy jej struèný názov, prípadne iko<strong>na</strong>. Ako autori súborov<br />

ná<strong>po</strong>vede môete urèi i farebnú schému statickej oblasti, presnejšie <strong>po</strong>vedané, môete<br />

definova jed<strong>na</strong>k farbu textu, ako i farbu <strong>po</strong>zadia statickej oblasti. V praxi majú statické<br />

oblasti zvyèajne inú farbu <strong>po</strong>zadia ako obsahová èas témy, èo prispieva k lepšiemu<br />

vzh¾adu i orientácii v ná<strong>po</strong>vednom systéme.<br />

DEFINÍCIA STATICKEJ OBLASTI. Text statickej oblasti formátujeme <strong>na</strong>sledujúcim<br />

spôsobom:<br />

1. Zvolíme <strong>po</strong>nuku Formát (Format), klepneme <strong>na</strong> <strong>po</strong>loku Odsek (Paragraph)<br />

a vyberieme záloku Tok textu (Line and Page Breaks).<br />

2. Zaèiarkneme <strong>po</strong>líèko Zviaza s <strong>na</strong>sledujúcim (Keep with next).<br />

3. Po uloení dokumentu a jeho rekompilácii sa bude v téme ná<strong>po</strong>vede <strong>na</strong>chádza<br />

aj novovytvorená statická oblas.<br />

Príklad ná<strong>po</strong>vedného systému so statickou oblasou je znázornený <strong>na</strong> obr. 4.<br />

Pri definovaní statickej oblasti nezabudnite <strong>na</strong> skutoènos, e statickou oblasou môe<br />

by len ten text, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> zaèiatku ná<strong>po</strong>vednej témy. Keby ste sa <strong>po</strong>kúsili uve−<br />

deným spôsobom formátova text, ktorý nie je <strong>na</strong> zaèiatku ná<strong>po</strong>vednej témy, kompilátor<br />

by zobrazil chybové hlásenie a statická oblas by nebola vytvorená.<br />

Do statickej oblasti je moné vklada aj obrázky, schémy èi jedn<strong>od</strong>uché ilustrácie.<br />

Postup pri definícii je <strong>po</strong>tom rov<strong>na</strong>ký, len musíte vybra všetky elementy, z ktorých chce−<br />

te statickú oblas vytvori, a aplikova <strong>na</strong> ne s<strong>po</strong>menuté formátovacie techniky.<br />

Ak sa vám štandardná farba statickej oblasti ne<strong>po</strong>zdáva, môete ju ¾ahko zmeni. V pro−<br />

stredí programu Help Workshop klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Windows a aktivujte záloku Color<br />

(<strong>po</strong>zri obr. 5).<br />

142 PC REVUE 9/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 2 Formátovaný textový zápis pre <strong>po</strong>p−up okno Obr. 3 Asociácia <strong>po</strong>p−up ok<strong>na</strong> s grafickým objektom Obr. 4 Príklad statickej oblasti<br />

Obr. 5<br />

Zme<strong>na</strong> farby <strong>po</strong>zadia statickej<br />

oblasti<br />

Obr. 6<br />

Problém pri <strong>po</strong>uití transparentnej<br />

bitmapy v statickej oblasti<br />

Obr. 7<br />

Definícia<br />

sekundárneho<br />

ok<strong>na</strong><br />

Obr. 8<br />

Formátovaný textový zápis pre sekundárne<br />

okno<br />

V tomto dialógovom okne môete zmeni farbu <strong>po</strong>zadia statickej oblasti, ako aj farbu<br />

<strong>po</strong>zadia tematickej (hlavnej) oblasti ná<strong>po</strong>vede. Farbu textu môete m<strong>od</strong>ifikova v texto−<br />

vom procesore.<br />

Pri práci so statickými oblasami majte <strong>na</strong> pamäti <strong>na</strong>sledujúce skutoènosti:<br />

V témach, ktoré sa budú zobrazova v <strong>po</strong>p−up oknách, nedefinujte statické oblasti.<br />

Pri vkladaní transparentných obrázkov do statickej oblasti bude farba <strong>po</strong>zadia obráz−<br />

ka <strong>na</strong>hradená farbou <strong>po</strong>zadia hlavnej oblasti ná<strong>po</strong>vede. Všimnite si ukáku <strong>na</strong> obr. 6.<br />

V obidvoch oblastiach je 16−farebný obrázok vloený <strong>po</strong>mocou príkazu {bmct iko−<br />

<strong>na</strong>1.bmp}. Zatia¾ èo v tematickej oblasti ná<strong>po</strong>vede je všetko v <strong>po</strong>riadku, v statickej oblasti je<br />

dojem z vloeného obrázka rušivý. Situáciu môete vyrieši tak, e <strong>po</strong>zadie obrázka v static−<br />

kej oblasti „prefarbíte“ <strong>na</strong> farbu <strong>po</strong>zadia statickej oblasti. I<strong>na</strong>k <strong>po</strong>vedané, farba <strong>po</strong>zadia<br />

obrázka a farba <strong>po</strong>zadia statickej oblasti bude jed<strong>na</strong> a tá istá (v tomto prípade sivá).<br />

SEKUNDÁRNE OKNÁ. Áno, program Help Workshop vám dovo¾uje vyui v ná<strong>po</strong>−<br />

vedi okrem hlavného ok<strong>na</strong> (main) aj sekundárne okná. Ide o ïalšie okná, ktoré môete<br />

zobrazi a tak <strong>po</strong>skytnú <strong>po</strong>uívate¾om d<strong>od</strong>atoèné informácie. Sekundárne okná sú<br />

obzvláš vh<strong>od</strong>né pre <strong>po</strong>stupy, ako urobi to èi ono, alebo <strong>na</strong> p<strong>od</strong>anie detailnejších infor−<br />

mácií k danej téme a p<strong>od</strong>obne. No monosti sekundárnych okien sú <strong>na</strong>ozaj rozsiahle.<br />

V jednom projekte je moné definova a 255 takýchto okien a zobrazi ich môete a 9<br />

<strong>na</strong>raz. Ako vytvori sekundárne okno, ako <strong>na</strong>stavi jeho vlastnosti a ako ho <strong>po</strong>ui v ná<strong>po</strong>−<br />

vedi, to sa dozviete práve <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch.<br />

Krok 1: Vytvorenie sekundárneho ok<strong>na</strong><br />

Sekundárne okno sa vytvára p<strong>od</strong>obne ako hlavné okno ná<strong>po</strong>vede. Postupujte p<strong>od</strong>¾a <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcich krokov:<br />

1. Spustite HCW a otvorte váš projektový súbor.<br />

2. Aktivujte tlaèidlo Windows.<br />

3. Ak ste u v projekte definovali hlavné okno ná<strong>po</strong>vede, objaví sa dialógové okno<br />

s názvom Window Properties.<br />

4. Na záloke General klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add. V okne Add a New Window Type<br />

zadajte do textového <strong>po</strong>¾a Create a window <strong>na</strong>med názov (maximálne 8 z<strong>na</strong>kov)<br />

pre sekundárne okno (ukáka <strong>na</strong> obr. 7).<br />

5. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo OK HCW vytvorí nový typ ok<strong>na</strong>.<br />

Krok 2: Nastavenie základných vlastností sekundárneho ok<strong>na</strong><br />

Vlastnosti a parametre sekundárneho ok<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavujete rov<strong>na</strong>ko, ako ste to robili pri hlav−<br />

nom (primárnom) okne ná<strong>po</strong>vede. K dis<strong>po</strong>zícii sú vám teda všetky <strong>na</strong>stavenia, ktoré náj−<br />

dete <strong>na</strong> zálokách General, Position, Buttons, Color a Macros. Dovolím si vás však u<strong>po</strong>−<br />

zorni <strong>na</strong> dve vlastnosti, ktorých <strong>po</strong>uitie by ste mali vzia do úvahy.<br />

Prvou z nich je vo¾ba Auto−size height, <strong>na</strong>chádzajúca sa <strong>na</strong> záloke General v okne<br />

Window Properties. Zaèiarknutím <strong>po</strong>líèka s touto vo¾bou umoníte, aby sa výška sekun−<br />

dárneho ok<strong>na</strong> automaticky prispôsobila jeho obsahu, teda dåke textu, ktorý sa v òom<br />

<strong>na</strong>chádza. Aplikácia tejto vo¾by je uitoèná predovšetkým vtedy, keï chcete, aby sa hra−<br />

nice sekundárneho ok<strong>na</strong> plynulo menili p<strong>od</strong>¾a obsahu ok<strong>na</strong>. Ak však budete radšej pra−<br />

cova s fixnou ve¾kosou ok<strong>na</strong>, zaèiarknutie tejto <strong>po</strong>loky zrušte.<br />

V rov<strong>na</strong>kej lokalite sa <strong>na</strong>chádza aj druhá vo¾ba Keep Help window on top, ktorá<br />

determinuje <strong>po</strong>zíciu sekundárneho ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> obrazovke <strong>po</strong>èítaèa. Pokia¾ je táto vo¾ba aktív−<br />

<strong>na</strong>, sekundárne okno sa bude objavova vdy „<strong>na</strong>vrchu“, to z<strong>na</strong>mená pred všetkými ostat−<br />

nými ok<strong>na</strong>mi. Túto vlastnos môete vh<strong>od</strong>ne vyui <strong>na</strong>príklad vtedy, keï v sekundárnom<br />

okne vysvet¾ujete procedurálny <strong>po</strong>stup èinnosti a chcete, aby <strong>po</strong>uívate¾ mohol èíta ná−<br />

<strong>po</strong>vedný text a súèasne pracova aj s aplikáciou, ktorú ná<strong>po</strong>veï opisuje.<br />

Krok 3: Zobrazenie ná<strong>po</strong>vednej témy v sekundárnom okne<br />

1. Spustite textový editor a otvorte váš súbor s témami (.RTF).<br />

2. Teraz pred<strong>po</strong>kladajme, e súbor s témami obsahuje tému, ktorá je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

<strong>po</strong>menovaná ako Téma1. Obsah tejto témy budeme chcie zobrazi v sekundárnom<br />

okne.<br />

3. Prejdite do tej èasti dokumentu, v ktorej sa <strong>na</strong>chádza termín (textový reazec), <strong>po</strong><br />

ktorého aktivácii sa má zobrazi sekundárne okno. Povedzme, e ide o termín<br />

„Sekundárne okno“.<br />

4. Na slovné s<strong>po</strong>jenie „Sekundárne okno“ aplikujte formát dvojitého p<strong>od</strong>èiarknutia.<br />

5. Ihneï za tento text <strong>na</strong>píšte názov témy s textom pre sekundárne okno (v <strong>na</strong>šom<br />

prípade Téma1).<br />

6. Ïalej zadajte z<strong>na</strong>k „väèší ako“ (>) a názov sekundárneho ok<strong>na</strong>.<br />

7. Teraz elementy názov témy, z<strong>na</strong>k „väèší ako“ (>) a názov ok<strong>na</strong> formátujte ako<br />

skryté. Finál<strong>na</strong> p<strong>od</strong>oba sformátovaného textového zápisu pre sekundárne okno je<br />

zobrazená <strong>na</strong> obr. 8.<br />

8. Nakoniec rekompilujte ná<strong>po</strong>vedný súbor, klepnite <strong>na</strong> hypertextový <strong>od</strong>kaz<br />

a vychut<strong>na</strong>jte si efekt sekundárneho ok<strong>na</strong>.<br />

Na záver ešte pri<strong>po</strong>meniem, e <strong>po</strong>p−up okno i sekundárne okno mono asociova nie−<br />

len s textovým reazcom, ale aj s grafickým objektom.<br />

Teším sa <strong>na</strong> stretnutie pri ïalšej èasti vášho ob¾úbeného seriálu.<br />

Ján Hanák<br />

V predchádzajúcej èasti seriálu<br />

sme omylom uverejnili chybný<br />

obrázok è. 3 Stromová štruktúra<br />

obsahového súboru. Èitate¾om<br />

a autorovi sa ospravedlòujeme<br />

a prikladáme správny.<br />

Za <strong>po</strong>chopenie ïakujeme.<br />

O S P R A V E D L N E N I E !<br />

Redakcia<br />

9/2002 PC REVUE 143

P R O G R A M U J E M E<br />

Visual Basic II / 9. èas<br />

Nerád to hovorím, ale je tu zase september – leto u teda máme definitívne za sebou. Pre<br />

niektorých z nás to z<strong>na</strong>mená návrat do škôl, pre iných zase zarezávanie v práci. Verím, e<br />

za to leto vám z hláv niè nevyšumelo a e v <strong>na</strong>šom ob¾úbenom seriáli budeme môc<br />

<strong>po</strong>kraèova starým zauívaným spôsobom. Po minulomesaènej zastávke sa <strong>po</strong>hneme zase<br />

ïalej – budeme sa venova ïalším základným ovládacím prvkom Visual Basicu.<br />

COMMANDBUTTON (TLAÈIDLO). Výz<strong>na</strong>m tlaèidla azda nemusíme nejako obzvláš<br />

predstavova, staèí, ak si <strong>po</strong>vieme, e ide o ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý prvok. Z <strong>po</strong>chopite¾ných<br />

dôv<strong>od</strong>ov je pri òom <strong>na</strong>jdôleitejšia udalos Click(), ktorá riadi moment kliknutia myšou.<br />

Vlastnosti Cancel a Default urèujú, ako sa má program správa v prípade <strong>po</strong>uitia kláve−<br />

sov Enter a Esc. Ak <strong>na</strong>stavíte Default <strong>na</strong> True, <strong>po</strong> stlaèení Enteru sa vykoná udalos Tla−<br />

èidlo_Click(). Obdobne v prípade, ak ako pravdivú h<strong>od</strong>notu urèíte vlastnos Cancel, dôjde<br />

<strong>po</strong> stlaèení Esc k vyko<strong>na</strong>niu toho istého zdrojového kódu.<br />

Štýl tlaèidla je štandardne <strong>na</strong>−<br />

stavený vlastnosou Style <strong>na</strong> 0<br />

(Standard), èím je zaruèené, e<br />

tlaèidlo nebude obsahova obrázok<br />

ani iadnu inú grafiku. Rov<strong>na</strong>ko<br />

tak <strong>na</strong>príklad nebudete môc me−<br />

ni <strong>po</strong>zadie tlaèidla. Ak však zme−<br />

níte toto <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> 1 (Gra−<br />

phical), dosiahnete, e s tlaèidlom<br />

Obr. 1<br />

budete môc manipulova o èosi<br />

viac ako predtým.<br />

CHECKBOX (ZAŠKRTÁVACIE TLAÈIDLO). CheckBox patrí rov<strong>na</strong>ko ako tlaèidlo,<br />

textové <strong>po</strong>le èi Label k základnej súprave ovládacích prvkov Windows a slúi <strong>na</strong> zaškrtá−<br />

vanie <strong>na</strong>stavení. V p<strong>od</strong>state môe obsahova tri h<strong>od</strong>noty – zaškrtnuté, nezaškrtnuté a<br />

Grayed. Prvé dve monosti sú asi jasné, s treou sa stretávame len v málo prípadoch.<br />

Výz<strong>na</strong>mom je to nieèo medzi zaškrtnutým a nezaškrtnutým. Asi sa pýtate, kde sa s týmto<br />

prípadom môeme stretnú. Je to <strong>na</strong>príklad výber kom<strong>po</strong>nentov pri inštalácii, keï sym−<br />

bolizuje nejasnú alebo nejednoz<strong>na</strong>ènú <strong>od</strong><strong>po</strong>veï (v prípade u s<strong>po</strong>menutých inštalácií táto<br />

situácia <strong>na</strong>stane vtedy, ak urèitý kom<strong>po</strong>nent nemá zaškrtnuté všetky svoje súèasti –<br />

v tomto prípade nemono <strong>po</strong>veda ani to, e je úplne zaškrtnutý, ani to, e nie je zaškrt−<br />

nutý vôbec).<br />

H<strong>od</strong>notu CheckBoxu urèuje vlastnos .Value. Ak je nulová, tlaèidlo nie je zaškrtnuté, ak<br />

má h<strong>od</strong>notu jed<strong>na</strong>, je zaškrtnuté, a ak <strong>na</strong>dobudne h<strong>od</strong>notu tri, ide u o s<strong>po</strong>mí<strong>na</strong>né<br />

Grayed. Vlastnos .Style je k¾úèová pre „imid“ ovládacieho prvku – môe vyzera štan−<br />

dardne alebo ako tlaèidlo (obr. 1).<br />

KONTAJNER PRVKOV. Skôr ako pôjdeme ïalej, musíme si <strong>po</strong>veda nieèo o kontaj−<br />

neri prvkov. Je to typ prvkov, ktoré môu vo vlastnom vnútri obsahova ïalšie, <strong>od</strong> nich<br />

závislé objekty. Takýmto prvkom je <strong>na</strong>príklad okno – ak doò vloíte <strong>na</strong>príklad nálepku,<br />

môe sa <strong>na</strong>chádza iba v jeho vnútri, a ak vymaete z pamäte okno, s<strong>po</strong>lu s ním zmizne<br />

aj nálepka. Okrem ok<strong>na</strong> však <strong>po</strong>známe aj ïalšie kontajnery prvkov – <strong>na</strong>príklad PictureBox<br />

èi Frame. A práve Framu sa budeme venova v <strong>na</strong>sledujúcich riadkov.<br />

FRAME (RÁMIK). Výz<strong>na</strong>m Framu je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý – má za úlohu spreh¾adni<br />

dizajn ok<strong>na</strong> tým, e si prvky v òom <strong>po</strong>ukladané môeme roztriedi do viacerých kategórií.<br />

Obrázok, ktorý uvádzam ako príklad, je z ok<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení Visual Basicu. I tu boli <strong>po</strong>uité<br />

Framy... (obr. 2).<br />

Èo sa týka vlastností, Frame je ve¾mi jedn<strong>od</strong>uchý. O to, èi bude ma celý Frame nejaké<br />

orámovanie, sa stará vlastnos BorderStyle. Okrem toho sú tu ešte vlastnosti ako Font,<br />

Color, s ktorými sme sa u stretli aj pri iných objektoch.<br />

VYBERACIE TLAÈIDLO (OPTIONBUTTON). Vyberacie tlaèidlo je obdobou Check−<br />

Boxu, ibae je tu jediný rozdiel – CheckBox slúi <strong>na</strong> zaškrtávanie vlastností nezávisle <strong>od</strong><br />

Obr. 2<br />

seba – to z<strong>na</strong>mená, e <strong>po</strong>kia¾ do ok<strong>na</strong> vloíte viac CheckBoxov, môete zaškrtnú ¾u−<br />

bovo¾né mnostvo z nich, <strong>na</strong> rozdiel <strong>od</strong> OptionButtonov, kde môete vybra iba jednu<br />

monos. Take to logicky z<strong>na</strong>mená, e CheckBox <strong>po</strong>uijete v prípade viacerých nevyluèu−<br />

júcich sa moností (Napríklad: Obleèiete si: Nohavice; Sveter; Trièko?) a OptionButton<br />

<strong>po</strong>uijete v tom prípade, e zaškrtnutie jednej monosti vyluèuje ïalšiu monos (Na−<br />

príklad: Obleèiete si sveter? Áno;Nie?).<br />

Teda OptionButton <strong>po</strong>vo¾uje iba jednu zaškrtnutú monos. Ak chceme ma vo formu−<br />

lári viacero skupín OptionBoxov, musíme vyui <strong>na</strong>še z<strong>na</strong>losti o kontajneroch. Kadá sku−<br />

pi<strong>na</strong> moností musí by umiestnená v samostatnom kontajneri. Teda môeme <strong>po</strong>ui<br />

<strong>na</strong>príklad PictureBox alebo Frame (zh<strong>od</strong>neme sa asi <strong>na</strong> tom, e Frame je vh<strong>od</strong>nejší).<br />

Jedn<strong>od</strong>uchým spôsobom teda do formulára vloíme Framy a do kadého Framu ¾ubo−<br />

vo¾ný <strong>po</strong>èet OptionButtonov. Teraz u pôjde vybra viacero h<strong>od</strong>nôt, ale v danom kontaj−<br />

neri iba jednu.<br />

To, èi je OptionButton zaškrtnutý, zistíme <strong>po</strong>mocou vlastnosti Value. Tu však nie je<br />

typu Integer, ale Boolean, take <strong>po</strong>kia¾ je OptionButton zaškrtnutý, vlastnos je <strong>na</strong>stave−<br />

ná <strong>na</strong> True, a <strong>po</strong>kia¾ je OptionButton nezaškrtnutý, vlastnos vracia False. Ostatné vlast−<br />

nosti sú takmer zh<strong>od</strong>né s tými pri CheckBoxe.<br />

Nabudúce: Nabudúce sa budeme rozpráva o ListBoxe (statický zoz<strong>na</strong>m), ComboBoxe<br />

(vysúvací zoz<strong>na</strong>m) a Timeri (èasovaèi). Nasledujúce <strong>po</strong>kraèovania teda budú trochu viac<br />

teoretické, ale keï sa prehryzieme cez ovládacie prvky, budeme u môc koneène uvádza<br />

aj viac zdrojových kódov a venova sa aj praktickým zruènostiam. Uvádzam to preto, lebo<br />

v <strong>po</strong>slednom období dostávam viacero mailov, kde sa saujete <strong>na</strong> nedostatok zdrojových<br />

kódov. Samozrejme, budem sa s<strong>na</strong>i vychádza vám v ústrety, a ako ste si u mohli všim−<br />

nú, aj <strong>po</strong>medzi teoretické „výklady“ sem−tam uvediem nejaký zaujímavý zdrojový kód.<br />

Poèet takýchto ukáok je však obmedzený, lebo nie všetky ešte z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú <strong>na</strong>šim vedo−<br />

mostiam. To¾ko teda k <strong>na</strong>èrtnutým otázkam. Nateraz je to všetko, teším sa <strong>na</strong> stretnutie<br />

opä o mesiac.<br />

Thomas Ulej<br />

144 PC REVUE 9/2002

:−))))<br />

IT A AMERIKA PRED KOLUMBOM<br />

Asi sa èudujete, èo to píšem za nezmysly. Asi ste si cel−<br />

kom istí, e v tom období iadne IT neexistovalo. Omyl,<br />

nikto z nás tam vtedy nebol, take môeme iba háda,<br />

ako sa tam ilo. Budete mi o<strong>po</strong>nova: ne<strong>na</strong>šiel sa ani<br />

jeden <strong>po</strong>èítaè èi disketa z tých èias. Pri<strong>po</strong>meniem vám<br />

však výrok jedného vedca: „To, e sme ne<strong>na</strong>šli iadne<br />

telegrafné ståpy, z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>ši predkovia <strong>po</strong>uívali<br />

rádio!“ Ponorme sa teda do sveta, keï si ešte Kolumbus<br />

púšal loïky dolu riekou a ¾udia sa báli ís ïalej <strong>na</strong> more,<br />

aby nespadli z dosky zvanej Zem...<br />

Winetov 95 sedí vo svojom stane za dvojprocesorovým<br />

Pentiom s frekvenciou 1800 MHz. V ruke zviera joystick<br />

a hrá <strong>po</strong>slednú verziu Quake. Na sebe má klasický<br />

indiánsky <strong>od</strong>ev, vykladaný disketami a cédeèkami. Je<br />

ve¾mi zaneprázdnený hrou, ináè by si všimol, e <strong>na</strong><br />

dvere jeho stanu niekto klope. Je to Norton.NN (Norton<br />

not Notorik :−(, miestny šaman. Winetovovi sa nechce<br />

<strong>od</strong> rozohratého levelu. Po chvíli sa však premôe, vy−<br />

kopne dvere <strong>na</strong> jeho vigvame a takto mu vraví: „Kto si,<br />

e sa o<strong>po</strong>vauješ vyruši ma pri mojej dôleitej práci?“<br />

„Som Norton.NN.“<br />

„Èo chceš, bledá tvár? Vrav, ale rýchlo.“<br />

„Prišiel som ti <strong>na</strong>inštalova môj nový program, Nor−<br />

ton.NN 2005. Myslel som, e ako náèelník ho budeš<br />

chcie ma prvý.“<br />

Winetovovi zasvietili oèi. Dobre vedel, èo je Nor−<br />

ton.NN zaè.<br />

„Ty chceš asi prís o skalp! Máš predsa vyháòa<br />

neèisté sily z <strong>na</strong>šich <strong>po</strong>èítaèov (vírusy), a nie ich privolá−<br />

va. Chceš azda zneucti <strong>na</strong>še procesory?“<br />

„Nie, nie, len som chcel...“<br />

„Odíï, lebo ti dám sformátova hard disk. HALT, do−<br />

hovoril som.“<br />

Norton.NN sklopí hlavu a <strong>od</strong>chádza do svojho vigva−<br />

mu lognú si trošku tuhého. Winetov sa vrátil za <strong>po</strong>èí−<br />

taè, ale skôr ne zaèal hra, <strong>po</strong>slal mail Nšo−èi, aby mu<br />

prišla vykopnuté dvere priši k stanu.<br />

Náèelník nestihol dohra ani prvý level a Nšo−èi u<br />

mala dvere prišité.<br />

„Ïakujem ti, si rýchlejšia ako pretaktovaný Athlon,<br />

<strong>po</strong>ï si so mnou da level mieru.“<br />

Nšo−èi cudne sklopila zrak. „Rada by som, ale ty sa<br />

predsa musíš pripravi <strong>na</strong> zajtrajšok.“ Winetov si s<strong>po</strong>−<br />

menul, e zajtra ho èaká boj s kmeòom ihaèov. „Máš<br />

pravdu, choï teda v <strong>po</strong>koji, nech a Alah sprevádza.“<br />

inZine denne uverejòuje zaujímavé príbehy, èlánky, názory,<br />

<strong>po</strong>lemiky a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

– Je v USA menej kultúry ako v bielom jogurte? Rado<br />

Ondøejíèek kritizuje roz<strong>po</strong>r medzi ob¾úbenou sloven−<br />

skou <strong>na</strong>dradenosou a realitou. Zároveò <strong>po</strong>núka re<strong>po</strong>r−<br />

tá z amerických masových osláv Dòa nezávislosti.<br />

– Ilustruje obsah slovenských virtuálnych debát úpadok<br />

myslenia mladých a zruèných? Pýta sa Robert itòanský<br />

v èlánku <strong>na</strong>zvanom Pane, vy ste idiot.<br />

– H<strong>od</strong>notenia televíznych reklám s<strong>po</strong>lu s monosou on−<br />

line vyjadri k nim názor <strong>po</strong>núka rubrika WOW.<br />

– V nároèných interaktívnych vedomostných testoch<br />

si môete overi svoje z<strong>na</strong>losti z rôznych oblastí, <strong>po</strong>ènúc<br />

slovenskou ekonomikou cez mytológiu a <strong>po</strong> akostné<br />

liehoviny.<br />

– V historickom seriáli o <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších osobnos−<br />

tiach, ktoré ovplyvnili dejiny Slovenska, predstavil<br />

Milan Krajniak menej známe fakty o Andrejovi Hlinkovi,<br />

Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, Karolovi Sidorovi<br />

a generálovi Jánovi Golianovi.<br />

– H<strong>od</strong>i<strong>na</strong> depky je exkluzív<strong>na</strong> fotore<strong>po</strong>rtá z bratislav−<br />

ského protiatómového krytu <strong>od</strong> Petra Pišanka.<br />

– Geneticky m<strong>od</strong>ifikované mikroorganizmy sú u dnes<br />

<strong>na</strong>ozaj všade, tvrdí ¼uba Lacinová v èlánku Baktérie<br />

((((−:<br />

Winetov sa vrátil do stanu, ešte raz si ihol Quaka a<br />

šiel spa.<br />

Na druhý deò...<br />

Kojot ešte nezavyl druhý raz a Winetov 95 u znova<br />

hral. Tentoraz to bol TOMAHAWK. Legendárny simulá−<br />

tor <strong>na</strong> ZX spectrum. Do vigvamu vstupuje Nšo−èi.<br />

„Náèelník, kmeò je pripravený <strong>na</strong> dnešný boj, èakáme<br />

u iba <strong>na</strong> teba.“ Dlho nezaváhal, <strong>na</strong> <strong>po</strong>tuenie si dal<br />

dúšok bizónovice a u boli <strong>na</strong> ceste. S kmeòom ihaèov<br />

sa stretli <strong>na</strong> dohovorenom mieste v Silikónovom údolí.<br />

Po výmene procesorov a prestrihnutí kábla <strong>od</strong> joys−<br />

ticku si sadli za <strong>po</strong>èítaèe, aby rozh<strong>od</strong>li, ktorý z nich je<br />

lepší programátor.<br />

Sedem ráz kojot zavyl, ne bolo rozh<strong>od</strong>nuté. Ne−<br />

budem vás dlho <strong>na</strong>pí<strong>na</strong>, <strong>po</strong> dramatickom finále vyhral<br />

náèelník šialených programátorov. Jeho program mal<br />

nielen nulovú dåku, ale bol aj multiplatformový, take<br />

sa dal spusti aj <strong>na</strong> gu¾ôèkovom <strong>po</strong>èítadle.<br />

Oslavy boli ve¾ké. Hneï <strong>po</strong> prích<strong>od</strong>e do osady sa,<br />

samozrejme, programovalo. Kadý chcel da náèelníko−<br />

vi svoj program ako prejav úcty. A tak sa pred náèelníko−<br />

vým stanom objavil aj z<strong>na</strong>ène p<strong>od</strong>guráený Norton.NN.<br />

„Èo mi nesieš, bledá tvár?“<br />

„Doniesol som nový prehliadaè NaEx.“<br />

„Vravíš NaEx? A <strong>na</strong>èo ti je ten tomahavk?“ pýta sa<br />

Winetov.<br />

„To preto, aby sa mohol <strong>po</strong>uívate¾ aktívne bráni<br />

proti hackerským útokom.“<br />

Winetova to trochu <strong>na</strong>hnevalo. Hackeri sú dobrí<br />

programátori, pár ich <strong>na</strong>sadil proti susednému kmeòu.<br />

Najprv chcel zatupi ostrie svojho noa o hlavu šama<strong>na</strong>,<br />

ale rozmyslel si to. „A nebojíš sa, e sa ten tomahavk<br />

<strong>po</strong>kazí a oskalpuje <strong>po</strong>uívate¾a?“<br />

„Tak k nemu pribalím aj prilbu s IP adresou a pre<br />

istotu aj ON−LINE lekárnièku.“<br />

To však u Winetov nevydral. Nô sa zaleskol vo<br />

svetle monitora a dopadol <strong>na</strong> hlavu Norto<strong>na</strong>.NN. Ná−<br />

èelník si <strong>na</strong> konto pripísal ïalší skalp a ešte v ten veèer<br />

dal vypísa konkurz <strong>na</strong> nového šama<strong>na</strong>.<br />

Tu sa <strong>na</strong>ša sonda do ivota jednej osady kmeòa prog−<br />

ramátorov konèí. Akéko¾vek p<strong>od</strong>obnosti so ijúcimi<br />

osoba a Indiánmi sú èisto náh<strong>od</strong>né. P<strong>od</strong>otýkam, e prí−<br />

beh bol skutoèný. Niè nebolo vymyslené a vykonš−<br />

truované. Tak ako vdy...<br />

Ján Šuòavec<br />

v inzulíne, vitamínoch aj v pracom prášku.<br />

– Inzine prináša rozhovory s DJ Vadimom, Michalom<br />

Kašèákom, Jozefom Bednárikom, Borisom Filanom a<br />

ïalšími zaujímavými osobnosami.<br />

– Vo filmovej rubrike nájdete rebríèky <strong>na</strong>jlepších<br />

filmových scén s vradami, filmovými pádmi, tancom<br />

a p<strong>od</strong>obne.<br />

– Automasochizmom a Voyerizmom uzatvára Andrej<br />

Krati<strong>na</strong> seriál o sexuálnych úchylkách.<br />

– Preèo sú mui nudní, Nie sme iba <strong>na</strong> hladkanie,<br />

Nomen omen alebo o vplyve me<strong>na</strong> <strong>na</strong> ivot, to sú<br />

názvy èlánkov <strong>po</strong>núkajúcich nezvyèajný <strong>po</strong>h¾ad <strong>na</strong> sex<br />

a medzi¾udské vzahy.<br />

– Internetová hitparáda<br />

Demovnica, v ktorej o <strong>po</strong>radí<br />

kapiel rozh<strong>od</strong>ujú on−line inter−<br />

netoví <strong>po</strong>slucháèi, <strong>po</strong> úspeš−<br />

nom prezentovaní <strong>na</strong>jlepších<br />

kapiel <strong>na</strong> Poh<strong>od</strong>e 2002 vstu−<br />

puje do ïalšieho kola.<br />

inZine – internetový magazín<br />

<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.sk SEPTEMBER 2002<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. 100PRO PLUS 94 (033/5514 777)<br />

2. AGEM 31, 58, 90 (02/6381 0049)<br />

3. AP MEDIA 95, 99 (02/6541 1168)<br />

4. ASBIS SK 21, 59, 64 (02/4487 1589)<br />

5. ASC−SK 105 (02/5262 5231)<br />

6. ASM SLOVAKIA 96 (02/4446 2308)<br />

7. AT COMPUTER 75<br />

8. AUTOCONT 56 (02/6428 7881)<br />

9. AV DIGITAL 63, 99 (02/6828 6660)<br />

10. BCSR 101 (048/4151 380)<br />

11. BORLAND 81 (02/4445 5444)<br />

12. BSP 10 (02/5443 0017)<br />

13. CASABLANCA 90 (02/5825 2131)<br />

14. CISCO SYSTEMS 25<br />

15. CÍGLER SOFTWARE 7 (02/4446 2746)<br />

16. CQ SERVICE 54 (02/4820 4911)<br />

17. CODUM 113 (02/6353 2921)<br />

18. COLUMBEX 51, 80 (02/6827 7777)<br />

19. CONQUEST 15, 17, 19 (02/4488 2145)<br />

20. DATA 60, 68 (02/4487 3656)<br />

21. DATALAN 100 (02/5025 7777)<br />

22. DATALOCK 89 (02/4445 0129)<br />

23. DELETE 121 (02/6545 6271)<br />

24. DIAL TELECOM 46 (02/5825 2111)<br />

25. DISCREET 2. OBÁLKA (02/5923 4402)<br />

26. DISKUS 125 (02/5341 6627)<br />

27. ELIX−COMET 73, 143 (032/6401 237)<br />

28. ENTRO 85 (02/5249 4064)<br />

29. ESET 117 (02/5930 5311)<br />

30. EUROTEL 109 (02/4955 3622)<br />

31. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 39 (041/5116 111)<br />

32. EXPO PLUS 87 (02/4342 1943)<br />

33. GEMMA 106 (02/4445 1127)<br />

34. GTS 14 (02/5778 1111)<br />

35. HEWLETT−PACKARD 3, 33, 62 (02/5020 5611)<br />

36. HT COMPUTERS 9 (02/5020 5611)<br />

37. I.M.COMPUTER 57 (02/6381 0689)<br />

38. IIYAMASK 61 (02/5262 4752)<br />

39. INTERCOMP SERVICES 144 (02/5441 8046)<br />

40. ISTROCON – FANTAZIA 103 (02/5263 2731)<br />

41. JOYCE 65<br />

42. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

43. KROS 79 (041/7232 965)<br />

44. LAMA PLUS 65 (041/4361 302)<br />

45. NEC 71<br />

46. NEUSIEDLER 27 (02/4445 9046)<br />

47. NUPSESO 38 (037/6542 381)<br />

48. OKI 74, 88, 91 (+420/2/2481 8153)<br />

49. OPAL MULTIMEDIA 98, 99, 144 (051/723 968)<br />

50. ORACLE 108 (02/4445 0377)<br />

51. P.E.S. CONSULTING 98 (031/780 3419)<br />

52. PC BUSINESS 13 (02/4342 5000)<br />

53. PROCA 34 (033/5922 131)<br />

54. PS PRODUCTS 12 (02/5556 8281)<br />

55. REMAX 111 (02/161 07)<br />

56. S&H WARE 42 (032/7443 836)<br />

57. SAS 97 (02/5296 1731)<br />

58. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 5 (0800/123 456)<br />

59. SOFOS 34, 67, 69 (02/5477 3980)<br />

60. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

61. STORMWARE 84 (02/5479 3647)<br />

62. SUN 29<br />

63. SUNTEQ 50, 63 (046/5430 754)<br />

64. SWS DISTRIBUTION 11, 73 (02/4342 6811)<br />

65. SYNTEX 99 (02/4552 5471)<br />

66. TECOMPRINT 18 (02/4425 5777)<br />

67. TEOS TN 24 (032/7436 104)<br />

68. TRACO 35 (033/7720 321)<br />

69. TSPRO 45, 47, 49 (02/5249 1491)<br />

70. UNICORN 43<br />

71. VARADY 99 (0903 627 117)<br />

72. VIDEONICS 99 (033/7730 931)<br />

73. WEBGLOBE 113 (02/5363 4961)<br />

74. ZONER 116 (02/6381 5273)<br />

9/2002 PC REVUE 145

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md<br />

Zástupcovia<br />

šéfredaktora:<br />

Technický riadite¾:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

S<strong>po</strong>lupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pri<strong>po</strong>jenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E−mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om<br />

Peter Orviský (<strong>po</strong>rvisky@pcrevue.sk) −<strong>po</strong><br />

Richard Willmann (rwillmann@pcrevue.sk)<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.sk)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)<br />

Zuza<strong>na</strong> Javorská (zjavorska@pcrevue.sk)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)<br />

Branislav Burjaniv (bburjaniv@pcrevue.sk)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.sk) −ja<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.sk) −jb<br />

Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.sk)<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.sk)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.sk)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.sk) −mk<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.sk) −mt<br />

Martin Uák (muzak@pcrevue.sk)<br />

Milan Gigel (mgigel@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk)<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk)<br />

Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.sk)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.sk)<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Thomas Ulej (tulej@pcrevue.sk)<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

Tlaèiareò Telem K & M<br />

Dial Telecom, EuroTel, GTS Slovakia<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.sk<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.itregister.sk,<br />

<strong>www</strong>.itstore.sk, <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PERFEKT, a.s., Karpatská 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

fax: +421 2 524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

Èíslo 9 september 2002 X. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,− Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />

ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />

ských práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−<br />

cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z d<strong>od</strong>a−<br />

ných repr<strong>od</strong>ukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,<br />

Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatné prijíma PONS, a. s., kadá <strong>po</strong>šta a doruèo−<br />

vate¾ Slovenskej <strong>po</strong>šty, resp. PONS, a. s. Objednávky do<br />

zahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,<br />

821 08 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov z<strong>od</strong><strong>po</strong>vedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />

dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />

ANKETA:<br />

Peoples Info – elektronický adresár zo Slovenska<br />

Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger – for Nokia 71**/62**<br />

v1.9.5<br />

pcTuner – vylaïte si systém<br />

Media Jukebox – multimédiá v <strong>po</strong>riadku<br />

Memory Boost Pro – zvýšme stabilitu Windows<br />

FullShot 7 – grabujte obrázky netradiène<br />

ImCat 3.0 – vytvorme si obrázkové katalógy<br />

nielen pre CD<br />

Test LCD monitorov<br />

Test herných konzol<br />

Test výkonných PC do kancelárie a kreatívneho<br />

štúdia<br />

FÓRWARE<br />

MOBILNÁ KOMUNIKÁCIA<br />

Do ankety v júlovom èísle PC REVUE zameranej <strong>na</strong> mobilnú komunikáciu <strong>na</strong> Slovensku<br />

sa za<strong>po</strong>jilo 275 èitate¾ov. Z došlých anketových lístkov sme vyrebovali desiatich výhercov,<br />

ktorým zašleme redakèné trièká: Slavomír Slašan, Ihráè; Martin Durák, Hlohovec;<br />

Konštantín Kmec, Stará ¼ubovòa; Roman Negyedi, Neded; Rastislav Èunderlík, Ruombe−<br />

rok; Viktor Kotris, Bratislava; Lukáš Javor, Hlohovec; Milan Fedorèík, Prešov; Marcela Èer−<br />

veòanská, To<strong>po</strong>¾èany; Miroslav Poklemba, Odorín.<br />

1. Mobil ktorej z<strong>na</strong>èky vlastníte?<br />

IADNY: 8,3 %<br />

Nokia 31,1 %<br />

Siemens 21,2 %<br />

Motorola 17,4 %<br />

Ericsson 13,6 %<br />

Alcatel 6,8 %<br />

Pa<strong>na</strong>sonic 5,3 %<br />

ostatné 4,6 %<br />

2. Pre mobil ktorej z<strong>na</strong>èky by ste<br />

sa rozh<strong>od</strong>li v budúcnosti?<br />

Nokia 43,8 %<br />

Sony Ericsson 21,1 %<br />

Siemens 18,3 %<br />

Motorola 8,5 %<br />

Pa<strong>na</strong>sonic 3,9 %<br />

Alcatel 3,3 %<br />

ostatné 1,1 %<br />

3. Ktorý program mobilného operátora<br />

<strong>po</strong>uívate v súèasnosti?<br />

SÚA:<br />

VYTVOR SI VLASTNÉ LOGO A VYHRAJ!<br />

ÏALŠIE RECENZIE SHAREWARE NA: <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

EuroTel Easy 40,3 %<br />

Orange Prima 26,6 %<br />

Orange Paušál 60 17,7 %<br />

Prima Variant 3,2 %<br />

EuroTel Tem<strong>po</strong> 60 2,4 %<br />

Orange Paušál 120 2,4 %<br />

Ostatné 7,4 %<br />

4. Pre ktorý program zo súèasnej <strong>po</strong>nuky<br />

mobilných operátorov by ste sa rozh<strong>od</strong>li<br />

v <strong>na</strong>jblišej budúcnosti?<br />

EuroTel Easy (Life alebo Nonstop) 27,1 %<br />

Orange Prima 26,9 %<br />

Orange Paušál 60 20,0 %<br />

EuroTel 20 Viac 9,1 %<br />

EuroTel 55 Viac 3,3 %<br />

ostatné 13,6 %<br />

5. Pre ktorý typ mobilného telefónu by<br />

ste sa rozh<strong>od</strong>li pri <strong>na</strong>jblišej kúpe?<br />

klasický mobilný telefón 60 %<br />

mobilný telefón s vlastnosami PDA 36 %<br />

PDA s GSM m<strong>od</strong>ulom 4 %<br />

Výhercovia 2. kola súae: Ladislav Šamo, Tor<strong>na</strong>¾a; Rastislav Holíè, Prievaly; Peter Kilík, Revúca;<br />

Marián Gálik, Bratislava; Vladimír Sec, Námestovo. Výhercov tretieho, závereèného kola súae<br />

so s<strong>po</strong>loènosou Microcom zverejníme v októbrovom èísle PC REVUE.<br />

PRIPRAVUJEME: PCR 10/2002<br />

Èo sa stane, keï<br />

vyhrá Taliban<br />

UninstallAbility – inštalácie p<strong>od</strong> kontrolou<br />

Advanced CD Ripper – rip<strong>po</strong>vanie CD hraèkou<br />

Password Agent Lite – heslá p<strong>od</strong> zámkom<br />

MaxLister – zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme si štruktúru diskov<br />

Sx35CZ – program <strong>na</strong> ovládanie mobilov<br />

Siemens radu 35 a S25<br />

ZipZag – komplexný pakovací nástroj<br />

FreshDiagnose – diagnostika a benchmarky<br />

systému hraèkou<br />

Domáce kino II: útok <strong>na</strong> <strong>na</strong>še pracovne<br />

Nové zbrane v 3D grafike<br />

3D Studio MAX 5.0<br />

Re<strong>po</strong>rtá z „jesenného“ IDF

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!