DIPLOMOVÁ PRÁCA - Žilinská univerzita

v v + 2 ⋅ h = 1,425 + 2 ⋅ 0,005 = 1,435 m [m; m, m] (5.39)
C
=
V C
Medzi kryostatom a hranou spojky je priestor 100 mm, aby sa rozptylový magnetický tok neuzatváral cez
spojku jadra. Vzdialenosť osí spojek jadra je potom:
O v + 0 ,905⋅
D = 1,435 + 0,905⋅
0,462 + 2 ⋅ 0,100 = 2,053 m [m; m, m] (5.40)
Y
=
C
Fe
Medzi kostrami vinutí dvoch stĺpov je vzdialenosť 200 mm. Vzdialenosť osí stĺpov jadra:
O D + 0,2 = 0,55 + 0,2 0,75 m [m; m] (5.41)
X
= S 4
=
Vonkajšia šírka kryostatu:
s O + 2 ⋅ R = 0,75 + 2 ⋅ 0,32 = 1.39 m [m; m, m] (5.42)
C
=
X C
6. Analýza magnetického poľa pomocou metódy konečných prvkov
Analýza magnetického poľa bola urobená pomocou programu FEMLAB 3.1. Program FEMLAB
spolupracuje s programom TR_3_c.m, ktorý pracuje v prostredí MATLAB. Týmto spojením sa
dosiahlo, že geometrické rozmery transformátora a zaťaženie vinutí sa vypočítava automaticky na
základe vstupných údajov ako sú: výkon jednotlivých vinutí, magnetická indukcia v jadre, prierez
železného jadra, napätie jednej sekcie.
Vytvorený model je dvojdimenzionálny. Hranicu oblasti, v ktorej je magnetické pole vyšetrované
tvorí kružnica, s definovanou okrajovou podmienkou nulového vektorového magnetického potenciálu.
Pri tvorbe modelu boli zvolené tieto hlavné zjednodušenia:
− magnetizačná charakteristika feromagnetických materiálov je lineárna s konštantnou
relatívnou permeabilitou,
− všetky závity jednej dvojcievky sú nahradené jednou oblasťou s konštantnou prúdovou
hustotou.
Výsledkom je priestorové rozloženie indukcie magnetického poľa – obr. 6.1.