súborov PDF - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

súborov PDF - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

súborov PDF - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

súborov PDF - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Niè tak èloveka „nepoteší“, ako keï mu neznámy<br />

dobrodinec v internetovej di<strong>sk</strong>usii poriadne vy<strong>na</strong>−<br />

dá. Èlovek, ktorého ste v ivote nevideli, vám vese−<br />

lo tyká, pošle vás kdekade, „dokáe“ vám, e ste<br />

absolútne neschopný chudák, babrák, nièomu ne−<br />

rozumiete, niè neviete, niè ste nedokázali, a sa<br />

sám seba pýtate, èi ešte máte právo vôbec chodi<br />

po zemi a dýcha vzduch.<br />

Èo sa dá robi, demokracia v internetovej komu−<br />

nite sa dá vysvet¾ova aj takto. Èím je však miera<br />

vyspelosti spoloèen<strong>sk</strong>ého vedomia v danej krajine<br />

vyššia, tým je vyššia aj kultivovanos, celková úro−<br />

veò a prínos internetových di<strong>sk</strong>usných fór. A keï−<br />

e v <strong>na</strong>šej spoloènosti sa to z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a ešte<br />

len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených<br />

di<strong>sk</strong>usných fór poèíta aj s tým, e sa obèas nevy−<br />

hnete spàške hnilých paradajok...<br />

Samozrejme, ste si vedomí, e keï sa ako úèast−<br />

ník zapojíte do di<strong>sk</strong>usie, robíte tak <strong>na</strong> vlastné rizi−<br />

ko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym<br />

a niekto vám len tak z pasie vy<strong>na</strong>dá, niè mimo−<br />

riadne sa nedeje a po chvíli to urèite „rozchodíte“.<br />

Iný prípad <strong>na</strong>stáva, ak di<strong>sk</strong>usia nie je všeobecná,<br />

ale sa toèí nedajboe okolo vašej osoby, vašej fir−<br />

my, práce alebo výtvoru. Rozloenie síl je nevyvá−<br />

ené, vy strácate ochranný pláš anonymity a pro−<br />

ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do<br />

písme<strong>na</strong> s vlastnou koou <strong>na</strong> trh. Stojíte pred roz−<br />

hodnutím zapoji sa do di<strong>sk</strong>usie a zaèa obhajova<br />

svoju pravdu a do konca s vedomím, e váš pro−<br />

tivník neuznáva logické argumenty, e rozmazá−<br />

vaním špiny sa aj vy zašpiníte, e nemá zmysel<br />

vyahova všetky detaily, okolnosti atï., keï druhá<br />

stra<strong>na</strong> si stále melie svoje. A v takejto di<strong>sk</strong>usii sa<br />

nedá ani poveda posledné slovo, pretoe vdy sa<br />

nájde nový „expert“, ktorý zaène opätovne vyaho−<br />

va to isté, u stokrát povedané, ale z iného konca.<br />

Internetové di<strong>sk</strong>usie sú pritom vynikajúci<br />

nástroj <strong>na</strong> výmenu názorov ¾udí, ktorí by sa i<strong>na</strong>k<br />

nikdy nestretli, a èasto sa v nich (síce s lupou...)<br />

dajú nájs <strong>na</strong>ozaj originálne názory, informácie èi<br />

postrehy. Oproti osobnej di<strong>sk</strong>usii „face to face“ má<br />

tá internetová toti mnostvo výhod. Keïe nie ste<br />

pod tlakom èasu a potreby okamitej odpovede,<br />

môete si svoj príspevok premyslie a rozumne<br />

<strong>na</strong>formulova. To je obrov<strong>sk</strong>á výhoda pre ¾udí,<br />

ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia<br />

správne vyjadrova, majú problém s rétorikou èi<br />

pohotovosou. A takisto si môete preveri argu−<br />

menty protivníka alebo pozbiera nové argumenty<br />

pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej dis−<br />

kusii sa nedá <strong>sk</strong>oèi do reèi ☺, a tak pokojne<br />

môete dokonèi svoju myšlienku. Pri internetovej<br />

di<strong>sk</strong>usii sa nedá zdvihnú hlas, nedá sa gestikulo−<br />

va èi škaredo zazera <strong>na</strong> protivníka a púša tak<br />

<strong>na</strong>òho strach, aby ste ho zatlaèili do defenzívy. Pri<br />

internetovej di<strong>sk</strong>usii nie ste obmedzovaní èasom,<br />

di<strong>sk</strong>usia sa nemusí ukonèi do stanoveného limi−<br />

tu (zaèiatku ïalšieho TV programu, príchodu krè−<br />

mára s úètom po závereènej, odchodu protivníka<br />

<strong>na</strong> ïalšiu schôdzu atï.). Ak momentálne nemáte<br />

èas èi chu zapoji sa, zapojíte sa o tretej v noci,<br />

keï vo vás u dozrela potreba „uvies veci <strong>na</strong> pra−<br />

vú mieru“. Ak vás u di<strong>sk</strong>usia nebaví, lebo k nièo−<br />

mu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robi<br />

nieèo rozumnejšie. A takisto vzh¾adom <strong>na</strong> svoj<br />

charakter umoòuje internetová di<strong>sk</strong>usia doplni<br />

do príspevku linky èi priamo obsah z iných on−<br />

line zdrojov, ktorým môete podpori svoje argu−<br />

menty.<br />

Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom<br />

vyzerá tak, e úroveò di<strong>sk</strong>usií ve¾mi kolíše pod¾a<br />

typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto−<br />

ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná di<strong>sk</strong>usia<br />

èi úèas v di<strong>sk</strong>usii vyhradená len pre registrova−<br />

ných úèastníkov, viazaná <strong>na</strong> vyplnenie podrobného<br />

formulára, vedie k úbytku di<strong>sk</strong>utujúcich. Naopak,<br />

príliš vo¾né pravidlá a široké spektrum úèastníkov<br />

vedie k nepreh¾adnej, divokej a miestami vulgárnej<br />

di<strong>sk</strong>usii, ktorej jediným výsledkom okrem ukojenia<br />

vybièovaných emócií je len chaotický zhluk bitov<br />

a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovate−<br />

lia takýchto serverov vzdali a buï prešli <strong>na</strong> riadené<br />

di<strong>sk</strong>usné fóra, alebo di<strong>sk</strong>usiu zakázali. Aj to je svo−<br />

jím spôsobom riešenie...<br />

Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto<br />

by ho u niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovo−<br />

vala forma registrovanej úèasti v di<strong>sk</strong>usiách s tým,<br />

aby som mal aspoò základné informácie o úèast−<br />

níkovi <strong>na</strong> druhej strane linky: vek, vzdelanie, za−<br />

mest<strong>na</strong>nie, záujmy, prípadne by sa hodila aj foto−<br />

grafia. Nech si dokáem urobi obraz, s kým mám<br />

do èinenia. Tieto údaje nie sú a <strong>na</strong>to¾ko osobné,<br />

aby bol problém ich po<strong>sk</strong>ytnú, koniec koncov sú<br />

to údaje z beného CV−èka.<br />

No a bariéra registrácie by sa dala odstráni<br />

vytvorením jediného národného univerzálneho<br />

registra, ktorý by mal <strong>na</strong> starosti zbieranie, veri−<br />

fikáciu a po<strong>sk</strong>ytovanie údajov o úèastníkoch,<br />

ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty−<br />

ku vystupova ako dôveryhodné osoby. Potom by<br />

staèilo da sa zaregistrova iba raz a <strong>na</strong> vyiada−<br />

nie súhlasu od danej osoby po<strong>sk</strong>ytnú tieto údaje<br />

serveru, <strong>na</strong> ktorom chce úèastník aktívne pôso−<br />

bi. Takým môe by vybrané internetové di<strong>sk</strong>us−<br />

né fórum, portál <strong>na</strong> úradný styk obèanov so štát−<br />

nou správou, objednávanie sa k lekárovi <strong>na</strong> pre−<br />

hliadku atï.<br />

A následne by sa servery <strong>na</strong> internete mohli<br />

hodnoti pod¾a toho, èi sú ich návštevníci dôvery−<br />

hodní, alebo nie. A zaregistrovaní úèastníci by tak<br />

zí<strong>sk</strong>ali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar−<br />

tu“. Take riešenie, ako sa vyhnú zásahu „hnilou<br />

paradajkou“, existuje, staèí ho len poui.<br />

Zaujímavé èítanie vám elá

R E V U E<br />

INTERNET<br />

94 Net & Security news<br />

94 Komentár: /dev/null/031<br />

96 Google stále v kurze<br />

98 Na potulkách svetom WWW<br />

100 Vytvárame WWW stránky II. / 16. èas<br />

INFOWARE<br />

50<br />

REVUE<br />

TEST A PREH¼AD<br />

Skenery pod lupou<br />

4 Novinky<br />

10 Bill Gates <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

12 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika: IT komunita & Lifestyle<br />

14 Trustworthy computing – koneène zabezpeèené poèítaèe?<br />

18 Ako bezpeène <strong>na</strong>kupova cez internet<br />

22 Longhorn – architektúra OS budúcnosti<br />

30 Pode¾te sa o zdroje!<br />

32 Wireless siete a ich implementácia<br />

36 Virtuál<strong>na</strong> kancelária realitou / 3. èas: Sun Java De<strong>sk</strong>top<br />

System<br />

42 Alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> tvorba súborov <strong>PDF</strong><br />

HARDWARE<br />

50 Skenery pod lupou<br />

54 Test: 15× <strong>sk</strong>ener do domácnosti a kancelárie<br />

60 Test: Èítaèky pamäových kariet<br />

63 Strihacie zariadenia<br />

64 Multifunkèné zariadenie HP OfficeJet 5510<br />

66 Creative I−Trigue L3450<br />

66 Bezdrôtový prenos videa pre domácnos<br />

67 Labtec Wireless De<strong>sk</strong>top Optical<br />

68 Palm Zire 21<br />

69 KofferPC<br />

70 AverMedia MR800 – rádio cez USB<br />

71 Xclef HD−500<br />

72 2× externý box <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

73 Hoop Tiny 320<br />

74 3× webové kamery<br />

76 ZyXEL Dimension ES−2008<br />

101 Technológie & biznis news<br />

104 GFI MailSecurity and GFI DownloadSecurity<br />

106 Outsourcing: BPO – Business Process Outsourcing<br />

108 Vírusový radar<br />

110 AreaGuard<br />

LINUXWARE<br />

112 Linux prakticky – de<strong>sk</strong>top / 7. èas<br />

114 Linux prakticky – server / 7. èas<br />

117 /etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD II. / Aktualizácia<br />

118 Linux & News<br />

PROGRAMUJEME<br />

119 Programujeme v jazyku C# / 18. èas<br />

120 DirectAnimation / 14. èas<br />

122 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 12. èas: Záver<br />

124 Nový seriál: HTML + TIME / 1. èas: Úvod<br />

126 Programujeme v Jave / 15. èas: Aplikácie MDI<br />

128 Programujeme v PHP II. / 3. èas: Bezpeènos PHP I.<br />

SERVIS<br />

129 Kontrola zadaných údajov / 3. èas: Pouitie overovaèov<br />

zadaných údajov v aplikácii Windows<br />

130 Hardvér pod lupou / 14. èas: Myš a klávesnica<br />

131 Poradòa<br />

132 PC tuning a diagnostické nástroje / 7. èas: Optimalizácia<br />

grafickej karty<br />

133 DVD okienko<br />

134 Tipy a triky pre Windows<br />

SOFTWARE<br />

77 Pin<strong>na</strong>cle Steinberg Clean<br />

78 Total Commander 6.01 / 1. èas<br />

78 Radiator 1.8.0.7 / Technické predstavenie<br />

80 LANGMaster Nìmèi<strong>na</strong><br />

81 DOSBox 0.60<br />

82 Canopus VideoFX Transitions<br />

84 CD: Dúhová rybka<br />

85 Dazzle Digital Video Creator 80<br />

86 Canopus MPEGcraft/HomeEdge<br />

87 Sharewarové okienko<br />

92 Far Cry<br />

60<br />

TESTOVALI SME<br />

Èítaèky pamäových kariet<br />

2 PC REVUE 3/2004

N O V I N K Y<br />

MP3 prehrávaè v hodinkách<br />

LAKS Memory Music je nový MP3 prehrávaè, ktorý<br />

umoòuje poèúva hudbu, zobrazova <strong>na</strong>jdôleitejšie odka−<br />

zy a prenáša dáta do poèítaèa <strong>na</strong> editovanie. Batéria je<br />

dobíjaná prostredníctvom integrovaného kábla USB a vy−<br />

drí prehráva hudbu 4 a 5 hodín. V závislosti od modelu<br />

môe by pamäová kapacita 256 MB alebo 128 MB, resp.<br />

64 MB, prípadne 32 MB. Tieto hodinky „štyri v jednom“ sú<br />

populárne aj pre športovcov. Kábel slúchadiel s dåkou 1,5<br />

metra umoòuje slobodu pohybu aj<br />

poèas športovania. Integrovaný<br />

<strong>na</strong>hrávaè hlasu sa môe po−<br />

uíva <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie mítin−<br />

gov, odkazov, pesnièiek<br />

alebo vlastných pozná−<br />

mok. Zásuvka USB, vbu−<br />

dovaná do zápästného<br />

remienka, umoòuje jednoducho transferova tieto dáta do<br />

akéhoko¾vek osobného poèítaèa a editova ich. LAKS Me−<br />

mory Music s pamäou 32 MB stojí 89 eur, pri pamäti 64<br />

MB je ce<strong>na</strong> 129 eur, v prípade 128 MB stojí produkt 149<br />

eur a pri pamäti 256 MB je ce<strong>na</strong> 198 eur. Na trhu bude<br />

dostupný v marci 2004.<br />

Navrhnite si vlastný mesaèný program!<br />

EuroTel zaèal od 16. februára 2004 ponúka nový mesaèný<br />

program EUROTEL IDEAL, ktorý umoòuje vytvori si svoj<br />

vlastný mesaèný program. Zákazníci majú monos zvoli si<br />

kombináciu vo¾ných minút, SMS a MMS správ pod¾a svojich<br />

potrieb <strong>na</strong> daný mesiac a dosiahnu tak zníenie svojich<br />

výdavkov za telefonovanie. Pri tvorbe vlastného programu<br />

EUROTEL IDEAL si môu vybra z deviatich úrovní vo¾ných<br />

minút a zo siedmich úrovní vo¾ných SMS a MMS správ.<br />

Podobný produkt ponúka len pár operátorov <strong>na</strong> svete. Svoj<br />

mesaèný program si môu zákazníci zmeni kadý mesiac<br />

prostredníctvom E−zones (http://<strong>www</strong>.e−zones.<strong>sk</strong>, sekcia<br />

Moje sluby), telefonickej linky Moje sluby 12320 alebo <strong>na</strong><br />

linke Sluieb zákazníkom 12345. Pri viacnásobných zme−<br />

nách <strong>na</strong>stavení mesaèného programu platí vdy posledná<br />

vyko<strong>na</strong>ná zme<strong>na</strong>. Nové <strong>na</strong>stavenia sú platné od prvého<br />

dòa <strong>na</strong>sledujúceho fakturaèného obdobia. Po zmene prog−<br />

ramu EUROTEL IDEAL dostane zákazník potvrdzujúcu SMS<br />

Konèí myš ved¾a<br />

klávesnice?<br />

Aspoò tak to myslí spoloènos Contour Design v prípade<br />

svojho produktu RollerMouse. V tomto prípade ide o špe−<br />

ciálne podloky pre klávesnicu, ktorá je vybavená aj systé−<br />

mom <strong>na</strong> polohovanie kurzora. Firma pri návrhu tohto pro−<br />

duktu vychádza z lekár<strong>sk</strong>ych zistení, ktoré <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>−<br />

správu s informáciou o poadovaných <strong>na</strong>staveniach.<br />

Minimálne <strong>na</strong>stavenie programu EUROTEL IDEAL predsta−<br />

vuje 10 vo¾ných minút, teda 100 Sk bez DPH. Zákazníci,<br />

ktorí si aktivujú program EUROTEL IDEAL, si, samozrejme,<br />

môu zakúpi aj akciový mobilný telefón z ponuky EuroTelu.<br />

Ce<strong>na</strong> a ponuka mobilných telefónov pri programe EURO−<br />

TEL IDEAL je zhodná s mesaèným programom 55Viac. Pri<br />

kúpe akciového mobilného telefónu je potrebné zvoli si<br />

kombináciu vo¾ných minút, SMS alebo MMS správ tak, aby<br />

celková suma mesaèného programu bola rovná, prípadne<br />

vyššia ako 450 Sk (bez DPH) za mesiac.<br />

Vynálezca trojkliku Ctrl+Alt+Del<br />

ide do dôchodku<br />

David Bradley, spolutvorca IBM PC, odchádza po 29 ro−<br />

koch sluby pre spoloènos IBM do dôchodku. Bradley je<br />

vynálezcom viacerých dnes bených súèastí PC, ako <strong>na</strong>prí−<br />

klad BIOS−u, ale azda <strong>na</strong>jznámejší jeho vynález je trojklik<br />

Ctrl+Alt+Delete, ktorý sa postupom èasu stal vari <strong>na</strong>j−<br />

pouívanejšou klávesovou <strong>sk</strong>ratkou. V IBM vymysleli túto<br />

<strong>sk</strong>ratku ako pomôcku pre programátorov pre èastú potrebu<br />

tvrdého reštartu poèítaèa. Rozmiestnenie klávesov je také,<br />

e všetky tri klávesy sú pomerne ïaleko od seba, a tak ne−<br />

môe dôjs k ich náhodnému stlaèeniu. Bradley vdy len<br />

<strong>sk</strong>romne poz<strong>na</strong>menáva, e on síce vymyslel túto <strong>sk</strong>ratku,<br />

ale preslávil ju a Bill Gates.<br />

Zoberte si do postele elektronickú knihu<br />

Spoloènos Matsushita predstavila nový typ elektronickej<br />

knihy s oz<strong>na</strong>èením Sigma Book. Táto „kniha“ má dva mo−<br />

nochromatické LCD displeje a kadý má rozlíšenie 1024 ×<br />

768 bodov v 16 odtieòoch sivej farby. Kniha dokáe zob−<br />

razova údaje aj bez externého <strong>na</strong>pájania, vystaèí s dvoma<br />

ceruzkovými batériami. Tieto batérie by mali postaèova <strong>na</strong><br />

tri mesiace prevádzky. Obsah knihy je uloený <strong>na</strong> pa−<br />

mäovej karte Secure Digital. Vonkajšie rozmery knihy sú<br />

máhanie ruky pri jej opakovanom pohybe medzi klávesni−<br />

cou a myšou. Ako to teda Contour Design vyriešil? No−<br />

vinka sa pripevòuje k spodnej èasti klávesnice a jej ovlá−<br />

dacia èas je vysunutá smerom k pouívate¾ovi. V tejto èasti<br />

sa <strong>na</strong>chádza špeciálny valèek, ktorý vzdialene pripomí<strong>na</strong><br />

touchpad z notebooku. Ako pouívate¾ pohybuje prstom,<br />

tak sa pohybuje aj kurzor myši. Zároveò je poklepanie <strong>na</strong><br />

valèek interpretované ako klik. Silu poklepania mono<br />

<strong>na</strong>stavi v piatich stupòoch alebo túto funkciu úplne vypnú.<br />

Roller Mouse pritom obsahuje aj samostatné tlaèidlá. Celý<br />

systém sa pripája <strong>na</strong> poèítaè pomocou portu USB a záro−<br />

veò obsahuje aj port PS/2 <strong>na</strong> ïalšie vyuitie. Pre obèasných<br />

pouívate¾ov tento port môe slúi <strong>na</strong> pripojenie klasickej<br />

myši. Pouitá klávesnica môe by bená alebo ergonomic−<br />

ká s lomeným usporiadaním klávesov pre jednu a druhú<br />

ruku. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umov výrobcu sa takto minimalizuje pohyb<br />

rúk pouívate¾a. Medzi klávesnicou a „myšou“ sa pohybu−<br />

jú len prsty, a nie celá ruka. Ce<strong>na</strong> zariadenia je okolo 190<br />

USD. Myš pracuje v operaènom systém Windows, Linux<br />

i Macintosh, jej <strong>na</strong>stavenie sa nerealizuje ovládaèom, ale<br />

prepí<strong>na</strong>èmi DIP.<br />

4 PC REVUE 3/2004

Èas zdrojového kódu<br />

Windows sa dostala<br />

<strong>na</strong> internet!<br />

Microsoft v utorok 10. 2. zí<strong>sk</strong>al informáciu, e do internetu sa<br />

dostali èasti zdrojového kódu operaèných systémov Windows<br />

2000 a Windows NT 4.0. Celý zdrojový kód systému Windows<br />

má asi 40 GB, do internetu bol umiestnený <strong>sk</strong>omprimovaný<br />

súbor s ve¾kosou asi 200 MB, ktorý sa rozbalí asi <strong>na</strong> 660 MB.<br />

Zatia¾ nie je známe, ktoré èasti alebo moduly boli zverejnené<br />

a èi nešlo <strong>na</strong>príklad o také èasti, ktoré by prípadným hacke−<br />

rom umonili lepšie pochopi bezpeènostné mechanizmy vnú−<br />

tri operaèného systému, a tak lahšie nedovolene prenika do<br />

poèítaèov s týmto OS. Pod¾a Microsoftu by sa však táto uda−<br />

los nemala dotknú okamitej bezpeènosti zákazníkov.<br />

Hovorca Microsoftu uviedol, e nie je presne známe, ako sa<br />

kód dostal von, vylúèil však, e by sa tak mohlo sta po útoku<br />

hackerov. Pred èasom však Microsoft sprístupnil èas kódu<br />

v rámci iniciatívy Shared Source viac ne 3000 ve¾kým zákaz−<br />

níkom, vládnym agentúram a univerzitám za prísnych bez−<br />

peènostných podmienok. Napriek tomu je však moné, e sa<br />

kód dostal <strong>na</strong> internet práve touto cestou. Univerzity dostávajú<br />

zdrojové kódy Windows <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>umné úèely u dlhšie ne 12<br />

rokov. V súèasnosti po<strong>sk</strong>ytuje Microsoft zdrojové kódy k svojim<br />

produktom viac ne 800 000 vývojárom v rámci iniciatívy<br />

Shared Source. Viac informácií o tom, ako Microsoft zdie¾a<br />

svoje zdrojové kódy, nájdete <strong>na</strong> webových stránkach<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com/sharedsource. V kadom prípade to je<br />

pre Microsoft ve¾ká nepríjemnos, ktorú berie ve¾mi váne,<br />

pretoe zdrojový kód Windows je k¾úèovým intelektuálnym<br />

vlastníctvom Microsoftu.<br />

205 × 155 × 25 mm a hmotnos je tesne <strong>na</strong>d pol kilogramom.<br />

Aktuál<strong>na</strong> ce<strong>na</strong> sa pohybuje zhruba <strong>na</strong> úrovni 12−tisíc korún, oèa−<br />

káva sa však jej rýchly pokles. Matsushita spolu so Sigma Bookom<br />

predstavila aj predaj elektronických kníh rôzneho ánru. V súèas−<br />

nosti je k dispozícii 5000 obsahov pre túto elektronickú knihu.<br />

Spolu so Sigma Bookom sa predáva Cyborg 009, èo je v Japon<strong>sk</strong>u<br />

ve¾mi populárny komiks. Po poklese ceny Matsushita predpokladá<br />

predaj 100 000 kusov do konca fiškálneho roka 2005.<br />

Èipy ATI budú 4× rýchlejšie<br />

Spoloènos ATI Technologies oznámila, e zakúpila technológiu<br />

Fast14, ktorú vytvorili vývojári texa<strong>sk</strong>ej firmy Intrinsity. Technológia<br />

Fast14 umoòuje vývojárom optimalizova èipy v poslednej fáze ich<br />

návrhu. Na rozdiel od optimalizácie, ktorú pouívajú výrobcovia<br />

mikroprocesorov (AMD a Intel) a ktorá sa realizuje viac−menej<br />

„ruène“, Fast14 umoòuje realizova optimalizáciu prostredníctvom<br />

klasických softvérových nástrojov <strong>na</strong> návrh èipov. Pod¾a spoloènosti<br />

Intristy môe <strong>na</strong>sadenie Fast14 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> a 4× zvýšenie frekvencie.<br />

V prípade èipov ATI by to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo zrýchlenie <strong>na</strong> 1,6 a 2,4 GHz!<br />

A<strong>na</strong>lytici jedným dychom dodávajú, e v prípade <strong>na</strong>sadenia techno−<br />

lógie Fast14 zrejme ATI siahne k zníeniu poètu pipeline, èím by<br />

mohla v koneènom dôsledku zníi poèet tranzistorov v svojich GPU,<br />

ich spotrebu a v neposlednom rade aj výrobné náklady.<br />

Intel posilnil, AMD stratilo<br />

Máme tu celosvetovú štatistiku predaja mikroprocesorov za minulý<br />

rok. Intel vlani dosiahol trhový podiel 82,9 %, AMD 15,4 %.<br />

O posilòovaní pozície Intelu hovoria aj výsledky za posledný<br />

štvrrok, v ktorom dosiahol Intel podiel 82,6 %, èo bolo o 0,2 %<br />

viac ako v treom kvartáli. Naproti tomu v rov<strong>na</strong>kom období<br />

dosiahlo AMD podiel iba 15,5 %, èo je však o 0,2 % menej ako<br />

v predchádzajúcom štvrroku. Na niektorých serveroch sa objavila<br />

informácia o tom, e AMD sa aj <strong>na</strong>priek tomuto nepriaznivému<br />

vývoju podarilo dosiahnu po prvý raz po deviatich štvrrokoch zi<strong>sk</strong><br />

iba vïaka tomu, e svoje produkty výrazne zdrailo. Aby sme boli<br />

objektívni, musíme doda, e AMD nesiahlo <strong>na</strong> ceny celoplošne,<br />

ale <strong>na</strong> rozdiel od minulosti si svoje <strong>na</strong>jvýkonnejšie mikroprocesory<br />

viac cení. Na priaznivých ekonomických výsledkoch sa okrem pre−<br />

dajov de<strong>sk</strong>topových mikroprocesorov priaznivo odrazili aj predaje<br />

serverových Opteronov a mimoriadne úspešné podnikanie AMD<br />

v oblasti výroby pamätí flash.<br />

Produkty od Microsoftu od mája zdraejú!<br />

Pod¾a ohlásenia <strong>na</strong> stretnutí s predstavite¾mi spoloènosti Microsoft<br />

generálny riadite¾ tejto firmy pre Sloven<strong>sk</strong>o potvrdil, e po vstupe<br />

do EÚ sa upravia ceny jej produktov. Dobrou správou je, e sa to<br />

bude týka len anglických edícií produktov, ceny sloven<strong>sk</strong>ých, resp.<br />

èe<strong>sk</strong>ých edícií ostanú zachované <strong>na</strong> súèasnej úrovni. Pre anglické<br />

edície to bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> vyrov<strong>na</strong>nie s cenovou úrovòou platnou<br />

pre jednotný európ<strong>sk</strong>y trh, a teda zvýšenie o 10 a 20 %. Dôvodom<br />

tejto úpravy cien je pod¾a riadite¾a Microsoft Sloven<strong>sk</strong>o práve legis−<br />

latíva platná v EÚ. Ak teda plánujete zakúpi anglickú verziu<br />

Microsoft Windows alebo Office, neèakajte, neoplatí sa to.<br />

Zaujímavú informáciu sme sa dozvedeli aj o implementácii pro−<br />

duktov Microsoft <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Pod¾a riadite¾a Microsoft Sloven<strong>sk</strong>o<br />

<strong>na</strong> desa vy<strong>na</strong>loených dolárov súvisiacich s <strong>na</strong>sadením ich pro−<br />

duktov pripadá pre samotný Microsoft len jeden dolár a ostávajú−<br />

cich devä smeruje pre lokálne firmy. Takéto pravidlo platí pritom<br />

všeobecne, nielen <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Aký bude <strong>na</strong>sledujúci Xbox?<br />

Microsoft Xbox 2 s kódovým oz<strong>na</strong>èením Xbox Next bude obsaho−<br />

va tri 64−bitové procesory PowerPC 976, postavené <strong>na</strong> architektú−<br />

re IBM Power 5, vyrábanej 65−<strong>na</strong>nometrovou technológiou. Vïaka<br />

tejto architektúre dokáe Xbox spracúva dva toky programových<br />

inštrukcií <strong>na</strong>raz. Všetky tri procesory budú zapuzdrené v jednom<br />

boxe. Kadý samostatný procesor pritom bude obsahova dve<br />

jadrá pracujúce technológiou podobnou Hyper−Threadingu, zná−<br />

mou z procesorov Intel. Èie v konzole bude spolu dvanás virtuál−<br />

nych procesorov. Potrebnú grafickú silu dodá Xboxu aj grafický èip<br />

ATI R500 podporujúci technológiu DirectX 10, ktorý bude obsiah−<br />

Pamäové karty Fish:<br />

16 GB do roka!<br />

Roztrieštenos a existen−<br />

cia ve¾kého mnostva<br />

proprietárnych štandar−<br />

dov, postavených <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kých technologic−<br />

kých základoch, vyústila<br />

do vzniku asociácie<br />

UTMA a tá predstavila<br />

nový typ pamäovej kar−<br />

ty. Pod¾a slov zástupcov UTMA bolo ich cie¾om vytvori pro−<br />

dukt, ktorý by sa stal široko akceptovate¾ným priemyselným<br />

štandardom. Nové karty nesú oz<strong>na</strong>èenie Fish a BabyFish.<br />

Oz<strong>na</strong>èenie vzniklo <strong>sk</strong>rátením úplného názvu Flash Inter<strong>na</strong>l<br />

Semiconductor Hard−drive. Okrem deklarovanej širokej pod−<br />

pory zo strany producentov pamäových kariet a produktov,<br />

ktoré ich pouívajú, si UTMA trúfa aj s oh¾adom <strong>na</strong> technické<br />

parametre pamätí Fish. K základným výhodám nového typu<br />

pamäových kariet má patri ich rýchlos, bezpeènos, kapaci−<br />

ta, rozmery a jednoduchos pouitia. UTMA tvrdí, e Fish bude<br />

podporova maximálnu prenosovú rýchlos rozhrania USB<br />

2.0. Príjemnou vlastnosou Fish je podpora bezpeènostných<br />

funkcií. Pod¾a zverejnených údajov budú pamäte podporova<br />

tak šifrovanie celého obsahu, ako aj jednotlivých údajov.<br />

K výhodám bude celkom isto patri aj jednoduchos pouitia.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> fakt, e kadá karta bude obsahova rozhranie<br />

USB a konektor, nebude problém s pripojením k poèítaèu,<br />

periférnemu zariadeniu (tlaèiareò, fotolab) alebo „mater<strong>sk</strong>é−<br />

mu“ zariadeniu (digitálny fotoaparát, videokamera, mobilný<br />

telefón, vreckový poèítaè...). Pouívate¾om tak odpadne ne−<br />

príjemné nosenie kolísok a káblov všade, kam sa so svojím<br />

zariadením pohnú. Smelé sú plány UTMA aj v oblasti kapa−<br />

city. Ešte priebehu druhej polovice roka má dosiahnu hod−<br />

notu 2 GB, v roku 2005 sa má dosta <strong>na</strong> úroveò 16 GB a do<br />

piatich rokov má dosiahnu neuverite¾ných 64 GB! Z po−<br />

h¾adu rozmerov neprinesú karty Fish a BabyFish iadny vý−<br />

z<strong>na</strong>mný prevrat, pretoe súèasou oboch je konektor USB.

Prvá Blue−ray mechanika<br />

Po takmer roènom <strong>na</strong>ahovaní sa koneène doèkáme uvedenia<br />

prvej mechaniky podporujúcej zápis <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>y Blue−ray, vhodnej<br />

<strong>na</strong> zabudovanie do poèítaèa. Pôvodne spoloènos Sony s¾ubova−<br />

la uvedenie tohto typu mechaniky u v druhej polovici minulého<br />

roka, ne<strong>sk</strong>ôr však akosi „spomalila“. Dodnes sme iadnu takúto<br />

mechaniku nevideli. A aj stolové prehrávaèe Blue−ray ostali iba<br />

vo forme vzoriek. Teraz ako ble<strong>sk</strong> z jasného neba prichádza<br />

predstavenie Blue−ray <strong>na</strong>pa¾ovaèky vo vyhotovení pre osobné<br />

poèítaèe z dielne spoloènosti Sony. Presnejšie povedané, ide o<br />

predstavenie dvojice modelov BW−RS101 a BW−RU101. V pod−<br />

state je to rov<strong>na</strong>ká mechanika líšiaca sa implementovaným roz−<br />

hraním. Kým prvý model je urèený <strong>na</strong> pripojenie k zbernici Ultra<br />

160 LVD/SE SCSI, druhý vyuíva rozhranie USB 2.0. Ceny<br />

mechaník v iadnom prípade nie sú ¾udové, model BW−RS101<br />

bude stá 3200 eur, model BW−RU101 dokonca a 3400 eur!<br />

Sony ako cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu zákazníkov pre tieto mechaniky uvá−<br />

dza <strong>na</strong>jmä inštitúcie s vysokými nárokmi <strong>na</strong> zálohovanie údajov,<br />

ako sú banky, poisovne, štát<strong>na</strong> správa, vojen<strong>sk</strong>é a vedecké in−<br />

štitúcie. Na pultoch predajní sa mechaniky majú objavi do kon−<br />

ca prvého polroka. Pokia¾ ide o technické parametre, tie sú pre<br />

obe mechaniky identické (s výnimkou rozhrania): kapacita mé−<br />

dia 23,3 GB, rýchlos èítania 11 MB/S (CLV), 4,5÷11 MB/s (CAV),<br />

zápis 9 MB/s (CLV) a 3,8÷9 MB/s (CAV), èo by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, e<br />

<strong>na</strong>hratie plného média bude trva pribline 45 minút. Prístupová<br />

doba je 200 ms pre full seeking a 110 ms pre 1/3 seeking.<br />

Rozmery mechaniky sú 199,3 × 59 × 306,3 mm, hmotnos je<br />

úctyhodných 4,5 kg a spotreba 20 wattov. Sony predstavila aj<br />

dva typy médií. Tie nesú oz<strong>na</strong>èenie PDDWO23 a PDDRW23,<br />

obe majú kapacitu 23,3 GB, prvé je urèené <strong>na</strong> jednorazový<br />

zápis, druhé <strong>na</strong> viacnásobný. Predstavenie modelov, oznámenie<br />

cien a termínu zaèatia ich distribúcie však mono ani nie je a<br />

také prekvapivé. Neuplynul toti ani týdeò odvtedy, èo sa <strong>na</strong><br />

americký súd dostala aloba proti spoloènostiam Sony, Philips<br />

a Matsushita, ktorej predmetom je „brzdenie pokroku“, v tomto<br />

prípade spoma¾ovanie nástupu technológie Blue−ray <strong>na</strong> trh.<br />

nutý <strong>na</strong>príklad v grafickom API <strong>na</strong>sledujúcej verzie operaèného<br />

systému Microsoft Windows s kódovým oz<strong>na</strong>èením Longhorn.<br />

V grafickom èipe bude obsahova vlastnú vyrovnávaciu pamä<br />

DRAM, ktorá bez problémov zvládne anti−aliasing v reime full−<br />

screen pri prehrávaní videa v rozlíšení HDTV.<br />

Doenie Linux koneène Windows <strong>na</strong> poli domácich<br />

PC? Uvidí sa v <strong>na</strong>jbliších rokoch...<br />

Nie je iadnym tajomstvom, e v poslednom èase <strong>na</strong>jmä ve¾kí zákaz−<br />

níci svoje systémy zakladajú <strong>na</strong> Linuxe. Linux teda nepochybne po−<br />

silòuje <strong>na</strong> poli korporátnych zákazníkov, do domácností však má<br />

ešte ïaleko. A to aj <strong>na</strong>priek tomu, e niektoré distribúcie Linuxu sú<br />

prispôsobené tak, e umoòujú ešte jednoduchšiu inštaláciu ako<br />

v prípade operaèných systémov Windows a pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhrania<br />

sú pomaly <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie. Hlavný problém domácich inštalácií<br />

Linuxu po novom tkvie v nekompatibilite s operaènými systémami<br />

Windows, z ktorých pouívatelia obyèajne migrujú. Pouívate¾om je<br />

toti <strong>na</strong> niè, ak majú pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie<br />

podobné systémom Windows, a niè ich nevie znechuti tak ako to,<br />

e nemôu vyuíva tie funkcie, <strong>na</strong> ktoré boli zvyknutí z Windows.<br />

Beným pouívate¾om <strong>na</strong>príklad chýba schránka, známy clipboard,<br />

ktorý umoòuje prenášanie èastí dokumentov medzi programami.<br />

Problémom stále ostávajú aj v niektorých prípadoch zloitá konfigu−<br />

rácia èi neprítomnos pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivej dokumentácie.<br />

A<strong>na</strong>lytici odhadujú, e Linux bude ma èas prerazi <strong>na</strong> trh domácich<br />

PC do roku 2006, keï má by uvo¾nený ïalší operaèný systém z diel−<br />

ne Microsoftu. Na medzinárodnej výstave Linuxworld, ktorá sa v ja−<br />

nuári ko<strong>na</strong>la v New Yorku, u boli predstavené prvé lastovièky, ako<br />

<strong>na</strong>príklad program CrossOver Office. Tento program umoòuje<br />

spúša niektoré aplikácie vytvorené pre systém Windows priamo<br />

Minority Report v praxi<br />

Od zaèiatku tohto roka viaceré firmy predstavili zariadenia, ktoré<br />

sme mohli vidie vo filme Minority Report. Pripomeòme, e v tomto<br />

filme hlavný predstavite¾ John Anderton alias Tom Cruise ovláda<br />

poèítaèe budúcnosti pohybmi rúk. Dej filmu sa pritom odohráva<br />

v roku 2054. Na univerzite MIT však hlavne japon<strong>sk</strong>é spoloènosti<br />

predstavili produkty, ktoré u podobné ovládanie poèítaèov<br />

umoòujú. Firma Toshiba demonštrovala systém ovládania byto−<br />

vej klimatizácie. V tomto prípade je <strong>na</strong>d klimatizaèným zariadením<br />

umiestnený dos silný zdroj svetla a kamera, ktorá sníma pohyby<br />

rúk pouívate¾a. Komunikácia v tomto prípade vyuíva optický sys−<br />

tém. Plánuje sa aj rádiový prenos signálov. Pouívate¾ však musí<br />

ma <strong>na</strong> ruke prijímacie zariadenie, ktoré je zatia¾ dos ve¾ké.<br />

Toshiba s¾ubuje u do roka zmenši rozmery tohto zariadenia <strong>na</strong><br />

ve¾kos náramkových hodiniek. Celý systém potom rozpoznáva<br />

pohyby pouívate¾ových rúk smerom hore a dole a dokáe takisto<br />

pod Linuxom. Medzi podporované aplikácie patrí <strong>na</strong>príklad Office,<br />

Internet Explorer èi Adobe Photoshop. Vo vývoji pouívate¾<strong>sk</strong>y pria−<br />

te¾<strong>sk</strong>ého systému pokraèuje aj spoloènos Xandros, ktorá vydala u<br />

druhú verziu operaèného systému postaveného <strong>na</strong> jadre Linuxu.<br />

Tento systém sa <strong>na</strong>príklad hrdí tým, e <strong>na</strong> inštaláciu sú potrebné len<br />

štyri kliknutia myšou. Napriek všetkým zlepšeniam, ktoré sa v oblas−<br />

ti „domestifikácie“ Linuxu dosiahli, a<strong>na</strong>lytici varujú, e ide len<br />

o drobné, nekomplexné zlepšenia a k domácemu zákazníkovi má<br />

Linux ešte relatívne dlhú cestu.<br />

Zvinute¾né displeje od Philipsu<br />

Spoloènos Philips oznámila, e jej dcér<strong>sk</strong>a spoloènos Polymer<br />

Vision NV, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou „ohybných“ dis−<br />

plejov <strong>na</strong> báze polymérov, má k dispozícii prvé komerène<br />

vyuite¾né produkty. Zatia¾ je výrobná kapacita obmedzená, ale<br />

stupeò zvládnutia výrobnej technológie vraj umoní rýchle <strong>na</strong>pre−<br />

dovanie a nástup novej generácie displejov. Dodajme, e toto<br />

strategické oznámenie prichádza od Philipsu ani nie trištvrte roka<br />

rozpoznáva ich zrýchlenie. Pod¾a týchto pohybov sa <strong>na</strong>stavuje<br />

elaná teplota v miestnosti a dokonca sa dá <strong>na</strong>programova aj<br />

týdenný cyklus. Divízia Hitachi Design predstavila zariadenie pri−<br />

pojite¾né k poèítaèu pomocou portu USB. Toto zariadenie dokáe<br />

rozpoznáva gestikuláciu pouívate¾a. Napríklad pohyb rukou<br />

sprava do¾ava z<strong>na</strong>mená rýchle pretáèanie videa, podobne sa<br />

ovláda opakovanie scény alebo pauza. Ïalší spôsob ovládania<br />

poèítaèov predstavili tradièní výrobcovia vstupných zariadení. Na<br />

prezentácii bolo moné vidie preh¾adávanie databázy zariade−<br />

ním, ktoré sa nápadne podobalo <strong>na</strong> volant so spätnou väzbou.<br />

Komunikácia s poèítaèom bola bezdrôtová a výrobca (SMK Corp.)<br />

s¾ubuje aj zníenie rozmerov. Firma so svojím produktom plánuje<br />

prienik aj do oblasti automobilovej výbavy. Prvé pokusy so vstup−<br />

ným zariadením so spätnou väzbou sa objavili v prototypoch auto−<br />

mobilky BMW. Otvorene povedané, väèši<strong>na</strong> opísaných exponátov<br />

je v štádiu vývoja. Ich príchod <strong>na</strong> trh sa dá odhadnú asi <strong>na</strong> pä<br />

rokov.

SCO: Linux a open source<br />

ohrozujú záujmy USA!<br />

Spoloènos SCO, ktorá sa podujala alova kadého, kto má nieèo<br />

do èinenia s Linuxom, èi u ide o jeho autorov, distribútorov, alebo<br />

uívate¾ov, prešla vo svojej právnej ofenzíve k ïalšiemu kroku.<br />

8. januára tohto roku rozoslala 535 èlenom kongresu USA devä−<br />

stranový list, v ktorom vysvet¾uje, preèo je Linux a open source<br />

ohrozením záujmov USA. Pod¾a tohto listu existuje pre USA reál<strong>na</strong><br />

hrozba, ktorá by sa dala rozdeli do troch hlavných oblastí:<br />

1. Nebezpeèenstvo pre informaèný priemysel USA<br />

2. Strata konkurencieschopnosti USA a jeho vodcovstva vo svete<br />

3. Priame ohrozenie bezpeènosti USA<br />

V liste znova zaznieva obvinenie, e Linux obsahuje èasti<br />

kódu, ktoré patria spoloènosti SCO, èím došlo ku krádei inte−<br />

lektuálneho vlastníctva. Spochybòuje legálnos licenèného systé−<br />

po tom, èo spoloènos spoloène s firmou E−Ink v máji minulého<br />

roka demonštroval prvé prototypy ohybných displejov. Prvým pro−<br />

duktom, ktorý má spoloènos Polymer Vision vo svojom portfóliu, je<br />

displej s uhloprieèkou 119 mm (rozmery 71 × 96 mm) a rozlíše−<br />

ním QVGA (240 × 320 bodov). Spotreba displeja je typicky 1 mW,<br />

maximálne 52 mW. Z poh¾adu rýchlosti je <strong>na</strong> tom však podstatne<br />

horšie ako LCD. Na „prepnutie“ segmentu je potrebných 800 ms,<br />

prièom odporúèaná obnovovacia frekvencia je 50 Hz. Kontrastný<br />

pomer je 9:1, displej zatia¾ umoòuje zobrazenie dvoch odtieòov<br />

sivej, prièom sa v blízkej budúcnosti poèíta so zvýšením <strong>na</strong> dvojná−<br />

sobok. Zaujímavý je údaj o flexibilite displeja, ktorá umoòuje jeho<br />

„ohýbanie“ s rádiom 20 mm, prièom sériovo produkované disple−<br />

je budú umoòova rádius 10 mm bez deformácie zobrazovanej<br />

informácie. Displej je vytvorený kombináciou aktívnej matice <strong>na</strong><br />

báze polymérov (s hrúbkou 25 nm) a segmentov e−ink <strong>na</strong> báze<br />

plastu (s hrúbkou 200 nm).<br />

Nové spôsoby predaja softvéru, kníh a hudby<br />

Tradièné spôsoby predaja softvéru formou škatu¾ového balenia sú u<br />

pravdepodobne preité. V podstate u dnes je bený predaj softvéru<br />

cez internet a platba formou kreditnej karty. Ale prichádzajú aj ïalšie<br />

nové spôsoby. Firma Protocall Technologies Inc. ponúka slubu<br />

s oz<strong>na</strong>èením SoftwareToGo. V podstate ide o zariadenie s beným<br />

PC a s dotykovým displejom. Toto zariadenie by malo by umiestne−<br />

né <strong>na</strong> exponovaných miestach, ako sú supermarkety, internetové<br />

kaviarne a pod. Pouívate¾ si <strong>na</strong> displeji môe prezrie ukáku práce<br />

softvéru, a pokia¾ sa mu zapáèi, môe si ho hneï kúpi. Zariadenie<br />

následne <strong>na</strong>páli softvér <strong>na</strong> CD médium a pouívate¾ súèasne dosta−<br />

ne aj aktivaèný kód. Pritom sú moné rôzne spôsoby, <strong>na</strong>pr. èasový<br />

prenájom softvéru <strong>na</strong> stanovenú dobu, funkène obmedzené<br />

monosti alebo neobmedzené pouívanie. Keïe nové spôsoby pre−<br />

daja tovaru sa zaèí<strong>na</strong>jú pouíva aj v iných oblastiach, firma plánuje<br />

preniknú aj do oblasti predaja kníh v elektronickom vyhotovení<br />

Opä zázraèný<br />

produkt<br />

<strong>na</strong> chudnutie?<br />

Jed<strong>na</strong> z amerických spoloèností prišla<br />

s netradièným nápadom. Ten mal pre−<br />

miéru <strong>na</strong> výstave CES 2004 v Las<br />

Vegas a výrobca sa v òom pokúsil spo−<br />

ji hráè<strong>sk</strong>u konzolu s prostriedkom <strong>na</strong><br />

schudnutie. Ako je to moné? Èítajte<br />

ïalej! Ide o hráè<strong>sk</strong>u konzolu s príz<strong>na</strong>è−<br />

ným názvom Kilowatt a jeho výrobcom<br />

je firma Powergrid Fitness (http://<br />

<strong>www</strong>.powergridfitness.com/). Nápad<br />

vychádza z toho, e akýko¾vek prostrie−<br />

dok <strong>na</strong> chudnutie je <strong>na</strong>jprv zábavný,<br />

ale po èase sa stane nudným. Èlovek ho jednoducho prestane<br />

pouíva a <strong>sk</strong>onèí <strong>na</strong>pr. ako vešiak <strong>na</strong> šaty. Pokia¾ však spojíte <strong>na</strong>pí−<br />

<strong>na</strong>vú hru s posilòovaním a pravidelným cvièením, mono vám to<br />

mu GNU GPL. Pod¾a SCO systém open source priamo <strong>na</strong>páda<br />

kapitalistický spôsob podnikania a zabraòuje inováciám. List<br />

upozoròuje kongresmanov, e európ<strong>sk</strong>e a ázij<strong>sk</strong>é krajiny vy−<br />

uívajú Linux a ïalšie open source nástroje <strong>na</strong>miesto komerèných<br />

verzií programov, èo ohrozuje ekonomické záujmy USA. Bez−<br />

peènostným rizikom je pod¾a SCO <strong>na</strong>príklad to, e Linux nepod−<br />

lieha vývozným licenciám v prípade krajín, ako je Severná Kórea,<br />

Líbya, Irán, zatia¾ èo Unix spoloènosti SCO áno. Ako príklad je<br />

potom uvedená monos, e vedci v Severnej Kórei bez problé−<br />

mov môu poui Linux pri stavbe multiprocesorového superpoèí−<br />

taèa, ktorý môu zostavi z bených poèítaèov typu PC. Dokument<br />

ïalej upozoròuje, e predstavitelia SCO sa stretli s viacerými<br />

zástupcami vládnych agentúr USA, ktoré tieto obavy chápu. List<br />

sa dostal <strong>na</strong> verejnos vïaka organizácii Open Source and In−<br />

dustry Alliance (OSAIA), ktorá za open source lobuje. Jeho úplné<br />

znenie môete nájs <strong>na</strong> tejto adrese – http://<strong>www</strong>.osaia.org/<br />

letters/sco_hill.pdf (372 KB <strong>PDF</strong>).<br />

alebo aj on−line hudby. Všetko by malo by dostupné <strong>na</strong> CD a po−<br />

uívate¾ si môe „<strong>na</strong>mieša“ taký obsah, ako potrebuje. V prípade<br />

predaja hudby ide o konkurenciu systému Napster 2.0. Po akvizícii<br />

tejto z<strong>na</strong>èky firmou Roxio sa toti v USA zaèí<strong>na</strong>jú predáva predpla−<br />

tené karty <strong>na</strong> sahovanie hudby v sieti predajní Target.<br />

Nová technológia <strong>sk</strong>racuje dobu bootovania<br />

Nová technológia s názvom instantON umoòuje <strong>na</strong>bootovanie PC<br />

do desiatich sekúnd od stlaèenia vypí<strong>na</strong>èa. Èas bootovania je dô−<br />

leitý <strong>na</strong>jmä pri zariadeniach domácej zábavy, ktoré sú hybridmi<br />

PC a multimediálneho jukeboxu. Zrýchlené bootovanie je moné<br />

vïaka okresanej verzii LinDVD, ktorá je <strong>na</strong> týchto zariadeniach<br />

<strong>na</strong>inštalovaná. LinDVD zabezpeèuje len prehrávanie multimediál−<br />

nych súborov; v prípade, e chcete pouíva textový procesor alebo<br />

niektorý z programov beiacich pod Windows, je potrebné <strong>na</strong>−<br />

bootova do systému Windows, to u však trvá nieko¾konásobne<br />

dlhšie. Takýto systém sa u vyuíva v niektorých multimediálnych<br />

zariadeniach vyrábaných v Ázii, dá sa však oèakáva jeho maso−<br />

vejšie rozšírenie v blízkej budúcnosti.<br />

AMD – Intel 2:1 alebo 1:2?<br />

Od uvedenia mikroprocesorov Opteron sa prakticky všetky médiá<br />

intenzívne zaoberajú porovnávaním predajnosti 64−bitových serve−<br />

rov s mikroprocesormi AMD a Intelu. Najnovšia správa prestínej<br />

IDC, ktorá mapuje predaj serverov v poslednom štvrroku minulého<br />

roka, hovorí o tom, e AMD <strong>na</strong> trhu so 64−bitovými servermi zaèí−<br />

<strong>na</strong> výrazne dominova. V spomenutom období sa toti <strong>na</strong> svete pre−<br />

dalo 10 700 serverov s mikroprocesormi Opteron a iba 5000 ser−<br />

verov s mikroprocesormi Itanium! Priaznivci AMD teda majú dôvod<br />

<strong>na</strong> rados. Na druhej strane priaznivci Intelu isto budú prezentova<br />

<strong>sk</strong>utoènos, e trby za predaje itaniových serverov dosiahli objem<br />

123 milió<strong>na</strong> USD, kým trby za opteronové servery iba 61 miliónov<br />

USD.<br />

vydrí viac. Kilowatt je tak hernou konzo−<br />

lou špeciálne pripravenou pre hru Grand<br />

Turismo. Dá sa pouíva s PC, Xboxom,<br />

ale i PlayStation. Základom Kilowattu je<br />

hlavica, <strong>na</strong> ktorej sú umiestnené tlaèidlá<br />

a prepí<strong>na</strong>èe. Joystick však predstavuje<br />

samotný hráè, ktorý èasou hernej konzoly<br />

pohybuje. Pod¾a sily a smeru pohybu sa<br />

pouívate¾ pohybuje aj v hre. Konzola je<br />

pritom upravená tak, aby hráè musel<br />

vykonáva pohyby, ktoré stimulujú brušné<br />

svaly. Takto je priamo zaangaovaný do<br />

toho, aby cvièil priamo pri hre, <strong>na</strong>vyše ho<br />

to bude aj bavi. Nápad to však nie je<br />

lacný, ce<strong>na</strong> Kilowattu je 695 USD (asi<br />

22 940 Sk bez DPH). Firma si však je jeho<br />

úspechom istá. Pod¾a jej vý<strong>sk</strong>umov je prie−<br />

merný vek typického hráèa poèítaèových<br />

hier asi 29 rokov a priemerný vek nákupcu zariadenia <strong>na</strong> chudnu−<br />

tie je 31 rokov. Cie¾ová <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> sa teda z ve¾kej väèšiny prekrýva.<br />

Firma zvauje aj prienik <strong>na</strong> európ<strong>sk</strong>y trh.

R E V U E<br />

Bill Gates <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Koncom januára sa u<strong>sk</strong>utoènila prvá návšteva<br />

Billa Gatesa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoluzakladate¾,<br />

predseda predstavenstva a hlavný softvérový<br />

architekt spoloènosti Microsoft pricestoval<br />

27. januára <strong>na</strong> krátku, iba nieko¾kohodinovú návštevu<br />

Bratislavy. Jej hlavným cie¾om bolo oficiálne<br />

spustenie programu <strong>na</strong> podporu vzdelávania <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

S ministrom školstva podpísal Memorandum<br />

o porozumení medzi vládou SR a spoloènosou<br />

Microsoft. Jeho jadrom je edukaèný program, <strong>na</strong><br />

základe ktorého Microsoft vytvorí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u tzv.<br />

IT akadémie v 40 èi 50 miestach, kde sa budú môc<br />

¾udia vzdeláva. Súèasou memoranda je aj program,<br />

<strong>na</strong> základe ktorého bude <strong>na</strong> všetkých darovaných<br />

poèítaèoch, ktoré prídu do škôl, legalizovaný softvér.<br />

Okrem toho spoloènos po<strong>sk</strong>ytne vybraným<br />

školám <strong>na</strong>jnovší softvér za ceny <strong>na</strong> úrovni jedného<br />

a troch dolárov <strong>na</strong> jeden poèítaè. Iniciatíva Partneri<br />

vo vzdelávaní (Partners in Learning) je postavená <strong>na</strong><br />

troch základných programoch:<br />

I. Fresh Start – jeho hlavným cie¾om je odstránenie<br />

problémov s darovanými poèítaèmi, ktoré do<br />

škôl prichádzajú bez akéhoko¾vek softvéru. Program<br />

potvrdzuje vlastníctvo licencií operaèných<br />

systémov <strong>na</strong> týchto darovaných poèítaèoch. Škola<br />

sa do programu zapojí jednoducho vyplnením prihlášky<br />

<strong>na</strong> webe a obratom zí<strong>sk</strong>a zadarmo licencie a<br />

inštalaèné CD.<br />

II. PiL School Agreement – program je urèený<br />

školám z ekonomicky slabých regiónov SR s vysokým<br />

poètom rodín odkázaných <strong>na</strong> podporu. Školy<br />

z týchto regiónov môu zí<strong>sk</strong>a operaèný systém<br />

Windows XP zadarmo a Microsoft Office XP Professio<strong>na</strong>l<br />

za cenu rádovo desiatok korún roène <strong>na</strong><br />

jeden poèítaè. Tieto zvýhodnené podmienky budú<br />

ponúknuté 15 percentám základných a stredných<br />

škôl registrovaných v sieti škôl SR.<br />

III. PiL granty – ide o rad samostatných projektov,<br />

ktoré sú priamo fi<strong>na</strong>ncované spoloènosou Microsoft.<br />

Výška celkovej investície poèas piatich rokov<br />

dosiahne v ÈR a SR hodnotu takmer 37 mil. Sk.<br />

Poèas svojej návštevy sa B. Gates stretol s premiérom<br />

Mikulášom Dzurindom a niektorými ministrami<br />

sloven<strong>sk</strong>ej vlády. Zúèastnil sa aj okrúhleho stola<br />

ministrov zodpovedných za informatiku v štátoch<br />

strednej a východnej Európy, ktorý sa v ten deò<br />

v Bratislave u<strong>sk</strong>utoènil, a predniesol tu svoj prejav.<br />

Pobyt ukonèil krátkou tlaèovou konferenciou. Poèas<br />

nej mala <strong>na</strong>ša redakcia monos poloi jednu<br />

z piatich otázok. Vzh¾adom <strong>na</strong> prítomné auditórium<br />

(premiér a ministri) sme si nevybrali technickú,<br />

ale <strong>sk</strong>ôr spoloèen<strong>sk</strong>o-politickú otázku:<br />

Microsoft Security<br />

Summit v Prahe<br />

Avizovaná úèas Billa Gatesa <strong>na</strong> akcii Security<br />

Summit bola pre potenciálnych úèastníkov<br />

ve¾kým lákadlom, veï registrácia bola zastavená<br />

z dôvodov zaplnenia kapacity sály u desa<br />

dní pred akciou, no v poslednom èase akoby pra<strong>sk</strong>é<br />

Kongresové centrum bossom IT firiem neprialo.<br />

Pre chorobu odriekol avizovanú úèas <strong>na</strong> jesennom<br />

Oracle Open Worlde šéf Oraclu Larry Ellison,<br />

<strong>na</strong> konferenciu do Kongresového centra neprišiel<br />

ani CEO spoloènosti Sun Microsystems Scott G.<br />

McNealy, a tak niektorí úèastníci Gatesovej úèasti<br />

príliš neverili. Bill však ne<strong>sk</strong>lamal a predniesol<br />

hodinovú prezentáciu, kde rámcovo predstavil pripravované<br />

produkty a stratégie zamerané <strong>na</strong> vytváranie<br />

a udriavanie bezpeèného softvérového<br />

prostredia. S výnimkou Gatesovej k¾úèovej prezentácie,<br />

ktorá bola spoloèná, prebiehalo rokovanie<br />

konferencie v dvoch sekciách. Jed<strong>na</strong> bola urèená<br />

pre IT profesionálov, druhá pre vývojárov a softvérových<br />

architektov. Keïe sa predpokladalo široké<br />

spektrum úèastníkov od zaèiatoèníkov a po<br />

rutinovaných profesionálov, prezentácie sa zaèí<strong>na</strong>li<br />

vysvetlením základných pojmov z oblasti IT<br />

bezpeènosti a preh¾adom aktuálnych technológií –<br />

symetrickej a asymetrickej šifry, digitálnych certifikátov,<br />

autentifikácie a autorizácie, vysvetlením<br />

funkcie firewallov. Zdôrazòoval sa výz<strong>na</strong>m sledovania<br />

a implementácie aktuálnych bezpeènostných<br />

záplat a servisných balíèkov. Prednášky boli<br />

doplnené praktickými ukákami postupov, ktoré<br />

PC REVUE: Je všeobecne známe, e dôsledné vyuívanie<br />

informaèných technológií vedie k tomu, e procesy<br />

sú transparentnejšie, rýchlejšie, prunejšie a v koneènom<br />

dôsledku aj lacnejšie. Nemyslíte si, e v prípade,<br />

e dôjde k väèšiemu vyuívaniu informaèných technológií<br />

v oblasti štátnej správy, môe èasom dôjs k<br />

zmene spoloèen<strong>sk</strong>o-politického systému – vo väèšine<br />

civilizovaných krajín to býva parlamentná demokracia<br />

– k nejakému novému modelu, ktorý bude transparentnejší,<br />

prunejší, efektívnejší, lacnejší a v koneènom<br />

dôsledku demokratickejší. Èo si myslíte o takom modeli,<br />

akým by mohla by <strong>na</strong>príklad on-line demokracia?<br />

Bill Gates, predseda predstavenstva Microsoft<br />

Corp.: Urèite si myslím, e sú isté veci, ktoré vyplývajú<br />

z vyuívania informaèných technológií pre<br />

štátnu správu, a tie sú isto dobré a nekontroverzné,<br />

teda ich otvorenos, efektivita, monos vyuíva<br />

tie sluby bez toho, aby ste èakali v rade,<br />

a monos pozrie si, ako sa vyvíja istá vec, otvorenos<br />

politickej debaty, umoni ¾uïom pozera si<br />

zákony... Vïaka týmto spôsobom tie investície, ktoré<br />

vy<strong>na</strong>kladáme, pomôu vládam robi svoju prácu<br />

lepšie. Èo sa týka toho, ako má presne prebieha<br />

rozhranie medzi priamou demokraciou a reprezentatívnou<br />

vládou, toto je úplne iná otázka. Urèite<br />

vïaka svojim nákladom by technológia mohla<br />

odstráni bariéry medzi demokraciou a obèanom,<br />

no myslím, e to je politická otázka. Èi by sme radi<br />

mali zástupcov, ktorí by hovorili o komplexných<br />

otázkach, ako sú rozpoètové priority a investície,<br />

ktoré krajiny majú vy<strong>na</strong>loi, a èi sa spo¾ahneme <strong>na</strong><br />

týchto odborníkov, ktorí sú tam <strong>na</strong> plný úväzok<br />

a zaoberajú sa tým, miesto toho, aby sme sa spo-<br />

¾ahli <strong>na</strong> niekoho, kto vie o tom len pár minút a rozhodol<br />

o tom v elektronickom hlasovaní. Toto bude<br />

treba rozhodnú v kadej krajine samostatne, ale<br />

nemyslím si, e len preto, e je tento spôsob moný,<br />

sa to tak bude aj robi.<br />

Krátko po <strong>sk</strong>onèení konferencie Bill Gates pokraèoval<br />

vo svojej ceste do Viedne.<br />

•<br />

vedú k zabezpeèeniu sietí, serverových a klient<strong>sk</strong>ych<br />

operaèných systémov spoloènosti Microsoft.<br />

Boli predstavené technológie Microsoft Rights<br />

Ma<strong>na</strong>gement Services a Information Rights Ma<strong>na</strong>gement<br />

<strong>na</strong> pokroèilú ochranu informácií pred<br />

neoprávneným prístupom.<br />

Nosnou témou sekcie pre vývojárov bola metodika<br />

<strong>na</strong> vývoj bezpeèného aplikaèného kódu, hlavne<br />

pre platformu .NET Framework, a<strong>na</strong>lýza a minimalizácia<br />

bezpeènostných rizík. Ako odstrašujúci<br />

príklad boli prezentované typické zneuite¾né<br />

chyby v kóde a spôsoby útoku, ktoré tieto chyby<br />

vyuívajú. Technologická platforma .NET Framework<br />

má implementovaný celý rad funkcií <strong>na</strong><br />

vytváranie bezpeèných aplikácií. Sémantická kontrola<br />

kódu automaticky chráni pred chybami vyplývajúcimi<br />

z nekorektnej práce s pamäou, bezpeènos<br />

zaloená <strong>na</strong> rolách umoòuje kontrolova<br />

práva pouívate¾ov a podobne.<br />

Ocenenie <strong>na</strong>jmladšieho a <strong>na</strong>jstaršieho<br />

MCP. Na záver podujatia Bill Gates ocenil <strong>na</strong>jmladšieho<br />

a <strong>na</strong>jstaršieho drite¾a certifikátu MCP<br />

(Microsoft Certificate Professio<strong>na</strong>l). Je potešite¾né,<br />

aké široké vekové spektrum odborníkov sa zaujíma<br />

o aktívne zvládnutie <strong>na</strong>jnovších informaèných<br />

technológií. Málokoho prekvapí vek <strong>na</strong>jmladšieho<br />

– štrnásroèného oceneného Jirku<br />

Zavadila. Zato ve¾kú úctu a obdiv si zaslúi osemdesiatroèný<br />

programátor z Ústavu pre informácie<br />

vo vzdelávaní Antonín Zítka. Obidvaja zí<strong>sk</strong>ali<br />

operaèný systém Windows XP – Bill Gates Edition,<br />

teda verziu so škatu¾ou podpísanou Billom<br />

Gatesom.<br />

¼uboslav Lacko<br />

10 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Jednoducho Fabo<br />

• Milan Fabián, AGEM Computers<br />

OM: Ko¾ko hodín tráviš v práci a ako tráviš víkend? Si<br />

klasický prípad workoholika? Ko¾ko èasu ti zaberá emailová<br />

komunikácia, tradièné riadenie firmy, zamest<strong>na</strong>ncov?<br />

MF: V práci som tak od deviatej ráno do desiatej a<br />

jedenástej veèer, to z<strong>na</strong>mená nejakých 12 – 13 hodín<br />

denne. Cez víkend a tak ve¾a nepracujem, niekedy to<br />

bolo ove¾a horšie, ale, samozrejme, hodinku v sobotu,<br />

hodinku v nede¾u venujem mailom a riešeniu súrnych<br />

vecí. Tradièné riadenie firmy je cez bený pracovný<br />

èas od deviatej do piatej èi šiestej a potom mám èas<br />

h¾ada nové veci, objednáva, di<strong>sk</strong>utova o dodávkach,<br />

o nových produktoch. Túto dobu mám <strong>na</strong>jradšej.<br />

OM: Takéto tempo sa asi nedá dlho vydra. Ako<br />

relaxuješ, ako <strong>na</strong>bíjaš baterky?<br />

MF: Najradšej sa venujem športovému lietaniu<br />

a potápaniu. Pri tom si <strong>na</strong>ozaj oddýchnem.<br />

OM: Existuje také obdobie poèas roka, keï máš menej<br />

zhonu?<br />

MF: Urèite áno. Hlavná sezó<strong>na</strong> je november a december.<br />

Väèši<strong>na</strong> výrobcov IT produktov je v Ázii.<br />

Objednáva sa teda väèšinou v septembri a októbri,<br />

lebo chví¾ku trvá výroba i dovoz. Hlavná sezó<strong>na</strong> sa<br />

teda pre mòa zaèí<strong>na</strong> od septembra do decembra,<br />

potom január, február alebo aj letné mesiace, to je<br />

Ing. Milan Fabián<br />

Narodený v roku 1968 v Lipanoch pri Sabinove.<br />

Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT, ASR<br />

v Bratislave. Od <strong>sk</strong>onèenia školy pracuje ako<br />

riadite¾ spoloènosti AGEM Computers,<br />

s. r. o., a je aj jej spolumajite¾om.<br />

relatívny pokoj. Potom u prichádza CeBIT a vtedy<br />

sú „fofry“. Ponuka produktov sa mení rýchlo, <strong>na</strong><br />

tejto výstave sú predstavené novinky a tromfy.<br />

OM: Viem, e ovládaš viacero cudzích jazykov.<br />

MF: Poriadne nijaký jazyk neovládam ☺, ale<br />

v podstate klasické jazyky, ktoré èlovek potrebuje<br />

pri <strong>na</strong>kupovaní. Z<strong>na</strong>mená to angliètinu, nemèinu<br />

a potom jazyky vhodné pri predaji do okolitých<br />

krajín: Èiech, Maïar<strong>sk</strong>a, Po¾<strong>sk</strong>a a do Chorvát<strong>sk</strong>a,<br />

ale to sú okrem toho Maïar<strong>sk</strong>a slovan<strong>sk</strong>é jazyky,<br />

take to nie je a taký ve¾ký problém.<br />

OM: Ale poèul som a komunikova aj po èín<strong>sk</strong>y.<br />

MF: Ale to len minimum, pár viet sa èlovek musí<br />

<strong>na</strong>uèi. Keï pri komunikácii s partnermi z Èíny èlovek<br />

ukáe, e vie pár viet, obyèajne to otvorí pár<br />

dvier...<br />

lifestyle<br />

OM: Ako si udruješ preh¾ad v IT?<br />

MF: My sme klasická firma, zameraná <strong>na</strong> import<br />

produktov. To z<strong>na</strong>mená, e väèšinou sa komunikuje<br />

s výrobcami a dodávate¾mi. Tento biznis je strašne<br />

dy<strong>na</strong>mický, kadú chví¾u je nieèo nové. Èlovek<br />

musí sledova ve¾a poèítaèových magazínov a internetových<br />

stránok. Musí tie sledova stránky výrobcov,<br />

èo majú nové, porovnáva ceny. Je to èasovo<br />

nároèná, ale ve¾mi príjemná práca.<br />

OM: Konkurenti vidia Agem ako firmu jedného mu-<br />

a. Do akej miery s týmto povedomím súhlasíš? Doká-<br />

eš delegova riadenie firmy, zodpovednos aj <strong>na</strong> niekoho<br />

iného?<br />

MF: Vôbec si nemyslím, e je to tak. Napríklad<br />

technické oddelenie budoval Vlado Jochym, obchod<br />

Renáta Chudá, <strong>sk</strong>lad Milan Valo a ja sa starám<br />

hlavne o h¾adanie nových produktov. Kadý z týchto<br />

¾udí je zodpovedný za svoju oblas a bez nich by<br />

to tu vôbec nefungovalo.<br />

OM: A èo také objednávanie tovaru?<br />

MF: Èo sa týka objednávania tovaru, <strong>na</strong> zaèiatku<br />

som bol <strong>na</strong> to sám, teraz sme <strong>na</strong> to viac-menej traja.<br />

Nepouívame však schému západných firiem, to<br />

z<strong>na</strong>mená produktoví ma<strong>na</strong>éri atï. Pokia¾ som ja<br />

spolupracoval s takýmito firmami, ve¾akrát dochádzalo<br />

k informaèným <strong>sk</strong>ratom a ¾avá ruka nevedela,<br />

èo robí pravá, duplicitne sa objednával tovar, prípadne<br />

sa objednával tovar, ktorý bol úplne zbytoèný.<br />

Nemyslím si, e je to správ<strong>na</strong> schéma. My sme si<br />

to rozdelili trochu i<strong>na</strong>k a celkom dobre to funguje.<br />

OM: Vo všeobecnom povedomí je úspech Agemu<br />

zaloený <strong>na</strong> nízkych predajných cenách, <strong>na</strong> nízkej<br />

mari, <strong>na</strong> minimalizácii nákladov. Je to tak alebo sú<br />

ešte aj nejaké iné dôvody úspechu firmy?<br />

MF: Na zaèiatku, v rokoch 1993 a 1995, to bolo<br />

urèite tak. Vtedy tu boli hráèi, ktorí boli zvyknutí<br />

<strong>na</strong> 30, 40, 50-percentné mare. Keï sme <strong>na</strong>stúpili<br />

my, prišli sme, samozrejme, s nišou marou, pretoe<br />

firma bola postavená ove¾a efektívnejšie<br />

a mono z toho vyplývajú aj niektoré fámy o nás.<br />

Medzitým sa doba zmenila, všetci ve¾kí hráèi sa prispôsobili<br />

tomuto trendu a dnes sa ide <strong>na</strong> minimálne<br />

mare – 2, 3, 4 percentá. A to sa u mara dá<br />

stlaèi ako, lebo u to hranièí niekedy s nákladmi<br />

alebo niektoré veci sú u aj pod nákladmi. Skôr si<br />

myslím, e treba ponúknu lepšie dodávky, kompletnejší<br />

sortiment, lepší servis èi technickú pod-<br />

12 PC REVUE 3/2004

itkomunita<br />

R E V U E<br />

poru a rýchlejšie vybavovanie reklamácií. Myslím<br />

si, e teraz vedie cesta tadia¾to a posledné<br />

tri-štyri roky vlastne konkurencia bojuje týmto<br />

spôsobom medzi sebou. Viac-menej ceny si všetci<br />

stráia medzi sebou.<br />

OM: Keï sa pozrieme <strong>na</strong> konkurenciu, viacerí<br />

u prechádzajú od klasickej informaènej techniky<br />

a k predaju spotrebnej elektroniky. Èo Agem?<br />

MF: Urèite je to tak, e sa to celé zaèí<strong>na</strong> spája<br />

a zlieva. Príkladom sú digitálne fotoaparáty, domáce<br />

kiná a projektory. Takéto produkty predávame<br />

aj my. Ale urèite nechceme predáva nejaké<br />

chladnièky alebo práèky. Jed<strong>na</strong>k sa v tom nevyznáme,<br />

jed<strong>na</strong>k sú tu ¾udia, ktorí u sú <strong>na</strong> trhu,<br />

profesionáli.<br />

OM: Na Sloven<strong>sk</strong>u je pár firiem, ktoré ovplyvòujú<br />

trh s IT. Ako vnímaš konkurenciu? Je vzah<br />

medzi konkurenciou <strong>sk</strong>ôr korektný alebo sa robia<br />

podrazy?<br />

MF: Rozdelil by som to <strong>na</strong> dva typy konkurencie<br />

– férovú a neférovú konkurenciu. Férová<br />

konkurencia sú firmy, ktoré sa s<strong>na</strong>ia prinies<br />

nieèo nové, novinky <strong>na</strong> trh, zaujímavé veci, nové<br />

technológie atï. Tých mám viac-menej rád. Na<br />

druhej strane je tu konkurencia, ktorá sa viacej<br />

ako <strong>na</strong> kvalitu, cenu a servis zameriava <strong>na</strong> „prelobovanie“<br />

svojich nie príliš konkurencieschopných<br />

výrobkov do ve¾kých lukratívnych zákaziek.<br />

To ma dos hnevá, lebo ja som technik,<br />

a pri porovnávaní výrobkov <strong>na</strong>jradšej hovorím<br />

v presných èíslach, ako sú výkon, ce<strong>na</strong> a záruka.<br />

OM: Èo pre Agem z<strong>na</strong>mená rozšírenie EÚ o Sloven<strong>sk</strong>o?<br />

Ako sa zmení náš poèítaèový biznis?<br />

Ja si myslím, e my <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sme ove¾a<br />

efektívnejší v logistike ako <strong>na</strong>ši susedia, ktorí<br />

u v EÚ sú. Sme jednoducho efektívnejší, rýchlejší,<br />

lacnejší. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa <strong>sk</strong>ladajú kvalitné<br />

poèítaèe a v èoraz väèšej miere ich vyváame<br />

do krajín EÚ. Škoda len, e u nás tie organizácie,<br />

ktoré majú plno reèí o <strong>na</strong>kupovaní sloven<strong>sk</strong>ých<br />

výrobkov, si to ešte nevšimli a dávajú<br />

prednos zahranièným z<strong>na</strong>èkám. No je to asi<br />

viac o tom „lobovaní“ ako o MHz a GB.<br />

OM: Neobávaš sa teda príchodu ve¾kých hráèov<br />

zo Západu?<br />

MF: Ve¾kí hráèi zo Západu sú zvyknutí <strong>na</strong><br />

férové pravidlá a ja rád hrám pod¾a takýchto<br />

pravidiel. Problematickejší sú ve¾kí hráèi z Východu,<br />

ktorí potrebujú prepra nejaký ten dolárik.<br />

Pomerne benevolentná legislatíva východoeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

krajín im to umoòuje. Potom to u<br />

nie je o MHz, ba ani o lobingu.<br />

OM: Ako je to s expandovaním Agemu ako firmy<br />

do zahranièia? Agem ÈR alebo Agem Maïar<strong>sk</strong>o?<br />

MF: Nemyslím si, e by bolo výhodné zaklada<br />

takéto poboèky v iných krajinách. Ove¾a<br />

viac sa nám osvedèilo nájs si v danej krajine<br />

silného partnera, s ktorým úzko spolupracujeme<br />

cez konkrétne produkty. Týmto smerom sa<br />

vydávame vlastne vo všetkých okolitých krajinách.<br />

Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko.<br />

Hviezdny<br />

Galileo <strong>na</strong><br />

novoroènom<br />

veèierku SAP<br />

Na 29. januára 2004 pripravil SAP hviezdny<br />

veèer pre svojich zákazníkov a obchodných<br />

partnerov. Do divadla Aré<strong>na</strong> zavítal nový<br />

èe<strong>sk</strong>ý muzikál Galileo. Autor muzikálu<br />

Janek Ledecký sa predstavil v hlavnej úlohe<br />

ako Galileo Galilei. Vystúpili i ïalšie hviezdy<br />

èe<strong>sk</strong>ej hudobnej scény, ako Josef Vojtek,<br />

Petra Janù, Dasha a Ja<strong>na</strong> Feriová. Poèasie<br />

umonilo hosom pozorova hviezdy <strong>na</strong><br />

oblohe pomocou špeciálneho ïalekoh¾adu<br />

pred divadlom Aré<strong>na</strong> s odborným výkladom<br />

astronóma. Poèas recepcie sa podávali<br />

kulinár<strong>sk</strong>e špeciality, ako <strong>na</strong>pr. paella mari<strong>na</strong>ra,<br />

pripravovaná priamo pred hosami.<br />

Medzi nápojmi sa objavili netradièné mlieène<br />

koktaily a juhoafrické víno. Súèasou<br />

recepcie bol minirecitál Janka Ledeckého.<br />

Unplugged <strong>sk</strong>ladby z jeho sólovej tvorby a<br />

z èias pôsobenia v <strong>sk</strong>upine entour si<br />

vyslúili ve¾ký potle<strong>sk</strong> publika.<br />

Cestovate¾<strong>sk</strong>ý<br />

veèer SBS<br />

V hoteli Radisson SAS Carlton sa koncom<br />

januára u<strong>sk</strong>utoènil novoroèný veèierok spoloènosti<br />

Siemens Business Services. Hlavným<br />

hosom bol filmár, dokumentarista a svetobeník<br />

Pa¾o Barabáš, ktorý fotografiami a videozáz<strong>na</strong>mami<br />

ilustroval svoje rozprávanie<br />

o záitkoch z rôznych konèín sveta. K oèareným<br />

poslucháèom a divákom patril <strong>na</strong>príklad<br />

aj náš hlavný vyjednávaè vstupu do EÚ Ján<br />

Fige¾, ktorý má svetobeníctvo tak trochu<br />

v pracovnej náplni.<br />

Foto: Jozef Gutten<br />

3/2004 PC REVUE 13

R E V U E<br />

Trustworthy<br />

computing<br />

koneène zabezpeèené<br />

poèítaèe?<br />

• Peter Kováè<br />

V poslednom èase sa èoraz<br />

èastejšie pouívajú pojmy ako<br />

trusted computing èi<br />

trustworthy computing.<br />

V súvislosti so spomenutými<br />

slovnými spojeniami sa objavili<br />

<strong>sk</strong>upiny, ktoré v nich vidia<br />

jednoz<strong>na</strong>èný prínos<br />

a pozitívum pre budúcnos<br />

IT priemyslu, ale aj <strong>sk</strong>upiny,<br />

ktoré ich presadzovaniu<br />

vyslovene odporujú. O èo<br />

vlastne ide? Preèo vlastne<br />

takáto polemika? A hlavne aký<br />

prínos z týchto pojmov môu<br />

ma jednotlivé kategórie<br />

pouívate¾ov poèítaèov?<br />

PREÈO TRUSTWORTHY COMPUTING<br />

Výpoètová technika a jej aplikácie sa stali v posledných<br />

desaroèiach integrálnou súèasou nášho<br />

kadodenného ivota. Flexibilita poèítaèových systémov<br />

a programov, ktoré pouívajú, je práve tým<br />

faktorom, ktorý sa nesporne podie¾al <strong>na</strong> ich masovom<br />

rozšírení. No za monos ¾ubovo¾ne modifikova<br />

hardvérové zloenie poèítaèa a, samozrejme,<br />

predovšetkým softvér treba <strong>na</strong> druhej strane zaplati.<br />

Tou cenou je nedostatok dôveryhodnosti. Nie je<br />

toti moné zaruèi, e BIOS <strong>na</strong>ozaj pochádza od<br />

výrobcu, ktorého logo nesie, e jeho kód nebol<br />

zmenený a e programy a súbory uloené <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mových<br />

médiách neboli nejako modifikované.<br />

Zme<strong>na</strong> programu môe <strong>na</strong>dobudnú konkrétne<br />

èrty <strong>na</strong>príklad v podobe <strong>na</strong>padnutia poèítaèa vírusom<br />

èi <strong>na</strong>inštalovania trój<strong>sk</strong>eho koòa. U dnes cez<br />

pevné i bezdrôtové spojenie internetu prechádza<br />

mnostvo citlivej komunikácie vrátane bankových<br />

a obchodných transakcií. Monos zneuitia je pre<br />

uvedené aplikácie faktorom, ktorý obmedzuje ich<br />

rast. Práve tieto <strong>sk</strong>utoènosti sa stali dôvodom <strong>na</strong><br />

vznik trustworthy computingu.<br />

K zvýšeniu bezpeènosti poèítaèov môe vies<br />

viacero rovnocenných ciest – zmeny v operaèných<br />

systémoch, zmeny v metodológii tvorby aplikácií<br />

a aj zmeny v oblasti poèítaèového hardvéru.<br />

Podstatou dnešnej predstavy o trustworthy<br />

computingu je vytvorenie dôveryhodnej<br />

hardvérovej platformy, <strong>na</strong><br />

ktorej by bolo moné prevádzkova<br />

softvér, pri ktorom je zaruèené, e<br />

nemôe dôjs k jeho modifikácii. Práve<br />

toto hardvérovo-softvérové riešenie<br />

má podobu dvojseènej zbrane, o èom sa zmienim<br />

ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

TROCHU HISTÓRIE<br />

Idea trustworthy computingu je u staršieho dáta,<br />

no jej rozvoj <strong>na</strong>stal a v posledných piatich rokoch.<br />

V roku 1999 spoloènosti Compaq, HP, IBM, Intel<br />

a Microsoft zaloili Trusted Computing Platform<br />

Alliance (TCPA, http://<strong>www</strong>.trustedcomputing.org).<br />

Cie¾om TCPA bolo vytvorenie štandardov, pomocou<br />

ktorých by sa stalo pouívanie poèítaèov bezpeènejším.<br />

K zakladajúcim èlenom aliancie sa postupne<br />

pridalo takmer 200 ïalších spoloèností (zoz<strong>na</strong>m<br />

je <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.trustedcomputing.org/home/member<br />

ship/). Výsledkom èinnosti TCPA bolo <strong>na</strong>vrhnutie<br />

otvoreného štandardu pre hardvérový bezpeènostný<br />

èip a k nemu prislúchajúceho softvérového<br />

rozhrania.<br />

V roku 2003 zaloili spoloènosti Compaq, HP,<br />

IBM, Intel a Microsoft nezi<strong>sk</strong>ovú organizáciu Trusted<br />

Computing Group (TCG, https://<strong>www</strong>.trustedcomputinggroup.org/about/),<br />

ktorá je pokraèovate-<br />

¾om práce TCPA. Cie¾om TCG je ïalej vyvíja, definova<br />

a propagova otvorené štandardy pre technológie<br />

bezpeèného poèítaèa, podporované hardvérom.<br />

TCG prevzala špecifikácie vytvorené TCPA<br />

a bude ich rozširova <strong>na</strong> široké spektrum platforiem<br />

– PDA, servery a ïalšie. Zoz<strong>na</strong>m súèasných<br />

èlenov TCG je dostupný <strong>na</strong> https://<strong>www</strong>.trustedcomputinggroup.org/about/members/.<br />

BEZPEÈNOSTNÝ ÈIP A JEHO<br />

FUNKCIE<br />

Základným predpokladom fungovania trustworthy<br />

computingu je èip pod¾a špecifikácie TCPA, vytvárajúci<br />

Trusted Platform Module (TPM). Èip je integrovaný<br />

<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Funkcie po<strong>sk</strong>ytované<br />

softvérom sa oz<strong>na</strong>èujú ako Trusted Support Service<br />

(TSS).<br />

Takýto èip je u<br />

dnes obsiahnutý v niektorých<br />

modeloch de<strong>sk</strong>topov<br />

spoloènosti IBM a nájs ho mono aj v notebookoch<br />

radu IBM ThinkPad.<br />

Spomenutý èip má zabezpeèi splnenie minimálnych<br />

hardvérových poiadaviek <strong>na</strong> strane<br />

klienta. Èip zodpovedá za bezpeèné uchovávanie<br />

šifrovacích k¾úèov, digitálnych podpisov a kontrolu<br />

softvérovej integrity systému. Èip integruje tri<br />

hlavné <strong>sk</strong>upiny funkcií – šifrovanie verejným k¾úèom,<br />

zabezpeèené zavedenie operaèného systému,<br />

inicializáciu a správu funkcií èipu. Funkcie<br />

èipu súvisiace s verejným k¾úèom umoòujú vygenerovanie<br />

páru k¾úèov s vyuitím generátora náhodných<br />

èísel vstavaného <strong>na</strong> èipe, overenie k¾úèa,<br />

ako aj šifrovanie a dešifrovanie údajov. Zabezpeèené<br />

zavedenie operaèného systému umoòuje<br />

uchovávanie informácií o hardvérovej a softvérovej<br />

konfigurácii systému poèas zavádzania systému.<br />

Pokia¾ boli urèité dáta uloené ako zabezpeèené,<br />

mono k nim opätovne pristúpi, iba pokia¾<br />

sa konfigurácia systému nezmenila. Posledný<br />

okruh funkcií èipu zahàòa monos èip vypnú,<br />

zapnú alebo resetova.<br />

SOFTVÉROVÁ NADSTAVBA<br />

Ako kadý hardvér ani èip pod¾a špecifikácie TCPA<br />

nebude funkèný bez softvérovej <strong>na</strong>dstavby. Preto<br />

nie je náhoda, e spoloènos Microsoft je zakladajúcim<br />

èlenom TCPA i TCG. V poòatí Microsoftu je<br />

trustworthy computing zaloený <strong>na</strong> bezpeènosti,<br />

ochrane súkromia, spo¾ahlivosti a integrite obchodnej<br />

stratégie. Ak majú by poèítaè a jeho prog-<br />

14 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

ramy bezpeèné, mono oprávnene oèakáva, e ich<br />

nemôe <strong>na</strong>padnú vírus alebo èerv a e nemono<br />

modifikova údaje uloené <strong>na</strong> poèítaèi bez vedomia<br />

vlastníka. Ochra<strong>na</strong> súkromia musí zaruèi, e nedôjde<br />

k odhaleniu údajov o identite pouívate¾a<br />

bez jeho vedomia. K týmto dvom oèakávaniam treba<br />

prida spo¾ahlivos, teda to, e poèítaè a jeho<br />

programy splnia svoju funkciu vdy, keï sa to bude<br />

poadova. Integrita obchodnej stratégie sa vzahuje<br />

<strong>na</strong> správanie výrobcov poèítaèov a softvéru. Tí<br />

by sa mali správa zodpovedne a mali by reagova<br />

<strong>na</strong> poiadavky pouívate¾ov.<br />

Microsoft má dlhodobý zámer integrova poiadavky<br />

obsiahnuté v pojme trustworthy computing<br />

do operaèného systému Windows. Tento projekt sa<br />

pôvodne volal Palladium, ale od zaèiatku roku 2003<br />

došlo k zmene názvu <strong>na</strong> Next-Generation Secure<br />

Computing Base for Windows (NGSCB). NGSCB nie<br />

je ïalší alebo nový operaèný systém, ale predstavuje<br />

rozšírenie funkcií Windows tým, e bude podporova<br />

trustworthy computing. Pôjde o kombináciu<br />

modifikácií kernela Windows a špeciálneho<br />

hardvéru, èo spoloène umoní vytvori bezpeèný<br />

subsystém <strong>na</strong> danom poèítaèi. NGSCB je <strong>na</strong>vrhnuté<br />

takým spôsobom, e sa <strong>na</strong> òom budú môc pouíva<br />

všetky doterajšie aplikácie. Na vyuitie vlastností<br />

NGSCB bude potrebné prispôsobi doterajšie<br />

aplikácie alebo <strong>na</strong>písa nové. Ïalšou dôleitou<br />

vlastnosou NGSCB je ochra<strong>na</strong> pred krádeami<br />

identity a neautorizovaným prístupom k osobným<br />

údajom pri èinnosti v sieti a <strong>na</strong> internete. To majú<br />

umoni podmienky sprístupòovania osobných<br />

údajov, definované pouívate¾om. Medzi vyuívaním<br />

Digital Rights Ma<strong>na</strong>gement (DRM) a NGSCB nie<br />

je závislos. Hoci DRM a NGSCB sa môu podporova,<br />

pod¾a predstáv Microsoftu by od seba nemali<br />

by závislé. Na svoju èinnos potrebuje NGSCB<br />

autentifikova hardvér a softvér, pretoe to je dôleité<br />

pre celkovú integritu vytváraného systému.<br />

Autentifikácia pouívate¾a nie je pre NGSCB podstatná<br />

a dôleitá, pri vyuívaní NGSCB toti môe<br />

ma jedinec aj viacero identít, podobne ako je to aj<br />

v súèasnosti. Výhodou NGSCB má by ¾ahké vytváranie<br />

systémov s obmedzeným prístupom, tzv. sfér<br />

dôvery. Bude <strong>na</strong>príklad moné urèité údaje sprístupni<br />

tak, e pristupova k nim bude môc len<br />

obmedzený okruh osôb z obmedzeného okruhu poèítaèov,<br />

a to len prostredníctvom definovaných<br />

aplikácií a v definovanom rozsahu. I<strong>na</strong>k povedané,<br />

vo firme, ktorá vyvíja nejaký komplexný softvérový<br />

produkt, si bude môc kompiláciu spusti len urèitá<br />

osoba z urèitého poèítaèa a nikto nebude môc<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>páli zdrojový kód <strong>na</strong> DVD a preda ho<br />

konkurencii.<br />

Ve¾mi dôleité pre budúcnos NGSCB je prístup<br />

opt-in. Vyuíva NGSCB nebude povinnos, ale<br />

monos. Výhody, ktoré má prinies NGSCB, sa<br />

prejavia <strong>na</strong>jmä v oblasti bezpeènosti. V prostredí<br />

NGSCB by sa nemali viac šíri vírusy alebo trój<strong>sk</strong>e<br />

kone. To má umoni architektúra systému, v ktorej<br />

bude zabezpeèený kód vykonávaný a uloený<br />

v pamäti, ktorá je fyzicky oddelená od zvyšnej<br />

èasti systému. Takáto pamä bude pre zvyšok<br />

operaèného systému nedostupná. NGSCB však<br />

nebude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> definitívny koniec problémov<br />

s rozliènými formami poèítaèových útokov, pretoe<br />

uvedeným spôsobom bude ochránená iba zabezpeèená<br />

èas operaèného systému. V nezabezpeèenej<br />

èasti operaèného systému môu aj <strong>na</strong>ïalej<br />

fungova rozlièné formy spyware, vírusy a trój<strong>sk</strong>e<br />

kone.<br />

AKÉ DÔSLEDKY BUDE MA<br />

TRUSTWORTHY COMPUTING<br />

PRE KONCOVÉHO POUÍVATE¼A?<br />

Prvé, èo si treba uvedomi v súvislosti s trustworthy<br />

computingom, je <strong>sk</strong>utoènos, e ide o beh<br />

<strong>na</strong> dlhé trate. Nie je pravdepodobné, e sa èo<strong>sk</strong>oro<br />

masovo rozšíri. No v kadom prípade, pokia¾ sa<br />

u hocikto rozhodne vykroèi smerom k trustworthy<br />

computingu, bude potrebova nový špecifický<br />

hardvér, obsahujúci potrebný bezpeènostný<br />

èip, aby bolo vôbec moné vytvori zabezpeèený<br />

poèítaèový systém. A to z<strong>na</strong>mená urèitú investíciu.<br />

Mono však predpoklada, e poloka za<br />

jeden èip <strong>na</strong>vyše nebude nijako vysoká. Pritom<br />

prichádza do úvahy aj prípadná integrácia èipu do<br />

èipovej súpravy alebo dokonca do procesora.<br />

Náklady <strong>na</strong> potrebný hardvér sa s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou<br />

nebudú pohybova mimo rámca<br />

benej výmeny morálne zastaraného poèítaèového<br />

vybavenia.<br />

Pri tvorbe trustworthy systému nebude nevyhnutné<br />

spo¾ahnú sa <strong>na</strong> operaèný systém od Microsoftu.<br />

Èip TCPA je nezávislý od operaèného systému,<br />

jeho špecifikácia je otvorená, take nemal by<br />

by problém vytvori riešenie GPL podporujúce<br />

3/2004 PC REVUE 15

R E V U E<br />

trustworthy computing. Preto bude moné dosiahnu<br />

trustworthy computing aj v prostredí Linuxu.<br />

Prechod <strong>na</strong> trustworthy computing nikdy nebude<br />

povinnos, ale len otvorená monos. To mono<br />

tvrdi <strong>na</strong> základe dostupných údajov o èipe TCPA<br />

a NGSCB – èip TCPA mono vypnú alebo resetova<br />

a dokonca aj NGSCB od Microsoftu má podporova<br />

prevádzku u existujúcich aplikácií. Aj keï sa v poèítaèi<br />

bude <strong>na</strong>chádza potrebný èip, nemusí ho pouívate¾<br />

vôbec aktivova. V takom prípade však nebude<br />

môc vyui ani sluby po<strong>sk</strong>ytované operaèným<br />

systémom s trustworthy <strong>na</strong>dstavbou. Aktiváciou<br />

èipu a prítomnosou potrebnej <strong>na</strong>dstavby<br />

v podobe operaèného systému sa poèítaè akoby<br />

rozdelil <strong>na</strong> dva – jeden zabezpeèený a druhý nezabezpeèený,<br />

v nièom sa nelíšiaci od poèítaèov pouívaných<br />

u dnes. Zabezpeèený aj nezabezpeèený<br />

poèítaè majú rov<strong>na</strong>ký procesor, klávesnicu, pevný<br />

di<strong>sk</strong>. Jediný rozdiel je v tom, e zabezpeèený poèítaè<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pocit istoty a bezpeèia (ako isté hygienické<br />

výrobky). Na zabezpeèenom poèítaèi máte<br />

po spustení softvéru istotu, e softvér robí <strong>na</strong>ozaj<br />

to, èo má. V prostredí zabezpeèeného poèítaèa nie<br />

je moný prístup k údajom zo strany neautorizovaných<br />

aplikácií – údaje sú tu šifrované a okrem<br />

aplikácie, ktorá ich vytvorila, nie sú èitate¾né iadnou<br />

inou aplikáciou, a to ani zabezpeèenou.<br />

VYUITIE TRUSTWORTHY<br />

COMPUTINGU V PRAXI<br />

Dôsledkom vyuívania trustworthy computingu<br />

bude nepochybne väèšia bezpeènos. Pokia¾ budú<br />

citlivé údaje uloené len <strong>na</strong> zabezpeèenom poèítaèi,<br />

nemôe sa <strong>na</strong>príklad sta, e v dôsledku nejakej<br />

programovej chyby v internetovom prehliadaèi<br />

dôjde k úniku osobných informácií (<strong>na</strong>príklad èísla<br />

kreditnej karty, hesiel) alebo inštalácii nechcených<br />

programov (telefónne dialery, vírusy atï.).<br />

Jedno z <strong>na</strong>jèastejšie pouitých riešení zaloených<br />

<strong>na</strong> trustworthy computingu v praxi bude<br />

pravdepodobne teleworking. Zamest<strong>na</strong>nec ve¾kej<br />

spoloènosti sa bude môc slobodne rozhodnú, èi<br />

bude pracova z pohodlia domova alebo sa vyberie<br />

do svojej kancelárie. Pri kozube v obývaèke bude<br />

môc pracova s laptopom podporujúcim trustworthy<br />

computing vnútri podnikovej siete. Podnik<br />

bude vedie, e komunikácia je zabezpeèená pred<br />

treou stranou, a zamest<strong>na</strong>nec bude vedie, e podnik<br />

si nemôe <strong>na</strong> dia¾ku prezera jeho zabezpeèené<br />

údaje. Pritom však bude môc pracova <strong>na</strong> dia¾ku<br />

so svojím de<strong>sk</strong>topom, uklada si tam súbory, to<br />

všetko bez rizika zavleèenia nechceného kódu (<strong>na</strong>príklad<br />

vírusov).<br />

Samozrejme, e trustworthy computing môe<br />

ma aj svoje temnejšie stránky. Trustworthy computing<br />

aj <strong>na</strong> dia¾ku umoòuje zisti, èi <strong>na</strong> zabezpeèenom<br />

poèítaèi beí urèitá aplikácia. To môu<br />

vyui hospodár<strong>sk</strong>y a trhovo dostatoène silné spoloènosti<br />

a môu prinúti iných, aby pouívali <strong>na</strong><br />

komunikáciu práve ich softvér. Je to ve¾mi jednoduché,<br />

staèí odmietnu komunikova s tými, ktorí<br />

budú pouíva trustworthy softvér od iného, menšinového<br />

výrobcu. Príklad z praxe: pouívate internet<br />

banking a vaša banka sa rozhodne prejs <strong>na</strong><br />

trustworthy computing a bude poadova urèitý<br />

prehliadaè od konkrétneho výrobcu. Ten však nie<br />

je dostupný zadarmo, ale len po zaplatení mastnej<br />

sumy...<br />

Monos overi <strong>na</strong> dia¾ku prítomnos urèitej be-<br />

iacej aplikácie dáva monos jej výrobcovi <strong>na</strong><br />

dia¾ku kontrolova jej pouívanie. To môe prinies<br />

výhodu <strong>na</strong>príklad v automatickom aktualizovaní<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu, ale aj pri kontrole<br />

dodriavania licenèných podmienok. Navyše,<br />

keïe údaje vytvorené jednou zabezpeèenou aplikáciou<br />

nie sú èitate¾né pre inú, hoci aj zabezpeèenú<br />

aplikáciu, výrobca aplikácie takpovediac môe<br />

dra svojho zákazníka v šachu. Keï u nièím<br />

iným, tak výrazným saením prechodu <strong>na</strong> konkurenèný<br />

produkt tým, e mu maximálne znepríjemní<br />

export údajov.<br />

Mnoia sa aj obavy, e trustworthy computing<br />

je vlastne len iná forma DRM. Ako sme u uviedli,<br />

nie je to tak. Sú to dve nezávislé veci, hoci mono<br />

pripusti, e trustworthy computing vytvára pre<br />

DRM pomerne priaznivé prostredie. Po<strong>sk</strong>ytovate¾<br />

obsahu, <strong>na</strong>príklad hudobné vydavate¾stvo, v „trusted“<br />

prostredí môe urèi, e <strong>na</strong> prehratie <strong>sk</strong>ladby<br />

od Janka z Lopušného Paitia je potrebný len urèitý<br />

prehrávaè a e za prehratie sa vystaví úèet.<br />

ZÁVER<br />

Trustworthy computing predstavuje dnes smer,<br />

ktorým sa pravdepodobne bude ubera urèitá èas<br />

IT komunity. Tak ako kadá myšlienka má svojich<br />

priaznivcov aj odporcov. No len prax ukáe, èi<br />

v podstate dobré myšlienky nebudú zneuité.<br />

V kadom prípade pri<strong>na</strong>jmenšom EFF (Electronic<br />

Frontier Foundation) upozoròuje, e práve monos<br />

<strong>na</strong> dia¾ku zisti, aký softvér beí <strong>na</strong> zabezpeèenom<br />

poèítaèi, sa dá zneui.<br />

•<br />

16 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Ako bezpeène<br />

<strong>na</strong>kupova<br />

cez internet<br />

• Daniel Keder<br />

Nakupovanie cez internet sa<br />

v západnom svete, <strong>na</strong>jmä<br />

v USA, u dávnejšie stalo<br />

benou záleitosou. Nárast<br />

za posledný rok v USA<br />

predstavoval pod¾a comScore<br />

Networks 27 % s celkovým<br />

predajom v objeme 93 miliárd<br />

amerických dolárov. Iné zdroje<br />

uvádzajú èísla medzi 85 –<br />

100 miliardami dolárov<br />

a medziroèný nárast<br />

35 – 45 %, èo je <strong>sk</strong>utoène<br />

zaujímavé èíslo, ak si<br />

uvedomíme, e bený<br />

medziroèný nárast predaja<br />

väèšieho, zabehnutého<br />

„kamenného“ obchodu len<br />

málokedy presiahne 5 %.<br />

Unás je <strong>na</strong>kupovanie cez internet zatia¾ pomerne<br />

málo vyuívaná forma nákupu. Kto<br />

však <strong>na</strong>kupovanie cez internet raz vy<strong>sk</strong>úšal,<br />

je ve¾mi pravdepodobné, e sa k nemu opä<br />

Staèí 128−bitové šifrovanie?<br />

128-bitové šifrovanie (vyuívané <strong>na</strong>pr. bankami <strong>na</strong><br />

komunikáciu s klientmi) je ove¾a zloitejšie ako 40-<br />

bitové, a teda je ove¾a ašie dešifrovate¾né nepovolanou<br />

osobou. Informáciu zašifrovanú 40-bitovou<br />

technológiou mono so súèasnými technickými<br />

monosami dešifrova za menej ako 7 dní.<br />

Správu zaslanú 56-bitovou ochranou by sa potom<br />

podarilo „rozlú<strong>sk</strong>nu“ za viac ako milión rokov<br />

a správu zašifrovanú 128-bitovým kódom by trvalo<br />

rozšifrova ove¾a dlhšie, ako trvalo vesmíru,<br />

kým sa vypracoval z ve¾kosti špendlíkovej hlavièky<br />

do dnešných rozmerov. Nezašifrované informácie<br />

si môe ktoko¾vek aj so základnými technickými<br />

z<strong>na</strong>losami preèíta (<strong>na</strong>jmä ak vyuívate bezdrôtové<br />

pripojenie do siete alebo do internetu).<br />

Pozor – to, e niektorá stránka umoòuje 128-<br />

bitové šifrovanie, ešte nez<strong>na</strong>mená, e vaše údaje<br />

vráti pre nesporné výhody, ktoré táto forma nákupu<br />

ponúka.<br />

Výhody <strong>na</strong>kupovania cez internet:<br />

• Otvorené 24 hodín denne a 7 dní v týdni<br />

• Mnostvo obchodov a všetky ve¾mi blízko – staèí<br />

zada adresu<br />

• Môete si urobi prie<strong>sk</strong>um trhu ove¾a rýchlejšie<br />

a ¾ahšie, ako keby ste chodili po meste z jedného<br />

obchodu do druhého<br />

• Viac detailov o produkte, ako vám povie bený<br />

predavaè<br />

Nevýhody <strong>na</strong>kupovania cez internet:<br />

• Musíte èaka <strong>na</strong> tovar<br />

• Treba zapoèíta poštovné a balné<br />

• Otázky oh¾adom bezpeènosti<br />

• Nemáte priamy kontakt s predávajúcim a výrobok<br />

si nemôete chyti do ruky<br />

(NE)BEZPEÈNOS NAKUPOVANIA<br />

CEZ INTERNET<br />

Èi veríte, alebo nie, bezpeènos nákupu cez internet<br />

je vyššia (v prípade, e dodrujete isté pravidlá), ako<br />

keby ste platili v benom obchode. Kadá serióz<strong>na</strong><br />

stránka, ponúkajúca predaj cez internet, prijíma citlivé<br />

údaje, ako sú èísla kreditnej karty, vaše meno<br />

a priezvi<strong>sk</strong>o, adresu a pod., v bezpeènej šifrovanej<br />

forme. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa platby takmer výluène realizujú<br />

prostredníctvom stránok bánk, kde za tovar<br />

zaplatíte priamo <strong>na</strong> stránkach banky, a to buï prevodom<br />

z úètu (známe sú <strong>na</strong>pr. SporoPay, TatraPay<br />

nemôu by zneuité! Údaje sú u <strong>na</strong> cie¾ovom<br />

serveri nezašifrované, a preto ktoko¾vek, kto má<br />

k tomuto serveru prístup zvnútra alebo zvonku,<br />

si ich môe pozrie v nezašifrovanej podobe. Útoèníci<br />

sa preto ove¾a èastejšie zamerajú <strong>na</strong> útok<br />

proti serveru, ktorý obsahuje u odšifrované údaje,<br />

ako <strong>na</strong> „odpoèúvanie“ a následné prácne pokusy<br />

prelomi SSL. Moderní zlodeji ove¾a èastejšie<br />

vyuívajú sociálne ininierstvo èi z<strong>na</strong>losti sociológie<br />

alebo konkrétne poz<strong>na</strong>tky o obeti. Platí zásada,<br />

e sa vyuije <strong>na</strong>jslabší èlánok – a tým väèšinou<br />

nie je technológia, ale èlovek s heslom <strong>na</strong>príklad<br />

zhodným s jeho krstným menom èi prilepeným<br />

<strong>na</strong> ltom papieriku <strong>na</strong> monitore. Viac o tom,<br />

ako si vybra správne heslo a chráni sa pred jeho<br />

zneuitím, si môete preèíta v PC REVUE è.10/<br />

2003.<br />

a Platby VÚB), alebo je platba realizovaná prostredníctvom<br />

kreditnej karty alebo embosovanej karty<br />

s logom VISA alebo MasterCard (embosovaná je karta,<br />

<strong>na</strong> ktorej sú údaje vytlaèené reliéfne), ako je produkt<br />

Tatra banky CardPay. Výhodou riešenia Card-<br />

Pay je to, e zákazník nemusí by klientom Tatra<br />

banky, aby vám mohol cez internet pohodlne zaplati.<br />

Takéto riešenie je pre firmy, ktoré chcú prijíma<br />

platby za svoje tovary a sluby, fi<strong>na</strong>nène pomerne<br />

nenároèné a <strong>na</strong>jmä bezpeèné pre klientov. Klient<br />

toti celý proces platenia vykonáva <strong>na</strong> stránkach<br />

banky. Banka si za prevod neúètuje nijaké poplatky<br />

(okrem poplatku za úètovnú poloku), no pri platbe<br />

embosovanou kartou predajcovi úètuje 1 – 3,9 %<br />

z prevádzanej sumy (v závislosti od obratu internetového<br />

obchodu). Zriadenie takejto sluby ponúka<br />

<strong>na</strong>príklad Tatra banka bezplatne. V tejto súvislosti<br />

však treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e platby cez internet prostredníctvom<br />

kreditných kariet zatia¾ <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

nie sú bené. Èastejšie sa vyuívajú menej vyspelé<br />

spôsoby platenia, ako <strong>na</strong>príklad dobierka alebo platba<br />

prevodom <strong>na</strong> úèet. Banky <strong>na</strong> svojich webových<br />

stránkach (<strong>na</strong>pr. moja.tatrabanka.<strong>sk</strong>.) ponúkajú<br />

tipy, ako <strong>sk</strong>ombinova ochranu osobného poèítaèa<br />

s dostupnými autentifikaènými prostriedkami v internet<br />

bankingu, aby ste sa pri pouívaní internet<br />

bankingu a internetových nákupoch cítili bezpeène.<br />

Západné krajiny, <strong>na</strong>opak, takmer výluène vyuívajú<br />

kreditné karty <strong>na</strong> platenie cez internet, pretoe<br />

zaplati kreditnou kartou je pravdepodobne <strong>na</strong>jpohodlnejšie<br />

a <strong>na</strong>jbezpeènejšie riešenie tak pre objednávajúceho,<br />

ako aj pre predajcu. V USA <strong>na</strong>príklad<br />

platí zákon, e pokia¾ sa dokáe zneuitie kreditnej<br />

karty (niekto cudzí si <strong>na</strong> vašu kartu <strong>na</strong>kúpi pre seba),<br />

banka vám sumu vráti bez „spoluúèasti“ 50 USD.<br />

Väèši<strong>na</strong> internetových obchodov dokonca preplatí aj<br />

týchto 50 USD. Na Sloven<strong>sk</strong>u je postup trocha komplikovanejší<br />

a <strong>sk</strong>ôr sa predpokladá, e musíte dokáza,<br />

e táto chyba sa nestala vašou vinou (nie je isté,<br />

èi by uz<strong>na</strong>li reklamáciu v prípade, e kreditnú kartu<br />

zabudnete <strong>na</strong>príklad v obchode a tá bude následne<br />

zneuitá pri nákupe cez internet). Zahranièné stránky<br />

a platobné portály sa tomu bránia tak, e tovar<br />

zasielajú výluène <strong>na</strong> adresu, ktorá je uvedená ako<br />

„billing address“ konkrétnej karty. To z<strong>na</strong>mená, e<br />

zlodej vašej kreditnej karty by tovar mohol posla<br />

len <strong>na</strong> vašu adresu. Horšie je to však v tom prípade,<br />

ak si cez internet <strong>na</strong>kúpi <strong>na</strong>príklad sluby.<br />

Zásady bezpeèného nákupu cez<br />

internet:<br />

• Poz<strong>na</strong>jte stránku, <strong>na</strong> ktorej <strong>na</strong>kupujete<br />

Nakupovanie <strong>na</strong> neznámych a nových stránkach<br />

predstavuje riziko pomalého dodania tovaru, jeho<br />

18 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Ktorý z nich je ten pravý PayPal?<br />

nekvality alebo nezaslania tovaru po jeho uhradení. Nakupujte<br />

<strong>na</strong> známych stránkach, o ktorých máte referencie od známych<br />

alebo z iných dôveryhodných zdrojov.<br />

• Všetky doklady si starostlivo uschovajte (vrátane správ,<br />

ako sa vám zobrazujú <strong>na</strong> monitore)<br />

V prípade reklamácie ich budú od vás vyadova podobne, ako<br />

od vás vyadujú blok z registraènej pokladne v „kamennom“<br />

obchode.<br />

• Presvedète sa, e zadávané osobné údaje (èíslo kreditnej<br />

karty, èíslo úètu, adresu a pod.) sú odosielané zašifrované.<br />

Zistíte to (v Internet Exploreri) v pravom dolnom rohu, kde sa<br />

vám zobrazí ltý zamknutý zámok; po dvojkliku <strong>na</strong>ò sa zobrazí<br />

certifikát pridelený konkrétnej webovej stránke. Zašifrované<br />

nemusia by údaje v tom prípade, ak si tovar nechávate<br />

posla <strong>na</strong> dobierku.<br />

• Keï vám príde objed<strong>na</strong>ný tovar, <strong>na</strong>jprv <strong>sk</strong>ontrolujte, èi je<br />

<strong>na</strong>vonok v dobrom stave. Ak je škatu¾a poškodená, tovar neprevezmite<br />

– urýchli to vašu reklamáciu a ušetríte poštovné<br />

spä k dodávate¾ovi.<br />

NAJÈASTEJŠIE FORMY PODVODU<br />

Pokia¾ si dávate pozor a citlivé údaje, ako meno a heslo pre prístup<br />

do internet bankingu èi èíslo kreditnej karty, zadávate<br />

len cez zabezpeèené servery (ikonka ltého zámku), nemusíte<br />

sa obáva, e by tieto údaje niekto odchytil. Ove¾a èastejšie sa<br />

podarí „ukoristi“ tieto údaje tak, e si ich jednoducho nepozorný<br />

pouívate¾ nechá v poèítaèi, ku ktorému majú prístup aj<br />

iné osoby, alebo ak poèítaè nie je dobre zabezpeèený proti<br />

útoku zo siete alebo cez internet. Nemusíme azda pripomí<strong>na</strong>,<br />

e takéto údaje, ak ich u v poèítaèi musíte ma, by nemali by<br />

uloené v zdie¾ate¾ných adresároch. Všetkým týmto problémom<br />

sa vyhnete, ak si tieto údaje zapamätáte alebo si konkrétny<br />

súbor zabezpeèíte heslom (<strong>na</strong>príklad freewarovým šifrovacím<br />

nástrojom FineCrypt). Pamätajte <strong>na</strong> to, e heslo by<br />

malo ma minimálne 8 z<strong>na</strong>kov, a to aj èíslice, ve¾ké a malé písmená<br />

(podrobne o ochrane hesiel a iných osobných údajov<br />

v poèítaèi v PCR è. 10/2003).<br />

Phishingové útoky. Phishing je výstine odvodené od<br />

slova fishing, èo z<strong>na</strong>mená chytanie rýb. Obe takéhoto útoku<br />

dostane e-mail od <strong>na</strong>oko dôveryhodného zdroja, v ktorom ho<br />

vyzýva <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> urýchlenú zmenu me<strong>na</strong> a hesla vo svojom<br />

úète. V správe je následne zobrazená aj adresa, ktorá vás po<br />

kliknutí <strong>na</strong> òu presmeruje <strong>na</strong> <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>kú stránku, ako je<br />

originál, kde obe zadá meno, heslo, prípadne ïalšie údaje,<br />

ktoré sú následne odoslané zlodejom. Podobný útok zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

v minulosti aj jeden z klientov Tatra banky, ktorý dostal<br />

podobnú správu. Nedôveroval jej však a upozornil svoju<br />

banku, ktorá identifikovala útok a ihneï vyko<strong>na</strong>la potrebné<br />

opatrenia zabraòujúce potenciálnym škodám. Èasto však táto<br />

stránka vyzýva aj <strong>na</strong> stiahnutie vírusu s tým, e vírus vydáva<br />

<strong>na</strong>príklad za dôleitú aktualizáciu. Bráni sa proti takýmto<br />

útokom môete tak, e si vdy pozorne preèítate to, èo sa<br />

v takejto správe píše, a akéko¾vek nejasnosti radšej telefonicky<br />

overíte u údajného zasielate¾a správy. Pouívajte zdravý<br />

rozum a logiku.<br />

Spoofingové útoky. Spoofing sa zväèša pouíva v spojení<br />

s phishingovým útokom. Spoof stránka vyzerá rov<strong>na</strong>ko ako<br />

originál<strong>na</strong> stránka a zväèša od vás poaduje zadanie me<strong>na</strong>,<br />

hesla, adresy a èísla kreditnej karty, ktoré následne putujú do<br />

rúk zlodejov. Odhaleným prípadom <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u bol u spomí<strong>na</strong>ný<br />

útok <strong>na</strong> klienta Tatra banky. Vo svete sú tieto útoky<br />

pomerne „bená“ záleitos. Na obrázku máte monos porov<strong>na</strong><br />

dve stránky (jed<strong>na</strong> je <strong>na</strong>jväèší internetový platobný portál<br />

v Spojených štátoch, druhá nie). Tu opä platí, e si treba<br />

dobre overi, èi stránka <strong>na</strong>ozaj patrí tomu pravému. Zistíte to<br />

<strong>na</strong>jspo¾ahlivejšie tak, e dvakrát kliknete <strong>na</strong> ikonku ltého<br />

zámku a pozriete si certifikát, komu patrí daná stránka.<br />

Vírusy. Vírusy dokáu od obaovania pouívate¾a vypí<strong>na</strong>ním<br />

poèítaèa (je medzi vami niekto, kto nehromil <strong>na</strong>d opakovaným<br />

vypí<strong>na</strong>ním poèítaèa, spôsobeným vírusom z konca roka 2003?)<br />

a po kompletné vymazanie celého pevného di<strong>sk</strong>u. Cielene<br />

zaslaný vírus zase môe spôsobi <strong>na</strong>príklad to, e niektoré vaše<br />

emailové správy budú zaslané <strong>na</strong> urèené adresy, samozrejme,<br />

bez toho, aby ste o tom vedeli. Vírusov, ktoré môete z internetu<br />

„<strong>na</strong>chyta“, je nepreberné mnostvo. Platí tu však jednoduché<br />

pravidlo: Pokia¾ konkrétny program neotvoríte, vírus nedostanete.<br />

Riaïte sa teda jednoduchým heslom – èo nepoznám, nikdy<br />

neotváram. Dôleité je ma aj aktuálny antivírusový program,<br />

ktorý vás pred väèšinou vírusov ochráni.<br />

Ako vidíte, okrem tvorby vírusov je väèši<strong>na</strong> spôsobov, ako<br />

nezákonne podvodom zí<strong>sk</strong>a prostriedky niekoho iného,<br />

pomerne jednoduchou záleitosou psychológie. Nastrai tú<br />

správnu pascu, aby pouívate¾ uveril a klikol. Napriek tomu,<br />

e si všetci radi predstavujeme <strong>na</strong>šprtaných hackerov, ako sa<br />

zloito dostávajú do <strong>na</strong>šich poèítaèov, v <strong>sk</strong>utoènosti by sme sa<br />

mali ma viac <strong>na</strong> pozore pred nenápadnými ok<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> internete,<br />

falošnými adresami, certifikátmi a podobne.<br />

INTERNET – OBCHOD BEZ HRANÍC?<br />

Zdá sa, e myšlienka obchodu, v ktorom by mohol <strong>na</strong>kupova<br />

doslova kadý èlovek <strong>na</strong> Zemi s prístupom <strong>na</strong> internet sa pomaly<br />

rozplynula. Èasy, keï mnohé obchody ponúkali svoj tovar<br />

„celému svetu“, sú preè – minimálne pre bených spotrebite¾ov.<br />

V súèasnosti je prakticky nemoné zakúpi si výrobok<br />

<strong>na</strong>príklad v USA, zaplati ho a necha si ho posla priamo<br />

domov. Pre mnohé prípady zneuitia a komplikované preclievanie<br />

sa to jednoducho neoplatí. V súèasnosti len ako náj-<br />

Slovník pojmov<br />

• SSL (Secure Socket<br />

Layer – bezpeèné rozhranie)<br />

umoòuje relatívne<br />

bezpeènú komunikáciu<br />

prehliadaèa s webovým<br />

serverom. Tento bezpeèný<br />

informaèný „tunel“ vyvinula<br />

spoloènos Netscape<br />

Communication a je<br />

zaloený <strong>na</strong> šifrovacích<br />

algoritmoch vyvinutých<br />

spoloènosou RSA Security.<br />

SSL takisto vyuíva<br />

ve¾a firiem <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

vlastnej komunikácie<br />

klient/server.<br />

• SSL digitálny certifikát:<br />

Takýto certifikát sa<br />

stal štandardom pri<br />

udriavaní dôvery a bezpeènosti<br />

pri komunikácii<br />

medzi poèítaèom klienta<br />

a kontaktovaným serverom.<br />

Keï chce pouívate¾<br />

zasla zašifrované informácie,<br />

spojí sa s certifikátom,<br />

ktorý obsahuje verejný<br />

k¾úè, ktorý prehliadaè<br />

vyuije <strong>na</strong> zašifrovanie<br />

informácií pomocou technológie<br />

SSL. Keïe jedine<br />

kontaktovaný server má<br />

druhú èas k¾úèa (privátny<br />

k¾úè), len on dokáe<br />

následne tieto informácie<br />

dešifrova. Cesta, ktorou<br />

prúdia informácie<br />

z vášho poèítaèa a po<br />

daný server, teda zaruèuje,<br />

e posielané údaje po<br />

celej trase nikto neuvidí<br />

ani ich nebude môc<br />

zmeni.<br />

3/2004 PC REVUE 19

R E V U E<br />

Zadajte, prosím, èíslo vašej kreditnej karty (fake paypal 4) Ïakujeme ve¾mi pekne, vaše konto bude do 10 minút vybielené. (fake paypal 5)<br />

dete dôveryhodný internetový obchod, ktorý by<br />

ponúkal svoj tovar aj zákazníkom mimo danej krajiny,<br />

prípadne mimo susedných krajín. Ak aj takýto<br />

obchod nájdete, poštovné za obyèajný balíèek vás<br />

èasto vyjde aj <strong>na</strong> nieko¾ko tisíc korún. Výnimkou je<br />

nieko¾ko internetových obchodov, ako <strong>na</strong>príklad<br />

Amazon.com. Keby ste si chceli necha posla knihu<br />

Harry Potter V., zaplatíte za knihu 18 USD a 9 USD<br />

bude poštovné. Clo v tomto prípade plati nebudeme.<br />

Iné ako knihy, CD a DVD sa posla medzinárodne<br />

nedá.<br />

Ïalšou zaujímavou výnimkou sú internetové<br />

aukcie, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> <strong>www</strong>.ebay.com. Ebay u dávno<br />

nie je len blší trh, kde ¾udia predávajú to, èo u nepotrebujú.<br />

Ve¾ký podiel <strong>na</strong> aukciách majú menšie<br />

firmy, ale nájdeme tu aj aukèný obchod firiem IBM,<br />

Sony alebo HP. Ve¾a z týchto firiem alebo podnikavých<br />

jednotlivcov je ochotných dohodnú sa <strong>na</strong> zaslaní<br />

vydraeného predmetu aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. Ako<br />

<strong>na</strong> to?<br />

• V prvom rade musíte ma zriadený úèet <strong>na</strong> stránkach<br />

Ebay. V súèasnosti je registrácia u pomerne<br />

komplikovaný proces (hlavne overenie totonosti),<br />

no nie nemoný.<br />

• Musíte sa vopred dohodnú s predávajúcim, èi<br />

vašu ponuku akceptuje, aj keï ste zo zahranièia<br />

• Informujte sa o produkte – keï u k vám dorazí,<br />

len ako ho budete môc vymeni. Informujte sa<br />

o záruèných podmienkach (<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èkové výrobky<br />

neraz platí celosvetová záruka).<br />

• Budete si musie dohodnú formu platby. Tu máte<br />

nieko¾ko moností:<br />

Q Platba prevodom <strong>na</strong> úèet – je pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšia aj <strong>na</strong>jlacnejšia cesta, ako zaplati.<br />

Po anglicky sa <strong>na</strong>zýva WIRE TRANSFER. Od príjemcu<br />

budete potrebova jeho adresu, meno, priezvi<strong>sk</strong>o,<br />

názov a adresu jeho banky, èíslo úètu a smerové<br />

èíslo banky (ABA èíslo). Predávajúci túto formu<br />

platby neakceptujú ve¾mi radi. Ce<strong>na</strong> za prevod sa<br />

pohybuje od 300 do 900 Sk v závislosti od výšky<br />

posielanej sumy.<br />

Q Platba kreditnou kartou. Táto forma môe by<br />

pre medzinárodných klientov pomerne ri<strong>sk</strong>antná<br />

v tom prípade, ak sa platí priamo <strong>na</strong> stránkach predávajúceho.<br />

Ak nie je seriózny, môe vašu kartu<br />

zneui s vedomím, e z takej dia¾ky sa budete<br />

vedie bráni len ako. Pozor – je pomerne bené,<br />

e budú chcie, aby ste im èíslo karty poslali priamo<br />

v e-maile alebo zatelefonovali. Druhá forma platby<br />

kartou je cez platobný portál. Ebay priamo vlastní<br />

známy portál PayPal, ktorý však nie je pre medzinárodných<br />

zákazníkov.<br />

Q Platba prevodom cez platobný systém Western<br />

Union. Táto forma platby je <strong>na</strong>jrýchlejšia (peniaze<br />

sa ocitnú v rukách prijímate¾a v priebehu<br />

nieko¾kých málo minút), no zároveò je aj <strong>na</strong>jdrahšia.<br />

Predávajúci radi akceptujú Western Union<br />

šeky (money orders), take túto platbu budú pravdepodobne<br />

akceptova <strong>na</strong>jradšej. Ak ide o drahší<br />

tovar, táto forma platby ve¾mi predrauje celú<br />

transakciu.<br />

• Po tom, èo si dohodnete formu úhrady, musíte si<br />

ujasni presnú výšku poštovného a balného, prípadne<br />

ïalšie výdavky. Poštovné môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> ve¾mi<br />

výz<strong>na</strong>mnú poloku z celkovej sumy! Najlacnejším<br />

kuriérom je pravdepodobne US Post, ktorý vám<br />

pošle menší balíèek priamo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o u za 8 –<br />

10 USD. Na výber máte z nieko¾kých „rýchlostných“<br />

variantov. Predávajúci pomerne neradi posielajú<br />

vydraené predmety cez US Post, keïe to vyaduje<br />

osobnú návštevu miestnej pošty a vypísanie viacerých<br />

papierov. Vy však nástojte <strong>na</strong> svojom – bené<br />

kuriér<strong>sk</strong>e sluby sú nieko¾konásobne drahšie! Ak si<br />

necháte posla <strong>na</strong>príklad notebook, cez US Post vás<br />

to bude stá asi 70 USD, no kuriérom aj viac ako 200<br />

– 300 USD. Pozor – viaceré kuriér<strong>sk</strong>e firmy majú<br />

ve¾mi zloitý cenový sadzobník, kde <strong>na</strong>príklad samo<br />

poštovné môe tvori aj menej ako 1/3 z celkovej<br />

ceny. Predávajúci vám v dobrej vôli môe oznámi<br />

prijate¾nú cenu, no vás po prevzatí oznámenia o prijatí<br />

tovaru môe oblia studený pot – bene si kuriér<strong>sk</strong>a<br />

sluba zaúètuje ïalších 100 – 200 USD za<br />

preclenie, vystavenie rôznych dokladov, prekládku,<br />

dovoz a podobne. Vdy sa podrobne informujte<br />

o všetkých moných poplatkoch!<br />

Balík nepríde k vám domov (v prípade, e ste si<br />

ho nenechali posla kuriérom, ktorý ho za patrièný<br />

poplatok za vás preclí), ale ocitne sa <strong>na</strong> colnici, kam<br />

si ho musíte prís vyzdvihnú. Z pošty vám príde<br />

oznámenie (pozor – niekedy sa stáva, e <strong>na</strong> takéto<br />

oznámenie zabudnú, preto si tam radšej zavolajte)<br />

o prijatí zásielky. Na colnici, pokia¾ ide o bený<br />

tovar (elektronika, knihy a pod.), zaplatíte DPH zo<br />

sumy, ktorá je uvedená <strong>na</strong> faktúre. Ak chýba k veci<br />

faktúra, je len <strong>na</strong> vás, aby ste sa dohodli <strong>na</strong> výške<br />

ceny produktu. V kadom prípade však odporúèam,<br />

aby ste si od predávajúceho faktúru vyiadali,<br />

colný orgán má toti právo cenu zisti viacerými<br />

spôsobmi – <strong>na</strong>príklad cenou benou u nás alebo<br />

odhadom <strong>na</strong> mieste.<br />

•<br />

Trój<strong>sk</strong>y kôò a èerv lákajú <strong>na</strong> falošný<br />

platobný systém!<br />

Len prednedávnom sme vás informovali o problémoch<br />

s podvodníkmi v Hongkongu, ktorí sa s<strong>na</strong>ia zí<strong>sk</strong>a prí−<br />

stup ku kontám klientov pomocou fingovaných webových<br />

stránok bánk. V súèasnosti sa o nieèo podobné s<strong>na</strong>í<br />

trój<strong>sk</strong>y kôò v kombinácii s èervom. Zaujímavý je spôsob<br />

ich šírenia. Iniciálnou fázou je šírenie spamu, ktorý sa<br />

s<strong>na</strong>í presvedèi klientov on−line platobného systému<br />

PayPal spoloènosti eBay, aby sa prihlásili a zapísali èo<br />

<strong>na</strong>jviac informácií o svojom konte. Lákadlom má by<br />

jeho 10 % zvýšenie, ak tak spravia do 5 dní. Jediné, èo<br />

treba spravi, je spusti pripojený súbor, ktorý je, samo−<br />

zrejme, trój<strong>sk</strong>ym koòom. Ten však ešte nie je aplikáciou,<br />

ktorá zabezpeèí, e klienti prídu o svoje peniaze. Trój<strong>sk</strong>y<br />

kôò stiahne èerva MiMail−N z webovej stránky autorov a<br />

a ten predstavuje pre klientov nebezpeèenstvo. Èerv<br />

upraví Windows tak, aby bol spustený po kadom <strong>na</strong>š−<br />

tartovaní operaèného systému. Okrem ïalšieho šírenia<br />

e−mailov generuje stránky simulujúce originálne stránky<br />

PayPal s cie¾om prinúti klienta, aby do týchto stránok<br />

zapísal citlivé dáta, ako sú èíslo sociálneho poistenia,<br />

prístupové heslá k PayPalu atï. Ak program tieto údaje<br />

zí<strong>sk</strong>a, okamite ich odosiela svojmu autorovi, ktorý<br />

pod¾a vyšetrovania pochádza z Ru<strong>sk</strong>a. Cie¾om kompli−<br />

kovaného spôsobu šírenia èerva je obís antivírusovú<br />

ochranu a zabezpeèi svoje rýchlejšie rozšírenie.<br />

itnews.<strong>sk</strong><br />

Po falošných bankách <strong>na</strong>sledujú falošné<br />

výzvy <strong>na</strong> platobné karty<br />

V poslednom období (zahranièné) banky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

"rafinované" podvody v oblasti platobných kariet. Drite¾<br />

karty dostane e−mail akoby od spoloènosti VISA (Master−<br />

Card), v ktorom ho informujú o tom, e jeho karta bola<br />

(môe by) pouitá neoprávnene niekým iným. Zároveò ho<br />

vyzvú <strong>na</strong> vyplnenie iadosti o „nulovej zodpovednosti“<br />

(Zero liability – takýto program v USA <strong>sk</strong>utoène existuje) <strong>na</strong><br />

stránke VISA (falošnej), èo mu zaruèí, e za podvody kar−<br />

tou nebude zodpoveda. V <strong>sk</strong>utoènosti však od drite¾a zís−<br />

kajú všetky potrebné údaje <strong>na</strong> vytvorenie funkènej karty –<br />

vrátane PIN èísla!! Klienti im èasto uvedené údaje vyplnia<br />

vrátane dátumu platnosti, CVC kódu (pri embosovaných<br />

kartách) a PIN èísla. Klient je poiadaný, aby 3 a 5 pra−<br />

covných dní po vyplnení iadosti neu<strong>sk</strong>utoèòoval transak−<br />

cie – aby mali èas mu kompletne vyèisti úèet. Keïe majú<br />

aj PIN èíslo, takúto kartu je moné poui aj <strong>na</strong> bankoma−<br />

te. Tieto podvody sa zatia¾ v SR nevy<strong>sk</strong>ytli, dôleitá je však<br />

prevencia a informovanos drite¾ov, aby <strong>na</strong> podobné<br />

výzvy nereagovali.<br />

itnews.<strong>sk</strong><br />

20 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

LONGHORN<br />

architektúra OS budúcnosti<br />

• ¼uboslav Lacko<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

White<br />

papers<br />

Obr. 1 Úvodná obrazovka operaèného systému Longhorn s rozvinutým hlavným menu<br />

Poèas trvania relatívne krátkej histórie osobných<br />

poèítaèov môeme sledova dve tendencie,<br />

èo sa týka porov<strong>na</strong>nia moností<br />

hardvéru a softvéru <strong>na</strong> PC. Iste si spomí<strong>na</strong>te, e<br />

spoèiatku hardvér zaostával za monosami softvéru.<br />

Je a neuverite¾né, e aj <strong>na</strong> vtedajších poèítaèoch<br />

bez pevného di<strong>sk</strong>u s jednou di<strong>sk</strong>etovou mechanikou<br />

a 16 kilobajtmi pamäte RAM sa dali rieši<br />

podobné úlohy ako dnes, teda písa formátované<br />

texty, pracova s tabu¾kovým kalkulátorom a v obmedzenom<br />

rozsahu pracova aj s malými databázami.<br />

Ako príklad optimálneho vyuitia <strong>na</strong> tú dobu<br />

supervýkonného poèítaèa PC XT 286 s 12 MHz procesorom<br />

a 640 KB RAM uvádzame historku, keï takýto<br />

poèítaè venoval ako dar Karlovej univerzite<br />

jeden èín<strong>sk</strong>y minister, ktorý tam predtým študoval.<br />

Cez deò sa <strong>na</strong> òom pod¾a prísneho poradovníka<br />

riešili zloité vedecké výpoèty a v noci, pretoe<br />

spomí<strong>na</strong>ný poèítaè mal implementovanú aj èín<strong>sk</strong>u<br />

abecedu, s ním pracovali sinológovia. Dnes je situácia<br />

do istej miery opaèná. Ak si zoberieme za príklad<br />

¾ubovo¾nú hardvérovú platformu, <strong>na</strong>príklad<br />

kompatibilnú s architektúrou X86, teda procesory<br />

Pentium 4 a vyššie 64-bitové modely, vidíme, e<br />

dnes dostupný komerèný softvér zïaleka nevyuíva<br />

monosti hardvérovej architektúry. Samozrejme,<br />

neplatí to vdy. Niektoré algoritmy vyuívajúce<br />

hrubú silu (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> pokusy o dekódovanie<br />

šifier) dokáu zaai poèítaè <strong>na</strong>plno.<br />

Predstavme si situáciu, keby nám pred desiatimi<br />

rokmi niekto opísal hardvérovú konfiguráciu osobného<br />

poèítaèa dneška, teda procesor taktovaný <strong>na</strong><br />

2 a 3 GHz, 1 GB RAM, okolo 120 gigabajtov di<strong>sk</strong>ovej<br />

kapacity a výkonný grafický akcelerátor, a opýtal<br />

sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še predstavy, èo by sa dalo s takýmto<br />

poèítaèom robi. Istotne by nás <strong>na</strong>padali rôzne<br />

úlohy niekde <strong>na</strong> hranici umelej inteligencie a sci-fi.<br />

No a sami vidíte, aká je dnes realita a èo sa <strong>na</strong> týchto<br />

„superdelách“ robí. No predsa píšu a editujú formátované<br />

texty, pracuje sa s tabu¾kovým kalkulátorom,<br />

s databázami, multimédiami... Teda sú to<br />

úlohy kvalitatívne rov<strong>na</strong>ké ako <strong>na</strong> poèítaèoch spred<br />

10 rokov, len kvantita spracúvaných – hlavne multimediálnych<br />

– údajov je vyššia. A aké by bolo riešenie<br />

<strong>na</strong> vytváranie aplikácií, ktoré by vyuili to, èo<br />

dnešné poèítaèe ponúkajú? Keby si kolektív vývojárov<br />

dal za úlohu vytvori aplikáciu, ktorá tieto<br />

monosti vyuije (<strong>na</strong>príklad archívny databázový<br />

systém s extrémne rýchlym vyh¾adávaním, ktorý<br />

by dokázal pracova aj s multimediálnym obsahom,<br />

prípadne úètovnícky systém, ktorý by zvládol<br />

roènú uzávierku ve¾kej firmy takmer v reálnom èase<br />

vrátane ekonomických a<strong>na</strong>lýz), ich s<strong>na</strong>ha zákonite<br />

<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> monosti dané pouitým operaèným<br />

systémom, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> to, aké funkcie má jeho<br />

súborový systém, prezentaèná vrstva a podobne.<br />

Preto sa pri návrhu architektúry novej generácie IT<br />

infraštruktúry treba zamera hlavne <strong>na</strong> operaèný<br />

systém. Z jeho architektúry budú následne profitova<br />

aplikácie, ktoré budú pod ním pracova, a v neposlednom<br />

rade nesmieme zabudnú ani <strong>na</strong> vývojové<br />

prostredie, v ktorom budú vývojár<strong>sk</strong>e tímy<br />

tieto aplikácie vyvíja. Moderné podnikové aplikácie<br />

sa nezaobídu ani bez výkonného systému <strong>na</strong><br />

ukladanie údajov, preto <strong>na</strong> podnikovej úrovni vstupuje<br />

do hry aj databázový server.<br />

V oblasti operaèných systémov a podnikového<br />

softvéru majú ve¾mi výz<strong>na</strong>mný podiel produkty<br />

spoloènosti Microsoft, take tu zákonite vzniká<br />

oèakávanie, èo bude <strong>na</strong>sledova po operaènom systéme<br />

Windows XP v oblasti klient<strong>sk</strong>ych operaèných<br />

systémov a aká bude komplexná architektúra<br />

budúcich Windows v oblasti podnikových systémov.<br />

Od zaèiatku tohto roku postupne predstavujeme<br />

produkty tvoriace novú vlnu softvérových<br />

inovácií Microsoftu, ktorú predstavil Bill Gates <strong>na</strong><br />

vývojár<strong>sk</strong>ej konferencii PDC (Professio<strong>na</strong>l Developer<br />

Conference) v októbri minulého roku. V januárovom<br />

èísle sme predstavili databázový SQL Server s kódovým<br />

oz<strong>na</strong>èením Yukon, v predošlom èísle vývojové<br />

prostredie Visual Studio .NET s kódovým oz<strong>na</strong>èením<br />

Whidbey, take nám zostala u len „èerešnièka<br />

<strong>na</strong> torte“ – operaèný systém s kódovým oz<strong>na</strong>èením<br />

Longhorn.<br />

Upozornenie<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, e sme recenzovali prvú oficiálnu verziu<br />

Longhornu, ktorá sa rozdávala <strong>na</strong> konferencii PDC<br />

a <strong>na</strong>še testy trvali viac ne tri mesiace, vopred upozoròujeme<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko ú<strong>sk</strong>alí. Ide o takzvanú pre alfa<br />

verziu, teda len o akýsi technologický preview nového<br />

operaèného systému, urèený hlavne pre vývojárov <strong>na</strong><br />

rámcové oboznámenie sa s novými technológiami.<br />

Mnohé veci v takejto verzii ešte nie sú dokonèené, ve¾a<br />

funkèných blokov bolo zatia¾ zastúpených modulmi<br />

z predchádzajúcej verzie operaèného systému. Domnievame<br />

sa však (a budúcnos ukáe, <strong>na</strong>ko¾ko bola táto<br />

domnienka správ<strong>na</strong>), e mnohé veci, a to hlavne èo sa<br />

týka pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, boli v tejto verzii aj<br />

úmyselne pozmenené, pretoe konkurenèný boj je neúprosný<br />

a marketingoví stratégovia Microsoftu urèite<br />

<strong>na</strong> lekárnických váhach zvaovali, èo a v akej forme do<br />

tejto prvej, prakticky verejnej verzie zahrnú. Ïalšie<br />

ú<strong>sk</strong>alie sa týka prípadnej psychologickej bariéry, keï<br />

nám po predstavení novších, modernejších a z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

22 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

moností ove¾a rozsiahlejších produktov<br />

zaène pripada súèasná verzia fád<strong>na</strong> a<br />

zastaraná. S komerèným uvedením Longhornu<br />

sa poèíta <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr koncom roku 2005<br />

a pre alfa verzia sa <strong>sk</strong>utoène hodí len <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>inštalovanie, absolvovanie viac alebo menej<br />

podrobného oboznámenia a návrat k pôvodnej<br />

verzii. Ak chceme nové produkty testova<br />

dlhodobo alebo nechceme kadé dva<br />

týdne preinštalováva operaèný systém,<br />

odporúèame do pozornosti èlánok o virtuálnych<br />

poèítaèoch v tomto èísle.<br />

Uvedeným faktom, prípadne domnienkam bude<br />

prispôsobená aj táto recenzia. Primárne sa nezameriame<br />

<strong>na</strong> dizajnové zmeny, ale <strong>na</strong> jednotlivé<br />

technologické piliere nového operaèného systému<br />

a <strong>na</strong> principiálne zmeny v jeho pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />

rozhraní. Pretoe zmeni sa ešte môe všetko<br />

okrem základných technologických princípov<br />

(a mono aj tie), predpokladáme, samozrejme, e<br />

zmeny povedú len k lepšiemu, nebudeme sa zatia¾<br />

vyjadrova ani k spôsobu ovládania jednotlivých<br />

funkcio<strong>na</strong>lít a nebudeme testova ani rýchlos grafiky,<br />

ani plynulos prehrávania multimédií, ani<br />

rýchlos prenosu súborov v novom súborovom systéme.<br />

Budeme jednoducho akceptova, e verzia<br />

Longhornu, ktorú máme k dispozícii, je technologické<br />

preview pre vývojárov a IT špecialistov, a tak<br />

si okrem preverenia moností súborového systému<br />

WinFS postupne v ïalších èlánkoch vy<strong>sk</strong>úšame aj<br />

tvorbu jednoduchých aplikácií pre prezentaènú<br />

vrstvu Avalon v jazyku XAML.<br />

Napriek týmto predsavzatiam sme sa obèas poèas<br />

testovania nezdrali úsmevu, <strong>na</strong>príklad pri odhade<br />

doby kopírovania troch bených súborov MP3<br />

<strong>na</strong> 48 515 dní (teda 132 rokov). Pripomí<strong>na</strong> to poèítaè<br />

Hlbi<strong>na</strong> myslenia zo známeho kultového románu<br />

Stopárov sprievodca galaxiou, ktorý <strong>na</strong> vygenerovanie<br />

odpovede <strong>na</strong> základnú otázku „ivota,<br />

vesmíru a vôbec...“ potreboval sedem a pol milió<strong>na</strong><br />

rokov. Súborový systém WinFS to predsa len aj <strong>na</strong><br />

Obr. 2 Odhad doby kopírovania troch súborov MP3 (obrázok<br />

by mohol slúi ako dôkaz, e sme testovali <strong>na</strong>ozaj dôkladne<br />

a dlhodobo, veï do takéhoto štádia by sme sa normálne<br />

dostali a po sedemdesiatich rokoch testovania ☺).<br />

<strong>na</strong>šom virtuálnom poèítaèi stihol o nieèo rýchlejšie,<br />

ne predikoval – pribline za minútu.<br />

Niektoré záleitosti, hlavne èo sa týka súborového<br />

systému WinFS, fungujú v Longhorne zatia¾<br />

dos pomaly, prípadne vidie, e boli optimalizované<br />

len nedávno, keïe predikèné mechanizmy sú<br />

takmer vdy ve¾mi pesimistické.<br />

Za tie dva roky, ktoré nás delia od komerèného<br />

uvedenia Longhornu, toti neustrnie ani vývoj<br />

hardvéru, Moorove zákony a podobné indikátory<br />

pokroku pravdepodobne zostanú aj <strong>na</strong>ïalej v platnosti,<br />

take opíšeme, ako bude pod¾a predstáv Billa<br />

Gatesa vyzera typický poèítaè v roku 2006, keï<br />

Obr. 3 Základné piliere architektúry Longhornu<br />

bude <strong>na</strong>sadzovanie Longhornu reálne, teda konfiguráciu<br />

populárne oz<strong>na</strong>èovanú ako PC 2006.<br />

• Procesor: taktovacia frekvencia 4 a 6 GHz, dve<br />

jadrá<br />

• Pamä: kapacita 2 gigabajty a viac<br />

• Pevný di<strong>sk</strong>: 1 terabajt a viac<br />

• Grafické rozhranie: predpokladá sa trojnásobok<br />

výkonu dnešných <strong>na</strong>jlepších grafických kariet<br />

• Sie: prenosová rýchlos 1 gigabit za sekundu,<br />

pri bezdrôtových sieach 54 megabitov za sekundu<br />

• Displej: ve¾kos uhloprieèky LCD displejov sa<br />

predpokladá minimálne 20 palcov<br />

Keby sme mali rieši otázku „následníctva trónu“,<br />

Longhorn bude nástupcom klient<strong>sk</strong>eho operaèného<br />

systému Windows XP. Zatia¾ je otázne, èi<br />

bude Longhorn aj v serverovej verzii ako nástupca<br />

operaèného systému Windows Server 2003 alebo<br />

jeho nástupcom bude a operaèný systém s kódovým<br />

oz<strong>na</strong>èením Blackcomb, ktorý má by uvedený<br />

v roku 2007. Mimochodom, Longhorn aj Blackcomb<br />

sú zemepisné názvy kopcov v Ka<strong>na</strong>de <strong>na</strong> sever od<br />

Redmondu – sídla Microsoftu.<br />

Ako poslednú budeme v tomto úvodnom bloku<br />

rieši ve¾mi dôleitú problematiku dostupnosti nového<br />

operaèného systému. Keby jeho alfa verzia nebola<br />

aspoò v obmedzenej miere dostupná, podrobná<br />

recenzia vrátane ukáok vyuitia niektorých technológií<br />

by nemala zmysel, èitate¾ by si pripadal ako diabetik<br />

pred cukráròou a maximálne by si mohol odloi<br />

toto èíslo èasopisu dovtedy, ne bude testovacia<br />

verzia verejne dostupná. Našastie pre alfa verziu<br />

Longhornu vrátane SDK si môe z webu http://<br />

msdn.microsoft.com stiahnu kadý predplatite¾ ¾ubovo¾nej<br />

edície MSDN Subscription, take pre cie¾ovú<br />

<strong>sk</strong>upinu nieko¾ko stovák budúcich pouívate¾ov<br />

a vývojárov je tento produkt dostupný u dnes.<br />

OBLASTI NASADENIA POÈÍTAÈA<br />

S OPERAÈNÝM SYSTÉMOM<br />

LONGHORN<br />

Po predstavení hardvérových dispozícií poèítaèa<br />

blízkej budúcnosti treba <strong>na</strong>èrtnú aj to, ako bude<br />

vyzera a <strong>na</strong> aké úèely sa bude pouíva. Keïe<br />

Longhorn bude klient<strong>sk</strong>y operaèný systém, rozmenené<br />

<strong>na</strong> drobné to z<strong>na</strong>mená klient<strong>sk</strong>e stanice, ktoré<br />

budeme ma <strong>na</strong> pracovných stoloch v práci, a poèítaèe<br />

v domácnostiach. Nemono nevidie mohutný<br />

nástup notebookov, take ve¾a klient<strong>sk</strong>ych staníc<br />

v práci a ve¾a poèítaèov <strong>na</strong>príklad u študentov bude<br />

ma práve túto mobilnú formu. Skôr ne sa dostaneme<br />

k poèítaèom v domácnosti, neodpustíme si<br />

dva citáty. Tým, èo videli film Piráti zo Silikónového<br />

údolia, urèite v pamäti utkvel citát jedného z dvojice<br />

zakladate¾ov firmy Hewlett-Packard, ktorý sa<br />

kedysi dávno zaèudoval: „Na èo u môe by benému<br />

èloveku poèítaè?“ Druhý citát „Poèítaè<br />

do kadej rodiny“ patrí Billovi Gatesovi.<br />

Poèítaèe v rodinách budú v blízkej<br />

budúcnosti inklinova buï k notebooku,<br />

teda poèítaèu pre niektorého èle<strong>na</strong> rodiny,<br />

<strong>na</strong>príklad pre študenta, <strong>na</strong> prácu doma<br />

a podobne, alebo do podoby domáceho<br />

multimediálneho zábavného a vzdelávacieho<br />

centra pre celú rodinu. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e multimediálne monosti súèasných<br />

poèítaèov sú <strong>na</strong> ve¾mi vysokej úrovni,<br />

kvalitné televízory so širokouhlými obrazovkami<br />

a domáce kiná s päkanálovým<br />

zvukom <strong>na</strong>sadili multimediálnu latku poriadne vysoko.<br />

Koncom minulého roku bol <strong>na</strong> trh uvedený<br />

operaèný systém Windows XP Media Center Edition<br />

2004. Pokia¾ niektorý majite¾ dobre vybaveného PC<br />

nezaváhal a v túbe po novinkách sa pokúsil <strong>na</strong>inštalova<br />

si tento operaèný systém, s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou<br />

neuspel. Tento operaèný systém<br />

má poiadavky <strong>na</strong> špeciálny hardvér, ktorý by sa dal<br />

v <strong>sk</strong>ratke formulova ako multimediálny poèítaè<br />

s dia¾kovým ovládaním. Take ïalšou podobou personálneho<br />

poèítaèa pre domácnosti by mohlo by<br />

práve Media Center PC. O èo presne ide? Keby sme<br />

niekomu ukázali <strong>sk</strong>rinku klasického poèítaèa a po-<br />

iadali ho, aby ju nejako opísal, pravdepodobne by<br />

sa príliš neodchýlil od oficiálneho názvu tower, prípadne<br />

minitower. A nejakú veu, prípadne miniveu<br />

by ste u seba doma v obývaèke <strong>na</strong>šli. A èo taká vea<br />

obsahuje? Predsa CD mechaniku, FM tuner, kazetový<br />

magnetofón, zosilòovaè a reproduktory. S výnimkou<br />

kazetového magnetofónu všetky ostatné funkcie<br />

hudobnej vee dokáe suplova klasické multimediálne<br />

PC. Preèo teda neumiestni do multimediálneho<br />

PC ešte povedzme mechaniku <strong>na</strong> minidi<strong>sk</strong>,<br />

prípadne aj ten obligátny kazetový magnetofón<br />

a ne<strong>na</strong>hradi tak klasickú audioveu? Takýto Media<br />

Center poèítaè okrem u spomí<strong>na</strong>ného dia¾kového<br />

ovládania disponuje kvalitnou grafickou kartou s televíznym<br />

výstupom, televíznym tunerom <strong>na</strong> príjem<br />

signálu z antény, káblovej televízie, prípadne satelitu<br />

vrátane príslušných dekodérov. Takisto sa predpokladá<br />

digitálny zvukový výstup <strong>na</strong> prepojenie poèítaèa<br />

s domácim audiovizuálnym centrom. K tomu<br />

ako úloha pre operaèný systém pribudne <strong>na</strong>pa¾ovanie<br />

CD a DVD, spracovanie fotografií z digitálneho<br />

fotoaparátu a digitálny strih domáceho videa. Z vymenovaného<br />

preh¾adu vidíme, e operaèný systém<br />

blízkej budúcnosti nebude trpie neèinnosou ani<br />

v domácnostiach.<br />

ARCHITEKTÚRA OPERAÈNÉHO<br />

SYSTÉMU LONGHORN<br />

Architektúra operaèného systému Windows Longhorn<br />

pozostáva z troch hlavných pilierov, prièom<br />

tuèným písmom sú uvedené kódové názvy jednotlivých<br />

technológií:<br />

• prezentaèné rozhranie Avalon<br />

• súborový systém WinFS<br />

• komunikaèné rozhranie Indigo<br />

Tieto piliere sú postavené <strong>na</strong> jadre operaèného<br />

systému.<br />

PREZENTAÈNÉ ROZHRANIE<br />

AVALON<br />

Prezentaèné rozhranie operaèného systému, t. j.<br />

súbor grafických a multimediálnych objektov<br />

24 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Obr. 6 Záhlavie ok<strong>na</strong><br />

a funkcií <strong>na</strong> interakciu s pouívate¾om, vstúpi pri<br />

vytváraní prvotného dojmu, a to aj u laika, do hry<br />

pravdepodobne ako prvé. A hneï aj dodajme, e<br />

táto architektonická vrstva to vôbec nemá ¾ahké,<br />

lebo sa <strong>na</strong> òu kladú dve úplne protichodné poiadavky.<br />

Priz<strong>na</strong>jme si, e po nieko¾kých rokoch práce<br />

s operaèným systémom sa u z toho stala ruti<strong>na</strong>,<br />

dokonca sme z tejto jednotvárnosti a u<strong>na</strong>vení<br />

a podvedome sa tešíme <strong>na</strong> nieèo lepšie, výkonnejšie.<br />

Ale <strong>na</strong> druhej strane sa mnohí, <strong>na</strong>jmä zaèiatoèníci,<br />

priam boja nejakých revoluèných zmien.<br />

Ideálne je také pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie, ktoré prinesie<br />

vyšší výkon, jednoduchšie ovládanie a komfortnejšie<br />

monosti – a to všetko pri zachovaní doterajších<br />

návykov, samozrejme, len tých dobrých.<br />

V pionier<strong>sk</strong>ych èasoch vytvárania prvých grafických<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ých rozhraní (okolo roku 1980) bol limitujúcim<br />

faktorom hardvér. Jediným<br />

hardvérovým komponentom, ktorý sa<br />

odvtedy v podstate nezmenil, je klávesnica.<br />

Urèite si spomí<strong>na</strong>te, e vytvori nejaké<br />

grafické pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

pre grafické karty vtedajších poèítaèov<br />

8086 alebo 80286 bolo dos problematické.<br />

Potom však prišli <strong>na</strong> tú dobu výkonné<br />

stroje s procesorom 386 a 486. Tieto<br />

podmienky podnietili vznik operaèného<br />

systému Windows 3.11 for Workgroups<br />

a následne Windows 95. Odvtedy však<br />

uplynulo takmer desa rokov a grafické<br />

akcelerátory urobili obrov<strong>sk</strong>ý krok dopredu,<br />

hlavne èo sa týka výkonu.<br />

Keby sme chceli a<strong>na</strong>lyzova prípadné<br />

rezervy pre prezentaèné rozhranie operaèného<br />

systému vzh¾adom <strong>na</strong> moderné<br />

a výkonné grafické adaptéry, staèí<br />

porov<strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie súèasných<br />

Windows s niektorými multimediálnymi<br />

aplikáciami a hrami. Výkonné<br />

grafické akcelerátory si zatia¾<br />

toto rozhranie príliš nevšíma a priz<strong>na</strong>jme<br />

si, e niektoré striedme 3D a animované<br />

efekty by pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

operaèného systému nesporne<br />

obohatilo. Nový stupeò variability<br />

a priblíenia pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania<br />

operaèného systému (vo verzii Tablet<br />

PC Edition) k pouívate¾ovi prinesie<br />

nová trieda poèítaèov tablet PC, kde<br />

môeme ukazova a kresli elektronickým<br />

perom priamo <strong>na</strong> displej.<br />

Obr. 4 Prvok Sidebar<br />

Ale vráme sa k prezentaènej vrstve nového<br />

Longhornu. Prípadné 3D efekty si tvorcovia Longhornu<br />

zrejme nechali pre ïalšie beta verzie. Pri letmom<br />

poh¾ade <strong>na</strong> pracovnú obrazovku nového operaèného<br />

systému si pravdepodobne <strong>na</strong>jprv všimneme<br />

zvislo orientovanú lištu po pravom boku<br />

obrazovky – prvok Sidebar. Pri implicitnej konfigurácii<br />

sú domi<strong>na</strong>ntným prvkom Sidebaru a<strong>na</strong>lógové<br />

hodiny. Mimochodom, neèakali sme, e sa<br />

vizuál<strong>na</strong> chyba prezentaènej vrstvy prejaví a tak<br />

markantne. Pozrite sa pozornejšie <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógové<br />

hodiny Sidebaru <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom obrázku, hlavne polohu<br />

malej ruèièky, a uvidíte, èo si grafici a vývojári<br />

Microsoftu predstavujú pod a<strong>na</strong>lógovým zobrazením<br />

èasu 10:09...<br />

Na Sidebar vzniknú pravdepodobne dva protichodné<br />

názory, a to pod¾a šírky displeja, ktorým<br />

pouívate¾ disponuje. V <strong>na</strong>šom prípade<br />

(testovali sme <strong>na</strong> notebookoch s vysokým<br />

rozlíšením displeja, typoch HP<br />

nx7000 a HP nc8000) nám Sidebar hlavne<br />

<strong>na</strong> širokouhlom displeji HP nx7000<br />

pripadal ako harmonicky vèlenený komponent,<br />

pomocou ktorého môeme efektívne<br />

– alebo aspoò nejako – vyui celú<br />

šírku obrazovky. Majitelia notebookov<br />

a LCD displejov nišej cenovej triedy<br />

s rozlíšením 1024 × 768 sa budú pravdepodobne<br />

hneï zaujíma o monosti,<br />

Obr. 7 Typy ok<strong>na</strong><br />

Obr. 5 Základné èasti<br />

ok<strong>na</strong> aplikácie<br />

ako Sidebar zmenši, prípadne vypnú. Urèite ich<br />

poteší, e mono <strong>na</strong>stavi tri ve¾kosti Sidebaru –<br />

Small, Medium a Large. Okrem niektorých ozdobných<br />

a imidových prvkov, bez ktorých by sme sa<br />

urèite zaobišli (a môeme ich vypnú), môe Sidebar<br />

zobrazova aj ve¾mi praktické záleitosti, ako<br />

<strong>na</strong>príklad panel s iko<strong>na</strong>mi aplikácií, ktoré <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pouívame, dialóg <strong>na</strong> vyh¾adávanie, odkazy<br />

<strong>na</strong> kontakty osôb, s ktorými <strong>na</strong>jèastejšie komunikujeme,<br />

a podobne. Môeme si da zobrazi meno<br />

a obrázok práve prihláseného pouívate¾a, vypísa<br />

aj nejaké aktuálne údaje z webu, <strong>na</strong>príklad ceny<br />

akcií, kurzový lístok alebo aktuálne hodnoty ekonomických<br />

indexov, jednoducho monostiam sa<br />

medze nekladú.<br />

Otázka, èo je základom prezentaènej vrstvy operaèného<br />

systému Windows, zdanlivo patrí do zábavnej<br />

súae Aj múdry schybí a po krátkom zašumení<br />

by sa z obecenstva mono podarilo zí<strong>sk</strong>a<br />

odpoveï „Okno“. Áno, takmer kadá aplikácia bude<br />

komunikova s pouívate¾om prostredníctvom<br />

aplikaèného ok<strong>na</strong>. V porov<strong>na</strong>ní so súèasnou verziou<br />

okien došlo k urèitým ve¾mi praktickým dizajnovým<br />

zmenám.<br />

Okno aplikácie umoòuje prehliadanie dokumentu<br />

vo vybranej forme. Zaujme nás hlavne unifikácia,<br />

take <strong>na</strong> prvý poh¾ad nerozoznáme, èi ide<br />

o lokálny dokument alebo adresár, prípadne o dokument<br />

alebo adresár <strong>na</strong> webe. V hornej sivej<br />

èasti Frame sú <strong>na</strong>vigaèné prvky Back, Search a Favorites<br />

menu.<br />

Pod prvkom Frame je umiestnený panel Preview<br />

Pane. Sem býva zvykom umiestni ikony pre <strong>na</strong>jèastejšie<br />

vykonávané úkony s obsahom dokumentu.<br />

Ak ide o zloku dokumentov, v okne preview<br />

pane je umiestnené aj okno <strong>na</strong> orientaèné zobrazenie<br />

obsahu dokumentu.<br />

26 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Obr. 8 Schéma architektúry prezentaèného rozhrania Avalon<br />

Obr. 9 Elektronická kniha ako CONTAINER<br />

Obr. 10 Schéma architektúry súborového systému WinFS<br />

Obr. 11 Okno Computer súborového systému WinFS<br />

Okrem s<strong>na</strong>hy o urèitú štandardizáciu záhlavia<br />

ok<strong>na</strong> mono v operaènom systéme Longhorn vypozorova<br />

aj náz<strong>na</strong>k štandardizácie obsahu ok<strong>na</strong> pre<br />

jednotlivé typy dokumentov. Táto štandardizácia<br />

však nevzniká autoritatívne, ale prirodzenou cestou,<br />

keï sa poiadavky <strong>na</strong> zobrazenie jednotlivých<br />

typov dokumentov a pre jednotlivé typy aplikácií<br />

(texty, multimédiá, hry, vzdelávacie encyklopédie,<br />

náuèné programy, adresáre, databázy) kombinujú<br />

s ponukou grafických moností a ovládacích prvkov,<br />

ktoré sú prostredníctvom prezentaèného rozhrania<br />

Avalon k dispozícii.<br />

Pri a<strong>na</strong>lýze architektonickej schémy Avalonu<br />

môeme identifikova tri hlavné vrstvy (zhora<br />

<strong>na</strong>dol):<br />

• vrstva modelov (Document, UI, Media)<br />

• technologická vrstva Framework<br />

• vrstva jadra<br />

SÚBOROVÝ SYSTÉM WINFS<br />

O súborovom systéme WinFS sa šíri azda <strong>na</strong>jviac<br />

nepresných informácií. Tvrdenie, e WinFS je<br />

zaloený <strong>na</strong> technológii nového databázového systému,<br />

je pravdivé, no treba všetko vysvetli. Súbory<br />

v takej podobe, ako ich poznáme dnes, budú aj<br />

v novom Longhorne, veï <strong>na</strong>koniec aj SQL server<br />

ukladá údaje <strong>na</strong> fyzickej úrovni do súborov (s príponou<br />

MDF). Ako súborový systém <strong>na</strong> fyzickej<br />

úrovni bude teda aj v novom operaènom systéme<br />

pouitý osvedèený NTFS. ¼ahko sa o tom presvedèíme,<br />

ak z kontextového menu lokálneho di<strong>sk</strong>u<br />

aktivujeme vo¾bu Properties. Ako databázová èas<br />

budú organizované len zloky, ktoré budú obsahova<br />

dokumenty, multimédiá a podobne. Teda dokumenty,<br />

s ktorými pracujeme, v ktorých potrebujeme<br />

vyh¾adáva, pre<strong>sk</strong>upova a spája èasti obsahu.<br />

Tu sa <strong>na</strong>plno prejavia výhody moderného databázového<br />

enginu, ktorý dokáe pracova s multimediálnym<br />

obsahom. Teda presnejšie by názov tohto<br />

odseku mal znie Súborový systém WinFS pre dokumenty.<br />

Nový model <strong>na</strong> ukladanie údajov umoní<br />

vývojárom vytvára aplikácie, ktoré budú vyuíva<br />

<strong>na</strong> ukladanie údajov komplexné úloi<strong>sk</strong>o Rich schema-based<br />

store, integrované priamo v súborovom<br />

systéme, ktoré umoòuje automatické indexovanie<br />

a rýchle vyh¾adávanie.<br />

Súborový systém WinFS nám umoòuje vlastne<br />

všetky dokumenty uklada do jedného adresára. Je<br />

takisto moné vytvára a pouíva virtuálne adresáre,<br />

prièom o fyzickej organizácii súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

nemusíme niè vedie.<br />

Pozorní èitatelia si u urèite uvedomili silu takéhoto<br />

databázovo orientovaného úloi<strong>sk</strong>a údajov,<br />

hlavne ak doplníme multimédiá. Veï takto môeme<br />

jednoducho vytvori alebo zostavi rôzne<br />

encyklopédie, výuèbové aplikácie, s vyuitím XAML<br />

<strong>na</strong> posedenie zostavi aplikáciu, ktorá nášho potomka<br />

otestuje z aktuálneho uèiva. Klasickou ukákou<br />

je <strong>na</strong>príklad elektronická publikácia. Takto je<br />

spolu s Longhorn SDK distribuovaná ukáková kapitola<br />

z knihy Introducing Longhorn for Developers.<br />

Publikácia je uloená v 8-megabajtovom súbore<br />

s príponou CONTAINER. Súbory s touto príponou<br />

Longhorn chápe ako Windows Container File.<br />

Ako vidíme zo schémy architektúry, základnými<br />

piliermi aplikaèného rozhrania nového súborového<br />

systému WinFS sú objekty, dopytovací databázový<br />

jazyk T-SQL (Transact SQL) a formát XML. Vrstva<br />

aplikaèných rozhraní je <strong>na</strong> vrchole architektonickej<br />

schémy. Pod òou sa <strong>na</strong>chádza vrstva sluieb, vrstva<br />

jadra WinFS a relaèný databázový engine, ktorý<br />

pracuje <strong>na</strong>d úloi<strong>sk</strong>om údajov – engine.<br />

3/2004 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Obr. 12 Klasická organizácia hudobných súborov<br />

Obr. 14 Prieèinok Photos and Videos súborového systému WinFS<br />

Obr. 13 Zo<strong>sk</strong>upenie hudobných súborov pod¾a me<strong>na</strong> umelca<br />

Najjednoduchší spôsob, ako prís do prvého kontaktu so súborovým systémom<br />

WinFS, je aktivova zloku Computer v hlavnom menu, prístupnom prostredníctvom<br />

tlaèidla Start. Zobrazia sa nám úloi<strong>sk</strong>á dokumentov, ako <strong>na</strong>príklad<br />

Default Store, Documents, Photos and Videos, Musics, Contacts....<br />

Tým sa monosti organizácie dokumentov len zaèí<strong>na</strong>jú. Pochopite¾ne,<br />

v kadom type prieèinkov (fotografie, filmy, hudba) sú pouité iné princípy <strong>na</strong><br />

organizáciu dokumentov a iné sluby a nástroje <strong>na</strong> prácu s nimi. Napríklad<br />

v zloke fotografií môeme tie usporiada (zo<strong>sk</strong>upi) pod¾a rozmerov, dátumu<br />

<strong>na</strong>snímania, v zloke hudobných súborov môeme jednotlivé <strong>sk</strong>ladby, hoci sú<br />

umiestnené v spoloènom úloi<strong>sk</strong>u, zo<strong>sk</strong>upi pod¾a me<strong>na</strong> umelca, názvu albumu<br />

a podobne. Samozrejme, je k dispozícii výkonný filter <strong>na</strong> selektívny výber dokumentov.<br />

Implementácia súborového systému WinFS je ïalším krokom aj pre úspešnú<br />

realizáciu multimediálneho domáceho centra. V databázovom úloi<strong>sk</strong>u dokumentov<br />

môeme jednoducho uklada a organizova fotografie, hudbu, videozáz<strong>na</strong>my.<br />

Organizáciu dokumentov môeme rozdeli <strong>na</strong><br />

• statickú<br />

• dy<strong>na</strong>mickú<br />

Pri statickej organizácii údajov princíp organizácie spoèíva v mieste ulo-<br />

enia kadého konkrétneho dokumentu do príslušného adresára, zloky. Zloka<br />

nám podobne ako kancelár<strong>sk</strong>a spinka alebo klasický papierový fascikel viae<br />

i<strong>na</strong>k vo¾né dokumenty. V jednej zloke máme fotografie z dovolenky, v inej<br />

Obr. 15 Statická organizácia dokumentov<br />

Obr. 16 Dy<strong>na</strong>mická organizácia dokumentov<br />

Obr. 17 Schéma architektúry komunikaèného rozhrania Indigo<br />

<strong>na</strong>hrávky MP3 (zí<strong>sk</strong>ané legálne, ako i<strong>na</strong>k) <strong>na</strong>šej ob¾úbenej <strong>sk</strong>upiny alebo interpreta.<br />

Pri dy<strong>na</strong>mickej organizácii dokumentov v podstate nezáleí <strong>na</strong> ich fyzickom<br />

umiestnení. Dôleité je, aby boli <strong>na</strong>vzájom poprepájané pod¾a nejakých definícií,<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> základe dopytu, take tvoria logický celok.<br />

KOMUNIKAÈNÉ ROZHRANIE INDIGO<br />

Poèítaèe u dávno nie sú izolované ostrovèeky údajov, kde sú (alebo si myslíme,<br />

e by mali by) údaje u<strong>sk</strong>ladnené. Jednotlivé poèítaèe sú medzi sebou poprepájané<br />

poèítaèovými sieami a ivo medzi sebou<br />

komunikujú. Vrstva Indigo bola vytvorená práve<br />

<strong>na</strong> podporu a u¾ahèenie komunikácie. Do popredia<br />

takisto èoraz viac vystupujú webové sluby.<br />

Pomocou komunikaèného rozhrania mono vyuíva<br />

webové sluby bez oh¾adu <strong>na</strong> to, <strong>na</strong> ktorom<br />

serveri sú fyzicky umiestnené, a bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

architektúru siete. Vrstva Indigo <strong>na</strong> logickej úrovni<br />

rieši aj synchronizáciu dokumentov. Pretoe jedným<br />

z hlavných atribútov súèasnej komunikácie je<br />

nielen rýchlos, ale aj bezpeènos, boli pridané nové<br />

druhy autentifikaèných metód.<br />

K téme Longhorn sa urèite ešte vrátime, tak ako<br />

budú prichádza nové beta verzie. Podobne ako vy<br />

sa tešíme hlavne <strong>na</strong> „finále“, teda <strong>na</strong> komerèné<br />

uvedenie produktu.<br />

•<br />

28 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Pode¾te sa O ZDROJE!<br />

• Branislav Madoš<br />

Projekt seti@home je <strong>na</strong>jznámejší a <strong>na</strong>jväèší<br />

permanentne prebiehajúci projekt<br />

distribuovaného computingu. V súèasnosti <strong>na</strong><br />

òom participuje takmer 5 miliónov<br />

dobrovo¾níkov. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa zapojilo viac<br />

ako 5000 úèastníkov. Projekt je zameraný<br />

<strong>na</strong> zisovane umelých signálov zo vzoriek<br />

zí<strong>sk</strong>avaných z vesmíru. Doteraz bolo<br />

spracovaných u viac ako bilión dávok dát.<br />

Náklady vy<strong>na</strong>loené <strong>na</strong> jeho prevádzku boli<br />

vyèíslené <strong>na</strong> 500 000 USD.<br />

Okrem tohto projektu však<br />

existuje ve¾a iných, viac alebo<br />

menej známych projektov,<br />

zaloených <strong>na</strong> podobnom princípe,<br />

so širokým záberom – od vý<strong>sk</strong>umu<br />

nádorových ochorení alebo genetiky<br />

<strong>na</strong> jednej strane spektra a po h¾adanie<br />

prvoèísel <strong>na</strong> druhej strane. Medzi<br />

známejšie patrí <strong>na</strong>príklad folding@<br />

home /4./, zameraný <strong>na</strong> molekulárnu<br />

biológiu, alebo Climateprediction<br />

/5./, zaoberajúci sa vý<strong>sk</strong>umom klímy<br />

a poèasia.<br />

Doteraz bolo pre záujemcov minimálne<br />

nepohodlné, niekedy však a<br />

nemoné participova <strong>na</strong>raz <strong>na</strong> viacerých<br />

takýchto projektoch, pretoe<br />

<strong>na</strong>stávali problémy so zdie¾aním<br />

strojového èasu poèítaèa, s prístupom<br />

k internetu, ma<strong>na</strong>mentom dávok<br />

dát atï.<br />

Kadý z projektov distribuovaného<br />

computingu je v súèasnosti <strong>na</strong>programovaný<br />

úplne od základov,<br />

a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e ve¾a ich funkcií<br />

je zhodných.<br />

Preto vznikla myšlienka vytvori<br />

prostredie, ktoré by dokázalo jednotlivé<br />

projekty ma<strong>na</strong>ova a súèasne<br />

u¾ahèi ich vytvorenie a spravovanie.<br />

Takéto prostredie v súèasnosti vzniká<br />

<strong>na</strong> univerzite v Berkeley a volá sa<br />

BOINC.<br />

ARCHITEKTÚRA BOINC<br />

BOINC z<strong>na</strong>mená Berkeley Open Infrastructure<br />

for Network Computing. V súèasnosti<br />

je vo fáze beta testovania<br />

a nie je oficiálne prístupná verejnosti,<br />

aj keï beta verzia programu sa dá<br />

stiahnu z neoficiálnych stránok a vy<strong>sk</strong>úša.<br />

Zatia¾ sa však nemono zapoji<br />

do iadneho z projektov, ktoré by<br />

pre túto architektúru boli vytvorené.<br />

Tá má po<strong>sk</strong>ytnú aplikaèný rámec, pomocou<br />

ktorého mono rýchlejšie,<br />

lepšie a ¾ahšie vytvori projekt distribuovaného<br />

computingu a ma<strong>na</strong>ova<br />

projekt <strong>na</strong> strane servera, ako aj klienta<br />

<strong>na</strong> ove¾a vyššej úrovni, ne to bolo<br />

doteraz. Architektúra je k dispozícii aj<br />

v podobe zdrojových kódov a mono<br />

ju bezplatne pouíva <strong>na</strong> nekomerèné<br />

úèely.<br />

VÝHODY<br />

Výhody mono v zásade rozdeli <strong>na</strong><br />

tie, z ktorých budú ma rados klienti,<br />

tie, ktoré potešia prevádzkovate-<br />

¾ov projektov, a tie, ktoré predstavujú<br />

prínos pre obidve strany.<br />

Klient môe po <strong>na</strong>inštalovaní aplikácie<br />

BOINC vyèleni podiel systémových<br />

prostriedkov poèítaèa, ktoré<br />

venuje <strong>na</strong> úèely projektov distribuovaného<br />

computingu. Urèi tak<br />

mono podiel procesorového èasu,<br />

operaènej pamäte poèítaèa a ve¾kos<br />

di<strong>sk</strong>ového priestoru. Kadý z klientov<br />

teda môe <strong>na</strong> projektoch participova<br />

rozdielnou mierou pod¾a stupòa<br />

svojej angaovanosti. Najväèšou<br />

výhodou je u spomí<strong>na</strong>ná monos<br />

zúèastni sa <strong>na</strong> viacerých projektoch<br />

<strong>na</strong>raz. Kadému projektu mono<br />

v rámci prostriedkov pridelených pre<br />

BOINC ïalej podrobnejšie vyèleni<br />

zdroje a urèi, ktorý z nich má pre<br />

klienta väèšiu prioritu, a teda jeho poèítaè<br />

bude <strong>na</strong> òom pracova intenzívnejšie,<br />

a <strong>na</strong> ktorom, <strong>na</strong>opak, menej.<br />

Ak niektorý z projektov nie je<br />

schopný momentálne vyui jemu<br />

pridelené prostriedky, BOINC ich prerozdelí<br />

medzi ostatné.<br />

Nároky <strong>na</strong> hardvér nie sú pri inštalácii<br />

špecifikované. Vdy sa však<br />

posudzuje, èi je dostatok prostriedkov<br />

<strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie úlohy, ktorú by pouívate¾<br />

rád <strong>na</strong> svojom poèítaèi spracúval.<br />

V prípade, ak nie je dos prostriedkov,<br />

BOINC úlohu odmietne.<br />

Tých, ktorí nemajú permanentné<br />

pripojenie k internetu, iste poteší<br />

monos <strong>na</strong>stavi si frekvenciu a dåku<br />

pripojovania. Pod¾a tohto <strong>na</strong>stavenia<br />

potom BOINC „kešuje“ taký poèet<br />

prijímaných dávok dát, aby dokázal<br />

do ïalšieho plánovaného pripojenia<br />

úplne vyui pridelené prostriedky.<br />

Skúsenosti klientov s pouívaním<br />

beta verzie programu sú pozitívne.<br />

Vyzdvihujú <strong>na</strong>jmä schopnos pracova<br />

korektne s multiprocesorovými systémami.<br />

V prípade projektu seti@home<br />

bolo treba <strong>na</strong> dvojprocesorovom systéme<br />

spusti dve kópie aplikácie.<br />

BOINC pracuje korektne s jednou aplikáciou,<br />

prièom dokáe vyui všetky<br />

procesory. Spustenie dvoch a viacerých<br />

kópií aplikácie toho istého projektu<br />

je však <strong>na</strong>ïalej moné.<br />

Všetky projekty by mali disponova<br />

jednotným webovým rozhraním.<br />

BOINC po<strong>sk</strong>ytne takisto jednotný<br />

dizajn výstupu štatistických dát<br />

o jednotlivých projektoch. Architektúra<br />

vyuije <strong>na</strong> zobrazovanie grafiky<br />

štandard OpenGL.<br />

Kadý projekt bude moné pomocou<br />

BOINC-u špecificky doladi priamo<br />

u klienta, <strong>na</strong>príklad tým, e sa<br />

urèí, v ko¾kých farbách sa budú vizualizova<br />

spracúvané dáta.<br />

Keïe pouívate¾ urèuje pridelenú<br />

di<strong>sk</strong>ovú kapacitu, mono ju prechodne<br />

alebo trvalo vyui <strong>na</strong> archiváciu<br />

dát jednotlivých projektov.<br />

30 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Tvorcom projektov prináša súbor<br />

funkcií, ktoré môu vyui pri tvorbe<br />

projektu. BOINC umoòuje spúša<br />

aplikácie <strong>na</strong>písané v rozlièných programovacích<br />

jazykoch, ako je C, C++,<br />

Fortran a ïalšie, a to buï bez zmien,<br />

alebo iba s malými modifikáciami.<br />

Ak vytvoria súèasné projekty novšiu<br />

verziu aplikácie, musia o upgrade<br />

poiada klientov. Nie všetci to však<br />

urobia a dôsledkom je, e dáta sú<br />

spracúvané mierne modifikovanými<br />

verziami programov. To je, samozrejme,<br />

neelaný stav, a preto BOINC<br />

umoòuje upgrade aplikácie bez participácie<br />

klienta. Všetci klienti tak<br />

pracujú vdy s <strong>na</strong>jnovšou verziou<br />

programu, take všetky dáta sú spracúvané<br />

rov<strong>na</strong>kým algoritmom a výsledky<br />

môu by reprezentatívnejšie.<br />

Mono tie urýchli cyklus dolaïovania<br />

aplikácie a <strong>na</strong>jmä algoritmov výpoètov.<br />

Projekt môe by uloený <strong>na</strong> viacerých<br />

serveroch, distribuovaných<br />

po celom svete, a kadý server môe<br />

by zrkadlený. Tak sa dá zabezpeèi,<br />

aby klient vdy mohol kontaktova<br />

server a vymeni si s ním dáta. Keby<br />

však predsa len došlo k výpadkom<br />

serverov, výsledky výpoètov by sa<br />

hromadili u uívate¾ov. Po opätovnom<br />

sprevádzkovaní serverov by<br />

klient<strong>sk</strong>e aplikácie mohli <strong>na</strong>dväzovaním<br />

ve¾kého poètu spojení servery<br />

preai. Tým by mohlo dôjs k a<strong>na</strong>lógii<br />

DoS útoku. Tomu dokáe architektúra<br />

úèinne zabráni a korektne<br />

rozbehnú normálnu komunikáciu.<br />

BOINC je schopný spracúva projekty,<br />

ktoré si vyadujú prácu s enormnými<br />

objemami dát.<br />

Architektúra je v súèasnosti dostupná<br />

pre Windows, Linux, Solaris/<br />

SPARC a Mac OS X. Dáta budú posielané<br />

v tvare podobnom XML. Architektúra<br />

štandardizuje tvar dávok dát<br />

pre jednotlivé projekty.<br />

Výhodou tak pre prevádzkovate-<br />

¾ov projektov, ako aj pre klientov je,<br />

e architektúra zaisuje aplikácie aj<br />

z bezpeènostnej stránky. Pouíva digitálne<br />

podpisy <strong>na</strong> základe šifrovania<br />

pomocou verejného k¾úèa, prièom<br />

zabezpeèuje aj antivírusovú ochranu.<br />

Zabráni by sa malo <strong>na</strong>príklad falšovaniu<br />

štatistík o klientovi, zí<strong>sk</strong>aniu<br />

dát o klientoch zo serverov, podvrhovaniu<br />

falošných výsledkov výpoètov,<br />

modifikovaniu aplikácií projektov<br />

hackermi a mnohým ïalším typom<br />

útokov.<br />

PRE KOHO JE BOINC<br />

Na vyuitie architektúry treba vybra<br />

aplikácie, ktoré disponujú urèitými<br />

vlastnosami. Predovšetkým musia<br />

by schopné zauja širokú verejnos,<br />

aby si <strong>na</strong>šli okruh uívate¾ov, ktorí sa<br />

do nich zapoja. Aplikácie sa musia<br />

vyz<strong>na</strong>èova paralelizmom pri malej<br />

alebo nijakej vzájomnej dátovej závislosti<br />

jednotlivých blokov dát. Musia<br />

ma nízky pomer medzi dátovou<br />

a výpoètovou nároènosou, to z<strong>na</strong>mená,<br />

e aplikácia si musí vyadova<br />

mnostvo výpoètov <strong>na</strong>d relatívne<br />

malým mnostvom dát. Výsledky zí<strong>sk</strong>ané<br />

od jednotlivých klientov nemono<br />

automaticky povaova za<br />

stopercentné. Preto musí existova<br />

akási monos overovania alebo redundantnosti<br />

pri spracúvaní, teda tolerantnos<br />

k chybám.<br />

Samozrejme, projekt musí by dostatoène<br />

nároèný <strong>na</strong> výpoèty a mnostvo<br />

dát, i<strong>na</strong>k by nebolo potrebné vyui<br />

distribuovaný computing.<br />

Prvými aplikáciami pouívajúcimi<br />

túto architektúru budú zrejme tie,<br />

ktoré <strong>na</strong>hradia u v blízkej budúcnosti<br />

projekt seti@home. Mali by nimi<br />

by projekty Astronomical Pulse<br />

Detection (AstroPulse) a Seti@home<br />

southern hemisphere search. Pod¾a<br />

informácií vývojárov aj ïalšie projekty<br />

<strong>sk</strong>úmajú monos prejs <strong>na</strong> BOINC.<br />

ZÁVER<br />

Stále sa zvyšujúci výkon poèítaèov,<br />

monos permanentného pripojenia<br />

k internetu pri ustaviène sa zväèšujúcej<br />

prenosovej kapacite, to všetko<br />

<strong>na</strong>hráva rozširovaniu myšlienky distribuovaného<br />

computingu. O jej<br />

úspechu svedèí aj to, e v on-line štatistikách<br />

projektu seti@home mono<br />

sledova, ako sa doslova zo sekundy<br />

<strong>na</strong> sekundu zvyšuje poèet participantov.<br />

BOINC umoní tomuto a podobným<br />

projektom dosta sa <strong>na</strong> ove¾a vyššiu<br />

úroveò a rozšíri myšlienku distribuovaného<br />

computingu ešte viac. Vytvorenie<br />

projektu je <strong>na</strong>vyše v súèasnosti<br />

pomerne nákladné, BOINC by<br />

mal vývoj výz<strong>na</strong>mne zlacni.<br />

Zdroje<br />

/1./ http://setiathome.ssl.berkeley.edu<br />

/2./ <strong>www</strong>.seti.<strong>sk</strong><br />

/3./ http://boinc.berkeley.edu/index.html<br />

/4./ http://<strong>www</strong>.stanford.edu/<br />

group/pandegroup/folding/<br />

/5./ http://climateprediction.net/index.php<br />

•<br />

3/2004 PC REVUE 31

R E V U E<br />

Wireless siete<br />

a ich implementácia<br />

• Marcel Heèko<br />

Wireless alebo bezdrôtové<br />

poèítaèové siete si zaèí<strong>na</strong>jú pomaly<br />

<strong>na</strong>chádza cestu nielen do ve¾kých<br />

komerèných spoloèností, ale ujímajú<br />

sa miesta aj v domácnostiach èi<br />

v malých a stredných spoloènostiach.<br />

Preèo práve wireless? Ako sa dajú<br />

wireless siete implementova do u<br />

pouívanej podnikovej infraštruktúry?<br />

Aké sú monosti <strong>na</strong> pripojenie klientov<br />

do jednej siete v podniku alebo doma?<br />

Aké sú výhody a nevýhody<br />

bezdrôtového riešenia? Na èo si da<br />

pozor? To sú zásadné otázky, <strong>na</strong><br />

ktoré sa budeme s<strong>na</strong>i v tomto<br />

èlánku odpoveda.<br />

TROŠKU HISTÓRIE<br />

História masovejšieho vyuívania bezdrôtových<br />

sietí sa zaèala v roku 1997, keï inštitúcia IEEE<br />

schválila špecifikáciu 802.11, ktorá rozširovala<br />

monosti ethernetu a vytvorila prvé štandardy pre<br />

technológie bezdrôtového ethernetu. Boli to technológie<br />

špecifikované <strong>na</strong> prenos dát rýchlosami<br />

1 a 2 Mb/s vo frekvenènom pásme okolo 2,4 GHz.<br />

Pouívali dve rôzne schémy kódovania, a to FHSS<br />

a DSSS (<strong>na</strong>vzájom nekompatibilné). V roku 1999<br />

IEEE vydalo ïalšiu rozširujúcu<br />

špecifikáciu 802.11b, ktorá definovala nové<br />

prenosové rýchlosti v rov<strong>na</strong>kom frekvenènom<br />

pásme, a to 5 a 11 Mbit, èo u zaèalo by zaujímavé<br />

tak pre novo vznikajúcich ISP (Internet Service<br />

Provider – po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetových<br />

sluieb), ako aj pre domácich majstrov.<br />

Koncom roku 2001 u bolo po svete implementova-<br />

32 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

ných nieko¾ko desatisíc bezdrôtových prístupových bodov<br />

– a to sa ešte technológia takýchto sietí len dostávala<br />

do povedomia ¾udí.<br />

Práve siete 802.11 sa zaèali rýchlo rozširova pre jednoduchú<br />

implementáciu a administráciu a relatívne<br />

nízku cenu. Pôvodné urèenie do interiéru budov sa ne<strong>sk</strong>ôr<br />

rozšírilo aj do exteriéru a bolo moné vytvori prepojenia<br />

dlhé nieko¾ko desiatok kilometrov pri zanedbate¾ných<br />

nákladoch. Tieto vlastnosti sú do dnešných dní<br />

atrakciou pre ISP ako ve¾mi lacný spôsob vytvorenia si<br />

vlastnej infraštruktúry a vlastných dátových okruhov<br />

a relatívnej nezávislosti od ostatných spoloèností, po<strong>sk</strong>ytujúcich<br />

<strong>na</strong>pr. pripojenie domácností a firiem do siete<br />

internet cez metalické rozvody ako telefónne linky a koaxiálnu<br />

kabelá. V posledných mesiacoch zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong><br />

svetový trh prichádza zariadenia špecifikácie 802.11g,<br />

ktoré sú rozšírením modelu 802.11 <strong>na</strong> prenosové rýchlosti<br />

54 Mbit (half duplex), no pracujú v rov<strong>na</strong>kom frekvenènom<br />

pásme ako jeho predchodcovia. Technológia<br />

vymykajúca sa z radu ostatných je 802.11a, ktorá pracuje<br />

v pásme 5 GHz a je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ povolená len<br />

<strong>na</strong> pouívanie v interiéroch.<br />

Bezdrôtové technológie urèené do prostredia SOHO<br />

(Small Office, Home Office) pouívajú <strong>na</strong> prenos dát elektromagnetické<br />

vlnenie v spomí<strong>na</strong>nom frekvenènom rozsahu<br />

medzi 2,412 a 2,472 GHz. V tomto rozsahu je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

definovaných 13 kanálov, odstupòovaných po 5 MHz<br />

(v USA je definovaných len 11 kanálov a v Japon<strong>sk</strong>u a 14).<br />

Vyuívajú <strong>na</strong> prenos otvorený priestor, ktorý sa stáva<br />

zdie¾aným médiom (shared medium) prenosu dát. Keïe<br />

zaradenie nedokáe aj prijíma, aj vysiela <strong>na</strong>raz, pracuje<br />

v poloduplexnom reime.<br />

802.11B „KLASIKA“<br />

Základné módy fungovania bezdrôtových zariadení špecifikácie<br />

802.11b (a 802.11 všeobecne) sú AP (access point –<br />

prístupový bod), Ad-Hoc a Infrastructure mód. Najèastejšia<br />

implementácia bezdrôtových sietí je <strong>na</strong> báze AP-klient<br />

(klient v reime Infrastructure). V takomto prípade sa pripája<br />

<strong>na</strong> AP ako jeden z klientov.<br />

AP je v <strong>sk</strong>ratke prístupový bod (Access Point), èo z<strong>na</strong>mená,<br />

e je to prístroj pribline ve¾kosti knihy, ktorý má za<br />

úlohu pripája mobilných pouívate¾ov k vytvorenej metalickej<br />

kabelái a po<strong>sk</strong>ytnú im tak rov<strong>na</strong>ké sluby, ako<br />

majú klienti pripojení káblom. Na jeden AP sa môe pripája<br />

viac klientov (záleí <strong>na</strong> zariadení; zväèša do 32)<br />

a dokáu medzi sebou komunikova aj bez pripojenia AP<br />

do metalickej kabeláe. Zariadenia typu AP sa vyrábajú<br />

v nieko¾kých vyhotoveniach pod¾a spôsobu pouitia. Ak<br />

ide <strong>na</strong>ozaj len o pripojenie mobilných klientov do siete<br />

spoloènosti, nemusí ma prístupový bod nijaké zvláštne<br />

vymoenosti. Jednoduché <strong>na</strong>stavenia, spoèívajúce väèšinou<br />

len vo zvolení identifikaèného reazca bezdrôtovej<br />

siete (SSID) a kanála prenosu, predurèujú zariadenia typu<br />

AP <strong>na</strong> jednoduché rozšírenie metalickej siete bez potreby<br />

zdåhavého a drahého ahania štruktúrovanej kabeláe.<br />

Ïalšie populárne vyhotovenie zariadenia AP je tzv. wireless<br />

gateway. Je to jednoduchá kombinácia wireless AP<br />

a routera <strong>na</strong> pohodlné pripojenie pouívate¾ov <strong>na</strong>pr. do<br />

siete internet. Takéto zariadenia sú ideálne do malých<br />

spoloèností a do domácností, keï je potrebné pripoji <strong>na</strong><br />

internet viac klientov bez kupovania ïalšieho hardvéru<br />

(router, switch). Aplikácia sa hodí aj do pamiatkovo chránených<br />

budov, kde je nemoné ahanie novej kabeláe.<br />

Gatewaye èie brány ponúkajú technológie ako NAT<br />

(Network Address Translation – zdie¾anie jedného pripojenia<br />

do siete internet viacerými pouívate¾mi), DHCP (dy<strong>na</strong>mické<br />

pride¾ovanie adries IP), firewall (ochra<strong>na</strong> vnútornej<br />

siete pred útokom z internetu) a v neposlednom rade<br />

majú integrovaný switch <strong>na</strong> pripojenie pouívate¾ov káblami.<br />

Bezdrôtové zariadenia sa teda rozde¾ujú <strong>na</strong> dve hlavné<br />

<strong>sk</strong>upiny – hardvér urèený pre klient<strong>sk</strong>e poèítaèe (klient<strong>sk</strong>e<br />

adaptéry) a prístupové body (AP). Pod rov<strong>na</strong>kými definíciami<br />

sú uvedené aj v cenníkoch predajcov výpoètovej<br />

techniky a dajú sa kúpi v takmer ktoromko¾vek maloobchode<br />

alebo ve¾koobchode s IT <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Ich ce<strong>na</strong> sa<br />

pohybuje od 2000 Sk (s DPH) za klient<strong>sk</strong>u PCI kartu do<br />

7000 Sk za gateway a kompletné malé internetové riešenie.<br />

V podstate sú všetky zariadenia urèené <strong>na</strong> to isté<br />

a väèšinou pouívajú rov<strong>na</strong>kú èipovú súpravu <strong>na</strong> fungovanie<br />

(Prism, Atmel), prièom sa odlišujú len vymoenosami,<br />

ktoré ponúkajú, a pripájacím rozhraním (PCI,<br />

PCMCIA, USB, RJ-45). V prípade klient<strong>sk</strong>ych adaptérov je to<br />

väèšinou èipová súprava Prism 2, 2.5 a Prism 3 od firmy<br />

Intersil. Táto èipová súprava je ve¾mi dobre podporovaná<br />

vo všetkých známych operaèných systémoch, teda nie je<br />

problém pripoji <strong>na</strong>príklad PC s Linuxom do bezdrôtovej<br />

siete s kartou s èipovou súpravou Prism. Na stránkach<br />

http://hostap.epitest.fi/ sa dajú nájs ovládaèe pre Linux,<br />

ktoré dokáu z karty PCI vytvori plnofunkèný AP, teda<br />

<strong>na</strong>miesto drahšieho AP sa dá kúpi za poloviènú cenu<br />

karta PCI a poui v kombinácii s Linuxom, prípadne systémom<br />

BSD. Takéto riešenia však nie sú ve¾mi efektívne,<br />

keïe poèítaè je ve¾ký, hluèný a vyaduje aspoò minimálne<br />

z<strong>na</strong>losti Linuxu, resp. BSD.<br />

Druhý mód komunikácie zariadení je tzv. mód Ad-Hoc.<br />

Je to mód, pri ktorom nie je potrebný AP, pokia¾ chceme<br />

bezdrôtovo komunikova medzi dvoma alebo viacerými<br />

poèítaèmi, ale všetky poèítaèe musia by dostatoène blízko<br />

seba, aby dokázali <strong>na</strong>vzájom komunikova. Je to lacnejší,<br />

no trošku menej efektívny spôsob komunikácie,<br />

keïe <strong>na</strong> prístup do ostatnej èasti siete musíme vyuíva<br />

jeden poèítaè ako smerovaè.<br />

BUDUJEME SI MALÚ BEZDRÔTOVÚ SIE<br />

Predovšetkým je potrebné zadefinova, v akom rozsahu<br />

a <strong>na</strong> aké úèely sa bude bezdrôtová sie pouíva – èi ide<br />

o vnútropodnikovú sie, alebo o spôsob prepojenia dvoch<br />

metalických sietí cez väèšiu vzdialenos, prípadne inú<br />

aplikáciu. Pod¾a toho si vieme vybra <strong>na</strong>jviac vyhovujúci<br />

hardvér. Predstavme si prípad, keï chceme po<strong>sk</strong>ytnú<br />

sluby siete internet <strong>na</strong>šim zákazníkom v reštaurácii, prípadne<br />

inom podniku. Cie¾: Zákazník zapne notebook, aktivuje<br />

PCMCIA bezdrôtový adaptér, pripojí sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu sie,<br />

3/2004 PC REVUE 33

R E V U E<br />

automaticky mu je pridelená adresa IP a ostatné <strong>na</strong>stavenia<br />

siete a môe poèas èakania <strong>na</strong> jedlo komunikova.<br />

V reštaurácii pritom máte zavedené pripojenie DSL. Riešenie<br />

je ve¾mi jednoduché – wireless gateway. Zariadenie<br />

umiestnime <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvidite¾nejšie miesto z celého podniku<br />

a pripojíme ethernetovým káblom k modemu DSL. Nastavenia<br />

zariadenia spoèívajú v <strong>na</strong>stavení SSID a zapnutí servisu<br />

NAT.<br />

Rov<strong>na</strong>ko môeme postupova aj doma, prièom vyuijeme<br />

aj integrovaný switch v bezdrôtovom zariadení,<br />

pokia¾ vlastníme aj „nemobilné“ poèítaèe.<br />

Iný prípad môe <strong>na</strong>sta, ak je úlohou prepoji tri<br />

„metalické“ siete, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> sídli<strong>sk</strong>u. Predpokladajme<br />

teda, e dve siete, ktoré nemajú medzi sebou priamy vizuálny<br />

kontakt (èo je podmienka kvalitného prepojenia<br />

<strong>na</strong> vzdialenosti väèšie ako nieko¾ko desiatok metrov),<br />

„vidia“ <strong>na</strong> dom vzdialený od nich kilometer, kde je tretia<br />

sie. Táto tretia sie si môe jednoducho <strong>na</strong>sadi<br />

obyèajné AP do switchu a pripoji k nemu sektorovú<br />

anténu, ktorá bude pokrýva obidvoch klientov. Klienti<br />

sa môu <strong>na</strong> AP pripoji akýmko¾vek klient<strong>sk</strong>ym adaptérom,<br />

èi u je to karta PCMCIA, alebo karta PCI priamo<br />

v poèítaèi, prípadne iné riešenie, a zaèa spolu komunikova.<br />

ANTÉNY<br />

Na väèšie vzdialenosti ako nieko¾ko desiatok metrov<br />

treba <strong>na</strong>sadzova externé antény. Externé antény sú<br />

sitové, yaggi, patch alebo iné, ktoré zlepšujú príjem signálu.<br />

Èím vyšší má anté<strong>na</strong> parameter zosilnenia (udáva<br />

sa v dB – decibeloch), tým má väèšiu zi<strong>sk</strong>ovos. Antény<br />

sa dajú pripoji len k niektorým druhom zariadení, a to<br />

tak typu AP, ako aj ku klient<strong>sk</strong>ym adaptérom. Preto ak<br />

budeme niekedy rozmýš¾a o vytvorení bezdrôtovej<br />

siete, je potrebné dopredu zvái, èi budeme niekedy<br />

pouíva zariadenia <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti, aby sme<br />

mohli pripoji externú anténu. Zariadenia bez monosti<br />

pripojenia antény majú integrovanú, zväèša 2 dB anténu<br />

s výkonom zariadenia 33 mW (pod¾a typu zariadenia<br />

a do 100 mW), èo by malo postaèi <strong>na</strong> pokrytie dvoj- a<br />

trojpodlaného rodinného domu (pod¾a charakteru<br />

konštrukcie), prípadne v exteriéri pribline do 300 m<br />

bez prekáok. Antény pre bezdrôtové zariadenia sa delia<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko druhov: smerové, sektorové a všesmerové.<br />

Záleí <strong>na</strong> aplikácii, <strong>na</strong> ktorú chceme bezdrôtové prepojenie<br />

poui. Smerové antény sú <strong>na</strong>jèastejšie antény,<br />

ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> pripojenie klientov <strong>na</strong> vzdialený<br />

AP v exteriéri alebo <strong>na</strong> priame prepojenie dvoch staníc<br />

(wireless bridge). Majú za úlohu smerova signál do<br />

urèitého smeru s výchylkou okolo ± 8°. Skladajú sa<br />

zväèša zo sita a iarièa.<br />

Sektorové antény vysielajú signál do urèitého (charakteristicky<br />

pôdorysného) uhla. Vyarovacie uhly variujú od<br />

40° do 180°. Najvhodnejšie pouitie antén tohto typu je<br />

<strong>na</strong>pr. pri pokrytí ve¾mi ve¾kej oblasti signálom z centrálneho<br />

miesta, <strong>na</strong>pr. vysoká budova, kde sa pouije 4× sektorová<br />

anté<strong>na</strong> s vyarovacím uhlom 90° do kadého rohu<br />

budovy a 4× AP prepojené smerovaèom.<br />

V prípade všesmerových antén mono <strong>na</strong> jedno AP pripoji<br />

klientov zo všetkých uhlov. Táto metóda sa zdá <strong>na</strong>jefektívnejšia,<br />

no opak je pravdou. Keïe sa všetci klienti<br />

pripájajú <strong>na</strong> jedno AP, zariadenie musí po<strong>sk</strong>ytova sluby<br />

mnohým klientom <strong>na</strong>raz. AP majú tendenciu prispôsobova<br />

sa <strong>na</strong>jmenej výkonnému klientovi, teda ostatní pocítia<br />

degradáciu siete ihneï po tom, ako<br />

sa pripojí klient s mizivým signálom<br />

a ve¾kou stratou packetov.<br />

Pouívanie všesmerových antén je<br />

vo všeobecnosti ve¾mi nevýhodné<br />

aj pre rušenie ostatných bezdrôtových<br />

sietí.<br />

Bezpeènos bezdrôtových sietí je<br />

asi jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jväèších prekáok pri<br />

implementácii a <strong>na</strong>sadení technológie<br />

do podnikovej infraštruktúry.<br />

Keïe všetky bezdrôtové siete pouívajú<br />

<strong>na</strong> komunikáciu to isté médium,<br />

je celkom jednoduché do niektorej<br />

z nich sa prepašova ako votrelec a pohodlne odchytáva<br />

dáta prechádzajúce sieami. Riešením tohto<br />

problému je WEP (Wired Equivalent Privacy) – technológia<br />

<strong>na</strong> kódovanie dát prenášaných vzduchom. WEP je však<br />

technológia, ktorá sa dá pri troche šastia prelomi, a teda<br />

nie je ve¾mi úèinná. Jediným efektívnym riešením sa zdá<br />

pouívanie tunelov VPN, teda šifrovaných tunelov, pri<br />

ktorých si môeme by dostatoène istí, e sa <strong>na</strong>še dáta<br />

a maily nedostanú do nepovolaných rúk. Tunely VPN sú<br />

však implementovate¾né a pouívané len v drahšom a menej<br />

dostupnom hardvéri <strong>na</strong> stavanie wireless sietí, a preto<br />

zväèša treba túto technológiu implementova nezávisle<br />

od bezdrôtových riešení.<br />

DO BUDÚCNA...<br />

Bezdrôtové technológie sa dostávajú do popredia nielen<br />

ako módny hit v oblasti IT, ale aj ako technológia <strong>na</strong><br />

spríjemnenie a <strong>sk</strong>valitnenie sluieb, ktorá prišla a bude<br />

ïalej expandova. Spomí<strong>na</strong>ná implementácia wireless<br />

gateway do reštauraèného prostredia (tzv. hotspot) by<br />

mohla z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> revolúciu v prístupe k informáciám.<br />

Neláka vás myšlienka vybra si pri nudnom èakaní <strong>na</strong><br />

jedlo svoj handheld, pripoji sa ním <strong>na</strong> AP reštaurácie,<br />

<strong>sk</strong>ontrolova si poštu, preèíta <strong>na</strong>jnovší bulvár a <strong>sk</strong>ontrolova<br />

burzové trendy? A to všetko rýchlosami<br />

blíiacimi sa 24 Mb/s full duplex. Jednoduché a lacné<br />

riešenia sú k dispozícii, treba len zaèa experimentova<br />

a efekt sa dostaví.<br />

Zaujíma vás, ako <strong>na</strong> to? Èo si môete vybra a aké sú<br />

konkrétne ceny? Nezabudnite si obstara budúce èíslo<br />

PC REVUE, kde nájdete ve¾ký test bezdrôtových zariadení.<br />

•<br />

34 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Virtuál<strong>na</strong><br />

kancelária<br />

realitou<br />

• Ondrej Macko<br />

III. èas: Sun Java De<strong>sk</strong>top System<br />

Sun Java De<strong>sk</strong>top System je kompletné pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

prostredie pozostávajúce z operaèného<br />

systému SuSE Linux, kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka, grafického rozhrania a mnostva aplikácií,<br />

urèených <strong>na</strong>jmä pre pouívate¾ov z podnikového<br />

prostredia. Väèši<strong>na</strong> aplikácií je vytvorená v jazyku<br />

Java. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je pripravené tak, e<br />

bený pouívate¾, zvyknutý <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> operaèný systém<br />

Microsoft Windows, pocíti medzi obidvoma<br />

prostrediami len malý rozdiel v ovládaní.<br />

Aplikaènú vrstvu predstavuje balík kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikácií Sun StarOffice 7 (zahrnuje textový<br />

editor, tabu¾kový program a prezentaèný nástroj),<br />

grafické rozhranie (Gimp), klient elektronickej<br />

pošty a prehliadaè webových stránok (Mozilla 1.4).<br />

Vo výbave pouívatelia nájdu aj hry, multimediálne<br />

aplikácie a vývojár<strong>sk</strong>e prostredie. Java De<strong>sk</strong>top<br />

System je <strong>na</strong>vyše pripravený tak, e pouívatelia<br />

môu zdie¾a súbory a dokumenty s inými poèítaèmi,<br />

prièom podporuje prostredia zaloené <strong>na</strong> operaènom<br />

systéme Microsoft Windows i Unix.<br />

Balík StarOffice ve¾mi dobre podporuje formáty<br />

Microsoft Office. Aj túto recenziu sme <strong>na</strong>pr. vytvorili<br />

v textovom editore Writer a <strong>na</strong>koniec sme ju uloili<br />

vo formáte DOC a odoslali <strong>na</strong> jazykovú korekciu.<br />

Program sa dodáva <strong>na</strong> piatich CD médiách a inštalácia<br />

trvala asi pol hodiny. Inštalácia sa vykonáva<br />

<strong>na</strong> „èistom“ poèítaèi. Nie je potrebný nijaký iný<br />

operaèný systém, postaèí len bootovate¾ná CD mechanika.<br />

Pri inštalácii sme v <strong>na</strong>šom prípade zvolili<br />

podporu pre sloven<strong>sk</strong>é prostredie.<br />

Inštalaèný program rozpoz<strong>na</strong>l a priradil ovládaèe<br />

<strong>na</strong>pr. pre grafickú a zvukovú kartu, ïalej modem<br />

i pripojenú tlaèiareò (HP LaserJet 1200). Problém<br />

nie je ani s podporou pre niektoré zariadenia USB,<br />

ako je <strong>na</strong>pr. pamäový k¾úè. Po ukonèení inštalácie<br />

sme boli schopní z klávesnice zadáva sloven<strong>sk</strong>é<br />

z<strong>na</strong>ky, zobrazova ich i tlaèi.<br />

Inštalácia pozostáva v podstate z výberu z predvolených<br />

moností a stláèania Enteru. Poèas inštalácie<br />

sme zároveò zadali konfiguraèné dáta <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet pomocou modemu.<br />

V predchádzajúcich dvoch<br />

èíslach PC REVUE sme<br />

predstavili vybrané softvérové<br />

riešenia <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e<br />

vyuitie – Microsoft Office<br />

2003 a Open Office (súèas<br />

riešenia s oz<strong>na</strong>èením Linux<br />

All Box). V tomto èísle<br />

pokraèujeme predstavením<br />

ïalšej alter<strong>na</strong>tívy, za ktorou<br />

je tentoraz spoloènos Sun<br />

Microsystems. Ide o riešenie<br />

Java De<strong>sk</strong>top System,<br />

ktorého súèasou je aj<br />

kompletný kancelár<strong>sk</strong>y balík.<br />

Prvú podrobnejšiu správu<br />

o tomto riešení sme vám<br />

priniesli u v predchádzajúcom<br />

vydaní PC REVUE v reportái<br />

Prezbrojovanie arzenálu.<br />

V tomto èlánku predstavíme<br />

Java De<strong>sk</strong>top podrobnejšie,<br />

a to <strong>na</strong>jmä z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

koncového pouívate¾a.<br />

Zameriame sa aj <strong>na</strong><br />

spoluprácu a výmenu údajov<br />

s inými pouívate¾mi<br />

konkurenèných balíkov.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie Java De<strong>sk</strong>top System – centrál<strong>na</strong> ponuka, spoloèné miesto pre dokumenty, <strong>na</strong>stavenie vlastností<br />

jednotlivých komponentov, monitorovanie systému a dole stavový riadok; všimnite si vpravo dole ikony virtuálnych obrazoviek<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie Java De<strong>sk</strong>top System je<br />

ve¾mi obdobné tomu, èo pouívate¾ pozná zo systému<br />

Microsoft Windows. Základom je tlaèidlo<br />

Launch (štart), <strong>na</strong> ktoré <strong>na</strong>dväzuje ovládanie celého<br />

prostredia. Pouívate¾ má k dispozícii <strong>na</strong>pr.<br />

základné nástroje, rozširujúce programy, spustenie<br />

programov z príkazového riadka Linuxu. Ïalej<br />

je v úvodnej ponuke aj poloka Preferences (obdoba<br />

Control Panela v prípade Microsoft Windows),<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>posledy editovaných dokumentov, prístup<br />

<strong>na</strong> centrálne miesto pre dokumenty, zamký<strong>na</strong>nie<br />

obrazovky a systém pomocníka.<br />

Za ve¾mi výhodnú povaujeme monos zobrazenia<br />

viacerých virtuálnych obrazoviek. V stavovej<br />

lište Java De<strong>sk</strong>top sa v pravej èasti <strong>na</strong>chádzajú štyri<br />

ikony <strong>na</strong> ich jednoduché prepí<strong>na</strong>nie. Pouívate¾ si<br />

tak môe pripravi samostatné okná <strong>na</strong> spracovanie<br />

štyroch rôznych programov a vymieòa si údaje<br />

medzi nimi. Ikony príslušnej pracovnej plochy pritom<br />

zobrazujú orientaèné umiestnenie otvorených<br />

aplikácií.<br />

V systéme Java De<strong>sk</strong>top platia aj zauívané klávesové<br />

<strong>sk</strong>ratky z OS Windows, konkrétne Alt – F4 <strong>na</strong><br />

zatváranie okien, Ctrl – Esc <strong>na</strong> volanie úvodnej ponuky,<br />

bený výz<strong>na</strong>m má aj pravé tlaèidlo myši.<br />

V prípade sloven<strong>sk</strong>ého prostredia však zí<strong>sk</strong>ate urèi-<br />

36 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

tú mixá sloven<strong>sk</strong>ého a anglického textu. Vidie to<br />

u v štartovacej ponuke, kde nájdete poloky Aplikácie,<br />

Spusti program, ale <strong>na</strong> druhej strane je tu poloka<br />

Extras, Find File a pod. Systém pomocníka je<br />

tie kombináciou slovenèiny a angliètiny, pomocník<br />

pre StarOffice 7 je pritom celý v angliètine.<br />

StarOffice<br />

Bený pouívate¾ prichádza do styku <strong>na</strong>jèastejšie<br />

s kancelár<strong>sk</strong>ymi aplikáciami a elektronickou poštou.<br />

Balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií StarOffice vo verzii<br />

7 pozostáva z troch hlavných nástrojov <strong>na</strong> tvorbu<br />

textu, tabuliek a prezentácií. V inštalácii Java<br />

De<strong>sk</strong>top System však existujú aj pomocné aplikácie<br />

<strong>na</strong> kreslenie, tvorbu matematických rovníc a diagramov.<br />

Na rozdiel od iných kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov<br />

(Microsoft Office, Lotus SmartSuite alebo Corel<br />

WordPerfect Office) StarOffice neobsahuje vlastnú<br />

databázu. Dokáe však spolupracova s viacerými<br />

databázami SQL. Výhodou StarOffice je podpora<br />

formátu XML <strong>na</strong> univerzálnu výmenu dát s inými<br />

aplikáciami.<br />

StarOffice neobsahuje integrovaný systém <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>upinovú spoluprácu viacerých pouívate¾ov, ako<br />

je to <strong>na</strong>pr. v prípade Microsoft Office 2003 (konkrétne<br />

systém SharePoint Windows Services). Na<br />

tieto úèely sa však dajú poui samostatné programy.<br />

StarOffice Writer<br />

V prípade textového editora StarOffice Writer má<br />

pouívate¾ k dispozícii vo¾by podobné ako v Microsoft<br />

Word. Môete <strong>na</strong>pr. automaticky formátova<br />

text, kontrolova pravopis, ïalej exportova súbor<br />

do formátu Microsoft Word 2000/XP, PocketWord,<br />

HTML, XML, ale aj <strong>PDF</strong> (všetko bez inštalácie doplnkových<br />

programov). Bohuia¾, súèasou štandardnej<br />

dodávky StarOffice Writer nie je pravopisný<br />

slovník pre sloven<strong>sk</strong>ý jazyk, <strong>na</strong>proti tomu je tu<br />

<strong>na</strong>pr. èe<strong>sk</strong>ý, nemecký a anglický pravopisný slovník.<br />

Pri písaní dlhšieho textu sa nám ve¾mi pozdával<br />

systém automatického doplòovania slov, prièom<br />

Writer sa rýchlo uèí poèas písania. Ako potom<br />

píšete slová, Writer si ich vkladá do pamäte a potom<br />

ich dopåòa poèas písania pod¾a zaèiatoèných<br />

písmen. Pri èasto sa opakujúcich slovách v texte je<br />

to <strong>na</strong>ozaj urýchlenie písania.<br />

Medzi prepracovanejšie funkcie Writera patrí<br />

<strong>na</strong>pr. tvorba odkazov, hlavièky a päty dokumentu,<br />

ïalej tvorba obsahu dokumentu a pod.<br />

Za výhodný povaujeme systém práce s grafom<br />

a tabu¾kami. V prípade tabuliek zadávate poèet<br />

riadkov a ståpcov, <strong>na</strong>stavíte typ okrajov, pozadie<br />

výplne a môete zadáva údaje. K dispozícii máte aj<br />

základné výpoèty údajov z tabuliek. Z hotovej tabu¾ky<br />

potom jednoducho vytvoríte graf a zmeníte<br />

jeho predvolený štýl pod¾a vlastného elania. Poèet<br />

štýlov grafov, ktoré StarOffice obsahuje, je vyšší<br />

ne v prípade Microsoft Word 2003.<br />

Na orientáciu v rozsiahlom dokumente môete<br />

s výhodou poui funkciu Navigator. S jej pomocou<br />

sa rýchlo presúvate medzi grafmi, tabu¾kami alebo<br />

úsekmi textu v dokumente.<br />

StarOffice Calc<br />

Tento tabu¾kový kalkulátor predstavuje dôstojného<br />

konkurenta nástroja Microsoft Excel. Ak ho porovnáme<br />

s inými, <strong>na</strong>pr. vo¾ne šírite¾nými, kancelár<strong>sk</strong>ymi<br />

balíkmi (OpenOffice alebo 602ProOffice), je<br />

StarOffice Calc<br />

plnohodnotne<br />

otvára aj<br />

zloitejšie<br />

súbory<br />

vytvorené<br />

v Exceli,<br />

zachované<br />

ostáva aj<br />

formátovanie<br />

tabu¾ky<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jviac prepracovaný. Umoòuje<br />

toti bohaté matematické operácie so zadanými<br />

údajmi, k dispozícii je práca s viacerými listami<br />

v rámci jedného zošita, zadávanie pouívate¾<strong>sk</strong>ých<br />

vzorcov a pod.<br />

Obsluha Calcu je rov<strong>na</strong>ká ako v prípade textového<br />

editora, k dispozícii je <strong>na</strong>vigátor, horná i boèná<br />

lišta s iko<strong>na</strong>mi <strong>na</strong>jdôleitejších funkcií.<br />

Skúšali sme, prirodzene, import a export súborov<br />

z kalkulátora Microsoft Excel. Pritom sme pouili<br />

tabu¾ku vytvorenú v Exceli, ktorú sme otvorili<br />

v Calcu bez akéhoko¾vek dodatoèného <strong>na</strong>stavovania.<br />

Calc otvoril všetky listy z tohto zošita, správne<br />

boli vypoèítavané aj vzorce (priemery, medzisúèty,<br />

súèty, poèty), bezchybný bol aj výsledný graf. I jeho<br />

formátovanie v rámci farebných odtieòov bolo totoné<br />

s originálom. V Calcu sme zmenili nieko¾ko<br />

údajov a pridali sme aj nový vypoèítavaný ståpec.<br />

Následne sme tabu¾ku exportovali do formátu XLS<br />

a otvorili <strong>na</strong> inom poèítaèi v Exceli. Aj v tomto prípade<br />

sme dosiahli zhodu medzi obidvoma programami.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e minimálne pri <strong>na</strong>jbenejších<br />

výpoètoch pracuje vzájomný prenos informácií medzi<br />

Calcom a Excelom bez problémov a kompletne.<br />

StarOffice Impress<br />

Tento program dokáe pripravi prezentáciu s vyuitím<br />

sprievodcu a zvolenej šablóny. Na druhej<br />

strane umoòuje otvori aj prezentáciu, ktorá pôvodne<br />

vznikla v programe Microsoft PowerPoint.<br />

Podporuje také funkcie, ako sú efekty <strong>na</strong> stránke,<br />

presúvanie rôznych objektov poèas prezentácie,<br />

animácie a pod.<br />

Opä sme <strong>sk</strong>úšali vzájomnú podporu spolupráce<br />

Microsoft PowerPoint a Sun StarOffice Impress.<br />

V Jave De<strong>sk</strong>top sme pritom otvorili vopred pripravenú<br />

prezentáciu z PowerPointu. V takto otvorenej<br />

prezentácii nechýbali nijaké informácie. Pri premietaní<br />

prezentácie sme si však všimli, e Impress<br />

v niektorých prípadoch nedokázal správne interpretova<br />

efekty pohyblivého textu. Všetky informácie<br />

boli síce zobrazené, ale v mierne modifikovanej<br />

podobe.<br />

Ukladanie textu vo formáte Microsoft Word nie je pre StarOffice Writer problém<br />

Ïalšie programy<br />

Na zábavu je v prípade Java De<strong>sk</strong>top System urèená<br />

samostatná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> programov. V nej nájdete<br />

<strong>na</strong>pr. CD prehrávaè, univerzálny Java Media Player<br />

alebo program <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie zvuku. Po ïalšom<br />

h¾adaní objavíte aj Movie Player, Image Organizer<br />

a program <strong>na</strong> správu digitálneho fotoaparátu.<br />

38 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Program MrProject<br />

umoòuje plánova<br />

<strong>sk</strong>upinovú spoluprácu<br />

pri plnení projektov<br />

Súèasou dodávky je aj 13 poèítaèových hier <strong>na</strong><br />

vo¾ný èas.<br />

V príslušenstve Java De<strong>sk</strong>top System nájdete také<br />

nástroje, ako je kalkulaèka, mapa z<strong>na</strong>kov alebo<br />

jednoduchý textový editor.<br />

V poloke Extras sú ïalšie zaujímavé programy.<br />

Obzvláš nás zaujal program Project Ma<strong>na</strong>ger <strong>na</strong><br />

organizáciu pracovného èasu a ïalších zdrojov pri<br />

<strong>sk</strong>upinovej spolupráci. Tento nástroj podporuje<br />

Ganttove grafy, sledovanie zadaných úloh a vyuívanie<br />

spoloèných zdrojov (priestory, zariadenia).<br />

Na vzdialenú komunikáciu s okolím je urèený<br />

program Video Conferencing alebo Instant Messenger.<br />

Webový prehliadaè vychádza z distribúcie Mozilla,<br />

jeho súèasou je aj jednoduchý klient elektronickej<br />

pošty, klient IRC a adresár.<br />

Hlavným komunikaèným programom je v prípade<br />

Java De<strong>sk</strong>top aplikácia Evolution. Prostredie<br />

tohto programu je ve¾mi podobné programu Microsoft<br />

Outlook. Jeho súèasou sú <strong>na</strong>plánované úlohy,<br />

kalendár, správa kontaktov a elektronická pošta.<br />

Na ïalšie rozšírenie <strong>sk</strong>upinovej spolupráce viacerých<br />

pouívate¾ov mono v tomto prípade poui<br />

niektorú aplikáciu vytvorenú pomocou jazyka Java,<br />

<strong>na</strong>pr. NetOffice.<br />

Vyhodnotenie<br />

Java De<strong>sk</strong>top System je <strong>sk</strong>utoène prostredie, ktoré<br />

predstavuje reálnu alter<strong>na</strong>tívu pre pouívate¾ov<br />

zvyknutých <strong>na</strong> operaèný systém Microsoft Windows.<br />

Jeho výhodami sú relatívne nízke inicializaèné<br />

poplatky, kompatibilita s formátmi Microsoft<br />

Office i spolupráca so sieami zaloenými <strong>na</strong> systéme<br />

Windows. Za výhodu tie povaujeme nízke<br />

hardvérové poiadavky <strong>na</strong> pouitý poèítaè. Na druhej<br />

strane sa však v niektorých prípadoch <strong>na</strong> administrátora<br />

kladú trochu vyššie poiadavky. Realizácia<br />

niektorých konfiguraèných operácií vyaduje<br />

vyššiu z<strong>na</strong>los operaèného systému Linux. Zme<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>stavení pouívate¾mi je v podstate nemoná. To<br />

je však z h¾adi<strong>sk</strong>a centrálnej administrácie urèite<br />

výhoda. Java De<strong>sk</strong>top System podporuje 32- i 64-<br />

bitový kód procesora AMD Athlon 64.<br />

Aplikaèná výbava je orientovaná <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e<br />

<strong>na</strong>sadenie. Svedèí o tom vybavenie kancelár<strong>sk</strong>ym<br />

balíkom StarOffice i pomocnými aplikáciami.<br />

Pokia¾ by pouívate¾ chcel <strong>na</strong> tejto platforme pouíva<br />

také ob¾úbené aplikácie, ako je <strong>na</strong>pr. Corel-<br />

DRAW, Adobe Photoshop alebo nástroje <strong>na</strong> strihanie<br />

videa, bol by to zatia¾ problém.<br />

Ve¾kou výhodou je však <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tohto<br />

riešenia. Za jedného pouívate¾a a <strong>na</strong> jeden rok je<br />

to 100 USD (asi 3200 Sk). Pritom len ce<strong>na</strong> samotného<br />

balíka Sun StarOffice 7 je 75 USD (Microsoft<br />

Office 2003 je zhruba o 500 USD drahší). Navyše do<br />

konca jú<strong>na</strong> 2004 platí 50-percentná z¾ava a ce<strong>na</strong><br />

celého riešenia je 50 USD. Pre majite¾ov Java Enterprise<br />

System je pritom štandardná katalógová ce<strong>na</strong><br />

50 USD a do konca jú<strong>na</strong> 2004 platí z¾ava <strong>na</strong> 25 USD.<br />

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY<br />

Operaèný systém: SuSE Linux De<strong>sk</strong>top 1.0 Variant<br />

Grafické rozhranie: GNOME 2.2<br />

Aplikácie: Ximian Evolution 1.4, Mozilla 1.4 browser,<br />

StarOffice 7, Adobe Acrobat Reader<br />

Podpora dátových formátov: XML, ODBC, SQL, Unicode<br />

Komunikaèné protokoly: POP3, IMAP4, SMTP, NNTP, LDAP,<br />

BSD Mailbox, UNIX mbox<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> pouívanie: poèítaè s proceso−<br />

rom Intel Pentium II, 266 MHz, 128 MB RAM, pevný di<strong>sk</strong><br />

s kapacitou 4 GB, grafická karta s rozlíšením 800 × 600 bodov<br />

Odporúèané poiadavky: poèítaè s procesorom Intel Pentium<br />

II, 600 MHz, 256 MB RAM, pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 4 GB, grafic−<br />

ká karta s rozlíšením 1024 × 768 bodov<br />

Ce<strong>na</strong>: štandardne 50 USD <strong>na</strong> rok a zamest<strong>na</strong>nca<br />

•<br />

Trojdimenzionálne prostredie pre Java De<strong>sk</strong>top System<br />

Spoloènos Sun Microsystems predstavila<br />

nové grafické prostredie, ktoré umoní<br />

plnohodnotné vyuívanie trojdimenzionálnej<br />

pracovnej plochy. Oz<strong>na</strong>èuje sa termínom<br />

Project Looking Glass a je <strong>na</strong>programované<br />

<strong>na</strong> Jave a prevádzkované v prostredí<br />

Linuxu. Pod¾a firmy Sun priestorová<br />

grafická reprezentácia pouívate¾om<br />

umoní väèšiu interakciu s aplikáciami a viac<br />

sa blíi reálnemu ivotu. Hardvérové nároky<br />

tohto grafického rozhrania sú len 3D akcelerátor,<br />

procesor s taktom minimálne 850 MHz<br />

a 256 MB RAM.<br />

Èo toto prostredie vlastne umoòuje?<br />

Predovšetkým si môete <strong>na</strong>stavi trojrozmerné<br />

pozadie, <strong>na</strong> ktorom môe by <strong>na</strong>pr. priestorové<br />

umiestnenie planét slneènej sústavy. Nad týmto<br />

pozadím sú okná jednotlivých aplikácií. Ku<br />

kadému oknu môete <strong>na</strong>stavi koeficient ich<br />

prieh¾adnosti, ale aj prieèny uhol <strong>na</strong>toèenia.<br />

Dokonca si tieto okná môete otoèi o 180°<br />

a <strong>na</strong> zadnú stranu aplikácie uvies <strong>na</strong>pr.<br />

svoje poznámky.<br />

Ešte zaujímavejšie je zobrazenie videa.<br />

Okno s videom môete toti tie prieène<br />

<strong>na</strong>kláòa, <strong>na</strong>raz sa dajú spusti viaceré<br />

videá, a ak si to <strong>na</strong>ozaj prajete, môete aj<br />

okno s videoprezentáciou otoèi o 180°.<br />

Takto budete sledova video v zrkadlovom zobrazení.<br />

Ak minimalizujete okno s videoprezentáciou,<br />

môete zmenšenú podobu videa sledova<br />

v malej ikone. Zaujímavo sa tie vyberá z CD<br />

databázy, prièom si volíte <strong>na</strong> základe <strong>sk</strong>utoènej<br />

podoby CD média. Ak máte záujem o videoprezentáciu<br />

Looking Glass, nájdete ju <strong>na</strong> adrese<br />

http://<strong>www</strong>s.sun.com/software/looking_glass/<br />

demo.html.<br />

Project Looking Glass je zatia¾ len v štádiu<br />

vývoja, v priebehu tohto roka sa objaví ako<br />

súèas Java De<strong>sk</strong>top System.<br />

•<br />

40 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

Alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> tvorba<br />

súborov <strong>PDF</strong><br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Testovacie<br />

verzie<br />

• Matúš Valter<br />

Formát <strong>PDF</strong> patrí v digitálnom<br />

svete nepochybne<br />

k <strong>na</strong>juniverzálnejším. Portable<br />

Document Format okrem<br />

iného prebral aj funkciu<br />

elektronického papiera<br />

internetu. Publikovanie<br />

oficiálneho dokumentu èi<br />

manuálu vo formáte <strong>PDF</strong> sa<br />

povauje za štandard, zdanlivo<br />

ho však brzdí absencia<br />

nástrojov <strong>na</strong> ich tvorbu v inom<br />

ne firemnom èi èisto<br />

profesionálnom prostredí –<br />

teda v programe Adobe<br />

Acrobat Professio<strong>na</strong>l.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom preh¾ade vám<br />

však priblíime nástroje <strong>na</strong><br />

nenároènú, lacnú, ale pritom<br />

profesionálnu tvorbu<br />

dokumentov <strong>PDF</strong>. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

e dokument <strong>PDF</strong> si budete<br />

môc vytvori lacno a niekedy<br />

aj úplne zadarmo.<br />

Portable Document Format, formát vytvorený<br />

pod hlavièkou spoloènosti Adobe, vznikol <strong>na</strong><br />

základe spoloèen<strong>sk</strong>ého dopytu po formáte,<br />

ktorý by prekraèoval hranice jedného operaèného<br />

systému a zároveò by bol èo <strong>na</strong>juniverzálnejší.<br />

Preto sa <strong>sk</strong>ratka <strong>PDF</strong> automaticky spája so spoloènosou<br />

Adobe, ktorá tento štandard vyvinula<br />

a uviedla do ivota. Èo to vlastne Portable Document<br />

Format (prenosný formát dokumentov) je?<br />

Ide o univerzálny formát, ktorý umoòuje výmenu<br />

dokumentov, grafických súborov a od poslednej<br />

verzie <strong>PDF</strong> 1.5 aj multimédií medzi operaènými systémami.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e formát <strong>PDF</strong> teoreticky preèítate<br />

pod hociktorým systémom bez oh¾adu <strong>na</strong> to,<br />

v ktorom bol vyrobený. Okrem univerzálnosti formát<br />

integruje aj niektoré bezpeènostné prvky,<br />

ktoré <strong>na</strong>príklad nedovo¾ujú dokument otvori, vytlaèi<br />

èi pozmeni bez z<strong>na</strong>losti hesla. Takáto ochra<strong>na</strong>,<br />

samozrejme, nie je všemocná – známe sú prípady<br />

„expertov“, ktorí pre <strong>sk</strong>opírovanie textu zo súboru<br />

<strong>PDF</strong> zosnímali z obrazovky stranu po strane<br />

a potom ich preèítali programom OCR ☺. V praxi to<br />

z<strong>na</strong>mená, e ak zverejòujete <strong>na</strong> internete povedzme<br />

svoju diplomovú prácu a chcete, aby si ju mohol<br />

ktoko¾vek preèíta, ale neodkopíroval ju, formát<br />

<strong>PDF</strong> je <strong>na</strong> to doslova ako stvorený.<br />

Adobe z vlastníctva patentu <strong>na</strong> formát <strong>PDF</strong> adekvátne<br />

aí, a tak okrem monopolu <strong>na</strong> èítací program<br />

Adobe Reader (donedáv<strong>na</strong> Adobe Acrobat<br />

Reader) má prevahu aj <strong>na</strong> trhu programov <strong>na</strong> tvorbu<br />

súborov <strong>PDF</strong>. S Adobe Acrobat vytvoríte profesionálne<br />

dokumenty <strong>PDF</strong>, ktoré budú maximom toho,<br />

èo formát <strong>PDF</strong> dokáe, keïe spoloènos Adobe<br />

je povestnou abou <strong>na</strong> prameni spomí<strong>na</strong>ného formátu.<br />

Ce<strong>na</strong> takéhoto riešenia je však privysoká pre<br />

pouívate¾a, ktorý potrebuje previes len zopár dokumentov,<br />

kde <strong>na</strong>vyše nevyuije pokroèilé monosti<br />

tohto formátu. Riešením je poohliadnu sa po<br />

programe, ktorý síce nedokáe do výsledného dokumentu<br />

implementova to¾ko funkcií ako Adobe<br />

Acrobat, ale pre vaše potreby konvertovania dokumentov<br />

do tohto formátu postaèí. V niektorých prípadoch,<br />

ako <strong>na</strong>príklad v systéme MacOS X, sú však<br />

nástroje <strong>na</strong> tvorbu dokumentov <strong>PDF</strong> implementované<br />

<strong>na</strong>tívne. Programy <strong>na</strong> tvorbu <strong>PDF</strong> v zásade<br />

pracujú dvoma metódami – buï ako program so samostatným<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním, v ktorom<br />

si súbor <strong>PDF</strong> vytvoríte podobne ako vo Worde, alebo<br />

<strong>na</strong> princípe virtuálnej tlaèiarne. Princíp virtuálnej<br />

tlaèiarne je jednoduchý – kadý program, z ktorého<br />

mono tlaèi, u toti do tlaèiarne posiela dáta<br />

spracované <strong>na</strong> zloky podobné tým, ktoré obsahuje<br />

súbor <strong>PDF</strong>.<br />

Oba spôsoby tvorby dokumentov <strong>PDF</strong> majú svoje<br />

výhody aj nevýhody – v prípade programov<br />

s vlastným pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním musíte<br />

obyèajne celý dokument vytvori takpovediac <strong>na</strong><br />

kolene, v niektorých prípadoch sa dajú dokumenty<br />

importova a následne doeditova v prostredí<br />

programu. Výhody virtuálnych tlaèových ovládaèov<br />

sú nesporné – pomocou nich vytvoríte súbor<br />

<strong>PDF</strong> z kadého programu, ktorý podporuje<br />

tlaè. Mnostvo hybridných programov spája výhody<br />

oboch variantov.<br />

V <strong>na</strong>šom preh¾ade sa zišlo 12 programov <strong>na</strong> tvorbu<br />

<strong>PDF</strong>, ktoré disponovali rôznymi pouívate¾<strong>sk</strong>ými<br />

rozhraniami, rôznymi funkciami a podávali rôzne<br />

výsledky. Okrem porov<strong>na</strong>nia funkènosti jednotlivých<br />

USD = 33 Sk 1−step 602 Print Document Easy <strong>PDF</strong> Easy <strong>PDF</strong> eDocPrinter<br />

Robo<strong>PDF</strong> 3.1 Pack 3.0 Converter 4.9 FREE Edition<br />

Professio<strong>na</strong>l edition<br />

Operaèný systém Windows 9X / NT / Windows 9X / NT / Windows 98 / ME / Windows 95 / 98 / Windows 95 / 98 / Windows 2000 / XP<br />

ME / XP / 2000 / ME / XP / 2000 / 2000 / NT / XP ME / 2000 / NT / XP ME / 2000 / NT / XP<br />

2003 2003<br />

Ve¾kos 8,56 MB 4,7 MB 10,7 MB 2,9 MB 9,9 MB 2,2 MB<br />

Jazyk pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania anglièti<strong>na</strong> èešti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>* (s DPH) 3 100 Sk 1 010 Sk 13 700 Sk zadarmo 1 400 Sk 1 150 Sk<br />

INTERGRÁCIA S MS OFFICE / INÝM SOFTVÉROM<br />

Monos tvorby <strong>PDF</strong> priamo z prostredia Word / Excel / Power Point O / O / O O / O / O G / G / G G / G / G G / G / G O / O / O<br />

Integrácia nástrojovej lišty / menu O / O G / G G / G G / G G / G G / O<br />

Prevod formátovania z MS Wordu O O O – O O<br />

Tvorba <strong>PDF</strong> zo všetkých programov (tlaèový ovládaè) O O – G G O<br />

FUNKÈNOS<br />

Podpora vkladania vodoz<strong>na</strong>kov O G G G G O<br />

Vkladanie obrázkov N/A O – O O –<br />

Kompresia obrázkov N/A O – G O O<br />

Dokáe vytvára / automaticky prevádza hypertextové odkazy – / O – / O – / G O / G O / G – / O<br />

Odoslanie dokumentu e−mailom priamo z prostredia programu O O G G / G G O<br />

Zachovanie kompatibility so staršími verziami <strong>PDF</strong> O – G G O O<br />

BEZPEÈNOS<br />

Obmedzenie otvorenia / tlaèe / editácie / kopírovania dokumentu O / O / O / O G / G / G / G G / G / G / G G / G / G / G O / O / O / O O / O / O / O<br />

O – ANO, G – NIE, – nie je moné zisti, * uvedené ceny sú orientaèné a vo väèšine prípadov prepoèítané z cudzej meny<br />

42 PC REVUE 3/2004

programov sme sa sústredili aj <strong>na</strong> cenu a vybrali<br />

sme programy, ktoré stoja buï len zlomok toho, èo<br />

Adobe Acrobat, alebo sú dokonca zadarmo. Na u¾ahèenie<br />

výberu sme všetky testované programy umiestnili<br />

aj <strong>na</strong> tohtomesaèné CD REVUE.<br />

AKO SME TESTOVALI<br />

Èo sa týka porovnávania funkènosti programov,<br />

sústredili sme sa <strong>na</strong> také funkcie, ktoré pouívate-<br />

¾ovi pomôu urobi si obraz o tom, ako bude program<br />

vyhovova jeho potrebám. Aj tu platí, e funkcia,<br />

ktorá je pre jedného pouívate¾a k¾úèová, je<br />

druhému <strong>na</strong>niè.<br />

Pri testovaní programov sme sa sústredili <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong> bezpeènostné vlastnosti vytváraných dokumentov,<br />

kvalitu výstupu, monos, respektíve nemonos<br />

vytvára súbory <strong>PDF</strong> z prostredia Microsoft<br />

Office a ïalších programov a ešte nieko¾ko ïalších<br />

atribútov. Tvorbu súborov <strong>PDF</strong> z jednotlivých programov<br />

sme si otestovali <strong>na</strong> štruktúrovanom dokumente,<br />

vytvorenom v prostredí Microsoft Word, <strong>na</strong><br />

zloitej excelovej tabu¾ke, powerpointovej prezentácii<br />

a <strong>na</strong> grafickom výstupe z programu Adobe<br />

Photoshop a CorelDraw. Na otestovanie výstupu<br />

cez virtuálny tlaèový ovládaè sme vybrali zloité<br />

vzorce, vytvorené v prostredí programu MathCad,<br />

a zopakovali sme tlaè dokumentu vytvoreného<br />

v programe CorelDraw. Zhrnutie funkcií spolu<br />

s orientaènými ce<strong>na</strong>mi prepoèítanými <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu menu<br />

nájdete v tabu¾kách.<br />

Keïe kadý pouívate¾ má pri tvorbe dokumentov<br />

<strong>PDF</strong> špecifické potreby, rozhodli sme sa pre taký<br />

spôsob hodnotenia, pri ktorom sme programy otestovali<br />

pod¾a stanovených kritérií a poukázali <strong>na</strong> jeho<br />

výhody èi nevýhody. Výber toho správneho programu<br />

u nechávame <strong>na</strong> vás. Pouívatelia predsa <strong>na</strong>jlepšie<br />

vedia, èo potrebujú. eláme vám teda šastnú<br />

ruku pri výbere správneho programu <strong>na</strong> tvorbu toho<br />

<strong>na</strong>juniverzálnejšieho formátu, formátu <strong>PDF</strong>.<br />

1−Step Robo<strong>PDF</strong> 3.1<br />

Po tom, èo nás inštalaèný program previedol pôsobivou<br />

inštaláciou, ktorá chví¾ami pripomí<strong>na</strong>la<br />

estrádnu show, sme netrpezlivo oèakávali, aký bude<br />

samotný program. Ten disponoval jed<strong>na</strong>k virtuálnym<br />

tlaèovým ovládaèom, ale aj vlastným pouívate¾<strong>sk</strong>ým<br />

rozhraním. Okrem pridania menu a nástrojovej<br />

lišty do programov MS Office bola pridaná<br />

vo¾ba tvorby, uloenia alebo odoslania súboru <strong>PDF</strong><br />

do kontextového menu všetkých súborov, ktoré sa<br />

dajú vytlaèi. Samozrejmosou pri tomto programe<br />

sú bezpeènostné funkcie, obsahujúce všetky štandardné<br />

funkcie, ktoré formát <strong>PDF</strong> ponúka, <strong>na</strong>vyše<br />

v dvoch úrovniach bezpeènosti. Nadštandardom<br />

v oblasti tvorby súborov <strong>PDF</strong> boli funkcie štýlov,<br />

ktoré do hlavièky a päty kadej strany v dokumente<br />

<strong>PDF</strong> pridávajú zvolený grafický motív. V úplnej verzii<br />

programu mono pridáva vlastné motívy,<br />

v èasovo obmedzenej verzii sa dá vybera len z predvolených<br />

motívov. Program ponúka aj monos prida<br />

<strong>na</strong> vrstvu pod dokumentom vodoz<strong>na</strong>k. S programom<br />

sa dodáva aj utilitka <strong>na</strong> vyh¾adávanie a prehliadanie<br />

súborov <strong>PDF</strong> <strong>na</strong> lokálnom di<strong>sk</strong>u s názvom<br />

Robo<strong>PDF</strong> Organizer. S <strong>na</strong>šimi testovacími súbormi si<br />

tento program poradil hravo, prièom treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,<br />

e sme si vy<strong>sk</strong>úšali ich vytvorenie všetkými<br />

podporovanými spôsobmi. Èasovo obmedzená verzia,<br />

ktorú vám prinášame aj <strong>na</strong> CD REVUE, má<br />

okrem 15-dòovej <strong>sk</strong>úšobnej doby aj obmedzenie<br />

v podobe pridávania reklamného záhlavia do kadého<br />

vytvoreného súboru <strong>PDF</strong>.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo funkcií, jednoduchos ovládania<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 3100 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.ehelp.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: 15-dòová <strong>sk</strong>úšobná<br />

doba, pridávanie reklamného záhlavia <strong>na</strong> kadú<br />

stranu dokumentu<br />

VERDIKT:<br />

Napriek tomu, ako jednoducho tento nástroj <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad vyzerá, dokázal, e obstojí aj v silnej<br />

konkurencii iných programov. Prácu, ktorú sme od<br />

neho poadovali, zvládol <strong>na</strong> jednotku, ocenili sme<br />

aj prítomnos bezpeènostných a <strong>na</strong>dštandardných<br />

funkcií, ktoré umoòujú rýchlu grafickú úpravu<br />

vytváraných súborov <strong>PDF</strong>. Program vyuijú bení<br />

pouívatelia, ale dobre poslúi aj <strong>na</strong> poloprofesionálne<br />

úèely.<br />

LeadTools eXPert <strong>PDF</strong> Jaws <strong>PDF</strong> creator FinePrint Gym<strong>na</strong>st <strong>PDF</strong>Creator<br />

ePrint 4<br />

pdfFactory PRO<br />

Windows 95 / 98 / Windows XP / 2000 Windows 9X / XP / Windows 9X / XP / Windows 9X / XP / Windows 9X / XP /<br />

ME / 2000 / NT / XP 2000 2000 2000 2000<br />

16,4 MB 10,7 MB 9,2 MB 2 MB 1,5 MB 8,5 MB<br />

anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong> anglièti<strong>na</strong>, èešti<strong>na</strong><br />

3 900 Sk 1 400 Sk 3 100 Sk 3300 Sk (verzia Stan− zadarmo zadarmo<br />

dard stojí 1650 Sk)<br />

O / O / O O / – / – O / G / G O / O / O G / G / G O / O / O<br />

G / G O / G O / O G / G G / G G / G<br />

O O O O – O<br />

O O O O G O<br />

O – O G G G<br />

O – O – G –<br />

O O O O G O / O<br />

G / O – / G – / G – / O O / G – / O<br />

G O O O G O<br />

O O O O G O<br />

O / O / O / O G / G / G / G G / G / G / G O / O / O / O G / G / G / G O / O / O / O

R E V U E<br />

602 Print Pack<br />

602 Print Pack je tlaèový ovládaè s pridanými funkciami<br />

a integráciou do programov Microsoft Office<br />

a Internet Explorer. Program je kompletne lokalizovaný<br />

do èeštiny, a preto je vhodný aj pre pouívate¾ov,<br />

ktorým je anglièti<strong>na</strong> cudzia. Program <strong>na</strong>inštaloval<br />

tri virtuálne tlaèiarne. Prvá, <strong>na</strong>zvaná Print-<br />

2<strong>PDF</strong>, slúi <strong>na</strong> vytváranie súborov <strong>PDF</strong>, ktoré sa<br />

ukladajú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, Print2Mail exportuje dokument<br />

do HTML e-mailu, tretia virtuál<strong>na</strong> tlaèiareò umoòuje<br />

ukladanie vytvoreného dokumentu do viacerých<br />

grafických formátov. Tlaèové ovládaèe sú konfigurovate¾né<br />

prostredníctvom utility dodávanej<br />

Virtuálny tlaèový ovládaè <strong>na</strong> prvý poh¾ad nerozoznáte<br />

od ovládaèa tlaèiarne<br />

spolu s programom. Chceli by sme však vytknú<br />

absenciu bezpeènostných <strong>na</strong>stavení. Program neumiestnil<br />

ikony do prostredia programov MS Office.<br />

Prekvapila nás však prítomnos ikony v prostredí<br />

Internet Explorera, èím sa sprístupnilo vytváranie<br />

súborov <strong>PDF</strong> z internetových stránok. Funkènos<br />

shareware je obmedzená <strong>na</strong> 30 dní, poèas ktorých<br />

sú funkcie programu neobmedzené.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Tri tlaèové ovládaèe<br />

Absencia bezpeènostných <strong>na</strong>stavení<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1010 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.602.cz<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: 30-dòová funkènos<br />

VERDIKT:<br />

Program 602 Print Pack je urèený pre bených<br />

pouívate¾ov a ani sa nes<strong>na</strong>í hra <strong>na</strong> nieèo iné.<br />

Ako tlaèovému ovládaèu mu nemôme vytknú<br />

v podstate niè, mrzí nás však absencia zabezpeèovacích<br />

funkcií, èo zniuje jeho koneènú hodnotu.<br />

Document Converter 4.9<br />

V tomto prípade ide o relatívne zloitý program,<br />

ktorý umoòuje dávkové automatické spracúvanie<br />

dokumentov do formátu <strong>PDF</strong>. V hlavnom okne programu<br />

si zvolíte adresáre, z ktorých chcete, aby sa<br />

èerpali dáta, a ïalší adresár <strong>na</strong> ukladanie vytvorených<br />

súborov <strong>PDF</strong>. V prípade, e náhodou zvolíte<br />

koreòový adresár systémového di<strong>sk</strong>u ako zdroj<br />

súborov, vyrobili ste si slušný problém. Program<br />

toti zaène bezhlavo prevádza súbory a presúva<br />

ich po di<strong>sk</strong>u, èo môe zapríèini aj krach systému.<br />

Zaujímavosou je, e program obsahuje vo¾ne stiahnute¾né<br />

zásuvné moduly <strong>na</strong> konverziu <strong>na</strong>jznámejších<br />

typov súborov, spolu dokáe konvertova a<br />

300 typov súborov. Napriek poèiatoèným trampotám<br />

s týmto programom sa nám <strong>na</strong>koniec podarilo<br />

<strong>sk</strong>onvertova testovacie súbory do formátu <strong>PDF</strong> a<br />

treba poveda, e úspešne. S výsledkom sme boli<br />

<strong>na</strong>priek námahe, ktorú sme museli <strong>na</strong> jeho dosiahnutie<br />

vy<strong>na</strong>loi, ve¾mi spokojní. Program je toti<br />

primárne urèený do firemného prostredia, kde sa<br />

inštaluje <strong>na</strong> server a dokáe tak konvertova firemné<br />

dokumenty pod¾a potreby. Spolu s programom<br />

sa distribuuje aj obsiahly manuál vo formáte <strong>PDF</strong>.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalitný dávkový výstup vo formáte <strong>PDF</strong><br />

Zloitá obsluha programu<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 13 700 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.neevia.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: obmedzený poèet<br />

konvertovaných dokumentov<br />

VERDIKT:<br />

Document Converter je dobrý program pre pouívate¾ov<br />

so špecifickými potrebami dávkovej konverzie<br />

dokumentov. Vrelo však odporúèame testova<br />

ho <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšobnom poèítaèi, keïe pred zauèením<br />

dokáe niekedy <strong>na</strong>robi aj viac škody ako úitku.<br />

Easy <strong>PDF</strong> Free edition<br />

Tento program pochádza z dielne spoloènosti Visage<br />

Software, ktorá vytvára aj neporov<strong>na</strong>te¾ne lepší<br />

eXPert <strong>PDF</strong> Printer (s ním sa tie stretnete v <strong>na</strong>šom<br />

preh¾ade), Easy <strong>PDF</strong> Free je však úplne zadarmo.<br />

Má z<strong>na</strong>ène oklieštené funkcie, nedisponuje toti<br />

tlaèovým ovládaèom, ale má vlastné pracovné prostredie.<br />

Pracovné prostredie programu po<strong>sk</strong>ytuje<br />

pribline také monosti ako textový editor Word-<br />

Pad, èo je <strong>na</strong> program <strong>na</strong> tvorbu <strong>PDF</strong> málo. Prekvapením<br />

bolo aj to, e program dokáe vytvára<br />

dokumenty <strong>PDF</strong> len zo súborov TXT a RTF. Jediný<br />

spôsob, ako do výsledného súboru <strong>PDF</strong> dosta text<br />

zo súboru DOC alebo èas tabu¾ky z Excelu, vedie<br />

cez systémovú schránku (clipboard). V programe sme<br />

<strong>na</strong>šli aj mnostvo chýb. Napríklad v pomocníkovi,<br />

<strong>na</strong> ktorého odkaz z menu nekorektne odkazuje, sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú nepravdivé informácie a funkcie, ktoré<br />

v programe vôbec nie sú zakomponované.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong> (zadarmo)<br />

Minimum vyuite¾ných funkcií, ktoré sú <strong>na</strong>vyše<br />

obmedzené reklamou<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: zadarmo<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.visagesoft.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: program je zadarmo<br />

VERDIKT:<br />

Po zosumarizovaní funkcií, ktoré program ponúka,<br />

a mnostve reklamy v programe a vytvorených súboroch<br />

<strong>PDF</strong> ani neprekvapí ce<strong>na</strong> (zadarmo), ktorá je<br />

<strong>PDF</strong> a bezpapierová<br />

kancelária<br />

<strong>PDF</strong> je vo¾bou èíslo jeden pri tvorbe takzvaného<br />

„bezpapierového“ úradu èie pracovi<strong>sk</strong>a, kde sa<br />

väèši<strong>na</strong> informácií odovzdáva elektronicky.<br />

Vlastnosti tohto formátu ho stavajú <strong>na</strong> úroveò<br />

elektronického papiera – dokument vo formáte<br />

<strong>PDF</strong> je podobne ako papierový dokument nemenný,<br />

ako súbor kopírovate¾ný, podobne ako papier<br />

je znièite¾ný, podpísate¾ný a pritom všetkom si<br />

zachováva aj prvky bezpeènosti. V prípade, e má<br />

by vytvorenie bezpapierového systému práce<br />

úspešné, treba vytvori zamest<strong>na</strong>ncom také podmienky,<br />

aby kadý z nich mal prístup k programu<br />

<strong>na</strong> tvorbu elektronických dokumentov. Najjednoduchšia<br />

cesta, ako to dosiahnu, je zjednoduši<br />

tvorbu štandardizovaných výstupov zamest<strong>na</strong>ncom<br />

do <strong>na</strong>jvyššej monej miery. V praxi asi <strong>na</strong>jschodnejšou<br />

cestou je <strong>na</strong>hradenie tlaèového ovládaèa<br />

v systéme virtuálnym tlaèovým ovládaèom<br />

<strong>na</strong> tvorbu dokumentov <strong>PDF</strong>. Odpadáva tak prácne<br />

zaúèanie zamest<strong>na</strong>ncov – kto vie tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni,<br />

predsa vie „tlaèi“ aj súbory <strong>PDF</strong>. Druhým spôsobom<br />

prechodu <strong>na</strong> bezpapierovú formu komunikácie<br />

je inštalácia programu <strong>na</strong> tvorbu <strong>PDF</strong>, ktorý<br />

sa umiestni ako iko<strong>na</strong>, respektíve menu priamo do<br />

prostredia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka. Takisto tu odpadá<br />

prácne zaúèanie zamest<strong>na</strong>ncov – kto doteraz vedel<br />

pracova s kancelár<strong>sk</strong>ym balíkom, obyèajne nemá<br />

problém <strong>na</strong>uèi sa jednu funkciu programu <strong>na</strong>vyše.<br />

Na <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch vám odporuèíme<br />

konkrétne riešenia pre konkrétnu cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu.<br />

LOW−END ALEBO<br />

„CHCEM TO ZADARMO!“<br />

Súbory <strong>PDF</strong> sa dajú tvori aj zadarmo. Do firemného<br />

prostredia však nebudeme odporúèa niektorý<br />

z predstavovaných freeware programov, tie<br />

obyèajne dokáu vytvára dokumenty len zo surového<br />

textu, <strong>na</strong>vyše bez formátovania. Ak chcete<br />

komplexné riešenie, ktorého súèasou je aj predpríprava<br />

<strong>na</strong> oslobodenie vašej kancelárie od papiera,<br />

jeho meno je Open Office. Ide o kompletný<br />

kancelár<strong>sk</strong>y balík s mnostvom nesporných výhod.<br />

Prvou výhodou je jeho ce<strong>na</strong> – Open Office je<br />

toti zadarmo. Ïalšími prednosami sú <strong>na</strong>príklad<br />

lokalizované pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie, ktoré bolo<br />

preloené aj do slovenèiny, a podpora tvorby súborov<br />

<strong>PDF</strong> z kadého programu tohto kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka. Pritom však ostáva zachovaná aspoò<br />

èiastoèná kompatibilita s dokumentmi vytvorenými<br />

v prostredí Microsoft Office, to z<strong>na</strong>mená, e<br />

dokumenty vytvorené v Microsoft Office by sa<br />

vám malo podari otvori v Open Office a opaène.<br />

STREDNÁ FIRMA<br />

Pre strednú firmu, v ktorej treba, aby kadý zamest<strong>na</strong>nec<br />

pravidelne vytváral dokumenty <strong>PDF</strong>,<br />

odporúèame niektorý z predstavených programov,<br />

ktoré sa integrujú do prostredia Microsoft<br />

Office. Ak sa obávate vysokých nákladov, môeme<br />

vás aspoò èiastoène upokoji – v prípade, e kupujete<br />

multilicenciu, obyèajne dostávate slušnú<br />

mnostvovú z¾avu.<br />

VE¼KÁ FIRMA<br />

Platí v podstate to, èo pre stredné firmy, s tým rozdielom,<br />

e pre takúto klientelu je špeciálne urèený<br />

produkt Adobe Elements – zásuvný modul do prostredia<br />

Microsoft Office, ktorý sa predáva len ako<br />

multilicencia pre ve¾ké firmy. Toto riešenie je ideálne<br />

pre ve¾ké podniky, ktoré chcú ma od svojich<br />

zamest<strong>na</strong>ncov štandardizované výstupy.<br />

44 PC REVUE 3/2004

prvou a zároveò poslednou výhodou. Preto vám<br />

vrelo odporúèame <strong>na</strong>šetri zopár stokorunáèok a<br />

zaobstara si niektorý z drahších, zato však ove¾a<br />

lepších programov.<br />

Easy <strong>PDF</strong><br />

Na rozdiel od spomí<strong>na</strong>ného Easy <strong>PDF</strong> Free edition<br />

tento program disponuje viacerými funkciami, prepracovanejším<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ým prostredím, ale treba<br />

si zaò aj zaplati. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je stále<br />

porov<strong>na</strong>te¾né s WordPadom, <strong>na</strong> rozdiel od free<br />

edície však pribudli niektoré ïalšie funkcie, ako<br />

<strong>na</strong>príklad podpora vytvárania záloiek a štruktúry<br />

dokumentu <strong>PDF</strong>. V tejto platenej verzii u síce mono<br />

vklada aj dokumenty vytvorené v prostredí MS<br />

Word, ale len tie, ktoré boli vytvorené vo verzii 97.<br />

Na rozdiel od free verzie sa dajú vklada aj obrázky,<br />

ktoré sú aj v iných formátoch ako BMP. Vloené<br />

obrázky sa v rámci súboru <strong>PDF</strong> ukladajú vo formáte<br />

JPG, mono <strong>na</strong>stavi zopár úrovní ich kompresie.<br />

Program umoòuje aj <strong>na</strong>stavenie aspoò základných<br />

atribútov vytváraného súboru <strong>PDF</strong>, okrem iných aj<br />

bezpeènostné, k¾úèové slová a informácie o súbore<br />

<strong>PDF</strong>. Program disponuje aj jednoduchým editorom<br />

obrázkov a utilitkou <strong>na</strong> snímanie obrazovky. Napriek<br />

pokroku oproti free verzii aj tu sme <strong>na</strong>šli<br />

mnostvo chýb – <strong>na</strong>príklad pri importe dokumentu<br />

DOC sa záhlavie dokumentu v prostredí programu<br />

nezobrazovalo a zjavilo sa a v tlaèenej verzii.<br />

Hodnotenie:<br />

Len základné funkcie<br />

Niektoré chyby v programe<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1400 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.visagesoft.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: pridávanie<br />

reklamného textu do <strong>sk</strong>onvertovaných súborov<br />

VERDIKT:<br />

Easy <strong>PDF</strong> je typický príklad priemerného programu<br />

<strong>na</strong> tvorbu súborov <strong>PDF</strong> – dokáe len základné funkcie,<br />

ktoré sú okorenené niektorými pokroèilejšími<br />

funkciami. Na nenároènú tvorbu èi konverziu súborov<br />

je však pouite¾ný.<br />

eDocPrinter<br />

eDocPrinter je ïalší z radu programov <strong>na</strong> tvorbu<br />

<strong>PDF</strong>, ktoré pracujú <strong>na</strong> princípe virtuálnej tlaèiarne.<br />

Na rozdiel od väèšiny ostatných umiestnil do prostredia<br />

programov balíka Office menu, v ktorom sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú všetky základné príkazy pre tento<br />

program. Konfiguraèný dialóg patril k <strong>na</strong>jprepracovanejším<br />

zo všetkých programov v teste. V <strong>na</strong>staveniach<br />

bolo moné upravi azda všetko, <strong>na</strong> èo si<br />

len v súvislosti s tvorbou <strong>PDF</strong> spomeniete. Okrem<br />

všetkých bezpeènostných funkcií program umoòuje<br />

do dokumentov umiestòova vodotlaè èi urèi<br />

distribúciu konkrétnych fontov v rámci súboru <strong>PDF</strong>.<br />

Program podporoval aj vypí<strong>na</strong>te¾nú automatickú<br />

tvorbu internetových odkazov v rámci tlaèených<br />

dokumentov. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e ak má pouívate¾<br />

aktivovanú túto funkciu, spracúvaný dokument<br />

je pre<strong>sk</strong>enovaný <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt internetových adries,<br />

ktoré sú následne prevádzané do internetových<br />

odkazov. V prípade, e potrebujete viac profilov <strong>na</strong><br />

tvorbu dokumentov <strong>PDF</strong>, program podporuje aj vytvorenie<br />

viacerých virtuálnych tlaèiarní, kadú<br />

Pri testoch sme sa sústredili aj <strong>na</strong> monosti zabezpeèenia<br />

dokumentov – <strong>na</strong> obrázku dialógové okno z prostredia<br />

programu eDoc Printer<br />

Typické umiestnenie<br />

menu niektorých<br />

programov v prostre−<br />

dí programov<br />

Microsoft Office<br />

s inou konfiguraènou súpravou. Zaujímavý bol<br />

i fakt, e <strong>na</strong>priek tomu, e ide o program, ktorý<br />

pracuje <strong>na</strong> princípe virtuálnej tlaèiarne, mono<br />

výsledný súbor <strong>PDF</strong> odosla e-mailom. S výstupmi<br />

sme boli spokojní, testovacie súbory program <strong>sk</strong>onvertoval<br />

bez zaváhania, obmedzením v <strong>sk</strong>úšobnej<br />

verzii je pridanie reklamného textu <strong>na</strong> kadú stranu<br />

dokumentu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo funkcií<br />

☺ Monos odoslania vytvoreného súboru<br />

e-mailom priamo z prostredia ovládaèa<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1150 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.iteksoft.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: pridávanie<br />

reklamného textu do <strong>sk</strong>onvertovaných súborov<br />

VERDIKT:<br />

EDocPrinter je síce jednoduchý, ale len pri poh¾ade<br />

zvonka. Pod kapotou sa <strong>sk</strong>rýva silný nástroj, ktorý<br />

je dobre <strong>na</strong>konfigurovate¾ný a disponuje <strong>na</strong>dpriemerným<br />

mnostvom funkcií, ktoré vyuijú nielen<br />

domáci pouívatelia.<br />

LeadTools ePrint<br />

V prípade tohto programu ide takisto o virtuálnu<br />

tlaèiareò – vïaka tomu vytvoríte súbory <strong>PDF</strong> zo<br />

všetkých programov podporujúcich tlaè. Program<br />

podporuje všetky moné funkcie, ktoré sa od neho<br />

oèakávajú. Okrem solídnych bezpeènostných funkcií<br />

disponuje aj funkciami spätnej kompatibility.<br />

Program mal aj ojedinelú funkciu, ktorú nenájdete<br />

v kadom programe <strong>na</strong> tvorbu <strong>PDF</strong> – podporu vypí<strong>na</strong>nia<br />

a zapí<strong>na</strong>nia fontov, ktoré sa distribuujú<br />

v útrobách súboru <strong>PDF</strong> (takzvaný embedding). Takýmto<br />

tlaèovým ovládaèom nemajú dôvod pohàda<br />

ani grafici, ktorým dáva všetky predpoklady <strong>na</strong> tvorbu<br />

profesionálnych výstupov, <strong>na</strong>príklad monos<br />

aplikácie farebných profilov. Vo výbave má tento<br />

program aj podporu vodotlaèe, ktorá je zároveò<br />

zásadným obmedzením v <strong>sk</strong>úšobnej dobe. Pod¾a

R E V U E<br />

Je Adobe Acrobat<br />

krá¾om v tvorbe <strong>PDF</strong>?<br />

Niet pochýb o tom, e Adobe Acrobat, program<br />

<strong>na</strong> tvorbu dokumentov <strong>PDF</strong>, je špièkou vo svojom<br />

odbore. Adobe, ako majite¾ patentu <strong>na</strong> formát<br />

<strong>PDF</strong>, sa z neho s<strong>na</strong>í vyai èo <strong>na</strong>jviac.<br />

Istou brzdou masovejšieho rozšírenia Adobe<br />

Acrobata sa tak stáva jeho vysoká ce<strong>na</strong> (verzia<br />

Professio<strong>na</strong>l stojí vyše 20 000 Sk, verzia Standard<br />

stojí takmer 15 000 Sk). Málokto si však<br />

uvedomuje, e okrem benej tvorby dokumentov<br />

<strong>PDF</strong>, ktorá vyhovuje firemnému a domácemu<br />

prostrediu, dokáe Adobe Acrobat vytvori<br />

všetko, <strong>na</strong> èo si v súvislosti s formátom <strong>PDF</strong> spomeniete.<br />

Adobe Acrobat <strong>na</strong>ozaj nie je urèený<br />

beným smrte¾níkom, ale <strong>sk</strong>ôr profesionálom,<br />

ktorí dokáu plne vyui všetky jeho monosti.<br />

Adobe Acrobat vo verzii 6 <strong>na</strong>príklad umoòuje<br />

exportova dokumenty priamo z programov<br />

AutoCAD alebo Microsoft Visio, a to po vrstvách.<br />

Pre architektov a dizajnérov sa tak tento<br />

formát stáva neocenite¾ným pomocníkom, ktorý<br />

im umoní jednoducho prezentova svoju<br />

prácu bez špeciálnych softvérových nárokov <strong>na</strong><br />

výbavu poèítaèa adresáta.<br />

Adobe Acrobat pracuje podobne ako tu predstavované<br />

programy – kombináciou tlaèového<br />

ovládaèa (Acrobat Distiller) a vlastného pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

rozhrania. Acrobat okrem funkcií<br />

pre profesionálov prináša aj monos pokroèilej<br />

<strong>sk</strong>upinovej spolupráce <strong>na</strong> dokumentoch. Pouívatelia<br />

disponujúci programom Adobe Acrobat<br />

<strong>na</strong>príklad môu dokumenty <strong>PDF</strong> elektronicky<br />

podpísa, <strong>na</strong>vrhova v nich zmeny, komentova<br />

ich a v neposlednom rade exportova zmeny<br />

a komentáre priamo do prostredia dokumentu<br />

Microsoft Word.<br />

Adobe Acrobat sa distribuuje v troch modifikáciách<br />

– prvá modifikácia, primárne urèená do<br />

podnikového prostredia, je Adobe Elements. Toto<br />

riešenie sa dodáva len ako multilicencia a je<br />

to ideálne riešenie pre spoloènosti, ktoré si potrpia<br />

<strong>na</strong> jednotných výstupoch z programov<br />

Microsoft Office od svojich zamest<strong>na</strong>ncov.<br />

Pre bených pouívate¾ov, ktorí si potrpia <strong>na</strong><br />

kvalitu, neh¾adiac <strong>na</strong> cenu, je urèená modifikácia<br />

Adobe Standard, ktorá je okrem zopár profesionálnych<br />

funkcií, od ktorých je od¾ahèená, totoná<br />

s Adobe Acrobat Professio<strong>na</strong>l.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, Adobe Acrobat Professio<strong>na</strong>l<br />

je urèený <strong>na</strong>jmä pre profesionálov,<br />

ktorým sa stane ïalším pracovným nástrojom<br />

a u¾ahèí im tak prezentáciu vlastných výsledkov<br />

èi multiplatformový prenos informácií.<br />

Odpoveï <strong>na</strong> otázku, èi je Adobe Acrobat krá-<br />

¾om <strong>na</strong> poli tvorby súborov <strong>PDF</strong>, je tak asi vyriešená.<br />

Adobe Acrobat sa dá chápa podobne<br />

ako špièka medzi automobilmi. Je len <strong>na</strong> vašom<br />

zváení, èi ste ochotní obetova to¾ké peniaze za<br />

takýto automobil, keï sa mono pohodlne odviez<br />

aj za lacnejšie peniaze.<br />

nás je toto opatrenie dos nešastné vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, e reklamný nápis pokrýva väèšinu strany dokumentu.<br />

I<strong>na</strong>k sme však k programu nemali výhrady,<br />

<strong>na</strong>še testovacie súbory previedol <strong>na</strong> jednotku.<br />

Spolu s programom sa distribuuje aj bohatý pomocník<br />

a rôzne vývojár<strong>sk</strong>e nástroje, ktoré súvisia<br />

s týmto programom.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo funkcií, bezchyná prevádzka<br />

☺ Podrobne spracovaný pomocník<br />

Zásadné obmedzenie <strong>sk</strong>úšobnej verzie<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 3900 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: http://<strong>www</strong>.leadtools.com/<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: pridanie ve¾kej<br />

vodotlaèe cez celý dokument<br />

VERDIKT:<br />

V prípade tohto nástroja sme okrem ukákovej funkènosti<br />

ocenili aj podrobne spracovaný elektronický<br />

manuál. Program sa orientuje <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> profesionálne<br />

pouitie, èomu <strong>na</strong>svedèujú aj parametre<br />

a funkcie, ktorými disponuje.<br />

eXPert <strong>PDF</strong><br />

Do tretice program z produkcie spoloènosti Visage<br />

Software. Tentoraz ide o program, ktorý má s predošlými<br />

dvoma <strong>na</strong>ozaj len málo spoloèného. V prvom<br />

rade treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e pracuje <strong>na</strong> inom<br />

princípe ako jeho súrodenci. eXPert <strong>PDF</strong> pracuje <strong>na</strong><br />

princípe tlaèového ovládaèa, ktorý spolupracuje<br />

s pouívate¾<strong>sk</strong>ým prostredím programu. Pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

rozhranie programu je jednoduché, preh¾adné<br />

a <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov – domácnosti.<br />

Program umiestnil do prostredia programov<br />

balíka Office nástrojovú lištu s tlaèidlom Create<br />

<strong>PDF</strong>, po ktorej stlaèení dôjde k vytvoreniu súboru<br />

<strong>PDF</strong>. K tomuto programu sme však mali nieko¾ko<br />

výhrad. Jed<strong>na</strong>k nedisponoval zabezpeèovacími<br />

funkciami, jed<strong>na</strong>k podporný program <strong>na</strong> zobrazovanie<br />

náh¾adov vytváraných súborov <strong>PDF</strong> bol z<strong>na</strong>ène<br />

pomalý. Po vytvorení súboru <strong>PDF</strong> vdy trvalo<br />

relatívne dlho, kým sa zobrazil náh¾ad. Na druhej<br />

strane vytvorené dokumenty <strong>PDF</strong> mono odosla<br />

priamo z prostredia u spomí<strong>na</strong>ného tlaèového servera,<br />

nezanedbate¾né sú i iné <strong>na</strong>stavenia, ktoré<br />

program ponúka, ako <strong>na</strong>príklad monos vytvori<br />

si šablónu súborov <strong>PDF</strong>, <strong>na</strong>stavenie spätnej kompatibility<br />

èi monos výberu distribúcie fontov so<br />

súbormi <strong>PDF</strong>.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Pouívate¾<strong>sk</strong>y príjemné prostredie<br />

Neprítomnos bezpeènostných funkcií<br />

Pomalos pri zobrazovaní náh¾adu súboru <strong>PDF</strong><br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1400 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.visagesoft.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: pridanie<br />

reklamného textu do <strong>sk</strong>onvertovaných dokumentov<br />

VERDIKT:<br />

Tento program sa u pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním<br />

vopred predurèil <strong>na</strong> pouitie v domácnostiach. Svojimi<br />

funkciami v niektorých aspektoch síce prevyšuje<br />

potreby domácností, èo však nie je <strong>na</strong> škodu.<br />

FinePrint pdfFactory PRO<br />

FinePrint<strong>PDF</strong> factory PRO je ïalší zo série virtuálnych<br />

tlaèových ovládaèov, ktoré dokáu akýko¾vek<br />

vytlaèite¾ný dokument previes do formátu<br />

<strong>PDF</strong>. Program pri inštalácii síce nevytvára menu<br />

alebo špeciálnu nástrojovú lištu v programoch<br />

balíka Microsoft Office, je však dostupný pri tlaèení<br />

v zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>inštalovaných tlaèiarní, èo nie je<br />

ve¾ký od<strong>sk</strong>ok od beného pracovného prostredia.<br />

Po kliknutí <strong>na</strong> vlastnosti tejto „tlaèiarne“ sa rozbalí<br />

bohatá ponuka, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje všetky základné<br />

a ve¾a pokroèilých funkcií, ktoré sa pri<br />

tvorbe súborov <strong>PDF</strong> isto zídu nielen beným pouívate¾om.<br />

V prípade, e jednotlivé parametre<br />

<strong>na</strong>stavíte priamo v <strong>na</strong>staveniach virtuálnej tlaèiarne,<br />

budú povaované za základné a budú sa<br />

pouíva pri kadom vytvorení dokumentu <strong>PDF</strong>.<br />

Okrem dvojúrovòových bezpeènostných funkcií<br />

tu nájdete aj kompresiu obrázkov èi automatické<br />

vytváranie hyperlinkov. Medzi menej obvyklé<br />

funkcie patrí <strong>na</strong>príklad monos pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

odsadenia dokumentu od krajov èi niektoré neštandardné<br />

<strong>na</strong>stavenia vytváraných dokumentov.<br />

Program disponoval jedným z <strong>na</strong>jmiernejších obmedzení<br />

spomedzi programov v <strong>na</strong>šom preh¾ade<br />

– iba <strong>na</strong> spodok stránky kadého dokumentu<br />

umiestnil relatívne nenápadný odkaz <strong>na</strong> svoje internetové<br />

stránky.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo <strong>na</strong>stavite¾ných parametrov<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 3300 Sk<br />

(verzia Standard stojí 1650 Sk)<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.fineprint.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: malý reklamný<br />

odkaz <strong>na</strong> stránky výrobcu <strong>na</strong>spodku kadej stránky<br />

VERDIKT:<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> jednoduchos pouívania programu<br />

a pridanú hodnotu v podobe priehrštia parametrov<br />

nemôeme i<strong>na</strong>k ako program odporúèa. Program<br />

je dobre vyuite¾ný aj v kancelár<strong>sk</strong>om prostredí èi<br />

pri tvorbe obsiahlejších dokumentov.<br />

Gym<strong>na</strong>st<br />

Ide o starší program s obmedzenou funkènosou,<br />

je však licencovaný ako freeware a takýchto programov<br />

je v tomto segmente ako šafranu, preto<br />

sme sa ho rozhodli zaradi do nášho preh¾adu.<br />

Program konvertuje do formátu <strong>PDF</strong> iba súbory<br />

TXT, take o pokroèilejších funkciách, formátovaní<br />

èi èlenení tu nemôe by reè. Pri konverzii do<br />

formátu <strong>PDF</strong> si mono vybra len z troch druhov<br />

fontov, vkladanie hyperlinkov je relatívne zloitá<br />

programovacia záleitos, ale ako sa vraví, darovanému<br />

koòovi...<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Zadarmo<br />

Nízka pouite¾nos programu, absencia<br />

akýchko¾vek funkcií <strong>PDF</strong><br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: zadarmo<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: http://<strong>www</strong>.oakworth.demon.co.<br />

uk/gym<strong>na</strong>st.htm<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: neexistuje<br />

46 PC REVUE 3/2004

R E V U E<br />

VERDIKT:<br />

Ak potrebujete previes väèšie mnostvo surového<br />

textu do surového formátu <strong>PDF</strong>, môete <strong>sk</strong>úsi aj tento<br />

nástroj, za vy<strong>sk</strong>úšanie v tomto prípade <strong>na</strong>ozaj niè<br />

nedáte.<br />

Jaws <strong>PDF</strong> Creator<br />

Aj v tomto prípade išlo <strong>sk</strong>ôr o virtuálny tlaèový<br />

ovládaè, ktorý sa však šikovne integroval aj do<br />

prostredia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Office, take bol<br />

vdy poruke. Našli sme ho v prostredí programu<br />

Word, a to dokonca dvakrát – raz ako ikonku <strong>na</strong><br />

nástrojovej lište a raz v menu File, kde si vytvoril<br />

vlastnú podzloku tohto menu. V ïalších programoch<br />

sa však u tak neprebojoval do popredia,<br />

take k nemu bolo potrebné pristupova podobne<br />

ako k tlaèiarni. V programe ani v dokumentácii,<br />

ktorá sa k programu dodáva, sme však ne<strong>na</strong>šli ani<br />

zmienku o bezpeènostných funkciách programu èi<br />

pokroèilejších funkciách, ako <strong>na</strong>príklad vodotlaè.<br />

O vodotlaèi však vieme, e ju program dokáe<br />

vytvori, keïe ju poèas <strong>sk</strong>úšobnej doby hojne pridáva<br />

do kadého vytvoreného súboru <strong>PDF</strong>. V <strong>na</strong>staveniach<br />

programu sme <strong>na</strong>šli aj funkciu, ktorá<br />

je nezvyèajná pre tento typ programu, a to spracúvanie<br />

komentárov a pripomienok zapracovaných<br />

do textu. Pouívate¾ si dokonca môe vybra,<br />

akou farbou budú jeho komentáre zobrazované.<br />

Takúto funkciu by sme boli èakali pri inom<br />

druhu programu, ale v tomto prípade prítomnos<br />

takejto funkcie nie je <strong>na</strong> škodu, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak –<br />

poteší.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Integrácia do prostredia programov MS Word<br />

Absencia bezpeènostných funkcií<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 3100 Sk<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: <strong>www</strong>.jawspdf.com<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: pridávanie reklamného<br />

textu do <strong>sk</strong>onvertovaných dokumentov<br />

VERDIKT:<br />

Program sme pôvodne chceli odporúèa vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> prítomnos komentovacích funkcií do firemného<br />

prostredia, pokazil si to však absenciou bezpeènostných<br />

funkcií, ako <strong>na</strong>príklad zaheslovanie otvorenia<br />

èi tlaèe dokumentu <strong>PDF</strong>.<br />

<strong>PDF</strong>Creator<br />

Ani tento program nepracoval s vlastným pracovným<br />

prostredím, ale vyuíval monos tlaèe do súboru.<br />

Bohuia¾, nepodarilo sa nám program <strong>na</strong>konfigurova<br />

priamo cez dialóg <strong>na</strong>stavenia tlaèiarne, jednotlivé<br />

<strong>na</strong>stavenia sa dali vyko<strong>na</strong> a po odoslaní<br />

dokumentu do virtuálnej tlaèiarne. Aj tento program<br />

sa vyz<strong>na</strong>èoval špecifickými <strong>na</strong>staveniami, ktoré<br />

by ste pri iných programoch márne h¾adali. Na rozdiel<br />

od iných programov tento <strong>na</strong>príklad podporoval<br />

ukladanie dokumentov do grafických formátov. Podporoval<br />

aj automatické hromadné vytváranie dokumentov<br />

<strong>PDF</strong> a ponúkal aj funkciu konverzie názvov<br />

vytváraných dokumentov. Pri vytváraní dokumentu<br />

sa ako jed<strong>na</strong> z moností ponúkala aj monos odosla<br />

výsledný dokument elektronickou poštou. Spolu<br />

s programom sa okrem manuálu v elektronickej verzii<br />

distribuuje aj nástroj <strong>na</strong> tvorbu vlastnej jazykovej<br />

mutácie programu. Zo stránok autora sa tak dá<br />

stiahnu aj dobre spracovaná èe<strong>sk</strong>á jazyková mutácia,<br />

my sme ju, samozrejme, pribalili aj <strong>na</strong> CD. Program<br />

si s <strong>na</strong>šimi testovacími súbormi poradil hravo,<br />

v niektorých prípadoch sme však <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> problémy<br />

s nekorektným zobrazovaním zloitých grafických<br />

prvkov. Odsúdil sa tak <strong>na</strong> pouitie <strong>na</strong>jmä v domácnostiach<br />

a ako nízkonákladový nástroj <strong>na</strong> konverziu<br />

firemných textových dokumentov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Prevod dokumentov aj do grafických formátov<br />

☺ Èe<strong>sk</strong>á lokalizácia, monos vytvori si vlastnú<br />

lokalizáciu<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: zadarmo<br />

Odkaz <strong>na</strong> výrobcu: pdfcreator.de.vu<br />

Obmedzenie bezplatnej verzie: neexistuje<br />

VERDIKT:<br />

Tento program sa vyz<strong>na</strong>èoval podobne ako iné<br />

programy simulujúce tlaèiareò jednoduchosou<br />

pouívania, <strong>na</strong> druhej strane však po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèné<br />

monosti <strong>na</strong> konfiguráciu. Navyše bude dobrým<br />

pomocníkom aj tým, ktorí neovládajú cudzí jazyk,<br />

keïe podporuje ako zobrazovací jazyk pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

rozhrania èeštinu.<br />

ZÁVER<br />

V <strong>na</strong>šom preh¾ade, ktorý ste práve doèítali, sme sa<br />

pokúšali prinies vám èo <strong>na</strong>jkomplexnejší preh¾ad<br />

nástrojov <strong>na</strong> tvorbu dokumentov <strong>PDF</strong>, ktoré mô-<br />

ete poui ako alter<strong>na</strong>tívu relatívne drahého<br />

Adobe Acrobata. Vyhlasova jednoz<strong>na</strong>èného víaza<br />

v tomto prípade nemá zmysel, keïe kadý<br />

program vám prináša iné výhody a v neposlednom<br />

rade záleí <strong>na</strong> vás, akú funkènos potrebujete.<br />

Predsa medzi spomí<strong>na</strong>nými programami vyènieva<br />

zopár aplikácií, ktoré by vás mohli zauja.<br />

Pre domáceho pouívate¾a je výhodný program<br />

<strong>PDF</strong>Creator, ktorý je zadarmo a základné konverzie<br />

súborov robí bezchybne. Navyše disponuje aj<br />

èe<strong>sk</strong>ým pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním, èo ho stavia<br />

do roly pomocníka, ktorému porozumie aj pouívate¾<br />

so slabšou jazykovou výbavou.<br />

Ako lacné firemné (ale i domáce) riešenie sa javí<br />

eDocPrinter – program, ktorý za prijate¾nú cenu<br />

dokáe relatívne ve¾a – v podstate všetko, èo potrebuje<br />

drvivá väèši<strong>na</strong> bených smrte¾níkov. Kadopádne<br />

vy <strong>na</strong>jlepšie viete, èo potrebujete, a aj preto<br />

sme všetky programy pripravili <strong>na</strong> CD REVUE, aby<br />

ste mali monos súkromného testu a výberu toho<br />

správneho nástroja, ktorý bude vyhovova vašim<br />

potrebám.<br />

•<br />

48 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Test a preh¾ad<br />

Skenery pod<br />

lupou<br />

• Ondrej Macko<br />

Skenery predstavujú súèas<br />

poèítaèovej výbavy, ktorá je<br />

pouívate¾mi stále iadaná.<br />

Pod¾a nášho názoru sa<br />

v domácnosti <strong>sk</strong>enery<br />

vyuívajú predovšetkým ako<br />

lacné riešenia <strong>na</strong> kopírovanie<br />

dokumentov, obèas sa hodia aj<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie „papierových“<br />

fotografií a ich zaslanie<br />

známym elektronickou cestou.<br />

Na druhej strane v prípade<br />

kancelár<strong>sk</strong>eho <strong>na</strong>sadenia sa<br />

<strong>sk</strong>enery uplatòujú ako<br />

zariadenia, pomocou ktorých<br />

sa <strong>na</strong>pr. do firemných správ<br />

dostanú dokumenty existujúce<br />

len v papierovej podobe.<br />

Viacero firiem èasto vyuíva <strong>sk</strong>enery <strong>na</strong> prevod<br />

korešpondencie do elektronickej podoby.<br />

Hlavne v poslednom èase sa v ove¾a masovejšom<br />

rozsahu objavuje výbava <strong>sk</strong>enerov umoòujúca<br />

<strong>sk</strong>enovanie prieh¾adných dokumentov, teda<br />

diapozitívov alebo aj pozitívnych alebo negatívnych<br />

filmov. Zaujímavá je informácia z celosvetového<br />

prie<strong>sk</strong>umu, pod¾a ktorého hlavnú èas záujemcov<br />

o kúpu <strong>sk</strong>enera tvoria majitelia digitálnych<br />

fotoaparátov. Zrejme je to dané tým, e takíto<br />

pouívatelia chcú ma všetky svoje fotografie<br />

v digitálnej podobe a <strong>sk</strong>ener je pre nich most medzi<br />

svetom a<strong>na</strong>lógovej a digitálnej fotografie.<br />

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA<br />

A TYPY SKENEROV<br />

Úplne detailný opis <strong>sk</strong>enerov sme zverejnili v PC<br />

REVUE è. 3/2003 a teraz sa mu u nebudeme tak<br />

podrobne venova. Pripomeòme <strong>sk</strong>utoène len podstatné<br />

záleitosti. Základnou súèasou <strong>sk</strong>enera je<br />

<strong>sk</strong>enovacia hlava so snímaèom, ktorý dokáe sníma<br />

údaj o èervenej, modrej a zelenej zloke snímaného<br />

dokumentu (t. j. farebný model RGB).<br />

O kvalite <strong>sk</strong>enovania podstatným spôsobom rozhoduje<br />

kvalita <strong>sk</strong>enovacej hlavy. Dôleitým údajom<br />

je jej optické rozlíšenie. To urèuje, ako presne dokáe<br />

<strong>sk</strong>ener sníma predlohu, a bene sa udáva<br />

v jednotkách dpi (dots per inch). Pod¾a správnosti by<br />

sa mal tento údaj uvádza v jednotkách ppi, ale pouívanie<br />

dpi pri rozlíšení <strong>sk</strong>enera sa stalo takým<br />

beným, e ho budeme uvádza v tomto teste aj my.<br />

Optické rozlíšenie <strong>sk</strong>enera 1200 dpi z<strong>na</strong>mená, e<br />

zabudovaný snímací prvok je schopný <strong>na</strong> jeden palec<br />

<strong>na</strong>sníma 1200 bodov (ale rôznej farby – preto<br />

by bol správnejší údaj v ppi – poète pixelov <strong>na</strong><br />

palec). Interpolované rozlíšenie <strong>sk</strong>enera je v podstate<br />

softvérovo dopoèítané a je limitované len<br />

Porov<strong>na</strong>nie <strong>sk</strong>enovania priestorového objektu – v¾avo je výsledok zí<strong>sk</strong>aný pomocou <strong>sk</strong>enera typu CCD (CanoScan 3200F)<br />

a vpravo je výsledok zo <strong>sk</strong>enera typu CIS (CanoScan LIDE80). Rozlíšenie bolo v oboch prípadoch 600 dpi.<br />

50 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

spôsobom výpoètu a hardvérovým vybavením<br />

poèítaèa.<br />

Existujú dva základné typy snímaèov, ktoré sa<br />

pouívajú v <strong>sk</strong>eneroch. Prvým a èastejšie pouívaným<br />

je typ CCD (Charge Coupled Device) a druhým je<br />

CIS (Compact Image Sensor).<br />

Skenery CCD sú širšie, vyadujú výkonnejší<br />

zdroj <strong>na</strong>pájania, ale ich ve¾kou výhodou je monos<br />

kvalitného <strong>sk</strong>enovania priestorových objektov. Na<br />

druhej strane <strong>sk</strong>enery CIS sú menšie a ¾ahšie. Výhodnou<br />

vlastnosou <strong>sk</strong>enerov CIS je to, e <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie<br />

postaèí aj port USB. Nemusíte teda h¾ada<br />

prípojku <strong>na</strong> sieové <strong>na</strong>pájanie.<br />

V minulosti boli pri takomto type <strong>sk</strong>enerov akosti<br />

so snímaním priesvitných fólií. Tohtoroèný<br />

test nás však presvedèil, e tento problém je u<br />

odstránený a <strong>sk</strong>enovanie priesvitných filmov <strong>sk</strong>enerom<br />

CIS je <strong>na</strong>ozaj moné, a to s kvalitným výstupom.<br />

Pri <strong>sk</strong>eneroch CIS však <strong>na</strong>ïalej ostáva problém<br />

so <strong>sk</strong>enovaním priestorových objektov. Na<br />

obrázku vidíte výstupy, ktoré sme dosiahli pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

priestorových objektov v prípade <strong>sk</strong>enera<br />

CIS a CCD. V tomto prípade sme z h¾adi<strong>sk</strong>a objektivity<br />

výstupu pouili <strong>sk</strong>enery od rov<strong>na</strong>kého výrobcu.<br />

Ako z porov<strong>na</strong>nia výsledkov vyplýva, <strong>sk</strong>ener<br />

typu CCD po<strong>sk</strong>ytuje kvalitný obraz aj pri 3D objektoch,<br />

zatia¾ èo <strong>sk</strong>ener CIS kvalitne sníma len rovinnú<br />

èas priestorového objektu.<br />

V súèasnosti sa štandardom pre domácnos stali<br />

<strong>sk</strong>enery s optickým rozlíšením 1200 dpi, pre kancelár<strong>sk</strong>e<br />

systémy je to od 2400 dpi vyššie. Okrem<br />

jednej výnimky boli všetky <strong>sk</strong>enery v <strong>na</strong>šom teste<br />

typu CCD, technológia CIS sa u tradiène objavila<br />

v prípade z<strong>na</strong>èky Canon.<br />

Ïalšou súèasou výbavy <strong>sk</strong>enera, ktorá rozhoduje<br />

o kvalite výstupu, je pod¾a nášho názoru kvalita<br />

optickej sústavy. Tá zaostruje snímaný obraz<br />

a upravuje ho <strong>na</strong> rozmery snímacej hlavy. V podstate<br />

ide o systém zrkadiel, ktoré musia by vyrobené<br />

dostatoène presne, aby sa <strong>na</strong> snímaèi dosiahol<br />

verný a ne<strong>sk</strong>reslený obraz.<br />

Treou zlokou <strong>sk</strong>enera je lampa a tá tie výrazne<br />

ovplyvòuje kvalitu <strong>sk</strong>enovania. Generované svetlo<br />

musí by dostatoène silné a musí ma aj homogénne<br />

iarenie.<br />

Nasledujúcou èasou <strong>sk</strong>enera je elektronická výbava,<br />

ktorá <strong>na</strong>snímané údaje spracúva. V rámci<br />

tohto spracovania dochádza k zosilneniu a filtrácii<br />

vstupných údajov, ako i normovaniu výstupu <strong>na</strong><br />

štandardnú hodnotu. Väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov pouíva<br />

elektronickú výbavu <strong>na</strong> spracovanie údajov pomocou<br />

a<strong>na</strong>lógovo-digitálneho prevodníka, ktorý pracuje<br />

so 16-bitovým rozlíšením. Keïe snímané farby<br />

sú tri (èervená, zelená a modrá), výsledná farebná<br />

håbka je 48-bitová. Platí, e èím je rozlíšenie prevodníka<br />

A/D vyššie, tým sú aj presnejšie merané<br />

údaje, ale rastie šum. To sa prejavuje v nehomogenite<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výsledku pri ucelených farebných<br />

plochách originálu. Ve¾ká väèši<strong>na</strong> bených<br />

softvérových nástrojov <strong>na</strong> spracovanie grafiky pracuje<br />

s nišou farebnou håbkou – štandardom býva<br />

24 bitov. To je obyèajne aj farebná håbka, v akej<br />

väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov <strong>na</strong>vonok po<strong>sk</strong>ytuje svoje údaje<br />

pre pripojený poèítaè.<br />

Pokia¾ ide o pripojenie <strong>na</strong> poèítaè, dnes sa pouíva<br />

výhradne port USB. V minulosti sa pouívalo<br />

v prípade <strong>sk</strong>enerov pripojenie pomocou paralelného<br />

portu alebo aj pomocou SCSI. Dnes však takéto<br />

<strong>sk</strong>enery pre domácnosti, ale ani kancelárie<br />

v podstate neexistujú (okrem pár výnimiek, <strong>na</strong>pr.<br />

pri dokumentaèných <strong>sk</strong>eneroch). Pred èasom sa špekulovalo<br />

aj o <strong>sk</strong>eneroch s pripojením FireWire, do<br />

<strong>na</strong>šej redakcie však iadny takýto <strong>sk</strong>ener nedorazil.<br />

VYHOTOVENIE A TYPY SKENEROV<br />

Vonkajšie vyhotovenie <strong>sk</strong>enerov sa dnes dos podobá.<br />

Typický <strong>sk</strong>ener je <strong>na</strong>jèastejšie v kombinácii odtieòov<br />

sivej farby, má hmotnos od 2 do 2,5 kg. Na<br />

prednom paneli bývajú typicky štyri tlaèidlá, ktoré<br />

u¾ahèujú pouívanie <strong>na</strong>jèastejších funkcií. Ide hlavne<br />

o spustenie rozhrania ovládaèa <strong>sk</strong>enera, rýchle<br />

kopírovanie dokumentov, prevod <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného<br />

textu do jeho editovate¾nej podoby (tzv. OCR –<br />

Optical Character Recognition) a <strong>sk</strong>enovanie dokumentu<br />

vo forme prílohy k elektronickej pošte.<br />

Na prednom paneli býva èasto aj LED dióda sig<strong>na</strong>lizujúca<br />

jeho prevádzku, niekedy je dostatoèným<br />

identifikaèným údajom o prevádzke aj svetlo prenikajúce<br />

spopod horného veka <strong>sk</strong>enera.<br />

Samostatný dia<strong>na</strong>dstavec s rámèekmi <strong>na</strong> rozlièné formáty<br />

priesvitných fólií (konkrétne súèas <strong>sk</strong>enerov z<strong>na</strong>èky UMAX)<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, súèasou vyhotovenia<br />

býva ve¾mi èasto aj adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitných<br />

fólií. Ten je v podstate dodatoèným zdrojom<br />

svetla, ktorým sa presvecuje fólia zhora, èím sa dosahuje<br />

dostatoèná kvalita <strong>na</strong>snímaného obrazu.<br />

Ob¾uba tohto adaptéra vyplýva z toho, e dostatoèný<br />

poèet pouívate¾ov má <strong>na</strong> diapozitívoch ešte<br />

stále uschované vzácne zábery z minulosti a radi<br />

by si ich <strong>sk</strong>onvertovali do digitálnej podoby.<br />

V súèasnosti sa adaptér <strong>na</strong> snímanie fólií premiestil<br />

zvonka <strong>sk</strong>enera do jeho vnútra. Obyèajne<br />

býva adaptér umiestnený v hornom veku a prekrytý<br />

odnímate¾nou ochrannou hmotou. Je to úèelné<br />

z dôvodu moného rušenia pri snímaní bených<br />

dokumentov. Premiestnenie adaptéra dovnútra<br />

<strong>sk</strong>enera je pre obsluhu výhodné, pretoe adaptér<br />

potom pri pouívaní <strong>sk</strong>enera neprekáa a nemô-<br />

ete ho ani strati. Ak si chcete <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova priesvitné<br />

fólie, postaèí len odòa ochrannú hmotu,<br />

vloi diapozitív alebo film do dodaného rámèeka<br />

a v ovládaèi zvoli príslušnú vo¾bu <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitného pozitívu alebo negatívu.<br />

Na jednom zo <strong>sk</strong>enerov sa objavila novinka,<br />

ktorá pomáha pri zjednodušení práce s diapozitívom.<br />

Do veka <strong>sk</strong>enera je pritom umiestnené presvet¾ovacie<br />

okienko, <strong>na</strong> ktoré poloíte diapozitív.<br />

Ten je zospodu presvet¾ovaný a pouívate¾ tak mô-<br />

e ešte pred jeho vloením do <strong>sk</strong>enera lepšie rozpoz<strong>na</strong><br />

ten správny diapozitív. Zapnutie svetla je<br />

Presvetlené okienko <strong>na</strong> veku <strong>sk</strong>enera umoòuje pohodlnejšie<br />

presvetlenie priesvitných fólií; <strong>na</strong> jeho rozsvietenie staèí<br />

potlaèi tlaèidlo <strong>na</strong> prednom paneli (Microtek ScanMaker<br />

6100)<br />

viazané <strong>na</strong> stlaèenie niektorého tlaèidla <strong>na</strong> prednom<br />

paneli <strong>sk</strong>enera, a teda pouívate¾ ho môe<br />

poui kedyko¾vek.<br />

Aby bolo moné do <strong>sk</strong>enera vloi aj hrubú knihu,<br />

je výhodný posun veka vo vertikálnom smere.<br />

Na túto funkciu sa v minulosti èasto zabúdalo,<br />

v tohtoroènom teste sme však u nemali <strong>sk</strong>ener,<br />

ktorý by takouto funkciou nedisponoval.<br />

Skenery sa ve¾mi èasto dodávajú so snímacou<br />

hlavou blokovanou proti samovo¾nému posunu poèas<br />

dopravy. Toto blokovanie musíte pred prvým<br />

pouitím odstráni, i<strong>na</strong>k sa pri prvom posune <strong>sk</strong>enovacej<br />

hlavy ozve silný pra<strong>sk</strong>avý zvuk pre<strong>sk</strong>akujúcich<br />

umelohmotných ozubených koliesok. Ak sa<br />

náhodou sahujete, je výhodné pred transportom<br />

<strong>sk</strong>enera hlavu opä blokova proti posunu.<br />

Ïalšou vlastnosou, ktorá sa objavuje ove¾a èastejšie<br />

ako v minulosti, je prevádzka <strong>sk</strong>enera v šikmej<br />

polohe. Takéto umiestnenie si vyaduje ove¾a<br />

menej priestoru <strong>na</strong> pracovnom stole. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

e súèasou dodávky je podstavec, do ktorého sa<br />

<strong>sk</strong>ener vkladá. Takto je pridriavaný v šikmej polohe<br />

a obyèajne v nej môe aj fungova. Vkladanie dokumentov<br />

do <strong>sk</strong>enera je však dos komplikované.<br />

Ide teda <strong>sk</strong>ôr o riešenie, ktoré sa pouíva <strong>na</strong> odkladanie<br />

<strong>sk</strong>enera a predstavuje šetrenie priestoru.<br />

Zo stránky dizajnu sa z bených konvencií jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyde¾uje <strong>sk</strong>ener radu HP ScanJet 4600.<br />

Ide toti o prieh¾adný <strong>sk</strong>ener, v ktorom môete detailne<br />

sledova proces <strong>sk</strong>enovania. Jeho súèasou je<br />

Skenovanie mapy pomocou špeciálneho <strong>sk</strong>enera HP ScanJet<br />

4670 – jednotlivé èasti sa <strong>na</strong><strong>sk</strong>enujú postupne a potom sa<br />

spoja pomocou programu Panorama<br />

3/2004 PC REVUE 51

H A R D W A R E<br />

aj podstavec umoòujúci prevádzku v šikmej polohe,<br />

prièom zároveò doò mono pohodlne vklada<br />

dokumenty. Dokonca je moné v šikmej polohe aj<br />

<strong>sk</strong>enova priesvitné fólie. Výhoda tohto <strong>sk</strong>enera je<br />

aj v tom, e umoòuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova plochy, ktoré<br />

iným <strong>sk</strong>enerom vôbec nespracujete, <strong>na</strong>pr. ve¾ké<br />

mapy, obrazy a pod. Takúto prevádzku umoòuje<br />

jednoduchá manipulácia so <strong>sk</strong>enerom.<br />

Objavujú sa aj ïalšie vyhotovenia <strong>sk</strong>enerov. Pouívatelia<br />

<strong>na</strong>pr. èasto iadajú monos <strong>sk</strong>enovania<br />

dokumentov v teréne. Ve¾mi známy je model<br />

s oz<strong>na</strong>èením C-Pen, ktorý predstavuje <strong>sk</strong>ener poháòaný<br />

batériou. Pouívate¾ ním pohybuje po riadkoch<br />

snímaného textu. Súèasou výbavy je zabudovaný<br />

nástroj OCR <strong>na</strong> prevod do editovate¾ného<br />

textu, pamä <strong>na</strong> uloenie nieko¾kých strán textu,<br />

ale i prekladaè textu z jedného jazyka do druhého.<br />

Zároveò takýto <strong>sk</strong>ener môe slúi ako databáza<br />

kontaktov, inteligentný zápisník, ale dokáe komunikova<br />

aj s mobilným telefónom a okamite zasiela<br />

texty cez SMS alebo <strong>na</strong> fax. V súèasnosti existuje<br />

aj vyhotovenie, ktoré sa pripája <strong>na</strong>pr. k notebooku<br />

do portu USB. Ten sa vyuíva <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie,<br />

ale zároveò umoòuje <strong>sk</strong>ener vyui v úlohe myši.<br />

Riadkový <strong>sk</strong>ener umoòuje pouívanie v teréne (C−Pen 600C)<br />

Existujú aj <strong>sk</strong>enery do terénu, ktoré dokáu <strong>na</strong>èíta obrázky<br />

i texty – <strong>na</strong> obrázku je <strong>sk</strong>ener DocuPen<br />

Skener špeciálne urèený <strong>na</strong><br />

hromadné spracovanie<br />

diapozitívov (UMAX<br />

Astra PL270)<br />

Rozšírením <strong>sk</strong>enera o automatický podávaè si u¾ahèíte prácu<br />

pri hromadnom <strong>sk</strong>enovaní dokumentov, ale aj ich kopírovaní<br />

Existujú však aj <strong>sk</strong>enery, ktoré sú prenosné a súèasne<br />

dokáu <strong>sk</strong>enova aj obrázky. Jedným z <strong>na</strong>jmenších<br />

je produkt DocuPen od firmy Platon Solution.<br />

Ten sa zmestí <strong>na</strong>ozaj do kadej aktovky, jeho<br />

hmotnos je len 57 gramov. Pouívate¾ pri jeho pouití<br />

prechádza rukou po dokumente zhora dole<br />

a <strong>na</strong>raz sa <strong>sk</strong>enuje celá šírka dokumentu. DocuPen<br />

obsahuje vlastnú pamä s kapacitou asi pre 100 stránok<br />

A4 a samostatné pouitie v teréne umoòuje<br />

batériové <strong>na</strong>pájanie. Nasnímaný obraz je èiernobiely<br />

a <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované obrázky sa do poèítaèa prenášajú<br />

pomocou portu USB. Pouité rozlíšenie je volite¾né –<br />

100 alebo 200 dpi. Na nišom rozlíšení trvá <strong>na</strong>èítanie<br />

jednej strany štyri sekundy, <strong>na</strong> vyššom dvojnásobne<br />

dlhšie. Pomocou softvérovej výbavy sa dajú<br />

dokumenty <strong>sk</strong>enova priamo do Wordu èi Photoshopu.<br />

DocuPen pouíva štyri ceruzkové batérie<br />

a tie vydria <strong>na</strong> 200 <strong>sk</strong>enovaní. Ce<strong>na</strong> takéhoto <strong>sk</strong>enera<br />

je asi 6500 Sk bez DPH. Vyuijú ho rozlièné <strong>sk</strong>upiny<br />

pouívate¾ov hlavne v teréne <strong>na</strong> prenos pôvodne<br />

papierových údajov <strong>na</strong> dia¾ku.<br />

Ïalej existujú <strong>sk</strong>enery, ktoré sú špeciálne urèené<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie priesvitných diapozitívov. Na tento<br />

úèel sú vybavené špeciálnym podávaèom, èo výrazne<br />

<strong>sk</strong>racuje dobu ich spracovania. Takéto zariadenia<br />

však bývajú ove¾a drahšie ako bené ploché<br />

<strong>sk</strong>enery. Na Sloven<strong>sk</strong>o dodávajú takéto typy <strong>sk</strong>enerov<br />

<strong>na</strong>pr. firmy Minolta alebo Umax.<br />

Podobne existujú dokumentaèné <strong>sk</strong>enery, ktoré<br />

pracujú monochromaticky, ale dokáu spracova aj<br />

50 stránok za minútu. Ich ce<strong>na</strong> sa pohybuje okolo<br />

50 000 Sk bez DPH a urèené sú pre ve¾ké firmy. Pre<br />

menšie podniky je azda lepšie vybra si niektorý<br />

typ <strong>sk</strong>enera s automatickým podávaèom dokumentov<br />

(ADF – Automatic Document Feeder). Takéto podávaèe<br />

sú umiestnené <strong>na</strong> vrchnej strane <strong>sk</strong>enera<br />

a umoòujú hromadne <strong>sk</strong>enova dokumenty prakticky<br />

bez asistencie obsluhy.<br />

Pri <strong>na</strong>sadení dokumentaèných <strong>sk</strong>enerov hrá výz<strong>na</strong>mnú<br />

úlohu aj ovládací softvér. Ten by mal by toti<br />

schopný automaticky rozpoz<strong>na</strong> typ <strong>sk</strong>enovaného<br />

dokumentu a pod¾a toho aj <strong>na</strong>stavi spracúvanie<br />

(monochromaticky, OCR, farebne).<br />

Takisto by mal by schopný vyrov<strong>na</strong> sa<br />

s beným „poškodením“ kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov,<br />

ako je <strong>na</strong>pr. odtlaèok hrnèeka od<br />

kávy, zvýraznenie textu zvýrazòovaèom,<br />

vyplnenie niektorých èastí textu cez kopírovací<br />

papier (podpis) a pod. Príkladom takéhoto softvéru<br />

je VRS (Virtual ReScan) od americkej firmy Kofax.<br />

Rov<strong>na</strong>ko existujú <strong>sk</strong>enery, ktoré sú vybavené<br />

špeciálnym podávaèom pre fotografie do ve¾kosti<br />

10 × 15 cm. Pracujú zaujímavým spôsobom, prièom<br />

fotografia sa pri pohybe vnútri vôbec nedotýka<br />

<strong>sk</strong>la <strong>sk</strong>enera. V posuvnom mechanizme je toti<br />

udriavaná podtlakom vzduchu.<br />

SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE<br />

Softvérovou výbavou sa <strong>sk</strong>enery <strong>na</strong>vzájom podstatne<br />

odlišujú. Súèasou kadého <strong>sk</strong>enera je ovládaè<br />

<strong>na</strong> základnú komunikáciu. Jeho èasou je aj<br />

ovládaè TWAIN, ktorý umoòuje vyuívanie <strong>sk</strong>enera<br />

aj z iných aplikácií. Ide teda vlastne o univerzálny<br />

ovládaè <strong>na</strong> komunikáciu so zariadeniami <strong>na</strong><br />

spracovanie obrazu.<br />

Ovládaè <strong>sk</strong>enera obyèajne umoòuje viaceré<br />

reimy práce – plnoautomatický, poloautomatický<br />

a profesionálny. Pri plnoautomatickom nepotrebujete<br />

vlastne niè vedie, staèí da dokument do <strong>sk</strong>enera<br />

a potlaèi tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. Poloautomatický<br />

vyaduje zadanie nieko¾kých základných údajov<br />

o dokumente a pri profesionálnom môete <strong>sk</strong>utoène<br />

detailne <strong>na</strong>stavi jednotlivé údaje. Ak mô-<br />

ete, zvyknite si <strong>na</strong> profesionálny reim, ktorý vám<br />

dá lepšie monosti spracovania dokumentu.<br />

Okrem toho býva súèasou dodávky <strong>sk</strong>enerov aj<br />

ïalší softvér, ktorý je èasto zameraný <strong>na</strong> spracovanie<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných obrázkov. Ide <strong>na</strong>pr. o softvér od<br />

firmy Adobe, ArcSoft, Ulead, Presto a MGI. Pomocou<br />

neho môete dodatoène upravi farebné podanie<br />

grafiky, zmeni kontrast, konvertova medzi<br />

sebou rôzne grafické formáty a pod. V niektorých<br />

<strong>sk</strong>eneroch sa objavil program SilverFast, ktorý sa<br />

povauje za špièku pri spracovaní <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

dokumentov. Obyèajne sa ku <strong>sk</strong>enerom dodáva<br />

obmedzená verzia, ale pouívate¾ môe vyui výhodnejšiu<br />

ponuku upgrade <strong>na</strong> úplnú verziu. Mali<br />

sme však aj <strong>sk</strong>enery s plne pouite¾nou verziu tohto<br />

softvéru.<br />

Pri hromadnom spracovaní obrázkov <strong>na</strong> prieh¾adných<br />

fóliách je dôleité, akým spôsobom <strong>sk</strong>ener<br />

Niektoré <strong>sk</strong>enery dokáu rozpoz<strong>na</strong> samostatné dokumenty<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovacej ploche a uloi ich do oddelených súborov<br />

52 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Viaceré <strong>sk</strong>enery<br />

bývajú vybavené<br />

ovládaèom pre<br />

rozlièný reim pre−<br />

vádzky – od plno−<br />

automatického<br />

cez poloautomatický<br />

a po profesionálny<br />

(zobrazené je rieše−<br />

nie od firmy Epson)<br />

samostatné obrazce vyhodnocuje. V prípade jednoduchšieho<br />

softvéru sa toti <strong>na</strong><strong>sk</strong>enuje podoba viacerých<br />

diapozitívov len ako jeden obraz a je <strong>na</strong> pouívate¾ovi,<br />

aby ho rozdelil. Vyspelejšie nástroje<br />

dokáu samy rozdeli obraz tak, aby kadý z nich<br />

zodpovedal jednému diapozitívu. Upozoròujeme,<br />

e takýto postup je výhodný aj pri hromadnom<br />

spracovaní fotografií. Vtedy umiestnite <strong>na</strong> plochu<br />

<strong>sk</strong>enera viacero fotografií a ovládací program uloí<br />

ich podoby do samostatných súborov. Niektoré<br />

<strong>sk</strong>enery <strong>na</strong>vyše dokáu automaticky vyrov<strong>na</strong> šikmo<br />

vloenú predlohu, prièom ich ovládaè softvérovo<br />

„<strong>na</strong>rovná“.<br />

Súèasou kadého <strong>sk</strong>enera je program OCR <strong>na</strong><br />

rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu do editovate¾nej<br />

podoby. Prím aj v tomto roku hral nástroj Fine-<br />

Reader od firmy ABBYY. Pozitívom je, e nijaký<br />

softvér OCR v testovaných <strong>sk</strong>eneroch nemá problémy<br />

so sloven<strong>sk</strong>ým textom. V tejto súvislosti nás<br />

zaujal softvér BizCard, ktorý dokáe spracova vizitku<br />

a zaradi zí<strong>sk</strong>ané údaje do databázy. Ako<br />

vidie <strong>na</strong> obrázku, pre vizitky so sloven<strong>sk</strong>ými me<strong>na</strong>mi<br />

osôb to nefunguje stopercentne, ale urèitá<br />

pomoc to je. Prostredníctvom neho si toti môete<br />

zmeni kôpku vizitiek <strong>na</strong> elektronickú databázu<br />

kontaktov s vyh¾adávaním. Ešte spomeòme, e <strong>na</strong><br />

svetovom trhu sa vy<strong>sk</strong>ytujú špeciálne <strong>sk</strong>enery, ktoré<br />

sú presne prispôsobené <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie vizitiek.<br />

Sú rozmerovo menšie a takýto <strong>sk</strong>ener môete ma<br />

umiestnený aj v rohu pracovného stola. Na <strong>na</strong>šom<br />

trhu sa však „vizitkové“ <strong>sk</strong>enery zatia¾ príliš nepresadili.<br />

Len pre zaujímavos uveïme, e keby ste <strong>sk</strong>enovali<br />

dokument formátu A4 s optickým rozlíšením<br />

4800 dpi, jeho ve¾kos bude väèšia ako 10 GB!<br />

Otvori takýto súbor <strong>na</strong>pr. vo Photoshope je<br />

zábavka <strong>na</strong> celé predpoludnie. ☺<br />

Na èo je teda dobré vysoké rozlíšenie <strong>sk</strong>enera?<br />

Odpoveda mono v dvoch rovinách. Po prvé pouívatelia<br />

sa pri výbere <strong>sk</strong>enera orientujú pod¾a jednoduchého<br />

èísla rozlíšenia <strong>sk</strong>enera (èím viac, tým<br />

lepšie). Po druhé je vysoké rozlíšenie <strong>sk</strong>utoène výhodné<br />

vtedy, ak <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný dokument pri jeho<br />

spracovaní ïalej zväèšujete. Typickým príkladom<br />

zväèšovania je spracovanie priesvitných fólií. Originál<br />

má v tomto prípade rozmery nieko¾kých centimetrov<br />

a výsledok by mal ma rozmery nieko¾kých<br />

desiatok centimetrov. Na obrázku sme pre<br />

lepšie pochopenie znázornili výsledok <strong>sk</strong>enovania<br />

èasti diapozitívu v prípade rozlíšenia 150 dpi a 600<br />

dpi. Výsledok vidíte sami, rozlíšenie 150 dpi je<br />

v tomto prípade jednoducho nepouite¾né.<br />

Pri práci so <strong>sk</strong>enerom vám odporúèame dobre sa<br />

oboznámi s monosami jeho ovládaèa. Obyèajne<br />

sa tu <strong>na</strong>chádzajú vo¾by, ktoré sa dajú dobre vyui<br />

pri prvotnom predspracovaní údajov. Zaujímavé<br />

bývajú rôzne farebné filtre a automatické zlepšenie<br />

farebného podania dokumentov. Realizácia týchto<br />

úloh priamo v ovládaèi býva jednoduchšia ako<br />

v niektorom zo samostatných grafických nástrojov.<br />

Pokia¾ vás zaujíma konkrétny výber <strong>sk</strong>enera pre<br />

domácnos alebo kanceláriu, výsledky porovnávacieho<br />

testu 15 <strong>sk</strong>enerov nájdete v tomto èísle<br />

PC REVUE.<br />

Výsledok pri <strong>sk</strong>enovaní vizitky;<br />

ako vidíte, softvér má problémy<br />

so sloven<strong>sk</strong>ými me<strong>na</strong>mi<br />

a z<strong>na</strong>kmi s diakritikou<br />

AKO VOLI SPRÁVNE ROZLÍŠENIE?<br />

Pri <strong>sk</strong>enovaní bených dokumentov pod¾a nášho<br />

názoru maximálne optické rozlíšenie nevyuijete.<br />

Nemá toti praktický výz<strong>na</strong>m <strong>sk</strong>enova dokument<br />

ve¾kosti A4 s rozlíšením 1200 alebo 2400 dpi s<br />

tým, e ho budete aj tlaèi vo ve¾kosti A4. Na takýto<br />

úèel vám obyèajne bude postaèova rozlíšenie<br />

300 dpi. Ak toti pouijete vyššie rozlíšenie, bude<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný dokument objemnejší, jeho spracovanie<br />

bude dlhšie a <strong>na</strong> výslednej kvalite sa to<br />

ve¾mi ani neprejaví. V prípade <strong>sk</strong>enovania dokumentu<br />

<strong>na</strong> OCR sa obyèajne pouíva rozlíšenie 200<br />

dpi. Ovládací program <strong>sk</strong>enerov je èasto <strong>na</strong>stavený<br />

tak, e „optimálne“ rozlíšenie <strong>na</strong>staví sám<br />

pod¾a toho, aký typ dokumentu chcete spracova.<br />

Diapozitív <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný v rozliènom rozlíšení a zväèšený <strong>na</strong> formát nieko¾kých centimetrov – v¾avo je výsledok pri pouití<br />

rozlíšenia 150 dpi, vpravo sme pouili rozlíšenie 600 dpi<br />

3/2004 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

Testovali sme:15× <strong>sk</strong>ener<br />

do domácnosti a kancelárie<br />

Priemerná ce<strong>na</strong> modelov v kategórii domácich<br />

<strong>sk</strong>enerov bola 3461 Sk bez DPH (4119<br />

Sk s DPH) a <strong>na</strong>jlacnejší <strong>sk</strong>ener z nášho testu<br />

zakúpite za menej ako 2300 Sk aj s daòou. Pri kategórii<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych <strong>sk</strong>enerov sú ceny vyššie – priemer<br />

bol 8218 Sk bez DPH (9780 Sk s DPH), <strong>na</strong>jdrahší<br />

<strong>sk</strong>ener bol za 14 899 Sk bez DPH.<br />

Technické parametre <strong>sk</strong>enerov, ako aj ich predajné<br />

ceny sme zhrnuli v tab. 1A a 1B. Tu nájdete<br />

aj informáciu o dodávate¾och <strong>sk</strong>enerov. Upozoròu-<br />

Do testu sme <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu výzvu<br />

dostali od dodávate¾ov spolu<br />

15 <strong>sk</strong>enerov od ôsmich rôznych<br />

výrobcov. Dodávate¾om sme<br />

oznámili, e budeme<br />

testova <strong>sk</strong>enery dvoch<br />

kategórií – pre domácnos<br />

a kanceláriu. Rozdelenie<br />

<strong>sk</strong>enerov do kategórií vychádza<br />

z odporúèania dodávate¾ov.<br />

Tab. 1A Technické parametre testovaných <strong>sk</strong>enerov, ich predajné ceny a dodávatelia (ceny platia k 5. februáru 2004)<br />

SKENERY DO DOMÁCNOSTI<br />

Typ <strong>sk</strong>enera/Parameter BenQ Canon Epson Genius HP Microtek MUSTEK Umax<br />

S2W 5450 CanoScan Perfection ColorPage−Vivid ScanJet 3670 ScanMaker BearPaw Astra 4700<br />

3200F 1670 1200X 4850 2448TA Plus Photo<br />

Optické × vertikálne rozlíšenie [dpi] 1200 × 2400 1200 × 2400 1600 × 3200 1200 × 2400 1200 × 1200 2400 × 4800 1200 × 2400 1200 × 2400<br />

Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 12 800 24 000 999 999 65 536 19 200 9600<br />

Technológia <strong>sk</strong>enovania CCD CCD CCD CCD CCD CCD CCD CCD<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48 48 48 48<br />

Spôsob pripojenia USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 2.0 USB 2.0<br />

High−Speed High−Speed High−Speed Full−Spped High−Speed<br />

Priloený kábel USB USB USB USB USB USB USB USB<br />

Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 3 4 4 5 3 5 5 3<br />

LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera áno nie áno áno nie áno áno nie<br />

Inštalované moduly <strong>na</strong> ovládanie <strong>sk</strong>enera MiraScan ScanGear CS Epson Scan Genius Twain HP Director ScanWizard BearPaw Panel Astra 4700 driver<br />

Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie grafiky, ArcSoft CanoScan ArcSoft Presto! HP Photo&Imaging Ulead Photo e−Life Pal, MGI PhotoSuite III<br />

pomocné utility Photoimpression, Toolbox, ArcSoft PhotoImpression, PageMa<strong>na</strong>ger, software (HP Explorer, Ulead Sound'Em, SE, PaperCom<br />

ArcSoft PhotoStudio, NewsSoft Page abc 1.0, Memories Disc DVD PictureShow, Ulead Photo− Document Mgm.,<br />

PhotoBase, Ulead DVD Presto! BizCard Presto! Mr. Photo, Creator and HP ASF Digital ROC Express 4.0 SE, SilverFast SE,<br />

MiniDJ, PictureShow 2.0 Presto! ImageFolio Instant Share), and Digital SHO, DVD PictureShow Adobe Photoshop<br />

MergeMagic SE Basic HP scanjet copy Adobe PhotoDeluxe 2 SE Basic Elements<br />

4.0 (PC), Adobe<br />

Photoshop LE (MAC)<br />

Priloený softvér OCR FineReader ScanSoft Omni− FineReader FineReader I.R.I.S ReadIris FineReader FineReader FineReader<br />

Page SE OCR<br />

Pro<br />

Podpora slovenèiny v module OCR O O O O O O O O<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 412×258×73 474×259×74 419×275×62 456×272×62 464×286×78 483×294×60 436×80×26.1 478×272×61<br />

Hmotnos [kg] 2,1 2,7 2,5 2,4 2,7 2,6 2,1 2,4<br />

Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è G G O G G O G G<br />

Moný pohyb veka vo vertikálnom smere O O O O O O O O<br />

Aretácia snímacej mechaniky O O O O O O G O<br />

Monos snímania priesvitných médií G O O G O O O O<br />

Zabudovaný adaptér <strong>na</strong> priesvitné fólie G O O G O G O G<br />

Prevádzka <strong>sk</strong>enera v šikmej polohe G O G G G G O G<br />

Volite¾ná monos automatického podávaèa G G G G G G G G<br />

Zabudovaný <strong>na</strong>pájací zdroj G G G G G G G G<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 1899 3857 4193 1980 3353 3750 2364 6799<br />

Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 2260 4590 4990 2356 3990 4463 2813 8091<br />

Záruka [mesiacov] 24 12 12 12 12 24 24 24<br />

Zapoièala firma AGEM Canon Slovakia Epson AGEM HP Sloven<strong>sk</strong>o Konsig<strong>na</strong> SK Atec Conquest<br />

Tab. 2A Namerané doby realizácie prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>enovania<br />

Názov <strong>sk</strong>enera/ BenQ Canon Epson Genius HP Microtek MUSTEK UMAX<br />

Doba preview alebo <strong>sk</strong>enovania [mm:ss] S2W 5450 CanoScan Perfection ColorPage−Vivid ScanJet 3670 ScanMaker BearPaw Astra 4700<br />

3200F 1670 1200X 4850 2448TA Plus Photo<br />

Preview 7,3 3,8 6,7 27,8 8,1 9,8 10,8 11,0<br />

Sken A4 150 dpi 11,4 9,5 8,8 27,3 22,4 28,3 12,8 13,5<br />

Sken A4 300 dpi 18,1 9,5 18,2 56,9 45,4 01:45 37,1 22,8<br />

Sken A4 600 dpi 47,5 22,5 01:07 02:41 02:40 03:20 02:14 39,4<br />

Sken A4 1200 dpi 03:14 02:45 03:52 05:13 09:14 10:36 13:14 03:09<br />

Sken A4 Priemer 55,7 42,1 01:06,5 01:57,2 02:38,0 03:15,8 03:17,7 55,1<br />

Sken 10×15 150 dpi 8,3 3,6 5,1 18,0 11,8 17,5 8,6 10,2<br />

Sken 10×15 300 dpi 19,6 5,3 7,9 31,9 20,6 26,8 18,2 13,9<br />

Sken 10×15 600 dpi 23,7 9,2 25,7 01:16 01:12 01:37 01:01 21,1<br />

Sken 10×15 1200 dpi 01:20 37,8 01:39 02:17 04:07 04:53 03:53 01:02<br />

Sken10×15 Priemer 32,9 14,0 34,4 01:05,7 01:27,9 01:48,6 01:20,2 26,8<br />

Preview Diapozitív N/A 13,7 20,6 N/A 18,9 9,5 24,0 25,5<br />

SkenDia 600 dpi N/A 24,3 22,4 N/A 34,1 20,8 27,3 36,1<br />

SkenDia 1200 dpi N/A 39,7 34,1 N/A 01:03 29,2 01:46 01:03<br />

SkenDia Priemer N/A 25,9 25,7 N/A 38,7 19,8 52,4 41,5<br />

N/A – <strong>sk</strong>ener túto funkciu nepodporuje<br />

54 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

jeme, e ceny sme si overovali k 5. februáru 2004,<br />

keï sme aj test fi<strong>na</strong>lizovali. Kurz dolára bol v tento<br />

deò 32,269 SKK/USD, pre euro to bolo 40,593<br />

SKK/EUR.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Kadý <strong>sk</strong>ener sme testovali tak, e sme ho pripojili<br />

k priemerne vybavenému poèítaèu (AMD Athlon 2,2<br />

GHz, 512 MB RAM, video RAM 256 MB, základná<br />

karta s podporou USB 2.0). Na pripojenie <strong>sk</strong>enera<br />

sme v kadom prípade pouili port USB 2.0. Testy<br />

sme realizovali s vyuitím operaèného systému<br />

Microsoft Windows XP a programu Adobe Photoshop.<br />

V tomto programe sme vyuili ovládaè<br />

TWAIN a <strong>sk</strong>enovali sme priamo do neho. Najprv<br />

sme realizovali prvotný náh¾ad (preview), ïalej sme<br />

<strong>sk</strong>enovali dva bené dokumenty – kancelár<strong>sk</strong>u grafiku<br />

<strong>na</strong> formáte A4 a potom fotografiu s rozmermi<br />

10 × 15 cm. Tieto dokumenty sme postupne <strong>sk</strong>enovali<br />

<strong>na</strong> rozlíšení 150, 300, 600 a 1200 dpi. Pri kadom<br />

<strong>sk</strong>enovaní sme si merali dobu od povelu <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>enovanie do jeho ukonèenia.<br />

Pridali sme aj test <strong>sk</strong>enovania diapozitívu.<br />

V tomto prípade sme si do tabu¾ky zapisovali dobu<br />

prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>enovania <strong>na</strong> rozlíšení 600<br />

a 1200 dpi.<br />

Namerané doby prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>enovania<br />

<strong>na</strong> rozliènom rozlíšení sú uvedené v tab. 2A a 2B. Tu<br />

nájdete aj vypoèítanú priemernú dobu <strong>sk</strong>enovania<br />

pre rozlièné dokumenty a priesvitné materiály.<br />

Pridali sme aj hodnotenie kvality <strong>sk</strong>enovania vo<br />

forme bodov. Toto bodové hodnotenie vzniklo jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong> základe subjektívneho posúdenia <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

výsledkov <strong>na</strong> kalibrovanom monitore, jed<strong>na</strong>k<br />

vyhodnotením testu CLIELAB. V tomto prípade<br />

sa porovnáva <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná podoba fotografie<br />

Kodak Q-60R1 s referenènou hodnotou, zapamätanou<br />

v šablóne pre program Adobe Photoshop. Detaily<br />

metódy nájdete v PC REVUE è. 3/2003, jej výsledkom<br />

sú viaceré hodnotiace èísla, ktoré definujú<br />

rozdiely oproti originálu v 228 bodoch referenènej<br />

fotografie.<br />

Tab. 1B Technické parametre testovaných <strong>sk</strong>enerov, ich predajné ceny a dodávatelia (ceny platia k 5. februáru 2004)<br />

Typ <strong>sk</strong>enera/Parameter Canon Epson Genius HP Microtek MUSTEK UMAX<br />

CanoScan Perfection ColorPage−HR8 ScanJet 4670 ScanMaker BearPaw Astra 6700<br />

LIDE 80 3170 Photo 6100 4800TA Pro PrePress<br />

Optické × vertikálne rozlíšenie [dpi] 2400 × 4800 3200 × 6400 2400 × 4800 2400 × 2400 3200 × 6400 2400 × 4800 2400 × 4800<br />

Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 9600 12 800 24 000 999 999 65 535 9600<br />

Technológia <strong>sk</strong>enovania CIS CCD CCD CCD CCD CCD CCD<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48 48 48<br />

Spôsob pripojenia USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0<br />

High−Speed High−Speed High−Speed High−Speed High−Speed Full−Speed High−Speed<br />

Priloený kábel USB USB USB USB USB USB USB<br />

Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 4 4 5 4 8 5 3<br />

LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera nie áno áno áno nie áno nie<br />

Inštalované moduly <strong>na</strong> ovládanie <strong>sk</strong>enera ScanGear CS Epson Scan Genius Twain HP Director ScanWizard BearPaw Panel Astra 6700 driver<br />

Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie grafiky, CanoScan Toolbox, NewSoft Presto! Presto! HP Photo & Ulead Photo e−Life Pal, Ulead MGI PhotoSuite III SE,<br />

pomocné utility ArcSoft Photo− BizCard, Adobe PageMa<strong>na</strong>ger, Imaging software Explorer, Ulead PhotoExpress PaperCom Document<br />

Studio, PhotoBase, Photosop Elements Page abc 1.0, (HP Memories DVD PictureShow, 4.0 SE Mgm., SilverFast<br />

NewSoft Presto! Mr. Photo, Disc Creator and SilverFast SE 6, 6.0Ai, Adobe<br />

PageMa<strong>na</strong>ger, Presto! HP Instant Share, Adobe PhotoDeluxe Photoshop Elements,<br />

Adobe Photoshop ImageFolio HP copying software) 4.0 (PC), Adobe Button Mgm<br />

Elements 2.0 ArcSoft Panorama Photoshop LE<br />

Maker<br />

(MAC)<br />

Priloený softvér OCR ScanSoft Omnipage FineReader FineReader I.R.I.S ReadIris Pro FineReader FineReader FineReader<br />

SE OCR<br />

Podpora slovenèiny v module OCR O O O O O O O<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 374×258×38 458×276×117 435×265×75 413×298×19 485×295×77 436×261×70 440×270×61<br />

Hmotnos [kg] 2 3,8 2,6 1,4 3,1 2,4 2,4<br />

Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è G O G O O G G<br />

Moný pohyb veka vo vertikálnom smere O O O O O O O<br />

Aretácia snímacej mechaniky G O O G O G O<br />

Monos snímania priesvitných médií O O O O O O O<br />

Zabudovaný adaptér <strong>na</strong> priesvitné fólie G O O G O O G<br />

Prevádzka <strong>sk</strong>enera v šikmej polohe O G O O G O G<br />

Volite¾ná monos automatického podávaèa G O (30 strán) G G G G G<br />

Zabudovaný <strong>na</strong>pájací zdroj O G G G G G G<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 7471 10 916 3699 8563 7990 3990 14 899<br />

Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 8890 12 990 4402 10 190 9508 4748 17 730<br />

Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 24 24 24<br />

Zapoièala firma Canon Slovakia Epson AGEM HP Sloven<strong>sk</strong>o Konsig<strong>na</strong> SK Atec Conquest Slovaki<br />

Tab. 2B Namerané doby realizácie prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>enovania<br />

SKENERY DO KANCELÁRIE<br />

Názov <strong>sk</strong>enera/ Canon Epson Genius HP Microtek MUSTEK UMAX<br />

Doba preview alebo <strong>sk</strong>enovania [mm:ss] CanoScan Perfection ColorPage−HR8 ScanJet 4670 ScanMaker BearPaw Astra 6700<br />

LIDE 80 3170 Photo 6100 4800TA Pro<br />

Preview 11,3 4,3 9,2 6,0 6,9 11,8 4,3<br />

Sken A4 150 dpi 13,9 9,2 26,9 8,7 33,2 33,4 12,1<br />

Sken A4 300 dpi 21,0 13,6 27,0 15,8 58,9 32,8 18,3<br />

Sken A4 600 dpi 39,7 27,6 43,7 01:07 01:52 01:16 29,6<br />

Sken A4 1200 dpi 02:31 02:58 02:02 11:35 07:00 07:42 02:06<br />

Sken A4 Priemer 47,4 46,5 45,8 02:38,5 02:06,2 02:03,2 38,1<br />

Sken 10×15 150 dpi 8,1 6,9 9,9 7,3 19,5 18,8 8,9<br />

Sken 10×15 300 dpi 11,1 6,9 12,2 9,1 30,4 19,3 12,1<br />

Sken 10×15 600 dpi 19,3 13,8 19,1 25,6 52,6 28,3 17,8<br />

Sken 10×15 1200 dpi 6,0 01:06 02:24 03:45 01:40 01:38 47,1<br />

Sken10×15 Priemer 26,1 23,4 46,3 01:06,7 50,6 41,1 21,5<br />

Preview Diapozitív 18,4 27,3 16,6 12,6 41,7 29,4 12,5<br />

SkenDia 600 dpi 9,7 16,5 22,9 01:04 41,8 35,6 21,1<br />

SkenDia 1200 dpi 22,4 31,5 01:05 01:08 01:00 52,9 25,9<br />

SkenDia Priemer 16,8 25,1 34,8 48,2 47,8 39,3 19,8<br />

3/2004 PC REVUE 55

H A R D W A R E<br />

BenQ S2W 5450<br />

Ide o <strong>na</strong>jlacnejší<br />

<strong>sk</strong>ener v <strong>na</strong>šom teste,<br />

ktorý sa <strong>na</strong>vyše ve¾mi<br />

¾ahko prenáša. Farebné vyhotovenie je v oce¾ovomodrej<br />

farbe. Jeho výhodou je rýchle pripojenie<br />

pomocou portu USB 2.0. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza<br />

trojica tlaèidiel a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná LED.<br />

Tlaèidlá slúia <strong>na</strong> kopírovanie, <strong>sk</strong>enovanie do elektronickej<br />

pošty a volanie rozhrania <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

dokumentov. Skener je vybavený technológiou<br />

SIE (superior image enhancement)<br />

<strong>na</strong> zlepšenie kontrastu <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej<br />

fotografie. Zaujímavá je softvérová<br />

výbava, prièom vyhotovenie<br />

ovládaèa <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie pôsobí výrazne<br />

futuristicky. Pri <strong>sk</strong>enovaní ve¾kých dokumentov<br />

príde vhod program MergeMagic, ktorý umoòuje<br />

pospája viaceré <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované podoby do jedného<br />

dokumentu. Na <strong>sk</strong>enovanie priesvitných fólií<br />

však tento <strong>sk</strong>ener nie je vybavený.<br />

SKENERY DO DOMÁCNOSTI<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme dosiahli ve¾mi dobrú<br />

dobu prvotného náh¾adu a aj pri samotnom <strong>sk</strong>enovaní<br />

bol celkom rýchly. Kvalita <strong>sk</strong>enovania<br />

umoòuje spracova bené kancelár<strong>sk</strong>e dokumenty,<br />

pri poiadavke <strong>na</strong> fotokvalitu radšej <strong>sk</strong>úste<br />

drahšie riešenie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1899 Sk bez DPH/2260 Sk s DPH<br />

Zapoièal: AGEM, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

funkciu nepodporuje<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOOO<br />

Canon CanoScan<br />

3200F<br />

V prípade<br />

<strong>sk</strong>enerov z<strong>na</strong>èky<br />

Canon sme boli zvyknutí<br />

výhradne <strong>na</strong> technológiu CIS. Tento <strong>sk</strong>ener je však<br />

typu CCD. Boli sme <strong>sk</strong>utoène zvedaví, ako Canon<br />

túto technológiu zvládol. A zdá sa, e ve¾mi dobre.<br />

Dokonca sme dosiahli <strong>na</strong>jkratšiu dobu realizácie<br />

prvotného náh¾adu v celom teste – pod 4 sekundy.<br />

CanoScan 3200F je jeden z <strong>na</strong>jrýchlejších <strong>sk</strong>enerov<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Podobne sme boli spokojní aj s kvalitou<br />

<strong>sk</strong>enovania.<br />

Skener je vyhotovený v kombinácii sivej<br />

a tmavofialovej farby. V hornej<br />

èasti je efektná tmavá hmota s holografickým<br />

logom výrobcu. Predný panel<br />

je vyklenutý dopredu a jednoducho sa<br />

pouíva. Obsahuje štyri tlaèidlá – kopírovanie,<br />

rozhranie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, <strong>sk</strong>enovanie do súboru<br />

a elektronickej pošty. Zaujal nás nezvyèajne ve¾ký<br />

posun horného veka, ktorý umoòuje do <strong>sk</strong>enera<br />

vloi <strong>na</strong>pr. aj 5 cm hrubú knihu. Vnútri horného<br />

veka je vysúvacia plocha, pod ktorou je svetelný<br />

zdroj pre prieh¾adné fólie.<br />

Rámèek pre priesvitné fólie umoòuje <strong>na</strong>raz<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enova jeden diapozitív alebo jeden záber<br />

z filmu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3857 Sk bez DPH/4590 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Canon Slovakia, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOOO<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOO<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOOG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOGGG<br />

Epson Perfection 1670<br />

V kategórii <strong>sk</strong>enerov<br />

pre domácnos sa tento<br />

model vyz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>jvyšším optickým rozlíšením<br />

(1600 dpi), èo sa prejavuje aj v <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

výsledkoch, ktoré v kategórii domácich <strong>sk</strong>enerov<br />

dosahovali <strong>na</strong>jvyššiu farebnú vernos s originálom.<br />

To sa vyuije pri domácom spracovaní fotografií.<br />

Vrchné veko obsahuje <strong>na</strong> hornej strane<br />

eliptickú plochu z èiastoène priesvitnej<br />

umelej hmoty. Vo vnútornej èasti<br />

veka je snímacia plocha, pod ktorou<br />

je umiestnený svetelný zdroj <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitných fólií. Súèasou<br />

dodávky je plastový rámèek <strong>na</strong> tieto fólie.<br />

Sem sa zmestia dva diapozitívy a šes záberov<br />

z filmu. Naraz sa dajú <strong>sk</strong>enova tri zábery. Príchytky<br />

<strong>na</strong> rámèeku umoòujú jeho presné <strong>na</strong>stavenie<br />

v <strong>sk</strong>eneri.<br />

Predný panel obsahuje zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo so sig<strong>na</strong>lizaènou<br />

LED diódou. Ïalšie tri tlaèidlá slúia <strong>na</strong><br />

kopírovanie, <strong>sk</strong>enovanie do elektronickej pošty<br />

a <strong>na</strong> webovú stránku.<br />

Súèasou softvérovej výbavy je nástroj <strong>na</strong> odstránenie<br />

šumu a škrabancov z diapozitívov. Rov<strong>na</strong>ko<br />

máte k dispozícii aj nástroj <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie vizitiek.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4193 Sk bez DPH/4990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Epson<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOOG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOGGG<br />

Genius ColorPage−Vivid<br />

1200X<br />

Ide o jeden<br />

z <strong>na</strong>jlacnejších <strong>sk</strong>enerov<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Páèilo<br />

sa nám, e je celkom tenký – jeho výška je pribline<br />

rov<strong>na</strong>ká ako výška ceruzkovej batérie. Farebne<br />

je vyhotovený v kombinácii svetlo- a tmavosivej<br />

farby. Mechanizmus blokovania pracuje automaticky<br />

po poloení <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> rovnú plochu.<br />

Predný panel obsahuje pä tlaèidiel, <strong>na</strong>jväèšie je<br />

urèené <strong>na</strong> volanie rozhrania <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie.<br />

Ostatné tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

do súboru alebo faxový prenos,<br />

kopírovanie, OCR a <strong>sk</strong>enovanie<br />

do elektronickej pošty alebo<br />

<strong>na</strong> webovú stránku. ColorPage-<br />

Vivid 1200X však nie je vybavený adaptérom<br />

<strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií. Skener sa pri<br />

testovaní zo stránky rýchlosti umiestnil v strede<br />

testovacieho po¾a. Realizácia prvotného náh¾adu<br />

pritom trvala dlhšie, ako sme oèakávali.<br />

Ve¾kou výhodou je <strong>na</strong> druhej strane mnostvo<br />

dodávaného softvéru. V dodávke nájdete nástroj<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie do webovej stránky (vrátane 8 MB<br />

priestoru <strong>na</strong> stránke), tvorbu prezentácií z <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

fotografií, zdie¾anie cez elektronickú<br />

poštu a pod.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1980 Sk bez DPH/2356 Sk s DPH<br />

Zapoièal: AGEM, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OGGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

funkciu nepodporuje<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOOO<br />

56 PC REVUE 3/2004

SKENERY DO DOMÁCNOSTI<br />

HP ScanJet 3670<br />

Skener sa<br />

dodáva v tmavoa<br />

svetlosivom dizajne.<br />

Na jeho prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú tri tlaèidlá<br />

– rozhranie <strong>sk</strong>enovacieho programu, kopírovanie<br />

a prístup <strong>na</strong> webovú stránku HP Instant Share. Vo<br />

vnútornej èasti veka je zabudovaný adaptér <strong>na</strong><br />

snímanie priesvitných fólií. Naraz sem môete<br />

umiestni jeden diapozitív alebo film s dvoma<br />

zábermi. Zaujímavé je, e tento adaptér nie je <strong>na</strong><br />

rozdiel od iných <strong>sk</strong>enerov pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

bených dokumentov zakrytý. Ovládací<br />

program je <strong>na</strong> túto situáciu pripravený<br />

a automatické orezanie <strong>sk</strong>enovania<br />

<strong>na</strong> vloený dokument funguje<br />

spo¾ahlivo.<br />

Dodávka softvéru je pre firmu HP štandardná.<br />

Umoòuje komplexné spracovanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

dokumentov vrátane tvorby CD média s <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanými<br />

dokumentmi pre stolový prehrávaè. Páèila<br />

sa nám funkcia, pri ktorej je moný priamy prenos<br />

H A R D W A R E<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu do textového editora (<strong>na</strong>pr.<br />

Word) len pomocou myši.<br />

Doba realizácie prvotného náh¾adu bola pri<br />

<strong>na</strong>šom testovaní celkom sviná, ale samo <strong>sk</strong>enovanie<br />

je pomalšie. Na druhej strane s kvalitou <strong>sk</strong>enovania<br />

sme boli spokojní.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3353 Sk bez DPH/3990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OGGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOGG<br />

Microtek<br />

ScanMaker 4850<br />

V tomto prípade<br />

ide o úplnú<br />

novinku. Skener je vyhotovený<br />

v striebornej farbe, <strong>na</strong> prednom paneli je<br />

pä tlaèidiel. ScanMaker 4850 je relatívne tenký <strong>sk</strong>ener,<br />

škoda, e ho nemono umiestni v šikmej polohe.<br />

Tento <strong>sk</strong>ener výrobca odporúèa predovšetkým<br />

do domácnosti, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e <strong>sk</strong>utoèné<br />

optické rozlíšenie je 2400 dpi. Vo výbave sme <strong>na</strong>šli<br />

nástroje <strong>na</strong> spracovanie grafiky, vytvorenie<br />

média CD alebo DVD z fotografií. Ovládací<br />

softvér dokáe rozpoz<strong>na</strong> situáciu,<br />

e <strong>na</strong> ploche <strong>sk</strong>enera sú umiestnené<br />

štyri fotografie, ktoré uloí do<br />

samostatných súborov.<br />

Adaptér <strong>na</strong> priesvitné fólie je v tomto prípade<br />

netradièný. Je to samostatná lampa, uspôsobená <strong>na</strong><br />

uchytenie diapozitívov a filmov. V prípade filmu sme<br />

však <strong>na</strong> stabilné uchytenie pouili lepiacu pá<strong>sk</strong>u.<br />

Poèas testov sa tento <strong>sk</strong>ener preukázal pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

bených dokumentov <strong>sk</strong>ôr ako pomalší,<br />

zato kvalita <strong>sk</strong>enovania bola dobrá. Opaèná situácia<br />

bola v prípade <strong>sk</strong>enovania priesvitných fólií –<br />

to bolo <strong>na</strong>jrýchlejšie v teste, ale jeho kvalita by<br />

mohla by aj vyššia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3750 Sk bez DPH/4463 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OGGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOOO<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOGG<br />

Mustek BearPaw 2448TA<br />

Plus<br />

Mustek u tradiène<br />

svoje <strong>sk</strong>enery<br />

vybavuje predným panelom<br />

usporiadaným do podoby medvedej labky.<br />

Tvorí ju pä tlaèidiel – <strong>na</strong>jväèšie stredné slúi <strong>na</strong><br />

volanie <strong>sk</strong>enovacieho rozhrania, ïalej sú to štyri<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> priame kopírovanie, <strong>sk</strong>enovanie do faxu,<br />

elektronickej pošty a <strong>na</strong>stavenie <strong>sk</strong>enera. Na vyhotovení<br />

nás zaujal èiastoène prieh¾adný dizajn <strong>sk</strong>enera,<br />

ktorý informuje pouívate¾a o jeho prevádzke.<br />

Adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií<br />

je ukrytý v hornom veku <strong>sk</strong>enera, dodané<br />

rámèeky sú prispôsobené <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>enovanie troch diapozitívov alebo<br />

filmu so štyrmi zábermi. Pri pouití<br />

adaptéra je pouívate¾ o tomto stave informovaný<br />

LED diódou v hornej èasti veka.<br />

Skener je vybavený firemnou technológiou M-<br />

Pal. Z<strong>na</strong>mená to monos inteligentného spájania<br />

viacerých <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných dokumentov do jedného,<br />

podporu formátu JPEG 2000 a automatické<br />

zlepšenie farebného podania <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných fotografií.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili, e BearPaw<br />

2448TA pracuje <strong>sk</strong>ôr pomalšie, ale kvalita <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

dokumentov bola celkom dobrá.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2364 Sk bez DPH/2813 Sk s DPH<br />

Zapoièal: ATec, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OGGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOGGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOOG<br />

UMAX Astra 4700<br />

Je to ve¾mi<br />

elegantný <strong>sk</strong>ener,<br />

vyhotovený v kombinácii<br />

tmavosivej a striebornej farby. Na prednom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádzajú tri tlaèidlá: <strong>sk</strong>enovanie<br />

do elektronickej pošty, kopírovanie a štart rozhrania<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. Tieto tlaèidlá sú v modrej farbe,<br />

výrazne oz<strong>na</strong>èené iko<strong>na</strong>mi. Skener sa dá prevádzkova<br />

aj v šikmej polohe. Súèasou dodávky je aj<br />

adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií. Ten je<br />

síce externý, ale má asi <strong>na</strong>jväèšiu plochu,<br />

ktorú dokáe osvetli – a 101<br />

× 127 mm. Súèasou dodávky<br />

adaptéra sú tri typy rámèekov –<br />

formát 101 × 127 mm, film s rozmermi<br />

9 × 6 cm a <strong>na</strong>koniec jeden diapozitív<br />

a tri zábery z filmu.<br />

Súèasou dodávky tohto <strong>sk</strong>enera je bohatá softvérová<br />

výbava, <strong>sk</strong>utoène výhodný môe by predovšetkým<br />

program LaserSoft SilverFast SE a Adobe<br />

Photoshop Elements.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní dosiahol tento <strong>sk</strong>ener<br />

jednu z <strong>na</strong>jkratších dôb <strong>sk</strong>enovania bených dokumentov.<br />

Skenovanie priesvitných fólií je však<br />

o nieèo pomalšie. S kvalitou <strong>sk</strong>enovania sme boli<br />

ve¾mi spokojní a týka sa to hlavne zachovania vernosti<br />

farieb originálu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 6799 Sk bez DPH/8091 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Conquest Slovakia, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOGGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OGGGG<br />

3/2004 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Canon CanoScan LIDE 80<br />

SKENERY DO KANCELÁRIE<br />

Tento<br />

<strong>sk</strong>ener v <strong>na</strong>šom<br />

teste úspešne<br />

hájil èes <strong>sk</strong>enerov typu<br />

CIS. Z h¾adi<strong>sk</strong>a pouitej technológie asi neprekvapí,<br />

e ide o <strong>na</strong>jtenší <strong>sk</strong>ener v teste a nepotrebuje<br />

vonkajšie <strong>na</strong>pájanie. Jeho vyhotovenie je asi <strong>na</strong>jelegantnejšie<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Pôsobí kovovým dojmom<br />

a pritom je to <strong>sk</strong>ener mimoriadne ¾ahký.<br />

Vlastne sa zmestí aj do aktovky. Prevádzkova ho,<br />

prirodzene, môete aj v šikmej polohe. Na prednom<br />

paneli sú štyri tlaèidlá – kopírovanie,<br />

otvorenie rozhrania <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie,<br />

<strong>sk</strong>enovanie do súboru<br />

a elektronickej pošty.<br />

LIDE 80 je zároveò prvým <strong>sk</strong>enerom<br />

CIS v <strong>na</strong>šom teste, ktorý podporuje<br />

<strong>sk</strong>enovanie priesvitných dokumentov.<br />

Skenova je tak moné pozitívny i negatívny film,<br />

do pribaleného adaptéra však diapozitív v rámèeku<br />

neumiestnite. Tento adaptér má <strong>na</strong> druhej strane<br />

priestor a pre šes záberov. Tie je moné <strong>sk</strong>enova<br />

<strong>na</strong>raz a program ich automaticky rozdelí do<br />

súborov.<br />

V <strong>na</strong>šom testovaní bol <strong>sk</strong>ener pri prvotnom<br />

náh¾ade pomalší, samotné <strong>sk</strong>enovanie však bolo<br />

vcelku rýchle. Prekvapení sme boli ve¾mi dobrou<br />

kvalitou <strong>sk</strong>enovania dokumentov a platí to aj pri<br />

<strong>sk</strong>enovaní filmu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7471 Sk bez DPH/ 8890 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Canon Slovakia, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOOO<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOGGG<br />

Epson Perfection<br />

3170 Photo<br />

Ide o <strong>sk</strong>ener<br />

urèený pre nároènejších<br />

pouívate-<br />

¾ov. Je o nieèo hrubší ako ostatné <strong>sk</strong>enery v <strong>na</strong>šom<br />

teste, má však <strong>na</strong>jvyššie optické rozlíšenie – 3200<br />

dpi. Farebná kombinácia je osvedèený „mix“ tmavosivej<br />

a striebornej. Horné veko obsahuje tmavú èas<br />

z èiastoène priesvitnej umelej hmoty. Ako jediný<br />

<strong>sk</strong>ener v <strong>na</strong>šom teste má tento model aj samostatný<br />

sieový vypí<strong>na</strong>è. Na zošikmenom<br />

prednom paneli sú štyri tlaèidlá. Jedno<br />

slúi <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie <strong>sk</strong>enera a je<br />

vybavené aj sig<strong>na</strong>lizáciou. Ïalšie<br />

tri sú urèené <strong>na</strong> kopírovanie, <strong>sk</strong>enovanie<br />

do elektronickej pošty<br />

a prenos <strong>na</strong> zdie¾aný webový priestor.<br />

Súèasou softvérovej výbavy je aj kvalitný<br />

nástroj <strong>na</strong> odstraòovanie šumu a škrabancov zo<br />

<strong>sk</strong>enovaných fotografií. Rámèeky <strong>na</strong> priesvitné<br />

fólie sú tri – <strong>na</strong> 4 diapozitívy, a <strong>na</strong> 12 záberov<br />

z filmu a jeden špeciálny <strong>na</strong> filmy stredného formátu<br />

(60 × 90 mm). K tomuto <strong>sk</strong>eneru sa dá pripoji<br />

aj automatický podávaè <strong>na</strong> 30 strán.<br />

Pri testovaní tento <strong>sk</strong>ener dosahoval ve¾mi<br />

dobrú rýchlos práce. Navyše aj zo stránky kvality<br />

sme zí<strong>sk</strong>ali ve¾mi dobré výsledky.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 916 Sk bez DPH/ 12 990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Epson<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOOO<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOGGG<br />

Genius<br />

ColorPage−HR8<br />

Tento <strong>sk</strong>ener má<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> optické rozlíšenie<br />

2400 dpi prekvapivo nízku cenu. Jeho základná èas<br />

je tmavosivá, horné veko svetlé. Pätica tlaèidiel <strong>na</strong><br />

prednom paneli je zo striebornej umelej hmoty. Tie<br />

slúia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie do súboru, kopírovanie, štart<br />

rozhrania <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie dokumentov, ïalej OCR<br />

a <strong>na</strong>koniec <strong>sk</strong>enovanie do elektronickej pošty.<br />

Na spodnej èasti sa <strong>na</strong>chádza aretovací mechanizmus.<br />

Ten uvo¾ní <strong>sk</strong>enovaciu hlavu<br />

vtedy, keï poloíme <strong>sk</strong>ener <strong>na</strong><br />

podloku. Dá sa však prevádzkova<br />

aj v šikmej polohe.<br />

Horné veko obsahuje aj osvetlenie<br />

priesvitných fólií. Súèasou dodávky je<br />

rámèek, do ktorého mono <strong>na</strong>raz umiestni 3 diapozitívy,<br />

4 zábery z filmu a jed<strong>na</strong> pozícia má rozmer<br />

120 × 220 mm. Ovládaè <strong>sk</strong>enera však pri <strong>na</strong>šom<br />

teste ne<strong>na</strong><strong>sk</strong>enoval vloené fólie do samostatných<br />

súborov, ale všetky umiestnil do jedného<br />

súboru. Poèas <strong>sk</strong>enovania <strong>sk</strong>ener dokonca hrá<br />

vybranú melódiu (dá sa <strong>na</strong>šastie vypnú).<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní dosiahol ColorPage-HR8<br />

rýchlos v strede testovacieho po¾a a podobne <strong>na</strong><br />

tom bola aj kvalita <strong>sk</strong>enovania. Výhodou je nízka<br />

<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3699 Sk bez DPH/4402 Sk s DPH<br />

Zapoièal: AGEM, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOGGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOOO<br />

HP ScanJet 4670<br />

Tento <strong>sk</strong>ener sme u <strong>na</strong> stránkach PC REVUE krátko<br />

predstavili v èísle 12/2003. Je zaujímavý tým, e<br />

jeho konštrukcia je úplne nevšedná. Cez tento <strong>sk</strong>ener<br />

<strong>na</strong>ozaj vidíte a môete detailne sledova jeho<br />

prácu pri <strong>sk</strong>enovaní. Navyše jeho konštrukcia<br />

umoòuje <strong>sk</strong>enova plochy, ktoré doteraz nebolo<br />

moné <strong>sk</strong>enova – mapy, obrazy èi vzory <strong>na</strong> koberci.<br />

Súèasou tohto balenia je aj adaptér <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitných fólií. Sem sa zmestí jeden diapozitív<br />

alebo jeden záber z filmu. Vo výbave je aj<br />

<strong>sk</strong>ladací podstavec, ktorý umoòuje <strong>sk</strong>ener prevádzkova<br />

v šikmej polohe.<br />

Súèasou softvérovej dodávky je okrem klasických<br />

nástrojov <strong>na</strong> spracovanie grafiky aj ve¾mi<br />

dobrý program Panorama. Ten umoòuje inteligentne<br />

pospája <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované èasti do jedného<br />

ve¾kého obrazu. Staèí èasti predlohy <strong>sk</strong>enova s presahom,<br />

program ich <strong>na</strong>vzájom automaticky spojí.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili, e ScanJet 4670 je<br />

pomalší ako ostatné <strong>sk</strong>enery v testovanej <strong>sk</strong>upine.<br />

Obzvláš sa to prejavuje pri vysokom rozlíšení. Na<br />

druhej strane bola doba realizácie prvotného náh¾adu<br />

ve¾mi krátka a kvalita <strong>sk</strong>enovania ve¾mi dobrá.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8563 Sk bez DPH/10 190 Sk s DPH<br />

Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o.<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

H O D N O T E N I E<br />

OOOOG<br />

OGGGG<br />

OOGGG<br />

OOOOO<br />

OOGGG<br />

58 PC REVUE 3/2004

SKENERY DO KANCELÁRIE<br />

Microtek ScanMaker<br />

6100<br />

Ide o <strong>sk</strong>ener s elegantným<br />

dizajnom, zaujme<br />

hlavne vystupujúce logo výrobcu.<br />

Na prvý poh¾ad upúta presvetlené okienko<br />

<strong>na</strong> hornom veku. Nie je to samoúèelné, pouívate¾<br />

môe toto okienko vyui <strong>na</strong> lepšie a pohodlnejšie<br />

prehliadanie priesvitných fólií. Ïalšou zaujímavosou<br />

je a osem tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli. Tie<br />

slúia <strong>na</strong> bené operácie pri <strong>sk</strong>enovaní, jedno<br />

z tlaèidiel je vyhradené <strong>na</strong> podsvietenie<br />

spomenutého okienka<br />

vo veku.<br />

V spodnej èasti veka je umiestnený<br />

zdroj <strong>na</strong> presvet¾ovanie fólií.<br />

Jeho plocha je 132 × 180 mm.<br />

Súèasou dodávky je rámèek <strong>na</strong> tento formát.<br />

Do ïalších dvoch rámèekov sa dajú umiestni<br />

4 diapozitívy, 10 záberov z filmu a jeden záber<br />

stredného formátu.<br />

H A R D W A R E<br />

Okrem základnej softvérovej výbavy (pre operaèný<br />

systém Windows i Mac) výrobca dodáva aj<br />

LaserSoft SilverFast SE. Ovládací softvér umoòuje<br />

detailne <strong>na</strong>plánova <strong>sk</strong>enovacie úlohy.<br />

Skener zo stránky rýchlosti patrí <strong>sk</strong>ôr k pomalším,<br />

ale zo stránky kvality sme boli ve¾mi spokojní. Je to<br />

zásluha aj optického rozlíšenia, ktoré je a 3200 dpi.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7990 Sk bez DPH/ 9508 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOGGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOGGG<br />

Mustek BearPaw<br />

4800TA Pro<br />

Mustek tento <strong>sk</strong>ener<br />

vyrobil z tmavej umelej<br />

hmoty so zosvetlenou èasou <strong>na</strong> hornom paneli.<br />

Oproti modelu 2448TA Plus disponuje dvojnásobným<br />

rozlíšením. Problém tomuto <strong>sk</strong>eneru nerobí<br />

ani <strong>sk</strong>enovanie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoène vysokom rozlíšení.<br />

Predný panel je opä usporiadaný do podoby<br />

medvedej labky.<br />

V hornom veku je integrovaný adaptér <strong>na</strong> snímanie<br />

priesvitných fólií. Rámèeky priloené<br />

ku <strong>sk</strong>eneru umoòujú <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova<br />

tri diapozitívy alebo štyri<br />

zábery z filmu. Podporuje aj dávkové<br />

spracovanie diapozitívov<br />

vrátane detailného urèenia výrobcu<br />

filmu a spôsobu jeho vyvolania. Páèila sa<br />

nám monos farebnej úpravy <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného<br />

dokumentu priamo v ovládaèi. Pokia¾ pouívate¾<br />

urobí poèas <strong>sk</strong>enovania dlhšiu prestávku, <strong>sk</strong>ener<br />

zahrieva pred zaèiatkom ïalšej práce hlavu 40 sekúnd.<br />

Pouívate¾ však môe toto zahrievanie preruši.<br />

Skener sa dá prevádzkova aj v šikmej polohe.<br />

Skener <strong>sk</strong>onèil zo stránky rýchlosti v posudzovanej<br />

<strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov v strede testovacieho po¾a.<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania je <strong>na</strong> bené pouitie v poriadku,<br />

a to i pri nišom rozlíšení.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH<br />

Zapoièal: ATec, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOGGG<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOGGG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOG<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OOOOO<br />

UMAX Astra<br />

6700<br />

Toto je <strong>sk</strong>ener<br />

jednoz<strong>na</strong>ène urèený pre<br />

záujemcov o profesionálne <strong>sk</strong>enovanie, a to hlavne<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov. Oproti ostatným<br />

<strong>sk</strong>enerom je o poz<strong>na</strong>nie hrubší, èo pravdepodobne<br />

vyplýva z prepracovaného optického systému. Na<br />

prednom paneli sú tri tlaèidlá - kopírovanie, <strong>sk</strong>enovacie<br />

rozhranie a <strong>sk</strong>enovanie do elektronickej<br />

pošty. Dizajn <strong>sk</strong>enera je v tmavej farbe so<br />

strieborným vekom.<br />

Softvérová výbava je bohatá, obsahuje<br />

aj programy SilverFast 6.0<br />

Ai, Adobe Photoshop Elements<br />

2.0 a v dodávke nájdete i nástroj<br />

<strong>na</strong> zmenu výz<strong>na</strong>mu tlaèidiel. Adaptér<br />

<strong>na</strong> snímanie priesvitných fólií je externý<br />

a pripája sa ku <strong>sk</strong>eneru <strong>na</strong> jeho zadnú stranu.<br />

Umoòuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova jeden diapozitív, tri zábery<br />

z filmu, ale i maximálnu plochu – 101 × 127 mm.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sa <strong>sk</strong>ener Astra 6700 v celkovom<br />

hodnotení prejavil ako <strong>na</strong>jrýchlejší v <strong>na</strong>šom<br />

teste. Realizácia prvotného náh¾adu <strong>na</strong>pr. trvala len<br />

o nieèo viac ako 4 sekundy, ve¾mi rýchle je však <strong>sk</strong>enovanie<br />

bených dokumentov <strong>na</strong> vysokom rozlíšení.<br />

S kvalitou <strong>sk</strong>enovania sme boli spokojní.<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 899 Sk bez DPH/17 730 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Conquest Slovakia, s. r. o.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Doba realizácie náh¾adu:<br />

OOOOO<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania A4:<br />

OOOOO<br />

Doba <strong>sk</strong>enovania fólií:<br />

OOOOG<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

OOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera:<br />

OGGGG<br />

ZÁVER A VYHODNOTENIE<br />

V celkovom hodnotení sme zistili, e <strong>sk</strong>enery<br />

dospeli a prakticky všetky sa vyz<strong>na</strong>èujú ve¾mi dobrou<br />

kvalitou spracovania dokumentov. Zo stránky<br />

kvality sú síce medzi nimi rozdiely, ale tie obyèajne<br />

nie sú priepastné. Bený pouívate¾ bude spokojný<br />

s drvivou väèšinou modelov z nášho testu.<br />

Rozdiely medzi posudzovanými <strong>sk</strong>enermi sú<br />

v rýchlosti spracovania, ïalej v softvérovej výbave<br />

a vyhotovení <strong>sk</strong>enerov.<br />

Skenery sme hodnotili osobitne v dvoch dohodnutých<br />

kategóriách – do domácnosti a do kancelárie.<br />

Vzájomným porov<strong>na</strong>ním dosiahnutých výsledkov<br />

sme zostavili bodové hodnotenie, ktoré je uvedené<br />

pri opise kadého <strong>sk</strong>enera. Najlepší <strong>sk</strong>ener<br />

v danej kategórii zí<strong>sk</strong>al pä bodov a bodové hodnotenie<br />

ostatných <strong>sk</strong>enerov vzniklo <strong>na</strong> základe vzájomného<br />

prepoètu pomocou priamej úmery. Pri celkovom<br />

hodnotení sme tie prihliadali <strong>na</strong> celkové<br />

vyhotovenie <strong>sk</strong>enera, softvérovú výbavu a dobu<br />

po<strong>sk</strong>ytovanej záruky.<br />

Na základe bodového hodnotenia a ïalšej výbavy<br />

sme sa dostali k <strong>na</strong>sledujúcim výsledkom: Víazom<br />

v kategórii <strong>sk</strong>enerov pre domácnos je model<br />

Canon CanoScan 3200F. Jeho ce<strong>na</strong> je síce v hornej<br />

polovici testovacieho po¾a, ale <strong>na</strong> druhej strane je<br />

dostatoène rýchly a kvalitný. Pokia¾ pouívate¾ preferuje<br />

èo <strong>na</strong>jnišiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu, do pozornosti<br />

mu odporúèame model BenQ S2W 5450 alebo<br />

Microtek ScanMaker 4850. Na obidva spomenuté<br />

<strong>sk</strong>enery je záruka 24 mesiacov.<br />

V kategórii <strong>sk</strong>enerov do kancelárie je situácia<br />

o nieèo komplikovanejšia. Po spoèítaní bodových zi<strong>sk</strong>ov<br />

si prvenstvo tesne zí<strong>sk</strong>al model UMAX Astra<br />

6700. Vïaèí za to mimoriadnej rýchlosti práce a aj<br />

dosahovanej kvalite výsledkov. Rov<strong>na</strong>ko nás presvedèila<br />

aj bohatá softvérová výbava v dodávke <strong>sk</strong>enera.<br />

Jeho <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> je však <strong>na</strong>jvyššia v <strong>na</strong>šom<br />

teste. Pokia¾ pouívate¾ uprednostòuje nišiu <strong>na</strong>dobúdaciu<br />

cenu, odporúèame mu model Epson Perfection<br />

3170 Photo, ktorý je v tesnom závese za víazom<br />

testu. Pokia¾ je preferencia <strong>na</strong> nízkej <strong>na</strong>dobúdacej<br />

cene, odporúèame <strong>sk</strong>ener Genius ColorPage-HR8.<br />

Svojím futuristickým dizajnom a monosou <strong>sk</strong>enovania<br />

i<strong>na</strong>k „ne<strong>sk</strong>enovate¾ných“ objektov nás zaujal<br />

aj <strong>sk</strong>ener HP ScanJet 4670. Práve preto dostal<br />

u pri prvom predstavení v PC REVUE è. 12/2003<br />

ocenenie Tip redakcie.<br />

Dúfame, e predstavenie <strong>sk</strong>enerov vám umoní<br />

dobre sa zorientova v tejto problematike a vyberiete<br />

si ten správny model.<br />

•<br />

3/2004 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Test: Èítaèky pamäových kariet<br />

60 PC REVUE 3/2004<br />

Pamäové karty vo svojich <strong>na</strong>jrôznejších podobách<br />

sa u dávnejšie stali neoddelite¾nou súèasou nášho<br />

ivota. Nájdeme ich v rozlièných elektronických<br />

zariadeniach. Ich obsah však z èasu <strong>na</strong> èas treba<br />

presunú do poèítaèa alebo, <strong>na</strong>opak, <strong>na</strong>hra z neho.<br />

Drvivá väèši<strong>na</strong> súèasných zariadení vyuívajúcich<br />

pamäové karty (<strong>na</strong>pr. digitálne fotoaparáty) umoòuje<br />

pripojenie k PC, nie vdy je však takéto riešenie<br />

optimálne. Niekto toti môe vlastni viacero pamäových<br />

kariet, <strong>na</strong> ktoré v teréne <strong>na</strong>hrá filmy, prípadne<br />

ve¾ké mnostvo fotografií, a po príchode ich<br />

musí jednu po druhej vloi do fotoaparátu èi kamery,<br />

aby ich mohol prenies do poèítaèa. Tento proces<br />

je príliš zdåhavý, a tak prichádzajú k slovu špecializované<br />

zariadenia – èítaèky pamäových kariet.<br />

Èítaèky pamäových kariet sa zaèali <strong>na</strong> trhu objavova<br />

prakticky v rov<strong>na</strong>kom období ako zariadenia,<br />

ktoré ich pouívajú. Spoèiatku sa tieto periférne<br />

zariadenia vyrábali vo vyhotovení pre paralelný<br />

port, s nástupom portu USB sa však ai<strong>sk</strong>o presunulo<br />

k tomuto typu rozhrania. Na <strong>na</strong>šom trhu sa<br />

objavili aj èítaèky urèené pre rozhranie FireWire<br />

(IEEE-1394), toto rozhranie však v súèasnosti nie je<br />

ve¾mi rozšírené.<br />

TYPY ÈÍTAÈIEK. Okrem typu rozhrania, prostredníctvom<br />

ktorého sa èítaèky pripájajú k poèítaèu,<br />

ich mono èleni aj pod¾a typu pamäových kariet,<br />

pre ktoré sú urèené. K dispozícii sú èítaèky pre pamäové<br />

karty Compact Flash (CF), SmartMedia (SM),<br />

Multimedia Card (MMC), xD-Picture Card, Secure<br />

Digital (SD), Memory Stick (MS) i Memory Stick Pro.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> zastúpenie jednotlivých médií <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu sú <strong>na</strong>jiadanejšie èítaèky pre prvé dva typy<br />

pamäových kariet, my sme sa však rozhodli otestova<br />

univerzálne èítaèky pre všetky typy médií.<br />

Dôvod nášho rozhodnutia je jednoduchý – <strong>na</strong><br />

súèasnom trhu síce existuje pre kadý typ pamä-<br />

ovej karty špecializovaná èítaèka, investova do<br />

kúpy takéhoto jednoúèelového zariadenia by však<br />

nebolo optimálne riešenie. V prípade kúpy špecializovanej<br />

èítaèky by ste toti boli obmedzovaní jej<br />

jednoúèelnosou. A tak by sa mohlo <strong>na</strong>príklad sta,<br />

e doma síce pohodlne pouívate èítaèku <strong>na</strong> karty<br />

Memory Stick, po urèitom èase by však mohol<br />

prís váš známy, ktorý by sa chcel pochváli digitálnymi<br />

fotografiami z dovolenky <strong>na</strong> svojej karte<br />

Compact Flash, a vy by ste si ich nemohli prekopírova<br />

do PC.<br />

Všetky testované èítaèky boli urèené aj pre pouívate¾ov,<br />

ktorí potrebujú takéto zariadenia <strong>na</strong><br />

cestách. Štandardné obchodné balenie toti obsahovalo<br />

všetko, èo treba <strong>na</strong> pouívanie týchto výrobkov.<br />

Niektoré èítaèky boli zakonèené konektorom<br />

typu miniUSB, do ktorého sa pripájal redukèný kábel<br />

konèiaci sa klasickým konektorom USB. Viac sme<br />

však ocenili „chvostík“, ktorý <strong>na</strong> svojom konci ukrýval<br />

štandardný konektor USB. V takýchto prípadoch<br />

toti staèí, keï si <strong>na</strong> dovolenku zoberiete samotnú èítaèku,<br />

notebook a nemusíte myslie <strong>na</strong> pribalenie redukèného<br />

káblika do svojej batoiny.<br />

AKO SME TESTOVALI. Podmienkou úèasti v teste<br />

bola schopnos èítania i zapisovania všetkých spomenutých<br />

pamäových médií. Za výhodu sme pokladali<br />

schopnos èíta karty xD-Picture Card, ktoré<br />

sa vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>príklad v zariadeniach Olympus. Program<br />

SiSoft Sandra 2004 nás nepresvedèil svojou spo-<br />

¾ahlivosou – pri viacnásobnom testovaní tej istej<br />

èítaèky i rov<strong>na</strong>kej karty nevykazoval rov<strong>na</strong>ké výsledky.<br />

Preto sme zvolili metodiku síce nároènejšiu<br />

<strong>na</strong> èas, rozhodne však spo¾ahlivejšiu. Vytvorili sme<br />

zmes súborov obsahujúcu spolu 172 súborov v rozsahu<br />

1 bajt a 27 293 572 bajtov a rozdelili sme ich<br />

pod¾a ve¾kosti do piatich <strong>sk</strong>upín. Poèet súborov i<br />

ich celkovú ve¾kos nájdete v tabu¾ke è. 5. Jednotlivé<br />

<strong>sk</strong>upiny súborov sme postupne kopírovali <strong>na</strong><br />

pamäovú kartu. Následne sme ich vymazali a všetky<br />

súbory sme <strong>na</strong>kopírovali <strong>na</strong> kartu ešte raz s jedným<br />

rozdielom – všetky <strong>sk</strong>upiny sme kopírovali<br />

<strong>na</strong>raz. Po ukonèení zapisovania sme vyko<strong>na</strong>li test<br />

rýchlosti èítania – všetky súbory sme <strong>na</strong>raz kopírovali<br />

do poèítaèa. Aby sme zamedzili <strong>sk</strong>reslenie výsledkov<br />

èítaním z vyrovnávacej pamäte, odpojili<br />

sme èítaèku od poèítaèa a následne ju pripojili do<br />

iného portu USB. Poèas všetkých týchto èinností sme<br />

ruène merali èas stopkami s presnosou <strong>na</strong> stotinu<br />

sekundy. Mera sme zaèali v momente, keï sme<br />

potvrdili dialógové okno kopírovania. Stopky sme<br />

zastavili vtedy, keï sig<strong>na</strong>lizaèná dióda <strong>na</strong> èítaèke<br />

informujúca o prenose údajov zmenila svoj stav.<br />

Keïe sme testovali v prostredí operaèného systému<br />

Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l, nebolo<br />

treba inštalova k iadnej èítaèke ani pamäovej<br />

karte nijaké ovládaèe. Testovací poèítaè sa <strong>sk</strong>ladal<br />

z procesora AMD Athlon XP 1800+ beiaceho <strong>na</strong><br />

frekvencii 1,53 MHz a 256 MB pamäte DDR, osadenej<br />

v základnej do<strong>sk</strong>e Microstar KT-4VL s integrovaným<br />

radièom USB 2.0. Pri testovaní sme pouívali<br />

kartu CompactFlash (ce<strong>na</strong>: 2011 Sk s DPH/1690<br />

Sk bez DPH) i SD (ce<strong>na</strong>: 2202 Sk s DPH/1850 Sk bez<br />

DPH) s kapacitou 128 MB z<strong>na</strong>èky Transcend od spoloènosti<br />

Sofos, s. r. o. Tieto karty sme po porov<strong>na</strong>ní<br />

s konkurenènými výrobkami vyhodnotili ako<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie. Z<strong>na</strong>èky a kapacity ïalších kariet<br />

boli <strong>na</strong>sledujúce: Sony Memory Stick 16 MB, Memory<br />

Stick PRO 256 MB (ce<strong>na</strong>: 4490 Sk s DPH/3637 Sk bez<br />

DPH, dodávate¾: Sony Sloven<strong>sk</strong>o), Nokia MMC 32 MB,<br />

xD-Picture Card 16 MB a Apacer SmartMedia 128 MB.<br />

Poèas testovania sme zistili, e prenosové rýchlosti<br />

èítaèiek sú vo výraznej miere limitované rýchlosou<br />

kariet. Prejavili sa aj rozdiely medzi jednotlivými<br />

médiami; konkrétne výsledky nájdete v tabu¾kách.<br />

Z poh¾adu testovania je <strong>na</strong>jdôleitejším<br />

parametrom rýchlos zápisu <strong>na</strong> médiá, pretoe<br />

práve v tejto oblasti sú merate¾né rozdiely <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie.<br />

Menej dôleitým, aj keï urèite nie nepodstatným<br />

ukazovate¾om pri hodnotení bola rýchlos<br />

èítania uloených súborov. Vy<strong>sk</strong>úšali sme i rýchlos,<br />

akou dokáe èítaèka kopírova súbory mezi<br />

dvoma médiami. Keïe niektoré testované èítaèky<br />

obsahovali kombinovanú šachtu pre nieko¾ko druhov<br />

kariet (<strong>na</strong>jèastejšie bol kombinovaný slot pre<br />

prakticky rov<strong>na</strong>ké karty SD i MMC, vy<strong>sk</strong>ytli sa však<br />

aj kombinácie SD-MMC-Memory Stick), prenášali<br />

sme súbory z karty Memory Stick <strong>na</strong> kartu CompactFlash.<br />

Poïme sa však blišie pozrie <strong>na</strong> jednotlivé<br />

èítaèky.<br />

APACER MEGASTENO MG820<br />

V klasickom balení Apaceru, v akom sú balené <strong>na</strong>príklad<br />

USB Flash di<strong>sk</strong>y, je ukrytá dizajnér<strong>sk</strong>y vcelku<br />

vydarená èítaèka, adaptérový kábel i CD s ovládaèmi<br />

pre systémy Microsoft Windows 98/98 SE/2000 a<br />

manuálom v elektronickej podobe. Na prednej strane<br />

zariadenia sa <strong>na</strong>chádza jediná sig<strong>na</strong>lizaèná dióda,<br />

ktorá je v neèinnosti zelená a poèas dátových prenosov<br />

vyaruje oranovo-zelené svetlo. V zadnej èasti<br />

èítaèky sa <strong>na</strong>chádza konektor typu miniUSB 2.0. Prednú<br />

èas obsadili štyri sloty pre pamäové karty – jednu<br />

šachtu zdie¾ajú karty SD/MMC. Všetky testované<br />

pamäové karty dokázala preèíta bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov, zápis i èítanie okrem jednej výnimky<br />

však vyko<strong>na</strong>la iba v priemernom èase. Výnimkou je<br />

práca s kartami MMC – v tomto prípade bol Apacer<br />

<strong>na</strong>jhorší. Naopak, <strong>na</strong>jlepší bol pri zapisovaní ve¾kého<br />

súboru i pri èítaní všetkých súborov z karty SD.<br />

Ce<strong>na</strong>: 749 Sk bez DPH/891 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Agem<br />

DAZZLE HI−SPEED<br />

UNIVERSAL 8 IN 1<br />

Táto èierno-zlatá èítaèka mala ako jediná z celej dodávky<br />

<strong>na</strong>pevno pripojený dlhý kábel, ktorý sa konèil<br />

klasickým konektorom USB. V štandardnom obchodnom<br />

balení sa <strong>na</strong>chádza okrem CD s ovládaèmi pre<br />

operaèné systémy Microsoft Windows 98/2000 aj<br />

stojan. Vïaka nemu mono èítaèku umiestni do vertikálnej<br />

polohy kdeko¾vek <strong>na</strong> pracovný stôl. Na spomenutom<br />

CD je pridaný aj softvér Dazzle OnDVD, s<br />

ktorým sa dajú vyrába elektronické fotoalbumy a následne<br />

ich <strong>na</strong>pa¾ova <strong>na</strong> CD èi DVD. Èítaèka však<br />

nedokázala <strong>na</strong>èíta kartu Memory Stick Pro. Telo<br />

èítaèky obsahuje iba dve šachty. Do jednej z nich sa<br />

vkladajú karty CompactFlash a pre všetky ostatné<br />

karty je vyhradený druhý slot. Vïaka tomu sa do<br />

èítaèky vkladajú všetky karty opaène, ako je zvykom.<br />

Ce<strong>na</strong>: 890 Sk bez DPH/1159 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia

H A R D W A R E<br />

VALUE USB 2.0 6−IN−1<br />

CARD READER<br />

HAMA TRAVELDRIVE<br />

9v1 USB 2.0<br />

TRANSCEND<br />

Bezmenná èítaèka sa dodáva v neprieh¾adnej kartónovej<br />

škatuli. Jej dizajn však nie je nezaujímavý –<br />

telo je toti vyhotovené z polopriesvitného èierneho<br />

plastu. Na vrchnej strane sa <strong>na</strong>chádza spolu šes<br />

sig<strong>na</strong>lizaèných diód. Jed<strong>na</strong> z nich – èervená – svieti<br />

v prípade, e je èítaèka pripojená k poèítaèu. Druhá<br />

svieti pri prenose dát a ostatné štyri sa rozsvietia v<br />

prípade správneho vloenia karty do šachty, ku ktorej<br />

sú priradené. Na zadnej strane tela èítaèky je<br />

umiestnený konektor USB typu B, predná stra<strong>na</strong> je<br />

obsadená šachtami pre pamäové karty. V štandardnej<br />

dodávke sa <strong>na</strong>chádza okrem predlovacieho<br />

kábla aj anglický manuál a CD s ovládaèmi pre<br />

Microsoft Windows 98/Me/2000 a Mac OS. Okrem<br />

nemonosti <strong>na</strong>èítania karty Memory Stick Pro sa<br />

èítaèka vyz<strong>na</strong>èovala priemernými výsledkami. Spôsob<br />

vkladania kariet výrobca nápadito <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil pouívate¾ovi<br />

nákresom pri sig<strong>na</strong>lizaèných diódach, a<br />

tak nikto nebude ma problém pri vkladaní karty<br />

Memory Stick, prípadne SD/MMC, ktoré sa vkladajú<br />

opaène – kontaktmi <strong>na</strong>hor.<br />

Ce<strong>na</strong>: 990 Sk bez DPH/1178 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

V priesvitnom obchodnom balení sa dodáva dizajnér<strong>sk</strong>y<br />

vydarená èítaèka so striebristým telom, ktoré<br />

je kombináciou tenkého plechu s plastom. Na prednej<br />

strane sa <strong>na</strong>chádzajú štyri šachty pre pamäové<br />

karty a dve sig<strong>na</strong>lizaèné diódy – jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizuje<br />

zapnutie èítaèky, druhá bliká pri prenose dát. Zadná<br />

stra<strong>na</strong> obsahuje konektor typu miniUSB 2.0. Pre<br />

tento typ konektora je urèený aj kábel pribalený v<br />

štandardnej dodávke, ktorá však okrem obligátneho<br />

CD s ovládaèmi ukrýva aj CD so softvérom urèeným<br />

<strong>na</strong> záchranu nechcene vymazaných fotografií. Mnohých<br />

pouívate¾ov poteší to, e program dokáe bez<br />

problémov obnovi vymazané fotografie i súbory.<br />

Softvér PhotoRescue PC je <strong>na</strong>vyše preloený aj do<br />

slovenèiny. Pridanie tohto softvéru do obchodného<br />

balenia však nie je jedinou výhodou èítaèky. V celom<br />

teste rýchlosti zapisovania súborov s ve¾kosou do<br />

jedného megabajtu <strong>na</strong> karty SD dokonca viedla.<br />

V teste rýchlosti zapisovania <strong>na</strong> kartu Memory Stick<br />

vyhrala vïaka suverénne <strong>na</strong>jlepšiemu èasu pri zapisovaní<br />

všetkých testovacích súborov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1215 Sk bez DPH/1500 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Hama<br />

V štandardnej dodávke sa spolu s èítaèkou <strong>na</strong>chádza<br />

predlovací USB kábel a koenkové puzdro. Na<br />

pridávanom CD sa <strong>na</strong>chádzajú iba ovládaèe a manuály.<br />

Predná stra<strong>na</strong> èítaèky obsahuje iba tri vo¾né<br />

sloty – karty SD, MMC i Memory Stick sa vkladajú<br />

do jednej šachty. Na zadnej strane sa <strong>na</strong>chádza<br />

sedem centimetrov dlhý káblik, konèiaci sa klasickým<br />

konektorom USB. U pri vyko<strong>na</strong>ní testov èítania<br />

a zapisovania s kartou CompactFlash sme mali<br />

pocit, e táto èítaèka sa stane víazom testu. Naše<br />

domnienky potvrdili testy rýchlosti èítania kariet<br />

CF a Memory Stick Pro, ktoré dokázala preèíta v<br />

suverénne <strong>na</strong>jlepšom èase. Ani jeden <strong>na</strong>jkratší èas<br />

sme však nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li s touto èítaèkou pri teste<br />

kariet SD. Na ostatné druhy kariet dokázala zapisova<br />

väèšinou za <strong>na</strong>jkratší èas.<br />

Bezproblémová bola aj práca s touto èítaèkou.<br />

Všetky karty sa vkladali do šácht v smere šípok, ani<br />

jednu sme nemuseli zasúva „nohami <strong>na</strong>hor“.<br />

Ce<strong>na</strong>: 900 Sk bez DPH/1071 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sofos, s. r. o.<br />

PQI ALL IN ONE<br />

CARD READER<br />

ITEC USB 2.0 8−IN−1<br />

CARD READER<br />

TWINMOS<br />

Univerzálnos<br />

Táto èítaèka je zabalená v zaujímavom vajíèkovitom<br />

prieh¾adnom obchodnom balení, ktoré obsahuje<br />

okrem CD s ovládaèmi aj koenkové puzdro pouite¾né<br />

pri cestovaní. Vo vrchnej èasti èítaèky, vyhotovenej<br />

zo striebristého plastu, sa <strong>na</strong>chádzajú dve<br />

sig<strong>na</strong>lizaèné diódy. Zo zadnej èasti èítaèky trèí<br />

osem centimetrov dlhý káblik, ktorý je zakonèený<br />

štandardným konektorom USB. Súèasou štandardnej<br />

dodávky je aj predlovací kábel. Pri èítaní i zapisovaní<br />

kariet CF, SD i MMC nepodávala síce <strong>na</strong>jlepší<br />

výkon, nedá sa však o òom poveda ani to, e<br />

by bol <strong>na</strong>jhorší. Za <strong>na</strong>jkratší èas dokázala táto èítaèka<br />

preèíta karty MMC. Pri testoch s vloenými<br />

kartami Memory Stick a Memory Stick Pro však<br />

nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la úspech.<br />

Ce<strong>na</strong>: 580 Sk bez DPH/690 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Asbis SK<br />

Túto èítaèku mono oz<strong>na</strong>èi ako kombináciu internej<br />

i externej èítaèky. Je toti ve¾ká pribline ako 3,5-palcová<br />

di<strong>sk</strong>etová mechanika, a tak sa dá <strong>na</strong>montova<br />

do vo¾nej poèítaèovej šachty v <strong>sk</strong>rinke. Na tento úèel<br />

poslúi prepojovací kábel, ktorý obsahuje <strong>na</strong> jednej<br />

strane konektor USB a konèí sa podobným konektorom<br />

s jediným rozdielom – pripája sa k základnej<br />

do<strong>sk</strong>e poèítaèa. Na jej prednej strane sa <strong>na</strong>chádza<br />

štvorica šácht pre pamäové karty a sig<strong>na</strong>lizaèná<br />

dióda. Èítaèka sa prakticky poèas všetkých testov dr-<br />

ala <strong>na</strong> tretej prieèke, neustále podávala vcelku priemerný<br />

výkon. Jednoz<strong>na</strong>ène si však zaslúi pochvalu<br />

za univerzálnos, dokázala toti èíta karty xD-<br />

Picture Card a ako jedinú ju bolo moné osadi do<br />

poèítaèovej <strong>sk</strong>rinky.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1400 Sk bez DPH/1666 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Conquest SK, s. r. o.<br />

V prieh¾adnom obchodnom balení sa okrem èítaèky<br />

a predlovacieho kábla <strong>na</strong>chádza iba CD s ovládaèmi<br />

pre systémy Mac OS i Microsoft Windows<br />

98/98 SE/Me/2000 a dokonca i XP. Ovládaèe pre posledný<br />

spomenutý operaèný systém však neboli<br />

potrebné. Predná stra<strong>na</strong> èítaèky obsahovala obligátne<br />

štyri šachty pre pamäové karty. Na vrchnej<br />

strane èítaèky sa v priesvitnom pásiku <strong>na</strong>chádza<br />

dvojica sig<strong>na</strong>lizaèných diód. Zelená sa rozsvieti po<br />

pripojení èítaèky k poèítaèu, èervená bliká poèas<br />

dátových prenosov. Prakticky vo všetkých testoch<br />

podávala èítaèka podpriemerné výkony. Najlepšia<br />

bola iba v jedinom prípade – pri èítaní súborov z<br />

karty Memory Stick. Všetky karty však dokázala<br />

preèíta bez problémov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 729 Sk bez DPH/900 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Libra Electronics, s. r. o.<br />

3/2004 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

Tab. 1 Rýchlostné testy kopírovania z karty Memory Stick<br />

<strong>na</strong> kartu CF<br />

6−in−1 USB 2.0 reader 00:28,50<br />

Apacer 00:24,78<br />

Dazzle 00:28,56<br />

Hama 00:15,69<br />

iTec 00:18,35<br />

PQI 00:22,03<br />

Transcend 00:19,94<br />

TwinMOS 00:24,81<br />

VYHODNOTENIE. Výsledkami testu sme boli sami<br />

prekvapení. Nepredpokladali sme toti, e v testoch<br />

rýchlosti èítania èi zapisovania budú také rozdiely, aké<br />

sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li. Metodika vyhodnotenia testov bola<br />

jednoduchá – vypoèítali sme priemer zo všetkých<br />

èasov èítania i zapisovania súborov a pod¾a neho urèili<br />

víazov. Ocenenie Tip redakcie PC REVUE sme udelili<br />

èítaèke iTec vïaka jej univerzálnosti. Ako jediná toti<br />

dokázala preèíta kartu xD a bolo ju moné zabudova<br />

aj do <strong>sk</strong>rinky poèítaèa. Najrýchlejšou èítaèkou sa jednoz<strong>na</strong>ène<br />

stal model Transcend, ktorý vyhral prakticky<br />

všetky testy. V testoch sa mu však takmer stále lepila<br />

<strong>na</strong> chrbát èítaèka Hama. Modely od ostatných výrobcov<br />

sa za nimi drali v di<strong>sk</strong>rétnych odstupoch.<br />

ZÁVER. Hoci by sa opodstatnenos èítaèiek pamäových<br />

kariet v èase, keï majú prakticky všetky digitálne<br />

fotoaparáty, kamery i prenosné prehrávaèe MP3<br />

zabudovaný port USB, mohla zda pochybná, nie je to<br />

tak. Na rozdiel od spomenutých zariadení môe by<br />

èítaèka k stolovému poèítaèu pripojená nepretrite,<br />

práca s òou je rov<strong>na</strong>ká ako s di<strong>sk</strong>etovou mechanikou:<br />

staèí vloi médium a èíta alebo zapisova údaje.<br />

V prípade prenosu údajov priamo z fotoaparátu však<br />

vybíjate jeho batériu, èo nie je zanedbate¾né <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

cestách.<br />

Michal Holeš<br />

Tab. 2 Súhrnné výsledky priemerných èasov èítania a zápisu všetkých kariet<br />

CF SD MS MS PRO SM MMC Celkový priemer<br />

6−in−1 USB 2.0 reader 00:14,10 00:19,48 00:44,32 • 03:20,98 00:38,16 01:03,41<br />

iTec 00:10,60 00:20,27 00:42,72 00:47,07 02:10,81 00:37,65 00:48,19<br />

Apacer 00:11,49 00:21,95 00:36,07 00:49,52 02:56,95 00:49,38 00:57,56<br />

Dazzle 00:14,15 00:25,45 00:45,19 • 03:22,46 00:39,81 01:05,41<br />

Hama 00:09,62 00:18,99 00:24,05 00:48,23 01:28,15 00:37,47 00:37,75<br />

PQI 00:09,83 00:19,42 00:45,38 00:50,23 02:57,38 00:37,49 00:56,62<br />

Transcend 00:08,07 00:20,17 00:26,00 00:40,99 00:57,50 00:35,94 00:31,45<br />

TwinMOS 00:12,36 00:19,67 00:34,77 00:49,92 02:57,32 00:39,67 00:55,62<br />

Tab. 3 Súhrnné výsledky priemerných èasov zápisu všetkých kariet<br />

CF SD MS MS PRO SM MMC Cekový priemer<br />

6−in−1 USB 2.0 reader 00:12,53 00:20,96 00:52,10 • 03:52,01 00:43,85 01:12,29<br />

iTec 00:09,93 00:21,97 00:42,72 00:51,15 02:29,85 00:42,67 00:53,05<br />

Apacer 00:11,26 00:24,08 00:40,82 00:54,01 03:23,85 00:56,88 01:05,15<br />

Dazzle 00:12,70 00:25,45 00:52,01 • 03:52,71 00:43,66 01:13,31<br />

Hama 00:08,82 00:20,15 00:26,48 00:51,64 01:40,59 00:42,23 00:41,65<br />

PQI 00:08,87 00:20,67 00:53,69 00:53,85 03:24,69 00:43,08 01:04,14<br />

Transcend 00:07,81 00:21,61 00:29,09 00:45,90 01:05,46 00:40,82 00:35,11<br />

TwinMOS 00:11,55 00:21,17 00:40,73 00:53,64 03:24,69 00:44,77 01:02,76<br />

Tab. 4 Súhrnné výsledky priemerných èasov èítania všetkých kariet<br />

CF SD MS MS PRO SM MMC Cekový priemer<br />

6−in−1 USB 2.0 reader 00:23,56 00:10,62 00:44,32 • 00:14,81 00:04,03 00:19,47<br />

Apacer 00:12,88 00:09,22 00:36,07 00:22,57 00:15,56 00:04,40 00:16,78<br />

Dazzle 00:22,82 10:23,98 00:45,19 • 00:20,94 00:16,75 02:25,94<br />

Hama 00:14,44 00:12,06 00:24,05 00:27,72 00:13,50 00:08,91 00:16,78<br />

iTec 00:14,63 00:10,05 00:37,21 00:22,62 00:16,62 00:07,50 00:18,10<br />

PQI 00:15,59 00:11,90 00:45,38 00:28,50 00:13,53 00:03,96 00:19,81<br />

Transcend 00:09,62 00:11,59 00:26,00 00:11,50 00:09,75 00:06,71 00:12,53<br />

TwinMOS 00:17,25 00:10,68 00:34,77 00:27,65 00:13,09 00:09,03 00:18,75<br />

Tab. 5 Zoz<strong>na</strong>m testovacích súborov<br />

Oz<strong>na</strong>èenie <strong>sk</strong>upiny súborov v tabu¾kách Ve¾kos súborov Poèet súborov Celková ve¾kos súborov<br />

1 KB 1 B – 1154 B 90 78 kB<br />

10 KB 10 007 B – 10 970 B 33 332 kB<br />

100 KB 100 086 B – 110 666 B 41 4 245 kB<br />

1 MB 1 003 592 B – 1 162 752 B 7 7 312 kB<br />

26 MB 27 293 572 B 1 26 653 kB<br />

62 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Strihacie zariadenia<br />

CANOPUS<br />

TWINPACK100<br />

Ide o samostatne fungujúci prevodník,<br />

ktorý dokáe konvertova zlokový<br />

RGB videosignál do monitora <strong>na</strong> kompozitný<br />

a<strong>na</strong>lógový alebo digitálny. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e <strong>na</strong>pr. sekvenciu <strong>na</strong> poèítaèi<br />

vrátane pohybov myši si môete zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> bené video. Teda ak si<br />

chcete pripravi <strong>na</strong>pr. inštruktáne<br />

alebo výuèbové video <strong>na</strong> ovládanie poèítaèového<br />

programu, toto zariadenie<br />

vám to umoní bez videokamery a vo<br />

ve¾mi dobrej kvalite, a do rozlíšenia<br />

1600 × 1200 bodov.<br />

Navyše ním môete konvertova<br />

digitálne video <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógové a <strong>na</strong>opak.<br />

Dokáe konvertova <strong>na</strong>pr. VHS, S-VHS<br />

Canopus<br />

TwinPack100<br />

a Hi8 a<strong>na</strong>lógové videokazety do digitálnej<br />

kvality a spä, a to aj samostatne<br />

bez pouitia poèítaèa. Výhodou sú<br />

zabudované technológie <strong>na</strong> potlaèenie<br />

šumu, ktoré umonia pri takejto<br />

konverzii zlepši aj staršie a<strong>na</strong>lógové<br />

videozábery.<br />

Je to jednoducho multifunkèný prevodník,<br />

ktorý pre majite¾a poèítaèa<br />

predstavuje centrálne miesto prevodu<br />

rôznych foriem grafiky a videa. Súèasou<br />

zariadenia je technológia <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>stavenie mierky.<br />

Zariadenie má podobu škatu¾ky s<br />

externým <strong>na</strong>pájacím zdrojom. Na prednom<br />

paneli sú umiestnené konektory<br />

pre a<strong>na</strong>lógový vstup a digitálny vstup/<br />

výstup. Ïalej je tu prepí<strong>na</strong>è typu<br />

vstupu – digitálny, a<strong>na</strong>lógový a RGB.<br />

Na zadnom paneli je vstup pre <strong>na</strong>pájací<br />

adaptér, a<strong>na</strong>lógové výstupy, vstup<br />

a výstup RGB, digitálny vstup/výstup<br />

a zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo. Na spodnej strane<br />

je dvojica prepí<strong>na</strong>èov DIP, ktorými<br />

sa presne <strong>na</strong>stavuje funkcia Twin-<br />

Pack100, <strong>na</strong>pr. zaradenie filtrácie, pouitie<br />

výstupu RGB, norma videa a pod.<br />

Súèasou dodávky je dia¾kové ovládanie<br />

a ovládací softvér, ktorý umoòuje<br />

spomenuté funkcie, ako je posúvanie<br />

obrazovky, ïalej zväèšovanie a<br />

zmenšovanie oz<strong>na</strong>èenej oblasti, <strong>na</strong>stavenie<br />

kontrastu, sýtosti farieb alebo<br />

výstup testovacieho obrazu.<br />

Ak chcete grabova èas obrazovky<br />

do digitálneho videa, musí by váš poèítaè<br />

vybavený kartou s portom Fire-<br />

Wire.<br />

Canopus<br />

SSC120EX<br />

Novinkou TwinPack100 je aj 3D YC<br />

separácia, 3D odstraòovanie šumu a<br />

nová technológia <strong>na</strong> synchronizáciu<br />

obrazu a zvuku.<br />

Zlepšením oproti predchádzajúcim<br />

zariadeniam je aj integrácia vstupu a<br />

výstupu RGB. Teda <strong>na</strong> vstup RGB Twin-<br />

Pack100 môete pripoji výstup z grafickej<br />

karty a <strong>na</strong> výstup RGB pripojíte<br />

poèítaèový monitor.<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 490 Sk bez DPH/26 763 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Syntex Bratislava<br />

Canopus TwinPack100<br />

Videoformát: NTSC alebo PAL<br />

Audioformát: 2 kanály 48 kHz 16−bit.,<br />

4 kanály 32 kHz 12−bit. (vstup len pre dva<br />

kanály)<br />

Podporované rozlíšenia RGB: Maximálne<br />

1600 × 1200 bodov, horizontál<strong>na</strong> frekvencia<br />

24 kHz – 100 kHz, vertikál<strong>na</strong><br />

frekvencia 50 Hz – 130 Hz<br />

DV vstup/výstup: 1× 4−pin. FireWire,<br />

1× 6−pin. FireWire<br />

A<strong>na</strong>lógový videovstup: 1× S−Video,<br />

1× kompozite (RCA)<br />

A<strong>na</strong>lógový videovýstup: 1× S−Video,<br />

1× kompozite (RCA)<br />

A<strong>na</strong>lógový audiovstup: 1× stereo (RCA),<br />

1 × 3,5 mm stereo phono<br />

A<strong>na</strong>lógový audiovýstup: 1× stereo (RCA)<br />

Vstup RGB: 1× 15−pin. D−Sub<br />

Výstup RGB: 1× 15−pin. D−Sub<br />

Napájanie: externý <strong>na</strong>pájací zdroj +5 V 2 A<br />

CANOPUS SSC120EX<br />

Toto zariadenie je ve¾mi podobné ako<br />

TwinPack100, je však lacnejšie a má<br />

obmedzenú funkènú výbavu. Je urèené<br />

výhradne <strong>na</strong> spracovanie výstupu<br />

obrazu z PC <strong>na</strong> televízore alebo videorekordéri.<br />

SSC120EX takisto podporuje<br />

rozlíšenie a 1600 × 1200 bodov<br />

a rov<strong>na</strong>ko disponuje funkciou <strong>na</strong><br />

zmenu mierky a sledovanie ok<strong>na</strong> aplikácie.<br />

Záujem o toto zariadenie budú<br />

ma <strong>na</strong>pr. firmy, kde sa poèas prezentácie<br />

má obrazovka poèítaèa zobrazova<br />

pomocou projektora alebo <strong>na</strong> televízore.<br />

Výhodou oproti TwinPack100 je to,<br />

e toto zariadenie je podstatne menšie<br />

a nepotrebuje externé <strong>na</strong>pájanie.<br />

Na <strong>na</strong>pájanie toti postaèuje energia<br />

po<strong>sk</strong>ytovaná portom USB, <strong>na</strong> ktorý sa<br />

SSC120EX pripája.<br />

Softvérové vybavenie je v podstate<br />

rov<strong>na</strong>ké ako pri TwinPack100 a<br />

umoòuje <strong>na</strong>stavenie mierky obrazu<br />

pomocou myši, resp. stanovenie ok<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> sledovanie. Rov<strong>na</strong>ko môete <strong>na</strong>stavi<br />

jas, kontrast, ostros, sýtos farieb,<br />

redukciu blikania a pomer strán<br />

(4:3, 16:9, pouívate¾<strong>sk</strong>é).<br />

Na zariadení nájdete vstupný a výstupný<br />

port RGB, ïalej výstup S-Video<br />

alebo kompozitný (RCA). Na pripojenie<br />

k poèítaèu a <strong>na</strong>pájanie slúi<br />

u spomenutý port USB. Na prednom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádza aj LED dióda.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7990 Sk bez DPH/9508 s DPH, PCI karta<br />

SSC100: 6990 Sk bez DPH/8318 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Syntex Bratislava<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 126 × 148 × 31 mm<br />

Minimálne poiadavky grabovanie <strong>na</strong> poèítaèi:<br />

port FireWire. Operaèný systém Windows 2000<br />

(SP 3), XP Home alebo Professio<strong>na</strong>l (SP 1),<br />

DirectX 8.0 alebo vyšší. Alter<strong>na</strong>tívne<br />

operaèný systém Mac OS X<br />

Záruka: 36 mesiacov s okamitou výmenou<br />

Canopus SSC120EX<br />

Výstupný videoformát: NTSC alebo PAL<br />

Videovýstup: S−Video alebo kompozitný (RCA)<br />

Vstup/výstup RGB: 15−pin. D−Sub<br />

Napájanie: cez kábel USB (+5 V, 500 mA)<br />

Rozmery: 126 × 76 × 22 mm<br />

Záruka: 3 roky<br />

Poiadavky <strong>na</strong> pouitie: operaèný systém<br />

Windows Me/2000/XP Home alebo<br />

Professio<strong>na</strong>l, vo¾ný port USB (postaèí 1.1)<br />

Záruka PCI karta SSC100: 36 mesiacov<br />

s okamitou výmenou<br />

3/2004 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

Multifunkèné zariadenie HP OfficeJet 5510<br />

Toto multifunkèné zariadenie zahàòa<br />

funkcie tlaèiarne, <strong>sk</strong>enera, faxu a kopírovacieho<br />

stroja. Zaloené je <strong>na</strong> farebnej<br />

atramentovej tlaèiarni a <strong>na</strong><br />

zrýchlenie kopírovania obsahuje<br />

aj automatický podávaè papiera.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel obsahuje<br />

LCD displej, výrazné tlaèidlá<br />

<strong>na</strong> vo¾bu funkcie, monochromatické<br />

a farebné kopírovanie.<br />

Ïalej je tu klávesnica <strong>na</strong> vo¾bu<br />

faxového èísla a pä tlaèidiel <strong>na</strong><br />

zrýchlenú vo¾bu. Do faxového záz<strong>na</strong>mníka<br />

sa dá vloi 90 faxových èísel.<br />

HP Office 5510 pouíva bené atramentové<br />

náplne <strong>na</strong> èiernu a farebnú<br />

tlaè, ve¾kos generovanej kvapky je 4 a<br />

5 pikolitrov.<br />

Novinkou oproti minulosti je uloenie<br />

atramentových zásobníkov. Najprv<br />

sme toti h¾adali spôsob, ako otvori<br />

horný kryt zariadenia a zásobníky<br />

vloi. HP OfficeJet 5510 má tento<br />

systém riešený úplne i<strong>na</strong>k. Horný kryt<br />

tlaèiarne toti vôbec neexistuje, neh¾adajte<br />

ho. Namiesto neho sme po<br />

chvíli objavili menšie odklápate¾né veko<br />

<strong>na</strong>d vstupným zásobníkom. To sa<br />

dá odchýli zhruba o 120° a do vzniknutého<br />

priestoru pouívate¾ vloí zásobník.<br />

Pravdupovediac, nie je to niè<br />

pre hrubé ruky ako pracujúceho, ale<br />

<strong>na</strong> druhej strane sa zásobníky dajú vymeni.<br />

OfficeJet 5510 pouíva <strong>na</strong> pripojenie<br />

k poèítaèu port USB 2.0, <strong>na</strong> úspešnú<br />

funkciu však postaèí aj USB 1.1.<br />

Predný panel tohto multifunkèného<br />

zariadenia je výmenný – v dodávke<br />

sme <strong>na</strong>šli panel s anglickým a<br />

èe<strong>sk</strong>ým popisom. Údaje <strong>na</strong> LCD paneli<br />

sú opä v rôznych jazykoch. My sme<br />

<strong>na</strong>stavili pri testovaní èe<strong>sk</strong>ý jazyk (slovenèi<strong>na</strong><br />

zatia¾ neexistuje) a ako krajinu<br />

sme <strong>na</strong>stavili Sloven<strong>sk</strong>o (to existuje).<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie sa týka hlavne<br />

parametrov faxovej èasti.<br />

Súèasou softvérovej výbavy je<br />

nová verzia programu HP Zone Photo<br />

and Imaging. Tento softvér si pred<br />

inštaláciou <strong>sk</strong>ontroluje hardvérovú<br />

výbavu a <strong>na</strong> staršom poèítaèi sa tak<br />

inštalácia vôbec ani nespustí. Napriek<br />

tomu sa dá v takomto prípade zariadenie<br />

HP OfficeJet 5510 pouíva<br />

po manuálnom <strong>na</strong>inštalovaní ovládaèov.<br />

Ak je váš poèítaè <strong>na</strong> tom zo stránky<br />

hardvérovej výbavy dobre, oplatí sa<br />

vám kompletná inštalácia. Zí<strong>sk</strong>ate<br />

komplexné nástroje <strong>na</strong> spracovanie<br />

grafiky. Upozoròujme, e takáto inštalácia<br />

môe trva aj 15 minút a nedá<br />

sa pouívate¾<strong>sk</strong>y preruši.<br />

Pomocou <strong>na</strong>inštalovaného softvéru<br />

zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong>pr. správcu <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

dokumentov, nástroj <strong>na</strong> ich úpravu,<br />

ako aj spôsob, ako si <strong>na</strong>pr. fotografie<br />

uloi <strong>na</strong> CD médium s hudobným sprievodom.<br />

Softvér tie umoòuje tlaè vybraných<br />

snímok z videa, pomocou neho<br />

mono zdie¾a fotografie alebo ich<br />

umiestòova <strong>na</strong> webovú stránku. Ïalej<br />

umoòuje vytvori digitálny album<br />

s jednoduchou <strong>na</strong>vigáciou pod¾a èasu<br />

expozície fotografií, pokroèilú tlaè poh¾adníc<br />

a pod.<br />

Zaujímavosou pri OfficeJet 5510<br />

je spôsob automatickej kalibrácie. Tlaèiaren<strong>sk</strong>ý<br />

modul <strong>na</strong>jprv vytlaèí <strong>sk</strong>úšobný<br />

reazec a ten sa potom vloí do<br />

<strong>sk</strong>enera. Ten obrazec <strong>na</strong>èíta a pod¾a<br />

tohto výsledku upraví polohu hláv.<br />

Ïalšou nevšednou vlastnosou sú<br />

a štyri stupne kvality tlaèe: od <strong>na</strong>jrýchlejšieho<br />

a po reim s maximálnym<br />

rozlíšením – 4800 × 1200 dpi.<br />

Tento reim však HP umoòuje len<br />

pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálne papiere.<br />

Kopírovanie papierových dokumentov<br />

je moné aj bez pripojenia k<br />

poèítaèu. Pri <strong>sk</strong>enovaní z povelu <strong>na</strong><br />

prednom paneli sa výsledky ukladajú<br />

priamo do aplikácií, ktoré <strong>na</strong>šiel inštalaèný<br />

program <strong>na</strong> pouitom poèítaèi.<br />

Výhodou je aj automatický podávaè<br />

vo¾ných listov. Tie vloíte do<br />

zásobníka a kopírovanie prebieha<br />

automaticky. Pri tlaèi je novinkou aj<br />

podpora technológie Exif 2.2 (zlepšuje<br />

digitálne fotografie).<br />

Pri testovaní sme zí<strong>sk</strong>ali <strong>na</strong>sledujúce<br />

poz<strong>na</strong>tky. Vytlaèenie jednej<br />

monochromatickej strany v <strong>na</strong>jrýchlejšom<br />

reime trvalo 15 sekúnd, farebná<br />

stra<strong>na</strong> v normálom reime bola<br />

hotová za minútu a 20 sekúnd.<br />

Tlaè komplexného dokumentu s 50<br />

farebnými stra<strong>na</strong>mi sme ukonèili za<br />

16 minút a 38 sekúnd. Z toho vyplýva<br />

efektív<strong>na</strong> rýchlos tlaèe v <strong>na</strong>jbenejšom<br />

reime okolo 3 str./min. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e OfficeJet 5510 patrí v oblasti<br />

kancelár<strong>sk</strong>ej tlaèe do kategórie rýchlejších<br />

multifunkèných zariadení. Vytlaèenie<br />

fotografie A4 <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššom<br />

rozlíšení a <strong>na</strong> špeciálnom papieri<br />

trvalo presne dve minúty.<br />

V prípade <strong>sk</strong>enera trvala realizácia<br />

prvotného náh¾adu 13<br />

sekúnd, elektronickú podobu<br />

dokumentu vo formáte A4<br />

sme zí<strong>sk</strong>ali za 36 sekúnd.<br />

Pokia¾ ide o kopírovanie, vyuili<br />

sme automatický podávaè<br />

a 10 kópií rôznych stránok<br />

bolo pripravených za 6 minút a<br />

12 sekúnd. Z toho vyplýva efektív<strong>na</strong><br />

rýchlos <strong>sk</strong>enovania s pouitím<br />

automatického podávaèa<br />

okolo 1,6 str./min.<br />

V celkovom hodnotení je OfficeJet<br />

5510 zariadenie, ktoré je urèené predovšetkým<br />

do kancelárie. Tu sa vyuije<br />

ako univerzálne periférne zariadenie<br />

vrátane faxu. Páèila sa nám kvalita<br />

tlaèe, spokojní sme boli aj s jej<br />

rýchlosou.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9390 Sk bez DPH/11 174 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Tlaèová technológia: HP Thermal Inkjet<br />

Rozlíšenie tlaèe: HP PhotoRet III<br />

Tlaèová rýchlos: <strong>na</strong>jrýchlejšie – mono 17 str./<br />

min., farebne 12 str./min.; rýchlo – mono<br />

9 str./min, farebne 6,5 str./min.; normálne –<br />

mono 7,5 str./min., farebne 3,5 str./min.;<br />

<strong>na</strong>jlepšie – mono 0,9 str./min., farebne<br />

1 str./min.<br />

Rozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpi<br />

<strong>na</strong> špeciálnom papieri, 600 × 600 dpi mono<br />

Bezokrajová tlaè: <strong>na</strong> formáte 10 × 15 cm<br />

Rýchlos faxu: 33 kb/s<br />

Kapacita faxovej pamäte: 90 strán<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enera: 600 × 2400 dpi,<br />

36−bitová farebná håbka<br />

Mesaèné zaaenie: 1500 strán mesaène<br />

Kapacita automatického podávaèa: 20 strán<br />

Elektrická spotreba: max. 75 W<br />

Rozmery: 450 × 290 × 230 mm<br />

Hmotnos: 5,3 kg<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaè<br />

s procesorom Intel Pentium II alebo Celeron,<br />

128 MB RAM, 950 MB vo¾ného priestoru<br />

<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, port USB, operaèný systém<br />

Microsoft Windows 98 a XP.<br />

Spojenie s poèítaèom: USB 2.0<br />

Prevádzkové náklady: ce<strong>na</strong> èiernej náplne –<br />

670 Sk bez DPH, jej kapacita – 450 strán<br />

(pokrytie 5 %); ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany –<br />

670/450 = 1,49 Sk bez DPH/1,77 Sk s DPH;<br />

ce<strong>na</strong> farebnej náplne – 1130 Sk bez DPH,<br />

jej kapacita 400 strán (pokrytie 15 %);<br />

ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany – 1130/400 =<br />

2,82 Sk bez DPH/3,36 Sk s DPH<br />

64 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Creative I−Trigue L3450<br />

Klasická poèítaèová sivá farba sa z<br />

okolia <strong>na</strong>šich pracovných staníc<br />

akosi vytráca. V súèasnosti u pravdepodobne<br />

nedostanete sivú poèítaèovú<br />

<strong>sk</strong>rinku bez farebného ozvláštnenia.<br />

Sfarbili sa aj plastové obaly<br />

monitorov, klávesnice i myši. Bolo by<br />

barbarstvo prida k takejto zostave<br />

sivé reproduktory, ktoré <strong>na</strong>vyše nevydávajú<br />

práve <strong>na</strong>jkvalitnejší zvuk.<br />

Creative I-Trigue L3450 medzi takéto<br />

reproduktory rozhodne nepatrí.<br />

Recenziu podobných reproduktorov<br />

ste si mohli preèíta u v PC REVUE<br />

è. 12/2003. Niektoré parametre sa však<br />

mierne líšia. Vonkajšie obaly i prívodné<br />

vodièe celej sústavy sú vyhotovené<br />

v decentnej bielo-striebornej kombinácii.<br />

So zvukovou kartou sa spájajú<br />

pomocou jediného kábla, ktorý<br />

sa zasúva do zásuvky <strong>na</strong> subwooferi,<br />

oz<strong>na</strong>èenej zelenou farbou. Pod tento<br />

konektor sa pripája i káblový dia¾kový<br />

ovládaè a prívod elektrickej energie<br />

z externého adaptéra. Nad ním<br />

sú však dva pozlátené konektory typu<br />

CINCH, do ktorých sa pripája zásuvka<br />

vedúca zo satelitných reproduktorov.<br />

Na ovládaèi sa <strong>na</strong>chádzajú dve kolie<strong>sk</strong>a.<br />

Prvým sa ovláda hlasitos celej<br />

sústavy, druhé slúi <strong>na</strong> zmenu výkonu<br />

subwoofera. Otoèením ovládacieho<br />

kolie<strong>sk</strong>a hlasitosti úplne do¾ava<br />

proti smeru hodinových ruèièiek sa<br />

dá celá sústava reproduktorov vypnú.<br />

Regulácia hlasitosti a sily hrania<br />

basových tónov prebieha v pomerne<br />

jemných krokoch. Zostava však<br />

nezaène protestova vydávaním nepatrièných<br />

pra<strong>sk</strong>avých zvukov ani<br />

pri prudkom otoèení ovládaèom <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jvyššiu hlasitos.<br />

Prívodný vodiè spájajúci subwoofer<br />

s ovládaèom je síce pomerne hrubý,<br />

dôvod však <strong>na</strong> to má. Na ovládaèi sú<br />

toti umiestnené tri konektory, do<br />

ktorých sa môu pripája slúchadlá,<br />

mikrofón i zariadenia disponujúce<br />

M-Portom, <strong>na</strong>príklad prenosné prehrávaèe<br />

MuVo. No ak si ovládaè chcete<br />

umiestni <strong>na</strong> stôl a subwoofer k nohám,<br />

dåka kábla je dostaèujúca.<br />

Pred zapnutím treba celú sústavu<br />

satelitných reproduktorov pripoji k<br />

subwooferu. Obidva satelitné reproduktory<br />

dokáu prehráva zvuk výkonom<br />

deviatich wattov RMS, sú však<br />

<strong>na</strong>to¾ko aké, e i pri <strong>na</strong>stavení maximálnej<br />

hlasitosti prehrávania hudby<br />

sa ani jeden z nich nepohol. Vyhotovenie<br />

reprodukèných <strong>sk</strong>riniek je<br />

vcelku pozoruhodné. Skladajú sa<br />

toti z dvoch výškových reproduktorov,<br />

ktoré majú aktívnu èas vyrobenú<br />

z titánu, a nie z papiera alebo hliníka,<br />

ako je to zvykom. Pod¾a spoloènosti<br />

Creative pouitie tohto kovu<br />

zaruèuje èistotu zvuk v oblasti vysokých<br />

tónov. Na bokoch satelitov sa<br />

<strong>na</strong>chádza aj stredový reproduktor.<br />

Umiestnenie v tejto èasti reprodukènej<br />

sústavy má opodstatnenie. Zvuk<br />

Bezdrôtový prenos videa pre domácnosti<br />

toti znie priestorovejšie ako <strong>na</strong> klasických<br />

reproduktoroch. Nie je však<br />

doko<strong>na</strong>lý – reprodukovaný zvuk v<br />

strednej oblasti pásma je menej<br />

hlasný.<br />

Satelitné reproduktory sústavy<br />

Creative I-Trigue L3450 vyuívajú<br />

systém dvoch oddelených zosilòovaèov,<br />

ktoré samostatne zosilòujú vstupný<br />

signál a odlišujú sa práve frekvenènou<br />

charakteristikou.<br />

Aj vïaka tomu, e subwoofer je<br />

dostatoène aký a vyhotovený z dreva,<br />

jednotlivé tóny produkuje vo vynikajúcej<br />

kvalite a bez rušivých vplyvov.<br />

Problém však <strong>na</strong>stáva pri reprodukovaní<br />

zvukov s frekvenciou pod<br />

90 Hz – prehráva ich s ove¾a menšou<br />

intenzitou, ne sme od neho oèakávali.<br />

Všetky reproduktory sú magneticky<br />

tienené, a tak sa dajú umiestni<br />

<strong>na</strong>príklad ved¾a monitora. Zrozumite¾né<br />

sú i opisy všetkých konektorov<br />

urèených <strong>na</strong> spojenie subwoofera<br />

so satelitnými reproduktormi a všetky<br />

prívodné káble sú dostatoène dlhé.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4500 Sk bez DPH/5355 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sofos, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

2× dvojpásmový satelitný reproduktor<br />

9W RMS<br />

Subwoofer 30W RMS<br />

Dia¾kový ovládaè s konektorom M−PORT<br />

<strong>na</strong> pripojenie prenosných MP3 prehrávaèov<br />

Frekvenèný rozsah: 30 Hz ÷ 20 kHz<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Trust 120V Wireless DVD & Video<br />

Viewer umoòuje sledova<br />

video z VHS alebo DVD prehrávaèa<br />

èi TV tunera alebo poèítaèa<br />

bezdrôtovo <strong>na</strong> televízore<br />

v inej<br />

miestnosti v<br />

budove. Vïaka<br />

bezdrôtovému<br />

prenosu<br />

zvukového signálu a videosignálu<br />

cez steny a stropy netreba<br />

klás káble alebo vàta otvory.<br />

Zariadenie DVD & Video Viewer<br />

sa <strong>sk</strong>ladá z vysielaèa so vstupom<br />

videosignálu a zvukového signálu<br />

stereo a prijímaèa s výstupom týchto<br />

signálov, ktoré spoloène po<strong>sk</strong>ytujú<br />

prenos obrazu a zvuku. Toto<br />

zariadenie je vhodné pre prehrávaèe<br />

DVD, videorekordéry, káblové tunery,<br />

videokamery a ïalšie súèasti<br />

domáceho ki<strong>na</strong>. Zariadenie vyuíva<br />

tri bezdrôtové kanály, je vybavené<br />

vstavanou <strong>na</strong>stavite¾nou anténou<br />

s rozsahom frekvencie signálu, ktorý<br />

umoòuje bezdrôtový prenos a do<br />

vzdialenosti 100 metrov.<br />

Prijímaè aj vysielaè<br />

sa pripájajú <strong>na</strong> zdroj<br />

videa, resp. TV monitor<br />

prostredníctvom<br />

káblov SCART a špeciálnej<br />

redukcie. Zariadenie<br />

sa dodáva aj<br />

s prijímaèom infraèerveného<br />

signálu, aby<br />

bolo moné pouíva<br />

dia¾kové ovládanie v<br />

ktorejko¾vek miestnosti<br />

v budove. Pouívate¾<br />

dostane aj<br />

dva <strong>na</strong>pájacie zdroje.<br />

Súprava takisto obsahuje<br />

kábel AV pre vysielaè a redukciu<br />

z dvojitého RCA <strong>na</strong> jednoduchý<br />

konektor mini-jack 3,5 mm <strong>na</strong><br />

pouitie s poèítaèom.<br />

-md-<br />

Ce<strong>na</strong>: 2890 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: ProCA<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

66 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Labtec Wireless De<strong>sk</strong>top Optical<br />

Bezdrôtových klávesníc a myší <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu v súèasnosti pribúda<br />

ako húb po dadi. Najnovší model<br />

z dielní spoloènosti Labtec<br />

sa radí do <strong>na</strong>jlacnejšej triedy<br />

týchto produktov.<br />

Kúpu bezdrôtovej klávesnice<br />

a myši ocenia hlavne<br />

pouívatelia, ktorí z akéhoko¾vek<br />

dôvodu nemôu alebo<br />

nechcú obsadzova pracovnú plochu<br />

svojho stola nepraktickými a<br />

v mnohých prípadoch aj neestetickými<br />

káblami. Labtec Wireless De<strong>sk</strong>top<br />

rieši obidve tieto nevýhody. Myška<br />

i klávesnica sú vyhotovené zo slušivého<br />

sivo-èierneho plastu. Na jednotlivých<br />

tlaèidlách klávesnice sú popisy<br />

bielou farbou, bohuia¾, <strong>na</strong> nich nájdete<br />

iba èe<strong>sk</strong>o-anglické z<strong>na</strong>ky. A tak v<br />

prípade, e nepoznáte <strong>na</strong>spamä rozloenie<br />

sloven<strong>sk</strong>ej klávesnice, radšej<br />

si pri kúpe tohto výrobku zadováte i<br />

nálepky s popismi tlaèidiel.<br />

Práca s myškou je pre pravákov<br />

i ¾avákov ve¾mi pohodlná. Telo i jednotlivé<br />

klávesy sú ergonomicky prispôsobené<br />

priemerne ve¾kej ¾ud<strong>sk</strong>ej<br />

dlani. Pouitie oboch tlaèidiel i rolovacieho<br />

kolie<strong>sk</strong>a je vcelku pohodlné.<br />

Nadpriemerné je aj rozlíšenie optického<br />

senzora – v súèasnosti je štandard<br />

400 dpi, myška Labtec však disponuje<br />

rozlišovacou schopnosou<br />

800 dpi. Túto výhodu ocenia hlavne<br />

pouívatelia s ve¾mi ve¾kou pracovnou<br />

plochou operaèného systému.<br />

Jednoducho prebieha aj spárovanie<br />

klávesnice a myši s prijímaèom.<br />

Obidve zariadenia vysielajú rádiový<br />

signál, v manuáli ani <strong>na</strong> webe výrobcu<br />

sa nám však nepodarilo zisti, <strong>na</strong><br />

akej frekvencii. Nie je teda celkom<br />

isté, èi nebudete pri práci rušení<br />

inými zariadeniami. Písanie <strong>na</strong> textovej<br />

klávesnici nie je nièím výnimoèné<br />

– ani prive¾kým luxusom, ani prílišným<br />

nepohodlím. Horšie to však je so<br />

zvyškom klávesnice.<br />

Okrem u spomí<strong>na</strong>nému nedostatku<br />

– absencie sloven<strong>sk</strong>ých popisov –<br />

je pre svoje rozmery klávesnica znevýhodnená<br />

neštandardným rozmiestnením<br />

tlaèidiel v pravej tretine.<br />

Ocenili sme síce rozmery klávesu<br />

backspace, pod pravým okrajom shiftu<br />

však nenájdete tlaèidlo CTRL – je<br />

posunuté trochu do¾ava. Ešte horšie<br />

to však je v prípade šestice tlaèidiel<br />

<strong>na</strong>d šípkami – ich rozmiestnenie<br />

sami vidíte <strong>na</strong> obrázku. Vertikálnu<br />

kombináciu kurzorových tlaèidiel<br />

povaujeme za nešastnú. Pri písaní<br />

všetkými desiatimi prstami sme<br />

stláèali Insert <strong>na</strong>miesto klávesu Delete,<br />

<strong>na</strong>miesto poadovaného Home<br />

sme pouívali End. Mnohým pouívate¾om<br />

však bude chýba aj polovica<br />

klávesu s nulou, pri písaní èísel toti<br />

budú musie siahnu palcom doslova<br />

pod vlastnú dlaò, aby pouili toto<br />

tlaèidlo. Dôvod týchto neduhov<br />

je jednoduchý – výrobca sa<br />

s<strong>na</strong>il zmenši rozmery celej<br />

klávesnice. Pri tvorbe však<br />

pozabudol <strong>na</strong> ve¾mi dôleitú<br />

vec – klávesnice osobných<br />

poèítaèov sa nemenili u<br />

ve¾mi dlhý èas, a tak si<br />

pouívatelia zvykli <strong>na</strong><br />

rozmiestnenie tlaèidiel.<br />

Klávesnica má však aj<br />

pozitívne vlastnosti. Patria<br />

medzi ne menšie rozmery i monos<br />

jej vyuitia ako dia¾kového ovládaèa<br />

– má toti pomerne ve¾ký dosah a<br />

hlavne disponuje multimediálnymi<br />

tlaèidlami. Vïaka trochu menším rozmerom<br />

nebudú ma pouívatelia<br />

problémy pri umiestòovaní <strong>na</strong> menších<br />

pracovných stoloch. Èo však je<br />

hlavné, patrí pravdepodobne k <strong>na</strong>jlacnejším<br />

multimediálnym setom <strong>na</strong> trhu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ergonómia myši<br />

☺ Prítomnos multimediálnych tlaèidiel<br />

Ve¾mi neštandardné rozmiestnenie tlaèidiel<br />

v pravej èasti klávesnice<br />

Ce<strong>na</strong>: 1309 Sk s DPH/1100 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: WESTech, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

3/2004 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

Palm Zire 21<br />

Tento poèítaè pod¾a nášho názoru <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong><br />

model Zire (bez èíselného oz<strong>na</strong>èenia), ktorý bol<br />

pod¾a tvrdenia výrobcu celosvetovo <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

sa predávajúcim PDA. Zire 21 mieri do rov<strong>na</strong>kého<br />

segmentu pouívate¾ov – sú to ¾udia, ktorí potrebujú<br />

<strong>na</strong>jmä prenies svoju agendu z papiera do PDA,<br />

vyadujú dlhú dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie, nízke<br />

rozmery a predovšetkým èo <strong>na</strong>jnišiu cenu.<br />

Zire 21 spolu so svojím predchodcom Zire zí<strong>sk</strong>al pouívate¾ov,<br />

ktorí predtým PDA vôbec nepouívali. Z dlhodobého<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a sú to ve¾mi cenní pouívatelia, pretoe<br />

po èase sa ukáe ich poiadavka <strong>na</strong> upgrade PDA.<br />

Títo ¾udia budú h¾ada nieèo výkonnejšie a s vysokou<br />

pravdepodobnosou ostanú pri rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èke.<br />

Zire 21 urèite nie je „facelift“ modelu Zire, <strong>sk</strong>ôr<br />

<strong>na</strong>opak. Vonkajšie vyhotovenie sa toti vôbec nezmenilo,<br />

jediným rozdielom je len èíslica 21 v ¾avom hornom<br />

rohu PDA. Zachovaný ostal monochromatický a<br />

nepodsvietený displej, ale i rozloenie klávesov.<br />

Podstatné zmeny sa preniesli dovnútra. Zire 21 má<br />

predovšetkým výkonnejší procesor, novú verziu<br />

operaèného systému a hlavne má väèšiu pamä, a to<br />

a 4-násobne. Procesor je teraz od firmy TI a má frekvenciu<br />

126 MHz. Je to teda taký istý procesor, ako pouíva<br />

Palm v prípade modelu Tungsten E. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s modelom Zire je predstavované PDA ove¾a rýchlejšie,<br />

èakanie je minulosou. ako teraz hodnoti, èi<br />

sa nový procesor nejakým spôsobom podpíše <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rátenej<br />

dobe prevádzky <strong>na</strong> batérie. Výrobca <strong>na</strong>ïalej uvádza<br />

10 hodín, <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné hodnotenie by však bolo<br />

treba poèítaè pouíva dlhší èas. My sme si vy<strong>sk</strong>úšali<br />

premietanie videa vo vreckovom poèítaèi, ktoré trvalo<br />

9 hodín a 32 minút. Zdá sa, e Zire 21 vystaèí <strong>na</strong> obèasné<br />

pouívanie bez externého <strong>na</strong>bíjania poèas celého<br />

pracovného týdòa. Testovací program Benchmark<br />

nám ukázal hodnotu 209 % (ve¾mi blízke výsledku<br />

Tungsten E, blišie pozri PC REVUE è. 12/2003, str. 50).<br />

Zlepšenie operaèného systému vo verzii 5.2.1<br />

(Zire pouíval verziu OS 4.1) sa prejavuje hneï po<br />

spustení. Privíta vás QuickTour, štandardom je spôsob<br />

ruèného zadávania z<strong>na</strong>kov Graffiti2, existuje<br />

zamký<strong>na</strong>nie klávesov zabraòujúce samovo¾nému<br />

vybitiu alebo strate údajov. Dos nepochopite¾ne<br />

však nie je rozšírený systém adresára, ktorý je v<br />

prípade modelov Tungsten bohatší o nové kategórie,<br />

a ve¾kos poznámok je stále limitovaná <strong>na</strong> 4 KB.<br />

K príjemným zdoko<strong>na</strong>leniam patrí priloené CD<br />

s bonusovými programami, ako je elektronická peòaenka,<br />

kalkulaèka alebo program <strong>na</strong> èítanie elektronických<br />

kníh vo formáte PalmDoc a PalmReader.<br />

Prirodzene, synchronizaèný program pre Outlook a<br />

klasický Palm De<strong>sk</strong>top sú v štandardnej dodávke.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sa Palm Zire 21 predáva v anglickej<br />

edícii operaèného systému, za doplatok sa dá<br />

zakúpi kompletná sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia.<br />

Zabudovaná kapacita 8 MB je hodnota, ktorá majite¾ovi<br />

Zire 21 umoòuje premýš¾a o doplnkových<br />

programoch. Na ne Palm z celej pamäte vyhradil<br />

7,2 MB a to z<strong>na</strong>mená, e okrem agendy sa sem zmestí<br />

<strong>na</strong>pr. slovník, hry alebo väèšie dokumenty.<br />

Zhrnuté a podèiarknuté, Zire 21 je PDA, ktoré<br />

oslovuje bených pouívate¾ov, <strong>na</strong>pr. študentov èi<br />

uèite¾ov. Jeho úlohou je zorganizova pracovný èas<br />

svojho majite¾a a da mu aj priestor <strong>na</strong> inštaláciu<br />

doplnkových programov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4090 Sk bez DPH/4867 Sk s DPH bez sloven<strong>sk</strong>ej loka−<br />

lizácie Palm OS; ce<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ej lokalizácie je 800 Sk bez DPH<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Texas Instruments OMAP 126 MHz<br />

Kapacita RAM: 8 MB, pre pouívate¾a 7,2 MB<br />

Spojenie s poèítaèom: port USB (bez kolí<strong>sk</strong>y)<br />

Displej: 160 × 160 z<strong>na</strong>kov, monochromatický, 16 odtieòov<br />

sivej farby<br />

Operaèný systém: Palm OS 5.2.1<br />

Zabudované aplikácie: DataBook, AddressBook, MemoPad,<br />

NotePad, ToDo, List, WordClock, Calculator, Expence, Security<br />

Rozmery: 112 × 74 × 16 mm<br />

Hmotnos: 109 gramov<br />

Spolupráca so stolovým poèítaèom: vyaduje operaèný systém<br />

Microsoft Windows 98, 2000, Me, XP alebo Mac OS 9.1 alebo<br />

Mac OS X<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

68 PC REVUE 3/2004

KofferPC<br />

Takýto poèítaè ste asi ešte nevideli. Je uloený v robustnom<br />

kufríku, ktorý vydrí <strong>sk</strong>utoène nešetrné pouívanie.<br />

Na prvý poh¾ad by ste si mono mohli myslie,<br />

e ide <strong>sk</strong>ôr o nejaký nástroj, <strong>na</strong>pr. príklepovú<br />

vàtaèku, ne o PC. Ak však kufrík otvoríte, nájdete<br />

v òom <strong>sk</strong>utoèný poèítaè. Táto kombinácia bola pritom<br />

vyrobená <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a jej urèením je po<strong>sk</strong>ytnú<br />

svojmu majite¾ovi zariadenie, ktoré<br />

sa pouíva <strong>na</strong> servisné úèely, <strong>na</strong>pr.<br />

pri priemyselnom <strong>na</strong>sadení.<br />

Obrazovka poèítaèa je uloená<br />

vo veku kufríka. Ide o TFT obrazovku<br />

z<strong>na</strong>èky Toshiba, chránenú antireflexným<br />

plastovým <strong>sk</strong>lom. Pod¾a<br />

objednávky pouívate¾a sú k dispozícii<br />

displeje s uhloprieèkou od 6,4 do 15<br />

palcov s rozlíšením od 640 × 480 do 1024 × 768<br />

bodov. V spodnej èasti <strong>sk</strong>rinky je samotný poèítaè.<br />

Jeho základom je karta CPU s procesorom VIA C667,<br />

128 MB RAM a 40 GB pevný di<strong>sk</strong>om. Na poiadanie<br />

mono KofferPC doda aj s low-power procesormi<br />

P3-800 alebo Pentium M. Z h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>sadenia poèítaèa<br />

je dôleité vyvedenie opticky oddelených sériových<br />

portov RS-232/RS-485, jedného paralelného<br />

portu a aj externého rozhrania IDE. Navyše je k dispozícii<br />

<strong>na</strong>pájací konektor pre 12 V/5 V. Toto pripojenie<br />

sa tak dá vyui <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pripojenie ïalšieho<br />

pevného di<strong>sk</strong>u, CD-ROM, CD-RW, ale aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie<br />

distribuovaných meracích modulov. K poèítaèu<br />

je priloená klávesnica kompaktných rozmerov a<br />

optická myš.<br />

Pripravovaný nový model poèíta aj so slotom PC<br />

Card, pomocou ktorého bude moné rieši pripojenie<br />

WLAN alebo pouitie karty PCMCIA.<br />

Poèítaè je v kufríku uloený v <strong>sk</strong>rinke z 3 mm hliníka.<br />

Vo výbave je aj priestor <strong>na</strong> uloenie telefónu, vysielaèky<br />

alebo rôzneho náradia. Pokia¾ je poèítaè uzatvorený<br />

v <strong>sk</strong>rinke, je pod¾a typu vyhotovenia dosahované<br />

krytie IP 54 alebo aj IP 67 (odolnos ponoreniu<br />

do vody do håbky 15 m). Proti neelanému otvoreniu<br />

poèítaèa sa dá chráni zámkami. Farba <strong>sk</strong>rinky môe<br />

by èier<strong>na</strong>, ltá, sivá alebo oranová.<br />

Pri pouívaní predvádzacieho modelu sme si však<br />

uvedomili, e poèas prevádzky poèítaèa je krytie<br />

H A R D W A R E<br />

len IP 20. Z<strong>na</strong>mená to, e toto vyhotovenie<br />

KofferPC nebude moné pouíva <strong>na</strong> èinnos v<br />

drsnejšom prostredí. Tento problém rieši pouitie<br />

tesnených priemyselných konektorov, ktoré<br />

dosahujú stupeò krytia IP 54, IP 65. Ich typ sa<br />

definuje pod¾a poiadaviek pouívate¾a pri špecifikovaní<br />

triedy odolnosti poèítaèa.<br />

V celkovom hodnotení je KofferPC <strong>sk</strong>utoène robustná<br />

alter<strong>na</strong>tíva notebooku hlavne pre servisných<br />

pracovníkov. Pre takýchto pracovníkov je výhodou<br />

vysoká odolnos poškodeniu pri prenášaní,<br />

nešetrnej manipulácii a súèasné uloenie prívodných<br />

vodièov, náradia priamo v obale poèítaèa. Ïalšou<br />

výhodou je dostatok sériových portov a aj<br />

vyvedené externé <strong>na</strong>pájanie. Ocenili sme, e takýto<br />

poèítaè bol vyrobený v sloven<strong>sk</strong>ej firme.<br />

Ce<strong>na</strong>: 59 860 Sk bez DPH/71 233 Sk s DPH<br />

Dodávate¾/výrobca: Q−PRODUCTS<br />

Industrial Computers<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Karta s procesorom VIA C667<br />

128 MB RAM<br />

Pevný di<strong>sk</strong> 40 GB, 2,5 palca<br />

2× Ethernet 10/100<br />

1× RS−232/422/485, interne 3× RS−232<br />

2× port USB vyvedené, interne ešte 4× USB<br />

Externé rozhranie IDE + <strong>na</strong>pájací konektor 12 V/15 V<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

3/2004 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

AverMedia MR800 – rádio cez USB<br />

Na <strong>na</strong>šom trhu sa u dávnejšie objavili rozširujúce<br />

karty, ktoré dokázali prijíma a prehráva klasické<br />

FM rádio. V súèasnosti sú však dostupné moduly s<br />

rov<strong>na</strong>kými schopnosami, ktoré sa pripájajú do<br />

portu USB. Výhody takýchto zariadení sú zrejmé –<br />

mono ich pripája aj k notebookom a pri prvom<br />

pouití nemusíte vypí<strong>na</strong> poèítaè èi<br />

reštartova operaèný systém. Práve<br />

medzi takéto poèítaèové komponenty<br />

patrí AverMedia<br />

MR800.<br />

Pri prvom zasunutí<br />

USB rádia si operaèný<br />

systém vyiada ovládaèe,<br />

pribalené <strong>na</strong> CD, ktoré dostanete<br />

v škatuli s rádiom. Na CD sa <strong>na</strong>chádza aj<br />

program, ktorý dokáe v presne stanovenú hodinu<br />

zapnú rádio a spusti <strong>na</strong>hrávanie. Okrem cédeèka<br />

sa v škatuli <strong>na</strong>chádza aj prepojovací kábel.<br />

Ten je však kombinovaný s anténnym drôtom,<br />

dlhým pribline tri metre. Dôvod tejto kombinácie<br />

je jednoduchý – zabudovanie FM antény do modulu<br />

ve¾kosti štandardného USB flash di<strong>sk</strong>u by nebolo<br />

moné.<br />

Po pripojení USB rádia a <strong>na</strong>inštalovaní ovládaèov<br />

sa zdanlivo niè neudeje. Rádio toti treba prepoji<br />

so vstupom do zvukovej karty. Zariadenie, ktoré by<br />

prijímalo signál rádia a následne ho spracovaný<br />

odosielalo priamo cez port USB poèítaèu, by bolo<br />

drahšie.<br />

Práve preto treba Aver-<br />

Media MR800 po pripojení<br />

k poèítaèovému portu<br />

USB prepoji s Line-In<br />

vstupom zvukovej karty.<br />

Po tomto úkone budete zariadenie<br />

ovláda iba softvérovo pomocou<br />

utilitky dodávanej <strong>na</strong> CD. Ovládanie<br />

je jednoduché – v okne vlastností<br />

programu <strong>na</strong>ladíte poadovanú stanicu.<br />

Môete si však vytvori aj zoz<strong>na</strong>m rádiových staníc.<br />

Vytváranie môe prebieha dvoma spôsobmi –<br />

ruèným ladením i automaticky. V prípade, e si<br />

zvolíte druhý spomí<strong>na</strong>ný spôsob, môete si vybra<br />

úroveò citlivosti. Táto monos je vynikajúca v prípade,<br />

e sa pokúšate <strong>na</strong>ladi rádiovú stanicu, ktorej<br />

príjem nie je práve <strong>na</strong>jsilnejší. Citlivos však s <strong>na</strong>jväèšou<br />

pravdepodobnosou budete môc <strong>na</strong>stavi<br />

<strong>na</strong> minimálnu – v bratislav<strong>sk</strong>ej Dúbravke, kde je<br />

príjem rádia Expres slabší, sme ho poèúvali v stereoreime<br />

bez <strong>na</strong>jmenších problémov.<br />

Ovládací softvér však dokáe viac ako ladenie jednotlivých<br />

rádiových staníc. Pomocou neho môete<br />

<strong>na</strong>hráva aj zvuk spracovaný USB rádiom. Poteší aj<br />

funkcia èasového <strong>na</strong>programovania rádia. V pracovnom<br />

zápale sa toti zrejme aj vám èasto stane,<br />

e zabudnete <strong>na</strong> ob¾úbené relácie èi rozhlasové správy.<br />

Radio Schedulerom, èo je presný názov utilitky<br />

zabezpeèujúcej <strong>na</strong>programovanie rádia, sme <strong>na</strong>stavili<br />

stanicu, z ktorej sa má <strong>na</strong>hráva, ako dlho sa<br />

má <strong>na</strong>hrávka trva a, samozrejme, i èas zaèiatku<br />

<strong>na</strong>hrávania.<br />

AverMedia MR800 je <strong>sk</strong>rátka jednoúèelové zariadenie,<br />

ktoré plní iba jednu funkciu. Zvláda ju však<br />

bez reptania. Poèas testovania sme so softvérom i<br />

USB rádiom nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké problémy a príjem<br />

signálu bol dostatoène silný aj pri <strong>na</strong>stavení<br />

<strong>na</strong>jnišej citlivosti. Práve vïaka týmto vlastnostiam a<br />

vcelku dostupnej cene sme sa rozhodli udeli mu<br />

ocenenie Tip redakcie PC REVUE.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1130 Sk bez DPH/1344 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Nahrávanie rádia vo formáte MP3 a WAV, automatické ladenie,<br />

monos priradenia vlastného názvu konkrétnej rozhlasovej<br />

stanici, automatické <strong>na</strong>hrávanie a prehrávanie v stanovenom<br />

èase, monos urèenia kvality <strong>na</strong>hrávania, frekvenèný rozsah<br />

prijímaného signálu 76 – 108 MHz<br />

Spotreba elektrickej energie cez USB: 200 mA<br />

Systémové poiadavky: procesor Pentium III 500 MHz a vyšší,<br />

128 MB RAM, Microsoft Windows 98 SE/2000/Me/XP, zvuková<br />

karta<br />

70 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

Xclef HD−500<br />

Prenosné prehrávaèe MP3 so zabudovaným<br />

pevným di<strong>sk</strong>om sa stávajú<br />

èoraz populárnejšími. Tak ako sme v<br />

minulosti mohli <strong>na</strong> ulici stretnú<br />

chodcov s prenosnými kazetovými<br />

prehrávaèmi, v súèasnosti<br />

zaèí<strong>na</strong>me stretáva ¾udí s<br />

prehrávaèmi podobnými<br />

tomu, ktorého úplný<br />

názov je Xclef Exter<strong>na</strong>l<br />

Storage & Music box HD-<br />

500.<br />

Xclef HD-500 patrí do poslednej<br />

generácie „empétrojkových“ prehrávaèov,<br />

ktoré si vïaka pomerne nízkej<br />

cene, ve¾kej kapacite úloného priestoru a relatívne<br />

malým rozmerom zí<strong>sk</strong>avajú v poslednom èase<br />

èoraz väèšiu ob¾ubu. Tieto parametre môu spåòa<br />

vïaka zvýšenej odolnosti zabudovaných 2,5-palcových<br />

pevných di<strong>sk</strong>ov. Po<strong>sk</strong>ytujú monos prehrávania<br />

nieko¾kých hodín hudby prakticky kdeko¾vek,<br />

kam pouívate¾ zavíta. Nevýhodou je relatívne<br />

vyššia hmotnos a nutnos opatrného zaobchádzania<br />

so zariadením.<br />

V škatuli je okrem prehrávaèa, slúchadiel a kábla<br />

pre port USB pribalená i <strong>na</strong>bíjaèka, cestovné puzdro,<br />

manuál a CD s ovládaèmi. V podrobnom manuáli<br />

sú spracované prakticky všetky funkcie, ktoré<br />

môete od Xclefu oèakáva. Podrobne sú v òom rozpísané<br />

inštrukcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie batérie, zapnutie<br />

prehrávaèa, inštaláciu softvéru s následným prenosom<br />

hudby i pohyb v menu. V manuáli sa takisto<br />

dozviete, <strong>na</strong> aké úèely môete vyuíva jednotlivé<br />

tlaèidlá. Vo väèšine prípadov však návod <strong>na</strong> pouitie<br />

nemusíte ani vybera. Ovládanie funkcií prístroja<br />

je toti intuitívne.<br />

Po <strong>na</strong>bití zabudovaných Li-Ion batérií s kapacitou<br />

2000 mAh sú pre majite¾ov Xclefu k dispozícii<br />

demonštraèné <strong>na</strong>hrávky. Jednotlivé tlaèidlá sa ovládajú<br />

pomerne jednoducho, pochopite¾né je i ich<br />

hlbšie zapustenie. Horšie to však je s trojsmerovým<br />

joystickom – jeho páèka je pomerne hlboko zasadená,<br />

a tak pohyb v menu nie je práve pohodlný.<br />

Na ¾avej strane prístroja je konektor, do ktorého sa<br />

pripája <strong>na</strong>bíjaèka. V jeho susedstve sa <strong>na</strong>chádza i<br />

port USB 2.0. Vo vrchnej èasti sú viaceré konektory<br />

urèené <strong>na</strong> prepojenie – pripájajú sa sem slúchadlá,<br />

zvukový vstup. Ved¾a nich je umiestnený mikrofón.<br />

Zvukový vstup i mikrofón nie sú v zariadení<br />

umiestnené náhodne. Xclef HD-500 toti mono<br />

vyui aj ako digitálny diktafón. Je škoda, e nedokáe<br />

zaz<strong>na</strong>menáva zvuky reprodukované integrovaným<br />

FM rádiom.<br />

Vzh¾ad prehrávaèa netreba podrobne opisova,<br />

viac vám povie obrázok. Neuvidíte však <strong>na</strong> òom<br />

kvalitu displeja. Je síce vcelku rozmerný (51 ×<br />

36 mm), no nie príliš kvalitný. U pri poh¾ade z<br />

väèšej dia¾ky mono rozoz<strong>na</strong> jednotlivé obrazové<br />

body. Rov<strong>na</strong>ké je to aj s podsvietením – v tme síce<br />

preèítate <strong>na</strong> displeji názvy <strong>sk</strong>ladieb, prípadne<br />

aktuálne zvolenú frekvenciu rádia, pri èítaní<br />

menšieho textu však budete ma problémy.<br />

Zvuk je vcelku kvalitný, no pri nišej hlasitosti<br />

stráca silu – neprehráva dostatoène hlboké basy<br />

(pre audiofilov: <strong>na</strong>jhlbšie basy boli<br />

mierne stlmené) a výšky sú ostrejšie,<br />

ako by mali by. Pri zvýšení hlasitosti<br />

sa však tieto nedostatky<br />

strácajú. To všetko však<br />

platí, iba ak si k Xclefu pripojíte<br />

<strong>sk</strong>utoène kvalitné slúchadlá<br />

(<strong>na</strong>pr. Koss porta Pro), a nie tie,<br />

ktoré dostanete v škatuli s výrobkom.<br />

Nekvalitu dodávaných slúchadiel toti<br />

rozpozná aj ucho nekvalifikovaného èloveka.<br />

Zvuk, ktorý šíria, je z<strong>na</strong>ène <strong>sk</strong>reslený a<br />

výšky zneli dos agresívne.<br />

Jednotlivé <strong>sk</strong>ladby sa musia do prehrávaèa<br />

<strong>na</strong>kopírova cez kábel z poèítaèa. Xclef HD-500 sa<br />

po pripojení k PC prihlási ako ïalší pevný di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong><br />

ktorý sa dajú okamite <strong>na</strong>kopírova jednotlivé<br />

súbory vo formáte MP3 i WMA. Ak nepouívate<br />

Windows 98, pred zaèatím kopírovania nebudete<br />

potrebova nijaké ovládaèe. V prípade, e ste vlastníkom<br />

práve tejto verzie operaèného systému, nemusíte<br />

si láma hlavu. Po pripojení prehrávaèa si<br />

operaèný systém Windows vyiada inštalaèné CD<br />

a vykoná celý proces kopírovania ovládaèov. Keï-<br />

e sa Xclef HD-500 javí poèítaèu ako ïalší pevný<br />

di<strong>sk</strong>, môete ho vyui aj <strong>na</strong> prenos poèítaèových<br />

dát, <strong>na</strong>príklad medzi pracovným a domácim poèítaèom.<br />

Zvuk z formátu MP3 <strong>na</strong> klasické audio prevádza<br />

hardvérový dekodér, ktorý zároveò urèuje rozsah<br />

prehrávacích frekvencií – 20 Hz a 20 kHz. Hlasitos<br />

prehrávania sa nedá <strong>na</strong>zva práve ohlušujúcou.<br />

Celkový dojem zo zariadenia je ve¾mi dobrý. Dåka<br />

reprodukcie <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie batérií pribline<br />

presahovala èasový úsek stanovený výrobcom (20<br />

hodín). Dobíjanie batérií <strong>na</strong> úplnú kapacitu trvalo 5<br />

hodín. Naša jediná výhrada smeruje ku kvalite<br />

reprodukcie slúchadiel. Ostatné funkcie vykonával<br />

Xclef bez <strong>na</strong>jmenších problémov. Rov<strong>na</strong>ko prebehla<br />

i hardvérová komprimácia <strong>na</strong>hraného zvuku<br />

do MP3.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ve¾ká kapacita úloného priestoru<br />

☺ Malé rozmery<br />

☺ USB 2.0<br />

☺ Prítomnos FM rádia<br />

Pomerne nízka kvalita priloených slúchadiel<br />

Ce<strong>na</strong>: 8200 Sk bez DPH/9758 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Agem, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita pevného di<strong>sk</strong>u: 20 GB<br />

Podpora hudobných formátov: MP3, WMA<br />

Doba prehrávania <strong>na</strong> batérie: 20 hodín<br />

Rozmery: 129 × 81 × 22 mm<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

3/2004 PC REVUE 71

2× externý box <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

V dnešnej dobe mono vidie v pomerne ve¾kom<br />

mnostve poèítaèov <strong>na</strong>montovanú zásuvku <strong>na</strong><br />

pevný di<strong>sk</strong>. Medzi jej výhody patrí monos vyberania<br />

a vkladania pevného di<strong>sk</strong>u do PC bez nutnosti<br />

rozoberania poèítaèovej <strong>sk</strong>rinky. Nevýhodou je<br />

nutnos vypí<strong>na</strong>nia poèítaèa pri vykonávaní tohto<br />

úkonu. Pre niektorých pouívate¾ov môe by nevýhodou<br />

obsadenie jedného kanála <strong>na</strong> zbernici<br />

IDE, ktorý by sa dal poui <strong>na</strong>pr. pre optickú<br />

mechaniku.<br />

Riešenie obidvoch týchto problémov je však<br />

pomerne jednoduché. Staèí, ak si takíto pouívatelia<br />

zadováia externý box <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Vïaka<br />

vlastnosti zbernice USB sa ich pevné di<strong>sk</strong>y stanú<br />

Hot-Plug, teda pripojite¾né i odpojite¾né bez potreby<br />

vypí<strong>na</strong>nia poèítaèa. Takéto boxy však vyuijú aj<br />

majitelia poèítaèov, ktorých <strong>sk</strong>rinka je pre záruèné<br />

podmienky zapeèatená dodávate¾om osobného PC.<br />

Práve medzi takéto zariadenia patria produkty<br />

<strong>na</strong>zvané Mobile di<strong>sk</strong>.<br />

USB 2.0 Value<br />

EXTERNÝ BOX USB 2.0 VALUE<br />

Táto vlastnos platí aj v prípade druhého modelu.<br />

Ten je však urèený výluène pre zariadenia široké<br />

3,5 palca, teda pevné di<strong>sk</strong>y. Nielen preto, e jeho<br />

predná stra<strong>na</strong> je spojená so zvyškom boxu. Celé<br />

zariadenie je aj ušie a krajšie ako jeho kolega.<br />

Vrchná i spodná èas boxu sú toti vyhotovené z<br />

tenkého plechu s povrchovou úpravou matnej striebornej<br />

farby, pripomí<strong>na</strong>júcou magnézium. Tento<br />

model nielene neobsahuje chladiaci elektrický<br />

ventilátor, ale jeho telo neobsahuje ani vetracie<br />

otvory. Výrobca však spojil príjemné s uitoèným,<br />

a tak obalové plechy pôsobia aj ako chladiè. Pomerne<br />

úèinne odvádzajú vytvorené teplo, take pri<br />

testovaní bol pripojený pevný di<strong>sk</strong> rov<strong>na</strong>ko teplý<br />

ako v prípade modelu od Roline.<br />

USB 2.0 Roline<br />

Ich vnútrajšok a vlastnosti sú prakticky rov<strong>na</strong>ké.<br />

Do obidvoch mono pripoji zariadenie, ktoré<br />

sa za normálnych okolností pripája k zbernici IDE<br />

štyridsa èi osemdesiatilovým káblom. Keïe v<br />

porte USB je prítomné iba <strong>na</strong>pätie +5 V, pripája<br />

sa k externým boxom aj zdroj dodávajúci 12 V.<br />

Pevné di<strong>sk</strong>y toti potrebujú <strong>na</strong> svoju èinnos obidve<br />

spomí<strong>na</strong>né <strong>na</strong>pätia. Pri poh¾ade dovnútra<br />

oboch boxov sa však spoloèné vlastnosti konèia.<br />

EXTERNÝ BOX USB 2.0 ROLINE<br />

Model Roline je trochu väèší ako jeho kolega. Na<br />

prakticky umelohmotnom celom tele boxu sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

vetracie otvory, a tak by sa pevný di<strong>sk</strong> èi<br />

mechanika, obývajúce jeho vnútro, nemali prehrieva.<br />

Nepríjemné však je, e <strong>na</strong> zadnej strane<br />

boxu sa ne<strong>na</strong>chádza vetráèik, ktorý by odsával zo<br />

zariadenia ohriaty vzduch, a tak aj bené pevné<br />

di<strong>sk</strong>y, pouívané pri zvyèajnej práci, sú po vyòatí<br />

zahriate <strong>na</strong> vyššiu teplotu ako obyèajne.<br />

Obidve externé <strong>sk</strong>rinky <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> sú <strong>sk</strong>rátka<br />

šikovné zariadenia, ktoré z<strong>na</strong>ène rozšíria monosti<br />

osobných poèítaèov. Keïe dáta prenášajú pomocou<br />

protokolu USB 2.0, pri benej práci ani nerozoznáte,<br />

e nepracujete s pevným di<strong>sk</strong>om umiestneným priamo<br />

<strong>na</strong> zbernici IDE. Inštalácia ovládaèov v prostredí<br />

operaèného systému Microsoft Windows 98 SE i XP<br />

prebehla korektne a bez <strong>na</strong>jmenších problémov.<br />

Rov<strong>na</strong>ko pohodlné bolo i pouívanie obidvoch <strong>sk</strong>riniek.<br />

Keï odhliadneme od nemonosti vetrania<br />

oboch modelov, nemáme k nim iadne námietky.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos pridania i odoberania pevných di<strong>sk</strong>ov bez nutnosti<br />

rozoberania a vypí<strong>na</strong>nia poèítaèa<br />

☺ Jednoduchos práce so zariadeniami<br />

Slabá odvetrávacia schopnos<br />

Ce<strong>na</strong>: Roline: 3910 Sk bez DPH/4809 Sk s DPH<br />

Value: 3711 Sk bez DPH/4565 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

špecifikácia USB 2,0, kompatibilita so špecifikáciou<br />

ATA/ATAPI−6 rev. 1.0 (PIO mode 0−4, DMA mode 0−2,<br />

UDMA mode 0−5), podpora ultra ATA 33/66/100, monos<br />

zabudovania zariadenia so šírkou 5,25, 3,5 i 2,5 palca

H A R D W A R E<br />

Hoop Tiny 320<br />

Zvukový formát MP3 mono<br />

v súèasnosti oz<strong>na</strong>èi ako štandard<br />

pre digitálne uchovávanie<br />

zvuku. „Empétrojky“ dokáu<br />

v súèasnosti prehráva<br />

niektoré mobilné telefóny, autorádiá<br />

èi prenosné prehrávaèe.<br />

Do <strong>sk</strong>upiny prenosných prehrávaèov<br />

patrí aj Hoop Tiny 320, ktorý<br />

sme mali monos pouíva.<br />

Tiny 320 pripomí<strong>na</strong> svojím vzh¾adom prenosný<br />

USB flash di<strong>sk</strong> s displejom. Na takýto úèel ho mono<br />

aj vyui – pripojíte ho k portu USB, <strong>na</strong>hráte <strong>na</strong>ò<br />

dáta a prenesiete ich do iného poèítaèa. Keby ste<br />

však toto zariadenie vyuívali iba <strong>na</strong> tento úèel, nevyuívali<br />

by ste všetky jeho monosti. V útrobách<br />

toti ukrýva mikroèip, ktorý má <strong>na</strong> starosti èítanie,<br />

dekomprimovanie a následné prehrávanie súborov<br />

MP3.<br />

Rozmery tohto prístroja nie sú vzdialené rozmerom<br />

dám<strong>sk</strong>eho rúu <strong>na</strong> pery. Toto však ani zïaleka<br />

nie je jeho jediná výhoda. Na obrázku sami vidíte,<br />

e dizajnéri si pri vývoji dizajnu Tiny 320 dali<br />

zálea <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> kadom detaile. Zariadenie toti<br />

pripomí<strong>na</strong> elegantný dám<strong>sk</strong>y rú aj vonkajším obalom<br />

z bordového plastu. Jedinú výnimku tvoria ovládacie<br />

prvky so striebristou povrchovou úpravou a<br />

vrchná stra<strong>na</strong> prístroja s trojsmerovým kolie<strong>sk</strong>om a<br />

šachtou <strong>na</strong> pridanie karty Secure Digital. Hoop Tiny<br />

320 toti dokáe èíta i zapisova <strong>na</strong> spomenutú kartu<br />

a umoòuje tak rozšírenie svojej pamäovej kapacity.<br />

Ani tu sa však monosti tohto osobného prehrávaèa<br />

MP3 nekonèia. Okrem èipu dekódujúceho<br />

<strong>sk</strong>ladby MP3 i WMA disponuje toti aj èipom spracúvajúcim<br />

rádiový signál v oblasti FM. Rádio však<br />

nemusíte iba poèúva. Keïe prehrávaè umoòuje<br />

aj <strong>na</strong>hrávanie, môete si svoju ob¾úbenú <strong>sk</strong>ladbu<br />

uloi. Jej kvalita síce bude trochu nišia, ako je<br />

štandardom pri klasických MP3 vytvorených z CD,<br />

dôvod však netreba h¾ada v prehrávaèi. Dátový tok<br />

rádia je toti niší, a teda takmer nepoèute¾ne sa<br />

zniuje i kvalita hudby.<br />

Klasické<br />

MP3 èi WMA<br />

však znejú vynikajúco.<br />

Pomerne kvalitné sú i slúchadlá<br />

pribalené v štandardnom obchodnom<br />

balení – pri <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong> maximálnu<br />

hlasitos sme ich dokázali poèúva necelých pä<br />

sekúnd aj v nie <strong>na</strong>jtichšom prostredí. Kvalitu prehrávania<br />

sme však testovali v tichom prostredí pri<br />

<strong>na</strong>stavení stredne silnej hlasitosti. A musíme poveda<br />

– jednotlivé testovacie <strong>sk</strong>ladby od Straussa<br />

i R.E.M. sme poèuli prakticky bez basov. Je to však<br />

pochopite¾né, keïe štandardne dodávané slúchadlá<br />

sú klasické „štuple“ – zasúvajú sa k zvukovodom<br />

do uší. Výrobca si však dal zálea aj <strong>na</strong> ich vyhotovení<br />

– aj <strong>na</strong>priek mojim pomerne neštandardným<br />

tvarom ušných lalokov mi nevypadli ani pri behu. V<br />

štandardnom obchodnom balení sa okrem spomí<strong>na</strong>ných<br />

slúchadiel <strong>na</strong>chádza aj kábel, ktorý sa pripája<br />

<strong>na</strong> jednej strane do prehrávaèa a <strong>na</strong> druhej<br />

strane do zdroja zvuku. Je tu prítomný preto, lebo<br />

prehrávaè sa dokáe zmeni aj <strong>na</strong> digitálny diktafón<br />

s ve¾kou kapacitou. Nahrávanie sa teda dá realizova<br />

z troch zdrojov zvuku. Tretím je zabudovaný<br />

mikrofón.<br />

V škatuli s výrobkom však nájdete ešte viac – CD<br />

s ovládaèmi, sloven<strong>sk</strong>ý manuál, šnúrku, koenkové<br />

puzdro, predlovací kábel USB.<br />

Myslíte, e tu sa u koneène konèí výpoèet funkènej<br />

výbavy? Musíme vás <strong>sk</strong>lama. Prehrávaè toti<br />

umoòuje aj <strong>na</strong>stavenie opakovania <strong>sk</strong>ladieb, a to<br />

jednotlivo alebo všetkých. Disponuje aj funkciou<br />

ekvalizéra s piatimi <strong>na</strong>staveniami – Rock, Pop, Jazz,<br />

Classical, M-b a Normal. Komu by nevyhovovalo<br />

ani jedno z týchto <strong>na</strong>stavení, môe si <strong>na</strong>definova<br />

vlastné. Pozitívne hodnotíme aj monos zvýšenia<br />

i zníenia rýchlosti prehrávania. Ve¾mi nám poslúila<br />

pri prepisovaní rozhovoru do poèítaèa –<br />

nestíhali sme zapisova vety tak rýchlo, ako sme ich<br />

zaèuli pri rozhovore. Trochu menej príjemné je<br />

však vyhotovenie zadnej strany prístroja, do ktorej<br />

sa vkladá jed<strong>na</strong> mikroceruzková batéria. Výrobca sa<br />

toti s<strong>na</strong>il minimalizova hrúbku prístroja, a tak<br />

priestor urèený <strong>na</strong> batériu trochu vystupuje <strong>na</strong>d<br />

rovinu zvyšku tela prístroja. Preto prehrávaè nikdy<br />

nebude tak, ako ho postavíte – displejom <strong>na</strong>hor.<br />

Rodi<strong>na</strong> prehrávaèov schopných reprodukova<br />

hudbu MP3 sa v poslednom období poriadne rozrástla.<br />

Hoop Tiny 320 však ostáva výnimoèným<br />

produktom, a to nielen vïaka prítomnosti funkcií,<br />

ktorými nedisponujú konkurenèné výrobky. Do kategórie<br />

výnimoèných ho zaraïuje aj kvalita reprodukovanej<br />

hudby a univerzálnos.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozsah funkènej výbavy<br />

☺ Kvalita reprodukcie<br />

Vyhotovenie zadnej strany prehrávaèa<br />

Ce<strong>na</strong>: 5990 Sk bez DPH/7128 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Sk, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Vnútorná pamä: 128 MB<br />

Prevádzková doba: 10 hodín<br />

Rozmery: 100 × 29 × 23 mm<br />

Hmotnos: 40 g (bez batérie)<br />

Rozhranie: USB 1.1<br />

3/2004 PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

3 × webové kamery<br />

V redakcii sa nám tento mesiac zišli <strong>na</strong> test tri webové<br />

kamery s pôsobivým dizajnom, èo sme zobrali ako<br />

výzvu <strong>na</strong> malé porov<strong>na</strong>nie. Išlo o webové kamery<br />

Pyro 1394 Webcam, Philips TouchCam Pro a Creative<br />

WebCam NX Ultra. Na prístrojoch sme si všímali<br />

<strong>na</strong>jmä kvalitu obrazu, vybavenie, vyhotovenie a cenu.<br />

Pre testovacie obrázky sme si vytvorili tri prostredia –<br />

s denným svetlom v miestnosti, proti dennému svetlu<br />

a zátišie pri umelom osvetlení.<br />

ADS TECHNOLOGIES PYRO<br />

1394 WEBCAM<br />

Vo svete webových kamier je z<strong>na</strong>èka ADS Technologies<br />

relatívne neznáme meno. O to viac sme<br />

boli zvedaví <strong>na</strong> výsledky. Kamera, <strong>na</strong>jmä jej podstavec<br />

je riešený netypicky – pripomí<strong>na</strong> trojnoku.<br />

Na tejto trojnoke je kåbom pripevnené telo kamery.<br />

To ve¾kosou a èiastoène aj tvarom pripomí<strong>na</strong><br />

menšie slepaèie vajce. Kamera nedisponuje indikaènou<br />

diódou ani vstavaným mikrofónom, pomocou<br />

dodávaného softvéru mono zosynchronizova<br />

zvuk s obrazom. Na prístroji sa ne<strong>na</strong>chádzalo ani<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> vytváranie statických snímok, èo nám<br />

celkom vyhovovalo. Domi<strong>na</strong>ntou prednej èasti je<br />

ve¾ký ovládaè zaostrovania, ktorý zaberá bezmála<br />

polovicu prednej èasti kamery. Ostrenie je <strong>na</strong>ozaj<br />

dobré, ovládaè ostrenia je príjemne tuhý. Kamera<br />

dokáe zaostri aj <strong>na</strong> predmety v jej bezprostrednej<br />

blízkosti. Kvalita obrazu je aj pri nízkej úrovni<br />

osvetlenia <strong>na</strong>dpriemerná – obraz je ostrý, prekáal<br />

nám však trocha šum, ktorý bolo <strong>na</strong> obraze v niektorých<br />

prípadoch vidie. Kamera si poradí aj s<br />

nízkou úrovòou osvetlenia – pod¾a výrobcu a do<br />

2,7 luxu. Zaujímavé je, e dokáe sníma plnohodnotných<br />

30 snímok za sekundu v rozlíšení 640 ×<br />

480 bodov. To sa však týka len èiernobieleho obrazu<br />

– v prípade, e chcete v tomto rozlíšení farebný<br />

obraz, musíte obetova 15 snímok za sekundu.<br />

Kamera PYRO 1394 Webcam sa, ako u názov<br />

<strong>na</strong>povedá, pripája k portu FireWire. Vïaka tomu<br />

nemusia by dáta posielané do PC stratovo komprimované.<br />

Kábel FireWire je ku kamere pripevnený<br />

<strong>na</strong>pevno, take sa nemôe sta, e by ste ho stratili.<br />

Je primerane dlhý (asi 90 cm) a postaèí aj v prípade,<br />

e PC máte poloené <strong>na</strong> zemi a kameru chcete<br />

umiestni <strong>na</strong> monitor. Podstavec je vybavený<br />

ADS Technologies<br />

PYRO 1394 Webcam<br />

gumovými podlokami,<br />

èo zabraòuje posunu kamery<br />

po ploche. Kadá z nôh sa dá vysunutím ešte<br />

nieko¾konásobne predåi.<br />

Spolu s kamerou sa dodáva aj CD s ovládaèmi a<br />

doplnkovým softvérom, ktorý umoòuje publikáciu<br />

prúdového videa <strong>na</strong> internete a komunikáciu s pouitím<br />

webovej kamery. Súèasou CD sú aj inštalácie<br />

komunikaèných programov Microsoft NetMeeting<br />

a Yahoo Messenger, ktoré umoòujú aj videochat.<br />

V balení sa <strong>na</strong>chádza aj struèný tlaèený návod,<br />

ktorý opisuje inštaláciu. Aj tento návod však<br />

bol v angliètine, jazykovo menej zdatným pouívate¾om<br />

teda ve¾mi nepomôe.<br />

Webová kamera PYRO 1394 Webcam nás prekvapila<br />

nielen svojím vyhotovením. Kvalita zobrazovania<br />

a obraz aj pri nízkej svetelnosti prostredia<br />

ju predurèujú <strong>na</strong> všestranné pouitie, èi u v domácnosti,<br />

alebo aj v kancelárii.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2722 Sk bez DPH/3240 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Opal Multimedia<br />

CREATIVE WEBCAM NX<br />

Webová kamera Creative WebCam NX pochádza z<br />

rozvetveného portfólia spoloènosti Creative. U <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad zaujme vyhotovením, ktorému dominuje<br />

<strong>na</strong>jmä ve¾ká predná èas, kde sa <strong>na</strong>chádza<br />

objektív. Zaujal nás aj zaujímavo riešený podstavec,<br />

ktorý sa <strong>sk</strong>ladá z dvoch pohyblivých èastí a<br />

okrem poloenia <strong>na</strong> rovnú plochu umoòuje pripnutie<br />

<strong>na</strong> vrchnú èas väèšiny LCD displejov. Prichytenie<br />

kamery k podstavcu je riešené pomocou kåbu,<br />

take kamera sa dá tele<strong>sk</strong>opicky <strong>na</strong>stavova<br />

do všetkých moných<br />

smerov. Prekvapil nás aj fakt,<br />

e predná èas kamery je vyhotovená<br />

z hliníka, èo je pri takýchto<br />

produktoch nezvyèajné. Kamera po<strong>sk</strong>ytovala mimoriadne<br />

kvalitný obraz. Aj tu však platí, e kvalita<br />

výsledných snímok èi videosekvencie je priamo závislá<br />

od kvality osvetlenia snímaného prostredia.<br />

Webová kamera sa pripája k portu USB 1.1, z ktorého<br />

je zároveò aj <strong>na</strong>pájaná. Spolu s kamerou sa<br />

dodáva aj inštalaèné CD, leták o vyuití kamery pri<br />

videokonferenciách a náhlavná komunikaèná súprava.<br />

Na priloenom CD sa <strong>na</strong>chádza doplnkový<br />

softvér, ktorý okrem zobrazovania snímaného ob-<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Canyon CN−7N0AL2<br />

Výrobca hardvéru Canyon má v portfóliu aj základné<br />

do<strong>sk</strong>y postavené <strong>na</strong> novej èipovej súprave<br />

nVidia nForce2 Ultra 400. S jednou z nich, konkrétne<br />

s modelom CN-7N0AL2, sme mali v redakcii<br />

monos oboznámi sa blišie, výsledok vám prinášame<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch.<br />

Ako u z povahy pouitej èipovej súpravy vyplýva,<br />

táto základná do<strong>sk</strong>a je osadená päticou Socket<br />

A. Do<strong>sk</strong>u teda pouívate¾ môe osadi procesormi<br />

AMD, konkrétne Athlon, Athlon XP a Duron. Výrobca<br />

stavil <strong>na</strong> istotu, a tak táto základná do<strong>sk</strong>a<br />

ponúka klasické parametre – <strong>na</strong>príklad 3 pamäové<br />

sloty, ktoré pojmú maximálne 3072 MB pamäte<br />

DDR SDRAM vo frekvencii 266, 333 a 400 MHz.<br />

Výrobca <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie <strong>na</strong> túto matiènú do<strong>sk</strong>u<br />

neimplementoval rozhranie Serial ATA, ktoré<br />

sa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> novších modeloch základných dosiek<br />

u pomerne èasto pouíva. Pouívate¾, ktorý by chcel<br />

zapoji podporované pevné di<strong>sk</strong>y s rozhraním Ultra<br />

ATA 133 do di<strong>sk</strong>ového po¾a RAID, bude <strong>sk</strong>lamaný –<br />

táto funkcia, bohuia¾, takisto nie je touto základnou<br />

do<strong>sk</strong>ou podporovaná. Canyon CN-7N0AL2 sa<br />

však môe popýši dobrými predpokladmi <strong>na</strong> budúce<br />

rozširovanie, keïe disponuje piatimi pozíciami<br />

pre karty PCI. Pre grafickú kartu je <strong>na</strong> základnej<br />

do<strong>sk</strong>e vyhradený port AGP 8×. Zo zariadení<br />

integrovaných priamo <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e<br />

stoja za zmienku <strong>na</strong>jmä 10/100 Mbps sieová karta<br />

a 5.1-kanálová zvuková karta, postavená <strong>na</strong> audio<br />

èipovej súprave C-Media. Majitelia starších herných<br />

zariadení, ako sú <strong>na</strong>príklad joysticky, sa nemusia<br />

obáva, do<strong>sk</strong>a má <strong>na</strong> zadnej strane vyvedený gameport.<br />

Na pripojenie všetkých ostatných externých<br />

zariadení poslúi <strong>na</strong>príklad aj 6 portov USB, z<br />

toho dva vysokorýchlostné – so špecifikáciou USB 2.0.<br />

Základná do<strong>sk</strong>a Canyon CN-7N0AL2 síce disponuje<br />

relatívne konzervatívnymi parametrami, to jej<br />

však neuberá <strong>na</strong> funkènosti a dobrom pomere<br />

výkonu a ceny. Takúto základnú do<strong>sk</strong>u ocenia <strong>na</strong>jmä<br />

domáci pouívatelia a pouívatelia, ktorí sú schopní<br />

oelie niektoré novšie vymoenosti, ktoré <strong>na</strong><br />

iných do<strong>sk</strong>ách, ibae v inej cenovej <strong>sk</strong>upine bene<br />

nájdu.<br />

-mv-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Èipová súprava: nVidia nForce2 Ultra 400<br />

Procesorová pätica: Socket A<br />

Pamäte: 3 pozície pre pamäte DIMM, podpora pre 3 moduly<br />

DDR 266, DDR 333, DDR 400, (max. 3 GB)<br />

IDE: Ultra ATA/133<br />

Dátové rozhrania: 4 × USB 1.1, 2 × USB 2.0<br />

Audio: 5.1 kanálov, audio èipová súprava C−Media CMI9739A<br />

LAN: <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e, 10/100 Mbps<br />

Rozmery v mm: 305 × 200<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong>: 2376 Sk bez DPH/2827 Sk s DPH<br />

Distribútor: Asbis<br />

74 PC REVUE 3/2004

H A R D W A R E<br />

razu umoòuje aj zachytávanie videosekvencií a<br />

statických snímok z kamery. Náhlavná komunikaèná<br />

súprava zahàòa slúchadlový modul, ktorý sa <strong>na</strong>sadzuje<br />

<strong>na</strong> ucho a je kombinovaný s mikrofónom. Kvalita<br />

tohto komponentu je adekvát<strong>na</strong> jeho vyuitiu –<br />

prenosu hlasu po klasickej vytáèanej linke, <strong>na</strong> iné<br />

pouitie však nie je súci. K webovej kamere sme síce<br />

ne<strong>na</strong>šli tlaèený manuál, to však nie je <strong>na</strong> škodu, keïe<br />

inštalácia je dvojkroková a dobre spracovaný manuál<br />

sa <strong>na</strong>chádza v elektronickej forme <strong>na</strong> priloenom CD.<br />

Opä nás však zamrzela absencia sloven<strong>sk</strong>ého alebo<br />

aspoò èe<strong>sk</strong>ého manuálu, <strong>na</strong>jmä keï väèši<strong>na</strong> dokumentov<br />

<strong>na</strong> CD bola preloená aj do tohto jazyka.<br />

Táto webová kamera si svojím decentným vzh¾adom,<br />

dobrým výkonom a príjemnou cenou nájde<br />

priaznivcov, a to nielen v domácom prostredí.<br />

Ce<strong>na</strong>: 950 Sk bez DPH /1130 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Sofos<br />

PHILIPS TOUCAM PRO<br />

Posledná z trojice webových kamier bola primárne<br />

urèená <strong>na</strong> umiestnenie <strong>na</strong> LCD displej, ale po <strong>na</strong>montovaní<br />

špeciálneho driaka sa dá umiestni aj <strong>na</strong><br />

monitor alebo hocaký rovný povrch. Aj táto kamera<br />

vzh¾adom pripomí<strong>na</strong>la menšie vajce. Na<br />

Creative WebCam NX<br />

vrchnej èasti sa <strong>na</strong>chádza ve¾ká èervená indikaèná<br />

dióda, ktorá v prípade, e je kamera zapnutá,<br />

intenzívne svieti. Na zadnej strane sa <strong>na</strong>chádza<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> vytváranie statických snímok. Stláèa sa<br />

však ve¾mi tvrdo, a teda je takmer nepouite¾né.<br />

Zaujímavosou kamery je aj fakt, e má zabudovaný<br />

mikrofón, ktorý osobitne netreba pripája k<br />

Philips ToUcam Pro<br />

PC. Nahrávaný zvuk sa do PC prenáša cez port USB<br />

spolu s obrazom.<br />

Po relatívne zdåhavej inštalácii doplnkového softvéru<br />

a ovládaèov a prvom spustení kamery sme spoèiatku<br />

neboli ve¾mi spokojní s kvalitou obrazu. No u<br />

po pár minútach konfigurácie sme dostali relatívne<br />

pekný obraz s rozlíšením 640 × 480 bodov a rýchlosou<br />

snímania 60 snímok za sekundu. Obraz bol sledovate¾ný<br />

aj v horších svetelných podmienkach, ale aj<br />

v prípade, e snímate objekt proti svetlu. Boli sme<br />

prekvapení rozsiahlymi konfiguraènými monosami,<br />

z ktorých väèši<strong>na</strong> ponúka aj nieko¾ko vopred <strong>na</strong>stavených<br />

hodnôt.<br />

S kamerou sa dodáva mnostvo doplnkového<br />

softvéru <strong>na</strong> snímanie videa, statických snímok a ich<br />

úpravu. V tomto prípade sa <strong>na</strong> CD <strong>na</strong>chádzali aj<br />

programy pre platformu Mac OS. Boli sme prekvapení<br />

mnostvom hier, ktoré boli ku kamere pribalené.<br />

Išlo o štyri hry, ktoré sa ovládali prostredníctvom<br />

webovej kamery a <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie boli<br />

aj dobre hrate¾né.<br />

Okrem kamery a krátkeho manuálu v angliètine<br />

sme v škatuli <strong>na</strong>šli aj látkový obal <strong>na</strong> webovú kameru<br />

v tvare vajca. Do obalu však vloíte len kameru,<br />

kábel USB, ktorý je <strong>na</strong> boku kamery upevnený<br />

<strong>na</strong>pevno, musí osta mimo neho.<br />

Kamera je vhodným doplnkom periférií domáceho<br />

PC. Dobre poslúi <strong>na</strong> multimediálnu komunikáciu a vo<br />

vo¾nom èase sa s òou vïaka pribaleným hrám aj pobavíte.<br />

Ocenili sme aj široké monosti konfigurácie, ktoré<br />

vám umonia vyladi si kameru pod¾a svojho vkusu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3353 Sk bez DPH /3990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: BGS Distribution<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

ADS Technologies PYRO 1394 Webcam<br />

Snímací prvok: CCD s poètom bodov 325 546<br />

Rozlíšenie: 640 × 480, 320 × 240, 160 × 120<br />

Zaostrenie: 1 cm a nekoneèno<br />

Komunikaèné rozhranie/<strong>na</strong>pájanie: port IEEE 1394<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Creative WebCam NX<br />

Snímací prvok: CCD s poètom bodov 307 200<br />

Rozlíšenie: 640 × 480 a 1280 × 960<br />

(softvérová interpolácia)<br />

Zaostrenie: 15 cm a nekoneèno<br />

Komunikaèné rozhranie/<strong>na</strong>pájanie: port USB 1.1<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Philips ToUcam Pro<br />

Snímací prvok: CCD s poètom bodov 307 200<br />

Rozlíšenie: 640 × 480 a 1280 × 960<br />

(softvérová interpolácia)<br />

Zaostrenie: 15 cm a nekoneèno<br />

Komunikaèné rozhranie/<strong>na</strong>pájanie: port USB 1.1<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

3/2004 PC REVUE 75

H A R D W A R E<br />

ZyXEL Dimension ES−2008<br />

ES-2008 je ma<strong>na</strong>ovate¾ný prepí<strong>na</strong>è<br />

<strong>na</strong> druhej vrstve. Má osem portov a<br />

prijate¾nú cenu. A práve preto je iný.<br />

STRUÈNE. K dispozícii je osem portov<br />

MDI-II/MDI-X 10/100 BASE-T (IEEE<br />

802.3, 802.3u) a podpora štandardných<br />

funkcií prepí<strong>na</strong>èov L2, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

broadcast storm control, spanning<br />

tree (IEEE 802.1d), VLAN (port<br />

based a 802.1Q), port trunking (IEEE<br />

802.1ad), IGMP snooping, port mirroring...<br />

Èitate¾a zaujímajúceho sa o podrobný<br />

opis všetkých funkcií a podporovaných<br />

štandardov odkáeme <strong>na</strong><br />

produktový data sheet. Na tomto mieste<br />

sa budeme venova <strong>sk</strong>ôr praktickým<br />

<strong>sk</strong>úsenostiam a monostiam <strong>na</strong>sadenia<br />

tohto ve¾mi zaujímavého prepí<strong>na</strong>èa.<br />

UPLATNENIE. Toto zariadenie sa<br />

uplatní všade tam, kde 8 portov staèí.<br />

Väèši<strong>na</strong> výrobcov toti ponúka ma<strong>na</strong>ovate¾né<br />

prepí<strong>na</strong>èe od 16 portov<br />

vyššie. Pod¾a spoloènosti ZyXEL je ES-<br />

2008 urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v malých<br />

pracovných <strong>sk</strong>upinách. Osobne s tým<br />

však nesúhlasím. Komfort ponúkaný<br />

ma<strong>na</strong>ovate¾ným prepí<strong>na</strong>èom je pre<br />

drvivú väèšinu „pracovných <strong>sk</strong>upín“<br />

(rozumej jed<strong>na</strong>-dve kancelárie, pä<br />

poèítaèov a uplink do siete internet<br />

prostredníctvom ADSL/bezdrôtového<br />

spoja) zbytoèný a prakticky pre èlenov<br />

takejto „<strong>sk</strong>upiny“ nevidite¾ný luxus.<br />

Na druhej strane v praxi sa z èasu<br />

<strong>na</strong> èas mono stretnú so situáciami,<br />

ktoré o ma<strong>na</strong>ovate¾ný prepí<strong>na</strong>è<br />

priam prosia, a 16 portov je jednoducho<br />

prive¾a. Jedným z takýchto prípadov<br />

je <strong>na</strong>príklad „posledná mí¾a“<br />

v rámci administratívnych budov.<br />

MODELOVÁ SITUÁCIA: PÄ ZÁ−<br />

KAZNÍKOV, WIFI NA STRECHE.<br />

Fakty: trojposchodová administratív<strong>na</strong><br />

budova, pä zákazníkov a WiFi station<br />

adaptér <strong>na</strong> streche. Problémom<br />

je posledná mí¾a. Lokálne <strong>na</strong>sadenie<br />

niektorej z technológií xDSL je vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> poèet zákazníkov fi<strong>na</strong>nène<br />

príliš nároèné, elektrické rozvody a<br />

HomePNA takisto. Ostáva<br />

ethernet. Otázkou<br />

je fyzické oddelenie<br />

lokálnych sietí jednotlivých<br />

zákazníkov.<br />

Priam modelová<br />

situácia <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

VLAN pod¾a IEEE<br />

802.1Q. Áno, môete oponova,<br />

e funkène de facto<br />

identické riešenie mono dosiahnu<br />

pouitím o polovicu lacnejších, poloma<strong>na</strong>ovate¾ných<br />

prepí<strong>na</strong>èov ponúkajúcich<br />

zväèša jednu a dve predkonfigurované,<br />

tzv. port-based VLAN<br />

(takéto prepí<strong>na</strong>èe ponúkajú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu dvaja-traja výrobcovia).<br />

Na druhej strane <strong>sk</strong>utoèný paranoik<br />

si port-based VLAN urèite nevyberie.<br />

Ešte som sa nezmienil o podpore<br />

SNMP, ktorú mono v tomto prípade<br />

vyui v kombinácii s MRTG (áno,<br />

<strong>na</strong> station adaptéri nemusí bea SNMP<br />

démon).<br />

Toto je jed<strong>na</strong> z mnohých situácií, keï<br />

je 8 portov tak akurát a ma<strong>na</strong>ovate¾né<br />

prepí<strong>na</strong>nie <strong>na</strong> druhej vrstve<br />

príde vhod.<br />

VÝKON. Pod¾a spoloènosti ZyXEL dosahuje<br />

agregovaný výkon ES-2008 úroveò<br />

3,6 Gb/s. S vybavením, ktoré som<br />

mal k dispozícii, som dokázal ES-2008<br />

zaai <strong>na</strong> trochu viac ako 280 Mb/s.<br />

Bez akýchko¾vek problémov. Šírka<br />

pásma, samozrejme, nie je a taká<br />

dôleitá, dôleitý je poèet paketov za<br />

sekundu. Tu sa opä musím spo¾ahnú<br />

<strong>na</strong> 148 800 pps, deklarovaných spoloènosou<br />

ZyXEL pri 100 BASE-TX. Prepí<strong>na</strong>è<br />

disponuje vyrovnávacou pamä-<br />

ou s kapacitou 256 KB, v tabu¾ke<br />

adries MAC je miesto <strong>na</strong> 8K záz<strong>na</strong>mov.<br />

Multicast prevádzku mono<br />

kontrolova prostredníctvom IGMP<br />

snoopingu, proti broadcastom je k<br />

dispozícii broadcast storm control s<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>y definovate¾nými limitmi.<br />

Port trunking dokáe load balancing<br />

so 4 <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mi, prièom v <strong>sk</strong>upine<br />

môe by všetkých 8 portov (pozri<br />

odsek Variácie).<br />

BEZPEÈNOS. ES-2008 ponúka opä<br />

štandard. K dispozícii je u spomenutá<br />

podpora VLAN, monos selektívneho<br />

zákazu „uèenia sa“ adries MAC <strong>na</strong><br />

jednotlivých portoch alebo predvyplnenia<br />

tabu¾ky adries MAC. Pre zvedavých<br />

(primárne však <strong>na</strong> úèely riešenia<br />

sieových problémov) je k dispozícii<br />

port mirroring.<br />

MANAMENT. Ak ste u niekedy<br />

pracovali so zariadeniami z portfólia<br />

spoloènosti ZyXEL, nijaké závratné novinky<br />

neèakajte. ZyXEL udral štandard<br />

a k dispozícii sú u tradiène mierne<br />

nepreh¾adné menu s obmeneným<br />

(aspoò <strong>na</strong> mòa dos mätúco pôsobiacim)<br />

ovládaním, ktoré je dostupné prostredníctvom<br />

Telnet a sériového rozhrania.<br />

Pre priaznivcov SNMP je k dispozícii<br />

SNMP, pre zástancov webového<br />

ma<strong>na</strong>mentu zas integrovaný webový<br />

server. Webový ma<strong>na</strong>ment je<br />

síce „klikací“, ale o dva stupne preh¾adnejší<br />

ako konzola. V menu sa zorientujete<br />

doslova po pár kliknutiach. Všetko<br />

je <strong>na</strong> svojom mieste a práve tam,<br />

kde predpokladáte. Ve¾mi vydarené<br />

je znázornenie aktuálneho stavu jednotlivých<br />

portov. Zelená je OK... Ve¾mi<br />

pozitívne hodnotím doplnenie poloky<br />

prihlasovacie meno do autentifikaèného<br />

systému. Prihlasovacie meno<br />

mono dokonca zmeni.<br />

VARIÁCIE. Dimension ES-2008 je dostupný<br />

v štyroch variantoch. Ten prvý<br />

som mal k dispozícii <strong>na</strong> testovanie.<br />

Ostatné tri disponujú <strong>na</strong>vyše gigabitovým<br />

metalickým alebo 100FX<br />

optickým uplink portom. „Èrevá“ sú<br />

v zásade rov<strong>na</strong>ké.<br />

INÉ. Mechanické vyhotovenie je vcelku<br />

príjemné. ES-2008 má interné <strong>na</strong>pájanie.<br />

S dvojicou uší, ktoré sú súèasou<br />

dodávky, mono ES-2008 osadi<br />

do 19" racku (výška 1U).<br />

SUMMA SUMMARUM. ES-2008 som<br />

si ob¾úbil. Samozrejme, kadé zariadenie<br />

má svoje chyby a ES-2008 nie je<br />

výnimka. Na druhej strane ponúka<br />

dos ve¾a za rozumné peniaze. Poèas<br />

viac ne troch mesiacov zí<strong>sk</strong>avania<br />

<strong>sk</strong>úseností som sa stretol azda len s<br />

jedným problémom, a to v kontexte<br />

s webovým ma<strong>na</strong>mentom. Webový<br />

server reaguje pomerne vlane a pri<br />

tunelovaní spojenia prostredníctvom<br />

SSH sa <strong>na</strong> konzole s urèitou periódou<br />

objavujú chyby nedostupnosti. Pouívate¾<strong>sk</strong>á<br />

dokumentácia je s výnimkou<br />

pár kritických èastí pomerne zrozumite¾ná,<br />

no neèakajte, e vás nieèo<br />

<strong>na</strong>uèí. Všetko, èo potrebujete, u musíte<br />

vedie. Obèas som mal pocit, e je<br />

lepšie preèíta si celú príruèku. Potom<br />

veci do seba „zázraène“ zapadnú... Èo<br />

sa týka funkcio<strong>na</strong>lity, neèakajte Catalyst,<br />

ale väèšinu vecí <strong>na</strong>stavíte rýchlo<br />

a pod¾a vlastných poiadaviek. Flexibilita<br />

je, samozrejme, o stupeò nišia,<br />

ne som zvyknutý, ale treba si<br />

uvedomi, e sme v inej kategórii (pokia¾<br />

ide o cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu, cenu). A za<br />

tie peniaze je ES-2008 <strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>velý<br />

prepí<strong>na</strong>è.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

ZyXEL Dimension ES−2008: 8660 Sk bez DPH/<br />

10 305 Sk s DPH,<br />

ZyXEL Dimension ES−2008−GTP: 9730 Sk bez DPH/<br />

11 579 Sk s DPH,<br />

ZyXEL Dimension ES−2008−SC: 11 060 Sk<br />

bez DPH/13 161 Sk s DPH,<br />

ZyXEL Dimension ES−2008−SC30: 13 010 Sk<br />

bez DPH/15 482 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Data, spol. s r. o.<br />

Richard Willmann<br />

76 PC REVUE 3/2004

Pin<strong>na</strong>cle Steinberg Clean<br />

Pra<strong>sk</strong>anie, škrabance, šum – tri pojmy,<br />

ktoré spolu <strong>na</strong> prvý poh¾ad vôbec<br />

nesúvisia. Keï sa však <strong>na</strong> ne pozrieme<br />

druhýkrát, zaènú nám nieèo pripomí<strong>na</strong>.<br />

Chví¾u nám trvá, kým sa v<br />

mysli vrátime do mladých èias a spomenieme<br />

si <strong>na</strong> klasické vinylové platne,<br />

z ktorých sme kedysi poèúvali modernú<br />

hudbu a rozprávky. Platne<br />

však majú ešte jednu nevýhodu – sú<br />

ve¾ké, <strong>na</strong>vyše, priz<strong>na</strong>jme si, málokto<br />

dnes vlastní gramofón. A tak z platní<br />

utierame raz za èas prach a s nostalgiou<br />

si prezeráme ich obaly.<br />

V súèasnosti sa však môu vcelku<br />

jednoduchým spôsobom prevteli<br />

zvuky zachytené <strong>na</strong> platni do moderného<br />

digitálneho formátu MP3. Spôsobov<br />

je nieko¾ko – výstup z gramofónu<br />

môeme privies do zvukovej<br />

karty a <strong>na</strong>hra z neho súbor WAV, ktorý<br />

<strong>sk</strong>onvertujeme do MP3. Takáto <strong>na</strong>hrávka<br />

však nebude svojimi parametrami<br />

ktovieako ohurujúca. Zachová si<br />

svoj platòový štatút a s ním aj známe<br />

pra<strong>sk</strong>anie a šum. S týmito neduhmi si<br />

však hravo poradí u piata verzia svetoznámeho<br />

programu Pin<strong>na</strong>cle Steinberg<br />

Clean.<br />

Dialógové okno <strong>na</strong>hrávania zvuku<br />

Inštalácia prebehla vcelku hladko.<br />

Inštalaèný softvér od nás síce takmer<br />

pri kadom kroku iadal potvrdzovanie<br />

zvoleného jazyka, <strong>na</strong>kopírovanie<br />

súborov však zvládol bez problémov.<br />

Neodpustili sme si však otestovanie<br />

správania programu po inštalácii kombinácie<br />

viacerých jazykov – bolo zábavné<br />

sledova, ako jed<strong>na</strong> èas softvérového<br />

balíka s <strong>na</strong>mi komunikuje v nemèine,<br />

ïalšia v angliètine i holandèine.<br />

Steinberg Clean si však s <strong>na</strong>jväèšou<br />

pravdepodobnosou nekúpite pre<br />

mnohojazykovú zábavu, ale aby ste s<br />

ním mohli seriózne pracova. Práve<br />

takýmto spôsobom bude Clean pristupova<br />

k vašim <strong>na</strong>hrávkam hneï po<br />

tom, ako mu oznámite, kde sú uloené,<br />

prípadne ich <strong>na</strong>hráte. Spôsobov<br />

<strong>na</strong>hrávania zo vstupu zvukovej karty<br />

je nieko¾ko – manuálny a èiastoène<br />

automatický i plnoautomatický. O manuálnom<br />

spôsobe netreba ve¾a slov –<br />

vyuívate tlaèidlá Record, Pause a<br />

Stop. V prípade, e si zvolíte plnoautomatický<br />

mód, zaškrtnete poloky<br />

Delay AutoMarker a AutoStart, zvolíte<br />

dåku <strong>na</strong>hrávania a stlaèíte Record.<br />

Program sám zistí, kde sa jednotlivé<br />

<strong>sk</strong>ladby zaèí<strong>na</strong>jú a konèia, a uloí ich<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. V poloautomatickom reime<br />

tie zaškrtnete spomí<strong>na</strong>né tri poloky.<br />

Rozdiel však spoèíva v parametroch<br />

– pod¾a ¾ubovôle môete zmeni<br />

hlasitos, pri ktorej sa zaèí<strong>na</strong> a konèí<br />

<strong>sk</strong>ladba, prípadne medzery medzi<br />

jednotlivými <strong>sk</strong>ladbami.<br />

Skladby máte <strong>na</strong>hraté, stále však<br />

obsahujú rušivé elementy. Nastal<br />

teda èas vyuitia plnej sily programu<br />

Steinberg Clean. V prípade, e nepatríte<br />

práve medzi audiofilov, môete<br />

poui funkciu AutoClean. Pri jej zapnutí<br />

zadáte programu iba silu „zašpinenia“<br />

<strong>na</strong>hrávky a softvér si u so všetkým<br />

poradí sám. V prípade, e by ste<br />

s výsledkom neboli spokojní, môete<br />

upravi silu jednotlivých èistiacich<br />

parametrov pod¾a vašich predstáv.<br />

Môete tak meni silu odstránenia šumu,<br />

pra<strong>sk</strong>ania i iných ruchov.<br />

Keï dokonèíte èistenie <strong>sk</strong>ladby, mô-<br />

ete ju ešte zlepši pouitím jednotlivých<br />

parametrov umiestnených <strong>na</strong> zálokách<br />

Enhancement. V prípade, e<br />

chcete výsledné <strong>sk</strong>ladby poèúva <strong>na</strong> zostave<br />

s poètom reproduktorov štyri a<br />

viac, môete klepnú <strong>na</strong> záloku Surround,<br />

v ktorej upravíte vzdialenos a<br />

rozmiestnenie jednotlivých reproduktorov<br />

presne pod¾a svojich predstáv.<br />

Posledná záloka, <strong>na</strong> ktorú môete<br />

pred ukonèením zlepšovania zvuku<br />

klepnú, má názov Mastering. V prípade,<br />

e gramofón nehral presnou<br />

rýchlosou, môete tu upravi rýchlos<br />

prehrávania. Problém však <strong>na</strong>stane,<br />

ak je platòa zvlnená – Steinberg<br />

Clean toti nedokáe rozpoz<strong>na</strong> èasti,<br />

ktoré hrajú rýchlejšie, a tak jednotlivé<br />

<strong>sk</strong>ladby budete musie rozdeli <strong>na</strong><br />

malé èasti, ktorých rýchlos upravíte<br />

manuálne. Takisto môete zvýši hlasitos<br />

prehrávania a fázovú korekciu,<br />

ktorá je vynikajúca pri spracovaní<br />

hudby <strong>na</strong>hratej z audiokazety.<br />

Pred exportovaním <strong>sk</strong>ladby, ktorá u<br />

znie, akoby bola <strong>sk</strong>opírovaná z CD, mô-<br />

Hlavné okno programu s <strong>na</strong>stavenými parametrami oèisovania od šumov<br />

ete ešte <strong>na</strong>stavi postupné zvyšovanie<br />

a zniovanie hlasitosti <strong>na</strong> zaèiatku i konci<br />

<strong>sk</strong>ladby – a hotovo. Klepnete <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Process, chví¾u poèkáte, kým program<br />

vykoná potrebné zmeny, a <strong>sk</strong>ladby<br />

môete priamo z programu <strong>na</strong>pa¾ova<br />

alebo exportova do hudobných súborov.<br />

ZÁVER. Pin<strong>na</strong>cle Steinberg Clean 5.0<br />

<strong>sk</strong>rýva mnostvo ve¾mi úèinných funkcií.<br />

Vy<strong>sk</strong>úšali sme ho <strong>na</strong> odšumenie<br />

z<strong>na</strong>ène zašumenej <strong>sk</strong>ladby – jeho úèinnos<br />

nás prekvapila. Denoiser zvuk príliš<br />

ne<strong>sk</strong>reslil, úèinne odstránil šum a po<br />

miernom doladení sterea i priestoru<br />

sme poèuli pôvodný zvuk, ktorý však<br />

bol bez šumu. Bezproblémová bola i práca<br />

s dvoma utilitkami, ktoré sa pridávajú<br />

<strong>na</strong> inštalaèné CD ako bonus.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Šírka nástrojov <strong>na</strong> úpravu zvuku<br />

☺ Kvalita spracovania zvuku<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH<br />

Distribútor: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

PC s procesorom Pentium II (350 MHz), AMD<br />

Duron, 128 MB RAM (192 MB v prípade<br />

pouitia Windows 2000 alebo XP), 70 MB<br />

vo¾ného miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, 20 MB<br />

vo¾ného miesta pre minútu audiozáz<strong>na</strong>mu,<br />

16−bitová zvuková karta, mechanika CD−ROM<br />

Operaèný systém Microsoft Windows 98<br />

SE/Me/2000/XP<br />

S O F T W A R E<br />

3/2004 PC REVUE 77

S O F T W A R E<br />

Total Commander 6.01 / 1. èas<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Testovacia verzia<br />

Kadý z vás sa u urèite stretol s programom Windows<br />

Commander. Tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> jeho<br />

<strong>na</strong>sledovníka – Total Commander 6.01. Pýtate sa,<br />

preèo došlo k zmene me<strong>na</strong> produktu? Pán Christian<br />

Ghisler (autor programu) <strong>na</strong> svojej stránke píše:<br />

„V lete 2002 sme dostali list od advokátov zastupujúcich<br />

vlastníka obchodnej z<strong>na</strong>èky Windows.<br />

V tomto liste sa advokáti vyjadrili v tom zmysle, e<br />

pouívanie me<strong>na</strong> Windows Commander by mohlo<br />

vies k zámene produktov. Obzvláš ¾udia by si<br />

mohli myslie, e náš program pochádza od spoloènosti<br />

Microsoft. Boli sme teda nepriamo nútení<br />

premenova náš program. Nové meno Total Commander<br />

vybral právny zástupca tak, aby mohlo by<br />

zároveò pouité ako obchodná z<strong>na</strong>èka.“<br />

Pozrieme sa <strong>na</strong> niektoré zaujímavé novinky, ktoré<br />

prináša nová verzia programu Total Commander<br />

6.01. Viac sa však zameriame <strong>na</strong> inštaláciu a pouívanie<br />

externých zásuvných modulov, pomocou<br />

ktorých mono tento vynikajúci súborový ma<strong>na</strong>ér<br />

rozšíri o nové vlastnosti a funkcie.<br />

NOVINKY V PROGRAME TOTAL<br />

COMMANDER 6.01<br />

ZÁLOKY. Najväèšou a zrejme <strong>na</strong>jviac vidite¾nou<br />

zmenou je podpora záloiek (pozri obr. 1). Pokia¾<br />

poznáte prehliadaè Mozilla, urèite ste sa u s touto<br />

funkciou stretli, ak nie, niè sa nestalo, priblíim princíp.<br />

V programe Total Commander ste mali vdy k<br />

dispozícii dve okná, <strong>na</strong>d ktorými, resp. v ktorých<br />

prebiehali súborové operácie. Po novom si môete<br />

jednoducho <strong>na</strong>definova viacej panelov, resp. záloiek.<br />

Kadá záloka sa správa ako samostatný panel<br />

so súbormi, <strong>na</strong>d ktorým môete realizova všetky<br />

dostupné súborové operácie. Pravé i ¾avé okno<br />

môe obsahova akýko¾vek adresár, resp. di<strong>sk</strong>, ktorý<br />

si vytvoríme. Na vytvorenie záloky staèí, ak v<br />

menu vyberieme poloku Show | New Folder Tab,<br />

resp. stlaèíme klávesovú <strong>sk</strong>ratku CTRL + T, prípadne<br />

pouijeme technológiu drag & drop (chy a<br />

pusti) a záloku vytvoríme presunutím adresára <strong>na</strong>d<br />

Obr. 1<br />

Záloky<br />

Obr. 2<br />

Kopírovanie<br />

súborov <strong>na</strong><br />

pozadí<br />

daný panel. V tej chvíli sa <strong>na</strong>d panelom (¾avým<br />

alebo pravým) vytvorí nová záloka, ktorá ukazuje<br />

<strong>na</strong> príslušný adresár. Takýchto záloiek si môete<br />

vytvori ¾ubovo¾né mnostvo. Ve¾kou výhodou je<br />

monos rýchlo sa medzi nimi prepí<strong>na</strong>, èo vám<br />

neraz ušetrí ve¾a práce. So zálokami je spojených<br />

aj nieko¾ko funkcií, ktoré majú u¾ahèi ich správu.<br />

Jednotlivé záloky môete teda zatvára, premenováva,<br />

uzamyka, duplikova, kopírova do iného<br />

panela èi jednoducho uloi do súboru alebo <strong>na</strong>èíta<br />

zo súboru.<br />

KOPÍROVANIE SÚBOROV NA POZADÍ. Pri kopírovaní<br />

ve¾kých objemov dát bolo moné túto zdåhavú<br />

operáciu presunú <strong>na</strong> pozadie, prièom uívate¾<br />

mohol ïalej pokraèova v práci s programom<br />

Total Commander. Táto uitoèná funkcia, samozrejme,<br />

zostala zachovaná a <strong>na</strong>vyše sa rozšírila o novú<br />

funkènos. V dialógu, ktorý vyvoláte po stlaèení<br />

klávesu F5 (pozri obr. 2), máte teraz monos zvoli<br />

novú funkciu F2 – Queue (vloi do frontu). Po aktivovaní<br />

tejto funkcie sa <strong>na</strong> obrazovke zobrazí rozšírený<br />

dialóg, ktorý vám umoní pozastavi kopírovanie,<br />

<strong>na</strong>stavi maximálnu rýchlos, ktorou budú<br />

dáta kopírované, a <strong>na</strong>vyše máte monos do tohto<br />

ok<strong>na</strong> priebene pridáva ïalšie súbory. Táto funkcia<br />

pomôe hlavne tým uívate¾om, ktorí intenzívne<br />

kopírujú súbory v nieko¾kých oknách.<br />

FUNKCIA NOVÝ ADRESÁR. Funkcia <strong>na</strong> vytvorenie<br />

nového adresára vie teraz vytvori aj celú adresárovú<br />

štruktúru. Ak po stlaèení klávesu F7 zadáte<br />

meno zloky <strong>na</strong>pr. v tvare: "data\music\rock", vytvorí<br />

sa adresár data, v òom adresár music a o úroveò<br />

nišie adresár rock.<br />

NOVÉ IKONY. Nad kadým panelom boli pridané<br />

dve nové ikony (pozri obr. 3). Teraz máte k dispozícii<br />

štyri ¾ahko dosiahnute¾né funkcie: dve pôvodné<br />

(<strong>sk</strong>ok do koreòového adresára, <strong>sk</strong>ok o adresár<br />

vyššie) a dve nové (Directory hotlist [CTRL + D] –<br />

èasto pouívané adresáre, History [ALT + Down] –<br />

zobrazí zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>posledy otvorených adresárov).<br />

V Directory hotlist si dokonca môete <strong>na</strong>definova<br />

vaše adresáre, ku ktorým chcete ma rýchly prístup.<br />

ÏALŠIE ZLEPŠENIA. Z ïalších zlepšení mono<br />

spomenú zdoko<strong>na</strong>lenú synchronizáciu adresárov<br />

(Total Commander teraz vie porovnáva aj obsahy<br />

dvoch komprimovaných súborov), zlepšenia sa doèkal<br />

aj interný kompresný modul (teraz podporuje<br />

rozba¾ovanie súborov väèších ne 4 GB), v module<br />

Multi-Re<strong>na</strong>me Tool [CTRL + M] pribudla monos<br />

uloi <strong>na</strong>stavenia a vizuálny nástroj <strong>na</strong> tvorbu<br />

ma<strong>sk</strong>y. FTP klient teraz podporuje <strong>na</strong>dviazanie <strong>na</strong><br />

posledný známy stav pri náhodnom rozpojení spojenia,<br />

a to tak pri downloade (sahovaní dát), ako aj<br />

pri uploade (odosielaní dát). Klient tie umoòuje<br />

priebene kontrolova prerušenie spojenia a automaticky<br />

ho vie v priebehu sahovania obnovi. Medzi<br />

ïalšie novinky patrí podpora nových typov<br />

proxy serverov, automatické <strong>na</strong>hradzovanie zakázaných<br />

z<strong>na</strong>kov v menách súborov a monos východi<strong>sk</strong>ovej<br />

konfigurácie nových spojení v dialógu<br />

Configuration (Nastavenia). Pribudla podpora UNI-<br />

CODE (teraz u nie je problém program lokalizova<br />

RADIATOR 1.8.0.7<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Kúpili ste si rádiovú kartu a nedostali<br />

ste k nej kvalitný softvér? Potom je<br />

pravý èas <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie vynikajúceho<br />

programu s nezvyèajným názvom.<br />

RADIATOR je freewarový program<br />

(s podporou zásuvných modulov), urèený<br />

<strong>na</strong> poèúvanie a <strong>na</strong>hrávanie rádia <strong>na</strong><br />

mnostve rádiokariet (podrobný zoz<strong>na</strong>m<br />

nájdete <strong>na</strong> stránke výrobcu).<br />

K podstatným vlastnostiam programu<br />

RADIATOR patrí: intuitívne<br />

ovládanie, podpora všetkých k¾úèových<br />

operácií pomocou klávesových<br />

<strong>sk</strong>ratiek (HOT KEY), rozsiahle monosti<br />

plánovania a programovania<br />

akcií, monos <strong>na</strong>hráva v rôznych<br />

<strong>na</strong>staveniach kvality zvuku vrátane<br />

pouitia kodekov (<strong>na</strong>inštalovaných<br />

v systéme Windows – podrobnejšie<br />

o tom informuje stránka http://fle<strong>sk</strong>o.cz/<br />

<strong>sk</strong>/codec<strong>sk</strong>.htm), vyuitie myši vrátane<br />

podpory kolie<strong>sk</strong>a, volite¾né zobrazenie<br />

programu ako ikony v tray, ¾ahká<br />

úprava a usporiadanie staníc, priame<br />

ladenie z klávesnice, vyuitie parametrov<br />

príkazového riadka, podpora<br />

jazykových modulov a integrácia<br />

do ATI Multimedia Centra. Vzh¾ad<br />

programu RADIATOR bol inšpirovaný<br />

ATI Multimedia Centrom – softvérom<br />

dodávaným ku grafickým kartám<br />

ATI.<br />

Program je k dispozícii pre operaèné<br />

systémy Windows XP, Windows<br />

2000, Me, NT, 98/95. Pre verziu 1.8.0.7<br />

sú dostupné jazykové moduly anglický,<br />

èe<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>ý a asi 30 ïalších.<br />

Ak sa vám nepodarí <strong>na</strong>ladi nejakú<br />

stanicu, treba nájs príèinu. Tá<br />

môe by v tom, e program RADIA-<br />

TOR vašu kartu nepodporuje; (aktualizovaný<br />

zoz<strong>na</strong>m podporovaných kariet<br />

je dostupný <strong>na</strong> adrese http://fle<strong>sk</strong>o.cz/<br />

<strong>sk</strong>/rad<strong>sk</strong>.htm), resp. ste pouili iný<br />

plug-in, prípadne ste nieèo chybne<br />

<strong>na</strong>stavili. V kadom prípade si preèítajte<br />

FAQ – èasto kladené otázky.<br />

Ïalšou monosou, ako rieši svoj<br />

problém, je zapoji sa do di<strong>sk</strong>usnej<br />

<strong>sk</strong>upiny, kde môete priamo poloi<br />

otázku a zí<strong>sk</strong>a tak odpoveï <strong>na</strong> váš<br />

problém. Na stránke http://fle<strong>sk</strong>o.cz/<br />

download/ stations/ sú k dispozícii stanice<br />

vo formáte programu RADIA-<br />

TOR (súbor s príponou *.rsd). Príslušný<br />

súbor staèí stiahnu z webu a pomocou<br />

funkcie Load <strong>na</strong>hra do sekcie<br />

Configuration | Station List. Na uvedenej<br />

webovej stránke nájdete okrem<br />

sloven<strong>sk</strong>ých èi èe<strong>sk</strong>ých aj stanice z<br />

viac ako 20 ïalších štátov. Z toho vyplýva,<br />

e program RADIATOR sa aj<br />

vo svete pouíva a uznáva. -pg-<br />

Názov programu: Radiator 1.8.0.7<br />

Autor: Miroslav Fleško<br />

Rok: 1999 – 2003<br />

Ve¾kos: 2,3 MB<br />

Download: http://fle<strong>sk</strong>o.cz/radiator.zip<br />

Licencia: freeware<br />

78 PC REVUE 3/2004

S O F T W A R E<br />

Obr. 4<br />

Program Tweaker for Total Commander<br />

Obr. 3 Nové ikony<br />

<strong>na</strong> panelom<br />

do ¾ubovo¾ného jazyka), podpora ikon<br />

ve¾kosti 48 × 48 a 64 × 64, podpora<br />

regulárnych výrazov (regulárne výrazy<br />

teraz môete pouíva pri oz<strong>na</strong>èovaní<br />

súborov, pri h¾adaní súborov<br />

[ALT + F7], v hromadnom premenovávaní<br />

súborov [CTRL + M], v preh¾adávaní<br />

dokumentov a vo vyh¾adávaní<br />

v obsahu súborov). Zmien sa<br />

doèkal aj konfiguraèný dialóg Configuration<br />

(Nastavenia) – po novom<br />

boli <strong>na</strong>stavite¾né parametre preh¾adne<br />

rozdelené do <strong>na</strong>sledujúcich kategórií:<br />

Layout (Vzh¾ad), Display (Zobrazenie),<br />

Font (Písmo), Color (Farby), Tabstops (Zaráky),<br />

Folder Tabs (Záloky), Language (Jazyk),<br />

Operation (Funkcie), Edit/View (Prehliadaè/Editor),<br />

Copy/ Delete (Kopírova/Maza), FTP, Packer (Kompresné<br />

programy), ZIP packer (ZIP komprimátor) a<br />

Misc (Rôzne). Zmien, ktoré môete nájs v programe<br />

Total Commander, je ove¾a viac, ja som sa zameral<br />

len <strong>na</strong> tie podstatné. Program nájdete <strong>na</strong> CD,<br />

ako aj <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.ghisler.com/, a tak sa<br />

sami môete pusti do objavovania nových funkcií a<br />

vlastností.<br />

ROZŠIRUJÚCE NÁSTROJE. Existuje ich nieko¾ko.<br />

Za všetky spomeniem aspoò program Tweaker<br />

for Total Commander. Tento nástroj vytvoril pán<br />

Alexander Asyabrik <strong>na</strong> zjednodušenie <strong>na</strong>stavovania<br />

rôznych (i <strong>sk</strong>rytých) funkcií programu<br />

Total Commander. Niektoré z<br />

nich sa toti <strong>na</strong>stavujú dos neintuitívne,<br />

èo bol dôvod <strong>na</strong> vznik tohto<br />

systémového nástroja.<br />

Jednotlivé funkcie sú roztriedené<br />

do siedmich kategórií: Behavior (sekcia<br />

umoòuje meni správanie aplikácie,<br />

<strong>na</strong>pr. môete jednoducho vypnú<br />

zobrazovanie úvodnej obrazovky<br />

– splash screen a iné), Copying<br />

(táto sekcia súvisí s kopírovaním súborov<br />

– môete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi maximálnu<br />

ve¾kos kopírovaného bloku),<br />

Restrict (tu mono okrem iného<br />

<strong>na</strong>pr. zablokova prístup k vybraným<br />

jednotkám systému), Icons (umoòuje<br />

v súboroch s príponou *.exe meni<br />

ikony), Problems (špeciálne <strong>na</strong>stavenia),<br />

FTP settings (<strong>na</strong>stavenia<br />

týkajúce sa prenosu súborov pomocou<br />

protokolu FTP – File Transfer<br />

Protocol), Miscellaneous (sekcia obsahuje<br />

rôznorodé funkcie, <strong>na</strong>pr. definovanie<br />

názvov di<strong>sk</strong>ových jednotiek,<br />

monos nekontrolova vytváraný<br />

archív ZIP pomocou metódy CRC –<br />

Cyclic Redundancy Check – a iné).<br />

Program nájdete <strong>na</strong> CD a aj <strong>na</strong> stránke<br />

http://snc.mailru.com/. Ïalšie rozširujúce<br />

nástroje nájdete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>. clubtotal.tk/.<br />

ZÁSUVNÉ MODULY<br />

Na <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch si povieme základné informácie<br />

o externých zásuvných moduloch, ich tvorbe<br />

a inštalácii do programu Total Commander. Pre<br />

tých, ktorí sa ešte so zásuvnými modulmi zatia¾ nestretli,<br />

malé vysvetlenie: ak hovoríme o zásuvnom<br />

module, myslíme tým v prevanej miere dy<strong>na</strong>micky<br />

linkovanú kninicu DLL (Dy<strong>na</strong>mic Link Library), ktorej<br />

úlohou je rozšíri daný program o nové vlastnosti,<br />

resp. funkcie. Podobný systém zásuvných modulov<br />

pouíva aj známy program Wi<strong>na</strong>mp. Pre program<br />

Windows Commander existuje nieko¾ko takýchto<br />

zásuvných modulov. Mono ich rozdeli <strong>na</strong> tri <strong>sk</strong>upiny:<br />

Packer extensions plugins, File system extensions<br />

plugins a Lister Plugins.<br />

ROZHRANIE. Na to, aby ste si mohli zásuvný modul<br />

sami <strong>na</strong>písa, potrebujete interface, resp. rozhranie,<br />

ktoré po<strong>sk</strong>ytuje daný program. Program<br />

Total Commander takéto rozhranie má. Pán Jiøí<br />

Barton spracoval jeho opis (pozri súbor wcx_ref2.1.<br />

zip v adresári Interface <strong>na</strong> CD). Pomocou neho si<br />

môete <strong>na</strong>písa váš vlastný zásuvný modul. V tomto<br />

súbore nájdete header súbory wcxhead.h pre jazyk<br />

C, C++ a wcxhead.pas pre jazyk Delphi.<br />

Obidva súbory obsahujú definíciu potrebných<br />

konštánt a štruktúr. Okrem týchto súborov v balíku<br />

wcx_ref2.1.zip nájdete podrobný opis jednotlivých<br />

funkcií rozhrania v štandardnom formáte hlp.<br />

Obsah tohto dokumentu je <strong>na</strong>sledujúci: Overview,<br />

What's new, Functions, Structures, Callbacks, Error<br />

Codes, Header files. Pokia¾ ani po preèítaní tohto<br />

dokumentu vám nebude jasné, ako zásuvný modul<br />

vytvori, <strong>sk</strong>úste si pozrie niektorý u <strong>na</strong>písaný.<br />

Nieko¾ko ich bolo uvo¾nených aj so zdrojovým kódom.<br />

Ak sa teda rozhodnete nejaký zásuvný modul<br />

<strong>na</strong>písa a budete ho chcie publikova <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránke programu Windows Commander, informujte<br />

sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> adrese: support@ghisler.com.<br />

V adresári Interface <strong>na</strong> CD nájdete ukákové príklady<br />

(angl. samples) a dokumentáciu, ako postavi<br />

hociktorý z menovaných typov zásuvných modulov<br />

(teda Packer, Lister alebo File).<br />

Peter Gašparoviè<br />

3/2004 PC REVUE 79

S O F T W A R E<br />

LANGMaster Nìmèi<strong>na</strong><br />

Pod týmto názvom sa <strong>sk</strong>rýva nástroj<br />

<strong>na</strong> výuèbu nemèiny z dielne LANG-<br />

Master. Napriek <strong>sk</strong>romnému názvu si<br />

tento program dáva pomerne ne<strong>sk</strong>romne<br />

za úlohu by komplexným nástrojom<br />

<strong>na</strong> výuèbu tohto cudzieho jazyka<br />

od úplného zaèiatku a do pokroèilých<br />

z<strong>na</strong>lostí. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sme<br />

tento program mali v redakcii <strong>na</strong><br />

otestovanie dlhší èas, môeme vám<br />

prinies podrobnú recenziu schopností<br />

tohto programu.<br />

Po otvorení škatule vypadlo mnostvo<br />

inštalaèných CD, krátky inštalaèný<br />

manuál a jedno propagaèné CD,<br />

ktorým sme sa ïalej nezaoberali. Inštalaèné<br />

di<strong>sk</strong>y by sa dali spoèíta <strong>na</strong><br />

prstoch jednej ruky, bolo ich presne<br />

pä, èo predz<strong>na</strong>èovalo inštaláciu s<br />

èastejším aktívnym zásahom pouívate¾a.<br />

Súèasou balenia bol aj bonus v<br />

podobe slúchadiel s integrovaným mikrofónom,<br />

ktorý vyuijete <strong>na</strong>jmä pri<br />

trénovaní výslovnosti. Kvalita slúchadiel<br />

aj mikrofónu ich predurèuje<br />

maximálne <strong>na</strong> poèúvanie nenároèného<br />

hovoreného slova.<br />

INŠTALÁCIA. Pod¾a inštalaènej príruèky<br />

by inštaláciu mal zvládnu aj<br />

pouívate¾, ktorý má len málo <strong>sk</strong>úseností<br />

s poèítaèom. Inštalaèný proces<br />

je v tenkej príruèke opísaný <strong>na</strong>ozaj dobre<br />

a je prispôsobený tak, aby inštaláciu<br />

zvládol aj zaèiatoèník. Do detailov<br />

sú opísané aj tie <strong>na</strong>jdrobnejšie aspekty<br />

inštalácie, <strong>na</strong>priek tomu sme mali<br />

pocit, e zavše môe by potrebná aj<br />

pomoc <strong>sk</strong>úsenejšieho pouívate¾a. Ako<br />

sme u predpovedali, mnostvo CD<br />

v dodávke <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovalo inštaláciu s<br />

èastou výmenou di<strong>sk</strong>ov a nemýlili<br />

sme sa. Poèas jednej štandardnej inštalácie<br />

(inštalujú sa len nevyhnutné<br />

súèasti, dáta sa <strong>na</strong>èítajú z kompaktných<br />

di<strong>sk</strong>ov) sme museli CD v mechanike<br />

vymieòa šes ráz. Okrem èastého<br />

vymieòania médií, èo bol výkon<br />

hodný titulu „dídej“, sme k inštalácii<br />

nemali výhrady. Po inštalácii treba<br />

ešte vyko<strong>na</strong> registráciu – zasla aplikáciou<br />

vygenerovaný kód prostredníctvom<br />

internetu, e-mailu alebo klasickej<br />

pošty. Výrobca vám obratom<br />

Program RE−WISE – šikovná pomôcka pre rodièov, ktorí<br />

nemajú èas <strong>sk</strong>úša deti slovíèka<br />

Pracovné prostredie programu, typické pre programy z dielne LANGMaster, oplýva<br />

<strong>na</strong>dmerným poètom ovládacích prvkov<br />

zašle registraèný kód, ktorým si produkt<br />

zaregistrujete.<br />

SKÚSENOSTI. Po inštalácii, ktorá v<br />

prípade, e si zvolíte jej štandardný<br />

spôsob, zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u pribline<br />

300 MB, sa u môete pusti do výuèby.<br />

Inštalácia <strong>na</strong> ploche a v menu štart<br />

vytvorí <strong>sk</strong>upinu ikon odkazujúcich <strong>na</strong><br />

všetky sluby programu. Program toti<br />

okrem klasickej výuèby v troch<br />

stupòoch disponuje aj nemecko-èe<strong>sk</strong>ým<br />

a èe<strong>sk</strong>o-nemeckým slovníkom s<br />

75 000 heslami, z ktorých je vyše polovica<br />

aj ozvuèených, èo u¾ahèí výuèbu<br />

výslovnosti. V prípade, e poèas<br />

výuèby nechcete dáta sahova z CD,<br />

môete vyui aj úplnú inštaláciu produktu,<br />

musíte však obetova 1,5 GB<br />

miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Pracovné prostredie výuèbového<br />

programu niektorými prvkami pripomí<strong>na</strong><br />

iné výuèbové programy z portfólia<br />

LANGMaster. To u¾ahèí prácu<br />

<strong>na</strong>jmä pouívate¾om, ktorí sa s niektorým<br />

z produktov LANGMaster u<br />

stretli. Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu<br />

je úplne poèeštené a pekne graficky<br />

spracované. Èo sa však týka<br />

ovládacích prvkov, tých je pod¾a nás<br />

v programe mierny <strong>na</strong>dbytok. Tlaèidiel<br />

a menu sme v jednom okne benej<br />

lekcie <strong>na</strong>poèítali<br />

okolo tridsa, èo môe<br />

robi problém <strong>na</strong>jmä zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

pouívate¾om.<br />

Na druhej strane takmer<br />

kadému z ovládacích<br />

prvkov je priradená aj<br />

klávesová <strong>sk</strong>ratka – kto<br />

sa túto vymoenos <strong>na</strong>uèí<br />

pouíva, bude ušetrený<br />

neustáleho klikania<br />

a „behania“ myšou.<br />

Výuèba je rozdelená<br />

do troch základných modulov<br />

– zaèiatoèníci,<br />

mierne pokroèilí a pokroèilí.<br />

Skladba jednotlivých<br />

lekcií pripomí<strong>na</strong> interaktívny<br />

pracovný zošit, doplnený o multimediálne<br />

sekvencie. V lekciách sú<br />

pouité aj niektoré inovaèné prvky,<br />

uvedieme aspoò jeden príklad. V lekcii,<br />

ktorá sa venuje aj výuèbe intonácie,<br />

herci <strong>na</strong>hrali nieko¾ko „zamumlaných“<br />

fráz a <strong>na</strong> študentovi je pod¾a<br />

pouitej intonácie uhádnu, o ktorú z<br />

ponúkaných fráz išlo. V lekciách sa<br />

môete stretnú aj s rôznymi od¾ahèeniami,<br />

ako <strong>na</strong>príklad s pesnièkami<br />

èi kvízmi. Program ponúka spolu takmer<br />

2000 cvièení, viac ne 20 testov,<br />

ktoré sú doplnené vyše tritisíc obrázkami.<br />

Jednotlivé lekcie sa delia <strong>na</strong> viac<br />

èastí, tak ako to poznáme z niektorých<br />

papierových uèebníc. Lekcia pripomí<strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>ôr pracovný zošit ako klasickú<br />

uèebnicu – obsahuje mnostvo<br />

ilustraèných obrázkov a interaktívnych<br />

prvkov. Asi pri desiatej lekcii<br />

zaèiatoèníckeho modulu u autor<br />

recenzie potreboval trocha pomôc s<br />

gramatikou ☺, a tak sme sa vybrali<br />

h¾ada ju rôznymi zákutiami programu.<br />

Treba priz<strong>na</strong>, e v poèiatkoch sme<br />

sa v programe <strong>na</strong>ozaj ve¾mi nevyz<strong>na</strong>li,<br />

niektoré odkazy sú <strong>sk</strong>ryté pred<br />

oèami beného smrte¾níka a treba ich<br />

doslova vypátra. No u po zvládnutí<br />

zaèiatoèníckeho modulu sme sa v<br />

programe pohybovali istejšie. Aplikácia<br />

sa prejavila aj ako rodený štatistík<br />

– pokrok vo výuèbe dokáe zhmotni<br />

do podrobných grafických štatistík.<br />

Ako sme u <strong>na</strong> zaèiatku spomí<strong>na</strong>li,<br />

súèasou balíka je aj slovník s vyše<br />

75 000 slovami. Šikovnou pomôckou<br />

je aj podaplikácia RE-WISE, ktorá<br />

úplne <strong>na</strong>hradí príbuzného v prípade,<br />

e treba diea vy<strong>sk</strong>úša z nemeckých<br />

POZOR SÚA!<br />

1. Ko¾ko hesiel obsahuje èe<strong>sk</strong>onemecký<br />

a nemecko-èe<strong>sk</strong>ý slovník,<br />

ktorý je súèasou distribúcie?<br />

2. Ko¾ko vyuèovacích hodín vám<br />

po<strong>sk</strong>ytne program LANGMaster<br />

Nìmèi<strong>na</strong>?<br />

3. O ktorom ïalšom výuèbovom<br />

programe z produkcie LANG-<br />

Master sme za posledný rok<br />

písali v PC REVUE? (staèí jeden)?<br />

slovíèok. Aplikácia funguje <strong>na</strong> princípe<br />

opakovaného pre<strong>sk</strong>úšavania zadaných<br />

slovíèok. Slovíèka však mono dopåòa<br />

iba z prostredia slovníka, èo je pod¾a<br />

nás škoda. Slovník toti neobsahuje<br />

niektoré špecifické slovíèka, ktoré by<br />

mohli by potrebné pri individuálnej<br />

výuèbe nemèiny. Systém RE-WISE je<br />

prepracovaný do detailov. Pri <strong>sk</strong>úšaní<br />

sa môete bodovo ohodnoti, <strong>na</strong>ko¾ko<br />

ste ovládali dané slovo. Na základe tohto<br />

hodnotenia potom program RE-WI-<br />

SE zaradí alebo nezaradí príslušné slovíèko<br />

do pre<strong>sk</strong>úšania aj v budúcnosti.<br />

Program disponuje aj trénerom<br />

výslovnosti, ktorý sa práve pomocou<br />

dodaných slúchadiel pokúša <strong>na</strong>uèi<br />

pouívate¾a správnej výslovnosti nielen<br />

<strong>na</strong> fonetickom, ale aj vizuálnom<br />

princípe.<br />

Výuèbový program LANGMaster<br />

Nìmèi<strong>na</strong> je dobrá vo¾ba pre samoukov.<br />

Za cenu málo prevyšujúcu tritisíc korún<br />

tak dostanete osobného lektora,<br />

ktorý sa vám bude <strong>na</strong>jbliších 400 vyuèovacích<br />

hodín intenzívne venova.<br />

Program Nìmèi<strong>na</strong> pamätá okrem klasickej<br />

výuèby aj <strong>na</strong> výuèbu slovíèok èi<br />

výslovnosti, ktorým <strong>na</strong> rozdiel od<br />

iných produktov prikladá adekvátnu<br />

vános. Jediné, èo môe <strong>na</strong>šinca pri<br />

kúpe tohto produktu zamrzie, je lokalizácia<br />

do èeštiny.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Prepracovaný systém lekcií<br />

☺ Systematická výuèba slovíèok<br />

☺ Pomer výkon/ce<strong>na</strong><br />

Lokalizácia len v èeštine<br />

Ce<strong>na</strong>: 2770 Sk bez DPH/3296 Sk s DPH<br />

Zapoièal: AgemSoft, a. s.<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Procesor: minimálne Intel Pentium 166 MHz<br />

alebo výkonovo ekvivalentný procesor<br />

Operaèná pamä: aspoò 64 MB RAM<br />

Priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: minimálne 30 MB<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows<br />

95/98/Me/2000/XP/NT 4.0<br />

Iné poiadavky: Internet Explorer 5.5,<br />

CD−ROM mechanika (8−rýchlostná), rozlíšenie<br />

800 × 600<br />

80 PC REVUE 3/2004

DOSBox 0.60<br />

Najmä starší priaznivci poèítaèových<br />

hier neraz so slzou nostalgie v oku<br />

spomí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> zlatý vek MS DOS. Boli<br />

to èasy, keï hry nepadali (azda s výnimkou<br />

Daggerfallu) a ich origi<strong>na</strong>lita<br />

neraz do ve¾kej miery prevyšovala origi<strong>na</strong>litu<br />

súèasných hier. Windows 98 je<br />

<strong>na</strong> ústupe a pod Windows 2000 mono<br />

za úspech povaova u len to, e<br />

sa hra rozbehne bez zvuku. Inými slovami,<br />

starú klasiku nemono pod modernými<br />

operaènými systémami hra<br />

bez podporných programov. Jednou z<br />

moností je program VDMSound, ktorý<br />

dokáe v MS DOS okne Windows<br />

2000/NT emulova zvukovú kartu. Má<br />

to však háèik: hry SVGA pod Windows<br />

2000 ani XP tak èi tak nerozbeháte,<br />

jediným riešením teda je siahnu po<br />

emulátore MS DOS.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. DOSBox<br />

je k dispozícii pre viaceré operaèné systémy,<br />

okrem Windows spomeòme <strong>na</strong>príklad<br />

SuSE 8.2, BeOS R5, FreeBSD a<br />

Debian. Testovaná bola verzia pre Windows.<br />

K tejto verzii existuje aj rozhranie<br />

GUI, ktoré sa mi však nezdalo<br />

ve¾mi preh¾adné.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii<br />

sa síce nijaké poiadavky <strong>na</strong><br />

hardvér neuvádzajú, tvorca programu<br />

však varuje pred prílišným optimizmom<br />

– emulátor má <strong>na</strong> 1,7 GHz<br />

Pentiu rýchlos pribline 25 MHz 386-<br />

ky. DOSBox som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz<br />

Pentiu s 512 MB RAM a varovanie<br />

autora môem len potvrdi.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. DOSBox<br />

sa ovláda prostredníctvom príkazového<br />

riadka. Po spustení musíte poui<br />

príkaz MOUNT, ktorým programu<br />

sprístupníte svoje di<strong>sk</strong>y a mechaniku<br />

CD-ROM. Príklad:<br />

MOUNT C C:\<br />

Od tejto chvíle bude di<strong>sk</strong> C prístupný.<br />

Trochu odlišný je postup pri mechanike<br />

CD-ROM:<br />

MOUNT F D:\ -t cdrom<br />

Od tejto chvíle sa bude mechanika<br />

F tvári ako D.<br />

Dobrou správou je, e DOSBox sa<br />

dá pretaktova. V praxi to z<strong>na</strong>mená,<br />

e pokia¾ máte <strong>na</strong>ozaj rýchly stroj, mô-<br />

ete zatvorením všetkých aplikácií jeho<br />

výkon vyui <strong>na</strong>plno. Základná frekvencia<br />

je 1800 cyklov, tá vám však<br />

nebude postaèova ani <strong>na</strong> ve¾mi staré<br />

286-kové hry (Another World), optimum<br />

je okolo 2500 cyklov. Zvyšova<br />

frekvenciu mono prostredníctvom<br />

klávesov Ctrl + F12, zniova zasa prostredníctvom<br />

Ctrl + F11. V iadnom<br />

prípade však neodporúèam zvyšova<br />

frekvenciu poèas behu hry, pravdepodobne<br />

to toti povedie k zníeniu stability<br />

programu. Pomocou klávesovej<br />

kombinácie Alt + Enter sa dá okno<br />

zväèši <strong>na</strong> celú obrazovku. Táto funkcia<br />

sa mono bude zda samozrejmá,<br />

ale niektoré – i<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>velé – emulátory,<br />

ako <strong>na</strong>pr. No$CPC, òou nedisponujú.<br />

DOSBox je urèený predovšetkým <strong>na</strong><br />

emuláciu hier, a tak v òom niektoré príkazy<br />

DOS-u pracujú trochu i<strong>na</strong>k, ne<br />

sme zvyknutí – <strong>na</strong>pr. príkaz MEM ignoruje<br />

parametre /C /V a nezobrazuje zoz<strong>na</strong>m<br />

programov zavedených v pamäti.<br />

PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI. V rámci<br />

testovania DOSBoxu som <strong>sk</strong>úšal hry<br />

Another World, I Have No Mouth and I<br />

Must Scream a Under A Killing Moon.<br />

Another World som prešiel celý, prièom<br />

kvalita emulácie bola nesmierne<br />

dobrá. Hra sa dala hra <strong>na</strong> celú obrazovku,<br />

prièom však beala absolútne<br />

plynulo, bez akéhoko¾vek „trhania“.<br />

Zvuk je takisto emulovaný verne, hci v<br />

prípade Another Worldu sa prejavovali<br />

obèasné krátke výpadky. Bez problémov<br />

sa dali zvládnu aj tie <strong>na</strong>jašie<br />

scény (útek pred vodou v ja<strong>sk</strong>yni a prepad<br />

v paláci).<br />

Hru I Have No Mouth And I Must<br />

Scream som tie dohral takmer celú.<br />

Hoci ide o adventúru, aj pri<br />

frekvencii <strong>na</strong>d 3100 cyklov<br />

fungovala relatívne pomaly.<br />

Treba však jedným dychom<br />

doda, e to takmer vôbec<br />

neovplyvnilo hrate¾nos, výnimkou<br />

bol iba celoobrazovkový<br />

reim, v ktorom sa<br />

prakticky nedala hra. Paradoxne<br />

<strong>na</strong>jpomalšie sa v tejto<br />

hre hýbal kurzor myši, one<strong>sk</strong>orenie<br />

bolo pribline 40 %.<br />

Obèas boli problémy aj s grafikou<br />

– <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> chví¾ku<br />

sa stratilo pozadie a ostali iba postavy.<br />

S 3D adventúrou Under A Killing<br />

Moon to bolo trochu horšie, pretoe<br />

takmer vôbec nefungovala. Program<br />

vypisoval chybové hlásenia, e nemôe<br />

nájs ten a ten súbor <strong>na</strong> CD, prièom<br />

príslušné súbory boli v poriadku a di<strong>sk</strong><br />

nebol poškodený. Niektoré pasáe však<br />

predsa len fungovali, no relatívne pomaly,<br />

takmer a <strong>na</strong> hranici hrate¾nosti.<br />

Skôr ne zaènete experimentova,<br />

odporúèam pozrie si stránku výrobcu,<br />

<strong>na</strong> ktorej mono nájs pomerne<br />

vyèerpávajúci zoz<strong>na</strong>m hier kompatibilných<br />

s DOSBoxom. Spomedzi tých<br />

známejších spomeòme Civilization,<br />

Battle Isle 1 a 2, Betrayal at Krondor,<br />

Gabriel Knight 1 a 2. ia¾, legendy ako<br />

Crusader: No Remorse, System Shock<br />

èi TFX pod týmto emulátorom nefungujú.<br />

Na moje ve¾ké prekvapenie fungovalo<br />

aj demo Unreal od Future Crew,<br />

<strong>na</strong>nešastie sa mi však jeho mladšieho<br />

súrodenca Second Reality rozbeha<br />

nepodarilo.<br />

ZÁVER. S DOSBoxom si 3D zahráte len<br />

ako, <strong>na</strong> staršie adventúry a akèné<br />

hry je však ako stvorený. No treba<br />

poveda, e pokia¾ ide o staršiu hru<br />

beiacu v klasickom rozlíšení 320 ×<br />

200, oplatí sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vy<strong>sk</strong>úša spusti<br />

ju cez VDMSound a poui DOSBox,<br />

iba ak hra priamo pod Windows fungova<br />

nebude alebo ak ide o hru fungujúcu<br />

v reime SVGA. Peknou ukákou<br />

archívu starých hier je <strong>na</strong>pr. http://<br />

<strong>www</strong>.gamebird.dk/.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita emulácie<br />

☺ Celoobrazovkový reim<br />

Nároky <strong>na</strong> hardvér<br />

Ce<strong>na</strong>: freeware<br />

Download: http://dosbox.sourceforge.net<br />

Ivan Zernovác ml.

S O F T W A R E<br />

Canopus VideoFX Transitions<br />

Natoèili ste si rodinnú udalos a chcete<br />

ju uloi <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> DVD, ale nechcete<br />

v zostrihanom produkte pouíva<br />

klasické prelí<strong>na</strong>cie efekty, ktoré<br />

u kadý pozná? Práve pre takéto<br />

prípady je urèený program Canopus<br />

VideoFX Transitions, v ktorom sa u<br />

pri inštalácii <strong>na</strong>chádza viac ako pästo<br />

pripravených efektov.<br />

Ich poèet je však v <strong>sk</strong>utoènosti ove¾a<br />

väèší. Kadý efekt toti disponuje<br />

mnostvom <strong>na</strong>stavení, a tak ich mono<br />

prispôsobi svojej aktuálnej nálade a<br />

poiadavkám. Túto monos však pravdepodobne<br />

nevyuije ve¾a majite¾ov<br />

tohto balíka, pretoe všetky efekty sú<br />

vyhotovené v profesionálnej kvalite.<br />

Kolekciu môu vyuíva všetci<br />

vlastníci strihových programov Canopus<br />

Let's Edit, Ulead Media Studio<br />

Pro i Adobe Premiere. Jednotlivé efekty<br />

sú v strihovej aplikácii zastúpené<br />

jedinou polokou, z ktorej však vyvoláte<br />

prehliadaè Canopus VideoFX Organizer.<br />

Ten okrem prezerania jednotlivých<br />

prechodov umoòuje aj ich triedenie<br />

alebo prispôsobovanie vlastným<br />

predstavám. Napríklad ak zvolíte<br />

efekt Ball Bounce èie <strong>sk</strong>ákajúcu loptièku,<br />

zobrazí sa vám štandardné <strong>na</strong>stavenie.<br />

Vám by sa však mohlo páèi<br />

Hlavné okno Canopus VideoFX Organizer – v pravej èasti ok<strong>na</strong> sú ukáky efektov, v¾avo<br />

dole detaily výrobného efektu<br />

Editaèné okno efektu Ball Bounce<br />

iné. Nie je niè jednoduchšie... Staèí<br />

zmeni poèet opakovaní, smer pohybu<br />

alebo osvetlenie. V tej istej animácii<br />

mono zmeni poèiatoènú vzdialenos,<br />

elastickos, prípadne håbku, z<br />

akej má <strong>sk</strong>áka. Takisto sa dá meni<br />

tieòovanie – urèi môete pozíciu virtuálneho<br />

svetla a håbku i transparentnos<br />

tieòa. Zaujímavá je aj monos<br />

zmeny farby tieòa. Vyuijete ju hlavne<br />

pri spracovaní prakticky nezaujímavých<br />

udalostí.<br />

Pri zadávaní farieb sa nemusíte<br />

obáva, e odtiene budú pri prezeraní<br />

<strong>na</strong> televízore iné – VideoFX Transitions<br />

toti nepovolí zadanie inej farby, ako<br />

pozná norma PAL, prípadne NTSC.<br />

Canopus VideoFX Transitions sa dá<br />

charakterizova ako <strong>sk</strong>utoène rozsiahla<br />

zbierka strihacích efektov, s ktorými<br />

si poradia aj zaèiatoèníci v oblasti<br />

strihania videa. V spojení s prakticky<br />

všetkými pouívanými strihacími<br />

programami je to vcelku dobrá<br />

alter<strong>na</strong>tíva, ako oivi kadé domáce<br />

video.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Poèet jednotlivých efektov<br />

☺ Monosti upravovania efektov<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 2790 Sk bez DPH/3320 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky: procesor Intel Pentium<br />

III/Intel Celeron 800 MHz alebo rýchlejší,<br />

AMD Athlon/Duron 800 MHz alebo rýchlejší,<br />

128 MB RAM, 150 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>u, Windows 2000, Windows XP<br />

Home/Professio<strong>na</strong>l, DirectX 9, mechanika<br />

CD−ROM<br />

Podporované strihové programy: Adobe<br />

Premiere 6.0, 6.5 a Pro, Ulead MediaStudio<br />

Pro 6.0, 6.5, 7.0, Ulead Video Studio 5.0,<br />

6.0, 7.0, Canopus Let's EDIT, EZEdit, Raptor Edit<br />

82 PC REVUE 3/2004

Canopus ProCoder Express<br />

Tak toto je softvér, ktorý sa hodí pre<br />

¾udí zaujímajúcich sa o strih a spracovanie<br />

videa <strong>na</strong> poèítaèi. Dokáe<br />

toti pomerne jednoducho medzi<br />

sebou konvertova rôzne<br />

formáty videa pod¾a toho, <strong>na</strong><br />

aký úèel ho chcete poui. Z<br />

technologickej stránky vychádza<br />

z profesionálneho nástroja<br />

ProCoder 2.0, ProCoder<br />

Express je však urèený <strong>sk</strong>ôr<br />

<strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>e vyuitie. Súèas-<br />

ou dodávky tohto programu<br />

je jedno CD médium a pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />

návod. Inštalácia je<br />

podmienená aktiváciou cez<br />

internet, bez nej môete program<br />

pouíva len 30 dní. Súèasou<br />

inštalácie je aj kodek<br />

DivX Pro.<br />

Hneï po spustení programu<br />

zadáva pouívate¾ vo¾bu,<br />

èi bude konvertova jeden súbor,<br />

alebo vytvorí tzv. sledovaný<br />

adresár. Pri <strong>na</strong>šom teste<br />

sme vybrali konverziu jednotlivého<br />

súboru. Vstupným formátom<br />

pre ProCoder Express<br />

môe by <strong>na</strong>pr. Windows Media,<br />

MPEG-1, MPEG-2, QuickTime,<br />

AVI alebo DivX. Po zavedení<br />

videa, ktoré chcete konvertova,<br />

sa tento súbor zobrazí<br />

v pouívate¾<strong>sk</strong>om rozhraní Pro-<br />

Coder Expressu (obr. 1).<br />

Film si pritom môete pozrie v<br />

zmenšenej podobe a môete sa tak<br />

uisti, e <strong>sk</strong>utoène budete spracúva<br />

ten správny súbor. ProCoder Express<br />

v okne zobrazí parametre vstupného<br />

videa, ako je <strong>na</strong>pr. jeho dåka, formát,<br />

rozlíšenie, poèet snímok za sekundu,<br />

názov pouitého videokodeku,<br />

pomer strán a kvalita audia. Vo<br />

vstupnom dialógovom okne si tie<br />

môete vybra také vo¾by, ako je <strong>na</strong>pr.<br />

upravenie zaèiatku a konca alebo<br />

vyrezanie èasti filmu. K dispozícii potom<br />

máte presné údaje o zaèiatku,<br />

konci vybranej èasti videa, ako i dåke<br />

vyrezanej èasti. Tieto informácie sú<br />

zobrazené aj v grafickej podobe (obr. 2).<br />

V ïalšom kroku si vyberáte, aký<br />

typ videa bude chcie pomocou<br />

ProCoder Expressu zí<strong>sk</strong>a – èi to bude<br />

video pre webovú stránku, CD-ROM,<br />

VCD, SVCD, DVD, HD, prípadne video<br />

zaslané ako príloha elektronickej<br />

pošty alebo výstup do programu <strong>na</strong><br />

nelineárne spracovanie videa. Následné<br />

vo¾by sú potom závislé od toho,<br />

aký typ výstupného súboru ste zvolili.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme vybrali tvorbu<br />

videa <strong>na</strong> webovú stránku. V <strong>na</strong>šom<br />

prípade sme si tak vyberali medzi<br />

formátom QuickTime, RealMedia a<br />

Windows Media. V ïalšom kroku<br />

urèujete typ audia – èi pôjde o hudbu,<br />

reè alebo reè s hudbou <strong>na</strong> pozadí<br />

Obr. 1 Naèítanie vstupného videosúboru do programu<br />

ProCoder Express a zobrazenie jeho charakteristík<br />

Obr. 2 Spôsob výberu èasti filmu <strong>na</strong> konverziu<br />

(predvolená vo¾ba). Následne si urèujete,<br />

èi bude výstup urèený pre klasický<br />

webový server alebo pre špeciálny<br />

streamingový server a pre akú<br />

rýchlos internetového spojenia bude<br />

toto video urèené (a<strong>na</strong>lógová linka 56<br />

kb/s, ISDN, ADSL vo viacerých variantoch<br />

alebo pevné pripojenie).<br />

Pokia¾ chcete, môete <strong>na</strong>stavi aj vyrezanie<br />

vymedzenej plochy z celého<br />

obrazu. Ak zvolíte manuálne <strong>na</strong>stavenie<br />

takejto èasti, zobrazí sa aktuál<strong>na</strong><br />

scé<strong>na</strong>. Na nej pomocou pravouhlej<br />

oblasti myšou urèujete, èo sa do<br />

výsledného videa dostane a èo nie.<br />

Poslednou vo¾bou je urèenie umiestnenia<br />

výstupného súboru a jeho meno.<br />

Pokroèilé vo¾by umoòujú ešte<br />

zmeni pomer strán (<strong>na</strong>pr. zo 16:9 <strong>na</strong><br />

4:3), detailne <strong>na</strong>stavi poèet bodov a<br />

pod. Výstupným formátom pre Pro-<br />

Coder sú všetky vstupné formáty plus<br />

formát RealVideo. V <strong>na</strong>šom prípade<br />

sme súbor vo formáte AVI a dåkou<br />

1:46 (h:mm) konvertovali <strong>na</strong> formát<br />

Windows Media pre rýchlos 128 kb/s<br />

a doba konverzie bola 1:39.<br />

„Sledovaný“ adresár je vhodný<br />

vtedy, ak potrebujete prekódova<br />

väèšie mnostvo videí do rov<strong>na</strong>kého<br />

formátu, ale nie všetky máte takto<br />

pripravené. Vtedy postaèuje urèi,<br />

ktorý je takýto adresár, a hneï po prekopírovaní<br />

videa <strong>na</strong>stáva jeho konverzia<br />

do zvoleného formátu. Takýto<br />

spôsob práce je výhodný <strong>na</strong>jmä vtedy,<br />

ak je ProCoder <strong>na</strong>inštalovaný v<br />

sieti a klipy sa vytvárajú <strong>na</strong> inom<br />

poèítaèi. Staèí ich len prekopírova do<br />

„sledovaného“ prieèinka a ProCoder<br />

Express ich automaticky prekóduje.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, výstup<br />

z ProCoder Expressu mono<br />

priamo integrova do niektorých<br />

nástrojov <strong>na</strong> spracovanie<br />

nelineárneho videa. Konkrétne<br />

sú podporované programy Adobe<br />

Premiere, Canopus EDIS a Canopus<br />

Let's EDIT.<br />

ProCoder Express je v celkovom<br />

hodnotení zaujímavý program,<br />

ktorý má urèite pred sebou<br />

budúcnos. Osobne by sme privítali<br />

rozšírenie o vo¾by, ktoré<br />

vo verzii 1.0 jednoducho nie sú<br />

integrované, ako <strong>na</strong>pr. automatickú<br />

vo¾bu <strong>na</strong> tvorbu viacerých<br />

samostatných súborov zo vstupného<br />

videa (vhodné pre web<br />

alebo elektronickú poštu), ïalej<br />

niektoré monosti korekcie farebného<br />

podania, gama korekcie<br />

a pod. Tieto funkcie sú však<br />

súèasou balíka ProCoder 2.0.<br />

Ak však máte èasto poiadavku<br />

<strong>na</strong> to, aby ste niekomu<br />

dali svoje video <strong>na</strong> CD-ROM<br />

alebo poslali elektronickou cestou,<br />

ProCoder Express je program,<br />

o ktorý by ste sa mali zaujíma.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2990 Sk bez DPH/3558 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> pouívanie: Intel<br />

Celeron, Intel Pentium III, Intel Pentium 4,<br />

AMD Athlon alebo Duron, frekvencia<br />

procesora vyššia ako 800 MHz, 256 MB<br />

RAM, vo¾ný priestor <strong>na</strong> inštaláciu 80 MB,<br />

DirectX 9.0, operaèný systém Windows<br />

2000, XP Home alebo Professio<strong>na</strong>l<br />

a pripojenie <strong>na</strong> internet (pre aktiváciu)

S O F T W A R E<br />

CD: Dúhová rybka<br />

Po vydaní trilógie Strýka Alberta prišla<br />

firma Media Trade s ïalšou trilógiou<br />

s názvom Dúhová rybka. Pri<br />

výrobe tejto hry firma vyuila príbeh<br />

Marcusa Phistera. Kadý z jej troch<br />

dielov má osobitý dej, take si môete<br />

zahra ktorúko¾vek z nich a nemusíte<br />

poz<strong>na</strong> dej predchádzajúcej. Hra je<br />

urèená hlavne pre deti od 3 do 7 rokov<br />

a je celá <strong>na</strong>dabovaná do èeštiny.<br />

Dúhová rybka je malá pestrofarebná<br />

ryba, medzi svojimi šupi<strong>na</strong>mi má<br />

osem perleových šupín. Keïe je<br />

ve¾mi kamarát<strong>sk</strong>a, má kopu priate¾ov<br />

a tí jej radi pomáhajú pri jej dobrodrustvách.<br />

Má však aj ve¾a nepriate-<br />

¾ov. V kadom diele sa vám aspoò raz<br />

pripletú do cesty. V hre je zakomponovaný<br />

trochu nezvyèajný prvok, keï<br />

má pouívate¾ odpoveda <strong>na</strong> otázku<br />

áno alebo nie. Rybièky pritom kývajú<br />

hlavami súhlasne alebo nesúhlasne.<br />

...NAJKRAJŠIA RYBKA<br />

OCEÁNU<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku hry sa zjaví <strong>na</strong> monitore<br />

šes obrázkov. Ak si jeden z<br />

nich zvolíte, zaènete hru a tá sa po<br />

prejdení urèitej èasti alebo pri korektnom<br />

ukonèení sama uloí.<br />

Dúhová rybka je <strong>na</strong>jkrajšia rybka<br />

oceánu a je <strong>na</strong> to právom hrdá. Jedného<br />

dòa, keï dúhová rybièka zaspala,<br />

priplazili sa k nej tri zlomyse¾né<br />

kraby a ukradli jej perleové šupiny.<br />

Teraz sa ich rybièka pokúša nájs.<br />

V tú istú noc, keï rybièke zmizli šupiny,<br />

bola ve¾ká podmor<strong>sk</strong>á búrka, ktorá<br />

všetko v podmor<strong>sk</strong>om svete poprehadzovala.<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu rybièka nájde<br />

troch lúpeníkov. Tí však u šupiny<br />

nemajú. Nájde sa u nich iba jed<strong>na</strong><br />

jediná šupi<strong>na</strong>. Rybièka sa však dozvie<br />

heslo, ktoré musí zahra pred Piš-<br />

ousovým domom, v ktorom sú údajne<br />

ostatné šupiny.<br />

Poèas hry vám pomáhajú priatelia.<br />

Hlavnými pomocníkmi vám budú svietiaca<br />

ryba Lucinka, kladivohlavý ralok<br />

Kladivoun a ryba s pílou <strong>na</strong>miesto nosa<br />

Pilonka. Spriatelíte sa aj s utáranou<br />

chobotnicou Eleonorou, ktorá vie o<br />

oceáne všetko. Poradí vám, kde treba<br />

h¾ada vchod do tajného obydlia Piš-<br />

ousa. On vám, pravdae, <strong>na</strong>jprv niè nepovie,<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr musíte splni dve úlohy.<br />

Po ich splnení dostanete však len<br />

jednu šupinu, ostatné sa stratili poèas<br />

búrky.<br />

H¾adanie pokraèuje <strong>na</strong> stro<strong>sk</strong>otanej<br />

lodi, šupiny však chráni nepríjemný<br />

had Muranor. Ten má jednu slabos,<br />

ktorú musíte odhali. Takto zí<strong>sk</strong>ate<br />

ostatné šupiny a hra sa konèí.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Pútavý príbeh<br />

Nemonos vytvorenia me<strong>na</strong> hráèa<br />

Miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: 68 MB<br />

...A VE¼RYBA<br />

Dúhová rybièka a jej<br />

kamaráti sa hrávali <strong>na</strong><br />

podmor<strong>sk</strong>ej lúke v blízkosti<br />

obydlia ve¾ryby. Tá<br />

ich neraz sledovala a<br />

spolu s nimi sa zabávala.<br />

Jedného dòa sa jej však<br />

zaèalo strašne štikúta a<br />

ve¾ryba rybkiných priate-<br />

¾ov zhltla. Dúhová rybka<br />

nezaváhala a hneï sa im<br />

vydala <strong>na</strong> pomoc. Ale nejakou<br />

nešastnou náhodou ve¾ryba<br />

zhltla aj ju.<br />

Teraz rybka musí pomôc ve¾rybe,<br />

nájs svojich priate¾ov a dosta sa s<br />

nimi von. Postupne sa vydáte <strong>na</strong> cestu<br />

po útrobách ve¾rybieho tela a budete<br />

h¾ada priate¾ov. Poèas stále<br />

trvajúceho štikútania sa ve¾a vecí zaèalo<br />

kazi. Všade vo ve¾rybe je ve¾ký<br />

neporiadok a ve¾a vecí sa stratilo.<br />

Poèas hry zistíte, e ve¾rybie štikútanie<br />

spôsobil mro Mroík. Ten<br />

náhodou zapichol svoje tesáky do<br />

ve¾rybieho rebra. Vašou úlohou je<br />

zisti, ako Mroíka oslobodi. Po jeho<br />

oslobodení vedú dve cesty z ve¾rybieho<br />

tela. Buï pôjdete gejzírom (ale<br />

musíte opravi jekostroj), alebo pôjdete<br />

cez ve¾rybie ústa. V druhom<br />

prípade musíte zisti tajné heslo a<br />

zahra ho <strong>na</strong> zuboch ve¾ryby. Keï sa<br />

dostanete z ve¾ryby von, hra sa<br />

konèí.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos viacerých moností rozvíjania deja<br />

Èasová nároènos ukonèenia programu<br />

Miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: 25 MB<br />

...A ÈAROKRÁSNA LAGÚNA<br />

Rybka a jej priatelia sa hrali a zabávali<br />

sa, keï zrazu Mol odpadol a padal a<br />

padal a dolu <strong>na</strong> dno. Všetci sa okolo<br />

neho zhàkli, ale nikto si nevedel da<br />

rady. Na tele sa mu <strong>na</strong>hodili farebné<br />

pupáky. Dúhová rybièka sa hneï ponáh¾ala<br />

za chobotnicou Eleonorou. Tá<br />

jej poradila, aby zašla za rybami do<br />

èarodejnej lagúny, ktoré vedia takmer<br />

všetko. Po dlhej ceste sa rybka<br />

POZOR SÚA!<br />

1. Pod¾a knihy akého autora bola<br />

vytvorená hra Dúhová rybka?<br />

a) Marcus Phister<br />

b) Ján Botto<br />

c) Ernest Hemingway<br />

2. Kto ukradol Dúhovej rybke<br />

perleové šupiny v prvom diele?<br />

a) raloky<br />

b) Ryby<br />

c) Kraby<br />

3. Ako sa volá chobotnica, ktorá<br />

vie všetko, èo sa v mori stane?<br />

a) Pilonka<br />

b) Eleonora<br />

c) Lucinka<br />

púša do pátrania, spriatelí s obyvate¾mi<br />

tohto krásneho miesta.<br />

Po dlhom pátraní sa dostane k múdrym<br />

rybám. Opísala im všetky príz<strong>na</strong>ky<br />

a ryby hneï vedeli, o akú chorobu<br />

ide. Rybke povedali, ako vyrobi liek<br />

<strong>na</strong> túto závanú chorobu. Tri slzy rosy,<br />

tri modré kryštály, tri perly a <strong>na</strong>koniec<br />

jeden rým a liek bude fungova.<br />

Rybièka sa ich hneï vydala h¾ada.<br />

Dostala sa k vznešeným rybám,<br />

ktoré majú dosah k týmto surovinám.<br />

Lene beda, èarodejnica, ktorá vedela<br />

tajný rým, sa stratila. Ak ju vyslobodíte,<br />

dostanete sa k surovinám, budete<br />

môc <strong>na</strong>mieša odvar a vylieèi svojho<br />

priate¾a.<br />

Tento diel je z väèšej èasti prepletený<br />

mnostvom klipov. Pomer hrania<br />

a videa je zhruba rov<strong>na</strong>ký.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Hra sa ukladá sama pri kadom dôleitom<br />

bode a pri odchode<br />

Mnostvo dlhých klipov<br />

Miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: 28 MB<br />

Trilógia Dúhová rybka je zameraná<br />

<strong>na</strong>jmä pre tých <strong>na</strong>jmenších. V tejto<br />

hre si rozvinú logické myslenie, kreativitu<br />

a predstavivos.<br />

Ce<strong>na</strong>: okolo 1500 Sk s DPH pre kadý s titulov<br />

Výrobca: Media Trade, s. r. o.<br />

Dodávate¾ pre SR/zapoièal:<br />

Cenega Slovakia, s. r. o.<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové poiadavky:<br />

Pre PC: Intel Pentium II, 32 MB RAM,<br />

Microsoft Windows 95/98/Me/2000/XP<br />

Pre Mac: iMac alebo G3, 32 RAM, MacOS 7.2<br />

a vyššie<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.cd−rom.cz<br />

84 PC REVUE 3/2004

S O F T W A R E<br />

Dazzle Digital Video Creator 80<br />

Toto zariadenie predstavuje nástroj <strong>na</strong><br />

amatér<strong>sk</strong>u tvorbu videa. Umoòuje jed<strong>na</strong>k<br />

bez rozoberania poèítaèa grabova<br />

video, ïalej ho jednoduchým spôsobom<br />

editova a <strong>na</strong>koniec <strong>na</strong>páli <strong>na</strong><br />

CD alebo DVD médium. Navyše jeho<br />

ce<strong>na</strong> je zodpovedajúca riešeniu pre<br />

domáceho pouívate¾a.<br />

Súèasou dodávky je hardvérová a<br />

softvérová výbava. Hardvérová èas<br />

obsahuje grabovaciu èas, ktorá sa pripája<br />

k poèítaèu pomocou portu USB.<br />

Grabova mono videovstup (RCA i<br />

S-Video) a dva audiovstupy (RCA). Bohuia¾,<br />

k zariadeniu sa nepridávajú<br />

prepojovacie porty. Tie si teda budete<br />

musie zakúpi samostatne. Pripojenie<br />

pomocou portu USB je však ve¾mi<br />

výhodné, keïe <strong>na</strong> rozdiel od bených<br />

riešení s internou kartou nemusíte v<br />

tomto prípade vôbec rozobera poèítaè.<br />

Softvérová èas obsahuje balík Pin<strong>na</strong>cle<br />

Studio V 8.8 QuickStart. S týmto<br />

balíkom sme v minulosti pracovali a<br />

mali sme výhrady k spo¾ahlivosti, špeciálne<br />

pri renderovaní hotového videa.<br />

V prípade tejto verzie Studia sme<br />

nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké problémy, renderovanie<br />

prebehlo bez problémov.<br />

Práca pri spracovaní videa je jednoduchá.<br />

Na zaèiatku máte <strong>na</strong>toèené<br />

zábery v a<strong>na</strong>lógovej alebo digitálnej<br />

kamere. Tie po pripojení cez DVC 80<br />

grabujete s <strong>na</strong>staveným rozlíšením<br />

(maximálne 720 × 572 bodov, 25 záberov<br />

za sekundu). V druhej èasti z<br />

takto <strong>na</strong>grabovaných záberov vytvárate<br />

film. Pritom môete poui prechodové<br />

efekty výmeny scén, titulky,<br />

zvukové efekty a videoefekty. Hotový<br />

film vidíte v náh¾adovom okne. Doplni<br />

môete zvukové pozadie, viacero<br />

efektov tvorí súèas softvérovej dodávky.<br />

Závereèná etapa predstavuje renderovanie<br />

videa a ukladanie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>,<br />

CD alebo DVD médium. Napa¾ovanie<br />

<strong>na</strong> výmenné médiá môete realizova<br />

priamo z programu Pin<strong>na</strong>cle Studio.<br />

Grabovanie videa pomocou Pin<strong>na</strong>cle Studio<br />

QuickStart<br />

Pri všetkých etapách vystaèíte s intuíciou.<br />

Výsledkom síce nebude profesionálny<br />

film, ale <strong>na</strong> domáce video s<br />

jednoduchými efektmi je toto riešenie<br />

ako stvorené.<br />

Celý systém sme <strong>sk</strong>úšali pri spracovaní<br />

filmu z a<strong>na</strong>lógovej videokamery<br />

z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic. Hardvérovú èas<br />

sme pripojili k poèítaèu <strong>na</strong> port USB<br />

2.0 a <strong>na</strong>inštalovali sme softvérové vybavenie.<br />

V dodávke kamery sme <strong>na</strong>šli<br />

potrebné prepojovacie káble (konektory<br />

RCA <strong>na</strong> oboch koncoch), a tak<br />

sme spojili kameru a poèítaè. Ïalej<br />

sme <strong>na</strong>stavili vstupné rozlíšenie <strong>na</strong><br />

320 × 240 bodov, 12,5 fps a hlavne<br />

upravili normu z NTSC <strong>na</strong> PAL. Po<br />

spustení kamery sme v Studiu zadali<br />

povel <strong>na</strong> štart grabovania. Obraz sme<br />

mohli sledova v pomocnom okne. Pri<br />

<strong>na</strong>hrávaní Studio samo rozde¾uje<br />

vstupné <strong>na</strong>hrávky pod¾a výmeny scén.<br />

To je výhodné pri ne<strong>sk</strong>oršom strihaní<br />

filmu.<br />

Pri zostavovaní výsledného filmu<br />

sme niektoré scény <strong>sk</strong>rátili, vystrihli<br />

sme nevhodné zábery a v èasovej osi<br />

sme ich zoradili pod¾a <strong>na</strong>šich predstáv.<br />

Doplnili sme hudobné pozadie,<br />

ktoré ponúkal softvér priamo v dodávke.<br />

Pre titulnú èas filmu sme pouili<br />

fotografiu z digitálneho fotoaparátu<br />

a do nej sme doplnili názov<br />

filmu a dátum spracovania. Celková<br />

dåka filmu predstavovala asi 5<br />

minút, odhadovaná kapacita bola<br />

850 MB. Renderovanie trvalo asi 9 minút,<br />

prièom sme výstup ukladali priamo<br />

<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Predpokladáme,<br />

e takúto prácu pri zostavovaní filmu<br />

zvládne priemerne <strong>sk</strong>úsený pouívate¾<br />

poèítaèa.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos práce<br />

☺ Netreba rozobera poèítaè<br />

Neobsahuje výstupy video a audio<br />

Ce<strong>na</strong>: 3190 Sk bez DPH/3796 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Vstup video: z kamery alebo VCR s výstupom<br />

S−Video alebo RCA (Cinch)<br />

Vstup audio: stereo zo zariadenia s výstupom<br />

RCA<br />

Vstupný formát video: AVI, MPEG−1, MPEG−2<br />

Vstupný formát audio: WAV, MP3<br />

Vstupný formát grafiky: BMP, JPG, TGA, TIF,<br />

WMF<br />

Výstupný formát: MPEG−1, MPEG−2, AVI,<br />

RealVideo8, Windows Media Format, DVD,<br />

VCD, Super VCD<br />

Vstup do poèítaèa: port USB<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: PC s pro−<br />

cesorom Intel alebo AMD s taktom 500 MHz,<br />

128 MB RAM (odporúèa sa 256 MB), port<br />

USB (1.1 alebo 2.0), 400 MB vo¾ného pries−<br />

toru <strong>na</strong> inštaláciu, operaèný systém Microsoft<br />

Windows 98 SE, Me, 2000 a XP, DirectX 8;<br />

odporúèa sa CD alebo DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

Záruka: 12 mesiacov

S O F T W A R E<br />

Canopus MPEGcraft/HomeEdge<br />

Ide o dva nástroje <strong>na</strong> spracovanie<br />

videa v jednom balení. Prvý program<br />

z balíka produktov spoloènosti Canopus<br />

je urèený pre pouívate¾ov, ktorí<br />

chcú vytvára a spracúva video- a<br />

audiosúbory <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch.<br />

Druhý softvér, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

inštalaènom CD, je urèený <strong>na</strong> zdie-<br />

¾anie multimediálnych súborov <strong>na</strong> lokálnej<br />

sieti. Teraz sa však pozrime <strong>na</strong><br />

schopnosti programu MPEGcraft.<br />

MPEGCRAFT. Tento program doká-<br />

e èíta, striha a uklada súbory vo<br />

formáte MPEG-1 i MPEG-2. Práca s ním<br />

je pomerne jednoduchá – po spustení<br />

<strong>na</strong>èítate súbory, s ktorými chcete pracova,<br />

a môete zaèa so strihaním.<br />

Na èasovej osi oz<strong>na</strong>èíte sekvencie, ktoré<br />

chcete z výstupného videa odstráni.<br />

Oz<strong>na</strong>èovanie prebieha jednoducho<br />

- v prípade, e presne viete, v ktorom<br />

èasovom úseku sa neelaná èas<br />

<strong>na</strong>chádza, môete ho oz<strong>na</strong>èi kurzorom.<br />

Ak neviete, kde sú nepotrebné<br />

zábery, môete ich nájs pomocou<br />

funkcie Quick preview. V prípade, e<br />

ste nestihli pozastavi prehrávanie <strong>na</strong><br />

zaèiatku záberu, s ktorým chcete pracova,<br />

nemusíte si prehráva znova<br />

celý film. MPEGcraft vám toti umoní<br />

posuv po <strong>sk</strong>okoch dlhých pribline<br />

0,3 – 0,5 sekundy.<br />

Oz<strong>na</strong>èením zaèiatku i konca neelanej<br />

sekvencie dáte programu <strong>na</strong>javo,<br />

e túto èas by ste neradi videli vo<br />

Hlavné okno programu MPEGcraft – vo vrchnej èasti ok<strong>na</strong> sú sekvencie, ktoré sa<br />

vo výslednom videu nezobrazia<br />

Hlavné okno programu HomeEdge<br />

výslednom filme. Oz<strong>na</strong>èených sekvencií<br />

môe by, samozrejme, viac, a<br />

tak nemusíte výsledný súbor spracúva<br />

viacnásobne. Program MPEGcraft<br />

však umoòuje aj multiplexovanie a<br />

demultiplexovanie súborov MPEG.<br />

Èie z výsledného videa môete odobra<br />

pôvodný zvuk a <strong>na</strong>hradi ho <strong>na</strong>príklad<br />

¾ubovo¾ným zvukovým sprievodom.<br />

Samozrejmosou je i monos<br />

pridania zvuku k pôvodnej <strong>na</strong>hrávke.<br />

Takýmto spôsobom mono jednoducho<br />

prida k i<strong>na</strong>k nezáivnej rodinnej<br />

konverzácii „podmazovú“ hudbu.<br />

Takto upravené video si môete<br />

prehliadnu v okne s náh¾adom. Ak<br />

ste s výsledkom spokojní, môete ho<br />

uloi. V prípade, e patríte medzi<br />

tých, ktorí si nie sú svojou prácou<br />

nikdy dostatoène istí, môete upozorni<br />

program, e pri ukladaní výsledného<br />

videa chcete vidie, ako ho program<br />

spracúva. Ukladanie sa tým síce<br />

z<strong>na</strong>ène spomalí, vy si však výsledok<br />

môete prehliada u pri ukladaní.<br />

V prípade, e by ste sa k svojej práci<br />

chceli v budúcnosti vráti, môete si<br />

vyko<strong>na</strong>né zmeny uloi. Ak ste však<br />

u so svojím domácim videom <strong>na</strong>to¾ko<br />

spokojní, e ho chcete <strong>na</strong>príklad<br />

predvies kolegom, môe vám vyhovova<br />

druhý pribalený program.<br />

HOMEEDGE. Ako sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili u v<br />

úvode, tento softvér umoòuje zdie-<br />

¾anie multimediálnych súborov <strong>na</strong><br />

lokálnej sieti. Mono vám práve <strong>na</strong>padla<br />

odpoveï, e túto úlohu bez<br />

problémov zvláda aj operaèný systém<br />

Microsoft Windows. Nie je to však<br />

celkom pravda. V operaènom systéme<br />

síce môete zdie¾a zloky s hudobnými<br />

súbormi a videom, serverová<br />

èas HomeEdge však takéto súbory<br />

sama vyh¾adá a sprístupní ich ostatným<br />

pouívate¾om softvéru Home-<br />

Edge. Tento program tie podporuje<br />

širokú škálu hardvéru z<strong>na</strong>èky Canopus,<br />

ktorý môe by vyuitý <strong>na</strong><br />

streaming videa z kamery alebo prehrávaèa,<br />

ako aj výstup <strong>na</strong> TV.<br />

Klient<strong>sk</strong>a èas HomeEdge sa dá charakterizova<br />

ako jednoduchý softvérový<br />

prehrávaè multimediálnych súborov.<br />

K jednému serveru HomeEdge<br />

však mono pripoji iba pä klientov, èo<br />

môe pouívate¾om zapojeným do väèších<br />

firemných sietí trochu prekáa.<br />

V celkovom hodnotení sme s balíkom<br />

Canopus MPEGcraft/HomeEdge<br />

boli spokojní. Inštalácia je jednoduchá,<br />

rov<strong>na</strong>ko jeho pouívanie. Manuál<br />

síce nie je práve podrobný, práca<br />

s týmito softvérmi je však <strong>na</strong>to¾ko<br />

jednoduchá, e vo väèšine prípadov<br />

ho ani potrebova nebudete.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

PC s procesorom Pentium III (800 MHz) alebo<br />

ekvivalentné, 256 MB RAM, 4 MB vo¾ného<br />

miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, mechanika CD−ROM<br />

Operaèný systém Microsoft Windows<br />

Me/2000/XP<br />

86 PC REVUE 3/2004

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

SHAREWAROVÉ OKIENKO<br />

Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II for Symbian<br />

OS Phones ver.2.0<br />

Opis: Program pre Win98-XP <strong>na</strong> manipuláciu s údajmi obsiahnutými v mobilných<br />

telefónoch pracujúcich pod OS Symbian<br />

Vlastnosti:<br />

• podpora mobilných telefónov Nokia 3600, 3650, 3660, 6600 a 7650, Nokia N-<br />

Gage a Sony Ericsson P800 a P900; je podporované spojenie s mobilným telefónom<br />

cez infraèervený port alebo Bluetooth; <strong>na</strong> sprevádzkovanie aplikácie je potrené<br />

<strong>na</strong>inštalova príslušnú verziu komunikaèného klienta <strong>na</strong> mobilnom telefóne<br />

• obojsmerný prenos medzi mobilným telefónom a poèítaèom a monos editovania<br />

<strong>na</strong>sledujúcich informácií: telefónny zoz<strong>na</strong>m, kalendár, obrázky, melódie<br />

a správy<br />

• okrem tarifikácie pre jednotlivých prihlásených uívate¾ov mono limitova<br />

cenu, resp. èas <strong>na</strong> jedno pripojenie alebo celkový èas pripojenia za celý deò,<br />

resp. kalendárny mesiac; pri prekroèení zadaného limitu mono uívate¾a buï<br />

upozorni, alebo ho odpoji od siete<br />

• program umoòuje sledova èas pripojenia nezávisle od systémového èasu<br />

poèítaèa <strong>na</strong> báze synchronizácie s dvoma rôznymi èasovými servermi<br />

• o u<strong>sk</strong>utoènených pripojeniach za zvolené obdobie (pre zvoleného uívate¾a<br />

a po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetu) je moné vyhotovi podrobné výpisy v textovej<br />

podobe s monosou exportu do formátu HTML; dá sa sledova èas pripojenia,<br />

poèet impulzov, resp. mnostvo prijatých a odoslaných údajov, ako aj priemerná<br />

prípojná rýchlos<br />

• v prípade telefónneho zoz<strong>na</strong>mu mono pracova s jednotlivými polokami<br />

vo formáte vCard alebo preh¾adovom okne zobrazujúcom celý zoz<strong>na</strong>m; je takisto<br />

moný import údajov z MS Outlook, Windows adresára (WAB) a databázy<br />

vytvorenej programom OPM II for Nokia Phones a export zoz<strong>na</strong>mu spä do MS<br />

Outlook (WAB formátu), ako aj do formátov XLS, CSV, HTML, SYLK, RTF, DIF,<br />

XML, DBF, resp. èistého textového formátu; údaje z kalendárnej sekcie sa dajú<br />

prezera v preh¾adnom grafickom tvare<br />

• program umoòuje pohodlnú manipuláciu s obrázkami v rôznych formátoch<br />

(vrátane formátov GIF, PNG, JPEG a obrázkov zo vstavaného fotoaparátu)<br />

a vyzváòacími melódiami (podpora formátov RNG, MIDI, WAV, AMR, MP3 a<br />

AWB), resp. diktafónovými <strong>na</strong>hrávkami<br />

• sekcia manipulácie so správami v rôznych formátoch (SMS, MMS, e-mail, BIO a<br />

pod.) umoòuje prácu v štýle emailového klienta, teda písanie a èítanie správ,<br />

ukladanie správ v rôznych adresároch, tlaè správ, manipuláciu s prílohami a pod.;<br />

podpora práce s Unicode SMS správami; pri písaní textových správ sa dajú<br />

vyuíva rôzne stupne kompresie (odstraòovanie prebytoèných medzier, <strong>sk</strong>racovanie<br />

dlhých slov, resp. úplné odstránenie medzier a interpunkèných z<strong>na</strong>mienok)<br />

• manipulované údaje mono uklada v pamäti mobilného telefónu (s podporou<br />

flash pamäových kariet) alebo <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u poèítaèa, kde nie sú kladené<br />

nijaké obmedzenia, dané limitovanou ve¾kosou pamäte telefónu<br />

• viacjazyèná podpora, monos zmeny vzh¾adu grafického prostredia,<br />

zisovanie existencie novej verzie cez internet<br />

-ph-<br />

Autor: Oxygen Software, Ru<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 39 EUR (licencia pre 1 telefón) + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.opm−2.com/symbian<br />

• mono realizova aj podrobnú grafickú štatistiku <strong>na</strong>meraných pripojení<br />

s monosou znázornenia priebehu prípojnej rýchlosti, èasu pripojenia, resp.<br />

dåky jednotlivých pripojení<br />

• okno s programom môe by transparentné, take môe by zobrazené<br />

súèasne s oknom internetového prehliadaèa<br />

-ph-<br />

Autor: Brezov<strong>sk</strong>y Software Labs, Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 100 Sk pre súkromné osoby, resp. 200 Sk + DPH pre firmy a organizácie<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.im3k.<strong>sk</strong><br />

CD−Tabler v1.0<br />

Opis: sloven<strong>sk</strong>ý katalogizaèný program <strong>na</strong> evidenciu obsahu výmenných médií<br />

pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

• program umoòuje <strong>na</strong>èítanie zoz<strong>na</strong>mu súborov (ich názvov vrátane stromovej<br />

štruktúry a ich základných charakteristík - dåky, dátumu/èasu a <strong>na</strong>stavenia<br />

atribútov) uloených <strong>na</strong> CD-ROM di<strong>sk</strong>och, di<strong>sk</strong>etách èi iných výmenných<br />

médiách do databáz uloených <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u; záz<strong>na</strong>m o zvolenom médiu<br />

Internet Meter 3000 v5.0<br />

Opis: sloven<strong>sk</strong>ý tarifikátor internetového pripojenia pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

• podpora všetkých systémov tarifikácie ST (a<strong>na</strong>lógové aj ISDN linky)<br />

s monosou aktualizácie cenníkov a databázy sviatkov cez internet (vrátane<br />

monosti upozornenia <strong>na</strong> existenciu novej verzie programu)<br />

3/2004 PC REVUE 87

S O F T W A R E<br />

mono z databázy aj vymaza, resp. presunú<br />

do inej databázy<br />

• program následne umoòuje rýchle vyh¾adávanie<br />

súborov v takto vytvorených databázach bez<br />

prítomnosti originálnych výmenných médií;<br />

vyh¾adáva mono vo všetkých vytvorených databázach<br />

<strong>na</strong>raz, len vo zvolenej databáze, resp. len<br />

v záz<strong>na</strong>me o vybranom médiu; jednotlivé médiá<br />

sú oz<strong>na</strong>èené názvom alebo poradovým èíslom<br />

• program umoòuje katalogizova<br />

a následne vyh¾adáva aj súbory uloené vnútri<br />

archívov vo formáte ZIP, RAR<br />

a CAB; v prípade spúšate¾ných súborov sa do<br />

databázy ukladajú aj ich ikony<br />

• k záz<strong>na</strong>mom o zvolených súboroch, resp. celom<br />

výmennom médiu mono pridáva vlastné<br />

poznámky a v týchto poznámkach mono ne<strong>sk</strong>ôr<br />

realizova aj funkciu vyh¾adávania<br />

• program umoòuje tlaèi zoz<strong>na</strong>my súborov <strong>na</strong><br />

aktuálnom médiu, v aktuálnom adresári, prípadne<br />

mono tlaèi výsledok zadaného vyh¾adávania<br />

alebo manuálneho výberu; dá sa pri tom poui<br />

filtrácia pod¾a typu súboru<br />

• zvolený súbor nájdený v databáze mono po<br />

zasunutí príslušného média priamo z prostredia<br />

programu spusti (otvori), resp. kopírova do<br />

zvoleného adresára<br />

• viacjazyèná podpora (slovenèi<strong>na</strong>, èešti<strong>na</strong>,<br />

anglièti<strong>na</strong>), monos zmeny farebnej schémy prostredia<br />

-ph-<br />

Autor: Ivan Dulgerov, SR<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 200 Sk<br />

Dom. stránka: http://mojweb.<strong>sk</strong>/smware<br />

Screen Paver v4.2<br />

Opis: šetriè obrazovky pre Win95-XP pracujúci <strong>na</strong><br />

základe prehliadania zvolenej série obrázkov<br />

Vlastnosti:<br />

• program po svojej inštalácii medzi ostatné šetrièe<br />

obrazovky vyaduje definíciu zoz<strong>na</strong>mu zobrazovaných<br />

obrázkov (adresárov s obrázkami); sú<br />

podporované formáty JPEG, PNG a BMP; pri výbere<br />

obrázkov pomáha zobrazovanie ich zmenšených<br />

náh¾adov<br />

• ïalej mono <strong>na</strong>stavi dåku zobrazenia jedného<br />

obrázka, spôsob úpravy rozmerov obrázkov vo<br />

vzahu k rozmerom pracovnej plochy, ako aj<br />

poradie ich zobrazovania (náhodné, po poradí<br />

pod¾a abecedy, resp. dátumu); je moné si odpamäta<br />

posledný zobrazený obrázok a pri opätovnej<br />

aktivácii šetrièa pokraèova ïalším obrázkom<br />

v poradí<br />

• program ïalej ponúka 33 rôznych efektov prelí<strong>na</strong>nia<br />

dvoch po sebe idúcich obrázkov vrátane<br />

vo¾by rýchlosti prechodu; k obrázkom sa dá prida<br />

textová správa s volite¾nou polohou textu, typu<br />

a farby písma; alter<strong>na</strong>tívne mono zobrazova aj<br />

názov (adresu a dátum) prehliadaných obrázkov<br />

• proces prehliadania obrázkov je moné podfarbi<br />

hudbou zo zvukového CD nosièa alebo z<br />

mnoiny zvolených zvukových súborov (adresárov<br />

so zvukovými súbormi); program podporuje<br />

prehrávanie súborov vo formáte MP3, WMA, WAV<br />

a MIDI; pri výbere zvukových súborov pomáha<br />

funkcia ich kontrolného prehrávania<br />

-ph-<br />

Autor: Michael Lindell, USA<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 13 USD<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.screenpaver.com<br />

PicoZip 2.2<br />

Opis: pouívate¾<strong>sk</strong>y jednoduchá kompresná utilita<br />

súborov rôznych archívnych formátov<br />

Vlastnosti:<br />

• má intuitívne a jednoduché alter<strong>na</strong>tívne<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie vo forme štandardného<br />

vzh¾adu, sprievodcu alebo rozšíreného menu vo<br />

Windows Exploreri; prostredie si mono prispôsobi<br />

<strong>na</strong> u¾ahèenie práce s programom; je dostupný<br />

v lište ved¾a hodiniek a umoòuje rýchly prístup<br />

k rôznym funkciám programu<br />

• vytvára archívy v ôsmich rozlièných formátoch<br />

(BH, CAB, GZip, JAR, LHA, LZH,<br />

TAR, ZIP) a rozba¾uje archívy v 15 formátoch<br />

(ACE, ARC, ARJ, BH, CAB, GZ, JAR,<br />

LHA, LZH, RAR, TAR, TGZ, Z, ZIP, ZOO);<br />

takisto vytvára samorozba¾ovacie archívy<br />

v 8 formátoch (ACE, ARJ, BH, JAR, LHA,<br />

LZH, RAR, ZIP) a podporuje kódovanie<br />

vo formáte UU a XX; samozrejmosou je<br />

konverzia archívov z jedného formátu<br />

do druhého<br />

• je integrovaný do Windows Explorera a<br />

umoòuje tak väèšinu spoloèných operácií<br />

priamo v prie<strong>sk</strong>umníkovi; amozrejmosou<br />

je vyuitie funkcie drag & drop a jednoduché<br />

vyh¾adávanie archívov v poèítaèi a prezeranie<br />

súborov v archíve<br />

• má dobre prepracovanú zálohovaciu funkciu,<br />

ktorá automatizuje väèšinu úloh pri zálohovaní<br />

súborov; staèí len vytvori zálohovacie pravidlá,<br />

ktoré ukladajú potrebné informácie o vytvorení<br />

zálohy, a v prípade potreby len klepnú <strong>na</strong> ne<br />

• úlohy <strong>na</strong> rozbalenie archívov, pridanie súboru do<br />

archívu, oprava archívov, vírusová kontrola, tvorba<br />

súboru .exe je umonená v dávkovacom reime<br />

88 PC REVUE 3/2004

S O F T W A R E<br />

• automaticky vytvára archív a vkladá ho do emailovej<br />

správy<br />

• vytvára ob¾úbené prieèinky, v ktorých jednoducho<br />

prehliada archívy zabudovaným prie<strong>sk</strong>umníkom,<br />

vyh¾adáva súbory pod¾a dátumu, ve¾kosti<br />

súboru, akéhoko¾vek parametra alebo ich kombináciou<br />

• má obsiahleho kontextového pomocníka<br />

• opravuje poškodené archívy ZIP a exportuje ich<br />

v troch formátoch: HTML, CSV (Excel) alebo ako<br />

neformátovaný text; obsah archívov vytlaèí<br />

v podobe zoz<strong>na</strong>mu priamo <strong>na</strong> tlaèiarni<br />

-vl-<br />

Autor: Softchitect<br />

Štatút programu: freeware<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 24,95 USD<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 2,59 MB<br />

Smart Pix Ma<strong>na</strong>ger 7.01<br />

Opis: úplný obrázkový a multimediálny prehliadaè<br />

a ma<strong>na</strong>ér<br />

Vlastnosti:<br />

• podporuje tieto obrázkové, multimediálne,<br />

webové, textové a iné formáty: Bitmap (*.bmp,<br />

*.rle, *.dib), JPEG (*.jpeg, *.jpe, *.jpg), JPEG2000<br />

(*.jp2, *.j2c, *.j2k, *.jpc), štandardný a animovaný GIF<br />

(*.GIF), Paintbrush (*.pcx), PNG (*.png), Single a Multi-<br />

Page TIFF (*.tiff, *.tif, *.g3n, *.g3f), Paintshop Pro<br />

(*.psp, *.pspimage), PhotoShop (*.psd, *.pdd), Portable<br />

Bitmap (*.pbm, *.pgm, *.ppm, *.pxm), Truevision<br />

Targa (*.tga, *.targa, *.icb, *.vda, *.vst, *.pix, *.win),<br />

Icons (*.ico), Cursors (*.cur), Metafiles (*.emf, *.wmf),<br />

Dr. Halo (*.cut, *.pal), GFI Fax (*.fax), Kodak Photo-CD<br />

(*.pcd), SGI (*.bw, *.rgb, *.rgba, *.sgi), SGI Wavefront<br />

(*.rla, *.rpf) a Pagis, Windows Audio-visual (*.avi),<br />

Audio Visual Stream (*.asf), Video CD (*.dat), Indeo<br />

Video (*.ivf), MPEG Movie (*.m1v, *.mpe, *.mpeg<br />

*.mpg), Apple Quicktime (*.mov, *.qt), Windows<br />

Media (*.wm, *.wmv), MIDI (*.mid, *.rmi), Wave<br />

(*.wav), Audio Interchange (*.aif, *.aiff), Compressed<br />

Audio Interchange (*.aifc), UNIX Audio (*.au), MPEG<br />

audio stream (*.mpa), MPEG audio stream, layer II<br />

(*.mp2), MPEG audio stream, layer III (*.mp3), Real<br />

Audio (*.ra), RIFF-MIDI (*.rmi), PCM Sound (*.snd),<br />

Windows Media Audio (*.wma), Word (*.doc), Excel<br />

(*.xls), Power Point (*.ppt, *.pps), Web Pages (*.htm,<br />

*.html), Multiple HTML Files (*.mht), XML Files<br />

(*.xml), Text Formats (*.rtf, *.txt, *.csv), TrueType<br />

Fonts (*.ttf), Adobe Acrobat (*.pdf), AOL Art Image<br />

Files (*.art), DjVu Documents (*.djvu), MrSid Image<br />

Files (*.sid), Zip Files (*.zip)<br />

• kategorizuje a vyh¾adáva súbory pomocou<br />

k¾úèových slov, opisu alebo<br />

obsahu<br />

• automaticky generuje k¾úèové<br />

slová z názvov prieèinkov alebo<br />

súborov<br />

• vytvára obrázkovú alebo multimediálnu<br />

prezentáciu s rôznymi<br />

efektmi vrátane prehrávania súborov<br />

MP3<br />

• disponuje výkonným fotoeditorom<br />

vrátane redukcie efektu èervených<br />

oèí, monosou strihu a<br />

otáèania obrázkov JPEG, dávkovou<br />

konverziou formátov, premiestòovaním,<br />

úpravou a premenovaním<br />

obrázkov, k obrázku<br />

pridáva rámiky a texty<br />

• spravuje súbory a prieèinky s monosou ich<br />

kopírovania, premiestòovania, premenovania a<br />

mazania, triedenia pod¾a názvu, dátumu, ve¾kosti,<br />

typu atï.<br />

• preberá fotografie z digitálnych kamier a <strong>sk</strong>enerov<br />

aj s opisom (EXIF)<br />

• umoòuje zabezpeèenie uloených databáz vrátane<br />

šifrovania a zaheslovania<br />

• archivuje obrázky <strong>na</strong> CD alebo DVD s monosou<br />

prehliadania zmenšenín bez CD<br />

• automaticky zisuje duplicitné súbory<br />

• zdie¾a súbory a databázy po sieti<br />

• automaticky mení ve¾kos obrázka a konvertuje<br />

ho pri posielaní e-mailu, èím zrých¾uje prenos<br />

• vytlaèí obrázky v štandardných fotografických<br />

rozmeroch, zmenšeninách alebo plagátoch -vl-<br />

Autor: Xequte Software<br />

Štatút programu: freeware, niektoré funkcie sú limitované<br />

<strong>na</strong> 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 33,50 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.xecute.com<br />

Vlastnosti súboru: exe, 2,8 MB<br />

Neomesh Image Converter 2.0.1<br />

Opis: program <strong>na</strong> úpravu a konverziu rôznych<br />

grafických formátov<br />

Vlastnosti:<br />

• v dávkovom reime mení formáty väèšiny grafických<br />

súborov pouívaných <strong>na</strong> internete, prièom<br />

je k dispozícii ve¾a moností v menu <strong>na</strong>stavenia<br />

konverzie<br />

• aranuje obrázky v poadovanom poradí, <strong>na</strong>stavuje<br />

èasové intervaly a vytvára animácie GIF<br />

• vytvára ve¾ký obraz (mozaiku) spojením viacerých<br />

individuálnych obrázkov<br />

3/2004 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

• ukladá upravené obrázky alebo animácie GIF<br />

do <strong>na</strong>staveného adresára<br />

• zjednodušené prezeranie obrázkov klepnutím<br />

<strong>na</strong> tlaèidlo prida prieèinok alebo prida súbor,<br />

zme<strong>na</strong> rozmerov obrázka pouitím interpolácie<br />

bicubic spline, bilinear alebo nearest pixel<br />

• v dávkovom reime mení a vytvára rôzne efekty<br />

<strong>na</strong> obrázkoch, ako sú zrkadlenie, otáèanie, orezávanie,<br />

tvorba zmenšenín, pridanie textu, <strong>na</strong>stavenie<br />

RGB a gama parametrov, jas a kontrast, vytvorenie<br />

negatívu, stupnica sivej a ïalšie<br />

• má minimálne poiadavky <strong>na</strong> operaèný systém<br />

• mení kompresné typy vo formátoch GIF (RLE,<br />

iadny, LZW) a TIFF (iadny, RLE, FAX3, FAX4,<br />

LZW, JPEG) a <strong>na</strong>stavuje kvalitu pre JPEG a TIF<br />

v rozmedzí 1 a 100<br />

-vl-<br />

Autor: Neomesh Microsystems<br />

Štatút programu: freeware, trial <strong>na</strong> 4 obrázky, niektoré<br />

funkcie po 7 dòoch neprístupné<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 14,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.neomesh.com<br />

Vlastnosti súboru: exe, 1,27 MB<br />

Ai Picture Utility 6.6<br />

Opis: prehliadaè, mediálny prehrávaè, nástroj<br />

<strong>na</strong> prezentáciu a obrázkový procesor v jednom<br />

Vlastnosti:<br />

• má štandardné nástroje <strong>na</strong> úpravu obrázkov,<br />

ako je redukcia èervených oèí, TWAIN <strong>sk</strong>ener,<br />

<strong>na</strong>stavenie pozadia obrazovky,<br />

variabilita ve¾kosti tlaèených formátov,<br />

farebné tónovanie, <strong>na</strong>stavenie<br />

jasu a kontrastu<br />

• prehliadaè obrázkov je prispôsobite¾ný<br />

potrebám pouívate¾a a<br />

pozná viacero formátov, medziiným<br />

DCX, TIFF, PSD, PCD, PNG,<br />

BMP, PCX, TGA, WMF, EMF, FPX<br />

• obrázkový editor umoòuje<br />

štandardné funkcie, ako kopírovanie,<br />

vkladanie, vystrihovanie,<br />

orezávanie; vybrané plochy sa<br />

dajú ïalej upravova a tvori<br />

rôzne koláe<br />

• umoòuje dávkový reim<br />

<strong>na</strong> vybrané funkcie, ako zme<strong>na</strong><br />

ve¾kosti, jasu, otáèanie, pridanie okraja alebo<br />

textu<br />

• súborový ma<strong>na</strong>ér umoòuje prezeranie<br />

a manipuláciu s mnostvom súborov; je zabudovaná<br />

podpora intranetu<br />

• vytvára multimediálne prezentácie s oddelenou<br />

audio-, video- a grafickou stopou a textom; funkcia<br />

Slide Album vytvára diaprezentácie s monos-<br />

ou vizuálnych úprav pozadia, gama rotácie,<br />

pridania poznámok, vkladania ok<strong>na</strong> do ok<strong>na</strong><br />

a ïalších 173 efektov s podporou pre MP3, WAV,<br />

AVI, MPEG, VideoCD, Quicktime MOV, AIFF, CD<br />

audio, MIDI, Sun AU, RealAudio, RealVideo, WMA,<br />

WMV<br />

• umoòuje kompresiu súborov vo viacerých<br />

formátoch<br />

-vl-<br />

Autor: Applied Insights<br />

Štatút programu: 30−dòový free trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 27,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://appliedinsights.net<br />

Vlastnosti súboru: zip 1,11 MB<br />

Ashampoo MP3 AudioCenter<br />

(v1.50)<br />

Opis: program <strong>na</strong> úpravu, <strong>na</strong>pa¾ovanie, premenu<br />

formátov audiosúborov<br />

Vlastnosti:<br />

• pouívanie aplikácie je jednoduché, automaticky<br />

sú zabezpeèené zloité <strong>na</strong>stavenia pri dekódovaní<br />

audiosúboru, a tak sa pouívate¾ môe<br />

sústredi sa <strong>na</strong> to, èo <strong>sk</strong>utoène chce urobi; úvodné<br />

okno programu po spustení je ve¾mi preh¾adné<br />

a podobné programu NERO<br />

• vyberá audiosúbory MP3, Ogg Vorbis, FLAC,<br />

WAV z audio CD nosièov a zisuje potrebné informácie<br />

z internetovej hudobnej databázy<br />

• <strong>na</strong>pa¾uje audiosúbory priamo <strong>na</strong> CD nosièe bez<br />

potreby rôznych zásuvných modulov alebo doplnkov;<br />

po vytvorení nového zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>pa¾ovaných<br />

súborov sa pridávajú do neho hudobné súbory<br />

z rôznych miest <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u; program pod¾a dåky<br />

súboru zobrazuje mnostvo pouitého priestoru <strong>na</strong><br />

CD nosièi; pred <strong>na</strong>pa¾ovaním je umonená simulácia,<br />

pri ktorej program zisuje prípadné chyby; program<br />

zisuje <strong>na</strong>pa¾ovaciu rýchlos <strong>na</strong> médiá CD-R, CD-RW<br />

• jednoducho mení audiosúbory z jedného formátu<br />

<strong>na</strong> druhý alebo <strong>na</strong> ten istý so zmenenými parametrami<br />

• vyh¾adáva a opravuje poškodené audiosúbory<br />

• pomocou špeciálnej funkcie upravuje súbory <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kú hlasitos, umoòuje úpravu informácií<br />

(názov, meno speváka atï.)<br />

-vl-<br />

Autor: ashampoo GmbH & Co. KG<br />

Štatút programu: freeware <strong>na</strong> 10 dní, po prevzatí free<br />

trialového kódu predåenie <strong>na</strong> 20 dní<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 49,99 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.ashampoo.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 3,79 MB<br />

90 PC REVUE 3/2004

S O F T W A R E<br />

Banner Maker Pro 5.0<br />

Opis: program <strong>na</strong> tvorbu webovej grafiky, reklamných pútaèov a loga<br />

Vlastnosti:<br />

• je to plnofunkèný grafický program bez zbytoèných nástrojov a šablón<br />

a bez potreby dlhého študovania manuálu<br />

• pomocou sprievodcu ¾ahko vytvorí profesionálne vyzerajúci reklamný<br />

pútaè, tlaèidlo a grafiku pre webovú stránku; tabu¾ky pomocníka krok za krokom<br />

vytvárajú príslušný obrázok, ktorý sa dá uloi vo formáte GIF alebo<br />

JPEG a prida <strong>na</strong> webovú stránku<br />

• pouitím akéhoko¾vek obrázka, z<strong>na</strong>ku s rôznou ve¾kosou mono vytvori<br />

mnostvo animovaných reklamných rámikov; k dispozícii je vyše 300 pozadí<br />

rôznych štýlov a ve¾kostí<br />

• funkcia Power Preview umoòuje prehliada stovky rôznych variácií vytváraných<br />

obrázkov<br />

• do obrázka pridáva text rôznych fontov, štýlu, ve¾kosti, farby a <strong>na</strong>stavuje<br />

ho pod rôznymi uhlami alebo oblúkmi; sú dostupné aj 3D efekty; <strong>na</strong> tvorbu<br />

tlaèidiel vyuíva rôzne šípky, šesuholníky, osemuholníky, hviezdy<br />

• <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke je mnostvo tipov <strong>na</strong> vytvorenie umeleckej grafiky<br />

a <strong>na</strong> pouívanie programu; cez e-mail mono odobera mesaèník s informáciami<br />

-vl-<br />

Autor: GatorData, Inc.<br />

Štatút programu: 15−dòový free trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 39 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.bannermakerpro.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 2,85 MB<br />

• má monos viacnásobného prezerania a úpravy dokumentov; <strong>na</strong>raz môe<br />

by otvorených a 100 obrázkov<br />

• program monitoruje aktivitu PC v stanovených intervaloch a môe automaticky<br />

posla snímky okamite <strong>na</strong> emailovú adresu bez zásahu pouívate¾a<br />

• program sníma aj obrazovky z videa, obrazovky z hier vyuívajúcich<br />

DirectX, šetrièe obrazoviek, programy DOS<br />

-vl-<br />

Autor: Wisdom Software Inc.<br />

Štatút programu: 30−dòový free trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.wisdom−soft.com<br />

Vlastnosti súboru: 1,47 MB<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý,<br />

Vladimír Luchava<br />

AVIR<br />

Registrácia shareware programov<br />

za sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

ScreenHunter 4.1 Pro<br />

Opis: mnohostranný nástroj <strong>na</strong> snímanie obrazovky poèítaèa<br />

Vlastnosti:<br />

• sníma jednotlivý objekt alebo viacero objektov vo forme blokov, ovládacích<br />

tlaèidiel alebo okien; monosti snímania sa <strong>na</strong>stavujú v submenu; <strong>na</strong> zvýšenie<br />

produktivity mono vyui rôzne horúce klávesy pre rôzne druhy snímania,<br />

<strong>na</strong>pr. Ctrl + F1 <strong>na</strong> snímanie pravouhlej plochy, Ctrl + F2 <strong>na</strong> snímanie<br />

plochy v tvare elipsy atï.; týmto spôsobom sa vyhnete opakovanému prepí<strong>na</strong>niu<br />

typov snímania v menu; funkcia Auto scroll sa pouíva <strong>na</strong> snímanie<br />

obrázka ve¾kosou presahujúceho obrazovku a pouívate¾ je vtedy nútený<br />

posúva obrázok vertikálne alebo horizontálne<br />

• je to mnohostranný nástroj <strong>na</strong> úpravu snímaných obrázkov; snímky sa<br />

upravujú okamite po ich zí<strong>sk</strong>aní pri monosti zväèšovania, pridania textu<br />

alebo anotácií, mnohonásobného undo/redo; editor mono zapí<strong>na</strong> len v prípade<br />

potreby, èím program zaberá menej RAM<br />

• text sníma ako obrázok alebo ako textový súbor<br />

• všetky snímky sú programom automaticky upravené <strong>na</strong> stanovenú mierku;<br />

môe to by urèitá šírka, výška alebo percentuálne vyjadrenie; táto funkcia<br />

má vyuitie pri formátovaní obrázka pre grafiku <strong>na</strong> webe<br />

• program pohodlne vyh¾adáva a sahuje obrázky z webovej stránky <strong>na</strong><br />

internete a pripravuje ich <strong>na</strong> prezeranie; spôsobom drag & drop mono<br />

importova 15 formátov obrázkových súborov; po úprave mono obrázky<br />

uloi vo formáte JPEG, PNG, BMP a GIF s monosami rôznej kompresie; pri<br />

ukladaní sa automaticky vytvára názov súboru<br />

3/2004 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

Far Cry<br />

Far Cry, jed<strong>na</strong> zo štyroch <strong>na</strong>joèakávanejších 3D<br />

FPS hier tohto roku (ïalšími sú Doom3, Half<br />

life 2 a Stalker), sa nám u v podobe dema predviedla,<br />

tak sa <strong>na</strong> òu poïme pozrie.<br />

Hra vás zavedie do exotických zákutí Mikronézie,<br />

kde sa ako kapitán lode plavíte z ostrova <strong>na</strong><br />

ostrov a preváate pasaierov. Jedného dòa sa však<br />

dostanete do problémov. Po tom, ako <strong>na</strong> jeden<br />

ostrov vyloíte pasaierku, novinárku Valeriu Cortez,<br />

je vaša loï znièená a vy sa ocitáte v obk¾úèení<br />

nájomnými oldniermi. Tí sa zjavne vašej prítomnosti<br />

vôbec nepotešili, podobne ako ani vy z nich<br />

nemáte ve¾kú rados. Keïe však niet inej cesty,<br />

vrháte sa do dungle, aby ste oprášili svoje staré<br />

bojové schopnosti a pokúsili sa prei. Mimochodom,<br />

voláte sa Carver, Jack Carver, <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

kapitán lode, <strong>na</strong> druhý.... no, nechajte sa prekvapi.<br />

Ïalej vás u èaká séria roz¾ahlých tropických<br />

ostrovov, kde budete vymeta pláe od nepriate¾ov,<br />

dungle, dedinky, vedecké komplexy, pirát<strong>sk</strong>e pevnosti<br />

a aj ïalšie èudné zariadenia. Postupne, ako budete<br />

hra hru, zistíte, èo sa v zákutiach týchto ostrovov<br />

smaí. Okrem nájomnej armády stretnete aj geneticky<br />

zmutované monštrá a nebudú chýba ani šialení<br />

vedci, ktorí to tu všetko vedú. Rýchlo spoznáte,<br />

e tieto exotické ostrovy sú zvnútra riadne èervivé.<br />

Hra však prináša trochu viac ako obyèajnú FPS<br />

akciu, ponúka mnostvo inovácií tak z grafickej,<br />

ako aj z hernej a technickej stránky. Nebude to u<br />

iad<strong>na</strong> priamoèiara akcia <strong>na</strong> obmedzených územiach,<br />

ostrovy, <strong>na</strong> ktorých sa <strong>na</strong>chádzate, budú toti<br />

rozsiahle, budete sa po nich môc prakticky vo¾ne<br />

pohybova a plánova svoje útoky ¾ubovo¾nou<br />

cestou. Niektoré cesty budú ašie a kratšie, iné<br />

¾ahšie, ale dlhšie. Budete sa môc plazi krovím, nenápadne<br />

sa zakráda dung¾ou, aby vás nepriatelia<br />

nevideli, alebo pripravíte frontálny útok a budete sa<br />

nepriate¾ov s<strong>na</strong>i zlikvidova <strong>sk</strong>ôr, ako oni zlikvidujú<br />

vás. Keby sa vám nepáèila ani jed<strong>na</strong> z týchto<br />

ciest, môete poui niektoré z vozidiel a prejs okolo<br />

nich prv, ne si vás všimnú, prípadne poui loï,<br />

obopláva nebezpeèné oblasti a vylodi sa <strong>na</strong> inej,<br />

bezpeènejšej plái. No aj nepriatelia budú ma svoje<br />

hraèky, keïe oni sú tu doma, všetko je stráené<br />

helikoptérami, ostre¾ovaèmi, hliadkovými èlnmi, a<br />

akoby to nestaèilo, vy<strong>sk</strong>ytujú sa v celých tlupách, dohovárajú<br />

sa vysielaèkami, volajú posily a taktizujú.<br />

Tak z akènej, ako aj z grafickej stránky si autori<br />

dali ve¾mi zálea. Grafika je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepšia,<br />

akú sme doteraz <strong>na</strong> PC videli. Ve¾mi kvalitne<br />

prepracovaná dung¾a, stovky stromov, tisíce kríkov,<br />

nechýbajú lietajúce motýle, váky, nájde sa aj papagáj,<br />

èajka a ïalšie vtáky. Navyše všetky môete pokojne<br />

zostre¾ova. More je takisto pestré, preháòajú<br />

sa tu húfy rýb (aj tie môete postrie¾a), sú tu podmor<strong>sk</strong>é<br />

riasy a ve¾mi pekné piesoè<strong>na</strong>té dno. Bolo by<br />

jednoducho hriechom nezapláva si v òom. Plávanie<br />

autori dokonca prepracovali a tak, e vaša postava<br />

hýbe rukami a prakticky pláva. Nevýhoda spoèíva v<br />

tom, e vtedy nemôete strie¾a. Nedá mi nespomenú<br />

kvalitné vlnky a super odrazy od hladiny vody,<br />

ktoré vám udrú do oèí hneï po spustení hry. Grafika<br />

má však aj svoju odvrátenú stránku, a to nároènos<br />

<strong>na</strong> hardvér, take poèítajte s prijate¾ným optimom<br />

niekde <strong>na</strong> hranici CPU 1,5 GHz a GPU nVidia<br />

5600 alebo ATI 9600, k poiadavkám, samozrejme,<br />

patrí <strong>na</strong>jmenej 256 MB pamäte.<br />

Okrem super grafiky CryEngine ponúka zaujímavé<br />

efekty, ako inverznú animáciu postáv a animation<br />

blending, vïaka èomu pohyby postáv a prechody<br />

medzi jednotlivými fázami animácie vyzerajú<br />

ve¾mi realisticky. Na kvalite hry ešte pridáva<br />

prepracovaný AI systém, dy<strong>na</strong>mický hudobný sprievod,<br />

ktorý reaguje <strong>na</strong> akcie hráèa, environmentálne<br />

audio, pridávajúce priam reálne zvuky prostredia a<br />

prírody do hry. Grafike nechýbajú shadery, per pixel<br />

lighting, bump reflections, refractions, volumetric<br />

glow, animované textúry atï. Autori sa chvália aj<br />

gigantickým zameriavaním <strong>na</strong> obrov<strong>sk</strong>ú vzdialenos<br />

(v reáli prepoèítané asi a <strong>na</strong> 2 km), kde môete z<br />

vrcholku ostrova prakticky odstreli muchu dole <strong>na</strong><br />

plái. Engine ešte zve¾aïuje funkcia PolyBump, ktorá<br />

v reálnom èase dolaïuje kvalitu objektov, zvyšuje èi<br />

zniuje poèet polygónov, upravuje rýchlos renderovania<br />

a zmenšuje aj nároky <strong>na</strong> pamä. Nakoniec<br />

nesmieme zabudnú ani <strong>na</strong> zapracovaný fyzikálny<br />

engine Havok 2.0, momentálne jeden z <strong>na</strong>jkvalitnejších<br />

<strong>na</strong> trhu. Mohli ste si ho vychut<strong>na</strong> u v Max<br />

Payne 2 a bude zapracovaný aj do Half Life 2, z ktorého<br />

ste urèite videli videá. Engine ponúka také<br />

monosti ako zhadzovanie sudov dole schodmi, posúvanie<br />

vecí strie¾aním alebo kopaním atï. Len tak<br />

pre zaujímavos Doom 3 bude ma vlastný fyzikálny<br />

engine a mono bude aj lepší, uvidíme...<br />

Vráme sa však do hry. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e prostredia<br />

sú roz¾ahlé, urèite nebudete chcie chodi<br />

stále pešo. Na to tu máte implementovaných nieko¾ko<br />

vozidiel, ktoré môete ovláda. Je tu bugi<strong>na</strong>,<br />

pancierovaný HumVee, èlnov tu bude hneï nieko¾ko<br />

– od gumeného a po ozbrojené bojové èlny.<br />

A keby vám to nestaèilo, môete si zalieta aj <strong>na</strong><br />

rogale. Škoda, e helikoptéry sa nebudú da ovláda,<br />

ale ktovie, mono sa èo<strong>sk</strong>oro doèkáme nejakého<br />

módu, ktorý sprístupní aj helikoptéry. Ovládanie<br />

vozidiel aj lodí je kvalitné a vïaka fyzikálnemu<br />

enginu aj celkom reálne. Škoda však, e pri<br />

<strong>na</strong>sadnutí stále ostáva mód FPS a neprepne sa do<br />

poh¾adu tretej osoby, takto je to toti trocha nepreh¾adné<br />

a èasto poriadne nevidíte, kam idete.<br />

Zo zbraní máte v základnom vybavení svoju maèetu<br />

a pišto¾, potom je u len <strong>na</strong> vás, aké zbrane nájdete<br />

a pozbierate. Maximum sú však štyri, teda nô,<br />

pišto¾ a dve zbrane – jed<strong>na</strong> do ruky a druhá <strong>na</strong> chrbát.<br />

Teda èasto sa vám stane, e sa s niektorou budete<br />

musie rozlúèi, èím sa musíte spo¾ahnú, e v druhej<br />

budete ma dostatok nábojov <strong>na</strong> vystrie¾anie nepriate¾ov.<br />

Nepochybne je pre istotu <strong>na</strong>jlepšie nosi<br />

dve útoèné pušky, ale èasto budete musie druhú<br />

vymeni za sniperku alebo raketomet, pretoe ich<br />

92 PC REVUE 3/2004

S O F T W A R E<br />

zameriavacie schopnosti sú ve¾mi kvalitné a nikde si<br />

tak nevychutnáte ostre¾ovanie nepriate¾ov <strong>na</strong> dia¾ku.<br />

Kadá zbraò má <strong>na</strong>koniec dva módy, jeden bený,<br />

keï dríte zbraò v ruke, a druhý s presnejším zameraním,<br />

keï si dáte zbraò k lícu a okom zameriavate<br />

<strong>na</strong> spôsob Medal of Honor alebo Vietcong. Séria granátov,<br />

samozrejme, nesmie chýba, a èo je <strong>na</strong>jlepšie,<br />

nemusíte prehadzova zbrane, ale hádete ich ïalším<br />

klávesom druhou vo¾nou rukou. Z pevne pripútaných<br />

zbraní v hre nájdete ešte rotaèák a raketomet.<br />

Z vybavenia máte pri sebe vojen<strong>sk</strong>ú baterku, ktorú<br />

pouijete v temných chodbách, kde je dobrá aj <strong>na</strong><br />

oslepenie nepriate¾ov, máte tu rádio, cez ktoré dostávate<br />

informácie od Valerie alebo Doyla a odpoèúvate<br />

ním hlásenia nepriate¾ov. Dôleitý je aj ïalekoh¾ad<br />

s nieko¾kými módmi, a to normálnym, noèným<br />

a termálnym videním, <strong>na</strong>koniec dokáe aj odpoèúva<br />

nepriate¾ov <strong>na</strong> ve¾ké vzdialenosti. Zo špecialít<br />

sú tu ešte okuliare cryvision s detekciou ivých<br />

bytostí, okrem toho sú tu klasické karty <strong>na</strong><br />

otváranie dverí a nájdete aj náloe. Zdravie si mô-<br />

ete doplni klasickými lekárnièkami a nepriestrelnými<br />

vestami.<br />

V hre nebudete chýba ani rozsiahla multiplayerová<br />

èas. Tá ponúka štandardné módy, ako CTF,<br />

Deathmatch alebo Assaut, tímovo zameraný mód,<br />

kde plníte vopred stanovené úlohy, prièom jeden tím<br />

útoèí a druhý sa bráni. V tomto móde sa dostanú k<br />

slovu aj špecializácie jednotlivých èlenov v tíme, <strong>na</strong><br />

výber je Grunt (klasický vojak), Sniper (ostre¾ovaè)<br />

alebo Support, ktorý má starosti podporu tímu a ako<br />

jediný disponuje výbušni<strong>na</strong>mi. Autori nezabudli ani<br />

<strong>na</strong> editor, <strong>na</strong>zvaný Sandbox, v ktorom si hráè bude<br />

môc vytvori vlastné misie, upravova existujúci terén<br />

alebo pridáva niektoré špeciálne efekty. Otvorený<br />

kód hry prispieva k rozvoju rôznych doplnkov<br />

k Far Cry, vytvorených samotnými hráèmi, ako<br />

nové zbrane, autá alebo rovno celé scenáre. Ob¾úbenos<br />

modifikácie dokazuje <strong>sk</strong>utoènos, e krátko<br />

po vydaní singleplayer dema sa zaèali objavova<br />

prvé doplnky v podobe klzáka alebo terénneho<br />

Humvee.<br />

V kadom prípade hra vyzerá <strong>na</strong> ve¾mi kvalitnú<br />

záleitos, ktorá má ve¾kú šancu kvalitou konkurova<br />

oèakávanému Half Life 2 alebo Doom 3.<br />

Vydavate¾: Ubisoft<br />

Vývoj: Crytek<br />

VYHLÁSENIE HRY ROKA!<br />

Hlasovanie èitate¾ov Sectora o hre roka 2003 sa<br />

u <strong>sk</strong>onèilo, a tak sa pozrime <strong>na</strong> to, èo sa <strong>na</strong>jviac<br />

páèilo. Tu sú víazi:<br />

Najlepšia akèná hra: Max Payne 2<br />

Najlepšia taktická – stealth akcia: Splinter Cell<br />

Najlepšia RPG: Star Wars Knights of the Old Republic<br />

Najlepšia akèná adventúra: GTA Vice City<br />

Najlepšia adventúra: Silent Hill 3<br />

Najlepšia športová hra: NHL 2004<br />

Najlepší simulátor: IL2 Sturmovik: Forgotten Battles<br />

Najlepšia ma<strong>na</strong>gement hra: SimCity 4<br />

Najlepšia stratégia: Warcraft III: The Frozen Throne<br />

Najlepšia racing hra: Need for Speed: Underground<br />

Najinovatívnejšia hra roka: Splinter Cell<br />

Najväèšie <strong>sk</strong>lamanie roka: Enter The Matrix<br />

Najlepšia konzola roka: PS2<br />

Najoèakávanejšia hra: Half Life 2<br />

Celkovo <strong>na</strong>jlepšia hra roka: NFS Underground<br />

POZOR SÚA!<br />

Herný server Sector.<strong>sk</strong> sa 1. marca 2004 doíva<br />

svojho šiesteho jubilea. Toto výroèie sa výrazne<br />

podpísalo <strong>na</strong> zmenenej štruktúre a dizajne strá−<br />

nok, otvorili sme nové sekcie, zamerané <strong>na</strong><br />

N−Gage a E−sports, èo<strong>sk</strong>oro plánujeme spusti<br />

aj sekciu PS2. Okrem toho stále u nás nájdete<br />

<strong>na</strong>jèerstvejšie herné novinky, recenzie <strong>na</strong> <strong>na</strong>jno−<br />

všie hry, môete si u nás zahra on−line hry, stiah−<br />

nu úplné hry, demá alebo videá z hier. Veríme,<br />

e sa vám nové zmeny budú páèi. Pri príleitosti<br />

uvedeného výroèia sme pre vás pripravili aj ve¾kú<br />

súa o viac ne zaujímavé ceny!<br />

• NOVINKY<br />

CONAN: Sloven<strong>sk</strong>ý tím Cauldron, vo svete známy<br />

predovšetkým vïaka <strong>sk</strong>velej 3D FPS Chaser,<br />

pripravil pre fanúšikov fantasy <strong>na</strong>ozajstnú lahôdku<br />

v podobe prenesenia dobrodrustiev Co<strong>na</strong><strong>na</strong><br />

do elektronickej podoby. Co<strong>na</strong>n sa vracia<br />

ešte ako mladý mu do rodnej Cimmerie. Tam<br />

hodlá <strong>na</strong>vštívi svojho strýka, no netuší, aký<br />

hrozný poh¾ad sa mu <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne, keï do Gran<strong>na</strong>chu<br />

dorazí. Dedi<strong>na</strong> je znièená a jej obyvatelia<br />

vyvradení. Okamite sa vydáva po stopách<br />

vrahov, netušiac, e sa práve zaplieta do plánov<br />

nemilosrdného Supieho kultu a jedného<br />

pradávneho boha. Co<strong>na</strong>n je akèná adventúra,<br />

<strong>sk</strong>ombinovaná s prvkami RPG, zameraná hlavne<br />

<strong>na</strong> boj mua proti muovi. Na svojej ceste<br />

sa hráè bude streta s viac ne 30 nepriate¾mi<br />

všetkého druhu – od klasických barbarov cez<br />

<strong>sk</strong>eletonov a po démonických kúzelníkov. Co<strong>na</strong>n<br />

však nebude bojova holými rukami, oháòa<br />

sa bude môc 20 rozliènými seènými zbraòami,<br />

pri súbojoch bude môc hráè vyui niektoré<br />

kombo údery, rozdelené do dvoch kategórií.<br />

Co<strong>na</strong>n ne<strong>sk</strong>lame ani majite¾ov konzol nextgen,<br />

okrem platformy PC vychádza aj <strong>na</strong> PS2, GBC a<br />

Xbox.<br />

Na víazov èaká:<br />

dovolenka pri mori pre dve osoby<br />

od CK Tiptour,<br />

víkendový letecký zájazd do Paría vrátane<br />

ubytovania od ITC Travel,<br />

mnostvo hier od CENEGA SLOVAKIA<br />

a CD PROJEKTU,<br />

trièká s logom Sector.<strong>sk</strong> a profesionál<strong>na</strong><br />

podloka pod myš od ProGamingShop.<strong>sk</strong>.<br />

Všetko to vypukne 1. 3. 2004 <strong>na</strong> <strong>www</strong>.sector.<strong>sk</strong>.<br />

Battlefield: Viet<strong>na</strong>m: Hier èerpajúcich z udalostí<br />

druhej svetovej vojny sa objavuje stále menej.<br />

Novým námetom pre bojové hry sa èoraz èastejšie<br />

stáva konflikt vo Viet<strong>na</strong>me. Jedným z<br />

<strong>na</strong>joèakávanejších titulov èerpajúcich z tohto<br />

prostredia je Battlefield: Viet<strong>na</strong>m od tvorcov<br />

vysoko hodnoteného Battlefield 1942. Hra je<br />

pojatá dy<strong>na</strong>mickejšie, pouité sú rýchle vozidlá<br />

a lietadlá, spolu ich bude 20, plne ovládate¾ných.<br />

V prostrediach, kde budete vies svoj<br />

tím, budete ai z bujnej vegetácie, ktorá po<strong>sk</strong>ytne<br />

dobrý úkryt pred nepriate¾om. Battlefield: Viet<strong>na</strong>m<br />

bude opä bodova prepracovanou hrou viacerých<br />

hráèov, k dispozícii budú špeciálne mapy a<br />

dva nové módy (Expanded Conquest Mode a Custom<br />

Combat). Battlefield: Viet<strong>na</strong>m sa bude špecializova<br />

<strong>na</strong> masívne boje, vyuívanie vozidiel a<br />

orientáciu v hustom prostredí.<br />

Sam & Max: Freelance Police: Humor, absurdita<br />

a parafrázovanie všetkého. Legendár<strong>na</strong> dvojica<br />

komiksových postavièiek sa doèkala po 11 rokoch<br />

pokraèovania. Súkromný detektív Sam (pes) a jeho<br />

spoloèník Max (zajac) budú opä rieši nový prípad<br />

po svojom, a to s poriadnou dávkou humoru.<br />

Pokraèovanie Sam & Max nebude ma jeden, ale<br />

rovno 6 dejových línií, pospájaných do jedného<br />

celku. Zo starých známych postáv sa objaví<br />

súkromné oèko Flint Paper a poèet šialených<br />

minihier stúpne <strong>na</strong> 16. Sam & Max sa budú<br />

prezentova v úplne novom 3D kabáte, èo pri<br />

dnešnom štandarde nikoho neprekvapí.<br />

Half Life 2: Na záver sme si nechali smutnú<br />

správu. Half Life 2, titul, ktorý má zmeni poh¾ad<br />

<strong>na</strong> áner FPS, má nový dátum vydania! Po presune<br />

z minulej jesene (pre kráde zdrojových kódov)<br />

hra nevyjde ani túto jar a autori ohlásili termín<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> leto 2004. Nakoniec je však moné, e<br />

hra sa dostane <strong>na</strong> trh a koncom tohto roku, keï<br />

je <strong>na</strong>jvyššia predajnos titulov, èo si vydavate¾<br />

Vivendi urèite nenechá ujs. Half Life 2 bude <strong>na</strong>jblišie<br />

prezentovaný <strong>na</strong> májovej výstave E3 v Los<br />

Angeles. Vývojár<strong>sk</strong>a spoloènos Valve po<strong>sk</strong>ytla<br />

svoj source engine ïalšej firme – Arkane Studios,<br />

tvorcovi RPG hry Arx Fatalis. Ide o druhú firmu<br />

(prvou bola Troika Games), ktorá si licencovala<br />

engine HL2.<br />

3/2004 PC REVUE 93

I N T E R N E T<br />

KOMENTÁR: /dev/null/031<br />

Tohtoroèný január sa niesol v z<strong>na</strong>mení samých<br />

katastrof a iných ivelných pohrôm. Týmito ne−<br />

priaznivými udalosami bola postihnutá Zem,<br />

ale aj Mars. Zistilo sa toti, e maran<strong>sk</strong>é prie−<br />

<strong>sk</strong>umné vozidielko Spirit má problémy s pa−<br />

mäou. Tie sa, chvalabohu, NASA podarilo od−<br />

stráni. Zlé jazyky nepremeškali príleitos podo−<br />

tknú, e vozidlo <strong>na</strong>šastie nebolo vybavené<br />

nemenovaným operaèným systémom... Pri tom<br />

všetkom sa Amerièania môu doslova teši, e<br />

im to predsa len funguje. Ich európ<strong>sk</strong>i kolegovia<br />

dopadli ove¾a horšie. Ich sonda Beagle vraj pri−<br />

stála v nejakom kráteri èi èo. Mono nefunguje<br />

preto, e milí vedátori zanedbali tréning. Pritom<br />

by staèilo, aby si vyrazili od<strong>sk</strong>úša marsochod <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>še milé sloven<strong>sk</strong>é zimné cesty. Na tých je krá−<br />

terov habadej....<br />

Nám obyèajným pozem<strong>sk</strong>ým èervom takéto<br />

kozmické problémy môu pripada vzdialené <strong>na</strong><br />

stovky svetelných rokov. Koncom januára nám<br />

masovo zúrili èervy s pôvabným názvom<br />

MyDoom (detaily vo Vírusovom radare). Mno−<br />

stvu pošty, ktoré tieto nemilé potvorky stihli<br />

vyprodukova, sa nedá nevenova pozornos.<br />

Rozposielanie èervov poštou je <strong>sk</strong>rátka rizikom<br />

internetu a do urèitej miery aj cenou za monos<br />

prijímania elektronickej pošty. Nad to by som sa<br />

dokázal povznies, koniec koncov pouívam<br />

ochranu. Nie síce gumenú, ale <strong>na</strong> mailovom ser−<br />

veri mi fièí nemenovaný sloven<strong>sk</strong>ý antivírus.<br />

Horšie som však znášal stovky a v niektoré dni<br />

a tisíce správ typu „vašu správu elektronickej<br />

pošty sa nepodarilo doruèi <strong>na</strong> adresu jed<strong>na</strong><br />

@druhej.riekla.xx“. Uil som si ich v tých <strong>na</strong>jroz−<br />

liènejších odtieòoch a jazykových variantoch.<br />

A pri správach tvrdiacich „vaša správa obsaho−<br />

vala vírus, a preto nebola doruèená“ som tak−<br />

mer vy<strong>sk</strong>oèil z koe....<br />

Mono patrím k nejakej divnej a trhnutej <strong>sk</strong>u−<br />

pinke, ale aspoò viem, e za posledné dva roky<br />

sa takmer nevy<strong>sk</strong>ytol èerv alebo vírus, ktorý by<br />

pri posielaní elektronickej pošty urèenej <strong>na</strong> jeho<br />

èo <strong>na</strong>jväèšie rozšírenie pouíval reálnu adresu<br />

elektronickej pošty. Vdy sú to nejaké náhodne<br />

generované a <strong>sk</strong>ladané nezmysly. Reál<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>ôr<br />

adresa, <strong>na</strong> ktorú sa takéto milé darèeky šíria.<br />

Pokia¾ však milý správca systému pouije pre<br />

mailový server štandardné <strong>na</strong>stavenie, je ve¾ká<br />

šanca, e niekedy <strong>na</strong>stane chaos. Pošta s víru−<br />

som nebude doruèená a vráti sa odosielate¾ovi.<br />

Keïe ten zvyèajne neexistuje, mailový server,<br />

odkia¾ vírus èi èerv domnele pochádzal, ho vráti<br />

spä. Výsledkom je to, e pri jednom neúspeš−<br />

nom pokuse o doruèenie èerva sa cez sie pre−<br />

enú a tri správy....<br />

To v prípade takej agresívnej infekcie, ako bol<br />

MyDoom, z<strong>na</strong>mená výdatné zahltenie poštových<br />

serverov a one<strong>sk</strong>orenie doruèovania pošty rádovo<br />

v hodinách. Mono by stálo za úvahu <strong>na</strong>stavi<br />

celú ochranu proti vírusom <strong>na</strong> mailových serve−<br />

roch tak, e infikovaná správa sa jednoducho<br />

zmae a hotovo. Zaaenie siete by tak ve¾mi<br />

pokleslo.<br />

Február tie pokraèoval v duchu katastrof. Ne−<br />

viem, ako to poveda menej diplomaticky, ale<br />

rozhodne si nikto nemyslel, e v Redmonde to<br />

s tým open source prístupom berú a tak váne.<br />

Na nete sa toti objavila èas zdrojových kódov<br />

k Windows.<br />

Peter Kováè<br />

Net & Security news<br />

Koneène máme kataster nehnute¾ností<br />

<strong>na</strong> internete<br />

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) v spoluprá−<br />

ci s Geodetickým a kartografickým ústavom (GKÚ) spustili<br />

1. februára kataster nehnute¾ností (KN) <strong>na</strong> internete.<br />

Internetový KN (<strong>www</strong>.katasterportal.<strong>sk</strong>) si pod¾a Andreja<br />

Vojtíèka z ÚGKK vyiadal <strong>na</strong> katastrálnych úradoch pribline<br />

2300 primerane vybavených poèítaèov. Obnova výpoètovej<br />

techniky <strong>na</strong> katastrálnych úradoch od roku 2001 pohltila<br />

z prostriedkov Phare 90 mil. Sk. Na projekt KN <strong>na</strong> internete<br />

pod¾a Vojtíèka smerovalo z vlády pribline 10 mil. Sk. Nákla−<br />

dy <strong>na</strong> prevádzku by roène mali predstavova 5,2 mil. Sk.<br />

Poplatky za jednotkovú cenu jednej strany pri registroch<br />

katastrálnych území, obcí èi registri vlastníkov sú 30 Sk. Ce<strong>na</strong><br />

za prevádzku systému za jednu stranu je od 10 do 20 Sk<br />

a ce<strong>na</strong> za po<strong>sk</strong>ytovanie zostavy <strong>na</strong> výstup sa pohybuje od<br />

30 po 100 Sk. Výška poplatkov sa však od 1. júla zvýši.<br />

Pod¾a Petra Kvardu, obchodno−ekonomického námestní−<br />

ka GKÚ, v horizonte jedného a dvoch rokov by sa mohol do<br />

KN dosta elektronický podpis, aby sa vklady do katastra<br />

mohli podáva elektronickou formou.<br />

Podarí sa Microsoftu spoplatni e−mail?<br />

Bill Gates u minulý rok predpovedal, e v priebehu pár<br />

rokov sa svet zbaví spamu. V súèasnosti Microsoft prináša<br />

prvé konkrétne návrhy <strong>na</strong> riešenie tohto celosvetového prob−<br />

lému. Jednou z alter<strong>na</strong>tív je aj spoplatnenie e−mailu, èo by<br />

malo zabráni masovému odosielaniu nevyiadaných emai−<br />

lových správ. Takéto riešenie sa, samozrejme, nestretlo<br />

s kladným ohlasom zo strany pouívate¾ov. Microsoft však<br />

argumentuje po svojom a tvrdí, e momentálne nie je ve¾a<br />

spôsobov, ako zabráni spamovej pandémii. Tento model u<br />

dostal aj svoje meno – Penny Black pod¾a brit<strong>sk</strong>ej mince.<br />

Pred dvesto rokmi táto minca predstavovala sumu potrebnú<br />

Pirát<strong>sk</strong>e filmy a nukleárny program<br />

USA, všetko v jednom poèítaèi!<br />

Skutoène originálne vyuil svoje schopnosti Joseph James<br />

McElroy, 18−roèný študent z Woodford Green v Londýne.<br />

Pomocou softvéru Deathserv, ktorý sám vyvinul, sa mu po−<br />

darilo preniknú do poèítaèového stredi<strong>sk</strong>a Department of<br />

Energy v USA. DOE má vo svojej kompetencii energetiku,<br />

jadrový program a kontroluje aj jadrové zbrane USA. Naj−<br />

zaujímavejšia je však v tomto prípade pohnútka, ktorá štu−<br />

denta k tomuto èinu viedla. McElroy potreboval úloný pries−<br />

tor, kam by mohol umiestni pirát<strong>sk</strong>e filmy, softvér a hry tak,<br />

aby ich mohol zdie¾a so svojimi priate¾mi. Vybral si 17 poèí−<br />

taèov umiestnených v Natio<strong>na</strong>l Accelerator Laboratory<br />

v Illinois, Chicago, patriacich DOE. Na di<strong>sk</strong>och sa tak ocitli<br />

ved¾a seba tajné informácie o jadrovom programe USA spolu<br />

Pouívatelia Google a Slashdot<br />

nevedomky útoèia <strong>na</strong> webové stránky<br />

Zaèiatkom februára si Google chcel ucti pamiatku výz<strong>na</strong>m−<br />

ného matematika Gasto<strong>na</strong> Juliu, ktorý sa zaslúil o objavenie<br />

fraktálov. Urobil to tak, e vymenil logo <strong>na</strong> hlavnej stránke za<br />

obrázok s tematikou fraktálov, ktorý odkazoval <strong>na</strong> výsledky<br />

vyh¾adávania slov „Julia“ a „fractal“. Nechtiac tak spôsobil<br />

váne problémy niektorým stránkam s tematikou fraktálov<br />

a kolaps jedného univerzitného servera. Takmer všetci náv−<br />

števníci, ktorí klikli <strong>na</strong> špeciálne logo, si vo výsledkoch<br />

vyh¾adávania vybrali jednu z prvých stránok. Zahltili tak<br />

zopár stránok a nechali <strong>sk</strong>olabova austrál<strong>sk</strong>y univerzitný<br />

server, ktorý sa tejto problematike venoval. Nápor návštevní−<br />

kov server nezvládol <strong>na</strong>jmä preto, lebo mal tú „smolu“ a <strong>na</strong>−<br />

<strong>na</strong> odoslanie jedného listu. Názov Penny Black nie je náhod−<br />

ný – zavedenie systému platby za odoslanie, a nie za prijatie<br />

listu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l obrat v systéme poštovej sluby. Microsoft<br />

tvrdí, e symbolický poplatok za odoslanie jednej emailovej<br />

správy by nemal znechuti pouívate¾ov, ktorí odošlú maxi−<br />

málne zopár mailov denne. Na druhej strane by však mal<br />

zabráni tomu, aby niektorí jedinci bez problémov odosiela−<br />

li denne milióny mailov s pochybnými reklamami. Ako by sa<br />

však pouili peniaze vyzbierané za odosielanie e−mailov,<br />

Microsoft nevysvetlil. Alter<strong>na</strong>tívou k prvému spôsobu je sys−<br />

tém, ktorý by pred kadým odoslaním e−mailu vyko<strong>na</strong>l<br />

zloitú matematickú operáciu, ktorá by trvala povedzme 10<br />

sekúnd a obmedzila by tak masové rozosielanie e−mailov.<br />

Masové rozosielanie spamu by však ani jeden z <strong>na</strong>vrhova−<br />

ných spôsobov pravdepodobne nezastavil. V prípade druhej<br />

alter<strong>na</strong>tívy by sa síce odosielanie spomalilo a spamerom by<br />

sa odosielanie predrailo (obstaranie serverovej farmy), väè−<br />

ším problémom však stále ostáva prijatie tohto štandardu<br />

jednotne celou internetovou komunitou.<br />

KaZaA <strong>na</strong> súde, tentoraz ako alobca<br />

Niè nedokumentuje „americké neobmedzené monosti“<br />

výstinejšie ako tamojší súdny systém. Teraz zrejme tento<br />

názor zdie¾ajú aj predstavitelia RIAA a <strong>na</strong>hrávacích spoloènos−<br />

tí, ktorí roky bojujú proti sieam P2P a ich pouívate¾om. Len<br />

èo dosiahli aký−taký pokrok, podala KaZaA <strong>na</strong> súd alobu <strong>na</strong><br />

hudobné vydavate¾stvá a filmové štúdiá! KaZaA ich ob−<br />

viòuje z poškodzovania pouívate¾ov tým, e im zasielajú poš−<br />

kodené súbory a rôzne výhrané e−maily. Súd <strong>na</strong> z<strong>na</strong>ènú<br />

nevô¾u RIAA alobu prijal, a tak sa u zaèala mediál<strong>na</strong> „voj<strong>na</strong>“.<br />

Predstavitelia RIAA sa toti zaèali vyjadrova v zmysle, e pre<br />

KaZaA a jej majite¾a by bolo lepšie, keby k súdnemu sporu<br />

nedošlo. Pod¾a RIAA nemá Sharman ako dokáza, e k také−<br />

muto ko<strong>na</strong>niu došlo...<br />

s pirát<strong>sk</strong>ymi dátami. McElroy sprístupnil tento archív aj svo−<br />

jim priate¾om a prístup k nemu podmienil heslom. Na celú<br />

záleitos sa prišlo, keï sa zaèal prudko zvyšova èas potreb−<br />

ný <strong>na</strong> zálohovanie dát z príslušných di<strong>sk</strong>ov, a keïe McElroy<br />

mal ve¾a priate¾ov, podarilo sa im zahlti aj linku pripájajúcu<br />

poèítaèe k internetu. Zamest<strong>na</strong>nci si mysleli, e ide o teroris−<br />

tický útok, a vyhlásili poplach. Poèítaèe odpojili <strong>na</strong> tri dni,<br />

poèas ktorých pre<strong>sk</strong>úmali ich obsah. Prekvapenie, keï zistili,<br />

aká je pravda, muselo by ve¾ké. McElroy <strong>na</strong>koniec neobišiel<br />

a tak zle, dokonca nemusí ís ani do väzenia. Odsúdili ho <strong>na</strong><br />

200 hodín povinných prác pre komunitu. Pomohlo mu <strong>na</strong>j−<br />

mä to, e nevedel, kam sa mu vlastne podarilo preniknú.<br />

Ïalším pozitívnym faktom bolo, e nezneuil prístup k infor−<br />

máciám uloeným <strong>na</strong> poèítaèoch a nespôsobil iadne ïalšie<br />

škody. Napriek tomu boli náklady spojené s odpojením<br />

a pre<strong>sk</strong>úmaním poèítaèov vyèíslené <strong>na</strong> 21 000 GBP.<br />

chádzal sa vo výsledkoch vyh¾adávania <strong>na</strong> prvom mieste.<br />

Stránka bola èo<strong>sk</strong>oro stiahnutá a <strong>na</strong> druhý deò bola <strong>na</strong>hra−<br />

dená okresanou verziou tej pôvodnej. To však ešte nebol<br />

koniec. O tomto probléme <strong>na</strong> druhý deò po „útoku“ náv−<br />

števníkov Google <strong>na</strong>písal server Slashdot, èím spôsobil opä−<br />

tovné zahltenie univerzitného servera, keïe všetci èitatelia<br />

chceli vidie, ako dotyèná stránka vyzerá. Vo verejnosti tento<br />

prípad zaèí<strong>na</strong> vyvoláva verejnú di<strong>sk</strong>usiu, kto je za takéto prí−<br />

pady zodpovedný. Majitelia poškodených stránok sa zároveò<br />

pýtajú, èi by si subjekty s ve¾kou silou, ako <strong>na</strong>príklad Google<br />

èi Slashdot, nemali pýta povolenie od majite¾ov stránok <strong>na</strong><br />

ich zverejnenie. Nejde toti len o tento jeden konkrétny prí−<br />

pad. V súèasnosti je toti bená prax, e majitelia interneto−<br />

vých weblogov si <strong>na</strong>vzájom „poièiavajú“ odkazy <strong>na</strong> interne−<br />

tové stránky, èo má za následok podobný jav ako v spomí−<br />

<strong>na</strong>nom prípade.<br />

94 PC REVUE 3/2004

Google je ¾ahko ovplyvnite¾ný,<br />

politici to vedia!<br />

Vyh¾adávaè Google je suverénne <strong>na</strong>job¾úbenejším vyh¾adávaèom<br />

v celosvetovom rozsahu. Uvádza sa, e v USA je pouitý <strong>na</strong> 34 %<br />

vyh¾adávaní, jeho konkurent Yahoo „iba“ <strong>na</strong> 27 %. Ob¾úbenos<br />

Google bola vybudovaná <strong>na</strong> rýchlosti, s akou dáva výsledky, a ich<br />

relevantnosti. Zhruba pred dvoma mesiacmi sa však zistilo, e<br />

výsledky vyh¾adávania mono ve¾mi ¾ahko a ve¾mi výrazne ovplyvni.<br />

Presvedèil sa o tom samotný prezident USA George Bush. Ak toti<br />

bolo ako k¾úèový výraz <strong>na</strong> vyh¾adávanie pouité slovné spojenie<br />

„miserable failure“, ako prvý dokument Google ponúkol Bushov<br />

ivotopis. Tento výsledok bol dosiahnutý po šiestich týdòoch plá−<br />

novitého ovplyvòovania výsledkov vyh¾adávania. Technológia, kto−<br />

rou to bolo dosiahnuté, sa <strong>na</strong>zýva Google bombing. Súvisí s tým,<br />

aký algoritmus pouíva Google <strong>na</strong> hodnotenie relevantnosti jed−<br />

notlivých dokumentov. Vyh¾adávaè priraïuje k dokumentu k¾úèové<br />

slová, pod ktorými mono daný dokument nájs. Jedným z kritérií<br />

pre výber týchto k¾úèových slov je to, ako znie hypertextový odkaz,<br />

ktorý <strong>na</strong> daný dokument ukazuje. Hodnotí sa teda, z akej stránky je<br />

<strong>na</strong> daný dokument ukazované aj akými slovami. Ak sa <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

webových stránok – <strong>na</strong>jlepšie, ak je èasto <strong>na</strong>vštevovaná – rozhodne<br />

jednotne ukazova <strong>na</strong> urèitý dokument a vyberie si jeden k¾úèový<br />

výraz, ktorý nemusí nijako s dokumentom súvisie, bude tento<br />

dokument po zadaní daného vyh¾adávacieho výrazu buï hneï <strong>na</strong><br />

prvej pozícii vyh¾adávania, alebo <strong>na</strong> tých pozíciách, ktoré si uívate¾<br />

pod¾a štatistík ešte prezrie. Incident s Bushovým ivotopisom si,<br />

samozrejme, politici všimli, a keïe sa zaèí<strong>na</strong> v USA zápas o prezi−<br />

dent<strong>sk</strong>é kreslo, rozhodli sa vyui Google bombing vo svoj pro−<br />

spech. Kadý z kandidátov vytvoril tím ¾udí, ktorí sa budú zaobera<br />

ovplyvòovaním výsledkov vyh¾adávania tak, aby èasto h¾adané výra−<br />

zy ukazovali <strong>na</strong> dokumenty, ktoré vykres¾ujú ich kandidáta v tom<br />

lepšom svetle. Google bombing sa môe sta pre Google nebez−<br />

peèným, pretoe ovplyvòovanie výsledkov vyh¾adávania sa stalo<br />

ve¾mi rozšíreným športom. Ak sa situácia dostane tak ïaleko, e<br />

Google nebude po<strong>sk</strong>ytova relevantné výsledky vyh¾adávania, jeho<br />

popularita môe výrazne klesnú. Predstavitelia Google sa toho<br />

neobávajú, pretoe nie je moné ovplyvni dobre definované doku−<br />

menty a k¾úèové výrazy, ktoré <strong>na</strong> ne ukazujú. Nemono ovplyvni<br />

výsledky vyh¾adávaní v prípade známych celebrít alebo firiem. Do<br />

úvahy prichádzajú výrazy, ktoré sú menej èasto pouívané. A<strong>na</strong>lytici<br />

sa však domnievajú, e Google by si mal <strong>na</strong> Google bombing dáva<br />

pozor.<br />

Chello vyuíva u takmer 3000 zákazníkov, DSL <strong>sk</strong>oro<br />

6000<br />

Poèet zákazníkov sluby chello, ktorú po<strong>sk</strong>ytuje UPC Sloven<strong>sk</strong>o, sa<br />

blíi k trom tisíckam, prièom sa oèakáva do konca roka poèet zákaz−<br />

níkov nieko¾konásobne <strong>na</strong>rastie. V súèasnosti je chello dostupné<br />

v desiatich bratislav<strong>sk</strong>ých èastiach, prièom do konca roka by spoloè−<br />

nos chcela po<strong>sk</strong>ytova sluby pre väèšinu obyvate¾ov Bratislavy. Od<br />

1. jú<strong>na</strong> 2003, odkedy Slovak Telecom (ST) slubu DSL po<strong>sk</strong>ytuje, zare−<br />

gistroval 7850 objednávok <strong>na</strong> zriadenie ST DSL sluby. K piatku<br />

6. februára 2004 bolo pod¾a ST aktivovaných 5887 liniek.<br />

Chlapec vymenil s Microsoftom doménu za hraèku<br />

Microsoft opä raz bojoval proti domé<strong>na</strong>m, ktoré sa podobajú <strong>na</strong><br />

názov Microsoftu. Tentoraz si zasadli <strong>na</strong> ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>ého mladíka me−<br />

nom Mike Rowe, ktorý si zaloil stránku MikeRoweSoft.com, <strong>na</strong> kto−<br />

rej prevádzkoval di<strong>sk</strong>usné fórum pre programátorov. Po tom, ako<br />

Microsoft <strong>na</strong> túto zhodu mien prišiel, právni zástupcovia spoloènos−<br />

ti, samozrejme, od majite¾a stránok chceli, aby stránku vypol. Pôvod−<br />

ná kompenzácia, ktorú Microsoft majite¾ovi ponúkol, bolo 10 dolá−<br />

rov, èo mladík, pochopite¾ne, odmietol a prišiel s návrhom <strong>na</strong> od−<br />

škodnenie v sume 10 000 dolárov. Softvérový gigant <strong>na</strong>koniec mla−<br />

díkovi ponúkol Xbox, zriadenie inej domény a monos zúèastni sa<br />

<strong>na</strong> certifikaèných kurzoch k produktom spoloènosti Microsoft.<br />

Z AOL sa stáva videopoièovòa<br />

Spoloènos AOL, gigant v oblasti po<strong>sk</strong>ytovania internetu, bude pre−<br />

<strong>na</strong>jíma filmy cez internet. Prenájom filmu sa má zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> úrovni<br />

99 centov a v ponuke budú aj také filmy ako Piráti Karibiku. Systém<br />

zapoièania je <strong>na</strong>sledujúci: po stiahnutí filmu má zákazník 30 dní<br />

èas <strong>na</strong> to, aby si film pozrel, no po prvom spustení má 24 hodín,<br />

poèas ktorých si môe film pusti neobmedzene. Po tomto èase sa<br />

film zablokuje a nebude prehrávate¾ný. Spoloènos sa tak s<strong>na</strong>í pri−<br />

láka nových zákazníkov <strong>na</strong> svoje broadbandové produkty, keïe<br />

za posledný polrok stratila vyše trištvrte milió<strong>na</strong> zákazníkov zo svo−<br />

jich dial−up produktov.<br />

Èo robia európ<strong>sk</strong>e deti <strong>na</strong> internete?<br />

Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu sponzorovaného Európ<strong>sk</strong>ou úniou európ<strong>sk</strong>e deti strá−<br />

via <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>jviac èasu hraním on−line hier. Mládeníci trávia len<br />

zlomok èasu posielaním e−mailov alebo vyuívaním iných sluieb<br />

internetu. Zaujímavé bolo zistenie, e chlapci a dievèatá sa hrajú poèí−<br />

taèové hry takmer rov<strong>na</strong>ko dlho – rozdiel je len medzi typmi hry, aké<br />

si vyberajú. Zatia¾ èo chlapci si vyberajú on−line hry, dievèatá si <strong>na</strong>jra−<br />

dšej zahrajú klasickú simuláciu. Vý<strong>sk</strong>um sa u<strong>sk</strong>utoènil ešte minulý rok<br />

<strong>na</strong> takmer 5000 deoch vo veku od 9 do 16 rokov a priniesol aj jedno<br />

varovanie pre rodièov a uèite¾ov. Výsledky prie<strong>sk</strong>umu varujú rodièov<br />

a pedagógov pred závislosou detí od poèítaèových hier a iadajú, aby<br />

sa detí nezbavovali tým, e ich usadia k poèítaèu.<br />

„Flatrate“ <strong>na</strong> internet cez GPRS<br />

Orange spustil od nového roka novú slubu Internet cez mobil<br />

(GPRS) 1000. V rámci mesaèného poplatku 999 Sk bez DPH zí<strong>sk</strong>a<br />

uívate¾ pri aktivácii sluby 1000 MB predplatených dát, prístup<br />

k elektronickej pošte a ïalším slubám internetu. 1000 MB dát<br />

zahrnutých v mesaènom poplatku z<strong>na</strong>mená <strong>sk</strong>oro neobmedzený<br />

mobilný internet za pevný mesaèný poplatok – preto je v titulku<br />

správy pouitý termín „flatrate“, hoci v <strong>sk</strong>utoènosti nejde o pravý<br />

flatrate. V prípade, e by predsa len došlo k vyèerpaniu kreditu<br />

1000 MB poèas mesiaca, za kadý ïalší stiahnutý MB zaplatia zá−<br />

kazníci 35 korún bez DPH. V prípade, e by zákazník stiahol denne<br />

<strong>na</strong>príklad jeden MB <strong>na</strong>vyše, zaplatí za prenesené dáta <strong>na</strong>vyše 1050<br />

Sk. Do konca marca platí uvádzací mesaèný poplatok vo výške 699<br />

Sk bez DPH. Poplatok za aktiváciu sluby je 450 Sk bez DPH. Takmer<br />

okamite odpovedal EuroTel uvedením vlastnej sluby <strong>na</strong> prenos<br />

dát cez GPRS za paušálny poplatok. Zásadný rozdiel oproti ponuke<br />

Orange je v tom, e zákazníci EuroTelu môu stiahnu neobmedze−<br />

né mnostvo dát. Medzi ponukou EuroTelu a Orange sú však aj<br />

ïalšie rozdiely. EuroTel slubu Data nonstop ponúka iba k drahšie−<br />

mu paušálnemu programu so stovkou predplatených vo¾ných<br />

minút mesaène a vyššiemu. Zákazníci Orangeu si však môu slubu<br />

Internet cez mobil (GPRS) 1000 aktivova <strong>na</strong>príklad aj k mesaènému<br />

programu 30 mini. EuroTel poaduje za aktiváciu sluby Data non−<br />

stop presne 99 sloven<strong>sk</strong>ých korún, aktivaèný poplatok u Orangeu je<br />

450 Sk. Rozdiel v mesaènom paušále je zanedbate¾ný: EuroTel pýta<br />

990 Sk, Orange 999 Sk. Obidvaja operátori však ponúkajú uvádza−<br />

cie poplatky za vyuívanie sluby. Aj EuroTel ponúkol uvádzací<br />

mesaèný poplatok pre zákazníkov, ktorí si slubu Data nonstop<br />

aktivujú do konca februára 2004. Tí zaplatia poèas prvých dvoch<br />

mesiacov od aktivácie 590 Sk. Všetky ceny sú uvedené bez 19 %<br />

DPH. Výhodou ponuky Orange je, e ponúka túto slubu aj k niším<br />

mesaèným programom, výhodou EuroTelu je niší aktivaèný popla−<br />

tok, èo je však jednorazová platba. Mesaèné poplatky sú <strong>sk</strong>oro rov−<br />

<strong>na</strong>ké. Výhodou ponuky EuroTelu je <strong>sk</strong>utoèný flatrate, otázkou však<br />

zostáva èi mesaèný kredit 1000 MB v ponuke Orangeu nie je pre<br />

túto slubu dostatoèný. GPRS sluba toti urèite nie je urèená pre<br />

aplikácie poadujúce širokopásmové pripojenie: sahovanie filmov,<br />

hudby, softvéru atï. Otázkou tie zostáva, èo sa stane, keï zákaz−<br />

níci, vedomí si monosti neobmedzeného pripojenia <strong>na</strong>ozaj zaènú<br />

sahova filmy cez GPRS... Èo <strong>na</strong> to povie sie a do akej miery je <strong>na</strong><br />

to daný operátor pripravený... V tejto súvislosti vydala Divízia von−<br />

kajších vzahov spoloènosti EuroTel <strong>na</strong>sledujúce vyjadrenie: „V rám−<br />

ci zachovania vysokej kvality a rýchlosti sluieb zaloených <strong>na</strong> báze<br />

GPRS si EuroTel vyhradzuje v budúcnosti právo zasiahnu upozor−<br />

nením a následnou úpravou tarify voèi uívate¾om, ktorí budú uve−<br />

denú slubu vyuíva neprimeraným spôsobom a ich správanie<br />

bude obmedzova ostatných zákazníkov.“

I N T E R N E T<br />

stále v kurze<br />

Vyh¾adávacia sluba Google si dizajnom svojich stránok<br />

pripomí<strong>na</strong> niektoré výz<strong>na</strong>mné dni. Bolo to tak aj 17. de−<br />

cembra pri príleitosti stého výroèia krátkeho letu bratov<br />

Wrightovcov <strong>na</strong>d pie<strong>sk</strong>ami Severnej Karolíny. Kým táto<br />

udalos u patrí histórii, výz<strong>na</strong>m súèasných misií <strong>na</strong> Mars<br />

sa ukáe a v budúcnosti. Všíma si ich celý svet a ani<br />

Google nezostalo bokom. Pätnásteho januára 2004 ich<br />

logo okupovali dve mimozem<strong>sk</strong>é bytosti prizerajúce sa <strong>na</strong><br />

prie<strong>sk</strong>umné vozidlo schádzajúce z pristávacej plošiny <strong>na</strong><br />

planéte Mars.<br />

Popri týchto sympatických výstrelkoch Google stále<br />

<strong>na</strong>preduje za svojím cie¾om: organizova všetky dostupné<br />

svetové informácie a robi ich univerzálne prístupnými<br />

a uitoènými. A keï ¾udia stojaci za projektom Google<br />

hovoria o „všetkých informáciách“, uvedomujú si, e nie<br />

všetky informácie sú <strong>na</strong> internete dostupné. Preto sa roz−<br />

hodli zaexperimentova si s vydavate¾mi kníh a preh¾a−<br />

dáva nimi vydané diela rov<strong>na</strong>ko, ako to robia s doku−<br />

mentmi <strong>na</strong> internete. Táto novinka má názov Google Print<br />

a zatia¾ sú k nej dostupné iba strohé informácie <strong>na</strong> adre−<br />

se http://print.google.com/print/faq.html. Pretoe pro−<br />

jekt je len vo fáze testovania, predajcovia kníh neplatia<br />

projektu Google za indexovanie svojich kníh, a to dokon−<br />

ca ani v prípade ich pridania do vyh¾adávacieho indexu<br />

prostredníctvom sluieb Google AdWords.<br />

Okrem toho, e sa Google usiluje dosta informácie <strong>na</strong><br />

internet, s<strong>na</strong>í sa aj o to, aby im pouívatelia rozumeli.<br />

Dnes (koniec januára 2004) je pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

Google dostupné spolu v 72 rôznych jazykoch, práca <strong>na</strong><br />

rozhraniach v ïalších 60 jazykoch je rozbehnutá a 16 jazy−<br />

kov zatia¾ èaká <strong>na</strong> zaèatie prekladu. Kto má z<strong>na</strong>los neja−<br />

kého výnimoèného jazyka a chu pomôc pri prispôsobo−<br />

vaní pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia vyh¾adávacej sluby<br />

Google preò, nech zamieri <strong>na</strong> stránku https://services.<br />

google.com/tc/Welcome.html. Podpora sloven<strong>sk</strong>ého ja−<br />

zyka je oz<strong>na</strong>èená za hotovú <strong>na</strong> 97 %.<br />

Popri monosti zobrazenia pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania<br />

v rozlièných jazykoch dokáe vyh¾adávacia sluba Google<br />

vyh¾adáva stránky len v urèitom jazyku. V súèasnosti je<br />

podporovaných 26 prevane európ<strong>sk</strong>ych a v menšej miere<br />

blízkovýchodných a východoázij<strong>sk</strong>ých jazykov. Slovenèi<strong>na</strong>,<br />

ia¾, medzi nimi <strong>na</strong> rozdiel od èeštiny nie je. Google do−<br />

káe preklada aj obsah nájdených stránok, a to z angliè−<br />

tiny do nemèiny, španielèiny, francúzštiny, talianèiny<br />

a portugalèiny a aj <strong>na</strong>opak; z „neanglickej“ jazykovej<br />

podpory ïalej po<strong>sk</strong>ytuje vzájomný obojstranný preklad<br />

medzi nemèinou a francúzštinou.<br />

Okrem vyh¾adávania pod¾a jazykov sa Google zameria−<br />

va aj <strong>na</strong> vyh¾adávanie špecifické pod¾a geografického<br />

miesta, prièom jeho posledné s<strong>na</strong>hy sa výrazne orientujú<br />

<strong>na</strong> Európu. Automatický spravodaj<strong>sk</strong>ý server Google<br />

News bol rozšírený o monos vyh¾adávania správ vydá−<br />

vaných spravodaj<strong>sk</strong>ými servermi vo Francúz<strong>sk</strong>u, Nemecku,<br />

Talian<strong>sk</strong>u a Španiel<strong>sk</strong>u – samozrejme, v národných jazy−<br />

koch týchto krajín. V rámci územia Spojených štátov ame−<br />

rických ide Google so s<strong>na</strong>hou vyh¾adáva dokumenty pod−<br />

¾a geografického umiestnenia ešte ïalej: umoòuje vyh¾a−<br />

dáva pod¾a ulice, názvu mesta, štátu alebo poštového<br />

smerovacieho èísla. Sluba je prístupná <strong>na</strong> adrese<br />

http://labs.google.com/location; v súèasnosti sa dolaïu−<br />

je vyh¾adávací mechanizmus adries pod¾a pripomienok<br />

pouívate¾ov. Plánované rozšírenie <strong>na</strong> vyh¾adávanie mimo<br />

územia USA je podmienené zí<strong>sk</strong>aním vhodných geogra−<br />

fických údajov o iných krajinách.<br />

Pre spoloènosti, ktoré disponujú obrov<strong>sk</strong>ým mno−<br />

stvom dokumentov, distribuovaných èi u <strong>na</strong> lokálnych<br />

sieach, alebo <strong>na</strong> internete, ponúka Google vlastné vyh¾a−<br />

dávacie zariadenia Google Search Appliance. Ide o hard−<br />

vér a softvér, ktorý zabezpeèí indexovanie a vyh¾adávanie<br />

<strong>na</strong> lokálnych sieach a verejných webových serveroch<br />

týchto spoloèností. Dôvodom, preèo Google nedodáva<br />

len vyh¾adávací softvér, ale aj kompletný hardvér, <strong>na</strong> kto−<br />

rom tento softvér beí, je monos <strong>na</strong>sadi produkt<br />

v akomko¾vek heterogénnom prostredí. Pouívate¾ovi toh−<br />

to produktu odpadá staros o prispôsobovanie poèítaèov<br />

<strong>na</strong> beh cudzej aplikácie. Google, <strong>na</strong>opak, nemusí portova<br />

svoj vyh¾adávací softvér <strong>na</strong> rôzne platformy, èo vedie<br />

Google Search Appliance<br />

k zníeniu nákladov (fi<strong>na</strong>nèných i pracovných) potrebných<br />

pri vývoji vyh¾adávacích zariadení a redukuje monosti<br />

vzniku problémov. K zariadeniam po<strong>sk</strong>ytuje Google pod−<br />

poru <strong>na</strong> dva roky, zahàòajúcu aktualizáciu softvéru a prí−<br />

padný servis hardvéru. Svoje vyh¾adávaèe po<strong>sk</strong>ytuje<br />

Google v nieko¾kých variantoch. Najmenší z nich, GB−<br />

1001, je urèený pre väèšie oddelenia a stredné firmy.<br />

Dokáe obsluhova 60 poiadaviek za minútu a môe by<br />

licencovaný <strong>na</strong> indexovanie 150 000 dokumentov alebo<br />

20 GB údajov; uplatní sa ten limit, ktorý sa dosiahne ako<br />

prvý. Alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> licencia umoòuje zvýši poèet indexo−<br />

vaných dokumentov a <strong>na</strong> 300 000. Vyh¾adávaè GB−5005<br />

je zloený z piatich jednotiek GB−1001, ktoré tvoria klas−<br />

ter a po<strong>sk</strong>ytujú systém odolný výpadkom: jeho jednotlivé<br />

moduly sa môu v prípade potreby vymieòa bez vyrade−<br />

nia celého zariadenia z prevádzky. Týmto zariadením<br />

96 PC REVUE 3/2004

I N T E R N E T<br />

Vyh¾adávaè GB−5005<br />

Vyh¾adávaè GB−8008<br />

mono indexova tri milióny alebo 40 GB dokumentov<br />

v kadej z dvoch kolekcií, ktoré môu by <strong>na</strong> òom umiest−<br />

nené. Kolekciou sa rozumie podmnoi<strong>na</strong> dokumentov,<br />

ktorú mono vytvori buï implicitne extrakciou metata−<br />

gov v HTML zdrojovom kóde, alebo <strong>na</strong>definova pre<br />

vyh¾adávacie zariadenie explicitne. GB−5005 dokáe<br />

obslúi 150 poiadaviek za minútu. Najväèšiu kapacitu<br />

a spo¾ahlivos ponúka model GB−8008, ktorý vybaví 200<br />

poiadaviek za minútu a indexuje 15 miliónov alebo 40<br />

GB dokumentov v kadej z piatich moných nezávislých<br />

kolekcií. Odolnos proti chybám a vnútorné klastrovanie<br />

je samozrejmé. Opä treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e podpora tých−<br />

to platených sluieb je ve¾mi dobrá, èo vidie u z pod−<br />

robnej dokumentácie <strong>na</strong> stránkach http://<strong>www</strong>.google.<br />

com/appliance/, kde sú okrem iného aj rady pre po−<br />

uívate¾ov (spoloènosti), ako<br />

urobi vyh¾adávanie <strong>na</strong> svojich<br />

stránkach èo <strong>na</strong>jviac prínosným<br />

a vyuite¾ným pre ich zamest−<br />

<strong>na</strong>ncov alebo zákazníkov.<br />

S internetom a webovými<br />

stránkami je nerozluène spojená<br />

reklama. Tá je neraz agresív<strong>na</strong><br />

a obaujúca. Google AdSense<br />

po<strong>sk</strong>ytuje tvorcom webových<br />

stránok prostriedok, ako do svo−<br />

jich diel umiestni reklamu, ktorá<br />

bude pre návštevníkov týchto<br />

stránok zaujímavá, uitoèná<br />

a aktuál<strong>na</strong>. Google AdSense vy−<br />

uíva platené reklamy zákazníkov sluby Google Ad−<br />

Words, ktoré distribuuje <strong>na</strong> stránky partnerov vyuívajú−<br />

cich slubu AdSense. Reklamy nie sú <strong>na</strong> stránky umiest−<br />

òované náhodne. Naj<strong>sk</strong>ôr sa a<strong>na</strong>lyzuje stránka, <strong>na</strong> ktorú<br />

má by reklama umiestnená. Multikriteriálnou a<strong>na</strong>lýzou<br />

slov vy<strong>sk</strong>ytujúcich sa <strong>na</strong> tejto stránke sa urèí jej obsah<br />

a pod¾a neho sa urobí vyh¾adávanie v platených rekla−<br />

mách; <strong>na</strong> stránku sú umiestnené iba také reklamy, ktoré<br />

s òou súvisia a pri ktorých existuje predpoklad, e budú jej<br />

èitate¾a zaujíma – cie¾om projektu Google je po<strong>sk</strong>ytnú<br />

pouívate¾om potrebné informácie, nie zahlti ich všetký−<br />

mi monými informáciami. Ak je stránka, <strong>na</strong> ktorú sa<br />

reklama umiestòuje, v niektorom z jazykov, ktoré dokáe<br />

Google automaticky rozpoz<strong>na</strong>, zobrazia sa platené linky<br />

<strong>na</strong> stránky v rov<strong>na</strong>kom jazyku. Do rozhodovania, ktorá<br />

reklama sa má uprednostni, sa zahàòa aj miesto (pokia¾<br />

ho mono vyhodnoti), odkia¾ prichádza poiadavka <strong>na</strong><br />

zobrazenie stránky. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> tej istej<br />

stránke sa zobrazí iná reklama klientovi z domény mit.edu<br />

a iná klientovi z domény worldbank.com Dajú sa <strong>na</strong>defi−<br />

nova k¾úèové slová pre výber reklamy v prípade, e sa po<br />

a<strong>na</strong>lýze stránky nenájde nijaká vhodná reklama.<br />

Aby pridané reklamy nekazili neraz <strong>na</strong>máhavo vytvore−<br />

ný vzh¾ad stránky, <strong>na</strong> ktorej sú umiestnené, dajú sa strán−<br />

ke prispôsobi. Pretoe ide výluène o textovú reklamu,<br />

mono prispôsobi farby textu i pozadia, písmo a pod. Na<br />

výber je nieko¾ko formátov reklám, zahàòajúcich aj <strong>na</strong>j−<br />

benejšie bannerové ve¾kosti. Reklamy sluby Google<br />

AdSense sú dobre známe <strong>na</strong>pr. pouívate¾om interneto−<br />

vého prehliadaèa Opera, ktorý ju pouíva <strong>na</strong> zobrazovanie<br />

reklám vo svojej neregistrovanej verzii.<br />

Okrem h¾adi<strong>sk</strong>a relevancie reklám k stránke, <strong>na</strong> ktorej<br />

budú zobrazené, musia reklamy splni i ïalšie kritériá,<br />

kým sa <strong>na</strong> stránku <strong>sk</strong>utoène dostanú: okrem automatic−<br />

kej filtrácie „nevhodného“ obsahu prechádzajú „ruè−<br />

nou“ kontrolou pri ich registrovaní cez slubu AdWords.<br />

Navyše si pouívate¾ (t. j. autor príslušnej stránky) môe<br />

<strong>na</strong>definova, ktoré reklamy nechce ma <strong>na</strong> svojich strán−<br />

kach, aby <strong>na</strong>príklad nedošlo k situácii, e <strong>na</strong> svojich<br />

stránkach bude po<strong>sk</strong>ytova reklamu svojmu konkurento−<br />

vi. Prevádzkovate¾ stránky je platený za poèet reklám, <strong>na</strong><br />

ktoré sa kliklo, nie za tie, ktoré boli len zobrazené.<br />

Vyplácanie sa u<strong>sk</strong>utoèòuje v amerických dolároch, a to<br />

raz mesaène, ak zarobená suma presiahla 100 dolárov,<br />

alebo <strong>na</strong> konci toho mesiaca, poèas ktorého bola táto<br />

suma dosiahnutá. Keby aj za celý rok zarobená suma<br />

nedosiahla súhrnnú výšku 100 dolárov, raz roène bude<br />

vyplatená bez oh¾adu <strong>na</strong> jej výšku. A ak stránky jedného<br />

pouívate¾a sluby AdSense presiahnu poèet 20 miliónov<br />

zobrazených reklám za mesiac, takýto pouívate¾ má ná−<br />

rok <strong>na</strong> špeciálne sluby zo strany Google: prispôsobenie<br />

formátu reklám svojim potrebám, robustnejšie filtrova−<br />

nie alebo vyhradenie jedného èloveka <strong>na</strong> spravovanie<br />

svojho konta.<br />

Kým sluba AdSense robí internetovú reklamu prija−<br />

te¾nou a nevtieravou, ove¾a agresívnejšia je sluba Google<br />

DomainPark. Umoòuje vyui <strong>na</strong> reklamné úèely parko−<br />

vané domény, ktoré sa nijako i<strong>na</strong>k nevyuívajú. Majitelia<br />

domén presmerujú svoje domény <strong>na</strong> slubu DomainPark.<br />

Dôjde k vyhodnoteniu názvu tejto domény (podobne ako<br />

k vyhodnoteniu obsahu stránky pri slube AdSense)<br />

a z databázy platených liniek sa zostaví celá HTML strán−<br />

ka, ktorá sa zašle klientovi. Alter<strong>na</strong>tívne k výstupu HTML<br />

ponúka Google DomainPark aj výstup vo formáte XML.<br />

Viac informácií o slube Google DomainPark mono nájs<br />

<strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.google.com/domainpark/. Na zá−<br />

ver u iba dve perlièky pre tých, ktorí majú radi novinky.<br />

Automatický spravodaj<strong>sk</strong>ý server Google News ponúka<br />

monos zasielania výsledkov vyh¾adávania v správach <strong>na</strong><br />

emailovú adresu. Staèí <strong>na</strong>definova k¾úèové slová vyh¾adá−<br />

vania a zvoli, èi sa elektronická správa má odosla hneï,<br />

ako sa relevantná správa v spravodajstve vy<strong>sk</strong>ytne, alebo<br />

sa majú výsledky vyh¾adávania zasiela súhrnne raz denne.<br />

Takto mono <strong>na</strong>príklad sledova novinky v politickom<br />

dianí niektorej krajiny alebo výsledky misií <strong>na</strong> Mars bez<br />

priebeného sledovania spravodaj<strong>sk</strong>ých portálov. Sluba<br />

má priliehavý názov Google News Alerts a nájdete ju <strong>na</strong><br />

adrese http://<strong>www</strong>.google.com/newsalerts/. Druhá<br />

sluba je podobná: ide o zasielanie noviniek týkajúcich sa<br />

projektu Google formou elektronickej pošty. Takzvaný<br />

Google−Friends Newsletter sa vydáva pribline raz za dva<br />

a tri mesiace. Zaregistrova sa mono <strong>na</strong> adrese http://<br />

<strong>www</strong>.google.com/contact/newsletter.html.<br />

Jozef Babjak<br />

3/2004 PC REVUE 97

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

<strong>www</strong>.adopce.host.<strong>sk</strong><br />

best.host.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.chemical−cocktail.org<br />

Podrobne opísaný príklad adopcie dieaa <strong>na</strong> dia¾ku. Vo<br />

svete je bené „adoptova“ si diea <strong>na</strong> dia¾ku, teda pri−<br />

spieva mu povedzme <strong>na</strong> školu a ivobytie a pomôc tak<br />

rodine vyivovaného dieaa. Stránka adopce.host.<strong>sk</strong> je<br />

v èeštine a autor <strong>na</strong> nej opisuje, „jak si adoptoval èer−<br />

nouška“.<br />

<strong>www</strong>.rupissed.com<br />

Táto stránka je pomerne jednoduchá – obsahuje len fla−<br />

shovú animáciu, ktorá simuluje pohybovú sústavu èloveka.<br />

S kostrou panáka si môete robi, èo len chcete – poha−<br />

dzova ju po obrazovke, prejs sa s òou alebo len manipu−<br />

lova kåbmi. Na chví¾u to môe by celkom zaujímavá zába−<br />

va, keï však prídete <strong>na</strong> to, e panáka nemono umláti,<br />

èo<strong>sk</strong>oro vás to prejde...<br />

<strong>www</strong>.stefo.net<br />

Chémia <strong>na</strong> nás èíha odvšadia¾. Z hygienických potrieb,<br />

predmetov dennej spotreby, ale <strong>na</strong>príklad i z jedla, v nie−<br />

ktorých prípadoch doslova neprípustným spôsobom. Ak<br />

sa chcete podrobnejšie oboznámi s chemikáliami, s kto−<br />

rými sa síce stretávate denne, ale nepoznáte ich, ste <strong>na</strong><br />

správnej stránke.<br />

<strong>www</strong>.chickenhead.com/<br />

bannertown/1.html<br />

Som u opitý, alebo nie? Ak áno, ko¾ko mám v sebe promi−<br />

le? Ak práve nemáte poruke merací prístroj <strong>na</strong> mnostvo<br />

alkoholu v krvi a nechcete sa s týmto údajom deli s do−<br />

pravnými policajtmi, zamierte <strong>na</strong> túto stránku. Pod¾a zada−<br />

ných parametrov (hmotnos, poèet pohárov alkoholu...)<br />

dokáe pomerne presne zisti vaše aktuálne promile.<br />

Ani tentoraz nesmie chýba nejaká bizarná zbierka. Našli<br />

sme zbierku fotografií od autora, ktorý miluje cestoviny<br />

všetkého druhu a tvarov. Okrem ich konzumácie však trpí<br />

silným nutkaním odfotografova si kadé jedlo prv, ako ho<br />

zje. Odporúèanie: Nezavítajte <strong>na</strong> túto stránku pred obe−<br />

dom... ☺<br />

Stránka bannertown sa venuje zbieraniu a vytváraniu pa−<br />

ródií <strong>na</strong> známe reklamné prúky, ktoré sa v hojnom poète<br />

vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> amerických stránkach. Niektoré paródie sú<br />

vtipné, iné menej, ale kadopádne stoja za pozretie. Nie,<br />

nie je to klam, ak vám bude pripada, e niektorý z ban−<br />

nerov ste u urèite <strong>na</strong> internete niekde videli... ☺<br />

<strong>www</strong>.heavens−above.com<br />

<strong>www</strong>.holdthebutton.com<br />

<strong>www</strong>.meph.eu.org<br />

Ako u názov stránky <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, nosnou témou servera je<br />

obloha <strong>na</strong>d <strong>na</strong>mi. Nezaoberá sa však priamo hviezdami,<br />

<strong>sk</strong>ôr sa tu dozviete, kedy vám <strong>na</strong>d hlavou preletí nejaká<br />

druica a èi ju bude vidno vo¾ným okom. Ak neveríte prí−<br />

rode, <strong>na</strong> stránkach si môete overi aj èasy, v ktorých má<br />

slnko vychádza a zapada.<br />

Princíp tejto stránky je maximálne jednoduchý – kto udrí<br />

dlhšie prst <strong>na</strong> tlaèidle myši, vyhráva. Ceny sú síce len<br />

morálne, ale aj tak je zábavné sledova, ko¾ko ¾udí a ako<br />

dlho sa dokáe venova tejto dehonestácii výrazu produk−<br />

tivita práce. Odporúèame všetkým so sedavým zamest<strong>na</strong>−<br />

ním a fúrou èasu.<br />

Mono ste aj vy dostali elektronickou poštou odkaz <strong>na</strong><br />

podobnú flashovú hru, ktorá si okamite podmanila tak−<br />

mer celý svet. Hlavnými protagonistami tejto jednodu−<br />

chej, ale o to zábavnejšej hry sú Yeti a tuèniak. Vašou úlo−<br />

hou v role Yetiho je odpáli tuèniaka èo <strong>na</strong>jïalej. Pozor,<br />

prudko návykové!<br />

98 PC REVUE 3/2004

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

<strong>www</strong>.ripleys.com/oddv.swf<br />

<strong>www</strong>.popfiction.com/<br />

SF2003/city/<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.afraidtoa<strong>sk</strong>.com<br />

Stránka Ripley's sa celá nesie v štýle panoptika, ktoré kedy−<br />

si bývalo vyhlásenou atrakciou. Myšlienka panoptika je<br />

oivená aj v tomto prípade, je však obohatená o modernú<br />

technológiu Flash, v ktorej je prezentácia spracovaná.<br />

Môete tu nájs ukáky ¾udí s nezvyèajnými vlastnosami,<br />

upozoròujeme však, e niektoré kú<strong>sk</strong>y sú len pre silné<br />

alúdky a neradno ich <strong>sk</strong>úša doma.<br />

<strong>www</strong>.primar.<strong>sk</strong><br />

Tí <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>rodení akiste aspoò raz za ivot vytvárali vizio−<br />

nár<strong>sk</strong>u prácu s názvom Svet v roku 2000. Ak ste aj vy vy−<br />

produkovali takúto prácu a pamätáte sa, ako ste si vtedy<br />

predstavovali svet v roku 2000, môete si svoju víziu po−<br />

rov<strong>na</strong> s víziou profesionálnych architektov.<br />

<strong>www</strong>.extremeironing.com<br />

Máte otázku z oblasti zdravia, medicíny èi a<strong>na</strong>tómie, <strong>na</strong><br />

ktorú sa bojíte èi hanbíte niekoho spýta? Ak ste odpove−<br />

dali áno, <strong>na</strong>vštívte stránku afraidtoa<strong>sk</strong>.com a uistite auto−<br />

rov v tom, e ich s<strong>na</strong>ha nevyjde <strong>na</strong>zmar. Stránka obsahuje<br />

podrobné odpovede <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né otázky v jednoduchej,<br />

¾ahko pochopite¾nej forme.<br />

<strong>www</strong>.freeworldgroup.com/<br />

games/pingpong3d/<br />

Sloven<strong>sk</strong>ý projekt <strong>www</strong>.primar.<strong>sk</strong>, ako u názov stránky<br />

<strong>na</strong>povedá, má do èinenia s medicínou. Okrem on−line<br />

poradne, v ktorej radia <strong>na</strong>slovovzatí odborníci z rôznych<br />

oblastí medicíny, tu nájdete aj aktuálne správy z oblasti<br />

zdravia a zdravého ivotného štýlu.<br />

<strong>www</strong>.justapixel.com/images/<br />

lumine/data/luminegrafitti.html<br />

Extrém sa dá spravi zo všetkého, dokonca aj z takej zdan−<br />

livo nudnej èinnosti, ako je ehlenie. Ani nároèný výstup èi<br />

nutnos potopi sa do hlbín mora nezastaví týchto<br />

<strong>na</strong>dšencov pred tým, aby vyplytvali svoju energiu originál−<br />

nym spôsobom.<br />

<strong>www</strong>.lileks.com/institute<br />

Pozor, pod touto adresou sa <strong>sk</strong>rýva brutálny zabijak...<br />

èasu. Táto hra, vytvorená vo Flashi, celkom verne simulu−<br />

je stolný tenis. Pred zaèiatkom hry si zvolíte šikovnos<br />

súpera a potom vás táto hra zaruèene nepustí, a kým<br />

nezoderiete virtuálnu raketu, ne<strong>sk</strong>onèí sa pracovný èas<br />

alebo aspoò trikrát za sebou nevyhráte.<br />

<strong>www</strong>.dali−gallery.com/html/<br />

paintings.htm<br />

Graffiti, to nie je len sprej. Na uvedenej stránke sa môete<br />

pokocha svetelným graffiti, ktoré sú len hrou so svetlom<br />

a expozíciou fotoaparátu. Na stránke je síce len dvanás<br />

fotografií, ale ako sa vraví, všetkého ve¾a škodí – aj svetel−<br />

ného graffiti.<br />

Na týchto stránkach nájdete mnostvo zväèša reklamných<br />

materiálov zo zaèiatku minulého storoèia. Autori stránok<br />

vtipne komentujú vtedajšie reklamy èi knihy o zdravej<br />

ivotospráve a šastnejšom ivote, ktoré boli v tom èase<br />

ve¾mi ob¾úbené.<br />

Minigaléria kresieb Salvadora Dalího. Na stránke sa <strong>na</strong>chá−<br />

dza vyše 30 galérií, spolu je tu vyše tisíc ukáok z tvorby<br />

tohto surrealistického maliara. Všetky obrázky sú zoradené<br />

v chronologickom poradí. „Vystavené“ diela sú v slušnej<br />

obrazovej kvalite a návštevníkovi stránok dávajú aký−taký<br />

preh¾ad o diele tohto majstra.<br />

Matúš Valter<br />

3/2004 PC REVUE 99

I N T E R N E T<br />

Príklady<br />

Vytvárame WWW stránky II. / 16. èas<br />

V závereènej èasti si koneène dokonèíme <strong>na</strong>šu štatistiku prístupov a doplníme si ju o <strong>sk</strong>ript<br />

<strong>na</strong> generovanie grafov návštevnosti. Grafy budeme generova pomocou kninice JpGraph<br />

(http://<strong>www</strong>.aditus.nu/jpgraph/), ktorú nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD. Na CD takisto nájdete<br />

kompletné zdrojové kódy k tejto téme. Najprv si však dokonèíme súbor vypis.php:<br />

// vypis.php – dokonèenie<br />

<br />

<br />

Prehliadaè

Technológie&<br />

biznis news<br />

Sloven<strong>sk</strong>o má akreditovanú<br />

certifikaènú autoritu pre styk<br />

so štátnou správou<br />

Je òou Certifikaèná autorita Elektrotechnic−<br />

kého vý<strong>sk</strong>umného a projektového ústavu,<br />

a. s., v Novej Dubnici (CA EVPÚ). Tá ako<br />

prvá ponúka monos pouíva zaruèený<br />

elektronický podpis pri styku obèanov<br />

s úradmi. Vïaka tejto certifikaènej autorite<br />

sa môe zaèa nová etapa informatizácie<br />

Sloven<strong>sk</strong>a. Obèania budú môc bezpeène<br />

komunikova s úradmi s vyuitím elektronic−<br />

kého podpisu. Národný bezpeènostný úrad<br />

potvrdil, e Certifikaèná autorita EVPÚ<br />

dokáe po<strong>sk</strong>ytova akreditované certifikaèné<br />

sluby v súlade so zákonom è. 215/2002 Z.<br />

z. o elektronickom podpise a o zmene<br />

a doplnení niektorých zákonov. Pracovníci<br />

NBÚ preverili a potvrdili kvalitu a bezpeè−<br />

nos zariadení a sluieb spojených s vydáva−<br />

ním certifikátov verejných k¾úèov, bezpeè−<br />

nostné pravidlá a pravidlá pre výkon certifi−<br />

kaèných èinností, spôsob a postup pouíva−<br />

nia elektronického podpisu v obchodnom<br />

a administratívnom styku, rozsah prevádz−<br />

kovej dokumentácie vedenej certifikaènou<br />

autoritou.<br />

Certifikaèná autorita vystupuje pri elek−<br />

tronickej komunikácii ako subjekt, od kto−<br />

rého je odvodená dôvera. Òou vydaný cer−<br />

tifikát jednoz<strong>na</strong>ène spája fyzickú totonos<br />

subjektu s jeho elektronickou identifikáciou<br />

a tým umoòuje rovnoprávne poui elektro−<br />

nický podpis <strong>na</strong>miesto klasického fyzického<br />

podpísania dokumentu. Pre elektronický<br />

styk s verejnou mocou, teda aj štátnou sprá−<br />

vou, musí by <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pouitý certifikát<br />

vydaný certifikaènou autoritou, ktorá je<br />

akreditovaná NBÚ. Takáto autorita garan−<br />

tuje, e dokumenty budú dostatoène chrá−<br />

nené a zabezpeèené proti zneuitiu, ale aj<br />

proti prieniku nepovolaných osôb k nim.<br />

Zákon rozlišuje tri stupne vyuitia elektronic−<br />

kého podpisu (EP) – EP <strong>na</strong> pouitie v uza−<br />

tvorených systémoch, EP s pouitím nekvali−<br />

fikovaných certifikátov a zaruèený EP s po−<br />

uitím kvalifikovaných certifikátov.<br />

Riadite¾ sekcie elektronického podpisu<br />

NBÚ Peter Oravec informoval, e <strong>na</strong> uvede−<br />

nie elektronického podpisu do praxe nebu−<br />

dú potrebné miliardové investície. Ak má<br />

klient v poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný operaèný sys−<br />

tém Windows a mailový program, <strong>na</strong>pr.<br />

Outlook Express, ktorý u obsahuje prvky<br />

elektronického podpisu, vybaví si u certifi−<br />

kaènej autority certifikát, ktorý stojí 600<br />

a 1000 Sk roène, a bude môc komunikova<br />

so štátnou správou. Práve certifikát zaruèuje<br />

dôveryhodnos elektronického podpisu.<br />

Prostredníctvom elektronického podpisu<br />

budú môc obèania podáva daòové priz<strong>na</strong>−<br />

nia prvýkrát u v roku 2005.<br />

GPS a Galileo si podajú ruky<br />

Navigaèné systémy GPS a Galileo sú len krok<br />

od dohody, ktorá by viedla k harmonizácii<br />

štandardov, ktoré doteraz boli prekákou ich<br />

koexistencie. Kameò úrazu je v tomto prípa−<br />

de spôsob modulácie, akú chcú Európania<br />

pri výstavbe systému Galileo poui. Pri stav−<br />

be systému Galileo by mal by pouitý systém<br />

modulácie BOC (Bi<strong>na</strong>ry Offset Carrier) 1.5,<br />

ktorý by mal zabezpeèi verejne dostupný sig−<br />

nál vo vysokej kvalite. Tento systém modulá−<br />

cie však môe interferova s frekvenciami,<br />

ktoré od roku 2012 hodlá americká armáda<br />

pouíva pre svoje druice systému GPS.<br />

Amerièania Európe ponúkli systém modulá−<br />

cie BOC 1.1, ktorý síce je pouite¾ný, ale po−<br />

<strong>sk</strong>ytuje menej presné lokalizaèné informácie,<br />

èo je, samozrejme, nevýhoda pre Galileo.<br />

Navigaèný systém Galileo má po<strong>sk</strong>ytova<br />

vysoko presné lokalizaèné informácie <strong>na</strong><br />

civilné pouitie. Tento systém sa má <strong>sk</strong>lada<br />

z tridsiatich satelitov, ktoré majú fungova od<br />

roku 2007. Celkové náklady <strong>na</strong> vybudovanie<br />

Galilea sa vyšplhajú v prepoète <strong>na</strong> astrono−<br />

mických 130 miliárd korún.<br />

PeopleSoft odmietol aj zvýšenú<br />

ponuku Oracle<br />

Predstavenstvo softvérovej firmy PeopleSoft<br />

jednomyse¾ne odporuèilo, aby akcionári od−<br />

mietli 9,4 mld. USD, ktoré ponúka Oracle za<br />

prevzatie spoloènosti. Spoloènos PeopleSoft<br />

s ústredím v Kalifornii uviedla, e ponúka−<br />

ných 26 USD <strong>na</strong> akciu je stále neadekvátnych<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu, e je to oproti <strong>sk</strong>ôr ponúka−<br />

ným 19,5 USD <strong>na</strong> akciu 33−percentné zvýše−<br />

nie ponuky. Oracle, druhý <strong>na</strong>jväèší tvorca<br />

softvéru <strong>na</strong> svete, zvýšil svoju ponuku a uvie−<br />

dol, e je to <strong>na</strong>jlepšia a posledná ponuka.<br />

Toto odmietnutie predluje pokraèujúci<br />

osemmesaèný boj o prevzatie firmy People−<br />

Soft.<br />

IBM Sloven<strong>sk</strong>o s 19−percentným<br />

nárastom<br />

Sloven<strong>sk</strong>á poboèka IBM zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v mi−<br />

nulom roku medziroèný nárast obratu o 19<br />

percent. Ako <strong>na</strong> tlaèovej konferencii pove−<br />

dal generálny riadite¾ IBM Sloven<strong>sk</strong>o Boris<br />

Kekeši, obrat poboèky dosiahol úroveò<br />

medzi 60 a 70 mil. USD. Ako dodal, <strong>na</strong>j−<br />

výraznejšie sa <strong>na</strong> raste podpísali divízie<br />

po<strong>sk</strong>ytujúce sluby, ktoré ako celok zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>li rast <strong>na</strong> úrovni 33 %. Dominovala<br />

predovšetkým divízia Business Consulting<br />

Services, ktorá v IBM vznikla akvizíciou<br />

PricewaterhouseCoopers Consulting v roku<br />

2002. Tá <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v mi−<br />

nulom roku nárast obratu a o 175 %. IBM<br />

Sloven<strong>sk</strong>o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v minulom roku<br />

rast aj v predaji serverových riešení <strong>na</strong> báze<br />

systému Unix, ktorý bol medziroène vyšší<br />

o 36 %. V softvérovej oblasti dosiahla spo−<br />

loènos medziroèné zlepšenie o 11 %, v bu−<br />

dúcnosti by však pod¾a Kekešiho chcela slo−<br />

ven<strong>sk</strong>á poboèka IBM práve v tejto oblasti<br />

prida. Predaj hardvéru IBM <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu medziroène vzrástol o 10 a 12 %. Ako<br />

uviedol Kekeši, mater<strong>sk</strong>á firma si sloven<strong>sk</strong>ú<br />

poboèku zvolila ako jednu zo štyroch, ktoré<br />

bude v <strong>na</strong>jblišom období výraznejšie pod−<br />

porova v jej raste. Okrem Sloven<strong>sk</strong>a sa<br />

DidInfo 2004<br />

V dòoch 18. – 19. marca 2004 sa <strong>na</strong><br />

Fakulte prírodných vied UMB v Ban<strong>sk</strong>ej<br />

Bystrici u<strong>sk</strong>utoèní jubilejný 10. roèník ce−<br />

losloven<strong>sk</strong>ej konferencie o vyuèovaní in−<br />

formatiky v základných a stredných ško−<br />

lách DidInfo 2004.<br />

Na konferencii zaznejú prednášky<br />

týkajúce sa vyuitia nových technológií vo<br />

vyuèovaní, <strong>na</strong>jnovšie metodické poz<strong>na</strong>tky<br />

uèite¾ov v informatike a ich <strong>sk</strong>úsenosti so<br />

K O N F E R E N C I A<br />

zavádzaním informaèných technológií do<br />

škol<strong>sk</strong>ej praxe. Súèasou konferencie bu−<br />

dú pracovné semináre, <strong>na</strong> ktorých sa<br />

úèastníci blišie oboznámia s niektorými<br />

novými metódami vyuèovania.<br />

Hlavným cie¾om konferencie je po−<br />

<strong>sk</strong>ytnú uèite¾om všetkých typov škôl –<br />

vysokých, stredných a základných – fó−<br />

rum <strong>na</strong> prezentovanie a výmenu poz<strong>na</strong>t−<br />

kov z vyuèovania informatiky.<br />

Viac informácií môete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese:<br />

http://didinfo.umb.<strong>sk</strong>.<br />

K O N F E R E N C I A<br />

Bezpeènos dát<br />

2004<br />

Holiday Inn 14. apríla 2004<br />

Prípravy piateho roèníka konferencie<br />

Bezpeènos dát 2004 sú u v plnom<br />

prúde. A zasa to bude spoloènos AEC<br />

Bratislava so SASIB−om, ktorí sú tradiè−<br />

nými organizátormi tejto akcie.<br />

Podrobný preh¾ad prednášok i anotácií<br />

vrátane on−line prihlášky nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.aec.<strong>sk</strong>.

I N F O W A R E<br />

chce IBM sústredi <strong>na</strong> poboèky v Maïar<strong>sk</strong>u,<br />

Po¾<strong>sk</strong>u a Èe<strong>sk</strong>ej republike. Svedèí o tom aj<br />

medziroèný nárast poètu zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

ktorý v minulom roku vzrástol <strong>na</strong>jmä pre<br />

rozširovanie rôznych podporných centier<br />

IBM v SR o 350 ¾udí <strong>na</strong> 700 zamest<strong>na</strong>ncov.<br />

Tento trend by mal pokraèova aj v roku<br />

2004, <strong>na</strong> konci ktorého by sa mal poèet<br />

pracovníkov IBM Sloven<strong>sk</strong>o blíi k tisícke.<br />

Banka pouíva <strong>na</strong> svojich klientov<br />

detektor li!<br />

HBOS (Halifax and Bank of Scotland) je<br />

prvou fi<strong>na</strong>nènou inštitúciou, ktorá <strong>sk</strong>úšobne<br />

zaviedla pri styku so svojimi klientmi detek−<br />

tor li. Ten je <strong>na</strong>pojený <strong>na</strong> telefónne apará−<br />

ty a dokáe rozoz<strong>na</strong> v hlase volajúceho, èi<br />

klame alebo nie. Banka sa tak rozhodla<br />

chráni sa pred klamstvami klientov súvisia−<br />

cimi s poistením. Tí sa toti s<strong>na</strong>ia èasto<br />

zhodi <strong>na</strong> poistnú udalos ove¾a viac škôd,<br />

ako s òou bezprostredne súvisí. Techno−<br />

lógiu dodala banke izrael<strong>sk</strong>á spoloènos<br />

Nemesysco. V USA môu klienti licencova<br />

túto technológiu od spoloènosti s krátkym<br />

názvom V. Softvér je schopný v 98 % prípa−<br />

dov rozoz<strong>na</strong>, èi volajúci klame alebo nie.<br />

A<strong>na</strong>lyzuje pritom a 129 aspektov ¾ud<strong>sk</strong>ého<br />

hlasu. Pod¾a firiem zaoberajúcich sa vývo−<br />

jom podobných zariadení takýto detektor<br />

má mnoho ïalších spôsobov vyuitia, <strong>na</strong>−<br />

príklad v súvislosti so zamest<strong>na</strong>ncami, ktorí<br />

poadujú od zamestnávate¾a neoprávnené<br />

fi<strong>na</strong>nèné náhrady, alebo v prípade pod−<br />

vodníkov s<strong>na</strong>iacich sa prostredníctvom te−<br />

lefónu podvies svoje obete. Na druhej stra−<br />

ne je táto technológia urèitým spôsobom<br />

invazív<strong>na</strong> a urèite nie <strong>na</strong>jpríjemnejšia.<br />

Sun má ambiciózne plány so<br />

svojimi zamest<strong>na</strong>ncami – odoberá<br />

im de<strong>sk</strong>topy...<br />

Spoloènos Sun má <strong>na</strong>ozaj ambiciózne plá−<br />

ny, èo sa týka pracovnej infraštruktúry vlast−<br />

ných zamest<strong>na</strong>ncov. Kadý zo zamest<strong>na</strong>n−<br />

cov brit<strong>sk</strong>ej základne Sunu sa bude musie<br />

vzda svojho terajšieho tenkého klienta,<br />

ktorý mu bude vymenený za ešte tenšieho,<br />

ale to nie je jediná zme<strong>na</strong>. Hlavnou zme−<br />

nou bude odstránenie všetkých lokálnych<br />

serverov <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>ách – <strong>na</strong>hradia ich<br />

zásuvky WAN. U v tomto momente v brit−<br />

<strong>sk</strong>ej základni Sunu prakticky nikto nemá<br />

pod stolom klasický de<strong>sk</strong>top. Po de<strong>sk</strong>to−<br />

poch to u majú spoèítané aj lokálne serve−<br />

ry, ktoré majú do konca roka 2004 z úra−<br />

dov zmiznú. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e kadý<br />

zamest<strong>na</strong>nec bude vybavený identifikaènou<br />

Java smart kartou, ktorá umoní jeho pre−<br />

sun od klienta ku klientovi a po zasunutí<br />

karty pokraèovanie v práci bez toho, aby<br />

pouívate¾ musel reštartova klienta. Nema−<br />

lou výhodou je aj fakt, e tenkí klienti sú<br />

postavení <strong>na</strong> vlastnom Java systéme a sú<br />

tak oslobodení od masových infekcií<br />

a chýb, ktoré sa pri iných systémoch bene<br />

vy<strong>sk</strong>ytujú. Sun tvrdí, e toto riešenie mu pri−<br />

nesie nemalé úspory a pomôe tak zníi<br />

stratu, ktorú Sun stále vytvára. Systém ten−<br />

kých klientov pripájaných cez WAN funguje<br />

<strong>na</strong> princípe pripojenia tenkého klienta<br />

k vzdialenému serveru, odkia¾ sa do klienta<br />

<strong>na</strong>hrávajú dáta a systém pod¾a identifikácie<br />

pouívate¾a. Samotný tenký klient nedispo−<br />

nuje vlastnou pamäou ani pevným di<strong>sk</strong>om,<br />

<strong>na</strong> ktorý by sa ukladali dáta – všetko sa<br />

ukladá <strong>na</strong> vzdialenom serveri.<br />

Apple buduje svoj druhý<br />

superpoèítaè<br />

Po úspechu, keï sa spoloènosti Apple po−<br />

darilo vybudova svoj prvý superpoèítaè <strong>na</strong><br />

prvý raz, sa o to ide pokúsi aj po druhýkrát.<br />

Partnerom <strong>na</strong> výrobu takéhoto poèítaèa mu<br />

bude spoloènos Virginia Tech, s ktorou plá−<br />

nuje postavi supervýkonný 64−bitový poèítaè<br />

Xserve G5. Ten by mal <strong>na</strong>hradi prvý zo série<br />

superpoèítaèov Apple, ktorý bol uvedený do<br />

prevádzky v novembri minulého roka.<br />

Pôvodný superpoèítaè postavený z 1100<br />

procesorov G5 prekvapil odbornú verejnos<br />

svojím výkonom, ktorý dosahoval 10,3 trilió−<br />

<strong>na</strong> operácií za sekundu. Vtedy ho postavila<br />

<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> univerzitných dobrovo¾níkov v prie−<br />

behu pár týdòov za zlomkovú cenu iných<br />

superpoèítaèov – za 7 miliónov dolárov. No−<br />

vý superpoèítaè by mal by hotový v priebe−<br />

hu apríla alebo mája.<br />

Budúcnos širokopásmového<br />

pripojenia <strong>na</strong> internet sa volá<br />

WiMAX<br />

Výkonný viceprezident spoloènosti Intel<br />

a výkonný riadite¾ Intel Communications<br />

Group Sean Maloney <strong>na</strong>èrtol plány Intelu<br />

zníi v spolupráci s celým odvetvím cenu<br />

a výrazne zvýši dostupnos širokopásmo−<br />

vých bezdrôtových technológií vrátane<br />

WLAN sietí 802.11 a WMAN sietí 802.16.<br />

Tento posun by mal pod¾a jeho slov pri−<br />

tiahnu novú vlnu uívate¾ov internetu, ob−<br />

zvláš <strong>na</strong> rozvíjajúcich sa trhoch v krajinách,<br />

ako je Èí<strong>na</strong>, India a Latin<strong>sk</strong>á Amerika. Ako<br />

ïalej Malony uviedol, bezdrôtové široko−<br />

pásmové technológie zabezpeèia pripoje−<br />

nie ïalších piatich miliárd uívate¾ov <strong>na</strong> in−<br />

ternet. Technológia štandardu 802.16,<br />

èasto oz<strong>na</strong>èovaná ako WiMAX, dopåòa<br />

technológiu WLAN 802.11 a môe poslúi<br />

<strong>na</strong> pripojenie hotspotov <strong>na</strong> internet a za−<br />

bezpeèi poslednú èas širokopásmového<br />

pripojenia firiem a domácností. „Oèaká−<br />

vame trojfázové zavedenie technológie<br />

802.16, ktoré sa zaène inštaláciami fixných<br />

exteriérových antén, èo rýchlo prinesie bez−<br />

drôtovú technológiu tranzitívnym trhom<br />

a urýchli inštaláciu širokopásmových slu−<br />

ieb bez potreby klás drôty alebo káble,"<br />

povedal Maloney. „Technológia bude ná−<br />

sledne rapídne <strong>na</strong>predova do inštalácií in−<br />

teriérových antén, èím sa zvýši jej atraktív−<br />

nos pre spoloènosti h¾adajúce zjednoduše−<br />

nie inštalácie v lokalitách uívate¾ov. Na−<br />

koniec v tretej fáze bude hardvér WiMAX−<br />

Certified dostupný v prenosných riešeniach<br />

pre uívate¾ov, ktorí chcú prechádza v rám−<br />

ci alebo medzi servisnými oblasami,“ do−<br />

dal. Okrem po<strong>sk</strong>ytovania takzvanej last−<br />

mile connectivity pre siete WMAN sa budú<br />

systémy WiMAX−certified pouíva aj <strong>na</strong> pri−<br />

pojenie takzvaných 802.11 hotspotov<br />

a podnikov <strong>na</strong> internet. Zariadenie WiMAX−<br />

certified firmy Intel bude zaloené <strong>na</strong> štan−<br />

darde IEEE 802.16d, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje vyso−<br />

korýchlostné bezdrôtové prepojenia, po−<br />

uívané pri inštaláciách fixných antén. Oèa−<br />

káva sa, e Intel uvedie zariadenie <strong>na</strong> trh<br />

v druhej polovici tohto roku.<br />

102 PC REVUE 3/2004

I N F O W A R E<br />

AIESEC<br />

Medzinárodná študent<strong>sk</strong>á organizácia<br />

AIESEC (<strong>www</strong>.aiesec.<strong>sk</strong>) aj tento rok pri−<br />

pravuje pre študentov vyšších roèníkov vy−<br />

sokých škôl technického a ekonomického<br />

zamerania projekt s názvom IT seminár.<br />

Po minuloroèných E−commerce, CRM<br />

a Business Intelligence je témou tohto−<br />

roèného IT seminára E−banking, èo je <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u pomerne nový, ale nepochyb−<br />

ne efektívny spôsob komunikácie klienta<br />

so svojou bankou.<br />

Základnými piliermi IT seminára sú<br />

prednášky od renomovaných sloven<strong>sk</strong>ých<br />

i zahranièných IT spoloèností a následné<br />

riešenie prípadových štúdií, ktoré vychá−<br />

dzajú z ich kadodennej praxe a sú odra−<br />

zom ich profesionálneho a technologic−<br />

kého know−how. Štúdie sú zárukou toho,<br />

e úèastníci budú pri ich riešení konfronto−<br />

Novell dokonèil akvizíciu SuSE<br />

LINUX<br />

Novell dokonèil akvizíciu spoloènosti SuSE<br />

LINUX, vïaka èomu teraz pre platformu Li−<br />

nux ponúka celý rad podnikových riešení<br />

od serverov a po pracovné stanice. Spo−<br />

loènos SuSE LINUX sa stala produktovou<br />

obchodnou jednotkou spoloènosti Novell,<br />

prièom jej predaj a marketing budú zaiso−<br />

va existujúce regionálne obchodné jednot−<br />

ky Novellu i súèasný tím predaja a marke−<br />

tingu SuSE LINUXU. Novell zachová z<strong>na</strong>èku<br />

S E M I N Á R<br />

vaní s reálnymi problémami, presne tak<br />

ako ich to èaká aj v praxi.<br />

IT seminár z<strong>na</strong>mená pre študentov mo−<br />

nos zí<strong>sk</strong>a èasto i<strong>na</strong>k nedostupné infor−<br />

mácie „z kuchyne“ popredných firiem,<br />

prakticky si vy<strong>sk</strong>úša vedomosti zí<strong>sk</strong>ané po−<br />

èas štúdia <strong>na</strong> vysokej škole, dozvedie sa o<br />

aplikáciách <strong>na</strong>jnovších trendov v oblasti IT<br />

a v neposlednom rade overi si svoje schop−<br />

nosti, vedomosti a kreatívnos. Tí z nich,<br />

ktorí to zvládnu <strong>na</strong>jlepšie, majú zároveò<br />

šancu zí<strong>sk</strong>a pozíciu v niektorej z IT spoloè−<br />

ností, ktoré sú partnermi seminára a kto−<br />

rých zástupcovia budú <strong>na</strong> seminári prítomní.<br />

IT SEMINÁR 2004 sa bude ko<strong>na</strong><br />

22. 4. – 25. 4. 2004 (štvrtok – nede¾a)<br />

v malebnom prostredí neïaleko Bratislavy.<br />

Blišie informácie, ako aj monos prihlá−<br />

si sa nájdete <strong>na</strong> stránke<br />

<strong>www</strong>.itsemi<strong>na</strong>r2004.<strong>sk</strong><br />

alebo <strong>na</strong> tel. èísle 0908 138 957.<br />

SuSE LINUX a štruktúru, ale podobne ako<br />

v prípade open−source firmy Ximian, ktorá<br />

sa stala súèasou Novellu v auguste 2003,<br />

je zmyslom jej akvizície rýchlejšie zavádza−<br />

nie Linuxu a jeho široká integrácia <strong>na</strong>prieè<br />

produktovými radmi Novellu.<br />

Predaje Itania 2 sú a budú slabé<br />

Intel má so svojou 64−bitovou architektúrou<br />

smolu, u mu neveria ani a<strong>na</strong>lytici, ktorí<br />

obyèajne o produktoch tejto spoloènosti vô−<br />

bec nepochybujú. Itanium je však výnim−<br />

kou. Prvá zlá správa pre Intel je, e mikro−<br />

procesorov Itanium 2 sa v minulom roku<br />

predalo iba okolo stotisíc kusov. Porov<strong>na</strong>−<br />

nie s 32−bitovými Xeonmi, ktoré sa predá−<br />

vajú v miliónoch, je isto kruté, ale lepšie to<br />

s Itaniom nevyzerá ani pri porovaní so 64−<br />

bitovými mikroprocesormi AMD! Spome−<br />

nuté výsledky priviedli a<strong>na</strong>lytikov spoloè−<br />

nosti IDC k tomu, e výrazne upravili odhad<br />

predaja týchto mikroprocesorov. V roku<br />

2000 toti IDC predpovedala, e v roku<br />

2004 dosiahne trh so servermi zaloenými<br />

<strong>na</strong> Itaniu objem 28 miliardy USD. O rok<br />

ne<strong>sk</strong>ôr síce svoj odhad upravila <strong>na</strong> objem<br />

15 miliárd USD v roku 2005, aby ho ne−<br />

<strong>sk</strong>ôr zníila <strong>na</strong> objem 12,5 miliardy USD.<br />

Dnes u v IDC predpokladajú, e objem<br />

itaniových serverov nepresiahne do roku<br />

2008 ani hranicu 10 miliárd USD. Aby sme<br />

boli presní, v roku 2007 bude objem tohto<br />

trhu iba 7,5 miliardy USD.<br />

Americké vo¾by po internete<br />

môu by zmanipulované, tvrdia<br />

odborníci<br />

Systém on−line volieb sponzorovaný ame−<br />

rickou vládou, ktorý má by èo<strong>sk</strong>oro uvede−<br />

ný do prevádzky, má váne chyby a nemal<br />

by sa vôbec pouíva, tvrdia odborníci.<br />

Systém s názvom SERVE (Secure Electronic<br />

Registration and Voter Experiment) bol<br />

vytvorený, aby vojaci a americkí obèania<br />

ijúci v zámorí mohli uplatni svoje voliè<strong>sk</strong>é<br />

právo. Skupi<strong>na</strong> vedcov a odborníkov však<br />

teraz varuje pred monosou masívneho<br />

manipulovania výsledkov prostredníctvom<br />

tohto systému a odhovára americkú vládu<br />

od jeho <strong>na</strong>sadenia. Problémom je údajne<br />

to, e <strong>na</strong> hlasovanie mono poui bený<br />

poèítaè pripojený k internetu. Bezpeènos<br />

takéhoto systému je <strong>na</strong> pouívate¾ovi a to je<br />

primárny kameò útoku – väèši<strong>na</strong><br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ých poèítaèov toti ostáva<br />

¾ahkováne nezabezpeèená. Medzi spôso−<br />

by zneuitia takéhoto systému patria <strong>na</strong>prí−<br />

klad DoS útoky <strong>na</strong> zberné servery alebo <strong>na</strong><br />

poèítaèe, ktoré by sa pokúsili hlasova.<br />

Ïalším spôsobom, ako ovplyvni vo¾by,<br />

môe by aj vírus, ktorý dokáe po tom, ako<br />

sa pouívate¾ autentifikuje, zahlasova bez<br />

vedomia pouívate¾a. Aj preto boli proti<br />

pouitiu tohto systému šiesti z desiatich pri−<br />

zvaných odborníkov. Z ich úst <strong>na</strong> adresu<br />

vlády dokonca vyšli vyhlásenia, pod¾a kto−<br />

rých by sa malo poèka s týmto systémom<br />

volieb minimálne desaroèie a vôbec by <strong>na</strong><br />

to nemal by vyuívaný internet. V hre je pri−<br />

bline 100 000 hlasov z vyše 50 krajín,<br />

ktoré môu cite¾ne ovplyvni výsledok<br />

volieb. Prvé testovanie je pritom <strong>na</strong>pláno−<br />

vané u <strong>na</strong> zaèiatok februára pri príleitos−<br />

ti prezident<strong>sk</strong>ých primárok v Junej Ka−<br />

rolíne. Podobný systém on−line hlasovania<br />

síce u bol pouitý poèas prezident<strong>sk</strong>ých<br />

volieb v roku 2000, v tom èase však išlo len<br />

o pribline 100 hlasov. Zatia¾ jedinou alter−<br />

<strong>na</strong>tívou je pouitie starého systému zasiela−<br />

nia hlasovacích lístkov prostredníctvom<br />

pošty, tento proces je však z<strong>na</strong>ène nároèný<br />

<strong>na</strong> èas.<br />

•<br />

3/2004 PC REVUE 103

I N F O W A R E<br />

GFI MailSecurity and GFI DownloadSecurity<br />

Konfiguraèné okno aplikácie<br />

Hrozba poèítaèových infiltrácií je stále ivá a situácia<br />

sa <strong>sk</strong>ôr zhoršuje ako zlepšuje, a tak by som<br />

v tejto súvislosti chcel predstavi dva zaujímavé<br />

produkty firmy GFI Software, ktorá sa zameriava<br />

<strong>na</strong> sieovú bezpeènos, monitorovanie siete a riešenia<br />

prenosu faxov vo firemných poèítaèových<br />

sieach. Obidva produkty sú z prvej mnoiny, zameranej<br />

<strong>na</strong> bezpeènos firemných poèítaèových<br />

sietí. Najprv sa pozrieme <strong>na</strong> program GFI Mail-<br />

Security.<br />

GFI MAILSECURITY<br />

V súèasnosti èoraz viac rastie potreba kontroly<br />

obsahu elektronickej pošty (e-mailov) pre odhalenie<br />

nebezpeèného obsahu. Ve¾a nebezpeèných<br />

vírusov dokáe v priebehu nieko¾kých minút<br />

ochromi emailový systém nejednej firmy a paralyzova<br />

celú poèítaèovú sie. Ukazuje sa, e antivírusový<br />

systém od jediného výrobcu nepo<strong>sk</strong>ytuje<br />

dostatoènú ochranu pred útokmi vírusov.<br />

Emailový systém <strong>na</strong>nešastie slúi ako prostriedok<br />

<strong>na</strong> inštalovanie rôznych dier a škodlivých<br />

programov pomáhajúcich votrelcom preniknú do<br />

lokálnej siete. Produkty zaloené <strong>na</strong> jednom antivírusovom<br />

jadre neochraòujú dostatoène pred<br />

útokmi takéhoto druhu.<br />

Ve¾mi úèinnou ochranou je <strong>na</strong>inštalovanie komplexného<br />

systému zabezpeèujúceho kontrolu obsahu<br />

elektronickej pošty, antivírusovú ochranu emailového<br />

servera a celej firemnej poèítaèovej siete.<br />

Práve <strong>na</strong> to slúi program GFI MailSecurity, ktorý<br />

kontroluje elektronickú poštu a chráni pred vírusmi<br />

a inými hrozbami súvisiacimi s cieleným útokom<br />

<strong>na</strong> vašu firemnú sie.<br />

Program sa dodáva vo verzii pre SMTP gateway<br />

alebo vo verzii pre VS API. Verzia gateway je<br />

umiestnená <strong>na</strong> vstupe firemnej lokálnej siete, kde<br />

slúi ako server <strong>na</strong> prenos elektronickej pošty<br />

a kontroluje všetky prichádzajúce a odchádzajúce<br />

e-maily. Verzia VS API pre Exchange vyuíva Exchange<br />

2002 2003's Virus Scanning API (VS API),<br />

ktoré umoòuje ve¾mi tesnú spoluprácu s dátami<br />

Exchange servera. Zaruèuje to, e kadá správa je<br />

<strong>sk</strong>ontrolovaná ešte pred doruèením prijímate¾ovi.<br />

Mono kontrolova interné, prichádzajúce aj odchádzajúce<br />

e-maily. Firma GFI udáva, e je moné<br />

aj súèasné <strong>na</strong>sadenie obidvoch verzií.<br />

Úèinný systém kontroly obsahu, integerovaný<br />

v programe, dovo¾uje okrem iného <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavi<br />

mnoinu pravidiel pre rôzne typy súborov a rôznych<br />

pouívate¾ov. Takýto prístup umoòuje<br />

zachyti potenciálne nebezpeèný obsah a upozorni<br />

administrátora. Ten zhodnotí jeho bezpeènos alebo<br />

nebezpeènos ešte pred jeho doruèením pouívate¾ovi,<br />

pre ktorého je urèený. Takýmto spôsobom<br />

sa môu kontrolova <strong>na</strong>príklad všetky vykonávate¾né<br />

prílohy v elektronickej pošte. Program ïalej<br />

umoòuje prehliadanie pošty s cie¾om odha¾ova<br />

informaèné úniky, <strong>na</strong>príklad ak nejaký zamest<strong>na</strong>nec<br />

posiela databázu s firemnými údajmi. V neposlednom<br />

rade môete <strong>na</strong>stavi mazanie príloh<br />

urèitého typu, <strong>na</strong>príklad súborov .mp3, alebo .mpg.<br />

GFI MailSecurity je nezávislý od systému <strong>na</strong> h¾adanie<br />

vírusov. Podporuje pritom súèasnú èinnos<br />

viacerých systémov. GFI po<strong>sk</strong>ytuje jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

systémov <strong>na</strong> kontrolu prenášaných správ.<br />

Tento systém môe by kombinovaný s jedným<br />

alebo viacerými inými systémami <strong>na</strong> h¾adanie vírusov,<br />

èím sa zabezpeèí ove¾a vyššia bezpeènos.<br />

Program obsahuje systém kontroly vykonávate¾ných<br />

súborov. Na základe a<strong>na</strong>lýzy vykonávania<br />

programu dokáe odhali rôzne škodiace súbory,<br />

ako <strong>na</strong>príklad trój<strong>sk</strong>e kone. Trój<strong>sk</strong>e kone sú obzvláš<br />

nebezpeèné, pretoe sa dokáu nebadane<br />

104 PC REVUE 3/2004

I N F O W A R E<br />

Vzh¾ad moderovacieho klienta<br />

Nastavenie prepojenia s ISA serverom<br />

dosta do <strong>na</strong>padnutého poèítaèa a zabezpeèi neobmedzený<br />

prístup k jeho dátam. Antivírusové systémy<br />

èasto nedokáu zachyti neznáme trój<strong>sk</strong>e kone.<br />

Systém kontroly vykonávate¾ných súborov pouíva<br />

iný prístup. Jeho vnútorná inteligencia zisuje, èo<br />

program robí, a pod¾a toho urèuje stupeò jeho nebezpeènosti.<br />

Robí to rozloením programu, detekciou<br />

jeho aktivít v reálnom èase a porov<strong>na</strong>ním s databázou<br />

nebezpeèných aktivít. Takýto systém kontroly<br />

upozorní <strong>na</strong> kadý program, ktorý vykonáva<br />

podozrivé aktivity, ako <strong>na</strong>príklad prístup k modemu,<br />

vytváranie sieového spojenia alebo prístup<br />

k zoz<strong>na</strong>mu emailových adries.<br />

Program štandardne obsahuje antivírusové <strong>sk</strong>enery<br />

Norman Virus Control a BitDefender. Norman<br />

je ve¾mi silný systém <strong>na</strong> h¾adanie vírusov. BitDefender<br />

je rýchly a flexibilný a<strong>na</strong>lyzátor, ktorý vyniká<br />

mnostvom preh¾adávaných formátov. GFI Mail<br />

Security automaticky kontroluje a aktualizuje definièné<br />

súbory obidvoch a<strong>na</strong>lyzátorov. V cene produktu<br />

je zahrnutá aktualizácia poèas jedného<br />

roka.<br />

Na dosiahnutie väèšej bezpeènosti si môe pouívate¾<br />

prida systém h¾adania vírusov Kasper<strong>sk</strong>y<br />

alebo McAfee. Môe tak prida tretí alebo štvrtý<br />

systém kontroly, prípadne <strong>na</strong>hradi niektorý zo<br />

štandardne dodávaných systémov.<br />

Program obsahuje systém detekcie zneuívania<br />

elektronickej pošty, ktorý dokáe zabezpeèi ochranu<br />

pred budúcimi vírusmi šírenými elektronickou<br />

poštou a útokmi vyuívajúcimi bezpeènostné diery<br />

známych programov a operaèných systémov. Bezpeènostné<br />

laboratórium firmy GFI pravidelne <strong>na</strong>chádza<br />

nové bezpeènostné diery, ktoré sú automaticky<br />

aktualizované v GFI MailSecurity.<br />

Produkt obsahuje aj systém kontroly prítomnosti<br />

<strong>sk</strong>riptov HTML v e-mailoch. Nájdené <strong>sk</strong>ripty<br />

HTML zablokuje, èím sa zabezpeèí ochra<strong>na</strong> pred potenciálne<br />

nebezpeènými <strong>sk</strong>riptami HTML v emailových<br />

správach.<br />

GFI MailSecurity po<strong>sk</strong>ytuje viacero moností <strong>na</strong><br />

spracovanie nebezpeèných e-mailov. Prvým z nich<br />

je tzv. moderovací klient. Po<strong>sk</strong>ytuje známe windowsov<strong>sk</strong>é<br />

rozhranie <strong>na</strong> povolenie alebo zamietnutie<br />

e-mailu. Druhým je webovo zaloený moderátor.<br />

Umoòuje povoli alebo zamietnu e-mail kdeko¾vek<br />

v lokálnej sieti. Alter<strong>na</strong>tívou k uvedeným monostiam<br />

je preposla nebezpeèný e-mail kompetentnému<br />

administrátorovi.<br />

Medzi ïalšie funkcie programu patrí automatické<br />

detegovanie dokumentov Microsoft Office<br />

s makrami, detekcia schovania alebo premenovania<br />

prípony pripojeného obsahu elektronickej pošty,<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>y zaloené a flexibilne konfigurovate¾né<br />

pravidlá kontroly, kontrola vnorených e-mailov,<br />

Okno <strong>na</strong>stavenia filtraèných pravidiel<br />

rozba¾ovací systém podporujúci viac ako 70 rôznych<br />

formátov a lexikál<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýza.<br />

GFI DOWNLOADSECURITY<br />

Druhým produktom je GFI DownloadSecurity.<br />

Kadá firma potrebuje z bezpeènostných dôvodov<br />

ma kontrolu <strong>na</strong>d tým, aké súbory vstupujú do jej<br />

firemnej poèítaèovej siete. Ve¾mi bezpeèným riešením<br />

je niè nepovoli, predstavuje to však hrozbu rapídneho<br />

zníenia produktivity. Iným riešením je<br />

poui GFI DownloadSecurity a stanovi, aké typy<br />

súborov môu vstupova do firemnej siete. Program<br />

kontroluje všetky súbory sahované cez HTTP<br />

a FTP a zisuje, èi neobsahujú nejaký známy vírus.<br />

GFI DownloadSecurity bol od zaèiatku vyvíjaný<br />

<strong>na</strong> spoluprácu s ISA serverom. Komunikuje cez prepojenie<br />

ISAPI, èo mu zaruèuje vyuitie generovania<br />

upozornení, správ a iných funkcií ISA servera.<br />

Výhodou je, e pri inštalácii nepotrebuje nijakú<br />

zmenu vo firemnej sieti.<br />

Pouívatelia si poèas sahovania súboru nevšimnú<br />

èinnos programu. Zobrazí sa klasické dialógové<br />

okno a prebieha sahovanie. Popritom sa však kontroluje<br />

obsah sahovaných súborov a zisuje prítomnos<br />

vírusov. Ak súbor neobsahuje vírusy<br />

a nevyhovuje iadnej zadefinovanej poiadavke,<br />

okamite sa doruèí pouívate¾ovi. Ale ak vykazuje<br />

známky nebezpeèného súboru, oddelí sa a pošle <strong>na</strong><br />

posúdenie kompetentnému administrátorovi. Po<br />

zhodnotení administrátorom sa súbor pošle pouívate¾ovi<br />

ako príloha v elektronickej pošte alebo sa<br />

umiestni <strong>na</strong> prístupnom mieste a pošle sa len odkaz<br />

<strong>na</strong> daný súbor. Pri zistení nebezpeèného súboru sa<br />

pouívate¾ovi pošle správa o zamietnutí sahovaného<br />

súboru.<br />

V štandardnej verzii sú implementované u spomí<strong>na</strong>né<br />

a<strong>na</strong>lyzátory vírusov Norman a BitDefender.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako pri GFI MailSecurity mono implementova<br />

systémy Kasper<strong>sk</strong>y a McAfee.<br />

Preh¾adávací systém (rov<strong>na</strong>ko ako pri GFI MailSecurity<br />

pracujúci <strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýzy èinnosti programu)<br />

umoòuje oddeli podozrivé sahované súbory,<br />

ako <strong>na</strong>príklad súbory .exe, .zip a ostatné súbory,<br />

ktoré by mohli obsahova nebezpeèný obsah, <strong>na</strong>pr.<br />

trój<strong>sk</strong>e kone, èervy alebo vírusy. Dá sa definova<br />

viac pravidiel <strong>na</strong> preh¾adávanie a stanovi, ktoré<br />

súbory nesmú by doruèené pouívate¾ovi. Ïalej<br />

mono stanovi administrátora zodpovedného za<br />

kontrolu a povo¾ovanie/zamietanie podozrivých súborov.<br />

Program blokuje nebezpeèné súbory pod¾a ich<br />

typu (<strong>na</strong>príklad vykonávate¾né súbory) a pod¾a prípony.<br />

Pouívate¾ tak nemôe obís systém blokovania<br />

premenovaním prípony súboru.<br />

Ïalej dokáe zabezpeèi ochranu pred automatickým<br />

sahovaním súborov známymi aj neznámymi<br />

aplikáciami. Dovo¾uje konfigurova povolené<br />

stránky a blokova sahovania z neznámych a zakázaných<br />

stránok. Zabraòuje sa tak stiahnutiu nebezpeèného<br />

programu pri aktualizácii vyuívajúcej<br />

tunel HTTP.<br />

Program obsahuje aj podporu blokovania sahovania<br />

Java appletov a prvkov ActiveX. Opä sa tu<br />

vyuíva monos <strong>na</strong>konfigurovania povolených<br />

stránok a blokujú sa všetky ostatné, stiahnuté<br />

z nedôveryhodných stránok.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako pri GFI MailSecurity je aj tu monos<br />

poui moderovacieho klienta, webového<br />

moderátora alebo preposielanie nebezpeèných súborov<br />

inému administrátorovi.<br />

Výrobca: GFI Software Ltd., Malta<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.gfi.com<br />

Obchodné zastúpenie pre SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Bc. Jozef Štefanka<br />

3/2004 PC REVUE 105

I N F O W A R E<br />

Témou tohto, ia¾, posledného èlánku z nášho seriálu<br />

o outsourcingu je Business Process Outsourcing<br />

(BPO). Vo všetkých predošlých èlánkoch sme sa venovali<br />

iba outsourcingu IT, teda informaèných technológií.<br />

Outsourcing ako celkový prístup k vyuívaniu<br />

zdrojov a podpore core procesov však, samozrejme,<br />

nie je obmedzený iba <strong>na</strong> prostredie IT. Tak<br />

ako sme hovorili v prvej èasti nášho seriálu,<br />

outsourcing v zásade z<strong>na</strong>mená vyèlenenie<br />

nejakej èinnosti do externej<br />

firmy a jej následnú premenu <strong>na</strong> slubu.<br />

Je teda zrejmé, e v praxi môe ís o akýko¾vek<br />

proces, nie iba z oblasti IT.<br />

Pri chápaní BPO je dôleité uvedomi<br />

si, e kadá firma sa <strong>sk</strong>ladá z urèitého koneèného<br />

poètu presne definovaných podnikových<br />

procesov. Je to presne to isté,<br />

ako keï sme hovorili o rozdelení IT do<br />

funkènej mapy, kde celé IT ako jeden proces<br />

je delené <strong>na</strong> menšie funkèné èasti, a teda<br />

v tomto prípade ide iba o delenie <strong>na</strong> vyššej úrovni.<br />

TYPY PROCESOV. Ako sme u <strong>na</strong>èrtli, podnik<br />

sa <strong>sk</strong>ladá z urèitého koneèného poètu procesov. Aké<br />

základné procesy teda vo väèšine firiem existujú?<br />

• Accounting (úètovníctvo)<br />

• HR (¾ud<strong>sk</strong>é zdroje)<br />

• Marketing<br />

• Sales (predaj)<br />

• Core procesy – produkcia výrobkov alebo sluieb<br />

Tu som sa pokúsil spomenú iba tie, ktoré sú<br />

azda reprezentatívnou vzorkou väèšiny firiem.<br />

Prv ako zaèneme hovori o outsourcingu, je teda<br />

dôleité pochopi tento systém dekompozície jednotlivých<br />

procesov a ich ïalších detailnejších podprocesov.<br />

OUTSOURCING PODNIKOVÝCH PROCE−<br />

SOV – BPO. Pri outsourcingu podnikových procesov<br />

chápeme poh¾ad <strong>na</strong> celú problematiku trocha<br />

odlišne od outsourcingu IT. Hoci IT je z jedného poh¾adu<br />

ucelený proces, mono ho chápa aj ako podporný<br />

proces. Je jasné, e <strong>na</strong>príklad úètovníctvo je<br />

jeden z hlavných procesov firmy a IT, t. j. nejaký<br />

úètovnícky softvér, prípadne ERP a ostatná potrebná<br />

infraštruktúra, slúi vlastne iba <strong>na</strong> podporu<br />

samotného úètovníctva. Je to rov<strong>na</strong>ké, ako keby<br />

pred 20 rokmi bola kalkulaèka povaovaná za proces,<br />

hoci je to iba nástroj <strong>na</strong> vykonávanie èinnosti.<br />

Pozrime sa detailnejšie <strong>na</strong> to, aké podnikové procesy<br />

mono v zásade outsourceova a ako.<br />

• Accounting (úètovníctvo)<br />

Model outsourceovania úètovníctva sa v praxi<br />

vyuíva u dávno. Ve¾a firiem má úètovníctvo kompletne<br />

spracúvané v externých firmách. Dôvody sú<br />

zrejmé: zniovanie nákladov, zefektívòovanie personálnych<br />

zdrojov a pod.<br />

Accounting tak ako kadý iný outsourcing je riadený<br />

pod¾a SLA a <strong>na</strong> základe presných rozhraní<br />

zákazník – partner.<br />

• HR (¾ud<strong>sk</strong>é zdroje)<br />

Pod outsourcingom HR rozumieme hlavne vedenie<br />

administratívnych èinností spojených s personálnou<br />

agendou, spracúvanie miezd a pod. Vo ve¾kých<br />

<strong>na</strong>dnárodných koncernoch sa <strong>na</strong>príklad stretávame<br />

s pojmom Shared Services, èo v zásade z<strong>na</strong>mená<br />

oddelenia, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú danú slubu pre<br />

všetky spoloènosti koncernu, èo sa tie dá <strong>na</strong>zýva<br />

outsourcingom.<br />

• Marketing. Marketing je takisto jed<strong>na</strong> z èinností,<br />

ktoré nepatria medzi tzv. core procesy podniku<br />

(samozrejme, pokia¾ nejde o marketingovú agentúru).<br />

Nie je teda nezvyèajný jav, ak <strong>na</strong>príklad výrobná<br />

fabrika aktívne vyuíva sluby marketingovej agentúry.<br />

Aj keï sa, samozrejme, marketingová stratégia<br />

tvorí vnútri firmy, u èinnosti realizácie, teda organizovanie<br />

marketingových aktivít, sú poväèšine outsourceované.<br />

Opä je tu vdy existencia nejakej rámcovej<br />

dohody o po<strong>sk</strong>ytovaných slubách a èiastkové<br />

dohody o kvalite a rozsahu sluieb (SLA).<br />

• Sales (predaj). Predaj nie je typický proces, ktorý<br />

býva vyèleòovaný z podniku <strong>na</strong> externého po<strong>sk</strong>ytovate¾a.<br />

No aj tu existujú prípady, keï sa podnik<br />

spolieha <strong>na</strong> profesionálne firmy, ktoré zabezpeèujú<br />

odbyt jeho výrobkov. Môeme uvies <strong>na</strong>príklad existenciu<br />

dcér<strong>sk</strong>ych spoloèností nejakej firmy, ktoré sa<br />

zaoberajú èisto iba predajom výrobkov svojej matky.<br />

Treba však aj poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e tento model sa nevyuíva<br />

vo ve¾kej miere a je <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> ústupe.<br />

Toto sú iba príklady procesov, a to <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej<br />

úrovni dekompozície podnikových procesov.<br />

Outsourcing podnikových procesov je však ve¾mi<br />

rozšírený pri èiastkových procesoch, tzv. subprocesoch.<br />

Ako príklady môeme uvies:<br />

• Hromadné spracúvanie dokumentov. Tu mô-<br />

e ís <strong>na</strong>príklad o <strong>sk</strong>enovanie došlej pošty, spracúvanie<br />

došlých faktúr alebo, <strong>na</strong>opak, hromadnú tlaè,<br />

ktorá môe by subprocesom fakturácie (<strong>na</strong>pr. hromadná<br />

tlaè faktúr v oblasti telekomunikácií a pod.)<br />

• Rôzne druhy klíringu<br />

• E-business komunikácia<br />

V tomto prípade môe ís <strong>na</strong>príklad o prevádzku<br />

rôznych druhov portálov, webových sluieb alebo aj<br />

jednoduchých rozhraní EDI. Pri vymenúvaní všetkých<br />

moných procesov, ktoré sa dajú efektívne odèleni,<br />

by sme mohli strávi ve¾a èasu, no cie¾om bolo<br />

iba <strong>na</strong>èrtnú moné oblasti pre BPO, ako aj spôsob<br />

uvaovania pri vytváraní nových a nových podnetov.<br />

BPO sa pouíva v dvoch hlavných oblastiach:<br />

• Rutinné èinnosti. Toto sú podnikové procesy,<br />

ktoré sú tvorené rutinnou nenároènou èinnosou.<br />

Pre firmy je ve¾mi efektívne zbavi sa práve týchto<br />

nie vdy populárnych èinností a odbremeni tak personál,<br />

ako aj redukova námahu vy<strong>na</strong>loenú <strong>na</strong> riadenie.<br />

Po<strong>sk</strong>ytovate¾ <strong>na</strong> seba berie zodpovednos za celú<br />

slubu, èo prináša ve¾ké úspory, keï ide <strong>na</strong>príklad<br />

o hromadný nábor pracovníkov (<strong>na</strong>pr. data entry).<br />

• Odborné èinnosti. Na druhej strane sú outsourceované<br />

podnikové procesy, ktoré vyadujú špecifické<br />

know-how alebo nároèné technológie, ktoré<br />

sú nároèné <strong>na</strong> investície a nie sú v zásade vyuívané<br />

<strong>na</strong> sto percent. Tu môe ís <strong>na</strong>príklad o spomenuté<br />

e-business sluby.<br />

Bezpeènostné dátové centrá<br />

Outsourcing: BPO – Business Process Outsourcing<br />

RIADENIE BPO. Riadenie BPO je jedným z k¾úèových<br />

elementov úspechu. Je zrejmé, e aj pokia¾ je<br />

èinnos outsourceovaná, musí existova isté rozhranie,<br />

cez ktoré prebieha celá komunikácia medzi outsourcingovým<br />

partnerom a firmou. Je teda zrejmé,<br />

e musí existova aj nejaká osoba, ktorá je zo strany<br />

firmy zodpovedná za úspešný priebeh a hlavne súèinnos<br />

pri outsourceovanom procese.<br />

SLA V PRÍPADE BPO. V oblasti<br />

outsourcingu IT sme ve¾mi èasto spomí<strong>na</strong>li<br />

zmluvu o kvalite sluieb (SLA).<br />

V prípade outsourcingu podnikových<br />

procesov to tie nie je i<strong>na</strong>k. Je nesmierne<br />

dôleité ma zadefinované rámcové<br />

podmienky dodania sluby, ako aj detailné<br />

špecifikácie kvality dodanej sluby.<br />

SLA sú v tomto prípade ve¾mi závislé od<br />

daného procesu. Parametre SLA pre<br />

outsourcing úètovníctva budú odlišné<br />

<strong>na</strong>príklad od outsourcingu marketingových<br />

èinností. V zásade však platí to isté ako pri SLA<br />

v prostredí IT – jasná definícia parametrov (parametre<br />

sa musia da jednoducho mera a vyhodnocova)<br />

a maximálne moné obmedzenie nejasností.<br />

Na záver uvediem príklad, ktorý som vymyslel<br />

<strong>na</strong> lepšie pochopenie BPO. Predstavme si stredne<br />

ve¾kú firmu, ktorej predmetom podnikania je malosériová<br />

výroba automobilových komponentov. Keï<br />

táto firma zaèala uvaova o vyuívaní externých<br />

zdrojov, teda outsourcingu <strong>na</strong> úèel zníenia nákladov<br />

a optimalizácie riadenia, rozhodla sa v prvom<br />

kole vyuíva sluby externej úètovníckej firmy,<br />

marketingovej agentúry a spoloènosti po<strong>sk</strong>ytujúcej<br />

HR sluby. Firma zníila personálne náklady, ako aj<br />

náklady <strong>na</strong> podporné systémy (IT a pod.).<br />

Ne<strong>sk</strong>ôr sa ma<strong>na</strong>ment rozhodol, keïe potreboval<br />

optimalizova ïalšie èinnosti a mal dobré <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s týmto modelom, odèleni kompletnú logistiku<br />

(prepravu, <strong>sk</strong>ladovanie atï.) a nákup.<br />

Firma beala ïalej a, samozrejme, zníil sa aj poèet<br />

zamest<strong>na</strong>ncov, pretoe tí prešli pod firmy outsourcerov.<br />

Ma<strong>na</strong>ment bol spokojný a akcionári takisto.<br />

Firma sa však dostala pod obrov<strong>sk</strong>ý tlak konkurencie<br />

a bolo treba optimalizova výrobu. Ma<strong>na</strong>ment sa<br />

teda rozhodol o presune výroby do jednej z nemenovaných<br />

offshoringových krajín, a keïe mal dobré<br />

<strong>sk</strong>úsenosti s outsourcingom, opä prenechal kompletnú<br />

výrobu externej firme v danej krajine. Ma<strong>na</strong>ment<br />

bol zasa spokojný a akcionári takisto. Prišiel však deò,<br />

keï akcionári usúdili, e ma<strong>na</strong>ment spoloènosti je<br />

neefektívny a neprofesionálny. Padlo rozhodnutie, e<br />

si objed<strong>na</strong>jú firmu, ktorá zabezpeèí profesionálny<br />

ma<strong>na</strong>ment, a ten starý musí odís. Myslím, e u je<br />

jasné, e vo firme vlastne nezostalo vôbec niè okrem<br />

akcionárov a me<strong>na</strong> firmy. Všetko ostatné bolo outsourceované,<br />

ale firma fungovala.<br />

Samozrejme, e tento príklad je opísaný v maximálnej<br />

jednoduchosti a ve¾a vplyvov reality sme<br />

absolútne zanedbali, ale dôleité je to, e firma<br />

stále existovala, aj keï vlastne nijaký core proces<br />

nejestvoval, resp. nebol oz<strong>na</strong>èený. Z tohto vidie,<br />

ako sa mono pozera <strong>na</strong> firmu a jej procesy. Ide<br />

vlastne o nejakú <strong>sk</strong>ladaèku, z ktorej môe by ktoráko¾vek<br />

èas alebo kombinácia èastí po<strong>sk</strong>ytovaná<br />

externou firmou, a teda outsourceovaná.<br />

Peter Bla<strong>sk</strong>ovits, IC konzultant, Operation Related Services,<br />

Siemens Business Services, s. r. o.<br />

106 PC REVUE 3/2004

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar<br />

Tak máme za sebou ïalšiu „vírusovú smrš“. Aj keï<br />

niektorí odborníci o tom polemizujú, zdá sa, e<br />

<strong>na</strong>ozaj ide o jednu z <strong>na</strong>jväèších vírusových epidémií<br />

<strong>na</strong> poèítaèoch v doterajších dejinách ¾udstva.<br />

Zaèala sa 26. januára veèer a prakticky sa <strong>sk</strong>onèila<br />

a pár dní po 12. februári, keï mal vírus <strong>na</strong>programované<br />

ukonèenie mnoenia. Z nedostatku priestoru<br />

nebudem teraz rozobera priebeh tejto epidémie,<br />

ale opísané vírusy boli aktérmi tejto drámy.<br />

Posledný z nich dokonca predstavoval s<strong>na</strong>hu o<br />

„èerva lovca“, ktorý mal z postihnutých poèítaèov<br />

pôvodné infekcie odstraòova. K dnešným opisom<br />

prispela nová posila – Juraj Sari<strong>na</strong>y.<br />

Win32/Mydoom.A<br />

Ïalšie názvy: Novarg, Shimgapi alebo Shimg<br />

Win32/Mydoom.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />

správ elektronickej pošty a prostredníctvom<br />

siete KaZaA. Po spustení èerv vykoná <strong>na</strong>sledujúce<br />

kroky:<br />

Vytvorí v registroch tieto k¾úèe:<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\Current<br />

Version\Explorer\ComDlg32\Version<br />

HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\Current<br />

Version\Explorer\ComDlg32\Version<br />

Vytvorí mutex SwebSipcSmtxS0, èím zabezpeèí, e<br />

beí stále len jed<strong>na</strong> kópia èerva v pamäti. Spustí<br />

Notepad (poznámkový blok) s náhodným textom.<br />

V systémovom adresári Windows vytvorí súbor shimgapi.dll<br />

s dåkou 4096 a pomocou funkcie LoadLibrary<br />

ho zavedie do pamäte. Súbor obsahuje backdoor,<br />

ktorý poèúva <strong>na</strong> porte 3127 a zapíše sa do k¾úèa:<br />

HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{E6FB5E20-DE35-11CF-9C87-<br />

00AA005127ED}\InprocServer32<br />

Tento k¾úè normálne obsahuje referenciu <strong>na</strong> súbor<br />

Webcheck.dll, ktorý obsahuje rozhranie COM<br />

<strong>na</strong> monitorovanie webu. Týmto spôsobom sa súbor<br />

shimgapi.dll automaticky <strong>na</strong>èíta do adresného<br />

priestoru explorer.exe.<br />

V ïalšom kroku èerv <strong>sk</strong>ontroluje systémový èas<br />

a dátum, a ak je väèší ako 12. 2. 2004 2:28:57, ukonèí<br />

svoj beh. V opaènom prípade sa <strong>na</strong>kopíruje do<br />

systémového adresára Windows pod názvom ta<strong>sk</strong>mon.exe<br />

a do k¾úèa HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\<br />

Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run alebo HKEY_CURRENT<br />

_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run doplní<br />

hodnotu "Ta<strong>sk</strong>Mon" = %SysDir%\ta<strong>sk</strong>mon.exe,<br />

èím zabezpeèí svoju automatickú aktiváciu pri štarte<br />

operaèného systému.<br />

Ak je systémový èas a dátum väèší ako 1. 2. 2004<br />

16:09:18, zaène Denial of Service (DoS) útok <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.sco.com. Ak je <strong>na</strong> hostite¾<strong>sk</strong>om poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný<br />

peer-to-peer klient KaZaA, èerv sa <strong>na</strong>kopíruje<br />

do jeho zdie¾aného adresára pod jedným<br />

z <strong>na</strong>sledujúcich názvov:<br />

wi<strong>na</strong>mp5<br />

rootkitXP<br />

icq2004−fi<strong>na</strong>l<br />

office_crack<br />

activation_crack<br />

nuke2004<br />

strip−girl−2.0bdcom_patches<br />

s príponou .bat, .exe, .scr alebo .pif.<br />

V ïalšej fáze èerv h¾adá v súboroch s prípo<strong>na</strong>mi:<br />

.txt, .htm, .sht, .php, .asp, .dbx, .tbb, .adb, .pl, .wab<br />

emailové adresy, <strong>na</strong> ktoré sa s<strong>na</strong>í rozposiela svoju<br />

kópiu.<br />

Adresa odosielate¾a je pritom zámerne klamlivá.<br />

Predmet a telo správy, ako aj meno prílohy sa<br />

menia.<br />

Predmet správy môe by jeden z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

(aj ve¾kými písme<strong>na</strong>mi): test, hi, hello, Mail Delivery<br />

System, Mail Transaction Failed, Server Report,<br />

Status, Error<br />

V tele správy môu by buï náhodné z<strong>na</strong>ky,<br />

alebo ho môe tvori jeden z <strong>na</strong>sledujúcich štyroch<br />

textov:<br />

test<br />

The message cannot be represented in 7−bit ASCII<br />

encoding and has been sent as a bi<strong>na</strong>ry attachment.<br />

The message contains Unicode characters and has<br />

been sent as a bi<strong>na</strong>ry attachment.<br />

Mail transaction failed. Partial message is available.<br />

Príloha e-mailu môe ma buï náhodné meno, alebo<br />

jeden z <strong>na</strong>sledujúcich názvov: document, read−<br />

me, doc, text, file, data, test, message, body<br />

s príponou: pif, scr, exe, cmd, bat, zip<br />

Prípo<strong>na</strong> môe by zdvojená a môe ju predchádza<br />

jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich troch prípon: .htm, .txt,<br />

.doc<br />

Win32/Mydoom.B<br />

Win32/Mydoom.B je variantom èerva Win32/<br />

Mydoom.A, ïalej uvádzame len dôleité zmeny. Jeho<br />

komprimovaná dåka je 29 184 bajtov. Inštaluje<br />

sa do systémového adresára Windows ako súbor<br />

explorer.exe. Do systémového adresára Windows<br />

sa takisto uloí súbor cftmon.dll, ktorý obsahuje<br />

backdoor. Do súboru %system%\drivers\etc\hosts<br />

<strong>na</strong> Windows NT/2000/XP zapíše informácie, ktoré<br />

spôsobia, e aktualizaèné servery niektorých antivírusových<br />

spoloèností sa stanú nedostupnými.<br />

Win32/Doomjuice.A<br />

Èerv je v súbore s ve¾kosou 36 KB, je <strong>sk</strong>omprimovaný<br />

programom UPX. Po rozbalení má dåku 42 KB.<br />

Po spustení vytvorí objekt Mutex s názvom<br />

sync- Z-mtx_133, ak u existuje, program sa ukonèí.<br />

Èerv sa <strong>sk</strong>opíruje do adresára %windir% pod<br />

názvom intre<strong>na</strong>t.exe; ak sa to nepodarí, pokúsi sa<br />

zapísa do adresára %temp%. V registroch vytvára<br />

v k¾úèi HKLM/Software/Microsoft/CurrentVersion/Run alebo<br />

HKCU/Software/Microsoft/CurrentVersion/Run poloku<br />

Gremlin s cestou k súboru èerva.<br />

Èerv sa šíri len pomocou backdooru, ktorý inštaloval<br />

Mydoom.A. Pripája sa <strong>na</strong> náhodné adresy IP<br />

<strong>na</strong> port 3127. Ak je <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi aktívny<br />

Mydoom.A, Doomjuice sa <strong>na</strong>ò <strong>sk</strong>opíruje. Na infiltrovanom<br />

poèítaèi neovplyvòuje aktivitu èerva<br />

Mydoom.A.<br />

Èerv obsahuje <strong>sk</strong>omprimovaný zdrojový kód<br />

èerva Mydoom.A, ktorý zapíše pod názvom syncsrc-1.00.tbz<br />

do koreòových adresárov všetkých<br />

lokálnych pevných di<strong>sk</strong>ov a pripojených sieových<br />

jednotiek, takisto do adresárov %sysdir%,<br />

%temp%, a domov<strong>sk</strong>ého adresára (User Profile<br />

Directory) prihláseného pouívate¾a. Súbor má<br />

ve¾kos 28 659 bajtov. Program spúša DoS útok proti<br />

serveru <strong>www</strong>.microsoft.com, ktorý sa aktivuje<br />

vdy po 8. februári. Na odstránenie je potrebné<br />

odstráni poloku Gremlin v registroch, ktorá zabezpeèuje<br />

automatické spúšanie programu pri<br />

štarte systému, a vymaza súbor intre<strong>na</strong>t.exe, <strong>na</strong><br />

ktorý ukazuje.<br />

Win32/Doomjuice.B<br />

Doomjuice.B je modifikáciou èerva Doomjuice.A. Je<br />

v súbore s ve¾kosou 5120 bajtov a je komprimovaný<br />

pomocou UPX. Po rozbalení má 6656 bajtov. Na<br />

rozdiel od Doomjuice.A so sebou nenesie zdrojové<br />

kódy Mydoom.A. Vytvára mutex, ktorého meno<br />

vznikne spojením me<strong>na</strong> poèítaèa s reazcom<br />

"-sncZZmtx_133". Kopíruje sa do adresára %system%<br />

alebo %temp% pod názvom regedit.exe.<br />

V registroch vytvára poloku NeroCheck s cestou<br />

k èervovi v jednom z k¾úèov: HKLM/Software/Microsoft/<br />

CurrentVersion/Run alebo HKCU/Software/Microsoft/Current<br />

Version/Run.<br />

Èerv sa šíri rov<strong>na</strong>ko ako jeho predchodca pomocou<br />

backdooru, ktorý inštaloval Mydoom.A. Pripája<br />

sa <strong>na</strong> port 3127 <strong>na</strong> náhodné adresy IP. Mierne je modifikovaná<br />

funkcia vykonávajúca DoS útok <strong>na</strong> server<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com. Útok sa spustí, ak nie je január<br />

a ak je dátum buï menší ako 8, alebo väèší ako 12.<br />

Win32/DoomHunter<br />

Kopíruje sa do adresára %sysdir% pod menom<br />

worm.exe. V k¾úèi HKCU\Software\Microsoft\Windows\<br />

CurrentVersion\Run vytvorí poloku "DELETE ME" s cestou<br />

k súboru èerva.<br />

Pokúsi sa ukonèi procesy: INTRENAT.EXE,<br />

TASKMON.EXE, EXPLORER.EXE, MSBLAST.EXE,<br />

TEEKIDS.EXE, REGEDIT.EXE, CTFMON.DLL, SHIM−<br />

GAPI.DLL<br />

Takéto mená pouívajú varianty èervov Mydoom;<br />

Doomjuice a Lovsan.<br />

Ved¾ajším úèinkom je, e vypne aj <strong>na</strong>ozajstný<br />

Windows Explorer alebo Registry editor (ak beí).<br />

Súbory z tohto zoz<strong>na</strong>mu vymae zo systémového<br />

adresára.<br />

Èerv odstraòuje z databázy Registry poloku<br />

CLSID\{E6FB5E20-DE35-11CF-9C87-00AA005127ED}\<br />

InProcServer32. Pomocou nej sa spúšal backdoor èerva<br />

Mydoom. Na poèítaèoch, ktoré Mydoom ne<strong>na</strong>padol,<br />

býva v tejto poloke hodnota "%System<br />

Root%\system32\webcheck.dll". DoomHunter však<br />

takúto hodnotu neobnovuje. Iné záz<strong>na</strong>my èervov<br />

(<strong>na</strong>pr. poloky v CurrentVersion\Run) neodstraòuje.<br />

Èaká <strong>na</strong> spojenie <strong>na</strong> porte 3127 tak ako<br />

Mydoom.A. Pri pripojení <strong>na</strong> port sa DoomHunter<br />

okamite pripojí <strong>na</strong>spä <strong>na</strong> port 3127 vzdialeného<br />

poèítaèa. Predpokladá, e <strong>na</strong> òom beí Mydoom.A,<br />

a pokúsi sa posla svoje telo. Mydoom ho po prijatí<br />

automaticky spustí.<br />

Ak je DoomHunter spustený s parametrom<br />

"DEBUG", o všetkých svojich krokoch informuje<br />

pomocou MessageBoxov s titulkom Mydoom removal<br />

worm (DDOS the RIAA!!). Zobrazuje pri tom<br />

tieto správy:<br />

Hello im the mydoom removal worm to kill me go to<br />

"HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Window<br />

s\CurrentVersion\Run" and<br />

remove the "DELETE ME" value and reboot<br />

i have no idee if this works but i try it anyway<br />

Deleted dll autoload key<br />

installing worm<br />

Trying to kill evil processes "This will kill explorer to<br />

sorry for that"<br />

Deleting evil progs<br />

Creating autostart key<br />

Listen on port 3127<br />

Connection from: trying to upload<br />

( <strong>na</strong>hradí adresou IP vzdialeného poèítaèa)<br />

Connected to evil server<br />

Send this file to evil server<br />

Do vírenia<br />

Miroslav Trnka a Juraj Sari<strong>na</strong>y<br />

108 PC REVUE 3/2004

I N F O W A R E<br />

AreaGuard<br />

Softvér AreaGuard slúi v kombinácii s hardvérovým<br />

k¾úèom <strong>na</strong> ochranu dát jednotlivcov i firiem.<br />

Vyuijú ho hlavne pouívatelia, ktorí chcú ma<br />

svoje dáta v bezpeèí, zároveò ich však potrebujú<br />

ma rýchlo dostupné <strong>na</strong> pracovných staniciach,<br />

serveroch, výmenných médiách èi záloných kópiách.<br />

Balík AreaGuard, ktorý sme mali monos<br />

pouíva, bol zloený z troch èastí: Area Guard<br />

Notes, AreaGuard Gi<strong>na</strong> a AreaGuard AdminKit.<br />

AreaGuard sa pri inštalácii úplne integruje do<br />

operaèných systémov Microsoft Windows NT, 2000<br />

i XP, kde rozširuje ich štandardné vlastnosti. Balík<br />

úplne podporuje štandardné ovládacie prvky kontextových<br />

menu a ovládacích panelov, <strong>sk</strong>rátka, je<br />

dostupný z ktoréhoko¾vek miesta v OS Microsoft<br />

Windows. Do operaèného systému je integrovaný<br />

priamo <strong>na</strong> úrovni ovládaèa, ktorý monitoruje prácu<br />

so súborovým systémom.<br />

Aby bola úroveò ochrany citlivých informácií (šifrovacích<br />

k¾úèov, certifikátov a prihlasovacích informácií)<br />

èo <strong>na</strong>jvyššia, bezpeènostný systém vyuíva<br />

prvky bezpeèného hardvéru. Medzi ne sa radia k¾úèe<br />

èi èipové karty. Takisto mono poui autentifikáciu<br />

zadaním kódu PIN èi hesla.<br />

AreaGuard štandardne podporuje USB k¾úèe iKey<br />

od spoloènosti Rainbow Technologies. Integrácia<br />

softvérového balíka je certifikovaná priamo týmto<br />

výrobcom. AreaGuard však mono <strong>na</strong>sadi s ¾ubovo¾nými<br />

autentifikaènými predmetmi zodpovedajúcimi<br />

štandardu PKCS#11 a spåòa poiadavky kladené<br />

<strong>na</strong> súèasnú kryptografiu pod¾a medzinárodných<br />

štandardov.<br />

Pri testovaní sme ocenili monos pouívania<br />

programu so súborovým systémom FAT32. Pozitív<strong>na</strong><br />

je aj <strong>sk</strong>utoènos, e pouívate¾<strong>sk</strong>é šifrovacie<br />

k¾úèe sú portabilné medzi rôznymi pracovnými stanicami.<br />

Teraz sa však poïme pozrie <strong>na</strong> jednotlivé<br />

aplikácie.<br />

AREAGUARD GINA<br />

Po inštalácii balíka AreaGuard<br />

a reštarte operaèného systému <strong>na</strong>trafíte<br />

okamite práve <strong>na</strong> túto èas.<br />

Dôvod je jednoduchý – dialógové<br />

okno, cez ktoré sa prihlasujete <strong>na</strong><br />

svoju pracovnú stanicu, sa trochu<br />

zmení. Medzi funkcie, ktoré aplikácia<br />

AreaGuard Gi<strong>na</strong> pridá do operaèného<br />

systému, toti patrí monos<br />

autentifikácie pouívate¾a<br />

i jednotlivých aplikácií prostredníctvom<br />

kombinácie viacerých podmienok.<br />

Prvou podmienkou je<br />

hardvérový k¾úè s uloenými prihlasovacími<br />

dátami èi certifikátmi.<br />

Druhou podmienkou je z<strong>na</strong>los<br />

kódu PIN èi frázy, spojených s potrebnými<br />

certifikátmi. Ak tieto dve<br />

podmienky nesplníte, musíte sa<br />

prihlasova do operaèného systému èi do rôznych<br />

aplikácií ruène – zadaním zloitého hesla a prihlasovacieho<br />

me<strong>na</strong>.<br />

V AreaGuard Gi<strong>na</strong> je však moné aj <strong>na</strong>stavi, ako<br />

má systém reagova pri odpojení hardvérového<br />

Prostredie AreaGuard AdminKitu<br />

Prostredie editora hardvérových k¾úèov<br />

Dialógové okno vkladania symetrického k¾úèa<br />

k¾úèa od poèítaèa. Medzi moné vo¾by patrí<br />

okamité uzamknutie pracovnej stanice alebo<br />

odhlásenie od poèítaèa. V prípade, e by vás tieto<br />

dve vo¾by prive¾mi obmedzovali v práci, môete<br />

<strong>na</strong>stavi program tak, aby pri odòatí k¾úèa nevyko<strong>na</strong>l<br />

nijakú akciu. Táto situácia sa však dá porov<strong>na</strong><br />

s vaším odchodom z bytu – keï odchádzate do<br />

práce, vdy zamykáte a nikdy nenechávate otvorené<br />

dvere, aby ktoko¾vek prišiel <strong>na</strong> návštevu...<br />

AREAGUARD NOTES<br />

Aplikácia AreaGuard Notes dokáe v kombinácii<br />

s prvkami zabezpeèovacieho hardvéru rozšíri bezpeènostné<br />

mechanizmy operaèného systému pracovnej<br />

stanice o on-line šifrovanie dát. Medzi prvky<br />

bezpeèného hardvéru patrí <strong>na</strong>príklad hardvérový<br />

k¾úè iKey. Šifrovanie prebieha pri kadom vytváraní<br />

alebo zapisovaní súboru v adresári, ktorý je<br />

oz<strong>na</strong>èený ako bezpeèný. AreaGuard Notes šifruje<br />

tieto dáta <strong>na</strong>staveným šifrovacím algoritmom a šifrovacím<br />

k¾úèom. Pri èítaní dát z bezpeèného adresára<br />

ich program automaticky dešifruje do pamäte<br />

pracovnej stanice – <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u sú dáta vdy<br />

v zašifrovanej podobe. Zvýšená bezpeènos platí aj<br />

pri práci s jednotlivými šifrovacími k¾úèmi, ktoré<br />

sú vdy uloené v hardvérovom k¾úèi a pri ich pouití<br />

treba zada správny PIN rov<strong>na</strong>ko ako pri<br />

autentifikácii pouívate¾a.<br />

AREAGUARD ADMINKIT<br />

Ako vyplýva u z názvu tejto èasti programového<br />

balíka, je urèený hlavne pre bezpeènostných administrátorov.<br />

Umoòuje toti vzdialené sledovanie<br />

a upravovanie <strong>na</strong>stavenia jednotlivých pracovných<br />

staníc. Konfiguraèné súbory však mono upravova<br />

Dialógové okno výberu šifrovacieho k¾úèa<br />

a vyuíva aj pri automatickej inštalácii, správe<br />

a kopírovaní dát do hardvérových k¾úèov. Administrátori<br />

tak môu v rámci preh¾adného grafického<br />

rozhrania rýchlo a efektívne sledova i <strong>na</strong>stavova<br />

inštalácie systému AreaGuard Notes <strong>na</strong> pracovných<br />

staniciach. Nástroj AreaGuard AdminKit<br />

však slúi aj <strong>na</strong> vydávanie, sledovanie a evidovanie<br />

hardvérových predmetov, šifrovacích k¾úèov i certifikátov<br />

jednotlivých pouívate¾ov. Všetky k¾úèe<br />

a certifikáty sú pritom bezpeène uloené v databáze,<br />

ku ktorej má prístup iba administrátor. Takto<br />

uloené dáta sa dajú automaticky plni do hardvérových<br />

predmetov a v prípade potreby ich mono<br />

z databázy obnovi.<br />

ZHODNOTENIE<br />

Balík AreaGuard je urèený nielen<br />

pouívate¾om, ktorí pracujú s chúlostivými<br />

dátami. Jeho majitelia ho toti<br />

môu <strong>na</strong>uèi prakticky všetky heslá,<br />

ktoré pouívajú v benom ivote, a po<br />

tomto úkone <strong>na</strong> ne môu úplne zabudnú.<br />

Jednotlivé aplikácie i celý balík<br />

preto hodnotíme ve¾mi dobre nielen<br />

preto, lebo všetky súèasti celého balíka<br />

fungovali bez <strong>na</strong>jmenších problémov.<br />

V prípade, e sme nevedeli, ako<br />

ïalej, výrazne nám pomohli rôzni<br />

sprievodcovia.<br />

Michal Holeš<br />

Ceny:<br />

AreaGuard Notes: 2490 Sk bez DPH/2963 Sk s DPH<br />

AreaGuard Gi<strong>na</strong>: 610 Sk bez DPH/726 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Info consult, s. r. o.<br />

110 PC REVUE 3/2004

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky<br />

V predošlej èasti sme sa venovali rôznym<br />

zapisovacím softvérom. Tentoraz budeme<br />

v téme pokraèova.<br />

GnomeToaster<br />

GnomeToaster je, ako to u jeho meno predz<strong>na</strong>menáva,<br />

dnes benou súèasou prostredia<br />

Gnome. Jeho autorom je Andreas Eckleder<br />

(obr. è. 1).<br />

Mono nie je taký rozšírený ako u minule<br />

spomenutý X-CD-Roast alebo ïalej opísaný<br />

K3b, ale má nieko¾ko špecifických výhod.<br />

Najmarkantnejšie sú bezkonkurenène <strong>na</strong>jširšie<br />

monosti <strong>na</strong>stavenia všetkých jeho<br />

funkcií. Je to <strong>sk</strong>utoèný „frontend“, pretoe<br />

jeho funkènos je závislá od správnej konfigurácie<br />

kadého jednotlivého nástroja,<br />

ktorý pri práci pouíva. Hoci môeme poveda,<br />

e u pri inštalácii je funkèný, môeme<br />

ho ešte doladi „<strong>na</strong> svoj obraz“ (obr. è. 2).<br />

Obr. 1<br />

Základná obrazovka je <strong>na</strong> obr. è. 3. Pod¾a<br />

hesla V jednoduchosti je krása bude <strong>na</strong>jviac<br />

vyhovova úplným „vypa¾ovacím“ zaèiatoèníkom.<br />

Okrem menu, ktoré sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

hornej lište, stred ok<strong>na</strong> zaberá výpis adresárového<br />

stromu.<br />

V dolnej èasti sa <strong>na</strong>chádza okno tvorené<br />

tromi zálokami <strong>na</strong> ¾avej strane. Prvá záloka<br />

aktivuje okno, do ktorej plochy jednoduchým<br />

preahovaním presúvame súbory<br />

a adresáre, ktoré chceme zapísa <strong>na</strong> cédeèko.<br />

Pouívame myš, súbory prenášame metódou<br />

Drag and Drop. Na záloke so symbolom CD<br />

di<strong>sk</strong>u môeme <strong>na</strong>stavova rôzne parametre<br />

zapisovacieho procesu (obr. è. 4).<br />

Tu zaškrtnutím vyberieme príslušnú vo¾bu.<br />

Pre laikov odporúèam ponecha tie, ktoré<br />

sa <strong>na</strong>stavia hneï po inštalácii. Pre trochu<br />

Obr. 5<br />

DESKTOP / 7. èas<br />

Obr. 2<br />

Obr. 3<br />

Obr. 4<br />

<strong>sk</strong>úsenejších odporúèam pozmeni rýchlos<br />

zápisu pod¾a schopností mechaniky. Osvedèilo<br />

sa mi zaškrtnutie vo¾by Reload disc, ktorá<br />

spôsobí, e pred kadou operáciou mechanika<br />

vysunie a zasunie vozík s médiom. Tým<br />

zabezpeèí synchronizáciu lasera a motora.<br />

Odstránili sa tak problémy niektorých lacnejších<br />

médií. Tí <strong>sk</strong>úsenejší budú pod¾a svojich<br />

schopností voli monos Multisession, Disc<br />

at once a podobne.<br />

Samozrejmosou GnomeToastera je aj vymazávanie<br />

prepisovate¾ných CD-RW médií.<br />

Túto èinnos aktivujeme klepnutím <strong>na</strong> ikonu<br />

Clear Di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> paneli hlavného menu. Ak <strong>na</strong><br />

predchádzajúcom obrázku ponecháme vo¾bu<br />

TOC only zaškrtnutú, bude výmaz CD-RW<br />

prebieha ve¾mi rýchlo (obr. è. 5).<br />

V dolnom okne sme zároveò informovaní<br />

o priebehu èinnosti v textovej forme.<br />

Po tom, èo sme vybrali súbory, ktoré chceme<br />

zapísa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, vloíme príslušné médium<br />

a klepneme <strong>na</strong> ikonu Record. V dolnom<br />

okne prebehne textový výpis prípravy zápisu<br />

a následne sa u<strong>sk</strong>utoèní zápis <strong>na</strong> médium<br />

– obr. è. 6.<br />

Po ukonèení zápisu sa vysunie médium<br />

a zápis je ukonèený.<br />

GnomeToaster má ešte jednu zaujímavú<br />

schopnos. Ak v súborovom strome vyberieme<br />

súbor v audioformáte a myšou ho pretiahneme<br />

<strong>na</strong> ikonu v pravom dolnom rohu,<br />

súbor sa zaène prehráva, tak ako sme <strong>na</strong> to<br />

zvyknutí pri bených audioprogramoch.<br />

K3b<br />

Asi <strong>na</strong>jlepším programom v tejto oblasti je<br />

K3b. Za posledné štyri roky svojho vývoja si<br />

právom nárokuje <strong>na</strong> predné miesto a dnes je<br />

dostupný vo verzii 0.9. Titulnému oknu<br />

kra¾uje tuèniak v zváracích okuliaroch (obr.<br />

è. 7), ktorý je symbolom vlastníkov webovej<br />

stránky <strong>www</strong>.k3b.org, <strong>na</strong> ktorej môeme<br />

nájs posledné zlepšenia programu.<br />

Ako je zrejmé z poèiatoèného písme<strong>na</strong> názvu<br />

programu, je urèený primárne pre prostredie<br />

KDE. Na spustenie potrebuje kninicu<br />

QT3.0.3 alebo vyššiu. Preto sa môe<br />

Obr. 6<br />

112 PC REVUE 3/2004

L I N U X W A R E<br />

sta, e <strong>na</strong> distribúciách, ktoré neobsahujú príslušné<br />

kninice z prostredia KDE, tento program nespustíme.<br />

Ak budeme chcie vyui monos ripovania audio<br />

CD, budeme ešte potrebova nástroj CDParanoia.<br />

Pred prvým spustením programu K3b nám bude<br />

ponúknutá monos poui program K3b Setup<br />

(obr. è. 8). Ten nás v šiestich krokoch prevedie<br />

<strong>na</strong>stavením vlastností celého programu – od ciest<br />

k obsluným programom (obr. è. 9) cez detekciu<br />

èítacích a zapisovacích zariadení (obr. è. 10) a po<br />

oprávnených pouívate¾ov (obr. è. 11).<br />

Pri detekcii mechaniky sa detegujú maximálne<br />

rýchlosti èítania a zápisu, podpora BURN-Proof a podobne.<br />

Ak sme pri prvom spustení tento <strong>na</strong>stavovací<br />

program pre<strong>sk</strong>oèili, niè sa nestalo, môeme sa kedyko¾vek<br />

k nemu vráti z konkrétnej poloky menu.<br />

Po ukonèení <strong>na</strong>stavovania sa všetky zmeny zapíšu<br />

<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, odkia¾ ich preèíta program k3b<br />

(obr. è. 12).<br />

Program je èlenený do troch èastí. Prvá èas zahrnuje<br />

okno so stromovou hierarchiou, odkia¾ metódou<br />

Drag and Drop prenášame súbory a adresáre<br />

do druhého ok<strong>na</strong>. V tejto èasti sa vytvára vlastný<br />

obraz cédeèka, ktorý chceme zapísa <strong>na</strong> médium.<br />

V tretej èasti sa <strong>na</strong>chádza okno, ktoré slúi ako<br />

audioprehrávaè. Klepneme <strong>na</strong> poloku menu s názvom<br />

Súbor a vyberieme nový projekt. Všimnime si,<br />

e si môeme vybra z viacerých druhov.<br />

Pri tvorbe obrazu vypa¾ovaného CD sa pod druhým<br />

oknom zobrazuje aktuálny stav obsadeného<br />

miesta <strong>na</strong> cédeèku (obr. è. 13).<br />

Môeme si zvoli, èi chceme obsadzovaný priestor<br />

zobrazova v megabajtoch alebo v minútach.<br />

Dobrou vlastnosou, zvláš pre zaèiatoèníka, je,<br />

e program si pre<strong>sk</strong>úma médium, a tak vie, ko¾ko<br />

dát môe <strong>na</strong>ò dosta. Keï u máme pripravený obraz<br />

cédeèka, ktoré chceme <strong>na</strong> médium zapísa,<br />

klepneme <strong>na</strong> štvrtú ikonu z¾ava, symbolizujúcu zápis<br />

<strong>na</strong> médium.<br />

Objaví sa okno zápisu, podobné tomu <strong>na</strong> obr.<br />

è. 14.<br />

Program si pred vlastným zápisom otestuje médium,<br />

èi je schopné zápisu <strong>na</strong> stanovenej rýchlosti.<br />

Zámerne som <strong>na</strong>stavil rýchlos zápisu <strong>na</strong> 8×, program<br />

zistil, e médium toho nie je schopné, a rýchlos<br />

zníil <strong>na</strong> 4×. V pravom dolnom rohu sme informovaní<br />

o predpokladanej rýchlosti zápisu (Estimated<br />

writing speed).<br />

Ako u býva pri takýchto programoch zvykom,<br />

môeme vyui funkciu mazania prepisovate¾ných<br />

médií CD RW (obr. è. 15).<br />

Program K3b by som odporúèal kadému. Musím<br />

priz<strong>na</strong>, e <strong>na</strong> mòa zapôsobil podobným dojmom<br />

ako známy program Nero v prostredí MS Windows:<br />

jednoduché ovládanie, spo¾ahlivos, mnoho<br />

moností.<br />

Miroslav Oravec<br />

Obr. 7<br />

Obr. 13<br />

Obr. 10<br />

Obr. 8<br />

Obr. 14<br />

Obr. 11<br />

Obr. 9<br />

Obr. 12<br />

Obr. 15<br />

3/2004 PC REVUE 113

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky SERVER / 7. èas<br />

V predošlej èasti sme sa venovali procesom, ich spúšaniu<br />

a zastavovaniu. Takéto spúšanie démonov z príkazového<br />

riadka a opätovné zastavovanie príkazom kill je síce v Linuxe<br />

bené, ale nie je úplne èisté. Preèo?<br />

Viete si predstavi, e by sme museli všetky sluby po<br />

zavedení jadra spusti z príkazového riadka <strong>na</strong> pozadí<br />

a pri ukonèovaní zase všetky killnú?<br />

Preto v Linuxe existuje nástroj, ktorý sám urèité sluby<br />

spustí automaticky pri štarte systému a zároveò automaticky<br />

ukonèí pri jeho vypí<strong>na</strong>ní.<br />

ZAVEDENIE LINUXU<br />

Predpokladám, e ste sa u stretli aj s inými operaènými<br />

systémami, a tak u viete, èo si pod pojmom zavedenie<br />

operaèného systému treba predstavi.<br />

Nie je <strong>na</strong>šou úlohou rozobra si do podrobných detailov<br />

spôsob zavedenia, spustenia (<strong>na</strong>bootovania) systému.<br />

Nateraz staèí toto struènejšie vyjadrenie: Po zapnutí<br />

sieového vypí<strong>na</strong>èa <strong>na</strong> zdroji príslušného poèítaèa sa aktivujú<br />

<strong>na</strong>jprv všetky hardvérové zloky poèítaèa – <strong>na</strong>jprv sa<br />

overí správnos <strong>na</strong>pájacích <strong>na</strong>pätí, potom sa aktivuje krátky<br />

program, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v pamäti EEPROM základnej<br />

do<strong>sk</strong>y poèítaèa. ¼udovo tomu hovoríme, e sa spustí<br />

BIOS. Tento program <strong>sk</strong>ontroluje a zaktivuje vloenú grafickú<br />

kartu, potom otestuje ve¾kos a dostupnos operaènej<br />

pamäte, otestuje pripojené zariadenia, ako sú di<strong>sk</strong>etové<br />

mechaniky, pevný di<strong>sk</strong> alebo CD-ROM-ka, vloené zvukové<br />

alebo sieové karty, a ich konfiguráciu. Potom kontaktuje<br />

prvý, zavádzací sektor prvého pevného di<strong>sk</strong>u. Ak<br />

nájde <strong>na</strong> tomto mieste ïalší kratuèký program, ktorému<br />

hovoríme aj zavádzaè alebo bootloader, odovzdá riadenie<br />

plne do jeho rúk.<br />

A tu u <strong>na</strong>stáva èas <strong>na</strong> softvérové ovplyvòovanie následného<br />

priebehu. Predstavme si teda, e <strong>na</strong> príslušnom<br />

pevnom di<strong>sk</strong>u máme <strong>na</strong>inštalovaný Linux a <strong>na</strong> tom malinkom<br />

kú<strong>sk</strong>u v zavádzacom sektore leí jeden z jeho zavádzaèov<br />

– bootloaderov (lilo alebo grub). Keï sa bootloader<br />

aktivuje, jeho prvou úlohou je do operaènej pamäte<br />

poèítaèa zavies jadro systému. Jadro je pri zavádzaní<br />

komprimované. V hlavièke komprimovaného jadra je obsiahnutý<br />

špeciálny kód, ktorý prepne procesor poèítaèa do<br />

chráneného reimu a komprimované jadro dekomprimuje.<br />

Ak je u jadro plne zavedené do operaènej pamäte,<br />

zaène sa jeho spustenie. Musíme si uvedomi, e jadro je<br />

v tejto fáze schopné vykonáva iba tie funkcie, ktoré sú<br />

v òom zabudované. To preto, e ešte neexistuje prístup<br />

k di<strong>sk</strong>u, kde leia zvyšné súèasti jadra systému vo forme<br />

modulov. Tie teda ešte nie sú dostupné a pouite¾né. Nasleduje<br />

aktivácia podsystému virtuálnej pamäte. Potom sa<br />

vykoná test hardvéru, aby sa urèilo, ktoré ovládaèe zariadenia<br />

majú by aktivované, a po tomto okamihu je u<br />

jadro schopné pripoji koreòový súborový systém (toto je<br />

podobné tomu, keï MS Windows je schopné rozpoz<strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong> C:). Jadro pripojí koreòový systém s príslušným súborovým<br />

systémom (<strong>na</strong>jèastejšie ext3) a spustí proces init.<br />

Tabu¾ka è. 1 Úrovne behu<br />

Úroveò Výz<strong>na</strong>m<br />

0 Pozastavenie spustenia systému<br />

1 Jednopouívate¾<strong>sk</strong>ý reim bez pripojenia siete<br />

2 Multipouívate¾<strong>sk</strong>ý reim bez NFS<br />

3 Plný multipouívate¾<strong>sk</strong>ý reim – textový reim<br />

4 Nepouité<br />

5 Plný multipouívate¾<strong>sk</strong>ý reim – grafický reim<br />

6 Reštart systému<br />

PROCES INIT<br />

Proces init, ako sme u uviedli minule, je <strong>na</strong>jzákladnejším<br />

procesom v celom systéme Linuxu. A povedali sme si, e<br />

je to akýsi praotec všetkých procesov, a preto má èíslo PID<br />

rovné jednej. Tento program sa <strong>na</strong>chádza v niektorom<br />

z adresárov /etc, /bin, ale <strong>na</strong>jèastejšie v adresári /sbin.<br />

Init je všeobecný program, ktorého úlohou je vytváranie<br />

nových procesov (svojich potomkov) a opakované<br />

spúšanie niektorých programov – procesov pri ich ukonèení.<br />

Napríklad kadá konzola (<strong>na</strong> klávesnici) je obsluhovaná<br />

procesom mingetty (v starších systémoch getty), ktorý<br />

je spúšaný z procesu init. Proces mingetty nám umoòuje<br />

prihlásenie sa do systému, a ak sa zo systému odhlásime,<br />

proces mingetty sa síce ukonèí, ale je procesom init<br />

<strong>na</strong>hradený novým spustením programu mingetty.<br />

Všetko, èo program init vykonáva, je riadené súborom<br />

inittab. Ten leí v adresári /etc a je to klasicky èistý textový<br />

súbor, take ho môeme nielen preštudova, ale aj<br />

pozmeni a tým ovláda spôsob štartovania Linuxu.<br />

Ak si spomeniete, my sme u súbor /etc/inittab pouívali.<br />

To bolo ešte v seriáli Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom, keï sme urèovali,<br />

èi má Linux <strong>na</strong>štartova do textového alebo grafického<br />

reimu.<br />

Spôsobu, do akého sa dostane Linux po úplnom <strong>na</strong>bootovaní,<br />

hovorievame aj úroveò behu.<br />

ÚROVEÒ BEHU<br />

Úroveò behu (angl. runlevel) zásadne urèuje správanie sa<br />

celého systému. Kadá úroveò behu je oz<strong>na</strong>èená èíslom od<br />

0 do 6 a zastupuje urèitú funkciu. Ak je pouitá štandardná<br />

úroveò behu, oz<strong>na</strong>èovaná ako initdefault, tá je priamo<br />

spustená. Ak sa initdefault v súbore inittab ne<strong>na</strong>chádza,<br />

budeme pri boote <strong>na</strong> úroveò behu dopytovaní.<br />

Môeme voli medzi úrovòami behu, ktoré sú uvedené<br />

v tabu¾ke è. 1.<br />

Po zadaní úrovne behu proces init pokraèuje v spúšaní<br />

ostatných <strong>sk</strong>riptov, definovaných v súbore inittab.<br />

Pozrime sa blišie <strong>na</strong> výòatok súboru inittab, ktorý sa<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> výpise è. 2.<br />

#<br />

# inittab This file describes how the INIT process<br />

should set up<br />

# the system in a certain run−level.<br />

#<br />

# Author: Miquel van Smoorenburg,<br />

<br />

# Modified for RHS Linux by Marc Ewing and<br />

Donnie Barnes<br />

#<br />

# Default runlevel. The runlevels used by RHS are:<br />

# 0 − halt (Do NOT set initdefault to this)<br />

# 1 − Single user mode<br />

# 2 − Multiuser, without NFS (The same as 3, if you do<br />

not have networking)<br />

# 3 − Full multiuser mode<br />

# 4 − unused<br />

# 5 − X11<br />

# 6 − reboot (Do NOT set initdefault to this)<br />

#<br />

id:3:initdefault:<br />

# System initialization.<br />

si::sysinit:/etc/rc.d/rc.sysinit<br />

l0:0:wait:/etc/rc.d/rc 0<br />

l1:1:wait:/etc/rc.d/rc 1<br />

l2:2:wait:/etc/rc.d/rc 2<br />

l3:3:wait:/etc/rc.d/rc 3<br />

l4:4:wait:/etc/rc.d/rc 4<br />

l5:5:wait:/etc/rc.d/rc 5<br />

l6:6:wait:/etc/rc.d/rc 6<br />

114 PC REVUE 3/2004

# Things to run in every runlevel.<br />

ud::once:/sbin/update<br />

# Trap CTRL−ALT−DELETE<br />

ca::ctrlaltdel:/sbin/shutdown −t3 −r now<br />

# Run gettys in standard runlevels<br />

1:2345:respawn:/sbin/mingetty tty1<br />

2:2345:respawn:/sbin/mingetty tty2<br />

3:2345:respawn:/sbin/mingetty tty3<br />

4:2345:respawn:/sbin/mingetty tty4<br />

5:2345:respawn:/sbin/mingetty tty5<br />

6:2345:respawn:/sbin/mingetty tty6<br />

Ak odhliadneme od nieko¾kých prvých riadkov, ktoré sú aj<br />

tak len komentármi, prvým <strong>na</strong>stavovacím prvkom súboru<br />

je vo¾ba štandardnej úrovne behu – initdefault. V <strong>na</strong>šom<br />

prípade máme definovanú úroveò è. 3, take systém <strong>na</strong>behne<br />

do multipouívate¾<strong>sk</strong>ého textového reimu. Keby sme<br />

èíslicu 3 <strong>na</strong>hradili èíslicou 5, Linux by po boote prešiel do<br />

grafického reimu. My u vieme, e úroveò behu 3 je<br />

vhodná pre serverový reim, úroveò behu 5 sa viac hodí<br />

pre grafické stanice.<br />

ADRESÁRE ÚROVNÍ BEHU<br />

U v úvode sme si povedali, e by nebolo ve¾mi príjemné,<br />

keby sme mali všetky sluby, ktoré od nášho linuxového<br />

servera poadujeme, spúša a ukonèova ruène. Museli by<br />

sme si dokonca pamäta, ktoré sluby je vhodné poui<br />

v danej úrovni behu. Preto je lepšie, ak to necháme <strong>na</strong> samotný<br />

Linux. Všetky sluby, všetci démoni v Linuxe sa (pri<br />

boote a ukonèení) spúšajú a zastavujú pomocou špeciálnych<br />

súborov, ktorým sa hovorí rc <strong>sk</strong>ripty.<br />

<br />

Poznámka: Slovom <strong>sk</strong>ript (angl. script) sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

program, ktorý je tvorený súborom v textovej podobe,<br />

teda èistý text (nie <strong>sk</strong>ompilovaný do binárnej podoby). Jeho<br />

obsahom sú príkazy, parametre, premenné a konštanty urèitého<br />

programového prostredia. Ak je týmto prostredím príkazový<br />

interpreter shell, hovoríme o shellovom <strong>sk</strong>ripte alebo aj<br />

bash <strong>sk</strong>ripte. Pre blišie pochopenie môeme poveda, e shell<br />

<strong>sk</strong>ript je to isté, èo súbor BAT v prostredí MS<br />

DOS/Windows. Ak je programovým prostredím<br />

iný, <strong>sk</strong>utoèný programovací jazyk,<br />

hovoríme o <strong>sk</strong>ripte v tomto jazyku, <strong>na</strong>pr.<br />

perl <strong>sk</strong>ript, python <strong>sk</strong>ript a podobne. Tieto<br />

<strong>sk</strong>ripty sú a<strong>na</strong>logické <strong>sk</strong>riptom <strong>na</strong>písaným<br />

v jazyku BASIC. Treba si uvedomi, e tieto<br />

<strong>sk</strong>ripty sú textové a NIKDY ne<strong>na</strong>dobudnú<br />

binárnu podobu. Mono sa to bude niekomu<br />

pripada ako chyba, ale opak je pravdou.<br />

Kedyko¾vek môeme do týchto súborov<br />

zasiahnu, pozmeni alebo upravi, lebo sú<br />

v otvorenej podobe. A to je úplne v súlade<br />

s nosnou myšlienkou Linuxu.<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie základnej systémovej konfigurácie – aktivuje<br />

sa odkladací mechanizmus tzv. swap, kontrolujú a pripojujú<br />

sa ostatné súborové systémy, synchronizujú sa systémové<br />

hodiny s èasom v CMOS pamäti poèítaèa a podobne.<br />

(Ak ste nedoèkaví, môete sa <strong>na</strong>ò pozrie a preštudova,<br />

ale to teraz nie je <strong>na</strong>šou úlohou.)<br />

Skript rc<br />

Po spustení a vyko<strong>na</strong>ní <strong>sk</strong>riptu rc.sysinit sa spustí <strong>sk</strong>ript rc.<br />

Ten sa <strong>na</strong>chádza v adresári /etc/rc.d/. Všimnime si<br />

(poh¾adom do súboru inittab), e sa spúša pri ¾ubovo¾nej<br />

úrovni behu, prièom zodpovedajúca úroveò je jeho argumentom.<br />

Skript rc je generický spúšací <strong>sk</strong>ript, ktorý<br />

spúša iné <strong>sk</strong>ripty, platné v danej úrovni behu. Kadá úroveò<br />

behu má samostatný podadresár, umiestnený v adresári<br />

/etc/rc.d/rcX.d, kde je X je èíslo úrovne behu (<strong>na</strong>pr.<br />

/etc/rc.d/rc0.d, /etc/rc.d/rc1.d, /etc/rc.d/rc2.d, /etc/rc.d/rc3.d....).<br />

Práve v stanovenom adresári sú uloené <strong>sk</strong>ripty, ktoré<br />

sa v danej úrovni behu budú spúša.<br />

Ak je <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavená štandardná úroveò behu <strong>na</strong><br />

è. 3 (initdefault =3), argumentom <strong>sk</strong>riptu rc je èíslo 3, a tak<br />

<strong>sk</strong>ript rc sa pozrie do adresára /etc/rc.d/rc3.d a spustí všetky<br />

<strong>sk</strong>ripty, ktoré sa v danom adresári <strong>na</strong>chádzajú. Ak teda<br />

chceme ovplyvni, ktoré sluby sa budú v tejto úrovni<br />

behu spúša, pridáme do tohto adresára <strong>sk</strong>ript, ktorý<br />

bude ovláda iadanú slubu.<br />

rc <strong>sk</strong>ripty v jednotlivých úrovniach behu<br />

Pozrime sa teraz, ako to vyzerá v jednotlivých podadresároch<br />

úrovní behu. Pre <strong>sk</strong>utoèný príklad budeme uvaova,<br />

e pouívame úroveò behu èíslo 3, a tak sa zameriame <strong>na</strong><br />

adresár /etc/rc.d/rc3.d.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> obsah uvedeného adresára. Môeme poui<br />

Midnight Commander alebo priamo v riadku príkaz:<br />

[root@obeli<strong>sk</strong> root]# ls /etc/rc.d/rc3.d<br />

Na výpise è. 3 uvidíme tento obsah uvedeného adresára:<br />

K05innd K30sendmail K61ldap K84ripngd S25netfs<br />

K09junkbuster K34yppasswdd K65identd K85zebra S26apmd<br />

K12mysqld K35atalk K65kadmin K90isicom S28autofs<br />

K15httpd K35dhcpd K65kprop K99microcode_ctl S55sshd<br />

K15postgresql K35vncserver K65krb5kdc S05kudzu S56rawdevices<br />

K16rarpd K40mars−nwe K65krb524 S06reconfig S56xinetd<br />

K20bootparamd K45arpwatch K70aep1000 S08ipchains S81smb<br />

K20iscsi K45<strong>na</strong>med K70bcm5820 S08iptables S85gpm<br />

K20netdump−server K45smartd K74ntpd S08ip6tables S90crond<br />

K20nfs K45winbind K74ups S09isdn S90xfs<br />

K20rstatd K46radvd K74ypserv S10network S95a<strong>na</strong>cron<br />

K20rusersd K50netdump K74ypxfrd S12syslog S95atd<br />

K20rwalld K50snmpd K75gated S13portmap S97rhnsd<br />

K20rwhod K50snmptrapd K84bgpd S14nfslock S98wine<br />

K24irda K50tux K84ospfd S17keytable S99cups<br />

K25squid K54pxe K84ospf6d S20random S99local<br />

K28amd K55routed K84ripd S24pcmcia<br />

rc <strong>sk</strong>ript je teda (zase, akoe ináè ☺) program shellu, ktorý<br />

slúi <strong>na</strong> riadenie poadovanej sluby.<br />

rc <strong>sk</strong>ripty boli zavedené z dôvodu ve¾kého mnostva<br />

sluieb, ktoré treba spravova.<br />

V Linuxe sa <strong>na</strong>chádzajú tieto rc <strong>sk</strong>ripty:<br />

• rc.sysinit<br />

• rc<br />

• rc <strong>sk</strong>ripty v jednotlivých úrovniach behu<br />

Skript rc.sysinit<br />

Pozrime sa ešte raz <strong>na</strong> výpis súboru inittab. Hneï za vo¾bou<br />

štandardnej úrovne behu initdefault sa <strong>na</strong>chádza sekcia<br />

System initialization. Všimnime si, e sa odkazuje <strong>na</strong><br />

súbor rc.sysinit, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v adresári /etc/rc.d/.<br />

rc.sysinit je prvý rc <strong>sk</strong>ript, ktorý sa procesom init spustí.<br />

Tento súbor je jednoduchý shell <strong>sk</strong>ript, obsahujúci príkazy<br />

Všimnime si, e sa tu <strong>na</strong>chádzajú súbory, rc <strong>sk</strong>ripty, ktoré<br />

sa zaèí<strong>na</strong>jú písmenom K alebo S. Za písmenom <strong>na</strong>sleduje<br />

dvojciferné èíslo a potom slovo tvoriace názov sluby.<br />

Písmeno S z<strong>na</strong>èí, e <strong>sk</strong>ript spustí danú slubu, písmeno K<br />

z<strong>na</strong>èí, e <strong>sk</strong>ript danú slubu ukonèí.<br />

!<br />

Pozor!<br />

Obe musia by <strong>na</strong>písané VE¼KÝMI písme<strong>na</strong>mi!<br />

Poradie spúšania a zastavovania je urèené spomí<strong>na</strong>ným<br />

dvojciferným èíslom. Skripty s niším èíslom sú spúšané<br />

<strong>sk</strong>ôr ako <strong>sk</strong>ripty s vyššími èíslami. Na poradí spustenia<br />

<strong>sk</strong>riptov niekedy <strong>na</strong>ozaj záleí. Je zrejmé, e sie musí by<br />

<strong>na</strong>stavená <strong>sk</strong>ôr ako sieové súborové systémy, teda <strong>sk</strong>ript<br />

/etc/rc.d/rc3.d/S10network bude musie by spustený pred<br />

<strong>sk</strong>riptom /etc/rc.d/rc3.d/S25netfs.

L I N U X W A R E<br />

Ak som pred chví¾kou uviedol, e v adresári /etc/rc.d/rc3.d/ sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>ripty,<br />

trošku som klamal. V tomto adresári sa ne<strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>ripty, ale symbolické<br />

odkazy – linky <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné <strong>sk</strong>ripty, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v adresári<br />

/etc/rc.d/init.d.<br />

Preèo je to tak? Predstavme si, e by sme museli do kadého adresára danej<br />

úrovne behu (/etc/rc.d/rcX.d) prekopírova <strong>sk</strong>ript, ktorý chceme v tejto úrovni<br />

behu spúša. Mohlo by sa tak sta, e ten istý súbor by sme mali v 7 adresároch<br />

(od /etc/rc.d/rc0.d po /etc/rc.d/rc6.d). Keby sme ho èasom pozmenili, museli<br />

by sme to urobi vo všetkých siedmich adresároch. Po prvé by to bolo zbytoène<br />

prácne a po druhé by sme mohli vnies nieko¾ko nerov<strong>na</strong>kých chýb.<br />

Preto je výhodnejšie, aby sa iba <strong>na</strong> jednom mieste – v adresári /etc/rc.d/init.d<br />

– <strong>na</strong>chádzali <strong>sk</strong>utoèné <strong>sk</strong>ripty. A do adresárov jednotlivých úrovní behu (<strong>na</strong>pr.<br />

/etc/rc.d/rc3.d) sú umiestnené iba symbolické odkazy <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèný súbor. O tom,<br />

e je to <strong>sk</strong>utoène tak, sa môeme presvedèi príkazom<br />

[root@obeli<strong>sk</strong> root]# ls −la /etc/rc.d/rc3.d<br />

Na výpise è. 4 vidíme jednotlivé odkazy <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné súbory.<br />

drwxr−xr−x 2 root root 4096 dec 14 16:12 .<br />

drwxr−xr−x 10 root root 4096 dec 14 14:57 ..<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 14 okt 25 13:43 K05innd −> ../init.d/innd<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 16 okt 25 13:43 K12mysqld −> ../init.d/mysqld<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 15 okt 25 13:43 K15httpd −> ../init.d/httpd<br />

−−− <strong>sk</strong>rátené −−−<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 15 okt 25 13:43 S05kudzu −> ../init.d/kudzu<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 17 okt 25 13:43 S10network −> ../init.d/network<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 16 okt 25 13:43 S12syslog −> ../init.d/syslog<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 17 okt 25 13:43 S13portmap −> ../init.d/portmap<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 17 okt 25 13:43 S14nfslock −> ../init.d/nfslock<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 18 okt 25 13:43 S17keytable −> ../init.d/keytable<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 16 okt 25 13:43 S20random −> ../init.d/random<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 16 okt 25 13:43 S24pcmcia −> ../init.d/pcmcia<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 15 okt 25 13:43 S25netfs −> ../init.d/netfs<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 14 okt 25 13:43 S26apmd −> ../init.d/apmd<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 16 okt 25 13:43 S28autofs −> ../init.d/autofs<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 13 okt 25 13:43 S85gpm −> ../init.d/gpm<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 14 dec 14 15:46 S98wine −> ../init.d/wine<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 14 nov 17 15:54 S99cups −> ../init.d/cups<br />

lrwxrwxrwx 1 root root 11 dec 14 14:57 S99local −> ../rc.local<br />

Všimnime si, e <strong>sk</strong>ripty <strong>na</strong>chádzajúce sa v adresári /etc/rc.d/init.d/ nemajú meno<br />

totoné so symbolickou linkou v adresári /etc/rc.d/rc3.d/.<br />

A práve <strong>sk</strong>ripty v adresári /etc/rc.d/init.d/ spravujú vlastný proces spúšania a<br />

zastavovania jednotlivých sluieb. Ak prechádza <strong>sk</strong>ript /etc/rc.d/rc adresárom<br />

zvolenej úrovne behu, <strong>na</strong>pr. /etc/rc.d/rc3.d/, volá (aktivuje = zavádza do operaènej<br />

pamäte a následne vykonáva) <strong>sk</strong>ripty pod¾a èíselného poradia. Najprv<br />

volá <strong>sk</strong>ripty zaèí<strong>na</strong>júce sa písmenom K, potom volá <strong>sk</strong>ripty zaèí<strong>na</strong>júce sa písmenom<br />

S. Ak sa <strong>sk</strong>ript zaèí<strong>na</strong> písmenom K, je volaný s parametrom stop, ak sa<br />

zaèí<strong>na</strong> písmenom S, je volaný s parametrom start.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> výpis è. 4 ešte raz. Ak je volaný <strong>sk</strong>ript K12mysql, je to v <strong>sk</strong>utoènosti<br />

tak, ako keby sme z príkazového riadka zadali príkaz:<br />

/etc/rc.d/init.d/mysqld stop<br />

Ak je volaný <strong>sk</strong>ript S85gpm, bol by v <strong>sk</strong>utoènosti zadaný príkaz:<br />

/etc/rc.d/init.d/gpm start<br />

Na výpise è. 5 je obsah <strong>sk</strong>riptu gpm.<br />

#!/bin/bash<br />

#<br />

# chkconfig: 2345 85 15<br />

# description: GPM adds mouse support to text−based Linux<br />

applications such \<br />

# the Midnight Commander. Is also allows<br />

mouse−based console \<br />

# cut−and−paste operations, and includes support<br />

for pop−up \<br />

# menus on the console.<br />

# process<strong>na</strong>me: gpm<br />

# pidfile: /var/run/gpm.pid<br />

# config: /etc/sysconfig/mouse<br />

# source function library<br />

. /etc/init.d/functions<br />

[ −e /etc/sysconfig/gpm ] && . /etc/sysconfig/gpm<br />

MOUSECFG=/etc/sysconfig/mouse<br />

RETVAL=0<br />

start() {<br />

echo −n $"Starting console mouse services: "<br />

if [ −f "$MOUSECFG" ]; then<br />

. "$MOUSECFG"<br />

else<br />

echo $"(no mouse is configured)"<br />

}<br />

stop() {<br />

}<br />

fi<br />

exit 0<br />

if [ "$MOUSETYPE" = "none" ]; then<br />

echo $"(no mouse is configured)"<br />

exit 0<br />

fi<br />

if [ "$MOUSETYPE" = "Microsoft" ]; then<br />

MOUSETYPE=ms<br />

fi<br />

if [ −z "$DEVICE" ]; then<br />

DEVICE="/dev/mouse"<br />

fi<br />

if [ −n "$MOUSETYPE" ]; then<br />

daemon gpm $OPTIONS −t $MOUSETYPE −m $DEVICE<br />

else<br />

daemon gpm $OPTIONS −m $DEVICE<br />

fi<br />

RETVAL=$?<br />

echo<br />

[ $RETVAL −eq 0 ] && touch /var/lock/subsys/gpm<br />

echo −n $"Shutting down console mouse services: "<br />

killproc gpm<br />

RETVAL=$?<br />

echo<br />

[ $RETVAL −eq 0 ] && rm −f /var/lock/subsys/gpm<br />

case "$1" in<br />

start)<br />

start<br />

;;<br />

stop)<br />

stop<br />

;;<br />

restart|reload)<br />

stop<br />

start<br />

RETVAL=$?<br />

;;<br />

condrestart)<br />

if [ −f /var/lock/subsys/gpm ]; then<br />

stop<br />

start<br />

RETVAL=$?<br />

fi<br />

;;<br />

status)<br />

status gpm<br />

RETVAL=$?<br />

;;<br />

*)<br />

echo $"Usage: $0 {start|stop|restart|condrestart|status}"<br />

exit 1<br />

esac<br />

exit $RETVAL<br />

Keïe <strong>sk</strong>ripty sú si väèšinou ve¾mi podobné, pozrime sa <strong>na</strong> chví¾u <strong>na</strong> tento súbor.<br />

Nepotrebujeme teraz zvláš ve¾ké programátor<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>úsenosti, aby sme úplne<br />

porozumeli tomuto <strong>sk</strong>riptu. Je podstatné, aby sme si všimli tieto dôleité veci:<br />

• Úplne prvý riadok je ve¾mi dôleitý! Text #!/bin/bash z<strong>na</strong>èí, e ide o <strong>sk</strong>ript,<br />

ktorého obsah bude vykonávaný príkazovým interpreterom shell – v <strong>na</strong>šom<br />

prípade bash.<br />

• Riadky oz<strong>na</strong>èené # (mrea, angl. hash) oz<strong>na</strong>èujú poznámky. Opisujú pouitie<br />

<strong>sk</strong>riptu, meno jeho autora a podobne. Výnimku tvorí u spomenutý prvý<br />

riadok (ktorý je takisto „zamreovaný“).<br />

• Prvé <strong>na</strong>ozajstné programové riadky sú definície poadovaných premenných,<br />

(<strong>na</strong>príklad MOUSECFG=/etc/sysconfig/mouse).<br />

• Nasledujú definície argumentov, spravidla start a stop. Všimnime si, e<br />

v argumente start je výkonným riadkom príkaz daemon gpm $OPTIONS -m<br />

$DEVICE. Tento príkaz volá program gpm, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v adresári<br />

/usr/sbin/. A to je u samotný <strong>sk</strong>ompilovaný program v jazyku C, ktorému hovoríme<br />

aj binárka. Tento program u nie je bene èitate¾ný, a to, e ide o binárku,<br />

spoznáme pod¾a prvých štyroch z<strong>na</strong>kov obsahu súboru. Tie z<strong>na</strong>ku sú .ELF<br />

(ale nebojte sa, e by ste nemali monos ho zmeni; predsa je dostupný jeho<br />

zdrojový kód, ktorý upravíme a znovu preloíme).<br />

Pri argumente stop je výkonným riadkom zápis killproc gpm, ktorý korektným<br />

spôsobom „killne“ daný súbor gpm, èím ho korektne ukonèí.<br />

• Nasleduje hlavná èas <strong>sk</strong>riptu, ktorá je uloená medzi príkazmi case "$1"<br />

in a esac. Pre zaujímavos si všimnime, ako je vytvorený argument restart<br />

alebo reload. (Úplne jednoducho – <strong>na</strong>jprv sa vyuije argument stop a potom<br />

start!)<br />

Miroslav Oravec<br />

116 PC REVUE 3/2004

L I N U X W A R E<br />

/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD III. AKTUALIZÁCIA<br />

Operaèný systém FreeBSD sa vyvíja<br />

a mení kadú chví¾u. Jeho pouívatelia<br />

majú k dispozícii prepracované<br />

mechanizmy <strong>na</strong> udriavanie svojho<br />

systému v aktuálnom stave.<br />

Aktualizácia operaèného systému<br />

FreeBSD je pri zachovaní urèitých<br />

zásad takmer bezbolestná a komplikácie<br />

sa vy<strong>sk</strong>ytujú iba ojedinele a<br />

zvyèajne <strong>na</strong>stanú pri porušení spomí<strong>na</strong>ných zásad.<br />

Po inštalácii – zvyèajne z CD média alebo ftp èi<br />

http servera – je systém vo verzii -release. Niektorým<br />

pouívate¾om takáto verzia systému vyhovuje,<br />

iní sa nechcú vzda pokroku, ktorý bol vo vývoji<br />

dosiahnutý od vydania poslednej -release verzie<br />

operaèného systému. Niekedy môe by aktualizácia<br />

nevyhnutná aj pre opravu chýb v jadre operaèného<br />

systému alebo v systémových aplikáciách.<br />

Aktualizova mono <strong>na</strong> verziu -stable, ktorú pouíva<br />

väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov, alebo <strong>na</strong> verziu -current,<br />

èo je dobré pre dobrodruhov, ktorí chcú ma<br />

vdy <strong>na</strong>jnovšie verzie programov i <strong>na</strong>priek tomu,<br />

e tie nemusia by dokonèené, dobre otestované,<br />

stabilné èi dostatoène výkonné.<br />

Aktualizáciu operaèného systému FreeBSD mono<br />

urobi dvoma spôsobmi. V prvom rade je to prostredníctvom<br />

inštalaèného programu sysinstall(8).<br />

Táto metóda sa však dá poui iba<br />

v špecifických prípadoch (upgrade z jednej -release<br />

verzie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcu), treba ma pri nej program<br />

sysinstall(8) (a teda vo všeobecnosti aj inštalaèné<br />

médium) verzie, <strong>na</strong> ktorú sa operaèný systém<br />

aktualizuje, a <strong>na</strong>koniec ide o binárny upgrade,<br />

take <strong>na</strong>inštalované súbory nemôu by optimalizované<br />

pre konkrétny typ procesora (èo je pre mnohých<br />

ve¾mi silný argument). Preto bude tento èlánok<br />

opisova druhú z alter<strong>na</strong>tív aktualizácie operaèného<br />

systému FreeBSD, pri ktorej dôjde k stiahnutiu<br />

jeho zdrojových kódov a ich následnej rekompilácii.<br />

Treba pripomenú, e nemono aktualizova<br />

iba jadro operaèného systému bez aktualizácie systémových<br />

nástrojov, ako je to v operaènom systéme<br />

GNU/Linux. Pokia¾ sa jadro operaèného<br />

systému GNU/ Linux vyvíja<br />

samostatne, v operaènom systéme<br />

FreeBSD sú jadro a zvyšok operaèného<br />

systému spojené ve¾mi tesne a<br />

tvoria jeden celok. Pokusy aktualizova<br />

len jadro operaèného systému<br />

bez aktualizácie zvyšných systémových<br />

nástrojov alebo aktualizova<br />

len systémové nástroje bez aktualizácie jadra vedú<br />

k záhadnému a nepredvídate¾nému správaniu sa<br />

systému: zvyèajne prestanú správne fungova<br />

monitorovacie aplikácie pristupujúce k štruktúram<br />

jadra, ako sú top(1) alebo ps(1) a pod. V archívoch<br />

elektronických konferencií sa <strong>na</strong>chádza<br />

mnostvo príspevkov riešiacich tento problém.<br />

Na aktualizáciu operaèného systému FreeBSD je<br />

teda potrebné funkèné pripojenie <strong>na</strong> internet pre<br />

aktualizáciu zdrojových kódov. Pre funkèné sieové<br />

pripojenie treba urobi nieko¾ko <strong>na</strong>stavení. V prvom<br />

rade musí by v systéme prítomná sieová karta,<br />

ktorá sa hlási jadru operaèného systému pri jeho<br />

zavedení pribline takýmto spôsobom:<br />

rl0: port<br />

0xe000-0xe0ff mem 0xd9400000-0xd94000ff<br />

irq 11 at device 12.0 on pci0<br />

rl0: Ethernet address:<br />

00:e0:4c:00:3c:88<br />

Sieové karty PCI fungujú zvyèajne bez problémov,<br />

s niektorými sieovými kartami ISA býva<br />

zábava, kým sa ich podarí uvies do prevádzky.<br />

Štandardné jadro (tzv. GENERIC kernel) obsahuje<br />

podporu pre široký rozsah sieových kariet a bez<br />

úprav by s ním mala fungova drvivá väèši<strong>na</strong> týchto<br />

kariet. Z uvedených údajov zobrazených pri<br />

štarte systému (alebo aj zapísaných v súbore<br />

/var/run/dmesg.boot) je potrebný identifikátor<br />

zariadenia, v uvedenom prípade rl0. Ten sa<br />

ne<strong>sk</strong>ôr pouije pri konfigurácii siete v súbore<br />

/etc/rc.conf, do ktorého treba prida riadky:<br />

ifconfig_rl0="inet 192.168.0.4 netma<strong>sk</strong><br />

255.255.255.0"<br />

defaultrouter="192.168.0.1"<br />

host<strong>na</strong>me="jablko.zelovoc.<strong>sk</strong>"<br />

Uvedené údaje treba, samozrejme, modifikova<br />

pod¾a konkrétneho prípadu. Ak <strong>na</strong>pr. ide o staršiu<br />

sieovú kartu ISA NE2000 kompatibilnú, bude sa<br />

mono jadru hlási ako<br />

ed1: at port<br />

0x280-0x29f irq 5 on isa0<br />

ed1: address 00:80:ad:81:f0:c0, type<br />

NE2000 (16 bit)<br />

a vtedy treba reazec ifconfig_rl0 <strong>na</strong>hradi<br />

reazcom ifconfig_ed1; rov<strong>na</strong>ko je potrebné<br />

<strong>na</strong>stavi správnu adresu IP pre bránu siete.<br />

Nastavenie me<strong>na</strong> poèítaèa nie je nevyhnutné.<br />

Nakoniec je potrebné do súboru /etc/resolv.<br />

conf (ktorý mono bude treba vytvori) prida<br />

meno domény a IP adresu DNS servera:<br />

domain zelovoc.<strong>sk</strong><br />

<strong>na</strong>meserver 192.168.64.7<br />

Po uloení uvedených <strong>na</strong>stavení a reštarte poèítaèa<br />

by malo pripojenie <strong>na</strong> sie fungova. V prípade<br />

problémov treba v prvom rade èíta manuálové<br />

stránky ifconfig(8), rc.conf(5), resolve.conf(5)<br />

a v prípade problémov so sieovou<br />

kartou ISA kernel.conf(5) (a Google, ale <strong>na</strong> to<br />

treba ma funkènú sie, všake...).<br />

Na distribúciu zdrojových kódov operaèného systému<br />

FreeBSD sa pouíva nástroj CVSup. Ide o kombináciu<br />

nástroja <strong>na</strong> správu verzií (Concurrent<br />

Version System) a protokolu <strong>na</strong> aktualizácie programov<br />

(Software Update Protocol). Nástroj <strong>na</strong><br />

aktualizáciu zdrojových kódov, ia¾, nie je v štandardnej<br />

inštalácii FreeBSD zvyèajne prítomný, a ak<br />

ho treba doinštalova, èo je však pri fungujúcom<br />

pripojení <strong>na</strong> sie otázka nieko¾kých sekúnd:<br />

# pkg_add -r cvsup-without-gui<br />

Príklady konfiguraèných súborov programu<br />

cvsup(1) sa <strong>na</strong>chádzajú v adresári /usr/<br />

share/examples/ cvsup/. Na aktualizáciu <strong>na</strong><br />

verziu -stable mono poui súbor stable-supfile,<br />

v ktorom staèí <strong>na</strong>stavi príslušný cvsup ser-<br />

12/2003 PC REVUE 117

L I N U X W A R E<br />

ver, z ktorého sa má aktualizácia vyko<strong>na</strong>; <strong>na</strong>príklad<br />

to môe by cvsup.<strong>sk</strong>.FreeBSD.org. Spomí<strong>na</strong>ný<br />

konfiguraèný súbor obsahuje mnohé ïalšie<br />

vo¾by spolu s komentármi o ich výz<strong>na</strong>me. Zvyèajne<br />

ich však nie je potrebné meni. Po zadaní príkazu #<br />

cvsup stable-supfile sa program<br />

cvsup(1) pripojí <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavený server a do adresára<br />

/usr/src/ sa stiahnu zdrojové kódy -stable<br />

verzie operaèného systému FreeBSD. Sahuje sa,<br />

samozrejme, iba to, èo v tomto adresári chýba,<br />

staršie verzie súborov sa <strong>na</strong>hradia novšími a pod. Ak<br />

je tento adresár prázdny, stiahne sa všetko, ale<br />

tento spôsob sa neodporúèa. Ak sa pri inštalácii operaèného<br />

systému <strong>na</strong>inštalujú aj zdrojové kódy, ich<br />

aktualizácia je otázkou stiahnutia iba nieko¾ko málo<br />

megabajtov novších súborov (celé zdrojové kódy<br />

súèasnej vetvy -stable majú viac ako 300 MB).<br />

Po aktualizácii zdrojových kódov si v prvom rade<br />

treba pozorne prezrie súbor /usr/src/UPDA-<br />

TING; v elektronických konferenciách <strong>sk</strong>utoène<br />

nemajú radi, keï sa ¾udia pýtajú <strong>na</strong> problémy, ktorých<br />

riešenie je opísané v tomto súbore. Zväèša ide<br />

o zmeny štandardných <strong>na</strong>stavení niektorých parametrov,<br />

systémových sluieb a ïalšie dôleité<br />

zmeny, ktoré spôsobujú odlišné správanie sa operaèného<br />

systému v porov<strong>na</strong>ní s jeho predchádzajúcimi<br />

verziami. Potom mono pristúpi ku kompilácii<br />

nového systému. Predtým je vhodné <strong>na</strong>stavi<br />

v súbore /etc/make.conf (ak neexistuje, treba<br />

ho vytvori) vo¾by ovplyvòujúce kompiláciu <strong>na</strong>príklad<br />

takto:<br />

CPUTYPE=k7<br />

CFLAGS= -O -pipe<br />

COPTFLAGS= -O -pipe<br />

Vo¾ba CPUTYPE je dôleitá <strong>na</strong> vygenerovanie binárnych<br />

súborov vyuívajúcich špecifické èrty daného<br />

procesora, vo¾ba CFLAGS definuje parametre<br />

prekladaèa, ktoré sa pouijú pri kompilácii všetkých<br />

programov okrem jadra operaèného systému<br />

(v tomto prípade je zapnutý prvý stupeò optimalizácie<br />

a medziprocesová komunikácia prostredníctvom<br />

pamäte <strong>na</strong>miesto pouitia súborov). Vo¾ba<br />

Linux<br />

&<br />

news<br />

Guillem Jover ohlásil <strong>sk</strong>velý <strong>sk</strong>ript pre všetkých<br />

zarytých debianistov. Jeho cie¾om je <strong>sk</strong>onvertova<br />

za chodu akúko¾vek distribúciu <strong>na</strong> základnú inštaláciu<br />

Debianu, prièom po predchádzajúcej distribúcii<br />

nezostane ani stopy. Skript ponechá /home<br />

a <strong>sk</strong>onvertuje <strong>na</strong>stavenia siete z pôvodnej distribúcie.<br />

Jeho hlavným cie¾om je umoni preinštalovanie<br />

vzdialených serverov za chodu. Mnoho zahranièných<br />

webhostingov <strong>na</strong>príklad ponúka servery<br />

s preinštalovaným Red Hatom alebo SuSE. Ak si<br />

takýto server pre<strong>na</strong>jímate a nemáte k nemu fyzický<br />

prístup, môe tento <strong>sk</strong>ript prís celkom vhod.<br />

Skript nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.hadrons.org/~<br />

guillem/debian/debtakeover/.<br />

Ve¾kou novinkou bol únik zdrojových kódov<br />

Windows NT 4.0 a èasti zdrojových kódov Windows<br />

2000. V prvom rade by som chcel všetkých<br />

vývojárov upozorni, aby v iadnom prípade tieto<br />

zdrojové kódy neèítali a nebrali si z nich inšpiráciu<br />

pre svoje programy, môe to ma nepríjemné<br />

právne následky. Následky pre Microsoft však nie<br />

COPTFLAGS je identická s vo¾bou CFLAGS, ale<br />

pouije sa práve pri kompilácii jadra. Informácie<br />

o mnohých ïalších vo¾bách povolených v súbore<br />

make.conf po<strong>sk</strong>ytne man 5 make.conf a ich<br />

pred<strong>na</strong>stavené hodnoty sa <strong>na</strong>chádzajú v súbore<br />

/etc/defaults/make.conf. Èo sa týka volieb<br />

prekladaèa, iadne prekvapenie sa nekoná:<br />

pouíva sa GNU C-compiler gcc(1). Nový systém<br />

sa prekompiluje:<br />

# cd /usr/src<br />

# make buildworld && make buildkernel<br />

Pri makeb buildworld sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zostaví prekladaè<br />

a súvisiace kninice. Potom sa u pomocou<br />

týchto nových nástrojov zostaví celý zvyšok systému.<br />

Výsledok sa umiestni do adresára /usr/obj/.<br />

(Ak máte superrýchly poèítaè, môete ís poèas<br />

kompilácie <strong>na</strong> kávu. Ak je váš poèítaè ve¾mi rýchly,<br />

stihnete obed v závodnej èi škol<strong>sk</strong>ej jedálni. Ak je<br />

váš poèítaè priemerný, môete <strong>na</strong>vštívi blízku pizzeriu<br />

a po dobrej veèeri odprevadi priate¾a èi priate¾ku<br />

domov. No a ak váš poèítaè u má svoje <strong>na</strong>jlepšie<br />

roky dávno za sebou, je <strong>na</strong>jlepšie necha<br />

kompiláciu bea cez noc; kompilácia systému<br />

a jadra <strong>na</strong> 150 MHz Pentiu trvá asi 7 hodín.) Poèas<br />

kompilácie je moné systém normálne pouíva.<br />

Po <strong>sk</strong>onèení kompilácie sa treba presvedèi, èi sa<br />

<strong>sk</strong>onèila bez chýb. Ak áno, mono pristúpi k inštalácii<br />

aktualizovaného systému. Predtým je vhodné<br />

prejs do jednopouívate¾<strong>sk</strong>ého reimu:<br />

# shutdown now<br />

...<br />

# cd /usr/src/<br />

# make installkernel && make installworld<br />

...<br />

# shutdown -r now<br />

Po reštarte systému <strong>na</strong>stáva <strong>na</strong>ju<strong>na</strong>vujúcejšia èas<br />

aktualizácie operaèného systému FreeBSD. Ide o inštaláciu<br />

nových konfiguraèných súborov v adresári<br />

/etc/ a o vytvorenie nových uzlov zariadení<br />

v adresári /dev/. Problém je ten, e niektoré súbory<br />

v adresári /etc/ sú u prispôsobené pre<br />

sú aj tak vôbec ruové, pár dní po tom, ako zaèali<br />

tieto zdrojové kódy kolova po internete, sa objavil<br />

prvý exploit zneuívajúci chybu v zdrojových<br />

kódoch. Osobne si nemyslím, e z tohto úniku<br />

vznikne èoko¾vek prospešné.<br />

Azda <strong>na</strong>jzaujímavejšie novinky tohto mesiaca<br />

však prinieslo de<strong>sk</strong>topové prostredie KDE. Prvou<br />

závanou novinkou bolo uvo¾nenie kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

balíka KOffice 1.3. Táto verzia prináša hlavne podporu<br />

formátov OpenOffice.org a okrem exportu aj<br />

import dokumentov <strong>PDF</strong>. Èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong>sledovalo aj<br />

uvo¾nenie de<strong>sk</strong>topového prostredia KDE 3.2, ktorého<br />

hlavnou novinkou je zvýšená rýchlos všetkých<br />

aplikácií. Pod¾a vyjadrení autorov je táto verzia<br />

<strong>na</strong>jrýchlejším KDE vôbec. Som rád, e pridávanie<br />

novej funkcio<strong>na</strong>lity nez<strong>na</strong>mená vdy zníenie<br />

rýchlosti programu. KDE 3.2 prináša mnostvo<br />

pozitívnych zmien, bugfixov a pár nových aplikácií.<br />

Takisto <strong>na</strong>sledovala nová verzia vývojár<strong>sk</strong>eho<br />

prostredia KDevelop. Nová verzia KDE 3.2 je dostupná<br />

<strong>na</strong>tívne aj pre operaèný systém Mac OS X,<br />

konkrétny systém, niektoré sa zmenili prechodom<br />

<strong>na</strong> novú verziu operaèného systému a v adresári<br />

/dev/ môe by potrebné <strong>na</strong>príklad vytvori nové<br />

uzly zariadení pre hardvér, ktorý je podporovaný<br />

iba od práve inštalovanej verzie operaèného systému.<br />

A keïe vo FreeBSD je zautomatizované všetko,<br />

èo môe by zautomatizované bezpeène, <strong>na</strong><br />

aktualizáciu konfiguraèných súborov a uzlov zariadení<br />

mono poui príkaz # mergemaster Program<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zostaví doèasné verzie adresárov<br />

/etc/ a /dev/ pod /var/tmp/, potom porovná<br />

tieto konfiguraèné súbory s ich ekvivalentmi v <strong>sk</strong>utoènom<br />

/etc/. Ak sa súbory líšia, mergemaster(8)<br />

zobrazí ich rozdiely a pouívate¾ môe rozhodnú,<br />

èi ponecha pôvodný súbor, poui súbor<br />

z novej verzie operaèného systému alebo ich zlúèi.<br />

Na prvýkrát to môe by trochu komplikované, ale<br />

môe pomôc <strong>na</strong>sledujúca heuristika: Ak ide o súbor,<br />

ktorý bol editovaný a prispôsobovaný systému<br />

pred aktualizáciou operaèného systému (typicky<br />

<strong>na</strong>pr. /etc/rc.conf), ponechajte inštalovanú<br />

verziu. Ak ide o súbor, ktorý od inštalácie operaèného<br />

systému nebol menený (takých bude väèši<strong>na</strong>,<br />

typicky <strong>na</strong>pr. /etc/defaults/make.conf),<br />

inštalujte novú verziu. V prípade akýchko¾vek pochybností<br />

je potrebné dôkladne si prezrie novo inštalované<br />

verzie konfiguraèných súborov.<br />

Súbory v adresári /dev/ tvoria rozhranie medzi<br />

hardvérom a softvérom poèítaèa. Uzly zariadenia sa<br />

vytvárajú <strong>sk</strong>riptom /dev/MAKEDEV, ktorý sa<br />

môe medzi verziami operaèného systému FreeBSD<br />

nepatrne meni. Ak mergemaster(8) zistí rozdiel<br />

medzi <strong>na</strong>inštalovanou a novou verziou <strong>sk</strong>riptu<br />

MAKEDEV, ponúkne inštaláciu nového a vytvorenie<br />

všetkých uzlov zariadení <strong>na</strong>novo. Ponuku treba<br />

prija a necha mergemaster(8) vytvori nové<br />

uzly zariadení. Potom u staèí iba reštartova operaèný<br />

systém a teši sa z jeho novej verzie. Adresár<br />

/usr/obj/ mono po aktualizácii systému zmaza,<br />

ušetrí sa tým pribline 185 MB miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

(údaj platí pre verziu FreeBSD 4.9-stable).<br />

Jozef Babjak<br />

take teraz <strong>na</strong>príklad mono pouíva kancelár<strong>sk</strong>y<br />

balík KOffice <strong>na</strong> operaènom systéme Mac OS X. To,<br />

dúfam, prinesie viacej pouívate¾ov a aj vývojárov.<br />

Firma Mandrake sa rozhodla trošku upravi vývojár<strong>sk</strong>y<br />

proces. Pre kadú verziu Mandrake Linuxu<br />

budú dva oficiálne releasy: Community<br />

release bude podobný ako terajšie releasy a bude<br />

obsahova všetky <strong>na</strong>jnovšie programy a novinky.<br />

Nieko¾ko mesiacov po tejto verzii bude <strong>na</strong>sledova<br />

Official Release, ktorý bude zaloený <strong>na</strong> Community<br />

release, ale bude viac odladený a otestovaný.<br />

Obidve verzie budú vyvíjané aj uvo¾nené<br />

verejne. Tento proces sa zaène novou verziou<br />

Mandrake 10. Firma Mandrake takisto oznámila,<br />

e sa dostala z doèasných fi<strong>na</strong>nèných problémov,<br />

a poiadala o súd zrušenie ochrannej lehoty pred<br />

krachom. Vitaj spä, Mandrake!<br />

Juraj Bednár<br />

118 PC REVUE 3/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

18. èas<br />

Vítam vás pri ïalšom pokraèovaní seriálu o programovaní v jazyku C#. Ako som s¾úbil<br />

minule, táto èas bude venovaná kolekciám.<br />

ÚVOD. Problematiku kolekcií si dovolím zaèa trochou teórie. Ako som u spomenul v<br />

niektorej z predošlých èastí, pri programovaní všetkých druhov aplikácií sa stretneme s<br />

problémom, ako uchováva v pamäti mnoiny objektov, s ktorými <strong>na</strong>ša aplikácia pracuje.<br />

Väèši<strong>na</strong> novších programovacích jazykov má v sebe zahrnuté kninice s implementovanou<br />

podporou pre prácu s <strong>na</strong>jrôznejšími druhmi dátových štruktúr. Výnimkou nie je ani C#<br />

(lepšie povedané, NET.Framework a jeho Base Class Library). Triedy pre prácu s kolekcia−<br />

mi sú uloené v priestore názvov System.Collections. Základnými rozhraniami definovaný−<br />

mi v tomto priestore názvov sú IEnumerable a ICollection. Tým sa nebudeme venova<br />

podrobne, pretoe pre nás sú podstatnejšie ich konkrétne implementácie. Je však dôleité<br />

vedie, aké majú spoloèné rozhrania pre kompatibilitu a monosti pretypovania.<br />

ROZHRANIE ILIST. Prvým typom kolekcií, ktorým sa budeme venova, sú indexova−<br />

né zoz<strong>na</strong>my. Indexované zoz<strong>na</strong>my sú reprezentované triedami implementujúcimi rozhra−<br />

nie IList. Indexovaný zoz<strong>na</strong>m je charakteristický tým, e jeho elementy (objekty) sú ucho−<br />

vávané indexovane, teda prístup k nim je riadený indexom. Príkladom indexovaného<br />

zoz<strong>na</strong>mu môe by pole, ktorému sme sa venovali v posledných èastiach. Takisto to potvr−<br />

dzuje fakt, e trieda Array implementuje rozhranie IList.<br />

Rozhranie IList deklaruje tieto metódy:<br />

Add() – implementácia tejto metódy musí prida do indexovaného zoz<strong>na</strong>mu objekt,<br />

ktorý zí<strong>sk</strong>a prostredníctvom referencie odovzdanej ako parameter tejto metóde,<br />

Clear() – metóda, ktorej úlohou je odstráni všetky objekty zo zoz<strong>na</strong>mu,<br />

Contains() – metóda vráti true v prípade, e zoz<strong>na</strong>m obsahuje hodnotu odovzdanú ako<br />

parameter tejto metóde, i<strong>na</strong>k false,<br />

IndexOf() – vráti index objektu (hodnoty), odovzdaného odkazom ako parameter,<br />

v zoz<strong>na</strong>me; pokia¾ sa v òom taký ne<strong>na</strong>chádza, vráti −1,<br />

Insert() – pridá do zoz<strong>na</strong>mu objekt odovzdaný odkazom ako druhý parameter <strong>na</strong> pozíciu<br />

zadanú prvým parametrom,<br />

Remove() – odstráni prvý nájdený objekt špecifikovaný parametrom zo zoz<strong>na</strong>mu,<br />

RemoveAt() – odstráni objekt <strong>na</strong> pozícii špecifikovanej indexom, zadaným ako parame−<br />

ter tejto metódy.<br />

Rozhranie IList ïalej deklaruje <strong>na</strong>sledujúce vlastnosti:<br />

IsFixedSize – vracia logickú hodnotu indikujúcu, èi zoz<strong>na</strong>m má fixovanú ve¾kos,<br />

vlastnos len <strong>na</strong> èítanie,<br />

IsReadOnly – vracia logickú hodnotu indikujúcu, èi je zoz<strong>na</strong>m iba <strong>na</strong> èítanie, vlastnos<br />

len <strong>na</strong> èítanie,<br />

Item – prístupová metóda <strong>na</strong> èítanie i zápis objektu v zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> pozíciu špecifikovanú<br />

parametrom.<br />

Samozrejme, nám, ako klient<strong>sk</strong>ym programátorom, sa nechce implementova toto rozhra−<br />

nie, a preto u máme k dispozícii triedy, ktoré toto rozhranie implementujú. Príkladom kolek−<br />

cie implementujúcej rozhranie IList je ArrayList. Trieda ArrayList predstavuje zoz<strong>na</strong>m, ktorý<br />

dy<strong>na</strong>micky mení svoju ve¾kos v závislosti od poètu uchovávaných objektov. Statické inštancie<br />

tejto triedy sú synchronizované, èlen<strong>sk</strong>é premenné tried nie. Èo toto z<strong>na</strong>mená, to sa dozviete<br />

v èasti o multi−threadingu, v tejto èasti to pre nás zatia¾ nie je podstatné.<br />

Inštanciu triedy ArrayList mono vytvori pomocou jedného z jej troch konštruktorov.<br />

Bezparametrickým konštruktorom vytvoríte zoz<strong>na</strong>m s implicitnou ve¾kosou, ktorá pred−<br />

stavuje 16 elementov. V prípade, e sa kapacita zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>plní, je automaticky zväèše−<br />

ná <strong>na</strong> dvojnásobok. Druhou monosou je pouitie konštruktora preberajúceho odkaz <strong>na</strong><br />

inštanciu triedy implementujúcej rozhranie ICollection. Vytvorený zoz<strong>na</strong>m bude potom<br />

obsahova všetky elementy (objekty), ktoré obsahuje aj kolekcia odovzdaná parametrom,<br />

prièom ve¾kos zoz<strong>na</strong>mu bude inicializovaná <strong>na</strong> poèet týchto elementov. Treou a posled−<br />

nou verziou konštruktora triedy ArrayList je konštruktor preberajúci ako parameter celé<br />

èíslo typu int, ktorým špecifikujete inicializaènú ve¾kos zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Metódy <strong>na</strong> manipuláciu so zoz<strong>na</strong>mom sme si u opísali, deklaruje ich rozhranie IList,<br />

ktoré trieda ArrayList implementuje. ArrayList však pridáva ešte nejaké ïalšie uitoèné<br />

metódy, z ktorých tie <strong>na</strong>jpouívanejšie si opíšeme.<br />

Prvou uitoènou metódou je ToArray(). Ako u názov <strong>na</strong>povedá, slúi <strong>na</strong> prevod ele−<br />

mentov uloených v zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> pole. Metóda vráti pole objektov, vo všeobecnosti typu<br />

object, ktoré obsahuje <strong>sk</strong>opírované všetky elementy zoz<strong>na</strong>mu. Ve¾kos vytvoreného po¾a je<br />

teda daná poètom elementov zoz<strong>na</strong>mu, a nie kapacitou zoz<strong>na</strong>mu. Ïalšou uitoènou<br />

metódou je metóda Sort(). Tá existuje vo viacerých preaených verziách, tá <strong>na</strong>jjednoduch−<br />

šia – bezparametrická – zoradí elementy zoz<strong>na</strong>mu pomocou algoritmu QuickSort. Ostatné<br />

verzie pouívajú špecifický spôsob triedenia, ktorý opíšeme ne<strong>sk</strong>ôr. Metóda AddRange()<br />

umoòuje prida do zoz<strong>na</strong>mu elementy inej kolekcie (inštancia triedy implementujúcej<br />

rozhranie ICollection), ktorej referenciu musíte odovzda tejto metóde ako parameter.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme jednoduché pouitie kolekcie ArrayList:<br />

using System;<br />

using System.Collections;<br />

class ArrayListExample {<br />

public static void PrintArray(object[] arr) {<br />

for (int i = 0; i < arr.GetLength(0); i++) {<br />

Console.Write(arr[i] + " ");<br />

}<br />

Console.WriteLine();<br />

}<br />

public static void Main() {<br />

ArrayList al = new ArrayList();<br />

al.Add(1);<br />

al.Add(2);<br />

al.Add(3);<br />

al.Add(4);<br />

object[] pole = al.ToArray();<br />

PrintArray(pole);<br />

al.Reverse();<br />

PrintArray(pole);<br />

pole = al.ToArray();<br />

PrintArray(pole);<br />

}<br />

}<br />

V tomto príklade vytvoríme indexovaný zoz<strong>na</strong>m so štyrmi elementmi, následne ho<br />

pomocou metódy ToArray() <strong>sk</strong>onvertujeme <strong>na</strong> pole, ktoré vytlaèíme. Potom voláme me−<br />

tódu Reverse() triedy ArrayList, ktorá indexovaný zoz<strong>na</strong>m obráti. Na dôkaz toho, e po<br />

<strong>sk</strong>onvertovaní zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> pole nemajú zmeny v tomto zoz<strong>na</strong>me iadny vplyv <strong>na</strong> ele−<br />

menty v <strong>sk</strong>onvertovanom poli, vypíšeme opä obsah po¾a, ktorý je nezmenený. Nakoniec<br />

<strong>sk</strong>onvertujeme indexovaný zoz<strong>na</strong>m ešte raz <strong>na</strong> pole a toto pole vypíšeme. Teraz u budú<br />

elementy usporiadané prevrátene. Na výpis elementov pouívame pomocnú metódu<br />

PrintArray(). Ešte prikladám výpis po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení uvedeného príkladu:<br />

1 2 3 4<br />

1 2 3 4<br />

4 3 2 1<br />

KOLEKCIE A ENUMERÁTORY. Zatia¾ sme si ukázali iteráciu elementmi indexova−<br />

ného zoz<strong>na</strong>mu tak, e sme ho <strong>na</strong>jprv <strong>sk</strong>onvertovali <strong>na</strong> pole a následne sme prechádzali<br />

polokami tohto po¾a v cykle for. Tento prístup je však príliš akopádny a zbytoèný,<br />

pretoe vïaka enumerátorom (o ktorých som písal u v predchádzajúcej èasti) môeme<br />

zoz<strong>na</strong>mom iterova ove¾a jednoduchšie. Enumerátor objektu typu ArrayList zí<strong>sk</strong>ame<br />

metódou GetEnumerator(). Táto metóda je deklarovaná rozhraním IEnumerable, ktoré<br />

musia implementova všetky typy kolekcií. Metóda musí vráti objekt typu IEnumerator,<br />

take pri pouití akejko¾vek kolekcie bude postup pri iterácii jej polokami vdy rov<strong>na</strong>ký.<br />

Vnútorná implementácia enumerácie nie je pre nás dôleitá, podstatné je, e všetky trie−<br />

dy po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> enumeráciu jednotné rozhranie. Po zí<strong>sk</strong>aní objektu enumerátora potom<br />

staèí poui <strong>na</strong> iteráciu metódu MoveNext() a vlastnos Current, tak ako ste to videli v pre−<br />

došlej èasti. Fragment kódu <strong>na</strong> výpis obsahu indexovaného zoz<strong>na</strong>mu ArrayList z pred−<br />

chádzajúceho príkladu by vyzeral asi takto:<br />

IEnumerator en = al.GetEnumerator();<br />

while (en.MoveNext()) {<br />

Console.Write(en.Current + " ");<br />

}<br />

ZÁVER. V tomto pokraèovaní sme sa oboznámili s indexovaným zoz<strong>na</strong>mom, spomenuli<br />

sme teóriu kolekcií, všeobecné pravidlá pouívania kolekcií a spôsob ich iterovania. V ïal−<br />

šej èasti sa budeme venova ïalším, trošku špecifickejším implementáciám kolekcií.<br />

Andrej Chu<br />

3/2004 PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M E<br />

DirectAnimation / 14. èas<br />

V prechádzajúcej èasti sme sa zaèali zaobera osvetlením<br />

scény. Oboznámili sme sa s tromi základnými druhmi osvet−<br />

lenia. V tejto èasti sa <strong>na</strong>uèíme pouíva i posledný zo štyroch<br />

druhov svetiel, ktoré máme v DirectAnimation k dispozícii.<br />

V druhej polovici èlánku sa pozrieme <strong>na</strong> texturing.<br />

Posledným druhom svetla je tzv. bodové clonené svetlo –<br />

Spot Light. Tento objekt, bodové clonené svetlo, vracajú<br />

funkcie z triedy DAStatics:<br />

lib.SpotLightAnim(<br />

fullcone,<br />

cutoff<br />

) alebo<br />

lib.SpotLight(<br />

fullcone,<br />

cutoff<br />

).<br />

Ide o bodové svetlo, ktoré má presne definovanú polohu<br />

zdroja, prièom jeho lúèe, vyarované vo všetkých smeroch, sú<br />

tienené. Toto svetlo <strong>na</strong>jviac pripomí<strong>na</strong> stolovú lampu, kde<br />

iarovka ako zdroj svetla vyaruje vo všetkých smeroch a kryt<br />

lampy vytvára clonu. Východi<strong>sk</strong>ová poloha zdroja svetla je v<br />

strede súradnicového systému a svetlo je orientované v nega−<br />

tívnom smere osi z. Svetlo je definované dvoma parametra−<br />

mi. Prvým z nich je fullcone, ktorý predstavuje poloviènú hod−<br />

Obr. 1<br />

Parametre svetla typu Spot Light<br />

notu uhla regiónu od osi kue¾a, s plnou intenzitou svetla.<br />

Tento parameter môe by v rozmedzí od 0 do pí. Druhý<br />

parameter cutoff predstavuje poloviènú hodnotu uhla od osi<br />

kue¾a, od ktorého je intenzita svetla nulová. Hodnota tohto<br />

parametra môe by od fullcone do pí. Pod¾a toho, aký ve¾ký<br />

rozdiel je medzi hodnotami cutoff a fullcone, tým dlhší bude<br />

prechod medzi plnou intenzitou a nulovou intenzitou tohto<br />

svetla. Parameter fullcone je v oboch funkciách objekt triedy<br />

DANumber. Parameter cutoff je v prvom prípade objekt trie−<br />

dy DANumber, v druhom prípade èíslo typu double.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade osvetlíme objekt týmto druhom<br />

svetla. Budeme plynulo meni hodnotu uhla cutoff, aby sme<br />

videli, ako ovplyvòuje tento parameter výsledok. Nezabudni−<br />

te, e budeme potrebova súbor s 3D povrchom („cube1.x“),<br />

<strong>na</strong>pr. ten, ktorého zdroj bol uvedený v jednej z predchádza−<br />

júcich èastí seriálu.<br />

Príklad JS.14.1.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Teraz u vieme pouíva všetky druhy svetiel, ktoré API<br />

DirectAnimation po<strong>sk</strong>ytuje. Rôzne techniky osvetlenia jed−<br />

notlivých druhov scén však nebudeme opisova, pretoe<br />

to ïaleko presahuje rozsah tohto seriálu. Dobrou pomôc−<br />

kou vám však môu by rôzne príruèky k 3D modelovacím<br />

nástrojom.<br />

Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> materiálové vlastnosti 3D objektov<br />

v API DirectAnimation. V podstate máme k dispozícii len zá−<br />

kladné vlastnosti, ako je difúz<strong>na</strong> farba povrchu a textúra.<br />

Funkcia<br />

geometryObj.DiffuseColor(<br />

col<br />

)<br />

<strong>na</strong>staví prvú materiálovú vlastnos – farbu importovaného<br />

povrchu. Východi<strong>sk</strong>ová farba je biela. Parameter col je hod−<br />

nota farby ako objekt triedy DAColor.<br />

TEXTÚROVANIE. Prostredníctvom mechanizmu mapo−<br />

vania textúr môeme ve¾mi jednoducho aplikova <strong>na</strong> 3D<br />

objekt ¾ubovo¾ný 2D obrázok – textúru. Ve¾mi jednodu−<br />

cho pomocou jednej z funkcií triedy DAGeometry zobe−<br />

rieme 3D objekt, 2D obrázok a zí<strong>sk</strong>ame výsledný textúro−<br />

vaný objekt.<br />

Textúry, s ktorými budeme pracova v DirectAnimation, sú<br />

podobne ako bitmapy dvojrozmerné polia obsahujúce hod−<br />

noty farby. Tieto hodnoty <strong>na</strong>zývame elementy textúry (textu−<br />

re element), <strong>sk</strong>rátene texel. Kadý texel má jedineènú adresu<br />

v textúre, ktorá pozostáva z hodnoty riadka a ståpca. Tieto sú−<br />

radnice oz<strong>na</strong>èujeme ako u, v súradnice. DirectAnimation pri<br />

projekcii vyuíva súèas Direct3D. Direct3D pri mapovaní tex−<br />

túr vyuíva všeobecnú adresnú schému, pri ktorej adresy<br />

texelov sú v rozmedzí 0,0 a 1,1 vèítane. Ale vzh¾adom <strong>na</strong> to,<br />

e v API DirectAnimation nemáme monos manipulova<br />

s jednotlivými vertexmi 3D povrchu, a teda <strong>na</strong>stavova u,<br />

v súradnice, preto sa o správne súradnice texelov musíme<br />

postara u v konkrétnom externom programe <strong>na</strong> 3D mode−<br />

lovanie, v ktorom 3D povrch vytvárame.<br />

Pripravenú textúru (objekt triedy DAImage) aplikuje−<br />

me <strong>na</strong> 3D povrch (objekt triedy DAGeometry) pomocou<br />

funkcie objektu DAGeometry<br />

geometryObj.Texture(<br />

image<br />

).<br />

Funkcia teda vracia objekt triedy DAGeometry, <strong>na</strong> ktorý je<br />

<strong>na</strong>nesená textúra image (obrázok triedy DAImage). Ak objekt<br />

DAGeometry je prázdny, èie neobsahuje iadny povrch, tex−<br />

túra bude ignorovaná. Ak objekt u obsahuje textúru, tá bu−<br />

de <strong>na</strong>hradená.<br />

Objekt textúry je teda <strong>na</strong>nesený <strong>na</strong> konkrétny 3D povrch.<br />

Ïalej bude pre nás zaujímavá funkcia objektu DAImage, a to<br />

funkcia<br />

imageObj.MapToUnitSquare().<br />

Túto funkciu pouijeme <strong>na</strong> zjednotenie rozmerov textúry<br />

a 3D povrchu tým, e samotná textúra je <strong>na</strong>mapovaná <strong>na</strong> tzv.<br />

jednotkový štvorec (unit square), ktorého rozmery sú<br />

(0,0) – ¾avý dolný roh a (1,1) – pravý horný roh, èo zod−<br />

povedá <strong>na</strong>šej adresnej schéme, resp. u, v súradniciam.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade <strong>na</strong>nesieme <strong>na</strong> náš 3D povrch<br />

jednoduchú textúru.<br />

Príklad JS.14.2.<br />

<br />

<br />

<br />

120 PC REVUE 3/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

V príklade môete <strong>sk</strong>úsi odstráni úsek<br />

// prisposobenie textury<br />

tex = tex.MapToUnitSquare();<br />

aby ste videli, akým spôsobom API DirectAnimation potom<br />

upravuje ve¾kos textúry.<br />

Textúrou pre 3D objekt je teda objekt, triedy DAImage. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e òou nemusí by len statická bitmapa, ale akáko¾−<br />

vek animácia alebo reaktívny objekt reagujúci <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> klik−<br />

nutie alebo stlaèenie tlaèidla. Postupne si <strong>na</strong> dvoch príkla−<br />

doch ukáeme vytvorenie scény s 3D objektom pokrytým <strong>na</strong>j−<br />

prv animovanou a potom reaktívnou textúrou.<br />

Príklad JS.14.3.<br />

<br />

<br />

<br />

V ïalšom príklade bude textúra reaktívnym objektom. Po<br />

kliknutí bude meni farbu z jednej hodnoty <strong>na</strong> druhú.<br />

Príklad JS.14.4.<br />

<br />

<br />

<br />

Ïalej si ukáeme zaujímavý efekt, ktorým môeme spestri<br />

<strong>na</strong>príklad webovú prezentáciu. Urèite ste si všimli zaujímavé<br />

animované farebné prechody, pouité ako pozadie v rôznych<br />

televíznych programoch. My sa pokúsime pomocou svetiel a<br />

3D objektu osvetli <strong>na</strong>pr. logo spoloènosti.<br />

Príklad JS.14.5.<br />

<br />

<br />

<br />

V príklade sme vytvorili jednoduchú scénu s <strong>na</strong>ším štan−<br />

dardným 3D objektom, ktorý sme umiestnili v tesnej blíz−<br />

kosti paralelnej kamery. Tento objekt sme osvetlili dvoma<br />

animovanými svetlami, ktoré vytvárajú animovaný fareb−<br />

ný prechod. Vykreslená scé<strong>na</strong> je potom <strong>sk</strong>ombinovaná s<br />

logom.<br />

Týmto sme zakonèili opis triedy DAGeometry, ako aj<br />

ostatných tried súvisiacich s prácou v 3D priestore. Na−<br />

budúce sa pozrieme <strong>na</strong> prehrávanie zvuku pomocou API<br />

DirectAnimation. Nauèíme sa, ako ozvuèi scénu, meni pa−<br />

rametre zvuku, ako sú hlasitos, rýchlos prehrávania, a meni<br />

pomer medzi ¾avým a pravým kanálom. S tým súvisia trie−<br />

dy DASound a DAMicrophone, s ktorými sa podrobne obo−<br />

známime.<br />

Andrej Luchava<br />

3/2004 PC REVUE 121

P R O G R A M U J E M E<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET<br />

12. èas: Záver<br />

Vítam vás pri závereènej èasti seriálu Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET. Napriek tomu, e týmto výle−<br />

tom do sveta programovania vo Visual Basicu .NET <strong>na</strong>šu výpravu do tajov Visual Basicu .NET<br />

ukonèíme, i tentoraz nás èaká ïalšia a rov<strong>na</strong>ko objemná porcia informácií, týkajúcich sa prak−<br />

tickej aplikácie princípov objektovo orientovaného programovania. Naj<strong>sk</strong>ôr si predstavíme<br />

rozhranie, jeho výz<strong>na</strong>m, tvorbu a pouite¾nos v programovom kóde. Ïalej sa pozrieme <strong>na</strong><br />

èasto di<strong>sk</strong>utovaný prvok OOP, ktorým je polymorfizmus, a ukáme si, ako <strong>na</strong>programova<br />

triedy tak, aby sa správali polymorfne. Prajem vám príjemné èítanie.<br />

POJEM ROZHRANIE. Pojem rozhranie sa vo svete informaèných technológií pouíva<br />

pri mnohých príleitostiach, prièom jeho sémantická charakteristika môe v rôznych<br />

problémových oblastiach vyznie dos odlišne. Napríklad pri operaèných systémoch sa<br />

zvykneme stretáva s opisom grafického pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, rozhraním však dis−<br />

ponujú aj hardvérové komponenty poèítaèov. S rozhraním sa môeme stretnú aj pri širo−<br />

kom spektre ïalších produktov, ako sú <strong>na</strong>príklad automobily, automaty èi roboty. Áno, je<br />

nepopierate¾né, e implementácia rôznych rozhraní je odlišná, no primárny cie¾ rozhrania<br />

zostáva vo všetkých prípadoch rov<strong>na</strong>ký, a síce sprostredkova finálnemu pouívate¾ovi èo<br />

<strong>na</strong>j¾ahšiu a <strong>na</strong>jefektívnejšiu kontrolu <strong>na</strong>d ovládaným prostriedkom.<br />

Rozhranie tvoria vdy urèité prvky, ktoré umoòujú pouívate¾ovi zí<strong>sk</strong>a kontrolu <strong>na</strong>d ovlá−<br />

danou entitou. Touto entitou môe by takmer èoko¾vek, èo mono istým spôsobom ovlá−<br />

da, teda <strong>na</strong>príklad poèítaè, operaèný systém alebo automobil. Pre názornos a preh¾adnos<br />

výkladu uvaujme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o automobile. Automobil je pre finálneho pouívate¾a, t. j. vodièa,<br />

uitoèný vtedy, ak disponuje rozhraním, ktoré tento pouívate¾ môe ovláda. Rozhranie je z<br />

generického h¾adi<strong>sk</strong>a tvorené urèitou súpravou prvkov a podobne je to i pri dopravných pro−<br />

striedkoch. Rozhranie automobilu tvorí <strong>na</strong>príklad volant, prístrojová do<strong>sk</strong>a, radiaca páka,<br />

pedále <strong>na</strong> ovládanie plynu, spojky a brzdy, ovládacie prvky prístrojovej do<strong>sk</strong>y a i. Ak chce<br />

vodiè vyko<strong>na</strong> urèitú akciu, jednoducho pouije vhodné prvky rozhrania, ktoré mu ju pomôu<br />

u<strong>sk</strong>utoèni. Povedzme, e náš vodiè bude chcie uvies automobil do pohybu. Ak predpokla−<br />

dáme, e automobil je u <strong>na</strong>štartovaný, bude akcia spoèíva v pouití vstavaných prvkov roz−<br />

hrania, teda radiacej páky, spojky a plynového pedála. Ak vodiè pouije tieto prvky rozhrania<br />

automobilu správne a v logickom poradí, automobil vykoná poadovanú akciu (v <strong>na</strong>šom prí−<br />

pade zmení svoju pozíciu smerom vpred).<br />

Zaujímavá je pritom <strong>sk</strong>utoènos, e vodièa vôbec nemusí zaujíma, <strong>na</strong> akom princípe<br />

pracujú prvky rozhrania automobilu. Preòho je dôleité to, e ak dodrí stanovený po−<br />

stup, dosiahne poadovaný úèinok – automobil sa dostane do pohybu. Rozhranie je tak−<br />

mer vo všetkých prípadoch štandardné a unifikované. To z<strong>na</strong>mená, e ak sa pouívate¾<br />

"<strong>na</strong>uèí" ovláda zabudované prvky jedného rozhrania, je schopný ich poui vo všetkých<br />

prostriedkoch, v ktorých je dané rozhranie implementované. Ak sa teda vodiè <strong>na</strong>uèí ovlá−<br />

da rozhranie jedného auta, môe si sadnú aj do iného auta, ktoré disponuje uvedeným<br />

rozhraním. Ako iste viete, výrobný proces automobilov podlieha normalizácii, unifikácii,<br />

typizácii a štandardizácii súèastí komponentového systému, take podstatná èas prvkov<br />

rozhrania automobilov je rov<strong>na</strong>ká vo všetkých vozidlách. Zjednodušene môeme preto<br />

vyhlási, e náš vodiè môe smelo <strong>na</strong>stúpi do akéhoko¾vek automobilu s rov<strong>na</strong>kým roz−<br />

hraním, prièom po chvíli ho bude schopný ovláda.<br />

Po uvedených úvahách môeme vyhlási, e rozhranie predstavuje urèitý kontrakt<br />

medzi jeho výrobcom, resp. autorom a finálnym pouívate¾om. Výrobca rozhrania sa za−<br />

ruèuje, e vyrobený produkt obsahuje zaèlenené rozhranie, ktoré je funkèné a aplikova−<br />

te¾né pre stanovené spektrum èinností. Pouívate¾ <strong>na</strong> druhej strane je schopný ovláda<br />

vyrobený produkt prostredníctvom prvkov rozhrania aj bez precíznej z<strong>na</strong>losti komponen−<br />

tového systému daného produktu.<br />

Vo svete objektovo orientovaného programovania umoòuje rozhranie zí<strong>sk</strong>a prístup<br />

k metódam a vlastnostiam inštancií tried. Rozhranie musí by pred pouitím deklarované<br />

pomocou deklaraèného príkazu Interface:<br />

Public Interface IRozhranie<br />

End Interface<br />

Tento príkaz deklaruje verejné rozhranie s názvom IRozhranie. Pripúšam, e názov<br />

rozhrania sa vám môe zda <strong>na</strong> prvý poh¾ad zvláštny, mali by ste však vedie, e všetky<br />

rozhrania sú pomenovávané pod¾a zaitej tradície, ktorá vraví, e pred názov rozhrania je<br />

potrebné umiestni ve¾ké písmeno I, ktoré identifikuje, e pracujeme s rozhraním. Naše<br />

rozhranie je zatia¾ prázdne, pretoe medzi príkazmi Interface a End Interface sa ne<strong>na</strong>−<br />

chádzajú deklarácie iadnych èlenov rozhrania. Je dôleité, aby ste mali <strong>na</strong> pamäti fakt,<br />

e rozhranie obsahuje len deklaráciu potrebných èlenov, nie ich implementáciu. Z tohto<br />

poh¾adu teda rozhranie prostredníctvom svojich èlenov deklaruje, „èo sa má urobi“, ale<br />

implementaèné detaily („ako sa to má urobi“) zavádza a trieda, ktorá toto rozhranie<br />

implementuje. Z tohto dôvodu teda rozhranie obsahuje len sig<strong>na</strong>túry svojich èlenov, kto−<br />

rými sú <strong>na</strong>jèastejšie vlastnosti a metódy. Ak budeme chcie do rozhrania zaèleni jednu<br />

vlastnos a metódu, urobíme to takto:<br />

Public Interface IRozhranie<br />

Function VytvoriFormulár(ByVal Text As String) As Boolean<br />

Property Ve¾kosFormulára(ByVal Formulár As Form) As Size<br />

End Interface<br />

Metódu nášho rozhrania reprezentuje funkcia VytvoriFormulár, ktorá pracuje s para−<br />

metrom Text typu String. Tento parameter bude uchováva text, ktorý sa bude objavo−<br />

va v titulkovom pruhu dialógového ok<strong>na</strong> formulára. Keïe ide o funkciu, je špecifikova−<br />

ná aj jej návratová hodnota. V <strong>na</strong>šom prípade je òou pravdivostná hodnota typu Boolean,<br />

ktorá bude sig<strong>na</strong>lizova, èi bol formulár úspešne vytvorený (návratová hodnota True),<br />

resp. èi pri tvorbe formulára <strong>na</strong>stali nejaké problémy (návratová hodnota False). Horizon−<br />

tálnu i vertikálnu ve¾kos formulára zí<strong>sk</strong>ame pomocou vlastnosti Ve¾kosFormulára. Ak<br />

vlastnosti odovzdáme názov platne vytvorenej inštancie triedy Form, vlastnos zistí roz−<br />

mery tejto inštancie a vráti ich v podobe dátovej štruktúry Size.<br />

Štruktúru Size z menného priestoru System.Drawing zaraïujeme medzi hodnotové<br />

dátové typy. Štruktúra je priamym potomkom triedy System.ValueType, èo je bázová<br />

trieda všetkých hodnotových dátových typov. Keby sme pokraèovali v <strong>sk</strong>úmaní tejto tried−<br />

nej hierarchie ïalej, prišli by sme k poz<strong>na</strong>niu, e trieda System.ValueType je zasa pod−<br />

triedou základnej bázovej triedy, ktorou je trieda System.Object. Od tejto triedy sú odvo−<br />

dené všetky dátové typy v rámci vývojového prostredia .NET Framework, teda tak hod−<br />

notové, ako aj odkazové typy. Štruktúra Size obsahuje dva verejne prístupné èleny, resp.<br />

vlastnosti, ktoré nám budú nápomocné. Ide o vlastnosti Width a Height. Aby sme sa k<br />

týmto vlastnostiam štruktúry Size dostali, pouijeme bodkovú (.) konvenciu podobne,<br />

ako keï odkazujeme <strong>na</strong> vlastnosti akejko¾vek inštancie triedy. Zápis bude preto vyzera<br />

takto: Size.Width a Size.Height.<br />

Ihneï za deklaráciu rozhrania umiestnime deklaraèný príkaz verejne prístupnej triedy,<br />

ktorá bude <strong>na</strong>še rozhranie implementova. Aby trieda vedela, ktoré rozhranie má imple−<br />

mentova, treba aplikova vstavaný príkaz Implements, za ktorým <strong>na</strong>sleduje názov cie−<br />

¾ového rozhrania. Len èo zadáte príkaz Implements, technológia IntelliSense vám ponúk−<br />

ne zoz<strong>na</strong>m rozhraní, ktoré môete poui. V zoz<strong>na</strong>me vyh¾adajte názov nášho rozhrania<br />

s názvom IRozhranie (obr. 1).<br />

Všimnite si, e hneï ako za názvom rozhrania stlaèíte kláves Enter, Visual Basic .NET<br />

2003 automaticky vygeneruje programové konštrukcie pre èleny implementovaného roz−<br />

hrania. Nám teda staèí u len zapísa príkazy do tiel uvedených èlenov rozhrania. Výpis<br />

programového kódu rozhrania a implementaènej triedy je uvedený ïalej:<br />

Public Interface IRozhranie<br />

Function VytvoriFormulár(ByVal Text As String) As Boolean<br />

Property Ve¾kosFormulára(ByVal Formulár As Form) As Size<br />

End Interface<br />

'Deklarácia verejne prístupnej triedy A, ktorá implementuje<br />

'rozhranie s názvom IRozhranie.<br />

Public Class A<br />

'Príkaz Implements s názvom rozhrania, ktoré sa chystáme<br />

'implementova.<br />

Implements IRozhranie<br />

'Definícia verejnej vlastnosti Ve¾kosFormulára.<br />

'Všimnite si, e za urèením sig<strong>na</strong>túry vlastnosti je špecifikovaná<br />

'vlastnos rozhrania, ktorú táto vlastnos implementuje.<br />

Public Property Ve¾kosFormulára _<br />

(ByVal Formulár As System.Windows.Forms.Form) As _<br />

System.Drawing.Size Implements IRozhranie.Ve¾kosFormulára<br />

Get<br />

'Pouitie príkazu Return <strong>na</strong> vrátenie štruktúry Size<br />

'testovaného formulára.<br />

Return Formulár.Size<br />

End Get<br />

Set(ByVal Value As Size)<br />

'Nastavenie štruktúry Size formulára pouitím<br />

'priraïovacieho príkazu.<br />

Value = Formulár.Size<br />

End Set<br />

End Property<br />

'Definícia verejnej metódy, resp. funkcie VytvoriFormulár.<br />

'Podobne ako pri definícii predchádzajúcej vlastnosti i za<br />

'sig<strong>na</strong>túrou metódy je uvedený názov metódy rozhrania, ktorú<br />

'táto metóda implementuje.<br />

Public Function VytvoriFormulár(ByVal Text As String) As _<br />

Obr. 1<br />

Vyh¾adanie<br />

cie¾ového rozhra−<br />

nia pomocou<br />

technológie<br />

IntelliSense<br />

pri pouití príkazu<br />

Implements<br />

122 PC REVUE 3/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

Boolean Implements IRozhranie.VytvoriFormulár<br />

'Deklarácia odkazovej premennej Formulár, do ktorej bude<br />

'moné v ïalšom kroku uloi odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy Form.<br />

Dim Formulár As Form<br />

'Deklaraèný príkaz deklaruje dve entity:<br />

'1. hodnotovú premennú x, ktorá zaujíma pozíciu<br />

'èítaèa v cykle For−Next.<br />

'2. odkazovú premennú Tlaèidlo, schopnú pracova s inštanciami<br />

'triedy Button.<br />

Dim x As Byte, Tlaèidlo As Button<br />

'Zaèiatok konštrukcie Try−End Try, pomocou ktorej realizujeme<br />

'štruktúrovanú správu chýb v príkazoch <strong>na</strong>chádzajúcich sa<br />

'medzi návestiami Try a End try.<br />

Try<br />

'Vytvorenie novej inštancie triedy Form a vloenie<br />

'odkazu <strong>na</strong> túto inštanciu do referenènej premennej Formulár.<br />

Formulár = New Form<br />

'V rámci cyklu For−Next dochádza k vytvoreniu štyroch inštancií<br />

'triedy Button, ktoré sú vhodne usporiadané a umiestnené<br />

'<strong>na</strong> plochu formulára.<br />

For x = 1 To 4<br />

Tlaèidlo = New Button<br />

Tlaèidlo.Text = "Tlaèidlo è. " & x<br />

With Tlaèidlo<br />

.Left = 10<br />

.Width = (Len(Tlaèidlo.Text)) * 10<br />

.Height = 30<br />

.Top = x * 35<br />

.FlatStyle = FlatStyle.System<br />

End With<br />

Formulár.Controls.Add(Tlaèidlo)<br />

Formulár.Text = Text<br />

Next<br />

'Zobrazenie vytvoreného formulára pomocou metódy Show.<br />

Formulár.Show()<br />

'Ak sa v predchádzajúcom programovom kóde vy<strong>sk</strong>ytne nejaký<br />

'problém, bude zachytený návestím, ktoré je uvedené<br />

'príkazom Catch.<br />

'Pri vý<strong>sk</strong>yte problému je generovaná chybová výnimka, ktorú<br />

'mono pomocou príkazu Catch zachyti a následne i ošetri.<br />

Catch Chyba As Exception<br />

'Ak dôjde k chybe, pouijeme zdie¾anú metódu Show triedy<br />

'MessageBox, ktorá zabezpeèí zobrazenie dialógového ok<strong>na</strong><br />

's chybovým hlásením.<br />

MessageBox.Show("Pri vytváraní formulára došlo k chybe." _<br />

& Environment.NewLine _<br />

& "Opis chyby: " & Chyba.Message, "Chybové hlásenie", _<br />

MessageBoxButtons.OK, MessageBoxIcon.Error)<br />

'Ak metóda VytvoriFormulár nesplní úspešne svoju prácu,<br />

'vracia návratovú hodnotu False.<br />

Return False<br />

End Try<br />

'V prípade, e programový kód metódy VytvoriFormulár je<br />

'realizovaný bez akýchko¾vek problémov, bude metódou vrátená<br />

'hodnota True.<br />

Return True<br />

End Function<br />

End Class<br />

Aby sme triedu s implementovaným rozhraním otestovali, môeme prida <strong>na</strong> plochu<br />

formulára štandardnej aplikácie pre Windows jednu inštanciu triedy Button a do spraco−<br />

vate¾a udalosti Click tejto inštancie zada uvedený programový kód:<br />

Dim obj As New A<br />

obj.VytvoriFormulár("Toto je môj formulár.")<br />

Dim Ve¾kosFormulára As Size<br />

Ve¾kosFormulára = obj.Ve¾kosFormulára(Form.ActiveForm)<br />

MessageBox.Show("Ve¾kos formulára je " & _<br />

Ve¾kosFormulára.Width & "x" & Ve¾kosFormulára.Height & _<br />

" pixelov.", "Ve¾kos formulára", MessageBoxButtons.OK, _<br />

MessageBoxIcon.Information)<br />

Po spustení aplikaèného projektu a klepnutí <strong>na</strong> tlaèidlo bude vytvorený nový formulár<br />

so štyrmi inštanciami triedy Button a rov<strong>na</strong>ko bude zobrazená i správa s informáciami o<br />

rozmeroch dialógového ok<strong>na</strong> formulára (obr. 2).<br />

POLYMORFIZMUS. Jedným z výz<strong>na</strong>mných prvkov objektovo orientovaného progra−<br />

movania je polymorfizmus. Vravíme, e triedy sa správajú polymorfne, ak ponúkajú rôznu<br />

implementáciu rov<strong>na</strong>kých verejných rozhraní. V predchádzajúcej èasti sme sa venovali<br />

rozhraniu, a teda vieme, e rozhranie predstavuje predpis metód a vlastností, ktoré musia<br />

triedy definova, ak sa rozhodnú dané rozhranie implementova. Polymorfizmus však<br />

zabezpeèuje, e dve triedy môu disponova rov<strong>na</strong>kým rozhraním, no kadá z uvedených<br />

tried môe disponova vlastným štýlom implementácie tohto rozhrania. Predstavme si, e<br />

existujú dve triedy: Jed<strong>na</strong> je urèená <strong>na</strong> prácu s grafickými objektmi, zatia¾ èo druhá slúi<br />

<strong>na</strong> realizáciu operácií s objektmi súborového systému. Obe triedy pritom implementujú<br />

rozhranie, ktoré obsahuje nieko¾ko èlenov v podobe vlastností a metód. Jednou z dekla−<br />

rovaných metód rozhrania je aj metóda s názvom VytvoriObjekt, ktorá má <strong>na</strong> starosti<br />

vytvorenie inštancie príslušnej triedy. Progra−<br />

mátor, ktorý pracuje s oboma triedami, je schop−<br />

ný vytvori objekt kadej z nich aktivovaním<br />

metódy VytvoriObjekt jednej alebo druhej<br />

triedy. Programátor teda volá prvky spoloèné−<br />

ho rozhrania obidvoch tried. Keïe jed<strong>na</strong> trie−<br />

da pracuje s grafickými objektmi a iná sa sú−<br />

streïuje <strong>na</strong> prácu s objektmi súborového systé−<br />

mu, je isté, e proces tvorby nových inštancií<br />

kadej z tried bude odlišný. Áno, je pochopi−<br />

te¾né, e implementaèné detaily zrodu inštancií<br />

oboch tried budú rozdielne. Programátor však<br />

nemusí poz<strong>na</strong> podrobnosti týkajúce sa imple−<br />

mentácie konkrétnych èlenov rozhrania. Touto<br />

Obr. 2 Testovanie rozhrania v praxi<br />

z<strong>na</strong>losou disponuje kadá z tried, ktoré implementujú spoloèné rozhranie. Je teda moné<br />

aktivova metódu VytvoriObjekt ktorejko¾vek triedy a inštancia danej triedy bude vytvorená<br />

tak, aby vyhovovala charakteru práce tejto triedy. I<strong>na</strong>k povedané, je moné zavola metódu<br />

VytvoriObjekt ¾ubovo¾nej triedy a trieda zariadi všetky potrebné operácie sama.<br />

Programovací jazyk Visual Basic .NET 2003 vám ponúka dve monosti aplikácie poly−<br />

morfizmu:<br />

• Polymorfizmus realizovaný prostredníctvom dediènosti<br />

• Polymorfizmus realizovaný prostredníctvom rozhrania<br />

POLYMORFIZMUS REALIZOVANÝ PROSTREDNÍCTVOM DEDIÈNOSTI. Ako<br />

sme si predviedli v predošlej èasti nášho seriálu, dediènos predstavuje <strong>sk</strong>utoène mocnú<br />

programovaciu koncepciu, ktorá dovo¾uje programátorom ve¾mi jednoducho znovu po−<br />

uíva u raz <strong>na</strong>písaný programový kód. Ak odvodíme od jednej triedy inú triedu, zdedí<br />

táto odvodená trieda všetky charakteristiky mater<strong>sk</strong>ej, resp. bázovej triedy. To z<strong>na</strong>mená,<br />

e odvodená trieda disponuje rov<strong>na</strong>kou súpravou vlastností a metód ako trieda, z ktorej<br />

bola táto odvodená trieda vytvorená.<br />

Polymorfné správanie odvodenej triedy <strong>na</strong>stáva vtedy, ak táto trieda prekryje imple−<br />

mentáciu èlenov bázovej triedy. Prekrytím vhodného èle<strong>na</strong> bázovej triedy (vlastnosti alebo<br />

metódy) môeme zabezpeèi, aby sa príslušný èlen odvodenej triedy s rov<strong>na</strong>kým názvom<br />

ako èlen bázovej triedy správal i<strong>na</strong>k ako èlen bázovej triedy. Na ¾ahšie pochopenie tejto<br />

problematiky bude vhodné, ak si pomôeme príkladom. Predpokladajme, e máme trie−<br />

du A, ktorá obsahuje metódu ZobraziSprávu. Táto metóda nerobí niè zloité, jednodu−<br />

cho len zobrazuje správu s aktuálnym èasom a dátumom. V procese dedenia odvodíme z<br />

triedy A podtriedu s názvom B. Koncepcia dediènosti nám umoòuje, aby sme mohli bez<br />

akejko¾vek modifikácie programového kódu aktivova z triedy B metódu ZobraziSprávu<br />

bázovej triedy. To však nie je príklad polymorfizmu. Úèinok polymorfizmu sa dostaví a<br />

vtedy, keï prekryjeme metódu triedy A v triede B. Prekrytím zabezpeèíme, e metóda v<br />

triede B bude ma rov<strong>na</strong>ký názov ako metóda v triede A (ZobraziSprávu), no imple−<br />

mentácia tejto metódy bude iná. Metóda ZobraziSprávu v triede B tak nebude zobra−<br />

zova aktuálny èas a dátum, ale <strong>na</strong>príklad správu o aktuálne spustenom procese v ope−<br />

raènom systéme. Ukáka polymorfizmu zaloeného <strong>na</strong> dediènosti môe by <strong>na</strong>sledujúca:<br />

Public Class A<br />

Public Overridable Sub ZobraziSprávu()<br />

MessageBox.Show("Aktuálny dátum a èas: " & DateTime.Now)<br />

End Sub<br />

End Class<br />

Public Class B<br />

Inherits A<br />

Public Overrides Sub ZobraziSprávu()<br />

MessageBox.Show("Aktuálny proces: " & _<br />

Process.GetCurrentProcess.ProcessName)<br />

End Sub<br />

End Class<br />

Aby bolo moné prekry metódu bázovej triedy, musia by splnené tieto podmienky:<br />

• Metóda bázovej triedy musí vo svojej deklarácii obsahova k¾úèové slovo Overridable.<br />

• Metóda odvodenej triedy musí vo svojej deklarácii obsahova k¾úèové slovo Overrides.<br />

• Metóda odvodenej triedy, ktorá prekrýva metódu bázovej triedy, musí ma rov<strong>na</strong>ký<br />

názov, sig<strong>na</strong>túru, prístupový modifikátor a typ návratovej hodnoty ako metóda bázovej<br />

triedy.<br />

Prekrytú metódu môeme aktivova pomocou tohto fragmentu zdrojového kódu:<br />

Dim obj As New B<br />

obj.ZobraziSprávu()<br />

POLYMORFIZMUS REALIZOVANÝ PROSTREDNÍCTVOM ROZHRANIA. Túto<br />

koncepciu aplikácie polymorfizmu sme si vysvetlili u <strong>na</strong> predchádzajúcich riadkoch. Je<br />

teda moné, aby dve triedy, ktoré implementujú rov<strong>na</strong>ké rozhranie, po<strong>sk</strong>ytli rozdielnu<br />

implementáciu jednotlivých èlenov deklarovaného rozhrania. Ak teda rozhranie stano−<br />

vuje, e obe triedy musia implementova metódu VytvoriObjekt, obe triedy budú túto<br />

metódu <strong>sk</strong>utoène definova plne kvalifikovaným spôsobom, ale kadá trieda môe<br />

obsahova iný programový kód implementovanej metódy. Zjednodušene povedané, obe<br />

triedy pracujú s jedným èlenom rozhrania, no ten sa v oboch triedach správa odlišne.<br />

Ján Hanák<br />

3/2004 PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M E<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

HTML +TIME / 1. èas: Úvod<br />

Obdivujem ¾udí, ktorí dokáu jednoducho opísa zloité javy alebo súvislosti. Èasto to<br />

však nezáleí len <strong>na</strong> schopnosti jasne sformulova myšlienky, ale aj <strong>na</strong> prostriedkoch zvo−<br />

lených <strong>na</strong> ich vyjadrenie. Niekto potrebuje <strong>na</strong> vysvetlenie hodinový prejav, inému vystaèí<br />

jednoduchý náèrt. Zvolený prostriedok <strong>na</strong> opis ovplyvòuje aj výslednú efektívnos. Zvy−<br />

èajne sa zoh¾adòuje èas potrebný <strong>na</strong> vytvorenie opisu, ale aj jeho jednoz<strong>na</strong>ènos, zrozu−<br />

mite¾nos èi jednoduchos prípadných úprav, doplnkov. V prípade poèítaèových progra−<br />

mov sa všetko realizuje postupnosou strojových inštrukcií. Dávno sa však minuli èasy, keï<br />

sa poèítaèové programy vytvárali ako postupnos núl a jednotiek. Nastúpili strojovo orien−<br />

tované a potom aj vyššie programovacie jazyky. Sme svedkami neustáleho „zlepšovania“<br />

vyšších programovacích jazykov. Cie¾om je dosiahnu vyššiu efektívnos práce programá−<br />

torov. A tak štruktúrované programovanie bolo vystriedané objektovým, to bolo zákla−<br />

dom pre komponentné programovanie. Èastejšie ne vytvori vlastné funkcie, procedúry<br />

èi triedy objektov má dnes programátor za úlohu poui nejaký objekt èi komponent.<br />

Definovaním jeho vlastností a vyuitím jeho metód dosiahne poadovanú funkènos svoj−<br />

ho programu.<br />

Hypertext Markup Language (HTML) je dnes <strong>na</strong>jrozšírenejší z<strong>na</strong>èkovací jazyk, ktorý<br />

slúi <strong>na</strong> zápis dokumentov urèených <strong>na</strong> zverejnenie <strong>na</strong> webe. Poiadavka oivi tieto<br />

dokumenty dala podnet <strong>na</strong> vznik <strong>sk</strong>riptovacích jazykov, <strong>na</strong>pr. JavaScript. Jeho pouitie si<br />

vyaduje pochopi výz<strong>na</strong>m premenných, spôsob zápisu príkazov <strong>na</strong> riadenie toku progra−<br />

mu (cykly, podmienky), vytváranie funkcií, tried. Na to treba poz<strong>na</strong> objektový model<br />

dokumentu aj podstatu obsluhy udalostí. S takouto „výbavou“ sme pripravení vytvori <strong>na</strong>−<br />

príklad predpis <strong>na</strong> pohyb obrázka po stránke. „Všetko sa dá urobi aj jednoduchšie,“ tvrdí<br />

jeden z Murphyho zákonov. V prípade oivenia stránok HTML to umoòujú dodatoèné prv−<br />

ky. Tie sa dajú prirov<strong>na</strong> ku komponentom pouite¾ným v „klasických“ programovacích<br />

jazykoch. Programátorovi staèí poz<strong>na</strong> mnoinu ich atribútov a definovaním ich hodnôt<br />

dosiahne poadované správanie.<br />

Výz<strong>na</strong>mnú úlohu v oblasti štan−<br />

dardizácie pre web má W3C<br />

(World Wide Web Consortium).<br />

Toto zdruenie má v súèasnosti<br />

viac ne 500 èlenov, medzi ktorými<br />

sú všetky rozhodujúce firmy po−<br />

die¾ajúce sa <strong>na</strong> tvorbe a úspechu<br />

celosvetovej „pavuèiny“. Normy,<br />

ktoré W3C prijíma, majú charakter<br />

odporúèaní. Sú to dokumenty, kto−<br />

rých znenie odsúhlasili všetci èle−<br />

novia zdruenia, a preto by mali<br />

by záväzné. Jedným z takých od−<br />

porúèaní je aj definícia HTML. Ïal−<br />

šie odporúèania definujú objekto−<br />

vý model dokumentu (DOM – Do−<br />

cument Object Model), ka<strong>sk</strong>ádové<br />

štýly (CSS – Cascading Style Sheets)<br />

èi synchronizáciu multimédií (SMIL<br />

– Synchronized Multimedia Inte−<br />

gration Language). Posledné zo spo−<br />

Obr. 1<br />

Nadpis sa zobrazí po urèitom èase<br />

a potom zmizne<br />

menutých odporúèaní definuje sa−<br />

mostatný jazyk, ale aj moduly po−<br />

uite¾né v iných z<strong>na</strong>èkovacích jazy−<br />

koch vrátane HTML.<br />

Pretoe zobrazenie dokumentu HTML zabezpeèuje webový prehliadaè, práve od prehlia−<br />

daèa závisí, ako bude schopný spracova predpisy presahujúce rámec pôvodného od−<br />

porúèania HTML. Prehliadaèe Internet Explorer (IE) firmy Microsoft od verzie 5.5 sú schopné<br />

interpretova predpisy zapísané prvkami definovanými v jazyku SMIL. V dokumentácii Mic−<br />

rosoftu má toto rozšírenie oz<strong>na</strong>èenie HTML+TIME (Timed Interactive Multimedia Extensions).<br />

Všeobecné prijatie kadej novoty si vyaduje istý èas. Aj uplatnenie prvkov SMIL v<br />

HTML bude postupné. Nie všetky prehliadaèe ich budú schopné interpretova. Rozhodne<br />

to nedokáu ich staršie verzie. Prehliadaèe rôznych výrobcov môu vyadova inú formu<br />

zápisu informácie o pouití prvkov SMIL a urèite sa doèkáme rôznych „zlepšení“ <strong>na</strong>d rá−<br />

mec odporúèania SMIL, ale aj toho, e nie všetko, èo SMIL pripúša, bude prehliadaèmi<br />

rov<strong>na</strong>ko interpretované. Ale tieto riziká by nemali stá v ceste overeniu nových moností,<br />

ktoré do HTML vnáša SMIL. Najmä preto nie, lebo <strong>na</strong> ich overenie nám staèí obyèajný tex−<br />

tový editor a prehliadaè IE od verzie 5.5.<br />

V tomto èlánku uvedieme nieko¾ko jednoduchých príkladov, ktoré vyuívajú monosti<br />

HTML+TIME, a teda aj SMIL <strong>na</strong> vyvolanie rôznych dy<strong>na</strong>mických efektov s <strong>na</strong>dpisom <strong>na</strong><br />

stránke HTML.<br />

RIADENIE ÈASU ZOBRAZENIA. Základným prejavom prvku v plynúcom èase je mo−<br />

nos definova poèiatok jeho zobrazenia a dobu trvania zobrazenia. Výsledný efekt takej<br />

stránky zachytáva postupnos snímok <strong>na</strong> obr. 1. Na zaèiatku <strong>na</strong>dpis <strong>na</strong> stránke nie je zob−<br />

razený, potom sa <strong>na</strong> urèitý èas objaví a znova zmizne. Z<strong>na</strong>ky x reprezentujú vlastný text<br />

<strong>na</strong> stránke. Tu sú uvedené preto, aby bolo moné sledova efekt pred a po zobrazení <strong>na</strong>d−<br />

pisu (èi sa mení ich poloha).<br />

Kód stránky z obr. 1 je vo výpise 1. Na zjednodušenie opisu kódu je doplnené èíslovanie<br />

riadkov.<br />

Výpis 1: Zobrazenie <strong>na</strong>dpisu po dvoch sekundách <strong>na</strong> dobu troch sekúnd<br />

1 <br />

2 <br />

3 Nadpis_01<br />

4 <br />

2 <br />

3 Nadpis_02<br />

4

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 2 Pohyb <strong>na</strong>dpisu<br />

Hodnotou visibility predpisujeme,<br />

aby bol prvok vidite¾ný.<br />

Pretoe doba trvania jedného<br />

cyklu stanovená hodnotou dur<br />

prvku t:seq je jed<strong>na</strong> sekunda a dur<br />

v òom obsiahnutého prvku h2 je<br />

polovica sekundy, <strong>na</strong>dpis bude<br />

blika.<br />

V prvom príklade (výpis 1) sme<br />

hodnotu atribútu timeaction pre<br />

prvok h2 ne<strong>na</strong>stavovali. To bolo<br />

moné preto, lebo tam sa uplatni−<br />

la preddefinovaná (default) hod−<br />

nota visibility. V druhom príklade<br />

je prvok h2 v prvku t:seq. Tým sa<br />

preddefinovanou hodnotou pre<br />

timeaction stáva hodnota display<br />

(zobraz). Pri hodnote visibility sa<br />

mení iba vidite¾nos prvku, prièom<br />

sa ponecháva priestor <strong>na</strong> tento<br />

prvok. Pri hodnote display sa „od−<br />

straòuje“ aj priestor pouitý pre<br />

daný prvok. Pri zobrazovaní a <strong>sk</strong>rý−<br />

vaní <strong>na</strong>dpisu by preto zvyšok strán−<br />

ky „po<strong>sk</strong>akoval“.<br />

POHYB. Beným dy<strong>na</strong>mickým prejavom <strong>na</strong> stránke je pohyb. Séria snímok stránky <strong>na</strong><br />

obr. 2 zachytáva pohyb <strong>na</strong>dpisu z¾ava doprava. Kód tejto stránky je vo výpise 3.<br />

Výpis 3: Pohyb <strong>na</strong>dpisu s vyuitím prvku animateMotion<br />

1 <br />

2 <br />

3 Nadpis_03<br />

4 <br />

2 <br />

3 Nadpis_04<br />

4 <br />

2 <br />

3 Nadpis_05<br />

4 <br />

2 <br />

3 Nadpis_06<br />

4

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v Jave<br />

15. èas: Aplikácie MDI<br />

Opä sa stretávame pri marcovom pokraèovaní seriálu o programovaní v Jave. Februárová<br />

èas bola venovaná súborovým dialógom a <strong>na</strong> jej konci sme ve¾mi jemne <strong>na</strong>èreli do tema−<br />

tiky aplikácií MDI. Práve im sa budeme venova v tejto èasti, pretoe ide o ve¾mi obsanú<br />

a urèite aj zaujímavú tému.<br />

KONTAJNER APLIKÁCIE MDI. Kadá aplikácia MDI má svoj základný kontajner (okno),<br />

ktorý má za úlohu stara sa o globálne operácie, ako sú správa interných okien, dialógov<br />

a nástrojov. Toto hlavné okno je reprezentované triedou JFrame, teda tou istou, ktorú<br />

sme vyuívali doteraz (pri aplikáciách SDI). Rozdiel spoèíva v pouití vrstveného kontaj−<br />

nera (layered pane) <strong>na</strong>miesto klasického obsahového kontajnera (content pane). Vrstvený<br />

kontajner mono <strong>na</strong>stavi pomocou metódy setLayeredPane() a takisto k nemu existuje<br />

prístupová metóda getLayeredPane(). Vrstvený kontajner je reprezentovaný inštanciou<br />

triedy JLayeredPane. Táto inštancia je automaticky vytvorená (rov<strong>na</strong>ko ako ostatné kon−<br />

tajnery ok<strong>na</strong>) pri vytváraní inštancie JFrame, teda pri konštrukcii ok<strong>na</strong>. Na zí<strong>sk</strong>anie refe−<br />

rencie <strong>na</strong> tento kontajner môete poui u zmieòovanú metódu getLayeredPane() triedy<br />

JFrame.<br />

Kontajner JLayeredPane prináša do sveta apli−<br />

kácií GUI vrstvy (preto vrstvený kontajner). Špeci−<br />

fikuje ich presne pä (v zátvorkách sú uvedené<br />

konštanty definované triedou JLayeredPane prislú−<br />

chajúce k daným vrstvám) – vrstvu interných okien<br />

(DEFAULT_LAYER), vrstvu paliet (PALETTE_LAYER),<br />

vrstvu modálnych dialógov (MODAL_LAYER), vrs−<br />

tvu popup (POPUP_LAYER) a vrstvu presunu kom−<br />

ponentov (DRAG_LAYER). Vrstvy sú vymenované<br />

v poradí od <strong>na</strong>jspodnejšej po <strong>na</strong>jvyššiu (pozri obr.<br />

1 – zdroj JDK dokumentácie). Keï je nejaký kom−<br />

ponent umiestnený v nišej vrstve ne iný, z<strong>na</strong>−<br />

Obr. 1<br />

mená to, e v prípade prekrytia sa týchto kompo−<br />

nentov bude zobrazený ten komponent, ktorý sa<br />

<strong>na</strong>chádza vo vyššej vrstve. Vrstvy sú èíslované od <strong>na</strong>jspodnejšej vrstvy so vzrastajúcim inde−<br />

xom, teda <strong>na</strong>jspodnejšia vrstva má <strong>na</strong>jniší index.<br />

Prekrýva sa však môu aj komponenty v rámci jednej vrstvy. Preto mono pri pridá−<br />

vaní komponentu do vrstvy špecifikova jeho polohu v rámci tejto vrstvy ïalším celoèísel−<br />

ným parametrom. Toto èíslo špecifikuje poèet komponentov, ktoré budú <strong>na</strong>d pridávaným<br />

komponentom. Z toho logicky vyplýva, e môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 po poèet kom−<br />

ponentov vo vrstve ešte pred pridaním nového komponentu. Hodnota 0 z<strong>na</strong>mená, e<br />

novo pridaný komponent bude zobrazený úplne <strong>na</strong>vrchu <strong>na</strong>d všetkými komponentmi v<br />

danej vrstve (samozrejme, komponenty vo vyšších vrstvách budú stále zobrazené <strong>na</strong>d<br />

týmto komponentom). Mono takisto poui špeciálnu hodnotu −1, ktorá z<strong>na</strong>mená pridanie<br />

nového komponentu <strong>na</strong> úplné dno vrstvy, pod všetky ostatné komponenty vo vrstve.<br />

Základným komponentom, ktorým sa budeme v <strong>na</strong>jblišom èase zaobera, je interné<br />

okno aplikácie MDI. Tento komponent je reprezentovaný triedou JInter<strong>na</strong>lFrame. Trieda<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame je síce odvodená od triedy JComponent, po<strong>sk</strong>ytuje však podobné funkcie<br />

a funkènos ako trieda JFrame, pretoe ide takisto o okno, hoci v tomto prípade interné.<br />

Interné okno má podobne ako to hlavné svoj titulok, svoje kontajnery a môe ma vlast−<br />

ných poslucháèov. Spôsob zatvorenia interného ok<strong>na</strong> je obsluhovaný podobným spôso−<br />

bom ako obsluha zatvorenia hlavného ok<strong>na</strong>. Tieto a<strong>na</strong>lógie budete môc vidie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcom príklade, v ktorom si ukáeme základné pouitie vrstveného kontajnera JLayered−<br />

Pane a interných okien JInter<strong>na</strong>lFrame. Interné okná patria do vrstvy DEFAULT_LAYER,<br />

preto sa zatia¾ obmedzíme len <strong>na</strong> pouitie tejto vrstvy:<br />

import javax.swing.*;<br />

import javax.swing.event.*;<br />

public class MDITest {<br />

public static void main(String[] args) {<br />

JFrame frame = new JFrame("MDI Test");<br />

frame.pack();<br />

frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.EXIT_ON_CLOSE);<br />

frame.setSize(800, 500);<br />

frame.setVisible(true);<br />

JLayeredPane jlp = frame.getLayeredPane();<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame ifr1 = new JInter<strong>na</strong>lFrame("Inter<strong>na</strong>l Frame 1", true, true, true, true);<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame ifr2 = new JInter<strong>na</strong>lFrame("Inter<strong>na</strong>l Frame 2", true, true, true, true);<br />

ifr1.pack();<br />

ifr2.pack();<br />

ifr1.setDefaultCloseOperation(JInter<strong>na</strong>lFrame.DISPOSE_ON_CLOSE);<br />

ifr2.setDefaultCloseOperation(JInter<strong>na</strong>lFrame.DISPOSE_ON_CLOSE);<br />

ifr1.setSize(300, 200);<br />

ifr2.setSize(200, 150);<br />

ifr1.setVisible(true);<br />

ifr2.setVisible(true);<br />

jlp.add(ifr1, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);<br />

jlp.add(ifr2, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);<br />

}<br />

}<br />

Výsledok máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 2.<br />

V tomto príklade sme vytvorili hlavné okno a po <strong>na</strong>stavení potrebných parametrov sme<br />

vytvorili dve interné okná JInter<strong>na</strong>lFrame, ktoré sme takisto <strong>na</strong>konfigurovali (prvé je o<br />

nieèo väèšie ne to druhé). Následne sme obe interné okná vloili do vrstveného kontaj−<br />

nera JLayeredPane, konkrétne do vrstvy DEFAULT_LAYER.<br />

Obr. 2 Obr. 3<br />

Vráme sa ešte ku konštrukcii interného ok<strong>na</strong> JInter<strong>na</strong>lFrame. Konštruktor, ktorý sme<br />

pouili v <strong>na</strong>šom príklade, preberá zo všetkých preaených verzií <strong>na</strong>jviac parametrov.<br />

Prvým parametrom je reazec obsahujúci titulok interného ok<strong>na</strong> (èo ste si iste všimli u<br />

pod¾a obrázka), ostatné parametre typu boolean špecifikujú postupne to, èi bude novovy−<br />

tvorenému oknu moné meni ve¾kos, èi bude moné ho zatvori, maximalizova a minima−<br />

lizova. ¼ubovo¾né mnostvo parametrov môete vynecha (samozrejme, mono ich vyne−<br />

cháva postupne len od konca), prièom implicitné hodnoty logických parametrov sú false a<br />

implicitnou hodnotou titulku ok<strong>na</strong> je prázdny reazec. Pokia¾ teda pouijete bezparametric−<br />

ký konštruktor, bude vytvorené okno, ktoré nebude moné minimalizova, maximalizova,<br />

zavrie, ani mu nebude moné meni ve¾kos a nebude ma iadny textový titulok.<br />

Ako som spomí<strong>na</strong>l, zatvorenie interného ok<strong>na</strong> sa dá obslúi podobným spôsobom<br />

ako zatvorenie klasického ok<strong>na</strong> JFrame. Všimnite si volanie metódy setDefaultClose−<br />

Operation() <strong>na</strong> inštanciách triedy JInter<strong>na</strong>lFrame. Ako parameter jej mono odovzda<br />

jednu z konštánt definovaných triedou JInter<strong>na</strong>lFrame: DO_NOTHING_ON_CLOSE, HIDE_<br />

ON_CLOSE a DISPOSE_ON_CLOSE. Implicitná je <strong>na</strong>posledy menovaná konštanta. Výz<strong>na</strong>m<br />

týchto konštánt je rov<strong>na</strong>ký ako v prípade ok<strong>na</strong> JFrame (pozri 12. èas tohto seriálu). Na<br />

rozdiel od JFrame však JInter<strong>na</strong>lFrame nepouíva konštantu EXIT_ON_CLOSE (hoci ju<br />

pozná, pretoe tieto konštanty dedí).<br />

Ïalej môete s interným oknom JInter<strong>na</strong>lFrame pracova rov<strong>na</strong>ko ako s klasickým<br />

oknom JFrame, teda meni jeho ve¾kos, pozíciu, vzh¾ad, pridáva do jeho kontajnerov<br />

ïalšie komponenty atï.<br />

Pokia¾ si uvedený príklad preloíte a spustíte, pri presúvaní okien zistíte, e sa nepre−<br />

krývajú úplne ideálne. V závislosti od toho, ako s nimi budete hýba, zistíte, e hoci po−<br />

hnete <strong>na</strong>príklad jedným oknom <strong>na</strong>d druhé, bude vykreslené <strong>na</strong>vrchu práve to nehybné<br />

okno, ktoré by logicky malo by <strong>na</strong>spodku. Tento urèite nepríjemný nedostatok kontaj−<br />

nera JLayeredPane rieši jeho potomkov<strong>sk</strong>á trieda JDe<strong>sk</strong>topPane. Pokia¾ pouijete tento<br />

vrstvený kontajner <strong>na</strong>miesto implicitného JLayeredPane, bude u prekrývanie okien fun−<br />

gova správne. Preto staèí v predchádzajúcom príklade za <strong>na</strong>sledujúci riadok, kde je kon−<br />

štruovaný objekt JFrame:<br />

JFrame frame = new JFrame("MDI Test");<br />

vloi ešte tieto riadky:<br />

JDe<strong>sk</strong>topPane jdp = new JDe<strong>sk</strong>topPane();<br />

frame.setLayeredPane(jdp);<br />

Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení takto upraveného programu u bude prekrývanie okien fun−<br />

gova pod¾a oèakávania.<br />

Kontajner JDe<strong>sk</strong>topPane má nieko¾ko príjemných vlastností. Okrem toho, e zvládne<br />

správne prekrývanie okien, dokáe aj meni vizuálne zobrazenie presúvania okien pomo−<br />

126 PC REVUE 3/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

cou metódy setDragMode(). Tejto metóde musíte odovzda ako parameter jednu z kon−<br />

štánt LIVE_DRAG_MODE alebo OUTLINE_DRAG_MODE, definovaných v triede JDe<strong>sk</strong>top−<br />

Pane. Prvou z konštánt zadefinujete presúvanie okien v rámci kontajnera klasickým spô−<br />

sobom, teda tak ako to vidíme <strong>na</strong> obrázku z predchádzajúceho príkladu, druhou poviete<br />

kontajneru, e presúvanie okien má by vizuálne znázoròované iba presunom obrysu<br />

ok<strong>na</strong>, a nie presunom celého ok<strong>na</strong> aj s jeho obsahom. Pokia¾ vloíte <strong>na</strong>sledujúci riadok do<br />

metódy main():<br />

jdp.setDragMode(JDe<strong>sk</strong>topPane.OUTLINE_DRAG_MODE);<br />

zapnete zobrazovanie presunu okien iba vykres¾ovaním obrysov. Výsledok môete vidie<br />

<strong>na</strong> obrázku 3.<br />

Momentálny spôsob vykres¾ovania môete zisti metódou getDragMode().<br />

POSLUCHÁÈ INTERNALFRAMELISTENER. Keïe aj pri pouívaní interných<br />

okien musí zákonite dochádza k <strong>na</strong>jrôznejším udalostiam, potrebujeme <strong>na</strong> ich imple−<br />

mentáciu a obsluhu podporné triedy a rozhrania. Základným z nich je rozhranie poslu−<br />

cháèa Inter<strong>na</strong>lFrameListener (definované balíèkom javax.swing.event). Toto rozhranie<br />

po<strong>sk</strong>ytuje základné metódy <strong>na</strong> obsluhu udalostí interného ok<strong>na</strong>, ve¾mi podobné tým,<br />

ktoré poznáme z poslucháèa WindowListener <strong>na</strong> obsluhu udalostí ok<strong>na</strong>. Deklaruje tieto<br />

metódy:<br />

inter<strong>na</strong>lFrameActivated() – táto metóda je volaná pri aktivácii interného ok<strong>na</strong> (teda pri<br />

jeho vyvolaní do popredia),<br />

inter<strong>na</strong>lFrameDeactivated() – metóda volaná pri deaktivácii interného ok<strong>na</strong> (jeho pre−<br />

sune do pozadia) – to z<strong>na</strong>mená, e pri zaktívnení jedného interného ok<strong>na</strong> môe záro−<br />

veò <strong>na</strong>sta udalos zneaktívnenia iného interného ok<strong>na</strong>, pokia¾ to bolo predtým v<br />

popredí (aktívne), take <strong>na</strong>stanú dve rôzne udalosti <strong>na</strong> dvoch rôznych objektoch,<br />

inter<strong>na</strong>lFrameClosed() – metóda volaná po zatvorení interného ok<strong>na</strong>,<br />

inter<strong>na</strong>lFrameClosing() – metóda volaná vtedy, keï má by interné okno zatvorené,<br />

inter<strong>na</strong>lFrameIconified() – metóda volaná pri minimalizácii (ikonifikácii) interného ok<strong>na</strong>,<br />

inter<strong>na</strong>lFrameDeiconified() – metóda volaná pri obnovení interného ok<strong>na</strong> z minima−<br />

lizácie,<br />

inter<strong>na</strong>lFrameOpened() – metóda volaná po otvorení interného ok<strong>na</strong>.<br />

Kadá z týchto metód preberá ako parameter odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy Inter<strong>na</strong>lFrame−<br />

Event. Táto metóda po<strong>sk</strong>ytuje uitoènú metódu getInter<strong>na</strong>lFrame(), ktorá vráti odkaz <strong>na</strong><br />

objekt interného ok<strong>na</strong>, ktoré udalos vyvolalo.<br />

Pri obsluhe udalostí vznikajúcich v súvislosti s interným oknom mono nebudete vdy<br />

chcie implementova všetky metódy. Preto je k dispozícii adaptér Inter<strong>na</strong>lFrameAdapter<br />

implementujúci rozhranie Inter<strong>na</strong>lFrameListener a po<strong>sk</strong>ytujúci prázdne implementácie<br />

jeho metód, take staèí potrebné metódy len preai. Ukáeme si teraz obsluhu udalos−<br />

tí interných okien <strong>na</strong> príklade:<br />

import javax.swing.*;<br />

import javax.swing.event.*;<br />

public class MDIExample {<br />

public static void main(String[] args) {<br />

JFrame frame = new JFrame("MDI Test");<br />

JDe<strong>sk</strong>topPane jdp = new JDe<strong>sk</strong>topPane();<br />

frame.setLayeredPane(jdp);<br />

frame.pack();<br />

frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.EXIT_ON_CLOSE);<br />

frame.setSize(800, 500);<br />

frame.setVisible(true);<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame ifr1 = new JInter<strong>na</strong>lFrame("Inter<strong>na</strong>l Frame 1", true, true, true, true);<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame ifr2 = new JInter<strong>na</strong>lFrame("Inter<strong>na</strong>l Frame 2", true, true, true, true);<br />

ifr1.setSize(300, 200);<br />

ifr2.setSize(200, 150);<br />

ifr1.setVisible(true);<br />

ifr2.setVisible(true);<br />

jdp.add(ifr1, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);<br />

jdp.add(ifr2, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);<br />

Inter<strong>na</strong>lFrameListener ifl = new MyInter<strong>na</strong>lFrameListener();<br />

ifr1.addInter<strong>na</strong>lFrameListener(ifl);<br />

ifr2.addInter<strong>na</strong>lFrameListener(ifl);<br />

}<br />

}<br />

class MyInter<strong>na</strong>lFrameListener implements Inter<strong>na</strong>lFrameListener {<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameActivated(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bolo aktivované.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameDeactivated(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bolo deaktivované.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameClosed(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bolo zatvorené.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameClosing(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bude zatvorené.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameIconified(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bude minimalizované.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameDeiconified(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bude obnovené.");<br />

}<br />

public void inter<strong>na</strong>lFrameOpened(Inter<strong>na</strong>lFrameEvent ife) {<br />

System.out.println("Okno " + ife.getInter<strong>na</strong>lFrame().getTitle() + " bolo otvorené.");<br />

}<br />

}<br />

Všimnite si v konštruktore riadky:<br />

Inter<strong>na</strong>lFrameListener ifl = new MyInter<strong>na</strong>lFrameListener();<br />

ifr1.addInter<strong>na</strong>lFrameListener(ifl);<br />

ifr2.addInter<strong>na</strong>lFrameListener(ifl);<br />

– pre kadé interné okno pouívame len jednu inštanciu poslucháèa MyInter<strong>na</strong>lFrame−<br />

Listener. Môeme sledova, akým spôsobom po sebe <strong>na</strong>sledujú jednotlivé udalosti inter−<br />

ných okien v konzole, z ktorej sme aplikáciu spustili. Váš výpis (v závislosti od toho, èo bu−<br />

dete s ok<strong>na</strong>mi robi) môe vyzera nejako takto:<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 2 bolo aktivované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 2 bolo deaktivované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 1 bolo aktivované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 2 bude minimalizované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 1 bolo deaktivované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 2 bolo aktivované.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 2 bude obnovené.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 1 bude zatvorené.<br />

Okno Inter<strong>na</strong>l Frame 1 bolo zatvorené.<br />

Ako vidíte, pomocou poslucháèa Inter<strong>na</strong>lFrameListener a udalosti Inter<strong>na</strong>lFrameEvent<br />

môete ve¾mi jednoducho obsluhova všetky udalosti súvisiace s internými ok<strong>na</strong>mi. Rov<strong>na</strong>ko<br />

máte monos ošetri zatvorenie ok<strong>na</strong> výzvou uívate¾ovi <strong>na</strong> uloenie práce.<br />

Všimnite si však, e pri zatvorení hlavného ok<strong>na</strong> nie sú vyvolané udalosti zatvorenia<br />

otvorených interných okien, èo môe vies k strate dát. Ako tento prípad ošetri a zabez−<br />

peèi korektné zatvorenie interných okien pri zatvorení hlavného ok<strong>na</strong>, to si ukáeme v<br />

<strong>na</strong>sledujúcej èasti seriálu.<br />

ZÁVER. V tomto pokraèovaní seriálu o programovaní v Jave sme spravili dôleitý krok<br />

k ovládnutiu práce s aplikáciami MDI v Jave. Vysvetlili sme si princípy vrstveného kontajne−<br />

ra, zmienili sme sa o tom, ako oknu <strong>na</strong>stavi takýto vrstvený kontajner a ako pridáva<br />

komponenty do jeho jednotlivých vrstiev. Takisto sme sa oboznámili s internými ok<strong>na</strong>mi<br />

JInter<strong>na</strong>lFrame a obsluhou ich udalostí pomocou poslucháèa Inter<strong>na</strong>lFrameListener.<br />

Toto všetko nám dáva kvalitný podklad pre budúcu èas, v ktorej si ukáeme, ako spolu<br />

komunikujú interné komponenty a hlavné okno.<br />

Andrej Chu<br />

3/2004 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v PHP II.<br />

3. èas: Bezpeènos PHP I.<br />

O bezpeènosti sa urèite oplatí hovori nielen v spojení s PHP. Komplexný problém si èoraz viac<br />

zaslúi pozornos beného pouívate¾a a zvláš kadého programátora. Hneï <strong>na</strong> úvod by som<br />

chcel zdôrazni, e bezpeènos internetových stránok nie je nikdy stopercentná. Je samozrej−<br />

mé, e èím menej sluieb server ponúkne, tým menšia je pravdepodobnos akejko¾vek invázie.<br />

Take ak chcete úplne bezpeèný poèítaè, tak ho od dnešného dòa prestaòte pouíva a radšej<br />

ho ani nezapí<strong>na</strong>jte. Problémy sú <strong>na</strong> to, aby sa riešili, a tak ani bezpeènostné problémy ne−<br />

mono prehliada, a zvláš nie pri projektoch, v ktorých sa pracuje s osobnými údajmi dôve−<br />

rujúcich klientov. Preto neohrozme ich súkromie a <strong>na</strong>še dobré meno.<br />

ZÁKLADY BEZPEÈNOSTI. Kadú chví¾u a èoraz èastejšie sa stretávame s útokmi <strong>na</strong><br />

internetové stránky, ktoré sú tvorené dy<strong>na</strong>micky, plnoautomaticky, prièom sa nemyslelo<br />

<strong>na</strong> to <strong>na</strong>jdôleitejšie – <strong>na</strong> bezpeènos. Nebudem konkretizova, ale internetová verejnos<br />

má dostaèujúce dôkazy o tom, ako renomované e−spoloènosti bravúrne pristupujú k úto−<br />

kom hackerov. Nechcem obhajova èiny, ktoré <strong>na</strong>rušili súkromie nie jednej <strong>na</strong>ivnej osôb−<br />

ky, ktorá si myslela, e sú jej dáta uloené <strong>na</strong> mieste, ktoré je chránené jej prístupovým<br />

heslom. ia¾bohu, v mnohých prípadoch to je len oèný klam. Veï kto z vás by si nevšimol<br />

parameter adresy URL typu:<br />

http://xxx.xx/index.php?password=8542&login=janko<br />

Takýto príklad neuvádzam preto, aby som vás tým pobavil, ale ako výstrahu. Veríte, e také<br />

stránky fungujú, respektíve fungovali? Zabezpeèenie kadej dy<strong>na</strong>mickej stránky (hovoríme u<br />

len o PHP) si vyaduje z<strong>na</strong>los pouitého operaèného systému, <strong>na</strong>stavenie neraz neznámych<br />

konfiguraèných súborov, inštalovanie <strong>na</strong>jrôznejšieho softvéru, no aj tak nemôeme tvrdi, e<br />

sme dostatoène zabezpeèení. Zopár zásad vám ponúkam aj v tomto èlánku:<br />

• Pravidelne kontrolova opravy a aktualizácie jednotlivých súèastí systému<br />

• Prehodnoti fakt, aké sluby server po<strong>sk</strong>ytuje, èi sú vyuívané, potrebné<br />

• Vyuíva bezpeènejšie SSH (nie telnet)<br />

• Udriava vlastnú informovanos o internetovej bezpeènosti<br />

• Zamedzi prístup k ServerRoot<br />

• Znemoni obmedzenie <strong>na</strong>stavení servera (v Apache direktíva AllowOverride)<br />

• Správne <strong>na</strong>stavi SSI (Server Side Includes)<br />

ZABEZPEÈENIE PHP INŠTALÁCIE. Bezpeènostné kroky sa zïaleka nekonèia správ−<br />

nym <strong>na</strong>stavením servera. Je takisto potrebné <strong>na</strong>stavi inštaláciu PHP a k tomu všetkému<br />

písa taký zdrojový kód, ktorý bude plne vyuíva predošlé bezpeènostné kroky, respektí−<br />

ve <strong>na</strong>stavenia. Zabezpeèený reim PHP je dobré poui v kadom prípade. Pouívanie <strong>sk</strong>rip−<br />

tov PHP sa tak stáva bezpeènejším. Zapnutie zabezpeèeného reimu spôsobí to, e PHP<br />

bude kontrolova mnostvo vecí ešte pred vyko<strong>na</strong>ním danej funkcie. Po pouití (Include,<br />

ReadFile, Fopen, File, Unlink, RmDir) musí by vlastník tohto súboru vlastníkom daného<br />

<strong>sk</strong>riptu alebo vlastníkom adresára, v ktorom je súbor umiestnený. Pre programy, ktoré sa<br />

majú spúša, musí plati, e sú umiestnené v špeciálnom adresári (implicitne /usr/local/<br />

php/bin) (Exec, System, PassThru). Pred oblas overovania HTTP (realm) má by pripojený<br />

numerický identifikátor vlastníka <strong>sk</strong>riptu obsahujúci overovací kód HTTP. To zabráni tomu,<br />

aby niekto mohol písa <strong>sk</strong>ripty, pomocou ktorých by sa dostal aj k heslám. Uvedieme si<br />

tie <strong>na</strong>jdôleitejšie bezpeènostné <strong>na</strong>stavenia inštalácie PHP:<br />

Safe_mode (log) – touto vo¾bou môeme zapnú alebo vypnú zabezpeèený reim PHP.<br />

Ak PHP beí v zabezpeèenom reime, pouije PHP pre všetky <strong>sk</strong>ripty základné bezpeè−<br />

nostné obmedzenia.<br />

Safe_mode_exec_dir (reazec) – ak je zapnutý zabezpeèený reim, bude moné<br />

spúšanie <strong>sk</strong>riptov len z tohto adresára.<br />

Sql.safe_mode (log) – aj MySQL má svoj zabezpeèený reim. Ak tento reim zapnete, funkcia<br />

MySQL_connect bude ignorova hostite¾a, teda jeho meno a heslo. To z<strong>na</strong>mená len to¾ko, e<br />

k databáze sa bude môc pripoji iba pouívate¾, pod ktorým beí webový server.<br />

Upload_tmd_dir (reazec) – definuje adresár, do ktorého sa budú uklada prenášané<br />

súbory pomocou PHP.<br />

Include_path (reazec) – urèuje zoz<strong>na</strong>m adresárov, v ktorých budú funkcie require,<br />

include a fopen h¾ada súbory. Na odde¾ovanie jednotlivých adresárov pouívame v OS<br />

Windows bodkoèiarku a v systéme Unix pouívame dvojbodku.<br />

Open_Basedir (reazec) – touto vo¾bou môete presne vymedzi súbory, ktoré bude<br />

moné otvori v <strong>sk</strong>riptoch PHP. V podstate, ak otváraný súbor nebude z vyselektova−<br />

ného adresára, PHP odoprie prístup. Môeme definova opä viacero adresárov pomo−<br />

cou spomenutých odde¾ovaèov. Implicitné <strong>na</strong>stavenie dovo¾uje, samozrejme, otváranie<br />

všetkých súborov.<br />

Auto_prepend_file (reazec) – táto vo¾ba je urèená <strong>na</strong> automatizáciu spoloèných úloh<br />

(overovanie pouívate¾ov, pripojenie k databázam).<br />

Doc_root (reazec) – pouíva sa, iba ak pouívate PHP v zabezpeèenom reime. Ak je<br />

pouitý, PHP nebude a<strong>na</strong>lyzova súbory mimo adresára.<br />

Engine (log) – pouíva sa <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie a vypí<strong>na</strong>nie a<strong>na</strong>lýzy <strong>sk</strong>riptu PHP. Táto vo¾ba sa dá<br />

<strong>sk</strong>ombinova s direktívami Action a AddHandler <strong>na</strong> kontrolu pomocou modulovej verzie<br />

a niektoré pomocou CGI. Ak vypnete èítanie <strong>sk</strong>riptu PHP modulom adresára, ktorý obsa−<br />

huje <strong>sk</strong>ripty PHP, musíme si tie overi, e k daným <strong>sk</strong>riptom je zakázaný prístup. Keby<br />

nebol, server by odoslal telo <strong>sk</strong>riptu (zdrojový kód).<br />

gpc_order (reazec) – slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie poradia, v ktorom budú a<strong>na</strong>lyzované dáta<br />

GET, POST a COOKIE. Ak <strong>na</strong>stavíte túto vo¾bu <strong>na</strong> PG, budú dáta POST a<strong>na</strong>lyzované pred<br />

GET, take prípadné dáta GET prepíšu dáta prenesené pomocou metódy POST. COOKIES<br />

nebudú a<strong>na</strong>lyzované vôbec.<br />

Max_execution_time (èíslo) – touto vo¾bou môeme zadefinova maximálny dovolený<br />

èas vykonávania <strong>sk</strong>riptu. Ak spracovanie <strong>sk</strong>riptu bude trva dlhšie, a<strong>na</strong>lyzátor PHP ho<br />

automaticky ukonèí. Ak <strong>na</strong>stavíme hodnotu 0, <strong>sk</strong>ript bude pracova neobmedzený èas.<br />

Samozrejme, èasové obmedzenie môeme definova aj priamo v <strong>sk</strong>ripte PHP pomocou<br />

funkcie set_time_limit.<br />

Memory_limit (èíslo) – u názov nám prezrádza, e pomocou tejto direktívy môeme obme−<br />

dzi mnostvo pamäte v bajtoch, ktorú môe <strong>sk</strong>ript poui. Takéto obmedzenie má jednu<br />

malú nevýhodu. Je súèasou inštalácie PHP a mono ho <strong>na</strong>stavi len pre všetky <strong>sk</strong>ripty.<br />

SQL HESLÁ. Ak sme si u <strong>na</strong>stavili server a inštaláciu PHP, pustíme sa do praktickej<br />

ochrany nášho webového sídla. Ako iste všetci vieme, PHP ponúka svoju velikán<strong>sk</strong>u výho−<br />

du hlavne s pouitím API. To, zjednodušene povedané, dovo¾uje prístup k rôznym data−<br />

bázam a iným implementáciám. Predpokladám, e väèši<strong>na</strong> z vás sa u stretla s rozšírenou<br />

a v PHP ob¾úbenou databázou MySQL. Tú treba chráni pred útokmi zvonku a, samozrej−<br />

me, zvnútra. Na otázku, odkia¾ èaka útok a ako mu predís, asi nik nepozná odpoveï. Fak−<br />

tom je, e vý<strong>sk</strong>yt útokov zvonku je ove¾a menej pravdepodobný ako útoky pouívate¾ov.<br />

Takýmto vnútorným útokom treba predchádza. Prvou velikán<strong>sk</strong>ou chybou je spôsob<br />

ukladania hesiel pre prístup do databázy. Ve¾kou chybou je zväèša prvý riadok zápisu:<br />

MySQL_Connect('db.host', 'meno', 'heslo');<br />

V podstate takýto zápis nie je chybný, ak sa <strong>na</strong>stavia príslušné práva <strong>na</strong> prácu s týmto súbo−<br />

rom (chmod 604). Takto bude plati, e práva pre <strong>sk</strong>upinu sú <strong>na</strong>d právami ostatných, take<br />

pouívatelia zo <strong>sk</strong>upiny nebudú môc daný súbor ani preèíta. Takýto spôsob ochrany je<br />

moný len v prípade, ak je v systéme málo pouívate¾ov (<strong>na</strong>chádzajú sa v jednej <strong>sk</strong>upine).<br />

Samozrejme, takúto monos nemá kadý z nás, a preto sa nám núka ešte jedno z jedno−<br />

duchších riešení. Prv ne zaènem, upozorním vás <strong>na</strong> to, e direktíva Safe_Mode musí by<br />

<strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> True. To z<strong>na</strong>mená, e bez zapnutého zabezpeèeného reimu PHP nemá výz<strong>na</strong>m<br />

pokraèova. Aj k tomuto kroku potrebujete zásah systémového administrátora. Myslím, e ak<br />

prevádzkujete stránku <strong>na</strong> platenom webovom mieste, urèite vám vyjde v ústrety. Ochra<strong>na</strong> spo−<br />

èíva vo vytvorení novej <strong>sk</strong>upiny, v ktorej budete len vy a webový server. Potom u staèí <strong>na</strong>sta−<br />

vi práva <strong>na</strong> 640 a daný súbor môete èíta len vy a webový server. Následne treba oddeli prí−<br />

stupové heslá do samostatného takto chráneného <strong>sk</strong>riptu (<strong>na</strong>pr. pwd.php):<br />

<br />

Potom bude <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong> pripojenie vyzera takto:<br />

<br />

POUITIE KRYPTOGRAFIE. Záhadne znejúce slovko kryptografia v mnohých prípa−<br />

doch dáva falošný pocit bezpeèia. Samozrejme, ak je správne aplikovaná, má svoj výz<strong>na</strong>m, a<br />

ak útok neodvráti úplne, aspoò ho poriadne saí. Kryptografiu pod¾a k¾úèa delíme <strong>na</strong> krypto−<br />

grafiu s verejným a tajným k¾úèom. Niekedy ste sa mono stretli s iným pomenovaním (symet−<br />

rické a asymetrické šifrovanie). Kryptografia s verejným k¾úèom môe by <strong>na</strong>zývaná asymetric−<br />

kou, pretoe k¾úèe <strong>na</strong> kódovanie a dekódovanie sú rozdielne. Verejný k¾úè publikujete a svoj<br />

súkromný uchováte tajný. Pomocou verejného k¾úèa sa správa zakóduje. Jej dekódovanie je<br />

moné jedine pomocou súkromného (tajného) k¾úèa. Viac informácií o PGP (Pretty Good<br />

Privacy) a GPG (alter<strong>na</strong>tíva PGP, ale vo¾ná) nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pgp.com a <strong>www</strong>.gnupg.org.<br />

Kryptografia s tajným k¾úèom môe by <strong>na</strong>zvaná symetrickou, pretoe sa <strong>na</strong> kódovanie a dekó−<br />

dovanie pouíva ten istý k¾úè. Kryptografia s tajným k¾úèom je rýchlejšia (pouíva malé k¾úèe<br />

– do 128 bitov). Ak potrebujete poui kódovací algoritmus, pravdepodobne budete chcie<br />

vyui kryptografickú metódu s tajným k¾úèom. Máte monos vybra si (DES, TripleDES, IDEA<br />

a pod.) Kódovacie algoritmy mono poui iba štyrmi spôsobmi.<br />

ECB (Electronic Code Book) je <strong>na</strong>jlepšie pouite¾ný <strong>na</strong> kódovanie malého obsahu dát.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e vieme o ECB a o tom, ako „spo¾ahlivo“ funguje, je <strong>sk</strong>utoène lepšie<br />

ho nepouíva vôbec ☺.<br />

CBC (Cipher Block Chaining) je pravdepodobne <strong>na</strong>jpouívanejším reimom. Ak nebude−<br />

te vedie, aký reim by sa vám <strong>na</strong>jviac hodil, pouite tento ☺.<br />

CFB (Cipher Feedback) je urèený <strong>na</strong> kódovanie bajtových dátových produktov. Tento<br />

reim pravdepodobne nebudete potrebova.<br />

OFB (Output Feedback) je podobný reimu CFB.<br />

O kryptografii by sa dalo <strong>na</strong>písa ve¾a. Je len <strong>na</strong> vás, ako <strong>na</strong>loíte so základnými vedo−<br />

mosami, ktoré vám táto kratuèká sta dala. V budúcej èasti si ukáeme praktickú apliká−<br />

ciu kódovania a kódovaciu funkciu Hash. Take ak ste objavili bezpeènostné nedostatky<br />

<strong>na</strong> vašej internetovej stránke, zaènite s jej modifikáciou. Samozrejme, tému bezpeènosti<br />

v PHP sme touto èasou len <strong>na</strong>èali a v budúcej èasti v nej budeme pokraèova. Povieme si<br />

nieèo o identifikácii a overovaní pouívate¾ov, SSL a... Nechajte sa prekvapi. Teším sa <strong>na</strong><br />

ïalšie stretnutie s vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

128 PC REVUE 3/2004

S E R V I S<br />

Kontrola zadaných údajov / 3. èas: Pouitie overovaèov zadaných údajov v aplikácii Windows<br />

V predošlej èasti boli vytvorené triedy, ktorých poslaním<br />

je umoni overenie zadaných údajov v aplikácii<br />

Windows. K vytvoreniu týchto tried nás priviedla <strong>sk</strong>u−<br />

toènos, e vývojové prostredie Microsoft Visual Studio<br />

.NET 2003 v základnej kninici neponúka komponenty<br />

validátorov pre formuláre Windows (Windows Forms).<br />

Vyriešenie kontroly zadaných údajov v aplikáciách<br />

Windows je preto komplikovanejšie ne vyriešenie tej<br />

istej úlohy v aplikáciách ASP.NET, ktoré bolo predvede−<br />

né v PC REVUE è. 12/2003. V tomto èlánku ukáeme<br />

pouitie tried, ktoré boli vytvorené a opísané v predošlej<br />

èasti.<br />

Základnou triedou overovaèov zadaných údajov pre<br />

aplikácie Windows je trieda Overovac. Od nej bola odvo−<br />

dená trieda OverovacTextu <strong>na</strong> overenie zadaného textu.<br />

Vo svojom konštruktore môe zí<strong>sk</strong>a delegáta funkcie, ktorá<br />

vyhodnotí zadaný text. Podobne je to aj v prípade triedy<br />

OverovacCelehoCisla. Pouitie týchto tried <strong>na</strong> kontrolu zada−<br />

ných údajov ukáeme v aplikácii, ktorej dve snímky sú <strong>na</strong><br />

obr. 1. Zadávacie pole s nesprávne zadným údajom má zme−<br />

nenú farbu pozadia a je vypísaný príslušný oz<strong>na</strong>m.<br />

Namiesto komponentov validátorov, ktoré sa dali poui<br />

pri tvorbe ASP.NET webovej aplikácie, v návrhovom zobra−<br />

zení pouijeme komponenty Label (nálepka s textom). Vidie<br />

to <strong>na</strong> obr. 2, kde je zachytená tvorba tejto aplikácie v MS<br />

Visual Studio .NET 2003.<br />

Obr. 1<br />

Pouitie overovaèov v aplikácii Windows<br />

V ¾avej èasti je panel nástrojov s komponentmi, ktoré<br />

mono poui pri tvorbe formulára aplikácie. Na plochu for−<br />

mulára, ktorý je v strednej èasti, sú umiestòované metódou<br />

drag and drop (ahaj a pus). Na pravom okraji je v hornej<br />

èasti zobrazené okno tried aplikácie a v dolnej èasti okno<br />

vlastností (properties) komponentu, ktorý je v návrhovom<br />

zobrazení oz<strong>na</strong>èený. V <strong>na</strong>šom príklade je to nálepka, ktorá<br />

slúi ako oz<strong>na</strong>m pri nesprávne zadanej hodnote textu.<br />

Vo výpise 1 je kód vyuívajúci overovaèe. Je súèasou trie−<br />

dy Form1 – trieda formulára <strong>na</strong>šej aplikácie. Riadky kódu,<br />

ktoré vygenerovalo vývojové prostredie, nie sú oèíslované.<br />

Medzi dvoma z<strong>na</strong>kmi rovnosti sú struène definované vyne−<br />

chané èasti vygenerovaného kódu. Oèíslované riadky pred−<br />

stavujú kód, ktorý bolo treba vloi, aby bolo zabezpeèené<br />

overenie zadaných údajov.<br />

Výpis 1: Pouitie overovaèov<br />

== pouité priestory mien ==<br />

1 using IB.UFO;<br />

<strong>na</strong>mespace WinOver<br />

{<br />

public class Form1 : System.Windows.Forms.Form<br />

{<br />

== premenné zodpovedajúce pouitým komponentom ==<br />

2 // Deklarácia overovaèov<br />

3 Overovac OText;<br />

4 OverovacCelehoCisla OCislo;<br />

5 OverovacTextu OEmail;<br />

public Form1()<br />

{<br />

InitializeComponent();<br />

6 // Vytvorenie overovaèov a priradenie objektov Label<br />

pre oz<strong>na</strong>my<br />

Obr. 2 Návrh aplikácie v MS VS .NET 2003<br />

7 OText = new Overovac();<br />

8 OText.Oz<strong>na</strong>m = Oz<strong>na</strong>mText;<br />

9<br />

10 OCislo = new OverovacCelehoCisla(new<br />

DOverCeleCislo(OverInterval));<br />

11 OCislo.Oz<strong>na</strong>m = Oz<strong>na</strong>mCislo;<br />

12<br />

13 OEmail = new OverovacTextu(new<br />

DOverText(OverEmail));<br />

14 OEmail.Oz<strong>na</strong>m = Oz<strong>na</strong>mEmail;<br />

15<br />

16 // Overenie východi<strong>sk</strong>ových hodnôt<br />

17 OText.Over(textBox1);<br />

18 OCislo.Over(textBox2);<br />

19 OEmail.Over(textBox3);<br />

}<br />

== metóda Dispose ==<br />

== metóda InitializeComponent ==<br />

== metóda Main ==<br />

private void textBox1_TextChanged (object sender,<br />

System.EventArgs e)<br />

{<br />

20 OText.Over(textBox1);<br />

}<br />

21 private string OverInterval (int iCislo)<br />

22 {<br />

23 if (iCislo>=7 && iCislo

S E R V I S<br />

Hardvér pod lupou / 14. èas: Myš a klávesnica<br />

Iste si nikto z nás nevie predstavi prácu <strong>na</strong><br />

poèítaèi bez klávesnice a myši. Tieto dva<br />

základné vstupy sú jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jpouí−<br />

vanejšie a od prvopoèiatkov ich pouívania<br />

sa zdoko<strong>na</strong>lili minimálne. Súèasné zmeny<br />

týchto zariadení sa vykonávajú smerom<br />

k pouívate¾ovi, v záujme jeho pohodlia,<br />

zdravia a efektívnosti práce so spomí<strong>na</strong>ný−<br />

mi vstupmi.<br />

KLÁVESNICA. Definícia poèítaèovej klá−<br />

vesnice je jednoz<strong>na</strong>èná. Ide o vstupné za−<br />

riadenie osobného poèítaèa podávajúce in−<br />

formácie o stlaèení, respektíve uvo¾není<br />

jednotlivých klávesov. Klávesnica z h¾adis−<br />

ka funkènosti je rozdelená do troch èastí:<br />

alfanumerickej, numerickej a funkènej. Do<br />

alfanumerickej èasti patria, samozrejme,<br />

všetky klávesy, ktoré slúia <strong>na</strong> zadávanie<br />

malých a ve¾kých z<strong>na</strong>kov. Numerická èas<br />

je podobná kalkulaèke. Pomocou nej mô−<br />

eme zadáva èísla a základné matematic−<br />

ké operátory. Funkènými klávesmi <strong>na</strong>zýva−<br />

me klávesy F1 − F12, ktorých funkcia závisí<br />

od práve pouitého programu, respektíve<br />

operaèného systému. Niektoré, takzvané<br />

multimediálne klávesnice sú rozšírené o<br />

funkèné klávesy, ktoré však <strong>na</strong> svoju správ−<br />

nu funkciu potrebujú rezidentne spustený<br />

program.<br />

ELEKTROTECHNICKÁ PODSTATA.<br />

Pokia¾ ide o kontaktnú klávesnicu, kadý<br />

impulz o stlaèení je výsledkom galvanic−<br />

kého spojenia. Preto im hovoríme aj kláve−<br />

sy s galvanickou väzbou. Stlaèenie akého−<br />

ko¾vek klávesu spôsobí stlaèenie penovej<br />

gumy. Tá pôsobí <strong>na</strong> plastovú fóliu s vodi−<br />

vými cestami. Skutoènos je taká, e v klá−<br />

vesnici nie je len jediná plastová vrstva. Na<br />

obrázku vidíme všetky vrstvy kontaktnej<br />

klávesnice. Po uvo¾není klávesu sa penová<br />

guma vráti do pôvodnej polohy, prestane<br />

pôsobi <strong>na</strong> fóliu, v dôsledku èoho sa gal−<br />

vanické spojenie preruší. Fólia s vodivými<br />

cestami je pripojená k príslušnej elektro−<br />

nickej èasti, ktorá u ïalej spravuje komu−<br />

nikáciu medzi PC a klávesnicou. Pri kláves−<br />

niciach s bezkontaktnými klávesmi sa ne−<br />

vytvára galvanické spojenie, ale kapacitná<br />

väzba. Stlaèením klávesu sa v podstate<br />

stláèa pruinka, ktorá spôsobí, e sa plas−<br />

tový piestik s kovom priblíi k dvom plôš−<br />

kam, ktoré sú pokryté zmesou cínu, niklu a<br />

medi. Hoci sa nikdy nespoja, po priblíení<br />

piestika sa vytvorí kapacitná väzba (kon−<br />

denzátor). Póly „kondenzátora“ sú nosi−<br />

èom elektrického náboja tej istej ve¾kosti,<br />

len inej polarity.<br />

Pribliujúci sa piestik zapríèiní pokles<br />

<strong>na</strong>pätia medzi nimi, èím v obvode vzniká<br />

malý, ale badate¾ný prúd. Pustením kláve−<br />

su pruinka vráti piestik do východi<strong>sk</strong>ovej<br />

polohy, èím sa plôšky kondenzátora (res−<br />

pektíve ve¾kos elektrického náboja) dosta−<br />

nú <strong>na</strong> svoju pôvodnú úroveò. Ako sme u<br />

spomenuli, èi u pri kontaktnom, alebo<br />

bezkontaktnom spôsobe je v elektrickom<br />

obvode vyvolaná zme<strong>na</strong>. Túto zmenu<br />

budeme <strong>na</strong>zýva prúdovou. Na obrázku<br />

vidíme elektronickú èas, vlastne plošný<br />

spoj klasickej klávesnice. Zvyèajne sa <strong>na</strong>−<br />

chádza v pravom hornom rohu. Tvorí sú−<br />

èas optickej sig<strong>na</strong>lizácie reimov klávesni−<br />

ce. Jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> plošného spoja sig<strong>na</strong>lizu−<br />

je prostredníctvom LED diód stavy Num<br />

Lock, Caps Lock, Scroll Lock. Na druhej<br />

strane je osadený mikrokontrolér, ktorý v<br />

podstate riadi správu komunikácie medzi<br />

klávesnicou a poèítaèom. Princíp je úplne<br />

triviálny. Mikroprocesor neustále kontrolu−<br />

je obvody vedúce ku klávesu. Kadý kláves<br />

má jednoz<strong>na</strong>ène stanovený kód. Pod¾a<br />

stlaèeného klávesu vygeneruje èíslo (kód<br />

klávesu). Nevygeneruje jeden kód, ale dva<br />

(jeden <strong>na</strong> stlaèenie a druhý <strong>na</strong> uvo¾nenie).<br />

Procesor uloí tieto èísla do vlastnej pamä−<br />

te klávesnice a tá ich zapíše do spojovacie−<br />

ho portu, odkia¾ si ich môe BIOS preèíta.<br />

Kontrolér vyšle po kábli klávesnice signál<br />

prerušenia. Tým informuje poèítaè o tom,<br />

aby sa bezodkladne venoval poadovanej<br />

slube. Systém BIOS preèíta kód klávesu<br />

z portu klávesnice a do klávesnice odošle<br />

signál, respektíve inštrukciu, ktorá hovorí<br />

o tom, e spracovaný kód môe by z pa−<br />

mäte klávesnice odstránený. Následne sa<br />

u klávesnica nezapája do komunikácie.<br />

BIOS pretransformuje kód klávesy do<br />

ASCII, uloí si ho do pracovnej pamäte,<br />

kde si ho príslušná aplikácia preèíta ako<br />

z<strong>na</strong>k alebo kombináciu z<strong>na</strong>kov èi funkè−<br />

ných klávesov.<br />

KÓDOVANIE KLÁVESOV. Len letmo<br />

sme si povedali o pridelení kódov jednotli−<br />

vým klávesom. V podstate aj pri kódovaní<br />

klávesov sa vyuíva prvé rozdelenie pod¾a<br />

funkcio<strong>na</strong>lity. Pri stlaèení akéhoko¾vek klá−<br />

vesu z alfanumerickej èasti je odoslaný<br />

špecifický kód klávesu a po jeho pustení je<br />

vyslaný kód pustenia ($07E0) a hneï za<br />

ním <strong>na</strong>sleduje opä kód u pusteného klá−<br />

vesu. Skupi<strong>na</strong> rozšírených klávesov pred<br />

kadý kód pridelí $05C0. Na podobnom<br />

princípe funguje kláves shift, ktorý pred<br />

kód alfanumerickej èasti priradí $0624. Pri<br />

súèasnom stlaèení viacerých klávesov sú<br />

kódy vysielané v takom poradí, v akom<br />

boli stlaèené. Tieto kódy sa <strong>na</strong>vzájom ne−<br />

ovplyvòujú, výnimkou je prípad, keï je<br />

prerušené cyklické vysielanie kódu kláve−<br />

sov. Stane sa tak iba v prípade, e je dlho<br />

stlaèený (pridraný) jeden kláves a násled−<br />

ne stlaèený druhý. V tom momente sa pre−<br />

stane vysiela kód prv stlaèeného klávesu.<br />

KONEKTIVITA. Pripojenie k poèítaèu je,<br />

samozrejme, realizované pod¾a pravidiel,<br />

ktoré treba dodriava. Pri klávesniciach je<br />

komunikaèný protokol zaloený <strong>na</strong> syn−<br />

chrónnej obojsmernej sériovej komuniká−<br />

cii. Frekvencia hodinového impulzu (CLK)<br />

je 10 kHz. Komunikuje sa po 11 bitoch.<br />

Platnos dát je daná vzostupnou hranou<br />

hodinového signálu. Minimál<strong>na</strong> medzera<br />

medzi dvoma kódmi je 1,2 ms. Pri prenose<br />

sa vdy prenáša jedno 8−bitové slovo.<br />

Uviedli sme, e sa komunikuje po 11 bi−<br />

toch. To preto, lebo nesmie chýba štart<br />

bit, paritný bit a stop bit. Napájanie klá−<br />

vesnice je istené zväèša <strong>na</strong> matiènej do<strong>sk</strong>e<br />

poistkou 0,5 A. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e kláves−<br />

nica má rezervu okolo<br />

200 mA. Keby sa vám<br />

predsa podarilo poist−<br />

ku <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e spáli,<br />

h¾adajte malý kryt,<br />

ktorý sa podobá <strong>na</strong><br />

kondenzátor a je<br />

oz<strong>na</strong>èený 0 ?. Pripo−<br />

jenie sa realizuje po−<br />

mocou päilového<br />

kábla a typizovaného<br />

konektora.<br />

MYŠ A INÉ POLOHOVACIE ZARIA−<br />

DENIA. Myš definujeme ako externé vstup−<br />

né polohovacie zariadenie alebo aj súrad−<br />

nicový ovládaè. Toto zariadenie bezpochy−<br />

by u¾ahèuje a urých¾uje prácu s PC, hlavne<br />

v grafickom prostredí. Poèítaèová myš sa<br />

zrodila vo firme Xerox. Dnes ju však vyrába<br />

a dodáva kadekto... Z h¾adi<strong>sk</strong>a technickej<br />

konštrukcie môeme poèítaèové myši deli<br />

do viacerých <strong>sk</strong>upín. Pod¾a spôsobu pripo−<br />

jenia rozoznávame drôtové a bezdrôtové.<br />

Pod¾a pouitého rozhrania PS/2, RS 232,<br />

USB. Pod¾a funkcií, respektíve pod¾a poètu<br />

tlaèidiel a rolovacích prvkov poznáme<br />

dvojtlaèidlové, troj− a viac tlaèidlové myši.<br />

Multifunkèné s jedným rolovacím prvkom<br />

(vertikálnym) alebo s dvoma rolovacími<br />

prvkami (vertikálnym aj horizontálnym).<br />

A <strong>na</strong>pokon môeme hovori o mechanic−<br />

kých a optických myšiach (aj o pivnièných<br />

☺). Momentál<strong>na</strong> situácia je taká, e väèši−<br />

<strong>na</strong> nových poèítaèových zostáv je u vyba−<br />

vená optickou myšou, ktorá má jednu<br />

ve¾kú výhodu. Zatia¾ èo mechanické myšky<br />

bolo treba èisti, optické neprichádzajú<br />

fyzicky do styku s podlokou. Princíp èin−<br />

nosti mechanickej myši je takisto zaloený<br />

<strong>na</strong> fotoelektrických javoch, ale cez mecha−<br />

nický prevodník. Gu¾ôèka pohybujúca sa<br />

po podloke prenáša svoj pohyb <strong>na</strong> hori−<br />

zontálny a vertikálny snímací systém. Ten<br />

generuje impulzy, ktoré vidíme ako pohyb<br />

kurzora. Problém <strong>na</strong>stáva vtedy, ak sa za−<br />

nesú transformaèné tyèinky (horizontál<strong>na</strong><br />

a vertikál<strong>na</strong>). Vtedy myš prestáva by ovlá−<br />

date¾ná. Preto ju mono otvori, gu¾ôèku<br />

vybra a mechanický prevod (tyèinky) oèis−<br />

ti. Optické snímanie polohy vyuíva svet−<br />

lo, ktoré sa odráa od podloky. Preto nie<br />

je výhodné pouíva kontrastnú podloku.<br />

Môe toti dôjs k náhodnému od<strong>sk</strong>akova−<br />

130 PC REVUE 3/2004

S E R V I S<br />

niu kurzora alebo k pocitu, e myš nefun−<br />

guje tak, ako má. K zariadeniam, respektí−<br />

ve technológiám, ktoré spadajú pod<br />

súradnicové ovládaèe alebo polohovacie<br />

zariadenia, nepatrí len poèítaèová myš.<br />

Druhým ve¾mi rozšíreným spôsobom je<br />

pouitie grafického stola (tablet). Tieto<br />

zariadenia sa pouívajú zväèša <strong>na</strong> digita−<br />

lizáciu klasických výkresov alebo máp do<br />

grafickej podoby. Základná do<strong>sk</strong>a tabletu<br />

má v sebe <strong>na</strong>tiahnutú sie ortogonálnych<br />

vodièov. Ak prechádza vodièom striedavý<br />

prúd, vodiè indukuje magnetické pole, <strong>na</strong><br />

ktoré sonda reaguje. Jeho presnos dosa−<br />

huje asi 0,1 mm. Technologicky vyspelejšie<br />

zariadenie je svetelné pero, ktoré umo−<br />

òuje kreslenie <strong>na</strong> obrazovku. Môe praco−<br />

va <strong>na</strong> princípe snímania polohy podobne<br />

ako myš alebo vyuíva monitory s mrie−<br />

kou <strong>na</strong> obrazovke. Svetelné pero má tvar<br />

ceruzky, v ktorej je umiestnený optický<br />

snímaè. Svetelné pero reaguje <strong>na</strong> lúè (ia−<br />

renie monitora). Keï je pero osvietené<br />

lúèom z obrazovky, vyšle do poèítaèa<br />

impulz. Poèítaè pod¾a aktuálnej adresy z<br />

Video RAM pozná miesto, kde sa svetelné<br />

pero momentálne <strong>na</strong>chádza. Urèitú ná−<br />

hradu svetelného pera tvorí obrazovka cit−<br />

livá <strong>na</strong> tlak (obrazovka citlivá <strong>na</strong> dotyk).<br />

Takéto obrazovky však nie sú lacná zá−<br />

leitos, <strong>sk</strong>ôr sa vyuívajú sieky, ktoré pri−<br />

pojením k poèítaèu a <strong>na</strong>inštalovaním prí−<br />

slušného ovládaèa dokáu zisti polohu<br />

dotyku. Poiadavky <strong>na</strong> polohovacie zaria−<br />

denia stále rastú. Jednoz<strong>na</strong>ène prvou ele−<br />

mentárnou poiadavkou je zvýšenie pres−<br />

nosti, spo¾ahlivosti a zároveò zníenie<br />

èasovej nároènosti <strong>na</strong> obsluhu. Veï kto by<br />

nechcel poh¾adom <strong>na</strong> monitor ovláda<br />

akýko¾vek program. Bez námahy, s vyso−<br />

kou presnosou... ☺<br />

ÚDRBA A MONÉ OPRAVY. Klá−<br />

vesnica poèítaèa je viac−menej bezporu−<br />

chové zariadenie a nie je rentabilné vyko−<br />

náva nijaké opravy. To však nez<strong>na</strong>mená,<br />

e si nezaslúi iadnu starostlivos. Naj−<br />

èastejšia otázka v súvislosti s èistením klá−<br />

vesnice znie, èi sa môe nieèo sta kláves−<br />

nici, ak ju pod teèúcou vodou umyjeme<br />

kefou. Odpovedá sa mi ve¾mi ako, pre−<br />

toe to nezávisí len a len od toho, preèo ju<br />

chceme umýva. Ak sme <strong>na</strong> òu vyliali nieèo<br />

lepkavé, môe sa sta to, e voda zriedi<br />

lepkavú hmotu, pomôe jej dosta sa <strong>na</strong><br />

miesta, kde ostane, a v momente, keï sa<br />

voda vyparí... Samozrejme, ak sme sa roz−<br />

hodli umýva klávesnicu, tak za vypnutého<br />

stavu ☺ a potom jej po<strong>sk</strong>ytnú dostatok<br />

suchého tepla a èasu. Nebudeme hovori<br />

o opravách iných polohovacích zariadení,<br />

ako je poèítaèová myš zaloená <strong>na</strong> mecha−<br />

nických princípoch. Èistenie môeme po−<br />

vaova za údrbu, ktorá si nevyaduje<br />

väèší zásah do zariadenia. Pod pojmom<br />

väèší zásah môete chápa to, e <strong>na</strong> benú<br />

údrbu nepotrebujeme <strong>sk</strong>rutkovaè a v<br />

podstate nemôeme niè pokazi. Oprava<br />

poèítaèovej myši je opä málokedy efektív−<br />

<strong>na</strong>. Aj <strong>na</strong>priek tomu nikdy nie je zloitá ani<br />

nákladná a v prípade, ak máte „technické<br />

cítenie“, pokojne sa môete do toho pus−<br />

ti. Na poèítaèovej myši môu vzniknú<br />

dve jednoducho odstránite¾né poruchy.<br />

Prvá – <strong>na</strong>jèastejšia – sa prejaví obèasnou<br />

nefunkènosou myši. To môe by spôso−<br />

bené prelomeným káblom, zväèša hneï za<br />

konektorom alebo pri výstupe z myši.<br />

Väèši<strong>na</strong> myší má pripojený kábel pomo−<br />

cou konektora (vnútri myšky), a tak jedno−<br />

ducho kábel <strong>sk</strong>rátime... Druhá porucha<br />

zvyèajne <strong>na</strong>stáva v prípade, ak nám myš<br />

spadne. Vtedy sa fotoelektrické èleny (<strong>na</strong><br />

obrázku) môu pohnú tak, e myš pôjde<br />

v jednom smere dobre (horizontálnom<br />

alebo vertikálnom) a v druhom o nieèo<br />

pomalšie. Vtedy staèí jemne <strong>na</strong>hnú foto−<br />

elektrický snímaè (pokus – omyl). Niekedy<br />

sa však stane, e <strong>na</strong> strane plošného spoja<br />

vznikne studený spoj. Ten zväèša odhalí−<br />

me vizuálnou diagnostikou a spájkovaè−<br />

kou upravíme do pôvodného stavu. Staré<br />

dobré pravidlo hovorí o poruchovosti.<br />

Pokazí sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr pohyblivá mechanická<br />

èas. Preto pri optických myšiach nie je èo<br />

rieši a pri poruche sa zväèša oplatí meni<br />

kus za kus.<br />

ZÁVER. Cie¾om tejto èasti bolo obozná−<br />

mi vás so základnými princípmi funkcio−<br />

<strong>na</strong>lity poèítaèovej klávesnice a myši, ktorej<br />

prítomnos si neraz ani neuvedomujeme.<br />

Teraz u vieme, e kadým úderom do klá−<br />

vesnice vo ve¾mi krátkom èase vidíme<br />

zmenu, za ktorou stojí doko<strong>na</strong>lá kontrola<br />

komunikácie a neomylná digitál<strong>na</strong> techni−<br />

ka. V budúcej èasti sa budeme venova<br />

chladeniu poèítaèa. Chladenie rozde¾uje−<br />

me <strong>na</strong> aktívne, pasívne... Povieme si zopár<br />

tipov, ako si zostroji zariadenie <strong>na</strong> odvod<br />

tepla zaloené <strong>na</strong> iných princípoch, ako sú<br />

bené... Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s<br />

vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

PORADÒA<br />

AKÝ NOTEBOOK?<br />

Q: Som zaèí<strong>na</strong>júca architektka, ivnost−<br />

níèka a potrebujem poradi pri kúpe no−<br />

tebooku. Pracujem s programami Auto−<br />

CAD, Adobe Photoshop, 3ds max, Corel a<br />

zároveò potrebujem by mobilná. Vy−<br />

berám si v cenovej relácii do 50 000 Sk,<br />

dizajn výrobku pre mòa nie je dôleitý a<br />

doba práce <strong>na</strong> batérie okolo 90 min. je<br />

postaèujúca. Mám záujem o notebook:<br />

LIBRA n3400, 15,1" XGA TFT, Intel Ce−<br />

leron 2,4 GHz, SiS645DX, 256 MB<br />

DDRAM, 40 GB HDD, CD−RW/DVD−ROM<br />

Combo, GeForce 4 440 Go 64 MB DDR,<br />

Fax/Modem 56Kb, PS/2, LAN 10/100,<br />

zvuk. karta, 4× USB 2.0,1× Parallel port,<br />

IrDA, 1× VGA, TV−out, CardBus PC card<br />

Typ I alebo II, 4× Easy Start Button (prog−<br />

ramovate¾né tlaèidlá), Li−ion batéria. Chcem<br />

vedie, èi konfigurácia vyhovuje a je vhod−<br />

ná aj <strong>na</strong> uívanie spomí<strong>na</strong>ných progra−<br />

mov. Prípadne èi v tejto cene je vôbec mo−<br />

né zakúpi notebook vyhovujúci pre archi−<br />

tektov. Za <strong>sk</strong>orú odpoveï vopred ïaku−<br />

jem. Lucia Majerová<br />

A: 1. Je ve¾mi dobré, e viete, èo presne<br />

od notebooku poadujete. Nebýva to to−<br />

ti zvykom ☺. ia¾, pre úplnos chýba<br />

ešte jeden parameter a tým je hmotnos<br />

– èím nišia ce<strong>na</strong>, tým je notebook buï<br />

aší, buï má slabšiu batériu, alebo horšie<br />

komponenty. Keïe ste e<strong>na</strong>, myslím, e<br />

hmotnos je pomerne dôleitý parameter.<br />

2. Pri notebooku (a zvláš pre vaše apli−<br />

kácie) by som sa èipovým súpravám Sis<br />

radšej vyhol. Sú s nimi problémy aj pri<br />

de<strong>sk</strong>topoch, nieto pri aplikáciách urèe−<br />

ných <strong>na</strong> CAD... Dobrá vo¾ba je Centrino,<br />

<strong>na</strong>pr. táto ponuka:<br />

LIBRA n5400 14,1" XGA TFT, Centrino,<br />

Intel Pentium M 1,4 GHz , i855GM, 256<br />

MB DDRAM, 40 GB HDD, CD−RW/DVD<br />

Combo, Fax/Modem 56Kb, LAN 10/100,<br />

Intel PRO/Wireless LAN 802.11b, zvuk.<br />

karta, 2× USB2.0, 1× VGA, CardBus PC<br />

card Typ II, 1× Firewire, TV−Out, Li−ion<br />

batéria – asi za 55 000 Sk alebo iná èipo−<br />

vá súprava s dobrým výkonom, len s men−<br />

šou výdrou:<br />

Acer Aspire 1353LC 15,1" XGA TFT, AMD<br />

Athlon XP Mobile 2400+, 256 MB DDR<br />

RAM, 30 GB HDD, Combo DVD/CD−RW,<br />

S3 ProSavage integr. 64 MB AGP,<br />

Fax/Modem 56Kb, LAN 10/100, zvuk.<br />

karta, 4× USB 2.0, 1× VGA, TV−Out , IEEE<br />

1394 ,1× Parallel, IrDA, 1× CardBus slot<br />

typu III alebo typu II, Li−ion batéria,<br />

Windows XP Home – asi za 48 000 Sk.<br />

3. Ak poadujete nieèo <strong>na</strong> mieru, môu<br />

vám poradi <strong>na</strong>pr. pri z<strong>na</strong>èke DELL (má<br />

jednu ve¾kú výhodu: ak sa nieèo v èase<br />

záruky pokazí, prídu a vymenia), <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>www</strong>.well.<strong>sk</strong>.<br />

4. Súèasné PC a notebooky urèite archi−<br />

tektom postaèujú, èo sa týka rýchlosti<br />

zobrazovania a výpoètov. Èo nevyhovuje,<br />

je kvalita zobrazovania – LCD panely ne−<br />

majú dostatoènú farebnú håbku a vernos<br />

farieb, ako <strong>na</strong>pr. CRT monitory. Odporú−<br />

èam preto <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vybraný model od<strong>sk</strong>úša.<br />

To je v <strong>sk</strong>ratke asi všetko, prajem úspeš−<br />

ný nákup.<br />

I'VE A DREAM, I'D LIKE TO BE<br />

A PROGRAMMER BUT...<br />

Q: Rád by som vás poiadal o radu. Chcel<br />

by som sa <strong>na</strong>uèi programova. Rozmýš¾al<br />

som medzi C# a C++, ale neviem sa roz−<br />

hodnú. Mohli by ste mi, prosím, poradi,<br />

aký je medzi nimi rozdiel, aké majú výho−<br />

dy a nevýhody. Poèul som tie niekde, e<br />

C++ vyšlo z C#. Je to pravda? Podobný<br />

problém mám aj s PHP a ASP. Mohli by<br />

ste mi v tomto, prosím, tie poradi? Za<br />

odpoveï ïakujem. Váš èitate¾ Lukáš Šan−<br />

dala, sandi1@pobox.<strong>sk</strong>.<br />

A: Osobne neprogramujem ani v jednom<br />

z uvedených jazykov, preto môj názor<br />

neberte príliš smerodajne. Pokia¾ viem,<br />

C++ vychádza zo svojich predchodcov,<br />

ale nie je to C# (C# vymyslel v podstate<br />

Microsoft a je novší ako C++). Podobne<br />

aj PHP a ASP – ASP je <strong>sk</strong>ôr orientované <strong>na</strong><br />

Microsoft, PHP <strong>na</strong> všetky platformy.<br />

Mono vám pomôe aj tento èlánok o<br />

PHP: http://<strong>www</strong>.inet.<strong>sk</strong>/index.php?id=<br />

1531&tema=php&page=clanok&text<br />

=nie<br />

Aby som to zhrnul:<br />

Pretoe som zástanca vo¾ných platforiem,<br />

osobne by som si vybral C++ (v òom je<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>písaný aj Linux) a PHP. Na druhej<br />

strane C# a ASP sú novšie a podporova−<br />

né hlavne Microsoftom. Záleí však <strong>na</strong><br />

vás, filozofia (a príkazy) ktorého jazyka<br />

vám budú viac vyhovova. Skúste si preto<br />

pozrie nejaký program <strong>na</strong>písaný v rôz−<br />

nych jazykoch a porov<strong>na</strong> ich.<br />

To je v <strong>sk</strong>ratke asi všetko. Môem vám<br />

takisto odporúèa internet, kde sú rôzne<br />

stránky venované problematike progra−<br />

movania, <strong>na</strong>pr.:<br />

• Delphi: http://<strong>www</strong>.delphi.input.<strong>sk</strong>/<br />

• C++: http://<strong>www</strong>.edi.fmph.uniba.<strong>sk</strong>/<br />

salanci/C/Index.html<br />

• PHP: http://<strong>www</strong>.bestweb.szm.<strong>sk</strong>/<br />

programovanie.htm<br />

• porov<strong>na</strong>nie PHP a ASP:<br />

http://programovanie.pc.<strong>sk</strong>/tvorba<strong>www</strong>/<br />

clanok.ltc?ID=218<br />

• nieèo o programovaní:<br />

http://<strong>www</strong>.jakpsatweb.cz/index−<strong>sk</strong>.html<br />

W MEDIA PLAYER 6<br />

Q: Prosím Vás, môete mi poradi? Ak si<br />

<strong>na</strong> PC pustím video wmv, wma (W Media<br />

Player 6), tak mi ide 2× rýchlejšie (aj zvuk).<br />

Ako sa to dá spomali? Mám Windows<br />

95. Ïakujem.<br />

A: ia¾, <strong>na</strong> presné urèenie príèiny ste za−<br />

slali pomerne málo informácií:<br />

1. Akú máte konfiguráciu?<br />

2. Prejavovalo sa to od zaèiatku kúpy PC?<br />

3. Program sa tak prehráva hneï po<br />

spustení alebo po urèitom èase?<br />

4. Prejavuje sa to aj <strong>na</strong> iných prehrá−<br />

vaèoch (<strong>na</strong>pr. bsplayer)?<br />

5. Prejavuje sa to aj pri inom formáte<br />

(<strong>na</strong>pr. *.avi, mpg ...)?<br />

Win95 nebol ešte stavaný <strong>na</strong> prehrá−<br />

vanie súèasných videosúborov (<strong>na</strong>pr.<br />

dekódovanie *.dvi a pod.) a zvyèajne aj<br />

poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých je Win95 <strong>na</strong>inštalo−<br />

vaný, nemajú dostatok výkonu. ako po−<br />

tom poveda, èi chybu spôsobuje hardvér<br />

(VGA, CPU, RAM), chyba vo Win95 alebo<br />

ovládaèe <strong>na</strong> zvukovú kartu a grafiku. Do−<br />

konca niektoré programy umoòujú <strong>na</strong>pr.<br />

mód Karaoke (alebo aj iný), ktorý môe<br />

zrýchli, prípadne spomali dátový tok èi<br />

ináè pozmeni jeho parametre.<br />

Je mi ¾úto, ale po<strong>sk</strong>ytujete zatia¾ málo<br />

informácií <strong>na</strong> presnú odpoveï.<br />

Daniel Sládek<br />

3/2004 PC REVUE 131

S E R V I S<br />

PC tuning a diagnostické nástroje / 7. èas: Optimalizácia grafickej karty<br />

Výstraha!<br />

PC tuning je obèas nebezpeèný<br />

a rov<strong>na</strong>ko, ako mono veci zlepši,<br />

ich mono – a èasto jednoduchšie –<br />

aj zhorši. Všetky zásahy preto robíte<br />

<strong>na</strong> vlastné riziko!<br />

Úlohou VGA je spracovanie a odoslanie zobrazovaných<br />

dát <strong>na</strong> monitor. S príchodom nároèných 3D aplikácií pre−<br />

vzala od procesora aj väèšiu èas výpoètov potrebných <strong>na</strong><br />

správne vytvorenie grafickej scény. Vývoj v tejto oblasti bol<br />

<strong>na</strong>to¾ko rýchly, e grafické karty sa vymieòali èastejšie ako<br />

procesor. Dokonca uvedením nových hier a príliš agresív−<br />

nou reklamou sa dosiahlo, e ¾udia kupujú zbytoène drahé<br />

a výkonné grafické karty, ktoré zvyšný hardvér a softvér<br />

nedokáe reálne vyui. Na druhej strane sú zákazníci, kto−<br />

rí z fi<strong>na</strong>nèných dôvodov kúpia lacnú zostavu z letáka a oèaká−<br />

vajú podobný záitok, ako majú u susedov.<br />

Ktorá grafická karta je teda <strong>na</strong>jlepšia? Podobné otázky<br />

dostávame èasto aj do Poradne, ale odpoveï je, ia¾, ná−<br />

roènejšia. Musíme si toti uvedomi, e všetky komponen−<br />

ty by mali by zladené, pretoe výstup jedného býva vstu−<br />

pom druhého alebo oba ko<strong>na</strong>jú súèasne. Ak niektorý vý−<br />

vyuíva.<br />

Ale nielen poètom megabajtov <strong>sk</strong>úšajú niektorí výrob−<br />

covia z<strong>na</strong>losti zákazníkov. Výkon ovplyvòujú aj iné charak−<br />

teristiky pamäte – jej typ (DDR I, II a pod.), z<strong>na</strong>èka, èaso−<br />

vanie atï. Najvýraznejším faktorom je však šírka pa−<br />

mäovej zbernice. Môete ma ten <strong>na</strong>jnovší èip a <strong>na</strong>jväèšiu<br />

pamä, pokia¾ máte medzi nimi „úzku“ zbernicu, výkon je<br />

<strong>na</strong> úrovni stavu dopravnej situácie v Bratislave v piatok<br />

o 14.00. V súèasnosti si preto urèite vyberajte aspoò 128<br />

bitov.<br />

Verzia AGP je tie do urèitej miery nástrojom marketin−<br />

gu a, ia¾, aj nieko¾kých znièených grafických kariet a<br />

základných dosiek. Postupom èasu sa toti mód prenosu<br />

zvyšoval z AGP 1× a <strong>na</strong> súèasných AGP 8×. Zrýchlenie<br />

bolo moné len zmenou verzie AGP zbernice z 1.0 <strong>na</strong> 3.0.<br />

Problém bol v tom, e zmeny sa dotkli aj <strong>na</strong>pájania a nie<br />

vdy výrobca grafickej karty podporuje viac verzií zbernice<br />

AGP. Z praktického h¾adi<strong>sk</strong>a a vzh¾adom <strong>na</strong> reálne mno−<br />

stvo spracovaných dát nie je medzi prvými kartami pod−<br />

porujúcimi AGP 4× a AGP 8× výrazný rozdiel.<br />

Osobitným prípadom sú VGA integrované <strong>na</strong> základnej<br />

do<strong>sk</strong>e (èarovné „on board“ grafické karty). Èip (zvyèajne<br />

S3) je urèený predovšetkým <strong>na</strong> výpoèet jednoduchších<br />

scén, no mnoho ¾udí od novej PC zostavy oèakáva trochu<br />

iné výsledky. Navyše ich èaká aj nemilé prekvapenie v<br />

3D Marku 2001.<br />

Ako druhý krok sme <strong>na</strong>inštalovali ovládaèe urèené pre<br />

základnú do<strong>sk</strong>u a grafickú kartu, dodané priamo výrobca−<br />

mi <strong>na</strong> priloených CD. Nastavenie v BIOS−e je <strong>na</strong> default<br />

hodnotách. Výsledky meraní uvádzame v tabu¾ke v riadku<br />

oz<strong>na</strong>èenom ako Ovládaèe.<br />

Èísla sú síce pekné, ale zatia¾ nevieme, èi je to ve¾a alebo<br />

málo ☺. V kadom prípade pristúpime k optimalizácii BIOS−u<br />

pod¾a priloeného obrázka. V òom sú <strong>na</strong>jzaujímavejšie <strong>na</strong>−<br />

stavenia pod vo¾bami AGP Mode, AGP Fast Write, AGP Aper−<br />

ture Size a AGP Read Synchronization. Pozor, výrobcovia zá−<br />

kladných dosiek pouívajú niekedy rôzne názvy.<br />

V monostiach AGP Mode sa <strong>na</strong>stavuje mód prenosu<br />

inštalovanej karty AGP (tzv. AGP 1× – 8×). Väèšinou po−<br />

staèí východi<strong>sk</strong>ová hodnota, pokia¾ vaše VGA podporujú<br />

viac módov, <strong>na</strong>stavte ten <strong>na</strong>jvyšší.<br />

Na poloku AGP Fast Write sa èasto zabúda. Pritom je<br />

to ve¾ká škoda, pretoe ak nemáte príliš „exotickú“ zosta−<br />

vu alebo pretaktované komponenty, môete touto vo¾bou<br />

výraznejšie zrýchli prácu VGA. Kvalitnejšie základné do<strong>sk</strong>y<br />

<strong>na</strong>vyše umoòujú rôzne „stupne“ rýchlosti, <strong>na</strong>pr. normál−<br />

ny, rýchly a ultrarýchly pre <strong>na</strong>jkvalitnejšie VGA (závisí pre−<br />

dovšetkým od z<strong>na</strong>èky výrobcu).<br />

Poloka AGP Aperture Size je ešte stále menšia záhada.<br />

Špeciálne sa jej budeme venova <strong>na</strong> konci tohto príspevku,<br />

Výsledky<br />

testov po závereènom<br />

dodaní<br />

konom výrazne zaostáva, zbytoène spoma¾uje prácu zo−<br />

stavy ako celku. Skúsime si preto struène opísa monosti<br />

optimalizácie grafickej karty. V èlánku predpokladáme urèi−<br />

té z<strong>na</strong>losti èitate¾ov a bené pojmy a charakteristiky nebu−<br />

deme vysvet¾ova.<br />

Grafická karta má nieko¾ko dôleitých parametrov. Pre−<br />

dovšetkým je to pouitý èip, pamä, šírka zbernice a mód<br />

prenosu (verzia AGP). Všeobecne platí, e èím novší je èip,<br />

tým vyšší výkon karta dosahuje. V tomto smere medzi se−<br />

bou súperia predovšetkým firmy ATI a nVidia so strieda−<br />

vým úspechom. Pozor však predovšetkým <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èenie –<br />

nie vdy je èip oz<strong>na</strong>èený vyšším èíslom aj <strong>na</strong>ozaj novší a<br />

výkonnejší. Neraz to toti býva „od¾ahèená“ verzia nedáv−<br />

no uvedeného „krá¾a“. Základná orientácia je pod¾a podpo−<br />

ry hlavných grafických rozhraní, frekvencie jadra a pamäte.<br />

Ïalším parametrom je pamä. Tu sa podaril výrobcom<br />

<strong>na</strong>ozaj výborný marketingový ah. Niekedy dochádza aj k<br />

paradoxnej situácii, e grafická karta má dokonca viac<br />

videopamäte, ako je operaèná pamä poèítaèa. Pod¾a <strong>na</strong>−<br />

šich <strong>sk</strong>úseností je rozumnou vo¾bou pre nové a výkonné<br />

zostavy grafická pamä s ve¾kosou 64 – 128 MB. Ak má<br />

niekto pochybnosti, nech si <strong>sk</strong>úsi odmera teplotu pa−<br />

mäových modulov <strong>na</strong> grafickej karte. Minimálne treti<strong>na</strong><br />

sa zvyèajne ani pri <strong>na</strong>jnároènejších úlohách dostatoène ne−<br />

podobe úbytku operaènej pamäte, z ktorej èas zdie¾a<br />

práve VGA integrovaná <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Ak máte záu−<br />

jem o výkonnejší poèítaè, urèený hlavne <strong>na</strong> zábavu, takým−<br />

to on board grafickým kartám sa radšej vyhýbajte. Èipová<br />

súprava MB je toti <strong>na</strong>vrhnutá <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>u prácu a ani<br />

dokúpenie samostatnej VGA nie je z poh¾adu celkového<br />

výkonu zostavy ideálne riešenie.<br />

To¾ko struèná teória, <strong>sk</strong>úsime teraz optimalizova to, èo<br />

u máte ☺. Mono <strong>sk</strong>lameme hardcore ladièov, ktorí sa<br />

hneï vrhajú <strong>na</strong> pretaktovávanie èipu a pamäte VGA,<br />

pretoe my sa budeme venova „len“ jednoduchším, ale<br />

hlavne bezpeènejším postupom. Pokia¾ však máte záujem<br />

zisova hranice ivotnosti vašich komponentov, niè vám<br />

nebráni h¾ada príslušné informácie <strong>na</strong> internete vrátane<br />

práce so špecializovanými nástrojmi typu PowerStrip.<br />

Naša testovacia zostava je <strong>na</strong>sledujúca: MB Gigabyte<br />

7VAXP, 256 MB RAM, pevný di<strong>sk</strong> WD 20 GB, CPU Athlon<br />

XP 2200+ a VGA ATI Radeon 9100 so 128 MB od firmy<br />

PowerColor. Windows XP Home bol <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> èistý<br />

HDD. Testovali sme nástrojmi 3D Mark 2001 a PC Mark<br />

2002, kadá zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení si vyiadala reštart poèítaèa.<br />

Windows dokáe základný ovládaè pre grafickú kartu<br />

hneï <strong>na</strong>inštalova, no ten zvyèajne nepodporuje 3D akce−<br />

leráciu. Výsledkom je potom <strong>na</strong>pr. neúspešné spustenie<br />

<strong>na</strong>teraz staèí, ak hodnotu <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> dvojnásobok ve¾−<br />

kosti grafickej pamäte.<br />

Vo¾by AGP Master 1 W/S Write / Read ponechajte v be−<br />

ných situáciách <strong>na</strong> hodnotách Disable. Pokia¾ by ste ich<br />

povolili, medzi kadý cyklus zápisu/èítania by sa vloil je−<br />

den oddychový. Malo by to za následok menej chýb pri<br />

vykres¾ovaní, ale výraznú stratu <strong>na</strong> výkone grafickej<br />

karty.<br />

Napokon AGP Read Synchronization umoòuje zlade−<br />

nie cyklu èítania so spracovaním. Povolenie vo¾by závisí od<br />

taktovania èipu a pamäte a <strong>na</strong>stavenie budete musie od−<br />

<strong>sk</strong>úša sami.<br />

Po optimalizácii BIOS−u (AGP Mode je 4×, AGP Fast<br />

Write je <strong>na</strong> Ultra a AGP Aperture Size je <strong>na</strong> 256 MB, ostat−<br />

né Disabled) sme <strong>na</strong>merali hodnoty uvedené v tabu¾ke v riad−<br />

ku oz<strong>na</strong>èenom ako Optimalizovaný BIOS.<br />

Výsledky sú oproti predchádzajúcim o nieèo lepšie. Výkon<br />

sa pod¾a testu 3D Mark 2001 zvýšil o 2 %. Ak máme poveda<br />

pravdu, èakali sme viac. Výsledok môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> aj to, e<br />

default hodnoty v BIOS−e základných dosiek od Gigabyte pre<br />

grafickú kartu sú blízke optimálnym <strong>na</strong>staveniam.<br />

Vy<strong>sk</strong>úšame však pretaktova systémovú zbernicu zo<br />

133 MHz <strong>na</strong> 145 MHz a tým aj zbernicu AGP zo 66 MHz<br />

<strong>na</strong> 72 MHz. Nastavenia BIOS−u ponecháme <strong>na</strong> default<br />

132 PC REVUE 3/2004

S E R V I S<br />

hodnotách. Výsledky meraní sú uvedené v tabu¾ke v riad−<br />

ku oz<strong>na</strong>èenom ako Pretaktovanie.<br />

Zvýšenie frekvencie bolo o 9 %, prièom sme pre stabili−<br />

tu museli mierne zvýši aj <strong>na</strong>pájanie AGP a CPU. Výsledky<br />

3D Marku 2001 sú vyššie o necelých 5 %. Okrem iného to<br />

z<strong>na</strong>mená, e grafická karta je u výrobcom <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong><br />

takmer maximálnych hodnotách. Potvrdzuje to správy, e<br />

niektoré èipy od ATI sú u ako pretaktovate¾né. Podobné<br />

výsledky sa objavujú aj v PC Marku 2002, kde iadny tes−<br />

tovaný komponent nedosiahol 9−percentné zlepšenie.<br />

Najlepšie si zvýšením FSB polepšil procesor, a to asi o 8 %.<br />

Ïalší postup bude aplikovanie spomenutej optimalizá−<br />

cie BIOS−u <strong>na</strong> pretaktovanú zostavu. Výsledky sú v riadku<br />

oz<strong>na</strong>èenom ako Optimalizovaný BIOS + pretaktovanie.<br />

Preko<strong>na</strong>li sme hranicu 8000 bodov v 3D Marku 2001.<br />

Niekomu to mono postaèí, my sa blišie pozrieme <strong>na</strong><br />

výsledok. Ten je len o 1,5 % lepší ako predchádzajúci.<br />

Opä mono poveda, e optimalizácia BIOS−u <strong>na</strong> pretak−<br />

tované zostavy u nemá taký efekt (v <strong>na</strong>šom je prípade o<br />

0,5 % niší) ako pri výrobcom urèených <strong>na</strong>staveniach.<br />

Vráme teraz všetky <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> pôvodné a <strong>sk</strong>úsme<br />

zmeni ovládaè grafickej karty. Výrobca uvádza ne<strong>sk</strong>utoè−<br />

ný nárast výkonu pouitím <strong>na</strong>jnovšieho ovládaèa (Catalyst<br />

4.1). Naše výsledky testov nájdete v riadku tabu¾ky oz<strong>na</strong>èe−<br />

nom ako Nový ovládaè.<br />

Ako sami vidíte, <strong>na</strong>še výsledky testov príliš nesvedèia o<br />

náraste výkonu. Výkon grafickej karty síce vzrástol o pár<br />

Tab. 1<br />

bodov, hodnoty sú však štatisticky zanedbate¾né. Na dru−<br />

hej strane sa nám zníil výkon komponentov v PC Marku<br />

2002. Inštalácia akéhoko¾vek programu (a obzvláš ovlá−<br />

daèov) do operaèného systému Windows neraz prináša<br />

nepríjemné prekvapenia. Na druhej strane treba upozor−<br />

ni, e výrobcovia grafických kariet sa s<strong>na</strong>ia svoje ovlá−<br />

daèe optimalizova práve pre <strong>na</strong>jrozšírenejšie testovacie<br />

programy. V nich potom dosahujú nereálne vyššie hodnoty.<br />

Skúsime <strong>na</strong> nový ovládaè aplikova optimalizáciu <strong>na</strong>sta−<br />

vení BIOS−u, výsledky nájdete v riadku tabu¾ky oz<strong>na</strong>èenom<br />

ako Nový ovládaè + BIOS.<br />

Výkon pod¾a oèakávania <strong>sk</strong>utoène vzrástol. Po prepoè−<br />

te je vyšší o 2,6 %. Zdá sa, e novšie ovládaèe si aspoò o za−<br />

nedbate¾ný kúsok lepšie rozumejú s vyladeným BIOS−om.<br />

Nu a <strong>na</strong>pokon závereèný test nebude niè iné ako <strong>na</strong><br />

nové ovládaèe a optimalizovaný BIOS aplikované pretak−<br />

tovanie. Výsledky máte monos vidie v riadku tabu¾ky<br />

oz<strong>na</strong>èenom ako Nový ovládaè + BIOS + pretaktovanie.<br />

Takto vyladený systém má takmer o 7 % vyšší výkon<br />

pod¾a testov 3D Mark 2001, ako mal pôvodný. Osobne si<br />

myslím, e to nie je dostatoèné <strong>na</strong> to, aby ste podstupo−<br />

vali riziko a strácali èas. Výsledky tie nedávajú ve¾ké<br />

predpoklady <strong>na</strong> úspešné (to z<strong>na</strong>mená aspoò 20−percent−<br />

né) zlepšenie hardcorovým pretaktovaním pamäte a èipu<br />

grafickej karty. Na druhej strane podobný postup<br />

môete aplikova <strong>na</strong> vaše zostavy a mono zí<strong>sk</strong>ate lepšie<br />

výsledky.<br />

PC Mark<br />

3D Mark CPU RAM HDD<br />

Východi<strong>sk</strong>ová inštalácia Windows − 5292 2988 861<br />

Ovládaèe 7575 5303 3357 871<br />

Optimalizovaný BIOS 7732 5358 3523 854<br />

Pretaktovanie 7935 5742 3608 864<br />

Optimalizovaný BIOS + pretaktovanie 8038 5795 3725 849<br />

Nový ovládaè 7582 5289 3309 859<br />

Nový ovládaè + BIOS 7779 5335 3392 853<br />

Nový ovládaè + BIOS + pretaktovanie 8090 5787 3673 854<br />

Tab. 2<br />

AGP<br />

PC Mark<br />

Aperture Size 3D Mark CPU RAM HDD<br />

16 MB 7705 5335 3369 788<br />

32 MB 7742 5348 3396 816<br />

64 MB 7748 5343 3382 815<br />

128 MB 7775 5340 3369 834<br />

256 MB 7792 5321 3365 827<br />

Na zaèiatku tohto èlánku som vám s¾úbil blišie vysvet−<br />

lenie parametra AGP Aperture Size. Pod¾a výrobcov by sa<br />

touto hodnotou mala <strong>na</strong>stavova ve¾kos v prípade potre−<br />

by alokovate¾nej operaènej pamäte. V praxi by malo ís o<br />

odoslanie dát z grafickej pamäte bez príslušného prekladu<br />

do operaènej pamäte. Vieme, e väèši<strong>na</strong> operácií <strong>na</strong> vy−<br />

kreslenie grafických scén sa síce vykonáva priamo v mo−<br />

derných VGA, no prácu s di<strong>sk</strong>om a zdrojom údajov zabez−<br />

peèuje stále procesor s pomocou operaènej pamäte. Preto<br />

správne <strong>na</strong>stavenie tejto hodnoty môe ma urèitý vplyv<br />

<strong>na</strong> výsledný výkon. Èasom sa zauívalo, e sa odporúèa<br />

<strong>na</strong>stavi dvojnásobnú hodnotu ve¾kosti grafickej pamäte.<br />

Rozhodli sme sa to otestova a výsledky sú v tabu¾ke è. 2.<br />

Pod¾a výsledkov 3D Mark 2001 sa zdá, e výkon so zvy−<br />

šujúcou sa hodnotou pridelenej dostupnej RAM <strong>sk</strong>utoène<br />

<strong>na</strong>rastá (pouitá VGA mala 128 MB grafickej pamäte a<br />

operaèná pamä bola 256 MB). Na druhej strane sa však,<br />

ia¾, zniuje výkon ostatných èastí systému. Je preto <strong>na</strong><br />

zváenie, ktorá vo¾ba bude práve vám <strong>na</strong>jviac vyhovova.<br />

Pravdepodobne to závisí od všetkých komponentov vo va−<br />

šej zostave a ostatných preferencií.<br />

To je zatia¾ všetko, dúfame, e sme vám po<strong>sk</strong>ytli inšpi−<br />

ráciu <strong>na</strong> optimalizáciu vašich grafických kariet. Nabudúce<br />

si trochu oddýchneme (hlavne necháme vychladnú poèí−<br />

taè ☺) a predstavíme si niektorý z diagnostických nástro−<br />

jov. Teším sa <strong>na</strong> stretnutie.<br />

Daniel Sládek<br />

DVD okienko<br />

DRACULA II – VZKRIESENIE<br />

FILM: U úvodná scé<strong>na</strong> tohto filmu je prekvapujúca. Ani<br />

nie tak svojím priebehom, ale <strong>sk</strong>ôr tým, e sa odohráva v<br />

Ostrave. Príbeh pokraèuje likvidáciou upíra v Los Angeles<br />

za úsvitu spálením <strong>na</strong> kríi. Telo sa dostane do márnice,<br />

kde zaujme dvoch študentov medicíny, ktorých neznámy<br />

jedinec prís¾ubom 30 miliónov dolárov presvedèí, aby telo<br />

ukradli. Po resuscitácii krvnými konzervami sa podarí upíra<br />

oivi a zaèí<strong>na</strong> sa celý rad krvavých problémov. Zmiznutie<br />

tela je podozrivé kòazovi a lovcovi upírov Ufizzimu, ktorý sa<br />

vydáva po horúcej stope. Druhá èas príbehu sa odohráva v<br />

stiesnenom priestore starej plavárne a obèas atmosféra<br />

filmu pôsobí, e je tak trochu „strihnutá“ Reservoir Dogs.<br />

Koniec filmu je otvorený, take mono sa ešte niekto nieke−<br />

dy rozhodne <strong>na</strong>toèi jeho pokraèovanie. Ís <strong>na</strong> tento film do<br />

ki<strong>na</strong> pri dnešných cenách by bolo vyhadzovaním peòazí, no<br />

ako zábava <strong>na</strong> hodinu a pol sa to dá vydra.<br />

DVD: Èo sa týka bonusov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, neèakajte nijaké zázra−<br />

ky, DVD v tejto oblasti neponúka takmer niè. Iba tradièný<br />

bonus v podobe slideshow fotografií z filmu v poète 37<br />

kusov. Èo sa týka trailerov, tentoraz sa tu <strong>na</strong>miesto tra−<br />

dièných dvoch <strong>na</strong>chádzajú a štyri. Prvý z nich je <strong>na</strong> film<br />

Equilibrium, o ktorom sme vás informovali pred mesia−<br />

com, druhý <strong>na</strong> Adaptáciu. K nim sú ešte pridané trailery,<br />

ktoré sa nepochybne stali bonusovou klasikou SPI – ne−<br />

mecký Experiment a francúz<strong>sk</strong>y Felix a Rose.<br />

Dracula II Ascension<br />

Rok výroby: USA 2003 •<br />

Dåka: 99 min., <strong>sk</strong>utoèná<br />

82 min. • Réia: Patrick<br />

Lussier • Kamera: Doug<br />

Milsome • Hudba: Kevin<br />

Kliesch • Hrajú: Jason<br />

Scott Lee, Diane Neal,<br />

Craig Sheffer, Khary<br />

Payton, Jeniffer Kroll,<br />

Brande Roderick, Jason<br />

London, Stephen<br />

Billington, Roy Schneider • Distribútor: SPI Slovakia •<br />

Ve¾kos: 4,3 GB • Zvuk: anglický a èe<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital<br />

5.1 • Titulky: èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é<br />

ADAPTÁCIA<br />

FILM: Charlie Kaufman je v Hollywoode pomerne vychyte−<br />

ný scenárista. A hlavne úspešný. A tak sa rozhodne <strong>na</strong>pí−<br />

sa scenár pod¾a jednej knihy, ktorú <strong>na</strong>písala istá Susan<br />

Orlean a volá sa Zlodej orchideí. Lene Charlie má práve<br />

aké ivotné obdobie, ve¾mi sa mu nedarí a jeho brat, obèas<br />

lezúci <strong>na</strong> nervy, sa tie s<strong>na</strong>í by scenáristom... Ako východis−<br />

ková situácia je to celkom slušne zamotané. Keïe tento film<br />

majú <strong>na</strong> svedomí rov<strong>na</strong>kí ¾udia ako tí, èo stvorili úspešný hit<br />

Being John Malkovich, neveští to niè jednoduché. Skutoènos,<br />

e autor scenára a jed<strong>na</strong> hlavná postava majú rov<strong>na</strong>ké meno,<br />

rozhodne nie je náhoda. Naopak. Pripravte sa <strong>na</strong> sviei film,<br />

ktorým sa môete resuscitova po predchádzajúcom titule.<br />

Okrem iného si odnesiete aj pouèenie, e orchideu môete<br />

vyui aj i<strong>na</strong>k ako <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rášlenie záhradky èi kvetináèa. Film je<br />

vhodný aj <strong>na</strong> spoloèné pozeranie s priate¾kou.<br />

DVD: Bonusy <strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u sú u tradiène diétne. Ne−<br />

chýba slideshow 20 fotografií z filmu a trailery. Tie propa−<br />

gujú film Adaptácia a Equilibrium, o ktorom ste si mohli<br />

preèíta pred mesiacom.<br />

Adaptation<br />

Rok výroby: USA 2002 •<br />

Dåka: 114 min., <strong>sk</strong>utoèná<br />

110 min. • Réia: Spike<br />

Jonze • Scenár: Charlie<br />

Kaufman a Do<strong>na</strong>ld<br />

Kaufman • Kamera: Lance<br />

Accord • Strih: Eric<br />

Zumbrunnen • Hudba:<br />

Carter Burwell • Hrajú:<br />

Nicolas Cage, Meryl<br />

Streep, Chris Cooper, Tilda<br />

Svinton, Cara Seymour, Brian Cox • Distribútor: SPI<br />

Slovakia • Ve¾kos: 4,6 GB • Zvuk: anglický a èe<strong>sk</strong>ý,<br />

Dolby Digital 5.1 • Titulky: èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é<br />

Peter Kováè<br />

3/2004 PC REVUE 133

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

• NÚDZOVÝ REIM (XP)<br />

Windows 9x obsahovali vo svojej úvodnej ponuke mo−<br />

nos <strong>na</strong>bootova v núdzovom reime. Táto monos prišla<br />

vhod pri problémoch, pretoe systém pri nej <strong>na</strong>bootoval<br />

len so zavedením nevyhnutných ovládaèov. V úvodnej po−<br />

nuke Windows XP sa táto monos ne<strong>na</strong>chádza. To však<br />

nez<strong>na</strong>mená, e si ju tam nemôete prida samy.<br />

Obr. 1<br />

Pomôcka konfigurácie systému<br />

Spustite <strong>na</strong>príklad Poznámkový blok a otvorte v òom<br />

súbor boot.ini, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C (tento súbor<br />

má <strong>na</strong>stavený atribút Skrytý, a preto nie je vidite¾ný pria−<br />

mo). Vyh¾adajte v òom riadok s <strong>na</strong>stavením zavádzania<br />

Windows XP (<strong>na</strong>pr. multi(0)di<strong>sk</strong>(0)rdi<strong>sk</strong>(0)partition(1)\<br />

WINDOWS="Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l" /fastde−<br />

tect) a <strong>sk</strong>opírujte ho. Súbor boot.ini teraz môe vyzera<br />

<strong>na</strong>príklad takto:<br />

[boot loader]<br />

timeout=30<br />

default=multi(0)di<strong>sk</strong>(0)rdi<strong>sk</strong>(0)partition(1)\WINDOWS<br />

[operating systems]<br />

multi(0)di<strong>sk</strong>(0)rdi<strong>sk</strong>(0)partition(1)\WINDOWS="Microsoft<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l" /fastdetect<br />

multi(0)di<strong>sk</strong>(0)rdi<strong>sk</strong>(0)partition(1)\WINDOWS="Microsoft<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l" /fastdetect<br />

Súbor ulote, zavrite a spustite utilitu Pomôcka konfi−<br />

gurácie systému (Štart | Spusti | msconfig). Prepnite sa<br />

<strong>na</strong> záloku BOOT.INI a kliknite <strong>na</strong> <strong>sk</strong>opírovaný riadok<br />

multi(0)di<strong>sk</strong>(0)rdi<strong>sk</strong>(0)partition(1)\WINDOWS="Microsoft<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l" /fastdetect (obr. 1). V sekcii<br />

Zavedenie – monosti zaškrtnite vo¾bu /SAFEBOOT a vo¾−<br />

bu MINIMAL <strong>na</strong> zavedenie len s nevyhnutnými ovládaèmi<br />

alebo vo¾bu NETWORK <strong>na</strong> zavedenie s podporou siete.<br />

V prípade, e chcete bootova bez úvodného loga, zaškrt−<br />

nite aj monos /NOGUIBOOT.<br />

• ZVÝŠENIE VÝKONU (XP)<br />

Zmenou <strong>na</strong>stavení technológie zvanej Prefetch vo Win−<br />

dows XP je moné zvýši celkovú výkonnos systému. Túto<br />

zmenu konfigurácie však odporúèam pouívate¾om s mini−<br />

málne 512 MB RAM a procesorom s frekvenciou <strong>na</strong>d 1 GHz.<br />

Technológia Prefetch si zaz<strong>na</strong>menáva a ukladá <strong>na</strong>jèastejšie<br />

spúšané aplikácie, èo umoòuje ich následné rýchlejšie<br />

spúšanie.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ Session Ma−<br />

<strong>na</strong>ger \ Memory Ma<strong>na</strong>gement \ PrefetchParameters a<br />

vytvorte v nej novú hodnotu DWORD s názvom E<strong>na</strong>ble−<br />

Prefetcher. Môete jej priradi jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hod−<br />

nôt:<br />

0 – vypnutie Prefetch<br />

1 – iba <strong>na</strong> spúšané aplikácie<br />

2 – iba <strong>na</strong> zavádzanie<br />

3 – <strong>na</strong> spúšané aplikácie aj zavádzanie<br />

Priraïte jej teda hodnotu 3. Zmeny sa prejavia po re−<br />

štarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [ HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Control \ Session Ma<strong>na</strong>ger \ Memory<br />

Ma<strong>na</strong>gement \ PrefetchParameters ]<br />

Názov: E<strong>na</strong>blePrefetcher<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 3<br />

• PRIHLASOVACIA OBRAZOVKA (XP)<br />

Zme<strong>na</strong> šetrièa prihlasovacej obrazovky<br />

Ak nemáte svoj systém <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> automatické prihla−<br />

sovanie pouívate¾a, po <strong>na</strong>bootovaní Windows XP sa vám<br />

zobrazí tzv. prihlasovacia obrazovka, prostredníctvom kto−<br />

rej sa do systému prihlásite pod urèitým menom. Pri dlhšej<br />

neèinnosti (štandardne 10 minút) sa zobrazí predvolený<br />

šetriè obrazovky (obr. 2). Ak sa vám nepáèi, môete ho<br />

zmeni <strong>na</strong> váš ob¾úbený editáciou registrov.<br />

Vyh¾adajte preto v registroch vetvu HKEY_USERS \<br />

DEFAULT \ Control Panel \ De<strong>sk</strong>top. Nachádza sa v nej<br />

textová poloka SCRNSAVE.EXE s hodnotou logon.scr.<br />

Túto hodnotu zmeòte <strong>na</strong> názov šetrièa, ktorý chcete po−<br />

ui. Šetriè však musíte prekopírova z adresára Windows<br />

do adresára Windows\System32.<br />

Obr. 2<br />

Predvolený setriè prihlasovacej obrazovky<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [ HKEY_USERS \ DEFAULT \ Control Panel \ De<strong>sk</strong>top ]<br />

Názov: SCRNSAVE.EXE<br />

Typ: REG_SZ (textová hodnota)<br />

Hodnota: šetriè obrazovky<br />

• ZMENA INTERVALU ŠETRIÈA<br />

PRIHLASOVACEJ OBRAZOVKY<br />

Šetriè prihlasovacej obrazovky sa štandardne spúša po 10<br />

minútach neèinnosti. Túto hodnotu však môete, samo−<br />

zrejme, zmeni alebo úplne vypnú.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_USERS \ DEFAULT<br />

\ Control Panel \ De<strong>sk</strong>top. Nájdete v nej textovú poloku<br />

ScreenSaveTimeOut s hodnotou 600 sekúnd, teda spo−<br />

mí<strong>na</strong>ných 10 minút. Zmeòte hodnotu tejto poloky <strong>na</strong> po−<br />

adovaný èas v sekundách. Na vypnutie šetrièa prihlasova−<br />

cej obrazovky zmeòte hodnotu textovej poloky Screen−<br />

SaveActive <strong>na</strong> 0.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [ HKEY_USERS \ DEFAULT \ Control Panel \ De<strong>sk</strong>top ]<br />

Názov: ScreenSaveTimeOut<br />

Typ: REG_SZ (textová hodnota)<br />

Hodnota: interval v sekundách<br />

• SPÚŠACIA DISKETA (XP)<br />

Microsoft si asi vzal k srdcu sanosti uívate¾ov systému<br />

Windows 2000, ktorí sa saovali <strong>na</strong> nemonos vytvori si<br />

klasickú DOS−ovú spúšaciu di<strong>sk</strong>etu, známu zo systémov<br />

Windows 9x/Me, a monos jej tvorby sa vo Windows XP<br />

opä objavila.<br />

Vytvorenie spúšacej di<strong>sk</strong>ety<br />

Spúšaciu di<strong>sk</strong>etu si vytvoríte v Tento poèítaè klepnutím<br />

pravým tlaèidlom <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etovú mechaniku a zvolením<br />

Formátova. Zobrazí sa dialógové okno Formát Di<strong>sk</strong>eta<br />

3,5", v ktorom v sekcii Monosti formátovania zaškrtnite<br />

vo¾bu Vytvori spúšaciu di<strong>sk</strong>etu systému MS−DOS (obr. 3)<br />

a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Spusti. Di<strong>sk</strong>eta je vytvorená, teraz<br />

ju vy<strong>sk</strong>úšajte.<br />

Vlote práve vytvorenú spúšaciu di<strong>sk</strong>etu do di<strong>sk</strong>etovej<br />

mechaniky a reštartujte poèítaè. V BIOS−e musí by <strong>na</strong>sta−<br />

vená botovania sekvencia <strong>na</strong> A,C. Po tom, èo sa zo spúš−<br />

acej di<strong>sk</strong>ety zavedie MS−DOS, zadajte príkaz ver:<br />

Windows Millenium [Version 4.90.3000]<br />

Áno, vidíte správne. Proces tvorby spúšacej di<strong>sk</strong>ety vo Win−<br />

dows XP spoèíva v <strong>na</strong>kopírovaní spúšacích súborov MS−<br />

DOS z Windows Me <strong>na</strong> èistú di<strong>sk</strong>etu. To vám však nijako<br />

nebráni v pouívaní tejto di<strong>sk</strong>ety.<br />

Pouitie spúšacej di<strong>sk</strong>ety<br />

Spúšaciu di<strong>sk</strong>etu môete poui <strong>na</strong> prístup k di<strong>sk</strong>u pri<br />

páde alebo problémoch Windows XP, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zálo−<br />

hovanie dôleitých dát pred <strong>na</strong>formátovaním di<strong>sk</strong>u.<br />

Upozoròujem, e v kombinácii s touto di<strong>sk</strong>etou nemono<br />

poui programy, ako je fdi<strong>sk</strong> alebo format z Windows 9x,<br />

musíte poui verzie z Windows Me. Takto však môete<br />

pristupova iba k di<strong>sk</strong>om so súborovým systémom FAT<br />

alebo FAT32. V prípade, e <strong>na</strong> svojom di<strong>sk</strong>u pouívate sú−<br />

borový systém NTFS, odporúèam poui freeware utilitu<br />

readntfs.exe, ktorú nájdete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> serveri <strong>www</strong>.<br />

download.com. Pomocou tejto utility môete prechádza<br />

di<strong>sk</strong>om, prezera si jednotlivé súbory a kopírova ich <strong>na</strong><br />

iné di<strong>sk</strong>y alebo di<strong>sk</strong>ety.<br />

• MINIATÚRY (XP)<br />

Windows XP umoòujú zobrazenie miniatúr obrázkov v<br />

adresároch. Toto <strong>na</strong>stavenie zapnete v menu Zobrazi |<br />

Miniatúry. Ak však chcete <strong>na</strong>stavi ve¾kos alebo kvalitu<br />

týchto miniatúr, musíte editova registre.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHI−<br />

NE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explo<br />

rer, prípadne vetvu HKEY_CURRENT_USER\Software\<br />

Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer pre aktuál−<br />

neho uívate¾a. Vytvorte v nej novú poloku DWORD s<br />

názvom Thumb<strong>na</strong>ilSize a priraïte jej hodnotu urèujúcu<br />

ve¾kos miniatúry v pixeloch. Predvolená hodnota je 96.<br />

Ïalej vytvorte novú poloku DWORD s názvom Thumb<strong>na</strong>il−<br />

Quality, ktorej hodnota reprezentuje kvalitu miniatúry v<br />

percentách. Môete poui hodnoty v rozsahu 50 % a<br />

100 %. Predvolená hodnota je 90 %.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [ HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\<br />

Windows\CurrentVersion\Explorer ]<br />

[HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\Curre<br />

ntVersion\Explorer]<br />

Názov: Thumb<strong>na</strong>ilSize, Thumb<strong>na</strong>ilQuality<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: ve¾kos v pixeloch, kvalita v percentách<br />

Igor Kulman<br />

Obr. 3<br />

Vytvorenie<br />

spúšacej<br />

di<strong>sk</strong>ety<br />

134 PC REVUE 3/2004

ÈO NÁJDETE NA CD REVUE?<br />

• PC REVUE<br />

/ PC REVUE 2/2004<br />

/ <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

/ Digitál<strong>na</strong> fotografia od A<br />

po Z I. a III.<br />

/ Tabu¾ka z testu èítaèiek<br />

/ Materiály z konferencie<br />

Microsoft Professio<strong>na</strong>l Deve−<br />

lopers Conference 2003<br />

/ / Antivírusové systémy<br />

/ avast! Virus Cleaner Tool<br />

v1.0.167<br />

/ Dr.Web32 v4.31 pre<br />

Win95−XP<br />

/ eTrust Antivirus<br />

/ / Nástroje <strong>na</strong> tvorbu<br />

dokumentov <strong>PDF</strong><br />

/ 1−Step Robo<strong>PDF</strong> 3.1<br />

/ 602 Print Pack 3.0<br />

/ Document Converter 4.9<br />

Professio<strong>na</strong>l edition<br />

/ Easy <strong>PDF</strong><br />

/ Easy <strong>PDF</strong> FREE Edition<br />

/ eDocPrinter<br />

/ eXPert <strong>PDF</strong><br />

/ Gym<strong>na</strong>st<br />

/ Jaws <strong>PDF</strong> creator<br />

/ LeadTools ePrint 4<br />

/ pdf Factory PRO v2.15<br />

/ pdf Factory v2.15<br />

/ <strong>PDF</strong>Creator<br />

SÚA:<br />

V spolupráci so spoloènosou<br />

Canon Slovakia, s. r. o., sme<br />

pre vás pripravili súa<br />

o <strong>sk</strong>ener Canon CS3200F.<br />

1. Aký typ <strong>sk</strong>enera je<br />

Canon CS3200F?<br />

a) CIS<br />

b) CCD<br />

c) DIS<br />

2. Aké rozlíšenie má<br />

<strong>sk</strong>ener Canon CS3200F?<br />

a) 120 × 240 dpi<br />

b) 1200 × 2400 dpi<br />

c) 2400 × 4800 dpi<br />

CD REVUE 3/2004<br />

/ / Napa¾ovanie<br />

/ CDBurnerXP Pro 2.1.8<br />

/ DeepBurner 1.1.0.104<br />

/ Easy Burning 1.62<br />

/ MP3 burner 0.6 beta<br />

/ / Grafika<br />

/ Adobe Photoshop CE<br />

/ Easy Graphics File Conver−<br />

ter v3.00<br />

/ JPEG Imager 2.1.2<br />

/ Seamless Factory v2.8<br />

/ / Nástroje <strong>na</strong> údrbu<br />

a opravu di<strong>sk</strong>ov<br />

/ 7Tools Partition Ma<strong>na</strong>ger<br />

2004 6.01.144<br />

/ BadCopy Pro 3.73<br />

/ CleanCenter 1.33.55<br />

/ Di<strong>sk</strong>eeper Lite 7.0.418<br />

/ Di<strong>sk</strong>Checker95 5.0eb<br />

/ GetDataBack for FAT v2.25<br />

/ GetDataBack for NTFS<br />

v2.25<br />

/ O&O Defrag Professio<strong>na</strong>l<br />

Edition 6.0<br />

/ / Internet<br />

/ Eudora v6.0.3<br />

/ Internet Meter 3000 v5.0<br />

beta−2<br />

/ K9 v1.26<br />

/ Mozilla v1.6.0<br />

/ Popcorn v1.65<br />

/ / Multimédiá<br />

/ AVIedit v3.38<br />

/ BSPlayer 1.00.805<br />

/ MP3 Tag Clinic v2.9<br />

/ mp3DirectCut v1.35<br />

/ mp3Trim v1.90<br />

/ OscilloMeter v3.03 Demo<br />

/ SubMax 6.1<br />

/ WavTrim v2.10<br />

/ Wi<strong>na</strong>mp v5.0.2<br />

/ / Rôzne aplikácie<br />

/ CalcViewer 2.5<br />

/ CD−Tabler v1.0<br />

/ Digital Camera Speed<br />

1.0.2.36<br />

/ FindGraph v1.39<br />

/ JpGraph<br />

/ Multi−Edit v9.10.01<br />

/ Nokia PC Suite 5.16<br />

/ Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II<br />

for Symbian OS phones<br />

v2.0.4<br />

/ Screen Paver v4.2<br />

/ Slnko v3.1<br />

/ Výpoèet Body Mass Indexu<br />

/ Ziacik v2.3<br />

/ / Systémové nástroje<br />

/ BootIt Next Generation Boot<br />

Ma<strong>na</strong>ger v1.61d<br />

/ CachemanXP v1.02<br />

/ CD−DVD Lock v1.8<br />

/ Central Brain Identifier 6.0<br />

/ ClipMate v6.2.09<br />

/ Di<strong>sk</strong>Explorer for FAT v2.25<br />

/ Di<strong>sk</strong>Explorer for NTFS v2.25<br />

/ Easy De<strong>sk</strong>top Keeper v1.4<br />

/ Examine32 v4.10<br />

/ Microsoft Bootvis<br />

/ NSIS (Nullsoft Scriptable<br />

Install System) v2.0<br />

/ Pocket RAR v3.30<br />

/ PowerArchiver 2003 v8.70<br />

/ RAR v3.30 for DOS32/OS2<br />

/ RAR v3.30 for FreeBSD<br />

/ RAR v3.30 for Linux<br />

/ Serv−U v5.0.0.0<br />

/ Total Commander 6.01<br />

/ Traffic Meter v1.12<br />

/ WinRar 3.30<br />

/ WinRar 3.30 SK<br />

/ ZipZag v1.60<br />

• HRY<br />

/ 6 enichù & 1 <strong>na</strong>víc<br />

/ BS Hacker – Replay<br />

/ Cube<br />

/ Macky & Pentell<br />

/ Pipiru the Archer<br />

/ Starshiptycoon Deluxe<br />

PC REVUE © Digital Visions, s. r. o., Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava, tel.: 02/4342 0956−7, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

ANKETA:<br />

AKO SA VÁM POZDÁVA DIGI REVUE?<br />

Povedzte nám svoj názor <strong>na</strong> novú prílohu DIGI REVUE<br />

a vyhrajte 3 zaujímavé ceny:<br />

1. Bluetooth USB Adapter<br />

2. Norton SystemWorks<br />

3. Microsoft Flight Simulator<br />

Ak ich chcete vyhra, vyplòte anketu, ktorú nájdete<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, a budete zaradení do rebovania.<br />

Svoje názory a pripomienky nám môete posiela pro−<br />

stredníctvom elektronického anketového formulára<br />

alebo korešpondenèného lístka do 2. 4. 2004.<br />

3. Uveïte ïalšie charakteristiky<br />

platné pre <strong>sk</strong>ener Canon CS3200F:<br />

a) 4 tlaèidlá, <strong>sk</strong>enovanie priesvitných fólií<br />

(pozitív, negatív)<br />

b) 3 tlaèidlá, automatický podávaè<br />

originálov<br />

c) 2 tlaèidlá, automatický podávaè<br />

fotografií<br />

Správne odpovede nám posielajte <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do 16. 3. 2004 <strong>na</strong> adresu redakcie<br />

alebo prostredníctvom elektronickej pošty <strong>na</strong> adresu sutaz@pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

U O MESIAC!<br />

V aprílovej CD prílohe vám<br />

prinesieme prvú zo štyroch<br />

plánovaných encyklopédií<br />

od zastúpenia brit<strong>sk</strong>ého<br />

vydavate¾stva Dorling<br />

Kindersley ¼ud<strong>sk</strong>é telo 2.0.<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. ADECCO 67 (0902/901 540)<br />

2. AGORA PLUS 4, 88 (02/6381 3873)<br />

3. AKTIS 89 (02/4342 0946)<br />

4. AP MEDIA 79 (02/6020 2111)<br />

5. ASBIS SK 31, 39 (02/4487 1589)<br />

6. ASM SLOVAKIA 104 (02/4446 2308)<br />

7. AV DIGITAL 102 (02/6828 6660)<br />

8. BEIERSDORF SLOVAKIA 15<br />

9. BSP 32, 81 (02/5443 0017)<br />

10. CANON 17 (02/5262 6431)<br />

11. CASABLANCA 103 (02/5825 2131)<br />

12. CIT 115 (02/5443 5082)<br />

13. CÍGLER SOFTWARE 11, 85 (02/4446 2746)<br />

14. CODUM 85, 101, 102 (02/6353 2921)<br />

15. CONQUEST 5, 7, 9 (02/4488 2145)<br />

16. D&D STUDIO 111 (02/5341 3568)<br />

17. DATA 69 (02/4487 3656)<br />

18. ELCOP 48 (02/6252 2721)<br />

19. ERGO POISOVÒA 96 (02/4824 8181)<br />

20. ESET 109 (02/5930 5311)<br />

21. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

22. EXPERT&PARTNER DIGI REVUE (02/4924 1406)<br />

23. FERIMEX 95 (02/4564 1701)<br />

24. FINCOM 33 (02/4445 3572)<br />

25. FUJI FILM DIGI REVUE (02/4488 8077)<br />

26. FUJITSU SIEMENS 6 (02/5968 6875)<br />

27. GRAS 119 (0908/300 901)<br />

28. GRATEX 96 (02/4342 9490)<br />

29. GTS SLOVAKIA 8 (02/5778 1111)<br />

30. HAMA SLOVAKIA 72 (033/6481 184)<br />

31. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 16, 21, 65 (02/5020 5611)<br />

32. HT COMPUTERS 3 (02/5933 4551)<br />

33. IBM 37 (0800/100 003)<br />

34. IMAGE SUPPLIES 76 (02/4487 2052)<br />

35. INCA 127 (02/6353 4481)<br />

36. JANOŠKA 127 (0905/187 967)<br />

37. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

38. KONSIGNA 43, 45 (02/4488 4680)<br />

39. KROS 77 (041/7071 011)<br />

40. LAMA PLUS 34 (041/4361 302)<br />

41. MICRONIX 64 (048/412 3779)<br />

42. MICROSOFT 25 (02/4342 6565)<br />

43. NETWORK ASSOCIATES 97 (055/6335 511)<br />

44. NEUSIEDLER SCP 35 (044/4361 111)<br />

45. NIKON DIGI REVUE (02/4488 0785)<br />

46. OKI 68, 82 (0903/701 454)<br />

47. OLYMPUS DIGI REVUE (02/4445 7933)<br />

48. OPAL MULTIMEDIA 114 (051/7734 332)<br />

49. ORANGE 49 (0905/905 905)<br />

50. P.E.S. CONSULTING 66 (031/780 3419)<br />

51. PANASONIC DIGI REVUE (02/5292 1423)<br />

52. PC BUSINESS 101 (02/4342 5000)<br />

53. PROCA 47 (033/5922 111)<br />

54. PRONETIX 102 (02/4445 5702)<br />

55. PROTEA 91 (+420/2/3531 6232)<br />

56. Q−PRODUCTS 83 (02/4525 7568)<br />

57. RADIOCOM 63, 73, 79, 105 (02/5262 6633)<br />

58. SIEMENS BUSINESS SERVICES 107 (02/5968 6801)<br />

59. SLOVAK TELECOM 23 (0800/123 456)<br />

60. SOFOS 71, 73, 75 (02/5477 3980)<br />

61. SONY 29, 41, DIGI REVUE (02/5920 3111)<br />

62. STORMWARE 84 (02/6478 0293)<br />

63 SUNTEQ 86 (046/5420 129)<br />

64. SYNTEX 126 (02/4552 5471)<br />

65. TECOMPRINT 81 (02/4425 5777)<br />

66. TELEGRAFIA 62 (055/6230 802)<br />

67. TEOS 117 (032/7436 104)<br />

68. TRONET 70 (02/5822 4111)<br />

69. UNIT 103 (02/4445 4243)<br />

70. WEBGLOBE 102 (02/5363 4961)<br />

71. WESTECH 90 (02/4341 3804)<br />

72. XENON 102 (0904/401 088)<br />

3/2004 PC REVUE 135

Èíslo 3 • marec 2004 • XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004<br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />

VEDÚCI REDAKTOR DIGI REVUE:<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mv<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ll<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dk<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>) −rk<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>) −vl<br />

Monosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE<br />

• pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

• internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

• e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

• SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

• TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

• FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE<br />

• pošta: zaplatením poštovej poukáky<br />

• internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

• banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<br />

<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

CENY PC REVUE NA ROK 2004<br />

Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je<br />

moné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.<br />

Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.<br />

Ceny predplatného<br />

bez CD<br />

s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku<br />

119 Sk<br />

Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládee<br />

ISIC, EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!